विकिपीडिया
bhwiki
https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.10
first-letter
मीडिया
विशेष
वार्तालाप
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपीडिया
विकिपीडिया वार्ता
चित्र
चित्र वार्ता
मीडियाविकि
मीडियाविकि वार्ता
टेम्पलेट
टेम्पलेट वार्ता
मदद
मदद वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
फ़ारसी भाषा
0
29119
799208
772331
2026-07-09T00:19:45Z
SM7
3953
+विकिकड़ी जोड़ल गइल
799208
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox language
| name = Persian
| altname = Fārsi
| nativename = {{lang|fa|{{nq|فارسی|fa}}}}
| pronunciation = {{IPA-fa|fɒːɾˈsiː|}}
| image = Farsi.svg
| imagesize = 100px
| imagecaption = "Fārsi" written in Persian ([[Nastaʿlīq script]])
| states = {{hlist|style=line-height:1.3em; |[[Iran]]<ref name="Samadi">{{cite book |last=Samadi |first=Habibeh |title=Assessing Grammar: The Languages of Lars |year=2012 |publisher=Multilingual Matters |isbn=978-1-84769-637-3 |author2=Nick Perkins |editor=Martin Ball, David Crystal, Paul Fletcher |page=169}}</ref> |[[Afghanistan]]<ref name="Samadi"/> (as [[Dari language|Dari]])}} {{hlist|style=line-height:1.3em; |[[Tajikistan]]<ref name="Samadi"/> (as [[Tajik language|Tajik]]) |[[Uzbekistan]] (as Tajik)|[[Iraq]]<ref>{{cite web|url=http://www.iranicaonline.org/articles/iraq|title=IRAQ|accessdate=7 November 2014}}</ref>|[[Russia]]<ref>{{cite book|ref=harv|last1=Pilkington|first1=Hilary|last2=Yemelianova|first2=Galina|title=Islam in Post-Soviet Russia|url=https://books.google.com/books?id=mAfS-PFRLYkC&pg=PA27|year=2004|publisher=Taylor & Francis|isbn=978-0-203-21769-6}}, p. 27]: "Among other indigenous peoples of Iranian origin were the Tats, the Talishes and the Kurds"</ref><ref>{{cite book|ref=harv|last1=Mastyugina|first1=Tatiana|last2=Perepelkin|first2=Lev|title=An Ethnic History of Russia: Pre-revolutionary Times to the Present|url=https://books.google.com/books?id=xd3ZnfyRgncC&pg=PA80|year=1996|publisher=Greenwood Publishing Group|isbn=978-0-313-29315-3}}, p. 80: "The Iranian Peoples (Ossetians, Tajiks, Tats, Mountain Judaists)"</ref>|[[Azerbaijan]]<ref name="Windfuhr">Windfuhr, Gernot: ''The Iranian Languages'', Routledge 2009, p. 418.</ref>}}
| region =
| spoken by [[Persian people]]
| speakers = 45 million (2007)<ref>Mikael Parkvall, "Världens 100 största språk 2007" (The World's 100 Largest Languages in 2007), in ''[[Nationalencyklopedin]]''</ref> – 60 million
| date = 2009
| ref =<ref name="Windfuhr"/>
| speakers2 = (110 million total speakers)<ref name="Windfuhr"/>
| familycolor = Indo-European
| fam2 = [[Indo-Iranian languages|Indo-Iranian]]
| fam3 = [[Iranian languages|Iranian]]
| fam4 = [[Western Iranian languages|Western Iranian]]
| fam5 = Southwestern Iranian
| ancestor = [[Old Persian]]
| ancestor2 = [[Middle Persian]]
| dialects = {{hlist |[[Western Persian]] |[[Dari language]] |[[Tajik language|Central Asian Persian (Tajik)]] |[[Bukhori dialect]] |[[Pahlavani dialect]] |[[Hazaragi dialect]] |[[Aimaq dialect]] |[[Judeo-Persian]] |[[Dehwari dialect|Dehwari]] |[[Judeo-Tat]]<ref name="Windfuhr"/> |[[Tat language (Caucasus)|Caucasian Tat]]<ref name="Windfuhr"/> |[[Armeno-Tat]]<ref name="Windfuhr"/>}}
| script = {{startplainlist|class=nowrap}}
* [[Persian alphabet]] ([[Iran]] and [[Afghanistan]])
* [[Tajik alphabet]] ([[Tajikistan]])
* {{hlist |[[Hebrew alphabet|Hebrew]] |[[Persian Braille]]}}
{{endplainlist}}
| nation = {{IRN}}<br/>{{AFG}} (as [[Dari language|Dari]])<br/>{{TJK}} (as [[Tajik language|Tajik]])
|ethnicity = [[Persian people]] <small>(incl. [[Tajiks]] and [[Hazaras]])</small>
| agency = {{startplainlist}}
* {{longlink|[[Academy of Persian Language and Literature]] ([[Iran]])}}
| iso1=fa
| iso2b=per |iso2t=fas
| iso3=fas
| lc1=pes |ld1=[[Western Persian]]
| lc2=prs |ld2=[[Dari language]] (Afghan Persian)
| lc3=tgk |ld3=[[Tajik language|Tajiki]]<!--This and the following codes aren't part of the macrolanguage per SIL-->
| lc4=aiq |ld4=[[Aimaq dialect]]
| lc5=bhh |ld5=[[Bukhori dialect]]
| lc7=haz |ld7=[[Hazaragi dialect]]
| lc8=jpr |ld8=[[Judeo-Persian]]
| lc9=phv |ld9=[[Pahlavani language|Pahlavani]]
| lc10=deh |ld10=[[Dehwari language|Dehwari]]
| lc11=jdt |ld11=[[Judeo-Tat]]
| lc12=ttt |ld12=[[Tat language (Caucasus)|Caucasian Tat]]
| glotto = fars1254
| glottorefname= Farsic – Caucasian Tat
| lingua = {{longitem|58-AAC (Wider Persian)<br/>{{nowrap| > 58-AAC-c (Central Persian)}}}}
| map = Persian Language Location Map.svg{{!}}border
| mapcaption = Areas with significant numbers of Persian speakers (including dialects).
| map2 = Persian speaking world.svg{{!}}border
| mapcaption2 = {{legend|lime|Countries where Persian is an official language.}}
| notice = IPA
}}
'''फ़ारसी भाषा''' एगो प्रमुख एशियाई भाषा बाटे जवन ईरान के आधीकारिक भाषा बाटे। [[मुस्लिम दुनिया]] में लेखन पर अरबी के एकाधिकार के तूरे वाली पहिली [[भाषा]] फारसी रहल आ कई गो पूरबी दरबार सभ में फारसी कविता के परंपरा बन गइल।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
{{भाषा-आधार}}
[[श्रेणी:एशिया के भाषा]]
[[श्रेणी:ईरान]]
9khcumztkfy7572z818qekmu80iy90l
इब्न सीना
0
35207
799212
550693
2026-07-09T01:17:52Z
SM7
3953
अपडेट कइल गइल
799212
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| name = इब्ने सीना
| native_name = ابن سینا
| native_name_lang = ar
| image = Avicenna Bust, left profile (cropped).jpg
| caption = अमेरिका के नेशनल लाइब्रेरी ऑफ़ मेडिसिन में एगो आधुनिक पोर्ट्रेट (1952)
| birth_date = {{circa|980}}
| birth_place = अफ़शाना, Transoxiana, Samanid Empire
| death_date = {{death date and age|1037|6|22|980||df=y}}<ref name="Islam p. 562">Encyclopedia of Islam: Vol 1, p. 562, Edition I, 1964, Lahore, Pakistan</ref>
| death_place = [[हमादान]], Kakuyid Emirate
| monuments = Avicenna Mausoleum
| other_names = {{flatlist |अविसेना ({{Langx|en|Avicenna}})<br>शराफ़ अल-मुल्क ({{lang|ar|شرف الملك}})<br>
हुज्जत अल-हक़ ({{lang|ar|حجة الحق}})<br>
अल-शेख़ अल-रईस ({{lang|ar|الشيخ الرئيس}})<br>
बू अली सीना ({{lang|fa|بو علی سینا}})<br>
}}
| region = मिडिल ईस्ट के फिलासफी
* ईरानी फिलासफी
| era = [[इस्लामी गोल्डन एज]]
| main_interests = {{startplainlist|class=nowrap}}
* {{hlist |Medicine |Aromatherapy}}
* Philosophy and logic
* ''Ilm al-Kalam'' (Islamic theology)
* {{hlist | Science |Poetry}}
{{endplainlist}}
| notable_works = {{startplainlist|class=nowrap}}
* ''[[The Book of Healing]]''
* ''The Canon of Medicine''
{{endplainlist}}
| school_tradition = Aristotelianism, Avicennism
}}
'''इब्न सीना''' मध्यकाल के बिद्वान, दार्शनिक आ हकीम अउरी लेखक रहलें।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
{{Philosopher-stub}}
ftlffqvt59eolg1qf25ajnsmpszqelo
799213
799212
2026-07-09T01:19:33Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
799213
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| name = इब्ने सीना
| native_name = ابن سینا
| native_name_lang = ar
| image = Avicenna Bust, left profile (cropped).jpg
| caption = अमेरिका के नेशनल लाइब्रेरी ऑफ़ मेडिसिन में एगो आधुनिक पोर्ट्रेट (1952)
| birth_date = {{circa|980}}
| birth_place = अफ़शाना, Transoxiana, Samanid Empire
| death_date = {{death date and age|1037|6|22|980||df=y}}<ref name="Islam p. 562">Encyclopedia of Islam: Vol 1, p. 562, Edition I, 1964, Lahore, Pakistan</ref>
| death_place = [[हमादान]], Kakuyid Emirate
| monuments = Avicenna Mausoleum
| other_names = {{flatlist |अविसेना ({{Langx|en|Avicenna}})<br>शराफ़ अल-मुल्क ({{lang|ar|شرف الملك}})<br>
हुज्जत अल-हक़ ({{lang|ar|حجة الحق}})<br>
अल-शेख़ अल-रईस ({{lang|ar|الشيخ الرئيس}})<br>
बू अली सीना ({{lang|fa|بو علی سینا}})<br>
}}
| region = मिडिल ईस्ट के फिलासफी
* ईरानी फिलासफी
| era = [[इस्लामी गोल्डन एज]]
| main_interests = {{startplainlist|class=nowrap}}
* {{hlist |Medicine |Aromatherapy}}
* Philosophy and logic
* ''Ilm al-Kalam'' (Islamic theology)
* {{hlist | Science |Poetry}}
{{endplainlist}}
| notable_works = {{startplainlist|class=nowrap}}
* ''[[किताब अल-शिफा]]''
* ''The Canon of Medicine''
{{endplainlist}}
| school_tradition = Aristotelianism, Avicennism
}}
'''इब्न सीना''' मध्यकाल के बिद्वान, दार्शनिक आ हकीम अउरी लेखक रहलें।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
{{Philosopher-stub}}
9tlfgkrxfc1ay2jxtc1ltl34125gzng
799214
799213
2026-07-09T01:41:03Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल, संदर्भ जोड़ल/सुधारल गइल
799214
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| name = इब्ने सीना
| native_name = ابن سینا
| native_name_lang = ar
| image = Avicenna Bust, left profile (cropped).jpg
| caption = अमेरिका के नेशनल लाइब्रेरी ऑफ़ मेडिसिन में एगो आधुनिक पोर्ट्रेट (1952)
| birth_date = {{circa|980}}
| birth_place = अफ़शाना, Transoxiana, Samanid Empire
| death_date = {{death date and age|1037|6|22|980||df=y}}<ref name="Islam p. 562">Encyclopedia of Islam: Vol 1, p. 562, Edition I, 1964, Lahore, Pakistan</ref>
| death_place = [[हमादान]], Kakuyid Emirate
| monuments = Avicenna Mausoleum
| other_names = {{flatlist |अविसेना ({{Langx|en|Avicenna}})<br>शराफ़ अल-मुल्क ({{lang|ar|شرف الملك}})<br>
हुज्जत अल-हक़ ({{lang|ar|حجة الحق}})<br>
अल-शेख़ अल-रईस ({{lang|ar|الشيخ الرئيس}})<br>
बू अली सीना ({{lang|fa|بو علی سینا}})<br>
}}
| region = मिडिल ईस्ट के फिलासफी
* ईरानी फिलासफी
| era = [[इस्लामी गोल्डन एज]]
| main_interests = {{startplainlist|class=nowrap}}
* {{hlist |Medicine |Aromatherapy}}
* Philosophy and logic
* ''Ilm al-Kalam'' (Islamic theology)
* {{hlist | Science |Poetry}}
{{endplainlist}}
| notable_works = {{startplainlist|class=nowrap}}
* ''[[किताब अल-शिफा]]''
* ''अल क़ानून फ़ी अल-तिब्ब'' (''The Canon of Medicine)''
* ''अल निजात''
{{endplainlist}}
| school_tradition = Aristotelianism, Avicennism
}}
'''इब्न सीना''' {{langx|ar|ابن سینا|translit=Ibn Sīnā}} ({{circa|980}} – 22 June 1037) जिनका के पच्छिम के दुनिया में '''''अविसेना''''' (Avicenna; {{IPAc-en|ˌ|æ|v|ɪ|ˈ|s|ɛ|n|ə|,_|ˌ|ɑː|v|-}} {{respell|A(H)V|ih|SEN|ə}}) के नाँव से बेसी जानल जाला; मुस्लिम दुनिया के सबसे महान दार्शनिक (फलसफी) आ बैद (हकीम) लोगन में गिनल जालें।<ref>{{Cite encyclopedia|url=https://iep.utm.edu/avicenna-ibn-sina/|title=Avicenna (Ibn Sina)|encyclopedia=Internet Encyclopedia of Philosophy|access-date=13 October 2022|archive-date=6 October 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20221006135059/https://iep.utm.edu/avicenna-ibn-sina/|url-status=live}}</ref><ref>{{cite encyclopedia |url=https://plato.stanford.edu/entries/ibn-sina/ |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |title=Ibn Sina [Avicenna] |date=15 September 2016}}</ref> ऊ [[इस्लामी सोनहरा जुग]] के प्रमुख बिद्वान रहलें आ अलग-अलग ईरानी शासक लोग के दरबार में सेवा कइलें।<ref>*{{harvnb|Adamson|2016|pp=113,117,206}}.<br />(page 113) "For one thing, it means that he[Avicenna] had a Persian cultural background...he spoke Persian natively and did use it to write philosophy."<br />(page 117) "But for the time being, it was a Persian from Khurasan who would have commentaries lavished upon him. Avicenna would be known by the honorific of "leading master" (al-shaykh al-raʾis)."<br />(page 206) "Persians like Avicenna"
*{{harvnb|Bennison|2009|p=[https://archive.org/details/greatcaliphsgold00benn/page/n205 195]}}. "Avicenna was a Persian whose father served the Samanids of Khurasan and Transoxania as the administrator of a rural district outside Bukhara."
*{{cite book |title=A brief history of medicine: from Hippocrates to gene therapy |author=Paul Strathern |publisher=Running Press |year=2005 |page=58 |url=https://archive.org/details/briefhistoryofme0000stra/page/58/mode/ |isbn=978-0-7867-1525-1}}
*{{cite book |title=Medieval Philosophy |author=Brian Duignan |publisher=The Rosen Publishing Group |year=2010 |page=89 |url=https://books.google.com/books?id=p9eh18dRTwAC&q=Avicenna+ethnic&pg=PA89 |isbn=978-1-61530-244-4 }}
*{{cite book |title=Central Asian republics |author=Michael Kort |publisher=Infobase Publishing |page=24 |url=https://books.google.com/books?id=EPCcSZ2dzckC&q=Avicenna+ethnic&pg=PA24 |isbn=978-0-8160-5074-1 |year=2004 }}
*{{harvnb|Goichon|1986|p=941}}. "He was born in 370/980 in Afshana, his mother's home, near Bukhara. His native language was Persian."
*"Avicenna was the greatest of all Persian thinkers; as physician and metaphysician ..." ([https://books.google.com/books?id=A8PzaQZwzZQC excerpt] from A.J. Arberry, ''Avicenna on Theology'', Kazi Publications Inc, 1995).
*{{harvnb|Corbin|1998|p=[https://books.google.com/books?id=A8PzaQZwzZQC&q=is%20generally%20listed%20as%20chronologically%20first%20among%20noteworthy%20Iranian%20philosophers&pg=PA74 74]}}. "Whereas the name of Avicenna (Ibn Sina, died 1037) is generally listed as chronologically first among noteworthy Iranian philosophers, recent evidence has revealed previous existence of Ismaili philosophical systems with a structure no less complete than of Avicenna."</ref> उनका बिचार आ रचना के असर खाली इस्लामी दुनिया तक सीमित ना रहल, बल्कि मध्यकालीन यूरोप के चिकित्सा विज्ञान (मेडिसिन) आ स्कोलास्टिक दर्शन पर उनुकर गम्हीर परभाव पड़ल।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-06-20 |title=Avicenna {{!}} Biography, Books, & Facts {{!}} Britannica |url=https://www.britannica.com/biography/Avicenna |access-date=2025-06-24 |website=www.britannica.com |language=en |quote=Avicenna did not burst upon an empty Islamic intellectual stage. It is believed that Muslim writer Ibn al-Muqaffaʿ, or possibly his son, had introduced Aristotelian logic to the Islamic world more than two centuries before Avicenna. Al-Kindī, the first Islamic Peripatetic (Aristotelian) philosopher, and Turkish polymath al-Fārābī, from whose book Avicenna would learn Aristotle’s metaphysics, preceded him. Of these luminaries, however, Avicenna remains by far the greatest.}}</ref> इब्न सीना के इतिहास के सबसे महान बिचारक आ बैदकी के बिद्वान लोग में गिनल जाला।<ref name="theairof">{{cite journal |last1=Hajar |first1=Rachel |date=2013 |title=The Air of History (Part V) Ibn Sina (Avicenna): The Great Physician and Philosopher |journal=Heart Views |volume=14 |issue=4 |pages=196–201 |doi=10.4103/1995-705X.126893 |doi-access=free |pmid=24696763 |pmc=3970379 }}</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|30em}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
{{Philosopher-stub}}
d2wrm8hay9v7ioz8ist384emy2dxspc
799215
799214
2026-07-09T01:45:18Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799215
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| name = इब्ने सीना
| native_name = ابن سینا
| native_name_lang = ar
| image = Avicenna Bust, left profile (cropped).jpg
| caption = अमेरिका के नेशनल लाइब्रेरी ऑफ़ मेडिसिन में एगो आधुनिक पोर्ट्रेट (1952)
| birth_date = {{circa|980}}
| birth_place = अफ़शाना, Transoxiana, Samanid Empire
| death_date = {{death date and age|1037|6|22|980||df=y}}<ref name="Islam p. 562">Encyclopedia of Islam: Vol 1, p. 562, Edition I, 1964, Lahore, Pakistan</ref>
| death_place = [[हमादान]], Kakuyid Emirate
| monuments = Avicenna Mausoleum
| other_names = {{flatlist |अविसेना ({{Langx|en|Avicenna}})<br>शराफ़ अल-मुल्क ({{lang|ar|شرف الملك}})<br>
हुज्जत अल-हक़ ({{lang|ar|حجة الحق}})<br>
अल-शेख़ अल-रईस ({{lang|ar|الشيخ الرئيس}})<br>
बू अली सीना ({{lang|fa|بو علی سینا}})<br>
}}
| region = मिडिल ईस्ट के फिलासफी
* ईरानी फिलासफी
| era = [[इस्लामी गोल्डन एज]]
| main_interests = {{startplainlist|class=nowrap}}
* {{hlist |Medicine |Aromatherapy}}
* Philosophy and logic
* ''Ilm al-Kalam'' (Islamic theology)
* {{hlist | Science |Poetry}}
{{endplainlist}}
| notable_works = {{startplainlist|class=nowrap}}
* ''[[किताब अल-शिफा]]''
* ''अल क़ानून फ़ी अल-तिब्ब'' (''The Canon of Medicine)''
* ''अल निजात''
{{endplainlist}}
| school_tradition = Aristotelianism, Avicennism
}}
'''इब्न सीना''' {{langx|ar|ابن سینا|translit=Ibn Sīnā}} ({{circa|980}} – 22 June 1037) जिनका के पच्छिम के दुनिया में '''''अविसेना''''' (Avicenna; {{IPAc-en|ˌ|æ|v|ɪ|ˈ|s|ɛ|n|ə|,_|ˌ|ɑː|v|-}} {{respell|A(H)V|ih|SEN|ə}}) के नाँव से बेसी जानल जाला; मुस्लिम दुनिया के सबसे महान दार्शनिक (फलसफी) आ बैद (हकीम) लोगन में गिनल जालें।<ref>{{Cite encyclopedia|url=https://iep.utm.edu/avicenna-ibn-sina/|title=Avicenna (Ibn Sina)|encyclopedia=Internet Encyclopedia of Philosophy|access-date=13 October 2022|archive-date=6 October 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20221006135059/https://iep.utm.edu/avicenna-ibn-sina/|url-status=live}}</ref><ref>{{cite encyclopedia |url=https://plato.stanford.edu/entries/ibn-sina/ |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |title=Ibn Sina [Avicenna] |date=15 September 2016}}</ref> ऊ [[इस्लामी सोनहरा जुग]] के प्रमुख बिद्वान रहलें आ अलग-अलग ईरानी शासक लोग के दरबार में सेवा कइलें।<ref>*{{harvnb|Adamson|2016|pp=113,117,206}}.<br />(page 113) "For one thing, it means that he[Avicenna] had a Persian cultural background...he spoke Persian natively and did use it to write philosophy."<br />(page 117) "But for the time being, it was a Persian from Khurasan who would have commentaries lavished upon him. Avicenna would be known by the honorific of "leading master" (al-shaykh al-raʾis)."<br />(page 206) "Persians like Avicenna"
*{{harvnb|Bennison|2009|p=[https://archive.org/details/greatcaliphsgold00benn/page/n205 195]}}. "Avicenna was a Persian whose father served the Samanids of Khurasan and Transoxania as the administrator of a rural district outside Bukhara."
*{{cite book |title=A brief history of medicine: from Hippocrates to gene therapy |author=Paul Strathern |publisher=Running Press |year=2005 |page=58 |url=https://archive.org/details/briefhistoryofme0000stra/page/58/mode/ |isbn=978-0-7867-1525-1}}
*{{cite book |title=Medieval Philosophy |author=Brian Duignan |publisher=The Rosen Publishing Group |year=2010 |page=89 |url=https://books.google.com/books?id=p9eh18dRTwAC&q=Avicenna+ethnic&pg=PA89 |isbn=978-1-61530-244-4 }}
*{{cite book |title=Central Asian republics |author=Michael Kort |publisher=Infobase Publishing |page=24 |url=https://books.google.com/books?id=EPCcSZ2dzckC&q=Avicenna+ethnic&pg=PA24 |isbn=978-0-8160-5074-1 |year=2004 }}
*{{harvnb|Goichon|1986|p=941}}. "He was born in 370/980 in Afshana, his mother's home, near Bukhara. His native language was Persian."
*"Avicenna was the greatest of all Persian thinkers; as physician and metaphysician ..." ([https://books.google.com/books?id=A8PzaQZwzZQC excerpt] from A.J. Arberry, ''Avicenna on Theology'', Kazi Publications Inc, 1995).
*{{harvnb|Corbin|1998|p=[https://books.google.com/books?id=A8PzaQZwzZQC&q=is%20generally%20listed%20as%20chronologically%20first%20among%20noteworthy%20Iranian%20philosophers&pg=PA74 74]}}. "Whereas the name of Avicenna (Ibn Sina, died 1037) is generally listed as chronologically first among noteworthy Iranian philosophers, recent evidence has revealed previous existence of Ismaili philosophical systems with a structure no less complete than of Avicenna."</ref> उनका बिचार आ रचना के असर खाली इस्लामी दुनिया तक सीमित ना रहल, बल्कि मध्यकालीन यूरोप के चिकित्सा विज्ञान (मेडिसिन) आ स्कोलास्टिक दर्शन पर उनुकर गम्हीर परभाव पड़ल।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-06-20 |title=Avicenna {{!}} Biography, Books, & Facts {{!}} Britannica |url=https://www.britannica.com/biography/Avicenna |access-date=2025-06-24 |website=www.britannica.com |language=en |quote=Avicenna did not burst upon an empty Islamic intellectual stage. It is believed that Muslim writer Ibn al-Muqaffaʿ, or possibly his son, had introduced Aristotelian logic to the Islamic world more than two centuries before Avicenna. Al-Kindī, the first Islamic Peripatetic (Aristotelian) philosopher, and Turkish polymath al-Fārābī, from whose book Avicenna would learn Aristotle’s metaphysics, preceded him. Of these luminaries, however, Avicenna remains by far the greatest.}}</ref> इब्न सीना के इतिहास के सबसे महान बिचारक आ बैदकी के बिद्वान लोग में गिनल जाला।<ref name="theairof">{{cite journal |last1=Hajar |first1=Rachel |date=2013 |title=The Air of History (Part V) Ibn Sina (Avicenna): The Great Physician and Philosopher |journal=Heart Views |volume=14 |issue=4 |pages=196–201 |doi=10.4103/1995-705X.126893 |doi-access=free |pmid=24696763 |pmc=3970379 }}</ref>
अक्सरहा इब्न सीना (अविसेना) के आधुनिक चिकित्सा बिज्ञान (बैदकी) के शुरुआती जनक कहल जाला। उनका सबसे प्रसिद्ध रचना ''द बुक ऑफ हीलिंग'' हवे, जे फिलासफी आ साइंस पर आधारित एगो विश्वकोश बा। उनकर दूसरका सबसे प्रसिद्ध ग्रंथ ''द कैनन ऑफ मेडिसिन'' हवे, जे बैदकी के एगो विश्वकोश हवे। ई किताब मध्यकालीन यूरोप के बहुत यूनिवर्सिटी में बैदकी के मानक पाठ्यपुस्तक के रूप में पढ़ावल जात रहे आ लगभग 1650 ईस्वी तक एकर इस्तेमाल होखत रहल।
फिलासफी आ बैदकी के अलावा इब्न सीना खगोल बिद्या, रसायन विद्या (अल्केमी), भूगोल, भूविज्ञान, मनोविज्ञान, इस्लामी धर्मशास्त्र, तर्कशास्त्र, गणित, भौतिक विज्ञान आ कविता पर भी अनेक रचना लिखलें। फिलासफी में ऊ पेरिपैटेटिक (अरस्तूवादी) परंपरा से जुड़ल रहलें, जे अरस्तू के विचार पर आधारित रहे। मुस्लिम दुनिया में एह दार्शनिक परंपरा के सबसे प्रमुख आ प्रभावशाली समर्थक लोग में इब्न सीना के गिनल जाला।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|30em}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
{{Philosopher-stub}}
3nwr3h3lluyz3sjrmm118qpd7ke627w
Module:Wd
828
46671
799218
756521
2026-07-09T10:23:51Z
Uzume
1381
Update from [[d:Special:GoToLinkedPage/enwiki/Q24733825|master]] using [[mw:Synchronizer| #Synchronizer]]
799218
Scribunto
text/plain
-- Original module located at [[:en:Module:Wd]] and [[:en:Module:Wd/i18n]].
require("strict")
local p = {}
local module_arg = ...
local i18n
local i18nPath
local function loadI18n(aliasesP, frame)
local title
if frame then
-- current module invoked by page/template, get its title from frame
title = frame:getTitle()
else
-- current module included by other module, get its title from ...
title = module_arg
end
if not i18n then
i18nPath = title .. "/i18n"
i18n = require(i18nPath).init(aliasesP)
end
end
p.claimCommands = {
property = "property",
properties = "properties",
qualifier = "qualifier",
qualifiers = "qualifiers",
reference = "reference",
references = "references"
}
p.generalCommands = {
label = "label",
title = "title",
description = "description",
alias = "alias",
aliases = "aliases",
badge = "badge",
badges = "badges"
}
p.flags = {
linked = "linked",
short = "short",
raw = "raw",
multilanguage = "multilanguage",
unit = "unit",
-------------
preferred = "preferred",
normal = "normal",
deprecated = "deprecated",
best = "best",
future = "future",
current = "current",
former = "former",
edit = "edit",
editAtEnd = "edit@end",
mdy = "mdy",
single = "single",
sourced = "sourced"
}
p.args = {
eid = "eid",
page = "page",
date = "date",
globalSiteId = "globalSiteId"
}
local aliasesP = {
coord = "P625",
-----------------------
image = "P18",
author = "P50",
authorNameString = "P2093",
publisher = "P123",
importedFrom = "P143",
wikimediaImportURL = "P4656",
statedIn = "P248",
pages = "P304",
language = "P407",
hasPart = "P527",
publicationDate = "P577",
startTime = "P580",
endTime = "P582",
chapter = "P792",
retrieved = "P813",
referenceURL = "P854",
sectionVerseOrParagraph = "P958",
archiveURL = "P1065",
title = "P1476",
formatterURL = "P1630",
quote = "P1683",
shortName = "P1813",
definingFormula = "P2534",
archiveDate = "P2960",
inferredFrom = "P3452",
typeOfReference = "P3865",
column = "P3903",
subjectNamedAs = "P1810",
wikidataProperty = "P1687",
publishedIn = "P1433",
lastUpdate = "P5017"
}
local aliasesQ = {
percentage = "Q11229",
prolepticJulianCalendar = "Q1985786",
citeWeb = "Q5637226",
citeQ = "Q22321052"
}
local parameters = {
property = "%p",
qualifier = "%q",
reference = "%r",
alias = "%a",
badge = "%b",
separator = "%s",
general = "%x"
}
local formats = {
property = "%p[%s][%r]",
qualifier = "%q[%s][%r]",
reference = "%r",
propertyWithQualifier = "%p[ <span style=\"font-size:85\\%\">(%q)</span>][%s][%r]",
alias = "%a[%s]",
badge = "%b[%s]"
}
local hookNames = { -- {level_1, level_2}
[parameters.property] = {"getProperty"},
[parameters.reference] = {"getReferences", "getReference"},
[parameters.qualifier] = {"getAllQualifiers"},
[parameters.qualifier.."\\d"] = {"getQualifiers", "getQualifier"},
[parameters.alias] = {"getAlias"},
[parameters.badge] = {"getBadge"}
}
-- default value objects, should NOT be mutated but instead copied
local defaultSeparators = {
["sep"] = {" "},
["sep%s"] = {","},
["sep%q"] = {"; "},
["sep%q\\d"] = {", "},
["sep%r"] = nil, -- none
["punc"] = nil -- none
}
local rankTable = {
["preferred"] = 1,
["normal"] = 2,
["deprecated"] = 3
}
local function replaceAlias(id)
if aliasesP[id] then
id = aliasesP[id]
end
return id
end
local function errorText(code, ...)
local text = i18n["errors"][code]
if arg then text = mw.ustring.format(text, unpack(arg)) end
return text
end
local function throwError(errorMessage, ...)
error(errorText(errorMessage, unpack(arg)))
end
local function replaceDecimalMark(num)
return mw.ustring.gsub(num, "[.]", i18n['numeric']['decimal-mark'], 1)
end
local function padZeros(num, numDigits)
local numZeros
local negative = false
if num < 0 then
negative = true
num = num * -1
end
num = tostring(num)
numZeros = numDigits - num:len()
for _ = 1, numZeros do
num = "0"..num
end
if negative then
num = "-"..num
end
return num
end
local function replaceSpecialChar(chr)
if chr == '_' then
-- replace underscores with spaces
return ' '
else
return chr
end
end
local function replaceSpecialChars(str)
local chr
local esc = false
local strOut = ""
for i = 1, #str do
chr = str:sub(i,i)
if not esc then
if chr == '\\' then
esc = true
else
strOut = strOut .. replaceSpecialChar(chr)
end
else
strOut = strOut .. chr
esc = false
end
end
return strOut
end
local function buildWikilink(target, label)
if not label or target == label then
return "[[" .. target .. "]]"
else
return "[[" .. target .. "|" .. label .. "]]"
end
end
-- used to make frame.args mutable, to replace #frame.args (which is always 0)
-- with the actual amount and to simply copy tables
local function copyTable(tIn)
if not tIn then
return nil
end
local tOut = {}
for i, v in pairs(tIn) do
tOut[i] = v
end
return tOut
end
-- used to merge output arrays together;
-- note that it currently mutates the first input array
local function mergeArrays(a1, a2)
for i = 1, #a2 do
a1[#a1 + 1] = a2[i]
end
return a1
end
local function split(str, del)
local out = {}
local i, j = str:find(del)
if i and j then
out[1] = str:sub(1, i - 1)
out[2] = str:sub(j + 1)
else
out[1] = str
end
return out
end
local function parseWikidataURL(url)
local id
if url:match('^http[s]?://') then
id = split(url, "Q")
if id[2] then
return "Q" .. id[2]
end
end
return nil
end
local function parseDate(dateStr, precision)
precision = precision or "d"
local i, j, index, ptr
local parts = {nil, nil, nil}
if dateStr == nil then
return parts[1], parts[2], parts[3] -- year, month, day
end
-- 'T' for snak values, '/' for outputs with '/Julian' attached
i, j = dateStr:find("[T/]")
if i then
dateStr = dateStr:sub(1, i-1)
end
local from = 1
if dateStr:sub(1,1) == "-" then
-- this is a negative number, look further ahead
from = 2
end
index = 1
ptr = 1
i, j = dateStr:find("-", from)
if i then
-- year
parts[index] = tonumber(dateStr:sub(ptr, i-1), 10) -- explicitly give base 10 to prevent error
if parts[index] == -0 then
parts[index] = tonumber("0") -- for some reason, 'parts[index] = 0' may actually store '-0', so parse from string instead
end
if precision == "y" then
-- we're done
return parts[1], parts[2], parts[3] -- year, month, day
end
index = index + 1
ptr = i + 1
i, j = dateStr:find("-", ptr)
if i then
-- month
parts[index] = tonumber(dateStr:sub(ptr, i-1), 10)
if precision == "m" then
-- we're done
return parts[1], parts[2], parts[3] -- year, month, day
end
index = index + 1
ptr = i + 1
end
end
if dateStr:sub(ptr) ~= "" then
-- day if we have month, month if we have year, or year
parts[index] = tonumber(dateStr:sub(ptr), 10)
end
return parts[1], parts[2], parts[3] -- year, month, day
end
local function datePrecedesDate(aY, aM, aD, bY, bM, bD)
if aY == nil or bY == nil then
return nil
end
aM = aM or 1
aD = aD or 1
bM = bM or 1
bD = bD or 1
if aY < bY then
return true
end
if aY > bY then
return false
end
if aM < bM then
return true
end
if aM > bM then
return false
end
if aD < bD then
return true
end
return false
end
local function getHookName(param, index)
if hookNames[param] then
return hookNames[param][index]
elseif param:len() > 2 then
return hookNames[param:sub(1, 2).."\\d"][index]
else
return nil
end
end
local function alwaysTrue()
return true
end
-- The following function parses a format string.
--
-- The example below shows how a parsed string is structured in memory.
-- Variables other than 'str' and 'child' are left out for clarity's sake.
--
-- Example:
-- "A %p B [%s[%q1]] C [%r] D"
--
-- Structure:
-- [
-- {
-- str = "A "
-- },
-- {
-- str = "%p"
-- },
-- {
-- str = " B ",
-- child =
-- [
-- {
-- str = "%s",
-- child =
-- [
-- {
-- str = "%q1"
-- }
-- ]
-- }
-- ]
-- },
-- {
-- str = " C ",
-- child =
-- [
-- {
-- str = "%r"
-- }
-- ]
-- },
-- {
-- str = " D"
-- }
-- ]
--
local function parseFormat(str)
local chr, esc, param, root, cur, prev, new
local params = {}
local function newObject(array)
local obj = {} -- new object
obj.str = ""
array[#array + 1] = obj -- array{object}
obj.parent = array
return obj
end
local function endParam()
if param > 0 then
if cur.str ~= "" then
cur.str = "%"..cur.str
cur.param = true
params[cur.str] = true
cur.parent.req[cur.str] = true
prev = cur
cur = newObject(cur.parent)
end
param = 0
end
end
root = {} -- array
root.req = {}
cur = newObject(root)
prev = nil
esc = false
param = 0
for i = 1, #str do
chr = str:sub(i,i)
if not esc then
if chr == '\\' then
endParam()
esc = true
elseif chr == '%' then
endParam()
if cur.str ~= "" then
cur = newObject(cur.parent)
end
param = 2
elseif chr == '[' then
endParam()
if prev and cur.str == "" then
table.remove(cur.parent)
cur = prev
end
cur.child = {} -- new array
cur.child.req = {}
cur.child.parent = cur
cur = newObject(cur.child)
elseif chr == ']' then
endParam()
if cur.parent.parent then
new = newObject(cur.parent.parent.parent)
if cur.str == "" then
table.remove(cur.parent)
end
cur = new
end
else
if param > 1 then
param = param - 1
elseif param == 1 then
if not chr:match('%d') then
endParam()
end
end
cur.str = cur.str .. replaceSpecialChar(chr)
end
else
cur.str = cur.str .. chr
esc = false
end
prev = nil
end
endParam()
-- make sure that at least one required parameter has been defined
if not next(root.req) then
throwError("missing-required-parameter")
end
-- make sure that the separator parameter "%s" is not amongst the required parameters
if root.req[parameters.separator] then
throwError("extra-required-parameter", parameters.separator)
end
return root, params
end
local function sortOnRank(claims)
local rankPos
local ranks = {{}, {}, {}, {}} -- preferred, normal, deprecated, (default)
local sorted = {}
for _, v in ipairs(claims) do
rankPos = rankTable[v.rank] or 4
ranks[rankPos][#ranks[rankPos] + 1] = v
end
sorted = ranks[1]
sorted = mergeArrays(sorted, ranks[2])
sorted = mergeArrays(sorted, ranks[3])
return sorted
end
local function isValueInTable(searchedItem, inputTable)
for _, item in pairs(inputTable) do
if item == searchedItem then
return true
end
end
return false
end
local Config = {}
-- allows for recursive calls
function Config:new()
local cfg = {}
setmetatable(cfg, self)
self.__index = self
cfg.separators = {
-- single value objects wrapped in arrays so that we can pass by reference
["sep"] = {copyTable(defaultSeparators["sep"])},
["sep%s"] = {copyTable(defaultSeparators["sep%s"])},
["sep%q"] = {copyTable(defaultSeparators["sep%q"])},
["sep%r"] = {copyTable(defaultSeparators["sep%r"])},
["punc"] = {copyTable(defaultSeparators["punc"])}
}
cfg.entity = nil
cfg.entityID = nil
cfg.propertyID = nil
cfg.propertyValue = nil
cfg.qualifierIDs = {}
cfg.qualifierIDsAndValues = {}
cfg.bestRank = true
cfg.ranks = {true, true, false} -- preferred = true, normal = true, deprecated = false
cfg.foundRank = #cfg.ranks
cfg.flagBest = false
cfg.flagRank = false
cfg.periods = {true, true, true} -- future = true, current = true, former = true
cfg.flagPeriod = false
cfg.atDate = {parseDate(os.date('!%Y-%m-%d'))} -- today as {year, month, day}
cfg.mdyDate = false
cfg.singleClaim = false
cfg.sourcedOnly = false
cfg.editable = false
cfg.editAtEnd = false
cfg.inSitelinks = false
cfg.langCode = mw.language.getContentLanguage().code
cfg.langName = mw.language.fetchLanguageName(cfg.langCode, cfg.langCode)
cfg.langObj = mw.language.new(cfg.langCode)
cfg.siteID = mw.wikibase.getGlobalSiteId()
cfg.states = {}
cfg.states.qualifiersCount = 0
cfg.curState = nil
cfg.prefetchedRefs = nil
return cfg
end
local State = {}
function State:new(cfg, type)
local stt = {}
setmetatable(stt, self)
self.__index = self
stt.conf = cfg
stt.type = type
stt.results = {}
stt.parsedFormat = {}
stt.separator = {}
stt.movSeparator = {}
stt.puncMark = {}
stt.linked = false
stt.rawValue = false
stt.shortName = false
stt.anyLanguage = false
stt.unitOnly = false
stt.singleValue = false
return stt
end
-- if id == nil then item connected to current page is used
function Config:getLabel(id, raw, link, short)
local label = nil
local prefix, title= "", nil
if not id then
id = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage()
if not id then
return ""
end
end
id = id:upper() -- just to be sure
if raw then
-- check if given id actually exists
if mw.wikibase.isValidEntityId(id) and mw.wikibase.entityExists(id) then
label = id
end
prefix, title = "d:Special:EntityPage/", label -- may be nil
else
-- try short name first if requested
if short then
label = p._property{aliasesP.shortName, [p.args.eid] = id} -- get short name
if label == "" then
label = nil
end
end
-- get label
if not label then
label = mw.wikibase.getLabel(id)
end
end
if not label then
label = ""
elseif link then
-- build a link if requested
if not title then
if id:sub(1,1) == "Q" then
title = mw.wikibase.getSitelink(id)
elseif id:sub(1,1) == "P" then
-- properties have no sitelink, link to Wikidata instead
prefix, title = "d:Special:EntityPage/", id
end
end
label = mw.text.nowiki(label) -- escape raw label text so it cannot be wikitext markup
if title then
label = buildWikilink(prefix .. title, label)
end
end
return label
end
function Config:getEditIcon()
local value = ""
local prefix = ""
local front = " "
local back = ""
if self.entityID:sub(1,1) == "P" then
prefix = "Property:"
end
if self.editAtEnd then
front = '<span style="float:'
if self.langObj:isRTL() then
front = front .. 'left'
else
front = front .. 'right'
end
front = front .. '">'
back = '</span>'
end
value = "[[File:OOjs UI icon edit-ltr-progressive.svg|frameless|text-top|10px|alt=" .. i18n['info']['edit-on-wikidata'] .. "|link=https://www.wikidata.org/wiki/" .. prefix .. self.entityID .. "?uselang=" .. self.langCode
if self.propertyID then
value = value .. "#" .. self.propertyID
elseif self.inSitelinks then
value = value .. "#sitelinks-wikipedia"
end
value = value .. "|" .. i18n['info']['edit-on-wikidata'] .. "]]"
return front .. value .. back
end
-- used to create the final output string when it's all done, so that for references the
-- function extensionTag("ref", ...) is only called when they really ended up in the final output
function Config:concatValues(valuesArray)
local outString = ""
local j, skip
for i = 1, #valuesArray do
-- check if this is a reference
if valuesArray[i].refHash then
j = i - 1
skip = false
-- skip this reference if it is part of a continuous row of references that already contains the exact same reference
while valuesArray[j] and valuesArray[j].refHash do
if valuesArray[i].refHash == valuesArray[j].refHash then
skip = true
break
end
j = j - 1
end
if not skip then
-- add <ref> tag with the reference's hash as its name (to deduplicate references)
outString = outString .. mw.getCurrentFrame():extensionTag("ref", valuesArray[i][1], {name = valuesArray[i].refHash})
end
else
outString = outString .. valuesArray[i][1]
end
end
return outString
end
function Config:convertUnit(unit, raw, link, short, unitOnly)
local space = " "
local label = ""
local itemID
if unit == "" or unit == "1" then
return nil
end
if unitOnly then
space = ""
end
itemID = parseWikidataURL(unit)
if itemID then
if itemID == aliasesQ.percentage then
return "%"
else
label = self:getLabel(itemID, raw, link, short)
if label ~= "" then
return space .. label
end
end
end
return ""
end
function State:getValue(snak)
return self.conf:getValue(snak, self.rawValue, self.linked, self.shortName, self.anyLanguage, self.unitOnly, false, self.type:sub(1,2))
end
function Config:getValue(snak, raw, link, short, anyLang, unitOnly, noSpecial, type)
if snak.snaktype == 'value' then
local datatype = snak.datavalue.type
local subtype = snak.datatype
local datavalue = snak.datavalue.value
if datatype == 'string' then
if subtype == 'url' and link then
-- create link explicitly
if raw then
-- will render as a linked number like [1]
return "[" .. datavalue .. "]"
else
return "[" .. datavalue .. " " .. datavalue .. "]"
end
elseif subtype == 'commonsMedia' then
if link then
return buildWikilink("c:File:" .. datavalue, datavalue)
elseif not raw then
return "[[File:" .. datavalue .. "]]"
else
return datavalue
end
elseif subtype == 'geo-shape' and link then
return buildWikilink("c:" .. datavalue, datavalue)
elseif subtype == 'math' and not raw then
local attribute = nil
if (type == parameters.property or (type == parameters.qualifier and self.propertyID == aliasesP.hasPart)) and snak.property == aliasesP.definingFormula then
attribute = {qid = self.entityID}
end
return mw.getCurrentFrame():extensionTag("math", datavalue, attribute)
elseif subtype == 'external-id' and link then
local url = p._property{aliasesP.formatterURL, [p.args.eid] = snak.property} -- get formatter URL
if url ~= "" then
url = mw.ustring.gsub(url, "$1", datavalue)
return "[" .. url .. " " .. datavalue .. "]"
else
return datavalue
end
else
return datavalue
end
elseif datatype == 'monolingualtext' then
if anyLang or datavalue['language'] == self.langCode then
return datavalue['text']
else
return nil
end
elseif datatype == 'quantity' then
local value = ""
local unit
if not unitOnly then
-- get value and strip + signs from front
value = mw.ustring.gsub(datavalue['amount'], "^%+(.+)$", "%1")
if raw then
return value
end
-- replace decimal mark based on locale
value = replaceDecimalMark(value)
-- add delimiters for readability
value = i18n.addDelimiters(value)
end
unit = self:convertUnit(datavalue['unit'], raw, link, short, unitOnly)
if unit then
value = value .. unit
end
return value
elseif datatype == 'time' then
local y, m, d, p, yDiv, yRound, yFull, value, calendarID, dateStr
local yFactor = 1
local sign = 1
local prefix = ""
local suffix = ""
local mayAddCalendar = false
local calendar = ""
local precision = datavalue['precision']
if precision == 11 then
p = "d"
elseif precision == 10 then
p = "m"
else
p = "y"
yFactor = 10^(9-precision)
end
y, m, d = parseDate(datavalue['time'], p)
if y < 0 then
sign = -1
y = y * sign
end
-- if precision is tens/hundreds/thousands/millions/billions of years
if precision <= 8 then
yDiv = y / yFactor
-- if precision is tens/hundreds/thousands of years
if precision >= 6 then
mayAddCalendar = true
if precision <= 7 then
-- round centuries/millenniums up (e.g. 20th century or 3rd millennium)
yRound = math.ceil(yDiv)
if not raw then
if precision == 6 then
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['millennium']
else
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['century']
end
suffix = i18n.getOrdinalSuffix(yRound) .. suffix
else
-- if not verbose, take the first year of the century/millennium
-- (e.g. 1901 for 20th century or 2001 for 3rd millennium)
yRound = (yRound - 1) * yFactor + 1
end
else
-- precision == 8
-- round decades down (e.g. 2010s)
yRound = math.floor(yDiv) * yFactor
if not raw then
prefix = i18n['datetime']['prefixes']['decade-period']
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['decade-period']
end
end
if raw and sign < 0 then
-- if BCE then compensate for "counting backwards"
-- (e.g. -2019 for 2010s BCE, -2000 for 20th century BCE or -3000 for 3rd millennium BCE)
yRound = yRound + yFactor - 1
end
else
local yReFactor, yReDiv, yReRound
-- round to nearest for tens of thousands of years or more
yRound = math.floor(yDiv + 0.5)
if yRound == 0 then
if precision <= 2 and y ~= 0 then
yReFactor = 1e6
yReDiv = y / yReFactor
yReRound = math.floor(yReDiv + 0.5)
if yReDiv == yReRound then
-- change precision to millions of years only if we have a whole number of them
precision = 3
yFactor = yReFactor
yRound = yReRound
end
end
if yRound == 0 then
-- otherwise, take the unrounded (original) number of years
precision = 5
yFactor = 1
yRound = y
mayAddCalendar = true
end
end
if precision >= 1 and y ~= 0 then
yFull = yRound * yFactor
yReFactor = 1e9
yReDiv = yFull / yReFactor
yReRound = math.floor(yReDiv + 0.5)
if yReDiv == yReRound then
-- change precision to billions of years if we're in that range
precision = 0
yFactor = yReFactor
yRound = yReRound
else
yReFactor = 1e6
yReDiv = yFull / yReFactor
yReRound = math.floor(yReDiv + 0.5)
if yReDiv == yReRound then
-- change precision to millions of years if we're in that range
precision = 3
yFactor = yReFactor
yRound = yReRound
end
end
end
if not raw then
if precision == 3 then
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['million-years']
elseif precision == 0 then
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['billion-years']
else
yRound = yRound * yFactor
if yRound == 1 then
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['year']
else
suffix = i18n['datetime']['suffixes']['years']
end
end
else
yRound = yRound * yFactor
end
end
else
yRound = y
mayAddCalendar = true
end
if mayAddCalendar then
calendarID = parseWikidataURL(datavalue['calendarmodel'])
if calendarID and calendarID == aliasesQ.prolepticJulianCalendar then
if not raw then
if link then
calendar = " ("..buildWikilink(i18n['datetime']['julian-calendar'], i18n['datetime']['julian'])..")"
else
calendar = " ("..i18n['datetime']['julian']..")"
end
else
calendar = "/"..i18n['datetime']['julian']
end
end
end
if not raw then
local ce = nil
if sign < 0 then
ce = i18n['datetime']['BCE']
elseif precision <= 5 then
ce = i18n['datetime']['CE']
end
if ce then
if link then
ce = buildWikilink(i18n['datetime']['common-era'], ce)
end
suffix = suffix .. " " .. ce
end
value = tostring(yRound)
if m then
dateStr = self.langObj:formatDate("F", "1-"..m.."-1")
if d then
if self.mdyDate then
dateStr = dateStr .. " " .. d .. ","
else
dateStr = d .. " " .. dateStr
end
end
value = dateStr .. " " .. value
end
value = prefix .. value .. suffix .. calendar
else
value = padZeros(yRound * sign, 4)
if m then
value = value .. "-" .. padZeros(m, 2)
if d then
value = value .. "-" .. padZeros(d, 2)
end
end
value = value .. calendar
end
return value
elseif datatype == 'globecoordinate' then
-- logic from https://github.com/DataValues/Geo (v4.0.1)
local precision, unitsPerDegree, numDigits, strFormat, value, globe
local latitude, latConv, latValue, latLink
local longitude, lonConv, lonValue, lonLink
local latDirection, latDirectionN, latDirectionS, latDirectionEN
local lonDirection, lonDirectionE, lonDirectionW, lonDirectionEN
local degSymbol, minSymbol, secSymbol, separator
local latDegrees = nil
local latMinutes = nil
local latSeconds = nil
local lonDegrees = nil
local lonMinutes = nil
local lonSeconds = nil
local latDegSym = ""
local latMinSym = ""
local latSecSym = ""
local lonDegSym = ""
local lonMinSym = ""
local lonSecSym = ""
local latDirectionEN_N = "N"
local latDirectionEN_S = "S"
local lonDirectionEN_E = "E"
local lonDirectionEN_W = "W"
if not raw then
latDirectionN = i18n['coord']['latitude-north']
latDirectionS = i18n['coord']['latitude-south']
lonDirectionE = i18n['coord']['longitude-east']
lonDirectionW = i18n['coord']['longitude-west']
degSymbol = i18n['coord']['degrees']
minSymbol = i18n['coord']['minutes']
secSymbol = i18n['coord']['seconds']
separator = i18n['coord']['separator']
else
latDirectionN = latDirectionEN_N
latDirectionS = latDirectionEN_S
lonDirectionE = lonDirectionEN_E
lonDirectionW = lonDirectionEN_W
degSymbol = "/"
minSymbol = "/"
secSymbol = "/"
separator = "/"
end
latitude = datavalue['latitude']
longitude = datavalue['longitude']
if latitude < 0 then
latDirection = latDirectionS
latDirectionEN = latDirectionEN_S
latitude = math.abs(latitude)
else
latDirection = latDirectionN
latDirectionEN = latDirectionEN_N
end
if longitude < 0 then
lonDirection = lonDirectionW
lonDirectionEN = lonDirectionEN_W
longitude = math.abs(longitude)
else
lonDirection = lonDirectionE
lonDirectionEN = lonDirectionEN_E
end
precision = datavalue['precision']
if not precision or precision <= 0 then
precision = 1 / 3600 -- precision not set (correctly), set to arcsecond
end
-- remove insignificant detail
latitude = math.floor(latitude / precision + 0.5) * precision
longitude = math.floor(longitude / precision + 0.5) * precision
if precision >= 1 - (1 / 60) and precision < 1 then
precision = 1
elseif precision >= (1 / 60) - (1 / 3600) and precision < (1 / 60) then
precision = 1 / 60
end
if precision >= 1 then
unitsPerDegree = 1
elseif precision >= (1 / 60) then
unitsPerDegree = 60
else
unitsPerDegree = 3600
end
numDigits = math.ceil(-math.log10(unitsPerDegree * precision))
if numDigits <= 0 then
numDigits = tonumber("0") -- for some reason, 'numDigits = 0' may actually store '-0', so parse from string instead
end
strFormat = "%." .. numDigits .. "f"
if precision >= 1 then
latDegrees = strFormat:format(latitude)
lonDegrees = strFormat:format(longitude)
if not raw then
latDegSym = replaceDecimalMark(latDegrees) .. degSymbol
lonDegSym = replaceDecimalMark(lonDegrees) .. degSymbol
else
latDegSym = latDegrees .. degSymbol
lonDegSym = lonDegrees .. degSymbol
end
else
latConv = math.floor(latitude * unitsPerDegree * 10^numDigits + 0.5) / 10^numDigits
lonConv = math.floor(longitude * unitsPerDegree * 10^numDigits + 0.5) / 10^numDigits
if precision >= (1 / 60) then
latMinutes = latConv
lonMinutes = lonConv
else
latSeconds = latConv
lonSeconds = lonConv
latMinutes = math.floor(latSeconds / 60)
lonMinutes = math.floor(lonSeconds / 60)
latSeconds = strFormat:format(latSeconds - (latMinutes * 60))
lonSeconds = strFormat:format(lonSeconds - (lonMinutes * 60))
if not raw then
latSecSym = replaceDecimalMark(latSeconds) .. secSymbol
lonSecSym = replaceDecimalMark(lonSeconds) .. secSymbol
else
latSecSym = latSeconds .. secSymbol
lonSecSym = lonSeconds .. secSymbol
end
end
latDegrees = math.floor(latMinutes / 60)
lonDegrees = math.floor(lonMinutes / 60)
latDegSym = latDegrees .. degSymbol
lonDegSym = lonDegrees .. degSymbol
latMinutes = latMinutes - (latDegrees * 60)
lonMinutes = lonMinutes - (lonDegrees * 60)
if precision >= (1 / 60) then
latMinutes = strFormat:format(latMinutes)
lonMinutes = strFormat:format(lonMinutes)
if not raw then
latMinSym = replaceDecimalMark(latMinutes) .. minSymbol
lonMinSym = replaceDecimalMark(lonMinutes) .. minSymbol
else
latMinSym = latMinutes .. minSymbol
lonMinSym = lonMinutes .. minSymbol
end
else
latMinSym = latMinutes .. minSymbol
lonMinSym = lonMinutes .. minSymbol
end
end
latValue = latDegSym .. latMinSym .. latSecSym .. latDirection
lonValue = lonDegSym .. lonMinSym .. lonSecSym .. lonDirection
value = latValue .. separator .. lonValue
if link then
globe = parseWikidataURL(datavalue['globe'])
if globe then
globe = mw.wikibase.getLabelByLang(globe, "en"):lower()
else
globe = "earth"
end
latLink = table.concat({latDegrees, latMinutes, latSeconds}, "_")
lonLink = table.concat({lonDegrees, lonMinutes, lonSeconds}, "_")
value = "[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?language="..self.langCode.."¶ms="..latLink.."_"..latDirectionEN.."_"..lonLink.."_"..lonDirectionEN.."_globe:"..globe.." "..value.."]"
end
return value
elseif datatype == 'wikibase-entityid' then
local label
local itemID = datavalue['numeric-id']
if subtype == 'wikibase-item' then
itemID = "Q" .. itemID
elseif subtype == 'wikibase-property' then
itemID = "P" .. itemID
else
return '<strong class="error">' .. errorText('unknown-data-type', subtype) .. '</strong>'
end
label = self:getLabel(itemID, raw, link, short)
if label == "" then
label = nil
end
return label
else
return '<strong class="error">' .. errorText('unknown-data-type', datatype) .. '</strong>'
end
elseif snak.snaktype == 'somevalue' and not noSpecial then
if raw then
return " " -- single space represents 'somevalue'
else
return i18n['values']['unknown']
end
elseif snak.snaktype == 'novalue' and not noSpecial then
if raw then
return "" -- empty string represents 'novalue'
else
return i18n['values']['none']
end
else
return nil
end
end
function Config:getSingleRawQualifier(claim, qualifierID)
local qualifiers
if claim.qualifiers then qualifiers = claim.qualifiers[qualifierID] end
if qualifiers and qualifiers[1] then
return self:getValue(qualifiers[1], true) -- raw = true
else
return nil
end
end
function Config:snakEqualsValue(snak, value)
local snakValue = self:getValue(snak, true) -- raw = true
if snakValue and snak.snaktype == 'value' and snak.datavalue.type == 'wikibase-entityid' then value = value:upper() end
return snakValue == value
end
function Config:setRank(rank)
local rankPos
if rank == p.flags.best then
self.bestRank = true
self.flagBest = true -- mark that 'best' flag was given
return
end
if rank:sub(1,9) == p.flags.preferred then
rankPos = 1
elseif rank:sub(1,6) == p.flags.normal then
rankPos = 2
elseif rank:sub(1,10) == p.flags.deprecated then
rankPos = 3
else
return
end
-- one of the rank flags was given, check if another one was given before
if not self.flagRank then
self.ranks = {false, false, false} -- no other rank flag given before, so unset ranks
self.bestRank = self.flagBest -- unsets bestRank only if 'best' flag was not given before
self.flagRank = true -- mark that a rank flag was given
end
if rank:sub(-1) == "+" then
for i = rankPos, 1, -1 do
self.ranks[i] = true
end
elseif rank:sub(-1) == "-" then
for i = rankPos, #self.ranks do
self.ranks[i] = true
end
else
self.ranks[rankPos] = true
end
end
function Config:setPeriod(period)
local periodPos
if period == p.flags.future then
periodPos = 1
elseif period == p.flags.current then
periodPos = 2
elseif period == p.flags.former then
periodPos = 3
else
return
end
-- one of the period flags was given, check if another one was given before
if not self.flagPeriod then
self.periods = {false, false, false} -- no other period flag given before, so unset periods
self.flagPeriod = true -- mark that a period flag was given
end
self.periods[periodPos] = true
end
function Config:qualifierMatches(claim, id, value)
local qualifiers
if claim.qualifiers then qualifiers = claim.qualifiers[id] end
if qualifiers then
for _, v in pairs(qualifiers) do
if self:snakEqualsValue(v, value) then
return true
end
end
elseif value == "" then
-- if the qualifier is not present then treat it the same as the special value 'novalue'
return true
end
return false
end
function Config:rankMatches(rankPos)
if self.bestRank then
return (self.ranks[rankPos] and self.foundRank >= rankPos)
else
return self.ranks[rankPos]
end
end
function Config:timeMatches(claim)
local startTime = nil
local startTimeY = nil
local startTimeM = nil
local startTimeD = nil
local endTime = nil
local endTimeY = nil
local endTimeM = nil
local endTimeD = nil
if self.periods[1] and self.periods[2] and self.periods[3] then
-- any time
return true
end
startTime = self:getSingleRawQualifier(claim, aliasesP.startTime)
if startTime and startTime ~= "" and startTime ~= " " then
startTimeY, startTimeM, startTimeD = parseDate(startTime)
end
endTime = self:getSingleRawQualifier(claim, aliasesP.endTime)
if endTime and endTime ~= "" and endTime ~= " " then
endTimeY, endTimeM, endTimeD = parseDate(endTime)
end
if startTimeY ~= nil and endTimeY ~= nil and datePrecedesDate(endTimeY, endTimeM, endTimeD, startTimeY, startTimeM, startTimeD) then
-- invalidate end time if it precedes start time
endTimeY = nil
endTimeM = nil
endTimeD = nil
end
if self.periods[1] then
-- future
if startTimeY and datePrecedesDate(self.atDate[1], self.atDate[2], self.atDate[3], startTimeY, startTimeM, startTimeD) then
return true
end
end
if self.periods[2] then
-- current
if (startTimeY == nil or not datePrecedesDate(self.atDate[1], self.atDate[2], self.atDate[3], startTimeY, startTimeM, startTimeD)) and
(endTimeY == nil or datePrecedesDate(self.atDate[1], self.atDate[2], self.atDate[3], endTimeY, endTimeM, endTimeD)) then
return true
end
end
if self.periods[3] then
-- former
if endTimeY and not datePrecedesDate(self.atDate[1], self.atDate[2], self.atDate[3], endTimeY, endTimeM, endTimeD) then
return true
end
end
return false
end
function Config:processFlag(flag)
if not flag then
return false
end
if flag == p.flags.linked then
self.curState.linked = true
return true
elseif flag == p.flags.raw then
self.curState.rawValue = true
if self.curState == self.states[parameters.reference] then
-- raw reference values end with periods and require a separator (other than none)
self.separators["sep%r"][1] = {" "}
end
return true
elseif flag == p.flags.short then
self.curState.shortName = true
return true
elseif flag == p.flags.multilanguage then
self.curState.anyLanguage = true
return true
elseif flag == p.flags.unit then
self.curState.unitOnly = true
return true
elseif flag == p.flags.mdy then
self.mdyDate = true
return true
elseif flag == p.flags.single then
self.singleClaim = true
return true
elseif flag == p.flags.sourced then
self.sourcedOnly = true
return true
elseif flag == p.flags.edit then
self.editable = true
return true
elseif flag == p.flags.editAtEnd then
self.editable = true
self.editAtEnd = true
return true
elseif flag == p.flags.best or flag:match('^'..p.flags.preferred..'[+-]?$') or flag:match('^'..p.flags.normal..'[+-]?$') or flag:match('^'..p.flags.deprecated..'[+-]?$') then
self:setRank(flag)
return true
elseif flag == p.flags.future or flag == p.flags.current or flag == p.flags.former then
self:setPeriod(flag)
return true
elseif flag == "" then
-- ignore empty flags and carry on
return true
else
return false
end
end
function Config:processFlagOrCommand(flag)
local param = ""
if not flag then
return false
end
if flag == p.claimCommands.property or flag == p.claimCommands.properties then
param = parameters.property
elseif flag == p.claimCommands.qualifier or flag == p.claimCommands.qualifiers then
self.states.qualifiersCount = self.states.qualifiersCount + 1
param = parameters.qualifier .. self.states.qualifiersCount
self.separators["sep"..param] = {copyTable(defaultSeparators["sep%q\\d"])}
elseif flag == p.claimCommands.reference or flag == p.claimCommands.references then
param = parameters.reference
else
return self:processFlag(flag)
end
if self.states[param] then
return false
end
-- create a new state for each command
self.states[param] = State:new(self, param)
-- use "%x" as the general parameter name
self.states[param].parsedFormat = parseFormat(parameters.general) -- will be overwritten for param=="%p"
-- set the separator
self.states[param].separator = self.separators["sep"..param] -- will be nil for param=="%p", which will be set separately
if flag == p.claimCommands.property or flag == p.claimCommands.qualifier or flag == p.claimCommands.reference then
self.states[param].singleValue = true
end
self.curState = self.states[param]
return true
end
function Config:processSeparators(args)
local sep
for i, v in pairs(self.separators) do
if args[i] then
sep = replaceSpecialChars(args[i])
if sep ~= "" then
self.separators[i][1] = {sep}
else
self.separators[i][1] = nil
end
end
end
end
function Config:setFormatAndSeparators(state, parsedFormat)
state.parsedFormat = parsedFormat
state.separator = self.separators["sep"]
state.movSeparator = self.separators["sep"..parameters.separator]
state.puncMark = self.separators["punc"]
end
-- determines if a claim has references by prefetching them from the claim using getReferences,
-- which applies some filtering that determines if a reference is actually returned,
-- and caches the references for later use
function State:isSourced(claim)
self.conf.prefetchedRefs = self:getReferences(claim)
return (#self.conf.prefetchedRefs > 0)
end
function State:resetCaches()
-- any prefetched references of the previous claim must not be used
self.conf.prefetchedRefs = nil
end
function State:claimMatches(claim)
local matches, rankPos
-- first of all, reset any cached values used for the previous claim
self:resetCaches()
-- if a property value was given, check if it matches the claim's property value
if self.conf.propertyValue then
matches = self.conf:snakEqualsValue(claim.mainsnak, self.conf.propertyValue)
else
matches = true
end
-- if any qualifier values were given, check if each matches one of the claim's qualifier values
for i, v in pairs(self.conf.qualifierIDsAndValues) do
matches = (matches and self.conf:qualifierMatches(claim, i, v))
end
-- check if the claim's rank and time period match
rankPos = rankTable[claim.rank] or 4
matches = (matches and self.conf:rankMatches(rankPos) and self.conf:timeMatches(claim))
-- if only claims with references must be returned, check if this one has any
if self.conf.sourcedOnly then
matches = (matches and self:isSourced(claim)) -- prefetches and caches references
end
return matches, rankPos
end
function State:out()
local result -- collection of arrays with value objects
local valuesArray -- array with value objects
local sep = nil -- value object
local out = {} -- array with value objects
local function walk(formatTable, result)
local valuesArray = {} -- array with value objects
for i, v in pairs(formatTable.req) do
if not result[i] or not result[i][1] then
-- we've got no result for a parameter that is required on this level,
-- so skip this level (and its children) by returning an empty result
return {}
end
end
for _, v in ipairs(formatTable) do
if v.param then
valuesArray = mergeArrays(valuesArray, result[v.str])
elseif v.str ~= "" then
valuesArray[#valuesArray + 1] = {v.str}
end
if v.child then
valuesArray = mergeArrays(valuesArray, walk(v.child, result))
end
end
return valuesArray
end
-- iterate through the results from back to front, so that we know when to add separators
for i = #self.results, 1, -1 do
result = self.results[i]
-- if there is already some output, then add the separators
if #out > 0 then
sep = self.separator[1] -- fixed separator
result[parameters.separator] = {self.movSeparator[1]} -- movable separator
else
sep = nil
result[parameters.separator] = {self.puncMark[1]} -- optional punctuation mark
end
valuesArray = walk(self.parsedFormat, result)
if #valuesArray > 0 then
if sep then
valuesArray[#valuesArray + 1] = sep
end
out = mergeArrays(valuesArray, out)
end
end
-- reset state before next iteration
self.results = {}
return out
end
-- level 1 hook
function State:getProperty(claim)
local value = {self:getValue(claim.mainsnak)} -- create one value object
if #value > 0 then
return {value} -- wrap the value object in an array and return it
else
return {} -- return empty array if there was no value
end
end
-- level 1 hook
function State:getQualifiers(claim, param)
local qualifiers
if claim.qualifiers then qualifiers = claim.qualifiers[self.conf.qualifierIDs[param]] end
if qualifiers then
-- iterate through claim's qualifier statements to collect their values;
-- return array with multiple value objects
return self.conf.states[param]:iterate(qualifiers, {[parameters.general] = hookNames[parameters.qualifier.."\\d"][2], count = 1}) -- pass qualifier state with level 2 hook
else
return {} -- return empty array
end
end
-- level 2 hook
function State:getQualifier(snak)
local value = {self:getValue(snak)} -- create one value object
if #value > 0 then
return {value} -- wrap the value object in an array and return it
else
return {} -- return empty array if there was no value
end
end
-- level 1 hook
function State:getAllQualifiers(claim, param, result, hooks)
local out = {} -- array with value objects
local sep = self.conf.separators["sep"..parameters.qualifier][1] -- value object
-- iterate through the output of the separate "qualifier(s)" commands
for i = 1, self.conf.states.qualifiersCount do
-- if a hook has not been called yet, call it now
if not result[parameters.qualifier..i] then
self:callHook(parameters.qualifier..i, hooks, claim, result)
end
-- if there is output for this particular "qualifier(s)" command, then add it
if result[parameters.qualifier..i] and result[parameters.qualifier..i][1] then
-- if there is already some output, then add the separator
if #out > 0 and sep then
out[#out + 1] = sep
end
out = mergeArrays(out, result[parameters.qualifier..i])
end
end
return out
end
-- level 1 hook
function State:getReferences(claim)
if self.conf.prefetchedRefs then
-- return references that have been prefetched by isSourced
return self.conf.prefetchedRefs
end
if claim.references then
-- iterate through claim's reference statements to collect their values;
-- return array with multiple value objects
return self.conf.states[parameters.reference]:iterate(claim.references, {[parameters.general] = hookNames[parameters.reference][2], count = 1}) -- pass reference state with level 2 hook
else
return {} -- return empty array
end
end
-- level 2 hook
function State:getReference(statement)
local citeParamMapping = i18n['cite']['param-mapping']
local citeConfig = i18n['cite']['config']
local citeTypes = i18n['cite']['output-types']
-- will hold rendered properties of the reference which are not directly from statement.snaks,
-- Namely, is URL generated from an external ID.
local additionalProcessedProperties = {}
-- for each citation type, there will be an associative array that associates lists of rendered properties
-- to citation-template parameters
local candidateParams = {}
-- like above, but only associates one rendered property to each parameter; if the above variable
-- contains more strings for a parameter, the strings will be assigned to numbered params (e.g. "author1")
local citeParams = {}
local citeErrors = {}
local referenceEmpty = true -- will be set to false if at least one parameter is left unremoved
local version = 12 -- increment this each time the below logic is changed to avoid conflict errors
if not statement.snaks then
return {}
end
-- don't use bot-added references referencing Wikimedia projects or containing "inferred from" (such references are not usable on Wikipedia)
if statement.snaks[aliasesP.importedFrom] or statement.snaks[aliasesP.wikimediaImportURL] or statement.snaks[aliasesP.inferredFrom] then
return {}
end
-- don't include "type of reference"
if statement.snaks[aliasesP.typeOfReference] then
statement.snaks[aliasesP.typeOfReference] = nil
end
-- don't include "image" to prevent littering
if statement.snaks[aliasesP.image] then
statement.snaks[aliasesP.image] = nil
end
-- don't include "language" if it is equal to the local one
if self:getReferenceDetail(statement.snaks, aliasesP.language) == self.conf.langName then
statement.snaks[aliasesP.language] = nil
end
if statement.snaks[aliasesP.statedIn] and not statement.snaks[aliasesP.referenceURL] then
-- "stated in" was given but "reference URL" was not.
-- get "Wikidata property" properties from the item in "stated in"
-- if any of the returned properties of the external-id datatype is in statement.snaks, generate a link from it and use the link in the reference
-- find the "Wikidata property" properties in the item from "stated in"
local wikidataPropertiesOfSource = mw.text.split(p._properties{p.flags.raw, aliasesP.wikidataProperty, [p.args.eid] = self.conf:getValue(statement.snaks[aliasesP.statedIn][1], true, false)}, ", ", true)
for i, wikidataPropertyOfSource in pairs(wikidataPropertiesOfSource) do
if statement.snaks[wikidataPropertyOfSource] and statement.snaks[wikidataPropertyOfSource][1].datatype == "external-id" then
local tempLink = self:getReferenceDetail(statement.snaks, wikidataPropertyOfSource, false, true) -- not raw, linked
if mw.ustring.match(tempLink, "^%[%Z- %Z+%]$") then -- getValue returned a URL in square brackets.
-- the link is in wiki markup, so strip the square brackets and the display text
-- gsub also returns another, discarted value, therefore the result is assigned to tempLink first
tempLink = mw.ustring.gsub(tempLink, "^%[(%Z-) %Z+%]$", "%1")
additionalProcessedProperties[aliasesP.referenceURL] = {tempLink}
statement.snaks[wikidataPropertyOfSource] = nil
break
end
end
end
end
-- initialize candidateParams and citeParams
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
candidateParams[citeType] = {}
citeParams[citeType] = {}
end
-- fill candidateParams
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
-- This will contain value--priority pairs for each param name.
local candidateValuesAndPriorities = {}
-- fill candidateValuesAndPriorities
for refProperty in pairs(statement.snaks) do
if citeErrors[citeType] then
break
end
repeat -- just a simple wrapper to emulate "continue"
-- set mappingKey and prefix
local mappingKey
local prefix = ""
if statement.snaks[refProperty][1].datatype == 'external-id' then
mappingKey = "external-id"
prefix = self.conf:getLabel(refProperty)
if prefix ~= "" then
prefix = prefix .. " "
end
else
mappingKey = refProperty
end
local paramName = citeParamMapping[citeType][mappingKey]
-- skip properties with empty parameter name
if paramName == "" then
break -- skip this property for this value of citeType
end
-- handle unknown properties in the reference
if not paramName then
referenceEmpty = false
local error_message = errorText("unknown-property-in-ref", refProperty)
assert(error_message) -- Should not be nil
citeErrors[citeType] = error_message
break
end
-- set processedProperty
local processedProperty
local raw = false -- if the value is wanted raw
if isValueInTable(paramName, citeConfig[citeType]["raw-value-params"] or {}) then
raw = true
end
if isValueInTable(paramName, citeConfig[citeType]["numbered-params"] or {}) then
-- Multiple values may be given.
processedProperty = self:getReferenceDetails(statement.snaks, refProperty, raw, self.linked, true) -- anyLang = true
else
-- If multiple values are given, all but the first suitable one are discarted.
processedProperty = {self:getReferenceDetail(statement.snaks, refProperty, raw, self.linked and (statement.snaks[refProperty][1].datatype ~= 'url'), true)} -- link = true/false, anyLang = true
end
if #processedProperty == 0 then
break
end
referenceEmpty = false
-- add an empty entry to candidateValuesAndPriorities, if there isn't one already
if not candidateValuesAndPriorities[paramName] then
candidateValuesAndPriorities[paramName] = {}
end
-- find the priority of refProperty
local thisPropertyPriority = -1
local thisParamPrioritization = citeConfig[citeType]["prioritization"][paramName]
if thisParamPrioritization then
for i_priority, i_property in ipairs(thisParamPrioritization) do
if i_property == refProperty then
thisPropertyPriority = i_priority
end
end
end
for _, propertyValue in pairs(processedProperty) do
table.insert(
candidateValuesAndPriorities[paramName],
{prefix .. propertyValue, thisPropertyPriority}
)
end
until true
end
-- fill candidateParams[citeType]
if not citeErrors[citeType] then
local compareValuePriorities = function(pair1, pair2)
if pair1[2] == -1 and pair2[2] ~= -1 then
return false
end
if pair1[2] ~= -1 and pair2[2] == -1 then
return true
end
return pair1[2] < pair2[2]
end
-- fill candidateParams[citeType][paramName] for each used param
for paramName, _ in pairs(candidateValuesAndPriorities) do
table.sort(candidateValuesAndPriorities[paramName], compareValuePriorities)
candidateParams[citeType][paramName] = {}
for _, valuePriorityPair in ipairs(candidateValuesAndPriorities[paramName]) do
table.insert(candidateParams[citeType][paramName], valuePriorityPair[1])
end
end
end
end
-- handle additional properties
for refProperty in pairs(additionalProcessedProperties) do
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
repeat
-- skip if there already have been errors
if citeErrors[citeType] then
break
end
local paramName = citeParamMapping[citeType][refProperty]
-- handle unknown properties in the reference
if not paramName then
-- Skip this additional property, but do not cause an error.
break
end
if paramName == "" then
break
end
referenceEmpty = false
if not candidateParams[citeType][paramName] then
candidateParams[citeType][paramName] = {}
end
for _, propertyValue in pairs(additionalProcessedProperties[refProperty]) do
table.insert(candidateParams[citeType][paramName], propertyValue)
end
until true
end
end
-- fill citeParams
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
for paramName, paramValues in pairs(candidateParams[citeType]) do
if #paramValues == 1 or not isValueInTable(paramName, citeConfig[citeType]["numbered-params"] or {}) then
citeParams[citeType][paramName] = paramValues[1]
else
-- There is more than one value for this parameter - the values will
-- go into separate numbered parameters (e.g. "author1", "author2")
for paramNum, paramValue in pairs(paramValues) do
citeParams[citeType][paramName .. paramNum] = paramValue
end
end
end
end
-- handle missing mandatory parameters for the templates
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
for _, requiredCiteParam in pairs(citeConfig[citeType]["mandatory-params"] or {}) do
if not citeParams[citeType][requiredCiteParam] then -- The required param is not present.
if citeErrors[citeType] then -- Do not override the previous error, if it exists.
break
end
local error_message = errorText("missing-mandatory-param", requiredCiteParam)
assert(error_message) -- Should not be nil
citeErrors[citeType] = error_message
end
end
end
local citeTypeToUse = nil
-- choose the output template
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
if not citeErrors[citeType] then
citeTypeToUse = citeType
break
end
end
-- set refContent
local refContent = ""
if citeTypeToUse then
local templateToUse = citeConfig[citeTypeToUse]["template"]
local paramsToUse = citeParams[citeTypeToUse]
if not templateToUse or templateToUse == "" then
throwError("no-such-reference-template", tostring(templateToUse), i18nPath, citeTypeToUse)
end
-- if this module is being substituted then build a regular template call, otherwise expand the template
if mw.isSubsting() then
for i, v in pairs(paramsToUse) do
refContent = refContent .. "|" .. i .. "=" .. v
end
refContent = "{{" .. templateToUse .. refContent .. "}}"
else
xpcall(
function () refContent = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title=templateToUse, args=paramsToUse} end,
function () throwError("no-such-reference-template", templateToUse, i18nPath, citeTypeToUse) end
)
end
-- If the citation couldn't be displayed using any template, but is not empty (barring ignored propeties), throw an error.
elseif not referenceEmpty then
refContent = errorText("malformed-reference-header")
for _, citeType in ipairs(citeTypes) do
refContent = refContent .. errorText("template-failure-reason", citeConfig[citeType]["template"], citeErrors[citeType])
end
refContent = refContent .. errorText("malformed-reference-footer")
end
-- wrap refContent
local ref = {}
if refContent ~= "" then
ref = {refContent}
if not self.rawValue then
-- this should become a <ref> tag, so save the reference's hash for later
ref.refHash = "wikidata-" .. statement.hash .. "-v" .. (tonumber(i18n['version']) + version)
end
return {ref}
else
return {}
end
end
-- gets a detail of one particular type for a reference
function State:getReferenceDetail(snaks, dType, raw, link, anyLang)
local switchLang = anyLang
local value = nil
if not snaks[dType] then
return nil
end
-- if anyLang, first try the local language and otherwise any language
repeat
for _, v in ipairs(snaks[dType]) do
value = self.conf:getValue(v, raw, link, false, anyLang and not switchLang, false, true) -- noSpecial = true
if value then
break
end
end
if value or not anyLang then
break
end
switchLang = not switchLang
until anyLang and switchLang
return value
end
-- gets the details of one particular type for a reference
function State:getReferenceDetails(snaks, dType, raw, link, anyLang)
local values = {}
if not snaks[dType] then
return {}
end
for _, v in ipairs(snaks[dType]) do
-- if nil is returned then it will not be added to the table
values[#values + 1] = self.conf:getValue(v, raw, link, false, anyLang, false, true) -- noSpecial = true
end
return values
end
-- level 1 hook
function State:getAlias(object)
local value = object.value
local title = nil
if value and self.linked then
if self.conf.entityID:sub(1,1) == "Q" then
title = mw.wikibase.getSitelink(self.conf.entityID)
elseif self.conf.entityID:sub(1,1) == "P" then
title = "d:Property:" .. self.conf.entityID
end
if title then
value = buildWikilink(title, value)
end
end
value = {value} -- create one value object
if #value > 0 then
return {value} -- wrap the value object in an array and return it
else
return {} -- return empty array if there was no value
end
end
-- level 1 hook
function State:getBadge(value)
value = self.conf:getLabel(value, self.rawValue, self.linked, self.shortName)
if value == "" then
value = nil
end
value = {value} -- create one value object
if #value > 0 then
return {value} -- wrap the value object in an array and return it
else
return {} -- return empty array if there was no value
end
end
function State:callHook(param, hooks, statement, result)
-- call a parameter's hook if it has been defined and if it has not been called before
if not result[param] and hooks[param] then
local valuesArray = self[hooks[param]](self, statement, param, result, hooks) -- array with value objects
-- add to the result
if #valuesArray > 0 then
result[param] = valuesArray
result.count = result.count + 1
else
result[param] = {} -- an empty array to indicate that we've tried this hook already
return true -- miss == true
end
end
return false
end
-- iterate through claims, claim's qualifiers or claim's references to collect values
function State:iterate(statements, hooks, matchHook)
matchHook = matchHook or alwaysTrue
local matches = false
local rankPos = nil
local result, gotRequired
for _, v in ipairs(statements) do
-- rankPos will be nil for non-claim statements (e.g. qualifiers, references, etc.)
matches, rankPos = matchHook(self, v)
if matches then
result = {count = 0} -- collection of arrays with value objects
local function walk(formatTable)
local miss
for i2, v2 in pairs(formatTable.req) do
-- call a hook, adding its return value to the result
miss = self:callHook(i2, hooks, v, result)
if miss then
-- we miss a required value for this level, so return false
return false
end
if result.count == hooks.count then
-- we're done if all hooks have been called;
-- returning at this point breaks the loop
return true
end
end
for _, v2 in ipairs(formatTable) do
if result.count == hooks.count then
-- we're done if all hooks have been called;
-- returning at this point prevents further childs from being processed
return true
end
if v2.child then
walk(v2.child)
end
end
return true
end
gotRequired = walk(self.parsedFormat)
-- only append the result if we got values for all required parameters on the root level
if gotRequired then
-- if we have a rankPos (only with matchHook() for complete claims), then update the foundRank
if rankPos and self.conf.foundRank > rankPos then
self.conf.foundRank = rankPos
end
-- append the result
self.results[#self.results + 1] = result
-- break if we only need a single value
if self.singleValue then
break
end
end
end
end
return self:out()
end
local function getEntityId(arg, eid, page, allowOmitPropPrefix, globalSiteId)
local id = nil
local prop = nil
if arg then
if arg:sub(1,1) == ":" then
page = arg
eid = nil
elseif arg:sub(1,1):upper() == "Q" or arg:sub(1,9):lower() == "property:" or allowOmitPropPrefix then
eid = arg
page = nil
else
prop = arg
end
end
if eid then
if eid:sub(1,9):lower() == "property:" then
id = replaceAlias(mw.text.trim(eid:sub(10)))
if id:sub(1,1):upper() ~= "P" then
id = ""
end
else
id = replaceAlias(eid)
end
elseif page then
if page:sub(1,1) == ":" then
page = mw.text.trim(page:sub(2))
end
id = mw.wikibase.getEntityIdForTitle(page, globalSiteId) or ""
end
if not id then
id = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() or ""
end
id = id:upper()
if not mw.wikibase.isValidEntityId(id) then
id = ""
end
return id, prop
end
local function nextArg(args)
local arg = args[args.pointer]
if arg then
args.pointer = args.pointer + 1
return mw.text.trim(arg)
else
return nil
end
end
local function claimCommand(args, funcName)
local cfg = Config:new()
cfg:processFlagOrCommand(funcName) -- process first command (== function name)
local lastArg, parsedFormat, formatParams, claims, value
local hooks = {count = 0}
-- set the date if given;
-- must come BEFORE processing the flags
if args[p.args.date] then
cfg.atDate = {parseDate(args[p.args.date])}
cfg.periods = {false, true, false} -- change default time constraint to 'current'
end
-- process flags and commands
repeat
lastArg = nextArg(args)
until not cfg:processFlagOrCommand(lastArg)
-- get the entity ID from either the positional argument, the eid argument or the page argument
cfg.entityID, cfg.propertyID = getEntityId(lastArg, args[p.args.eid], args[p.args.page], false, args[p.args.globalSiteId])
if cfg.entityID == "" then
return "" -- we cannot continue without a valid entity ID
end
cfg.entity = mw.wikibase.getEntity(cfg.entityID)
if not cfg.propertyID then
cfg.propertyID = nextArg(args)
end
cfg.propertyID = replaceAlias(cfg.propertyID)
if not cfg.entity or not cfg.propertyID then
return "" -- we cannot continue without an entity or a property ID
end
cfg.propertyID = cfg.propertyID:upper()
if not cfg.entity.claims or not cfg.entity.claims[cfg.propertyID] then
return "" -- there is no use to continue without any claims
end
claims = cfg.entity.claims[cfg.propertyID]
if cfg.states.qualifiersCount > 0 then
-- do further processing if "qualifier(s)" command was given
if #args - args.pointer + 1 > cfg.states.qualifiersCount then
-- claim ID or literal value has been given
cfg.propertyValue = nextArg(args)
end
for i = 1, cfg.states.qualifiersCount do
-- check if given qualifier ID is an alias and add it
cfg.qualifierIDs[parameters.qualifier..i] = replaceAlias(nextArg(args) or ""):upper()
end
elseif cfg.states[parameters.reference] then
-- do further processing if "reference(s)" command was given
cfg.propertyValue = nextArg(args)
end
-- check for special property value 'somevalue' or 'novalue'
if cfg.propertyValue then
cfg.propertyValue = replaceSpecialChars(cfg.propertyValue)
if cfg.propertyValue ~= "" and mw.text.trim(cfg.propertyValue) == "" then
cfg.propertyValue = " " -- single space represents 'somevalue', whereas empty string represents 'novalue'
else
cfg.propertyValue = mw.text.trim(cfg.propertyValue)
end
end
-- parse the desired format, or choose an appropriate format
if args["format"] then
parsedFormat, formatParams = parseFormat(args["format"])
elseif cfg.states.qualifiersCount > 0 then -- "qualifier(s)" command given
if cfg.states[parameters.property] then -- "propert(y|ies)" command given
parsedFormat, formatParams = parseFormat(formats.propertyWithQualifier)
else
parsedFormat, formatParams = parseFormat(formats.qualifier)
end
elseif cfg.states[parameters.property] then -- "propert(y|ies)" command given
parsedFormat, formatParams = parseFormat(formats.property)
else -- "reference(s)" command given
parsedFormat, formatParams = parseFormat(formats.reference)
end
-- if a "qualifier(s)" command and no "propert(y|ies)" command has been given, make the movable separator a semicolon
if cfg.states.qualifiersCount > 0 and not cfg.states[parameters.property] then
cfg.separators["sep"..parameters.separator][1] = {";"}
end
-- if only "reference(s)" has been given, set the default separator to none (except when raw)
if cfg.states[parameters.reference] and not cfg.states[parameters.property] and cfg.states.qualifiersCount == 0
and not cfg.states[parameters.reference].rawValue then
cfg.separators["sep"][1] = nil
end
-- if exactly one "qualifier(s)" command has been given, make "sep%q" point to "sep%q1" to make them equivalent
if cfg.states.qualifiersCount == 1 then
cfg.separators["sep"..parameters.qualifier] = cfg.separators["sep"..parameters.qualifier.."1"]
end
-- process overridden separator values;
-- must come AFTER tweaking the default separators
cfg:processSeparators(args)
-- define the hooks that should be called (getProperty, getQualifiers, getReferences);
-- only define a hook if both its command ("propert(y|ies)", "reference(s)", "qualifier(s)") and its parameter ("%p", "%r", "%q1", "%q2", "%q3") have been given
for i, v in pairs(cfg.states) do
-- e.g. 'formatParams["%q1"] or formatParams["%q"]' to define hook even if "%q1" was not defined to be able to build a complete value for "%q"
if formatParams[i] or formatParams[i:sub(1, 2)] then
hooks[i] = getHookName(i, 1)
hooks.count = hooks.count + 1
end
end
-- the "%q" parameter is not attached to a state, but is a collection of the results of multiple states (attached to "%q1", "%q2", "%q3", ...);
-- so if this parameter is given then this hook must be defined separately, but only if at least one "qualifier(s)" command has been given
if formatParams[parameters.qualifier] and cfg.states.qualifiersCount > 0 then
hooks[parameters.qualifier] = getHookName(parameters.qualifier, 1)
hooks.count = hooks.count + 1
end
-- create a state for "properties" if it doesn't exist yet, which will be used as a base configuration for each claim iteration;
-- must come AFTER defining the hooks
if not cfg.states[parameters.property] then
cfg.states[parameters.property] = State:new(cfg, parameters.property)
-- if the "single" flag has been given then this state should be equivalent to "property" (singular)
if cfg.singleClaim then
cfg.states[parameters.property].singleValue = true
end
end
-- if the "sourced" flag has been given then create a state for "reference" if it doesn't exist yet, using default values,
-- which must exist in order to be able to determine if a claim has any references;
-- must come AFTER defining the hooks
if cfg.sourcedOnly and not cfg.states[parameters.reference] then
cfg:processFlagOrCommand(p.claimCommands.reference) -- use singular "reference" to minimize overhead
end
-- set the parsed format and the separators (and optional punctuation mark);
-- must come AFTER creating the additonal states
cfg:setFormatAndSeparators(cfg.states[parameters.property], parsedFormat)
-- process qualifier matching values, analogous to cfg.propertyValue
for i, v in pairs(args) do
i = tostring(i)
if i:match('^[Pp]%d+$') or aliasesP[i] then
v = replaceSpecialChars(v)
-- check for special qualifier value 'somevalue'
if v ~= "" and mw.text.trim(v) == "" then
v = " " -- single space represents 'somevalue'
end
cfg.qualifierIDsAndValues[replaceAlias(i):upper()] = v
end
end
-- first sort the claims on rank to pre-define the order of output (preferred first, then normal, then deprecated)
claims = sortOnRank(claims)
-- then iterate through the claims to collect values
value = cfg:concatValues(cfg.states[parameters.property]:iterate(claims, hooks, State.claimMatches)) -- pass property state with level 1 hooks and matchHook
-- if desired, add a clickable icon that may be used to edit the returned values on Wikidata
if cfg.editable and value ~= "" then
value = value .. cfg:getEditIcon()
end
return value
end
local function generalCommand(args, funcName)
local cfg = Config:new()
cfg.curState = State:new(cfg)
local lastArg
local value = nil
repeat
lastArg = nextArg(args)
until not cfg:processFlag(lastArg)
-- get the entity ID from either the positional argument, the eid argument or the page argument
cfg.entityID = getEntityId(lastArg, args[p.args.eid], args[p.args.page], true, args[p.args.globalSiteId])
if cfg.entityID == "" or not mw.wikibase.entityExists(cfg.entityID) then
return "" -- we cannot continue without an entity
end
-- serve according to the given command
if funcName == p.generalCommands.label then
value = cfg:getLabel(cfg.entityID, cfg.curState.rawValue, cfg.curState.linked, cfg.curState.shortName)
elseif funcName == p.generalCommands.title then
cfg.inSitelinks = true
if cfg.entityID:sub(1,1) == "Q" then
value = mw.wikibase.getSitelink(cfg.entityID)
end
if cfg.curState.linked and value then
value = buildWikilink(value)
end
elseif funcName == p.generalCommands.description then
value = mw.wikibase.getDescription(cfg.entityID)
else
local parsedFormat, formatParams
local hooks = {count = 0}
cfg.entity = mw.wikibase.getEntity(cfg.entityID)
if funcName == p.generalCommands.alias or funcName == p.generalCommands.badge then
cfg.curState.singleValue = true
end
if funcName == p.generalCommands.alias or funcName == p.generalCommands.aliases then
if not cfg.entity.aliases or not cfg.entity.aliases[cfg.langCode] then
return "" -- there is no use to continue without any aliasses
end
local aliases = cfg.entity.aliases[cfg.langCode]
-- parse the desired format, or parse the default aliases format
if args["format"] then
parsedFormat, formatParams = parseFormat(args["format"])
else
parsedFormat, formatParams = parseFormat(formats.alias)
end
-- process overridden separator values;
-- must come AFTER tweaking the default separators
cfg:processSeparators(args)
-- define the hook that should be called (getAlias);
-- only define the hook if the parameter ("%a") has been given
if formatParams[parameters.alias] then
hooks[parameters.alias] = getHookName(parameters.alias, 1)
hooks.count = hooks.count + 1
end
-- set the parsed format and the separators (and optional punctuation mark)
cfg:setFormatAndSeparators(cfg.curState, parsedFormat)
-- iterate to collect values
value = cfg:concatValues(cfg.curState:iterate(aliases, hooks))
elseif funcName == p.generalCommands.badge or funcName == p.generalCommands.badges then
if not cfg.entity.sitelinks or not cfg.entity.sitelinks[cfg.siteID] or not cfg.entity.sitelinks[cfg.siteID].badges then
return "" -- there is no use to continue without any badges
end
local badges = cfg.entity.sitelinks[cfg.siteID].badges
cfg.inSitelinks = true
-- parse the desired format, or parse the default aliases format
if args["format"] then
parsedFormat, formatParams = parseFormat(args["format"])
else
parsedFormat, formatParams = parseFormat(formats.badge)
end
-- process overridden separator values;
-- must come AFTER tweaking the default separators
cfg:processSeparators(args)
-- define the hook that should be called (getBadge);
-- only define the hook if the parameter ("%b") has been given
if formatParams[parameters.badge] then
hooks[parameters.badge] = getHookName(parameters.badge, 1)
hooks.count = hooks.count + 1
end
-- set the parsed format and the separators (and optional punctuation mark)
cfg:setFormatAndSeparators(cfg.curState, parsedFormat)
-- iterate to collect values
value = cfg:concatValues(cfg.curState:iterate(badges, hooks))
end
end
value = value or ""
if cfg.editable and value ~= "" then
-- if desired, add a clickable icon that may be used to edit the returned value on Wikidata
value = value .. cfg:getEditIcon()
end
return value
end
-- modules that include this module should call the functions with an underscore prepended, e.g.: p._property(args)
local function establishCommands(commandList, commandFunc)
for _, commandName in pairs(commandList) do
local function wikitextWrapper(frame)
local args = copyTable(frame.args)
args.pointer = 1
loadI18n(aliasesP, frame)
return commandFunc(args, commandName)
end
p[commandName] = wikitextWrapper
local function luaWrapper(args)
args = copyTable(args)
args.pointer = 1
loadI18n(aliasesP)
return commandFunc(args, commandName)
end
p["_" .. commandName] = luaWrapper
end
end
establishCommands(p.claimCommands, claimCommand)
establishCommands(p.generalCommands, generalCommand)
-- main function that is supposed to be used by wrapper templates
function p.main(frame)
if not mw.wikibase then return nil end
local f, args
loadI18n(aliasesP, frame)
-- get the parent frame to take the arguments that were passed to the wrapper template
frame = frame:getParent() or frame
if not frame.args[1] then
throwError("no-function-specified")
end
f = mw.text.trim(frame.args[1])
if f == "main" then
throwError("main-called-twice")
end
assert(p["_"..f], errorText('no-such-function', f))
-- copy arguments from immutable to mutable table
args = copyTable(frame.args)
-- remove the function name from the list
table.remove(args, 1)
return p["_"..f](args)
end
return p
j5a6l03tjwodgrvfnv3lb4x5up93wlv
Module:Wd/i18n
828
46674
799219
756518
2026-07-09T10:23:57Z
Uzume
1381
Update from [[d:Special:GoToLinkedPage/enwiki/Q29879601|master]] using [[mw:Synchronizer| #Synchronizer]]
799219
Scribunto
text/plain
-- The values and functions in this submodule should be localized per wiki.
local p = {}
function p.init(aliasesP)
p = {
["version"] = "8", -- increment this each time the below parameters are changed to avoid reference conflict errors
["errors"] = {
["unknown-data-type"] = "Unknown or unsupported datatype '%s'.",
["missing-required-parameter"] = "No required parameters defined, needing at least one",
["extra-required-parameter"] = "Parameter '%s' must be defined as optional",
["no-function-specified"] = "You must specify a function to call", -- equal to the standard module error message
["main-called-twice"] = 'The function "main" cannot be called twice',
["no-such-function"] = 'The function "%s" does not exist', -- equal to the standard module error message
["no-such-reference-template"] = 'Error: template "%s", which is set in %s as the output template for the citation-output type "%s", does not exist',
-- Parts of the error message signalling a malformed reference.
["malformed-reference-header"] = "<span style=\"color:#dd3333\">\nError: Unable to display the reference from Wikidata properly. Technical details:\n",
["malformed-reference-footer"] = "See [[Module:wd/doc#References|the documentation]] for further details.\n</span>\n[[Category:Module:Wd reference errors]]",
["template-failure-reason"] = "* Reason for the failure of {{tl|%s}}: %s\n",
["missing-mandatory-param"] = 'The output template call would miss the mandatory parameter <code>%s</code>.',
["unknown-property-in-ref"] = 'The Wikidata reference contains the property {{property|%s}}, which is not assigned to any parameter of this template.'
},
["info"] = {
["edit-on-wikidata"] = "Edit this on Wikidata"
},
["numeric"] = {
["decimal-mark"] = ".",
["delimiter"] = ","
},
["datetime"] = {
["prefixes"] = {
["decade-period"] = ""
},
["suffixes"] = {
["decade-period"] = "s",
["millennium"] = " millennium",
["century"] = " century",
["million-years"] = " million years",
["billion-years"] = " billion years",
["year"] = " year",
["years"] = " years"
},
["julian-calendar"] = "Julian calendar", -- linked page title
["julian"] = "Julian",
["BCE"] = "BCE",
["CE"] = "CE",
["common-era"] = "Common Era" -- linked page title
},
["coord"] = {
["latitude-north"] = "N",
["latitude-south"] = "S",
["longitude-east"] = "E",
["longitude-west"] = "W",
["degrees"] = "°",
["minutes"] = "'",
["seconds"] = '"',
["separator"] = ", "
},
["values"] = {
["unknown"] = "unknown",
["none"] = "none"
},
["cite"] = {
["output-types"] = {"web", "q"}, -- In this order, the output types will be tried
["param-mapping"] = {
["web"] = {
-- <= left side: all allowed reference properties for *web page sources* per https://www.wikidata.org/wiki/Help:Sources
-- => right side: corresponding parameter names in (equivalent of) [[:en:Template:Cite web]] (if non-existent, keep empty i.e. "")
[aliasesP.statedIn] = "website",
[aliasesP.referenceURL] = "url",
[aliasesP.publicationDate] = "date",
[aliasesP.lastUpdate] = "date",
[aliasesP.retrieved] = "access-date",
[aliasesP.title] = "title",
[aliasesP.subjectNamedAs] = "title",
[aliasesP.archiveURL] = "archive-url",
[aliasesP.archiveDate] = "archive-date",
[aliasesP.language] = "language",
[aliasesP.author] = "author",
[aliasesP.authorNameString] = "author",
[aliasesP.publisher] = "publisher",
[aliasesP.quote] = "quote",
[aliasesP.pages] = "pages", -- extra option
[aliasesP.publishedIn] = "website",
[aliasesP.sectionVerseOrParagraph] = "at"
},
["q"] = {
-- <= left side: all allowed reference properties for *sources other than web pages* per https://www.wikidata.org/wiki/Help:Sources
-- => right side: corresponding parameter names in (equivalent of) [[:en:Template:Cite Q]] (if non-existent, keep empty i.e. "")
[aliasesP.statedIn] = "1",
[aliasesP.pages] = "pages",
[aliasesP.column] = "at",
[aliasesP.chapter] = "chapter",
[aliasesP.sectionVerseOrParagraph] = "section",
["external-id"] = "id", -- used for any type of database property ID
[aliasesP.title] = "title",
[aliasesP.publicationDate] = "date",
[aliasesP.lastUpdate] = "date",
[aliasesP.retrieved] = "access-date"
}
},
["config"] = {
-- supported fields:
-- - template: name of the template used for output
-- - numbered-params: citation params accepting an arbitrary number of values by numbering the params (e.g. author1, author2)
-- - raw-value-params: params taking a raw value (which means the property is rendered with getValue with raw=true)
-- - mandatory-params: params that are required be in the template call (after potentially appending numbers to params listed in numbered-params)
-- - prioritization: table associating a list of properties, in the order in which they are preferred, to template parameters;
-- properties not mentioned here have the lowest priority;
-- prioritization of properties handled through additionalProcessedProperties is unsupported;
-- no key of this table can be from numbered-params
-- Leaving out the "template" field causes the output type to be ignored.
["web"] = {
["template"] = "Cite web",
["numbered-params"] = {"author"},
["mandatory-params"] = {"url"},
["prioritization"] = {
["date"] = {aliasesP.lastUpdate, aliasesP.publicationDate},
["title"] = {aliasesP.title, aliasesP.subjectNamedAs}
}
},
["q"] = {
["template"] = "Cite Q",
["raw-value-params"] = {"1"}, -- the first, unnamed parameter of CiteQ takes a QID, not the name of the item cited
["mandatory-params"] = {"1"},
["prioritization"] = {
["date"] = {aliasesP.lastUpdate, aliasesP.publicationDate}
}
}
}
}
}
p.getOrdinalSuffix = function(num)
if tostring(num):sub(-2,-2) == '1' then
return "th" -- 10th, 11th, 12th, 13th, ... 19th
end
num = tostring(num):sub(-1)
if num == '1' then
return "st"
elseif num == '2' then
return "nd"
elseif num == '3' then
return "rd"
else
return "th"
end
end
p.addDelimiters = function(n)
local left, num, right = string.match(n, "^([^%d]*%d)(%d*)(.-)$")
if left and num and right then
return left .. (num:reverse():gsub("(%d%d%d)", "%1" .. p['numeric']['delimiter']):reverse()) .. right
else
return n
end
end
return p
end
return p
pgkxz3kqyoyu0zj2nmtkjkdr0ntnin5
लंगड़ा आम
0
47091
799216
768192
2026-07-09T03:01:49Z
SM7
3953
SM7 पन्ना [[लंगड़ा]] के [[लंगड़ा आम]] पर स्थानांतरण कइलें
768192
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox cultivar
| name = ''आम'' 'लंगड़ा'
| image = Vikramshila Agrovet 2 Langra Mango farm, Mathurapur, Bhagalpur Bihar.JPG
| image_caption = 'लंगड़ा' आम, मथुरापुर, शिवनारायन पुर, भागलपुर, बिहार के एक ठो बगइचा से।
| genus = ''[[आम]]''
| cultivar = 'लंगड़ा'
| origin = [[बनारस]], {{flag|भारत}}
}}
[[File:A 'Langra' mango.jpg|thumb|लंगड़ा आम]]
[[चित्र:'Langra' mango (sliced).jpg|thumb|'लंगड़ा' आम (कटा हुआ)]]
'''लंगड़ा''', '''बनारसी लंगड़ा'''<ref>{{cite web |url=http://dkchakrabarti.com/mango_malformation_01.htm |title=Mango Malformation |publisher=Dkchakrabarti.com |date=2010-03-12 |accessdate=2014-06-13 |archive-date=2014-09-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140912012728/http://dkchakrabarti.com/mango_malformation_01.htm |url-status=dead }}</ref>, या '''कपूरी''' [[आम]] के एक ठो [[किसिम (खेती आ बागबानी)|किसिम]] हवे जे मुख्य रूप से [[बनारस]], उत्तरी भारत, बांग्लादेश आ पाकिस्तान में उपजावल जाला।<ref>{{Cite web |url=http://www.cabdirect.org/abstracts/20013012757.html;jsessionid=61A46491A72C1790DBA4BD7FB0F4AC25 |title=आर्काइव कॉपी के बा |access-date=2017-05-31 |archive-date=2015-04-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150402173956/http://www.cabdirect.org/abstracts/20013012757.html;jsessionid=61A46491A72C1790DBA4BD7FB0F4AC25 |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.bengalinformation.org/varieties-of-mango-produced-in-west-bengal/ |title=Varieties of Mango produced in West Bengal | Bengal Information - College, Admission, Events, Education, Tourism, Bengal Culture, Jobs |publisher=Bengal Information |date=2012-09-12 |accessdate=2014-06-13 |archive-date=2014-07-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140715035110/http://www.bengalinformation.org/varieties-of-mango-produced-in-west-bengal |url-status=dead }}</ref> पाक जाए के बादो एह के हरियरापन कुछ सीमा तक बरकरार रहे ला। ई आम जुलाई के अंत में बाजार ले पहुँचे ला। साल 2006 के एक ठो रपट के मोताबिक एकर परसिद्धी बाहरी देसन में भी बढ़त रहल।<ref>{{Cite web |url=http://edis.ifas.ufl.edu/pdffiles/FE/FE71800.pdf |title=आर्काइव कॉपी के बा |access-date=2017-05-31 |archive-date=2014-11-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141127005208/http://edis.ifas.ufl.edu/pdffiles/fe/fe71800.pdf |url-status=dead }}</ref>
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
* [[दसहरी]]
* [[चौसा]]
==संदर्भ==
{{Commonscat|Langra}}
{{reflist}}
{{Mangoes}}
[[श्रेणी:आम के किसिम]]
[[श्रेणी:आम के भारतीय किसिम]]
{{fruit-stub}}
7f4jkd328aux1igqubbmm41zezzwl4f
गूगल वर्कस्पेस
0
50245
799180
784464
2026-07-08T21:05:59Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
799180
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox software
| name = G Suite
| logo = File:Gsuite logo.svg
| logo size = 220
| developer = [[गूगल]]
| released = {{start date and age|2006|8|28}} (''Google Apps for Your Domain'' के नाँव से।)
| status = चालू
| platform = [[जीमेल]], [[गूगल कैलेंडर|कलेंडर]], [[गूगल मीट|मीट]], [[गूगल ड्राइव|ड्राइव]], [[गूगल डॉक्स, शीट्स एंड स्लाइड्स|डॉक्स, शीट्स एंड स्लाइड्स]], [[गूगल साइट्स|साइट्स]], [[जैमबोर्ड]] आ वाल्ट
| genre = ब्रांड आ सॉफ्टवेयर सूट
| license = ट्रायलवेयर
| website = {{URL|gsuite.google.com}}
}}
'''गूगल वर्कस्पेस''' (पहिले G Suite, आ ओकरा पहिले Google Apps) [[क्लाउड कंप्यूटिंग]], काम करे के टूल (औजार), [[सॉफ्टवेयर]] आ प्रोडक्ट के एगो समूह ह। एकरा के गूगल बनवले आ बेचेला। एह में जीमेल, [[गूगल कॉन्टैक्ट्स]], गूगल कैलेंडर, गूगल मीट आ गूगल चैट नियन चीज सभ सामिल बा।
गूगल ड्राइव डाटा रखे खातिर बा। गूगल डॉक्स एडिटर (जइसे Docs, Sheets, Slides) कंटेंट बनावे खातिर बा। यूजर आ सेवा के देखरेख खातिर एगो एडमिन पैनल दिहल जाला। संस्करण के हिसाब से गूगल वर्कस्पेस में जैमबोर्ड (डिजिटल व्हाइटबोर्ड) आ वॉइस (फोन सेवा) जइसन ऐड-ऑन के सुविधा भी हो सकेला।
एजुकेशन संस्करण में गूगल क्लासरूम नाम के लर्निंग प्लेटफॉर्म जुड़ल जेकर नाम अब बदला के वर्कस्पेस फॉर एजुकेशन हो गइल बा। एह में पहिले गूगल करेंट्स भी रहत रहे, जवन कर्मचारी लोग के जोड़ के रखे में मदद करत रहे। ई सगरी सेवा में से बहुत कुछ आम लोग के फ्री गूगल (Gmail) खाता पर मुफ्ते में मिलेला। बाकिर गूगलवर्कस्पेस में कुछ खास सुविधा होला। जइसे डोमेन वाला ईमेल पता (जइसे @yourcompany.com), अनलिमिटेड ड्राइव स्टोरेज के विकल्प, एडमिन टूल आ एडवांस सेटिंग, आ 24x7 फोन आ ईमेल सहायता।
गूगल वर्कस्पेस के शुरुआत फरवरी 2006 में Gmail for Your Domain के नाम से भइल। ओही साल ई गूगल एप्स फॉर योअर डोमेन बन गइल। 2016 में एकर नाम जी सूट (G Suite) रखल गइल। फेर 2020 में ई Google Workspace बन गइल। अक्टूबर 2021 तक गूगल वर्कस्पेस के 9 मिलियन बिजनेस ग्राहक रहलें। एजुकेशन वाला यूजर 170 मिलियन से अधिक हो गइल रहलें।
{{clr}}
[[श्रेणी:गूगल सॉफ्टवेयर]]
{{computer-stub}}
2x59ch9ndp9wjofiojxcanthf01a02r
गणितीय भूगोल
0
83453
799197
781622
2026-07-08T22:41:47Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:ज्योतिष]] जोड़ल गइल
799197
wikitext
text/x-wiki
'''गणितीय भूगोल''' ({{Lang|en|Mathematical Geography}}) [[भूगोल]] बिसय के शाखा, चाहे [[भौतिक भूगोल]] आ [[गणित]] के संजुक्त शाखा हवे जेह में [[पृथिवी]] के साइज, एकरे बिबिध गति, [[सीजन]] आ [[ज्वारभाटा]], एकर नापजोख, [[नक्शा प्रोजेक्शन|प्रोजेक्शन]] द्वारा एकर [[नक्शा]] के रूप में निरूपण<ref>{{cite web |title=Definition of MATHEMATICAL GEOGRAPHY |url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/mathematical%20geography |website=merriam-webster.com |publisher=मरियम-वेबस्टर |access-date=31 जनवरी 2022 |language=en}}</ref><ref>{{cite web |title=mathematical geography |url=https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20110803100139947 |website=Oxford Reference |access-date=31 जनवरी 2022 |language=en |doi=10.1093/oi/authority.20110803100139947}}</ref> आ अउरी आकाशीय पिंड सभ के संबंध में पृथिवी के अध्ययन कइल जाय।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://www.gutenberg.org/ebooks/31344 Mathematical Geography by Willis E. Johnson], Project Gutenberg books पर फ्री डाउनलोड करीं।
[[श्रेणी:भूगोल के शाखा]]
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
{{geography-stub}}
nw7cg27qttl9fnmfqwu5fo3dodozlfr
799198
799197
2026-07-08T22:42:05Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:खगोलिकी]] जोड़ल गइल
799198
wikitext
text/x-wiki
'''गणितीय भूगोल''' ({{Lang|en|Mathematical Geography}}) [[भूगोल]] बिसय के शाखा, चाहे [[भौतिक भूगोल]] आ [[गणित]] के संजुक्त शाखा हवे जेह में [[पृथिवी]] के साइज, एकरे बिबिध गति, [[सीजन]] आ [[ज्वारभाटा]], एकर नापजोख, [[नक्शा प्रोजेक्शन|प्रोजेक्शन]] द्वारा एकर [[नक्शा]] के रूप में निरूपण<ref>{{cite web |title=Definition of MATHEMATICAL GEOGRAPHY |url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/mathematical%20geography |website=merriam-webster.com |publisher=मरियम-वेबस्टर |access-date=31 जनवरी 2022 |language=en}}</ref><ref>{{cite web |title=mathematical geography |url=https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20110803100139947 |website=Oxford Reference |access-date=31 जनवरी 2022 |language=en |doi=10.1093/oi/authority.20110803100139947}}</ref> आ अउरी आकाशीय पिंड सभ के संबंध में पृथिवी के अध्ययन कइल जाय।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://www.gutenberg.org/ebooks/31344 Mathematical Geography by Willis E. Johnson], Project Gutenberg books पर फ्री डाउनलोड करीं।
[[श्रेणी:भूगोल के शाखा]]
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
{{geography-stub}}
5tpnlv4d7ph9vyguzojdqnmkx3gczy3
विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२६/जुलाई
4
101100
799179
799162
2026-07-08T19:21:32Z
NeechalBOT
7874
statistics
799179
wikitext
text/x-wiki
<!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%"
|-
! Date(Time)
! Pages
! Articles
! Edits
! Users
! Files
! Activeusers
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१-७-२०२६
|Pages = 81892
|dPages = 4
|Articles = 9097
|dArticles = 0
|Edits = 795873
|dEdits = 9
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40208
|dUsers = 5
|Ausers = 57
|dAusers = -4
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२-७-२०२६
|Pages = 81895
|dPages = 3
|Articles = 9097
|dArticles = 0
|Edits = 795882
|dEdits = 9
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40218
|dUsers = 10
|Ausers = 57
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =३-७-२०२६
|Pages = 81895
|dPages = 0
|Articles = 9097
|dArticles = 0
|Edits = 795890
|dEdits = 8
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40227
|dUsers = 9
|Ausers = 57
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =४-७-२०२६
|Pages = 81895
|dPages = 0
|Articles = 9096
|dArticles = -1
|Edits = 795904
|dEdits = 14
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40231
|dUsers = 4
|Ausers = 59
|dAusers = 2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =५-७-२०२६
|Pages = 81902
|dPages = 7
|Articles = 9098
|dArticles = 2
|Edits = 795944
|dEdits = 40
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40236
|dUsers = 5
|Ausers = 59
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =६-७-२०२६
|Pages = 81907
|dPages = 5
|Articles = 9101
|dArticles = 3
|Edits = 796019
|dEdits = 75
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40240
|dUsers = 4
|Ausers = 59
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =७-७-२०२६
|Pages = 81916
|dPages = 9
|Articles = 9103
|dArticles = 2
|Edits = 796069
|dEdits = 50
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40248
|dUsers = 8
|Ausers = 63
|dAusers = 4
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =८-७-२०२६
|Pages = 81920
|dPages = 4
|Articles = 9104
|dArticles = 1
|Edits = 796087
|dEdits = 18
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40255
|dUsers = 7
|Ausers = 63
|dAusers = 0
}}
<!---Place new stats here--->
|}
<!--- stats ends--->
hq44gqk50ufaw39pfkqx54to98la0m8
अल-बरूनी
0
101125
799174
799173
2026-07-08T13:43:59Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
799174
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, Khwarezm (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = Khwarezm, Central Asia<br>[[Buyid dynasty]] ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[Ghaznavids|Ghaznavid dynasty]] ([[Ghazni]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} ख्वारज़्म क्षेत्र के ईरानी मूल के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
4298duq1lv72y6sb3h03lkvhvfh3bq0
799175
799174
2026-07-08T13:47:13Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799175
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, Khwarezm (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = Khwarezm, Central Asia<br>[[Buyid dynasty]] ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[Ghaznavids|Ghaznavid dynasty]] ([[Ghazni]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} ख्वारज़्म क्षेत्र के ईरानी मूल के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के फिजिक्स, गणित, खगोलिकी आ प्राकृतिक बिज्ञान पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ इतिहासकार, क्रोनोलॉजिस्ट आ भाषाविज्ञानी के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
q6xsg8oxew1t270hk9bggbdw8gnm3op
799178
799175
2026-07-08T13:56:53Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799178
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, Khwarezm (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = Khwarezm, Central Asia<br>[[Buyid dynasty]] ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[Ghaznavids|Ghaznavid dynasty]] ([[Ghazni]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} ख्वारज़्म क्षेत्र के ईरानी मूल के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के फिजिक्स, गणित, खगोलिकी आ प्राकृतिक बिज्ञान पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ इतिहासकार, क्रोनोलॉजिस्ट आ भाषाविज्ञानी के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ ख्वारज़्मी, [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित हिंदू धर्म आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
9lae5yqog1qnuvdxf0tpdmvtoat53ua
799195
799178
2026-07-08T21:56:11Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799195
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
9sojfq53lp195zqg792c7nk3zic0ch2
799196
799195
2026-07-08T22:00:17Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799196
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
ab6c730d1wsdqcmr7yx5js171na0ijr
799199
799196
2026-07-08T22:43:26Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799199
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
fp8kv4uiw75ekarrp2ovmj0ral2kpcu
799200
799199
2026-07-08T22:52:46Z
SM7
3953
किताबिन आ रचना सभ के लिस्ट
799200
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
bgpbwwhoa1w2ebmnby4u0w730qpeu00
799201
799200
2026-07-08T23:06:06Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799201
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
8umbd1q7nbb14u21fzk1ftpnj37c4w4
799202
799201
2026-07-08T23:16:40Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799202
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== खगोल बिद्या आ ज्योतिष ==
अल-बरूनी द्वारा लिखल 146 गो किताबिन में से 95 गो किताब खगोल विज्ञान, गणित आ एह से जुड़ल विषय, जइसे गणितीय भूगोल, पर आधारित रहल। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के समय जीयलें। ओह दौर में अब्बासी ख़लीफ़ा लोग खगोल विज्ञान के शोध के बढ़ावा देत रहे। एकर कारण खाली वैज्ञानिक जिज्ञासा ना रहे, बल्कि एकर धार्मिक महत्व भी रहे। इस्लाम में इबादत आ नमाज़ सही तरीका से करे खातिर पवित्र स्थानन के सही दिशा के जानकारी जरूरी मानल जाला, आ ई दिशा के सही-सही पता खगोलीय आँकड़वने के मदद से लगावल जा सके ला।
अल-बरूनी अपना प्रसिद्ध ग्रंथ ''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'' (''किताब उल हिंद'') में [[भारतीय ज्योतिष]] (भारतीय खगोल बिद्या) पर बिस्तार से टिप्पणी लिखलें। एह ग्रंथ के बहुत हिस्सा [[आर्यभट]] के रचना के अनुवाद आ व्याख्या पर आधारित रहल। एहिजे अल-बरूनी ईहो दावा कइलें कि ऊ पृथ्वी के घूर्णन (अपना धुरी पर घूमे) से जुड़ल प्रश्न के समाधान अपना एगो खगोल विज्ञान संबंधी ग्रंथ ''मिफ्ताह इल्म अल-हयअ'' (खगोल विज्ञान के कुंजी) में दे चुकल रहलें। हालाँकि, ई ग्रंथ आज उपलब्ध नइखे।
अल-बरूनी अपना प्रमुख खगोलीय ग्रंथ ''क़ानून मसऊदी'' में ई बतवलें कि [[टॉलेमी]] के मत के विपरीत, सूरज के अपसौर (आकाश में ओकरा उच्चतम स्थिति) स्थिर ना होकर समय के साथ बदलत रहेला। अल-बिरूनी [[एस्ट्रोलेब]] पर एगो अलग ग्रंथ भी लिखलें, जवना में ई यंत्र के इस्तेमाल करके समय पता करे आ भूमि सर्वेक्षण में चतुर्थांश यंत्र (क्वाड्रेंट) के रूप में उपयोग करे के तरीका समझवले बाड़ें। एह ग्रंथ में आठ गो गियर वाला एगो यंत्र के चित्र भी मिलेला, जवना के बाद में विकसित भइल मुस्लिम एस्ट्रोलेब आ घड़ी के प्रारंभिक रूप मानल जाला।
बहुत बाद में, 1749 ईस्वी में डनथॉर्न अल-बिरूनी द्वारा दर्ज कइल गइल सूर्यग्रहण से जुड़ल आँकड़ा के इस्तेमाल करके चंद्रमा के त्वरण निर्धारित करे में मदद लिहलें। एकरे साथे, विषुव (इक्विनॉक्स) के समय आ ग्रहण से संबंधित अल-बरूनी के दिहल आँकड़ा के पृथ्वी के अतीत के घूर्णन के अध्ययन में भी उपयोग कइल गइल।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
c3zlqj8dnmviz5ssunafw481pfx9nkf
799203
799202
2026-07-08T23:24:01Z
SM7
3953
फोटो जोड़ल गइल
799203
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== खगोल बिद्या आ ज्योतिष ==
[[File:Lunar phases al-Biruni.jpg|thumb|अल बरूनी के खगोल बिद्या पर एगो फ़ारसी रचना से लिहल चित्र जेह में [[सुरुज]] के संघे [[चंद्रमा]] के अलग-अलग कला सभ के ब्याख्या कइल गइल बाटे।]]
अल-बरूनी द्वारा लिखल 146 गो किताबिन में से 95 गो किताब खगोल विज्ञान, गणित आ एह से जुड़ल विषय, जइसे गणितीय भूगोल, पर आधारित रहल। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के समय जीयलें। ओह दौर में अब्बासी ख़लीफ़ा लोग खगोल विज्ञान के शोध के बढ़ावा देत रहे। एकर कारण खाली वैज्ञानिक जिज्ञासा ना रहे, बल्कि एकर धार्मिक महत्व भी रहे। इस्लाम में इबादत आ नमाज़ सही तरीका से करे खातिर पवित्र स्थानन के सही दिशा के जानकारी जरूरी मानल जाला, आ ई दिशा के सही-सही पता खगोलीय आँकड़वने के मदद से लगावल जा सके ला।
अल-बरूनी अपना प्रसिद्ध ग्रंथ ''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'' (''किताब उल हिंद'') में [[भारतीय ज्योतिष]] (भारतीय खगोल बिद्या) पर बिस्तार से टिप्पणी लिखलें। एह ग्रंथ के बहुत हिस्सा [[आर्यभट]] के रचना के अनुवाद आ व्याख्या पर आधारित रहल। एहिजे अल-बरूनी ईहो दावा कइलें कि ऊ पृथ्वी के घूर्णन (अपना धुरी पर घूमे) से जुड़ल प्रश्न के समाधान अपना एगो खगोल विज्ञान संबंधी ग्रंथ ''मिफ्ताह इल्म अल-हयअ'' (खगोल विज्ञान के कुंजी) में दे चुकल रहलें। हालाँकि, ई ग्रंथ आज उपलब्ध नइखे।
अल-बरूनी अपना प्रमुख खगोलीय ग्रंथ ''क़ानून मसऊदी'' में ई बतवलें कि [[टॉलेमी]] के मत के विपरीत, सूरज के अपसौर (आकाश में ओकरा उच्चतम स्थिति) स्थिर ना होकर समय के साथ बदलत रहेला। अल-बिरूनी [[एस्ट्रोलेब]] पर एगो अलग ग्रंथ भी लिखलें, जवना में ई यंत्र के इस्तेमाल करके समय पता करे आ भूमि सर्वेक्षण में चतुर्थांश यंत्र (क्वाड्रेंट) के रूप में उपयोग करे के तरीका समझवले बाड़ें। एह ग्रंथ में आठ गो गियर वाला एगो यंत्र के चित्र भी मिलेला, जवना के बाद में विकसित भइल मुस्लिम एस्ट्रोलेब आ घड़ी के प्रारंभिक रूप मानल जाला।
बहुत बाद में, 1749 ईस्वी में डनथॉर्न अल-बिरूनी द्वारा दर्ज कइल गइल सूर्यग्रहण से जुड़ल आँकड़ा के इस्तेमाल करके चंद्रमा के त्वरण निर्धारित करे में मदद लिहलें। एकरे साथे, विषुव (इक्विनॉक्स) के समय आ ग्रहण से संबंधित अल-बरूनी के दिहल आँकड़ा के पृथ्वी के अतीत के घूर्णन के अध्ययन में भी उपयोग कइल गइल।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]
{{Writer-stub}}
87na1v4zp233gwvxypqxhl36ey4aoho
799204
799203
2026-07-08T23:27:52Z
SM7
3953
±श्रेणी सुधार कइल गइल
799204
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== खगोल बिद्या आ ज्योतिष ==
[[File:Lunar phases al-Biruni.jpg|thumb|अल बरूनी के खगोल बिद्या पर एगो फ़ारसी रचना से लिहल चित्र जेह में [[सुरुज]] के संघे [[चंद्रमा]] के अलग-अलग कला सभ के ब्याख्या कइल गइल बाटे।]]
अल-बरूनी द्वारा लिखल 146 गो किताबिन में से 95 गो किताब खगोल विज्ञान, गणित आ एह से जुड़ल विषय, जइसे गणितीय भूगोल, पर आधारित रहल। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के समय जीयलें। ओह दौर में अब्बासी ख़लीफ़ा लोग खगोल विज्ञान के शोध के बढ़ावा देत रहे। एकर कारण खाली वैज्ञानिक जिज्ञासा ना रहे, बल्कि एकर धार्मिक महत्व भी रहे। इस्लाम में इबादत आ नमाज़ सही तरीका से करे खातिर पवित्र स्थानन के सही दिशा के जानकारी जरूरी मानल जाला, आ ई दिशा के सही-सही पता खगोलीय आँकड़वने के मदद से लगावल जा सके ला।
अल-बरूनी अपना प्रसिद्ध ग्रंथ ''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'' (''किताब उल हिंद'') में [[भारतीय ज्योतिष]] (भारतीय खगोल बिद्या) पर बिस्तार से टिप्पणी लिखलें। एह ग्रंथ के बहुत हिस्सा [[आर्यभट]] के रचना के अनुवाद आ व्याख्या पर आधारित रहल। एहिजे अल-बरूनी ईहो दावा कइलें कि ऊ पृथ्वी के घूर्णन (अपना धुरी पर घूमे) से जुड़ल प्रश्न के समाधान अपना एगो खगोल विज्ञान संबंधी ग्रंथ ''मिफ्ताह इल्म अल-हयअ'' (खगोल विज्ञान के कुंजी) में दे चुकल रहलें। हालाँकि, ई ग्रंथ आज उपलब्ध नइखे।
अल-बरूनी अपना प्रमुख खगोलीय ग्रंथ ''क़ानून मसऊदी'' में ई बतवलें कि [[टॉलेमी]] के मत के विपरीत, सूरज के अपसौर (आकाश में ओकरा उच्चतम स्थिति) स्थिर ना होकर समय के साथ बदलत रहेला। अल-बिरूनी [[एस्ट्रोलेब]] पर एगो अलग ग्रंथ भी लिखलें, जवना में ई यंत्र के इस्तेमाल करके समय पता करे आ भूमि सर्वेक्षण में चतुर्थांश यंत्र (क्वाड्रेंट) के रूप में उपयोग करे के तरीका समझवले बाड़ें। एह ग्रंथ में आठ गो गियर वाला एगो यंत्र के चित्र भी मिलेला, जवना के बाद में विकसित भइल मुस्लिम एस्ट्रोलेब आ घड़ी के प्रारंभिक रूप मानल जाला।
बहुत बाद में, 1749 ईस्वी में डनथॉर्न अल-बिरूनी द्वारा दर्ज कइल गइल सूर्यग्रहण से जुड़ल आँकड़ा के इस्तेमाल करके चंद्रमा के त्वरण निर्धारित करे में मदद लिहलें। एकरे साथे, विषुव (इक्विनॉक्स) के समय आ ग्रहण से संबंधित अल-बरूनी के दिहल आँकड़ा के पृथ्वी के अतीत के घूर्णन के अध्ययन में भी उपयोग कइल गइल।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]<!-- ईरानी होख्ले की बावजूद भूगोल के इतिहास में इनका के अरब जुग के भूगोलवेत्ता सभ में रख के पढ़ल जाला -->
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
{{Writer-stub}}
4nfjc4ofbvfevlm7kslirslztybgfpq
799205
799204
2026-07-08T23:47:15Z
SM7
3953
बाहरी कड़ी जोड़ल गइल
799205
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== खगोल बिद्या आ ज्योतिष ==
[[File:Lunar phases al-Biruni.jpg|thumb|अल बरूनी के खगोल बिद्या पर एगो फ़ारसी रचना से लिहल चित्र जेह में [[सुरुज]] के संघे [[चंद्रमा]] के अलग-अलग कला सभ के ब्याख्या कइल गइल बाटे।]]
अल-बरूनी द्वारा लिखल 146 गो किताबिन में से 95 गो किताब खगोल विज्ञान, गणित आ एह से जुड़ल विषय, जइसे गणितीय भूगोल, पर आधारित रहल। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के समय जीयलें। ओह दौर में अब्बासी ख़लीफ़ा लोग खगोल विज्ञान के शोध के बढ़ावा देत रहे। एकर कारण खाली वैज्ञानिक जिज्ञासा ना रहे, बल्कि एकर धार्मिक महत्व भी रहे। इस्लाम में इबादत आ नमाज़ सही तरीका से करे खातिर पवित्र स्थानन के सही दिशा के जानकारी जरूरी मानल जाला, आ ई दिशा के सही-सही पता खगोलीय आँकड़वने के मदद से लगावल जा सके ला।
अल-बरूनी अपना प्रसिद्ध ग्रंथ ''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'' (''किताब उल हिंद'') में [[भारतीय ज्योतिष]] (भारतीय खगोल बिद्या) पर बिस्तार से टिप्पणी लिखलें। एह ग्रंथ के बहुत हिस्सा [[आर्यभट]] के रचना के अनुवाद आ व्याख्या पर आधारित रहल। एहिजे अल-बरूनी ईहो दावा कइलें कि ऊ पृथ्वी के घूर्णन (अपना धुरी पर घूमे) से जुड़ल प्रश्न के समाधान अपना एगो खगोल विज्ञान संबंधी ग्रंथ ''मिफ्ताह इल्म अल-हयअ'' (खगोल विज्ञान के कुंजी) में दे चुकल रहलें। हालाँकि, ई ग्रंथ आज उपलब्ध नइखे।
अल-बरूनी अपना प्रमुख खगोलीय ग्रंथ ''क़ानून मसऊदी'' में ई बतवलें कि [[टॉलेमी]] के मत के विपरीत, सूरज के अपसौर (आकाश में ओकरा उच्चतम स्थिति) स्थिर ना होकर समय के साथ बदलत रहेला। अल-बिरूनी [[एस्ट्रोलेब]] पर एगो अलग ग्रंथ भी लिखलें, जवना में ई यंत्र के इस्तेमाल करके समय पता करे आ भूमि सर्वेक्षण में चतुर्थांश यंत्र (क्वाड्रेंट) के रूप में उपयोग करे के तरीका समझवले बाड़ें। एह ग्रंथ में आठ गो गियर वाला एगो यंत्र के चित्र भी मिलेला, जवना के बाद में विकसित भइल मुस्लिम एस्ट्रोलेब आ घड़ी के प्रारंभिक रूप मानल जाला।
बहुत बाद में, 1749 ईस्वी में डनथॉर्न अल-बिरूनी द्वारा दर्ज कइल गइल सूर्यग्रहण से जुड़ल आँकड़ा के इस्तेमाल करके चंद्रमा के त्वरण निर्धारित करे में मदद लिहलें। एकरे साथे, विषुव (इक्विनॉक्स) के समय आ ग्रहण से संबंधित अल-बरूनी के दिहल आँकड़ा के पृथ्वी के अतीत के घूर्णन के अध्ययन में भी उपयोग कइल गइल।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://dn760009.eu.archive.org/0/items/in.ernet.dli.2015.403160/2015.403160.India-Al.pdf भारत : अल बिरूनी] (किताब उल हिंद का हिंदी अनुवाद), नेशनल बुक ट्रस्ट से छपल पूरा किताब।
* [https://library.bjp.org/jspui/bitstream/123456789/1744/1/12-allbaruni-ka-bharat-agman.pdf अलबरूनी का भारत], सन्तराम बी. ए. (किताब उल हिंद का हिंदी अनुवाद), इंडियन प्रेस, [[इलाहाबाद]] से छपल पूरा किताब।
* [https://www.bbc.com/hindi/institutional-54585844 अल-बेरूनी: समय को 'क़ैद करने' की कोशिश करने वाले वैज्ञानिक, जिन्हें भारतीय सभ्यता में रुचि थी], बीबीसी हिंदी क एगो स्टोरी।
* [http://www.albiruni.nl/ The works of Abu Rayhan (al-)Biruni] – manuscripts, critical editions, and translations compiled by Jan Hogendijk
* Digitized facsimiles of works by al-Biruni at the British Library:
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002753773&indx=1&recIds=IAMS032-002753773&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=biruni&dum=true&dstmp=1676479606086 {{transliteration|ar|al-Qanūn al-Masʿūdī}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230326025228/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002753773&indx=1&recIds=IAMS032-002753773&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope:(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=biruni&dum=true&dstmp=1676479606086 |date=26 March 2023 }}
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002746985&indx=1&recIds=IAMS032-002746985&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=kitab%20al-tafhim&dum=true&dstmp=1676481604659 {{transliteration|ar|Kitāb al-tafhīm li-awā’īl ṣinā‘at al-tanjīm}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314065502/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002746985&indx=1&recIds=IAMS032-002746985&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=kitab%20al-tafhim&dum=true&dstmp=1676481604659 |date=14 March 2023 }}
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002360260&indx=3&recIds=IAMS032-002360260&recIdxs=2&elementId=2&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=B%C4%ABr%C5%ABn%C4%AB%2C%20Mu%E1%B8%A5ammad%20ibn%20A%E1%B8%A5mad&dum=true&dstmp=1676481935090the {{transliteration|ar|Kitāb istī‘āb al-wujūh al-mumkinah fī ṣan‘at al-asṭurlāb}} ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314065443/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002360260&indx=3&recIds=IAMS032-002360260&recIdxs=2&elementId=2&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=B%C4%ABr%C5%ABn%C4%AB%2C%20Mu%E1%B8%A5ammad%20ibn%20A%E1%B8%A5mad&dum=true&dstmp=1676481935090the |date=14 March 2023 }}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]<!-- ईरानी होख्ले की बावजूद भूगोल के इतिहास में इनका के अरब जुग के भूगोलवेत्ता सभ में रख के पढ़ल जाला -->
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
{{Writer-stub}}
a5adeiy7k3koxmvcb7logx7l1uews6g
799206
799205
2026-07-08T23:48:21Z
SM7
3953
- आधार टैग
799206
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== खगोल बिद्या आ ज्योतिष ==
[[File:Lunar phases al-Biruni.jpg|thumb|अल बरूनी के खगोल बिद्या पर एगो फ़ारसी रचना से लिहल चित्र जेह में [[सुरुज]] के संघे [[चंद्रमा]] के अलग-अलग कला सभ के ब्याख्या कइल गइल बाटे।]]
अल-बरूनी द्वारा लिखल 146 गो किताबिन में से 95 गो किताब खगोल विज्ञान, गणित आ एह से जुड़ल विषय, जइसे गणितीय भूगोल, पर आधारित रहल। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के समय जीयलें। ओह दौर में अब्बासी ख़लीफ़ा लोग खगोल विज्ञान के शोध के बढ़ावा देत रहे। एकर कारण खाली वैज्ञानिक जिज्ञासा ना रहे, बल्कि एकर धार्मिक महत्व भी रहे। इस्लाम में इबादत आ नमाज़ सही तरीका से करे खातिर पवित्र स्थानन के सही दिशा के जानकारी जरूरी मानल जाला, आ ई दिशा के सही-सही पता खगोलीय आँकड़वने के मदद से लगावल जा सके ला।
अल-बरूनी अपना प्रसिद्ध ग्रंथ ''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'' (''किताब उल हिंद'') में [[भारतीय ज्योतिष]] (भारतीय खगोल बिद्या) पर बिस्तार से टिप्पणी लिखलें। एह ग्रंथ के बहुत हिस्सा [[आर्यभट]] के रचना के अनुवाद आ व्याख्या पर आधारित रहल। एहिजे अल-बरूनी ईहो दावा कइलें कि ऊ पृथ्वी के घूर्णन (अपना धुरी पर घूमे) से जुड़ल प्रश्न के समाधान अपना एगो खगोल विज्ञान संबंधी ग्रंथ ''मिफ्ताह इल्म अल-हयअ'' (खगोल विज्ञान के कुंजी) में दे चुकल रहलें। हालाँकि, ई ग्रंथ आज उपलब्ध नइखे।
अल-बरूनी अपना प्रमुख खगोलीय ग्रंथ ''क़ानून मसऊदी'' में ई बतवलें कि [[टॉलेमी]] के मत के विपरीत, सूरज के अपसौर (आकाश में ओकरा उच्चतम स्थिति) स्थिर ना होकर समय के साथ बदलत रहेला। अल-बिरूनी [[एस्ट्रोलेब]] पर एगो अलग ग्रंथ भी लिखलें, जवना में ई यंत्र के इस्तेमाल करके समय पता करे आ भूमि सर्वेक्षण में चतुर्थांश यंत्र (क्वाड्रेंट) के रूप में उपयोग करे के तरीका समझवले बाड़ें। एह ग्रंथ में आठ गो गियर वाला एगो यंत्र के चित्र भी मिलेला, जवना के बाद में विकसित भइल मुस्लिम एस्ट्रोलेब आ घड़ी के प्रारंभिक रूप मानल जाला।
बहुत बाद में, 1749 ईस्वी में डनथॉर्न अल-बिरूनी द्वारा दर्ज कइल गइल सूर्यग्रहण से जुड़ल आँकड़ा के इस्तेमाल करके चंद्रमा के त्वरण निर्धारित करे में मदद लिहलें। एकरे साथे, विषुव (इक्विनॉक्स) के समय आ ग्रहण से संबंधित अल-बरूनी के दिहल आँकड़ा के पृथ्वी के अतीत के घूर्णन के अध्ययन में भी उपयोग कइल गइल।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://dn760009.eu.archive.org/0/items/in.ernet.dli.2015.403160/2015.403160.India-Al.pdf भारत : अल बिरूनी] (किताब उल हिंद का हिंदी अनुवाद), नेशनल बुक ट्रस्ट से छपल पूरा किताब।
* [https://library.bjp.org/jspui/bitstream/123456789/1744/1/12-allbaruni-ka-bharat-agman.pdf अलबरूनी का भारत], सन्तराम बी. ए. (किताब उल हिंद का हिंदी अनुवाद), इंडियन प्रेस, [[इलाहाबाद]] से छपल पूरा किताब।
* [https://www.bbc.com/hindi/institutional-54585844 अल-बेरूनी: समय को 'क़ैद करने' की कोशिश करने वाले वैज्ञानिक, जिन्हें भारतीय सभ्यता में रुचि थी], बीबीसी हिंदी क एगो स्टोरी।
* [http://www.albiruni.nl/ The works of Abu Rayhan (al-)Biruni] – manuscripts, critical editions, and translations compiled by Jan Hogendijk
* Digitized facsimiles of works by al-Biruni at the British Library:
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002753773&indx=1&recIds=IAMS032-002753773&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=biruni&dum=true&dstmp=1676479606086 {{transliteration|ar|al-Qanūn al-Masʿūdī}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230326025228/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002753773&indx=1&recIds=IAMS032-002753773&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope:(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=biruni&dum=true&dstmp=1676479606086 |date=26 March 2023 }}
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002746985&indx=1&recIds=IAMS032-002746985&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=kitab%20al-tafhim&dum=true&dstmp=1676481604659 {{transliteration|ar|Kitāb al-tafhīm li-awā’īl ṣinā‘at al-tanjīm}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314065502/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002746985&indx=1&recIds=IAMS032-002746985&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=kitab%20al-tafhim&dum=true&dstmp=1676481604659 |date=14 March 2023 }}
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002360260&indx=3&recIds=IAMS032-002360260&recIdxs=2&elementId=2&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=B%C4%ABr%C5%ABn%C4%AB%2C%20Mu%E1%B8%A5ammad%20ibn%20A%E1%B8%A5mad&dum=true&dstmp=1676481935090the {{transliteration|ar|Kitāb istī‘āb al-wujūh al-mumkinah fī ṣan‘at al-asṭurlāb}} ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314065443/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002360260&indx=3&recIds=IAMS032-002360260&recIdxs=2&elementId=2&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=B%C4%ABr%C5%ABn%C4%AB%2C%20Mu%E1%B8%A5ammad%20ibn%20A%E1%B8%A5mad&dum=true&dstmp=1676481935090the |date=14 March 2023 }}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]<!-- ईरानी होख्ले की बावजूद भूगोल के इतिहास में इनका के अरब जुग के भूगोलवेत्ता सभ में रख के पढ़ल जाला -->
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
6h699lft2sagovedntngenvb7ar8qz1
799207
799206
2026-07-08T23:52:05Z
SM7
3953
+ sister link
799207
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography | religion = [[इस्लाम]]
| name = अबू रहमान अल-बेरूनी
| image = Biruni-russian.jpg
| caption = 1973 के सोवियत डाकटिकट पर काल्पनिक चित्रण
| denomination =
| creed =
| native_name = ابوریحان محمد بن احمد البیرونی
| birth_date = 973
| birth_place = Kath, ख़्वारिज़्म (अब [[उज्बेकिस्तान]])
| death_date = {{c.|1050}} (उमिर 77)
| death_place = [[गजनी]], गजनवी राज (अब [[अफ़गानिस्तान]])
| era = इस्लामी गोल्डन एज
| region = ख़्वारिज़्म, सेंट्रल एशिया<br>Buyid dynasty ([[Rey, Iran|Rey]]){{sfn|Kennedy|1975|p=394}}
[[गजनवी बंस]] ([[गजनी]]){{sfn|Ataman|2008|p=58}}
| main_interests = जियोलॉजी, [[फिजिक्स]], [[एन्थ्रोपोलॉजी]], [[समाज शास्त्र]], [[खगोलिकी]], [[रसायनशास्त्र]], [[इतिहास]], [[भूगोल]], [[गणित]], चिकत्सा, [[मनोबिज्ञान]], [[दर्शनशास्त्र|फिलासफी]], [[इस्लामी थियोलॉजी|थियोलॉजी]]
| notable_ideas =
| notable_works = ''The Remaining Signs of Past Centuries'', ''Gems'', ''[[अल-बरूनी के इंडिका|इंडिका]]'', ''The Mas'udi Canon'', ''Understanding Astrology''
| influences =
| influenced =
}}
'''अबू रेहान मुहम्मद इब्न अहमद अल-बिरूनी''', जिनका के आमतौर पर '''अल-बरूनी''' कहल जाला, ({{c.|lk=no|973|1050}}){{sfn|Bosworth|2000}} [[ख़्वारिज़्म|ख़्वारिज़्म क्षेत्र]] के [[ईरान|ईरानी मूल]] के<ref>{{harvnb|Strohmaier|2006|p=112}}<br>{{harvnb|MacKenzie|2000}}<br>{{harvnb|Curtis|Stewart|2009|p=85}}<br>{{cite book |last1=Dale |first1=Stephen F. |title=Babur: Timurid Prince and Mughal Emperor, 1483–1530 |date=3 May 2018 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-316-99637-9 |page=142 |url=https://books.google.com/books?id=xyluDwAAQBAJ&pg=PA142 |language=en}}<br>{{Cite book |url={{google books |plainurl=y |id=7JmpQwAACAAJ}} |title= The Cambridge History of Iran: The Saljuq and Mongol Periods. Vol |date=1968 |publisher= [[Cambridge University Press]] |language=en |last=Bosworth |first=C. E. |chapter=The Political and Dynastic History of the Iranian World (A.D. 1000–1217) |editor-first=J.A. |editor-last=Boyle |quote=Page 7: "The Iranian scholar al-Biruni says that the Khwarazmian era began when the region was first settled and cultivated, this date being placed in the early 13th-century BC)" page 141 "the Khwarazmian al-Biruni'"|pages=7–141}}<br>{{Cite book|url={{google books |plainurl=y |id=gRKOPwAACAAJ}}|title=The Golden Age of Persia|last=Frye|first=Richard Nelson|date=February 2000|publisher=Phoenix Publishing, Incorporated|isbn=978-0-7538-0944-0|language=en|quote="The contribution of Iranians to Islamic mathematics is overwhelming. ..The name of Abu Raihan Al-Biruni, from Khwarazm, must be mentioned since he was one of the greatest scientists in World History"}}<br>{{cite book |last1=Panaino |first1=Antonio |title=Erexsha'a death or self sacrifice |date=27 October 2021 |publisher=Mimesis |isbn=978-88-575-8526-0 |page=32 |url=https://books.google.com/books?id=XJlKEAAAQBAJ&pg=PA32 |language=it}}</ref> महान बिद्वान आ बहुबिद्याविद (पॉलीमैथ) रहलें। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के प्रमुख बिद्वानन में गिनल जालें। अल-बरूनी के तुलनात्मक धर्म बिज्ञान के जनक, आधुनिक भू-मापन (जियोडेसी) के जनक, भारतबिद्या ([[इंडोलॉजी]]) के संस्थापक आ पहिला मानवविज्ञानी (एंथ्रोपोलॉजिस्ट) के रूप में सम्मान दिहल जाला।{{sfn|Ahmed|1984|pp=9{{ndash}}10}}
अल-बरूनी के [[फिजिक्स]], [[गणित]], [[खगोलिकी]] आ [[प्राकृतिक बिज्ञान]] पर गहिरा ज्ञान रहे। एकरे साथे ऊ [[इतिहासकार]], क्रोनोलॉजिस्ट आ [[भाषा बिज्ञान|भाषाविज्ञानी]] के रूप में भी प्रसिद्ध रहलें। ऊ अपना समय के लगभग सभे प्रमुख बिज्ञानन के अध्ययन कइलें आ ज्ञान के अनेक क्षेत्रन में अपना रिसर्च खातिर भरपूर सम्मान आ संरक्षण प्राप्त कइलें। राजा-महाराजा आ समाज के प्रभावशाली लोग अल-बरूनी के अनुसंधान के आर्थिक सहायता देत रहे आ अलग-अलग प्रोजेक्ट पर काम करे खातिर उनकर सहयोग लेत रहे। अल-बिरूनी खुद बहुत प्रभावशाली विद्वान रहलें, बाकिर ऊ दुसरे देशन के विद्वानन, खासकर [[अरस्तू]] आ अन्य [[प्राचीन यूनानी दर्शन|प्राचीन यूनानी दार्शनिकन]] के विचार से भी प्रभावित रहलें। दर्शन के अध्ययन के दौरान ऊ यूनानी विद्वानन के रचना से प्रेरणा लिहलें।
अल-बेरूनी एगो प्रतिभाशाली भाषाविद् रहलें। ऊ [[ख़्वारिज़्मी]], [[फ़ारसी]], [[अरबी]] आ [[संस्कृत]] भाषा में निपुण रहलें। एकरे अलावा उनकरा [[यूनानी]], [[हिब्रू]] आ [[सीरियाई भाषा]] के ज्ञान रहल। ऊ अपना जिनगी के अधिकतर समय [[गजनी]] में बितवलन, जे ओह समय [[गजनवी साम्राज्य]] के राजधानी रहे। आज ई शहर अफ़गानिस्तान के बिचला-पूरबी हिस्सा में स्थित बा। 1017 ई. में अल बरूनी [[भारतीय उपमहादीप]] के यात्रा कइलें। भारत में ओह जमाना में प्रचलित [[हिंदू धर्म]] आ संस्कृति के गहराई से अध्ययन करे के बाद ऊ ''[[तारीख़ अल-हिंद]]'' (मने कि "भारत के इतिहास") नाम के प्रसिद्ध ग्रंथ लिखलें।
अल बरूनी अपना समय के सबसे निष्पक्ष विद्वानन में गिनल जालें। ऊ अलग-अलग देशन के रीति-रिवाज, विश्वास आ धर्म के बिना पक्षपात के वर्णन कइलें। 11वीं सदी के भारत के बारे में उनकर सटीक आ निष्पक्ष विवरण खातिर विद्वान लोग उनकरा के "अल-उस्ताद" (अर्थात "महान गुरु") के उपाधि दिहलस।
== जिनगी ==
अल-बरूनी अपना जीवन के पहिलका पच्चीस बरिस [[ख़्वारिज़्म]] में बितवलन। एहिजा ऊ इस्लामी न्यायशास्त्र, धर्मशास्त्र, व्याकरण, गणित, खगोल विज्ञान, चिकित्सा आ दर्शनशास्त्र के पढ़ाई कइलें। एकरे साथे ऊ खाली भौतिक विज्ञान में ही ना, बल्कि लगभग सभे प्रमुख विज्ञान के क्षेत्र में भी गहिरा रुचि लिहलें। ख्वारज़्मी भाषा, जे अल-बरूनी के मातृभाषा रहे, इस्लाम के आगमन के बाद भी एह इलाका में कई सौ बरिस तक बोलल जात रहे। बाद में एह क्षेत्र के धीरे-धीरे तुर्कीकरण भइल, लेकिन प्राचीन ख्वारज़्म के कुछ सांस्कृतिक परंपरा तबो बचल रहल। एह बात से ई मानल जा सकेला कि अल-बिरूनी जइसन असाधारण विद्वान, जिनका लगे अनेक विषय के गहिर ज्ञान रहे, ओह इलाका के समृद्ध सांस्कृतिक माहौल में ही तैयार भइल रहलें।
अल-बरूनी अफ़्रीग़िद शासक वंश के समर्थक रहलें। जब 995 ईस्वी में मामूनी वंश अफ़्रीग़िद लोग के हटा के सत्ता पर आ गइल, त अल-बिरूनी अपना मातृभूमि छोड़ के [[बुखारा]] चल गइलें। ओह समय बुखारा पर सामानी शासक मंसूर द्वितीय, जे नूह द्वितीय के बेटा रहलें, के शासन रहे। अल-बरूनी के प्रसिद्ध विद्वान [[इब्न सीना]] (अविसेना) से चिठ्ठी-पत्री होखल करे। एह दुनो महान विद्वान के बीच कई विषय पर विचार-विमर्श भइल, आ ओह बातचीत के कुछ लिखित अभिलेख आजुओ उपलब्ध बाड़ें।
998 ईस्वी में अल बरूनी तबरिस्तान के ज़ियारिद शासक क़ाबूस (शासनकाल: 977–981 आ 997–1012 ईस्वी) के दरबार में गइलें। ओहिजा रहत ऊ अपना पहिलका महत्वपूर्ण किताब ''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'' लिखलें। एह किताब में इतिहास आ वैज्ञानिक कालक्रम के विस्तार से चर्चा कइल गइल बा। एकर अंग्रेजी अनुवाद ''क्रोनोलॉजी ऑफ एंशिएंट नेशंस'' (प्राचीन राष्ट्रन के कालक्रम) आ ''वेस्टिजेज ऑफ द पास्ट'' (अतीत के अवशेष) के नाम से जानल जाला। मानल जाला कि ई किताब लगभग 1000 ईस्वी में लिखल गइल रहे, हालाँकि बाद में अल बरूनी एह में कुछ संशोधनो कइलन। एह दौरान ऊ बावंदिद शासक अल-मर्जुबान के दरबार में भी गइल रहलन।जब ई साफ हो गइल कि अफ़्रीग़िद वंश के शासन पूरा तरीका खतम हो चुकल बा आ मामूनी वंश अब ख्वारिज्म पर मजबूती से राज करत बा, तब बरूनी मामूनी शासक लोग से मेल-जोल बना लिहलें। ओह समय गुरगंज (जे ख्वारज़्म में स्थित रहे) के दरबार धीरे-धीरे प्रसिद्ध हो रहल रहे, काहेकि ओहिजा बहुत प्रतिभाशाली वैज्ञानिक आ विद्वान एक जगह जुटत रहलें।
== खगोल बिद्या आ ज्योतिष ==
[[File:Lunar phases al-Biruni.jpg|thumb|अल बरूनी के खगोल बिद्या पर एगो फ़ारसी रचना से लिहल चित्र जेह में [[सुरुज]] के संघे [[चंद्रमा]] के अलग-अलग कला सभ के ब्याख्या कइल गइल बाटे।]]
अल-बरूनी द्वारा लिखल 146 गो किताबिन में से 95 गो किताब खगोल विज्ञान, गणित आ एह से जुड़ल विषय, जइसे गणितीय भूगोल, पर आधारित रहल। ऊ इस्लामी स्वर्ण युग के समय जीयलें। ओह दौर में अब्बासी ख़लीफ़ा लोग खगोल विज्ञान के शोध के बढ़ावा देत रहे। एकर कारण खाली वैज्ञानिक जिज्ञासा ना रहे, बल्कि एकर धार्मिक महत्व भी रहे। इस्लाम में इबादत आ नमाज़ सही तरीका से करे खातिर पवित्र स्थानन के सही दिशा के जानकारी जरूरी मानल जाला, आ ई दिशा के सही-सही पता खगोलीय आँकड़वने के मदद से लगावल जा सके ला।
अल-बरूनी अपना प्रसिद्ध ग्रंथ ''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'' (''किताब उल हिंद'') में [[भारतीय ज्योतिष]] (भारतीय खगोल बिद्या) पर बिस्तार से टिप्पणी लिखलें। एह ग्रंथ के बहुत हिस्सा [[आर्यभट]] के रचना के अनुवाद आ व्याख्या पर आधारित रहल। एहिजे अल-बरूनी ईहो दावा कइलें कि ऊ पृथ्वी के घूर्णन (अपना धुरी पर घूमे) से जुड़ल प्रश्न के समाधान अपना एगो खगोल विज्ञान संबंधी ग्रंथ ''मिफ्ताह इल्म अल-हयअ'' (खगोल विज्ञान के कुंजी) में दे चुकल रहलें। हालाँकि, ई ग्रंथ आज उपलब्ध नइखे।
अल-बरूनी अपना प्रमुख खगोलीय ग्रंथ ''क़ानून मसऊदी'' में ई बतवलें कि [[टॉलेमी]] के मत के विपरीत, सूरज के अपसौर (आकाश में ओकरा उच्चतम स्थिति) स्थिर ना होकर समय के साथ बदलत रहेला। अल-बिरूनी [[एस्ट्रोलेब]] पर एगो अलग ग्रंथ भी लिखलें, जवना में ई यंत्र के इस्तेमाल करके समय पता करे आ भूमि सर्वेक्षण में चतुर्थांश यंत्र (क्वाड्रेंट) के रूप में उपयोग करे के तरीका समझवले बाड़ें। एह ग्रंथ में आठ गो गियर वाला एगो यंत्र के चित्र भी मिलेला, जवना के बाद में विकसित भइल मुस्लिम एस्ट्रोलेब आ घड़ी के प्रारंभिक रूप मानल जाला।
बहुत बाद में, 1749 ईस्वी में डनथॉर्न अल-बिरूनी द्वारा दर्ज कइल गइल सूर्यग्रहण से जुड़ल आँकड़ा के इस्तेमाल करके चंद्रमा के त्वरण निर्धारित करे में मदद लिहलें। एकरे साथे, विषुव (इक्विनॉक्स) के समय आ ग्रहण से संबंधित अल-बरूनी के दिहल आँकड़ा के पृथ्वी के अतीत के घूर्णन के अध्ययन में भी उपयोग कइल गइल।
== रचना सभ ==
अल बरूनी के अधिकतर रचना सभ [[अरबी भाषा]] में लिखल गइल बा। हालाँकि, मानल जाला कि ऊ किताब अल-तफ़हीम के [[फ़ारसी भाषा|फ़ारसी]] आ अरबी, दुनो भाषा में लिखलें, जे ई बतावेला कि दुनो भाषा पर उनकर समान रूप से अच्छा अधिकार रहे। जब बरूनी अपना जीवन के 65वाँ चंद्र बरिस (लगभग 63वाँ सौर बरिस, यानी 1036 ईस्वी) तक पहुँचलें, तब ऊ अपना लिखल किताब आ रचना सभ के एगो लिस्ट खुदे तइयार कइलें। एह लिस्ट में कुल 103 गो रचना सभ के जिकिर बा, जिनहन के ऊ 12 गो विषय में बाँटलन। एह विषयन में [[खगोलिकी|खगोल विज्ञान]], [[गणितीय भूगोल]], गणित, [[फलित ज्योतिष]] से जुड़ल गणना आ ग्रहन के स्थिति (आस्पेक्ट्स - जनमकुंडली में), खगोलीय यंत्र, कालक्रम (क्रोनोलॉजी), [[पुच्छल तारा|धूमकेतु]], एगो अइसन श्रेणी जेकरे बिसय के कवनो नाँव ना दिहलें, ज्योतिष, संस्मरण आ रोचक घटना, धर्म, आ अइसन किताब शामिल रहलीं जे बाद में उनकर खुदे कि लगे उपलब्ध ना रह गइल रहलीं। नीचे इनहन के पूरा लिस्ट दिहल जा रहल बाटे:
=== लिस्ट ===
{| class="wikitable sortable"
! अरबी नाम (देवनागरी लिप्यंतरण)
! अरबी लिपि
! अंग्रेज़ी नाम
! विषय
|-
| '''''तहक़ीक़ मा लि-ल-हिन्द'''''
| تحقيق ما للهند من مقولة معقولة في العقل أو مرذولة
| ''A Critical Study of What India Says, Whether Accepted by Reason or Refused'' (''Kitāb al-Hind'', ''Indica'', ''Alberuni's India'')
| भारत के धर्म, दर्शन, संस्कृति, समाज आ ज्ञान-परंपरा के व्यापक अध्ययन।
|-
| '''''किताब अल-तफ़हीम लि-अवाइल सिना'अत अल-तनजीम'''''
| كتاب التفهيم لأوائل صناعة التنجيم
| ''Book of Instruction in the Elements of the Art of Astrology'' (''Understanding Astrology'')
| ज्योतिष, गणित आ खगोल विज्ञान के परिचय; प्रश्न–उत्तर शैली में लिखल ग्रंथ। ई अरबी आ फ़ारसी दुनो भाषा में उपलब्ध बा।
|-
| '''''अल-आसार अल-बाक़िया अन अल-क़ुरून अल-खालिया'''''
| الآثار الباقية عن القرون الخالية
| ''The Remaining Signs of Past Centuries'' (''Kitab al-Āthār al-Bāqīyah ‘an al-Qurūn al-Khālīyah'')
| अलग-अलग सभ्यता के पंचांग (कैलेंडर) के तुलनात्मक अध्ययन; एह में इतिहास, गणित, खगोल विज्ञान आ सांस्कृतिक कालक्रम से जुड़ल जानकारी बा।
|-
| '''''क़ानून मसऊदी'''''
| قانون مسعودي
| ''The Mas'udi Law''
| खगोल विज्ञान, भूगोल आ अभियंत्रण (इंजीनियरिंग) पर आधारित विश्वकोश।
|-
| —
| —
| ''Pharmacy''
| औषधि, दवाई आ औषधीय पदार्थ (फार्मेसी)।
|-
| '''''अल-जमाहिर फी मआरिफ़त अल-जवाहिर'''''
| الجماهر في معرفة الجواهر
| ''Gems''
| खनिज, रत्न आ भूविज्ञान।
|-
| —
| —
| ''A History of Mahmud of Ghazni and His Father''
| महमूद ग़ज़नवी आ उनका पिता के इतिहास।
|-
| —
| —
| ''A History of Khwarezm''
| ख्वारज़्म के इतिहास।
|-
| '''''रिसाला लि-अल-बिरूनी'''''
| رسالة للبيروني
| ''Risālah li-al-Bīrūnī'' (''Epître de Berūnī'')
| पत्र (रिसाला) या विद्वत् निबंध; विषय निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
|}
== देन आ विरासत ==
अल बरूनी के निधन के बाद उनका काम पर ना त आगे खास रिसर्च भइल आ ना बाद के विद्वान लोग उनकर रचना के अधिक जिकिर कइल। कई सदी बाद, जब [[ब्रिटिश राज]] के समय [[भारत के इतिहास]] आ संस्कृति के अध्ययन में फेर से रुचि बढ़ल, तब भारत पर लिखल अल बरूनी के रचना के दोबारा पढ़ल आ अध्ययन कइल गइल।
अल बरूनी के सम्मान में [[चंद्रमा]] पर स्थित एगो [[चंद्रमा के क्रेटर|क्रेटर]] के नाम अल-बरूनी रखल गइल बा। ''9936 अल-बरूनी'' एस्टेरॉयड के नाम भी उनका सम्मान में रखल गइल बा। अंटार्कटिका में स्थित बरूनी टापू के नाँव इनहीं के नाँव पर रखल गइल बा। ईरान में हर साल अल बरूनी के जन्मदिन पर सर्वे इंजीनियर लोग के सम्मानित कइल जाला; सर्वे इंजीनियर दिवस के रूप में मनावल जाला।
जून 2009 में ईरान वियना में स्थित संयुक्त राष्ट्र कार्यालय के एगो मंडप (पैविलियन) भेंट कइलस। मंडप वियना इंटरनेशनल सेंटर के केंद्रीय स्मारक प्रांगण में स्थापित बा। "स्कॉलर्स पैविलियन" नाम के एह मंडप में ईरान के चार गो महान विद्वान—[[इब्न सीना]] (अविसेना), अबू रैहान अल-बरूनी, ज़करिया राज़ी (रहेज़) आ [[उमर ख़य्याम]]—के मुर्ती लगावल गइल बा।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{sister project links||d=Q11826|c=Category:Abu Rayhan al-Biruni|n=no|b=no|v=no|voy=no|m=no|mw=no|s=Author:Abu Rayhan Biruni|wikt=no|species=no}}
* [https://dn760009.eu.archive.org/0/items/in.ernet.dli.2015.403160/2015.403160.India-Al.pdf भारत : अल बिरूनी] (किताब उल हिंद का हिंदी अनुवाद), नेशनल बुक ट्रस्ट से छपल पूरा किताब।
* [https://library.bjp.org/jspui/bitstream/123456789/1744/1/12-allbaruni-ka-bharat-agman.pdf अलबरूनी का भारत], सन्तराम बी. ए. (किताब उल हिंद का हिंदी अनुवाद), इंडियन प्रेस, [[इलाहाबाद]] से छपल पूरा किताब।
* [https://www.bbc.com/hindi/institutional-54585844 अल-बेरूनी: समय को 'क़ैद करने' की कोशिश करने वाले वैज्ञानिक, जिन्हें भारतीय सभ्यता में रुचि थी], बीबीसी हिंदी क एगो स्टोरी।
* [http://www.albiruni.nl/ The works of Abu Rayhan (al-)Biruni] – manuscripts, critical editions, and translations compiled by Jan Hogendijk
* Digitized facsimiles of works by al-Biruni at the British Library:
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002753773&indx=1&recIds=IAMS032-002753773&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=biruni&dum=true&dstmp=1676479606086 {{transliteration|ar|al-Qanūn al-Masʿūdī}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230326025228/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002753773&indx=1&recIds=IAMS032-002753773&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope:(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=biruni&dum=true&dstmp=1676479606086 |date=26 March 2023 }}
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002746985&indx=1&recIds=IAMS032-002746985&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=kitab%20al-tafhim&dum=true&dstmp=1676481604659 {{transliteration|ar|Kitāb al-tafhīm li-awā’īl ṣinā‘at al-tanjīm}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314065502/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002746985&indx=1&recIds=IAMS032-002746985&recIdxs=0&elementId=0&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=kitab%20al-tafhim&dum=true&dstmp=1676481604659 |date=14 March 2023 }}
:* the [https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002360260&indx=3&recIds=IAMS032-002360260&recIdxs=2&elementId=2&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A%28BL%29&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=B%C4%ABr%C5%ABn%C4%AB%2C%20Mu%E1%B8%A5ammad%20ibn%20A%E1%B8%A5mad&dum=true&dstmp=1676481935090the {{transliteration|ar|Kitāb istī‘āb al-wujūh al-mumkinah fī ṣan‘at al-asṭurlāb}} ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314065443/https://searcharchives.bl.uk/primo_library/libweb/action/display.do?tabs=detailsTab&ct=display&fn=search&doc=IAMS032-002360260&indx=3&recIds=IAMS032-002360260&recIdxs=2&elementId=2&renderMode=poppedOut&displayMode=full&frbrVersion=&frbg=&&dscnt=0&scp.scps=scope%3A(BL)&mode=Basic&vid=IAMS_VU2&srt=rank&tab=local&vl(freeText0)=B%C4%ABr%C5%ABn%C4%AB%2C%20Mu%E1%B8%A5ammad%20ibn%20A%E1%B8%A5mad&dum=true&dstmp=1676481935090the |date=14 March 2023 }}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:इंडोलॉजिस्ट]]
[[श्रेणी:इतिहासकार]]
[[श्रेणी:भूगोलवेत्ता]]
[[श्रेणी:अरब भूगोलवेत्ता]]<!-- ईरानी होख्ले की बावजूद भूगोल के इतिहास में इनका के अरब जुग के भूगोलवेत्ता सभ में रख के पढ़ल जाला -->
[[श्रेणी:मध्यजुग के दार्शनिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम बिद्वान]]
18h8vuu6a58yjkdjxazqmvobocqfjhe
फिजिक्स
0
101129
799176
2026-07-08T13:48:47Z
SM7
3953
पन्ना [[भौतिकी]] पर अनुप्रेषित कइल गइल
799176
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[भौतिकी]]
6fej9qnxma45xe7qbyt9gw7sunrnfvk
799177
799176
2026-07-08T13:49:01Z
SM7
3953
Added {{[[:Template:R from alternative name|R from alternative name]]}} tag to redirect
799177
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[भौतिकी]]
{{Redirect category shell|
{{R from alternative name}}
}}
48tjgy0kdexbqh2hge2xxosaz8fdf88
गूगल मीट
0
101130
799181
2026-07-08T21:09:14Z
SM7
3953
अंग्रेजी से अनुबाद क के नया आधार लेख
799181
wikitext
text/x-wiki
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे। ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
कोविड-19 महामारी के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
etp12ls4hmpua9i03df94frftae8alm
799182
799181
2026-07-08T21:16:20Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799182
wikitext
text/x-wiki
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे। ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
कोविड-19 महामारी के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
==फीचर ==
=== वर्कस्पेस अकाउंट ===
गूगल वर्कस्पेस खाता इस्तेमाल करे वाला उपयोगकर्ता लोग खातिर कुछ अतिरिक्त सुविधा उपलब्ध बा:
*गूगल वर्कस्पेस स्टार्टर उपयोगकर्ता एक कॉल में अधिक से अधिक 100 लोग जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस बिजनेस उपयोगकर्ता एक कॉल में 150 लोग तक जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेलें।
*कुछ चुनल देस में उपलब्ध डायल-इन नंबर के मदद से फोन द्वारा मीटिंग में शामिल होखे के सुविधा।
*मीटिंग के रिकॉर्ड करे के सुविधा।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता खातिर पासवर्ड से सुरक्षित डायल-इन नंबर।
*बोले गइल बात के आधार पर रीयल-टाइम क्लोज्ड कैप्शन (बोली के अपने-आप लिखल रूप) देखावे के सुविधा।
*पृष्ठभूमि धुँधला (ब्लर) करे आ आभासी पृष्ठभूमि (वर्चुअल बैकग्राउंड) लगावे के सुविधा।
*अपने-आप बनल क्लोज्ड कैप्शन के रीयल-टाइम अनुवाद देखे के सुविधा।
मार्च 2020 में, कोविड-19 महामारी के समय गूगल कुछ समय खातिर गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज में मिलल एडवांस सुविधा के गूगल वर्कस्पेस आ जी सूट फॉर एजुकेशन इस्तेमाल करे वाला सभे उपयोगकर्ता खातिर उपलब्ध करा दिहलस। बाद में, जनवरी 2022 में, ई अतिरिक्त सुविधा हटा दिहल गइल। ओकरा बाद ई सुविधा खाली ओह लोग खातिर उपलब्ध रहल जे एकर सदस्यता (सब्सक्रिप्शन) लिहल रहे।
=== पर्सनल अकाउंट ==
मार्च 2020 में गूगल गूगल मीट के सुविधा निजी (मुफ्त) गूगल खाता वाला सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध करा दिहलस। मुफ्त गूगल मीट कॉल में खाली एके गो होस्ट हो सकेला आ अधिक से अधिक 100 लोग शामिल हो सकेलें। एहिजा, गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोग एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेला, जबकि गूगल हैंगआउट्स में ई सीमा 25 लोग के रहे। कारोबारी (कॉमर्शियल) इस्तेमाल खातिर होखे वाला मीट कॉल के रिकॉर्ड कइल जा सकेला आ सुरक्षित रखल जा सकेला, लेकिन आम यूजर के मीट कॉल ना त रिकॉर्ड कइल जाला आ ना सुरक्षित रखल जाला। गूगल के कहनाम बा कि आम यूजर के मीट से मिलल जानकारी के विज्ञापन देखावे खातिर इस्तेमाल ना कइल जाला।
defsfs31yps79lz3a2shvqvay8mvybn
799183
799182
2026-07-08T21:16:47Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
799183
wikitext
text/x-wiki
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे। ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
कोविड-19 महामारी के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
==फीचर ==
=== वर्कस्पेस अकाउंट ===
गूगल वर्कस्पेस खाता इस्तेमाल करे वाला उपयोगकर्ता लोग खातिर कुछ अतिरिक्त सुविधा उपलब्ध बा:
*गूगल वर्कस्पेस स्टार्टर उपयोगकर्ता एक कॉल में अधिक से अधिक 100 लोग जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस बिजनेस उपयोगकर्ता एक कॉल में 150 लोग तक जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेलें।
*कुछ चुनल देस में उपलब्ध डायल-इन नंबर के मदद से फोन द्वारा मीटिंग में शामिल होखे के सुविधा।
*मीटिंग के रिकॉर्ड करे के सुविधा।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता खातिर पासवर्ड से सुरक्षित डायल-इन नंबर।
*बोले गइल बात के आधार पर रीयल-टाइम क्लोज्ड कैप्शन (बोली के अपने-आप लिखल रूप) देखावे के सुविधा।
*पृष्ठभूमि धुँधला (ब्लर) करे आ आभासी पृष्ठभूमि (वर्चुअल बैकग्राउंड) लगावे के सुविधा।
*अपने-आप बनल क्लोज्ड कैप्शन के रीयल-टाइम अनुवाद देखे के सुविधा।
मार्च 2020 में, कोविड-19 महामारी के समय गूगल कुछ समय खातिर गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज में मिलल एडवांस सुविधा के गूगल वर्कस्पेस आ जी सूट फॉर एजुकेशन इस्तेमाल करे वाला सभे उपयोगकर्ता खातिर उपलब्ध करा दिहलस। बाद में, जनवरी 2022 में, ई अतिरिक्त सुविधा हटा दिहल गइल। ओकरा बाद ई सुविधा खाली ओह लोग खातिर उपलब्ध रहल जे एकर सदस्यता (सब्सक्रिप्शन) लिहल रहे।
=== पर्सनल अकाउंट ===
मार्च 2020 में गूगल गूगल मीट के सुविधा निजी (मुफ्त) गूगल खाता वाला सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध करा दिहलस। मुफ्त गूगल मीट कॉल में खाली एके गो होस्ट हो सकेला आ अधिक से अधिक 100 लोग शामिल हो सकेलें। एहिजा, गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोग एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेला, जबकि गूगल हैंगआउट्स में ई सीमा 25 लोग के रहे। कारोबारी (कॉमर्शियल) इस्तेमाल खातिर होखे वाला मीट कॉल के रिकॉर्ड कइल जा सकेला आ सुरक्षित रखल जा सकेला, लेकिन आम यूजर के मीट कॉल ना त रिकॉर्ड कइल जाला आ ना सुरक्षित रखल जाला। गूगल के कहनाम बा कि आम यूजर के मीट से मिलल जानकारी के विज्ञापन देखावे खातिर इस्तेमाल ना कइल जाला।
mxhiltnbf0mnu0qqr7tnn8awmg01w5c
799184
799183
2026-07-08T21:17:09Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:गूगल के सर्विस]] जोड़ल गइल
799184
wikitext
text/x-wiki
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे। ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
कोविड-19 महामारी के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
==फीचर ==
=== वर्कस्पेस अकाउंट ===
गूगल वर्कस्पेस खाता इस्तेमाल करे वाला उपयोगकर्ता लोग खातिर कुछ अतिरिक्त सुविधा उपलब्ध बा:
*गूगल वर्कस्पेस स्टार्टर उपयोगकर्ता एक कॉल में अधिक से अधिक 100 लोग जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस बिजनेस उपयोगकर्ता एक कॉल में 150 लोग तक जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेलें।
*कुछ चुनल देस में उपलब्ध डायल-इन नंबर के मदद से फोन द्वारा मीटिंग में शामिल होखे के सुविधा।
*मीटिंग के रिकॉर्ड करे के सुविधा।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता खातिर पासवर्ड से सुरक्षित डायल-इन नंबर।
*बोले गइल बात के आधार पर रीयल-टाइम क्लोज्ड कैप्शन (बोली के अपने-आप लिखल रूप) देखावे के सुविधा।
*पृष्ठभूमि धुँधला (ब्लर) करे आ आभासी पृष्ठभूमि (वर्चुअल बैकग्राउंड) लगावे के सुविधा।
*अपने-आप बनल क्लोज्ड कैप्शन के रीयल-टाइम अनुवाद देखे के सुविधा।
मार्च 2020 में, कोविड-19 महामारी के समय गूगल कुछ समय खातिर गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज में मिलल एडवांस सुविधा के गूगल वर्कस्पेस आ जी सूट फॉर एजुकेशन इस्तेमाल करे वाला सभे उपयोगकर्ता खातिर उपलब्ध करा दिहलस। बाद में, जनवरी 2022 में, ई अतिरिक्त सुविधा हटा दिहल गइल। ओकरा बाद ई सुविधा खाली ओह लोग खातिर उपलब्ध रहल जे एकर सदस्यता (सब्सक्रिप्शन) लिहल रहे।
=== पर्सनल अकाउंट ===
मार्च 2020 में गूगल गूगल मीट के सुविधा निजी (मुफ्त) गूगल खाता वाला सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध करा दिहलस। मुफ्त गूगल मीट कॉल में खाली एके गो होस्ट हो सकेला आ अधिक से अधिक 100 लोग शामिल हो सकेलें। एहिजा, गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोग एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेला, जबकि गूगल हैंगआउट्स में ई सीमा 25 लोग के रहे। कारोबारी (कॉमर्शियल) इस्तेमाल खातिर होखे वाला मीट कॉल के रिकॉर्ड कइल जा सकेला आ सुरक्षित रखल जा सकेला, लेकिन आम यूजर के मीट कॉल ना त रिकॉर्ड कइल जाला आ ना सुरक्षित रखल जाला। गूगल के कहनाम बा कि आम यूजर के मीट से मिलल जानकारी के विज्ञापन देखावे खातिर इस्तेमाल ना कइल जाला।
[[श्रेणी:गूगल के सर्विस]]
rgcabzmc46qk0vmmd0j8bpoiwex94yj
799192
799184
2026-07-08T21:23:21Z
SM7
3953
ज्ञानसंदूक जोड़ल गइल
799192
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox software
| name = Google Meet
| logo = Google Meet icon (2026).svg
| logo size = 100
| screenshot = [[File:Vendredi midi c'est Wiki du 9 août 2024 01.png|Google Meet screenshot|300px]]
| collapsible = Yes
| screenshot size = 200px
| caption = गूगल मीट के स्क्रीनशॉट
| developer = [[गूगल]]
| released = {{Start date and age|2017|03|09}}
| discontinued = no
| ver layout = stacked
| genre = [[कम्युनिकेशन सॉफ्टवेयर]]
| operating system = {{ubl
| Android 6+
| iOS 18+{{efn|name=ios}}
| ChromeOS
| Fuchsia
| Web}}{{clist
| title = Discontinued
| [[Android TV]]}}
| replaces = गूगल डुओ<br>गूगल हैंगआउट्स
| license = [[फ्रीमियम]]
| website = {{URL|https://meet.google.com}}
}}
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे। ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
कोविड-19 महामारी के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
==फीचर ==
=== वर्कस्पेस अकाउंट ===
गूगल वर्कस्पेस खाता इस्तेमाल करे वाला उपयोगकर्ता लोग खातिर कुछ अतिरिक्त सुविधा उपलब्ध बा:
*गूगल वर्कस्पेस स्टार्टर उपयोगकर्ता एक कॉल में अधिक से अधिक 100 लोग जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस बिजनेस उपयोगकर्ता एक कॉल में 150 लोग तक जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेलें।
*कुछ चुनल देस में उपलब्ध डायल-इन नंबर के मदद से फोन द्वारा मीटिंग में शामिल होखे के सुविधा।
*मीटिंग के रिकॉर्ड करे के सुविधा।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता खातिर पासवर्ड से सुरक्षित डायल-इन नंबर।
*बोले गइल बात के आधार पर रीयल-टाइम क्लोज्ड कैप्शन (बोली के अपने-आप लिखल रूप) देखावे के सुविधा।
*पृष्ठभूमि धुँधला (ब्लर) करे आ आभासी पृष्ठभूमि (वर्चुअल बैकग्राउंड) लगावे के सुविधा।
*अपने-आप बनल क्लोज्ड कैप्शन के रीयल-टाइम अनुवाद देखे के सुविधा।
मार्च 2020 में, कोविड-19 महामारी के समय गूगल कुछ समय खातिर गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज में मिलल एडवांस सुविधा के गूगल वर्कस्पेस आ जी सूट फॉर एजुकेशन इस्तेमाल करे वाला सभे उपयोगकर्ता खातिर उपलब्ध करा दिहलस। बाद में, जनवरी 2022 में, ई अतिरिक्त सुविधा हटा दिहल गइल। ओकरा बाद ई सुविधा खाली ओह लोग खातिर उपलब्ध रहल जे एकर सदस्यता (सब्सक्रिप्शन) लिहल रहे।
=== पर्सनल अकाउंट ===
मार्च 2020 में गूगल गूगल मीट के सुविधा निजी (मुफ्त) गूगल खाता वाला सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध करा दिहलस। मुफ्त गूगल मीट कॉल में खाली एके गो होस्ट हो सकेला आ अधिक से अधिक 100 लोग शामिल हो सकेलें। एहिजा, गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोग एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेला, जबकि गूगल हैंगआउट्स में ई सीमा 25 लोग के रहे। कारोबारी (कॉमर्शियल) इस्तेमाल खातिर होखे वाला मीट कॉल के रिकॉर्ड कइल जा सकेला आ सुरक्षित रखल जा सकेला, लेकिन आम यूजर के मीट कॉल ना त रिकॉर्ड कइल जाला आ ना सुरक्षित रखल जाला। गूगल के कहनाम बा कि आम यूजर के मीट से मिलल जानकारी के विज्ञापन देखावे खातिर इस्तेमाल ना कइल जाला।
[[श्रेणी:गूगल के सर्विस]]
sl7uujw1i7wany78914yk1sm93tuter
799193
799192
2026-07-08T21:24:59Z
SM7
3953
[[User:SM7/stubsorter|Stubsorter]] के मदद से {{Software-stub}} जोड़ल गइल।
799193
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox software
| name = Google Meet
| logo = Google Meet icon (2026).svg
| logo size = 100
| screenshot = [[File:Vendredi midi c'est Wiki du 9 août 2024 01.png|Google Meet screenshot|300px]]
| collapsible = Yes
| screenshot size = 200px
| caption = गूगल मीट के स्क्रीनशॉट
| developer = [[गूगल]]
| released = {{Start date and age|2017|03|09}}
| discontinued = no
| ver layout = stacked
| genre = [[कम्युनिकेशन सॉफ्टवेयर]]
| operating system = {{ubl
| Android 6+
| iOS 18+{{efn|name=ios}}
| ChromeOS
| Fuchsia
| Web}}{{clist
| title = Discontinued
| [[Android TV]]}}
| replaces = गूगल डुओ<br>गूगल हैंगआउट्स
| license = [[फ्रीमियम]]
| website = {{URL|https://meet.google.com}}
}}
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे। ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
कोविड-19 महामारी के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
==फीचर ==
=== वर्कस्पेस अकाउंट ===
गूगल वर्कस्पेस खाता इस्तेमाल करे वाला उपयोगकर्ता लोग खातिर कुछ अतिरिक्त सुविधा उपलब्ध बा:
*गूगल वर्कस्पेस स्टार्टर उपयोगकर्ता एक कॉल में अधिक से अधिक 100 लोग जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस बिजनेस उपयोगकर्ता एक कॉल में 150 लोग तक जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेलें।
*कुछ चुनल देस में उपलब्ध डायल-इन नंबर के मदद से फोन द्वारा मीटिंग में शामिल होखे के सुविधा।
*मीटिंग के रिकॉर्ड करे के सुविधा।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता खातिर पासवर्ड से सुरक्षित डायल-इन नंबर।
*बोले गइल बात के आधार पर रीयल-टाइम क्लोज्ड कैप्शन (बोली के अपने-आप लिखल रूप) देखावे के सुविधा।
*पृष्ठभूमि धुँधला (ब्लर) करे आ आभासी पृष्ठभूमि (वर्चुअल बैकग्राउंड) लगावे के सुविधा।
*अपने-आप बनल क्लोज्ड कैप्शन के रीयल-टाइम अनुवाद देखे के सुविधा।
मार्च 2020 में, कोविड-19 महामारी के समय गूगल कुछ समय खातिर गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज में मिलल एडवांस सुविधा के गूगल वर्कस्पेस आ जी सूट फॉर एजुकेशन इस्तेमाल करे वाला सभे उपयोगकर्ता खातिर उपलब्ध करा दिहलस। बाद में, जनवरी 2022 में, ई अतिरिक्त सुविधा हटा दिहल गइल। ओकरा बाद ई सुविधा खाली ओह लोग खातिर उपलब्ध रहल जे एकर सदस्यता (सब्सक्रिप्शन) लिहल रहे।
=== पर्सनल अकाउंट ===
मार्च 2020 में गूगल गूगल मीट के सुविधा निजी (मुफ्त) गूगल खाता वाला सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध करा दिहलस। मुफ्त गूगल मीट कॉल में खाली एके गो होस्ट हो सकेला आ अधिक से अधिक 100 लोग शामिल हो सकेलें। एहिजा, गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोग एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेला, जबकि गूगल हैंगआउट्स में ई सीमा 25 लोग के रहे। कारोबारी (कॉमर्शियल) इस्तेमाल खातिर होखे वाला मीट कॉल के रिकॉर्ड कइल जा सकेला आ सुरक्षित रखल जा सकेला, लेकिन आम यूजर के मीट कॉल ना त रिकॉर्ड कइल जाला आ ना सुरक्षित रखल जाला। गूगल के कहनाम बा कि आम यूजर के मीट से मिलल जानकारी के विज्ञापन देखावे खातिर इस्तेमाल ना कइल जाला।
'
==नोट ==
{{notelist}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:गूगल के सर्विस]]
{{Software-stub}}
evy9eealscj1o7mxedmoh7kkl1k20gg
799194
799193
2026-07-08T21:29:32Z
SM7
3953
सफाई कइल गइल
799194
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox software
| name = Google Meet
| logo = Google Meet icon (2026).svg
| logo size = 100
| screenshot = [[File:Vendredi midi c'est Wiki du 9 août 2024 01.png|Google Meet screenshot|300px]]
| collapsible = Yes
| screenshot size = 200px
| caption = गूगल मीट के स्क्रीनशॉट
| developer = [[गूगल]]
| released = {{Start date and age|2017|03|09}}
| discontinued = no
| ver layout = stacked
| genre = [[कम्युनिकेशन सॉफ्टवेयर]]
| operating system = {{ubl
| Android 6+
| iOS 18+
| ChromeOS
| Fuchsia
| Web}}{{clist
| title = Discontinued
| [[Android TV]]}}
| replaces = गूगल डुओ<br>गूगल हैंगआउट्स
| license = [[फ्रीमियम]]
| website = {{URL|https://meet.google.com}}
}}
'''गूगल मीट''' [[गूगल |गूगल कंपनी]] द्वारा बनावल एगो बीडियो कम्युनिकेशन सर्विस हवे।<ref name="Johnston">{{Cite web|url= https://www.blog.google/products/g-suite/meet-the-new-enterprise-focused-hangouts/|title=Meet the new Hangouts|last=Johnston|first=Scott|date=March 9, 2017|website=Google|archive-url=https://web.archive.org/web/20170314215328/https://www.blog.google/products/g-suite/meet-the-new-enterprise-focused-hangouts/|archive-date=March 14, 2017|access-date=March 15, 2017|url-status=live}}</ref> ई ओह दू गो ऐप में से एगो हवे जे गूगल हैंगआउट्स के जगह लेवे खातिर बनावल गइल रहे। दूसरका ऐप गूगल चैट हवे। 1 नवंबर 2022 से आम लोग खातिर इस्तेमाल होखे वाला गूगल डुओ के जगह गूगल मीट ले लिहलस। एह दौरान डुओ के मोबाइल ऐप के नाम बदल के मीट रख दिहल गइल, जबकि पुरान मीट ऐप के धीरे-धीरे बंद करे के फैसला कइल गइल।
[[कोविड-19 महामारी]] के शुरुआती महीना में गूगल घोषणा कइलस कि अब गूगल मीट खाली भर [[गूगल वर्कस्पेस]] के इस्तेमाल करे वाला लोग खातिर ना, बल्कि सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध रही। पहिले ई सुबिधा सिर्फ गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोगे तक सीमित रहे। जनवरी से अप्रैल 2020 के बीच गूगल मीट के इस्तेमाल लगभग 30 गुना बढ़ गइल। अप्रैल 2020 तक हर दिन करीब 10 करोड़ लोग गूगल मीट के इस्तेमाल करे लागल जबकि ज़ूम एप के रोजाना लगभग 20 करोड़ उपयोगकर्ता रहलें।
==फीचर ==
=== वर्कस्पेस अकाउंट ===
गूगल वर्कस्पेस खाता इस्तेमाल करे वाला उपयोगकर्ता लोग खातिर कुछ अतिरिक्त सुविधा उपलब्ध बा:
*गूगल वर्कस्पेस स्टार्टर उपयोगकर्ता एक कॉल में अधिक से अधिक 100 लोग जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस बिजनेस उपयोगकर्ता एक कॉल में 150 लोग तक जोड़ सकेलें।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेलें।
*कुछ चुनल देस में उपलब्ध डायल-इन नंबर के मदद से फोन द्वारा मीटिंग में शामिल होखे के सुविधा।
*मीटिंग के रिकॉर्ड करे के सुविधा।
*गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज उपयोगकर्ता खातिर पासवर्ड से सुरक्षित डायल-इन नंबर।
*बोले गइल बात के आधार पर रीयल-टाइम क्लोज्ड कैप्शन (बोली के अपने-आप लिखल रूप) देखावे के सुविधा।
*पृष्ठभूमि धुँधला (ब्लर) करे आ आभासी पृष्ठभूमि (वर्चुअल बैकग्राउंड) लगावे के सुविधा।
*अपने-आप बनल क्लोज्ड कैप्शन के रीयल-टाइम अनुवाद देखे के सुविधा।
मार्च 2020 में, कोविड-19 महामारी के समय गूगल कुछ समय खातिर गूगल वर्कस्पेस एंटरप्राइज में मिलल एडवांस सुविधा के गूगल वर्कस्पेस आ जी सूट फॉर एजुकेशन इस्तेमाल करे वाला सभे उपयोगकर्ता खातिर उपलब्ध करा दिहलस। बाद में, जनवरी 2022 में, ई अतिरिक्त सुविधा हटा दिहल गइल। ओकरा बाद ई सुविधा खाली ओह लोग खातिर उपलब्ध रहल जे एकर सदस्यता (सब्सक्रिप्शन) लिहल रहे।
=== पर्सनल अकाउंट ===
मार्च 2020 में गूगल गूगल मीट के सुविधा निजी (मुफ्त) गूगल खाता वाला सभे यूजर लोगन खातिर उपलब्ध करा दिहलस। मुफ्त गूगल मीट कॉल में खाली एके गो होस्ट हो सकेला आ अधिक से अधिक 100 लोग शामिल हो सकेलें। एहिजा, गूगल वर्कस्पेस के यूजर लोग एक कॉल में 250 लोग तक जोड़ सकेला, जबकि गूगल हैंगआउट्स में ई सीमा 25 लोग के रहे। कारोबारी (कॉमर्शियल) इस्तेमाल खातिर होखे वाला मीट कॉल के रिकॉर्ड कइल जा सकेला आ सुरक्षित रखल जा सकेला, लेकिन आम यूजर के मीट कॉल ना त रिकॉर्ड कइल जाला आ ना सुरक्षित रखल जाला। गूगल के कहनाम बा कि आम यूजर के मीट से मिलल जानकारी के विज्ञापन देखावे खातिर इस्तेमाल ना कइल जाला।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:गूगल के सर्विस]]
{{Software-stub}}
ptqdipv9326lmb1sa3wtg9n7xqxu07n
टेम्पलेट:Clist
10
101131
799185
2018-07-26T21:48:08Z
en>Jay D. Easy
0
[[WP:AES|←]]Redirected page to [[Template:Collapsible list]]
799185
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Template:Collapsible list]]
{{R from template shortcut}}
m4zrhin16p3k1nw0e1jjnmx66oq8g4k
799186
799185
2018-12-08T17:12:00Z
en>Jay D. Easy
0
799186
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Template:Collapsible list]]
{{Rcat shell|
{{R from template shortcut}}
{{R unprintworthy}}
}}
7t177ejmyhmv974iihjuqmh6g6var5r
799187
799186
2018-12-08T20:59:02Z
en>Godsy
0
bad rcat
799187
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Template:Collapsible list]]
{{Rcat shell|
{{R from template shortcut}}
}}
q51ys1aah2cel84ygy9l2rxhog0ow4d
799188
799187
2023-03-16T04:28:57Z
en>Beandocta
0
[[WP:AES|←]]Changed redirect target from [[Template:Collapsible list]] to [[File:Roadkill.jpg]]
799188
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[File:Roadkill.jpg]]
{{Rcat shell|
{{R from template shortcut}}
}}
9pjg9995rw5haxhc59jbnd46y2y9g83
799189
799188
2023-03-16T04:59:44Z
en>PirateReporter
0
Vandalism Undid revision 1144892519 by [[Special:Contributions/Beandocta|Beandocta]] ([[User talk:Beandocta|talk]])
799189
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Template:Collapsible list]]
{{Rcat shell|
{{R from template shortcut}}
}}
q51ys1aah2cel84ygy9l2rxhog0ow4d
799190
799189
2023-03-16T05:04:24Z
en>Premeditated Chaos
0
Protected "[[Template:Clist]]": vandalism target, no one really needs to edit this anyway ([Edit=Require extended confirmed access] (indefinite) [Move=Require extended confirmed access] (indefinite))
799189
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Template:Collapsible list]]
{{Rcat shell|
{{R from template shortcut}}
}}
q51ys1aah2cel84ygy9l2rxhog0ow4d
799191
799190
2026-07-08T21:21:30Z
SM7
3953
6 revisions imported from [[:en:Template:Clist]]
799189
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Template:Collapsible list]]
{{Rcat shell|
{{R from template shortcut}}
}}
q51ys1aah2cel84ygy9l2rxhog0ow4d
मुस्लिम दुनिया
0
101132
799209
2026-07-09T00:26:47Z
SM7
3953
अंग्रेजी से अनुबाद क के नया आधार लेख
799209
wikitext
text/x-wiki
'''मुस्लिम दुनिया''' ({{Langx|en|Muslim world}}; ''मुस्लिम वर्ल्ड'') भा '''इस्लामी दुनिया''' ({{Langx|en|Islamic world}}; ''इस्लामिक वर्ल्ड'') शब्द के इस्तेमाल आमतौर पर [[इस्लाम|इस्लामी]] समुदाय खातिर कइल जाला, जेकरा के उम्मा भी कहल जाला। एह समुदाय में ऊ सभे लोग शामिल होलें जे [[इस्लाम]] के धार्मिक मान्यता, राजनीतिक विचार आ कानून के मानेलें, चाहे अइसन समाज में रहेलें जहाँ इस्लाम के पालन कइल जाला। आज के [[जियोपॉलिटिक्स|जियोपॉलिटिकल]] संदर्भ में, एह शब्दन के इस्तेमाल ओह देसन खातिर भी कइल जाला जहाँ इस्लाम व्यापक रूप से मानल जाला। हालाँकि, एह बात पर सबके एकमत राय नइखे कि कवन-कवन देस के एह श्रेणी में शामिल कइल जाव। एह अर्थ में मुस्लिम-बहुल देस शब्द के भी अक्सर इस्तेमाल कइल जाला।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:इस्लाम]]
{{islam-stub}}
{{poli-stub}}
qhxlph0do6cifsrora3ybfnf9spkj2y
799210
799209
2026-07-09T00:31:04Z
SM7
3953
फोटो जोड़ल गइल
799210
wikitext
text/x-wiki
[[File:Islam percent population in each nation World Map Muslim data by Pew Research.svg|thumb|upright=1.4|देस अनुसार दुनियाँ में मुसलमानन के परसेंट आबादी (2012 डेटा)<ref name="assets_pewresearch_org">{{cite web|url=http://www.pewforum.org/files/2012/12/globalReligion-tables.pdf|title=Religious Composition by Country (December 2012)|publisher=Pew Research Center}}</ref>{{Update inline}}]]
'''मुस्लिम दुनिया''' ({{Langx|en|Muslim world}}; ''मुस्लिम वर्ल्ड'') भा '''इस्लामी दुनिया''' ({{Langx|en|Islamic world}}; ''इस्लामिक वर्ल्ड'') शब्द के इस्तेमाल आमतौर पर [[इस्लाम|इस्लामी]] समुदाय खातिर कइल जाला, जेकरा के उम्मा भी कहल जाला। एह समुदाय में ऊ सभे लोग शामिल होलें जे [[इस्लाम]] के धार्मिक मान्यता, राजनीतिक विचार आ कानून के मानेलें, चाहे अइसन समाज में रहेलें जहाँ इस्लाम के पालन कइल जाला। आज के [[जियोपॉलिटिक्स|जियोपॉलिटिकल]] संदर्भ में, एह शब्दन के इस्तेमाल ओह देसन खातिर भी कइल जाला जहाँ इस्लाम व्यापक रूप से मानल जाला। हालाँकि, एह बात पर सबके एकमत राय नइखे कि कवन-कवन देस के एह श्रेणी में शामिल कइल जाव। एह अर्थ में मुस्लिम-बहुल देस शब्द के भी अक्सर इस्तेमाल कइल जाला।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:इस्लाम]]
{{islam-stub}}
{{poli-stub}}
28244j5refjgywl9002qy0t9nbnzrtt
799211
799210
2026-07-09T00:38:19Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
799211
wikitext
text/x-wiki
[[File:Islam percent population in each nation World Map Muslim data by Pew Research.svg|thumb|upright=1.4|देस अनुसार दुनियाँ में मुसलमानन के परसेंट आबादी (2012 डेटा)<ref name="assets_pewresearch_org">{{cite web|url=http://www.pewforum.org/files/2012/12/globalReligion-tables.pdf|title=Religious Composition by Country (December 2012)|publisher=Pew Research Center}}</ref>{{Update inline}}]]
'''मुस्लिम दुनिया''' ({{Langx|en|Muslim world}}; ''मुस्लिम वर्ल्ड'') भा '''इस्लामी दुनिया''' ({{Langx|en|Islamic world}}; ''इस्लामिक वर्ल्ड'') शब्द के इस्तेमाल आमतौर पर [[इस्लाम|इस्लामी]] समुदाय खातिर कइल जाला, जेकरा के उम्मा भी कहल जाला। एह समुदाय में ऊ सभे लोग शामिल होलें जे [[इस्लाम]] के धार्मिक मान्यता, राजनीतिक विचार आ कानून के मानेलें, चाहे अइसन समाज में रहेलें जहाँ इस्लाम के पालन कइल जाला। आज के [[जियोपॉलिटिक्स|जियोपॉलिटिकल]] संदर्भ में, एह शब्दन के इस्तेमाल ओह देसन खातिर भी कइल जाला जहाँ इस्लाम व्यापक रूप से मानल जाला। हालाँकि, एह बात पर सबके एकमत राय नइखे कि कवन-कवन देस के एह श्रेणी में शामिल कइल जाव। एह अर्थ में मुस्लिम-बहुल देस शब्द के भी अक्सर इस्तेमाल कइल जाला।
ज्यादातर मुसलमान दू प्रमुख संप्रदाय में से कवनो एक से जुड़ल होलें—[[सुन्नी इस्लाम]], जेकरा के लगभग 87 से 90% मुसलमान मानेलें, आ [[शिया इस्लाम]], जेकरा के लगभग 10 से 13% मुसलमान मानेलें। एह दुनो के अलावा कुछ अउरी दूसर संप्रदाय भी बाड़ें, जइसे इबादी, जे मुख्य रूप से ओमान में पावल जालें। कुछ मुसलमान अइसनो बाड़ें जे कवनो खास इस्लामी संप्रदाय से अपना के ना जोड़ेलें, या जिनका के कवनो निश्चित इस्लामी शाखा में आसानी से शामिल ना कइल जा सके; एह लोग के गैर-सांप्रदायिक मुसलमान कहल जाला।
दुनिया के लगभग 13% मुसलमान [[इंडोनेशिया]] में रहे लें, जे सबसे अधिक मुस्लिम-बहुल आबादी वाला देस बा। लगभग 31% मुसलमान [[भारतीय उपमहादीप]] ([[दक्खिन एशिया]]) में रहेलें, जहाँ दुनिया के सबसे अधिक मुसलमान आबादी बसल बा। करीब 20% मुसलमान मध्य पूर्व आ उत्तर अफ्रीका में रहेलें, जहाँ इस्लाम प्रमुख धर्म बा। एकरे अलावा लगभग 15% मुसलमान [[सहारा]] के दक्खिन वाला अफ्रीका आ पश्चिमी अफ्रीका में रहेलें, खासकर [[नाइजीरिया]] में।
[[सेंट्रल एशिया|मध्य एशिया]] के अधिकतर देस में मुसलमान बहुसंख्यक बाड़ें। कॉकेसस क्षेत्र के लगभग आधा आबादी मुसलमान बा, जबकि [[दक्खिन पुरुब एशिया|दक्खिन-पुरुब एशिया]] में भी मुसलमान बड़हन संख्या में रहेलें। मुस्लिम-बहुल देसन के बाहर दुनिया के सबसे अधिक मुसलमान आबादी भारत में बा। पाकिस्तान, बांग्लादेश, ईरान आ मिस्र में क्रमशः दुनिया के दूसरा, चौथा, छठवाँ आ सातवाँ सबसे बड़ा मुसलमान आबादी बसल बा। एकरे अलावा अमेरिका महाद्वीप, रूस, भारत, चीन आ यूरोप में भी मुसलमान लोग के बड़ी आबादी रहेला।
कई अध्ययन के अनुसार, इस्लाम दुनिया के सबसे तेजी से बढ़े वाला प्रमुख धर्म बा। एकर मुख्य कारण मुसलमान समाज में अपेक्षाकृत ज्यादा जन्म दर मानल जाला। एह अध्ययन में इहो बतावल गइल बा कि धर्म परिवर्तन से मुसलमान आबादी पर खास असर नइखे पड़त, काहेकि जेतना लोग इस्लाम अपनावेला, लगभग ओतने लोग इस्लाम छोड़ो देला। मुस्लिम-बहुल देसन के बाहर भारत के बाद चीन में तीसरका सबसे अधिक मुसलमान आबादी बा, जबकि रूस पाँचवाँ स्थान पर बा। अफ्रीका में सबसे अधिक मुसलमान आबादी नाइजीरिया में बा, जबकि एशिया में सबसे अधिक मुसलमान आबादी इंडोनेशिया में बा।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:इस्लाम]]
{{islam-stub}}
{{poli-stub}}
ozhpu61qtwv5dvbkwlsaev9r5k48svo
लंगड़ा
0
101133
799217
2026-07-09T03:01:50Z
SM7
3953
SM7 पन्ना [[लंगड़ा]] के [[लंगड़ा आम]] पर स्थानांतरण कइलें
799217
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[लंगड़ा आम]]
0ymjr1hd2nnj1285xncg6m12g9xryn1
प्रयोगकर्ता वार्ता:GAWASKER1
3
101134
799220
2026-07-09T10:46:48Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
799220
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 10:46, 9 जुलाई 2026 (UTC)
nt3vilqkb800z4p3d0fxscn411bzjeh