Wikipiidia
kuswiki
https://kus.wikipedia.org/wiki/Zug_lakir
MediaWiki 1.46.0-wmf.26
first-letter
Miidia
Lakir kanɛ bɛ di kɔn
Sɔnsʋg zin'ig
Tʋmtʋm
Tʋmtʋm sɔnsʋg zin'ig
Wikipiidia
Wikipiidia sɔnsʋg zin'ig
Faal
Faal sɔnsʋg zin'ig
MiidiaWiki
MiidiaWiki sɔnsʋg zin'ig
Tɛmpilet
Tɛmpilet sɔnsʋg zin'ig
Sʋŋir zin'ig
Sʋŋir sɔnsʋg zin'ig
Bɛn
Bɛn sɔnsʋg zin'ig
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Kpanlogo
0
2286
18161
2026-05-04T14:27:08Z
Hannah Anasco
144
I created article
18161
wikitext
text/x-wiki
'''Kpanlogo''' anɛ di’ema wa’ab nɛ yʋʋma kanɛ da pin’il din yi yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) bɛnɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ Accra tempʋʋgʋn, Ghana.
== Pin’ilʋg ==
Ga buudi banɛ bɛ Greater Accra Region ka gbɛɛnd tempʋʋgʋn la bɛɛ pʋ lal nɛ ani la nidibi da pin’ili yiiga, amaa nananna ba yʋʋm ka wa’adi li bɛ teŋ la wʋsa pʋʋgʋn. Di da pin’ilnɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) pin’ilʋgin ye di an wa’akanɛ da yi America rock and roll wa’a la ni ka kɛ ka Ga dasam nɛ pʋ’asada la bɛɛ ba kᴐn’ nɛ ba kpɛɛmnam. Ghana ninkanɛ nwɛ’ɛd binna hali C. K. Ladzekpo pian’a pa’al ye kpanlogo "anɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ tɛmpʋʋgʋn wa’ab nɛ yʋʋma ka an bʋnkanɛ kɛt ka Ghana tɛmpʋʋs pʋ’asada nɛ dasam mᴐr nᴐᴐryinne ka nwɛ’ɛd pᴐlis din nar si’em asʋ’ʋm-mɛŋ Africa kanɛ ka ti bɛ la ni" (1995: web). Kpanlogo wa’ab la ɛɛnti maanɛ bɛnɛ teŋin, ka pᴐnd dumma nɛ nya’aŋ, ka ɛɛnti pa’an nwɛnɛ daʋ nɛ pʋ’a na bᴐᴐd ye ba gbɛn’ nɛ taaba si’em la. Di pin’ilʋg la saŋa, ba sᴐbi niŋ gbana ni ka di pa’al ye pʋlis da faan ba bʋnnwɛ’ɛda nam ka gban’e ninsieba kʋdʋm.
Yʋʋma banɛ dᴐl nɛ kpanlogo wa’ab la yinɛ Ga bʋnnwɛ’ɛda nɛ ba malimkʋda ni, nwɛnɛ gome, oge nɛ kolomashie. Kpanlogo yʋʋma mᴐrnɛ bʋnnwɛ’ɛda buudi atan’: nono (kunt lʋmmir), fao (nwam siya’ar), nɛ kpanlogo binna. Nono nwɛ’ɛdi dᴐlisid yʋʋma la yʋʋm si’em la, ka fao sʋŋidi li. Di anɛ na’ana nɛ tinamɛ na mᴐr kpanlogo binna atan’ wa’ab yinne ni, ka di tʋm "daʋ kʋkᴐr", "pʋ’a kʋkᴐr" nɛ "binnir kpɛɛm".
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa. Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
== Gbanvɛɛnsa ==
psg8fggc8ruey549uwdesv61r7goiv4
18162
18161
2026-05-04T14:39:42Z
Hannah Anasco
144
I added references
18162
wikitext
text/x-wiki
'''Kpanlogo''' anɛ di’ema wa’ab nɛ yʋʋma kanɛ da pin’il din yi yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) bɛnɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ [[Accra]] tempʋʋgʋn, [[Ghana]].<ref>Salm, Steven J.; Falola, Toyin (2002). [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|''Culture and Customs of Ghana''.]] Greenwood Publishing Group. pp. [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|178]]. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780313320507|9780313320507]]</bdi>. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1530-8367 1530-8367].</ref>
== Pin’ilʋg ==
Ga buudi banɛ bɛ [[Greater Accra Region]] ka gbɛɛnd tempʋʋgʋn la bɛɛ pʋ lal nɛ ani la nidibi da pin’ili yiiga, amaa nananna ba yʋʋm ka wa’adi li bɛ teŋ la wʋsa pʋʋgʋn. Di da pin’ilnɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) pin’ilʋgin ye di an wa’akanɛ da yi America rock and roll wa’a la ni ka kɛ ka Ga dasam nɛ pʋ’asada la bɛɛ ba kᴐn’ nɛ ba kpɛɛmnam. [[Ghana]] ninkanɛ nwɛ’ɛd binna hali C. K. Ladzekpo pian’a pa’al ye kpanlogo "anɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ tɛmpʋʋgʋn wa’ab nɛ yʋʋma ka an bʋnkanɛ kɛt ka Ghana tɛmpʋʋs pʋ’asada nɛ dasam mᴐr nᴐᴐryinne ka nwɛ’ɛd pᴐlis din nar si’em asʋ’ʋm-mɛŋ Africa kanɛ ka ti bɛ la ni" (1995: web).<ref>Ladzekpo, C. K. (1995: web). "Kpanlogo Song Book", ''Foundation Course in African Music''. Web. [https://web.archive.org/web/20120527060455/http://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html "Kpanlogo Song Book by CK Ladzekpo"]. Archived from [https://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html the original] on 2012-05-27. Retrieved 2012-03-04.</ref> Kpanlogo wa’ab la ɛɛnti maanɛ bɛnɛ teŋin, ka pᴐnd dumma nɛ nya’aŋ, ka ɛɛnti pa’an nwɛnɛ daʋ nɛ pʋ’a na bᴐᴐd ye ba gbɛn’ nɛ taaba si’em la. Di pin’ilʋg la saŋa, ba sᴐbi niŋ gbana ni ka di pa’al ye pʋlis da faan ba bʋnnwɛ’ɛda nam ka gban’e ninsieba kʋdʋm.<ref>Palmberg, Mai; Kirkegaard, Annemette (2002). ''[http://urn.kb.se/resolve?urn=urn%3Anbn%3Ase%3Anai%3Adiva-202 Playing with Identities in Contemporary Music in Africa]''. Nordic Africa Institute. p. 67. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9789171064967|9789171064967]]</bdi>.</ref>
Yʋʋma banɛ dᴐl nɛ kpanlogo wa’ab la yinɛ Ga bʋnnwɛ’ɛda nɛ ba malimkʋda ni, nwɛnɛ gome, oge nɛ kolomashie. Kpanlogo yʋʋma mᴐrnɛ bʋnnwɛ’ɛda buudi atan’: nono (kunt lʋmmir), fao (nwam siya’ar), nɛ kpanlogo binna. Nono nwɛ’ɛdi dᴐlisid yʋʋma la yʋʋm si’em la, ka fao sʋŋidi li. Di anɛ na’ana nɛ tinamɛ na mᴐr kpanlogo binna atan’ wa’ab yinne ni, ka di tʋm "daʋ kʋkᴐr", "pʋ’a kʋkᴐr" nɛ "binnir kpɛɛm".
[[Faal:Kpanlogo bell.jpg|thumb|687x687px|Kpanlogo lummir]]
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa.<ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. ISBN 1-886502-80-3</ref> Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
== Gbanvɛɛnsa ==
ilqgi4cg8x64kwz0mvzwali3olkozk6
18163
18162
2026-05-04T14:41:32Z
Hannah Anasco
144
I added databox
18163
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16733731}}
'''Kpanlogo''' anɛ di’ema wa’ab nɛ yʋʋma kanɛ da pin’il din yi yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) bɛnɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ [[Accra]] tempʋʋgʋn, [[Ghana]].<ref>Salm, Steven J.; Falola, Toyin (2002). [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|''Culture and Customs of Ghana''.]] Greenwood Publishing Group. pp. [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|178]]. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780313320507|9780313320507]]</bdi>. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1530-8367 1530-8367].</ref>
== Pin’ilʋg ==
Ga buudi banɛ bɛ [[Greater Accra Region]] ka gbɛɛnd tempʋʋgʋn la bɛɛ pʋ lal nɛ ani la nidibi da pin’ili yiiga, amaa nananna ba yʋʋm ka wa’adi li bɛ teŋ la wʋsa pʋʋgʋn. Di da pin’ilnɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) pin’ilʋgin ye di an wa’akanɛ da yi America rock and roll wa’a la ni ka kɛ ka Ga dasam nɛ pʋ’asada la bɛɛ ba kᴐn’ nɛ ba kpɛɛmnam. [[Ghana]] ninkanɛ nwɛ’ɛd binna hali C. K. Ladzekpo pian’a pa’al ye kpanlogo "anɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ tɛmpʋʋgʋn wa’ab nɛ yʋʋma ka an bʋnkanɛ kɛt ka Ghana tɛmpʋʋs pʋ’asada nɛ dasam mᴐr nᴐᴐryinne ka nwɛ’ɛd pᴐlis din nar si’em asʋ’ʋm-mɛŋ Africa kanɛ ka ti bɛ la ni" (1995: web).<ref>Ladzekpo, C. K. (1995: web). "Kpanlogo Song Book", ''Foundation Course in African Music''. Web. [https://web.archive.org/web/20120527060455/http://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html "Kpanlogo Song Book by CK Ladzekpo"]. Archived from [https://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html the original] on 2012-05-27. Retrieved 2012-03-04.</ref> Kpanlogo wa’ab la ɛɛnti maanɛ bɛnɛ teŋin, ka pᴐnd dumma nɛ nya’aŋ, ka ɛɛnti pa’an nwɛnɛ daʋ nɛ pʋ’a na bᴐᴐd ye ba gbɛn’ nɛ taaba si’em la. Di pin’ilʋg la saŋa, ba sᴐbi niŋ gbana ni ka di pa’al ye pʋlis da faan ba bʋnnwɛ’ɛda nam ka gban’e ninsieba kʋdʋm.<ref>Palmberg, Mai; Kirkegaard, Annemette (2002). ''[http://urn.kb.se/resolve?urn=urn%3Anbn%3Ase%3Anai%3Adiva-202 Playing with Identities in Contemporary Music in Africa]''. Nordic Africa Institute. p. 67. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9789171064967|9789171064967]]</bdi>.</ref>
Yʋʋma banɛ dᴐl nɛ kpanlogo wa’ab la yinɛ Ga bʋnnwɛ’ɛda nɛ ba malimkʋda ni, nwɛnɛ gome, oge nɛ kolomashie. Kpanlogo yʋʋma mᴐrnɛ bʋnnwɛ’ɛda buudi atan’: nono (kunt lʋmmir), fao (nwam siya’ar), nɛ kpanlogo binna. Nono nwɛ’ɛdi dᴐlisid yʋʋma la yʋʋm si’em la, ka fao sʋŋidi li. Di anɛ na’ana nɛ tinamɛ na mᴐr kpanlogo binna atan’ wa’ab yinne ni, ka di tʋm "daʋ kʋkᴐr", "pʋ’a kʋkᴐr" nɛ "binnir kpɛɛm".
[[Faal:Kpanlogo bell.jpg|thumb|687x687px|Kpanlogo lummir]]
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa.<ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. ISBN 1-886502-80-3</ref> Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
== Gbanvɛɛnsa ==
4esl022zx2bg4o53s4r1u2we0v1zo0c
18164
18163
2026-05-04T14:44:16Z
Hannah Anasco
144
18164
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1428415}}
'''Kpanlogo''' anɛ di’ema wa’ab nɛ yʋʋma kanɛ da pin’il din yi yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) bɛnɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ [[Accra]] tempʋʋgʋn, [[Ghana]].<ref>Salm, Steven J.; Falola, Toyin (2002). [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|''Culture and Customs of Ghana''.]] Greenwood Publishing Group. pp. [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|178]]. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780313320507|9780313320507]]</bdi>. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1530-8367 1530-8367].</ref>
== Pin’ilʋg ==
Ga buudi banɛ bɛ [[Greater Accra Region]] ka gbɛɛnd tempʋʋgʋn la bɛɛ pʋ lal nɛ ani la nidibi da pin’ili yiiga, amaa nananna ba yʋʋm ka wa’adi li bɛ teŋ la wʋsa pʋʋgʋn. Di da pin’ilnɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) pin’ilʋgin ye di an wa’akanɛ da yi America rock and roll wa’a la ni ka kɛ ka Ga dasam nɛ pʋ’asada la bɛɛ ba kᴐn’ nɛ ba kpɛɛmnam. [[Ghana]] ninkanɛ nwɛ’ɛd binna hali C. K. Ladzekpo pian’a pa’al ye kpanlogo "anɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ tɛmpʋʋgʋn wa’ab nɛ yʋʋma ka an bʋnkanɛ kɛt ka Ghana tɛmpʋʋs pʋ’asada nɛ dasam mᴐr nᴐᴐryinne ka nwɛ’ɛd pᴐlis din nar si’em asʋ’ʋm-mɛŋ Africa kanɛ ka ti bɛ la ni" (1995: web).<ref>Ladzekpo, C. K. (1995: web). "Kpanlogo Song Book", ''Foundation Course in African Music''. Web. [https://web.archive.org/web/20120527060455/http://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html "Kpanlogo Song Book by CK Ladzekpo"]. Archived from [https://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html the original] on 2012-05-27. Retrieved 2012-03-04.</ref> Kpanlogo wa’ab la ɛɛnti maanɛ bɛnɛ teŋin, ka pᴐnd dumma nɛ nya’aŋ, ka ɛɛnti pa’an nwɛnɛ daʋ nɛ pʋ’a na bᴐᴐd ye ba gbɛn’ nɛ taaba si’em la. Di pin’ilʋg la saŋa, ba sᴐbi niŋ gbana ni ka di pa’al ye pʋlis da faan ba bʋnnwɛ’ɛda nam ka gban’e ninsieba kʋdʋm.<ref>Palmberg, Mai; Kirkegaard, Annemette (2002). ''[http://urn.kb.se/resolve?urn=urn%3Anbn%3Ase%3Anai%3Adiva-202 Playing with Identities in Contemporary Music in Africa]''. Nordic Africa Institute. p. 67. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9789171064967|9789171064967]]</bdi>.</ref>
Yʋʋma banɛ dᴐl nɛ kpanlogo wa’ab la yinɛ Ga bʋnnwɛ’ɛda nɛ ba malimkʋda ni, nwɛnɛ gome, oge nɛ kolomashie. Kpanlogo yʋʋma mᴐrnɛ bʋnnwɛ’ɛda buudi atan’: nono (kunt lʋmmir), fao (nwam siya’ar), nɛ kpanlogo binna. Nono nwɛ’ɛdi dᴐlisid yʋʋma la yʋʋm si’em la, ka fao sʋŋidi li. Di anɛ na’ana nɛ tinamɛ na mᴐr kpanlogo binna atan’ wa’ab yinne ni, ka di tʋm "daʋ kʋkᴐr", "pʋ’a kʋkᴐr" nɛ "binnir kpɛɛm".
[[Faal:Kpanlogo bell.jpg|thumb|687x687px|Kpanlogo lummir]]
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa.<ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. ISBN 1-886502-80-3</ref> Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa.<ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. ISBN 1-886502-80-3</ref> Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
== Gbanvɛɛnsa ==
89ri5lnu29dgykcaaig5sebeu0l96bb
18165
18164
2026-05-04T14:47:53Z
Hannah Anasco
144
I added category
18165
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1428415}}
'''Kpanlogo''' anɛ di’ema wa’ab nɛ yʋʋma kanɛ da pin’il din yi yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) bɛnɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ [[Accra]] tempʋʋgʋn, [[Ghana]].<ref>Salm, Steven J.; Falola, Toyin (2002). [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|''Culture and Customs of Ghana''.]] Greenwood Publishing Group. pp. [[iarchive:culturecustomsof00salm/page/178|178]]. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780313320507|9780313320507]]</bdi>. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1530-8367 1530-8367].</ref>
== Pin’ilʋg ==
Ga buudi banɛ bɛ [[Greater Accra Region]] ka gbɛɛnd tempʋʋgʋn la bɛɛ pʋ lal nɛ ani la nidibi da pin’ili yiiga, amaa nananna ba yʋʋm ka wa’adi li bɛ teŋ la wʋsa pʋʋgʋn. Di da pin’ilnɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisyuobʋ (1960s) pin’ilʋgin ye di an wa’akanɛ da yi America rock and roll wa’a la ni ka kɛ ka Ga dasam nɛ pʋ’asada la bɛɛ ba kᴐn’ nɛ ba kpɛɛmnam. [[Ghana]] ninkanɛ nwɛ’ɛd binna hali C. K. Ladzekpo pian’a pa’al ye kpanlogo "anɛ dasam nɛ pʋ’asada banɛ bɛ tɛmpʋʋgʋn wa’ab nɛ yʋʋma ka an bʋnkanɛ kɛt ka Ghana tɛmpʋʋs pʋ’asada nɛ dasam mᴐr nᴐᴐryinne ka nwɛ’ɛd pᴐlis din nar si’em asʋ’ʋm-mɛŋ Africa kanɛ ka ti bɛ la ni" (1995: web).<ref>Ladzekpo, C. K. (1995: web). "Kpanlogo Song Book", ''Foundation Course in African Music''. Web. [https://web.archive.org/web/20120527060455/http://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html "Kpanlogo Song Book by CK Ladzekpo"]. Archived from [https://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html the original] on 2012-05-27. Retrieved 2012-03-04.</ref> Kpanlogo wa’ab la ɛɛnti maanɛ bɛnɛ teŋin, ka pᴐnd dumma nɛ nya’aŋ, ka ɛɛnti pa’an nwɛnɛ daʋ nɛ pʋ’a na bᴐᴐd ye ba gbɛn’ nɛ taaba si’em la. Di pin’ilʋg la saŋa, ba sᴐbi niŋ gbana ni ka di pa’al ye pʋlis da faan ba bʋnnwɛ’ɛda nam ka gban’e ninsieba kʋdʋm.<ref>Palmberg, Mai; Kirkegaard, Annemette (2002). ''[http://urn.kb.se/resolve?urn=urn%3Anbn%3Ase%3Anai%3Adiva-202 Playing with Identities in Contemporary Music in Africa]''. Nordic Africa Institute. p. 67. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9789171064967|9789171064967]]</bdi>.</ref>
Yʋʋma banɛ dᴐl nɛ kpanlogo wa’ab la yinɛ Ga bʋnnwɛ’ɛda nɛ ba malimkʋda ni, nwɛnɛ gome, oge nɛ kolomashie. Kpanlogo yʋʋma mᴐrnɛ bʋnnwɛ’ɛda buudi atan’: nono (kunt lʋmmir), fao (nwam siya’ar), nɛ kpanlogo binna. Nono nwɛ’ɛdi dᴐlisid yʋʋma la yʋʋm si’em la, ka fao sʋŋidi li. Di anɛ na’ana nɛ tinamɛ na mᴐr kpanlogo binna atan’ wa’ab yinne ni, ka di tʋm "daʋ kʋkᴐr", "pʋ’a kʋkᴐr" nɛ "binnir kpɛɛm".
[[Faal:Kpanlogo bell.jpg|thumb|687x687px|Kpanlogo lummir]]
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa.<ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. ISBN 1-886502-80-3</ref> Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
kpanlogo lʋmmir la mɛŋ baba la an dinɛ an na’ana ka mɛ bɛ ka li yuug hali bɛ sub-Saharan Africa.<ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. ISBN 1-886502-80-3</ref> Lʋmmir nwɛ’ɛb zi’esim kanɛ bɛ kpanlogo ni la anɛ yinne nɛ son clave dinɛ ka ba wʋm bɛ Cuba yʋʋma ni. Di mɛ anɛ yinne nɛ "Bo Diddley beat" ka U.S. rhythm and blues musician Bo Diddley da kɛ ka di yʋ’ʋr yi.
== Gbanvɛɛnsa ==
<references />
[[Bɛn:AfroCurationGhana2026]]
qgy05qal5g8zja9k8m55q06ldipsmth
Cape Coast Sugar Babies
0
2287
18166
2026-05-04T14:50:38Z
Hannah Anasco
144
I created article
18166
wikitext
text/x-wiki
'''Cape Coast Sugar Babies''' da anɛ yiiga highlife bʋnnwɛ’ɛda banɛ yi Cape Coast. Nidib mɛ da mi’ ba ye Light Orchestra. Ba yʋʋma la nwaasim anɛ wʋʋ West African Highlife yʋʋma an si’em la.
== Din an si’em ==
Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan’ (1930s) nam saŋa bʋnnwɛ’ɛdban buudi dinɛ nidibi zɛm ka ba wa’ab vɛnl sʋ’ʋŋa da pin’ilya dᴐlisid Cape Coast Sugar Babies. Ninsieba mɛ da bɛ nwɛ’ɛd dinɛ nwɛnɛ di: Winneba Orchestra, Asante Nkramo Band, Sekondi Nanshamang nɛ Professor Grave's Orchestra.
Nidib tiendi ba yɛla nɛ ban da nwie keŋ Nigeria bɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan nɛ ayᴐpᴐi (1937) ni la. E.T Mensah nɛ Cape Coast Sugar Babies n da mᴐr Highlife yi Ghana keŋ Nigeria bɛ Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisnu (1950s) saŋa.
== Yʋʋma ==
Araba Takyiwa
" Wo nim Owuo A whe Nna"
== Gbanvɛɛnsa ==
e02lukfqakct8l1plrsb7te61kd8a1h
18167
18166
2026-05-04T15:01:02Z
Hannah Anasco
144
I added references
18167
wikitext
text/x-wiki
'''Cape Coast Sugar Babies''' da anɛ yiiga highlife bʋnnwɛ’ɛda banɛ yi [[Cape Coast North Constituency|Cape Coast]]. Nidib mɛ da mi’ ba ye Light Orchestra.<ref>Collins, John (1989). [http://www.jstor.org/stable/931273 "The Early History of West African Highlife Music".] ''Popular Music''. '''8''' (3): 221–230. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-1430https://search.worldcat.org/issn/0261-1430 0261-1430]</ref> Ba yʋʋma la nwaasim anɛ wʋʋ [[West African Highlife]] yʋʋma an si’em la.<ref name=":0">[https://www.popsike.com/HIGHLIFE-CAPE-COAST-SUGAR-BABIES-HMV-N-COPY/350274157066.html "popsike.com - HIGHLIFE: CAPE COAST SUGAR BABIES HMV N- COPY - auction details]". ''www.popsike.com''. Retrieved 2020-08-04</ref>
== Din an si’em ==
Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan’ (1930s) nam saŋa bʋnnwɛ’ɛdban buudi dinɛ nidibi zɛm ka ba wa’ab vɛnl sʋ’ʋŋa da pin’ilya dᴐlisid Cape Coast Sugar Babies. Ninsieba mɛ da bɛ nwɛ’ɛd dinɛ nwɛnɛ di: Winneba Orchestra, Asante Nkramo Band, Sekondi Nanshamang nɛ Professor Grave's Orchestra.<ref>[https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2262 "Ghana's Highlife Music Collection : Ghanaian Traditional Music".] ''www.fondation-langlois.org''. Retrieved 2020-08-04.</ref><ref>[https://www.myjoyonline.com/entertainment/highlife-music-dates-as-far-back-as-19th-century-prof-collins/ "Highlife music dates as far back as 19th century- Prof. Collins".] ''MyJoyOnline.com''. 2013-10-28. Retrieved 2020-08-04.</ref>
Nidib tiendi ba yɛla nɛ ban da nwie keŋ Nigeria bɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan nɛ ayᴐpᴐi (1937) ni la.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3695260.stm "The story of Ghanaian highlife"]. 2004-09-28. Retrieved 2020-08-04.</ref> [[E.T Mensah]] nɛ Cape Coast Sugar Babies n da mᴐr Highlife yi Ghana keŋ Nigeria bɛ Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisnu (1950s) saŋa.<ref>Agencies (2018-10-05). [https://www.today.ng/culture/music/nigerians-claim-ownership-highlife-music-don-159786 "Nigerians can't claim ownership of highlife music – don"]. ''TODAY''. Retrieved 2020-08-04.</ref><ref>[https://ghanaandbeyond.com/high-life-the-origin-growth-and-status/ "High Life – The Origin, Growth and Status"]. ''Ghana And Beyond''. 2019-10-20. Retrieved 2020-08-04</ref>
== Yʋʋma ==
Araba Takyiwa
" Wo nim Owuo A whe Nna"<ref name=":0" />
== Gbanvɛɛnsa ==
0sie0uxpjjtexcg35oqoakkrhxg7iro
18168
18167
2026-05-04T15:03:02Z
Hannah Anasco
144
I added databox
18168
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98077722}}
'''Cape Coast Sugar Babies''' da anɛ yiiga highlife bʋnnwɛ’ɛda banɛ yi [[Cape Coast North Constituency|Cape Coast]]. Nidib mɛ da mi’ ba ye Light Orchestra.<ref>Collins, John (1989). [http://www.jstor.org/stable/931273 "The Early History of West African Highlife Music".] ''Popular Music''. '''8''' (3): 221–230. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-1430https://search.worldcat.org/issn/0261-1430 0261-1430]</ref> Ba yʋʋma la nwaasim anɛ wʋʋ [[West African Highlife]] yʋʋma an si’em la.<ref name=":0">[https://www.popsike.com/HIGHLIFE-CAPE-COAST-SUGAR-BABIES-HMV-N-COPY/350274157066.html "popsike.com - HIGHLIFE: CAPE COAST SUGAR BABIES HMV N- COPY - auction details]". ''www.popsike.com''. Retrieved 2020-08-04</ref>
== Din an si’em ==
Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan’ (1930s) nam saŋa bʋnnwɛ’ɛdban buudi dinɛ nidibi zɛm ka ba wa’ab vɛnl sʋ’ʋŋa da pin’ilya dᴐlisid Cape Coast Sugar Babies. Ninsieba mɛ da bɛ nwɛ’ɛd dinɛ nwɛnɛ di: Winneba Orchestra, Asante Nkramo Band, Sekondi Nanshamang nɛ Professor Grave's Orchestra.<ref>[https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2262 "Ghana's Highlife Music Collection : Ghanaian Traditional Music".] ''www.fondation-langlois.org''. Retrieved 2020-08-04.</ref><ref>[https://www.myjoyonline.com/entertainment/highlife-music-dates-as-far-back-as-19th-century-prof-collins/ "Highlife music dates as far back as 19th century- Prof. Collins".] ''MyJoyOnline.com''. 2013-10-28. Retrieved 2020-08-04.</ref>
Nidib tiendi ba yɛla nɛ ban da nwie keŋ Nigeria bɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan nɛ ayᴐpᴐi (1937) ni la.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3695260.stm "The story of Ghanaian highlife"]. 2004-09-28. Retrieved 2020-08-04.</ref> [[E.T Mensah]] nɛ Cape Coast Sugar Babies n da mᴐr Highlife yi Ghana keŋ Nigeria bɛ Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisnu (1950s) saŋa.<ref>Agencies (2018-10-05). [https://www.today.ng/culture/music/nigerians-claim-ownership-highlife-music-don-159786 "Nigerians can't claim ownership of highlife music – don"]. ''TODAY''. Retrieved 2020-08-04.</ref><ref>[https://ghanaandbeyond.com/high-life-the-origin-growth-and-status/ "High Life – The Origin, Growth and Status"]. ''Ghana And Beyond''. 2019-10-20. Retrieved 2020-08-04</ref>
== Yʋʋma ==
Araba Takyiwa
" Wo nim Owuo A whe Nna"<ref name=":0" />
== Gbanvɛɛnsa ==
1e4ow9b1qkn2jysbt9blz7nfbe2v1la
18169
18168
2026-05-04T15:05:45Z
Hannah Anasco
144
I added category
18169
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98077722}}
'''Cape Coast Sugar Babies''' da anɛ yiiga highlife bʋnnwɛ’ɛda banɛ yi [[Cape Coast North Constituency|Cape Coast]]. Nidib mɛ da mi’ ba ye Light Orchestra.<ref>Collins, John (1989). [http://www.jstor.org/stable/931273 "The Early History of West African Highlife Music".] ''Popular Music''. '''8''' (3): 221–230. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-1430https://search.worldcat.org/issn/0261-1430 0261-1430]</ref> Ba yʋʋma la nwaasim anɛ wʋʋ [[West African Highlife]] yʋʋma an si’em la.<ref name=":0">[https://www.popsike.com/HIGHLIFE-CAPE-COAST-SUGAR-BABIES-HMV-N-COPY/350274157066.html "popsike.com - HIGHLIFE: CAPE COAST SUGAR BABIES HMV N- COPY - auction details]". ''www.popsike.com''. Retrieved 2020-08-04</ref>
== Din an si’em ==
Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan’ (1930s) nam saŋa bʋnnwɛ’ɛdban buudi dinɛ nidibi zɛm ka ba wa’ab vɛnl sʋ’ʋŋa da pin’ilya dᴐlisid Cape Coast Sugar Babies. Ninsieba mɛ da bɛ nwɛ’ɛd dinɛ nwɛnɛ di: Winneba Orchestra, Asante Nkramo Band, Sekondi Nanshamang nɛ Professor Grave's Orchestra.<ref>[https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2262 "Ghana's Highlife Music Collection : Ghanaian Traditional Music".] ''www.fondation-langlois.org''. Retrieved 2020-08-04.</ref><ref>[https://www.myjoyonline.com/entertainment/highlife-music-dates-as-far-back-as-19th-century-prof-collins/ "Highlife music dates as far back as 19th century- Prof. Collins".] ''MyJoyOnline.com''. 2013-10-28. Retrieved 2020-08-04.</ref>
Nidib tiendi ba yɛla nɛ ban da nwie keŋ Nigeria bɛ yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pistan nɛ ayᴐpᴐi (1937) ni la.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3695260.stm "The story of Ghanaian highlife"]. 2004-09-28. Retrieved 2020-08-04.</ref> [[E.T Mensah]] nɛ Cape Coast Sugar Babies n da mᴐr Highlife yi Ghana keŋ Nigeria bɛ Yʋʋm tusir, kᴐbiswai nɛ pisnu (1950s) saŋa.<ref>Agencies (2018-10-05). [https://www.today.ng/culture/music/nigerians-claim-ownership-highlife-music-don-159786 "Nigerians can't claim ownership of highlife music – don"]. ''TODAY''. Retrieved 2020-08-04.</ref><ref>[https://ghanaandbeyond.com/high-life-the-origin-growth-and-status/ "High Life – The Origin, Growth and Status"]. ''Ghana And Beyond''. 2019-10-20. Retrieved 2020-08-04</ref>
== Yʋʋma ==
Araba Takyiwa
" Wo nim Owuo A whe Nna"<ref name=":0" />
== Gbanvɛɛnsa ==
<references />
[[Bɛn:AfroCurationGhana2026]]
4htiy6lqxqqkya2vmq6jj3ql30ehi1y
Spongebob
0
2288
18170
2026-05-04T17:26:40Z
~2026-14101-38
1141
Created page with "spuncj bop"
18170
wikitext
text/x-wiki
spuncj bop
kn2ac9vsq9j7l1xip1ukfk25oa2q5td