Wikiversity betawikiversity https://beta.wikiversity.org/wiki/Main_Page MediaWiki 1.48.0-wmf.1 first-letter Media Special Talk User User talk Wikiversity Wikiversity talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Translations Translations talk Event Event talk 0 46018 386468 386460 2026-10-28T11:29:05Z Profev 36331 /* Aplicacions */ 386468 wikitext text/x-wiki Línia de presentació de les derivades nivell bàsic. És important haver assolit una bona comprensió del tema de funció contínua, rectes i límits. == Introducció == [[File:Portrait of Sir Isaac Newton, 1689.jpg|right|150px]] Les derivades introduïdes per [https://es.wikipedia.org/wiki/Isaac_Newton Isaac Newton] s'utilitzen bàsicament per trobar pendents a nivell local sobre les corbes de les funcions. === Taxa de variació mitjana === Amb dos punts sobre un gràfic, <math>A = (a, f(a))</math> i <math>B = (b, f(b))</math>, el pendent entre aquests dos punts s'anomena '''taxa de variació mitjana''' entre '''a''' i '''b''': <math>TVM_{[a,b]} =\frac{f(b)-f(a)}{b-a}</math> Aquesta taxa no requereix els successos intermedis només mesura el pendent de la recta hipotètica que passa per aquest dos punts és, per tant, una relació donada per una divisió entre dues mesures <math>\frac{unitat\;\;vertical}{unitat\;\;horitzontal}</math>: === Derivada === [[File:Derivative.svg|400px|right]] La '''taxa de variació instantània''' o '''derivada''' ha de ser una funció <math>f'(x)</math> que en <math>x_1</math> dona el pendent de la única recta tangent en el punt <math>(x_1,\;f(x_1)).</math> La intensió és que <math>a=x</math> i que '''b''' s'aproxima molt a '''a''' i que només hi ha una diferència de '''h''' entre ells, tan petita com es vulgui <math>b=x+h.</math> L'anterior expressió ha de ser: <math>\frac{f(b)-f(a)}{b-a}=\frac{f(x+h)-f(x)}{(x+h)-x}</math> <math>=\frac{f(x+h)-f(x)}{h}=f'(x^+)</math> Es necessita que només hi hagi una es a dir que '''h''' sigui zero amb un límit, és a dir: <math>f'(x^-)=\lim_{h \to 0}\frac{f(x)-f(x-h)}{h}=\lim_{h \to 0}\frac{f(x+h)-f(x)}{h}=f'(x^+)</math> En resum, per a que una funció <math>f(x)</math> sigui derivable en <math>x_1</math> ha de complir: *Que <math>x_1</math> sigui del domini de <math>f(x)</math> *Que <math>f(x)</math> sigui contínua en un entorn del punt <math>x_1</math> *Que la derivada sigui continua a <math>x_1,</math> és a dir <math>f'(x_1^-)=f'(x_1^+).</math> i no a l'invers. ;Funcions derivables: {|style="border: 1px solid #bbf;background:#fff" |Tota funció polinòmica <math>P(x)</math> és derivable a tot <math>\mathbb{R}.</math> |- |Totes les arrels <math>\sqrt[n]{x}</math> són derivables al seu domini que depèn de '''n'''. |- |Tota exponencial <math>a^x</math> és derivable a tot <math>\mathbb{R}.</math> |- |Tot logaritme <math>\log_a x</math> és derivable a tota <math>(0,\;\infty).</math> |- |Les funcions <math>\sin(x)</math> i <math>\cos(x)</math> són derivables a tot <math>\mathbb{R}.</math> |- |Composicions de funcions derivables és derivable amb les restriccions del domini que requereixen: |- |Tota inversa de funcions derivables és derivable, excepte als zeros de les funcions <math>\frac{1}{f(x)}.</math> |} Aquests resums permet treballar les funcions a trossos que per al batxillerat són les que tenen les patologies a tractar. ==== Exercicis ==== 1) Estudia la derivabilitat de les funcions donades a cada apartat: :a) <math>f(x)=|x|=\begin{cases} x & \text{ si } x>0 \\ -x & \text{ si } x\leq 0 \end{cases}</math> :b) <math>f(x)=\begin{cases} 0 & \text{ si } x<0 \\ x & \text{ si } x\geq 0 \end{cases}</math> :c) <math>f(x)=\begin{cases} x^2 & \text{ si } x\geq 0 \\ a & \text{ si } x\in(-2,0)\\ -(x+2)^2 & \text{ si } x\leq -2 \end{cases}</math> :d) <math>f(x)=\begin{cases} x^2 & \text{ si } x>1 \\ 2x-a & \text{ si } x\leq 1 \end{cases}</math> :e) <math>f(x)=\begin{cases} \sqrt{x+1\;} & \text{ si } x>0 \\ ax+b & \text{ si } x\leq 0 \end{cases}</math> :f) <math>f(x)=\begin{cases} e^x & \text{ si } x>0 \\ ax+b & \text{ si } x\leq 0 \end{cases}</math> :g) <math>f(x)=\begin{cases} ln(x) & \text{ si } x>2 \\ ax^2+bx & \text{ si } x\leq 2\end{cases}</math> ==== Càlcul de derivades ==== Construcció de la [[Taula derivades-batx|taula de derivades]] i [[Exercicis derivades 01|exercicis]]. ===== Derivada de la funció constant ===== 1) Donada una funció constant genèrica del tipus <math>f(x)=k</math> on <math>k\in\mathbb{R}</math> és un valor fixat. Per derivar-la apliquem la definició :<math>\lim_{h \to 0} \frac{f(x+h)-f(x)}{h}=\frac{k-k}{h}=\frac{0}{h}=0\;</math> <math>\Rightarrow\; f'(x)=0</math> ===== Derivada d'una potència de x ===== 2) Donada una funció del tipus <math>f(x)=x^n</math> on <math>n\in\mathbb{N}</math> és un valor fixat. Per derivar-la apliquem la definició :<math>\lim_{h \to 0} \frac{f(x+h)-f(x)}{h}=\lim_{h \to 0}\frac{(x+h)^n-x^n}{h}\;</math> Considerant que :<math>(x+h)^n</math> <math>=x^n+nhx^{n-1}+{n \choose 2}h^2x^{n-2}+{n \choose 3}h^3x^{n-3}+\dots {n \choose n-2}h^{n-2}x^2+nh^{n-1}x+h^{n}</math> :<math>(x+h)^n</math> <math>\sim x^n+nhx^{n-1}+ o(h^2)</math> on aquest terme <math>o(h^2)</math> indica que tots són potències d'ordre més grans o iguals que <math>h^2</math> i de fet no ens farà falta. Retornant al límit tenim el següent :<math>\lim_{h \to 0}\frac{(x+h)^n-x^n}{h}</math> <math>=\lim_{h \to 0}\frac{\cancel{x^n}+nhx^{n-1}+ o(h^2)-\cancel{x^n}}{h}</math> <math>=\lim_{h \to 0}\frac{nhx^{n-1}+ o(h^2)}{h}</math> <math>=\lim_{h \to 0}\left(\frac{nhx^{n-1}}{h}+\frac{o(h^2)}{h}\right)</math> <math>=\lim_{h \to 0} \big(\;nx^{n-1}+o(h)\big)</math> <math>=nx^{n-1}+\lim_{h \to 0}o(h)</math> <math>=nx^{n-1}+0</math> <math>=nx^{n-1}</math> Ja el tenim ja que de fet <math>\lim_{h \to 0}\;h^n=0</math> per un <math>n\in\mathbb{N}</math> i per tant: :<math>f'(x)=nx^{n-1}</math> ===== Rectes tangents ===== Definició: Una recta tangent en un punt <math>x_0</math> de la corba que descriu la gràfica d'una funció derivable <math>f(x)</math> és una recta del tipus <math>r(x)=mx+n</math> que passa pel punt <math>x_0</math> i que almenys localment té la mateixa direcció de que la corba de <math>f(x).</math> Fórmula per construir la recta tangent en un punt com <math>x_0</math> a una funció derivable <math>f(x)</math>: :{|cellspacing="6" cellpadding="3" style="border: 2px solid #77d; background:#fff" |<math>y=r(x)=f'(x_0)(x-x_0)+f(x_0)</math> |} ;Exemples de rectes tangents 1) Recta tangent a <math>f(x)=x^2-x</math> en el punt <math>x_0=3.</math> Solució: :1r) <math>f'(x)=2x-1</math> :2n) Valoració <math>f(x_0)</math> i <math>f'(x_0)</math>: <math>f(3)=(3)^2-(3)=6</math> i <math>f'(3)=2(3)-1=5</math> :3r) Construcció: <math>y=r(x)=5(x-3)+6</math> ::Arreglant una mica amb propietat distributiva la recta és: <math>y=5x-9</math> 2) Recta tangent a <math>f(x)=\frac{1}{x^2-2x+2}</math> en el punt <math>x_0=0.</math> Solució: :1r) Amb la regla de la cadena podem derivar-la: ::<math>f'(x)=\big( (x^2-2x+2)^{-1} \big)</math> <math>=-1(x^2-2x+2)^{-2}(2x-2)</math> <math>=-\frac{2x-2}{(x^2-2x+2)^{2}}</math> :2n) Valoració: ::<math>f(0)=\frac{1}{(0)^2-2(0)+2}=\frac{1}{2}</math> ::<math>f'(0)=-\frac{2(0)-2}{((0)^2-2(0)+2)^2}=-\frac{-2}{4}=\frac{1}{2}</math> :3r) Construcció: <math>y=r(x)=\tfrac{1}{2}(x-0)+\tfrac{1}{2}</math> ::Arreglant una mica la recta és: <math>y=\frac{x+1}{2}</math> ;Exercicis de construcció de rectes tangents 1) Calcula i representa manualment, copiat i amb claredat utilitzant el GeoGebra(Clàssic) les rectes tangents a les funcions donades en el punt demanat. :a) <math>f(x)=\frac{x}{x-1}</math> en el punt <math>x_0=1.</math> :b) <math>f(x)=\ln (x^3-x+3)</math> en el punt <math>x_0=0.</math> :c) <math>f(x)=e^{-x^2}</math> en el punt <math>x_0=-1.</math> :d) <math>f(x)=(x^2-1)(x^2-2)</math> en el punt <math>x_0=2.</math> === Aplicacions === ==== Monotonia de les funcions ==== Ara amb la derivada podem examinar el creixement i decreixement de les funcions i com es connecten en màxims i mínims. ¿Què esperem de funcions creixents? :Si hi ha una <math>x_0</math> i una <math>f(x_0)</math> llavors és creixent si per un valor més gran <math>x_1</math> llavors el valor <math>f(x_1)</math> s'espera que sigui més gran que <math>f(x_0).</math> Sintèticament s'escriu: *Una funció és creixent en un interval <math>(a,b)</math> si per <math>x_0 \;\;i\;\; x_1 \in (a,b)</math> amb <math>x_0<x_1</math> llavors <math>f(x_0)\leqslant f(x_1)</math> El mateix per funcions decreixents *Una funció es decreixent en un interval <math>(a,b)</math> si per <math>x_0 \;\;i\;\; x_1 \in (a,b)</math> amb <math>x_0<x_1</math> llavors <math>f(x_0)\geqslant f(x_1)</math> Es vol conèixer aquests intervals directament i no estar provant amb valors arbitraris que no justificarien res encara. ;Mètode amb derivades per estudiar la monotonia de les funcions Donada una funció derivable en un interval <math>(a,b)</math> llavors: *Direm que és creixent a <math>(a,b)</math> si <math>f'(x)\geqslant 0</math> a tot <math>(a,b)</math> *Direm que és estrictament creixent a <math>(a,b)</math> si <math>f'(x)>0</math> a tot <math>(a,b)</math> *Direm que és decreixent a <math>(a,b)</math> si <math>f'(x)\leqslant 0</math> a tot <math>(a,b)</math> *Direm que és estrictament decreixent a <math>(a,b)</math> si <math>f'(x)<0</math> a tot <math>(a,b)</math> Ara l'únic que queda és determinar què passa als punts on s'anul·la: *Direm que <math>x_0</math> és un punt crític si <math>f'(x_0)=0</math> :*Podrien ser mínims, màxims o una simple inflexió puntual. ===== Regla de l'Hôpital ===== [[File:Guillaume de l'Hôpital.jpg|thumb|180px|Matemàtic francès del segle XVII Guillaume François Antoine, marqués de l'Hôpital (1661 - 1704)]] La '''regla de l'Hôpital''' no és més que un mètode per comparar o resoldre la '''raó''' del límit entre dues funcions en un punt del tipus <math>\tfrac{0}{0},</math> <math>0\cdot\infty</math> i <math>\tfrac{\infty}{\infty},</math> i diu: cont... [[Category:Matemàtiques de batxillerat]] [[Category:CA]] 7kuo0zs3teofraj9cy8dd77vsz8b9n8 0 49596 386467 386442 2026-10-27T21:16:43Z Dušan Kreheľ 45022 + vyznám, formulácia, názov diela 386467 wikitext text/x-wiki == Varianty názvu obce == Keďže prvá písomná zmienka o obci Fintice na Slovensku je z roku 1272,<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2016 | title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 5 | issue = 1 | pages = 115 | issn = 1338-9572 | access-date = }}</ref> tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice: * Fyntha, * Finta, * Fincice,<ref>{{cite journal | author = Michal Lacko, S.J. | title = Miestopis Slovenska za posledných sto rokov | journal = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | publisher = Slovenský ústav | place = Cleveland, Ohio, U.S.A. | volume = 11 | issue = 3-4 | date = 1964 }}</ref> * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>], * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>], * Suncia,<ref name="dmi"/> * Fruncta,<ref name="dmi"/> * Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]), * Fincice, a rovnako tak aj slovo: * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>]. == Etymológia == Názov obce je pravdepodobne odvodené od vlastného podstatného mena Finta. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]].</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch častí <i>Finti</i> + <i>-ce</i>: * <i>Fint</i>: ** tvary: *** slovanizovaný: [Finťi], *** neslovanizovaný: [Finti], * <i>-ice</i>: ** spodstatnené prídavné meno obsahujúce príponu stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē''<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice | title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia | last = Jacobus | first = de Voragine | date = 1497 }}</ref>), čo je skrátená verzia koncovky <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky).</ref>'') a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky).</ref> *** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky).</ref></td><td>n</td></tr></table> ** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2019 | title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 8 | issue = 2 | pages = 118 | issn = 1338-9572 }}</ref>) a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine, je <i>-ické</i> (napr. fintické zvony). Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme aj v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová ''čin(iť)'', ''činka''. U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dôjsť k nasledujúcim zmenám: * zmenené <b style="color:brown">f</b> na: ** [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť), ** [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' &#91;''činta''&#93;), ** [''c''] (napr. '''c'''icať), ** [''p'']: *** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''), *** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky).</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref> ** [''r''] (napr. rinčať), ** [''k'']: *** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“). *** slovenské kýchať, * zmenené <b style="color:brown">t</b> na: ** [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'', ** [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''], ** [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'', ** [g]: ***grónsky ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''), ***inuktitutsky ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref> ***anglicky ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky).</ref> ** [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky, ** [z] – sardinsky ''finza''. * zmenené <b style="color:brown">č</b> na: ** [š] v staromaďarčine (obec Šišov),<ref name="ks2008-2-sk">Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest; Kultúra slova, č. 2, 2008, ISSN 0023-5202.</ref> Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda: * pramení, * tečie/prúdi, ** zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]), * pení sa, * zaplavuje, ** teda aj „kreslí“, keď klesá hladina vody, * rozdeľuje, * a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …). == Ako vlastné podstatné meno == * 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]].</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky).</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky).</ref> * 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky).</ref> * 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]].</ref> * ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky).</ref> * 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill].</ref> * 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky).</ref> * ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky).</ref> * 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky).</ref> * 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko), * 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912 |title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian |access-date = 2026-04-17 }}</ref> * 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/> * 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305 |title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA |last=Balog |first=Zdenko |access-date = 2023-12-08 }}</ref> * 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72.</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky).</ref> Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf |title=fiok 144. a-i-10 F |last=Székely |first=Erzsébet }}</ref> * <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009 | title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009 | last = Dzurjanin | first = Zdenko | date = 2009-02-05 | website = sme.sk | publisher = Petit Press, a.s. }}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]].</ref> * <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?); *<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf | title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA | last = Beláková | first = Mária | date = 2014 | place = Trnava }}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]].</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky).</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/ | title = Mocsolya. | website = arcanum.com }}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky).</ref> *<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>, *<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16.</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie]).</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ].</ref> === Pra-meno *Finta === Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia): *Fyn, *Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf | title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. | last = Nováková | first = Mária | date = 2010-06-30 | publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie | access-date = 2023-12-08 | quote = }}</ref> Tiež: * Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/> Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný''/''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorí bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web | url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ | title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva | last = Bučko | first = Peter }}</ref> strážiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web | url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok | title = Medziansky hrádok }}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web | url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky | title = Hrad Medzianky }}</ref>). „Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“<ref>{{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}</ref> == Miesta == * Fintice, okres Prešov, Slovensko, * Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92.</ref> * Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web | url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php | title = Willkommen im Stadtteil Finthen | publisher = Landeshauptstadt Mainz | access-date = 2025-01-19 }}</ref> * Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/> * Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko * Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/> * Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/> * Fîntînița, Moldavsko, * …, * zoznamy: ** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki) – miesta v Rumunsku. == Možné významy == * súvisiace s '''vtákmi''': ** '''''vrabec''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky).</ref> ** '''''pinka''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky).</ref> ** '''''ďateľ''''': *** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]].</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]].</ref> * súvisiace s '''vodou''': ** '''ryba''': *** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web | url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx | title = 2028.xlsx }}</ref> *** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web | url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb | title = Atlas rýb | website = www.srz-ds.sk }}</ref><ref>{{cite web | url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english | title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad }}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web | url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK | title = Slovensko - Obchodné označenia | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** škotsky ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false | title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals | last = Jamieson | first = John | date = 1818 }}</ref> *** súvis s rybolovom? (?), ** '''plutva''': *** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web | url = https://www.etymonline.com/word/fin | title = Origin and history of fin | website = etymonline.com }}</ref> *** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/> *** prazapadná nemčina ''finnā'', ''finnu'', ''finā'', ''finu'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finnā|Proto-West_Germanic/finnā]] (po anglicky).</ref> ** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''': *** z prazápadnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky).</ref> *** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky).</ref> *** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky).</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky).</ref> *** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky).</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky).</ref> *** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky), *** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky).</ref> *** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky).</ref> *** podobné so slovenským slovom ''fontána'', **'''močiare''', '''bažina''': *** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn | title = Fenn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/> *** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2 | title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839 | access-date = 2023-10-18 }}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]].</ref> ***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky).</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva; ***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky).</ref><ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel | title = Fintel Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web | url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913 | title = Cesta: Fintavägen (1071987913) | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky).</ref> ** '''cikať''': *** slovensky ''čičať'' – „cikať“,<ref>Milan Majdán: O slovenských priezviskách; Kultúra slova, ročník 40, č. 2, 2006.</ref> ** '''člapkať sa''': *** slovensky ''čičrať'' – „babrať sa v niečom, čľapkať sa vo vode, v riedkom blate“,<ref name="ks2008-2-sk"/> *** slovensky ''čičer'' – „bahnom zanesená časť terénu, hlavne ciest, po ktorých sa bolo treba plavočiť, čabrať sa a pod.“,<ref name="ks2008-2-sk"/> ** '''plač''': *** slovinsky ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web | url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater | title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik | last = Pleternik | first = Makso | date = 1891 }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky).</ref> '''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''': * kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml.</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza | title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von | last = Friedrich | first = Diez | date = 1870 }}</ref> *'''cesta''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> *'''nájsť''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> ** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky).</ref> ** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky).</ref> ** bavorsky ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky).</ref> ** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde | title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag | author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary) | date = 1883 }}</ref><ref>{{cite web | url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/ | title = finþan | author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon }}</ref> ** zo starej írčiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky).</ref> '''päť''': * zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky).</ref> * v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický).</ref> '''podvodník''': * slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/> '''trik''': * súčasné európske jazyky (napr. v športe), '''výmysel''': * zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web | url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png | title = Finta.png }}</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up | title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum | last = Bernolák | first = Anton | date = 1825 | publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae }}</ref> '''skrytý''': * v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web | url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/ | title = L'Oasis de Fint | date = 2023-10-18 }}</ref> '''„strážisko“''': * latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický).</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický).</ref> * zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky).</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický).</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický).</ref> * španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický).</ref> '''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“: * zo slovenského: ** spisovného ''fintiť sa'', ** z nárečových ''findiť sa'', ''frnťiť sa'' znamenajúc „parádiť sa“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/kralik_2015 | title = Stručný etymologický slovník slovenčiny | last = Králik | first = Ľubor | date = 2015 | publisher = }}, heslo ''fintiť''.</ref> * možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky).</ref> * možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref> * dalmátsky ''fin'' – „seno“,<ref>[[:wiktionary:en:fin#Dalmatian|fin#Dalmatian]] (po anglicky).</ref> * latinské ''fenum'' (a odvodené) – „seno“,<ref>[[:wiktionary:en:fenum#Latin|fenum#Latin]] (po anglicky).</ref> * grécky [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod), * ozdobná šálka, viď položku ''šálka'', * '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok) – heslo ''horenos''.</ref> * dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,<ref>{{cite web | url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde | title = finde | author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab }}</ref> * '''biely''', '''svetlovlasý''': ** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličene ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',<ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn | title = Finn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> '''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''': * latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky).</ref> * (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up | title = A classical dictionary of the vulgar tongue. | author = Grose, Francis, F. A. S. | date = 1785 }}</ref> * rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky).</ref> * rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky).</ref> * rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky).</ref> * pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom ''pohyh'' (podľa Egy),<ref>Renáta Németh: [https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/46184/Kd_10941.pdf?sequence=1 A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve]. 2007.</ref> '''páska''': * portugalsky ''cinta'' (výslovnosť [finta]),<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky).</ref> '''dobrý'''/'''fajný''', '''šikovný''': * stará francúzština a stredná angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine | title = Fine Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> * latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/> * z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web | url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi | title = FINZI | author = JewishEncyclopedia.com | date = 1989 }}</ref> * stará francúzština ''fin'' – „fajný, delikatný“<ref>[[:wikt:en:fin#Old_French|fin#Old_French]] (po anglicky).</ref> * južnoslovanský ''fin'',<ref>[[:wikt:en:fin#Serbo-Croatian|fin#Serbo-Croatian]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wikt:en:fin#Slovene|fin#Slovene]] (po anglicky).</ref> * v slovenčine: ** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentný / nad očakávanie / dôsledne spravený.“), '''šikovný''', '''vážený''', '''brondzový''': * slovensky ''čič'' – „vážený muž obyč. v úctivom oslovení“,<ref name="ks2008-2-sk"/> * južnoslovansky ''čiča'', ''čičo'' – ''starší človek, strýko'',<ref name="ks2008-2-sk"/> * stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky).</ref> * stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html.</ref> ** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“, ** 14. storočie: ''šikovný''; ** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref><ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky).</ref> * egyptsky Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky).</ref> * z hebrejského ''פִּינְחָס‎''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky).</ref> * španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúť s veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky).</ref> * „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“: ** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/> *** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho), *** „sequence“ – slovenský „sekvencia“, *** „result“ – slovenský „výsledok“, * *int znamenajúc nemecky ''richtung'',<ref>Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.</ref> '''rozseknúť''', '''rozštiepiť''': * slovensky ''čičať'' – „robiť hluk, údermi vyrubovaním lesnej dreviny, zosekávaním haluzia z kmeňov“,<ref name="ks2008-2-sk"/> * latinské ''findo'', * praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky).</ref> '''drevorubač''': * ako ''fin''+''čičať'' = muž/majster + rubač – človek, ktorý vie nielen rúbať drevo ale aj s ním pracovať (tvorba vozov, domom; teda „tokárčiť“), * porovnaj slovensky ''čičman'' – „drevorubač, ktorý rúbaním, sekaním, prípad. otesávaním kmeňov stromov šíri hluk“,<ref name="ks2008-2-sk"/><ref name="Pozn.">V minulosti (napr. vo Vyšnom Slavkove) sa drevo nesťahovalo traktormi, teda silnými strojmi, takže ku zníženiu odporu pri sťahovaní dreva z lesa bolo nutné strom vyčistiť od kôry.</ref> '''„vzácne“ drevo''': * praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up | title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského | author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková | date = 1989 }}</ref> ** zaznamenané iba v súvislosti s drevom, ** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo, ** možno narážka na stromy<ref>{{cite web | url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html | title = O obci Fintice | author = Obecný úrad Fintice }}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce, '''súvis s peniazmi''': * starofrancúzske ''fin'' „peniaze“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/kralik_2015 | title = Stručný etymologický slovník slovenčiny | last = Králik | first = Ľubor | date = 2015 | publisher = }}, heslo ''financ''.</ref> * „finta“ – španielska starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false | title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots | last = Roberts | first = Edward Arthur | date = 2014 }}</ref> * podobné so: ** srbsko-chorvatsky ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]].</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]].</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc &#124; currency &#124; English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref> ** macedonsky ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky).</ref> ** rusky ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky).</ref> ** ukrainsky ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky).</ref> ** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]].</ref> ** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky).</ref> ** '''krivý''', '''ohnutý''' * z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA | title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula | last = Szamota | first = István | last2 = Zolnai | first2 = Gyula | date = 1210 | publisher = Budapest V. Hornyánszky }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky).</ref><ref name="hu-1886">{{cite web | url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up | title = English-Hungarian dictionary | last = Bizonfy | first = Ferencz | date = 1886 }}</ref> * zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/> * tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky).</ref> '''skalnatý''': * z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"/> '''lovec, zberač''':<ref name="fini"/> * stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011.</ref> * pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky).</ref> * stredoveká angličtina ''fen'', ''fint(e)'', ''fient'' – a) lovec, zberač, b) trus, hnoj.<ref>[https://quod.lib.umich.edu/m/middle-english-dictionary/dictionary/MED15578/track?counter=1&search_id=4655363 fen n.(2)] (po anglicky).</ref> * stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref> * stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/> ** „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer).</ref><ref>{{cite web | url = https://snl.no/skridfinner | title = skridfinner | author = Store norske leksikon }} (po nórsky).</ref> '''nôž''': * poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky).</ref> '''diabol''', '''démon''', '''hrozný človek''':<ref>[[:wikt:en:fend#Middle_English|fend#Middle_English]] (po anglicky).</ref> * stredná angličtina ''fend'', '''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná) – heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta].</ref> * slovenské slova ''finta'', * z latinského slova ''fingere'' – „predstierať“,<ref>{{cite web | url = https://strednicechy.rozhlas.cz/finta-7289782 | title = Finta | last = Novotný | first = Michal }}</ref> '''pasca''': * grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''), ''botanické významy:'' * '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false | title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1 | last = Antonini | first = Annibale | date = 1770 }}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky).</ref> * ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne | title = Historický schematizmus slov. farností | website = www.dominikani.sk | access-date = 2023-10-18 }}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico], “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref> '''uzdraviť:''' * ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – teda ''vyliečiť sa'', * Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky).</ref> '''skok''', '''skákanie''': * maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web | url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf | title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. | author = Fábián István | date = 1853 | access-date = 2025-01-22 }}</ref> '''zabávači/šašovia:''' * maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky).</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 – heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor], po maďarsky).</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky).</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky).</ref> * ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky).</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská) – heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť].</ref> '''ako „urážka“/„žart“''' (?): * v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater | title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English | last = Rykaczewski | first = Erazm | date = 1849 }}</ref> '''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatársky).</ref> * perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/> * arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/> * srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky).</ref> * ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky).</ref> * slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web | url = https://narecie.sk/find%C5%BEa | title = Slovo findža }}</ref> '''Fín''': * [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky). == Poznámky == <References group="Pozn."/> == Pozri tiež == * [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES''). * Marek, Miloš. „[https://www.academia.edu/45576365/The_Protection_of_the_Northern_Borders_of_the_Kingdom_of_Hungary_Slovakia_with_Poland_in_the_Middle_Ages_Ochrana_uhorsko_slovensko_po%C4%BEsk%C3%A9ho_pohrani%C4%8Dia_v_stredoveku The Protection of the Northern Borders of the Kingdom of Hungary (Slovakia) with Poland in the Middle Ages. - Ochrana Uhorsko (Slovensko) - Poľského Pohraničia v Stredoveku.]“ RES GESTAE. CZASOPISMO HISTORYCZNE, 2020. * [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak)]. * {{cite web |url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf |title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY |last=Maixner |first=Miroslav }} * {{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }} == Referencie == <References/> [[Category:SK/Etymológia]] [[Category:SK/Fintice]] [[Category:SK/Pomenovanie]] 386dmrfg5xh4gn56lgwgirlmb4qo39d 0 55931 386463 386311 2026-10-27T13:23:43Z ဗန်ကှိုန် 49188 /* */ 386463 wikitext text/x-wiki ကမ္ဘာႏဟမ်ႏလောင်းကို လိုꩻခွိုꩻတန်အောဝ်ႏ ၃ ခွိုꩻ။ အွောန်ႏမဉ်ꩻခါꩻနေး ကော့ကေးသွုဲက်၊ နီဂရွုဲက်၊ တွမ်ႏယင်း မွန်ဂိုလွုဲက်သွူ။ ကော့ကေးသွုဲက်နောဝ်ꩻ ထွာနေး လိုꩻဗွာ၊ ထွာ လိုꩻဇာႏတိ ဥရေားပတွိုက်ဖဲ့ꩻသား။ ဂျာမန်၊ ရတ်ဆျား၊ ဖြန်သစ်၊ သပိန်၊ အီတလီဖုံးယို ထွာ လိုꩻဗွာခွိုꩻသား။ အီရန်၊ အိန္ဒိယအခေါဝ်ထင်ꩻသားဖုံးယိုတဲ့ ထွာ လိုꩻဗွာခွိုꩻဒျာႏနေနေ။ ကလာꩻ အိန္ဒိယခမ်း အခေါဝ်နောဝ်သားဖုံႏ၊ အေးဆျတွိုက် အထꩻဝကိုသားဖုံႏယိုကယ်ႏ ထွာ လိုꩻဗွာခွိုꩻဒျာႏနေနေ။ နီဂရွုဲက်နောဝ်ꩻ ထွာ လိုꩻယာႏဖြီင်း၊ လိုꩻဇာႏတိ အာဖရိကတွိုက်ဖဲ့ꩻသား။ နုဲင်စီးရီးယား၊ ယုဂန္ဓာ၊ သိုမာလီယာဖုံႏယို ထွာ လိုꩻဖြီင်းခွိုꩻသွူ။ မွန်ဂိုလွုဲက်နောဝ်ꩻ ထွာ အေးဆျတွိုက် အခေါဝ်ကွောန်ႏသား၊ လိုꩻယာႏတသီး။ ခယ်ႏ၊ ဂျပန်၊ ကိုးရီးယား၊ ဗီယက်နမ်၊ ထုဲင်ႏ၊ မန်း၊ မွန်ဂိုလီးယားဖုံႏယို ထွာ မွန်ဂိုလွိုက်ခွိုသားသွူ။ အောဝ်ႏလိုꩻခွိုꩻတန် ကီယို ၃ ခွိုꩻကို ဖထန်ႏခါꩻယင်း လိုꩻခွိုꩻဖုံႏပီနုဲင်း တိဗဲတ်-မျန်မာ၊ မိုန်-ခမာ၊ ထူဲင်ႏ-ခယ်ႏခွိုꩻဖုံႏ။ စောက်ꩻခွိုꩻ၊ ပအိုဝ်ႏ၊ ခင်၊ ချင်ꩻ၊ မန်းနောင်၊ ဓနုဖုံႏယို အောဝ်ႏပါသော့ꩻ တိဗဲတ်-မြန်မာခွိုꩻကို။ မဲင်ꩻ၊ ပလောင်၊ လဝဖုံႏနောဝ်ꩻ အောဝ်ႏပါငီꩻ မိုန်-ခမာခွိုꩻကို၊ ဖြောဝ်ꩻနောဝ်ꩻ အောဝ်ႏပါ ထုဲင်ႏ-ခယ်ႏခွိုꩻကို။ [[Category:BLK]] nyl2bgovgodduwlw2gicsm5551i3b42 0 56202 386464 2026-10-27T13:38:28Z ဗန်ကှိုန် 49188 Created page with "[[File:Nuvola apps edu miscellaneous.svg|right|64px]] သွောန်ထူႏအီသော့ꩻ [[{{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}|{{#titleparts:{{BASEPAGENAME}}|1}}]] မာꩻတွမ်ႏ ရွီးခိုႏယိုစားဖုံႏ တောဝ်းလဲ့ တဲမ်းမာꩻဖေႏငီꩻ လိုꩻလင်ဖုံႏ သွောန်ထူႏတာႏယို။ <!-- {{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}/Participate|participat..." 386464 wikitext text/x-wiki [[File:Nuvola apps edu miscellaneous.svg|right|64px]] သွောန်ထူႏအီသော့ꩻ [[{{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}|{{#titleparts:{{BASEPAGENAME}}|1}}]] မာꩻတွမ်ႏ ရွီးခိုႏယိုစားဖုံႏ တောဝ်းလဲ့ တဲမ်းမာꩻဖေႏငီꩻ လိုꩻလင်ဖုံႏ သွောန်ထူႏတာႏယို။ <!-- [[{{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}/Participate|participate]] and help others learn.--> {{clear}} sdn9i63fxap50l2vowwj2nvgys0z6mg 386465 386464 2026-10-27T13:41:40Z ဗန်ကှိုန် 49188 386465 wikitext text/x-wiki [[File:Nuvola apps edu miscellaneous.svg|right|64px]] သွောန်ထူႏအီသော့ꩻ [[{{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}|{{#titleparts:{{BASEPAGENAME}}|1}}]] မာꩻတွမ်ႏ ရွီးခိုႏယိုစားဖုံႏ တောဝ်းလဲ့ တဲမ်းမာꩻဖေႏငီꩻ လိုꩻလင်ဖုံႏ သွောန်ထူႏတာႏယို။ <!-- [[{{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}/Participate|participate]] and help others learn.--> {{clear}} [[Category:BLK]] lqcp7h810tn3dfnt267qkto0nntwpqc 0 56203 386466 2026-10-27T13:45:52Z ဗန်ကှိုန် 49188 Created page with "<categorytree mode="pages" showcount="on"><!-- Mathematics courses--> သင်္ချာ လိတ်သွောန်ဖုံႏ</categorytree>" 386466 wikitext text/x-wiki <categorytree mode="pages" showcount="on"><!-- Mathematics courses--> သင်္ချာ လိတ်သွောန်ဖုံႏ</categorytree> i5bvoxy451y4jqunav6w5xhwvcqldx3