Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.9
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Gabriel Casaccia
0
2287
137945
128616
2026-07-01T19:25:32Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137945
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Gabriel Casaccia
| imagen =Gabriel Casaccia.jpg
| tamañodelaimagen = 295px
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Gabriel Casaccia Bibolini
| fechadenacimiento = [[20 jasyrundy]] ary [[1907]]
| lugar = [[Paraguay]], {{PAR}}
| fechadefallecimiento = [[24 jasypateĩ]] ary [[1980]]
| lugardefallecimiento = [[Vuenosáire]], {{ARG}}
| nacionalidad = Paraguáigua
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''La Babosa', ''La llaga''
| patrones =
| influenciadopor =
| influenció =
| premios =
}}
'''Benigno Gabriel Casaccia Bibolini''' ([[Paraguay]], [[Paraguái]], [[20 jasyrundy]] ary [[1907]]-[[24 jasypateĩ]] ary [[1980]]) ha'e akue peteῖ kuatíahaihára, mombe'upuku haiha, mombe'urã haiha ha ñoha'anga haiha. Isy héra Margarita Bibolini ha itúva Benigno Casaccia.<ref name=":0">http://www.portalguarani.com/366_gabriel_casaccia.html</ref>
==Imitã ha imitãrusu jave==
Colegio Nacional de la Capital-pe omohu'ã imbo'epy temimbo'e ramo. Oñembokatupyry Facultad de Derecho-pe (Universidad Nacional de Asunción), oñepyrũ periodismo ha ombopaha abogado-pe.<ref name=":0" />
Ha'e oñepyrũ kuatiahaipyre “'''El Liberal-pe'''” ha avei “'''El Diario-pe'''” upéicha heta kuatiahaipyre oĩma paraguaýpe oñemoherakuãva- upéicha oñemboyke mbarete narrativa jehaípe.<ref name=":0" />
1926-pe oguerekorõ guare 18 ary ombokuauka peteĩha mombe'urã hérava "El honor de un castellano", Kuatiahaipyrepe paraguaýgua hérava "El mundo paraguayo".<ref name=":0" />
Upérõ oreko 17 ary ha omopyendáma iñapytu'ũ roky ñe'eporãhaipyrépe hi'aranduka peteĩha héra ha herajoapy mokõime: Benigno Casaccia Bibolini. Oñemotenonde ohóvo oipyhy héra Gabriel Casaccia, ha péva téra ipaháva ha oiporúva hembiapo omopyendávo, ha upéicha ojekuaa ichupe umi mombe'upuku ohaívape ha umi mombe'urã aty ñembyatýpe (colecciones de cuentos). Imitãrusu ramo ára mbykymíme omba'apo política-pe, upéva ogueraha ichupe Argentina gotyo, oiko ra'e [[Posadas]], [[Provincia de Misiones]] ha upéi, oho ha opytaite, [[Buenos Aires]]-pe.
==Hekovekue==
Oñemomba'eguasu ha heikuaa hendaitépe umi mba'e oñandúva, omopyenda, moderna narrativa paraguaya. [[Augusto Roa Bastos]], tendota guasu mbo'eupuku apo tetã Paraguáipe, ohupyty jopói [[Premio Cervantes]] de [[Literatura]] he'íva “Gabriel Casaccia ha'e pe omoñepyruva'ekue narrativa paraguaya contemporánea, añetehápe hembiapópe ome'ẽ tembiasa omoheñóiva, ha ijapoharépe, mérito ijojaha'ỹva oitýva ha omboguatáva peteĩ género tetãme ojeheroháicha novelísticamente inédito”.
[[Roque Vallejos]], poeta e investigador, katu he'i: “[[Barret]] guive avave gueteri narrativa paraguaya rehe omopyenda mbaretépe ojehasáva tetãme “realidad nacional”. Ro'e niko tembiasa yvypóra ohasáva oúva Paraguáipe ohasáma irundýha siglo rupi, heta jey sociología-pe ojehecha oñehenóise “ficción”, tavagua jehasa ndikatúi oñemoambue. “Ndojehechakuaái tetã ojehasáva ha péva oñeporandu ha'e, ha péva ichupe guarã peteĩ misterio”, he'i Casaccia peteĩ kuatiañe'ẽme hi'ensayo-pe, ombopapapývo heta mba'e oikóva ha ombotovéva nomboykéi tembiasakue orekóha ha'e voi: andu yma guaréva “sentimiento compensatorio del pasado”; andu'ỹ “insatisfacción del presente”; japu tetã rembiasápe “falseamiento de la historia”; “[[narcisismo]] oporomongéva”; “ipokã tendota civil-kuéra”; “kuaa'ỹ tekosãsõre”. “Ko'ã mba'e ha hetave mba'e -he'i Casaccia- ha'e ñane retã ohasáva añeteguápe”... Oje'eva'ekue ha'eha representante ikatupyryvéva ñe'ẽpor0Òhaipyrépe orekóva ñane retã... Ñe'ẽporãhaipyre Casaccia rire oñeinspira hembiapópe omoambuévo apañuãime ha péva ojehéro “fenómeno problematizador” oipykúiva. Ko'ã mba'e antiliteratura ojapóva Casaccia oikuaaukáva retórico ipokãvéva ha ikatupyryvéva ombo'opívo realidad ojehasáva...”
[[Hugo Rodríguez-Alcalá]], hemiandu “Historia de la Literatura Paraguaya-pe” ([[1971]]) imandu'a Casaccia ha “La babosa” rehe: “ha'e peteĩ artista hemiandu kuaáva, imandu'áva imitã ha imitãrusu ramo guare. Mitã ha mitãkyrỹi, ohasáva heta ára tava'i oiméva treinta kilómetro Paraguaýgui. Hekove py'aguapýpe, yno'o guasu iporãitereíva rembe'ýre, ha'éva Lago Ypakarai. Umi óga, galería tuicháva, orekóva korapy ha yvotyty henyhẽva yvyramáta kakuaa opu'ãva kirirĩme oipepirũháicha ramo tekove porã ha py'aguapývape. ¿Mba'éichapa oguerohory itáva -Aregua- haihára expatriado “La babosa” ohaíva? ¿Ha'éva peteĩ tenda ome'ẽva techaga'u ha omoĩva ichupe upe kurundu, imba'eporãvéva? Ndaha'éi ko'ãvante. Oiméne hemiandu oñembojere, Casaccia omoĩta ichupe peteĩ escenario ndoka'eitéva ha ndaha'éi pe ohayhuetéva. Upépe oguyguy, pyta'ỹ ha tie'ỹme, peteĩ mitã imba'epotáva, hayhu ombotyryrýva, orekóva pe ha'enteséva tekove oĩva, nandi veráva, ndaipóriva. Umi pokõi angaipa capital oike ha ojehaitypóva Areguápe imbaretevéva versión paraguaya orekóva esencia universal... Tetãme oñemomba'e guasu umi tendotápe, añetehápe, ojehechakuaa “La babosa” los antihéroes. Se alegará que Casaccia vive en una época literaria de proliferación de antihéroes... oñeme'ẽva. Katuetéva, ani hesarái térã omboyke ojekuaáva oñeikotevẽha oje'e mboyve: ñane retãme ndikatúi oñembotove temiandu ojeguerekóva pe oñeñanduháicha ha oje'évo mba'eichapa tetã rekove ha hembiasa, kóva opu'ã ha oipyhy umi mba'e oikóva añetehápe peteĩ sentido orekóva heko imba'éva ha iñepyrũmby omoheñóiva iñapytu'ü rokýgui. Péicha, kyre'ỹ antiidealizador ha antisentimental ombohovái peteĩ “manía” osẽva iñapytu'ügui ha hemiandúgui ojeipe'ava'erã ichugui pe ombohova mo'ãva (la máscara)”.
[[Raúl Amaral]], karai arandu hembiasa kuaandy Paraguái rehe ko siglo-gua, “Iñepyrũmbýpe” mombe'u puku “Los Huertas”, Casaccia mba'éva, omoañete: “Tuicha mba'e imandu'ava'erã aníve haguã ojejavy, osẽva peteĩ visión ombotovéva ha noĩmbáivape: Casaccia nosẽi ãnga jeitýpe térã omoheñói andu Areguáre (ha imbovyvéva Paraguáire) imombe'u guive somombykýnte ha omopyenda aty tavaygua orekóva, umi tekove ha ohasáva apañuãime (peteĩ térã heta jey) orekóva hapo yvóra jerépe. Ñembyasy, ñaña, jehasa asy, “mbareté” jepokuaa, ndohechaukáitetã tétã, táva térã umi tenda oĩha, ihente voi hembiasa ára ha árape opa tenda ha yvóra ojeikóvape”.
==Hembiapo==
Opáichagua hembiapo omoheñóiva oreko -50 ary pukukue- 10téra oikéva 7 mombe'u puku, 2 mombe'urã atyguasúpe ha peteĩ obra ñoha'angápe. Oñemohendáva cronológicamente.
===Umi Mombe'upuku ha'e:===
*Hombres, mujeres y fantoches (1930)
*Mario Pareda (1939)
*La babosa (1952)
*La llaga (1963)
*Los exiliados (1966)
*Los herederos (1975)
*[[Los Huertas]] (1981), publicada póstuma-mente.
===Mombe'urã atyguasu:===
*El guajhú (1938)
*El pozo (1947).
===Ñoha'anga===
* El bandolero oñemoherakuã 1932 jave.
----
Omenda argentina Carmen Dora Parola ndive, opytáva ipehẽnguekuéra.
Omano [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe, 24 Jasypateĩ [[1980]] jave.
== Referencias ==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Casaccia, Gabri]]
g2pixslxegial3ysq8jzbctmgso70pf
Carlos Lara Bareiro
0
2294
137930
116115
2026-07-01T18:10:38Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137930
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Carlos Lara Bareiro
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Carlos Lara Bareiro
| fechadenacimiento = 6 jasyapy [[1914]] jave
| lugar = [[Paraguaype]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 20 jasypa [[1987]] jave
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Suites paraguayas 1 y 2'', ''Acuarelas Paraguayas''
| patrones =
| influenciadopor =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Carlos Lara Bareiro''' (o’arahecha táva Kapiatápe, [[Paraguái]], 6 jasyapy 1914 jave), itúva Juan Carlos Lara Castro, ha isy Lorenza Bareiro. Itúva ombo'e chupe ohayhu haguã añete pyrory (música) ha hendive oñemoarandu rudimento arte reheguáva upei oguahẽva katupyrýpe ''"perfección"''.
==Imitãme ha imitãrusu pe ==
Omotenonde iñemoarandu "''Banda de Músicos del Batallón de Boys Scouts''-pe" ha, péva 1932 guive, oike ''"Banda de Músicos Policía''" táva guasu pe, avei "Ateneo Paraguayo" pe, mbo’ehára Remberto Giménez ndive.
Ary 1940 ha 1943 jave ha’e va’ekue presidente ''"Asociación de Músicos del [[Paraguay]]"'' pe.
Ary 1943 ohupyty ''beca gobierno'' Brasil-gui oúva oñemoarandu haguã ''Escuela Nacional de Música Universidad de Río de Janeiro''-pe, ko’àpe oime poapy ary. Upepe oestudia ''armonía'', ''contrapunto'' ha ''fuga'' Newton Padua, José Paula da Silva ha Virginia Fiuzza ndive, ''composición'' Joao Ottaviano ha violín Francisco Chiafitelli ndive. Peicha oipyhy mbo’epy ''dirección orquestal'' mbo’ehára Francisco Mignone ndive, hendive oguahẽ omopyenda músico formación académica Paraguàipe.
Ary 1950 omohu’ã hi’arandupy ''Universidad'' –pe ha omotenonde peteĩ ''concierto'', hembiapópe, [[Rio de Janeiro]] gotyo. Ou jeyvo tetãme, ary 1951 jave, omopyenda "''Orquesta Sinfónica de la Asociación de Músicos del Paraguay"'', omba’apòva mokõi temporada. Oestrena obra ojeheróva: “El sueño de Renée” ha “Suite Guaraní” Juan Max Boettner, ha “Sinfonía en Si Bemol” Otakar Platil.
Ary 1954 jave oisãmbyhy “Madame Butterfly” de Giacomo Puccini, elenco Sofía Mendoza ndive.
== Hembiasakue ==
Omba’apo omoherakuãvo Orquesta Sinfónica de la Asociación de Músicos del Paraguái ha hembiasa kuaandýpe umi oimèva mbytèpe omoheñòi ary 1957-pe, Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción (OSCA) aty porãme.
Ndaipòrigui py’aguapy política-pe oñemondo ichupe tetã okahàre ha upèi oho mante exilio-pe, ary 1955 jave. Oiko heta ary tetã Argentina mbohapýpa ary, pèicha avei ambue músico paraguayo ndive kerayvotý oreko ijeju jey tetãme, oiko Buenos Aires ha oho Santiago de Chole-pe ha ograva umi idisco oisãmbyyhy Sinfonica Asociación del Profesorado Orquestal, tavaguasu porteña-pe ha oñeha’ã oikòvo Motenondehàra coro ha mbo’ehàra ramo. Oimèvo director de orquesta ramo opavave imandu’a hese orekògui disciplina ha organización hembiapo ha hekovèpe.
Umi composición orekòvape ojehecha orekòha influencia estilo impresionista, oiporúvo material oùva folklore musical Paraguáigui. Hembiapo oñeñongatus 35 ary pèva ijoja dictadura general Alfredo Stroessner rehe (1954-1989) ha oñemoherakuã ho’a rire ko mburuvicha guasu.
== Hembiapókue ==
Hembiapo sinfónica-pe ojejuhu ''"Suites paraguayas 1 y 2"'' serie ''"Acuarelas Paraguayas'"'; ''"Concierto para piano ha orquesta"''; la gran guarania do mayor-pe ''"Ko’ẽju mba’e apohára rapépe"'', oestrenáva orquesta Sinfónica Río de Janeiro; ''Guarania Sinfónica para coro ha orquesta'', pe ojehaiva ''"Ñande poyvi guýpe"'' Enrique Bogado; ''"Guarania N.º 3 en Re, Ñasaindy jave"'', ohaiva’ekue Darío Gómez Serrato. Hembiapógui piano-pe guarã ojekuaavèva ''Acuarelas Paraguayas'' ha mbarakápe guarã, ''"Tres piezas en Mi: Preludio agreste"'', ''"Guarania y Alegría"'' ohai hetaiterei purahéi popular ha avei ojapo arreglo sinfónico ha’éva música de inspiración folklórica, ijapytépe ''"Cholí"'' José Asunción Flores ha ''"Mi destino"'', Mauricio Cardozo Ocampo mba’éva.
== Jeguerohory ==
Ary 1996 ohupyty, ''póstumamente'', peteĩ ''condecoración gobierno nacional''-gui “Honor al mérito”, ha ary 1997 jave oñemoherakuã aranduka orekòva hembiasakue imandu’àva orekòva ipype memoria.
== Ary pahávo ==
Omano tavaguasu Buenos Aires-pe 20 jasypa 1987 jave. Hetekue ojegueru repatriado hetã ohayhuetèvape, jasyporundy 2007 ohasàvape.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Bareiro, Carlos]]
6tqrcqd5i5cbdrelkdbjdlf7tyuth9i
Cayo Sila Godoy
0
2295
137932
90919
2026-07-01T18:16:51Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137932
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Cayo Sila Godoy
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Cayo Sila Godoy
| fechadenacimiento = 4 jasypakõi [[1919]]-pe
| lugar = [[Villarrica]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Ne rendápe aju'', ''Gallito cantor''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios = Música de Cámara de Buenos Aires ome’ẽ ichupe kuatia’atã hembiapo oguerohor`ygui mbarakapu ñemohendàpe.
}}
'''Cayo Sila Godoy''' heñói tàva [[Villarrica]]-pe, [[Paraguái]], 4 jasypakõi 1919 jave. Oñemomba’e guasu Mbarara mbopuhàra ramo Paraguáipe, omboguatàha umi tembiapo ohejava’ekue compositor misionero Agustín Pío Barrios (Mangoré).
==Mitã ha imitãrusúpe==
'''Oñemoarandu música-pe'''itío Marciano Echauri ndive ha uperõ oreko 16 ary, armonía, Juan Carlos Moreno González ndive. Ohupyty peteĩ beca gobierno paraguayo –gui oñembokatupyry haguã Buenos Aires-pe, Argentina, upépe oñemoarandu mbarakapùpe Consuelo Mallo López ndive ikatupyrýva mbarakapúpe .
==Hembiasakue==
Ary 1953 ramo, ojerurégui Gobierno Nacional ombosako’í gira artístico-cultural, oipykúivo ruta ohejava’ekue Mangoré. Oikuave’ẽ umi concierto, oñe¨è aty guasu ñemoarandúpe ha ombyaty hetaiterei marandu ha documentación compositor paraguayo.arandúre ha’èva Mangore.
Ary 1959 ha 1962 jave oiko oñemoarandu ha oñembokatupyrýve pe oikuaavápe karai Andrés Segovia ndive- o`ñemomba’éva ha’égui mburuvicha instrumentista Mbarara arandúpe yvóra jerépe Siglo XX-pe amo Santiago de Compostela, España-pe.
Ary 1963 ramo, oipepirũ ichupe presidente John F. Kennedy, ojapo agua peteĩ gira de concierto Estados Unidos de Norteamérica gotyo..
Ary 1977, oipytyvõ ichupe programa “Amigos de las Américas”, capítulo Paraguay-Kansas, oipysóva umi tembiapo estado de Kansas-pe, oikuave’ẽvo curso de perfeccionamiento, conferencia ha actuación umi tavaguasu tuichavéva ha’éva Wichita, Topeka ha Lawrence.
Ary 1980-pe oho ombopu peteĩ concierto oikóval Japón gotyo ha 1983 ramo oho [[Autaralia]], oikundaha rire umi tetã América ha [[Europa]] gotyo.
==Hembiapo rupive ohupytýva==
'''Ary 1948''', Asociación Música de Cámara de Buenos Aires ome’ẽ ichupe peteĩ diploma omotenonde porãitereigui concierto temporada upe arýpe)..
'''Ary 1994''', ojeiporavo asesor musical Vice Ministerio de Cultura del Paraguay ha oĩ haguã miembro del Consejo Asesor Nacional de Cultura-pe.
Ombopuhàicha Godoy omoheñóiva ha’e peteĩ estilo imba’entéva orekógui opáichagua tembiporu ha’èva música popular orekóva peteĩ tratamiento armónico contemporáneo, oikèva avei umi composición hesakãva oñembohapèva atonalidad. Gotyo.
Hembiapo mbo’ehàra purorýpe omokyre’ỹ oĩve agua mitã pyahu arandu reñòi omomba’eguasúva ko’ágã arte paraguayo ha oikundaháva mundo oguerohory ha ojepopetéva ichupe opáichagua público ha avei ohupyty crítica mbarete. Upéicha, ojepytaso kuñataì concertista katupyry ñane retãguáva Luz María Bobadilla, ha’e Sila temimbo’e irundýha ary pukuku mbarakapúpe. guitarrística.
==Hembiapokue==
'''Umi disco apytépe oime:''' “Sila Godoy en concierto”, ogravava’ekue Nueva York, Estados Unidos de Norteamérica-pe, ary 1982; “Sila Godoy”, ograváva Australia-pe, 1983 arýpe; “Aranjuez” ha “Madrigal”, mokõi volúmen casetes, ombaytyva’ekue grabación ambue, 1994 jave; “La música de Agustín Barrios Mangoré ha José Asunción Flores”, disco compacto ombyatyva’ekue grabación imba’èva ndive, 1994 jave.
Péicha investigador ramo omoherakuã, co-autoría Luis Szarán ndive aranduka “Mangoré. Vida y obra de Agustín Barrios”, 1994-pe, ombosako’i oikóvo “Los documentos de Barrios” ; “Barrios visto por sus contemporáneos”.
Hembiapo mbarakapúpe ojekuaa “Habanera”, “Moto perpetuo”, “Extasis”, “Cuatro piezas para guitarra clásica”, “Fiesta campesina”, “Canción íntima”, “Oración a Tania”, “Capricho”. Orekóva ñemyatyrõ umi obra José Asunción Flores –omoheñóiva’ekue Guarania- ha’e ojapo trascripción mbarakapúpe, omotenondévo version moderna ha’ete omohenda oikuaahàicha “Nde rendápe aju” ha “Gallito cantor”.
'''Oiko Paraguaýpe''', omotenonde conferencia, charla, concierto didáctico, ha oikuave’ẽvo audición radial ha televisiva-kuérape.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Godoy, Cayo]]
bz3k9m4rygztmvo3h2arvbujj2obx8r
Félix Pérez Cardozo
0
2299
137944
128457
2026-07-01T19:21:21Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137944
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre =Felix
Pérez Cardozo
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Félix
| fechadenacimiento = 20 jasypateĩ [[1908]]-pe
| lugar = [[Hi'aty]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = 9 jasypateĩ [[1952]]
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Puraheihàra]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Guyra campana'', ''Carreta guy''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Félix Pérez Cardozo''', heñói Hi’atýpe, tava’i ojejuhúva [[Tetãvore Guaira|tetãvore Guairápe]], [[Paraguái]]; ko táva hérava "[[Félix Pérez Cardozo (táva)|Félix Pérez Cardozo]]" ko'ágã, o’arahecha [[20 jasypateĩ]] [[1908]] jave, itúva Teodoro Montorfano Pérez ha isy Cándida Rosa Cardozo Silvero.
== Iguata ñepyrũmby ==
Ha’e tekove oñemomba’eguasúva Paraguáipe hembiapo andúre, ombokatupyry mba’éichapa ipu ha imbopu rory ñemohenda ysapúpe (arpa). Jepiguáicha táva okaháre, oñemoarandu rudimento ejecución ambue arpista ndive, upéva rehe oikuaáva autodidacta ha ndojekuaái imbo’ehára.
Oime peteï trío, paradigmático, arpa ha mokõi mbarakápe, Ampelio Villalba ha '''Diosnel Chase''', omoirũva poeta Pedro José Carlés, hendive oho tavaguasu Paraguaýpe (Paraguaýpe) ary 1928 jave, ojekuaauka avei umi festival tavarandúre ojejapóva, ombosako’íva Teatro Granados karai Aristóbulo “Nonón” Domínguez ha umi tenda atyha pyhareguápe.
Ary 1931 jave oho igrupo ndive [[Buenos Aires]] gotyo, [[Argentina]], ko’ápe omba’apo ha heta arýpe. Péicha tetã rembiasápe hetaiterei músico paraguayo ohóva ha omokunu’ũva tavaguasu l porteña imembýicha, heta tapichápe ymaite guive.
== Hekovekue ==
Pya’eterei, hembiapo ojekuaáva estilo ha composición ha’e omoĩva, heta je`ýpe omoheñói purory ysapúpe guarã (arpa), ogueraháva ichupe oñemoakarapu’ã haguã pya’eterei ha oguerohorýva público opaichaguáva. Heta conjunto-pe oikeva’ekue ha upéicha ary 1945-me omopyenda ha’ete voi hi’atyete. Oimévo Buenos Aires ha Río de la Plata pukukue ohasa porãterei oñemomba’égui hembiapo ha herakuã opa tendáre, péicha peteï tape oïva tavaguasu argentina Mendoza-pe hoguera héra ha herajoapy oñemoĩ upe tendápe.
Ograva hetaiterei disco ko’ágã peve oñehendúva, pe oñemoherakuã ha ojeguerohoryetereíva ha’e, “Guyra campana” (“Pájaro campana”), oñehendúva internacionalmente orekóva peteĩ motivo onomatopéyico; ko’ã obra oĩ “Motivo popular” ramo umi enciclopedia ha aranduka ojehaíva ha omombe’úva música paraguaya mba’éichapa, maymáva oñandu ha omomba’e recopilación hal ojapóva, armado omohu’ãva ko pieza capital orekógui talento oúva Pérez Cardozo-itégui.
Ome’ẽva peteĩ tenda omongakuaáva ha ojeporúva arpa paraguaya ñemoherakuãme ha ojeipysóva aspecto técnico-pe oñemoĩvévo mba’epu ombohetave cuerda, péicha ipo sãsõva, omoirũvo acorde quebrado polca paraguaya-pe guarãva ha omoĩvévo recurso técnico po akatuápe (acordes ha melodía kuã pohape guarã, trémolo, glisando ha ambue efecto).
== Hogaygua ==
Omenda argentina Victoria Sánchez Sáenz ndive, ipehẽngue mbohapy: itajýra ha`e Angela Rosa, Bienvenida ha ita’ýra Víctor.
== Hembiapokue ==
Hembiapokue apytépe oime pe oñemomba’eguasuvéva arpa-pe guarã ha’éva, “Guyra campana”, “Carreta guy”, “Jataity”, “Llegada”, “Mi despedida”, “Angela Rosa”, “Che valle mi Hy’aty”, “Che valle mi Yaguarón”, “En tí hallé consuelo”, “Tren lechero”, “El sueño de Angelita”. Ombopiro’y ñe’ẽpoty vore oñeinspiráva mokõi ñe’ẽpapára, ha’éva Víctor Montórfano (“Tetagua sapukái”, peteĩ himno oikuaaukáva “pueblo sapukái” oguerosapukáiva oguah{e agua ára iporãvéva Paraguáipe); Antonio Ortiz Mayans (“Burrerita”, “Pasionaria”, “Puntanita”, “Asunceña” ha “Taperé”), Félix Fernández (“Rosa”), Rigoberto Fontao Meza (“El arriero”), Andrés Pereira (“Mariposa mi”), argentino Hilario Cuadros (“Los sesenta granaderos”, oñehendúva Argentina gotyo ojeguerekóva himno popular añetérõ) ko poeta-pe tuicha mba’e loguerekóva tetã Paraguái hekovépe, Emiliano R. Fernández, obra en conjunto omopyendáva pilar añeteguáva purahéi teko ñorãirõme, imbaretégui ipurory ha ojehechágui jehaípe tetã rayhuete (“1º de Marzo”, “Che la reina (Aháma che china)”, mborayhu reheguáva (“Oda pasional”, “Oñondiveminte”) térã opáichagua omombe’úva (“Desde la selva” ha “Primavera”).0ime avei “Ka’aguy ryakuã”, “Isla Puku”, recopilación motivo popular “Jaha che ndive”, “Lui ryevu”, “Misiones”.
== Hembiasa pahãpe ==
Pe “mitá guasu” kakuaa (''niño grande'') ojehero pe hete ha ijyvatekuére, omano avave oha’ãrõ’ỹme Buenos Aires, Argentina-pe, [[9 jasypoteĩ]] [[1952]]. Jave [[Atahualpa Yupanki]], tendota mbarete purory ha ñe’ẽpotýpe orekóva ''inspiración folklórica'' ko ''siglo'' Argentina-pe, opurahẽi ichupe ipurahẽi ñembyasýpe “Canción del arpa dormida” (ombopurorýva [[Herminio Giménez]]): “.Péicha ha’e peteĩ kuarahy ha ka’aguy misterio / agreste romance-gui oúva india ha mensú / oguahẽva ipópe yvy gaucha chemba’évape / oipyaháva armonía, ¡oh! Mitã guasu./ Omokunu’õva ensueño ogueraháva ñande rekove / hal viajero rehóva ha nderejuvéi haguã. /Ko árape arpa india opyta oke / peteĩ guarania ndikatúiva osẽ”.
== Enlaces Externos ==
*[https://web.archive.org/web/20080123122356/http://www.paraguayanmelodies.com/Felix_Perez_Cardozo.htm Melodias Paraguayas]
*[http://www.staff.uni-mainz.de/lustig/guarani/felix_perez_cardoso.htm Staff]
*[http://www.musicaparaguaya.org.py/felix.html Musicas Paraguayas]
*[https://web.archive.org/web/20071124120226/http://www.mundoanuncio.com/anuncio/felix_perez_cardozo_1150923282.html Mundo Anuncio]
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Perez Cardozo, Felix]]
t7whauneom1j5xx6n81p289ww4o7u13
Maneco Galeano
0
2300
137964
126709
2026-07-01T22:48:43Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137964
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Maneco Galeano
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Félix Roberto Galeano
| fechadenacimiento = [[5 jasypo]] [[1945]]-me
| lugar = [[Puerto Pinasco]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[9 jasypakõi]]me [[1980]]-pe
| lugardefallecimiento = [[Paraguài]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''La chuchi'', ''Dos trocitos de madera'', ''Despertar'', ''Soy de la Chacarita'', ''San Juan si, san Juan no''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios = Jopòi peteĩha hembiapòpe Festival Ypakaraípe oñemotenondéva ojeheróva “Primer Festival Ypacarai de la Composición Musical, ko`´ape oipyhy, Segundo premio música popular-pe. Hembiapo “poncho de sesenta lista” ndive
}}
'''Maneco Galeano''' o’arahecha [[Puerto Pinasco-pe]], [[Paraguái]], 13 jasypo [[1945]] jave. Itúva W. Antonio Galeano ha isy Ana Mieres, heratee ha’e Félix, itaita itùva rèrape, ha Roberto, isy tùva rèra ogueraha.
==Imitã ha imitãrusúpe==
Oreko ramo mokõi ary oiko mba’e vaiete, guerra civil 47 guàre. Itúva, ohòvo ka’irãme ojepytasòvo umi hemiandu ha kerayvotýre ha’e oguerekòva, imandu’a katuete pèva rehe oimé jave puerto Pinasco muelle-pe, ombojerokývo ipañuelo omomaiteívo, hete morotĩ sa’yju porã ha ikyre’ỹva. Ko’ã àrape oñeme’è ichupe jopòi ramo peteĩ mbaraka, ñembosaraiha, ha pèva omoirũ ichupe opurahèi ha’e pe oùva iñakãme, opa mba’e rei..
Oñepyrũvo 1948, ipehẽngue ndive oguahë hikuài peteĩ ñe’ẽme ou hagua oiko [[Paraguaýpe]]. Omoñepyrũ iñemoarandu Mbo’ehao San José-pe, institución educativa ojoajùva hekove pukukue. Imitãrusùpe ndoguerohorýi ete ã mba’e ha upèicha jepe oñemoarandu Liceo Militar “Acosta Ñúme” ha upèi Mbo’ehao Carlos Antonio López-pe. Omohu’ã isecundaria Mbo’ehao Lasalle, tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina-pe]], calificaciones sobresalientes ohupyty ikatupyryetereìgui.
Ary 1962 jave, itúva ndive oimèva misión diplomática-pe, ipehẽngue ndive oho hikuài tavaguasu porteña gotyo. Upèpe, Maneco, ambue mitãrusukuèra ndive, paraguayo ha’ehàicha, omoheñòi peteĩ conjunto orquesta ha’e ombopu Mbarara ha opurahèi.
Ou jeývo tetãme, oike Universidad-pe. Nomohu’ãi iñemoarandu. Oñepyrũ oñemoĩ compositor ramo. Pèicha década ’60 rupi ohechauka hembiapo ñepyrũmby, iporãitereìva ipotĩgui tembiapo.
==Hembiasa ñepyrũ==
Iñangirũ ha mbo’ehàra oipytyvõva periodismo mbo’epype, Fernando Cazenave, oipepirũ ichupe i oike haguã omba’apo kuatiahaipyre ABC Color ñemoheñóime, oipe’ava hokẽ, ary 1967 jave. Pèicha oñepyrũ tembiapo momaranduhàra social ramo, condición omotenondèva, ñembovúpe, omano meve, omba’apova’ekue La Tribuna ha Diario Hoy-pe, ko’àpe oime kuri Omyakã Sección Deportes ha avei Secretario de Redacción ramo.
Ohayhuetèva purahèi ha purory rire, ha’e hembiapo mbo’ehàra ramo omotenondèva. Ary 1974 guive 1978 peve ombo’e Música ohenòiva imbo’ehaópe “Su” Colegio, San José.
Ára 19 jasyrundy 1969 jave omenda María Cristina Barrail Pecci ndive. Itajjýra irundy: Sandra María, Viviana Guadalupe, Ana Karina ha María Alegría.
==Hembiapokue==
Amo ‘60 pahàvo omohenda umi purahèi opormoirũva ha’èva comparsa carnaval-pe guarã pe oñemotenondetàva Club Centenario-pe. Ko’ã comparsa ha’e, avei, oisãmbyhy. Ko’ã arýpe, añetehàpe 1969 ha 1970, orekòva peteĩha composición satírica. “Ko’ã apañuã oguerúva tta’angambyry òga kuèrape peteï kuimba’e chèichaguàpe”, “La chuchi” ha “Tomás te canasta” pya’eterei oguerohor`yva opavave público. Hendive, oñepyrũ oipyhy perfil imba’èva ha avavèpe noñembohasàiva Maneco Galeano composición popular paraguaya.
Oguãhẽvo 1970, ary mitãrusukuèra pyahu ohaiva ha ojekuaàva hembiapòre peteĩ aty ojeheròva tenda vy’ápe oñembyatýva hikuái peña-pe “La Guarida del Matrero”, oregenteáva Santi Medina, oimeva’ekue avei peteĩ programa ta’angambyrýpe orekòva temática navideña, ha pèicha oikuaauka “Dos trocitos de madera”, opytàva ha ojeguerohorýva ko’aite peve, kòva obra “seria” omoñepyrũva.
Ary 1971 jave heñòi “Soy de la Chacarita”.Oikuaauka festival benéfico oikòva umi damnificado-kuèra rèrape okakuaaitereìgui [[Río Paraguay]], ho’ava tukumbòicha umi oìkova y rembeýre. Upe arýpe.
Omopyenda ambue iñirũnguèra Carlos Noguera, Mito Sequera, Juan Manuel Marcos, José Antonio Galeano, omopyenda pe ojeheróva “Joven Alianza”, hembipotàpe oime kuri avei peteĩ cooperativa de creadores y artistas, oñemboguata’imi pèva oúgui umi tahachi omosarambi política imbarete upèrõ dictadura-pe ojeiko. Péicha, omotenonde iñapytu’ũ roky rembiapo ndopytu’ũi hikuài. Omoheñói ary, 1972 ha 1976 ramo, hembiapo iporãvéva. Ohai avei “Despertar”, “San si Juan no que sí”, “Para un rostro labrador”, “Pinasco”, “José Trombón”, “Para decir”, “Don José de todas partes”, umi oguahẽvèva. Ohai avei “Ceferino Zarza, compañero” (orekóva Jorge Garbett purory) ha “Cantando” (ombopurorýva Jorge Krauch). Avei [[Carlos Noguera]] oipyaha peteĩ obra añoite ohaiva’ekue oñondive pe oheróva Nueva Canción Paraguaya, “Al caído en la víspera”, ha’èva peteĩ homenaje cantautor chileno [[Víctor Jara-pe]], ojejukava’ekue poriahuvereko’ỹme oiko jave golpe militar 1973 hetãme.. Ko obra, ohasávo ára oñemoherakuã opaite tendáre ombohéra “Víctor Libre”.
Kóva oñemomba’eguasu ha’ègui peteĩ composición “López” rembiapo purorýpe, ñe’ẽ aty montaje, purahéi, ñe’ẽpoty ohaìva Juan Manuel Marcos imandu’ávo [[guerra de la triple alianza]] oikova’ekue Paraguái rehe, oestrenáva heta gente atýpe ha’égui peteĩ suceso público 1973 arýpe, upe Grupo Experimental de Teatro “Angekíi”. Umi purahéi omohendáva Maneco ha’e “¡Independencia o Muerte!”, “Canto a Felipe Varela” (ñe’ẽpoty ohaiva’ekue Marcos) avei “Resurgirás, Paraguay”, ha’èva oda [[Martin Mc Mahon mba’éva]] ojededikáva ñane retã.
Péicha oiko festival ‘73, oiméva Quinteto Vocal de la Facultad de Derecho de la UNA, opurahéi agua hikuái Festival Universitario de la Canción oikova’ekue upe arýpe. Conjunto, Grupo Sembrador, ogana peteĩha jopòi a la Composición, opurahéivo “San si Juan no que sí”.
Ary 1975, oúvo sapy’aite [[Augusto Roa Bastos]] avave nopenài gueteri hese, Sembrador omotenonde peteĩ recital oguerohorývo ñande haihàra paraguayo, oestrena haimete, 16 obra oimèva Nuevo Cancionero Paraguayo-pe. Ijapytèpe oime “Donde la guarania crece”, ombopurorýva Maneco moñe’ẽrã Roa Basto mba’èvagui, ojeguerohorýva.
Upe ‘75 guive ’76 peve, oñemoĩvo purosy iñirũ ohechaga’uetèvape ha iñangirũete Jorge Garbett –oikuaava’ekue 1974 ar`ype- omohenda letra mimi orekóva lirismo hypy’ũva: “Ella es así”, “Se le quiere” avei “Lluvia”.
Ary 1976 ha 1977 jave oestudia música umi mob’ehàra Carlos Dos Santos ha Luis Cañete ndive. Omoheñòi “Cigarra, tonta cigarra”, péva oreko [[José Luis Appleyard]] ñe’ẽpoty, “Ndareíri oje’e”, [[Rudi Torga]] ñe’ẽpotýgui avei “Ka’akupe piari”, peteĩ polea kyre’ỹ ohaiva’ekue iletra ha pèva añoite Maneco guaraníetèpe.
Pèicha oñembokatupyry ha hembiasa kuaa Taller Musical Sembrador omboyke purahèi ñemoheñòi ha oñemoĩ omba’apo periodista ramo. Upe tiempo purory omokirirĩ “silencio musical” –ha’e ohenoihàicha- ha’e “Mombe’urã” omoherakuãva “Dominical de Hoy” kuatiahaipyrépe. Pèicha oñemokirirĩ, ha, oguerovia upe purahèi noipytyv0§i omoambue agua heta mba’e ojehasáva hetaite árama.
==Hembiasa pahàpe==
Ary 1980 jave, oikuaa cancer orekóha, ko mba’asy oguerahàva ichupe yvy apégui. Oikuaàvo oikotàha Primer Festival Ypakarai de la Composición Musical, omba’apo jey omojheñòivo iñapytu’ũ roky. Ha péicha ha’éva hembiapo paha, “Poncho de sesenta listas”, ohupytýva mokõiha jopói ko festival-pe.
Ohejàvo fructífera producción musical –hetaiterei ha tuicháva-, jehai periodístico hypy’ũva, temimbo’ekuèra imandu’áva hese ikatupyry ha iñarandúgu ha hetaiterei angirũ ohayhuetéva ichupe, omano Maneco Galeano Paraguaýpe, 9 jasypakõi 1980 jave, upérõ oreko 35 ary..
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Galeano, Maneco]]
nh1jx8qbbtjtsjptld0a0nmnzf6sn5g
Julio Correa
0
2542
137958
133362
2026-07-01T21:13:29Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137958
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Julio Correa
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Julio Correa
| nombredenacimiento = Julio Correa
| fechadenacimiento = 30 de jasypoapy de [[1890]]
| lugar = [[Paraguaype]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = 14 de jasypokõi de [[1953]]
| lugardefallecimiento = [[Luké]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguái|Paraguaigua]]
| area = Ñe’ẽpoty
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Ñane mba’era’y''<br>''Guerra aja''<br> ''Karaí Ulogio''<br>''Tereho yevy fréntepe''
| patrones =
| influenciadopor =[[Manuel Ortiz Guerrero]]
| influencó =
| premios =
}}
'''Julio Correa''' ñe’ẽpapára [[paraguayo]] oháiva guaraníme.
Correa heñói [[Paraguaýpe]] ([[Paraguáipe]]) 30 jaypoapýpe [[1890]] jave. isy, rerajoapy Myzkowsky, polaco. Itúva katu portugués.Imitãrusurõ oheja mbo’ehao. Ha oñepyrũma omoherakuã iñe’ẽpoty [[1926]] arýpe.
Omokyre’ỹ ichupe ñe’ẽpapàra [[Manuel Ortiz Guerrero]], ohai ñepyrũ peteĩ sección titulada “Dialoguitos callejeros” periódico Guaraníme, Facundo Recalde mba’èva.
Hi’akãreñói ojekuaa [[Guerra del Chaco]] jave. Ohai idioma guaraníme ojeguerohoryetereíva ha ipype ojekuaa autor, actor ha director-ha. Péicha [[1934]] a [[1936]], omosarambi iñe’ẽpoty revista Guaranda-pe, Natalicio González, mba’éva upéi oikéva aranduka Cuerpo y Alma (1943). Ary [[1947]], ojeapresa ijehaipýre. Guerra civil upe arýpe naiporãiete ñe’ẽpapàrape ha oñembyasy ha ndogueroviavéi mba’eve. Oñemoha’eño peteĩ quinta Lúke távape ha upèpe omano 14 jasypokõi [[1953]]-pe.
Julio Correa ohai Karú pokã, Ñandé mbaera’ỹ, Yvy jára, Honorio Causa, Karaí Ulogio, Toribio, Pleito riré, Peicha guarante, Juyahúgui reí, Po’á ndajajokói, Po’a rusúva, La culpa del bueno ha Sombrero Ka’a.
Mombe’ur0Ò mbytépe oreko Nicolasita del Espíritu Santo ([[1943]]), El Padre Cantalicio, El borracho de la casa, avei El hombre que robó una pava (inconcluso). .
Iñangirũetel escultor rosarino [[Erminio Blotta]], ha`eva ciudadano honorario [[Paraguay|República del Paraguay-gua.]]
==Imitã ha Imitãrusurõ==
Ou peteĩ familia oñemohenda porãvagui tavagua mbytépe, ha oiméva kuri post guerra del ‘64 al ‘70 sociedad paraguaya oikuaa ko’ã àrape, Correa ha’e, pe hemiandu oikuaaukàva oñandú ha ohechaháicha, ñoha’angápe ojepytaso ijehai ojehchakuaàva pe ojeheróva arte dramático paraguayo ha teatro en [[guaraní]] rehe ojekuaa ichupe,omba’apòva tavaygua remiandúre (corte social).Ou brasileño ruguýgui. Itúva oñorõriãirõ va’ekue guerra del Paraguay-pe, opa rire la opyta upe yvy pytãme ambue patricio mbytépe... Péicha Paraguái ohasa jey upe fenómeno mestización colonial.
Okakuaa pueblo oñe’ẽva guaraní, campesino a operario-kuéra mbytépe,ha upe época guive, oñepyrũ ojopýha ichupe kyre’ỹ, ohechávo mba’eichaitépa ikatu ojesobrevivi.. Oñandúma upèi ikaria’y rire umi gente remaindu, péva ñoha’angápe avei ñe’ẽpoty acción socia-pe.
==Hogaygua==
Omenda [[Georgina Martínez]] ndive, actriz katupyry, omopyenda compañía teatral hendive oikundaha tetã [[Paraguái]] pukukue, oguerahávo imarandu oikuaaukávo tekojoja’ỹ ojeipysóva latifundio ndoikóiva ha explotación ymaite guive oúva ha péicha ogueru consecuencia naiporãmbáiva, yvy jeguereko’ỹ chokokuépe guarã ha umi chokokue remiandu ha ojehekúiva ichuguikuéra umi patron, capataz ha mburuvichakuèra imbaretevéva upe tendáre-gui.
==Hembiasakue==
Walter Wey, ha’èva investigador brasileño katupyry, omoha’anga kuaáva polifacético Correa-pe he’i: “Opavave oikuaa ha oguerohory Julio Correa-pe ha’éva ñe’ẽpapàra, dramaturgo, empresario, rematador, negociante, omombe’u kuáva umi káso oporombopukáva ha oñohëva ijehaípe umi venenos político ha literario rupive?.Oiméne ko’ã víctima, kuimba’e ha kuñanguéra ndohóiva ha noñemomba’èiva talento omoheñòiva ñe’ësyrýpe umi verso satírico, heta jey umi itie’ỹva (pornográficos),araka’eve ndojepublikàiva, pero mayma oikuaávade memoria. Oñehendurõ Correa orecita jave atýpe, calle Palma eskína térã quinta [[Lúke|Lúke-pe]], omoañete iporãitereíha hekovépe...Upéva rehe heta ojeiko hapykuéri ha ojegueraha ka’irãime, omohyvatã peve saña de venganza umi ndocha’éiỹva remiandu.. Pèicha avei, jepopete ha guerohohory oï pueblo omokyre’ỹva, ha Julio Correa oipyhy hape haihàra ramo jejoko’ỹme.. Omoheñòi teatro guaraní, ha’e pe ombopytasóva, ha péicha ha’e mejor actor. Oñandu umi apañuãi Paraguáipe orekóva yvy rehe omoherakuã mba’èichapa oñeme’ẽ, ohai Justo Pastor Benítez, paraguayo oike reíva yvy naimba’èivape. Correa, oñandu umi mba’e añeteguáva, omotenonde lucha yvy rehe, ombohovái [[latifundio]] pytaguáva ha nacional pu’aka ha kyhyje’ỹme. Hóga kakuaa oikóha Lúkepe, ndorohechái ni peteĩ aranduka. Ohasáva pe okẽ ojerematada mbohapy eje mbarete (Fe en Franco ha Febrero) upéicha omotenonde partido febrerista, ¨ poyhu hese, ikatu ojejuhu ryguasu sálape térã umi kure kotyguahẽha rehe ojepovyvy, pero ndaha’èi poeta. Julio Correa rógante, ha’e niko peteï poeta sin cultura ha, interesante-véva, ndojepy’apyete hekovèpe.Umi ñe’ẽpoty lengua española-pe ombyaty ary [[1945]] ramo,ombohéra Cuerpo y Alma,ombotýva peteĩ època ha oipe’àva hokẽ tape pyahúpe, oensancháva [[Hérib Campos Cervera]], ohaívo introducción de la "literatura de vanguardia".
Péva Campos Cervera, ¨iñirũete generacional, ohupytýva upe visión orekóva gran dramaturgo: “..Correa ha’e gueteri pe omoheñòiva imágen medio social ojehasáva ha pèicha umi problema ojeguerekóva; oguerúva mboriahu, yvy, tuguy ha celos..". Jeiko asy ohasáva pueblo, ha ohekáva ome’ëvo tesakã pytũme, ombohapéva tekosa’ỹ (libertad). Ñande pueblo oñandu Correa péichaha: tangahecha ramo esperanza ndikatúiva oñemboyke.; oñandu pypuku umi mba’e oiko’õva, avei vy’a ha tory oipysóva, heta ohayhueterei ichupe ñoha’anga jehechaukápe. Péicha Correa ndaha’èite omoheñòiva personaje; ha’e oike upe escena-pe vy’a ha manóme umi mba’e yvypóra ohasáva heko potĩ ha oñemo’ãvape ( humanísimos).. Estampa transfigurada Julio mba’éva, oho pasión gotyo, cha’eỹ omopyendàva jehaìpe, umi mba’e imarangatúva poriahuverekòpe, iñe’ẽ oryrýi oñatõi ñeko’õme, okororõ térã hasè, oñembojojávo hendaitépe temiandu oñemboaóva apopyrãme osobrevivi agua.
==Hembiapokue==
Heta producción dramáticaorekóva Julio Correa oikéva:
# “Ñane mba’era’ỹ” (“Lo que no puede ser nuestro”)
# “Guerra aja” (“Durante la guerra”)
# “Karaí Ulogio” (“Don Ulogio”)
# “Tereho jevy fréntepe” (“Regresa al frente”)
# “Pleito rire” (“Después del pleito”)
# “Péicha guarante” (“Así nada más”)
# “Sandía yvyguy” (“Sandía enterrada”)
# “Karu pokã” (“Poco comer”)
# “Honorio Causa” (“A causa de Honorio”)
# “Po’a ndajajokoi” (“A la suerte no se la detiene”)
# “Sombrero Ka’a” (expresión guaraní-española que designa al amante de la amada de una persona),entre otras.
==Hembiasa paha==
Omano 14 jasypoapy [[1953]] jave itáva [[Lúke]]-[[Paraguái]], tavaguasu capital rire heta ary oiko upe ógape. Péva “óga kakuaa” imandu’áva Wey ko’ágãite héra “Museo Julio Correa”.
==Joaju okapeguávandi==
*http://www.staff.uni-mainz.de/lustig/guarani/correa.htm
*http://www.musicaparaguaya.org.py/correa.html
*https://web.archive.org/web/20071117134443/http://www.datamex.com.py/guarani/tembihai_aty/index.html
*https://web.archive.org/web/20080201002457/http://www.guarani-raity.com/html/correajulio.html
*http://www.youtube.com/watch?v=6XMgalE_T84 Canto a Julio Correa
==Joaju hyepyguávandi==
*https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4
*https://web.archive.org/web/20071223043541/http://www.infoluque.com.py/historia/biografias/03jcorrea.htm
*https://web.archive.org/web/20120119083058/http://www.republicadeluque.com.py/
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Correa, Julio}}
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
osm1egzqrxpo7fupemk3tosb3l2yqe1
Edda de los Ríos
0
2543
137935
137924
2026-07-01T18:46:12Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137935
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Edda de los Ríos
| imagen =
| tamañodelaimagen = 150 px
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Edda de los Ríos
| fechadenacimiento = [[2 jasykõi]] [[1942]]-jave
| lugar = [[Paraguaý]]pe-[[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[2007]]-pe
| lugardefallecimiento = [[Paraguaý]]pe-[[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Puhareihàra]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Edda De los Ríos''' o’arahecha táva [[Paraguaý]]pe-[[Paraguái]] [[2 jasykõi]] [[1942]] jave, actor [[Héctor de los Ríos]] rajy ha Elena Morselli membykuña.
==Imitã ha imitãkuñarõ==
Oñemoarandu secundaria-pe Mbo’ehao Teresiano-pe itavaguasúpe, opa mba’e apopyrãme ha’éva Declamación, Ateneo Paraguayo-pe, ary 1955 ha 1960-pe. Arte Dramático oñemoarandu Milagros de la Vega ha Hedy Crilla ndive, tavaguasu Buenos Aires-pe. Avei Flor M. Bonino ha Alberto Candea Montevideo gotyo ary 1960 ha 1964-pe. Oipykúi Carrera Actoral Real Escuela de Arte Dramático [[Madrid]]-[[España]]-pe, ary 1964 guive 1967 peve. Tavaguasu española omotenonde, umi arýpe, péicha avei umi curso ha seminario ha’eháicha “Teatro en verso” ha “Siglo de Oro Español” karai Manuel Dicenta ndiv, “Teatro de Vanguardia” umi “Los Goliardos” omyakãva dirección Angel Facio, Daniel Bohr ha Pedro Pérez Oliva, “Lenguaje de la Imagen” Escuela de Cinematografía y Televisión de Madrid-pe. Locución y Animación Radiofónica en la Escuela Municipal de Arte Escénico y Locución de Paraguaýpe. Animación ha Producción de Televisión Antelco, Paraguaýpe.
Teatro de Vanguardia Misión Cultural Brasileña Paraguaýpe mbo’ehára Hermilo Borba Filho poguýpe. Especialización Producciones Integrales de Televisión, péva pasantía RTVE (Radiotelevisión Española), Prado del Rey, España-pe. Actualización, Producción, Dirección y Creación Teatrales en [[Paraguay]] umi tetã [[América]] ha [[Europa]] gotyo, oñemoarandúvo umi curso ha seminario oikóvape.
==Guata Ñepyrũmby==
Ary 1960 ha 1998, ha’e carrera escénica ojajàiva ichupe ha omboguatáva ñoha’anga guata [[Paraguáipe]], sesenta obra ári rupi oime protagonista ramo ha umìva apytépe ko’ã romombe’úva “El bello indiferente” Jean Cocteau, “Así es la vida” Malfatti y De las Llanderas, “Amor de don Perlimplín y Belisa en su jardín” [[García Lorca]], “El baúl de los disfraces” de Jaime Salom, “El diario de Ana Frank” Goodrich y Hackett, “Flor de Cactus” Barrilet y Gredy, “La cantante calva” Eugene Ionesco, “Los Físicos” de Friedrich Dürrenmatt, “El cepillo de dientes” Jorge Díaz, “Recordando con ira” John Osborne, “A mitad de camino” Peter Ustinov, ko’ãva Héctor de los Ríos poguýpe; “Sara Bernhardt” de J. Murrel, “Las brujas de Salem” Arthur Miller, “Un tranvía llamado deseo” Tennessee Williams, “Las galas del difunto y la rosa de papel” Ramón del Valle-Inclán, oisãmbyhýva kuña térã kuimba’e arandu teatro América ha Europa. Especial omomba’e guasúvo ojapo peteĩ estreno omombe’uhápe mba’èichapa oiko protagonista Navarra, España-pe, obra “Misterio de Guillén ha Felicia” Iribarren ha Beguiristain, oïva ñe’ẽ yvotýpe oiméva haimete quiniento actor escena-pe ha oñemotenondéva, Claudio de la Torre poguýpe, umi escenario natural ha orekóva Ministerio de Información y Turismo de España pytyvõ, ary 1965 ha 1966 jave.
Ko’ã tembiapo paraguayo-uéra orekóva autor ramo oestrenàvaa Edda de los Ríos oime “No serán violetas” Héctor de los Ríos (1967) mba’éva, “Veladas de Areguá” Raquel Chaves (1974), “El Guahu”, mombe’urãgui [[Gabriel Casaccia]] mbaévagui, omohendáva Annick Sanjurjo ha Nelly Giménez (1975), “Que hacemos esta noche” Edda de los Ríos (1975), “Esta noche nos quedamos en casa” Edda de los Ríos (1977), “Queridas monstruos” Pepa Kostianovsky (1981), “Viajando en poesía” (1982), “Perfiles morenos” Néstor Romero Valdovinos, “Nuestros años grises” Alcibiades Gonzalez Delvalle (1984), “Elisa” de Acibiades Gonzalez Delvalle (1985), “Salven a Matilde” Moncho Azuaga (1989), “Las tres monedas” Néstor Romero Valdovinos (1992), “Pintadas por sí mismas” Marilyn Godoy, Manuela Peña y Olga Caballero (1995), “Y ahora... ¿qué?”, Edda de los Ríos (1998) mba’éva.
==Hembiasakue==
Oimeva’ekue Festivales Internacionales oikóva Teatro-pe ha oñe’ë umi Congreso especialidad artística-pe, ary 1982 ha 1997, [[Argentina]], [[Brasil]], [[Kúva]], [[Epáña]], [[Tetãvore Joapykuéra]], [[Hyãsia]], [[Poytuga]], [[Alemáña]], [[Uruguái]], [[Joaty Soviétiko]] ha [[Venesuéla]] gotyo.
Omba’apo heta mbo’ehára ramo ha oikuaa ha oñandu dirección ha mbo’epy mba’èichapa, ary 1970 ha 1989 jave, péva Taller de Educación Artística omboguatáva héra; Escuelas Municipal de Educación Artística y Normal de Profesores Nº 1-pe; Colegio Nacional de la Capital; Misión Cultural Brasileña; Universidad Católica de Paraguaýpe; Taller de Educación Artística para el programa “España Cultural”, Madrid ha umi centros educativo ha¡éva ambue ciudad española-pe (1987).
Ko’ã hembiapo mbytépe heta medios de comunicación rupi oñehendu iñe’ẽ radioemisora Chaco Boreal, Ñandutí, Cáritas ha Paraguay Paraguaýpe, Sarandí (protagonista serie veinticinco capítulos “Madame Lynch”) avei C X4 Radio Rural, Montevideo, Uruguay-pe. Taangambyrýpe omba’apo avei, Canal 9 [[TV Cerro Corá]] de Paraguaýpe ha Canal 13 Teledifusora Paraguaya-pe, umi programa cultural ha tekombo’e reheguàvape 1970 ha 1991-me. Omba’apo televisión internacional España e Italia-gotyo. Prensa escrita-pe ohai ha oipytyvõ, ary 1978 ha 1998, umi kuatiahaipyre ha’èvao Ultima Hora, ABC Color, Hoy ha Sendero, Paraguaýpe; Espacio, Argentina-pe; Diógenes ha Latin American Theatre Review Estados Unidos de Norteamérica-gua; Ha’e oreko Escenario de dos mundos, de España, ha La Escena Latinoamericana, publicación argentino-canadiense.
==Hembiapokue==
Omoherakuã, ary [[1994]]-pe, “Dos caras del teatro paraguayo” ha [[1998]]-pe “Y ahora... ¿qué?”.
Hembiapo ha cargo orekóva tembiapo cultural-pe ofigura Ois0Òmbyhýha sala de espectáculos “La Farándula”, [[Paraguaýpe]]; oime socia fundadora Centro Paraguayo de Teatro (CEPATE)-pe; oimèva miembra Asociación Paraguaya de Teatro de la infancia y la Juventud; sambyhyhára delegada Centro Latinoamericano de Creación e Investigación Teatral, oiméva Caracas, Venezuela-pe; miembra Comité Ejecutivo del Bloque Latinoamericano de Teatro umi mitãme ha adolescente-kuérape; editora Paraguay de la Enciclopedia Mundial Teatro Contemporáneo; Coordinadora Paraguay del Proyecto Historia del Teatro Latinoamericano-pe; miembra Comité Ejecutivo del Instituto Internacional oïva Teoría y Crítica de Teatro Latinoamericano-pe; miembral Comité Organizador upe Segundo Encuentro Internacional Teatro Latinoamericano rehe; miembra Equipo Editorial ha Coordinadora número especial Revista La Escena Latinoamericana-pe; miembra Comité Académico del Congreso Internacional de Teatro Iberoamericano y Argentino; miembra Consejo Asesor del Premio Anual a la Investigación Teatral Armando Discépolo.
Tembiapokuéra mbytépe oike avei, condición orekóva política tendota ha, upéicha, oike 1991 ha 1996 -pe, ha’e Concejala Municipal en Paraguaýpe ha Presidenta de la Comisión de Educación, Cultura y Espectáculos de la Junta Municipal. Omba’apo tekopotĩ ha kyre’ỹme ojepytasóvo Miembra Red de Mujeres Políticas ha Red de Mujeres Munícipes. Oreko cargo Directorioramo ipartido choguýpe, ha’èva Liberal Radical Auténtico.
==Guerohory==
Ohupyty opàichagua reconocimiento ha galardon umíva apytépe oime:
#“Revelación artística del año” (1962)
#“Premio de la crítica a la mejor puesta en escena por la obra “La cantante calva” Eugene Ionesco” mba’e (1970)
#“Personalidad teatral entre las figuras destacadas del año” (1977)
#“Los doce del año” (1978 y 1980)
#“Joven sobresaliente” Cámara Junior de Paraguaýpe (1979)
#“Personalidades del año por la actividad teatral” (1982)
#“Prisma de Oro por la trayectoria teatral” (1992)
#“Figura teatral” (1998).
Upe ñoha’anga jehechauka paha ojegueromandu’a ha oñemomba’eguasúva ha’e arte teatral memorable recreación kuñanguéra noikóva kirirĩme rekovépe ñane retãguáva peteí unipersonal rupive ha’éva “Kuñá rekové” (“Vida de mujer”) omotenondéva hetaiterei jehechauka ñoha’angápe táva okahàre, Paraguaýpe ha tetã ambuére; omotenonde ha ohupi yvatévo Paraguái réra teko porã rupive hembiapópe..
==Ogaygua==
Ofenda karai Eduardo Laterza Rivarola ndive, heta imemby he4nsive.
==Hekove paha==
Mbohapy ary pukukue oisãmbyhy jehechauka Compañía de Ópera de la Universidad del Norte, Aranduo Guasu ha’èva upe tekombo’e ñemoarandu ojepytasóva tetã mba’e ha apopýre oipysóva arte musical Paraguáipe.
Omano, heta hasy rire ary [[2007]]-pe. Upérõ Junta Municipal de la Ciudad de Paraguaýpe ome’ẽ ichupe peteï distinción póstuma ojekuaáva “Hija Dilecta de la Ciudad” ramo, omoañete ha omomba’eguasúgui talento orekóva, avei ikatupyrýha opa mba’èpe ha hembiasa pukukue hetaiterei mba’e omotenonde arandu ha apytu’ũ roky heñòigui ikuaapyrã ha’e omoherakuãva hembiapo rupive.
== Mandu'apy ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Rios, Edda]]
7k8g4gnoyc0uml454z6xp25vgwnephh
Hérib Campos Cervera
0
2948
137951
118500
2026-07-01T20:15:36Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137951
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Hérib Campos Cervera
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Hériberto Campos Cervera
| fechadenacimiento = 30 jasypo [[1905]]-me
| lugar = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 31 jasyteĩ [[1960 ]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Ñe'ẽpoty]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Ceniza redimida'', ''Hombre secreto''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
Heñói [[Paraguay]]-, [[Paraguáipe]], 30 jasyapy [[1905]] jave, ituvakuèra [[español]],''' Hérib Campos Cervera''', ñe’ẽpapàra, ha Alicia Díaz Pérez, ha’éva intelectual Viriato Díaz Pérez reindy.
== Imitã ha imitãrusurõ ==
Oikova’ekue interno ramo Mbo’ehao San José Paraguaýpe, institución heta jey omboheróva “kársel”, upéva ohechauka mba’éichapa mitãpyahu kyrỹi ha isãsõva.. Péicha oreko afición filosofía ha ciencia exacta rehe, oñemoĩva otaky literaria rehe, “Ceniza redimida”, prólogo roguépe ojereedita jeýva-pe, ohai estudioso [[Miguel Ángel Fernández]]: “Peteĩ infancia desdichada, mombyry isy ha itúvagui, ojoguaite ojehaíva hekove pukukuépe, iñe’ẽpoty oimène ojuhu pypore peteĩha etapa hekopépe. Imitãrõ ha imitãrusúpe ndaha’i ipo’aitéva...”
Ñe’ẽpapàra rembiapo ndaijojahái. Mayma hi’arandúva literatura paraguaya rehe ojoaju ñe’ẽme he’ívo ko tembiapo omboguata peteĩ concepción poética ipyahúva ojoajúva tape po’i vanguardismo gotyo ohóva. Péicha, naiñambuéi ko aranduka “La poesía paraguaya - Historia de una incógnita”, el crítico e intelectual brasileño [[Walter Wey precisa]]: “Campos Cervera he’i literatura paraguaya orekóha ritmo americano ha oimèha yvatéte ñe’ẽpoty continente rupi ojeipysóvaicha. Upévarã noikotevẽi ojepovyvy Hispano-[[América]] ñe’ãme. He’i pe ojejapóva yvy temática oñongatu ombopypukúva nativismo modernista opytáva aspecto objetivo tekove ha naturaleza-pe. Oñemoĩ umi tema social ha humano rehe omba’apo mbarete porã, oaprovecha pe tavarandu orekóva ha ndojeporúiva. Péicha, ombohape generación pyahúpe. Ndojapòirõ revelación Paraguay oñeha’ãrõ ha oñeñandu háicha, ohechauka ikatúha ojekuaauka. Ohechauka haimete 100 ary ñe’ẽpoty, umi ñe’ẽpapàra jepènte omombe’u yvy ndojehechaukái hendive ha upe estilo de vida ombohapèva”.
== Hembiasakue ==
Oipytyvõ umi kuatiahaipyre “Juventud”, “Ideal” avei “Alas” década ary ’20 ramo, hemiandu rembiapo upérõ ojoaju corriente postmodernismo rehe. Ofirma seudónimo “Alfonso Monteverde”-pe.
Ary [[1931]], oime kuri suceso 23 Jasypa upe arýpe, oguata peteĩha exilio ramo, [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe raẽ ha upéi [[Montevideo]], [[Uruguay]] gotyo. Upéicha omyesakã hemiandu izquierda, tuicha oikéva anarquismo-pe ha oñemohenda yvate socialismo marxista rehe upèva rupive oñomongeta umi oimèva Argentina ha Uruguay ndive.
1938 jave, mbohapy ary oúvape Paraguái gotyo, hendive [[Josefina Plá]] –avei ijeju ndahi’aréiva [[Europa]]-gui omano agüere oména, [[Julián de la Herrería]]- oikéva movimiento atýpe orekòva protagonista mbaretépe, ijapytépe, [[Augusto Roa Bastos]], [[Oscar Ferreiro]], [[Ezequiel González Alsina]] ha [[Hugo Rodríguez-Alcalá|Hugo Rodríguez Alcalá]], ko’ãva ha’e tendota guasu ñe’ẽpoty Paraguái mba’évape ojekuaáva “Generación del ‘40” ramo. Péicha oñombyaty ko’ã mit0Òpyahu cenáculo-pe “Vy’a raity” –omoirũ upèi [[Elvio Romero]]- hembiapo oike Ateneo Paraguayo, Noticias ha suplemento literario diario “El país”-pe.
Ary 1940 jave, omanóvo Presidente de la República, General [[José Félix Estigarribia]], accidente aviación hi’apañuãvape, ojupi mburuvicharõ General [[Higinio Morínigo]], oguerohorýva autoritarismo nacionalista ojepytasóva Europa [[Nási|nazi]]-[[fascista]]-pe; igobierno ojeipyso [[1948]] peve. Péva mboyve, ary 1947 ramo, oñemopyenda pe tembiasa opytáva Paraguái rembiasápe, guerra civil del ‘47, umíva ogueru mba’e vai ha heta mba’e ho’a vaíva arandu kuaandýpe, oipe’áva talento ha apytu’ũ roky umi kuimba’e katupyrygui jehaípe. Ijapytépe, Hérib oho exilio-pe jey Buenos Aires gotyo, omano meve.
[[César Alonso de las Heras]] ha [[Juan Manuel Marcos]], peteĩ jehaipýpe ome’ẽva temimbo’e ha oñemoarandúva literatura paraguaya rehe, he’i chupekuèra: “Campos Cervera ha’eha upe túva literatura paraguaya contemporánea-pe. Añetehápe narrativa, ensayo ha teatro-pe ikatu oñembohovake ojepytasóha [[Gabriel Casaccia|Casaccia]], Barrett ha [[Julio Correa|Correa]], oñombojopyrúva, ndaipóri discusión oikèpa ñe’ẽpotýpe. Umi ñe’ẽpoty ohechauka mba’èichapa tetã, Ta’anga ñe’ẽpotýpe ohechaukàva ha’e metáfora surrealista, umi técnica oipapàva ñemohendápe [[Pablo Neruda|Neruda]], ritmo omoĩva [[Nicolás Guillén]], imagen nostálgica Alberti mba’éva –ha umíva rehe omomandu’a elegía ohaíva “Regresarán un día”- .
Nostalgia ha esperanza, elegancia verbal ha ñemyesakã espiritual ombopytaso estilo personalísimo, oike pypukúva tetã ohasáva oikóvo, oñandúva ñe’ẽpapàra...”
== Hembiapokue ==
Ary [[1950]] jave omoherakuã peteĩ aranduka añoite ñe’ẽpotýpe osẽva poeta rekovépe, “Ceniza redimida”, ombyatýva 28 tembiapo ohaiva’ekue iporãvéva. “Hombre secreto” ha’e mokõiha poemario réra. Imaba’e avei mbombe’u “El buscador de fe”, novela mbyky “El ojo enterrado”, obra ñoha’angápe “Juan Hachero”, no estrenáiva ha noñemoherakuãiva gueteri, mombe’upuku “Hombres en la selva” ha ñe’ẽpoty aty “Romancero del destierro”, original oñemondava’ekue ichugui oimévo exilio-pe Montevideo, Uruguay-pe.
== Hogaygua ==
Omenda Tita de los Ríos rehe, upéi ojuejava'ekue. Omenda jey kuñakarai María Carmen Palermo rehe, Raquel Falabella memby ha Giuseppe Palermo rajy, ku kuña ndive Hérib Cervera oiko ijeikove paha peve, Argentina retãme, ku tetãme iñemoñare mbohapy heñói: Alicia Raquel, ñe'ẽpapára itúvaicha, Hérib, puraheihára ha María Carmen, omano kuri táva Paraguaýpe ary 2000-pe.
== Hekove paha ==
Periodista [[Humberto Pérez Cáceres]], Ha’èva Hérib irũete oba’apòvo kuatiahaipyre redacción “Democracia-pe” Buenos Aires gotyo, omoherakuã iñe’ẽ remiandu paha pueblo ohayhueté4vape: “Arte, política, tembiapo cultural, omboy’uva’erã tetã rykuére. Ko proceso oreko ko itinerario tetãme universal, ndaha’èi ambuéicha. Ani ojeguereko arte ndovaléiva, ani mba’e porã oñemombyry pueblo-gui. Péicha pueblo, servicio, redención, felicidad, justicia, oñemopyendava’erã tembiapo opáichaguávape pe ojeipotáva. Ñane mba’éva, ñande kuimba’e, ñande chokokue ha umi mba’apohára, kuñanguéra tetãuáva. Upépe, opu’ãta, umi artista omba’apova’erã ñeha’ã mbaretépe”. Omano Buenos Aires-pe, 28 Jasypoapy 1953 jave.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Joaju okapeguávandi ==
*[http://www.los-poetas.com/poetas/herib.htm Los Poetas]
*[http://www.musicaparaguaya.org.py/cervera.htm Musica Paraguaya]
*[http://www.epdlp.com/escritor.php?id=3114 El Poder De La Palabra]
*[http://www.palabravirtual.com/index.php?ir=crit.php&wid=111&show=poemas&p=Herib+Campos+Cervera Palabra Virtual]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Campos]]
[[Ñemohenda:Puraheihára Paraguaigua|Cervera]]
l6xgt1ag3l6ylu9sqh1wpazg61l1wue
Emiliano R. Fernández
0
2970
137941
134508
2026-07-01T18:58:05Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137941
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox
| bgcolour = silver
| nombre = Emiliano Rivarola Fernández
| imagen = Emiliano R. Fernandez.png
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Emiliano R. Fernández
| fechadenacimiento = [[8 jasypoapy]] [[1894]] jave
| lugar = [[guarambare]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[15 jasyporundy]] [[1949]] jave
| lugardefallecimiento =Paraguáipe.
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Haihára]], [[Músiko]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Asunción del Paraguay'', ''Las siete cabrillas''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Emiliano R. Fernández''' oĩ niko apañuã'imi tenda ha ára o'arahecha hague moõpa raka'e, añetehápe, oĩ ojepovyvýva ha he'íva heñóihague [[8 jasypoapy]] [[1894]] jave Yvysunu tavaópe, táva [[Guarambare]], [[Paraguái]] retãme. Itúva ha'e Silvestre Fernández ha Bernarda Rivarola.
==Imitã ha imitãrusu jave==
Ohai 2.000 ñe'ẽpoty ári. Añetehápe ndojekuaái añetépa mba'éichapa hekove imitãme, ojekuaa iñepyrũme oikova'ekue pueblo héra [[Ysatýpe]], iprimaria ojapo ko'ápe quinto grado peve.
Oikóvo revolución 1904, ogueraháva choguykuéra (miembro [[Partido Liberal]], agrupación política ymaite guive oúva oñemopyendáva 1887 jave) poder-pe, oñemopyenda tavaguasu [[Concepción]] gotyo (opytáva Paraguái yvate gotyo), ko'ápe omboguata iservicio militar.
==Iguata ñepyrũ==
Amo ary '20 rupi, ha'e oje'eháicha espíritu bohemio ha errante oipykúi, oñepyrũ oikundaha opa tenda Paraguái rehe ojeipysóva, ohaívo verso ha'éte voi he'íva térã opurahéiva omoirũ ichupe imbaraka: “Primavera” (I y II), “Trigueñita” ha “Pyhare amagýpe”, oñemoherakuãva “Okara poty kue mímei”, kóva peteĩ revista verso ha purahéi meméva o editáva hetaite ary familia Trujillo, ko'ágãite peve.Péicha ohai avei mokõi composición de tono épico maymáva oguerohorýva ohendúvo ha'éva: “Che la reina”térã “Aháma che china” ha “Rojas Silva rekávo”.
Oiko jave [[Cháko Ñorairõ]], kóva [[Paraguái]]ha [[Bolivia]] (1932-1935) oike soldado Regimiento de Infantería “13 Tuyutí”me, ohaívo verso iporãvéva opytu'u jave ñorãirõ mbytépe. Ojejapi ha upéicha oñembohasa [[Paraguaýpe]] gotyo. Péva combatiente ramo, upe batalla Nanawa, oguahẽvo yvatéte ipy'aguasú ha oñeha'ãhágui. Oiko jave conflicto internacional, iverso oguahẽ Patria hugiuaitépe, ome'ẽvo kyre'ỹ ha ojeroviávo victoria rehe, péva rehe ojehero “Tirteo verde olivo”, kóva ñe'ẽ ome'ẽva [[Mauricio Cardozo Ocampo]]. Ohasávo sesenta ary umi mba'e oikohague, oñehendúvo purahéi, hetápe omopirĩ tetã ohaúgui umi conciudadano-kuérape. Péicha erudito e intelectual Carlos Villagra Marsal he'i hese ha'éha pe ñe'ẽpapára popular por excelencial Paraguáipe. Hendive upe verso ohaíva “joparápe.” (ombojopyru guaraní ha castellano) oiporu kuaa ha oguahẽ pueblo ãnga ruguaite peve.
==Tape oipykúiva==
Peteĩ curiosidad ohasáva producción omotenondéva ko'ã vore ohaíva kuñanguérape oñembokiva'ekue hese hekovépe ha nambovýiva: hembireko, María Belén Lugo, Leandra Paredes, Zulmita León, Mercedes Rojas, Catalina Vallejos, Dominga Jara, Eloísa Osorio, Otilia Riquelme, Marciana de la Vega, ha oĩve. Iñe'ẽpoty paha ohaíva [[hasyrerekua]], Facunda Velázquez-pe, omano mboyve.
Omba'apo'imi periodismo rehe, omba'apo “Semanario Guaraní”-me hendíve Facundo Recalde.
Hekovépe, omoherakuã aranduka'imi hérava “Ka'aguy jarýi”, orekóva ñe'ẽpoty emblemático mimi.
Emilianore, ojekuaaháicha, síntesis oĩ bohemia paraguaya-pe. Ndopytáiva peteĩ hendápe ha pyhare pytepeve oguatáva, ohasa tiempo Sapukáipe, ambue Caballero gotyo, upéi [[San Pedro]], Puerto Casado, Puerto Pinasco, Rancho Carambola (Brasil)-pe, jepénte ha'e músiko ha poeta, ombokatupyry tembiapo carpintero, obrajero, scouts guía ha guardabosque. Péicha hembiapópe oĩ Carlos Casado, hendive idespido, péicha oĩ recomendación ha'e orekóva: “Arakaeve ani oñemomba'apo upe empresa-pe ifarrista-gui”.
==Distinciones==
Ary 1950 jave Asociación de Escritores Guaraníes ombohéra ichupe “Gloria nacional”.
==Tembiapo==
Hembiapo ipukúva ha umi purahéi, oreko ko'ãva mbytépe, umi oheñoiva, umi purahéi popular
*“Paraguaýpe del Paraguay”
*“Las siete cabrillas”
*“Adios che paraje kue”
*“La última letra”
*“Siete notas musicales”
*“Guavirá poty”
*“Oda pasional”
*“Tupãsy del campo”
*“Despierta mi Angelina”
*“Che pochyma nendive”
*“Ndache pochýi nendive”
*“¿Porque?”
*“De lejos vengo”
*“Tujami”
*“Jagua rekove”
*“Mboriahu memby”
*“Reten pe pyhare”
*“13 Tuyutí”
*“Soldado guaraní”
*“1º de Marzo”
*“Ñesuháme”
*“Nde keguýpe”
*“Nde juru mbyte”
*“Farra chui che kepe guare”
Omano mboyve, oheja ko mba'e jerure iporãitereíva ojehaíva castellano-pe “Mi pluma”: Ha he'i péicha
“Es mi pluma una doncella, mi bandera, mi heroína, <br>
en la brega nunca merma su audacia y su valor, <br>
ella es lanza que pica, agudísima, muy fina <br>
centinela de mi vida, fiel guardiana de mi honor. <br>
Es mi pluma la bohemia, la armonía campesina, <br>
reprobada por teutones con instinto de malón;<br>
es la víctima del odio de esas almas tan mezquinas <br>
“eruditos trasnochados” de tildado escalafón...”<br>
Investigador Roberto A. Romero, umi biógrafo mbytépe ha'éva principal, imandu'a mba'éichapa oñepyrũ omano: “Peteĩ ára 3 jasypateĩ 1948 jave, 18 aravo jave rupi, oguahẽ Emiliano upe almacén ojekuaáva “Caracolito” barrio “Loma Kavara”...Péicha ohupyty ichupe peteĩ tiro de pistola pytũmby guive ojepóiva, ohejáva vaietépe...Ombosako'i hikuái ra'e peteĩ emboscada ichupe. Ko kuimba'e oporojukáva ndojeapresái. Ko'ã músico Ricardo Pereira, Federico Esmerdel ha Carlos Vera ogueraha ichupe peteĩ camilla-pe Hospital Militar Central... peve. Upe pyharépe ointerveni quirúrgicamente Dr. Pedro de Felice. Upépe heta jasy hasyete omano meve... Péicha aravo 4: 25 aravo'ípe upe 15 jasypoapy 1949 jave”.Ko káso omohu'ã hembipota, “Okara poty kue mi” he'ívo: “Omano pérdida bala-gui”.
Ñe'ẽpapára paraguayo [[Elvio Romero]] opurahéi ichupe kara'iñe'ẽme:
“ Con alma de caminante<br>
partió para descansar <br>
hacia la muerte, en instante <br>
triste de su caminar.<br>
Partió en una noche errante <br>
y nos dejó su cantar ”.
== Mandu’apykuéra ==
*[http://musicadelparaguay.blogspot.com/2010/08/emiliano-r-fernandez-poeta-y-cantautor.html Emiliano R. Fernandez]
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
== Kuatiañe’ẽita ==
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Fernandez, Emiliano}}
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
f0lbhyprk46tj5xtgw7ap2px72108cv
Manuel Ortiz Guerrero
0
2971
137965
135439
2026-07-01T22:51:06Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137965
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour =
| nombre = Manuel Ortiz Guerrero
| imagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = [[Manuel Ortiz Guerrero]]
| fechadenacimiento = [[16 jasypokõi]], [[1897]]
| lugar = [[Villarrica del Espíritu Santo|Villarríka]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[8 jasypo]], [[1933]]
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina|Arhentína]]
| nacionalidad = [[Paraguaigua]]
| area = [[Ñe'ẽpoty]]
| movimiento =
| obrasdestacadas = [[Raída poty]], [[Panambi vera]]
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Manuel Ortiz Guerrero''' [[ñe'ẽpoty|ñeꞌẽpapára]] paraguaigua, heñoi távaꞌi Yvarotýpe, tavaguasu [[Villarrica del Espíritu Santo|Villarríka del Ehpíritu Sánto]]<nowiki/>pe, [[Paraguái]], 16 jasypokõi [[1897]] jave, itúva Vicente Ortíz ha isy Susana Guerrero, omanovaꞌekue oꞌarahechávo imemby kuimbaꞌemi.
== Imitã ha imitãrusúrõguare ==
Omongakuaa ichupe ijarýi itúva sými, Doña Florencia Ortíz. Oñemoarandu ñepyrũ mboꞌehao Villarríkape, oñembokatupyry mboꞌehaópe umi tembiapo oñemeꞌẽvape. Hiꞌotĩ ha ojepyꞌa mongetaiterei, ikunuꞌũkuaa, haꞌeñomínte ojepokuaa oiko. Ñeꞌẽpoty jeꞌépe ohechauka ikatupyrýha ''Colegio Nacional de Villarrica''pe oime jave ha, upérõ, ohai ñeꞌẽ vore mbykymíva. Iñirũnguéra oñepyrũma ohenói ichupe: Manu ha péicha ojekuaa koꞌágaite peve. Oguahẽvo Paraguaýpe oiko temimboꞌe ''Colegio Nacional de la Capital''pe, ipohýi hembiapo ''poeta'' ha ''guía'' ombohapéva ''generación'' ipyahúva. Ary 1914 jave, oguahẽ mboyve, ary 1912, oike ''lucha armada''pe, omoirũvo itúvape. Oñemosẽ upe aty oimehápe ñeꞌẽpapára, oho ''exilio''pe, [[Vrasil]] gotyo, upépe oñepyrũ hasy ha imbaꞌasy héra ''beri-beri'' ojehaitypóva hese omano meve.
Omoherakuã ñeꞌẽpoty “Revista del Centro Estudiantil”-pe hembiapo haꞌe oisãmbyhy avei ko kuatiahaipyre, upéi ''periódico capitalino'' oipeꞌáva ichupe hokẽ ombaꞌapo haguã. Hembiapo oñemombaꞌeguasuvéva ha ojeguerohorýva, “Loca” ñeꞌẽpoty ijojahaꞌỹva jehaípe heñóiva upe revista heráva “Letras” ha opavave opyta ijurujái ojehai porãiteréigui, ko ñeꞌẽpoty guive oguahẽ itáva ñeꞌãite remiandúpe. Upérõ omoirũ ñeꞌẽpapára Guillermo Molinas Rolón. Iñangirũete omokyreꞌỹva hembiapópe, avei ñeꞌẽpapára arandu [[Arturo Alsina]] ichupe ohai: “... Omombeꞌúvo, upe ogaꞌimíme.haꞌéva ichupe guarã peteĩ ''albergue'' oĩ ára ndokarúiha avei ára roꞌy jave ombojopyru tupa ha frasáda oke haguã hikuái.”.
== Hembiapokue ==
Ñeꞌẽpoty “Loca” rire ambue ñeꞌẽpoty oĩháicha, ombyatyꞌimi, “Raída poty”,“[[Guarani]]”,“La sortija”, “Diana de gloria”. Ohai avei ñeꞌẽkõime, avañeꞌẽme osẽ porãitereíva, ojeporúva umi [[guarania|guaránia]] ombopurorývaꞌekue hiꞌangirũ Maestro [[José Asunción Flores]]: “Panambi vera”,“Ne rendápe aju”,“Kerasy” ha “Paraguaýpe”. Arandukápe “Poesía paraguaya – Historia de una incógnita” ohaíva karai arandu vrasilgua Walter Wey: “Ortiz Guerrero omopyenda mbarete ha tembiasa arandu Paraguái retã rehe ndorekíva editor, néira, oreko ohasa haguã ''arte'' rehe oikóve haguã, ndoikuaái mbaꞌépa ojapóta omeꞌẽ haguã ñeꞌẽpoty ha ombopúvo mbaraka. Haꞌe ''poeta'' ha ''el tipógrafo'' iñeꞌẽpoty heñóiva ijeheguiete. Haꞌe o''imprimi'' imákina ''tipográfica'' imbaꞌéva voi ha oikuaveꞌẽ ''folleto'' okẽ okẽme ohóvo. Oguahẽ tavaygua ñeꞌãme ha omopirĩ hekovépy ha oiporiahuvere ko kuimbaꞌe hasymíva rehe, amo hekove oguéva ohóvo mbeguekatúpe, oñomongeta umi hiꞌangirũ ikoty eskínaite guive, omohendávo hiꞌapyka mombyrými hupágui, ani haguã ohecha ichupe “hete ha ipire roꞌo ohechaukáva mbaꞌeichaitépa hekove pypore” oñemombaꞌeguasúva, péicha, pe hesa ojajajáiva porãgui, hovyꞌũva “isaꞌy henyhẽva ''esperanza''gui”. Ipypore hekovépe oñehaꞌãvo ha opyta ñeꞌẽpoty mimíme ha ñeꞌẽsyry omoherakuãva upe kuatiápe hasy ha oñembyasyetereíha ha ombohéra “Cantimplora”, orekóva ''testigo''ramo i''destino'' hasyetéva orekóva ''poeta'' [[avañe'ẽ|avañeꞌẽ]]<nowiki/>me ikatupyrýva opurahéiva ha ojerure asýva ojejogua haguã hembiapo oĩva arandukápe...”
== Hekovekue ==
Ñanemanduꞌávo Alsina rehe, ko ''sentencia'': “Ijeheguiete ha sãsõme oipytyvõ ''letra paraguaya''pe ha teko porãmbýpe ohechaukáva, ñamoĩvaꞌerã avei pe oñemombaꞌeguasúva oguahẽva ñane angape, ojeipysóva tiempo ohóvape, ndopytuꞌúiva omeꞌẽ haguã hiꞌa... Tavarandu, purahéi, ñeꞌẽpoty, ñohaꞌanga teko tavaygua ohasáva jehechauka, ojuhu ipype, haꞌe ohaiháicha oñemoheñóiha avei, ambue hapicha omokyreꞌỹ ha omombaꞌeguasúva... Hendápe oguahẽ [[Julio Correa]], oñakãityvaꞌekue umi escena ohechaukáva ''teatro'' ñanembaꞌevaite, iñeꞌẽpoty, viñeta mbykymi oporomopirĩva; [[Darío Gómez Serrato|Gómez Serrato]], iñapyruꞌũ roky haꞌéva “[[Jasy Jatere|Jasy jatere]]”, Manú ohaíva iñepyrũmby ha omoherakuãva...”
Orekopaite ñeꞌẽpapára hiꞌarapegua umi ''rasgo típico'': oikundaháva tape vyꞌa ha pyꞌaguapýpe, ohaíva ñembokirãme, ijehai, oñemomýivo, tekoayhúpe oikóva haꞌe nahakateꞌỹiva mbaꞌévere, ndahova mokõi, imarangatuetereíva ha ojepytaso hekove ñepiꞌãme, teko porã ha ijohéi pyrévape oikovéva. Oñemombeꞌúva omondavaꞌekue tataindy ''camposanto''gui ohesape haguã pyhare, hendíve ambue iñangirũ ñeꞌẽpapára ha ''músico'', haꞌéicha.
== Hekove pahápe ==
Hembiapo ñeꞌẽporãhaipyrépe – maymáva omombaꞌeguasu ha pe herakuãvéva tembiasa ''letra paraguaya''pe, jepente oĩme umi hiꞌarandúva nomombaꞌeséiva hembiapo guaꞌu ha pe ijehai arandu oúma ymaite guive ha orekóva ''trascendencia estético'' – paary 1920 guive ha upérõ ohai ha omoherakuã ñeꞌẽpoty aty “Surgente”, “Pepitas” ha “Nubes del este” umi ñohaꞌanga “Eireté”, “La conquista” ha “El crimen de Tintalila”. Péicha osẽ “Obras completas” – oikeꞌỹvo umi tembiapo ''inédito'' – haꞌéva ary 1952 jave, “Arenillas de mi tierra”, 1969 arýpe. Avei ohai, umi jehai guaraníme purory oguahẽva ñane angape haꞌéva guaránia iñangirũete José Asunción Flores ''español''pe ohaíva, “India” ha “Buenos Aires, salud”.
Omenda iñangirũete Dalmacia ndive, omano 8 jasypo 1933 jave, omboty mboyve ''cuarenta'' ary. Hetekue opytuꞌu ko tava guasúpe oĩhápe paꞌũ rovyꞌũ hérava “Manuel Ortíz Guerrero ha José Asunción Flores” omopyendáva koꞌã kuimbaꞌe arandu katupyry rembiapo, añetehápe koꞌãva oñemoherakuãvéva ''arte paraguayo'' rembiasápe.
== Manduꞌapy ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Ortiz Guerrero, Manuel}}
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
bsaz6miuynuidl7sms7uh586oe0cy3x
Concepción Leyes de Chaves
0
2976
137933
94051
2026-07-01T18:36:02Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137933
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Concepción Leyes de Chaves
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Concepción Leyes
| fechadenacimiento = [[26 jasyrundy]] [[1891]]
| lugar = [[Caazapá]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[1985]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguái|Paraguaya]]
| area =mombe’uhára, Dramaturga, Ensayista y Periodista
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Tava’i'', ''Río Lunado - Mitos y leyendas del Paraguay''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Concepción Leyes de Chaves'''
== Imitã ha ikuñataĩ aja==
Heñói [[Ka'asapa]], departamento [[Paraguái]] péicha voi hérava táva guasúpe, 26 jasyrundy 1891-me.
Ha’e mbo’ehára, maestra normal oñembokatupyrypyre mba’eporã apópe, mombe’uhára, dramaturga, ensayista ha momaranduhára, imitã guive ohai kuatiahaipyre Paraguay peguápe, upéicha avei tetã ambue Paraguái jere reheguápe.
== Hapykuere ==
Conferencia me’ẽhára ndekatupyrýva, 1936 guive 1975 peve ome’ẽ 30 ári rupi conferencia opaichagua mba’e rehe. Ipahaitépe ome’ẽva’ekue Academia Paraguaya de la Historia-pe, ha oñe’ẽ “'''Kuña América Rekoasápe'''” rehe ha oñemongele’e heta chupe opoko pypuku rehe mba’e oñe’ẽvare ha omopyenda hetáre kuatiápe.
Héra hyakuã guasu ñane retãpy tuichakue javeve peteĩ Amandaje ombosako’íva Ministerio de Educación y Culto-pe, ojejapyhy ramo iñarandukakuéra ojeporu hagua mbo’ehaokuéra tetãpýre iñasãivape. Péicha, “Amanecer”, “Caminito”, “Nave”, “Alegría”, “Patria mía” h a “Cumbre”, aranduka mbo’esyry peteĩha guive poteĩha peve mbo’ehaópe guarã, oñepyrũ oykeko mbo’ehára ha mitãnguérape oipykúi hagua tekomb’e teete rape rehe.
== Jopói ohupytýva ha moõmoõpa omba’apo ==
Hekove pukukue jave ohupyte heta jepói ha jehechakua; upéichante avei heta cargo yvatépe oguahẽ.
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Ary || Tembiapo ojekuavéva
|-------
|1941
|Primer premio mombe’upyrusu ñeha’ãme [[Ateneo Paraguayo]], Paraguayguápe
|---------
|1944
|Oñembojopói chupe mombe’upyrusu jehaípe [[Brasil]]-pe.
|---------
|1976
|Oñembojopói chupe mombe’upyrusu jehaípe [[Argentina]]-pe
|---------
|1953 guive 1957 peve
|Ojeporavo chupe hetakuépe '''Presidenta de la Comisión Interamericana de Mujeres''' ramo, orekóva hembiapo renda [[Washington D.C.]] pe.
|---------
|1954
|Ojeporave chupe Delegada Alterna ha Ministra Plenipotenciaria [[OEA]] renondépe guarã [[Washington]]-pe.
|---------
|1955
|Ojeporavo chupe Comisión de Conferencias de la Academia Paraguaya de la Lengua Española Myakãhára ramo.
Oñeme’ẽ chupe '''Orden Nacional al Mérito de la [[Haití Retãme]].
|---------
|1955
|Oñeme’ẽ chupe llave de oro táva [[Puerto Príncipe]] ([[Haití]]), [[Santo Domingo]] ([[República Dominicana]]) ha [[San Juan]] [[Puerto Rico]]-pe.
Ohupyty '''Presidenta de la Comisión Interamericana de Mujeres''' ramo, jehechakuaa derechos jurídicos de la mujer [[Amérika]]-pe.
Oike irundy kuña herakuã guasuvéva [[Amérika]] tuichakue javeve.
|---------
|1958
|Ohupyty Medalla de Honor, Instituto Femenino [[Caracas]] pegua ome’ẽva.
|---------
|1959 guive 1969 peve
|Oñeme’ẽ chupe jehechakuaa Oficial de la Orden Artes y Letras, Oficial de la Orden Nacional del Mérito ramo [[Francia]]-pe ha Medalla del Mérito Nacional Rondon [[Brasil]]'''-pe,
|---------
|1958
|[[Paraguaý]]pe oiko Seminario Museología rehegua sãmbyhyháraramo [[UNESCO]] ha Comisión de Museos y Monumentos Nacionales [[Paraguái]]-gua sãmbyhyháraramo.
|---------
|1965
|[[Alianza Francesa]] [[Paraguaý]]pe sãmbyhyhára.
|---------
|1976
|Anuario de la Academia Paraguaya de la Historia Sãmbyhyhára.
|---------
|1980
|Asesora Emérita de la Comisión Interamericana de Mujeres.
|}
Hembiapokue oñemysãiva kuatiahaipyre [[Estados Unidos de Norteamérica]]-pe, “[[Ride with the Sun]]” ha “[[United Nation Women’s guide]]” ha oĩ antología hispanoamericana “América habla” ([[Buenos Aires]], 1976)-pe, avei “Historia de la Literatura Iberoamericana” oñemysãiva’ekue [[Madrid]]-pe 1982-me.
Hógafui oikómi tapicha arandu Paraguaigua jetopaháramo, ha’e horýgui ha ojapyhykuaáre mbohupáep, iñakãporã, hetia’e ha oporomoba’ére.
== Ityarõ rire ==
Omenda [[Manuel W. Chaves]] ndive –mbo’ehára, maranduhára ha parlamentario-poteĩ imembyva’ekue.
Omano [[Paraguaý]]pe 1985-pe.
== Hembiapokue ==
Hembiapokue apytépe jajuhu “Tava’i” (1942), mombe’upyrysu oñe’ẽva tavarandu rehe; “Río Lunado - Mitos y leyendas del Paraguay” (1951), “Madame Lynch” (1957), Mariscal López -tapicha katupyry omanova’ekue 1870-pe- rekove irũngue rekoasakue mombe’upyrusu; “Hechizos de Guarania” ha “Romance de la Niña Francia”, mokõivéva ojapóva ojejeroky haguáicha.
== Moõguipa oñehohẽ marandu==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
1i61knf3hv8dynrzlp6yc93drj90vgd
Edith Jiménez
0
2981
137936
121925
2026-07-01T18:46:41Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137936
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
|nombre = Edith Jiménez
|imagen =
|tamañodelaimagen =
|piedefoto =
|nombredenacimiento = Edith Jíménez
|fechadenacimiento = 1918
|lugar = Paraguay
|fechadefallecimiento = 2004
|lugardefallecimiento = Paraguay
|nacionalidad = paraguaigua
|area = Pintura, Grabado
|educación =
|movimiento = Grupo "Arte Nuevo"
|obrasdestacadas =
|patrones =
|influenciadopor =
|influenció =
|premios =
}}
'''Edith Jiménez'''
==Imitã ha ikuñataĩme==
O’ararecha [[Paraguaýpe]] [[1918]]-pe, itúva karai Eulogio Jiménez ha isy Silvia González.
==Ijeguata ñepyrũmby ha ipypore ==
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Año || Hembiapo ojekuaavéva
|-------
|1943
|Ojehekombo’e’ypy ñembosa’ýpe mbo’ehára Jaime Bestard ndive, ha’e ombo’e chupe mba’éichapa ombohedava’erã tembiapo ha avei sa’y jepuru, ko kuñakarai ominge pypukúva hembipo teépe imba’éramo.
|---------
|1952
|Upérõ ha’e ohechauka’ypy hembiapo ha’eñoguáva Galería [[Agustín Barrios]]-pe Centro Cultural Paraguayo Americano-pe oĩva. Ambue arýpema oñembohéra chupe oho haguã II Bienal de [[Sao Paulo]]-pe Paraguái rérape tembiapo ñembosa’y reheguápe ha avei upe jehechauka ojapova’ekue upe aty “Arte Nuevo” –ombopyahu añetéva Paraguáipe umi tembiapo jegua [[siglo XX]]-pe- tape Palma, [[Paraguay]]etépe.
|---------
|1953 - 1955
|Oĩkuri heta tembiapo jehechaukahápe atyhápe [[Paraguay]], [[Sao Paulo]], [[Buenos Aires]], [[Caracas]],[[ Montevideo]] ha avei [[Paraguái]] okahára rehe.
|---------
|1956
|Oñepyrũkuri oñemoarandu grabado-pe Misión Cultural Brasileña-pe mbo’ehára Livio Abramo ndive. 1958-pe ome’ẽ chupe ‘beca’ [[Brasil]] rekuái ombopypukuve haguã ikuaapy grabado rehegua [[Sao Paulo]]-pe, Museo de Arte Moderno-pe ha avei oikuaa haguã Gravura, Livio Abramo sãmbyhýpe akói; ko beca, peteĩ arype guarã ojepyso mbohapy ary pukukue. 1959-pe ohechauka hembiapo [[Sao Paulo]] ha [[Paraguaý]]pe.
|---------
|1960
|Oñeme’ẽkuri chupe Medalla de Oro upe Primer Certamen Latinoamericano de Xilografía-pe ojejapóva [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe. Oñepyrũ omba’apo grabado mbo’eháraramo Centro de Estudos Brasileiros, [[Paraguaýpe]]-pe, tembiapo kóva ojapóva haimete omano meve 2004-pe.
|---------
|1961
|Ohechauka hembiapo VI Bienal de [[Sao Paulo]]-pe, upépe oñeme’ẽ chupe Mención de Honor ha avei Plaqueta de Plata ha upéi oho Bienal Internacional de [[Tokio]], [[Japón]]pe.
|---------
|1963
|Ohechauka hembiapo VII Bienal de [[Sao Paulo]], upépe oñeme’ẽjey Mención de Honor ha Plaqueta de Plata, mokõiha. Upéicha avei oñeme’ẽ chupe Mención de Honor upe Primera Bienal Americana del Grabado [[Santiago de Chile]]-pe.
|---------
|1964
|oñepyrũ omba’apo pintura abstracta-pe. Ko tembiapópe ohupyty upe “Premio Kennedy” ome’ẽva Centro Cultural Paraguayo Americano.
|---------
|1965
|Oĩkuri upe aty omyeñóiva Museo de Arte Moderno de Paraguaýpe, ohechauka hembiapo VIII Bienal de Sao Paulo ha oipeipirũ chupe Departamento de Estado oho aguã oguata haguã Estados Unidos de Norteamérica rupi.
|---------
|1970
|Ohechauka hembiapo ha’eño Museo de Arte Moderno Río de Janeiro-guápe ha avei ohechauka hembiapo atýpe “American Colours Prints Society”, [[Nueva Jersey]]-gua ([[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Estados Unidos de Norteamérica]]) ha avei oĩkuri upe jehechauka opa tetã oĩhápe Xilografía Contemporánea rehegua, oikóva Capri, Italia-pe.
|---------
|1971
|Ohechauka hembiapo XI Bienal de [[Sao Paulo]]-pe ha 1972-me oĩkuri Muestra Internacional de Xilografía [[Madrid]]-pe. Oñepeipirũ chupe oike haguã mba’eporã apohára apytytépe umi hembiapo oĩva Pinacoteca del Senado Federal de [[Brasilia]]-pe, ojoguáva chugui 28 hembiapokue
|---------
|1973
|Ohechauka hembiapo ha’eño [[Paraguaý]]pe, [[Sao Paulo|San Pablo]] ha [[Brasilia]]-pe ha avei omba’apo upe Grupo de Grabadores del [[Brasil]] (NUGRASP) omyasãi haguã 2000 kuatiañe’ẽ Club de la Estampa-pe guarã.
|---------
|1974
|Oĩkuri Bienal del Grabado de San Juan de [[Puerto Rico]]-pe ha 1975-pe oñeme’ẽ chupe Mención Especial ha Plaqueta de Oro ha Plaqueta de Plata upe Encuentro de Grabado de la Cuenca del Plata, ha avei ohupyty Premio Internacional de la Bienal de [[Sao Paulo]], oiméne kóva upe jopói tuichavéva ohupytýva mba’eporã apohára paraguaigua.
|---------
|1976
|Ohechaukákuri hembiapo grabado ha pintura rehegu Galería Arte-Sanos [[Paraguaý]]-pe ha 1977-pe ohechauka grabados Galería Graphus, [[Sao Paulo]]-pe, ohechauka iñembosa’y Galería Arte-Sanos-pe ha avei V Exposición de la “Asociación de Arte” [[Toyonaka]]-pe ([[Japón]]).
|---------
|1978
|Oĩkuri Pe jehechauka hérava “Grabado en el [[Paraguay]]”pe, oikova’ekue [[San José]] de [[Costa Rica]]-pe, ohechaukajey hembiapo Arte-Sanos-pe ha avei oĩ upe jehechauka “Imágenes y mensajes de Latinoamérica”-pe, [[Villeparis]]-pe ([[Francia]]).
|---------
|1979
|Ohechauka hembiapo I Trienal del Grabado de [[Buenos Aires]]-pe, Umi oñembojopóiva kotýpe upe XV Bienal Internacional de [[Sao Paulo]]-pe ha ohechauka jey hembiapo Arte-Sanos, [[Paraguaý]]pe.
|---------
|1980
|Upe Aty Arte Nuevo ndive ohechauka hembiapo Galería [[Agustín Barrios]] Centro Cultural Paraguayo Americano-guaápe, oĩkuri avei upe jehechauka “Artistas paraguayos” ombosako’íva Estado de[[ Sao Paulo]] rekuái Museo de la Casa Brasileira-pe, avei “Gráfica paraguaya-pe” ombosako’íva OEA Washington-pe, ha Tarjeta de Navidad jehechauka atyháichape, ombosako’íva Galería Casa Taller, [[Paraguay]]gua.
|---------
|1981
|Ohechauka hembiapo grabado rehegua Casa Taller-pe, oĩkuri Fundación Cultural [[Curitiba]]-pe ([[Brasil]]) ha upe jehechauka “25 años del Grabado en el [[Paraguái]]pe” Centro de Estudos Brasileiros, [[Paraguay]]guápe.
|---------
|1984
|Oĩkuri upe jehechauka “Artistas paraguayos” Club Centenario Paraguayguápe, ha ohechauka hembiapo Grand Palais de Parĩ-pe, peteĩ tembiapo ombosako’íva Societé des Artistes Français ([[Francia]]).
|---------
|1986
|Oĩkuri peteĩ jehechauka atyháichape hérava “Naturaleza muerta”, Galería Magister [[Paraguaý]]pe, ohechauka avei hembiao ha’eño Arte-Sanos-pe, oikuauka pe jehechauka “Edith Jiménez, temimbo’e” Galería Fábrica, [[Paraguaý]]pe, ha oĩkuri Bienales de [[Cali]] ([[Colombia]]) ha [[San Juan]] de [[Puerto Rico]]-pe.
|---------
|1987
|Ohechaukka hembiapo “Viejo Galpón” ha “Siddartha”, [[San Bernardino]]-pe, ha 1988-pe [[Duchan]]-pe ([[Alemania]]) ha ohechauka grabados abstractos rehegua galería Michele Malingue, [[Paraguaý]]pe.
|---------
|1989
|Ombosako’i peteĩ jehechauka óleos rehegua galería Arte Sanos-pe ha oĩkuri avei jehechauka Atýpe galería Magíster, [[Paraguaý]]pe. 1990pe ohechauka hembiapo ombohérava “Edith Jiménez rembiapo pyahu” galería Michele Malingue-pe.
HEmbiapokuéra herakuã guasu ko yvy tuichakue, ñane retãme ha avei umi ombyatýva tembiapo porãmby apytépe, taha’e ñane retãygua térã pytagua.
|---------
|}
[[Josefina Plá]] ohai: “Edith, mbosa’yhára kueheguare ha ko’ag̃agua, grabadora are ha ymaite guive, ojeguáva ogueroguatávo hembiapo ojeguerovu’ỹre, oñeme’ẽmbaitéva hembiapópe, upévare akói ha’ehaichaite oguereko katuete mba’e pyahu ha ñanderesarenóiva ohechauka hag̃ua ñandéve.” Ha Livio Abramo-katu he’i: “Ko’ã hembiapokuérape ndajajuhúiramo upe hetepy peteĩha, Edith Jiménez rembiapo rekoitépe, jajuhúne katuete sa’y jehe’a ha jepuru iporãitéva ha –ro’e- avei jajuhúne tape pyahu. Tape ojekuaa’ỹva upevére... ñanemakãrakúva”
Ojehechakuaaháicha, hembiapokue ojekuaukáva ñane retãme ha avei oparupiete, omohenda chupe umi paraguaigua mba’eporã apohára ikatupyryvéva [[Siglo XX]] apytépe, ha kóva rehe ojoapy ambue mba’e iporãva: umi hembiapokuéra ijojaha’ỹva ojerekoha umi tenda herakuã guasuveha rupi ha oñemomba’e guasueterei,. Hembiapokue oĩ ã tendárupi: Museo de Arte Moderno, [[Nueva York]]; Museo de la Estampa, [[Buenos Aires]]; Biblioteca Nacional, [[Parĩ]]; Smith College Museum, [[Estados Unidos]]-pe ha avei [[Paraguái]] museo-kuéra iporãvévape.
==Ityarõ rire==
Omano mboyvemi ha Luis Alberto Boh remijejure rupive, kóva oĩ uperõ Paraguay Concejal-ramo, ha’épype avei mba’e porã apohára, Paraguay Junta Municipal peteĩ ñe’ẽme ombohéra chupe “ [[Paraguay]] memby ñembojeroviapy”, karai katupyry [[Hermann Guggiari]] ndive.
Omano 7 jasypárõ [[2004]]-pe, ogueroguatápe hína 86 ro’y, opaite tapichakuéra oñemomorãvo hembiapo porã ha heko katu rehe.
==Moõguipa oñenohẽ marandu==
[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República]
Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
d87igsj1hiwo1lg3l5a0gm5y4ce1762
Mauricio Cardozo Ocampo
0
3019
137966
134048
2026-07-01T23:02:09Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137966
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Mauricio Cardozo Ocampo
| imagen =
| tamañodelaimagen = 150px
| piedefoto = Mauricio Cardozo Ocampo
| nombredenacimiento = Mauricio Cardozo Ocampo
| fechadenacimiento = [[14 jasypo]] [[1907]]
| lugar = [[Yvyku'i]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[5 jasypo]] [[1982]]
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Mba'epu porã]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''[[Galopera]]'', ''[[Pueblo Ybycui]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Mauricio Cardozo Ocampo''' ko tapicha ojekuaa “generación de oro” [[Paraguái]] purahéi rehegua apytépe tuichavéva, ha tapicha oñemoarandu mbareteva’ekue [[Tavarandu]] [[Paraguái]] rehe.
Heñói [[Yvyku'i]], [[Paraguái]]-pe, 14 jasypo [[1907]]-me, Crescencia Cardozo Caballero memby.
==Imitã ha imitã rusu aja==
Oñepyrũ oñemoarandu purahéi mimby mbopuha [[Eloy Martín Pérez]] ndive, itáva heñói haguépe. Ombopypukuve iñarandu Juan J. Rojas ndive ha instrumento ombopu ñepyrũva’ekue hína [[mimby]] ha [[mbaraka]].
[[Paraguay]], [[Paraguái]] táva guasúpema, oike Banda de Policía de la Capital-pe, ha omba’apo mbo’eharakuéra [[Nicolino Pellegrini]] ha [[Salvador Déntice]] ndive.
==Hapykuere==
Oraha purahéi tetã ha táva vusu opytáva yvy gotyo América-pe ha amo ipahápe oguahẽ [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe, opyta haguépe ha omboho’ove iñarandu mbo’eharakuéra katupyry armonía, purahéi jepyaha ha instrumento ñembopúpe [[Isidro Maistegui]] ha [[Gilardo Gilardi]] ndive. Tavarandu kuaha Argentina-gua [[Juan Alfonso Carrizo]] ndive oñepyrũ ohapykueho tavarandu.
Oĩ aja cuartel-pe oikuaa [[Eladio Martínez]]-pe, upéi ojapo oñondive aty “Martínez-Cardozo”, hendive onohẽ heta purahéi disco rupi sello Odeón [[Buenos Aires]]-guápe ha hetaiterei hendápe opurahéi teatro, puhoe, centro cultural-kuérape. [[1932]]-me, oñepyrũramo guare ñorairõ [[Guerra del Chaco]] [[Paraguái]] oñorairõ haguépe [[Bolivia]] ndive, ahy’ojoyvy puraheihára “Martínez-Cardozo”, ambue artista ndive, heta jey opurahéi ombyaty hagua viru [[Cruz Roja]] Paraguaya-pe guarã.
Opa rire pe ñorairõ, ojeguerojera [[Buenos Aires]]-pe aty ojeheróva Círculo Paraguayo “Martínez-Cardozo” oike ha heta omba’apo haguépe, ha upe riremi, Cardozo Ocampo omoñepyrũ conjunto folklórico “Ñande róga”, heta tembiapo purahéi rehegua omboguata haguépe, ha upe rire, amo gotyove, péva opa peteĩ aty pyahu hérava “Agrupación Folklórica Guaraní”, upe rire herava’ekue “Club folklórico Rincón Guaraní”.
Ohai ha omyakã jotopa radiofónicos Paraguái purahéi ha arandukuaa rehegua Radio [[Argentina]] [[Buenos Aires]]-gua rupi ([[1948 guive]] [[1952]] peve). Ha’e omoñepyrũva’ekue “Banda Okára” ([[1954]]-[[1957]]), Paraguaýpe. Ojopo concierto Paraguái purahéi rehegua Orquesta Estable de L.R.1 Radio Splendid, Buenos Aires-pe, mokõi ary pukukue ([[1961]]-[[1962]]). Ombo’e Tavarandu Instituto de Bellas Artes Romaro, Buenos Aires-guápe, [[1959]] guive [[1965]] peve.
Mauricio Cardozo Ocampo oĩ umi tapicha omoñepyrũva’ekue Sociedad Argentina de Autores y Compositores apytépe; upe mboyve oĩkuri Círculo de Autores y Compositores-pe. Kóva ojoaju Sociedad de Autores ndive ha heñói[[1936]]-me ko’ága ojeheróva SADAIC. Ko atýpe ojeporavo chupe oho hagua oñemongeta Paraguái Retã Rendota ndive ikatu haguáicha osẽ peteĩ léi omo’ãva’erã ppropiedad intelectual; umi tembiapo rupi osẽ Decreto-Ley Nº 94 omoĩva hese heraguapy Tendota Federico Cháves.
==Cargo ojupi haguépe arte rehehápe==
Hetaite hembiapo puahéi rehehápe, upéichante avei [[tavarandu]] rapykuéri ha aty puraheiharakuéra rehehápe, oĩ ha’e hague APA (Autores Paraguayos Asociados) secretario fundador, Asociación de Músicos del Paraguay miembro-kue, Academia de la Lengua y Cultura Guaraní pe guare, Asociación Indigenista del Paraguay miembro-kue, Departamento Folklórico de la Dirección General de Turismo del Paraguay myakãharakue, Municipalidad de Asunción asesor tavarandu rehegua, APROFON (Asociación Paraguaya de Productores de Fonogramas) presidente honorario-kue, IFAP (Intérpretes del Folklore Asociados del Paraguay) asesor tavarandu rehegua.
==Pytyvõ ome’ẽva arandukuaápe==
Conferencia apohára ramo hembiapo tuichava’ekue, oho heta tapicha arandu tavarandu rehegua atýpe, festival, amandaje, seminario, ha simposio mokõipa rasa táva Argentina ha [[Uruguay]]-pe. 1961 guive ome’ẽ charla ha conferencia ko’ã ñe’ẽmbyrã rehe “La música paraguaya y sus ramificaciones”, “El arpa paraguaya”, “Nombres genéricos de la música paraguaya”, “La fiesta de la galopa”, “El origen de la música paraguaya”, “Músicas y danzas paraguayas”, “La música paraguaya y su influencia en el [[Río de la Plata]]”, “Música y danza paraguaya y la voz espúrea de litoraleña”, “Leyendas y costumbres del Paraguay”, “6x8, signo musical de América Latina”, “Folklore paraguayo”, “¿Qué es folklore?”, “El tirteo verde-olivo: [[Emiliano R. Fernández]]”, “Instrumentos musicales del Paraguay”, “Músicos, poetas y artífices de la cultura artística paraguaya”, hamba’e.
Ojevy rire opytaite haguáichama Paraguáipe, omba’apo omoñepyrũvo “Conjunto Folklórico Perú Rimá”; kóva rembiapo tuicha oñemboyvate hagua Paraguái purahéi, mba’e porã, arte ha tembiapo jegua orekóva hembiapokue rupi, ojekuaa heta henda rupi.
==Estilo artístico oiporúva==
Omba’apove ombosako’i hagua purahéi tavarandu rehegua ha ipusyry paraguaiguáva. Hembiapokue kakuaaite ojehechakuaa oguereko rupi hyepýpe tapicha okaraygua remiandu, ha upéichante avei ombohekoporã rupi purahéi ipoporã ha joja haguáicha; ko’ã mba’e, he’iháicha ha’ete voi, ha’eva’eku chupe guarã “cuestión de honor musical”.
==Hogapy==
Omenda Fidelina Fleytas (Ña Fide) ndive, ha opaite iñemoñare oipykúi avei purahéi rape: [[Oscar Cardozo Ocampo|Oscar]], director ha arreglador orquesta pegua, piano mbopuha ha purahéi apoha ojekuaáva hembiapokuére oñepyrũ guive omba’apo Buenos Aires-pe; Amambay, puraheihára voiete omanova’ekue; Aníbal, purahéi sa’ỹjohára ha Mauricio (h) (“Pinchi”), mbaraka mbopuha katupyry, purahéi apo ha myatyrõha.
==Hembiapokue==
Umi mbohapysa hembiapokue apytépe ojekuaave “Galopera” (oĩva mbohapy Paraguái purahéi oñemyasãivéva apytépe), “Pueblo Ybycui”, “Las siete cabrillas”, “Añoranza”, “Mi destino”, “Paraguaya linda”, “Guavirá poty”, “`Che morenamí”, “Regalo de amor”, “Ondina del Plata”, “Canto a Itacurubí”, “Morena”, “Rincón guaraní”, “Sé que te perdí”, “Amambay”, “Estrellita”, “Que linda es mi bandera”, “La carreta campesina”, “San Baltasar”, “Cambá la mercé”, “Chokokué kera yvoty”, “Noches blancas”, “Luna de mi Asunción”, “Marizza”, “Punta porã”, “Mombyry guive”, “Chokokue purahei”, “Yo soy purahei”, “Josefina”, “Mansú resay”, “Mi amor guaraní”, “Corazón”, “Arroyito del sendero”, “Volverás a soñar”, “Solita estoy”, “Soledad”, “Mi retorno” y “En una noche azul”, ko’ãva umi hembiapokue tuichavéva.
Ha’e avei ohaiva’ekue aranduka hérava “Mis bodas de Oro con el folklore - Memorias de un pychai” y “Mundo folklórico paraguayo” (mbohapy arandukápe).
Omano Buenos Aires, Argentina-pe, 5 jasypo 1982-me.
==Referencias==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Puraheihára Paraguaigua|Ocampo]]
dnq5yz56xwxp214fe2g3500gv4lrmts
Remberto Giménez
0
3020
137968
116117
2026-07-02T01:16:03Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137968
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Remberto Giménez
| imagen = Remberto Giménez.JPG
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Remberto Giménez
| fechadenacimiento = 4 jasykõi [[1898]]
| lugar = [[Coronel Oviedo]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 15 jasykõi [[1977]]
| lugardefallecimiento =
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Músico]], [[Compositor]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = Campanento Cerro León, Ka´aguy Ryakua, Kuarahy oike jave
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Remberto Giménez''' ha’evakue peteĩ música paraguaigua. Heñói [[Coronel Oviedo]], [[Paraguái]]pe 4 jasykõi [[1898]]-pe, Ciriaco Giménez ha Ana Bella Benítez memby.
==Guata ñepyrũ==
Osẽre cuartel-gui, oñemoarandu ''teoría'' ha ''solfeo'' ha avei ''violín'' ñembopu, Vicente Maccarone ndive, Instituto Paraguayo-pe.
1920-me Paraguái Rekuái omondo chupe oñemoarandu hag̃ua [[Buenos Aires]]-pe, oike haguépe Conservatorio Nacional-pe, ha oñemoarandu violín ha música de cámara [[Andrés Gaos]] ndive, ha purahéi apo [[Alberto Williams]] ha [[Celestino Piaggio]] ndive.
Tapicha oñeha’ãva omboguata hag̃ua purahéi rehegua vy’a va’ekue ko tapicha, avei oipytyvõ opaichagua tembiapo arandu rehegua oñemboguatáva Paraguáipe. 1912-me [[Nicolino Pellegrini]] omoñepyrũ Banda de Músicos de la Policía de la Capital oñemaorandu haguépe purahéi, ha ombo’e teoría musical ha oipytyvõ oñemoarandu hag̃ua [[José Asunción Flores]] ha [[Fernando Centurión]]. Ha’evakue [[Salvador Déntice]] remimbo’e.
Ojevy [[Paraguái]]pe ha oñepyrũ heta tembiapo pya’etemi oikuaakava’ekue chupe heta hendápe. Ohupyty jey peteĩ beca Tetã Rekuáigui ha oho [[Europa]]-pe oike haguépe “Schola Cantorum” [[París]]-peguápe; pépe oike mbo’ehaktýpe mokõi ary pukukue oñembokatupyryve hag̃ua violín ñembopúpe [[Lucien Capet]] Universidad hyakuã mombyrýva “[[La Sorbonne]]”-pe, oñembokatupyry Estética ha Historia de la Música.
1927-me oho [[Berlín]]-pe, oñembokatupyryve haguépe violín ñembopu ha música de cámara [[Alejandro Perschnicoff]] ndive, Stern Vhes Conservatorium-pe.
1928 guive opytaitéma [[Paraguái]]pe, ha oike umi tapicha oñemongu’evéva hetã purahéi rapykuéri apytépe. Músico Alfred Kamprad (puraheiha Alemania-gua oikóva Paraguáipe), Enrique Marsal ha Erik Piezunka ndive omboguata “Cuarteto de [[Asunción]]”, tuichavéva ha ojekuaavéva aty música de cámara [[Paraguái]]pe umi ary rupi. Ojapo concierto peteĩha tetã Paraguáipe orquesta sinfónica completa reheve, 1928-pe, [[Franz Schubert]] ombotývo sa ary. Oĩ sãmbyhyháraramo Instituto Paraguayo ha [[Ateneo Paraguayo]]-pe.
1934-pe ojejapo peteĩ encuesta tetã tuichakue javeve ojekuaa hag̃ua mávapa ojapo pe purahéi orekóva [[Tetã Purahéi Guasu]]. Tetã Rekuái, peteĩ aty ojejapóva upe tembiaporã omog̃uahẽ rire hemimo’ã, ojapoyhy pe Tetã Purahéi Guasu omyatyrõ ha omog̃uahẽva’ekue Remberto Giménez.
==Hapykuere==
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Año || Actividad Resaltante
|-------
|1940-pe
|Omoñepyrũ Escuela Normal de Música, mbo’ehao heta tembiapo porã ojapova’ekeu purahéi rehe.
|---------
|1957-me
|Ohupyt Municipalidad [[Paraguay]]gua pytyvõ omboguata hag̃ua Orquesta Sinfónica de la Ciudad de [[Asunción]] (OSCA), oisãmbyhyva’ekue omano meve.
|---------
|1958-pe
|Oikuaauka, Orquesta Sinfónica de la Radio de Bonn, Alemania ndive, “Rapsodia paraguaya”, ha péicha oiko chugui Paraguaigua músico peteĩha omyakãva peteĩ orquestag sinfónica Europa-guáva.
|---------
|1963-pe
|Omyakã Orquesta Sinfónica Brasilera Teatro Municipal de [[Río de Janeiro]] ha Teatro Tupi de Canal 7 [[Sao Paulo]]-pegua.
|}
==Cargo ojupi haguépe arte rehehápe ==
Kane’õ’ỹme omboguatáma tembiapo purahéi rehegua ha hetaiteme arandu rehegua atýpe ohómi. Péicha, oĩva’ekue Academia de la Lengua y la Cultura Guaraní; hatã omyañámi ko aty ojoaju hag̃ua Instituto con el Gimnasio Paraguayos ndive, ha pévagui osẽ Ateneo Paraguayo; ha’eva’ekue Autores Paraguayos Asociados (APA) motenondehára peteĩha; mbo’ehára Colegios Nacionales de la Capital ha Colegio Nacional de Niñas, [[Paraguay|Paraguay]]pe; sãmbyhyhára, “ad honorem”, Purahéipe, departamento dependiente del Ministerio de Educación y Culto-pe.
Tekombo’e rehe ñañe’ẽramo, oipytyvõ oñemboguata hag̃ua orfeones ha omyatyrõ purahéi tavaygua rehegua; avei ohai purahéi mitãrusu ha mitãkuñáme g̃uarã. Escuela Normal de Música-gui osẽ heta piano mbopuha ikatupyrýva, katu oje’e hese hakate’ỹ hague arandu orekóva purahéi jepyaha rehe, ha upévare ndohejái hemimbo’ekue ko’ã arandúpe. Ambue mba’e ndojehechaporãiva hembiapokue rehe ha e heko oĩramo guare OSCA myakãháraramo máramo ndohejái haguére pa’ũ ỹrõ nopeipirũi ambue orquesta sãmbyhyhára Paraguái térã pytaguápe, omyakã hag̃ua upe orquesta.
Ha’eva’ekue orquesta sãmbyhyhára ndekatupyrýva ha oĩ hembiapokue, “Rapsodia paraguaya” ichagua, ojehechakuaahápe armonía ha’e ojapóva ipyahueteha ha tuicha iporãveha ambue tembiapo sinfonía rehegua oipyaháva ambue paraguaigua ijavegua. Violín mbopuha katupyryva’ekue, jepémo orquesta motenondeháramo–oñemboykéramo ikatupyry hague omboguta hagua tembiapo- ndaha’éi ikatupyrypáva.
Hembiapokue sinfonía rehegua oho tetãrayhu rapére, upéichante avei ha’e romántico ha contemplativo. Ambue hembiapokuéra oreko estilo melodía popular ojepyaha porã ha ipu porãva.
Omyakã ha onohẽ heta jey Himno ha Purahéi Tetã rayhu rehegua ha’e omyatyrõmbyre, upéichante avei versión oficial purahéi ha piano púpe, coro, banda ha orquesta sinfónica Tetã Purahéi Guasu. Municipalidad de Asunción pytyvõme onohẽ mokõi disco ogravava’ekue Orquesta Sinfónica de la Ciudad de [[Asunción]], solista ha coro, purahéi popular ha himno patriótico-kuéra.
==Purahéi oipyahava’ekue==
Ipuraheikuéra oguata nacionalismo de corte romántico ha contemplativo rapére. Omotenondekuaamími orquesta, ha umi hembiapokuépe, ha umíva apytépe "Rapsodia Paraguaya" (Nicolino Pellegrini mba’e)-pe ojehechaukuaa pujoja ha ipyahúva, iporãvéva umi sinfonía ko’ag̃agua purahéi apoha oipyahávagui.
Hembiapokuéra apytépe: Campanento Cerro León, La Golondrina, Nostalgias del terruño, Ka´aguy Ryakuã (Fragancia del bosque) y Kuarahy oike jave (Cuando entra el Sol), la Marcha presidencial ha heta tavaygua purahéi ombohekova’ekue orquesta sinfónica-pe g̃uarã.
Ojapova’ekue purahéi mbykymimi oñembopuva’erã violín ha piano-pe.
Ipuraheikuéra apytépe: Himno a la juventud, Canción de paz, Al pie de tu reja y Conscripto, Himno del Colegio Nacional de la Capital y Armonía
== Últimos Años ==
Omenda ña Silvia Fiandro ndive ha oreko hendive iñemoñare.
Omano [[Paraguaý]]-pe l 15 jasykõi [[1977]]-me.
==Referencias==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República]
==Bibliografía==
Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Gimenez]]
5jhryldp0ut2wrdxz8oqs81jo1x7h5d
José Luis Appleyard
0
3024
137956
130676
2026-07-01T21:05:56Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137956
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = José Luis Appleyard
| imagen = Jose luis apple.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de José Luis Appleyard
| nombredenacimiento = José Luis Appleyard
| fechadenacimiento = 5 jasypo [[1927]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[1998]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Poesía]] [[Periodismo]] [[Derecho]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''[[Ñe'ẽpoty]]''<br>''[[El sauce permanece]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''José Luis Appleyard''' heñói [[Paraguay]] Paraguái Retã Táva Guasúpe, [[Paraguái]], 5 jasypo [[1927]]-me.
== Imitã ha imitãrusúpe ==
Imbo’esyry ypy ojapo Escuela Normal de Profesores-pe ha secundaria pehẽ peteĩha katu Colegio de San José de [[Paraguái]], ha omohu’ã bachillerato Colegio San Martín, [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe.
Oiko chugui avogádo [[Mbo'ehaovusu Tetãgua Paraguaygua|Universidad Nacional de Paraguaýpe]]-pe ha omba’apo pype pa ary rupi, upe rire omba’apo mbarete hagua [[periodismo]] ha [[Ñe'ẽpoty|ñe’ẽpoty apo]]-pe.
== Jeguata ñepyrũ ==
Pa’i España-gua [[César Alonso de las Heras]], imbo’ehára, ohayhuetemími chupe, Colegio de San José-pe. Pa’i Alonso heta oipytyvõ oñemyasãi hagua [[Ñe'ẽpoty]] tuichaite ojehaíva Castilla ñe’ẽme ojeheróva generaciones del ‘98 y del ’27; upéichante avei ha’e oipytyvõ osẽ hagua heta tapicha arandu jehaipegua tetã Paraguáipe, ñepyrũrã Academia Literaria Colegio de San José pegua guive, ha upe rire Academia Universitaria guive. Ko hu’ãmeguápe Appleyard oĩva’ekue sãmbyhyháraramo ha tapicha ojekuaáva pypegua.
Appleyard oĩ “Generación del ‘50” -pe ñe’ẽpoty Paraguáipe, [[José María Gómez Sanjurjo]], [[Ricardo Mazó]] ha [[Ramiro Domínguez]] ndive oikuaaka ko período porãite kóva.
Mokõipa ary rupi oĩ momaranduhára kuatiahaipyre “La Tribuna”, [[Paraguay]] apytépe, pépe omyakã Área Cultural ha avei oisãmbyhy suplemento cultural osẽva arateĩ jave. .Ko kuatiahaipyrépe oĩva’ekue avei editorial haiháramo ha hembiapo oheróva “Monólogos” rupive omyasãi heta ñe’ẽ mba’e ojehúva jepi rehegua, hetaite tapicha omoñe’ẽmiva, ohaiva “tapichakuéra oñe’ẽháicha” Paraguáipe. Upéichante avei omba’apo kuatiahaipyre “Ultima Hora”-pe, pe columna oheróva “Desde el tiempo que vivo” ha’emiva’ekue marandu hetaite imoñe’ẽhára oha’arõva.
Opeipirũ chupe heta tetã rekuái pytagua, ha umíva apytépe [[Amérika Tetãvorekuéra Joaju]] gua ha [[Alemaña]]; avei oho heta ambue tetãme, ome’ẽhápe charla, conferencia ha he’ihápe iñe’ẽpotykuéra.
== Hapykuere ==
Ha’eva’ekue PEN Club del Paraguay [[Sãmbyhyhára]], Academia Paraguaya de la Lengua Española miembro peteĩha, ha’eva’ekue secretario ko aty arandukuaa myasãihárape.
[[Roque Vallejos]], avei ñe’ẽpapára ha ñe’ẽporãhaipyre resa’ỹijohára, ohai oikuaauka hagua arandura “José-Luis Apppleyard - Antología poética”, osẽva’ekue 1996-me: “...Oreko ñe’ẽpoty omoha’angakuaa añetéva ñande rekoha ha [[Rafael Barret]] omoingeseteva’erãichagua hembiapo “Moralidades actuales”-pe. Iñe’ẽpoty “Hay un sitio” he’i peteĩ ipehẽme: Oĩ ñe’ẽhe’isejojáva naiñypytũiva, hesakã’asýva: / tekosã’y ha’e jeikove ha katu ndojejapói ojejaposéva, / ñemonda ha’e tembiapo, mborayhu ha’e royrõ, / ha jeikove ha’e ñemano. / Ta’eño héra ñemoirũ / ha poropogyrõ katu angirũ ykére jepytaso,. / Ipyahúva, itujáva. Opa mba’e ipyahúva iporã tujánte avei.
Jeguaka’ỹme ha oipe’a’ỹme mba’evete, Appleyard omoha’angahai hekoitépe mba’éichapa oñemoambuepa ñane ánga, oñembopirekuepa ñe’ẽnguéra ha jehesajokua pukue ha añaite régimen oñemboguatava’ekue omombaretéva ko tetãme kyhyje ha jejopy mbohapypa ary rasa. Peteĩ ñe’ẽpapára omboguatava’ekue hembiapo tekosã’ỹ rekávo ningo ndakatuivoi –ha noha’ãivoi katu ojapo hagua- tekomorãngatu yma guare ikatútavakuri ogueraha chupe tape karẽ rehe”.
Ambue ñe’ẽpapára, [[Hugo Rodríguez-Alcalá]], tapicha ohapykueho mbaretéva Paraguaí ñe’ẽporãhaipyre rape katu ohai péicha: “Appleyard ome’ẽ estampa-pe... aranduka hembiapokue iporãvéva: Entonces era siempre... Umi oĩva Academia Universitaria, Appleyard ha’e pe ojapova’ekue hendaitéma umi ñe’ẽrã atypegua: la nostalgia de un tiempo ido, el amor adolescente, la magia de la niñez no muy lejana. Ko’ã ñe’ẽpoty oĩmbaite ñe’ẽpoty ryru Entonces era siempre-pe; pépe pe ñe’ẽpapára imandu’a imitãramo guare- héva he’ise pe ñe’ẽ “upéramo”- ha umi tekoha ijojaha’ỹva ohasa haguépe hi’ãrakuéra kyrỹi imitãramo guare.”.
== Estilo oiporúva ==
Ko ñe’ẽpapára voi, ohai 1981-pe omoñe’ẽñepyrũvo iñaranduka “Tomado de la mano”, he’i iñe’ẽpotykuéra rehe: “Ha péicha, añekaramávo iporekuéra ajehecha chete voi peteĩ jeguata puku hi’aréva heta ary, ára ha aravo ome’ẽva’ekue chéve hetaite mba’e. Pe jeguatápe ojeykekóvo che ñe’ẽpotykuérare añeñandu ñembyasy ha vy’ápe, añeñandu che’añoieterei ha upéichante avei cherenyhẽ che rapichakuéra ñemochichĩgui. Ajehecha chemitãmírõ guare [[Areguá]]pe. Ajehecha che mitãrusúramo guare [[Buenos Aires]]-pe. Añeñandu chepyahujeyha Academia Universitaria-pe, upe aty neporãitévape.che angirũnguéra omboguatava’ekue. Ha upéichante avei ama’ẽvakue chejehe, ha ahecha cheakatĩmbaitéma, cherovarague morotĩmbáma, ko’ága aiko háicha”. Ha ombohuguaive: “Umi omoñe’ẽtava che rembiapokue resa ndacherechamo’ãi peichaite. Ága katu ikatueténte omohekojey ndaha’evéima pe che ra’anga, katu peteĩ tape ijyképe akóinte oĩtava che rekove. Péva ojehupytýramo, ko’ã ñe’ẽpoty aipyaháva ohupytýta hembiaporã, ha’ekuéra rupi ahejase che ñe’ẽ ko kuatiáre. Upéicha ndokóiramo ha’étante che ñemoñarekuéra heñoiva’ekue angapyhy chejopyrasyetéva apytépe, che ñemoñarekuéra opytáva ipore’ỹ, che ñemoñarekuéra opytáva ha’eño ha oykeko’ỹme chupekuéra ogueruva’ekue chupekuéra yvy ape árimbykymi térã tekove ijapyra’ỹva peteĩ [[Ñe'ẽpoty]]. Opyta imoñe’ẽharakuéra ndive, ha’eñoite hikuái, umi ñe’ẽpoty. Ha’ekuéra te’i, oiméramo oguereko, he’iséva”.
== Jehechakuaa ==
1961 ohupyty Premio Municipal de Teatro peteĩ ñe’ẽpoty ñoha’angarãicha ohaiva’ekue oñe’ẽa Paraguái sãso rehe hérava “Aquel 1811”.
== Hembiapokue ==
Hembiapokuéra apytépe ojejuhu: “Poesía”, ohaiva’ekue ambue iñirũnguéra Academia Universitaria ndive (1953)-pe, ñe’ẽpoty ryru “Entonces era siempre”, ha’éva iñaranduka peteĩha (1963), “El sauce permanece” (1965), “Así es mi Nochebuena” (1978), aranduka oĩhápe iñe’ẽpoty “Cigarra, tonta cigarra”, omoĩva’ekue chupe purahéi [[Maneco Galeano]], “Tomado de la mano” (1981), “El labio y la palabra” (1982) ha “Solamente los años” (1983). Jepéramo ohai heta ñoha’anga mbykymimi, haimete opaite hembiapokue ndojekuaaukáiri. Narrativa ohai mombe’upyrusu: “Imágenes sin tierra” (1965) ha mokõi monólogo aty: “Los monólogos” (1971) ha “La voz que nos hablamos” (1983).
Hembiapo paha apytépe oĩ “Las palabras secretas”, ñe’ẽpoty ryru ohaiva’ekue 1988-pe ha “Desde el tiempo que vivo” (1993), pokõipa ñemombe’u mbykymimi oñe’ẽva ojehuva’ekue tuichavéva milenio mokõiha Era Cristiana-pe, aranduka ohupytykava’ekue chupe Premio Municipal de Literatura 1994-pe. Iñaranduka paha ohaiva’ekue, “Cenizas de la vida”, ojekuaaukava’ekue 1997-me, ohupyty jopói tuichavéva ñe’ẽporãhaipyre rehegua, Premio Nacional de Literatura ome’ẽvakue chupe Paraguái Parlamento upe ro’ýpe voi.
== Hekove paha ==
Omano [[Paraguay]]pe 1998-pe.
==Referencias==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edicción Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces Externos ==
*[http://www.palabravirtual.com/index.php?ir=crit.php&wid=110&show=poemas&p=Jos%E9+Luis+Appleyard Palabra Virtual]
*[https://web.archive.org/web/20080628012042/http://www.poesia-castellana.net/paraguay/Appleyard.html Poesía Castellana]
*[https://web.archive.org/web/20080113193202/http://members.fortunecity.es/mundopoesia/autores/jose_luis_appleyard.htm Members]
*[http://www.poemaspoetas.com/jose-luis-appleyard Poemas-Poetas]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Appleyard, Jose Luis]]
g7dtzsb7q4ln18d0ay69b0ks0rgahmh
Livio Abramo
0
3083
137963
91121
2026-07-01T22:33:44Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137963
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Livio Abramo
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Livio Abramo
| fechadenacimiento = 23 jasypoteĩ [[1903]]
| lugar = [[Araraquara]], [[Brasil]]
| fechadefallecimiento = 26 jasyrundy [[1993]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Brasilero]]
| area = [[Dibujo]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Livio Abramo'''
== Imitã ha imitãrusu aja ==
Ta’angahaihára ndekatupyrýva, grabado ha acuarela mba’apohára he’i ijehe:
Cherenói 23 jasypoteĩ [[1903]]-pe, Araraquara, Estado de [[Sao Paulo]], [[Vrasil]]-pe, che ru ha che sy [[Italia]]-guava’ekue. Che túva [[liberal]] añete va’ekue ha che sy ru katu [[anarquista]], ha ko’ã mba’e ojehuva’kuye che rekovépe chesãmbyhy che rekovépe che pehẽnguekuéra ndive orepytyvõ rohecha hag̃ua rohechaháicha pe tekove …”
Jepémo heñói Brasil-pe, ojehechaháicha, ojapyhy[[Paraguái]]hetã mokõiháramo ha kóva ko tetãmekuri omboguata hembiapoita ko’ág̃a ha’éva peteĩ tembiecharã arte visual rehegua yvy tuichakue javeve.
== Guata ñepyrũ ha hapykuere ==
Ñe’ẽngue oñembohysýiva yvate oñenohẽ ojekuaaukahápe aranduka “Etapas de un itinerario: grabados, dibujos, acuarelas de Livio Abramo”. Pe jehai oñe’ẽhápe hekove rehe, ko artista Brasil-gua he’ive avei: “…Che hína ta’angahaihára, ta’anga apoha, ha acuarela rupi amyasãi pintura. Chejeheguiete añembokatupyry ko arte-pe. Umi grabado ha diseño tenonde guare oho che rembiapo política ha sociedad rehegua rehe, ha expresionismo ojekuaaporã pypekuéra.
Jehechakuaa tuichavéva grabado rehegua ahupytyva’ekue rehe [[1950]]-pe, ikatúkuri asẽ tetãgui ha aha Europa-pe haimete mokõi ary pukukue che rajy Larissa ndive, ha rohecha umi museo tuichavéva oĩva Europa-pe. Che maranduhára va’ekue –kóva añoite che rembiapoite- 33 ary pukukue ha péicha amboguata ojoykére che rembiapo arte, maranduhára ha sindical. Upévare ajegueraha ka’irãime heta jey.
Chéve g̃uarã arte ndaha’éi peteĩ tembiapoite; ha’e peteĩ mba’e porã jarekóva yvyporaháicha, umi ytororõ ha guyra veve iporãháicha avei.…”
Oñe’ẽvo hembiapokueraitére, catálogo oñeñe’ẽma haguépe, Abramo he’i: “…Ha he’iháicha pe ñe’ẽnga, ‘mandu’a ha’e jeikove jey’, pépe oĩ rupi mandu’a pehẽngue che arekóva ha oñembohetéva ta’angakuéra ajapóvape …
…Oje’e che rehe aimeha ‘realismo fantástico’ Brasil-gua motenondeharakuéra apytépe. Añetehápe máramo –noiméiramora’e mbykymi añepyrũramóme artista háicha- ndajepy’apýiva jeguakarei rehe. Arovia aimeha aty tuichaitéva ymaite ypykuéra guive ko’ag̃aite peve orekóva teko hesa renondépe oguerojera hag̃ua apytu’ũroky…”
Ambue mba’e ko tapicha arte rupi oporojuráva rekove rehe ojekuaa:
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Ary || Hembiapokue tuichavéva
|-------
|1951
|Orekova’ekue peteĩ Sala Especial primera Bienal de Arte Moderno de Sao Paulo-pe (oiméne voi tuichave ha ojekuaavéva tembiapo arte visual rehegua América Latina-pe); sexta Bienal Sala Especial mokõiha.
|---------
|1956
|Ohechauka ha’eñoite hembiapokue Museo de Arte Moderno Río de Janeiro-pe ha ambue de Sao Paulo-pe guápe.
|---------
|1957
|Omoñepyrũ [[Paraguaý]]pe taller grabado rehegua hérava “Julián de la Herrería”.
|---------
|1960
|Omoñepyrũ, grabado apoha María Bonomi ndive, Estudio Gravura Sao Paulo-pe, mbo’esyry tuicha oikeva’ekue grabado jegueroguata San Pablo-pegua rehe.
|---------
|1964
|Ou opytaite hag̃uáicha Paraguaýpe, ha tuicha omba’apo ombokatupyry potávo artista-kuéra Paraguaiguápe.
|---------
|1976
|Ojapo, Bienal de Sao Paulo peipirũ rupi, peteĩ muestra yma guare.
|---------
|1988
|Museo de Arte Moderno Río de Janeiro-gua opeipirũ chupe ohechauka jey hag̃ua umi muestra yma guare opaite local orekóvape.
|---------
|1983
|Ohechauka hembiapo Centro Cultural Sao Paulo peguápe.
|---------
|1990
| Museo Lassar Segal omboguata peteĩ hembiapokue jehechauka.
|---------
|}
== Ohejava’ekue ==
Hembiapokue grabado rehegua ojejuhu British Museum Londres-pe, Museo del Vaticano-pe, Museum of Modern Art y el Metropolitam Museum de Nueva York-pe, Riverside Museum, Philadelphia Museum, Biblioteca Nacional del Louvre París-pe, Museos de Arte Moderno de Sao Paulo ha Río de Janeiro, Centro de Artes Visuales de Asunción-pe, upéichante avei ojejuhu heta tapicha pópe.
== Hekove pohávo ohóvo ==
Ojehecharamo chupe ndojeguerovúire, iñemongetápa ojekuaa avateeteha, ha avei bonhomía, hesakã porã iñapytu’ũ roky, oñeha’ãre omoarandu hag̃ua heta artista hembiapokue tuicháva artes visuales ko’ag̃aguáva [[Paraguái]]pe ojerereko chupe ha hekópe porã peteĩva umi ombopyahuva’ekue pe lenguaje xilográfico Sa’aryg XX pegua ramo. Omanog [[Paraguaý]]pe, táva guasu ome’ẽ haguépe umi ary iporãvéva hekovépe, 26 jasyrundy [[1992]]-me, omboty mboyvemi 89 ary.
== Hembiapokue ==
Ambue hendápe pe hekovekue ha’ete voi omombe’úva ha oñeñe’ẽma haguépe, Abramo he’i: “…Umi mandu’a ombyaty mbovymi umi che rembiapokuéra yjypyguaitéva ajapova’ekue che tyarõ riréma (che rembiapokue che mitãrusvépe guare, amo 200 tembiapo rupi, okañymbaiteva’ekue) pa’ary 30 rehegua oñepyrũ rupi, hapykuerikuéra oúva mombe’u che ra’ykuéra rehegua, María, che rembireko ypykue omanómava rehegua, upéichante avei, uperiretegua, Dora che rekove irũ ko’ag̃agua.
Upe rire ou umi ñehakã’i’o Brasil reko rehegua: “Itapecerica", “Campos de Jordao", ha ambueve, ñe’ẽmbyrã hovatavýva. Amo gotyove ou umi serie “Obrero" y “Guerra civil española" ha upéi heta ary rire og̃uahẽ serie xilograbados rehegua ajejapova’ekue 1948-pe amoha’anga hag̃ua aranduka “Pelo sertao", haihára Brasil-gua Alfonso Arinos rembiapokue… Umi mbohapy ary oúva upe rirépe, 1949, 1950 ha 1951, amba’apo deseño apópe añoite. Ko arapa’ũme osẽva’ekue umi diseño ha aguada oñe’ẽva "Río de Janeiro", "Macumba" ha "Negritude" rehe; pypekuéra añeha’ã ahechauka py’arory ome’ẽva táva Río de Janeiro ha "Dina" ra’anga, iporãngue ñanembotavyetéva.
…Aju ypy ha sapy’amiramo guare Paraguaýpe 1956-me, oñepyrũ pe “fase paraguaya", ndopái gueteriva ko’ág̃a meve … Ko jeguata oñepyrũva heta mba’e rehe opoko: mba’e porã orekóva ñande rekoha ha avei yvypóra. Opaite árante che rembiapokuéra arte reheguápe añeha’ã ndaiporúi umi mba’e tee, vyrorei ha avei umi mba’e ojajaipáva…”
== Referencias ==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República.]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY".
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
2u0tdnc3tztqakj0b40tojz23ca1lwn
Hermann Guggiari
0
3084
137948
94009
2026-07-01T20:03:22Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137948
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Hermann Bruno Guggiari Brun
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Escultura hecha por Hermann Guggiari
| nombredenacimiento = Hermann Guggiari
| fechadenacimiento = 20 jasykõi [[1924]]
| lugar = [[Asunción]] [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = 1 jasyteĩ [[2012]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]] [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguaya|Paraguaya]]
| area = [[Escultura]]
| educación = [[Ingeniería]] y [[Escultura]]
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''[[Gaviota]]'' (1982)
| patrones =
| influenciadopor =
| influenció =
| premios =
}}
'''Hernán Guggiari''' Ingeniero ha escultor paraguaigua, heñoiva’ekue [[Paraguaý]]pe 20 jasyapy [[1924]]-pe, Ana Brun memby [[Pedro Bruno Guggiari]], hetápe g̃uarã Táva Sãmbyhyhára ikatupyryvéva orekova’ekue Paraguay hekove sã’ỹme pukukue.
== Imitã ha imitãrusu aja==
Oñemoarandu primaria ha secundaria [http://www.sanjose.edu.py Colegio de San José]-pe táva heñói haguépe, ingeniería ha escultura katu [[Buenos Aires]]-pe, Escuela Superior de Bellas Artes “Ernesto de la Carcova”-pe, mbo’ehaopavẽ joaju haguépe Libero Baadi, Alicia Peñalba, Lucio Fontana ha Curatella Manes ndive ha omomba’e guasu haguépe arte vanguardista upéramo guare.
==Hemiandu==
Hemiandu ohekáva tekosã’ỹ ha ohekágui democracia oñemosẽ hetãgui ñorairõ vaiete Paraguái ñemoñarekuéra apytépe guerra civil oikova’ekue 1947 guive 1954 peve opa rire, upéichante avei oñemboyke chupe arandu rapégui ha oñemonambi chupe heta jey dictadura [[Alfredo Stroessner]] oguata aja.
Ndaipóiri rupi peteĩ Salón Nacional de Artes Plásticas Paraguáipe, omboguata opaite ary –1970 guive 1995 peve- exposiciones -ferias navidad aja, jotaza guasu hérava “Bosque de los Artistas”, imba’éva voi. Feria del “Bosque…” gui oiko, ohasa rire heta ary, peteĩ tenda jotopaha ojeguerojerahápe arte, ha umi jotopa hu’ãmeve guarépe katu mokõisa papo tapicha hamba’e ojojuhu upépe.
== Hogapy ==
Omenda Deidamia Banks ndive, oreko poapy ñemoñare, irundy umíva apytégui ogueroguata avei ikorasõme mborayhu mba’e porã rehe oúva hogapýgui voi, centro “Guggiari Arte”-pe.
== Hembiapokue ==
Hembiapo escultura rehegua heta añete ha hetáma oñembojopói. Oñemombohysýi ápe umi oñemopyendáva tekosã’ỹme:
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Ary || Tembiapokue
|-------
|1959
|“Hungría o Libertad”, ohupytyva’ekue V Bienal de Sao Paulo-pe, peteĩ jehechakuaa.
|---------
|1965
|“Kennedy”, ohupytyva’ekue primer premio escultura-pe Salón Esso de Artistas Jóvenes de América Latina, ojapóva OEA-pe.
|---------
|1971
|Teko porã rehegua temiandu ojekuaa “Cristo”, ta’anga tee oĩva Tupão de la Crucecita, opytáva Barrio de Sajonia, Paraguaýpe. Ha’anga katu ojehechauka X Bienal [[Sao Paulo]]-pe (1971)
|---------
|1995
|“Rejas”, omoheñoiva’ekue imandu’ahávo tapichakuéra oĩva ka’irãime Stroessner dictadura aja; “N.N.U.U.”, peteĩ estructura orekóva pokõi metro ijyvatekue, oĩ campo de concentración opytáva Dachau (Alemania) jaikehápe ha ohechauka [[Naciones Unidas]]-pe hi’ag̃uiete óga oĩha upe entidad-gui; pe ta’anta ikua mokõi hendáguio –Naciones Unidas térapente, violencia oguata gueteri rupi yvy ape ári – ha ohechaukaháramo jerovia, peteĩteĩva umi kuára orekóvape oĩ peteĩ pykasu rupa ha umi guyra oñe’ẽ upépe py’aguaypyrã; kóva ko tembiapo rupi ohupyty peteĩ Medalla de Oro; ko participación rehe oñe’ẽ arte sa’ỹijohára Arnold Kohler, [[Suiza]]-gua, kuatiahaipyre “Tribune de Geneve”-pe: “Oĩ mokõi artista Bienal de Sao Paulo-pe, mokõivéva escultura apoha, jepémo oipykúi hikuái tape ambue, peteĩ figurativo, ha ambue katu abstracto, og̃uahẽ hikuái teko katu ru’ãitépe. Peteĩha, Hermann Guggiari, Paraguaigua –ojapo peteĩ Tupã rembijokua joguaha osẽva ogykégui, peteĩ tembiapo dramático ha sublime.”
|---------
|1980
|Desarrollo sostenido rehegua omog̃uahẽ ciudad universitaria de Fort Hays, [[Kansas]], [[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Estados Unidos de Norteamérica]]-pe, peteĩ tembiapo omoha’agáva akãrapu’ã ohupytýva upe Estado-pe arapy akãrapu’ã kogara’yrendáramo.
|---------
|1982
|“Gaviota”, peteĩ tembiapo omog̃uahẽva’ekue [[Punta del Este]] ([[Uruguay]])-pe, peteĩ jehechauka atypegua escultor-kuéra América Latina-ygua, Playa Brava-ve; ha’eva’ekue peteĩ jesapukái guyrakuéra omanomba haguére petróleo ky’akuépe.
|---------
|1991
|Ojapo avei peteĩ ta’anga’ita “Periodista mártir Santiago Leguizamón”-pe, ojetopáva tape oraháva ko maranduhára omanova’ekue bala rãimbore réra orekóva ári.
|---------
|1994
|Ojapo peteĩ “Homenaje a Miró” peteĩ amandaje opavave tetãngueragua oĩ haguépe, Panamáme.
|---------
|}
Ambue ñe’ẽrã onohẽha hembiaporã hína tekove rehegua, jeiko ha jeikove’ỹ rehegua. Kóva ko tape oipykúi “Parto”, ome’ẽva marandu tuicháva jepéramo ohechauka mba’asy; “Inmanencia” ha “De polvo eres y polvo serás”.
Omomba’ehávo umi kerayvoty ndaikatúiva ojehupytýpe, ndaikatúiva ojeguerojera, omoha’anga’ita “Ara rupi’a” tembiapo [[Livio Abramo]] oñe’ẽ hague ojehechaukáramo guare: “Ha’eve rupi omohenda hag̃ua tekoandu orekóva añete orekóva arte rehe ko’ag̃agua ñande reko rehe, Hermann B. Guggiari oĩ yvate artes plásticas Paraguay ha Americakyaguáep. Arte ha’e omboguatáva ningo hypy ha ipe ha ojapyhy pokatu orekóva ñande arandu ha civilización y ombojoaju ko’ãva tembiporu omyasãi hag̃ua mba’e porã orekóva yvypóra”
“Brote”, hembiapo omomorãhávo itúvape Táva Sãmbyhyhára oñotỹva’ekue yvyra tuichaháicha [[Paraguay]] ha avei oñotỹva’ekue kapi’ipe, ha’e peteĩ tembiapo oikéva temática optimista apytépe; “Historia”, oñemog̃uahẽva’ekue Expo Sevilla ’92-me, oiporavo upe jotopa guasu myakãhakuéra ohechauka hag̃ua ojeikehápe pe “Pabellón de las Américas”-pe.
Avei ha’e ojapo ambue “Cristos”, ohóva tekorãkuaa rehe, umíva apytépe jajuhu tembiapokue oĩva tupão María Auxiliadora, Paraguapeguápe, ha avei “Cristo clavado por los troncos quemados” umi mbovymi ka’aguy opyta gueterivahína Paraguáipe. Ko’ã tema ryepýpe, ojapo tapépe, segunda Bienal de [[Medellín]] ([[Colombia]])-pe, pe“Cruz” Medellín-pegua, ogueromandu’ahávo cristiano Colombia-gua ojejukava’ekue. Ambue “Cruz ametrallada” ojapo imandu’ahávo chokokue ligas agrarias Paraguaigua ojejukava’ekue Stroessner dictadura aja. Iporã ñame’ẽrõ chupe imba’e tembiapo “Proceso”, ndai’jaravoiva, oĩva opa hendápe, ojoajuhápe película, ta’anga, ñahendúva, ojeporúvas metralla ndive ha ojeporúva heta jey “Kurusu” ramo.
Hembiapokuehína pe monumento “A los héroes del Chaco” oĩva puerto Paraguaypeguápeg̃, “María Auxiliadora” ra’anga, ocho metro y medio ijyvatéva, ojejapóva acero inoxidable, ha avei monumento “Exalumnos del Colegio de San José muertos en la Guerra del Chaco”-pe g̃uarã, quebracho-gui ijapopyre.
== Ambue hembiapokue==
Oĩva’ekue heta jurados internacionales ryepýpe, oipytyvõ oñemoñepyrũ hagua Centro de Arte Moderno de Asunción, omoñepyrũ ha peteĩ motenondehára Centro de Escultores del paraguay-pe, omoñepyrũ Movimiento Ecológico Paraguayo (1990).
== Jehechakuaa ==
1995-pe Paraguái Rekuái ohechakuaa chupe “Orden Nacional del Mérito” en el grado de Comendador rupi.
==Moõguipa oñenohẽ marandu==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Hermann Guggiari]]
q5w1twne4flfyeezgoyhl403wyypkz6
Jorge "Lobito" Martínez
0
3090
137954
135805
2026-07-01T21:03:19Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137954
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre =Jorge “Lobito” Martínez
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Jorge “Lobito” Martínez
| nombredenacimiento = Jorge Eladio Martínez Ayala
| fechadenacimiento = 11 jasypa [[1952]]
| lugar = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[jasyteĩ]] de [[2003]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Música]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''“Canto para tí”''<br>''“Que más da”''<br> ''“Carola”''<br>''“Juego de niños”''
| patrones =
| influenciadopor =[[Margarita Morosoli de Piccardo]]
| influencó =
| premios =
}}
'''Jorge "Lobito" Martínez''', heñói [[Paraguay]], [[Paraguái]] Táva Guasúpe, 11 jasypa 1952-me, puraheiha, mbaraka mbopuha, purahéi apoha ha tavarandu myasãihára [[Eladio Martínez]] ha Aída Ayala ñemoñare.
== Guata ñepyrũ ==
Oñemoarandu ombopu hag̃ua piano [[Margarita Morosoli de Piccardo]] ndive oreko guive 6 ary 11 peve ha upe rire [[Nelly Jiménez]], [[Pedro Burián]] ndive Instituto de Altos Estudios Pianísticos de [[Leonor Aranda]]-pe.
[[Luis Cañete]] ha [[Carlos Schwartzman]] imbo’eharava’ekue.
22 ary oreko guive ha 1983 peve oĩ puraheiha aty opurahéiva música moderna ha ojejeroky hag̃ua “Los Aftermad’s” onohẽ haguéndi heta disco orekóva purahéi imba’éva.
Pa’ary aty ’80-pe oĩ aty [[jazz]] rehegua hérava “Opus 572”-pe ha ombopu [[música clásica]] ha’eño piano-pe.
== Hapykuere ==
:{| class="wikitable sortable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
|- bgColor="#ffffff"
!Año || width="550" align="center" |
Hembiapokue tuichavéva
|-------
|1986
|Oĩ, peteĩ arapokõindy pukukue, [[Buenos Aires]]-pe, peteĩ clínica musical [[Berklee College of Music]] peguápe. Ojehechaporãiterei iñeime upe atýpe, ha upévare oñeme’ẽ chupe peteĩ beca oho hag̃ua oñemoaranduve instituto musical hyakuã mombyrýa [[Boston]], [[Estados Unidos]]-pe.
|---------
|1988
|Peteĩ beca Fulbright ome’ẽ chupe pa’ũ ova hag̃ua Boston-pe, ohupyty haguépe kuatia’atã ejecución, purahéi apo ha ñemyatyrõ ha jazz-pe Berklee College of Music rupi.
|---------
|1991
|Oiko chugui mbo’ehára departamento de piano upe mbo’ehaópe, ha omboguata mbo’epy “Música con ritmos latinos” mokõi aryve. Oñeme’ẽ chupe jehepyme’ẽ “Count Basie• del Berklee Summer School [[Argentina]]-megua.
|---------
|Pa’ary aty 90' mbyte rupi
|Ou jey [[Paraguái]]pe, ojapo recital ha’eñoháicha ha omba’apo mbo’eháraramo ha ojapo purahéi.
|---------
|1997
|Omotenonde orquesta Festival OTI (Organización de la Televisión Iberoamericana) ojejapóva ñane retãme g̃uarã. Avei ombojoaju tembiapo ha omyakã tembiapokuéra osẽ hag̃ua disco Paraguái purahéi rehegua onohẽva kuatiahaipyre paraguaigua [[ABC Color]].
|---------
|1998
|Ohenói chupe Grupo Sembrador (kóva hatã opyrũ Nuevo Cancionero Popular Paraguayo-pe), Orquesta Philomúsica [[Paraguay]]-gua omyakãva [[Luis Szarán]] ha Coro Paraguayo de Cámara omotenondéva [[Luis Luccini Rivas]] ndive, ojapo hekuái heta recital márõ opyta’ỹtava tesaráipe [[Centro Paraguayo Japonés]], [[Paraguay]]pe. Ko tembiapo guasu ohasava’ekue, “Lobito Martínez” haguépe tapicha hembiapo jekuaavéva ype aty guasúpe rapykuerépe, kuatiahaipyre ABC Color, ogueromandu’aháramo 25 ary Sembrador oñepyrũ hague, onohẽ peteĩ disco compacto oñemboheta añeteva’ekue hérava “En las colinas del alma”; kóvape oñembyaty hetaiterei Paraguái purahéi poravopyre opaite ára guare.
|---------
|}
== Hembiapokue ==
Hembiapokue tuichavéva apytépe ojekuaa:
*“Canto para tí” ha “Que más da”, opurahiva’ekue “Los Aftermad’s”,
*“Carola”, opuraheiva’ekue Andrés Boiarsky [[Buenos Aires]]-pe, 1986-me;
*Purahéi película “El portón de los sueños”, cineasta Hugo Gamarra mba’e oñe’ẽva [[Augusto Roa Bastos]] rekove rehe;
*“Juego de niños” ombohérava peteĩ disco compacto neporãva omombareteséva purahéi omyasãiva taravandu ha ojekuaáva hese jazz, ojekuaaukava’ekue 1995-pe; pépe avei Lobito ohechauka ambue katupyry orekóva (“Avy’a jave” ha “Navidad”) ha ambue purahéi poravopyre Paraguái mba’éva opa ára g̃uarã, “Asunción”, Federico Riera rembiapokue oikuave’ẽva’ekue [[Paraguái]] táva guasúpe.
== Hekove pahávoma ==
Ojejuka vaietereiva’ekue chupe jasyteĩ 2003-pe. Oreko upérõ 51 ary ha hetaiterei mba’e gueteri ikatu oñeha’arõkuri iñarandu, ipyahúgui tembiaporã omyasãiva ha ha’evére oguerojera hag̃ua mba’e pyahu.
==Referencias==
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces Externos ==
*[http://www.musicaparaguaya.org.py/jlmartinez.htm Música Paraguaya]
*[https://web.archive.org/web/20241204092735/http://www.vivaparaguay.com/modules/news/article.php?storyid=657 Viva Paraguay]
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Martínez, Jorge "Lobito"]]
r7qupgqg1374usr7odndops87qxdjke
Jenaro Pindú
0
3091
137953
134450
2026-07-01T20:52:34Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137953
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Jenaro Pindú
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Jenaro Pindú
| nombredenacimiento = Jenaro Pindú
| fechadenacimiento = [[1946]]
| lugar = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[1993]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Artes Plásticas]]<br> [[Arquitectura]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =[[Hermann Guggiari]]
| premios =
}}
'''Jenaro Pindú''' O’ararecha [[Paraguaý]]pe, [[Paraguái]] tavavusu, 1946-me.
[[Moha’ãngára]], [[escultor]] ha [[arquitecto]], [[Hermann Guggiari]] remimbo’ekue escultura-pe, hetápe g̃uarã Paraguáipe hembiapo hetavéva Siglo XX-pe.
== Hapykuere ==
Ipukumihína hembiapo porã paraguái mba’eporã apópe-pe, 1966 guive 1983 peve.
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Ary || Hembiapo ojekuaavéva
|-------
|1966
|Oĩkuri “Plástica Paraguaya”-pe, concurso ombosako’íva Centro Cultural Paraguayo Americano, CCPA, Galería “John F. Kennedy”-pe; avei oĩkuri Esculturas ñekuave’ẽ opavavépe upepetente avei.
|---------
|1967
|Oĩkuri IX Bienal de [[San Pablo]]-pe.
Ohechauka hembiapo Club Náutico [[San Bernardino]]-pe.
Cruz Roja Paraguaya-pe tembiapo rechaukahápe oĩnte aveikuri.
Omoha’ãnga ñe’è poty aty “B.A.M.” ha ohechauka hembiapo escultura rehegua Cepro kotykuérape.
|---------
|1968
|Ojapo “Audiovisual Poético”.
Oĩkuri muestra “Artistas Paraguayos”, Club [[Concepción]]-pe.
Ambue tapichakuéra ndive ohechauka tembiapo Centro Cultural de [[Villarrica]]-pe.
Omoha’ãnga ha omyasãi iñe’ẽpoty “Hoy”-pe. Oĩ avei Pintura, Grabado y Escultura rechaukahápe Colegio Goethe-pe.
|---------
|1969
|Oĩkuri tembuiapo rechaukuahápe atyýpe Biblioteca Pública de [[Ypacarai]]-pe.
Oĩkuri “Artistas Paraguayos” rembaipo rechaukahápe CCPA-pe.
Oĩkuri “Arte 69” Asociación Cristiana de Jóvenes-pe.
Omoha’ãnga “Puente sobre el Tapecué”
|---------
|1970
|Ohechauka hembiapo ha’eño Galería Miró-pe ha oñondive ambue tapicha ndive Casa [[Argentina]]-pe.
|---------
|1972
| Facultad de Filosofía, [[Universidad Nacional de Asunción]]-pe oĩkuri pintura a escultura ojehechaukahápe.
Oĩkuri “Escultura hoy” Banco Central del Paraguay-pe ha ohechauka hembiapo atýpe CCPA-pe.
|---------
|1973
|Ohechauka hembiapo Muestra Paraguaya de Teatro, Misión Cultural Brasileña-pe.
|---------
|1975
| Ohechauka hembiapo Muestra Paraguaya de Teatro, CCPA-pe.
|---------
|1976
|Ohechauka hembiapo ambue tapichakuéra ndive Galería Latinoamericana-pe, avei “Dibujo actual del Paraguay” Galería Arte-Sanos-pe.
Ohechauka hembiapo Artes Gráficas de las Américas-pe (ojegueromandu’a XXVIII ro’yho OEA kuatiañe’ẽ) CCPA-pe.
Ohechauka hembiapo Muestra Paraguaya de Teatro, Centro Cultural Juan de Salazar-pe
|---------
|1977
|Oĩkuri II Bienal de Maldonado (Uruguay)-pe ha “Dibujo y Grabado en el Paraguay” Centro Cultural Juan de Salazar-pe
|---------
|1978
|“Imagen/Mensaje de Latinoamérica” Centro Cultural de Villeparis (Francia)-pe.
“Arte catastrófico” Galería Arte-Sanos-pe.
Galería Sepia-pe ohechauka hembiapo ambue tapichakuéra ndive.
“Artistas Paraguayos” rembiapo jehechauka Seminario Metropolitano de Asunción-pe.
|---------
|1979
|Oĩkuri III Bienal de Maldonado ([[Uruguay]])-pe.
Tembiapo rechauka ombosako’íva Asociación de Periodistas del Paraguay CCPA-pe.
“Dibujantes Paraguayos” Museo de Arte Popular y Dibujo Contemporáneo del Paraguay [[Villeta]]-pe.
Galería Aristos-pe ohechauka hembaipo ambue tapicha ndive.
“Plástica Paraguaya en la Semana de la Hispanidad” Instituto Guaireño de Cultura Hispánica [[Villarrica]]-pe.
Galería Arte-Sanos-pe ohechauka hembiapo ambue tapicha ndive.
“La década del 70 y el Dibujo en el Paraguay” CCPA-pe.
Tembiapo jehechauka ha jehepyme’ẽ Hospital Neurosiquiátrico pytyvõrã a Galería Sepia-pe.
“Escultores y Ceramistas paraguayos” CCPA-pe
|---------
|1980
|“Artistas Paraguayos” Museo de la Casa Brasileña de [[Sao Paulo]]-pe.
“Diez artistas gráficos del Paraguay” OEA kotykuérape [[Washington]] (Estados Unidos de Norteamérica)-pe.
“Retrospectiva 1966-1980” CCPA-pe.
Galería Arte-Sanos-pe ohechauka hembiapo ha’eño.
|---------
|1981
|Exposición colectiva en la Municipalidad de [[Pirajú]]pe.
“Artistas Paraguayos” Centro Paraguayo de Ingenieros-pe.
Ohechauka hembiapo ha’eñõ Galería Sepia-pe ha Galería Status-pe
|---------
|1983
|“Los grabados de Jenaro Pindú” Galería Arte-Sanos-pe
|---------
|}
Omomba’évo hembiapo [[Ticio Escobar]] [[Paraguái]]pe ikartypyryvéva oñe’ẽhag̃ua ã mba’ére, 1983-pe he’i: “ko’ág̃a rupi ñahendumeméma umi ’70-pe oñepyrũ imbaereteve ta’angakuéra ha upépe ja’eva’erã Jenaro Pindu rembiapo ojehechaukáva Galeria Miró-pe omopyenda ha omoñepyrũva upéva…”
Péicha avei upe mba’eporãhára Brasil-gua, katu heko paraguáivéva ojapohaguére hembiapokuéra ko’ápe, [[Livio Abramo]], grabado-pegua mbo’ehára guasu, he’i: “(Pindu hína) peteĩva umi artista paraguái apytépe ikatupyryvéva – ko’ag̃agua, hemiandukatúva ha peteĩjeýpe- omoheñói oga ropyta omoha’angáva yvypóra reko ha omoambuéva pe ñarõ ñañandu kañymby atãva osẽva iñapytu’ũ ruguaitépe okápe, hembaipo ajúpe, ha ñanemondýiva hechapyrãgui, ñaha’arã’ỹhágui ha ikunu’ũva ñande resápe”.
== Hembiapo jehechechakuaa ==
Heta jopói ohupyty, umíva: “Mención de Honor” Concurso de Artes Plásticas CCPA-pe (1966), “Segundo Premio” Concurso de Cuentos ombosako’íva kuatiahaipyre La Tribuna (1973); “Premio Invitado de Honor” II Bienal de Maldonado ([[Uruguay]])-pe (1977) ha “Gran Premio” III Bienal de Maldonado-pe (1979).
== Hembiapo ==
Jahecháramo hembiapo ojajáiva, ja’emanteva’erã heta ha tuichamba’eitereiha; umíva apytépe ojehecharamovéva ta’ãnga tinta-pe ijapopyre ha grabado. Ko’ãvagui heta oĩ ndahéraiva, ohechaukáva ikatupyry ha oñeñongatu Paraguái ha yvóra Museokuérape ha avei tapicha ombyatýva pópe.
[[Arquitecto]]-háicha, ha’e omoha’anga ha ojapo óga ha ogayvate ijeheguivoi mba’e momorãmby ha ha’eñoitéva heko sã’ỹme.
== Hekove ru’ã ==
Omano [[Paraguaýpe]] 1993-pe.
== Marandu ojoajúva kóva ndive ==
*[https://web.archive.org/web/20071012153743/http://onlinemad.com/artistas.aspx?inicial=P Online Mad]
*[https://web.archive.org/web/20080124021341/http://www.uninorte.edu.py/contenido/postderecho_docentes.php Uninorte]
*[https://web.archive.org/web/20080410070336/http://www.galeriaelcirculo.com/pindu.html Galeria el Circulo]
==Moõguipa oñenohẽ marandu==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edicción Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Pindu]]
5hc3vv5o65ofsby1uifc4t28rudq2sw
Josefina Plá
0
3094
137955
134435
2026-07-01T21:04:10Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137955
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Josefina Plá
| imagen = Bronze bust of Josefina Pla on Isla de Lobos, Canarias, Spain (cropped).jpg
| tamañodelaimagen = 200px
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Josefina Plá
| fechadenacimiento = [[1903]]
| lugar = [[Isla de Lobos]], [[Canarias]], [[España]],
| fechadefallecimiento = [[11 jasyteĩ]] [[1999]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area =
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''El precio de los sueños'', ''La raíz y la aurora''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Josefina Plá''' ([[Isla de Lobos]], [[Canarias]], [[Epaña]], [[1903]]-[[Paraguay]], [[Paraguái]], [[1999]]) ñe’ẽpapára, drama haiha, mombe’uhára, ensayo haiha, cerámica apoha, arte sã’ỹijoha, ta’aga’apoha ha kuatia haiha.
Ohai ñe’ẽpory, mombe’upy, mombe’upyrusu ha ensayo. Tuicha influencia orekova’ekue tapicha arandu oútava tenondeve rehe Paraguáipe. Hekove pukukue javeve ohupyty heta jepói ha jehechakuaa hembiapo ñe’ẽporãhaipyre ha derecho humano rehegua, ha upéichante avei kuimba’e ha kuña jojarã rehe.
''Vivir la otra que soy que no fui que habría sido.<br>''
''Vivir la que sería Morir la que aún no soy.<br>''
''Dormir todos los fui Despertar otro voy.<br>''
''Nos habremos deseado tanto/ que el beso habrá muerto. Desnudo Día, [[1936]]''
== Imitãkuña ha ikuñataĩme ==
Ojekuaáramo jepe heñói hague [[Isla de Lobos]], [[Canarias]], [[España]]-pe, ha’eha Leopoldo Plá ha de Rafaela Guerra Galvani memby, ndaipóri marandu hesakãporãva araka’etépa heñói.
Hogayguakuéra hi’ag̃uíva chugui he’i heñói hague [[1903]]-pe. Tapicha arandu Mbo’ehára Raúl Amaral, peteĩva umi ohaiva’ekue hekovekue rehe, omoañete heñói hague 9 jasypateĩ 1903-pe.
Ohasa imitãkuña ha ikuñataĩ aja heta táva rupi España-pe itúva ndive, ha’eva’ekue mba’apohára provincia-háre.
1924 oikuaa [[Villajoyosa]], [[Alicante]], [[Epaña]]-pe, artista paraguaigua [[Andrés Campos Cervera]], héra gua’u artista háicha ha’éva [[Julián de la Herrería]]-pe; ko karia’y ndive omenda mokõi ary upe rire.
== Guata ñepyrũ ha hapykuere ==
1926 og̃uahẽ [[Paraguái]]pe ha opyta ñepyrũrã [[Villa Aurelia]]-pe ha [[Paraguay]], tetã tava guasúpe, upe rire. Upe ary guive oñepyrũma oike tapichakuéra omba’apóva arte rehe apytépe ko tetã ha’ete voi ojapyhýva hetãramope ha vokóikema omog̃uahẽ haipy kuatiahaipyre “Juventud”-pe, generación de escritores del postmodernismo paraguayo ñe’ẽ myasãhára. Upe ary guive 1938 peve oho mokõi jey España-pe iméva ndive, upe aja oipytyvõ heta kuatiahaipyre Paraguaiguápe ñe’ẽpory, artículo ha ambue haipy ñe’ẽporãhaipyre rehegua.
Iména omano [[1937]]-me. Ou jey rire Paraguáipe, peteĩ ro’y rire, oiko chugui tapicha ojekuaavéva movimiento pyahu ñe’ẽporãhaipyre regua, imbaretevéva ñe’ẽpoty apópe, omyakãva [[Hérib Campos Cervera]] ndive, ha’éva iméma sobrino. Upe guive omba’apo mbarete maranduha, haiha ha artista plástica ramo, tembiapo omboguatáva omanoite peve.
Hekove pukukue javeve hetaiterei jopói, galardón ha nominación ohupyty. Hasykue oñembohysyipa hag̃ua. Katu ojekuaavéva hína pe pokatu oñeme’ẽva’ekue chupe Dama de Honor de la [[Orden de Isabel la Católica]] (1977) ramo; oiko miembro ramo Academia Internacional de Cerámica hógava Ginebra, Suiza-pe ; miembro fundadora PEN Club Paraguayo-pe; ohupyty trofeo “Ollantay” ñoha’anga rehegua hapykueho ojapóvare, Venezuela (1984)-pe; “Mujer del año” (1977)-me; Medalla del Bicentenario de los Estados Unidos de América (1976)-me; oĩ Consejera ramo Vice Ministerio de Cultura del Paraguay-pe; “Orden Nacional del Mérito” en el grado de Comendador, Paraguái Rekuái ome’ẽva’ekue chupe (1994)-pe; galardón oykeko haguére derecho humano, ome’ẽva chupe Sociedad Internacional de Juristas; Medalla de Oro de las Bellas Artes de España (1995)-pe; Medalla Johann Gottfried von Herder; miembro de las Academias Paraguaya de la Lengua, upéichante avei Historia Paraguaya y de la Historia Española; opyta finalista ramo concurso de méritos para el Premio “Príncipe de Asturias” (1981)-me; héra oike tapichakuéra ohupytyséva “Premio Cervantes”, jopói tuichavéva castellano-pe ohaívape g̃uarã, apytépe ary 1989 ha 1994-pe; “Ciudadanía Honoraria” ome’ẽva Paraguái Parlamento 1998-pe.
Omoñepyrũ pa’ary 50 oñepyrũ rupi pe sa’ary ohasava’ekuépe [[Joao Rossi]] brasilgua ha Olga Blinder ndive, “Grupo Arte Nuevo”, aty tuichaite omba’apova’ekue artes ñembopyahu oikova’ekue Paraguái artes plástica-pe.
== Hekove paha ==
Heta jehecharamo ha ñembomba’e oúva tapicha arandu ha artista Paraguái, España ha opa hendapegua apytépe, omano Paraguaýpe 20 jasyteĩ [[1999]]-pe.
== Hembiapokue ==
Hembiapokue ryepýpe jajuhu ñe’ẽporãhaipyre guerojera –irundypa rasa aranduka ñe’ẽpoty, mombe’u ha ñoha’anga rehegua -, historia social ha cultural Paraguái rehegua, cerámica, pintura ha crítica rehegua; ko’ã hembiapokuére ko kuñakarai oiko tapicha hapykuere jekuaavéva arandu ñemyasãime Paraguáipe sa’ary ohava’ekuépe.
Hembiapokue ñe’ẽpoty rehegua ryepýpe ojejuhu:“El precio de los sueños” (1934), “La raíz y la aurora” (1960), “Rostros en el agua” (1965, “Invención de la muerte” (1965), “Satélites oscuros” (1966), “El polvo enamorado”
(1968), “Desnudo día” (1968), “Luz negra” (1975), “Antología Poética 1927-1977” (1977), “”Follaje del tiempo” (1982), “Tiempo y tiniebla” (1982), “Cambiar sueños por sombras” (1984), “La nave del olvido” (1985), “La llama y la arena” (1985), “Los treinta mil ausentes” (1985) ha “De la imposible ausente” (1996).
Mombe’u rehegua guerojera rypepýpe jajuhu “Alguien muere en San Onofre de Cuaremí” (1984) ha aranduka orekóva mombe’upy “La mano en la tierra” (1963), “El espejo y el canasto” (1981), “La pierna de Severina” (1983), “Maravillas de unas villas – Cuentos Infantiles” (1988), “La muralla robada” (1989) e incluidos en un volumen de sus “Cuentos completos”, “Anécdotas del folklore naciente”, “Cuentos de la tierra”, “Anécdotas”, “Folklóricos”, “Varios”, “Textos (inéditos)” (1996).
Hembiapokue ñoha’anga rehegua apytépe jajuhu, 1927 guive 1974 peve, “Víctima propiciatoria”, “Episodios chaqueños” (Roque Centurión Miranda ndive), “Porasy” (ojejapóva ópera-pe g̃uarã ha Otakar Platal ombopuraheipyre), “Desheredado”, “La hora de Caín”, “Aquí no ha pasado nada”, “Un sobre en blanco”, “María inmaculada”, “Pater familias” (opavave ko’ãva Roque Centurión Miranda ndive), “La humana impaciente”, “Fiesta en el río”, “El edificio”, “De mí que no del tiempo”, “El pretendiente inesperado”, “Historia de un número”, “Esta es la casa que Juana construyó”, “La cocina de las sombras”, “El profesor”, “El pan del avaro”, “El rey que rabió” ha “El hombre de oro” (umi mbohapy hu’ãmegua mitãme g̃uarã), “La tercera huella dactilar”, “Media docena de grotescos brevísimos”, “Las ocho sobre el mar”, “Hermano Francisco”, “Momentos estelares de la mujer (ñoha’anga mbyky mbykýva)”, “Don Quijote y los Galeotes”, “El hombre en la cruz”, “El empleo” ha “Alcestes”.
Hembiapo historia cultural y social del Paraguái rehegua ryepýpe oĩ: “La cultura paraguaya y el libro”, “Literatura paraguaya del Siglo XX”, “Apuntes para una historia de la cultura paraguaya”, “Arte actual en el Paraguay”, “Cuatro siglos de teatro en el Paraguay”, “Impacto de la cultura de las Reducciones en lo Nacional”, “Apuntes para una aproximación a la Imaginería Paraguaya”, “El Templo de Yaguarón”, “El barroco hispano-guaraní”, “Las artesanías en el Paraguay”, “Ñandutí. Encrucijada de dos mundos”, “El espíritu del fuego”, “El libro en la época colonial”, “Bilingüismo y tercera lengua en el Paraguay”, “Españoles en la cultura del Paraguay” ha “La mujer en la plástica paraguaya”.
== Moõguipa oñenohẽ marandu ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Pla, Josefina}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
k934h8q20j9s38ifbxm4tfyho0zsucc
Eladio Martínez
0
3926
137937
135799
2026-07-01T18:53:16Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137937
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Eladio Martínez
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Eladio Martínez
| fechadenacimiento = 19 jasypo ary [[1912]]
| lugar = [[Paraguari]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[1990]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Música]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Lucerito Alba'', ''Cayé''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Eladio Martínez''' heñói [[Paraguarí]]pe, [[Paraguái]], 19 jasypo 1912 jave, itúva Lorenzo Martínez ha isy Nicolasa Benítez. Oiméva'e ha okakuaa óga oñemomba'e guasuhápe purory ha ñe'ẽpoty, itúva oisãmbyhyva'ekue orquesta [[Villarrica]]-pe oime ipehẽnguekuéra upe atýpe.
== Imitã ha imitãrusúpe ==
Oñepyrũ mimby ombopu ha upéi, mbaraka, tembiporu omotenondéva pya'e ha iporãitereíva tembiapo oñehendúva ha ohechaukáva imba'éha, añetehápe oipytyvõ ha purahéipe omohendávo jehai purorýpe. Oñemoarandu ñepyrũ itúva ndive, upéi oñemoarandu Manuel Giménez ndive, [[Remberto Giménez]] joyke'y.
Oiko [[Paraguaýpe]] ary [[1928]] ramo. Ko mba'e tuicha oike hekovépe ikatu haguã músiko profesional oiméva certamen folklórico aficionado ramo omotenondéva [[Roque Centurión Miranda]] Teatro Municipal-pe; upéicha, ohupyty peteĩha jopói omotenondéva [[Villarrica]] ha oñandúvo ombopúvo "Che la reina", [[Emiliano R. Fernández]] ha [[Félix Pérez Cardozo]] rembiapókue. Ary [[1930]] jave.
Ary 1931 jave oho [[Montevideo]], [[Uruguái|Uruguáipe]], ha upéi ou oiko [[Buenos Aires|Buenos Aires-pe]],ko'ápe omotenonde, [[Mauricio Cardozo Ocampo]] ndive, pe dúo maymáva oguerohoryva'ekue ha'éva "Martínez-Cardozo", omoñepyrũva conjunto paraguayo presentación oipykúivape, ijapytépe oime, sala del SODRE Montevideo-pe.
== Hogaygua ==
Omenda Aída Ayala ndive. Ita'ýra ha'e [[Lobo Martínez|Lobo]] ha [[Jorge "Lobito" Martínez]] avei músiko popular ha iñarandúva.
Lobo, ta'yra kakuaavéva, oñe'evo túvare, he'i: "Siempre andaba con la guitarra. Era muy bueno como guitarrista. Era un tocador al estilo de Atahualpa Yupanqui, y nunca se tiró a descansar. Siempre estaba creando".
== Hembiasa jeguata ==
Papo ary rupi omotenonde programa radia tavaguasu porteño-pe ha'éva "Momento musical paraguayo" [[Radio Cultura]]-pe, ha "[[Polcas]] y [[guaranias]]" [[Radio Rivadavia]]-pe, ambue emisora ha'eháicha Belgrano, Mitre, El Mundo, Excelsior, ha ambue herakuãvéva.
Upérõ ombopu solista ramo, ombopúvo mbaraka, oikévo conjunto [[Félix Pérez Cardozo]] (omoheñói heta disco iporãva), peteĩva [[Gumersindo Ayala Aquino]] ha ambue imba'éva, ohenóiva "Nelly".
Ary [[1948]] oñeipepirũ oime haguã Olimpiada [[Londres]], [[Inglaterra]]-pe, oipytyvõva Sir Eugen Millington Drake ha omyengoviáva paraguái pore'ỹ vakapipópe. Ohenói compositor [[Emigdio Ayala Báez]] (ha upe jeguata europea gotyo ohai oñondive ko'ã irũ, péicha [[guarania]] "Oración a mi amada" ombopu, peteĩva purahéi mborayhúpe ipopular-véva Paraguáipe) avei arpista [[Albino Quiñónez]]. Oime "Trío Olímpico", omoherakuãva upe grupo, opresentáva suceso kakuaápe especial BBC [[Londres]]-pe, opurahéivo delegación olímpica ambue tetãnguéra mbytépe yvórapegua, upe célebre Universidad Oxford-pe ha ifamilia real británica, oipysóva ijere ambue tavaguasu europea gotyo.
Ou jeývo [[Buenos Aires|Buenos Aires-pe]] oipyhy película musicalización hérava "El trueno entre las hojas", oisãmbyhýva Armando Bo, orekóva guión cinematográfico ohaiva'ekue [[Augusto Roa Bastos]].
Upéi guata internacional ojajái, Eladio Martínez ohecha oñeakãngeta rire opyta tenda o'arahecha haguépe. Oñemoĩ símbolo oñeha'ãva ogueru ha omoherakuã umi purahéi ojeheróva inspiración folklórica universitario-kuéra mbytépe péva década '70 jave. Upérõ, ojesareko popularidad kakuaa ha oimégui generación ikatupyryvéva paraguáipe, oipyhýva téra "Eladio El Grande".
Ombohetave tembiapo omboguatáva ha oñandúva orekóha katupyry oúva ijehegui omombe'ukuaáva umi mba'e, ojeityvyróva ha heta omonmba'éva hekove, heta oĩ ombotovéva ko'ã árape oñemoherakuã ha iporãitereíha tetãme música paraguaya ojoajúva pe ojeheróva "generación de oro", mbovymi oikuaáva, ha ikyre'ỹ ha ojeguerohory ndojejapóigui hetã ojehayhu.
Ary 1979, imbaraka ha iñe'ẽ oñemotenonde [[Japón]] gotyo,péva Campeonato Mundial Juvenil de Fútbol, oñemotenondégui upe tetãme.
Upe arýpe omopyenda Paraguaýpe peteĩ conjunto guasu orekóva 7 arpa ha 5 mbaraka.
Omotenonde peteĩ tembiapo Radio Tajýpe, táva Paraguaýpe, omano ha'ára peve oñehendu ichupe ha upe programa héra "Una guitarra en la noche", oñe'ẽ ha omome'u umi mba'e tetã rehegua ha opurahéi avei.
== Hembiapo ==
Ohai umi purahéi ha'eháicha:
* "Lucerito alba"
* "Noches guaireñas"
* "Cayé"
* "Che trigueñami"
* "Che pykasumi"
* "A mi Corriente porã"
* "Che vallemi"
* "Nelly"
* "Oración a mi amada"
* "Lejana flor"
* "Es linda nuestra tierra"
* La zarzuela paraguaya "Pacholí", libreto ohaíva Manuel Frutos Pane.
Ombyaty umi mba'e ymaguáre "compuesto" (composición musical popular orekóva peteĩ motivo omombe'úva umi mba'e ymaite guaréva ñorãirõ ha umi mba'e ñanembopukáva purahéi rupive) péicha ojeguereko "El casamiento del tarave" ha "[[Mateo Gamarra]]".
Omoirũ obra musical "Oración a mi amada" ohupytýva Peteĩha jopói Concurso Ministerio de Educación del [[Paraguay]], ojapóva.
== Hekove paha ==
Omba'apo kyre'ỹme ha omba'apo kane'õ'ỹme ojeporeka ha ojepovyvy ramo umi mba'e tetã rehe oñe'ẽva ha omoherakuã jey ha péicha ojeguereko pe ojekuaáva "música de inspiración folklórica paraguaya" ramo.
Omano [[Paraguaýpe]] ary [[1990]] jave.
[[Luis Alvarez]], músico paraguayo ojeguerohorýva he'i, ha omoañete karai: "Don Eladio figura añetehápe ohechauka kuimba'e katupyry ha iñarandúva omohendávo hemiandu purorýpe, ha'eháicha [[Agustín Barboza]] ha [[Herminio Giménez]], ojesarekóva tetã jepokuaa ha kuaandy ombohasáva maymávape hembiapo rupive".
Péicha ita'ýra Lobo Martínez he'i, Don Eladio "karai orekóva ñe'ã marangatu ha positividad pmbovy ára ojejuhúva. Péicha posibilidad económica, orekóva katuete peteĩ andu ome'ẽva kyre'ỹ. Hembiapo ohechauka carga positiva. Peteĩ yvypòra ogueroviáva Tupã rehe ha omotenondéva ichupe opa mba'e àri ha upèi hembiapo" ,
==Referencias ==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces externos ==
*[https://web.archive.org/web/20080220175837/http://www.guarani-raity.com/html/martinezeladio.html Guaraní-Raity]
*[https://web.archive.org/web/20241202182225/http://www.vivaparaguay.com/modules/news/article.php?storyid=673 Viva Paraguay]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
p7fc23qi2yp35nalk753vy6dryapmys
Eloy Fariña Núñez
0
4013
137938
127641
2026-07-01T18:55:00Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137938
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Eloy Fariña Núñez
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Eloy Fariña Núñez
| fechadenacimiento = [[25 jasypoteĩ]] [[1885]]-gua
| lugar =[[Humaita]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[3 jasyteĩ]] [[1929]]-gua
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = Paraguái
| area = [[poeta]], [[narrador]], [[ensayista]], [[dramaturgo]] y [[periodista]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''El mundo de los fantoches'', ''Canto Secular''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Eloy Fariña Núñez''' heñói [[Humaitá]]pe, táva guasu oiméva Departamento [[Ñe'ẽmbukú]]pe, tetã República del [[Paraguáipe]], ára 25 jasypoteĩme ary [[1885]], itúva [[Félix Fariña]] ha isy [[Buenaventura Núñez]].
==Hembiasa ñepyrũ==
Poapy ary orekóvo, oho provincia [[Corrientes]], [[Argentina]]-pe upépe oñemoarandu ñepyrũ mbo'ehao primaria-pe. Ohasa upéi [[Parana (Argentina)|Paranáme]], ko tavaguasúpe oike seminario-pe, oipyhývo hi'arandu ñepyrũ cultura clásica, purahéi ha ñe'ẽ latín, griego, portugués, francés ha italiano.
Omohu'ã'ỹre pa'irã ñemoarandúpe oho [[Buenos Aires]], [[Argentina]] gotyo, ko'ápe oñemoandu carrera de leyes-pe, omboykéva upéi ndohupytýigui pirapire oñemoarandu haguã.
== Ijeguata ==
Omba'apo función pública-pe. Upérõ omotenonde peteĩ anécdota herakuãitéva oikéva ha'e ipype; péva hi'arandúgui ha ikatupyrýgui mba'apópe, oikuave'ẽ administración general impuesto-pe orekóva peteĩ condición oipyhýva nacionalidad argentina; ha'e ombohováiva péicha: "Mburuvicha... che aguereko mokõi sy: peteĩva, imboriahu pero teko potĩ oreko, hese ae che reñói, ha'éva Paraguái, ha ambue, irrika ha ipojera, Argentina, ko'ápe che añemoarandu ha amopyenda che ñemoarandu ñepyrũ ha amopyenda che rogaygua. Che ñyrõmína ko'ã mokõi ndive".
Iñepyrũmby teko johéi pyre péva omboguata, upéi oñeikuave'ẽ ichupe sãmbyhy, nopenái tenda heñóiha.
Ko'ápe "Ñe'ẽpoty omohenda ha ambuépe ohai", Editorial [[El Lector]] he'i Fariña Núñez "... ha'e, añetehápe, pe intelectual creativo ikatupyryvéva kuaandýpe generación oimévape.
Hembiapo oipytyvõ modernismo [[Paraguáipe]], avei omohenda testimonio valioso omopu'ã tekove porãme. Jepénte péva ndoikói tetãme ohasa okápe hekove puklukue,... arakaeve nomboykéi realidad ha umi mba'e ohasa asýva comunidad nacional-pe. Ojepy'amongeta ha tesape'ápe oiko umi mba'e ohasáva rehe itiempo-pe,... oñeha'ã oñandu mbarete ha teko porãme ikuaandýpe". Péicha "Iñepyrũmby" aranduka, omomba'e guasúva ñe'ẽpapàra arandu [[Francisco Pérez-Maricevich]] he'ìva: "... ha'éva peteĩ poeta universal ñane retã ñe'ẽporãhaipyrépe..." imba'éva "...tekove Paraguái ikyre'ỹvéva, oporopy'amongetáva omopu'ãva tekove.
Oñemomba'e guasu hembiapo, hesakã porãgui techapyrãme, hemiadu potĩ ha imarangatu hesakã porã ijehai". Ha'e, añetehápe, [[Paraguái]] ñe'ẽpapára ojegueromandu'avéva antología pytaguávape.
==Ary pahávo==
Hembireko [[Laura Fernández de la Puente]] (argentina), imitãiterei gueteri ha omano [[Buenos Aires]]-pe [[3 jasyteĩ]] [[1929]].
==Hembiapo==
""Su vasta obra abarca:""
Mundo de los fantoches",
*"Centenario Paraguayo"
*"Canto Secular" (ojekuaáva [[1911]] jave ojegueromandu'ávo [[Paraguái]] sãsõ centenario, ñe'ẽpoty poro’o ha oñemomba'eguasúva omonéĩ teko espiritual tetãme, iñe'ẽpotýpe omotenonde ikerayvoty ha ndoguerohorýi tekoasy)
*"Al margen del caso paraguayo"
*"Bucles de Oro" (mombe'u gua'u, ary [[1913]], ohupytýva jopói omotenondéva diario "La Prensa" de Buenos Aires ha tuicha mba'e kóva, omomba'eguasu ko tembiapo omotenondéva mayma haihára ha ñe'ẽpapára).
*"Rhódophis"
*"Las vértebras de pan"
*"El significado de la obra de [[Rubén Darío]]"
*"Conceptos estéticos"
*"El estanco del tabaco"
""Los poemarios:""
*"Curupí"
*"El jardín del silencio"
*"Cármenes"
*"Mitos guaraníes"
==Referencias==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de [[2000]]. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Joaju okapeguávandi ==
*[https://web.archive.org/web/20080222004538/http://www.anselm.edu/homepage/tmfaith/dicciof.html anselm.edu.py]
*[http://www.bvp.org.py/biblio_htm/amaral_escritos1/037_farina_nunez_mod_poetico.pdf bvp.org.py]
*[http://www.biografiasyvidas.com/biografia/f/farina.htm biografiaasyvidas.com.py]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
9yayj1ugn8rc1ps4m2wp8eyvo77wqsg
Julián Alarcón
0
4015
137959
126697
2026-07-01T21:15:40Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137959
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Julián Alarcón
| imagen = Julián Alarcón.JPG
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Julián Alarcón
| fechadenacimiento = [[28 jasyteĩ]] ary [[1888]]
| lugar = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[19 jasypoapy]] ary [[1957]]-pe
| lugardefallecimiento = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Música]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = '''"Serenata clásica", "Nanawa"'''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Julián Alarcón''' compositor katupyry ha violín mbopuhára [[Paraguaýpe]], taaguasu [[Paraguáipe]], ary 28 jasyteĩ ary [[1888]].
== Iguata ñepyrũ ==
Oñemoaradnu [[Mbaraka|mbarakàpe]] ha upe ary 1909 guive, [[violín]] Gimnasio Paraguayo-pe.
Ary 1913 oho [[Montevideo]], [[Uruguái|Uruguáipe]], upèpe oñemoarandu instrumento hasyetéva ñembopúpe. Ary 1919 oedita peteĩ album musical orekòva umi purahéi [[folklore]] paraguayo reheguáva.
== Hembiasàkue ==
Ombopu 20 ary pukukue [[Argentina|Argentina-pe]] ha [[Brasil]] gotyo, "Terceto guaraní" ndive oimèva upèpe [[Carlos S. Caballero]] ha [[Manuel Moreno]].
Ary 1942 ohupyty jopói ojeheróva Premio de Composición ome'ẽva [[Ateneo Paraguayo]] ipurahèi "Abandonada" ary 1950 oreko peteĩ Concurso del Ministerio de Educación y Culto hembiapo "Ka'avovei".
== Hembiasa pahàpe ==
Omano [[Paraguaýpe]] pe 19 jasypoapy ary [[1957]] jave.
== Hembiapo ==
Os{eva iñapytu'ũ rokýgui, hetaiterei mba'e, omohenda 300 tembiapo, ijapy`´epe heta ojeipyso ha oguerohory tavayguakuéra. Umíva ha'e "Serenata clásica", "Nanawa" ( polka tetã rayhu reheguàva ha hekoitépe he`´iva umi mba'e he'iséva), "3 de mayo" (omomba'èva tavarandu Paraguáipe, ombopúva conjunto oĩ mimíva, banda popular ha orquesta), "Nde resa kuarahy'ãme" (polca canción amatoria ñe'ẽpoty orekóva [[Teodoro S. Mongelós]] oiméva antología temiandu mborayhu tetã Paraguái rehe), "Recuerdos del Paraguay", "Sábado ka'aru", "Alegre amanecer", "Ha Paraguay", "Zorzal del Paraguay", "Tesa yvoty", "Serenata", "Marave ndoikói" ha "Loma Clavel".
== Ombojoajúva ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
9of25hitrlpnx52m204rf3t1jae8m3e
Lilí del Mónico
0
4115
137962
134452
2026-07-01T22:32:07Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137962
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Lilí del Mónico
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Lilí del Mónico
| fechadenacimiento = [[1910]]
| lugar = [[Suiza]]
| fechadefallecimiento = [[7 jasykõi]], [[2002]]
| lugar = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Suizo|Suizas]]
| area = [[Artista plástica]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Lilí del Mónico''' ha’e peteĩ artista plástica ojeguerekóva tekove katupyry ombopyahu vaékue upe arte jehechapyrã kuéra rehegua ñane retã [[Paraguái]]pe, ko tetãme rupi omoañete hetave umi hembiapokuéra upe década ary popápe. Heñói kuri ([[Suiza]]-pe ary [[1910]] ramo; ha omano [[Paraguay]]pe upe[[7 jasykõi]] jave ary [[2002]]-pe)
==Hembiapo ñepyrũrã==
Lilí del Mónico oñepyrũ [[1948]] tembiapokuéra sa’y reheguaoñemoarandúvo pintura al óleo rehegua upe táva [[Lausana]] (Suiza)-pegua mbo’ehára [[David Burnan]] ndive, ha [[Paraguaýpe]] mbo’ehára [[Jaime Bestard]] ndive.
Upe pa arandy 1950 jave omoĩ va’ekue hembiapokue jehechaukapyrãme ha’eñónte upe Centro Cultural Paraguayo Americano (CCPA)-pe ha ary 1952-pe opartisipa upe Salón Femenino de las Artes Plásticas Unión Club-pe, mokõve Paraguaýpe opyta.
== Ohasava’ekue==
Upe ary 1954 ramo omoñepyrũ va’ekue hembiapokuéra artes visuales paraguái rehegua. Lilí del Mónico ndive Grupo Arte Nuevo upe Primera Exposición de Arte Moderno [[Paraguay]]pe, umi ñemuhakuéra jehechaukarã oguerekova calle Palma ári, ha’eva tape ojeguataveha ko ñane retã táva akãme.
Upe arýpe voi, omoañete upe aty oĩhaguépe [[Josefina Plá]], [[José Laterza Parodi]] ha [[Olga Blinder]] ohechauka [[Buenos Aires]] Sociedad de Artistas Plásticos Argentinos héravape.
Ko kuñakarai katupyry omoñepyrũ kuri hembiapokue heta ñeha’ãreheve umi tembiapokuéra tetãkuaakuéra rehegua ñemonguépe. 1960 ramo ha’e kuri oparticipa heta tembiapo jehechaukápe [[Paraguay]]pe. En 1967 ojapo upe mokõha jehechauka ha’eño Galería Kennedy-pe. 1968 oñeme’ẽ ichupe upe Medalla de Oro exposición ojapo va’ekue upe Sociedad de Horticultura y Jardinería Paraguaypegua.
Upéicha avei umi ary 1972, 1974, 1980 omoañete umi exposición ha’eñónte upe Centro Cultural Paraguayo Americano-pe. 1975 ramo opartisipa upe jehechaukarã hetándive "La mujer en la plástica paraguaya" rehegua. Ary 1976-pe ohechauka upe Galería de la Librería Colonial táva [[Punta del Este]], [[Uruguay]]-pe. 1980-ohechauka hembiapokue umi óleo rehegua upe táva yguasu rembe’ypegua Uruguay-pe opytáva. 1988 Lilí del Mónico omoĩ hembiapokue upe Galería Fábrica-pe ha hembiapokué pinturakuéra ohechauka [[Galería Arte-Sanos]]-pe Paraguaýpe. Avei ha’e ohechauka kuri hembiapokuéra jeguakarã tetã heñoihaguépe. Upépeve ogueraha umi cuadro-kuéra oguerekóva umi kuña retekuéra rehegua
== "Coherencia interior"==
Oñeme’ẽhagua ko tembiapokue Arte-Sanos” atyguasúpegua "Arte Nuevo"pegua iñiru Olga Blinder ohai: "''Lilí oheka va’ekue haperã ha hembijuhukuéra ndaha’éi sapy’areigua. Ojykeko ichupe ipy’ambaretekue, ha katu ndaha’éiramo jepe hembiapoku hetaitereíva ha ndohóiramo jepe peteĩ mba’érente, hembiapokue sa’ykuéra rehegua osẽ upe ha’ehaichaiténte, upévare omba’apo umi hembiapoporãngue´ra ha’eháicha ha oñe’ẽhaichaite tapiaité ha’e oikoháicha. Lilí upéicha, ñamoneĩ ha nañamoneĩrirõ jepe, upéicha osẽ umi hembiapokuéra opavavéva".''
== Reflexiones plásticas ==
Omombe’úvo hembiapokue ha avei tape oipykúi va’ekue ko aty "Arte Nuevo", Lilí del Mónico ohai upe kuatia "Entre pinceles y cañaverales". Ko kuatiahaipyre oñemosarambi va’ekue Paraguaýpe ary 1990 ramo ha oñembojere ñe’ẽ italiano-pe uperire.
Lilí del Mónico rembiapokue avei kuri ha’e industrial, naherakuãguasúiramo jekpe ko tembiapópe.Omyakã va’ekue upe fábrica ojejapohápe asuka hérava “[[Censi y Pirota S.A.]]”, táva Benjamín Aceval [[Chaco Paraguayo]]-pe. Ha’e pe kuñaháicha omopepyrũ va’ekue tembiapo industrial ñande retã Paraguáipe.
Ko kuñakarai katupyry omano táva Benjamín Aceval-pe upe 7 jasykõi ary 2002-pe, oguerekó ramo 92 ary.
== Colecciones ==
Lilí del Mónico jajuhu Museo Paraguayo de Arte Contemporáneo de [[Asunción]] ñembyatýpe ha avei heta tapichakuéra ombyatýva ãichagua tembiapoporãnguéra [[Paraguái]], [[Argentina]], [[Uruguay]], [[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Estados Unidos de Norteamérica]], [[Venezuela]], [[España]] ha [[Suiza]] rupi.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "Forjadores del Paraguay", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces externos ==
[https://web.archive.org/web/20080820020454/http://www.onlinemad.com/galeria_virtual.aspx Onlinemad]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
gree7hpg29c2ou8rxuqfzqg1beqbvla
Elvio Romero
0
4180
137939
128449
2026-07-01T18:55:51Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137939
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Elvio Romero
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Elvio Romero
| fechadenacimiento = 29 de noviembre de [[1926]]
| lugar = [[Yegros]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = 19 de mayo de [[2004]]
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Escritor]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Días roturados'' (1948), ''Resoles áridos'' (1950)
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Elvio Romero''', heñói [[Yegros]], [[Paraguái]]-pe, 1926-me, ha oĩ aty ojeheróva generación (’40-gua) ha (l ’50-gua) mbytépe, Paraguái ñe’ẽpotykuéa apytépe ko sa’arýpe.
== Imitã’i ha imitãrusu aja ==
Imitãre oike [[Hérib Campos Cervera]], [[Josefina Plá]], [[Augusto Roa Bastos]] umíva atýpe, ombopyahujeyva’ekue paraguái ñe’ẽporãhaipyre.
Ha’eva’ekue Paraguái ñe’ẽpapára ojekuaave, olucha ha ikatupyry añetevéva [[Siglo XX]]-pe. Ñe’ẽporãhaipyre hesa’ỹijoha ha tapicha arandu Brasil-gua [[Walter Wey]] ohaiva’ekue 1951-pema: “Pe mitãrusu ñe’ẽpapára ningo ikuimba’erekoko, imbarete, oporojopi. Estilo oiporúva, jepémo jeyvéramo havaramimi, hatã ha nahãimbepái, eterei oipytyvõ chupe péicha ku ohaíramo ojehúva naiporãmbáiva, ñemano vai ha vare’a henonderã naiporãmbáiva.... Rorovia añetehápe marandu
opoíva, iñakãguapyve vove, ikatu oikuave’ẽ ñandéve heta mba’e gueteri”.
== Hapykuere ==
Ha’eva’ekue [[Partido Comunista Paraguayo]] militante, opa rire [[guerra civil]] [[1947]]-me guare, ha oreko ramo guare 21 ary, oñemosẽ hetãgui heta tapicha oñemosẽ haguéicha. Upe guive ha omano meve máramo ndouvéi Paraguáipe opytaite hag̃uáicha. Kane’õ’ỹre oikundaha yvy ape tuichakue javeve. Máramo ndahesaráiri hetã ha hetãyguakuéragui, ha ipurahéi, iñe’ẽpotykuéra rupi, akóinte omyasãi Paraguái reko mamo ohohápe.
Heta tembiapo omboguata editorial-kuéra rupi ha avei heta hendápe omyasãi ñe’ẽpoty ha ojapo conferencia centro cultural-hápe [[América]] ha [[Europa]] rupi.
Mombe’upyrusu haihára Guatemala-ygua [[Miguel Ángel Asturias]], premio [[Nobel]] de literatura [[1967]] peguare, ojekuaaukáramo guare Elvio Romero aranduka “El sol bajo las raíces” (1956), omyasãi peteĩ marandu neporã ñe’ẽpapára rembiapo rehe: “Omopeteĩva Elvio Romero rembiapokuépe ha’e [[yvy]], [[yvyra]], [[y]], ha [[kuarahy]] ryakuã osẽva chugui, ñeñangarekópe omboguata hembiapokuéra, ndohejái michĩmínte jepe ñe’ẽpoty jahéi hasy’ỹme, ha avei ohechaukase hetã jehasa’asy, mba’eporãite orekóva heta ha mba’embyasy ohasáva, ohasaháicha avei heta tetã ko jeregua. Sa’i oĩ ñe’ẽ péicha oipyguara pypukúva opa mba’e ha oguatáva yvypóra rape ha iñapañuãi rehe, ha upévare opokopaite yvyporakuéra rekove rehe. Ñe’ẽpoty invadida, che ahenói peichagua ñe’ẽpotýpe. Ñe’ẽpoty henyhẽva tekove, ñembosarái, tekove ratágui. Katu ndaha’éi tekove ohechaháicha umi Europa-gua, mbykýva ñande arapy neporãha ha ipajéva renondépe. Elvio Romero, opavave ñe’ẽpapára teete [[América]]-yguáicha, ndoguataiva’erã peteĩ arapy inandíve imaginación-gui rehe. Péva pe arapy ningo ndaiporivéima.
Péva ñeikũmby ha jejapyhy hembiaporã. América-pe ningo umi mba’e oikóva ha’e ñe’ẽpoty, ha ndaha’éi umi imaginado térã ficticio-va. Upévare hetaite yvy jepyso ijyvotypáva, ijitáva, orekóva mymba hamba’e jajuhu ñamoñe’ẽramo ko ñe’ẽpapára añete Paraguaigua. Ipurahéi omyasãiva rupi hyapu mba’asy oikytĩ’asýva tetãmanuérape, pyahẽ ha sapukái, katu upéichante avei jerovia. Ko’ã teminadu ha apytu’ũroky heñóiva tekohágui hesakã ohóvo ha jeyvéramo oporojopýva, omopẽ ha ombyai pe ñe’ẽpapára “ohenóiva” chupekuéra. Omopẽ pe akãtarova “ohenóivo chupekuéra” ha’ehína Elvio Romero rembiapo, angapyhy oúva tekoha ryakuãgui, ojapyharáva iñe’ẽpotýpe ohupyty potávo akãvai, ñe’ẽpoty rehegua. Naturaleza ári oho iñe’ẽpoty, oguerotyryrýva tuguy opupúva, akãnga’u, ñembohovake ha ñemoambue. Tetepy noñemomba’éi, noñemomba’éi ñe’ẽpapára orekóva mbarete oporoguerotyryrýa, ha ipype oje’éva iñasãi, ha iñasãiva yvúicha opupu arapy pyahu, hokypu ha iñañetéva”.
Ha [[Rafael Alberti]], ñe’ẽpapára hyakuãmombyrýva generación poética del 27 España ñe’ẽpotýpe, opurahéi chupe iñe’ẽpoty ipajéva rupi: “Elvio Romero, Paraguái ñe’ẽpapára”: “Pepokuéra, héẽ, umi pepo,/tekove py’aguapy kóntrape./Topurahéi, tahasẽ pe ñe’ẽpapára /ovevévo mboka ra’ỹi apytépe./ Ára resa renondépe,/avei nde rehechaukáva:/clavel oñemondoróva/ha kysepuku omanóva ohóvo./ Haimete henói ramóva,/ltatapỹi hendy mimbíva,/reikuavéva ñemano rehegua /oimeve voi tekovégui./ Ha nde réra herakuãvúva/herakuã romero-icha,/hyakuãva pólvora ha sykuéicha /tete huguypáva./ tetã ojepykuáva ha ojepokuáva/ha ñekytĩngue ojejokóva/kera’ỹ ha ndejokóva/pe ánga okañýva./ Ha ojepy’apy aja/pytũmbýpe oho pe enemigo,/tekosã’ỹ nendive/opuraheijeýta oúvo”.
[[Gabriela Mistral]], premio Nobel Chile-ygua, ohai avei kóicha: “Sa’i jey añandu yvy osyryrýramo peteĩ aranduka rogue rehe”.
== Hekove ha hetãgui ñemosẽ ==
Hetãgui ñemosẽ, tyre’ỹ, mborayhu, opavave ohechaukáva tekovete voi, oĩ hetaite Elvio Romero rembiapokuépe. Ko ñe’ẽpaparaite voi he’i ñandéve: “Hetaite ára aime aja mombyry che retãgui, che retãyguakuéra, che angirũ ha avei tapicha che aikuaa’ỹva oja che rógape, oguerúvo mba’eryakuã’asy mombyry, omombaretéva che rekove mombyry che retãgui.
Hesakã chéve che pueblo lúcha sãso rekávo, añandu akói ára ñepi’ã ojapóva hetaite che retãygua oñorairõva, akãguapy ha pu’akápe, oiguyruha ohóvo tetã porãve rape, ha che purahéi oñemboheko ohóvo péicha, vy’a’ỹ pa’ũme, tesape ha tekoypytũ, osẽ ha okañýva apytépe, omopirĩva ñane ánga. Ndaikuaái voípa térãpa amo gotyovémapa ahechakuaa ambyatyva’erãha che ñe’ẽpotýpe opa ko’ã angapyhy opupúva ñembyasy ha pu’aka pa’ũme. Upémaro ombojuruvy che rovetã ikatu hag̃uáicha oike opaichagua yvytu oúva arapýgui, ha péicha ikatúkuri ambyaty pya’akangy maymáva kyhyje’ỹ ha ñorairõsépe. Opa Mba’e añandúva, opavaite, ojehe’a, tembiapo jeguaka ojehechaukahápe ramoguáicha, ha pégui osẽ vevépe peteĩ pykasu itaju omyasãivo che remiandu.
== Hembiapokue ñe’ẽpoty rehegua ==
{| class="wikitable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2
!Año || Obra
|-------
|1948
|Días roturados
|---------
|1950
|Resoles áridos
|---------
|1953
|Despiertan las fogatas
|---------
|1956
|El sol bajo las raíces
|---------
|1961
|De cara al corazón
|---------
|1961
|Esta guitarra dura
|---------
|1966
|Libro de la migración
|---------
|1967
|Un relámpago herido
|---------
|1970
|Los innombrables
|---------
|1975
|Destierro y atardecer
|---------
|1977
|El viejo fuego
|---------
|1984
|Los valles imaginarios
|---------
|1994
|Flechas en un arco tendido
|---------
|}
==Jehechakuaa==
Ensayo apoháramo ohai “[[Miguel Hernández]], destino y poesía” ha avei “El poeta y sus encrucijadas” (1991), kóva ko tembiapo rupi ohupyty jopói “Premio Nacional de Literatura” peteĩha ojejapóramo guare.
Oipytyvõva’ekue kuatiahaipyre Ultima Hora, Paraguayguápe, ha avei heta kuatia oñemyasãiva arandukuaa rehegua Argentina-pe.
Oikoramo guare [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe, omba’apohápe tetã rembijokuáiramo Agregado Cultural Paraguái Embajada Buenos Aires-peguápe, omano [[jasypo]] [[2004]]-pe.
==Referencias==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
==Enlace Externo==
*[https://web.archive.org/web/20071224144214/http://sololiteratura.com/elvio/elvioromero.htm sololiteratura.com Literatura Hispanoamericana]
*[http://www.epdlp.com/escritor.php?id=3111 Epdlp]
{{DEFAULTSORT:Romero, Elvio}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
fkk3n1ofqv5cf1sqi8b45anjp83v3t9
César Alonso de las Heras
0
4211
137934
130203
2026-07-01T18:40:38Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137934
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = César Alonso de las Heras
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = César Alonso de las Heras
| fechadenacimiento = 24 jasypakõi ary [[1913]]
| lugar = [[Villaralbo]], [[Zamora]], [[España]]
| fechadefallecimiento = 3 jasyporundy ary [[2004]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = Paraguaigua
| area = [[Ñoha'ãnga|Teatro]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''María de Nazaret, Que cercano tu recuerdo''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios = “Cruz de Caballero de Isabel la Católica”
}}
'''César Alonso de las Heras''' ohecha arapy [[Villaralbo]], [[Zamora]], tetã [[España]], ára 24 jasypakõi ary [[1913]] jave.
Ha’eva’ekue pa’i Congregación Sagrado Corazón de Jesús de Betharram pegua, tetã [[Paraguáipe]] ojekuaáva heraha “Bayoneses”, omoñepyrũva pe Colegio de San José, ha’éva mbo’ehao pa’ũme ymave guaréva tetãmegua, omoaranduva’ekue hetaiterei tapicha ikatupyry añetéva ha avei motenondahára opaichagua.
== Primeros pasos ==
Ojapo iñemoarandu mitãrusu mbo’ehao pegua tetã [[Francia]]-pe ha pépe oikuaaporã ñe’ẽ pe tetãme ojeipurúva ha’éva francés, ko ñe’ẽme imitãmi guive oñepyrũva’ekue ohai ñe’ẽpoty; heta ãva pegua oguereko kuatiañe’ẽ [[Paul Claudel]] ndive.
== Trayectoria ==
Oguahẽ tetã [[Paraguáipe]] ára 10 jasykõi ary [[1940]] jave ha oike mbo’eháraramo Colegio de San José-pe, ko’á pe oĩ motenondaháramo ary [[1953]] guive ary [[1959]] peve.
Hembiapo pa’i rehegua ndive ogueraha avei mba’apo ipukúva mbo’eháramo, hetavéva ombo’e ha’e pe lengua ha literatura castellana.
Omoñepyrũjey pe Academia Literaria Colegio de San José pegua ha, ápe, oñepyrũ avei pe upeire oikóva Academia Universitaria –hérañepyrũva Círculo Literario, ary [[1946]] jave- ko’ápe heñói umi tapicha katupyry ohechaukava’ekue imba’ekuaa, ãva ha’e [[Ricardo Mazó]], [[José Luis Appleyard]], [[Carlos Villagra Marsal]], [[José María Gómez Sanjurjo]], [[Ramiro Domínguez]], [[Gustavo Gatti]] ha [[Julio César Troche]].
Pa’i Alonso avei ojapo heta mba’e mba’ekuaa rehegua ha’eño, obras de teatro -oikuaauka [[Lope de Rueda]] rapekue ha ombohasa Molière rembiapokue [[España]] ñe’ẽme-, ojapo ha’evoi, oipytyvõ avei mba’apo mba’ekuaa rehegua, ome’ẽvo conferencia ha oikuaaukávo ko’ã haihára rembiapokue [[Claudel]], García Lorca, André Gide, Jean Paul Sartre, Gabriel Miró, Juan Ramón Jiménez, Samuel Beckett, ha ambue tapicha katupyryete rembiapokue.
Oñeme’ẽ chupe condecoraciones ha jehecharamo oĩháme pe “Cruz de Caballero de Isabel la Católica”, ome’ẽva gobierno español, ha “Palmes Academiques” gobierno francés-gui. Ary [[1994]] jave, gobierno paraguayo-gui “Cruz de Comendador del Mérito Nacional” ha upe arýpe Doctor Honoris Causa Universidad Nacional de Asunción guive. Ary [[1997]] jave oñembojopói chupe pe “Llama del Arte que nunca se apaga” hérava, kóva ome’ẽ “Amigos del Arte” del [[Paraguay]] ha upe arýpe avei omomorã pe ára 31 jasypa jave, pe bodas de diamante pa’i reheguáva omoguahẽva 60 ary mba’apo tapão pegua.
Oĩva’ekue PEN Club Internacional-pe, mba’ekuaa rehegua “Amigos del Arte”, ha Instituto de Cultura Hispánica; avei miembro Academia Paraguaya de la Historia y de la Lengua-pe.
Ojapo jeporeka mba’ekuaarã [[Yno'õ Ypakarai]], imombe’upy ha hembiasakue rehegua; avei [[Domingo Martínez de Irala]] ha umi mba’e sa’i ojeikuaáva ko’ã Misiones Jesuíticas del Paraguay rehe.
== Obras ==
Hembiapokue oĩ ñe’ẽpoty ryru “María de Nazaret”, “Que cercano tu recuerdo”, “Silencio”, “Rosario y Vía Crucis”, “Antología”, “Navidad-Variaciones” y “Más que tú lo he deseado”; el misterio dramático “[[San Blas]]” y la obra teatral “Jalones de Gloria”, kóva popa ary Colegio de San José rembiasakue rehegua. Ojapo avei pe hérava “Historia del Colegio de San José”, mokõi aranduka guasúpe oikéva, peteĩva osẽ ary 1997 jave. Ohai, [[Dr. Juan Manuel Marcos Álvarez]] nadive, “Curso de Literaturas Hispánicas”, oguerekóva mbohapy aranduka.
== Últimos años ==
Ome’ẽvéma pa’ũ hi’ánga rehegua, hákatu oiko gueteri opa aty mba’ekuaa rehegua omanoite peve, ome’ẽvo avei hetaiterei imitãvévape ha ikatupyrývape pytyvõ mbarete mba’ekuaa rehegua (talentos literarios) tetã [[Paraguái]] peguápe; omano [[Paraguay]], tavaguasu Paraguái retãmeguápe jasyporundy ary 2004 jave, ndahetái jasy ohupity rire ikerayvoty: ha’eva pe ñemomorã sa ary oñepyrũ hague omba’apo pe Colegio de San José.
Municipalidad de Asunción ome’ẽ chupe, ko mba’eguasu chupe guarã rupi 3 [[jasypokõi]] ary [[2004]] jave, pe hérava “Ciudadano Ilustre de la ciudad”, oguerekóva tenda yvate tavayguápe guarã.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
==Enlace Externo==
*[https://web.archive.org/web/20110607213410/http://www.anselm.edu/homepage/tmfaith/diccioa.html Anselm]
{{DEFAULTSORT:Alonso de las Heras, César}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
ep20b75i9n65v9c6x59dirg02hy18k7
Emilio Bigi
0
4212
137942
110109
2026-07-01T18:58:34Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137942
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Emilio Bigi
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Emilio Bigi
| fechadenacimiento = 1 jasypokõi ary [[1910]]
| lugar = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 28 jasypo ary [[1969]]
| lugardefallecimiento = [[San Cristóbal]], [[Venezuela]]
| nacionalidad = Paraguaigua
| area = [[Música]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = “Renacer guaraní” ha “Poema sinfónico”
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Emilio Bigi''' ohecha arapy táva [[Paraguay]], [[Paraguái]] retãme, ára 1 jasypokõi ary [[1910]] jave, ha’e [[Elisa Bigi]] memby, kuñakarai [[Italia]]-gua oikóva tetãme.
== Infancia y Juventud ==
Imitã’i guive oike pe hérava “Batallón de Exploradores”, omyakã peteĩ pa’i salesiano [[Ernesto Pérez Acosta]] (“Paí” Pérez), oñemoarandu ñepyrũvo pe Banda de Músicos upépe guápe. Ary ohasavévo oikéma Banda de Músicos Policía de la Capital mba’évape, ombopuhápe mbaraka guasu (bajo).
== Primeros pasos ==
Oñembokatupyry avei acordeón, teoría ha solfeo [[Ateneo Paraguayo]]-pe ha upéi bandoneón mbopúpe, kóva rupi oike pe orquesta típica [[Gerardo Fernández Moreno]] mba’évape ha upéi heta mba’epu atýpe música popular reheguápe oĩva, omoñepyrũvo, ipahápe, imba’éva orquesta típica. Ary [[1940]] jave, oho pe tendota [[Higinio Morínigo]] atýpe peteĩ visita oficial jave tetã [[Argentina]]-pe.
== Trayectoria ==
Opyta oiko táva [[Buenos Aires]]-pe, oñemoaranduve haguépe teoría ha solfeo, armonía contrapunto ha piano-pe, Academia Rubbione héravape. Upépe, omohu’ãvo iñemoarandu, ojapo tesis “Variaciones sobre un tema guaraní” rehegua. Oike, nda’aréirõ jepe, pe “Trío guaireño” ndive, omyakãva [[Gumersindo Ayala Aquino]], upéi omoñepyrũ mba’epu aty imba’éva, ombopu haguépe ambue puraheihára ndive pe Agrupación Folklórica Guaraní ojeheróva ndive, kóva ndive heta ára omba’apo ko tenda rupi.
Ary [[1952]] jave oho imba’epu aty música popular rehegua ndive, oĩháme Ayala Aquino, Carlos Federico Reyes (“Mitã’i Churi”) ha Paty de Ayala, ha opyta táva [[San Cristóbal]], Departamento de Táchira, tetã [[Venezuela]]-pe. Ko tetãme omba’po heta ára músico ha avei mbo’eháramo, omotenonde pe Orfeón del Instituto Alberto Adriani, mbo’eháramo Escuela de Música Miguel Ángel Espinel ha mba’embopuhararamo Banda del Estado de Táchira ha pe Orquesta Típica del Estado peguápe, oheja’ỹre tembiapo puraheirã apo rehegua, popular, sinfónica ha cámara peguáva.
== Su familia ==
Omenda kuñataĩ Venezuela-gua rehe hérava [[Carmen Osorio]], oguerekohápe hikuái mokõi mitãkuña.
== Últimos años ==
Omano táva San Cristóbal, [[Venezuela]]-pe, ára 28 jasypo ary [[1969]] jave. Hetekue opyta pe távape.
== Obras ==
Hembiapokue música aranduguáva apytépe ikatu jahecha:
*“Cuarteto de cuerdas”
*“Aire Nacional Op. 3”
*“Renacer guaraní”
*“Poema sinfónico”
*“Aires nacionales para piano”
*“Canciones”
Música popular ryepýpe oĩ:
*“Paraguay”
*“El suspiro”
*“Mimby pu”
*“Amanecer”
*“Achuita”
*“Minero sapukái”
*“Pobre de mí” (Teodoro S. Mongelós ndive)
*“La canción del mimby”
*“Mutilado de la guerra” (ohaiva’ekue ári Rigoberto Fontao Meza)
*“Acosta Ñu” (ha’éva purahéi ñorairõkue rehegua, umi mitã mba’eichaitépa oñorairõva’ekue pe Guerra de la Triple Alianza-ramo guare, ára 16 jasypoapy ary [[1869]]) jave.
*“Teresita”
*“Por tu cariño, madre”
*“Nacional querido”
*“Guapo che rymba buey” (ohaiva’ekue ári Néstor Romero Valdovinos)
*“Ñande rekove”
*“Karai comisario”
*“Cordión jahe’o” (Osvaldo Sosa Cordero nadive).
== Referencias ==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edicción Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Puraheihára Paraguaigua|Bigi]]
rd7rqo6bmi8h5ydr4chcgk8f89abbh1
José María Rivarola Matto
0
4215
137957
127742
2026-07-01T21:06:37Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137957
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = José María Rivarola Matto
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = José María Rivarola Matto
| fechadenacimiento = jasypakõi ary [[1917]]
| lugar = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 13 jasyporundy [[1998]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = Paraguaigua
| area = Haihára ha Periodista
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''“Follaje en los ojos”''<br />''“Mi pariente el cocotero”''<br /> ''“El fin de Chipí González”''<br />''“La encrucijada del Espíritu Santo”''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''José María Rivarola Matto''', ohecha arapy [[Paraguay]], tavaguasu [[Paraguái]] retãmeguáme, ára 18 jasypakõi ary [[1917]] jave, ituvakuéra ha’e Octaviano Rivarola Bogarín ha Victoriana Matto.
Omano Paraguaýpe, tavaguasu tetã [[Paraguái]] peguápe, ára 13 jasyporundy ary [[1998]] jave.
== Primeros pasos ==
Dramaturgo, narrador, ensayista ha periodista, oipytyvõva’ekue heta mba’e oñeguenohẽva ha kuatiahaipyre prensa tetãmeguápe.
== Infancia y Juventud ==
Imitãme ohasa mb’ehao San José Paraguay peguávape, oñemoarandu aja, opytu’u jave oho pe estancia ha obraje ituvakuéra mba’évape, oĩva táva Rosario, tetãvore mokõiha [[San Pedro]], [[Paraguáipe]].
Óga pehengue Rivarola Matto mba’éva opyta tape Wilson (ko’ãga Eligio Ayala) haimete Antequera, pe plaza tupão San Roque ([[Paraguay]]) renondépe. Pépe oho okañy jave cuartel-gui oke porã rekávo ha, ohojey haguã, ko’ẽmbota jave. Ko hembiapokue rupi oñemondo chupe Chaco gotyo oikóramo guare ñorairõ tetã [[Bolivia]] ndive. Upéramo oguereko 16 ary ramo ha oho oñorairõ haguã soldado raso-ramo.
Opakuévoma ñorairõ ojapyhy chupe peteĩ trinchera Villa Montes peguápe. Oikove ohasa rire peteĩ ary pukukue mba’asykuéra disentería ha paludismo reheve. Okuera oisu’uhápe “coca” rogue, ka’avo ogueruva’ekue umi ho’áva’ekue ka’irãime tetã [[Bolivia]]-gua. Hekove puku ñorairõháme ndaha’éi ikatupyry rupi ñorairõme, imbarete térã ipo’a, umi ambue hapicháicha, katu ohaiporãiterei rupi.
Umi omotenondéva ha’e oĩha omoĩ chupe tapykuepeve ha’e ohai rupi chupekuéra kuatiañe’ẽ ikichĩháme guarã, techaga’u ha pya’e oĩtahajey oñondive rehegua.
Opávo ñorairõ, José María Rivarola Matto omba’apo Banco Agrícola-pe.
Oñemoarandu Derecho ha omohu’ãvo oiko chugui abogado, araka’eve nomba’apóirõ jepe pype.
Oĩva’ekue pe Movimiento Franquista ýrõ Febrerista-pe.
Oike kavaju ári ka’aguy guasu Alto Paraná peguápe ary [[1945]] rupi.
Oho tetã [[Argentina]] gotyo oikóramo guare ñorairõ tetãguáva ary [[1946]] ha [[1947]] peve. Posadas-pe ojogua peteĩ yga oguereha haguépe encomienda ysyryguasu yvate gotyo ko’ãga opámava Saltos del Guairá peve, ha oguejykuévo ogueru jangada táva Rosario, [[Argentina]] peve. Posadas-pe, ary [[1950]] jave, ohai Follaje en los ojos, haipyre omombe’úva mba’éichapa oiko umi tapicha mba’apoha ka’aguy pegua Alto Paranáme, ko haipyre osẽ ary [[1952]] jave táva [[Buenos Aires]]-pe.
Oujey [[Paraguaýpe]] ary [[1950]] jave, dictadura oĩramo guare, ha ho’a ka’irãime heta jave he’i aguére hemiandu umi kuatiahaipyre oñanimáva guivépe oguenohẽ ihaipyre.
Ha’eva’ekue omosarambíva Clarín [[Paraguaýpe]], kuatiahaipyre tetã Argentina pegua, ikatuhápe ojeikua mba’e oikóva ha oikoháichaite tetã Paraguaípe mombyry guive.
== Trayectoria ==
Ha’evaekue peteĩ karai katupyry literatura paraguaya rehegua ha avei filosofía ryepýpe imbarete. Ko karai ha’e dramaturgo, narrador, ensayista ha periodista, oipytyvõva’ekue heta haipyre oñeguenohẽvape ha kuatiahaipyre prensa tetãmeguápe.
Oñepyrũ omba’apo jehai teatro-pe guarã ary [[1952]] jave "El Sectario" rupive, oñe’ẽva pe mba’eguerovia (fe) vai rehegua.
Ou upe rire mbohapy tembiapo ojuapykuéri: “El fin de Chipi Gonzalez”, “La Cabra y la Flor” ha “Encrucijada del Espíritu Santo”. Peteĩhame oñe’ẽ apañuái sãso (libertad) rehegua, mokõiha katu mba’eporã ha tekojoja rehe ha ipaha pegua katu jesuita rehegua.
Ary [[1930]] jave osẽ peteĩ ñembyaty (compilación) umi ohaiva’ekue prensa-pe guarã hérava La Belle Epoque ha heta tembiapove pukarã rehegua.
Ohai avei heta mombe’ugua’u mbykýva ary [[1958]] rupi, "Degradación" oñembojopoiva’ekuepe V Concurso de Cuentos de "La Tribuna" rupi, ndaha’éiramo jepe ko’ápe guarãichagua ojehaíva. Mombe’urã ipukúma ha mombe’ugu’au pukurã mbykýma, ha’e umi mba’e ha’éva apañuái upéramo guare.
Pe “Historia de la Literatura Paraguaya” hérava ohaíva [[Hugo Rodríguez-Alcalá|Hugo Rodríguez Alcalá]] pe haipyrére he’i: “Rivarola Matto ojapokuaa caracteres ha peteĩ tenda –tenda okaháregua...- ha ombojuaju pukarã ha tovasy rehegua (cómico y serio). Ha’e, piko, peteĩmíva haihárakuéra apytépe ikatúva oguereko pe ikatúva ja’e fino sentido del humor. Ko’ã haipyrépe jahechakuaa oĩva pe tembiapópe iñepyrũ ha mbyte peguápe mba’eporã, ndaha’éi opakuévo añónte”.
== Obras ==
Pe narrativa apytépe oĩ ko haipyre hérava, “Follaje en los ojos”, ary [[1952]] jave osẽva’ekue, oñe’ẽ umi tapicha ha oiko asýva rekove obraje yerbatero [[Alto Parana]] peguáva, ha peteĩ mobe’ugua’u mbykýva (cuento) ryru, “Mi pariente el cocotero”, ary [[1974]] jave.
Teatro pegua hembiapokue: “El fin de Chipí González”, comedia ojejapo ñepyrũva táva [[Paraguaýpe]] ary [[1956]] jave ha osẽva arandukápe ary [[1965]]-pe ha oñemoambuéva radioteatro-pe guarã táva [[Montevideo]] Uruguay ha osẽva disco-pe [[América]] tuichakue jave; “La cabra y la flor”, Ijopíva ary [[1965]] jave pe concurso teatro rehegua Radio Cáritas mba’éva; “La encrucijada del Espíritu Santo”, ary [[1972]], avei ijopóiva pe arýpe puhoe ja’émava rupi. Oguenohẽ, avei, ary [[1983]] jave, peteĩ antología teatral oguerekóva mbohapy pa’ũ: “El fin de Chipí González”, “La cabra y la flor” ha “Su Señoría tiene miedo”, he’i Rivarola Mernes, oñe’ẽvai Poder Judicial rehe, ha ikatúri osẽ oha rire dictadura del gobierno del Gral. Alfredo Stroessner hae.
Avei oguenohẽ ensayos: “Hipótesis física del tiempo” ([[1987]]), “Reflexión sobre la violencia” (1993), “La no existencia física del tiempo” ([[1994]]) ha heta reflexiones osẽva pe aranduka “La belle epoque y otras hodas”-pe.
Teatro rehegua hembiapokue, oĩ peteĩ precedente imbaretéva teatro histórico paraguayo contemporáneo apytépe: Encrucijada del Espíritu Santo de José María Rivarola Matto, tembiapo osẽva’ekue ary [[1972]] jave. Kóva ha’e peteĩha ombojáva pe misiones jesuíticas rekoháre. Pe protagonista héra José, ha’e peteĩ pa’i imitãva ha ha’eta itujáva opakuévo ko mba’e, ome’ẽva ko tembiapópe idea ojuapykuéri ha ipukúva elipsis del argumento.
Ko karai he’i, oñe’ẽvo hembiapokue rehe, ha’eha peteĩ ñembyapu’a oikova’ekue umi siglos XVII ha XVIII ryepýpe, misiones jesuíticas-pe, “nome’ẽihápe araka’etépa oiko umi mba’e omonbe’úva”. Omombe’u oñepyrũha guive omba’apo umi jesuita pe evangelización ypykuépe guive oñemosẽ peve hikuái ary [[1767]] jave, ha pe apañuái oikova’ekue upe rire: ohojeýva oiko ka’aguýpe ohose rupi, avei umi mamelucos paulistas ýrõ bandeirantes omondapa rupi chupekuéra ha gobierno colonial español katu noma’ẽi hesekuéra, kriollokuéra ojopýgui avei, ãva ohechavaivoi jesuitakuérape, pe encomienda-ra ndaiporivéi rupi ypykuéra.
Encrucijada del Espíritu Santo, oguerekomimirõjepe oguejyha iñemombe’úpe, oĩháme disquisición ha ñe’ẽ ipukúva tembiasakue rehegua, ome’ẽ peteĩ techapyrã ha apañuái ko’ã misiones jesuíticas rehegua ha oñemosẽramo guare hikuái.
Ko tembiapo ha’e peteĩ flash-back oje'éva. Ojeívo pe telón osẽma peteĩ oñe’ẽva mykymi tembiasakue rehe. Oñe’ẽmbávo he’i ko’ápe oĩ ñembohovái, ko “drama” rupive, ohechauka ko representación ha’eha ombohovaiséva umi porandu oĩva tapicha ha oikuaaséva tembiasakue rehegua. Ndojaposẽi tembiasakue, haihára ome’ẽ peteĩ carácter aleccionador ko hembiapokuépe.
Ambue mba’e ome’ẽva ha’e pa’ikuéra ha’eha ava añónte, kóva ohechauka José ohayhúvo peteĩ mitãkuña ypykue hérava María, ha ombohovake pe poder espiritual ha poder político, kóva ojehaiguy pe kuadro mbohapyha mokõiha acto jave, oñe’ẽvo oñondive pe gobernador ha pa’ikuéra jesuita, ndaikatuihápe oipytyvõ chupekuéra ko’ã autoridades coloniales, pe tenda rupi oikohápe jesuitakuéra ndaipórigui itaju rehegua.
Ko’ãva, ñamoĩvévo hendive ivirupotaha umi mamelucos portugueses, ohechauka avei ipirapire potaha (concepción materialista) tetã Paraguái rembiasakue omombe’uháicha Rivarola Matto.
== Su familia ==
Omenda [[María Emilia Mernes Recalde]] rehe, oguereko hikuái poteĩ mitã.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 [[Centro Cultural de la República]] El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edicción Enero de [[2000]]. Distribuidora Quevedo de Ediciones. [[Buenos Aires]], Argentina.
* www.cervantesvirtual.com
== Enlaces externos ==
*[https://web.archive.org/web/20091018192154/http://geocities.com/Athens/Styx/6413/jmrmatto.html Geocities]
*[http://arandura.pyglobal.com/ficha_autor.php?id=29 Arandura]
*[http://www.educoweb.com/escritores/jose_maria_rivarola_matto.asp Educoweb]
*[http://www.geomundos.com/cultura/ceremonia_sin_telon/-la-cabra-y-la-florjose-maria-rivarola-matto_doc_11991.html Geomundos]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
mtnm8hoe8qabz657at3aec1z2dwit69
Emigdio Ayala Báez
0
4235
137940
115169
2026-07-01T18:57:35Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137940
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Emigdio Ayala Báez
| imagen = Emigdio Ayala Baéz.JPG
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Emigdio Ayala Báez
| fechadenacimiento = [[5 de agosto]] de [[1917]]
| lugar = [[Paraguarí]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[24 de febrero]] de [[1993]]
| lugardefallecimiento = [[Paraguarí]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Música]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''A mi pueblito Escobar'', ''Sol de América''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Emigdio Ayala Báez''' heñói táva [[Escobar (Paraguari)|Escobar]]-pe, [[Paraguari]] Departamento, [[Paraguái]]pe, [[5 jasypoapy]] [[1917]]-pe.
==Iñepyrūme ==
Oñepyrũ oipykúi arte rape [[Herminio Giménez]] ykére; hendive, amo 1940 rupi, osẽ’ypy omyasãivo Paraguái purahéi [[Brasil]]-pe.
1941-pe, músico aty omotenondéva [[Félix Pérez Cardozo]] onohẽ tembiapo “Mi dicha lejana”, [[guarania]] neporãva oñe’ẽva mborayhu rehe, ha heseve ha’e okakuaa ha herakuãmombyry.
1947-me osẽ jey omyasãivo Paraguái purahéi [[Herminio Giménez]] ndive, ko’ág̃a Argentina-pe haitéma.
== Hapykuere ==
1948-pe [[Eladio Martínez]] okonvida chupe oikévo ijatýpe, ohótava [[Olimpíadas]] oikótava [[Londres]], [[Inglaterra]]-pe, [[Sir Eugen Millington Drake]] pytyvõme, ikatu hag̃uáicha oraha Paraguái réra, deporte rupi ko tetã nomondóire avavépe. Europa rape oikundahaha rupi ohai Martínez ndive guarani “Oración a mi amada”, tetã purahéi oñe’ẽva mborayhúre ojapokói hatãvéva tetãygua korasõre. “Trío Olímpico”, péicha herava’ekue upe aty, oĩva hyepýpe avei [[Albino Quiñónez]], opurahéi ha ojeguerochichĩ peteĩ pa’ũ ome’ẽva chupe BBC de Londres, opurahéivo opaite tetãnguéra rérape oúva ohechaukávo ha’eve deporte rupi, mbo’ahaovusu herakuãmombyrýva [[Universidad de Oxford]], Rréi ha hogayguakuéra renondépe; upéi omobojoapyve hembiapokuéra heta tetã Europa ryepýpe.
Heta ára oiko [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe; ojevyjey Paraguáipe opáva 1980. Oĩva’ekue aty oguerojerava’ekue APA (Autores Paraguayos Asociados)-pe ha socio hekove pukukue javeve SADAIC (Sociedad Argentina de Autores y Compositores)-pe.
==Hekove pahávoma==
Omano itáva, Escobar Paraguari departamento-pe, 24 jasykõi [[1993]]-pe.
==Hembiapokue==
Umi oñembohysyimava’ekue ndive oĩve hembiapokue apytépe “A mi pueblito Escobar” (purahéi neporãva omoha’angáva itáva, máramo ojehai’ỹva Paraguái purahéi apytépe), “[[Sol de América]]” (Club péicha hérava purahéi), “Lejana flor” (ojapova’ekue Eladio Martínez), “Dulce polquita”, “Nde tapere”, “Noche en el corazón” ha “Palomita ven”.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edicción Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces externos ==
*[http://www.musicaparaguaya.org.py/emigdio_ayala.htm músicaparaguaya.org.py]
*[http://www.vivaparaguay.com/modules/news/print.php?storyid=41646 vivaparaguay.com.py]
{{DEFAULTSORT:Ayala Báez, Emigdio}}
[[Ñemohenda: Tekove Paraguaigua]]
3popkx4kecv7xqn4uu4bhlwsluxvbpv
Julián Rejala
0
4236
137960
127748
2026-07-01T21:16:10Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137960
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Julián Rejala
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Julián Rejala
| nombredenacimiento = Julián Rejala
| fechadenacimiento = [[16 de febrero]] de [[1907]]
| lugar = [[Areguá]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[13 de julio]] de [[1981]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Poesia]]<br>[[Danza]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Che reja guive''<br>''Morena mía''<br> ''Olimpia''<br>''Morena mí''
| patrones =
| influenciadopor =[[Enrique González]]
| influencó =
| premios = Mención de Honor en la Primera Exposición Nacional del Paraguay <br>([[1940]])
}}
'''Julián Rejala''' heñói táva [[Aregua]], [[Central Departamento]] [[Paraguái]]pe, compañía hérava '''“Kokue Guasú”pe,''' 16 jasykõi 1907-me
Mbaraka mbopuhára ramo oñembokatupyry [[Enriqueta González]] ndive ha ohetera’ãre chupe ñoha’anga omba’apo [[Julio Correa]], tapicha katupyry oguerojerava’ekue ñoha’anga aguaranime ndive.
== Guata ñepyrũ ==
[[1934]] omoñepyrũ Conjunto Folklórico Guaraní, oikéva avei pype Santiago Cortessi, Jorge Caballero, Agustín Cáceres, Agustín Larramendia, José L. Melgarejo, Fidelino Castro Chamorro.
Ko aty oku’e Cháko ñorairõ [[Paraguái]] ha [[Bolivia]] ndive (1932-1935) oiko aja ha opa rire avei. Ñepyrũrã oku’e [[Roque Centurión Miranda]] ñeisãmbyhýpe ha héra “Elenco Chaco Paraguayo”. Upa rire ñorairõ omoñepyrũ heta aty Paraguái tavarandu rehegua jerokyrã, ha péicha oiko chugui peteĩha aty oñepyrũva peichagua tembiaporã ha ko’ág̃a meve omomúva opa rupi.
== Hapykuere ==
1940-pe oho opurahéi [[Brasil]] ha [[Paraguaý]]pe oike jeroky mbo’ehára ramo Academia de Danzas de [[Erika Milée]] omotenondévape. 1944 ombo’e Agrupación Tradicionalista Guaraníme.
Conjunto ha’e omoñepyrũva’ekue rupi ohasa heta Paraguái retã puraheihára katupyry. Tetã jeroky mbyatyha ha hapykuehoha ramo iporãitemi hembiapo omohẽjey rupi tesaráigui heta jeroky yma oguembeguakatúva ohóvokuri.
1960 guive 1965 peve heta ograva [[Río de Janeiro]], [[Brasil]]-pe.
== Hembiapokue ==
''Purahéi hembiapokuéra oñemyasãivéva hína ko’ãva:''
*“Che reja guive”
*“Morena mía”
*“Súplica”
*“Olimpia”
*“Alguna vez”
*“Morena-mi”
*“Mi brasileñita”
*“Mi folklore”
*“La conquista de Yrendague”, ha hetave.
== Jehechakuaa ohupytýva ==
Jehechakuaa ohupytýva apytépe jajuhu Mención de Honor en la Primera Exposición Nacional del Paraguay (1940) ha jopói peteĩha dirección artística-pe Concurso Internacional del Folklore, ojejapóva[[Salta]], [[Argentina]]-pe (1966).
Oĩva’ekue socio fundador ramo [[Autores Paraguayos Asociados]] /[[APA]]) ojeguerojera ramo guase ha upéichante avei [[Asociación de Escritores Guaraníes ([[ADEG]])]] heñóiramo.
== Hogapy ==
Omenda puraheihára ha mbo’ehára katupyry [[Wilma Ferreira]] ndive.
== Hekove pahávoma ==
Omano [[Paraguaý]]pe 13 jasypokõi 1981-me.
==Referencias==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces Externos. ==
*[http://www.musicaparaguaya.org.py/julianrejala.htm Música Paraguaya]
*[http://www.webcitation.org/query?id=1256529648690918&url=www.geocities.com/omartin21/wilma.doc Geocities]
*[https://web.archive.org/web/20080513185126/http://www.casadelaindependencia.org.py/actividades.php?id=1 Casa De La Independencia]
{{DEFAULTSORT:Rejala, Julián}}
[[Ñemohenda:Puraheihára Paraguaigua|Rejala]]
l80r60fa8y19fvy8pa4n7soeeu1j2hl
Ignacio Núñez Soler
0
4237
137952
102141
2026-07-01T20:16:40Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137952
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Ignacio Núñez Soler
| imagen =
| tamañodelaimagen = 200px
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Ignacio Núñez Soler
| fechadenacimiento = [[31 de julio]] de [[1891]]
| lugar = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[13 de octubre]] de [[1983]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Pintura]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Las “burreras”'', ''La Plaza “Uruguaya”''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Ignacio Núñez Soler''' ha’eva’ekue artista plástico Paraguaigua herakuãmombyrýva. Hembiapokuéra ojapyhy ha ohechauka hapichakuéra reko, omyasãi rupi pypekuéra tapicha itáva heñói haguepegua ([[Paraguay]]), mba’éichapa oiko hikuái ára ha ára; upéichante avei ohechauka okarusu ha ñemuhakuérape.
Henói [[Paraguay]], [[Paraguái]]pe, [[31 jasypokõi]] [[1891]]-me; ha’evakue Adolfo R. Soler ha Ascención Núñez memby. Ojehecha oiporu hague tenondete isy rerajoapy itúva mba’e mboyve, ohechaukahávo mba’éichapa ha’e opu’ã ha ohenduka iñangakói, ha péicha oiko hekove pukukue javeve, omanoite peve oreko ramo guare 82 ary.
==Imitã ha imitãrusu aja==
Imitã’i rusúpe gueterei oike peteĩ mitãrusukuéra atýpe, he’iháciha Rafael Oddone, “noĩri tekomarãita iñasãiva ijere rehe ndive, ha’e hi’ánga potĩ, oipota mba’e porã ha hekopotĩre...”
Núñez Soler, imitã guive, sindicalista kyre’ỹva’ekue, akóinte oñorairõ mba’apoharakuéra reko rehe; upéramo ne’ĩrã gueteri oike ta’anga apópe, ombosa’ykuaaa itatĩ rykuépe añoite hembiapoha rupi.
Katu og̃uahẽ ára ombopepo hag̃ua iñapytu’ũ roky omyasãivo, ha péva ojapo ombosa’ývo jeguakarã oiporúva ñoha’anga aporã karai arandu [[Julio Correa]], oguerojera ha omombareteva’ekue ñoha’anga guaraníme.
Upe guive okakuaa ko’ẽko’ẽre ohóvo ha ohechauka hembiapópe katupyry añete ta’anga apópe, ohechauka mba’éichapa opu’ã ohóvo ogayvatekuéra Paraguaýpe ha upéichante avei arandupy ko tavapegua. Ogaguasu ha okarusukuéra, Ñemuha Guasu, burrera-kuéra, Plaza “Uruguaya” ha hyepy, función patronal ha ambueve tetã tavarandu omoha’anga ha ohechauka ipo rapykuere.
[[Ticio Escobar]], oikuaa ha ohesa’ỹijóva peichagua tembiapo ha ohesa’ỹijóva ko’ã mba’e Paraguáipe, ohai: “Tembiapo ombosa’ypyre karai Ignacio ningo ombyaty marandu opaichagua táva [[Paraguay]] reko yma rehegua, ko siglo ñepyrũ mbukumi meve; pypekuéra ohechauka mba’éichapa oike tekopyahu pya’etemi ko távape ha omoambuéve chupe. Katu hembiapokuépe ojehechauka hekovekue ha avei jepy’apy orekóva ha’e hetã rehe, omyasãiva sector popular guive, ohechaukáva hekopete hembiapokuéra rupi. Ko’ã mba’ére Núñez Soler rembiapokuéra ipeteĩ ha oikoe ambuekuéragui arte plástica ryepýpe ojajpóva ñane retãmegui; hembiapokuéra noñemomba’eiva’erã iporã haguére año; oñemochichĩva’erã ohechaukáre Paraguái rekoasa oikohaichaite máramo noñemombe’úi ha noñemoha’angáiva...”
==Hembiapokue==
[[1931]] guive ha aretemi meve, Núñez Soler oĩ heta tembiapo jehechaukahápe, ha’eño térã aty háicha, ha avei Paraguái yvy mboypýri, Bienales [[Sao Paulo]], [[Brasil]]-peguápe; avei hembiapo ojehecha museos tuichaicháva [[Argentina]], [[Brasil]], [[Uruguay]], [[España]], [[Estados Unidos de Norteamérica]] ha [[Alemania]]-pe.
Omenda Herminia Rosa Blanc ha oheja iñemoñare.
Omano [[Paraguaý]]pe [[13 jasypa]] [[1983]]-pe.
==Referencias==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
1s93aa8y1dohlruoxhd6x8kepsy76vp
Emilio Bobadilla Cáceres
0
4238
137943
91776
2026-07-01T18:59:02Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137943
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Emilio Bobadilla Cáceres
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Emilio Bobadilla Cáceres
| fechadenacimiento = [[3 de marzo]] de [[1907]]
| lugar = [[Pirayú]], [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[21 de marzo]] de [[1979]]
| lugardefallecimiento = [[Asunción]], [[Paraguay]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Música]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = “Ñane aramboha” y “Koeti jave”
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Emilio Bobadilla Cáceres''' oararecha [[Cerro Vera]]-pe, [[Piraju]] távape, [[Paraguái]], 3 jasyapy [[1907]]rõ, Ramón Bobadilla ra’y Isabel Cáceres isy.
== Imitã ha imitãrsusúpe==
Imitãme gueteri ova [[Paraguaýpe]], upépe ombopuñepyrũ “tiple” (mbaraka’i ojepurúva oñembojegua haguã punteada) ha upe rire ombopu mbaraka. [[1930]] guive oiko [[Buenos Aires]]-pe, upépe ha’e omyeñói [[Agustín Barboza]] ndive dúo Barboza-Cáceres.
== Ijeguata ñepyrũmby ==
[[1934]]-pe ograva'ypy “Orquesta Ortíz Guerrero” ndive omyakãva mbo’ehára [[José Asunción Flores]], upe purahéi “Ñane aramboha”, ohaiva’ekue [[Félix Fernández]].
== Trayectoria ==
[[1939]]-pe, itykéra Cristóbal Cáceres ndive oñepyrũ o'graba' heta purahéi herakuãva “Dúo de los Hermanos Cáceres” rérape [[1950]] peve, orquesta “Ñande róga” [[Mauricio Cardozo Ocampo]] mba’éva ndive.
Ha’e omoñepyrũ ha omyakã’ypy upe aty hérava Intérpretes del Folklore Asociados del Paraguay (IFAP) ha '70-pe, oĩkuri Autores Paraguayos Asociados (APA) vicepresidente ramo.
== Ityarõvo ==
Omano [[paraguaý]]pe 21 japyapy [[1979]]-pe.
== Hembiapokue ==
Ha’éningo ohai heta purahéi ambue tapicha katupyry ndive:
*“Ñane aramboha” (Félix Fernández ha Agustín Barboza ndive, kóva ndive, ojapo hikuái purahéi oñondive)
*“Ko’ẽtĩ jave” (Emiliano R. Fernandez ndive)
*“Imomoramby purahéi” (Crispiniano Martínez González ndive)
*“Golondrina fugitiva”
*“Alondra feliz”
*“Angel de la sierra”
*“A mi rosa dormida”
*“Okaraguami akã sa’yju”
*“En mi prisión de esmeralda” (guarania omombe’úva umi mensu rekove asy [Alto Paraná]me siglo XX ñepurũme ipurahéi asýpe)
*“Ñande korochire”
*“Nemba’erãmínte Angélica”
*“Sobre el corazón de mi guitarra”
*“Che sy mi marangatúpe”
*“Virgen y flor” (Ko’ãva Carlos Miguel Jiménez ñe’ẽpoty ári meme)
*“Chipera Luque” (Darío Gómez Serrato ndive).
== Referencias ==
*[https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edicción enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces externos ==
*[http://www.musicaparaguaya.org.py/emiliiobobadillacaceres.htm Música Paraguaya]
{{DEFAULTSORT:Bobadilla Cáceres, Emilio}}
[[Ñemohenda:tekove Paraguaigua]]
iqj8d4riffwnio6t91bixlupyl1i0zp
Hugo Rodríguez-Alcalá
0
4250
137949
118329
2026-07-01T20:11:35Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137949
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Hugo Rodriguez Alcalá
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Hugo Rodriguez Alcala
| nombredenacimiento = Hugo Rodriguez Alcala
| fechadenacimiento = [[1917]]
| lugar = [[paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[Jasypateĩ]] ary [[2007]]
| lugar = [[Buenos Aires]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Ñe'ẽpapára]], [[Mombe'uhára]].
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''“Relatos del Norte y del Sur”'' <br>''“El ojo del Bosque”'' ''“Primer Recuerdo”''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Hugo Rodríguez-Alcalá''' heñói tavaguasu [[Paraguaýpe]], República del Paraguái tavaguasuetépe [[1917]] arýpe.
[[Ensayista]], [[ñe’ẽpapára]], [[mombe’uhára]] ha ñe'ẽporã hesa'ỹjohára. Oñembokatupyry Doctorado Derecho ha Ciencias Sociales-pe Universidad Nacional de Asunción, ary [[1943]]-pe ha oñemoarandu Filosofía y Letras Universidad Wisconsin-me, Madison, ary [[1953]] jave.
Omano [[jasypateĩ]] [[2007]] ramo, tavaguasu [[Buenos Aires]]-pe, ko haihára avei mbo’ehára tetãyguáva, Premio Nacional de Literatura, Hugo Rodríguez Alcalá, orekóvo 90 ary oipyhy ko jopói.
== Guata Ñepyrũ==
Poha ary orekóvo, oñembovevévo pandorga yvytúre, ohaíma ñe’ẽpóty ipu prorãva.“He’íva ichupe guarã puporã (rima) jepiguáichaitéva mundo-pe”, he’íva.
Hembiapo hendaitépe ha he’íva hekoitépe ohai umi mba’e tembiapo reheguáva, Hugo Rodríguez-Alcalá hetaiterei aranduka omoherakuãva popa rupi ojekuaáva. Ensayo ha crítica arandukáre orekóva, umi ñe’ẽpoty ha mombe’urã ojeguerekóva colección ramo.
==Hembiasakue==
Ñe’ẽpapára ohai kuaáva, crítico hekoitépe. Ojeguerohory ichupe ikuaandýre tetãme ha he'igui hendaitépe tembiapo rehe oñandúva ojeguereko ichupe crítico internacional ramo [[Paraguáipe]] omoherakuãva. Oinvestiga hetava’ekue ñe’ẽpotý ha narrativa [[Paraguái]] mba’éva, oikuaauka umi aranduka ñanemoaguĩva haihára tetã mba'éva rehe ha tavaygua remiandu oikuaukáva oomombe'úva mba'éichapa tavayguakuéra, ombo'éva ha ñanembo’e, ñanemohenda akãñomongetápe, ohaiháicha oipokuaa, ndahasýi ha pya'e hesakã pe he'íva, pya’e ojehechakuaa ñe’ẽporãhaipyre jehai he'iséva.
Master of Arts in Foreign Languages ([[Washington]], [[1949]] ary jave), ojehuvila ombo’e rire irundyha ary mbo’ehao guasu ha umíva universidad Columbia University, Rutgers University, University of Washington, University of [[California]], avei.
Oiko [[Estados Unidos|Estados Unidos de Norteamérica]]-pe irundyha década omotenondéva literatura mbo'epy mbo’ehao Guasu rupi.
Omopyenda ha omotenonde Departamento de Estudios Hispánicos Universidad de California, Riverside-pe, ou jey itavaguasu heñóihápe, Asunción del Paraguay, ary [[1982]] –ojehuvila rire upe universidad-pe oisãmbyhy Taller Literario Cuento Breve ary [[1983]] guive ha oipytyvõ regularmente umi kuatiahaipyre ha suplemento ñe’ẽporãhaipyre ko’apegua ha ambue tetã ambuégui.
Ohaiva’ekue tendota ramo "Commemorative Series" Universidad de California-pe, oimeva’ekue miembro consejo editorial umi revists literaria (Hispanic Review, Revista Iberoamericana, Hispanic Journal ha ambuévape).
Oguahẽ guive Paraguáipe oisãmbyhy colección "Cuentos de Taller" ombokatupyrývo upe Taller Cuento Breve reheguáva hemimbo'épe, omoheñóiva Club Centenario-pe, upéicha oñemoherakuãva ko'ã aranduka ñe'ẽpoty reheguáva ary (1983, [[1985]], [[1988]], [[1990]], [[1992]]) ha peteĩve [[1994]] jave oikuaaukáva.
Oisãmbyhývo Taller hetápe oipytyvõ porã umi mombe’uhára paraguaiguápe, ha péicha omoherakuã umi hemimbo'e rembiapo aranduka kakuápe.
Oikova'ekue consejero literario ko'ã revista Hispanic Review, Revista Iberoamericana, Hispanic Journal, Letras de [[Buenos Aires]], etc.
Hembiapokue ojehecha umi diccionario biográfico tetã ambuére ha’eháicha Who´s who in America, Who´s who in Latin America, The National Register of Prominent Americans, Directory of American Scholars, etc.
Tavaguasu México-pe ha’e Director Centro de Estudios de la Universidad de California (umíva ary [[1972]] guive ary 1974 peve).
Omyakãva'ekue Academia Paraguaya de la Lengua Española ary [[1989]] guive [1994]]ramo, omopyenda Taller Cuento Breve de Asunción.
Ñe’ẽpoty [[Elvio Romero]], [[Josefina Plá]],[[Hérib Campos Cervera]], [[Oscar Ferreiro]] ha [[Augusto Roa Bastos]], oiméva generación poética ojajáiva, 40 ary jave, ombyatýva umi grupo, ndorekóiva ombojojáva ichupe ko’ã ára.
Ojehuvila rire [[Estados Unidos]]-pe , ou Paraguáipe. Ha omba’apo mbarete jey ñe'ẽporãhaipyrére.
==Guerohory hekovépe==
Galardon oipyhýva ha omomba’eguasúva ha’eva’ekue “Premio de las Humanidades y las Artes”, Estados Unidos gotyo,1969 ary jave, Medalla [[Gabriela Mistral]] ombojopóiva ichupe gobierno [[Chile]] 1996 arýpe. Oimévo universidad norteamericana-pe ohupyty jerarquía académica: "Profesor Above Scale" (mbo’ehára ojupíva escalafón) ári, ha oipyhy umi jopói honores.
Jasypateĩme 1982 jave, Universidad California ome’ẽ ichupe título Professor Emeritus.
==Omomba’éva hekovépe==
Omomba’e ha oipyhýva Hugo Rodríguez Alcalá ha’e “Premio Nacional de Literatura 1999 ary jave, ñe’ẽpoty Romancero Tierra Adentro. Hemiandu ko'ã mba'ére: he'i "Umi galardón ahupytýva mbovy oguahẽ che rekove ñe’ãitépe”
== Hembiapo==
Hembiapo crítica ha ensayística-gui ojepytaso: Arte Juan Rulfo (1965), Sugestión e Ilusión (1967).
Historia de la literatura paraguaya (1970).
Narrativa hispanoamericana (1973) ha Ricardo Güiraldes: apología y detracción (1986).
Hembiapo narrativa oike Relatos del Norte y del Sur (1983) El Ojo del Bosque: Historias de Gente Varia / Historias de Soldados (1985).
Ñe’ẽpotýpe omoherakuã, umíva apytépe, ñe’ẽpoty El canto del aljibe (1973), El portón invisible (1983) ha Terror bajo la luna (1983).
Ohai irundypa aranduka ñe’ẽporã haipyre rembiasa reheguáva: Literatura Latinoamericana Ilustración (Madrid, 1979), Literatura Latinoamericana Independencia, (Madrid, 1980), ensayos filosóficos ha literarios ha’eháicha Ensayos de Norte a Sur (México, 1960).
Narrativa omoheñói El ojo del bosque (1993), La doma del jaguar (1995), Relatos de norte y sur (1993)., ha hetave tembiapo.
Hembiapo apytépe ojeguereko ko’ã herakuãitéva:
===PRIMER RECUERDO===
Primero fue la lluvia<br>
Fue la ilusión primera.<br>
Vi una puerta entreabierta<br>
que daba a un patio.<br>
Vi sobre baldosas crearse y deshacerse<br>
copas brillantes, sin ruido.<br>
Vi las mojadas plantas,<br>
vi el paredón mojado,<br>
vi el viento impetuoso<br>
que aplastaba<br>
las copas instantáneas sobre el piso.<br>
Vi contra el cielo oscuro<br>
un tremolar de sábanas de fuego.<br>
Vi el agua, el agua interminable<br>
sobre los vahos del verano.<br>
Vi, dentro, luz eléctrica:<br>
vi unas figuras vagas<br>
mirar la lluvia.<br>
Yo, tras cristales húmedos,<br>
estaba, en brazos fuertes, mudo y tibio<br>
Afuera, la frescura<br>
y la cristalería renovada<br>
== Bibliografía==
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Rodriguez Alcala, Hugo}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
tbtiyetd58qk12xaom9c2dku98vcwal
Miguel de Cervantes
0
8824
137967
137723
2026-07-01T23:25:08Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137967
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de escritor
|nombre = Miguel de Cervantes
|imagen = Cervantes Jáuregui.jpg
|textoimagen = Ta'anga ikatu ojapo Juan de Jáuregui (c. 1600).<ref>{{cita publicación|apellido=Pidal y Mon|nombre=Alejandro|título=El retratro de Cervantes|fecha=Conferencia en la Asociación de la Prensa el 15 de enero de 1912|url=http://booksnow1.scholarsportal.info/ebooks/oca9/45/elretratodecerva00pida/elretratodecerva00pida.pdf|páginas=19 y siguientes}}</ref>
|tamañoimagen = 220px
|Nombre_completo = Miguel de Cervantes Saavedra
|fecha_nacimiento = [[29 jasyporundy]] ary 1547 jave
|lugar_nacimiento = [[Alcalá de Henares]], [[España]]
|fecha_fallecimiento = [[22 jasyrundy]] ary 1616 jave<ref name=canavaggio /><br />(68 años)
|lugar_fallecimiento = [[Madrid]], [[España]]
|seudónimo =
|ocupación = Ñorairõhára, [[Tembiasagua'u|tembiasagua'u haihára]], [[ñe'ẽpoty|ñe'ẽpapára]] ha [[Mombe'urã|omombe'urãva]]
|nacionalidad = {{bandera|ESP|1506}} [[España|Españaygua]]
|periodo = [[Siglo de Oro]]
|lengua_literaria = [[Karaiñe'ẽ]]
|lengua_materna = Karaiñe'ẽ
|género = [[Tembiasagua'u]], [[ñe'ẽpoty]] ha [[ñoha'ãnga]]
|movimiento = [[Siglo de Oro]]
|obras_notables = ''[[Don Quijote de la Mancha]]''
|cónyuge = Catalina de Salazar y Palacios
|hijos = Isabel
|influencias =
|influyó =
|firma = Miguel de Cervantes signature.svg
|premios =
|web =
}}
'''Miguel de Cervantes Saavedra''' ([[Alcalá de Henares]],<ref name="lugar">[[Jean Canavaggio]], [http://bib.cervantesvirtual.com/bib_autor/Cervantes/biografia_2.shtml «Cervantes en su vivir»]. Biografía del [http://bib.cervantesvirtual.com/bib_autor/Cervantes/index.shtml Portal de Miguel de Cervantes Saavedra] de la Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes. Consultado el 7 de abril de 2012.</ref> [[29 jasyporundy]] ary [[1547]] jave – [[Madrid]], <!--POR FAVOR, NO CAMBIAR ESTA FECHA - LA REFERENCIA ES IMPECABLE-->[[22 jasyrundy]]<ref name="canavaggio">[[Jean Canavaggio]], [http://bib.cervantesvirtual.com/bib_autor/Cervantes/biografia_12.shtml «Cervantes en su vivir»]. Biografía del [http://bib.cervantesvirtual.com/bib_autor/Cervantes/index.shtml Portal de Miguel de Cervantes Saavedra] de la Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes. Consultado el 23 de abril de 2011.</ref> ary [[1616]] jave) ha'e akue peteĩ Epaña ñorairõhára, [[tembiasagua'u|tembiasagua'u haihára]], [[ñe'ẽpoty|ñe'ẽpapára]] ha [[Mombe'urã|omombe'urãva]] tenondeguaite.
Ojeikuaa hese peteĩ umi karai poguasúgui [[karaiñe'ẽ]] iporãhaipyre ha ojeikuaave ohaígui va'ekue pe ''[[Don Quijote de la Mancha]]'', heta tapicha poguasu he'íva upéva ha'e [[tembiasagua'u]] peteĩha ko'ãgagua ha peteĩva umi tembiapo haipy porãvégui opaite [[yvy|yvóra]] pegua, ha avei upe aranduka mokõiha oñembohasáva ambue ñe'ẽme, [[Biblia|Ñandejára ñe'ẽ]] peteĩha rire.<ref>{{cita web|autor=Francisco Pérez de Antón Miembro de número de la Academia Guatemalteca de la Lengua, corresponsal de la Real Academia Española|título=La lección moral de Cervantes|url=http://asale.org/ASALE/pdf/AGL/FranciscoPerezdeAnton.pdf|fecha=Diciembre de 2004|title=Archive copy|accessdate=2014-04-13|archivedate=2012-02-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120203044637/http://asale.org/ASALE/pdf/AGL/FranciscoPerezdeAnton.pdf|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20120203044637/http://asale.org/ASALE/pdf/AGL/FranciscoPerezdeAnton.pdf|fechaarchivo=2012-02-03|fechaacceso=2014-04-13}}</ref> Oñembohéra mokõiháme herakuãme «Apytu'ũreñói Mburuvicha».<ref>{{Cita web |title=Agencia Bolivariana de Noticias - 29/09/06 |url=http://www.abn.info.ve/reportaje_detalle.php?articulo=318 |accessdate=2014-04-13 |archivedate=2006-10-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20061002144705/http://www.abn.info.ve/reportaje_detalle.php?articulo=318 |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20061002144705/http://www.abn.info.ve/reportaje_detalle.php?articulo=318 |fechaarchivo=2006-10-02 |fechaacceso=2014-04-13 }}</ref>
== Cervantes hembiapokue ==
=== Tembiasagua'u ===
Miguel de Cervantes ohai heta tembiasagua'u ha omoporã pe jehai reko.
'''Hembiapo arange rupive:'''
* ''[[La Galatea]]'' ([[1585]])
* ''[[Don Quijote de la Mancha|El ingenioso hidalgo don Quijote de la Mancha]]'' ([[1605]])
* ''[[Novelas ejemplares]]'' ([[1613]])
* ''[[Don Quijote de la Mancha|El ingenioso caballero don Quijote de la Mancha]]'' ([[1615]])
* ''[[Los trabajos de Persiles y Sigismunda]]'' ([[1617]])
==== ''Umi tembiasagua'u hekopete'' ====
Ary 1590 gotyo 1612 Cervantes ohai heta [[tembiasagua'u]] mbyky oñembojoajupa umíva ary 1613-pe ''Novelas ejemplares''-pe (Umi tembiasagua'u hekopete).
[[File:Monumento a Miguel de Cervantes - La Gitanilla.jpg|thumb|290px|right|<small>'''''La gitanilla''''' (Federico Coullaut-Valera, [[1960]]). Monumento a Miguel de Cervantes, Plaza de España-pe táva [[Madrid]]-pe.</small>]]
* ''La gitanilla''
* ''El amante liberal''
* ''Rinconete y Cortadillo''
* ''La española inglesa''
* ''El licenciado Vidriera''
* ''La fuerza de la sangre''
* ''El celoso extremeño''
* ''La ilustre fregona''
* ''Las dos doncellas''
* ''La señora Cornelia''
* ''El casamiento engañoso''
* ''El coloquio de los perros''
=== Ñe'ẽpoty ===
Cervantes niko oipotaite ohai ñe'ẽpoty, oñeimo'ã ndakatúiva ohai, ohai imano mboyve ''Viaje del Parnaso''-pe:
{{cita|Che upéva omba'apóva mante ha chekerape'áva<br />
che reko ñe'ẽpapára hi'ã<br />
apoporãmby yvága ndome'ẽséiva chéve}}
Cervantes ohai ramo jepe heta [[ñe'ẽpoty]] ojekuaa'ỹ, ha ambuéva.
=== Ñoha'ãga ===
[[File:El cerco de Numancia (manuscrito).jpg|200px|thumb|Folio inicial de la ''Comedia del çerco de Numancia'', manuscrito 15.000 de la Biblioteca Nacional de España.]]
Miguel de Cervantes ohai heta ñoha'ãga, hákatu, tapicha kuéra ndomomba'ei ha ndohayhúi hembiapokue reko, sa'i sa'i hembiapokue oñeha'ã, Cesvantes ohai porã katu, ambue rekópe.
Cervantes oñembojoaju hembiapokue kuéra ndoñeha'ãva ''Ocho comedias y ocho entremeses nunca representados''-pe; ha oĩ avei ñoha'ãnga ambuéva kuatiápe mante: ''Los tratos de Argel'', ''El gallardo español'', ''La gran sultana'' ha ''Los baños de Argel''.
== Hembiapokue jekuaa'ỹ ==
Cervantes he'i akue hembiapóre heta ohaíva térã ohaiséva, ha ambue mombe'urã oñemongañýva.
Tembiapokue ndojekuaaíva ohaíva térã omombe'upáva oĩ ''La Galatea'' pehẽngue mokõi, ''El famoso Bernardo'' ha ''Las semanas del jardín''.
Ñoha'ãnga hembiapokue oñemongañýva, Cervantes omombe'úva ''La gran Turquesca'', ''La batalla naval'', ''La Jerusalén'', ''La Amaranta o la del Mayo'', ''El bosque amoroso'', ''La única'', ''La bizarra Arsinda'' ha ''La Confusa'', que figuraba en el repertorio del autor Juan Acacio aún en 1627. Ohai avei peteĩ ñoha'ãnga ombopukáva ''El trato de Constantinopla y muerte de Selim''.
Oĩ heta tembiapokue oñeimo'ãva Cervantes ojapo, ojekuaavéva:
* ''La tía fingida'', ojogua umi ''Novelas Ejemplares''.
* ''Diálogo entre Cilenia y Selanio sobre la vida en el campo''
* ''Auto de la soberana Virgen de Guadalupe''
* ''Topografía e historia general de Argel''
== Cervantes ta'angamýipe ==
* ''Cervantes'', omotenonde [[Vincent Sherman]] (1969), oĩva Francisco Rabal, Gina Lollobrigida, José Ferrer ha Horst Buchholz ojapóva Cervantes.
* Cervantes (tekoha'angandy), [[tekoha'ãngandy ta'angambyrýgui]] España-gua, ohasa TVE-pe ary 1981-jave.
* Don Quijote de La Mancha (ta'angamýi 1987)
* ''[[Miguel y William]]'', omotenonde [[Inés París]] ([[2007]]). Juan Luis Galiardo ojapo Miguel.
== Ñemomba'eguasu ==
Oĩ heta jopói, tetera'anga, óga guasu ha ambue tenda oñemomba'eguasu Miguel de Cervantes-pe.
=== Jopói ===
* [[Jopói Miguel de Cervantes]], peteĩ jopói ñe'ẽporãhaipyréme [[karaiñe'ẽ]] pegua oñeme'ẽva ary arýpe.
* Pu'akaha Cervantes, Vakapipopo rembiasa aty ojejapóva táva [[Alcalá de Henares]]-pe.
=== Mba'eita ===
[[File:Carlo Nicoli (1879) estatua de Miguel de Cervantes.png|thumb|250px|Tetera'anga Cervantes rendápe [[Alcalá de Henares]]-pe.]]
* Táva [[Alcalá de Henares]]-pe
* Táva [[Madrid]]-pe
* Táva [[Valladolid]]-pe
* Táva [[Santiago de Compostela]]-pe
* Táva [[Sevilla]]-pe
=== Tenda oñemoarandúva ===
* [[Instituto Cervantes]] oñemotenonde ha oñemoarandu [[karaiñe'ẽ]].
* Universidad Europea Miguel de Cervantes táva [[Valladolid]]-pe.
* Teatro Cervantes. Oĩ 14 ñohã'aga róga 5 tetãme: España (Teatro Cervantes (Almería); Teatro Cervantes (Málaga); Teatro Cervantes (Alcalá de Henares); Teatro Cervantes (Santa Eulalia), Alicante-pe; Teatro Cervantes (Béjar), Salamanca-pe; Teatro Cervantes (Jaén); Teatro Cervantes (Murcia); Teatro Cervantes (Petrel), Alicante-pe; Teatro Cervantes (Segovia); ha Teatro Cervantes (Valladolid); Marruecos-pe (Teatro Cervantes (Tánger); en México (Teatro Cervantes (Guanajuato); Chile-pe (Teatro Cervantes (Putaendo); ha Argentina-pe (Teatro Nacional Cervantes).
* Liceo de Cervantes
* Instituto de Bachillerato Cervantes
* Universidad Miguel de Cervantes [[Santiago de Chile]]-pe.
* Acción Cultural Miguel de Cervantes [[Barcelona]]-pe.
* Organismo Autónomo de Cultura Miguel de Cervantes Villarrobledo-pe.
* Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes
* Biblioteca universitaria Miguel de Cervantes Universidad Rey Juan Carlos-pegua [[Madrid]]-pe.
* Cine Cervantes de Sevilla.
=== Tasyo ===
* Centro de Salud Miguel de Cervantes táva Alcalá de Henares-pe.
=== Kuatiahaipy ===
* Revista Cervantes, kuatiañe'ẽ osẽva ary 1916 guive 1920 peve.
=== Ygarata ===
* ARA Cervantes (D-1), Argentina-gua ojepurúva ary 1925 guive 1961 peve.
* Miguel de Cervantes (1930)|Crucero ligero Miguel de Cervantes]] España-gua, ojepurúva ary 1928 guive 1964 peve.
* Bergantín-goleta Cervantes Saavedra (1934)
=== Tenda ===
* Alameda de Cervantes táva [[Soria]]-pe.
* Avenida de Cervantes táva [[Málaga]]-pe, ha [[Meco]]-pe.
* Barrio de Cervantes táva [[Granada]]-pe.
* [[Glorieta de Cervantes (Sevilla)]].
* Plaza Cervantes táva [[Alcalá de Henares]]-pe, [[Lérida]] ha [[Santiago de Compostela]]-pe.
* Piazzale Miguel Cervantes táva [[Róma]]-pe.
=== Arange vy'aha ===
* ''Semana Cervantina'' (Cervantes Arapokõindy), vy'aha ojejapóva heta España távakuérape Cervantes ñemomba'eguasúre.
* ''Festival Cervantino'' (Cervantes Vy'aha), vy'aha ojejapóva opa ary [[Méjiko|Méhiko]] retãvore [[Guanajuato]].
== Ehecha avei ==
* [[Literatura española]]
* [[Literatura española del Barroco]]
* [[Siglo de Oro]]
== Mandu'apy ==
{{listaref|2}}
== Arandukapurupyre ==
* Alonso A.: "Las prevaricaciones idiomáticas de Sancho", en ''Nueva Revista de Filología Hispánica'', II, 1948.
* Alvar, Carlos; Menéndez y Pelayo, Marcelino; Sevilla Arroyo, Florencio: ''Cervantes, cultura literaria'', Centro de Estudios Cervantinos, Alcalá de Henares, España, 2001. ISBN 84-88333-15-3.
* Álvarez Vigaray, Rafael: ''El derecho civil en las obras de Cervantes'', Comares, Granada, España, 2001. ISBN 84-86509-16-5.
* Anderson, Ellen y Pontón Gijón, Gonzalo: ''La composición del Quijote'', Rico, 1998.
* Arrabal, Fernando: ''Un esclavo llamado Cervantes'', Espasa-Calpe, 1996.
* Astrana Marín, Luis: ''Vida ejemplar y heroica de Miguel de Cervantes Saavedra'', Instituto Editorial Reus, 1958.
* Bajtin, Mijail: ''La cultura popular en la Edad Media y en el Renacimiento. El contexto de François Rabelais'', Alianza, 1987.
* Braschi, Giannina: ''Cinco personajes fugaces en el camino de Don Quijote'', Cuadernos Hispanoaméricanos, No. 328, 1977.
* Canavaggio, Jean: ''Cervantes'', Espasa-Calpe, 2004.
* Castro, Américo: ''El pensamiento de Cervantes'', Crítica, 1987.
* Castro, Américo: ''Hacia Cervantes'', Taurus, 1967.
* Cervantes, Miguel de: ''Don Quijote de la Mancha'', edición del IV Centenario (RAE), Alfaguara, 2004.
* Close, Anthony J.: ''Cervantes: pensamiento, personalidad, cultura'', Rico, 1998.
* Cotarelo y Mori, Emilio: ''Efemérides cervantinas ó sea resumen cronológico de la vida de Miguel de Cervantes Saavedra'', Tipografía de ''Revista de Archivos'', 1905.
* Cotarelo y Mori, Emilio: ''Los puntos obscuros en la vida de Cervantes'', Tipografía de ''Revista de Archivos, Bibliotecas y Museos"'', 1916.
* Duran, Manuel y Rogg, Fay R.: ''Fighting Windmills: Encounters with Don Quixote'', Yale University Press, 2006. ISBN 0-300-11022-7.
* Eisenberg, Daniel: ''La interpretación cervantina del Quijote'', Compañía Literaria, 1995.
* Fernández Álvarez, Manuel: ''Cervantes visto por un historiador'', Espasa-Calpe, 2005.
* Fernández de Navarrete, Martín: ''Vida de Miguel de Cervantes Saavedra'', Atlas, 1943.
* Frenk, Margrit: ''Entre la voz y el silencio (la lectura en tiempos de Cervantes)'', Centro de Estudios Cervantinos, 1997.
* Garcés, María Antonia: ''Cervantes en Argel: Historia de un cautivo'', Madrid, 2005.
* García Alonso, Agustín: ''Antología "Cervantes" de poesía'', Castrocalbón, España, 2001. ISBN 84-404-7944-1.
* González de Amezua y Mayo, Agustín: ''Cervantes creador de la novela corta española'', 2ª edición, Consejo Superior de Investigaciones Científicas, [[Madrid]], España, 2001. ISBN 84-00-05227-7.
* Iffland, James: ''De fiestas y aguafiestas: risa, locura e ideología en Cervantes y Avellaneda'', Universidad de Navarra-Iberoamericana-Verbuert, 1999.
* Lázaro Carreter, Fernando: ''Las voces del Quijote'', Rico, 1998.
* Maestro, Jesús G.: ''La escena imaginaria. Poética del teatro de Miguel de Cervnates'', Vervuert, 2000.
* Maestro, Jesús G.: ''Crítica de los géneros literarios en el Quijote'', Editorial Academia del Hispanismo, 2009.
* Martín Morán, José Manuel: ''Cervantes: el juglar zurdo de la era Gutenberg'', Cervantes, 1997.
* Mayans y Siscar, Gregorio: ''Vida de Miguel de Cervantes Saavedra'', Espasa-Calpe, 1972.
* Menéndez Pelayo, Marcelino: ''Cultura literaria de Miguel de Cervantes y la elaboración del Quijote'', Revista de Archivos, Bibliotecas y Museos, 1905.
* Pellicer, Juan Antonio: ''Vida de Miguel de Cervantes Saavedra'', D. Gabriel de Sancha, 1800.
* Rey Hazas, Antonio y Sevilla Arroyo, Florencio: ''Cervantes: vida y literatura'', Ayuntamiento de Madrid, 1996.
* Riley, Edward C.: ''Teoría de la novela de Cervantes'', Taurus, 1966.
* Riquer, Martín de: ''Para leer a Cervantes'', Acantilado, 2003.
* Rodríguez Marín, Francisco: ''Estudios cervantinos'', Atlas, 1952.
* Rodríguez-Luis, Julio: ''Novedad y ejemplo de las Novelas de Cervantes'' (ensayo), José Porrúa Turanzas, S.A. Librería-Editorial, Madrid, España, 2005. ISBN 84-7317-088-1.
* Rosales, Luis: ''Cervantes y la libertad'', Gráficas Valera, 1960.
* Rosenblat, Ángel: ''La lengua del Quijote'', Gredos, 1971.
* Sánchez, Alberto: ''Cervantes: bibliografía fundamental (1900-1959)'', C.S.I.C., 1961.
* Zimic, Stanislav: ''El teatro de Cervantes'', Castalia, 1992.
* Zimic, Stanislav: ''Las "Novelas Ejemplares" de Cervantes'', Siglo XXI, 1996.
== Joaju ==
{{commons|Miguel de Cervantes}}
* [http://www.cervantesvirtual.com/bib/bib_autor/Cervantes/index.shtml Portal de Miguel de Cervantes, en cervantes virtual], incluye [http://www.cervantesvirtual.com/bib/bib_autor/Cervantes/autor.shtml biografía (por Jean Canavaggio) y cronología (Florencio Sevilla y Begoña Rodríguez)], [https://web.archive.org/web/20051216224926/http://www.cervantesvirtual.com/bib_autor/Cervantes/o_completas.shtml obras completas] y [https://web.archive.org/web/20060206055917/http://www.cervantesvirtual.com/bib_autor/Cervantes/estudios.shtml y estudios].
* [https://web.archive.org/web/20090803073644/http://www.csdl.tamu.edu/cervantes/spanish/ Proyecto Cervantes 2001] de [[Texas]].
* [https://web.archive.org/web/20060108013321/http://www2.h-net.msu.edu/~cervantes/csapage.htm Cervantes Society of America] (en inglés).
* [https://web.archive.org/web/20120119184500/http://miguelde.cervantes.com/index.html Web dedicada a Miguel de Cervantes]
* [https://web.archive.org/web/20170706091837/http://cervantes.uah.es/ Cervantes en la Universidad de Alcalá de Henares]
{{DEFAULTSORT:Cervantes, Miguel}}
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Españagua]]
6wf7fz6juxrxf02gbfwgsjk7l1hxprt
Castro Alves
0
10010
137931
118980
2026-07-01T18:12:46Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137931
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de escritor
|nombre = Castro Alves
|imagen = CastroAlves.jpg
|textoimagen =
|tamañoimagen = 200px
|Nombre_completo = Antônio Frederico de Castro Alves
|fecha_nacimiento = [[14 jasyapy]] ary [[1847]]<ref name="projetomemoria">[http://www.projetomemoria.art.br/CastroAlves/cronologia/cronologia.html Castro Alves, Cronologia], ''site'' www.projetomemoria.art.br</ref>
|lugar_nacimiento = ''Fazenda Cabaceiras'', táva'i Curralhinho aguĩva, ko'ag̃a [[Castro Alves (táva)|Castro Alves]]<ref name="projetomemoria" />
|fecha_fallecimiento = [[6 jasypokõi]] ary [[1871]]
|lugar_fallecimiento = [[Salvador (Bahía)]], [[Brasil]]
|seudónimo =
|ocupación = Haihára
|nacionalidad = {{BRA}}
|periodo = Modernismo
|lengua_literaria = [[poytugañe'ẽ]]
|lengua_materna =
|género =
|movimiento =
|obras_notables = ''[[O Navio Negreiro]]''
}}
'''Antônio Frederico de Castro Alves''' ([[Castro Alves (táva)|Curralinho]], ára [[14 jasyapy]] ary [[1847]] — [[Salvador (Bahía)|Salvador]], ára [[6 jasypokõi]] ary [[1871]]) ha'e akue peteĩ [[ñe'ẽpapára]] [[Pindorama]] pegua.<ref name="projetomemoria" />
Heñói pe kokue Cabaceiras,<ref name="projetomemoria" /> amo 50 km tava'i ''Nossa Senhora da Conceição de "Curralinho"'', ko'ag̃a oñembohéra [[Castro Alves (táva)|Castro Alves]], tetãvore [[Bahia (tatãvore)|Bahia]].
Iñe'ẽpoty herakuãvéva omombe'u [[tembiguái reko]] pohýi ñembohovái, upévare ojekuaa chupe "Tembiguái Ñe'ẽpapára".
Ojekuaa hembiapokue guasu ha herakuã porã, pe Pindorama Ñe'ẽ Amandaje omoĩ pe Apyka 7ha Castro Alves Ñembojárare.
== Hembiapokue ==
; Ñe'ẽpoty
{{div col|colunas=3}}
*''[[Espumas Flutuantes]]'', 1870
*''[[A Cachoeira de Paulo Afonso (Castro Alves)|A Cachoeira de Paulo Afonso]]'', 1873
*''[[Os Escravos]]'', 1883
*''[[Hinos do Equador]]''
*''[[Tragédia no Mar]]''
*''[[O Navio Negreiro]]'', 1869
{{div col end}}
; Ñoha'ãnga
* ''Gonzaga ou a Revolução de Minas'', 1875
== Mandu'apy ==
<references />
== Joaju ==
*[http://www.academia.org.br/abl/cgi/cgilua.exe/sys/start.htm?sid=124 Castro Alves] Academia Brasileira de Letras rendápe
*[https://web.archive.org/web/20131023130716/http://www.portalsaofrancisco.com.br/alfa/castro-alves/index.php Vida e Obras de Castro Alves]
*[http://www.casaruibarbosa.gov.br/dados/DOC/artigos/rui_barbosa/FCRB_RuiBarbosa_ElogiodeCastroAlves.pdf Elogio de Castro Alves], por [[Ruy Barbosa]], por ocasião do décimo ano de sua morte.
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Pindoramagua]]
rv79a50vadiybqb0exrp8xhg8821h71
Hamáika
0
10994
137947
134192
2026-07-01T19:58:20Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137947
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = Hamáika
| imagen_bandera = Flag of Jamaica.svg
| imagen_escudo = Coat of Arms of Jamaica.svg
| símbolos =
| imagen_mapa = Jamaica (orthographic projection).svg
| lema_nacional = ''Out of Many, One People''<br />([[Ingleñe'ẽ|ingleñe'ẽme]]: «Hetágui, peteĩ tetã»)
| himno_nacional = ''Jamaica, Land We Love''<br />(Ingleñe'ẽme: 'Hamáika, yvy rohayhúva') [[File:"Jamaica, Land We Love", performed by the United States Navy Band.oga]]
| capital = [[Kingston]]
| capital_población = 660 000 (est. 2004)
| capital_coor_fmt =
| capital_coor = 17_59_N_76_48_W 17°59′ N 76°48′ W
| ciudad_más_poblada = [[Kingston]]
| idiomas_oficiales = [[Ingleñe'ẽ]]
[[Hamáika Patois]]
| gobierno = [[Porokuái peteĩme]] léi guasúre ha Amandaje Guasu rupi
| título_líder1 = Mburuvichavete
| nombre_líder1 = [[Carlos III]]
| título_líder2 = Sãmbyhyhára Guasu
| nombre_líder2 = <br />[[Patrick Allen (político)|Patrick Allen]]
| título_líder3 = {{nowrap|Sãmbyhyhára peteĩha}}
| nombre_líder3 = [[Andrew Holness]]
| fundación = Sãso
| fundación_hitos = • Arange
| fundación_fechas = [[Tavatã Joaju]] pegua<br />[[6 jasypoapy]] ary [[1962]]
| superficie = 10 991<ref name="superficie">{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/jamaica/geografia |título=Jamaica - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=1 de marzo de 2017}}</ref>
| superficie_puesto = 166
| superficie_agua = 1,5 %
| fronteras = 0 [[km]]<ref name="superficie" />
| costas = 1022 km<ref name="superficie" />
| población = 2.970.340 (2016)
| población_puesto = 139
| población_densidad = 270,25
| PIB = [[Dólar|US$]] 25.437 sua
| PIB_año = 2016
| PIB_puesto = 136
| PIB_per_cápita = US$ 8,991 ([[Lista de países por PIB (PPA) per cápita|108º]])
| IDH = {{estable}} 0,730<ref name="IDH">{{Cita web |autor=PNUD |url= http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título= "Informe sobre Desarrollo Humano 2016" |editor= hdr.undp.org |ubicación= [[Estocolmo]], [[Suecia]] |año= 27 de marzo de 2017 |idioma=inglés |fechaacceso=22 de abril de 17 |formato=pdf}}</ref>
| IDH_año = 2015
| IDH_puesto = 94
| IDH_categoría = <span style="color:#00CC00">'''Iporã'''</span>
| moneda = [[Dólar Hamáika pegua|Dólar jamaicano]] (<code>[[ISO 4217|JMD]]</code>)
| gentilicio = Hamáikagua
| horario = [[UTC]] -5
| horario_verano =
| cctld = .jm
| código_telefónico = 1876
| prefijo_radiofónico = 6YA-6YZ
| código_ISO = 388 / JAM / JM
| miembro_de = [[ONU]], [[OEA]], [[Mancomunidad de Naciones]], [[Asociación de Estados del Caribe|AEC]], [[Comunidad del Caribe|CARICOM]], [[Comunidad de Estados Latinoamericanos y Caribeños|CELAC]], [[Estados de África, del Caribe y del Pacífico|ACP]].
}}
'''Hamáika''' ([[Ingleñe'ẽ|Ingleñe'ẽme]]: ''Jamaica'') ha'e peteĩ umi 13 [[tetã]] hekosãsóvagui oĩva [[Karíve]]-pe, [[ypa'ũnguéra Karíve pegua]] atýpe, ha peteĩ umi 35 tetã hekosãsóvagui [[Amérika]] pegua. Itavusu ha itáva orekovéva tekovekuéra ipype ha'e [[Kingston]].
Ipukukue kuarahyreike guive kuarahyresẽ meve ohupyty amo 240 [[km]] ha yvate peve guive ñemby meve ohupyty amo 80 km, ojejuhu [[para Karíve]]-pe, amo 630 km [[Mbyteamérika]] pegua, ijerére ojejuhu yguasu rupi amo 150 km yvate gotyo ypa'ũ [[Kuva]] retãgui ha 180 km kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu upe ypa'ũ [[La Española]], oĩhápe tetã [[Haiti]] ha [[Tetã Ndominikagua]].
Ary 1494 guive ary [[1655]] peve Hamáika oiko [[España]] ipoguýpe, oñembohérava Santiago, ha upéi umi [[Ingyaterra]] retãygua ondyry Santiago kolóniape ha oñembojára ko ypa'ũ. Oiko aja [[Tavetã Joaju]] ipoguýpe oñembohéra ''Jamaica'' ko ypa'ũ. Hamáika ohupyty isãso ára 6 jasypoapy ary [[1962]]-pe.
Orekógui ipype amo 2.970.000 tekovekuéra, ha'e tetã orekovéva tapichakuéra oñe'ẽva ingleñe'ẽ [[Karíve]]-pe, ha mbohapyha opa [[Amérika]]-pe, [[Tetãvore Joapykuéra]] ha [[Kanatã]] rire. Hamáika oĩ hína [[Tetãnguéra Ñembojoaju]] atýpe; [[porokuái peteĩme]] léi guasúre ha Amandaje Guasu rupi.
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commons|Jamaica}}
* [https://web.archive.org/web/20171014191518/http://www.about-jamaica.com/ Hamáika marandukuéra]
* [https://web.archive.org/web/20180105041612/http://www.viajarajamaica.com/ Hamáika renda porãnguéra jeho hag̃ua]
{{Yvateamérika}}
[[Ñemohenda:Hamáika| ]]
he5a5lnhbo75911w4npf6i1hztj0ec4
Simbávue
0
12886
137969
125912
2026-07-02T01:48:10Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137969
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = Tavakuairetã Simbávue<br />{{small|{{lang|en|''Republic of Zimbabwe''}}}}<br />{{small|{{lang|en|''Dzimba dza mabwe''}}}}
| nombre_común = Simbávue
| imagen_bandera = Flag of Zimbabwe.svg
| imagen_escudo = Coat of Arms of Zimbabwe.svg
| imagen_escudo_tamaño = 120px
| símbolos =
| imagen_mapa = Zimbabwe (orthographic projection).svg
| lema_nacional = ''Unity, Freedom, Work''<br />([[Ingleñe'ẽ]]me: «Joaju, sãso, mba'apo»)
| himno_nacional = ''[[Himno nacional de Zimbabue|Ngaikomborerwe nyika yeZimbabwe]]''<br/>([[chóna ñe'ẽ|Shona]]-pe: «Simbávue yvy hovasapyre») <center> </center></div>
| capital = [[Harare]] [[File:Coat of arms of Harare.svg|20px|right]]
| capital_población = {{esd|1 600 000 hab.}} (2007)
| capital_coor_fmt ={{Coord|-17.826818|31.05526|type:city|display=inline}}
| ciudad_más_poblada = [[Harare]] [[File:Coat of arms of Harare.svg|20px|right]]
| idiomas_oficiales = [[Ingleñe'ẽ]], [[chóna ñe'ẽ|shona]] ha 14 ambuéva
| gobierno = [[Mburuvicharape]]
| dirigentes_títulos = Tendota<br />Ombuekoviáva
| dirigentes_nombres = [[Emmerson Mnangagwa]]<br />[[Constantino Chiwenga]]
| fundación = [[Historia de Zimbabue|Fundación]]
| fundación_hitos = • [[Reino de Simbávue|Rno. Zimbabue]]<br />• [[Reino de Butua]]<br />• [[Imperio Rozvi]]<br />• [[Rodesia (región)|Rodesia]]<br />• [[Ñemby Rodesia]]<br />• [[Rodesia ha Niasalándia Joaty|Joaty]]<br />[[Sãso]]<br />• [[Tavakuairetã Rodesia|Declarada]]<br />• [[Tavakuairetã Rodesia|Tavakuairetã]]<br />• [[Simbávue Rodesia|RZR]]<br />• Hechakuaapyre
| fundación_fechas = <br />[[1220]]-[[1450]]<br />[[1450]]-[[1683]]<br />[[1660]]-[[1889]]<br />[[1890]]-[[1923]]<br />[[1923]]-[[1953]]<br />[[1953]]-[[1963]]<br />[[Tavetã Joaju|Tavetã Joajúgui]]<br />[[11 jasypateĩ]] [[1965]]<br />[[2 jasyapy]] ary [[1970]]<br />[[1 jasypoteĩ]] ary [[1979]]<br />[[18 jasyrundy]] ary [[1980]]
| superficie = 390757 <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/zimbabue/geografia |título=Zimbabue-Geografía-Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=3 de enero de 2017}}</ref>
| superficie_puesto = 59
| superficie_agua = imichĩete
| fronteras = 3066 km
| costas = 0 km
| población = 13061239
| población_año = 2012
| población_densidad = 33
| población_estimación = 14438802
| población_estimación_año = 2018
| población_puesto = 88
|PIB_nominal = [[Dólar|US$]] 19 395 sua <ref>{{cita web|autor=Fondo Monetario Internacional|título=Base de datos de perspectivas de la economía mundial (PIB Nominal) |fecha=Abril de 2018|url=https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2018/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=16&pr.y=8&sy=2010&ey=2023&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=NGDPD&grp=0&a=}}</ref>
|PIB_nominal_año = 2018
|PIB_nominal_puesto = 115
|PIB_nominal_per_cápita = [[Dólar|US$]] 1.270 [[dólar]] <ref>{{cita web|autor=Fondo Monetario Internacional|título=Base de datos de perspectivas de la economía mundial(PIB per capita Nominal) |fecha=Abril de 2018|url=https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2018/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=73&pr.y=10&sy=2016&ey=2023&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=NGDPDPC&grp=0&a=}}</ref>
|PIB = [[Dólar|US$]] 35 565 sua <ref>{{cita web|autor=Fondo Monetario Internacional|título=Base de datos de perspectivas de la economía mundial (PIB PPA) |fecha=Abril de 2018|url=https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2018/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=60&pr.y=12&sy=2016&ey=2023&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPGDP&grp=0&a=}}</ref>
|PIB_año = 2018
|PIB_puesto = 129
|PIB_per_cápita = [[Dólar|US$]] 2.330 [[dólar]]es <ref>{{cita web|autor=Fondo Monetario Internacional|título=Base de datos de perspectivas de la economía mundial (PIB per capita PPA) |fecha=Abril de 2018|url=https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2018/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=89&pr.y=13&sy=2016&ey=2023&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a=}}</ref>
| IDH = {{creciente}} 0,563<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2016] Consultado el 27 de mayo de 2017</ref>
| IDH_año = 2019
| IDH_puesto = 150
| IDH_categoría = <span style="color:Orange">'''Medio'''</span>
| moneda = [[Dólar RTGS]]<ref>[https://www.geopoliticalmonitor.com/new-currency-new-hope-for-zimbabwe/ New Currency, New Hope for Zimbabwe]</ref> (<code>[[ISO 4217|ZWL]]</code>)
| gentilicio = Simbavuegua
| horario = [[UTC]] + 2
| horario_verano = [[UTC]] + 2
| cctld = [[.zw]]
| código_telefónico = 263
| prefijo_radiofónico = Z2A-Z2Z
| código_ISO = 716 / ZWE / ZW
| matrícula_coche = ZW
| matrícula_avión = Z
| miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[Mercado Común de África Oriental y Austral|COMESA]]
}}
'''Simbávue''', héra tee hína '''Tavakuairetã Simbávue''' ([[Ingleñe'ẽ]]me: ''Republic of Zimbabwe'', upéva niko ou [[chóna ñe'ẽ|shona]] ñe'ẽgui ''Dzimba dza mabwe'', «óga ita ijapopyre»), ha'e niko peteĩ [[tetã|tetã hekosãsóva]] ojejuhúva [[Áfrika]] pehẽngue ñemby kuarahyresẽyguápe, [[ysyry Sambése]], [[chororo Victoria]] ha ysyry [[Limpópo]] mbytépe. Ko tetã hína [[yguasu]] rembe'y'ỹva ha ijerére ojejuhu kuarahyreike gotyo [[Votusuana]], yvate gotyo tetã [[Sámbia]], ñemby gotyo oĩ [[Yvyáfrika]] ha kuarahyresẽ ngotyo [[Mosambíke]]. Simbávue yvy apekue ko'ãgagua hína ku tetã ymaguare héra [[Ñemby Rodesia]] yvy apekue. Iñe'ẽ tee niko 16, [[ingleñe'ẽ]] ha [[chóna ñe'ẽ|shona]] umi ojeipuruvéva. Ko tetã itavusu hína táva [[Harare]].<ref>{{Citar web|url=http://www.itamaraty.gov.br/index.php?option=com_content&view=article&id=5396&Itemid=478&cod_pais=ZWE&tipo=ficha_pais&lang=pt-BR|titulo=República de Zimbábue|acessodata=2016-11-15|obra=www.itamaraty.gov.br|arquivourl=https://web.archive.org/web/20180906004318/http://www.itamaraty.gov.br/index.php?option=com_content&view=article&id=5396&Itemid=478&cod_pais=ZWE&tipo=ficha_pais&lang=pt-BR|arquivodata=2018-09-06|urlmorta=sim}}</ref>
Karai [[Robert Mugabe]] ojupi Simbávue sãmbyhyhára peteĩháicha ary [[1980]]-pe. Ijaty ojokuaikuaáva ZANU-PF ohenonde'a rire tetã mburuvicharã jeporavo guasúpe, ha'e ojupi tetã mburuvicháicha ha ary [[1987]] guive oporokuái hatã [[aty ojokuaikuaáva peteĩnte]] rupive. Mugabe rekuái hatã aja, noñangarekói hetãygua [[Tekoiterape|tekoiterapére]] ha tetãyguakuéra ohasa vai.<ref>https://www.state.gov/j/drl/rls/hrrpt/humanrightsreport/index.htm?year=2015&dlid=252745</ref> Ára [[15 jasypateĩ]] ary [[2017]]-pe, ohasa rire peteĩ ary tetãyguakuéra oho táva rapére ombohovái ha oñemoĩ hag̃ua Mugabe rehe, tetã ñorairõhára aty omosẽ Mugabe ha omoĩ chupe ka'irãme ''[[golpe de Estado]]'' rupive.<ref>http://edition.cnn.com/2017/11/14/africa/zimbabwe-military-chief-treasonable-conduct/index.html</ref>
Ary [[2010]] aja ojehecha kuri ko tetã naiporãitéi ojeikove hag̃ua, [[yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha]] (IDH) rupi ohupytýnte 0,140 kyta, upéicha upe aja ko tetã niko upe ivaivéva ojeikove hag̃ua.<ref>{{Cita web |url=http://hdr.undp.org/es/estadisticas/index.html#hdirank |título=Índice de Desarrollo Humano (IDH)-Clasificación de 2010 |fechaacceso=15 de junio de 2011 |autor=Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo (PNUD) |año=2010 |obra=Informe de Desarrollo Humano 2010}}</ref> Ko'ãga niko, ojehecha tetã rekuái oñemyatyrõ ha oñemoporã oñangareko porãve hag̃ua avano'õre, upéicha yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha okakuaa ha ary [[2016]] aja ohupyty 0,516. Sapy'apy'a ojehechameméva oiko ko tetãre [[Kyve'ỹ|kyve'ỹmba]] téra tetã pehẽngue oñeñuvãmba ýpe ha oñembyaipáva.<ref>{{Cita web|url=https://www.iagua.es/noticias/ep/contraste-extremo-zimbabue-inundaciones-este-sequia-capital|título=Contraste extremo de Zimbabue: inundaciones en el este, sequía en la capital|fechaacceso=|apellido=|nombre=redaccion|fecha=8 de abril de 2019|sitioweb=iAgua|idioma=es|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210308095004/https://www.iagua.es/noticias/ep/contraste-extremo-zimbabue-inundaciones-este-sequia-capital|archivedate=2021-03-08}}</ref>
== Mandu'apy ==
{{listaref|2}}
== Joajuha ==
{{commons|Zimbabwe}}
* [https://web.archive.org/web/20081024195135/http://www.gta.gov.zw/ Simbávue retã rekuái] ([[Ingleñe'ẽ]]me)
* [https://web.archive.org/web/20160316140754/http://www.parlzim.gov.zw/ Simbávue amandaje guasu] ([[Ingleñe'ẽ]]me)
{{afrika}}
[[Ñemohenda:Simbávue| ]]
23tc0pqq4ai9fuiztuyg3yiporx5gkt
Tom Holland
0
16120
137970
126060
2026-07-02T03:13:09Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137970
wikitext
text/x-wiki
[[File:Tom Holland Bali 2019 1 (cropped).jpg|thumb|200px|Tom Holand (2019)]]
'''Thomas Stanley Holland''' (heñói [[1 jasyporundy]] ary [[1996]], táva [[Lóndyre]]-pe) ha'e peteĩ [[ñoha'ãngahára]] [[Tavetã Joaju]] pegua. Umi mba'e ojeguerohoryvéva chupe apytépe oĩ peteĩ ''[[Premio de Cine de la Academia Británica]]'' (Ta'angamýi Jopói Tavetã Joaju Atyvete pegua) ha mbohapy [[Jopói Satúyno]].<ref>{{Cita web |url=https://www.biography.com/actor/tom-holland |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20221005173747/https://www.biography.com/actor/tom-holland |archivedate=2022-10-05 |accessdate=2023-06-21 }}</ref><ref>[https://www.esquire.com/entertainment/movies/a39138436/tom-holland-uncharted-review-peter-parker-spider-man/]</ref><ref>[https://www.capitalfm.com/news/tom-holland-brother-harry/]</ref>
== Mandu'apy ==
{{Listaref}}
== Joajuha ==
* [https://www.imdb.com/name/nm4043618/ Tom Holland] - IMDb
{{commons|Tom Holland}}
[[Ñemohenda:Tekove Ingyaterragua]]
eiis2h91n1szdajo895mjr4df8fzdso
Héctor Da Ponte
0
16375
137950
126874
2026-07-01T20:15:06Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137950
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de persona
|nombre = Héctor Da Ponte
|imagen = Héctor Da Ponte.jpg
|tamaño de imagen =
|pie de imagen =
|nombre de nacimiento = Héctor Da Ponte
|fecha de nacimiento = [[1879]]
|lugar de nacimiento = [[Turín]], [[Italia]]
|fecha de fallecimiento = [[1956]]
|lugar de fallecimiento = [[Paraguay]], [[Paraguái]]
|nacionalidad = [[Italia]]gua
|área = [[Ñembosa’y]]
|educación =
|movimiento =
|obrasdestacadas = "Cacique Tobá", "Ytapytapunta al atardecer", "El Vado"
|empleador =
|influidopor =
|influyó =
|premios =
}}
'''Héctor Da Ponte''' ([[Turín]], 1879-[[Paraguay]], 1956)<ref>{{cita web |url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/abc-revista/hector-da-ponte-450509.html |título=Héctor Da Ponte |autor=[[ABC Color]] |fecha=16 de septiembre de 2012 |fechaacceso=21 de abril de 2018}}</ref> ha'e akue peteĩ [[moha'angahára]] [[Itália]] omba'apo [[Paraguái]]pe. Ojehechakuaa chupe pe omoñepyrũva ramo omoha'anga Paraguái ypykuekuéra, jepémo heta omoha'anga avei [[marandeko]], [[kokue]], mburuvichakuéra ha okaragua rehegua.
Hembiapokue ikatu ojehecha [[Museo Nacional de Bellas Artes de Asunción|Museo Nacional de Bellas Artes]]-pe, táva [[Paraguay|Paraguaýpe]], upépe ojejuhu umi ta'anga ha'éva “El Oratorio”, “Ytapytapunta al atardecer” ha “Río Paraguay”.
== Hekove ==
Iñarandukápe ''Treinta y tres nombres en las artes plásticas paraguayas'', haihára [[Josefina Plá]] omombe'u Héctor Da Ponte oñembokatupyry Itáliape sa'ary XIX pahápe. Oñemoarandupa rire, Da Ponte oguahẽ [[Paraguái]]pe ha amo 60 ary pukukuévo omba'apo omoha'angávo ha ombo'évo ñembosa'y rembikuaa.
[[Julio Mornet]] ndive, Hector Da Ponte omboypy peteĩ Tembiapoporã Apoha upe ''Instituto Paraguayo'' rógape, upépe oñembokatupyry hetaite moha'angahára Paraguái pegua.
== Hembiapokue ==
Da Ponte rembiapokue hetáva ha opaichaguáva. Techapyrãme jareko Mburuvicha Emilio Aceval ra'anga; “Batalla de Curupayty” ha “Los defensores de la bandera tricolor” ([[Paraguái Ñorairõ]] ra'angakuéra); “Vuelta de la fuente”, “Idilio campestre”, “El tropero” (ta'angakuéra ohechaukáva Paraguái reko tee ha tavarandu), ha hetaite ambuéva ojehechahápe kokue, kampáña ha teko okaragua.
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joajuha ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Italiagua]]
8zke7g61r7uhzzhfl847cxuxf2yq9g2
Kuñape
0
16880
137961
136546
2026-07-01T22:15:32Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137961
wikitext
text/x-wiki
'''Kuñape''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe’ẽme]], ''cuñapé''; [[Kechuañe’ẽ|kechuañe’ẽme]], ''kuñapi'') ha’e peteĩ [[mbujape]] michĩ ha pe, [[chipa]] joguaha; ojejapóva [[kesu]], yvyrapetái ha [[Aramirõ|aramirõgui]], ojejuhúva [[Bolivia|Mborívia]] [[Tembi'u|rembi’u]] teete apytépe.<ref>{{Cita web |url=https://azafranbolivia.com/?p=25046 |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240224190114/https://azafranbolivia.com/?p=25046 |archivedate=2024-02-24 |accessdate=2024-02-24 }}</ref><ref>https://glosbe.com/gn/es/ku%C3%B1ape</ref>
[[File:Cuñape.jpg|thumb|Kuñape ijatýva peteĩ [[Ña'ẽmbe|ñe’ẽmbe]] ári]]
Ko tembi’u réra ikatu ou ''mbujape'' ñe’ẽgui, uvei, oĩ avei apohára he’íva héra ouhague ñe’ẽnguéra ''kuña'' ha ''pe'' joajúgui.<ref>{{Cita web |url=https://azafranbolivia.com/cunape-origen-historia-bolivia-receta/,%20https://azafranbolivia.com/cunape-origen-historia-bolivia-receta/ |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240224183320/https://azafranbolivia.com/cunape-origen-historia-bolivia-receta/,%20https:/azafranbolivia.com/cunape-origen-historia-bolivia-receta/ |archivedate=2024-02-24 |accessdate=2024-02-24 }}</ref> Kuñape oje’u [[Kafe|kaferýre]] térã [[Kamby|kambýre]].
==Mandu’apykuéra==
[[Ñemohenda:Tembi'u Paraguái]]
84dirsdfurex109vkouslov2336j5pw
Mandyju asuka
0
18019
137946
137911
2026-07-01T19:43:54Z
Hugo.arg
184
added [[Category:Tembi'u arigua]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]]
137946
wikitext
text/x-wiki
[[File:Girls_enjoying_cotton_candy.jpg|miniaturadeimagen|Mokõi mitãkuña ho’úva mandyju asuka.]]
'''Mandyju asuka''' ha’e peteĩ mahe’ẽ herakuãva heta tetãme. Ojejapo hag̃ua, oñembyaku [[asuka]] hyku peve ha oñembojere pya’e peteĩ yvyra rehe.
[[Ñemohenda:Tembi'u arigua]]
cfwazlh67d2j7hptrqmrwc5b815s5bw