Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Ape MediaWiki 1.39.0-wmf.21 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Accesorio Accesorio discusión Accesorio definición Accesorio definición discusión Ñemohenda:Avañe'ẽ 14 2387 120765 110939 2022-07-24T22:01:01Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Amérika ñe'ẽnguéra tee]] [[Ñemohenda:Guarani]] [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] {{commonscat|Guaraní language}} t7xet9edr4vt9kxjf6a3z8335ajv0z1 Ñemby Amérika 0 2825 120748 110701 2022-07-24T21:06:19Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki {{Ficha de territorio | Mapa = South America (orthographic projection).svg | Superficie = 17{{esd}}825{{esd}}894 | Población = 442{{esd}}000{{esd}}000 | Densidad = 24,2 |Gentilicio = Ñemby Amerikagua |Países = Ehecha jehaípe |Dependencias = Ehecha jehaípe |Países no reconocidos = Ehecha jehaípe |Idiomas = |Zona horaria = [[UTC]]<br />[[UTC|UTC+5]] |Internet = .eu |Ciudades más extensas = [[Táva guasuvéva Európape|Ehecha ko'ápe]] |Organizaciones regionales = [[Ñemby Ñemuha]]}} '''Ñemby Amérika''' ha'e [[Amérika]] vore ñembygua.<ref>{{cita web|url=http://www.britannica.com/place/South-America|title=South America - Facts, Land, People, & Economy|publisher= |work=britannica.com}}</ref> Ivore yvateguáre ohasa pe [[Yvy ekuato|ekuato]], upéicha ko yvyrusu ojejuhu Yvy vore ñembyguápe. Ojejuhu [[paraguasu Atlántiko]] ha [[paraguasu Py'aguapy]] mbytépe, peteĩva amo kuarahyresẽ ngotyo ha pe ambuéva kuarahyreike gotyo, amo yvate gotyo ojejuhu pe [[para Karíve]] ha ñemby gotyo pe [[paraguasu Antártida pegua]]. Ojoaju [[Yvate Amérika]] rehe pe yvypo'i ojeheróva [[Mbyte Amérika]]. América del Sur es la zona terrestre más próxima a la [[Antártida]], a través del [[pasaje de Drake]] al sur. Ocupa una superficie de 18,2 millones de [[kilómetros cuadrados|km²]], lo que representa un 42,9{{esd}}% del continente americano y un 13,0{{esd}}% de las [[Tierra|tierras emergidas]],<ref>{{Cita web |url= http://www.enchantedlearning.com/geography/continents/Land.shtml |título=The Continents: Land Area |año=2008 |obra=EnchantedLearning.com |fechaacceso=24 de julio de 2008 |idioma=inglés}}</ref> y está habitada por el 6,5{{esd}}% de la [[población mundial]].<ref>{{Cita web |url=http://www.gwpforum.org/servlet/PSP?iNodeID=130 |título=South America |obra=Global Water Partnership |fechaacceso=24 de julio de 2008 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20080723223019/http://www.gwpforum.org/servlet/PSP?iNodeID=130 |fechaarchivo=23 de julio de 2008 }}</ref> Ñemby Amérikape oĩ 13 tetã hekosãsóva: [[Arahentína]], [[Volívia]], [[Pindoráma]], [[Chíle]], [[Kolómbia]], [[Ekuatóry]], [[Gujána]], [[Paraguái]], [[Perũ]], [[Surinẽ]], [[Trinidad ha Továgo]], [[Uruguái]], [[Venesuéla]], ha [[Hyãsia]] oĩgui ipoguýpe pe tetãvore ojeheróva [[Gujána Hyãsiapegua]] ha po tetã ambuéva mba'e nahekosãsóiva. Pindorámame oĩ Ñemby Amérika rapichakuéra hetakue mbyte.<ref>{{Cita publicación |url=http://papers.ssrn.com/abstract=2613328 |título=The Brazilian Rise and the Elusive South American Balance|apellidos=Schenoni |nombre=Luis Leandro |fecha=15 de marzo de 2015 |editorial=Social Science Research Network |fechaacceso=15 de agosto de 2016}}</ref> == Tetãnguéra == * {{BRA}} * {{BOL}} * {{PAR}} * {{URU}} * {{ARG}} * {{PER}} * {{CHL}} * {{ECU}} * {{VEN}} * {{COL}} * {{GUY}} * {{SUR}} * {{FRA}} ([[Gujána Hyãsiapegua]]) == Mandu'apy == {{Ñembyamérika}} {{Continentes}} [[Ñemohenda:Ñemby Amérika]] fuwfvnrsbjhubzvvsfekhe4852pmrsk 120749 120748 2022-07-24T21:10:49Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki {{Ficha de territorio | Mapa = South America (orthographic projection).svg | Superficie = 17{{esd}}825{{esd}}894 | Población = 442{{esd}}000{{esd}}000 | Densidad = 24,2 |Gentilicio = Ñemby Amerikagua |Países = Ehecha jehaípe |Dependencias = Ehecha jehaípe |Países no reconocidos = Ehecha jehaípe |Idiomas = |Zona horaria = [[UTC]]<br />[[UTC|UTC+5]] |Internet = .eu |Ciudades más extensas = [[Táva guasuvéva Európape|Ehecha ko'ápe]] |Organizaciones regionales = [[Ñemby Ñemuha]]}} '''Ñemby Amérika''' ha'e [[Amérika]] vore ñembygua.<ref>{{cita web|url=http://www.britannica.com/place/South-America|title=South America - Facts, Land, People, & Economy|publisher= |work=britannica.com}}</ref> Ivore yvateguáre ohasa pe [[Yvy ekuato|ekuato]], upéicha ko yvyrusu ojejuhu Yvy vore ñembyguápe. Ojejuhu [[paraguasu Atlántiko]] ha [[paraguasu Py'aguapy]] mbytépe, peteĩva amo kuarahyresẽ ngotyo ha pe ambuéva kuarahyreike gotyo, amo yvate gotyo ojejuhu pe [[para Karíve]] ha ñemby gotyo pe [[paraguasu Antártida pegua]]. Ojoaju [[Yvate Amérika]] rehe pe yvypo'i ojeheróva [[Mbyte Amérika]]. Ñemby Amérika hína pe yvyrusu hi'aguĩvéva [[Antártida]] rehe, pe [[Drake jehasa]] rupive, ojejuhúva ñemby gotyo. Ko yvyrusu apekue niko 18,2 sua [[km²]], upéicha hína 42,9{{esd}}% opaite Amérika apekuégui ha 13{{esd}}% opaite [[Yvy]] apekuégui,<ref>{{Cita web |url= http://www.enchantedlearning.com/geography/continents/Land.shtml |título=The Continents: Land Area |año=2008 |obra=EnchantedLearning.com |fechaacceso=24 de julio de 2008 |idioma=inglés}}</ref> ha oiko upépe 6,5{{esd}}% opaite Yvy ape ári rekovégui.<ref>{{Cita web |url=http://www.gwpforum.org/servlet/PSP?iNodeID=130 |título=South America |obra=Global Water Partnership |fechaacceso=24 de julio de 2008 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20080723223019/http://www.gwpforum.org/servlet/PSP?iNodeID=130 |fechaarchivo=23 de julio de 2008 }}</ref> Ñemby Amérikape oĩ 13 tetã hekosãsóva: [[Arahentína]], [[Volívia]], [[Pindoráma]], [[Chíle]], [[Kolómbia]], [[Ekuatóry]], [[Gujána]], [[Paraguái]], [[Perũ]], [[Surinẽ]], [[Trinidad ha Továgo]], [[Uruguái]], [[Venesuéla]], ha [[Hyãsia]] oĩgui ipoguýpe pe tetãvore ojeheróva [[Gujána Hyãsiapegua]] ha po tetã ambuéva mba'e nahekosãsóiva. Pindorámame oĩ Ñemby Amérika rapichakuéra hetakue mbyte.<ref>{{Cita publicación |url=http://papers.ssrn.com/abstract=2613328 |título=The Brazilian Rise and the Elusive South American Balance|apellidos=Schenoni |nombre=Luis Leandro |fecha=15 de marzo de 2015 |editorial=Social Science Research Network |fechaacceso=15 de agosto de 2016}}</ref> == Tetãnguéra == * {{BRA}} * {{BOL}} * {{PAR}} * {{URU}} * {{ARG}} * {{PER}} * {{CHL}} * {{ECU}} * {{VEN}} * {{COL}} * {{GUY}} * {{SUR}} * {{FRA}} ([[Gujána Hyãsiapegua]]) == Mandu'apy == {{Ñembyamérika}} {{Continentes}} [[Ñemohenda:Ñemby Amérika]] lekvq1hrkxcme5m8vu5ubgqdzhw432q 120750 120749 2022-07-24T21:11:17Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki {{Ficha de territorio | Mapa = South America (orthographic projection).svg | Superficie = 17{{esd}}825{{esd}}894 | Población = 442{{esd}}000{{esd}}000 | Densidad = 24,2 |Gentilicio = Ñemby Amerikagua |Países = Ehecha jehaípe |Dependencias = Ehecha jehaípe |Países no reconocidos = Ehecha jehaípe |Idiomas = |Zona horaria = [[UTC]]<br />[[UTC|UTC+5]] |Internet = .eu |Ciudades más extensas = [[Táva guasuvéva Európape|Ehecha ko'ápe]] |Organizaciones regionales = [[Ñemby Ñemuha]]}} '''Ñemby Amérika''' ha'e [[Amérika]] vore ñembygua.<ref>{{cita web|url=http://www.britannica.com/place/South-America|title=South America - Facts, Land, People, & Economy|publisher= |work=britannica.com}}</ref> Ivore yvateguáre ohasa pe [[Yvy ekuato|ekuato]], upéicha ko yvyrusu ojejuhu Yvy vore ñembyguápe. Ojejuhu [[paraguasu Atlántiko]] ha [[paraguasu Py'aguapy]] mbytépe, peteĩva amo kuarahyresẽ ngotyo ha pe ambuéva kuarahyreike gotyo, amo yvate gotyo ojejuhu pe [[para Karíve]] ha ñemby gotyo pe [[paraguasu Antártida pegua]]. Ojoaju [[Yvate Amérika]] rehe pe yvypo'i ojeheróva [[Mbyte Amérika]]. Ñemby Amérika hína pe yvyrusu hi'aguĩvéva [[Antártida]] rehe, pe [[Drake jehasa]] rupive, ojejuhúva ñemby gotyo. Ko yvyrusu apekue niko 18,2 sua [[km²]], upéicha hína 42,9{{esd}}% opaite Amérika apekuégui ha 13{{esd}}% opaite [[Yvy]] apekuégui,<ref>{{Cita web |url= http://www.enchantedlearning.com/geography/continents/Land.shtml |título=The Continents: Land Area |año=2008 |obra=EnchantedLearning.com |fechaacceso=24 de julio de 2008 |idioma=inglés}}</ref> ha oiko upépe 6,5{{esd}}% opaite Yvy ape ári rekovégui.<ref>{{Cita web |url=http://www.gwpforum.org/servlet/PSP?iNodeID=130 |título=South America |obra=Global Water Partnership |fechaacceso=24 de julio de 2008 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20080723223019/http://www.gwpforum.org/servlet/PSP?iNodeID=130 |fechaarchivo=23 de julio de 2008 }}</ref> Ñemby Amérikape oĩ 13 tetã hekosãsóva: [[Arahentína]], [[Volívia]], [[Pindoráma]], [[Chíle]], [[Kolómbia]], [[Ekuatóry]], [[Gujána]], [[Paraguái]], [[Perũ]], [[Surinẽ]], [[Trinidad ha Továgo]], [[Uruguái]], [[Venesuéla]], ha [[Hyãsia]] oĩgui ipoguýpe pe tetãvore ojeheróva [[Gujána Hyãsiapegua]] ha po tetã ambuéva mba'e nahekosãsóiva. Pindorámame oĩ Ñemby Amérika rapichakuéra hetakue mbyte.<ref>{{Cita publicación |url=http://papers.ssrn.com/abstract=2613328 |título=The Brazilian Rise and the Elusive South American Balance|apellidos=Schenoni |nombre=Luis Leandro |fecha=15 de marzo de 2015 |editorial=Social Science Research Network |fechaacceso=15 de agosto de 2016}}</ref> == Tetãnguéra == * {{BRA}} * {{BOL}} * {{PAR}} * {{URU}} * {{ARG}} * {{PER}} * {{CHL}} * {{ECU}} * {{VEN}} * {{COL}} * {{GUY}} * {{SUR}} * {{FRA}} ([[Gujána Hyãsiapegua]]) == Mandu'apy == {{reflist}} {{Ñembyamérika}} {{Continentes}} [[Ñemohenda:Ñemby Amérika]] 6no1gl1l51yhf62fkqqntuvodvtzcfz Alto Parana 0 2853 120727 109211 2022-07-24T18:23:17Z Guarandu 15759 /* Tava */ wikitext text/x-wiki [[Image:Paraguay Alto Parana.png|thumb|250px|Tetãvore Paraguái: Alto Paraná.]] '''Alto Paraná''' ha'e tetãvore [[Paraguái]] retãmegua, oĩva arasẽ ha kuarahy resẽ gotyo. [[Tavusu|Itavusu]] ha'ehína [[Ciudad del Este]]. Ko tetãvorepe oiko 563.042 ava (2002 ary). == Tavaguasukuéra == *[[Ciudad del Este]] *[[Takuru Puku]]/Hernandarias *[[Minga Guasu]]/Minga Guazú *[[Presidente Franco]] *[[Santa Rita]] *[[Yguasu (Paraguái)|Yguasu]]/Yguazú *Kaarendy/Doctor Juan León Mallorquín *Cheíro Kue/Juan Emilio O'Leary *Itakyry *Ñakunday/Ñacunday *Tavapy *Mbarakaju/Mbaracayú *Minga Porã/Minga Porá *Santa Fe del Paraná *San Cristóbal *Domingo Martínez de Irala *Iruña *[[Narãndy]] (''Naranjal'') *Santa Rosa del Monday *San Alberto *Los Cedrales {{Paraguay}} [[Ñemohenda:tetãvore Paraguái]] ax264no677vt8wp861v305cyor5fsq1 Kosereva 0 3082 120746 108885 2022-07-24T19:57:49Z Guarandu 15759 /* Moõguipa ou héra */ wikitext text/x-wiki '''Kosereva''' oĩ umi “postres típicos” tavaygua rembi’u apytépe [[Paraguái]]pe ha, ambue tembi’u he’ẽ juky ha he’ẽ asukávaicha, oreko heta proteína, mba’e hapo mombyrýva ha ciencia ohechauka porãva <ref>Oĩ tapicha arandu ohapykuehóva [[Paraguái]] rekoasa he’íva opaite tavaygua rembi’u oñembosako’íva ogapykuérape pe Ñorairõ Guasu [[Paraguái]] Triple Alianza ([[Argentina]], [[Brasil]] ha [[Uruguay]], 1864 guive 1870 peve) renondépe oikova’ekue opa rire, hetaiterei caloría orekoha, pe ñorairõ guasu ojukaparaiva’ekue Paraguái ñemoñare rapykuerépe sa’ieterei tembi’u oĩ rupi, ha upévare tembi’ukuéra oreko heta proteína, ojehecha pype ipokãha. </ref>. Ko tembi’uhína peteĩ mba’e he’ẽ ojejapóva “cascos”-gui, péva he’ise, pe [[narã]] hái ([[Guaraní]]me, “Apepu”) a pirekue atãme, oñembojýva [[Eirete|eira hũ]] ndive. Kóva peteĩ mba’e he’ẽ ndajaroviaseivavoi, ha’e he’ẽre ha ojejapógui mba’e háivagui. Ojejapopa rire opyta haivy’asy ha hi’acido’imi. ==Moõguipa ou héra== Téra “kosereva” ou epañañe’ẽgui “''conserva''”. Péva ojekuaa oĩ rupi kuatia ohechaukáva umi conquistador España-gua ouva’ekue [[Paraguái]]pe colonia aja, ipukuva’ekue [[sa’ary XVI]] ha [[sa’ary XIX]] peve (Paraguái isãso meve España poguýgui [[1811]])-me, oñongatu hag̃ua ko’ã yva oikytĩmi mbytépe ha ombojy eira hũme. Pépe oñepyrũ ko mba’e he’ẽ oje’úva tembi’u ári ha héra avei. ==Mba’emba’épa oraha== Oñembosako’i hag̃ua kosereva yma guare ojeporu jehe’apy hasy’ỹetéva ijuhu [[narã|narãnguéra]] hái (hi’aju porãva), [[asuka]] heta porã, [[Eirete|eira hũ]] ha [[y]] heta porã avei. ==Mba’éichapa oñembosako’i== Ñepyrũrã ojepiro sa’i’asy pe narã ikatuháicha ha pe hi’a ome’ẽha peve. Oñemboja’o mbyte rupi ha ojepe’a ipire pererĩngue (pire pererĩmi ojaho’íva yva’a ha kumandakuéra, [[Úva|parral’áicha]], [[habichuela]], etc.) ha ojejohéi jeyjey. Péicha ojejapo rire, umi narã ojehejava’erã y ro’ysãme 24 aravo rupi, ha oñembopyahumimi pe y káda 2 térã 3 aravo. Ohasa rire aravo oje’eva’ekue, oñemoĩ peteĩ kaserólape ha oñemoinge jey y ro’ysã oñemohe’ẽ asukapyrépe. Oñemboty pe mba’yru ha oñemoĩ tatápe opupu peve ha upéi oñenohẽ jey pégui. Ojejohéi jey umi yva y ro’ysãme, ojejopy vevuimiva’erã pevarã peteĩteĩ ha ojeity jey y ro’ysã upe mboyve oñemoĩ haguépema eira hũ. Oñemoĩ jey tatápe pe kaserola ojeporuva’ekuépe voi, péva oñembotyva’erã. Ojeheja opupu mbarete porã peteĩ aravo’i pukukue ha oñenohẽ jey tatágui ha péicha oñemohu’ã pe iñembosako’i. ==Ambue marandu iporãva ojekuaa== Pe kosereva oñeñongatu areséramo oñemoĩva’erã pype, oñembosako’i aja, hetave [[asuka]] ha [[ Eirete|eira hũ]]. Ymave ko tembi’u oñeñongatúmi mba’yru’i yvyguiguápe, avei kambuchípe. ==Ambue marandu== <references/> ==Moõguipa oñenohẽ marandu== *“Tembi’u Paraguay” de Josefina Velilla de Aquino *“Karú rekó – Antropología culinaria paraguaya”, de Margarita Miró Ibars == Joaju okapeguávandi== [http://www.consumer.es/web/es/alimentacion/en_la_cocina/comer_por_el_mundo/2006/04/14/150926.php Consumer] [[Ñemohenda:Tembi'u Paraguái]] hp6db5eiz56ztitjkyj5g99mhddfgj3 Festival Yno’õ Ypakaraípe 0 3579 120769 109249 2022-07-24T22:02:24Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki '''Festival Yno’õ Ypakaraípe''' tetã [[Paraguái]] tavaugasu [[Ypakarai|Ypakaraípe]], [[Central|tetãvóre Central]] ary 1971, jasypoapy ha jasyporundýpe oñemotenonde tavarandu festival folklóriko oñemokyre’ỹva umi temiandu kuaandy reheguáva. [[Image:Lago1.jpg|thumb|300px|Vista desde la orilla del Lago Ypacarai]] == Lago Ypacarai rembe'y == Ko’ã mba’e ojehechakuaávo tembipota rupi ojeguereko gente apytu’ũme ohasáva ha orekóva opàichagua disciplina artística. Ha pèva omokyre’ỹvo mborayhu umi mba’e rehe oikuaaukáva tavaguasu ha pñeva ndaha’éi opavave tetãme. ==Tembiasa mbykymi== Festival del Lago heñói 1971 omoñepyrũva tavaygua ypakaraiense ohayhu añetéva folklore, ogueromandu’avo omoheñòiva distrito. Peteĩha aty purory oñemotenonde jasyporundýpe. Kóva ha’e alternativa omokyre’ỹva mborayhu añetetéva nacional péva omokyre’ỹva opáichagua alternativa purorýpe, orekóva mitãpyahu akãreñói. Ko festival peteĩha omokyre’ỹva guerohory [[Demetrio Ortiz]]-pe ohaíva guarania oñemotenondéva tavaguasúpe. [[Recuerdos de Ypakarai]], oimeva’ekue exiliado ramo oñemotenondévo régimen upérõ oñemotenondéva tetãme. Omoñepyrũ club 24 Jasypo, escenario mbykymíme. Omonéigui taayguakuéra, omokyre’ỹ umi ombosako’íva omongakuaa agua ha ikatúva omotenonde ary oúvape oĩvévo audiencia ha valor musical nacional. ==Festival ohasáva== Ko Festival omotenondéva mokõi etapa omboguatáva: Peteĩha; ombosako’íva omantene kuaandy rembiasa ha umi teko porã jepokuaáva tetãme opàichagua manifestación ha’eháicha jeroky, ñe’ẽpoty ha artesanía oguahẽvo umi década 80 jave. Mokõiha; oñepyrũ he’ívo peteĩ compromiso oñemotenondévo omohenda porãve haguã derechos humanos reheguáva oñemomba’e guasúva régimen dictatorial hapykuéri [[General Stroessner]], omokyre’ỹva gobierno ombotove 1986 jave, peteĩ resolución osẽva Ministerio del Interior, opàichagua tembiapo festival-pe guarã. Jepénte pueblo nomboykéi esperansa omotenondévo ko actividad, tavayguakuèra omboyke py’amiri ha opavave komunidad ypakaraiense oipyhy pytyvõ ñepytyvõme tetãme ha upéicha festival ogueraha hikuái Tupão korapýpe orekóva custodia policial. Ary 1989 jave ho’ávo gobierno dictatorial ha oguahëvo democracia avei omoheñói festival opàichagua oñeha’ãrõva. Ko árape ojegueraha 37 ary iñemboguata. ==Festival mbohupa Internacional rupive== Iñepyrũmbýpe festival ha’e va’ekue festival internacional ombojopyrúva umi tekovépe hembiap´pe oikuaaukàvo hetã tavarandu ha hembipotápe oikuaauka ha omopu’ã ñane retã mba’éva ñemoherakuã. Oime kuri festival [[Argentina]], péva [[Santa Fe]], [[Córdoba]], Festival Nacional del Folklore [[Pirane]], [[Chile]] gotyo Festival Folklórico Yaku’íva, avei [[Brasil]] ha [[Bolivia]]. ==Internacional== Ary 1973 guive omoirũ grupo artístico internacional omoñepyrũva “Los del Suquia”, momento omoñepyrũva [[Argentina]], Los Carabajal, Los Cantores del Alba, La Compañía Argentina de Danza, Teresa Parodi ha ambue aty tetãme. [[Brasil]]-gui ou Ballet Primitivo del Arte Negro del estado de [[Pernambuco]], Xaxado, [[Paraíba]]. Tetã [[Peru]] ogueru jeroky oúvaPeru Negro, Aukamaru, Roberto Parra ha ambue tekove aty. [[México]] ogueru Mariachi Los Pasajeros, Mariachi Nacional de Méjico ha ambue aty avei. Péicha ko’ã aty oiméva umi artista [[Uruguái]], [[Chile]] ha [[Bolivia]] ohejáva Festival-pe ipypore. Pèicha ojeguereko lista puku ha ohenói opavave teko jaezaba oñemoherakuãvo arte. Péva festival nomboguejýiva purory, péicha festival omoheñói mbo’ehao ñepyrũ ha’éva “escuela municipal de danza” ome’ẽva pa’ũ ojapòva arte ñemoherakuã. Hembipotàpe omoirũ ambue manifestación programación. ==Jopói Festival ome’ẽva== Ary 1976 omopyenda trofeo Recuerdos de Ypacarai, ome’ẽva jurado oiporavóva edición oñeme’ẽvape, ámbito nacional ha internacional Ko’àgã ikatu ja’e Festival del Lago Ypakarai ha’e tavarandu latinoamericano [[Paraguáipe]], orekóva peteĩha escenario kakua. ==Tapicha ojeguerohorýva festival-pe== [[Imagen:Lakeypacarai.jpg|left|300px|thumb|Lago Ypacaraí]] Ko'ãva ojeguerohory festival edición, ohasávo ára ko'ã ombosako'íva umi festival especifico ha’èva ñoha’anga, jeroky, artesanía ha ambue festival orekóva umi dato oñeikotevẽva, omisión involuntaria. Ary 2006 oguerohory [[Renée Ferrer]] ha’éva peteĩ haihára katupyry upe ñe’ẽpoty festival reheguàvape; ary 2001 omotenondéva upe comisión oguahẽva peteĩ ñe’ẽme oguerohorýva tembiapo artesanal. ==Festival del Lago Ypakaraípe == *1971, [[Demetrio Ortiz]] *1972, [[Félix de Ypacaraí]] / [[María Cristina Gómez Rabito]] *1973, [[Alberto de Luque]] *1974, [[Diosnel Chase]] *1975, [[Luís A. del Paraná]] *1976, [[Teófilo Escobar]] *1977, [[Agustín Barboza]] *1978, [[Mujer paraguaya compañera del artista]] *1979, [[Florentín Giménez]] *1980, [[Eladio Martínez]] *1981, [[Mauricio Cardozo Ocampo]] *1982, [[Félix Fernández]] *1983, [[Darío Gómez Serrato]] *1984, [[Teodoro S. Mongelós]] *1985, [[Músicos de la Epopeya del Chaco]] *1986, 1987 ha 1988, Oñemopu’ã Gobierno guive *1989, [[Maneco Galeano]] *1990, [[Augusto Roa Bastos]] *1991, [[Dúo Quintana-Escalante]] *1992, [[Alejandro Cubilla]] *1993, [[Juan Alfonso Ramírez y los Indios]] *1994, [[José Magno Soler]] *1995, [[Zulema de Mirkin]] *1996, [[Vocal Dos]] *1997, [[El pueblo]] *1998, [[Rigoberto Arévalo]] *1999, [[Los hermanos González]] *2000, [[Juan Cancio Barreto]] *2001, [[Efrén Echeverría]] *2002, [[Carlos Federico Abente]] *2003, [[Carlos Niz]] *2004, [[Neneco Norton]] *2005, [[Ricardo Flecha]] *2006, [[Epifanio Méndez Fleitas]] *2007, [[Oscar Nelson Safuán]] ==Festival Ñe’ẽpotýpe== *1990, [[Elvio Romero]] *1991, [[María Luisa Artecona de Thompson]] *1992, [[Félix de Guarania]] *1993, [[Renée Ferrer de Arréllaga]] *1994, [[Gladys Carmagnola]] *1995, [[Luis María Martínez]] *1996, [[Ramiro Domínguez]] *1997, [[José Luís Appleyard]] *1998, [[Elsa Wiezell]] *1999, [[Oscar Ferreiro]] *2000, [[Teresa Servián de Sosa]] *2001, [[Pedro Encina Ramos]] *2002, [[Ramón Silva]] *2003, [[Mercedes Jané ]] *2004, [[Aurelio González Canale]] *2005, [[Rubén Bareiro Saguier]] *2006, [[Renée Ferrer de Arréllaga]] *2007, [[Mario Rubén Álvarez]] ==Festival Ñoha’angápe== *1982, [[José Arturo Alsina]] *1983, [[Máxima Lugo]] *1984, [[José L. Melgarejo]] *1985, [[Josefina Plá ]] *1989, [[Alcibíades González Delvalle]] *1990, [[Ernesto Báez]] *1991, ndojekuaa porãi *1992, [[Rudi Torga]] *1993, [[Tito Chamorro]] *1994, [[Pedro Moliniers]] *1995, [[Sara Giménez]] *1996, [[Erenia López]] *1997, [[María Helena Sachero]] *1998, [[Edith Errecartes]] *1999, [[César Álvarez Blanco]] y [[Rafael Rojas Doria]] (Los Compadres) *2000, [[Jesús Pérez]] *2001, [[Victoria Figueredo]] *2002, [[Nizugan]] *2003, [[Mercedes Jané ]] *2004, [[Luís D’Oliveira]] *2005, [[Humberto Gulino]] *2006, [[Jorge Ramos]] *2007, [[Compañía Roque Sánchez-Graciela Pastor]] ==Festival Jerokýpe== *1990, [[Celia Ruiz de Domínguez]] y [[Gilda Ruiz de Segovia]] *1991, [[María Magdalena Duarte Melgarejo]] y [[Emilio Barrientos]] *1992, [[Petronita Vinader]] *1993, [[María Balbina Vera]] *1994, [[Rosa Vera de Barúa]] y [[Dora Rabito de Sosa]] *1995, [[Lilian Garicoche]] *1996, [[Elizabeth Vinader]] *1997, [[Mercedes Vera]] *1998, [[Sussy Sacco]] *1999, [[Mirtha Cabañas de Bonzi]] *2000, [[Pamela Fretes]] *2001, [[Cándido Duarte]] y [[Gladys Lenguaza]] *2002, [[Reina Cáceres]] *2003, [[Natalia Ramos]] y [[Felicita Patiño de Márquez]] *2004, [[Mirta Lenguaza]] *2005, [[Katy Ortega]] *2006, [[Beatriz Frutos]] *2007, [[Zully Vinader]] ==Festival Artesanía-pe== *2001, [[Marcial Medina]] *2002, [[Indalecio Chávez]] y [[Del Rosario Sanabria]] *2003, [[Rosa Brítez]] *2004, [[Federico Giménez]] *2005, [[Benjamín Patiño]] y [[Serafín Montanía]] *2006, [[Alejandrino García]] *2007, [[Ramón Ayala Salim]] ==Mandu'apy== *Revista dominical ABC Color *[http://www.festivaldellago.org/] ==Joaju okapeguávandi == *[http://www.vivaparaguay.com] *[http://www.senatur.gov.py/] Secretaria Nacional de Turismo [[Category:Paraguái arandupy]] b3t0gxeowem5ego00tsbxdzjnlkn381 Centro Cultural de la República 0 3729 120767 110173 2022-07-24T22:01:57Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki '''Centro Cultural de la República''' oime [[Asunción]], [[Paraguáipe]], oñemopyendáva edificio Ñemono'ongávape, hembipota ha’e apytu’ù roky ñemombarete ha ñemomba’eguasu ha tembiasa ani oho tesaráipe, omombaretévo condición orekóva edificio oñemomba’eguasúva. [[Image:Cabildo de noche.jpg|thumb|350px|Centro Cultural de la Republica]] Ojehovasa 14 jasypo [[2004]] omoñepyrũva senador, upérõ omyakãva [[Congreso Nacional]] Dr [[Carlos Mateo Balmelli]], fundador ha miembro de honor, oipytyvõva umi mburuvicha oiméva Cuerpo Legislativo-pe. Oñehenói upéicha hembipota ha’égui peteĩ tenda ikatu haguã mayma tapicha ani oñemboyke ha ikatúva oguahẽ upe tendápe ha péva oĩgui peteĩ tenda ymaite guive oiméva ha’eva’ekue Cabildo, Justicia ha Regimiento, kóva institución colonial española péva América-pe ha’eva’ekue pe oguahẽva ha omarkáva estatus tavaguasu primer enclave ciudadano región rioplatense-pe. Péicha edificio ha’eva’ekue civilización paraguaya reñóihague, upe 16 jasyporundýpe [[1541]] jave gobernador [[Domingo Martínez de Irala]] ome’ẽl enclave militar oñemombareteva’ekue fuerte Nuestra Señora de la Asunción, omopyendava’ekue capitán [[Juan de Salazar]] ha [[Espinosa]] upe 15 jasypoapy [[1537]]. Ha’e oimeva’ekue Congreso Nacional. Omopyendáva iñepyrũháme [[1844]], orekóva sede umi mokõi poder Ejecutivo ha Legislativo. Ha’eva’ekue peteĩ momento obra oñemomba’eguasuvéva omotenondéva gobierno don Carlos Antonio López (1844-1862). Kóva oreko hóga ramo Poder Ejecutivo péva 15 Jasypateĩ 1894 meve, ohasáva omomba’apo palacio omopu’ãva Mariscal López upe guive ha’e Congreso Nacional róga 2003 ary peve. ==Oñemohenda== Oreko peteĩ consejo asesor permanente oiméva miembro [[Asociación Internacional de Críticos de Arte]], ko’ápe Augusto Roa Bastos oikéva, avei umi técnico especializado opáite temática ha área-pe. ==Oñemohenda ko’ã kotyñeguahẽha avei museo== Oñemotenonde ipype peteĩ tenda oikóha proyección cultural, ombosako’íva función pyahu, omohendáva umi pa’ũ jehechaukáha ha umi área administrativa péva construcción moderna oadosáva 70 ára ramo siglo pasado-pe. Uñemoĩ ipype opáichagua programa, ojehecha umi mba’e ojehechaukatáva maymávape ha oguatávo ojehecha haguã umi colección. Upe arýpe Centro Cultural ojeporu ojevela ipype haihára paraguayo Don [[Augusto Roa Bastos]], ary 2005 jave. Centro Cultural oreko heta koty oñeme’ẽva umi museo tavaguasúpe oiméva: ikatu hagua oreko umi hembiapo ojekuaa ha oñemomorã haguã péicha oĩ koty Sala del Barro, Sala del Arte Sacro, Sala Guido Boggiani, Sala de la Música, Sala del Cabildo, Sala del Cine ha avei biblioteca de autores paraguayos [[Augusto Roa Bastos]] oñemohérava. Oreko avei mokõi sala ojehechaukáva muestra temporaria Paraguay-pe. Pe óga guasu yvýpe oñemohenda umi mba’e exposición ohechaukáva opáichagua expresión plástica ojapóva umi periodo tembiasa reheguáva cultura paraguaya-va. Ijasúpe, ha’éva koty principal sala baja-pe, tuichakuégui, ojeporu umi exposición temática temporal ha ojeporúva umi evento oñemotenondéva aty guasúpe ha ikatúva ojeporu avei jeroky, ñoha’angaha concierto-pe, etc.). Ko’ã sala ykére, michĩvéva, ojeporu tenda pytyvõ ramo ichupe. ==Koty ñai’ũ== Ary 1979 jave oñemohgeñói museo del Barro, ko’ápe ojehechauka joja oĩva arte popular, arte indígena ha arte urbano Paraguái mba’éva. Arte popular ojehechaukáva oime omoheñóiva comunidad campesina. Umi koty oñembyatýva arte indígena rupive ha’éva opáichagua grupo nativo Paraguáipe avei Iberoamérica-gua. ==Sala de Arte Sacro== Acervo del Museo de Arte Sacro oñepyrũva colección personal peteĩha arzobispo Paraguáipe, Monseñor Juan Sinforiano Bogarín, oguerohorýva ko’ã mba’e gira pastoral siglo pasado opávo. Museo ohechauka umi talla misiones jesuíticas, franciscanas mba’éva, péva época colonial ha siglo XX, avei umi mba’e arte sacro ha koty ojoajúva tembiasa nacional. ==Koty Museo Cabildo-gua== Ko’ápe ojehechauka umi tembiporu orekóva tuicha valor patrimonial ome’ẽva testimonio ijeporuhágue orelóva upe edificio ojekuaáva omoirũhague poder político República-pegua. ==Koty Museo purorýva== Oñemohenda koty yvatépe umi tembiporu ha partitura orekóva mbo’ehára música paraguaya-gua. Ko’ã tesoro ikatúva ojeguerohory ipertenencia ha’éva exponente kakuaa ñane retã Paraguái mba’éva ha’éva karai Luis Alberto del Paraná, avei imbarakápe [[Agustín Pío Barrios]]. [[Image:Agustin Barrios.png|thumb|350px|Agustin Barrios.]] ==Sala Museo del Cine y el Video== Peteĩ sala de Conferencias ha Biblioteca “Augusto Roa Bastos”, omotenondéva papel museístico, ombohasáva umi área hembiapópe ha’éva actividad artística, arte visual, purahéi, literatura, teatro ha danza. Ko’ã mba’e omokyre’ỹ exposición, concierto, presentación, ha conferencia rupive. ==Referencia== * Revista Dominical ABC Color ==Enlaces externos== * [http://www.cabildoccr.gov.py Página oficial del cabildo] * [http://www.senado.gov.py/cabildo Página del Senado paraguayo dedicada al cabildo] * [http://www.redparaguaya.com/cultura/index.asp] [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] d8cw6t648adqy4s1q9xwzhwpfrkzgab Artesanía indígena Paraguaipe 0 4251 120766 120506 2022-07-24T22:01:45Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki Pe ''artesanía indígena paraguaya'' ikatu oñemohenda mokõiha atype: * Artesanía indígena añetehápe oiméva, ombovu pu'a cerámica, cestería, tejido ha hilado-kuéra, talabartería ha arte plumario, upéicha * Artesanía mestizo, oiméva umi oipyaháva ha encaje, talla yvyrágui ha ambue producto metal reheguáva. ==Mba'erepy tembiapojegua== Ko'ã producto artesanal [[Paraguáipe]] opaichaguáva ha ojeipysóva umi artículo cerámico ha'éva umi bordado ha hilado oheja'…va talla ojeguerekóva[[ yvyrágui]], [[cestería]], [[Vakapi|marroquinería]], ha [[platería]]. Péicha Cerámica precolombina ojejapóva territorio paraguayo ha'éva rústica ha terracota ombojeguáva, ha umívaicha morotĩ ha hũ; omba'apóva sistema colombín po rupive ha péicha ko'ã te'…i ombojepokuaáva decoración incisa ombojy mboyve tatápe. Umi español, oimehápe umi jesuita-kuéra, ombohasáva nivel técnico producción ha omboty va cerámica nativa, ojekuaáva icencillo-itereígui ha orekóva peteĩ carácter utilitario, ombokatupyryva población indígena misiones-pe. Kóva peteĩ acción oguahẽva ombotuichávo papapy ha diversidad umi cerámica piesa, umíva apytégui oñemoĩva vidrio orñemopyendáva juky ha ryguasu rupi'ápe, técnica okañyva expulsión rupive. Ko'ã producto cerámico ojeguerekóva gueteri ha ombapóva hese umi grupo indígena ha'e pe oñehenóiva botijo, jarra, maceta, ha umi orekóva forma zoomorfa, ha kambuchi. Ko'ãva apytépe, umi oñemoherakuãvéva ha ojejapo porã ha iporãitereíva ojeguerúva [[Tovatĩ]] ha Itágui. ===Inimbo ojepyaháva === Hilado ha tejido ha'e umi te'ỹ ome'ẽva tenda oñemomba'eguasúva ha omoingéva pirapire ogapy economía-pe. Oguahẽvo español-kuéra, indígena oiporúva oipyahàva yvate puku oiporúva mandyju inimbo umi kyha, ajaka, vosa hi’upýrãme guarã, ojejapo red ojeporúva ojeity jaguã pira ha’éva avei ñuhã mymba ka’aguy ho’áva ipype Upéi ao ha poncho oipyaha hikuái. Oñemba’apo ñai’ũ rehe, okaháre jesuita-kuéra oguerúva técnica de tejido ha telar vertical ojehecháva sávana, mantel, toalla, manta ha umi oñeikuave’ẽva kyha, oipyaháva inimbo mandyju ha ipype ombojeguáva hembe’y. Péicha, ko’ã recurso técnico ojeaportáva colonizador español-kuéra oguerúva tejido típico mandyju, ombohéra ao po`i, ojejapóva inimbo po’i, ha poyvi, oiporúba inimbo poguasu, ha lino, ha’eháicha ñanduti iporãitéva, he’uséva “ñandu inimbo” “tela de araña” ñe’ẽ guaraníme he’iséva encaje ojapóva tapete, mantel, cortina, mantilla, kamisa ha ao ojeguerohoryetéva ijeguáre. Oñemba’apo tejido ñanduti tavaguasu [[Guarambare]] ha [[Itaugua]]. Oñemomba’e hekoitépe oioyaháva poncho etnia lengua, maskói, chulupi ha matako Cháko oiporúva ovecha rague oñemoambuéva sa’y pytãme ha herakuãitéva “sesenta lista”, ojejapóva Piraju ha Jataitípe, [[Guairá] departamento-pe. ==Ajaka ha Karaguata jepyaha== Ko [[cestería]], ojeporúva fibra, junco ha takuara, ojapñova umi ajaka ojyváva ha ndaijyváíva, pejúha, esterilla, piri, akãngao kapi’igui ojejapóva oiporúva chokokue oñemoãvo kuarahýgui. Ko’ã mba’erepy vakapígui, vosa, sombrero karandaýi, montura ohóva kavaju ári, etc. Avei oñemba’apo hese tavapy Limpio ha Lúke ha Tovatĩ, hembiapo porãitereíva. Cestería indígena [[Paraguáipe]], oñemombytéva ñemitỹre, techapyrã comunidad oñemotenondéva ñemitỹ, mandi’o ñemitỹ ha ajaka ojeporuetéva okaháre, péicha ajaka mbya, orekóva promedio 35 centímetro yvate oñemohendáva [[Mandi'o]] pohýi. Umi ajaka oipyaháva tira hesakã porãva takuarembógui ha guembepi , omopyendáva umi ta’anga ajedresada ha geométrica, oñemohendáva guarani rembiapo oñemomba’eguasúva. Péicha ajaka omoirũva avati producción ha ombohapéva umi ajaka’i ivevùi ha ipohýiva, ojejapóva pindo roguépe. ===Ojepyaháva Karaguatágui=== Umi tejido Karaguata omopyendáva tembiporu arte indígena reheguáva. Kóva ha’e indígena remiandu tavapy chákogua. Umi Karaguatágui vosa ojejapóva ha oñemboje’àva ohóvo pindo roguègui. Ko’ã vosa ombyatýva umi kuñanguéra, oraba ijati’y ári medialuna-icha, ko’ã vosa ojeporúva omarika haguã, michĩvéva, rectangular, oraba kuimba’ekuéra ikati’ýre. Umi chamakoko ohenói púpo ha péva ojogua upe chaleco protector-pe ojejapóva karaguatágui, ko tejido akỹ oreko imbarete ojokóva flecha oúva enemigokuéragui. ==Ao Ceremonia jave== Etnia chamakoko, oúva departamento [[Alto Paraguái]], (Cháko) oiporúva ao oiko jave ritual jave ary pete{iha oguahẽvo ymaite guive oñehenóiva devylyvy ha ojejapóva tejido ha máskara ojejapóva yvyra fibra karaguatágui ha guyra chákogua raguégui orekóva sa’y opaichaguáva. ===Pa`i Tavyterã=== Ojeguerohoryeterei umi ajurigua (collares) ojejap`´ova yva ra’ỹi isa’y opáichagua ha yvyra tallado omomba’apóva umi pa’i tavyterã. ===Tova – Qom=== [[Tóva]] tèra Q`om-kuèra Ojapóva umi tembiapo isa’y opaichaguáva, avei mymba rague ha ojejapóva vosa ymaiteguaréva, sombrero piri, pantalla ha umi ajaka karandilla-gui ojejapóva. ===Mbya=== Ko’ã parcialidad indígena ikatupyryeterei ajaka apópe oiporúva takuara natural, ombojeguáva umi ta’anga guembep ha mymba upe tendáre oikéva, péicha umi collar ha tallado yvyrágui ojejapóva. ===Ajoreo=== Ko’ã vosa ajoreokuéra oikuaaukáva muestra artesanal indígena oñemoherakuãitéva ko’ápe ha tetã ambuér, fibra karaguatágui, omantenéva indígena rembiapo, ojeguerohoryetereíva, avei upe arte pluma-gui ojejapóva ha ña’ëmbe ( platos) ha yvyra kuimbe (cuchara de[[ madera]] [[ palo santo-gui]]. ==Makã== Umi parcialidad Makãgua oipyahávo ikatupyerei, manta, vosa, faha, ha ambue elemento de tejido [[inimbo]] isa’y ombojegua porãtereíva. ==Ava Guarani== Ipya’e ajaka apópe, [[kyha]] ojejapóva karaguata fibra-gui, ajaka guembepígui, ojeguerohorýva gama artesanal indígena tetãme. ==Tavaygua ohechaukáva == Arte ojapóva ko’ã mokõi forma subsistencia ohechaukàva opàichagua tembiapo peteíteïva. Péicha, comunidad oñemopyendàva sistema de recolección ha mymba ka’aguyre okarúva ha ndopytáiva peteĩ tendápe. Péicha avei, ko situación omoheñói trama cultural ipererïva ha omoingéva opáichagua mba’e pyahu. Kuaapy agrícola guaraní, oñembojáva yvýre ha yvága natural, opresentáva peteĩ tendencia oñeñangarekóva ha oñembotýva mba’e pyahúpe, oñangareko umi imba’éva rehe ha omomba’eguasu naimba’éiva rehe ha oĩ ára ombotvéva umi pytaguáva mba’èva, nombojehe’aséi. Jepénte umi estadio de evolución sociedad-pe ha orekóva característica peculiar peteĩteĩ, hi’arandúva oikuaauka ikatúha omohenda umi elemento oiporúva hikuái komunidad indígena oiméva térã oikóva territorio paraguayo-pe. Arte indígena- umi símbolo rupive ha oiporúva sãsõme iñe’ẽte – manifestación oñemomba’èva ñane retã kuaandýpe ko’àpe ha okaháre. ==Ñembo’e ha jeroky== Sociedad ombyatýva iñemitỹ orekóva tavaygua ñe’ãite ha’éva pe ojeheróva cuerpo mítico – ritual, oñemopyenda ha omongakuaa poder político, orden jurídico, tekorei, umi mba’e porã ha religión. Mítico- ritual oñemopyenda cosmovisión indígena, omohendáva ceremonial comunitario-kuéra; péicha tavapýpe, ojeporu purahéi ha jeroky ñembo’e ha’èva pe ha’ekuéra oikuaáva orekóva ko’ãichagua ceremonia-pe ombojegua hete ta’anga ha jehaípe, soporte omombaretéva. Ornamentación plumaria, tatuaje ha pintura corporal ojehecha indígena chakéño rehe avei arte plumario guaraní omopyendáva elemento básico arte indígena Paraguáipe. ==Bibliografía== * Paraguay, Nuestro País, Ediciones Nuevo Mundo. * Turismo Rutas Guia N? 19. ==Ojoajúva oka gotyo== * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] {{Tembiecharã:Mba'eporã}} [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] [[Ñemohenda:Tembiapoporã]] kuzu1w2wrqa7ol1nnjqu4ehf2p21lxi Ñemohenda:Ta'angambyry mbohasáva Paraguáigua 14 6398 120762 94093 2022-07-24T22:00:32Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Ta'angambyry mbohasáva]] [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] [[Ñemohenda:Paraguái]] fhxbuqqwhwbw8u6gnt6kguhuhg7l2sh Ñemohenda:Paraguái arandupy 14 6412 120758 111148 2022-07-24T21:59:28Z P. S. F. Freitas 2357 P. S. F. Freitas trasladó la página [[Ñemohenda:Paraguái Tembiapo]] a [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Tembiapo| ]] [[Ñemohenda:Paraguái|Tembiapo]] ge002arkb5uuy6twnry5mscaosljv66 Ñemohenda:Tembi'u Paraguái 14 6413 120761 106254 2022-07-24T22:00:24Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] [[Ñemohenda:Tembi'u]] jc0o7pmawda4v4itqkwh9yo7uvwj848 Enxet ñe'ẽ 0 6912 120768 115641 2022-07-24T22:02:08Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki '''Enxet ñe’ẽ''' ikatu oike avei [[ñe'ẽ]] iñe’ẽjoapykuaáva (''aglutinante'') rehegua apytépe. Iñe’ẽnguéra apytépe pe mba’eguasuvéva ha’ehína ñe’ẽtéva. Peteĩ ñe’ẽtéva ikatúma he’ipaite oje’eséva guive, sapy’ánte ombohapepámavoi teroñe’ẽje’évape. Timothy Curtis (Ñembojerekatuhára Ñandejára Ñe’ẽ [[Enxet]]-pe.) he’i oguerekoha heta ha hypy’ũva ñe’ẽ, ndaipóriguasúi ikatu’ỹva ja’e ambue ñe’ẽme oje’éva. Avei he’i ndoipuruseiha ñe’ẽ purukapy, oñeha’ã ombohéra iñe’ẽme mba’e pyahu, jepémona ipuku ha hasy. ==Moõguipa osẽ== *GRUBB, W. B. An unknown people in an unknown land. (1913) London. Un pueblo desconocido en tierra desconocida. (1993) Biblioteca Paraguaya de Antropología, XIX. Asunción: CEADUC. [[Ñemohenda:Amérika ñe'ẽnguéra tee]] [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] 208n9nh13fbf26weqbsxramkvp6k3zu Ñemohenda:Mbo'ehaorusu Paraguáipegua 14 7364 120764 110940 2022-07-24T22:00:51Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Mbo'ehaorusu]] [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] ndsicrlv48dsdf8fw7b94g9c0btc1yw Toronto 0 8676 120741 97991 2022-07-24T19:33:31Z Guarandu 15759 wikitext text/x-wiki [[File:Montage of Toronto 7.jpg|thumb|Torónto.]] '''Torónto''' ('''''Toronto''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/Toronto</ref> ha'e tetãvore [[Ontario|Ontário]] tavusu<ref>{{cita web|url=http://www.gov.on.ca/ont/portal/!ut/p/.cmd/cs/.ce/7_0_A/.s/7_0_252/_s.7_0_A/7_0_252/_l/en?docid=004690|título=History of Ontario's Legislative Buildings|editorial=Government of Ontario|fechaacceso=29 de enero añoacceso=2008}}</ref> ha, oguereko hína ipype 2&nbsp;615&nbsp;060&nbsp;tavayguakuéra,<ref name="2011censuspop">[http://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2011/as-sa/98-310-x/2011001/tbl/tbl5-fra.cfm Censo de 2011 - Tabla 5], Departamento de Estadística de Canadá. Última consulta el 9 de febrero de 2012</ref> ha'e hína táva tuichavéva ha tenondegua [[Kanatã]] retãme,<ref>{{cita web|url=http://wwp.canada-ca.net/|título=Canadá|trabajo=[[Tiempo Medio de Greenwich]]|fechaacceso=29 de enero de 2008}}</ref> además del centro financiero de dicho [[país]]. Opytáva kuarahyreike gotyo [[ypa Ontario]] hembe'ýpe,<ref>{{cita web|url=http://www.city-data.com/world-cities/Toronto.html|título=Toronto, Ontario, Canada, North America|fechaacceso=29 de enero de 2008}}</ref> ha'e táva tenondegua ha tuichavéva 5ha opaite [[Yvateamérika]]-pe.<ref>{{cita web|título=Ciudad de Toronto: Panorámica de Toronto|trabajo=Ciudad de Toronto|fecha=2007|url=http://www.toronto.ca/invest-in-toronto/tor_overview.htm|fechaacceso=29 de enero de 2008}}</ref> == Mandu’apykuéra == {{listaref}} [[Ñemohenda:Kanatã táva]] 5xqdink6tlf1ztenlpb8gqmqvc2ciz3 Ontário 0 8682 120742 110935 2022-07-24T19:36:45Z Guarandu 15759 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Flag of Ontario.svg|thumb|Ontário ipoyvi]] [[Ta'ãnga:Cntower2.jpg|thumb|Tavaguasu Torónto.]] [[Ta'ãnga:Niagara Falls- Horseshoe Falls (1).jpg|miniaturadeimagen|Niagara Falls- Ontario]] '''Ontário''' ('''''Ontario''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/Ontario</ref> ha'e peteĩ pa tetãvoregua [[Kanatã]] retãme, ha oguerekovéva ipype ava kuéra, orekohína 13.505.900 ava kuéra. Ku tetãvore Ontario-pe oĩha Kanatã itáva tuichavéva ha tenondegua hérava [[Toronto]], ha [[Ottawa]], Kanatã retã itavusu. Ha'e avei tetãvore tuichave mokõiha hi'apekuére, tetãvore [[Québec]] mboyve.<ref>[http://www40.statcan.ca/l01/cst01/phys01.htm Land and freshwater area, by province and territory] - Statistics Canada, 2 de enero de 2005</ref> Atyvete kuéra ha apopy hembiapo omohepyvéva tetãvore Ontario-pe. Haimetepa Kanatã retã ijatyvete hembiapo oĩha Ontario-pe.<ref name="worldbook">Artículo [http://www.worldbook.com/wb/Article?id=ar403320 "Ontario"] - World Book, Encyclopedia for learning resources</ref> Oguerekove ipype apopy ojapo heta [[mba'yruguata]]. Ku tetãvore héra ou [[ypa]] guasu oĩ hi'aguĩ, pe [[ypa Ontario]], ta'ýra iroke ombohéra vaekue, ha he'ise "[[ypa]] porã" térã "ysatĩ".<ref name="worldbook" /> Ontario-pe oñe'ẽ [[hyãsiañe'ẽ]] ha [[ingyaterrañe'ẽ]], itavusu ha itáva tenondegua ha'e táva [[Toronto]]. == Mandu’apykuéra == {{listaref}} [[Ñemohenda:Kanatã]] mwmjf0cy86qvgrqd20npf46dytby27p 120743 120742 2022-07-24T19:36:57Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Ontario]] a [[Ontário]] wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Flag of Ontario.svg|thumb|Ontário ipoyvi]] [[Ta'ãnga:Cntower2.jpg|thumb|Tavaguasu Torónto.]] [[Ta'ãnga:Niagara Falls- Horseshoe Falls (1).jpg|miniaturadeimagen|Niagara Falls- Ontario]] '''Ontário''' ('''''Ontario''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/Ontario</ref> ha'e peteĩ pa tetãvoregua [[Kanatã]] retãme, ha oguerekovéva ipype ava kuéra, orekohína 13.505.900 ava kuéra. Ku tetãvore Ontario-pe oĩha Kanatã itáva tuichavéva ha tenondegua hérava [[Toronto]], ha [[Ottawa]], Kanatã retã itavusu. Ha'e avei tetãvore tuichave mokõiha hi'apekuére, tetãvore [[Québec]] mboyve.<ref>[http://www40.statcan.ca/l01/cst01/phys01.htm Land and freshwater area, by province and territory] - Statistics Canada, 2 de enero de 2005</ref> Atyvete kuéra ha apopy hembiapo omohepyvéva tetãvore Ontario-pe. Haimetepa Kanatã retã ijatyvete hembiapo oĩha Ontario-pe.<ref name="worldbook">Artículo [http://www.worldbook.com/wb/Article?id=ar403320 "Ontario"] - World Book, Encyclopedia for learning resources</ref> Oguerekove ipype apopy ojapo heta [[mba'yruguata]]. Ku tetãvore héra ou [[ypa]] guasu oĩ hi'aguĩ, pe [[ypa Ontario]], ta'ýra iroke ombohéra vaekue, ha he'ise "[[ypa]] porã" térã "ysatĩ".<ref name="worldbook" /> Ontario-pe oñe'ẽ [[hyãsiañe'ẽ]] ha [[ingyaterrañe'ẽ]], itavusu ha itáva tenondegua ha'e táva [[Toronto]]. == Mandu’apykuéra == {{listaref}} [[Ñemohenda:Kanatã]] mwmjf0cy86qvgrqd20npf46dytby27p Ñemohenda:Tembiasagua'u Paraguái pegua 14 9884 120760 111494 2022-07-24T22:00:18Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Aranduka]] [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] tvjyuqhhyalgddae6c5k6m8vocdufa0 Ñemohenda:Paraguái ta'ãnga'ita 14 12387 120763 111167 2022-07-24T22:00:41Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Paraguái arandupy|Ta'anga'ita]] [[Ñemohenda:Ta'ãnga'ita| ]] ivh3zxx1jb9unl5uy7wosbhorhyzxrl Riverdale 0 12916 120770 120632 2022-07-25T00:59:27Z Stephan1000000 12512 num_episodios wikitext text/x-wiki {{Italic title}} {{Ficha de serie de televisión |título = Riverdale |tipo = 1 |imagen = |tamaño_de_imagen = 280px |pie_de_imagen = |género = omopirĩva |creador = [[Roberto Aguirre-Sacasa]] |reparto = [[KJ Apa]]<br />[[Lili Reinhart]]<br />[[Camila Mendes]]<br />[[Cole Sprouse]]<br />[[Marisol Nichols]]<br />[[Madelaine Petsch]]<br />[[Ashleigh Murray]]<br />[[Mädchen Amick]]<br />[[Luke Perry]]<br />[[Mark Consuelos]]<br />[[Casey Cott]]<br />[[Skeet Ulrich]]<br />[[Charles Melton]]<br />[[Vanessa Morgan]]<br />[[Drew Ray Tanner]]<br />[[Erinn Westbrook]] |tema_principal = |tema_principal 2 = |autor_tema_principal = |país = {{USA}} |idioma = [[Ingleñe'ẽ]] |num_temporadas = 6 |num_episodios = 116 |productor = J. B. Moranville |productor_ejecutivo = Jon Goldwater<br />Sarah Schechter<br />Greg Berlanti<br />Roberto Aguirre-Sacasa |director = |formato_de_imagen = |cadena = [[The CW Television Network|The CW]] |horario = |primera_emisión = [[26 jasyteĩ]] [[2017]] |última_emisión = ãgagua |otras cadenas = |precedido_por = |sucedido_por = |relacionados = |sitio_web = |filmaffinity = |imdb = |tv_com = }} '''''Riverdale''''' ha'e peteĩ [[tekoha'ãngandy ta'angambyrýgui]] [[Tetãvore Joapykuéra]] pegua, ojapo ha ohechauka [[ta'angambyry mbohasáva]] hérava [[The CW Television Network|The CW]]. == Mandu'apy == <references /> [[Ñemohenda:Tekoha'ãngaty ta'angambyrygui Tetãvore Joapykuéra pegua]] [[Ñemohenda:The CW Hekoha'ãngandy]] 16ihf6yzdfqoydp04tzqjcrpab997yl Ekuatóry 0 13762 120735 119089 2022-07-24T19:27:35Z Guarandu 15759 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = Tavakuairetã Ekuatóry | nombre_común = Ekuatóry | de = de | imagen_bandera = Flag of Ekuadóry.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Ekuadóry.svg | imagen_escudo_tamaño = 90px | símbolos = | imagen_mapa = South_America_location_ECU.png | lema_nacional = «''[[Dios, Patria y Libertad]]''» | himno_nacional = ''[[Salve, Oh Patria]]'' | capital = [[Kíto]] |sede_gobierno = [[Palacio de Carondelet]] | capital_población = 2 245 567 (Septiembre [[2008]]) | capital_coor = O79°54'28.62" S2°12'21.02" | ciudad_principal = [[Guayaquil]] | idioma_oficial = [[Karaiñe'ẽ]] | gobierno = [[Mburuvicharape|Tetã mburuvicharape]] | dirigentes_títulos = [[Presidente del Ecuador|Presidente]]<br />[[Vicepresidente]] | dirigentes_nombres =[[Guillermo Lasso]]<br />[[Alfredo Borrero]] | Independencia = [[Independencia del Ecuador|Independencia]] | Separación de la [[Gran Colombia]] = [[13 jasypo]] [[1830]].<br /> | fundación_hitos = | fundación_fechas = [[10 jasyporundy]] [[1809]]{{Infobox ref|2}}<br />[[24 jasypo]] [[1822]]{{Infobox ref|3}}<br />[[13 jasypo]] [[1830]]{{Infobox ref|7}} | Día de Independencia = | superficie = 256 370 km² | superficie_puesto = 73 | superficie_agua = 4 % | fronteras = 2385 km | costas = 2237 | población = 16 298 217 | población_año = 2015 | población_puesto = 55 | población_densidad = 58,49 | PIB_nominal= US$ 56 402 mill.<ref>[http://siteresources.worldbank.org/DATASTATISTICS/Resources/GDP.pdf Banco Mundial (PIB nominal 2006)]</ref> | PIB_nominal_año = 2007 | PIB_nominal_puesto = 66 | PIB_nominal_per_cápita = US$ 4151 (2007) | PIB = US$ 64 671 mill. | PIB_año = 2006 | PIB_puesto = 70 | PIB_per_cápita = US$ 4989 (2006) | IDH = 0,807 | IDH_año = 2007 | IDH_puesto = 72 | IDH_categoría = <font color="#009900">'''Alto'''</font> | moneda = [[Dólar amerikagua]] {{Infobox ref|4}} | gentilicio = Ekuadorygua | horario = [[UTC]] -5 | horario_verano = ~ | cctld = [[.ec]] | código_telefónico = [[+593|593]] | prefijo_radiofónico = HCA-HDZ | código_ISO = 218 / ECU / EC | miembro_de = [[Organización de las Naciones Unidas|O.N.U.]], [[Organización de los Estados Americanos|OEA]], [[Banco Interamericano de Desarrollo|BID]], [[Banco Mundial|BM]], [[Fondo Monetario Internacional|FMI]], [[Comunidad Andina|CAN]], [[Fondo Latinoamericano de Reservas|FLAR]], [[CAF]], [[Mercosur|MERCOSUR]]{{Infobox ref|6}}, [[Organización Latinoamericana de Energía|OLADE]], [[UNASUR]], [[OPEP]], [[CIN]], [[OEI]], [[Grupo de Río]] | nota1 = Los idiomas nativos son de uso oficial para los pueblos indígenas. | nota3 = Suele considerarse a la [[Batalla de Pichincha]] ([[24 de mayo]] de [[1822]]) como la fecha de independencia efectiva. | nota7 = Separación de la Gran Colombia y fundación de la República de Ecuador. | nota4 = Anteriormente, el [[Sucre (moneda)|Sucre]] | nota5 = [[UTC]] -6 en [[Islas Galápagos]]. Véase [[Husos horarios de Ecuador]]. | nota6 = Asociado | nota2 = Gobierno autónomo de Quito deshecho por fuerzas colonialistas de [[Lima]] y [[Bogotá]] }} '''Ekuatóry''' (heratee '''Tavakuairetã Ekuatóry''') tetã opyta yvatekuarahyreike gotyo [[Yvyamérika]]pe. Ijykére oĩ yvate gotyo [[Kolombia|Kolómbia]]; ñemby ha kuarahyresẽ gotyo [[Perũ|Peru]] ha kuarahyreike gotyo [[Paraguasu Pacífico|Paraguasu Py'aguapy]]. Itavusu héra San Francisco de [[Quito|Kíto]]. Tetã oñemboja'o 24 tetã'i (''provincia'') oñemohenda 4 yvy pehẽngue tekoha: Amazonia, Costa, Sierra ha Región Insular. Ipukukue 256.370 km² ha tetãguakuéra niko 2.245.567 ava. Ko tetã oñemosãso [[España|Epáña]]gui [[24 jasypo]] [[1822]]-pe. Osẽ Kolombia Guasúgui ha oñemohenda tetã sãsóicha [[13 jasypo]] [[1830]]-pe. == Mandu'apy == {{reflist}} {{Ñembyamérika}} [[Ñemohenda:Tetã Amerikagua]] [[Ñemohenda:Ekuator| ]] 1bz2ty2lf2misgrefgrl5eg1hj4b772 120736 120735 2022-07-24T19:27:43Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Ekuator]] a [[Ekuatóry]] wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = Tavakuairetã Ekuatóry | nombre_común = Ekuatóry | de = de | imagen_bandera = Flag of Ekuadóry.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Ekuadóry.svg | imagen_escudo_tamaño = 90px | símbolos = | imagen_mapa = South_America_location_ECU.png | lema_nacional = «''[[Dios, Patria y Libertad]]''» | himno_nacional = ''[[Salve, Oh Patria]]'' | capital = [[Kíto]] |sede_gobierno = [[Palacio de Carondelet]] | capital_población = 2 245 567 (Septiembre [[2008]]) | capital_coor = O79°54'28.62" S2°12'21.02" | ciudad_principal = [[Guayaquil]] | idioma_oficial = [[Karaiñe'ẽ]] | gobierno = [[Mburuvicharape|Tetã mburuvicharape]] | dirigentes_títulos = [[Presidente del Ecuador|Presidente]]<br />[[Vicepresidente]] | dirigentes_nombres =[[Guillermo Lasso]]<br />[[Alfredo Borrero]] | Independencia = [[Independencia del Ecuador|Independencia]] | Separación de la [[Gran Colombia]] = [[13 jasypo]] [[1830]].<br /> | fundación_hitos = | fundación_fechas = [[10 jasyporundy]] [[1809]]{{Infobox ref|2}}<br />[[24 jasypo]] [[1822]]{{Infobox ref|3}}<br />[[13 jasypo]] [[1830]]{{Infobox ref|7}} | Día de Independencia = | superficie = 256 370 km² | superficie_puesto = 73 | superficie_agua = 4 % | fronteras = 2385 km | costas = 2237 | población = 16 298 217 | población_año = 2015 | población_puesto = 55 | población_densidad = 58,49 | PIB_nominal= US$ 56 402 mill.<ref>[http://siteresources.worldbank.org/DATASTATISTICS/Resources/GDP.pdf Banco Mundial (PIB nominal 2006)]</ref> | PIB_nominal_año = 2007 | PIB_nominal_puesto = 66 | PIB_nominal_per_cápita = US$ 4151 (2007) | PIB = US$ 64 671 mill. | PIB_año = 2006 | PIB_puesto = 70 | PIB_per_cápita = US$ 4989 (2006) | IDH = 0,807 | IDH_año = 2007 | IDH_puesto = 72 | IDH_categoría = <font color="#009900">'''Alto'''</font> | moneda = [[Dólar amerikagua]] {{Infobox ref|4}} | gentilicio = Ekuadorygua | horario = [[UTC]] -5 | horario_verano = ~ | cctld = [[.ec]] | código_telefónico = [[+593|593]] | prefijo_radiofónico = HCA-HDZ | código_ISO = 218 / ECU / EC | miembro_de = [[Organización de las Naciones Unidas|O.N.U.]], [[Organización de los Estados Americanos|OEA]], [[Banco Interamericano de Desarrollo|BID]], [[Banco Mundial|BM]], [[Fondo Monetario Internacional|FMI]], [[Comunidad Andina|CAN]], [[Fondo Latinoamericano de Reservas|FLAR]], [[CAF]], [[Mercosur|MERCOSUR]]{{Infobox ref|6}}, [[Organización Latinoamericana de Energía|OLADE]], [[UNASUR]], [[OPEP]], [[CIN]], [[OEI]], [[Grupo de Río]] | nota1 = Los idiomas nativos son de uso oficial para los pueblos indígenas. | nota3 = Suele considerarse a la [[Batalla de Pichincha]] ([[24 de mayo]] de [[1822]]) como la fecha de independencia efectiva. | nota7 = Separación de la Gran Colombia y fundación de la República de Ecuador. | nota4 = Anteriormente, el [[Sucre (moneda)|Sucre]] | nota5 = [[UTC]] -6 en [[Islas Galápagos]]. Véase [[Husos horarios de Ecuador]]. | nota6 = Asociado | nota2 = Gobierno autónomo de Quito deshecho por fuerzas colonialistas de [[Lima]] y [[Bogotá]] }} '''Ekuatóry''' (heratee '''Tavakuairetã Ekuatóry''') tetã opyta yvatekuarahyreike gotyo [[Yvyamérika]]pe. Ijykére oĩ yvate gotyo [[Kolombia|Kolómbia]]; ñemby ha kuarahyresẽ gotyo [[Perũ|Peru]] ha kuarahyreike gotyo [[Paraguasu Pacífico|Paraguasu Py'aguapy]]. Itavusu héra San Francisco de [[Quito|Kíto]]. Tetã oñemboja'o 24 tetã'i (''provincia'') oñemohenda 4 yvy pehẽngue tekoha: Amazonia, Costa, Sierra ha Región Insular. Ipukukue 256.370 km² ha tetãguakuéra niko 2.245.567 ava. Ko tetã oñemosãso [[España|Epáña]]gui [[24 jasypo]] [[1822]]-pe. Osẽ Kolombia Guasúgui ha oñemohenda tetã sãsóicha [[13 jasypo]] [[1830]]-pe. == Mandu'apy == {{reflist}} {{Ñembyamérika}} [[Ñemohenda:Tetã Amerikagua]] [[Ñemohenda:Ekuator| ]] 1bz2ty2lf2misgrefgrl5eg1hj4b772 Tembiecharã:Okẽndusu:Ñemby Amérika/Marandu 10 14592 120752 120724 2022-07-24T21:12:43Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki <categorytree>Ñemby Amérika</categorytree> == Okẽndusu ambuéva == * [[File:Flag of Argentina.svg|15px]] [[Okẽndusu:Arahentína|'''Arahentína''']] * [[File:Flag of Brazil.svg|15px]] [[Okẽndusu:Pindoráma|'''Pindoráma''']] * [[File:Flag of Bolivia.svg|15px]] [[Okẽndusu:Volívia|'''Volívia''']] * [[File:Flag of Colombia.svg|15px]] [[Okẽndusu:Kolómbia|'''Kolómbia''']] * [[File:Flag of Chile.svg|15px]] [[Okẽndusu:Chíle|'''Chíle''']] * [[File:Flag of Ecuador.svg|15px]] [[Okẽndusu:Ekuadóry|'''Ekuadóry''']] * [[File:Flag of Paraguay.svg|15px]] [[Okẽndusu:Paraguái|'''Paraguái''']] * [[File:Flag of Peru.svg|15px]] [[Okẽndusu:Perũ|'''Perũ''']] * [[File:Flag of Uruguay.svg|15px]] [[Okẽndusu:Uruguái|'''Uruguái''']] * [[File:Flag of Venezuela.svg|15px]] [[Okẽndusu:Venesuéla|'''Venesuéla''']] * [[File:Flag of Suriname.svg|15px]] [[Okẽndusu:Surinẽ|'''Surinẽ''']] c1l3jrxzc7bws93qgbbsok5m9yhz2w8 Narãndy (Paraguái) 0 14594 120728 2022-07-24T18:55:08Z Guarandu 15759 Kuatiarogue ipyahúva: '''Narãndy''' ('''''Naranjal''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/naranjal</ref> ha’e peteĩ tavanda, [[amunda]] ha [[tavaguasu]] ojejuhúva [[Alto Parana|Yvate Parana]] [[Tetãvore|tetãvorépe]], [[Paraguái|Paraguáipe.]]<ref>http://www.mades.gov.py/wp-content/uploads/2018/07/R1576.16_DEPOSITO-DE-PRODUCTOS-FITOSANITARIOS_6375.16_MAX-SOLUS-S.A..pdf</ref> Oñemopu’ãva’ekue [[26 jasypokõi|jasypokõi]] [[26 jasypokõi|26]] ary [[1990]] jave, 87 Supukukue|s… wikitext text/x-wiki '''Narãndy''' ('''''Naranjal''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/naranjal</ref> ha’e peteĩ tavanda, [[amunda]] ha [[tavaguasu]] ojejuhúva [[Alto Parana|Yvate Parana]] [[Tetãvore|tetãvorépe]], [[Paraguái|Paraguáipe.]]<ref>http://www.mades.gov.py/wp-content/uploads/2018/07/R1576.16_DEPOSITO-DE-PRODUCTOS-FITOSANITARIOS_6375.16_MAX-SOLUS-S.A..pdf</ref> Oñemopu’ãva’ekue [[26 jasypokõi|jasypokõi]] [[26 jasypokõi|26]] ary [[1990]] jave, 87 [[Supukukue|sp]] [[Ciudad del Este|Tavaguasu Ñembýgui]], ha 363 sp [[Paraguay|Paraguaýgui]].<ref>http://www.altoparana.gov.py/v0/index.php/naranjal</ref> === Ñarukã Arete === Ñarukã Arete ha’e peteĩ [[arete]] aranduymagua tavanda Narãndy rehegua. Ojejapo ary [[2006]] guive.<ref>https://www.abc.com.py/este/2022/06/26/naranjal-alista-su-tradicional-fiesta-de-la-costilla/</ref> == Mandu’apykuéra == <references /> [[Ñemohenda:Paraguái]] 15ain9x96awhsg04qb3km6tx9wdp19e 120729 120728 2022-07-24T18:55:29Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Narãndy]] a [[Narãndy (Paraguái)]] wikitext text/x-wiki '''Narãndy''' ('''''Naranjal''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/naranjal</ref> ha’e peteĩ tavanda, [[amunda]] ha [[tavaguasu]] ojejuhúva [[Alto Parana|Yvate Parana]] [[Tetãvore|tetãvorépe]], [[Paraguái|Paraguáipe.]]<ref>http://www.mades.gov.py/wp-content/uploads/2018/07/R1576.16_DEPOSITO-DE-PRODUCTOS-FITOSANITARIOS_6375.16_MAX-SOLUS-S.A..pdf</ref> Oñemopu’ãva’ekue [[26 jasypokõi|jasypokõi]] [[26 jasypokõi|26]] ary [[1990]] jave, 87 [[Supukukue|sp]] [[Ciudad del Este|Tavaguasu Ñembýgui]], ha 363 sp [[Paraguay|Paraguaýgui]].<ref>http://www.altoparana.gov.py/v0/index.php/naranjal</ref> === Ñarukã Arete === Ñarukã Arete ha’e peteĩ [[arete]] aranduymagua tavanda Narãndy rehegua. Ojejapo ary [[2006]] guive.<ref>https://www.abc.com.py/este/2022/06/26/naranjal-alista-su-tradicional-fiesta-de-la-costilla/</ref> == Mandu’apykuéra == <references /> [[Ñemohenda:Paraguái]] 15ain9x96awhsg04qb3km6tx9wdp19e Narãndy 0 14595 120730 2022-07-24T18:55:29Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Narãndy]] a [[Narãndy (Paraguái)]] wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[Narãndy (Paraguái)]] m900v4ohcude7whfjbyshv36fpooww9 Narãndy (Ekuatóry) 0 14596 120731 2022-07-24T19:24:46Z Guarandu 15759 Kuatiarogue ipyahúva: '''Narãndy''' ('''''Naranjal'''''), ojeikuaáva avei '''Narãndy Hose Marangatu''' ('''''San José de Naranjal'''''), ha’e peteĩ [[tavaguasu]] [[Ekuator|ekuatorygua]], ojejuhúva [[Tetãmini Guája|Tetãmini Guájape]].<ref>https://vicaria-sanjosedenaranjal.es.tl/</ref> Ary [[2010]] jave oguerekova’ekue 28.546 tavaygua.<ref>http://app.sni.gob.ec/sni-link/sni/PORTAL_SNI/data_sigad_plus/sigadplusdiagnostico/DIAGNOSTICO%20PRELIMINAR%20PDYOT%20NARANJAL_15-11-2014.pd… wikitext text/x-wiki '''Narãndy''' ('''''Naranjal'''''), ojeikuaáva avei '''Narãndy Hose Marangatu''' ('''''San José de Naranjal'''''), ha’e peteĩ [[tavaguasu]] [[Ekuator|ekuatorygua]], ojejuhúva [[Tetãmini Guája|Tetãmini Guájape]].<ref>https://vicaria-sanjosedenaranjal.es.tl/</ref> Ary [[2010]] jave oguerekova’ekue 28.546 tavaygua.<ref>http://app.sni.gob.ec/sni-link/sni/PORTAL_SNI/data_sigad_plus/sigadplusdiagnostico/DIAGNOSTICO%20PRELIMINAR%20PDYOT%20NARANJAL_15-11-2014.pdf</ref> [[Ta'ãnga:Flag of Naranjal.svg|miniaturadeimagen|Narãndy poyvi.]] == Mandu’apykuéra == <references /> hik0zxl16ylughj93oqgclvs4asky2e 120732 120731 2022-07-24T19:25:21Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Narãndy (Ecuatory)]] a [[Narãndy (Ekuatory)]] wikitext text/x-wiki '''Narãndy''' ('''''Naranjal'''''), ojeikuaáva avei '''Narãndy Hose Marangatu''' ('''''San José de Naranjal'''''), ha’e peteĩ [[tavaguasu]] [[Ekuator|ekuatorygua]], ojejuhúva [[Tetãmini Guája|Tetãmini Guájape]].<ref>https://vicaria-sanjosedenaranjal.es.tl/</ref> Ary [[2010]] jave oguerekova’ekue 28.546 tavaygua.<ref>http://app.sni.gob.ec/sni-link/sni/PORTAL_SNI/data_sigad_plus/sigadplusdiagnostico/DIAGNOSTICO%20PRELIMINAR%20PDYOT%20NARANJAL_15-11-2014.pdf</ref> [[Ta'ãnga:Flag of Naranjal.svg|miniaturadeimagen|Narãndy poyvi.]] == Mandu’apykuéra == <references /> hik0zxl16ylughj93oqgclvs4asky2e 120738 120732 2022-07-24T19:28:09Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Narãndy (Ekuatory)]] a [[Narãndy (Ekuatóry)]] wikitext text/x-wiki '''Narãndy''' ('''''Naranjal'''''), ojeikuaáva avei '''Narãndy Hose Marangatu''' ('''''San José de Naranjal'''''), ha’e peteĩ [[tavaguasu]] [[Ekuator|ekuatorygua]], ojejuhúva [[Tetãmini Guája|Tetãmini Guájape]].<ref>https://vicaria-sanjosedenaranjal.es.tl/</ref> Ary [[2010]] jave oguerekova’ekue 28.546 tavaygua.<ref>http://app.sni.gob.ec/sni-link/sni/PORTAL_SNI/data_sigad_plus/sigadplusdiagnostico/DIAGNOSTICO%20PRELIMINAR%20PDYOT%20NARANJAL_15-11-2014.pdf</ref> [[Ta'ãnga:Flag of Naranjal.svg|miniaturadeimagen|Narãndy poyvi.]] == Mandu’apykuéra == <references /> hik0zxl16ylughj93oqgclvs4asky2e Ekuator 0 14598 120737 2022-07-24T19:27:43Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Ekuator]] a [[Ekuatóry]] wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[Ekuatóry]] 54dx7kdmyh6na8qld7f1yr1utvfhxcr Ontario 0 14600 120744 2022-07-24T19:36:57Z Guarandu 15759 Guarandu trasladó la página [[Ontario]] a [[Ontário]] wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[Ontário]] 1q9p512t59a3y00bai3quu3yc4oiw9h Taráta (Volívia) 0 14601 120745 2022-07-24T19:54:31Z Guarandu 15759 Kuatiarogue ipyahúva: '''Taráta''' ('''''Tarata''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/Tarata%20</ref> ha’e peteĩ [[tavaguasu]] ha tavanda voliviagua, [[tetãmini]] [[Tetãmini Esteban Arze|Esteban Arze]] [[tavusu]], ojejuhúva [[Kochavámba]] [[Tetãvore|tetãvorépe]]. Ko tavaguasu ojeikuaa avei "'''''Villa Colonial'''''" réra guýpe.<ref>https://web.archive.org/web/20110824161248/http://www.cochabamba.bo/index.php?option=com_content&view=article&id=77:provincia-esteban-arze&catid=4… wikitext text/x-wiki '''Taráta''' ('''''Tarata''''')<ref>https://app.glosbe.com/es/gn/Tarata%20</ref> ha’e peteĩ [[tavaguasu]] ha tavanda voliviagua, [[tetãmini]] [[Tetãmini Esteban Arze|Esteban Arze]] [[tavusu]], ojejuhúva [[Kochavámba]] [[Tetãvore|tetãvorépe]]. Ko tavaguasu ojeikuaa avei "'''''Villa Colonial'''''" réra guýpe.<ref>https://web.archive.org/web/20110824161248/http://www.cochabamba.bo/index.php?option=com_content&view=article&id=77:provincia-esteban-arze&catid=41:provincias&Itemid=182</ref> [[Ta'ãnga:Templo San José de Tarata.jpg|miniaturadeimagen|Taráta opy.]] Opyta 29 [[Supukukue|sp]] tavaguasu Kochavámbagui, tetãvore tavusu, ha ojejuhu 2.766 [[Temira'ãha|temira’ãha]] [[Para]] ári. Ary 2012 jave, Taráta tavanda oguerekova’ekue 8.242 tavaygua.<ref>https://web.archive.org/web/20110706150910/http://www.cochabamba.bo/index.php?option=com_content&view=article&id=69:municipios&catid=37:cochabamba&Itemid=181</ref> == Mandu’apykuéra == <references /> [[Ñemohenda:Volívia tavaguasu]] 7ztj4ux5ikhkvrmp07t8jiwm55riqaa Tembiecharã:Okẽndusu:Ñemby Amérika/Kuaarã 10 14602 120747 2022-07-24T20:52:41Z P. S. F. Freitas 2357 Kuatiarogue ipyahúva: {| class="wikitable sortable" width="100%" |- ! Tetã !! Apekue<br /><small>(km²)</small> !! Tavusu !! Ava 2015 jave<br /><small>(sua)</small><ref name="CEPAL">{{cita libro |url=http://archivo.cepal.org/pdfs/observatorioDemografico/S0900451.pdf |título=Proyección de población |fecha=Abril 2009 |editor=CEPAL }}</ref> !! Ava 2020 jave<br /><small>(sua)</small><ref name="CEPAL" /> !! Ava 2025 jave<br /><small>(sua)</small><ref name="CEPAL" /> |- | {{BRA}} || align=… wikitext text/x-wiki {| class="wikitable sortable" width="100%" |- ! Tetã !! Apekue<br /><small>(km²)</small> !! Tavusu !! Ava 2015 jave<br /><small>(sua)</small><ref name="CEPAL">{{cita libro |url=http://archivo.cepal.org/pdfs/observatorioDemografico/S0900451.pdf |título=Proyección de población |fecha=Abril 2009 |editor=CEPAL }}</ref> !! Ava 2020 jave<br /><small>(sua)</small><ref name="CEPAL" /> !! Ava 2025 jave<br /><small>(sua)</small><ref name="CEPAL" /> |- | {{BRA}} || align="right" | 8&nbsp;547&nbsp;406 || align="center" | [[Brasilia]] || align="right" | 202&nbsp;954 || align="right" | 209&nbsp;090 || align="right" |213&nbsp;754 |- | {{ARG}} || align="right" | 2&nbsp;791&nbsp;508 || align="center" | [[Buenos Aires]] || align="right" | 42&nbsp;676 || align="right" | 44&nbsp;486 || align="right" | 46&nbsp;115 |- | {{PER}} || align="right" | 1&nbsp;285&nbsp;240 || align="center" | [[Lima]] || align="right" | 31&nbsp;197 || align="right" | 32&nbsp;881 || align="right" | 34&nbsp;478 |- | {{COL}} || align="right" | 1&nbsp;141&nbsp;748 || align="center" | [[Bogotá]] || align="right" | 49&nbsp;385 || align="right" | 52&nbsp;278 || align="right" | 54&nbsp;918 |- | {{BOL}} || align="right" | 1&nbsp;098&nbsp;581 || align="center" | [[Sucre]] (iléi guasúre) || align="right" | 10&nbsp;854 || align="right" | 11&nbsp;638 || align="right" | 12 368 |- | {{VEN}} || align="right" | 916&nbsp;445 || align="center" | [[Caracas]] || align="right" | 31&nbsp;291 || align="right" | 33&nbsp;412 || align="right" | 35&nbsp;370 |- | {{CHL}} || align="right" | 756&nbsp;948 || align="center" | [[Santiago de Chile|Santiago]] || align="right" | 17&nbsp;914 || align="right" | 18&nbsp;606 || align="right" | 19&nbsp;199 |- | {{PAR}} || align="right" | 406&nbsp;757 || align="center" | [[Asunción]] || align="right" | 7007 || align="right" | 7533 || align="right" | 8026 |- | {{ECU}} || align="right" | 283&nbsp;560 || align="center" | [[Quito]] || align="right" | 14&nbsp;550 || align="right" | 15&nbsp;349 || align="right" | 16&nbsp;128 |- | {{GUY}}<ref>{{cita web |url=http://populationpyramid.net/es/guyana/ |título=Pirámides de población del mundo desde 1950 a 2100 - Guyana |editor=Martín De Wulf}}</ref> || align="right" | 215&nbsp;096 || align="center" | [[Georgetown]] || align="right" | 807 || align="right" | 825 || align="right" | 841 |- | {{URU}} || align="right" | 189&nbsp;928 || align="center" | [[Montevideo]] || align="right" | 3430 || align="right" | 3493 || align="right" | 3562 |- |{{SUR}}<ref>{{cita web |url=http://populationpyramid.net/es/surinam/ |título=Pirámides de población del mundo desde 1950 a 2100 - Surinam |editor=Martín De Wulf}}</ref> || align="right" | 163&nbsp;458 || align="center" | [[Paramaribo]] || align="right" | 548 || align="right" | 569 || align="right" | 588 |- |{{TRI}}<ref>{{cita web |url=http://populationpyramid.net/es/trinidad-y-tobago/ |título=Pirámides de población del mundo desde 1950 a 2100 - Trinidad y Tobago |editor=Martín De Wulf}}</ref> || align="right" | 5128 || align="center" | [[Puerto España]] || align="right" | 1346 || align="right" | 1348 || align="right" | 1332 |- |} == Ñemby Amérika mba'e tuichavéva == [[File:SaltoAngel1.jpg|150px|right]] * '''Tave'ỹ aratinivéva''': [[Desierto de Atacama|Atakáma]]<ref>{{cita web |url=http://www.dw-world.de/dw/article/0,2144,2250165,00.html |título=A sobra de sol, buena es el agua |año=2006 |obra=[[Deutsche Welle]] 27 de noviembre de 2006}}</ref> < 15&nbsp;mm/ary, Chíle. * '''Okyvehápe''': [[Darién ka'aguy|Darién]],<ref>{{cita web |url=http://www.eoearth.org/article/Choc%C3%B3-Dari%C3%A9n_moist_forests |título=Choco Darien moist forest |año=2007 |obra=Encyclopedia of the earth April 3, 2007 |idioma=en}}</ref> Kolómbia ha Panama. * '''Ysyry ipukuvéva''': [[Paranaguasu]]<ref>{{cita web|url=http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/science/newsid_6759000/6759433.stm |título=El río Amazonas es "el más largo" |año=2007 |obra=BBC 16 de junio de 2007}}</ref> 6788&nbsp;km, Peru, Kolómbia ha Pindoráma. * '''Ysyry ipyvéva''': [[la Plata|Ysyry La Plata]],<ref>{{cita web |url=http://www.clavenoticias.com.ar/spip.php?article1274|título=El Río de la Plata, cada vez más contaminado |año=2008 |obra=clavenoticias.com}}</ref> 220&nbsp;km², Arahentína ha Uruguái. * '''Yvyrata yvatevéva''': [[Nevado Ojos del Salado]]<ref>http://desnivel.com/alpinismo/ojos-del-salado-el-volcan-mas-alto-del-mundo</ref> 6893 Arahentína ha Chíle. * '''Lago navegable más alto''': [[Titicaca]],<ref>{{cita web |url=http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/photo_galleries/newsid_6119000/6119600.stm |título=Los incas vuelven a navegar |obra=BBC 5 de noviembre de 2006 }}</ref> 3800 msnm, Peru ha Volívia. * '''Chororo yvatevéva''': [[Ytu Ángel]],<ref>{{cita web |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/24481/Angel-Falls|título=Angel Falls |año=2008 |obra=Encyclopædía Britannica |idioma=en}}</ref> 979 m, Venesuéla. * '''Jukyrenda tuichavéva''': [[Jukyrenda Uyuni]],<ref>{{cita web |url=http://sitiosturisticos.com/el-extenso-salar-de-uyuni/ |título=El extenso Salar de Uyuni}}</ref> 12&nbsp;000&nbsp;km², Volívia. * '''Ka'aguy tuichavéva''': [[Amasóna]],.<ref>{{cita web |url=http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_3609000/3609935.stm |título=Amazonas: más deforestación |obra=BBC 8 de abril de 2004}}</ref> Pindoráma, Kolómbia, Venesuéla, Ekuadóry, Peru ha Volívia cw6dsojbl2azwk1mf1oq1brrqwydeph Ñemohenda:Ñemby Amérika 14 14603 120751 2022-07-24T21:11:37Z P. S. F. Freitas 2357 Kuatiarogue ipyahúva: [[Ñemohenda:Amérika]] wikitext text/x-wiki [[Ñemohenda:Amérika]] 2b3qnxbgywihgugish7w6vz8c1m7fmz Tembiecharã:Okẽndusu:Ñemby Amérika/Kuatiarogue 10 14604 120753 2022-07-24T21:19:48Z P. S. F. Freitas 2357 Kuatiarogue ipyahúva: [[File:Foz de Iguaçu 27 Panorama Nov 2005.jpg|200px|thumb]] '''<big>Chororõ Yguasu</big>''' <div style="font-size:90%"> '''Chororo Yguasu''' ha'e hína [[chororo]] ojejuhúva [[ysyry Yguasu|ysyry Yguasúpe]], oñohembe'yhápe [[Arahentína]] retãvore de [[Misiones (Argentina)|Misiones]] ha [[Pindoráma]] retãvore [[Parana]]. Ko chororo ojejuhu ka'aguy guasúpe oñeñangarekóva tembiapoukapy rupive. Fueron elegidas como una de las «Pokõi tembiechapyrã tee yv… wikitext text/x-wiki [[File:Foz de Iguaçu 27 Panorama Nov 2005.jpg|200px|thumb]] '''<big>Chororõ Yguasu</big>''' <div style="font-size:90%"> '''Chororo Yguasu''' ha'e hína [[chororo]] ojejuhúva [[ysyry Yguasu|ysyry Yguasúpe]], oñohembe'yhápe [[Arahentína]] retãvore de [[Misiones (Argentina)|Misiones]] ha [[Pindoráma]] retãvore [[Parana]]. Ko chororo ojejuhu ka'aguy guasúpe oñeñangarekóva tembiapoukapy rupive. Fueron elegidas como una de las «[[Pokõi tembiechapyrã tee yvóra pegua]]». Ko chororópe oĩ 275 ytu, 80&nbsp;% umívagui oĩ [[Arahentína]]pe. </div> '''<small>[[Chororõ Yguasu|Eikuaave...]]</small>''' p575dip1dadhsc3f246bcb2cii1dzjr Okẽndusu:Ñemby Amérika 0 14605 120754 2022-07-24T21:20:35Z P. S. F. Freitas 2357 Kuatiarogue ipyahúva: <div style="text-align:center>Tapeg̃uahẽporãite</div> <div style="text-align:center; font-size:200%">'''Ñemby Amérika Rokẽndusúpe'''</div> <div style="margin:0 auto;text-align:center;">[[File:Buenos Aires-Plaza Congreso-Pensador de Rodin.jpg|120px]] [[File:Christ on Corcovado mountain.JPG|120px]] [[File:Quito calle García Moreno.jpg|120px]] [[File:Santiago en invierno.jpg|120px]] [[File:Lima Plaza Mayor1 cropped.jpg|120px]] File:Iglesia San Felipe Neri.jpg… wikitext text/x-wiki <div style="text-align:center>Tapeg̃uahẽporãite</div> <div style="text-align:center; font-size:200%">'''Ñemby Amérika Rokẽndusúpe'''</div> <div style="margin:0 auto;text-align:center;">[[File:Buenos Aires-Plaza Congreso-Pensador de Rodin.jpg|120px]] [[File:Christ on Corcovado mountain.JPG|120px]] [[File:Quito calle García Moreno.jpg|120px]] [[File:Santiago en invierno.jpg|120px]] [[File:Lima Plaza Mayor1 cropped.jpg|120px]] [[File:Iglesia San Felipe Neri.jpg|120px]] [[File:Salvador da Bahia.jpg|120px]] [[File:CatedralPrimadaBogota2004-7.jpg|120px]] [[File:Ciudad de Asunción Paraguay.jpg|120px]] [[File:Vista PlazaVenezuela.jpg|120px]]</div> {{Okẽndusu:Ñemby Amérika/Intro}} <!--############# columna izquierda #################--> <div class="portal-column-left-60"><!-- Switch to one column on narrow screens --> {{Marco 3D |título=Kuatiarogue reikuaaverã |logo=New namespace Wikipedia.svg |contenido={{FULLPAGENAME}}/Kuatiarogue |fondotitulo=RoyalBlue |fondotitulodeg=Navy |colortitulo=#FFFFFF }} {{Marco 3D |título=Kuaarã |logo=Messagebox info.png |contenido={{FULLPAGENAME}}/Kuaarã |fondotitulo=RoyalBlue |fondotitulodeg=Navy |colortitulo=#FFFFFF }} </div> <!--############# columna derecha #################--> <div class="portal-column-right-40"><!-- Switch to one column on narrow screens --> {{Marco 3D |título=Marandu |logo=Messagebox info.png |contenido={{FULLPAGENAME}}/Marandu |fondotitulo=RoyalBlue |fondotitulodeg=Navy |colortitulo=#FFFFFF }} {{Commons|South America}} </div> <!--############# parte inferior #################--> <div style="float:right; width:100%"> {{Okẽndusu:Ñemby Amérika/Ñemby Amérika rokẽndusukuéra}} ---- {{Okẽndusu:Yvyapekuaa/Yvyrusu rokẽndusukuéra}} ==Mandu'apy== <references group="notas"/> {{listaref|2}} </div> __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ [[Ñemohenda:Vikipetã:Ñemby Amérika rokẽndusukuéra| ]] g9e634n4omdu2z6cqz9e9zxhqx14dyb Tembiecharã:Okẽndusu:Paraguái/Intro 10 14606 120755 2022-07-24T21:33:44Z P. S. F. Freitas 2357 Kuatiarogue ipyahúva: [[File:Paraguay in its region.svg|100px|border|right]] [[File:Flag of Paraguay.svg|100px|border|right|Paraguái poyvi.]] '''[[Paraguái]]''' hína tetã opytáva [[Ñemby Amérika|Ñembyamérika]] mbytépe. Hyepýpe oĩ 17 tetãvore ha tavusu, [[Paraguay]], ombovóva ijyvy ape, ha oñembovóva avei 259 tetãvore'ivépe. Itavusu iguasuvéva héra [[Paraguay]]. Paraguái hína tetã ojeporuha apoukapy peteĩcha maymáva guarã, [[jekopytyjoja]]<nowiki/>rapépe, noiméi… wikitext text/x-wiki [[File:Paraguay in its region.svg|100px|border|right]] [[File:Flag of Paraguay.svg|100px|border|right|Paraguái poyvi.]] '''[[Paraguái]]''' hína tetã opytáva [[Ñemby Amérika|Ñembyamérika]] mbytépe. Hyepýpe oĩ 17 tetãvore ha tavusu, [[Paraguay]], ombovóva ijyvy ape, ha oñembovóva avei 259 tetãvore'ivépe. Itavusu iguasuvéva héra [[Paraguay]]. Paraguái hína tetã ojeporuha apoukapy peteĩcha maymáva guarã, [[jekopytyjoja]]<nowiki/>rapépe, noiméi tupã rapépe. ipu'aka oimeite tetã py'ápe ha hekuái oiko [[Mburuvicharape|mburuvicharapé]]<nowiki/>pe. Paraguái avei omoheñõi Ñemby Ñemuha [[Arahentína]], [[Pindoráma]] ha [[Uruguái]] ndive. [[Poyvi Paraguái]], pytã, morotĩ ha hovy, oguereko mokõi Tetã ra'anga ojoja'ỹva, upévare ndaipóri poyvi ambuéva ijojaha. 338i6m3un4zb28humj9o3u1j1gqm1zi Okẽndusu:Paraguái 0 14607 120756 2022-07-24T21:57:50Z P. S. F. Freitas 2357 Kuatiarogue ipyahúva: {| width="100%" style="background:#46b; border:solid 2px darkred;color:white;" cellspacing="0" cellpadding="0" |[[Ta'ãnga:Coat_of_arms_of_Paraguay.svg|120x120px]] | style="padding:20px" |Tapeg̃uahẽporãite <br /><div style="font-size:200%;"> '''Paraguái Rokẽndusúpe'''</div> |<div align="right">[[Ta'ãnga:ParaguayChaco_Cattleranch3_PdeHayes.JPG|160x160px]][[Ta'ãnga:Panteon_Asuncion_Paraguay.jpg|120x120px]]Ta'ãnga:Monumento_a_los_Comuneros_y_Escalinata_de_An… wikitext text/x-wiki {| width="100%" style="background:#46b; border:solid 2px darkred;color:white;" cellspacing="0" cellpadding="0" |[[Ta'ãnga:Coat_of_arms_of_Paraguay.svg|120x120px]] | style="padding:20px" |Tapeg̃uahẽporãite <br /><div style="font-size:200%;"> '''Paraguái Rokẽndusúpe'''</div> |<div align="right">[[Ta'ãnga:ParaguayChaco_Cattleranch3_PdeHayes.JPG|160x160px]][[Ta'ãnga:Panteon_Asuncion_Paraguay.jpg|120x120px]][[Ta'ãnga:Monumento_a_los_Comuneros_y_Escalinata_de_Antequera_y_Castro,_en_Asunción.jpg|120x120px]][[Ta'ãnga:Chaco_Boreal_Paraguay.jpg|160x160px]][[Ta'ãnga:Paraguayan_harp.jpg|120x120px]]</div> |} <!--############# columna izquierda #################--> <div class="portal-column-left-60"><!-- Switch to one column on narrow screens --> {| width="100%" style="background:#f9f9ff; border:solid 2px darkred;padding:10px" cellspacing="0" cellpadding="5" | {{Okẽndusu:Paraguái/Intro}} <div align="right" style="font-size:80%">{{Editar|Portal:Paraguay/Titular|text=''Editar''}}</div> <!-- ======ACTUALIDAD===== --> {| style="background: transparent; width: 100%" | width="100%" |<div style="border-bottom: solid 2px #46b;"> === Kuatiarogue ambuéva === </div> |} <center> {| style="background:transparent; text-align:center;" | width="150px" |[[Ta'ãnga:Chipa_Pirú.jpg|centro|60x60px]] | width="100px" |[[Ta'ãnga:Tereré.jpg|centro|60x60px]] |- |[[:Ñemohenda:Tembi'u Paraguái|Tembi'u Paraguái]] |[[:Ñemohenda:Paraguái Tembiapo|Paraguái Arandupy]] |} </center> <!-- ======ARTÍCULO DESTACADO===== --> {| style="background: transparent; width: 100%" | width="100%" |<div style="border-bottom: solid 2px #46b;"> [[File:Tereré.jpg|200px|thumb]] '''<big>Terere</big>''' <div style="font-size:90%"> '''[[Tereré]]''' niko peteĩ [[jey'urã]] jajapóva [[Ka'a|ka'a rogue]] (''ilex paraguariensis'') ha y ro'ysã porãva reheve, umi hese ikatu oñembojehe'a [[pohã ñana]]. Ko [[ñanary]] ojeipuru [[Ñemby Amérika|Ñembyamérikape]] umi Europagua ñeguahẽ mboyve, ha oiko chugui mba'e teéva ojejapóva oikohápe [[Guarani|guaranikuéra]], oñemombareteve tuichaitépe oikóvo Paraguáipe umi ''franciscano'' ha hesuíta, oñemombe'uháicha kuatiáre saro'y XVI, XVII ha XVIII pegua. Oĩ avei pe terere ojejapóva yva rykue reheva, péva ojehero karaiñe'ẽme "''tereré de jugo''". Ára 17 jasypakõi 2020 jave, [[Unesco]] he'i terere ha'eha [[tekopy tee ojehechakuaa'ỹva Yvypóra reko pegua]], ko mba'épe oĩ terere je'u ha pohã ñana jeporu. </div> '''<small>[[Terere|Eikuaave...]]</small>''' <!-- ======Peikuaápa===== --> {| style="background: transparent; width: 100%" | width="100%" |<div style="border-bottom: solid 2px #46b;"> === Peikuaápa... === </div> |} * ...Paraguái ojehero ''Guairá'' oiko aja Epáña poguýpe? * ...pe [[Partido Colorado (Paraguái)|''Partido Colorado'']] (Kolo'o) oisãmbyhy Paraguáire 61 ary pukukue? * ...pe [[yjoko Itaipu]], [[Ysyry Parana|ysyry Paranáme]], ha'e pe yjoko tuichavéva Ñemby Amérikape? |} </div> <!--############# columna derecha #################--> <div class="portal-column-right-40"><!-- Switch to one column on narrow screens --> <div style="margin:0; margin-top:2px; border:1px solid #46b; padding:0.3em 1em 0.7em 1em; background-color:white;"> ---- '''Paraguái mba'e ambuéva Vikimédiape''' {{Commonscat|Paraguay}} ---- '''Okẽndusu ambuéva''' <center> {| style="background:transparent; text-align:center;" | width="150px" |[[Ta'ãnga:Hispanofonia.gif|centro|35x35px]] | width="100px" |[[Ta'ãnga:ISO_639_Icon_gn.svg|centro|43x43px]] |- |[[Okẽndusu:Karaiñe'ẽ|Karaiñe'ẽ rokẽndusu]] |[[Okẽndusu:Avañe'ẽ|Avañe'ẽ rokẽndusu]] |} </center> </div> </div> <!--############# parte inferior #################--> <div style="float:right; width:100%"> {{Okẽndusu:Ñemby Amérika/Ñemby Amérika rokẽndusukuéra}} <div style="margin:0 auto;text-align:center;">'''[ [[Okẽndusu:Amérika|Amérika]] ]&nbsp;&nbsp;[ [[Okẽndusu:Ñemby Amérika|Ñemby Amérika]] ]''' </div> </div> __SIN_TDC__ __NO_EDITAR_SECCIÓN__ <noinclude> [[Ñemohenda:Vikipetã:Ñemby Amérika rokẽndusukuéra]] s3vll8qo1vjfof6qhuyot2w9f8akolk 120757 120756 2022-07-24T21:58:14Z P. S. F. Freitas 2357 wikitext text/x-wiki {| width="100%" style="background:#46b; border:solid 2px darkred;color:white;" cellspacing="0" cellpadding="0" |[[Ta'ãnga:Coat_of_arms_of_Paraguay.svg|120x120px]] | style="padding:20px" |Tapeg̃uahẽporãite <br /><div style="font-size:200%;"> '''Paraguái Rokẽndusúpe'''</div> |<div align="right">[[Ta'ãnga:ParaguayChaco_Cattleranch3_PdeHayes.JPG|160x160px]][[Ta'ãnga:Panteon_Asuncion_Paraguay.jpg|120x120px]][[Ta'ãnga:Monumento_a_los_Comuneros_y_Escalinata_de_Antequera_y_Castro,_en_Asunción.jpg|120x120px]][[Ta'ãnga:Chaco_Boreal_Paraguay.jpg|160x160px]][[Ta'ãnga:Paraguayan_harp.jpg|120x120px]]</div> |} <!--############# columna izquierda #################--> <div class="portal-column-left-60"><!-- Switch to one column on narrow screens --> {| width="100%" style="background:#f9f9ff; border:solid 2px darkred;padding:10px" cellspacing="0" cellpadding="5" | {{Okẽndusu:Paraguái/Intro}} <div align="right" style="font-size:80%">{{Editar|Portal:Paraguay/Titular|text=''Editar''}}</div> <!-- ======ACTUALIDAD===== --> {| style="background: transparent; width: 100%" | width="100%" |<div style="border-bottom: solid 2px #46b;"> === Kuatiarogue ambuéva === </div> |} <center> {| style="background:transparent; text-align:center;" | width="150px" |[[Ta'ãnga:Chipa_Pirú.jpg|centro|60x60px]] | width="100px" |[[Ta'ãnga:Tereré.jpg|centro|60x60px]] |- |[[:Ñemohenda:Tembi'u Paraguái|Tembi'u Paraguái]] |[[:Ñemohenda:Paraguái Tembiapo|Paraguái Arandupy]] |} </center> <!-- ======ARTÍCULO DESTACADO===== --> {| style="background: transparent; width: 100%" | width="100%" |<div style="border-bottom: solid 2px #46b;"> [[File:Tereré.jpg|200px|thumb]] '''<big>Terere</big>''' <div style="font-size:90%"> '''[[Terere]]''' niko peteĩ [[jey'urã]] jajapóva [[Ka'a|ka'a rogue]] (''ilex paraguariensis'') ha y ro'ysã porãva reheve, umi hese ikatu oñembojehe'a [[pohã ñana]]. Ko [[ñanary]] ojeipuru [[Ñemby Amérika|Ñembyamérikape]] umi Europagua ñeguahẽ mboyve, ha oiko chugui mba'e teéva ojejapóva oikohápe [[Guarani|guaranikuéra]], oñemombareteve tuichaitépe oikóvo Paraguáipe umi ''franciscano'' ha hesuíta, oñemombe'uháicha kuatiáre saro'y XVI, XVII ha XVIII pegua. Oĩ avei pe terere ojejapóva yva rykue reheva, péva ojehero karaiñe'ẽme "''tereré de jugo''". Ára 17 jasypakõi 2020 jave, [[Unesco]] he'i terere ha'eha [[tekopy tee ojehechakuaa'ỹva Yvypóra reko pegua]], ko mba'épe oĩ terere je'u ha pohã ñana jeporu. </div> '''<small>[[Terere|Eikuaave...]]</small>''' <!-- ======Peikuaápa===== --> {| style="background: transparent; width: 100%" | width="100%" |<div style="border-bottom: solid 2px #46b;"> === Peikuaápa... === </div> |} * ...Paraguái ojehero ''Guairá'' oiko aja Epáña poguýpe? * ...pe [[Partido Colorado (Paraguái)|''Partido Colorado'']] (Kolo'o) oisãmbyhy Paraguáire 61 ary pukukue? * ...pe [[yjoko Itaipu]], [[Ysyry Parana|ysyry Paranáme]], ha'e pe yjoko tuichavéva Ñemby Amérikape? |} </div> <!--############# columna derecha #################--> <div class="portal-column-right-40"><!-- Switch to one column on narrow screens --> <div style="margin:0; margin-top:2px; border:1px solid #46b; padding:0.3em 1em 0.7em 1em; background-color:white;"> ---- '''Paraguái mba'e ambuéva Vikimédiape''' {{Commonscat|Paraguay}} ---- '''Okẽndusu ambuéva''' <center> {| style="background:transparent; text-align:center;" | width="150px" |[[Ta'ãnga:Hispanofonia.gif|centro|35x35px]] | width="100px" |[[Ta'ãnga:ISO_639_Icon_gn.svg|centro|43x43px]] |- |[[Okẽndusu:Karaiñe'ẽ|Karaiñe'ẽ rokẽndusu]] |[[Okẽndusu:Avañe'ẽ|Avañe'ẽ rokẽndusu]] |} </center> </div> </div> <!--############# parte inferior #################--> <div style="float:right; width:100%"> {{Okẽndusu:Ñemby Amérika/Ñemby Amérika rokẽndusukuéra}} <div style="margin:0 auto;text-align:center;">'''[ [[Okẽndusu:Amérika|Amérika]] ]&nbsp;&nbsp;[ [[Okẽndusu:Ñemby Amérika|Ñemby Amérika]] ]''' </div> </div> __SIN_TDC__ __NO_EDITAR_SECCIÓN__ <noinclude> [[Ñemohenda:Vikipetã:Ñemby Amérika rokẽndusukuéra]] 6bnsbjbax7wgyb8kdtljdae38akzi7p Ñemohenda:Paraguái Tembiapo 14 14608 120759 2022-07-24T21:59:28Z P. S. F. Freitas 2357 P. S. F. Freitas trasladó la página [[Ñemohenda:Paraguái Tembiapo]] a [[Ñemohenda:Paraguái arandupy]] wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[:Ñemohenda:Paraguái arandupy]] llrdk0q0f8aob3h1mxfjw8b9x77prrk