विकिपीडिया bhwiki https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE MediaWiki 1.47.0-wmf.10 first-letter मीडिया विशेष वार्तालाप प्रयोगकर्ता प्रयोगकर्ता वार्ता विकिपीडिया विकिपीडिया वार्ता चित्र चित्र वार्ता मीडियाविकि मीडियाविकि वार्ता टेम्पलेट टेम्पलेट वार्ता मदद मदद वार्ता श्रेणी श्रेणी वार्ता TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk भैरहवा 0 4529 800032 561747 2026-07-14T15:36:37Z SM7 3953 +हैटनोट 800032 wikitext text/x-wiki {{about|नेपाल के शहर|भारतीय राज्य उत्तर प्रदेश के शहर|नौगढ़, सिद्धार्थनगर}} {{Infobox settlement <!--See the Table at Infobox settlement for all fields and descriptions of usage--> <!-- Basic info --> |name = Siddhārthanagar |native_name = सिद्धार्थनगर |nickname = |settlement_type = [[नगरपालिका]] |motto = <!-- images and maps --> |image_skyline = |image_caption = लुम्बिनी गेट, भैरहवा |image_flag = |image_seal = |image_map = <!-- NepalRupandehiDistrictmap.png --> |mapsize = 300px |map_caption = |pushpin_map = Nepal |pushpin_label_position =bottom |pushpin_mapsize = 300 |pushpin_map_caption = नेपाल में लोकेशन <!-- Location --> |subdivision_type = देस |subdivision_name = {{flag|नेपाल}} |subdivision_type1 = [[नेपाल के क्षेत्र|बिकास क्षेत्र]] |subdivision_name1 = [[Western Region, Nepal|पच्छिमी]] |subdivision_type2 = [[नेपाल के अंचल|अंचल]] |subdivision_name2 = [[लुंबिनी अंचल]] |subdivision_type3 = [[नेपाल के जिला|जिला]] |subdivision_name3 = [[रुप्पनदेई जिला]] |<!-- Politics --> |government_footnotes = |government_type = |leader_title = |leader_name = |leader_title1 = <!-- for places with, say, both a mayor and a city manager --> |leader_name1 = |established_title = Incorporated |established_date = 1967 <!-- Area --> |unit_pref = <!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired--> |area_footnotes = |area_total_km2 = <!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion--> <!-- Population --> |population_as_of =2011 |population_footnotes = |population_note = |population_total =63,483 |population_density_km2 = auto |population_blank1_title =Ethnicities <!-- General information --> |timezone = [[Nepal Standard Time|NST]] |utc_offset = +5:45 |timezone_DST = |utc_offset_DST = |latd= 27|latm = 30|latNS = N |longd= 83|longm = 27|longEW = E |coordinates_display = title |coordinates_type = region:NP_type:city |elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags--> |elevation_m = <!-- Area/postal codes & others --> |postal_code_type = [[Postal code]] |postal_code = 32900 |area_code = 071 |blank_name = |blank_info = |website = [http://www.siddharthanagar.org.np www.siddharthanagar.org.np] |footnotes = }} '''सिद्धार्थनगर''' (पुरान नाँव '''भैरहवा''') [[नेपाल]] में एक ठो [[नेपाल के सहर|सहर]] बा। {{clear}} ==संदर्भ== {{Reflist}} [[श्रेणी:नेपाल के नगरपालिका सभ]] [[श्रेणी:नेपाल के शहर]] 4fm84cjcau2yiy2f44g2nw7bqsbbov1 अनरसा 0 9475 800038 756285 2026-07-14T16:11:43Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल 800038 wikitext text/x-wiki '''अनरसा''' एगो व्यंजन हवे। अनरसा एगो परंपरागत मिठाई हवे जे भारत के यूपी-बिहार (पूर्वांचल क्षेत्र), महाराष्ट्र, आ रुहेलखंड में पॉपुलर हवे। एह परंपरागत मिठाई के खास जुड़ाव दिपावली के तिहुआर आ सावन के महीना से हवे। ई चाउर भें के, गुड़ मिला के, घीव में छान के बनावल जाला। भीतर से नरम होला बाकी बाहर से क्रंची होखे ला। भारत के अलावे आसपास के नेपाल के इलाका में ई बहुत बनावल जाला आ सास्कृतिक रूप से महत्त्व वाली मिठाई हवे। == बनावे के तरीका == चाउर के कम से कम दू दिन खातिर पानी में भें दिहल जाला। पानी बीच-बीच में बदलल जाला। फर्मेंटेशन से चाउर के सोभाव बदल जाला। एकरा बाद चाउर के सुखा के पीसल जाला आ आटा बना लिहल जाला। गुड़ भा जैजरी पाउडर मिलावल जाला। बाइंडिंग खाती कुछ दूधो मिलावल जा सके ला। [[जौनपुर]] में [[सिकरारा]] क अनरसा परसिद्ध हवे। [[श्रेणी:पकवान]] [[श्रेणी:खानपान]] {{भोजन-आधार}} cqrngafy1zpzkojouclpt8yoqm6mb5i 800041 800038 2026-07-14T17:17:32Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल, संदर्भ जोड़ल/सुधारल गइल, ज्ञानसंदूक जोड़ल गइल; Cleaning up syntax using [[:en:User:Zackmann08/scripts/indent|indent.js]] 800041 wikitext text/x-wiki {{Infobox prepared food | name = अनरसा | image = Anarsa.jpg | caption = | alternate_name = | country = [[भारत]] आ [[नेपाल]] | region = {{hlist|[[मधेस प्रांत]]|[[बिहार]]|[[यूपी]]|[[महाराष्ट्र]]}} | creator = | course = [[मिट्ठा]] | type = | served = | main_ingredient = [[गुड़]], [[चाउर]], [[पोस्ता दाना]], [[घीव]] | variations = | calories = | other = }} '''अनरसा''' एगो परंपरागत मिठाई हवे जे भारत के [[उत्तर प्रदेश|यूपी]]-[[बिहार]] ([[पूर्वांचल|पूर्वांचल क्षेत्र]]), [[महाराष्ट्र]], आ [[रुहेलखंड]] में पॉपुलर हवे। भारत के अलावे आसपास के [[नेपाल]] के इलाका में ई बहुत बनावल जाला आ सास्कृतिक रूप से महत्त्व वाली मिठाई हवे। [[जौनपुर जिला]] में [[सिकरारा]] लालबजार आ डमरुआ बजार क अनरसा परसिद्ध हवे।<ref>{{Cite web |title=जौनपुर की इस मिठाई का स्‍वाद ही अलग, बरसात के मौसम में शौकीनों के बीच बढ़ गई काफी मांग - taste of this sweet of Jaunpur is different there has been a lot of demand among amateurs during rainy season JagranSpecial |url=https://www.jagran.com/uttar-pradesh/varanasi-city-taste-of-this-sweet-of-jaunpur-is-different-there-has-been-a-lot-of-demand-among-amateurs-during-rainy-season-jagranspecial-22969052.html?app=true&utm_source=referral&utm_medium=social&utm_campaign=deeplink |access-date=2026-07-14 |website=Jagran |language=hi}}</ref> एह परंपरागत मिठाई के खास जुड़ाव [[दिपावली]] के तिहुआर आ [[सावन]] के महीना से हवे।<ref>{{cite book|last1=Prasad|first1=Lalita|last2=Prasad|first2=Ramakant|last3=Upadhyay|first3=Vijay S|title=Changing dietary patterns and habits : a socio-cultural study of Bihar|date=1979|publisher=Concept|page=42|edition=first|url=https://books.google.com/books?id=K-AYdQARNVYC&dq=anarsa&pg=PR5|access-date=19 May 2016|archive-date=13 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313152734/https://books.google.com/books?id=K-AYdQARNVYC&dq=anarsa&pg=PR5|url-status=live}}</ref><ref name=":0">{{Cite book|last=O'Brien|first=Charmaine|title=The Penguin Food Guide to India|publisher=Penguin Books Limited|year=2013|isbn=9789351185758}}</ref><ref>{{Cite book|last=Pathak|first=Jyoti|title=Taste of Nepal|publisher=Hippocrene Books|year=2007|isbn=9780781811217|location=|pages=}}</ref> ई चाउर भें के, गुड़ मिला के, घीव में छान के बनावल जाला।<ref name=":0" /> भीतर से नरम होला बाकी बाहर से क्रंची होखे ला। == बनावे के तरीका == चाउर के कम से कम दू दिन खातिर पानी में भें दिहल जाला। पानी बीच-बीच में बदलल जाला। [[फर्मेंटेशन]] से चाउर के भीतर के [[स्टार्च]] क सोभाव बदल जाला। एकरा बाद चाउर के सुखा के पीसल जाला आ आटा बना लिहल जाला। [[गुड़]] भा जैजरी पाउडर मिलावल जाला। बाइंडिंग खाती कुछ [[दूध|दूधो]] मिलावल जा सके ला। अंत में एकरा के सान के नक्खी-नक्खी लोई काट के गोल गोल गोली के रूप में चाहे गोली के चापट क के तिल में चाहे पोस्ता के दाना<ref>{{cite web|date=2014-10-23|title=Anarsa in India|url=http://www.india9.com/i9show/Anarsa-55195.htm|access-date=2015-06-19|publisher=India9.com|archive-date=21 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180521021201/http://www.india9.com/i9show/Anarsa-55195.htm|url-status=live}}</ref> में लोढ़ार दिहल जाला जवना से एह पर तिल भा पोस्ता दाना चपक जाव। एह गोली सभ के [[घीव]] भा खाए वाला तेल में छान लिहल जाला। कुछ जगह एह में [[खोआ]] (मावा) मिलावल जाला आ ओकरा के मावा अनरसा कहल जाला। एकर एगो अउरी किसिम हवे जेह में [[केला]] सान के बनावल जाला।<ref>{{cite book|author=Vikas Khanna|url=https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|title=My Great Indian Cookbook|date=2012-12-01|isbn=9788184757989|access-date=27 November 2021|archive-date=13 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313152735/https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|url-status=live}}</ref> यूपी-बिहार में ई गोली के रूप में बने ला जबकि महाराष्ट्र में एकरा के चापट बनावल जाला।<ref>{{cite book|author=Vikas Khanna|url=https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|title=My Great Indian Cookbook|date=2012-12-01|isbn=9788184757989|access-date=27 November 2021|archive-date=13 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313152735/https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|url-status=live}}</ref> {{clear}} == इहो देखल जाय == * [[ठेकुआ]] * [[गोझिया]] * [[इमिरती]] * [[खाझा]] * [[तिलकुट]] == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:भारतीय मिट्ठा आ मिठाई]] [[श्रेणी:बिहार के खाना]] [[श्रेणी:पकवान]] [[श्रेणी:खानपान]] {{भोजन-आधार}} bm0ciiw4ewlpr5kkzvnxecjaog8fr2z 800042 800041 2026-07-14T17:21:51Z SM7 3953 फोटो जोड़ल गइल 800042 wikitext text/x-wiki {{Infobox prepared food | name = अनरसा | image = Anarsa.jpg | caption = | alternate_name = | country = [[भारत]] आ [[नेपाल]] | region = {{hlist|[[मधेस प्रांत]]|[[बिहार]]|[[यूपी]]|[[महाराष्ट्र]]}} | creator = | course = [[मिट्ठा]] | type = | served = | main_ingredient = [[गुड़]], [[चाउर]], [[पोस्ता दाना]], [[घीव]] | variations = | calories = | other = }} '''अनरसा''' एगो परंपरागत मिठाई हवे जे भारत के [[उत्तर प्रदेश|यूपी]]-[[बिहार]] ([[पूर्वांचल|पूर्वांचल क्षेत्र]]), [[महाराष्ट्र]], आ [[रुहेलखंड]] में पॉपुलर हवे। भारत के अलावे आसपास के [[नेपाल]] के इलाका में ई बहुत बनावल जाला आ सास्कृतिक रूप से महत्त्व वाली मिठाई हवे। [[जौनपुर जिला]] में [[सिकरारा]] लालबजार आ डमरुआ बजार क अनरसा परसिद्ध हवे।<ref>{{Cite web |title=जौनपुर की इस मिठाई का स्‍वाद ही अलग, बरसात के मौसम में शौकीनों के बीच बढ़ गई काफी मांग - taste of this sweet of Jaunpur is different there has been a lot of demand among amateurs during rainy season JagranSpecial |url=https://www.jagran.com/uttar-pradesh/varanasi-city-taste-of-this-sweet-of-jaunpur-is-different-there-has-been-a-lot-of-demand-among-amateurs-during-rainy-season-jagranspecial-22969052.html?app=true&utm_source=referral&utm_medium=social&utm_campaign=deeplink |access-date=2026-07-14 |website=Jagran |language=hi}}</ref> एह परंपरागत मिठाई के खास जुड़ाव [[दिपावली]] के तिहुआर आ [[सावन]] के महीना से हवे।<ref>{{cite book|last1=Prasad|first1=Lalita|last2=Prasad|first2=Ramakant|last3=Upadhyay|first3=Vijay S|title=Changing dietary patterns and habits : a socio-cultural study of Bihar|date=1979|publisher=Concept|page=42|edition=first|url=https://books.google.com/books?id=K-AYdQARNVYC&dq=anarsa&pg=PR5|access-date=19 May 2016|archive-date=13 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313152734/https://books.google.com/books?id=K-AYdQARNVYC&dq=anarsa&pg=PR5|url-status=live}}</ref><ref name=":0">{{Cite book|last=O'Brien|first=Charmaine|title=The Penguin Food Guide to India|publisher=Penguin Books Limited|year=2013|isbn=9789351185758}}</ref><ref>{{Cite book|last=Pathak|first=Jyoti|title=Taste of Nepal|publisher=Hippocrene Books|year=2007|isbn=9780781811217|location=|pages=}}</ref> ई चाउर भें के, गुड़ मिला के, घीव में छान के बनावल जाला।<ref name=":0" /> भीतर से नरम होला बाकी बाहर से क्रंची होखे ला। == बनावे के तरीका == चाउर के कम से कम दू दिन खातिर पानी में भें दिहल जाला। पानी बीच-बीच में बदलल जाला। [[फर्मेंटेशन]] से चाउर के भीतर के [[स्टार्च]] क सोभाव बदल जाला। एकरा बाद चाउर के सुखा के पीसल जाला आ आटा बना लिहल जाला। [[गुड़]] भा जैजरी पाउडर मिलावल जाला। बाइंडिंग खाती कुछ [[दूध|दूधो]] मिलावल जा सके ला। अंत में एकरा के सान के नक्खी-नक्खी लोई काट के गोल गोल गोली के रूप में चाहे गोली के चापट क के तिल में चाहे पोस्ता के दाना<ref>{{cite web|date=2014-10-23|title=Anarsa in India|url=http://www.india9.com/i9show/Anarsa-55195.htm|access-date=2015-06-19|publisher=India9.com|archive-date=21 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180521021201/http://www.india9.com/i9show/Anarsa-55195.htm|url-status=live}}</ref> में लोढ़ार दिहल जाला जवना से एह पर तिल भा पोस्ता दाना चपक जाव। एह गोली सभ के [[घीव]] भा खाए वाला तेल में छान लिहल जाला। कुछ जगह एह में [[खोआ]] (मावा) मिलावल जाला आ ओकरा के मावा अनरसा कहल जाला। एकर एगो अउरी किसिम हवे जेह में [[केला]] सान के बनावल जाला।<ref>{{cite book|author=Vikas Khanna|url=https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|title=My Great Indian Cookbook|date=2012-12-01|isbn=9788184757989|access-date=27 November 2021|archive-date=13 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313152735/https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|url-status=live}}</ref> यूपी-बिहार में ई गोली के रूप में बने ला जबकि महाराष्ट्र में एकरा के चापट बनावल जाला।<ref>{{cite book|author=Vikas Khanna|url=https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|title=My Great Indian Cookbook|date=2012-12-01|isbn=9788184757989|access-date=27 November 2021|archive-date=13 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313152735/https://books.google.com/books?id=KS0KLIUuEoYC&q=anarsa|url-status=live}}</ref> == इहो देखल जाय == [[चित्र:Magahi Anarsa.jpg|thumb|मगही अनरसा]] * [[ठेकुआ]] * [[गोझिया]] * [[इमिरती]] * [[खाझा]] * [[तिलकुट]] {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:भारतीय मिट्ठा आ मिठाई]] [[श्रेणी:बिहार के खाना]] [[श्रेणी:पकवान]] [[श्रेणी:खानपान]] {{भोजन-आधार}} luuw6vsw835hraxzg5fumme95gze5fd मानुस 0 11411 800044 788830 2026-07-14T20:30:25Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 800044 wikitext text/x-wiki [[चित्र:23 de agosto de 2015 - Recepción del Manifiesto del Pacto Montonero (21792252654).jpg|thumb|मनुष्य]] '''मानुस''' ({{Langx|sa|मनुष्य}}, {{Langx|en|human}}) [[पृथिवी]] पर पावल जाए वाला सभ प्राणिन में सभसे बेसी बिकसित प्राणी हवे। मनुष्य एगो [[स्तनधारी]], सीधा चल सके वाला, संकेत की रूप में (इशारा से) एक दूसरा से संबाद क सके वाला आ [[भाषा]] क इस्तेमाल करे वाला अउरी अपनी खुद की सोच बिचार करे की क्रिया की बारे में सोच सके वाला जंतु (प्राणी) हवे। {{समाज-आधार}} ov4fge7qwg1vujm04uozxle1btlwj07 800045 800044 2026-07-14T20:39:09Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल 800045 wikitext text/x-wiki [[चित्र:23 de agosto de 2015 - Recepción del Manifiesto del Pacto Montonero (21792252654).jpg|thumb|मनुष्य]] '''मानुस''' ({{Langx|sa|मनुष्य}}, {{Langx|en|human}}) [[पृथिवी]] पर पावल जाए वाला सभ प्राणिन में सभसे बेसी बिकसित प्राणी हवे। मनुष्य प्राइमेट (कपि वर्ग) के सबसे बेसी संख्या आ सबसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। मनुष्य एगो [[स्तनधारी]], सीधा चल सके वाला, संकेत की रूप में (इशारा से) एक दूसरा से संबाद क सके वाला आ [[भाषा]] क इस्तेमाल करे वाला अउरी अपनी खुद की सोच बिचार करे की क्रिया की बारे में सोच सके वाला जंतु (प्राणी) हवे। अउरी मुख्य जीव बैज्ञानिक बिसेसता सभ में दू गो पैर पर चले के क्षमता, शरीर पर अपेक्षाकृत कम बार, आ बड़हन आ जटिल [[दिमाग|मस्तिष्क]] (दिमाग) शामिल बा। एही बिकसित दिमाग के चलते मानुस प्रजाति उन्नत तकनीक, संस्कृति आ भाषा के बिकास करे में सफल भइल बा। {{समाज-आधार}} tfr4jm1f10gs787ul7wlfp969fmz6da 800050 800045 2026-07-14T21:04:35Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल 800050 wikitext text/x-wiki [[चित्र:23 de agosto de 2015 - Recepción del Manifiesto del Pacto Montonero (21792252654).jpg|thumb|मनुष्य]] '''मानुस''' ({{Langx|sa|मनुष्य}}, {{Langx|en|human}}) [[पृथिवी]] पर पावल जाए वाला सभ प्राणिन में सभसे बेसी बिकसित प्राणी हवे। मनुष्य प्राइमेट (कपि वर्ग) के सबसे बेसी संख्या आ सबसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। मनुष्य एगो [[स्तनधारी]], सीधा चल सके वाला, संकेत की रूप में (इशारा से) एक दूसरा से संबाद क सके वाला आ [[भाषा]] क इस्तेमाल करे वाला अउरी अपनी खुद की सोच बिचार करे की क्रिया की बारे में सोच सके वाला जंतु (प्राणी) हवे। अउरी मुख्य जीव बैज्ञानिक बिसेसता सभ में दू गो पैर पर चले के क्षमता, शरीर पर अपेक्षाकृत कम बार, आ बड़हन आ जटिल [[दिमाग|मस्तिष्क]] (दिमाग) शामिल बा। एही बिकसित दिमाग के चलते मानुस प्रजाति उन्नत तकनीक, संस्कृति आ भाषा के बिकास करे में सफल भइल बा। मनुष्य बहुत [[समाज|सामाजिक प्राणी]] हवे आ आमतौर पर जटिल [[समाज|सामाजिक बेवस्था]] में रहेला। ई व्यवस्था [[परिवार]], [[रिश्तेदारी]] के समूह से लेके राजनीतिक राज्य तक, एक-दूसरा के सहयोग करे आ कंपटीशन करे वाला अनेकन समूह सभ से मिल के बनल होले। मनुष्य के आपसी मेल-जोल से अनेक किसिम के नैतिक मूल्य (वैल्यू), सामाजिक मानदंड आ रीति-रिवाज बिकसित भइल बाड़ें, जे [[समाज]] के मजबूत बनावेलें। जिज्ञासा आ अपना आसपास के वातावरण के समझे आ प्रभावित करे के इच्छा, मनुष्य के [[बिज्ञान]], [[दर्शन]], [[धर्म]], [[मिथ]] आ ज्ञान के अनेक दूसर क्षेत्रन के बिकास करे खातिर प्रेरित कइले बा। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:मैमल]] {{समाज-आधार}} e0p4zrf440idg9h8f359yizx448bvpy 800051 800050 2026-07-14T21:05:34Z SM7 3953 [[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:मनुष्य]] जोड़ल गइल 800051 wikitext text/x-wiki [[चित्र:23 de agosto de 2015 - Recepción del Manifiesto del Pacto Montonero (21792252654).jpg|thumb|मनुष्य]] '''मानुस''' ({{Langx|sa|मनुष्य}}, {{Langx|en|human}}) [[पृथिवी]] पर पावल जाए वाला सभ प्राणिन में सभसे बेसी बिकसित प्राणी हवे। मनुष्य प्राइमेट (कपि वर्ग) के सबसे बेसी संख्या आ सबसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। मनुष्य एगो [[स्तनधारी]], सीधा चल सके वाला, संकेत की रूप में (इशारा से) एक दूसरा से संबाद क सके वाला आ [[भाषा]] क इस्तेमाल करे वाला अउरी अपनी खुद की सोच बिचार करे की क्रिया की बारे में सोच सके वाला जंतु (प्राणी) हवे। अउरी मुख्य जीव बैज्ञानिक बिसेसता सभ में दू गो पैर पर चले के क्षमता, शरीर पर अपेक्षाकृत कम बार, आ बड़हन आ जटिल [[दिमाग|मस्तिष्क]] (दिमाग) शामिल बा। एही बिकसित दिमाग के चलते मानुस प्रजाति उन्नत तकनीक, संस्कृति आ भाषा के बिकास करे में सफल भइल बा। मनुष्य बहुत [[समाज|सामाजिक प्राणी]] हवे आ आमतौर पर जटिल [[समाज|सामाजिक बेवस्था]] में रहेला। ई व्यवस्था [[परिवार]], [[रिश्तेदारी]] के समूह से लेके राजनीतिक राज्य तक, एक-दूसरा के सहयोग करे आ कंपटीशन करे वाला अनेकन समूह सभ से मिल के बनल होले। मनुष्य के आपसी मेल-जोल से अनेक किसिम के नैतिक मूल्य (वैल्यू), सामाजिक मानदंड आ रीति-रिवाज बिकसित भइल बाड़ें, जे [[समाज]] के मजबूत बनावेलें। जिज्ञासा आ अपना आसपास के वातावरण के समझे आ प्रभावित करे के इच्छा, मनुष्य के [[बिज्ञान]], [[दर्शन]], [[धर्म]], [[मिथ]] आ ज्ञान के अनेक दूसर क्षेत्रन के बिकास करे खातिर प्रेरित कइले बा। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:मैमल]] [[श्रेणी:मनुष्य| ]] {{समाज-आधार}} eyyxi8gqndaf22fi2b60cn9hs2bkcre 800055 800051 2026-07-14T21:11:00Z SM7 3953 [[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:मूलभूत बिसय लेख]] जोड़ल गइल 800055 wikitext text/x-wiki [[चित्र:23 de agosto de 2015 - Recepción del Manifiesto del Pacto Montonero (21792252654).jpg|thumb|मनुष्य]] '''मानुस''' ({{Langx|sa|मनुष्य}}, {{Langx|en|human}}) [[पृथिवी]] पर पावल जाए वाला सभ प्राणिन में सभसे बेसी बिकसित प्राणी हवे। मनुष्य प्राइमेट (कपि वर्ग) के सबसे बेसी संख्या आ सबसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। मनुष्य एगो [[स्तनधारी]], सीधा चल सके वाला, संकेत की रूप में (इशारा से) एक दूसरा से संबाद क सके वाला आ [[भाषा]] क इस्तेमाल करे वाला अउरी अपनी खुद की सोच बिचार करे की क्रिया की बारे में सोच सके वाला जंतु (प्राणी) हवे। अउरी मुख्य जीव बैज्ञानिक बिसेसता सभ में दू गो पैर पर चले के क्षमता, शरीर पर अपेक्षाकृत कम बार, आ बड़हन आ जटिल [[दिमाग|मस्तिष्क]] (दिमाग) शामिल बा। एही बिकसित दिमाग के चलते मानुस प्रजाति उन्नत तकनीक, संस्कृति आ भाषा के बिकास करे में सफल भइल बा। मनुष्य बहुत [[समाज|सामाजिक प्राणी]] हवे आ आमतौर पर जटिल [[समाज|सामाजिक बेवस्था]] में रहेला। ई व्यवस्था [[परिवार]], [[रिश्तेदारी]] के समूह से लेके राजनीतिक राज्य तक, एक-दूसरा के सहयोग करे आ कंपटीशन करे वाला अनेकन समूह सभ से मिल के बनल होले। मनुष्य के आपसी मेल-जोल से अनेक किसिम के नैतिक मूल्य (वैल्यू), सामाजिक मानदंड आ रीति-रिवाज बिकसित भइल बाड़ें, जे [[समाज]] के मजबूत बनावेलें। जिज्ञासा आ अपना आसपास के वातावरण के समझे आ प्रभावित करे के इच्छा, मनुष्य के [[बिज्ञान]], [[दर्शन]], [[धर्म]], [[मिथ]] आ ज्ञान के अनेक दूसर क्षेत्रन के बिकास करे खातिर प्रेरित कइले बा। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:मैमल]] [[श्रेणी:मनुष्य| ]] [[श्रेणी:मूलभूत बिसय लेख]] {{समाज-आधार}} s6zlhwp944h3wnawor70gdp5p684iel होमो सेपियंस 0 14693 800046 768903 2026-07-14T20:52:39Z SM7 3953 SM7 पन्ना [[होमो सैपियंस]] के [[होमो सेपियंस]] पर स्थानांतरण कइलें: हिज्जे सुधार (Misspelled: General, typo, etc.) 280711 wikitext text/x-wiki '''होमो सेपियंस''' मनुष्य क प्रजाति हवे जेवना से वर्त्तमान समय क मानुष सभ बिकसित भइल हवे। ==संदर्भ== {{reflist}} {{समाज-आधार}} ge6qg7lxlt62hlp7dvtyeoyrgkd0xs0 800057 800046 2026-07-14T21:15:57Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 800057 wikitext text/x-wiki '''होमो सेपियंस''' ({{Langx|en|Homo sapiens}}; माने 'सोचे-बिचारे वाला मानुस' भा 'बुद्धिमान मानुस') [[मानुस]] प्रजाति के जीवबैज्ञानिक नाँव हवे। मनुष्ये के होमो सेपियंस कहल जाला, बाइलोजी में, जे मैमल सभ के एगो प्रजाति हवे। पृथिवी पर सगरी प्राइमेट प्राणी सभ में ई सभसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। ==संदर्भ== {{reflist}} {{समाज-आधार}} 8a4n58b1csqvvqq4ylwkdtdir22bedu 800058 800057 2026-07-14T21:16:59Z SM7 3953 [[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा +[[श्रेणी:मनुष्य]]; +[[श्रेणी:मैमल]]; +[[श्रेणी:प्राइमेट]] 800058 wikitext text/x-wiki '''होमो सेपियंस''' ({{Langx|en|Homo sapiens}}; माने 'सोचे-बिचारे वाला मानुस' भा 'बुद्धिमान मानुस') [[मानुस]] प्रजाति के जीवबैज्ञानिक नाँव हवे। मनुष्ये के होमो सेपियंस कहल जाला, बाइलोजी में, जे मैमल सभ के एगो प्रजाति हवे। पृथिवी पर सगरी प्राइमेट प्राणी सभ में ई सभसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। ==संदर्भ== {{reflist}} {{समाज-आधार}} [[श्रेणी:मनुष्य]] [[श्रेणी:मैमल]] [[श्रेणी:प्राइमेट]] kznhl0qyc9tj4w0f447477b6pveclbj 800059 800058 2026-07-14T21:20:28Z SM7 3953 +हैटनोट 800059 wikitext text/x-wiki {{about|मानुष प्रजाति के बायलोजिकल आस्पेक्ट|एह प्रजाति के आम बिबरन|मानुस}} '''होमो सेपियंस''' ({{Langx|en|Homo sapiens}}; माने 'सोचे-बिचारे वाला मानुस' भा 'बुद्धिमान मानुस') [[मानुस]] प्रजाति के जीवबैज्ञानिक नाँव हवे। मनुष्ये के होमो सेपियंस कहल जाला, बाइलोजी में, जे मैमल सभ के एगो प्रजाति हवे। पृथिवी पर सगरी प्राइमेट प्राणी सभ में ई सभसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। ==संदर्भ== {{reflist}} {{समाज-आधार}} [[श्रेणी:मनुष्य]] [[श्रेणी:मैमल]] [[श्रेणी:प्राइमेट]] 74bbdj2b0nzqzlu2k7lptl7sgr134xk 800060 800059 2026-07-14T21:22:11Z SM7 3953 ज्ञानसंदूक जोड़ल गइल 800060 wikitext text/x-wiki {{about|मानुष प्रजाति के बायलोजिकल आस्पेक्ट|एह प्रजाति के आम बिबरन|मानुस}} {{speciesbox | authority = [[Linnaeus]], [[10th edition of Systema Naturae|1758]] | fossil_range = {{Fossil range|0.3|0}} [[Chibanian]] – [[Holocene|present]] | image = Akha cropped hires.JPG <!--The choice of image has been discussed at length. Please don't change it without first obtaining consensus. See FAQ on talk page. Also used at Akha people (section Dress)--> | image_caption = [[Male]] (left) and [[female]] (right) [[adult]] humans of the [[Akha people]] in northern [[Thailand]]. The male is carrying the stem of a [[Musa (genus)|banana plant]], which will be fed to their [[pigs]]. | image2 = Crying newborn baby.ogg | image2_caption = Audio of a newborn [[baby]] crying, the most universally produced human vocal signal | name = Human | range_map = World Population Density Map 2020.png | range_map_caption = ''Homo sapiens'' population density (2020) | subdivision_ranks = Subspecies <!--synonym = {{hlist|Homo pre-aethiopicus|Homo predmosti|Homo predmostensis|Homo mentonensis|Homo grimaldensis|Homo aurignacensis}}--> | taxon = Homo sapiens }} '''होमो सेपियंस''' ({{Langx|en|Homo sapiens}}; माने 'सोचे-बिचारे वाला मानुस' भा 'बुद्धिमान मानुस') [[मानुस]] प्रजाति के जीवबैज्ञानिक नाँव हवे। मनुष्ये के होमो सेपियंस कहल जाला, बाइलोजी में, जे मैमल सभ के एगो प्रजाति हवे। पृथिवी पर सगरी प्राइमेट प्राणी सभ में ई सभसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। ==संदर्भ== {{reflist}} {{समाज-आधार}} [[श्रेणी:मनुष्य]] [[श्रेणी:मैमल]] [[श्रेणी:प्राइमेट]] beu76ui1ylv23xf8z2cxeh7776drt4g 800061 800060 2026-07-14T21:27:21Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 800061 wikitext text/x-wiki {{about|मानुष प्रजाति के बायलोजिकल आस्पेक्ट|एह प्रजाति के आम बिबरन|मानुस}} {{speciesbox | authority = [[Linnaeus]], [[10th edition of Systema Naturae|1758]] | fossil_range = {{Fossil range|0.3|0}} [[Chibanian]] – [[Holocene|present]] | image = Akha cropped hires.JPG <!--The choice of image has been discussed at length. Please don't change it without first obtaining consensus. See FAQ on talk page. Also used at Akha people (section Dress)--> | image_caption = [[Male]] (left) and [[female]] (right) [[adult]] humans of the [[Akha people]] in northern [[Thailand]]. The male is carrying the stem of a [[Musa (genus)|banana plant]], which will be fed to their [[pigs]]. | image2 = Crying newborn baby.ogg | image2_caption = एगो नया पैदा भइल शिशु के रोअला के आवाज, ई सभसे यूनिवर्सल मानुस संकेत हवे। | name = [[मानुस]] <br><small>Human</small> | range_map = World Population Density Map 2020.png | range_map_caption = ''होमो सेपियंस'' के पॉपुलेशन डेंसिटी (2020) | subdivision_ranks = Subspecies <!--synonym = {{hlist|Homo pre-aethiopicus|Homo predmosti|Homo predmostensis|Homo mentonensis|Homo grimaldensis|Homo aurignacensis}}--> | taxon = Homo sapiens }} '''होमो सेपियंस''' ({{Langx|en|Homo sapiens}}; माने 'सोचे-बिचारे वाला मानुस' भा 'बुद्धिमान मानुस') [[मानुस]] प्रजाति के जीवबैज्ञानिक नाँव हवे। मनुष्ये के होमो सेपियंस कहल जाला, बाइलोजी में, जे मैमल सभ के एगो प्रजाति हवे। पृथिवी पर सगरी प्राइमेट प्राणी सभ में ई सभसे बेसी बिस्तार वाला प्रजाति हवे। ==संदर्भ== {{reflist}} [[श्रेणी:मनुष्य]] [[श्रेणी:मैमल]] [[श्रेणी:प्राइमेट]] {{समाज-आधार}} dd2thrjdkolhsu9y9jr3v6nsu2m72iv वार्तालाप:होमो सेपियंस 1 14695 800048 138374 2026-07-14T20:52:39Z SM7 3953 SM7 पन्ना [[वार्तालाप:होमो सैपियंस]] के [[वार्तालाप:होमो सेपियंस]] पर स्थानांतरण कइलें: हिज्जे सुधार (Misspelled: General, typo, etc.) 138374 wikitext text/x-wiki {{बातचीत}} t66pncmsjc1votplic93y9g2ds7z03r दामोदर राव 0 24380 800035 757520 2026-07-14T15:49:29Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल 800035 wikitext text/x-wiki {{Infobox musical artist | Name = दामोदर राव | Img = damodarraao.jpg | Img_capt = दामोदर राव | Background = solo_singer | Birth_name = मिथिलेश सिंह | Alias = दामोदर, दामोदर राव, मुन्ना बिहारी, दामोदर मनु | Born = {{birth date and age|1977|8|21|mf=y}} [[पश्चिमी चंपारण]], [[बेतिया]], [[नरकटियागंज]], [[ बिहार]], [[भारत]] | Instrument = [[हारमोनियम]], [[पियानो]] | Genre = [[हिंदी सिनेमा]], [[नाटक]], [[लोक संगीत]], [[भजन]] | Occupation = [[संगीतकार]], [[गायक]], [[अभिनेता]] | Years_active = 2007 - वर्तमान | Label = [[Super Cassettes Industries|टी-सीरीज़]], [[मोजर बियर]], [[सोनी म्यूजिक]], [[टाइम्स म्यूजिक]], [[विनस]], एंगल म्यूजिक, वेव म्यूजिक, साईं रिकार्ड्स | Associated_acts = | URL = [http://www.damodarraao.com/ damodarrao.com] }} '''दामोदर राव''' (जन्म 21 अगस्त 1977) एगो भारतीय गायक, संगीतकार आ अभिनेता हउवे. इनकर संगीत मधुर अउरी कर्णप्रिय होला।<ref>{{टेम्पलेट:Cite news|title = Damodar Raao is a tuneful Music Director|url = http://damodarraao.com/Default.aspx?pgid=1&&pgname=Home|date = 10 मार्च 2015}}</ref> दामोदर राव आज तकले लगभग सत्तर गो से भी ज्यादा हिंदी आ भोजपुरी फिल्मन में आपन मधुर संगीत देले बाड़न। आ लगभग 950 गो से भी ज्यादा एल्बम बनवले बाड़न, दामोदर राव एगो सुरीला गायक भी हउवन, इनकर गावल कई गो एल्बम भी बाजार में उपलब्ध बा, इनकर गावल भोजपुरी में किताब भी मार्केट में मिलेला, आ इनकर गावल हिंदी में साईं भजन के पुस्तक '' साईं आराधना'' नाम से बाजार में बिकेला । आज भोजपुरी फ़िल्मी समाज में इनकर बहुत बड़ा योगदान बा, साथे साथे हिंदी फिल्म जगत में भी आप मजबूत पैठ बनावे के फेरा में बाड़ें । दामोदर राव बेस्ट संगीतकार के कई गो अवार्ड भी प्राप्त कइले बाड़न | दामोदर राव के जन्म भारत के बिहार राज्य के [[पश्चिम चंपारण जिला]] बेतिया के नरकटियागंज शहर में भइल रहे, राव अभी मुंबई में अपना पूरा परिवार के साथे रहेलें, राव संगीत परिवार से संबंध राखेलें, इनकर पिता रामधनी राव एगो क्षेत्रिय लोक गायक रहलें। दामोदर राव अबले लगभग 90 गो से ज्यादा फिल्म में आपन संगीत देलें बाड़न, जेमे कई गो भाषा शामिल बा जइसे हिंदी, भोजपुरी, मैथिली, हरियाणवी, पंजाबी आदि । दामोदर राव बहुत सारा एल्बम रेकार्ड कइले बाड़न, काफी एल्बम में इ खुद गवलें भी बाड़ें आ साथे साथ अभिनय भी कइले हउवन । इनकर एगो गाना «भारत को बचाना ही होगा मोदी को लाना ही होगा» काफी प्रसिद्ध भइल रहे जेकर गायक सुमित बाबा रहलें । आ एगो अउरी गाना ''डी जे वाला भाई करा भोल्युम हाई'' जवना के गायिका रहली देवी, इहो गाना सुपर हिट भइल रहे। इनका संगीत में अब तकले भोजपुरी फिल्म जगत के सारा कलाकार लो काम कइले बा, आ हिंदी जगत के भी लगभग सारा बड़का गायक लो गीत गवले बा । जइसे कुमार सानु, [[उदित नारायण झा]], सपना अवस्थी, साधना सरगम, विनोद राठोर, अनूप जलोटा, अनुराधा पौडवाल, रूप कुमार राठोर, पवन सिंह, इन्दू सोनाली, रितेश पांडे, अरविंद अकेला कल्लू, प्रमोद प्रेमी यादव, राकेश मिश्रा, खुशबू जैन, अदिति राज, विपिन सचदेवा, कल्पना पटवारी, मोहन राठौर, अलका याग्निक, [[मनोज तिवारी]], शाहिद माल्या, शबाब साबरी, संचिति सकट, अलोक कुमार, पामेला जैन आदि । == अवार्ड आ इनाम == राव के 2014 में दर्शनिक मुंबई प्रेस मीडिया 2012 के बेस्ट म्यूजिक डाइरेक्टर के अवार्ड दिहल गइल। भोजपुरी फिलिम ''मजनू मोटरवाला'' खातिर उनकरा के आपकी आवाज़ फाउंडेशन द्वारा बेस्ट म्यूजिक डाइरेक्टर आ मुंबई गौरव पुरस्कार 2014 से सम्मानित कइल जा चुकल बाटे। 2016 में मुंबई के दर्शनिक समाचारपत्र आ एवरशाइन मित्रमंडल द्वारा उनकरा के छत्रपति शिवाजी गौरव पुरस्कार दिहल गइल। अक्टूबर 2016 तक राव 50 गो फिल्मी आ भक्ति संगीत एल्बम में म्यूजिक दे के एगो उल्लेख जोग उपलब्धि हासिल कइले बाड़न। एह एल्बमन में कई प्रसिद्ध गायकन के गावल गीत शामिल बाड़ें। == संदर्भ == {{reflist}} [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:संगीतकार]] [[श्रेणी:1977 में जनम]] 5up3j8i1tlcexyu15u9u00gm10khstn 800036 800035 2026-07-14T15:52:54Z SM7 3953 संदर्भ जोड़ल/सुधारल गइल 800036 wikitext text/x-wiki {{Infobox musical artist | Name = दामोदर राव | Img = damodarraao.jpg | Img_capt = दामोदर राव | Background = solo_singer | Birth_name = मिथिलेश सिंह | Alias = दामोदर, दामोदर राव, मुन्ना बिहारी, दामोदर मनु | Born = {{birth date and age|1977|8|21|mf=y}} [[पश्चिमी चंपारण]], [[बेतिया]], [[नरकटियागंज]], [[ बिहार]], [[भारत]] | Instrument = [[हारमोनियम]], [[पियानो]] | Genre = [[हिंदी सिनेमा]], [[नाटक]], [[लोक संगीत]], [[भजन]] | Occupation = [[संगीतकार]], [[गायक]], [[अभिनेता]] | Years_active = 2007 - वर्तमान | Label = [[Super Cassettes Industries|टी-सीरीज़]], [[मोजर बियर]], [[सोनी म्यूजिक]], [[टाइम्स म्यूजिक]], [[विनस]], एंगल म्यूजिक, वेव म्यूजिक, साईं रिकार्ड्स | Associated_acts = | URL = [http://www.damodarraao.com/ damodarrao.com] }} '''दामोदर राव''' (जन्म 21 अगस्त 1977) एगो भारतीय गायक, संगीतकार आ अभिनेता हउवे. इनकर संगीत मधुर अउरी कर्णप्रिय होला।<ref>{{टेम्पलेट:Cite news|title = Damodar Raao is a tuneful Music Director|url = http://damodarraao.com/Default.aspx?pgid=1&&pgname=Home|date = 10 मार्च 2015}}</ref> दामोदर राव आज तकले लगभग सत्तर गो से भी ज्यादा हिंदी आ भोजपुरी फिल्मन में आपन मधुर संगीत देले बाड़न। आ लगभग 950 गो से भी ज्यादा एल्बम बनवले बाड़न, दामोदर राव एगो सुरीला गायक भी हउवन, इनकर गावल कई गो एल्बम भी बाजार में उपलब्ध बा, इनकर गावल भोजपुरी में किताब भी मार्केट में मिलेला, आ इनकर गावल हिंदी में साईं भजन के पुस्तक '' साईं आराधना'' नाम से बाजार में बिकेला । आज भोजपुरी फ़िल्मी समाज में इनकर बहुत बड़ा योगदान बा, साथे साथे हिंदी फिल्म जगत में भी आप मजबूत पैठ बनावे के फेरा में बाड़ें । दामोदर राव बेस्ट संगीतकार के कई गो अवार्ड भी प्राप्त कइले बाड़न | दामोदर राव के जन्म भारत के बिहार राज्य के [[पश्चिम चंपारण जिला]] बेतिया के नरकटियागंज शहर में भइल रहे, राव अभी मुंबई में अपना पूरा परिवार के साथे रहेलें, राव संगीत परिवार से संबंध राखेलें, इनकर पिता रामधनी राव एगो क्षेत्रिय लोक गायक रहलें। दामोदर राव अबले लगभग 90 गो से ज्यादा फिल्म में आपन संगीत देलें बाड़न, जेमे कई गो भाषा शामिल बा जइसे हिंदी, भोजपुरी, मैथिली, हरियाणवी, पंजाबी आदि । दामोदर राव बहुत सारा एल्बम रेकार्ड कइले बाड़न, काफी एल्बम में इ खुद गवलें भी बाड़ें आ साथे साथ अभिनय भी कइले हउवन । इनकर एगो गाना «भारत को बचाना ही होगा मोदी को लाना ही होगा» काफी प्रसिद्ध भइल रहे जेकर गायक सुमित बाबा रहलें । आ एगो अउरी गाना ''डी जे वाला भाई करा भोल्युम हाई'' जवना के गायिका रहली देवी, इहो गाना सुपर हिट भइल रहे। इनका संगीत में अब तकले भोजपुरी फिल्म जगत के सारा कलाकार लो काम कइले बा, आ हिंदी जगत के भी लगभग सारा बड़का गायक लो गीत गवले बा । जइसे कुमार सानु, [[उदित नारायण झा]], सपना अवस्थी, साधना सरगम, विनोद राठोर, अनूप जलोटा, अनुराधा पौडवाल, रूप कुमार राठोर, पवन सिंह, इन्दू सोनाली, रितेश पांडे, अरविंद अकेला कल्लू, प्रमोद प्रेमी यादव, राकेश मिश्रा, खुशबू जैन, अदिति राज, विपिन सचदेवा, कल्पना पटवारी, मोहन राठौर, अलका याग्निक, [[मनोज तिवारी]], शाहिद माल्या, शबाब साबरी, संचिति सकट, अलोक कुमार, पामेला जैन आदि । == अवार्ड आ इनाम == राव के 2014 में दर्शनिक मुंबई प्रेस मीडिया 2012 के बेस्ट म्यूजिक डाइरेक्टर के अवार्ड दिहल गइल।<ref>{{cite news|title=Best Music Director of The Year 2012: IndiaEvery.in |url=http://www.jogira.com/damodar-raao-get-best-composer-award/|accessdate=10 March 2015}}</ref> भोजपुरी फिलिम ''मजनू मोटरवाला'' खातिर उनकरा के आपकी आवाज़ फाउंडेशन द्वारा बेस्ट म्यूजिक डाइरेक्टर आ मुंबई गौरव पुरस्कार 2014 से सम्मानित कइल जा चुकल बाटे।<ref>{{cite news|title=Best Music Director of The Year 2013: IndiaEvery.in|url=http://kerala.indiaeveryday.in/gallery/riyaz-khan/19.htm|date=27 December 2014|archive-date=2 April 2015|access-date=8 March 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150402173223/http://kerala.indiaeveryday.in/gallery/riyaz-khan/19.htm|url-status=dead}}</ref> 2016 में मुंबई के दर्शनिक समाचारपत्र आ एवरशाइन मित्रमंडल द्वारा उनकरा के छत्रपति शिवाजी गौरव पुरस्कार दिहल गइल।<ref>{{cite news|title=दामोदर राव को छत्रपति शिवाजी गौरव अवार्ड: pressnote.in |url=http://www.pressnote.in/Bolly-wood-news_325965.html|accessdate=10 March 2015}}</ref> अक्टूबर 2016 तक राव 50 गो फिल्मी आ भक्ति संगीत एल्बम में म्यूजिक दे के एगो उल्लेख जोग उपलब्धि हासिल कइले बाड़न। एह एल्बमन में कई प्रसिद्ध गायकन के गावल गीत शामिल बाड़ें।<ref>{{cite news|title=damodar-rao-make-record-of-50-albums-in-this-navratr: arrechintu.com |url=https://www.arrechintu.com/bhojpuri/damodar-rao-make-record-of-50-albums-in-this-navratri/|archive-url=https://web.archive.org/web/20170413235413/https://www.arrechintu.com/bhojpuri/damodar-rao-make-record-of-50-albums-in-this-navratri/|url-status=usurped|archive-date=13 April 2017|accessdate=12 April 2017}}</ref> == संदर्भ == {{reflist}} [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:संगीतकार]] [[श्रेणी:1977 में जनम]] mt536z7yyta97zwku23otb42s753egn 800037 800036 2026-07-14T15:53:42Z SM7 3953 [[User:SM7/stubsorter|Stubsorter]] के मदद से {{Singer-stub}} जोड़ल गइल।; Cleaning up syntax using [[:en:User:Zackmann08/scripts/indent|indent.js]] 800037 wikitext text/x-wiki {{Infobox musical artist | Name = दामोदर राव | Img = damodarraao.jpg | Img_capt = दामोदर राव | Background = solo_singer | Birth_name = मिथिलेश सिंह | Alias = दामोदर, दामोदर राव, मुन्ना बिहारी, दामोदर मनु | Born = {{birth date and age|1977|8|21|mf=y}} [[पश्चिमी चंपारण]], [[बेतिया]], [[नरकटियागंज]], [[ बिहार]], [[भारत]] | Instrument = [[हारमोनियम]], [[पियानो]] | Genre = [[हिंदी सिनेमा]], [[नाटक]], [[लोक संगीत]], [[भजन]] | Occupation = [[संगीतकार]], [[गायक]], [[अभिनेता]] | Years_active = 2007 - वर्तमान | Label = [[Super Cassettes Industries|टी-सीरीज़]], [[मोजर बियर]], [[सोनी म्यूजिक]], [[टाइम्स म्यूजिक]], [[विनस]], एंगल म्यूजिक, वेव म्यूजिक, साईं रिकार्ड्स | Associated_acts = | URL = [http://www.damodarraao.com/ damodarrao.com] }} '''दामोदर राव''' (जन्म 21 अगस्त 1977) एगो भारतीय गायक, संगीतकार आ अभिनेता हउवे. इनकर संगीत मधुर अउरी कर्णप्रिय होला।<ref>{{टेम्पलेट:Cite news|title = Damodar Raao is a tuneful Music Director|url = http://damodarraao.com/Default.aspx?pgid=1&&pgname=Home|date = 10 मार्च 2015}}</ref> दामोदर राव आज तकले लगभग सत्तर गो से भी ज्यादा हिंदी आ भोजपुरी फिल्मन में आपन मधुर संगीत देले बाड़न। आ लगभग 950 गो से भी ज्यादा एल्बम बनवले बाड़न, दामोदर राव एगो सुरीला गायक भी हउवन, इनकर गावल कई गो एल्बम भी बाजार में उपलब्ध बा, इनकर गावल भोजपुरी में किताब भी मार्केट में मिलेला, आ इनकर गावल हिंदी में साईं भजन के पुस्तक '' साईं आराधना'' नाम से बाजार में बिकेला । आज भोजपुरी फ़िल्मी समाज में इनकर बहुत बड़ा योगदान बा, साथे साथे हिंदी फिल्म जगत में भी आप मजबूत पैठ बनावे के फेरा में बाड़ें । दामोदर राव बेस्ट संगीतकार के कई गो अवार्ड भी प्राप्त कइले बाड़न | दामोदर राव के जन्म भारत के बिहार राज्य के [[पश्चिम चंपारण जिला]] बेतिया के नरकटियागंज शहर में भइल रहे, राव अभी मुंबई में अपना पूरा परिवार के साथे रहेलें, राव संगीत परिवार से संबंध राखेलें, इनकर पिता रामधनी राव एगो क्षेत्रिय लोक गायक रहलें। दामोदर राव अबले लगभग 90 गो से ज्यादा फिल्म में आपन संगीत देलें बाड़न, जेमे कई गो भाषा शामिल बा जइसे हिंदी, भोजपुरी, मैथिली, हरियाणवी, पंजाबी आदि । दामोदर राव बहुत सारा एल्बम रेकार्ड कइले बाड़न, काफी एल्बम में इ खुद गवलें भी बाड़ें आ साथे साथ अभिनय भी कइले हउवन । इनकर एगो गाना «भारत को बचाना ही होगा मोदी को लाना ही होगा» काफी प्रसिद्ध भइल रहे जेकर गायक सुमित बाबा रहलें । आ एगो अउरी गाना ''डी जे वाला भाई करा भोल्युम हाई'' जवना के गायिका रहली देवी, इहो गाना सुपर हिट भइल रहे। इनका संगीत में अब तकले भोजपुरी फिल्म जगत के सारा कलाकार लो काम कइले बा, आ हिंदी जगत के भी लगभग सारा बड़का गायक लो गीत गवले बा । जइसे कुमार सानु, [[उदित नारायण झा]], सपना अवस्थी, साधना सरगम, विनोद राठोर, अनूप जलोटा, अनुराधा पौडवाल, रूप कुमार राठोर, पवन सिंह, इन्दू सोनाली, रितेश पांडे, अरविंद अकेला कल्लू, प्रमोद प्रेमी यादव, राकेश मिश्रा, खुशबू जैन, अदिति राज, विपिन सचदेवा, कल्पना पटवारी, मोहन राठौर, अलका याग्निक, [[मनोज तिवारी]], शाहिद माल्या, शबाब साबरी, संचिति सकट, अलोक कुमार, पामेला जैन आदि । == अवार्ड आ इनाम == राव के 2014 में दर्शनिक मुंबई प्रेस मीडिया 2012 के बेस्ट म्यूजिक डाइरेक्टर के अवार्ड दिहल गइल।<ref>{{cite news|title=Best Music Director of The Year 2012: IndiaEvery.in |url=http://www.jogira.com/damodar-raao-get-best-composer-award/|accessdate=10 March 2015}}</ref> भोजपुरी फिलिम ''मजनू मोटरवाला'' खातिर उनकरा के आपकी आवाज़ फाउंडेशन द्वारा बेस्ट म्यूजिक डाइरेक्टर आ मुंबई गौरव पुरस्कार 2014 से सम्मानित कइल जा चुकल बाटे।<ref>{{cite news|title=Best Music Director of The Year 2013: IndiaEvery.in|url=http://kerala.indiaeveryday.in/gallery/riyaz-khan/19.htm|date=27 December 2014|archive-date=2 April 2015|access-date=8 March 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150402173223/http://kerala.indiaeveryday.in/gallery/riyaz-khan/19.htm|url-status=dead}}</ref> 2016 में मुंबई के दर्शनिक समाचारपत्र आ एवरशाइन मित्रमंडल द्वारा उनकरा के छत्रपति शिवाजी गौरव पुरस्कार दिहल गइल।<ref>{{cite news|title=दामोदर राव को छत्रपति शिवाजी गौरव अवार्ड: pressnote.in |url=http://www.pressnote.in/Bolly-wood-news_325965.html|accessdate=10 March 2015}}</ref> अक्टूबर 2016 तक राव 50 गो फिल्मी आ भक्ति संगीत एल्बम में म्यूजिक दे के एगो उल्लेख जोग उपलब्धि हासिल कइले बाड़न। एह एल्बमन में कई प्रसिद्ध गायकन के गावल गीत शामिल बाड़ें।<ref>{{cite news|title=damodar-rao-make-record-of-50-albums-in-this-navratr: arrechintu.com |url=https://www.arrechintu.com/bhojpuri/damodar-rao-make-record-of-50-albums-in-this-navratri/|archive-url=https://web.archive.org/web/20170413235413/https://www.arrechintu.com/bhojpuri/damodar-rao-make-record-of-50-albums-in-this-navratri/|url-status=usurped|archive-date=13 April 2017|accessdate=12 April 2017}}</ref> == संदर्भ == {{reflist}} [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:संगीतकार]] [[श्रेणी:1977 में जनम]] {{Singer-stub}} bgqv3vkj270uvo8oe0ot0bzi4l364qo अकबर II 0 36263 800031 391874 2026-07-14T13:23:38Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल 800031 wikitext text/x-wiki {{Mughal rulers}} '''अकबर II''' चाहे '''अकबर शाह द्वितीय''' 1806 से 1837 तक [[मुगल राज|मुगल साम्राज्य]] के उन्नइसवाँ बादशाह रहलन। ऊ [[शाह आलम द्वितीय]] के दुसरा बेटा आ [[बहादुर शाह द्वितीय]] के पिता रहलें। बाद में बहादुर शाह द्वितीय उनकर उत्तराधिकारी बनलन आ ईहे बहादुरशाह 'ज़फ़र' मुग़लिया राज के आखिरी बादशाह भइलन। अकबर शाह द्वितीय नाँव भर के बादशाह रहलन आ असल राजनीतिक शक्ति बहुत सीमित रहे, काहे कि ओह समय [[ईस्ट इंडिया कंपनी]] के जरिये से भारत में ब्रिटिश प्रभाव लगातार बढ़ते जा रहल रहे। ऊ [[राममोहन राय]] के ब्रिटेन में अपना राजदूत के रूप में भेजलें आ उनकरा के "राजा" के उपाधि दिहलें। उनहीं के शासनकाल में 1835 में ईस्ट इंडिया कंपनी अपना के मुगल सम्राट के अधीन बतावल बंद कइ दिहलस। एकरे साथे-साथ कंपनी सम्राट के नाम पर सिक्का जारी करे के परंपरा खतम कइ दिहलस आ सिक्कन पर लिखल फ़ारसी लेखवो हटा दिहल गइल। {{clear}} {{भारत-इति-आधार}} [[श्रेणी:मुगल बंस]] [[श्रेणी:मुगल साम्राज्य]] st4zmfkk9c3fev67zjyt2qai9i15wdo मोटू पतलू 0 47508 800034 799514 2026-07-14T15:43:22Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल 800034 wikitext text/x-wiki {{Infobox television | show_name = Motu Patlu | image = Motu Patlu official logo.png | caption = धारावाहिक के टाइटिल रोल वाला ''मोटू'' आ ''पतलू'' | genre = कॉमेडी, | creator = कृपाशंकर भारद्वाज | developer = कॉसमोस-[[माया डिजिटल स्टूडियोज|माया]]<ref name="Milligan 2016"/> | writer = नीरज विक्रम | director = सुहास कादव<ref name="motupatlu" /> | creative_director = रणंजॉय चक्रवर्ती | starring = मोटू, पतलू, जॉन दि डॉन, घसीटा राम, डाक्टर झटका, इंस्पेक्टर चिंगम | voices = सौरव चक्रवर्ती<br>ओमी शर्मा<br>संकल्प<br>ब्रायन डी कोस्टा<br>राजा<br>रेनू शारदा<br>विकाश कुमार | theme_music_composer = संदेश शांडिल्य<ref name=motupatlu>{{cite web|title=Nickelodeon presents home-grown animated show 'Motu Patlu by Cosmos Entertainment/Maya Digital Studios|url=http://www.bollywoodtrade.com/trade-news/nickelodeon-presents-home-grown-animated-show-motu-patlu-by-maya-digital-studios/df6d125e-728e-4532-a742-d81f6b192a85/index.htm|publisher=Bollywoodtrade.com|accessdate=1 January 2013}}</ref> | opentheme = "मोटू और पतलू की जोड़ी" | endtheme = "मोटू और पतलू की जोड़ी" | composer = संदेश शांडिल्य | country = [[भारत]] | language = [[हिंदी भाषा|हिंदी]]<br>[[अंग्रेजी]]<br>सिंहल<br>तेलुगु<br>तमिल<br>मलयालम<br>कन्नड़<br>तुलू<br>बंगाली | num_seasons = 4 | num_episodes = 262 | list_episodes = | executive_producer = अनु सिक्का | producer = दीपा साही<br>अनीस मेहता | location = | cinematography = | editor = | camera = | runtime = 10–11 मिनट (एक एपिसोड) | company = कॉसमॉस एंटरटेनमेंट, सिंगापुर | distributor = कॉसमॉस एंटरटेनमेंट, सिंगापुर | audio_format = [[डाॅल्बी डिजिटल]] | first_run = {{Start date|2012|10|16|df=yes}} | first_aired = {{Start date|2012|10|16|df=yes}} | last_aired = अबतक | preceded_by = | followed_by = | related = | website = | website_title = | production_website = {{url|http://www.cosmoa-maya.com}} | channel = [[निकेलोडियन इंडिया|निकेलोडियन]]<br>निक एचडी }} '''''मोटू पतलू''''' एक ठो भारतीय एनीमेशन सीरीज बाटे। पारिवारिक भा छोट लड़िकन के कार्टून सीरीज हवे। ई निक टीवी पर देखावल जाला। मूल रूप से [[हिंदी भाषा|हिंदी]]में बनल ई कार्टून वर्तमान में [[अंग्रेजी]] के सामिल क के कुल नौ गो [[भारतीय भाषा]] सभ में देखावल जा रहल बाटे। एह टीवी सीरीज के सुरुआत निकेलोडियन आ मीडियाकॉर्प वसंतम के सहजोग से भइल। सीरीज के प्रोड्यूसर कोसमोस-माया बा।<ref name="Milligan 2016"/> ई सीरीज मूल रूप से ''लोटपोट'' नाँव के पत्रिका में छपे वाली कॉमिक स्ट्रिप के टीवी एनीमेशन रूपांतर हवे।<ref>{{Cite web |date=2022-11-12 |title=Storyboard18: Catching up with Motu Patlu ahead of Children's Day |url=https://www.cnbctv18.com/storyboard18/storyboard18-catching-up-with-motu-patlu-ahead-of-childrens-day-15152361.htm |access-date=2022-11-14 |website=cnbctv18.com |language=en}}</ref> एकर सुरुआत 16 अक्टूबर 2012 के भइल, पहिला एपिसोड रहल "जॉन बनेगा डॉन"। एह शो में दू गो दोस्त मोटू आ पतलू लोग मुख्य पात्र हवे जे एगो काल्पनिक शहर फुरफुरी नगर में रहे ला; इनहन लोग के हरकत काफी मजेदार होला। सीरीज के डाइरेक्टर सुहास कादव बाड़ें आ थीम के म्यूजिक डाइरेक्टर संदेश शांडिल्य हवें। प्रोड्यूसर दीपा साही आ आशीष जेएस मेहता बा लोग। गाना "''मोटू और पतलू की जोड़ी''" के गायक सुखविंदर सिंह बाड़ें।<ref name="motupatlu" /> ई लइकन के टीवी शो सभ में भारत के सभसे पापुलर शो बाटे।<ref name="Milligan 2016">{{cite web | last=Milligan | first=Mercedes | title=Cosmos-Maya Leads Regional Animation Production | website=Animation Magazine | date=19 मई 2016 | url=http://www.animationmagazine.net/tv/cosmos-maya-leads-regional-animation-production/ | accessdate=16 नवंबर 2016}}</ref> == कहानी == सीरीज के हर एपिसोड के कहानी मोटू आ पतलू नाँव के दू गो दोस्त लोग के इर्द-गिर्द रहे ले जे लोग फुरफुरी नगर के निवासी हवे।<ref>{{cite web|title=living in|url=http://timesofindia.indiatimes.com/tv/programmes/motu-patlu/params/tvprogramme/programmeid-30000000549774048|accessdate=29 March 2017}}</ref> कहानी अकसरहा अइसन होखे ले कि दुनों दोस्त अपना के हँसी आवे लायक तरीका से कौनों न कौनों मुसीबत में डाल लेला लोग आ ओह मुसीबत से बस भाग-भरोसे कौनों तरीका से बच जाला। मोटू के पसंदीदा पकवान "समोसा" हवे आ ऊ शहर के चायवाला के दुकान से हमेशा समोसा चोरी करे के प्लान बनावे लें जे पूरा शहर में सभसे नीमन समोसा बनावे ला। समोसा खाए के बाद मोटू के शरीर में कई गुना ताकत बढ़ जाला। दुनों दोस्त लोग में मोटूए अक्सर समस्या खड़ा करे लें आ फँस जाए पर पतलू के कोसिस से लोग उबर पावे ला। कभी कभार अउरी बाकी पात्र घसीटाराम, डाक्टर झटका, आ चिंगम सर भी कहानी के हिस्सा के रूप में जुड़ जाला। डाक्टर झटका एगो अइसन बैज्ञानिक के रूप में देखावल गइल हवें जिनकर बनावल गैजेट आ औजार अक्सरहा या त फेल हो जालें भा कवनों मुसीबत खड़ा कर देलें, घसीटाराम झटका के तारीफी करे वाला उनके दोस्त हवें। कहानी में मुख्य विलेन "जॉन दि डॉन" हवें जिनके दू गो मंदबुद्धी सहजोगी नंबर वन आ नंबर टू हवें सऽ। जॉन अपना के डॉन बने के कोसिस करे ला, हर बेर मोटू आ पतलू मिल के ओकरा प्लान के फेल क देलें लोग। == किरदार == === मोटू === मोटू, पतलू के साथै एह सीरिज के हीरो हवें। मोटू के नाँव ''मोटू'' एह कारन परल हवे काहें से की ऊ गोल मटोल आ मोट बाड़ें। लाल रंग के कमीज पहिरे लें आ मोटू के खाना बहुत पसंद हवे। ओहू में समोसा इनके सभसे ढेर पसंद हवे आ सभ काम छोड़ के समोसा देखते ई ओही पर टूटी परे लें। मोटू के दिमाग काम ना करे ला जब इनके भूख लागल होखे। गुस्सा आवे आ समोसा खा लेवे के बाद मोटू के ताकत कई गुना बढ़ जाला। === पतलू === पतलू, नाँव अनुसार, एगो पातर आदमी हवें। ई एह सीरियल में सभसे बुद्धिमान ब्यक्ति के रूप में देखावल गइल बाने। अक्सर मोटू आ पतलू दुनों जाना जब मुसीबत में फँसे ला तब दिमाग इस्तेमाल करे के काम पतलू करे लें। आमतौर पर पतलू के इहे बिचार रहे ला कि कौनों किसिम के मुसीबत से लम्मे रहल जाय बाकी मोटू के दोस्ती में अक्सर उनके मोटू के मदद करे के परे ला। पतलू के समोसा एकदम पसंद ना हवे। इनके अखबार पढ़ल नीक लागे ला। पतलू के भेसभूसा में पीयर रंग के ट्यूनिक आ लाल रंग के पैजामा रहे ला। ई गोल फ्रेम वाला चश्मा लगावे लें। === इंस्पेक्टर चिंगम === चिंगम सर पुलिस इंस्पेक्टर हवें। ऊ अइसन माने लें कि कौनों क्रिमिनल उनसे बच ना सके ला, हालाँकि, ऊ हमेशा अपराधी सभ के मोटू-पतलू के मदद से पकड़ पावें लें। ऊ एह बात खातिर अपना पर बहुत घमंड करे लें कि उनसे कौनों क्रिमिनल ना बच पावे लें। === डाक्टर झटका === डाक्टर झटका एगो साइंटिस्ट (बैज्ञानिक) हवें आ किसिम किसिम के आबिस्कार करत रहे लें। उनके आबिस्कार सभ बिचित्र होला बाकी कब्बो बहुत परभाशाली ना होला आ अक्सरहा एह आबिस्कार सभ के कारन झंझटे पैदा होला, कुछ गड़बड़ी जरूर हो जाला। डॉ. झटका एगो पीयर रंग के उड़े वाली कार में चलें लें। हरियर रंग के बुशर्ट, बैंगनी टाई आ नीला रंग के जींस पहिरे लें। === घसीटा राम === घसीटा राम के बंगाली लहजा वाला कैरेक्टर के रूप में देखावल गइल बा आ ई हर एक काम खाती कहें लें कि "(एह काम में) उनुके बीस साल के एक्सपीरिएंस बा", हालाँकि उनके ई अनुभव कौनों ख़ास कामे ना आवे ला। इनके नीला ट्यूनिक, बैंगनी धोती आ गहिरा भूअर कमरबंद आ एही रंग के जूता में देखावल गइल बा। {{clear}} == इहो देखल जाय == * [[मोटू पतलू: किंग ऑफ़ किंग्स]] — एही किरदार पर आधारित एनीमेशन फिलिम * [[छोटा भीम]] * [[माइटी राजू]] * [[शिवा (कार्टून सिरीज)]] * [[पॉ पेट्रोल]] == संदर्भ == {{Reflist|35em}} [[श्रेणी:भारतीय एनीमेटेड टीवी सिरीज]] [[श्रेणी:निकेलोडियन इंडिया]] {{tv-prog-stub}} 6bku9psccmcxwwych4fnoe4qy9nec52 तारणपंथ 0 52568 800030 800028 2026-07-14T13:13:30Z SM7 3953 फोटो जोड़ल गइल+साइडबॉक्स जोड़ल गइल 800030 wikitext text/x-wiki {{Infobox religious group | group = तारण पंथ | flag = | flag_caption = | flag_size = | image = | image_caption = | image_size = | population = | founder = [[तारण स्वामी]] | regions = [[सेंट्रल भारत]] | tablehdr = 20,000-100,000 | region1 = | pop1 = | ref1 = | region2 = | pop2 = | ref2 = | region3 = | pop3 = | ref3 = | religions = [[दिगंबर जैन]] | scriptures = | languages = | related-c = | website = | notes = }} '''तारणपंथ''' [[जैन धर्म]] के [[दिगंबर जैन|दिगंबर शाखा]] के एगो पंथ बा। एकर संस्थापक संत [[तारण स्वामी]] रहलन जे आज के बुंदेलखंड वाला इलाका में लगभग 1505 ईस्वी के आसपास के समय में एह पंथ के अस्थापना कइलन।<ref>Smarika, Sarva Dharma Sammelan, 1974, Taran Taran Samaj, Jabalpur</ref> एह पंथ के माने वाला लोग के '''तारण पंथी''' कहल जाला। == तारण स्वामी == तारण स्वामी जैन धर्म के एगो धार्मिक गुरु आ एह तारण पंथ के संस्थापक रहलें। ऊ 15वीं सदी में मध्य भारत, आज्काल्ह के बुंदेलखंड के इलाका, में रहत रहलें। परंपरा अनुसार जवन जीवनी बतावल जाला, ओकरे अनुसार, ऊ दिगंबर जैन मत के रहस्यवादी परंपरा से जुड़ल रहलें। एकरा साथे उनकरा के धार्मिक अनुष्ठान में सुधार करे वाला गुरु भी मानल जाला। अइसन एह कारन से कि ऊ भट्टारक लोगन के धार्मिक अधिकार के स्वीकार ना कइलें आ मूर्ति पूजा के बजाय अनाकार उपासना आ आंतरिक आत्मबोध पर बेसी जोर दिहलें। तारण स्वामी के 14 गो ग्रंथ लिखे के श्रेय दिहल जाला। == इतिहास== {{Jainism}} [[File:NisaiJiBina.jpg|thumb|left|190px|निसाई जी मंदिर, ताराचंद मल्लुसाव के बनावावल, 1817]] तारण स्वामी के निधन के बाद तारण पंथ के शुरुआती इतिहास बहुत साफ़ नइखे। ''नाम माला'' नाँव के एगो ग्रंथ में लगभग 2,000 लोगन के नाँव गिनावल गइल बाटे, बाकिर एह लिस्ट के असल महत्व अबहियों साफ़ नइखे। मौखिक परंपरा के हिसाब से, तारण स्वामी के चेला लोग अलग-अलग वर्ग आ जाति से रहलें। एहमें जैन आ गैर-जैन दुनो समुदाय के लोग शामिल रहल। कुछ चेला लोग त मुस्लिम पृष्ठभूमि से भी आइल रहल। लिखित स्रोतन के कमी के कारण अबले केहू विद्वान तारण पंथ के शुरुआती इतिहास के व्यवस्थित रूप से तैयार करे में सफल नइखे भइल। एह पंथ के धार्मिक संगठन के स्वरूप पूरा तरीका से किलियर नइखे। कुछ अनुयायी निसाईजी मंदिर से जुड़ल रहलें। एह पंथ में साधु-संन्यासी (मुनि) नइखन, हालाँकि कुछ ब्रह्मचारी आ ब्रह्मचारिणी गृहस्थ जीवन में रहके ब्रह्मचर्य के पालन करे लें। आज तारण पंथ के अधिकांश अनुयायी बुंदेलखंड क्षेत्र के छह व्यापारी जातियन से आवे लें। एहमें से समैया, दोसाखे आ गुलालारे मूल रूप से मूर्तिपूजक जैन समुदाय से जुड़ल रहलें, जबकि असेठी, अयोध्यावासी आ चरनगर मूल रूप से वैष्णव हिंदू समुदाय से आइल रहलें। अलग-अलग अनुमान के अनुसार, तारण पंथ के अनुयायियन के संख्या लगभग 20,000 से 1,00,000 के बीच बा। 1989 में आर. समैया के अनुसार एह पंथ के 131 गो मंदिर रहल आ अनुयायियन के संख्या लगभग 20,000 रहे। आज अधिकांश अनुयायी मध्य प्रदेश में रहेलें, जबकि कुछ लोग दक्खिन उत्तर प्रदेश आ उत्तर-पच्छिम महाराष्ट्र में भी बसल बा। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:जैन धर्म]] {{जैन-आधार}} 71yeqv000mrfmsvfyvhvd9ycj875qk7 दिमाग 0 61570 800052 754249 2026-07-14T21:07:19Z SM7 3953 SM7 पन्ना [[माथा]] के [[दिमाग]] पर अनुप्रेषण के ऊपर स्थानांतरण कइलें: पेज मूव वापसी 754249 wikitext text/x-wiki '''माथा''' (हिंदी: मस्तिष्क, अंग्रेजी: ब्रेन, Brain) देह के एगो अंग होला जे सगरी वर्टीब्रेट जंतु सभ में आ ज्यादातर इन्वर्टीब्रेट जंतु सभ में [[नर्वस सिस्टम]] के केंद्र के रूप में काम करे ला। माथा, '''कपार''' में मौजूद होला आ एह में बहुत भारी संख्या में न्यूरान होखे लें जे सिनाप्सीज के जरिये सरीर के बाकी हिस्सा से जुड़ल होखे लें। दिमाग, जंतु सभ में, देखे-सुने वाला अंग, मने की [[संबेदी अंग]] सभ के नगीचे मौजूद होला। भौतिक रूप से एकर मुख्य काम होला शरीर के बाकी सगरो अंग पर कंट्रोल रखल। {{anatomy-stub}} 0z8zgh7a75fnt2oiyegfidwrmkzzpkl 800054 800052 2026-07-14T21:08:40Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 800054 wikitext text/x-wiki '''दिमाग''' (हिंदी: मस्तिष्क, अंग्रेजी: ब्रेन, Brain) देह के एगो अंग होला जे सगरी ''[[वर्टीब्रेट]]'' जंतु सभ में आ ज्यादातर ''[[इन्वर्टीब्रेट]]'' जंतु सभ में [[नर्वस सिस्टम]] के केंद्र के रूप में काम करे ला। दिमाग, '''कपार''' में मौजूद होला आ एह में बहुत भारी संख्या में न्यूरान होखे लें जे सिनाप्सीज के जरिये सरीर के बाकी हिस्सा से जुड़ल होखे लें। दिमाग, जंतु सभ में, देखे-सुने वाला अंग, मने की [[संबेदी अंग]] सभ के नगीचे मौजूद होला। भौतिक रूप से एकर मुख्य काम होला शरीर के बाकी सगरो अंग पर कंट्रोल रखल। {{anatomy-stub}} fuf23vtz3g3mz7rxi7ruzf3c5osmj9k गूगल क्रोम 0 61640 800062 799772 2026-07-15T03:19:52Z SM7 3953 अंग्रेजी नाँव 800062 wikitext text/x-wiki {{Infobox software | name = गूगल क्रोम | logo = Google Chrome.svg | screenshot = | caption = Google Chrome running on [[Windows 11]] | developer = [[गूगल]] | released = {{Multiple releases |branch1=Windows XP|version1=Beta|date1={{start date and age|2008|09|02}} |branch2=Windows XP|version2=1.0|date2={{start date and age|2008|12|11}} |branch3=macOS, Linux|version3=Preview|date3={{start date and age|2009|06|04}} |branch4=macOS, Linux|version4=Beta|date4={{start date and age|2009|12|08}} |branch5=Multi&shy;platform|version5=5.0|date5={{start date and age|2010|05|25}} }} | ver layout = stacked | latest release version = | programming language = [[C (programming language)|C]], [[C++]], [[Assembly language|Assembly]], [[HTML]], [[Java (programming language)|Java]] (Android app only), [[JavaScript]], [[Python (programming language)|Python]]<ref>{{Cite web |title=Chromium (Google Chrome) |url=https://www.ohloh.net/p/chrome/analyses/latest |url-status=dead |access-date=February 8, 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120421031445/https://www.ohloh.net/p/chrome/analyses/latest |archive-date=April 21, 2012 |website=Ohloh.net}}</ref><ref>{{cite web |url=https://chromium.googlesource.com/chromium/src/+/master/styleguide/styleguide.md |title=Chromium coding style |author=<!--Not stated--> |website=Google Open Source |access-date=March 29, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.lextrait.com/Vincent/implementations.html |title=The Programming Languages Beacon, v10.0 |first=Vincent |last=Lextrait |date=January 2010 |access-date=March 14, 2010 |url-status=dead |archive-url=https://archive.today/20120530/http://www.lextrait.com/Vincent/implementations.html |archive-date=May 30, 2012 }}</ref> | operating system = {{Plainlist| * [[Android Oreo]] or later<ref>{{cite web |url=https://support.google.com/chrome/a/answer/7679408?hl=en |title=Chrome Enterprise and Education release notes |website=[[Google Groups]] |date=October 25, 2022 |access-date=October 27, 2022}}</ref> * [[ChromeOS]] * [[iOS 15]] or later<ref name="iOSlatest">{{cite web| url = https://apps.apple.com/us/app/google-chrome/id535886823 | title = Google Chrome (iOS)| date = May 16, 2023}}</ref> * [[Linux]] * [[macOS Catalina|macOS 10.15]] or later * [[Windows 10]] or later }} | included with = {{Plainlist| * [[Android Oreo]] or later * [[ChromeOS]] }} | engines = [[Blink (browser engine)|Blink]] ([[WebKit]] on iOS), [[V8 JavaScript engine]] | platform = [[IA-32]], [[x86-64]], [[ARMv7]], [[ARMv8-A]] | language count = 47 | language footnote = <ref>{{Cite web |url=https://support.google.com/googleplay/android-developer/table/4419860? |title=Supported languages |website=Google Play Console Help |access-date=December 18, 2015}}</ref> | language = | genre = [[Web browser]], [[mobile browser]] | license = [[Proprietary software|Proprietary]] [[freeware]], based on open source components<ref name=TOS>{{Cite web|url=https://www.google.com/intl/en/chrome/terms/|title=Google Chrome and Chrome OS Additional Terms of Service|website=www.google.com}}</ref><ref group=note>Chrome's [[WebKit]] & [[Blink (browser engine)|Blink]] layout engines and its [[V8 (JavaScript engine)|V8 JavaScript engine]] are each [[free and open-source software]], while its other components are each either open-source or [[Proprietary software|proprietary]]. However, section 9 of [https://www.google.com/intl/en/chrome/browser/privacy/eula_text.html Google Chrome's Terms of Service] designates the whole package as proprietary [[freeware]].</ref> | website = {{official URL}} }} '''गूगल क्रोम''' ({{Langx|en|Google Chrome}}) एगो [[फ्रीवेयर]] [[वेब ब्राउजर]] बा जे [[गूगल]] कंपनी द्वारा डेवलप कइल गइल बा। गूगल क्रोम क्रॉस-प्लेटफॉर्म वेब ब्राउज़र हवे। एकर शुरुआत सितंबर 2008 में [[माइक्रोसॉफ्ट विंडोज]] खातिर कइल गइल रहे। एकरा के Apple WebKit आ Mozilla Firefox के मुक्त सॉफ्टवेयर घटकन के आधार पर बनावल गइल रहे। बाद में एकर संस्करण Linux, macOS, iOS, iPadOS आ [[एंड्रॉइड]] खातिर भी जारी कइल गइल। [[एंड्रॉइड|एंड्रॉयड डिवाइसन]] में आज ई डिफ़ॉल्ट वेब ब्राउज़र हवे। ChromeOS के मुख्य हिस्सा भी गूगल क्रोम हवे, जहाँ ई वेब एप्लिकेशन चलावे के मंच के रूप में काम करेला। गूगल क्रोम के अधिकांश स्रोत कोड क्रोमियम नाँव के के गूगल के फ्री आ [[ओपन सोर्स]] सॉफ्टवेयर परियोजना से आवेला। हालाँकि, गूगल क्रोम खुद फ्री बाकी प्रोप्राइटरी सॉफ्टवेयर के रूप में लाइसेंस वाला बा। शुरुआत में गूगल क्रोम में WebKit के रेंडरिंग इंजन के इस्तमाल कइल जात रहे। बाद में गूगल एकर आधार पर Blink नाम के नया रेंडरिंग इंजन बिकसित कइलस। 2017 से iOS के छोड़के गूगल क्रोम के लगभग सभे संस्करण Blink इंजन के इस्तमाल कर रहल बाड़ें। {{Clear}} ==नोट== <references group="note"/> ==संदर्भ== {{Reflist}} [[श्रेणी:वेब ब्राउजर]] [[श्रेणी:गूगल|क्रोम]] {{इंटरनेट-आधार}} sxkbobv4j3m5pnc1eogjp2oszp3s69u नौगढ़, सिद्धार्थनगर 0 99729 800033 797796 2026-07-14T15:38:31Z SM7 3953 +हैटनोट 800033 wikitext text/x-wiki {{about|उत्तर प्रदेश के शहर|नेपाल में एही नाँव के शहर|भैरहवा{{!}}सिद्धार्थनगर}} {{Infobox settlement | name = सिद्धार्थनगर | other_name = नौगढ़ | nickname = | settlement_type = कसबा | image_skyline = | image_alt = | image_caption = | pushpin_map = India Uttar Pradesh#India | pushpin_label_position = right | pushpin_map_alt = | pushpin_map_caption = उत्तर प्रदेश में लोकेशन | coordinates = {{coord|27.300501|N|83.094498|E|display=inline,title}} | subdivision_type = देश | subdivision_name = {{flag|भारत}} | subdivision_type1 = [[भारत के राज्य|राज्य]] | subdivision_name1 = [[उत्तर प्रदेश]] | subdivision_type2 = [[भारत के जिला सभ के लिस्ट|जिला]] | subdivision_name2 = [[सिद्धार्थनगर जिला|सिद्धार्थ नगर]] | established_title = <!-- Established --> | established_date = | government_type = डेमोक्रेसी | governing_body = नगर पालिका | leader_title3 = जिला मजिस्ट्रेट | leader_name3 = | unit_pref = Metric | area_footnotes = | area_rank = | area_total_km2 = | elevation_foot = | elevation_m = | population_total = 25,422 | population_as_of = 2011 | population_rank = | population_density_km2 = auto | population_demonym = | population_footnotes = | demographics_type1 = भाषा | demographics1_title1 = ऑफिशियल | demographics1_info1 = हिंदी | demographics1_title2 = लोकल | demographics1_info2 = [[भोजपुरी]], [[अवधी भाषा]] | timezone1 = [[भारतीय मानक समय|IST]] | utc_offset1 = +5:30 | postal_code_type = [[पिनकोड]] | postal_code = 272207 | area_code_type = टेलीफोन कोड | area_code = 05544 | registration_plate = UP-55 | blank1_name_sec1 = नगीचे के बड़ शहर | blank1_info_sec1 = [[गोरखपुर]], [[बस्ती]] | website = {{URL|https://siddharthnagar.nic.in/}} | footnotes = | official_name = }} '''नौगढ़''', जेकर ऑफिशियल नाँव '''सिद्धार्थ नगर''' ह, उत्तर प्रदेश के [[सिद्धार्थनगर जिला]] में एगो कस्बा बाटे। ई शहर एह जिला क मुख्यालयो हवे। एही नाँव के तहसील आ ब्लॉक के मुख्यालयो हवे। शहर के वर्तमान नाँव सिद्धार्थनगर [[गौतम बुद्ध]] के बचपन के नाँव सिद्धार्थ के चलते धराइल ह। एहिजा से 22 किलोमीटर उत्तर में [[पिपरहवा]] (कपिलवस्तु) नाँव के जगह पर प्राचीन स्तूप बाटे जेकरा के मानल जाला कि ई गौतम बुद्ध के पिता महाराज शुद्धोदन के राजधानी रहल। एही पुरातात्विक महत्व के चलते एह शहर के नाँव सिद्धार्थनगर रखल गइल। गोरखपुर-बढ़नी-गोंडा लाइन पर नौगढ़ (अब [[सिद्धार्थ नगर रेलवे स्टेशन|सिद्धार्थनगर रेलवे स्टेशन]]) एगो रेलवे टीशन बाटे। सभसे नगीचे के हवाई अड्डा गोरखपुर में बा। [[गोरखपुर]] से ई शहर करीबन 100 किलोमीटर उत्तर-पच्छिम में पड़े ला। ==मेडिकल कॉलेज == माधव प्रसाद त्रिपाठी मेडिकल कॉलेज आ अस्पताल, सिद्धार्थ नगर के स्थापना 2021 में उत्तर प्रदेश सरकार द्वारा कइल गइल।<ref name="mptmc" /> 25 अक्टूबर २०२१ के एकर उद्घाटन प्रधानमंत्री नरेंद्र मोदी, ऑनलाइन बीडियोकान्फ्रेंसिंग के माध्यम से कइलेन।<ref>{{cite web |title=प्रधानमंत्री श्री नरेन्द्र मोदी ने उत्तरप्रदेश में सिद्धार्थ नगर के माधव प्रसाद त्रिपाठी मेडिकल कॉलेज सहित प्रदेश के नौ मेडिकल कॉलेजों का उद्घाटन किया |url=https://www.pib.gov.in/PressReleasePage.aspx?PRID=1766288&reg=48&lang=2 |website=pib.gov.in |publisher=भारत सरकार |access-date=14 जून 2026 |language=hi |format=प्रेस रिलीज |date=25 अक्टूबर 2021 |url-status=live}}</ref> एह संस्था के मकसद समाज के प्रति जिम्मेदार आ सक्षम डॉक्टर तैयार कइल, सिद्धार्थनगर आ आसपास के इलाका में उच्च स्तरीय इलाज उपलब्ध करावल आ राज्य में डॉक्टरन के कमी घटावल हवे।<ref name="mptmc" /> ई कॉलेज उत्तर–पूर्वी उत्तर प्रदेश में स्थित बा आ [[अटल बिहारी वाजपेयी मेडिकल यूनिवर्सिटी, लखनऊ]] से संबद्ध बा। एमबीबीएस में दाखिला NEET-UG के मेरिट के आधार पर होला। अस्पताल 350 बेड वाला बा, जहाँ ब्लड बैंक, BSL लैब आ जरूरी चिकित्सीय सुविधा उपलब्ध बा। इहाँ आपातकालीन, ओपीडी, भर्ती, डे-केयर, लैब आ इमेजिंग सेवा मिलेला। ओपीडी सेवा सोमवार से शनिवार रोजाना पूरा समय चलेला।<ref name="mptmc">{{cite web |title=About {{!}}{{!}} MPTMC |url=https://www.asmcsiddharthnagar.ac.in/Welcome/about |website=asmcsiddharthnagar.ac.in}}</ref> {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} [[श्रेणी:सिद्धार्थनगर जिला]] [[श्रेणी:उत्तर प्रदेश के शहर आ कस्बा]] [[श्रेणी:पूर्वांचल के शहर]] amcrc41sxv28ppexc4wlcqre9bpo4re विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२६/जुलाई 4 101100 800043 800019 2026-07-14T19:21:32Z NeechalBOT 7874 statistics 800043 wikitext text/x-wiki <!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%" |- ! Date(Time) ! Pages ! Articles ! Edits ! Users ! Files ! Activeusers {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१-७-२०२६ |Pages = 81892 |dPages = 4 |Articles = 9097 |dArticles = 0 |Edits = 795873 |dEdits = 9 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40208 |dUsers = 5 |Ausers = 57 |dAusers = -4 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =२-७-२०२६ |Pages = 81895 |dPages = 3 |Articles = 9097 |dArticles = 0 |Edits = 795882 |dEdits = 9 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40218 |dUsers = 10 |Ausers = 57 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =३-७-२०२६ |Pages = 81895 |dPages = 0 |Articles = 9097 |dArticles = 0 |Edits = 795890 |dEdits = 8 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40227 |dUsers = 9 |Ausers = 57 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =४-७-२०२६ |Pages = 81895 |dPages = 0 |Articles = 9096 |dArticles = -1 |Edits = 795904 |dEdits = 14 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40231 |dUsers = 4 |Ausers = 59 |dAusers = 2 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =५-७-२०२६ |Pages = 81902 |dPages = 7 |Articles = 9098 |dArticles = 2 |Edits = 795944 |dEdits = 40 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40236 |dUsers = 5 |Ausers = 59 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =६-७-२०२६ |Pages = 81907 |dPages = 5 |Articles = 9101 |dArticles = 3 |Edits = 796019 |dEdits = 75 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40240 |dUsers = 4 |Ausers = 59 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =७-७-२०२६ |Pages = 81916 |dPages = 9 |Articles = 9103 |dArticles = 2 |Edits = 796069 |dEdits = 50 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40248 |dUsers = 8 |Ausers = 63 |dAusers = 4 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =८-७-२०२६ |Pages = 81920 |dPages = 4 |Articles = 9104 |dArticles = 1 |Edits = 796087 |dEdits = 18 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40255 |dUsers = 7 |Ausers = 63 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =९-७-२०२६ |Pages = 81925 |dPages = 5 |Articles = 9106 |dArticles = 2 |Edits = 796126 |dEdits = 39 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40261 |dUsers = 6 |Ausers = 63 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१०-७-२०२६ |Pages = 81928 |dPages = 3 |Articles = 9109 |dArticles = 3 |Edits = 796172 |dEdits = 46 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40265 |dUsers = 4 |Ausers = 64 |dAusers = 1 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =११-७-२०२६ |Pages = 81931 |dPages = 3 |Articles = 9109 |dArticles = 0 |Edits = 796343 |dEdits = 171 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40270 |dUsers = 5 |Ausers = 64 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१२-७-२०२६ |Pages = 81937 |dPages = 6 |Articles = 9112 |dArticles = 3 |Edits = 796450 |dEdits = 107 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40277 |dUsers = 7 |Ausers = 64 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१३-७-२०२६ |Pages = 81962 |dPages = 25 |Articles = 9118 |dArticles = 6 |Edits = 796848 |dEdits = 398 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40283 |dUsers = 6 |Ausers = 66 |dAusers = 2 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१४-७-२०२६ |Pages = 81963 |dPages = 1 |Articles = 9118 |dArticles = 0 |Edits = 796951 |dEdits = 103 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40292 |dUsers = 9 |Ausers = 66 |dAusers = 0 }} <!---Place new stats here---> |} <!--- stats ends---> fkrsgbzhk4zye4eo2nzjxxcl2ghv3c2 यूपी 0 101176 800039 2026-07-14T16:55:47Z SM7 3953 पन्ना [[उत्तर प्रदेश]] पर अनुप्रेषित कइल गइल 800039 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[उत्तर प्रदेश]] fzewzxr6kt73n0v51g5d83tgdimsmx2 800040 800039 2026-07-14T16:56:18Z SM7 3953 Added {{[[:Template:R from initialism|R from initialism]]}} tag to redirect 800040 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[उत्तर प्रदेश]] {{Redirect category shell| {{R from initialism}} }} k7z8ten5lmimbzop8hs9hfw72uold5c होमो सैपियंस 0 101177 800047 2026-07-14T20:52:39Z SM7 3953 SM7 पन्ना [[होमो सैपियंस]] के [[होमो सेपियंस]] पर स्थानांतरण कइलें: हिज्जे सुधार (Misspelled: General, typo, etc.) 800047 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[होमो सेपियंस]] rfvb0le9qni1wcs92ltywpenxk0hfna माथा 0 101179 800053 2026-07-14T21:07:19Z SM7 3953 SM7 पन्ना [[माथा]] के [[दिमाग]] पर अनुप्रेषण के ऊपर स्थानांतरण कइलें: पेज मूव वापसी 800053 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[दिमाग]] jiz9fzbl1i19e4tm3hm8j6wxlhbej7s श्रेणी:मूलभूत बिसय लेख 14 101180 800056 2026-07-14T21:13:29Z SM7 3953 नई श्रेणी बनावल गइल 800056 wikitext text/x-wiki विकिपीडिया के [[:श्रेणी:मूलभूत बिसय|मूलभूत बिसय बर्गीकरण]] में आवे वाला लेख। [[श्रेणी:मूलभूत बिसय| ]] el6zx2r5j0ii7bwgl59hayx4alsjsyb सोनम वांगचुक 0 101181 800063 2026-07-15T03:35:33Z SM7 3953 अंग्रेजी से अनुबाद क के नया आधार लेख 800063 wikitext text/x-wiki '''सोनम वांगचुक''' ({{Langx|en|Sonam Wangchuk}}; जनम: 1 सितंबर 1966) भारतीय इंजीनियर, सामाजिक कार्यकर्ता, नवप्रवर्तक, शिक्षा सुधारक आ पर्यावरणविद् बाड़ें। ऊ स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख (SECMOL) के संस्थापक-निदेशक बाड़ें। एह संस्था के स्थापना 1988 में कुछ अइसन छात्रन द्वारा कइल गइल रहे, जे सोनम वांगचुक के अनुसार लद्दाख पर थोपल गइल शिक्षा व्यवस्था के पीड़ित रहलें। सोनम वांगचुक SECMOL कैंपस के डिजाइन करे खातिर भी प्रसिद्ध बाड़ें। ई पूरा कैंपस खाली भर [[सौर ऊर्जा]] पर चलेला आ एहमें खाना बनावे, रोशनी आ गरमाहट खातिर जीवाश्म ईंधन (फॉसिल फ्यूल) के तनिको इस्तमाल ना कइल जाला। सोनम वांगचुक के 1994 में शुरू भइल ''ऑपरेशन न्यू होप'' के शुरुआत में महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ई सरकार, गाँव के समुदाय आ नागरिक समाज के साझा पहल रहे, जेकर मकसद सरकारी इस्कूलन के शिक्षा बेवस्था में सुधार कइल रहे। वांगचुक चेवांग नोरफेल द्वारा बनावल गइल कृत्रिम हिमनद (आर्टिफिशियल ग्लेशियर) से प्रेरित भइलें। बाद में ऊ एकर आपन खुद के तरीका बिकसित कइलें, जे ''आइस स्तूपा'' टेकनीक के नाँव से जानल जाला। एह टेकनीक में जाड़ा के पानी के शंकु आकार के बर्फ के ढेर के रूप में जमा कइल जाला, ताकि बाद में, गर्मी के दिनन में जरूरत पड़ला पर ओकर इस्तमाल हो सके। सोनम वांगचुक [[लद्दाख]] के शिक्षा क्षेत्र, [[जलवायु]] से जुड़ल चुनौती आ लोकल समस्या सभ के इनोवेटिव समाधान खातिर ब्यापक रूप से सम्मानित भइल बाड़ें। 2025 तक उनकरा के करीबन 15 गो पुरस्कार आ अवार्ड मिल चुकल बाड़ें। एहमें [[रैमन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018), आईआईटी मंडी द्वारा दिहल गइल हिमालयी क्षेत्र के विशिष्ट प्रौद्योगिकीविद् (2018) के सम्मान, आ [[ग्लोबल अवॉर्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017) शामिल बाड़ें। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} == बाहरी कड़ी == * [https://www.secmol.org/ Official website] *[https://www.gqindia.com/magazine-story/sonam-wangchuk-saving-world-one-ice-stupa-time/ Sonam Wangchuk is saving the world one ice stupa at a time], at ''GQ (Indian edition)'' *[http://www.newsnation.in/article/154990-watch-live-exclusive-meet-real-life-phunsukh-wangdu-of-3-idiots-sonam-wangchuk.html Sonam Wangchuk's Interview] at ''News Nation'' *[http://www.tedxgateway.com/portfolio/sonam-wangchuk/ Education in India: Are students failing or the system?] at ''TED talk'' [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:1966 में जनम]] {{bio-stub}} scztypdzh7qk27iurv1pyx7hk6t3r4n 800064 800063 2026-07-15T03:40:56Z SM7 3953 ज्ञानसंदूक जोड़ल गइल 800064 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | honorific_prefix = | name = सोनम वांगचुक | honorific_suffix = | image = Sonam Wangchuk, 2017 (cropped).jpg | image_size = <!-- DISCOURAGED per WP:IMGSIZE. Use image_upright. --> | alt = | caption = 2017 में वांगचुक | native_name = | native_name_lang = | pronunciation = | birth_date = {{birth date and age|df=yes|1966|09|01}} | birth_place = [[आल्ची]], [[जम्मू अउरी काश्मीर (राज्य)|जम्मू अउरी काश्मीर]], भारत<br /> (अब [[लद्दाख]], भारत) | other_names = | education = | alma_mater = [[National Institute of Technology, Srinagar|NIT Srinagar]] ([[Bachelor of Technology|B.Tech.]])<br>[[Craterre|CRAterre]] | occupation = इंजीनियर, एजुकेटर | years_active = | era = | employer = | organization = [[Students' Educational and Cultural Movement of Ladakh]] | known_for = [[Ice Stupa]], [[SECMOL]], [[Ladakh#Media|Ladags Melong]], [[Operation New Hope]] | notable_works = <!-- produces label "Notable work"; may be overridden by |credits=, which produces label "Notable credit(s)"; or by |works=, which produces label "Works" --> | style = | television = | title = | movement = | boards = | spouse = [[Gitanjali J Angmo]]<ref name="BT">{{cite web | title=Innovator, national asset: Anand Mahindra on meeting real life ‘Phunsukh Wangdu’ | website=[[Business Today (India)|Business Today]] | date=7 April 2022 | url=https://www.businesstoday.in/trending/story/innovator-national-asset-anand-mahindra-on-meeting-real-life-phunsukh-wangdu-329073-2022-04-07 | access-date=30 September 2025}}</ref> | partner = <!-- (unmarried long-term partner) --> | children = | parents = <!-- overrides mother and father parameters --> | father = Sonam Wangyal <!-- please be careful with this as there may be another person with the same name --> | mother = Tsering Wangmo | family = | awards = [[ग्लोबल अवार्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017)<ref name="fp1">{{cite news|last1=Rana|first1=Nikita|title=World Environment Day 2017: Sonam Wangchuk's ice stupas ensure there's water in Ladakh|url=http://www.firstpost.com/living/world-environment-day-2017-sonam-wangchuks-ice-stupas-ensure-theres-water-in-ladakh-3504143.html|publisher=[[Firstpost]]|date=2 June 2017}}</ref><br /> [[Fred M. Packard Award]] (2016) <ref>{{Cite web|url=https://www.iucn.org/commissions/world-commission-protected-areas/about/awards/fred-packard-award-outstanding-service/packard-awardees|title=Packard Awardees|date=10 June 2020|website=IUCN}}</ref> <br />[[Rolex Awards for Enterprise]] (2016)<ref name="ht1"/><br />[[Real Heroes Award]] (2008)<br />[[Ashoka (non-profit organization)|Ashoka Fellowship for Social Entrepreneurship]] (2002)<ref name="Hindu List"/><br />[[रैमोन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018)<ref name="ashoka"/> | website = {{URL|www.secmol.org}} | module = | module2 = | module3 = | module4 = | module5 = | module6 = | signature = | signature_size = | signature_alt = | footnotes = }} '''सोनम वांगचुक''' ({{Langx|en|Sonam Wangchuk}}; जनम: 1 सितंबर 1966) भारतीय इंजीनियर, सामाजिक कार्यकर्ता, नवप्रवर्तक, शिक्षा सुधारक आ पर्यावरणविद् बाड़ें। ऊ स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख (SECMOL) के संस्थापक-निदेशक बाड़ें। एह संस्था के स्थापना 1988 में कुछ अइसन छात्रन द्वारा कइल गइल रहे, जे सोनम वांगचुक के अनुसार लद्दाख पर थोपल गइल शिक्षा व्यवस्था के पीड़ित रहलें। सोनम वांगचुक SECMOL कैंपस के डिजाइन करे खातिर भी प्रसिद्ध बाड़ें। ई पूरा कैंपस खाली भर [[सौर ऊर्जा]] पर चलेला आ एहमें खाना बनावे, रोशनी आ गरमाहट खातिर जीवाश्म ईंधन (फॉसिल फ्यूल) के तनिको इस्तमाल ना कइल जाला। सोनम वांगचुक के 1994 में शुरू भइल ''ऑपरेशन न्यू होप'' के शुरुआत में महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ई सरकार, गाँव के समुदाय आ नागरिक समाज के साझा पहल रहे, जेकर मकसद सरकारी इस्कूलन के शिक्षा बेवस्था में सुधार कइल रहे। वांगचुक चेवांग नोरफेल द्वारा बनावल गइल कृत्रिम हिमनद (आर्टिफिशियल ग्लेशियर) से प्रेरित भइलें। बाद में ऊ एकर आपन खुद के तरीका बिकसित कइलें, जे ''आइस स्तूपा'' टेकनीक के नाँव से जानल जाला। एह टेकनीक में जाड़ा के पानी के शंकु आकार के बर्फ के ढेर के रूप में जमा कइल जाला, ताकि बाद में, गर्मी के दिनन में जरूरत पड़ला पर ओकर इस्तमाल हो सके। सोनम वांगचुक [[लद्दाख]] के शिक्षा क्षेत्र, [[जलवायु]] से जुड़ल चुनौती आ लोकल समस्या सभ के इनोवेटिव समाधान खातिर ब्यापक रूप से सम्मानित भइल बाड़ें। 2025 तक उनकरा के करीबन 15 गो पुरस्कार आ अवार्ड मिल चुकल बाड़ें। एहमें [[रैमन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018), आईआईटी मंडी द्वारा दिहल गइल हिमालयी क्षेत्र के विशिष्ट प्रौद्योगिकीविद् (2018) के सम्मान, आ [[ग्लोबल अवॉर्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017) शामिल बाड़ें। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} == बाहरी कड़ी == * [https://www.secmol.org/ Official website] *[https://www.gqindia.com/magazine-story/sonam-wangchuk-saving-world-one-ice-stupa-time/ Sonam Wangchuk is saving the world one ice stupa at a time], at ''GQ (Indian edition)'' *[http://www.newsnation.in/article/154990-watch-live-exclusive-meet-real-life-phunsukh-wangdu-of-3-idiots-sonam-wangchuk.html Sonam Wangchuk's Interview] at ''News Nation'' *[http://www.tedxgateway.com/portfolio/sonam-wangchuk/ Education in India: Are students failing or the system?] at ''TED talk'' [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:1966 में जनम]] {{bio-stub}} sq6sxgqmgw1fdrdsh9s0612kn2877wx 800065 800064 2026-07-15T03:45:22Z SM7 3953 संदर्भ जोड़ल/सुधारल गइल 800065 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | honorific_prefix = | name = सोनम वांगचुक | honorific_suffix = | image = Sonam Wangchuk, 2017 (cropped).jpg | image_size = <!-- DISCOURAGED per WP:IMGSIZE. Use image_upright. --> | alt = | caption = 2017 में वांगचुक | native_name = | native_name_lang = | pronunciation = | birth_date = {{birth date and age|df=yes|1966|09|01}} | birth_place = [[आल्ची]], [[जम्मू अउरी काश्मीर (राज्य)|जम्मू अउरी काश्मीर]], भारत<br /> (अब [[लद्दाख]], भारत) | other_names = | education = | alma_mater = [[National Institute of Technology, Srinagar|NIT Srinagar]] ([[Bachelor of Technology|B.Tech.]])<br>[[Craterre|CRAterre]] | occupation = इंजीनियर, एजुकेटर | years_active = | era = | employer = | organization = [[Students' Educational and Cultural Movement of Ladakh]] | known_for = [[Ice Stupa]], [[SECMOL]], [[Ladakh#Media|Ladags Melong]], [[Operation New Hope]] | notable_works = <!-- produces label "Notable work"; may be overridden by |credits=, which produces label "Notable credit(s)"; or by |works=, which produces label "Works" --> | style = | television = | title = | movement = | boards = | spouse = [[Gitanjali J Angmo]]<ref name="BT">{{cite web | title=Innovator, national asset: Anand Mahindra on meeting real life ‘Phunsukh Wangdu’ | website=[[Business Today (India)|Business Today]] | date=7 April 2022 | url=https://www.businesstoday.in/trending/story/innovator-national-asset-anand-mahindra-on-meeting-real-life-phunsukh-wangdu-329073-2022-04-07 | access-date=30 September 2025}}</ref> | partner = <!-- (unmarried long-term partner) --> | children = | parents = <!-- overrides mother and father parameters --> | father = Sonam Wangyal <!-- please be careful with this as there may be another person with the same name --> | mother = Tsering Wangmo | family = | awards = [[ग्लोबल अवार्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017)<ref name="fp1">{{cite news|last1=Rana|first1=Nikita|title=World Environment Day 2017: Sonam Wangchuk's ice stupas ensure there's water in Ladakh|url=http://www.firstpost.com/living/world-environment-day-2017-sonam-wangchuks-ice-stupas-ensure-theres-water-in-ladakh-3504143.html|publisher=[[Firstpost]]|date=2 June 2017}}</ref><br /> [[Fred M. Packard Award]] (2016) <ref>{{Cite web|url=https://www.iucn.org/commissions/world-commission-protected-areas/about/awards/fred-packard-award-outstanding-service/packard-awardees|title=Packard Awardees|date=10 June 2020|website=IUCN}}</ref> <br />[[Rolex Awards for Enterprise]] (2016)<ref name="ht1"/><br />[[Real Heroes Award]] (2008)<br />[[Ashoka (non-profit organization)|Ashoka Fellowship for Social Entrepreneurship]] (2002)<ref name="Hindu List"/><br />[[रैमोन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018)<ref name="ashoka"/> | website = {{URL|www.secmol.org}} | module = | module2 = | module3 = | module4 = | module5 = | module6 = | signature = | signature_size = | signature_alt = | footnotes = }} '''सोनम वांगचुक''' ({{Langx|en|Sonam Wangchuk}}; जनम: 1 सितंबर 1966) भारतीय इंजीनियर,<ref>{{Cite web |title=Rolex Partnerships - The engineer helping Himalayan farmers by creating artificial glaciers |url=https://www.rolex.org/partnerships/el-pais-semanal/sonam-wangchuk |archive-url=http://web.archive.org/web/20251216151011/https://www.rolex.org/partnerships/el-pais-semanal/sonam-wangchuk |archive-date=2025-12-16 |access-date=2026-06-30 |website=rolex.org |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |title=Event information |url=https://www.nobelprize.org/events/nobel-week-dialogue/stockholm-2018/panellists/sonam-wangchuk/ |access-date=2026-06-30 |website=NobelPrize.org |language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web |title=Extraordinary Indians: Sonam Wangchuk's Mission to Reimagine Schools, Water, and Work in the Himalayas |url=https://www.readersdigest.in/features/story-extraordinary-indians-sonam-wangchuks-mission-to-reimagine-schools-water-and-work-in-the-himalayas-128088 |access-date=2026-06-30 |website=www.readersdigest.in}}</ref> सामाजिक कार्यकर्ता, नवप्रवर्तक, शिक्षा सुधारक आ पर्यावरणविद् बाड़ें।<ref name="Bio">{{cite web | last=Varghese | first=Shiny | title=The green drive: Indian wins Rolex Award for philanthropic work | website=The Indian Express | date=17 November 2016 | url=https://indianexpress.com/article/india/india-news-india/the-green-drive-4379400/ | access-date=30 September 2025}}</ref> ऊ स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख (SECMOL) के संस्थापक-निदेशक बाड़ें। एह संस्था के स्थापना 1988 में कुछ अइसन छात्रन द्वारा कइल गइल रहे, जे सोनम वांगचुक के अनुसार लद्दाख पर थोपल गइल शिक्षा व्यवस्था के पीड़ित रहलें। सोनम वांगचुक SECMOL कैंपस के डिजाइन करे खातिर भी प्रसिद्ध बाड़ें। ई पूरा कैंपस खाली भर [[सौर ऊर्जा]] पर चलेला आ एहमें खाना बनावे, रोशनी आ गरमाहट खातिर जीवाश्म ईंधन (फॉसिल फ्यूल) के तनिको इस्तमाल ना कइल जाला। सोनम वांगचुक के 1994 में शुरू भइल ''ऑपरेशन न्यू होप'' के शुरुआत में महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ई सरकार, गाँव के समुदाय आ नागरिक समाज के साझा पहल रहे, जेकर मकसद सरकारी इस्कूलन के शिक्षा बेवस्था में सुधार कइल रहे। वांगचुक चेवांग नोरफेल द्वारा बनावल गइल कृत्रिम हिमनद (आर्टिफिशियल ग्लेशियर) से प्रेरित भइलें। बाद में ऊ एकर आपन खुद के तरीका बिकसित कइलें, जे ''आइस स्तूपा'' टेकनीक के नाँव से जानल जाला। एह टेकनीक में जाड़ा के पानी के शंकु आकार के बर्फ के ढेर के रूप में जमा कइल जाला, ताकि बाद में, गर्मी के दिनन में जरूरत पड़ला पर ओकर इस्तमाल हो सके।<ref>{{Cite web |date=2024-06-13 |title=The Ice Man of Ladakh building artificial glaciers in the Himalayas |url=https://www.bbc.com/future/article/20240612-the-ice-man-of-ladakh-building-artificial-glaciers-in-the-himalayas |access-date=2026-07-14 |website=www.bbc.com |language=en-GB}}</ref> सोनम वांगचुक [[लद्दाख]] के शिक्षा क्षेत्र, [[जलवायु]] से जुड़ल चुनौती आ लोकल समस्या सभ के इनोवेटिव समाधान खातिर ब्यापक रूप से सम्मानित भइल बाड़ें। 2025 तक उनकरा के करीबन 15 गो पुरस्कार आ अवार्ड मिल चुकल बाड़ें। एहमें [[रैमन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018), आईआईटी मंडी द्वारा दिहल गइल हिमालयी क्षेत्र के विशिष्ट प्रौद्योगिकीविद् (2018) के सम्मान, आ [[ग्लोबल अवॉर्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017) शामिल बाड़ें।<ref name="Details">{{cite web | last=Masood | first=Bashaarat | title=Innovator to ‘provocateur’, Wangchuk’s equation with Delhi changed over 3 decades | website=The Indian Express | date=27 September 2025 | url=https://indianexpress.com/article/political-pulse/innovator-to-provocateur-wangchuks-equation-with-delhi-changed-over-3-decades-10273868/ | access-date=30 September 2025}}</ref> {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} == बाहरी कड़ी == * [https://www.secmol.org/ Official website] *[https://www.gqindia.com/magazine-story/sonam-wangchuk-saving-world-one-ice-stupa-time/ Sonam Wangchuk is saving the world one ice stupa at a time], at ''GQ (Indian edition)'' *[http://www.newsnation.in/article/154990-watch-live-exclusive-meet-real-life-phunsukh-wangdu-of-3-idiots-sonam-wangchuk.html Sonam Wangchuk's Interview] at ''News Nation'' *[http://www.tedxgateway.com/portfolio/sonam-wangchuk/ Education in India: Are students failing or the system?] at ''TED talk'' [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:1966 में जनम]] {{bio-stub}} evggyeo1u5u97ghgey3foktrw9cufz6 800066 800065 2026-07-15T03:45:41Z SM7 3953 [[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:लद्दाख]] जोड़ल गइल 800066 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | honorific_prefix = | name = सोनम वांगचुक | honorific_suffix = | image = Sonam Wangchuk, 2017 (cropped).jpg | image_size = <!-- DISCOURAGED per WP:IMGSIZE. Use image_upright. --> | alt = | caption = 2017 में वांगचुक | native_name = | native_name_lang = | pronunciation = | birth_date = {{birth date and age|df=yes|1966|09|01}} | birth_place = [[आल्ची]], [[जम्मू अउरी काश्मीर (राज्य)|जम्मू अउरी काश्मीर]], भारत<br /> (अब [[लद्दाख]], भारत) | other_names = | education = | alma_mater = [[National Institute of Technology, Srinagar|NIT Srinagar]] ([[Bachelor of Technology|B.Tech.]])<br>[[Craterre|CRAterre]] | occupation = इंजीनियर, एजुकेटर | years_active = | era = | employer = | organization = [[Students' Educational and Cultural Movement of Ladakh]] | known_for = [[Ice Stupa]], [[SECMOL]], [[Ladakh#Media|Ladags Melong]], [[Operation New Hope]] | notable_works = <!-- produces label "Notable work"; may be overridden by |credits=, which produces label "Notable credit(s)"; or by |works=, which produces label "Works" --> | style = | television = | title = | movement = | boards = | spouse = [[Gitanjali J Angmo]]<ref name="BT">{{cite web | title=Innovator, national asset: Anand Mahindra on meeting real life ‘Phunsukh Wangdu’ | website=[[Business Today (India)|Business Today]] | date=7 April 2022 | url=https://www.businesstoday.in/trending/story/innovator-national-asset-anand-mahindra-on-meeting-real-life-phunsukh-wangdu-329073-2022-04-07 | access-date=30 September 2025}}</ref> | partner = <!-- (unmarried long-term partner) --> | children = | parents = <!-- overrides mother and father parameters --> | father = Sonam Wangyal <!-- please be careful with this as there may be another person with the same name --> | mother = Tsering Wangmo | family = | awards = [[ग्लोबल अवार्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017)<ref name="fp1">{{cite news|last1=Rana|first1=Nikita|title=World Environment Day 2017: Sonam Wangchuk's ice stupas ensure there's water in Ladakh|url=http://www.firstpost.com/living/world-environment-day-2017-sonam-wangchuks-ice-stupas-ensure-theres-water-in-ladakh-3504143.html|publisher=[[Firstpost]]|date=2 June 2017}}</ref><br /> [[Fred M. Packard Award]] (2016) <ref>{{Cite web|url=https://www.iucn.org/commissions/world-commission-protected-areas/about/awards/fred-packard-award-outstanding-service/packard-awardees|title=Packard Awardees|date=10 June 2020|website=IUCN}}</ref> <br />[[Rolex Awards for Enterprise]] (2016)<ref name="ht1"/><br />[[Real Heroes Award]] (2008)<br />[[Ashoka (non-profit organization)|Ashoka Fellowship for Social Entrepreneurship]] (2002)<ref name="Hindu List"/><br />[[रैमोन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018)<ref name="ashoka"/> | website = {{URL|www.secmol.org}} | module = | module2 = | module3 = | module4 = | module5 = | module6 = | signature = | signature_size = | signature_alt = | footnotes = }} '''सोनम वांगचुक''' ({{Langx|en|Sonam Wangchuk}}; जनम: 1 सितंबर 1966) भारतीय इंजीनियर,<ref>{{Cite web |title=Rolex Partnerships - The engineer helping Himalayan farmers by creating artificial glaciers |url=https://www.rolex.org/partnerships/el-pais-semanal/sonam-wangchuk |archive-url=http://web.archive.org/web/20251216151011/https://www.rolex.org/partnerships/el-pais-semanal/sonam-wangchuk |archive-date=2025-12-16 |access-date=2026-06-30 |website=rolex.org |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |title=Event information |url=https://www.nobelprize.org/events/nobel-week-dialogue/stockholm-2018/panellists/sonam-wangchuk/ |access-date=2026-06-30 |website=NobelPrize.org |language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web |title=Extraordinary Indians: Sonam Wangchuk's Mission to Reimagine Schools, Water, and Work in the Himalayas |url=https://www.readersdigest.in/features/story-extraordinary-indians-sonam-wangchuks-mission-to-reimagine-schools-water-and-work-in-the-himalayas-128088 |access-date=2026-06-30 |website=www.readersdigest.in}}</ref> सामाजिक कार्यकर्ता, नवप्रवर्तक, शिक्षा सुधारक आ पर्यावरणविद् बाड़ें।<ref name="Bio">{{cite web | last=Varghese | first=Shiny | title=The green drive: Indian wins Rolex Award for philanthropic work | website=The Indian Express | date=17 November 2016 | url=https://indianexpress.com/article/india/india-news-india/the-green-drive-4379400/ | access-date=30 September 2025}}</ref> ऊ स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख (SECMOL) के संस्थापक-निदेशक बाड़ें। एह संस्था के स्थापना 1988 में कुछ अइसन छात्रन द्वारा कइल गइल रहे, जे सोनम वांगचुक के अनुसार लद्दाख पर थोपल गइल शिक्षा व्यवस्था के पीड़ित रहलें। सोनम वांगचुक SECMOL कैंपस के डिजाइन करे खातिर भी प्रसिद्ध बाड़ें। ई पूरा कैंपस खाली भर [[सौर ऊर्जा]] पर चलेला आ एहमें खाना बनावे, रोशनी आ गरमाहट खातिर जीवाश्म ईंधन (फॉसिल फ्यूल) के तनिको इस्तमाल ना कइल जाला। सोनम वांगचुक के 1994 में शुरू भइल ''ऑपरेशन न्यू होप'' के शुरुआत में महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ई सरकार, गाँव के समुदाय आ नागरिक समाज के साझा पहल रहे, जेकर मकसद सरकारी इस्कूलन के शिक्षा बेवस्था में सुधार कइल रहे। वांगचुक चेवांग नोरफेल द्वारा बनावल गइल कृत्रिम हिमनद (आर्टिफिशियल ग्लेशियर) से प्रेरित भइलें। बाद में ऊ एकर आपन खुद के तरीका बिकसित कइलें, जे ''आइस स्तूपा'' टेकनीक के नाँव से जानल जाला। एह टेकनीक में जाड़ा के पानी के शंकु आकार के बर्फ के ढेर के रूप में जमा कइल जाला, ताकि बाद में, गर्मी के दिनन में जरूरत पड़ला पर ओकर इस्तमाल हो सके।<ref>{{Cite web |date=2024-06-13 |title=The Ice Man of Ladakh building artificial glaciers in the Himalayas |url=https://www.bbc.com/future/article/20240612-the-ice-man-of-ladakh-building-artificial-glaciers-in-the-himalayas |access-date=2026-07-14 |website=www.bbc.com |language=en-GB}}</ref> सोनम वांगचुक [[लद्दाख]] के शिक्षा क्षेत्र, [[जलवायु]] से जुड़ल चुनौती आ लोकल समस्या सभ के इनोवेटिव समाधान खातिर ब्यापक रूप से सम्मानित भइल बाड़ें। 2025 तक उनकरा के करीबन 15 गो पुरस्कार आ अवार्ड मिल चुकल बाड़ें। एहमें [[रैमन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018), आईआईटी मंडी द्वारा दिहल गइल हिमालयी क्षेत्र के विशिष्ट प्रौद्योगिकीविद् (2018) के सम्मान, आ [[ग्लोबल अवॉर्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017) शामिल बाड़ें।<ref name="Details">{{cite web | last=Masood | first=Bashaarat | title=Innovator to ‘provocateur’, Wangchuk’s equation with Delhi changed over 3 decades | website=The Indian Express | date=27 September 2025 | url=https://indianexpress.com/article/political-pulse/innovator-to-provocateur-wangchuks-equation-with-delhi-changed-over-3-decades-10273868/ | access-date=30 September 2025}}</ref> {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} == बाहरी कड़ी == * [https://www.secmol.org/ Official website] *[https://www.gqindia.com/magazine-story/sonam-wangchuk-saving-world-one-ice-stupa-time/ Sonam Wangchuk is saving the world one ice stupa at a time], at ''GQ (Indian edition)'' *[http://www.newsnation.in/article/154990-watch-live-exclusive-meet-real-life-phunsukh-wangdu-of-3-idiots-sonam-wangchuk.html Sonam Wangchuk's Interview] at ''News Nation'' *[http://www.tedxgateway.com/portfolio/sonam-wangchuk/ Education in India: Are students failing or the system?] at ''TED talk'' [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:1966 में जनम]] [[श्रेणी:लद्दाख]] {{bio-stub}} 0ukulx1cbisgvuqvwfl6yuqgmvmcamv 800067 800066 2026-07-15T11:58:23Z SM7 3953 कुछ अनुबाद 800067 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | honorific_prefix = | name = सोनम वांगचुक | honorific_suffix = | image = Sonam Wangchuk, 2017 (cropped).jpg | image_size = <!-- DISCOURAGED per WP:IMGSIZE. Use image_upright. --> | alt = | caption = 2017 में वांगचुक | native_name = | native_name_lang = | pronunciation = | birth_date = {{birth date and age|df=yes|1966|09|01}} | birth_place = [[आल्ची]], [[जम्मू अउरी काश्मीर (राज्य)|जम्मू अउरी काश्मीर]], भारत<br /> (अब [[लद्दाख]], भारत) | other_names = | education = | alma_mater = [[नेशनल इंस्टीट्यूट ऑफ टेक्नोलॉजी, श्रीनगर|एनआइटी, श्रीनगर]] ([[बी.टेक.]])<br>CRAterre | occupation = इंजीनियर, एजुकेटर | years_active = | era = | employer = | organization = [[स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख]] | known_for = [[आइस स्तूपा]], [[स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख|SECMOL]], [[लद्दाख#मीडिया|लडाग मेलोंग]], [[ऑपरेशन न्यू होप]] | notable_works = <!-- produces label "Notable work"; may be overridden by |credits=, which produces label "Notable credit(s)"; or by |works=, which produces label "Works" --> | style = | television = | title = | movement = | boards = | spouse = [[गीतांजली जे. आंग्मो]]<ref name="BT">{{cite web | title=Innovator, national asset: Anand Mahindra on meeting real life ‘Phunsukh Wangdu’ | website=[[Business Today (India)|Business Today]] | date=7 April 2022 | url=https://www.businesstoday.in/trending/story/innovator-national-asset-anand-mahindra-on-meeting-real-life-phunsukh-wangdu-329073-2022-04-07 | access-date=30 September 2025}}</ref> | partner = <!-- (unmarried long-term partner) --> | children = | parents = <!-- overrides mother and father parameters --> | father = Sonam Wangyal <!-- please be careful with this as there may be another person with the same name --> | mother = Tsering Wangmo | family = | awards = [[ग्लोबल अवार्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017)<ref name="fp1">{{cite news|last1=Rana|first1=Nikita|title=World Environment Day 2017: Sonam Wangchuk's ice stupas ensure there's water in Ladakh|url=http://www.firstpost.com/living/world-environment-day-2017-sonam-wangchuks-ice-stupas-ensure-theres-water-in-ladakh-3504143.html|publisher=[[Firstpost]]|date=2 June 2017}}</ref><br /> [[Fred M. Packard Award]] (2016) <ref>{{Cite web|url=https://www.iucn.org/commissions/world-commission-protected-areas/about/awards/fred-packard-award-outstanding-service/packard-awardees|title=Packard Awardees|date=10 June 2020|website=IUCN}}</ref> <br />[[Rolex Awards for Enterprise]] (2016)<ref name="ht1"/><br />[[Real Heroes Award]] (2008)<br />[[Ashoka (non-profit organization)|Ashoka Fellowship for Social Entrepreneurship]] (2002)<ref name="Hindu List"/><br />[[रैमोन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018)<ref name="ashoka"/> | website = {{URL|www.secmol.org}} | module = | module2 = | module3 = | module4 = | module5 = | module6 = | signature = | signature_size = | signature_alt = | footnotes = }} '''सोनम वांगचुक''' ({{Langx|en|Sonam Wangchuk}}; जनम: 1 सितंबर 1966) भारतीय इंजीनियर,<ref>{{Cite web |title=Rolex Partnerships - The engineer helping Himalayan farmers by creating artificial glaciers |url=https://www.rolex.org/partnerships/el-pais-semanal/sonam-wangchuk |archive-url=http://web.archive.org/web/20251216151011/https://www.rolex.org/partnerships/el-pais-semanal/sonam-wangchuk |archive-date=2025-12-16 |access-date=2026-06-30 |website=rolex.org |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |title=Event information |url=https://www.nobelprize.org/events/nobel-week-dialogue/stockholm-2018/panellists/sonam-wangchuk/ |access-date=2026-06-30 |website=NobelPrize.org |language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web |title=Extraordinary Indians: Sonam Wangchuk's Mission to Reimagine Schools, Water, and Work in the Himalayas |url=https://www.readersdigest.in/features/story-extraordinary-indians-sonam-wangchuks-mission-to-reimagine-schools-water-and-work-in-the-himalayas-128088 |access-date=2026-06-30 |website=www.readersdigest.in}}</ref> सामाजिक कार्यकर्ता, नवप्रवर्तक, शिक्षा सुधारक आ पर्यावरणविद् बाड़ें।<ref name="Bio">{{cite web | last=Varghese | first=Shiny | title=The green drive: Indian wins Rolex Award for philanthropic work | website=The Indian Express | date=17 November 2016 | url=https://indianexpress.com/article/india/india-news-india/the-green-drive-4379400/ | access-date=30 September 2025}}</ref> ऊ स्टूडेंट्स एजुकेशनल एंड कल्चरल मूवमेंट ऑफ लद्दाख (SECMOL) के संस्थापक-निदेशक बाड़ें। एह संस्था के स्थापना 1988 में कुछ अइसन छात्रन द्वारा कइल गइल रहे, जे सोनम वांगचुक के अनुसार लद्दाख पर थोपल गइल शिक्षा व्यवस्था के पीड़ित रहलें। सोनम वांगचुक SECMOL कैंपस के डिजाइन करे खातिर भी प्रसिद्ध बाड़ें। ई पूरा कैंपस खाली भर [[सौर ऊर्जा]] पर चलेला आ एहमें खाना बनावे, रोशनी आ गरमाहट खातिर जीवाश्म ईंधन (फॉसिल फ्यूल) के तनिको इस्तमाल ना कइल जाला। सोनम वांगचुक के 1994 में शुरू भइल ''ऑपरेशन न्यू होप'' के शुरुआत में महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ई सरकार, गाँव के समुदाय आ नागरिक समाज के साझा पहल रहे, जेकर मकसद सरकारी इस्कूलन के शिक्षा बेवस्था में सुधार कइल रहे। वांगचुक चेवांग नोरफेल द्वारा बनावल गइल कृत्रिम हिमनद (आर्टिफिशियल ग्लेशियर) से प्रेरित भइलें। बाद में ऊ एकर आपन खुद के तरीका बिकसित कइलें, जे ''आइस स्तूपा'' टेकनीक के नाँव से जानल जाला। एह टेकनीक में जाड़ा के पानी के शंकु आकार के बर्फ के ढेर के रूप में जमा कइल जाला, ताकि बाद में, गर्मी के दिनन में जरूरत पड़ला पर ओकर इस्तमाल हो सके।<ref>{{Cite web |date=2024-06-13 |title=The Ice Man of Ladakh building artificial glaciers in the Himalayas |url=https://www.bbc.com/future/article/20240612-the-ice-man-of-ladakh-building-artificial-glaciers-in-the-himalayas |access-date=2026-07-14 |website=www.bbc.com |language=en-GB}}</ref> सोनम वांगचुक [[लद्दाख]] के शिक्षा क्षेत्र, [[जलवायु]] से जुड़ल चुनौती आ लोकल समस्या सभ के इनोवेटिव समाधान खातिर ब्यापक रूप से सम्मानित भइल बाड़ें। 2025 तक उनकरा के करीबन 15 गो पुरस्कार आ अवार्ड मिल चुकल बाड़ें। एहमें [[रैमन मैग्सेसे अवार्ड]] (2018), आईआईटी मंडी द्वारा दिहल गइल हिमालयी क्षेत्र के विशिष्ट प्रौद्योगिकीविद् (2018) के सम्मान, आ [[ग्लोबल अवॉर्ड फॉर सस्टेनेबल आर्किटेक्चर]] (2017) शामिल बाड़ें।<ref name="Details">{{cite web | last=Masood | first=Bashaarat | title=Innovator to ‘provocateur’, Wangchuk’s equation with Delhi changed over 3 decades | website=The Indian Express | date=27 September 2025 | url=https://indianexpress.com/article/political-pulse/innovator-to-provocateur-wangchuks-equation-with-delhi-changed-over-3-decades-10273868/ | access-date=30 September 2025}}</ref> {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|29em}} == बाहरी कड़ी == * [https://www.secmol.org/ Official website] *[https://www.gqindia.com/magazine-story/sonam-wangchuk-saving-world-one-ice-stupa-time/ Sonam Wangchuk is saving the world one ice stupa at a time], at ''GQ (Indian edition)'' *[http://www.newsnation.in/article/154990-watch-live-exclusive-meet-real-life-phunsukh-wangdu-of-3-idiots-sonam-wangchuk.html Sonam Wangchuk's Interview] at ''News Nation'' *[http://www.tedxgateway.com/portfolio/sonam-wangchuk/ Education in India: Are students failing or the system?] at ''TED talk'' [[श्रेणी:जियत लोग]] [[श्रेणी:1966 में जनम]] [[श्रेणी:लद्दाख]] {{bio-stub}} q1dc337gs6hectpai5n78ln067j3tfb