Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha MediaWiki 1.47.0-wmf.8 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Evento Evento discusión Agustín Barboza 0 2293 137920 120327 2026-06-27T21:16:01Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 137920 wikitext text/x-wiki {{Infobox artista | bgcolour = silver | nombre = Agustín Pío Barboza | imagen = Agustín Barboza.JPG|Foto de Agustín Barboza | tamañodelaimagen = | piedefoto = | nombredenacimiento = Agustin Barboza | fechadenacimiento = 5 jasypo [[1913]]-pe | lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]] | fechadefallecimiento = 18 jasypakõime [[1998]]-pe | lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguay]] | nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]] | area = [[Purory]] | educación = | movimiento = | obrasdestacadas = ''Alma Vibrante'', ''Ruego y Camino'' | patrones = | influenciadopor = | influencó = | premios = condecoración Orden Nacional al Mérito. Premio Nacional de la música rubro música popular. }} '''Agustín Pío Barboza''', puraheihára, ohai ha purory mohendáha, heñói [[Paraguaý]]pe, 5 jasypo [[1913]] jave, itúva Alberto Barboza ha isy Pabla Rojas. Omoñepyrũ hembiapo a capella oiko jave festival de música ha aty vy’ahápe. ==Imitã ha imitãrusúpe== Imitãrusuetépe (1929) oho [[Buenos Aires]] gotyo agregado del vapor “Mixu”rõ, argentina poyvi guýpe. Ombojopyru hembiapo estibador portuario ha ombopúvo avei imbaraka purorýpe, oikuaa Basilio Melgarejo Molinas (“Melga”), hendive omoñepyrũ dúo peteĩha ha upéva rire trío “Melgarejo-Barboza-Feliú”. ==Iguata ñepyrũmby== Tavaguasu porteña-pe omoañete peteĩ grupo tembiapópe ko’ãpuraheihára ndive, Samuel Aguayo, Emilio Bobadilla Cáceres ha Diosnel Chase, oiko solista upe orquesta oisambyhýva Francisco Alvarenga, Juan Escobar ha Julián Alarcón, ko’ãva ombo’e ichupe oikuaave haguã. Upéi oikuaa José Asunción Flores-pe, 1933 arýpe, ha peteĩ ary rire ograváma “Ñasaindýpe” (Flores mba’éva purory ha ñe’ẽpoty Félix Fernández mba’e), guarania peteĩha orregistra peteĩ disco-pe. Upe ára guive oipykúi karréra iporãitereíva ha ndaipóri ohapejokóva ichupe purahéy ñemoherakuãme, omopyendávo techapyrã ijeheguiete teko porãme ha imara’ỹva hekovépe ha apopyrãme. Oikova’ekue, solista purahéipe, “Orquesta Ortíz Guerrero” ndive, oisãmbyhýval Maestro Flores hendive José Bragato, Aniceto Vera Ibarrola, Emilio Bobadilla Cáceres, Gumersindo Ayala Aquino, ha ambue tekove arandu. Ary 1943 ou jey Paraguaýpe oimévo delegación omyakãva umi Maestro [[José Asunción Flores]], [[Francisco Alvarenga]] hal tenor [[Emilio Vaesken]], oipepirũva Comisión de Festejos de la Fundación de la ciudad de Asunción ombopu haguã fiesta de gala 15 de agosto reheguávape. Uperõ Augusto Roa Bastos ohai: “Barboza, ombopu 15 jasypokõime (agosto) peteĩ fiesta de gala-pe ikatu agua umi purahéi oguahẽ ñe’ãme ha omoambue ritmo upe jave / melodía yma guaréva itáva mba’eva iñe’ẽ rupi. / Omboveve yvytu atãicha purahéi reẽ / nde rejúva mombyr`ygui, / py’aguapy ha hesakãva, luz de terrones hesakãva / ha guiratĩ rape ha yvytúvape”. Oimeva’ekue avei trío oimévo Félix Pérez Cardozo ha Eulogio Cardozo. Ary 1944 oñemoarandu estudio opurahéivo Escuela de Música de la Universidad de Río de Janeiro, kóva peteĩ beca ome’ẽva Gobierno Nacional. Dio avei umi concierto ha audición ñoha’anga, ñe’ẽ’ãsãime oiko ramo Brasil-pe, mbo’ehára Carlos Lara Bareiro omokyre’ỹva omoherakuã haguã ñane música paraguaya. ==Hembiasakue== Ary 1947 oho jave [[Brasil]] a [[Méjico]] gotyo, oipepirũva ichupe [[Gumersindo Ayala Aquino]] oike haguã conjunto “Los Guaireños”, Luis Alberto del Paraná, [[Digno García]] ha [[Humberto Barúa]]. Oikundaha Méjico, [[Cuba]] ha ambue tetã centroamericano. Oñepyrũvova década de los ‘50 omotenonde peteĩ gira umi tetãnguéíra norte sudamericano gotyo avei Centroamérica, Méjico, [[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Estados Unidos de Norteamérica]] ha [[Europa]], upérõ solista térã ambue conjunto-kuéra ndive. Ary 1954 jave, [[Luis Alberto del Parana]] ohenói ichupe ombosako’i haguã “Trío Los Paraguayos”, hendive arpista Digno García. Llegados Europa gotyo, ofirma peteĩ contrato sello [[Philips]] [[Holanda]]-gua ndive, oñemoĩvo artista exclusivo heta ary pukukue. Decreto Poder Ejecutivo rupive ohupyty inombramiento “embajadores de la música paraguaya” ramo. Ary 1957jave ombosako’i conjunto “Barboza ha iñirũnguéra”, hendive Ramón Mendoza, Leonardo Figueroa ha Carlos Centurión, oipykúivo ñemoherakuã ñande purahéipe Europa ha Medio Oriente gotyo. Ary 1962, ou jey hetã Paraguái-pe, omenda puraheihára Yvera ndive ( hera teéva Francisca Zayas), oñondive opurahéi ha heta tendáre omba’apo hikái, upéicha oñepresenta ñe’ẽ’asãi, ñoha’anga ha ta’angambyrýpe. Ary 1968, oimévo Europa gotyo omopyenda conjunto “Los Barboza”. Ograva hikuái mbohapy disco ipuku’imíva ha omoherakuã puko’épe, ta’angambyry, ñoha’ãnga, mbo’ehao, arandu’o guasu ha umi óga espectáculo público ojehechaukahápe. Upéi itajýra, Diana Barboza, avei oñeha’ã cultora del canto popular, ary 1988 guive. ==Ñemomba’eguasu== Ary 1994-pe, Gobierno Nacional ome’ẽ ichupe peteĩ condecoración Orden Nacional al Mérito, omba’apógui kyre’ỹme ohai ha omoherakuãgui ñane retã purahéi.. Ary 1996 ombyaty hekovépe ohasáva hikuái peteĩ aranduka antológico ohenóiva “Ruego y Camino”. ==Ary pahávo== Oguahẽvo 1997, Congreso Nacional ome’ẽ ichupe jopói Premio Nacional de la Música upe rubro Música Popular, hembiapo porõite “Mi patria soñada”, orekóva ñe’ẽpoty Carlos Miguel Giménez mba’éva. Peteĩ entrevista periodística-pe ojejapova’ekue jasyporundýpe (setiembre) ary 1998 guare, Barboza, oñe’ẽ hembiapo omohendava’ekuére “Che aju gira puku ajapova’ekue Centroamérica ha Méjico gotyo, ary 1950 jave, oúvo peteĩ ka’aru don Carlos Miguel ha ohechauka ñe’ẽpoty ohaiva’ekue ary mokõi ohasávape. Ha’e ohasa heta ñembyasy, teko’asyetépe revolución jave (imandu’áva guerra civil 1947-me). Ha’e kolo’o, omoïségui peteĩ téra político. Ha’e ndaha’éi político, chéicha. ha’e ohai “Mi patria soñada” ohasa rire heta. amohenda chupe purory. Rohenduka ko purahéi romohendava’ekue 53 jave, don José Antonio Moreno González rógape oï jave umi ministro, comandos renondépe... Ha’éma voi don José Antonio ndoguerohory mo’ãiha. Mayáva opyta ohendu kirirĩetehápe. Don José Zacarías Arza... ha’e raẽte oñe’ẽ ha ropyta jurujáipe he’ívo vy’apópe “Kóva peteĩ programa de gobierno”. Ary 1998-pe, ombotývo 85 ary ha 70 cultor de la música ramo, opresenta tembiapo discográfico hendive orquestación ha iñirũ instrumental Maestro Oscar Cardozo Ocampo (insigne arreglador musical oikóva Argentina-pe, itúva kuri avei compositor ha creador paraguayo arandu karai [[Mauricio Cardozo Ocampo]]), maymáva oguerohory ichupe ko’ã hembiapo ñemomorã ha oñemomba’eguasúva.. ==Hembiapokue== Ohai haimete 80 composición ha umíva apytépe oñemotenonde “Alma vibrante”, “Flor de Pilar”, “Mi patria soñada”, “Sobre el corazón de mi guitarra”, “Muchachita campesina” ha “Mis joyas de Buenos Aires” (verso ohaíva poeta Carlos Miguel Giménez), “Dulce tierra mía”, “Serenata”, “Viva la vida, viva el amor” ha “Muchacha dorada” (ohaíva Augusto Roa Bastos), “Oiméva che róga”, “Oñondivemí” ha “Reservista purahei” (Félix Fernández), producción imba’eva, jehai ha purory, “Emociones de mi tierra” ha “Ruego y Camino”, “Sombras de ausencia” (Enrique Ganoso ndive), “Voz del viejo río” (Aníbal Romero ndive). Karai Agustín Barboza omano 18 jasypakõime 1998 arýpe oreko jave 85 ary, táva Paraguaýpe. == Referencias == * [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo] *Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina. [[Ñemohenda:Puraheihára Paraguaigua|Barboza, Agustin]] 1o1nnwt4k5hxrp0jq8mfcip8pqax8ss Augusto Roa Bastos 0 2301 137921 137906 2026-06-27T22:19:41Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 137921 wikitext text/x-wiki {{Infobox artista | bgcolour = silver | nombre = Augusto Roa Bastos | imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg | tamañodelaimagen = | piedefoto = | nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos | fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] | lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]] | fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave | lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]] | nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]] | area = [[Purory]] | educación = | movimiento = | obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]'' | patrones = | influenciadopor = | influencó = | premios = }} '''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape. ==Hekovépe == Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe. Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva. Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe. Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape. Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe. Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe. Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese. Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991). Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me. omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui. Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete. Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo. Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984). Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguaheva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteĩ kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutímbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002). Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970). ==Hembiapokue== * El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942) * El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949) * Hijo de hombre. (1960) * El Baldío. (1966) * Madera Quemada. (1967) * [[Yo el Supremo]] (1974) * Lucha hasta el alba. (1979) * El Fiscal. (1989) * Vigilia del Almirante. (1992) * Madama Sui. (1996) * El trueno entre las hojas. (1953) * Los pies sobre el agua. (1967) * Moriencia. (1969) * Cuerpo presente, y otros textos. (1972) * El pollito de fuego. (1974) * Los Congresos. (1974) * El somnámbulo. (1976) * Los Juegos. (1979) * Antología personal. (1980) * Contar un cuento, y otros relatos. (1980) * On Modern Latin American Fiction. (1989) * Metaforismos. (1996) == Mandu'apy== * [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo] *Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina. {{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}} [[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]] [[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua‎]] q2ddiy2zq7qvo0fbqko55fqc2denq87 Basílio da Gama 0 10005 137922 129623 2026-06-27T23:12:19Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 137922 wikitext text/x-wiki {{Ficha de escritor |nombre = Basílio da Gama |imagen = Basílio da Gama.jpg |textoimagen = |tamañoimagen = 200px |Nombre_completo = José Basílio da Gama |fecha_nacimiento = [[8 jasyrundy]] ary [[1741]] |lugar_nacimiento = [[Tiradentes (Minas Gerais)|São José do Rio das Mortes]], [[Pindorama]], Poytuga Mburuvígui |fecha_fallecimiento = [[31 jasypokõi]] ary [[1795]] |lugar_fallecimiento = [[Lisimbã]] |seudónimo = |ocupación = Haihára |nacionalidad = {{POR}}-{{BRA}} |periodo = |lengua_literaria = [[poytugañe'ẽ]] |lengua_materna = |género = |movimiento = |obras_notables = ''Quitúbia'' |cónyuge = |hijos = |influencias = |influyó = |firma = |premios = |web = }} '''José Basílio da Gama''' ([[Tiradentes (Minas Gerais)|São José do Rio das Mortes]], ára [[8 jasyrundy]] ary [[1741]] jave — [[Lisimbã]], ára [[31 jasypokõi]] ary [[1795]] jave) ha'e akue peteĩ [[ñe'ẽpapára]] Poytuga ha Pindorama pegua ohaíva hembiapokue héra '''Termindo Sipílio''' rupive. Herakuã porã iñe'ẽpoty guasu ''[[O Uraguai]]'', ary 1769 pegua, ha oñemoĩ chupe Apyka Irundyha Jára pe [[Pindorama Ñe'ẽ Amandaje|Pindorama Ñe'ẽ Amandajépe]].<ref>Behar, Eli; Schranck Peleias, Deborah. ''Vultos do Brasil: biografias, história e geografia : com 145 ilustrações''. Hemus. pp. 35. ISBN 8528900061</ref> == Hekove == Heñói táva'i São José do Rio das Mortes, oñembohérava rire São José d'El Rei, ha ko ára oñembohérava [[Tiradentes (Minas Gerais)|Tiradentes]], Minas Gerais tetãvoréme.<ref>Moura Lima, Renira Lisboa de; Fiúza Moreira, Fernando Otávio; Ribeiro Silva, Valéria. ''A anteposição do adjetivo em A Morte de Lindóia, fragmento de O Uraguai''. UFAL. pp. 85. ISBN 8571773025</ref> Itúva ha'e akue Manuel da Costa Vila-Boas, mburuvicha guasu "''capitão-mor''" pe Novo Descobrimento pegua, ha isy ha'e akue pe mburuvicha milíko Leonel da Gama Belles hemiarirõ. Ary 1757-pe, itúva omano rire, oñepyrũ oho pe Hesuíta Mbo'ehaópe táva [[Rio de Janeiro]]-pe. Ary 1759 jave, Karai Guasu Gomes Freire de Andrade, 1ha Kónde Bobadela pegua, ombotyuka mbo'ehao, mitãrusu Basílio oho [[Roma]]-pe omombarete hag̃ua ijerovia. Ary 1760 ha 1766 mbytépe oheja chupe oike pe Rróma Ñe'ẽ Amandaje Guasúpe (''Accademia dell'Arcadia''), ñe'ẽpapára [[Michel Giuseppe Morei]] rupive, oñembohéra "Termendo Sipilho". Amo ary 1768 jave opytami jey Pindorama retãma, Rio de Janeiro távape, hákatu oho jey [[Európa]]pe, [[Coimbra]] rendápe. Upe oñemoĩse chupe ka'irãme [[Lisimbã]] távape, oĩ porãvagui chupe pe Hesuíta rembiapo. Oñemosãsorã chupe, Basílio da Gama oñe'ẽme'ẽ ohóta oikove hag̃ua [[Angola]]-pe. Ha upe rire, ndohomo'ãi hag̃ua, oñemoirũ Karai Guasu Sebastião José de Carvalho e Melo rehe, Marike Pombal pegua. Basílio ohai upévare peteĩ ñe'ẽpoty porã ñemendarã rehegua, Marike Sebastião rajýpe guarã, omomba'eguasu chupe. Upe ary avei osẽ kuatiápe ñe'ẽpoty guasupe ''[[O Uraguai]]'',<ref>Brandão, Roberto de Oliveira. ''Poética e poesia no Brasil (Colônia)''. UNESP, 2001. pp. 263. ISBN 8571393109</ref> karai Francisco Xavier de Mendonça Furtado herakuãre, Pombal ipehẽngue, ikatu ojehecha omomba'eguasu umi karai Poytuga pegua. Ha hi'ári omomba'eguasu avei umi ava guarani, ha umi pa'i hesuíta oñemomichĩ, ombohováigui hikuái pe Pombal hekorã, ha ohechauka chupe ombotavyséva avakuéra. Upévare oñemoirũve Karai Marike Pombal rehe, ha oñemoĩ chupe ipytyvõhára ramo guáicha. Iñangarekohára osẽ táva rekuáigui, Basílio oho jey va'erã Pindorama ha sapy'apy'a oho jey va'erã Poytugápe avei. Oime jave Lisimbãme omano sapy'a, ára 31 jasypokõi ary 1795-pe, oñeñotỹ chupe pe [[Convento da Boa Hora|''Igreja da Boa Hora'']] rendápe.<ref>Buarque de Holanda, Sérgio. ''Capítulos de literatura colonial''. In: Antônio Cândido. Editora Brasiliense, 1991. pp. 133. ISBN 8511340017</ref> == Hembiapokue == [[File:O Uraguay.djvu|página=3|miniatura|''O Uraguai'' kuatia tenondegua, 1769]] * ''Epitalâmio às núpcias da Sra. D. Maria Amália'' (1769) * ''[[O Uraguai]]'' (1769) * ''A declamação trágica'' (1772), poema dedicado às belas artes * ''Os Campos Elíseos'' (1776) * ''Relação abreviada da República e Lenitivo da saudade'' (1788) * ''Quitúbia'' (1791) == Mandu'apy == <references /> ==Joaju== *[http://www.academia.org.br/academicos/basilio-da-gama Ikuatia Academia Brasileira de Letras rendápe] *[https://web.archive.org/web/20110523010057/http://www.portalsaofrancisco.com.br/alfa/basilio-da-gama/index.php Basílio da Gama] *[https://web.archive.org/web/20051201120113/http://www.cidadeshistoricas.art.br/hac/bio_gama_p.htm Basílio da Gama - Hekove poytugañe'ẽme] *[https://web.archive.org/web/20051123095613/http://www.biblio.com.br/Templates/basiliodagama/BasiliodaGama.htm Basílio da Gama] [[Ñemohenda:Haihára Poytugágua]] [[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Poytugágua]] [[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Pindoramagua]] nsq8ajnm9e9esc2rncdq6rkki5x4l60 NCIS 0 12880 137923 137466 2026-06-28T08:34:36Z Stephan1000000 12512 507 137923 wikitext text/x-wiki {{Italic title}} {{Ficha de serie de televisión |título = NCIS |tipo = 1 |imagen = |tamaño_de_imagen = 280px |pie_de_imagen = |género = omopirĩva |creador = Donald P. Bellisario<br />Don McGill |reparto = [[Mark Harmon]]<br />[[Sasha Alexander]]<br />[[Michael Weatherly]]<br />[[Pauley Perrette]]<br />[[David McCallum]]<br />[[Sean Murray]]<br />[[Cote de Pablo]]<br />[[Lauren Holly]]<br />[[Rocky Carroll]]<br />[[Brian Dietzen]]<br />[[Emily Wickersham]]<br />[[Wilmer Valderrama]]<br />[[Jennifer Esposito]]<br />[[Duane Henry]]<br />[[Maria Bello]]<br />[[Diona Reasonover]] |tema_principal = NCIS Theme |tema_principal 2 = |autor_tema_principal = |país = {{USA}} |idioma = [[Ingleñe'ẽ]] |num_temporadas = 23 |num_episodios = 507 |productor = David Bellisario<br />Avery C. Drewe |productor_ejecutivo = Donald P. Bellisario<br />Steven D. Binder<br />Shane Brennan (2007–15)<br />Frank Cardea<br />Gary Glasberg (2009–16)<br />Chas. Floyd Johnson<br />George Schenck (2011–18)<br />Mark Harmon<br />Mark Horowitz |director = |formato_de_imagen = |cadena = [[CBS]] |horario = |primera_emisión = [[23 jasyporundy]] [[2003]] |última_emisión = |otras cadenas = |precedido_por = |sucedido_por = |relacionados = |sitio_web = |filmaffinity = |imdb = |tv_com = }} '''''NCIS''''' ha'e peteĩ [[tekoha'ãngandy ta'angambyrýgui]] [[Tetãvore Joapykuéra]] pegua, ojapo ha ohechauka [[ta'angambyry mbohasáva]] hérava [[CBS]]. == Mandu'apy == <references /> [[Ñemohenda:Tekoha'ãngaty ta'angambyrygui Tetãvore Joapykuéra pegua]] [[Ñemohenda:CBS Hekoha'ãngandy]] e5vipsta7zfjhphu4fhg0fz5r82cwia