വിക്കിപീഡിയ
mlwiki
https://ml.wikipedia.org/wiki/%E0%B4%AA%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%A7%E0%B4%BE%E0%B4%A8_%E0%B4%A4%E0%B4%BE%E0%B5%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.11
first-letter
മീഡിയ
പ്രത്യേകം
സംവാദം
ഉപയോക്താവ്
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം
വിക്കിപീഡിയ
വിക്കിപീഡിയ സംവാദം
പ്രമാണം
പ്രമാണത്തിന്റെ സംവാദം
മീഡിയവിക്കി
മീഡിയവിക്കി സംവാദം
ഫലകം
ഫലകത്തിന്റെ സംവാദം
സഹായം
സഹായത്തിന്റെ സംവാദം
വർഗ്ഗം
വർഗ്ഗത്തിന്റെ സംവാദം
കവാടം
കവാടത്തിന്റെ സംവാദം
കരട്
കരട് സംവാദം
TimedText
TimedText talk
ഘടകം
ഘടകത്തിന്റെ സംവാദം
Event
Event talk
ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ
0
3249
4648669
4648243
2026-07-19T22:39:58Z
Vishnukalathil
79143
/* */ ADDED NEW CHAMPION
4648669
wikitext
text/x-wiki
{{infobox football tournament
| logo =
| caption =
| founded = [[1930 FIFA World Cup|1930]]
| region = അന്താരാഷ്ട്രം ([[FIFA|ഫിഫ]])
| number of teams = 32 (ഫൈനൽ റൗണ്ടിൽ)<br />209 (യോഗ്യതാറൗണ്ടിൽ)
| current champions = {{fb| SPN}} ( 2ആം കിരീടം)
| most successful team = {{fb|BRA}} (5 കിരീടങ്ങൾ)
| broadcasters = [[List of FIFA World Cup broadcasters|സംപ്രേഷണം ചെയ്യുന്നവർ]]
| website = {{URL|http://www.fifa.com/worldcup/}}
| current =
}}
{{Infobox
|image1 = [[File:The opening ceremony of the FIFA World Cup 2014 42.jpg|230px]]
|caption1 = 2014 ഫിഫ ലോകക്കപ്പ് ഉദ്ഘാടനച്ചടങ്ങ്
|bodyclass = hlist nowraplinks
|headerstyle = border-top:1px solid #aaa
|header1 = ടൂർണമെന്റുകൾ
|data2 =
* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* ''[[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026]]''
}}
ഫിഫ '''ലോകകപ്പ്''' , സാധാരണയായി '''ലോകകപ്പ്''' അഥവാ '''വേൾഡ് കപ്പ്''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്, ഫുട്ബോളിന്റെ ആഗോള ഭരണസംഘടനയായ ഫെഡറേഷൻ ഇന്റർനാഷണൽ ഡി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ (ഫിഫ) കീഴിലുള്ള അംഗരാജ്യങ്ങളുടെ സീനിയർ പുരുഷ ദേശീയ ടീമുകൾ തമ്മിൽ നടക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രമുഖമായ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റാണ്. 1930-ൽ ആദ്യമായി സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ മത്സരം, രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രത്യാഘാതങ്ങളെ തുടർന്ന് 1942-ലും 1946-ലും മാത്രമാണ് നടത്തപ്പെടാതിരുന്നത്. അതൊഴികെ, എല്ലാ നാല് വർഷത്തിലൊരിക്കൽ ഈ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥിരമായി സംഘടിപ്പിച്ചുവരുന്നു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പരാജയപ്പെടുത്തി തങ്ങളുടെ മൂന്നാമത്തെ ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയ അർജന്റീനയാണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യൻമാർ. ലോകമെമ്പാടുമുള്ള കോടിക്കണക്കിന് ആരാധകരെ ആകർഷിക്കുന്ന ഈ ടൂർണമെന്റ്, കായികലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയതും ഏറ്റവും കൂടുതൽ പ്രേക്ഷകർ കാണുന്നതുമായ മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകളെ കണ്ടെത്തുന്നതിനുള്ള യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ സാധാരണയായി മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളിലായാണ് സംഘടിപ്പിക്കുന്നത്. ഈ മത്സരങ്ങളിലൂടെ യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളാണ് ലോകകപ്പിന്റെ അന്തിമ ഘട്ടത്തിൽ മാറ്റുരയ്ക്കുന്നത്. ടൂർണമെന്റിന്റെ ഫൈനൽ ഘട്ടത്തിൽ, ഏകദേശം ഒരു മാസക്കാലം ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിലെ വിവിധ സ്റ്റേഡിയങ്ങളിലായി ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിനായി മത്സരിക്കുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് പതിവായി ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് നേരിട്ടുള്ള യോഗ്യത ലഭിക്കാറുണ്ട്. 2022 വരെ ലോകകപ്പിൽ 32 ടീമുകളായിരുന്നു പങ്കെടുത്തിരുന്നത്. എന്നാൽ 2026 ലോകകപ്പുമുതൽ മത്സരങ്ങളുടെ വ്യാപ്തി വർധിപ്പിച്ച് 48 ടീമുകൾക്ക് അവസരം നൽകുന്ന പുതിയ ഫോർമാറ്റ് ഫിഫ നടപ്പിലാക്കി. ഇതോടെ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ആദ്യമായി 48 ദേശീയ ടീമുകൾ കിരീടപ്പോരാട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്നു.
1930-ൽ ആരംഭിച്ചതിനുശേഷം 2022-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ ആകെ 22 ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റുകൾ സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. ഈ കാലയളവിൽ 80 ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുത്തു. ഇതുവരെ എട്ട് രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുള്ളത്. അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി ബ്രസീൽ ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമാണ്. കൂടാതെ, എല്ലാ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകളിലും പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യവും ബ്രസീൽ തന്നെയാണ്. നാല് കിരീടങ്ങൾ വീതം നേടിയ ജർമ്മനിയും ഇറ്റലിയും, മൂന്ന് കിരീടങ്ങളുള്ള അർജന്റീനയും, രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഫ്രാൻസും ഉദ്ഘാടന ജേതാക്കളായ ഉറുഗ്വേയും, ഓരോ കിരീടം വീതം നേടിയ ഇംഗ്ലണ്ടും സ്പെയിനും ലോകകപ്പ് ജേതാക്കളിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
ഫിഫ ലോകകപ്പ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ ഫുട്ബോൾ മത്സരമായാണ് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നത്. മാത്രമല്ല, ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായികമേളകളിൽ ഒന്നുമാണ് ഇത്. 2018-ലെ ലോകകപ്പിന് ഏകദേശം 3.57 ബില്യൺ പ്രേക്ഷകർ ഉണ്ടായതായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് അന്നത്തെ ആഗോള ജനസംഖ്യയുടെ ഏകദേശം പകുതിയോളമാണ്. അതേസമയം, 2022 ലോകകപ്പുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ആകെ പ്രേക്ഷക പങ്കാളിത്തം 5 ബില്യണിലധികം ആയിരുന്നുവെന്ന് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു. ഇതിൽ ഏകദേശം 1.5 ബില്യൺ ആളുകൾ ഫൈനൽ മത്സരം വീക്ഷിച്ചതായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു..
ഇതുവരെ 17 രാജ്യങ്ങൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചിട്ടുണ്ട്. ഏറ്റവും ഒടുവിൽ [[2022 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2022-ൽ]] ഖത്തർ ലോകകപ്പിന് വേദിയായപ്പോൾ, [[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ്]] കാനഡ, മെക്സിക്കോ, അമേരിക്ക (യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്) എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. ഇതോടെ, മൂന്ന് ഫിഫ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ആദ്യ രാജ്യം എന്ന ചരിത്രനേട്ടം മെക്സിക്കോ സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ പുരുഷ ഫിഫ ലോകകപ്പെന്ന പ്രത്യേകതയും 2026 ടൂർണമെന്റിനുണ്ട്.
== ചരിത്രം ==
=== മുൻ അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ മത്സരം 1872-ൽ ഗ്ലാസ്ഗോയിൽ സ്കോട്ട്ലൻഡും ഇംഗ്ലണ്ടും തമ്മിൽ നടന്ന ഒരു ചലഞ്ച് മത്സരമായിരുന്നു . രാജ്യങ്ങൾക്കായുള്ള ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റായ പ്രഥമ ബ്രിട്ടീഷ് ഹോം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് 1884-ൽ നടന്നു, അതിൽ ഇംഗ്ലണ്ട്, സ്കോട്ട്ലൻഡ്, വെയിൽസ് , അയർലൻഡ് എന്നിവ തമ്മിലുള്ള മത്സരങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു . ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ലോകത്തിന്റെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളിൽ ഫുട്ബോൾ പ്രചാരം നേടിയപ്പോൾ, 1900- ലും 1904-ലും നടന്ന വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ മെഡലുകൾ നൽകാതെ ഒരു പ്രദർശന കായിക ഇനമായി ഇത് നടത്തപ്പെട്ടു ; എന്നിരുന്നാലും, അന്താരാഷ്ട്ര ഒളിമ്പിക് കമ്മിറ്റി മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ അവയുടെ പദവി ഔദ്യോഗിക പരിപാടികളിലേക്കും 1906-ലെ ഇന്റർകലേറ്റഡ് ഗെയിംസിലേക്കും ഉയർത്തി .
1904-ൽ ഫിഫ സ്ഥാപിതമായതിനുശേഷം , 1906-ൽ സ്വിറ്റ്സർലൻഡിൽ ഒളിമ്പിക് ചട്ടക്കൂടിന് പുറത്തുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്കിടയിൽ ഒരു അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിക്കാൻ അവർ ശ്രമിച്ചു. അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിന് വളരെ ആദ്യകാലങ്ങളായിരുന്നു ഇവ, ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക ചരിത്രം മത്സരം പരാജയപ്പെട്ടതായി വിവരിക്കുന്നു.
1908-ൽ ലണ്ടനിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ ഒരു ഔദ്യോഗിക ഒളിമ്പിക് കായിക ഇനമായി മാറി. ഇംഗ്ലണ്ടിന്റെ ഫുട്ബോൾ ഗവേണിംഗ് ബോഡിയായ ദി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷൻ (എഫ്എ) ആസൂത്രണം ചെയ്ത ഈ പരിപാടി അമച്വർ കളിക്കാർക്ക് മാത്രമുള്ളതായിരുന്നു, ഒരു മത്സരത്തേക്കാൾ ഒരു ഷോയായിട്ടാണ് ഇതിനെ കണക്കാക്കിയത്. ഗ്രേറ്റ് ബ്രിട്ടൻ ( ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ അമച്വർ ഫുട്ബോൾ ടീം പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു ) സ്വർണ്ണ മെഡലുകൾ നേടി . 1912 - ൽ സ്റ്റോക്ക്ഹോമിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിലും അവർ ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു .
ഒളിമ്പിക് ഇവന്റ് അമച്വർ ടീമുകൾ തമ്മിലുള്ള മത്സരമായി മാത്രം തുടർന്നതിനാൽ, 1909-ൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ടൂറിനിൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ട്രോഫി ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിച്ചു . ലിപ്റ്റൺ ടൂർണമെന്റ് വ്യത്യസ്ത രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള വ്യക്തിഗത ക്ലബ്ബുകൾ (ദേശീയ ടീമുകളല്ല) തമ്മിലുള്ള ഒരു ചാമ്പ്യൻഷിപ്പായിരുന്നു, അവ ഓരോന്നും ഒരു മുഴുവൻ രാജ്യത്തെയും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. മത്സരത്തെ ചിലപ്പോൾ ''ആദ്യത്തെ ലോകകപ്പ്'' എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കാറുണ്ട് , ഇറ്റലി, ജർമ്മനി, സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ പ്രൊഫഷണൽ ക്ലബ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തിരുന്നു, എന്നാൽ ഇംഗ്ലണ്ട് എഫ്എ മത്സരവുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ വിസമ്മതിക്കുകയും ഒരു പ്രൊഫഷണൽ ടീമിനെ അയയ്ക്കാനുള്ള ഓഫർ നിരസിക്കുകയും ചെയ്തു. കൗണ്ടി ഡർഹാമിൽ നിന്നുള്ള ഒരു അമച്വർ ടീമായ വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡിനെ പകരം ഇംഗ്ലണ്ടിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കാൻ ലിപ്റ്റൺ ക്ഷണിച്ചു. വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡ് ടൂർണമെന്റ് വിജയിക്കുകയും 1911-ൽ അവരുടെ കിരീടം നിലനിർത്താൻ വിജയകരമായി മടങ്ങുകയും ചെയ്തു. ലിപ്റ്റൺ മത്സരത്തിന് മുമ്പ്, 1876 മുതൽ 1904 വരെ, " ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് " എന്ന് കണക്കാക്കപ്പെട്ടിരുന്ന ഗെയിമുകൾ മുൻനിര ഇംഗ്ലീഷ്, സ്കോട്ടിഷ് ക്ലബ്ബുകൾ തമ്മിലുള്ള കൂടിക്കാഴ്ചകളായിരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന് 1895-ൽ സണ്ടർലാൻഡ് എഎഫ്സിയും ഹാർട്ട് ഓഫ് മിഡ്ലോത്തിയൻ എഫ്സിയും തമ്മിലുള്ള മത്സരം , സണ്ടർലാൻഡ് വിജയിച്ചു.
1914-ൽ, ഒളിമ്പിക് ടൂർണമെന്റിനെ "അമേച്വർമാർക്കുള്ള ലോക ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്" ആയി അംഗീകരിക്കാൻ ഫിഫ സമ്മതിക്കുകയും പരിപാടിയുടെ നടത്തിപ്പിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു. ഇത് 1920-ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ , ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ ഭൂഖണ്ഡാന്തര ഫുട്ബോൾ മത്സരത്തിന് വഴിയൊരുക്കി , ഈജിപ്തും 13 യൂറോപ്യൻ ടീമുകളും മത്സരിച്ചു , ബെൽജിയം വിജയിച്ചു . 1924- ലും 1928- ലും നടന്ന അടുത്ത രണ്ട് ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉറുഗ്വേ വിജയിച്ചു . ഫിഫയുടെ പ്രൊഫഷണൽ യുഗത്തിന്റെ തുടക്കമായ 1924 ആയതിനാൽ, ഉറുഗ്വേയ്ക്ക് 4 നക്ഷത്രങ്ങൾ ധരിക്കാൻ അനുവാദം ലഭിച്ചതിന്റെ കാരണവും അതായിരുന്നു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിന് മുമ്പുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളുടെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ ചാലകശക്തിയായ ഫിഫ വീണ്ടും ഒളിമ്പിക്സിന് പുറത്ത് സ്വന്തം അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റ് നടത്തുന്നതിനെക്കുറിച്ച് ആലോചിക്കാൻ തുടങ്ങി. 1928 മെയ് 28 ന് ആംസ്റ്റർഡാമിലെ ഫിഫ കോൺഗ്രസ് ഒരു ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു. ഉറുഗ്വേ ഇപ്പോൾ രണ്ടുതവണ ഔദ്യോഗിക ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യന്മാരായതിനാലും 1930 ൽ സ്വാതന്ത്ര്യത്തിന്റെ നൂറാം വാർഷികം ആഘോഷിക്കുന്നതിനാലും , ഫിഫ ഉറുഗ്വേയെ ആദ്യ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റിന്റെ ആതിഥേയ രാജ്യമായി നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്തു .
തിരഞ്ഞെടുത്ത രാജ്യങ്ങളുടെ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളെ ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ ക്ഷണിച്ചു, എന്നാൽ മത്സരത്തിനുള്ള വേദിയായി ഉറുഗ്വേയെ തിരഞ്ഞെടുത്തത് യൂറോപ്യൻ ടീമുകൾക്ക് അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രത്തിന് കുറുകെയുള്ള ദീർഘവും ചെലവേറിയതുമായ യാത്രയ്ക്ക് കാരണമായി, പ്രത്യേകിച്ച് മഹാമാന്ദ്യത്തിനിടയിൽ . അതിനാൽ, മത്സരം ആരംഭിക്കുന്നതിന് രണ്ട് മാസം മുമ്പ് വരെ ഒരു യൂറോപ്യൻ രാജ്യവും ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ പ്രതിജ്ഞയെടുത്തില്ല. റിമെറ്റ് ഒടുവിൽ ബെൽജിയം , ഫ്രാൻസ് , റൊമാനിയ , യുഗോസ്ലാവിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകളെ യാത്രയ്ക്ക് പ്രേരിപ്പിച്ചു. ആകെ 13 രാജ്യങ്ങൾ പങ്കെടുത്തു: തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് ഏഴ്, യൂറോപ്പിൽ നിന്ന് നാല്, വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് രണ്ട്.
1930 ജൂലൈ 13 ന് ഒരേ സമയം നടന്ന ആദ്യ രണ്ട് ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ ഫ്രാൻസും അമേരിക്കയും വിജയിച്ചു , അവർ യഥാക്രമം മെക്സിക്കോയെ 4-1 നും ബെൽജിയത്തെ 3-0 നും പരാജയപ്പെടുത്തി. ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ആദ്യ ഗോൾ ഫ്രാൻസിന്റെ ലൂസിയൻ ലോറന്റ് നേടി . ഫൈനലിൽ , മോണ്ടെവീഡിയോയിൽ 93,000 കാണികളുടെ മുന്നിൽ ഉറുഗ്വേ അർജന്റീനയെ 4-2 ന് പരാജയപ്പെടുത്തി , ലോകകപ്പ് നേടുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി. ലോകകപ്പ് സൃഷ്ടിച്ചതിനുശേഷം, ഫിഫയും ഐഒസിയും അമേച്വർ കളിക്കാരുടെ പദവിയെക്കുറിച്ച് വിയോജിച്ചു; 1932 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ നിന്ന് ഫുട്ബോൾ ഒഴിവാക്കി . ഐഒസിയും ഫിഫയും അവരുടെ വ്യത്യാസങ്ങൾ പരിഹരിച്ചതിനുശേഷം, 1936 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ തിരിച്ചെത്തി , പക്ഷേ ഇപ്പോൾ കൂടുതൽ അഭിമാനകരമായ ലോകകപ്പ് അതിനെ മറികടന്നു.
ആദ്യകാല ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾ നേരിട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ ഭൂഖണ്ഡാന്തര യാത്രയുടെയും യുദ്ധത്തിന്റെയും ബുദ്ധിമുട്ടുകളായിരുന്നു. 1934 ലെ ലോകകപ്പിനായി യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകാൻ കുറച്ച് തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ മാത്രമേ തയ്യാറായിരുന്നുള്ളൂ , ബ്രസീലും ക്യൂബയും ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വടക്കേ അമേരിക്കൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങളും 1938 ലെ ടൂർണമെന്റ് ബഹിഷ്കരിച്ചു. രണ്ടിലും മത്സരിച്ച ഒരേയൊരു തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീം ബ്രസീൽ ആയിരുന്നു. ജർമ്മനിയും ബ്രസീലും ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാൻ ശ്രമിച്ച 1942 , 1946 മത്സരങ്ങൾ രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം റദ്ദാക്കപ്പെട്ടു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
1950-ൽ ബ്രസീലിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിലാണ് ബ്രിട്ടീഷ് ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷനുകൾ ആദ്യമായി ഉൾപ്പെടുത്തിയത്. സ്കോട്ട്ലൻഡ് , ഇംഗ്ലണ്ട് , വെയിൽസ് , വടക്കൻ അയർലൻഡ് എന്നിവ 1920-ൽ ഫിഫയിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, യുദ്ധത്തിൽ ഏർപ്പെട്ടിരുന്ന രാജ്യങ്ങൾക്കെതിരെ കളിക്കാൻ തയ്യാറാകാത്തതിനാലും, ഫുട്ബോളിൽ വിദേശ സ്വാധീനത്തിനെതിരായ പ്രതിഷേധമായും. ഫിഫയുടെ ക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് ടീമുകൾ 1946-ൽ വീണ്ടും ചേർന്നു. മുൻ രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ ബഹിഷ്കരിച്ച 1930-ലെ ചാമ്പ്യന്മാരായ ഉറുഗ്വേയും ടൂർണമെന്റിൽ തിരിച്ചെത്തി . " മാരകനാസോ " (പോർച്ചുഗീസ്: ''മാരകനാക്കോ'' ) എന്ന മത്സരത്തിൽ ആതിഥേയ രാഷ്ട്രമായ ബ്രസീലിനെ പരാജയപ്പെടുത്തിയ ശേഷം ഉറുഗ്വേ വീണ്ടും ടൂർണമെന്റ് നേടി .
1934 നും 1978 നും ഇടയിലുള്ള ടൂർണമെന്റുകളിൽ , ഓരോ ടൂർണമെന്റിലും 16 ടീമുകൾ മത്സരിച്ചു, 1938-ൽ ഓസ്ട്രിയ യോഗ്യത നേടിയ ശേഷം ജർമ്മനിയിൽ ലയിക്കുകയും 15 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിക്കുകയും ചെയ്തപ്പോൾ, 1950-ൽ ഇന്ത്യ , സ്കോട്ട്ലൻഡ് , തുർക്കി എന്നിവ പിന്മാറി 13 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിച്ചപ്പോൾ ഒഴികെ. പങ്കെടുക്കുന്ന രാജ്യങ്ങളിൽ ഭൂരിഭാഗവും യൂറോപ്പിൽ നിന്നും തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്നുമുള്ളവരായിരുന്നു, വടക്കേ അമേരിക്ക, ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, ഓഷ്യാനിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ചെറിയ ന്യൂനപക്ഷം. ഈ ടീമുകളെ സാധാരണയായി യൂറോപ്യൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ എളുപ്പത്തിൽ പരാജയപ്പെടുത്തിയിരുന്നു. 1982 വരെ, യൂറോപ്പിനും തെക്കേ അമേരിക്കയ്ക്കും പുറത്ത് നിന്നുള്ള ഏക ടീമുകൾ ആദ്യ റൗണ്ടിൽ നിന്ന് പുറത്തുപോയത് ഇവയായിരുന്നു: 1930-ൽ സെമി ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ; 1938-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ ക്യൂബ ; 1966 -ൽ നോർത്ത് കൊറിയ ; 1970 -ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ മെക്സിക്കോ .
=== 24, 32 ടീമുകളിലേക്കുള്ള വിപുലീകരണം ===
1982- ൽ ടൂർണമെന്റ് 24 ടീമുകളിലേക്കും [ പിന്നീട് 1998- ൽ 32 ടീമുകളിലേക്കും വികസിപ്പിച്ചു , ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, വടക്കേ അമേരിക്ക എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള കൂടുതൽ ടീമുകൾക്ക് പങ്കെടുക്കാൻ അവസരം ലഭിച്ചു. അതിനുശേഷം, ഈ പ്രദേശങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ കൂടുതൽ വിജയം ആസ്വദിച്ചു, അവയിൽ പലതും ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ എത്തി: - ൽ മെക്സിക്കോ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 1990 -ൽ കാമറൂൺ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2002 -ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത ദക്ഷിണ കൊറിയ ; 2002-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുഎസ്എയ്ക്കൊപ്പം സെനഗലും; 2010 - ൽ ഘാന , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2014-ൽ കോസ്റ്റാറിക്ക ; 2022 ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത മൊറോക്കോ . യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ ആധിപത്യം തുടരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന്, 1994, 1998, 2006, 2018 വർഷങ്ങളിലെ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളെല്ലാം യൂറോപ്പിൽ നിന്നോ ദക്ഷിണ അമേരിക്കയിൽ നിന്നോ ആയിരുന്നു, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ടൂർണമെന്റുകളിലെയും ഫൈനലിസ്റ്റുകളും അങ്ങനെ തന്നെയായിരുന്നു.
2002 ഫിഫ ലോകകപ്പ് യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ ഇരുനൂറ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തു . 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടാൻ 198 രാജ്യങ്ങൾ ശ്രമിച്ചു . 2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ റെക്കോർഡ് 204 രാജ്യങ്ങൾ .
=== 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കൽ ===
2013 ഒക്ടോബറിൽ, കരീബിയൻ ഫുട്ബോൾ യൂണിയന്റെ മേഖലയ്ക്ക് ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം ഉറപ്പാക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് സെപ് ബ്ലാറ്റർ സംസാരിച്ചു . '' 2013 ഒക്ടോബർ 25 ലെ ഫിഫ വീക്കിലിയുടെ'' പതിപ്പിൽ ബ്ലാറ്റർ എഴുതി: "പൂർണ്ണമായും ഒരു കായിക വീക്ഷണകോണിൽ നിന്ന്, ആഗോളവൽക്കരണം ഒടുവിൽ ഗൗരവമായി എടുക്കുന്നത് കാണാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു, ആഫ്രിക്കൻ, ഏഷ്യൻ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർഹിക്കുന്ന പദവി നൽകി. യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ലോകകപ്പിലെ ഭൂരിഭാഗം സ്ഥാനങ്ങളിലും അവകാശവാദമുന്നയിക്കുന്നില്ല." ഫിഫ പ്രസിഡൻസിയിലേക്ക് വീണ്ടും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെടാൻ ബ്ലാറ്റർ സ്വയം മുന്നോട്ട് വയ്ക്കാമെന്ന് ആ രണ്ട് പരാമർശങ്ങളും നിരൂപകർക്ക് സൂചന നൽകി.
മാസിക പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, ഫിഫ പ്രസിഡൻസി സ്ഥാനത്തേക്ക് ബ്ലാറ്ററുടെ സാധ്യതയുള്ള എതിരാളിയായ യുവേഫ പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി , ലോകകപ്പ് 40 ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളിലേക്ക് വ്യാപിപ്പിക്കാനും പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം എട്ട് ആയി വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഉദ്ദേശിക്കുന്നതായി പ്രതികരിച്ചു. യുവേഫയ്ക്ക് ഒരു അധിക സ്ഥാനം നൽകുമെന്നും , ഏഷ്യൻ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷനും ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും കോൺഫെഡറേഷൻ ഓഫ് ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും രണ്ട് വീതം , CONCACAF ഉം CONMEBOL ഉം പങ്കിട്ട രണ്ട് , ഓഷ്യാനിയ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷന് ഒരു ഉറപ്പായ സ്ഥാനം എന്നിവ നൽകുമെന്നും പ്ലാറ്റിനി പറഞ്ഞു . ലോകകപ്പ് വികസിപ്പിക്കാൻ താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് പ്ലാറ്റിനിക്ക് വ്യക്തമായിരുന്നു. അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു: "[ലോകകപ്പ്] ടീമുകളുടെ ഗുണനിലവാരത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതല്ല, കാരണം നിങ്ങൾക്ക് ലോകകപ്പിൽ മികച്ച 32 പേരില്ല ... പക്ഷേ അതൊരു നല്ല വിട്ടുവീഴ്ചയാണ്. ... ഇതൊരു രാഷ്ട്രീയ കാര്യമാണ്, അതിനാൽ കൂടുതൽ ആഫ്രിക്കക്കാരെ എന്തുകൊണ്ട് ഉൾപ്പെടുത്തിക്കൂടാ? ലോകത്തിലെ എല്ലാ ആളുകളെയും കൊണ്ടുവരിക എന്നതാണ് മത്സരം. പങ്കെടുക്കാൻ നിങ്ങൾ അവസരം നൽകിയില്ലെങ്കിൽ, അവർ മെച്ചപ്പെടുന്നില്ല."
2016 ഒക്ടോബറിൽ, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ഗിയാനി ഇൻഫാന്റിനോ 2026-ൽ 48 ടീമുകളുടെ ലോകകപ്പിന് പിന്തുണ പ്രഖ്യാപിച്ചു. 2017 ജനുവരി 10-ന്, 2026 ലോകകപ്പിൽ 48 ഫൈനലിസ്റ്റ് ടീമുകൾ ഉണ്ടായിരിക്കുമെന്ന് ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
=== 2015 ലെ ഫിഫ അഴിമതി കേസ് ===
2015 മെയ് മാസത്തോടെ, 2015 ഫിഫ അഴിമതി കേസ്, കൈക്കൂലി, വഞ്ചന, ഫിഫ ഗെയിമുകൾക്കായി മാധ്യമ, മാർക്കറ്റിംഗ് അവകാശങ്ങൾ (കപട ബിഡുകൾ) വിതരണം ചെയ്യുന്നതിൽ അഴിമതി നടത്തുന്നതിനായി കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ എന്നീ കുറ്റങ്ങളും ക്രിമിനൽ കുറ്റങ്ങളും ചുമത്തി, ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥർ 24 വർഷത്തിനിടെ 150 മില്യൺ ഡോളറിലധികം കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ആരോപിക്കപ്പെട്ടു. മെയ് അവസാനത്തിൽ, യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പ് 14 പേർക്കെതിരെ റാക്കറ്റിംഗ്, വയർ തട്ടിപ്പ്, കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ ഗൂഢാലോചന എന്നീ കുറ്റങ്ങൾ ചുമത്തി 47 എണ്ണം കുറ്റപത്രം പ്രഖ്യാപിച്ചു. അന്നുമുതൽ, പ്രത്യേകിച്ച് മെയ് 29 നും ഡിസംബർ 3 നും ഒരു ഡസനിലധികം ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. 2015 മെയ് അവസാനത്തോടെ, മൊത്തം ഒമ്പത് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെയും സ്പോർട്സ്, ബ്രോഡ്കാസ്റ്റിംഗ് മാർക്കറ്റുകളുടെ അഞ്ച് എക്സിക്യൂട്ടീവുകളെയും അഴിമതിക്കുറ്റം ചുമത്തിയിരുന്നു. ആ സമയത്ത്, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് സെപ്പ് ബ്ലാറ്റർ 2016 ഫെബ്രുവരിയിൽ തന്റെ സ്ഥാനം ഉപേക്ഷിക്കുമെന്ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2015 ജൂൺ 4 ന്, എഫ്ബിഐയുമായും സ്വിസ് അധികൃതരുമായും സഹകരിച്ച് പ്രവർത്തിക്കുന്നതിനിടെ, 1998, 2010 ലോകകപ്പുകൾ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിനായി താനും ഫിഫയുടെ അന്നത്തെ എക്സിക്യൂട്ടീവ് കമ്മിറ്റിയിലെ മറ്റ് അംഗങ്ങളും കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ചക്ക് ബ്ലേസർ സമ്മതിച്ചു. 2015 ജൂൺ 10 ന്, സെപ് ബ്ലാറ്ററുടെ ഓഫീസുകളിൽ നിന്ന് സ്വിസ് അധികൃതർ കമ്പ്യൂട്ടർ ഡാറ്റ പിടിച്ചെടുത്തു . 2018, 2022 ടൂർണമെന്റുകളുടെ അവാർഡിംഗിൽ കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന ആരോപണത്തിന്റെ വെളിച്ചത്തിൽ, അതേ ദിവസം തന്നെ, 2026 ഫിഫ ലോകകപ്പിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയ ഫിഫ മാറ്റിവച്ചു . അന്നത്തെ സെക്രട്ടറി ജനറൽ ജെറോം വാൽക്കെ പറഞ്ഞു, "സാഹചര്യം കാരണം, തൽക്കാലം ഏതെങ്കിലും ലേല പ്രക്രിയ ആരംഭിക്കുന്നത് അസംബന്ധമാണെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു." 2015 ഒക്ടോബർ 28 ന്, പ്രസിഡന്റ് സ്ഥാനത്തേക്ക് സാധ്യതയുള്ള സ്ഥാനാർത്ഥിയായ ബ്ലാറ്ററെയും ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനിയെയും 90 ദിവസത്തേക്ക് സസ്പെൻഡ് ചെയ്തു; വാർത്താ മാധ്യമങ്ങൾക്ക് നൽകിയ പ്രസ്താവനകളിൽ ഇരുവരും നിരപരാധിത്വം നിലനിർത്തി.
മെയ് മാസത്തിൽ ഏഴ് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്ത സൂറിച്ച് ഹോട്ടലിൽ വെച്ച് കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന സംശയത്തിൽ 2015 ഡിസംബർ 3 ന് രണ്ട് ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റുമാരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. അതേ ദിവസം തന്നെ യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പിന്റെ 16 കുറ്റപത്രങ്ങൾ കൂടി പ്രഖ്യാപിച്ചു.
=== ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് നിർദ്ദേശം ===
2021 മെയ് 21 ന് നടന്ന 71-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിൽ സൗദി അറേബ്യൻ ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ ഒരു ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് പദ്ധതി ആദ്യമായി നിർദ്ദേശിച്ചു , മുൻ ആഴ്സണൽ മാനേജർ ആഴ്സീൻ വെംഗറും ആഫ്രിക്കയിലെയും ഏഷ്യയിലെയും ദേശീയ ഫെഡറേഷനുകളും ഇതിനെ ശക്തമായി പിന്തുണച്ചു. UEFA, CONMEBOL പോലുള്ള കോണ്ടിനെന്റൽ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ഈ പദ്ധതിയിൽ പങ്കാളികളല്ല എന്നാൽ, മൊത്തത്തിൽ, ഫിഫയിലെ 210 അംഗ അസോസിയേഷനുകളിൽ 166 എണ്ണവും ഈ ആശയത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നു.
=== മറ്റ് ഫിഫ ടൂർണമെന്റുകൾ ===
വനിതാ ഫുട്ബോളിന് സമാനമായ ഒരു ടൂർണമെന്റായ ഫിഫ വനിതാ ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി നടന്നത് 1991 ൽ ചൈനയിലാണ് . വനിതാ ടൂർണമെന്റ് പുരുഷന്മാരേക്കാൾ വലുപ്പത്തിലും പ്രൊഫൈലിലും ചെറുതാണ്, പക്ഷേ വളർന്നുവരികയാണ്; 2007 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം 120 ആയിരുന്നു, 1991 നെ അപേക്ഷിച്ച് ഇരട്ടിയിലധികമാണിത് .
1896, 1932 ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക് ഗെയിംസുകളിലും പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. മറ്റ് പല കായിക ഇനങ്ങളിൽ നിന്നും വ്യത്യസ്തമായി, ഒളിമ്പിക്സിലെ പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് ഒരു ഉയർന്ന തലത്തിലുള്ള ടൂർണമെന്റല്ല, 1992 മുതൽ, ഓരോ ടീമിലും മൂന്ന് പ്രായപരിധിയില്ലാത്ത കളിക്കാരെ അനുവദിക്കുന്ന ഒരു അണ്ടർ-23 ടൂർണമെന്റ്. 1996 ൽ വനിതാ ഫുട്ബോൾ ഒളിമ്പിക്സിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു .
ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്, ലോകകപ്പിന് ഒരു വർഷം മുമ്പ്, വരാനിരിക്കുന്ന ലോകകപ്പിനുള്ള ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി ലോകകപ്പ് ആതിഥേയ രാഷ്ട്രങ്ങളിൽ വെച്ച് നടന്ന ഒരു ടൂർണമെന്റായിരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളിലെയും വിജയികളും, ഫിഫ ലോകകപ്പ് ചാമ്പ്യന്മാരും, ആതിഥേയ രാജ്യവും ഇതിൽ മത്സരിക്കുന്നു. ആദ്യ പതിപ്പ് 1992 -ൽ നടന്നു , അവസാന പതിപ്പ് 2017- ൽ നടന്നു . 2021-ൽ ഫിഫ ക്ലബ് ലോകകപ്പിന്റെ വിപുലീകരണം കാരണം ടൂർണമെന്റ് ഇനി സജീവമാകില്ലെന്ന് 2019 മാർച്ചിൽ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
ഫിഫ, യൂത്ത് ഫുട്ബോളിനായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകൾ ( ഫിഫ അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 വനിതാ ലോകകപ്പ് ), ക്ലബ് ഫുട്ബോൾ ( ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്), ഫുട്സാൽ ( ഫിഫ ഫുട്സാൽ വേൾഡ് കപ്പ് ), ബീച്ച് സോക്കർ ( ഫിഫ ബീച്ച് സോക്കർ വേൾഡ് കപ്പ് ) തുടങ്ങിയ ഫുട്ബോൾ വകഭേദങ്ങൾ സംഘടിപ്പിക്കുന്നു. ഫിഫ വനിതാ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് നിർദ്ദേശിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ടെങ്കിലും , പിന്നീടുള്ള മൂന്നെണ്ണത്തിനും വനിതാ പതിപ്പ് ഇല്ല .
ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ്, ഓരോ വനിതാ ലോകകപ്പിനും മുമ്പുള്ള വർഷം ഉൾപ്പെടെ, രണ്ടുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടത്തപ്പെടുന്നു. രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകളും മൂന്ന് തവണ ഒറ്റ ബിഡ്ഡിംഗ് പ്രക്രിയയിലൂടെയാണ് നൽകിയത്, അണ്ടർ-20 ടൂർണമെന്റ് ഓരോ തവണയും വലിയ മത്സരത്തിനുള്ള ഒരു ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി വർത്തിക്കുന്നു ( 2010 , 2014 , 2018 ).
== ട്രോഫി ==
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പ് ട്രോഫി
1930 മുതൽ 1970 വരെ സമ്മാനിച്ച ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി.
ഇറ്റാലിയൻ സിൽവിയോ ഗസാനിഗ രൂപകൽപ്പന ചെയ്തതും 1974 ൽ ആദ്യമായി സമ്മാനിച്ചതുമായ നിലവിലെ ട്രോഫി.
1930 മുതൽ 1970 വരെ, ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിന് ''ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി നൽകിയിരുന്നു. ആദ്യം ഇത് വേൾഡ് കപ്പ്'' അല്ലെങ്കിൽ ''കൂപ്പെ ഡു മോണ്ടെ'' എന്നാണ് അറിയപ്പെട്ടിരുന്നത്, എന്നാൽ 1946 ൽ ആദ്യ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥാപിച്ച ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ പേരിൽ ഇത് പുനർനാമകരണം ചെയ്യപ്പെട്ടു . 1970 ൽ , ടൂർണമെന്റിലെ ബ്രസീലിന്റെ മൂന്നാമത്തെ വിജയം അവർക്ക് ട്രോഫി സ്ഥിരമായി നിലനിർത്താൻ അവകാശം നൽകി. എന്നിരുന്നാലും, 1983 ൽ ട്രോഫി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു, അത് ഒരിക്കലും വീണ്ടെടുക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല, കള്ളന്മാർ ഉരുക്കിക്കളഞ്ഞതായി തോന്നുന്നു.
1970 ന് ശേഷം, ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫി എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഒരു പുതിയ ട്രോഫി രൂപകൽപ്പന ചെയ്യപ്പെട്ടു. ഏഴ് രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഫിഫയിലെ വിദഗ്ധർ, അവതരിപ്പിച്ച 53 മോഡലുകളെ വിലയിരുത്തി, ഒടുവിൽ ഇറ്റാലിയൻ ഡിസൈനർ സിൽവിയോ ഗസ്സാനിഗയുടെ സൃഷ്ടികൾ തിരഞ്ഞെടുത്തു . പുതിയ ട്രോഫി 36 സെന്റീമീറ്റർ (14.2 ഇഞ്ച്) ഉയരമുള്ളതും, 18 കാരറ്റ് (75%) സ്വർണ്ണം കൊണ്ടാണ് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത്, 6.175 കിലോഗ്രാം (13.6 പൗണ്ട്) ഭാരമുള്ളതുമാണ്.
അടിത്തറയിൽ രണ്ട് പാളികളായി സെമി-പ്രെഷ്യസ് മലാഖൈറ്റ് അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു , ട്രോഫിയുടെ അടിവശത്ത് 1974 മുതൽ ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ജേതാവിന്റെയും വർഷവും പേരും കൊത്തിവച്ചിട്ടുണ്ട് . ട്രോഫിയെക്കുറിച്ചുള്ള ഗസ്സാനിഗയുടെ വിവരണം ഇപ്രകാരമായിരുന്നു: "അടിത്തട്ടിൽ നിന്ന് ഉയർന്നുവരുന്ന വരകൾ സർപ്പിളമായി ഉയർന്ന് ലോകത്തെ സ്വീകരിക്കാൻ നീണ്ടുനിൽക്കുന്നു. ശില്പത്തിന്റെ ഒതുക്കമുള്ള ശരീരത്തിന്റെ ശ്രദ്ധേയമായ ചലനാത്മക പിരിമുറുക്കങ്ങളിൽ നിന്ന് വിജയത്തിന്റെ ആവേശകരമായ നിമിഷത്തിൽ രണ്ട് അത്ലറ്റുകളുടെ രൂപങ്ങൾ ഉയർന്നുവരുന്നു."
ഈ പുതിയ ട്രോഫി വിജയിക്കുന്ന രാജ്യത്തിന് സ്ഥിരമായി നൽകില്ല. മത്സരാനന്തര ആഘോഷം പൂർത്തിയാകുന്നതുവരെ മാത്രമേ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾക്ക് ട്രോഫി നിലനിർത്താൻ കഴിയൂ. മത്സരത്തിന് തൊട്ടുപിന്നാലെയുള്ള സ്വർണ്ണ ഒറിജിനലിന് പകരം സ്വർണ്ണം പൂശിയ ഒരു പകർപ്പ് അവർക്ക് നൽകും.
മികച്ച മൂന്ന് ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും (കളിക്കാർ, പരിശീലകർ, മാനേജർമാർ) ലോകകപ്പ് ട്രോഫിയുടെ ചിഹ്നമുള്ള മെഡലുകൾ നൽകുന്നു ; വിജയികളുടെ (സ്വർണം), റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ് (വെള്ളി), മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ (വെങ്കലം). 2002 ലെ പതിപ്പിൽ , നാലാം സ്ഥാന മെഡലുകൾ ആതിഥേയരായ ദക്ഷിണ കൊറിയയ്ക്ക് നൽകി . 1978 ലെ ടൂർണമെന്റിന് മുമ്പ്, ഫൈനലിന്റെയും മൂന്നാം സ്ഥാന മത്സരത്തിന്റെയും അവസാനം മൈതാനത്തുള്ള പതിനൊന്ന് കളിക്കാർക്ക് മാത്രമേ മെഡലുകൾ നൽകിയിരുന്നുള്ളൂ. 2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2006 മുതൽ, മത്സരത്തിലെ വിജയികൾക്ക് ഫിഫ ചാമ്പ്യൻസ് ബാഡ്ജ് ധരിക്കാനുള്ള അവകാശം നൽകുന്നു , അടുത്ത മത്സരത്തിലെ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കുന്നത് വരെ.
== ഫോർമാറ്റ് ==
=== യോഗ്യത ===
1934 ലെ രണ്ടാം ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിനുള്ള കളം കുറയ്ക്കുന്നതിനായി യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകൾ നടത്തിവരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കുള്ളിലാണ് ( ആഫ്രിക്ക , ഏഷ്യ , വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ , ദക്ഷിണ അമേരിക്ക , ഓഷ്യാനിയ , യൂറോപ്പ് ) അവ നടക്കുന്നത്, അതത് കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മേൽനോട്ടത്തിലാണ്. ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും, ഓരോ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കും എത്ര സ്ഥലങ്ങൾ നൽകണമെന്ന് ഫിഫ മുൻകൂട്ടി തീരുമാനിക്കുന്നു, സാധാരണയായി കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ ടീമുകളുടെ ആപേക്ഷിക ശക്തിയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി.
ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിന് ഏകദേശം മൂന്ന് വർഷം മുമ്പ് തന്നെ യോഗ്യതാ പ്രക്രിയ ആരംഭിച്ച് രണ്ട് വർഷം നീണ്ടുനിൽക്കും. കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകളുടെ ഫോർമാറ്റുകൾ വ്യത്യാസപ്പെട്ടിരിക്കും. സാധാരണയായി, ഇന്റർകോണ്ടിനെന്റൽ പ്ലേ-ഓഫുകളിലെ വിജയികൾക്ക് ഒന്നോ രണ്ടോ സ്ഥാനങ്ങൾ നൽകാറുണ്ട് . ഉദാഹരണത്തിന്, ഓഷ്യാനിയൻ സോണിലെ വിജയിയും ഏഷ്യൻ സോണിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ചാം സ്ഥാനക്കാരായ ടീമും 2010 ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനത്തിനായി പ്ലേ-ഓഫിൽ പ്രവേശിച്ചു . 1938 ലോകകപ്പ് മുതൽ , ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് യാന്ത്രിക യോഗ്യത ലഭിക്കുന്നു. 1938 നും 2002 നും ഇടയിൽ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് ഈ അവകാശം നൽകിയിരുന്നു, എന്നാൽ 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ നിന്ന് പിൻവലിച്ചു , ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് യോഗ്യത നേടേണ്ടതുണ്ട്. 2002 ലെ വിജയികളായ ബ്രസീൽ , യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കളിച്ച ആദ്യത്തെ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാരായിരുന്നു.
=== ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റ് ===
മുൻ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്ന വിവിധ ഫോർമാറ്റുകൾക്ക്, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രം § ഫോർമാറ്റിന്റെ പരിണാമം കാണുക .
1998 മുതലുള്ള അവസാന ടൂർണമെന്റ് ഫോർമാറ്റിൽ 32 ദേശീയ ടീമുകൾ ഒരു മാസത്തിനിടെ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിൽ മത്സരിച്ചു. രണ്ട് ഘട്ടങ്ങളുണ്ട്: ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം, തുടർന്ന് നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം.
ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ, ടീമുകൾ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലാണ് മത്സരിക്കുന്നത്. ആതിഥേയരെ ഉൾപ്പെടെ എട്ട് ടീമുകളെ സീഡ് ചെയ്യുന്നു, മറ്റ് സീഡ് ടീമുകളെ ഫിഫ വേൾഡ് റാങ്കിംഗിനെയോ സമീപകാല ലോകകപ്പുകളിലെ പ്രകടനത്തെയോ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു ഫോർമുല ഉപയോഗിച്ച് തിരഞ്ഞെടുത്ത് പ്രത്യേക ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. മറ്റ് ടീമുകളെ വ്യത്യസ്ത "പോട്ടുകളിലേക്ക്" നിയോഗിക്കുന്നു, സാധാരണയായി ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ മാനദണ്ഡങ്ങളെ അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഓരോ പോട്ടിലെയും ടീമുകളെ എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് ക്രമരഹിതമായി തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. 1998 മുതൽ , ഒരു ഗ്രൂപ്പിലും രണ്ടിൽ കൂടുതൽ യൂറോപ്യൻ ടീമുകളോ മറ്റേതെങ്കിലും കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ടീമുകളോ ഇല്ലെന്ന് ഉറപ്പാക്കാൻ നറുക്കെടുപ്പിൽ നിയന്ത്രണങ്ങൾ ഏർപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്.
ഓരോ ഗ്രൂപ്പും ഒരു റൗണ്ട് റോബിൻ ടൂർണമെന്റിൽ കളിക്കുന്നു , അതിൽ ഓരോ ടീമും ഒരേ ഗ്രൂപ്പിലെ മറ്റ് ടീമുകളുമായി മൂന്ന് മത്സരങ്ങൾ നടത്തണം. അതായത് ഒരു ഗ്രൂപ്പിനുള്ളിൽ ആകെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ കളിക്കണം. നാല് ടീമുകളുടെയും നീതി നിലനിർത്തുന്നതിനായി ഓരോ ഗ്രൂപ്പിന്റെയും അവസാന റൗണ്ട് മത്സരങ്ങൾ ഒരേ സമയം ഷെഡ്യൂൾ ചെയ്തിരിക്കുന്നു. ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും മികച്ച രണ്ട് ടീമുകൾ നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലേക്ക് മുന്നേറുന്നു. ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ടീമുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യാൻ പോയിന്റുകൾ ഉപയോഗിക്കുന്നു. 1994 മുതൽ , ഒരു വിജയത്തിന് മൂന്ന് പോയിന്റുകളും ഒരു സമനിലയ്ക്ക് ഒരു പോയിന്റും ഒരു തോൽവിക്ക് ഒരു പോയിന്റും നൽകിയിട്ടില്ല (മുമ്പ്, വിജയികൾക്ക് രണ്ട് പോയിന്റുകൾ ലഭിച്ചു).
മൂന്ന് സാധ്യതയുള്ള ഫലങ്ങളുള്ള (ജയം, സമനില, തോൽവി) ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ പരിഗണിക്കുമ്പോൾ, നാല് ടീമുകളുടെ പോയിന്റുകളുടെ 40 സാധ്യമായ കോമ്പിനേഷനുകൾക്ക് 729 (= 3 <sup>6 ) സാധ്യതയുള്ള അന്തിമ പട്ടിക ഫലങ്ങൾ ഉണ്ട്.</sup> എന്നിരുന്നാലും, 40 പോയിന്റ് കോമ്പിനേഷനുകളിൽ 14 എണ്ണം (അല്ലെങ്കിൽ 729 സാധ്യമായ ഫലങ്ങളിൽ 207 എണ്ണം) രണ്ടാം സ്ഥാനത്തിനും മൂന്നാം സ്ഥാനത്തിനും ഇടയിലുള്ള സമനിലയിലേക്ക് നയിക്കുന്നു. അങ്ങനെയുള്ള സാഹചര്യത്തിൽ, ഈ ടീമുകൾക്കിടയിലുള്ള റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കുന്നത്:
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന സംയോജിത ഗോൾ വ്യത്യാസം
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും നേടിയ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകളുടെ എണ്ണം
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും ഒന്നിലധികം ടീമുകൾ തുല്യരായി തുടർന്നാൽ, അവരുടെ റാങ്കിംഗ് ഇനിപ്പറയുന്ന രീതിയിൽ നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും:
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ പോയിന്റുകൾ
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിലെ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന ഗോൾ വ്യത്യാസം
## ആ ടീമുകളിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയത്
## ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ലഭിച്ച മഞ്ഞ, ചുവപ്പ് കാർഡുകളുടെ എണ്ണം അനുസരിച്ച് ഫെയർ പ്ലേ പോയിന്റുകൾ നിർവചിക്കപ്പെടുന്നു:
### മഞ്ഞ കാർഡ്: മൈനസ് 1 പോയിന്റ്
### പരോക്ഷ ചുവപ്പ് കാർഡ് (രണ്ടാമത്തെ മഞ്ഞ കാർഡ് കാരണം): മൈനസ് 3 പോയിന്റുകൾ.
### നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡ്: മൈനസ് 4 പോയിന്റുകൾ
### മഞ്ഞക്കാർഡും നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡും: മൈനസ് 5 പോയിന്റുകൾ
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും മുകളിലുള്ള ടീമുകളിൽ ഏതെങ്കിലും തുല്യത തുടർന്നാൽ, നറുക്കെടുപ്പിലൂടെ അവരുടെ റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും.
നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം ഒരു സിംഗിൾ-എലിമിനേഷൻ ടൂർണമെന്റാണ്, അതിൽ ടീമുകൾ പരസ്പരം ഒറ്റത്തവണ മത്സരങ്ങളിൽ കളിക്കുന്നു, ആവശ്യമെങ്കിൽ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കാൻ അധിക സമയവും പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടുകളും ഉപയോഗിക്കുന്നു. ഇത് ആരംഭിക്കുന്നത് റൗണ്ട് ഓഫ് 16 (അല്ലെങ്കിൽ രണ്ടാം റൗണ്ട്) ലാണ്, അതിൽ ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും വിജയികൾ മറ്റൊരു ഗ്രൂപ്പിലെ റണ്ണർ-അപ്പിനെതിരെ കളിക്കുന്നു. തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ, സെമി ഫൈനൽ, മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം (പരാജയപ്പെട്ട സെമി-ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ മത്സരിക്കുന്നു), ഫൈനൽ.
2017 ജനുവരി 10-ന്, ഫിഫ ഒരു പുതിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, 48 ടീമുകളുള്ള ലോകകപ്പ് (കൂടുതൽ ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതിനായി), അതിൽ മൂന്ന് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടണം, ഓരോ ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്നും രണ്ട് ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടണം, 2026 ആകുമ്പോഴേക്കും നടപ്പിലാക്കുന്നതിനായി 32 നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിന്റെ ഒരു റൗണ്ട് രൂപീകരിക്കണം. 2023 മാർച്ച് 14-ന്, ഫിഫ 2026 ടൂർണമെന്റിന്റെ പുതുക്കിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, അതിൽ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 12 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു, മികച്ച 8 മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ 32 പേരുടെ പുതിയ റൗണ്ടിൽ ഗ്രൂപ്പ് വിജയികളുമായും റണ്ണേഴ്സ് അപ്പുമായും ചേരും.
2025 മാർച്ചിൽ, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ശതാബ്ദി വാർഷികമായ 2030 ഫിഫ ലോകകപ്പിനായി 64 ടീമുകളിലേക്ക് ഒറ്റത്തവണ വിപുലീകരണം ഫിഫ പരിഗണിക്കുന്നതായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു .
== ഹോസ്റ്റുകൾ ==
=== തിരഞ്ഞെടുക്കൽ പ്രക്രിയ ===
ഫിഫയുടെ കോൺഗ്രസ് യോഗങ്ങളിലാണ് ആദ്യകാല ലോകകപ്പുകൾ രാജ്യങ്ങൾക്ക് നൽകിയിരുന്നത്. തെക്കേ അമേരിക്കയും യൂറോപ്പും ഫുട്ബോളിലെ രണ്ട് ശക്തി കേന്ദ്രങ്ങളായിരുന്നതിനാൽ സ്ഥലങ്ങൾ വിവാദപരമായിരുന്നു, അവയ്ക്കിടയിലുള്ള യാത്രയ്ക്ക് മൂന്ന് ആഴ്ച ബോട്ട് മാർഗം മാത്രമേ ആവശ്യമുള്ളൂ. ഉദാഹരണത്തിന്, ആദ്യ ലോകകപ്പ് ഉറുഗ്വേയിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം നാല് യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമേ മത്സരിച്ചുള്ളൂ. അടുത്ത രണ്ട് ലോകകപ്പുകളും യൂറോപ്പിലായിരുന്നു നടന്നത്. ഇതിൽ രണ്ടാമത്തേത് ഫ്രാൻസിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം തർക്കത്തിലായിരുന്നു, കാരണം ഈ സ്ഥലം രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടക്കുമെന്ന് തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മനസ്സിലാക്കി. അങ്ങനെ അർജന്റീനയും ഉറുഗ്വേയും 1938 ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ബഹിഷ്കരിച്ചു .
1958-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഭാവിയിൽ ബഹിഷ്കരണങ്ങളോ വിവാദങ്ങളോ ഒഴിവാക്കാൻ, ഫിഫ അമേരിക്കകൾക്കും യൂറോപ്പിനും ഇടയിൽ ആതിഥേയരെ മാറ്റി സ്ഥാപിക്കുന്ന ഒരു രീതി ആരംഭിച്ചു, അത് 1998 ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ തുടർന്നു . ദക്ഷിണ കൊറിയയും ജപ്പാനും സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച 2002-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഏഷ്യയിൽ നടന്ന ആദ്യ ടൂർണമെന്റും ഒന്നിലധികം ആതിഥേയരുള്ള ആദ്യ ടൂർണമെന്റുമായിരുന്നു. 2010- ൽ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ആഫ്രിക്കൻ രാജ്യമായി ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക മാറി . 2014-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ബ്രസീൽ ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചു, അർജന്റീന 1978-ന് ശേഷം തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നടന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പ് , കൂടാതെ യൂറോപ്പിന് പുറത്ത് തുടർച്ചയായി ലോകകപ്പുകൾ നടന്ന ആദ്യ അവസരവുമാണിത്.
ഫിഫ കൗൺസിൽ നടത്തുന്ന വോട്ടെടുപ്പിലൂടെയാണ് ആതിഥേയ രാജ്യത്തെ ഇപ്പോൾ തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നത്. ഇത് സമഗ്രമായ ഒരു ബാലറ്റ് സമ്പ്രദായത്തിലൂടെയാണ് ചെയ്യുന്നത്. പരിപാടി നടത്താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്ന ഒരു രാജ്യത്തിന്റെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന് ഫിഫയിൽ നിന്ന് ഒരു "ഹോസ്റ്റിംഗ് കരാർ" ലഭിക്കുന്നു, ഇത് ശക്തമായ ബിഡിൽ നിന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളും ആവശ്യകതകളും വിശദീകരിക്കുന്നു. ബിഡ്ഡിംഗ് അസോസിയേഷന് ഒരു ഫോമും ലഭിക്കുന്നു, അത് സമർപ്പിക്കുന്നത് സ്ഥാനാർത്ഥിത്വത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക സ്ഥിരീകരണത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. ഇതിനുശേഷം, ഫിഫ നിയുക്ത ഇൻസ്പെക്ടർമാരുടെ ഒരു സംഘം രാജ്യം സന്ദർശിക്കുകയും പരിപാടി സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിന് ആവശ്യമായ ആവശ്യകതകൾ രാജ്യം പാലിക്കുന്നുണ്ടെന്ന് തിരിച്ചറിയുകയും രാജ്യത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു റിപ്പോർട്ട് തയ്യാറാക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കണമെന്ന തീരുമാനം സാധാരണയായി ടൂർണമെന്റിന് ആറോ ഏഴോ വർഷം മുമ്പാണ് എടുക്കുന്നത്. 2018, 2022 ലോകകപ്പുകളുടെ കാര്യത്തിലെന്നപോലെ, ഭാവിയിലെ ഒന്നിലധികം ടൂർണമെന്റുകളുടെ ആതിഥേയരെ ഒരേ സമയം പ്രഖ്യാപിച്ച സന്ദർഭങ്ങളുണ്ട്, അവ റഷ്യയ്ക്കും ഖത്തറിനും നൽകി , ടൂർണമെന്റ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യത്തെ മിഡിൽ ഈസ്റ്റേൺ രാജ്യമായി ഖത്തർ മാറി.
2010, 2014 ലോകകപ്പുകൾക്ക്, അന്തിമ ടൂർണമെന്റ് കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടത്തി, തിരഞ്ഞെടുത്ത കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്ക് (2010-ൽ ആഫ്രിക്ക, 2014-ൽ തെക്കേ അമേരിക്ക) മാത്രമേ ടൂർണമെന്റ് നടത്താൻ ലേലം വിളിക്കാൻ അനുവാദം നൽകിയുള്ളൂ. 2006-ലെ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാനുള്ള വോട്ടെടുപ്പിൽ ദക്ഷിണാഫ്രിക്കയ്ക്കെതിരായ ജർമ്മനിയുടെ വിജയത്തെ ചുറ്റിപ്പറ്റിയുള്ള വിവാദത്തിന് ശേഷമാണ് റൊട്ടേഷൻ നയം അവതരിപ്പിച്ചത് . എന്നിരുന്നാലും, 2014-ന് അപ്പുറം കോണ്ടിനെന്റൽ റൊട്ടേഷൻ നയം തുടർന്നില്ല, അതിനാൽ മുൻ രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ളവ ഒഴികെയുള്ള ഏതൊരു രാജ്യത്തിനും 2018 മുതൽ ആരംഭിക്കുന്ന ലോകകപ്പുകൾക്ക് ആതിഥേയരായി അപേക്ഷിക്കാം . 2014-ലെ ടൂർണമെന്റിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയയ്ക്ക് സമാനമായ ഒരു സാഹചര്യം ഒഴിവാക്കുന്നതിനാണിത്, അവിടെ ബ്രസീൽ മാത്രമാണ് ഔദ്യോഗിക ലേലക്കാരൻ.
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ് അമേരിക്ക, കാനഡ, മെക്സിക്കോ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു, മൂന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ ആദ്യമായി ഒരു ലോകകപ്പ് പങ്കിട്ടു. 2026 ലെ ടൂർണമെന്റ് ഇതുവരെ നടന്നതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ ലോകകപ്പായിരിക്കും, 48 ടീമുകൾ 104 മത്സരങ്ങൾ കളിക്കും. ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ മുതൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾ യുഎസിൽ നടക്കും, കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതം നടത്തും.
=== കോൺഫെഡറേഷൻ അനുസരിച്ചുള്ള സംഗ്രഹം ===
{| class="wikitable sortable"
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!ഹോസ്റ്റ് ചെയ്ത സമയം
!ഹോസ്റ്റുകൾ
!വരാനിരിക്കുന്ന ഹോസ്റ്റുകൾ
|-
|യുവേഫ
(യൂറോപ്പ്)
|11. 11.
|1934 , ഇറ്റലി ; 1938 , ഫ്രാൻസ് , 1954 , സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് ; 1958 , സ്വീഡൻ ; 1966 , ഇംഗ്ലണ്ട് ; 1974 , പശ്ചിമ ജർമ്മനി ; 1982 , സ്പെയിൻ ; 1990 , ഇറ്റലി ; 1998 , ഫ്രാൻസ് ; 2006 , ജർമ്മനി ; 2018 , റഷ്യ
|2030 , സ്പെയിൻ & പോർച്ചുഗൽ
|-
|കോൺമെബോൾ
(തെക്കേ അമേരിക്ക)
|5
|1930 , ഉറുഗ്വേ ; 1950 , ബ്രസീൽ ; 1962 , ചിലി ; 1978 , അർജന്റീന ; 2014 , ബ്രസീൽ
|
|-
|CONCACAF
(വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക
, കരീബിയൻ)
|3
|1970 , മെക്സിക്കോ ; 1986 , മെക്സിക്കോ ; 1994 , യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|2026 , കാനഡ, മെക്സിക്കോ & യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|-
|എ.എഫ്.സി
(ഏഷ്യ)
|2
|2002 , ദക്ഷിണ കൊറിയ & ജപ്പാൻ ; 2022 , ഖത്തർ
|2034 , സൗദി അറേബ്യ
|-
|സിഎഎഫ്
(ആഫ്രിക്ക)
|1
|2010 , ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|2030 , മൊറോക്കോ
|-
|ഒഎഫ്സി
(ഓഷ്യാനിയ)
|0
|ഒന്നുമില്ല
|
|}
=== പ്രകടനങ്ങൾ ===
എട്ട് ചാമ്പ്യന്മാരിൽ ആറുപേരും സ്വന്തം നാട്ടിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഒരു കിരീടം നേടിയിട്ടുണ്ട്, 1950-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ നിർണായക മത്സരത്തിൽ തോറ്റ് 2014-ൽ ജർമ്മനിയോട് സെമിഫൈനലിൽ പരാജയപ്പെട്ടതിന് ശേഷം റണ്ണേഴ്സ് അപ്പായി ഫിനിഷ് ചെയ്ത ബ്രസീൽ , 1982-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ രണ്ടാം റൗണ്ടിലെത്തിയ സ്പെയിൻ എന്നിവ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യമെന്ന നിലയിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഇംഗ്ലണ്ട് (1966) അവരുടെ ഏക കിരീടം നേടി. ഉറുഗ്വേ (1930), ഇറ്റലി (1934), അർജന്റീന (1978), ഫ്രാൻസ് (1998) എന്നിവ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ എന്ന നിലയിൽ ആദ്യ കിരീടങ്ങൾ നേടിയെങ്കിലും പിന്നീട് വീണ്ടും വിജയിച്ചു , അതേസമയം ജർമ്മനി ( 1974 ) സ്വന്തം മണ്ണിൽ അവരുടെ രണ്ടാമത്തെ കിരീടം നേടി.
ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നതിൽ മറ്റ് രാജ്യങ്ങളും വിജയിച്ചിട്ടുണ്ട്. സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ 1954), സ്വീഡൻ (1958-ൽ റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്), ചിലി (1962-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനം), ദക്ഷിണ കൊറിയ (2002-ൽ നാലാം സ്ഥാനം), റഷ്യ (2018-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ), മെക്സിക്കോ (1970-ലും 1986-ലും ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ) എന്നിവയെല്ലാം ആതിഥേയരായി സേവനമനുഷ്ഠിക്കുമ്പോൾ മികച്ച പ്രകടനമാണ് കാഴ്ചവച്ചത്. ഇതുവരെ, ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക (2010), ഖത്തർ (2022) എന്നിവയ്ക്ക് ആദ്യ റൗണ്ടിനപ്പുറം കടക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല.
== പ്രക്ഷേപണവും പ്രമോഷനും ==
1954-ലാണ് ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി ടെലിവിഷനിൽ സംപ്രേഷണം ചെയ്തത്, 2006 ലെ കണക്കനുസരിച്ച് ലോകത്ത് ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായിക ഇനമാണിത്. 2006 ലോകകപ്പിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളുടെയും മൊത്തം കാഴ്ചക്കാരുടെ എണ്ണം 26.29 ബില്യൺ ആണെന്ന് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. 715.1 ദശലക്ഷം ആളുകൾ ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാന മത്സരം കണ്ടു, ഇത് ലോകത്തിലെ മൊത്തം ജനസംഖ്യയുടെ ഒമ്പതിലൊന്ന് വരും. ടീമുകളെ ഗ്രൂപ്പുകളായി വിഭജിക്കാൻ തീരുമാനിച്ച 2006 ലെ ലോകകപ്പ് നറുക്കെടുപ്പ് 300 ദശലക്ഷം കാഴ്ചക്കാർ കണ്ടു. കൊക്കകോള , മക്ഡൊണാൾഡ്സ് , അഡിഡാസ് തുടങ്ങിയ പ്രധാന സ്പോൺസർമാരെ ലോകകപ്പ് ആകർഷിക്കുന്നു . ഈ കമ്പനികൾക്കും മറ്റു പലതിനും, ഒരു സ്പോൺസറാകുന്നത് അവരുടെ ആഗോള ബ്രാൻഡുകളെ ശക്തമായി സ്വാധീനിക്കുന്നു. ഒരു മാസം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഇവന്റിൽ നിന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് സാധാരണയായി കോടിക്കണക്കിന് ഡോളർ വരുമാന വർദ്ധനവ് അനുഭവപ്പെടുന്നു.
കായികരംഗത്തെ ഭരണസമിതിയായ ഫിഫ , 2014 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 4.8 ബില്യൺ ഡോളറും, 2018 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 6.1 ബില്യൺ ഡോളറും വരുമാനം നേടി.
1966 മുതലുള്ള ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പിനും അതിന്റേതായ ഒരു ഭാഗ്യചിഹ്നമോ ലോഗോയോ ഉണ്ട്. 1966 ലെ മത്സരത്തിന്റെ ഭാഗ്യചിഹ്നമായ ''വില്ലി എന്ന വേൾഡ് കപ്പ് ആയിരുന്നു ആദ്യത്തെ'' ലോകകപ്പ് ഭാഗ്യചിഹ്നം . ലോകകപ്പുകളിൽ ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും പ്രത്യേകം രൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഔദ്യോഗിക മാച്ച് ബോളുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു. 1966 ലെ ലോകകപ്പിനായി സ്ലാസെഞ്ചർ പന്ത് നിർമ്മിച്ചതിനുശേഷം, അഡിഡാസ് ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വിതരണക്കാരനായി. ഓരോ ലോകകപ്പിലും ഒരു ഔദ്യോഗിക ഗാനവുമുണ്ട് , അത് ഷക്കീര മുതൽ വിൽ സ്മിത്ത് വരെയുള്ള കലാകാരന്മാർ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് . നാല് ലോകകപ്പ് കച്ചേരികളിൽ ദി ത്രീ ടെനേഴ്സ് അവതരിപ്പിച്ച " നെസ്സൻ ഡോർമ " പോലുള്ള മറ്റ് ഗാനങ്ങളും ടൂർണമെന്റുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.
1970-ൽ ഫിഫയുമായി ഒരു പങ്കാളിത്തം രൂപീകരിച്ചുകൊണ്ട്, 1970-ലെ ലോകകപ്പിനായി പാണിനി അവരുടെ ആദ്യ സ്റ്റിക്കർ ആൽബം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു . അതിനുശേഷം, സ്റ്റിക്കറുകളും കാർഡുകളും ശേഖരിക്കുന്നതും വ്യാപാരം ചെയ്യുന്നതും ലോകകപ്പ് അനുഭവത്തിന്റെ ഭാഗമായി മാറി, പ്രത്യേകിച്ച് യുവതലമുറയ്ക്ക്. ഇലക്ട്രോണിക് ആർട്സ് സ്പോൺസർ ചെയ്യുന്ന 1986 മുതൽ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വീഡിയോ ഗെയിമുകൾക്ക് ലൈസൻസ് നൽകിയിട്ടുണ്ട് .
== ഫലങ്ങൾ ==
; താക്കോൽ
* എഇടി: അധിക സമയത്തിനു ശേഷമുള്ള ഫലം/മത്സര വിജയങ്ങൾ
* പി: പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിന് ശേഷം മത്സരം വിജയിച്ചു
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" |<abbr>എഡ്.</abbr>
! rowspan="2" |വർഷം
! rowspan="2" |ഹോസ്റ്റുകൾ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |ഫൈനൽ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |മൂന്നാം സ്ഥാന പ്ലേഓഫ്
| rowspan="30" |
! rowspan="2" |<abbr>ടീമുകളുടെ എണ്ണം</abbr>
|-
!ചാമ്പ്യന്മാർ
!സ്കോർ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!സ്കോർ
!നാലാം സ്ഥാനം
|-
!1
|1930
| ഉറുഗ്വേ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''4–2'''
|അർജന്റീന
|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|–
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|13
|-
!2
|1934
| ഇറ്റലി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''2–1''' ( എഇടി )
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഓസ്ട്രിയ
|16
|-
!3
|1938
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഇറ്റലി'''
|'''4–2'''
|ഹംഗറി
|ബ്രസീൽ
|'''4–2'''
|സ്വീഡൻ
|15
|-
!–
|1942
| rowspan="2" |
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| rowspan="2" |–
|-
!–
|1946
|-
!4
|1950
| ബ്രസീൽ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''2–1'''
|ബ്രസീൽ
|സ്വീഡൻ
|'''3–1'''
|സ്പെയിൻ
|13
|-
!5
|1954
| സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''3–2'''
|ഹംഗറി
|ഓസ്ട്രിയ
|'''3–1'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!6.
|1958
| സ്വീഡൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''5–2'''
|സ്വീഡൻ
|ഫ്രാൻസ്
|'''6–3'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|16
|-
!7
|1962
| ചിലി
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''3–1'''
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ചിലി
|'''1–0'''
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|16
|-
!8
|1966
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|'''ഇംഗ്ലണ്ട്'''
|'''4–2''' ( എഇടി )
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോർച്ചുഗൽ
|'''2–1'''
|സോവ്യറ്റ് യൂണിയൻ
|16
|-
!9
|1970
| മെക്സിക്കോ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''4–1'''
|ഇറ്റലി
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''1–0'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!10
|1974
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|പോളണ്ട്
|'''1–0'''
|ബ്രസീൽ
|16
|-
!11
|1978
| അർജന്റീന
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–1''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ബ്രസീൽ
|'''2–1'''
|ഇറ്റലി
|16
|-
!12
|1982
| സ്പെയിൻ
|'''ഇറ്റലി'''
|'''3–1'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോളണ്ട്
|'''3–2'''
|ഫ്രാൻസ്
|24
|-
!13
|1986
| മെക്സിക്കോ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–2'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|ഫ്രാൻസ്
|'''4–2''' ( എഇടി )
|ബെൽജിയം
|24
|-
!14
|1990
| ഇറ്റലി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''1–0'''
|അർജന്റീന
|ഇറ്റലി
|'''2–1'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|24
|-
!15
|1994
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''0–0''' ( എഇടി )
(3–2 പേ )
|ഇറ്റലി
|സ്വീഡൻ
|'''4–0'''
|ബൾഗേറിയ
|24
|-
!16
|1998
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|32
|-
!17
|2002
| ദക്ഷിണ കൊറിയ ജപ്പാൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''2–0'''
|ജർമ്മനി
|ടർക്കി
|'''3–2'''
|ദക്ഷിണ കൊറിയ
| 32
|-
!18
|2006
| ജർമ്മനി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''1–1''' ( എഇടി )
(5–3 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ജർമ്മനി
|'''3–1'''
|പോർച്ചുഗൽ
|32
|-
!19
|2010
| ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|'''സ്പെയിൻ'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഉറുഗ്വേ
| 32
|-
!20
|2014
| ബ്രസീൽ
|'''ജർമ്മനി'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|അർജന്റീന
|നെതർലാൻഡ്സ്
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
| 32
|-
!21
|2018
| റഷ്യ
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''4–2'''
|ക്രൊയേഷ്യ
|ബെൽജിയം
|'''2–0'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|32
|-
!22
|2022
| ഖത്തർ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–3''' ( എഇടി )
(4–2 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|മൊറോക്കോ
|32
|-
!''23''
|''2026''
| ''കാനഡ മെക്സിക്കോ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''24''
|''2030''
| ''മൊറോക്കോ പോർച്ചുഗൽ സ്പെയിൻ''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''25''
|''2034 ൽ''
| ''സൗദി അറേബ്യ''
|
|
|
|
|
|
|48
|}
; കുറിപ്പുകൾ
# '''^''' 1930-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം ഉണ്ടായിരുന്നില്ല; ടൂർണമെന്റിലെ മൊത്തത്തിലുള്ള റെക്കോർഡുകൾക്കനുസൃതമായി രണ്ട് സെമിഫൈനലിസ്റ്റുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യുന്നു.
# ^ ^ αγανഇതിലേക്ക് പോകുക:<sup>'''''a b'''''</sup> 1950 ലെ അവസാന ഘട്ടം നാല് ടീമുകളുടെ റൗണ്ട് റോബിൻ ഗ്രൂപ്പായിരുന്നു. യാദൃശ്ചികമായി, അവസാന രണ്ട് മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്ന് മികച്ച രണ്ട് ടീമുകളെ (കിരീടം നേടാൻ കഴിയുന്ന ഒരേയൊരു രണ്ട് ടീമുകളെയും) ഒന്നിച്ചു ചേർത്തു, മറ്റൊന്ന് ഏറ്റവും താഴെയുള്ള രണ്ട് ടീമുകൾ തമ്മിലായിരുന്നു. ഉറുഗ്വേ vs ബ്രസീൽ മത്സരം പലപ്പോഴും 1950 ലെ ലോകകപ്പിന്റെ യഥാർത്ഥ ഫൈനലായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
# '''^''' '''മൂന്ന് മത്സരങ്ങളുടെ ഉദ്ഘാടന മത്സരം''' : അർജന്റീന, പരാഗ്വേ, ഉറുഗ്വേ
ആകെ 80 രാജ്യങ്ങൾ കുറഞ്ഞത് ഒരു ലോകകപ്പിലെങ്കിലും കളിച്ചിട്ടുണ്ട് . ഇതിൽ എട്ട് ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുണ്ട്, അവർ അവരുടെ ബാഡ്ജുകളിൽ നക്ഷത്രങ്ങൾ ചേർത്തിട്ടുണ്ട് , ഓരോ നക്ഷത്രവും ഒരു ലോകകപ്പ് വിജയത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. എന്നിരുന്നാലും, ഉറുഗ്വേ അവരുടെ ബാഡ്ജിൽ നാല് നക്ഷത്രങ്ങൾ പ്രദർശിപ്പിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു , 1924, 1928 വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സുകളിലെ അവരുടെ രണ്ട് സ്വർണ്ണ മെഡലുകളെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു, ഇവയെ ഫിഫ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളായി അംഗീകരിച്ചിട്ടുണ്ട്, കൂടാതെ 1930 ലും 1950 ലും അവരുടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങളും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു.
അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ലോകകപ്പ് ടീമാണ്, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ലോകകപ്പുകളിലും (22) കളിച്ചിട്ടുള്ള ഒരേയൊരു രാജ്യവും . മൂന്നാം തവണ (1970), നാലാം തവണ (1994), അഞ്ചാം തവണ (2002) ലോകകപ്പ് നേടിയ ആദ്യ ടീം കൂടിയാണ് ബ്രസീൽ. ഇറ്റലി (1934, 1938), ബ്രസീൽ (1958, 1962) എന്നിവ തുടർച്ചയായി കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഒരേയൊരു രാജ്യങ്ങളാണ്. തുടർച്ചയായി മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഫൈനലുകളിൽ പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യങ്ങൾ പശ്ചിമ ജർമ്മനി (1982–1990), ബ്രസീൽ (1994–2002) എന്നിവയാണ്. ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ടോപ്പ്-ഫോർ ഫിനിഷുകൾ (13), മെഡലുകൾ (12), ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8) എന്നിവ നേടി.
=== ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ ===
{| class="wikitable sortable"
|+ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ
!ടീം
!ശീർഷകങ്ങൾ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!നാലാം സ്ഥാനം
!ആകെയുള്ള മികച്ച 4 എണ്ണം
|-
| ബ്രസീൽ
|'''5''' ( 1958 , 1962 , 1970 , 1994 , 2002 )
|2 ( 1950 * , 1998 )
|2 ( 1938 , 1978 )
|2 ( 1974 , 2014 * )
|11. 11.
|-
| ജർമ്മനി <sup>1</sup>
|4 ( 1954 , 1974 * , 1990 , 2014 )
|'''4''' ( 1966 , 1982 , 1986 , 2002 )
|'''4''' ( 1934 , 1970 , 2006 * , 2010 )
|1 ( 1958 )
|13
|-
| ഇറ്റലി
|4 ( 1934 * , 1938 , 1982 , 2006 )
|2 ( 1970 , 1994 )
|1 ( 1990 * )
|1 ( 1978 )
|8
|-
| അർജന്റീന
|3 ( 1978 * , 1986 , 2022 )
|3 ( 1930 , 1990 , 2014 )
|
|
|6.
|-
| ഫ്രാൻസ്
|2 ( 1998 * , 2018 )
|2 ( 2006 , 2022 )
|2 ( 1958 , 1986 )
|1 ( 1982 )
|7
|-
| ഉറുഗ്വേ
|2 ( 1930 * , 1950 )
|
|
|'''3''' ( 1954 , 1970 , 2010 )
|5
|-
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|1 ( 1966 * )
|
|
|2 ( 1990 , 2018 )
|3
|-
| സ്പെയിൻ
|1 ( 2010 )
|
|
|1 ( 1950 )
|2
|-
| നെതർലാൻഡ്സ്
|
|3 ( 1974 , 1978 , 2010 )
|1 ( 2014 )
|1 ( 1998 )
|5
|-
| ഹംഗറി
|
|2 ( 1938 , 1954 )
|
|
|2
|-
| ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക് <sup>2</sup>
|
|2 ( 1934 , 1962 )
|
|
|2
|-
| സ്വീഡൻ
|
|1 ( 1958 * )
|2 ( 1950 , 1994 )
|1 ( 1938 )
|4
|-
| ക്രൊയേഷ്യ
|
|1 ( 2018 )
|2 ( 1998 , 2022 )
|
|3
|-
| പോളണ്ട്
|
|
|2 ( 1974 , 1982 )
|
|2
|-
| ഓസ്ട്രിയ
|
|
|1 ( 1954 )
|1 ( 1934 )
|2
|-
| പോർച്ചുഗൽ
|
|
|1 ( 1966 )
|1 ( 2006 )
|2
|-
| ബെൽജിയം
|
|
|1 ( 2018 )
|1 ( 1986 )
|2
|-
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|
|
|1 ( 1930 )
|
|1
|-
| ചിലി
|
|
|1 ( 1962 * )
|
|1
|-
| ടർക്കി
|
|
|1 ( 2002 )
|
|1
|-
| സെർബിയ <sup>3</sup>
|
|
|
|2 ( 1930 , 1962 )
|2
|-
| റഷ്യ <sup>4</sup>
|
|
|
|1 ( 1966 )
|1
|-
| ബൾഗേറിയ
|
|
|
|1 ( 1994 )
|1
|-
| ദക്ഷിണ കൊറിയ
|
|
|
|1 ( 2002 * )
|1
|-
| മൊറോക്കോ
|
|
|
|1 ( 2022 )
|1
|}
: * ''ഹോസ്റ്റുകൾ''
: <sup>1-ൽ</sup> ''പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1954-1990)''
: <sup>2-ൽ</sup> ''ചെക്കോസ്ലോവാക്യയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1934-1990)''
: <sup>3-ൽ</sup> ''യൂഗോസ്ലാവിയ (1930-1990), എഫ്ആർ യൂഗോസ്ലാവിയ / സെർബിയ ആൻഡ് മോണ്ടിനെഗ്രോ (1998-2006) എന്നിവയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു.''
: <sup>4-ൽ</sup> ''സോവിയറ്റ് യൂണിയനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1958-1990)''
=== കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മികച്ച പ്രകടനങ്ങൾ ===
ഇന്നുവരെ, ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനലിൽ UEFA (യൂറോപ്പ്), CONMEBOL (ദക്ഷിണ അമേരിക്ക) എന്നീ കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ മാത്രമേ പങ്കെടുത്തിട്ടുള്ളൂ. യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ പന്ത്രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ പത്ത് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്. ഈ രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്ക് പുറത്തുനിന്നുള്ള മൂന്ന് ടീമുകൾ മാത്രമേ മത്സരത്തിന്റെ സെമി ഫൈനലിൽ എത്തിയിട്ടുള്ളൂ: 1930-ൽ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ( വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ ); 2002-ൽ ദക്ഷിണ കൊറിയ ( ഏഷ്യ ); 2022-ൽ മൊറോക്കോ ( ആഫ്രിക്ക ). 2006-ൽ ഓഷ്യാനിയൻ യോഗ്യത നേടിയ ഒരേയൊരു ടീമായ ഓസ്ട്രേലിയ മാത്രമാണ് രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറിയത്, പിന്നീട് 2022-ൽ അവർ ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ചു.
ബ്രസീൽ , അർജന്റീന , സ്പെയിൻ , ജർമ്മനി എന്നീ ടീമുകൾ മാത്രമാണ് തങ്ങളുടെ ഭൂഖണ്ഡ കോൺഫെഡറേഷന് പുറത്ത് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ലോകകപ്പ് നേടിയത്; ബ്രസീൽ യൂറോപ്പിൽ ( 1958 ), വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ ( 1970 , 1994 ), ഏഷ്യയിൽ ( 2002 ) വിജയിച്ചു. 1986 ൽ വടക്കേ അമേരിക്കയിലും 2022 ൽ ഏഷ്യയിലും അർജന്റീന ലോകകപ്പ് നേടി . 2010 ൽ ആഫ്രിക്കയിൽ സ്പെയിൻ വിജയിച്ചു . 2014 ൽ , അമേരിക്കയിൽ വിജയിക്കുന്ന ആദ്യ യൂറോപ്യൻ ടീമായി ജർമ്മനി മാറി. ഒരേ ഭൂഖണ്ഡത്തിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ തുടർച്ചയായി അഞ്ച് തവണ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ളത്; ഒരു കോൺഫെഡറേഷൻ തുടർച്ചയായി നാല് ടൂർണമെന്റുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, 2006 , 2010 , 2014 , 2018 ടൂർണമെന്റുകളെല്ലാം യുവേഫ ടീമുകൾ (യഥാക്രമം ഇറ്റലി, സ്പെയിൻ, ജർമ്മനി, ഫ്രാൻസ്) വിജയിച്ചു.
{| class="wikitable"
|+കോൺഫെഡറേഷൻ പ്രകാരം ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടിയ ആകെ തവണ
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!എ.എഫ്.സി.
!സി.എ.എഫ്.
!കോൺകാഫ്
!കോൺമെബോൾ
!ഒ.എഫ്.സി.
!യുവേഫ
!ആകെ
|-
|ടീമുകൾ
|43
|49
|46
|89
|4
|258 (258)
|489
|-
|മികച്ച 16
|9
|11. 11.
|15
|37
|1
|99 (99)
|172
|-
|മികച്ച 8
|2
|4
|5
|36
|0
|105
|152
|-
|ടോപ്പ് 4
|1
|1
|1
|23
|0
|62
|88
|-
|ടോപ്പ് 2
|0
|0
|0
|15
|0
|29
|44
|-
|നാലാമത്
|1
|1
|0
|5
|0
|15
|22
|-
|മൂന്നാമത്
|0
|0
|1
|3
|0
|18
|22
|-
|രണ്ടാമത്തേത്
|0
|0
|0
|5
|0
|17
|22
|-
|1st
|0
|0
|0
|10
|0
|12
|22
|}
== രേഖകളും സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകളും ==
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചതിന്റെ റെക്കോർഡ് ആറ് കളിക്കാർ പങ്കിടുന്നു ; മെക്സിക്കോയുടെ അന്റോണിയോ കാർബജൽ (1950–1966). റാഫേൽ മാർക്വേസ് ( 2002–2018), ആൻഡ്രസ് ഗാർഡാഡോ (2006–2022); ജർമ്മനിയുടെ ലോതർ മത്തേയൂസ് (1982–1998); അർജന്റീനയുടെ ലയണൽ മെസ്സി (2006–2022); പോർച്ചുഗലിന്റെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ (2006–2022) എന്നിവർ അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ കളിച്ചു, അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടിയ ആദ്യത്തേതും ഏകവുമായ കളിക്കാരനും റൊണാൾഡോയാണ്. 26 മത്സരങ്ങളിൽ മെസ്സി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്. ബ്രസീലിന്റെ ജാൽമ സാന്റോസ് (1954–1962), പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ (1966–1974), ജർമ്മനിയുടെ ഫിലിപ്പ് ലാം (2006–2014) എന്നിവർ മാത്രമാണ് മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീമുകളിൽ ഇടം നേടിയ ഏക കളിക്കാർ .
16 ഗോളുകളുമായി ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസെ (2002–2014) ലോകകപ്പിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ഗോൾ സ്കോററാണ്. 2014 ലെ ബ്രസീലിനെതിരായ സെമിഫൈനൽ മത്സരത്തിൽ ബ്രസീലിന്റെ റൊണാൾഡോയുടെ 15 ഗോളുകൾ (1998–2006) എന്ന റെക്കോർഡ് അദ്ദേഹം തകർത്തു . പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഗെർഡ് മുള്ളർ (1970–1974) 14 ഗോളുകളുമായി മൂന്നാം സ്ഥാനത്താണ്. നാലാം സ്ഥാനത്തുള്ള ഗോൾ സ്കോററായ ഫ്രാൻസിന്റെ ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയതിന്റെ റെക്കോർഡ് സ്വന്തമാക്കി; അദ്ദേഹത്തിന്റെ 13 ഗോളുകളും 1958 ലെ ടൂർണമെന്റിലാണ് നേടിയത്.
2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു. ഇതോടെ മൂന്ന് ലോകകപ്പ് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ ഏക കളിക്കാരനായി ബ്രസീലിന്റെ പെലെ മാറി (1958, 1962, 1970 വർഷങ്ങളിൽ, പരിക്ക് കാരണം 1962 ലെ ഫൈനലിൽ അദ്ദേഹം കളിച്ചില്ലെങ്കിലും), രണ്ട് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ മറ്റ് 20 കളിക്കാരോടൊപ്പം . ഏഴ് കളിക്കാർ മൂന്ന് തരത്തിലുള്ള ലോകകപ്പ് മെഡലുകളും (വിജയികൾ, റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പുകൾ, മൂന്നാം സ്ഥാനം) നേടിയിട്ടുണ്ട്; 1966–1974 കാലഘട്ടത്തിൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ടീമിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ച് കളിക്കാർ ഉണ്ടായിരുന്നു: ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ജർഗൻ ഗ്രാബോവ്സ്കി , ഹോർസ്റ്റ്-ഡയറ്റർ ഹോട്ട്ജസ് , സെപ്പ് മേയർ , വുൾഫ്ഗാങ് ഒവെരത്ത് (1966–1974), ഇറ്റലിയുടെ ഫ്രാങ്കോ ബറേസി (1982, 1990, 1994), തുടർച്ചയായി നാല് മെഡലുകൾ നേടിയ ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസാണ് (2002–2014) ഏറ്റവും പുതിയത്.
ബ്രസീലിന്റെ മാരിയോ സഗല്ലോ , പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ഫ്രാൻസിന്റെ ദിദിയർ ദെഷാംപ്സ് എന്നിവരാണ് ഇതുവരെ കളിക്കാരനായും മുഖ്യ പരിശീലകനായും ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ള ഏക വ്യക്തികൾ. 1958 ലും 1962 ലും കളിക്കാരനായും 1970 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും സാഗല്ലോ വിജയിച്ചു. 1974 ൽ ബെക്കൻബോവർ ക്യാപ്റ്റനായും 1990 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും വിജയിച്ചു, 1998 ൽ ക്യാപ്റ്റനായി വിജയിച്ചതിന് ശേഷം 2018 ൽ ദെഷാംപ്സ് ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു. രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ (1934 ലും 1938 ലും) നേടിയ ഏക മുഖ്യ പരിശീലകനാണ് ഇറ്റലിയുടെ വിറ്റോറിയോ പോസോ . ലോകകപ്പ് നേടിയ എല്ലാ മുഖ്യ പരിശീലകരും അവർ പരിശീലിപ്പിച്ച രാജ്യത്തെ സ്വദേശികളായിരുന്നു.
ദേശീയ ടീമുകളിൽ, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (114), ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8), സെമി ഫൈനൽ (13), ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ (16) എന്നിവയിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (22), ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിജയങ്ങൾ (76) നേടിയിട്ടുണ്ട്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട് (237). ലോകകപ്പിൽ ഇരു ടീമുകളും രണ്ടുതവണ പരസ്പരം ഏറ്റുമുട്ടിയിട്ടുണ്ട്, 2002 ലെ ഫൈനലിലും 2014 ലെ സെമി ഫൈനലിലും .
=== ടോപ് ഗോൾ സ്കോറർമാർ ===
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർ
; വ്യക്തി
'''ബോൾഡ് അക്ഷരങ്ങളിലുള്ള''' കളിക്കാർ ഇപ്പോഴും സജീവമാണ്.
{| class="wikitable sortable"
!റാങ്ക്
!പ്ലെയർ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!മത്സരത്തിലെ ഗോളുകൾ
|-
|1
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|16 ഡൗൺലോഡ്
|24 ദിവസം
|0.67 (0.67)
|-
|2
| റൊണാൾഡോ
|15
|19
|0.84
|-
|3
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|14
|13
|1.08
|-
| rowspan="2" |4
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|6.
|2.17
|-
| '''ലയണൽ മെസ്സി'''
|13
|26.
|0.50
|-
| rowspan="2" |6.
| '''കൈലിയൻ എംബാപ്പെ'''
|12
|14
|0.86
|-
| [[പെലെ|Pelé]]
|12
|14
|0.86
|-
| rowspan="2" |8
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|5
|2.20
|-
| ജർഗൻ ക്ലിൻസ്മാൻ
|11. 11.
|17
|0.65
|-
| rowspan="6" |10
| ഹെൽമുട്ട് റാൻ
|10
|10
|1.00
|-
| ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട
|10
|12
|0.83
|-
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|10
|12
|0.83 (0.83)
|-
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
|10
|13
|0.77
|-
| തോമസ് മുള്ളർ
|10
|19
|0.53
|-
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|10
|20
|0.50
|}
; രാജ്യം
{| class="wikitable"
!റാങ്ക്
!ദേശീയ ടീം
!നേടിയ ഗോളുകൾ
|-
|1
| ബ്രസീൽ
|237
|-
|2
| ജർമ്മനി
|232 (232)
|-
|3
| അർജന്റീന
|152
|-
|4
| ഫ്രാൻസ്
|136
|-
|5
| ഇറ്റലി
|128
|-
|6.
| സ്പെയിൻ
|108
|-
|7
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|104
|-
|8
| നെതർലാൻഡ്സ്
|96
|-
|9
| ഉറുഗ്വേ
|89
|-
|10
| ഹംഗറി
|87
|}
== അവാർഡുകൾ ==
ഓരോ ലോകകപ്പിന്റെയും അവസാനം, ടൂർണമെന്റിലെ അവസാന ടീം സ്ഥാനങ്ങൾ ഒഴികെയുള്ള നേട്ടങ്ങൾക്ക് കളിക്കാർക്കും ടീമുകൾക്കും അവാർഡുകൾ സമ്മാനിക്കും.
* ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്ന് അഞ്ച് പോസ്റ്റ്-ടൂർണമെന്റ് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള ഗോൾഡൻ ബോൾ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബോൾ" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്) , '''1982''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1982 ൽ ആദ്യമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർക്കുള്ള ഗോൾഡൻ '''ബൂട്ട്''' (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1982 മുതൽ 2006 വരെ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഷൂ" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു);
** മികച്ച ഗോൾകീപ്പറിനുള്ള ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവിന്റെ" പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1994 മുതൽ 2006 വരെ "ലെവ് യാഷിൻ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) , '''1994''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** കലണ്ടർ വർഷത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ 21 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള '''ഫിഫ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്''' ( മുമ്പ് 2006 മുതൽ 2010 വരെ "ബെസ്റ്റ് യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു), 2006 ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1970 ൽ ആദ്യമായി നൽകിയ, ഫെയർ പ്ലേയുടെ ഏറ്റവും മികച്ച റെക്കോർഡുമായി രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറുന്ന ടീമിനുള്ള '''ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ''' ട്രോഫി .
* ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്ന ഒരു അവാർഡ് നിലവിൽ ഉണ്ട്.:
** ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും മികച്ച പ്രകടനത്തിന് പ്ലെയർ '''ഓഫ് ദി മാച്ച് (നിലവിൽ "''' ബഡ്വൈസർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്ന് വാണിജ്യപരമായി അറിയപ്പെടുന്നു , മുമ്പ് 2002 മുതൽ 2018 വരെ "മാൻ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) 2002 ൽ ആദ്യമായി ലഭിച്ച ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും .
* ടൂർണമെന്റ് അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തീരുമാനിക്കുന്ന രണ്ട് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ നേടിയ ഏറ്റവും മികച്ച ഗോളിനുള്ള ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്, (നിലവിൽ വാണിജ്യപരമായി "ഹ്യുണ്ടായ് ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്" എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) , '''2006''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** പൊതുജനങ്ങളുടെ ഒരു വോട്ടെടുപ്പിലൂടെ നിർണ്ണയിക്കപ്പെട്ട പ്രകാരം, ലോകകപ്പ് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലെ ഏറ്റവും '''രസകരമായ ടീം .'''
* 1994 നും 2006 നും ഇടയിൽ മറ്റൊരു അവാർഡ് നൽകി:
** ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പ് തിരഞ്ഞെടുത്ത ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച കളിക്കാർ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു '''ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീം . 2010 മുതൽ, എല്ലാ ഡ്രീം ടീമുകളും അല്ലെങ്കിൽ സ്റ്റാറ്റിസ്റ്റിക്കൽ ടീമുകളും ഫിഫ തന്നെ റിപ്പോർട്ട് ചെയ്തതുപോലെ അനൗദ്യോഗികമാണ്.'''
{| class="wikitable"
!ലോകകപ്പ്
!ഗോൾഡൻ ബോൾ
!ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗസ്
!ക്ലീൻ ഷീറ്റുകൾ
!ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ അവാർഡ്
!ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി
|-
| 1930 ഉറുഗ്വേ
| rowspan="11" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| ഗില്ലർമോ സ്റ്റബിൽ
|8
| rowspan="14" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="14" |''ബാധകമല്ല''
| rowspan="5" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="8" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
|-
| 1934 ഇറ്റലി
| ഓൾഡ്രിച്ച് നെജെഡ്ലി
|5
|-
| 1938 ഫ്രാൻസ്
| ലിയോണിഡാസ്
|7
|-
| 1950 ബ്രസീൽ
| അഡെമിർ
|8
|-
| 1954 സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|-
| 1958 സ്വീഡൻ
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|
|-
| 1962 ചിലി
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട് ഗാരിഞ്ച
വാവ
വാലൻ്റൈൻ ഇവാനോവ് ഡ്രാസൻ ജെർകോവിച്ച് ലിയോണൽ സാഞ്ചസ്
|4
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട്
|-
| 1966 ഇംഗ്ലണ്ട്
| യൂസേബിയോ
|9
| ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ
|-
| 1970 മെക്സിക്കോ
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|10
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
| പെറു
|-
| 1974 പശ്ചിമ ജർമ്മനി
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|7
| വ്ലാഡിസ്ലോ സ്മുഡ
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|-
| 1978 അർജന്റീന
| മാരിയോ കെമ്പസ്
|6.
| ആന്റണി കാബ്രിനി
| അർജന്റീന
|-
| 1982 സ്പെയിൻ
| പോൾ റോസി
| പോൾ റോസി
|6.
| മാനുവൽ അമോറോസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1986 മെക്സിക്കോ
| ഡീഗോ മറഡോണ
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|6.
| എൻസോ സിഫോ
| ബ്രസീൽ
|-
| 1990 ഇറ്റലി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
|6.
| റോബർട്ട് പ്രോസിനെക്കി
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|-
| 1994 യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
| റൊമാരിയോ
| ഒലെഗ് സാലെങ്കോ ഹ്രിസ്റ്റോ സ്റ്റോയിച്കോവ്
|6.
| മൈക്കൽ പ്രൂഡ്ഹോം
|2
| മാർക്ക് ഓവർമാർസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1998 ഫ്രാൻസ്
| റൊണാൾഡോ
| ഡാവോർ സുക്കർ
|6.
| ഫാബിയൻ ബാർത്തസ്
|5
| മൈക്കൽ ഓവൻ
| ഇംഗ്ലണ്ട് ഫ്രാൻസ്
|-
| 2002 ദക്ഷിണ കൊറിയ/ജപ്പാൻ
| ഒലിവർ കാൻ
| റൊണാൾഡോ
|8
| ഒലിവർ കാൻ
|5
| ലാൻഡൻ ഡോണോവൻ
| ബെൽജിയം
|-
| 2006 ജർമ്മനി
| സിനദിൻ സിദാൻ
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|5
| ജിയാൻലൂയിഗി ബഫൺ
|5
| ലൂക്കാസ് പൊഡോൾസ്കി
| ബ്രസീൽ സ്പെയിൻ
|-
| 2010 ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
| ഡീഗോ ഫോർലാൻ
| തോമസ് മുള്ളർ
|5
| ഐക്കർ കാസിയസ്
|5
| തോമസ് മുള്ളർ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2014 ബ്രസീൽ
| ലയണൽ മെസ്സി
| ജെയിംസ് റോഡ്രിഗസ്
|6.
| മാനുവൽ ന്യൂയർ
|4
| പോൾ പോഗ്ബ
| കൊളംബിയ
|-
| 2018 റഷ്യ
| ലൂക്ക മോഡ്രിച്ച്
| ഹാരി കെയ്ൻ
|6.
| തിബൗട്ട് കോർട്ടോയിസ്
|3
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2022 ഖത്തർ
| ലയണൽ മെസ്സി
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
|8
| എമിലിയാനോ മാർട്ടിനെസ്
|3
| എൻസോ ഫെർണാണ്ടസ്
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|}
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
* [http://www.fifa.com/en/index.html FIFA official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060701031630/http://www.fifa.com/en/index.html |date=2006-07-01 }}
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/ FIFA World Cup Germany 2006 Official Site]
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/p/pwc/index.html FIFA Match Results for all Stages 1930–2002]
*[http://www.worldcupyears.co.uk World Cup resource site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927171136/http://www.worldcupyears.co.uk/ |date=2009-09-27 }}
* [http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm Official FIFA World Cup Charity Campaign] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060704132646/http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm |date=2006-07-04 }}
==അവലംബങ്ങൾ==
{{Reflist}}
==കുറിപ്പുകൾ==
<references group="note" />
{{sport-stub}}
{{Main world championships}}
[[വർഗ്ഗം:ലോകകപ്പുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫുട്ബോൾ മത്സരങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ്| ]]
1znmu4ee7kfxywgvrtt3lpbwnp4oyvn
4648670
4648669
2026-07-19T22:41:07Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648670
wikitext
text/x-wiki
{{infobox football tournament
| logo =
| caption =
| founded = [[1930 FIFA World Cup|1930]]
| region = അന്താരാഷ്ട്രം ([[FIFA|ഫിഫ]])
| number of teams = 32 (ഫൈനൽ റൗണ്ടിൽ)<br />209 (യോഗ്യതാറൗണ്ടിൽ)
| current champions = {{fb|SPN}} ( 2ആം കിരീടം)
| most successful team = {{fb|BRA}} (5 കിരീടങ്ങൾ)
| broadcasters = [[List of FIFA World Cup broadcasters|സംപ്രേഷണം ചെയ്യുന്നവർ]]
| website = {{URL|http://www.fifa.com/worldcup/}}
| current =
}}
{{Infobox
|image1 = [[File:The opening ceremony of the FIFA World Cup 2014 42.jpg|230px]]
|caption1 = 2014 ഫിഫ ലോകക്കപ്പ് ഉദ്ഘാടനച്ചടങ്ങ്
|bodyclass = hlist nowraplinks
|headerstyle = border-top:1px solid #aaa
|header1 = ടൂർണമെന്റുകൾ
|data2 =
* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* ''[[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026]]''
}}
ഫിഫ '''ലോകകപ്പ്''' , സാധാരണയായി '''ലോകകപ്പ്''' അഥവാ '''വേൾഡ് കപ്പ്''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്, ഫുട്ബോളിന്റെ ആഗോള ഭരണസംഘടനയായ ഫെഡറേഷൻ ഇന്റർനാഷണൽ ഡി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ (ഫിഫ) കീഴിലുള്ള അംഗരാജ്യങ്ങളുടെ സീനിയർ പുരുഷ ദേശീയ ടീമുകൾ തമ്മിൽ നടക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രമുഖമായ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റാണ്. 1930-ൽ ആദ്യമായി സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ മത്സരം, രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രത്യാഘാതങ്ങളെ തുടർന്ന് 1942-ലും 1946-ലും മാത്രമാണ് നടത്തപ്പെടാതിരുന്നത്. അതൊഴികെ, എല്ലാ നാല് വർഷത്തിലൊരിക്കൽ ഈ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥിരമായി സംഘടിപ്പിച്ചുവരുന്നു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പരാജയപ്പെടുത്തി തങ്ങളുടെ മൂന്നാമത്തെ ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയ അർജന്റീനയാണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യൻമാർ. ലോകമെമ്പാടുമുള്ള കോടിക്കണക്കിന് ആരാധകരെ ആകർഷിക്കുന്ന ഈ ടൂർണമെന്റ്, കായികലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയതും ഏറ്റവും കൂടുതൽ പ്രേക്ഷകർ കാണുന്നതുമായ മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകളെ കണ്ടെത്തുന്നതിനുള്ള യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ സാധാരണയായി മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളിലായാണ് സംഘടിപ്പിക്കുന്നത്. ഈ മത്സരങ്ങളിലൂടെ യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളാണ് ലോകകപ്പിന്റെ അന്തിമ ഘട്ടത്തിൽ മാറ്റുരയ്ക്കുന്നത്. ടൂർണമെന്റിന്റെ ഫൈനൽ ഘട്ടത്തിൽ, ഏകദേശം ഒരു മാസക്കാലം ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിലെ വിവിധ സ്റ്റേഡിയങ്ങളിലായി ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിനായി മത്സരിക്കുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് പതിവായി ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് നേരിട്ടുള്ള യോഗ്യത ലഭിക്കാറുണ്ട്. 2022 വരെ ലോകകപ്പിൽ 32 ടീമുകളായിരുന്നു പങ്കെടുത്തിരുന്നത്. എന്നാൽ 2026 ലോകകപ്പുമുതൽ മത്സരങ്ങളുടെ വ്യാപ്തി വർധിപ്പിച്ച് 48 ടീമുകൾക്ക് അവസരം നൽകുന്ന പുതിയ ഫോർമാറ്റ് ഫിഫ നടപ്പിലാക്കി. ഇതോടെ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ആദ്യമായി 48 ദേശീയ ടീമുകൾ കിരീടപ്പോരാട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്നു.
1930-ൽ ആരംഭിച്ചതിനുശേഷം 2022-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ ആകെ 22 ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റുകൾ സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. ഈ കാലയളവിൽ 80 ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുത്തു. ഇതുവരെ എട്ട് രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുള്ളത്. അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി ബ്രസീൽ ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമാണ്. കൂടാതെ, എല്ലാ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകളിലും പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യവും ബ്രസീൽ തന്നെയാണ്. നാല് കിരീടങ്ങൾ വീതം നേടിയ ജർമ്മനിയും ഇറ്റലിയും, മൂന്ന് കിരീടങ്ങളുള്ള അർജന്റീനയും, രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഫ്രാൻസും ഉദ്ഘാടന ജേതാക്കളായ ഉറുഗ്വേയും, ഓരോ കിരീടം വീതം നേടിയ ഇംഗ്ലണ്ടും സ്പെയിനും ലോകകപ്പ് ജേതാക്കളിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
ഫിഫ ലോകകപ്പ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ ഫുട്ബോൾ മത്സരമായാണ് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നത്. മാത്രമല്ല, ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായികമേളകളിൽ ഒന്നുമാണ് ഇത്. 2018-ലെ ലോകകപ്പിന് ഏകദേശം 3.57 ബില്യൺ പ്രേക്ഷകർ ഉണ്ടായതായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് അന്നത്തെ ആഗോള ജനസംഖ്യയുടെ ഏകദേശം പകുതിയോളമാണ്. അതേസമയം, 2022 ലോകകപ്പുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ആകെ പ്രേക്ഷക പങ്കാളിത്തം 5 ബില്യണിലധികം ആയിരുന്നുവെന്ന് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു. ഇതിൽ ഏകദേശം 1.5 ബില്യൺ ആളുകൾ ഫൈനൽ മത്സരം വീക്ഷിച്ചതായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു..
ഇതുവരെ 17 രാജ്യങ്ങൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചിട്ടുണ്ട്. ഏറ്റവും ഒടുവിൽ [[2022 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2022-ൽ]] ഖത്തർ ലോകകപ്പിന് വേദിയായപ്പോൾ, [[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ്]] കാനഡ, മെക്സിക്കോ, അമേരിക്ക (യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്) എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. ഇതോടെ, മൂന്ന് ഫിഫ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ആദ്യ രാജ്യം എന്ന ചരിത്രനേട്ടം മെക്സിക്കോ സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ പുരുഷ ഫിഫ ലോകകപ്പെന്ന പ്രത്യേകതയും 2026 ടൂർണമെന്റിനുണ്ട്.
== ചരിത്രം ==
=== മുൻ അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ മത്സരം 1872-ൽ ഗ്ലാസ്ഗോയിൽ സ്കോട്ട്ലൻഡും ഇംഗ്ലണ്ടും തമ്മിൽ നടന്ന ഒരു ചലഞ്ച് മത്സരമായിരുന്നു . രാജ്യങ്ങൾക്കായുള്ള ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റായ പ്രഥമ ബ്രിട്ടീഷ് ഹോം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് 1884-ൽ നടന്നു, അതിൽ ഇംഗ്ലണ്ട്, സ്കോട്ട്ലൻഡ്, വെയിൽസ് , അയർലൻഡ് എന്നിവ തമ്മിലുള്ള മത്സരങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു . ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ലോകത്തിന്റെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളിൽ ഫുട്ബോൾ പ്രചാരം നേടിയപ്പോൾ, 1900- ലും 1904-ലും നടന്ന വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ മെഡലുകൾ നൽകാതെ ഒരു പ്രദർശന കായിക ഇനമായി ഇത് നടത്തപ്പെട്ടു ; എന്നിരുന്നാലും, അന്താരാഷ്ട്ര ഒളിമ്പിക് കമ്മിറ്റി മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ അവയുടെ പദവി ഔദ്യോഗിക പരിപാടികളിലേക്കും 1906-ലെ ഇന്റർകലേറ്റഡ് ഗെയിംസിലേക്കും ഉയർത്തി .
1904-ൽ ഫിഫ സ്ഥാപിതമായതിനുശേഷം , 1906-ൽ സ്വിറ്റ്സർലൻഡിൽ ഒളിമ്പിക് ചട്ടക്കൂടിന് പുറത്തുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്കിടയിൽ ഒരു അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിക്കാൻ അവർ ശ്രമിച്ചു. അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിന് വളരെ ആദ്യകാലങ്ങളായിരുന്നു ഇവ, ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക ചരിത്രം മത്സരം പരാജയപ്പെട്ടതായി വിവരിക്കുന്നു.
1908-ൽ ലണ്ടനിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ ഒരു ഔദ്യോഗിക ഒളിമ്പിക് കായിക ഇനമായി മാറി. ഇംഗ്ലണ്ടിന്റെ ഫുട്ബോൾ ഗവേണിംഗ് ബോഡിയായ ദി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷൻ (എഫ്എ) ആസൂത്രണം ചെയ്ത ഈ പരിപാടി അമച്വർ കളിക്കാർക്ക് മാത്രമുള്ളതായിരുന്നു, ഒരു മത്സരത്തേക്കാൾ ഒരു ഷോയായിട്ടാണ് ഇതിനെ കണക്കാക്കിയത്. ഗ്രേറ്റ് ബ്രിട്ടൻ ( ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ അമച്വർ ഫുട്ബോൾ ടീം പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു ) സ്വർണ്ണ മെഡലുകൾ നേടി . 1912 - ൽ സ്റ്റോക്ക്ഹോമിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിലും അവർ ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു .
ഒളിമ്പിക് ഇവന്റ് അമച്വർ ടീമുകൾ തമ്മിലുള്ള മത്സരമായി മാത്രം തുടർന്നതിനാൽ, 1909-ൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ടൂറിനിൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ട്രോഫി ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിച്ചു . ലിപ്റ്റൺ ടൂർണമെന്റ് വ്യത്യസ്ത രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള വ്യക്തിഗത ക്ലബ്ബുകൾ (ദേശീയ ടീമുകളല്ല) തമ്മിലുള്ള ഒരു ചാമ്പ്യൻഷിപ്പായിരുന്നു, അവ ഓരോന്നും ഒരു മുഴുവൻ രാജ്യത്തെയും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. മത്സരത്തെ ചിലപ്പോൾ ''ആദ്യത്തെ ലോകകപ്പ്'' എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കാറുണ്ട് , ഇറ്റലി, ജർമ്മനി, സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ പ്രൊഫഷണൽ ക്ലബ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തിരുന്നു, എന്നാൽ ഇംഗ്ലണ്ട് എഫ്എ മത്സരവുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ വിസമ്മതിക്കുകയും ഒരു പ്രൊഫഷണൽ ടീമിനെ അയയ്ക്കാനുള്ള ഓഫർ നിരസിക്കുകയും ചെയ്തു. കൗണ്ടി ഡർഹാമിൽ നിന്നുള്ള ഒരു അമച്വർ ടീമായ വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡിനെ പകരം ഇംഗ്ലണ്ടിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കാൻ ലിപ്റ്റൺ ക്ഷണിച്ചു. വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡ് ടൂർണമെന്റ് വിജയിക്കുകയും 1911-ൽ അവരുടെ കിരീടം നിലനിർത്താൻ വിജയകരമായി മടങ്ങുകയും ചെയ്തു. ലിപ്റ്റൺ മത്സരത്തിന് മുമ്പ്, 1876 മുതൽ 1904 വരെ, " ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് " എന്ന് കണക്കാക്കപ്പെട്ടിരുന്ന ഗെയിമുകൾ മുൻനിര ഇംഗ്ലീഷ്, സ്കോട്ടിഷ് ക്ലബ്ബുകൾ തമ്മിലുള്ള കൂടിക്കാഴ്ചകളായിരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന് 1895-ൽ സണ്ടർലാൻഡ് എഎഫ്സിയും ഹാർട്ട് ഓഫ് മിഡ്ലോത്തിയൻ എഫ്സിയും തമ്മിലുള്ള മത്സരം , സണ്ടർലാൻഡ് വിജയിച്ചു.
1914-ൽ, ഒളിമ്പിക് ടൂർണമെന്റിനെ "അമേച്വർമാർക്കുള്ള ലോക ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്" ആയി അംഗീകരിക്കാൻ ഫിഫ സമ്മതിക്കുകയും പരിപാടിയുടെ നടത്തിപ്പിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു. ഇത് 1920-ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ , ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ ഭൂഖണ്ഡാന്തര ഫുട്ബോൾ മത്സരത്തിന് വഴിയൊരുക്കി , ഈജിപ്തും 13 യൂറോപ്യൻ ടീമുകളും മത്സരിച്ചു , ബെൽജിയം വിജയിച്ചു . 1924- ലും 1928- ലും നടന്ന അടുത്ത രണ്ട് ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉറുഗ്വേ വിജയിച്ചു . ഫിഫയുടെ പ്രൊഫഷണൽ യുഗത്തിന്റെ തുടക്കമായ 1924 ആയതിനാൽ, ഉറുഗ്വേയ്ക്ക് 4 നക്ഷത്രങ്ങൾ ധരിക്കാൻ അനുവാദം ലഭിച്ചതിന്റെ കാരണവും അതായിരുന്നു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിന് മുമ്പുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളുടെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ ചാലകശക്തിയായ ഫിഫ വീണ്ടും ഒളിമ്പിക്സിന് പുറത്ത് സ്വന്തം അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റ് നടത്തുന്നതിനെക്കുറിച്ച് ആലോചിക്കാൻ തുടങ്ങി. 1928 മെയ് 28 ന് ആംസ്റ്റർഡാമിലെ ഫിഫ കോൺഗ്രസ് ഒരു ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു. ഉറുഗ്വേ ഇപ്പോൾ രണ്ടുതവണ ഔദ്യോഗിക ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യന്മാരായതിനാലും 1930 ൽ സ്വാതന്ത്ര്യത്തിന്റെ നൂറാം വാർഷികം ആഘോഷിക്കുന്നതിനാലും , ഫിഫ ഉറുഗ്വേയെ ആദ്യ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റിന്റെ ആതിഥേയ രാജ്യമായി നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്തു .
തിരഞ്ഞെടുത്ത രാജ്യങ്ങളുടെ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളെ ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ ക്ഷണിച്ചു, എന്നാൽ മത്സരത്തിനുള്ള വേദിയായി ഉറുഗ്വേയെ തിരഞ്ഞെടുത്തത് യൂറോപ്യൻ ടീമുകൾക്ക് അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രത്തിന് കുറുകെയുള്ള ദീർഘവും ചെലവേറിയതുമായ യാത്രയ്ക്ക് കാരണമായി, പ്രത്യേകിച്ച് മഹാമാന്ദ്യത്തിനിടയിൽ . അതിനാൽ, മത്സരം ആരംഭിക്കുന്നതിന് രണ്ട് മാസം മുമ്പ് വരെ ഒരു യൂറോപ്യൻ രാജ്യവും ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ പ്രതിജ്ഞയെടുത്തില്ല. റിമെറ്റ് ഒടുവിൽ ബെൽജിയം , ഫ്രാൻസ് , റൊമാനിയ , യുഗോസ്ലാവിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകളെ യാത്രയ്ക്ക് പ്രേരിപ്പിച്ചു. ആകെ 13 രാജ്യങ്ങൾ പങ്കെടുത്തു: തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് ഏഴ്, യൂറോപ്പിൽ നിന്ന് നാല്, വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് രണ്ട്.
1930 ജൂലൈ 13 ന് ഒരേ സമയം നടന്ന ആദ്യ രണ്ട് ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ ഫ്രാൻസും അമേരിക്കയും വിജയിച്ചു , അവർ യഥാക്രമം മെക്സിക്കോയെ 4-1 നും ബെൽജിയത്തെ 3-0 നും പരാജയപ്പെടുത്തി. ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ആദ്യ ഗോൾ ഫ്രാൻസിന്റെ ലൂസിയൻ ലോറന്റ് നേടി . ഫൈനലിൽ , മോണ്ടെവീഡിയോയിൽ 93,000 കാണികളുടെ മുന്നിൽ ഉറുഗ്വേ അർജന്റീനയെ 4-2 ന് പരാജയപ്പെടുത്തി , ലോകകപ്പ് നേടുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി. ലോകകപ്പ് സൃഷ്ടിച്ചതിനുശേഷം, ഫിഫയും ഐഒസിയും അമേച്വർ കളിക്കാരുടെ പദവിയെക്കുറിച്ച് വിയോജിച്ചു; 1932 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ നിന്ന് ഫുട്ബോൾ ഒഴിവാക്കി . ഐഒസിയും ഫിഫയും അവരുടെ വ്യത്യാസങ്ങൾ പരിഹരിച്ചതിനുശേഷം, 1936 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ തിരിച്ചെത്തി , പക്ഷേ ഇപ്പോൾ കൂടുതൽ അഭിമാനകരമായ ലോകകപ്പ് അതിനെ മറികടന്നു.
ആദ്യകാല ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾ നേരിട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ ഭൂഖണ്ഡാന്തര യാത്രയുടെയും യുദ്ധത്തിന്റെയും ബുദ്ധിമുട്ടുകളായിരുന്നു. 1934 ലെ ലോകകപ്പിനായി യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകാൻ കുറച്ച് തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ മാത്രമേ തയ്യാറായിരുന്നുള്ളൂ , ബ്രസീലും ക്യൂബയും ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വടക്കേ അമേരിക്കൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങളും 1938 ലെ ടൂർണമെന്റ് ബഹിഷ്കരിച്ചു. രണ്ടിലും മത്സരിച്ച ഒരേയൊരു തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീം ബ്രസീൽ ആയിരുന്നു. ജർമ്മനിയും ബ്രസീലും ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാൻ ശ്രമിച്ച 1942 , 1946 മത്സരങ്ങൾ രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം റദ്ദാക്കപ്പെട്ടു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
1950-ൽ ബ്രസീലിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിലാണ് ബ്രിട്ടീഷ് ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷനുകൾ ആദ്യമായി ഉൾപ്പെടുത്തിയത്. സ്കോട്ട്ലൻഡ് , ഇംഗ്ലണ്ട് , വെയിൽസ് , വടക്കൻ അയർലൻഡ് എന്നിവ 1920-ൽ ഫിഫയിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, യുദ്ധത്തിൽ ഏർപ്പെട്ടിരുന്ന രാജ്യങ്ങൾക്കെതിരെ കളിക്കാൻ തയ്യാറാകാത്തതിനാലും, ഫുട്ബോളിൽ വിദേശ സ്വാധീനത്തിനെതിരായ പ്രതിഷേധമായും. ഫിഫയുടെ ക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് ടീമുകൾ 1946-ൽ വീണ്ടും ചേർന്നു. മുൻ രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ ബഹിഷ്കരിച്ച 1930-ലെ ചാമ്പ്യന്മാരായ ഉറുഗ്വേയും ടൂർണമെന്റിൽ തിരിച്ചെത്തി . " മാരകനാസോ " (പോർച്ചുഗീസ്: ''മാരകനാക്കോ'' ) എന്ന മത്സരത്തിൽ ആതിഥേയ രാഷ്ട്രമായ ബ്രസീലിനെ പരാജയപ്പെടുത്തിയ ശേഷം ഉറുഗ്വേ വീണ്ടും ടൂർണമെന്റ് നേടി .
1934 നും 1978 നും ഇടയിലുള്ള ടൂർണമെന്റുകളിൽ , ഓരോ ടൂർണമെന്റിലും 16 ടീമുകൾ മത്സരിച്ചു, 1938-ൽ ഓസ്ട്രിയ യോഗ്യത നേടിയ ശേഷം ജർമ്മനിയിൽ ലയിക്കുകയും 15 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിക്കുകയും ചെയ്തപ്പോൾ, 1950-ൽ ഇന്ത്യ , സ്കോട്ട്ലൻഡ് , തുർക്കി എന്നിവ പിന്മാറി 13 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിച്ചപ്പോൾ ഒഴികെ. പങ്കെടുക്കുന്ന രാജ്യങ്ങളിൽ ഭൂരിഭാഗവും യൂറോപ്പിൽ നിന്നും തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്നുമുള്ളവരായിരുന്നു, വടക്കേ അമേരിക്ക, ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, ഓഷ്യാനിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ചെറിയ ന്യൂനപക്ഷം. ഈ ടീമുകളെ സാധാരണയായി യൂറോപ്യൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ എളുപ്പത്തിൽ പരാജയപ്പെടുത്തിയിരുന്നു. 1982 വരെ, യൂറോപ്പിനും തെക്കേ അമേരിക്കയ്ക്കും പുറത്ത് നിന്നുള്ള ഏക ടീമുകൾ ആദ്യ റൗണ്ടിൽ നിന്ന് പുറത്തുപോയത് ഇവയായിരുന്നു: 1930-ൽ സെമി ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ; 1938-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ ക്യൂബ ; 1966 -ൽ നോർത്ത് കൊറിയ ; 1970 -ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ മെക്സിക്കോ .
=== 24, 32 ടീമുകളിലേക്കുള്ള വിപുലീകരണം ===
1982- ൽ ടൂർണമെന്റ് 24 ടീമുകളിലേക്കും [ പിന്നീട് 1998- ൽ 32 ടീമുകളിലേക്കും വികസിപ്പിച്ചു , ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, വടക്കേ അമേരിക്ക എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള കൂടുതൽ ടീമുകൾക്ക് പങ്കെടുക്കാൻ അവസരം ലഭിച്ചു. അതിനുശേഷം, ഈ പ്രദേശങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ കൂടുതൽ വിജയം ആസ്വദിച്ചു, അവയിൽ പലതും ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ എത്തി: - ൽ മെക്സിക്കോ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 1990 -ൽ കാമറൂൺ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2002 -ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത ദക്ഷിണ കൊറിയ ; 2002-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുഎസ്എയ്ക്കൊപ്പം സെനഗലും; 2010 - ൽ ഘാന , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2014-ൽ കോസ്റ്റാറിക്ക ; 2022 ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത മൊറോക്കോ . യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ ആധിപത്യം തുടരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന്, 1994, 1998, 2006, 2018 വർഷങ്ങളിലെ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളെല്ലാം യൂറോപ്പിൽ നിന്നോ ദക്ഷിണ അമേരിക്കയിൽ നിന്നോ ആയിരുന്നു, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ടൂർണമെന്റുകളിലെയും ഫൈനലിസ്റ്റുകളും അങ്ങനെ തന്നെയായിരുന്നു.
2002 ഫിഫ ലോകകപ്പ് യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ ഇരുനൂറ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തു . 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടാൻ 198 രാജ്യങ്ങൾ ശ്രമിച്ചു . 2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ റെക്കോർഡ് 204 രാജ്യങ്ങൾ .
=== 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കൽ ===
2013 ഒക്ടോബറിൽ, കരീബിയൻ ഫുട്ബോൾ യൂണിയന്റെ മേഖലയ്ക്ക് ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം ഉറപ്പാക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് സെപ് ബ്ലാറ്റർ സംസാരിച്ചു . '' 2013 ഒക്ടോബർ 25 ലെ ഫിഫ വീക്കിലിയുടെ'' പതിപ്പിൽ ബ്ലാറ്റർ എഴുതി: "പൂർണ്ണമായും ഒരു കായിക വീക്ഷണകോണിൽ നിന്ന്, ആഗോളവൽക്കരണം ഒടുവിൽ ഗൗരവമായി എടുക്കുന്നത് കാണാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു, ആഫ്രിക്കൻ, ഏഷ്യൻ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർഹിക്കുന്ന പദവി നൽകി. യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ലോകകപ്പിലെ ഭൂരിഭാഗം സ്ഥാനങ്ങളിലും അവകാശവാദമുന്നയിക്കുന്നില്ല." ഫിഫ പ്രസിഡൻസിയിലേക്ക് വീണ്ടും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെടാൻ ബ്ലാറ്റർ സ്വയം മുന്നോട്ട് വയ്ക്കാമെന്ന് ആ രണ്ട് പരാമർശങ്ങളും നിരൂപകർക്ക് സൂചന നൽകി.
മാസിക പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, ഫിഫ പ്രസിഡൻസി സ്ഥാനത്തേക്ക് ബ്ലാറ്ററുടെ സാധ്യതയുള്ള എതിരാളിയായ യുവേഫ പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി , ലോകകപ്പ് 40 ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളിലേക്ക് വ്യാപിപ്പിക്കാനും പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം എട്ട് ആയി വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഉദ്ദേശിക്കുന്നതായി പ്രതികരിച്ചു. യുവേഫയ്ക്ക് ഒരു അധിക സ്ഥാനം നൽകുമെന്നും , ഏഷ്യൻ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷനും ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും കോൺഫെഡറേഷൻ ഓഫ് ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും രണ്ട് വീതം , CONCACAF ഉം CONMEBOL ഉം പങ്കിട്ട രണ്ട് , ഓഷ്യാനിയ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷന് ഒരു ഉറപ്പായ സ്ഥാനം എന്നിവ നൽകുമെന്നും പ്ലാറ്റിനി പറഞ്ഞു . ലോകകപ്പ് വികസിപ്പിക്കാൻ താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് പ്ലാറ്റിനിക്ക് വ്യക്തമായിരുന്നു. അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു: "[ലോകകപ്പ്] ടീമുകളുടെ ഗുണനിലവാരത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതല്ല, കാരണം നിങ്ങൾക്ക് ലോകകപ്പിൽ മികച്ച 32 പേരില്ല ... പക്ഷേ അതൊരു നല്ല വിട്ടുവീഴ്ചയാണ്. ... ഇതൊരു രാഷ്ട്രീയ കാര്യമാണ്, അതിനാൽ കൂടുതൽ ആഫ്രിക്കക്കാരെ എന്തുകൊണ്ട് ഉൾപ്പെടുത്തിക്കൂടാ? ലോകത്തിലെ എല്ലാ ആളുകളെയും കൊണ്ടുവരിക എന്നതാണ് മത്സരം. പങ്കെടുക്കാൻ നിങ്ങൾ അവസരം നൽകിയില്ലെങ്കിൽ, അവർ മെച്ചപ്പെടുന്നില്ല."
2016 ഒക്ടോബറിൽ, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ഗിയാനി ഇൻഫാന്റിനോ 2026-ൽ 48 ടീമുകളുടെ ലോകകപ്പിന് പിന്തുണ പ്രഖ്യാപിച്ചു. 2017 ജനുവരി 10-ന്, 2026 ലോകകപ്പിൽ 48 ഫൈനലിസ്റ്റ് ടീമുകൾ ഉണ്ടായിരിക്കുമെന്ന് ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
=== 2015 ലെ ഫിഫ അഴിമതി കേസ് ===
2015 മെയ് മാസത്തോടെ, 2015 ഫിഫ അഴിമതി കേസ്, കൈക്കൂലി, വഞ്ചന, ഫിഫ ഗെയിമുകൾക്കായി മാധ്യമ, മാർക്കറ്റിംഗ് അവകാശങ്ങൾ (കപട ബിഡുകൾ) വിതരണം ചെയ്യുന്നതിൽ അഴിമതി നടത്തുന്നതിനായി കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ എന്നീ കുറ്റങ്ങളും ക്രിമിനൽ കുറ്റങ്ങളും ചുമത്തി, ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥർ 24 വർഷത്തിനിടെ 150 മില്യൺ ഡോളറിലധികം കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ആരോപിക്കപ്പെട്ടു. മെയ് അവസാനത്തിൽ, യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പ് 14 പേർക്കെതിരെ റാക്കറ്റിംഗ്, വയർ തട്ടിപ്പ്, കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ ഗൂഢാലോചന എന്നീ കുറ്റങ്ങൾ ചുമത്തി 47 എണ്ണം കുറ്റപത്രം പ്രഖ്യാപിച്ചു. അന്നുമുതൽ, പ്രത്യേകിച്ച് മെയ് 29 നും ഡിസംബർ 3 നും ഒരു ഡസനിലധികം ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. 2015 മെയ് അവസാനത്തോടെ, മൊത്തം ഒമ്പത് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെയും സ്പോർട്സ്, ബ്രോഡ്കാസ്റ്റിംഗ് മാർക്കറ്റുകളുടെ അഞ്ച് എക്സിക്യൂട്ടീവുകളെയും അഴിമതിക്കുറ്റം ചുമത്തിയിരുന്നു. ആ സമയത്ത്, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് സെപ്പ് ബ്ലാറ്റർ 2016 ഫെബ്രുവരിയിൽ തന്റെ സ്ഥാനം ഉപേക്ഷിക്കുമെന്ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2015 ജൂൺ 4 ന്, എഫ്ബിഐയുമായും സ്വിസ് അധികൃതരുമായും സഹകരിച്ച് പ്രവർത്തിക്കുന്നതിനിടെ, 1998, 2010 ലോകകപ്പുകൾ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിനായി താനും ഫിഫയുടെ അന്നത്തെ എക്സിക്യൂട്ടീവ് കമ്മിറ്റിയിലെ മറ്റ് അംഗങ്ങളും കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ചക്ക് ബ്ലേസർ സമ്മതിച്ചു. 2015 ജൂൺ 10 ന്, സെപ് ബ്ലാറ്ററുടെ ഓഫീസുകളിൽ നിന്ന് സ്വിസ് അധികൃതർ കമ്പ്യൂട്ടർ ഡാറ്റ പിടിച്ചെടുത്തു . 2018, 2022 ടൂർണമെന്റുകളുടെ അവാർഡിംഗിൽ കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന ആരോപണത്തിന്റെ വെളിച്ചത്തിൽ, അതേ ദിവസം തന്നെ, 2026 ഫിഫ ലോകകപ്പിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയ ഫിഫ മാറ്റിവച്ചു . അന്നത്തെ സെക്രട്ടറി ജനറൽ ജെറോം വാൽക്കെ പറഞ്ഞു, "സാഹചര്യം കാരണം, തൽക്കാലം ഏതെങ്കിലും ലേല പ്രക്രിയ ആരംഭിക്കുന്നത് അസംബന്ധമാണെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു." 2015 ഒക്ടോബർ 28 ന്, പ്രസിഡന്റ് സ്ഥാനത്തേക്ക് സാധ്യതയുള്ള സ്ഥാനാർത്ഥിയായ ബ്ലാറ്ററെയും ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനിയെയും 90 ദിവസത്തേക്ക് സസ്പെൻഡ് ചെയ്തു; വാർത്താ മാധ്യമങ്ങൾക്ക് നൽകിയ പ്രസ്താവനകളിൽ ഇരുവരും നിരപരാധിത്വം നിലനിർത്തി.
മെയ് മാസത്തിൽ ഏഴ് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്ത സൂറിച്ച് ഹോട്ടലിൽ വെച്ച് കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന സംശയത്തിൽ 2015 ഡിസംബർ 3 ന് രണ്ട് ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റുമാരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. അതേ ദിവസം തന്നെ യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പിന്റെ 16 കുറ്റപത്രങ്ങൾ കൂടി പ്രഖ്യാപിച്ചു.
=== ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് നിർദ്ദേശം ===
2021 മെയ് 21 ന് നടന്ന 71-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിൽ സൗദി അറേബ്യൻ ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ ഒരു ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് പദ്ധതി ആദ്യമായി നിർദ്ദേശിച്ചു , മുൻ ആഴ്സണൽ മാനേജർ ആഴ്സീൻ വെംഗറും ആഫ്രിക്കയിലെയും ഏഷ്യയിലെയും ദേശീയ ഫെഡറേഷനുകളും ഇതിനെ ശക്തമായി പിന്തുണച്ചു. UEFA, CONMEBOL പോലുള്ള കോണ്ടിനെന്റൽ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ഈ പദ്ധതിയിൽ പങ്കാളികളല്ല എന്നാൽ, മൊത്തത്തിൽ, ഫിഫയിലെ 210 അംഗ അസോസിയേഷനുകളിൽ 166 എണ്ണവും ഈ ആശയത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നു.
=== മറ്റ് ഫിഫ ടൂർണമെന്റുകൾ ===
വനിതാ ഫുട്ബോളിന് സമാനമായ ഒരു ടൂർണമെന്റായ ഫിഫ വനിതാ ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി നടന്നത് 1991 ൽ ചൈനയിലാണ് . വനിതാ ടൂർണമെന്റ് പുരുഷന്മാരേക്കാൾ വലുപ്പത്തിലും പ്രൊഫൈലിലും ചെറുതാണ്, പക്ഷേ വളർന്നുവരികയാണ്; 2007 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം 120 ആയിരുന്നു, 1991 നെ അപേക്ഷിച്ച് ഇരട്ടിയിലധികമാണിത് .
1896, 1932 ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക് ഗെയിംസുകളിലും പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. മറ്റ് പല കായിക ഇനങ്ങളിൽ നിന്നും വ്യത്യസ്തമായി, ഒളിമ്പിക്സിലെ പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് ഒരു ഉയർന്ന തലത്തിലുള്ള ടൂർണമെന്റല്ല, 1992 മുതൽ, ഓരോ ടീമിലും മൂന്ന് പ്രായപരിധിയില്ലാത്ത കളിക്കാരെ അനുവദിക്കുന്ന ഒരു അണ്ടർ-23 ടൂർണമെന്റ്. 1996 ൽ വനിതാ ഫുട്ബോൾ ഒളിമ്പിക്സിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു .
ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്, ലോകകപ്പിന് ഒരു വർഷം മുമ്പ്, വരാനിരിക്കുന്ന ലോകകപ്പിനുള്ള ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി ലോകകപ്പ് ആതിഥേയ രാഷ്ട്രങ്ങളിൽ വെച്ച് നടന്ന ഒരു ടൂർണമെന്റായിരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളിലെയും വിജയികളും, ഫിഫ ലോകകപ്പ് ചാമ്പ്യന്മാരും, ആതിഥേയ രാജ്യവും ഇതിൽ മത്സരിക്കുന്നു. ആദ്യ പതിപ്പ് 1992 -ൽ നടന്നു , അവസാന പതിപ്പ് 2017- ൽ നടന്നു . 2021-ൽ ഫിഫ ക്ലബ് ലോകകപ്പിന്റെ വിപുലീകരണം കാരണം ടൂർണമെന്റ് ഇനി സജീവമാകില്ലെന്ന് 2019 മാർച്ചിൽ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
ഫിഫ, യൂത്ത് ഫുട്ബോളിനായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകൾ ( ഫിഫ അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 വനിതാ ലോകകപ്പ് ), ക്ലബ് ഫുട്ബോൾ ( ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്), ഫുട്സാൽ ( ഫിഫ ഫുട്സാൽ വേൾഡ് കപ്പ് ), ബീച്ച് സോക്കർ ( ഫിഫ ബീച്ച് സോക്കർ വേൾഡ് കപ്പ് ) തുടങ്ങിയ ഫുട്ബോൾ വകഭേദങ്ങൾ സംഘടിപ്പിക്കുന്നു. ഫിഫ വനിതാ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് നിർദ്ദേശിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ടെങ്കിലും , പിന്നീടുള്ള മൂന്നെണ്ണത്തിനും വനിതാ പതിപ്പ് ഇല്ല .
ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ്, ഓരോ വനിതാ ലോകകപ്പിനും മുമ്പുള്ള വർഷം ഉൾപ്പെടെ, രണ്ടുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടത്തപ്പെടുന്നു. രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകളും മൂന്ന് തവണ ഒറ്റ ബിഡ്ഡിംഗ് പ്രക്രിയയിലൂടെയാണ് നൽകിയത്, അണ്ടർ-20 ടൂർണമെന്റ് ഓരോ തവണയും വലിയ മത്സരത്തിനുള്ള ഒരു ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി വർത്തിക്കുന്നു ( 2010 , 2014 , 2018 ).
== ട്രോഫി ==
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പ് ട്രോഫി
1930 മുതൽ 1970 വരെ സമ്മാനിച്ച ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി.
ഇറ്റാലിയൻ സിൽവിയോ ഗസാനിഗ രൂപകൽപ്പന ചെയ്തതും 1974 ൽ ആദ്യമായി സമ്മാനിച്ചതുമായ നിലവിലെ ട്രോഫി.
1930 മുതൽ 1970 വരെ, ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിന് ''ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി നൽകിയിരുന്നു. ആദ്യം ഇത് വേൾഡ് കപ്പ്'' അല്ലെങ്കിൽ ''കൂപ്പെ ഡു മോണ്ടെ'' എന്നാണ് അറിയപ്പെട്ടിരുന്നത്, എന്നാൽ 1946 ൽ ആദ്യ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥാപിച്ച ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ പേരിൽ ഇത് പുനർനാമകരണം ചെയ്യപ്പെട്ടു . 1970 ൽ , ടൂർണമെന്റിലെ ബ്രസീലിന്റെ മൂന്നാമത്തെ വിജയം അവർക്ക് ട്രോഫി സ്ഥിരമായി നിലനിർത്താൻ അവകാശം നൽകി. എന്നിരുന്നാലും, 1983 ൽ ട്രോഫി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു, അത് ഒരിക്കലും വീണ്ടെടുക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല, കള്ളന്മാർ ഉരുക്കിക്കളഞ്ഞതായി തോന്നുന്നു.
1970 ന് ശേഷം, ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫി എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഒരു പുതിയ ട്രോഫി രൂപകൽപ്പന ചെയ്യപ്പെട്ടു. ഏഴ് രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഫിഫയിലെ വിദഗ്ധർ, അവതരിപ്പിച്ച 53 മോഡലുകളെ വിലയിരുത്തി, ഒടുവിൽ ഇറ്റാലിയൻ ഡിസൈനർ സിൽവിയോ ഗസ്സാനിഗയുടെ സൃഷ്ടികൾ തിരഞ്ഞെടുത്തു . പുതിയ ട്രോഫി 36 സെന്റീമീറ്റർ (14.2 ഇഞ്ച്) ഉയരമുള്ളതും, 18 കാരറ്റ് (75%) സ്വർണ്ണം കൊണ്ടാണ് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത്, 6.175 കിലോഗ്രാം (13.6 പൗണ്ട്) ഭാരമുള്ളതുമാണ്.
അടിത്തറയിൽ രണ്ട് പാളികളായി സെമി-പ്രെഷ്യസ് മലാഖൈറ്റ് അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു , ട്രോഫിയുടെ അടിവശത്ത് 1974 മുതൽ ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ജേതാവിന്റെയും വർഷവും പേരും കൊത്തിവച്ചിട്ടുണ്ട് . ട്രോഫിയെക്കുറിച്ചുള്ള ഗസ്സാനിഗയുടെ വിവരണം ഇപ്രകാരമായിരുന്നു: "അടിത്തട്ടിൽ നിന്ന് ഉയർന്നുവരുന്ന വരകൾ സർപ്പിളമായി ഉയർന്ന് ലോകത്തെ സ്വീകരിക്കാൻ നീണ്ടുനിൽക്കുന്നു. ശില്പത്തിന്റെ ഒതുക്കമുള്ള ശരീരത്തിന്റെ ശ്രദ്ധേയമായ ചലനാത്മക പിരിമുറുക്കങ്ങളിൽ നിന്ന് വിജയത്തിന്റെ ആവേശകരമായ നിമിഷത്തിൽ രണ്ട് അത്ലറ്റുകളുടെ രൂപങ്ങൾ ഉയർന്നുവരുന്നു."
ഈ പുതിയ ട്രോഫി വിജയിക്കുന്ന രാജ്യത്തിന് സ്ഥിരമായി നൽകില്ല. മത്സരാനന്തര ആഘോഷം പൂർത്തിയാകുന്നതുവരെ മാത്രമേ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾക്ക് ട്രോഫി നിലനിർത്താൻ കഴിയൂ. മത്സരത്തിന് തൊട്ടുപിന്നാലെയുള്ള സ്വർണ്ണ ഒറിജിനലിന് പകരം സ്വർണ്ണം പൂശിയ ഒരു പകർപ്പ് അവർക്ക് നൽകും.
മികച്ച മൂന്ന് ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും (കളിക്കാർ, പരിശീലകർ, മാനേജർമാർ) ലോകകപ്പ് ട്രോഫിയുടെ ചിഹ്നമുള്ള മെഡലുകൾ നൽകുന്നു ; വിജയികളുടെ (സ്വർണം), റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ് (വെള്ളി), മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ (വെങ്കലം). 2002 ലെ പതിപ്പിൽ , നാലാം സ്ഥാന മെഡലുകൾ ആതിഥേയരായ ദക്ഷിണ കൊറിയയ്ക്ക് നൽകി . 1978 ലെ ടൂർണമെന്റിന് മുമ്പ്, ഫൈനലിന്റെയും മൂന്നാം സ്ഥാന മത്സരത്തിന്റെയും അവസാനം മൈതാനത്തുള്ള പതിനൊന്ന് കളിക്കാർക്ക് മാത്രമേ മെഡലുകൾ നൽകിയിരുന്നുള്ളൂ. 2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2006 മുതൽ, മത്സരത്തിലെ വിജയികൾക്ക് ഫിഫ ചാമ്പ്യൻസ് ബാഡ്ജ് ധരിക്കാനുള്ള അവകാശം നൽകുന്നു , അടുത്ത മത്സരത്തിലെ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കുന്നത് വരെ.
== ഫോർമാറ്റ് ==
=== യോഗ്യത ===
1934 ലെ രണ്ടാം ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിനുള്ള കളം കുറയ്ക്കുന്നതിനായി യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകൾ നടത്തിവരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കുള്ളിലാണ് ( ആഫ്രിക്ക , ഏഷ്യ , വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ , ദക്ഷിണ അമേരിക്ക , ഓഷ്യാനിയ , യൂറോപ്പ് ) അവ നടക്കുന്നത്, അതത് കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മേൽനോട്ടത്തിലാണ്. ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും, ഓരോ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കും എത്ര സ്ഥലങ്ങൾ നൽകണമെന്ന് ഫിഫ മുൻകൂട്ടി തീരുമാനിക്കുന്നു, സാധാരണയായി കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ ടീമുകളുടെ ആപേക്ഷിക ശക്തിയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി.
ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിന് ഏകദേശം മൂന്ന് വർഷം മുമ്പ് തന്നെ യോഗ്യതാ പ്രക്രിയ ആരംഭിച്ച് രണ്ട് വർഷം നീണ്ടുനിൽക്കും. കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകളുടെ ഫോർമാറ്റുകൾ വ്യത്യാസപ്പെട്ടിരിക്കും. സാധാരണയായി, ഇന്റർകോണ്ടിനെന്റൽ പ്ലേ-ഓഫുകളിലെ വിജയികൾക്ക് ഒന്നോ രണ്ടോ സ്ഥാനങ്ങൾ നൽകാറുണ്ട് . ഉദാഹരണത്തിന്, ഓഷ്യാനിയൻ സോണിലെ വിജയിയും ഏഷ്യൻ സോണിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ചാം സ്ഥാനക്കാരായ ടീമും 2010 ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനത്തിനായി പ്ലേ-ഓഫിൽ പ്രവേശിച്ചു . 1938 ലോകകപ്പ് മുതൽ , ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് യാന്ത്രിക യോഗ്യത ലഭിക്കുന്നു. 1938 നും 2002 നും ഇടയിൽ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് ഈ അവകാശം നൽകിയിരുന്നു, എന്നാൽ 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ നിന്ന് പിൻവലിച്ചു , ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് യോഗ്യത നേടേണ്ടതുണ്ട്. 2002 ലെ വിജയികളായ ബ്രസീൽ , യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കളിച്ച ആദ്യത്തെ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാരായിരുന്നു.
=== ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റ് ===
മുൻ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്ന വിവിധ ഫോർമാറ്റുകൾക്ക്, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രം § ഫോർമാറ്റിന്റെ പരിണാമം കാണുക .
1998 മുതലുള്ള അവസാന ടൂർണമെന്റ് ഫോർമാറ്റിൽ 32 ദേശീയ ടീമുകൾ ഒരു മാസത്തിനിടെ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിൽ മത്സരിച്ചു. രണ്ട് ഘട്ടങ്ങളുണ്ട്: ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം, തുടർന്ന് നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം.
ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ, ടീമുകൾ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലാണ് മത്സരിക്കുന്നത്. ആതിഥേയരെ ഉൾപ്പെടെ എട്ട് ടീമുകളെ സീഡ് ചെയ്യുന്നു, മറ്റ് സീഡ് ടീമുകളെ ഫിഫ വേൾഡ് റാങ്കിംഗിനെയോ സമീപകാല ലോകകപ്പുകളിലെ പ്രകടനത്തെയോ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു ഫോർമുല ഉപയോഗിച്ച് തിരഞ്ഞെടുത്ത് പ്രത്യേക ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. മറ്റ് ടീമുകളെ വ്യത്യസ്ത "പോട്ടുകളിലേക്ക്" നിയോഗിക്കുന്നു, സാധാരണയായി ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ മാനദണ്ഡങ്ങളെ അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഓരോ പോട്ടിലെയും ടീമുകളെ എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് ക്രമരഹിതമായി തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. 1998 മുതൽ , ഒരു ഗ്രൂപ്പിലും രണ്ടിൽ കൂടുതൽ യൂറോപ്യൻ ടീമുകളോ മറ്റേതെങ്കിലും കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ടീമുകളോ ഇല്ലെന്ന് ഉറപ്പാക്കാൻ നറുക്കെടുപ്പിൽ നിയന്ത്രണങ്ങൾ ഏർപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്.
ഓരോ ഗ്രൂപ്പും ഒരു റൗണ്ട് റോബിൻ ടൂർണമെന്റിൽ കളിക്കുന്നു , അതിൽ ഓരോ ടീമും ഒരേ ഗ്രൂപ്പിലെ മറ്റ് ടീമുകളുമായി മൂന്ന് മത്സരങ്ങൾ നടത്തണം. അതായത് ഒരു ഗ്രൂപ്പിനുള്ളിൽ ആകെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ കളിക്കണം. നാല് ടീമുകളുടെയും നീതി നിലനിർത്തുന്നതിനായി ഓരോ ഗ്രൂപ്പിന്റെയും അവസാന റൗണ്ട് മത്സരങ്ങൾ ഒരേ സമയം ഷെഡ്യൂൾ ചെയ്തിരിക്കുന്നു. ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും മികച്ച രണ്ട് ടീമുകൾ നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലേക്ക് മുന്നേറുന്നു. ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ടീമുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യാൻ പോയിന്റുകൾ ഉപയോഗിക്കുന്നു. 1994 മുതൽ , ഒരു വിജയത്തിന് മൂന്ന് പോയിന്റുകളും ഒരു സമനിലയ്ക്ക് ഒരു പോയിന്റും ഒരു തോൽവിക്ക് ഒരു പോയിന്റും നൽകിയിട്ടില്ല (മുമ്പ്, വിജയികൾക്ക് രണ്ട് പോയിന്റുകൾ ലഭിച്ചു).
മൂന്ന് സാധ്യതയുള്ള ഫലങ്ങളുള്ള (ജയം, സമനില, തോൽവി) ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ പരിഗണിക്കുമ്പോൾ, നാല് ടീമുകളുടെ പോയിന്റുകളുടെ 40 സാധ്യമായ കോമ്പിനേഷനുകൾക്ക് 729 (= 3 <sup>6 ) സാധ്യതയുള്ള അന്തിമ പട്ടിക ഫലങ്ങൾ ഉണ്ട്.</sup> എന്നിരുന്നാലും, 40 പോയിന്റ് കോമ്പിനേഷനുകളിൽ 14 എണ്ണം (അല്ലെങ്കിൽ 729 സാധ്യമായ ഫലങ്ങളിൽ 207 എണ്ണം) രണ്ടാം സ്ഥാനത്തിനും മൂന്നാം സ്ഥാനത്തിനും ഇടയിലുള്ള സമനിലയിലേക്ക് നയിക്കുന്നു. അങ്ങനെയുള്ള സാഹചര്യത്തിൽ, ഈ ടീമുകൾക്കിടയിലുള്ള റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കുന്നത്:
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന സംയോജിത ഗോൾ വ്യത്യാസം
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും നേടിയ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകളുടെ എണ്ണം
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും ഒന്നിലധികം ടീമുകൾ തുല്യരായി തുടർന്നാൽ, അവരുടെ റാങ്കിംഗ് ഇനിപ്പറയുന്ന രീതിയിൽ നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും:
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ പോയിന്റുകൾ
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിലെ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന ഗോൾ വ്യത്യാസം
## ആ ടീമുകളിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയത്
## ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ലഭിച്ച മഞ്ഞ, ചുവപ്പ് കാർഡുകളുടെ എണ്ണം അനുസരിച്ച് ഫെയർ പ്ലേ പോയിന്റുകൾ നിർവചിക്കപ്പെടുന്നു:
### മഞ്ഞ കാർഡ്: മൈനസ് 1 പോയിന്റ്
### പരോക്ഷ ചുവപ്പ് കാർഡ് (രണ്ടാമത്തെ മഞ്ഞ കാർഡ് കാരണം): മൈനസ് 3 പോയിന്റുകൾ.
### നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡ്: മൈനസ് 4 പോയിന്റുകൾ
### മഞ്ഞക്കാർഡും നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡും: മൈനസ് 5 പോയിന്റുകൾ
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും മുകളിലുള്ള ടീമുകളിൽ ഏതെങ്കിലും തുല്യത തുടർന്നാൽ, നറുക്കെടുപ്പിലൂടെ അവരുടെ റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും.
നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം ഒരു സിംഗിൾ-എലിമിനേഷൻ ടൂർണമെന്റാണ്, അതിൽ ടീമുകൾ പരസ്പരം ഒറ്റത്തവണ മത്സരങ്ങളിൽ കളിക്കുന്നു, ആവശ്യമെങ്കിൽ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കാൻ അധിക സമയവും പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടുകളും ഉപയോഗിക്കുന്നു. ഇത് ആരംഭിക്കുന്നത് റൗണ്ട് ഓഫ് 16 (അല്ലെങ്കിൽ രണ്ടാം റൗണ്ട്) ലാണ്, അതിൽ ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും വിജയികൾ മറ്റൊരു ഗ്രൂപ്പിലെ റണ്ണർ-അപ്പിനെതിരെ കളിക്കുന്നു. തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ, സെമി ഫൈനൽ, മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം (പരാജയപ്പെട്ട സെമി-ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ മത്സരിക്കുന്നു), ഫൈനൽ.
2017 ജനുവരി 10-ന്, ഫിഫ ഒരു പുതിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, 48 ടീമുകളുള്ള ലോകകപ്പ് (കൂടുതൽ ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതിനായി), അതിൽ മൂന്ന് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടണം, ഓരോ ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്നും രണ്ട് ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടണം, 2026 ആകുമ്പോഴേക്കും നടപ്പിലാക്കുന്നതിനായി 32 നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിന്റെ ഒരു റൗണ്ട് രൂപീകരിക്കണം. 2023 മാർച്ച് 14-ന്, ഫിഫ 2026 ടൂർണമെന്റിന്റെ പുതുക്കിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, അതിൽ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 12 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു, മികച്ച 8 മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ 32 പേരുടെ പുതിയ റൗണ്ടിൽ ഗ്രൂപ്പ് വിജയികളുമായും റണ്ണേഴ്സ് അപ്പുമായും ചേരും.
2025 മാർച്ചിൽ, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ശതാബ്ദി വാർഷികമായ 2030 ഫിഫ ലോകകപ്പിനായി 64 ടീമുകളിലേക്ക് ഒറ്റത്തവണ വിപുലീകരണം ഫിഫ പരിഗണിക്കുന്നതായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു .
== ഹോസ്റ്റുകൾ ==
=== തിരഞ്ഞെടുക്കൽ പ്രക്രിയ ===
ഫിഫയുടെ കോൺഗ്രസ് യോഗങ്ങളിലാണ് ആദ്യകാല ലോകകപ്പുകൾ രാജ്യങ്ങൾക്ക് നൽകിയിരുന്നത്. തെക്കേ അമേരിക്കയും യൂറോപ്പും ഫുട്ബോളിലെ രണ്ട് ശക്തി കേന്ദ്രങ്ങളായിരുന്നതിനാൽ സ്ഥലങ്ങൾ വിവാദപരമായിരുന്നു, അവയ്ക്കിടയിലുള്ള യാത്രയ്ക്ക് മൂന്ന് ആഴ്ച ബോട്ട് മാർഗം മാത്രമേ ആവശ്യമുള്ളൂ. ഉദാഹരണത്തിന്, ആദ്യ ലോകകപ്പ് ഉറുഗ്വേയിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം നാല് യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമേ മത്സരിച്ചുള്ളൂ. അടുത്ത രണ്ട് ലോകകപ്പുകളും യൂറോപ്പിലായിരുന്നു നടന്നത്. ഇതിൽ രണ്ടാമത്തേത് ഫ്രാൻസിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം തർക്കത്തിലായിരുന്നു, കാരണം ഈ സ്ഥലം രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടക്കുമെന്ന് തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മനസ്സിലാക്കി. അങ്ങനെ അർജന്റീനയും ഉറുഗ്വേയും 1938 ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ബഹിഷ്കരിച്ചു .
1958-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഭാവിയിൽ ബഹിഷ്കരണങ്ങളോ വിവാദങ്ങളോ ഒഴിവാക്കാൻ, ഫിഫ അമേരിക്കകൾക്കും യൂറോപ്പിനും ഇടയിൽ ആതിഥേയരെ മാറ്റി സ്ഥാപിക്കുന്ന ഒരു രീതി ആരംഭിച്ചു, അത് 1998 ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ തുടർന്നു . ദക്ഷിണ കൊറിയയും ജപ്പാനും സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച 2002-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഏഷ്യയിൽ നടന്ന ആദ്യ ടൂർണമെന്റും ഒന്നിലധികം ആതിഥേയരുള്ള ആദ്യ ടൂർണമെന്റുമായിരുന്നു. 2010- ൽ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ആഫ്രിക്കൻ രാജ്യമായി ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക മാറി . 2014-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ബ്രസീൽ ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചു, അർജന്റീന 1978-ന് ശേഷം തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നടന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പ് , കൂടാതെ യൂറോപ്പിന് പുറത്ത് തുടർച്ചയായി ലോകകപ്പുകൾ നടന്ന ആദ്യ അവസരവുമാണിത്.
ഫിഫ കൗൺസിൽ നടത്തുന്ന വോട്ടെടുപ്പിലൂടെയാണ് ആതിഥേയ രാജ്യത്തെ ഇപ്പോൾ തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നത്. ഇത് സമഗ്രമായ ഒരു ബാലറ്റ് സമ്പ്രദായത്തിലൂടെയാണ് ചെയ്യുന്നത്. പരിപാടി നടത്താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്ന ഒരു രാജ്യത്തിന്റെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന് ഫിഫയിൽ നിന്ന് ഒരു "ഹോസ്റ്റിംഗ് കരാർ" ലഭിക്കുന്നു, ഇത് ശക്തമായ ബിഡിൽ നിന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളും ആവശ്യകതകളും വിശദീകരിക്കുന്നു. ബിഡ്ഡിംഗ് അസോസിയേഷന് ഒരു ഫോമും ലഭിക്കുന്നു, അത് സമർപ്പിക്കുന്നത് സ്ഥാനാർത്ഥിത്വത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക സ്ഥിരീകരണത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. ഇതിനുശേഷം, ഫിഫ നിയുക്ത ഇൻസ്പെക്ടർമാരുടെ ഒരു സംഘം രാജ്യം സന്ദർശിക്കുകയും പരിപാടി സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിന് ആവശ്യമായ ആവശ്യകതകൾ രാജ്യം പാലിക്കുന്നുണ്ടെന്ന് തിരിച്ചറിയുകയും രാജ്യത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു റിപ്പോർട്ട് തയ്യാറാക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കണമെന്ന തീരുമാനം സാധാരണയായി ടൂർണമെന്റിന് ആറോ ഏഴോ വർഷം മുമ്പാണ് എടുക്കുന്നത്. 2018, 2022 ലോകകപ്പുകളുടെ കാര്യത്തിലെന്നപോലെ, ഭാവിയിലെ ഒന്നിലധികം ടൂർണമെന്റുകളുടെ ആതിഥേയരെ ഒരേ സമയം പ്രഖ്യാപിച്ച സന്ദർഭങ്ങളുണ്ട്, അവ റഷ്യയ്ക്കും ഖത്തറിനും നൽകി , ടൂർണമെന്റ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യത്തെ മിഡിൽ ഈസ്റ്റേൺ രാജ്യമായി ഖത്തർ മാറി.
2010, 2014 ലോകകപ്പുകൾക്ക്, അന്തിമ ടൂർണമെന്റ് കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടത്തി, തിരഞ്ഞെടുത്ത കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്ക് (2010-ൽ ആഫ്രിക്ക, 2014-ൽ തെക്കേ അമേരിക്ക) മാത്രമേ ടൂർണമെന്റ് നടത്താൻ ലേലം വിളിക്കാൻ അനുവാദം നൽകിയുള്ളൂ. 2006-ലെ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാനുള്ള വോട്ടെടുപ്പിൽ ദക്ഷിണാഫ്രിക്കയ്ക്കെതിരായ ജർമ്മനിയുടെ വിജയത്തെ ചുറ്റിപ്പറ്റിയുള്ള വിവാദത്തിന് ശേഷമാണ് റൊട്ടേഷൻ നയം അവതരിപ്പിച്ചത് . എന്നിരുന്നാലും, 2014-ന് അപ്പുറം കോണ്ടിനെന്റൽ റൊട്ടേഷൻ നയം തുടർന്നില്ല, അതിനാൽ മുൻ രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ളവ ഒഴികെയുള്ള ഏതൊരു രാജ്യത്തിനും 2018 മുതൽ ആരംഭിക്കുന്ന ലോകകപ്പുകൾക്ക് ആതിഥേയരായി അപേക്ഷിക്കാം . 2014-ലെ ടൂർണമെന്റിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയയ്ക്ക് സമാനമായ ഒരു സാഹചര്യം ഒഴിവാക്കുന്നതിനാണിത്, അവിടെ ബ്രസീൽ മാത്രമാണ് ഔദ്യോഗിക ലേലക്കാരൻ.
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ് അമേരിക്ക, കാനഡ, മെക്സിക്കോ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു, മൂന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ ആദ്യമായി ഒരു ലോകകപ്പ് പങ്കിട്ടു. 2026 ലെ ടൂർണമെന്റ് ഇതുവരെ നടന്നതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ ലോകകപ്പായിരിക്കും, 48 ടീമുകൾ 104 മത്സരങ്ങൾ കളിക്കും. ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ മുതൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾ യുഎസിൽ നടക്കും, കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതം നടത്തും.
=== കോൺഫെഡറേഷൻ അനുസരിച്ചുള്ള സംഗ്രഹം ===
{| class="wikitable sortable"
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!ഹോസ്റ്റ് ചെയ്ത സമയം
!ഹോസ്റ്റുകൾ
!വരാനിരിക്കുന്ന ഹോസ്റ്റുകൾ
|-
|യുവേഫ
(യൂറോപ്പ്)
|11. 11.
|1934 , ഇറ്റലി ; 1938 , ഫ്രാൻസ് , 1954 , സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് ; 1958 , സ്വീഡൻ ; 1966 , ഇംഗ്ലണ്ട് ; 1974 , പശ്ചിമ ജർമ്മനി ; 1982 , സ്പെയിൻ ; 1990 , ഇറ്റലി ; 1998 , ഫ്രാൻസ് ; 2006 , ജർമ്മനി ; 2018 , റഷ്യ
|2030 , സ്പെയിൻ & പോർച്ചുഗൽ
|-
|കോൺമെബോൾ
(തെക്കേ അമേരിക്ക)
|5
|1930 , ഉറുഗ്വേ ; 1950 , ബ്രസീൽ ; 1962 , ചിലി ; 1978 , അർജന്റീന ; 2014 , ബ്രസീൽ
|
|-
|CONCACAF
(വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക
, കരീബിയൻ)
|3
|1970 , മെക്സിക്കോ ; 1986 , മെക്സിക്കോ ; 1994 , യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|2026 , കാനഡ, മെക്സിക്കോ & യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|-
|എ.എഫ്.സി
(ഏഷ്യ)
|2
|2002 , ദക്ഷിണ കൊറിയ & ജപ്പാൻ ; 2022 , ഖത്തർ
|2034 , സൗദി അറേബ്യ
|-
|സിഎഎഫ്
(ആഫ്രിക്ക)
|1
|2010 , ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|2030 , മൊറോക്കോ
|-
|ഒഎഫ്സി
(ഓഷ്യാനിയ)
|0
|ഒന്നുമില്ല
|
|}
=== പ്രകടനങ്ങൾ ===
എട്ട് ചാമ്പ്യന്മാരിൽ ആറുപേരും സ്വന്തം നാട്ടിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഒരു കിരീടം നേടിയിട്ടുണ്ട്, 1950-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ നിർണായക മത്സരത്തിൽ തോറ്റ് 2014-ൽ ജർമ്മനിയോട് സെമിഫൈനലിൽ പരാജയപ്പെട്ടതിന് ശേഷം റണ്ണേഴ്സ് അപ്പായി ഫിനിഷ് ചെയ്ത ബ്രസീൽ , 1982-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ രണ്ടാം റൗണ്ടിലെത്തിയ സ്പെയിൻ എന്നിവ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യമെന്ന നിലയിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഇംഗ്ലണ്ട് (1966) അവരുടെ ഏക കിരീടം നേടി. ഉറുഗ്വേ (1930), ഇറ്റലി (1934), അർജന്റീന (1978), ഫ്രാൻസ് (1998) എന്നിവ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ എന്ന നിലയിൽ ആദ്യ കിരീടങ്ങൾ നേടിയെങ്കിലും പിന്നീട് വീണ്ടും വിജയിച്ചു , അതേസമയം ജർമ്മനി ( 1974 ) സ്വന്തം മണ്ണിൽ അവരുടെ രണ്ടാമത്തെ കിരീടം നേടി.
ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നതിൽ മറ്റ് രാജ്യങ്ങളും വിജയിച്ചിട്ടുണ്ട്. സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ 1954), സ്വീഡൻ (1958-ൽ റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്), ചിലി (1962-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനം), ദക്ഷിണ കൊറിയ (2002-ൽ നാലാം സ്ഥാനം), റഷ്യ (2018-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ), മെക്സിക്കോ (1970-ലും 1986-ലും ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ) എന്നിവയെല്ലാം ആതിഥേയരായി സേവനമനുഷ്ഠിക്കുമ്പോൾ മികച്ച പ്രകടനമാണ് കാഴ്ചവച്ചത്. ഇതുവരെ, ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക (2010), ഖത്തർ (2022) എന്നിവയ്ക്ക് ആദ്യ റൗണ്ടിനപ്പുറം കടക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല.
== പ്രക്ഷേപണവും പ്രമോഷനും ==
1954-ലാണ് ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി ടെലിവിഷനിൽ സംപ്രേഷണം ചെയ്തത്, 2006 ലെ കണക്കനുസരിച്ച് ലോകത്ത് ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായിക ഇനമാണിത്. 2006 ലോകകപ്പിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളുടെയും മൊത്തം കാഴ്ചക്കാരുടെ എണ്ണം 26.29 ബില്യൺ ആണെന്ന് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. 715.1 ദശലക്ഷം ആളുകൾ ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാന മത്സരം കണ്ടു, ഇത് ലോകത്തിലെ മൊത്തം ജനസംഖ്യയുടെ ഒമ്പതിലൊന്ന് വരും. ടീമുകളെ ഗ്രൂപ്പുകളായി വിഭജിക്കാൻ തീരുമാനിച്ച 2006 ലെ ലോകകപ്പ് നറുക്കെടുപ്പ് 300 ദശലക്ഷം കാഴ്ചക്കാർ കണ്ടു. കൊക്കകോള , മക്ഡൊണാൾഡ്സ് , അഡിഡാസ് തുടങ്ങിയ പ്രധാന സ്പോൺസർമാരെ ലോകകപ്പ് ആകർഷിക്കുന്നു . ഈ കമ്പനികൾക്കും മറ്റു പലതിനും, ഒരു സ്പോൺസറാകുന്നത് അവരുടെ ആഗോള ബ്രാൻഡുകളെ ശക്തമായി സ്വാധീനിക്കുന്നു. ഒരു മാസം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഇവന്റിൽ നിന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് സാധാരണയായി കോടിക്കണക്കിന് ഡോളർ വരുമാന വർദ്ധനവ് അനുഭവപ്പെടുന്നു.
കായികരംഗത്തെ ഭരണസമിതിയായ ഫിഫ , 2014 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 4.8 ബില്യൺ ഡോളറും, 2018 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 6.1 ബില്യൺ ഡോളറും വരുമാനം നേടി.
1966 മുതലുള്ള ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പിനും അതിന്റേതായ ഒരു ഭാഗ്യചിഹ്നമോ ലോഗോയോ ഉണ്ട്. 1966 ലെ മത്സരത്തിന്റെ ഭാഗ്യചിഹ്നമായ ''വില്ലി എന്ന വേൾഡ് കപ്പ് ആയിരുന്നു ആദ്യത്തെ'' ലോകകപ്പ് ഭാഗ്യചിഹ്നം . ലോകകപ്പുകളിൽ ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും പ്രത്യേകം രൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഔദ്യോഗിക മാച്ച് ബോളുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു. 1966 ലെ ലോകകപ്പിനായി സ്ലാസെഞ്ചർ പന്ത് നിർമ്മിച്ചതിനുശേഷം, അഡിഡാസ് ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വിതരണക്കാരനായി. ഓരോ ലോകകപ്പിലും ഒരു ഔദ്യോഗിക ഗാനവുമുണ്ട് , അത് ഷക്കീര മുതൽ വിൽ സ്മിത്ത് വരെയുള്ള കലാകാരന്മാർ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് . നാല് ലോകകപ്പ് കച്ചേരികളിൽ ദി ത്രീ ടെനേഴ്സ് അവതരിപ്പിച്ച " നെസ്സൻ ഡോർമ " പോലുള്ള മറ്റ് ഗാനങ്ങളും ടൂർണമെന്റുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.
1970-ൽ ഫിഫയുമായി ഒരു പങ്കാളിത്തം രൂപീകരിച്ചുകൊണ്ട്, 1970-ലെ ലോകകപ്പിനായി പാണിനി അവരുടെ ആദ്യ സ്റ്റിക്കർ ആൽബം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു . അതിനുശേഷം, സ്റ്റിക്കറുകളും കാർഡുകളും ശേഖരിക്കുന്നതും വ്യാപാരം ചെയ്യുന്നതും ലോകകപ്പ് അനുഭവത്തിന്റെ ഭാഗമായി മാറി, പ്രത്യേകിച്ച് യുവതലമുറയ്ക്ക്. ഇലക്ട്രോണിക് ആർട്സ് സ്പോൺസർ ചെയ്യുന്ന 1986 മുതൽ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വീഡിയോ ഗെയിമുകൾക്ക് ലൈസൻസ് നൽകിയിട്ടുണ്ട് .
== ഫലങ്ങൾ ==
; താക്കോൽ
* എഇടി: അധിക സമയത്തിനു ശേഷമുള്ള ഫലം/മത്സര വിജയങ്ങൾ
* പി: പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിന് ശേഷം മത്സരം വിജയിച്ചു
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" |<abbr>എഡ്.</abbr>
! rowspan="2" |വർഷം
! rowspan="2" |ഹോസ്റ്റുകൾ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |ഫൈനൽ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |മൂന്നാം സ്ഥാന പ്ലേഓഫ്
| rowspan="30" |
! rowspan="2" |<abbr>ടീമുകളുടെ എണ്ണം</abbr>
|-
!ചാമ്പ്യന്മാർ
!സ്കോർ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!സ്കോർ
!നാലാം സ്ഥാനം
|-
!1
|1930
| ഉറുഗ്വേ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''4–2'''
|അർജന്റീന
|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|–
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|13
|-
!2
|1934
| ഇറ്റലി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''2–1''' ( എഇടി )
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഓസ്ട്രിയ
|16
|-
!3
|1938
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഇറ്റലി'''
|'''4–2'''
|ഹംഗറി
|ബ്രസീൽ
|'''4–2'''
|സ്വീഡൻ
|15
|-
!–
|1942
| rowspan="2" |
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| rowspan="2" |–
|-
!–
|1946
|-
!4
|1950
| ബ്രസീൽ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''2–1'''
|ബ്രസീൽ
|സ്വീഡൻ
|'''3–1'''
|സ്പെയിൻ
|13
|-
!5
|1954
| സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''3–2'''
|ഹംഗറി
|ഓസ്ട്രിയ
|'''3–1'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!6.
|1958
| സ്വീഡൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''5–2'''
|സ്വീഡൻ
|ഫ്രാൻസ്
|'''6–3'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|16
|-
!7
|1962
| ചിലി
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''3–1'''
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ചിലി
|'''1–0'''
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|16
|-
!8
|1966
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|'''ഇംഗ്ലണ്ട്'''
|'''4–2''' ( എഇടി )
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോർച്ചുഗൽ
|'''2–1'''
|സോവ്യറ്റ് യൂണിയൻ
|16
|-
!9
|1970
| മെക്സിക്കോ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''4–1'''
|ഇറ്റലി
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''1–0'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!10
|1974
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|പോളണ്ട്
|'''1–0'''
|ബ്രസീൽ
|16
|-
!11
|1978
| അർജന്റീന
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–1''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ബ്രസീൽ
|'''2–1'''
|ഇറ്റലി
|16
|-
!12
|1982
| സ്പെയിൻ
|'''ഇറ്റലി'''
|'''3–1'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോളണ്ട്
|'''3–2'''
|ഫ്രാൻസ്
|24
|-
!13
|1986
| മെക്സിക്കോ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–2'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|ഫ്രാൻസ്
|'''4–2''' ( എഇടി )
|ബെൽജിയം
|24
|-
!14
|1990
| ഇറ്റലി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''1–0'''
|അർജന്റീന
|ഇറ്റലി
|'''2–1'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|24
|-
!15
|1994
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''0–0''' ( എഇടി )
(3–2 പേ )
|ഇറ്റലി
|സ്വീഡൻ
|'''4–0'''
|ബൾഗേറിയ
|24
|-
!16
|1998
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|32
|-
!17
|2002
| ദക്ഷിണ കൊറിയ ജപ്പാൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''2–0'''
|ജർമ്മനി
|ടർക്കി
|'''3–2'''
|ദക്ഷിണ കൊറിയ
| 32
|-
!18
|2006
| ജർമ്മനി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''1–1''' ( എഇടി )
(5–3 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ജർമ്മനി
|'''3–1'''
|പോർച്ചുഗൽ
|32
|-
!19
|2010
| ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|'''സ്പെയിൻ'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഉറുഗ്വേ
| 32
|-
!20
|2014
| ബ്രസീൽ
|'''ജർമ്മനി'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|അർജന്റീന
|നെതർലാൻഡ്സ്
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
| 32
|-
!21
|2018
| റഷ്യ
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''4–2'''
|ക്രൊയേഷ്യ
|ബെൽജിയം
|'''2–0'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|32
|-
!22
|2022
| ഖത്തർ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–3''' ( എഇടി )
(4–2 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|മൊറോക്കോ
|32
|-
!''23''
|''2026''
| ''കാനഡ മെക്സിക്കോ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''24''
|''2030''
| ''മൊറോക്കോ പോർച്ചുഗൽ സ്പെയിൻ''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''25''
|''2034 ൽ''
| ''സൗദി അറേബ്യ''
|
|
|
|
|
|
|48
|}
; കുറിപ്പുകൾ
# '''^''' 1930-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം ഉണ്ടായിരുന്നില്ല; ടൂർണമെന്റിലെ മൊത്തത്തിലുള്ള റെക്കോർഡുകൾക്കനുസൃതമായി രണ്ട് സെമിഫൈനലിസ്റ്റുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യുന്നു.
# ^ ^ αγανഇതിലേക്ക് പോകുക:<sup>'''''a b'''''</sup> 1950 ലെ അവസാന ഘട്ടം നാല് ടീമുകളുടെ റൗണ്ട് റോബിൻ ഗ്രൂപ്പായിരുന്നു. യാദൃശ്ചികമായി, അവസാന രണ്ട് മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്ന് മികച്ച രണ്ട് ടീമുകളെ (കിരീടം നേടാൻ കഴിയുന്ന ഒരേയൊരു രണ്ട് ടീമുകളെയും) ഒന്നിച്ചു ചേർത്തു, മറ്റൊന്ന് ഏറ്റവും താഴെയുള്ള രണ്ട് ടീമുകൾ തമ്മിലായിരുന്നു. ഉറുഗ്വേ vs ബ്രസീൽ മത്സരം പലപ്പോഴും 1950 ലെ ലോകകപ്പിന്റെ യഥാർത്ഥ ഫൈനലായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
# '''^''' '''മൂന്ന് മത്സരങ്ങളുടെ ഉദ്ഘാടന മത്സരം''' : അർജന്റീന, പരാഗ്വേ, ഉറുഗ്വേ
ആകെ 80 രാജ്യങ്ങൾ കുറഞ്ഞത് ഒരു ലോകകപ്പിലെങ്കിലും കളിച്ചിട്ടുണ്ട് . ഇതിൽ എട്ട് ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുണ്ട്, അവർ അവരുടെ ബാഡ്ജുകളിൽ നക്ഷത്രങ്ങൾ ചേർത്തിട്ടുണ്ട് , ഓരോ നക്ഷത്രവും ഒരു ലോകകപ്പ് വിജയത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. എന്നിരുന്നാലും, ഉറുഗ്വേ അവരുടെ ബാഡ്ജിൽ നാല് നക്ഷത്രങ്ങൾ പ്രദർശിപ്പിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു , 1924, 1928 വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സുകളിലെ അവരുടെ രണ്ട് സ്വർണ്ണ മെഡലുകളെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു, ഇവയെ ഫിഫ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളായി അംഗീകരിച്ചിട്ടുണ്ട്, കൂടാതെ 1930 ലും 1950 ലും അവരുടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങളും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു.
അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ലോകകപ്പ് ടീമാണ്, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ലോകകപ്പുകളിലും (22) കളിച്ചിട്ടുള്ള ഒരേയൊരു രാജ്യവും . മൂന്നാം തവണ (1970), നാലാം തവണ (1994), അഞ്ചാം തവണ (2002) ലോകകപ്പ് നേടിയ ആദ്യ ടീം കൂടിയാണ് ബ്രസീൽ. ഇറ്റലി (1934, 1938), ബ്രസീൽ (1958, 1962) എന്നിവ തുടർച്ചയായി കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഒരേയൊരു രാജ്യങ്ങളാണ്. തുടർച്ചയായി മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഫൈനലുകളിൽ പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യങ്ങൾ പശ്ചിമ ജർമ്മനി (1982–1990), ബ്രസീൽ (1994–2002) എന്നിവയാണ്. ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ടോപ്പ്-ഫോർ ഫിനിഷുകൾ (13), മെഡലുകൾ (12), ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8) എന്നിവ നേടി.
=== ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ ===
{| class="wikitable sortable"
|+ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ
!ടീം
!ശീർഷകങ്ങൾ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!നാലാം സ്ഥാനം
!ആകെയുള്ള മികച്ച 4 എണ്ണം
|-
| ബ്രസീൽ
|'''5''' ( 1958 , 1962 , 1970 , 1994 , 2002 )
|2 ( 1950 * , 1998 )
|2 ( 1938 , 1978 )
|2 ( 1974 , 2014 * )
|11. 11.
|-
| ജർമ്മനി <sup>1</sup>
|4 ( 1954 , 1974 * , 1990 , 2014 )
|'''4''' ( 1966 , 1982 , 1986 , 2002 )
|'''4''' ( 1934 , 1970 , 2006 * , 2010 )
|1 ( 1958 )
|13
|-
| ഇറ്റലി
|4 ( 1934 * , 1938 , 1982 , 2006 )
|2 ( 1970 , 1994 )
|1 ( 1990 * )
|1 ( 1978 )
|8
|-
| അർജന്റീന
|3 ( 1978 * , 1986 , 2022 )
|3 ( 1930 , 1990 , 2014 )
|
|
|6.
|-
| ഫ്രാൻസ്
|2 ( 1998 * , 2018 )
|2 ( 2006 , 2022 )
|2 ( 1958 , 1986 )
|1 ( 1982 )
|7
|-
| ഉറുഗ്വേ
|2 ( 1930 * , 1950 )
|
|
|'''3''' ( 1954 , 1970 , 2010 )
|5
|-
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|1 ( 1966 * )
|
|
|2 ( 1990 , 2018 )
|3
|-
| സ്പെയിൻ
|1 ( 2010 )
|
|
|1 ( 1950 )
|2
|-
| നെതർലാൻഡ്സ്
|
|3 ( 1974 , 1978 , 2010 )
|1 ( 2014 )
|1 ( 1998 )
|5
|-
| ഹംഗറി
|
|2 ( 1938 , 1954 )
|
|
|2
|-
| ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക് <sup>2</sup>
|
|2 ( 1934 , 1962 )
|
|
|2
|-
| സ്വീഡൻ
|
|1 ( 1958 * )
|2 ( 1950 , 1994 )
|1 ( 1938 )
|4
|-
| ക്രൊയേഷ്യ
|
|1 ( 2018 )
|2 ( 1998 , 2022 )
|
|3
|-
| പോളണ്ട്
|
|
|2 ( 1974 , 1982 )
|
|2
|-
| ഓസ്ട്രിയ
|
|
|1 ( 1954 )
|1 ( 1934 )
|2
|-
| പോർച്ചുഗൽ
|
|
|1 ( 1966 )
|1 ( 2006 )
|2
|-
| ബെൽജിയം
|
|
|1 ( 2018 )
|1 ( 1986 )
|2
|-
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|
|
|1 ( 1930 )
|
|1
|-
| ചിലി
|
|
|1 ( 1962 * )
|
|1
|-
| ടർക്കി
|
|
|1 ( 2002 )
|
|1
|-
| സെർബിയ <sup>3</sup>
|
|
|
|2 ( 1930 , 1962 )
|2
|-
| റഷ്യ <sup>4</sup>
|
|
|
|1 ( 1966 )
|1
|-
| ബൾഗേറിയ
|
|
|
|1 ( 1994 )
|1
|-
| ദക്ഷിണ കൊറിയ
|
|
|
|1 ( 2002 * )
|1
|-
| മൊറോക്കോ
|
|
|
|1 ( 2022 )
|1
|}
: * ''ഹോസ്റ്റുകൾ''
: <sup>1-ൽ</sup> ''പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1954-1990)''
: <sup>2-ൽ</sup> ''ചെക്കോസ്ലോവാക്യയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1934-1990)''
: <sup>3-ൽ</sup> ''യൂഗോസ്ലാവിയ (1930-1990), എഫ്ആർ യൂഗോസ്ലാവിയ / സെർബിയ ആൻഡ് മോണ്ടിനെഗ്രോ (1998-2006) എന്നിവയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു.''
: <sup>4-ൽ</sup> ''സോവിയറ്റ് യൂണിയനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1958-1990)''
=== കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മികച്ച പ്രകടനങ്ങൾ ===
ഇന്നുവരെ, ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനലിൽ UEFA (യൂറോപ്പ്), CONMEBOL (ദക്ഷിണ അമേരിക്ക) എന്നീ കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ മാത്രമേ പങ്കെടുത്തിട്ടുള്ളൂ. യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ പന്ത്രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ പത്ത് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്. ഈ രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്ക് പുറത്തുനിന്നുള്ള മൂന്ന് ടീമുകൾ മാത്രമേ മത്സരത്തിന്റെ സെമി ഫൈനലിൽ എത്തിയിട്ടുള്ളൂ: 1930-ൽ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ( വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ ); 2002-ൽ ദക്ഷിണ കൊറിയ ( ഏഷ്യ ); 2022-ൽ മൊറോക്കോ ( ആഫ്രിക്ക ). 2006-ൽ ഓഷ്യാനിയൻ യോഗ്യത നേടിയ ഒരേയൊരു ടീമായ ഓസ്ട്രേലിയ മാത്രമാണ് രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറിയത്, പിന്നീട് 2022-ൽ അവർ ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ചു.
ബ്രസീൽ , അർജന്റീന , സ്പെയിൻ , ജർമ്മനി എന്നീ ടീമുകൾ മാത്രമാണ് തങ്ങളുടെ ഭൂഖണ്ഡ കോൺഫെഡറേഷന് പുറത്ത് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ലോകകപ്പ് നേടിയത്; ബ്രസീൽ യൂറോപ്പിൽ ( 1958 ), വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ ( 1970 , 1994 ), ഏഷ്യയിൽ ( 2002 ) വിജയിച്ചു. 1986 ൽ വടക്കേ അമേരിക്കയിലും 2022 ൽ ഏഷ്യയിലും അർജന്റീന ലോകകപ്പ് നേടി . 2010 ൽ ആഫ്രിക്കയിൽ സ്പെയിൻ വിജയിച്ചു . 2014 ൽ , അമേരിക്കയിൽ വിജയിക്കുന്ന ആദ്യ യൂറോപ്യൻ ടീമായി ജർമ്മനി മാറി. ഒരേ ഭൂഖണ്ഡത്തിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ തുടർച്ചയായി അഞ്ച് തവണ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ളത്; ഒരു കോൺഫെഡറേഷൻ തുടർച്ചയായി നാല് ടൂർണമെന്റുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, 2006 , 2010 , 2014 , 2018 ടൂർണമെന്റുകളെല്ലാം യുവേഫ ടീമുകൾ (യഥാക്രമം ഇറ്റലി, സ്പെയിൻ, ജർമ്മനി, ഫ്രാൻസ്) വിജയിച്ചു.
{| class="wikitable"
|+കോൺഫെഡറേഷൻ പ്രകാരം ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടിയ ആകെ തവണ
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!എ.എഫ്.സി.
!സി.എ.എഫ്.
!കോൺകാഫ്
!കോൺമെബോൾ
!ഒ.എഫ്.സി.
!യുവേഫ
!ആകെ
|-
|ടീമുകൾ
|43
|49
|46
|89
|4
|258 (258)
|489
|-
|മികച്ച 16
|9
|11. 11.
|15
|37
|1
|99 (99)
|172
|-
|മികച്ച 8
|2
|4
|5
|36
|0
|105
|152
|-
|ടോപ്പ് 4
|1
|1
|1
|23
|0
|62
|88
|-
|ടോപ്പ് 2
|0
|0
|0
|15
|0
|29
|44
|-
|നാലാമത്
|1
|1
|0
|5
|0
|15
|22
|-
|മൂന്നാമത്
|0
|0
|1
|3
|0
|18
|22
|-
|രണ്ടാമത്തേത്
|0
|0
|0
|5
|0
|17
|22
|-
|1st
|0
|0
|0
|10
|0
|12
|22
|}
== രേഖകളും സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകളും ==
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചതിന്റെ റെക്കോർഡ് ആറ് കളിക്കാർ പങ്കിടുന്നു ; മെക്സിക്കോയുടെ അന്റോണിയോ കാർബജൽ (1950–1966). റാഫേൽ മാർക്വേസ് ( 2002–2018), ആൻഡ്രസ് ഗാർഡാഡോ (2006–2022); ജർമ്മനിയുടെ ലോതർ മത്തേയൂസ് (1982–1998); അർജന്റീനയുടെ ലയണൽ മെസ്സി (2006–2022); പോർച്ചുഗലിന്റെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ (2006–2022) എന്നിവർ അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ കളിച്ചു, അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടിയ ആദ്യത്തേതും ഏകവുമായ കളിക്കാരനും റൊണാൾഡോയാണ്. 26 മത്സരങ്ങളിൽ മെസ്സി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്. ബ്രസീലിന്റെ ജാൽമ സാന്റോസ് (1954–1962), പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ (1966–1974), ജർമ്മനിയുടെ ഫിലിപ്പ് ലാം (2006–2014) എന്നിവർ മാത്രമാണ് മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീമുകളിൽ ഇടം നേടിയ ഏക കളിക്കാർ .
16 ഗോളുകളുമായി ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസെ (2002–2014) ലോകകപ്പിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ഗോൾ സ്കോററാണ്. 2014 ലെ ബ്രസീലിനെതിരായ സെമിഫൈനൽ മത്സരത്തിൽ ബ്രസീലിന്റെ റൊണാൾഡോയുടെ 15 ഗോളുകൾ (1998–2006) എന്ന റെക്കോർഡ് അദ്ദേഹം തകർത്തു . പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഗെർഡ് മുള്ളർ (1970–1974) 14 ഗോളുകളുമായി മൂന്നാം സ്ഥാനത്താണ്. നാലാം സ്ഥാനത്തുള്ള ഗോൾ സ്കോററായ ഫ്രാൻസിന്റെ ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയതിന്റെ റെക്കോർഡ് സ്വന്തമാക്കി; അദ്ദേഹത്തിന്റെ 13 ഗോളുകളും 1958 ലെ ടൂർണമെന്റിലാണ് നേടിയത്.
2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു. ഇതോടെ മൂന്ന് ലോകകപ്പ് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ ഏക കളിക്കാരനായി ബ്രസീലിന്റെ പെലെ മാറി (1958, 1962, 1970 വർഷങ്ങളിൽ, പരിക്ക് കാരണം 1962 ലെ ഫൈനലിൽ അദ്ദേഹം കളിച്ചില്ലെങ്കിലും), രണ്ട് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ മറ്റ് 20 കളിക്കാരോടൊപ്പം . ഏഴ് കളിക്കാർ മൂന്ന് തരത്തിലുള്ള ലോകകപ്പ് മെഡലുകളും (വിജയികൾ, റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പുകൾ, മൂന്നാം സ്ഥാനം) നേടിയിട്ടുണ്ട്; 1966–1974 കാലഘട്ടത്തിൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ടീമിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ച് കളിക്കാർ ഉണ്ടായിരുന്നു: ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ജർഗൻ ഗ്രാബോവ്സ്കി , ഹോർസ്റ്റ്-ഡയറ്റർ ഹോട്ട്ജസ് , സെപ്പ് മേയർ , വുൾഫ്ഗാങ് ഒവെരത്ത് (1966–1974), ഇറ്റലിയുടെ ഫ്രാങ്കോ ബറേസി (1982, 1990, 1994), തുടർച്ചയായി നാല് മെഡലുകൾ നേടിയ ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസാണ് (2002–2014) ഏറ്റവും പുതിയത്.
ബ്രസീലിന്റെ മാരിയോ സഗല്ലോ , പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ഫ്രാൻസിന്റെ ദിദിയർ ദെഷാംപ്സ് എന്നിവരാണ് ഇതുവരെ കളിക്കാരനായും മുഖ്യ പരിശീലകനായും ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ള ഏക വ്യക്തികൾ. 1958 ലും 1962 ലും കളിക്കാരനായും 1970 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും സാഗല്ലോ വിജയിച്ചു. 1974 ൽ ബെക്കൻബോവർ ക്യാപ്റ്റനായും 1990 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും വിജയിച്ചു, 1998 ൽ ക്യാപ്റ്റനായി വിജയിച്ചതിന് ശേഷം 2018 ൽ ദെഷാംപ്സ് ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു. രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ (1934 ലും 1938 ലും) നേടിയ ഏക മുഖ്യ പരിശീലകനാണ് ഇറ്റലിയുടെ വിറ്റോറിയോ പോസോ . ലോകകപ്പ് നേടിയ എല്ലാ മുഖ്യ പരിശീലകരും അവർ പരിശീലിപ്പിച്ച രാജ്യത്തെ സ്വദേശികളായിരുന്നു.
ദേശീയ ടീമുകളിൽ, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (114), ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8), സെമി ഫൈനൽ (13), ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ (16) എന്നിവയിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (22), ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിജയങ്ങൾ (76) നേടിയിട്ടുണ്ട്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട് (237). ലോകകപ്പിൽ ഇരു ടീമുകളും രണ്ടുതവണ പരസ്പരം ഏറ്റുമുട്ടിയിട്ടുണ്ട്, 2002 ലെ ഫൈനലിലും 2014 ലെ സെമി ഫൈനലിലും .
=== ടോപ് ഗോൾ സ്കോറർമാർ ===
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർ
; വ്യക്തി
'''ബോൾഡ് അക്ഷരങ്ങളിലുള്ള''' കളിക്കാർ ഇപ്പോഴും സജീവമാണ്.
{| class="wikitable sortable"
!റാങ്ക്
!പ്ലെയർ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!മത്സരത്തിലെ ഗോളുകൾ
|-
|1
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|16 ഡൗൺലോഡ്
|24 ദിവസം
|0.67 (0.67)
|-
|2
| റൊണാൾഡോ
|15
|19
|0.84
|-
|3
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|14
|13
|1.08
|-
| rowspan="2" |4
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|6.
|2.17
|-
| '''ലയണൽ മെസ്സി'''
|13
|26.
|0.50
|-
| rowspan="2" |6.
| '''കൈലിയൻ എംബാപ്പെ'''
|12
|14
|0.86
|-
| [[പെലെ|Pelé]]
|12
|14
|0.86
|-
| rowspan="2" |8
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|5
|2.20
|-
| ജർഗൻ ക്ലിൻസ്മാൻ
|11. 11.
|17
|0.65
|-
| rowspan="6" |10
| ഹെൽമുട്ട് റാൻ
|10
|10
|1.00
|-
| ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട
|10
|12
|0.83
|-
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|10
|12
|0.83 (0.83)
|-
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
|10
|13
|0.77
|-
| തോമസ് മുള്ളർ
|10
|19
|0.53
|-
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|10
|20
|0.50
|}
; രാജ്യം
{| class="wikitable"
!റാങ്ക്
!ദേശീയ ടീം
!നേടിയ ഗോളുകൾ
|-
|1
| ബ്രസീൽ
|237
|-
|2
| ജർമ്മനി
|232 (232)
|-
|3
| അർജന്റീന
|152
|-
|4
| ഫ്രാൻസ്
|136
|-
|5
| ഇറ്റലി
|128
|-
|6.
| സ്പെയിൻ
|108
|-
|7
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|104
|-
|8
| നെതർലാൻഡ്സ്
|96
|-
|9
| ഉറുഗ്വേ
|89
|-
|10
| ഹംഗറി
|87
|}
== അവാർഡുകൾ ==
ഓരോ ലോകകപ്പിന്റെയും അവസാനം, ടൂർണമെന്റിലെ അവസാന ടീം സ്ഥാനങ്ങൾ ഒഴികെയുള്ള നേട്ടങ്ങൾക്ക് കളിക്കാർക്കും ടീമുകൾക്കും അവാർഡുകൾ സമ്മാനിക്കും.
* ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്ന് അഞ്ച് പോസ്റ്റ്-ടൂർണമെന്റ് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള ഗോൾഡൻ ബോൾ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബോൾ" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്) , '''1982''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1982 ൽ ആദ്യമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർക്കുള്ള ഗോൾഡൻ '''ബൂട്ട്''' (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1982 മുതൽ 2006 വരെ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഷൂ" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു);
** മികച്ച ഗോൾകീപ്പറിനുള്ള ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവിന്റെ" പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1994 മുതൽ 2006 വരെ "ലെവ് യാഷിൻ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) , '''1994''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** കലണ്ടർ വർഷത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ 21 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള '''ഫിഫ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്''' ( മുമ്പ് 2006 മുതൽ 2010 വരെ "ബെസ്റ്റ് യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു), 2006 ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1970 ൽ ആദ്യമായി നൽകിയ, ഫെയർ പ്ലേയുടെ ഏറ്റവും മികച്ച റെക്കോർഡുമായി രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറുന്ന ടീമിനുള്ള '''ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ''' ട്രോഫി .
* ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്ന ഒരു അവാർഡ് നിലവിൽ ഉണ്ട്.:
** ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും മികച്ച പ്രകടനത്തിന് പ്ലെയർ '''ഓഫ് ദി മാച്ച് (നിലവിൽ "''' ബഡ്വൈസർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്ന് വാണിജ്യപരമായി അറിയപ്പെടുന്നു , മുമ്പ് 2002 മുതൽ 2018 വരെ "മാൻ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) 2002 ൽ ആദ്യമായി ലഭിച്ച ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും .
* ടൂർണമെന്റ് അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തീരുമാനിക്കുന്ന രണ്ട് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ നേടിയ ഏറ്റവും മികച്ച ഗോളിനുള്ള ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്, (നിലവിൽ വാണിജ്യപരമായി "ഹ്യുണ്ടായ് ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്" എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) , '''2006''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** പൊതുജനങ്ങളുടെ ഒരു വോട്ടെടുപ്പിലൂടെ നിർണ്ണയിക്കപ്പെട്ട പ്രകാരം, ലോകകപ്പ് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലെ ഏറ്റവും '''രസകരമായ ടീം .'''
* 1994 നും 2006 നും ഇടയിൽ മറ്റൊരു അവാർഡ് നൽകി:
** ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പ് തിരഞ്ഞെടുത്ത ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച കളിക്കാർ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു '''ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീം . 2010 മുതൽ, എല്ലാ ഡ്രീം ടീമുകളും അല്ലെങ്കിൽ സ്റ്റാറ്റിസ്റ്റിക്കൽ ടീമുകളും ഫിഫ തന്നെ റിപ്പോർട്ട് ചെയ്തതുപോലെ അനൗദ്യോഗികമാണ്.'''
{| class="wikitable"
!ലോകകപ്പ്
!ഗോൾഡൻ ബോൾ
!ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗസ്
!ക്ലീൻ ഷീറ്റുകൾ
!ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ അവാർഡ്
!ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി
|-
| 1930 ഉറുഗ്വേ
| rowspan="11" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| ഗില്ലർമോ സ്റ്റബിൽ
|8
| rowspan="14" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="14" |''ബാധകമല്ല''
| rowspan="5" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="8" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
|-
| 1934 ഇറ്റലി
| ഓൾഡ്രിച്ച് നെജെഡ്ലി
|5
|-
| 1938 ഫ്രാൻസ്
| ലിയോണിഡാസ്
|7
|-
| 1950 ബ്രസീൽ
| അഡെമിർ
|8
|-
| 1954 സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|-
| 1958 സ്വീഡൻ
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|
|-
| 1962 ചിലി
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട് ഗാരിഞ്ച
വാവ
വാലൻ്റൈൻ ഇവാനോവ് ഡ്രാസൻ ജെർകോവിച്ച് ലിയോണൽ സാഞ്ചസ്
|4
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട്
|-
| 1966 ഇംഗ്ലണ്ട്
| യൂസേബിയോ
|9
| ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ
|-
| 1970 മെക്സിക്കോ
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|10
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
| പെറു
|-
| 1974 പശ്ചിമ ജർമ്മനി
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|7
| വ്ലാഡിസ്ലോ സ്മുഡ
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|-
| 1978 അർജന്റീന
| മാരിയോ കെമ്പസ്
|6.
| ആന്റണി കാബ്രിനി
| അർജന്റീന
|-
| 1982 സ്പെയിൻ
| പോൾ റോസി
| പോൾ റോസി
|6.
| മാനുവൽ അമോറോസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1986 മെക്സിക്കോ
| ഡീഗോ മറഡോണ
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|6.
| എൻസോ സിഫോ
| ബ്രസീൽ
|-
| 1990 ഇറ്റലി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
|6.
| റോബർട്ട് പ്രോസിനെക്കി
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|-
| 1994 യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
| റൊമാരിയോ
| ഒലെഗ് സാലെങ്കോ ഹ്രിസ്റ്റോ സ്റ്റോയിച്കോവ്
|6.
| മൈക്കൽ പ്രൂഡ്ഹോം
|2
| മാർക്ക് ഓവർമാർസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1998 ഫ്രാൻസ്
| റൊണാൾഡോ
| ഡാവോർ സുക്കർ
|6.
| ഫാബിയൻ ബാർത്തസ്
|5
| മൈക്കൽ ഓവൻ
| ഇംഗ്ലണ്ട് ഫ്രാൻസ്
|-
| 2002 ദക്ഷിണ കൊറിയ/ജപ്പാൻ
| ഒലിവർ കാൻ
| റൊണാൾഡോ
|8
| ഒലിവർ കാൻ
|5
| ലാൻഡൻ ഡോണോവൻ
| ബെൽജിയം
|-
| 2006 ജർമ്മനി
| സിനദിൻ സിദാൻ
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|5
| ജിയാൻലൂയിഗി ബഫൺ
|5
| ലൂക്കാസ് പൊഡോൾസ്കി
| ബ്രസീൽ സ്പെയിൻ
|-
| 2010 ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
| ഡീഗോ ഫോർലാൻ
| തോമസ് മുള്ളർ
|5
| ഐക്കർ കാസിയസ്
|5
| തോമസ് മുള്ളർ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2014 ബ്രസീൽ
| ലയണൽ മെസ്സി
| ജെയിംസ് റോഡ്രിഗസ്
|6.
| മാനുവൽ ന്യൂയർ
|4
| പോൾ പോഗ്ബ
| കൊളംബിയ
|-
| 2018 റഷ്യ
| ലൂക്ക മോഡ്രിച്ച്
| ഹാരി കെയ്ൻ
|6.
| തിബൗട്ട് കോർട്ടോയിസ്
|3
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2022 ഖത്തർ
| ലയണൽ മെസ്സി
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
|8
| എമിലിയാനോ മാർട്ടിനെസ്
|3
| എൻസോ ഫെർണാണ്ടസ്
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|}
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
* [http://www.fifa.com/en/index.html FIFA official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060701031630/http://www.fifa.com/en/index.html |date=2006-07-01 }}
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/ FIFA World Cup Germany 2006 Official Site]
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/p/pwc/index.html FIFA Match Results for all Stages 1930–2002]
*[http://www.worldcupyears.co.uk World Cup resource site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927171136/http://www.worldcupyears.co.uk/ |date=2009-09-27 }}
* [http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm Official FIFA World Cup Charity Campaign] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060704132646/http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm |date=2006-07-04 }}
==അവലംബങ്ങൾ==
{{Reflist}}
==കുറിപ്പുകൾ==
<references group="note" />
{{sport-stub}}
{{Main world championships}}
[[വർഗ്ഗം:ലോകകപ്പുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫുട്ബോൾ മത്സരങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ്| ]]
8skunwtl565zkat32wfdj9tpmztzl36
4648671
4648670
2026-07-19T22:44:12Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648671
wikitext
text/x-wiki
{{infobox football tournament
| logo =
| caption =
| founded = [[1930 FIFA World Cup|1930]]
| region = അന്താരാഷ്ട്രം ([[FIFA|ഫിഫ]])
| number of teams = 32 (ഫൈനൽ റൗണ്ടിൽ)<br />209 (യോഗ്യതാറൗണ്ടിൽ)
| current champions = {{fb|ESP}} ( 2ആം കിരീടം)
| most successful team = {{fb|BRA}} (5 കിരീടങ്ങൾ)
| broadcasters = [[List of FIFA World Cup broadcasters|സംപ്രേഷണം ചെയ്യുന്നവർ]]
| website = {{URL|http://www.fifa.com/worldcup/}}
| current =
}}
{{Infobox
|image1 = [[File:The opening ceremony of the FIFA World Cup 2014 42.jpg|230px]]
|caption1 = 2014 ഫിഫ ലോകക്കപ്പ് ഉദ്ഘാടനച്ചടങ്ങ്
|bodyclass = hlist nowraplinks
|headerstyle = border-top:1px solid #aaa
|header1 = ടൂർണമെന്റുകൾ
|data2 =
* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* ''[[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026]]''
}}
ഫിഫ '''ലോകകപ്പ്''' , സാധാരണയായി '''ലോകകപ്പ്''' അഥവാ '''വേൾഡ് കപ്പ്''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്, ഫുട്ബോളിന്റെ ആഗോള ഭരണസംഘടനയായ ഫെഡറേഷൻ ഇന്റർനാഷണൽ ഡി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ (ഫിഫ) കീഴിലുള്ള അംഗരാജ്യങ്ങളുടെ സീനിയർ പുരുഷ ദേശീയ ടീമുകൾ തമ്മിൽ നടക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രമുഖമായ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റാണ്. 1930-ൽ ആദ്യമായി സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ മത്സരം, രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രത്യാഘാതങ്ങളെ തുടർന്ന് 1942-ലും 1946-ലും മാത്രമാണ് നടത്തപ്പെടാതിരുന്നത്. അതൊഴികെ, എല്ലാ നാല് വർഷത്തിലൊരിക്കൽ ഈ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥിരമായി സംഘടിപ്പിച്ചുവരുന്നു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പരാജയപ്പെടുത്തി തങ്ങളുടെ മൂന്നാമത്തെ ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയ അർജന്റീനയാണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യൻമാർ. ലോകമെമ്പാടുമുള്ള കോടിക്കണക്കിന് ആരാധകരെ ആകർഷിക്കുന്ന ഈ ടൂർണമെന്റ്, കായികലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയതും ഏറ്റവും കൂടുതൽ പ്രേക്ഷകർ കാണുന്നതുമായ മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകളെ കണ്ടെത്തുന്നതിനുള്ള യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ സാധാരണയായി മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളിലായാണ് സംഘടിപ്പിക്കുന്നത്. ഈ മത്സരങ്ങളിലൂടെ യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളാണ് ലോകകപ്പിന്റെ അന്തിമ ഘട്ടത്തിൽ മാറ്റുരയ്ക്കുന്നത്. ടൂർണമെന്റിന്റെ ഫൈനൽ ഘട്ടത്തിൽ, ഏകദേശം ഒരു മാസക്കാലം ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിലെ വിവിധ സ്റ്റേഡിയങ്ങളിലായി ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിനായി മത്സരിക്കുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് പതിവായി ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് നേരിട്ടുള്ള യോഗ്യത ലഭിക്കാറുണ്ട്. 2022 വരെ ലോകകപ്പിൽ 32 ടീമുകളായിരുന്നു പങ്കെടുത്തിരുന്നത്. എന്നാൽ 2026 ലോകകപ്പുമുതൽ മത്സരങ്ങളുടെ വ്യാപ്തി വർധിപ്പിച്ച് 48 ടീമുകൾക്ക് അവസരം നൽകുന്ന പുതിയ ഫോർമാറ്റ് ഫിഫ നടപ്പിലാക്കി. ഇതോടെ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ആദ്യമായി 48 ദേശീയ ടീമുകൾ കിരീടപ്പോരാട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്നു.
1930-ൽ ആരംഭിച്ചതിനുശേഷം 2022-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ ആകെ 22 ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റുകൾ സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. ഈ കാലയളവിൽ 80 ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുത്തു. ഇതുവരെ എട്ട് രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുള്ളത്. അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി ബ്രസീൽ ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമാണ്. കൂടാതെ, എല്ലാ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകളിലും പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യവും ബ്രസീൽ തന്നെയാണ്. നാല് കിരീടങ്ങൾ വീതം നേടിയ ജർമ്മനിയും ഇറ്റലിയും, മൂന്ന് കിരീടങ്ങളുള്ള അർജന്റീനയും, രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഫ്രാൻസും ഉദ്ഘാടന ജേതാക്കളായ ഉറുഗ്വേയും, ഓരോ കിരീടം വീതം നേടിയ ഇംഗ്ലണ്ടും സ്പെയിനും ലോകകപ്പ് ജേതാക്കളിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
ഫിഫ ലോകകപ്പ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ ഫുട്ബോൾ മത്സരമായാണ് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നത്. മാത്രമല്ല, ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായികമേളകളിൽ ഒന്നുമാണ് ഇത്. 2018-ലെ ലോകകപ്പിന് ഏകദേശം 3.57 ബില്യൺ പ്രേക്ഷകർ ഉണ്ടായതായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് അന്നത്തെ ആഗോള ജനസംഖ്യയുടെ ഏകദേശം പകുതിയോളമാണ്. അതേസമയം, 2022 ലോകകപ്പുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ആകെ പ്രേക്ഷക പങ്കാളിത്തം 5 ബില്യണിലധികം ആയിരുന്നുവെന്ന് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു. ഇതിൽ ഏകദേശം 1.5 ബില്യൺ ആളുകൾ ഫൈനൽ മത്സരം വീക്ഷിച്ചതായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു..
ഇതുവരെ 17 രാജ്യങ്ങൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചിട്ടുണ്ട്. ഏറ്റവും ഒടുവിൽ [[2022 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2022-ൽ]] ഖത്തർ ലോകകപ്പിന് വേദിയായപ്പോൾ, [[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ്]] കാനഡ, മെക്സിക്കോ, അമേരിക്ക (യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്) എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. ഇതോടെ, മൂന്ന് ഫിഫ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ആദ്യ രാജ്യം എന്ന ചരിത്രനേട്ടം മെക്സിക്കോ സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ പുരുഷ ഫിഫ ലോകകപ്പെന്ന പ്രത്യേകതയും 2026 ടൂർണമെന്റിനുണ്ട്.
== ചരിത്രം ==
=== മുൻ അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ മത്സരം 1872-ൽ ഗ്ലാസ്ഗോയിൽ സ്കോട്ട്ലൻഡും ഇംഗ്ലണ്ടും തമ്മിൽ നടന്ന ഒരു ചലഞ്ച് മത്സരമായിരുന്നു . രാജ്യങ്ങൾക്കായുള്ള ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റായ പ്രഥമ ബ്രിട്ടീഷ് ഹോം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് 1884-ൽ നടന്നു, അതിൽ ഇംഗ്ലണ്ട്, സ്കോട്ട്ലൻഡ്, വെയിൽസ് , അയർലൻഡ് എന്നിവ തമ്മിലുള്ള മത്സരങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു . ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ലോകത്തിന്റെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളിൽ ഫുട്ബോൾ പ്രചാരം നേടിയപ്പോൾ, 1900- ലും 1904-ലും നടന്ന വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ മെഡലുകൾ നൽകാതെ ഒരു പ്രദർശന കായിക ഇനമായി ഇത് നടത്തപ്പെട്ടു ; എന്നിരുന്നാലും, അന്താരാഷ്ട്ര ഒളിമ്പിക് കമ്മിറ്റി മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ അവയുടെ പദവി ഔദ്യോഗിക പരിപാടികളിലേക്കും 1906-ലെ ഇന്റർകലേറ്റഡ് ഗെയിംസിലേക്കും ഉയർത്തി .
1904-ൽ ഫിഫ സ്ഥാപിതമായതിനുശേഷം , 1906-ൽ സ്വിറ്റ്സർലൻഡിൽ ഒളിമ്പിക് ചട്ടക്കൂടിന് പുറത്തുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്കിടയിൽ ഒരു അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിക്കാൻ അവർ ശ്രമിച്ചു. അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിന് വളരെ ആദ്യകാലങ്ങളായിരുന്നു ഇവ, ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക ചരിത്രം മത്സരം പരാജയപ്പെട്ടതായി വിവരിക്കുന്നു.
1908-ൽ ലണ്ടനിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ ഒരു ഔദ്യോഗിക ഒളിമ്പിക് കായിക ഇനമായി മാറി. ഇംഗ്ലണ്ടിന്റെ ഫുട്ബോൾ ഗവേണിംഗ് ബോഡിയായ ദി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷൻ (എഫ്എ) ആസൂത്രണം ചെയ്ത ഈ പരിപാടി അമച്വർ കളിക്കാർക്ക് മാത്രമുള്ളതായിരുന്നു, ഒരു മത്സരത്തേക്കാൾ ഒരു ഷോയായിട്ടാണ് ഇതിനെ കണക്കാക്കിയത്. ഗ്രേറ്റ് ബ്രിട്ടൻ ( ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ അമച്വർ ഫുട്ബോൾ ടീം പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു ) സ്വർണ്ണ മെഡലുകൾ നേടി . 1912 - ൽ സ്റ്റോക്ക്ഹോമിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിലും അവർ ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു .
ഒളിമ്പിക് ഇവന്റ് അമച്വർ ടീമുകൾ തമ്മിലുള്ള മത്സരമായി മാത്രം തുടർന്നതിനാൽ, 1909-ൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ടൂറിനിൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ട്രോഫി ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിച്ചു . ലിപ്റ്റൺ ടൂർണമെന്റ് വ്യത്യസ്ത രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള വ്യക്തിഗത ക്ലബ്ബുകൾ (ദേശീയ ടീമുകളല്ല) തമ്മിലുള്ള ഒരു ചാമ്പ്യൻഷിപ്പായിരുന്നു, അവ ഓരോന്നും ഒരു മുഴുവൻ രാജ്യത്തെയും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. മത്സരത്തെ ചിലപ്പോൾ ''ആദ്യത്തെ ലോകകപ്പ്'' എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കാറുണ്ട് , ഇറ്റലി, ജർമ്മനി, സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ പ്രൊഫഷണൽ ക്ലബ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തിരുന്നു, എന്നാൽ ഇംഗ്ലണ്ട് എഫ്എ മത്സരവുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ വിസമ്മതിക്കുകയും ഒരു പ്രൊഫഷണൽ ടീമിനെ അയയ്ക്കാനുള്ള ഓഫർ നിരസിക്കുകയും ചെയ്തു. കൗണ്ടി ഡർഹാമിൽ നിന്നുള്ള ഒരു അമച്വർ ടീമായ വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡിനെ പകരം ഇംഗ്ലണ്ടിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കാൻ ലിപ്റ്റൺ ക്ഷണിച്ചു. വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡ് ടൂർണമെന്റ് വിജയിക്കുകയും 1911-ൽ അവരുടെ കിരീടം നിലനിർത്താൻ വിജയകരമായി മടങ്ങുകയും ചെയ്തു. ലിപ്റ്റൺ മത്സരത്തിന് മുമ്പ്, 1876 മുതൽ 1904 വരെ, " ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് " എന്ന് കണക്കാക്കപ്പെട്ടിരുന്ന ഗെയിമുകൾ മുൻനിര ഇംഗ്ലീഷ്, സ്കോട്ടിഷ് ക്ലബ്ബുകൾ തമ്മിലുള്ള കൂടിക്കാഴ്ചകളായിരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന് 1895-ൽ സണ്ടർലാൻഡ് എഎഫ്സിയും ഹാർട്ട് ഓഫ് മിഡ്ലോത്തിയൻ എഫ്സിയും തമ്മിലുള്ള മത്സരം , സണ്ടർലാൻഡ് വിജയിച്ചു.
1914-ൽ, ഒളിമ്പിക് ടൂർണമെന്റിനെ "അമേച്വർമാർക്കുള്ള ലോക ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്" ആയി അംഗീകരിക്കാൻ ഫിഫ സമ്മതിക്കുകയും പരിപാടിയുടെ നടത്തിപ്പിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു. ഇത് 1920-ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ , ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ ഭൂഖണ്ഡാന്തര ഫുട്ബോൾ മത്സരത്തിന് വഴിയൊരുക്കി , ഈജിപ്തും 13 യൂറോപ്യൻ ടീമുകളും മത്സരിച്ചു , ബെൽജിയം വിജയിച്ചു . 1924- ലും 1928- ലും നടന്ന അടുത്ത രണ്ട് ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉറുഗ്വേ വിജയിച്ചു . ഫിഫയുടെ പ്രൊഫഷണൽ യുഗത്തിന്റെ തുടക്കമായ 1924 ആയതിനാൽ, ഉറുഗ്വേയ്ക്ക് 4 നക്ഷത്രങ്ങൾ ധരിക്കാൻ അനുവാദം ലഭിച്ചതിന്റെ കാരണവും അതായിരുന്നു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിന് മുമ്പുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളുടെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ ചാലകശക്തിയായ ഫിഫ വീണ്ടും ഒളിമ്പിക്സിന് പുറത്ത് സ്വന്തം അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റ് നടത്തുന്നതിനെക്കുറിച്ച് ആലോചിക്കാൻ തുടങ്ങി. 1928 മെയ് 28 ന് ആംസ്റ്റർഡാമിലെ ഫിഫ കോൺഗ്രസ് ഒരു ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു. ഉറുഗ്വേ ഇപ്പോൾ രണ്ടുതവണ ഔദ്യോഗിക ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യന്മാരായതിനാലും 1930 ൽ സ്വാതന്ത്ര്യത്തിന്റെ നൂറാം വാർഷികം ആഘോഷിക്കുന്നതിനാലും , ഫിഫ ഉറുഗ്വേയെ ആദ്യ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റിന്റെ ആതിഥേയ രാജ്യമായി നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്തു .
തിരഞ്ഞെടുത്ത രാജ്യങ്ങളുടെ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളെ ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ ക്ഷണിച്ചു, എന്നാൽ മത്സരത്തിനുള്ള വേദിയായി ഉറുഗ്വേയെ തിരഞ്ഞെടുത്തത് യൂറോപ്യൻ ടീമുകൾക്ക് അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രത്തിന് കുറുകെയുള്ള ദീർഘവും ചെലവേറിയതുമായ യാത്രയ്ക്ക് കാരണമായി, പ്രത്യേകിച്ച് മഹാമാന്ദ്യത്തിനിടയിൽ . അതിനാൽ, മത്സരം ആരംഭിക്കുന്നതിന് രണ്ട് മാസം മുമ്പ് വരെ ഒരു യൂറോപ്യൻ രാജ്യവും ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ പ്രതിജ്ഞയെടുത്തില്ല. റിമെറ്റ് ഒടുവിൽ ബെൽജിയം , ഫ്രാൻസ് , റൊമാനിയ , യുഗോസ്ലാവിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകളെ യാത്രയ്ക്ക് പ്രേരിപ്പിച്ചു. ആകെ 13 രാജ്യങ്ങൾ പങ്കെടുത്തു: തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് ഏഴ്, യൂറോപ്പിൽ നിന്ന് നാല്, വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് രണ്ട്.
1930 ജൂലൈ 13 ന് ഒരേ സമയം നടന്ന ആദ്യ രണ്ട് ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ ഫ്രാൻസും അമേരിക്കയും വിജയിച്ചു , അവർ യഥാക്രമം മെക്സിക്കോയെ 4-1 നും ബെൽജിയത്തെ 3-0 നും പരാജയപ്പെടുത്തി. ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ആദ്യ ഗോൾ ഫ്രാൻസിന്റെ ലൂസിയൻ ലോറന്റ് നേടി . ഫൈനലിൽ , മോണ്ടെവീഡിയോയിൽ 93,000 കാണികളുടെ മുന്നിൽ ഉറുഗ്വേ അർജന്റീനയെ 4-2 ന് പരാജയപ്പെടുത്തി , ലോകകപ്പ് നേടുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി. ലോകകപ്പ് സൃഷ്ടിച്ചതിനുശേഷം, ഫിഫയും ഐഒസിയും അമേച്വർ കളിക്കാരുടെ പദവിയെക്കുറിച്ച് വിയോജിച്ചു; 1932 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ നിന്ന് ഫുട്ബോൾ ഒഴിവാക്കി . ഐഒസിയും ഫിഫയും അവരുടെ വ്യത്യാസങ്ങൾ പരിഹരിച്ചതിനുശേഷം, 1936 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ തിരിച്ചെത്തി , പക്ഷേ ഇപ്പോൾ കൂടുതൽ അഭിമാനകരമായ ലോകകപ്പ് അതിനെ മറികടന്നു.
ആദ്യകാല ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾ നേരിട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ ഭൂഖണ്ഡാന്തര യാത്രയുടെയും യുദ്ധത്തിന്റെയും ബുദ്ധിമുട്ടുകളായിരുന്നു. 1934 ലെ ലോകകപ്പിനായി യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകാൻ കുറച്ച് തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ മാത്രമേ തയ്യാറായിരുന്നുള്ളൂ , ബ്രസീലും ക്യൂബയും ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വടക്കേ അമേരിക്കൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങളും 1938 ലെ ടൂർണമെന്റ് ബഹിഷ്കരിച്ചു. രണ്ടിലും മത്സരിച്ച ഒരേയൊരു തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീം ബ്രസീൽ ആയിരുന്നു. ജർമ്മനിയും ബ്രസീലും ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാൻ ശ്രമിച്ച 1942 , 1946 മത്സരങ്ങൾ രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം റദ്ദാക്കപ്പെട്ടു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
1950-ൽ ബ്രസീലിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിലാണ് ബ്രിട്ടീഷ് ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷനുകൾ ആദ്യമായി ഉൾപ്പെടുത്തിയത്. സ്കോട്ട്ലൻഡ് , ഇംഗ്ലണ്ട് , വെയിൽസ് , വടക്കൻ അയർലൻഡ് എന്നിവ 1920-ൽ ഫിഫയിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, യുദ്ധത്തിൽ ഏർപ്പെട്ടിരുന്ന രാജ്യങ്ങൾക്കെതിരെ കളിക്കാൻ തയ്യാറാകാത്തതിനാലും, ഫുട്ബോളിൽ വിദേശ സ്വാധീനത്തിനെതിരായ പ്രതിഷേധമായും. ഫിഫയുടെ ക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് ടീമുകൾ 1946-ൽ വീണ്ടും ചേർന്നു. മുൻ രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ ബഹിഷ്കരിച്ച 1930-ലെ ചാമ്പ്യന്മാരായ ഉറുഗ്വേയും ടൂർണമെന്റിൽ തിരിച്ചെത്തി . " മാരകനാസോ " (പോർച്ചുഗീസ്: ''മാരകനാക്കോ'' ) എന്ന മത്സരത്തിൽ ആതിഥേയ രാഷ്ട്രമായ ബ്രസീലിനെ പരാജയപ്പെടുത്തിയ ശേഷം ഉറുഗ്വേ വീണ്ടും ടൂർണമെന്റ് നേടി .
1934 നും 1978 നും ഇടയിലുള്ള ടൂർണമെന്റുകളിൽ , ഓരോ ടൂർണമെന്റിലും 16 ടീമുകൾ മത്സരിച്ചു, 1938-ൽ ഓസ്ട്രിയ യോഗ്യത നേടിയ ശേഷം ജർമ്മനിയിൽ ലയിക്കുകയും 15 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിക്കുകയും ചെയ്തപ്പോൾ, 1950-ൽ ഇന്ത്യ , സ്കോട്ട്ലൻഡ് , തുർക്കി എന്നിവ പിന്മാറി 13 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിച്ചപ്പോൾ ഒഴികെ. പങ്കെടുക്കുന്ന രാജ്യങ്ങളിൽ ഭൂരിഭാഗവും യൂറോപ്പിൽ നിന്നും തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്നുമുള്ളവരായിരുന്നു, വടക്കേ അമേരിക്ക, ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, ഓഷ്യാനിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ചെറിയ ന്യൂനപക്ഷം. ഈ ടീമുകളെ സാധാരണയായി യൂറോപ്യൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ എളുപ്പത്തിൽ പരാജയപ്പെടുത്തിയിരുന്നു. 1982 വരെ, യൂറോപ്പിനും തെക്കേ അമേരിക്കയ്ക്കും പുറത്ത് നിന്നുള്ള ഏക ടീമുകൾ ആദ്യ റൗണ്ടിൽ നിന്ന് പുറത്തുപോയത് ഇവയായിരുന്നു: 1930-ൽ സെമി ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ; 1938-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ ക്യൂബ ; 1966 -ൽ നോർത്ത് കൊറിയ ; 1970 -ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ മെക്സിക്കോ .
=== 24, 32 ടീമുകളിലേക്കുള്ള വിപുലീകരണം ===
1982- ൽ ടൂർണമെന്റ് 24 ടീമുകളിലേക്കും [ പിന്നീട് 1998- ൽ 32 ടീമുകളിലേക്കും വികസിപ്പിച്ചു , ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, വടക്കേ അമേരിക്ക എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള കൂടുതൽ ടീമുകൾക്ക് പങ്കെടുക്കാൻ അവസരം ലഭിച്ചു. അതിനുശേഷം, ഈ പ്രദേശങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ കൂടുതൽ വിജയം ആസ്വദിച്ചു, അവയിൽ പലതും ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ എത്തി: - ൽ മെക്സിക്കോ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 1990 -ൽ കാമറൂൺ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2002 -ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത ദക്ഷിണ കൊറിയ ; 2002-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുഎസ്എയ്ക്കൊപ്പം സെനഗലും; 2010 - ൽ ഘാന , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2014-ൽ കോസ്റ്റാറിക്ക ; 2022 ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത മൊറോക്കോ . യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ ആധിപത്യം തുടരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന്, 1994, 1998, 2006, 2018 വർഷങ്ങളിലെ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളെല്ലാം യൂറോപ്പിൽ നിന്നോ ദക്ഷിണ അമേരിക്കയിൽ നിന്നോ ആയിരുന്നു, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ടൂർണമെന്റുകളിലെയും ഫൈനലിസ്റ്റുകളും അങ്ങനെ തന്നെയായിരുന്നു.
2002 ഫിഫ ലോകകപ്പ് യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ ഇരുനൂറ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തു . 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടാൻ 198 രാജ്യങ്ങൾ ശ്രമിച്ചു . 2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ റെക്കോർഡ് 204 രാജ്യങ്ങൾ .
=== 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കൽ ===
2013 ഒക്ടോബറിൽ, കരീബിയൻ ഫുട്ബോൾ യൂണിയന്റെ മേഖലയ്ക്ക് ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം ഉറപ്പാക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് സെപ് ബ്ലാറ്റർ സംസാരിച്ചു . '' 2013 ഒക്ടോബർ 25 ലെ ഫിഫ വീക്കിലിയുടെ'' പതിപ്പിൽ ബ്ലാറ്റർ എഴുതി: "പൂർണ്ണമായും ഒരു കായിക വീക്ഷണകോണിൽ നിന്ന്, ആഗോളവൽക്കരണം ഒടുവിൽ ഗൗരവമായി എടുക്കുന്നത് കാണാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു, ആഫ്രിക്കൻ, ഏഷ്യൻ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർഹിക്കുന്ന പദവി നൽകി. യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ലോകകപ്പിലെ ഭൂരിഭാഗം സ്ഥാനങ്ങളിലും അവകാശവാദമുന്നയിക്കുന്നില്ല." ഫിഫ പ്രസിഡൻസിയിലേക്ക് വീണ്ടും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെടാൻ ബ്ലാറ്റർ സ്വയം മുന്നോട്ട് വയ്ക്കാമെന്ന് ആ രണ്ട് പരാമർശങ്ങളും നിരൂപകർക്ക് സൂചന നൽകി.
മാസിക പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, ഫിഫ പ്രസിഡൻസി സ്ഥാനത്തേക്ക് ബ്ലാറ്ററുടെ സാധ്യതയുള്ള എതിരാളിയായ യുവേഫ പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി , ലോകകപ്പ് 40 ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളിലേക്ക് വ്യാപിപ്പിക്കാനും പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം എട്ട് ആയി വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഉദ്ദേശിക്കുന്നതായി പ്രതികരിച്ചു. യുവേഫയ്ക്ക് ഒരു അധിക സ്ഥാനം നൽകുമെന്നും , ഏഷ്യൻ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷനും ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും കോൺഫെഡറേഷൻ ഓഫ് ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും രണ്ട് വീതം , CONCACAF ഉം CONMEBOL ഉം പങ്കിട്ട രണ്ട് , ഓഷ്യാനിയ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷന് ഒരു ഉറപ്പായ സ്ഥാനം എന്നിവ നൽകുമെന്നും പ്ലാറ്റിനി പറഞ്ഞു . ലോകകപ്പ് വികസിപ്പിക്കാൻ താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് പ്ലാറ്റിനിക്ക് വ്യക്തമായിരുന്നു. അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു: "[ലോകകപ്പ്] ടീമുകളുടെ ഗുണനിലവാരത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതല്ല, കാരണം നിങ്ങൾക്ക് ലോകകപ്പിൽ മികച്ച 32 പേരില്ല ... പക്ഷേ അതൊരു നല്ല വിട്ടുവീഴ്ചയാണ്. ... ഇതൊരു രാഷ്ട്രീയ കാര്യമാണ്, അതിനാൽ കൂടുതൽ ആഫ്രിക്കക്കാരെ എന്തുകൊണ്ട് ഉൾപ്പെടുത്തിക്കൂടാ? ലോകത്തിലെ എല്ലാ ആളുകളെയും കൊണ്ടുവരിക എന്നതാണ് മത്സരം. പങ്കെടുക്കാൻ നിങ്ങൾ അവസരം നൽകിയില്ലെങ്കിൽ, അവർ മെച്ചപ്പെടുന്നില്ല."
2016 ഒക്ടോബറിൽ, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ഗിയാനി ഇൻഫാന്റിനോ 2026-ൽ 48 ടീമുകളുടെ ലോകകപ്പിന് പിന്തുണ പ്രഖ്യാപിച്ചു. 2017 ജനുവരി 10-ന്, 2026 ലോകകപ്പിൽ 48 ഫൈനലിസ്റ്റ് ടീമുകൾ ഉണ്ടായിരിക്കുമെന്ന് ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
=== 2015 ലെ ഫിഫ അഴിമതി കേസ് ===
2015 മെയ് മാസത്തോടെ, 2015 ഫിഫ അഴിമതി കേസ്, കൈക്കൂലി, വഞ്ചന, ഫിഫ ഗെയിമുകൾക്കായി മാധ്യമ, മാർക്കറ്റിംഗ് അവകാശങ്ങൾ (കപട ബിഡുകൾ) വിതരണം ചെയ്യുന്നതിൽ അഴിമതി നടത്തുന്നതിനായി കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ എന്നീ കുറ്റങ്ങളും ക്രിമിനൽ കുറ്റങ്ങളും ചുമത്തി, ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥർ 24 വർഷത്തിനിടെ 150 മില്യൺ ഡോളറിലധികം കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ആരോപിക്കപ്പെട്ടു. മെയ് അവസാനത്തിൽ, യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പ് 14 പേർക്കെതിരെ റാക്കറ്റിംഗ്, വയർ തട്ടിപ്പ്, കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ ഗൂഢാലോചന എന്നീ കുറ്റങ്ങൾ ചുമത്തി 47 എണ്ണം കുറ്റപത്രം പ്രഖ്യാപിച്ചു. അന്നുമുതൽ, പ്രത്യേകിച്ച് മെയ് 29 നും ഡിസംബർ 3 നും ഒരു ഡസനിലധികം ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. 2015 മെയ് അവസാനത്തോടെ, മൊത്തം ഒമ്പത് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെയും സ്പോർട്സ്, ബ്രോഡ്കാസ്റ്റിംഗ് മാർക്കറ്റുകളുടെ അഞ്ച് എക്സിക്യൂട്ടീവുകളെയും അഴിമതിക്കുറ്റം ചുമത്തിയിരുന്നു. ആ സമയത്ത്, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് സെപ്പ് ബ്ലാറ്റർ 2016 ഫെബ്രുവരിയിൽ തന്റെ സ്ഥാനം ഉപേക്ഷിക്കുമെന്ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2015 ജൂൺ 4 ന്, എഫ്ബിഐയുമായും സ്വിസ് അധികൃതരുമായും സഹകരിച്ച് പ്രവർത്തിക്കുന്നതിനിടെ, 1998, 2010 ലോകകപ്പുകൾ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിനായി താനും ഫിഫയുടെ അന്നത്തെ എക്സിക്യൂട്ടീവ് കമ്മിറ്റിയിലെ മറ്റ് അംഗങ്ങളും കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ചക്ക് ബ്ലേസർ സമ്മതിച്ചു. 2015 ജൂൺ 10 ന്, സെപ് ബ്ലാറ്ററുടെ ഓഫീസുകളിൽ നിന്ന് സ്വിസ് അധികൃതർ കമ്പ്യൂട്ടർ ഡാറ്റ പിടിച്ചെടുത്തു . 2018, 2022 ടൂർണമെന്റുകളുടെ അവാർഡിംഗിൽ കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന ആരോപണത്തിന്റെ വെളിച്ചത്തിൽ, അതേ ദിവസം തന്നെ, 2026 ഫിഫ ലോകകപ്പിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയ ഫിഫ മാറ്റിവച്ചു . അന്നത്തെ സെക്രട്ടറി ജനറൽ ജെറോം വാൽക്കെ പറഞ്ഞു, "സാഹചര്യം കാരണം, തൽക്കാലം ഏതെങ്കിലും ലേല പ്രക്രിയ ആരംഭിക്കുന്നത് അസംബന്ധമാണെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു." 2015 ഒക്ടോബർ 28 ന്, പ്രസിഡന്റ് സ്ഥാനത്തേക്ക് സാധ്യതയുള്ള സ്ഥാനാർത്ഥിയായ ബ്ലാറ്ററെയും ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനിയെയും 90 ദിവസത്തേക്ക് സസ്പെൻഡ് ചെയ്തു; വാർത്താ മാധ്യമങ്ങൾക്ക് നൽകിയ പ്രസ്താവനകളിൽ ഇരുവരും നിരപരാധിത്വം നിലനിർത്തി.
മെയ് മാസത്തിൽ ഏഴ് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്ത സൂറിച്ച് ഹോട്ടലിൽ വെച്ച് കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന സംശയത്തിൽ 2015 ഡിസംബർ 3 ന് രണ്ട് ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റുമാരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. അതേ ദിവസം തന്നെ യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പിന്റെ 16 കുറ്റപത്രങ്ങൾ കൂടി പ്രഖ്യാപിച്ചു.
=== ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് നിർദ്ദേശം ===
2021 മെയ് 21 ന് നടന്ന 71-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിൽ സൗദി അറേബ്യൻ ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ ഒരു ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് പദ്ധതി ആദ്യമായി നിർദ്ദേശിച്ചു , മുൻ ആഴ്സണൽ മാനേജർ ആഴ്സീൻ വെംഗറും ആഫ്രിക്കയിലെയും ഏഷ്യയിലെയും ദേശീയ ഫെഡറേഷനുകളും ഇതിനെ ശക്തമായി പിന്തുണച്ചു. UEFA, CONMEBOL പോലുള്ള കോണ്ടിനെന്റൽ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ഈ പദ്ധതിയിൽ പങ്കാളികളല്ല എന്നാൽ, മൊത്തത്തിൽ, ഫിഫയിലെ 210 അംഗ അസോസിയേഷനുകളിൽ 166 എണ്ണവും ഈ ആശയത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നു.
=== മറ്റ് ഫിഫ ടൂർണമെന്റുകൾ ===
വനിതാ ഫുട്ബോളിന് സമാനമായ ഒരു ടൂർണമെന്റായ ഫിഫ വനിതാ ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി നടന്നത് 1991 ൽ ചൈനയിലാണ് . വനിതാ ടൂർണമെന്റ് പുരുഷന്മാരേക്കാൾ വലുപ്പത്തിലും പ്രൊഫൈലിലും ചെറുതാണ്, പക്ഷേ വളർന്നുവരികയാണ്; 2007 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം 120 ആയിരുന്നു, 1991 നെ അപേക്ഷിച്ച് ഇരട്ടിയിലധികമാണിത് .
1896, 1932 ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക് ഗെയിംസുകളിലും പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. മറ്റ് പല കായിക ഇനങ്ങളിൽ നിന്നും വ്യത്യസ്തമായി, ഒളിമ്പിക്സിലെ പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് ഒരു ഉയർന്ന തലത്തിലുള്ള ടൂർണമെന്റല്ല, 1992 മുതൽ, ഓരോ ടീമിലും മൂന്ന് പ്രായപരിധിയില്ലാത്ത കളിക്കാരെ അനുവദിക്കുന്ന ഒരു അണ്ടർ-23 ടൂർണമെന്റ്. 1996 ൽ വനിതാ ഫുട്ബോൾ ഒളിമ്പിക്സിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു .
ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്, ലോകകപ്പിന് ഒരു വർഷം മുമ്പ്, വരാനിരിക്കുന്ന ലോകകപ്പിനുള്ള ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി ലോകകപ്പ് ആതിഥേയ രാഷ്ട്രങ്ങളിൽ വെച്ച് നടന്ന ഒരു ടൂർണമെന്റായിരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളിലെയും വിജയികളും, ഫിഫ ലോകകപ്പ് ചാമ്പ്യന്മാരും, ആതിഥേയ രാജ്യവും ഇതിൽ മത്സരിക്കുന്നു. ആദ്യ പതിപ്പ് 1992 -ൽ നടന്നു , അവസാന പതിപ്പ് 2017- ൽ നടന്നു . 2021-ൽ ഫിഫ ക്ലബ് ലോകകപ്പിന്റെ വിപുലീകരണം കാരണം ടൂർണമെന്റ് ഇനി സജീവമാകില്ലെന്ന് 2019 മാർച്ചിൽ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
ഫിഫ, യൂത്ത് ഫുട്ബോളിനായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകൾ ( ഫിഫ അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 വനിതാ ലോകകപ്പ് ), ക്ലബ് ഫുട്ബോൾ ( ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്), ഫുട്സാൽ ( ഫിഫ ഫുട്സാൽ വേൾഡ് കപ്പ് ), ബീച്ച് സോക്കർ ( ഫിഫ ബീച്ച് സോക്കർ വേൾഡ് കപ്പ് ) തുടങ്ങിയ ഫുട്ബോൾ വകഭേദങ്ങൾ സംഘടിപ്പിക്കുന്നു. ഫിഫ വനിതാ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് നിർദ്ദേശിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ടെങ്കിലും , പിന്നീടുള്ള മൂന്നെണ്ണത്തിനും വനിതാ പതിപ്പ് ഇല്ല .
ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ്, ഓരോ വനിതാ ലോകകപ്പിനും മുമ്പുള്ള വർഷം ഉൾപ്പെടെ, രണ്ടുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടത്തപ്പെടുന്നു. രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകളും മൂന്ന് തവണ ഒറ്റ ബിഡ്ഡിംഗ് പ്രക്രിയയിലൂടെയാണ് നൽകിയത്, അണ്ടർ-20 ടൂർണമെന്റ് ഓരോ തവണയും വലിയ മത്സരത്തിനുള്ള ഒരു ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി വർത്തിക്കുന്നു ( 2010 , 2014 , 2018 ).
== ട്രോഫി ==
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പ് ട്രോഫി
1930 മുതൽ 1970 വരെ സമ്മാനിച്ച ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി.
ഇറ്റാലിയൻ സിൽവിയോ ഗസാനിഗ രൂപകൽപ്പന ചെയ്തതും 1974 ൽ ആദ്യമായി സമ്മാനിച്ചതുമായ നിലവിലെ ട്രോഫി.
1930 മുതൽ 1970 വരെ, ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിന് ''ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി നൽകിയിരുന്നു. ആദ്യം ഇത് വേൾഡ് കപ്പ്'' അല്ലെങ്കിൽ ''കൂപ്പെ ഡു മോണ്ടെ'' എന്നാണ് അറിയപ്പെട്ടിരുന്നത്, എന്നാൽ 1946 ൽ ആദ്യ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥാപിച്ച ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ പേരിൽ ഇത് പുനർനാമകരണം ചെയ്യപ്പെട്ടു . 1970 ൽ , ടൂർണമെന്റിലെ ബ്രസീലിന്റെ മൂന്നാമത്തെ വിജയം അവർക്ക് ട്രോഫി സ്ഥിരമായി നിലനിർത്താൻ അവകാശം നൽകി. എന്നിരുന്നാലും, 1983 ൽ ട്രോഫി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു, അത് ഒരിക്കലും വീണ്ടെടുക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല, കള്ളന്മാർ ഉരുക്കിക്കളഞ്ഞതായി തോന്നുന്നു.
1970 ന് ശേഷം, ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫി എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഒരു പുതിയ ട്രോഫി രൂപകൽപ്പന ചെയ്യപ്പെട്ടു. ഏഴ് രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഫിഫയിലെ വിദഗ്ധർ, അവതരിപ്പിച്ച 53 മോഡലുകളെ വിലയിരുത്തി, ഒടുവിൽ ഇറ്റാലിയൻ ഡിസൈനർ സിൽവിയോ ഗസ്സാനിഗയുടെ സൃഷ്ടികൾ തിരഞ്ഞെടുത്തു . പുതിയ ട്രോഫി 36 സെന്റീമീറ്റർ (14.2 ഇഞ്ച്) ഉയരമുള്ളതും, 18 കാരറ്റ് (75%) സ്വർണ്ണം കൊണ്ടാണ് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത്, 6.175 കിലോഗ്രാം (13.6 പൗണ്ട്) ഭാരമുള്ളതുമാണ്.
അടിത്തറയിൽ രണ്ട് പാളികളായി സെമി-പ്രെഷ്യസ് മലാഖൈറ്റ് അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു , ട്രോഫിയുടെ അടിവശത്ത് 1974 മുതൽ ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ജേതാവിന്റെയും വർഷവും പേരും കൊത്തിവച്ചിട്ടുണ്ട് . ട്രോഫിയെക്കുറിച്ചുള്ള ഗസ്സാനിഗയുടെ വിവരണം ഇപ്രകാരമായിരുന്നു: "അടിത്തട്ടിൽ നിന്ന് ഉയർന്നുവരുന്ന വരകൾ സർപ്പിളമായി ഉയർന്ന് ലോകത്തെ സ്വീകരിക്കാൻ നീണ്ടുനിൽക്കുന്നു. ശില്പത്തിന്റെ ഒതുക്കമുള്ള ശരീരത്തിന്റെ ശ്രദ്ധേയമായ ചലനാത്മക പിരിമുറുക്കങ്ങളിൽ നിന്ന് വിജയത്തിന്റെ ആവേശകരമായ നിമിഷത്തിൽ രണ്ട് അത്ലറ്റുകളുടെ രൂപങ്ങൾ ഉയർന്നുവരുന്നു."
ഈ പുതിയ ട്രോഫി വിജയിക്കുന്ന രാജ്യത്തിന് സ്ഥിരമായി നൽകില്ല. മത്സരാനന്തര ആഘോഷം പൂർത്തിയാകുന്നതുവരെ മാത്രമേ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾക്ക് ട്രോഫി നിലനിർത്താൻ കഴിയൂ. മത്സരത്തിന് തൊട്ടുപിന്നാലെയുള്ള സ്വർണ്ണ ഒറിജിനലിന് പകരം സ്വർണ്ണം പൂശിയ ഒരു പകർപ്പ് അവർക്ക് നൽകും.
മികച്ച മൂന്ന് ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും (കളിക്കാർ, പരിശീലകർ, മാനേജർമാർ) ലോകകപ്പ് ട്രോഫിയുടെ ചിഹ്നമുള്ള മെഡലുകൾ നൽകുന്നു ; വിജയികളുടെ (സ്വർണം), റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ് (വെള്ളി), മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ (വെങ്കലം). 2002 ലെ പതിപ്പിൽ , നാലാം സ്ഥാന മെഡലുകൾ ആതിഥേയരായ ദക്ഷിണ കൊറിയയ്ക്ക് നൽകി . 1978 ലെ ടൂർണമെന്റിന് മുമ്പ്, ഫൈനലിന്റെയും മൂന്നാം സ്ഥാന മത്സരത്തിന്റെയും അവസാനം മൈതാനത്തുള്ള പതിനൊന്ന് കളിക്കാർക്ക് മാത്രമേ മെഡലുകൾ നൽകിയിരുന്നുള്ളൂ. 2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2006 മുതൽ, മത്സരത്തിലെ വിജയികൾക്ക് ഫിഫ ചാമ്പ്യൻസ് ബാഡ്ജ് ധരിക്കാനുള്ള അവകാശം നൽകുന്നു , അടുത്ത മത്സരത്തിലെ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കുന്നത് വരെ.
== ഫോർമാറ്റ് ==
=== യോഗ്യത ===
1934 ലെ രണ്ടാം ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിനുള്ള കളം കുറയ്ക്കുന്നതിനായി യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകൾ നടത്തിവരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കുള്ളിലാണ് ( ആഫ്രിക്ക , ഏഷ്യ , വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ , ദക്ഷിണ അമേരിക്ക , ഓഷ്യാനിയ , യൂറോപ്പ് ) അവ നടക്കുന്നത്, അതത് കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മേൽനോട്ടത്തിലാണ്. ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും, ഓരോ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കും എത്ര സ്ഥലങ്ങൾ നൽകണമെന്ന് ഫിഫ മുൻകൂട്ടി തീരുമാനിക്കുന്നു, സാധാരണയായി കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ ടീമുകളുടെ ആപേക്ഷിക ശക്തിയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി.
ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിന് ഏകദേശം മൂന്ന് വർഷം മുമ്പ് തന്നെ യോഗ്യതാ പ്രക്രിയ ആരംഭിച്ച് രണ്ട് വർഷം നീണ്ടുനിൽക്കും. കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകളുടെ ഫോർമാറ്റുകൾ വ്യത്യാസപ്പെട്ടിരിക്കും. സാധാരണയായി, ഇന്റർകോണ്ടിനെന്റൽ പ്ലേ-ഓഫുകളിലെ വിജയികൾക്ക് ഒന്നോ രണ്ടോ സ്ഥാനങ്ങൾ നൽകാറുണ്ട് . ഉദാഹരണത്തിന്, ഓഷ്യാനിയൻ സോണിലെ വിജയിയും ഏഷ്യൻ സോണിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ചാം സ്ഥാനക്കാരായ ടീമും 2010 ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനത്തിനായി പ്ലേ-ഓഫിൽ പ്രവേശിച്ചു . 1938 ലോകകപ്പ് മുതൽ , ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് യാന്ത്രിക യോഗ്യത ലഭിക്കുന്നു. 1938 നും 2002 നും ഇടയിൽ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് ഈ അവകാശം നൽകിയിരുന്നു, എന്നാൽ 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ നിന്ന് പിൻവലിച്ചു , ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് യോഗ്യത നേടേണ്ടതുണ്ട്. 2002 ലെ വിജയികളായ ബ്രസീൽ , യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കളിച്ച ആദ്യത്തെ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാരായിരുന്നു.
=== ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റ് ===
മുൻ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്ന വിവിധ ഫോർമാറ്റുകൾക്ക്, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രം § ഫോർമാറ്റിന്റെ പരിണാമം കാണുക .
1998 മുതലുള്ള അവസാന ടൂർണമെന്റ് ഫോർമാറ്റിൽ 32 ദേശീയ ടീമുകൾ ഒരു മാസത്തിനിടെ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിൽ മത്സരിച്ചു. രണ്ട് ഘട്ടങ്ങളുണ്ട്: ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം, തുടർന്ന് നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം.
ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ, ടീമുകൾ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലാണ് മത്സരിക്കുന്നത്. ആതിഥേയരെ ഉൾപ്പെടെ എട്ട് ടീമുകളെ സീഡ് ചെയ്യുന്നു, മറ്റ് സീഡ് ടീമുകളെ ഫിഫ വേൾഡ് റാങ്കിംഗിനെയോ സമീപകാല ലോകകപ്പുകളിലെ പ്രകടനത്തെയോ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു ഫോർമുല ഉപയോഗിച്ച് തിരഞ്ഞെടുത്ത് പ്രത്യേക ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. മറ്റ് ടീമുകളെ വ്യത്യസ്ത "പോട്ടുകളിലേക്ക്" നിയോഗിക്കുന്നു, സാധാരണയായി ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ മാനദണ്ഡങ്ങളെ അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഓരോ പോട്ടിലെയും ടീമുകളെ എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് ക്രമരഹിതമായി തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. 1998 മുതൽ , ഒരു ഗ്രൂപ്പിലും രണ്ടിൽ കൂടുതൽ യൂറോപ്യൻ ടീമുകളോ മറ്റേതെങ്കിലും കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ടീമുകളോ ഇല്ലെന്ന് ഉറപ്പാക്കാൻ നറുക്കെടുപ്പിൽ നിയന്ത്രണങ്ങൾ ഏർപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്.
ഓരോ ഗ്രൂപ്പും ഒരു റൗണ്ട് റോബിൻ ടൂർണമെന്റിൽ കളിക്കുന്നു , അതിൽ ഓരോ ടീമും ഒരേ ഗ്രൂപ്പിലെ മറ്റ് ടീമുകളുമായി മൂന്ന് മത്സരങ്ങൾ നടത്തണം. അതായത് ഒരു ഗ്രൂപ്പിനുള്ളിൽ ആകെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ കളിക്കണം. നാല് ടീമുകളുടെയും നീതി നിലനിർത്തുന്നതിനായി ഓരോ ഗ്രൂപ്പിന്റെയും അവസാന റൗണ്ട് മത്സരങ്ങൾ ഒരേ സമയം ഷെഡ്യൂൾ ചെയ്തിരിക്കുന്നു. ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും മികച്ച രണ്ട് ടീമുകൾ നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലേക്ക് മുന്നേറുന്നു. ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ടീമുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യാൻ പോയിന്റുകൾ ഉപയോഗിക്കുന്നു. 1994 മുതൽ , ഒരു വിജയത്തിന് മൂന്ന് പോയിന്റുകളും ഒരു സമനിലയ്ക്ക് ഒരു പോയിന്റും ഒരു തോൽവിക്ക് ഒരു പോയിന്റും നൽകിയിട്ടില്ല (മുമ്പ്, വിജയികൾക്ക് രണ്ട് പോയിന്റുകൾ ലഭിച്ചു).
മൂന്ന് സാധ്യതയുള്ള ഫലങ്ങളുള്ള (ജയം, സമനില, തോൽവി) ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ പരിഗണിക്കുമ്പോൾ, നാല് ടീമുകളുടെ പോയിന്റുകളുടെ 40 സാധ്യമായ കോമ്പിനേഷനുകൾക്ക് 729 (= 3 <sup>6 ) സാധ്യതയുള്ള അന്തിമ പട്ടിക ഫലങ്ങൾ ഉണ്ട്.</sup> എന്നിരുന്നാലും, 40 പോയിന്റ് കോമ്പിനേഷനുകളിൽ 14 എണ്ണം (അല്ലെങ്കിൽ 729 സാധ്യമായ ഫലങ്ങളിൽ 207 എണ്ണം) രണ്ടാം സ്ഥാനത്തിനും മൂന്നാം സ്ഥാനത്തിനും ഇടയിലുള്ള സമനിലയിലേക്ക് നയിക്കുന്നു. അങ്ങനെയുള്ള സാഹചര്യത്തിൽ, ഈ ടീമുകൾക്കിടയിലുള്ള റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കുന്നത്:
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന സംയോജിത ഗോൾ വ്യത്യാസം
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും നേടിയ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകളുടെ എണ്ണം
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും ഒന്നിലധികം ടീമുകൾ തുല്യരായി തുടർന്നാൽ, അവരുടെ റാങ്കിംഗ് ഇനിപ്പറയുന്ന രീതിയിൽ നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും:
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ പോയിന്റുകൾ
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിലെ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന ഗോൾ വ്യത്യാസം
## ആ ടീമുകളിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയത്
## ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ലഭിച്ച മഞ്ഞ, ചുവപ്പ് കാർഡുകളുടെ എണ്ണം അനുസരിച്ച് ഫെയർ പ്ലേ പോയിന്റുകൾ നിർവചിക്കപ്പെടുന്നു:
### മഞ്ഞ കാർഡ്: മൈനസ് 1 പോയിന്റ്
### പരോക്ഷ ചുവപ്പ് കാർഡ് (രണ്ടാമത്തെ മഞ്ഞ കാർഡ് കാരണം): മൈനസ് 3 പോയിന്റുകൾ.
### നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡ്: മൈനസ് 4 പോയിന്റുകൾ
### മഞ്ഞക്കാർഡും നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡും: മൈനസ് 5 പോയിന്റുകൾ
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും മുകളിലുള്ള ടീമുകളിൽ ഏതെങ്കിലും തുല്യത തുടർന്നാൽ, നറുക്കെടുപ്പിലൂടെ അവരുടെ റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും.
നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം ഒരു സിംഗിൾ-എലിമിനേഷൻ ടൂർണമെന്റാണ്, അതിൽ ടീമുകൾ പരസ്പരം ഒറ്റത്തവണ മത്സരങ്ങളിൽ കളിക്കുന്നു, ആവശ്യമെങ്കിൽ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കാൻ അധിക സമയവും പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടുകളും ഉപയോഗിക്കുന്നു. ഇത് ആരംഭിക്കുന്നത് റൗണ്ട് ഓഫ് 16 (അല്ലെങ്കിൽ രണ്ടാം റൗണ്ട്) ലാണ്, അതിൽ ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും വിജയികൾ മറ്റൊരു ഗ്രൂപ്പിലെ റണ്ണർ-അപ്പിനെതിരെ കളിക്കുന്നു. തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ, സെമി ഫൈനൽ, മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം (പരാജയപ്പെട്ട സെമി-ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ മത്സരിക്കുന്നു), ഫൈനൽ.
2017 ജനുവരി 10-ന്, ഫിഫ ഒരു പുതിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, 48 ടീമുകളുള്ള ലോകകപ്പ് (കൂടുതൽ ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതിനായി), അതിൽ മൂന്ന് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടണം, ഓരോ ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്നും രണ്ട് ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടണം, 2026 ആകുമ്പോഴേക്കും നടപ്പിലാക്കുന്നതിനായി 32 നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിന്റെ ഒരു റൗണ്ട് രൂപീകരിക്കണം. 2023 മാർച്ച് 14-ന്, ഫിഫ 2026 ടൂർണമെന്റിന്റെ പുതുക്കിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, അതിൽ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 12 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു, മികച്ച 8 മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ 32 പേരുടെ പുതിയ റൗണ്ടിൽ ഗ്രൂപ്പ് വിജയികളുമായും റണ്ണേഴ്സ് അപ്പുമായും ചേരും.
2025 മാർച്ചിൽ, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ശതാബ്ദി വാർഷികമായ 2030 ഫിഫ ലോകകപ്പിനായി 64 ടീമുകളിലേക്ക് ഒറ്റത്തവണ വിപുലീകരണം ഫിഫ പരിഗണിക്കുന്നതായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു .
== ഹോസ്റ്റുകൾ ==
=== തിരഞ്ഞെടുക്കൽ പ്രക്രിയ ===
ഫിഫയുടെ കോൺഗ്രസ് യോഗങ്ങളിലാണ് ആദ്യകാല ലോകകപ്പുകൾ രാജ്യങ്ങൾക്ക് നൽകിയിരുന്നത്. തെക്കേ അമേരിക്കയും യൂറോപ്പും ഫുട്ബോളിലെ രണ്ട് ശക്തി കേന്ദ്രങ്ങളായിരുന്നതിനാൽ സ്ഥലങ്ങൾ വിവാദപരമായിരുന്നു, അവയ്ക്കിടയിലുള്ള യാത്രയ്ക്ക് മൂന്ന് ആഴ്ച ബോട്ട് മാർഗം മാത്രമേ ആവശ്യമുള്ളൂ. ഉദാഹരണത്തിന്, ആദ്യ ലോകകപ്പ് ഉറുഗ്വേയിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം നാല് യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമേ മത്സരിച്ചുള്ളൂ. അടുത്ത രണ്ട് ലോകകപ്പുകളും യൂറോപ്പിലായിരുന്നു നടന്നത്. ഇതിൽ രണ്ടാമത്തേത് ഫ്രാൻസിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം തർക്കത്തിലായിരുന്നു, കാരണം ഈ സ്ഥലം രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടക്കുമെന്ന് തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മനസ്സിലാക്കി. അങ്ങനെ അർജന്റീനയും ഉറുഗ്വേയും 1938 ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ബഹിഷ്കരിച്ചു .
1958-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഭാവിയിൽ ബഹിഷ്കരണങ്ങളോ വിവാദങ്ങളോ ഒഴിവാക്കാൻ, ഫിഫ അമേരിക്കകൾക്കും യൂറോപ്പിനും ഇടയിൽ ആതിഥേയരെ മാറ്റി സ്ഥാപിക്കുന്ന ഒരു രീതി ആരംഭിച്ചു, അത് 1998 ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ തുടർന്നു . ദക്ഷിണ കൊറിയയും ജപ്പാനും സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച 2002-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഏഷ്യയിൽ നടന്ന ആദ്യ ടൂർണമെന്റും ഒന്നിലധികം ആതിഥേയരുള്ള ആദ്യ ടൂർണമെന്റുമായിരുന്നു. 2010- ൽ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ആഫ്രിക്കൻ രാജ്യമായി ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക മാറി . 2014-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ബ്രസീൽ ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചു, അർജന്റീന 1978-ന് ശേഷം തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നടന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പ് , കൂടാതെ യൂറോപ്പിന് പുറത്ത് തുടർച്ചയായി ലോകകപ്പുകൾ നടന്ന ആദ്യ അവസരവുമാണിത്.
ഫിഫ കൗൺസിൽ നടത്തുന്ന വോട്ടെടുപ്പിലൂടെയാണ് ആതിഥേയ രാജ്യത്തെ ഇപ്പോൾ തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നത്. ഇത് സമഗ്രമായ ഒരു ബാലറ്റ് സമ്പ്രദായത്തിലൂടെയാണ് ചെയ്യുന്നത്. പരിപാടി നടത്താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്ന ഒരു രാജ്യത്തിന്റെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന് ഫിഫയിൽ നിന്ന് ഒരു "ഹോസ്റ്റിംഗ് കരാർ" ലഭിക്കുന്നു, ഇത് ശക്തമായ ബിഡിൽ നിന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളും ആവശ്യകതകളും വിശദീകരിക്കുന്നു. ബിഡ്ഡിംഗ് അസോസിയേഷന് ഒരു ഫോമും ലഭിക്കുന്നു, അത് സമർപ്പിക്കുന്നത് സ്ഥാനാർത്ഥിത്വത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക സ്ഥിരീകരണത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. ഇതിനുശേഷം, ഫിഫ നിയുക്ത ഇൻസ്പെക്ടർമാരുടെ ഒരു സംഘം രാജ്യം സന്ദർശിക്കുകയും പരിപാടി സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിന് ആവശ്യമായ ആവശ്യകതകൾ രാജ്യം പാലിക്കുന്നുണ്ടെന്ന് തിരിച്ചറിയുകയും രാജ്യത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു റിപ്പോർട്ട് തയ്യാറാക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കണമെന്ന തീരുമാനം സാധാരണയായി ടൂർണമെന്റിന് ആറോ ഏഴോ വർഷം മുമ്പാണ് എടുക്കുന്നത്. 2018, 2022 ലോകകപ്പുകളുടെ കാര്യത്തിലെന്നപോലെ, ഭാവിയിലെ ഒന്നിലധികം ടൂർണമെന്റുകളുടെ ആതിഥേയരെ ഒരേ സമയം പ്രഖ്യാപിച്ച സന്ദർഭങ്ങളുണ്ട്, അവ റഷ്യയ്ക്കും ഖത്തറിനും നൽകി , ടൂർണമെന്റ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യത്തെ മിഡിൽ ഈസ്റ്റേൺ രാജ്യമായി ഖത്തർ മാറി.
2010, 2014 ലോകകപ്പുകൾക്ക്, അന്തിമ ടൂർണമെന്റ് കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടത്തി, തിരഞ്ഞെടുത്ത കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്ക് (2010-ൽ ആഫ്രിക്ക, 2014-ൽ തെക്കേ അമേരിക്ക) മാത്രമേ ടൂർണമെന്റ് നടത്താൻ ലേലം വിളിക്കാൻ അനുവാദം നൽകിയുള്ളൂ. 2006-ലെ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാനുള്ള വോട്ടെടുപ്പിൽ ദക്ഷിണാഫ്രിക്കയ്ക്കെതിരായ ജർമ്മനിയുടെ വിജയത്തെ ചുറ്റിപ്പറ്റിയുള്ള വിവാദത്തിന് ശേഷമാണ് റൊട്ടേഷൻ നയം അവതരിപ്പിച്ചത് . എന്നിരുന്നാലും, 2014-ന് അപ്പുറം കോണ്ടിനെന്റൽ റൊട്ടേഷൻ നയം തുടർന്നില്ല, അതിനാൽ മുൻ രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ളവ ഒഴികെയുള്ള ഏതൊരു രാജ്യത്തിനും 2018 മുതൽ ആരംഭിക്കുന്ന ലോകകപ്പുകൾക്ക് ആതിഥേയരായി അപേക്ഷിക്കാം . 2014-ലെ ടൂർണമെന്റിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയയ്ക്ക് സമാനമായ ഒരു സാഹചര്യം ഒഴിവാക്കുന്നതിനാണിത്, അവിടെ ബ്രസീൽ മാത്രമാണ് ഔദ്യോഗിക ലേലക്കാരൻ.
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ് അമേരിക്ക, കാനഡ, മെക്സിക്കോ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു, മൂന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ ആദ്യമായി ഒരു ലോകകപ്പ് പങ്കിട്ടു. 2026 ലെ ടൂർണമെന്റ് ഇതുവരെ നടന്നതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ ലോകകപ്പായിരിക്കും, 48 ടീമുകൾ 104 മത്സരങ്ങൾ കളിക്കും. ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ മുതൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾ യുഎസിൽ നടക്കും, കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതം നടത്തും.
=== കോൺഫെഡറേഷൻ അനുസരിച്ചുള്ള സംഗ്രഹം ===
{| class="wikitable sortable"
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!ഹോസ്റ്റ് ചെയ്ത സമയം
!ഹോസ്റ്റുകൾ
!വരാനിരിക്കുന്ന ഹോസ്റ്റുകൾ
|-
|യുവേഫ
(യൂറോപ്പ്)
|11. 11.
|1934 , ഇറ്റലി ; 1938 , ഫ്രാൻസ് , 1954 , സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് ; 1958 , സ്വീഡൻ ; 1966 , ഇംഗ്ലണ്ട് ; 1974 , പശ്ചിമ ജർമ്മനി ; 1982 , സ്പെയിൻ ; 1990 , ഇറ്റലി ; 1998 , ഫ്രാൻസ് ; 2006 , ജർമ്മനി ; 2018 , റഷ്യ
|2030 , സ്പെയിൻ & പോർച്ചുഗൽ
|-
|കോൺമെബോൾ
(തെക്കേ അമേരിക്ക)
|5
|1930 , ഉറുഗ്വേ ; 1950 , ബ്രസീൽ ; 1962 , ചിലി ; 1978 , അർജന്റീന ; 2014 , ബ്രസീൽ
|
|-
|CONCACAF
(വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക
, കരീബിയൻ)
|3
|1970 , മെക്സിക്കോ ; 1986 , മെക്സിക്കോ ; 1994 , യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|2026 , കാനഡ, മെക്സിക്കോ & യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|-
|എ.എഫ്.സി
(ഏഷ്യ)
|2
|2002 , ദക്ഷിണ കൊറിയ & ജപ്പാൻ ; 2022 , ഖത്തർ
|2034 , സൗദി അറേബ്യ
|-
|സിഎഎഫ്
(ആഫ്രിക്ക)
|1
|2010 , ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|2030 , മൊറോക്കോ
|-
|ഒഎഫ്സി
(ഓഷ്യാനിയ)
|0
|ഒന്നുമില്ല
|
|}
=== പ്രകടനങ്ങൾ ===
എട്ട് ചാമ്പ്യന്മാരിൽ ആറുപേരും സ്വന്തം നാട്ടിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഒരു കിരീടം നേടിയിട്ടുണ്ട്, 1950-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ നിർണായക മത്സരത്തിൽ തോറ്റ് 2014-ൽ ജർമ്മനിയോട് സെമിഫൈനലിൽ പരാജയപ്പെട്ടതിന് ശേഷം റണ്ണേഴ്സ് അപ്പായി ഫിനിഷ് ചെയ്ത ബ്രസീൽ , 1982-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ രണ്ടാം റൗണ്ടിലെത്തിയ സ്പെയിൻ എന്നിവ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യമെന്ന നിലയിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഇംഗ്ലണ്ട് (1966) അവരുടെ ഏക കിരീടം നേടി. ഉറുഗ്വേ (1930), ഇറ്റലി (1934), അർജന്റീന (1978), ഫ്രാൻസ് (1998) എന്നിവ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ എന്ന നിലയിൽ ആദ്യ കിരീടങ്ങൾ നേടിയെങ്കിലും പിന്നീട് വീണ്ടും വിജയിച്ചു , അതേസമയം ജർമ്മനി ( 1974 ) സ്വന്തം മണ്ണിൽ അവരുടെ രണ്ടാമത്തെ കിരീടം നേടി.
ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നതിൽ മറ്റ് രാജ്യങ്ങളും വിജയിച്ചിട്ടുണ്ട്. സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ 1954), സ്വീഡൻ (1958-ൽ റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്), ചിലി (1962-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനം), ദക്ഷിണ കൊറിയ (2002-ൽ നാലാം സ്ഥാനം), റഷ്യ (2018-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ), മെക്സിക്കോ (1970-ലും 1986-ലും ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ) എന്നിവയെല്ലാം ആതിഥേയരായി സേവനമനുഷ്ഠിക്കുമ്പോൾ മികച്ച പ്രകടനമാണ് കാഴ്ചവച്ചത്. ഇതുവരെ, ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക (2010), ഖത്തർ (2022) എന്നിവയ്ക്ക് ആദ്യ റൗണ്ടിനപ്പുറം കടക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല.
== പ്രക്ഷേപണവും പ്രമോഷനും ==
1954-ലാണ് ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി ടെലിവിഷനിൽ സംപ്രേഷണം ചെയ്തത്, 2006 ലെ കണക്കനുസരിച്ച് ലോകത്ത് ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായിക ഇനമാണിത്. 2006 ലോകകപ്പിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളുടെയും മൊത്തം കാഴ്ചക്കാരുടെ എണ്ണം 26.29 ബില്യൺ ആണെന്ന് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. 715.1 ദശലക്ഷം ആളുകൾ ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാന മത്സരം കണ്ടു, ഇത് ലോകത്തിലെ മൊത്തം ജനസംഖ്യയുടെ ഒമ്പതിലൊന്ന് വരും. ടീമുകളെ ഗ്രൂപ്പുകളായി വിഭജിക്കാൻ തീരുമാനിച്ച 2006 ലെ ലോകകപ്പ് നറുക്കെടുപ്പ് 300 ദശലക്ഷം കാഴ്ചക്കാർ കണ്ടു. കൊക്കകോള , മക്ഡൊണാൾഡ്സ് , അഡിഡാസ് തുടങ്ങിയ പ്രധാന സ്പോൺസർമാരെ ലോകകപ്പ് ആകർഷിക്കുന്നു . ഈ കമ്പനികൾക്കും മറ്റു പലതിനും, ഒരു സ്പോൺസറാകുന്നത് അവരുടെ ആഗോള ബ്രാൻഡുകളെ ശക്തമായി സ്വാധീനിക്കുന്നു. ഒരു മാസം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഇവന്റിൽ നിന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് സാധാരണയായി കോടിക്കണക്കിന് ഡോളർ വരുമാന വർദ്ധനവ് അനുഭവപ്പെടുന്നു.
കായികരംഗത്തെ ഭരണസമിതിയായ ഫിഫ , 2014 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 4.8 ബില്യൺ ഡോളറും, 2018 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 6.1 ബില്യൺ ഡോളറും വരുമാനം നേടി.
1966 മുതലുള്ള ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പിനും അതിന്റേതായ ഒരു ഭാഗ്യചിഹ്നമോ ലോഗോയോ ഉണ്ട്. 1966 ലെ മത്സരത്തിന്റെ ഭാഗ്യചിഹ്നമായ ''വില്ലി എന്ന വേൾഡ് കപ്പ് ആയിരുന്നു ആദ്യത്തെ'' ലോകകപ്പ് ഭാഗ്യചിഹ്നം . ലോകകപ്പുകളിൽ ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും പ്രത്യേകം രൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഔദ്യോഗിക മാച്ച് ബോളുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു. 1966 ലെ ലോകകപ്പിനായി സ്ലാസെഞ്ചർ പന്ത് നിർമ്മിച്ചതിനുശേഷം, അഡിഡാസ് ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വിതരണക്കാരനായി. ഓരോ ലോകകപ്പിലും ഒരു ഔദ്യോഗിക ഗാനവുമുണ്ട് , അത് ഷക്കീര മുതൽ വിൽ സ്മിത്ത് വരെയുള്ള കലാകാരന്മാർ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് . നാല് ലോകകപ്പ് കച്ചേരികളിൽ ദി ത്രീ ടെനേഴ്സ് അവതരിപ്പിച്ച " നെസ്സൻ ഡോർമ " പോലുള്ള മറ്റ് ഗാനങ്ങളും ടൂർണമെന്റുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.
1970-ൽ ഫിഫയുമായി ഒരു പങ്കാളിത്തം രൂപീകരിച്ചുകൊണ്ട്, 1970-ലെ ലോകകപ്പിനായി പാണിനി അവരുടെ ആദ്യ സ്റ്റിക്കർ ആൽബം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു . അതിനുശേഷം, സ്റ്റിക്കറുകളും കാർഡുകളും ശേഖരിക്കുന്നതും വ്യാപാരം ചെയ്യുന്നതും ലോകകപ്പ് അനുഭവത്തിന്റെ ഭാഗമായി മാറി, പ്രത്യേകിച്ച് യുവതലമുറയ്ക്ക്. ഇലക്ട്രോണിക് ആർട്സ് സ്പോൺസർ ചെയ്യുന്ന 1986 മുതൽ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വീഡിയോ ഗെയിമുകൾക്ക് ലൈസൻസ് നൽകിയിട്ടുണ്ട് .
== ഫലങ്ങൾ ==
; താക്കോൽ
* എഇടി: അധിക സമയത്തിനു ശേഷമുള്ള ഫലം/മത്സര വിജയങ്ങൾ
* പി: പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിന് ശേഷം മത്സരം വിജയിച്ചു
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" |<abbr>എഡ്.</abbr>
! rowspan="2" |വർഷം
! rowspan="2" |ഹോസ്റ്റുകൾ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |ഫൈനൽ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |മൂന്നാം സ്ഥാന പ്ലേഓഫ്
| rowspan="30" |
! rowspan="2" |<abbr>ടീമുകളുടെ എണ്ണം</abbr>
|-
!ചാമ്പ്യന്മാർ
!സ്കോർ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!സ്കോർ
!നാലാം സ്ഥാനം
|-
!1
|1930
| ഉറുഗ്വേ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''4–2'''
|അർജന്റീന
|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|–
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|13
|-
!2
|1934
| ഇറ്റലി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''2–1''' ( എഇടി )
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഓസ്ട്രിയ
|16
|-
!3
|1938
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഇറ്റലി'''
|'''4–2'''
|ഹംഗറി
|ബ്രസീൽ
|'''4–2'''
|സ്വീഡൻ
|15
|-
!–
|1942
| rowspan="2" |
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| rowspan="2" |–
|-
!–
|1946
|-
!4
|1950
| ബ്രസീൽ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''2–1'''
|ബ്രസീൽ
|സ്വീഡൻ
|'''3–1'''
|സ്പെയിൻ
|13
|-
!5
|1954
| സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''3–2'''
|ഹംഗറി
|ഓസ്ട്രിയ
|'''3–1'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!6.
|1958
| സ്വീഡൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''5–2'''
|സ്വീഡൻ
|ഫ്രാൻസ്
|'''6–3'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|16
|-
!7
|1962
| ചിലി
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''3–1'''
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ചിലി
|'''1–0'''
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|16
|-
!8
|1966
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|'''ഇംഗ്ലണ്ട്'''
|'''4–2''' ( എഇടി )
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോർച്ചുഗൽ
|'''2–1'''
|സോവ്യറ്റ് യൂണിയൻ
|16
|-
!9
|1970
| മെക്സിക്കോ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''4–1'''
|ഇറ്റലി
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''1–0'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!10
|1974
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|പോളണ്ട്
|'''1–0'''
|ബ്രസീൽ
|16
|-
!11
|1978
| അർജന്റീന
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–1''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ബ്രസീൽ
|'''2–1'''
|ഇറ്റലി
|16
|-
!12
|1982
| സ്പെയിൻ
|'''ഇറ്റലി'''
|'''3–1'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോളണ്ട്
|'''3–2'''
|ഫ്രാൻസ്
|24
|-
!13
|1986
| മെക്സിക്കോ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–2'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|ഫ്രാൻസ്
|'''4–2''' ( എഇടി )
|ബെൽജിയം
|24
|-
!14
|1990
| ഇറ്റലി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''1–0'''
|അർജന്റീന
|ഇറ്റലി
|'''2–1'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|24
|-
!15
|1994
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''0–0''' ( എഇടി )
(3–2 പേ )
|ഇറ്റലി
|സ്വീഡൻ
|'''4–0'''
|ബൾഗേറിയ
|24
|-
!16
|1998
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|32
|-
!17
|2002
| ദക്ഷിണ കൊറിയ ജപ്പാൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''2–0'''
|ജർമ്മനി
|ടർക്കി
|'''3–2'''
|ദക്ഷിണ കൊറിയ
| 32
|-
!18
|2006
| ജർമ്മനി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''1–1''' ( എഇടി )
(5–3 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ജർമ്മനി
|'''3–1'''
|പോർച്ചുഗൽ
|32
|-
!19
|2010
| ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|'''സ്പെയിൻ'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഉറുഗ്വേ
| 32
|-
!20
|2014
| ബ്രസീൽ
|'''ജർമ്മനി'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|അർജന്റീന
|നെതർലാൻഡ്സ്
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
| 32
|-
!21
|2018
| റഷ്യ
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''4–2'''
|ക്രൊയേഷ്യ
|ബെൽജിയം
|'''2–0'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|32
|-
!22
|2022
| ഖത്തർ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–3''' ( എഇടി )
(4–2 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|മൊറോക്കോ
|32
|-
!''23''
|''2026''
| ''കാനഡ മെക്സിക്കോ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''24''
|''2030''
| ''മൊറോക്കോ പോർച്ചുഗൽ സ്പെയിൻ''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''25''
|''2034 ൽ''
| ''സൗദി അറേബ്യ''
|
|
|
|
|
|
|48
|}
; കുറിപ്പുകൾ
# '''^''' 1930-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം ഉണ്ടായിരുന്നില്ല; ടൂർണമെന്റിലെ മൊത്തത്തിലുള്ള റെക്കോർഡുകൾക്കനുസൃതമായി രണ്ട് സെമിഫൈനലിസ്റ്റുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യുന്നു.
# ^ ^ αγανഇതിലേക്ക് പോകുക:<sup>'''''a b'''''</sup> 1950 ലെ അവസാന ഘട്ടം നാല് ടീമുകളുടെ റൗണ്ട് റോബിൻ ഗ്രൂപ്പായിരുന്നു. യാദൃശ്ചികമായി, അവസാന രണ്ട് മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്ന് മികച്ച രണ്ട് ടീമുകളെ (കിരീടം നേടാൻ കഴിയുന്ന ഒരേയൊരു രണ്ട് ടീമുകളെയും) ഒന്നിച്ചു ചേർത്തു, മറ്റൊന്ന് ഏറ്റവും താഴെയുള്ള രണ്ട് ടീമുകൾ തമ്മിലായിരുന്നു. ഉറുഗ്വേ vs ബ്രസീൽ മത്സരം പലപ്പോഴും 1950 ലെ ലോകകപ്പിന്റെ യഥാർത്ഥ ഫൈനലായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
# '''^''' '''മൂന്ന് മത്സരങ്ങളുടെ ഉദ്ഘാടന മത്സരം''' : അർജന്റീന, പരാഗ്വേ, ഉറുഗ്വേ
ആകെ 80 രാജ്യങ്ങൾ കുറഞ്ഞത് ഒരു ലോകകപ്പിലെങ്കിലും കളിച്ചിട്ടുണ്ട് . ഇതിൽ എട്ട് ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുണ്ട്, അവർ അവരുടെ ബാഡ്ജുകളിൽ നക്ഷത്രങ്ങൾ ചേർത്തിട്ടുണ്ട് , ഓരോ നക്ഷത്രവും ഒരു ലോകകപ്പ് വിജയത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. എന്നിരുന്നാലും, ഉറുഗ്വേ അവരുടെ ബാഡ്ജിൽ നാല് നക്ഷത്രങ്ങൾ പ്രദർശിപ്പിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു , 1924, 1928 വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സുകളിലെ അവരുടെ രണ്ട് സ്വർണ്ണ മെഡലുകളെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു, ഇവയെ ഫിഫ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളായി അംഗീകരിച്ചിട്ടുണ്ട്, കൂടാതെ 1930 ലും 1950 ലും അവരുടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങളും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു.
അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ലോകകപ്പ് ടീമാണ്, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ലോകകപ്പുകളിലും (22) കളിച്ചിട്ടുള്ള ഒരേയൊരു രാജ്യവും . മൂന്നാം തവണ (1970), നാലാം തവണ (1994), അഞ്ചാം തവണ (2002) ലോകകപ്പ് നേടിയ ആദ്യ ടീം കൂടിയാണ് ബ്രസീൽ. ഇറ്റലി (1934, 1938), ബ്രസീൽ (1958, 1962) എന്നിവ തുടർച്ചയായി കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഒരേയൊരു രാജ്യങ്ങളാണ്. തുടർച്ചയായി മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഫൈനലുകളിൽ പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യങ്ങൾ പശ്ചിമ ജർമ്മനി (1982–1990), ബ്രസീൽ (1994–2002) എന്നിവയാണ്. ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ടോപ്പ്-ഫോർ ഫിനിഷുകൾ (13), മെഡലുകൾ (12), ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8) എന്നിവ നേടി.
=== ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ ===
{| class="wikitable sortable"
|+ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ
!ടീം
!ശീർഷകങ്ങൾ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!നാലാം സ്ഥാനം
!ആകെയുള്ള മികച്ച 4 എണ്ണം
|-
| ബ്രസീൽ
|'''5''' ( 1958 , 1962 , 1970 , 1994 , 2002 )
|2 ( 1950 * , 1998 )
|2 ( 1938 , 1978 )
|2 ( 1974 , 2014 * )
|11. 11.
|-
| ജർമ്മനി <sup>1</sup>
|4 ( 1954 , 1974 * , 1990 , 2014 )
|'''4''' ( 1966 , 1982 , 1986 , 2002 )
|'''4''' ( 1934 , 1970 , 2006 * , 2010 )
|1 ( 1958 )
|13
|-
| ഇറ്റലി
|4 ( 1934 * , 1938 , 1982 , 2006 )
|2 ( 1970 , 1994 )
|1 ( 1990 * )
|1 ( 1978 )
|8
|-
| അർജന്റീന
|3 ( 1978 * , 1986 , 2022 )
|3 ( 1930 , 1990 , 2014 )
|
|
|6.
|-
| ഫ്രാൻസ്
|2 ( 1998 * , 2018 )
|2 ( 2006 , 2022 )
|2 ( 1958 , 1986 )
|1 ( 1982 )
|7
|-
| ഉറുഗ്വേ
|2 ( 1930 * , 1950 )
|
|
|'''3''' ( 1954 , 1970 , 2010 )
|5
|-
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|1 ( 1966 * )
|
|
|2 ( 1990 , 2018 )
|3
|-
| സ്പെയിൻ
|1 ( 2010 )
|
|
|1 ( 1950 )
|2
|-
| നെതർലാൻഡ്സ്
|
|3 ( 1974 , 1978 , 2010 )
|1 ( 2014 )
|1 ( 1998 )
|5
|-
| ഹംഗറി
|
|2 ( 1938 , 1954 )
|
|
|2
|-
| ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക് <sup>2</sup>
|
|2 ( 1934 , 1962 )
|
|
|2
|-
| സ്വീഡൻ
|
|1 ( 1958 * )
|2 ( 1950 , 1994 )
|1 ( 1938 )
|4
|-
| ക്രൊയേഷ്യ
|
|1 ( 2018 )
|2 ( 1998 , 2022 )
|
|3
|-
| പോളണ്ട്
|
|
|2 ( 1974 , 1982 )
|
|2
|-
| ഓസ്ട്രിയ
|
|
|1 ( 1954 )
|1 ( 1934 )
|2
|-
| പോർച്ചുഗൽ
|
|
|1 ( 1966 )
|1 ( 2006 )
|2
|-
| ബെൽജിയം
|
|
|1 ( 2018 )
|1 ( 1986 )
|2
|-
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|
|
|1 ( 1930 )
|
|1
|-
| ചിലി
|
|
|1 ( 1962 * )
|
|1
|-
| ടർക്കി
|
|
|1 ( 2002 )
|
|1
|-
| സെർബിയ <sup>3</sup>
|
|
|
|2 ( 1930 , 1962 )
|2
|-
| റഷ്യ <sup>4</sup>
|
|
|
|1 ( 1966 )
|1
|-
| ബൾഗേറിയ
|
|
|
|1 ( 1994 )
|1
|-
| ദക്ഷിണ കൊറിയ
|
|
|
|1 ( 2002 * )
|1
|-
| മൊറോക്കോ
|
|
|
|1 ( 2022 )
|1
|}
: * ''ഹോസ്റ്റുകൾ''
: <sup>1-ൽ</sup> ''പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1954-1990)''
: <sup>2-ൽ</sup> ''ചെക്കോസ്ലോവാക്യയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1934-1990)''
: <sup>3-ൽ</sup> ''യൂഗോസ്ലാവിയ (1930-1990), എഫ്ആർ യൂഗോസ്ലാവിയ / സെർബിയ ആൻഡ് മോണ്ടിനെഗ്രോ (1998-2006) എന്നിവയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു.''
: <sup>4-ൽ</sup> ''സോവിയറ്റ് യൂണിയനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1958-1990)''
=== കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മികച്ച പ്രകടനങ്ങൾ ===
ഇന്നുവരെ, ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനലിൽ UEFA (യൂറോപ്പ്), CONMEBOL (ദക്ഷിണ അമേരിക്ക) എന്നീ കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ മാത്രമേ പങ്കെടുത്തിട്ടുള്ളൂ. യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ പന്ത്രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ പത്ത് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്. ഈ രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്ക് പുറത്തുനിന്നുള്ള മൂന്ന് ടീമുകൾ മാത്രമേ മത്സരത്തിന്റെ സെമി ഫൈനലിൽ എത്തിയിട്ടുള്ളൂ: 1930-ൽ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ( വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ ); 2002-ൽ ദക്ഷിണ കൊറിയ ( ഏഷ്യ ); 2022-ൽ മൊറോക്കോ ( ആഫ്രിക്ക ). 2006-ൽ ഓഷ്യാനിയൻ യോഗ്യത നേടിയ ഒരേയൊരു ടീമായ ഓസ്ട്രേലിയ മാത്രമാണ് രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറിയത്, പിന്നീട് 2022-ൽ അവർ ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ചു.
ബ്രസീൽ , അർജന്റീന , സ്പെയിൻ , ജർമ്മനി എന്നീ ടീമുകൾ മാത്രമാണ് തങ്ങളുടെ ഭൂഖണ്ഡ കോൺഫെഡറേഷന് പുറത്ത് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ലോകകപ്പ് നേടിയത്; ബ്രസീൽ യൂറോപ്പിൽ ( 1958 ), വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ ( 1970 , 1994 ), ഏഷ്യയിൽ ( 2002 ) വിജയിച്ചു. 1986 ൽ വടക്കേ അമേരിക്കയിലും 2022 ൽ ഏഷ്യയിലും അർജന്റീന ലോകകപ്പ് നേടി . 2010 ൽ ആഫ്രിക്കയിൽ സ്പെയിൻ വിജയിച്ചു . 2014 ൽ , അമേരിക്കയിൽ വിജയിക്കുന്ന ആദ്യ യൂറോപ്യൻ ടീമായി ജർമ്മനി മാറി. ഒരേ ഭൂഖണ്ഡത്തിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ തുടർച്ചയായി അഞ്ച് തവണ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ളത്; ഒരു കോൺഫെഡറേഷൻ തുടർച്ചയായി നാല് ടൂർണമെന്റുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, 2006 , 2010 , 2014 , 2018 ടൂർണമെന്റുകളെല്ലാം യുവേഫ ടീമുകൾ (യഥാക്രമം ഇറ്റലി, സ്പെയിൻ, ജർമ്മനി, ഫ്രാൻസ്) വിജയിച്ചു.
{| class="wikitable"
|+കോൺഫെഡറേഷൻ പ്രകാരം ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടിയ ആകെ തവണ
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!എ.എഫ്.സി.
!സി.എ.എഫ്.
!കോൺകാഫ്
!കോൺമെബോൾ
!ഒ.എഫ്.സി.
!യുവേഫ
!ആകെ
|-
|ടീമുകൾ
|43
|49
|46
|89
|4
|258 (258)
|489
|-
|മികച്ച 16
|9
|11. 11.
|15
|37
|1
|99 (99)
|172
|-
|മികച്ച 8
|2
|4
|5
|36
|0
|105
|152
|-
|ടോപ്പ് 4
|1
|1
|1
|23
|0
|62
|88
|-
|ടോപ്പ് 2
|0
|0
|0
|15
|0
|29
|44
|-
|നാലാമത്
|1
|1
|0
|5
|0
|15
|22
|-
|മൂന്നാമത്
|0
|0
|1
|3
|0
|18
|22
|-
|രണ്ടാമത്തേത്
|0
|0
|0
|5
|0
|17
|22
|-
|1st
|0
|0
|0
|10
|0
|12
|22
|}
== രേഖകളും സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകളും ==
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചതിന്റെ റെക്കോർഡ് ആറ് കളിക്കാർ പങ്കിടുന്നു ; മെക്സിക്കോയുടെ അന്റോണിയോ കാർബജൽ (1950–1966). റാഫേൽ മാർക്വേസ് ( 2002–2018), ആൻഡ്രസ് ഗാർഡാഡോ (2006–2022); ജർമ്മനിയുടെ ലോതർ മത്തേയൂസ് (1982–1998); അർജന്റീനയുടെ ലയണൽ മെസ്സി (2006–2022); പോർച്ചുഗലിന്റെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ (2006–2022) എന്നിവർ അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ കളിച്ചു, അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടിയ ആദ്യത്തേതും ഏകവുമായ കളിക്കാരനും റൊണാൾഡോയാണ്. 26 മത്സരങ്ങളിൽ മെസ്സി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്. ബ്രസീലിന്റെ ജാൽമ സാന്റോസ് (1954–1962), പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ (1966–1974), ജർമ്മനിയുടെ ഫിലിപ്പ് ലാം (2006–2014) എന്നിവർ മാത്രമാണ് മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീമുകളിൽ ഇടം നേടിയ ഏക കളിക്കാർ .
16 ഗോളുകളുമായി ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസെ (2002–2014) ലോകകപ്പിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ഗോൾ സ്കോററാണ്. 2014 ലെ ബ്രസീലിനെതിരായ സെമിഫൈനൽ മത്സരത്തിൽ ബ്രസീലിന്റെ റൊണാൾഡോയുടെ 15 ഗോളുകൾ (1998–2006) എന്ന റെക്കോർഡ് അദ്ദേഹം തകർത്തു . പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഗെർഡ് മുള്ളർ (1970–1974) 14 ഗോളുകളുമായി മൂന്നാം സ്ഥാനത്താണ്. നാലാം സ്ഥാനത്തുള്ള ഗോൾ സ്കോററായ ഫ്രാൻസിന്റെ ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയതിന്റെ റെക്കോർഡ് സ്വന്തമാക്കി; അദ്ദേഹത്തിന്റെ 13 ഗോളുകളും 1958 ലെ ടൂർണമെന്റിലാണ് നേടിയത്.
2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു. ഇതോടെ മൂന്ന് ലോകകപ്പ് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ ഏക കളിക്കാരനായി ബ്രസീലിന്റെ പെലെ മാറി (1958, 1962, 1970 വർഷങ്ങളിൽ, പരിക്ക് കാരണം 1962 ലെ ഫൈനലിൽ അദ്ദേഹം കളിച്ചില്ലെങ്കിലും), രണ്ട് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ മറ്റ് 20 കളിക്കാരോടൊപ്പം . ഏഴ് കളിക്കാർ മൂന്ന് തരത്തിലുള്ള ലോകകപ്പ് മെഡലുകളും (വിജയികൾ, റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പുകൾ, മൂന്നാം സ്ഥാനം) നേടിയിട്ടുണ്ട്; 1966–1974 കാലഘട്ടത്തിൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ടീമിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ച് കളിക്കാർ ഉണ്ടായിരുന്നു: ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ജർഗൻ ഗ്രാബോവ്സ്കി , ഹോർസ്റ്റ്-ഡയറ്റർ ഹോട്ട്ജസ് , സെപ്പ് മേയർ , വുൾഫ്ഗാങ് ഒവെരത്ത് (1966–1974), ഇറ്റലിയുടെ ഫ്രാങ്കോ ബറേസി (1982, 1990, 1994), തുടർച്ചയായി നാല് മെഡലുകൾ നേടിയ ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസാണ് (2002–2014) ഏറ്റവും പുതിയത്.
ബ്രസീലിന്റെ മാരിയോ സഗല്ലോ , പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ഫ്രാൻസിന്റെ ദിദിയർ ദെഷാംപ്സ് എന്നിവരാണ് ഇതുവരെ കളിക്കാരനായും മുഖ്യ പരിശീലകനായും ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ള ഏക വ്യക്തികൾ. 1958 ലും 1962 ലും കളിക്കാരനായും 1970 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും സാഗല്ലോ വിജയിച്ചു. 1974 ൽ ബെക്കൻബോവർ ക്യാപ്റ്റനായും 1990 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും വിജയിച്ചു, 1998 ൽ ക്യാപ്റ്റനായി വിജയിച്ചതിന് ശേഷം 2018 ൽ ദെഷാംപ്സ് ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു. രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ (1934 ലും 1938 ലും) നേടിയ ഏക മുഖ്യ പരിശീലകനാണ് ഇറ്റലിയുടെ വിറ്റോറിയോ പോസോ . ലോകകപ്പ് നേടിയ എല്ലാ മുഖ്യ പരിശീലകരും അവർ പരിശീലിപ്പിച്ച രാജ്യത്തെ സ്വദേശികളായിരുന്നു.
ദേശീയ ടീമുകളിൽ, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (114), ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8), സെമി ഫൈനൽ (13), ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ (16) എന്നിവയിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (22), ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിജയങ്ങൾ (76) നേടിയിട്ടുണ്ട്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട് (237). ലോകകപ്പിൽ ഇരു ടീമുകളും രണ്ടുതവണ പരസ്പരം ഏറ്റുമുട്ടിയിട്ടുണ്ട്, 2002 ലെ ഫൈനലിലും 2014 ലെ സെമി ഫൈനലിലും .
=== ടോപ് ഗോൾ സ്കോറർമാർ ===
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർ
; വ്യക്തി
'''ബോൾഡ് അക്ഷരങ്ങളിലുള്ള''' കളിക്കാർ ഇപ്പോഴും സജീവമാണ്.
{| class="wikitable sortable"
!റാങ്ക്
!പ്ലെയർ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!മത്സരത്തിലെ ഗോളുകൾ
|-
|1
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|16 ഡൗൺലോഡ്
|24 ദിവസം
|0.67 (0.67)
|-
|2
| റൊണാൾഡോ
|15
|19
|0.84
|-
|3
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|14
|13
|1.08
|-
| rowspan="2" |4
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|6.
|2.17
|-
| '''ലയണൽ മെസ്സി'''
|13
|26.
|0.50
|-
| rowspan="2" |6.
| '''കൈലിയൻ എംബാപ്പെ'''
|12
|14
|0.86
|-
| [[പെലെ|Pelé]]
|12
|14
|0.86
|-
| rowspan="2" |8
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|5
|2.20
|-
| ജർഗൻ ക്ലിൻസ്മാൻ
|11. 11.
|17
|0.65
|-
| rowspan="6" |10
| ഹെൽമുട്ട് റാൻ
|10
|10
|1.00
|-
| ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട
|10
|12
|0.83
|-
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|10
|12
|0.83 (0.83)
|-
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
|10
|13
|0.77
|-
| തോമസ് മുള്ളർ
|10
|19
|0.53
|-
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|10
|20
|0.50
|}
; രാജ്യം
{| class="wikitable"
!റാങ്ക്
!ദേശീയ ടീം
!നേടിയ ഗോളുകൾ
|-
|1
| ബ്രസീൽ
|237
|-
|2
| ജർമ്മനി
|232 (232)
|-
|3
| അർജന്റീന
|152
|-
|4
| ഫ്രാൻസ്
|136
|-
|5
| ഇറ്റലി
|128
|-
|6.
| സ്പെയിൻ
|108
|-
|7
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|104
|-
|8
| നെതർലാൻഡ്സ്
|96
|-
|9
| ഉറുഗ്വേ
|89
|-
|10
| ഹംഗറി
|87
|}
== അവാർഡുകൾ ==
ഓരോ ലോകകപ്പിന്റെയും അവസാനം, ടൂർണമെന്റിലെ അവസാന ടീം സ്ഥാനങ്ങൾ ഒഴികെയുള്ള നേട്ടങ്ങൾക്ക് കളിക്കാർക്കും ടീമുകൾക്കും അവാർഡുകൾ സമ്മാനിക്കും.
* ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്ന് അഞ്ച് പോസ്റ്റ്-ടൂർണമെന്റ് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള ഗോൾഡൻ ബോൾ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബോൾ" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്) , '''1982''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1982 ൽ ആദ്യമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർക്കുള്ള ഗോൾഡൻ '''ബൂട്ട്''' (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1982 മുതൽ 2006 വരെ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഷൂ" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു);
** മികച്ച ഗോൾകീപ്പറിനുള്ള ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവിന്റെ" പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1994 മുതൽ 2006 വരെ "ലെവ് യാഷിൻ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) , '''1994''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** കലണ്ടർ വർഷത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ 21 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള '''ഫിഫ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്''' ( മുമ്പ് 2006 മുതൽ 2010 വരെ "ബെസ്റ്റ് യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു), 2006 ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1970 ൽ ആദ്യമായി നൽകിയ, ഫെയർ പ്ലേയുടെ ഏറ്റവും മികച്ച റെക്കോർഡുമായി രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറുന്ന ടീമിനുള്ള '''ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ''' ട്രോഫി .
* ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്ന ഒരു അവാർഡ് നിലവിൽ ഉണ്ട്.:
** ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും മികച്ച പ്രകടനത്തിന് പ്ലെയർ '''ഓഫ് ദി മാച്ച് (നിലവിൽ "''' ബഡ്വൈസർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്ന് വാണിജ്യപരമായി അറിയപ്പെടുന്നു , മുമ്പ് 2002 മുതൽ 2018 വരെ "മാൻ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) 2002 ൽ ആദ്യമായി ലഭിച്ച ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും .
* ടൂർണമെന്റ് അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തീരുമാനിക്കുന്ന രണ്ട് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ നേടിയ ഏറ്റവും മികച്ച ഗോളിനുള്ള ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്, (നിലവിൽ വാണിജ്യപരമായി "ഹ്യുണ്ടായ് ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്" എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) , '''2006''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** പൊതുജനങ്ങളുടെ ഒരു വോട്ടെടുപ്പിലൂടെ നിർണ്ണയിക്കപ്പെട്ട പ്രകാരം, ലോകകപ്പ് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലെ ഏറ്റവും '''രസകരമായ ടീം .'''
* 1994 നും 2006 നും ഇടയിൽ മറ്റൊരു അവാർഡ് നൽകി:
** ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പ് തിരഞ്ഞെടുത്ത ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച കളിക്കാർ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു '''ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീം . 2010 മുതൽ, എല്ലാ ഡ്രീം ടീമുകളും അല്ലെങ്കിൽ സ്റ്റാറ്റിസ്റ്റിക്കൽ ടീമുകളും ഫിഫ തന്നെ റിപ്പോർട്ട് ചെയ്തതുപോലെ അനൗദ്യോഗികമാണ്.'''
{| class="wikitable"
!ലോകകപ്പ്
!ഗോൾഡൻ ബോൾ
!ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗസ്
!ക്ലീൻ ഷീറ്റുകൾ
!ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ അവാർഡ്
!ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി
|-
| 1930 ഉറുഗ്വേ
| rowspan="11" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| ഗില്ലർമോ സ്റ്റബിൽ
|8
| rowspan="14" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="14" |''ബാധകമല്ല''
| rowspan="5" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="8" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
|-
| 1934 ഇറ്റലി
| ഓൾഡ്രിച്ച് നെജെഡ്ലി
|5
|-
| 1938 ഫ്രാൻസ്
| ലിയോണിഡാസ്
|7
|-
| 1950 ബ്രസീൽ
| അഡെമിർ
|8
|-
| 1954 സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|-
| 1958 സ്വീഡൻ
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|
|-
| 1962 ചിലി
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട് ഗാരിഞ്ച
വാവ
വാലൻ്റൈൻ ഇവാനോവ് ഡ്രാസൻ ജെർകോവിച്ച് ലിയോണൽ സാഞ്ചസ്
|4
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട്
|-
| 1966 ഇംഗ്ലണ്ട്
| യൂസേബിയോ
|9
| ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ
|-
| 1970 മെക്സിക്കോ
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|10
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
| പെറു
|-
| 1974 പശ്ചിമ ജർമ്മനി
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|7
| വ്ലാഡിസ്ലോ സ്മുഡ
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|-
| 1978 അർജന്റീന
| മാരിയോ കെമ്പസ്
|6.
| ആന്റണി കാബ്രിനി
| അർജന്റീന
|-
| 1982 സ്പെയിൻ
| പോൾ റോസി
| പോൾ റോസി
|6.
| മാനുവൽ അമോറോസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1986 മെക്സിക്കോ
| ഡീഗോ മറഡോണ
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|6.
| എൻസോ സിഫോ
| ബ്രസീൽ
|-
| 1990 ഇറ്റലി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
|6.
| റോബർട്ട് പ്രോസിനെക്കി
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|-
| 1994 യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
| റൊമാരിയോ
| ഒലെഗ് സാലെങ്കോ ഹ്രിസ്റ്റോ സ്റ്റോയിച്കോവ്
|6.
| മൈക്കൽ പ്രൂഡ്ഹോം
|2
| മാർക്ക് ഓവർമാർസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1998 ഫ്രാൻസ്
| റൊണാൾഡോ
| ഡാവോർ സുക്കർ
|6.
| ഫാബിയൻ ബാർത്തസ്
|5
| മൈക്കൽ ഓവൻ
| ഇംഗ്ലണ്ട് ഫ്രാൻസ്
|-
| 2002 ദക്ഷിണ കൊറിയ/ജപ്പാൻ
| ഒലിവർ കാൻ
| റൊണാൾഡോ
|8
| ഒലിവർ കാൻ
|5
| ലാൻഡൻ ഡോണോവൻ
| ബെൽജിയം
|-
| 2006 ജർമ്മനി
| സിനദിൻ സിദാൻ
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|5
| ജിയാൻലൂയിഗി ബഫൺ
|5
| ലൂക്കാസ് പൊഡോൾസ്കി
| ബ്രസീൽ സ്പെയിൻ
|-
| 2010 ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
| ഡീഗോ ഫോർലാൻ
| തോമസ് മുള്ളർ
|5
| ഐക്കർ കാസിയസ്
|5
| തോമസ് മുള്ളർ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2014 ബ്രസീൽ
| ലയണൽ മെസ്സി
| ജെയിംസ് റോഡ്രിഗസ്
|6.
| മാനുവൽ ന്യൂയർ
|4
| പോൾ പോഗ്ബ
| കൊളംബിയ
|-
| 2018 റഷ്യ
| ലൂക്ക മോഡ്രിച്ച്
| ഹാരി കെയ്ൻ
|6.
| തിബൗട്ട് കോർട്ടോയിസ്
|3
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2022 ഖത്തർ
| ലയണൽ മെസ്സി
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
|8
| എമിലിയാനോ മാർട്ടിനെസ്
|3
| എൻസോ ഫെർണാണ്ടസ്
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|}
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
* [http://www.fifa.com/en/index.html FIFA official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060701031630/http://www.fifa.com/en/index.html |date=2006-07-01 }}
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/ FIFA World Cup Germany 2006 Official Site]
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/p/pwc/index.html FIFA Match Results for all Stages 1930–2002]
*[http://www.worldcupyears.co.uk World Cup resource site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927171136/http://www.worldcupyears.co.uk/ |date=2009-09-27 }}
* [http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm Official FIFA World Cup Charity Campaign] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060704132646/http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm |date=2006-07-04 }}
==അവലംബങ്ങൾ==
{{Reflist}}
==കുറിപ്പുകൾ==
<references group="note" />
{{sport-stub}}
{{Main world championships}}
[[വർഗ്ഗം:ലോകകപ്പുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫുട്ബോൾ മത്സരങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ്| ]]
j0rynffk6upcq10lfuv4ukm24jaq49l
4648679
4648671
2026-07-19T23:10:49Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648679
wikitext
text/x-wiki
{{infobox football tournament
| logo =
| caption =
| founded = [[1930 FIFA World Cup|1930]]
| region = അന്താരാഷ്ട്രം ([[FIFA|ഫിഫ]])
| number of teams = 32 (ഫൈനൽ റൗണ്ടിൽ)<br />209 (യോഗ്യതാറൗണ്ടിൽ)
| current champions = {{fb|ESP}} ( 2ആം കിരീടം)
| most successful team = {{fb|BRA}} (5 കിരീടങ്ങൾ)
| broadcasters = [[List of FIFA World Cup broadcasters|സംപ്രേഷണം ചെയ്യുന്നവർ]]
| website = {{URL|http://www.fifa.com/worldcup/}}
| current =
}}
{{Infobox
|image1 = [[File:The opening ceremony of the FIFA World Cup 2014 42.jpg|230px]]
|caption1 = 2014 ഫിഫ ലോകക്കപ്പ് ഉദ്ഘാടനച്ചടങ്ങ്
|bodyclass = hlist nowraplinks
|headerstyle = border-top:1px solid #aaa
|header1 = ടൂർണമെന്റുകൾ
|data2 =
* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* ''[[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026]]''
}}
ഫിഫ '''ലോകകപ്പ്''' , സാധാരണയായി '''ലോകകപ്പ്''' അഥവാ '''വേൾഡ് കപ്പ്''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്, ഫുട്ബോളിന്റെ ആഗോള ഭരണസംഘടനയായ ഫെഡറേഷൻ ഇന്റർനാഷണൽ ഡി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ (ഫിഫ) കീഴിലുള്ള അംഗരാജ്യങ്ങളുടെ സീനിയർ പുരുഷ ദേശീയ ടീമുകൾ തമ്മിൽ നടക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രമുഖമായ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റാണ്. 1930-ൽ ആദ്യമായി സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ മത്സരം, രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രത്യാഘാതങ്ങളെ തുടർന്ന് 1942-ലും 1946-ലും മാത്രമാണ് നടത്തപ്പെടാതിരുന്നത്. അതൊഴികെ, എല്ലാ നാല് വർഷത്തിലൊരിക്കൽ ഈ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥിരമായി സംഘടിപ്പിച്ചുവരുന്നു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പരാജയപ്പെടുത്തി തങ്ങളുടെ മൂന്നാമത്തെ ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയ അർജന്റീനയാണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യൻമാർ. ലോകമെമ്പാടുമുള്ള കോടിക്കണക്കിന് ആരാധകരെ ആകർഷിക്കുന്ന ഈ ടൂർണമെന്റ്, കായികലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയതും ഏറ്റവും കൂടുതൽ പ്രേക്ഷകർ കാണുന്നതുമായ മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകളെ കണ്ടെത്തുന്നതിനുള്ള യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ സാധാരണയായി മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളിലായാണ് സംഘടിപ്പിക്കുന്നത്. ഈ മത്സരങ്ങളിലൂടെ യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളാണ് ലോകകപ്പിന്റെ അന്തിമ ഘട്ടത്തിൽ മാറ്റുരയ്ക്കുന്നത്. ടൂർണമെന്റിന്റെ ഫൈനൽ ഘട്ടത്തിൽ, ഏകദേശം ഒരു മാസക്കാലം ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിലെ വിവിധ സ്റ്റേഡിയങ്ങളിലായി ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിനായി മത്സരിക്കുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് പതിവായി ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് നേരിട്ടുള്ള യോഗ്യത ലഭിക്കാറുണ്ട്. 2022 വരെ ലോകകപ്പിൽ 32 ടീമുകളായിരുന്നു പങ്കെടുത്തിരുന്നത്. എന്നാൽ 2026 ലോകകപ്പുമുതൽ മത്സരങ്ങളുടെ വ്യാപ്തി വർധിപ്പിച്ച് 48 ടീമുകൾക്ക് അവസരം നൽകുന്ന പുതിയ ഫോർമാറ്റ് ഫിഫ നടപ്പിലാക്കി. ഇതോടെ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ആദ്യമായി 48 ദേശീയ ടീമുകൾ കിരീടപ്പോരാട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്നു.
1930-ൽ ആരംഭിച്ചതിനുശേഷം 2022-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ ആകെ 22 ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റുകൾ സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. ഈ കാലയളവിൽ 80 ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുത്തു. ഇതുവരെ എട്ട് രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുള്ളത്. അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി ബ്രസീൽ ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമാണ്. കൂടാതെ, എല്ലാ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകളിലും പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യവും ബ്രസീൽ തന്നെയാണ്. നാല് കിരീടങ്ങൾ വീതം നേടിയ ജർമ്മനിയും ഇറ്റലിയും, മൂന്ന് കിരീടങ്ങളുള്ള അർജന്റീനയും, രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഫ്രാൻസും ഉദ്ഘാടന ജേതാക്കളായ ഉറുഗ്വേയും,സ്പെയിനും ഓരോ കിരീടം നേടിയ ഇംഗ്ലണ്ടും ലോകകപ്പ് ജേതാക്കളിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
ഫിഫ ലോകകപ്പ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ ഫുട്ബോൾ മത്സരമായാണ് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നത്. മാത്രമല്ല, ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായികമേളകളിൽ ഒന്നുമാണ് ഇത്. 2018-ലെ ലോകകപ്പിന് ഏകദേശം 3.57 ബില്യൺ പ്രേക്ഷകർ ഉണ്ടായതായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് അന്നത്തെ ആഗോള ജനസംഖ്യയുടെ ഏകദേശം പകുതിയോളമാണ്. അതേസമയം, 2022 ലോകകപ്പുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ആകെ പ്രേക്ഷക പങ്കാളിത്തം 5 ബില്യണിലധികം ആയിരുന്നുവെന്ന് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു. ഇതിൽ ഏകദേശം 1.5 ബില്യൺ ആളുകൾ ഫൈനൽ മത്സരം വീക്ഷിച്ചതായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു..
ഇതുവരെ 17 രാജ്യങ്ങൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചിട്ടുണ്ട്. ഏറ്റവും ഒടുവിൽ [[2022 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2022-ൽ]] ഖത്തർ ലോകകപ്പിന് വേദിയായപ്പോൾ, [[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ്]] കാനഡ, മെക്സിക്കോ, അമേരിക്ക (യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്) എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. ഇതോടെ, മൂന്ന് ഫിഫ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ആദ്യ രാജ്യം എന്ന ചരിത്രനേട്ടം മെക്സിക്കോ സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ പുരുഷ ഫിഫ ലോകകപ്പെന്ന പ്രത്യേകതയും 2026 ടൂർണമെന്റിനുണ്ട്.
== ചരിത്രം ==
=== മുൻ അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ മത്സരം 1872-ൽ ഗ്ലാസ്ഗോയിൽ സ്കോട്ട്ലൻഡും ഇംഗ്ലണ്ടും തമ്മിൽ നടന്ന ഒരു ചലഞ്ച് മത്സരമായിരുന്നു . രാജ്യങ്ങൾക്കായുള്ള ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റായ പ്രഥമ ബ്രിട്ടീഷ് ഹോം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് 1884-ൽ നടന്നു, അതിൽ ഇംഗ്ലണ്ട്, സ്കോട്ട്ലൻഡ്, വെയിൽസ് , അയർലൻഡ് എന്നിവ തമ്മിലുള്ള മത്സരങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു . ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ലോകത്തിന്റെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളിൽ ഫുട്ബോൾ പ്രചാരം നേടിയപ്പോൾ, 1900- ലും 1904-ലും നടന്ന വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ മെഡലുകൾ നൽകാതെ ഒരു പ്രദർശന കായിക ഇനമായി ഇത് നടത്തപ്പെട്ടു ; എന്നിരുന്നാലും, അന്താരാഷ്ട്ര ഒളിമ്പിക് കമ്മിറ്റി മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ അവയുടെ പദവി ഔദ്യോഗിക പരിപാടികളിലേക്കും 1906-ലെ ഇന്റർകലേറ്റഡ് ഗെയിംസിലേക്കും ഉയർത്തി .
1904-ൽ ഫിഫ സ്ഥാപിതമായതിനുശേഷം , 1906-ൽ സ്വിറ്റ്സർലൻഡിൽ ഒളിമ്പിക് ചട്ടക്കൂടിന് പുറത്തുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്കിടയിൽ ഒരു അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിക്കാൻ അവർ ശ്രമിച്ചു. അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിന് വളരെ ആദ്യകാലങ്ങളായിരുന്നു ഇവ, ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക ചരിത്രം മത്സരം പരാജയപ്പെട്ടതായി വിവരിക്കുന്നു.
1908-ൽ ലണ്ടനിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ ഒരു ഔദ്യോഗിക ഒളിമ്പിക് കായിക ഇനമായി മാറി. ഇംഗ്ലണ്ടിന്റെ ഫുട്ബോൾ ഗവേണിംഗ് ബോഡിയായ ദി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷൻ (എഫ്എ) ആസൂത്രണം ചെയ്ത ഈ പരിപാടി അമച്വർ കളിക്കാർക്ക് മാത്രമുള്ളതായിരുന്നു, ഒരു മത്സരത്തേക്കാൾ ഒരു ഷോയായിട്ടാണ് ഇതിനെ കണക്കാക്കിയത്. ഗ്രേറ്റ് ബ്രിട്ടൻ ( ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ അമച്വർ ഫുട്ബോൾ ടീം പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു ) സ്വർണ്ണ മെഡലുകൾ നേടി . 1912 - ൽ സ്റ്റോക്ക്ഹോമിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിലും അവർ ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു .
ഒളിമ്പിക് ഇവന്റ് അമച്വർ ടീമുകൾ തമ്മിലുള്ള മത്സരമായി മാത്രം തുടർന്നതിനാൽ, 1909-ൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ടൂറിനിൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ട്രോഫി ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിച്ചു . ലിപ്റ്റൺ ടൂർണമെന്റ് വ്യത്യസ്ത രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള വ്യക്തിഗത ക്ലബ്ബുകൾ (ദേശീയ ടീമുകളല്ല) തമ്മിലുള്ള ഒരു ചാമ്പ്യൻഷിപ്പായിരുന്നു, അവ ഓരോന്നും ഒരു മുഴുവൻ രാജ്യത്തെയും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. മത്സരത്തെ ചിലപ്പോൾ ''ആദ്യത്തെ ലോകകപ്പ്'' എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കാറുണ്ട് , ഇറ്റലി, ജർമ്മനി, സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ പ്രൊഫഷണൽ ക്ലബ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തിരുന്നു, എന്നാൽ ഇംഗ്ലണ്ട് എഫ്എ മത്സരവുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ വിസമ്മതിക്കുകയും ഒരു പ്രൊഫഷണൽ ടീമിനെ അയയ്ക്കാനുള്ള ഓഫർ നിരസിക്കുകയും ചെയ്തു. കൗണ്ടി ഡർഹാമിൽ നിന്നുള്ള ഒരു അമച്വർ ടീമായ വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡിനെ പകരം ഇംഗ്ലണ്ടിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കാൻ ലിപ്റ്റൺ ക്ഷണിച്ചു. വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡ് ടൂർണമെന്റ് വിജയിക്കുകയും 1911-ൽ അവരുടെ കിരീടം നിലനിർത്താൻ വിജയകരമായി മടങ്ങുകയും ചെയ്തു. ലിപ്റ്റൺ മത്സരത്തിന് മുമ്പ്, 1876 മുതൽ 1904 വരെ, " ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് " എന്ന് കണക്കാക്കപ്പെട്ടിരുന്ന ഗെയിമുകൾ മുൻനിര ഇംഗ്ലീഷ്, സ്കോട്ടിഷ് ക്ലബ്ബുകൾ തമ്മിലുള്ള കൂടിക്കാഴ്ചകളായിരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന് 1895-ൽ സണ്ടർലാൻഡ് എഎഫ്സിയും ഹാർട്ട് ഓഫ് മിഡ്ലോത്തിയൻ എഫ്സിയും തമ്മിലുള്ള മത്സരം , സണ്ടർലാൻഡ് വിജയിച്ചു.
1914-ൽ, ഒളിമ്പിക് ടൂർണമെന്റിനെ "അമേച്വർമാർക്കുള്ള ലോക ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്" ആയി അംഗീകരിക്കാൻ ഫിഫ സമ്മതിക്കുകയും പരിപാടിയുടെ നടത്തിപ്പിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു. ഇത് 1920-ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ , ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ ഭൂഖണ്ഡാന്തര ഫുട്ബോൾ മത്സരത്തിന് വഴിയൊരുക്കി , ഈജിപ്തും 13 യൂറോപ്യൻ ടീമുകളും മത്സരിച്ചു , ബെൽജിയം വിജയിച്ചു . 1924- ലും 1928- ലും നടന്ന അടുത്ത രണ്ട് ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉറുഗ്വേ വിജയിച്ചു . ഫിഫയുടെ പ്രൊഫഷണൽ യുഗത്തിന്റെ തുടക്കമായ 1924 ആയതിനാൽ, ഉറുഗ്വേയ്ക്ക് 4 നക്ഷത്രങ്ങൾ ധരിക്കാൻ അനുവാദം ലഭിച്ചതിന്റെ കാരണവും അതായിരുന്നു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിന് മുമ്പുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളുടെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ ചാലകശക്തിയായ ഫിഫ വീണ്ടും ഒളിമ്പിക്സിന് പുറത്ത് സ്വന്തം അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റ് നടത്തുന്നതിനെക്കുറിച്ച് ആലോചിക്കാൻ തുടങ്ങി. 1928 മെയ് 28 ന് ആംസ്റ്റർഡാമിലെ ഫിഫ കോൺഗ്രസ് ഒരു ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു. ഉറുഗ്വേ ഇപ്പോൾ രണ്ടുതവണ ഔദ്യോഗിക ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യന്മാരായതിനാലും 1930 ൽ സ്വാതന്ത്ര്യത്തിന്റെ നൂറാം വാർഷികം ആഘോഷിക്കുന്നതിനാലും , ഫിഫ ഉറുഗ്വേയെ ആദ്യ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റിന്റെ ആതിഥേയ രാജ്യമായി നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്തു .
തിരഞ്ഞെടുത്ത രാജ്യങ്ങളുടെ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളെ ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ ക്ഷണിച്ചു, എന്നാൽ മത്സരത്തിനുള്ള വേദിയായി ഉറുഗ്വേയെ തിരഞ്ഞെടുത്തത് യൂറോപ്യൻ ടീമുകൾക്ക് അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രത്തിന് കുറുകെയുള്ള ദീർഘവും ചെലവേറിയതുമായ യാത്രയ്ക്ക് കാരണമായി, പ്രത്യേകിച്ച് മഹാമാന്ദ്യത്തിനിടയിൽ . അതിനാൽ, മത്സരം ആരംഭിക്കുന്നതിന് രണ്ട് മാസം മുമ്പ് വരെ ഒരു യൂറോപ്യൻ രാജ്യവും ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ പ്രതിജ്ഞയെടുത്തില്ല. റിമെറ്റ് ഒടുവിൽ ബെൽജിയം , ഫ്രാൻസ് , റൊമാനിയ , യുഗോസ്ലാവിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകളെ യാത്രയ്ക്ക് പ്രേരിപ്പിച്ചു. ആകെ 13 രാജ്യങ്ങൾ പങ്കെടുത്തു: തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് ഏഴ്, യൂറോപ്പിൽ നിന്ന് നാല്, വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് രണ്ട്.
1930 ജൂലൈ 13 ന് ഒരേ സമയം നടന്ന ആദ്യ രണ്ട് ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ ഫ്രാൻസും അമേരിക്കയും വിജയിച്ചു , അവർ യഥാക്രമം മെക്സിക്കോയെ 4-1 നും ബെൽജിയത്തെ 3-0 നും പരാജയപ്പെടുത്തി. ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ആദ്യ ഗോൾ ഫ്രാൻസിന്റെ ലൂസിയൻ ലോറന്റ് നേടി . ഫൈനലിൽ , മോണ്ടെവീഡിയോയിൽ 93,000 കാണികളുടെ മുന്നിൽ ഉറുഗ്വേ അർജന്റീനയെ 4-2 ന് പരാജയപ്പെടുത്തി , ലോകകപ്പ് നേടുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി. ലോകകപ്പ് സൃഷ്ടിച്ചതിനുശേഷം, ഫിഫയും ഐഒസിയും അമേച്വർ കളിക്കാരുടെ പദവിയെക്കുറിച്ച് വിയോജിച്ചു; 1932 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ നിന്ന് ഫുട്ബോൾ ഒഴിവാക്കി . ഐഒസിയും ഫിഫയും അവരുടെ വ്യത്യാസങ്ങൾ പരിഹരിച്ചതിനുശേഷം, 1936 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ തിരിച്ചെത്തി , പക്ഷേ ഇപ്പോൾ കൂടുതൽ അഭിമാനകരമായ ലോകകപ്പ് അതിനെ മറികടന്നു.
ആദ്യകാല ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾ നേരിട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ ഭൂഖണ്ഡാന്തര യാത്രയുടെയും യുദ്ധത്തിന്റെയും ബുദ്ധിമുട്ടുകളായിരുന്നു. 1934 ലെ ലോകകപ്പിനായി യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകാൻ കുറച്ച് തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ മാത്രമേ തയ്യാറായിരുന്നുള്ളൂ , ബ്രസീലും ക്യൂബയും ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വടക്കേ അമേരിക്കൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങളും 1938 ലെ ടൂർണമെന്റ് ബഹിഷ്കരിച്ചു. രണ്ടിലും മത്സരിച്ച ഒരേയൊരു തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീം ബ്രസീൽ ആയിരുന്നു. ജർമ്മനിയും ബ്രസീലും ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാൻ ശ്രമിച്ച 1942 , 1946 മത്സരങ്ങൾ രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം റദ്ദാക്കപ്പെട്ടു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
1950-ൽ ബ്രസീലിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിലാണ് ബ്രിട്ടീഷ് ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷനുകൾ ആദ്യമായി ഉൾപ്പെടുത്തിയത്. സ്കോട്ട്ലൻഡ് , ഇംഗ്ലണ്ട് , വെയിൽസ് , വടക്കൻ അയർലൻഡ് എന്നിവ 1920-ൽ ഫിഫയിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, യുദ്ധത്തിൽ ഏർപ്പെട്ടിരുന്ന രാജ്യങ്ങൾക്കെതിരെ കളിക്കാൻ തയ്യാറാകാത്തതിനാലും, ഫുട്ബോളിൽ വിദേശ സ്വാധീനത്തിനെതിരായ പ്രതിഷേധമായും. ഫിഫയുടെ ക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് ടീമുകൾ 1946-ൽ വീണ്ടും ചേർന്നു. മുൻ രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ ബഹിഷ്കരിച്ച 1930-ലെ ചാമ്പ്യന്മാരായ ഉറുഗ്വേയും ടൂർണമെന്റിൽ തിരിച്ചെത്തി . " മാരകനാസോ " (പോർച്ചുഗീസ്: ''മാരകനാക്കോ'' ) എന്ന മത്സരത്തിൽ ആതിഥേയ രാഷ്ട്രമായ ബ്രസീലിനെ പരാജയപ്പെടുത്തിയ ശേഷം ഉറുഗ്വേ വീണ്ടും ടൂർണമെന്റ് നേടി .
1934 നും 1978 നും ഇടയിലുള്ള ടൂർണമെന്റുകളിൽ , ഓരോ ടൂർണമെന്റിലും 16 ടീമുകൾ മത്സരിച്ചു, 1938-ൽ ഓസ്ട്രിയ യോഗ്യത നേടിയ ശേഷം ജർമ്മനിയിൽ ലയിക്കുകയും 15 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിക്കുകയും ചെയ്തപ്പോൾ, 1950-ൽ ഇന്ത്യ , സ്കോട്ട്ലൻഡ് , തുർക്കി എന്നിവ പിന്മാറി 13 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിച്ചപ്പോൾ ഒഴികെ. പങ്കെടുക്കുന്ന രാജ്യങ്ങളിൽ ഭൂരിഭാഗവും യൂറോപ്പിൽ നിന്നും തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്നുമുള്ളവരായിരുന്നു, വടക്കേ അമേരിക്ക, ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, ഓഷ്യാനിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ചെറിയ ന്യൂനപക്ഷം. ഈ ടീമുകളെ സാധാരണയായി യൂറോപ്യൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ എളുപ്പത്തിൽ പരാജയപ്പെടുത്തിയിരുന്നു. 1982 വരെ, യൂറോപ്പിനും തെക്കേ അമേരിക്കയ്ക്കും പുറത്ത് നിന്നുള്ള ഏക ടീമുകൾ ആദ്യ റൗണ്ടിൽ നിന്ന് പുറത്തുപോയത് ഇവയായിരുന്നു: 1930-ൽ സെമി ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ; 1938-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ ക്യൂബ ; 1966 -ൽ നോർത്ത് കൊറിയ ; 1970 -ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ മെക്സിക്കോ .
=== 24, 32 ടീമുകളിലേക്കുള്ള വിപുലീകരണം ===
1982- ൽ ടൂർണമെന്റ് 24 ടീമുകളിലേക്കും [ പിന്നീട് 1998- ൽ 32 ടീമുകളിലേക്കും വികസിപ്പിച്ചു , ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, വടക്കേ അമേരിക്ക എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള കൂടുതൽ ടീമുകൾക്ക് പങ്കെടുക്കാൻ അവസരം ലഭിച്ചു. അതിനുശേഷം, ഈ പ്രദേശങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ കൂടുതൽ വിജയം ആസ്വദിച്ചു, അവയിൽ പലതും ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ എത്തി: - ൽ മെക്സിക്കോ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 1990 -ൽ കാമറൂൺ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2002 -ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത ദക്ഷിണ കൊറിയ ; 2002-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുഎസ്എയ്ക്കൊപ്പം സെനഗലും; 2010 - ൽ ഘാന , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2014-ൽ കോസ്റ്റാറിക്ക ; 2022 ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത മൊറോക്കോ . യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ ആധിപത്യം തുടരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന്, 1994, 1998, 2006, 2018 വർഷങ്ങളിലെ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളെല്ലാം യൂറോപ്പിൽ നിന്നോ ദക്ഷിണ അമേരിക്കയിൽ നിന്നോ ആയിരുന്നു, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ടൂർണമെന്റുകളിലെയും ഫൈനലിസ്റ്റുകളും അങ്ങനെ തന്നെയായിരുന്നു.
2002 ഫിഫ ലോകകപ്പ് യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ ഇരുനൂറ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തു . 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടാൻ 198 രാജ്യങ്ങൾ ശ്രമിച്ചു . 2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ റെക്കോർഡ് 204 രാജ്യങ്ങൾ .
=== 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കൽ ===
2013 ഒക്ടോബറിൽ, കരീബിയൻ ഫുട്ബോൾ യൂണിയന്റെ മേഖലയ്ക്ക് ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം ഉറപ്പാക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് സെപ് ബ്ലാറ്റർ സംസാരിച്ചു . '' 2013 ഒക്ടോബർ 25 ലെ ഫിഫ വീക്കിലിയുടെ'' പതിപ്പിൽ ബ്ലാറ്റർ എഴുതി: "പൂർണ്ണമായും ഒരു കായിക വീക്ഷണകോണിൽ നിന്ന്, ആഗോളവൽക്കരണം ഒടുവിൽ ഗൗരവമായി എടുക്കുന്നത് കാണാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു, ആഫ്രിക്കൻ, ഏഷ്യൻ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർഹിക്കുന്ന പദവി നൽകി. യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ലോകകപ്പിലെ ഭൂരിഭാഗം സ്ഥാനങ്ങളിലും അവകാശവാദമുന്നയിക്കുന്നില്ല." ഫിഫ പ്രസിഡൻസിയിലേക്ക് വീണ്ടും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെടാൻ ബ്ലാറ്റർ സ്വയം മുന്നോട്ട് വയ്ക്കാമെന്ന് ആ രണ്ട് പരാമർശങ്ങളും നിരൂപകർക്ക് സൂചന നൽകി.
മാസിക പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, ഫിഫ പ്രസിഡൻസി സ്ഥാനത്തേക്ക് ബ്ലാറ്ററുടെ സാധ്യതയുള്ള എതിരാളിയായ യുവേഫ പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി , ലോകകപ്പ് 40 ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളിലേക്ക് വ്യാപിപ്പിക്കാനും പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം എട്ട് ആയി വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഉദ്ദേശിക്കുന്നതായി പ്രതികരിച്ചു. യുവേഫയ്ക്ക് ഒരു അധിക സ്ഥാനം നൽകുമെന്നും , ഏഷ്യൻ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷനും ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും കോൺഫെഡറേഷൻ ഓഫ് ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും രണ്ട് വീതം , CONCACAF ഉം CONMEBOL ഉം പങ്കിട്ട രണ്ട് , ഓഷ്യാനിയ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷന് ഒരു ഉറപ്പായ സ്ഥാനം എന്നിവ നൽകുമെന്നും പ്ലാറ്റിനി പറഞ്ഞു . ലോകകപ്പ് വികസിപ്പിക്കാൻ താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് പ്ലാറ്റിനിക്ക് വ്യക്തമായിരുന്നു. അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു: "[ലോകകപ്പ്] ടീമുകളുടെ ഗുണനിലവാരത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതല്ല, കാരണം നിങ്ങൾക്ക് ലോകകപ്പിൽ മികച്ച 32 പേരില്ല ... പക്ഷേ അതൊരു നല്ല വിട്ടുവീഴ്ചയാണ്. ... ഇതൊരു രാഷ്ട്രീയ കാര്യമാണ്, അതിനാൽ കൂടുതൽ ആഫ്രിക്കക്കാരെ എന്തുകൊണ്ട് ഉൾപ്പെടുത്തിക്കൂടാ? ലോകത്തിലെ എല്ലാ ആളുകളെയും കൊണ്ടുവരിക എന്നതാണ് മത്സരം. പങ്കെടുക്കാൻ നിങ്ങൾ അവസരം നൽകിയില്ലെങ്കിൽ, അവർ മെച്ചപ്പെടുന്നില്ല."
2016 ഒക്ടോബറിൽ, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ഗിയാനി ഇൻഫാന്റിനോ 2026-ൽ 48 ടീമുകളുടെ ലോകകപ്പിന് പിന്തുണ പ്രഖ്യാപിച്ചു. 2017 ജനുവരി 10-ന്, 2026 ലോകകപ്പിൽ 48 ഫൈനലിസ്റ്റ് ടീമുകൾ ഉണ്ടായിരിക്കുമെന്ന് ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
=== 2015 ലെ ഫിഫ അഴിമതി കേസ് ===
2015 മെയ് മാസത്തോടെ, 2015 ഫിഫ അഴിമതി കേസ്, കൈക്കൂലി, വഞ്ചന, ഫിഫ ഗെയിമുകൾക്കായി മാധ്യമ, മാർക്കറ്റിംഗ് അവകാശങ്ങൾ (കപട ബിഡുകൾ) വിതരണം ചെയ്യുന്നതിൽ അഴിമതി നടത്തുന്നതിനായി കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ എന്നീ കുറ്റങ്ങളും ക്രിമിനൽ കുറ്റങ്ങളും ചുമത്തി, ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥർ 24 വർഷത്തിനിടെ 150 മില്യൺ ഡോളറിലധികം കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ആരോപിക്കപ്പെട്ടു. മെയ് അവസാനത്തിൽ, യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പ് 14 പേർക്കെതിരെ റാക്കറ്റിംഗ്, വയർ തട്ടിപ്പ്, കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ ഗൂഢാലോചന എന്നീ കുറ്റങ്ങൾ ചുമത്തി 47 എണ്ണം കുറ്റപത്രം പ്രഖ്യാപിച്ചു. അന്നുമുതൽ, പ്രത്യേകിച്ച് മെയ് 29 നും ഡിസംബർ 3 നും ഒരു ഡസനിലധികം ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. 2015 മെയ് അവസാനത്തോടെ, മൊത്തം ഒമ്പത് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെയും സ്പോർട്സ്, ബ്രോഡ്കാസ്റ്റിംഗ് മാർക്കറ്റുകളുടെ അഞ്ച് എക്സിക്യൂട്ടീവുകളെയും അഴിമതിക്കുറ്റം ചുമത്തിയിരുന്നു. ആ സമയത്ത്, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് സെപ്പ് ബ്ലാറ്റർ 2016 ഫെബ്രുവരിയിൽ തന്റെ സ്ഥാനം ഉപേക്ഷിക്കുമെന്ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2015 ജൂൺ 4 ന്, എഫ്ബിഐയുമായും സ്വിസ് അധികൃതരുമായും സഹകരിച്ച് പ്രവർത്തിക്കുന്നതിനിടെ, 1998, 2010 ലോകകപ്പുകൾ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിനായി താനും ഫിഫയുടെ അന്നത്തെ എക്സിക്യൂട്ടീവ് കമ്മിറ്റിയിലെ മറ്റ് അംഗങ്ങളും കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ചക്ക് ബ്ലേസർ സമ്മതിച്ചു. 2015 ജൂൺ 10 ന്, സെപ് ബ്ലാറ്ററുടെ ഓഫീസുകളിൽ നിന്ന് സ്വിസ് അധികൃതർ കമ്പ്യൂട്ടർ ഡാറ്റ പിടിച്ചെടുത്തു . 2018, 2022 ടൂർണമെന്റുകളുടെ അവാർഡിംഗിൽ കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന ആരോപണത്തിന്റെ വെളിച്ചത്തിൽ, അതേ ദിവസം തന്നെ, 2026 ഫിഫ ലോകകപ്പിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയ ഫിഫ മാറ്റിവച്ചു . അന്നത്തെ സെക്രട്ടറി ജനറൽ ജെറോം വാൽക്കെ പറഞ്ഞു, "സാഹചര്യം കാരണം, തൽക്കാലം ഏതെങ്കിലും ലേല പ്രക്രിയ ആരംഭിക്കുന്നത് അസംബന്ധമാണെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു." 2015 ഒക്ടോബർ 28 ന്, പ്രസിഡന്റ് സ്ഥാനത്തേക്ക് സാധ്യതയുള്ള സ്ഥാനാർത്ഥിയായ ബ്ലാറ്ററെയും ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനിയെയും 90 ദിവസത്തേക്ക് സസ്പെൻഡ് ചെയ്തു; വാർത്താ മാധ്യമങ്ങൾക്ക് നൽകിയ പ്രസ്താവനകളിൽ ഇരുവരും നിരപരാധിത്വം നിലനിർത്തി.
മെയ് മാസത്തിൽ ഏഴ് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്ത സൂറിച്ച് ഹോട്ടലിൽ വെച്ച് കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന സംശയത്തിൽ 2015 ഡിസംബർ 3 ന് രണ്ട് ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റുമാരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. അതേ ദിവസം തന്നെ യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പിന്റെ 16 കുറ്റപത്രങ്ങൾ കൂടി പ്രഖ്യാപിച്ചു.
=== ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് നിർദ്ദേശം ===
2021 മെയ് 21 ന് നടന്ന 71-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിൽ സൗദി അറേബ്യൻ ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ ഒരു ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് പദ്ധതി ആദ്യമായി നിർദ്ദേശിച്ചു , മുൻ ആഴ്സണൽ മാനേജർ ആഴ്സീൻ വെംഗറും ആഫ്രിക്കയിലെയും ഏഷ്യയിലെയും ദേശീയ ഫെഡറേഷനുകളും ഇതിനെ ശക്തമായി പിന്തുണച്ചു. UEFA, CONMEBOL പോലുള്ള കോണ്ടിനെന്റൽ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ഈ പദ്ധതിയിൽ പങ്കാളികളല്ല എന്നാൽ, മൊത്തത്തിൽ, ഫിഫയിലെ 210 അംഗ അസോസിയേഷനുകളിൽ 166 എണ്ണവും ഈ ആശയത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നു.
=== മറ്റ് ഫിഫ ടൂർണമെന്റുകൾ ===
വനിതാ ഫുട്ബോളിന് സമാനമായ ഒരു ടൂർണമെന്റായ ഫിഫ വനിതാ ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി നടന്നത് 1991 ൽ ചൈനയിലാണ് . വനിതാ ടൂർണമെന്റ് പുരുഷന്മാരേക്കാൾ വലുപ്പത്തിലും പ്രൊഫൈലിലും ചെറുതാണ്, പക്ഷേ വളർന്നുവരികയാണ്; 2007 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം 120 ആയിരുന്നു, 1991 നെ അപേക്ഷിച്ച് ഇരട്ടിയിലധികമാണിത് .
1896, 1932 ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക് ഗെയിംസുകളിലും പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. മറ്റ് പല കായിക ഇനങ്ങളിൽ നിന്നും വ്യത്യസ്തമായി, ഒളിമ്പിക്സിലെ പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് ഒരു ഉയർന്ന തലത്തിലുള്ള ടൂർണമെന്റല്ല, 1992 മുതൽ, ഓരോ ടീമിലും മൂന്ന് പ്രായപരിധിയില്ലാത്ത കളിക്കാരെ അനുവദിക്കുന്ന ഒരു അണ്ടർ-23 ടൂർണമെന്റ്. 1996 ൽ വനിതാ ഫുട്ബോൾ ഒളിമ്പിക്സിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു .
ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്, ലോകകപ്പിന് ഒരു വർഷം മുമ്പ്, വരാനിരിക്കുന്ന ലോകകപ്പിനുള്ള ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി ലോകകപ്പ് ആതിഥേയ രാഷ്ട്രങ്ങളിൽ വെച്ച് നടന്ന ഒരു ടൂർണമെന്റായിരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളിലെയും വിജയികളും, ഫിഫ ലോകകപ്പ് ചാമ്പ്യന്മാരും, ആതിഥേയ രാജ്യവും ഇതിൽ മത്സരിക്കുന്നു. ആദ്യ പതിപ്പ് 1992 -ൽ നടന്നു , അവസാന പതിപ്പ് 2017- ൽ നടന്നു . 2021-ൽ ഫിഫ ക്ലബ് ലോകകപ്പിന്റെ വിപുലീകരണം കാരണം ടൂർണമെന്റ് ഇനി സജീവമാകില്ലെന്ന് 2019 മാർച്ചിൽ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
ഫിഫ, യൂത്ത് ഫുട്ബോളിനായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകൾ ( ഫിഫ അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 വനിതാ ലോകകപ്പ് ), ക്ലബ് ഫുട്ബോൾ ( ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്), ഫുട്സാൽ ( ഫിഫ ഫുട്സാൽ വേൾഡ് കപ്പ് ), ബീച്ച് സോക്കർ ( ഫിഫ ബീച്ച് സോക്കർ വേൾഡ് കപ്പ് ) തുടങ്ങിയ ഫുട്ബോൾ വകഭേദങ്ങൾ സംഘടിപ്പിക്കുന്നു. ഫിഫ വനിതാ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് നിർദ്ദേശിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ടെങ്കിലും , പിന്നീടുള്ള മൂന്നെണ്ണത്തിനും വനിതാ പതിപ്പ് ഇല്ല .
ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ്, ഓരോ വനിതാ ലോകകപ്പിനും മുമ്പുള്ള വർഷം ഉൾപ്പെടെ, രണ്ടുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടത്തപ്പെടുന്നു. രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകളും മൂന്ന് തവണ ഒറ്റ ബിഡ്ഡിംഗ് പ്രക്രിയയിലൂടെയാണ് നൽകിയത്, അണ്ടർ-20 ടൂർണമെന്റ് ഓരോ തവണയും വലിയ മത്സരത്തിനുള്ള ഒരു ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി വർത്തിക്കുന്നു ( 2010 , 2014 , 2018 ).
== ട്രോഫി ==
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പ് ട്രോഫി
1930 മുതൽ 1970 വരെ സമ്മാനിച്ച ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി.
ഇറ്റാലിയൻ സിൽവിയോ ഗസാനിഗ രൂപകൽപ്പന ചെയ്തതും 1974 ൽ ആദ്യമായി സമ്മാനിച്ചതുമായ നിലവിലെ ട്രോഫി.
1930 മുതൽ 1970 വരെ, ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിന് ''ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി നൽകിയിരുന്നു. ആദ്യം ഇത് വേൾഡ് കപ്പ്'' അല്ലെങ്കിൽ ''കൂപ്പെ ഡു മോണ്ടെ'' എന്നാണ് അറിയപ്പെട്ടിരുന്നത്, എന്നാൽ 1946 ൽ ആദ്യ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥാപിച്ച ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ പേരിൽ ഇത് പുനർനാമകരണം ചെയ്യപ്പെട്ടു . 1970 ൽ , ടൂർണമെന്റിലെ ബ്രസീലിന്റെ മൂന്നാമത്തെ വിജയം അവർക്ക് ട്രോഫി സ്ഥിരമായി നിലനിർത്താൻ അവകാശം നൽകി. എന്നിരുന്നാലും, 1983 ൽ ട്രോഫി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു, അത് ഒരിക്കലും വീണ്ടെടുക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല, കള്ളന്മാർ ഉരുക്കിക്കളഞ്ഞതായി തോന്നുന്നു.
1970 ന് ശേഷം, ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫി എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഒരു പുതിയ ട്രോഫി രൂപകൽപ്പന ചെയ്യപ്പെട്ടു. ഏഴ് രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഫിഫയിലെ വിദഗ്ധർ, അവതരിപ്പിച്ച 53 മോഡലുകളെ വിലയിരുത്തി, ഒടുവിൽ ഇറ്റാലിയൻ ഡിസൈനർ സിൽവിയോ ഗസ്സാനിഗയുടെ സൃഷ്ടികൾ തിരഞ്ഞെടുത്തു . പുതിയ ട്രോഫി 36 സെന്റീമീറ്റർ (14.2 ഇഞ്ച്) ഉയരമുള്ളതും, 18 കാരറ്റ് (75%) സ്വർണ്ണം കൊണ്ടാണ് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത്, 6.175 കിലോഗ്രാം (13.6 പൗണ്ട്) ഭാരമുള്ളതുമാണ്.
അടിത്തറയിൽ രണ്ട് പാളികളായി സെമി-പ്രെഷ്യസ് മലാഖൈറ്റ് അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു , ട്രോഫിയുടെ അടിവശത്ത് 1974 മുതൽ ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ജേതാവിന്റെയും വർഷവും പേരും കൊത്തിവച്ചിട്ടുണ്ട് . ട്രോഫിയെക്കുറിച്ചുള്ള ഗസ്സാനിഗയുടെ വിവരണം ഇപ്രകാരമായിരുന്നു: "അടിത്തട്ടിൽ നിന്ന് ഉയർന്നുവരുന്ന വരകൾ സർപ്പിളമായി ഉയർന്ന് ലോകത്തെ സ്വീകരിക്കാൻ നീണ്ടുനിൽക്കുന്നു. ശില്പത്തിന്റെ ഒതുക്കമുള്ള ശരീരത്തിന്റെ ശ്രദ്ധേയമായ ചലനാത്മക പിരിമുറുക്കങ്ങളിൽ നിന്ന് വിജയത്തിന്റെ ആവേശകരമായ നിമിഷത്തിൽ രണ്ട് അത്ലറ്റുകളുടെ രൂപങ്ങൾ ഉയർന്നുവരുന്നു."
ഈ പുതിയ ട്രോഫി വിജയിക്കുന്ന രാജ്യത്തിന് സ്ഥിരമായി നൽകില്ല. മത്സരാനന്തര ആഘോഷം പൂർത്തിയാകുന്നതുവരെ മാത്രമേ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾക്ക് ട്രോഫി നിലനിർത്താൻ കഴിയൂ. മത്സരത്തിന് തൊട്ടുപിന്നാലെയുള്ള സ്വർണ്ണ ഒറിജിനലിന് പകരം സ്വർണ്ണം പൂശിയ ഒരു പകർപ്പ് അവർക്ക് നൽകും.
മികച്ച മൂന്ന് ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും (കളിക്കാർ, പരിശീലകർ, മാനേജർമാർ) ലോകകപ്പ് ട്രോഫിയുടെ ചിഹ്നമുള്ള മെഡലുകൾ നൽകുന്നു ; വിജയികളുടെ (സ്വർണം), റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ് (വെള്ളി), മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ (വെങ്കലം). 2002 ലെ പതിപ്പിൽ , നാലാം സ്ഥാന മെഡലുകൾ ആതിഥേയരായ ദക്ഷിണ കൊറിയയ്ക്ക് നൽകി . 1978 ലെ ടൂർണമെന്റിന് മുമ്പ്, ഫൈനലിന്റെയും മൂന്നാം സ്ഥാന മത്സരത്തിന്റെയും അവസാനം മൈതാനത്തുള്ള പതിനൊന്ന് കളിക്കാർക്ക് മാത്രമേ മെഡലുകൾ നൽകിയിരുന്നുള്ളൂ. 2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2006 മുതൽ, മത്സരത്തിലെ വിജയികൾക്ക് ഫിഫ ചാമ്പ്യൻസ് ബാഡ്ജ് ധരിക്കാനുള്ള അവകാശം നൽകുന്നു , അടുത്ത മത്സരത്തിലെ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കുന്നത് വരെ.
== ഫോർമാറ്റ് ==
=== യോഗ്യത ===
1934 ലെ രണ്ടാം ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിനുള്ള കളം കുറയ്ക്കുന്നതിനായി യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകൾ നടത്തിവരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കുള്ളിലാണ് ( ആഫ്രിക്ക , ഏഷ്യ , വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ , ദക്ഷിണ അമേരിക്ക , ഓഷ്യാനിയ , യൂറോപ്പ് ) അവ നടക്കുന്നത്, അതത് കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മേൽനോട്ടത്തിലാണ്. ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും, ഓരോ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കും എത്ര സ്ഥലങ്ങൾ നൽകണമെന്ന് ഫിഫ മുൻകൂട്ടി തീരുമാനിക്കുന്നു, സാധാരണയായി കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ ടീമുകളുടെ ആപേക്ഷിക ശക്തിയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി.
ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിന് ഏകദേശം മൂന്ന് വർഷം മുമ്പ് തന്നെ യോഗ്യതാ പ്രക്രിയ ആരംഭിച്ച് രണ്ട് വർഷം നീണ്ടുനിൽക്കും. കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകളുടെ ഫോർമാറ്റുകൾ വ്യത്യാസപ്പെട്ടിരിക്കും. സാധാരണയായി, ഇന്റർകോണ്ടിനെന്റൽ പ്ലേ-ഓഫുകളിലെ വിജയികൾക്ക് ഒന്നോ രണ്ടോ സ്ഥാനങ്ങൾ നൽകാറുണ്ട് . ഉദാഹരണത്തിന്, ഓഷ്യാനിയൻ സോണിലെ വിജയിയും ഏഷ്യൻ സോണിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ചാം സ്ഥാനക്കാരായ ടീമും 2010 ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനത്തിനായി പ്ലേ-ഓഫിൽ പ്രവേശിച്ചു . 1938 ലോകകപ്പ് മുതൽ , ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് യാന്ത്രിക യോഗ്യത ലഭിക്കുന്നു. 1938 നും 2002 നും ഇടയിൽ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് ഈ അവകാശം നൽകിയിരുന്നു, എന്നാൽ 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ നിന്ന് പിൻവലിച്ചു , ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് യോഗ്യത നേടേണ്ടതുണ്ട്. 2002 ലെ വിജയികളായ ബ്രസീൽ , യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കളിച്ച ആദ്യത്തെ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാരായിരുന്നു.
=== ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റ് ===
മുൻ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്ന വിവിധ ഫോർമാറ്റുകൾക്ക്, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രം § ഫോർമാറ്റിന്റെ പരിണാമം കാണുക .
1998 മുതലുള്ള അവസാന ടൂർണമെന്റ് ഫോർമാറ്റിൽ 32 ദേശീയ ടീമുകൾ ഒരു മാസത്തിനിടെ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിൽ മത്സരിച്ചു. രണ്ട് ഘട്ടങ്ങളുണ്ട്: ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം, തുടർന്ന് നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം.
ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ, ടീമുകൾ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലാണ് മത്സരിക്കുന്നത്. ആതിഥേയരെ ഉൾപ്പെടെ എട്ട് ടീമുകളെ സീഡ് ചെയ്യുന്നു, മറ്റ് സീഡ് ടീമുകളെ ഫിഫ വേൾഡ് റാങ്കിംഗിനെയോ സമീപകാല ലോകകപ്പുകളിലെ പ്രകടനത്തെയോ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു ഫോർമുല ഉപയോഗിച്ച് തിരഞ്ഞെടുത്ത് പ്രത്യേക ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. മറ്റ് ടീമുകളെ വ്യത്യസ്ത "പോട്ടുകളിലേക്ക്" നിയോഗിക്കുന്നു, സാധാരണയായി ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ മാനദണ്ഡങ്ങളെ അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഓരോ പോട്ടിലെയും ടീമുകളെ എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് ക്രമരഹിതമായി തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. 1998 മുതൽ , ഒരു ഗ്രൂപ്പിലും രണ്ടിൽ കൂടുതൽ യൂറോപ്യൻ ടീമുകളോ മറ്റേതെങ്കിലും കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ടീമുകളോ ഇല്ലെന്ന് ഉറപ്പാക്കാൻ നറുക്കെടുപ്പിൽ നിയന്ത്രണങ്ങൾ ഏർപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്.
ഓരോ ഗ്രൂപ്പും ഒരു റൗണ്ട് റോബിൻ ടൂർണമെന്റിൽ കളിക്കുന്നു , അതിൽ ഓരോ ടീമും ഒരേ ഗ്രൂപ്പിലെ മറ്റ് ടീമുകളുമായി മൂന്ന് മത്സരങ്ങൾ നടത്തണം. അതായത് ഒരു ഗ്രൂപ്പിനുള്ളിൽ ആകെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ കളിക്കണം. നാല് ടീമുകളുടെയും നീതി നിലനിർത്തുന്നതിനായി ഓരോ ഗ്രൂപ്പിന്റെയും അവസാന റൗണ്ട് മത്സരങ്ങൾ ഒരേ സമയം ഷെഡ്യൂൾ ചെയ്തിരിക്കുന്നു. ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും മികച്ച രണ്ട് ടീമുകൾ നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലേക്ക് മുന്നേറുന്നു. ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ടീമുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യാൻ പോയിന്റുകൾ ഉപയോഗിക്കുന്നു. 1994 മുതൽ , ഒരു വിജയത്തിന് മൂന്ന് പോയിന്റുകളും ഒരു സമനിലയ്ക്ക് ഒരു പോയിന്റും ഒരു തോൽവിക്ക് ഒരു പോയിന്റും നൽകിയിട്ടില്ല (മുമ്പ്, വിജയികൾക്ക് രണ്ട് പോയിന്റുകൾ ലഭിച്ചു).
മൂന്ന് സാധ്യതയുള്ള ഫലങ്ങളുള്ള (ജയം, സമനില, തോൽവി) ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ പരിഗണിക്കുമ്പോൾ, നാല് ടീമുകളുടെ പോയിന്റുകളുടെ 40 സാധ്യമായ കോമ്പിനേഷനുകൾക്ക് 729 (= 3 <sup>6 ) സാധ്യതയുള്ള അന്തിമ പട്ടിക ഫലങ്ങൾ ഉണ്ട്.</sup> എന്നിരുന്നാലും, 40 പോയിന്റ് കോമ്പിനേഷനുകളിൽ 14 എണ്ണം (അല്ലെങ്കിൽ 729 സാധ്യമായ ഫലങ്ങളിൽ 207 എണ്ണം) രണ്ടാം സ്ഥാനത്തിനും മൂന്നാം സ്ഥാനത്തിനും ഇടയിലുള്ള സമനിലയിലേക്ക് നയിക്കുന്നു. അങ്ങനെയുള്ള സാഹചര്യത്തിൽ, ഈ ടീമുകൾക്കിടയിലുള്ള റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കുന്നത്:
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന സംയോജിത ഗോൾ വ്യത്യാസം
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും നേടിയ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകളുടെ എണ്ണം
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും ഒന്നിലധികം ടീമുകൾ തുല്യരായി തുടർന്നാൽ, അവരുടെ റാങ്കിംഗ് ഇനിപ്പറയുന്ന രീതിയിൽ നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും:
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ പോയിന്റുകൾ
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിലെ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന ഗോൾ വ്യത്യാസം
## ആ ടീമുകളിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയത്
## ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ലഭിച്ച മഞ്ഞ, ചുവപ്പ് കാർഡുകളുടെ എണ്ണം അനുസരിച്ച് ഫെയർ പ്ലേ പോയിന്റുകൾ നിർവചിക്കപ്പെടുന്നു:
### മഞ്ഞ കാർഡ്: മൈനസ് 1 പോയിന്റ്
### പരോക്ഷ ചുവപ്പ് കാർഡ് (രണ്ടാമത്തെ മഞ്ഞ കാർഡ് കാരണം): മൈനസ് 3 പോയിന്റുകൾ.
### നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡ്: മൈനസ് 4 പോയിന്റുകൾ
### മഞ്ഞക്കാർഡും നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡും: മൈനസ് 5 പോയിന്റുകൾ
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും മുകളിലുള്ള ടീമുകളിൽ ഏതെങ്കിലും തുല്യത തുടർന്നാൽ, നറുക്കെടുപ്പിലൂടെ അവരുടെ റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും.
നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം ഒരു സിംഗിൾ-എലിമിനേഷൻ ടൂർണമെന്റാണ്, അതിൽ ടീമുകൾ പരസ്പരം ഒറ്റത്തവണ മത്സരങ്ങളിൽ കളിക്കുന്നു, ആവശ്യമെങ്കിൽ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കാൻ അധിക സമയവും പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടുകളും ഉപയോഗിക്കുന്നു. ഇത് ആരംഭിക്കുന്നത് റൗണ്ട് ഓഫ് 16 (അല്ലെങ്കിൽ രണ്ടാം റൗണ്ട്) ലാണ്, അതിൽ ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും വിജയികൾ മറ്റൊരു ഗ്രൂപ്പിലെ റണ്ണർ-അപ്പിനെതിരെ കളിക്കുന്നു. തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ, സെമി ഫൈനൽ, മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം (പരാജയപ്പെട്ട സെമി-ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ മത്സരിക്കുന്നു), ഫൈനൽ.
2017 ജനുവരി 10-ന്, ഫിഫ ഒരു പുതിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, 48 ടീമുകളുള്ള ലോകകപ്പ് (കൂടുതൽ ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതിനായി), അതിൽ മൂന്ന് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടണം, ഓരോ ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്നും രണ്ട് ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടണം, 2026 ആകുമ്പോഴേക്കും നടപ്പിലാക്കുന്നതിനായി 32 നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിന്റെ ഒരു റൗണ്ട് രൂപീകരിക്കണം. 2023 മാർച്ച് 14-ന്, ഫിഫ 2026 ടൂർണമെന്റിന്റെ പുതുക്കിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, അതിൽ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 12 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു, മികച്ച 8 മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ 32 പേരുടെ പുതിയ റൗണ്ടിൽ ഗ്രൂപ്പ് വിജയികളുമായും റണ്ണേഴ്സ് അപ്പുമായും ചേരും.
2025 മാർച്ചിൽ, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ശതാബ്ദി വാർഷികമായ 2030 ഫിഫ ലോകകപ്പിനായി 64 ടീമുകളിലേക്ക് ഒറ്റത്തവണ വിപുലീകരണം ഫിഫ പരിഗണിക്കുന്നതായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു .
== ഹോസ്റ്റുകൾ ==
=== തിരഞ്ഞെടുക്കൽ പ്രക്രിയ ===
ഫിഫയുടെ കോൺഗ്രസ് യോഗങ്ങളിലാണ് ആദ്യകാല ലോകകപ്പുകൾ രാജ്യങ്ങൾക്ക് നൽകിയിരുന്നത്. തെക്കേ അമേരിക്കയും യൂറോപ്പും ഫുട്ബോളിലെ രണ്ട് ശക്തി കേന്ദ്രങ്ങളായിരുന്നതിനാൽ സ്ഥലങ്ങൾ വിവാദപരമായിരുന്നു, അവയ്ക്കിടയിലുള്ള യാത്രയ്ക്ക് മൂന്ന് ആഴ്ച ബോട്ട് മാർഗം മാത്രമേ ആവശ്യമുള്ളൂ. ഉദാഹരണത്തിന്, ആദ്യ ലോകകപ്പ് ഉറുഗ്വേയിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം നാല് യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമേ മത്സരിച്ചുള്ളൂ. അടുത്ത രണ്ട് ലോകകപ്പുകളും യൂറോപ്പിലായിരുന്നു നടന്നത്. ഇതിൽ രണ്ടാമത്തേത് ഫ്രാൻസിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം തർക്കത്തിലായിരുന്നു, കാരണം ഈ സ്ഥലം രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടക്കുമെന്ന് തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മനസ്സിലാക്കി. അങ്ങനെ അർജന്റീനയും ഉറുഗ്വേയും 1938 ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ബഹിഷ്കരിച്ചു .
1958-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഭാവിയിൽ ബഹിഷ്കരണങ്ങളോ വിവാദങ്ങളോ ഒഴിവാക്കാൻ, ഫിഫ അമേരിക്കകൾക്കും യൂറോപ്പിനും ഇടയിൽ ആതിഥേയരെ മാറ്റി സ്ഥാപിക്കുന്ന ഒരു രീതി ആരംഭിച്ചു, അത് 1998 ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ തുടർന്നു . ദക്ഷിണ കൊറിയയും ജപ്പാനും സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച 2002-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഏഷ്യയിൽ നടന്ന ആദ്യ ടൂർണമെന്റും ഒന്നിലധികം ആതിഥേയരുള്ള ആദ്യ ടൂർണമെന്റുമായിരുന്നു. 2010- ൽ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ആഫ്രിക്കൻ രാജ്യമായി ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക മാറി . 2014-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ബ്രസീൽ ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചു, അർജന്റീന 1978-ന് ശേഷം തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നടന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പ് , കൂടാതെ യൂറോപ്പിന് പുറത്ത് തുടർച്ചയായി ലോകകപ്പുകൾ നടന്ന ആദ്യ അവസരവുമാണിത്.
ഫിഫ കൗൺസിൽ നടത്തുന്ന വോട്ടെടുപ്പിലൂടെയാണ് ആതിഥേയ രാജ്യത്തെ ഇപ്പോൾ തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നത്. ഇത് സമഗ്രമായ ഒരു ബാലറ്റ് സമ്പ്രദായത്തിലൂടെയാണ് ചെയ്യുന്നത്. പരിപാടി നടത്താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്ന ഒരു രാജ്യത്തിന്റെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന് ഫിഫയിൽ നിന്ന് ഒരു "ഹോസ്റ്റിംഗ് കരാർ" ലഭിക്കുന്നു, ഇത് ശക്തമായ ബിഡിൽ നിന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളും ആവശ്യകതകളും വിശദീകരിക്കുന്നു. ബിഡ്ഡിംഗ് അസോസിയേഷന് ഒരു ഫോമും ലഭിക്കുന്നു, അത് സമർപ്പിക്കുന്നത് സ്ഥാനാർത്ഥിത്വത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക സ്ഥിരീകരണത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. ഇതിനുശേഷം, ഫിഫ നിയുക്ത ഇൻസ്പെക്ടർമാരുടെ ഒരു സംഘം രാജ്യം സന്ദർശിക്കുകയും പരിപാടി സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിന് ആവശ്യമായ ആവശ്യകതകൾ രാജ്യം പാലിക്കുന്നുണ്ടെന്ന് തിരിച്ചറിയുകയും രാജ്യത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു റിപ്പോർട്ട് തയ്യാറാക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കണമെന്ന തീരുമാനം സാധാരണയായി ടൂർണമെന്റിന് ആറോ ഏഴോ വർഷം മുമ്പാണ് എടുക്കുന്നത്. 2018, 2022 ലോകകപ്പുകളുടെ കാര്യത്തിലെന്നപോലെ, ഭാവിയിലെ ഒന്നിലധികം ടൂർണമെന്റുകളുടെ ആതിഥേയരെ ഒരേ സമയം പ്രഖ്യാപിച്ച സന്ദർഭങ്ങളുണ്ട്, അവ റഷ്യയ്ക്കും ഖത്തറിനും നൽകി , ടൂർണമെന്റ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യത്തെ മിഡിൽ ഈസ്റ്റേൺ രാജ്യമായി ഖത്തർ മാറി.
2010, 2014 ലോകകപ്പുകൾക്ക്, അന്തിമ ടൂർണമെന്റ് കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടത്തി, തിരഞ്ഞെടുത്ത കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്ക് (2010-ൽ ആഫ്രിക്ക, 2014-ൽ തെക്കേ അമേരിക്ക) മാത്രമേ ടൂർണമെന്റ് നടത്താൻ ലേലം വിളിക്കാൻ അനുവാദം നൽകിയുള്ളൂ. 2006-ലെ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാനുള്ള വോട്ടെടുപ്പിൽ ദക്ഷിണാഫ്രിക്കയ്ക്കെതിരായ ജർമ്മനിയുടെ വിജയത്തെ ചുറ്റിപ്പറ്റിയുള്ള വിവാദത്തിന് ശേഷമാണ് റൊട്ടേഷൻ നയം അവതരിപ്പിച്ചത് . എന്നിരുന്നാലും, 2014-ന് അപ്പുറം കോണ്ടിനെന്റൽ റൊട്ടേഷൻ നയം തുടർന്നില്ല, അതിനാൽ മുൻ രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ളവ ഒഴികെയുള്ള ഏതൊരു രാജ്യത്തിനും 2018 മുതൽ ആരംഭിക്കുന്ന ലോകകപ്പുകൾക്ക് ആതിഥേയരായി അപേക്ഷിക്കാം . 2014-ലെ ടൂർണമെന്റിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയയ്ക്ക് സമാനമായ ഒരു സാഹചര്യം ഒഴിവാക്കുന്നതിനാണിത്, അവിടെ ബ്രസീൽ മാത്രമാണ് ഔദ്യോഗിക ലേലക്കാരൻ.
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ് അമേരിക്ക, കാനഡ, മെക്സിക്കോ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു, മൂന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ ആദ്യമായി ഒരു ലോകകപ്പ് പങ്കിട്ടു. 2026 ലെ ടൂർണമെന്റ് ഇതുവരെ നടന്നതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ ലോകകപ്പായിരിക്കും, 48 ടീമുകൾ 104 മത്സരങ്ങൾ കളിക്കും. ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ മുതൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾ യുഎസിൽ നടക്കും, കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതം നടത്തും.
=== കോൺഫെഡറേഷൻ അനുസരിച്ചുള്ള സംഗ്രഹം ===
{| class="wikitable sortable"
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!ഹോസ്റ്റ് ചെയ്ത സമയം
!ഹോസ്റ്റുകൾ
!വരാനിരിക്കുന്ന ഹോസ്റ്റുകൾ
|-
|യുവേഫ
(യൂറോപ്പ്)
|11. 11.
|1934 , ഇറ്റലി ; 1938 , ഫ്രാൻസ് , 1954 , സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് ; 1958 , സ്വീഡൻ ; 1966 , ഇംഗ്ലണ്ട് ; 1974 , പശ്ചിമ ജർമ്മനി ; 1982 , സ്പെയിൻ ; 1990 , ഇറ്റലി ; 1998 , ഫ്രാൻസ് ; 2006 , ജർമ്മനി ; 2018 , റഷ്യ
|2030 , സ്പെയിൻ & പോർച്ചുഗൽ
|-
|കോൺമെബോൾ
(തെക്കേ അമേരിക്ക)
|5
|1930 , ഉറുഗ്വേ ; 1950 , ബ്രസീൽ ; 1962 , ചിലി ; 1978 , അർജന്റീന ; 2014 , ബ്രസീൽ
|
|-
|CONCACAF
(വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക
, കരീബിയൻ)
|3
|1970 , മെക്സിക്കോ ; 1986 , മെക്സിക്കോ ; 1994 , യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|2026 , കാനഡ, മെക്സിക്കോ & യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|-
|എ.എഫ്.സി
(ഏഷ്യ)
|2
|2002 , ദക്ഷിണ കൊറിയ & ജപ്പാൻ ; 2022 , ഖത്തർ
|2034 , സൗദി അറേബ്യ
|-
|സിഎഎഫ്
(ആഫ്രിക്ക)
|1
|2010 , ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|2030 , മൊറോക്കോ
|-
|ഒഎഫ്സി
(ഓഷ്യാനിയ)
|0
|ഒന്നുമില്ല
|
|}
=== പ്രകടനങ്ങൾ ===
എട്ട് ചാമ്പ്യന്മാരിൽ ആറുപേരും സ്വന്തം നാട്ടിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഒരു കിരീടം നേടിയിട്ടുണ്ട്, 1950-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ നിർണായക മത്സരത്തിൽ തോറ്റ് 2014-ൽ ജർമ്മനിയോട് സെമിഫൈനലിൽ പരാജയപ്പെട്ടതിന് ശേഷം റണ്ണേഴ്സ് അപ്പായി ഫിനിഷ് ചെയ്ത ബ്രസീൽ , 1982-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ രണ്ടാം റൗണ്ടിലെത്തിയ സ്പെയിൻ എന്നിവ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യമെന്ന നിലയിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഇംഗ്ലണ്ട് (1966) അവരുടെ ഏക കിരീടം നേടി. ഉറുഗ്വേ (1930), ഇറ്റലി (1934), അർജന്റീന (1978), ഫ്രാൻസ് (1998) എന്നിവ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ എന്ന നിലയിൽ ആദ്യ കിരീടങ്ങൾ നേടിയെങ്കിലും പിന്നീട് വീണ്ടും വിജയിച്ചു , അതേസമയം ജർമ്മനി ( 1974 ) സ്വന്തം മണ്ണിൽ അവരുടെ രണ്ടാമത്തെ കിരീടം നേടി.
ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നതിൽ മറ്റ് രാജ്യങ്ങളും വിജയിച്ചിട്ടുണ്ട്. സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ 1954), സ്വീഡൻ (1958-ൽ റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്), ചിലി (1962-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനം), ദക്ഷിണ കൊറിയ (2002-ൽ നാലാം സ്ഥാനം), റഷ്യ (2018-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ), മെക്സിക്കോ (1970-ലും 1986-ലും ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ) എന്നിവയെല്ലാം ആതിഥേയരായി സേവനമനുഷ്ഠിക്കുമ്പോൾ മികച്ച പ്രകടനമാണ് കാഴ്ചവച്ചത്. ഇതുവരെ, ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക (2010), ഖത്തർ (2022) എന്നിവയ്ക്ക് ആദ്യ റൗണ്ടിനപ്പുറം കടക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല.
== പ്രക്ഷേപണവും പ്രമോഷനും ==
1954-ലാണ് ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി ടെലിവിഷനിൽ സംപ്രേഷണം ചെയ്തത്, 2006 ലെ കണക്കനുസരിച്ച് ലോകത്ത് ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായിക ഇനമാണിത്. 2006 ലോകകപ്പിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളുടെയും മൊത്തം കാഴ്ചക്കാരുടെ എണ്ണം 26.29 ബില്യൺ ആണെന്ന് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. 715.1 ദശലക്ഷം ആളുകൾ ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാന മത്സരം കണ്ടു, ഇത് ലോകത്തിലെ മൊത്തം ജനസംഖ്യയുടെ ഒമ്പതിലൊന്ന് വരും. ടീമുകളെ ഗ്രൂപ്പുകളായി വിഭജിക്കാൻ തീരുമാനിച്ച 2006 ലെ ലോകകപ്പ് നറുക്കെടുപ്പ് 300 ദശലക്ഷം കാഴ്ചക്കാർ കണ്ടു. കൊക്കകോള , മക്ഡൊണാൾഡ്സ് , അഡിഡാസ് തുടങ്ങിയ പ്രധാന സ്പോൺസർമാരെ ലോകകപ്പ് ആകർഷിക്കുന്നു . ഈ കമ്പനികൾക്കും മറ്റു പലതിനും, ഒരു സ്പോൺസറാകുന്നത് അവരുടെ ആഗോള ബ്രാൻഡുകളെ ശക്തമായി സ്വാധീനിക്കുന്നു. ഒരു മാസം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഇവന്റിൽ നിന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് സാധാരണയായി കോടിക്കണക്കിന് ഡോളർ വരുമാന വർദ്ധനവ് അനുഭവപ്പെടുന്നു.
കായികരംഗത്തെ ഭരണസമിതിയായ ഫിഫ , 2014 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 4.8 ബില്യൺ ഡോളറും, 2018 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 6.1 ബില്യൺ ഡോളറും വരുമാനം നേടി.
1966 മുതലുള്ള ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പിനും അതിന്റേതായ ഒരു ഭാഗ്യചിഹ്നമോ ലോഗോയോ ഉണ്ട്. 1966 ലെ മത്സരത്തിന്റെ ഭാഗ്യചിഹ്നമായ ''വില്ലി എന്ന വേൾഡ് കപ്പ് ആയിരുന്നു ആദ്യത്തെ'' ലോകകപ്പ് ഭാഗ്യചിഹ്നം . ലോകകപ്പുകളിൽ ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും പ്രത്യേകം രൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഔദ്യോഗിക മാച്ച് ബോളുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു. 1966 ലെ ലോകകപ്പിനായി സ്ലാസെഞ്ചർ പന്ത് നിർമ്മിച്ചതിനുശേഷം, അഡിഡാസ് ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വിതരണക്കാരനായി. ഓരോ ലോകകപ്പിലും ഒരു ഔദ്യോഗിക ഗാനവുമുണ്ട് , അത് ഷക്കീര മുതൽ വിൽ സ്മിത്ത് വരെയുള്ള കലാകാരന്മാർ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് . നാല് ലോകകപ്പ് കച്ചേരികളിൽ ദി ത്രീ ടെനേഴ്സ് അവതരിപ്പിച്ച " നെസ്സൻ ഡോർമ " പോലുള്ള മറ്റ് ഗാനങ്ങളും ടൂർണമെന്റുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.
1970-ൽ ഫിഫയുമായി ഒരു പങ്കാളിത്തം രൂപീകരിച്ചുകൊണ്ട്, 1970-ലെ ലോകകപ്പിനായി പാണിനി അവരുടെ ആദ്യ സ്റ്റിക്കർ ആൽബം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു . അതിനുശേഷം, സ്റ്റിക്കറുകളും കാർഡുകളും ശേഖരിക്കുന്നതും വ്യാപാരം ചെയ്യുന്നതും ലോകകപ്പ് അനുഭവത്തിന്റെ ഭാഗമായി മാറി, പ്രത്യേകിച്ച് യുവതലമുറയ്ക്ക്. ഇലക്ട്രോണിക് ആർട്സ് സ്പോൺസർ ചെയ്യുന്ന 1986 മുതൽ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വീഡിയോ ഗെയിമുകൾക്ക് ലൈസൻസ് നൽകിയിട്ടുണ്ട് .
== ഫലങ്ങൾ ==
; താക്കോൽ
* എഇടി: അധിക സമയത്തിനു ശേഷമുള്ള ഫലം/മത്സര വിജയങ്ങൾ
* പി: പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിന് ശേഷം മത്സരം വിജയിച്ചു
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" |<abbr>എഡ്.</abbr>
! rowspan="2" |വർഷം
! rowspan="2" |ഹോസ്റ്റുകൾ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |ഫൈനൽ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |മൂന്നാം സ്ഥാന പ്ലേഓഫ്
| rowspan="30" |
! rowspan="2" |<abbr>ടീമുകളുടെ എണ്ണം</abbr>
|-
!ചാമ്പ്യന്മാർ
!സ്കോർ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!സ്കോർ
!നാലാം സ്ഥാനം
|-
!1
|1930
| ഉറുഗ്വേ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''4–2'''
|അർജന്റീന
|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|–
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|13
|-
!2
|1934
| ഇറ്റലി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''2–1''' ( എഇടി )
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഓസ്ട്രിയ
|16
|-
!3
|1938
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഇറ്റലി'''
|'''4–2'''
|ഹംഗറി
|ബ്രസീൽ
|'''4–2'''
|സ്വീഡൻ
|15
|-
!–
|1942
| rowspan="2" |
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| rowspan="2" |–
|-
!–
|1946
|-
!4
|1950
| ബ്രസീൽ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''2–1'''
|ബ്രസീൽ
|സ്വീഡൻ
|'''3–1'''
|സ്പെയിൻ
|13
|-
!5
|1954
| സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''3–2'''
|ഹംഗറി
|ഓസ്ട്രിയ
|'''3–1'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!6.
|1958
| സ്വീഡൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''5–2'''
|സ്വീഡൻ
|ഫ്രാൻസ്
|'''6–3'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|16
|-
!7
|1962
| ചിലി
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''3–1'''
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ചിലി
|'''1–0'''
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|16
|-
!8
|1966
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|'''ഇംഗ്ലണ്ട്'''
|'''4–2''' ( എഇടി )
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോർച്ചുഗൽ
|'''2–1'''
|സോവ്യറ്റ് യൂണിയൻ
|16
|-
!9
|1970
| മെക്സിക്കോ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''4–1'''
|ഇറ്റലി
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''1–0'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!10
|1974
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|പോളണ്ട്
|'''1–0'''
|ബ്രസീൽ
|16
|-
!11
|1978
| അർജന്റീന
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–1''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ബ്രസീൽ
|'''2–1'''
|ഇറ്റലി
|16
|-
!12
|1982
| സ്പെയിൻ
|'''ഇറ്റലി'''
|'''3–1'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോളണ്ട്
|'''3–2'''
|ഫ്രാൻസ്
|24
|-
!13
|1986
| മെക്സിക്കോ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–2'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|ഫ്രാൻസ്
|'''4–2''' ( എഇടി )
|ബെൽജിയം
|24
|-
!14
|1990
| ഇറ്റലി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''1–0'''
|അർജന്റീന
|ഇറ്റലി
|'''2–1'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|24
|-
!15
|1994
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''0–0''' ( എഇടി )
(3–2 പേ )
|ഇറ്റലി
|സ്വീഡൻ
|'''4–0'''
|ബൾഗേറിയ
|24
|-
!16
|1998
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|32
|-
!17
|2002
| ദക്ഷിണ കൊറിയ ജപ്പാൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''2–0'''
|ജർമ്മനി
|ടർക്കി
|'''3–2'''
|ദക്ഷിണ കൊറിയ
| 32
|-
!18
|2006
| ജർമ്മനി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''1–1''' ( എഇടി )
(5–3 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ജർമ്മനി
|'''3–1'''
|പോർച്ചുഗൽ
|32
|-
!19
|2010
| ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|'''സ്പെയിൻ'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഉറുഗ്വേ
| 32
|-
!20
|2014
| ബ്രസീൽ
|'''ജർമ്മനി'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|അർജന്റീന
|നെതർലാൻഡ്സ്
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
| 32
|-
!21
|2018
| റഷ്യ
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''4–2'''
|ക്രൊയേഷ്യ
|ബെൽജിയം
|'''2–0'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|32
|-
!22
|2022
| ഖത്തർ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–3''' ( എഇടി )
(4–2 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|മൊറോക്കോ
|32
|-
!''23''
|''2026''
| ''കാനഡ മെക്സിക്കോ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''24''
|''2030''
| ''മൊറോക്കോ പോർച്ചുഗൽ സ്പെയിൻ''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''25''
|''2034 ൽ''
| ''സൗദി അറേബ്യ''
|
|
|
|
|
|
|48
|}
; കുറിപ്പുകൾ
# '''^''' 1930-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം ഉണ്ടായിരുന്നില്ല; ടൂർണമെന്റിലെ മൊത്തത്തിലുള്ള റെക്കോർഡുകൾക്കനുസൃതമായി രണ്ട് സെമിഫൈനലിസ്റ്റുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യുന്നു.
# ^ ^ αγανഇതിലേക്ക് പോകുക:<sup>'''''a b'''''</sup> 1950 ലെ അവസാന ഘട്ടം നാല് ടീമുകളുടെ റൗണ്ട് റോബിൻ ഗ്രൂപ്പായിരുന്നു. യാദൃശ്ചികമായി, അവസാന രണ്ട് മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്ന് മികച്ച രണ്ട് ടീമുകളെ (കിരീടം നേടാൻ കഴിയുന്ന ഒരേയൊരു രണ്ട് ടീമുകളെയും) ഒന്നിച്ചു ചേർത്തു, മറ്റൊന്ന് ഏറ്റവും താഴെയുള്ള രണ്ട് ടീമുകൾ തമ്മിലായിരുന്നു. ഉറുഗ്വേ vs ബ്രസീൽ മത്സരം പലപ്പോഴും 1950 ലെ ലോകകപ്പിന്റെ യഥാർത്ഥ ഫൈനലായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
# '''^''' '''മൂന്ന് മത്സരങ്ങളുടെ ഉദ്ഘാടന മത്സരം''' : അർജന്റീന, പരാഗ്വേ, ഉറുഗ്വേ
ആകെ 80 രാജ്യങ്ങൾ കുറഞ്ഞത് ഒരു ലോകകപ്പിലെങ്കിലും കളിച്ചിട്ടുണ്ട് . ഇതിൽ എട്ട് ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുണ്ട്, അവർ അവരുടെ ബാഡ്ജുകളിൽ നക്ഷത്രങ്ങൾ ചേർത്തിട്ടുണ്ട് , ഓരോ നക്ഷത്രവും ഒരു ലോകകപ്പ് വിജയത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. എന്നിരുന്നാലും, ഉറുഗ്വേ അവരുടെ ബാഡ്ജിൽ നാല് നക്ഷത്രങ്ങൾ പ്രദർശിപ്പിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു , 1924, 1928 വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സുകളിലെ അവരുടെ രണ്ട് സ്വർണ്ണ മെഡലുകളെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു, ഇവയെ ഫിഫ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളായി അംഗീകരിച്ചിട്ടുണ്ട്, കൂടാതെ 1930 ലും 1950 ലും അവരുടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങളും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു.
അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ലോകകപ്പ് ടീമാണ്, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ലോകകപ്പുകളിലും (22) കളിച്ചിട്ടുള്ള ഒരേയൊരു രാജ്യവും . മൂന്നാം തവണ (1970), നാലാം തവണ (1994), അഞ്ചാം തവണ (2002) ലോകകപ്പ് നേടിയ ആദ്യ ടീം കൂടിയാണ് ബ്രസീൽ. ഇറ്റലി (1934, 1938), ബ്രസീൽ (1958, 1962) എന്നിവ തുടർച്ചയായി കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഒരേയൊരു രാജ്യങ്ങളാണ്. തുടർച്ചയായി മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഫൈനലുകളിൽ പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യങ്ങൾ പശ്ചിമ ജർമ്മനി (1982–1990), ബ്രസീൽ (1994–2002) എന്നിവയാണ്. ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ടോപ്പ്-ഫോർ ഫിനിഷുകൾ (13), മെഡലുകൾ (12), ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8) എന്നിവ നേടി.
=== ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ ===
{| class="wikitable sortable"
|+ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ
!ടീം
!ശീർഷകങ്ങൾ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!നാലാം സ്ഥാനം
!ആകെയുള്ള മികച്ച 4 എണ്ണം
|-
| ബ്രസീൽ
|'''5''' ( 1958 , 1962 , 1970 , 1994 , 2002 )
|2 ( 1950 * , 1998 )
|2 ( 1938 , 1978 )
|2 ( 1974 , 2014 * )
|11. 11.
|-
| ജർമ്മനി <sup>1</sup>
|4 ( 1954 , 1974 * , 1990 , 2014 )
|'''4''' ( 1966 , 1982 , 1986 , 2002 )
|'''4''' ( 1934 , 1970 , 2006 * , 2010 )
|1 ( 1958 )
|13
|-
| ഇറ്റലി
|4 ( 1934 * , 1938 , 1982 , 2006 )
|2 ( 1970 , 1994 )
|1 ( 1990 * )
|1 ( 1978 )
|8
|-
| അർജന്റീന
|3 ( 1978 * , 1986 , 2022 )
|3 ( 1930 , 1990 , 2014 )
|
|
|6.
|-
| ഫ്രാൻസ്
|2 ( 1998 * , 2018 )
|2 ( 2006 , 2022 )
|2 ( 1958 , 1986 )
|1 ( 1982 )
|7
|-
| ഉറുഗ്വേ
|2 ( 1930 * , 1950 )
|
|
|'''3''' ( 1954 , 1970 , 2010 )
|5
|-
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|1 ( 1966 * )
|
|
|2 ( 1990 , 2018 )
|3
|-
| സ്പെയിൻ
|1 ( 2010 )
|
|
|1 ( 1950 )
|2
|-
| നെതർലാൻഡ്സ്
|
|3 ( 1974 , 1978 , 2010 )
|1 ( 2014 )
|1 ( 1998 )
|5
|-
| ഹംഗറി
|
|2 ( 1938 , 1954 )
|
|
|2
|-
| ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക് <sup>2</sup>
|
|2 ( 1934 , 1962 )
|
|
|2
|-
| സ്വീഡൻ
|
|1 ( 1958 * )
|2 ( 1950 , 1994 )
|1 ( 1938 )
|4
|-
| ക്രൊയേഷ്യ
|
|1 ( 2018 )
|2 ( 1998 , 2022 )
|
|3
|-
| പോളണ്ട്
|
|
|2 ( 1974 , 1982 )
|
|2
|-
| ഓസ്ട്രിയ
|
|
|1 ( 1954 )
|1 ( 1934 )
|2
|-
| പോർച്ചുഗൽ
|
|
|1 ( 1966 )
|1 ( 2006 )
|2
|-
| ബെൽജിയം
|
|
|1 ( 2018 )
|1 ( 1986 )
|2
|-
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|
|
|1 ( 1930 )
|
|1
|-
| ചിലി
|
|
|1 ( 1962 * )
|
|1
|-
| ടർക്കി
|
|
|1 ( 2002 )
|
|1
|-
| സെർബിയ <sup>3</sup>
|
|
|
|2 ( 1930 , 1962 )
|2
|-
| റഷ്യ <sup>4</sup>
|
|
|
|1 ( 1966 )
|1
|-
| ബൾഗേറിയ
|
|
|
|1 ( 1994 )
|1
|-
| ദക്ഷിണ കൊറിയ
|
|
|
|1 ( 2002 * )
|1
|-
| മൊറോക്കോ
|
|
|
|1 ( 2022 )
|1
|}
: * ''ഹോസ്റ്റുകൾ''
: <sup>1-ൽ</sup> ''പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1954-1990)''
: <sup>2-ൽ</sup> ''ചെക്കോസ്ലോവാക്യയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1934-1990)''
: <sup>3-ൽ</sup> ''യൂഗോസ്ലാവിയ (1930-1990), എഫ്ആർ യൂഗോസ്ലാവിയ / സെർബിയ ആൻഡ് മോണ്ടിനെഗ്രോ (1998-2006) എന്നിവയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു.''
: <sup>4-ൽ</sup> ''സോവിയറ്റ് യൂണിയനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1958-1990)''
=== കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മികച്ച പ്രകടനങ്ങൾ ===
ഇന്നുവരെ, ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനലിൽ UEFA (യൂറോപ്പ്), CONMEBOL (ദക്ഷിണ അമേരിക്ക) എന്നീ കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ മാത്രമേ പങ്കെടുത്തിട്ടുള്ളൂ. യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ പന്ത്രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ പത്ത് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്. ഈ രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്ക് പുറത്തുനിന്നുള്ള മൂന്ന് ടീമുകൾ മാത്രമേ മത്സരത്തിന്റെ സെമി ഫൈനലിൽ എത്തിയിട്ടുള്ളൂ: 1930-ൽ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ( വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ ); 2002-ൽ ദക്ഷിണ കൊറിയ ( ഏഷ്യ ); 2022-ൽ മൊറോക്കോ ( ആഫ്രിക്ക ). 2006-ൽ ഓഷ്യാനിയൻ യോഗ്യത നേടിയ ഒരേയൊരു ടീമായ ഓസ്ട്രേലിയ മാത്രമാണ് രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറിയത്, പിന്നീട് 2022-ൽ അവർ ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ചു.
ബ്രസീൽ , അർജന്റീന , സ്പെയിൻ , ജർമ്മനി എന്നീ ടീമുകൾ മാത്രമാണ് തങ്ങളുടെ ഭൂഖണ്ഡ കോൺഫെഡറേഷന് പുറത്ത് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ലോകകപ്പ് നേടിയത്; ബ്രസീൽ യൂറോപ്പിൽ ( 1958 ), വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ ( 1970 , 1994 ), ഏഷ്യയിൽ ( 2002 ) വിജയിച്ചു. 1986 ൽ വടക്കേ അമേരിക്കയിലും 2022 ൽ ഏഷ്യയിലും അർജന്റീന ലോകകപ്പ് നേടി . 2010 ൽ ആഫ്രിക്കയിൽ സ്പെയിൻ വിജയിച്ചു . 2014 ൽ , അമേരിക്കയിൽ വിജയിക്കുന്ന ആദ്യ യൂറോപ്യൻ ടീമായി ജർമ്മനി മാറി. ഒരേ ഭൂഖണ്ഡത്തിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ തുടർച്ചയായി അഞ്ച് തവണ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ളത്; ഒരു കോൺഫെഡറേഷൻ തുടർച്ചയായി നാല് ടൂർണമെന്റുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, 2006 , 2010 , 2014 , 2018 ടൂർണമെന്റുകളെല്ലാം യുവേഫ ടീമുകൾ (യഥാക്രമം ഇറ്റലി, സ്പെയിൻ, ജർമ്മനി, ഫ്രാൻസ്) വിജയിച്ചു.
{| class="wikitable"
|+കോൺഫെഡറേഷൻ പ്രകാരം ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടിയ ആകെ തവണ
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!എ.എഫ്.സി.
!സി.എ.എഫ്.
!കോൺകാഫ്
!കോൺമെബോൾ
!ഒ.എഫ്.സി.
!യുവേഫ
!ആകെ
|-
|ടീമുകൾ
|43
|49
|46
|89
|4
|258 (258)
|489
|-
|മികച്ച 16
|9
|11. 11.
|15
|37
|1
|99 (99)
|172
|-
|മികച്ച 8
|2
|4
|5
|36
|0
|105
|152
|-
|ടോപ്പ് 4
|1
|1
|1
|23
|0
|62
|88
|-
|ടോപ്പ് 2
|0
|0
|0
|15
|0
|29
|44
|-
|നാലാമത്
|1
|1
|0
|5
|0
|15
|22
|-
|മൂന്നാമത്
|0
|0
|1
|3
|0
|18
|22
|-
|രണ്ടാമത്തേത്
|0
|0
|0
|5
|0
|17
|22
|-
|1st
|0
|0
|0
|10
|0
|12
|22
|}
== രേഖകളും സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകളും ==
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചതിന്റെ റെക്കോർഡ് ആറ് കളിക്കാർ പങ്കിടുന്നു ; മെക്സിക്കോയുടെ അന്റോണിയോ കാർബജൽ (1950–1966). റാഫേൽ മാർക്വേസ് ( 2002–2018), ആൻഡ്രസ് ഗാർഡാഡോ (2006–2022); ജർമ്മനിയുടെ ലോതർ മത്തേയൂസ് (1982–1998); അർജന്റീനയുടെ ലയണൽ മെസ്സി (2006–2022); പോർച്ചുഗലിന്റെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ (2006–2022) എന്നിവർ അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ കളിച്ചു, അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടിയ ആദ്യത്തേതും ഏകവുമായ കളിക്കാരനും റൊണാൾഡോയാണ്. 26 മത്സരങ്ങളിൽ മെസ്സി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്. ബ്രസീലിന്റെ ജാൽമ സാന്റോസ് (1954–1962), പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ (1966–1974), ജർമ്മനിയുടെ ഫിലിപ്പ് ലാം (2006–2014) എന്നിവർ മാത്രമാണ് മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീമുകളിൽ ഇടം നേടിയ ഏക കളിക്കാർ .
16 ഗോളുകളുമായി ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസെ (2002–2014) ലോകകപ്പിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ഗോൾ സ്കോററാണ്. 2014 ലെ ബ്രസീലിനെതിരായ സെമിഫൈനൽ മത്സരത്തിൽ ബ്രസീലിന്റെ റൊണാൾഡോയുടെ 15 ഗോളുകൾ (1998–2006) എന്ന റെക്കോർഡ് അദ്ദേഹം തകർത്തു . പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഗെർഡ് മുള്ളർ (1970–1974) 14 ഗോളുകളുമായി മൂന്നാം സ്ഥാനത്താണ്. നാലാം സ്ഥാനത്തുള്ള ഗോൾ സ്കോററായ ഫ്രാൻസിന്റെ ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയതിന്റെ റെക്കോർഡ് സ്വന്തമാക്കി; അദ്ദേഹത്തിന്റെ 13 ഗോളുകളും 1958 ലെ ടൂർണമെന്റിലാണ് നേടിയത്.
2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു. ഇതോടെ മൂന്ന് ലോകകപ്പ് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ ഏക കളിക്കാരനായി ബ്രസീലിന്റെ പെലെ മാറി (1958, 1962, 1970 വർഷങ്ങളിൽ, പരിക്ക് കാരണം 1962 ലെ ഫൈനലിൽ അദ്ദേഹം കളിച്ചില്ലെങ്കിലും), രണ്ട് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ മറ്റ് 20 കളിക്കാരോടൊപ്പം . ഏഴ് കളിക്കാർ മൂന്ന് തരത്തിലുള്ള ലോകകപ്പ് മെഡലുകളും (വിജയികൾ, റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പുകൾ, മൂന്നാം സ്ഥാനം) നേടിയിട്ടുണ്ട്; 1966–1974 കാലഘട്ടത്തിൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ടീമിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ച് കളിക്കാർ ഉണ്ടായിരുന്നു: ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ജർഗൻ ഗ്രാബോവ്സ്കി , ഹോർസ്റ്റ്-ഡയറ്റർ ഹോട്ട്ജസ് , സെപ്പ് മേയർ , വുൾഫ്ഗാങ് ഒവെരത്ത് (1966–1974), ഇറ്റലിയുടെ ഫ്രാങ്കോ ബറേസി (1982, 1990, 1994), തുടർച്ചയായി നാല് മെഡലുകൾ നേടിയ ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസാണ് (2002–2014) ഏറ്റവും പുതിയത്.
ബ്രസീലിന്റെ മാരിയോ സഗല്ലോ , പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ഫ്രാൻസിന്റെ ദിദിയർ ദെഷാംപ്സ് എന്നിവരാണ് ഇതുവരെ കളിക്കാരനായും മുഖ്യ പരിശീലകനായും ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ള ഏക വ്യക്തികൾ. 1958 ലും 1962 ലും കളിക്കാരനായും 1970 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും സാഗല്ലോ വിജയിച്ചു. 1974 ൽ ബെക്കൻബോവർ ക്യാപ്റ്റനായും 1990 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും വിജയിച്ചു, 1998 ൽ ക്യാപ്റ്റനായി വിജയിച്ചതിന് ശേഷം 2018 ൽ ദെഷാംപ്സ് ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു. രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ (1934 ലും 1938 ലും) നേടിയ ഏക മുഖ്യ പരിശീലകനാണ് ഇറ്റലിയുടെ വിറ്റോറിയോ പോസോ . ലോകകപ്പ് നേടിയ എല്ലാ മുഖ്യ പരിശീലകരും അവർ പരിശീലിപ്പിച്ച രാജ്യത്തെ സ്വദേശികളായിരുന്നു.
ദേശീയ ടീമുകളിൽ, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (114), ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8), സെമി ഫൈനൽ (13), ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ (16) എന്നിവയിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (22), ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിജയങ്ങൾ (76) നേടിയിട്ടുണ്ട്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട് (237). ലോകകപ്പിൽ ഇരു ടീമുകളും രണ്ടുതവണ പരസ്പരം ഏറ്റുമുട്ടിയിട്ടുണ്ട്, 2002 ലെ ഫൈനലിലും 2014 ലെ സെമി ഫൈനലിലും .
=== ടോപ് ഗോൾ സ്കോറർമാർ ===
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർ
; വ്യക്തി
'''ബോൾഡ് അക്ഷരങ്ങളിലുള്ള''' കളിക്കാർ ഇപ്പോഴും സജീവമാണ്.
{| class="wikitable sortable"
!റാങ്ക്
!പ്ലെയർ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!മത്സരത്തിലെ ഗോളുകൾ
|-
|1
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|16 ഡൗൺലോഡ്
|24 ദിവസം
|0.67 (0.67)
|-
|2
| റൊണാൾഡോ
|15
|19
|0.84
|-
|3
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|14
|13
|1.08
|-
| rowspan="2" |4
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|6.
|2.17
|-
| '''ലയണൽ മെസ്സി'''
|13
|26.
|0.50
|-
| rowspan="2" |6.
| '''കൈലിയൻ എംബാപ്പെ'''
|12
|14
|0.86
|-
| [[പെലെ|Pelé]]
|12
|14
|0.86
|-
| rowspan="2" |8
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|5
|2.20
|-
| ജർഗൻ ക്ലിൻസ്മാൻ
|11. 11.
|17
|0.65
|-
| rowspan="6" |10
| ഹെൽമുട്ട് റാൻ
|10
|10
|1.00
|-
| ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട
|10
|12
|0.83
|-
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|10
|12
|0.83 (0.83)
|-
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
|10
|13
|0.77
|-
| തോമസ് മുള്ളർ
|10
|19
|0.53
|-
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|10
|20
|0.50
|}
; രാജ്യം
{| class="wikitable"
!റാങ്ക്
!ദേശീയ ടീം
!നേടിയ ഗോളുകൾ
|-
|1
| ബ്രസീൽ
|237
|-
|2
| ജർമ്മനി
|232 (232)
|-
|3
| അർജന്റീന
|152
|-
|4
| ഫ്രാൻസ്
|136
|-
|5
| ഇറ്റലി
|128
|-
|6.
| സ്പെയിൻ
|108
|-
|7
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|104
|-
|8
| നെതർലാൻഡ്സ്
|96
|-
|9
| ഉറുഗ്വേ
|89
|-
|10
| ഹംഗറി
|87
|}
== അവാർഡുകൾ ==
ഓരോ ലോകകപ്പിന്റെയും അവസാനം, ടൂർണമെന്റിലെ അവസാന ടീം സ്ഥാനങ്ങൾ ഒഴികെയുള്ള നേട്ടങ്ങൾക്ക് കളിക്കാർക്കും ടീമുകൾക്കും അവാർഡുകൾ സമ്മാനിക്കും.
* ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്ന് അഞ്ച് പോസ്റ്റ്-ടൂർണമെന്റ് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള ഗോൾഡൻ ബോൾ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബോൾ" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്) , '''1982''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1982 ൽ ആദ്യമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർക്കുള്ള ഗോൾഡൻ '''ബൂട്ട്''' (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1982 മുതൽ 2006 വരെ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഷൂ" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു);
** മികച്ച ഗോൾകീപ്പറിനുള്ള ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവിന്റെ" പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1994 മുതൽ 2006 വരെ "ലെവ് യാഷിൻ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) , '''1994''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** കലണ്ടർ വർഷത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ 21 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള '''ഫിഫ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്''' ( മുമ്പ് 2006 മുതൽ 2010 വരെ "ബെസ്റ്റ് യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു), 2006 ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1970 ൽ ആദ്യമായി നൽകിയ, ഫെയർ പ്ലേയുടെ ഏറ്റവും മികച്ച റെക്കോർഡുമായി രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറുന്ന ടീമിനുള്ള '''ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ''' ട്രോഫി .
* ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്ന ഒരു അവാർഡ് നിലവിൽ ഉണ്ട്.:
** ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും മികച്ച പ്രകടനത്തിന് പ്ലെയർ '''ഓഫ് ദി മാച്ച് (നിലവിൽ "''' ബഡ്വൈസർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്ന് വാണിജ്യപരമായി അറിയപ്പെടുന്നു , മുമ്പ് 2002 മുതൽ 2018 വരെ "മാൻ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) 2002 ൽ ആദ്യമായി ലഭിച്ച ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും .
* ടൂർണമെന്റ് അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തീരുമാനിക്കുന്ന രണ്ട് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ നേടിയ ഏറ്റവും മികച്ച ഗോളിനുള്ള ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്, (നിലവിൽ വാണിജ്യപരമായി "ഹ്യുണ്ടായ് ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്" എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) , '''2006''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** പൊതുജനങ്ങളുടെ ഒരു വോട്ടെടുപ്പിലൂടെ നിർണ്ണയിക്കപ്പെട്ട പ്രകാരം, ലോകകപ്പ് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലെ ഏറ്റവും '''രസകരമായ ടീം .'''
* 1994 നും 2006 നും ഇടയിൽ മറ്റൊരു അവാർഡ് നൽകി:
** ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പ് തിരഞ്ഞെടുത്ത ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച കളിക്കാർ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു '''ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീം . 2010 മുതൽ, എല്ലാ ഡ്രീം ടീമുകളും അല്ലെങ്കിൽ സ്റ്റാറ്റിസ്റ്റിക്കൽ ടീമുകളും ഫിഫ തന്നെ റിപ്പോർട്ട് ചെയ്തതുപോലെ അനൗദ്യോഗികമാണ്.'''
{| class="wikitable"
!ലോകകപ്പ്
!ഗോൾഡൻ ബോൾ
!ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗസ്
!ക്ലീൻ ഷീറ്റുകൾ
!ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ അവാർഡ്
!ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി
|-
| 1930 ഉറുഗ്വേ
| rowspan="11" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| ഗില്ലർമോ സ്റ്റബിൽ
|8
| rowspan="14" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="14" |''ബാധകമല്ല''
| rowspan="5" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="8" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
|-
| 1934 ഇറ്റലി
| ഓൾഡ്രിച്ച് നെജെഡ്ലി
|5
|-
| 1938 ഫ്രാൻസ്
| ലിയോണിഡാസ്
|7
|-
| 1950 ബ്രസീൽ
| അഡെമിർ
|8
|-
| 1954 സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|-
| 1958 സ്വീഡൻ
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|
|-
| 1962 ചിലി
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട് ഗാരിഞ്ച
വാവ
വാലൻ്റൈൻ ഇവാനോവ് ഡ്രാസൻ ജെർകോവിച്ച് ലിയോണൽ സാഞ്ചസ്
|4
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട്
|-
| 1966 ഇംഗ്ലണ്ട്
| യൂസേബിയോ
|9
| ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ
|-
| 1970 മെക്സിക്കോ
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|10
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
| പെറു
|-
| 1974 പശ്ചിമ ജർമ്മനി
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|7
| വ്ലാഡിസ്ലോ സ്മുഡ
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|-
| 1978 അർജന്റീന
| മാരിയോ കെമ്പസ്
|6.
| ആന്റണി കാബ്രിനി
| അർജന്റീന
|-
| 1982 സ്പെയിൻ
| പോൾ റോസി
| പോൾ റോസി
|6.
| മാനുവൽ അമോറോസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1986 മെക്സിക്കോ
| ഡീഗോ മറഡോണ
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|6.
| എൻസോ സിഫോ
| ബ്രസീൽ
|-
| 1990 ഇറ്റലി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
|6.
| റോബർട്ട് പ്രോസിനെക്കി
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|-
| 1994 യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
| റൊമാരിയോ
| ഒലെഗ് സാലെങ്കോ ഹ്രിസ്റ്റോ സ്റ്റോയിച്കോവ്
|6.
| മൈക്കൽ പ്രൂഡ്ഹോം
|2
| മാർക്ക് ഓവർമാർസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1998 ഫ്രാൻസ്
| റൊണാൾഡോ
| ഡാവോർ സുക്കർ
|6.
| ഫാബിയൻ ബാർത്തസ്
|5
| മൈക്കൽ ഓവൻ
| ഇംഗ്ലണ്ട് ഫ്രാൻസ്
|-
| 2002 ദക്ഷിണ കൊറിയ/ജപ്പാൻ
| ഒലിവർ കാൻ
| റൊണാൾഡോ
|8
| ഒലിവർ കാൻ
|5
| ലാൻഡൻ ഡോണോവൻ
| ബെൽജിയം
|-
| 2006 ജർമ്മനി
| സിനദിൻ സിദാൻ
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|5
| ജിയാൻലൂയിഗി ബഫൺ
|5
| ലൂക്കാസ് പൊഡോൾസ്കി
| ബ്രസീൽ സ്പെയിൻ
|-
| 2010 ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
| ഡീഗോ ഫോർലാൻ
| തോമസ് മുള്ളർ
|5
| ഐക്കർ കാസിയസ്
|5
| തോമസ് മുള്ളർ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2014 ബ്രസീൽ
| ലയണൽ മെസ്സി
| ജെയിംസ് റോഡ്രിഗസ്
|6.
| മാനുവൽ ന്യൂയർ
|4
| പോൾ പോഗ്ബ
| കൊളംബിയ
|-
| 2018 റഷ്യ
| ലൂക്ക മോഡ്രിച്ച്
| ഹാരി കെയ്ൻ
|6.
| തിബൗട്ട് കോർട്ടോയിസ്
|3
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2022 ഖത്തർ
| ലയണൽ മെസ്സി
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
|8
| എമിലിയാനോ മാർട്ടിനെസ്
|3
| എൻസോ ഫെർണാണ്ടസ്
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|}
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
* [http://www.fifa.com/en/index.html FIFA official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060701031630/http://www.fifa.com/en/index.html |date=2006-07-01 }}
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/ FIFA World Cup Germany 2006 Official Site]
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/p/pwc/index.html FIFA Match Results for all Stages 1930–2002]
*[http://www.worldcupyears.co.uk World Cup resource site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927171136/http://www.worldcupyears.co.uk/ |date=2009-09-27 }}
* [http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm Official FIFA World Cup Charity Campaign] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060704132646/http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm |date=2006-07-04 }}
==അവലംബങ്ങൾ==
{{Reflist}}
==കുറിപ്പുകൾ==
<references group="note" />
{{sport-stub}}
{{Main world championships}}
[[വർഗ്ഗം:ലോകകപ്പുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫുട്ബോൾ മത്സരങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ്| ]]
b2gdukvl8ns3mdyr5upd2yy57fytu99
4648680
4648679
2026-07-19T23:16:46Z
Vishnukalathil
79143
/* */ Details of finals matches till date
4648680
wikitext
text/x-wiki
{{infobox football tournament
| logo =
| caption =
| founded = [[1930 FIFA World Cup|1930]]
| region = അന്താരാഷ്ട്രം ([[FIFA|ഫിഫ]])
| number of teams = 32 (ഫൈനൽ റൗണ്ടിൽ)<br />209 (യോഗ്യതാറൗണ്ടിൽ)
| current champions = {{fb|ESP}} ( 2ആം കിരീടം)
| most successful team = {{fb|BRA}} (5 കിരീടങ്ങൾ)
| broadcasters = [[List of FIFA World Cup broadcasters|സംപ്രേഷണം ചെയ്യുന്നവർ]]
| website = {{URL|http://www.fifa.com/worldcup/}}
| current =
}}
{{Infobox
|image1 = [[File:The opening ceremony of the FIFA World Cup 2014 42.jpg|230px]]
|caption1 = 2014 ഫിഫ ലോകക്കപ്പ് ഉദ്ഘാടനച്ചടങ്ങ്
|bodyclass = hlist nowraplinks
|headerstyle = border-top:1px solid #aaa
|header1 = ടൂർണമെന്റുകൾ
|data2 =
* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* ''[[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026]]''
}}
ഫിഫ '''ലോകകപ്പ്''' , സാധാരണയായി '''ലോകകപ്പ്''' അഥവാ '''വേൾഡ് കപ്പ്''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്, ഫുട്ബോളിന്റെ ആഗോള ഭരണസംഘടനയായ ഫെഡറേഷൻ ഇന്റർനാഷണൽ ഡി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ (ഫിഫ) കീഴിലുള്ള അംഗരാജ്യങ്ങളുടെ സീനിയർ പുരുഷ ദേശീയ ടീമുകൾ തമ്മിൽ നടക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രമുഖമായ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റാണ്. 1930-ൽ ആദ്യമായി സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ മത്സരം, രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രത്യാഘാതങ്ങളെ തുടർന്ന് 1942-ലും 1946-ലും മാത്രമാണ് നടത്തപ്പെടാതിരുന്നത്. അതൊഴികെ, എല്ലാ നാല് വർഷത്തിലൊരിക്കൽ ഈ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥിരമായി സംഘടിപ്പിച്ചുവരുന്നു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പരാജയപ്പെടുത്തി തങ്ങളുടെ മൂന്നാമത്തെ ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയ അർജന്റീനയാണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യൻമാർ. ലോകമെമ്പാടുമുള്ള കോടിക്കണക്കിന് ആരാധകരെ ആകർഷിക്കുന്ന ഈ ടൂർണമെന്റ്, കായികലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയതും ഏറ്റവും കൂടുതൽ പ്രേക്ഷകർ കാണുന്നതുമായ മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകളെ കണ്ടെത്തുന്നതിനുള്ള യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ സാധാരണയായി മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളിലായാണ് സംഘടിപ്പിക്കുന്നത്. ഈ മത്സരങ്ങളിലൂടെ യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളാണ് ലോകകപ്പിന്റെ അന്തിമ ഘട്ടത്തിൽ മാറ്റുരയ്ക്കുന്നത്. ടൂർണമെന്റിന്റെ ഫൈനൽ ഘട്ടത്തിൽ, ഏകദേശം ഒരു മാസക്കാലം ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിലെ വിവിധ സ്റ്റേഡിയങ്ങളിലായി ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിനായി മത്സരിക്കുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് പതിവായി ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് നേരിട്ടുള്ള യോഗ്യത ലഭിക്കാറുണ്ട്. 2022 വരെ ലോകകപ്പിൽ 32 ടീമുകളായിരുന്നു പങ്കെടുത്തിരുന്നത്. എന്നാൽ 2026 ലോകകപ്പുമുതൽ മത്സരങ്ങളുടെ വ്യാപ്തി വർധിപ്പിച്ച് 48 ടീമുകൾക്ക് അവസരം നൽകുന്ന പുതിയ ഫോർമാറ്റ് ഫിഫ നടപ്പിലാക്കി. ഇതോടെ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ആദ്യമായി 48 ദേശീയ ടീമുകൾ കിരീടപ്പോരാട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്നു.
1930-ൽ ആരംഭിച്ചതിനുശേഷം 2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ ആകെ 23 ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റുകൾ സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. ഈ കാലയളവിൽ 80 ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുത്തു. ഇതുവരെ എട്ട് രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുള്ളത്. അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി ബ്രസീൽ ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമാണ്. കൂടാതെ, എല്ലാ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകളിലും പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യവും ബ്രസീൽ തന്നെയാണ്. നാല് കിരീടങ്ങൾ വീതം നേടിയ ജർമ്മനിയും ഇറ്റലിയും, മൂന്ന് കിരീടങ്ങളുള്ള അർജന്റീനയും, രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഫ്രാൻസും ഉദ്ഘാടന ജേതാക്കളായ ഉറുഗ്വേയും,സ്പെയിനും ഓരോ കിരീടം നേടിയ ഇംഗ്ലണ്ടും ലോകകപ്പ് ജേതാക്കളിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
ഫിഫ ലോകകപ്പ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ ഫുട്ബോൾ മത്സരമായാണ് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നത്. മാത്രമല്ല, ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായികമേളകളിൽ ഒന്നുമാണ് ഇത്. 2018-ലെ ലോകകപ്പിന് ഏകദേശം 3.57 ബില്യൺ പ്രേക്ഷകർ ഉണ്ടായതായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് അന്നത്തെ ആഗോള ജനസംഖ്യയുടെ ഏകദേശം പകുതിയോളമാണ്. അതേസമയം, 2022 ലോകകപ്പുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ആകെ പ്രേക്ഷക പങ്കാളിത്തം 5 ബില്യണിലധികം ആയിരുന്നുവെന്ന് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു. ഇതിൽ ഏകദേശം 1.5 ബില്യൺ ആളുകൾ ഫൈനൽ മത്സരം വീക്ഷിച്ചതായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു..
ഇതുവരെ 17 രാജ്യങ്ങൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചിട്ടുണ്ട്. ഏറ്റവും ഒടുവിൽ [[2022 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2022-ൽ]] ഖത്തർ ലോകകപ്പിന് വേദിയായപ്പോൾ, [[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ്]] കാനഡ, മെക്സിക്കോ, അമേരിക്ക (യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്) എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. ഇതോടെ, മൂന്ന് ഫിഫ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ആദ്യ രാജ്യം എന്ന ചരിത്രനേട്ടം മെക്സിക്കോ സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ പുരുഷ ഫിഫ ലോകകപ്പെന്ന പ്രത്യേകതയും 2026 ടൂർണമെന്റിനുണ്ട്.
== ചരിത്രം ==
=== മുൻ അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ മത്സരം 1872-ൽ ഗ്ലാസ്ഗോയിൽ സ്കോട്ട്ലൻഡും ഇംഗ്ലണ്ടും തമ്മിൽ നടന്ന ഒരു ചലഞ്ച് മത്സരമായിരുന്നു . രാജ്യങ്ങൾക്കായുള്ള ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റായ പ്രഥമ ബ്രിട്ടീഷ് ഹോം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് 1884-ൽ നടന്നു, അതിൽ ഇംഗ്ലണ്ട്, സ്കോട്ട്ലൻഡ്, വെയിൽസ് , അയർലൻഡ് എന്നിവ തമ്മിലുള്ള മത്സരങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു . ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ലോകത്തിന്റെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളിൽ ഫുട്ബോൾ പ്രചാരം നേടിയപ്പോൾ, 1900- ലും 1904-ലും നടന്ന വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ മെഡലുകൾ നൽകാതെ ഒരു പ്രദർശന കായിക ഇനമായി ഇത് നടത്തപ്പെട്ടു ; എന്നിരുന്നാലും, അന്താരാഷ്ട്ര ഒളിമ്പിക് കമ്മിറ്റി മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ അവയുടെ പദവി ഔദ്യോഗിക പരിപാടികളിലേക്കും 1906-ലെ ഇന്റർകലേറ്റഡ് ഗെയിംസിലേക്കും ഉയർത്തി .
1904-ൽ ഫിഫ സ്ഥാപിതമായതിനുശേഷം , 1906-ൽ സ്വിറ്റ്സർലൻഡിൽ ഒളിമ്പിക് ചട്ടക്കൂടിന് പുറത്തുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്കിടയിൽ ഒരു അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിക്കാൻ അവർ ശ്രമിച്ചു. അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിന് വളരെ ആദ്യകാലങ്ങളായിരുന്നു ഇവ, ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക ചരിത്രം മത്സരം പരാജയപ്പെട്ടതായി വിവരിക്കുന്നു.
1908-ൽ ലണ്ടനിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ ഒരു ഔദ്യോഗിക ഒളിമ്പിക് കായിക ഇനമായി മാറി. ഇംഗ്ലണ്ടിന്റെ ഫുട്ബോൾ ഗവേണിംഗ് ബോഡിയായ ദി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷൻ (എഫ്എ) ആസൂത്രണം ചെയ്ത ഈ പരിപാടി അമച്വർ കളിക്കാർക്ക് മാത്രമുള്ളതായിരുന്നു, ഒരു മത്സരത്തേക്കാൾ ഒരു ഷോയായിട്ടാണ് ഇതിനെ കണക്കാക്കിയത്. ഗ്രേറ്റ് ബ്രിട്ടൻ ( ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ അമച്വർ ഫുട്ബോൾ ടീം പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു ) സ്വർണ്ണ മെഡലുകൾ നേടി . 1912 - ൽ സ്റ്റോക്ക്ഹോമിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിലും അവർ ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു .
ഒളിമ്പിക് ഇവന്റ് അമച്വർ ടീമുകൾ തമ്മിലുള്ള മത്സരമായി മാത്രം തുടർന്നതിനാൽ, 1909-ൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ടൂറിനിൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ട്രോഫി ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിച്ചു . ലിപ്റ്റൺ ടൂർണമെന്റ് വ്യത്യസ്ത രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള വ്യക്തിഗത ക്ലബ്ബുകൾ (ദേശീയ ടീമുകളല്ല) തമ്മിലുള്ള ഒരു ചാമ്പ്യൻഷിപ്പായിരുന്നു, അവ ഓരോന്നും ഒരു മുഴുവൻ രാജ്യത്തെയും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. മത്സരത്തെ ചിലപ്പോൾ ''ആദ്യത്തെ ലോകകപ്പ്'' എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കാറുണ്ട് , ഇറ്റലി, ജർമ്മനി, സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ പ്രൊഫഷണൽ ക്ലബ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തിരുന്നു, എന്നാൽ ഇംഗ്ലണ്ട് എഫ്എ മത്സരവുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ വിസമ്മതിക്കുകയും ഒരു പ്രൊഫഷണൽ ടീമിനെ അയയ്ക്കാനുള്ള ഓഫർ നിരസിക്കുകയും ചെയ്തു. കൗണ്ടി ഡർഹാമിൽ നിന്നുള്ള ഒരു അമച്വർ ടീമായ വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡിനെ പകരം ഇംഗ്ലണ്ടിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കാൻ ലിപ്റ്റൺ ക്ഷണിച്ചു. വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡ് ടൂർണമെന്റ് വിജയിക്കുകയും 1911-ൽ അവരുടെ കിരീടം നിലനിർത്താൻ വിജയകരമായി മടങ്ങുകയും ചെയ്തു. ലിപ്റ്റൺ മത്സരത്തിന് മുമ്പ്, 1876 മുതൽ 1904 വരെ, " ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് " എന്ന് കണക്കാക്കപ്പെട്ടിരുന്ന ഗെയിമുകൾ മുൻനിര ഇംഗ്ലീഷ്, സ്കോട്ടിഷ് ക്ലബ്ബുകൾ തമ്മിലുള്ള കൂടിക്കാഴ്ചകളായിരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന് 1895-ൽ സണ്ടർലാൻഡ് എഎഫ്സിയും ഹാർട്ട് ഓഫ് മിഡ്ലോത്തിയൻ എഫ്സിയും തമ്മിലുള്ള മത്സരം , സണ്ടർലാൻഡ് വിജയിച്ചു.
1914-ൽ, ഒളിമ്പിക് ടൂർണമെന്റിനെ "അമേച്വർമാർക്കുള്ള ലോക ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്" ആയി അംഗീകരിക്കാൻ ഫിഫ സമ്മതിക്കുകയും പരിപാടിയുടെ നടത്തിപ്പിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു. ഇത് 1920-ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ , ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ ഭൂഖണ്ഡാന്തര ഫുട്ബോൾ മത്സരത്തിന് വഴിയൊരുക്കി , ഈജിപ്തും 13 യൂറോപ്യൻ ടീമുകളും മത്സരിച്ചു , ബെൽജിയം വിജയിച്ചു . 1924- ലും 1928- ലും നടന്ന അടുത്ത രണ്ട് ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉറുഗ്വേ വിജയിച്ചു . ഫിഫയുടെ പ്രൊഫഷണൽ യുഗത്തിന്റെ തുടക്കമായ 1924 ആയതിനാൽ, ഉറുഗ്വേയ്ക്ക് 4 നക്ഷത്രങ്ങൾ ധരിക്കാൻ അനുവാദം ലഭിച്ചതിന്റെ കാരണവും അതായിരുന്നു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിന് മുമ്പുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളുടെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ ചാലകശക്തിയായ ഫിഫ വീണ്ടും ഒളിമ്പിക്സിന് പുറത്ത് സ്വന്തം അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റ് നടത്തുന്നതിനെക്കുറിച്ച് ആലോചിക്കാൻ തുടങ്ങി. 1928 മെയ് 28 ന് ആംസ്റ്റർഡാമിലെ ഫിഫ കോൺഗ്രസ് ഒരു ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു. ഉറുഗ്വേ ഇപ്പോൾ രണ്ടുതവണ ഔദ്യോഗിക ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യന്മാരായതിനാലും 1930 ൽ സ്വാതന്ത്ര്യത്തിന്റെ നൂറാം വാർഷികം ആഘോഷിക്കുന്നതിനാലും , ഫിഫ ഉറുഗ്വേയെ ആദ്യ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റിന്റെ ആതിഥേയ രാജ്യമായി നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്തു .
തിരഞ്ഞെടുത്ത രാജ്യങ്ങളുടെ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളെ ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ ക്ഷണിച്ചു, എന്നാൽ മത്സരത്തിനുള്ള വേദിയായി ഉറുഗ്വേയെ തിരഞ്ഞെടുത്തത് യൂറോപ്യൻ ടീമുകൾക്ക് അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രത്തിന് കുറുകെയുള്ള ദീർഘവും ചെലവേറിയതുമായ യാത്രയ്ക്ക് കാരണമായി, പ്രത്യേകിച്ച് മഹാമാന്ദ്യത്തിനിടയിൽ . അതിനാൽ, മത്സരം ആരംഭിക്കുന്നതിന് രണ്ട് മാസം മുമ്പ് വരെ ഒരു യൂറോപ്യൻ രാജ്യവും ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ പ്രതിജ്ഞയെടുത്തില്ല. റിമെറ്റ് ഒടുവിൽ ബെൽജിയം , ഫ്രാൻസ് , റൊമാനിയ , യുഗോസ്ലാവിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകളെ യാത്രയ്ക്ക് പ്രേരിപ്പിച്ചു. ആകെ 13 രാജ്യങ്ങൾ പങ്കെടുത്തു: തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് ഏഴ്, യൂറോപ്പിൽ നിന്ന് നാല്, വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് രണ്ട്.
1930 ജൂലൈ 13 ന് ഒരേ സമയം നടന്ന ആദ്യ രണ്ട് ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ ഫ്രാൻസും അമേരിക്കയും വിജയിച്ചു , അവർ യഥാക്രമം മെക്സിക്കോയെ 4-1 നും ബെൽജിയത്തെ 3-0 നും പരാജയപ്പെടുത്തി. ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ആദ്യ ഗോൾ ഫ്രാൻസിന്റെ ലൂസിയൻ ലോറന്റ് നേടി . ഫൈനലിൽ , മോണ്ടെവീഡിയോയിൽ 93,000 കാണികളുടെ മുന്നിൽ ഉറുഗ്വേ അർജന്റീനയെ 4-2 ന് പരാജയപ്പെടുത്തി , ലോകകപ്പ് നേടുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി. ലോകകപ്പ് സൃഷ്ടിച്ചതിനുശേഷം, ഫിഫയും ഐഒസിയും അമേച്വർ കളിക്കാരുടെ പദവിയെക്കുറിച്ച് വിയോജിച്ചു; 1932 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ നിന്ന് ഫുട്ബോൾ ഒഴിവാക്കി . ഐഒസിയും ഫിഫയും അവരുടെ വ്യത്യാസങ്ങൾ പരിഹരിച്ചതിനുശേഷം, 1936 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ തിരിച്ചെത്തി , പക്ഷേ ഇപ്പോൾ കൂടുതൽ അഭിമാനകരമായ ലോകകപ്പ് അതിനെ മറികടന്നു.
ആദ്യകാല ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾ നേരിട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ ഭൂഖണ്ഡാന്തര യാത്രയുടെയും യുദ്ധത്തിന്റെയും ബുദ്ധിമുട്ടുകളായിരുന്നു. 1934 ലെ ലോകകപ്പിനായി യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകാൻ കുറച്ച് തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ മാത്രമേ തയ്യാറായിരുന്നുള്ളൂ , ബ്രസീലും ക്യൂബയും ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വടക്കേ അമേരിക്കൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങളും 1938 ലെ ടൂർണമെന്റ് ബഹിഷ്കരിച്ചു. രണ്ടിലും മത്സരിച്ച ഒരേയൊരു തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീം ബ്രസീൽ ആയിരുന്നു. ജർമ്മനിയും ബ്രസീലും ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാൻ ശ്രമിച്ച 1942 , 1946 മത്സരങ്ങൾ രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം റദ്ദാക്കപ്പെട്ടു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
1950-ൽ ബ്രസീലിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിലാണ് ബ്രിട്ടീഷ് ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷനുകൾ ആദ്യമായി ഉൾപ്പെടുത്തിയത്. സ്കോട്ട്ലൻഡ് , ഇംഗ്ലണ്ട് , വെയിൽസ് , വടക്കൻ അയർലൻഡ് എന്നിവ 1920-ൽ ഫിഫയിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, യുദ്ധത്തിൽ ഏർപ്പെട്ടിരുന്ന രാജ്യങ്ങൾക്കെതിരെ കളിക്കാൻ തയ്യാറാകാത്തതിനാലും, ഫുട്ബോളിൽ വിദേശ സ്വാധീനത്തിനെതിരായ പ്രതിഷേധമായും. ഫിഫയുടെ ക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് ടീമുകൾ 1946-ൽ വീണ്ടും ചേർന്നു. മുൻ രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ ബഹിഷ്കരിച്ച 1930-ലെ ചാമ്പ്യന്മാരായ ഉറുഗ്വേയും ടൂർണമെന്റിൽ തിരിച്ചെത്തി . " മാരകനാസോ " (പോർച്ചുഗീസ്: ''മാരകനാക്കോ'' ) എന്ന മത്സരത്തിൽ ആതിഥേയ രാഷ്ട്രമായ ബ്രസീലിനെ പരാജയപ്പെടുത്തിയ ശേഷം ഉറുഗ്വേ വീണ്ടും ടൂർണമെന്റ് നേടി .
1934 നും 1978 നും ഇടയിലുള്ള ടൂർണമെന്റുകളിൽ , ഓരോ ടൂർണമെന്റിലും 16 ടീമുകൾ മത്സരിച്ചു, 1938-ൽ ഓസ്ട്രിയ യോഗ്യത നേടിയ ശേഷം ജർമ്മനിയിൽ ലയിക്കുകയും 15 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിക്കുകയും ചെയ്തപ്പോൾ, 1950-ൽ ഇന്ത്യ , സ്കോട്ട്ലൻഡ് , തുർക്കി എന്നിവ പിന്മാറി 13 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിച്ചപ്പോൾ ഒഴികെ. പങ്കെടുക്കുന്ന രാജ്യങ്ങളിൽ ഭൂരിഭാഗവും യൂറോപ്പിൽ നിന്നും തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്നുമുള്ളവരായിരുന്നു, വടക്കേ അമേരിക്ക, ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, ഓഷ്യാനിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ചെറിയ ന്യൂനപക്ഷം. ഈ ടീമുകളെ സാധാരണയായി യൂറോപ്യൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ എളുപ്പത്തിൽ പരാജയപ്പെടുത്തിയിരുന്നു. 1982 വരെ, യൂറോപ്പിനും തെക്കേ അമേരിക്കയ്ക്കും പുറത്ത് നിന്നുള്ള ഏക ടീമുകൾ ആദ്യ റൗണ്ടിൽ നിന്ന് പുറത്തുപോയത് ഇവയായിരുന്നു: 1930-ൽ സെമി ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ; 1938-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ ക്യൂബ ; 1966 -ൽ നോർത്ത് കൊറിയ ; 1970 -ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ മെക്സിക്കോ .
=== 24, 32 ടീമുകളിലേക്കുള്ള വിപുലീകരണം ===
1982- ൽ ടൂർണമെന്റ് 24 ടീമുകളിലേക്കും [ പിന്നീട് 1998- ൽ 32 ടീമുകളിലേക്കും വികസിപ്പിച്ചു , ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, വടക്കേ അമേരിക്ക എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള കൂടുതൽ ടീമുകൾക്ക് പങ്കെടുക്കാൻ അവസരം ലഭിച്ചു. അതിനുശേഷം, ഈ പ്രദേശങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ കൂടുതൽ വിജയം ആസ്വദിച്ചു, അവയിൽ പലതും ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ എത്തി: - ൽ മെക്സിക്കോ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 1990 -ൽ കാമറൂൺ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2002 -ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത ദക്ഷിണ കൊറിയ ; 2002-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുഎസ്എയ്ക്കൊപ്പം സെനഗലും; 2010 - ൽ ഘാന , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2014-ൽ കോസ്റ്റാറിക്ക ; 2022 ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത മൊറോക്കോ . യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ ആധിപത്യം തുടരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന്, 1994, 1998, 2006, 2018 വർഷങ്ങളിലെ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളെല്ലാം യൂറോപ്പിൽ നിന്നോ ദക്ഷിണ അമേരിക്കയിൽ നിന്നോ ആയിരുന്നു, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ടൂർണമെന്റുകളിലെയും ഫൈനലിസ്റ്റുകളും അങ്ങനെ തന്നെയായിരുന്നു.
2002 ഫിഫ ലോകകപ്പ് യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ ഇരുനൂറ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തു . 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടാൻ 198 രാജ്യങ്ങൾ ശ്രമിച്ചു . 2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ റെക്കോർഡ് 204 രാജ്യങ്ങൾ .
=== 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കൽ ===
2013 ഒക്ടോബറിൽ, കരീബിയൻ ഫുട്ബോൾ യൂണിയന്റെ മേഖലയ്ക്ക് ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം ഉറപ്പാക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് സെപ് ബ്ലാറ്റർ സംസാരിച്ചു . '' 2013 ഒക്ടോബർ 25 ലെ ഫിഫ വീക്കിലിയുടെ'' പതിപ്പിൽ ബ്ലാറ്റർ എഴുതി: "പൂർണ്ണമായും ഒരു കായിക വീക്ഷണകോണിൽ നിന്ന്, ആഗോളവൽക്കരണം ഒടുവിൽ ഗൗരവമായി എടുക്കുന്നത് കാണാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു, ആഫ്രിക്കൻ, ഏഷ്യൻ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർഹിക്കുന്ന പദവി നൽകി. യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ലോകകപ്പിലെ ഭൂരിഭാഗം സ്ഥാനങ്ങളിലും അവകാശവാദമുന്നയിക്കുന്നില്ല." ഫിഫ പ്രസിഡൻസിയിലേക്ക് വീണ്ടും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെടാൻ ബ്ലാറ്റർ സ്വയം മുന്നോട്ട് വയ്ക്കാമെന്ന് ആ രണ്ട് പരാമർശങ്ങളും നിരൂപകർക്ക് സൂചന നൽകി.
മാസിക പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, ഫിഫ പ്രസിഡൻസി സ്ഥാനത്തേക്ക് ബ്ലാറ്ററുടെ സാധ്യതയുള്ള എതിരാളിയായ യുവേഫ പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി , ലോകകപ്പ് 40 ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളിലേക്ക് വ്യാപിപ്പിക്കാനും പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം എട്ട് ആയി വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഉദ്ദേശിക്കുന്നതായി പ്രതികരിച്ചു. യുവേഫയ്ക്ക് ഒരു അധിക സ്ഥാനം നൽകുമെന്നും , ഏഷ്യൻ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷനും ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും കോൺഫെഡറേഷൻ ഓഫ് ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും രണ്ട് വീതം , CONCACAF ഉം CONMEBOL ഉം പങ്കിട്ട രണ്ട് , ഓഷ്യാനിയ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷന് ഒരു ഉറപ്പായ സ്ഥാനം എന്നിവ നൽകുമെന്നും പ്ലാറ്റിനി പറഞ്ഞു . ലോകകപ്പ് വികസിപ്പിക്കാൻ താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് പ്ലാറ്റിനിക്ക് വ്യക്തമായിരുന്നു. അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു: "[ലോകകപ്പ്] ടീമുകളുടെ ഗുണനിലവാരത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതല്ല, കാരണം നിങ്ങൾക്ക് ലോകകപ്പിൽ മികച്ച 32 പേരില്ല ... പക്ഷേ അതൊരു നല്ല വിട്ടുവീഴ്ചയാണ്. ... ഇതൊരു രാഷ്ട്രീയ കാര്യമാണ്, അതിനാൽ കൂടുതൽ ആഫ്രിക്കക്കാരെ എന്തുകൊണ്ട് ഉൾപ്പെടുത്തിക്കൂടാ? ലോകത്തിലെ എല്ലാ ആളുകളെയും കൊണ്ടുവരിക എന്നതാണ് മത്സരം. പങ്കെടുക്കാൻ നിങ്ങൾ അവസരം നൽകിയില്ലെങ്കിൽ, അവർ മെച്ചപ്പെടുന്നില്ല."
2016 ഒക്ടോബറിൽ, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ഗിയാനി ഇൻഫാന്റിനോ 2026-ൽ 48 ടീമുകളുടെ ലോകകപ്പിന് പിന്തുണ പ്രഖ്യാപിച്ചു. 2017 ജനുവരി 10-ന്, 2026 ലോകകപ്പിൽ 48 ഫൈനലിസ്റ്റ് ടീമുകൾ ഉണ്ടായിരിക്കുമെന്ന് ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
=== 2015 ലെ ഫിഫ അഴിമതി കേസ് ===
2015 മെയ് മാസത്തോടെ, 2015 ഫിഫ അഴിമതി കേസ്, കൈക്കൂലി, വഞ്ചന, ഫിഫ ഗെയിമുകൾക്കായി മാധ്യമ, മാർക്കറ്റിംഗ് അവകാശങ്ങൾ (കപട ബിഡുകൾ) വിതരണം ചെയ്യുന്നതിൽ അഴിമതി നടത്തുന്നതിനായി കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ എന്നീ കുറ്റങ്ങളും ക്രിമിനൽ കുറ്റങ്ങളും ചുമത്തി, ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥർ 24 വർഷത്തിനിടെ 150 മില്യൺ ഡോളറിലധികം കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ആരോപിക്കപ്പെട്ടു. മെയ് അവസാനത്തിൽ, യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പ് 14 പേർക്കെതിരെ റാക്കറ്റിംഗ്, വയർ തട്ടിപ്പ്, കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ ഗൂഢാലോചന എന്നീ കുറ്റങ്ങൾ ചുമത്തി 47 എണ്ണം കുറ്റപത്രം പ്രഖ്യാപിച്ചു. അന്നുമുതൽ, പ്രത്യേകിച്ച് മെയ് 29 നും ഡിസംബർ 3 നും ഒരു ഡസനിലധികം ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. 2015 മെയ് അവസാനത്തോടെ, മൊത്തം ഒമ്പത് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെയും സ്പോർട്സ്, ബ്രോഡ്കാസ്റ്റിംഗ് മാർക്കറ്റുകളുടെ അഞ്ച് എക്സിക്യൂട്ടീവുകളെയും അഴിമതിക്കുറ്റം ചുമത്തിയിരുന്നു. ആ സമയത്ത്, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് സെപ്പ് ബ്ലാറ്റർ 2016 ഫെബ്രുവരിയിൽ തന്റെ സ്ഥാനം ഉപേക്ഷിക്കുമെന്ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2015 ജൂൺ 4 ന്, എഫ്ബിഐയുമായും സ്വിസ് അധികൃതരുമായും സഹകരിച്ച് പ്രവർത്തിക്കുന്നതിനിടെ, 1998, 2010 ലോകകപ്പുകൾ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിനായി താനും ഫിഫയുടെ അന്നത്തെ എക്സിക്യൂട്ടീവ് കമ്മിറ്റിയിലെ മറ്റ് അംഗങ്ങളും കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ചക്ക് ബ്ലേസർ സമ്മതിച്ചു. 2015 ജൂൺ 10 ന്, സെപ് ബ്ലാറ്ററുടെ ഓഫീസുകളിൽ നിന്ന് സ്വിസ് അധികൃതർ കമ്പ്യൂട്ടർ ഡാറ്റ പിടിച്ചെടുത്തു . 2018, 2022 ടൂർണമെന്റുകളുടെ അവാർഡിംഗിൽ കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന ആരോപണത്തിന്റെ വെളിച്ചത്തിൽ, അതേ ദിവസം തന്നെ, 2026 ഫിഫ ലോകകപ്പിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയ ഫിഫ മാറ്റിവച്ചു . അന്നത്തെ സെക്രട്ടറി ജനറൽ ജെറോം വാൽക്കെ പറഞ്ഞു, "സാഹചര്യം കാരണം, തൽക്കാലം ഏതെങ്കിലും ലേല പ്രക്രിയ ആരംഭിക്കുന്നത് അസംബന്ധമാണെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു." 2015 ഒക്ടോബർ 28 ന്, പ്രസിഡന്റ് സ്ഥാനത്തേക്ക് സാധ്യതയുള്ള സ്ഥാനാർത്ഥിയായ ബ്ലാറ്ററെയും ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനിയെയും 90 ദിവസത്തേക്ക് സസ്പെൻഡ് ചെയ്തു; വാർത്താ മാധ്യമങ്ങൾക്ക് നൽകിയ പ്രസ്താവനകളിൽ ഇരുവരും നിരപരാധിത്വം നിലനിർത്തി.
മെയ് മാസത്തിൽ ഏഴ് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്ത സൂറിച്ച് ഹോട്ടലിൽ വെച്ച് കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന സംശയത്തിൽ 2015 ഡിസംബർ 3 ന് രണ്ട് ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റുമാരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. അതേ ദിവസം തന്നെ യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പിന്റെ 16 കുറ്റപത്രങ്ങൾ കൂടി പ്രഖ്യാപിച്ചു.
=== ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് നിർദ്ദേശം ===
2021 മെയ് 21 ന് നടന്ന 71-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിൽ സൗദി അറേബ്യൻ ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ ഒരു ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് പദ്ധതി ആദ്യമായി നിർദ്ദേശിച്ചു , മുൻ ആഴ്സണൽ മാനേജർ ആഴ്സീൻ വെംഗറും ആഫ്രിക്കയിലെയും ഏഷ്യയിലെയും ദേശീയ ഫെഡറേഷനുകളും ഇതിനെ ശക്തമായി പിന്തുണച്ചു. UEFA, CONMEBOL പോലുള്ള കോണ്ടിനെന്റൽ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ഈ പദ്ധതിയിൽ പങ്കാളികളല്ല എന്നാൽ, മൊത്തത്തിൽ, ഫിഫയിലെ 210 അംഗ അസോസിയേഷനുകളിൽ 166 എണ്ണവും ഈ ആശയത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നു.
=== മറ്റ് ഫിഫ ടൂർണമെന്റുകൾ ===
വനിതാ ഫുട്ബോളിന് സമാനമായ ഒരു ടൂർണമെന്റായ ഫിഫ വനിതാ ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി നടന്നത് 1991 ൽ ചൈനയിലാണ് . വനിതാ ടൂർണമെന്റ് പുരുഷന്മാരേക്കാൾ വലുപ്പത്തിലും പ്രൊഫൈലിലും ചെറുതാണ്, പക്ഷേ വളർന്നുവരികയാണ്; 2007 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം 120 ആയിരുന്നു, 1991 നെ അപേക്ഷിച്ച് ഇരട്ടിയിലധികമാണിത് .
1896, 1932 ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക് ഗെയിംസുകളിലും പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. മറ്റ് പല കായിക ഇനങ്ങളിൽ നിന്നും വ്യത്യസ്തമായി, ഒളിമ്പിക്സിലെ പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് ഒരു ഉയർന്ന തലത്തിലുള്ള ടൂർണമെന്റല്ല, 1992 മുതൽ, ഓരോ ടീമിലും മൂന്ന് പ്രായപരിധിയില്ലാത്ത കളിക്കാരെ അനുവദിക്കുന്ന ഒരു അണ്ടർ-23 ടൂർണമെന്റ്. 1996 ൽ വനിതാ ഫുട്ബോൾ ഒളിമ്പിക്സിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു .
ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്, ലോകകപ്പിന് ഒരു വർഷം മുമ്പ്, വരാനിരിക്കുന്ന ലോകകപ്പിനുള്ള ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി ലോകകപ്പ് ആതിഥേയ രാഷ്ട്രങ്ങളിൽ വെച്ച് നടന്ന ഒരു ടൂർണമെന്റായിരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളിലെയും വിജയികളും, ഫിഫ ലോകകപ്പ് ചാമ്പ്യന്മാരും, ആതിഥേയ രാജ്യവും ഇതിൽ മത്സരിക്കുന്നു. ആദ്യ പതിപ്പ് 1992 -ൽ നടന്നു , അവസാന പതിപ്പ് 2017- ൽ നടന്നു . 2021-ൽ ഫിഫ ക്ലബ് ലോകകപ്പിന്റെ വിപുലീകരണം കാരണം ടൂർണമെന്റ് ഇനി സജീവമാകില്ലെന്ന് 2019 മാർച്ചിൽ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
ഫിഫ, യൂത്ത് ഫുട്ബോളിനായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകൾ ( ഫിഫ അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 വനിതാ ലോകകപ്പ് ), ക്ലബ് ഫുട്ബോൾ ( ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്), ഫുട്സാൽ ( ഫിഫ ഫുട്സാൽ വേൾഡ് കപ്പ് ), ബീച്ച് സോക്കർ ( ഫിഫ ബീച്ച് സോക്കർ വേൾഡ് കപ്പ് ) തുടങ്ങിയ ഫുട്ബോൾ വകഭേദങ്ങൾ സംഘടിപ്പിക്കുന്നു. ഫിഫ വനിതാ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് നിർദ്ദേശിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ടെങ്കിലും , പിന്നീടുള്ള മൂന്നെണ്ണത്തിനും വനിതാ പതിപ്പ് ഇല്ല .
ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ്, ഓരോ വനിതാ ലോകകപ്പിനും മുമ്പുള്ള വർഷം ഉൾപ്പെടെ, രണ്ടുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടത്തപ്പെടുന്നു. രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകളും മൂന്ന് തവണ ഒറ്റ ബിഡ്ഡിംഗ് പ്രക്രിയയിലൂടെയാണ് നൽകിയത്, അണ്ടർ-20 ടൂർണമെന്റ് ഓരോ തവണയും വലിയ മത്സരത്തിനുള്ള ഒരു ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി വർത്തിക്കുന്നു ( 2010 , 2014 , 2018 ).
== ട്രോഫി ==
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പ് ട്രോഫി
1930 മുതൽ 1970 വരെ സമ്മാനിച്ച ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി.
ഇറ്റാലിയൻ സിൽവിയോ ഗസാനിഗ രൂപകൽപ്പന ചെയ്തതും 1974 ൽ ആദ്യമായി സമ്മാനിച്ചതുമായ നിലവിലെ ട്രോഫി.
1930 മുതൽ 1970 വരെ, ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിന് ''ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി നൽകിയിരുന്നു. ആദ്യം ഇത് വേൾഡ് കപ്പ്'' അല്ലെങ്കിൽ ''കൂപ്പെ ഡു മോണ്ടെ'' എന്നാണ് അറിയപ്പെട്ടിരുന്നത്, എന്നാൽ 1946 ൽ ആദ്യ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥാപിച്ച ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ പേരിൽ ഇത് പുനർനാമകരണം ചെയ്യപ്പെട്ടു . 1970 ൽ , ടൂർണമെന്റിലെ ബ്രസീലിന്റെ മൂന്നാമത്തെ വിജയം അവർക്ക് ട്രോഫി സ്ഥിരമായി നിലനിർത്താൻ അവകാശം നൽകി. എന്നിരുന്നാലും, 1983 ൽ ട്രോഫി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു, അത് ഒരിക്കലും വീണ്ടെടുക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല, കള്ളന്മാർ ഉരുക്കിക്കളഞ്ഞതായി തോന്നുന്നു.
1970 ന് ശേഷം, ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫി എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഒരു പുതിയ ട്രോഫി രൂപകൽപ്പന ചെയ്യപ്പെട്ടു. ഏഴ് രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഫിഫയിലെ വിദഗ്ധർ, അവതരിപ്പിച്ച 53 മോഡലുകളെ വിലയിരുത്തി, ഒടുവിൽ ഇറ്റാലിയൻ ഡിസൈനർ സിൽവിയോ ഗസ്സാനിഗയുടെ സൃഷ്ടികൾ തിരഞ്ഞെടുത്തു . പുതിയ ട്രോഫി 36 സെന്റീമീറ്റർ (14.2 ഇഞ്ച്) ഉയരമുള്ളതും, 18 കാരറ്റ് (75%) സ്വർണ്ണം കൊണ്ടാണ് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത്, 6.175 കിലോഗ്രാം (13.6 പൗണ്ട്) ഭാരമുള്ളതുമാണ്.
അടിത്തറയിൽ രണ്ട് പാളികളായി സെമി-പ്രെഷ്യസ് മലാഖൈറ്റ് അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു , ട്രോഫിയുടെ അടിവശത്ത് 1974 മുതൽ ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ജേതാവിന്റെയും വർഷവും പേരും കൊത്തിവച്ചിട്ടുണ്ട് . ട്രോഫിയെക്കുറിച്ചുള്ള ഗസ്സാനിഗയുടെ വിവരണം ഇപ്രകാരമായിരുന്നു: "അടിത്തട്ടിൽ നിന്ന് ഉയർന്നുവരുന്ന വരകൾ സർപ്പിളമായി ഉയർന്ന് ലോകത്തെ സ്വീകരിക്കാൻ നീണ്ടുനിൽക്കുന്നു. ശില്പത്തിന്റെ ഒതുക്കമുള്ള ശരീരത്തിന്റെ ശ്രദ്ധേയമായ ചലനാത്മക പിരിമുറുക്കങ്ങളിൽ നിന്ന് വിജയത്തിന്റെ ആവേശകരമായ നിമിഷത്തിൽ രണ്ട് അത്ലറ്റുകളുടെ രൂപങ്ങൾ ഉയർന്നുവരുന്നു."
ഈ പുതിയ ട്രോഫി വിജയിക്കുന്ന രാജ്യത്തിന് സ്ഥിരമായി നൽകില്ല. മത്സരാനന്തര ആഘോഷം പൂർത്തിയാകുന്നതുവരെ മാത്രമേ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾക്ക് ട്രോഫി നിലനിർത്താൻ കഴിയൂ. മത്സരത്തിന് തൊട്ടുപിന്നാലെയുള്ള സ്വർണ്ണ ഒറിജിനലിന് പകരം സ്വർണ്ണം പൂശിയ ഒരു പകർപ്പ് അവർക്ക് നൽകും.
മികച്ച മൂന്ന് ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും (കളിക്കാർ, പരിശീലകർ, മാനേജർമാർ) ലോകകപ്പ് ട്രോഫിയുടെ ചിഹ്നമുള്ള മെഡലുകൾ നൽകുന്നു ; വിജയികളുടെ (സ്വർണം), റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ് (വെള്ളി), മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ (വെങ്കലം). 2002 ലെ പതിപ്പിൽ , നാലാം സ്ഥാന മെഡലുകൾ ആതിഥേയരായ ദക്ഷിണ കൊറിയയ്ക്ക് നൽകി . 1978 ലെ ടൂർണമെന്റിന് മുമ്പ്, ഫൈനലിന്റെയും മൂന്നാം സ്ഥാന മത്സരത്തിന്റെയും അവസാനം മൈതാനത്തുള്ള പതിനൊന്ന് കളിക്കാർക്ക് മാത്രമേ മെഡലുകൾ നൽകിയിരുന്നുള്ളൂ. 2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2006 മുതൽ, മത്സരത്തിലെ വിജയികൾക്ക് ഫിഫ ചാമ്പ്യൻസ് ബാഡ്ജ് ധരിക്കാനുള്ള അവകാശം നൽകുന്നു , അടുത്ത മത്സരത്തിലെ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കുന്നത് വരെ.
== ഫോർമാറ്റ് ==
=== യോഗ്യത ===
1934 ലെ രണ്ടാം ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിനുള്ള കളം കുറയ്ക്കുന്നതിനായി യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകൾ നടത്തിവരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കുള്ളിലാണ് ( ആഫ്രിക്ക , ഏഷ്യ , വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ , ദക്ഷിണ അമേരിക്ക , ഓഷ്യാനിയ , യൂറോപ്പ് ) അവ നടക്കുന്നത്, അതത് കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മേൽനോട്ടത്തിലാണ്. ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും, ഓരോ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കും എത്ര സ്ഥലങ്ങൾ നൽകണമെന്ന് ഫിഫ മുൻകൂട്ടി തീരുമാനിക്കുന്നു, സാധാരണയായി കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ ടീമുകളുടെ ആപേക്ഷിക ശക്തിയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി.
ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിന് ഏകദേശം മൂന്ന് വർഷം മുമ്പ് തന്നെ യോഗ്യതാ പ്രക്രിയ ആരംഭിച്ച് രണ്ട് വർഷം നീണ്ടുനിൽക്കും. കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകളുടെ ഫോർമാറ്റുകൾ വ്യത്യാസപ്പെട്ടിരിക്കും. സാധാരണയായി, ഇന്റർകോണ്ടിനെന്റൽ പ്ലേ-ഓഫുകളിലെ വിജയികൾക്ക് ഒന്നോ രണ്ടോ സ്ഥാനങ്ങൾ നൽകാറുണ്ട് . ഉദാഹരണത്തിന്, ഓഷ്യാനിയൻ സോണിലെ വിജയിയും ഏഷ്യൻ സോണിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ചാം സ്ഥാനക്കാരായ ടീമും 2010 ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനത്തിനായി പ്ലേ-ഓഫിൽ പ്രവേശിച്ചു . 1938 ലോകകപ്പ് മുതൽ , ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് യാന്ത്രിക യോഗ്യത ലഭിക്കുന്നു. 1938 നും 2002 നും ഇടയിൽ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് ഈ അവകാശം നൽകിയിരുന്നു, എന്നാൽ 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ നിന്ന് പിൻവലിച്ചു , ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് യോഗ്യത നേടേണ്ടതുണ്ട്. 2002 ലെ വിജയികളായ ബ്രസീൽ , യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കളിച്ച ആദ്യത്തെ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാരായിരുന്നു.
=== ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റ് ===
മുൻ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്ന വിവിധ ഫോർമാറ്റുകൾക്ക്, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രം § ഫോർമാറ്റിന്റെ പരിണാമം കാണുക .
1998 മുതലുള്ള അവസാന ടൂർണമെന്റ് ഫോർമാറ്റിൽ 32 ദേശീയ ടീമുകൾ ഒരു മാസത്തിനിടെ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിൽ മത്സരിച്ചു. രണ്ട് ഘട്ടങ്ങളുണ്ട്: ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം, തുടർന്ന് നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം.
ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ, ടീമുകൾ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലാണ് മത്സരിക്കുന്നത്. ആതിഥേയരെ ഉൾപ്പെടെ എട്ട് ടീമുകളെ സീഡ് ചെയ്യുന്നു, മറ്റ് സീഡ് ടീമുകളെ ഫിഫ വേൾഡ് റാങ്കിംഗിനെയോ സമീപകാല ലോകകപ്പുകളിലെ പ്രകടനത്തെയോ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു ഫോർമുല ഉപയോഗിച്ച് തിരഞ്ഞെടുത്ത് പ്രത്യേക ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. മറ്റ് ടീമുകളെ വ്യത്യസ്ത "പോട്ടുകളിലേക്ക്" നിയോഗിക്കുന്നു, സാധാരണയായി ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ മാനദണ്ഡങ്ങളെ അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഓരോ പോട്ടിലെയും ടീമുകളെ എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് ക്രമരഹിതമായി തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. 1998 മുതൽ , ഒരു ഗ്രൂപ്പിലും രണ്ടിൽ കൂടുതൽ യൂറോപ്യൻ ടീമുകളോ മറ്റേതെങ്കിലും കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ടീമുകളോ ഇല്ലെന്ന് ഉറപ്പാക്കാൻ നറുക്കെടുപ്പിൽ നിയന്ത്രണങ്ങൾ ഏർപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്.
ഓരോ ഗ്രൂപ്പും ഒരു റൗണ്ട് റോബിൻ ടൂർണമെന്റിൽ കളിക്കുന്നു , അതിൽ ഓരോ ടീമും ഒരേ ഗ്രൂപ്പിലെ മറ്റ് ടീമുകളുമായി മൂന്ന് മത്സരങ്ങൾ നടത്തണം. അതായത് ഒരു ഗ്രൂപ്പിനുള്ളിൽ ആകെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ കളിക്കണം. നാല് ടീമുകളുടെയും നീതി നിലനിർത്തുന്നതിനായി ഓരോ ഗ്രൂപ്പിന്റെയും അവസാന റൗണ്ട് മത്സരങ്ങൾ ഒരേ സമയം ഷെഡ്യൂൾ ചെയ്തിരിക്കുന്നു. ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും മികച്ച രണ്ട് ടീമുകൾ നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലേക്ക് മുന്നേറുന്നു. ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ടീമുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യാൻ പോയിന്റുകൾ ഉപയോഗിക്കുന്നു. 1994 മുതൽ , ഒരു വിജയത്തിന് മൂന്ന് പോയിന്റുകളും ഒരു സമനിലയ്ക്ക് ഒരു പോയിന്റും ഒരു തോൽവിക്ക് ഒരു പോയിന്റും നൽകിയിട്ടില്ല (മുമ്പ്, വിജയികൾക്ക് രണ്ട് പോയിന്റുകൾ ലഭിച്ചു).
മൂന്ന് സാധ്യതയുള്ള ഫലങ്ങളുള്ള (ജയം, സമനില, തോൽവി) ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ പരിഗണിക്കുമ്പോൾ, നാല് ടീമുകളുടെ പോയിന്റുകളുടെ 40 സാധ്യമായ കോമ്പിനേഷനുകൾക്ക് 729 (= 3 <sup>6 ) സാധ്യതയുള്ള അന്തിമ പട്ടിക ഫലങ്ങൾ ഉണ്ട്.</sup> എന്നിരുന്നാലും, 40 പോയിന്റ് കോമ്പിനേഷനുകളിൽ 14 എണ്ണം (അല്ലെങ്കിൽ 729 സാധ്യമായ ഫലങ്ങളിൽ 207 എണ്ണം) രണ്ടാം സ്ഥാനത്തിനും മൂന്നാം സ്ഥാനത്തിനും ഇടയിലുള്ള സമനിലയിലേക്ക് നയിക്കുന്നു. അങ്ങനെയുള്ള സാഹചര്യത്തിൽ, ഈ ടീമുകൾക്കിടയിലുള്ള റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കുന്നത്:
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന സംയോജിത ഗോൾ വ്യത്യാസം
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും നേടിയ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകളുടെ എണ്ണം
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും ഒന്നിലധികം ടീമുകൾ തുല്യരായി തുടർന്നാൽ, അവരുടെ റാങ്കിംഗ് ഇനിപ്പറയുന്ന രീതിയിൽ നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും:
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ പോയിന്റുകൾ
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിലെ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന ഗോൾ വ്യത്യാസം
## ആ ടീമുകളിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയത്
## ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ലഭിച്ച മഞ്ഞ, ചുവപ്പ് കാർഡുകളുടെ എണ്ണം അനുസരിച്ച് ഫെയർ പ്ലേ പോയിന്റുകൾ നിർവചിക്കപ്പെടുന്നു:
### മഞ്ഞ കാർഡ്: മൈനസ് 1 പോയിന്റ്
### പരോക്ഷ ചുവപ്പ് കാർഡ് (രണ്ടാമത്തെ മഞ്ഞ കാർഡ് കാരണം): മൈനസ് 3 പോയിന്റുകൾ.
### നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡ്: മൈനസ് 4 പോയിന്റുകൾ
### മഞ്ഞക്കാർഡും നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡും: മൈനസ് 5 പോയിന്റുകൾ
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും മുകളിലുള്ള ടീമുകളിൽ ഏതെങ്കിലും തുല്യത തുടർന്നാൽ, നറുക്കെടുപ്പിലൂടെ അവരുടെ റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും.
നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം ഒരു സിംഗിൾ-എലിമിനേഷൻ ടൂർണമെന്റാണ്, അതിൽ ടീമുകൾ പരസ്പരം ഒറ്റത്തവണ മത്സരങ്ങളിൽ കളിക്കുന്നു, ആവശ്യമെങ്കിൽ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കാൻ അധിക സമയവും പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടുകളും ഉപയോഗിക്കുന്നു. ഇത് ആരംഭിക്കുന്നത് റൗണ്ട് ഓഫ് 16 (അല്ലെങ്കിൽ രണ്ടാം റൗണ്ട്) ലാണ്, അതിൽ ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും വിജയികൾ മറ്റൊരു ഗ്രൂപ്പിലെ റണ്ണർ-അപ്പിനെതിരെ കളിക്കുന്നു. തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ, സെമി ഫൈനൽ, മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം (പരാജയപ്പെട്ട സെമി-ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ മത്സരിക്കുന്നു), ഫൈനൽ.
2017 ജനുവരി 10-ന്, ഫിഫ ഒരു പുതിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, 48 ടീമുകളുള്ള ലോകകപ്പ് (കൂടുതൽ ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതിനായി), അതിൽ മൂന്ന് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടണം, ഓരോ ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്നും രണ്ട് ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടണം, 2026 ആകുമ്പോഴേക്കും നടപ്പിലാക്കുന്നതിനായി 32 നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിന്റെ ഒരു റൗണ്ട് രൂപീകരിക്കണം. 2023 മാർച്ച് 14-ന്, ഫിഫ 2026 ടൂർണമെന്റിന്റെ പുതുക്കിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, അതിൽ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 12 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു, മികച്ച 8 മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ 32 പേരുടെ പുതിയ റൗണ്ടിൽ ഗ്രൂപ്പ് വിജയികളുമായും റണ്ണേഴ്സ് അപ്പുമായും ചേരും.
2025 മാർച്ചിൽ, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ശതാബ്ദി വാർഷികമായ 2030 ഫിഫ ലോകകപ്പിനായി 64 ടീമുകളിലേക്ക് ഒറ്റത്തവണ വിപുലീകരണം ഫിഫ പരിഗണിക്കുന്നതായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു .
== ഹോസ്റ്റുകൾ ==
=== തിരഞ്ഞെടുക്കൽ പ്രക്രിയ ===
ഫിഫയുടെ കോൺഗ്രസ് യോഗങ്ങളിലാണ് ആദ്യകാല ലോകകപ്പുകൾ രാജ്യങ്ങൾക്ക് നൽകിയിരുന്നത്. തെക്കേ അമേരിക്കയും യൂറോപ്പും ഫുട്ബോളിലെ രണ്ട് ശക്തി കേന്ദ്രങ്ങളായിരുന്നതിനാൽ സ്ഥലങ്ങൾ വിവാദപരമായിരുന്നു, അവയ്ക്കിടയിലുള്ള യാത്രയ്ക്ക് മൂന്ന് ആഴ്ച ബോട്ട് മാർഗം മാത്രമേ ആവശ്യമുള്ളൂ. ഉദാഹരണത്തിന്, ആദ്യ ലോകകപ്പ് ഉറുഗ്വേയിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം നാല് യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമേ മത്സരിച്ചുള്ളൂ. അടുത്ത രണ്ട് ലോകകപ്പുകളും യൂറോപ്പിലായിരുന്നു നടന്നത്. ഇതിൽ രണ്ടാമത്തേത് ഫ്രാൻസിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം തർക്കത്തിലായിരുന്നു, കാരണം ഈ സ്ഥലം രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടക്കുമെന്ന് തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മനസ്സിലാക്കി. അങ്ങനെ അർജന്റീനയും ഉറുഗ്വേയും 1938 ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ബഹിഷ്കരിച്ചു .
1958-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഭാവിയിൽ ബഹിഷ്കരണങ്ങളോ വിവാദങ്ങളോ ഒഴിവാക്കാൻ, ഫിഫ അമേരിക്കകൾക്കും യൂറോപ്പിനും ഇടയിൽ ആതിഥേയരെ മാറ്റി സ്ഥാപിക്കുന്ന ഒരു രീതി ആരംഭിച്ചു, അത് 1998 ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ തുടർന്നു . ദക്ഷിണ കൊറിയയും ജപ്പാനും സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച 2002-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഏഷ്യയിൽ നടന്ന ആദ്യ ടൂർണമെന്റും ഒന്നിലധികം ആതിഥേയരുള്ള ആദ്യ ടൂർണമെന്റുമായിരുന്നു. 2010- ൽ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ആഫ്രിക്കൻ രാജ്യമായി ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക മാറി . 2014-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ബ്രസീൽ ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചു, അർജന്റീന 1978-ന് ശേഷം തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നടന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പ് , കൂടാതെ യൂറോപ്പിന് പുറത്ത് തുടർച്ചയായി ലോകകപ്പുകൾ നടന്ന ആദ്യ അവസരവുമാണിത്.
ഫിഫ കൗൺസിൽ നടത്തുന്ന വോട്ടെടുപ്പിലൂടെയാണ് ആതിഥേയ രാജ്യത്തെ ഇപ്പോൾ തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നത്. ഇത് സമഗ്രമായ ഒരു ബാലറ്റ് സമ്പ്രദായത്തിലൂടെയാണ് ചെയ്യുന്നത്. പരിപാടി നടത്താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്ന ഒരു രാജ്യത്തിന്റെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന് ഫിഫയിൽ നിന്ന് ഒരു "ഹോസ്റ്റിംഗ് കരാർ" ലഭിക്കുന്നു, ഇത് ശക്തമായ ബിഡിൽ നിന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളും ആവശ്യകതകളും വിശദീകരിക്കുന്നു. ബിഡ്ഡിംഗ് അസോസിയേഷന് ഒരു ഫോമും ലഭിക്കുന്നു, അത് സമർപ്പിക്കുന്നത് സ്ഥാനാർത്ഥിത്വത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക സ്ഥിരീകരണത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. ഇതിനുശേഷം, ഫിഫ നിയുക്ത ഇൻസ്പെക്ടർമാരുടെ ഒരു സംഘം രാജ്യം സന്ദർശിക്കുകയും പരിപാടി സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിന് ആവശ്യമായ ആവശ്യകതകൾ രാജ്യം പാലിക്കുന്നുണ്ടെന്ന് തിരിച്ചറിയുകയും രാജ്യത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു റിപ്പോർട്ട് തയ്യാറാക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കണമെന്ന തീരുമാനം സാധാരണയായി ടൂർണമെന്റിന് ആറോ ഏഴോ വർഷം മുമ്പാണ് എടുക്കുന്നത്. 2018, 2022 ലോകകപ്പുകളുടെ കാര്യത്തിലെന്നപോലെ, ഭാവിയിലെ ഒന്നിലധികം ടൂർണമെന്റുകളുടെ ആതിഥേയരെ ഒരേ സമയം പ്രഖ്യാപിച്ച സന്ദർഭങ്ങളുണ്ട്, അവ റഷ്യയ്ക്കും ഖത്തറിനും നൽകി , ടൂർണമെന്റ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യത്തെ മിഡിൽ ഈസ്റ്റേൺ രാജ്യമായി ഖത്തർ മാറി.
2010, 2014 ലോകകപ്പുകൾക്ക്, അന്തിമ ടൂർണമെന്റ് കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടത്തി, തിരഞ്ഞെടുത്ത കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്ക് (2010-ൽ ആഫ്രിക്ക, 2014-ൽ തെക്കേ അമേരിക്ക) മാത്രമേ ടൂർണമെന്റ് നടത്താൻ ലേലം വിളിക്കാൻ അനുവാദം നൽകിയുള്ളൂ. 2006-ലെ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാനുള്ള വോട്ടെടുപ്പിൽ ദക്ഷിണാഫ്രിക്കയ്ക്കെതിരായ ജർമ്മനിയുടെ വിജയത്തെ ചുറ്റിപ്പറ്റിയുള്ള വിവാദത്തിന് ശേഷമാണ് റൊട്ടേഷൻ നയം അവതരിപ്പിച്ചത് . എന്നിരുന്നാലും, 2014-ന് അപ്പുറം കോണ്ടിനെന്റൽ റൊട്ടേഷൻ നയം തുടർന്നില്ല, അതിനാൽ മുൻ രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ളവ ഒഴികെയുള്ള ഏതൊരു രാജ്യത്തിനും 2018 മുതൽ ആരംഭിക്കുന്ന ലോകകപ്പുകൾക്ക് ആതിഥേയരായി അപേക്ഷിക്കാം . 2014-ലെ ടൂർണമെന്റിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയയ്ക്ക് സമാനമായ ഒരു സാഹചര്യം ഒഴിവാക്കുന്നതിനാണിത്, അവിടെ ബ്രസീൽ മാത്രമാണ് ഔദ്യോഗിക ലേലക്കാരൻ.
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ് അമേരിക്ക, കാനഡ, മെക്സിക്കോ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു, മൂന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ ആദ്യമായി ഒരു ലോകകപ്പ് പങ്കിട്ടു. 2026 ലെ ടൂർണമെന്റ് ഇതുവരെ നടന്നതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ ലോകകപ്പായിരിക്കും, 48 ടീമുകൾ 104 മത്സരങ്ങൾ കളിക്കും. ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ മുതൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾ യുഎസിൽ നടക്കും, കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതം നടത്തും.
=== കോൺഫെഡറേഷൻ അനുസരിച്ചുള്ള സംഗ്രഹം ===
{| class="wikitable sortable"
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!ഹോസ്റ്റ് ചെയ്ത സമയം
!ഹോസ്റ്റുകൾ
!വരാനിരിക്കുന്ന ഹോസ്റ്റുകൾ
|-
|യുവേഫ
(യൂറോപ്പ്)
|11. 11.
|1934 , ഇറ്റലി ; 1938 , ഫ്രാൻസ് , 1954 , സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് ; 1958 , സ്വീഡൻ ; 1966 , ഇംഗ്ലണ്ട് ; 1974 , പശ്ചിമ ജർമ്മനി ; 1982 , സ്പെയിൻ ; 1990 , ഇറ്റലി ; 1998 , ഫ്രാൻസ് ; 2006 , ജർമ്മനി ; 2018 , റഷ്യ
|2030 , സ്പെയിൻ & പോർച്ചുഗൽ
|-
|കോൺമെബോൾ
(തെക്കേ അമേരിക്ക)
|5
|1930 , ഉറുഗ്വേ ; 1950 , ബ്രസീൽ ; 1962 , ചിലി ; 1978 , അർജന്റീന ; 2014 , ബ്രസീൽ
|
|-
|CONCACAF
(വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക
, കരീബിയൻ)
|3
|1970 , മെക്സിക്കോ ; 1986 , മെക്സിക്കോ ; 1994 , യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|2026 , കാനഡ, മെക്സിക്കോ & യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|-
|എ.എഫ്.സി
(ഏഷ്യ)
|2
|2002 , ദക്ഷിണ കൊറിയ & ജപ്പാൻ ; 2022 , ഖത്തർ
|2034 , സൗദി അറേബ്യ
|-
|സിഎഎഫ്
(ആഫ്രിക്ക)
|1
|2010 , ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|2030 , മൊറോക്കോ
|-
|ഒഎഫ്സി
(ഓഷ്യാനിയ)
|0
|ഒന്നുമില്ല
|
|}
=== പ്രകടനങ്ങൾ ===
എട്ട് ചാമ്പ്യന്മാരിൽ ആറുപേരും സ്വന്തം നാട്ടിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഒരു കിരീടം നേടിയിട്ടുണ്ട്, 1950-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ നിർണായക മത്സരത്തിൽ തോറ്റ് 2014-ൽ ജർമ്മനിയോട് സെമിഫൈനലിൽ പരാജയപ്പെട്ടതിന് ശേഷം റണ്ണേഴ്സ് അപ്പായി ഫിനിഷ് ചെയ്ത ബ്രസീൽ , 1982-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ രണ്ടാം റൗണ്ടിലെത്തിയ സ്പെയിൻ എന്നിവ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യമെന്ന നിലയിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഇംഗ്ലണ്ട് (1966) അവരുടെ ഏക കിരീടം നേടി. ഉറുഗ്വേ (1930), ഇറ്റലി (1934), അർജന്റീന (1978), ഫ്രാൻസ് (1998) എന്നിവ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ എന്ന നിലയിൽ ആദ്യ കിരീടങ്ങൾ നേടിയെങ്കിലും പിന്നീട് വീണ്ടും വിജയിച്ചു , അതേസമയം ജർമ്മനി ( 1974 ) സ്വന്തം മണ്ണിൽ അവരുടെ രണ്ടാമത്തെ കിരീടം നേടി.
ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നതിൽ മറ്റ് രാജ്യങ്ങളും വിജയിച്ചിട്ടുണ്ട്. സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ 1954), സ്വീഡൻ (1958-ൽ റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്), ചിലി (1962-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനം), ദക്ഷിണ കൊറിയ (2002-ൽ നാലാം സ്ഥാനം), റഷ്യ (2018-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ), മെക്സിക്കോ (1970-ലും 1986-ലും ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ) എന്നിവയെല്ലാം ആതിഥേയരായി സേവനമനുഷ്ഠിക്കുമ്പോൾ മികച്ച പ്രകടനമാണ് കാഴ്ചവച്ചത്. ഇതുവരെ, ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക (2010), ഖത്തർ (2022) എന്നിവയ്ക്ക് ആദ്യ റൗണ്ടിനപ്പുറം കടക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല.
== പ്രക്ഷേപണവും പ്രമോഷനും ==
1954-ലാണ് ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി ടെലിവിഷനിൽ സംപ്രേഷണം ചെയ്തത്, 2006 ലെ കണക്കനുസരിച്ച് ലോകത്ത് ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായിക ഇനമാണിത്. 2006 ലോകകപ്പിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളുടെയും മൊത്തം കാഴ്ചക്കാരുടെ എണ്ണം 26.29 ബില്യൺ ആണെന്ന് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. 715.1 ദശലക്ഷം ആളുകൾ ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാന മത്സരം കണ്ടു, ഇത് ലോകത്തിലെ മൊത്തം ജനസംഖ്യയുടെ ഒമ്പതിലൊന്ന് വരും. ടീമുകളെ ഗ്രൂപ്പുകളായി വിഭജിക്കാൻ തീരുമാനിച്ച 2006 ലെ ലോകകപ്പ് നറുക്കെടുപ്പ് 300 ദശലക്ഷം കാഴ്ചക്കാർ കണ്ടു. കൊക്കകോള , മക്ഡൊണാൾഡ്സ് , അഡിഡാസ് തുടങ്ങിയ പ്രധാന സ്പോൺസർമാരെ ലോകകപ്പ് ആകർഷിക്കുന്നു . ഈ കമ്പനികൾക്കും മറ്റു പലതിനും, ഒരു സ്പോൺസറാകുന്നത് അവരുടെ ആഗോള ബ്രാൻഡുകളെ ശക്തമായി സ്വാധീനിക്കുന്നു. ഒരു മാസം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഇവന്റിൽ നിന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് സാധാരണയായി കോടിക്കണക്കിന് ഡോളർ വരുമാന വർദ്ധനവ് അനുഭവപ്പെടുന്നു.
കായികരംഗത്തെ ഭരണസമിതിയായ ഫിഫ , 2014 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 4.8 ബില്യൺ ഡോളറും, 2018 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 6.1 ബില്യൺ ഡോളറും വരുമാനം നേടി.
1966 മുതലുള്ള ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പിനും അതിന്റേതായ ഒരു ഭാഗ്യചിഹ്നമോ ലോഗോയോ ഉണ്ട്. 1966 ലെ മത്സരത്തിന്റെ ഭാഗ്യചിഹ്നമായ ''വില്ലി എന്ന വേൾഡ് കപ്പ് ആയിരുന്നു ആദ്യത്തെ'' ലോകകപ്പ് ഭാഗ്യചിഹ്നം . ലോകകപ്പുകളിൽ ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും പ്രത്യേകം രൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഔദ്യോഗിക മാച്ച് ബോളുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു. 1966 ലെ ലോകകപ്പിനായി സ്ലാസെഞ്ചർ പന്ത് നിർമ്മിച്ചതിനുശേഷം, അഡിഡാസ് ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വിതരണക്കാരനായി. ഓരോ ലോകകപ്പിലും ഒരു ഔദ്യോഗിക ഗാനവുമുണ്ട് , അത് ഷക്കീര മുതൽ വിൽ സ്മിത്ത് വരെയുള്ള കലാകാരന്മാർ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് . നാല് ലോകകപ്പ് കച്ചേരികളിൽ ദി ത്രീ ടെനേഴ്സ് അവതരിപ്പിച്ച " നെസ്സൻ ഡോർമ " പോലുള്ള മറ്റ് ഗാനങ്ങളും ടൂർണമെന്റുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.
1970-ൽ ഫിഫയുമായി ഒരു പങ്കാളിത്തം രൂപീകരിച്ചുകൊണ്ട്, 1970-ലെ ലോകകപ്പിനായി പാണിനി അവരുടെ ആദ്യ സ്റ്റിക്കർ ആൽബം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു . അതിനുശേഷം, സ്റ്റിക്കറുകളും കാർഡുകളും ശേഖരിക്കുന്നതും വ്യാപാരം ചെയ്യുന്നതും ലോകകപ്പ് അനുഭവത്തിന്റെ ഭാഗമായി മാറി, പ്രത്യേകിച്ച് യുവതലമുറയ്ക്ക്. ഇലക്ട്രോണിക് ആർട്സ് സ്പോൺസർ ചെയ്യുന്ന 1986 മുതൽ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വീഡിയോ ഗെയിമുകൾക്ക് ലൈസൻസ് നൽകിയിട്ടുണ്ട് .
== ഫലങ്ങൾ ==
; താക്കോൽ
* എഇടി: അധിക സമയത്തിനു ശേഷമുള്ള ഫലം/മത്സര വിജയങ്ങൾ
* പി: പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിന് ശേഷം മത്സരം വിജയിച്ചു
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" |<abbr>എഡ്.</abbr>
! rowspan="2" |വർഷം
! rowspan="2" |ഹോസ്റ്റുകൾ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |ഫൈനൽ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |മൂന്നാം സ്ഥാന പ്ലേഓഫ്
| rowspan="30" |
! rowspan="2" |<abbr>ടീമുകളുടെ എണ്ണം</abbr>
|-
!ചാമ്പ്യന്മാർ
!സ്കോർ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!സ്കോർ
!നാലാം സ്ഥാനം
|-
!1
|1930
| ഉറുഗ്വേ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''4–2'''
|അർജന്റീന
|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|–
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|13
|-
!2
|1934
| ഇറ്റലി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''2–1''' ( എഇടി )
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഓസ്ട്രിയ
|16
|-
!3
|1938
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഇറ്റലി'''
|'''4–2'''
|ഹംഗറി
|ബ്രസീൽ
|'''4–2'''
|സ്വീഡൻ
|15
|-
!–
|1942
| rowspan="2" |
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| rowspan="2" |–
|-
!–
|1946
|-
!4
|1950
| ബ്രസീൽ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''2–1'''
|ബ്രസീൽ
|സ്വീഡൻ
|'''3–1'''
|സ്പെയിൻ
|13
|-
!5
|1954
| സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''3–2'''
|ഹംഗറി
|ഓസ്ട്രിയ
|'''3–1'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!6.
|1958
| സ്വീഡൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''5–2'''
|സ്വീഡൻ
|ഫ്രാൻസ്
|'''6–3'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|16
|-
!7
|1962
| ചിലി
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''3–1'''
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ചിലി
|'''1–0'''
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|16
|-
!8
|1966
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|'''ഇംഗ്ലണ്ട്'''
|'''4–2''' ( എഇടി )
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോർച്ചുഗൽ
|'''2–1'''
|സോവ്യറ്റ് യൂണിയൻ
|16
|-
!9
|1970
| മെക്സിക്കോ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''4–1'''
|ഇറ്റലി
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''1–0'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!10
|1974
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|പോളണ്ട്
|'''1–0'''
|ബ്രസീൽ
|16
|-
!11
|1978
| അർജന്റീന
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–1''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ബ്രസീൽ
|'''2–1'''
|ഇറ്റലി
|16
|-
!12
|1982
| സ്പെയിൻ
|'''ഇറ്റലി'''
|'''3–1'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോളണ്ട്
|'''3–2'''
|ഫ്രാൻസ്
|24
|-
!13
|1986
| മെക്സിക്കോ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–2'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|ഫ്രാൻസ്
|'''4–2''' ( എഇടി )
|ബെൽജിയം
|24
|-
!14
|1990
| ഇറ്റലി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''1–0'''
|അർജന്റീന
|ഇറ്റലി
|'''2–1'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|24
|-
!15
|1994
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''0–0''' ( എഇടി )
(3–2 പേ )
|ഇറ്റലി
|സ്വീഡൻ
|'''4–0'''
|ബൾഗേറിയ
|24
|-
!16
|1998
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|32
|-
!17
|2002
| ദക്ഷിണ കൊറിയ ജപ്പാൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''2–0'''
|ജർമ്മനി
|ടർക്കി
|'''3–2'''
|ദക്ഷിണ കൊറിയ
| 32
|-
!18
|2006
| ജർമ്മനി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''1–1''' ( എഇടി )
(5–3 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ജർമ്മനി
|'''3–1'''
|പോർച്ചുഗൽ
|32
|-
!19
|2010
| ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|'''സ്പെയിൻ'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഉറുഗ്വേ
| 32
|-
!20
|2014
| ബ്രസീൽ
|'''ജർമ്മനി'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|അർജന്റീന
|നെതർലാൻഡ്സ്
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
| 32
|-
!21
|2018
| റഷ്യ
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''4–2'''
|ക്രൊയേഷ്യ
|ബെൽജിയം
|'''2–0'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|32
|-
!22
|2022
| ഖത്തർ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–3''' ( എഇടി )
(4–2 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|മൊറോക്കോ
|32
|-
!''23''
|''2026''
| ''കാനഡ മെക്സിക്കോ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''24''
|''2030''
| ''മൊറോക്കോ പോർച്ചുഗൽ സ്പെയിൻ''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''25''
|''2034 ൽ''
| ''സൗദി അറേബ്യ''
|
|
|
|
|
|
|48
|}
; കുറിപ്പുകൾ
# '''^''' 1930-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം ഉണ്ടായിരുന്നില്ല; ടൂർണമെന്റിലെ മൊത്തത്തിലുള്ള റെക്കോർഡുകൾക്കനുസൃതമായി രണ്ട് സെമിഫൈനലിസ്റ്റുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യുന്നു.
# ^ ^ αγανഇതിലേക്ക് പോകുക:<sup>'''''a b'''''</sup> 1950 ലെ അവസാന ഘട്ടം നാല് ടീമുകളുടെ റൗണ്ട് റോബിൻ ഗ്രൂപ്പായിരുന്നു. യാദൃശ്ചികമായി, അവസാന രണ്ട് മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്ന് മികച്ച രണ്ട് ടീമുകളെ (കിരീടം നേടാൻ കഴിയുന്ന ഒരേയൊരു രണ്ട് ടീമുകളെയും) ഒന്നിച്ചു ചേർത്തു, മറ്റൊന്ന് ഏറ്റവും താഴെയുള്ള രണ്ട് ടീമുകൾ തമ്മിലായിരുന്നു. ഉറുഗ്വേ vs ബ്രസീൽ മത്സരം പലപ്പോഴും 1950 ലെ ലോകകപ്പിന്റെ യഥാർത്ഥ ഫൈനലായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
# '''^''' '''മൂന്ന് മത്സരങ്ങളുടെ ഉദ്ഘാടന മത്സരം''' : അർജന്റീന, പരാഗ്വേ, ഉറുഗ്വേ
ആകെ 80 രാജ്യങ്ങൾ കുറഞ്ഞത് ഒരു ലോകകപ്പിലെങ്കിലും കളിച്ചിട്ടുണ്ട് . ഇതിൽ എട്ട് ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുണ്ട്, അവർ അവരുടെ ബാഡ്ജുകളിൽ നക്ഷത്രങ്ങൾ ചേർത്തിട്ടുണ്ട് , ഓരോ നക്ഷത്രവും ഒരു ലോകകപ്പ് വിജയത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. എന്നിരുന്നാലും, ഉറുഗ്വേ അവരുടെ ബാഡ്ജിൽ നാല് നക്ഷത്രങ്ങൾ പ്രദർശിപ്പിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു , 1924, 1928 വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സുകളിലെ അവരുടെ രണ്ട് സ്വർണ്ണ മെഡലുകളെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു, ഇവയെ ഫിഫ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളായി അംഗീകരിച്ചിട്ടുണ്ട്, കൂടാതെ 1930 ലും 1950 ലും അവരുടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങളും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു.
അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ലോകകപ്പ് ടീമാണ്, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ലോകകപ്പുകളിലും (22) കളിച്ചിട്ടുള്ള ഒരേയൊരു രാജ്യവും . മൂന്നാം തവണ (1970), നാലാം തവണ (1994), അഞ്ചാം തവണ (2002) ലോകകപ്പ് നേടിയ ആദ്യ ടീം കൂടിയാണ് ബ്രസീൽ. ഇറ്റലി (1934, 1938), ബ്രസീൽ (1958, 1962) എന്നിവ തുടർച്ചയായി കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഒരേയൊരു രാജ്യങ്ങളാണ്. തുടർച്ചയായി മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഫൈനലുകളിൽ പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യങ്ങൾ പശ്ചിമ ജർമ്മനി (1982–1990), ബ്രസീൽ (1994–2002) എന്നിവയാണ്. ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ടോപ്പ്-ഫോർ ഫിനിഷുകൾ (13), മെഡലുകൾ (12), ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8) എന്നിവ നേടി.
=== ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ ===
{| class="wikitable sortable"
|+ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ
!ടീം
!ശീർഷകങ്ങൾ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!നാലാം സ്ഥാനം
!ആകെയുള്ള മികച്ച 4 എണ്ണം
|-
| ബ്രസീൽ
|'''5''' ( 1958 , 1962 , 1970 , 1994 , 2002 )
|2 ( 1950 * , 1998 )
|2 ( 1938 , 1978 )
|2 ( 1974 , 2014 * )
|11. 11.
|-
| ജർമ്മനി <sup>1</sup>
|4 ( 1954 , 1974 * , 1990 , 2014 )
|'''4''' ( 1966 , 1982 , 1986 , 2002 )
|'''4''' ( 1934 , 1970 , 2006 * , 2010 )
|1 ( 1958 )
|13
|-
| ഇറ്റലി
|4 ( 1934 * , 1938 , 1982 , 2006 )
|2 ( 1970 , 1994 )
|1 ( 1990 * )
|1 ( 1978 )
|8
|-
| അർജന്റീന
|3 ( 1978 * , 1986 , 2022 )
|3 ( 1930 , 1990 , 2014 )
|
|
|6.
|-
| ഫ്രാൻസ്
|2 ( 1998 * , 2018 )
|2 ( 2006 , 2022 )
|2 ( 1958 , 1986 )
|1 ( 1982 )
|7
|-
| ഉറുഗ്വേ
|2 ( 1930 * , 1950 )
|
|
|'''3''' ( 1954 , 1970 , 2010 )
|5
|-
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|1 ( 1966 * )
|
|
|2 ( 1990 , 2018 )
|3
|-
| സ്പെയിൻ
|1 ( 2010 )
|
|
|1 ( 1950 )
|2
|-
| നെതർലാൻഡ്സ്
|
|3 ( 1974 , 1978 , 2010 )
|1 ( 2014 )
|1 ( 1998 )
|5
|-
| ഹംഗറി
|
|2 ( 1938 , 1954 )
|
|
|2
|-
| ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക് <sup>2</sup>
|
|2 ( 1934 , 1962 )
|
|
|2
|-
| സ്വീഡൻ
|
|1 ( 1958 * )
|2 ( 1950 , 1994 )
|1 ( 1938 )
|4
|-
| ക്രൊയേഷ്യ
|
|1 ( 2018 )
|2 ( 1998 , 2022 )
|
|3
|-
| പോളണ്ട്
|
|
|2 ( 1974 , 1982 )
|
|2
|-
| ഓസ്ട്രിയ
|
|
|1 ( 1954 )
|1 ( 1934 )
|2
|-
| പോർച്ചുഗൽ
|
|
|1 ( 1966 )
|1 ( 2006 )
|2
|-
| ബെൽജിയം
|
|
|1 ( 2018 )
|1 ( 1986 )
|2
|-
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|
|
|1 ( 1930 )
|
|1
|-
| ചിലി
|
|
|1 ( 1962 * )
|
|1
|-
| ടർക്കി
|
|
|1 ( 2002 )
|
|1
|-
| സെർബിയ <sup>3</sup>
|
|
|
|2 ( 1930 , 1962 )
|2
|-
| റഷ്യ <sup>4</sup>
|
|
|
|1 ( 1966 )
|1
|-
| ബൾഗേറിയ
|
|
|
|1 ( 1994 )
|1
|-
| ദക്ഷിണ കൊറിയ
|
|
|
|1 ( 2002 * )
|1
|-
| മൊറോക്കോ
|
|
|
|1 ( 2022 )
|1
|}
: * ''ഹോസ്റ്റുകൾ''
: <sup>1-ൽ</sup> ''പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1954-1990)''
: <sup>2-ൽ</sup> ''ചെക്കോസ്ലോവാക്യയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1934-1990)''
: <sup>3-ൽ</sup> ''യൂഗോസ്ലാവിയ (1930-1990), എഫ്ആർ യൂഗോസ്ലാവിയ / സെർബിയ ആൻഡ് മോണ്ടിനെഗ്രോ (1998-2006) എന്നിവയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു.''
: <sup>4-ൽ</sup> ''സോവിയറ്റ് യൂണിയനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1958-1990)''
=== കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മികച്ച പ്രകടനങ്ങൾ ===
ഇന്നുവരെ, ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനലിൽ UEFA (യൂറോപ്പ്), CONMEBOL (ദക്ഷിണ അമേരിക്ക) എന്നീ കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ മാത്രമേ പങ്കെടുത്തിട്ടുള്ളൂ. യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ പന്ത്രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ പത്ത് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്. ഈ രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്ക് പുറത്തുനിന്നുള്ള മൂന്ന് ടീമുകൾ മാത്രമേ മത്സരത്തിന്റെ സെമി ഫൈനലിൽ എത്തിയിട്ടുള്ളൂ: 1930-ൽ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ( വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ ); 2002-ൽ ദക്ഷിണ കൊറിയ ( ഏഷ്യ ); 2022-ൽ മൊറോക്കോ ( ആഫ്രിക്ക ). 2006-ൽ ഓഷ്യാനിയൻ യോഗ്യത നേടിയ ഒരേയൊരു ടീമായ ഓസ്ട്രേലിയ മാത്രമാണ് രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറിയത്, പിന്നീട് 2022-ൽ അവർ ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ചു.
ബ്രസീൽ , അർജന്റീന , സ്പെയിൻ , ജർമ്മനി എന്നീ ടീമുകൾ മാത്രമാണ് തങ്ങളുടെ ഭൂഖണ്ഡ കോൺഫെഡറേഷന് പുറത്ത് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ലോകകപ്പ് നേടിയത്; ബ്രസീൽ യൂറോപ്പിൽ ( 1958 ), വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ ( 1970 , 1994 ), ഏഷ്യയിൽ ( 2002 ) വിജയിച്ചു. 1986 ൽ വടക്കേ അമേരിക്കയിലും 2022 ൽ ഏഷ്യയിലും അർജന്റീന ലോകകപ്പ് നേടി . 2010 ൽ ആഫ്രിക്കയിൽ സ്പെയിൻ വിജയിച്ചു . 2014 ൽ , അമേരിക്കയിൽ വിജയിക്കുന്ന ആദ്യ യൂറോപ്യൻ ടീമായി ജർമ്മനി മാറി. ഒരേ ഭൂഖണ്ഡത്തിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ തുടർച്ചയായി അഞ്ച് തവണ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ളത്; ഒരു കോൺഫെഡറേഷൻ തുടർച്ചയായി നാല് ടൂർണമെന്റുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, 2006 , 2010 , 2014 , 2018 ടൂർണമെന്റുകളെല്ലാം യുവേഫ ടീമുകൾ (യഥാക്രമം ഇറ്റലി, സ്പെയിൻ, ജർമ്മനി, ഫ്രാൻസ്) വിജയിച്ചു.
{| class="wikitable"
|+കോൺഫെഡറേഷൻ പ്രകാരം ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടിയ ആകെ തവണ
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!എ.എഫ്.സി.
!സി.എ.എഫ്.
!കോൺകാഫ്
!കോൺമെബോൾ
!ഒ.എഫ്.സി.
!യുവേഫ
!ആകെ
|-
|ടീമുകൾ
|43
|49
|46
|89
|4
|258 (258)
|489
|-
|മികച്ച 16
|9
|11. 11.
|15
|37
|1
|99 (99)
|172
|-
|മികച്ച 8
|2
|4
|5
|36
|0
|105
|152
|-
|ടോപ്പ് 4
|1
|1
|1
|23
|0
|62
|88
|-
|ടോപ്പ് 2
|0
|0
|0
|15
|0
|29
|44
|-
|നാലാമത്
|1
|1
|0
|5
|0
|15
|22
|-
|മൂന്നാമത്
|0
|0
|1
|3
|0
|18
|22
|-
|രണ്ടാമത്തേത്
|0
|0
|0
|5
|0
|17
|22
|-
|1st
|0
|0
|0
|10
|0
|12
|22
|}
== രേഖകളും സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകളും ==
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചതിന്റെ റെക്കോർഡ് ആറ് കളിക്കാർ പങ്കിടുന്നു ; മെക്സിക്കോയുടെ അന്റോണിയോ കാർബജൽ (1950–1966). റാഫേൽ മാർക്വേസ് ( 2002–2018), ആൻഡ്രസ് ഗാർഡാഡോ (2006–2022); ജർമ്മനിയുടെ ലോതർ മത്തേയൂസ് (1982–1998); അർജന്റീനയുടെ ലയണൽ മെസ്സി (2006–2022); പോർച്ചുഗലിന്റെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ (2006–2022) എന്നിവർ അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ കളിച്ചു, അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടിയ ആദ്യത്തേതും ഏകവുമായ കളിക്കാരനും റൊണാൾഡോയാണ്. 26 മത്സരങ്ങളിൽ മെസ്സി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്. ബ്രസീലിന്റെ ജാൽമ സാന്റോസ് (1954–1962), പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ (1966–1974), ജർമ്മനിയുടെ ഫിലിപ്പ് ലാം (2006–2014) എന്നിവർ മാത്രമാണ് മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീമുകളിൽ ഇടം നേടിയ ഏക കളിക്കാർ .
16 ഗോളുകളുമായി ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസെ (2002–2014) ലോകകപ്പിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ഗോൾ സ്കോററാണ്. 2014 ലെ ബ്രസീലിനെതിരായ സെമിഫൈനൽ മത്സരത്തിൽ ബ്രസീലിന്റെ റൊണാൾഡോയുടെ 15 ഗോളുകൾ (1998–2006) എന്ന റെക്കോർഡ് അദ്ദേഹം തകർത്തു . പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഗെർഡ് മുള്ളർ (1970–1974) 14 ഗോളുകളുമായി മൂന്നാം സ്ഥാനത്താണ്. നാലാം സ്ഥാനത്തുള്ള ഗോൾ സ്കോററായ ഫ്രാൻസിന്റെ ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയതിന്റെ റെക്കോർഡ് സ്വന്തമാക്കി; അദ്ദേഹത്തിന്റെ 13 ഗോളുകളും 1958 ലെ ടൂർണമെന്റിലാണ് നേടിയത്.
2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു. ഇതോടെ മൂന്ന് ലോകകപ്പ് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ ഏക കളിക്കാരനായി ബ്രസീലിന്റെ പെലെ മാറി (1958, 1962, 1970 വർഷങ്ങളിൽ, പരിക്ക് കാരണം 1962 ലെ ഫൈനലിൽ അദ്ദേഹം കളിച്ചില്ലെങ്കിലും), രണ്ട് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ മറ്റ് 20 കളിക്കാരോടൊപ്പം . ഏഴ് കളിക്കാർ മൂന്ന് തരത്തിലുള്ള ലോകകപ്പ് മെഡലുകളും (വിജയികൾ, റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പുകൾ, മൂന്നാം സ്ഥാനം) നേടിയിട്ടുണ്ട്; 1966–1974 കാലഘട്ടത്തിൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ടീമിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ച് കളിക്കാർ ഉണ്ടായിരുന്നു: ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ജർഗൻ ഗ്രാബോവ്സ്കി , ഹോർസ്റ്റ്-ഡയറ്റർ ഹോട്ട്ജസ് , സെപ്പ് മേയർ , വുൾഫ്ഗാങ് ഒവെരത്ത് (1966–1974), ഇറ്റലിയുടെ ഫ്രാങ്കോ ബറേസി (1982, 1990, 1994), തുടർച്ചയായി നാല് മെഡലുകൾ നേടിയ ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസാണ് (2002–2014) ഏറ്റവും പുതിയത്.
ബ്രസീലിന്റെ മാരിയോ സഗല്ലോ , പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ഫ്രാൻസിന്റെ ദിദിയർ ദെഷാംപ്സ് എന്നിവരാണ് ഇതുവരെ കളിക്കാരനായും മുഖ്യ പരിശീലകനായും ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ള ഏക വ്യക്തികൾ. 1958 ലും 1962 ലും കളിക്കാരനായും 1970 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും സാഗല്ലോ വിജയിച്ചു. 1974 ൽ ബെക്കൻബോവർ ക്യാപ്റ്റനായും 1990 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും വിജയിച്ചു, 1998 ൽ ക്യാപ്റ്റനായി വിജയിച്ചതിന് ശേഷം 2018 ൽ ദെഷാംപ്സ് ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു. രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ (1934 ലും 1938 ലും) നേടിയ ഏക മുഖ്യ പരിശീലകനാണ് ഇറ്റലിയുടെ വിറ്റോറിയോ പോസോ . ലോകകപ്പ് നേടിയ എല്ലാ മുഖ്യ പരിശീലകരും അവർ പരിശീലിപ്പിച്ച രാജ്യത്തെ സ്വദേശികളായിരുന്നു.
ദേശീയ ടീമുകളിൽ, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (114), ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8), സെമി ഫൈനൽ (13), ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ (16) എന്നിവയിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (22), ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിജയങ്ങൾ (76) നേടിയിട്ടുണ്ട്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട് (237). ലോകകപ്പിൽ ഇരു ടീമുകളും രണ്ടുതവണ പരസ്പരം ഏറ്റുമുട്ടിയിട്ടുണ്ട്, 2002 ലെ ഫൈനലിലും 2014 ലെ സെമി ഫൈനലിലും .
=== ടോപ് ഗോൾ സ്കോറർമാർ ===
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർ
; വ്യക്തി
'''ബോൾഡ് അക്ഷരങ്ങളിലുള്ള''' കളിക്കാർ ഇപ്പോഴും സജീവമാണ്.
{| class="wikitable sortable"
!റാങ്ക്
!പ്ലെയർ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!മത്സരത്തിലെ ഗോളുകൾ
|-
|1
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|16 ഡൗൺലോഡ്
|24 ദിവസം
|0.67 (0.67)
|-
|2
| റൊണാൾഡോ
|15
|19
|0.84
|-
|3
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|14
|13
|1.08
|-
| rowspan="2" |4
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|6.
|2.17
|-
| '''ലയണൽ മെസ്സി'''
|13
|26.
|0.50
|-
| rowspan="2" |6.
| '''കൈലിയൻ എംബാപ്പെ'''
|12
|14
|0.86
|-
| [[പെലെ|Pelé]]
|12
|14
|0.86
|-
| rowspan="2" |8
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|5
|2.20
|-
| ജർഗൻ ക്ലിൻസ്മാൻ
|11. 11.
|17
|0.65
|-
| rowspan="6" |10
| ഹെൽമുട്ട് റാൻ
|10
|10
|1.00
|-
| ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട
|10
|12
|0.83
|-
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|10
|12
|0.83 (0.83)
|-
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
|10
|13
|0.77
|-
| തോമസ് മുള്ളർ
|10
|19
|0.53
|-
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|10
|20
|0.50
|}
; രാജ്യം
{| class="wikitable"
!റാങ്ക്
!ദേശീയ ടീം
!നേടിയ ഗോളുകൾ
|-
|1
| ബ്രസീൽ
|237
|-
|2
| ജർമ്മനി
|232 (232)
|-
|3
| അർജന്റീന
|152
|-
|4
| ഫ്രാൻസ്
|136
|-
|5
| ഇറ്റലി
|128
|-
|6.
| സ്പെയിൻ
|108
|-
|7
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|104
|-
|8
| നെതർലാൻഡ്സ്
|96
|-
|9
| ഉറുഗ്വേ
|89
|-
|10
| ഹംഗറി
|87
|}
== അവാർഡുകൾ ==
ഓരോ ലോകകപ്പിന്റെയും അവസാനം, ടൂർണമെന്റിലെ അവസാന ടീം സ്ഥാനങ്ങൾ ഒഴികെയുള്ള നേട്ടങ്ങൾക്ക് കളിക്കാർക്കും ടീമുകൾക്കും അവാർഡുകൾ സമ്മാനിക്കും.
* ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്ന് അഞ്ച് പോസ്റ്റ്-ടൂർണമെന്റ് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള ഗോൾഡൻ ബോൾ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബോൾ" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്) , '''1982''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1982 ൽ ആദ്യമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർക്കുള്ള ഗോൾഡൻ '''ബൂട്ട്''' (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1982 മുതൽ 2006 വരെ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഷൂ" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു);
** മികച്ച ഗോൾകീപ്പറിനുള്ള ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവിന്റെ" പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1994 മുതൽ 2006 വരെ "ലെവ് യാഷിൻ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) , '''1994''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** കലണ്ടർ വർഷത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ 21 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള '''ഫിഫ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്''' ( മുമ്പ് 2006 മുതൽ 2010 വരെ "ബെസ്റ്റ് യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു), 2006 ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1970 ൽ ആദ്യമായി നൽകിയ, ഫെയർ പ്ലേയുടെ ഏറ്റവും മികച്ച റെക്കോർഡുമായി രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറുന്ന ടീമിനുള്ള '''ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ''' ട്രോഫി .
* ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്ന ഒരു അവാർഡ് നിലവിൽ ഉണ്ട്.:
** ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും മികച്ച പ്രകടനത്തിന് പ്ലെയർ '''ഓഫ് ദി മാച്ച് (നിലവിൽ "''' ബഡ്വൈസർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്ന് വാണിജ്യപരമായി അറിയപ്പെടുന്നു , മുമ്പ് 2002 മുതൽ 2018 വരെ "മാൻ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) 2002 ൽ ആദ്യമായി ലഭിച്ച ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും .
* ടൂർണമെന്റ് അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തീരുമാനിക്കുന്ന രണ്ട് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ നേടിയ ഏറ്റവും മികച്ച ഗോളിനുള്ള ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്, (നിലവിൽ വാണിജ്യപരമായി "ഹ്യുണ്ടായ് ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്" എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) , '''2006''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** പൊതുജനങ്ങളുടെ ഒരു വോട്ടെടുപ്പിലൂടെ നിർണ്ണയിക്കപ്പെട്ട പ്രകാരം, ലോകകപ്പ് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലെ ഏറ്റവും '''രസകരമായ ടീം .'''
* 1994 നും 2006 നും ഇടയിൽ മറ്റൊരു അവാർഡ് നൽകി:
** ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പ് തിരഞ്ഞെടുത്ത ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച കളിക്കാർ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു '''ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീം . 2010 മുതൽ, എല്ലാ ഡ്രീം ടീമുകളും അല്ലെങ്കിൽ സ്റ്റാറ്റിസ്റ്റിക്കൽ ടീമുകളും ഫിഫ തന്നെ റിപ്പോർട്ട് ചെയ്തതുപോലെ അനൗദ്യോഗികമാണ്.'''
{| class="wikitable"
!ലോകകപ്പ്
!ഗോൾഡൻ ബോൾ
!ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗസ്
!ക്ലീൻ ഷീറ്റുകൾ
!ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ അവാർഡ്
!ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി
|-
| 1930 ഉറുഗ്വേ
| rowspan="11" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| ഗില്ലർമോ സ്റ്റബിൽ
|8
| rowspan="14" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="14" |''ബാധകമല്ല''
| rowspan="5" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="8" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
|-
| 1934 ഇറ്റലി
| ഓൾഡ്രിച്ച് നെജെഡ്ലി
|5
|-
| 1938 ഫ്രാൻസ്
| ലിയോണിഡാസ്
|7
|-
| 1950 ബ്രസീൽ
| അഡെമിർ
|8
|-
| 1954 സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|-
| 1958 സ്വീഡൻ
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|
|-
| 1962 ചിലി
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട് ഗാരിഞ്ച
വാവ
വാലൻ്റൈൻ ഇവാനോവ് ഡ്രാസൻ ജെർകോവിച്ച് ലിയോണൽ സാഞ്ചസ്
|4
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട്
|-
| 1966 ഇംഗ്ലണ്ട്
| യൂസേബിയോ
|9
| ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ
|-
| 1970 മെക്സിക്കോ
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|10
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
| പെറു
|-
| 1974 പശ്ചിമ ജർമ്മനി
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|7
| വ്ലാഡിസ്ലോ സ്മുഡ
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|-
| 1978 അർജന്റീന
| മാരിയോ കെമ്പസ്
|6.
| ആന്റണി കാബ്രിനി
| അർജന്റീന
|-
| 1982 സ്പെയിൻ
| പോൾ റോസി
| പോൾ റോസി
|6.
| മാനുവൽ അമോറോസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1986 മെക്സിക്കോ
| ഡീഗോ മറഡോണ
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|6.
| എൻസോ സിഫോ
| ബ്രസീൽ
|-
| 1990 ഇറ്റലി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
|6.
| റോബർട്ട് പ്രോസിനെക്കി
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|-
| 1994 യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
| റൊമാരിയോ
| ഒലെഗ് സാലെങ്കോ ഹ്രിസ്റ്റോ സ്റ്റോയിച്കോവ്
|6.
| മൈക്കൽ പ്രൂഡ്ഹോം
|2
| മാർക്ക് ഓവർമാർസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1998 ഫ്രാൻസ്
| റൊണാൾഡോ
| ഡാവോർ സുക്കർ
|6.
| ഫാബിയൻ ബാർത്തസ്
|5
| മൈക്കൽ ഓവൻ
| ഇംഗ്ലണ്ട് ഫ്രാൻസ്
|-
| 2002 ദക്ഷിണ കൊറിയ/ജപ്പാൻ
| ഒലിവർ കാൻ
| റൊണാൾഡോ
|8
| ഒലിവർ കാൻ
|5
| ലാൻഡൻ ഡോണോവൻ
| ബെൽജിയം
|-
| 2006 ജർമ്മനി
| സിനദിൻ സിദാൻ
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|5
| ജിയാൻലൂയിഗി ബഫൺ
|5
| ലൂക്കാസ് പൊഡോൾസ്കി
| ബ്രസീൽ സ്പെയിൻ
|-
| 2010 ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
| ഡീഗോ ഫോർലാൻ
| തോമസ് മുള്ളർ
|5
| ഐക്കർ കാസിയസ്
|5
| തോമസ് മുള്ളർ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2014 ബ്രസീൽ
| ലയണൽ മെസ്സി
| ജെയിംസ് റോഡ്രിഗസ്
|6.
| മാനുവൽ ന്യൂയർ
|4
| പോൾ പോഗ്ബ
| കൊളംബിയ
|-
| 2018 റഷ്യ
| ലൂക്ക മോഡ്രിച്ച്
| ഹാരി കെയ്ൻ
|6.
| തിബൗട്ട് കോർട്ടോയിസ്
|3
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2022 ഖത്തർ
| ലയണൽ മെസ്സി
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
|8
| എമിലിയാനോ മാർട്ടിനെസ്
|3
| എൻസോ ഫെർണാണ്ടസ്
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|}
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
* [http://www.fifa.com/en/index.html FIFA official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060701031630/http://www.fifa.com/en/index.html |date=2006-07-01 }}
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/ FIFA World Cup Germany 2006 Official Site]
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/p/pwc/index.html FIFA Match Results for all Stages 1930–2002]
*[http://www.worldcupyears.co.uk World Cup resource site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927171136/http://www.worldcupyears.co.uk/ |date=2009-09-27 }}
* [http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm Official FIFA World Cup Charity Campaign] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060704132646/http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm |date=2006-07-04 }}
==അവലംബങ്ങൾ==
{{Reflist}}
==കുറിപ്പുകൾ==
<references group="note" />
{{sport-stub}}
{{Main world championships}}
[[വർഗ്ഗം:ലോകകപ്പുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫുട്ബോൾ മത്സരങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ്| ]]
6pq2xln4rfmmslmem8oh0rxv12zx8o0
4648681
4648680
2026-07-19T23:21:04Z
Vishnukalathil
79143
/* */ Updated total team deatls.
4648681
wikitext
text/x-wiki
{{infobox football tournament
| logo =
| caption =
| founded = [[1930 FIFA World Cup|1930]]
| region = അന്താരാഷ്ട്രം ([[FIFA|ഫിഫ]])
| number of teams = 48 (ഫൈനൽ റൗണ്ടിൽ)<br />211 (യോഗ്യതാറൗണ്ടിൽ)
| current champions = {{fb|ESP}} ( 2ആം കിരീടം)
| most successful team = {{fb|BRA}} (5 കിരീടങ്ങൾ)
| broadcasters = [[List of FIFA World Cup broadcasters|സംപ്രേഷണം ചെയ്യുന്നവർ]]
| website = {{URL|http://www.fifa.com/worldcup/}}
| current =
}}
{{Infobox
|image1 = [[File:The opening ceremony of the FIFA World Cup 2014 42.jpg|230px]]
|caption1 = 2014 ഫിഫ ലോകക്കപ്പ് ഉദ്ഘാടനച്ചടങ്ങ്
|bodyclass = hlist nowraplinks
|headerstyle = border-top:1px solid #aaa
|header1 = ടൂർണമെന്റുകൾ
|data2 =
* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* ''[[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026]]''
}}
ഫിഫ '''ലോകകപ്പ്''' , സാധാരണയായി '''ലോകകപ്പ്''' അഥവാ '''വേൾഡ് കപ്പ്''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്, ഫുട്ബോളിന്റെ ആഗോള ഭരണസംഘടനയായ ഫെഡറേഷൻ ഇന്റർനാഷണൽ ഡി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ (ഫിഫ) കീഴിലുള്ള അംഗരാജ്യങ്ങളുടെ സീനിയർ പുരുഷ ദേശീയ ടീമുകൾ തമ്മിൽ നടക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രമുഖമായ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റാണ്. 1930-ൽ ആദ്യമായി സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ മത്സരം, രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രത്യാഘാതങ്ങളെ തുടർന്ന് 1942-ലും 1946-ലും മാത്രമാണ് നടത്തപ്പെടാതിരുന്നത്. അതൊഴികെ, എല്ലാ നാല് വർഷത്തിലൊരിക്കൽ ഈ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥിരമായി സംഘടിപ്പിച്ചുവരുന്നു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പരാജയപ്പെടുത്തി തങ്ങളുടെ മൂന്നാമത്തെ ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയ അർജന്റീനയാണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യൻമാർ. ലോകമെമ്പാടുമുള്ള കോടിക്കണക്കിന് ആരാധകരെ ആകർഷിക്കുന്ന ഈ ടൂർണമെന്റ്, കായികലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയതും ഏറ്റവും കൂടുതൽ പ്രേക്ഷകർ കാണുന്നതുമായ മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകളെ കണ്ടെത്തുന്നതിനുള്ള യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ സാധാരണയായി മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളിലായാണ് സംഘടിപ്പിക്കുന്നത്. ഈ മത്സരങ്ങളിലൂടെ യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളാണ് ലോകകപ്പിന്റെ അന്തിമ ഘട്ടത്തിൽ മാറ്റുരയ്ക്കുന്നത്. ടൂർണമെന്റിന്റെ ഫൈനൽ ഘട്ടത്തിൽ, ഏകദേശം ഒരു മാസക്കാലം ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിലെ വിവിധ സ്റ്റേഡിയങ്ങളിലായി ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിനായി മത്സരിക്കുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് പതിവായി ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് നേരിട്ടുള്ള യോഗ്യത ലഭിക്കാറുണ്ട്. 2022 വരെ ലോകകപ്പിൽ 32 ടീമുകളായിരുന്നു പങ്കെടുത്തിരുന്നത്. എന്നാൽ 2026 ലോകകപ്പുമുതൽ മത്സരങ്ങളുടെ വ്യാപ്തി വർധിപ്പിച്ച് 48 ടീമുകൾക്ക് അവസരം നൽകുന്ന പുതിയ ഫോർമാറ്റ് ഫിഫ നടപ്പിലാക്കി. ഇതോടെ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ആദ്യമായി 48 ദേശീയ ടീമുകൾ കിരീടപ്പോരാട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്നു.
1930-ൽ ആരംഭിച്ചതിനുശേഷം 2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ ആകെ 23 ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റുകൾ സംഘടിപ്പിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. ഈ കാലയളവിൽ 80 ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുത്തു. ഇതുവരെ എട്ട് രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുള്ളത്. അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി ബ്രസീൽ ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമാണ്. കൂടാതെ, എല്ലാ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകളിലും പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യവും ബ്രസീൽ തന്നെയാണ്. നാല് കിരീടങ്ങൾ വീതം നേടിയ ജർമ്മനിയും ഇറ്റലിയും, മൂന്ന് കിരീടങ്ങളുള്ള അർജന്റീനയും, രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഫ്രാൻസും ഉദ്ഘാടന ജേതാക്കളായ ഉറുഗ്വേയും,സ്പെയിനും ഓരോ കിരീടം നേടിയ ഇംഗ്ലണ്ടും ലോകകപ്പ് ജേതാക്കളിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
ഫിഫ ലോകകപ്പ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ ഫുട്ബോൾ മത്സരമായാണ് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നത്. മാത്രമല്ല, ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായികമേളകളിൽ ഒന്നുമാണ് ഇത്. 2018-ലെ ലോകകപ്പിന് ഏകദേശം 3.57 ബില്യൺ പ്രേക്ഷകർ ഉണ്ടായതായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് അന്നത്തെ ആഗോള ജനസംഖ്യയുടെ ഏകദേശം പകുതിയോളമാണ്. അതേസമയം, 2022 ലോകകപ്പുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ആകെ പ്രേക്ഷക പങ്കാളിത്തം 5 ബില്യണിലധികം ആയിരുന്നുവെന്ന് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു. ഇതിൽ ഏകദേശം 1.5 ബില്യൺ ആളുകൾ ഫൈനൽ മത്സരം വീക്ഷിച്ചതായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു..
ഇതുവരെ 17 രാജ്യങ്ങൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചിട്ടുണ്ട്. ഏറ്റവും ഒടുവിൽ [[2022 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2022-ൽ]] ഖത്തർ ലോകകപ്പിന് വേദിയായപ്പോൾ, [[2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്|2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ്]] കാനഡ, മെക്സിക്കോ, അമേരിക്ക (യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്) എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. ഇതോടെ, മൂന്ന് ഫിഫ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ആദ്യ രാജ്യം എന്ന ചരിത്രനേട്ടം മെക്സിക്കോ സ്വന്തമാക്കിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ പുരുഷ ഫിഫ ലോകകപ്പെന്ന പ്രത്യേകതയും 2026 ടൂർണമെന്റിനുണ്ട്.
== ചരിത്രം ==
=== മുൻ അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ മത്സരം 1872-ൽ ഗ്ലാസ്ഗോയിൽ സ്കോട്ട്ലൻഡും ഇംഗ്ലണ്ടും തമ്മിൽ നടന്ന ഒരു ചലഞ്ച് മത്സരമായിരുന്നു . രാജ്യങ്ങൾക്കായുള്ള ആദ്യത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റായ പ്രഥമ ബ്രിട്ടീഷ് ഹോം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് 1884-ൽ നടന്നു, അതിൽ ഇംഗ്ലണ്ട്, സ്കോട്ട്ലൻഡ്, വെയിൽസ് , അയർലൻഡ് എന്നിവ തമ്മിലുള്ള മത്സരങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു . ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ലോകത്തിന്റെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളിൽ ഫുട്ബോൾ പ്രചാരം നേടിയപ്പോൾ, 1900- ലും 1904-ലും നടന്ന വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ മെഡലുകൾ നൽകാതെ ഒരു പ്രദർശന കായിക ഇനമായി ഇത് നടത്തപ്പെട്ടു ; എന്നിരുന്നാലും, അന്താരാഷ്ട്ര ഒളിമ്പിക് കമ്മിറ്റി മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ അവയുടെ പദവി ഔദ്യോഗിക പരിപാടികളിലേക്കും 1906-ലെ ഇന്റർകലേറ്റഡ് ഗെയിംസിലേക്കും ഉയർത്തി .
1904-ൽ ഫിഫ സ്ഥാപിതമായതിനുശേഷം , 1906-ൽ സ്വിറ്റ്സർലൻഡിൽ ഒളിമ്പിക് ചട്ടക്കൂടിന് പുറത്തുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്കിടയിൽ ഒരു അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിക്കാൻ അവർ ശ്രമിച്ചു. അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിന് വളരെ ആദ്യകാലങ്ങളായിരുന്നു ഇവ, ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക ചരിത്രം മത്സരം പരാജയപ്പെട്ടതായി വിവരിക്കുന്നു.
1908-ൽ ലണ്ടനിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ ഒരു ഔദ്യോഗിക ഒളിമ്പിക് കായിക ഇനമായി മാറി. ഇംഗ്ലണ്ടിന്റെ ഫുട്ബോൾ ഗവേണിംഗ് ബോഡിയായ ദി ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷൻ (എഫ്എ) ആസൂത്രണം ചെയ്ത ഈ പരിപാടി അമച്വർ കളിക്കാർക്ക് മാത്രമുള്ളതായിരുന്നു, ഒരു മത്സരത്തേക്കാൾ ഒരു ഷോയായിട്ടാണ് ഇതിനെ കണക്കാക്കിയത്. ഗ്രേറ്റ് ബ്രിട്ടൻ ( ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ അമച്വർ ഫുട്ബോൾ ടീം പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു ) സ്വർണ്ണ മെഡലുകൾ നേടി . 1912 - ൽ സ്റ്റോക്ക്ഹോമിൽ നടന്ന സമ്മർ ഒളിമ്പിക്സിലും അവർ ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു .
ഒളിമ്പിക് ഇവന്റ് അമച്വർ ടീമുകൾ തമ്മിലുള്ള മത്സരമായി മാത്രം തുടർന്നതിനാൽ, 1909-ൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ടൂറിനിൽ സർ തോമസ് ലിപ്റ്റൺ ട്രോഫി ടൂർണമെന്റ് സംഘടിപ്പിച്ചു . ലിപ്റ്റൺ ടൂർണമെന്റ് വ്യത്യസ്ത രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള വ്യക്തിഗത ക്ലബ്ബുകൾ (ദേശീയ ടീമുകളല്ല) തമ്മിലുള്ള ഒരു ചാമ്പ്യൻഷിപ്പായിരുന്നു, അവ ഓരോന്നും ഒരു മുഴുവൻ രാജ്യത്തെയും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. മത്സരത്തെ ചിലപ്പോൾ ''ആദ്യത്തെ ലോകകപ്പ്'' എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കാറുണ്ട് , ഇറ്റലി, ജർമ്മനി, സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഏറ്റവും അഭിമാനകരമായ പ്രൊഫഷണൽ ക്ലബ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തിരുന്നു, എന്നാൽ ഇംഗ്ലണ്ട് എഫ്എ മത്സരവുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ വിസമ്മതിക്കുകയും ഒരു പ്രൊഫഷണൽ ടീമിനെ അയയ്ക്കാനുള്ള ഓഫർ നിരസിക്കുകയും ചെയ്തു. കൗണ്ടി ഡർഹാമിൽ നിന്നുള്ള ഒരു അമച്വർ ടീമായ വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡിനെ പകരം ഇംഗ്ലണ്ടിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കാൻ ലിപ്റ്റൺ ക്ഷണിച്ചു. വെസ്റ്റ് ഓക്ക്ലാൻഡ് ടൂർണമെന്റ് വിജയിക്കുകയും 1911-ൽ അവരുടെ കിരീടം നിലനിർത്താൻ വിജയകരമായി മടങ്ങുകയും ചെയ്തു. ലിപ്റ്റൺ മത്സരത്തിന് മുമ്പ്, 1876 മുതൽ 1904 വരെ, " ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് " എന്ന് കണക്കാക്കപ്പെട്ടിരുന്ന ഗെയിമുകൾ മുൻനിര ഇംഗ്ലീഷ്, സ്കോട്ടിഷ് ക്ലബ്ബുകൾ തമ്മിലുള്ള കൂടിക്കാഴ്ചകളായിരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന് 1895-ൽ സണ്ടർലാൻഡ് എഎഫ്സിയും ഹാർട്ട് ഓഫ് മിഡ്ലോത്തിയൻ എഫ്സിയും തമ്മിലുള്ള മത്സരം , സണ്ടർലാൻഡ് വിജയിച്ചു.
1914-ൽ, ഒളിമ്പിക് ടൂർണമെന്റിനെ "അമേച്വർമാർക്കുള്ള ലോക ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്" ആയി അംഗീകരിക്കാൻ ഫിഫ സമ്മതിക്കുകയും പരിപാടിയുടെ നടത്തിപ്പിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു. ഇത് 1920-ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ , ലോകത്തിലെ ആദ്യത്തെ ഭൂഖണ്ഡാന്തര ഫുട്ബോൾ മത്സരത്തിന് വഴിയൊരുക്കി , ഈജിപ്തും 13 യൂറോപ്യൻ ടീമുകളും മത്സരിച്ചു , ബെൽജിയം വിജയിച്ചു . 1924- ലും 1928- ലും നടന്ന അടുത്ത രണ്ട് ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉറുഗ്വേ വിജയിച്ചു . ഫിഫയുടെ പ്രൊഫഷണൽ യുഗത്തിന്റെ തുടക്കമായ 1924 ആയതിനാൽ, ഉറുഗ്വേയ്ക്ക് 4 നക്ഷത്രങ്ങൾ ധരിക്കാൻ അനുവാദം ലഭിച്ചതിന്റെ കാരണവും അതായിരുന്നു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിന് മുമ്പുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകളുടെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ ചാലകശക്തിയായ ഫിഫ വീണ്ടും ഒളിമ്പിക്സിന് പുറത്ത് സ്വന്തം അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റ് നടത്തുന്നതിനെക്കുറിച്ച് ആലോചിക്കാൻ തുടങ്ങി. 1928 മെയ് 28 ന് ആംസ്റ്റർഡാമിലെ ഫിഫ കോൺഗ്രസ് ഒരു ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു. ഉറുഗ്വേ ഇപ്പോൾ രണ്ടുതവണ ഔദ്യോഗിക ഫുട്ബോൾ ലോക ചാമ്പ്യന്മാരായതിനാലും 1930 ൽ സ്വാതന്ത്ര്യത്തിന്റെ നൂറാം വാർഷികം ആഘോഷിക്കുന്നതിനാലും , ഫിഫ ഉറുഗ്വേയെ ആദ്യ ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റിന്റെ ആതിഥേയ രാജ്യമായി നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്തു .
തിരഞ്ഞെടുത്ത രാജ്യങ്ങളുടെ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളെ ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ ക്ഷണിച്ചു, എന്നാൽ മത്സരത്തിനുള്ള വേദിയായി ഉറുഗ്വേയെ തിരഞ്ഞെടുത്തത് യൂറോപ്യൻ ടീമുകൾക്ക് അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രത്തിന് കുറുകെയുള്ള ദീർഘവും ചെലവേറിയതുമായ യാത്രയ്ക്ക് കാരണമായി, പ്രത്യേകിച്ച് മഹാമാന്ദ്യത്തിനിടയിൽ . അതിനാൽ, മത്സരം ആരംഭിക്കുന്നതിന് രണ്ട് മാസം മുമ്പ് വരെ ഒരു യൂറോപ്യൻ രാജ്യവും ഒരു ടീമിനെ അയയ്ക്കാൻ പ്രതിജ്ഞയെടുത്തില്ല. റിമെറ്റ് ഒടുവിൽ ബെൽജിയം , ഫ്രാൻസ് , റൊമാനിയ , യുഗോസ്ലാവിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകളെ യാത്രയ്ക്ക് പ്രേരിപ്പിച്ചു. ആകെ 13 രാജ്യങ്ങൾ പങ്കെടുത്തു: തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് ഏഴ്, യൂറോപ്പിൽ നിന്ന് നാല്, വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്ന് രണ്ട്.
1930 ജൂലൈ 13 ന് ഒരേ സമയം നടന്ന ആദ്യ രണ്ട് ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ ഫ്രാൻസും അമേരിക്കയും വിജയിച്ചു , അവർ യഥാക്രമം മെക്സിക്കോയെ 4-1 നും ബെൽജിയത്തെ 3-0 നും പരാജയപ്പെടുത്തി. ലോകകപ്പ് ചരിത്രത്തിലെ ആദ്യ ഗോൾ ഫ്രാൻസിന്റെ ലൂസിയൻ ലോറന്റ് നേടി . ഫൈനലിൽ , മോണ്ടെവീഡിയോയിൽ 93,000 കാണികളുടെ മുന്നിൽ ഉറുഗ്വേ അർജന്റീനയെ 4-2 ന് പരാജയപ്പെടുത്തി , ലോകകപ്പ് നേടുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി. ലോകകപ്പ് സൃഷ്ടിച്ചതിനുശേഷം, ഫിഫയും ഐഒസിയും അമേച്വർ കളിക്കാരുടെ പദവിയെക്കുറിച്ച് വിയോജിച്ചു; 1932 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ നിന്ന് ഫുട്ബോൾ ഒഴിവാക്കി . ഐഒസിയും ഫിഫയും അവരുടെ വ്യത്യാസങ്ങൾ പരിഹരിച്ചതിനുശേഷം, 1936 ലെ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സിൽ ഒളിമ്പിക് ഫുട്ബോൾ തിരിച്ചെത്തി , പക്ഷേ ഇപ്പോൾ കൂടുതൽ അഭിമാനകരമായ ലോകകപ്പ് അതിനെ മറികടന്നു.
ആദ്യകാല ലോകകപ്പ് ടൂർണമെന്റുകൾ നേരിട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ ഭൂഖണ്ഡാന്തര യാത്രയുടെയും യുദ്ധത്തിന്റെയും ബുദ്ധിമുട്ടുകളായിരുന്നു. 1934 ലെ ലോകകപ്പിനായി യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകാൻ കുറച്ച് തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ മാത്രമേ തയ്യാറായിരുന്നുള്ളൂ , ബ്രസീലും ക്യൂബയും ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വടക്കേ അമേരിക്കൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങളും 1938 ലെ ടൂർണമെന്റ് ബഹിഷ്കരിച്ചു. രണ്ടിലും മത്സരിച്ച ഒരേയൊരു തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീം ബ്രസീൽ ആയിരുന്നു. ജർമ്മനിയും ബ്രസീലും ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാൻ ശ്രമിച്ച 1942 , 1946 മത്സരങ്ങൾ രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം റദ്ദാക്കപ്പെട്ടു .
=== രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള ലോകകപ്പുകൾ ===
1950-ൽ ബ്രസീലിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിലാണ് ബ്രിട്ടീഷ് ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷനുകൾ ആദ്യമായി ഉൾപ്പെടുത്തിയത്. സ്കോട്ട്ലൻഡ് , ഇംഗ്ലണ്ട് , വെയിൽസ് , വടക്കൻ അയർലൻഡ് എന്നിവ 1920-ൽ ഫിഫയിൽ നിന്ന് പിന്മാറി, യുദ്ധത്തിൽ ഏർപ്പെട്ടിരുന്ന രാജ്യങ്ങൾക്കെതിരെ കളിക്കാൻ തയ്യാറാകാത്തതിനാലും, ഫുട്ബോളിൽ വിദേശ സ്വാധീനത്തിനെതിരായ പ്രതിഷേധമായും. ഫിഫയുടെ ക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് ടീമുകൾ 1946-ൽ വീണ്ടും ചേർന്നു. മുൻ രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ ബഹിഷ്കരിച്ച 1930-ലെ ചാമ്പ്യന്മാരായ ഉറുഗ്വേയും ടൂർണമെന്റിൽ തിരിച്ചെത്തി . " മാരകനാസോ " (പോർച്ചുഗീസ്: ''മാരകനാക്കോ'' ) എന്ന മത്സരത്തിൽ ആതിഥേയ രാഷ്ട്രമായ ബ്രസീലിനെ പരാജയപ്പെടുത്തിയ ശേഷം ഉറുഗ്വേ വീണ്ടും ടൂർണമെന്റ് നേടി .
1934 നും 1978 നും ഇടയിലുള്ള ടൂർണമെന്റുകളിൽ , ഓരോ ടൂർണമെന്റിലും 16 ടീമുകൾ മത്സരിച്ചു, 1938-ൽ ഓസ്ട്രിയ യോഗ്യത നേടിയ ശേഷം ജർമ്മനിയിൽ ലയിക്കുകയും 15 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിക്കുകയും ചെയ്തപ്പോൾ, 1950-ൽ ഇന്ത്യ , സ്കോട്ട്ലൻഡ് , തുർക്കി എന്നിവ പിന്മാറി 13 ടീമുകളുമായി ടൂർണമെന്റ് ഉപേക്ഷിച്ചപ്പോൾ ഒഴികെ. പങ്കെടുക്കുന്ന രാജ്യങ്ങളിൽ ഭൂരിഭാഗവും യൂറോപ്പിൽ നിന്നും തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നിന്നുമുള്ളവരായിരുന്നു, വടക്കേ അമേരിക്ക, ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, ഓഷ്യാനിയ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ചെറിയ ന്യൂനപക്ഷം. ഈ ടീമുകളെ സാധാരണയായി യൂറോപ്യൻ, തെക്കേ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ എളുപ്പത്തിൽ പരാജയപ്പെടുത്തിയിരുന്നു. 1982 വരെ, യൂറോപ്പിനും തെക്കേ അമേരിക്കയ്ക്കും പുറത്ത് നിന്നുള്ള ഏക ടീമുകൾ ആദ്യ റൗണ്ടിൽ നിന്ന് പുറത്തുപോയത് ഇവയായിരുന്നു: 1930-ൽ സെമി ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ; 1938-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ ക്യൂബ ; 1966 -ൽ നോർത്ത് കൊറിയ ; 1970 -ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ മെക്സിക്കോ .
=== 24, 32 ടീമുകളിലേക്കുള്ള വിപുലീകരണം ===
1982- ൽ ടൂർണമെന്റ് 24 ടീമുകളിലേക്കും [ പിന്നീട് 1998- ൽ 32 ടീമുകളിലേക്കും വികസിപ്പിച്ചു , ആഫ്രിക്ക, ഏഷ്യ, വടക്കേ അമേരിക്ക എന്നിവിടങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള കൂടുതൽ ടീമുകൾക്ക് പങ്കെടുക്കാൻ അവസരം ലഭിച്ചു. അതിനുശേഷം, ഈ പ്രദേശങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ കൂടുതൽ വിജയം ആസ്വദിച്ചു, അവയിൽ പലതും ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ എത്തി: - ൽ മെക്സിക്കോ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 1990 -ൽ കാമറൂൺ , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2002 -ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത ദക്ഷിണ കൊറിയ ; 2002-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളായ യുഎസ്എയ്ക്കൊപ്പം സെനഗലും; 2010 - ൽ ഘാന , ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ ; 2014-ൽ കോസ്റ്റാറിക്ക ; 2022 ൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് ഫിനിഷ് ചെയ്ത മൊറോക്കോ . യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ ടീമുകൾ ആധിപത്യം തുടരുന്നു, ഉദാഹരണത്തിന്, 1994, 1998, 2006, 2018 വർഷങ്ങളിലെ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിസ്റ്റുകളെല്ലാം യൂറോപ്പിൽ നിന്നോ ദക്ഷിണ അമേരിക്കയിൽ നിന്നോ ആയിരുന്നു, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ടൂർണമെന്റുകളിലെയും ഫൈനലിസ്റ്റുകളും അങ്ങനെ തന്നെയായിരുന്നു.
2002 ഫിഫ ലോകകപ്പ് യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ ഇരുനൂറ് ടീമുകൾ പങ്കെടുത്തു . 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടാൻ 198 രാജ്യങ്ങൾ ശ്രമിച്ചു . 2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിന് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ റെക്കോർഡ് 204 രാജ്യങ്ങൾ .
=== 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കൽ ===
2013 ഒക്ടോബറിൽ, കരീബിയൻ ഫുട്ബോൾ യൂണിയന്റെ മേഖലയ്ക്ക് ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം ഉറപ്പാക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് സെപ് ബ്ലാറ്റർ സംസാരിച്ചു . '' 2013 ഒക്ടോബർ 25 ലെ ഫിഫ വീക്കിലിയുടെ'' പതിപ്പിൽ ബ്ലാറ്റർ എഴുതി: "പൂർണ്ണമായും ഒരു കായിക വീക്ഷണകോണിൽ നിന്ന്, ആഗോളവൽക്കരണം ഒടുവിൽ ഗൗരവമായി എടുക്കുന്നത് കാണാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു, ആഫ്രിക്കൻ, ഏഷ്യൻ ദേശീയ അസോസിയേഷനുകൾ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർഹിക്കുന്ന പദവി നൽകി. യൂറോപ്യൻ, ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ലോകകപ്പിലെ ഭൂരിഭാഗം സ്ഥാനങ്ങളിലും അവകാശവാദമുന്നയിക്കുന്നില്ല." ഫിഫ പ്രസിഡൻസിയിലേക്ക് വീണ്ടും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെടാൻ ബ്ലാറ്റർ സ്വയം മുന്നോട്ട് വയ്ക്കാമെന്ന് ആ രണ്ട് പരാമർശങ്ങളും നിരൂപകർക്ക് സൂചന നൽകി.
മാസിക പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, ഫിഫ പ്രസിഡൻസി സ്ഥാനത്തേക്ക് ബ്ലാറ്ററുടെ സാധ്യതയുള്ള എതിരാളിയായ യുവേഫ പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി , ലോകകപ്പ് 40 ദേശീയ അസോസിയേഷനുകളിലേക്ക് വ്യാപിപ്പിക്കാനും പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം എട്ട് ആയി വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഉദ്ദേശിക്കുന്നതായി പ്രതികരിച്ചു. യുവേഫയ്ക്ക് ഒരു അധിക സ്ഥാനം നൽകുമെന്നും , ഏഷ്യൻ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷനും ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും കോൺഫെഡറേഷൻ ഓഫ് ആഫ്രിക്കൻ ഫുട്ബോളിനും രണ്ട് വീതം , CONCACAF ഉം CONMEBOL ഉം പങ്കിട്ട രണ്ട് , ഓഷ്യാനിയ ഫുട്ബോൾ കോൺഫെഡറേഷന് ഒരു ഉറപ്പായ സ്ഥാനം എന്നിവ നൽകുമെന്നും പ്ലാറ്റിനി പറഞ്ഞു . ലോകകപ്പ് വികസിപ്പിക്കാൻ താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് പ്ലാറ്റിനിക്ക് വ്യക്തമായിരുന്നു. അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു: "[ലോകകപ്പ്] ടീമുകളുടെ ഗുണനിലവാരത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതല്ല, കാരണം നിങ്ങൾക്ക് ലോകകപ്പിൽ മികച്ച 32 പേരില്ല ... പക്ഷേ അതൊരു നല്ല വിട്ടുവീഴ്ചയാണ്. ... ഇതൊരു രാഷ്ട്രീയ കാര്യമാണ്, അതിനാൽ കൂടുതൽ ആഫ്രിക്കക്കാരെ എന്തുകൊണ്ട് ഉൾപ്പെടുത്തിക്കൂടാ? ലോകത്തിലെ എല്ലാ ആളുകളെയും കൊണ്ടുവരിക എന്നതാണ് മത്സരം. പങ്കെടുക്കാൻ നിങ്ങൾ അവസരം നൽകിയില്ലെങ്കിൽ, അവർ മെച്ചപ്പെടുന്നില്ല."
2016 ഒക്ടോബറിൽ, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ഗിയാനി ഇൻഫാന്റിനോ 2026-ൽ 48 ടീമുകളുടെ ലോകകപ്പിന് പിന്തുണ പ്രഖ്യാപിച്ചു. 2017 ജനുവരി 10-ന്, 2026 ലോകകപ്പിൽ 48 ഫൈനലിസ്റ്റ് ടീമുകൾ ഉണ്ടായിരിക്കുമെന്ന് ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
=== 2015 ലെ ഫിഫ അഴിമതി കേസ് ===
2015 മെയ് മാസത്തോടെ, 2015 ഫിഫ അഴിമതി കേസ്, കൈക്കൂലി, വഞ്ചന, ഫിഫ ഗെയിമുകൾക്കായി മാധ്യമ, മാർക്കറ്റിംഗ് അവകാശങ്ങൾ (കപട ബിഡുകൾ) വിതരണം ചെയ്യുന്നതിൽ അഴിമതി നടത്തുന്നതിനായി കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ എന്നീ കുറ്റങ്ങളും ക്രിമിനൽ കുറ്റങ്ങളും ചുമത്തി, ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥർ 24 വർഷത്തിനിടെ 150 മില്യൺ ഡോളറിലധികം കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ആരോപിക്കപ്പെട്ടു. മെയ് അവസാനത്തിൽ, യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പ് 14 പേർക്കെതിരെ റാക്കറ്റിംഗ്, വയർ തട്ടിപ്പ്, കള്ളപ്പണം വെളുപ്പിക്കൽ ഗൂഢാലോചന എന്നീ കുറ്റങ്ങൾ ചുമത്തി 47 എണ്ണം കുറ്റപത്രം പ്രഖ്യാപിച്ചു. അന്നുമുതൽ, പ്രത്യേകിച്ച് മെയ് 29 നും ഡിസംബർ 3 നും ഒരു ഡസനിലധികം ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. 2015 മെയ് അവസാനത്തോടെ, മൊത്തം ഒമ്പത് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെയും സ്പോർട്സ്, ബ്രോഡ്കാസ്റ്റിംഗ് മാർക്കറ്റുകളുടെ അഞ്ച് എക്സിക്യൂട്ടീവുകളെയും അഴിമതിക്കുറ്റം ചുമത്തിയിരുന്നു. ആ സമയത്ത്, ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് സെപ്പ് ബ്ലാറ്റർ 2016 ഫെബ്രുവരിയിൽ തന്റെ സ്ഥാനം ഉപേക്ഷിക്കുമെന്ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2015 ജൂൺ 4 ന്, എഫ്ബിഐയുമായും സ്വിസ് അധികൃതരുമായും സഹകരിച്ച് പ്രവർത്തിക്കുന്നതിനിടെ, 1998, 2010 ലോകകപ്പുകൾ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിനായി താനും ഫിഫയുടെ അന്നത്തെ എക്സിക്യൂട്ടീവ് കമ്മിറ്റിയിലെ മറ്റ് അംഗങ്ങളും കൈക്കൂലി വാങ്ങിയതായി ചക്ക് ബ്ലേസർ സമ്മതിച്ചു. 2015 ജൂൺ 10 ന്, സെപ് ബ്ലാറ്ററുടെ ഓഫീസുകളിൽ നിന്ന് സ്വിസ് അധികൃതർ കമ്പ്യൂട്ടർ ഡാറ്റ പിടിച്ചെടുത്തു . 2018, 2022 ടൂർണമെന്റുകളുടെ അവാർഡിംഗിൽ കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന ആരോപണത്തിന്റെ വെളിച്ചത്തിൽ, അതേ ദിവസം തന്നെ, 2026 ഫിഫ ലോകകപ്പിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയ ഫിഫ മാറ്റിവച്ചു . അന്നത്തെ സെക്രട്ടറി ജനറൽ ജെറോം വാൽക്കെ പറഞ്ഞു, "സാഹചര്യം കാരണം, തൽക്കാലം ഏതെങ്കിലും ലേല പ്രക്രിയ ആരംഭിക്കുന്നത് അസംബന്ധമാണെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു." 2015 ഒക്ടോബർ 28 ന്, പ്രസിഡന്റ് സ്ഥാനത്തേക്ക് സാധ്യതയുള്ള സ്ഥാനാർത്ഥിയായ ബ്ലാറ്ററെയും ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റ് മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനിയെയും 90 ദിവസത്തേക്ക് സസ്പെൻഡ് ചെയ്തു; വാർത്താ മാധ്യമങ്ങൾക്ക് നൽകിയ പ്രസ്താവനകളിൽ ഇരുവരും നിരപരാധിത്വം നിലനിർത്തി.
മെയ് മാസത്തിൽ ഏഴ് ഫിഫ ഉദ്യോഗസ്ഥരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്ത സൂറിച്ച് ഹോട്ടലിൽ വെച്ച് കൈക്കൂലി വാങ്ങിയെന്ന സംശയത്തിൽ 2015 ഡിസംബർ 3 ന് രണ്ട് ഫിഫ വൈസ് പ്രസിഡന്റുമാരെ അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. അതേ ദിവസം തന്നെ യുഎസ് നീതിന്യായ വകുപ്പിന്റെ 16 കുറ്റപത്രങ്ങൾ കൂടി പ്രഖ്യാപിച്ചു.
=== ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് നിർദ്ദേശം ===
2021 മെയ് 21 ന് നടന്ന 71-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിൽ സൗദി അറേബ്യൻ ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ ഒരു ദ്വിവത്സര ലോകകപ്പ് പദ്ധതി ആദ്യമായി നിർദ്ദേശിച്ചു , മുൻ ആഴ്സണൽ മാനേജർ ആഴ്സീൻ വെംഗറും ആഫ്രിക്കയിലെയും ഏഷ്യയിലെയും ദേശീയ ഫെഡറേഷനുകളും ഇതിനെ ശക്തമായി പിന്തുണച്ചു. UEFA, CONMEBOL പോലുള്ള കോണ്ടിനെന്റൽ കോൺഫെഡറേഷനുകൾ ഈ പദ്ധതിയിൽ പങ്കാളികളല്ല എന്നാൽ, മൊത്തത്തിൽ, ഫിഫയിലെ 210 അംഗ അസോസിയേഷനുകളിൽ 166 എണ്ണവും ഈ ആശയത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നു.
=== മറ്റ് ഫിഫ ടൂർണമെന്റുകൾ ===
വനിതാ ഫുട്ബോളിന് സമാനമായ ഒരു ടൂർണമെന്റായ ഫിഫ വനിതാ ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി നടന്നത് 1991 ൽ ചൈനയിലാണ് . വനിതാ ടൂർണമെന്റ് പുരുഷന്മാരേക്കാൾ വലുപ്പത്തിലും പ്രൊഫൈലിലും ചെറുതാണ്, പക്ഷേ വളർന്നുവരികയാണ്; 2007 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം 120 ആയിരുന്നു, 1991 നെ അപേക്ഷിച്ച് ഇരട്ടിയിലധികമാണിത് .
1896, 1932 ഒഴികെയുള്ള എല്ലാ വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക് ഗെയിംസുകളിലും പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. മറ്റ് പല കായിക ഇനങ്ങളിൽ നിന്നും വ്യത്യസ്തമായി, ഒളിമ്പിക്സിലെ പുരുഷ ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റ് ഒരു ഉയർന്ന തലത്തിലുള്ള ടൂർണമെന്റല്ല, 1992 മുതൽ, ഓരോ ടീമിലും മൂന്ന് പ്രായപരിധിയില്ലാത്ത കളിക്കാരെ അനുവദിക്കുന്ന ഒരു അണ്ടർ-23 ടൂർണമെന്റ്. 1996 ൽ വനിതാ ഫുട്ബോൾ ഒളിമ്പിക്സിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു .
ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്, ലോകകപ്പിന് ഒരു വർഷം മുമ്പ്, വരാനിരിക്കുന്ന ലോകകപ്പിനുള്ള ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി ലോകകപ്പ് ആതിഥേയ രാഷ്ട്രങ്ങളിൽ വെച്ച് നടന്ന ഒരു ടൂർണമെന്റായിരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളിലെയും വിജയികളും, ഫിഫ ലോകകപ്പ് ചാമ്പ്യന്മാരും, ആതിഥേയ രാജ്യവും ഇതിൽ മത്സരിക്കുന്നു. ആദ്യ പതിപ്പ് 1992 -ൽ നടന്നു , അവസാന പതിപ്പ് 2017- ൽ നടന്നു . 2021-ൽ ഫിഫ ക്ലബ് ലോകകപ്പിന്റെ വിപുലീകരണം കാരണം ടൂർണമെന്റ് ഇനി സജീവമാകില്ലെന്ന് 2019 മാർച്ചിൽ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു.
ഫിഫ, യൂത്ത് ഫുട്ബോളിനായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകൾ ( ഫിഫ അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ് , ഫിഫ അണ്ടർ-17 വനിതാ ലോകകപ്പ് ), ക്ലബ് ഫുട്ബോൾ ( ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്), ഫുട്സാൽ ( ഫിഫ ഫുട്സാൽ വേൾഡ് കപ്പ് ), ബീച്ച് സോക്കർ ( ഫിഫ ബീച്ച് സോക്കർ വേൾഡ് കപ്പ് ) തുടങ്ങിയ ഫുട്ബോൾ വകഭേദങ്ങൾ സംഘടിപ്പിക്കുന്നു. ഫിഫ വനിതാ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് നിർദ്ദേശിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ടെങ്കിലും , പിന്നീടുള്ള മൂന്നെണ്ണത്തിനും വനിതാ പതിപ്പ് ഇല്ല .
ഫിഫ അണ്ടർ-20 വനിതാ ലോകകപ്പ്, ഓരോ വനിതാ ലോകകപ്പിനും മുമ്പുള്ള വർഷം ഉൾപ്പെടെ, രണ്ടുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടത്തപ്പെടുന്നു. രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകളും മൂന്ന് തവണ ഒറ്റ ബിഡ്ഡിംഗ് പ്രക്രിയയിലൂടെയാണ് നൽകിയത്, അണ്ടർ-20 ടൂർണമെന്റ് ഓരോ തവണയും വലിയ മത്സരത്തിനുള്ള ഒരു ഡ്രസ് റിഹേഴ്സലായി വർത്തിക്കുന്നു ( 2010 , 2014 , 2018 ).
== ട്രോഫി ==
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പ് ട്രോഫി
1930 മുതൽ 1970 വരെ സമ്മാനിച്ച ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി.
ഇറ്റാലിയൻ സിൽവിയോ ഗസാനിഗ രൂപകൽപ്പന ചെയ്തതും 1974 ൽ ആദ്യമായി സമ്മാനിച്ചതുമായ നിലവിലെ ട്രോഫി.
1930 മുതൽ 1970 വരെ, ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിന് ''ജൂൾസ് റിമെറ്റ് ട്രോഫി നൽകിയിരുന്നു. ആദ്യം ഇത് വേൾഡ് കപ്പ്'' അല്ലെങ്കിൽ ''കൂപ്പെ ഡു മോണ്ടെ'' എന്നാണ് അറിയപ്പെട്ടിരുന്നത്, എന്നാൽ 1946 ൽ ആദ്യ ടൂർണമെന്റ് സ്ഥാപിച്ച ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് ജൂൾസ് റിമെറ്റിന്റെ പേരിൽ ഇത് പുനർനാമകരണം ചെയ്യപ്പെട്ടു . 1970 ൽ , ടൂർണമെന്റിലെ ബ്രസീലിന്റെ മൂന്നാമത്തെ വിജയം അവർക്ക് ട്രോഫി സ്ഥിരമായി നിലനിർത്താൻ അവകാശം നൽകി. എന്നിരുന്നാലും, 1983 ൽ ട്രോഫി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു, അത് ഒരിക്കലും വീണ്ടെടുക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല, കള്ളന്മാർ ഉരുക്കിക്കളഞ്ഞതായി തോന്നുന്നു.
1970 ന് ശേഷം, ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫി എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഒരു പുതിയ ട്രോഫി രൂപകൽപ്പന ചെയ്യപ്പെട്ടു. ഏഴ് രാജ്യങ്ങളിൽ നിന്നുള്ള ഫിഫയിലെ വിദഗ്ധർ, അവതരിപ്പിച്ച 53 മോഡലുകളെ വിലയിരുത്തി, ഒടുവിൽ ഇറ്റാലിയൻ ഡിസൈനർ സിൽവിയോ ഗസ്സാനിഗയുടെ സൃഷ്ടികൾ തിരഞ്ഞെടുത്തു . പുതിയ ട്രോഫി 36 സെന്റീമീറ്റർ (14.2 ഇഞ്ച്) ഉയരമുള്ളതും, 18 കാരറ്റ് (75%) സ്വർണ്ണം കൊണ്ടാണ് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത്, 6.175 കിലോഗ്രാം (13.6 പൗണ്ട്) ഭാരമുള്ളതുമാണ്.
അടിത്തറയിൽ രണ്ട് പാളികളായി സെമി-പ്രെഷ്യസ് മലാഖൈറ്റ് അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു , ട്രോഫിയുടെ അടിവശത്ത് 1974 മുതൽ ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ജേതാവിന്റെയും വർഷവും പേരും കൊത്തിവച്ചിട്ടുണ്ട് . ട്രോഫിയെക്കുറിച്ചുള്ള ഗസ്സാനിഗയുടെ വിവരണം ഇപ്രകാരമായിരുന്നു: "അടിത്തട്ടിൽ നിന്ന് ഉയർന്നുവരുന്ന വരകൾ സർപ്പിളമായി ഉയർന്ന് ലോകത്തെ സ്വീകരിക്കാൻ നീണ്ടുനിൽക്കുന്നു. ശില്പത്തിന്റെ ഒതുക്കമുള്ള ശരീരത്തിന്റെ ശ്രദ്ധേയമായ ചലനാത്മക പിരിമുറുക്കങ്ങളിൽ നിന്ന് വിജയത്തിന്റെ ആവേശകരമായ നിമിഷത്തിൽ രണ്ട് അത്ലറ്റുകളുടെ രൂപങ്ങൾ ഉയർന്നുവരുന്നു."
ഈ പുതിയ ട്രോഫി വിജയിക്കുന്ന രാജ്യത്തിന് സ്ഥിരമായി നൽകില്ല. മത്സരാനന്തര ആഘോഷം പൂർത്തിയാകുന്നതുവരെ മാത്രമേ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾക്ക് ട്രോഫി നിലനിർത്താൻ കഴിയൂ. മത്സരത്തിന് തൊട്ടുപിന്നാലെയുള്ള സ്വർണ്ണ ഒറിജിനലിന് പകരം സ്വർണ്ണം പൂശിയ ഒരു പകർപ്പ് അവർക്ക് നൽകും.
മികച്ച മൂന്ന് ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും (കളിക്കാർ, പരിശീലകർ, മാനേജർമാർ) ലോകകപ്പ് ട്രോഫിയുടെ ചിഹ്നമുള്ള മെഡലുകൾ നൽകുന്നു ; വിജയികളുടെ (സ്വർണം), റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ് (വെള്ളി), മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ (വെങ്കലം). 2002 ലെ പതിപ്പിൽ , നാലാം സ്ഥാന മെഡലുകൾ ആതിഥേയരായ ദക്ഷിണ കൊറിയയ്ക്ക് നൽകി . 1978 ലെ ടൂർണമെന്റിന് മുമ്പ്, ഫൈനലിന്റെയും മൂന്നാം സ്ഥാന മത്സരത്തിന്റെയും അവസാനം മൈതാനത്തുള്ള പതിനൊന്ന് കളിക്കാർക്ക് മാത്രമേ മെഡലുകൾ നൽകിയിരുന്നുള്ളൂ. 2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു.
2006 മുതൽ, മത്സരത്തിലെ വിജയികൾക്ക് ഫിഫ ചാമ്പ്യൻസ് ബാഡ്ജ് ധരിക്കാനുള്ള അവകാശം നൽകുന്നു , അടുത്ത മത്സരത്തിലെ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കുന്നത് വരെ.
== ഫോർമാറ്റ് ==
=== യോഗ്യത ===
1934 ലെ രണ്ടാം ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിനുള്ള കളം കുറയ്ക്കുന്നതിനായി യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകൾ നടത്തിവരുന്നു. ആറ് ഫിഫ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കുള്ളിലാണ് ( ആഫ്രിക്ക , ഏഷ്യ , വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ , ദക്ഷിണ അമേരിക്ക , ഓഷ്യാനിയ , യൂറോപ്പ് ) അവ നടക്കുന്നത്, അതത് കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മേൽനോട്ടത്തിലാണ്. ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും, ഓരോ കോണ്ടിനെന്റൽ സോണുകൾക്കും എത്ര സ്ഥലങ്ങൾ നൽകണമെന്ന് ഫിഫ മുൻകൂട്ടി തീരുമാനിക്കുന്നു, സാധാരണയായി കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ ടീമുകളുടെ ആപേക്ഷിക ശക്തിയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി.
ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിന് ഏകദേശം മൂന്ന് വർഷം മുമ്പ് തന്നെ യോഗ്യതാ പ്രക്രിയ ആരംഭിച്ച് രണ്ട് വർഷം നീണ്ടുനിൽക്കും. കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ യോഗ്യതാ ടൂർണമെന്റുകളുടെ ഫോർമാറ്റുകൾ വ്യത്യാസപ്പെട്ടിരിക്കും. സാധാരണയായി, ഇന്റർകോണ്ടിനെന്റൽ പ്ലേ-ഓഫുകളിലെ വിജയികൾക്ക് ഒന്നോ രണ്ടോ സ്ഥാനങ്ങൾ നൽകാറുണ്ട് . ഉദാഹരണത്തിന്, ഓഷ്യാനിയൻ സോണിലെ വിജയിയും ഏഷ്യൻ സോണിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ചാം സ്ഥാനക്കാരായ ടീമും 2010 ലോകകപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനത്തിനായി പ്ലേ-ഓഫിൽ പ്രവേശിച്ചു . 1938 ലോകകപ്പ് മുതൽ , ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലേക്ക് യാന്ത്രിക യോഗ്യത ലഭിക്കുന്നു. 1938 നും 2002 നും ഇടയിൽ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് ഈ അവകാശം നൽകിയിരുന്നു, എന്നാൽ 2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ നിന്ന് പിൻവലിച്ചു , ചാമ്പ്യന്മാർക്ക് യോഗ്യത നേടേണ്ടതുണ്ട്. 2002 ലെ വിജയികളായ ബ്രസീൽ , യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കളിച്ച ആദ്യത്തെ നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാരായിരുന്നു.
=== ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റ് ===
മുൻ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്ന വിവിധ ഫോർമാറ്റുകൾക്ക്, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ചരിത്രം § ഫോർമാറ്റിന്റെ പരിണാമം കാണുക .
1998 മുതലുള്ള അവസാന ടൂർണമെന്റ് ഫോർമാറ്റിൽ 32 ദേശീയ ടീമുകൾ ഒരു മാസത്തിനിടെ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളിൽ മത്സരിച്ചു. രണ്ട് ഘട്ടങ്ങളുണ്ട്: ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം, തുടർന്ന് നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം.
ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ, ടീമുകൾ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലാണ് മത്സരിക്കുന്നത്. ആതിഥേയരെ ഉൾപ്പെടെ എട്ട് ടീമുകളെ സീഡ് ചെയ്യുന്നു, മറ്റ് സീഡ് ടീമുകളെ ഫിഫ വേൾഡ് റാങ്കിംഗിനെയോ സമീപകാല ലോകകപ്പുകളിലെ പ്രകടനത്തെയോ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു ഫോർമുല ഉപയോഗിച്ച് തിരഞ്ഞെടുത്ത് പ്രത്യേക ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. മറ്റ് ടീമുകളെ വ്യത്യസ്ത "പോട്ടുകളിലേക്ക്" നിയോഗിക്കുന്നു, സാധാരണയായി ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ മാനദണ്ഡങ്ങളെ അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഓരോ പോട്ടിലെയും ടീമുകളെ എട്ട് ഗ്രൂപ്പുകളിലേക്ക് ക്രമരഹിതമായി തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നു. 1998 മുതൽ , ഒരു ഗ്രൂപ്പിലും രണ്ടിൽ കൂടുതൽ യൂറോപ്യൻ ടീമുകളോ മറ്റേതെങ്കിലും കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ടീമുകളോ ഇല്ലെന്ന് ഉറപ്പാക്കാൻ നറുക്കെടുപ്പിൽ നിയന്ത്രണങ്ങൾ ഏർപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്.
ഓരോ ഗ്രൂപ്പും ഒരു റൗണ്ട് റോബിൻ ടൂർണമെന്റിൽ കളിക്കുന്നു , അതിൽ ഓരോ ടീമും ഒരേ ഗ്രൂപ്പിലെ മറ്റ് ടീമുകളുമായി മൂന്ന് മത്സരങ്ങൾ നടത്തണം. അതായത് ഒരു ഗ്രൂപ്പിനുള്ളിൽ ആകെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ കളിക്കണം. നാല് ടീമുകളുടെയും നീതി നിലനിർത്തുന്നതിനായി ഓരോ ഗ്രൂപ്പിന്റെയും അവസാന റൗണ്ട് മത്സരങ്ങൾ ഒരേ സമയം ഷെഡ്യൂൾ ചെയ്തിരിക്കുന്നു. ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും മികച്ച രണ്ട് ടീമുകൾ നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലേക്ക് മുന്നേറുന്നു. ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ടീമുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യാൻ പോയിന്റുകൾ ഉപയോഗിക്കുന്നു. 1994 മുതൽ , ഒരു വിജയത്തിന് മൂന്ന് പോയിന്റുകളും ഒരു സമനിലയ്ക്ക് ഒരു പോയിന്റും ഒരു തോൽവിക്ക് ഒരു പോയിന്റും നൽകിയിട്ടില്ല (മുമ്പ്, വിജയികൾക്ക് രണ്ട് പോയിന്റുകൾ ലഭിച്ചു).
മൂന്ന് സാധ്യതയുള്ള ഫലങ്ങളുള്ള (ജയം, സമനില, തോൽവി) ഒരു ഗ്രൂപ്പിലെ ആറ് മത്സരങ്ങൾ പരിഗണിക്കുമ്പോൾ, നാല് ടീമുകളുടെ പോയിന്റുകളുടെ 40 സാധ്യമായ കോമ്പിനേഷനുകൾക്ക് 729 (= 3 <sup>6 ) സാധ്യതയുള്ള അന്തിമ പട്ടിക ഫലങ്ങൾ ഉണ്ട്.</sup> എന്നിരുന്നാലും, 40 പോയിന്റ് കോമ്പിനേഷനുകളിൽ 14 എണ്ണം (അല്ലെങ്കിൽ 729 സാധ്യമായ ഫലങ്ങളിൽ 207 എണ്ണം) രണ്ടാം സ്ഥാനത്തിനും മൂന്നാം സ്ഥാനത്തിനും ഇടയിലുള്ള സമനിലയിലേക്ക് നയിക്കുന്നു. അങ്ങനെയുള്ള സാഹചര്യത്തിൽ, ഈ ടീമുകൾക്കിടയിലുള്ള റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കുന്നത്:
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന സംയോജിത ഗോൾ വ്യത്യാസം
# ഗ്രൂപ്പ് മത്സരങ്ങളിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും നേടിയ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകളുടെ എണ്ണം
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും ഒന്നിലധികം ടീമുകൾ തുല്യരായി തുടർന്നാൽ, അവരുടെ റാങ്കിംഗ് ഇനിപ്പറയുന്ന രീതിയിൽ നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും:
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ പോയിന്റുകൾ
## ആ ടീമുകൾക്കിടയിലെ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിലെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന ഗോൾ വ്യത്യാസം
## ആ ടീമുകളിൽ ഹെഡ്-ടു-ഹെഡ് മത്സരങ്ങളിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയത്
## ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ലഭിച്ച മഞ്ഞ, ചുവപ്പ് കാർഡുകളുടെ എണ്ണം അനുസരിച്ച് ഫെയർ പ്ലേ പോയിന്റുകൾ നിർവചിക്കപ്പെടുന്നു:
### മഞ്ഞ കാർഡ്: മൈനസ് 1 പോയിന്റ്
### പരോക്ഷ ചുവപ്പ് കാർഡ് (രണ്ടാമത്തെ മഞ്ഞ കാർഡ് കാരണം): മൈനസ് 3 പോയിന്റുകൾ.
### നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡ്: മൈനസ് 4 പോയിന്റുകൾ
### മഞ്ഞക്കാർഡും നേരിട്ടുള്ള ചുവപ്പ് കാർഡും: മൈനസ് 5 പോയിന്റുകൾ
# മുകളിൽ പറഞ്ഞ മാനദണ്ഡങ്ങൾ പ്രയോഗിച്ചതിന് ശേഷവും മുകളിലുള്ള ടീമുകളിൽ ഏതെങ്കിലും തുല്യത തുടർന്നാൽ, നറുക്കെടുപ്പിലൂടെ അവരുടെ റാങ്കിംഗ് നിർണ്ണയിക്കപ്പെടും.
നോക്കൗട്ട് ഘട്ടം ഒരു സിംഗിൾ-എലിമിനേഷൻ ടൂർണമെന്റാണ്, അതിൽ ടീമുകൾ പരസ്പരം ഒറ്റത്തവണ മത്സരങ്ങളിൽ കളിക്കുന്നു, ആവശ്യമെങ്കിൽ വിജയിയെ തീരുമാനിക്കാൻ അധിക സമയവും പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടുകളും ഉപയോഗിക്കുന്നു. ഇത് ആരംഭിക്കുന്നത് റൗണ്ട് ഓഫ് 16 (അല്ലെങ്കിൽ രണ്ടാം റൗണ്ട്) ലാണ്, അതിൽ ഓരോ ഗ്രൂപ്പിലെയും വിജയികൾ മറ്റൊരു ഗ്രൂപ്പിലെ റണ്ണർ-അപ്പിനെതിരെ കളിക്കുന്നു. തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ, സെമി ഫൈനൽ, മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം (പരാജയപ്പെട്ട സെമി-ഫൈനലിസ്റ്റുകൾ മത്സരിക്കുന്നു), ഫൈനൽ.
2017 ജനുവരി 10-ന്, ഫിഫ ഒരു പുതിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, 48 ടീമുകളുള്ള ലോകകപ്പ് (കൂടുതൽ ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതിനായി), അതിൽ മൂന്ന് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടണം, ഓരോ ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്നും രണ്ട് ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടണം, 2026 ആകുമ്പോഴേക്കും നടപ്പിലാക്കുന്നതിനായി 32 നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിന്റെ ഒരു റൗണ്ട് രൂപീകരിക്കണം. 2023 മാർച്ച് 14-ന്, ഫിഫ 2026 ടൂർണമെന്റിന്റെ പുതുക്കിയ ഫോർമാറ്റ് അംഗീകരിച്ചു, അതിൽ നാല് ടീമുകൾ വീതമുള്ള 12 ഗ്രൂപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു, മികച്ച 8 മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ 32 പേരുടെ പുതിയ റൗണ്ടിൽ ഗ്രൂപ്പ് വിജയികളുമായും റണ്ണേഴ്സ് അപ്പുമായും ചേരും.
2025 മാർച്ചിൽ, ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ ശതാബ്ദി വാർഷികമായ 2030 ഫിഫ ലോകകപ്പിനായി 64 ടീമുകളിലേക്ക് ഒറ്റത്തവണ വിപുലീകരണം ഫിഫ പരിഗണിക്കുന്നതായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു .
== ഹോസ്റ്റുകൾ ==
=== തിരഞ്ഞെടുക്കൽ പ്രക്രിയ ===
ഫിഫയുടെ കോൺഗ്രസ് യോഗങ്ങളിലാണ് ആദ്യകാല ലോകകപ്പുകൾ രാജ്യങ്ങൾക്ക് നൽകിയിരുന്നത്. തെക്കേ അമേരിക്കയും യൂറോപ്പും ഫുട്ബോളിലെ രണ്ട് ശക്തി കേന്ദ്രങ്ങളായിരുന്നതിനാൽ സ്ഥലങ്ങൾ വിവാദപരമായിരുന്നു, അവയ്ക്കിടയിലുള്ള യാത്രയ്ക്ക് മൂന്ന് ആഴ്ച ബോട്ട് മാർഗം മാത്രമേ ആവശ്യമുള്ളൂ. ഉദാഹരണത്തിന്, ആദ്യ ലോകകപ്പ് ഉറുഗ്വേയിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം നാല് യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രമേ മത്സരിച്ചുള്ളൂ. അടുത്ത രണ്ട് ലോകകപ്പുകളും യൂറോപ്പിലായിരുന്നു നടന്നത്. ഇതിൽ രണ്ടാമത്തേത് ഫ്രാൻസിൽ നടത്താനുള്ള തീരുമാനം തർക്കത്തിലായിരുന്നു, കാരണം ഈ സ്ഥലം രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടക്കുമെന്ന് തെക്കേ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മനസ്സിലാക്കി. അങ്ങനെ അർജന്റീനയും ഉറുഗ്വേയും 1938 ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ബഹിഷ്കരിച്ചു .
1958-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് മുതൽ , ഭാവിയിൽ ബഹിഷ്കരണങ്ങളോ വിവാദങ്ങളോ ഒഴിവാക്കാൻ, ഫിഫ അമേരിക്കകൾക്കും യൂറോപ്പിനും ഇടയിൽ ആതിഥേയരെ മാറ്റി സ്ഥാപിക്കുന്ന ഒരു രീതി ആരംഭിച്ചു, അത് 1998 ഫിഫ ലോകകപ്പ് വരെ തുടർന്നു . ദക്ഷിണ കൊറിയയും ജപ്പാനും സംയുക്തമായി ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച 2002-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഏഷ്യയിൽ നടന്ന ആദ്യ ടൂർണമെന്റും ഒന്നിലധികം ആതിഥേയരുള്ള ആദ്യ ടൂർണമെന്റുമായിരുന്നു. 2010- ൽ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ആഫ്രിക്കൻ രാജ്യമായി ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക മാറി . 2014-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിന് ബ്രസീൽ ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചു, അർജന്റീന 1978-ന് ശേഷം തെക്കേ അമേരിക്കയിൽ നടന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പ് , കൂടാതെ യൂറോപ്പിന് പുറത്ത് തുടർച്ചയായി ലോകകപ്പുകൾ നടന്ന ആദ്യ അവസരവുമാണിത്.
ഫിഫ കൗൺസിൽ നടത്തുന്ന വോട്ടെടുപ്പിലൂടെയാണ് ആതിഥേയ രാജ്യത്തെ ഇപ്പോൾ തിരഞ്ഞെടുക്കുന്നത്. ഇത് സമഗ്രമായ ഒരു ബാലറ്റ് സമ്പ്രദായത്തിലൂടെയാണ് ചെയ്യുന്നത്. പരിപാടി നടത്താൻ ആഗ്രഹിക്കുന്ന ഒരു രാജ്യത്തിന്റെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന് ഫിഫയിൽ നിന്ന് ഒരു "ഹോസ്റ്റിംഗ് കരാർ" ലഭിക്കുന്നു, ഇത് ശക്തമായ ബിഡിൽ നിന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്ന ഘട്ടങ്ങളും ആവശ്യകതകളും വിശദീകരിക്കുന്നു. ബിഡ്ഡിംഗ് അസോസിയേഷന് ഒരു ഫോമും ലഭിക്കുന്നു, അത് സമർപ്പിക്കുന്നത് സ്ഥാനാർത്ഥിത്വത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക സ്ഥിരീകരണത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. ഇതിനുശേഷം, ഫിഫ നിയുക്ത ഇൻസ്പെക്ടർമാരുടെ ഒരു സംഘം രാജ്യം സന്ദർശിക്കുകയും പരിപാടി സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിന് ആവശ്യമായ ആവശ്യകതകൾ രാജ്യം പാലിക്കുന്നുണ്ടെന്ന് തിരിച്ചറിയുകയും രാജ്യത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു റിപ്പോർട്ട് തയ്യാറാക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കണമെന്ന തീരുമാനം സാധാരണയായി ടൂർണമെന്റിന് ആറോ ഏഴോ വർഷം മുമ്പാണ് എടുക്കുന്നത്. 2018, 2022 ലോകകപ്പുകളുടെ കാര്യത്തിലെന്നപോലെ, ഭാവിയിലെ ഒന്നിലധികം ടൂർണമെന്റുകളുടെ ആതിഥേയരെ ഒരേ സമയം പ്രഖ്യാപിച്ച സന്ദർഭങ്ങളുണ്ട്, അവ റഷ്യയ്ക്കും ഖത്തറിനും നൽകി , ടൂർണമെന്റ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യത്തെ മിഡിൽ ഈസ്റ്റേൺ രാജ്യമായി ഖത്തർ മാറി.
2010, 2014 ലോകകപ്പുകൾക്ക്, അന്തിമ ടൂർണമെന്റ് കോൺഫെഡറേഷനുകൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി നടത്തി, തിരഞ്ഞെടുത്ത കോൺഫെഡറേഷനിൽ നിന്നുള്ള രാജ്യങ്ങൾക്ക് (2010-ൽ ആഫ്രിക്ക, 2014-ൽ തെക്കേ അമേരിക്ക) മാത്രമേ ടൂർണമെന്റ് നടത്താൻ ലേലം വിളിക്കാൻ അനുവാദം നൽകിയുള്ളൂ. 2006-ലെ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കാനുള്ള വോട്ടെടുപ്പിൽ ദക്ഷിണാഫ്രിക്കയ്ക്കെതിരായ ജർമ്മനിയുടെ വിജയത്തെ ചുറ്റിപ്പറ്റിയുള്ള വിവാദത്തിന് ശേഷമാണ് റൊട്ടേഷൻ നയം അവതരിപ്പിച്ചത് . എന്നിരുന്നാലും, 2014-ന് അപ്പുറം കോണ്ടിനെന്റൽ റൊട്ടേഷൻ നയം തുടർന്നില്ല, അതിനാൽ മുൻ രണ്ട് ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ളവ ഒഴികെയുള്ള ഏതൊരു രാജ്യത്തിനും 2018 മുതൽ ആരംഭിക്കുന്ന ലോകകപ്പുകൾക്ക് ആതിഥേയരായി അപേക്ഷിക്കാം . 2014-ലെ ടൂർണമെന്റിനുള്ള ലേല പ്രക്രിയയ്ക്ക് സമാനമായ ഒരു സാഹചര്യം ഒഴിവാക്കുന്നതിനാണിത്, അവിടെ ബ്രസീൽ മാത്രമാണ് ഔദ്യോഗിക ലേലക്കാരൻ.
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ് അമേരിക്ക, കാനഡ, മെക്സിക്കോ എന്നിവിടങ്ങളിൽ നടത്താൻ തീരുമാനിച്ചു, മൂന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ ആദ്യമായി ഒരു ലോകകപ്പ് പങ്കിട്ടു. 2026 ലെ ടൂർണമെന്റ് ഇതുവരെ നടന്നതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ ലോകകപ്പായിരിക്കും, 48 ടീമുകൾ 104 മത്സരങ്ങൾ കളിക്കും. ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ മുതൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾ യുഎസിൽ നടക്കും, കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതം നടത്തും.
=== കോൺഫെഡറേഷൻ അനുസരിച്ചുള്ള സംഗ്രഹം ===
{| class="wikitable sortable"
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!ഹോസ്റ്റ് ചെയ്ത സമയം
!ഹോസ്റ്റുകൾ
!വരാനിരിക്കുന്ന ഹോസ്റ്റുകൾ
|-
|യുവേഫ
(യൂറോപ്പ്)
|11. 11.
|1934 , ഇറ്റലി ; 1938 , ഫ്രാൻസ് , 1954 , സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് ; 1958 , സ്വീഡൻ ; 1966 , ഇംഗ്ലണ്ട് ; 1974 , പശ്ചിമ ജർമ്മനി ; 1982 , സ്പെയിൻ ; 1990 , ഇറ്റലി ; 1998 , ഫ്രാൻസ് ; 2006 , ജർമ്മനി ; 2018 , റഷ്യ
|2030 , സ്പെയിൻ & പോർച്ചുഗൽ
|-
|കോൺമെബോൾ
(തെക്കേ അമേരിക്ക)
|5
|1930 , ഉറുഗ്വേ ; 1950 , ബ്രസീൽ ; 1962 , ചിലി ; 1978 , അർജന്റീന ; 2014 , ബ്രസീൽ
|
|-
|CONCACAF
(വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക
, കരീബിയൻ)
|3
|1970 , മെക്സിക്കോ ; 1986 , മെക്സിക്കോ ; 1994 , യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|2026 , കാനഡ, മെക്സിക്കോ & യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
|-
|എ.എഫ്.സി
(ഏഷ്യ)
|2
|2002 , ദക്ഷിണ കൊറിയ & ജപ്പാൻ ; 2022 , ഖത്തർ
|2034 , സൗദി അറേബ്യ
|-
|സിഎഎഫ്
(ആഫ്രിക്ക)
|1
|2010 , ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|2030 , മൊറോക്കോ
|-
|ഒഎഫ്സി
(ഓഷ്യാനിയ)
|0
|ഒന്നുമില്ല
|
|}
=== പ്രകടനങ്ങൾ ===
എട്ട് ചാമ്പ്യന്മാരിൽ ആറുപേരും സ്വന്തം നാട്ടിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഒരു കിരീടം നേടിയിട്ടുണ്ട്, 1950-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ നിർണായക മത്സരത്തിൽ തോറ്റ് 2014-ൽ ജർമ്മനിയോട് സെമിഫൈനലിൽ പരാജയപ്പെട്ടതിന് ശേഷം റണ്ണേഴ്സ് അപ്പായി ഫിനിഷ് ചെയ്ത ബ്രസീൽ , 1982-ൽ സ്വന്തം മണ്ണിൽ രണ്ടാം റൗണ്ടിലെത്തിയ സ്പെയിൻ എന്നിവ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു. ആതിഥേയ രാജ്യമെന്ന നിലയിൽ കളിക്കുമ്പോൾ ഇംഗ്ലണ്ട് (1966) അവരുടെ ഏക കിരീടം നേടി. ഉറുഗ്വേ (1930), ഇറ്റലി (1934), അർജന്റീന (1978), ഫ്രാൻസ് (1998) എന്നിവ ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾ എന്ന നിലയിൽ ആദ്യ കിരീടങ്ങൾ നേടിയെങ്കിലും പിന്നീട് വീണ്ടും വിജയിച്ചു , അതേസമയം ജർമ്മനി ( 1974 ) സ്വന്തം മണ്ണിൽ അവരുടെ രണ്ടാമത്തെ കിരീടം നേടി.
ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നതിൽ മറ്റ് രാജ്യങ്ങളും വിജയിച്ചിട്ടുണ്ട്. സ്വിറ്റ്സർലൻഡ് (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ 1954), സ്വീഡൻ (1958-ൽ റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്), ചിലി (1962-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനം), ദക്ഷിണ കൊറിയ (2002-ൽ നാലാം സ്ഥാനം), റഷ്യ (2018-ൽ ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ), മെക്സിക്കോ (1970-ലും 1986-ലും ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ) എന്നിവയെല്ലാം ആതിഥേയരായി സേവനമനുഷ്ഠിക്കുമ്പോൾ മികച്ച പ്രകടനമാണ് കാഴ്ചവച്ചത്. ഇതുവരെ, ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക (2010), ഖത്തർ (2022) എന്നിവയ്ക്ക് ആദ്യ റൗണ്ടിനപ്പുറം കടക്കാൻ കഴിഞ്ഞിട്ടില്ല.
== പ്രക്ഷേപണവും പ്രമോഷനും ==
1954-ലാണ് ലോകകപ്പ് ആദ്യമായി ടെലിവിഷനിൽ സംപ്രേഷണം ചെയ്തത്, 2006 ലെ കണക്കനുസരിച്ച് ലോകത്ത് ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആളുകൾ കാണുകയും പിന്തുടരുകയും ചെയ്യുന്ന കായിക ഇനമാണിത്. 2006 ലോകകപ്പിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളുടെയും മൊത്തം കാഴ്ചക്കാരുടെ എണ്ണം 26.29 ബില്യൺ ആണെന്ന് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. 715.1 ദശലക്ഷം ആളുകൾ ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാന മത്സരം കണ്ടു, ഇത് ലോകത്തിലെ മൊത്തം ജനസംഖ്യയുടെ ഒമ്പതിലൊന്ന് വരും. ടീമുകളെ ഗ്രൂപ്പുകളായി വിഭജിക്കാൻ തീരുമാനിച്ച 2006 ലെ ലോകകപ്പ് നറുക്കെടുപ്പ് 300 ദശലക്ഷം കാഴ്ചക്കാർ കണ്ടു. കൊക്കകോള , മക്ഡൊണാൾഡ്സ് , അഡിഡാസ് തുടങ്ങിയ പ്രധാന സ്പോൺസർമാരെ ലോകകപ്പ് ആകർഷിക്കുന്നു . ഈ കമ്പനികൾക്കും മറ്റു പലതിനും, ഒരു സ്പോൺസറാകുന്നത് അവരുടെ ആഗോള ബ്രാൻഡുകളെ ശക്തമായി സ്വാധീനിക്കുന്നു. ഒരു മാസം നീണ്ടുനിൽക്കുന്ന ഇവന്റിൽ നിന്ന് ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങൾക്ക് സാധാരണയായി കോടിക്കണക്കിന് ഡോളർ വരുമാന വർദ്ധനവ് അനുഭവപ്പെടുന്നു.
കായികരംഗത്തെ ഭരണസമിതിയായ ഫിഫ , 2014 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 4.8 ബില്യൺ ഡോളറും, 2018 ലെ ടൂർണമെന്റിൽ നിന്ന് 6.1 ബില്യൺ ഡോളറും വരുമാനം നേടി.
1966 മുതലുള്ള ഓരോ ഫിഫ ലോകകപ്പിനും അതിന്റേതായ ഒരു ഭാഗ്യചിഹ്നമോ ലോഗോയോ ഉണ്ട്. 1966 ലെ മത്സരത്തിന്റെ ഭാഗ്യചിഹ്നമായ ''വില്ലി എന്ന വേൾഡ് കപ്പ് ആയിരുന്നു ആദ്യത്തെ'' ലോകകപ്പ് ഭാഗ്യചിഹ്നം . ലോകകപ്പുകളിൽ ഓരോ ടൂർണമെന്റിനും പ്രത്യേകം രൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഔദ്യോഗിക മാച്ച് ബോളുകൾ ഉൾപ്പെടുന്നു. 1966 ലെ ലോകകപ്പിനായി സ്ലാസെഞ്ചർ പന്ത് നിർമ്മിച്ചതിനുശേഷം, അഡിഡാസ് ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വിതരണക്കാരനായി. ഓരോ ലോകകപ്പിലും ഒരു ഔദ്യോഗിക ഗാനവുമുണ്ട് , അത് ഷക്കീര മുതൽ വിൽ സ്മിത്ത് വരെയുള്ള കലാകാരന്മാർ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് . നാല് ലോകകപ്പ് കച്ചേരികളിൽ ദി ത്രീ ടെനേഴ്സ് അവതരിപ്പിച്ച " നെസ്സൻ ഡോർമ " പോലുള്ള മറ്റ് ഗാനങ്ങളും ടൂർണമെന്റുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.
1970-ൽ ഫിഫയുമായി ഒരു പങ്കാളിത്തം രൂപീകരിച്ചുകൊണ്ട്, 1970-ലെ ലോകകപ്പിനായി പാണിനി അവരുടെ ആദ്യ സ്റ്റിക്കർ ആൽബം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു . അതിനുശേഷം, സ്റ്റിക്കറുകളും കാർഡുകളും ശേഖരിക്കുന്നതും വ്യാപാരം ചെയ്യുന്നതും ലോകകപ്പ് അനുഭവത്തിന്റെ ഭാഗമായി മാറി, പ്രത്യേകിച്ച് യുവതലമുറയ്ക്ക്. ഇലക്ട്രോണിക് ആർട്സ് സ്പോൺസർ ചെയ്യുന്ന 1986 മുതൽ ഫിഫ ലോകകപ്പ് വീഡിയോ ഗെയിമുകൾക്ക് ലൈസൻസ് നൽകിയിട്ടുണ്ട് .
== ഫലങ്ങൾ ==
; താക്കോൽ
* എഇടി: അധിക സമയത്തിനു ശേഷമുള്ള ഫലം/മത്സര വിജയങ്ങൾ
* പി: പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിന് ശേഷം മത്സരം വിജയിച്ചു
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" |<abbr>എഡ്.</abbr>
! rowspan="2" |വർഷം
! rowspan="2" |ഹോസ്റ്റുകൾ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |ഫൈനൽ
| rowspan="30" |
! colspan="3" |മൂന്നാം സ്ഥാന പ്ലേഓഫ്
| rowspan="30" |
! rowspan="2" |<abbr>ടീമുകളുടെ എണ്ണം</abbr>
|-
!ചാമ്പ്യന്മാർ
!സ്കോർ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!സ്കോർ
!നാലാം സ്ഥാനം
|-
!1
|1930
| ഉറുഗ്വേ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''4–2'''
|അർജന്റീന
|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|–
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|13
|-
!2
|1934
| ഇറ്റലി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''2–1''' ( എഇടി )
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഓസ്ട്രിയ
|16
|-
!3
|1938
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഇറ്റലി'''
|'''4–2'''
|ഹംഗറി
|ബ്രസീൽ
|'''4–2'''
|സ്വീഡൻ
|15
|-
!–
|1942
| rowspan="2" |
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| colspan="3" rowspan="2" |''( രണ്ടാം ലോക മഹായുദ്ധം കാരണം നടന്നില്ല )''
| rowspan="2" |–
|-
!–
|1946
|-
!4
|1950
| ബ്രസീൽ
|'''ഉറുഗ്വേ'''
|'''2–1'''
|ബ്രസീൽ
|സ്വീഡൻ
|'''3–1'''
|സ്പെയിൻ
|13
|-
!5
|1954
| സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''3–2'''
|ഹംഗറി
|ഓസ്ട്രിയ
|'''3–1'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!6.
|1958
| സ്വീഡൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''5–2'''
|സ്വീഡൻ
|ഫ്രാൻസ്
|'''6–3'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|16
|-
!7
|1962
| ചിലി
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''3–1'''
|ചെക്കോസ്ലോവാക്യ
|ചിലി
|'''1–0'''
|യൂഗോസ്ലാവിയ
|16
|-
!8
|1966
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|'''ഇംഗ്ലണ്ട്'''
|'''4–2''' ( എഇടി )
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോർച്ചുഗൽ
|'''2–1'''
|സോവ്യറ്റ് യൂണിയൻ
|16
|-
!9
|1970
| മെക്സിക്കോ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''4–1'''
|ഇറ്റലി
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''1–0'''
|ഉറുഗ്വേ
|16
|-
!10
|1974
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|പോളണ്ട്
|'''1–0'''
|ബ്രസീൽ
|16
|-
!11
|1978
| അർജന്റീന
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–1''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ബ്രസീൽ
|'''2–1'''
|ഇറ്റലി
|16
|-
!12
|1982
| സ്പെയിൻ
|'''ഇറ്റലി'''
|'''3–1'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|പോളണ്ട്
|'''3–2'''
|ഫ്രാൻസ്
|24
|-
!13
|1986
| മെക്സിക്കോ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–2'''
|പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|ഫ്രാൻസ്
|'''4–2''' ( എഇടി )
|ബെൽജിയം
|24
|-
!14
|1990
| ഇറ്റലി
|'''പശ്ചിമ ജർമ്മനി'''
|'''1–0'''
|അർജന്റീന
|ഇറ്റലി
|'''2–1'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|24
|-
!15
|1994
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''0–0''' ( എഇടി )
(3–2 പേ )
|ഇറ്റലി
|സ്വീഡൻ
|'''4–0'''
|ബൾഗേറിയ
|24
|-
!16
|1998
| ഫ്രാൻസ്
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|നെതർലാൻഡ്സ്
|32
|-
!17
|2002
| ദക്ഷിണ കൊറിയ ജപ്പാൻ
|'''ബ്രസീൽ'''
|'''2–0'''
|ജർമ്മനി
|ടർക്കി
|'''3–2'''
|ദക്ഷിണ കൊറിയ
| 32
|-
!18
|2006
| ജർമ്മനി
|'''ഇറ്റലി'''
|'''1–1''' ( എഇടി )
(5–3 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ജർമ്മനി
|'''3–1'''
|പോർച്ചുഗൽ
|32
|-
!19
|2010
| ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
|'''സ്പെയിൻ'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|നെതർലാൻഡ്സ്
|ജർമ്മനി
|'''3–2'''
|ഉറുഗ്വേ
| 32
|-
!20
|2014
| ബ്രസീൽ
|'''ജർമ്മനി'''
|'''1–0''' ( എഇടി )
|അർജന്റീന
|നെതർലാൻഡ്സ്
|'''3–0'''
|ബ്രസീൽ
| 32
|-
!21
|2018
| റഷ്യ
|'''ഫ്രാൻസ്'''
|'''4–2'''
|ക്രൊയേഷ്യ
|ബെൽജിയം
|'''2–0'''
|ഇംഗ്ലണ്ട്
|32
|-
!22
|2022
| ഖത്തർ
|'''അർജന്റീന'''
|'''3–3''' ( എഇടി )
(4–2 പേ )
|ഫ്രാൻസ്
|ക്രൊയേഷ്യ
|'''2–1'''
|മൊറോക്കോ
|32
|-
!''23''
|''2026''
| ''കാനഡ മെക്സിക്കോ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''24''
|''2030''
| ''മൊറോക്കോ പോർച്ചുഗൽ സ്പെയിൻ''
|
|
|
|
|
|
|48
|-
!''25''
|''2034 ൽ''
| ''സൗദി അറേബ്യ''
|
|
|
|
|
|
|48
|}
; കുറിപ്പുകൾ
# '''^''' 1930-ൽ മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർക്കുള്ള മത്സരം ഉണ്ടായിരുന്നില്ല; ടൂർണമെന്റിലെ മൊത്തത്തിലുള്ള റെക്കോർഡുകൾക്കനുസൃതമായി രണ്ട് സെമിഫൈനലിസ്റ്റുകളെ റാങ്ക് ചെയ്യുന്നു.
# ^ ^ αγανഇതിലേക്ക് പോകുക:<sup>'''''a b'''''</sup> 1950 ലെ അവസാന ഘട്ടം നാല് ടീമുകളുടെ റൗണ്ട് റോബിൻ ഗ്രൂപ്പായിരുന്നു. യാദൃശ്ചികമായി, അവസാന രണ്ട് മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്ന് മികച്ച രണ്ട് ടീമുകളെ (കിരീടം നേടാൻ കഴിയുന്ന ഒരേയൊരു രണ്ട് ടീമുകളെയും) ഒന്നിച്ചു ചേർത്തു, മറ്റൊന്ന് ഏറ്റവും താഴെയുള്ള രണ്ട് ടീമുകൾ തമ്മിലായിരുന്നു. ഉറുഗ്വേ vs ബ്രസീൽ മത്സരം പലപ്പോഴും 1950 ലെ ലോകകപ്പിന്റെ യഥാർത്ഥ ഫൈനലായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.
# '''^''' '''മൂന്ന് മത്സരങ്ങളുടെ ഉദ്ഘാടന മത്സരം''' : അർജന്റീന, പരാഗ്വേ, ഉറുഗ്വേ
ആകെ 80 രാജ്യങ്ങൾ കുറഞ്ഞത് ഒരു ലോകകപ്പിലെങ്കിലും കളിച്ചിട്ടുണ്ട് . ഇതിൽ എട്ട് ദേശീയ ടീമുകൾ ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുണ്ട്, അവർ അവരുടെ ബാഡ്ജുകളിൽ നക്ഷത്രങ്ങൾ ചേർത്തിട്ടുണ്ട് , ഓരോ നക്ഷത്രവും ഒരു ലോകകപ്പ് വിജയത്തെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു. എന്നിരുന്നാലും, ഉറുഗ്വേ അവരുടെ ബാഡ്ജിൽ നാല് നക്ഷത്രങ്ങൾ പ്രദർശിപ്പിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു , 1924, 1928 വേനൽക്കാല ഒളിമ്പിക്സുകളിലെ അവരുടെ രണ്ട് സ്വർണ്ണ മെഡലുകളെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു, ഇവയെ ഫിഫ ലോക ചാമ്പ്യൻഷിപ്പുകളായി അംഗീകരിച്ചിട്ടുണ്ട്, കൂടാതെ 1930 ലും 1950 ലും അവരുടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങളും പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു.
അഞ്ച് കിരീടങ്ങളുമായി, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ലോകകപ്പ് ടീമാണ്, ഇതുവരെയുള്ള എല്ലാ ലോകകപ്പുകളിലും (22) കളിച്ചിട്ടുള്ള ഒരേയൊരു രാജ്യവും . മൂന്നാം തവണ (1970), നാലാം തവണ (1994), അഞ്ചാം തവണ (2002) ലോകകപ്പ് നേടിയ ആദ്യ ടീം കൂടിയാണ് ബ്രസീൽ. ഇറ്റലി (1934, 1938), ബ്രസീൽ (1958, 1962) എന്നിവ തുടർച്ചയായി കിരീടങ്ങൾ നേടിയ ഒരേയൊരു രാജ്യങ്ങളാണ്. തുടർച്ചയായി മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഫൈനലുകളിൽ പങ്കെടുത്ത ഏക രാജ്യങ്ങൾ പശ്ചിമ ജർമ്മനി (1982–1990), ബ്രസീൽ (1994–2002) എന്നിവയാണ്. ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ടോപ്പ്-ഫോർ ഫിനിഷുകൾ (13), മെഡലുകൾ (12), ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8) എന്നിവ നേടി.
=== ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ ===
{| class="wikitable sortable"
|+ആദ്യ നാല് സ്ഥാനങ്ങളിൽ എത്തുന്ന ടീമുകൾ
!ടീം
!ശീർഷകങ്ങൾ
!റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പ്
!മൂന്നാം സ്ഥാനം
!നാലാം സ്ഥാനം
!ആകെയുള്ള മികച്ച 4 എണ്ണം
|-
| ബ്രസീൽ
|'''5''' ( 1958 , 1962 , 1970 , 1994 , 2002 )
|2 ( 1950 * , 1998 )
|2 ( 1938 , 1978 )
|2 ( 1974 , 2014 * )
|11. 11.
|-
| ജർമ്മനി <sup>1</sup>
|4 ( 1954 , 1974 * , 1990 , 2014 )
|'''4''' ( 1966 , 1982 , 1986 , 2002 )
|'''4''' ( 1934 , 1970 , 2006 * , 2010 )
|1 ( 1958 )
|13
|-
| ഇറ്റലി
|4 ( 1934 * , 1938 , 1982 , 2006 )
|2 ( 1970 , 1994 )
|1 ( 1990 * )
|1 ( 1978 )
|8
|-
| അർജന്റീന
|3 ( 1978 * , 1986 , 2022 )
|3 ( 1930 , 1990 , 2014 )
|
|
|6.
|-
| ഫ്രാൻസ്
|2 ( 1998 * , 2018 )
|2 ( 2006 , 2022 )
|2 ( 1958 , 1986 )
|1 ( 1982 )
|7
|-
| ഉറുഗ്വേ
|2 ( 1930 * , 1950 )
|
|
|'''3''' ( 1954 , 1970 , 2010 )
|5
|-
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|1 ( 1966 * )
|
|
|2 ( 1990 , 2018 )
|3
|-
| സ്പെയിൻ
|1 ( 2010 )
|
|
|1 ( 1950 )
|2
|-
| നെതർലാൻഡ്സ്
|
|3 ( 1974 , 1978 , 2010 )
|1 ( 2014 )
|1 ( 1998 )
|5
|-
| ഹംഗറി
|
|2 ( 1938 , 1954 )
|
|
|2
|-
| ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക് <sup>2</sup>
|
|2 ( 1934 , 1962 )
|
|
|2
|-
| സ്വീഡൻ
|
|1 ( 1958 * )
|2 ( 1950 , 1994 )
|1 ( 1938 )
|4
|-
| ക്രൊയേഷ്യ
|
|1 ( 2018 )
|2 ( 1998 , 2022 )
|
|3
|-
| പോളണ്ട്
|
|
|2 ( 1974 , 1982 )
|
|2
|-
| ഓസ്ട്രിയ
|
|
|1 ( 1954 )
|1 ( 1934 )
|2
|-
| പോർച്ചുഗൽ
|
|
|1 ( 1966 )
|1 ( 2006 )
|2
|-
| ബെൽജിയം
|
|
|1 ( 2018 )
|1 ( 1986 )
|2
|-
| അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ
|
|
|1 ( 1930 )
|
|1
|-
| ചിലി
|
|
|1 ( 1962 * )
|
|1
|-
| ടർക്കി
|
|
|1 ( 2002 )
|
|1
|-
| സെർബിയ <sup>3</sup>
|
|
|
|2 ( 1930 , 1962 )
|2
|-
| റഷ്യ <sup>4</sup>
|
|
|
|1 ( 1966 )
|1
|-
| ബൾഗേറിയ
|
|
|
|1 ( 1994 )
|1
|-
| ദക്ഷിണ കൊറിയ
|
|
|
|1 ( 2002 * )
|1
|-
| മൊറോക്കോ
|
|
|
|1 ( 2022 )
|1
|}
: * ''ഹോസ്റ്റുകൾ''
: <sup>1-ൽ</sup> ''പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1954-1990)''
: <sup>2-ൽ</sup> ''ചെക്കോസ്ലോവാക്യയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1934-1990)''
: <sup>3-ൽ</sup> ''യൂഗോസ്ലാവിയ (1930-1990), എഫ്ആർ യൂഗോസ്ലാവിയ / സെർബിയ ആൻഡ് മോണ്ടിനെഗ്രോ (1998-2006) എന്നിവയെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു.''
: <sup>4-ൽ</sup> ''സോവിയറ്റ് യൂണിയനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫലങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു (1958-1990)''
=== കോൺഫെഡറേഷനുകളുടെ മികച്ച പ്രകടനങ്ങൾ ===
ഇന്നുവരെ, ലോകകപ്പിന്റെ ഫൈനലിൽ UEFA (യൂറോപ്പ്), CONMEBOL (ദക്ഷിണ അമേരിക്ക) എന്നീ കോൺഫെഡറേഷനുകളിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ മാത്രമേ പങ്കെടുത്തിട്ടുള്ളൂ. യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ പന്ത്രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ പത്ത് കിരീടങ്ങൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്. ഈ രണ്ട് ഭൂഖണ്ഡങ്ങൾക്ക് പുറത്തുനിന്നുള്ള മൂന്ന് ടീമുകൾ മാത്രമേ മത്സരത്തിന്റെ സെമി ഫൈനലിൽ എത്തിയിട്ടുള്ളൂ: 1930-ൽ യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ് ( വടക്കൻ, മധ്യ അമേരിക്ക, കരീബിയൻ ); 2002-ൽ ദക്ഷിണ കൊറിയ ( ഏഷ്യ ); 2022-ൽ മൊറോക്കോ ( ആഫ്രിക്ക ). 2006-ൽ ഓഷ്യാനിയൻ യോഗ്യത നേടിയ ഒരേയൊരു ടീമായ ഓസ്ട്രേലിയ മാത്രമാണ് രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറിയത്, പിന്നീട് 2022-ൽ അവർ ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ചു.
ബ്രസീൽ , അർജന്റീന , സ്പെയിൻ , ജർമ്മനി എന്നീ ടീമുകൾ മാത്രമാണ് തങ്ങളുടെ ഭൂഖണ്ഡ കോൺഫെഡറേഷന് പുറത്ത് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ച ലോകകപ്പ് നേടിയത്; ബ്രസീൽ യൂറോപ്പിൽ ( 1958 ), വടക്കേ അമേരിക്കയിൽ ( 1970 , 1994 ), ഏഷ്യയിൽ ( 2002 ) വിജയിച്ചു. 1986 ൽ വടക്കേ അമേരിക്കയിലും 2022 ൽ ഏഷ്യയിലും അർജന്റീന ലോകകപ്പ് നേടി . 2010 ൽ ആഫ്രിക്കയിൽ സ്പെയിൻ വിജയിച്ചു . 2014 ൽ , അമേരിക്കയിൽ വിജയിക്കുന്ന ആദ്യ യൂറോപ്യൻ ടീമായി ജർമ്മനി മാറി. ഒരേ ഭൂഖണ്ഡത്തിൽ നിന്നുള്ള ടീമുകൾ തുടർച്ചയായി അഞ്ച് തവണ മാത്രമാണ് ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ളത്; ഒരു കോൺഫെഡറേഷൻ തുടർച്ചയായി നാല് ടൂർണമെന്റുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട്, 2006 , 2010 , 2014 , 2018 ടൂർണമെന്റുകളെല്ലാം യുവേഫ ടീമുകൾ (യഥാക്രമം ഇറ്റലി, സ്പെയിൻ, ജർമ്മനി, ഫ്രാൻസ്) വിജയിച്ചു.
{| class="wikitable"
|+കോൺഫെഡറേഷൻ പ്രകാരം ടീമുകൾ യോഗ്യത നേടിയ ആകെ തവണ
!കോൺഫെഡറേഷൻ
!എ.എഫ്.സി.
!സി.എ.എഫ്.
!കോൺകാഫ്
!കോൺമെബോൾ
!ഒ.എഫ്.സി.
!യുവേഫ
!ആകെ
|-
|ടീമുകൾ
|43
|49
|46
|89
|4
|258 (258)
|489
|-
|മികച്ച 16
|9
|11. 11.
|15
|37
|1
|99 (99)
|172
|-
|മികച്ച 8
|2
|4
|5
|36
|0
|105
|152
|-
|ടോപ്പ് 4
|1
|1
|1
|23
|0
|62
|88
|-
|ടോപ്പ് 2
|0
|0
|0
|15
|0
|29
|44
|-
|നാലാമത്
|1
|1
|0
|5
|0
|15
|22
|-
|മൂന്നാമത്
|0
|0
|1
|3
|0
|18
|22
|-
|രണ്ടാമത്തേത്
|0
|0
|0
|5
|0
|17
|22
|-
|1st
|0
|0
|0
|10
|0
|12
|22
|}
== രേഖകളും സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകളും ==
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചതിന്റെ റെക്കോർഡ് ആറ് കളിക്കാർ പങ്കിടുന്നു ; മെക്സിക്കോയുടെ അന്റോണിയോ കാർബജൽ (1950–1966). റാഫേൽ മാർക്വേസ് ( 2002–2018), ആൻഡ്രസ് ഗാർഡാഡോ (2006–2022); ജർമ്മനിയുടെ ലോതർ മത്തേയൂസ് (1982–1998); അർജന്റീനയുടെ ലയണൽ മെസ്സി (2006–2022); പോർച്ചുഗലിന്റെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ (2006–2022) എന്നിവർ അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ കളിച്ചു, അഞ്ച് ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടിയ ആദ്യത്തേതും ഏകവുമായ കളിക്കാരനും റൊണാൾഡോയാണ്. 26 മത്സരങ്ങളിൽ മെസ്സി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്. ബ്രസീലിന്റെ ജാൽമ സാന്റോസ് (1954–1962), പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ (1966–1974), ജർമ്മനിയുടെ ഫിലിപ്പ് ലാം (2006–2014) എന്നിവർ മാത്രമാണ് മൂന്ന് ലോകകപ്പ് ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീമുകളിൽ ഇടം നേടിയ ഏക കളിക്കാർ .
16 ഗോളുകളുമായി ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസെ (2002–2014) ലോകകപ്പിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ഗോൾ സ്കോററാണ്. 2014 ലെ ബ്രസീലിനെതിരായ സെമിഫൈനൽ മത്സരത്തിൽ ബ്രസീലിന്റെ റൊണാൾഡോയുടെ 15 ഗോളുകൾ (1998–2006) എന്ന റെക്കോർഡ് അദ്ദേഹം തകർത്തു . പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഗെർഡ് മുള്ളർ (1970–1974) 14 ഗോളുകളുമായി മൂന്നാം സ്ഥാനത്താണ്. നാലാം സ്ഥാനത്തുള്ള ഗോൾ സ്കോററായ ഫ്രാൻസിന്റെ ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയതിന്റെ റെക്കോർഡ് സ്വന്തമാക്കി; അദ്ദേഹത്തിന്റെ 13 ഗോളുകളും 1958 ലെ ടൂർണമെന്റിലാണ് നേടിയത്.
2007 നവംബറിൽ, 1930 നും 1974 നും ഇടയിൽ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമുകളിലെ എല്ലാ അംഗങ്ങൾക്കും മുൻകാല പ്രാബല്യത്തോടെ വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നൽകുമെന്ന് ഫിഫ പ്രഖ്യാപിച്ചു. ഇതോടെ മൂന്ന് ലോകകപ്പ് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ ഏക കളിക്കാരനായി ബ്രസീലിന്റെ പെലെ മാറി (1958, 1962, 1970 വർഷങ്ങളിൽ, പരിക്ക് കാരണം 1962 ലെ ഫൈനലിൽ അദ്ദേഹം കളിച്ചില്ലെങ്കിലും), രണ്ട് വിജയികളുടെ മെഡലുകൾ നേടിയ മറ്റ് 20 കളിക്കാരോടൊപ്പം . ഏഴ് കളിക്കാർ മൂന്ന് തരത്തിലുള്ള ലോകകപ്പ് മെഡലുകളും (വിജയികൾ, റണ്ണേഴ്സ്-അപ്പുകൾ, മൂന്നാം സ്ഥാനം) നേടിയിട്ടുണ്ട്; 1966–1974 കാലഘട്ടത്തിൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ടീമിൽ നിന്നുള്ള അഞ്ച് കളിക്കാർ ഉണ്ടായിരുന്നു: ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ജർഗൻ ഗ്രാബോവ്സ്കി , ഹോർസ്റ്റ്-ഡയറ്റർ ഹോട്ട്ജസ് , സെപ്പ് മേയർ , വുൾഫ്ഗാങ് ഒവെരത്ത് (1966–1974), ഇറ്റലിയുടെ ഫ്രാങ്കോ ബറേസി (1982, 1990, 1994), തുടർച്ചയായി നാല് മെഡലുകൾ നേടിയ ജർമ്മനിയുടെ മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസാണ് (2002–2014) ഏറ്റവും പുതിയത്.
ബ്രസീലിന്റെ മാരിയോ സഗല്ലോ , പശ്ചിമ ജർമ്മനിയുടെ ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ , ഫ്രാൻസിന്റെ ദിദിയർ ദെഷാംപ്സ് എന്നിവരാണ് ഇതുവരെ കളിക്കാരനായും മുഖ്യ പരിശീലകനായും ലോകകപ്പ് നേടിയിട്ടുള്ള ഏക വ്യക്തികൾ. 1958 ലും 1962 ലും കളിക്കാരനായും 1970 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും സാഗല്ലോ വിജയിച്ചു. 1974 ൽ ബെക്കൻബോവർ ക്യാപ്റ്റനായും 1990 ൽ മുഖ്യ പരിശീലകനായും വിജയിച്ചു, 1998 ൽ ക്യാപ്റ്റനായി വിജയിച്ചതിന് ശേഷം 2018 ൽ ദെഷാംപ്സ് ഈ നേട്ടം ആവർത്തിച്ചു. രണ്ട് ലോകകപ്പുകൾ (1934 ലും 1938 ലും) നേടിയ ഏക മുഖ്യ പരിശീലകനാണ് ഇറ്റലിയുടെ വിറ്റോറിയോ പോസോ . ലോകകപ്പ് നേടിയ എല്ലാ മുഖ്യ പരിശീലകരും അവർ പരിശീലിപ്പിച്ച രാജ്യത്തെ സ്വദേശികളായിരുന്നു.
ദേശീയ ടീമുകളിൽ, ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് മത്സരങ്ങൾ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (114), ജർമ്മനി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഫൈനലുകൾ (8), സെമി ഫൈനൽ (13), ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ (16) എന്നിവയിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട്, അതേസമയം ബ്രസീൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ലോകകപ്പുകളിൽ കളിച്ചിട്ടുണ്ട് (22), ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിജയങ്ങൾ (76) നേടിയിട്ടുണ്ട്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോളുകൾ നേടിയിട്ടുണ്ട് (237). ലോകകപ്പിൽ ഇരു ടീമുകളും രണ്ടുതവണ പരസ്പരം ഏറ്റുമുട്ടിയിട്ടുണ്ട്, 2002 ലെ ഫൈനലിലും 2014 ലെ സെമി ഫൈനലിലും .
=== ടോപ് ഗോൾ സ്കോറർമാർ ===
പ്രധാന ലേഖനം: ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർ
; വ്യക്തി
'''ബോൾഡ് അക്ഷരങ്ങളിലുള്ള''' കളിക്കാർ ഇപ്പോഴും സജീവമാണ്.
{| class="wikitable sortable"
!റാങ്ക്
!പ്ലെയർ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!മത്സരത്തിലെ ഗോളുകൾ
|-
|1
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|16 ഡൗൺലോഡ്
|24 ദിവസം
|0.67 (0.67)
|-
|2
| റൊണാൾഡോ
|15
|19
|0.84
|-
|3
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|14
|13
|1.08
|-
| rowspan="2" |4
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|6.
|2.17
|-
| '''ലയണൽ മെസ്സി'''
|13
|26.
|0.50
|-
| rowspan="2" |6.
| '''കൈലിയൻ എംബാപ്പെ'''
|12
|14
|0.86
|-
| [[പെലെ|Pelé]]
|12
|14
|0.86
|-
| rowspan="2" |8
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|5
|2.20
|-
| ജർഗൻ ക്ലിൻസ്മാൻ
|11. 11.
|17
|0.65
|-
| rowspan="6" |10
| ഹെൽമുട്ട് റാൻ
|10
|10
|1.00
|-
| ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട
|10
|12
|0.83
|-
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|10
|12
|0.83 (0.83)
|-
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
|10
|13
|0.77
|-
| തോമസ് മുള്ളർ
|10
|19
|0.53
|-
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|10
|20
|0.50
|}
; രാജ്യം
{| class="wikitable"
!റാങ്ക്
!ദേശീയ ടീം
!നേടിയ ഗോളുകൾ
|-
|1
| ബ്രസീൽ
|237
|-
|2
| ജർമ്മനി
|232 (232)
|-
|3
| അർജന്റീന
|152
|-
|4
| ഫ്രാൻസ്
|136
|-
|5
| ഇറ്റലി
|128
|-
|6.
| സ്പെയിൻ
|108
|-
|7
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|104
|-
|8
| നെതർലാൻഡ്സ്
|96
|-
|9
| ഉറുഗ്വേ
|89
|-
|10
| ഹംഗറി
|87
|}
== അവാർഡുകൾ ==
ഓരോ ലോകകപ്പിന്റെയും അവസാനം, ടൂർണമെന്റിലെ അവസാന ടീം സ്ഥാനങ്ങൾ ഒഴികെയുള്ള നേട്ടങ്ങൾക്ക് കളിക്കാർക്കും ടീമുകൾക്കും അവാർഡുകൾ സമ്മാനിക്കും.
* ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പിൽ നിന്ന് അഞ്ച് പോസ്റ്റ്-ടൂർണമെന്റ് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള ഗോൾഡൻ ബോൾ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബോൾ" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്) , '''1982''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1982 ൽ ആദ്യമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടിയവർക്കുള്ള ഗോൾഡൻ '''ബൂട്ട്''' (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്" ന്റെ പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1982 മുതൽ 2006 വരെ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഷൂ" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു);
** മികച്ച ഗോൾകീപ്പറിനുള്ള ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗ (അതിന്റെ സ്പോൺസറായ "അഡിഡാസ് ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവിന്റെ" പേരിലാണ് ഇത് അറിയപ്പെടുന്നത്, മുമ്പ് 1994 മുതൽ 2006 വരെ "ലെവ് യാഷിൻ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) , '''1994''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** കലണ്ടർ വർഷത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ 21 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള മികച്ച കളിക്കാരനുള്ള '''ഫിഫ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്''' ( മുമ്പ് 2006 മുതൽ 2010 വരെ "ബെസ്റ്റ് യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു), 2006 ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** 1970 ൽ ആദ്യമായി നൽകിയ, ഫെയർ പ്ലേയുടെ ഏറ്റവും മികച്ച റെക്കോർഡുമായി രണ്ടാം റൗണ്ടിലേക്ക് മുന്നേറുന്ന ടീമിനുള്ള '''ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ''' ട്രോഫി .
* ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തിരഞ്ഞെടുക്കുന്ന ഒരു അവാർഡ് നിലവിൽ ഉണ്ട്.:
** ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും മികച്ച പ്രകടനത്തിന് പ്ലെയർ '''ഓഫ് ദി മാച്ച് (നിലവിൽ "''' ബഡ്വൈസർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്ന് വാണിജ്യപരമായി അറിയപ്പെടുന്നു , മുമ്പ് 2002 മുതൽ 2018 വരെ "മാൻ ഓഫ് ദി മാച്ച്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു) 2002 ൽ ആദ്യമായി ലഭിച്ച ടൂർണമെന്റിലെ ഓരോ മത്സരത്തിലും .
* ടൂർണമെന്റ് അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം ആരാധകർ വോട്ട് ചെയ്ത് തീരുമാനിക്കുന്ന രണ്ട് അവാർഡുകൾ ഉണ്ട്:
** ടൂർണമെന്റിൽ ആരാധകർ നേടിയ ഏറ്റവും മികച്ച ഗോളിനുള്ള ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്, (നിലവിൽ വാണിജ്യപരമായി "ഹ്യുണ്ടായ് ഗോൾ ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്" എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) , '''2006''' ൽ ആദ്യമായി നൽകി ;
** പൊതുജനങ്ങളുടെ ഒരു വോട്ടെടുപ്പിലൂടെ നിർണ്ണയിക്കപ്പെട്ട പ്രകാരം, ലോകകപ്പ് ഫൈനൽ ടൂർണമെന്റിലെ ഏറ്റവും '''രസകരമായ ടീം .'''
* 1994 നും 2006 നും ഇടയിൽ മറ്റൊരു അവാർഡ് നൽകി:
** ഫിഫ ടെക്നിക്കൽ സ്റ്റഡി ഗ്രൂപ്പ് തിരഞ്ഞെടുത്ത ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച കളിക്കാർ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു '''ഓൾ-സ്റ്റാർ ടീം . 2010 മുതൽ, എല്ലാ ഡ്രീം ടീമുകളും അല്ലെങ്കിൽ സ്റ്റാറ്റിസ്റ്റിക്കൽ ടീമുകളും ഫിഫ തന്നെ റിപ്പോർട്ട് ചെയ്തതുപോലെ അനൗദ്യോഗികമാണ്.'''
{| class="wikitable"
!ലോകകപ്പ്
!ഗോൾഡൻ ബോൾ
!ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗസ്
!ക്ലീൻ ഷീറ്റുകൾ
!ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ അവാർഡ്
!ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി
|-
| 1930 ഉറുഗ്വേ
| rowspan="11" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| ഗില്ലർമോ സ്റ്റബിൽ
|8
| rowspan="14" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="14" |''ബാധകമല്ല''
| rowspan="5" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
| rowspan="8" |''അവാർഡ് ലഭിച്ചിട്ടില്ല''
|-
| 1934 ഇറ്റലി
| ഓൾഡ്രിച്ച് നെജെഡ്ലി
|5
|-
| 1938 ഫ്രാൻസ്
| ലിയോണിഡാസ്
|7
|-
| 1950 ബ്രസീൽ
| അഡെമിർ
|8
|-
| 1954 സ്വിറ്റ്സർലൻഡ്
| അലക്സാണ്ടർ കോസിസ്
|11. 11.
|-
| 1958 സ്വീഡൻ
| ജസ്റ്റ് ഫോണ്ടെയ്ൻ
|13
|
|-
| 1962 ചിലി
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട് ഗാരിഞ്ച
വാവ
വാലൻ്റൈൻ ഇവാനോവ് ഡ്രാസൻ ജെർകോവിച്ച് ലിയോണൽ സാഞ്ചസ്
|4
| ഫ്ലോറിയൻ ആൽബർട്ട്
|-
| 1966 ഇംഗ്ലണ്ട്
| യൂസേബിയോ
|9
| ഫ്രാൻസ് ബെക്കൻബോവർ
|-
| 1970 മെക്സിക്കോ
| ഗെർഡ് മുള്ളർ
|10
| തിയോഫിലോ കുബില്ലസ്
| പെറു
|-
| 1974 പശ്ചിമ ജർമ്മനി
| ഗ്രിഗറി സമ്മർ
|7
| വ്ലാഡിസ്ലോ സ്മുഡ
| പശ്ചിമ ജർമ്മനി
|-
| 1978 അർജന്റീന
| മാരിയോ കെമ്പസ്
|6.
| ആന്റണി കാബ്രിനി
| അർജന്റീന
|-
| 1982 സ്പെയിൻ
| പോൾ റോസി
| പോൾ റോസി
|6.
| മാനുവൽ അമോറോസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1986 മെക്സിക്കോ
| ഡീഗോ മറഡോണ
| ഗാരി ലിനേക്കർ
|6.
| എൻസോ സിഫോ
| ബ്രസീൽ
|-
| 1990 ഇറ്റലി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
| സാൽവറ്റോർ ഷില്ലാക്കി
|6.
| റോബർട്ട് പ്രോസിനെക്കി
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|-
| 1994 യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സ്
| റൊമാരിയോ
| ഒലെഗ് സാലെങ്കോ ഹ്രിസ്റ്റോ സ്റ്റോയിച്കോവ്
|6.
| മൈക്കൽ പ്രൂഡ്ഹോം
|2
| മാർക്ക് ഓവർമാർസ്
| ബ്രസീൽ
|-
| 1998 ഫ്രാൻസ്
| റൊണാൾഡോ
| ഡാവോർ സുക്കർ
|6.
| ഫാബിയൻ ബാർത്തസ്
|5
| മൈക്കൽ ഓവൻ
| ഇംഗ്ലണ്ട് ഫ്രാൻസ്
|-
| 2002 ദക്ഷിണ കൊറിയ/ജപ്പാൻ
| ഒലിവർ കാൻ
| റൊണാൾഡോ
|8
| ഒലിവർ കാൻ
|5
| ലാൻഡൻ ഡോണോവൻ
| ബെൽജിയം
|-
| 2006 ജർമ്മനി
| സിനദിൻ സിദാൻ
| മിറോസ്ലാവ് ക്ലോസ്
|5
| ജിയാൻലൂയിഗി ബഫൺ
|5
| ലൂക്കാസ് പൊഡോൾസ്കി
| ബ്രസീൽ സ്പെയിൻ
|-
| 2010 ദക്ഷിണാഫ്രിക്ക
| ഡീഗോ ഫോർലാൻ
| തോമസ് മുള്ളർ
|5
| ഐക്കർ കാസിയസ്
|5
| തോമസ് മുള്ളർ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2014 ബ്രസീൽ
| ലയണൽ മെസ്സി
| ജെയിംസ് റോഡ്രിഗസ്
|6.
| മാനുവൽ ന്യൂയർ
|4
| പോൾ പോഗ്ബ
| കൊളംബിയ
|-
| 2018 റഷ്യ
| ലൂക്ക മോഡ്രിച്ച്
| ഹാരി കെയ്ൻ
|6.
| തിബൗട്ട് കോർട്ടോയിസ്
|3
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
| സ്പെയിൻ
|-
| 2022 ഖത്തർ
| ലയണൽ മെസ്സി
| കൈലിയൻ എംബാപ്പെ
|8
| എമിലിയാനോ മാർട്ടിനെസ്
|3
| എൻസോ ഫെർണാണ്ടസ്
| ഇംഗ്ലണ്ട്
|}
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
* [http://www.fifa.com/en/index.html FIFA official site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060701031630/http://www.fifa.com/en/index.html |date=2006-07-01 }}
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/ FIFA World Cup Germany 2006 Official Site]
* [http://fifaworldcup.yahoo.com/06/en/p/pwc/index.html FIFA Match Results for all Stages 1930–2002]
*[http://www.worldcupyears.co.uk World Cup resource site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927171136/http://www.worldcupyears.co.uk/ |date=2009-09-27 }}
* [http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm Official FIFA World Cup Charity Campaign] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060704132646/http://www.soschildrensvillages.org.uk/charity-news/six-villages.htm |date=2006-07-04 }}
==അവലംബങ്ങൾ==
{{Reflist}}
==കുറിപ്പുകൾ==
<references group="note" />
{{sport-stub}}
{{Main world championships}}
[[വർഗ്ഗം:ലോകകപ്പുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫുട്ബോൾ മത്സരങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ്| ]]
oom2yw7mgsbrrcsbg0uhjt4jgochfhb
അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം
0
3904
4648684
4111453
2026-07-19T23:31:47Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648684
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Argentina national football team}}അർജൻ്റീന ഒരു നായകൻ്റെ ജന്മ സ്ഥലമാണ്
[[പ്രമാണം:Seleccion argentina 1964.jpg|ലഘുചിത്രം|അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം 1964]]
[[പ്രമാണം:Argentina team in St. Petersburg.jpg|ലഘുചിത്രം|]]
അർജന്റീന ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ നിയന്ത്രണത്തിലുള്ള ഫുട്ബോൾ ടീമാണ് '''അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം'''..
1930 മുതൽ നടന്ന 24 ഫിഫ ലോകകപ്പുകളിൽ 19 എണ്ണത്തിൽ അർജന്റീന യോഗ്യത നേടിയിട്ടുണ്ട്. 1930-ലെ പ്രഥമ ലോകകപ്പിൽ ഫൈനലിലെത്തിയെങ്കിലും ഉറുഗ്വേയോട് പരാജയപ്പെട്ടു. 1978-ൽ നെതർലൻഡ്സിനെ തോൽപ്പിച്ച് ആദ്യ ലോകകപ്പ് കിരീടവും, 1986-ൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പരാജയപ്പെടുത്തി രണ്ടാം കിരീടവും നേടി. 1990-ലും 2014-ലും ഫൈനലിലെത്തിയെങ്കിലും യഥാക്രമം പശ്ചിമ ജർമ്മനിയോടും ജർമ്മനിയോടും പരാജയപ്പെട്ടു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ കീഴടക്കി മൂന്നാം ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കി. 2026-ൽ വീണ്ടും ഫൈനലിലെത്തിയെങ്കിലും സ്പെയിനിനോട് അധികസമയത്ത് 1–0ന് പരാജയപ്പെട്ട് രണ്ടാം സ്ഥാനത്തെത്തി.
ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രം ഉൾപ്പെട്ട [[കോപ്പ അമേരിക്ക|കോപാ അമേരിക്ക]] ടൂർണമെന്റ് കിരീടം പതിനാലു തവണ നേടിയിട്ടുണ്ട്.12 തവണ രണ്ടാം സ്ഥാനവും ആൽബിസെലെസ്റ്റെ കരസ്ഥമാക്കി. 1992-ൽ [[കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്]] ജേതാക്കളായ അർജന്റീന 1995,2005 എന്നീ വർഷങ്ങളിൽ രണ്ടാം സ്ഥാനത്തു വന്നു. 2004ലെ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ സ്വർണ്ണമെഡൽ കരസ്ഥമാക്കി. 1926, 1996 വർഷങ്ങളിലെ ഒളിമ്പിക്സുകളിൽ വെള്ളി മെഡലും നേടിയിട്ടുണ്ട്.ഇതിനു പുറമെ [[അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പും]](6 തവണ), [[തെക്കേ അമേരിക്കയുടെ യൂത്ത് കപ്പും]](4 തവണ), അർട്ടേമിയോ ഫ്രാഞ്ചി ട്രോഫിയും അർജെന്റീന നേടിയിട്ടുണ്ട്
ഒട്ടേറെ ലോകോത്തര താരകളെ സംഭാവന ചെയ്തിട്ടുള്ള രാജ്യമാണ് അർജന്റീന. യൂറോപ്പിലെ പ്രമുഖ ക്ലബുകളുടെ മുൻനിരയിൽ നിരവധി അർജന്റൈൻ താരങ്ങൾ കളിക്കുന്നുണ്ട്. 1986ൽ ടീമിനെ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിലേക്കു നയിച്ച [[ഡിയേഗോ മറഡോണ]] എക്കാലത്തെയും മികച്ച അർജന്റൈൻ ഫുട്ബോൾ താരമായി ഗണിക്കപ്പെടുന്നു. ലോകത്തിലെ തന്നെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച താരങ്ങളിലൊരാളാണ് മറഡോണ. [[മരിയോ കെംപസ്]], [[ഡാനിയൽ പാസറെല്ല]], [[ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട]], [[ക്ലോഡിയോ കനീജിയ]], [[ജോർഗേ വൽദാനോ]],[[ലയണൽ മെസ്സി]],[[ഗുള്ളിയെർമൊ സ്റ്റബൈൽ]] എന്നിവർ ലോകശ്രദ്ധ നേടിയ മുൻ അർജന്റൈൻ താരങ്ങളാണ്.
== ലോകകപ്പ് പ്രകടനം ==
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് -1930|1930]] - രണ്ടാം സ്ഥാനം
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് -1934|1934]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1938|1938]] - പിന്മാറി
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1950|1950]] - പിന്മാറി
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1954|1954]] - പിന്മാറി
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1958|1958]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1962|1962]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1966|1966]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1970|1970]] - യോഗ്യത നേടിയില്ല
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1974|1974]] - രണ്ടാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1978|1978]] - ജേതാക്കൾ (ആതിഥേയർ)
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1982|1982]] - രണ്ടാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1986|1986]] - ജേതാക്കൾ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1990|1990]] - രണ്ടാം സ്ഥാനം
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1994|1994]] - രണ്ടാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1998|1998]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2002|2002]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2006|2006]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2010|2010]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2014|2014]] - രണ്ടാം സ്ഥാനം
*2022- ജേതാക്കൾ
== [[കോപ്പ അമേരിക്ക]] പ്രകടനം ==
=== ഒന്നാം സ്ഥാനം ===
'''(ആകെ- 15 പ്രാവശ്യം)'''
* 1921
* 1925
* 1927
* 1929
* 1937
* 1941
* 1945
* 1946
* 1947
* 1955
* 1957
* 1959
* 1991
* 1993
* 2019
=== രണ്ടാം സ്ഥാനം ===
'''(ആകെ- 14 പ്രാവശ്യം)'''
* 1916
* 1917
* 1920
* 1923
* 1924
* 1926
* 1935
* 1942
* 1959
* 1967
* 2004
* 2007
* 2015
* 2016
=== മൂന്നാം സ്ഥാനം ===
'''(ആകെ- 4 പ്രാവശ്യം)'''
* 1919
* 1956
* 1963
* 1989
=== മൂന്നിൽ താഴെ ===
'''(ആകെ- 12 പ്രാവശ്യം)'''
* 1922- നാലാം സ്ഥാനം
* 1939- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
* 1949- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
* 1953- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
* 1975- ഒന്നാം റൗണ്ട്
* 1979- ഒന്നാം റൗണ്ട്
* 1983- ഒന്നാം റൗണ്ട്
* 1987- നാലാം സ്ഥാനം
* 1995- ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* 1997- ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* 1999- ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* 2001- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
== [[ഒളിമ്പിക്സ്]] പ്രകടനം ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
{| class="wikitable" style="text-align: center;font-size:90%;"
!colspan=9|ഒളിമ്പിക്സ് പ്രകടനം
|-
!കൊല്ലം
!
!സ്ഥാനം
!കളിച്ചവ
!ജയിച്ചവ
!സമനില
!തോറ്റവ
!അടിച്ച ഗോൾ
!വഴങ്ങിയ ഗോൾ
|-
| 1896||colspan=8|''ഫുട്ബാൾ ഇല്ല''
|-
| 1900-1920||colspan=8|''കളിച്ചില്ല''
|-
| 1924||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|- bgcolor=silver
| 1928||രണ്ടാം സ്ഥാനം||'''2'''||5||3||1||1||24||7
|-
| 1932||colspan=8|''ഫുട്ബാൾ ഇല്ല''
|-
| 1936–1956||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
| 1960||ഒന്നാം റൗണ്ട്||-||3||2||0||1||6||4
|-
| 1964||ഒന്നാം റൗണ്ട്||-||2||0||1||1||3||4
|-
| 1968–1984||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
| 1988||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||-||4||1||1||2||4||5
|-
| 1992||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|- bgcolor=silver
| 1996||രണ്ടാം സ്ഥാനം||'''2'''||6||3||2||1||13||6
|-
| 2000||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|- bgcolor=gold
| 2004||'''ഒന്നാം സ്ഥാനം'''||'''1'''||6||6||0||0||17||0
|- bgcolor=gold
| 2008||'''ഒന്നാം സ്ഥാനം'''||'''1'''||6||6||0||0||11||2
|-
|'''ആകെ'''||7/24||'''2 ഒന്നാം സ്ഥാനം'''||32||21||5||6||78||28
|}
{{col-end}}
== ശ്രദ്ധേയരായ കളിക്കാർ ==
* [[ഡിയേഗോ മറഡോണ]]
* [[ലയണൽ മെസ്സി]]
* [[മാരിയോ കെമ്പെസ്]]
* [[ഡാനിയൽ പസറെല്ല]]
* [[ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട]]
* [[ക്ലോഡിയോ കനീജിയ]]
* [[ജോർഗേ വൽദാനോ]]
* [[സെർജിയോ ഗോയിക്കോഷ്യ]]
* [[ഏരിയൽ ഒർട്ടേഗ]]
* [[ഹെർനാൻ ക്രെസ്പോ]]
* [[യുവാൻ വെറോൺ]]
* [[റോബർട്ടോ അയാള]]
* [[പാബ്ലോ അയ്മർ]]
* [[യുവാൻ റിക്വൽമെ]]
* [[സെർജിയോ റൊമേറോ|സെർജിയോ ജർമ്മൻ റൊമേറോ]]
* [[ഗുള്ളിയെർമൊ സ്റ്റബൈൽ]]
==അവലംബം==
{{RL}}
[[വർഗ്ഗം:തെക്കേ അമേരിക്കയിലെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീമുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:അർജന്റീന]]
2f4oc83ccek11pa0yih4ncxaa3xucd7
4648685
4648684
2026-07-19T23:33:01Z
Vishnukalathil
79143
/* ലോകകപ്പ് പ്രകടനം */ Updated winning status
4648685
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Argentina national football team}}അർജൻ്റീന ഒരു നായകൻ്റെ ജന്മ സ്ഥലമാണ്
[[പ്രമാണം:Seleccion argentina 1964.jpg|ലഘുചിത്രം|അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം 1964]]
[[പ്രമാണം:Argentina team in St. Petersburg.jpg|ലഘുചിത്രം|]]
അർജന്റീന ഫുട്ബോൾ അസോസിയേഷന്റെ നിയന്ത്രണത്തിലുള്ള ഫുട്ബോൾ ടീമാണ് '''അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം'''..
1930 മുതൽ നടന്ന 24 ഫിഫ ലോകകപ്പുകളിൽ 19 എണ്ണത്തിൽ അർജന്റീന യോഗ്യത നേടിയിട്ടുണ്ട്. 1930-ലെ പ്രഥമ ലോകകപ്പിൽ ഫൈനലിലെത്തിയെങ്കിലും ഉറുഗ്വേയോട് പരാജയപ്പെട്ടു. 1978-ൽ നെതർലൻഡ്സിനെ തോൽപ്പിച്ച് ആദ്യ ലോകകപ്പ് കിരീടവും, 1986-ൽ പശ്ചിമ ജർമ്മനിയെ പരാജയപ്പെടുത്തി രണ്ടാം കിരീടവും നേടി. 1990-ലും 2014-ലും ഫൈനലിലെത്തിയെങ്കിലും യഥാക്രമം പശ്ചിമ ജർമ്മനിയോടും ജർമ്മനിയോടും പരാജയപ്പെട്ടു. 2022-ൽ ഖത്തറിൽ നടന്ന ലോകകപ്പിൽ ഫ്രാൻസിനെ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ കീഴടക്കി മൂന്നാം ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കി. 2026-ൽ വീണ്ടും ഫൈനലിലെത്തിയെങ്കിലും സ്പെയിനിനോട് അധികസമയത്ത് 1–0ന് പരാജയപ്പെട്ട് രണ്ടാം സ്ഥാനത്തെത്തി.
ദക്ഷിണ അമേരിക്കൻ രാജ്യങ്ങൾ മാത്രം ഉൾപ്പെട്ട [[കോപ്പ അമേരിക്ക|കോപാ അമേരിക്ക]] ടൂർണമെന്റ് കിരീടം പതിനാലു തവണ നേടിയിട്ടുണ്ട്.12 തവണ രണ്ടാം സ്ഥാനവും ആൽബിസെലെസ്റ്റെ കരസ്ഥമാക്കി. 1992-ൽ [[കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്]] ജേതാക്കളായ അർജന്റീന 1995,2005 എന്നീ വർഷങ്ങളിൽ രണ്ടാം സ്ഥാനത്തു വന്നു. 2004ലെ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ സ്വർണ്ണമെഡൽ കരസ്ഥമാക്കി. 1926, 1996 വർഷങ്ങളിലെ ഒളിമ്പിക്സുകളിൽ വെള്ളി മെഡലും നേടിയിട്ടുണ്ട്.ഇതിനു പുറമെ [[അണ്ടർ-20 ലോകകപ്പും]](6 തവണ), [[തെക്കേ അമേരിക്കയുടെ യൂത്ത് കപ്പും]](4 തവണ), അർട്ടേമിയോ ഫ്രാഞ്ചി ട്രോഫിയും അർജെന്റീന നേടിയിട്ടുണ്ട്
ഒട്ടേറെ ലോകോത്തര താരകളെ സംഭാവന ചെയ്തിട്ടുള്ള രാജ്യമാണ് അർജന്റീന. യൂറോപ്പിലെ പ്രമുഖ ക്ലബുകളുടെ മുൻനിരയിൽ നിരവധി അർജന്റൈൻ താരങ്ങൾ കളിക്കുന്നുണ്ട്. 1986ൽ ടീമിനെ ലോകകപ്പ് കിരീടത്തിലേക്കു നയിച്ച [[ഡിയേഗോ മറഡോണ]] എക്കാലത്തെയും മികച്ച അർജന്റൈൻ ഫുട്ബോൾ താരമായി ഗണിക്കപ്പെടുന്നു. ലോകത്തിലെ തന്നെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച താരങ്ങളിലൊരാളാണ് മറഡോണ. [[മരിയോ കെംപസ്]], [[ഡാനിയൽ പാസറെല്ല]], [[ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട]], [[ക്ലോഡിയോ കനീജിയ]], [[ജോർഗേ വൽദാനോ]],[[ലയണൽ മെസ്സി]],[[ഗുള്ളിയെർമൊ സ്റ്റബൈൽ]] എന്നിവർ ലോകശ്രദ്ധ നേടിയ മുൻ അർജന്റൈൻ താരങ്ങളാണ്.
== ലോകകപ്പ് പ്രകടനം ==
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് -1930|1930]] - രണ്ടാം സ്ഥാനം
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് -1934|1934]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1938|1938]] - പിന്മാറി
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1950|1950]] - പിന്മാറി
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1954|1954]] - പിന്മാറി
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1958|1958]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1962|1962]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1966|1966]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1970|1970]] - യോഗ്യത നേടിയില്ല
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1974|1974]] - രണ്ടാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1978|1978]] - ജേതാക്കൾ (ആതിഥേയർ)
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1982|1982]] - രണ്ടാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1986|1986]] - ജേതാക്കൾ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1990|1990]] - രണ്ടാം സ്ഥാനം
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1994|1994]] - രണ്ടാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 1998|1998]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2002|2002]] - ഒന്നാം റൌണ്ട്
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2006|2006]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2010|2010]] - ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് - 2014|2014]] - രണ്ടാം സ്ഥാനം
*2022- ജേതാക്കൾ
*2026- രണ്ടാം സ്ഥാനം
== [[കോപ്പ അമേരിക്ക]] പ്രകടനം ==
=== ഒന്നാം സ്ഥാനം ===
'''(ആകെ- 15 പ്രാവശ്യം)'''
* 1921
* 1925
* 1927
* 1929
* 1937
* 1941
* 1945
* 1946
* 1947
* 1955
* 1957
* 1959
* 1991
* 1993
* 2019
=== രണ്ടാം സ്ഥാനം ===
'''(ആകെ- 14 പ്രാവശ്യം)'''
* 1916
* 1917
* 1920
* 1923
* 1924
* 1926
* 1935
* 1942
* 1959
* 1967
* 2004
* 2007
* 2015
* 2016
=== മൂന്നാം സ്ഥാനം ===
'''(ആകെ- 4 പ്രാവശ്യം)'''
* 1919
* 1956
* 1963
* 1989
=== മൂന്നിൽ താഴെ ===
'''(ആകെ- 12 പ്രാവശ്യം)'''
* 1922- നാലാം സ്ഥാനം
* 1939- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
* 1949- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
* 1953- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
* 1975- ഒന്നാം റൗണ്ട്
* 1979- ഒന്നാം റൗണ്ട്
* 1983- ഒന്നാം റൗണ്ട്
* 1987- നാലാം സ്ഥാനം
* 1995- ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* 1997- ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* 1999- ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ
* 2001- കളിക്കാതെ പിൻവാങ്ങി
== [[ഒളിമ്പിക്സ്]] പ്രകടനം ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
{| class="wikitable" style="text-align: center;font-size:90%;"
!colspan=9|ഒളിമ്പിക്സ് പ്രകടനം
|-
!കൊല്ലം
!
!സ്ഥാനം
!കളിച്ചവ
!ജയിച്ചവ
!സമനില
!തോറ്റവ
!അടിച്ച ഗോൾ
!വഴങ്ങിയ ഗോൾ
|-
| 1896||colspan=8|''ഫുട്ബാൾ ഇല്ല''
|-
| 1900-1920||colspan=8|''കളിച്ചില്ല''
|-
| 1924||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|- bgcolor=silver
| 1928||രണ്ടാം സ്ഥാനം||'''2'''||5||3||1||1||24||7
|-
| 1932||colspan=8|''ഫുട്ബാൾ ഇല്ല''
|-
| 1936–1956||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
| 1960||ഒന്നാം റൗണ്ട്||-||3||2||0||1||6||4
|-
| 1964||ഒന്നാം റൗണ്ട്||-||2||0||1||1||3||4
|-
| 1968–1984||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
| 1988||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||-||4||1||1||2||4||5
|-
| 1992||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|- bgcolor=silver
| 1996||രണ്ടാം സ്ഥാനം||'''2'''||6||3||2||1||13||6
|-
| 2000||colspan=8|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|- bgcolor=gold
| 2004||'''ഒന്നാം സ്ഥാനം'''||'''1'''||6||6||0||0||17||0
|- bgcolor=gold
| 2008||'''ഒന്നാം സ്ഥാനം'''||'''1'''||6||6||0||0||11||2
|-
|'''ആകെ'''||7/24||'''2 ഒന്നാം സ്ഥാനം'''||32||21||5||6||78||28
|}
{{col-end}}
== ശ്രദ്ധേയരായ കളിക്കാർ ==
* [[ഡിയേഗോ മറഡോണ]]
* [[ലയണൽ മെസ്സി]]
* [[മാരിയോ കെമ്പെസ്]]
* [[ഡാനിയൽ പസറെല്ല]]
* [[ഗബ്രിയേൽ ബാറ്റിസ്റ്റ്യൂട്ട]]
* [[ക്ലോഡിയോ കനീജിയ]]
* [[ജോർഗേ വൽദാനോ]]
* [[സെർജിയോ ഗോയിക്കോഷ്യ]]
* [[ഏരിയൽ ഒർട്ടേഗ]]
* [[ഹെർനാൻ ക്രെസ്പോ]]
* [[യുവാൻ വെറോൺ]]
* [[റോബർട്ടോ അയാള]]
* [[പാബ്ലോ അയ്മർ]]
* [[യുവാൻ റിക്വൽമെ]]
* [[സെർജിയോ റൊമേറോ|സെർജിയോ ജർമ്മൻ റൊമേറോ]]
* [[ഗുള്ളിയെർമൊ സ്റ്റബൈൽ]]
==അവലംബം==
{{RL}}
[[വർഗ്ഗം:തെക്കേ അമേരിക്കയിലെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീമുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:അർജന്റീന]]
1y2jkeamre0yo2te8hfcton3378e1ns
കാൻസസ്
0
5773
4648722
4090832
2026-07-20T08:22:18Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648722
wikitext
text/x-wiki
{{Prettyurl|Kansas}}
{{ToDisambig|വാക്ക്=കാൻസസ്}}{{US state|Name=Kansas|Fullname=State of Kansas|Flag=Flag of Kansas.svg|Flaglink=[[Flag of Kansas|Flag]]|Seal=Seal of Kansas.svg|Map=Kansas in United States.svg|BorderingStates=[[Nebraska]], [[Missouri]],<br />[[Oklahoma]], [[Colorado]]|OfficialLang=English<ref>{{cite web|url=http://www.us-english.org/inc/news/preleases/viewRelease.asp?ID=252 |title=Governor's Signature Makes English the Official Language of Kansas |publisher=US English |date=May 11, 2007 |accessdate=August 6, 2008 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070710015939/http://www.us-english.org/inc/news/preleases/viewRelease.asp?ID=252 |archivedate=July 10, 2007 |df= }}</ref>|Nickname=The Sunflower State (official);<br />The Wheat State;<br />The Free State<ref>{{cite web|url=http://www.legendsofkansas.com/freestate.html|title=Free-Staters of Kansas|publisher=legendsofkansas.com}}</ref>|Former=Kansas Territory|Demonym=Kansan|Motto=[[Per aspera ad astra|Ad astra per aspera]] ([[Latin language|Latin]] for ''To the stars through difficulties'')|StateAnthem=[[Home on the Range]]|Capital=[[Topeka, Kansas|Topeka]]|LargestCity=[[Wichita, Kansas|Wichita]]|Governor=[[Sam Brownback]] ([[Republican Party (United States)|R]])|Lieutenant Governor=[[Jeff Colyer]] (R)|Legislature=[[Kansas Legislature]]|Upperhouse=[[Kansas Senate|Senate]]|Lowerhouse=[[Kansas House of Representatives|House of Representatives]]|Senators=[[Pat Roberts]] (R)<br />[[Jerry Moran]] (R)|Representative=[[Roger Marshall (politician)|Roger Marshall]] (R)<br />[[Lynn Jenkins]] (R)<br />[[Kevin Yoder]] (R)<br />[[Ron Estes]] (R)|PostalAbbreviation=KS|TradAbbreviation=Kan., Kans.|AreaRank=15th|TotalAreaUS=82,278<ref name="auto">{{cite web|url=https://www.census.gov/geo/reference/state-area.html|title=State Area Measurements and Internal Point Coordinates|first=US Census Bureau|last=Geography|publisher=}}</ref>|TotalArea=213,100|LandAreaUS=81,759<ref name="auto"/>|LandArea=211,754|WaterAreaUS=520<ref name="auto"/>|WaterArea=1,346|PCWater=0.6<ref>{{cite web|url=http://water.usgs.gov/edu/wetstates.html|title=Area of each state that is water|first=Howard Perlman,|last=USGS|publisher=}}</ref>|PopRank=35th|2010Pop=2,907,289 (2016 est.)<ref name=PopHousingEst>{{cite web|url=https://www.census.gov/programs-surveys/popest.html|title=Population and Housing Unit Estimates |date=June 21, 2017 |accessdate=June 21, 2017|publisher=[[U.S. Census Bureau]]}}</ref>|DensityRank=40th|2000DensityUS=35.1|2000Density=13.5|MedianHouseholdIncome=$54,865<ref>{{cite web|url=http://kff.org/other/state-indicator/median-annual-income/?currentTimeframe=0|work=The Henry J. Kaiser Family Foundation|title=Median Annual Household Income|accessdate=December 9, 2016}}</ref>|IncomeRank=30th|AdmittanceOrder=34th|AdmittanceDate=January 29, 1861<div>
[[Kansas Day]]|TimeZone=[[Central Time Zone (North America)|Central]]: [[Coordinated Universal Time|UTC]] [[Central Standard Time|−6]]/[[Central Daylight Time|−5]]|TZ1Where=Primary|TimeZone2=[[Mountain Time Zone|Mountain]]: [[Coordinated Universal Time|UTC]] [[Mountain Standard Time|−7]]/[[Mountain Daylight Time|−6]]|TZ2Where=[[Hamilton County, Kansas|Hamilton]], [[Greeley County, Kansas|Greeley]], [[Wallace County, Kansas|Wallace]], and [[Sherman County, Kansas|Sherman]] counties|Latitude=[[37th parallel north|37° N]] to [[40th parallel north|40° N]]|Longitude=94° 35′ W to 102° 3′ W|WidthUS=410<ref name="netstate.com">{{cite web|url=http://www.netstate.com/states/geography/ks_geography.htm|title=Kansas Geography from NETSTATE|publisher=|access-date=2017-10-21|archive-date=2016-06-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160604162147/http://www.netstate.com/states/geography/ks_geography.htm|url-status=dead}}</ref>|Width=660|LengthUS=213<ref name="netstate.com"/>|Length=343|HighestPoint=[[Mount Sunflower]]<ref name=USGS>{{cite web|url=http://egsc.usgs.gov/isb/pubs/booklets/elvadist/elvadist.html |title=Elevations and Distances in the United States |publisher=[[United States Geological Survey]] |year=2001 |accessdate=October 21, 2011 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111015012701/http://egsc.usgs.gov/isb/pubs/booklets/elvadist/elvadist.html |archivedate=October 15, 2011 }}</ref><ref name= NAVD88>Elevation adjusted to [[North American Vertical Datum of 1988]].</ref>|HighestElevUS=4,041|HighestElev=1232|MeanElevUS=2,000|MeanElev=610|LowestPoint=[[Verdigris River]] at {{nobreak|[[Oklahoma]] border}}<ref name=USGS/><ref name=NAVD88/>|LowestElevUS=679|LowestElev=207|ISOCode=US-KS|Website=www.kansas.gov}}'''കാൻസസ്''' [[യു.എസ്.എ.|അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകളുടെ]] മധ്യഭാഗത്തുള്ള ഒരു സംസ്ഥാനമാണ്.<ref>{{cite web|url=http://www.census.gov/population/metro/data/metrodef.html|title=Current Lists of Metropolitan and Micropolitan Statistical Areas and Delineations}}</ref> ഈ പ്രദേശത്ത് അധിവസിച്ചിരുന്ന കാൻസസ് അമേരിക്കൻ ഇന്ത്യൻ വംശജരുടെ പേരിൽനിന്നാണ് സംസ്ഥാനത്തിൻറെ പേര് ഉടലെടുത്തത്.<ref>John Koontz, p.c.</ref> ഈ തദ്ദേശീയ ഗോത്രവർഗത്തിൻറെ പേര് (തദ്ദേശീയമായി: ''{{lang|ksk|kką:ze}}'') സിയു ഭാഷയിലെ കാൻസസ് എന്ന '<nowiki/>'''തെക്കൻ കാറ്റിന്റെ ജനത'<nowiki/>''' എന്നർത്ഥം വരുന്നതാണ്. ഇത് ഒരുപക്ഷേ ആ പദത്തിന്റെ യഥാർത്ഥ അർത്ഥം ആയിരിക്കണമെന്നില്ല.<ref>Rankin, Robert. 2005. "Quapaw". In ''Native Languages of the Southeastern United States'', eds. Heather K. Hardy and Janine Scancarelli. Lincoln: University of Nebraska Press, p. 492.</ref><ref>Connelley, William E. 1918. "[http://skyways.lib.ks.us/genweb/archives/1918ks/v1/ch10p1.html Indians] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070211043240/http://skyways.lib.ks.us/genweb/archives/1918ks/v1/ch10p1.html|date=February 11, 2007}}". ''A Standard History of Kansas and Kansans'', ch. 10, vol. 1.</ref> ആയിരക്കണക്കിന് വർഷങ്ങളായി, ഇപ്പോൾ കാൻസസ് എന്നറിയപ്പെടുന്ന പ്രദേശത്ത് നിരവധി വൈവിധ്യമാർന്ന അമേരിക്കൻ ഇന്ത്യൻ ഗോത്രങ്ങൾ അധിവസിച്ചിരുന്നു. സംസ്ഥാനത്തിന്റെ കിഴക്കൻ ഭാഗങ്ങളിലുണ്ടായിരുന്ന ഇന്ത്യൻ ഗോത്രവർഗ്ഗക്കാർ സാധാരണയായി നദീതടങ്ങളിലുള്ള ഗ്രാമങ്ങളിലാണു വസിച്ചിരുന്നത്. സംസ്ഥാനത്തിന്റെ പടിഞ്ഞാറൻ ഭാഗത്തെ ഗോത്രവർഗ്ഗക്കാർ അർദ്ധ നാടോടികളായിരുന്നു. അവർ വലിയ കൂട്ടം [[അമേരിക്കൻ കാട്ടുപോത്ത്|അമേരിക്കൻ കാട്ടുപോത്തുകളെ]] വേട്ടയാടി ജീവിച്ചിരുന്നു.
1812 ൽ കാൻസാസിലെ ഇപ്പോൾ ബോണർ സ്പ്രിംഗ്സ് എന്നു വിളിക്കപ്പെടുന്ന സ്ഥലത്ത് ആദ്യ കുടിയേറ്റം നടത്തിയത് യൂറോപ്യൻ അമേരിക്കക്കാരാണ്. എന്നാൽ കുടിയേറ്റങ്ങളുടെ വേഗത കുത്തനെ ഉയർന്നത് 1850 കളിൽ അടിമത്ത പ്രശ്നത്തിൽ രാഷ്ട്രീയ യുദ്ധങ്ങൾ കൊടുമ്പിരി കൊണ്ടിക്കുന്നതിനു മധ്യേയുള്ള കാലത്തായിരുന്നു. 1854 ൽ കാൻസസ്-നെബ്രാസ്ക ആക്ടനുസരിച്ച് യുഎസ് ഗവൺമെന്റ് ഈ പ്രദേശം കുടിയേറ്റത്തിനായി ഔദ്യോഗകമായി തുറന്നുകൊടുത്തു. ന്യൂ ഇംഗ്ലണ്ടിൽനിന്ന് കുടിയേറ്റക്കാരായ അടിമത്ത വിരുദ്ധ ഫ്രീ സ്റ്റേറ്റുകാരും സമീപ സംസ്ഥാനമായ മിസൌറിയിൽനിന്നുള്ള അടിമത്ത വ്യവസ്ഥയെ അനുകൂലിക്കുന്ന കുടിയേറ്റക്കാരും കാൻസസ് ഒരു സ്വതന്ത്ര സ്റ്റേറ്റാകുമോ അടിമ സംസ്ഥാനമാകുമോ എന്നു തീരുമാനിക്കാൻ പ്രദേശത്തേയ്ക്ക് തിരക്കിട്ട് എത്തി കുടിയേറി. അങ്ങനെ ഈ പ്രദേശം ആദ്യകാലത്ത് ഈ രണ്ടു വിഭാഗക്കാർ തമ്മിലുള്ള നിരന്തരമായ ഏറ്റുമുട്ടലിൽ ഒരു സംഘർഷഭൂമിയായി മാറി. അക്കാലത്ത് ഈ പ്രദേശം 'ബ്ലീഡിംഗ് കാൻസസ്' എന്ന് അറിയപ്പെട്ടു.
അടിമത്ത വിരുദ്ധ പ്രവർത്തകർ മേൽക്കൈ നേടുകയും 1861 ജനുവരി 29 ന് കാൻസസ് സ്വതന്ത്ര സംസ്ഥാനമായി യൂണിയനിൽ അംഗമാകുകയും ചെയ്തു. കുടിയേറ്റക്കാർ പുൽമേടുകളെ കൃഷിക്കളങ്ങളാക്കി മാറ്റിയപ്പോൽ മാറിയപ്പോൾ ആഭ്യന്തരയുദ്ധത്തിനു ശേഷമുള്ള കാലങ്ങളിൽ കാൻസസിലെ ജനസംഖ്യ അതിവേഗം വളർന്നു.
2015 ഓടെ കാൻസാസ്, ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഉൽപ്പാദനമുള്ള കർഷിക സംസ്ഥാനങ്ങളിൽ ഒന്നായി മാറിയിട്ടുണ്ട്. [[ഗോതമ്പ്]], [[ചോളം]], [[മണിച്ചോളം|സോർഘം]], [[സോയാബീൻസ്|സോയാബീൻ]] എന്നിവ ഉയർന്ന അളവിൽ ഇവിടെ ഉല്പാദിപ്പിക്കുന്നു.<ref>{{cite web|url=http://agriculture.ks.gov/about-ksda/kansas-agriculture|title=Kansas Agriculture|accessdate=September 14, 2015|work=Kansas Department of Agriculture|archive-date=2015-09-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20150920203532/http://www.agriculture.ks.gov/about-ksda/kansas-agriculture|url-status=dead}}</ref> കൻസാസിലെ താമസക്കാർ "കൻസാൻസ്" എന്നു വിളിക്കപ്പെടുന്നു. 4,041 അടി (1,232 മീറ്റർ) ഉയരമുള്ള [[മൗണ്ട് സൺഫ്ലവർ]] ആണ് കൻസാസിലെ എറ്റവും ഉയർന്ന ഭാഗം.
അമേരിക്കയുടെ ഹൃദയഭൂമി എന്നുവിശേഷിക്കാവുന്ന പ്രദേശത്താണ് കൻസാസിന്റെ സ്ഥാനം. കിഴക്ക് [[മിസോറി]], പടിഞ്ഞാറ് [[കൊളറാഡോ]], തെക്ക് [[ഒൿലഹോമ]], പടിഞ്ഞാറ് [[നെബ്രാസ്ക]] എന്നിവയാണ് അയൽസംസ്ഥാനങ്ങൾ. {{convert|82,278|sqmi|km2}} വിസ്തീർണ്ണമുള്ള കാൻസസ് മേഖല, അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകളിലെ പതിനഞ്ചാമത്തെ ഏറ്റവും വലിയ സംസ്ഥാനവും 2,911,641 ജനസംഖ്യയുള്ള ഇത് ആകെയുള്ള 50 സംസ്ഥാനങ്ങളിൽ ജനസാന്ദ്രതയിൽ 34-ാം സ്ഥാനത്തുമാണ്.
തദ്ദേശീയ അമേരിക്കൻ ഇന്ത്യൻ ജനവിഭാഗങ്ങൾ ഏറെയുള്ള കാൻസസ് കാർഷിക സംസ്ഥാനമാണ്. മൊത്തം ആഭ്യന്തര ഉല്പാദനത്തിൽ ദേശീയ ശരാശരിയേക്കാൾ പിറകിലാണ് കൻസാസിന്റെ സ്ഥാനം. [[ടുപേകാ, കൻസാസ്|ടൊപീകയാണ്]] തലസ്ഥാനം. [[വിചിത, കൻസാസ്|വിചറ്റ]] ഏറ്റവും വലിയ നഗരവും.
== ചരിത്രം ==
ഒരു സഹസ്രാബ്ദകാലത്തോളം ഇപ്പോൾ കാൻസസ് എന്നു വിളിക്കപ്പെടുന്ന പ്രദേശത്ത് തദ്ദേശീയ അമേരിക്കൻ ഇന്ത്യാക്കാർ വസിച്ചിരുന്നു. ഇന്നത്തെ കൻസാസിൽ കാൽ കുത്തിയ ആദ്യ യൂറോപ്യൻ, 1541 ൽ ഈ പ്രദേശത്തു പര്യവേക്ഷണം നടത്തിയിരുന്ന [[ഫ്രാൻസിസ്കോ വാസ്കേസ് ദെ കൊറോണാഡോ]] ആയിരുന്നു. 1803-ൽ ആധുനിക കാൻസസ് പ്രദേശത്തിൻറെ ഭൂരിഭാഗവും ലൂയിസിയാന പർച്ചേസിൻറെ ഭാഗമായി അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ ഏറ്റെടുത്തു. എന്നിരുന്നാലും തെക്കുപടിഞ്ഞാറൻ കാൻസസ് അപ്പോഴും [[സ്പെയിൻ|സ്പെയിൻ]], [[മെക്സിക്കോ]], [[റിപ്പബ്ലിക്ക് ഓഫ് ടെക്സസ്|റിപ്പബ്ലിക്ക് ഓഫ് ടെക്സാസ്]] എന്നിവയുടെ ഭാഗങ്ങളായിരുന്നു. 1848 ൽ മെക്സിക്കൻ-അമേരിക്കൻ യുദ്ധം അവസാനിച്ചപ്പോൾ ഈ ഭൂപ്രദേശങ്ങൾ അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾക്ക് കൈമാറ്റം ചെയ്യപ്പെട്ടു. 1812 മുതൽ 1821 വരെയുള്ള കാലഘട്ടത്തിൽ കാൻസസ്, മിസ്സോറി ടെറിട്ടറിയുടെ ഭാഗമായിരുന്നു.
1821 മുതൽ 1880 വരെയുള്ള കാലത്ത് സാന്താ ഫെ വഴിത്താര, കാൻസസ് മുറിച്ചു കടന്ന് മിസൗറിയിൽ നിന്നു നിർമ്മിച്ച സാധനങ്ങളും വെളളി, രോമം എന്നിവ [[സന്താ ഫേ]], [[ന്യൂ മെക്സിക്കോ]] എന്നിവിടങ്ങളിൽനിന്ന് കടത്തുകയും ചെയ്തിരുന്നു.
1827 ൽ ഫോർട്ട് ലീവെൻവർത്ത് ഭാവി സംസ്ഥാനത്തിലെ വെളുത്ത അമേരിക്കക്കാരുടെ ആദ്യത്തെ സ്ഥിരമായ കുടിയേറ്റ കേന്ദ്രമായി. 1854 മേയ് 30-ന് കാൻസസ്-നെബ്രാസ്ക നിയമം നിലവിൽ വരികയും, ഇത് നെബ്രാസ്ക ടെറിട്ടറിയിലും കാൻസസ് ടെറിട്ടറിയിലും പ്രയോഗത്തിൽ വരുകയും വെള്ളക്കാരുടെ കുടിയേറ്റം വിശാലമായ രീതിയിൽ ആരംഭിക്കുകയും ചെയ്തു. കാൻസസ് ടെറിട്ടറി, കോണ്ടിനെന്റൽ വിഭജനരേഖയുടെ (ഗ്രേറ്റ് ഡിവൈഡ്) എല്ലാ ഭാഗത്തേയ്ക്കും വ്യാപിക്കുകയും നിലവിലെ [[ഡെൻവർ]], [[കൊളറാഡോ സ്പ്രിങ്ങ്സ്]], [[പ്യൂബ്ലോ]] എന്നീ പ്രദേശങ്ങളും ഉൾപ്പെടുകയും ചെയ്തിരുന്നു. [[മിസോറി|മിസ്സൌറി]], [[അർക്കൻസാസ്|അർക്കാൻസസ്]] എന്നിവ കുടിയേറ്റക്കാരെ കൻസാസിൻറെ കിഴക്കൻ അതിർത്തി പ്രദേശങ്ങളിലേയ്ക്കു കുടിയേറാൻ പ്രോത്സാഹിപ്പിച്ചു. ഈ കുടിയേറ്റക്കാർ അടിമത്ത വ്യവസ്ഥയ്ക്ക് അനുകൂലമായ വോട്ടു സ്വാധീനിപ്പിക്കാനാണ് ശ്രമിച്ചത്. കാൻസസ് ടെറിട്ടറിയിലെ അമേരിക്കയുടെ ഉപ കുടിയേറ്റകേന്ദ്രം [[മസാച്യുസെറ്റ്സ്|മസ്സാചുസെറ്റ്]], മറ്റു ഫ്രീ സ്റ്റേറ്റുകൾ എന്നിവിടങ്ങളിൽനിന്നുള്ള അടിമത്ത വിരുദ്ധ മനസ്ഥിതിയുള്ളവർക്കു ഭൂരിപക്ഷമുള്ളതായിരുന്നു. അവർ സമീപത്തെ മിസ്സൌറിയിൽ നിന്നുള്ള അടിമത്തത്തിൻറ വ്യാപനത്തെ തടയാൻ തങ്ങളാലാവതു ശ്രമിച്ചു.
അമേരിക്കൻ ആഭ്യന്തരയുദ്ധത്തിലേയ്ക്കുള്ള നിമിത്തമെന്നതുപോല ഈ രണ്ടു ശക്തികളും തമ്മിൽ പലപ്പോഴും കൂട്ടിമുട്ടുകയും നിരന്തരമായി കശപിശകളിലേർപ്പെടുകയും ചെയ്തതിനാൽ ഈ പ്രദേശത്തിന് ബ്ലീഡിംഗ് കാൻസസ് എന്ന പേരു ചാർത്തപ്പെട്ടു.
1861 ജനുവരി 29 ന് കാൻസസ് ഒരു സ്വതന്ത്ര സംസ്ഥാനമെന്ന നിലയിൽ യൂണിയനിലെ അംഗമായിത്തീരുകയും, യൂണിയനിൽ ചേരുന്ന 34 ആമത്തെ സംസ്ഥാനമായി മാറുകയും ചെയ്തു.
അക്കാലത്ത് കൻസാസിലെ പ്രക്ഷോഭം വലിയ തോതിൽ താഴ്ന്നിരുന്നു. എന്നാൽ ആഭ്യന്തരയുദ്ധസമയത്ത് 1863 ഓഗസ്റ്റ് 21-ൽ വില്യം ക്വാൻട്രിൽ നൂറുകണക്കിനു ആളുകളെ അങ്ങോട്ടു നയിക്കുകയും നഗരത്തിന്റെ ഭൂരിഭാഗവും നശിപ്പിക്കുകയും 200 നടുത്ത് ആളുകളെ വധിക്കുകയും ചെയ്തു.
പരമ്പരാഗതവാദികളായ കോൺഫെഡറേറ്റ് മിലിട്ടറിയും മിസൌറി നിയമനിർമ്മാണ സഭയുടെ പിന്തുണയുള്ള വിപ്ലവകാരികളും ഒരുപോലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നടപടിയെ രൂക്ഷമായി വിമർശിച്ചു. യുദ്ധത്തിനു മുൻപുള്ള ക്രിമിനൽ റെക്കോർഡ് കാരണമായി, ഒരു അന്വേഷണക്കമ്മീഷനുവേണ്ടി അദ്ദേഹം നൽകിയ അപേക്ഷ തള്ളിക്കളയപ്പെട്ടു.
ആഭ്യന്തരയുദ്ധത്തിനുശേഷം, നിരവധി മുൻ സൈനികർ കാൻസസ് മേഖലയിൽ സ്ഥിരതാമസമാക്കാനുള്ള നടപടികൾ തുടങ്ങി. പല ആഫ്രിക്കൻ അമേരിക്കക്കാരും മുൻ അടിമയായിരുന്ന [[ബെഞ്ചമിൻ "പാപ്" സിംഗിൾട]]<nowiki/>ൺ (1809-1892) പോലെയുള്ളവരാൽ നയിക്കപ്പെട്ട്, [[ജോൺ ബ്രൌൺ|ജോൺ ബ്രൌണിന്റെ]] (ജീവിതകാലം : മേയ് 9, 1800 - ഡിസംബർ 2, 1859; അമേരിക്കയെ അടിമത്തത്തിൽ നിന്ന് മോചിപ്പിക്കാനുള്ള ഏക മാർഗ്ഗമായിരുന്നു സായുധവിപ്ലവം എന്ന് അദ്ദേഹം വിശ്വസിച്ചിരുന്ന ആൾ) ജന്മദേശമായിരുന്ന കൻസാസിലെത്തുകയും സംസ്ഥാനത്ത് കറുത്ത കോളനികൾ സ്ഥാപിക്കാൻ തുടങ്ങുകയും ചെയ്തു. കൻസാസിലെ ആഫ്രിക്കൻ അമേരിക്കൻ കുടിയേറ്റത്തെ സഹായിക്കുന്നതിൽ ബെഞ്ചമിൻ “പാപ്” സിംഗിൾടൺ മുഖ്യപങ്കു വഹിച്ചിരുന്നു. വിവേചനം അധികരിച്ചതോടെ 1870-കളുടെ അവസാനത്തിൽ തെക്കൻ സംസ്ഥാനങ്ങൾ വിട്ട് “എക്സോഡസ്റ്റേർസ്” എന്നു വിളിക്കപ്പെട്ട അനേകം പേർ കൻസാസിലെത്തി. ഇതേകാലത്തുതന്നെ, ‘[[ചിസ്ഹോം]] വഴിത്താര’ തുറക്കപ്പെടുകയും കൻസാസിൽ ‘[[വൈൽഡ് വെസ്റ്റ്]]’ യുഗം ആരംഭിക്കുകയും ചെയ്തു.
വൈൽഡ് ബിൽ ഹിക്കോക്ക് (മെയ് 27, 1837 – ആഗസ്റ്റ് 2, 1876) ഫോർട്ട് റിലേയിലെ ഡെപ്യൂട്ടി മാർഷലും [[ഹെയ്സ്]], [[അബിലീൻ]] എന്നിവിടങ്ങളിലെ മാർഷലും ആയിരുന്നു. അക്കാലത്ത് [[ഡോഡ്ജ് സിറ്റി]] മറ്റൊരു കൌബോയ് ടൌണായിരുന്നു. ബാറ്റ് മാസ്റ്റർസൺ (നവംബർ 26, 1853 – ഒക്ടോബർ 25, 1921), വ്യാറ്റ് ഈർപ്പ് (March 19, 1848 – January 13, 1929) എന്നിവർ ഈ പട്ടണത്തിലെ നിയജ്ഞരായി പ്രവർത്തിച്ചിരുന്നു. ഒരു വർഷത്തിനകം, ടെക്സസിൽ നിന്നും എട്ട് ദശലക്ഷം കന്നുകാലിക്കൂട്ടങ്ങൾ ട്രെയിനിൽ കിഴക്കൻ അതിർത്തിയിലുള്ള ഡോഡ്ജ് സിറ്റിയിൽ എത്തുകയും, ഡോഡ്ജ് പട്ടണത്തിന് "ക്യൂൻ ഓഫ് കൌടൌൺ" എന്ന വിളിപ്പേര് ലഭിക്കുകയും ചെയ്തു.
മെതഡിസ്റ്റുകളുടേയും മറ്റു സുവിശേഷക പ്രൊട്ടസ്റ്റന്റുകളുടേയും ആവശ്യങ്ങളിൽ പ്രതികരിച്ചുകൊണ്ട്, 1881-ൽ കാൻസസ് സംസ്ഥാനം എല്ലാ ലഹരിപാനീയങ്ങളും നിരോധിക്കുന്ന ഒരു ഭരണഘടനാ ഭേദഗതി നടപ്പാക്കുന്ന ഐക്യനാടുകളിലെ ആദ്യ സംസ്ഥാനമാകുകയും 1948 ൽ ഈ ഭരണഘടനാഭേദഗതി അസാധുവാക്കപ്പെടുകയും ചെയ്തു.
== ഭൂമിശാസ്ത്രം ==
കൻസാസിനു വടക്കുവശത്ത് [[നെബ്രാസ്ക]] അതിർത്തിയും കിഴക്ക് [[മിസോറി|മിസൌറി]], തെക്ക് [[ഒക്ലഹോമ|ഒക്ലഹോമ]]; പടിഞ്ഞാറ് [[കൊളറാഡോ]] എന്നിങ്ങനെയാണ് അതിർത്തികൾ. സംസ്ഥാനം 628 നഗരങ്ങളുൾക്കൊള്ളുന്ന 105 കൌണ്ടികളായി വിഭജിക്കപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു. [[ശാന്തസമുദ്രം|പസഫിക്]], [[അറ്റ്ലാന്റിക് മഹാസമുദ്രം|അറ്റ്ലാന്റിക്]] സമുദ്രങ്ങൾ ഇവിടെനിന്നു തുല്യദൂരത്തിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്നു. 48 സംസ്ഥാനങ്ങളുടെ തുടർച്ചയായുളള ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ കേന്ദ്രം [[ലെബനോൻ, കൻസാസ്|ലെബനോനു]] സമീപമുള്ള [[സ്മിത്ത് കൗണ്ടി]]<nowiki/>യിലാണ് സ്ഥിതിചെയ്യുന്നത്. 1989 വരെ, ഓസ്ബോൺ കൗണ്ടിയിലെ ‘മീഡ്സ് റാഞ്ച് ട്രയാംഗ്ലേഷൻ സ്റ്റേഷൻ’ [[വടക്കേ അമേരിക്ക]]യുടെ ജിയോഡെറ്റിക് സെന്റർ ആയിരുന്നു: (വടക്കേ അമേരിക്കയുടെ എല്ലാ ഭൂപടങ്ങളുടേയും കേന്ദ്ര റഫറൻസ് പോയിന്റ്). കൻസാസിന്റെ ഭൂമിശാസ്ത്രപരമായ കേന്ദ്രം [[ബാർട്ടൺ കൗണ്ടി]]<nowiki/>യിലാണ്.
=== ഭൂഗർഭശാസ്ത്രം ===
=== ഭൂപ്രകൃതി ===
=== നദികൾ ===
=== ദേശീയ പാർക്കുകൾ, ചരിത്രപ്രാധാന്യമുള്ള സ്ഥലങ്ങൾ ===
നാഷണൽ പാർക്ക് സർവ്വീസിൻറെ സംരക്ഷണത്തിൻ കീഴിലുള്ള മേഖലകൾ ഇവയാണ്:
* [[ബ്രൌൺ വി. ബോർഡ് ഓഫ് എഡ്യുക്കേഷൻ]].
* [[കാലിഫോർണിയ നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് ടെയിൽ]].
* [[ഫോർട്ട് ലാൺഡ് നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് സൈറ്റ് ഇൻ ലാൺഡ്]].
* [[ഫോർട്ട് സ്കോട്ട് നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് സൈറ്റ്]].
* [[ലെവിസ് ആൻറ് ക്ലാർക്ക് നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് ട്രെയിൽ]].
* [[നിക്കോഡെമസ് നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് സൈറ്റ് അറ്റ് നിക്കോഡെമസ്]].
* [[ഒറിഗൺ നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് ട്രെയിൽ]].
* [[പോണി എക്സ്പ്രസ് നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് ട്രെയിൽ]].
* [[സാന്താ ഫി നാഷണൽ ഹിസ്റ്റോറിക് ട്രെയിൽ]].
* [[ടോൾഗ്രാസ് പ്രയറി നാഷണൽ പ്രിസർവ്വ്]] നിയർ സ്ട്രോങ് സിറ്റി.
== അവലംബം ==
{{sisterlinks|Kansas}}
{{United States}}
{{Succession
| preceded = [[ഒറിഗൺ]]
| office = [[യു.എസ്. സംസ്ഥാനങ്ങൾ സംസ്ഥാനപദവി ലഭിച്ച ക്രമത്തിൽ]]
| years = 1861 ജനുവരി 29ന് പ്രവേശനം നൽകി (34ആം)
| succeeded = [[പടിഞ്ഞാറൻ വിർജീന്യ]]
}}
{{America-geo-stub}}
[[വർഗ്ഗം:അമേരിക്കയിലെ സംസ്ഥാനങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കൻസാസ്]]
66w3fkrh050zsbyto9z9e1dy3g61sqi
പഞ്ചവാദ്യം
0
6513
4648645
4608129
2026-07-19T17:45:19Z
Rkthuravoor
220530
/* ഇടയ്ക്ക */
4648645
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Panchavadyam}}
[[File:Panchavadyam Cherpulasseri,Kerala.jpg|thumb|പഞ്ചവാദ്യം, ചെർപ്പുളശ്ശേരി]]
[[File:പഞ്ചവാദ്യം.jpg|thumb|പഞ്ചവാദ്യം]]
[[File:Panchavadyam at anandanathukavu, Ernakulam.webm|thumb|ആനന്ദാനത്ത് കാവിലെ ഉത്സവത്തോടനുബന്ധിച്ചുനടന്ന പഞ്ചവാദ്യം]]
പല വാദ്യോപകരണങ്ങൾ ഒന്നു ചേരുന്ന [[കേരളം|കേരളത്തിന്റെ]] തനതായ വാദ്യസംഗീതകലാരൂപമാണ് '''പഞ്ചവാദ്യം'''.
<blockquote>“ഢക്കാച കാംസ്യവാദ്യം ചഭേരി ശംഖശ്ച മദ്ദള: പഞ്ചവാദ്യമിതി പ്രാഹു രാഗമാർത്ഥ വിശാരദാ:”<ref>പാറമ്മേൽകാവ് പഞ്ചവാദ്യ വിദ്യാലയം, പാറമ്മേൽകാവ്, തൃശ്ശൂർ.കേരള വിജ്ഞാനകോശം</ref></blockquote>
[[ഇടയ്ക്ക|കൊമ്പ്]], [[ഇലത്താളം]], [[തിമില]], [[ഇടക്ക]], [[മദ്ദളം]] ഈ അഞ്ചിനങ്ങൾ ചേർന്നൊരുക്കുന്ന വാദ്യമാണ് . ഈ പഞ്ചവാദ്യം കലശാഭിഷേകകങ്ങളോടനുബന്ധിച്ച് പതിവുള്ള ഒരു അനുഷ്ഠാനവാദ്യമാണ്.
== ഉത്ഭവം ==
പഞ്ചവാദ്യത്തിന്റെയും കാലപ്പഴക്കത്തെക്കുറിച്ചും ഉത്ഭവത്തെക്കുറിച്ചും ചില അവ്യക്ത ധാരണകളല്ലാതെ സത്യസ്ഥിതി അറിയാൻ ഇനിയുമായിട്ടില്ല. അടിസ്ഥാനപരമായി ഇത് ഒരു
ക്ഷേത്ര കലാരൂപമാണ്. ഇന്നത്തെ രീതിയിൽ പഞ്ചവാദ്യം ക്രമീകരിച്ചത് [[വെങ്കിച്ചൻ സ്വാമി|തിരുവില്വാമല വെങ്കിച്ചൻ സ്വാമി]], [[അന്നമനട പീതാംബരമാരാർ]], [[അന്നമനട അച്യുതമാരാർ]], [[അന്നമനട പരമേശ്വര മാരാർ]], [[പട്ടാരത്ത് ശങ്കരമാരാർ]] തുടങ്ങിയവരാണ്. പഞ്ചവാദ്യത്തിൽ ഉപയോഗിക്കുന്ന ഉപകരണങ്ങളും വാദ്യരീതിയും ചിട്ടപ്പെടുത്തുന്നതിൽ ഇവർ പ്രധാന പങ്കു വഹിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=http://www.puzha.com/puzha/selfpublish/1238692893-116688829.html |title=പഞ്ചവാദ്യം(PRASANTH MITHRAN പുഴ.കോം) |access-date=2011-07-14 |archive-date=2011-08-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110810095248/http://www.puzha.com/puzha/selfpublish/1238692893-116688829.html |url-status=dead }}</ref>
== പഞ്ചവാദ്യ മേളം ==
ഒരു പഞ്ചവാദ്യത്തിൽ സാധാരണഗതിയിൽ മേളക്കാരുടെ എണ്ണം നാല്പതാണ്. പതിനൊന്നു [[തിമില|തിമിലക്കാർ]], അഞ്ചു [[മദ്ദളം]], രണ്ടു [[ഇടയ്ക്ക|ഇടയ്ക്ക]], പതിനൊന്നു [[കൊമ്പ് (വാദ്യം)|കൊമ്പ്]], പതിനൊന്ന് [[ഇലത്താളം]] ഇങ്ങനെയാണ് അതിന്റെ ഉപവിഭജനം. ഓരോ വാദ്യവിഭാഗത്തിനും കൃത്യമായി സ്ഥാനം നിർണയിച്ചിട്ടുണ്ട്. അതനുസരിച്ച് തിമിലക്കാരും മദ്ദളക്കാരും ഒന്നാം നിരയിൽ മുഖാമുഖം നിരക്കുന്നു. തിമിലയ്ക്കു പിന്നിൽ അണിനിരിക്കുന്നത് ഇലത്താളക്കാരാണ്. കൊമ്പുകാരുടെ സ്ഥാനം മദ്ദളക്കാരുടെ പിന്നിലാണ്. ഈ വാദ്യനിരയുടെ രണ്ടറ്റത്തുമായി തിമിലയ്ക്കും മദ്ദളത്തിനും ഇടയ്ക്ക് അതായത് മധ്യഭാഗത്ത് തലയ്ക്കലും കാല്ക്കലുമായി ഇടയ്ക്ക വായിക്കുന്നവർ നിലകൊളളുന്നു. ഇലത്താളക്കാരുടെ പിന്നിലാണ് ശംഖിന്റെ സ്ഥാനം. ശംഖുവിളിയോടെയാണ് പഞ്ചവാദ്യം ആരംഭിക്കുന്നത്. [[ക്ഷേത്രം|ക്ഷേത്രങ്ങളിലെ]] ഉത്സവങ്ങളിലാണ് സാധാരണയായി പഞ്ചവാദ്യം അവതരിപ്പിക്കുക. മധ്യകേരളത്തിലാണ് പഞ്ചവാദ്യം കൂടുതലായി അവതരിപ്പിക്കുക. ഏറ്റവും പ്രശസ്തമായ പഞ്ചവാദ്യാവതരണം [[തൃശൂർ പൂരം|തൃശൂർ പൂരത്തിനാണ്]] നടക്കുക. [[മഠത്തിൽ വരവ്]] പഞ്ചവാദ്യം എന്നാണ് തൃശൂർ പൂരത്തിലെ പഞ്ചവാദ്യം അറിയപ്പെടുന്നത്. തൃശൂർ പൂരത്തിലെ പ്രധാന പങ്കാളികളിലൊന്നായ [[തൃശ്ശൂർ തിരുവമ്പാടി ശ്രീകൃഷ്ണസ്വാമിക്ഷേത്രം|തിരുവമ്പാടി ക്ഷേത്രസംഘമാണ്]] ഇത് അവതരിപ്പിക്കുക.
മഠത്തിൽവരവ് പഞ്ചവാദ്യത്തൻ്റെ ഒപ്പത്തിനൊപ്പമോ ഒരു പടി മുന്നിലോ ആണ് ഊത്രാളിക്കാവ് വടക്കാഞ്ചേരി വിഭാഗക്കാരുടെ നടപ്പുര പഞ്ചവാദ്യം. പറക്കാട് തങ്കപ്പൻ മാരാർ ആണ് നടപ്പുര പഞ്ചവാദ്യം കുറേ വർഷങ്ങളായി നയിക്കുന്നത്.
മറ്റൊരു പഞ്ചവാദ്യ വേദി [[തൃപ്പൂണിത്തുറ ശ്രീ പൂർണത്രയീശക്ഷേത്രം|തൃപ്പൂണിത്തുറ ശ്രീ പൂർണത്രയീശക്ഷേത്രത്തിലെ]] വൃശ്ചികോത്സവത്തിനോട് അനുബന്ധിച്ച് ആണ്.
==പ്രശസ്ത കലാകാരന്മാർ==
=== തിമില ===
* [[പല്ലാവൂർ അപ്പുമാരാർ]]
*[[പല്ലാവൂർ മണിയൻ മാരാർ]]
*[[പല്ലാവൂർ കുഞ്ഞുകുട്ട മാരാർ]]
*[[തൃക്കാമ്പുറം കൃഷ്ണൻകുട്ടി മാരാർ]]
*[[അന്നമനട അച്യുതമാരാർ]]
* [[അന്നമനട പരമേശ്വര മാരാർ|അന്നമനട പരമേശ്വരൻ മാരാർ ,]]
*[[കേളത്ത് കുട്ടപ്പമാരാർ]]
*[[കുഴൂർ നാരായണ മാരാർ|കുഴൂർ നാരായണൻ മാരാർ]]
*[[ചോറ്റാനിക്കര നന്ദപ്പൻ മാരാർ]]
* [[ചോറ്റാനിക്കര വിജയൻ മാരാർ|ചോറ്റാനിക്കര വിജയൻ മാരാർ,]]
*[[കുട്ടനെല്ലൂർ രാജൻ മാരാർ]]
*[[കോങ്ങാട് വിജയൻ]]
*പറക്കാട് തങ്കപ്പ മാരാർ
*കലാ: ശ്രീധരൻ നമ്പീശൻ
*കോങ്ങാട് മധു
*ഊരമന വേണു മാരാർ
*ഊരമന അജിതൻ മാരാർ
*ഊരമന രാജേന്ദ്ര മാരാർ
* കരിയന്നൂർ നാരായണൻ നമ്പൂതിരി
* കടന്നപ്പള്ളി ശങ്കരൻകുട്ടി മാരാർ
*ചോറ്റാനിക്കര സുഭാഷ്
*[[പല്ലാവൂർ ശ്രീധരൻ]]
=== ഇടയ്ക്ക ===
* [[തിച്ചൂർ മോഹനപ്പൊതുവാൾ,]]
* തിരുവില്വാമല ഹരി,
* തിരുവാലത്തൂർ ശിവൻ
* തുറവൂർ രാകേഷ് കമ്മത്ത്
=== കൊമ്പ് ===
* [[ചെങ്ങമനാട് അപ്പു നായർ]]
* മച്ചാട് ഉണ്ണിനായർ,
* മച്ചാട് മണികണ്ഠൻ,
* ഓടക്കാലി മുരളി,
* കുമ്മത്ത് രാമൻകുട്ടി നായർ,
* വരവൂർ മണികണ്ഠൻ,
== ഇതും കാണുക ==
* [[പാണ്ടിമേളം]]
* [[പഞ്ചാരി മേളം]]
* [[തായമ്പക]]
*[[അഷ്ടാക്ഷരിമേളം]]
* [[കേരള കലാമണ്ഡലം]]
== അവലംബം ==
<references/>
{{commons category|Panchavadyam}}
{{art-stub}}
{{കേരളത്തിലെ തനതു കലകൾ}}
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ വാദ്യകലകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ കലകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:പഞ്ചവാദ്യം]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളസംഗീതം]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള സ്കൂൾ കലോത്സവ ഇനങ്ങൾ]]
31w8n23kem303azg7hw2y57f1t5h97b
വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)
4
6849
4648658
4648429
2026-07-19T20:22:11Z
Sreejithkoiloth
14368
/* സമ്മതം */
4648658
wikitext
text/x-wiki
__NEWSECTIONLINK__
{{prettyurl|Wiki_Panchayath_Technical}}
{{വിക്കിപീഡിയ പഞ്ചായത്ത്}}
{| border="0" cellpadding="2" style="float: right; background-color:#f9f9f9;margin:1px;border: thin solid red; width: 160px; border-collapse: collapse; font-size: 95%;"
|+ colspan="2" style="margin-left: inherit; buyhttyyuackground:red; color:#ffffff;text-align:center;"| '''സാങ്കേതികവിഭാഗത്തിലെ</br>പഴയ സംവാദങ്ങൾ'''
|-
!align="center"|[[Image:Vista-file-manager.png|50px|സംവാദ നിലവറ]]<br/>
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive1|സംവാദ നിലവറ 1]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_2|സംവാദ നിലവറ 2]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_3|സംവാദ നിലവറ 3]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_4|സംവാദ നിലവറ 4]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_5|സംവാദ നിലവറ 5]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_6|സംവാദ നിലവറ 6]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_7|സംവാദ നിലവറ 7]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_8|സംവാദ നിലവറ 8]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/archive_9|സംവാദ നിലവറ 9]]
----
*[[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/യൂണികോഡ് 5.1.0|യൂണീകോഡ് ചർച്ച]]
*[[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത് (സാങ്കേതികം)/യു.എൽ.എസ്.|യു.എൽ.എസ്. ചർച്ച]]
|}
== അബസ്ട്രാക്റ്റ് വിക്കിപീഡിയ മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിൽ ചേർക്കുന്നത് സംബന്ധിച്ച് ==
അബസ്ട്രാക്റ്റ് വിക്കിപീഡിയ പദ്ധതി മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിൽ ചേർക്കുന്നത് സംബന്ധിച്ച് വിക്കിമീഡിയയുടെ സാങ്കേതിക വിഭാഗം (Movement Communications Specialist (Product & Tech)) അറിയിപ്പ് തന്നിരുന്നു. അബസ്ട്രാക്റ്റ് വിക്കിപീഡിയ പദ്ധതി തുടങ്ങുന്ന സമയത്ത് മലയാളം ഭാഷ പരിഗണിക്കുന്നതുസംബന്ധിച്ച് അറിയപ്പ് തന്നിട്ടുള്ളതും ചേരാൻ സമ്മതം അറിയിച്ചിട്ടുള്ളതുമാണ്. അതുമായി ബന്ധപ്പെട്ട തുടർപ്രവർത്തനങ്ങൾ സംബന്ധിച്ച് അറിയിപ്പ് [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചായത്ത്#Invitation to participate in Abstract Wikipedia pilot|ഇവിടെ കാണാവുന്നതാണ്]].ഇത് പരീക്ഷണാടിസ്ഥാനത്തിലാണ് നടപ്പിലാക്കുന്നത്. എല്ലാവരുടെയും സഹകരണം പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു [[ഉപയോക്താവ്:Ranjithsiji|<span style="color:green;font-size:13px;">രൺജിത്ത് സിജി </span>{Ranjithsiji}]][[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Ranjithsiji|<span style="color:green;font-size:20px; font-weight:bold;" title="സംവാദം"> ✉</span>]] 07:32, 5 ജൂൺ 2026 (UTC)
=== ചർച്ച ===
താഴെപ്പറയുന്ന കാര്യങ്ങളിൽ താൽപര്യമുള്ളവർ ദയവായി അറിയിക്കുക:
* മലയാളത്തിലെ Wikidata Lexemes മെച്ചപ്പെടുത്തുന്നതിനായി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന പരിശീലന ശില്പശാലകളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപര്യമുണ്ടോ?
* മലയാള ഭാഷയിൽ [[വിക്കിഫങ്ഷൻസ്]] പരീക്ഷിക്കുന്നതിനുള്ള ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താക്കളായി പങ്കെടുക്കാൻ താൽപര്യമുണ്ടോ? ''ഇതിനായി പ്രോഗ്രാമിംഗ് പരിജ്ഞാനം ആവശ്യമില്ല.''
:'''മുകളിൽ പങ്കുവച്ച നിർദേശവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് 2026 ജൂലൈ 18-നകം ഇവിടെ പഞ്ചായത്തിൽ ചർച്ച നടത്തി ചുവടെയുള്ള വിഭാഗത്തിൽ താങ്കളുടെ നിലപാടും പിന്തുണ അറിയിക്കണമെന്ന് അഭ്യർഥിക്കുന്നു.'''-[[User:Gnoeee|<span style="color:#990000">❙❚❚</span><span style="color:#339966">❙❙</span><span style="color:#000"> ജിനോയ് </span><span style="color:#006699">❚❙❚</span><span style="color:#339966">❙❙</span>]] [[User talk:Gnoeee|✉]] 08:11, 6 ജൂലൈ 2026 (UTC)
:ഞാൻ അടിസ്ഥാനപരമായി തെലുങ്കിൽ നിന്നാണ്. പക്ഷേ എനിക്ക് മലയാള ഭാഷയും പൈതൃകവും സംസ്കാരവും ഇഷ്ടമാണ്. വർക്ക്ഷോപ്പിൽ പങ്കെടുക്കാൻ ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു. [[ഉപയോക്താവ്:Srinivasrjy|Srinivasrjy]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Srinivasrjy|സംവാദം]]) 09:52, 10 ജൂലൈ 2026 (UTC)
=== സമ്മതം ===
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലകളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യമുണ്ട്. കൂടാതെ ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു.- [[User:Gnoeee|<span style="color:#990000">❙❚❚</span><span style="color:#339966">❙❙</span><span style="color:#000"> ജിനോയ് </span><span style="color:#006699">❚❙❚</span><span style="color:#339966">❙❙</span>]] [[User talk:Gnoeee|✉]] 08:12, 6 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് (പരിപാടി നടക്കുന്നത് ഒഴിവുദിവസങ്ങളിലോ വൈകുന്നേരങ്ങളിലോ ആണെങ്കിൽ). ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവാനും താൽപ്പര്യമുണ്ട്. [[User:Roopeshor6]]
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലകളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യമുണ്ട്. കൂടാതെ ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാനും താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു.[[ഉപയോക്താവ്:Akbarali|<span style="color:green;font-size:13px;">അക്ബറലി</span>{Akbarali}]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Akbarali|സംവാദം]])
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് (പരിപാടി നടക്കുന്നത് ഒഴിവുദിവസങ്ങളിലോ വൈകുന്നേരങ്ങളിലോ ആണെങ്കിൽ). ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവാനും താൽപ്പര്യമുണ്ട്[[ഉപയോക്താവ്:Tonynirappathu|Tonynirappathu]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Tonynirappathu|സംവാദം]]) 14:28, 6 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു. --[[ഉപയോക്താവ്:Ranjithsiji|<span style="color:green;font-size:13px;">രൺജിത്ത് സിജി </span>{Ranjithsiji}]][[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Ranjithsiji|<span style="color:green;font-size:20px; font-weight:bold;" title="സംവാദം"> ✉</span>]] 17:50, 6 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു.--'''[[ഉപയോക്താവ്:Kiran Gopi|KG]]''' [[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Kiran Gopi|(കിരൺ)]] 18:53, 6 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു. ഓൺലൈൻ സെഷനുകളാവുമെന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു.--[[ഉപയോക്താവ്:Irshadpp|Irshadpp]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Irshadpp|സംവാദം]]) 18:47, 7 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} -- പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു--[[ഉപയോക്താവ്:Meenakshi nandhini|Meenakshi nandhini]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Meenakshi nandhini|സംവാദം]]) 10:13, 10 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} --പരിശീലന ശില്പശാലയിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താൽപ്പര്യമുണ്ട് ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു. ഓൺലൈൻ സെഷനുകളാവുമെന്ന് പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു.[[ഉപയോക്താവ്:Sneha Forestry|Sneha Forestry]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Sneha Forestry|സംവാദം]]) 09:43, 11 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} --പരിശീലന ശില്പശാലകളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യമുണ്ട്. കൂടാതെ ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു. [[ഉപയോക്താവ്:Adithyak1997|Adithyak1997]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Adithyak1997|സംവാദം]]) 20:11, 11 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} --പരിശീലന ശില്പശാലകളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യമുണ്ട്. ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു. [[ഉപയോക്താവ്:Vijayanrajapuram|<span style="color:green;font-size:13px;">Vijayan Rajapuram </span>{വിജയൻ രാജപുരം}]][[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Vijayanrajapuram|<span style="color:green;font-size:13px; font-weight:bold;" title="സംവാദം"> ✉</span>]] 08:15, 12 ജൂലൈ 2026 (UTC)
{{support}} --പരിശീലന ശില്പശാലകളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യമുണ്ട്. ടെസ്റ്റ് ഉപയോക്താവായി പങ്കെടുക്കാൻ താല്പര്യം അറിയിക്കുന്നു. [[ഉപയോക്താവ്:sreejithkoiloth|<font color="#C42658" face="Chilanka">ശ്രീജിത്ത് കൊയിലോത്ത്</font> ]]([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:sreejithkoiloth|സംവാദം]]) 20:22, 19 ജൂലൈ 2026 (UTC)
== <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2026-24</span> ==
<div lang="en" dir="ltr">
<section begin="technews-2026-W24"/><div class="plainlinks">
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/24|Translations]] are available.
'''Weekly highlight'''
* Wikimedia Enterprise has increased the free usage limits for its API offerings. The monthly request limit for the On-demand API has increased from 5,000 to 50,000 requests, while the Snapshot API limit has increased from 15 to 30 requests per month. In addition, Structured Contents snapshots are now available for free accounts. These changes expand access to Wikimedia Enterprise data for developers, researchers, and organizations using Wikimedia content. [https://enterprise.wikimedia.com/blog/enhanced-free-api]
'''Updates for editors'''
* The [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia_Apps/Team/Explore Feed Refresh/Phase 1|refreshed Explore Feed]], now called the Home Feed, is rolling out to 50% of users of the Wikipedia Android app. The Home Feed helps readers discover relevant content through two new tabs: ''Community'' and ''For You''. The Community tab provides a scrollable feed of curated content and updates from the broader Wikimedia community and movement, while the ''For You'' tab offers a full-screen, swipeable experience that shows content tailored to a user's interests. The redesign is part of a broader effort to improve discovery and enhance the learning experience in the Wikipedia app.
* The [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/iOS/"Which came first?" Game|Which came first?]] daily trivia game is now available in the beta version of the Wikipedia iOS app in English, German, French, Portuguese, Russian, Spanish, Arabic, Chinese, and Turkish. The game uses historical events from Wikipedia's "On This Day" content and challenges readers to guess which of two events happened first. The game was previously released on Android. Communities interested in making the game available in their languages can [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia_Apps/Team/Games#Game availability by language|read the instructions and requirements]].
* [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-referencing]], a new MediaWiki feature that allows editors to reuse references with different details, will begin rolling out to Wikimedia wikis following a successful pilot phase. Deployment will start on 8 June for most [[wikitech:Deployments/Train#Wednesday|Group 1 wikis]] and French Wikipedia, with additional Wikipedia language editions receiving the feature over the coming months. Communities are encouraged to prepare by checking for [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3ATranslate&group=ext-cite&language=en&action_source=search&filter=%21translated&optional=1&action=translate untranslated Cite extension messages] in their language and reviewing any use of [[mw:Special:MyLanguage/Reference Tooltips|Reference Tooltips]], which may require [[:phab:T416304#11668731|updates]] to support the new functionality. Wikis using [[mw:Special:MyLanguage/Help:Reference Previews|Reference Previews]] do not need to take any action. Communities may also wish to create the ''cite-tracking-category-ref-details'' [[Special:TrackingCategories|tracking category]] as a hidden category using <code><nowiki>__HIDDENCAT__</nowiki></code> (or a dedicated template), and connect it to the corresponding Wikidata item [[d:Q129764848]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T425662]
* The [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/Mobile page previews#Experimentation|Page Previews experiment]] on mobile web has concluded. The team decided not to roll out the feature after the results showed no statistically significant impact on reader retention, as the primary success metric was retention improvement. Page Previews, which are already available on desktop and in the apps, display a thumbnail, lead paragraph, and link to the full article when readers tap a blue link. The experiment tested this experience on mobile web across six Wikipedias.
* The [[mw:Special:MyLanguage/Codex/Design/Icons|user interface icon library]] will be [[phab:T399175|updated later this week or next week]]. Most of the ~300 icons have been slightly refined and ~30 new icons have been added. These changes improve the icons to make them more consistent and comprehensible, and provide more visual balance when they are used in groups.
* The [[mw:Special:MyLanguage/Universal Language Selector|Universal Language Selector]] (ULS) interface in MediaWiki, which helps users select content in other languages, has been updated. The new version improves speed and accessibility, and users of Wikimedia projects can now pin languages for quicker language switching. The deployment to Wikimedia sites will happen gradually in the coming weeks. You can test it now as a beta feature by selecting [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|beta features]] in your profile preferences and share your feedback on [[mw:Special:MyLanguage/Universal Language Selector/New ULS|the project page]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:21}} community-submitted {{PLURAL:21|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, an issue where the Pageviews Analysis dashboard on pageviews.wmcloud.org stopped updating graph data in May 2026, affecting all users, has been fixed. [https://phabricator.wikimedia.org/T427171]
'''Updates for technical contributors'''
* The function signature for <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>mw.util.addPortletLink()</nowiki></code></bdi> has been simplified. Developers can now pass a configuration object instead of a list of positional parameters when creating portlet links. The previous function signature remains supported for backwards compatibility. For example, instead of: <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>mw.util.addPortletLink('p-cactions', '#', 'Stub', 'ca-stubtag', 'Add a stub tag to this page');</nowiki></code></bdi> use <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>mw.util.addPortletLink('p-cactions', { href: '#', text: 'Stub', id: 'ca-stubtag', tooltip: 'Add a stub tag to this page' });</nowiki></code></bdi>. Script maintainers are encouraged to review existing uses of <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>addPortletLink()</nowiki></code></bdi> and update them where appropriate. This change will be available on all wikis from 11 June. Thanks to community volunteer Gerges for contributing this improvement. [https://phabricator.wikimedia.org/T427945]
* '''Community Wishlist discussion''': Product & Technology [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Updates#May 20, 2026: Community Tech becomes a program|introduced changes]] meant to increase the number and complexity of wishes fulfilled, including the disbanding of the Community Tech team. They are [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Updates|engaging in discussions]] about a [[m:Talk:Community Wishlist#Proposed direction for Wishlist|proposed direction for the wishlist]] from community members. Includes ways to structure annual voting, better tracking of wishes, removing focus areas, and [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Updates|staffing updates]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] Detailed code updates later this week: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.6|MediaWiki]]
'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/24|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
</div><section end="technews-2026-W24"/>
</div>
<bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 21:29, 8 ജൂൺ 2026 (UTC)
<!-- https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30650573 എന്ന പട്ടിക ഉപയോഗിച്ച് ഉപയോക്താവ്:STei (WMF)@metawiki അയച്ച സന്ദേശം -->
== <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2026-25</span> ==
<div lang="en" dir="ltr">
<section begin="technews-2026-W25"/><div class="plainlinks">
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/25|Translations]] are available.
'''Weekly highlight'''
* The [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth|Reader Growth team]] has launched an [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/Image Browsing|Image Browsing]] beta feature on the mobile web version of all Wikipedias. The feature shows an image carousel at the top of articles with 3 or more images. Editors can configure this feature with the following controls: to hide a specific image from a page, either use <code>class=notpageimage</code> excluding it from thumbnail previews, or <code>class=noviewer</code> excluding it from MediaViewer. The carousel can also be disabled from a page entirely, with the magic word <code><nowiki>__NOMEDIAVIEWERCAROUSEL__</nowiki></code>. To submit feedback or flag bugs, please visit the [[mw:Talk:Readers/Reader Growth/Image Browsing|project page]].
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Tables#class="wikitable"|Wikitables]] can now be [[mw:Special:MyLanguage/Help:Sortable tables#Forcing the initial sort direction|sorted in descending order]] on the first click by adding <code dir=ltr>data-sort-order="desc"</code> to the header cell. Previously, by default, clicking a column header for the first time sorts it in ascending order. This addition to a Wikitable gives it more control and flexibility, while the default behavior for subsequent clicks remains unchanged. [https://phabricator.wikimedia.org/T398416]
'''Updates for editors'''
* The [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|Article guidance]] feature is currently being tested with some editors creating new articles on the Simple English, French, and Turkish Wikipedias. The experiment will soon begin on the Arabic and Bangla Wikipedias as well. [[w:simple:Special:NewArticle|This feature]] gives editors community-curated guidance to help them create articles that follow community standards. Experienced editors can continue creating or adapting outlines for specific article types that are commonly created by less experienced contributors. The outlines guide less experienced editors in creating high-quality articles. A quick guide to markups used in outlines can be found on [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Test feature guide#Markups in outlines|this page]]. [[w:simple:Wikipedia:Article Guidance|Example outlines]] that can be adapted and instructions for how to adapt them are on [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance#Adapting a sample outline in a Wikipedia|this section]] of the project page.
* Wikis that wish to replace the "indefinitely" button in Special:Block for temporary accounts (for example, wikis that block temporary users only until account expiration) will be able to do so by creating [[MediaWiki:ipb-indefinite-expiry-temporary-account]] with the block duration they want. [https://phabricator.wikimedia.org/T427125]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:41}} community-submitted {{PLURAL:41|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]].
'''Updates for technical contributors'''
* By the end of June, a valid user-agent string will be required for automated dumps downloads from the dumps.wikimedia.org website. Automated requests that provide a generic or empty user-agent will be blocked. This [[phab:T400119|extends enforcement]] of the long standing [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Wikimedia Foundation User-Agent Policy|user-agent policy]]. Access to dumps through Wikimedia Cloud Services will not change.
* The roll out of global [[mw:Wikimedia APIs/Rate limits|API rate limits]] is now complete, with limits enforced across all APIs and at the documented levels for all groups. Bots running in Toolforge/WMCS or with the bot user right on any wiki remain exempt. All bots should continue to follow the documented best practices to avoid being rate limited.
* The [https://api.wikimedia.org/wiki/Main_Page API Portal wiki] will be read only starting this week (June 15-18). The following week (June 22-25), all API Portal wiki URLs will redirect to [[mw:Wikimedia APIs|Wikimedia APIs on mediawiki.org]]. Learn more on the [[wikitech:API Portal/Deprecation|project page]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] Detailed code updates later this week: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.7|MediaWiki]]
'''Meetings and events'''
* On June 17th at 6pm UTC the WMF will be holding Discord call focused on a code review. We've heard through the [[mw:Special:MyLanguage/Developer Satisfaction Survey/2026|Developer Satisfaction Survey]] that volunteers are struggling with code review and we'd like to discuss these experiences with the goal of surfacing workable solutions. You can join the call [https://discord.gg/wikipedia?event=1514727511102062664 via the Wikimedia Community Discord server].
* The [[m:Special:MyLanguage/Conferencia Wikimedia de América Latina 2026|Latin American Wikimedia Conference]] will host a regional hackathon that will bring together the Wikimedia movement’s technical community including developers, system administrators, data scientists, and users with extended rights. Interested technical contributors can [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSf4osJzTHBJjQbYJk7TMVEJjTEQv7IgtsUDfP-o-qTgeRQQxw/viewform apply for a scholarship] to participate until June 21 at midnight (Bolivia time, UTC-4).
* Sign up for Wikimania Team Challenges to join this special event. The Team challenges will take place online and in person from July 21 to 22, before Wikimania conference. Everyone is welcome, regardless of skills or Wikimania registration. Teams will work on 10 important challenges supporting the Wikimedia community. For details, visit [[wmania:Special:MyLanguage/2026:Team challenges|the Team Challenges page]] and [https://wikimedia.eventyay.com/wm/teamchallenges/ register there]. Registration closes on June 20th at 11pm UTC.
'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/25|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
</div><section end="technews-2026-W25"/>
</div>
<bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 16:48, 15 ജൂൺ 2026 (UTC)
<!-- https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30689604 എന്ന പട്ടിക ഉപയോഗിച്ച് ഉപയോക്താവ്:UOzurumba (WMF)@metawiki അയച്ച സന്ദേശം -->
== <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2026-26</span> ==
<div lang="en" dir="ltr">
<section begin="technews-2026-W26"/><div class="plainlinks">
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/26|Translations]] are available.
'''Weekly highlight'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Feature summary|Growth features]] are [[phab:T418115|now available at Wikidata]]. This update enables access to Mentorship ([[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Mentorship|if configured]]), Impact module, the Help Panel, and a simplified Newcomer Homepage (without Suggested Edits). Wikidata administrators are still configuring the features through Community Configuration.
'''Updates for editors'''
* The special page [[{{#special:RangeCalculator}}]] has been created. It allows users to find an IP range without needing to rely on external tools. Until now, this tool was only available to CheckUsers. [https://phabricator.wikimedia.org/T268429]
* [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-referencing]] is a new MediaWiki feature that allows editors to reuse references with different details. It will be deployed to most small and medium-sized Wikipedia language versions on June 23. The [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#deployment|FAQ]] lists possible actions to take on your wiki to support the deployment. Check the [[:phab:T414094|rollout plan]] for the next deployment steps. [https://phabricator.wikimedia.org/T428902]
* Starting next week, users will get a notification when they are blocked or unblocked from editing, or if this block changes. [https://phabricator.wikimedia.org/T100974]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:32}} community-submitted {{PLURAL:32|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]].
'''Updates for technical contributors'''
* Starting next week, abuse filters that are set to "require CAPTCHA verification" will begin to also affect users with the <code>skipcaptcha</code> right, which includes most autoconfirmed users. Bots are exempted. This change only affects edits that trigger an abuse filter. The <code>skipcaptcha</code> right will continue to exempt users from having to solve CAPTCHAs in the ordinary course of using the wikis. [https://phabricator.wikimedia.org/T402595]
* Reference documentation for the [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing/API|Lift Wing API]] has moved from the API Portal to the interactive [https://wikitech.wikimedia.org/w/index.php?api=lift-wing&title=Special%3ARestSandbox REST Sandbox].
* The API Portal wiki is now closed. For API documentation, see [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia_APIs|Wikimedia APIs on mediawiki.org]]. All API Portal wiki URLs (https://api.wikimedia.org/wiki/) will redirect to the mediawiki.org page starting June 22. [https://phabricator.wikimedia.org/T427537]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] Detailed code updates later this week: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.8|MediaWiki]]
'''Meetings and events'''
* Join an online call on 25 June at 2:30pm UTC to meet the current Wikimedia interns for [[mw:Google_Summer_of_Code/2026|Google Summer of Code]] and [[mw:Outreachy/Round_32|Outreachy]]. Interns will provide an overview of their projects and a brief demo of their work so far. Attendees are encouraged to [[mw:event:Google_Summer_of_Code/Summer_2026_June_Internship_open_session|share ideas and connections in their community]].
'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/26|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
</div><section end="technews-2026-W26"/>
</div>
<bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 13:04, 23 ജൂൺ 2026 (UTC)
<!-- https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30722494 എന്ന പട്ടിക ഉപയോഗിച്ച് ഉപയോക്താവ്:Trizek (WMF)@metawiki അയച്ച സന്ദേശം -->
== <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2026-27</span> ==
<div lang="en" dir="ltr">
<section begin="technews-2026-W27"/><div class="plainlinks">
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/27|Translations]] are available.
'''Updates for editors'''
* As part of the [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|Account Creation Experiments]], the Growth team tested adding a user account icon in the mobile web header for logged-out users, providing direct access to "Create account" and "Log in" actions. The experiment increased account creation by about 20% without negatively affecting edit quality or constructive edit rates. The feature will now be rolled out to all Wikimedia Foundation wikis on mobile web in the first week of July. [https://phabricator.wikimedia.org/T428220]
* After a [[phab:T426248|successful experiment]], logged-in users who did not [[mw:Special:MyLanguage/Help:Email_confirmation|confirm their email address]] when their account was created see a new banner asking them to complete that process. This helps reduce the risk that users get locked out of their account, and makes account email addresses overall more reliable. This is part of the [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Account Security]] project. [https://phabricator.wikimedia.org/T428292]
* An update to [[Special:Search|Search]] is refining how the <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>-prefix:</nowiki></code></bdi> behaves when used to exclude results. Previously, using <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>-prefix:</nowiki></code></bdi> with negation could unintentionally broaden search results by adding the namespaces included in the search scope, leading to confusing behavior for users expecting a straightforward exclusion filter. With the update, <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>-prefix:</nowiki></code></bdi> will now strictly exclude matching page titles as intended and may display a warning if the relevant namespace has not been explicitly selected. The behavior of <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>prefix:</nowiki></code></bdi> without negation however remains unchanged. [https://phabricator.wikimedia.org/T427443]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:33}} community-submitted {{PLURAL:33|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, an issue where reviewers using the Page Curation toolbar were not automatically subscribed to talk page discussions they started has now been fixed. Reviewers will now receive notifications when someone replies to those discussions. [https://phabricator.wikimedia.org/T329346]
'''Updates for technical contributors'''
* Starting June 29th, automated downloads from the dumps.wikimedia.org website will be subject to the [[Foundation:Special:MyLanguage/Policy:Wikimedia Foundation User-Agent Policy|user-agent policy]]. Automated requests that provide a generic or empty user-agent will be blocked. Access to dumps through Wikimedia Cloud Services remains unaffected. This is a follow up to the announcement made in the [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/25|2026/25 issue of Tech News]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] Detailed code updates later this week: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.9|MediaWiki]]
'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/27|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
</div><section end="technews-2026-W27"/>
</div>
<bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 11:47, 29 ജൂൺ 2026 (UTC)
<!-- https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30744833 എന്ന പട്ടിക ഉപയോഗിച്ച് ഉപയോക്താവ്:STei (WMF)@metawiki അയച്ച സന്ദേശം -->
== <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2026-28</span> ==
<div lang="en" dir="ltr">
<section begin="technews-2026-W28"/><div class="plainlinks">
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/28|Translations]] are available.
'''Updates for editors'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:34}} community-submitted {{PLURAL:34|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, an issue where the search bar results on Wikidata, showed English results instead of using the correct language fallback for users of language variants, has now been fixed. Search suggestions will now follow the expected language fallback chain. [https://phabricator.wikimedia.org/T429769]
'''Updates for technical contributors'''
* In preparation for [[m:Special:MyLanguage/Event:Celebrate Women|Celebrate Women campaign]] planned for March 2027, the Wikimedia Foundation’s [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Advancement/Community Growth/Content Enablement|Content Enablement team]] has launched a 22-question survey to better understand technical contributions by women+ (anyone who identifies as a woman) across Wikimedia projects. The survey takes approximately 15–20 minutes to complete and will remain open until 20 July 2026. The [[m:Special:MyLanguage/Celebrate Women/Technical contributions survey|questions]] are also available on-wiki for review in advance.
* The [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Score|Score extension]] now supports rendering music scores as SVG images in addition to PNG, addressing a long-standing [[:phab:T49578|feature request]] and resolving historical image quality issues. Both formats are now provided to clients, with PNG in the <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>src</nowiki></code></bdi> attribute and SVG in the <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>srcset</nowiki></code></bdi> attribute.
* The new [[wikitech:Parsoid|Parsoid]] parser [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser_Unification/Updates|continues to be deployed to additional wikis]], making it easier to introduce new reading and editing features. It was enabled on French Wikipedia, bringing total progress to covering 78.9% of Wikipedia page views. Rollout to English Wikipedia desktop will progress through this week.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] Detailed code updates later this week: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.10|MediaWiki]]
'''In depth'''
* The Wikimedia Hackathon 2026 [[diffblog:2026/06/29/wikimedia-hackathon-2026-building-collaborating-and-shaping-the-future-together/|recap blog post]] is now live. It highlights the projects, sessions, and social activities from this year’s event, and shares initial plans for the 2027 Wikimedia Hackathon.
'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/28|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
</div><section end="technews-2026-W28"/>
</div>
<bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 13:56, 6 ജൂലൈ 2026 (UTC)
<!-- https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30773578 എന്ന പട്ടിക ഉപയോഗിച്ച് ഉപയോക്താവ്:STei (WMF)@metawiki അയച്ച സന്ദേശം -->
== <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2026-29</span> ==
<div lang="en" dir="ltr">
<section begin="technews-2026-W29"/><div class="plainlinks">
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/29|Translations]] are available.
'''Updates for editors'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise_Tone|Revise Tone]] helps newcomers identify passages in Wikipedia articles that may contain non-encyclopedic language and encourages them to consider revising the tone. The feature was [[w:en:A/B_testing|A/B tested]] on the Arabic, English, French, and Portuguese Wikipedias, where newcomer task completion rates [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Revise_Tone#Experiment_Results|increased by 38.7%]] compared to the default Copyedit task, with no decrease in edit quality. The test ended on July 9, and the feature is now available for everyone on these wikis, configurable via Community Configuration. [[phab:T426364|The plan]] is to release Revise Tone to more wikis.
* The community configuration that allows [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Mentorship#Automated mentor list cleanup|automatic removal of inactive mentors]] based on configurable criteria will be enabled on Thursday 16, [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Deployment|on some wikis]] to keep mentor lists up to date. Mentors are experienced contributors who opt in to help new users on-wiki through the [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Feature summary|Growth Features]]. Administrators can now prepare the settings via [[w:Special:CommunityConfiguration/Mentorship|Special:CommunityConfiguration/Mentorship]]; they will take effect starting Thursday.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:38}} community-submitted {{PLURAL:38|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, an issue where some users of the Wikipedia Android app were logged out immediately after signing in, preventing them from staying logged in and editing pages, has now been fixed. [https://phabricator.wikimedia.org/T316916]
'''Updates for technical contributors'''
* Editing a page via user scripts or gadgets was causing watchlist labels that the user had assigned to that page to reset. This has now been fixed. [https://phabricator.wikimedia.org/T423778]
* To work around a Safari bug (see [[phab:T425211]]), on Parsoid-enabled wikis, wikilink hrefs now use absolute urls instead of protocol-relative urls. REST API output remains unchanged and continue to use protocol-relative urls. Gadgets, user scripts, bots, and CSS might need to be adapted if they relied on the presence of protocol-relative urls in wikilink hrefs. [https://phabricator.wikimedia.org/T431358]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] Detailed code updates later this week: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.11|MediaWiki]]
'''In depth'''
* The Wikimedia Foundation’s Experiment Platform Team has published a blog post reflecting on its first year of structured experimentation. It highlights successful experiments such as Paste Check, Reference Check, and Tone Check, which improved editing outcomes and have been rolled out to more users, as well as experiments that did not lead to product changes. [[diffblog:2026/07/07/moving-the-needle-how-we-test-new-ideas-across-wikimedia-projects|Read more]].
'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/29|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
</div><section end="technews-2026-W29"/>
</div>
<bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 16:10, 13 ജൂലൈ 2026 (UTC)
<!-- https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30804401 എന്ന പട്ടിക ഉപയോഗിച്ച് ഉപയോക്താവ്:STei (WMF)@metawiki അയച്ച സന്ദേശം -->
== വിക്കിമീഡിയ സാങ്കേതിക വർക്ക്ഷോപ്പ് ==
സെന്റർ ഫോർ സയൻസ് ഇൻ സൊസൈറ്റി (C-SiS), കൊച്ചിൻ യൂണിവേഴ്സിറ്റി ഓഫ് സയൻസ് ആന്റ് ടെക്നോളജിയിൽ വച്ച് ഒരു വിക്കിമീഡിയ സാങ്കേതിക വർക്ക്ഷോപ്പ് ആസൂത്രണം ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. 2026 ജൂലൈ 18-19 തീയതികളിൽ വർക്ക്ഷോപ്പ് നടക്കും. കൂടുതൽ വിവരങ്ങൾക്ക് ഇവന്റ് പേജ് സന്ദർശിക്കുക: https://meta.wikimedia.org/wiki/Event:Wikimedia_Technical_Workshop_2026_at_C-SiS_CUSAT [[ഉപയോക്താവ്:Ranjithsiji|<span style="color:green;font-size:13px;">രൺജിത്ത് സിജി </span>{Ranjithsiji}]][[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Ranjithsiji|<span style="color:green;font-size:20px; font-weight:bold;" title="സംവാദം"> ✉</span>]] 12:58, 14 ജൂലൈ 2026 (UTC)
താത്പര്യമുണ്ട്. പങ്കെടുക്കാം [[പ്രത്യേകം:സംഭാവനകൾ/~2026-40416-42|~2026-40416-42]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:~2026-40416-42|talk]]) 07:03, 18 ജൂലൈ 2026 (UTC)
0x4vfjqyljgu5iryvoqfvgixsnw447j
പിണറായി വിജയൻ
0
9342
4648709
4642892
2026-07-20T05:30:00Z
Altocar 2020
144384
/* */
4648709
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Pinarayi Vijayan}}
{{ToDisambig|വാക്ക്= പിണറായി}}
{{Infobox officeholder
| name = പിണറായി വിജയൻ
| image = Chief Minister Pinarayi Vijayan 2023.jpg
| caption =
| imagesize =
| office = പതിനാറാം കേരള നിയമസഭയിലെ പ്രതിപക്ഷ നേതാവ്
| term_start = [[മേയ് 19]] [[2026]]
| predecessor = [[വി.ഡി. സതീശൻ]]
| office1 = [[കേരളത്തിലെ മുഖ്യമന്ത്രിമാരുടെ പട്ടിക|കേരളത്തിന്റെ പതിനൊന്നാമത്തെയും]] [[കേരളത്തിലെ മുഖ്യമന്ത്രിമാരുടെ പട്ടിക|പന്ത്രണ്ടാമത്തെയും മുഖ്യമന്ത്രി]]
| term_start1 = [[മേയ് 25]] [[2016]]
| term_end1 = [[മേയ് 18]] [[2026]]
| predecessor1 = [[ഉമ്മൻ ചാണ്ടി]]
| successor1 = [[വി.ഡി. സതീശൻ]]
| constituency2 = [[ധർമ്മടം നിയമസഭാമണ്ഡലം|ധർമ്മടം]]
| office3 = [[കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടി ഓഫ് ഇന്ത്യ (മാർക്സിസ്റ്റ്)|സി.പി.ഐ(എം)]] കേരള സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറി
| term_start3 = [[സെപ്റ്റംബർ 25]] [[1998]]
| term_end3 = [[ഫെബ്രുവരി 23]] [[2015]]
| predecessor3 = [[ചടയൻ ഗോവിന്ദൻ]]
| successor3 = [[കോടിയേരി ബാലകൃഷ്ണൻ]]
| office4 = കേരളത്തിന്റെ വൈദ്യുതി, സഹകരണ വകുപ്പ് മന്ത്രി
| term_start4 = [[മേയ് 20]] [[1996]]
| term_end4 = [[ഒക്ടോബർ 19]] [[1998]]
| predecessor4 = [[ജി. കാർത്തികേയൻ]], [[എം.വി. രാഘവൻ]]
| successor4 = [[എസ്. ശർമ്മ]]
| office5 = കേരളനിയമസഭാംഗം
| constituency5 = [[ധർമ്മടം നിയമസഭാമണ്ഡലം|ധർമ്മടം]]
| term_start5 = [[മേയ് 21]] [[2016]]
| term_end5 =
| predecessor5 = [[കെ.കെ. നാരായണൻ]]
| successor5 =
| constituency6 = [[പയ്യന്നൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|പയ്യന്നൂർ]]
| term_start6 = [[മേയ് 14]] [[1996]]
| term_end6 = [[മേയ് 16]] [[2001]]
| predecessor6 = [[സി.പി. നാരായണൻ]]
| successor6 = [[പി.കെ. ശ്രീമതി]]
| constituency7 = [[കൂത്തുപറമ്പ് നിയമസഭാമണ്ഡലം|കൂത്തുപറമ്പ്]]
| term_start7 = [[ജൂൺ 21]] [[1991]]
| term_end7 = [[മേയ് 14]] [[1996]]
| predecessor7 = [[കെ.പി. മമ്മു]]
| successor7 = [[കെ.കെ. ശൈലജ]]
| constituency8 = [[കൂത്തുപറമ്പ് നിയമസഭാമണ്ഡലം|കൂത്തുപറമ്പ്]]
| term_start8 = [[ഒക്ടോബർ 4 ]] [[1970]]
| term_end8 = [[നവംബർ 11]] [[1979]]
| predecessor8 = [[കെ.കെ. അബു]]
| successor8 = [[എം.വി. രാഘവൻ]]
| office9 = സംസ്ഥാന ആഭ്യന്തരവകുപ്പിൻ്റെ അധിക ചുമതലയുള്ള മുഖ്യമന്ത്രി
| term9 = 2016 - 2026
| predecessor9 = [[രമേശ് ചെന്നിത്തല]]
| successor9 =[[രമേശ് ചെന്നിത്തല]]
| birth_date = {{Birth date and age|1945|05|24|df=yes}}
| birth_place = [[പിണറായി]], [[തലശേരി]], [[കണ്ണൂർ]][[ജില്ല]]
| residence = [[കൻ്റോൺമെൻ്റ് ഹൗസ്]], [[തിരുവനന്തപുരം]], [[കേരളം]]
| death_date =
| death_place =
| party = [[File:CPI-M-flag.svg|50px]] [[കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടി ഓഫ് ഇന്ത്യ (മാർക്സിസ്റ്റ്)|സി.പി.എം.]]
| religion = [[നിരീശ്വരവാദം]]
| father = മാറോളി കോരൻ
| mother = ആലക്കാട്ട് കല്യാണി
| spouse = ടി. കമല
| children = വിവേക് കിരൺ, വീണ
| website = www.keralacm.gov.in
| footnotes =
| date = മെയ് 14
| year = 2026
| source = http://niyamasabha.org/codes/14kla/Members-Eng/139%20Pinarayi%20Vijayan.pdf നിയമസഭ
| signature = Pinarayi Vijayan Signature.png
}}
2016 മുതൽ 2026 വരെ തുടർച്ചയായി പത്ത് വർഷക്കാലം [[കേരളം|കേരളത്തിന്റെ]] [[മുഖ്യമന്ത്രി]]യായിരുന്ന മുതിർന്ന [[സി.പി.എം]] നേതാവാണ് '''പിണറായി വിജയൻ.(ജനനം: 24 മെയ് 1945)''' 2016 മേയ് 25-ന് ആദ്യമായി കേരള മുഖ്യമന്ത്രിയായി. തുടർഭരണം കിട്ടിയതിനാൽ 2021 മേയ് 20-ന് രണ്ടാം തവണ കേരള മുഖ്യമന്ത്രിയായി അധികാരമേറ്റു.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> <ref>{{Cite web|url=https://ia601506.us.archive.org/25/items/business-of-the-government-among-the-ministers-2021/Business%20of%20the%20Government%20among%20the%20Ministers%202021.pdf|title=KERALA GAZETTE dt 2021 േമയ 20|access-date=21 May 2021|date=20 May 2021|publisher=Kerala Government}}</ref> 2026-ലെ നിയമസഭ തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ ഇടതുമുന്നണി പരാജയപ്പെട്ടതിനാൽ ഇലക്ഷൻ ഫലം വന്ന മെയ് 4ന് രാജിവെച്ചു. 2016 മുതൽ സംസ്ഥാന [[കേരള ആഭ്യന്തര വകുപ്പ്|ആഭ്യന്തര വകുപ്പിൻ്റെ]] അധിക ചുമതലയുള്ള മുഖ്യമന്ത്രി ആയിരുന്നു പിണറായി വിജയൻ.<ref>{{Cite web|url=https://kerala.gov.in/subdetail/NjE5ODgzNzguMzI=/MTk5NjIzNTkuMTI=|title=Kerala Chief Minister {{!}} Shri. Pinarayi Vijayan {{!}} Official web portal of Kerala Government|access-date=2023-10-24|archive-date=2023-12-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20231203000158/https://kerala.gov.in/subdetail/NjE5ODgzNzguMzI=/MTk5NjIzNTkuMTI=|url-status=deviated|archivedate=2023-12-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231203000158/https://kerala.gov.in/subdetail/NjE5ODgzNzguMzI=/MTk5NjIzNTkuMTI=}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.manoramaonline.com/news/latest-news/2021/05/21/kerala-government-ministers-portfolio-list.html|title=മുഖ്യമന്ത്രിക്ക് 17ൽ പരം വകുപ്പുകൾ; വനിതാ ശിശുക്ഷേമവും വീണയ്ക്ക്|access-date=2023-10-24|language=ml}}</ref> നിലവിൽ [[സി.പി.ഐ.എം|സി.പി.ഐ.(എം)]]-ന്റെ പൊളിറ്റ് ബ്യൂറോ അംഗമായ പിണറായി വിജയൻ, 1998 മുതൽ 2015 വരെ മാർക്സിസ്റ്റ് പാർട്ടിയുടെ കേരളം ഘടകം സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായിരുന്നു. [[ഇ.കെ. നായനാർ|ഇ.കെ.നായനാർക്ക്]] ശേഷം കേരളത്തിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ കാലം മാർക്സിസ്റ്റ് പാർട്ടിയുടെ സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായതും പിണറായി വിജയനാണ്. കേരളത്തിലെ കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടിയുടെ വിദ്യാർത്ഥി, യുവജന സംഘടനാ പ്രവർത്തനത്തിലൂടെ മാർക്സിസ്റ്റ് പാർട്ടിയുടെ നേതൃനിരയിലെത്തിയ പിണറായി വിജയൻ [[സി.പി.ഐ.എം|സി.പി.ഐ.(എം)]] [[കണ്ണൂർ]] ജില്ലാ സെക്രട്ടറിയായും കേരള സംസ്ഥാന സഹകരണ ബാങ്കിന്റെ പ്രസിഡന്റായും പ്രവർത്തിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[ഇന്ത്യയിലെ അടിയന്തരാവസ്ഥ (1975)|അടിയന്തരാവസ്ഥക്കാലത്ത്]] പതിനെട്ടുമാസം കണ്ണൂർ സെൻട്രൽജയിലിൽ രാഷ്ട്രീയ തടവുകാരനായിരുന്നു.
1970-ലെ കേരള നിയമസഭ തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ 26-മത്തെ വയസ്സിൽ [[കൂത്തുപറമ്പ് നിയമസഭാമണ്ഡലം|കൂത്തുപറമ്പ് മണ്ഡലത്തെ]] പ്രതിനിധീകരിച്ച് ആദ്യമായി കേരള നിയമസഭയിൽ അംഗമായി.
1977-ലും 1991-ലും കൂത്തുപറമ്പ് മണ്ഡലത്തിൽ നിന്നും 1996-ൽ പയ്യന്നൂരിൽ നിന്നും നിയമസഭയിലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. 2016 മുതൽ ധർമ്മടം മണ്ഡലത്തിൽ നിന്നുള്ള നിയമസഭാംഗമാണ്.
1996 മുതൽ 1998 വരെ മൂന്നാം [[ഇ.കെ. നായനാർ|ഇ.കെ നായനാർ]] മന്ത്രിസഭയിൽ വിദ്യുച്ഛക്തി-സഹകരണ വകുപ്പുകളുടെ ചുമതലയുള്ള കാബിനറ്റ് മന്ത്രിയായിരുന്നു.<ref>http://specials.manoramaonline.com/News/2017/ldf-government-anniversary/index.html</ref> ഈ കാലഘട്ടത്തിൽ കേരളത്തിലെ വൈദ്യുതി ഉൽപാദനം, വിതരണം എന്നിവ വളരെ കാര്യക്ഷമമാക്കുന്നതിലും, [[കേരളാ സ്റ്റേറ്റ് ഇലക്ട്രിസിറ്റി ബോർഡ്|കേരള സംസ്ഥാന വൈദ്യുതി ബോർഡ്]]ന്റെ പ്രവർത്തനം മെച്ചപ്പെടുത്തുന്നതിലും പ്രധാന പങ്ക് വഹിച്ചു<ref name="mabhu-98">{{cite news |title=മാതൃഭൂമി മുഖപ്രസംഗം |newspaper=മാതൃഭൂമി |quote=വൈദ്യുത ഉല്പാദന വിതരണ രംഗങ്ങളിൽ ഗണ്യമായ നേട്ടങ്ങൾ വിജയന്റെ കാലത്തുണ്ടായിട്ടുണ്ട്. എല്ലാം അദ്ദേഹം മുൻകയ്യെടുത്ത് ചെയ്തുവെന്നല്ല; തുടങ്ങിവെച്ചവയും പണിതീരാതെ അനന്തമായി നീളുന്നവയുമായ പദ്ധതികൾക്കും പരിപാടികൾക്കും വേണ്ടിയിരുന്നത് ഒരു ഉന്ത് ആണ്. അതദ്ദേഹം കൊടുത്തു. ലോവർ പെരിയാറിൽ നിന്നും ബ്രഹ്മപുരത്തു നിന്നും വൈദ്യുതി കിട്ടുവാൻ തുടങ്ങി. [[കക്കാട് (വിവക്ഷകൾ)|കക്കാട്]] പദ്ധതിക്ക് പുനരുജ്ജീവനമായി. ആതിരപ്പള്ളിയും കുറ്റ്യാടി എക്സ്റ്റൻഷനും വീണ്ടും ചലിച്ചു തുടങ്ങി. കേരളത്തിനു വേണ്ടി ഒരു വൈദ്യുത വികസനനയം പ്രഖ്യാപിച്ചത് വിജയനാണ്. അത് പൊതുമേഖലയ്ക്കും സ്വകാര്യമേഖലയ്ക്കും പരിമിതമായ വിദേശമൂലധനത്തിനും സ്ഥാനം നൽകുന്ന ഒന്നായിരുന്നു. വിമർശനങ്ങളെ അവഗണിച്ച്, കോഴിക്കോടെ ഡീസൽ വൈദ്യുതകേന്ദ്രം സ്ഥാപിക്കുന്ന ജോലി അദ്ദേഹം തുടങ്ങി വച്ചു. ചീനയിൽ നിന്നുള്ള സഹായ സഹകരണങ്ങളോടെ ചെറുകിട വൈദ്യുത പദ്ധതികൾ തുടങ്ങുവാൻ പരിപാടിയുണ്ടാകി... വിജയൻ മന്ത്രിയാകുന്ന സമയത്ത് വ്യവസായങ്ങൾക്ക് നൂറ് ശതമാനം പവർകട്ട് ആയിരുന്നു. വീടുകൾക്ക് ലോഡ്ഷെഡിങ്ങ് വേറെ. ധാരാളം മഴ കിട്ടിയിട്ട് വൈദ്യുതി ഉല്പാദനം മെച്ചപ്പെട്ടു; ഒന്ന് രണ്ട് പദ്ധതികൾ ഉല്പാദനക്ഷമങ്ങളായി; കിഴക്കൻ ഗ്രിഡിൽ നിന്ന് വൈദ്യുതി വാങ്ങുവാൻ മന്ത്രി ഏർപ്പാടുമുണ്ടാക്കി. എല്ലാം കൂടി, മൂന്നു കൊല്ലത്തിനകം, വ്യവസായങ്ങൾക്കുള്ള പവർകട്ട് മുഴുവൻ നീക്കാൻ വിജയനു കഴിഞ്ഞു; ജില്ലാ ആസ്ഥാനങ്ങളിൽ ലോഡ് ഷെഡിങ്ങും നിർത്തി... |date=22 ഒക്ടോബർ 1998 |accessdate=20 June 2012}}</ref>.
== ജീവിതരേഖ ==
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] തലശ്ശേരി താലൂക്കിലെ [[പിണറായി]] പഞ്ചായത്തിലെ ഒരു കർഷക കുടുംബത്തിൽ കള്ള്-ചെത്ത് തൊഴിലാളിയായിരുന്ന മുണ്ടയിൽ മരോളി കോരന്റെയും ആലക്കണ്ടി കല്യാണിയുടെയും ഇളയ മകനായി 1945 മേയ് 24-ന് ജനനം.<ref>https://english.mathrubhumi.com/news/kerala/pinarayi-turns-76-today-and-it-is-a-special-day-1.5690611</ref> കുമാരനും നാണുവും ജ്യേഷ്ഠ സഹോദരങ്ങളാണ്. പതിനാല് സഹോദരങ്ങളിൽ രണ്ട് പേരൊഴികെ ബാക്കി എല്ലാവരും മരിച്ചു. രണ്ടാമത്തെ സഹോദരനായിരുന്ന കുമാരനിലൂടെയാണ് വിജയൻ കമ്മ്യൂണിസ്റ്റായത്. പിണറായി ശാരദ വിലാസം എൽ പി സ്കൂളിലും പെരളശേരി ഗവ.ഹൈസ്കൂളിലുമായി വിദ്യാഭ്യാസം. സ്കൂൾ ഫൈനലിനു ശേഷം ഒരു വർഷം നെയ്ത്ത് തൊഴിലാളിയായി. പിന്നീടാണ് പ്രീ- യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോഴ്സിന് തലശ്ശേരി ബ്രണ്ണൻ കോളേജിൽ ചേർന്നത്.<ref>{{Cite web |url=https://www.keralacm.gov.in/mal/?page_id=13 |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2021-01-13 |archive-date=2020-11-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201128170716/https://www.keralacm.gov.in/mal/?page_id=13 |url-status=dead }}</ref>
'''സ്വകാര്യ ജീവിതം'''
തലശ്ശേരി സെന്റ് ജോസഫ്സ് സ്കൂൾ അദ്ധ്യാപികയായിരുന്ന [[ഒഞ്ചിയം ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ഒഞ്ചിയം]] കണ്ണൂക്കര സ്വദേശിനി ടി. കമലയാണ് ഭാര്യ. വിവേക് കിരൺ, വീണ എന്നിവർ മക്കൾ.<ref>{{Cite web |url=https://www.cpimkerala.org/eng/pinarayi-vijayan-24.php |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2020-12-13 |archive-date=2021-02-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210226025746/https://www.cpimkerala.org/eng/pinarayi-vijayan-24.php |url-status=deviated |archivedate=2021-02-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210226025746/https://www.cpimkerala.org/eng/pinarayi-vijayan-24.php }}</ref>
==രാഷ്ട്രീയ ജീവിതം==
[[File:The President, Shri Ram Nath Kovind at the civic reception, at Thiruvanthapuram, in Kerala.jpg|thumb|മുൻ രാഷ്ട്രപതി രാംനാഥ് കോവിന്ദിനെ സ്വീകരിക്കുന്ന പിണറായി വിജയൻ]]
വിദ്യാർത്ഥിയായിരുന്ന കാലഘട്ടത്തിൽ തന്നെ രാഷ്ട്രീയത്തിലേയ്ക്ക് കടന്നു വന്നു. എസ്.എഫ്.ഐ യുടെ പൂർവ്വിക സംഘടനയായ കെ.എസ്.എഫിലൂടെയായിരുന്നു രാഷ്ട്രീയ പ്രവേശനം. തലശ്ശേരി ബ്രണ്ണൻ കോളേജിൽ സാമ്പത്തിക ശാസ്ത്രത്തിന് പഠിക്കുമ്പോൾ കെ.എസ്.എഫ്ന്റെ കണ്ണൂർ ജില്ലാ സെക്രട്ടറിയായി. തുടർന്ന് നിരവധി വിദ്യാർത്ഥി സമര മുന്നേറ്റങ്ങളിൽ നേതൃത്വം വഹിച്ചു. വൈകാതെ കെ.എസ്.എഫ് ന്റെ സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായി. തലശ്ശേരി കോടതിയ്ക്ക് സമീപം പിണറായി വിജയൻ നയിച്ച വിദ്യാർത്ഥി മാർച്ചിനു നേരെ പോലീസ് നടത്തിയ ലാത്തി ചാർജ്ജ് ഏറെ കോളിളക്കമുണ്ടാക്കിയിരുന്നു. പിണറായി ഉൾപ്പെടെയുള്ള വിദ്യാർത്ഥി നേതാക്കളെ പോലീസ് മൃഗീയമായി തല്ലിയപ്പോൾ സമീപത്തുള്ള കടലിൽ ചാടിയാണ് വിജയൻ അന്ന് രക്ഷപെട്ടത്.
യുവജന വിഭാഗമായ
ഡി.വൈ.എഫ്.ഐയുടെ ആദ്യകാല സംഘടനയായിരുന്ന
കെ.എസ്.വൈ.എഫിൻ്റെ സംസ്ഥാന വൈസ് പ്രസിഡൻറായും പ്രവർത്തിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.cpimkerala.org/pinarayivijayan-36.php |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2020-12-13 |archive-date=2020-12-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201205135622/https://www.cpimkerala.org/pinarayivijayan-36.php |url-status=deviated |archivedate=2020-12-05 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201205135622/https://www.cpimkerala.org/pinarayivijayan-36.php }}</ref>
1964-ൽ [[കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടി]]യിൽ അംഗമായ പിണറായി വിജയൻ 1967-ൽ [[സി.പി.എം]] തലശ്ശേരി മണ്ഡലം സെക്രട്ടറിയായി.
1968-ൽ മാവിലായിൽ നടന്ന കണ്ണൂർ ജില്ല-പ്ലീനറി സമ്മേളനത്തിൽ വച്ച് [[സി.പി.എം]] കണ്ണൂർ ജില്ലക്കമ്മറ്റി അംഗമായി.1972-ൽ സി.പി.എം. കണ്ണൂർ ജില്ല സെക്രട്ടേറിയറ്റ് അംഗമായ പിണറായി വിജയൻ 1978-ൽ പാർട്ടി സംസ്ഥാന കമ്മറ്റിയിലെത്തി. സി.പി.എമ്മിൻ്റെ കണ്ണൂർ ജില്ല സെക്രട്ടറിയായിരുന്ന [[ചടയൻ ഗോവിന്ദൻ]] പാർട്ടിയുടെ സംസ്ഥാന സെക്രട്ടേറിയറ്റ് അംഗമായതിനെ തുടർന്ന് 1986-ൽ പിണറായി വിജയൻ [[സി.പി.എം]] [[കണ്ണൂർ]] ജില്ല സെക്രട്ടറിയായി. 1989-ൽ [[സി.പി.എം]] സംസ്ഥാന സെക്രട്ടേറിയറ്റിലേയ്ക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടതിനെ തുടർന്ന് പ്രവർത്തനം പാർട്ടി സംസ്ഥാന കമ്മറ്റി ഓഫീസായ എ.കെ.ജി സെൻറർ കേന്ദ്രീകരിച്ചായി.
1998 സെപ്റ്റംബറിൽ [[സി.പി.എം]] സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. സി.പി.എം സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായിരുന്ന [[ചടയൻ ഗോവിന്ദൻ]] അന്തരിച്ചതിനെ തുടർന്ന് വൈദ്യുതി വകുപ്പിൻ്റെ ചുമതലയുള്ള കാബിനറ്റ് മന്ത്രി സ്ഥാനം രാജിവയ്ച്ച് പാർട്ടിയുടെ അമരത്ത് എത്തി. പിന്നീട് 2002-ലെ കണ്ണൂർ സമ്മേളനവും 2005-ലെ മലപ്പുറം സമ്മേളനവും 2008-ലെ കോട്ടയം സമ്മേളനവും 2012-ലെ തിരുവനന്തപുരം സമ്മേളനവും പിണറായി വിജയനെ തന്നെ വീണ്ടും സെക്രട്ടറിയായി തിരഞ്ഞെടുത്തു. മുഖ്യമന്ത്രി [[വി.എസ്. അച്യുതാനന്ദൻ|വി.എസ്. അച്യുതാനന്ദനുമായുള്ള]] അഭിപ്രായഭിന്നത പരസ്യമായി പ്രകടിപ്പിച്ചതിന് 2007 മെയ് 26-ന് പോളിറ്റ് ബ്യൂറോയിൽ നിന്നും സസ്പെൻഡ് ചെയ്യപ്പെട്ടു.<ref>http://www.rediff.com/news/2007/may/26ker.htm</ref> പിന്നീട് [[2007]] [[ഒക്ടോബർ 1]]-ന് പിണറായി വിജയനെ പോളിറ്റ് ബ്യൂറോയിൽ തിരിച്ചെടുത്തു.<ref>http://www.rediff.com/news/2007/oct/01cpm.htm</ref> 2012 ഫെബ്രുവരി 10-ന് തുടർച്ചയായി നാലാം തവണയും സി.പി.എം. സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.<ref>{{Cite web |url=http://www.mathrubhumi.com/story.php?id=250855 |title=പിണറായി വീണ്ടും സെക്രട്ടറി |access-date=2012-02-10 |archive-date=2012-02-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120210103840/http://www.mathrubhumi.com/story.php?id=250855 |url-status=deviated |archivedate=2012-02-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120210103840/http://www.mathrubhumi.com/story.php?id=250855 }}</ref> പിണറായി വിജയനും ഇ.കെ. നായനാരുമാണ് ഏറ്റവും കൂടൂതൽ പ്രാവശ്യം പാർട്ടി സെക്രട്ടറിയായി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടവർ. 2015-ൽ ആലപ്പുഴയിൽ വച്ച് നടന്ന പാർട്ടി സംസ്ഥാന സമ്മേളനത്തിൽ പിണറായി വിജയൻ സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറി പദവി ഒഴിഞ്ഞതിനെ തുടർന്ന് [[കോടിയേരി ബാലകൃഷ്ണൻ]] പാർട്ടി സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിയായി സ്ഥാനമേറ്റു.
1970-ൽ ഇരുപത്തിയാറാം വയസിൽ നിയമസഭയിൽ അംഗമായ പിണറായി വിജയൻ പാർലമെൻ്ററി രംഗത്തും മികവ് തെളിയിച്ചു.
1970, 1977, 1991 എന്നീ വർഷങ്ങളിൽ നടന്ന നിയമസഭ തിരഞ്ഞെടുപ്പുകളിൽ കൂത്ത്പറമ്പിൽ നിന്നും
1996-ൽ പയ്യന്നൂരിനെ പ്രതിനിധീകരിച്ചും നിയമസഭയിലെത്തി. 1996-2001 ലെ [[ഇ.കെ. നായനാർ]] മന്ത്രിസഭയിലെ വൈദ്യുതി-സഹകരണ വകുപ്പിന്റെ ചുമതലയുള്ള കാബിനറ്റ് മന്ത്രിയായിരുന്നു പിണറായി വിജയൻ.
1998-ൽ കൽക്കട്ടയിൽ വച്ച് നടന്ന [[സി.പി.എം|സി.പി.എമ്മിന്റെ]] പതിനാറാമത് പാർട്ടി കോൺഗ്രസിലൂടെ പാർട്ടിയുടെ കേന്ദ്രകമ്മറ്റി, പൊളിറ്റ് ബ്യൂറോ അംഗമായി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
2016-ൽ നടന്ന പതിനാലാം കേരള നിയമസഭ തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ ധർമടത്ത് നിന്ന് മത്സരിച്ച് ജയിച്ചു. നിയമസഭയിൽ [[ഇടതുമുന്നണി]]യ്ക്ക് ഭൂരിപക്ഷം കിട്ടിയതിനെ തുടർന്ന് 2016 മെയ് 25 ന് [[കേരള]] [[മുഖ്യമന്ത്രി]]യായി അധികാരമേറ്റു. 2021-ലെ കേരള നിയമസഭ തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ ഇടതുമുന്നണി
99 സീറ്റുകൾ നേടിയതിനെ തുടർന്ന് തുടർച്ചയായി രണ്ടാം തവണയും കേരള മുഖ്യമന്ത്രിയായി ചുമതലയേറ്റു.
<ref>https://www.mathrubhumi.com/mobile/specials/politics/pinarayi-vijayan{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഒക്ടോബർ 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
അഞ്ച് വർഷ കാലാവധി പൂർത്തിയാക്കി അധികാരത്തുടർച്ച നേടിയ ആദ്യ കേരള മുഖ്യമന്ത്രി എന്ന ചരിത്രനേട്ടത്തിനുടമയായ പിണറായി വിജയൻ
മുഖ്യമന്ത്രി എന്ന നിലയിൽ രണ്ടാം തവണ 2021 മേയ് 20 ന് സത്യപ്രതിജ്ഞ ചെയ്തു.
2026-ൽ നടന്ന പതിനാറാം കേരള നിയമസഭാ തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ ധർമ്മടത്ത് നിന്ന് തുടർച്ചയായി മൂന്നാം തവണയും വിജയിച്ചെങ്കിലും ഇടതുമുന്നണി പരാജയപ്പെട്ടതിനാൽ മുഖ്യമന്ത്രി സ്ഥാനം 2026 മെയ് 4ന് രാജി വെച്ചു.
2026 മെയ് 14ന് ചേർന്ന സി.പി.എം
സംസ്ഥാന കമ്മിറ്റി യോഗം പതിനാറാം
കേരള നിയമസഭയിലെ പ്രതിപക്ഷ നേതാവായി പിണറായി വിജയനെ
തിരഞ്ഞെടുത്തു.
മാർക്സിസ്റ്റ് പാർട്ടിയുടെ
പ്രത്യയശാസ്ത്രത്തിനുമപ്പുറം പ്രായോഗിക രാഷ്ട്രീയത്തിന് മുൻതൂക്കം നൽകുന്ന രാഷ്ട്രീയ നേതാവായാണ്
പിണറായി വിജയൻ സി.പി.എമ്മിൽ അറിയപ്പെടുന്നത്.<ref>https://www.manoramaonline.com/news/kerala/2025/05/24/cm-pinarayi-vijayan-80th-birthday.html</ref>
<ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.madhyamam.com/kerala/portfolio-of-new-kerala-govt-800491?infinitescroll=1|title=രണ്ടാം പിണറായി സർക്കാറിലെ മന്ത്രിമാരുടെ വകുപ്പുകൾ ഇങ്ങനെ...|access-date=21 May 2021|date=21 May 2021|publisher=മാധ്യമം|archive-date=2021-05-21|archive-url=https://archive.today/20210521124207/https://www.madhyamam.com/kerala/portfolio-of-new-kerala-govt-800491?infinitescroll=1|url-status=bot: unknown}}</ref><ref name=":1">{{Cite web|url=https://www.deshabhimani.com/news/kerala/governor-allot-the-business-of-the-government-among-the-ministers/944751|title=മന്ത്രിമാരുടെ വകുപ്പുകൾ തീരുമാനിച്ച് ഉത്തരവായി; ന്യൂനപക്ഷ ക്ഷേമവും പ്രവാസിക്ഷേമവും മുഖ്യമന്ത്രിക്ക്|access-date=21 May 2021|date=21 May 2021|publisher=ദേശാഭിമാനി|archive-date=2021-05-21|archive-url=https://archive.today/20210521124004/https://www.deshabhimani.com/news/kerala/governor-allot-the-business-of-the-government-among-the-ministers/944751|url-status=bot: unknown}}</ref>
== കേരള മുഖ്യമന്ത്രി ==
കേരളത്തിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ കാലം മുഖ്യമന്ത്രി സ്ഥാനത്തിരുന്നവരുടെ പട്ടികയിൽ രണ്ടാം സ്ഥാനത്താണ് നിലവിൽ പിണറായി വിജയൻ. നിയമസഭ
തിരഞ്ഞെടുപ്പ് പരാജയത്തെ തുടർന്ന്
മുഖ്യമന്ത്രി സ്ഥാനം രാജി വച്ച 2026 മെയ് നാലാം തീയതി വരെ<ref>[https://keralakaumudi.com/news/mobile/news.php?id=1741594&u=cm-pinarayi-vijayan-to-resign-tommorow പിണറായി വിജയൻ രാജി വെച്ചു]</ref>
2016 മുതൽ 2026 വരെയുള്ള പത്ത് വർഷം തുടർച്ചയായി 3633 ദിവസം മുഖ്യമന്ത്രി പദവിയിൽ തുടർന്നു. (ആകെ 9 വർഷം, 11 മാസം, 9 ദിവസം)<ref>[https://www.manoramanews.com/kerala/politics/2025/04/14/cm-pinarayi-vijayan-the-chief-minister-who-is-rewriting-history.html പിണറായിക്ക് മുന്നിൽ ഇനി നായനാർ മാത്രം]</ref>
മുൻ മുഖ്യമന്ത്രിയും മുതിർന്ന ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ് നേതാവുമായിരുന്ന
ലീഡർ കെ.കരുണാകരനെയാണ്
(3246 ദിവസം) 2025 ഏപ്രിൽ പതിനാലിന് പിണറായി വിജയൻ മറികടന്നത്.
മാർക്സിസ്റ്റ് പാർട്ടിയുടെ സമുന്നത നേതാവായിരുന്ന ഇ.കെ.നായനാരാണ് (4009 ദിവസം) കേരളത്തിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ കാലം മുഖ്യമന്ത്രി പദവിയിലിരുന്നത്.
2023 ഫെബ്രുവരി പതിനേഴിന് മുൻ മുഖ്യമന്ത്രി സി.അച്യുതമേനോന് തൊട്ട് പിന്നിൽ നാലാം സ്ഥാനത്ത് (2459 ദിവസം) എത്തിയിരുന്നു പിണറായി വിജയൻ.
1970 മുതൽ 1977 വരെ തുടർച്ചയായി മുഖ്യമന്ത്രി സ്ഥാനത്തിരുന്ന സി.അച്യുതമേനോൻ്റെ റെക്കോർഡ് (2364 ദിവസം) 2022 നവംബർ പതിനാലിന് പിണറായി വിജയൻ മറികടന്നിരുന്നു.
കേരളത്തിൽ ഇതുവരെ 12 പേർ മുഖ്യമന്ത്രിമാരായിട്ടുണ്ട് എങ്കിലും തുടർച്ചയായി രണ്ട് മന്ത്രിസഭകളിൽ മുഖ്യമന്ത്രിയാവാൻ അവസരം ലഭിച്ചത് പിണറായി വിജയന് മാത്രമാണ്.
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ദിവസം (31)
കാവൽ മുഖ്യമന്ത്രിയായതിൻ്റെ റെക്കോർഡും പിണറായി വിജയന് തന്നെയാണ്. 2021 മെയ് മൂന്ന് മുതൽ മെയ് 20 വരെയും 2026 മെയ് നാല് മുതൽ മെയ് 18 വരെയുമാണ് അദ്ദേഹം സംസ്ഥാനത്തിൻ്റെ കാവൽ മുഖ്യമന്ത്രിയായിരുന്നത്.<ref>[https://www.manoramaonline.com/news/kerala/2023/08/17/pinarayi-vijayan-is-third-in-the-list-of-longest-tenured-cm-of-kerala.html മുഖ്യമന്ത്രി പദവിയിൽ അച്യുതമേനോനെ മറികടന്ന് പിണറായി വിജയൻ]</ref><ref>{{Cite web|url=https://keralacm.gov.in/ml/%e0%b4%ae%e0%b5%81%e0%b4%96%e0%b5%8d%e0%b4%af%e0%b4%ae%e0%b4%a8%e0%b5%8d%e0%b4%a4%e0%b5%8d%e0%b4%b0%e0%b4%bf%e0%b4%af%e0%b5%81%e0%b4%9f%e0%b5%86-%e0%b4%95%e0%b5%80%e0%b4%b4%e0%b4%bf%e0%b4%b2%e0%b5%81/|title=മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ കീഴിലുള്ള വകുപ്പുകൾ - Official website of Kerala Chief Minister|access-date=2023-10-23|date=2021-05-18|language=ml-IN}}</ref>
== തിരഞ്ഞെടുപ്പുകൾ ==
{| class="wikitable sortable"
|+ തിരഞ്ഞെടുപ്പുകൾ <ref>{{Cite web |url=http://www.ceo.kerala.gov.in/electionhistory.html |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2019-03-24 |archive-date=2021-11-11 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211111050225/http://www.ceo.kerala.gov.in/electionhistory.html |url-status=deviated |archivedate=2021-11-11 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20211111050225/http://www.ceo.kerala.gov.in/electionhistory.html }}</ref> <ref>{{Cite web |url=http://www.keralaassembly.org/ |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2019-03-24 |archive-date=2021-05-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210510182516/http://www.keralaassembly.org/ |url-status=dead }}</ref>
! വർഷം !! മണ്ഡലം || വിജയിച്ച സ്ഥാനാർത്ഥി !! പാർട്ടിയും മുന്നണിയും !! പരാജയപ്പെട്ട മുഖ്യസ്ഥാനാർത്ഥി !! പാർട്ടിയും മുന്നണിയും
|-
| 2026 || [[ധർമ്മടം നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[സി.പി.ഐ.എം]], [[എൽ.ഡി.എഫ്]] || അഡ്വ. വി പി അബ്ദുൽ റഷീദ്
|[[ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ്]], [[യു.ഡി.എഫ്.]]
|-
|-
| 2021 || [[ധർമ്മടം നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[സി.പി.ഐ.എം]], [[എൽ.ഡി.എഫ്]] || സി രഘുനാഥ്
|[[ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ്]], [[യു.ഡി.എഫ്.]]
|-
| 2016 || [[ധർമ്മടം നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[സി.പി.ഐ.എം]], [[എൽ.ഡി.എഫ്]] || [[മമ്പറം ദിവാകരൻ]]
|[[ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ്]], [[യു.ഡി.എഫ്.]]
|-
| 1996 || [[പയ്യന്നൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടി ഓഫ് ഇന്ത്യ (മാർക്സിസ്റ്റ്)|സി.പി.എം]], [[എൽ.ഡി.എഫ്]]||കെ എൻ കണ്ണോത്ത്
|[[ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ്]], [[യു.ഡി.എഫ്.]]
|-
| 1991 || [[കൂത്തുപറമ്പ് നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[സി.പി.ഐ.എം.]], [[എൽ.ഡി.എഫ്.]] || [[പി. രാമകൃഷ്ണൻ]] || [[കോൺഗ്രസ് (ഐ.)]], [[യു.ഡി.എഫ്.]]
|-
| 1977 || [[കൂത്തുപറമ്പ് നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[സി.പി.ഐ.എം.]], [[എൽ.ഡി.എഫ്.]]|| അബ്ദുൾ ഖാദർ|| [[റെവല്യൂഷനറി സോഷ്യലിസ്റ്റ് പാർട്ടി]].
|-
| 1970 || [[കൂത്തുപറമ്പ് നിയമസഭാമണ്ഡലം]] || [[പിണറായി വിജയൻ]] || [[സി.പി.ഐ.എം.]], [[എൽ.ഡി.എഫ്.]]|| തായത്ത് രാഘവൻ്|| [[പ്രജാ സോഷ്യലിസ്റ്റ് പാർട്ടി]].
|-
|}
==ലാവ്ലിൻ കേസ്==
1996 മുതൽ 1998 കാലഘട്ടത്തിൽ [[ഇ.കെ. നായനാർ]] മന്ത്രിസഭയിൽ [[വിദ്യുച്ഛക്തി]] മന്ത്രിയായിരിക്കുമ്പോൾ, [[എസ്.എൻ.സി. ലാവലിൻ|ലാവലിൻ കമ്പനിയുമായി]] നടന്ന സർക്കാർ ഇടപാടിൽ അഴിമതി നടന്നിട്ടുണ്ടെന്ന് ആരോപണമുണ്ടായി. ഇതിനെ തുടർന്ന് [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു. ഡി. എഫ്]] ഭരണകാലത്ത് [[സംസ്ഥാന വിജിലൻസ്]] അന്വേഷണം നടത്തുകയും പിണറായി വിജയൻ തെറ്റു ചെയ്തിട്ടില്ലെന്നു കണ്ടെത്തുകയും ചെയ്തിരുന്നു <ref name="oneindia">{{cite web |url=http://news.oneindia.in/2006/03/01/kerala-govt-to-hand-over-snc-lavalin-case-to-cbi-chandy-1141211398.html |title=Kerala Govt to hand over SNC Lavalin case to CBI: Chandy |date=1 March 2006 |quote=Vigilance Director Upendra Verma was also shunted out of the department a day after the investigating agency filed an FIR in the court without naming any politician in the list of accused. |publisher=One India |accessdate=19 June 2012 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഒക്ടോബർ 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. എന്നാൽ പിന്നീട് കേസ് അന്വേഷിച്ച [[സി.ബി.ഐ]] പിണറായി വിജയനെ ഒൻപതാം പ്രതിയായി ചേർക്കുകയും പ്രോസിക്യൂട്ട് ചെയ്യാൻ അനുമതി തേടുകയും ചെയ്തു. സിപിഐ(എം) നേതൃത്വത്തിലുള്ള ഇടതുപക്ഷജനാധിപത്യമുന്നണി [[കേരളാ മന്ത്രിസഭ|മന്ത്രിസഭ]] സഭ അതിന് അനുമതി നിഷേധിച്ചെങ്കിലും അന്നത്തെ [[കേരളാ ഗവർണ്ണർ]] [[ആർ.എസ്. ഗവായി]] അദ്ദേഹത്തെ പ്രോസിക്യൂട്ട് ചെയ്യാൻ അനുമതി നൽകി. [[മഹാരാഷ്ട്ര|മഹാരാഷ്ട്രയിൽ]] തന്റെ മകന്റെ തിരഞ്ഞെടുപ്പു വിജയത്തിന് [[കോൺഗ്രസ്]] സഹായം ഉറപ്പുവരുത്താൻ ആർ.എസ്. ഗവായ് യു. ഡി. എഫ് നേതാക്കളുടെ ഇംഗിതത്തിനൊത്ത് ചെയ്തതാണിതെന്നു സിപിഐ(എം) ആരോപിച്ചിരുന്നു. [[കേരളാ ഗവർണ്ണർ|കേരളാ ഗവർണ്ണറുടെ]] ഈ തീരുമാനത്തെ പിണറായി വിജയൻ [[സുപ്രീം കോടതി (ഇന്ത്യ)|സുപ്രീംകോടതിയിൽ]] ചോദ്യംചെയ്തു. തുടർന്നുള്ള അന്വേഷണത്തിൽ പിണറായി വിജയൻ ലാവലിൻ ഇടപാടിൽ സാമ്പത്തികലാഭം ഉണ്ടാക്കിയതിനു തെളിവ് ലഭിച്ചിട്ടില്ലന്ന് [[സി.ബി.ഐ]] കോടതിയിൽ [[സത്യവാങ്മൂലം]] നൽകുകയുണ്ടായി<ref>[http://www.madhyamam.in/story/ലാവലിൻ-പിണറായി-ഉൾപ്പെട്ട-പണമിടപാടിന്-തെളിവില്ല-സിബിഐ പിണറായി വിജയൻ ഉൾപ്പെട്ട പണമിടപാടിന് തെളിവില്ല സിബിഐ മാധ്യമം ദിനപത്രം, 18 ഏപ്രിൽ 2010; ശേഖരിച്ചത് 29 ഏപ്രിൽ 2010]{{Dead link|date=February 2020}}</ref><ref>{{cite web |title=പിണറായിക്ക് എതിരെ തെളിവില്ലെന്ന് സി.ബി.ഐ മാതൃഭൂമി ദിനപത്രം |url=http://www.mathrubhumi.com/online/malayalam/news/story/265806/2010-04-18/kerala |accessdate=29 ഏപ്രിൽ 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120529010621/http://www.mathrubhumi.com/online/malayalam/news/story/265806/2010-04-18/kerala |archivedate=ഫെബ്രുവരി 17, 2020 |date=18 ഏപ്രിൽ 2010}}</ref>.
തുടർന്ന് കേസിന്റെ വിചാരണ നടന്നിരുന്ന തിരുവനന്തപുരം സി.ബി.ഐ. കോടതിയിൽ പിണറായി വിജയൻ ഉൾപ്പെടെ ഏഴുപേർ വിടുതൽ ഹർജി സമർപ്പിച്ചു. അത് പരിഗണിച്ച കോടതി പിണറായി വിജയനെ കേസിൽ പ്രതിചേർത്ത് വിചാരണ തുടരാനുള്ള വസ്തുതകൾ സി.ബി.ഐ. സമർപ്പിച്ച കുറ്റപത്രത്തിൽ അടങ്ങിയിട്ടില്ലെന്ന് കണ്ടെത്തുകയും അഴിമതി, അധികാരദുർവിനിയോഗം, കുറ്റകരമായ ഗൂഢാലോചന തുടങ്ങിയ ആരോപണങ്ങൾ അടങ്ങിയ കുറ്റപത്രം തന്നെ നിലനിൽക്കില്ലെന്നും പ്രസ്താവിച്ചു. <ref>[http://www.manoramanews.com/cgi-bin/MMOnline.dll/portal/ep/mmtvContentView.do?BV_ID=@@@&tabId=14&programId=9958837&contentId=15387617 ലാവലിൻ കേസിൽ പിണറായി ഉൾപ്പെടെയുള്ളവരുടെ ഹർജി അനുവദിച്ചു]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=സെപ്റ്റംബർ 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 2026 -ൽ ഈ സിബിഐ നൽകിയ അപ്പീലിൽ സുപ്രീം കോടതി പിണറായി വിജയന് വീണ്ടും നോട്ടീസ് അയക്കുകയുണ്ടായി.
== വിമർശനങ്ങൾ ==
*1996-2001 കാലയളവിലെ മൂന്നാം നായനാർ മന്ത്രിസഭയിൽ വൈദ്യുതിമന്ത്രിയായിരുന്ന കാലത്ത് [[പന്നിയാർ]]-[[ചെങ്കുളം]]-[[പള്ളിവാസൽ]] പദ്ധതികളുടെ നവീകരണത്തിനായി [[കാനഡ|കാനഡയിലെ]] [[എസ്.എൻ.സി. ലാവ്ലിൻ]] എന്ന കമ്പനിയുമായി ഇദ്ദേഹം ഒപ്പുവച്ച{{തെളിവ്}} കരാറിനെക്കുറിച്ച് ആരോപണമുണ്ടായതിനെ തുടർന്ന് [[യു. ഡി. എഫ്]] ഭരണകാലത്ത് സംസ്ഥാന വിജിലൻസ് അന്വേഷണം നടത്തുകയും പിണറായി വിജയൻ തെറ്റു ചെയ്തിട്ടില്ലെന്നു കണ്ടെത്തുകയും ചെയ്തിരുന്നു. എന്നാൽ അടുത്ത തിരഞ്ഞെടുപ്പ് കാലത്ത് ഇത് വീണ്ടും അന്വേഷിക്കാൻ സി.ബി.ഐ-യെ ഏൽപിക്കാൻ [[യു. ഡി. എഫ്]] തീരുമാനിച്ചു. തുടർന്ന് സി.ബി.ഐ. പിണറായി വിജയനെ ഒൻപതാം പ്രതിയായി ചേർക്കുകയും പ്രോസിക്യൂട്ട് ചെയ്യാൻ അനുമതി തേടുകയും ചെയ്തു. [[അഡ്വേക്കേറ്റ് ജനറൽ|അഡ്വേക്കേറ്റ് ജനറലിന്റേയും]], [[കേരളാ മന്ത്രിസഭ|കേരളാ മന്ത്രിസഭയുടേയും]] ഉപദേശം മറികടന്ന് അന്നത്തെ [[കേരളാ ഗവർണ്ണർ]] [[ആർ.എസ്. ഗവായ്]] സ്വന്തം നിലയിൽ പ്രോസിക്യൂട്ട്[ ചെയ്യാൻ അനുമതി നൽകി. [[മഹാരാഷ്ട്ര|മഹാരാഷ്ട്രയിൽ]] തന്റെ മകന്റെ തിരഞ്ഞെടുപ്പു വിജയത്തിന് [[കോൺഗ്രസ്]] സഹായം ഉറപ്പുവരുത്താൻ ആർ.എസ്. ഗവായ് യു. ഡി. എഫ് നേതാക്കളുടെ ഇംഗിതത്തിനൊത്ത് ചെയ്തതാണിതെന്നു ആരോപണമുയർന്നു. കേരളാ ഗവർണ്ണറുടെ ഈ തീരുമാനത്തെ പിണറായി വിജയൻ [[സുപ്രീംകോടതി|സുപ്രീംകോടതിയിൽ]] ചോദ്യംചെയ്തു. അന്വേഷണത്തിലൂടെ പിണറായി വിജയൻ അഴിമതി നടത്തിയില്ലെന്നു തെളിഞ്ഞതിനു ശേഷം സി.ബി.ഐ തന്നെ അപ്രകാരം കോടതിയിൽ [[സത്യവാങ്മൂലം]] നൽകുകയുണ്ടായി<ref>[http://www.madhyamam.in/story/ലാവലിൻ-പിണറായി-ഉൾപ്പെട്ട-പണമിടപാടിന്-തെളിവില്ല-സിബിഐ പിണറായി വിജയൻ ഉൾപ്പെട്ട പണമിടപാടിന് തെളിവില്ല സിബിഐ മാധ്യമം ദിനപത്രം, 18 ഏപ്രിൽ 2010; ശേഖരിച്ചത് 29 ഏപ്രിൽ 2010]</ref><ref>{{Cite web |url=http://www.mathrubhumi.com/online/malayalam/news/story/265806/2010-04-18/kerala |title=പിണറായിക്ക് എതിരെ തെളിവില്ലെന്ന് സി.ബി.ഐ മാതൃഭൂമി ദിനപത്രം, 18 ഏപ്രിൽ 2010; ശേഖരിച്ചത് 29 ഏപ്രിൽ 2010 |access-date=2010-04-29 |archive-date=2012-05-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120529010621/http://www.mathrubhumi.com/online/malayalam/news/story/265806/2010-04-18/kerala |url-status=deviated |archivedate=2012-05-29 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120529010621/http://www.mathrubhumi.com/online/malayalam/news/story/265806/2010-04-18/kerala }}</ref>. അടിസ്ഥാനരഹിതമായ ആരോപണങ്ങൾ ഉന്നയിച്ച് അദ്ദേഹത്തെ വ്യക്തിഹത്യ ചെയ്യാനുള്ള ശ്രമമാണു കേസിനു പിന്നിൽ എന്ന് സി.പി.ഐ.(എം) ആരോപിക്കുന്നു<ref>{{Cite web |url=http://deshabhimani.com/e_paper/1chn200410.pdf |title=ലാവ്ലിൻ:സത്യം തെളിഞ്ഞു |access-date=2010-04-30 |archive-date=2016-03-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160305011832/http://www.deshabhimani.com/e_paper/1chn200410.pdf |url-status=dead }}</ref><ref>{{Cite web |url=http://deshabhimani.com/e_paper/1chn190410.pdf |title=അവഹേളിച്ചതിന്റെ ഉത്തരവാദിത്തം ആര് ഏറേറെടുക്കും |access-date=2010-04-30 |archive-date=2016-03-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160304213826/http://www.deshabhimani.com/e_paper/1chn190410.pdf |url-status=dead }}</ref>.
*2007 ഫെബ്രുവരി 16ന് ചെന്നൈ വിമാനത്താവളത്തിൽ വച്ച് സുരക്ഷാ പരിശോധനക്കിടെ പിണറായി വിജയന്റെ ബഗേജിൽ നിന്നും 5 വെടിയുണ്ടകൾ ഉദ്യോഗസ്ഥർ കണ്ടെടുക്കുകയുണ്ടായി. ലൈസൻസിന്റെ പകർപ്പ് ഫാക്സ് ആയി ലഭിച്ചതിനു ശേഷം ഉദ്യോഗസ്ഥർ അദ്ദേഹത്തെ പോകാൻ അനുവദിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=http://www.hindu.com/2007/02/20/stories/2007022011850400.htm |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2009-05-08 |archive-date=2007-02-22 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070222111036/http://www.hindu.com/2007/02/20/stories/2007022011850400.htm |url-status=deviated |archivedate=2007-02-22 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070222111036/http://www.hindu.com/2007/02/20/stories/2007022011850400.htm }}</ref>
*തൊഴിലാളി നേതാവായി ഉയർന്നുവന്ന പിണറായിയുടെ മകന്റെ ബർമിങ്ഹാം യൂണിവേഴ്സിറ്റിയിലെ വിദ്യാഭ്യാസവും മകളുടെ സ്വാശ്രയ കോളേജിലെ പഠനവുമെല്ലാം അദ്ദേഹത്തിനെതിരെയുള്ള മറ്റു വിമർശനങ്ങളിൽ ചിലതാണ്. <ref>http://thatsmalayalam.oneindia.mobi/news/2008/02/14/51199.html{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. എന്നാൽ കേരള ആദായ നികുതി വകുപ്പ് 2008 ജനുവരിയിൽ ഹൈക്കോടതിക്ക് നൽകിയ സത്യവാങ്ങ്മൂലത്തിൽ പിണറായിയുടെ മകന്റെ ബർമിങ്ങ്ഹാം സർവ്വകലാശാലയിലെ പഠിപ്പിന് പിണറായി വിജയൻ വക സാമ്പത്തിക സഹായമൊന്നും നൽകുകയുണ്ടായില്ല എന്ന വ്യക്തമാക്കുകയുണ്ടായി.<ref>{{cite web|title = മകന്റെ വിദേശപഠന ചെലവ് പിണറായി വഹിച്ചിട്ടില്ല - ആദായനികുതി വകുപ്പ്.|publisher = [[മാതൃഭൂമി]]|url = http://www.mathrubhumi.com/php/newFrm.php?news_id=12209&n_type=HO&category_id=3&Farc=T&previous=Y|date = ജനുവരി 2, 2008|accessdate = ഓഗസ്റ്റ് 7, 2009|language = മലയാളം}}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
*കേരളത്തിലെ ചില മുഖ്യധാരാ പത്ര-ദൃശ്യ മാധ്യമങ്ങളുടെ ഭാഗമായി [[സി.പി.ഐ.എം|സി.പി.ഐ.(എം)]]-നെതിരെ ഒരു ശക്തമായ മാധ്യമസിന്റിക്കേറ്റ് പ്രവർത്തിക്കുന്നതായി അദ്ദേഹം കരുതുന്നു. അത് ചില ഉദാഹരണസഹിതം അദ്ദേഹം പ്രസ്താവിച്ചതിനാൽ ആ പത്ര-ദൃശ്യ മാധ്യമങ്ങളുടെ ഭാഗത്ത് നിന്ന് അദ്ദേഹത്തിന് എതിരെ ശക്തമായ വിമർശങ്ങളുണ്ടായി . {{fact}}
*മാധ്യമസിന്റിക്കേറ്റിനെതിരെ അദ്ദേഹം നടത്തിയ പ്രസ്താവനയെ, [[മാതൃഭൂമി]] പത്രാധിപനെതിരായ ഭീഷണിപ്പെടുത്തലായി ചിത്രീകരിച്ച് പത്രാധിപരുടെ ഗിൽഡ് അപലപിച്ചിരുന്നു. <ref>{{Cite web |url=http://www.thehoot.org/web/home/story.php?storyid=2608&pg=1&mod=1§ionId=2 |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2009-05-08 |archive-date=2009-02-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090209172703/http://www.thehoot.org/web/home/story.php?storyid=2608&pg=1&mod=1§ionId=2 |url-status=dead }}</ref><ref> http://www.financialexpress.com/news/CPIM-mouth-piece-snipes-at-Editors-Guild/204556/ </ref>
*പിണറായി വിജയൻ കൊട്ടാരതുല്യമായ വീട് നിർമ്മിച്ചതിനെപ്പറ്റി അന്വേഷിക്കാൻപോയ നാലു സഖാക്കളെ സസ്പെന്റ് ചെയ്തുകൊണ്ടാണ് പിണറായി വിജയൻ തനിക്കെതിരായ വിമർശനത്തെ അടിച്ചമർത്തിയത് എന്ന ആരോപണം വലിയ വിവാദം ആയിരുന്നു. ഒരു തൊഴിലാളി നേതാവിന് ഇത്രയും വലിയ വീട് പണിതത്തിനെ കുറിച്ചു പാർട്ടിയിൽ തന്നെ നിരവധി വാക്കേറ്റങ്ങൾക്കു കാരണം ആയി. 4 സഖാക്കളെ [[സി.പി.ഐ.എം]] പുറത്താക്കിയത് വേറെ കാരണങ്ങളായിരുന്നു എന്നതായിരുന്നു പിന്നീടുള്ള പത്രറിപ്പോർട്ട്.<ref>http://www.indianexpress.com/news/why-none-dares-talk-about-pinarayi/473293/0</ref>
* 2026 ഏപ്രിൽ 9ന് നടന്ന സംസ്ഥാന നിയമസഭ തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ ഇടതുമുന്നണി വൻതിരിച്ചടി നേരിട്ടതിനെ(35/140) തുടർന്ന് നടന്ന സി.പി.എം ജില്ലാകമ്മിറ്റി യോഗങ്ങളിൽ മുഖ്യമന്ത്രിയായിരുന്ന പിണറായി വിജയനും പാർട്ടി സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറി എം.വി.ഗോവിന്ദൻ മാസ്റ്റർക്കും<ref>https://www.manoramaonline.com/news/latest-news/2026/05/23/cpm-criticism-adoor-pinarayi-vijayan-mv-govindan-press-conference-scrutiny.html</ref> എതിരെ അതിനിശിതമായ വിമർശനങ്ങൾ ഉയർന്നു. പിണറായി വിജയൻ പ്രതിപക്ഷ നേതൃ സ്ഥാനം ഒഴിയണമെന്നാണ് സിപിഎം അണികളുടെ പ്രധാന ആവശ്യം.<ref>https://www.manoramaonline.com/district-news/kollam/2026/05/21/pinarayi-vijayan-criticism-kerala-cpm.html</ref><ref>https://keralakaumudi.com/kerala/politics/cpm-konni-area-committee-1752290</ref>
==അവലംബം==
{{reflist|2}}
== പുറത്തേക്കുള്ള കണ്ണികൾ ==
* http://www.cpim.org/bio/pinarayi_vijayan.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080225150859/http://www.cpim.org/bio/pinarayi_vijayan.htm |date=2008-02-25 }}
*[http://malablo.com/പിണറായി-വിജയൻജീവിത-വഴിക/ പിണറായി വിജയൻ ജീവിത വഴികളിലൂടെ.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200716211615/http://malablo.com/%E0%B4%AA%E0%B4%BF%E0%B4%A3%E0%B4%B1%E0%B4%BE%E0%B4%AF%E0%B4%BF-%E0%B4%B5%E0%B4%BF%E0%B4%9C%E0%B4%AF%E0%B5%BB%E0%B4%9C%E0%B5%80%E0%B4%B5%E0%B4%BF%E0%B4%A4-%E0%B4%B5%E0%B4%B4%E0%B4%BF%E0%B4%95/ |date=2020-07-16 }}
{{commons category|Pinarayi Vijayan}}
{{S-start}}
{{s-off}}
{{s-bef|before=[[ഉമ്മൻ ചാണ്ടി]]}}
{{s-ttl|title=[[കേരളത്തിലെ മുഖ്യമന്ത്രിമാരുടെ പട്ടിക|കേരളത്തിന്റെ മുഖ്യമന്ത്രി]]|years=25 മേയ് 2016 – 04 മേയ് 2026}}
{{s-aft|after= [[വി.ഡി. സതീശൻ]]}}
{{S-end}}
{{CMs of Kerala}}
{{Fourteenth KLA}}
{{DEFAULTSORT:വിജയൻ}}
[[വർഗ്ഗം:1944-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മാർച്ച് 21-ന് ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:നിരീശ്വരവാദികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:നാലാം കേരള നിയമസഭാംഗങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:അഞ്ചാം കേരള നിയമസഭാംഗങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഒൻപതാം കേരള നിയമസഭാംഗങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:പത്താം കേരള നിയമസഭയിലെ മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:പതിനാലാം കേരളനിയമസഭയിലെ മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ മുഖ്യമന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ സഹകരണവകുപ്പ് മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ വൈദ്യുതിവകുപ്പ് മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:സി.പി.ഐ.എം. സംസ്ഥാന സെക്രട്ടറിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ സി.പി.ഐ.എം. പ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഇന്ത്യയിലെ അടിയന്തരാവസ്ഥയിൽ തടവിലാക്കപ്പെട്ടവർ]]
[[വർഗ്ഗം:കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടി ഓഫ് ഇന്ത്യ (മാർക്സിസ്റ്റ്)-ൽ നിന്നുള്ള മുഖ്യമന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:പതിനഞ്ചാം കേരളനിയമസഭയിലെ മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ആഭ്യന്തരമന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഐ.ടി. വകുപ്പ് മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പ്രിന്റിംഗ്, സ്റ്റേഷനറി വകുപ്പ് മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പ്രതിപക്ഷനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:പതിനാറാം കേരള നിയമസഭാംഗങ്ങൾ]]
p2l742gpdyeypr4b7js1th17b6to6jm
സ്പെയിൻ
0
15084
4648701
4632703
2026-07-20T02:13:25Z
Malikaveedu
16584
4648701
wikitext
text/x-wiki
{{Prettyurl|Spain}}
{{Infobox Country or territory
|native_name = {{lang|es|Reino de España}}
|conventional_long_name = സ്പെയിൻ രാജ്യം
[കിങ്ഡം ഓഫ് സ്പെയിൻ]
|common_name = സ്പെയിൻ
|image_flag = Flag of Spain.svg
|image_coat = Escudo de España.svg
|image_map = EU-Spain.svg
|map_caption = {{map_caption |region=in [[Europe]] |subregion=the [[European Union]] |location_color=dark green |subregion_color=light green |region_color=dark grey |legend=}}
|national_motto = {{lang|la|"[[Plus Ultra (motto)|Plus Ultra]]"}}{{spaces|2}}<small>([[Latin]])<br />"Further Beyond"</small>
|national_anthem = {{lang|es|[[Marcha Real]]}} <sup>1</sup>{{spaces|2}}<small>([[Spanish language|Spanish]])<br />Royal March
|official_languages = [[സ്പാനിഷ് ഭാഷ]], [[Catalan language|Catalan]]{{smallsup|2}}, [[Galician language|Galician]]{{smallsup|2}}, [[Basque language|Basque]]{{smallsup|2}}, [[Aranese language|Aranese]]{{smallsup|2}}
|capital = [[മാഡ്രിഡ്]]
|latd=40 |latm=26 |latNS=N |longd=3 |longm=42 |longEW=W
|largest_city = capital
|government_type = [[ഭരണഘടനാപരമായ രാജവാഴ്ച]]
|leader_title1 = [[Spanish monarchy|Head of State]]
|leader_title2 = [[President of the Government of Spain|President of<br />{{spaces|3}}the Government]]
|leader_name1 = ഫിലിപ്പ് VI
|leader_name2 = <br />{{nowrap|[[Pedro Sánchez]]}}
|sovereignty_type = Formation
|sovereignty_note = [[15th century]]
|established_event1 = Dynastic union
|established_date1 = [[Charles V, Holy Roman Emperor|1516]]
|established_event2 = Unification
|established_date2 = [[Catholic Monarchs|1469]]
|established_event3 = {{spaces|2}}''[[de facto]]''
|established_date3 = [[Nueva Planta decrees|1716]]
|established_event4 = {{spaces|2}}''[[de jure]]''
|established_date4 = [[Spanish Constitution of 1812|1812]]
|accessionEUdate = [[January 1]] [[1986]]
|EUseats = 54
|area = 506,030
|areami² = 195,364 <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|area_rank = 51st
|area_magnitude = 1 E11
|percent_water = 1.04
|population_estimate = 45,061,274
|population_estimate_year = 2007
|population_estimate_rank = 28th
|population_density = 88.39
|population_densitymi² = 220 <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|population_density_rank = 106th
|GDP_PPP_year = 2005<ref>[http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2007/01/data/weorept.aspx?sy=2005&ey=2005&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C941%2C914%2C446%2C612%2C666%2C614%2C668%2C311%2C672%2C213%2C946%2C911%2C137%2C193%2C962%2C122%2C674%2C912%2C676%2C313%2C548%2C419%2C556%2C513%2C678%2C316%2C181%2C913%2C682%2C124%2C684%2C339%2C273%2C638%2C921%2C514%2C948%2C218%2C686%2C963%2C688%2C616%2C518%2C223%2C728%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C522%2C692%2C622%2C694%2C156%2C142%2C624%2C449%2C626%2C564%2C628%2C283%2C228%2C853%2C924%2C288%2C233%2C293%2C632%2C566%2C636%2C964%2C634%2C182%2C238%2C453%2C662%2C968%2C960%2C922%2C423%2C714%2C935%2C862%2C128%2C716%2C611%2C456%2C321%2C722%2C243%2C965%2C248%2C718%2C469%2C724%2C253%2C576%2C642%2C936%2C643%2C961%2C939%2C813%2C644%2C199%2C819%2C184%2C172%2C524%2C132%2C361%2C646%2C362%2C648%2C364%2C915%2C732%2C134%2C366%2C652%2C734%2C174%2C144%2C328%2C146%2C258%2C463%2C656%2C528%2C654%2C923%2C336%2C738%2C263%2C578%2C268%2C537%2C532%2C742%2C944%2C866%2C176%2C369%2C534%2C744%2C536%2C186%2C429%2C925%2C178%2C746%2C436%2C926%2C136%2C466%2C343%2C112%2C158%2C111%2C439%2C298%2C916%2C927%2C664%2C846%2C826%2C299%2C542%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698&s=PPPWGT&grp=0&a=&pr.x=60&pr.y=11 '''IMF''' World Economic Outlook Database 2005]</ref>
|GDP_PPP = $1.141 trillion
|GDP_PPP_rank = 11th
|GDP_PPP_per_capita = $27,522 (2005)
|GDP_PPP_per_capita_rank = 27th
|GDP_nominal = $1.127 trillion
|GDP_nominal_rank = 9th
|GDP_nominal_year = 2005<ref>[http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2006/02/data/weorept.aspx?sy=2005&ey=2005&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C446%2C914%2C666%2C612%2C668%2C614%2C672%2C311%2C946%2C213%2C137%2C911%2C962%2C193%2C674%2C122%2C676%2C912%2C548%2C313%2C556%2C419%2C678%2C513%2C181%2C316%2C682%2C913%2C684%2C124%2C273%2C339%2C921%2C638%2C948%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C558%2C516%2C138%2C918%2C353%2C748%2C196%2C618%2C278%2C522%2C692%2C622%2C694%2C156%2C142%2C624%2C449%2C626%2C564%2C628%2C283%2C228%2C853%2C924%2C288%2C233%2C293%2C632%2C566%2C636%2C964%2C634%2C182%2C238%2C453%2C662%2C968%2C960%2C922%2C423%2C714%2C935%2C862%2C128%2C716%2C611%2C456%2C321%2C722%2C243%2C965%2C248%2C718%2C469%2C724%2C253%2C576%2C642%2C936%2C643%2C961%2C939%2C813%2C644%2C199%2C819%2C184%2C172%2C524%2C132%2C361%2C646%2C362%2C648%2C364%2C915%2C732%2C134%2C366%2C652%2C734%2C174%2C144%2C328%2C146%2C258%2C463%2C656%2C528%2C654%2C923%2C336%2C738%2C263%2C578%2C268%2C537%2C532%2C742%2C944%2C866%2C176%2C369%2C534%2C744%2C536%2C186%2C429%2C925%2C178%2C746%2C436%2C926%2C136%2C466%2C343%2C112%2C158%2C111%2C439%2C298%2C916%2C927%2C664%2C846%2C826%2C299%2C542%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698%2C941&s=NGDPD&grp=0&a=&pr1.x=64&pr1.y=9 '''IMF''' World Economic Outlook Database 2006]</ref>
|GDP_nominal_per_capita = $27,767 (2006)
|GDP_nominal_per_capita_rank = 25th
|HDI_year = 2004
|HDI = {{increase}} 0.938
|HDI_rank = 19th
|HDI_category = <font color="#009900">high</font>
|Gini = 34.7
|Gini_year = 2000
|Gini_category = <font color="#ffcc00">medium</font>
|currency = [[യൂറോ]] ([[Euro sign|€]])<sup>3</sup>
|currency_code = EUR
|time_zone = [[Central European Time|CET]]<sup>4</sup>
|utc_offset = +1
|time_zone_DST = [[Central European Summer Time|CEST]]
|utc_offset_DST = +2
|cctld = [[.es]]<sup>5</sup>
|calling_code = 34
|footnote1 = Also serves as the [[Royal anthem]].
|footnote2 = In some [[autonomous communities of Spain|autonomous communities]], [[Aranese]] ([[Occitan language|Occitan]]), [[Basque language|Basque]], [[Catalan language|Catalan]] and [[Galician language|Galician]] are co-official languages.
|footnote3 = Prior to 1999 (by law, 2002): [[Peseta|Spanish Peseta]].
|footnote4 = Except in the [[Canary Islands]], which are in the [[GMT]] time zone ([[Coordinated Universal Time|UTC]], [[Coordinated Universal Time|UTC]]+1 in summer).
|footnote5 = The [[.eu]] domain is also used, as it is shared with other [[European Union]] member states.
}}
[[യൂറോപ്പ്|യൂറോപ്യൻ]] ഭൂഖണ്ഡത്തിൽപ്പെട്ട രാജ്യമാണ് ഔദ്യോഗികമായി കിംഗ്ഡം ഓഫ് സ്പെയിൻ എന്നറിയപ്പെടുന്ന '''സ്പെയിൻ'''( [[ഇംഗ്ലീഷ്]]: Spain , [[സ്പാനിഷ് ഭാഷ|സ്പാനിഷ്]] : España, IPA: [es'paɲa]) അഥവാ '''കിങ്ഡം ഒഫ് സ്പെയിൻ'''([[സ്പാനിഷ് ഭാഷ|സ്പാനിഷ്]] : Reino de España). കിഴക്ക് മെഡിറ്ററേനിയൻ കടലും വടക്ക് [[ഫ്രാൻസ്]], [[അൻഡോറ]], [[ബേ ഓഫ് ബിസ്കേ|ബേ ഓഫ് ബിസ്കേയും]] വടക്ക് പടിഞ്ഞാറ് അറ്റ്ലാൻറിക് സമുദ്രവും പടിഞ്ഞാറ് [[പോർച്ചുഗൽ|പോർച്ചുഗലുമാണ്]] അതിർത്തികൾ. തെക്കൻ സ്പെയിനിൽനിന്ന് കടലിടുക്കു വഴി ഏകദേശം 14 കിലോമീറ്റർ പോയാൽ ആഫ്രിക്കൻ ഭൂഖണ്ഡത്തിലെത്താം<ref>{{cite web | title=വാച്ച്ടവർ ഓൺലൈൻ ലൈബ്രറി | website=Watchtower ONLINE LIBRARY | url=https://wol.jw.org/ml/wol/d/r162/lp-my/102017050#h=3 | language=ml | access-date=2025-11-11}}</ref>. വടക്കേ ആഫ്രിക്കയിൽവരെ പ്രദേശങ്ങളുള്ള തെക്കൻ, പടിഞ്ഞാറൻ യൂറോപ്പിലെ ഒരു രാജ്യമാണിത്. ഐബീരിയൻ ഉപദ്വീപിന്റെ ഭൂരിഭാഗവും വ്യാപിച്ചുകിടക്കുന്ന ഇതിന്റെ പ്രദേശത്ത് മെഡിറ്ററേനിയിലുള്ള ബലേറിക് ദ്വീപുകളും അറ്റ്ലാൻറിക് സമുദ്രത്തിലുള്ള കാനറി ദ്വീപുകളും ഉൾപ്പെടുന്നു. ഐബീരിയൻ ഉപദ്വീപിന്റെ ഭൂരിഭാഗം പ്രദേശങ്ങളിലും വ്യാപിച്ചുകിടക്കുന്ന ഇതിന്റെ ഭൂപ്രദേശത്ത് പെനിൻസുലർ സ്പെയിനിന് വടക്കുള്ള ഫ്രാൻസ്, അൻഡോറ, ബിസ്കേ ഉൾക്കടൽ എന്നിവയും അതിർത്തികളാണ്. കിഴക്കും തെക്കും മെഡിറ്ററേനിയൻ കടലും ജിബ്രാൾട്ടറും മൊറോക്കോയും വടക്കേ ആഫ്രിക്കയിലെ അതിന്റെ എക്സ്ക്ലേവുകളിലൂടെയും; പടിഞ്ഞാറ് പോർച്ചുഗലും അറ്റ്ലാന്റിക് സമുദ്രവും അതിർത്തികളായി വരുന്നു. സ്പെയിനിന്റെ തലസ്ഥാനവും ഏറ്റവും വലിയ നഗരവും മാഡ്രിഡും ബാഴ്സലോണ, വലൻസിയ, സെവില്ലെ, സരഗോസ, മാലഗ, മുർസിയ, പാൽമ ഡി മല്ലോർക്ക എന്നിവ മറ്റ് പ്രധാന നഗരപ്രദേശങ്ങളുമാണ്. 504,030 ചതുരശ്ര കിലോമീറ്ററാണ് മൊത്ത വിസ്തീർണ്ണം. യൂറോപ്പിന്റെ ഏറ്റവും തെക്കേ അറ്റത്ത് സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന ഇത് തെക്കൻ യൂറോപ്പിലെ ഏറ്റവും വലിയ രാജ്യവും യൂറോപ്യൻ യൂണിയനിൽ [[ഫ്രാൻസ്]] കഴിഞ്ഞാൽ നാലാമത്തെ ഏറ്റവും ജനസംഖ്യയുള്ള രാജ്യവുമാണ്. രാജ്യത്തിനകത്തെ വിവിധ ഭാഷാ-സാംസ്കാരിക വിഭാഗങ്ങൾക്ക് ഏറെ സ്വാതന്ത്ര്യം നൽകുന്ന തരത്തിലാണ് സ്പെയിനിന്റെ ഭരണഘടന. രാജ്യത്തിനകത്ത് സ്വന്തമായി തിരഞ്ഞെടുക്കാൻ അവകാശമുള്ള 17 പ്രവിശ്യകളുണ്ട്.
രാജഭരണത്തിൻ കീഴിലുള്ള പാർലമെൻററി സർക്കാരാണ് സ്പെയിനിൽ ഭരണം നടത്തുന്നത്.
== ചരിത്രം ==
{{പ്രധാനലേഖനം|സ്പാനിഷ് ചരിത്രം}}
നീണ്ട പോരാട്ടങ്ങൾക്ക് ശേഷം ലെബിരിയൻ പെനിൻസുല റോമൻ സാമ്രാജ്യത്തിൻ കീഴിലായി. ഈ പ്രദേശം [[ഹിസ്പാനിയ]] എന്നറിയപ്പെട്ടു. മധ്യകാലത്ത് ഈ പ്രദേശം ജർമ്മൻകാരുടെ കൈയ്യിലായെങ്കിലും പിന്നീട് മുസ്ലീം പോരാളികൾ അധീനതയിലാക്കി. പതുക്കെ ക്രിസ്ത്യൻ രാജ്യങ്ങളെല്ലാം മുസ്ലീം ഭരണത്തിൻ കീഴിലായി. പതിനാറാം നൂറ്റാണ്ടിലെ ശക്തമായ രാജ്യമായി സ്പെയിൻ മാറി. ഫ്രഞ്ച് ആക്രമണം സ്പെയിനെ അസ്ഥിരമായ അവസ്ഥയിലെത്തിച്ചു. ഇതുമൂലം സ്പെയിനിൽ സ്വാതന്ത്ര്യ സമരത്തിന് തുടക്കം കുറിച്ചു. ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിൽ വലിയ ആഭ്യന്തര യുദ്ധം സ്പെയിനിൽ നടന്നു. അനന്തരം സ്വേച്ഛാതിപരമായ ഒരു ഭരണത്തിൻ കീഴിലായി സ്പെയിൻ പിന്നീട്.
.
=== പൂർവ്വചരിത്രം ===
[[പ്രമാണം:Techo de Altamira (replica)-Museo Arqueológico Nacional.jpg|thumb|Replica of the [[Altamira Cave]] paintings]]
ലെബിരിയൻ പെനിൻസുലയിൽ 1.2 ദശലക്ഷം വർഷങ്ങൾക്ക് മുൻപ് തന്നെ ജനവാസമുണ്ടായിരുന്നതായി അറ്റാപ്യുറേക്കയിൽ നടത്തിയ പുരാവസ്തു ഗവേഷണം സൂചിപ്പിക്കുന്നു<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/6256356.stm|title='First west Europe tooth' found|publisher=BBC|date=30 June 2007|accessdate=2008-08-09}}</ref>. ക്രോ-മാഗ്നൻ മനുഷ്യരാണ് ഇവിടെ ജീവിച്ചിരുന്നത്. 35,000 വർഷങ്ങൾക്ക് മുൻപ് പൈറെനീസിൽ നിന്ന് വന്നവരാണ് ഇവർ. തെളിവുകൾ എന്ന് പറയാവുന്നത് ഉത്തര സ്പെയിനിലെ ആൾട്ടാമിറാ ഗുഹകളിൽ നിന്ന് ലഭിച്ച പെയിൻറിങ്ങാണ്.
=== റോമൻ സാമ്രാജ്യവും ജർമ്മൻ രാജ്യവും ===
{{പ്രധാനലേഖനം|ഹിസ്പാനിയ}}
[[പ്രമാണം:Merida Roman Theatre1.jpg|thumb|270px|മെറിഡായിലുള്ള റോമൻ തിയേറ്റർ]]
രണ്ടാം പ്യൂനിക് യുദ്ധകാലഘട്ടത്തിൽ, കാർത്തിജീനിയൻ കോളനികൾ റോമൻ സാമ്രാജ്യത്തിൻറെ കീഴിലായി. ഈ കീഴടക്കൽ കാരണം ലെബിരിയൻ പെനിൻസുല റോമൻ സാമ്രാജ്യത്തിൻ കീഴിലായി.
=== സ്പാനിഷ്-അമേരിക്കൻ യുദ്ധം ===
{{പ്രധാനലേഖനം|സ്പാനിഷ്-അമേരിക്കൻ യുദ്ധം}}
1898ൽ ഫിലിപ്പെൻസ്, ക്യൂബ എന്നീ കോളനികളിലെ ഭരണത്തിന്റെ പേരിൽ സ്പെയിനുമായി അമേരിക്ക യുദ്ധത്തിലേർപ്പെട്ടതിനേയാണ് സ്പാനിഷ്-അമേരിക്കൻ_യുദ്ധം എന്ന് വിശേഷിപ്പിക്കുന്നത്. യുദ്ധത്തിൽ പരാജയപ്പെട്ട സ്പെയിനിൽ നിന്നും ഫിലിപ്പെൻസും ഗുവാവും അമേരിക്ക സ്വന്തമാക്കി. അമേരിക്ക എന്ന ലോകശക്തിയുടെ ഉദയത്തിന്റെ തുടക്കമായിരുന്നു ഈ യുദ്ധം.
[[File:Casa Batlló - Barcelona.jpg |thumb|200px|right|കാസ ബാറ്റ്ലോ, ബാർസിലോണ സ്പെയിൻ]]
[[File:Park Monasterio de Piedra.jpg | thumb | മൊണാസ്ട്രോ ദെ പിയദ്ര പാർക്ക്, സറഗോസ, സ്പെയിൻ]]
[[File:Aldabe, Centro Civico; Calle herreria; Vitoria Gasteiz.jpg|thumb|
അൽഡാബെ, സിവിക് സെന്റർ; കമ്മാരസംഭവ തെരുവ്; വിട്ടോറിയ ഗാസ്റ്റിസ്]]
<!--
== ഭരണം ==
===ഭരണ മേഖലകൾ===
-->
== സാമ്പത്തികം ==
<!--
== ഗതാഗതം ==
[[File:Gran Vía (Madrid) 25.jpg|thumb|Night view of [[Gran Vía]] (a downtown avenue) in [[Madrid]] from Edificio Carrión.]]
=== മെട്രോപൊളിറ്റൻ മേഖലകൾ ===
Source: [[European Spatial Planning Observation Network|ESPON]], 2007<ref>
{{cite book |publisher=[[European Spatial Planning Observation Network|ESPON]] |author=IGEAT |coauthors=IGSO, LATTS, TSAC |title=ESPON project 1.4.3: Study on Urban Functions: Final Report |date=March 2007 |isbn=2-9600467-2-2 |url=http://www.espon.eu/mmp/online/website/content/projects/261/420/file_2420/fr-1.4.3_April2007-final.pdf |accessdate=2009-04-09 }}
</ref>
{| class="wikitable" border="1"
|- style="text-align:right;"
!Pos.|| City(ies) || Region || Prov. || population
|- style="text-align:right;"
| 1 || '''[[Madrid]]''' || [[Madrid]] || Madrid ||5,263,000
|- style="text-align:right;"
| 2 || '''[[Barcelona]]''' || [[Catalonia]] || Barcelona || 4,251,000
|- style="text-align:right;"
| 3 || '''[[Valencia, Spain|Valencia]]''' || [[Valencian Community]] || Valencia || 1,499,000
|- style="text-align:right;"
| 4 || '''[[Seville]]''' || [[Andalusia]] || Seville || 1,262,000
|- style="text-align:right;"
| 5 || '''[[Bilbao]]''' || [[Basque Country (autonomous community)|Basque Country]] || Biscay || 947,000
|- style="text-align:right;"
| 6 || '''[[Málaga]]''' || [[Andalusia]] || Málaga || 844,000
|- style="text-align:right;"
| 7 || '''[[Oviedo]]-[[Gijón]]''' || [[Asturias]] || Asturias || 844,000
|- style="text-align:right;"
| 8 || '''[[Alicante]]-[[Elche]]''' || [[Valencian Community]] || Alicante || 793,000
|- style="text-align:right;"
| 9 || '''[[Las Palmas de Gran Canaria]] ||''' [[Canarias]] || Las Palmas de Gran Canaria || 640,000
|- style="text-align:right;"
| 10 || '''[[Zaragoza]] ||''' [[Aragon]] || Zaragoza || 639,000
|}
===പ്രധാന നഗരങ്ങൾ===
[[File:Cortesgloop2 copy.jpg|thumb|right|250px|upright|Panorama of [[Valencia, Spain|Valencia]], the third largest city in Spain]]
{| class="wikitable" border="1"
|- style="text-align:right;"
!Pos.|| നഗരം || Region || Prov. || population
|- style="text-align:right;"
| 1 || '''[[മഡ്രിഡ്]]''' || [[മഡ്രിഡ്]] || മഡ്രിഡ് || 3,213,271
|- style="text-align:right;"
| 2 || '''[[Barcelona]]''' || [[Catalonia]] || Barcelona || 1,615,908
|- style="text-align:right;"
| 3 || '''[[Valencia, Spain|Valencia]]''' || [[Valencian Community]] || Valencia || 810,064
|- style="text-align:right;"
| 4 || '''[[Seville]]''' || [[Andalusia]] || Seville || 699,759
|- style="text-align:right;"
| 5 || '''[[Zaragoza]]''' || [[Aragon]] || Zaragoza || 666,129
|- style="text-align:right;"
| 6 || '''[[Málaga]]''' || [[Andalusia]] || Málaga || 566,447
|- style="text-align:right;"
| 7 || '''[[Murcia]]''' || [[Murcia]] || Murcia || 430,571
|- style="text-align:right;"
| 8 || '''[[Palma de Mallorca]]''' || [[Balearic Islands]] || Palma de Mallorca || 396,570
|- style="text-align:right;"
| 9 || '''[[Las Palmas de Gran Canaria|Las Palmas]] ||''' [[Canary Islands]] || Las Palmas || 381,123
|- style="text-align:right;"
| 10 || '''[[Bilbao]]''' || [[Basque Country (autonomous community)|Basque Country]] || Biscay || 353,340
|}
== സംസ്കാരം ==
===സാഹിത്യം===
===സംഗീതം===
===കല===
-->
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
{{sisterlinks|Spain}}
* [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html Spain] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090513080105/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html |date=2009-05-13 }}: [[CIA World Factbook]] entry (Updated on [[May 16]] [[2006]]; info as available on [[January 1]] [[2005]])
* [http://www.britannica.com/nations/Spain Encyclopaedia Britannica's Spain Portal site]
* [http://www.maps.data-spain.com/ Maps of Spain:] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928031757/http://www.maps.data-spain.com/ |date=2007-09-28 }} satellite images, relief maps, outlines and themed maps of Spanish autonomous communities, provinces and municipalities
* [http://www.iberianature.com/ iberianature] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050120042914/http://www.iberianature.com/ |date=2005-01-20 }} a guide to the environment, geography, climate, wildlife, natural history and landscape of Spain
* [http://www.economist.com/countries/Spain/ Spain]: [[The Economist]] Country Briefings entry (current)
* ([https://web.archive.org/web/20120611100838/http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/estoc.html Link to Library of Congress Spain Country Series site] (1988))
=== ഭരണകൂടം ===
* [http://www.constitucion.es/constitucion/lenguas/ingles.html La Constitucion] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071026020151/http://www.constitucion.es/constitucion/lenguas/ingles.html |date=2007-10-26 }} — Spanish Constitution
* [http://www.casareal.es/index-iden-idweb.html Casa Real.es] – Official site of the Spanish Royal Family
* [http://www.la-moncloa.es/default?idioma=en-GB La Moncloa.es] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060615155807/http://www.la-moncloa.es/default?idioma=en-GB |date=2006-06-15 }} — Prime Minister's official site
* [http://www.administracion.es administracion.es] e-government Portal
* [http://www.congreso.es/ingles/index.html Congreso de los Diputados] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060427130858/http://www.congreso.es/ingles/index.html |date=2006-04-27 }} — Official site of the Congress of Deputies
* [http://www.senado.es/home_i.html El Senado] – Official site of the Senate
* [http://www.mae.es Ministerio de Asuntos Exteriores] Ministry of Foreign Affairs
* {{In lang|es}} [http://www.ine.es/inebase/cgi/um?L=0 INEBase] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080912060511/http://www.ine.es/inebase/cgi/um?L=0 |date=2008-09-12 }} — National Institute of Statistics
* [http://www.aeat.es Agencia Estatal de Administración Tributaria] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081216210503/http://www.aeat.es/ |date=2008-12-16 }} — State Tax Administration Agency
== ടൂറിസം ==
ലോകപൈതൃക കേന്ദ്രങ്ങളിൽ തോളെദോ<ref>http://toledo.oh.gov/</ref> 1986-ൽ ഇടംപിടിച്ചു
ഉണരുക! പറയുന്നു
"2015-ൽ ഏഴു ലക്ഷത്തോളം സന്ദർശകരാണ് ഇവിടെ എത്തിയത്. വെയിൽ കായാനും ബീച്ചുകളുടെ മനോഹാരിത ആസ്വദിക്കാനും കലാസാംസ്കാരിക സൃഷ്ടികൾ കാണാനും ചരിത്രത്തിൻറെ ഏടുകളിലൂടെ സഞ്ചരിക്കാനും ഒക്കെയാണ് ആളുകൾ ഇവിടെ എത്തുന്നത്. സ്പാനിഷ് വിഭവങ്ങളും സഞ്ചാരികളെ മാടിവിളിക്കുന്നു. ഇവിടുത്തെ നാടൻ വിഭവങ്ങളാണ് ഉണക്കിയ പന്നിയിറച്ചി, പലതരം സൂപ്പുകൾ, സാലഡുകൾ, ഒലിവെണ്ണ ചേർത്ത പച്ചക്കറികൾ, മത്സ്യവിഭവങ്ങൾ എന്നിവ. സ്പാനിഷ് ഓംലെറ്റും പയെല്ലയും ടപാസും ഒക്കെ ലോകപ്രസിദ്ധമാണ്."<ref>https://wol.jw.org/ml/wol/d/r162/lp-my/102017050#h=4</ref>
* {{Wikivoyage|Spain}}
* [http://www.justspain.org/ Spain]
* [http://www.spain.info/TourSpain/?Language=en Official Website of Tourism in Spain] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091207021105/http://www.spain.info/TourSpain/?Language=en |date=2009-12-07 }}
* [http://tiempo.growiktionary.org Weather forecast for Spain]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
=== മറ്റുള്ളവ ===
* [http://eudocs.lib.byu.edu/index.php/History_of_Spain:_Primary_Documents History of Spain: Primary Documents]
* [http://www.datesofhistory.com/Spain.index.html Chronology Spain] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090101105357/http://www.datesofhistory.com/Spain.index.html |date=2009-01-01 }}
* [http://www.proel.org/lenguas.html Proel.org] — Languages of Spain
== അവലംബം ==
<references />
{{Euro-geo-stub}}
{{യൂറോപ്യൻ രാഷ്ട്രങ്ങൾ}}
<!--Other languages-->
[[വർഗ്ഗം:യൂറോപ്യൻ രാജ്യങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:സ്പെയിൻ]]
[[വർഗ്ഗം:യൂറോപ്യൻ യൂണിയൻ അംഗരാജ്യങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഒന്നിലധികം വൻകരകളിലായി വ്യാപിച്ചുകിടക്കുന്ന രാജ്യങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഐക്യരാഷ്ട്രസഭയിൽ അംഗത്വമുള്ള രാജ്യങ്ങൾ]]
p2mr2ssy3q8h4meammsouz30o7fqs5h
വയലാർ രവി
0
21200
4648633
4634349
2026-07-19T12:25:28Z
~2026-40253-03
220491
/* */
4648633
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Vayalar Ravi}}
{{Infobox_Indian_politician
| name = വയലാർ രവി
| image =Vayalar Ravi-crop.jpg
| caption = വയലാർ രവി
| birth_date = {{birth date and age|1937|06|04|df=yes}}
| birth_place =[[ആലപ്പുഴ]], [[കേരളം]]
| residence = [[കേരളം]]
| death_date =
| death_place =
| constituency =
| office = കേന്ദ്ര പ്രവാസികാര്യ വകുപ്പ് മന്ത്രി
| term_start = 29 ജനുവരി 2006
| term_end = 26 മെയ് 2014
| predecessor = [[ഓസ്കാർ ഫെർണാണ്ടസ്]]
| successor =[[സുഷമ സ്വരാജ്]]
| office1 = കേരളത്തിലെ ആഭ്യന്തരവകുപ്പ് മന്ത്രി
| term_start1 = 1982
| term_end1 = 1986
| predecessor1 = [[ഇ.കെ. നായനാർ]]
| successor1 =[[കെ. കരുണാകരൻ]]
| office2= [[രാജ്യസഭ| രാജ്യസഭാംഗം]]
| term2 = 2015-2021, 2009-2015, 2003-2009, 1994-2000
| constituency2 = [[കേരള]]
| office3= [[ലോക്സഭ|ലോക്സഭാംഗം]]
| term_start3= 1971, 1977
| term_end3= 1980
| constituency3= [[ചിറയിൻകീഴ്]]
| office4 = [[നിയമസഭ|നിയമസഭാംഗം]]
| term_start4 = 1982,1987
| term_end4 = 1991
| constituency4 = [[ചേർത്തല]]
| office5 = കെ.പി.സി.സി. പ്രസിഡൻറ്
| term5 = 1992-1998
| predecessor5 = [[എ.കെ. ആൻറണി]]
| successor5 = [[തെന്നല ബാലകൃഷ്ണപിള്ള]]
| party =[[ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ്സ് (ഐ)]]
| religion = [[ഹിന്ദു]]
| spouse = [[മേഴ്സി രവി]]
| children = രവി കൃഷ്ണ(ഉണ്ണി), ലിസാ റോഹൻ (കുഞ്ചി), ലക്ഷ്മി രവി (ചുക്കി)
| website =
| footnotes =
| date = ജൂൺ 9
| year = 2026
| source = http://www.keral.com/topstories/vayalar_ravi_minister.htm
}}
ഒന്ന്, രണ്ട് മൻമോഹൻ സിംഗ് മന്ത്രിസഭകളിലെ കേന്ദ്ര പ്രവാസികാര്യ വകുപ്പ്മന്ത്രി, കേരളത്തിൽ നിന്നും നാലു തവണ രാജ്യസഭാംഗം, രണ്ടു തവണ വീതം ലോക്സഭയിലും കേരള നിയമസഭയിലും അംഗം, കെപിസിസിയുടെ മുൻ പ്രസിഡന്റ്, മൂന്നാം കരുണാകരൻ മന്ത്രിസഭയിലെ സംസ്ഥാന ആഭ്യന്തര വകുപ്പ് മന്ത്രി എന്നീ നിലകളിൽ പ്രവർത്തിച്ച
കേരളത്തിലെ മുതിർന്ന കോൺഗ്രസ് നേതാവാണ്
''' വയലാർ രവി.(ജനനം: 1937 ജൂൺ 4) ''' രാജ്യസഭ കാലാവധി പൂർത്തിയായതിനെ തുടർന്ന് 2021-ൽ സജീവ രാഷ്ട്രീയത്തിൽ നിന്നും വിരമിച്ചു.
<ref name=Sketch>[http://rajyasabha.gov.in/kiosk/rsfinal3/whoswho/alpha_vy9.htm Biographical sketch at Rajya Sabha website].</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
[[ആലപ്പുഴ]] [[ജില്ല]]യിലെ [[ചേർത്തല]] താലൂക്കിലെ [[വയലാർ]] എന്ന ഗ്രാമത്തിൽ എം.കെ. കൃഷ്ണൻ്റെയും ദേവകിയമ്മയുടേയും മകനായി 1937 ജൂൺ 4 ന് ജനിച്ചു.<ref name= "Mathru20120604">{{cite news |author=പ്രവീൺ കൃഷ്ണൻ, |title=വയലാർ രവിക്ക് ഇന്ന് 75 |date=04 ജൂൺ 2012|language=മലയാളം |newspaper=മാതൃഭൂമി ദിനപത്രം പുറം:15 |location=കോഴിക്കോട് | }}</ref>
സിംപ്സൺ എന്ന ഓമനപ്പേരിൽ വീട്ടിൽ വിളിക്കപ്പെട്ടിരുന്ന അദ്ദേഹത്തിന് വയലാർ സ്കൂളിൽ ചേർന്നപ്പോൾ അവിടത്തെ അദ്ധ്യാപകൻ ദാമോദരൻപിള്ളയാണ് എം.കെ. രവീന്ദ്രൻ എന്ന പേരു നിർദ്ദേശിച്ചത്. പിന്നീട് ആലപ്പുഴ എസ്.ഡി. കോളേജിൽ [[കെ.എസ്.യു]]വിൻ്റെ നേതാവായിരുന്നപ്പോഴാണ് വയലാർ രവി എന്ന പേരിൽ അദ്ദേഹം അറിയപ്പെട്ടു തുടങ്ങിയത്.<ref name =Mathru20120604 /><ref>https://www.manoramaonline.com/news/kerala/2017/07/05/vayalar-ravi-birthday-celebration.html</ref>
==രാഷ്ട്രീയ ജീവിതം==
[[ഇന്ത്യൻ നാഷണൽ കോൺഗ്രസ്|കോൺഗ്രസിന്റെ]] വിദ്യാർത്ഥി പ്രസ്ഥാനമായ [[കെ.എസ്.യു.]]-വിലുടെയാണ് വയലാർ രവി പൊതുരംഗത്തെത്തുന്നത്. [[കെ.എസ്.യു]] എന്ന വിദ്യാർത്ഥി സംഘടനയുടെ രൂപീകരണത്തിനും വളർച്ചയ്ക്കും നിർണ്ണായമായ പങ്ക് വഹിച്ച രവി വിദ്യാർത്ഥികളെ സംഘടിപ്പിക്കുന്നതിൽ മുൻനിരയിലുണ്ടായിരുന്നു<ref name=Sketch/><ref name=Nriol>[http://www.nriol.com/content/snippets/snippet1016.asp "New Minister for NRI affairs"], nriol.com.</ref><ref name=Ravi>[http://www.vayalarravi.org/php/showContent.php?linkid=4 Profile at Ravi website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080209194841/http://www.vayalarravi.org/php/showContent.php?linkid=4 |date=2008-02-09 }}.</ref>
ആലപ്പുഴ എസ്.ഡി. കോളേജിൽ പഠിക്കുമ്പോൾ 1957 മേയ് 30-നു് ആലപ്പുഴയിലെ താണു അയ്യർ ബിൽഡിങ്ങിൽ വെച്ചാണു് കേരളാ സ്റ്റുഡന്റ്സ് യൂണിയൻ [[കെ.എസ്.യു]] എന്ന സംഘടന രൂപം കൊള്ളുന്നതു്. [[കെ.എസ്.യു]]വിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡണ്ട് ജോർജ്ജ് തരകനും സെക്രട്ടറി രവിയും ഖജാൻജി സമദ് എന്നയാളുമായിരുന്നു. ഇതോടൊപ്പം രവി [[യൂത്ത് കോൺഗ്രസ്]] ആലപ്പുഴ ജില്ലാ സെക്രട്ടറിയുമായിരുന്നു.<ref name =Mathru20120604 />
[[മഹാരാജാസ് കോളേജ്|എറണാകുളം മഹാരാജാസ് കോളേജിൽ]] ബിരുദപഠനം തുടരുവാനെത്തിയ രവിയുടെ പ്രവർത്തനമേഖല അതോടെ എറണാകുളം ജില്ലയായി. മഹാരാജാസ് കോളേജിൽ പഠിക്കുന്ന കാലത്തു് കണ്ടുമുട്ടിയ [[മേഴ്സി രവി]] എന്ന യുവതി പിന്നീട് അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രണയിനിയും ജീവിതസഖിയുമായി.<ref name =Mathru20120604 /> അക്കാലത്തെ പ്രമുഖ കോൺഗ്രസ്സ് നേതാവായിരുന്ന [[വി.കെ. കൃഷ്ണമേനോൻ|വി.കെ. കൃഷ്ണമേനോനായിരുന്നു]] അദ്ദേഹത്തിന്റെ രാഷ്ട്രീയ ഗുരു.<ref name =Mathru20120604 />
[[കെ.എസ്.യു]]വിന്റെ നാലാം സമ്മേളനത്തിൽ വെച്ച് രവി സംസ്ഥാന പ്രസിഡൻ്റായി തെരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
വയലാർ രവി ആദ്യമായി മത്സരിച്ചത്
1971-ലെ [[ലോക്സഭ]] തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ [[ചിറയിൻകീഴ്]] പാർലമെന്റ് മണ്ഡലത്തിൽ നിന്ന് അദ്ദേഹം കോൺഗ്രസ്സ് സ്ഥാനാർത്ഥിയായി തെരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. 1972-ൽ എ.ഐ.സി.സി. പ്രവർത്തകസമിതി അംഗമായി.<ref name =Mathru20120604 />
[[ഇന്ത്യയിലെ അടിയന്തരാവസ്ഥ (1975)|അടിയന്തരാവസ്ഥയ്ക്ക്]] ശേഷം1977-ൽ നടന്ന [[ലോക്സഭ]] തെരഞ്ഞെടുപ്പിൽ രവി വീണ്ടും [[ചിറയിൻകീഴ്]] മണ്ഡലത്തിൽ നിന്ന് ലോക്സഭാംഗമായി.
പക്ഷേ,
1978-ൽ കോൺഗ്രസ്സ് രണ്ടായി പിളർന്നു. കേരളത്തിൽ ആന്റണി ഗ്രൂപ്പ് എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്ന (എ) ഗ്രൂപ്പിലായിരുന്നു വയലാർ രവി.
1978-ൽ [[ഇടതുമുന്നണി]]യിൽ ചേർന്നെങ്കിലും പക്ഷേ, ഏറെക്കാലം ഈ സഹകരണം നിലനിന്നില്ല. അഭിപ്രായ വ്യത്യാസങ്ങളെത്തുടർന്ന് 1981-ൽ ആന്റണി ഗ്രൂപ്പ് ഇടതുപക്ഷത്തുനിന്നും വിട്ടുപിരിഞ്ഞു. വയലാർ രവി കോഴിക്കോടു നടത്തിയ ‘കണ്ണിനു കണ്ണ്, പല്ലിനു പല്ല്’ എന്ന പ്രസംഗമാണു് ആന്റണി കോൺഗ്രസ്സ് ഇടതുപക്ഷവുമായി ബന്ധം സ്ഥാപിക്കുന്നതിന് തുടക്കമിട്ടത്<ref name =Mathru20120604 />
1981-ൽ മാതൃകക്ഷിയായ കോൺഗ്രസ്സിൽ തിരിച്ചെത്തിയ വയലാർ രവി
1982-ൽ നടന്ന [[നിയമസഭ]] തെരഞ്ഞെടുപ്പിൽ [[ചേർത്തല]]യിൽ നിയമസഭാംഗമായി.
1982-1987-ലെ [[കെ. കരുണാകരൻ]] മന്ത്രിസഭയിൽ അദ്ദേഹം ആഭ്യന്തര വകുപ്പ് മന്ത്രിയായിരുന്നു.
1987-ൽ വീണ്ടും [[ചേർത്തല]]യിൽ നിന്നു തന്നെ [[നിയമസഭ]]യിൽ അംഗമായി<ref name =Mathru20120604 />
1992 മുതൽ 1998 വരെ കെ.പി.സി.സി. പ്രസിഡൻറായും
1994 മുതൽ 2000 വരെയും 2003 മുതൽ 2021 വരെയും [[രാജ്യസഭ]] അംഗമായും
<ref>https://www.india.gov.in/my-government/indian-parliament/shri-vayalar-ravi</ref> എ.ഐ.സി.സി. ജനറൽ സെക്രട്ടറിയായും പ്രവർത്തിച്ചു.<ref name =Mathru20120604 />.
''' തിരഞ്ഞെടുപ്പ് '''
1971-ൽ നടന്ന [[ലോക്സഭ]] തിരഞ്ഞെടുപ്പിൽ [[ചിറയിൻകീഴ്]] മണ്ഡലത്തിൽ നിന്ന് ആദ്യമായി [[ലോക്സഭ]] അംഗമായി വയലാർ രവി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.<ref name=Sketch/><ref name=Ravi/>.<ref name=Ravi/>. 1977-ൽ നടന്ന [[ലോക്സഭ]] തിരഞ്ഞെടുപ്പിലും ചിറയിൻകീഴിൽ നിന്ന് തന്നെ വീണ്ടും [[ലോക്സഭ]]യിൽ അംഗമായി. 1982-ൽ അദ്ദേഹം [[ചേർത്തല]]യിൽ നിന്ന് [[കേരള നിയമസഭ|കേരള നിയമസഭയിലേയ്ക്ക്]] തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
1982-ൽ അദ്ദേഹം കേരളത്തിന്റെ ആഭ്യന്തര വകുപ്പ് മന്ത്രിയായി സ്ഥാനമേറ്റു.
1986-ലെ മന്ത്രിസഭ പുനഃസംഘടനയിൽ
വയലാർ രവിക്ക് മറ്റൊരു വകുപ്പ് നൽകി
ആഭ്യന്തര വകുപ്പിൻ്റെ അധിക ചുമതല കൂടി ഏറ്റെടുത്ത അന്നത്തെ മുഖ്യമന്ത്രി [[കെ. കരുണാകരൻ|കെ.കരുണാകരനുമായുള്ള]] അഭിപ്രായ വ്യത്യാസങ്ങളെ തുടർന്ന് അദ്ദേഹം 1986-ൽ മന്ത്രിസ്ഥാനം രാജി വച്ചു. 1987-ൽ അദ്ദേഹം വീണ്ടും [[ചേർത്തല]]യിൽ നിന്ന് നിയമസഭയിൽ അംഗമായി.<ref name=Ravi/>.<ref name=Sketch/>. 1994-ൽ അദ്ദേഹം [[രാജ്യസഭ]]യിലേയ്ക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.<ref name=Sketch/>. [[2006]] [[ജനുവരി]] 30-ന് അദ്ദേഹം ഇന്ത്യയുടെ പ്രവാസികാര്യ വകുപ്പ്മന്ത്രിയായി സത്യപ്രതിജ്ഞ ചെയ്ത് സ്ഥാനമേറ്റു<ref name=Ravi/>
<ref>{{Cite web |url=https://www.mathrubhumi.com/print-edition/kerala/vayalar-ravi-1.2061863 |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2020-12-22 |archive-date=2021-06-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210604190205/https://www.mathrubhumi.com/print-edition/kerala/vayalar-ravi-1.2061863 |url-status=dead }}</ref>
2006 മുതൽ 2014 വരെ കേന്ദ്ര പ്രവാസികാര്യ വകുപ്പ് മന്ത്രിയായിരുന്ന വയലാർ രവി. പ്രവാസികൾക്ക് ഇൻഷുറൻസും കോണ്ട്രിബ്യൂട്ടറി പെൻഷനും തുടങ്ങിവെച്ചത് ഇദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭരണകാലത്താണ്. വിവിധരാജ്യങ്ങളുമായി തൊഴിൽ കരാറുകൾ ഒപ്പുവെച്ചതും ലിബിയൻ കലാപസമയത്ത് അടിയന്തരമായി അവിടത്തെ പ്രവാസി ഇന്ത്യക്കാരെ സുരക്ഷിതമായി നാട്ടിലെത്തിക്കാൻ കഴിഞ്ഞതും അദ്ദേഹത്തിൻ്റെ സംഭാവനകളാണ്.<ref name =Mathru20120604 />
<ref>https://www.manoramaonline.com/news/editorial/2017/08/17/lp-antony-on-ravi.html</ref>
നാലു തവണയായി കോൺഗ്രസിൻ്റെ [[രാജ്യസഭ]] അംഗമായിരുന്ന വയലാർ രവി 2021 ഏപ്രിൽ 21ന് കാലാവധി പൂർത്തിയായതിനെ തുടർന്ന് സജീവ രാഷ്ട്രീയത്തിൽ നിന്ന് വിരമിച്ചു.<ref>https://www.mathrubhumi.com/mobile/features/politics/vayalar-ravi-84th-birthday-1.5719936{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഒക്ടോബർ 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.manoramaonline.com/news/sunday/2021/03/27/sunday-special-story-about-vayalar-ravi.html</ref><ref>https://keralakaumudi.com/news/news.php?id=533169&u=vayalar-ravi</ref>
''' രാജ്യസഭയിൽ വയലാർ രവി '''
*1994-2000 (ഒന്നാം വട്ടം)
*2003-2009 (രണ്ടാം വട്ടം)
*2009-2015 (മൂന്നാം വട്ടം)
*2015-2021<ref>https://www.thehindu.com/news/national/andhra-pradesh/vayalar-ravi-to-be-renominated-to-rajya-sabha/article7038172.ece</ref>
== സ്വകാര്യ ജീവിതം ==
[[മേഴ്സി രവി]] ആണ് ഭാര്യ.
1964 ജൂൺ 9-നു ആയിരുന്നു ഇവരുടെ വിവാഹം.
[[കെ.എസ്.യു]]വിൽ ഉണ്ടായിരുന്ന കാലം മുതൽക്കെ ഉണ്ടായിരുന്ന പ്രണയമാണ് വിവാഹത്തിലെത്തിയത്. കിഡ്നി തകരാർ മൂലം മേഴ്സി രവി 2009 സെപ്തംബർ 5-ന് അന്തരിച്ചു.
മൂന്നു മക്കൾ.
മകൻ രവികൃഷ്ണ ചെന്നൈയിലും മകൾ ലിസ റോഹൻ ദുബായിലും ഇളയ മകൾ ഡോ. ലക്ഷ്മി രവി കൊച്ചിയിലും താമസിക്കുന്നു.
2021 ഏപ്രിൽ 21ന് സജീവ രാഷ്ട്രീയത്തിൽ നിന്ന് വിരമിച്ചതിനെ തുടർന്ന് ഇളയ മകളായ ഡോ.ലക്ഷ്മിയൊടൊപ്പം കൊച്ചിയിലാണ് വയലാർ രവി ഇപ്പോൾ താമസിക്കുന്നത്<ref>https://www.manoramaonline.com/news/kerala/2021/04/21/vayalar-ravi-to-kochi.html</ref><ref>https://www.mathrubhumi.com/mobile/print-edition/india/left-delhi-vayalar-ravi-spends-the-rest-of-his-life-with-his-daughter-1.5606268{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഒക്ടോബർ 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.
== അവലംബം ==
<references />
{{commons category|Vayalar Ravi}}
[[വർഗ്ഗം:1937-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജൂൺ 4-ന് ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:കെ.പി.സി.സി. പ്രസിഡന്റുമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേന്ദ്ര കാബിനറ്റ് മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഏഴാം കേരള നിയമസഭയിലെ മന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:എട്ടാം കേരള നിയമസഭാംഗങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ആലപ്പുഴ ജില്ലയിൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ആഭ്യന്തരമന്ത്രിമാർ]]
[[വർഗ്ഗം:ആറാം ലോക്സഭയിലെ അംഗങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിൽ നിന്നും രാജ്യസഭയിൽ അംഗമായവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാളികളായ കേന്ദ്രമന്ത്രിമാർ]]
{{Kerala-politician-stub|Vayalar Ravi}}
f4utw1aw87zu4dmzcnji4bep7fb6uzd
മുട്ട
0
28791
4648677
4616416
2026-07-19T22:59:06Z
Vishkailas
214655
/* */ പാരഗ്രാഫ് തിരിച്ചു
4648677
wikitext
text/x-wiki
[[File:Chicken_egg_diagram.svg|കണ്ണി=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Chicken_egg_diagram.svg|ലഘുചിത്രം|9-ാം ദിവസത്തിൽ കോഴിമുട്ടയുടെ രേഖാചിത്രം. മെംബ്രണുകൾ: അലന്റോയിസ്, കോറിയോൺ, അമ്നിയോൺ, വിറ്റെല്ലസ് / മഞ്ഞക്കരു.]]
[[പെണ്ണ്|പെൺ]] ജീവികൾ ഉത്പാദിപ്പിക്കുന്ന [[അണ്ഡം|അണ്ഡമാണ്]] (ovum) '''മുട്ടയായി''' മാറുന്നത്. ശരീരത്തിനുള്ളിൽ വെച്ച് അണ്ഡ-ബീജ സംയോജനം നടന്ന [[സിക്താണ്ഡം]] കൂടിയാണ് മുട്ട (egg). ഇണചേരാത്ത സാഹചര്യങ്ങളിലും മുട്ടയുണ്ടാകാറുണ്ട്. ഇവയിൽ സിക്താണ്ഡമില്ല, അതിനാൽ വിരിയാറുമില്ല. സാധാരണ [[ഷഡ്പദം|ഷഡ്പദങ്ങളും]], [[ഉരഗം|ഉരഗങ്ങളും]], [[ഉഭയജീവി|ഉഭയജീവികളും]], [[പക്ഷി|പക്ഷികളും]] ഇണചേർന്ന് മുട്ടയിട്ട് അവ വിരിയിച്ചാണ് പ്രത്യുത്പാദനം സാധ്യമാക്കുന്നത്. അനുയോജ്യമായ ഭൗതിക വ്യവസ്ഥയിൽ മുട്ടയിലെ സിക്താണ്ഡം ഭ്രൂണമാവുകയും വളർന്ന് ഭൂമിയിൽ ജീവിക്കാൻ ആവശ്യമായ കഴിവുകൾ നേടുകയും ചെയ്യുന്നു.
പക്ഷികളുടേയും ഉരഗങ്ങളുടേയും മുട്ടകൾക്ക് സാധാരണയായി അമിനോയിറ്റുകളുടെ സംരക്ഷണ കവചം ഉണ്ടാകാറുണ്ട്. അതിനുള്ളിലായി ഒരു നേർത്ത സ്തരവും മുട്ടക്കുള്ളിലെ ഭ്രൂണത്തെ സംരക്ഷിക്കുന്നു. ചില [[സസ്തനി|സസ്തനികളും]] മുട്ടയിട്ടാണ് പ്രത്യുത്പാദനം നടത്തുന്നത്. അവയെ [[മോണോട്രീം]] എന്നു വിളിക്കുന്നു.
പല ജീവികളുടേയും മുട്ട [[മനുഷ്യൻ]] ആഹാരമായി ഉപയോഗിക്കുന്നു. മുട്ടയെ പോഷകങ്ങളുടെ ഒരു സമ്പൂർണ്ണ പായ്ക്കറ്റ് എന്നു വിളിക്കാം. പൊടിപോലുമില്ലാത്ത ഒരു ഭ്രൂണത്തേയും അതിനു പൂർണ്ണവളർച്ചയിലേക്കെത്താനാവശ്യമായ മുഴുവൻ പോഷകങ്ങളേയും ഭദ്രമായി ഇണക്കിയൊതുക്കിയ ഒന്നാണ് മുട്ട. ഇതിൽ പ്രോടീൻ, വിറ്റാമിനുകൾ, ധാതുക്കൾ എന്നിവ അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു.
പൊതുവെ ഫാമുകളിൽ ഇണചേരാതെ വളരുന്ന മുട്ടക്കോഴികളുടെ മുട്ടയിൽ സിക്താണ്ഡമോ ഭ്രൂണമൊ ഇല്ല. അതിനാൽ ഇവ വിരിയിക്കാനാവില്ല. മുട്ടകൾ പല വലിപ്പത്തിലും നിറത്തിലും കാണാറുണ്ട്. കോഴി, താറാവ്, കാട തുടങ്ങിയവയുടെ മുട്ട മനുഷ്യർ കാലങ്ങളായി ഭക്ഷണത്തിനായി ഉപയോഗിച്ച് വരുന്നു.മുടി കൊഴിച്ചിലും വളരാനും സഹായിക്കുന്നു.
==മുട്ടയിലെ പോഷകങ്ങൾ, ആരോഗ്യ ഗുണങ്ങൾ==
അമേരിക്കൻ ഹാർട്ട് ആസോസിയേഷന്റെ അഭിപ്രായത്തിൽ ഏത് പ്രായക്കാർക്കും ദിവസേന കഴിക്കാവുന്ന ഒരു പോഷകാഹാരമാണ് മുട്ട. ഇവ എണ്ണ ചേർത്ത് പൊരിക്കുന്നതിനേക്കാൾ പുഴുങ്ങി ഉപയോഗിക്കുന്നതാണ് ഗുണകരം. മുട്ടയിൽ പ്രോട്ടീൻ, വിറ്റാമിനുകൾ, ധാതുക്കൾ തുടങ്ങിയവ ധാരാളം അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു.
ആരോഗ്യകരമായ ജീവിതത്തിന് അനുയോജ്യമായ സമീകൃതാഹാരത്തിൽ ഉൾപ്പെടുത്താവുന്നതാണ് മുട്ട. പടിഞ്ഞാറൻ രാജ്യങ്ങളിൽ പ്രഭാത ഭക്ഷണത്തിൽ ദിവസേന ഉൾപ്പെടുത്താറുള്ള ഒരു ഭക്ഷണമാണ് മുട്ട. ഒരു വ്യക്തി ആഴ്ചയിൽ നാല് മുട്ട കഴിക്കുന്നത് ഏറ്റവും ഗുണകരമാണ് എന്നതാണ് വിദഗ്ദ മതം.
മുട്ടവെള്ളയിൽ അടങ്ങിയിരിക്കുന്ന മാംസ്യത്തിൽ 70 ശതമാനം [[ആൽബുമിൻ|ഒവാൽബുമിൻ]] എന്ന പ്രത്യേകയിനമാണ്. വേഗം ദഹിക്കുന്നതും ഗുണമേന്മയുള്ളതുമായ [[മാംസ്യം|പ്രോട്ടീനാണ്]] മുട്ടവെള്ളയിലുള്ളത്. അതുകൊണ്ട് [[ബോഡി ബിൽഡിങ്ങ്]] പോലുള്ള കായികയിനങ്ങളിലേർപ്പെടുന്നവരും അത്ലറ്റുകളും ശാരീരികമായി അധ്വാനിക്കുന്നവരും മുട്ട വെള്ള ധാരാളമായി കഴിക്കാറുണ്ട്.
മുട്ടയുടെ മഞ്ഞക്കരു വളരെയധികം പോഷണമൂല്യം ഉള്ളതാണ്. ജലാംശം വളരെക്കുറവും ആരോഗ്യകരവുമായ നല്ല [[കൊളസ്ട്രോൾ]] അഥവാ HDL കൂടുതലുമാണ് മഞ്ഞയിൽ. ഇതിൽ ചീത്ത കൊളസ്ട്രോൾ അഥവാ LDL അടങ്ങിയിട്ടുണ്ട്. എന്നിരുന്നാലും സാധാരണ ഗതിയിൽ ആഴ്ചയിൽ നാല് മുട്ടവരെ കഴിച്ചാൽ ആരോഗ്യത്തിനെ അത് മോശമായി ബാധിക്കാറില്ല എന്ന് പഠനങ്ങൾ തെളിയിക്കുന്നു. മാത്രമല്ല, ധാരാളം പോഷകങ്ങളും ലഭിക്കുന്നു.
ഫോസ്ഫറസും ഇരുമ്പും വിറ്റാമിനുകളും ധാരാളമുണ്ട് മുട്ടമഞ്ഞയിൽ. വെള്ളയിലുള്ളതിന്റെ നാലു മടങ്ങോളം ലവണങ്ങൾ മഞ്ഞയിലുണ്ട്. കുട്ടികൾക്കും, ഗർഭിണികൾക്കും കൗമാരക്കാർക്കും, [[ആർത്തവം|ആർത്തവക്കാരായ]] സ്ത്രീകൾക്കും കഠിനമായ ജോലികൾ ചെയ്യുന്നവർക്കും രോഗികൾക്കും നൽകാവുന്ന അമൂല്യമായ ഒരു പോഷകാഹാരമാണ് മുട്ട.
പൊതുവേ [[വ്യായാമം]] ചെയ്യുന്ന ആളുകളിൽ മുട്ടയുടെ നിത്യേനയുള്ള ഉപയോഗം [[അമിതവണ്ണം|അമിതവണ്ണത്തിനും]] രോഗങ്ങൾക്കും കാരണമാകാറില്ല. പഴങ്ങൾ, പച്ചക്കറികൾ, തവിട് അടങ്ങിയ മുഴു ധാന്യങ്ങൾ എന്നിവ ഉൾപ്പെടുന്ന സമീകൃത ആഹാരത്തിന്റെ ഭാഗമായി പുഴുങ്ങിയ (അല്ലെങ്കിൽ പോച്ചു ചെയ്ത) മുട്ട ഉപയോഗിച്ചാൽ അതിലെ കൊഴുപ്പിന്റെ ആഗിരണം കുറവായിരിക്കുകയും പോഷകങ്ങൾ ലഭിക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. സാലഡ്, തോരൻ പോലെയുള്ള വിഭവങ്ങളിലും മറ്റും മുട്ട ചേർക്കുന്ന രീതി കാണാവുന്നതാണ്. ഇത് തികച്ചും ആരോഗ്യകരമായ ഒരു വിഭവമാണ്.
എന്നാൽ [[അമിത കൊളസ്ട്രോൾ]] ഉള്ളവർ മുട്ടയുടെ മഞ്ഞ കഴിക്കുന്നത് നിയന്ത്രിക്കേണ്ടതാണ് എന്ന് വിദഗ്ദർ മുന്നറിയിപ്പ് നൽകുന്നു. ഇക്കാര്യത്തിൽ [[ആരോഗ്യം|ആരോഗ്യ വിദഗ്ദരുടെ]] അഭിപ്രായം സ്വീകരിക്കുന്നത് ഗുണകരമാണ്. ഇവർക്ക് മുട്ടയുടെ വെള്ള ഉപയോഗിക്കാവുന്നതാണ്. ഇത് പ്രോട്ടീൻ സമ്പുഷ്ടമായ ഉത്തമ ആഹാരമാണ്.
കോശസംയോജനത്തിനു വേണ്ട [[അമിനോ അമ്ലം|അമിനോ ആസിഡുകളെല്ലാം]] ശരീരകോശങ്ങളുടെ അതേ അനുപാതത്തിൽ മുട്ടയിലുണ്ട്. അതായത് നാര് തീരെയില്ലാത്തതും [[മാംസ്യം|പ്രോട്ടീൻ]], വിറ്റാമിൻസ്, മിനറൽസ് എന്നിവ സമൃദ്ധമായി അടങ്ങിയിരിക്കുന്നതുമാണ് മുട്ട. വിറ്റാമിൻ എ, ഫോളേറ്റ്, വിറ്റാമിൻ ബി 5, ബി 12, ബി 2, ബി 6, വിറ്റാമിൻ ഡി, വിറ്റാമിൻ ഇ, വിറ്റാമിൻ കെ തുടങ്ങിയ വിറ്റാമിനുകളും ഫോസ്ഫെറസ്, സെലിനിയം, കാൽസ്യം, സിങ്ക്, കൊളിൻ, ഇരുമ്പ് തുടങ്ങിയവയും ഇതിൽ അടങ്ങിയിട്ടുണ്ട്. അതുകൊണ്ട് തന്നെ മുട്ടയെ ഏതാണ്ട് പൂർണ്ണരൂപത്തിൽ തന്നെ പ്രയോജനപ്പെടുത്തുവാൻ ശരീരത്തിനു കഴിവുണ്ട്.
താറാവ് മുട്ടയിൽ കോഴി മുട്ടയെക്കാൾ അല്പം കൂടി പോഷകങ്ങൾ അടങ്ങിയിട്ടുണ്ട്, പ്രത്യേകിച്ച് താറാവ് മുട്ട വിറ്റാമിൻ ബി 12 എന്ന ജീവകത്താൽ സമ്പുഷ്ടമാണ്.
100 ഗ്രാം മുട്ടയിൽ അടങ്ങിയിരിക്കുന്ന പോഷകങ്ങളുടെ അളവ് താഴെ കൊടുക്കുന്നു (USDA പ്രകാരം).
കാലറി-155
മൊത്തം കൊഴുപ്പ് - 11 ഗ്രാം - 16%
പൂരിത കൊഴുപ്പ് - 3.3 ഗ്രാം -16%
കൊളെസ്ട്രോൾ - 373 ഗ്രാം - 124 %
സോഡിയം - 124 mg -5%
പൊട്ടാസ്യം - 126 mg - 3%
അന്നജം - 1.1 ഗ്രാം - 0%
മാംസ്യം/ പ്രോടീൻ - 13 ഗ്രാം - 26%
ഇരുമ്പ് /അയൺ - 6%
വിറ്റാമിൻ ബി6 - 5%
കൊബലമിൻ - 18%
വിറ്റാമിൻ ഡി - 21%
കാൽസ്യം - 5%
മഗ്നീഷ്യം - 2%
==വെള്ള മുട്ടയും തവിട്ട് നിറത്തിലുള്ള മുട്ടയും==
മുട്ട പല നിറങ്ങളിൽ കാണപ്പെടുന്നു. വെള്ള, തവിട്ട് നിറങ്ങളിലുള്ള മുട്ട സാധാരണമാണ്. ബ്രൗൺ മുട്ട വെള്ള മുട്ടയെക്കാൾ പോഷക സമ്പുഷ്ടമാണെന്ന ഒരു തെറ്റിദ്ധാരണ പൊതുവെ സമൂഹത്തിൽ വ്യാപകമാണ്. എന്നാൽ ഇത് തികച്ചും അബദ്ധമാണ്. തവിട്ടു നിറമുള്ള മുട്ടയും വെള്ള നിറമുള്ള മുട്ടയും തമ്മിൽ പോഷകങ്ങളിൽ യാതൊരു വ്യത്യാസവുമില്ല. മുട്ടയുടെ തൊടിന് ബ്രൗൺ നിറം വരുന്നത് കോഴിയുടെ ഇനവുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു. ഉദാഹരണത്തിന് ‘റോഡ് ഐലൻഡ് റെഡ്’ എന്നയിനത്തിലുള്ള ചുവന്ന നിറത്തിലുള്ള കോഴിയുടെ മുട്ടയുടെ തോട് ബ്രൗൺ ആകുമ്പോൾ ‘വൈറ്റ് ലെഗോൺ’ എന്നയിനം കോഴിയുടെ മുട്ടയുടെ തോട് വെള്ള നിറത്തിലായിരിക്കും. കൂട്ടിൽ അടച്ചു വളർത്തുന്ന കോഴിയുടെ മുട്ടയെക്കാൾ തുറന്നു വിട്ടു വളർത്തുന്ന കോഴിയുടെ മുട്ടയിൽ ചില പോഷകങ്ങളുടെ അളവ് അല്പം കൂടുതലാണ്. <ref name="test1">{{cite book|title=മാതൃഭൂമി ആരോഗ്യമാസിക|publisher=മാതൃഭൂമി|year=2012|month=ഒക്ടോബർ|Reg.No=KL/CT/86/2012-14}}</ref>
== മുട്ടയെപ്പറ്റി കൂടുതൽ ==
* മുട്ടയുടെ പ്രത്യേകത അത് ഏക [[കോശം]] ആണെന്നുള്ളതാണ്.
* 400 വർഷം മുൻപ് '''ആനപക്ഷി''' മഡഗാസ്കറിൽ ഇട്ട മുട്ടയാണ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയ മുട്ട.
* ഇന്ന് ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന ജീവികളിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ മുട്ട '''[[തിമിംഗില സ്രാവ്|തിമിംഗില സ്രാവി]]'''ന്റേതാണ്.
* [[ഒട്ടകപക്ഷി|ഒട്ടകപക്ഷിയുടെ]] 1.5 കി.ഗ്രാം ഭാരം വരുന്ന മുട്ടയാണ് [[ഭൂമി|ഭൂമിയിൽ]] ഇന്ന് ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന പക്ഷികളിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ മുട്ട.
* ഏറ്റവും വലിയ മുട്ടയിടുന്ന രണ്ടാമത്തെ പക്ഷി [[കാസവരി|കാസവരിയാണ്.]] '''[[എമു]]''വിന്റെ മുട്ടയ്ക്കും ഏകദേശം ഇതേ വലിപ്പമാണ്.
* ഔഓളജി (Oology) എന്നാണ് മുട്ടയെപ്പറ്റിയുള്ള പഠനം അറിയപ്പെടുന്നത്.
* ഏറ്റവും വലിയ കോശമായി അറിയപ്പെടുന്നത് ഒട്ടകപ്പക്ഷിയുടെ മുട്ടയുടെ മഞ്ഞക്കരുവാണ്.
* [[എംപറർ പെൻഗ്ഗ്വിൻ]] ആണ് വർഷത്തിൽ ഒരു മുട്ട മാത്രമിടുന്ന പക്ഷി
* ഏറ്റവും ചെറിയമുട്ട [[ഹമ്മിങ് ബേഡ്|ഹമ്മിംഗ് പക്ഷിയുടേതാണ്]].
* [[പ്ലാറ്റിപസ്|പ്ലാറ്റിപ്പസ്]] ആണ് മുട്ടയിടുന്ന സസ്തനി.
* മുട്ടയുടെ തോട് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത് [[കാൽസ്യം കാർബണേറ്റ്]] എന്ന വസ്തുകൊണ്ടാണ്.
== രജതവിപ്ലവം ==
മുട്ടയുല്പാദനം വർദ്ധിപ്പിക്കുന്നതിനായി ഇന്ത്യയിൽ നടപ്പാക്കിയ പദ്ധതിയാണ് രജതവിപ്ലവം.
==നല്ലതോ ചീത്തയോ?==
നല്ല മുട്ട വെള്ളത്തിലിട്ടാൽ താണുപോവും. പഴക്കം കൂടുന്നതനുസരിച്ച് മുട്ട വെള്ളത്തിന്റെ മുകളിലേക്ക് കുറേശ്ശേ പൊന്തിപൊന്തി നിൽക്കും. ചീമുട്ട വെള്ളത്തിൽ പൊങ്ങിക്കിടക്കും. മുട്ട നല്ലതോ ചീത്തയോ എന്ന് കണ്ടേത്താനുള്ള എളുപ്പവഴിയാണിത്.<ref name="test1" />
== മുട്ടക്കോഴികൾ ==
* ബിവി 380 - വർഷം ഏകദേശം 280-308 മുട്ടകൾ വരെയിടുന്നു.
* [[വൈറ്റ് ലഗോൺ]] - വർഷം ഏകദേശം 280-320 മുട്ടകൾ വരെയിടുന്നു.
* [[ഗിരിരാജൻ]] - 130 മുതൽ 150 മുട്ട വരെ പ്രതിവർഷം ഇടുന്നു.
* റോഡ് ഐലൻഡ് റെഡ് - 250 മുതൽ 300 മുട്ടകൾ വരെ പ്രതിവർഷം ഇടുന്നു.
* സോണാലി - 180 മുതൽ 220 മുട്ട വരെ വർഷത്തിൽ.
== പലതരത്തിലുള്ള പക്ഷിമുട്ടകൾ ==
<gallery>
File:Chicken_Egg_-_കോഴിമുട്ട_02.JPG|കോഴിമുട്ട
Image:Egg125o.png|കൊക്കിന്റെ (Whooping Crane) മുട്ട -102 mm നീളം, ഭാരം 208 gms
Image:Nest Eggs.jpg|മുട്ട കൂട്ടിൽ
Image:Eggs of hummingbird, hen, and ostrich.jpg|ഹമ്മിങ് പക്ഷി, [[കോഴി]], [[ഒട്ടകപക്ഷി]] എന്നിവയുടെ മുട്ട.
Image:Senegal egg 10s06.JPG|സെനഗൽ തത്തയുടെ മുട്ട
പ്രമാണം:Egg2.JPG|രണ്ട് മഞ്ഞക്കരുവുള്ള കോഴി മുട്ട പുഴുങ്ങി നെടുകെ ഛേദിച്ചത്.
File:Ostrich,_Emu,_Duck_Eggs.JPG|ഒട്ടകപക്ഷി, എമു, താറാവ് മുട്ടകൾ
File:Emu_-_എമു.JPG|എമുവിന്റെ മുട്ട
</gallery>
==ഇതും കാണുക==
* [[ഓവിപാരിറ്റി]]
* [[ഓവോവിവിപാരിറ്റി]]
==അവലംബം==
{{reflist}}
{{commons|Egg}}
{{Anatomy-stub}}
[[വർഗ്ഗം:ജന്തുപ്രജനനരീതികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മുട്ടകൾ]]
dzy1981hmrklsiweqwaljcusdtnxcym
4648678
4648677
2026-07-19T23:00:35Z
Vishkailas
214655
/* മുട്ടയിലെ പോഷകങ്ങൾ, ആരോഗ്യ ഗുണങ്ങൾ */
4648678
wikitext
text/x-wiki
[[File:Chicken_egg_diagram.svg|കണ്ണി=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Chicken_egg_diagram.svg|ലഘുചിത്രം|9-ാം ദിവസത്തിൽ കോഴിമുട്ടയുടെ രേഖാചിത്രം. മെംബ്രണുകൾ: അലന്റോയിസ്, കോറിയോൺ, അമ്നിയോൺ, വിറ്റെല്ലസ് / മഞ്ഞക്കരു.]]
[[പെണ്ണ്|പെൺ]] ജീവികൾ ഉത്പാദിപ്പിക്കുന്ന [[അണ്ഡം|അണ്ഡമാണ്]] (ovum) '''മുട്ടയായി''' മാറുന്നത്. ശരീരത്തിനുള്ളിൽ വെച്ച് അണ്ഡ-ബീജ സംയോജനം നടന്ന [[സിക്താണ്ഡം]] കൂടിയാണ് മുട്ട (egg). ഇണചേരാത്ത സാഹചര്യങ്ങളിലും മുട്ടയുണ്ടാകാറുണ്ട്. ഇവയിൽ സിക്താണ്ഡമില്ല, അതിനാൽ വിരിയാറുമില്ല. സാധാരണ [[ഷഡ്പദം|ഷഡ്പദങ്ങളും]], [[ഉരഗം|ഉരഗങ്ങളും]], [[ഉഭയജീവി|ഉഭയജീവികളും]], [[പക്ഷി|പക്ഷികളും]] ഇണചേർന്ന് മുട്ടയിട്ട് അവ വിരിയിച്ചാണ് പ്രത്യുത്പാദനം സാധ്യമാക്കുന്നത്. അനുയോജ്യമായ ഭൗതിക വ്യവസ്ഥയിൽ മുട്ടയിലെ സിക്താണ്ഡം ഭ്രൂണമാവുകയും വളർന്ന് ഭൂമിയിൽ ജീവിക്കാൻ ആവശ്യമായ കഴിവുകൾ നേടുകയും ചെയ്യുന്നു.
പക്ഷികളുടേയും ഉരഗങ്ങളുടേയും മുട്ടകൾക്ക് സാധാരണയായി അമിനോയിറ്റുകളുടെ സംരക്ഷണ കവചം ഉണ്ടാകാറുണ്ട്. അതിനുള്ളിലായി ഒരു നേർത്ത സ്തരവും മുട്ടക്കുള്ളിലെ ഭ്രൂണത്തെ സംരക്ഷിക്കുന്നു. ചില [[സസ്തനി|സസ്തനികളും]] മുട്ടയിട്ടാണ് പ്രത്യുത്പാദനം നടത്തുന്നത്. അവയെ [[മോണോട്രീം]] എന്നു വിളിക്കുന്നു.
പല ജീവികളുടേയും മുട്ട [[മനുഷ്യൻ]] ആഹാരമായി ഉപയോഗിക്കുന്നു. മുട്ടയെ പോഷകങ്ങളുടെ ഒരു സമ്പൂർണ്ണ പായ്ക്കറ്റ് എന്നു വിളിക്കാം. പൊടിപോലുമില്ലാത്ത ഒരു ഭ്രൂണത്തേയും അതിനു പൂർണ്ണവളർച്ചയിലേക്കെത്താനാവശ്യമായ മുഴുവൻ പോഷകങ്ങളേയും ഭദ്രമായി ഇണക്കിയൊതുക്കിയ ഒന്നാണ് മുട്ട. ഇതിൽ പ്രോടീൻ, വിറ്റാമിനുകൾ, ധാതുക്കൾ എന്നിവ അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു.
പൊതുവെ ഫാമുകളിൽ ഇണചേരാതെ വളരുന്ന മുട്ടക്കോഴികളുടെ മുട്ടയിൽ സിക്താണ്ഡമോ ഭ്രൂണമൊ ഇല്ല. അതിനാൽ ഇവ വിരിയിക്കാനാവില്ല. മുട്ടകൾ പല വലിപ്പത്തിലും നിറത്തിലും കാണാറുണ്ട്. കോഴി, താറാവ്, കാട തുടങ്ങിയവയുടെ മുട്ട മനുഷ്യർ കാലങ്ങളായി ഭക്ഷണത്തിനായി ഉപയോഗിച്ച് വരുന്നു.മുടി കൊഴിച്ചിലും വളരാനും സഹായിക്കുന്നു.
==മുട്ടയിലെ പോഷകങ്ങൾ, ആരോഗ്യ ഗുണങ്ങൾ==
മുട്ട സമ്പൂർണ പോഷകാഹാരമാണ്. അമേരിക്കൻ ഹാർട്ട് ആസോസിയേഷന്റെ അഭിപ്രായത്തിൽ ഏത് പ്രായക്കാർക്കും കഴിക്കാവുന്ന ഒരു പോഷകാഹാരമാണ് മുട്ട. ഇവ എണ്ണ ചേർത്ത് പൊരിക്കുന്നതിനേക്കാൾ പുഴുങ്ങി ഉപയോഗിക്കുന്നതാണ് ഗുണകരം. മുട്ടയിൽ പ്രോട്ടീൻ, വിറ്റാമിനുകൾ, ധാതുക്കൾ തുടങ്ങിയവ ധാരാളം അടങ്ങിയിരിക്കുന്നു.
ആരോഗ്യകരമായ ജീവിതത്തിന് അനുയോജ്യമായ സമീകൃതാഹാരത്തിൽ ഉൾപ്പെടുത്താവുന്നതാണ് മുട്ട. പടിഞ്ഞാറൻ രാജ്യങ്ങളിൽ പ്രഭാത ഭക്ഷണത്തിൽ ഉൾപ്പെടുത്താറുള്ള ഒരു ഭക്ഷണമാണ് മുട്ട. ഒരു വ്യക്തി ആഴ്ചയിൽ നാല് മുട്ട കഴിക്കുന്നത് ഏറ്റവും ഗുണകരമാണ് എന്നതാണ് വിദഗ്ദ മതം.
മുട്ടവെള്ളയിൽ അടങ്ങിയിരിക്കുന്ന മാംസ്യത്തിൽ 70 ശതമാനം [[ആൽബുമിൻ|ഒവാൽബുമിൻ]] എന്ന പ്രത്യേകയിനമാണ്. വേഗം ദഹിക്കുന്നതും ഗുണമേന്മയുള്ളതുമായ [[മാംസ്യം|പ്രോട്ടീനാണ്]] മുട്ടവെള്ളയിലുള്ളത്. അതുകൊണ്ട് [[ബോഡി ബിൽഡിങ്ങ്]] പോലുള്ള കായികയിനങ്ങളിലേർപ്പെടുന്നവരും അത്ലറ്റുകളും ശാരീരികമായി അധ്വാനിക്കുന്നവരും മുട്ട വെള്ള ധാരാളമായി കഴിക്കാറുണ്ട്.
മുട്ടയുടെ മഞ്ഞക്കരു വളരെയധികം പോഷണമൂല്യം ഉള്ളതാണ്. ജലാംശം വളരെക്കുറവും ആരോഗ്യകരവുമായ നല്ല [[കൊളസ്ട്രോൾ]] അഥവാ HDL കൂടുതലുമാണ് മഞ്ഞയിൽ. ഇതിൽ ചീത്ത കൊളസ്ട്രോൾ അഥവാ LDL അടങ്ങിയിട്ടുണ്ട്. എന്നിരുന്നാലും സാധാരണ ഗതിയിൽ ആഴ്ചയിൽ നാല് മുട്ടവരെ കഴിച്ചാൽ ആരോഗ്യത്തിനെ അത് മോശമായി ബാധിക്കാറില്ല എന്ന് പഠനങ്ങൾ തെളിയിക്കുന്നു. മാത്രമല്ല, ധാരാളം പോഷകങ്ങളും ലഭിക്കുന്നു.
ഫോസ്ഫറസും ഇരുമ്പും വിറ്റാമിനുകളും ധാരാളമുണ്ട് മുട്ടമഞ്ഞയിൽ. വെള്ളയിലുള്ളതിന്റെ നാലു മടങ്ങോളം ലവണങ്ങൾ മഞ്ഞയിലുണ്ട്. കുട്ടികൾക്കും, ഗർഭിണികൾക്കും കൗമാരക്കാർക്കും, [[ആർത്തവം|ആർത്തവക്കാരായ]] സ്ത്രീകൾക്കും കഠിനമായ ജോലികൾ ചെയ്യുന്നവർക്കും രോഗികൾക്കും നൽകാവുന്ന അമൂല്യമായ ഒരു പോഷകാഹാരമാണ് മുട്ട.
പൊതുവേ [[വ്യായാമം]] ചെയ്യുന്ന ആളുകളിൽ മുട്ടയുടെ നിത്യേനയുള്ള ഉപയോഗം [[അമിതവണ്ണം|അമിതവണ്ണത്തിനും]] രോഗങ്ങൾക്കും കാരണമാകാറില്ല. പഴങ്ങൾ, പച്ചക്കറികൾ, തവിട് അടങ്ങിയ മുഴു ധാന്യങ്ങൾ എന്നിവ ഉൾപ്പെടുന്ന സമീകൃത ആഹാരത്തിന്റെ ഭാഗമായി പുഴുങ്ങിയ (അല്ലെങ്കിൽ പോച്ചു ചെയ്ത) മുട്ട ഉപയോഗിച്ചാൽ അതിലെ കൊഴുപ്പിന്റെ ആഗിരണം കുറവായിരിക്കുകയും പോഷകങ്ങൾ ലഭിക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. സാലഡ്, തോരൻ പോലെയുള്ള വിഭവങ്ങളിലും മറ്റും മുട്ട ചേർക്കുന്ന രീതി കാണാവുന്നതാണ്. ഇത് തികച്ചും ആരോഗ്യകരമായ ഒരു വിഭവമാണ്.
എന്നാൽ [[അമിത കൊളസ്ട്രോൾ]] ഉള്ളവർ മുട്ടയുടെ മഞ്ഞ കഴിക്കുന്നത് നിയന്ത്രിക്കേണ്ടതാണ് എന്ന് വിദഗ്ദർ മുന്നറിയിപ്പ് നൽകുന്നു. ഇക്കാര്യത്തിൽ [[ആരോഗ്യം|ആരോഗ്യ വിദഗ്ദരുടെ]] അഭിപ്രായം സ്വീകരിക്കുന്നത് ഗുണകരമാണ്. ഇവർക്ക് മുട്ടയുടെ വെള്ള ഉപയോഗിക്കാവുന്നതാണ്. ഇത് പ്രോട്ടീൻ സമ്പുഷ്ടമായ ഉത്തമ ആഹാരമാണ്.
കോശസംയോജനത്തിനു വേണ്ട [[അമിനോ അമ്ലം|അമിനോ ആസിഡുകളെല്ലാം]] ശരീരകോശങ്ങളുടെ അതേ അനുപാതത്തിൽ മുട്ടയിലുണ്ട്. അതായത് നാര് തീരെയില്ലാത്തതും [[മാംസ്യം|പ്രോട്ടീൻ]], വിറ്റാമിൻസ്, മിനറൽസ് എന്നിവ സമൃദ്ധമായി അടങ്ങിയിരിക്കുന്നതുമാണ് മുട്ട. വിറ്റാമിൻ എ, ഫോളേറ്റ്, വിറ്റാമിൻ ബി 5, ബി 12, ബി 2, ബി 6, വിറ്റാമിൻ ഡി, വിറ്റാമിൻ ഇ, വിറ്റാമിൻ കെ തുടങ്ങിയ വിറ്റാമിനുകളും ഫോസ്ഫെറസ്, സെലിനിയം, കാൽസ്യം, സിങ്ക്, കൊളിൻ, ഇരുമ്പ് തുടങ്ങിയവയും ഇതിൽ അടങ്ങിയിട്ടുണ്ട്. അതുകൊണ്ട് തന്നെ മുട്ടയെ ഏതാണ്ട് പൂർണ്ണരൂപത്തിൽ തന്നെ പ്രയോജനപ്പെടുത്തുവാൻ ശരീരത്തിനു കഴിവുണ്ട്.
താറാവ് മുട്ടയിൽ കോഴി മുട്ടയെക്കാൾ അല്പം കൂടി പോഷകങ്ങൾ അടങ്ങിയിട്ടുണ്ട്, പ്രത്യേകിച്ച് താറാവ് മുട്ട വിറ്റാമിൻ ബി 12 എന്ന ജീവകത്താൽ സമ്പുഷ്ടമാണ്.
100 ഗ്രാം മുട്ടയിൽ അടങ്ങിയിരിക്കുന്ന പോഷകങ്ങളുടെ അളവ് താഴെ കൊടുക്കുന്നു (USDA പ്രകാരം).
കാലറി-155
മൊത്തം കൊഴുപ്പ് - 11 ഗ്രാം - 16%
പൂരിത കൊഴുപ്പ് - 3.3 ഗ്രാം -16%
കൊളെസ്ട്രോൾ - 373 ഗ്രാം - 124 %
സോഡിയം - 124 mg -5%
പൊട്ടാസ്യം - 126 mg - 3%
അന്നജം - 1.1 ഗ്രാം - 0%
മാംസ്യം/ പ്രോടീൻ - 13 ഗ്രാം - 26%
ഇരുമ്പ് /അയൺ - 6%
വിറ്റാമിൻ ബി6 - 5%
കൊബലമിൻ - 18%
വിറ്റാമിൻ ഡി - 21%
കാൽസ്യം - 5%
മഗ്നീഷ്യം - 2%
==വെള്ള മുട്ടയും തവിട്ട് നിറത്തിലുള്ള മുട്ടയും==
മുട്ട പല നിറങ്ങളിൽ കാണപ്പെടുന്നു. വെള്ള, തവിട്ട് നിറങ്ങളിലുള്ള മുട്ട സാധാരണമാണ്. ബ്രൗൺ മുട്ട വെള്ള മുട്ടയെക്കാൾ പോഷക സമ്പുഷ്ടമാണെന്ന ഒരു തെറ്റിദ്ധാരണ പൊതുവെ സമൂഹത്തിൽ വ്യാപകമാണ്. എന്നാൽ ഇത് തികച്ചും അബദ്ധമാണ്. തവിട്ടു നിറമുള്ള മുട്ടയും വെള്ള നിറമുള്ള മുട്ടയും തമ്മിൽ പോഷകങ്ങളിൽ യാതൊരു വ്യത്യാസവുമില്ല. മുട്ടയുടെ തൊടിന് ബ്രൗൺ നിറം വരുന്നത് കോഴിയുടെ ഇനവുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു. ഉദാഹരണത്തിന് ‘റോഡ് ഐലൻഡ് റെഡ്’ എന്നയിനത്തിലുള്ള ചുവന്ന നിറത്തിലുള്ള കോഴിയുടെ മുട്ടയുടെ തോട് ബ്രൗൺ ആകുമ്പോൾ ‘വൈറ്റ് ലെഗോൺ’ എന്നയിനം കോഴിയുടെ മുട്ടയുടെ തോട് വെള്ള നിറത്തിലായിരിക്കും. കൂട്ടിൽ അടച്ചു വളർത്തുന്ന കോഴിയുടെ മുട്ടയെക്കാൾ തുറന്നു വിട്ടു വളർത്തുന്ന കോഴിയുടെ മുട്ടയിൽ ചില പോഷകങ്ങളുടെ അളവ് അല്പം കൂടുതലാണ്. <ref name="test1">{{cite book|title=മാതൃഭൂമി ആരോഗ്യമാസിക|publisher=മാതൃഭൂമി|year=2012|month=ഒക്ടോബർ|Reg.No=KL/CT/86/2012-14}}</ref>
== മുട്ടയെപ്പറ്റി കൂടുതൽ ==
* മുട്ടയുടെ പ്രത്യേകത അത് ഏക [[കോശം]] ആണെന്നുള്ളതാണ്.
* 400 വർഷം മുൻപ് '''ആനപക്ഷി''' മഡഗാസ്കറിൽ ഇട്ട മുട്ടയാണ് ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയ മുട്ട.
* ഇന്ന് ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന ജീവികളിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ മുട്ട '''[[തിമിംഗില സ്രാവ്|തിമിംഗില സ്രാവി]]'''ന്റേതാണ്.
* [[ഒട്ടകപക്ഷി|ഒട്ടകപക്ഷിയുടെ]] 1.5 കി.ഗ്രാം ഭാരം വരുന്ന മുട്ടയാണ് [[ഭൂമി|ഭൂമിയിൽ]] ഇന്ന് ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന പക്ഷികളിൽ വച്ച് ഏറ്റവും വലിയ മുട്ട.
* ഏറ്റവും വലിയ മുട്ടയിടുന്ന രണ്ടാമത്തെ പക്ഷി [[കാസവരി|കാസവരിയാണ്.]] '''[[എമു]]''വിന്റെ മുട്ടയ്ക്കും ഏകദേശം ഇതേ വലിപ്പമാണ്.
* ഔഓളജി (Oology) എന്നാണ് മുട്ടയെപ്പറ്റിയുള്ള പഠനം അറിയപ്പെടുന്നത്.
* ഏറ്റവും വലിയ കോശമായി അറിയപ്പെടുന്നത് ഒട്ടകപ്പക്ഷിയുടെ മുട്ടയുടെ മഞ്ഞക്കരുവാണ്.
* [[എംപറർ പെൻഗ്ഗ്വിൻ]] ആണ് വർഷത്തിൽ ഒരു മുട്ട മാത്രമിടുന്ന പക്ഷി
* ഏറ്റവും ചെറിയമുട്ട [[ഹമ്മിങ് ബേഡ്|ഹമ്മിംഗ് പക്ഷിയുടേതാണ്]].
* [[പ്ലാറ്റിപസ്|പ്ലാറ്റിപ്പസ്]] ആണ് മുട്ടയിടുന്ന സസ്തനി.
* മുട്ടയുടെ തോട് നിർമ്മിച്ചിരിക്കുന്നത് [[കാൽസ്യം കാർബണേറ്റ്]] എന്ന വസ്തുകൊണ്ടാണ്.
== രജതവിപ്ലവം ==
മുട്ടയുല്പാദനം വർദ്ധിപ്പിക്കുന്നതിനായി ഇന്ത്യയിൽ നടപ്പാക്കിയ പദ്ധതിയാണ് രജതവിപ്ലവം.
==നല്ലതോ ചീത്തയോ?==
നല്ല മുട്ട വെള്ളത്തിലിട്ടാൽ താണുപോവും. പഴക്കം കൂടുന്നതനുസരിച്ച് മുട്ട വെള്ളത്തിന്റെ മുകളിലേക്ക് കുറേശ്ശേ പൊന്തിപൊന്തി നിൽക്കും. ചീമുട്ട വെള്ളത്തിൽ പൊങ്ങിക്കിടക്കും. മുട്ട നല്ലതോ ചീത്തയോ എന്ന് കണ്ടേത്താനുള്ള എളുപ്പവഴിയാണിത്.<ref name="test1" />
== മുട്ടക്കോഴികൾ ==
* ബിവി 380 - വർഷം ഏകദേശം 280-308 മുട്ടകൾ വരെയിടുന്നു.
* [[വൈറ്റ് ലഗോൺ]] - വർഷം ഏകദേശം 280-320 മുട്ടകൾ വരെയിടുന്നു.
* [[ഗിരിരാജൻ]] - 130 മുതൽ 150 മുട്ട വരെ പ്രതിവർഷം ഇടുന്നു.
* റോഡ് ഐലൻഡ് റെഡ് - 250 മുതൽ 300 മുട്ടകൾ വരെ പ്രതിവർഷം ഇടുന്നു.
* സോണാലി - 180 മുതൽ 220 മുട്ട വരെ വർഷത്തിൽ.
== പലതരത്തിലുള്ള പക്ഷിമുട്ടകൾ ==
<gallery>
File:Chicken_Egg_-_കോഴിമുട്ട_02.JPG|കോഴിമുട്ട
Image:Egg125o.png|കൊക്കിന്റെ (Whooping Crane) മുട്ട -102 mm നീളം, ഭാരം 208 gms
Image:Nest Eggs.jpg|മുട്ട കൂട്ടിൽ
Image:Eggs of hummingbird, hen, and ostrich.jpg|ഹമ്മിങ് പക്ഷി, [[കോഴി]], [[ഒട്ടകപക്ഷി]] എന്നിവയുടെ മുട്ട.
Image:Senegal egg 10s06.JPG|സെനഗൽ തത്തയുടെ മുട്ട
പ്രമാണം:Egg2.JPG|രണ്ട് മഞ്ഞക്കരുവുള്ള കോഴി മുട്ട പുഴുങ്ങി നെടുകെ ഛേദിച്ചത്.
File:Ostrich,_Emu,_Duck_Eggs.JPG|ഒട്ടകപക്ഷി, എമു, താറാവ് മുട്ടകൾ
File:Emu_-_എമു.JPG|എമുവിന്റെ മുട്ട
</gallery>
==ഇതും കാണുക==
* [[ഓവിപാരിറ്റി]]
* [[ഓവോവിവിപാരിറ്റി]]
==അവലംബം==
{{reflist}}
{{commons|Egg}}
{{Anatomy-stub}}
[[വർഗ്ഗം:ജന്തുപ്രജനനരീതികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മുട്ടകൾ]]
i50ja2s4pyvju1zppmuncik0vyt4hvl
എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
0
55706
4648699
4575684
2026-07-20T01:44:54Z
Malikaveedu
16584
/* ഗ്രാമ പഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ */
4648699
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Eranholi Gramapanchayath}}
{{Infobox Indian Jurisdiction |
native_name = എരഞ്ഞോളി |
type = village |
latd = 11.77| longd = 75.47|
state_name = Kerala |
district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല]] |
leader_title = |
leader_name = |
altitude = |
population_as_of = 2001 |
population_'''total = 24,610|
population_density = |
area_magnitude= sq. km |
area_total = |
area_telephone = |
postal_code = |
vehicle_code_range = |
sex_ratio = |
unlocode = |
website = |
footnotes = |
}}
[[കണ്ണൂർ (ജില്ല)|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ]] [[തലശ്ശേരി (താലൂക്ക്)|തലശ്ശേരി താലൂക്കിലെ]] തലശ്ശേരി നഗരസഭയിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ് '''എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്'''<ref>[http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/inner.asp?ID=1146&intId=5 കേരള സർക്കാർ തദ്ദേശസ്വയം ഭരണ വകുപ്പ് -എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]</ref>
== വാണിജ്യ-ഗതാഗത പ്രാധാന്യം ==
തലശ്ശേരി-കൂർഗ് റോഡ്(തലശ്ശേരി-കൂട്ടുപുഴ സംസ്ഥാനപാത) എരഞ്ഞോളിയിലൂടെയാണ് കടന്നു പോകുന്നത്. തലശ്ശേരി-കൂർഗ് റോഡിൽ ബ്രിട്ടീഷുകാർ ടോൾ പിരിച്ചിരുന്ന സ്ഥലമാണ് ഈ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിലെ ചുങ്കം എന്ന സ്ഥലം.[[തലശ്ശേരി]], [[കണ്ണൂർ]] എന്നിവയാണ് ഏറ്റവുമടുത്ത പ്രധാന റെയിൽവേ സ്റ്റേഷനുകൾ. [[കോഴിക്കോട് അന്താരാഷ്ട്രവിമാനത്താവളം]], [[മംഗലാപുരം അന്താരാഷ്ട്രവിമാനത്താവളം]] എന്നിവയാണ് ഏറ്റവുമടുത്ത വിമാനത്താവളങ്ങൾ.
== വിദ്യാഭ്യാസം ==
[[കോളേജ് ഒഫ് എഞ്ചിനീയറിങ്, തലശ്ശേരി]] എരഞ്ഞോളിയിലാണ് സ്ഥിതിചെയ്യുന്നത്.<ref>{{Cite web |url=http://www.cethalassery.ac.in/contact.html |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2008-10-24 |archive-date=2013-03-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130330011047/http://www.cethalassery.ac.in/contact.html |url-status=dead }}</ref>
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
{| class="wikitable"
|-
! വിസ്തീർണ്ണം(ച.കി.മി)
! വാർഡുകൾ
! ആൾ താമസമുള്ള ആകെ വീടുകൾ
! ആകെ വീടുകൾ
! ആകെ പുരുഷന്മാർ
! ആകെ സ്ത്രീകൾ
! ആകെ ജനസംഖ്യ
! ജനസാന്ദ്രത
! സ്ത്രീ പുരുഷ അനുപാതം
! ആകെ സാക്ഷരത
! സാക്ഷരരായ പുരുഷന്മാർ
! സാക്ഷരരായ സ്ത്രീകൾ
!
|-
| 10.08
| 15
| -
| -
| 23584
| 11118
| 12466
| 2340
| 1121
| 95.69
| 98.01
| 93.64
|}
== പഞ്ചായത്ത് രൂപവത്കരണം/ആദ്യകാല ഭരണസമിതികൾ ==
[[1962]]-ലാണ് എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് രൂപീകൃതമായത്, പി. കരുണാകരനായിരുന്നു പഞ്ചായത്തിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റ്.
== അതിരുകൾ ==
*വടക്ക് : ഉമ്മൻചിറപുഴ, [[ധർമ്മടം|ധർമ്മടം (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]], [[പിണറായി|പിണറായി (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]]
*കിഴക്ക് : കതിരൂർ
*പടിഞ്ഞാറ് : [[അഞ്ചരക്കണ്ടി പുഴ]],[[തലശ്ശേരി]] നഗരസഭ
*തെക്ക് : [[എരഞ്ഞോളി പുഴ]], [[കതിരൂർ|കതിരൂർ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]],[[തലശ്ശേരി]] നഗരസഭ
== ഭൂപ്രകൃതി ==
ഇവിടത്തെ ഭൂപ്രകൃതിയെ ഉയർന്ന [[ലാറ്ററൈറ്റ്]] സമതലം, ചെരിവ് പ്രദേശം, താഴ്വരകൾ, തീരസമതലം എന്നിങ്ങനെ നാല് മേഖലകളായി തിരിക്കാം. <ref>http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/detail.asp?ID=1146&intId=5</ref>
== ജലപ്രകൃതി ==
[[അഞ്ചരക്കണ്ടി പുഴ|അഞ്ചരക്കണ്ടി പുഴയുടെ]] ഉമ്മൻചിറപുഴ, എരഞ്ഞോളി പുഴ എന്നിവ ഈ പഞ്ചായത്തിന്റെ അർത്തിയിലൂടെ ഒഴുകുന്നു. ഉയർന്ന പ്രദേശങ്ങളിൽ ഭൂഗർഭജലലഭ്യത കുറവാണ്.
== ആരാധനാലയങ്ങൾ/തീർത്ഥാടന കേന്ദ്രങ്ങൾ ==
വടക്കുമ്പാട് സ്രാമ്പി, ജുമാഅത്ത് പള്ളി എന്നിവ വളരെ പ്രാചീനമായ മുസ്ലീം പള്ളികളാണ്. പുനിക്കോൾ ക്ഷേത്രം, നെടുങ്കോട്ട് ഭഗവതീക്ഷേത്രം,സിവപുരൊറ്റ് മഹാദെവക്ഷെതം മലാൽ ശ്രീ മുത്തപ്പൻ മടപ്പുര ശ്രീ പുതിയാണ്ടി കാവ് എന്നിവ പ്രധാന
ക്ഷേത്രങ്ങളാണ്.
== ഗ്രാമ പഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ ==
എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിൽ 15 വാർഡുകളാണുള്ളത്. <ref>http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/LBWardDet.asp?ID=1146&intId=5</ref>
#കളിയിൽ
#കൂളി ബസാർ
#തോട്ടുമ്മൽ
#പെരുന്താറ്റിൽ
#മലാൽ
#കുടക്കുളം
#കപ്പറട്ടി
#ചുങ്കം
#ചോനാടം
#അരങ്ങട്ട്പറമ്പ്
#എളയടത്ത്
#പാറക്കെട്ട്
#മടത്തുംഭാഗം
#പന്നിയോട്ട്
#ചന്ത്രോത്ത്
== 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം ==
താഴെ കൊടുത്തിരിക്കുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡ് അടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള വിജയികളെ പ്രാദേശിക തിരഞ്ഞെടുപ്പ് ഫലങ്ങളുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ് സൈറ്റിൽ നിന്നാണ് എടുത്തിരിക്കുന്നത്.<ref>{{cite web|url=https://trend.sec.kerala.gov.in/|title=Local Body Election Results 2025 – Kerala|access-date=13 January 2026|publisher=State Election Commission, Kerala}}</ref>
{| class="wikitable sortable"
!വാർഡ് നമ്പർ
!വാർഡിന്റെ പേര്
!ജനപ്രതിനിധി
!മുന്നണി
!പാർട്ടി
!ലഭിച്ച വോട്ട്
!രണ്ടാം സ്ഥാനം
!വോട്ട്
!പാർട്ടി
!സംവരണം
|-
|001
|കാളിയിൽ
|വിബിത കെ.വി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''694'''
|കെ.പി. തങ്കമണി
|279
|
|സ്ത്രീ
|-
|002
|കുളി ബസാർ
|കെ. ജനാർദ്ദനൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''605'''
|ലത്തീഫ് കുളമുള്ളതിൽ
|351
|
|ജനറൽ
|-
|003
|തോട്ടുമ്മൽ
|വിനീത കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI
|'''465'''
|ഐശ്വര്യ രജീഷ്
|329
|
|സ്ത്രീ
|-
|004
|വടക്കുമ്പാട് ഹൈസ്കൂൾ
|ദിജിഷ വി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''511'''
|സജിന അശോകൻ
|172
|
|സ്ത്രീ
|-
|005
|പെരുന്താറ്റിൽ
|എം. രാജൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''565'''
|കുട്ടപ്പൻ മോഹനൻ
|266
|
|ജനറൽ
|-
|006
|മലാൽ
|നിധിന വി.എസ്.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''711'''
|പി. പ്രീത
|150
|
|സ്ത്രീ
|-
|007
|കുടക്കളം
|കാട്ട്യത്ത് പ്രകാശൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''633'''
|രമേശൻ
|118
|
|ജനറൽ
|-
|008
|നിടുംങ്ങോട്ടിൽ
|സുസ്മിത എം.കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''457'''
|എം. പ്രവീണ
|274
|
|സ്ത്രീ
|-
|009
|കപ്പരട്ടി
|സുചിത്ര പി. പി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''649'''
|റോജ പി.
|144
|
|സ്ത്രീ
|-
|010
|ചുങ്കം
|സുഗതൻ കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''439'''
|എം.എ.കെ. പ്രദീപ്
|293
|
|ജനറൽ
|-
|011
|ചോനാടം
|സുശീൽ ചന്ത്രോത്ത്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''426'''
|ശ്യാംകുമാർ കെ.സി.
|418
|
|ജനറൽ
|-
|012
|അരങ്ങേറ്റ്പറമ്പ്
|കണ്ട്യൻ ഷീബ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''458'''
|നിർമ്മല പി.കെ.
|341
|
|സ്ത്രീ
|-
|013
|ഇളയിടത്ത്
|കാമ്പിൽ മനോജൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''471'''
|ഷജിൽ എൻ.
|217
|
|ജനറൽ
|-
|014
|പാറക്കെട്ട്
|പി. സദാനന്ദൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''531'''
|കെ.കെ. പ്രേമൻ
|273
|
|ജനറൽ
|-
|015
|മഠത്തുംഭാഗം
|കെ.പി. മനോജ് കുമാർ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''481'''
|പയ്യമ്പള്ളി രമേശൻ
|465
|
|ജനറൽ
|-
|016
|പന്ന്യോട്ട്
|ശ്യാമ ഒ.ആർ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''581'''
|ലത രാമകൃഷ്ണൻ
|199
|
|സ്ത്രീ
|-
|017
|ചന്ദ്രോത്ത്
|സഫീറ സി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''712'''
|അനില
|158
|
|സ്ത്രീ
|-
|018
|വലിയതോട്
|രാഘിൽ മൈലപ്രോൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''548'''
|കെ.കെ. ഉഷ
|279
|
|പട്ടികജാതി
|}
== പ്രമുഖവ്യക്തികൾ ==
* എരഞ്ഞോളി മൂസ. മാപ്പിളപ്പാട്ടു് ഗായകൻ.
== ഇതും കാണുക ==
[[കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകളുടെ പട്ടിക]]
== അവലംബങ്ങൾ ==
<references/>
[[വിഭാഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
gayawczq9op91kqy5ygac5tfsnf1xdu
4648700
4648699
2026-07-20T01:49:50Z
Malikaveedu
16584
/* 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം */
4648700
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Eranholi Gramapanchayath}}
{{Infobox Indian Jurisdiction |
native_name = എരഞ്ഞോളി |
type = village |
latd = 11.77| longd = 75.47|
state_name = Kerala |
district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല]] |
leader_title = |
leader_name = |
altitude = |
population_as_of = 2001 |
population_'''total = 24,610|
population_density = |
area_magnitude= sq. km |
area_total = |
area_telephone = |
postal_code = |
vehicle_code_range = |
sex_ratio = |
unlocode = |
website = |
footnotes = |
}}
[[കണ്ണൂർ (ജില്ല)|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ]] [[തലശ്ശേരി (താലൂക്ക്)|തലശ്ശേരി താലൂക്കിലെ]] തലശ്ശേരി നഗരസഭയിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ് '''എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്'''<ref>[http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/inner.asp?ID=1146&intId=5 കേരള സർക്കാർ തദ്ദേശസ്വയം ഭരണ വകുപ്പ് -എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]</ref>
== വാണിജ്യ-ഗതാഗത പ്രാധാന്യം ==
തലശ്ശേരി-കൂർഗ് റോഡ്(തലശ്ശേരി-കൂട്ടുപുഴ സംസ്ഥാനപാത) എരഞ്ഞോളിയിലൂടെയാണ് കടന്നു പോകുന്നത്. തലശ്ശേരി-കൂർഗ് റോഡിൽ ബ്രിട്ടീഷുകാർ ടോൾ പിരിച്ചിരുന്ന സ്ഥലമാണ് ഈ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിലെ ചുങ്കം എന്ന സ്ഥലം.[[തലശ്ശേരി]], [[കണ്ണൂർ]] എന്നിവയാണ് ഏറ്റവുമടുത്ത പ്രധാന റെയിൽവേ സ്റ്റേഷനുകൾ. [[കോഴിക്കോട് അന്താരാഷ്ട്രവിമാനത്താവളം]], [[മംഗലാപുരം അന്താരാഷ്ട്രവിമാനത്താവളം]] എന്നിവയാണ് ഏറ്റവുമടുത്ത വിമാനത്താവളങ്ങൾ.
== വിദ്യാഭ്യാസം ==
[[കോളേജ് ഒഫ് എഞ്ചിനീയറിങ്, തലശ്ശേരി]] എരഞ്ഞോളിയിലാണ് സ്ഥിതിചെയ്യുന്നത്.<ref>{{Cite web |url=http://www.cethalassery.ac.in/contact.html |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2008-10-24 |archive-date=2013-03-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130330011047/http://www.cethalassery.ac.in/contact.html |url-status=dead }}</ref>
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
{| class="wikitable"
|-
! വിസ്തീർണ്ണം(ച.കി.മി)
! വാർഡുകൾ
! ആൾ താമസമുള്ള ആകെ വീടുകൾ
! ആകെ വീടുകൾ
! ആകെ പുരുഷന്മാർ
! ആകെ സ്ത്രീകൾ
! ആകെ ജനസംഖ്യ
! ജനസാന്ദ്രത
! സ്ത്രീ പുരുഷ അനുപാതം
! ആകെ സാക്ഷരത
! സാക്ഷരരായ പുരുഷന്മാർ
! സാക്ഷരരായ സ്ത്രീകൾ
!
|-
| 10.08
| 15
| -
| -
| 23584
| 11118
| 12466
| 2340
| 1121
| 95.69
| 98.01
| 93.64
|}
== പഞ്ചായത്ത് രൂപവത്കരണം/ആദ്യകാല ഭരണസമിതികൾ ==
[[1962]]-ലാണ് എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് രൂപീകൃതമായത്, പി. കരുണാകരനായിരുന്നു പഞ്ചായത്തിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റ്.
== അതിരുകൾ ==
*വടക്ക് : ഉമ്മൻചിറപുഴ, [[ധർമ്മടം|ധർമ്മടം (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]], [[പിണറായി|പിണറായി (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]]
*കിഴക്ക് : കതിരൂർ
*പടിഞ്ഞാറ് : [[അഞ്ചരക്കണ്ടി പുഴ]],[[തലശ്ശേരി]] നഗരസഭ
*തെക്ക് : [[എരഞ്ഞോളി പുഴ]], [[കതിരൂർ|കതിരൂർ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]],[[തലശ്ശേരി]] നഗരസഭ
== ഭൂപ്രകൃതി ==
ഇവിടത്തെ ഭൂപ്രകൃതിയെ ഉയർന്ന [[ലാറ്ററൈറ്റ്]] സമതലം, ചെരിവ് പ്രദേശം, താഴ്വരകൾ, തീരസമതലം എന്നിങ്ങനെ നാല് മേഖലകളായി തിരിക്കാം. <ref>http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/detail.asp?ID=1146&intId=5</ref>
== ജലപ്രകൃതി ==
[[അഞ്ചരക്കണ്ടി പുഴ|അഞ്ചരക്കണ്ടി പുഴയുടെ]] ഉമ്മൻചിറപുഴ, എരഞ്ഞോളി പുഴ എന്നിവ ഈ പഞ്ചായത്തിന്റെ അർത്തിയിലൂടെ ഒഴുകുന്നു. ഉയർന്ന പ്രദേശങ്ങളിൽ ഭൂഗർഭജലലഭ്യത കുറവാണ്.
== ആരാധനാലയങ്ങൾ/തീർത്ഥാടന കേന്ദ്രങ്ങൾ ==
വടക്കുമ്പാട് സ്രാമ്പി, ജുമാഅത്ത് പള്ളി എന്നിവ വളരെ പ്രാചീനമായ മുസ്ലീം പള്ളികളാണ്. പുനിക്കോൾ ക്ഷേത്രം, നെടുങ്കോട്ട് ഭഗവതീക്ഷേത്രം,സിവപുരൊറ്റ് മഹാദെവക്ഷെതം മലാൽ ശ്രീ മുത്തപ്പൻ മടപ്പുര ശ്രീ പുതിയാണ്ടി കാവ് എന്നിവ പ്രധാന
ക്ഷേത്രങ്ങളാണ്.
== ഗ്രാമ പഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ ==
എരഞ്ഞോളി ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിൽ 15 വാർഡുകളാണുള്ളത്. <ref>http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/LBWardDet.asp?ID=1146&intId=5</ref>
#കളിയിൽ
#കൂളി ബസാർ
#തോട്ടുമ്മൽ
#പെരുന്താറ്റിൽ
#മലാൽ
#കുടക്കുളം
#കപ്പറട്ടി
#ചുങ്കം
#ചോനാടം
#അരങ്ങട്ട്പറമ്പ്
#എളയടത്ത്
#പാറക്കെട്ട്
#മടത്തുംഭാഗം
#പന്നിയോട്ട്
#ചന്ത്രോത്ത്
== 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം ==
താഴെ കൊടുത്തിരിക്കുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡ് അടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള വിജയികളെ പ്രാദേശിക തിരഞ്ഞെടുപ്പ് ഫലങ്ങളുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ് സൈറ്റിൽ നിന്നാണ് എടുത്തിരിക്കുന്നത്.<ref>{{cite web|url=https://trend.sec.kerala.gov.in/|title=Local Body Election Results 2025 – Kerala|access-date=13 January 2026|publisher=State Election Commission, Kerala}}</ref>
{| class="wikitable sortable"
!വാർഡ് നമ്പർ
!വാർഡിന്റെ പേര്
!ജനപ്രതിനിധി
!മുന്നണി
!പാർട്ടി
!ലഭിച്ച വോട്ട്
!രണ്ടാം സ്ഥാനം
!വോട്ട്
!പാർട്ടി
!സംവരണം
|-
|001
|കാളിയിൽ
|വിബിത കെ.വി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''694'''
|കെ.പി. തങ്കമണി
|279
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|002
|കുളി ബസാർ
|കെ. ജനാർദ്ദനൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''605'''
|ലത്തീഫ് കുളമുള്ളതിൽ
|351
|ലീഗ്
|ജനറൽ
|-
|003
|തോട്ടുമ്മൽ
|വിനീത കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI
|'''465'''
|ഐശ്വര്യ രജീഷ്
|329
|ബി.ജെ.പി.
|സ്ത്രീ
|-
|004
|വടക്കുമ്പാട് ഹൈസ്കൂൾ
|ദിജിഷ വി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''511'''
|സജിന അശോകൻ
|172
|ബി.ജെ.പി.
|സ്ത്രീ
|-
|005
|പെരുന്താറ്റിൽ
|എം. രാജൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''565'''
|കുട്ടപ്പൻ മോഹനൻ
|266
|ബി.ജെ.പി.
|ജനറൽ
|-
|006
|മലാൽ
|നിധിന വി.എസ്.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''711'''
|പി. പ്രീത
|150
|ബി.ജെ.പി.
|സ്ത്രീ
|-
|007
|കുടക്കളം
|കാട്ട്യത്ത് പ്രകാശൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''633'''
|രമേശൻ
|118
|ബി.ജെ.പി.
|ജനറൽ
|-
|008
|നിടുംങ്ങോട്ടിൽ
|സുസ്മിത എം.കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''457'''
|എം. പ്രവീണ
|274
|ബി.ജെ.പി.
|സ്ത്രീ
|-
|009
|കപ്പരട്ടി
|സുചിത്ര പി. പി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''649'''
|റോജ പി.
|144
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|010
|ചുങ്കം
|സുഗതൻ കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''439'''
|എം.എ.കെ. പ്രദീപ്
|293
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|011
|ചോനാടം
|സുശീൽ ചന്ത്രോത്ത്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''426'''
|ശ്യാംകുമാർ കെ.സി.
|418
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|012
|അരങ്ങേറ്റ്പറമ്പ്
|കണ്ട്യൻ ഷീബ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''458'''
|നിർമ്മല പി.കെ.
|341
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|013
|ഇളയിടത്ത്
|കാമ്പിൽ മനോജൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''471'''
|ഷജിൽ എൻ.
|217
|ബി.ജെ.പി.
|ജനറൽ
|-
|014
|പാറക്കെട്ട്
|പി. സദാനന്ദൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''531'''
|കെ.കെ. പ്രേമൻ
|273
|ബി.ജെ.പി.
|ജനറൽ
|-
|015
|മഠത്തുംഭാഗം
|കെ.പി. മനോജ് കുമാർ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''481'''
|പയ്യമ്പള്ളി രമേശൻ
|465
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|016
|പന്ന്യോട്ട്
|ശ്യാമ ഒ.ആർ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''581'''
|ലത രാമകൃഷ്ണൻ
|199
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|017
|ചന്ദ്രോത്ത്
|സഫീറ സി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''712'''
|അനില
|158
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|018
|വലിയതോട്
|രാഘിൽ മൈലപ്രോൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''548'''
|കെ.കെ. ഉഷ
|279
|കോൺഗ്രസ്
|പട്ടികജാതി
|}
== പ്രമുഖവ്യക്തികൾ ==
* എരഞ്ഞോളി മൂസ. മാപ്പിളപ്പാട്ടു് ഗായകൻ.
== ഇതും കാണുക ==
[[കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകളുടെ പട്ടിക]]
== അവലംബങ്ങൾ ==
<references/>
[[വിഭാഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
newxvbjhkicxja7bqpaaok5i9t5q65v
പയ്യാവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
0
60641
4648691
4647266
2026-07-20T00:39:19Z
Malikaveedu
16584
4648691
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Payyavoor}}
{{for|ഇതേ പേരിലുള്ള ഗ്രാമത്തിന്|പയ്യാവൂർ}}
{{കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ
|സ്ഥലപ്പേർ=പയ്യാവൂർ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)
|അപരനാമം =
|ചിത്രം =
|ചിത്രം വീതി =
|ചിത്രം തലക്കെട്ട് =
|ജില്ല/മഹാനഗരം/പട്ടണം/ഗ്രാമം =ഗ്രാമം
|നിയമസഭാമണ്ഡലം=[[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ]]
|ലോകസഭാമണ്ഡലം=[[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
|അക്ഷാംശം = 12.059005
|രേഖാംശം = 75.581217
|ജില്ല = കണ്ണൂർ
|ഭരണസ്ഥാപനങ്ങൾ =
|ഭരണസ്ഥാനങ്ങൾ = പ്രസിഡന്റ്
|ഭരണനേതൃത്വം = സിന്ധു ബെന്നി
|വിസ്തീർണ്ണം = 67.34
|വാർഡുകൾ = 17
|ജനസംഖ്യ = 22,998
|ജനസാന്ദ്രത = 341.5
|Pincode/Zipcode =670633
|TelephoneCode =04602210, 04602211
|പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ = പയ്യാവൂർ ശിവക്ഷേത്രം ,കുന്നത്തൂർ പാടി,കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി , ശശി പാറ, അളകാപുരി വെള്ളച്ചാട്ടം,സെന്റ് ജൂഡ് ചർച്ച് ചന്ദനഗിരി, മദർ തെരേസ തീർത്ഥാടനാലയം പാടാം കവല
|കുറിപ്പുകൾ =
}}
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] [[ഇരിക്കൂർ ബ്ലോക്ക്]] പഞ്ചായത്തിലുൾപ്പെടുന്ന ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ് '''പയ്യാവൂർ'''. ഇത് [[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലത്തിലും]], [[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലത്തിലും]] ഉൾപ്പെടുന്നു.
== ചരിത്രം ==
[[നവീനശിലായുഗം|നവീനശിലായുഗകാല]] അവശിഷ്ടങ്ങളായ വീരക്കല്ല്, [[കുടക്കല്ല്|കുടക്കല്ല്]] മുതലായ മഹാശിലകൾ ഈ പ്രദേശത്ത് കണ്ടെത്തിയതായി പറയുന്നു. [[നന്നങ്ങാടി|നന്നങ്ങാടികൾ]] ഈ പ്രദേശത്തിന്റെ മിക്ക ഭാഗങ്ങളിലും കണ്ടെത്തിയിട്ടുണ്ട്. വീരകേരള പഴശ്ശി രാജയും പയ്യാവൂരുമായി ബന്ധപ്പെട്ടിരുന്നതായി പറയപ്പെടുന്നു. ബ്രിട്ടീഷ് സാമ്രാജ്യവുമായി ഏറ്റുമുട്ടി വയനാടൻ മല കയറും മുമ്പ് അദ്ദേഹം [[കല്യാട്|കല്യാട്]], പയ്യാവൂർ ഭാഗങ്ങളിൽ സെന്യശേഖരണത്തിന് വന്നതായിരിന്നുവത്രെ.<ref name="പേർ">[http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/history.asp?ID=1124&intId=5 കേരള സർക്കാർ തദ്ദേശസ്വയം ഭരണ വകുപ്പ് (പയ്യാവൂർ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]</ref>
== പേരിനു പിന്നിൽ ==
വില്ലാളി വീരനായ അർജുനൻ പരമശിവനിൽ നിന്നും പാശുപതാസ്ത്രലബ്ധിക്കായി ശിവനെ തപസ്സുചെയ്തു. ഏറെക്കാലം കഴിഞ്ഞപ്പോൾ ഭഗവാൻ ഭക്തനെ പരിക്ഷിക്കാൻ തീരുമാനിച്ചു. ശിവപാർവതിമാർ കിരാതവേഷമെടുത്തുവന്നു ഈ സമയം മുകാസുരൻ പന്നിയുടെ രൂപത്തിൽതപസ്വിയായ അർജുനനു നേർക്കടുത്തു. കിരാതനും കിരീടിയും ഒരേസമയം പന്നിയെ അമ്പെയ്തു. സുരകവധത്തിന് രണ്ടുപേരും അവകാശവാദമുന്നയിച്ചു. തർക്കംമൂത്ത് പൊരിഞ്ഞ യുദ്ധമായി അസ്ത്രപ്രയോഗത്തിൽ കോപിഷ്ഠനായ കിരാതൻ തന്റെ വലതുകാൽ കൊണ്ട് അർജുനനെ പിറകോട്ട് തോണ്ടിയെറിഞ്ഞു.അർജുനൻ വീണസ്ഥലം വെകാലൂരെന്നും കാലാന്തരത്തിൽ പയ്യാവൂരെന്നും പേരു വന്നു. ഇതാണ് സ്ഥാലനാമ ഐതിഹ്യം.
പയ്യാവൂർ ഓമന കാഴ്ച്ച കാർഷിക സംസ്ക്കാരത്തിന്റെ പൊലിമ തുളുമ്പുന്ന പയ്യാവൂർ ഊട്ടുത്സവത്തിന്റെ ഭാഗമായുള്ള പ്രധാന ചടങ്ങാണ് ചൂളിയാട്ടുകാരുടെ ഓമനക്കാഴ്ച.
പയ്യാവൂർ ഊട്ടുത്സവം ദേശങ്ങളുടെ സാഹോദര്യവും, കൂട്ടായ്മയും ഊട്ടി ഉറപ്പിക്കുന്ന ചടങ്ങാണ്. ഭാഷയുടെയും ദേശങ്ങളുടെയും അതിർവരമ്പുകൾക്കപ്പുറം ഒരുമയുടെ കാഴ്ചയുമായി പതിനായിരങ്ങൾ പയ്യാവൂരി ലെത്തുന്നു.വ്യത്യസ്ത ദേശങ്ങളുടെയും ഭാഷയുടെയും സംസ്ക്കാരങ്ങളുടെയും സംഗമ വേദിയായി പയ്യാവൂർ മാറുന്നു.
പണ്ടെങ്ങോ ഒരു വറുതി കാലത്ത് ഊട്ടുൽസവം മുടങ്ങി പോയെന്നും അതേ തുടർന്ന് സാക്ഷാൽ പരമശിവൻ നേരിട്ട് എഴുന്നള്ളി അരി കുടക് നാട്ടിൽ നിന്നും, ഇളനീർ ചേടിച്ചേരി നാട്ടിൽ നിന്നും, മോര് കൂനനത്ത് നിന്നും, പഴം ചൂളിയാട് നിന്നും തുടങ്ങി ഊട്ടുൽസവത്തിനാവശ്യമായ ഭഷ്യ വിഭവങ്ങൾ വിവിധ ദേശങ്ങളിൽ നിന്നും കൊണ്ടുവരാൻ ആവശ്യപ്പെട്ടതായാണ് ഐതിഹ്യം. ചൂളിയാടുള്ള തീയ്യ സമുദായത്തിൽ പെട്ടവർക്കാണ് അതിന്റെ അവകാശം .ഒരു വീട്ടിലെ പുരുഷപ്രജക്ക് 2 വാഴക്കുല വീതം എന്നാണ് കണക്ക്. നൂറ്റാണ്ടുകൾക്ക് മുൻപ് തുടങ്ങി വച്ച ആചാരം ഒരു വരദാനം പോലെ കൈമോശം വരാതെ കൊണ്ടാടുകയാണ് ഒരു ജനത മുഴുവനായും.
2021ൽ ലോകം നടുങ്ങിയ കോവിഡ് മഹാമാരിയുടെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ ഓമനക്കാഴ്ച ചടങ്ങ് മാത്രമാക്കി ചുരുക്കിയിരുന്നു. വാമൊഴിയായും വരമൊഴിയായും കേട്ടു വന്ന പതിറ്റാണ്ടുകൾ പഴക്കമുള്ള ഓമനക്കാഴ്ചയുടെ ചരിത്രം പരിശോധിച്ചാൽ 2021 മാത്രമാണ് പൊലിമ ഇല്ലാതെ ചടങ്ങ് മാത്രമായി നടത്തേണ്ടിവന്നത്.
വിവിധ ദേശക്കാരുടെ കാഴ്ചകളിൽ സംഘബലത്തിന്റെ കരുത്ത് കൊണ്ടും ഉടവ് തട്ടാത്ത ഉൽസാഹം കൊണ്ടും ചുളിയാട്ടുകാരുടെ ഓമനക്കാഴ്ച ഒന്നാമതെത്തുന്നു. പയ്യാവൂർ ഊട്ടുത്സവം എന്ന് കേട്ടാൽ മനം നിറയെ ആദ്യമെത്തുന്നത് ഓമനക്കാഴ്ചയാണ്.
കുഭം പിറന്നാൽ വ്രതാനുഷ്ടാനങ്ങൾ ആരംഭിക്കുന്നു മൽസ്യ മാംസാദികൾ വെടിഞ്ഞ് വാഴക്കുലകൾ അടുത്ത പ്രദേശങ്ങളായ കാഞ്ഞിലേരി, മയ്യിൽ, കുറ്റിയാട്ടും, ബ്ലാത്തൂർ, ചേടിച്ചേരി തുടങ്ങിയ സ്ഥലങ്ങളിൽ നിന്നും വാഴക്കുലകൾ ശേഖരിക്കുന്നു .കുഭം 6 ന് വൈകീട്ട് 4 മണിയോടെ തൈവളപ്പ് നല്ലൂർ തടത്തിൽകാവ് ചമ്പോച്ചേരി മപ്പുരക്കിൽ എന്നീ അഞ്ചു കുഴികളിലായി കുലകൾ പഴുക്കാൻ വയ്ക്കുന്നു. കുംഭം 9 ന് രാവിലെ പുറത്തെടുത്ത കുലകൾ അഞ്ചു കുഴികൾക്ക് സമീപം അഞ്ച് പന്തലുകളിലായി തൂക്കിയിടുന്നു. കുഭം 10 ന് രാവിലെ 10 മണിയോടെ തടത്തിൽ കാവിൽ നിന്നും പുറപ്പെടുന്ന ഓമനകാഴ്ചയെ മേലായി കുഞ്ഞുംബിടുക്ക കുഞ്ഞിരാമൻ നമ്പ്യാർ ഓലക്കുടയുമായി നയിക്കും. വാദ്യമേളങ്ങൾ മുത്തുക്കുട ആലവട്ടം,വെഞ്ചാമരം അകമ്പടിയോടെ ശുഭ്രവസ്ത്രധാരികളായി നഗ്നപാതരായി മൂവായിരത്തോളം വാഴക്കുലകളുമായി നൂറ് കണക്കിന് ആളുകൾ 15 കിലോമീറ്റൽ അകലെയുള്ള പയ്യാവൂർ ശിവക്ഷേത്രത്തിലേക്ക് പുറപ്പെടും. ഓമനക്കാഴ്ചയിൽ അവസാനം കണ്ണി ചേരുന്ന അടുവാപ്പുറം തൈവളപ്പിൽ എത്തുമ്പോഴേക്കും യാത്ര അയപ്പിന് വിവിധ ദേശങ്ങളിൽ നിന്ന് ആളുകൾ എത്തും. ചുളിയാട്ടെ ആ ബാലവൃദ്ധം ജനങ്ങളും കൂടിയാവുമ്പോൾ ഗ്രാമം നിറയും. ഓമനക്കാഴ്ച ആദിത്യ മര്യാദയുടെ ഒരു ഉത്സവം കൂടിയാണ് ഈ ദിവസം ഗ്രാമത്തിലെത്തുന്ന അപരിചിതരെക്കൂടി വിശിഷ്ട അതിഥികളായി സ്വികരിക്കും. ആദിവസം ലോകത്തെവിടെയായാലും ചൂളിയാട്ടുകാർ നാട്ടിലെത്തും. വിവാഹം കഴിഞ്ഞ് പോയവർ വിദൂരദേശത്ത് ജോലിക്ക് പോയവർ നാട്ടിലെത്താൻ കൊതിക്കുന്ന ഉത്സവ ദിനം കൂടിയാണ് കുഭം പത്ത്. സ്നേഹ ബന്ധങ്ങളുടെയും കുട്ടായ്മയുടെയും സന്ദേശമാണ് ഇതിൽ നിന്നും ദർശിക്കാനാവുക പുറമെ നിന്ന് എത്തുന്നവരെ ആദിത്യ മര്യാദയോടെ സ്വീകരിക്കുകയും എല്ലാ വീടുകളിലും അപ്പവും പഴവും നൽകിയുള്ള സൽക്കാരവും ഈ സുദിനത്തിന്റെ പ്രത്യേക തയാണ് ലളിതമെങ്കിലും വിഭവ സമൃദ്ധമായ വിരുന്നിന്റെ നൈർമല്യവും നാടിന്റെ വിശുദ്ധിയുടെ ഓർമ്മകളുമാണ് ഈ ദിനം നാട്ടുകാർക്ക് സമ്മാനിക്കുന്നത്. അതുകൊണ്ടുതന്നെ ലോകത്ത് എവിടെയായാലും നാട്ടിലെത്തണമെന്ന ശാഠ്യം ഇവിടുത്ത് കാർക്ക് ഉണ്ടാകുന്നു. കാഴ്ച പുറപ്പെടുന്ന ദിവസം അടുവാപ്പുറം ആൽത്തറയിൽ പാനകം നൽകുന്ന പതിവുണ്ട് വെല്ലവും ചുക്കും ഏലക്കായും ചേർത്ത പാനക വെള്ളം ഓമനക്കാഴ്ചയുടെ യാത്ര അയപ്പിന് എത്തുന്നവർ കുടിക്കാതെ പോവാറില്ല. അടുവാപ്പുറത്തു നിന്നും കണിയാർ വയൽ വയക്കര ബാലങ്കരി കാഞ്ഞിലേരി വഴി ഇരൂഡ് പുഴയിൽ മുങ്ങി നിവർന്ന കാഴ്ചക്കാർ 4 മണിയോടെ പയ്യാറ്റ് വയലിൽ എത്തുമ്പോഴേക്കും ദേവസ്വം അധികാരികളും ആനയും അമ്പാരിയുമായി നെയ്യമൃത് കാരോടൊപ്പംകാഴ്ചയെ എതിരേൽക്കും. തുടർന്ന് പുരുഷാരത്തിന്റെ അകമ്പടിയോടെ കാഴ്ച ക്ഷേത്രസന്നിധിയിൽ അർപ്പിക്കും. ജാതിഭേദമില്ലാതെ ഒരുമയുടെയും സാഹോദര്യത്തിന്റെയും നാടിന്റെ കൂട്ടായ്മയുടെയും മതനിരപേക്ഷതയുടെയും മൂല്യങ്ങൾ ഒരു പ്രദേശമാകെ ഉയർത്തുന്ന കാർഷിക സാംസ്ക്കാരിക കാർഷിക ഉൽസവമാണ് ഓമന കാഴ്ച. ജനങ്ങളുടെ സാംസ്ക്കാരിക നിർവൃതി ചുളിയാടിന്റെ കാർഷിക മഹത്വവും ജനകീയ ഐക്യവും കൂടി വെളിപ്പെടുത്തുന്നു
<ref name="പേർ"/>
== സാമൂഹിക രാഷ്ട്രീയ സാംസ്ക്കാരിക പ്രസ്ഥാനങ്ങൾ ==
1940-ൽ ഇ.കെ. നായനാരുടെ നേതൃത്വത്തിൽ കർഷകസംഘം നടത്തിയ ജാഥ പ്രസിദ്ധമാണ്. ഈ ജാഥയിൽ ജന്മിയായിരുന്ന കരക്കാടിടത്തിൽ നായനാർക്കെതിരെയും കല്ല്യാട്ട് യജമാ നമ്പ്യാർക്കെതിരെയും ഇരിക്കൂർ ഫർക്ക കേന്ദ്രീകരിച്ചു, ജനശക്തി തിരിച്ചു വിടാൻ ഈ ജാഥ വഴിയൊരുക്കി. 1946 ഡിസംബർ 30 ന് കാവുമ്പായിൽ വെച്ച് നടന്ന് പോലീസ് വെടിവെപ്പിനെതുടർന്നുള്ള സമരത്തിൽ പങ്കെടുത്ത 15 പേർ ഈ പഞ്ചായത്തിലുണ്ട്.<ref name="പേർ"/>
1987 ൽ സ്ഥാപിക്കപ്പെട്ട സരസ്വതി സംഗീത വിദ്യാലയം ഇവിടുത്തെ ഒരു പ്രധാന സംഗീത കേന്ദ്രമാണ്.സംഗീത്ജ്ഞൻ ഉണ്ണികൃഷ്ണൻ പയ്യാവൂർ ആണ് ഇതിന്റെ സ്ഥാപകൻ.
== പഞ്ചായത്ത് രൂപവത്കരണം/ആദ്യകാല ഭരണസമിതികൾ ==
എരുവേശ്ശി പഞ്ചായത്ത് വിഭജിച്ച് 1972 ലാണ് പയ്യാവൂർ പഞ്ചായത്ത് രൂപവത്കരിച്ചത്. കെ.വി. മോഹൻ ചെയർമാനും ഇ.സി. ജോസ് ടി.എം. സേവ്യർ എന്നിവർ അംഗങ്ങളുമായി ഒരു അഡ്മിനിസ്ട്രറ്റീവ് കമ്മറ്റിയെ ഭരണം ഏൽപ്പിച്ചു. തുടർന്ന് 1979 ൽ പ്രഥമ തെരഞ്ഞെടുപ്പിൽ ടി എം. സേവ്യർ ആദ്യത്തെ പ്രസിഡണ്ടായി.<ref name="പേർ"/>
==വാർഡുകൾ==
#ആടാംപാറ
#[[കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി]]
#ശാന്തിനഗർ
#[[ചന്ദനക്കാംപാറ]]
#ചതുരമ്പുഴ
#പൈസക്കരി
#കുഞ്ഞിപ്പറമ്പ്
#ചാമക്കൽ
#ചമതച്ചാൽ
#ഉപ്പുപടന്ന
#കണ്ടകേശ്ശരി
#[[പയ്യാവൂർ]]
#കോയിപ്ര
#വെമ്പുവ
#വണ്ണായിക്കടവ്
#ഏറ്റുപാറ
#വഞ്ചിയം<ref>{{cite web |url=https://sec.kerala.gov.in/public/cnstncy/wd/848438bf-0366-48a8-8217-db32a2757e61 |title=പയ്യാവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ}}</ref>
== 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം ==
താഴെ കൊടുത്തിരിക്കുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡ് അടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള വിജയികളെ പ്രാദേശിക തിരഞ്ഞെടുപ്പ് ഫലങ്ങളുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ് സൈറ്റിൽ നിന്നാണ് എടുത്തിരിക്കുന്നത്.<ref>{{cite web|url=https://trend.sec.kerala.gov.in/|title=Local Body Election Results 2025 – Kerala|access-date=13 January 2026|publisher=State Election Commission, Kerala}}</ref>
{| class="wikitable sortable"
!വാർഡ് നമ്പർ
!വാർഡിന്റെ പേര്
!ജനപ്രതിനിധി
!മുന്നണി
!പാർട്ടി
!ലഭിച്ച വോട്ട്
!രണ്ടാം സ്ഥാനം
!വോട്ട്
!പാർട്ടി
!സംവരണം
|-
|001
|ആടാംപാറ
|ഡാനിഷ് ജോൺ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|359
|ബിനു കരോട്ടുപുതിയത്ത്
|356
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|002
|കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി
|ജോമോൻ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|366
|മാത്യു (ജിൽസൺ) കണികത്തോട്ടം
|307
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|003
|ശാന്തിനഗർ
|ആലീസ്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|396
|ലിൻസി കുന്നേൽ
|316
|സ്വത.
|വനിത
|-
|004
|ചന്ദനക്കാംപാറ
|ബാലകൃഷ്ണൻ (വൈസ് പ്രസിഡന്റ്)
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|421
|അഡ്വ. സാജു സേവ്യർ
|345
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|005
|ചതുരംപുഴ
|സിന്ധു ബെന്നി (പ്രസിഡന്റ്)
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|338
|മേഴ്സി ടീച്ചർ
|291
|സ്വത.
|വനിത
|-
|006
|[[പൈസക്കരി]]
|സിന്ധു രവി
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|539
|പി.കെ. വാസു
|58
|സി.പി.ഐ.
|പട്ടികവർഗ്ഗം
|-
|007
|കുഞ്ഞിപ്പറമ്പ്
|മിനി മനോജ്
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|477
|മിനി
|380
|കോൺഗ്രസ്
|വനിത
|-
|008
|ചാമക്കാൽ
|തോമസ് (ജെയിംസ് തുരുത്തേൽ )
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|472
|കെ. മോഹനൻ മാസ്റ്റർ
|394
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|009
|ചമതച്ചാൽ
|സൈമൺ പെരുവക്കുന്നേൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|409
|ടോമി ഇലവുങ്കചാലിൽ
|348
|സ്വത.
|ജനറൽ
|-
|010
|ഉപ്പുപടന്ന
|സഷീബ ടീച്ചർ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|477
|മിലുജ മോഹൻ
|94
|സി.പി.എം.
|വനിത
|-
|011
|കണ്ടകശ്ശേരി
|ജാൻസി ഷാജു കപ്പുകാലായിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|267
|സ്റ്റെല്ലാ ജോയ്
|244
|സ്വത.
|വനിത
|-
|012
|[[പയ്യാവൂർ|പയ്യാവൂർ]]
|പി.വി. പ്രകാശൻ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|418
|അഷ്റഫ് ടി.പി.
|407
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|013
|കോയിപ്ര
|വത്സല സാജു
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|415
|രജനി സുന്ദരൻ
|343
|സി.പി.എം.
|വനിത
|-
|014
|വെമ്പുവ
|പ്രീത സുരേഷ്
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|377
|സെലിൻ ജോൺ ചാണ്ടിക്കൊല്ലിയിൽ
|306
|കോൺഗ്രസ്
|വനിത
|-
|015
|വണ്ണായിക്കടവ്
|ടെൻസൺ ജോർജ്ജ്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|KC
|588
|റോസ്ലി
|204
|സ്വത.
|ജനറൽ
|-
|016
|ഏറ്റുപാറ
|ഷീജ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|406
|ലൂസി ജോൺസൺ
|282
|സി.പി.എം.
|വനിത
|-
|017
|വഞ്ചിയം
|സിനി പുതുശ്ശേരി
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|421
|ഉഷ തെക്കേവീട്ടിൽ
|330
|സി.പി.എം.
|വനിത
|}
==പ്രധാന സർക്കാർ സ്ഥാപനങ്ങൾ==
* പഞ്ചായത്ത് ഓഫീസ്
* വില്ലേജ് ഓഫീസ്
* പോലീസ് സ്റ്റേഷൻ
* പോസ്റ്റ് ഓഫീസ്
* കൃഷിഭവൻ
* കെഎസ്ഇബി സെക്ഷൻ ഓഫീസ്, പയ്യാവൂർ
* ബിഎസ്എൻഎൽ ടെലിഫോൺ എക്സ്ചേഞ്ച്
* കുടുംബശ്രീ സിഡിഎസ് ഓഫീസ്
* സർക്കാർ സ്കൂളുകൾ
* ഹോമിയോ, ആയുർവേദ ആശുപത്രികൾ
* പ്രാഥമിക ആരോഗ്യ കേന്ദ്രം, ചന്ദനക്കാംപാറ
==സ്വകാര്യ സ്ഥാപനങ്ങൾ==
* കാരിത്താസ് മേഴ്സി ഹോസ്പിറ്റൽ, പയ്യാവൂർ
* അമ്മാസ് ഐ കെയർ, പയ്യാവൂർ
* ദേവമാതാ കോളേജ്, പൈസക്കരി
* സേക്രഡ് ഹാർട്ട് ഹയർസെക്കൻഡറി സ്കൂൾ, പയ്യാവൂർ
* ദേവമാത ഹൈസ്കൂൾ, പൈസക്കരി
* ചെറുപുഷ്പം ഹൈസ്കൂൾ, ചന്ദനക്കാംപാറ
* സെന്റ് ആൻസ് ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, പയ്യാവൂർ
* സെന്റ് മേരീസ് സ്കൂൾ, പൈസക്കരി
* ക്രൈസ്റ്റ് ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, ചന്ദനക്കാംപാറ
== അതിരുകൾ ==
*വടക്ക് പടിഞ്ഞാറ് - [[ഏരുവേശ്ശി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
*തെക്ക് പടിഞ്ഞാറ് - [[ശ്രീകണ്ഠാപുരം നഗരസഭ]]
*കിഴക്ക് - ഉടുമ്പപ്പുഴ
*തെക്ക് - [[ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
*കിഴക്ക്: [[പടിയൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് (പടിയൂർ-കല്യാട് പഞ്ചായത്ത് )|പടിയൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]] <ref name="പേരു1">[http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/detail.asp?ID=1124&intId=5 കേരള സർക്കാർ തദ്ദേശസ്വയം ഭരണ വകുപ്പ് (പയ്യാവൂർ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]</ref>
== ഭൂപ്രകൃതി ==
കർണാടക സംസ്ഥാനത്തോടു ചേർന്നു കിടക്കുന്നു മലകളും കുന്നുകളും നിറഞ്ഞ പ്രദേശം. വടക്കൻ ഇടനാട് കാലാവസ്ഥപ്രദേശത്തിൽപെടുന്നു. പഞ്ചായത്തിലെ ഭൂവിഭാഗങ്ങളെ അഞ്ചായി തിരിക്കാം. 1. പുഴയോടു ചേർന്ന എക്കൽ മണ്ണു നിറഞ്ഞ നിരന്ന പ്രദേശം 2. നിരന്ന പ്രദേശത്തോടു ചേർന്നുള്ള താഴ്വരകൾ 3. കുത്തനെയുള്ള ചെരിവുകൾ 4.പീഠ സമതലം 5. വനപ്രദേശം<ref name="പേരു1"/>
== ആരാധനാലയങ്ങൾ/തീർത്ഥാടന കേന്ദ്രങ്ങൾ ==
[[പയ്യാവൂർ (കണ്ണൂർ)|പയ്യാവൂർ]] ശിവക്ഷേത്രമാണ് മുഖ്യ ഹെന്ദവ ആരാധനാലയം. കേരളത്തിലെ മുത്തപ്പൻ സ്ഥാനങ്ങളുടെ ആരൂഡ സ്ഥാനമായ [[കുന്നത്തൂർപാടി]] ഈ പഞ്ചായത്തിലാണ്. കോയിപ്ര ശ്രീസുബ്രമഹ്ണ്യക്ഷേത്രവും പ്രധാനപ്പെട്ട ആരാധനകേന്ദ്രമാണ്. 1944 ൽ ഇരുഡിൽ സ്ഥാപിക്കപ്പെട്ട സെന്റ് സെബാസ്റ്റ്യൻസ് പള്ളിയാണ് ഈ ഗ്രാമത്തിലെ പ്രഥമ ക്രൈസ്തവ ദേവാലയം.<ref name="പേരു1"/> പൈസക്കരി ദൈവമാതാ ഫെറോന പള്ളിയും പ്രാധാന്യമർഹിക്കുന്നു.
മദർ തെരേസയുടെ നാമത്തിൽ സ്ഥാപിക്കപ്പെട്ട ലോകത്തിലെ ആദ്യ ദേവാലയം പയ്യാവൂർ പഞ്ചായത്തിലെ പാടാംകവല ഇടവകയിലാണ്. വി. ജോൺ പോൾ രണ്ടാമൻ മാർപാപ്പയുടെ നാമധേയത്തിലുള്ള ലോകത്തിലെ ആദ്യ തീർത്ഥാടനാലയം കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി യ്ക്കടുത്ത് കൊട്ടാടി കവലയിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നു.
===പ്രധാനപ്പെട്ട ഗ്രാമങ്ങൾ ===
*[[പൈസക്കരി]]
*പൊന്നുംപറമ്പ
*പാറക്കടവ്
*[[ചന്ദനക്കാംപാറ]]
*ചതുരംപുഴ
*വണ്ണായിക്കടവ്
*മാവുംതോട്
*വഞ്ചിയം
*ചാപ്പക്കടവ്
*ഏറ്റുപാറ
*[[കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി]]
*മുത്താറിക്കുളം
== അവലംബം ==
<references/>
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
3sw0taiz5g1qul2vivpytm8853f1khj
ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ
0
60888
4648637
4472712
2026-07-19T14:55:18Z
~2026-40446-77
220524
/* കിരീടങ്ങളും വ്യക്തിഗത പുരസ്കാരങ്ങളും */
4648637
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox football biography
| name = ക്രിസ്ത്യാനോ റൊണാൾഡൊ <!--Do not add order of merits per Template:Infobox person.-->
| image = Cristiano Ronaldo 2018.jpg
| image_size = 230
| caption = Ronaldo with [[Portugal national football team|Portugal]] at the [[2018 FIFA World Cup]]
| fullname = ക്രിസ്ത്യാനോ റൊണാൾഡൊ ദോസ് സാന്റോസ് അവേരിയോ <ref>{{cite web|url=https://www.fifadata.com/documents/fcwc/2017/pdf/fcwc_2017_squadlists.pdf|title=FIFA Club World Cup UAE 2017: List of players: Real Madrid CF|publisher=FIFA|format=PDF|page=5|date=16 December 2017|access-date=23 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171223004345/http://www.fifadata.com/documents/FCWC/2017/pdf/FCWC_2017_Squadlists.pdf|archive-date=23 December 2017|url-status=live}}</ref>
| birth_date = {{birth date and age|1985|2|5|df=y}}
| birth_place = [[Funchal]], [[Madeira]], Portugal
| height = 1.87 m
| position = [[Forward (association football)|Forward]]
| currentclub = <nowiki>. അൽ നാസർ </nowiki>
| clubnumber = 7
| youthyears1 = 1992–1995
| youthclubs1 = [[CF Andorinha|Andorinha]]
| youthyears2 = 1995–1997
| youthclubs2 = [[C.D. Nacional|Nacional]]
| youthyears3 = 1997–2002
| youthclubs3 = [[Sporting CP Youth Academy|Sporting CP]]
| years1 = 2002–2003
| clubs1 = [[സ്പോർട്ടിങ് B]]
| caps1 = 2
| goals1 = 0
| years2 = 2002–2003
| clubs2 = [[സ്പോർട്ടിങ്]]
| caps2 = 25
| goals2 = 3
| years3 = 2003–2009.2021-
| clubs3 = [[Manchester United F.C.|മാഞ്ചസറ്റർ യുണൈറ്റഡ്]]
| caps3 = 197
| goals3 = 86
| years4 = 2009–2018
| clubs4 = [[Real Madrid C.F.|റയൽ മാഡ്രിഡ്]]
| caps4 = 292
| goals4 = 311
| clubs5 = [[Juventus F.C.|യുവന്റസ്]]
| years5 = 2018–2021
| caps5 = 45
| goals5 = 81
| clubs6 = [[Manchester United
മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ്]]
| years6 = 2021-
|caps6 = 56
|goals6 = 29
| nationalyears1 = 2001
| nationalteam1 = Portugal U15
| nationalcaps1 = 9
| nationalgoals1 = 7
| nationalyears2 = 2001–2002
| nationalteam2 = [[Portugal national under-17 football team|Portugal U17]]
| nationalcaps2 = 7
| nationalgoals2 = 5
| nationalyears3 = 2003
| nationalteam3 = [[Portugal national under-20 football team|Portugal U20]]
| nationalcaps3 = 5
| nationalgoals3 = 1
| nationalyears4 = 2002–2003
| nationalteam4 = [[Portugal national under-21 football team|Portugal U21]]
| nationalcaps4 = 10
| nationalgoals4 = 3
| nationalyears5 = 2004
| nationalteam5 = [[Portugal Olympic football team|Portugal U23]]
| nationalcaps5 = 3
| nationalgoals5 = 2
| nationalyears6 = 2003–
| nationalteam6 = [[Portugal national football team|Portugal]]
| nationalcaps6 = 164
| nationalgoals6 = 117
| club-update = 22:50, 19 May 2019 (UTC)
| nationalteam-update = 31 December 2019
| medaltemplates = {{MedalSport|Men's [[Association football|football]]}}
{{MedalCountry|{{fb|POR}}}}
{{Medal|Competition|[[UEFA European Championship]]}}
{{Medal|Winner|[[UEFA Euro 2016|2016 France]]|}}
{{Medal|RU|[[UEFA Euro 2004|2004 Portugal]]|}}
{{Medal|Bronze|[[UEFA Euro 2012|2012 Poland & Ukraine]]|{{refn|group=note|Though there was no third place playoff, UEFA decided in the 2012 edition to award the semi-final losers (Germany and Portugal) bronze medals for the first time: [https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf "Regulations for UEFA Euro 2012"]}}}}
{{Medal|Competition|[[UEFA Nations League]]}}
{{Medal|Winner|[[2019 UEFA Nations League Finals|2019 Portugal]]|}}
{{Medal|Competition|[[FIFA Confederations Cup]]}}
{{Medal|3rd|[[2017 FIFA Confederations Cup|2017 Russia]]|}}
}}
ഒരു [[പോർച്ചുഗൽ|പോർച്ചുഗീസ്]] ഇതിഹാസമായ ഫുട്ബോളറാണ് '''ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ ദോസ് സാന്റോസ് അവേരിയോ''', നിലവിൽ [[പോർച്ചുഗൽ]] ദേശീയ ടീമിനു വേണ്ടിയും [[അൽ നാസർ എഫ്.സി|അൽ നാസർ]] ക്ലബിന് വേണ്ടിയും കളിക്കുന്ന ഇദ്ദേഹത്തെ ലോകത്തിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച [[ഫുട്ബോൾ]] കളിക്കാരിൽ ഒരാളായാണ് കണക്കാക്കുന്നത്.
[[സി.ഡി. നാസിയൊനൽ]] ടീമിലാണ് റൊണാൾഡോ തന്റെ കരിയർ ആരംഭിച്ചത്. മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ച് ഇദ്ദേഹം രണ്ട് സീസണുകൾക്ക് ശേഷം സ്പോർട്ടിങ് ടീമിലേക്ക് മാറി. റൊണാൾഡോയുടെ മികച്ച കഴിവുകൾ ശ്രദ്ധിച്ച മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിന്റെ മാനേജർ സർ അലക്സ് ഫെർഗുസൻ , 2003-ൽ 18 വയസുള്ള റൊണാൾഡോയുമായി £12.2 ലക്ഷത്തിനു കരാറിലേർപ്പെട്ടു. ആ സീസണിൽ റൊണാൾഡോ തന്റെ ആദ്യ ക്ലബ് നേട്ടമായ എഫ.എ. കപ്പ് നേടി. 2004 യുവെഫ യൂറോ കപ്പിൽ ഇദ്ദേഹമുൾപ്പെട്ട പോർച്ചുഗൽ ടീം രണ്ടാം സ്ഥാനം നേടി.
2008-ൽ റൊണാൾഡോ തന്റെ ആദ്യ [[യുവെഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്]] നേടി. കലാശക്കളിയിലെ മികച്ച കളിക്കാരനായി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടത് ഇദ്ദേഹമായിരുന്നു. അതേ വർഷം റൊണാൾഡോ ''[[ഫിഫ]] വേൾഡ്'' പ്ലയെർ ''ഓഫ് ദി ഇയർ'' ആയും ''ഫിഫ്പ്രോ വേൾഡ്'' പ്ലയെർ ''ഓഫ് ദി ഇയർ'' ആയും തിരഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കൂടെ 40 വർഷത്തിൽ മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിൽ നിന്നുമുള്ള ആദ്യ ബാലൻ''ദോർ'' ജേതാവുമായി. 2008 സീസണിൽ റൊണാൾഡോയുടെ മികച്ച പ്രകടനത്തിനു ശേഷം ഇതിഹാസ [[നെതർലൻഡ്]] താരം [[ജോഹാൻ ക്രൈഫ്]] റൊണാൾഡോവിന് [[ജോർജ് ബെസ്റ്റ്]]നും ദെന്നിസ് ലോവിനും മുകളിൽ സ്ഥാനം കൊടുത്തു.2013 വർഷത്തെ''ബാലൻ'' ഡിയൊർ പുരസ്കാരം കൂടി നേടിയതോടെ ഫുട്ബാല് ചരിത്രത്തിൽ പ്രധ്ന താരങ്ങളിൽ ഒരാളായി. 2015-2016 സീസൺ റൊണാൾഡോയുടെ കരിയറിലെ ഏറ്റവും മികച്ച സീസണായി കണക്കാക്കുന്നു.
ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വിപണനപരവും പ്രശസ്തവുമായ കായികതാരങ്ങളിലൊരാളായ റൊണാൾഡോ 2016 ലും 2017 ലും ഫോബ്സ് ലോകത്തെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന പ്രതിഫലം വാങ്ങുന്ന അത്ലറ്റായും 2016 മുതൽ 2019 വരെ ഇഎസ്പിഎൻ ലോകത്തെ ഏറ്റവും പ്രശസ്തമായ അത്ലറ്റായും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. സമയം ഏറ്റവും കൂടുതൽ 100 പേരുടെ പട്ടികയിൽ അദ്ദേഹത്തെ ഉൾപ്പെടുത്തി. 2014 ൽ ലോകത്തെ സ്വാധീനിച്ച ആളുകൾ. അവരുടെ കരിയറിൽ ഒരു ബില്യൺ ഡോളർ സമ്പാദിച്ച ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാരനും മൂന്നാമത്തെ കായികതാരവുമാണ് റൊണാൾഡോ. <ref>{{Cite web|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/06/04/ronaldos-105-million-year-tops-messi-and-crowns-him-soccers-first-billion-dollar-man/|title=Ronaldo's $105 Million Year Tops Messi And Crowns Him Soccer's First Billion-Dollar Man|access-date=9 June 2020|last=Settimi|first=Christina|website=Forbes|language=en}}</ref>hacked
== ജനനവും കുടുംബവും==
ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ ജനിക്കുന്നതിനു മുൻപ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കുടുംബം കൊടും ദാരിദ്രത്തിലായിരുന്നു . ഇനി ഒരു മകനെ കൂടി വളർത്താൻ ഉള്ള ശേഷി ആ കുടുംബത്തിന് ഇല്ലായിരുന്നു അത് കൊണ്ട് തന്നെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ അമ്മ ഗർഭാവസ്ഥയിൽ തന്നെ ക്രിസ്റ്റിയെ ഇല്ലാതാക്കാൻ ശ്രമിച്ചു , ഗാർഭവസ്ഥയിലുള്ള റോണോയെ ചൂടുള്ള ബിയർ കുടിച്ച ഇല്ലാതാക്കാൻ പലതവണ ശ്രമിച്ചു , പ്രതിസന്ധി കളെയെല്ലാം മറികടന്ന് കുഞ്ഞു റോണോ ജനിച്ചു.
ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ ദോസ് സാന്റോസ് അവേരിയോ ഫെബ്രുവരി 5 1985നു പോർചുഗലിലെ മദീറയിൽ ഫുൻചാലിലാണ് ജനിച്ചത്. അച്ഛൻ ''ജോസേ ഡീനിസ് അവീറോ'', അമ്മ ''മറിയ ഡൊളോറസ് ഡോസ് സാന്റോസ് അവീറോ''. തന്റെ പ്രിയപ്പെട്ട നടനും അന്നത്തെ [[അമേരിക്ക|അമേരിക്കൻ]] പ്രസിഡന്റുമായ [[റൊണാൾഡ് റീഗൻ|റൊണാൾഡ് റീഗന്റെ]] പേരാണ് അച്ഛൻ തന്റെ ഇളയ മകന് ഇട്ടത്. റൊണാൾഡോവിന് ''ഹ്യൂഗോ'' എന്ന ഒരു ജ്യേഷ്ഠനും, ''എൽമ, ലിലിയാനാ കാഷിയ'' എന്ന രണ്ടു ജ്യേഷ്ഠത്തിമാരും ഉണ്ട്.
== ക്ലബ്ബ് കരിയർ ==
=== തുടക്കം ===
റൊണാൾഡോ വളർന്നു വന്നത് പോർച്ചുഗീസ് ക്ലബ്ബ് [[ബെൻഫീക്ക]] പ്രേമിയായിട്ടാണ്. എട്ടാം വയസ്സിൽ അമച്വർ ടീമായ ആൻഡോറീന്യക്ക് വേണ്ടി കളിച്ചു. 1995ൽ നാസിയോണാലിൽ ചേർന്നു. അവിടെ കപ്പ് ജയിച്ചതിനെ തുടർന്ന് സ്പ്പോറ്ട്ടിങിലേക്ക് മൂന്ന് ദിവസത്തേക്ക് പോയ റോണാൾഡോക്ക് അവർ കരാറ് കൊടുത്തു എന്നും പറയപ്പെടുന്നു
=== സ്പ്പോർട്ടിങ്ങ് സി. പി. ===
റൊണാൾഡോ സ്പോർട്ടിങ്ങിലെ മറ്റ് യുവ താരങളോടൊപ്പം സ്പോർട്ടിങ്ങിന്റെ യൂത്ത് അക്കാദമിയായ ആൽകൊചെറ്റിൽ പരിശീലനം തുടങ്ങി. സ്പോർട്ടിങ്ങിലെ അണ്ടർ-16, അണ്ടർ-17, അണ്ടർ-18, ബി-ടീം, പിന്നെ ഫസ്റ്റ് ടീം എന്നിവയിൽ ഒരേ സീസണിൽ കളിച്ച ഒരേ ഒരു കളിക്കാരനാണ് റൊണാൾഡോ. സ്പോർട്ടിങ്ങിനു വേണ്ടിയുള്ള തന്റെ ആദ്യ കളിയിൽ രണ്ട് ഗോളുകൾ നേടി റൊണാൾഡോ ശ്രദ്ധേയനായി.Cr7
പതിനഞ്ചാം വയസ്സിൽ “റേസിങ് ഹാർട്ട്” എന്ന സ്ഥിതി പിടിപെട്ട റൊണാൾഡോവിനെ അമ്മയുടെ അനുമതിയോടെ സ്പോർട്ടിങ്ങ് അധികൃതർ ആശുപത്രിയിൽ ചേർത്തു. അവിടെ ലേസർ ഉപയോഗിച്ച് ഓപറേഷൻ നടത്തിയതിനു കുറച്ച് ദിവസങൾകുള്ളിൽ റോണോ പരിശീലനം വീണ്ടും തുടങ്ങി.
റൊണാൾഡോയുടെ കഴിവ് ആദ്യം തിരിച്ചറിഞ്ഞത് അന്നത്തെ [[ലിവർപൂൾ]] മാനേജറായിരുന്ന [[ജെറാർഡ് ഹൂളിയർ]] ആയിരുന്നു. പക്ഷേ ലിവർപൂൾ അന്ന് റൊണാൾഡോയെ തങ്ങളുടെ ടീമിൽ ചേർത്തില്ല. റൊണാൾഡോക്ക് തീരേ ചെറുപ്പമാണെന്നും കഴിവ് വളർത്തിയെടുക്കാൻ കുറച്ചുകൂടി സമയം വേണ്ടിവരുമെന്നുമായിരുന്നു അവർ കാരണം പറഞത്. പക്ഷേ 2003ൽ എസ്റ്റാഡിയോ ജോസേ അല്വലാദെ എന്ന ലിസ്ബണിലെ കളിക്കളത്തിന്റെ ഉദ്ഘാടന മത്സരത്തിൽ സ്പ്പോർട്ടിങ് മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിനെ തോല്പിച്ചപ്പോൾ റൊണാൾഡോയുടെ കഴിവ് കണ്ട മാഞ്ചെസ്റ്റർ താരങ്ങൾ തങ്ങളുടെ മാനേജറായ സർ അലക്സ് ഫെർഗ്ഗുസ്സന്റെ ശ്രദ്ധ റോണോവിലേക്ക് തിരിച്ചുവിട്ടു.
=== മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ് ===
==== 2003 - 2005 ====
2002-2003 സീസണു ശേഷം റൊണാൾഡോ £12.24 മില്ല്യൺ എന്ന തുകക്ക് മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡുമായി കരാറിൽ ഒപ്പ് വെച്ചു. ഇതോടെ മാഞ്ചെസ്റ്ററിൽ വരുന്ന ആദ്യത്തെ പോർച്ചുഗീസ് താരമായി റൊണാൾഡൊ. ചുവന്ന ചെകുത്താനായി മാറിയ ശേഷം റൊണാൾഡോ മാനേജറോട് ജേഴ്സി നംബർ 28 ആവശ്യപ്പെട്ടു (റൊണാൾഡോ സ്പ്പോർട്ടിങ്ങിൽ കളിച്ചത് ഈ നംബറിലായിരുന്നു). ഇതിനു കാരണം ജേഴ്സി നംബർ 7 അണിയുന്ന കളിക്കാരന്റെ മേൽ ഒരുപാട് പ്രതീക്ഷകളുണ്ട്. പ്രത്യേകിച്ച് യുണൈറ്റഡിൽ. ഇതിഹാസ താരങ്ങളായ '''ജോർജ് ബെസ്റ്റ്, ബ്രയാൻ റോബ്സൺ, എറിക് കാന്റൊണാ, [[ഡേവിഡ് ബെക്കാം]]''', തുടങ്ങിയ യുണൈറ്റഡ് നംബർ 7 കളിക്കാരുടെ പ്രകടനങ്ങൾ കണ്ട് ശീലിച്ച ആരാധകർ അടുത്ത കളിക്കാരനിൽ നിന്നും അതേ നിലവാരത്തിലുള്ള പ്രകടനങ്ങൾ പ്രതീക്ഷിക്കും. റൊണാൾഡോ തന്നെ പറഞ്ഞിട്ടുണ്ട്; “ഞാൻ മാഞ്ചെസ്റ്ററിൽ ചേർന്ന ശേഷം മാനേജർ എന്നോട് ചോദിച്ചു, എനിക്ക് ഏത് ജേഴ്സി നംബർ വേണമെന്ന്. ഞാൻ 28 ആവശ്യപ്പെട്ടു. പക്ഷേ, അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു, ‘അല്ല, നീ നംബർ 7 തന്നെ അണിയും’. ആ പ്രശസ്ത ജേഴ്സി എനിക്ക് കൂടുതൽ പ്രചോദനം നൽകി. പ്രതീക്ഷകളിലേക്കുയരാൻ അതെന്നെ നിർബ്ബന്ധിച്ചു.”
റൊണാൾഡോ യുണൈറ്റഡിനു വേണ്ടി ആദ്യമായി കളിക്കളതിൽ ഇറങ്ങിയത് [[ബോൾട്ടൺ വാൻഡറേഴ്സ്|ബോൾട്ടൺ വാൻഡറേഴ്സിനെതിരെ]] 4-0ത്തിന് യുണൈറ്റഡ് ജയിച്ച കളിയിൽ 60-ആം മിനിറ്റിൽ പകരക്കാരനായിട്ടാണ്. യുണൈറ്റഡിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടിയത് [[പോർട്സ്മൌത്ത്|പോർട്സ്മൌത്തിനെതിരെ]] ഒരു ഫ്രീകിക്കിലൂടെയാണ്. ആ കളി യുണൈറ്റഡ് 3-0ത്തിന് ജയിച്ചു. റൊണാൾഡോ തന്നെയാണ് ചുവന്ന ചെകുത്താന്മാരുടെ ആയിരാമത്തെ ഗോൾ നേടിയത് - 2005 ഒക്ടോബർ 29-ആം തീയതി [[മിഡിൽസ്ബ്രോ|മിഡിൽസ്ബ്രോവിനോട്]] തോറ്റ കളിയിൽ. ആ സീസണിൽ റൊണാൾഡോ ആകെ മൊത്തം 10 ഗോളുകൾ നേടി. 2005ൽ ആരാധകർ റൊണാൾഡോവിനെ '''ഫിഫ്പ്രോ സ്പെഷൽ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ''' ആയി തിരഞെടുത്തു.
==== 2006 - 2007 ====
2006 നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിൽ തുടർച്ച്യായി രണ്ട് തവണ റൊണാൾഡോ '''ബാർക്ലേസ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മന്ത്''' ആയി തിരഞെടുക്കപ്പെട്ടു. ആറു കളികളിൽ നിന്നും ഏഴ് ഗോളുകൾ നേടിയാണ് റൊണാൾഡോ ഈ ബഹുമതികൾക്ക് അർഹനായത്. ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ഇങ്ങനെ തുടർച്ചയായി രണ്ട് തവണ ഈ ബഹുമതി നേടുന്ന മൂന്നാമത്തെ കളിക്കാരനാണ് റൊണാൾഡോ. [[ഡെന്നിസ് ബെർകാംപ്]], [[റോബി ഫൌളർ]], എന്നീ കളിക്കാരാണ് റൊണാൾഡോവിന് മുമ്പ് ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ച കളിക്കാർ. [[മാഞ്ചെസ്റ്റർ സിറ്റി|മാഞ്ചെസ്റ്റർ സിറ്റിക്കെതിരെ]] റൊണാൾഡോ യുണൈറ്റഡിലെ തന്റെ അമ്പതാമത്തെ ഗോൾ നേടി. അതേ സീസണിൽ തന്നെ യുണൈറ്റഡ് നാലു വർഷങ്ങൾക്കു ശേഷം തങ്ങളുടെ ആദ്യത്തെ പ്രീമിയർഷിപ്പ് കിരീടം നേടി. തുടർച്ചയായ രണ്ടാം തവണയും റൊണാൾഡോ '''ഫിഫ്പ്രോ സ്പെഷൽ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ''' ആയി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
മാർച്ച് 2007ൽ [[സ്പാനിഷ് ഫുട്ബോൾ ക്ലബ്|സ്പാനിഷ് ക്ലബ്ബായ]] റിയൽ മാഡ്രിഡ് റൊണാൾഡോവിനെ [[സാന്റിയാഗോ ബെർണബാവോ|സാന്റിയാഗോ ബെർണബാവോയിലേക്ക്]] (റിയലിന്റെ കളിക്കളം) കൊണ്ടുപോകാൻ €80 മില്ല്യൺ വരെ കൊടുക്കാൻ തയ്യാറാണെന്ന വാർത്ത പരന്നു. പക്ഷേ, റൊണാൾഡോ യുണൈറ്റഡുമായി അഞ്ച് വർഷത്തെ കരാർ ഒപ്പു വെച്ചു - ആഴ്ച്ചയിൽ £120,000 എന്ന ശമ്പള തുകക്ക്. മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ഒരു കളിക്കാരന് ലഭിച്ച ഏറ്റവും കൂടുതൽ ശമ്പളമാണിത്.
'''2007-2008'''
തൻ്റെ കരിയറിലാദ്യമായി യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടിയ സീസണാണിത്. മോസ്കോവിൽ വെച്ച് നടന്ന ഫൈനലിൽ ചെൽസിക്കെതിരെ ഗോൾ നേടാനും ക്രിസ്റ്റിയാനോയ്ക്കായി. ആ സീസണിൽ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ടോപ് സ്കോറർ ആവാനും അദ്ദേഹത്തിനായി. ഫൈനലിൽ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ പെനാൽറ്റി പാഴാക്കിയെങ്കിലും മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ് ഗോൾകീപ്പർ എഡ്വിൻ വാൻ ടെർ സാറിൻറ്റെ സേവുകളുടെ പിൻബലത്തിൽ യുണൈറ്റഡ് ജയിച്ചു. ആ സീസണിൽ തന്നെ ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗും ക്രിസ്റ്റിയാനോ നേടി. അതു വരെയുള്ള സീസണുകളിൽ ക്രിസ്റ്റിയാനോയുടെ മികച്ച വർഷമായിരുന്നു 2007-2008.
=== റയൽമാഡ്രിഡ് ===
==== 2009-2010 ====
2009 വേനൽ ട്രാൻസ്ഫർ ജാലകത്തിലാണ് റൊണാൾഡോ റയൽ മാഡ്രിഡിലേക് ചേക്കേറുന്നത്. അന്നത്തെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന വിലക്കായിരുന്നു ഈ കൂടുമാറ്റം. ആദ്യ സീസണിൽ 9-ആം നമ്പർ ജേഴ്സി ആണ് ക്രിസ്റ്റ്യാനോ അണിഞ്ഞത്. റയൽ ഇതിഹാസമായിരുന്ന റൗൾ 7-ആം നമ്പർ ജേഴ്സി അണിഞ്ഞത് കൊണ്ടായിരുന്നു ക്രിസ്റ്റ്യാനോ 9-ആം നമ്പർ ജേഴ്സി തിരഞ്ഞെടുത്തത്. അദ്ദേഹത്തെ റയലിലേക് 80,000 പേർ സ്വാഗതം ചെയ്യാനായി റയലിന്റെ ഹോം ഗ്രൗണ്ടായ സാൻറ്റിയാഗോ ബെർണബ്യുയിൽ തടിച്ചുകൂടി. ഇത് ഒരു ലോകറെക്കോഡാണ്. ക്ലബ് ഇതിഹാസമായ ആൽഫ്രഡോ ഡി സ്റ്റെഫാനോയാണ് ക്രിസ്റ്റ്യാനോയ്ക് ജേഴ്സി കൊടുത്തു ക്ലബിലേക് സ്വാഗതം ചെയ്തത്.
റയലിനായി ക്രിസ്റ്റ്യാനോ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചത് ഡീപോർട്ടീവോ ലാ കൊരുണ്യക്കെതിരെയാണ്. ആ മത്സരത്തിൽ തന്നെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടുകയും ചെയ്തു. സൂറിച്ചിന് എതിരായ മത്സരത്തിൽ രണ്ടു അതിമനോഹരമായ ഫ്രീ കിക്കുകളോടെ റയലിനായി ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലും ക്രിസ്റ്റ്യാനോ സ്കോർ ചെയ്തു തുടങ്ങി. പിന്നീട് ക്രിസ്റ്യാനോയെ പരിക്കുകൾ വലച്ചു. അതുകൊണ്ടു തന്നെ ആദ്യ സീസണിൽ കിരീടങ്ങളൊന്നും നേടാൻ ക്രിസ്റ്യാനോയ്ക് കഴിഞ്ഞില്ല.
എന്നാൽ തൻറ്റെ ആദ്യ സീസണിൽ തന്നെ 33 ഗോളുകൾ നേടാൻ ക്രിസ്റ്യാനോയ്ക്കായി. മലാഗയെക്കെതിരായ ഒരു മത്സരത്തിൽ ഹാറ്റ്റിക്ക് നേടാനും ക്രിസ്റ്റ്യാനോയ്ക്കായി. കിരീടങ്ങൊളൊന്നും നേടാനാകാത്തതിനെ തുടന്ന് കോച്ച് മാനുവേൽ പെല്ലിഗ്രിനിയെ പുറത്താക്കുകയൂം ആ സീസണിൽ ഇൻറ്റർ മിലന് ട്രബിൾ നേടിക്കൊടുത്ത പോർച്ചുഗീസ് കോച്ച് ജോസെ മൊറീഞ്ഞോയെ റയലിൻറ്റെ അടുത്ത കോച്ച് ആക്കുകയും ചെയ്തു.
==== 2010-11 ====
[[File:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011.jpg|thumb|]]
ബാഴ്സയ്ക്കെതിരെ നടന്ന സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പിന്റെ ആദ്യ പാദ മത്സരത്തിൽ റൊണാൾഡോ സീസണിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടി. മെസ്യൂട്ട് ഓസിൽ എടുത്ത കോർണർ കിക്കിൽ നിന്നും ഹെഡറിലൂടെയായിരുന്നു ഗോൾ. മത്സരത്തിൽ റയൽ 3-2ന് തോറ്റു. ആ സീസണിൽ റൗളിന്റ്റെ ജർമൻ ക്ലബ്ബായ ഷാൽക്കെയിലേക്കുള്ള കൂടുമാറ്റം മൂലം തൻ്റെ ഇഷ്ട്ടപെട്ട നമ്പർ 7 ജേഴ്സി ലഭിച്ചു. ആ സീസണിൽ റേസിംഗ് സാൻറ്റാൻഡറുമായി റൊണാൾഡോ ഒരു കളിയിൽ തന്നെ 4 ഗോളുകൾ നേടി. ആ സീസണിൽ തന്നെ അത്ലറ്റികോ ബിൽബാവോ, ലെവൻറ്റെ, വിയ്യാറയൽ, മലാഗ, ഗെറ്റാഫെ എന്നീ ടീമുകൾക്കെതിരെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ ഹാട്രിക് നേടി. അത് കൂടാതെ സെവിയ്യയിട്ടും 4 ഗോളുകൾ നേടാൻ അദ്ദേഹത്തിനായി. എന്നാൽ 40 ഗോളുകളുമായി ആ സീസണിലെ ഏറ്റവും അധികം ലാ ലിഗ ടോപ് സ്കോററായി പിച്ചിച്ചി ട്രോഫി നേടാനായെങ്കിലും റയൽ മാഡ്രിഡിന് ലീഗ് വിജയിക്കാനായില്ല. ആ സീസണിൽ 53 ഗോളുകളാണ് അദ്ദേഹം നേടിയത്. സ്പാനിഷ് ലീഗും ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗും നഷ്ടപ്പെട്ടെങ്കിലും ആ സീസണിലെ കോപ്പ ഡെൽ റേ നേടാൻ റയലിനായി. ബാർസലോണയ്ക്കെതിരായ ഫൈനലിൽ 103-ആം മിനുട്ടിൽ ഒരു ബുള്ളറ്റ് ഹെഡ്ഡെറിലൂടെ റൊണാൾഡോ വിജയഗോൾ നേടി.
==== 2011-12 ====
ഈ സീസണിൽ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ തൻ്റെ ആദ്യത്തെ സ്പാനിഷ് ലീഗ് നേടി. 46 ഗോളുകളുമായി അദ്ദേഹം തൻ്റെ തന്നെ റെക്കോർഡ് തിരുത്തി. റയൽ സരഗോസ, റയോ വയ്യക്കാനോ, മലാഗ, ഒസാസുന, സെവിയ്യ, ലെവൻറ്റെ, അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡ് എന്നീ ടീമുകൾക്കെതിരെ ഹാട്രിക്ക് നേടാനും അദ്ദേഹത്തിനായി.റയൽ സോസിഡാഡുമായി ഉള്ള കളിയിൽ റയൽ മാഡ്രിഡിനായി തൻറ്റെ 100-ആം ഗോൾ നേടി റൊണാൾഡോ ആഘോഷിച്ചു. വെറും 92 കളികളിലായിരുന്നു ഈ നേട്ടം. റയലിന് വേണ്ടി ഏറ്റവും വേഗം 100 ഗോളുകൾ തികച്ച കളിക്കാരനെന്ന റെക്കോർഡും ഇതോടെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോയുടെ പേരിലായി. ഒരൊറ്റ സീസണിൽ ബാക്കിയുള്ള 19 ടീമുകൾക്കുമെതിരെയും ഗോളടിച്ച ആദ്യ താരമെന്ന അത്യപൂർവ ബഹുമതിയും റൊണാൾഡോ നേടി. അതിൽ ബാർസലോണക്കെതിരെ അവരുടെ മൈതാനമായ ക്യാമ്പ് നൗവിൽ വെച്ച് നേടിയ ഗോൾ റയലിൻറ്റെ ലാ ലിഗ വിജയം ഉറപ്പാക്കി. ആ ഗോളടിച്ച ശേഷമുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ "കാൽമ, കാൽമ" (സമാദാനപ്പെടു,സമാദാനപ്പെടു) സെലിബ്രേഷൻ വളരെ പ്രശ്തമായി. പിന്നീട് ബാഴ്സയ്ക്കെതിരെ ഗോളടിക്കുമ്പോഴെല്ലാം റൊണാൾഡോ ഈ സെലിബ്രേഷനാണ് പൊതുവെ ഉപയോഗിക്കാറ്. 100 പോയൻറ്റുകളോടെ റയൽ ആ വർഷം ലാ ലീഗ നേടി. 100 പോയിൻറ്റുകൾ എന്നത് ഒരു സ്പാനിഷ് റെക്കോഡായിരുന്നു.എന്നാൽ ആ വർഷം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സെമി ഫൈനലിൽ ബയേൺ മ്യൂണിച്ചുമായി 2 ഗോളുകൾ നേടിയെങ്കിലും റയൽ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ പുറത്തായി.
==== 2012-13 ====
പുതിയ സീസൺ റൊണാൾഡോ തുടങ്ങിയത് ബാഴ്സയ്ക്കെതിരെ സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പ് നേടിയാണ്. പിന്നീട് ലാ ലീഗയിൽ ക്യാമ്പ് നൗവിൽ വെച്ച് 2-2 സമനിലയിൽ ഗോൾ നേടി തുടർച്ചയായി 6 എൽ ക്ലാസിക്കോയിൽ ഗോൾ നേടുക എന്ന റെക്കോർഡ് ക്രിസ്റ്റ്യാനോ സ്വന്തമാക്കി. ഡച്ചു ക്ലബ്ബായ അയാക്സിനെതിരെ മൂന്ന് ഗോളുകൾ അടിച്ചു ക്രിസ്റ്റ്യാനോ മഡ്രിഡിനായി തൻ്റെ ആദ്യത്തെ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ഹാട്രിക്ക് നേടി.
==== 2013-14 ====
റയൽ മാഡ്രിഡിൽ വന്നതിനു ശേഷം ആദ്യമായി യൂറോപ്യൻ കിരീടം നേടിയ സീസൺ . യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലും ലാ ലീഗയിലും ടോപ് സ്കോറർ ആകുകയും തന്റെ മൂന്നാമത്തെ യൂറോപ്യൻ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട് നേടുകയും ചെയ്തു . സീസണിൽ റൊണാൾഡോ റയൽ മാഡ്രിഡിനായി 51 ഗോളുകൾ നേടി .
==== 2014-15 ====
യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പും ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പും നേടിയ റൊണാൾഡോ സീസണലിനെ യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലും ലാ ലീഗയിലും ടോപ് സ്കോറർ ആകുകയും തന്റെ നാലാമത്തെ യൂറോപ്യൻ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട് നേടുകയും ചെയ്തു .സീസണിൽ റൊണാൾഡോ റയൽ മാഡ്രിഡിനായി 61 ഗോളുകൾ നേടി .
<br />
==== 2015-16 ====
ക്രിസ്ത്യാനോ തന്റെ കരിയറിലെ മൂന്നാം യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടിയ സീസൺ . തുടർച്ചയായി അദ്ദേഹം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലെ ടോപ് സ്കോറർ ആയി . സീസണിൽ 51 ഗോളുകളാണ് അദ്ദേഹം റയലിനായി നേടിയത് . സ്പാനിഷ് ലീഗിൽ എസ്പാന്യോളിനെതിരെ 5 ഗോളും ഒരസിസ്റ്റുമായി ലാലിഗയിൽ റയലിന് വേണ്ടി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടുന്ന താരമായി . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ഷാക്തറിനെതിരെ ഹാട്രിക്കുമായി തുടങ്ങിയ റൊണാൾഡോ മാൽമോക്കെതിരെ ഡബിളും നേടി രണ്ടാം പാദ ഗ്രൂപ്പ് മത്സരത്തിൽ ഷാക്തറിനെതിരെ 2 ഗോളും മാൽമോക്കെതിരെ 4 ഗോളും അടിച്ചുകൂട്ടി ഗ്രൂപ്പ് സ്റ്റേജ് പൂർത്തിയാക്കി . പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ റോമക്കെതിരെ ഇരു പാദങ്ങളിലും ഓരോ ഗോൾ വീതം നേടിയപ്പോൾ ക്വാട്ടറിൽ ആദ്യ പാദത്തിൽ ജർമൻ ക്ലബ്ബ് വൂൾസ് ബർഗ് രണ്ടു ഗോൾ ലീഡ് നേടി റയലിനെ അട്ടിമറിച്ചു . എന്നാൽ രണ്ടാം പാദത്തിൽ ഏവരെയും അത്ഭുദപെടുത്തിക്കൊണ്ട് ക്രിസ്ത്യാനോ തൻറെ മാസ്മരിക പ്രകടനം പുറത്തെടുത്തു . ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഹാട്രിക്കിൽ റയൽ 3-2 ന് സെമിയിൽ കയറി . ഫൈനലിൽ വീണ്ടും അത്ലറ്റിക്കോ - റയൽ പോരാട്ടം . പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിലേക്ക് നീണ്ട മത്സരത്തിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ റയലിന്റ് അവസാന കിക്ക് എടുത്തു ലക്ഷ്യം കണ്ടു . റയൽ വീണ്ടും യൂറോപ്പിലെ രാജാക്കന്മാർ , ലാ അൺഡെസിമ നേടി യൂറോപ്പിൽ തങ്ങളുടെ ആധിപത്യം വീണ്ടെടുത്തു . അതിന്റെ അമരത്തു തുടർച്ചയായി ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ടോപ് സ്കോറർ ആയി ക്രിസ്ത്യാനോയും.
==== 2016-17 ====
റയൽ മാഡ്രിഡിന്റെ ചരിത്രത്തിലെ മികച്ച സീസണുകളിൽ ഒന്നായിരുന്നു 2016/17 സീസൺ . ലാ ലിഗയും ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗും യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പും ഫിഫ ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പും അവർ നേടി . സീസണിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ റയലിനായി 42 ഗോളുകളാണ് നേടിയത് . വർഷങ്ങൾക്ക് ശേഷം റയൽ ലാലിഗ നേടിയത് ഈ സീസണിലാണ് . ക്രിസ്റ്റ്യാനോയുടെ രണ്ടാമത്തെ ലാ ലിഗ ട്രോഫി ആയിരുന്നു ഇത് . ലാ ലീഗയിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ 25 ഗോളുകൾ സീസണിൽ നേടി . സീസണിലുടനീളം റയൽ മാഡ്രിഡ് ഗോൾ വഴങ്ങി പിന്നീട് തിരിച്ചു വരുന്ന കാഴ്ചയായിരുന്നു . ലീഗിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ ആൽവസിനെതിരെയും അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡിനെതിരെയും ഹാട്രിക് അടിച്ചപ്പോൾ സ്പോർട്ടിങ് ജിജോൺ ,ലാസ് പാൽമാസ് ,സെവിയ്യ, സെൽറ്റ വീഗൊ ടീമുകൾക്കെതിരെ രണ്ടു ഗോൾ വീതം നേടി .
ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പിൽ റയലിന് കാര്യമായി ഒന്നും ചെയ്യാൻ ഇല്ലായിരുന്നു . സെമിഫൈനലിൽ ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഒരു ഗോളിൽ റയൽ ഫൈനലിലേക്ക് മുന്നേറി . ഫൈനലിൽ കഷിമ ആദ്യം റയലിനെ ഞെട്ടിച്ചെങ്കിലും എക്സ്ട്രാ ടൈമിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ തന്റെ ഹാട്രിക്ക് പൂർത്തിയാക്കി തന്റെ മൂന്നാം ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫിയും നേടി .ടൂർണമെന്റിലെ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട് ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് ആയിരുന്നു .
ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ തുടച്ചയായി രണ്ടാം സീസണും റയൽ കിരീടം നേടിയ സീസൺ ആയിരുന്നു ഇത് . ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ നിറം മങ്ങിയ റൊണാൾഡോക്ക് നേടാനായത് സ്പോർട്ടിങ്ങിനെതിരെയും ബൊറൂസിയ ഡോട്ട്മുണ്ടിനെതിരെയും ഓരോ ഗോൾ വീതം . തന്റെ തുടച്ചയായുള്ള ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ടോപ് സ്കോറർ പദവി നഷ്ടപ്പെടുമോ എന്ന് സംശയിച്ചിരുന്ന ആരാധകരെ വിസ്മയിപ്പിച്ചുകൊണ്ട് നോക്ക്ഔട്ട് റൗണ്ടിൽ മിന്നും പ്രകടനം നടത്തി ടോപ് സ്കോറർ പട്ടം വീണ്ടും അലങ്കരിച്ചു . ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ആദ്യ പാദത്തിൽ ബയേൺ മ്യൂണിക്കിനെതിരെ ഇരട്ട ഗോൾ നേടിയപ്പോൾ രണ്ടാം പാദത്തിലും സെമി ഫൈനലിൽ അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡിനെതിരെയുള്ള ആദ്യ പാദത്തിലും അദ്ദേഹം ഹാട്രിക് നേടി . ഫൈനലിൽ യുവന്റസിനെതിരെ ഇരട്ട ഗോൾ നേടി കളിയിലെ താരമാകുകയും ചെയ്തു . റയലിന്റെ പന്ത്രണ്ടാം യൂറോപ്യൻ കിരീടവും ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ നാലാം യൂറോപ്യൻ കിരീടവുമായിരുന്നു ഇത് .
==== 2017-18 ====
റയൽ മാഡ്രിഡിലെ ക്രിസ്റ്യാനോയുടെ അവസാനത്തെ സീസൺ ആയിരുന്നു ഇത് . സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പിൽ പകരക്കാരനായി ഇറങ്ങി ഒരു ബുള്ളറ്റ് ഷോട്ടിലൂടെ ബാഴ്സയുടെ പോസ്റ്റിൽ ഗോൾ അടിച്ചുകൊണ്ടാണു ക്രിസ്ത്യാനോ സീസൺ തുടങ്ങിയത് <ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/40918640 |title=Cristiano Ronaldo scores and sent off |publisher=BBC | date=14 August 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>. യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പിൽ മാഞ്ചസ്റ്ററിനെതിരെ കളിച്ചിരുന്നെങ്കിലും ഗോൾ നേടാൻ സാധിച്ചിരുന്നിട്ടില്ല . സീസണിന്റെ തുടക്കത്തിൽ യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പും സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പും നേടി റയൽ കിരീട വേട്ട തുടർന്നു<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefasupercup/history/2017/ |title=Real Madrid retain trophy at United's expense |publisher=UEFA | date=8 August 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> <ref>{{cite web|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/08/17/5994d0f5e2704e1a298b46ba.html |title=Real Madrid win their tenth Supercopa de Espana |publisher=MARCA | date=17 August 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>.ലാലിഗയിൽ ക്രിസ്റ്യാനോയുടെ മോശം തുടക്കമായിരുന്നു ഈ സീസൺ . വർഷാവസാനം ലീഗിൽ അടിക്കാൻ കഴിഞ്ഞത് വെറും നാല് ഗോൾ മാത്രം . സൂപ്പർ കപ്പിലെ വിവാദ റെഡ് കാർഡ് ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് തുടക്കത്തിൽ മത്സരങ്ങൾ നഷ്ടപ്പെടുത്തി . പക്ഷെ അതേ സമയം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ വളരെ മികച്ച പ്രകടനമായിരുന്നു കാഴ്ചവെച്ചിരുന്നത് . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ഒരുവർഷം ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടുന്ന താരമായി റൊണാൾഡോ <ref>{{cite web|url=https://www.beinsports.com/us/uefa-champions-league/news/cristiano-ronaldo-sets-a-champions-league-sco/714611 |title=Cristiano Ronaldo's brace against APOEL set a record for most Champions League goals in a calendar year. |publisher=BEIN SPORTS | date=22 November 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>. ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും ഗോൾ അടിച്ചു . അത് മറ്റൊരു റെക്കോർഡ് ആയിരുന്നു<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2017/dec/06/champions-league-round-up-cristiano-ronaldo |title=Cristiano Ronaldo became the first player to score in every Champions League group stage match |publisher=| date=6 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> . 2017 ൽ റൊണാൾഡോ തൻറെ അഞ്ചാം ബാലൻ ഡി ഓർ സ്വന്തമാക്കി . <ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-2017-will-cristiano-ronaldo-lionel-messi-triumph/ |title=Cristiano Ronaldo wins award for the fifth time |publisher=THE TELEGRAPH | date=7 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>. ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പിൽ സെമിയിലും<ref>{{cite web|url=https://metro.co.uk/2017/12/13/cristiano-ronaldo-sets-fifa-club-world-cup-record-semi-final-strike-real-madrid-7157764/ |title=Cristiano Ronaldo sets FIFA Club World Cup record with semi-final strike for Real Madrid |publisher=METRO | date=13 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> ഫൈനലിലും<ref>{{cite web|url=https://www.espn.in/football/report?gameId=499163 |title=Cristiano Ronaldo free kick helps Real Madrid win Club World Cup |publisher=ESPN | date=17 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> ഓരോ ഗോൾ വീതം നേടിയ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ ടൂർണമെന്റിലെ സിൽവർ ബോളും സ്വന്തമാക്കി<ref>{{cite web|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2017/12/modric-club-world-cup-golden-ball-winner |title=Cristiano Ronaldo won the Club World Cup Silver Ball. |publisher=REAL MADRID | date=17 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> .സെമി ഫൈനലിലെ ഗോളോടെ റൊണാൾഡോ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പിലെ ഓൾ ടൈം ടോപ് സ്കോറർ പൊസിഷനിൽ എത്തി <ref>{{cite web|url=https://metro.co.uk/2017/12/13/cristiano-ronaldo-sets-fifa-club-world-cup-record-semi-final-strike-real-madrid-7157764/ |title=Cristiano Ronaldo sets FIFA Club World Cup record with semi-final strike for Real Madrid |publisher=METRO | date=13 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> . ക്രിസ്റ്യാനോയുടെ നാലാം ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പ് കിരീടം ആയിരുന്നു ഇത് .
പുതിയ വർഷത്തിൽ ലാലിഗയിൽ ഫോം വീണ്ടെടുത്ത റൊണാൾഡോ സീസൺ അവസാനിക്കുന്നതിനു മുൻപ് ജിറൂണക്കെതിരെ നാല് ഗോളും സോസിഡാഡിനെതിരെ മൂന്നു ഗോളും സെവിയ്യ ,ഡീപോർട്ടിവോ , വലൻസിയ ,അലാവസ് ,ഗെറ്റാഫെ ,എയ്ബർ ടീമുകൾക്കെതിരെ രണ്ടു ഗോൾ വീതവും നേടി ലീഗിൽ 26 ഗോളുകൾ നേടി . ലാലിഗയിൽ ഏറ്റവും വേഗത്തിൽ 300 ഗോൾ നേടുന്ന താരവുമായി ക്രിസ്ത്യാനോ . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ഗോൾ വേട്ട തുടർന്ന റൊണാൾഡോ പാരീസ് സെന്റ് ജർമനെതിരെ ഇരു പാദങ്ങളിലുമായി മൂന്നു ഗോളുകൾ കൂടി നേടി . ക്വാട്ടറിൽ യുവന്റസിനെതിരെ നേടിയ ഗോൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയറിലെ തന്നെ മികച്ച ഗോളുകളിൽ ഒന്നായിരുന്നു . ഫൈനലിൽ ലിവർപൂളിനെ തകർത്ത് അഞ്ചു റയൽ തങ്ങളുടെ പതിമൂന്നാം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടി . തടുർച്ചയായി മൂനാം തവണയും അഞ്ചുവർഷത്തിനിടെ നാലാം തവണയും . തുടച്ചയായി ആറാം തവണയും കരിയറിലെ ഏഴാം തവണയും ക്രിസ്ത്യാനോ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സീസൺ ടോപ് സ്കോറർ ആയി.<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2559981.html |title=Ronaldo finishes clear as Champions League top scorer |publisher=UEFA | date=26 May 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref>
ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടിയതിനു പിന്നാലെ ക്രിസ്ത്യാനോ റയൽ വിടുമെന്ന കാര്യത്തിൽ റൂമറുകൾ വന്നു .വൈകാതെ പരിശീലകൻ സിദാൻ ടീം വിട്ടു . വേൾഡ് കപ്പ് ടൂർണമെന്റിനു ശേഷം ക്രിസ്ത്യാനോ ടീം വിടുമെന്ന വാർത്ത ശക്തമായി . വൈകാതെ തന്നെ റൊണാൾഡോ യുവന്റിസിലേക്ക് പോയി . റയൽ മാഡ്രിഡിന്റെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച താരമായ ക്രിസ്ത്യാനോ 9 സീസണുകൾക്കുള്ളിൽ റയലിൽ ഇതിഹാസം രചിച്ചു മടങ്ങി . 100 മില്യൺ യൂറോക്കാണ് യുവന്റസ് റൊണാൾഡോയെ സ്വന്തമാക്കിയത് . യുവന്റസിന്റെ സോഷ്യൽ മീഡിയ പ്ലാറ്റുഫോമുകൾ പിന്തുടരുന്നവരുടെ എണ്ണത്തിൽ കുതിച്ചുചാട്ടം ഉണ്ടായി . അവരുടെ ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ജേഴ്സിക്ക് റെക്കോർഡ് സെയിൽസാണ് ലഭിച്ചത് .
=== യുവന്റസ് ===
==== 2018/19 ====
മറ്റൊരു സീസൺ പക്ഷെ .. പുതിയ നാട് പുതിയ ക്ലബ്ബ് പുതിയ സഹകളിക്കാർ പുതിയ ശൈലി പുതിയ അനുഭവം . ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഈ സീസൺ എന്തുകൊണ്ടും അദ്ദേഹത്തിന് പുതുമ നിറഞ്ഞതായിരുന്നു . നീണ്ട 9 വർഷത്തെ മാഡ്രിഡ് ജീവിതത്തിൽ നിന്നും പുറത്തു വന്ന അദ്ദേഹം തന്റെ കരിയറിലെ മറ്റൊരു അധ്യായം ആണിവിടെ തുടങ്ങുന്നത് . മാഞ്ചസ്റ്ററിലെ ആ സൂപ്പർ സ്റ്റാർ ഇന്ന് മാഡ്രിഡിന്റെയും ഫുട്ബോൾ ലോകത്തിന്റെയും ഇതിഹാസതാരമാണ് . പ്രധിരോധത്തിലൂന്നിയുള്ള ഇറ്റാലിയൻ ശൈലിയാണ് ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് നേരിടേണ്ട പ്രധാന വെല്ലുവിളി . സീസണിൽ തുടക്കത്തിൽ ഗോൾ കണ്ടെത്താൻ അദ്ദേഹം ഏറെ പ്രയാസപ്പെട്ടു . സിരിയ എ യിലെ ആദ്യ മൂന്നു മത്സരങ്ങളിൽ ഗോൾ കണ്ടെത്താനാവാതെ വിഷമിച്ച റൊണാൾഡോ സസ്സുവോലോക്കെതിരെ ഡബിൾ നേടി യുവന്റസിൽ അക്കൗണ്ട് തുറന്നു <ref>{{cite web|url=https://www.foxsports.com/soccer/video/1298024003630 |title=Cristiano Ronaldo scores first goal for Juventus |publisher=FOX SPORTS | date=13 August 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. സീസണിൽ സിരിയ എ യിൽ എമ്പോളിക്കെതിരെയും<ref>{{cite web|url=https://bleacherreport.com/articles/2803080-cristiano-ronaldo-scores-twice-electrifies-in-juventus-win-vs-empoli |title=Cristiano Ronaldo Scores Twice, Electrifies in Juventus' Win vs. Empoli |publisher=BR FOOTBALL | date=28 October 2018 | accessdate=24 July 2019}}</ref> പാർമക്കെതിരെയും<ref>{{cite web|url=https://www.sportskeeda.com/football/gervinho-matches-ronaldo-double-as-parma-frustrate-juventus |title=Gervinho matches Ronaldo double as Parma frustrate Juventus |publisher=SPORTSKEEDA | date=3 February 2019 | accessdate=24 July 2019}}</ref> സാംബദോറിയക്കെതിരെയും<ref>{{cite web|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/juventus-sampdoria-live-stream-score-13788407 |title=Cristiano Ronaldo scores twice as VAR saves Serie A leaders |publisher=MIRROR | date=29 December 2018 | accessdate=24 July 2019}}</ref> ഡബിൾ നേടി . സീരിയ എ യുടെപുതിയ വേർഷനിൽ ചരിത്രത്തിൽ 9 എവേ മത്സരങ്ങളിൽ തുടർച്ചയായി ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ താരമായി ക്രിസ്ത്യാനോ<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47178452 |title=Cristiano Ronaldo scored his 20th Juventus goal as the unbeaten champions beat Sassuolo to go 11 points clear at the top of Serie A. |publisher=BBC | date=10 February 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. 2018 ലെ റയൽ മാഡ്രിഡിന്റെ ടോപ് സ്കോററും യുവന്റസിന്റെ സെക്കന്റെ ടോപ്സ്കോററുമാകാൻ റൊണാൾഡോക്ക് സാധിച്ചു.<ref>{{cite web|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2018/12/30/5c28f705e2704e277e8b45d2.html |title=Cristiano Ronaldo: Real Madrid's top scorer in 2018 despite summer departure |publisher=MARCA | date=30 December 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.sportbible.com/football/news-legends-ronaldo-ends-calendar-year-as-madrids-top-scorer-second-for-juventus-20181229 |title=Cristiano Ronaldo Finishes 2018 Calendar Year As Real Madrid’s Top Scorer, Second For Juventus |publisher=SPORT BIBLE |date=29 December 2018 |accessdate=23 July 2019 |archive-date=2019-07-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190723101050/http://www.sportbible.com/football/news-legends-ronaldo-ends-calendar-year-as-madrids-top-scorer-second-for-juventus-20181229 |url-status=dead }}</ref>
2019 വർഷത്തിൽ തുടക്കത്തിൽ തന്നെ യുവന്റസിനുമൊപ്പമുള്ള ആദ്യ ട്രോഫിയും നേടി . ഇറ്റാലിയൻ സൂപ്പർ കപ്പിൽ ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഗോളിൽ മിലാനെ തോൽപ്പിച്ചു യുവന്റസ് ജേതാക്കളായി<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2019/jan/16/juventus-milan-cristiano-ronaldo-supercoppa-italiana |title=Juventus beat Milan to Supercoppa Italiana after Cristiano Ronaldo winner |publisher=THE GUARDIAN | date=16 January 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ ആദ്യ മത്സരത്തിൽ വലൻസിയക്കെതിരെ റെഡ് കാർഡ് കണ്ട് പുറത്തായി<ref>{{cite web|url=https://bleacherreport.com/articles/2796635-cristiano-ronaldo-receives-red-card-in-champions-league-debut-for-juventus |title=Cristiano Ronaldo Receives Red Card in Champions League Debut for Juventus |publisher=BR FOOTBALL | date=20 September 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref> .അതുകൊണ്ടുതന്നെ രണ്ടാം മത്സരവും മുടങ്ങി . മൂന്നാം മത്സരം മാഞ്ചസ്റ്റർ യുനൈറ്റഡിനെതിരെയായിരുന്നു . വർഷങ്ങൾക്ക് ശേഷം ക്രിസ്ത്യാനോ ഓൾഡ് ട്രാഫോഡിൽ കളിക്കുന്നു എന്ന പ്രത്യേകത ഉണ്ടായിരുന്നു ഈ മത്സരത്തിന്<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2018/oct/22/ronaldo-returns-old-trafford-juventus-manchester-united |title= Ronaldo’s return to Old Trafford a reminder of how life used to be
|publisher=THE GUARDIAN | date=22 October 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . എന്നാൽ അന്നും ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് ഗോൾ കണ്ടെത്താനായില്ല . യുണൈറ്റഡിനെതിരെയുള്ള രണ്ടാം മത്സരത്തിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ യുവന്റസ് ജേഴ്സിയിൽ ആദ്യ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ഗോൾ നേടി<ref>{{cite web|url=https://www.goal.com/en/news/ronaldo-scores-first-champions-league-goal-for-juventus-with/115txc3ieeaaqzz3vumrnj03b |title=Ronaldo scores first Champions League goal for Juventus with stunner against Man Utd |publisher=GOAL | date=8 November 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . വലൻസിയെക്കെതിരെയും യങ് ബോയ്സിനെതിരെയും ഓരോ അസിസ്റ്റ് വീതം റൊണാൾഡോ നേടി <ref>{{cite web|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/juventus-valencia-live-score-stream-13651901 |title=Mario Mandzukic scores from Cristiano Ronaldo assist |publisher=MIRROR | date=27 November 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.bolasport.com/read/311305844/hasil-young-boys-vs-juventus-cristiano-ronaldo-cetak-assist-i-bianconeri-juara-grup-h |title=Hasil Young Boys Vs Juventus - Cristiano Ronaldo Cetak Assist, I Bianconeri Juara Grup H |publisher=BOLA SPORT | date=13 December 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ യുവന്റസിനെ ഞെട്ടിച്ചുകൊണ്ട് അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡ് ആദ്യ പാദത്തിൽ 2-0 ത്തിന് വിയജയിച്ചു <ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47283098 |title=Atletico Madrid claimed a big victory over Juventus in the Champions League last 16 first leg thanks to two goals from their centre-backs at set-pieces. |publisher=BBC | date=20 February 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. പക്ഷെ രണ്ടാം പാദത്തിൽ വീണ്ടും ഒരു 'റൊണാൾഡോ ഷോ' ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സാക്ഷ്യം വഹിച്ചു . ആത്മവിശ്വാസത്തോടെ പൊരുതിയ യുവന്റസ് ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഹാട്രിക്കിൽ ക്വാട്ടറിലേക്ക് കടന്നു<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47527895 |title=Cristiano Ronaldo once again underlined his worth in Europe's elite competition as his hat-trick overturned a 2-0 first-leg deficit against Atletico Madrid to send Juventus into the Champions League last eight. |publisher=BBC | date=13 March 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ മറ്റൊരു ഹാട്രിക്കും കരസ്ഥമാക്കിയ റൊണാൾഡോ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ചമപ്യൻസ് ലീഗ് ഹാട്രിക്ക് നേടിയ താരമായി<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2566405.html |title=All you ever wanted to know: Champions League hat-tricks |publisher=UEFA | date=12 March 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . എന്നാൽ ക്വാട്ടറിൽ ജുവന്റസ് സ്വപ്നങ്ങൾ അസ്തമിച്ചു . ഇത്തവണ വില്ലൻ അയാക്സായിരുന്നു . ആദ്യ പാദത്തിൽ ക്രിസ്റ്റ്യാനോയുടെ ഗോളിൽ 1 -1 നു സമനില വഴങ്ങി ജുവന്റസ്<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47872735 |title=Cristiano Ronaldo secured an away goal for Juventus as they drew the first leg of their Champions League quarter-final against Ajax. |publisher=BBC | date=11 April 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ഈ ഗോളോടെ യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ 125 ഗോൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ, ഈ നേട്ടത്തിൽ എത്തുന്ന ആദ്യ താരവുമായി <ref>{{cite web |url=http://www.sportbible.com/football/news-cristiano-ronaldo-scores-his-125th-champions-league-goal-against-ajax-20190410 |title=Cristiano Ronaldo Scores His 125th Champions League Goal Against Ajax |publisher=SPORT BIBLE |date=10 April 2019 |accessdate=23 July 2019 |archive-date=2019-07-20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190720221756/http://www.sportbible.com/football/news-cristiano-ronaldo-scores-his-125th-champions-league-goal-against-ajax-20190410 |url-status=dead }}</ref>. രണ്ടാം പാദത്തിൽ 1 -2 ന്റെ തോൽവി വഴങ്ങി പുറത്തായി . രണ്ടാം പാദത്തിലും ഗോൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ സീസണിലെ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ 6 ഗോളുകളാണ് നേടിയത് . തുടർച്ചയായി ടോപ് സ്കോറർ പട്ടം അലങ്കരിച്ചിരുന്ന റൊണാൾഡോക്ക് ഈ സീസണിൽ അത് നിലനിർത്താനായില്ല . ഇറ്റാലിയൻ ലീഗ് കപ്പിൽ അപ്രതീക്ഷിത പുറത്താകൽ നേരിടേണ്ടി വന്നെങ്കിലും പതിവുപോലെ ഈ സീസണിലും സീരിയ എ ജേതാക്കളാകാൻ സാധിച്ചു<ref>{{cite web|url=https://www.beinsports.com/us/serie-a/video/juventus-win-eighth-consecutive-serie-a-title/1171910 |title=Juventus Win Eighth Consecutive Serie A Title |publisher=BEIN SPORTS | date=20 April 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ലീഗിലെ മോസ്റ്റ് വാല്യൂബിൾ പ്ലയെർ ആയി തിരഞ്ഞെടുത്തത് ക്രിസ്ത്യാനോയെയാണ്.<ref>{{cite web|url=https://bleacherreport.com/articles/2836946-cristiano-ronaldo-wins-serie-a-mvp-in-1st-season-with-juventus |title=Cristiano Ronaldo Wins Serie A MVP in 1st Season with Juventus |publisher=Br Football | date=May 19, 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref>ആദ്യ സീസണിൽ യുവന്റിസിനു വേണ്ടി 28 ഗോളുകൾ നേടാൻ റൊണാൾഡോക്ക് സാധിച്ചു .<ref>{{cite web|url=https://www.juventus.com/en/news/news/2019/watch-all-of-cristiano-ronaldo-s-goals-from-this-season.php |title=Cristiano Goal Collection |publisher=JUVENTUS | date=11 June 2019 | accessdate=24 July 2019}}</ref>
2020 - 2021
അദ്ദേഹം മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിലേക്ക് തിരിച്ചെത്തി.. എന്നാൽ മോശം പെരുമാറ്റവും ഫോമില്ലായ്മയും മൂലം അദ്ദേഹം വിഷമിച്ചു.. ക്ലബ്ബിനെ പരസ്യമായി അപമാനിച്ചത് കൊണ്ട് മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ് അദ്ദേഹത്തെ ക്ലബിൽ നിന്നും പുറത്താക്കി. യൂറോപ്യൻ ക്ലബ്കൾക്കൊന്നും അദ്ദേഹത്തെ താൽപ്പര്യം ഇല്ലാത്തത് കൊണ്ട് റെക്കോർഡ് തുകയ്ക്ക് അദ്ദേഹം സൗദി ക്ലബ്ആയ അൽനസറിൽ ചേർന്നു..
== ഇന്റർനാഷണൽ കരിയർ ==
2003 ൽ കസാക്കിസ്ഥാനെതിരെയാണ് ക്രിസ്ത്യാനോ പോർചുഗലിനായി അരങ്ങേറ്റം കുറിക്കുന്നത് .പോർച്ചുഗലിന്റെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ടോപ് സ്കോറർ ആയ റൊണാൾഡോ അവരുടെ രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടുന്നതിലും പ്രധാന പങ്ക് വഹിച്ചു . 10 ഇന്റർ നാഷണൽ ടൂര്ണമെന്റുകളിൽ തുടച്ചയായി ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ വ്യക്തിയും ഒരേഒരു വ്യക്തിയുടെമാണ് റൊണാൾഡോ . ഇന്റനാഷണൽ ഗോൾ വേട്ടക്കാരിലെ നിലവിലെ ടോപ് സ്കോററം യൂറോപ്യൻ വേൾഡ്കപ്പ് കപ്പ് യോഗ്യതാ റൌണ്ട് ടോപ് സ്കോററും പോർച്ചുഗലിന് വേണ്ടി നാല് വേൾഡ് കപ്പിൽ ഗോൾ നേടിയ താരവുമാണ് റൊണാൾഡോ.
<br />
=== യൂറോ കപ്പ് 2004 ===
[[പ്രമാണം:Cristiano Ronaldo (links unten) im EM-Halbfinale gegen die Niederlande.jpg|ലഘുചിത്രം|192x192ബിന്ദു|ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ 2004 യൂറോകപ്പ് സെമിഫൈനലിൽ ഹോളണ്ടിനെതിരെ ]]
2004 യൂറോ കപ്പിൽ ഗ്രീസിനെതിരെയാണ് ക്രിസ്ത്യാനോ പോർചുഗലിനായി ആദ്യ ഗോൾ നേടിയത് .ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ഇംഗ്ലണ്ടിനെതിരെ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ തന്റെ ലക്ഷ്യം കണ്ട റൊണാൾഡോ സെമി ഫൈനലിൽ ഹോളണ്ടിനെതിരെ ഗോൾ നേടുകയും ചെയ്തു . ഫൈനലിൽ ഗ്രീസിനെതിരെ തോൽക്കാനായിരുന്നു വിധി . ടൂർണമെന്റിൽ 2 ഗോളുകളും 2 അസിസ്റ്റുകളും നേടിയ റൊണാൾഡോ [https://www.uefa.com/uefaeuro/history/memories/newsid=1649835.html ടീം ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റിൽ മിഡ്ഫീൽഡിൽ] ഇടം നേടി .
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2006 ===
2006 ലെ വേൾഡ് കപ്പിനായുള്ള യൂറോപ്യൻ യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങളിലെ രണ്ടാമത്തെ ടോപ് സ്കോറർ ആയിരുന്നു ക്രിസ്ത്യാനോ . യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങളിൽ 7 ഗോളുകൾ നേടി . വേൾഡ് കപ്പിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ ഇറാനെതിരെ നേടിയ റൊണാൾഡോ ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ഇംഗ്ലണ്ടിനെതിരെ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ ലക്ഷ്യം കണ്ടു .പക്ഷെ സെമി ഫൈനലിൽ ഫ്രാൻസിനോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി. ഇതിഹാസ തരാം [[സിനദീൻ സിദാൻ|സിനദിൻ സിദാൻ]] ആണന്ന് പോർചുഗലിനെതിരെ ഫ്രാൻസിനായി ഗോൾ നേടിയത് .
=== യൂറോ കപ്പ് 2008 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ 8 ഗോളുകൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിൽ ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക്കിനെതിരെ ഗോൾ നേടി . ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ജർമയിയോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2010 ===
ഗ്രൂപ്പ് സ്റ്റേജ് മത്സരങ്ങളിൽ ബ്രസീൽ ,ഐവറി കോസ്റ്റ് , നോർത്ത് കൊറിയ ടീമുകൾക്കെതിരെയുള്ള മത്സരങ്ങളിൽ [https://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/awards/man-of-the-match/index.html കളിയിലെ താരമാകാൻ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305083109/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/awards/man-of-the-match/index.html |date=2016-03-05 }} കഴിഞ്ഞെങ്കിലും ഗോൾ നേടാനായത് കൊറിയക്കെതിരെ മാത്രം .പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ സ്പൈനിനോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== യൂറോ കപ്പ് 2012 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ 7 ഗോളുകൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിൽ 3 ഗോളുകൾ നേടി ടോപ് സ്കോറർമാരിൽ<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/index.html |title=Goals Scored |publisher=UEFA | date=15 June 2017 | accessdate=23 July 2019}}</ref> ഒരാളായി .സെമി ഫൈനലിൽ സ്പൈനിനോട് തൊറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2014 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ 8 ഗോളുകൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിൽ ഘാനക്കെതിരെ ഗോൾ നേടുകയും [https://www.fifa.com/worldcup/archive/brazil2014/awards/man-of-the-match/index.html കളിയിലെ താരമാകുകയും] ചെയ്തു . പക്ഷെ പോർച്ചുഗൽ ഗോൾ വ്യത്യാസത്തിൽ ഗ്രൂപ്പ് സ്റ്റേജിൽ തന്നെ പുറത്തായി .
=== യൂറോ കപ്പ് 2016 ===
[[പ്രമാണം:Cristiano Ronaldo & Luka Modrić (Euro 2016).jpg|ലഘുചിത്രം|2016 Euro Cup : ക്രോയേഷ്യക്കെതിരെയുള്ള മത്സരത്തിൽ ]]
പോർചുഗലിന്റെയും ക്രിസ്ത്യാനോയുടെയും ആദ്യത്തെ ഇന്റർനഷണൽ ട്രോഫിയാണ് യൂറോകപ്പ് 2016 . യോഗ്യതാ റൗണ്ടിൽ 5 ഗോളുകൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ പോർച്ചുഗലിന്റെ യൂറോ യോഗ്യതയിൽ നിർണായക പങ്ക് വഹിച്ചു . ടൂര്ണമെന്റിൽ ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ഐസ് ലാൻഡിനോടും ഓസ്ട്രിയയോടും ഹങ്കറിയോടും സമനില നേടി മികച്ച മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ ആയി ക്വാട്ടറിൽ പ്രവേശിച്ചു . ഹങ്കറിക്കെതിരെയുള്ള ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ പ്രകടനം ഇതിൽ നിർണായക പങ്ക് വഹിച്ചു . രണ്ടു ഗോളും ഒരസിസ്റ്റുമായി കളിയിലെ താരമായി . പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ എക്സ്ട്രാ ടൈമിൽ ക്രോയേഷ്യയെ മറികടന്നപ്പോൾ ക്വാട്ടറിൽ പോളണ്ടിനെ പെനാൽട്ടി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ മറികടന്നു . സെമിയിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ വെയില്സിനെതിരെ ഒരു ഗോളും ഒരസിസ്റ്റുമായി കളിയിലെ താരമായി . ഫൈനലിൽ പരിക്കേറ്റതിനെ തുടർന്ന് പുറത്തു പോകേണ്ടി വന്നെങ്കിലും ഏദറിന്റെ ഗോളിൽ പോർചുഗൽ കിരീടം നേടി . ടൂർണമെന്റിൽ 3 ഗോളുകൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ സിൽവർ ബൂട്ട് നേടി .
=== കോൺഫെഡറേഷൻ കപ്പ് 2017 ===
റഷ്യക്കെതിരെയും ന്യൂസ് ലാൻഡിനെതിരെയും ഓരോ ഗോൾ വീതം നേടി ഇന്റർനാഷണൽ ടൂർണമെന്റുകളിലെ ഗോൾ വേട്ട തുടർന്നു . ചിലിക്കെതിരെ സെമിയിൽ തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
<br />
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2018 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടിൽ 15 ഗോളുകൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ ടൂർണമെന്റിൽ സ്പെയ്നിനെതിരെയുള്ള മത്സരത്തിൽ തന്റെ ആദ്യ വേൾഡ് കപ്പ് ഹാട്രിക്കും ഫ്രീകിക്കും നേടി . സ്പെയ്നിനെതിരെയും മോറോക്കോക്കെതിരെയും ഗോളടിച്ച റൊണാൾഡോ രണ്ടു കളികളിലും കളിയിലെ താരമായി . ടൂർണമെന്റിൽ 4 ഗോളുകൾ . പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ ഉറുഗ്വേയോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== നേഷൻസ് ലീഗ് 2019 ===
യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോളിൽ മറ്റൊരു ഇന്റർ നാഷണൽ ടൂർണമെന്റിന് യുവേഫ തുടക്കം കുറിച്ചപ്പോൾ പ്രഥമ ജേതാക്കൾ ആയത് പോർച്ചുഗൽ . സെമിഫൈനലിൽ സ്വിറ്റ്സർലാൻഡിനെതിര ഹാട്രിക് അടിച്ച റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിലെ ഫൈനൽസ് ഘട്ടങ്ങളിലെ ടോപ് സ്കോറർ ആയി . നേഷൻസ് ലീഗിലെ ഗോളോടെ 10 ഇന്റർനാഷണൽ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ താരമായി റൊണാൾഡോ മാറി . തുടർച്ചായി 10 ഇന്റർനാഷണൽ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ താരവും റൊണാൾഡോയാണ് .ഫൈനലിൽ ഹോളണ്ടിനെ തോൽപ്പിച്ച് പോർച്ചുഗൽ തങ്ങളുടെ രണ്ടാം കിരീടം നേടി .
=== നേഷൻസ് ലീഗ് 2020 ===
റൊണാൾഡോ രണ്ടാം തവണയും പോർച്ചുഗലിനെ പ്രതിനിധീകരിച്ചു. തന്റെ രാജ്യത്തിനായി അദ്ദേഹം തന്റെ നൂറാമത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഗോൾ നേടി.<ref>{{cite web|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=570748|title=Sweden vs. Portugal - Football Match Report|accessdate=8 September 2020|date=8 September 2020|publisher=ESPN.com}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/54074907|title=Sweden 0–2 Portugal|accessdate=8 September 2020|date=8 September 2020|publisher=[[BBC Sport]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20200908230022/https://www.bbc.com/sport/football/54074907|archive-date=8 September 2020|url-status=live}}</ref> എന്നാൽ ഫ്രാൻസിനോട് തോറ്റതിന് ശേഷം പ്ലേ ഓഫിലേക്ക് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ പോർച്ചുഗൽ പരാജയപ്പെട്ടു
== സ്വകാര്യ ജീവിതം ==
റൊണാൾഡോയ്ക്ക് നാല് മക്കളുണ്ട്. 2010 ജൂൺ 17 ന് അമേരിക്കയിൽ ജനിച്ച ക്രിസ്റ്റ്യാനോ ജൂനിയർ ഒരു മകന്റെ പിതാവായി. കുട്ടിയുടെ പൂർണ കസ്റ്റഡി തനിക്കുണ്ടെന്നും അവരുമായുള്ള കരാർ പ്രകാരം അമ്മയുടെ വ്യക്തിത്വം പരസ്യമായി വെളിപ്പെടുത്തില്ലെന്നും അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു.<ref>{{cite news|title=Baby 'joy' for Cristiano Ronaldo|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/8786871.stm|work=BBC Sport|date=4 July 2010|accessdate=4 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20170722144547/http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/8786871.stm|archive-date=22 July 2017|url-status=live}}</ref><ref name="tel_child">{{cite news|title=Cristiano Ronaldo names son Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/7878410/Cristiano-Ronaldo-names-son-Cristiano-Ronaldo.html|newspaper=The Daily Telegraph|location=London|date=8 July 2010|accessdate=8 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20130501163740/http://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/7878410/Cristiano-Ronaldo-names-son-Cristiano-Ronaldo.html|archive-date=1 May 2013|url-status=live}}</ref><ref>{{cite news|title=Cristiano Ronaldo announces he is the father of a baby boy on Twitter|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/7870962/Cristiano-Ronaldo-announces-he-is-the-father-of-a-baby-boy-on-Twitter.html|newspaper=The Daily Telegraph|date=4 July 2010|accessdate=5 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100821132940/http://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/7870962/Cristiano-Ronaldo-announces-he-is-the-father-of-a-baby-boy-on-Twitter.html|archive-date=21 August 2010|url-status=live}}</ref>
റൊണാൾഡോ പിന്നീട് ഇരട്ടകൾ, മകൾ ഈവ, മകൻ മാറ്റിയോ എന്നിവർക്ക് പിതാവായി. 2017 ജൂൺ 8 ന് അമേരിക്കയിൽ സറോഗസി വഴി ജനിച്ചു. മുൻ ഷോപ്പ് അസിസ്റ്റന്റായ സ്പാനിഷ് ജോർജീന റോഡ്രിഗസുമായി അദ്ദേഹം ബന്ധത്തിലാണ്. ജോർജീന 2017 നവംബർ 12 ന് അവരുടെ മകൾ അലാന മാർട്ടിനയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി.2020 ഒക്ടോബർ 13 ന് പോർച്ചുഗീസ് ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ, റൊണാൾഡോ കോവിഡ് -19 ന് പോസിറ്റീവ് പരീക്ഷിച്ചതായി പ്രഖ്യാപിച്ചു.<ref>{{cite web|url=https://www.fpf.pt/News/Todas-as-not%C3%ADcias/Not%C3%ADcia/news/27639|title=Cristiano Ronaldo não defronta Suécia|date=13 October 2020|publisher=fpf.pt|language=pt}}</ref><ref name="CR7COVIDMarca">{{cite news|title=Cristiano Ronaldo tests positive for coronavirus|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/10/13/5f85ba3eca474164598b45d3.html|accessdate=13 October 2020|work=[[Marca (newspaper)|Marca English]]|date=13 October 2020}}</ref> ഒക്ടോബർ 30 ഓടെ റൊണാൾഡോ സുഖം പ്രാപിച്ചു.<ref>{{cite web|url=https://www.football-italia.net/161324/juve-ronaldo-has-recovered-covid|title=Juve: Ronaldo has recovered from COVID|date=30 October 2020|publisher=Football Italia}}</ref>
== കരിയറിലെ സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
<br />
=== ക്ലബ്ബ് ===
{| class="wikitable sortable"
|+<big>വിവിധ ക്ലബ്ബ് ടൂർണമെന്റുകളിലെ ഗോളുകൾ</big>
<small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!ടൂർണമെന്റ്
!മത്സരങ്ങൾ
!ഗോളുകൾ
|-
|യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്
|162
|128
|-
|ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗ്
|196
|84
|-
|ലാ ലീഗ
|292
|311
|-
|സീരിയ എ
|45
|31
|-
|FA കപ്പ്
|26
|13
|-
|കോപ്പാ ഡെൽറേ
|30
|22
|-
|ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്
|8
|7
|-
|യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പ്
|2
|2
|-
|സൂപ്പർ കോപ്പ ദെ എസ്പാന
|7
|4
|-
|സൂപ്പർ കോപ്പ ഇറ്റാലിയാന
|1
|1
|-
|EFL കപ്പ്
|12
|4
|-
|പോർച്ചുഗീസ് ലീഗ്
|25
|3
|}
{| class="wikitable"
|+<big>ഗോളുകൾ ക്ലബ്ബ് അടിസ്ഥാനത്തിൽ</big> <small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!ക്ലബ്ബ്
!മത്സരങ്ങൾ
!ഗോളുകൾ
|-
|സ്പോർട്ടിങ് സി പി
|30
|5
|-
|മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ്
|292
|118
|-
|റയൽ മാഡ്രിഡ്
|438
|450
|-
|യുവന്റസ്
|64
|40
|-
!Total
!824
!613
|}
<br />
=== അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
<br />
{| class="wikitable sortable"
|+<big>വിവിധ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകളിലെ ഗോളുകൾ</big> <small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!ടൂർണമെന്റുകൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!ഗോളുകൾ
|-
|സൗഹൃദ മത്സരങ്ങൾ
|47
|17
|-
|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ് യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ
|31
|25
|-
|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ് മത്സരങ്ങൾ
|21
|9
|-
|യുവേഫ നേഷൻസ് ലീഗ്
|2
|3
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ
|38
|30
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് മത്സരങ്ങൾ
|22
|8
|-
|ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ കപ്പ് മത്സരങ്ങൾ
|4
|2
|-
!Total
!165
!94
|}<br />
{| class="wikitable plainrowheaders sortable" style="text-align:center;font-size:95%"
|+ഇന്റർ നാഷണൽ ടീമുകൾക്കെതിരെ നേടിയ ഗോളുകൾ
<small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
|-
! scope="col" | Opponent
! scope="col" | Goals
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ARM}}|| rowspan="4" | 5
|-
| style="text-align:left" |{{fb|SWE}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|LAT}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|AND}}
|-
|🇱🇹 Lithuania
|4
|-
| style="text-align:left" |{{fb|NED}}|| 4
|-
| style="text-align:left" |{{fb|EST}}
|
|-
| style="text-align:left" |{{fb|HUN}}
|
|-
| style="text-align:left" |{{fb|FRO}}
|
|-
| style="text-align:left" |{{fb|LUX}}|| rowspan="7" | 3
|-
| style="text-align:left" |{{fb|NIR}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|DEN}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|BEL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|RUS}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ESP}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|SUI}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|KSA}}|| rowspan="8" | 2
|-
| style="text-align:left" |{{fb|AZE}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|KAZ}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CYP}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|BIH}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CZE}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CMR}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|EGY}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|GRE}}|| rowspan="15" | 01
|-
| style="text-align:left" |{{fb|SVK}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|IRI}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|POL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|FIN}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|PRK}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ISL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ARG}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|PAN}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ECU}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CRO}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|GHA}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|WAL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|NZL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|MAR}}
|-
|🇷🇸 Serbia
|1
|-
!Total||93
|}
== കിരീടങ്ങളും വ്യക്തിഗത പുരസ്കാരങ്ങളും ==
{| class="wikitable sortable"
|+<big>കിരീടങ്ങൾ</big> <small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!കിരീടം
!എണ്ണം
!നേടിയ വർഷം
|-
|[[യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്]]
|5
|2007/08,2013/14,2015/16,2016/17,2017/18
|-
|[[യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പ്]]
|3
|2014,2016,2017
|-
|[[യുവേഫ നേഷൻസ് ലീഗ്]]
|1
|2019,2025
|-
|[[യൂറോ കപ്പ്|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ്]]
|1
|2016
|-
|[[ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗ്]]
|3
|2006/07,2007/08,2008/09
|-
|[[ലാ ലിഗാ|ലാ ലീഗ]]
|2
|2011/12,2016/17
|-
|[[സീരി എ|സീരിയ എ]]
|1
|2018/19
|-
|കോപ്പ ഡെൽ റെ
|2
|2010/11,2013/14
|-
|[[ഫിഫ ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പ്]]
|4
|2008,2014,2016,2017
|-
|ഇറ്റാലിയൻ സൂപ്പർ കപ്പ്
|1
|2019
|-
|സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പ്
|2
|2013,2018
|-
|പോർച്ചുഗീസ് സൂപ്പർ കപ്പ്
|1
|2002
|-
|FA കപ്പ്
|1
|2004
|-
|EFL കപ്പ്
|2
|2006,2009
|-
|കമ്മ്യൂണിറ്റിറ്റി ഷീൽഡ്
|2
|2007,2008
|}
{| class="wikitable"
|+വ്യക്തിഗത പുരസ്കാരങ്ങൾ
!പുരസ്കാരം
!എണ്ണം
!നേടിയ വർഷം
|-
|ബാലൻ ഡി ഓർ
|5
|2008,2013,2014,2016,2017
|-
|യുവേഫ പ്ലയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|4
|2008,2014,2016,2017
|-
|ഫിഫ ദ ബെസ്റ്റ്
|2
|2016,2017
|-
|യൂറോപ്യൻ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
|4
|2008,2011,2014,2015
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2008
|-
|യുവേഫ ക്ലബ്ബ് ഫുട്ബോളർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2008
|-
|യുവേഫ ബെസ്റ്റ് ഫോർവേർഡ് ഓഫ് ദി ഇയർ
|3
|2008,2017,2018
|-
|ഫിഫ പുസ്ക്കസ് അവാർഡ്
|1
|2009
|-
|ഫിഫ പ്രൊ വേൾഡ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2008
|-
|PFA യങ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2007
|-
|PFA പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2007,2008
|-
|പ്രീമിയർ ലീഗ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി സീസൺ
|2
|2007,2008
|-
|FWA ഫുട്ബോർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2007,2008
|-
|പ്രീമിയർ ലീഗ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
|1
|2008
|-
|ലാലിഗ ബെസ്റ്റ് പ്ലെയർ
|1
|2014
|-
|ലാലിഗ ബെസ്റ്റ് ഫോർവേർഡ്
|1
|2014
|-
|ലാലിഗ മോസ്റ്റ് വാല്യു ബിൾ പ്ലെയർ
|1
|2013
|-
|സീരിയ എ മോസ്റ്റ് വാല്യുബിൾ പ്ലെയർ
|1
|2019
|-
|ഗ്ലോബ് സോക്കർ അവാർഡ്സ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|5
|2011,2014,2016,2017,2018
|-
|യൂറോ കപ്പ് സിൽവർ ബൂട്ട്
|1
|2016
|-
|വേൾഡ് സോക്കർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|5
|2008,2013,2014,2016,2017,
|-
|ഫിഫ പ്രൊ സ്പെഷ്യൽ യങ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2004,2005
|-
|PFA പോർച്ചുഗീസ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2016,2017
|-
|ഒൻസെ ദി ഓർ
|2
|2008,2017
|-
|ബ്രാവോ അവാർഡ്
|1
|2004
|-
|ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് ഗോൾഡൻ ബോൾ
|1
|2016
|-
|ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് സിൽവർ ബോൾ
|2
|2008,2014
|}
{| class="wikitable"
|+വിവിധ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ടോപ് സ്കോറർ ആയതിന്റെ വിവരങ്ങൾ
!ടൂർണമെന്റ്
!എണ്ണം
!വർഷം / സീസൺ
|-
|യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്
|7
|2007/08,2012/13,2013/14,2014/15,2015/16,2016/17,2017/18
|-
|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ്
|1
|2012
|-
|ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗ്
|1
|2007/08
|-
|ലാ ലിഗ
|3
|2010/11,2013/14,2014/15
|-
|ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്
|2
|2015/16,2016/17
|-
|കോപ്പ ഡെൽ റെ
|2
|2010/11,2012/13
|}
{| class="wikitable"
|+
മികച്ച 11 ഇൽ ഇടം നേടിയതിന്റെ വിവരങ്ങൾ
!പേര്
!തവണ
!വർഷം(സ്ഥാനം(FW=Forward,MF=Midfield)
|-
|ഫിഫ ,ഫിഫ പ്രൊ വേൾഡ് 11
|12
|2007(MF),2008(FW),2009(FW),2010(FW),2011(FW),
2012(FW),2013(FW),2014(FW),2015(FW),2016(FW),
2017(FW),2018(FW)
|-
|PFA പ്രീമിയർ ലീഗ് ടീം ഓഫ് ദി ഇയർ
|4
|2005/06(MF),2006/07(MF),2007/08(MF),2008/09(MF)
|-
|യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സ്ക്വാഡ് ഓഫ് ദി സീസൺ
|6
|2013/14(FW),2014/15(FW),2015/16(FW),2016/17(FW),
2017/18(FW),2018/19(FW)
|-
|യൂറോ കപ്പ് ടീം ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്
|3
|2004(MF),2012(FW),2016(FW)
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ഫാൻ ഡ്രീം ടീം
|1
|2018(FW)
|-
|യുവേഫ അൾട്ടിമേറ്റ് ടീം
|2
|2015(FW),2017(FW)
|-
|യുവേഫ ടീം ഓഫ് ദി ഇയർ
|13
|2004(MF),2007(MF),2008(MF),2009(MF),2010(MF),
2011(FW),2012(FW),2013(FW),2014(FW),2015(FW),
2016(FW),2017(FW),2018(FW)
|-
|ലാ ലിഗ ടീം ഓഫ് ദി സീസൺ
|3
|2013/14(FW),2014/15(FW),2015/16(FW)
|}
<br />
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:1985-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്നവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫെബ്രുവരി 5-ന് ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പോർച്ചുഗൽ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാർ]]
[[വർഗ്ഗം:2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിലെ കളിക്കാർ]]
[[വർഗ്ഗം:2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിലെ കളിക്കാർ]]
[[വർഗ്ഗം:2014 ഫിഫ ലോകകപ്പിലെ കളിക്കാർ]]
#
<references />
<references group="note"/>
4ipqbbmo6pjl808p4a00lqdfhduzwwf
4648638
4648637
2026-07-19T14:56:24Z
~2026-40446-77
220524
/* കിരീടങ്ങളും വ്യക്തിഗത പുരസ്കാരങ്ങളും */
4648638
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox football biography
| name = ക്രിസ്ത്യാനോ റൊണാൾഡൊ <!--Do not add order of merits per Template:Infobox person.-->
| image = Cristiano Ronaldo 2018.jpg
| image_size = 230
| caption = Ronaldo with [[Portugal national football team|Portugal]] at the [[2018 FIFA World Cup]]
| fullname = ക്രിസ്ത്യാനോ റൊണാൾഡൊ ദോസ് സാന്റോസ് അവേരിയോ <ref>{{cite web|url=https://www.fifadata.com/documents/fcwc/2017/pdf/fcwc_2017_squadlists.pdf|title=FIFA Club World Cup UAE 2017: List of players: Real Madrid CF|publisher=FIFA|format=PDF|page=5|date=16 December 2017|access-date=23 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171223004345/http://www.fifadata.com/documents/FCWC/2017/pdf/FCWC_2017_Squadlists.pdf|archive-date=23 December 2017|url-status=live}}</ref>
| birth_date = {{birth date and age|1985|2|5|df=y}}
| birth_place = [[Funchal]], [[Madeira]], Portugal
| height = 1.87 m
| position = [[Forward (association football)|Forward]]
| currentclub = <nowiki>. അൽ നാസർ </nowiki>
| clubnumber = 7
| youthyears1 = 1992–1995
| youthclubs1 = [[CF Andorinha|Andorinha]]
| youthyears2 = 1995–1997
| youthclubs2 = [[C.D. Nacional|Nacional]]
| youthyears3 = 1997–2002
| youthclubs3 = [[Sporting CP Youth Academy|Sporting CP]]
| years1 = 2002–2003
| clubs1 = [[സ്പോർട്ടിങ് B]]
| caps1 = 2
| goals1 = 0
| years2 = 2002–2003
| clubs2 = [[സ്പോർട്ടിങ്]]
| caps2 = 25
| goals2 = 3
| years3 = 2003–2009.2021-
| clubs3 = [[Manchester United F.C.|മാഞ്ചസറ്റർ യുണൈറ്റഡ്]]
| caps3 = 197
| goals3 = 86
| years4 = 2009–2018
| clubs4 = [[Real Madrid C.F.|റയൽ മാഡ്രിഡ്]]
| caps4 = 292
| goals4 = 311
| clubs5 = [[Juventus F.C.|യുവന്റസ്]]
| years5 = 2018–2021
| caps5 = 45
| goals5 = 81
| clubs6 = [[Manchester United
മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ്]]
| years6 = 2021-
|caps6 = 56
|goals6 = 29
| nationalyears1 = 2001
| nationalteam1 = Portugal U15
| nationalcaps1 = 9
| nationalgoals1 = 7
| nationalyears2 = 2001–2002
| nationalteam2 = [[Portugal national under-17 football team|Portugal U17]]
| nationalcaps2 = 7
| nationalgoals2 = 5
| nationalyears3 = 2003
| nationalteam3 = [[Portugal national under-20 football team|Portugal U20]]
| nationalcaps3 = 5
| nationalgoals3 = 1
| nationalyears4 = 2002–2003
| nationalteam4 = [[Portugal national under-21 football team|Portugal U21]]
| nationalcaps4 = 10
| nationalgoals4 = 3
| nationalyears5 = 2004
| nationalteam5 = [[Portugal Olympic football team|Portugal U23]]
| nationalcaps5 = 3
| nationalgoals5 = 2
| nationalyears6 = 2003–
| nationalteam6 = [[Portugal national football team|Portugal]]
| nationalcaps6 = 164
| nationalgoals6 = 117
| club-update = 22:50, 19 May 2019 (UTC)
| nationalteam-update = 31 December 2019
| medaltemplates = {{MedalSport|Men's [[Association football|football]]}}
{{MedalCountry|{{fb|POR}}}}
{{Medal|Competition|[[UEFA European Championship]]}}
{{Medal|Winner|[[UEFA Euro 2016|2016 France]]|}}
{{Medal|RU|[[UEFA Euro 2004|2004 Portugal]]|}}
{{Medal|Bronze|[[UEFA Euro 2012|2012 Poland & Ukraine]]|{{refn|group=note|Though there was no third place playoff, UEFA decided in the 2012 edition to award the semi-final losers (Germany and Portugal) bronze medals for the first time: [https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf "Regulations for UEFA Euro 2012"]}}}}
{{Medal|Competition|[[UEFA Nations League]]}}
{{Medal|Winner|[[2019 UEFA Nations League Finals|2019 Portugal]]|}}
{{Medal|Competition|[[FIFA Confederations Cup]]}}
{{Medal|3rd|[[2017 FIFA Confederations Cup|2017 Russia]]|}}
}}
ഒരു [[പോർച്ചുഗൽ|പോർച്ചുഗീസ്]] ഇതിഹാസമായ ഫുട്ബോളറാണ് '''ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ ദോസ് സാന്റോസ് അവേരിയോ''', നിലവിൽ [[പോർച്ചുഗൽ]] ദേശീയ ടീമിനു വേണ്ടിയും [[അൽ നാസർ എഫ്.സി|അൽ നാസർ]] ക്ലബിന് വേണ്ടിയും കളിക്കുന്ന ഇദ്ദേഹത്തെ ലോകത്തിലെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച [[ഫുട്ബോൾ]] കളിക്കാരിൽ ഒരാളായാണ് കണക്കാക്കുന്നത്.
[[സി.ഡി. നാസിയൊനൽ]] ടീമിലാണ് റൊണാൾഡോ തന്റെ കരിയർ ആരംഭിച്ചത്. മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ച് ഇദ്ദേഹം രണ്ട് സീസണുകൾക്ക് ശേഷം സ്പോർട്ടിങ് ടീമിലേക്ക് മാറി. റൊണാൾഡോയുടെ മികച്ച കഴിവുകൾ ശ്രദ്ധിച്ച മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിന്റെ മാനേജർ സർ അലക്സ് ഫെർഗുസൻ , 2003-ൽ 18 വയസുള്ള റൊണാൾഡോയുമായി £12.2 ലക്ഷത്തിനു കരാറിലേർപ്പെട്ടു. ആ സീസണിൽ റൊണാൾഡോ തന്റെ ആദ്യ ക്ലബ് നേട്ടമായ എഫ.എ. കപ്പ് നേടി. 2004 യുവെഫ യൂറോ കപ്പിൽ ഇദ്ദേഹമുൾപ്പെട്ട പോർച്ചുഗൽ ടീം രണ്ടാം സ്ഥാനം നേടി.
2008-ൽ റൊണാൾഡോ തന്റെ ആദ്യ [[യുവെഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്]] നേടി. കലാശക്കളിയിലെ മികച്ച കളിക്കാരനായി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടത് ഇദ്ദേഹമായിരുന്നു. അതേ വർഷം റൊണാൾഡോ ''[[ഫിഫ]] വേൾഡ്'' പ്ലയെർ ''ഓഫ് ദി ഇയർ'' ആയും ''ഫിഫ്പ്രോ വേൾഡ്'' പ്ലയെർ ''ഓഫ് ദി ഇയർ'' ആയും തിരഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കൂടെ 40 വർഷത്തിൽ മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിൽ നിന്നുമുള്ള ആദ്യ ബാലൻ''ദോർ'' ജേതാവുമായി. 2008 സീസണിൽ റൊണാൾഡോയുടെ മികച്ച പ്രകടനത്തിനു ശേഷം ഇതിഹാസ [[നെതർലൻഡ്]] താരം [[ജോഹാൻ ക്രൈഫ്]] റൊണാൾഡോവിന് [[ജോർജ് ബെസ്റ്റ്]]നും ദെന്നിസ് ലോവിനും മുകളിൽ സ്ഥാനം കൊടുത്തു.2013 വർഷത്തെ''ബാലൻ'' ഡിയൊർ പുരസ്കാരം കൂടി നേടിയതോടെ ഫുട്ബാല് ചരിത്രത്തിൽ പ്രധ്ന താരങ്ങളിൽ ഒരാളായി. 2015-2016 സീസൺ റൊണാൾഡോയുടെ കരിയറിലെ ഏറ്റവും മികച്ച സീസണായി കണക്കാക്കുന്നു.
ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വിപണനപരവും പ്രശസ്തവുമായ കായികതാരങ്ങളിലൊരാളായ റൊണാൾഡോ 2016 ലും 2017 ലും ഫോബ്സ് ലോകത്തെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന പ്രതിഫലം വാങ്ങുന്ന അത്ലറ്റായും 2016 മുതൽ 2019 വരെ ഇഎസ്പിഎൻ ലോകത്തെ ഏറ്റവും പ്രശസ്തമായ അത്ലറ്റായും തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. സമയം ഏറ്റവും കൂടുതൽ 100 പേരുടെ പട്ടികയിൽ അദ്ദേഹത്തെ ഉൾപ്പെടുത്തി. 2014 ൽ ലോകത്തെ സ്വാധീനിച്ച ആളുകൾ. അവരുടെ കരിയറിൽ ഒരു ബില്യൺ ഡോളർ സമ്പാദിച്ച ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാരനും മൂന്നാമത്തെ കായികതാരവുമാണ് റൊണാൾഡോ. <ref>{{Cite web|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/06/04/ronaldos-105-million-year-tops-messi-and-crowns-him-soccers-first-billion-dollar-man/|title=Ronaldo's $105 Million Year Tops Messi And Crowns Him Soccer's First Billion-Dollar Man|access-date=9 June 2020|last=Settimi|first=Christina|website=Forbes|language=en}}</ref>hacked
== ജനനവും കുടുംബവും==
ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ ജനിക്കുന്നതിനു മുൻപ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കുടുംബം കൊടും ദാരിദ്രത്തിലായിരുന്നു . ഇനി ഒരു മകനെ കൂടി വളർത്താൻ ഉള്ള ശേഷി ആ കുടുംബത്തിന് ഇല്ലായിരുന്നു അത് കൊണ്ട് തന്നെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ അമ്മ ഗർഭാവസ്ഥയിൽ തന്നെ ക്രിസ്റ്റിയെ ഇല്ലാതാക്കാൻ ശ്രമിച്ചു , ഗാർഭവസ്ഥയിലുള്ള റോണോയെ ചൂടുള്ള ബിയർ കുടിച്ച ഇല്ലാതാക്കാൻ പലതവണ ശ്രമിച്ചു , പ്രതിസന്ധി കളെയെല്ലാം മറികടന്ന് കുഞ്ഞു റോണോ ജനിച്ചു.
ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ ദോസ് സാന്റോസ് അവേരിയോ ഫെബ്രുവരി 5 1985നു പോർചുഗലിലെ മദീറയിൽ ഫുൻചാലിലാണ് ജനിച്ചത്. അച്ഛൻ ''ജോസേ ഡീനിസ് അവീറോ'', അമ്മ ''മറിയ ഡൊളോറസ് ഡോസ് സാന്റോസ് അവീറോ''. തന്റെ പ്രിയപ്പെട്ട നടനും അന്നത്തെ [[അമേരിക്ക|അമേരിക്കൻ]] പ്രസിഡന്റുമായ [[റൊണാൾഡ് റീഗൻ|റൊണാൾഡ് റീഗന്റെ]] പേരാണ് അച്ഛൻ തന്റെ ഇളയ മകന് ഇട്ടത്. റൊണാൾഡോവിന് ''ഹ്യൂഗോ'' എന്ന ഒരു ജ്യേഷ്ഠനും, ''എൽമ, ലിലിയാനാ കാഷിയ'' എന്ന രണ്ടു ജ്യേഷ്ഠത്തിമാരും ഉണ്ട്.
== ക്ലബ്ബ് കരിയർ ==
=== തുടക്കം ===
റൊണാൾഡോ വളർന്നു വന്നത് പോർച്ചുഗീസ് ക്ലബ്ബ് [[ബെൻഫീക്ക]] പ്രേമിയായിട്ടാണ്. എട്ടാം വയസ്സിൽ അമച്വർ ടീമായ ആൻഡോറീന്യക്ക് വേണ്ടി കളിച്ചു. 1995ൽ നാസിയോണാലിൽ ചേർന്നു. അവിടെ കപ്പ് ജയിച്ചതിനെ തുടർന്ന് സ്പ്പോറ്ട്ടിങിലേക്ക് മൂന്ന് ദിവസത്തേക്ക് പോയ റോണാൾഡോക്ക് അവർ കരാറ് കൊടുത്തു എന്നും പറയപ്പെടുന്നു
=== സ്പ്പോർട്ടിങ്ങ് സി. പി. ===
റൊണാൾഡോ സ്പോർട്ടിങ്ങിലെ മറ്റ് യുവ താരങളോടൊപ്പം സ്പോർട്ടിങ്ങിന്റെ യൂത്ത് അക്കാദമിയായ ആൽകൊചെറ്റിൽ പരിശീലനം തുടങ്ങി. സ്പോർട്ടിങ്ങിലെ അണ്ടർ-16, അണ്ടർ-17, അണ്ടർ-18, ബി-ടീം, പിന്നെ ഫസ്റ്റ് ടീം എന്നിവയിൽ ഒരേ സീസണിൽ കളിച്ച ഒരേ ഒരു കളിക്കാരനാണ് റൊണാൾഡോ. സ്പോർട്ടിങ്ങിനു വേണ്ടിയുള്ള തന്റെ ആദ്യ കളിയിൽ രണ്ട് ഗോളുകൾ നേടി റൊണാൾഡോ ശ്രദ്ധേയനായി.Cr7
പതിനഞ്ചാം വയസ്സിൽ “റേസിങ് ഹാർട്ട്” എന്ന സ്ഥിതി പിടിപെട്ട റൊണാൾഡോവിനെ അമ്മയുടെ അനുമതിയോടെ സ്പോർട്ടിങ്ങ് അധികൃതർ ആശുപത്രിയിൽ ചേർത്തു. അവിടെ ലേസർ ഉപയോഗിച്ച് ഓപറേഷൻ നടത്തിയതിനു കുറച്ച് ദിവസങൾകുള്ളിൽ റോണോ പരിശീലനം വീണ്ടും തുടങ്ങി.
റൊണാൾഡോയുടെ കഴിവ് ആദ്യം തിരിച്ചറിഞ്ഞത് അന്നത്തെ [[ലിവർപൂൾ]] മാനേജറായിരുന്ന [[ജെറാർഡ് ഹൂളിയർ]] ആയിരുന്നു. പക്ഷേ ലിവർപൂൾ അന്ന് റൊണാൾഡോയെ തങ്ങളുടെ ടീമിൽ ചേർത്തില്ല. റൊണാൾഡോക്ക് തീരേ ചെറുപ്പമാണെന്നും കഴിവ് വളർത്തിയെടുക്കാൻ കുറച്ചുകൂടി സമയം വേണ്ടിവരുമെന്നുമായിരുന്നു അവർ കാരണം പറഞത്. പക്ഷേ 2003ൽ എസ്റ്റാഡിയോ ജോസേ അല്വലാദെ എന്ന ലിസ്ബണിലെ കളിക്കളത്തിന്റെ ഉദ്ഘാടന മത്സരത്തിൽ സ്പ്പോർട്ടിങ് മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിനെ തോല്പിച്ചപ്പോൾ റൊണാൾഡോയുടെ കഴിവ് കണ്ട മാഞ്ചെസ്റ്റർ താരങ്ങൾ തങ്ങളുടെ മാനേജറായ സർ അലക്സ് ഫെർഗ്ഗുസ്സന്റെ ശ്രദ്ധ റോണോവിലേക്ക് തിരിച്ചുവിട്ടു.
=== മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ് ===
==== 2003 - 2005 ====
2002-2003 സീസണു ശേഷം റൊണാൾഡോ £12.24 മില്ല്യൺ എന്ന തുകക്ക് മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡുമായി കരാറിൽ ഒപ്പ് വെച്ചു. ഇതോടെ മാഞ്ചെസ്റ്ററിൽ വരുന്ന ആദ്യത്തെ പോർച്ചുഗീസ് താരമായി റൊണാൾഡൊ. ചുവന്ന ചെകുത്താനായി മാറിയ ശേഷം റൊണാൾഡോ മാനേജറോട് ജേഴ്സി നംബർ 28 ആവശ്യപ്പെട്ടു (റൊണാൾഡോ സ്പ്പോർട്ടിങ്ങിൽ കളിച്ചത് ഈ നംബറിലായിരുന്നു). ഇതിനു കാരണം ജേഴ്സി നംബർ 7 അണിയുന്ന കളിക്കാരന്റെ മേൽ ഒരുപാട് പ്രതീക്ഷകളുണ്ട്. പ്രത്യേകിച്ച് യുണൈറ്റഡിൽ. ഇതിഹാസ താരങ്ങളായ '''ജോർജ് ബെസ്റ്റ്, ബ്രയാൻ റോബ്സൺ, എറിക് കാന്റൊണാ, [[ഡേവിഡ് ബെക്കാം]]''', തുടങ്ങിയ യുണൈറ്റഡ് നംബർ 7 കളിക്കാരുടെ പ്രകടനങ്ങൾ കണ്ട് ശീലിച്ച ആരാധകർ അടുത്ത കളിക്കാരനിൽ നിന്നും അതേ നിലവാരത്തിലുള്ള പ്രകടനങ്ങൾ പ്രതീക്ഷിക്കും. റൊണാൾഡോ തന്നെ പറഞ്ഞിട്ടുണ്ട്; “ഞാൻ മാഞ്ചെസ്റ്ററിൽ ചേർന്ന ശേഷം മാനേജർ എന്നോട് ചോദിച്ചു, എനിക്ക് ഏത് ജേഴ്സി നംബർ വേണമെന്ന്. ഞാൻ 28 ആവശ്യപ്പെട്ടു. പക്ഷേ, അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു, ‘അല്ല, നീ നംബർ 7 തന്നെ അണിയും’. ആ പ്രശസ്ത ജേഴ്സി എനിക്ക് കൂടുതൽ പ്രചോദനം നൽകി. പ്രതീക്ഷകളിലേക്കുയരാൻ അതെന്നെ നിർബ്ബന്ധിച്ചു.”
റൊണാൾഡോ യുണൈറ്റഡിനു വേണ്ടി ആദ്യമായി കളിക്കളതിൽ ഇറങ്ങിയത് [[ബോൾട്ടൺ വാൻഡറേഴ്സ്|ബോൾട്ടൺ വാൻഡറേഴ്സിനെതിരെ]] 4-0ത്തിന് യുണൈറ്റഡ് ജയിച്ച കളിയിൽ 60-ആം മിനിറ്റിൽ പകരക്കാരനായിട്ടാണ്. യുണൈറ്റഡിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടിയത് [[പോർട്സ്മൌത്ത്|പോർട്സ്മൌത്തിനെതിരെ]] ഒരു ഫ്രീകിക്കിലൂടെയാണ്. ആ കളി യുണൈറ്റഡ് 3-0ത്തിന് ജയിച്ചു. റൊണാൾഡോ തന്നെയാണ് ചുവന്ന ചെകുത്താന്മാരുടെ ആയിരാമത്തെ ഗോൾ നേടിയത് - 2005 ഒക്ടോബർ 29-ആം തീയതി [[മിഡിൽസ്ബ്രോ|മിഡിൽസ്ബ്രോവിനോട്]] തോറ്റ കളിയിൽ. ആ സീസണിൽ റൊണാൾഡോ ആകെ മൊത്തം 10 ഗോളുകൾ നേടി. 2005ൽ ആരാധകർ റൊണാൾഡോവിനെ '''ഫിഫ്പ്രോ സ്പെഷൽ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ''' ആയി തിരഞെടുത്തു.
==== 2006 - 2007 ====
2006 നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിൽ തുടർച്ച്യായി രണ്ട് തവണ റൊണാൾഡോ '''ബാർക്ലേസ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി മന്ത്''' ആയി തിരഞെടുക്കപ്പെട്ടു. ആറു കളികളിൽ നിന്നും ഏഴ് ഗോളുകൾ നേടിയാണ് റൊണാൾഡോ ഈ ബഹുമതികൾക്ക് അർഹനായത്. ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ഇങ്ങനെ തുടർച്ചയായി രണ്ട് തവണ ഈ ബഹുമതി നേടുന്ന മൂന്നാമത്തെ കളിക്കാരനാണ് റൊണാൾഡോ. [[ഡെന്നിസ് ബെർകാംപ്]], [[റോബി ഫൌളർ]], എന്നീ കളിക്കാരാണ് റൊണാൾഡോവിന് മുമ്പ് ഈ നേട്ടം കൈവരിച്ച കളിക്കാർ. [[മാഞ്ചെസ്റ്റർ സിറ്റി|മാഞ്ചെസ്റ്റർ സിറ്റിക്കെതിരെ]] റൊണാൾഡോ യുണൈറ്റഡിലെ തന്റെ അമ്പതാമത്തെ ഗോൾ നേടി. അതേ സീസണിൽ തന്നെ യുണൈറ്റഡ് നാലു വർഷങ്ങൾക്കു ശേഷം തങ്ങളുടെ ആദ്യത്തെ പ്രീമിയർഷിപ്പ് കിരീടം നേടി. തുടർച്ചയായ രണ്ടാം തവണയും റൊണാൾഡോ '''ഫിഫ്പ്രോ സ്പെഷൽ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ''' ആയി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
മാർച്ച് 2007ൽ [[സ്പാനിഷ് ഫുട്ബോൾ ക്ലബ്|സ്പാനിഷ് ക്ലബ്ബായ]] റിയൽ മാഡ്രിഡ് റൊണാൾഡോവിനെ [[സാന്റിയാഗോ ബെർണബാവോ|സാന്റിയാഗോ ബെർണബാവോയിലേക്ക്]] (റിയലിന്റെ കളിക്കളം) കൊണ്ടുപോകാൻ €80 മില്ല്യൺ വരെ കൊടുക്കാൻ തയ്യാറാണെന്ന വാർത്ത പരന്നു. പക്ഷേ, റൊണാൾഡോ യുണൈറ്റഡുമായി അഞ്ച് വർഷത്തെ കരാർ ഒപ്പു വെച്ചു - ആഴ്ച്ചയിൽ £120,000 എന്ന ശമ്പള തുകക്ക്. മാഞ്ചെസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിന്റെ ചരിത്രത്തിൽ ഒരു കളിക്കാരന് ലഭിച്ച ഏറ്റവും കൂടുതൽ ശമ്പളമാണിത്.
'''2007-2008'''
തൻ്റെ കരിയറിലാദ്യമായി യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടിയ സീസണാണിത്. മോസ്കോവിൽ വെച്ച് നടന്ന ഫൈനലിൽ ചെൽസിക്കെതിരെ ഗോൾ നേടാനും ക്രിസ്റ്റിയാനോയ്ക്കായി. ആ സീസണിൽ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ടോപ് സ്കോറർ ആവാനും അദ്ദേഹത്തിനായി. ഫൈനലിൽ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ പെനാൽറ്റി പാഴാക്കിയെങ്കിലും മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ് ഗോൾകീപ്പർ എഡ്വിൻ വാൻ ടെർ സാറിൻറ്റെ സേവുകളുടെ പിൻബലത്തിൽ യുണൈറ്റഡ് ജയിച്ചു. ആ സീസണിൽ തന്നെ ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗും ക്രിസ്റ്റിയാനോ നേടി. അതു വരെയുള്ള സീസണുകളിൽ ക്രിസ്റ്റിയാനോയുടെ മികച്ച വർഷമായിരുന്നു 2007-2008.
=== റയൽമാഡ്രിഡ് ===
==== 2009-2010 ====
2009 വേനൽ ട്രാൻസ്ഫർ ജാലകത്തിലാണ് റൊണാൾഡോ റയൽ മാഡ്രിഡിലേക് ചേക്കേറുന്നത്. അന്നത്തെ ഏറ്റവും ഉയർന്ന വിലക്കായിരുന്നു ഈ കൂടുമാറ്റം. ആദ്യ സീസണിൽ 9-ആം നമ്പർ ജേഴ്സി ആണ് ക്രിസ്റ്റ്യാനോ അണിഞ്ഞത്. റയൽ ഇതിഹാസമായിരുന്ന റൗൾ 7-ആം നമ്പർ ജേഴ്സി അണിഞ്ഞത് കൊണ്ടായിരുന്നു ക്രിസ്റ്റ്യാനോ 9-ആം നമ്പർ ജേഴ്സി തിരഞ്ഞെടുത്തത്. അദ്ദേഹത്തെ റയലിലേക് 80,000 പേർ സ്വാഗതം ചെയ്യാനായി റയലിന്റെ ഹോം ഗ്രൗണ്ടായ സാൻറ്റിയാഗോ ബെർണബ്യുയിൽ തടിച്ചുകൂടി. ഇത് ഒരു ലോകറെക്കോഡാണ്. ക്ലബ് ഇതിഹാസമായ ആൽഫ്രഡോ ഡി സ്റ്റെഫാനോയാണ് ക്രിസ്റ്റ്യാനോയ്ക് ജേഴ്സി കൊടുത്തു ക്ലബിലേക് സ്വാഗതം ചെയ്തത്.
റയലിനായി ക്രിസ്റ്റ്യാനോ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചത് ഡീപോർട്ടീവോ ലാ കൊരുണ്യക്കെതിരെയാണ്. ആ മത്സരത്തിൽ തന്നെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടുകയും ചെയ്തു. സൂറിച്ചിന് എതിരായ മത്സരത്തിൽ രണ്ടു അതിമനോഹരമായ ഫ്രീ കിക്കുകളോടെ റയലിനായി ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലും ക്രിസ്റ്റ്യാനോ സ്കോർ ചെയ്തു തുടങ്ങി. പിന്നീട് ക്രിസ്റ്യാനോയെ പരിക്കുകൾ വലച്ചു. അതുകൊണ്ടു തന്നെ ആദ്യ സീസണിൽ കിരീടങ്ങളൊന്നും നേടാൻ ക്രിസ്റ്യാനോയ്ക് കഴിഞ്ഞില്ല.
എന്നാൽ തൻറ്റെ ആദ്യ സീസണിൽ തന്നെ 33 ഗോളുകൾ നേടാൻ ക്രിസ്റ്യാനോയ്ക്കായി. മലാഗയെക്കെതിരായ ഒരു മത്സരത്തിൽ ഹാറ്റ്റിക്ക് നേടാനും ക്രിസ്റ്റ്യാനോയ്ക്കായി. കിരീടങ്ങൊളൊന്നും നേടാനാകാത്തതിനെ തുടന്ന് കോച്ച് മാനുവേൽ പെല്ലിഗ്രിനിയെ പുറത്താക്കുകയൂം ആ സീസണിൽ ഇൻറ്റർ മിലന് ട്രബിൾ നേടിക്കൊടുത്ത പോർച്ചുഗീസ് കോച്ച് ജോസെ മൊറീഞ്ഞോയെ റയലിൻറ്റെ അടുത്ത കോച്ച് ആക്കുകയും ചെയ്തു.
==== 2010-11 ====
[[File:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011.jpg|thumb|]]
ബാഴ്സയ്ക്കെതിരെ നടന്ന സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പിന്റെ ആദ്യ പാദ മത്സരത്തിൽ റൊണാൾഡോ സീസണിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടി. മെസ്യൂട്ട് ഓസിൽ എടുത്ത കോർണർ കിക്കിൽ നിന്നും ഹെഡറിലൂടെയായിരുന്നു ഗോൾ. മത്സരത്തിൽ റയൽ 3-2ന് തോറ്റു. ആ സീസണിൽ റൗളിന്റ്റെ ജർമൻ ക്ലബ്ബായ ഷാൽക്കെയിലേക്കുള്ള കൂടുമാറ്റം മൂലം തൻ്റെ ഇഷ്ട്ടപെട്ട നമ്പർ 7 ജേഴ്സി ലഭിച്ചു. ആ സീസണിൽ റേസിംഗ് സാൻറ്റാൻഡറുമായി റൊണാൾഡോ ഒരു കളിയിൽ തന്നെ 4 ഗോളുകൾ നേടി. ആ സീസണിൽ തന്നെ അത്ലറ്റികോ ബിൽബാവോ, ലെവൻറ്റെ, വിയ്യാറയൽ, മലാഗ, ഗെറ്റാഫെ എന്നീ ടീമുകൾക്കെതിരെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ ഹാട്രിക് നേടി. അത് കൂടാതെ സെവിയ്യയിട്ടും 4 ഗോളുകൾ നേടാൻ അദ്ദേഹത്തിനായി. എന്നാൽ 40 ഗോളുകളുമായി ആ സീസണിലെ ഏറ്റവും അധികം ലാ ലിഗ ടോപ് സ്കോററായി പിച്ചിച്ചി ട്രോഫി നേടാനായെങ്കിലും റയൽ മാഡ്രിഡിന് ലീഗ് വിജയിക്കാനായില്ല. ആ സീസണിൽ 53 ഗോളുകളാണ് അദ്ദേഹം നേടിയത്. സ്പാനിഷ് ലീഗും ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗും നഷ്ടപ്പെട്ടെങ്കിലും ആ സീസണിലെ കോപ്പ ഡെൽ റേ നേടാൻ റയലിനായി. ബാർസലോണയ്ക്കെതിരായ ഫൈനലിൽ 103-ആം മിനുട്ടിൽ ഒരു ബുള്ളറ്റ് ഹെഡ്ഡെറിലൂടെ റൊണാൾഡോ വിജയഗോൾ നേടി.
==== 2011-12 ====
ഈ സീസണിൽ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ തൻ്റെ ആദ്യത്തെ സ്പാനിഷ് ലീഗ് നേടി. 46 ഗോളുകളുമായി അദ്ദേഹം തൻ്റെ തന്നെ റെക്കോർഡ് തിരുത്തി. റയൽ സരഗോസ, റയോ വയ്യക്കാനോ, മലാഗ, ഒസാസുന, സെവിയ്യ, ലെവൻറ്റെ, അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡ് എന്നീ ടീമുകൾക്കെതിരെ ഹാട്രിക്ക് നേടാനും അദ്ദേഹത്തിനായി.റയൽ സോസിഡാഡുമായി ഉള്ള കളിയിൽ റയൽ മാഡ്രിഡിനായി തൻറ്റെ 100-ആം ഗോൾ നേടി റൊണാൾഡോ ആഘോഷിച്ചു. വെറും 92 കളികളിലായിരുന്നു ഈ നേട്ടം. റയലിന് വേണ്ടി ഏറ്റവും വേഗം 100 ഗോളുകൾ തികച്ച കളിക്കാരനെന്ന റെക്കോർഡും ഇതോടെ ക്രിസ്റ്റ്യാനോയുടെ പേരിലായി. ഒരൊറ്റ സീസണിൽ ബാക്കിയുള്ള 19 ടീമുകൾക്കുമെതിരെയും ഗോളടിച്ച ആദ്യ താരമെന്ന അത്യപൂർവ ബഹുമതിയും റൊണാൾഡോ നേടി. അതിൽ ബാർസലോണക്കെതിരെ അവരുടെ മൈതാനമായ ക്യാമ്പ് നൗവിൽ വെച്ച് നേടിയ ഗോൾ റയലിൻറ്റെ ലാ ലിഗ വിജയം ഉറപ്പാക്കി. ആ ഗോളടിച്ച ശേഷമുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ "കാൽമ, കാൽമ" (സമാദാനപ്പെടു,സമാദാനപ്പെടു) സെലിബ്രേഷൻ വളരെ പ്രശ്തമായി. പിന്നീട് ബാഴ്സയ്ക്കെതിരെ ഗോളടിക്കുമ്പോഴെല്ലാം റൊണാൾഡോ ഈ സെലിബ്രേഷനാണ് പൊതുവെ ഉപയോഗിക്കാറ്. 100 പോയൻറ്റുകളോടെ റയൽ ആ വർഷം ലാ ലീഗ നേടി. 100 പോയിൻറ്റുകൾ എന്നത് ഒരു സ്പാനിഷ് റെക്കോഡായിരുന്നു.എന്നാൽ ആ വർഷം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സെമി ഫൈനലിൽ ബയേൺ മ്യൂണിച്ചുമായി 2 ഗോളുകൾ നേടിയെങ്കിലും റയൽ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ പുറത്തായി.
==== 2012-13 ====
പുതിയ സീസൺ റൊണാൾഡോ തുടങ്ങിയത് ബാഴ്സയ്ക്കെതിരെ സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പ് നേടിയാണ്. പിന്നീട് ലാ ലീഗയിൽ ക്യാമ്പ് നൗവിൽ വെച്ച് 2-2 സമനിലയിൽ ഗോൾ നേടി തുടർച്ചയായി 6 എൽ ക്ലാസിക്കോയിൽ ഗോൾ നേടുക എന്ന റെക്കോർഡ് ക്രിസ്റ്റ്യാനോ സ്വന്തമാക്കി. ഡച്ചു ക്ലബ്ബായ അയാക്സിനെതിരെ മൂന്ന് ഗോളുകൾ അടിച്ചു ക്രിസ്റ്റ്യാനോ മഡ്രിഡിനായി തൻ്റെ ആദ്യത്തെ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ഹാട്രിക്ക് നേടി.
==== 2013-14 ====
റയൽ മാഡ്രിഡിൽ വന്നതിനു ശേഷം ആദ്യമായി യൂറോപ്യൻ കിരീടം നേടിയ സീസൺ . യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലും ലാ ലീഗയിലും ടോപ് സ്കോറർ ആകുകയും തന്റെ മൂന്നാമത്തെ യൂറോപ്യൻ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട് നേടുകയും ചെയ്തു . സീസണിൽ റൊണാൾഡോ റയൽ മാഡ്രിഡിനായി 51 ഗോളുകൾ നേടി .
==== 2014-15 ====
യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പും ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പും നേടിയ റൊണാൾഡോ സീസണലിനെ യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലും ലാ ലീഗയിലും ടോപ് സ്കോറർ ആകുകയും തന്റെ നാലാമത്തെ യൂറോപ്യൻ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട് നേടുകയും ചെയ്തു .സീസണിൽ റൊണാൾഡോ റയൽ മാഡ്രിഡിനായി 61 ഗോളുകൾ നേടി .
<br />
==== 2015-16 ====
ക്രിസ്ത്യാനോ തന്റെ കരിയറിലെ മൂന്നാം യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടിയ സീസൺ . തുടർച്ചയായി അദ്ദേഹം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലെ ടോപ് സ്കോറർ ആയി . സീസണിൽ 51 ഗോളുകളാണ് അദ്ദേഹം റയലിനായി നേടിയത് . സ്പാനിഷ് ലീഗിൽ എസ്പാന്യോളിനെതിരെ 5 ഗോളും ഒരസിസ്റ്റുമായി ലാലിഗയിൽ റയലിന് വേണ്ടി ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടുന്ന താരമായി . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ഷാക്തറിനെതിരെ ഹാട്രിക്കുമായി തുടങ്ങിയ റൊണാൾഡോ മാൽമോക്കെതിരെ ഡബിളും നേടി രണ്ടാം പാദ ഗ്രൂപ്പ് മത്സരത്തിൽ ഷാക്തറിനെതിരെ 2 ഗോളും മാൽമോക്കെതിരെ 4 ഗോളും അടിച്ചുകൂട്ടി ഗ്രൂപ്പ് സ്റ്റേജ് പൂർത്തിയാക്കി . പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ റോമക്കെതിരെ ഇരു പാദങ്ങളിലും ഓരോ ഗോൾ വീതം നേടിയപ്പോൾ ക്വാട്ടറിൽ ആദ്യ പാദത്തിൽ ജർമൻ ക്ലബ്ബ് വൂൾസ് ബർഗ് രണ്ടു ഗോൾ ലീഡ് നേടി റയലിനെ അട്ടിമറിച്ചു . എന്നാൽ രണ്ടാം പാദത്തിൽ ഏവരെയും അത്ഭുദപെടുത്തിക്കൊണ്ട് ക്രിസ്ത്യാനോ തൻറെ മാസ്മരിക പ്രകടനം പുറത്തെടുത്തു . ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഹാട്രിക്കിൽ റയൽ 3-2 ന് സെമിയിൽ കയറി . ഫൈനലിൽ വീണ്ടും അത്ലറ്റിക്കോ - റയൽ പോരാട്ടം . പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിലേക്ക് നീണ്ട മത്സരത്തിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ റയലിന്റ് അവസാന കിക്ക് എടുത്തു ലക്ഷ്യം കണ്ടു . റയൽ വീണ്ടും യൂറോപ്പിലെ രാജാക്കന്മാർ , ലാ അൺഡെസിമ നേടി യൂറോപ്പിൽ തങ്ങളുടെ ആധിപത്യം വീണ്ടെടുത്തു . അതിന്റെ അമരത്തു തുടർച്ചയായി ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ടോപ് സ്കോറർ ആയി ക്രിസ്ത്യാനോയും.
==== 2016-17 ====
റയൽ മാഡ്രിഡിന്റെ ചരിത്രത്തിലെ മികച്ച സീസണുകളിൽ ഒന്നായിരുന്നു 2016/17 സീസൺ . ലാ ലിഗയും ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗും യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പും ഫിഫ ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പും അവർ നേടി . സീസണിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ റയലിനായി 42 ഗോളുകളാണ് നേടിയത് . വർഷങ്ങൾക്ക് ശേഷം റയൽ ലാലിഗ നേടിയത് ഈ സീസണിലാണ് . ക്രിസ്റ്റ്യാനോയുടെ രണ്ടാമത്തെ ലാ ലിഗ ട്രോഫി ആയിരുന്നു ഇത് . ലാ ലീഗയിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ 25 ഗോളുകൾ സീസണിൽ നേടി . സീസണിലുടനീളം റയൽ മാഡ്രിഡ് ഗോൾ വഴങ്ങി പിന്നീട് തിരിച്ചു വരുന്ന കാഴ്ചയായിരുന്നു . ലീഗിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ ആൽവസിനെതിരെയും അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡിനെതിരെയും ഹാട്രിക് അടിച്ചപ്പോൾ സ്പോർട്ടിങ് ജിജോൺ ,ലാസ് പാൽമാസ് ,സെവിയ്യ, സെൽറ്റ വീഗൊ ടീമുകൾക്കെതിരെ രണ്ടു ഗോൾ വീതം നേടി .
ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പിൽ റയലിന് കാര്യമായി ഒന്നും ചെയ്യാൻ ഇല്ലായിരുന്നു . സെമിഫൈനലിൽ ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഒരു ഗോളിൽ റയൽ ഫൈനലിലേക്ക് മുന്നേറി . ഫൈനലിൽ കഷിമ ആദ്യം റയലിനെ ഞെട്ടിച്ചെങ്കിലും എക്സ്ട്രാ ടൈമിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ തന്റെ ഹാട്രിക്ക് പൂർത്തിയാക്കി തന്റെ മൂന്നാം ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പ് ട്രോഫിയും നേടി .ടൂർണമെന്റിലെ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട് ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് ആയിരുന്നു .
ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ തുടച്ചയായി രണ്ടാം സീസണും റയൽ കിരീടം നേടിയ സീസൺ ആയിരുന്നു ഇത് . ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ നിറം മങ്ങിയ റൊണാൾഡോക്ക് നേടാനായത് സ്പോർട്ടിങ്ങിനെതിരെയും ബൊറൂസിയ ഡോട്ട്മുണ്ടിനെതിരെയും ഓരോ ഗോൾ വീതം . തന്റെ തുടച്ചയായുള്ള ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ടോപ് സ്കോറർ പദവി നഷ്ടപ്പെടുമോ എന്ന് സംശയിച്ചിരുന്ന ആരാധകരെ വിസ്മയിപ്പിച്ചുകൊണ്ട് നോക്ക്ഔട്ട് റൗണ്ടിൽ മിന്നും പ്രകടനം നടത്തി ടോപ് സ്കോറർ പട്ടം വീണ്ടും അലങ്കരിച്ചു . ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ആദ്യ പാദത്തിൽ ബയേൺ മ്യൂണിക്കിനെതിരെ ഇരട്ട ഗോൾ നേടിയപ്പോൾ രണ്ടാം പാദത്തിലും സെമി ഫൈനലിൽ അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡിനെതിരെയുള്ള ആദ്യ പാദത്തിലും അദ്ദേഹം ഹാട്രിക് നേടി . ഫൈനലിൽ യുവന്റസിനെതിരെ ഇരട്ട ഗോൾ നേടി കളിയിലെ താരമാകുകയും ചെയ്തു . റയലിന്റെ പന്ത്രണ്ടാം യൂറോപ്യൻ കിരീടവും ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ നാലാം യൂറോപ്യൻ കിരീടവുമായിരുന്നു ഇത് .
==== 2017-18 ====
റയൽ മാഡ്രിഡിലെ ക്രിസ്റ്യാനോയുടെ അവസാനത്തെ സീസൺ ആയിരുന്നു ഇത് . സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പിൽ പകരക്കാരനായി ഇറങ്ങി ഒരു ബുള്ളറ്റ് ഷോട്ടിലൂടെ ബാഴ്സയുടെ പോസ്റ്റിൽ ഗോൾ അടിച്ചുകൊണ്ടാണു ക്രിസ്ത്യാനോ സീസൺ തുടങ്ങിയത് <ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/40918640 |title=Cristiano Ronaldo scores and sent off |publisher=BBC | date=14 August 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>. യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പിൽ മാഞ്ചസ്റ്ററിനെതിരെ കളിച്ചിരുന്നെങ്കിലും ഗോൾ നേടാൻ സാധിച്ചിരുന്നിട്ടില്ല . സീസണിന്റെ തുടക്കത്തിൽ യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പും സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പും നേടി റയൽ കിരീട വേട്ട തുടർന്നു<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefasupercup/history/2017/ |title=Real Madrid retain trophy at United's expense |publisher=UEFA | date=8 August 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> <ref>{{cite web|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/08/17/5994d0f5e2704e1a298b46ba.html |title=Real Madrid win their tenth Supercopa de Espana |publisher=MARCA | date=17 August 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>.ലാലിഗയിൽ ക്രിസ്റ്യാനോയുടെ മോശം തുടക്കമായിരുന്നു ഈ സീസൺ . വർഷാവസാനം ലീഗിൽ അടിക്കാൻ കഴിഞ്ഞത് വെറും നാല് ഗോൾ മാത്രം . സൂപ്പർ കപ്പിലെ വിവാദ റെഡ് കാർഡ് ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് തുടക്കത്തിൽ മത്സരങ്ങൾ നഷ്ടപ്പെടുത്തി . പക്ഷെ അതേ സമയം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ വളരെ മികച്ച പ്രകടനമായിരുന്നു കാഴ്ചവെച്ചിരുന്നത് . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ഒരുവർഷം ഏറ്റവും കൂടുതൽ ഗോൾ നേടുന്ന താരമായി റൊണാൾഡോ <ref>{{cite web|url=https://www.beinsports.com/us/uefa-champions-league/news/cristiano-ronaldo-sets-a-champions-league-sco/714611 |title=Cristiano Ronaldo's brace against APOEL set a record for most Champions League goals in a calendar year. |publisher=BEIN SPORTS | date=22 November 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>. ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിലെ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും ഗോൾ അടിച്ചു . അത് മറ്റൊരു റെക്കോർഡ് ആയിരുന്നു<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2017/dec/06/champions-league-round-up-cristiano-ronaldo |title=Cristiano Ronaldo became the first player to score in every Champions League group stage match |publisher=| date=6 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> . 2017 ൽ റൊണാൾഡോ തൻറെ അഞ്ചാം ബാലൻ ഡി ഓർ സ്വന്തമാക്കി . <ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-2017-will-cristiano-ronaldo-lionel-messi-triumph/ |title=Cristiano Ronaldo wins award for the fifth time |publisher=THE TELEGRAPH | date=7 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref>. ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പിൽ സെമിയിലും<ref>{{cite web|url=https://metro.co.uk/2017/12/13/cristiano-ronaldo-sets-fifa-club-world-cup-record-semi-final-strike-real-madrid-7157764/ |title=Cristiano Ronaldo sets FIFA Club World Cup record with semi-final strike for Real Madrid |publisher=METRO | date=13 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> ഫൈനലിലും<ref>{{cite web|url=https://www.espn.in/football/report?gameId=499163 |title=Cristiano Ronaldo free kick helps Real Madrid win Club World Cup |publisher=ESPN | date=17 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> ഓരോ ഗോൾ വീതം നേടിയ ക്രിസ്റ്റ്യാനോ ടൂർണമെന്റിലെ സിൽവർ ബോളും സ്വന്തമാക്കി<ref>{{cite web|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2017/12/modric-club-world-cup-golden-ball-winner |title=Cristiano Ronaldo won the Club World Cup Silver Ball. |publisher=REAL MADRID | date=17 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> .സെമി ഫൈനലിലെ ഗോളോടെ റൊണാൾഡോ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പിലെ ഓൾ ടൈം ടോപ് സ്കോറർ പൊസിഷനിൽ എത്തി <ref>{{cite web|url=https://metro.co.uk/2017/12/13/cristiano-ronaldo-sets-fifa-club-world-cup-record-semi-final-strike-real-madrid-7157764/ |title=Cristiano Ronaldo sets FIFA Club World Cup record with semi-final strike for Real Madrid |publisher=METRO | date=13 December 2017 | accessdate=24 July 2019}}</ref> . ക്രിസ്റ്യാനോയുടെ നാലാം ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പ് കിരീടം ആയിരുന്നു ഇത് .
പുതിയ വർഷത്തിൽ ലാലിഗയിൽ ഫോം വീണ്ടെടുത്ത റൊണാൾഡോ സീസൺ അവസാനിക്കുന്നതിനു മുൻപ് ജിറൂണക്കെതിരെ നാല് ഗോളും സോസിഡാഡിനെതിരെ മൂന്നു ഗോളും സെവിയ്യ ,ഡീപോർട്ടിവോ , വലൻസിയ ,അലാവസ് ,ഗെറ്റാഫെ ,എയ്ബർ ടീമുകൾക്കെതിരെ രണ്ടു ഗോൾ വീതവും നേടി ലീഗിൽ 26 ഗോളുകൾ നേടി . ലാലിഗയിൽ ഏറ്റവും വേഗത്തിൽ 300 ഗോൾ നേടുന്ന താരവുമായി ക്രിസ്ത്യാനോ . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ഗോൾ വേട്ട തുടർന്ന റൊണാൾഡോ പാരീസ് സെന്റ് ജർമനെതിരെ ഇരു പാദങ്ങളിലുമായി മൂന്നു ഗോളുകൾ കൂടി നേടി . ക്വാട്ടറിൽ യുവന്റസിനെതിരെ നേടിയ ഗോൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയറിലെ തന്നെ മികച്ച ഗോളുകളിൽ ഒന്നായിരുന്നു . ഫൈനലിൽ ലിവർപൂളിനെ തകർത്ത് അഞ്ചു റയൽ തങ്ങളുടെ പതിമൂന്നാം ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടി . തടുർച്ചയായി മൂനാം തവണയും അഞ്ചുവർഷത്തിനിടെ നാലാം തവണയും . തുടച്ചയായി ആറാം തവണയും കരിയറിലെ ഏഴാം തവണയും ക്രിസ്ത്യാനോ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സീസൺ ടോപ് സ്കോറർ ആയി.<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2559981.html |title=Ronaldo finishes clear as Champions League top scorer |publisher=UEFA | date=26 May 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref>
ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് കിരീടം നേടിയതിനു പിന്നാലെ ക്രിസ്ത്യാനോ റയൽ വിടുമെന്ന കാര്യത്തിൽ റൂമറുകൾ വന്നു .വൈകാതെ പരിശീലകൻ സിദാൻ ടീം വിട്ടു . വേൾഡ് കപ്പ് ടൂർണമെന്റിനു ശേഷം ക്രിസ്ത്യാനോ ടീം വിടുമെന്ന വാർത്ത ശക്തമായി . വൈകാതെ തന്നെ റൊണാൾഡോ യുവന്റിസിലേക്ക് പോയി . റയൽ മാഡ്രിഡിന്റെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച താരമായ ക്രിസ്ത്യാനോ 9 സീസണുകൾക്കുള്ളിൽ റയലിൽ ഇതിഹാസം രചിച്ചു മടങ്ങി . 100 മില്യൺ യൂറോക്കാണ് യുവന്റസ് റൊണാൾഡോയെ സ്വന്തമാക്കിയത് . യുവന്റസിന്റെ സോഷ്യൽ മീഡിയ പ്ലാറ്റുഫോമുകൾ പിന്തുടരുന്നവരുടെ എണ്ണത്തിൽ കുതിച്ചുചാട്ടം ഉണ്ടായി . അവരുടെ ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ജേഴ്സിക്ക് റെക്കോർഡ് സെയിൽസാണ് ലഭിച്ചത് .
=== യുവന്റസ് ===
==== 2018/19 ====
മറ്റൊരു സീസൺ പക്ഷെ .. പുതിയ നാട് പുതിയ ക്ലബ്ബ് പുതിയ സഹകളിക്കാർ പുതിയ ശൈലി പുതിയ അനുഭവം . ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഈ സീസൺ എന്തുകൊണ്ടും അദ്ദേഹത്തിന് പുതുമ നിറഞ്ഞതായിരുന്നു . നീണ്ട 9 വർഷത്തെ മാഡ്രിഡ് ജീവിതത്തിൽ നിന്നും പുറത്തു വന്ന അദ്ദേഹം തന്റെ കരിയറിലെ മറ്റൊരു അധ്യായം ആണിവിടെ തുടങ്ങുന്നത് . മാഞ്ചസ്റ്ററിലെ ആ സൂപ്പർ സ്റ്റാർ ഇന്ന് മാഡ്രിഡിന്റെയും ഫുട്ബോൾ ലോകത്തിന്റെയും ഇതിഹാസതാരമാണ് . പ്രധിരോധത്തിലൂന്നിയുള്ള ഇറ്റാലിയൻ ശൈലിയാണ് ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് നേരിടേണ്ട പ്രധാന വെല്ലുവിളി . സീസണിൽ തുടക്കത്തിൽ ഗോൾ കണ്ടെത്താൻ അദ്ദേഹം ഏറെ പ്രയാസപ്പെട്ടു . സിരിയ എ യിലെ ആദ്യ മൂന്നു മത്സരങ്ങളിൽ ഗോൾ കണ്ടെത്താനാവാതെ വിഷമിച്ച റൊണാൾഡോ സസ്സുവോലോക്കെതിരെ ഡബിൾ നേടി യുവന്റസിൽ അക്കൗണ്ട് തുറന്നു <ref>{{cite web|url=https://www.foxsports.com/soccer/video/1298024003630 |title=Cristiano Ronaldo scores first goal for Juventus |publisher=FOX SPORTS | date=13 August 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. സീസണിൽ സിരിയ എ യിൽ എമ്പോളിക്കെതിരെയും<ref>{{cite web|url=https://bleacherreport.com/articles/2803080-cristiano-ronaldo-scores-twice-electrifies-in-juventus-win-vs-empoli |title=Cristiano Ronaldo Scores Twice, Electrifies in Juventus' Win vs. Empoli |publisher=BR FOOTBALL | date=28 October 2018 | accessdate=24 July 2019}}</ref> പാർമക്കെതിരെയും<ref>{{cite web|url=https://www.sportskeeda.com/football/gervinho-matches-ronaldo-double-as-parma-frustrate-juventus |title=Gervinho matches Ronaldo double as Parma frustrate Juventus |publisher=SPORTSKEEDA | date=3 February 2019 | accessdate=24 July 2019}}</ref> സാംബദോറിയക്കെതിരെയും<ref>{{cite web|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/juventus-sampdoria-live-stream-score-13788407 |title=Cristiano Ronaldo scores twice as VAR saves Serie A leaders |publisher=MIRROR | date=29 December 2018 | accessdate=24 July 2019}}</ref> ഡബിൾ നേടി . സീരിയ എ യുടെപുതിയ വേർഷനിൽ ചരിത്രത്തിൽ 9 എവേ മത്സരങ്ങളിൽ തുടർച്ചയായി ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ താരമായി ക്രിസ്ത്യാനോ<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47178452 |title=Cristiano Ronaldo scored his 20th Juventus goal as the unbeaten champions beat Sassuolo to go 11 points clear at the top of Serie A. |publisher=BBC | date=10 February 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. 2018 ലെ റയൽ മാഡ്രിഡിന്റെ ടോപ് സ്കോററും യുവന്റസിന്റെ സെക്കന്റെ ടോപ്സ്കോററുമാകാൻ റൊണാൾഡോക്ക് സാധിച്ചു.<ref>{{cite web|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2018/12/30/5c28f705e2704e277e8b45d2.html |title=Cristiano Ronaldo: Real Madrid's top scorer in 2018 despite summer departure |publisher=MARCA | date=30 December 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.sportbible.com/football/news-legends-ronaldo-ends-calendar-year-as-madrids-top-scorer-second-for-juventus-20181229 |title=Cristiano Ronaldo Finishes 2018 Calendar Year As Real Madrid’s Top Scorer, Second For Juventus |publisher=SPORT BIBLE |date=29 December 2018 |accessdate=23 July 2019 |archive-date=2019-07-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190723101050/http://www.sportbible.com/football/news-legends-ronaldo-ends-calendar-year-as-madrids-top-scorer-second-for-juventus-20181229 |url-status=dead }}</ref>
2019 വർഷത്തിൽ തുടക്കത്തിൽ തന്നെ യുവന്റസിനുമൊപ്പമുള്ള ആദ്യ ട്രോഫിയും നേടി . ഇറ്റാലിയൻ സൂപ്പർ കപ്പിൽ ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഗോളിൽ മിലാനെ തോൽപ്പിച്ചു യുവന്റസ് ജേതാക്കളായി<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2019/jan/16/juventus-milan-cristiano-ronaldo-supercoppa-italiana |title=Juventus beat Milan to Supercoppa Italiana after Cristiano Ronaldo winner |publisher=THE GUARDIAN | date=16 January 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ ആദ്യ മത്സരത്തിൽ വലൻസിയക്കെതിരെ റെഡ് കാർഡ് കണ്ട് പുറത്തായി<ref>{{cite web|url=https://bleacherreport.com/articles/2796635-cristiano-ronaldo-receives-red-card-in-champions-league-debut-for-juventus |title=Cristiano Ronaldo Receives Red Card in Champions League Debut for Juventus |publisher=BR FOOTBALL | date=20 September 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref> .അതുകൊണ്ടുതന്നെ രണ്ടാം മത്സരവും മുടങ്ങി . മൂന്നാം മത്സരം മാഞ്ചസ്റ്റർ യുനൈറ്റഡിനെതിരെയായിരുന്നു . വർഷങ്ങൾക്ക് ശേഷം ക്രിസ്ത്യാനോ ഓൾഡ് ട്രാഫോഡിൽ കളിക്കുന്നു എന്ന പ്രത്യേകത ഉണ്ടായിരുന്നു ഈ മത്സരത്തിന്<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2018/oct/22/ronaldo-returns-old-trafford-juventus-manchester-united |title= Ronaldo’s return to Old Trafford a reminder of how life used to be
|publisher=THE GUARDIAN | date=22 October 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . എന്നാൽ അന്നും ക്രിസ്ത്യാനോക്ക് ഗോൾ കണ്ടെത്താനായില്ല . യുണൈറ്റഡിനെതിരെയുള്ള രണ്ടാം മത്സരത്തിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ യുവന്റസ് ജേഴ്സിയിൽ ആദ്യ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് ഗോൾ നേടി<ref>{{cite web|url=https://www.goal.com/en/news/ronaldo-scores-first-champions-league-goal-for-juventus-with/115txc3ieeaaqzz3vumrnj03b |title=Ronaldo scores first Champions League goal for Juventus with stunner against Man Utd |publisher=GOAL | date=8 November 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . വലൻസിയെക്കെതിരെയും യങ് ബോയ്സിനെതിരെയും ഓരോ അസിസ്റ്റ് വീതം റൊണാൾഡോ നേടി <ref>{{cite web|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/juventus-valencia-live-score-stream-13651901 |title=Mario Mandzukic scores from Cristiano Ronaldo assist |publisher=MIRROR | date=27 November 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.bolasport.com/read/311305844/hasil-young-boys-vs-juventus-cristiano-ronaldo-cetak-assist-i-bianconeri-juara-grup-h |title=Hasil Young Boys Vs Juventus - Cristiano Ronaldo Cetak Assist, I Bianconeri Juara Grup H |publisher=BOLA SPORT | date=13 December 2018 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ യുവന്റസിനെ ഞെട്ടിച്ചുകൊണ്ട് അത്ലറ്റികോ മാഡ്രിഡ് ആദ്യ പാദത്തിൽ 2-0 ത്തിന് വിയജയിച്ചു <ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47283098 |title=Atletico Madrid claimed a big victory over Juventus in the Champions League last 16 first leg thanks to two goals from their centre-backs at set-pieces. |publisher=BBC | date=20 February 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref>. പക്ഷെ രണ്ടാം പാദത്തിൽ വീണ്ടും ഒരു 'റൊണാൾഡോ ഷോ' ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സാക്ഷ്യം വഹിച്ചു . ആത്മവിശ്വാസത്തോടെ പൊരുതിയ യുവന്റസ് ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ ഹാട്രിക്കിൽ ക്വാട്ടറിലേക്ക് കടന്നു<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47527895 |title=Cristiano Ronaldo once again underlined his worth in Europe's elite competition as his hat-trick overturned a 2-0 first-leg deficit against Atletico Madrid to send Juventus into the Champions League last eight. |publisher=BBC | date=13 March 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ മറ്റൊരു ഹാട്രിക്കും കരസ്ഥമാക്കിയ റൊണാൾഡോ ഏറ്റവും കൂടുതൽ ചമപ്യൻസ് ലീഗ് ഹാട്രിക്ക് നേടിയ താരമായി<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2566405.html |title=All you ever wanted to know: Champions League hat-tricks |publisher=UEFA | date=12 March 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . എന്നാൽ ക്വാട്ടറിൽ ജുവന്റസ് സ്വപ്നങ്ങൾ അസ്തമിച്ചു . ഇത്തവണ വില്ലൻ അയാക്സായിരുന്നു . ആദ്യ പാദത്തിൽ ക്രിസ്റ്റ്യാനോയുടെ ഗോളിൽ 1 -1 നു സമനില വഴങ്ങി ജുവന്റസ്<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/47872735 |title=Cristiano Ronaldo secured an away goal for Juventus as they drew the first leg of their Champions League quarter-final against Ajax. |publisher=BBC | date=11 April 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ഈ ഗോളോടെ യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ 125 ഗോൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ, ഈ നേട്ടത്തിൽ എത്തുന്ന ആദ്യ താരവുമായി <ref>{{cite web |url=http://www.sportbible.com/football/news-cristiano-ronaldo-scores-his-125th-champions-league-goal-against-ajax-20190410 |title=Cristiano Ronaldo Scores His 125th Champions League Goal Against Ajax |publisher=SPORT BIBLE |date=10 April 2019 |accessdate=23 July 2019 |archive-date=2019-07-20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190720221756/http://www.sportbible.com/football/news-cristiano-ronaldo-scores-his-125th-champions-league-goal-against-ajax-20190410 |url-status=dead }}</ref>. രണ്ടാം പാദത്തിൽ 1 -2 ന്റെ തോൽവി വഴങ്ങി പുറത്തായി . രണ്ടാം പാദത്തിലും ഗോൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ സീസണിലെ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ 6 ഗോളുകളാണ് നേടിയത് . തുടർച്ചയായി ടോപ് സ്കോറർ പട്ടം അലങ്കരിച്ചിരുന്ന റൊണാൾഡോക്ക് ഈ സീസണിൽ അത് നിലനിർത്താനായില്ല . ഇറ്റാലിയൻ ലീഗ് കപ്പിൽ അപ്രതീക്ഷിത പുറത്താകൽ നേരിടേണ്ടി വന്നെങ്കിലും പതിവുപോലെ ഈ സീസണിലും സീരിയ എ ജേതാക്കളാകാൻ സാധിച്ചു<ref>{{cite web|url=https://www.beinsports.com/us/serie-a/video/juventus-win-eighth-consecutive-serie-a-title/1171910 |title=Juventus Win Eighth Consecutive Serie A Title |publisher=BEIN SPORTS | date=20 April 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref> . ലീഗിലെ മോസ്റ്റ് വാല്യൂബിൾ പ്ലയെർ ആയി തിരഞ്ഞെടുത്തത് ക്രിസ്ത്യാനോയെയാണ്.<ref>{{cite web|url=https://bleacherreport.com/articles/2836946-cristiano-ronaldo-wins-serie-a-mvp-in-1st-season-with-juventus |title=Cristiano Ronaldo Wins Serie A MVP in 1st Season with Juventus |publisher=Br Football | date=May 19, 2019 | accessdate=23 July 2019}}</ref>ആദ്യ സീസണിൽ യുവന്റിസിനു വേണ്ടി 28 ഗോളുകൾ നേടാൻ റൊണാൾഡോക്ക് സാധിച്ചു .<ref>{{cite web|url=https://www.juventus.com/en/news/news/2019/watch-all-of-cristiano-ronaldo-s-goals-from-this-season.php |title=Cristiano Goal Collection |publisher=JUVENTUS | date=11 June 2019 | accessdate=24 July 2019}}</ref>
2020 - 2021
അദ്ദേഹം മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡിലേക്ക് തിരിച്ചെത്തി.. എന്നാൽ മോശം പെരുമാറ്റവും ഫോമില്ലായ്മയും മൂലം അദ്ദേഹം വിഷമിച്ചു.. ക്ലബ്ബിനെ പരസ്യമായി അപമാനിച്ചത് കൊണ്ട് മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ് അദ്ദേഹത്തെ ക്ലബിൽ നിന്നും പുറത്താക്കി. യൂറോപ്യൻ ക്ലബ്കൾക്കൊന്നും അദ്ദേഹത്തെ താൽപ്പര്യം ഇല്ലാത്തത് കൊണ്ട് റെക്കോർഡ് തുകയ്ക്ക് അദ്ദേഹം സൗദി ക്ലബ്ആയ അൽനസറിൽ ചേർന്നു..
== ഇന്റർനാഷണൽ കരിയർ ==
2003 ൽ കസാക്കിസ്ഥാനെതിരെയാണ് ക്രിസ്ത്യാനോ പോർചുഗലിനായി അരങ്ങേറ്റം കുറിക്കുന്നത് .പോർച്ചുഗലിന്റെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച ടോപ് സ്കോറർ ആയ റൊണാൾഡോ അവരുടെ രണ്ട് കിരീടങ്ങൾ നേടുന്നതിലും പ്രധാന പങ്ക് വഹിച്ചു . 10 ഇന്റർ നാഷണൽ ടൂര്ണമെന്റുകളിൽ തുടച്ചയായി ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ വ്യക്തിയും ഒരേഒരു വ്യക്തിയുടെമാണ് റൊണാൾഡോ . ഇന്റനാഷണൽ ഗോൾ വേട്ടക്കാരിലെ നിലവിലെ ടോപ് സ്കോററം യൂറോപ്യൻ വേൾഡ്കപ്പ് കപ്പ് യോഗ്യതാ റൌണ്ട് ടോപ് സ്കോററും പോർച്ചുഗലിന് വേണ്ടി നാല് വേൾഡ് കപ്പിൽ ഗോൾ നേടിയ താരവുമാണ് റൊണാൾഡോ.
<br />
=== യൂറോ കപ്പ് 2004 ===
[[പ്രമാണം:Cristiano Ronaldo (links unten) im EM-Halbfinale gegen die Niederlande.jpg|ലഘുചിത്രം|192x192ബിന്ദു|ക്രിസ്റ്റ്യാനോ റൊണാൾഡോ 2004 യൂറോകപ്പ് സെമിഫൈനലിൽ ഹോളണ്ടിനെതിരെ ]]
2004 യൂറോ കപ്പിൽ ഗ്രീസിനെതിരെയാണ് ക്രിസ്ത്യാനോ പോർചുഗലിനായി ആദ്യ ഗോൾ നേടിയത് .ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ഇംഗ്ലണ്ടിനെതിരെ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ തന്റെ ലക്ഷ്യം കണ്ട റൊണാൾഡോ സെമി ഫൈനലിൽ ഹോളണ്ടിനെതിരെ ഗോൾ നേടുകയും ചെയ്തു . ഫൈനലിൽ ഗ്രീസിനെതിരെ തോൽക്കാനായിരുന്നു വിധി . ടൂർണമെന്റിൽ 2 ഗോളുകളും 2 അസിസ്റ്റുകളും നേടിയ റൊണാൾഡോ [https://www.uefa.com/uefaeuro/history/memories/newsid=1649835.html ടീം ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റിൽ മിഡ്ഫീൽഡിൽ] ഇടം നേടി .
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2006 ===
2006 ലെ വേൾഡ് കപ്പിനായുള്ള യൂറോപ്യൻ യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങളിലെ രണ്ടാമത്തെ ടോപ് സ്കോറർ ആയിരുന്നു ക്രിസ്ത്യാനോ . യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങളിൽ 7 ഗോളുകൾ നേടി . വേൾഡ് കപ്പിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ ഇറാനെതിരെ നേടിയ റൊണാൾഡോ ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ഇംഗ്ലണ്ടിനെതിരെ പെനാൽറ്റി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ ലക്ഷ്യം കണ്ടു .പക്ഷെ സെമി ഫൈനലിൽ ഫ്രാൻസിനോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി. ഇതിഹാസ തരാം [[സിനദീൻ സിദാൻ|സിനദിൻ സിദാൻ]] ആണന്ന് പോർചുഗലിനെതിരെ ഫ്രാൻസിനായി ഗോൾ നേടിയത് .
=== യൂറോ കപ്പ് 2008 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ 8 ഗോളുകൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിൽ ചെക്ക് റിപ്പബ്ലിക്കിനെതിരെ ഗോൾ നേടി . ക്വാട്ടർ ഫൈനലിൽ ജർമയിയോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2010 ===
ഗ്രൂപ്പ് സ്റ്റേജ് മത്സരങ്ങളിൽ ബ്രസീൽ ,ഐവറി കോസ്റ്റ് , നോർത്ത് കൊറിയ ടീമുകൾക്കെതിരെയുള്ള മത്സരങ്ങളിൽ [https://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/awards/man-of-the-match/index.html കളിയിലെ താരമാകാൻ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305083109/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/awards/man-of-the-match/index.html |date=2016-03-05 }} കഴിഞ്ഞെങ്കിലും ഗോൾ നേടാനായത് കൊറിയക്കെതിരെ മാത്രം .പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ സ്പൈനിനോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== യൂറോ കപ്പ് 2012 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ 7 ഗോളുകൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിൽ 3 ഗോളുകൾ നേടി ടോപ് സ്കോറർമാരിൽ<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/index.html |title=Goals Scored |publisher=UEFA | date=15 June 2017 | accessdate=23 July 2019}}</ref> ഒരാളായി .സെമി ഫൈനലിൽ സ്പൈനിനോട് തൊറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2014 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടുകളിൽ 8 ഗോളുകൾ നേടിയ റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിൽ ഘാനക്കെതിരെ ഗോൾ നേടുകയും [https://www.fifa.com/worldcup/archive/brazil2014/awards/man-of-the-match/index.html കളിയിലെ താരമാകുകയും] ചെയ്തു . പക്ഷെ പോർച്ചുഗൽ ഗോൾ വ്യത്യാസത്തിൽ ഗ്രൂപ്പ് സ്റ്റേജിൽ തന്നെ പുറത്തായി .
=== യൂറോ കപ്പ് 2016 ===
[[പ്രമാണം:Cristiano Ronaldo & Luka Modrić (Euro 2016).jpg|ലഘുചിത്രം|2016 Euro Cup : ക്രോയേഷ്യക്കെതിരെയുള്ള മത്സരത്തിൽ ]]
പോർചുഗലിന്റെയും ക്രിസ്ത്യാനോയുടെയും ആദ്യത്തെ ഇന്റർനഷണൽ ട്രോഫിയാണ് യൂറോകപ്പ് 2016 . യോഗ്യതാ റൗണ്ടിൽ 5 ഗോളുകൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ പോർച്ചുഗലിന്റെ യൂറോ യോഗ്യതയിൽ നിർണായക പങ്ക് വഹിച്ചു . ടൂര്ണമെന്റിൽ ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടത്തിൽ ഐസ് ലാൻഡിനോടും ഓസ്ട്രിയയോടും ഹങ്കറിയോടും സമനില നേടി മികച്ച മൂന്നാം സ്ഥാനക്കാർ ആയി ക്വാട്ടറിൽ പ്രവേശിച്ചു . ഹങ്കറിക്കെതിരെയുള്ള ക്രിസ്ത്യാനോയുടെ പ്രകടനം ഇതിൽ നിർണായക പങ്ക് വഹിച്ചു . രണ്ടു ഗോളും ഒരസിസ്റ്റുമായി കളിയിലെ താരമായി . പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ എക്സ്ട്രാ ടൈമിൽ ക്രോയേഷ്യയെ മറികടന്നപ്പോൾ ക്വാട്ടറിൽ പോളണ്ടിനെ പെനാൽട്ടി ഷൂട്ടൗട്ടിൽ മറികടന്നു . സെമിയിൽ ക്രിസ്ത്യാനോ വെയില്സിനെതിരെ ഒരു ഗോളും ഒരസിസ്റ്റുമായി കളിയിലെ താരമായി . ഫൈനലിൽ പരിക്കേറ്റതിനെ തുടർന്ന് പുറത്തു പോകേണ്ടി വന്നെങ്കിലും ഏദറിന്റെ ഗോളിൽ പോർചുഗൽ കിരീടം നേടി . ടൂർണമെന്റിൽ 3 ഗോളുകൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ സിൽവർ ബൂട്ട് നേടി .
=== കോൺഫെഡറേഷൻ കപ്പ് 2017 ===
റഷ്യക്കെതിരെയും ന്യൂസ് ലാൻഡിനെതിരെയും ഓരോ ഗോൾ വീതം നേടി ഇന്റർനാഷണൽ ടൂർണമെന്റുകളിലെ ഗോൾ വേട്ട തുടർന്നു . ചിലിക്കെതിരെ സെമിയിൽ തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
<br />
=== വേൾഡ് കപ്പ് 2018 ===
യോഗ്യതാ റൗണ്ടിൽ 15 ഗോളുകൾ നേടി ക്രിസ്ത്യാനോ ടൂർണമെന്റിൽ സ്പെയ്നിനെതിരെയുള്ള മത്സരത്തിൽ തന്റെ ആദ്യ വേൾഡ് കപ്പ് ഹാട്രിക്കും ഫ്രീകിക്കും നേടി . സ്പെയ്നിനെതിരെയും മോറോക്കോക്കെതിരെയും ഗോളടിച്ച റൊണാൾഡോ രണ്ടു കളികളിലും കളിയിലെ താരമായി . ടൂർണമെന്റിൽ 4 ഗോളുകൾ . പ്രീ ക്വാട്ടറിൽ ഉറുഗ്വേയോട് തോറ്റ് പോർച്ചുഗൽ പുറത്തായി .
=== നേഷൻസ് ലീഗ് 2019 ===
യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോളിൽ മറ്റൊരു ഇന്റർ നാഷണൽ ടൂർണമെന്റിന് യുവേഫ തുടക്കം കുറിച്ചപ്പോൾ പ്രഥമ ജേതാക്കൾ ആയത് പോർച്ചുഗൽ . സെമിഫൈനലിൽ സ്വിറ്റ്സർലാൻഡിനെതിര ഹാട്രിക് അടിച്ച റൊണാൾഡോ ടൂർണമെന്റിലെ ഫൈനൽസ് ഘട്ടങ്ങളിലെ ടോപ് സ്കോറർ ആയി . നേഷൻസ് ലീഗിലെ ഗോളോടെ 10 ഇന്റർനാഷണൽ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ താരമായി റൊണാൾഡോ മാറി . തുടർച്ചായി 10 ഇന്റർനാഷണൽ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ഗോൾ നേടുന്ന ആദ്യ താരവും റൊണാൾഡോയാണ് .ഫൈനലിൽ ഹോളണ്ടിനെ തോൽപ്പിച്ച് പോർച്ചുഗൽ തങ്ങളുടെ രണ്ടാം കിരീടം നേടി .
=== നേഷൻസ് ലീഗ് 2020 ===
റൊണാൾഡോ രണ്ടാം തവണയും പോർച്ചുഗലിനെ പ്രതിനിധീകരിച്ചു. തന്റെ രാജ്യത്തിനായി അദ്ദേഹം തന്റെ നൂറാമത്തെ അന്താരാഷ്ട്ര ഗോൾ നേടി.<ref>{{cite web|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=570748|title=Sweden vs. Portugal - Football Match Report|accessdate=8 September 2020|date=8 September 2020|publisher=ESPN.com}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/54074907|title=Sweden 0–2 Portugal|accessdate=8 September 2020|date=8 September 2020|publisher=[[BBC Sport]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20200908230022/https://www.bbc.com/sport/football/54074907|archive-date=8 September 2020|url-status=live}}</ref> എന്നാൽ ഫ്രാൻസിനോട് തോറ്റതിന് ശേഷം പ്ലേ ഓഫിലേക്ക് യോഗ്യത നേടുന്നതിൽ പോർച്ചുഗൽ പരാജയപ്പെട്ടു
== സ്വകാര്യ ജീവിതം ==
റൊണാൾഡോയ്ക്ക് നാല് മക്കളുണ്ട്. 2010 ജൂൺ 17 ന് അമേരിക്കയിൽ ജനിച്ച ക്രിസ്റ്റ്യാനോ ജൂനിയർ ഒരു മകന്റെ പിതാവായി. കുട്ടിയുടെ പൂർണ കസ്റ്റഡി തനിക്കുണ്ടെന്നും അവരുമായുള്ള കരാർ പ്രകാരം അമ്മയുടെ വ്യക്തിത്വം പരസ്യമായി വെളിപ്പെടുത്തില്ലെന്നും അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു.<ref>{{cite news|title=Baby 'joy' for Cristiano Ronaldo|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/8786871.stm|work=BBC Sport|date=4 July 2010|accessdate=4 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20170722144547/http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/8786871.stm|archive-date=22 July 2017|url-status=live}}</ref><ref name="tel_child">{{cite news|title=Cristiano Ronaldo names son Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/7878410/Cristiano-Ronaldo-names-son-Cristiano-Ronaldo.html|newspaper=The Daily Telegraph|location=London|date=8 July 2010|accessdate=8 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20130501163740/http://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/7878410/Cristiano-Ronaldo-names-son-Cristiano-Ronaldo.html|archive-date=1 May 2013|url-status=live}}</ref><ref>{{cite news|title=Cristiano Ronaldo announces he is the father of a baby boy on Twitter|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/7870962/Cristiano-Ronaldo-announces-he-is-the-father-of-a-baby-boy-on-Twitter.html|newspaper=The Daily Telegraph|date=4 July 2010|accessdate=5 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100821132940/http://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/7870962/Cristiano-Ronaldo-announces-he-is-the-father-of-a-baby-boy-on-Twitter.html|archive-date=21 August 2010|url-status=live}}</ref>
റൊണാൾഡോ പിന്നീട് ഇരട്ടകൾ, മകൾ ഈവ, മകൻ മാറ്റിയോ എന്നിവർക്ക് പിതാവായി. 2017 ജൂൺ 8 ന് അമേരിക്കയിൽ സറോഗസി വഴി ജനിച്ചു. മുൻ ഷോപ്പ് അസിസ്റ്റന്റായ സ്പാനിഷ് ജോർജീന റോഡ്രിഗസുമായി അദ്ദേഹം ബന്ധത്തിലാണ്. ജോർജീന 2017 നവംബർ 12 ന് അവരുടെ മകൾ അലാന മാർട്ടിനയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി.2020 ഒക്ടോബർ 13 ന് പോർച്ചുഗീസ് ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ, റൊണാൾഡോ കോവിഡ് -19 ന് പോസിറ്റീവ് പരീക്ഷിച്ചതായി പ്രഖ്യാപിച്ചു.<ref>{{cite web|url=https://www.fpf.pt/News/Todas-as-not%C3%ADcias/Not%C3%ADcia/news/27639|title=Cristiano Ronaldo não defronta Suécia|date=13 October 2020|publisher=fpf.pt|language=pt}}</ref><ref name="CR7COVIDMarca">{{cite news|title=Cristiano Ronaldo tests positive for coronavirus|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/10/13/5f85ba3eca474164598b45d3.html|accessdate=13 October 2020|work=[[Marca (newspaper)|Marca English]]|date=13 October 2020}}</ref> ഒക്ടോബർ 30 ഓടെ റൊണാൾഡോ സുഖം പ്രാപിച്ചു.<ref>{{cite web|url=https://www.football-italia.net/161324/juve-ronaldo-has-recovered-covid|title=Juve: Ronaldo has recovered from COVID|date=30 October 2020|publisher=Football Italia}}</ref>
== കരിയറിലെ സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
<br />
=== ക്ലബ്ബ് ===
{| class="wikitable sortable"
|+<big>വിവിധ ക്ലബ്ബ് ടൂർണമെന്റുകളിലെ ഗോളുകൾ</big>
<small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!ടൂർണമെന്റ്
!മത്സരങ്ങൾ
!ഗോളുകൾ
|-
|യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്
|162
|128
|-
|ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗ്
|196
|84
|-
|ലാ ലീഗ
|292
|311
|-
|സീരിയ എ
|45
|31
|-
|FA കപ്പ്
|26
|13
|-
|കോപ്പാ ഡെൽറേ
|30
|22
|-
|ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്
|8
|7
|-
|യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പ്
|2
|2
|-
|സൂപ്പർ കോപ്പ ദെ എസ്പാന
|7
|4
|-
|സൂപ്പർ കോപ്പ ഇറ്റാലിയാന
|1
|1
|-
|EFL കപ്പ്
|12
|4
|-
|പോർച്ചുഗീസ് ലീഗ്
|25
|3
|}
{| class="wikitable"
|+<big>ഗോളുകൾ ക്ലബ്ബ് അടിസ്ഥാനത്തിൽ</big> <small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!ക്ലബ്ബ്
!മത്സരങ്ങൾ
!ഗോളുകൾ
|-
|സ്പോർട്ടിങ് സി പി
|30
|5
|-
|മാഞ്ചസ്റ്റർ യുണൈറ്റഡ്
|292
|118
|-
|റയൽ മാഡ്രിഡ്
|438
|450
|-
|യുവന്റസ്
|64
|40
|-
!Total
!824
!613
|}
<br />
=== അന്താരാഷ്ട്ര മത്സരങ്ങൾ ===
<br />
{| class="wikitable sortable"
|+<big>വിവിധ അന്താരാഷ്ട്ര ടൂർണമെന്റുകളിലെ ഗോളുകൾ</big> <small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!ടൂർണമെന്റുകൾ
!മത്സരങ്ങൾ
!ഗോളുകൾ
|-
|സൗഹൃദ മത്സരങ്ങൾ
|47
|17
|-
|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ് യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ
|31
|25
|-
|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ് മത്സരങ്ങൾ
|21
|9
|-
|യുവേഫ നേഷൻസ് ലീഗ്
|2
|3
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ
|38
|30
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് മത്സരങ്ങൾ
|22
|8
|-
|ഫിഫ കോൺഫെഡറേഷൻ കപ്പ് മത്സരങ്ങൾ
|4
|2
|-
!Total
!165
!94
|}<br />
{| class="wikitable plainrowheaders sortable" style="text-align:center;font-size:95%"
|+ഇന്റർ നാഷണൽ ടീമുകൾക്കെതിരെ നേടിയ ഗോളുകൾ
<small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
|-
! scope="col" | Opponent
! scope="col" | Goals
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ARM}}|| rowspan="4" | 5
|-
| style="text-align:left" |{{fb|SWE}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|LAT}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|AND}}
|-
|🇱🇹 Lithuania
|4
|-
| style="text-align:left" |{{fb|NED}}|| 4
|-
| style="text-align:left" |{{fb|EST}}
|
|-
| style="text-align:left" |{{fb|HUN}}
|
|-
| style="text-align:left" |{{fb|FRO}}
|
|-
| style="text-align:left" |{{fb|LUX}}|| rowspan="7" | 3
|-
| style="text-align:left" |{{fb|NIR}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|DEN}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|BEL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|RUS}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ESP}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|SUI}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|KSA}}|| rowspan="8" | 2
|-
| style="text-align:left" |{{fb|AZE}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|KAZ}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CYP}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|BIH}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CZE}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CMR}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|EGY}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|GRE}}|| rowspan="15" | 01
|-
| style="text-align:left" |{{fb|SVK}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|IRI}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|POL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|FIN}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|PRK}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ISL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ARG}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|PAN}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|ECU}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|CRO}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|GHA}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|WAL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|NZL}}
|-
| style="text-align:left" |{{fb|MAR}}
|-
|🇷🇸 Serbia
|1
|-
!Total||93
|}
== കിരീടങ്ങളും വ്യക്തിഗത പുരസ്കാരങ്ങളും ==
{| class="wikitable sortable"
|+<big>കിരീടങ്ങൾ</big> <small>(വിവരങ്ങൾ 2019 ജൂലൈ പ്രകാരം)</small>
!കിരീടം
!എണ്ണം
!നേടിയ വർഷം
|-
|[[യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്]]
|5
|2007/08,2013/14,2015/16,2016/17,2017/18
|-
|[[യുവേഫ സൂപ്പർ കപ്പ്]]
|3
|2014,2016,2017
|-
|[[യുവേഫ നേഷൻസ് ലീഗ്]]
|2
|2019,2025
|-
|[[യൂറോ കപ്പ്|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ്]]
|1
|2016
|-
|[[ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗ്]]
|3
|2006/07,2007/08,2008/09
|-
|[[ലാ ലിഗാ|ലാ ലീഗ]]
|2
|2011/12,2016/17
|-
|[[സീരി എ|സീരിയ എ]]
|1
|2018/19
|-
|കോപ്പ ഡെൽ റെ
|2
|2010/11,2013/14
|-
|[[ഫിഫ ക്ലബ്ബ് വേൾഡ് കപ്പ്]]
|4
|2008,2014,2016,2017
|-
|ഇറ്റാലിയൻ സൂപ്പർ കപ്പ്
|1
|2019
|-
|സ്പാനിഷ് സൂപ്പർ കപ്പ്
|2
|2013,2018
|-
|പോർച്ചുഗീസ് സൂപ്പർ കപ്പ്
|1
|2002
|-
|FA കപ്പ്
|1
|2004
|-
|EFL കപ്പ്
|2
|2006,2009
|-
|കമ്മ്യൂണിറ്റിറ്റി ഷീൽഡ്
|2
|2007,2008
|}
{| class="wikitable"
|+വ്യക്തിഗത പുരസ്കാരങ്ങൾ
!പുരസ്കാരം
!എണ്ണം
!നേടിയ വർഷം
|-
|ബാലൻ ഡി ഓർ
|5
|2008,2013,2014,2016,2017
|-
|യുവേഫ പ്ലയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|4
|2008,2014,2016,2017
|-
|ഫിഫ ദ ബെസ്റ്റ്
|2
|2016,2017
|-
|യൂറോപ്യൻ ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
|4
|2008,2011,2014,2015
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2008
|-
|യുവേഫ ക്ലബ്ബ് ഫുട്ബോളർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2008
|-
|യുവേഫ ബെസ്റ്റ് ഫോർവേർഡ് ഓഫ് ദി ഇയർ
|3
|2008,2017,2018
|-
|ഫിഫ പുസ്ക്കസ് അവാർഡ്
|1
|2009
|-
|ഫിഫ പ്രൊ വേൾഡ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2008
|-
|PFA യങ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|1
|2007
|-
|PFA പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2007,2008
|-
|പ്രീമിയർ ലീഗ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി സീസൺ
|2
|2007,2008
|-
|FWA ഫുട്ബോർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2007,2008
|-
|പ്രീമിയർ ലീഗ് ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്
|1
|2008
|-
|ലാലിഗ ബെസ്റ്റ് പ്ലെയർ
|1
|2014
|-
|ലാലിഗ ബെസ്റ്റ് ഫോർവേർഡ്
|1
|2014
|-
|ലാലിഗ മോസ്റ്റ് വാല്യു ബിൾ പ്ലെയർ
|1
|2013
|-
|സീരിയ എ മോസ്റ്റ് വാല്യുബിൾ പ്ലെയർ
|1
|2019
|-
|ഗ്ലോബ് സോക്കർ അവാർഡ്സ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|5
|2011,2014,2016,2017,2018
|-
|യൂറോ കപ്പ് സിൽവർ ബൂട്ട്
|1
|2016
|-
|വേൾഡ് സോക്കർ പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|5
|2008,2013,2014,2016,2017,
|-
|ഫിഫ പ്രൊ സ്പെഷ്യൽ യങ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2004,2005
|-
|PFA പോർച്ചുഗീസ് പ്ലെയർ ഓഫ് ദി ഇയർ
|2
|2016,2017
|-
|ഒൻസെ ദി ഓർ
|2
|2008,2017
|-
|ബ്രാവോ അവാർഡ്
|1
|2004
|-
|ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് ഗോൾഡൻ ബോൾ
|1
|2016
|-
|ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ് സിൽവർ ബോൾ
|2
|2008,2014
|}
{| class="wikitable"
|+വിവിധ ടൂർണമെന്റുകളിൽ ടോപ് സ്കോറർ ആയതിന്റെ വിവരങ്ങൾ
!ടൂർണമെന്റ്
!എണ്ണം
!വർഷം / സീസൺ
|-
|യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്
|7
|2007/08,2012/13,2013/14,2014/15,2015/16,2016/17,2017/18
|-
|യുവേഫ യൂറോ കപ്പ്
|1
|2012
|-
|ഇംഗ്ലീഷ് പ്രീമിയർ ലീഗ്
|1
|2007/08
|-
|ലാ ലിഗ
|3
|2010/11,2013/14,2014/15
|-
|ഫിഫ ക്ലബ് വേൾഡ് കപ്പ്
|2
|2015/16,2016/17
|-
|കോപ്പ ഡെൽ റെ
|2
|2010/11,2012/13
|}
{| class="wikitable"
|+
മികച്ച 11 ഇൽ ഇടം നേടിയതിന്റെ വിവരങ്ങൾ
!പേര്
!തവണ
!വർഷം(സ്ഥാനം(FW=Forward,MF=Midfield)
|-
|ഫിഫ ,ഫിഫ പ്രൊ വേൾഡ് 11
|12
|2007(MF),2008(FW),2009(FW),2010(FW),2011(FW),
2012(FW),2013(FW),2014(FW),2015(FW),2016(FW),
2017(FW),2018(FW)
|-
|PFA പ്രീമിയർ ലീഗ് ടീം ഓഫ് ദി ഇയർ
|4
|2005/06(MF),2006/07(MF),2007/08(MF),2008/09(MF)
|-
|യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സ്ക്വാഡ് ഓഫ് ദി സീസൺ
|6
|2013/14(FW),2014/15(FW),2015/16(FW),2016/17(FW),
2017/18(FW),2018/19(FW)
|-
|യൂറോ കപ്പ് ടീം ഓഫ് ദി ടൂർണമെന്റ്
|3
|2004(MF),2012(FW),2016(FW)
|-
|ഫിഫ വേൾഡ് കപ്പ് ഫാൻ ഡ്രീം ടീം
|1
|2018(FW)
|-
|യുവേഫ അൾട്ടിമേറ്റ് ടീം
|2
|2015(FW),2017(FW)
|-
|യുവേഫ ടീം ഓഫ് ദി ഇയർ
|13
|2004(MF),2007(MF),2008(MF),2009(MF),2010(MF),
2011(FW),2012(FW),2013(FW),2014(FW),2015(FW),
2016(FW),2017(FW),2018(FW)
|-
|ലാ ലിഗ ടീം ഓഫ് ദി സീസൺ
|3
|2013/14(FW),2014/15(FW),2015/16(FW)
|}
<br />
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:1985-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്നവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഫെബ്രുവരി 5-ന് ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പോർച്ചുഗൽ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാർ]]
[[വർഗ്ഗം:2006 ഫിഫ ലോകകപ്പിലെ കളിക്കാർ]]
[[വർഗ്ഗം:2010 ഫിഫ ലോകകപ്പിലെ കളിക്കാർ]]
[[വർഗ്ഗം:2014 ഫിഫ ലോകകപ്പിലെ കളിക്കാർ]]
#
<references />
<references group="note"/>
d2eg1gxcymjvwi6yv48hnjluz8f0ul9
ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
0
60894
4648696
4594877
2026-07-20T01:23:02Z
Malikaveedu
16584
4648696
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Ulikkal Gramapanchayat}}
{{For|ഇതേ പേരിലുള്ള പട്ടണത്തിന്|ഉളിക്കൽ}}
{{കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ
|സ്ഥലപ്പേർ=ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
|അപരനാമം =
|ചിത്രം =
|ചിത്രം വീതി =
|ചിത്രം തലക്കെട്ട് =
|ജില്ല/മഹാനഗരം/പട്ടണം/ഗ്രാമം = ഗ്രാമം
|നിയമസഭാമണ്ഡലം=[[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ]]
|ലോകസഭാമണ്ഡലം=[[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
|അക്ഷാംശം = 12.03
|രേഖാംശം = 75.647221
|ജില്ല = കണ്ണൂർ
|ഭരണസ്ഥാപനങ്ങൾ =
|ഭരണസ്ഥാനങ്ങൾ =
|ഭരണനേതൃത്വം = സിജി മംഗലത്ത് കരോട്ട്
|വിസ്തീർണ്ണം = 74.68
|വാർഡുകൾ = 22
|ജനസംഖ്യ = 35,429
|ജനസാന്ദ്രത = 474
|Pincode/Zipcode =
|TelephoneCode = 0460
|പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ = [[വയത്തൂർ കാലിയാർ ശിവക്ഷേത്രം]], [[മാട്ടറ]], [[കാലാങ്കി]]
|കുറിപ്പുകൾ=
}}
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] [[ഇരിക്കൂർ ബ്ലോക്ക്|ഇരിക്കൂർ ബ്ലോക്കിൽ]] ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ് '''ഉളിക്കൽ'''. ഇത് [[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലത്തിലും]],[[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലത്തിലും]] ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref name="പേർ">[http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/detail.asp?ID=1128&intId=5 കേരള സർക്കാർ തദ്ദേശസ്വയം ഭരണ വകുപ്പ് (ഉളിക്കൽ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]</ref>
== അതിരുകൾ ==
*വടക്ക്: പയ്യാവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
*കിഴക്ക്: പായം ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
*പടിഞ്ഞാറ്: ഇരിക്കുർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, ശ്രീകണ്ഠപുരം നഗരസഭ
*തെക്ക്: വളപട്ടണം പുഴ
*വടക്ക് കിഴക്ക്: പടിയൂർ-കല്ല്യാട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
*തെക്ക്: മട്ടന്നൂർ, ഇരിട്ടി നഗരസഭകൾ
==വാർഡുകൾ==
#മണിക്കടവ് നോർത്ത്
#മാട്ടറ
#കാലാങ്കി
#കോളിത്തട്ട്
#കല്ലംതോട്
#തൊട്ടിപ്പാലം
#പേരട്ട
#അറബി
#വട്ട്യാംതോട്
#കതുവാപറമ്പ്
#വയത്തൂർ
#കേയാപറമ്പ്
#ഉളിക്കൽ വെസ്റ്റ്
#ഉളിക്കൽ ഈസ്റ്റ്
#നെല്ലിക്കാംപൊയിൽ
#എഴൂർ
#തേർമല
#മുണ്ടാനൂർ
#നുച്യാട്
#മണിപ്പാറ
#പെരുമ്പള്ളി
#[[മണിക്കടവ്]] സൌത്ത്<ref>{{Cite web |url=https://sec.kerala.gov.in/public/cnstncy/wd/f68c6a26-9454-4a99-b935-2c58088e3a53 |title=ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ}}</ref>
== 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം ==
താഴെ കൊടുത്തിരിക്കുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡ് അടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള വിജയികളെ പ്രാദേശിക തിരഞ്ഞെടുപ്പ് ഫലങ്ങളുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ് സൈറ്റിൽ നിന്നാണ് എടുത്തിരിക്കുന്നത്.<ref>{{cite web|url=https://trend.sec.kerala.gov.in/|title=Local Body Election Results 2025 – Kerala|access-date=13 January 2026|publisher=State Election Commission, Kerala}}</ref>
{| class="wikitable sortable"
!വാർഡ് നമ്പർ
!വാർഡിന്റെ പേര്
!ജനപ്രതിനിധി
!മുന്നണി
!പാർട്ടി
!ലഭിച്ച വോട്ട്
!രണ്ടാം സ്ഥാനം
!വോട്ട്
!പാർട്ടി
!സംവരണം
|-
|001
|മണിക്കടവ് നോർത്ത്
|ഷാജു.ഒ.വി.
|OTH
|IND
|'''634'''
|1 - ജിയോ തെക്കെപ്പുറത്ത്
|269
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|002
|മാട്ടറ
|സിജി മംഗലത്ത്കരോട്ട്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''632'''
|1 - ചേച്ചമ്മ എം ജെ കിഴക്കേതകിടിയിൽ
|377
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|003
|കാലാങ്കി
|സെബാസ്റ്റ്യൻ കേളിമറ്റത്തിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''557'''
|1 - ജോമോൻ മുളന്താനം
|352
|സ്വത.
|ജനറൽ
|-
|004
|കോളിത്തട്ട്.
|ദാസൻ വി കെ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''458'''
|4 - കെ കെ ശിവദാസൻ
|417
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|005
|കല്ലംതോട്
|ബിന്ദു വിജയകുമാർ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''533'''
|3 - ഷിൻസി
|423
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|006
|തൊട്ടിപ്പാലം
|സെമീന നസീർ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|IUML
|'''671'''
|3 - റെയ്ഹാനത്ത് ഷറഫുദ്ദീൻ
|284
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|007
|പേരട്ട
|നിഷ ജോസഫ്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''621'''
|3 - രാധാമണി കല്ലായി
|373
|സി.പി.എം.
|സ്ത്രീ
|-
|008
|അറബി
|ടോമി മൂക്കനോലിക്കൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''530'''
|3 - സുനു കിനാത്തി
|502
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|009
|വട്ട്യാംതോട്
|ലിൻസി ഷാജി മണ്ണഞ്ചേരിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''765'''
|1 - മിനി സിജു
|202
|സി.പി.എം.
|സ്ത്രീ
|-
|010
|കതുവാപറമ്പ്
|ലിസ്സി സജികുമാർ ഓടയ്ക്കൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''519'''
|1 - മിനി പവിത്രൻ
|389
|സി.പി.എം.
|സ്ത്രീ
|-
|011
|വയത്തൂർ
|അനീഷ് ബാബു (ബാബു ഗുരുക്കൾ)
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''630'''
|4 - ഷൺമുഖൻ എം ജി
|414
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|012
|കേയാപറമ്പ്
|ജിജി രാജു കാരുവേലിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''613'''
|4 - ഷിംന നിഖിൽ
|272
|സി.പി.ഐ.
|സ്ത്രീ
|-
|013
|ഉളിക്കൽ വെസ്റ്റ്
|ബിജു എ എൻ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''462'''
|4 - രഞ്ജിത്ത് എ
|391
|സി.പി.എം.
|പട്ടികവർഗ്ഗം
|-
|014
|ഉളിക്കൽ ഈസ്റ്റ്
|എബിൻ കുര്യാക്കോസ്
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|KC(M)
|'''539'''
|2 - ടി എൻ എ ഖാദർ
|413
|ലീഗ്
|ജനറൽ
|-
|015
|നെല്ലിക്കാംപൊയിൽ
|പ്രസന്നദാസ്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''815'''
|3 - മേഴ്സി ടീച്ചർ
|299
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|016
|ഏഴൂർ
|പ്രദീപ് പി ജി
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''714'''
|1 - ആൽവിൻ ജോസഫ്
|412
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|017
|തേർമല
|നിർമ്മല ടീച്ചർ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''536'''
|1 - ഗിരിജ
|498
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|018
|മുണ്ടാനൂർ
|റോയി എൻ കെ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''520'''
|1 - ജോബി എം ജോസ്
|489
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|019
|നുച്ച്യാട്
|എം അസിസ്
|OTH
|IND
|'''642'''
|3 - സമീറ പള്ളിപ്പാത്ത്
|588
|ലീഗ്
|ജനറൽ
|-
|020
|മണിപ്പാറ
|ബെന്നി
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''622'''
|2 - മാത്യു ഐസക് (ബാബൂജി)
|548
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|021
|പെരുമ്പള്ളി
|സിൽവി പി വി
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''637'''
|3 - റജീന
|246
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|022
|മണിക്കടവ് സൌത്ത്
|മഞ്ജു സാബു ചിറ്റക്കുഴിയിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''528'''
|2 - റീന ജോസഫ് മാളിയംപുരക്കൽ
|392
|കേ. കോൺ (ബി)
|സ്ത്രീ
|}
==പ്രധാന സർക്കാർ സ്ഥാപനങ്ങൾ==
* പഞ്ചായത്ത് ഓഫീസ്
* വില്ലേജ് ഓഫീസ്
* പോലീസ് സ്റ്റേഷൻ
* പോസ്റ്റ് ഓഫീസ്
* സബ് രജിസ്ട്രാർ ഓഫീസ്
* കെഎസ്ഇബി സെക്ഷൻ ഓഫീസ്
* കൃഷിഭവൻ
* റബ്ബർ ബോർഡ് ഫീൽഡ് സ്റ്റേഷൻ
* ആധാരം എഴുത്ത് ഓഫീസ്
* സർക്കാർ സ്കൂളുകൾ
* ഹോമിയോ, ആയുർവേദ ആശുപത്രികൾ
* കുടുംബാരോഗ്യ കേന്ദ്രം, ഉളിക്കൽ
* കുടുംബശ്രീ സിഡിഎസ് ഓഫീസ്
== സ്വകാര്യ സ്ഥാപനങ്ങൾ ==
* എസ്ജെ ജി സിനിമാസ്, ഉളിക്കൽ
* എംപിസി സ്പെഷ്യാലിറ്റി ആശുപത്രി, ഉളിക്കൽ
* എഫ്എംസി മെഡിക്കൽ സെന്റർ, ഉളിക്കൽ
* എൽജെ ആയുർവേദ ആശുപത്രി, ഉളിക്കൽ
* ഡോ.എപിജെ അബ്ദുൽ കലാം കോളേജ് ഓഫ് പ്രൊഫഷണൽ സ്റ്റഡീസ്, ഉളിക്കൽ
* ഫ്ലവററ്റ് ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, ഉളിക്കൽ
* സെന്റ് തോമസ് മാർത്തോമ്മാ ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, വയത്തൂർ
* വയത്തൂർ യുപി സ്കൂൾ
== അവലംബം ==
<references/>
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
dy30ik99uoqku217nlxh6xbfdfrtlye
4648697
4648696
2026-07-20T01:26:29Z
Malikaveedu
16584
/* 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം */
4648697
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Ulikkal Gramapanchayat}}
{{For|ഇതേ പേരിലുള്ള പട്ടണത്തിന്|ഉളിക്കൽ}}
{{കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ
|സ്ഥലപ്പേർ=ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
|അപരനാമം =
|ചിത്രം =
|ചിത്രം വീതി =
|ചിത്രം തലക്കെട്ട് =
|ജില്ല/മഹാനഗരം/പട്ടണം/ഗ്രാമം = ഗ്രാമം
|നിയമസഭാമണ്ഡലം=[[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ]]
|ലോകസഭാമണ്ഡലം=[[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
|അക്ഷാംശം = 12.03
|രേഖാംശം = 75.647221
|ജില്ല = കണ്ണൂർ
|ഭരണസ്ഥാപനങ്ങൾ =
|ഭരണസ്ഥാനങ്ങൾ =
|ഭരണനേതൃത്വം = സിജി മംഗലത്ത് കരോട്ട്
|വിസ്തീർണ്ണം = 74.68
|വാർഡുകൾ = 22
|ജനസംഖ്യ = 35,429
|ജനസാന്ദ്രത = 474
|Pincode/Zipcode =
|TelephoneCode = 0460
|പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ = [[വയത്തൂർ കാലിയാർ ശിവക്ഷേത്രം]], [[മാട്ടറ]], [[കാലാങ്കി]]
|കുറിപ്പുകൾ=
}}
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] [[ഇരിക്കൂർ ബ്ലോക്ക്|ഇരിക്കൂർ ബ്ലോക്കിൽ]] ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ് '''ഉളിക്കൽ'''. ഇത് [[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലത്തിലും]],[[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലത്തിലും]] ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref name="പേർ">[http://www.lsg.kerala.gov.in/htm/detail.asp?ID=1128&intId=5 കേരള സർക്കാർ തദ്ദേശസ്വയം ഭരണ വകുപ്പ് (ഉളിക്കൽ (ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്)]</ref>
== അതിരുകൾ ==
*വടക്ക്: പയ്യാവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
*കിഴക്ക്: പായം ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
*പടിഞ്ഞാറ്: ഇരിക്കുർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, ശ്രീകണ്ഠപുരം നഗരസഭ
*തെക്ക്: വളപട്ടണം പുഴ
*വടക്ക് കിഴക്ക്: പടിയൂർ-കല്ല്യാട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
*തെക്ക്: മട്ടന്നൂർ, ഇരിട്ടി നഗരസഭകൾ
==വാർഡുകൾ==
#മണിക്കടവ് നോർത്ത്
#മാട്ടറ
#കാലാങ്കി
#കോളിത്തട്ട്
#കല്ലംതോട്
#തൊട്ടിപ്പാലം
#പേരട്ട
#അറബി
#വട്ട്യാംതോട്
#കതുവാപറമ്പ്
#വയത്തൂർ
#കേയാപറമ്പ്
#ഉളിക്കൽ വെസ്റ്റ്
#ഉളിക്കൽ ഈസ്റ്റ്
#നെല്ലിക്കാംപൊയിൽ
#എഴൂർ
#തേർമല
#മുണ്ടാനൂർ
#നുച്യാട്
#മണിപ്പാറ
#പെരുമ്പള്ളി
#[[മണിക്കടവ്]] സൌത്ത്<ref>{{Cite web |url=https://sec.kerala.gov.in/public/cnstncy/wd/f68c6a26-9454-4a99-b935-2c58088e3a53 |title=ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ}}</ref>
== 2025 പഞ്ചായത്ത് ഇലക്ഷൻ ഫലം ==
താഴെ കൊടുത്തിരിക്കുന്ന ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡ് അടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള വിജയികളെ പ്രാദേശിക തിരഞ്ഞെടുപ്പ് ഫലങ്ങളുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ് സൈറ്റിൽ നിന്നാണ് എടുത്തിരിക്കുന്നത്.<ref>{{cite web|url=https://trend.sec.kerala.gov.in/|title=Local Body Election Results 2025 – Kerala|access-date=13 January 2026|publisher=State Election Commission, Kerala}}</ref>
{| class="wikitable sortable"
!വാർഡ് നമ്പർ
!വാർഡിന്റെ പേര്
!ജനപ്രതിനിധി
!മുന്നണി
!പാർട്ടി
!ലഭിച്ച വോട്ട്
!രണ്ടാം സ്ഥാനം
!വോട്ട്
!പാർട്ടി
!സംവരണം
|-
|001
|മണിക്കടവ് നോർത്ത്
|ഷാജു ഒ.വി.
|സ്വത.
|IND
|'''634'''
|ജിയോ തെക്കെപ്പുറത്ത്
|269
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|002
|മാട്ടറ
|സിജി മംഗലത്ത്കരോട്ട്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''632'''
|ചേച്ചമ്മ എം.ജെ. കിഴക്കേതകിടിയിൽ
|377
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|003
|കാലാങ്കി
|സെബാസ്റ്റ്യൻ കേളിമറ്റത്തിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''557'''
|ജോമോൻ മുളന്താനം
|352
|സ്വത.
|ജനറൽ
|-
|004
|കോളിത്തട്ട്.
|ദാസൻ വി.കെ.
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''458'''
|കെ കെ ശിവദാസൻ
|417
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|005
|കല്ലംതോട്
|ബിന്ദു വിജയകുമാർ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''533'''
|ഷിൻസി
|423
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|006
|തൊട്ടിപ്പാലം
|സെമീന നസീർ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|IUML
|'''671'''
|റെയ്ഹാനത്ത് ഷറഫുദ്ദീൻ
|284
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|007
|പേരട്ട
|നിഷ ജോസഫ്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''621'''
|രാധാമണി കല്ലായി
|373
|സി.പി.എം.
|സ്ത്രീ
|-
|008
|അറബി
|ടോമി മൂക്കനോലിക്കൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''530'''
|സുനു കിനാത്തി
|502
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|009
|വട്ട്യാംതോട്
|ലിൻസി ഷാജി മണ്ണഞ്ചേരിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''765'''
|മിനി സിജു
|202
|സി.പി.എം.
|സ്ത്രീ
|-
|010
|കതുവാപറമ്പ്
|ലിസ്സി സജികുമാർ ഓടയ്ക്കൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''519'''
|മിനി പവിത്രൻ
|389
|സി.പി.എം.
|സ്ത്രീ
|-
|011
|വയത്തൂർ
|അനീഷ് ബാബു (ബാബു ഗുരുക്കൾ)
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''630'''
|ഷൺമുഖൻ എം.ജി.
|414
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|012
|കേയാപറമ്പ്
|ജിജി രാജു കാരുവേലിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''613'''
|ഷിംന നിഖിൽ
|272
|സി.പി.ഐ.
|സ്ത്രീ
|-
|013
|ഉളിക്കൽ വെസ്റ്റ്
|ബിജു എ.എൻ.
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''462'''
|രഞ്ജിത്ത് എ.
|391
|സി.പി.എം.
|പട്ടികവർഗ്ഗം
|-
|014
|ഉളിക്കൽ ഈസ്റ്റ്
|എബിൻ കുര്യാക്കോസ്
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|KC(M)
|'''539'''
|ടി.എൻ എ. ഖാദർ
|413
|ലീഗ്
|ജനറൽ
|-
|015
|നെല്ലിക്കാംപൊയിൽ
|പ്രസന്നദാസ്
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''815'''
|മേഴ്സി ടീച്ചർ
|299
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|016
|ഏഴൂർ
|പ്രദീപ് പി.ജി.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''714'''
|ആൽവിൻ ജോസഫ്
|412
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|017
|തേർമല
|നിർമ്മല ടീച്ചർ
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''536'''
|ഗിരിജ
|498
|കോൺഗ്രസ്
|സ്ത്രീ
|-
|018
|മുണ്ടാനൂർ
|റോയി എൻ.കെ.
| style="background:red;" | [[ഇടതുപക്ഷ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|എൽ.ഡി.എഫ്]]
|CPI(M)
|'''520'''
|ജോബി എം. ജോസ്
|489
|കോൺഗ്രസ്
|ജനറൽ
|-
|019
|നുച്ച്യാട്
|എം. അസിസ്
|സ്വത.
|IND
|'''642'''
|സമീറ പള്ളിപ്പാത്ത്
|588
|ലീഗ്
|ജനറൽ
|-
|020
|മണിപ്പാറ
|ബെന്നി
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''622'''
|മാത്യു ഐസക് (ബാബൂജി)
|548
|സി.പി.എം.
|ജനറൽ
|-
|021
|പെരുമ്പള്ളി
|സിൽവി പി.വി.
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''637'''
|റജീന
|246
|സ്വത.
|സ്ത്രീ
|-
|022
|മണിക്കടവ് സൌത്ത്
|മഞ്ജു സാബു ചിറ്റക്കുഴിയിൽ
| style="background:#0096FF;" | [[ഐക്യ ജനാധിപത്യ മുന്നണി|യു.ഡി.എഫ്.]]
|INC
|'''528'''
|റീന ജോസഫ് മാളിയംപുരക്കൽ
|392
|കേ. കോൺ (ബി)
|സ്ത്രീ
|}
==പ്രധാന സർക്കാർ സ്ഥാപനങ്ങൾ==
* പഞ്ചായത്ത് ഓഫീസ്
* വില്ലേജ് ഓഫീസ്
* പോലീസ് സ്റ്റേഷൻ
* പോസ്റ്റ് ഓഫീസ്
* സബ് രജിസ്ട്രാർ ഓഫീസ്
* കെഎസ്ഇബി സെക്ഷൻ ഓഫീസ്
* കൃഷിഭവൻ
* റബ്ബർ ബോർഡ് ഫീൽഡ് സ്റ്റേഷൻ
* ആധാരം എഴുത്ത് ഓഫീസ്
* സർക്കാർ സ്കൂളുകൾ
* ഹോമിയോ, ആയുർവേദ ആശുപത്രികൾ
* കുടുംബാരോഗ്യ കേന്ദ്രം, ഉളിക്കൽ
* കുടുംബശ്രീ സിഡിഎസ് ഓഫീസ്
== സ്വകാര്യ സ്ഥാപനങ്ങൾ ==
* എസ്ജെ ജി സിനിമാസ്, ഉളിക്കൽ
* എംപിസി സ്പെഷ്യാലിറ്റി ആശുപത്രി, ഉളിക്കൽ
* എഫ്എംസി മെഡിക്കൽ സെന്റർ, ഉളിക്കൽ
* എൽജെ ആയുർവേദ ആശുപത്രി, ഉളിക്കൽ
* ഡോ.എപിജെ അബ്ദുൽ കലാം കോളേജ് ഓഫ് പ്രൊഫഷണൽ സ്റ്റഡീസ്, ഉളിക്കൽ
* ഫ്ലവററ്റ് ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, ഉളിക്കൽ
* സെന്റ് തോമസ് മാർത്തോമ്മാ ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, വയത്തൂർ
* വയത്തൂർ യുപി സ്കൂൾ
== അവലംബം ==
<references/>
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
5xqomw9plrorusc1n1jmidnak6n99hl
കടവനാട് കുട്ടികൃഷ്ണൻ
0
80963
4648711
4597442
2026-07-20T06:36:54Z
Arunpachat
210248
4648711
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Indian Malayalam-language poet and journalist}}
{{Use Indian English|date=November 2025}}
{{Infobox person
| name = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| image = File:Kadavanad Kuttikrishnan.jpg
| caption = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| birth_date = 10 ഒക്ടോബർ 1925
| birth_place = കടവനാട്, പൊന്നാനി, മലബാർ ജില്ല, ഇന്ത്യ
| death_date = 19 August 1992 (aged 66)
| death_place =
| occupation = {{flatlist|
* Poet
* Journalist
}}
| notable_works =
* ''Suprabhāthaṁ''
* ''Kalimuttam''
* ''Vazhimuthu''
| awards =
* 1978: [[Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry]]
* 1986: [[Odakkuzhal Award]]
* 1990: Changapuzha Award
}}പ്രമുഖനായ ഒരു മലയാളഭാഷാ കവിയും മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും കേരളത്തിലെ സാംസ്കാരിക സംഘാടകനുമായിരുന്നു '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ''' (10 ഒക്ടോബർ 1925 – 19 ഓഗസ്റ്റ് 1992).<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> കേരളത്തിലെ പ്രമുഖ പത്രങ്ങളിൽ വിശിഷ്ട എഡിറ്ററായും അതേസമയം ആദരണീയനായ ഒരു സാഹിത്യകാരനായും ഇരട്ട വ്യക്തിത്വം അദ്ദേഹം തൻ്റെ കരിയറിൽ നിർവചിച്ചു.<ref name="enwiki" /> ഒരു കവി എന്ന നിലയിൽ, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിന് അദ്ദേഹത്തിന് [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത)|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്]] ലഭിച്ചു.<ref name="enwiki" /> 1986-ൽ ''കളിമുറ്റ''ത്തിന് [[ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്|ഓടക്കുഴൽ പുരസ്കാരവും]] 1990-ൽ ''വഴിമുത്തി''ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരവും ലഭിച്ചു.
തൻ്റെ സർഗ്ഗാത്മക പ്രവർത്തനങ്ങൾക്കപ്പുറം, "പൊന്നാനി കളരി" എന്നറിയപ്പെടുന്ന സാഹിത്യ പ്രസ്ഥാനത്തിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]], [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]], [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] തുടങ്ങിയ മലയാള സാഹിത്യത്തിലെ അതികായരുടെ പ്രധാന സഹപ്രവർത്തകനും സമകാലികനുമായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നിവിടങ്ങളിൽ സീനിയർ എഡിറ്റോറിയൽ തസ്തികകളിൽ സേവനമനുഷ്ഠിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തന ജീവിതം സാംസ്കാരിക സംവാദങ്ങളെ സ്വാധീനിക്കാൻ തനതായ ഒരു വേദി നൽകി.<ref name="enwiki" /> ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതിയിലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിർണ്ണായകമായ ഭരണപരമായ പങ്ക് വഴിയും,<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്മരണയ്ക്കായി ഏർപ്പെടുത്തിയ 'കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം' ഉൾപ്പെടെയുള്ള മരണാനന്തര ബഹുമതികളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി സംരക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു.<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
1925 ഒക്ടോബർ 10-ന് കേരളത്തിലെ മലബാർ മേഖലയിലെ പൊന്നാനി എന്ന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രത്തിനടുത്തുള്ള കടവനാട് എന്ന തീരദേശ ഗ്രാമത്തിലാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജനിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> അച്ഛൻ ആറുമുഖൻ, അമ്മ ദേവകി. അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക വിദ്യാഭ്യാസം പൂർണ്ണമായും പൊന്നാനിയിൽ തന്നെയായിരുന്നു. പുതുപൊന്നാനി മാപ്പിള എലിമെന്ററി സ്കൂൾ, പൊന്നാനി ബി.ഇ.എം. സ്കൂൾ, എ.വി. ഹൈസ്കൂൾ, പൊന്നാനി എന്നിവിടങ്ങളിൽ പഠിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിദ്യാഭ്യാസത്തിന് ശേഷം കോഴിക്കോട്ടേക്ക് താമസം മാറിയ അദ്ദേഹം ഗ്രെയിൻ പർച്ചേസിംഗ് ഓഫീസിലും പിന്നീട് പ്രീമിയർ ഹോസിയറി വർക്ക്സിലും ജോലി ചെയ്തു.<ref name="enwiki" />
== പത്രപ്രവർത്തന രംഗം ==
കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഔദ്യോഗിക ജീവിതം മലയാള പത്രപ്രവർത്തനത്തിലെ ദീർഘവും സ്വാധീനമുള്ളതുമായ ഒരു കരിയറിൽ അധിഷ്ഠിതമായിരുന്നു. സ്വാതന്ത്ര്യാനന്തര കോഴിക്കോടിലെ 'പൗരശക്തി', 'ജനവാണി' പത്രങ്ങളിൽ പ്രവർത്തിച്ചാണ് അദ്ദേഹം തന്റെ പത്രപ്രവർത്തനം ആരംഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> പിന്നീട് കോഴിക്കോട്ട് നിന്ന് തന്നെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചിരുന്ന 'ഹിന്ദ്' പത്രത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി നിയമിതനായി.<ref name="enwiki" />
''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നീ കേരളത്തിലെ രണ്ട് പ്രമുഖ മാധ്യമ സ്ഥാപനങ്ങളിലെ ദീർഘകാല സേവനത്തിലൂടെയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയർ പൂർണ്ണതയിലെത്തിയത്.<ref name="enwiki" /> ''മലയാള മനോരമ''യിൽ നിന്ന് സീനിയർ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി 1983-ൽ വിരമിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിരമിച്ച ശേഷം മലയാള മനോരമയുടെ പാലക്കാട് യൂണിറ്റിന്റെ മാനേജരായും കുറച്ചുകാലം പ്രവർത്തിച്ചു.
അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തനവും സാഹിത്യ ജീവിതവും പരസ്പര പൂരകങ്ങളായിരുന്നു. ഔദ്യോഗിക വിരമിക്കലിന് ശേഷം, ''മലയാള മനോരമ'' ഗ്രൂപ്പ് പ്രസിദ്ധീകരിക്കുന്ന ''[[ഭാഷാപോഷിണി]]'' സാഹിത്യ മാസികയുടെ എഡിറ്റോറിയൽ കമ്മിറ്റിയിൽ അംഗമായി.<ref name="enwiki" />
== പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിലെ പങ്ക് ==
ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിലെ പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ പ്രധാന പങ്കാളിയും ഉത്തേജകനുമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. 1930-കൾ മുതൽ 1950-കൾ വരെ തഴച്ചുവളർന്ന അനൗദ്യോഗികവും എന്നാൽ വളരെ സ്വാധീനമുള്ളതുമായ സാഹിത്യ കൂട്ടായ്മയായ "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിയായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
=== പൊന്നാനി കളരി ===
"പൊന്നാനി കളരി" ഒരു ഔദ്യോഗിക സ്ഥാപനമായിരുന്നില്ല, മറിച്ച് അതിന്റെ ബൗദ്ധിക ചർച്ചകളാൽ നിർവചിക്കപ്പെട്ട ഒരു "സാഹിത്യ വിദ്യാലയം" ആയിരുന്നു.<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> സാഹിത്യം, തത്വശാസ്ത്രം, രാഷ്ട്രീയം എന്നിവയെക്കുറിച്ച് ചർച്ചകൾ നടത്തിയിരുന്ന കവികൾ, എഴുത്തുകാർ, സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താക്കൾ എന്നിവരായിരുന്നു ഈ സംഘത്തിൽ ഉണ്ടായിരുന്നത്. കൃഷ്ണ പണിക്കർ റീഡിംഗ് റൂം<ref name="edasseri_bio" /> പോലെയുള്ള അനൗദ്യോഗിക സ്ഥലങ്ങളിലോ ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തോ ആയിരുന്നു അവരുടെ ഒത്തുചേരലുകൾ.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ സംഘത്തിലെ പ്രധാന അംഗങ്ങൾ ഇവരായിരുന്നു:
* [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]] (കവിയും നാടകകൃത്തും)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]] (നോവലിസ്റ്റ്, ചെറുകഥാകൃത്ത്)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] (കവി)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്]] (സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താവും നാടകകൃത്തും)<ref name="enwiki" />
* [[കുട്ടികൃഷ്ണ മാരാർ]] (സാഹിത്യ നിരൂപകൻ)<ref name="edasseri_photo" />
* എൻ. ദാമോദരൻ<ref name="enwiki" />
=== ഉത്തേജകനും ചരിത്രകാരനും ===
ഒരു പ്രൊഫഷണൽ പത്രപ്രവർത്തകൻ എന്ന നിലയിൽ, പൊന്നാനി സാഹിത്യ വലയവും പുറം ലോകവും തമ്മിലുള്ള സുപ്രധാന കണ്ണിയായി കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രവർത്തിച്ചു. ചരിത്രകാരനായ [[എം.ജി.എസ്. നാരായണൻ]], കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ്, അക്കിത്തം എന്നിവരുമായുള്ള സമ്പർക്കമാണ് "സമകാലിക രാഷ്ട്രീയത്തിലേക്കും സാഹിത്യ പ്രവണതകളിലേക്കും" തനിക്ക് വഴിതുറന്നതെന്ന് വ്യക്തമായി സാക്ഷ്യപ്പെടുത്തുന്നു.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ ഗ്രൂപ്പുമായുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബന്ധം "അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി" എന്ന അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഓർമ്മക്കുറിപ്പിൽ കാണാം.<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref> "കളരി"യുടെ പ്രവർത്തനങ്ങളെക്കുറിച്ചുള്ള നേരിട്ടുള്ള വിവരണം ഈ ലേഖനം നൽകുന്നു, ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തെ അവരുടെ സായാഹ്ന സെഷനുകളെക്കുറിച്ചും വിവിധ കവികളുടെ യോഗ്യതകളെക്കുറിച്ചുള്ള അവരുടെ ആവേശകരമായ സംവാദങ്ങളെക്കുറിച്ചും ഇതിൽ വിവരിക്കുന്നു.<ref name="edasseri_essay" />
=== പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതി ===
ഈ അനൗദ്യോഗിക വൃത്തം വളർന്നപ്പോൾ, അത് കൂടുതൽ ഘടനാപരമായ ഒരു സാമൂഹിക-സാംസ്കാരിക കൂട്ടായ്മയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി. ഈ സംഘടന 1948-ൽ മലബാർ കലാ സമിതി എന്ന പേരിൽ സ്ഥാപിതമായി, 1949-ൽ പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതിയായി, അമച്വർ നാടകങ്ങളെ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിൽ സജീവമായി.<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref> വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ് എന്നിവർക്കൊപ്പം കുട്ടിക്കൃഷ്ണനും ഈ സമിതിയുടെ മാർഗ്ഗദർശിയും "രക്ഷാധികാരിയും" ആയിരുന്നു.<ref name="enwiki" />
=== പൈതൃക സംരക്ഷകൻ: ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ===
1974-ൽ തന്റെ മാർഗ്ഗദർശിയായ ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായരുടെ മരണശേഷം, അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കാൻ ഒരു സമിതി രൂപീകരിച്ചു.<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഈ സംരംഭത്തിലെ പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ.<ref name="edasseri_samithi" /> 1979 ഒക്ടോബർ 30-ന് ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ഔദ്യോഗികമായി രജിസ്റ്റർ ചെയ്തപ്പോൾ, [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്|വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാടിനെ]] അതിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റായും '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണനെ''' അതിന്റെ '''ആദ്യ സെക്രട്ടറിയായും''' നിയമിച്ചു.<ref name="angelfire_ponnani" /> ഈ സജീവ ഭരണപരമായ റോളിലൂടെ, കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്റെ ഉപദേഷ്ടാവിന്റെയും പൊന്നാനി പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെയും പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കുന്നതിനുള്ള സുപ്രധാനമായ പ്രവർത്തനങ്ങൾ ഏറ്റെടുത്തു.
== സാഹിത്യ ശൈലി ==
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ കലാപരമായ തത്വശാസ്ത്രം "പൊന്നാനി സ്കൂളി"നുള്ളിലാണ്. മലയാള റൊമാന്റിസിസത്തിന്റെയും ആധുനികതയുടെ ആഗമനത്തിന്റെയും ഇടയിൽ നിർണ്ണായക പാലമായി ഈ പ്രസ്ഥാനം വർത്തിച്ചു. പുരോഗമനപരവും മാനവികവുമായ ഒരു സംവേദനക്ഷമതയാണ് ഇതിലെ പ്രധാന വ്യക്തികളെ നിർവചിച്ചത്. ഇടശ്ശേരി "ആധുനികതയുടെ മുന്നോടി" ആയിരുന്നു;<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഉറൂബ് ഒരു "പുരോഗമന എഴുത്തുകാരനും" "മാനവികവാദിയും" ആയിരുന്നു;<ref name="angelfire_ponnani" /> അക്കിത്തത്തിന്റെ 1952-ലെ ''ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ ഇതിഹാസം'' എന്ന കവിത പുതിയ, മനസ്സാക്ഷിയുള്ള കവിതയുടെ നാഴികക്കല്ലായിരുന്നു.<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref> കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ സ്വന്തം രചനകൾ, പ്രത്യേകിച്ച് ഇടശ്ശേരിയെക്കുറിച്ചുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഉപന്യാസം, "മനുഷ്യ കഥകളിലും" "മണ്ണിൽ വേരൂന്നിയ ജീവിതത്തിലും" ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിക്കുന്ന ഒരു കാവ്യശാസ്ത്രത്തെയാണ് അനുകൂലിക്കുന്നത്.<ref name="edasseri_essay" />
== ഗ്രന്ഥസൂചിക ==
ലൈബ്രറി കാറ്റലോഗുകളിൽ നിന്നും മറ്റ് സ്രോതസ്സുകളിൽ നിന്നും സമാഹരിച്ച സമഗ്രമായ ഒരു ലിസ്റ്റ് താഴെ നൽകുന്നു:
{| class="wikitable"
|+ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച കൃതികൾ
! കൃതി (മലയാള ലിപിയിൽ)
! കൃതി (ISO 15919 ലിപ്യന്തരണം)
! വർഷം
! വിഭാഗം / കുറിപ്പുകൾ
|-
| {{lang|ml|വയനാടിന്റെ ഓമന}}
| ''Vayanāḍinṟe Ōmana''
| 1962
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വെട്ടും കിളയും ചെന്ന മൺ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1jM3hU1dxktG4xR8LZlKlyNtMFKkg08Cl/view?usp=sharing Vettum Kiḷayuṁ Chenna Maṇṇu]''
| 1963 / 1968
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി}}
| ''Aṟupatu Thikayunna Iṭaśśēri''
| 1966
| ലേഖനം / ഓർമ്മക്കുറിപ്പ്
|-
| {{lang|ml|കാഴ്ച}}
| ''Kazhcha''
| 1975
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|സുപ്രഭാതം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1Faqa8bnKeVAIYPetj61m-wUdf7ucBT1K/view Suprabhāthaṁ]''
| 1977
| കവിതാ സമാഹാരം (1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നാദ നൈവേദ്യം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1QcD1CdqBEZ8Hd6lodf9-gQNco6bK9nC2/view?usp=sharing Nāada Naivēdyaṁ]''
| 1979
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വേദനയുടേ തോറ്റം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1xnGGokw1KHcBESWnI-rXgDrHwBMtWmV5/view?usp=sharing Vēdanayuḍe Thōṭṭaṁ]''
| 1981
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കളിമുറ്റം}}
| ''Kaḷimuttaṁ''
| 1985
| കവിതാ സമാഹാരം (1986 ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നമ്മുടെ പ്രിയപ്പെട്ട അക്കിത്തം}}
| ''Nammuḍe Priyappeṭṭa Akkitham''
| 1986
| നിരൂപണം / ലേഖനം
|-
| {{lang|ml|വഴിമുത്ത്}}
| ''Vazhimuthu''
| 1988
| കവിതാ സമാഹാരം (1990 ചങ്ങമ്പുഴ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|ഭൂമിപൂജ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1aNbzn936FI83Czq3rg4hO2EiOTXPmXaw/view Bhumipooja]''
| 1991
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കടവനാടിൻ്റെ ഓർമകൾ}}
| ''Kadvanadinte Ormakal''
| 2010
| ജീവചരിത്രം (മരണാനന്തരം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചത്)
|}
== പുരസ്കാരങ്ങളും പൈതൃകവും ==
1992 ഓഗസ്റ്റ് 19-ന് 66-ആം വയസ്സിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ അന്തരിച്ചു.<ref name="enwiki" /> മലയാള സാഹിത്യത്തിനും സംസ്കാരത്തിനും അദ്ദേഹം നൽകിയ സംഭാവനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രധാന പുരസ്കാരങ്ങളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പേരിൽ തുടരുന്ന "ജീവിക്കുന്ന പൈതൃക"ത്തിലൂടെയും അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു.
=== 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ===
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഏറ്റവും പ്രധാനപ്പെട്ട സാഹിത്യ ബഹുമതി കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ആയിരുന്നു, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിനാണ് ഇത് ലഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> ചില ഔദ്യോഗിക അവാർഡ് ലിസ്റ്റുകളിൽ ''സിപ്രഭാതം'' എന്ന അക്ഷര വ്യത്യാസം കണ്ടേക്കാം;<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> എന്നിരുന്നാലും, മിക്ക സ്രോതസ്സുകളും ''സുപ്രഭാതം'' (ശുഭോദയം) എന്നതാണ് ശരിയായ ശീർഷകം എന്ന് സ്ഥിരീകരിക്കുന്നു.<ref name="enwiki" />
<gallery mode="packed" perrow="2" heights="250px" caption="പുരസ്കാര ചടങ്ങുകൾ">
File:Receiving the Changapuzha Award from Justice Shankaran Nair, with Akkitham standing between them.jpg|അക്കിത്തത്തോടൊപ്പം ജസ്റ്റിസ് ശങ്കരൻ നായരിൽ നിന്ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരം സ്വീകരിക്കുന്നു.
File:Receiving the Odakuzhal Award from O. N. V. Kurup.jpg|ഒ. എൻ. വി. കുറുപ്പിൽ നിന്ന് ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് സ്വീകരിക്കുന്നു.
</gallery>
```wiki
=== കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലെ ഛായാചിത്രം ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan - Calicut Townhall.jpg|thumb|കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലുള്ള കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രം]]
1992-ൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിര്യാണത്തെ തുടർന്ന്, മലയാള സാഹിത്യത്തിനും പത്രപ്രവർത്തനത്തിനും നൽകിയ സംഭാവനകളെ ആദരിച്ച് കോഴിക്കോട് നഗരത്തിന്റെ ഹൃദയഭാഗത്തുള്ള മണാഞ്ചിറ സ്ക്വയറിനോട് ചേർന്നുള്ള കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഒരു ഛായാചിത്രം അനാച്ഛാദനം ചെയ്തു. കോഴിക്കോട് നഗരത്തിലെ പ്രധാന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രങ്ങളിലൊന്നായ ടൗൺ ഹാൾ, നഗരത്തിന്റെ സാഹിത്യ, കലാ, സാംസ്കാരിക പൈതൃകവുമായി അടുത്ത ബന്ധമുള്ള ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ വേദിയാണ്. കേരളത്തിന്റെ സാംസ്കാരികവും പൊതുജീവിതത്തിനും ശ്രദ്ധേയമായ സംഭാവനകൾ നൽകിയ നിരവധി പ്രമുഖരുടെ ഛായാചിത്രങ്ങൾ ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചിരിക്കുന്നു. കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രവും ഇന്നും അവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുകയാണ്. അദ്ദേഹത്തിന്റെ സാഹിത്യപാരമ്പര്യത്തിന്റെയും ശാശ്വതമായ സ്വാധീനത്തിന്റെയും സ്മാരകമായി അത് നിലകൊള്ളുന്നു.
```
=== പൊന്നാനിയിലെ സ്മരണ ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan Kavimuttam Statue.jpg|thumb|right|പൊന്നാനിയിലെ കവിമുറ്റത്തെ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രതിമ]]
പൊന്നാനിയിലെ '''കവിമുറ്റം''' ഗാർഡനിൽ കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്ഥിരമായി അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു. പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ മൂന്ന് പ്രധാന വ്യക്തികളായ ഉറൂബ് (പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ), കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ എന്നിവരുടെ പ്രതിമകൾ ഈ പൊതുവിടത്തിൽ സ്ഥാപിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref> "പൊന്നാനി കളരി"യുടെ പ്രധാന ഭാഗമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്ഥാനം ഉറപ്പിക്കുന്നതാണ് ഇടശ്ശേരിക്കും ഉറൂബിനും ഒപ്പം അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രതിമ സ്ഥാപിച്ചിരിക്കുന്നത്.
=== ജീവിക്കുന്ന പൈതൃകം: കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം ===
'''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്മാരക സമിതി'''യാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി നിലനിർത്തുന്നത്.<ref name="nie_award" /> ഈ സമിതി അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബഹുമാനാർത്ഥം ''''കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം'''' (കടവനാട് മെമ്മോറിയൽ കവിതാ അവാർഡ്) നൽകിവരുന്നു. "സാഹിത്യരംഗത്തെ യുവപ്രതിഭകളെ ആദരിക്കുക" എന്നതാണ് സമിതിയുടെ പ്രഖ്യാപിത ലക്ഷ്യം.<ref name="nie_award" /> ഈ ദൗത്യം കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്നെ തന്റെ കരിയറിൽ ഉടനീളം വഹിച്ച പങ്കിനെ നേരിട്ട് പ്രതിഫലിപ്പിക്കുന്നു: "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു യുവാവ് എന്ന നിലയിലും,<ref name="sahapedia_mgs2" /> പിന്നീട്, ഒരു മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും എഡിറ്ററും എന്ന നിലയിലും അദ്ദേഹം പുതിയ സാഹിത്യ പ്രവണതകളെ രൂപപ്പെടുത്തി.
=== ജന്മശതാബ്ദി ===
2025-ൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ജന്മശതാബ്ദി വിപുലമായി ആഘോഷിച്ചു. ഇതിന്റെ ഭാഗമായി [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമിയും]] ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാലയും സംയുക്തമായി 2025 നവംബർ 16-ന് പൊന്നാനിയിലെ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക മന്ദിരത്തിൽ വെച്ച് അനുസ്മരണ സമ്മേളനം സംഘടിപ്പിച്ചു. കവി [[ഒ.വി. ഉഷ]] ഉദ്ഘാടനം ചെയ്ത ചടങ്ങിൽ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി പ്രസിഡന്റ് പ്രൊഫ. കെ.വി. രാമകൃഷ്ണൻ അധ്യക്ഷത വഹിച്ചു. കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി സെക്രട്ടറി സി.പി. അബൂബക്കർ ചടങ്ങിന് സ്വാഗതം പറഞ്ഞു. ഡോ. കെ.പി. മോഹനൻ, പി.പി. ശ്രീധരനുണ്ണി തുടങ്ങിയവർ കടവനാടിന്റെ കവിതയെയും സാമൂഹിക ഇടപെടലുകളെയും കുറിച്ച് പ്രഭാഷണങ്ങൾ നടത്തി. 'ഓർമ്മയിലെ കടവനാട്' എന്ന സെഷനിൽ കടവനാടിന്റെ മകൾ അരുന്ധതി ഇ. എ., ഇടശ്ശേരിയുടെ മകൻ ഇ. മാധവൻ എന്നിവർ സ്മരണകൾ പങ്കുവെച്ചു.<ref>{{cite report |title=കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജന്മശതാബ്ദി ലഘുലേഖ |publisher=കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി & ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാല |date=16 November 2025 |location=പൊന്നാനി}}</ref>
== അവലംബം ==
{{Reflist|refs=
<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref>
}}
{{Authority control}}
[[വർഗ്ഗം:1925-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1992-ൽ അന്തരിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാളഭാഷാ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പത്രപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:പൊന്നാനിയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലബാറിൽ നിന്നുള്ള എഴുത്തുകാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത) ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പഴയ മലബാർ ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
otafnvkff9bs2a9ionp8st7vkpijuyl
4648738
4648711
2026-07-20T10:38:51Z
Arunpachat
210248
/* കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലെ ഛായാചിത്രം */
4648738
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Indian Malayalam-language poet and journalist}}
{{Use Indian English|date=November 2025}}
{{Infobox person
| name = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| image = File:Kadavanad Kuttikrishnan.jpg
| caption = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| birth_date = 10 ഒക്ടോബർ 1925
| birth_place = കടവനാട്, പൊന്നാനി, മലബാർ ജില്ല, ഇന്ത്യ
| death_date = 19 August 1992 (aged 66)
| death_place =
| occupation = {{flatlist|
* Poet
* Journalist
}}
| notable_works =
* ''Suprabhāthaṁ''
* ''Kalimuttam''
* ''Vazhimuthu''
| awards =
* 1978: [[Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry]]
* 1986: [[Odakkuzhal Award]]
* 1990: Changapuzha Award
}}പ്രമുഖനായ ഒരു മലയാളഭാഷാ കവിയും മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും കേരളത്തിലെ സാംസ്കാരിക സംഘാടകനുമായിരുന്നു '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ''' (10 ഒക്ടോബർ 1925 – 19 ഓഗസ്റ്റ് 1992).<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> കേരളത്തിലെ പ്രമുഖ പത്രങ്ങളിൽ വിശിഷ്ട എഡിറ്ററായും അതേസമയം ആദരണീയനായ ഒരു സാഹിത്യകാരനായും ഇരട്ട വ്യക്തിത്വം അദ്ദേഹം തൻ്റെ കരിയറിൽ നിർവചിച്ചു.<ref name="enwiki" /> ഒരു കവി എന്ന നിലയിൽ, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിന് അദ്ദേഹത്തിന് [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത)|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്]] ലഭിച്ചു.<ref name="enwiki" /> 1986-ൽ ''കളിമുറ്റ''ത്തിന് [[ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്|ഓടക്കുഴൽ പുരസ്കാരവും]] 1990-ൽ ''വഴിമുത്തി''ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരവും ലഭിച്ചു.
തൻ്റെ സർഗ്ഗാത്മക പ്രവർത്തനങ്ങൾക്കപ്പുറം, "പൊന്നാനി കളരി" എന്നറിയപ്പെടുന്ന സാഹിത്യ പ്രസ്ഥാനത്തിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]], [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]], [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] തുടങ്ങിയ മലയാള സാഹിത്യത്തിലെ അതികായരുടെ പ്രധാന സഹപ്രവർത്തകനും സമകാലികനുമായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നിവിടങ്ങളിൽ സീനിയർ എഡിറ്റോറിയൽ തസ്തികകളിൽ സേവനമനുഷ്ഠിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തന ജീവിതം സാംസ്കാരിക സംവാദങ്ങളെ സ്വാധീനിക്കാൻ തനതായ ഒരു വേദി നൽകി.<ref name="enwiki" /> ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതിയിലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിർണ്ണായകമായ ഭരണപരമായ പങ്ക് വഴിയും,<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്മരണയ്ക്കായി ഏർപ്പെടുത്തിയ 'കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം' ഉൾപ്പെടെയുള്ള മരണാനന്തര ബഹുമതികളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി സംരക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു.<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
1925 ഒക്ടോബർ 10-ന് കേരളത്തിലെ മലബാർ മേഖലയിലെ പൊന്നാനി എന്ന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രത്തിനടുത്തുള്ള കടവനാട് എന്ന തീരദേശ ഗ്രാമത്തിലാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജനിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> അച്ഛൻ ആറുമുഖൻ, അമ്മ ദേവകി. അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക വിദ്യാഭ്യാസം പൂർണ്ണമായും പൊന്നാനിയിൽ തന്നെയായിരുന്നു. പുതുപൊന്നാനി മാപ്പിള എലിമെന്ററി സ്കൂൾ, പൊന്നാനി ബി.ഇ.എം. സ്കൂൾ, എ.വി. ഹൈസ്കൂൾ, പൊന്നാനി എന്നിവിടങ്ങളിൽ പഠിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിദ്യാഭ്യാസത്തിന് ശേഷം കോഴിക്കോട്ടേക്ക് താമസം മാറിയ അദ്ദേഹം ഗ്രെയിൻ പർച്ചേസിംഗ് ഓഫീസിലും പിന്നീട് പ്രീമിയർ ഹോസിയറി വർക്ക്സിലും ജോലി ചെയ്തു.<ref name="enwiki" />
== പത്രപ്രവർത്തന രംഗം ==
കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഔദ്യോഗിക ജീവിതം മലയാള പത്രപ്രവർത്തനത്തിലെ ദീർഘവും സ്വാധീനമുള്ളതുമായ ഒരു കരിയറിൽ അധിഷ്ഠിതമായിരുന്നു. സ്വാതന്ത്ര്യാനന്തര കോഴിക്കോടിലെ 'പൗരശക്തി', 'ജനവാണി' പത്രങ്ങളിൽ പ്രവർത്തിച്ചാണ് അദ്ദേഹം തന്റെ പത്രപ്രവർത്തനം ആരംഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> പിന്നീട് കോഴിക്കോട്ട് നിന്ന് തന്നെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചിരുന്ന 'ഹിന്ദ്' പത്രത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി നിയമിതനായി.<ref name="enwiki" />
''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നീ കേരളത്തിലെ രണ്ട് പ്രമുഖ മാധ്യമ സ്ഥാപനങ്ങളിലെ ദീർഘകാല സേവനത്തിലൂടെയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയർ പൂർണ്ണതയിലെത്തിയത്.<ref name="enwiki" /> ''മലയാള മനോരമ''യിൽ നിന്ന് സീനിയർ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി 1983-ൽ വിരമിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിരമിച്ച ശേഷം മലയാള മനോരമയുടെ പാലക്കാട് യൂണിറ്റിന്റെ മാനേജരായും കുറച്ചുകാലം പ്രവർത്തിച്ചു.
അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തനവും സാഹിത്യ ജീവിതവും പരസ്പര പൂരകങ്ങളായിരുന്നു. ഔദ്യോഗിക വിരമിക്കലിന് ശേഷം, ''മലയാള മനോരമ'' ഗ്രൂപ്പ് പ്രസിദ്ധീകരിക്കുന്ന ''[[ഭാഷാപോഷിണി]]'' സാഹിത്യ മാസികയുടെ എഡിറ്റോറിയൽ കമ്മിറ്റിയിൽ അംഗമായി.<ref name="enwiki" />
== പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിലെ പങ്ക് ==
ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിലെ പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ പ്രധാന പങ്കാളിയും ഉത്തേജകനുമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. 1930-കൾ മുതൽ 1950-കൾ വരെ തഴച്ചുവളർന്ന അനൗദ്യോഗികവും എന്നാൽ വളരെ സ്വാധീനമുള്ളതുമായ സാഹിത്യ കൂട്ടായ്മയായ "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിയായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
=== പൊന്നാനി കളരി ===
"പൊന്നാനി കളരി" ഒരു ഔദ്യോഗിക സ്ഥാപനമായിരുന്നില്ല, മറിച്ച് അതിന്റെ ബൗദ്ധിക ചർച്ചകളാൽ നിർവചിക്കപ്പെട്ട ഒരു "സാഹിത്യ വിദ്യാലയം" ആയിരുന്നു.<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> സാഹിത്യം, തത്വശാസ്ത്രം, രാഷ്ട്രീയം എന്നിവയെക്കുറിച്ച് ചർച്ചകൾ നടത്തിയിരുന്ന കവികൾ, എഴുത്തുകാർ, സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താക്കൾ എന്നിവരായിരുന്നു ഈ സംഘത്തിൽ ഉണ്ടായിരുന്നത്. കൃഷ്ണ പണിക്കർ റീഡിംഗ് റൂം<ref name="edasseri_bio" /> പോലെയുള്ള അനൗദ്യോഗിക സ്ഥലങ്ങളിലോ ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തോ ആയിരുന്നു അവരുടെ ഒത്തുചേരലുകൾ.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ സംഘത്തിലെ പ്രധാന അംഗങ്ങൾ ഇവരായിരുന്നു:
* [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]] (കവിയും നാടകകൃത്തും)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]] (നോവലിസ്റ്റ്, ചെറുകഥാകൃത്ത്)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] (കവി)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്]] (സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താവും നാടകകൃത്തും)<ref name="enwiki" />
* [[കുട്ടികൃഷ്ണ മാരാർ]] (സാഹിത്യ നിരൂപകൻ)<ref name="edasseri_photo" />
* എൻ. ദാമോദരൻ<ref name="enwiki" />
=== ഉത്തേജകനും ചരിത്രകാരനും ===
ഒരു പ്രൊഫഷണൽ പത്രപ്രവർത്തകൻ എന്ന നിലയിൽ, പൊന്നാനി സാഹിത്യ വലയവും പുറം ലോകവും തമ്മിലുള്ള സുപ്രധാന കണ്ണിയായി കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രവർത്തിച്ചു. ചരിത്രകാരനായ [[എം.ജി.എസ്. നാരായണൻ]], കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ്, അക്കിത്തം എന്നിവരുമായുള്ള സമ്പർക്കമാണ് "സമകാലിക രാഷ്ട്രീയത്തിലേക്കും സാഹിത്യ പ്രവണതകളിലേക്കും" തനിക്ക് വഴിതുറന്നതെന്ന് വ്യക്തമായി സാക്ഷ്യപ്പെടുത്തുന്നു.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ ഗ്രൂപ്പുമായുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബന്ധം "അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി" എന്ന അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഓർമ്മക്കുറിപ്പിൽ കാണാം.<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref> "കളരി"യുടെ പ്രവർത്തനങ്ങളെക്കുറിച്ചുള്ള നേരിട്ടുള്ള വിവരണം ഈ ലേഖനം നൽകുന്നു, ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തെ അവരുടെ സായാഹ്ന സെഷനുകളെക്കുറിച്ചും വിവിധ കവികളുടെ യോഗ്യതകളെക്കുറിച്ചുള്ള അവരുടെ ആവേശകരമായ സംവാദങ്ങളെക്കുറിച്ചും ഇതിൽ വിവരിക്കുന്നു.<ref name="edasseri_essay" />
=== പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതി ===
ഈ അനൗദ്യോഗിക വൃത്തം വളർന്നപ്പോൾ, അത് കൂടുതൽ ഘടനാപരമായ ഒരു സാമൂഹിക-സാംസ്കാരിക കൂട്ടായ്മയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി. ഈ സംഘടന 1948-ൽ മലബാർ കലാ സമിതി എന്ന പേരിൽ സ്ഥാപിതമായി, 1949-ൽ പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതിയായി, അമച്വർ നാടകങ്ങളെ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിൽ സജീവമായി.<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref> വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ് എന്നിവർക്കൊപ്പം കുട്ടിക്കൃഷ്ണനും ഈ സമിതിയുടെ മാർഗ്ഗദർശിയും "രക്ഷാധികാരിയും" ആയിരുന്നു.<ref name="enwiki" />
=== പൈതൃക സംരക്ഷകൻ: ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ===
1974-ൽ തന്റെ മാർഗ്ഗദർശിയായ ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായരുടെ മരണശേഷം, അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കാൻ ഒരു സമിതി രൂപീകരിച്ചു.<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഈ സംരംഭത്തിലെ പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ.<ref name="edasseri_samithi" /> 1979 ഒക്ടോബർ 30-ന് ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ഔദ്യോഗികമായി രജിസ്റ്റർ ചെയ്തപ്പോൾ, [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്|വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാടിനെ]] അതിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റായും '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണനെ''' അതിന്റെ '''ആദ്യ സെക്രട്ടറിയായും''' നിയമിച്ചു.<ref name="angelfire_ponnani" /> ഈ സജീവ ഭരണപരമായ റോളിലൂടെ, കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്റെ ഉപദേഷ്ടാവിന്റെയും പൊന്നാനി പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെയും പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കുന്നതിനുള്ള സുപ്രധാനമായ പ്രവർത്തനങ്ങൾ ഏറ്റെടുത്തു.
== സാഹിത്യ ശൈലി ==
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ കലാപരമായ തത്വശാസ്ത്രം "പൊന്നാനി സ്കൂളി"നുള്ളിലാണ്. മലയാള റൊമാന്റിസിസത്തിന്റെയും ആധുനികതയുടെ ആഗമനത്തിന്റെയും ഇടയിൽ നിർണ്ണായക പാലമായി ഈ പ്രസ്ഥാനം വർത്തിച്ചു. പുരോഗമനപരവും മാനവികവുമായ ഒരു സംവേദനക്ഷമതയാണ് ഇതിലെ പ്രധാന വ്യക്തികളെ നിർവചിച്ചത്. ഇടശ്ശേരി "ആധുനികതയുടെ മുന്നോടി" ആയിരുന്നു;<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഉറൂബ് ഒരു "പുരോഗമന എഴുത്തുകാരനും" "മാനവികവാദിയും" ആയിരുന്നു;<ref name="angelfire_ponnani" /> അക്കിത്തത്തിന്റെ 1952-ലെ ''ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ ഇതിഹാസം'' എന്ന കവിത പുതിയ, മനസ്സാക്ഷിയുള്ള കവിതയുടെ നാഴികക്കല്ലായിരുന്നു.<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref> കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ സ്വന്തം രചനകൾ, പ്രത്യേകിച്ച് ഇടശ്ശേരിയെക്കുറിച്ചുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഉപന്യാസം, "മനുഷ്യ കഥകളിലും" "മണ്ണിൽ വേരൂന്നിയ ജീവിതത്തിലും" ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിക്കുന്ന ഒരു കാവ്യശാസ്ത്രത്തെയാണ് അനുകൂലിക്കുന്നത്.<ref name="edasseri_essay" />
== ഗ്രന്ഥസൂചിക ==
ലൈബ്രറി കാറ്റലോഗുകളിൽ നിന്നും മറ്റ് സ്രോതസ്സുകളിൽ നിന്നും സമാഹരിച്ച സമഗ്രമായ ഒരു ലിസ്റ്റ് താഴെ നൽകുന്നു:
{| class="wikitable"
|+ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച കൃതികൾ
! കൃതി (മലയാള ലിപിയിൽ)
! കൃതി (ISO 15919 ലിപ്യന്തരണം)
! വർഷം
! വിഭാഗം / കുറിപ്പുകൾ
|-
| {{lang|ml|വയനാടിന്റെ ഓമന}}
| ''Vayanāḍinṟe Ōmana''
| 1962
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വെട്ടും കിളയും ചെന്ന മൺ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1jM3hU1dxktG4xR8LZlKlyNtMFKkg08Cl/view?usp=sharing Vettum Kiḷayuṁ Chenna Maṇṇu]''
| 1963 / 1968
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി}}
| ''Aṟupatu Thikayunna Iṭaśśēri''
| 1966
| ലേഖനം / ഓർമ്മക്കുറിപ്പ്
|-
| {{lang|ml|കാഴ്ച}}
| ''Kazhcha''
| 1975
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|സുപ്രഭാതം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1Faqa8bnKeVAIYPetj61m-wUdf7ucBT1K/view Suprabhāthaṁ]''
| 1977
| കവിതാ സമാഹാരം (1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നാദ നൈവേദ്യം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1QcD1CdqBEZ8Hd6lodf9-gQNco6bK9nC2/view?usp=sharing Nāada Naivēdyaṁ]''
| 1979
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വേദനയുടേ തോറ്റം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1xnGGokw1KHcBESWnI-rXgDrHwBMtWmV5/view?usp=sharing Vēdanayuḍe Thōṭṭaṁ]''
| 1981
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കളിമുറ്റം}}
| ''Kaḷimuttaṁ''
| 1985
| കവിതാ സമാഹാരം (1986 ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നമ്മുടെ പ്രിയപ്പെട്ട അക്കിത്തം}}
| ''Nammuḍe Priyappeṭṭa Akkitham''
| 1986
| നിരൂപണം / ലേഖനം
|-
| {{lang|ml|വഴിമുത്ത്}}
| ''Vazhimuthu''
| 1988
| കവിതാ സമാഹാരം (1990 ചങ്ങമ്പുഴ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|ഭൂമിപൂജ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1aNbzn936FI83Czq3rg4hO2EiOTXPmXaw/view Bhumipooja]''
| 1991
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കടവനാടിൻ്റെ ഓർമകൾ}}
| ''Kadvanadinte Ormakal''
| 2010
| ജീവചരിത്രം (മരണാനന്തരം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചത്)
|}
== പുരസ്കാരങ്ങളും പൈതൃകവും ==
1992 ഓഗസ്റ്റ് 19-ന് 66-ആം വയസ്സിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ അന്തരിച്ചു.<ref name="enwiki" /> മലയാള സാഹിത്യത്തിനും സംസ്കാരത്തിനും അദ്ദേഹം നൽകിയ സംഭാവനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രധാന പുരസ്കാരങ്ങളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പേരിൽ തുടരുന്ന "ജീവിക്കുന്ന പൈതൃക"ത്തിലൂടെയും അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു.
=== 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ===
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഏറ്റവും പ്രധാനപ്പെട്ട സാഹിത്യ ബഹുമതി കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ആയിരുന്നു, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിനാണ് ഇത് ലഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> ചില ഔദ്യോഗിക അവാർഡ് ലിസ്റ്റുകളിൽ ''സിപ്രഭാതം'' എന്ന അക്ഷര വ്യത്യാസം കണ്ടേക്കാം;<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> എന്നിരുന്നാലും, മിക്ക സ്രോതസ്സുകളും ''സുപ്രഭാതം'' (ശുഭോദയം) എന്നതാണ് ശരിയായ ശീർഷകം എന്ന് സ്ഥിരീകരിക്കുന്നു.<ref name="enwiki" />
<gallery mode="packed" perrow="2" heights="250px" caption="പുരസ്കാര ചടങ്ങുകൾ">
File:Receiving the Changapuzha Award from Justice Shankaran Nair, with Akkitham standing between them.jpg|അക്കിത്തത്തോടൊപ്പം ജസ്റ്റിസ് ശങ്കരൻ നായരിൽ നിന്ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരം സ്വീകരിക്കുന്നു.
File:Receiving the Odakuzhal Award from O. N. V. Kurup.jpg|ഒ. എൻ. വി. കുറുപ്പിൽ നിന്ന് ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് സ്വീകരിക്കുന്നു.
</gallery>
```wiki
=== കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലെ ഛായാചിത്രം ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan - Kozhikode Townhall.jpg|thumb|കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രം, കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാൾ]]
1992-ൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിര്യാണത്തെ തുടർന്ന്, മലയാള സാഹിത്യത്തിനും പത്രപ്രവർത്തനത്തിനും നൽകിയ സംഭാവനകളെ ആദരിച്ച് കോഴിക്കോട് നഗരത്തിന്റെ ഹൃദയഭാഗത്തുള്ള മണാഞ്ചിറ സ്ക്വയറിനോട് ചേർന്നുള്ള കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഒരു ഛായാചിത്രം അനാച്ഛാദനം ചെയ്തു. കോഴിക്കോട് നഗരത്തിലെ പ്രധാന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രങ്ങളിലൊന്നായ ടൗൺ ഹാൾ, നഗരത്തിന്റെ സാഹിത്യ, കലാ, സാംസ്കാരിക പൈതൃകവുമായി അടുത്ത ബന്ധമുള്ള ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ വേദിയാണ്. കേരളത്തിന്റെ സാംസ്കാരിക, സാഹിത്യ, പൊതുജീവിത മേഖലകളിൽ ശ്രദ്ധേയമായ സംഭാവനകൾ നൽകിയ നിരവധി പ്രമുഖരുടെ ഛായാചിത്രങ്ങൾ ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചിരിക്കുന്നു. കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രവും ഇന്നും ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചുവരുന്നു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ സാഹിത്യപാരമ്പര്യത്തിന്റെയും ശാശ്വതമായ സ്വാധീനത്തിന്റെയും സ്മാരകമായി അത് നിലനിൽക്കുന്നു.
=== പൊന്നാനിയിലെ സ്മരണ ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan Kavimuttam Statue.jpg|thumb|right|പൊന്നാനിയിലെ കവിമുറ്റത്തെ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രതിമ]]
പൊന്നാനിയിലെ '''കവിമുറ്റം''' ഗാർഡനിൽ കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്ഥിരമായി അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു. പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ മൂന്ന് പ്രധാന വ്യക്തികളായ ഉറൂബ് (പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ), കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ എന്നിവരുടെ പ്രതിമകൾ ഈ പൊതുവിടത്തിൽ സ്ഥാപിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref> "പൊന്നാനി കളരി"യുടെ പ്രധാന ഭാഗമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്ഥാനം ഉറപ്പിക്കുന്നതാണ് ഇടശ്ശേരിക്കും ഉറൂബിനും ഒപ്പം അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രതിമ സ്ഥാപിച്ചിരിക്കുന്നത്.
=== ജീവിക്കുന്ന പൈതൃകം: കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം ===
'''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്മാരക സമിതി'''യാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി നിലനിർത്തുന്നത്.<ref name="nie_award" /> ഈ സമിതി അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബഹുമാനാർത്ഥം ''''കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം'''' (കടവനാട് മെമ്മോറിയൽ കവിതാ അവാർഡ്) നൽകിവരുന്നു. "സാഹിത്യരംഗത്തെ യുവപ്രതിഭകളെ ആദരിക്കുക" എന്നതാണ് സമിതിയുടെ പ്രഖ്യാപിത ലക്ഷ്യം.<ref name="nie_award" /> ഈ ദൗത്യം കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്നെ തന്റെ കരിയറിൽ ഉടനീളം വഹിച്ച പങ്കിനെ നേരിട്ട് പ്രതിഫലിപ്പിക്കുന്നു: "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു യുവാവ് എന്ന നിലയിലും,<ref name="sahapedia_mgs2" /> പിന്നീട്, ഒരു മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും എഡിറ്ററും എന്ന നിലയിലും അദ്ദേഹം പുതിയ സാഹിത്യ പ്രവണതകളെ രൂപപ്പെടുത്തി.
=== ജന്മശതാബ്ദി ===
2025-ൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ജന്മശതാബ്ദി വിപുലമായി ആഘോഷിച്ചു. ഇതിന്റെ ഭാഗമായി [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമിയും]] ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാലയും സംയുക്തമായി 2025 നവംബർ 16-ന് പൊന്നാനിയിലെ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക മന്ദിരത്തിൽ വെച്ച് അനുസ്മരണ സമ്മേളനം സംഘടിപ്പിച്ചു. കവി [[ഒ.വി. ഉഷ]] ഉദ്ഘാടനം ചെയ്ത ചടങ്ങിൽ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി പ്രസിഡന്റ് പ്രൊഫ. കെ.വി. രാമകൃഷ്ണൻ അധ്യക്ഷത വഹിച്ചു. കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി സെക്രട്ടറി സി.പി. അബൂബക്കർ ചടങ്ങിന് സ്വാഗതം പറഞ്ഞു. ഡോ. കെ.പി. മോഹനൻ, പി.പി. ശ്രീധരനുണ്ണി തുടങ്ങിയവർ കടവനാടിന്റെ കവിതയെയും സാമൂഹിക ഇടപെടലുകളെയും കുറിച്ച് പ്രഭാഷണങ്ങൾ നടത്തി. 'ഓർമ്മയിലെ കടവനാട്' എന്ന സെഷനിൽ കടവനാടിന്റെ മകൾ അരുന്ധതി ഇ. എ., ഇടശ്ശേരിയുടെ മകൻ ഇ. മാധവൻ എന്നിവർ സ്മരണകൾ പങ്കുവെച്ചു.<ref>{{cite report |title=കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജന്മശതാബ്ദി ലഘുലേഖ |publisher=കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി & ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാല |date=16 November 2025 |location=പൊന്നാനി}}</ref>
== അവലംബം ==
{{Reflist|refs=
<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref>
}}
{{Authority control}}
[[വർഗ്ഗം:1925-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1992-ൽ അന്തരിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാളഭാഷാ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പത്രപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:പൊന്നാനിയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലബാറിൽ നിന്നുള്ള എഴുത്തുകാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത) ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പഴയ മലബാർ ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
83y20e3lfi9e08aiftxfsf4b98zuk2j
4648739
4648738
2026-07-20T10:39:57Z
Arunpachat
210248
/* ഗ്രന്ഥസൂചിക */
4648739
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Indian Malayalam-language poet and journalist}}
{{Use Indian English|date=November 2025}}
{{Infobox person
| name = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| image = File:Kadavanad Kuttikrishnan.jpg
| caption = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| birth_date = 10 ഒക്ടോബർ 1925
| birth_place = കടവനാട്, പൊന്നാനി, മലബാർ ജില്ല, ഇന്ത്യ
| death_date = 19 August 1992 (aged 66)
| death_place =
| occupation = {{flatlist|
* Poet
* Journalist
}}
| notable_works =
* ''Suprabhāthaṁ''
* ''Kalimuttam''
* ''Vazhimuthu''
| awards =
* 1978: [[Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry]]
* 1986: [[Odakkuzhal Award]]
* 1990: Changapuzha Award
}}പ്രമുഖനായ ഒരു മലയാളഭാഷാ കവിയും മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും കേരളത്തിലെ സാംസ്കാരിക സംഘാടകനുമായിരുന്നു '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ''' (10 ഒക്ടോബർ 1925 – 19 ഓഗസ്റ്റ് 1992).<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> കേരളത്തിലെ പ്രമുഖ പത്രങ്ങളിൽ വിശിഷ്ട എഡിറ്ററായും അതേസമയം ആദരണീയനായ ഒരു സാഹിത്യകാരനായും ഇരട്ട വ്യക്തിത്വം അദ്ദേഹം തൻ്റെ കരിയറിൽ നിർവചിച്ചു.<ref name="enwiki" /> ഒരു കവി എന്ന നിലയിൽ, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിന് അദ്ദേഹത്തിന് [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത)|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്]] ലഭിച്ചു.<ref name="enwiki" /> 1986-ൽ ''കളിമുറ്റ''ത്തിന് [[ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്|ഓടക്കുഴൽ പുരസ്കാരവും]] 1990-ൽ ''വഴിമുത്തി''ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരവും ലഭിച്ചു.
തൻ്റെ സർഗ്ഗാത്മക പ്രവർത്തനങ്ങൾക്കപ്പുറം, "പൊന്നാനി കളരി" എന്നറിയപ്പെടുന്ന സാഹിത്യ പ്രസ്ഥാനത്തിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]], [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]], [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] തുടങ്ങിയ മലയാള സാഹിത്യത്തിലെ അതികായരുടെ പ്രധാന സഹപ്രവർത്തകനും സമകാലികനുമായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നിവിടങ്ങളിൽ സീനിയർ എഡിറ്റോറിയൽ തസ്തികകളിൽ സേവനമനുഷ്ഠിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തന ജീവിതം സാംസ്കാരിക സംവാദങ്ങളെ സ്വാധീനിക്കാൻ തനതായ ഒരു വേദി നൽകി.<ref name="enwiki" /> ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതിയിലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിർണ്ണായകമായ ഭരണപരമായ പങ്ക് വഴിയും,<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്മരണയ്ക്കായി ഏർപ്പെടുത്തിയ 'കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം' ഉൾപ്പെടെയുള്ള മരണാനന്തര ബഹുമതികളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി സംരക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു.<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
1925 ഒക്ടോബർ 10-ന് കേരളത്തിലെ മലബാർ മേഖലയിലെ പൊന്നാനി എന്ന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രത്തിനടുത്തുള്ള കടവനാട് എന്ന തീരദേശ ഗ്രാമത്തിലാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജനിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> അച്ഛൻ ആറുമുഖൻ, അമ്മ ദേവകി. അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക വിദ്യാഭ്യാസം പൂർണ്ണമായും പൊന്നാനിയിൽ തന്നെയായിരുന്നു. പുതുപൊന്നാനി മാപ്പിള എലിമെന്ററി സ്കൂൾ, പൊന്നാനി ബി.ഇ.എം. സ്കൂൾ, എ.വി. ഹൈസ്കൂൾ, പൊന്നാനി എന്നിവിടങ്ങളിൽ പഠിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിദ്യാഭ്യാസത്തിന് ശേഷം കോഴിക്കോട്ടേക്ക് താമസം മാറിയ അദ്ദേഹം ഗ്രെയിൻ പർച്ചേസിംഗ് ഓഫീസിലും പിന്നീട് പ്രീമിയർ ഹോസിയറി വർക്ക്സിലും ജോലി ചെയ്തു.<ref name="enwiki" />
== പത്രപ്രവർത്തന രംഗം ==
കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഔദ്യോഗിക ജീവിതം മലയാള പത്രപ്രവർത്തനത്തിലെ ദീർഘവും സ്വാധീനമുള്ളതുമായ ഒരു കരിയറിൽ അധിഷ്ഠിതമായിരുന്നു. സ്വാതന്ത്ര്യാനന്തര കോഴിക്കോടിലെ 'പൗരശക്തി', 'ജനവാണി' പത്രങ്ങളിൽ പ്രവർത്തിച്ചാണ് അദ്ദേഹം തന്റെ പത്രപ്രവർത്തനം ആരംഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> പിന്നീട് കോഴിക്കോട്ട് നിന്ന് തന്നെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചിരുന്ന 'ഹിന്ദ്' പത്രത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി നിയമിതനായി.<ref name="enwiki" />
''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നീ കേരളത്തിലെ രണ്ട് പ്രമുഖ മാധ്യമ സ്ഥാപനങ്ങളിലെ ദീർഘകാല സേവനത്തിലൂടെയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയർ പൂർണ്ണതയിലെത്തിയത്.<ref name="enwiki" /> ''മലയാള മനോരമ''യിൽ നിന്ന് സീനിയർ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി 1983-ൽ വിരമിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിരമിച്ച ശേഷം മലയാള മനോരമയുടെ പാലക്കാട് യൂണിറ്റിന്റെ മാനേജരായും കുറച്ചുകാലം പ്രവർത്തിച്ചു.
അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തനവും സാഹിത്യ ജീവിതവും പരസ്പര പൂരകങ്ങളായിരുന്നു. ഔദ്യോഗിക വിരമിക്കലിന് ശേഷം, ''മലയാള മനോരമ'' ഗ്രൂപ്പ് പ്രസിദ്ധീകരിക്കുന്ന ''[[ഭാഷാപോഷിണി]]'' സാഹിത്യ മാസികയുടെ എഡിറ്റോറിയൽ കമ്മിറ്റിയിൽ അംഗമായി.<ref name="enwiki" />
== പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിലെ പങ്ക് ==
ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിലെ പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ പ്രധാന പങ്കാളിയും ഉത്തേജകനുമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. 1930-കൾ മുതൽ 1950-കൾ വരെ തഴച്ചുവളർന്ന അനൗദ്യോഗികവും എന്നാൽ വളരെ സ്വാധീനമുള്ളതുമായ സാഹിത്യ കൂട്ടായ്മയായ "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിയായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
=== പൊന്നാനി കളരി ===
"പൊന്നാനി കളരി" ഒരു ഔദ്യോഗിക സ്ഥാപനമായിരുന്നില്ല, മറിച്ച് അതിന്റെ ബൗദ്ധിക ചർച്ചകളാൽ നിർവചിക്കപ്പെട്ട ഒരു "സാഹിത്യ വിദ്യാലയം" ആയിരുന്നു.<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> സാഹിത്യം, തത്വശാസ്ത്രം, രാഷ്ട്രീയം എന്നിവയെക്കുറിച്ച് ചർച്ചകൾ നടത്തിയിരുന്ന കവികൾ, എഴുത്തുകാർ, സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താക്കൾ എന്നിവരായിരുന്നു ഈ സംഘത്തിൽ ഉണ്ടായിരുന്നത്. കൃഷ്ണ പണിക്കർ റീഡിംഗ് റൂം<ref name="edasseri_bio" /> പോലെയുള്ള അനൗദ്യോഗിക സ്ഥലങ്ങളിലോ ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തോ ആയിരുന്നു അവരുടെ ഒത്തുചേരലുകൾ.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ സംഘത്തിലെ പ്രധാന അംഗങ്ങൾ ഇവരായിരുന്നു:
* [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]] (കവിയും നാടകകൃത്തും)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]] (നോവലിസ്റ്റ്, ചെറുകഥാകൃത്ത്)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] (കവി)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്]] (സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താവും നാടകകൃത്തും)<ref name="enwiki" />
* [[കുട്ടികൃഷ്ണ മാരാർ]] (സാഹിത്യ നിരൂപകൻ)<ref name="edasseri_photo" />
* എൻ. ദാമോദരൻ<ref name="enwiki" />
=== ഉത്തേജകനും ചരിത്രകാരനും ===
ഒരു പ്രൊഫഷണൽ പത്രപ്രവർത്തകൻ എന്ന നിലയിൽ, പൊന്നാനി സാഹിത്യ വലയവും പുറം ലോകവും തമ്മിലുള്ള സുപ്രധാന കണ്ണിയായി കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രവർത്തിച്ചു. ചരിത്രകാരനായ [[എം.ജി.എസ്. നാരായണൻ]], കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ്, അക്കിത്തം എന്നിവരുമായുള്ള സമ്പർക്കമാണ് "സമകാലിക രാഷ്ട്രീയത്തിലേക്കും സാഹിത്യ പ്രവണതകളിലേക്കും" തനിക്ക് വഴിതുറന്നതെന്ന് വ്യക്തമായി സാക്ഷ്യപ്പെടുത്തുന്നു.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ ഗ്രൂപ്പുമായുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബന്ധം "അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി" എന്ന അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഓർമ്മക്കുറിപ്പിൽ കാണാം.<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref> "കളരി"യുടെ പ്രവർത്തനങ്ങളെക്കുറിച്ചുള്ള നേരിട്ടുള്ള വിവരണം ഈ ലേഖനം നൽകുന്നു, ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തെ അവരുടെ സായാഹ്ന സെഷനുകളെക്കുറിച്ചും വിവിധ കവികളുടെ യോഗ്യതകളെക്കുറിച്ചുള്ള അവരുടെ ആവേശകരമായ സംവാദങ്ങളെക്കുറിച്ചും ഇതിൽ വിവരിക്കുന്നു.<ref name="edasseri_essay" />
=== പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതി ===
ഈ അനൗദ്യോഗിക വൃത്തം വളർന്നപ്പോൾ, അത് കൂടുതൽ ഘടനാപരമായ ഒരു സാമൂഹിക-സാംസ്കാരിക കൂട്ടായ്മയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി. ഈ സംഘടന 1948-ൽ മലബാർ കലാ സമിതി എന്ന പേരിൽ സ്ഥാപിതമായി, 1949-ൽ പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതിയായി, അമച്വർ നാടകങ്ങളെ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിൽ സജീവമായി.<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref> വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ് എന്നിവർക്കൊപ്പം കുട്ടിക്കൃഷ്ണനും ഈ സമിതിയുടെ മാർഗ്ഗദർശിയും "രക്ഷാധികാരിയും" ആയിരുന്നു.<ref name="enwiki" />
=== പൈതൃക സംരക്ഷകൻ: ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ===
1974-ൽ തന്റെ മാർഗ്ഗദർശിയായ ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായരുടെ മരണശേഷം, അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കാൻ ഒരു സമിതി രൂപീകരിച്ചു.<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഈ സംരംഭത്തിലെ പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ.<ref name="edasseri_samithi" /> 1979 ഒക്ടോബർ 30-ന് ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ഔദ്യോഗികമായി രജിസ്റ്റർ ചെയ്തപ്പോൾ, [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്|വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാടിനെ]] അതിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റായും '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണനെ''' അതിന്റെ '''ആദ്യ സെക്രട്ടറിയായും''' നിയമിച്ചു.<ref name="angelfire_ponnani" /> ഈ സജീവ ഭരണപരമായ റോളിലൂടെ, കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്റെ ഉപദേഷ്ടാവിന്റെയും പൊന്നാനി പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെയും പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കുന്നതിനുള്ള സുപ്രധാനമായ പ്രവർത്തനങ്ങൾ ഏറ്റെടുത്തു.
== സാഹിത്യ ശൈലി ==
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ കലാപരമായ തത്വശാസ്ത്രം "പൊന്നാനി സ്കൂളി"നുള്ളിലാണ്. മലയാള റൊമാന്റിസിസത്തിന്റെയും ആധുനികതയുടെ ആഗമനത്തിന്റെയും ഇടയിൽ നിർണ്ണായക പാലമായി ഈ പ്രസ്ഥാനം വർത്തിച്ചു. പുരോഗമനപരവും മാനവികവുമായ ഒരു സംവേദനക്ഷമതയാണ് ഇതിലെ പ്രധാന വ്യക്തികളെ നിർവചിച്ചത്. ഇടശ്ശേരി "ആധുനികതയുടെ മുന്നോടി" ആയിരുന്നു;<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഉറൂബ് ഒരു "പുരോഗമന എഴുത്തുകാരനും" "മാനവികവാദിയും" ആയിരുന്നു;<ref name="angelfire_ponnani" /> അക്കിത്തത്തിന്റെ 1952-ലെ ''ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ ഇതിഹാസം'' എന്ന കവിത പുതിയ, മനസ്സാക്ഷിയുള്ള കവിതയുടെ നാഴികക്കല്ലായിരുന്നു.<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref> കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ സ്വന്തം രചനകൾ, പ്രത്യേകിച്ച് ഇടശ്ശേരിയെക്കുറിച്ചുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഉപന്യാസം, "മനുഷ്യ കഥകളിലും" "മണ്ണിൽ വേരൂന്നിയ ജീവിതത്തിലും" ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിക്കുന്ന ഒരു കാവ്യശാസ്ത്രത്തെയാണ് അനുകൂലിക്കുന്നത്.<ref name="edasseri_essay" />
== ഗ്രന്ഥസൂചിക ==
ലൈബ്രറി കാറ്റലോഗുകളിൽ നിന്നും മറ്റ് സ്രോതസ്സുകളിൽ നിന്നും സമാഹരിച്ച സമഗ്രമായ ഒരു ലിസ്റ്റ് താഴെ നൽകുന്നു:
{| class="wikitable"
|+ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച കൃതികൾ
! കൃതി (മലയാള ലിപിയിൽ)
! കൃതി (ISO 15919 ലിപ്യന്തരണം)
! വർഷം
! വിഭാഗം / കുറിപ്പുകൾ
|-
| {{lang|ml|വയനാടിന്റെ ഓമന}}
| ''Vayanāḍinṟe Ōmana''
| 1962
| നോവൽ
|-
| {{lang|ml|വെട്ടും കിളയും ചെന്ന മൺ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1jM3hU1dxktG4xR8LZlKlyNtMFKkg08Cl/view?usp=sharing Vettum Kiḷayuṁ Chenna Maṇṇu]''
| 1963 / 1968
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി}}
| ''Aṟupatu Thikayunna Iṭaśśēri''
| 1966
| ലേഖനം / ഓർമ്മക്കുറിപ്പ്
|-
| {{lang|ml|കാഴ്ച}}
| ''Kazhcha''
| 1975
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|സുപ്രഭാതം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1Faqa8bnKeVAIYPetj61m-wUdf7ucBT1K/view Suprabhāthaṁ]''
| 1977
| കവിതാ സമാഹാരം (1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നാദ നൈവേദ്യം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1QcD1CdqBEZ8Hd6lodf9-gQNco6bK9nC2/view?usp=sharing Nāada Naivēdyaṁ]''
| 1979
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വേദനയുടേ തോറ്റം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1xnGGokw1KHcBESWnI-rXgDrHwBMtWmV5/view?usp=sharing Vēdanayuḍe Thōṭṭaṁ]''
| 1981
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കളിമുറ്റം}}
| ''Kaḷimuttaṁ''
| 1985
| കവിതാ സമാഹാരം (1986 ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നമ്മുടെ പ്രിയപ്പെട്ട അക്കിത്തം}}
| ''Nammuḍe Priyappeṭṭa Akkitham''
| 1986
| നിരൂപണം / ലേഖനം
|-
| {{lang|ml|വഴിമുത്ത്}}
| ''Vazhimuthu''
| 1988
| കവിതാ സമാഹാരം (1990 ചങ്ങമ്പുഴ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|ഭൂമിപൂജ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1aNbzn936FI83Czq3rg4hO2EiOTXPmXaw/view Bhumipooja]''
| 1991
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കടവനാടിൻ്റെ ഓർമകൾ}}
| ''Kadvanadinte Ormakal''
| 2010
| ജീവചരിത്രം (മരണാനന്തരം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചത്)
|}
== പുരസ്കാരങ്ങളും പൈതൃകവും ==
1992 ഓഗസ്റ്റ് 19-ന് 66-ആം വയസ്സിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ അന്തരിച്ചു.<ref name="enwiki" /> മലയാള സാഹിത്യത്തിനും സംസ്കാരത്തിനും അദ്ദേഹം നൽകിയ സംഭാവനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രധാന പുരസ്കാരങ്ങളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പേരിൽ തുടരുന്ന "ജീവിക്കുന്ന പൈതൃക"ത്തിലൂടെയും അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു.
=== 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ===
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഏറ്റവും പ്രധാനപ്പെട്ട സാഹിത്യ ബഹുമതി കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ആയിരുന്നു, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിനാണ് ഇത് ലഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> ചില ഔദ്യോഗിക അവാർഡ് ലിസ്റ്റുകളിൽ ''സിപ്രഭാതം'' എന്ന അക്ഷര വ്യത്യാസം കണ്ടേക്കാം;<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> എന്നിരുന്നാലും, മിക്ക സ്രോതസ്സുകളും ''സുപ്രഭാതം'' (ശുഭോദയം) എന്നതാണ് ശരിയായ ശീർഷകം എന്ന് സ്ഥിരീകരിക്കുന്നു.<ref name="enwiki" />
<gallery mode="packed" perrow="2" heights="250px" caption="പുരസ്കാര ചടങ്ങുകൾ">
File:Receiving the Changapuzha Award from Justice Shankaran Nair, with Akkitham standing between them.jpg|അക്കിത്തത്തോടൊപ്പം ജസ്റ്റിസ് ശങ്കരൻ നായരിൽ നിന്ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരം സ്വീകരിക്കുന്നു.
File:Receiving the Odakuzhal Award from O. N. V. Kurup.jpg|ഒ. എൻ. വി. കുറുപ്പിൽ നിന്ന് ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് സ്വീകരിക്കുന്നു.
</gallery>
```wiki
=== കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലെ ഛായാചിത്രം ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan - Kozhikode Townhall.jpg|thumb|കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രം, കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാൾ]]
1992-ൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിര്യാണത്തെ തുടർന്ന്, മലയാള സാഹിത്യത്തിനും പത്രപ്രവർത്തനത്തിനും നൽകിയ സംഭാവനകളെ ആദരിച്ച് കോഴിക്കോട് നഗരത്തിന്റെ ഹൃദയഭാഗത്തുള്ള മണാഞ്ചിറ സ്ക്വയറിനോട് ചേർന്നുള്ള കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഒരു ഛായാചിത്രം അനാച്ഛാദനം ചെയ്തു. കോഴിക്കോട് നഗരത്തിലെ പ്രധാന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രങ്ങളിലൊന്നായ ടൗൺ ഹാൾ, നഗരത്തിന്റെ സാഹിത്യ, കലാ, സാംസ്കാരിക പൈതൃകവുമായി അടുത്ത ബന്ധമുള്ള ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ വേദിയാണ്. കേരളത്തിന്റെ സാംസ്കാരിക, സാഹിത്യ, പൊതുജീവിത മേഖലകളിൽ ശ്രദ്ധേയമായ സംഭാവനകൾ നൽകിയ നിരവധി പ്രമുഖരുടെ ഛായാചിത്രങ്ങൾ ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചിരിക്കുന്നു. കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രവും ഇന്നും ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചുവരുന്നു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ സാഹിത്യപാരമ്പര്യത്തിന്റെയും ശാശ്വതമായ സ്വാധീനത്തിന്റെയും സ്മാരകമായി അത് നിലനിൽക്കുന്നു.
=== പൊന്നാനിയിലെ സ്മരണ ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan Kavimuttam Statue.jpg|thumb|right|പൊന്നാനിയിലെ കവിമുറ്റത്തെ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രതിമ]]
പൊന്നാനിയിലെ '''കവിമുറ്റം''' ഗാർഡനിൽ കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്ഥിരമായി അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു. പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ മൂന്ന് പ്രധാന വ്യക്തികളായ ഉറൂബ് (പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ), കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ എന്നിവരുടെ പ്രതിമകൾ ഈ പൊതുവിടത്തിൽ സ്ഥാപിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref> "പൊന്നാനി കളരി"യുടെ പ്രധാന ഭാഗമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്ഥാനം ഉറപ്പിക്കുന്നതാണ് ഇടശ്ശേരിക്കും ഉറൂബിനും ഒപ്പം അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രതിമ സ്ഥാപിച്ചിരിക്കുന്നത്.
=== ജീവിക്കുന്ന പൈതൃകം: കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം ===
'''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്മാരക സമിതി'''യാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി നിലനിർത്തുന്നത്.<ref name="nie_award" /> ഈ സമിതി അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബഹുമാനാർത്ഥം ''''കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം'''' (കടവനാട് മെമ്മോറിയൽ കവിതാ അവാർഡ്) നൽകിവരുന്നു. "സാഹിത്യരംഗത്തെ യുവപ്രതിഭകളെ ആദരിക്കുക" എന്നതാണ് സമിതിയുടെ പ്രഖ്യാപിത ലക്ഷ്യം.<ref name="nie_award" /> ഈ ദൗത്യം കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്നെ തന്റെ കരിയറിൽ ഉടനീളം വഹിച്ച പങ്കിനെ നേരിട്ട് പ്രതിഫലിപ്പിക്കുന്നു: "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു യുവാവ് എന്ന നിലയിലും,<ref name="sahapedia_mgs2" /> പിന്നീട്, ഒരു മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും എഡിറ്ററും എന്ന നിലയിലും അദ്ദേഹം പുതിയ സാഹിത്യ പ്രവണതകളെ രൂപപ്പെടുത്തി.
=== ജന്മശതാബ്ദി ===
2025-ൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ജന്മശതാബ്ദി വിപുലമായി ആഘോഷിച്ചു. ഇതിന്റെ ഭാഗമായി [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമിയും]] ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാലയും സംയുക്തമായി 2025 നവംബർ 16-ന് പൊന്നാനിയിലെ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക മന്ദിരത്തിൽ വെച്ച് അനുസ്മരണ സമ്മേളനം സംഘടിപ്പിച്ചു. കവി [[ഒ.വി. ഉഷ]] ഉദ്ഘാടനം ചെയ്ത ചടങ്ങിൽ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി പ്രസിഡന്റ് പ്രൊഫ. കെ.വി. രാമകൃഷ്ണൻ അധ്യക്ഷത വഹിച്ചു. കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി സെക്രട്ടറി സി.പി. അബൂബക്കർ ചടങ്ങിന് സ്വാഗതം പറഞ്ഞു. ഡോ. കെ.പി. മോഹനൻ, പി.പി. ശ്രീധരനുണ്ണി തുടങ്ങിയവർ കടവനാടിന്റെ കവിതയെയും സാമൂഹിക ഇടപെടലുകളെയും കുറിച്ച് പ്രഭാഷണങ്ങൾ നടത്തി. 'ഓർമ്മയിലെ കടവനാട്' എന്ന സെഷനിൽ കടവനാടിന്റെ മകൾ അരുന്ധതി ഇ. എ., ഇടശ്ശേരിയുടെ മകൻ ഇ. മാധവൻ എന്നിവർ സ്മരണകൾ പങ്കുവെച്ചു.<ref>{{cite report |title=കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജന്മശതാബ്ദി ലഘുലേഖ |publisher=കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി & ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാല |date=16 November 2025 |location=പൊന്നാനി}}</ref>
== അവലംബം ==
{{Reflist|refs=
<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref>
}}
{{Authority control}}
[[വർഗ്ഗം:1925-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1992-ൽ അന്തരിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാളഭാഷാ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പത്രപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:പൊന്നാനിയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലബാറിൽ നിന്നുള്ള എഴുത്തുകാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത) ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പഴയ മലബാർ ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
eiy3brlk9toyfw3vg4tejncnq0cw1if
4648740
4648739
2026-07-20T10:41:17Z
Arunpachat
210248
/* 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് */
4648740
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Indian Malayalam-language poet and journalist}}
{{Use Indian English|date=November 2025}}
{{Infobox person
| name = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| image = File:Kadavanad Kuttikrishnan.jpg
| caption = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| birth_date = 10 ഒക്ടോബർ 1925
| birth_place = കടവനാട്, പൊന്നാനി, മലബാർ ജില്ല, ഇന്ത്യ
| death_date = 19 August 1992 (aged 66)
| death_place =
| occupation = {{flatlist|
* Poet
* Journalist
}}
| notable_works =
* ''Suprabhāthaṁ''
* ''Kalimuttam''
* ''Vazhimuthu''
| awards =
* 1978: [[Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry]]
* 1986: [[Odakkuzhal Award]]
* 1990: Changapuzha Award
}}പ്രമുഖനായ ഒരു മലയാളഭാഷാ കവിയും മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും കേരളത്തിലെ സാംസ്കാരിക സംഘാടകനുമായിരുന്നു '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ''' (10 ഒക്ടോബർ 1925 – 19 ഓഗസ്റ്റ് 1992).<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> കേരളത്തിലെ പ്രമുഖ പത്രങ്ങളിൽ വിശിഷ്ട എഡിറ്ററായും അതേസമയം ആദരണീയനായ ഒരു സാഹിത്യകാരനായും ഇരട്ട വ്യക്തിത്വം അദ്ദേഹം തൻ്റെ കരിയറിൽ നിർവചിച്ചു.<ref name="enwiki" /> ഒരു കവി എന്ന നിലയിൽ, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിന് അദ്ദേഹത്തിന് [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത)|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്]] ലഭിച്ചു.<ref name="enwiki" /> 1986-ൽ ''കളിമുറ്റ''ത്തിന് [[ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്|ഓടക്കുഴൽ പുരസ്കാരവും]] 1990-ൽ ''വഴിമുത്തി''ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരവും ലഭിച്ചു.
തൻ്റെ സർഗ്ഗാത്മക പ്രവർത്തനങ്ങൾക്കപ്പുറം, "പൊന്നാനി കളരി" എന്നറിയപ്പെടുന്ന സാഹിത്യ പ്രസ്ഥാനത്തിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]], [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]], [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] തുടങ്ങിയ മലയാള സാഹിത്യത്തിലെ അതികായരുടെ പ്രധാന സഹപ്രവർത്തകനും സമകാലികനുമായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നിവിടങ്ങളിൽ സീനിയർ എഡിറ്റോറിയൽ തസ്തികകളിൽ സേവനമനുഷ്ഠിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തന ജീവിതം സാംസ്കാരിക സംവാദങ്ങളെ സ്വാധീനിക്കാൻ തനതായ ഒരു വേദി നൽകി.<ref name="enwiki" /> ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതിയിലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിർണ്ണായകമായ ഭരണപരമായ പങ്ക് വഴിയും,<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്മരണയ്ക്കായി ഏർപ്പെടുത്തിയ 'കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം' ഉൾപ്പെടെയുള്ള മരണാനന്തര ബഹുമതികളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി സംരക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു.<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
1925 ഒക്ടോബർ 10-ന് കേരളത്തിലെ മലബാർ മേഖലയിലെ പൊന്നാനി എന്ന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രത്തിനടുത്തുള്ള കടവനാട് എന്ന തീരദേശ ഗ്രാമത്തിലാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജനിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> അച്ഛൻ ആറുമുഖൻ, അമ്മ ദേവകി. അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക വിദ്യാഭ്യാസം പൂർണ്ണമായും പൊന്നാനിയിൽ തന്നെയായിരുന്നു. പുതുപൊന്നാനി മാപ്പിള എലിമെന്ററി സ്കൂൾ, പൊന്നാനി ബി.ഇ.എം. സ്കൂൾ, എ.വി. ഹൈസ്കൂൾ, പൊന്നാനി എന്നിവിടങ്ങളിൽ പഠിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിദ്യാഭ്യാസത്തിന് ശേഷം കോഴിക്കോട്ടേക്ക് താമസം മാറിയ അദ്ദേഹം ഗ്രെയിൻ പർച്ചേസിംഗ് ഓഫീസിലും പിന്നീട് പ്രീമിയർ ഹോസിയറി വർക്ക്സിലും ജോലി ചെയ്തു.<ref name="enwiki" />
== പത്രപ്രവർത്തന രംഗം ==
കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഔദ്യോഗിക ജീവിതം മലയാള പത്രപ്രവർത്തനത്തിലെ ദീർഘവും സ്വാധീനമുള്ളതുമായ ഒരു കരിയറിൽ അധിഷ്ഠിതമായിരുന്നു. സ്വാതന്ത്ര്യാനന്തര കോഴിക്കോടിലെ 'പൗരശക്തി', 'ജനവാണി' പത്രങ്ങളിൽ പ്രവർത്തിച്ചാണ് അദ്ദേഹം തന്റെ പത്രപ്രവർത്തനം ആരംഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> പിന്നീട് കോഴിക്കോട്ട് നിന്ന് തന്നെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചിരുന്ന 'ഹിന്ദ്' പത്രത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി നിയമിതനായി.<ref name="enwiki" />
''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നീ കേരളത്തിലെ രണ്ട് പ്രമുഖ മാധ്യമ സ്ഥാപനങ്ങളിലെ ദീർഘകാല സേവനത്തിലൂടെയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയർ പൂർണ്ണതയിലെത്തിയത്.<ref name="enwiki" /> ''മലയാള മനോരമ''യിൽ നിന്ന് സീനിയർ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി 1983-ൽ വിരമിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിരമിച്ച ശേഷം മലയാള മനോരമയുടെ പാലക്കാട് യൂണിറ്റിന്റെ മാനേജരായും കുറച്ചുകാലം പ്രവർത്തിച്ചു.
അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തനവും സാഹിത്യ ജീവിതവും പരസ്പര പൂരകങ്ങളായിരുന്നു. ഔദ്യോഗിക വിരമിക്കലിന് ശേഷം, ''മലയാള മനോരമ'' ഗ്രൂപ്പ് പ്രസിദ്ധീകരിക്കുന്ന ''[[ഭാഷാപോഷിണി]]'' സാഹിത്യ മാസികയുടെ എഡിറ്റോറിയൽ കമ്മിറ്റിയിൽ അംഗമായി.<ref name="enwiki" />
== പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിലെ പങ്ക് ==
ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിലെ പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ പ്രധാന പങ്കാളിയും ഉത്തേജകനുമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. 1930-കൾ മുതൽ 1950-കൾ വരെ തഴച്ചുവളർന്ന അനൗദ്യോഗികവും എന്നാൽ വളരെ സ്വാധീനമുള്ളതുമായ സാഹിത്യ കൂട്ടായ്മയായ "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിയായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
=== പൊന്നാനി കളരി ===
"പൊന്നാനി കളരി" ഒരു ഔദ്യോഗിക സ്ഥാപനമായിരുന്നില്ല, മറിച്ച് അതിന്റെ ബൗദ്ധിക ചർച്ചകളാൽ നിർവചിക്കപ്പെട്ട ഒരു "സാഹിത്യ വിദ്യാലയം" ആയിരുന്നു.<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> സാഹിത്യം, തത്വശാസ്ത്രം, രാഷ്ട്രീയം എന്നിവയെക്കുറിച്ച് ചർച്ചകൾ നടത്തിയിരുന്ന കവികൾ, എഴുത്തുകാർ, സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താക്കൾ എന്നിവരായിരുന്നു ഈ സംഘത്തിൽ ഉണ്ടായിരുന്നത്. കൃഷ്ണ പണിക്കർ റീഡിംഗ് റൂം<ref name="edasseri_bio" /> പോലെയുള്ള അനൗദ്യോഗിക സ്ഥലങ്ങളിലോ ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തോ ആയിരുന്നു അവരുടെ ഒത്തുചേരലുകൾ.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ സംഘത്തിലെ പ്രധാന അംഗങ്ങൾ ഇവരായിരുന്നു:
* [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]] (കവിയും നാടകകൃത്തും)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]] (നോവലിസ്റ്റ്, ചെറുകഥാകൃത്ത്)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] (കവി)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്]] (സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താവും നാടകകൃത്തും)<ref name="enwiki" />
* [[കുട്ടികൃഷ്ണ മാരാർ]] (സാഹിത്യ നിരൂപകൻ)<ref name="edasseri_photo" />
* എൻ. ദാമോദരൻ<ref name="enwiki" />
=== ഉത്തേജകനും ചരിത്രകാരനും ===
ഒരു പ്രൊഫഷണൽ പത്രപ്രവർത്തകൻ എന്ന നിലയിൽ, പൊന്നാനി സാഹിത്യ വലയവും പുറം ലോകവും തമ്മിലുള്ള സുപ്രധാന കണ്ണിയായി കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രവർത്തിച്ചു. ചരിത്രകാരനായ [[എം.ജി.എസ്. നാരായണൻ]], കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ്, അക്കിത്തം എന്നിവരുമായുള്ള സമ്പർക്കമാണ് "സമകാലിക രാഷ്ട്രീയത്തിലേക്കും സാഹിത്യ പ്രവണതകളിലേക്കും" തനിക്ക് വഴിതുറന്നതെന്ന് വ്യക്തമായി സാക്ഷ്യപ്പെടുത്തുന്നു.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ ഗ്രൂപ്പുമായുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബന്ധം "അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി" എന്ന അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഓർമ്മക്കുറിപ്പിൽ കാണാം.<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref> "കളരി"യുടെ പ്രവർത്തനങ്ങളെക്കുറിച്ചുള്ള നേരിട്ടുള്ള വിവരണം ഈ ലേഖനം നൽകുന്നു, ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തെ അവരുടെ സായാഹ്ന സെഷനുകളെക്കുറിച്ചും വിവിധ കവികളുടെ യോഗ്യതകളെക്കുറിച്ചുള്ള അവരുടെ ആവേശകരമായ സംവാദങ്ങളെക്കുറിച്ചും ഇതിൽ വിവരിക്കുന്നു.<ref name="edasseri_essay" />
=== പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതി ===
ഈ അനൗദ്യോഗിക വൃത്തം വളർന്നപ്പോൾ, അത് കൂടുതൽ ഘടനാപരമായ ഒരു സാമൂഹിക-സാംസ്കാരിക കൂട്ടായ്മയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി. ഈ സംഘടന 1948-ൽ മലബാർ കലാ സമിതി എന്ന പേരിൽ സ്ഥാപിതമായി, 1949-ൽ പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതിയായി, അമച്വർ നാടകങ്ങളെ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിൽ സജീവമായി.<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref> വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ് എന്നിവർക്കൊപ്പം കുട്ടിക്കൃഷ്ണനും ഈ സമിതിയുടെ മാർഗ്ഗദർശിയും "രക്ഷാധികാരിയും" ആയിരുന്നു.<ref name="enwiki" />
=== പൈതൃക സംരക്ഷകൻ: ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ===
1974-ൽ തന്റെ മാർഗ്ഗദർശിയായ ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായരുടെ മരണശേഷം, അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കാൻ ഒരു സമിതി രൂപീകരിച്ചു.<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഈ സംരംഭത്തിലെ പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ.<ref name="edasseri_samithi" /> 1979 ഒക്ടോബർ 30-ന് ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ഔദ്യോഗികമായി രജിസ്റ്റർ ചെയ്തപ്പോൾ, [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്|വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാടിനെ]] അതിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റായും '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണനെ''' അതിന്റെ '''ആദ്യ സെക്രട്ടറിയായും''' നിയമിച്ചു.<ref name="angelfire_ponnani" /> ഈ സജീവ ഭരണപരമായ റോളിലൂടെ, കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്റെ ഉപദേഷ്ടാവിന്റെയും പൊന്നാനി പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെയും പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കുന്നതിനുള്ള സുപ്രധാനമായ പ്രവർത്തനങ്ങൾ ഏറ്റെടുത്തു.
== സാഹിത്യ ശൈലി ==
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ കലാപരമായ തത്വശാസ്ത്രം "പൊന്നാനി സ്കൂളി"നുള്ളിലാണ്. മലയാള റൊമാന്റിസിസത്തിന്റെയും ആധുനികതയുടെ ആഗമനത്തിന്റെയും ഇടയിൽ നിർണ്ണായക പാലമായി ഈ പ്രസ്ഥാനം വർത്തിച്ചു. പുരോഗമനപരവും മാനവികവുമായ ഒരു സംവേദനക്ഷമതയാണ് ഇതിലെ പ്രധാന വ്യക്തികളെ നിർവചിച്ചത്. ഇടശ്ശേരി "ആധുനികതയുടെ മുന്നോടി" ആയിരുന്നു;<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഉറൂബ് ഒരു "പുരോഗമന എഴുത്തുകാരനും" "മാനവികവാദിയും" ആയിരുന്നു;<ref name="angelfire_ponnani" /> അക്കിത്തത്തിന്റെ 1952-ലെ ''ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ ഇതിഹാസം'' എന്ന കവിത പുതിയ, മനസ്സാക്ഷിയുള്ള കവിതയുടെ നാഴികക്കല്ലായിരുന്നു.<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref> കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ സ്വന്തം രചനകൾ, പ്രത്യേകിച്ച് ഇടശ്ശേരിയെക്കുറിച്ചുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഉപന്യാസം, "മനുഷ്യ കഥകളിലും" "മണ്ണിൽ വേരൂന്നിയ ജീവിതത്തിലും" ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിക്കുന്ന ഒരു കാവ്യശാസ്ത്രത്തെയാണ് അനുകൂലിക്കുന്നത്.<ref name="edasseri_essay" />
== ഗ്രന്ഥസൂചിക ==
ലൈബ്രറി കാറ്റലോഗുകളിൽ നിന്നും മറ്റ് സ്രോതസ്സുകളിൽ നിന്നും സമാഹരിച്ച സമഗ്രമായ ഒരു ലിസ്റ്റ് താഴെ നൽകുന്നു:
{| class="wikitable"
|+ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച കൃതികൾ
! കൃതി (മലയാള ലിപിയിൽ)
! കൃതി (ISO 15919 ലിപ്യന്തരണം)
! വർഷം
! വിഭാഗം / കുറിപ്പുകൾ
|-
| {{lang|ml|വയനാടിന്റെ ഓമന}}
| ''Vayanāḍinṟe Ōmana''
| 1962
| നോവൽ
|-
| {{lang|ml|വെട്ടും കിളയും ചെന്ന മൺ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1jM3hU1dxktG4xR8LZlKlyNtMFKkg08Cl/view?usp=sharing Vettum Kiḷayuṁ Chenna Maṇṇu]''
| 1963 / 1968
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി}}
| ''Aṟupatu Thikayunna Iṭaśśēri''
| 1966
| ലേഖനം / ഓർമ്മക്കുറിപ്പ്
|-
| {{lang|ml|കാഴ്ച}}
| ''Kazhcha''
| 1975
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|സുപ്രഭാതം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1Faqa8bnKeVAIYPetj61m-wUdf7ucBT1K/view Suprabhāthaṁ]''
| 1977
| കവിതാ സമാഹാരം (1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നാദ നൈവേദ്യം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1QcD1CdqBEZ8Hd6lodf9-gQNco6bK9nC2/view?usp=sharing Nāada Naivēdyaṁ]''
| 1979
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വേദനയുടേ തോറ്റം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1xnGGokw1KHcBESWnI-rXgDrHwBMtWmV5/view?usp=sharing Vēdanayuḍe Thōṭṭaṁ]''
| 1981
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കളിമുറ്റം}}
| ''Kaḷimuttaṁ''
| 1985
| കവിതാ സമാഹാരം (1986 ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നമ്മുടെ പ്രിയപ്പെട്ട അക്കിത്തം}}
| ''Nammuḍe Priyappeṭṭa Akkitham''
| 1986
| നിരൂപണം / ലേഖനം
|-
| {{lang|ml|വഴിമുത്ത്}}
| ''Vazhimuthu''
| 1988
| കവിതാ സമാഹാരം (1990 ചങ്ങമ്പുഴ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|ഭൂമിപൂജ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1aNbzn936FI83Czq3rg4hO2EiOTXPmXaw/view Bhumipooja]''
| 1991
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കടവനാടിൻ്റെ ഓർമകൾ}}
| ''Kadvanadinte Ormakal''
| 2010
| ജീവചരിത്രം (മരണാനന്തരം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചത്)
|}
== പുരസ്കാരങ്ങളും പൈതൃകവും ==
1992 ഓഗസ്റ്റ് 19-ന് 66-ആം വയസ്സിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ അന്തരിച്ചു.<ref name="enwiki" /> മലയാള സാഹിത്യത്തിനും സംസ്കാരത്തിനും അദ്ദേഹം നൽകിയ സംഭാവനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രധാന പുരസ്കാരങ്ങളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പേരിൽ തുടരുന്ന "ജീവിക്കുന്ന പൈതൃക"ത്തിലൂടെയും അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു.
=== 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ===
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഏറ്റവും പ്രധാനപ്പെട്ട സാഹിത്യ ബഹുമതി കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ആയിരുന്നു, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിനാണ് ഇത് ലഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> ചില ഔദ്യോഗിക അവാർഡ് ലിസ്റ്റുകളിൽ ''സിപ്രഭാതം'' എന്ന അക്ഷര വ്യത്യാസം കണ്ടേക്കാം;<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> എന്നിരുന്നാലും, മിക്ക സ്രോതസ്സുകളും ''സുപ്രഭാതം'' (ശുഭോദയം) എന്നതാണ് ശരിയായ ശീർഷകം എന്ന് സ്ഥിരീകരിക്കുന്നു.<ref name="enwiki" />
<gallery mode="packed" perrow="2" heights="250px" caption="പുരസ്കാര ചടങ്ങുകൾ">
File:Receiving the Changapuzha Award from Justice Shankaran Nair, with Akkitham standing between them.jpg|അക്കിത്തത്തോടൊപ്പം ജസ്റ്റിസ് ശങ്കരൻ നായരിൽ നിന്ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരം സ്വീകരിക്കുന്നു.
File:Receiving the Odakuzhal Award from O. N. V. Kurup.jpg|എൻ. വി. കൃഷ്ണവാര്യരിൽ നിന്ന് ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് സ്വീകരിക്കുന്നു.
</gallery>
```wiki
=== കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലെ ഛായാചിത്രം ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan - Kozhikode Townhall.jpg|thumb|കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രം, കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാൾ]]
1992-ൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിര്യാണത്തെ തുടർന്ന്, മലയാള സാഹിത്യത്തിനും പത്രപ്രവർത്തനത്തിനും നൽകിയ സംഭാവനകളെ ആദരിച്ച് കോഴിക്കോട് നഗരത്തിന്റെ ഹൃദയഭാഗത്തുള്ള മണാഞ്ചിറ സ്ക്വയറിനോട് ചേർന്നുള്ള കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഒരു ഛായാചിത്രം അനാച്ഛാദനം ചെയ്തു. കോഴിക്കോട് നഗരത്തിലെ പ്രധാന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രങ്ങളിലൊന്നായ ടൗൺ ഹാൾ, നഗരത്തിന്റെ സാഹിത്യ, കലാ, സാംസ്കാരിക പൈതൃകവുമായി അടുത്ത ബന്ധമുള്ള ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ വേദിയാണ്. കേരളത്തിന്റെ സാംസ്കാരിക, സാഹിത്യ, പൊതുജീവിത മേഖലകളിൽ ശ്രദ്ധേയമായ സംഭാവനകൾ നൽകിയ നിരവധി പ്രമുഖരുടെ ഛായാചിത്രങ്ങൾ ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചിരിക്കുന്നു. കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രവും ഇന്നും ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചുവരുന്നു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ സാഹിത്യപാരമ്പര്യത്തിന്റെയും ശാശ്വതമായ സ്വാധീനത്തിന്റെയും സ്മാരകമായി അത് നിലനിൽക്കുന്നു.
=== പൊന്നാനിയിലെ സ്മരണ ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan Kavimuttam Statue.jpg|thumb|right|പൊന്നാനിയിലെ കവിമുറ്റത്തെ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രതിമ]]
പൊന്നാനിയിലെ '''കവിമുറ്റം''' ഗാർഡനിൽ കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്ഥിരമായി അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു. പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ മൂന്ന് പ്രധാന വ്യക്തികളായ ഉറൂബ് (പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ), കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ എന്നിവരുടെ പ്രതിമകൾ ഈ പൊതുവിടത്തിൽ സ്ഥാപിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref> "പൊന്നാനി കളരി"യുടെ പ്രധാന ഭാഗമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്ഥാനം ഉറപ്പിക്കുന്നതാണ് ഇടശ്ശേരിക്കും ഉറൂബിനും ഒപ്പം അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രതിമ സ്ഥാപിച്ചിരിക്കുന്നത്.
=== ജീവിക്കുന്ന പൈതൃകം: കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം ===
'''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്മാരക സമിതി'''യാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി നിലനിർത്തുന്നത്.<ref name="nie_award" /> ഈ സമിതി അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബഹുമാനാർത്ഥം ''''കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം'''' (കടവനാട് മെമ്മോറിയൽ കവിതാ അവാർഡ്) നൽകിവരുന്നു. "സാഹിത്യരംഗത്തെ യുവപ്രതിഭകളെ ആദരിക്കുക" എന്നതാണ് സമിതിയുടെ പ്രഖ്യാപിത ലക്ഷ്യം.<ref name="nie_award" /> ഈ ദൗത്യം കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്നെ തന്റെ കരിയറിൽ ഉടനീളം വഹിച്ച പങ്കിനെ നേരിട്ട് പ്രതിഫലിപ്പിക്കുന്നു: "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു യുവാവ് എന്ന നിലയിലും,<ref name="sahapedia_mgs2" /> പിന്നീട്, ഒരു മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും എഡിറ്ററും എന്ന നിലയിലും അദ്ദേഹം പുതിയ സാഹിത്യ പ്രവണതകളെ രൂപപ്പെടുത്തി.
=== ജന്മശതാബ്ദി ===
2025-ൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ജന്മശതാബ്ദി വിപുലമായി ആഘോഷിച്ചു. ഇതിന്റെ ഭാഗമായി [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമിയും]] ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാലയും സംയുക്തമായി 2025 നവംബർ 16-ന് പൊന്നാനിയിലെ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക മന്ദിരത്തിൽ വെച്ച് അനുസ്മരണ സമ്മേളനം സംഘടിപ്പിച്ചു. കവി [[ഒ.വി. ഉഷ]] ഉദ്ഘാടനം ചെയ്ത ചടങ്ങിൽ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി പ്രസിഡന്റ് പ്രൊഫ. കെ.വി. രാമകൃഷ്ണൻ അധ്യക്ഷത വഹിച്ചു. കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി സെക്രട്ടറി സി.പി. അബൂബക്കർ ചടങ്ങിന് സ്വാഗതം പറഞ്ഞു. ഡോ. കെ.പി. മോഹനൻ, പി.പി. ശ്രീധരനുണ്ണി തുടങ്ങിയവർ കടവനാടിന്റെ കവിതയെയും സാമൂഹിക ഇടപെടലുകളെയും കുറിച്ച് പ്രഭാഷണങ്ങൾ നടത്തി. 'ഓർമ്മയിലെ കടവനാട്' എന്ന സെഷനിൽ കടവനാടിന്റെ മകൾ അരുന്ധതി ഇ. എ., ഇടശ്ശേരിയുടെ മകൻ ഇ. മാധവൻ എന്നിവർ സ്മരണകൾ പങ്കുവെച്ചു.<ref>{{cite report |title=കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജന്മശതാബ്ദി ലഘുലേഖ |publisher=കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി & ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാല |date=16 November 2025 |location=പൊന്നാനി}}</ref>
== അവലംബം ==
{{Reflist|refs=
<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref>
}}
{{Authority control}}
[[വർഗ്ഗം:1925-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1992-ൽ അന്തരിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാളഭാഷാ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പത്രപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:പൊന്നാനിയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലബാറിൽ നിന്നുള്ള എഴുത്തുകാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത) ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പഴയ മലബാർ ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
g3utlvy0cbjioatwxelhr5ubeg2zps6
4648745
4648740
2026-07-20T11:38:45Z
Vicharam
9387
/* 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് */
4648745
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Indian Malayalam-language poet and journalist}}
{{Use Indian English|date=November 2025}}
{{Infobox person
| name = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| image = File:Kadavanad Kuttikrishnan.jpg
| caption = കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ
| birth_date = 10 ഒക്ടോബർ 1925
| birth_place = കടവനാട്, പൊന്നാനി, മലബാർ ജില്ല, ഇന്ത്യ
| death_date = 19 August 1992 (aged 66)
| death_place =
| occupation = {{flatlist|
* Poet
* Journalist
}}
| notable_works =
* ''Suprabhāthaṁ''
* ''Kalimuttam''
* ''Vazhimuthu''
| awards =
* 1978: [[Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry]]
* 1986: [[Odakkuzhal Award]]
* 1990: Changapuzha Award
}}പ്രമുഖനായ ഒരു മലയാളഭാഷാ കവിയും മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും കേരളത്തിലെ സാംസ്കാരിക സംഘാടകനുമായിരുന്നു '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ''' (10 ഒക്ടോബർ 1925 – 19 ഓഗസ്റ്റ് 1992).<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> കേരളത്തിലെ പ്രമുഖ പത്രങ്ങളിൽ വിശിഷ്ട എഡിറ്ററായും അതേസമയം ആദരണീയനായ ഒരു സാഹിത്യകാരനായും ഇരട്ട വ്യക്തിത്വം അദ്ദേഹം തൻ്റെ കരിയറിൽ നിർവചിച്ചു.<ref name="enwiki" /> ഒരു കവി എന്ന നിലയിൽ, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിന് അദ്ദേഹത്തിന് [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത)|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്]] ലഭിച്ചു.<ref name="enwiki" /> 1986-ൽ ''കളിമുറ്റ''ത്തിന് [[ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്|ഓടക്കുഴൽ പുരസ്കാരവും]] 1990-ൽ ''വഴിമുത്തി''ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരവും ലഭിച്ചു.
തൻ്റെ സർഗ്ഗാത്മക പ്രവർത്തനങ്ങൾക്കപ്പുറം, "പൊന്നാനി കളരി" എന്നറിയപ്പെടുന്ന സാഹിത്യ പ്രസ്ഥാനത്തിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]], [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]], [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] തുടങ്ങിയ മലയാള സാഹിത്യത്തിലെ അതികായരുടെ പ്രധാന സഹപ്രവർത്തകനും സമകാലികനുമായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നിവിടങ്ങളിൽ സീനിയർ എഡിറ്റോറിയൽ തസ്തികകളിൽ സേവനമനുഷ്ഠിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തന ജീവിതം സാംസ്കാരിക സംവാദങ്ങളെ സ്വാധീനിക്കാൻ തനതായ ഒരു വേദി നൽകി.<ref name="enwiki" /> ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതിയിലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിർണ്ണായകമായ ഭരണപരമായ പങ്ക് വഴിയും,<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്മരണയ്ക്കായി ഏർപ്പെടുത്തിയ 'കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം' ഉൾപ്പെടെയുള്ള മരണാനന്തര ബഹുമതികളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി സംരക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു.<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
1925 ഒക്ടോബർ 10-ന് കേരളത്തിലെ മലബാർ മേഖലയിലെ പൊന്നാനി എന്ന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രത്തിനടുത്തുള്ള കടവനാട് എന്ന തീരദേശ ഗ്രാമത്തിലാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജനിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> അച്ഛൻ ആറുമുഖൻ, അമ്മ ദേവകി. അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഔദ്യോഗിക വിദ്യാഭ്യാസം പൂർണ്ണമായും പൊന്നാനിയിൽ തന്നെയായിരുന്നു. പുതുപൊന്നാനി മാപ്പിള എലിമെന്ററി സ്കൂൾ, പൊന്നാനി ബി.ഇ.എം. സ്കൂൾ, എ.വി. ഹൈസ്കൂൾ, പൊന്നാനി എന്നിവിടങ്ങളിൽ പഠിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിദ്യാഭ്യാസത്തിന് ശേഷം കോഴിക്കോട്ടേക്ക് താമസം മാറിയ അദ്ദേഹം ഗ്രെയിൻ പർച്ചേസിംഗ് ഓഫീസിലും പിന്നീട് പ്രീമിയർ ഹോസിയറി വർക്ക്സിലും ജോലി ചെയ്തു.<ref name="enwiki" />
== പത്രപ്രവർത്തന രംഗം ==
കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഔദ്യോഗിക ജീവിതം മലയാള പത്രപ്രവർത്തനത്തിലെ ദീർഘവും സ്വാധീനമുള്ളതുമായ ഒരു കരിയറിൽ അധിഷ്ഠിതമായിരുന്നു. സ്വാതന്ത്ര്യാനന്തര കോഴിക്കോടിലെ 'പൗരശക്തി', 'ജനവാണി' പത്രങ്ങളിൽ പ്രവർത്തിച്ചാണ് അദ്ദേഹം തന്റെ പത്രപ്രവർത്തനം ആരംഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> പിന്നീട് കോഴിക്കോട്ട് നിന്ന് തന്നെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചിരുന്ന 'ഹിന്ദ്' പത്രത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി നിയമിതനായി.<ref name="enwiki" />
''[[മാതൃഭൂമി]]'', ''[[മലയാള മനോരമ]]'' എന്നീ കേരളത്തിലെ രണ്ട് പ്രമുഖ മാധ്യമ സ്ഥാപനങ്ങളിലെ ദീർഘകാല സേവനത്തിലൂടെയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കരിയർ പൂർണ്ണതയിലെത്തിയത്.<ref name="enwiki" /> ''മലയാള മനോരമ''യിൽ നിന്ന് സീനിയർ അസിസ്റ്റന്റ് എഡിറ്ററായി 1983-ൽ വിരമിച്ചു.<ref name="enwiki" /> വിരമിച്ച ശേഷം മലയാള മനോരമയുടെ പാലക്കാട് യൂണിറ്റിന്റെ മാനേജരായും കുറച്ചുകാലം പ്രവർത്തിച്ചു.
അദ്ദേഹത്തിന്റെ പത്രപ്രവർത്തനവും സാഹിത്യ ജീവിതവും പരസ്പര പൂരകങ്ങളായിരുന്നു. ഔദ്യോഗിക വിരമിക്കലിന് ശേഷം, ''മലയാള മനോരമ'' ഗ്രൂപ്പ് പ്രസിദ്ധീകരിക്കുന്ന ''[[ഭാഷാപോഷിണി]]'' സാഹിത്യ മാസികയുടെ എഡിറ്റോറിയൽ കമ്മിറ്റിയിൽ അംഗമായി.<ref name="enwiki" />
== പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിലെ പങ്ക് ==
ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിലെ പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ പ്രധാന പങ്കാളിയും ഉത്തേജകനുമായിരുന്നു കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ. 1930-കൾ മുതൽ 1950-കൾ വരെ തഴച്ചുവളർന്ന അനൗദ്യോഗികവും എന്നാൽ വളരെ സ്വാധീനമുള്ളതുമായ സാഹിത്യ കൂട്ടായ്മയായ "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു പ്രധാന വ്യക്തിയായിരുന്നു അദ്ദേഹം.<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
=== പൊന്നാനി കളരി ===
"പൊന്നാനി കളരി" ഒരു ഔദ്യോഗിക സ്ഥാപനമായിരുന്നില്ല, മറിച്ച് അതിന്റെ ബൗദ്ധിക ചർച്ചകളാൽ നിർവചിക്കപ്പെട്ട ഒരു "സാഹിത്യ വിദ്യാലയം" ആയിരുന്നു.<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> സാഹിത്യം, തത്വശാസ്ത്രം, രാഷ്ട്രീയം എന്നിവയെക്കുറിച്ച് ചർച്ചകൾ നടത്തിയിരുന്ന കവികൾ, എഴുത്തുകാർ, സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താക്കൾ എന്നിവരായിരുന്നു ഈ സംഘത്തിൽ ഉണ്ടായിരുന്നത്. കൃഷ്ണ പണിക്കർ റീഡിംഗ് റൂം<ref name="edasseri_bio" /> പോലെയുള്ള അനൗദ്യോഗിക സ്ഥലങ്ങളിലോ ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തോ ആയിരുന്നു അവരുടെ ഒത്തുചേരലുകൾ.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ സംഘത്തിലെ പ്രധാന അംഗങ്ങൾ ഇവരായിരുന്നു:
* [[ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ]] (കവിയും നാടകകൃത്തും)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[ഉറൂബ്|പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ (ഉറൂബ്)]] (നോവലിസ്റ്റ്, ചെറുകഥാകൃത്ത്)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[അക്കിത്തം അച്യുതൻ നമ്പൂതിരി]] (കവി)<ref name="sahapedia_mgs1" />
* [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്]] (സാമൂഹിക പരിഷ്കർത്താവും നാടകകൃത്തും)<ref name="enwiki" />
* [[കുട്ടികൃഷ്ണ മാരാർ]] (സാഹിത്യ നിരൂപകൻ)<ref name="edasseri_photo" />
* എൻ. ദാമോദരൻ<ref name="enwiki" />
=== ഉത്തേജകനും ചരിത്രകാരനും ===
ഒരു പ്രൊഫഷണൽ പത്രപ്രവർത്തകൻ എന്ന നിലയിൽ, പൊന്നാനി സാഹിത്യ വലയവും പുറം ലോകവും തമ്മിലുള്ള സുപ്രധാന കണ്ണിയായി കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രവർത്തിച്ചു. ചരിത്രകാരനായ [[എം.ജി.എസ്. നാരായണൻ]], കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ്, അക്കിത്തം എന്നിവരുമായുള്ള സമ്പർക്കമാണ് "സമകാലിക രാഷ്ട്രീയത്തിലേക്കും സാഹിത്യ പ്രവണതകളിലേക്കും" തനിക്ക് വഴിതുറന്നതെന്ന് വ്യക്തമായി സാക്ഷ്യപ്പെടുത്തുന്നു.<ref name="sahapedia_mgs1" />
ഈ ഗ്രൂപ്പുമായുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബന്ധം "അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി" എന്ന അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഓർമ്മക്കുറിപ്പിൽ കാണാം.<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref> "കളരി"യുടെ പ്രവർത്തനങ്ങളെക്കുറിച്ചുള്ള നേരിട്ടുള്ള വിവരണം ഈ ലേഖനം നൽകുന്നു, ഭാരതപ്പുഴയുടെ തീരത്തെ അവരുടെ സായാഹ്ന സെഷനുകളെക്കുറിച്ചും വിവിധ കവികളുടെ യോഗ്യതകളെക്കുറിച്ചുള്ള അവരുടെ ആവേശകരമായ സംവാദങ്ങളെക്കുറിച്ചും ഇതിൽ വിവരിക്കുന്നു.<ref name="edasseri_essay" />
=== പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതി ===
ഈ അനൗദ്യോഗിക വൃത്തം വളർന്നപ്പോൾ, അത് കൂടുതൽ ഘടനാപരമായ ഒരു സാമൂഹിക-സാംസ്കാരിക കൂട്ടായ്മയ്ക്ക് ജന്മം നൽകി. ഈ സംഘടന 1948-ൽ മലബാർ കലാ സമിതി എന്ന പേരിൽ സ്ഥാപിതമായി, 1949-ൽ പൊന്നാനി കേന്ദ്ര കലാ സമിതിയായി, അമച്വർ നാടകങ്ങളെ പ്രോത്സാഹിപ്പിക്കുന്നതിൽ സജീവമായി.<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref> വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്, ഇടശ്ശേരി, ഉറൂബ് എന്നിവർക്കൊപ്പം കുട്ടിക്കൃഷ്ണനും ഈ സമിതിയുടെ മാർഗ്ഗദർശിയും "രക്ഷാധികാരിയും" ആയിരുന്നു.<ref name="enwiki" />
=== പൈതൃക സംരക്ഷകൻ: ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ===
1974-ൽ തന്റെ മാർഗ്ഗദർശിയായ ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായരുടെ മരണശേഷം, അദ്ദേഹത്തിന്റെ പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കാൻ ഒരു സമിതി രൂപീകരിച്ചു.<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഈ സംരംഭത്തിലെ പ്രധാന വ്യക്തിത്വമായിരുന്നു കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ.<ref name="edasseri_samithi" /> 1979 ഒക്ടോബർ 30-ന് ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി ഔദ്യോഗികമായി രജിസ്റ്റർ ചെയ്തപ്പോൾ, [[വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാട്|വി.ടി. ഭട്ടതിരിപ്പാടിനെ]] അതിന്റെ ആദ്യ പ്രസിഡന്റായും '''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണനെ''' അതിന്റെ '''ആദ്യ സെക്രട്ടറിയായും''' നിയമിച്ചു.<ref name="angelfire_ponnani" /> ഈ സജീവ ഭരണപരമായ റോളിലൂടെ, കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്റെ ഉപദേഷ്ടാവിന്റെയും പൊന്നാനി പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെയും പൈതൃകം സംരക്ഷിക്കുന്നതിനുള്ള സുപ്രധാനമായ പ്രവർത്തനങ്ങൾ ഏറ്റെടുത്തു.
== സാഹിത്യ ശൈലി ==
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ കലാപരമായ തത്വശാസ്ത്രം "പൊന്നാനി സ്കൂളി"നുള്ളിലാണ്. മലയാള റൊമാന്റിസിസത്തിന്റെയും ആധുനികതയുടെ ആഗമനത്തിന്റെയും ഇടയിൽ നിർണ്ണായക പാലമായി ഈ പ്രസ്ഥാനം വർത്തിച്ചു. പുരോഗമനപരവും മാനവികവുമായ ഒരു സംവേദനക്ഷമതയാണ് ഇതിലെ പ്രധാന വ്യക്തികളെ നിർവചിച്ചത്. ഇടശ്ശേരി "ആധുനികതയുടെ മുന്നോടി" ആയിരുന്നു;<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> ഉറൂബ് ഒരു "പുരോഗമന എഴുത്തുകാരനും" "മാനവികവാദിയും" ആയിരുന്നു;<ref name="angelfire_ponnani" /> അക്കിത്തത്തിന്റെ 1952-ലെ ''ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ ഇതിഹാസം'' എന്ന കവിത പുതിയ, മനസ്സാക്ഷിയുള്ള കവിതയുടെ നാഴികക്കല്ലായിരുന്നു.<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref> കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ സ്വന്തം രചനകൾ, പ്രത്യേകിച്ച് ഇടശ്ശേരിയെക്കുറിച്ചുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഉപന്യാസം, "മനുഷ്യ കഥകളിലും" "മണ്ണിൽ വേരൂന്നിയ ജീവിതത്തിലും" ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിക്കുന്ന ഒരു കാവ്യശാസ്ത്രത്തെയാണ് അനുകൂലിക്കുന്നത്.<ref name="edasseri_essay" />
== ഗ്രന്ഥസൂചിക ==
ലൈബ്രറി കാറ്റലോഗുകളിൽ നിന്നും മറ്റ് സ്രോതസ്സുകളിൽ നിന്നും സമാഹരിച്ച സമഗ്രമായ ഒരു ലിസ്റ്റ് താഴെ നൽകുന്നു:
{| class="wikitable"
|+ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച കൃതികൾ
! കൃതി (മലയാള ലിപിയിൽ)
! കൃതി (ISO 15919 ലിപ്യന്തരണം)
! വർഷം
! വിഭാഗം / കുറിപ്പുകൾ
|-
| {{lang|ml|വയനാടിന്റെ ഓമന}}
| ''Vayanāḍinṟe Ōmana''
| 1962
| നോവൽ
|-
| {{lang|ml|വെട്ടും കിളയും ചെന്ന മൺ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1jM3hU1dxktG4xR8LZlKlyNtMFKkg08Cl/view?usp=sharing Vettum Kiḷayuṁ Chenna Maṇṇu]''
| 1963 / 1968
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി}}
| ''Aṟupatu Thikayunna Iṭaśśēri''
| 1966
| ലേഖനം / ഓർമ്മക്കുറിപ്പ്
|-
| {{lang|ml|കാഴ്ച}}
| ''Kazhcha''
| 1975
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|സുപ്രഭാതം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1Faqa8bnKeVAIYPetj61m-wUdf7ucBT1K/view Suprabhāthaṁ]''
| 1977
| കവിതാ സമാഹാരം (1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നാദ നൈവേദ്യം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1QcD1CdqBEZ8Hd6lodf9-gQNco6bK9nC2/view?usp=sharing Nāada Naivēdyaṁ]''
| 1979
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|വേദനയുടേ തോറ്റം}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1xnGGokw1KHcBESWnI-rXgDrHwBMtWmV5/view?usp=sharing Vēdanayuḍe Thōṭṭaṁ]''
| 1981
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കളിമുറ്റം}}
| ''Kaḷimuttaṁ''
| 1985
| കവിതാ സമാഹാരം (1986 ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|നമ്മുടെ പ്രിയപ്പെട്ട അക്കിത്തം}}
| ''Nammuḍe Priyappeṭṭa Akkitham''
| 1986
| നിരൂപണം / ലേഖനം
|-
| {{lang|ml|വഴിമുത്ത്}}
| ''Vazhimuthu''
| 1988
| കവിതാ സമാഹാരം (1990 ചങ്ങമ്പുഴ അവാർഡ്)
|-
| {{lang|ml|ഭൂമിപൂജ}}
| ''[https://drive.google.com/file/d/1aNbzn936FI83Czq3rg4hO2EiOTXPmXaw/view Bhumipooja]''
| 1991
| കവിതാ സമാഹാരം
|-
| {{lang|ml|കടവനാടിൻ്റെ ഓർമകൾ}}
| ''Kadvanadinte Ormakal''
| 2010
| ജീവചരിത്രം (മരണാനന്തരം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചത്)
|}
== പുരസ്കാരങ്ങളും പൈതൃകവും ==
1992 ഓഗസ്റ്റ് 19-ന് 66-ആം വയസ്സിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ അന്തരിച്ചു.<ref name="enwiki" /> മലയാള സാഹിത്യത്തിനും സംസ്കാരത്തിനും അദ്ദേഹം നൽകിയ സംഭാവനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രധാന പുരസ്കാരങ്ങളിലൂടെയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പേരിൽ തുടരുന്ന "ജീവിക്കുന്ന പൈതൃക"ത്തിലൂടെയും അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു.
=== 1978 കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ===
കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഏറ്റവും പ്രധാനപ്പെട്ട സാഹിത്യ ബഹുമതി കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി അവാർഡ് ആയിരുന്നു, 1978-ൽ ''സുപ്രഭാതം'' എന്ന കവിതാ സമാഹാരത്തിനാണ് ഇത് ലഭിച്ചത്.<ref name="enwiki" /> ചില ഔദ്യോഗിക അവാർഡ് ലിസ്റ്റുകളിൽ ''സിപ്രഭാതം'' എന്ന അക്ഷര വ്യത്യാസം കണ്ടേക്കാം;<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref> എന്നിരുന്നാലും, മിക്ക സ്രോതസ്സുകളും ''സുപ്രഭാതം'' (ശുഭോദയം) എന്നതാണ് ശരിയായ ശീർഷകം എന്ന് സ്ഥിരീകരിക്കുന്നു.<ref name="enwiki" />
<gallery mode="packed" perrow="2" heights="250px" caption="പുരസ്കാര ചടങ്ങുകൾ">
File:Receiving the Changapuzha Award from Justice Shankaran Nair, with Akkitham standing between them.jpg|അക്കിത്തത്തോടൊപ്പം ജസ്റ്റിസ് ശങ്കരൻ നായരിൽ നിന്ന് ചങ്ങമ്പുഴ പുരസ്കാരം സ്വീകരിക്കുന്നു.
File:Receiving the Odakuzhal Award from O. N. V. Kurup.jpg|എൻ. വി. കൃഷ്ണവാര്യരിൽ നിന്ന് ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് സ്വീകരിക്കുന്നു.
</gallery>
=== കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിലെ ഛായാചിത്രം ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan - Kozhikode Townhall.jpg|thumb|കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രം, കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാൾ]]
1992-ൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ നിര്യാണത്തെ തുടർന്ന്, മലയാള സാഹിത്യത്തിനും പത്രപ്രവർത്തനത്തിനും നൽകിയ സംഭാവനകളെ ആദരിച്ച് കോഴിക്കോട് നഗരത്തിന്റെ ഹൃദയഭാഗത്തുള്ള മണാഞ്ചിറ സ്ക്വയറിനോട് ചേർന്നുള്ള കോഴിക്കോട് ടൗൺ ഹാളിൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഒരു ഛായാചിത്രം അനാച്ഛാദനം ചെയ്തു. കോഴിക്കോട് നഗരത്തിലെ പ്രധാന സാംസ്കാരിക കേന്ദ്രങ്ങളിലൊന്നായ ടൗൺ ഹാൾ, നഗരത്തിന്റെ സാഹിത്യ, കലാ, സാംസ്കാരിക പൈതൃകവുമായി അടുത്ത ബന്ധമുള്ള ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ വേദിയാണ്. കേരളത്തിന്റെ സാംസ്കാരിക, സാഹിത്യ, പൊതുജീവിത മേഖലകളിൽ ശ്രദ്ധേയമായ സംഭാവനകൾ നൽകിയ നിരവധി പ്രമുഖരുടെ ഛായാചിത്രങ്ങൾ ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചിരിക്കുന്നു. കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ഛായാചിത്രവും ഇന്നും ഇവിടെ പ്രദർശിപ്പിച്ചുവരുന്നു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ സാഹിത്യപാരമ്പര്യത്തിന്റെയും ശാശ്വതമായ സ്വാധീനത്തിന്റെയും സ്മാരകമായി അത് നിലനിൽക്കുന്നു.
=== പൊന്നാനിയിലെ സ്മരണ ===
[[File:Kadavanad Kuttikrishnan Kavimuttam Statue.jpg|thumb|right|പൊന്നാനിയിലെ കവിമുറ്റത്തെ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ പ്രതിമ]]
പൊന്നാനിയിലെ '''കവിമുറ്റം''' ഗാർഡനിൽ കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്ഥിരമായി അനുസ്മരിക്കപ്പെടുന്നു. പൊന്നാനി സാഹിത്യ നവോത്ഥാനത്തിന്റെ മൂന്ന് പ്രധാന വ്യക്തികളായ ഉറൂബ് (പി.സി. കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ), കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ, ഇടശ്ശേരി ഗോവിന്ദൻ നായർ എന്നിവരുടെ പ്രതിമകൾ ഈ പൊതുവിടത്തിൽ സ്ഥാപിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref> "പൊന്നാനി കളരി"യുടെ പ്രധാന ഭാഗമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ സ്ഥാനം ഉറപ്പിക്കുന്നതാണ് ഇടശ്ശേരിക്കും ഉറൂബിനും ഒപ്പം അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രതിമ സ്ഥാപിച്ചിരിക്കുന്നത്.
=== ജീവിക്കുന്ന പൈതൃകം: കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം ===
'''കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ സ്മാരക സമിതി'''യാണ് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ പൈതൃകം സജീവമായി നിലനിർത്തുന്നത്.<ref name="nie_award" /> ഈ സമിതി അദ്ദേഹത്തിന്റെ ബഹുമാനാർത്ഥം ''''കടവനാട് സ്മൃതി കവിതാ പുരസ്കാരം'''' (കടവനാട് മെമ്മോറിയൽ കവിതാ അവാർഡ്) നൽകിവരുന്നു. "സാഹിത്യരംഗത്തെ യുവപ്രതിഭകളെ ആദരിക്കുക" എന്നതാണ് സമിതിയുടെ പ്രഖ്യാപിത ലക്ഷ്യം.<ref name="nie_award" /> ഈ ദൗത്യം കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ തന്നെ തന്റെ കരിയറിൽ ഉടനീളം വഹിച്ച പങ്കിനെ നേരിട്ട് പ്രതിഫലിപ്പിക്കുന്നു: "പൊന്നാനി കളരി"യിലെ ഒരു യുവാവ് എന്ന നിലയിലും,<ref name="sahapedia_mgs2" /> പിന്നീട്, ഒരു മുതിർന്ന പത്രപ്രവർത്തകനും എഡിറ്ററും എന്ന നിലയിലും അദ്ദേഹം പുതിയ സാഹിത്യ പ്രവണതകളെ രൂപപ്പെടുത്തി.
=== ജന്മശതാബ്ദി ===
2025-ൽ കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണന്റെ ജന്മശതാബ്ദി വിപുലമായി ആഘോഷിച്ചു. ഇതിന്റെ ഭാഗമായി [[കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി|കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമിയും]] ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാലയും സംയുക്തമായി 2025 നവംബർ 16-ന് പൊന്നാനിയിലെ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക മന്ദിരത്തിൽ വെച്ച് അനുസ്മരണ സമ്മേളനം സംഘടിപ്പിച്ചു. കവി [[ഒ.വി. ഉഷ]] ഉദ്ഘാടനം ചെയ്ത ചടങ്ങിൽ ഇടശ്ശേരി സ്മാരക സമിതി പ്രസിഡന്റ് പ്രൊഫ. കെ.വി. രാമകൃഷ്ണൻ അധ്യക്ഷത വഹിച്ചു. കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി സെക്രട്ടറി സി.പി. അബൂബക്കർ ചടങ്ങിന് സ്വാഗതം പറഞ്ഞു. ഡോ. കെ.പി. മോഹനൻ, പി.പി. ശ്രീധരനുണ്ണി തുടങ്ങിയവർ കടവനാടിന്റെ കവിതയെയും സാമൂഹിക ഇടപെടലുകളെയും കുറിച്ച് പ്രഭാഷണങ്ങൾ നടത്തി. 'ഓർമ്മയിലെ കടവനാട്' എന്ന സെഷനിൽ കടവനാടിന്റെ മകൾ അരുന്ധതി ഇ. എ., ഇടശ്ശേരിയുടെ മകൻ ഇ. മാധവൻ എന്നിവർ സ്മരണകൾ പങ്കുവെച്ചു.<ref>{{cite report |title=കടവനാട് കുട്ടിക്കൃഷ്ണൻ ജന്മശതാബ്ദി ലഘുലേഖ |publisher=കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി & ഇടശ്ശേരി കലാപഠനശാല |date=16 November 2025 |location=പൊന്നാനി}}</ref>
== അവലംബം ==
{{Reflist|refs=
<ref name="enwiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kadavanad_Kuttikrishnan |title=Kadavanad Kuttikrishnan - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="ksaa_wiki">{{cite web |url=https://en.wikipedia.org/wiki/Kerala_Sahitya_Akademi_Award_for_Poetry |title=Kerala Sahitya Akademi Award for Poetry - Wikipedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs1">{{cite web |url=https://map.sahapedia.org/video/Irreverent-History:%20Kesavan%20Veluthat%20in%20Conversation%20with%20M.G.S.%20Narayanan/10751 |title=Irreverent History: Kesavan Veluthat in Conversation with M.G.S. Narayanan - Sahapedia |access-date=November 13, 2025 }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ജനുവരി 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="edasseri_photo">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/photo_description.html |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="sahapedia_mgs2">{{cite web |url=http://www.sahapedia.org/mgs-narayanan-conversation-kesavan-veluthat |title=M.G.S. Narayanan in Conversation with Kesavan Veluthat | Sahapedia |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_bio">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/biography.htm |title=Mahakavi Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="angelfire_ponnani">{{cite web |url=https://www.angelfire.com/country/ponnani/arts.html |title=Ponnani - The Cultural Potpourri of Malabar - Angelfire |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_samithi">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/english/edasseri_smaraka_samithi_ponani.htm |title=Edasseri Smaraka Samithi Ponani - Edasseri Govindan Nair |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_award">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/cities/kochi/2018/Dec/03/poetry-award-for-aarambika-s-v-1906393.html |title=Poetry award for Aarambika S V - The New Indian Express |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="edasseri_essay">{{cite web |url=https://www.edasseri.org/Essays-EdasseriLiterature/ArupathuThikayunnaEdasseri-Kadavanadan.pdf |title=അറുപതു തികയുന്ന ഇടശ്ശേരി - കടവനാട് ... |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="scribd_awakening">{{cite web |url=https://www.scribd.com/presentation/879504855/Awakening-through-literature |title=Awakening Through Literature | PDF | Kerala - Scribd |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="nie_akkitham">{{cite web |url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/Oct/15/ultimate-power-of-love-malayalam-poet-akkitham-achuthan-namboodiripasses-away-at-94-2210518.html |title='Ultimate power of love': Malayalam poet Akkitham Achuthan Namboodiri passes away at 94 |access-date=November 13, 2025}}</ref>
<ref name="thehindu_ponnani">{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/trying-to-strike-a-chord-with-cultural-ethos-of-ponnani/article68055660.ece |title=Trying to strike a chord with cultural ethos of Ponnani - The Hindu |access-date=November 13, 2025}}</ref>
}}
{{Authority control}}
[[വർഗ്ഗം:1925-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1992-ൽ അന്തരിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാളഭാഷാ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ കവികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ പത്രപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:പൊന്നാനിയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലബാറിൽ നിന്നുള്ള എഴുത്തുകാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള സാഹിത്യ അക്കാദമി പുരസ്കാരം (കവിത) ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ഓടക്കുഴൽ അവാർഡ് ലഭിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:പഴയ മലബാർ ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ളവർ]]
sntlb1jgkcr5ra7ohm8woqu7vc2z2sa
ആലക്കോട്
0
93682
4648653
4633870
2026-07-19T19:15:44Z
~2026-40600-69
220535
/* സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ */
4648653
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Alakode}}
{{Infobox Indian Jurisdiction
|type = പട്ടണം
|native_name = ആലക്കോട്
|other_name =
|skyline=Alakode Town(1).jpg
|skyline_caption = ആലക്കോട് ടൗണിലേക്കുള്ള വഴി
|district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
|state_name = Kerala
|nearest_city = [[തളിപ്പറമ്പ]] (25 കി.മീ)
|parliament_const = [[കണ്ണൂർ ലോക്സഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
|assembly_const = [[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ]]
|civic_agency = [[ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, കണ്ണൂർ ജില്ല|ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
|latd =12.188372 |latm = |lats =
|longd=75.466536 |longm= |longs=
|locator_position = right
|area_total = 70.77
|area_magnitude =
|altitude =
|population_total = 33605
|population_as_of = 2001
|population_density =
|sex_ratio =
|literacy =
|area_telephone = 04602
|postal_code = 670571
|vehicle_code_range = KL - 59
|climate=
|website=
}}
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] ഒരു മലയോര പട്ടണവും ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് ആസ്ഥാനവുമാണ് '''ആലക്കോട്'''. മലബാർ കുടിയേറ്റത്തിലെ ഒരു പ്രധാന കേന്ദ്രമായിരുന്നു ആലക്കോട്. ഇവിടെ കൂടുതൽ പേരും കൃഷിയിലും വ്യാപാരത്തിലും ഏർപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു. അവിടെനിന്ന് മലഞ്ചരക്കുകൾ (റബ്ബർ, കൊപ്ര, കുരുമുളക്, അടയ്ക്ക മുതലായവ) ഇന്ത്യയിലെ പ്രധാന നഗരങ്ങളിലെ വ്യവസായ സ്ഥാപനങ്ങളിലേക്ക് കയറ്റി അയക്കപ്പെടുന്നു. 1940-50 കാലഘട്ടത്തിൽ മധ്യതിരുവിതാംകൂറിൽ നിന്ന് കുടിയേറിയ ക്രിസ്ത്യാനികളും, ഹിന്ദുക്കളും, മുസ്ലിങ്ങളും ഇവിടുത്തെ സമ്പദ്ഘടനയിൽ ഒരു പ്രധാന പങ്കു വഹിക്കുന്നു. പൂഞ്ഞാർ രാജ കുടുംബത്തിലെ അംഗമായ ശ്രീ രാമവർമ രാജ ആണ് അലക്കോടിന്റെ വികസനത്തിന് ചുക്കാൻ പിടിച്ചത്. ഇന്ന് കാണുന്ന പല സ്ഥാപനങ്ങളും അദ്ദേഹത്തിന്റെ നേതൃത്വത്തിൽ സ്ഥാപിച്ചതാണ്. ആലക്കോട് NSS ഹൈസ്കൂൾ, മൃഗാശുപത്രി, സഹകരണ ബാങ്ക്, സഹകരണ ആശുപത്രി, ടെലിഫോൺ എക്സ്ചേഞ്ച്, പോലീസ് സ്റ്റേഷൻ മുതലായവ ഉദാഹരണങ്ങളാണ്. [[കണ്ണൂർ]] ജില്ലാ ആസ്ഥാനത്തു നിന്ന് 46 കിലോമീറ്ററും തളിപ്പറമ്പ താലൂക്ക് ആസ്ഥാനത്തു നിന്നും 25 കിലോമീറ്റർ വടക്ക് കിഴക്ക് മാറിയുമാണ് ആലക്കോട് സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്. ശ്രീ പി ആർ രാമവർമയുടെ കോളിയോട് എസ്റ്റേറ്റ് പിന്നീട് സർക്കാർ ഏറ്റെടുക്കുകയും അവിടെ പ്ലാന്റേഷൻ കോര്പറേഷന്റെ ഒരു ഡിവിഷൻ സ്ഥാപിക്കുകയും ചെയ്തു. അവിടെ റബ്ബർ,കശുമാവ്, കറുവ തുടങ്ങിയവ കൃഷി ചെയ്തു വരുന്നു.കായിക രംഗത്ത് കഴിവ് തെളിയിച്ച നിരവധി പ്രതിഭകൾ ആലക്കോട് നിന്നും ഏഷ്യൻ ഗെയിംസിലും , അതിലേറ്റിക് മീറ്റുകളിലും പങ്കെടുത്തിട്ടുണ്ട്. ഒളിമ്പിയൻ എം ഡി വത്സമ്മ ആലക്കോടിന്റെ സംഭാവന ആണ്.
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ==
2001-ലെ [[കാനേഷുമാരി]] പ്രകാരം 33,605 ആണ് ആലക്കോടിലെ ജനസംഖ്യ. ഇതിൽ 16811 പുരുഷന്മാരും 16794 സ്ത്രീകളും ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref>{{GR|India}}</ref>
<gallery>
File:St.Mary's Forane Church Alakode 04.jpg|സെന്റ് മേരീസ് ഫൊറോന പള്ളി ആലക്കോട്
</gallery>
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{reflist}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ പട്ടണങ്ങൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
cpd9xzso15y7eujbupat89v25013gru
ഉളിക്കൽ
0
107528
4648698
4611755
2026-07-20T01:30:13Z
Malikaveedu
16584
4648698
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Ulikkal}}
{{For|ഇതേ പേരിലുള്ള ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്|ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്}}
{{Infobox settlement
| name = ഉളിക്കൽ
| native_name_lang =
| other_name =
| nickname =
| settlement_type = ചെറു പട്ടണം
| image_skyline = File:Payyavoor Village, Near Taliparamba City (27).jpg
| image_alt =
| image_caption = ഉളിക്കലിലെ [[നുച്ചിയാട്]] വഴി കടന്നുപോകുന്ന മലയോര ഹൈവേ
| pushpin_map = India Kerala
| pushpin_label_position = right
| pushpin_map_alt =
| pushpin_map_caption = ഉളിക്കൽ, കേരളം
| coordinates = {{coord|12|2|0|N|75|39|0|E|display=inline,title}}
| subdivision_type = രാജ്യം
| subdivision_name = {{flag|ഇന്ത്യ}}
| subdivision_type1 = [[States and territories of India|സംസ്ഥാനം]]
| subdivision_name1 = [[കേരളം]]
| subdivision_type2 = [[List of districts of India|ജില്ല]]
| subdivision_name2 = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
| subdivision_type3 = [[കേരളത്തിലെ താലൂക്കുകൾ|താലൂക്ക്]]
| subdivision_name3 = [[ഇരിട്ടി താലൂക്ക്|ഇരിട്ടി]]
| established_title = <!-- Established -->
| established_date =
| founder =
| named_for =
| government_type = [[ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
| governing_body = [[ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
| unit_pref = Metric
| area_footnotes =
| area_rank =
| area_total_km2 = 74.68
| elevation_footnotes = <ref>{{cite web| url=https://en-in.topographic-map.com/maps/bg07/Ulikkal/ |title=ulikkal elevation map |website=topographic-map.com}}</ref>
| elevation_m = 43
| population_total = 35,429
| population_as_of = 2011
| population_rank =
| population_density_km2 = auto
| population_demonym =
| population_footnotes = <ref>{{Cite web|url=https://dop.lsgkerala.gov.in/en/node/1027|title=കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമ പഞ്ചായത്തുകളുടെ അടിസ്ഥാന വിവരങ്ങൾ | Deparyment of Panchayats|access-date=2026-02-08|archive-date=2025-11-18|archive-url=https://web.archive.org/web/20251118132145/https://dop.lsgkerala.gov.in/en/node/1027|url-status=dead}}</ref>
| demographics_type1 = ഭാഷകൾ
| demographics1_title1 = ഔദ്യോഗികം
| demographics1_info1 = [[മലയാളം]], ഇംഗ്ലീഷ്
| timezone1 = [[Indian Standard Time|IST]]
| utc_offset1 = +5:30
| postal_code_type = [[Postal Index Number|PIN]]
| postal_code = 670705
| registration_plate = KL 78
| blank1_name_sec1 = [[നിയോജക മണ്ഡലം]]
| blank1_info_sec1 = [[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ]]
| blank2_name_sec1 = [[ലോക്സഭ]]
| blank2_info_sec1 = [[കണ്ണൂർ ലോക്സഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
| blank1_name_sec2 = [[Climate of India|Climate]]
| blank1_info_sec2 = [[Climatic regions of India|humid]] <small>([[Köppen climate classification|Köppen]])</small>
| website = {{URL|http://www.ulikkal.com}}
| iso_code = [[ISO 3166-2:IN|IN-KL-78]]
| footnotes =
}}
കേരളത്തിലെ [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] [[ഇരിട്ടി താലൂക്ക്|ഇരിട്ടി താലൂക്കിൽ]] സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന ഒരു മലയോര പട്ടണമാണ് '''ഉളിക്കൽ'''.<ref>{{Cite web|url=https://lsgkerala.gov.in/electionupdates/deStatusLB.php?distID=13|title=DE Status|access-date=5 October 2025|website=Local Self Government Department, Government of Kerala|archive-date=2021-06-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20210614095249/https://lsgkerala.gov.in/electionupdates/deStatusLB.php?distID=13|url-status=dead}}</ref> [[ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് |ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്റെ]] ആസ്ഥാനമാണ് ഉളിക്കൽ പട്ടണം. കേരളത്തിലെ മലയോര ഹൈവേ അഥവാ [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|സംസ്ഥാന പാത 59]] ഉളിക്കൽ ഗ്രാമത്തിലൂടെ കടന്നുപോകുന്നു. ഉളിക്കൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിൻ്റെ കിഴക്കൻ അതിർത്തിയായ കാലാങ്കി ഹിൽ സ്റ്റേഷൻ കർണാടകയിലെ കുടക് ജില്ലയുമായി അതിർത്തി പങ്കിടുന്നു.
300 വർഷത്തോളം പഴക്കമുള്ള [[വയത്തൂർ കാലിയാർ ശിവക്ഷേത്രം]] ഇവിടെ നിന്നും മൂന്നു കിലോമീറ്റർ വടക്കായിസ്ഥിതി ചെയ്യുന്നു. കുടകരാണിവിടത്തെ പ്രധാന ഊട്ടുത്സവത്തിൽ മുഖ്യ പങ്കാളികൾ. വയത്തൂർ പുഴയുടെ തീരത്താണ് ഈ ക്ഷേത്രം.
==സ്ഥാനം==
[[കണ്ണൂർ]] ജില്ലാ ആസ്ഥാനത്തു നിന്നും (ഇരിക്കൂർ, കല്ല്യാട്, ഊരത്തൂർ വഴി) 46 കിലോമീറ്റർ വടക്ക് കിഴക്കായും താലൂക്ക് ആസ്ഥാനമായ [[ഇരിട്ടി|ഇരിട്ടിയിൽ]] നിന്നും 7 കിലോമീറ്റർ വടക്ക് മാറിയുമാണ് ഉളിക്കൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്. കേരള-കർണാടക അതിർത്തിയായ കൂട്ടുപുഴ ഉളിക്കലിൽ നിന്നും 8.5 കിലോമീറ്റർ (വഴി പേരട്ട) കിഴക്ക് മാറിയാണ്. ഈ പ്രദേശത്തെ പ്രമുഖ വിനോദസഞ്ചാരകേന്ദ്രമായ [[കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി]] ഇവിടെ നിന്ന് 18 കിലോമീറ്റർ അകലെയാണ്.
== ഭൂമിശാസ്ത്രം ==
കണ്ണൂർ ജില്ലയുടെ കിഴക്കുവശത്തായി സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന ഒരു കുന്നിൻ പ്രദേശമാണ് ഉളിക്കൽ. പൊതുവെ ഉയരം കൂടിയും കുറഞ്ഞുമുള്ള ഒരു സമ്മിശ്ര ഭൂപ്രകൃതിയുള്ള ഈ പ്രദേശത്തിന്റെ കിഴക്കേയറ്റം കർണാടക സംസ്ഥാനവുമായി അതിർത്തി പങ്കിടുന്ന വനനിരകളാണ്.
==ഗതാഗതം==
===റോഡ്===
*കേരളത്തിലെ ഏറ്റവും നീളം കൂടിയ സംസ്ഥാന പാതയായ [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|സംസ്ഥാന പാത 59]] അഥവാ മലയോര ഹൈവേ ഉളിക്കലിലൂടെ കടന്നുപോകുന്നു. ഇത് ഈ പ്രദേശത്തെ മറ്റ് മലയോര പട്ടണങ്ങളുമായും ഗ്രാമങ്ങളുമായും ബന്ധിപ്പിക്കുന്ന സുപ്രധാന പാതയാണ്. ഉളിക്കലിൻ്റെ കിഴക്ക് ഭാഗത്ത് ഈ പാത കർണാടകയിലെ പ്രമുഖ നഗരങ്ങളായ [[ബെംഗളൂരു|ബാംഗ്ലൂരുമായും]], [[മൈസൂർ|മൈസൂരുമായും]] ബന്ധിപ്പിക്കുന്നു.
*മറ്റൊരു പ്രധാന പാതയാണ് [[ഇരിട്ടി|ഇരിട്ടിയെയും]] ഉളിക്കലിനെയും തമ്മിൽ ബന്ധിപ്പിച്ചുകൊണ്ടുള്ള ഇരിട്ടി - ഉളിക്കൽ റോഡ്.
*പശ്ചിമഘട്ട മലനിരകളിലൂടെ മനോഹരമായ കാഴ്ചകൾ ആസ്വദിച്ചു പോകാവുന്ന പാതയാണ് ഉളിക്കൽ - വട്യാംതോട് - മാട്ടറ - കാലാങ്കി റോഡ്.
*ഈ പ്രദേശത്തെ പ്രമുഖ വിനോദസഞ്ചാര കേന്ദ്രമായ [[കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി|കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലിയെ]] ഉളിക്കലുമായി ബന്ധിപ്പിക്കുന്ന പാതയാണ് ഉളിക്കൽ - വട്യാംതോട് - [[മണിക്കടവ്]] - [[കാഞ്ഞിരക്കൊല്ലി]] റോഡ്.
*പൊതുമരാമത്ത് വകുപ്പിൻ്റെ കീഴിലെ മറ്റൊരു പാതയാണ് ഉളിക്കലിനെ [[ശ്രീകണ്ഠപുരം|ശ്രീകണ്ഠപുരമായും]] [[മലപ്പട്ടം|മലപ്പട്ടമായും]] ബന്ധിപ്പിക്കുന്ന ഉളിക്കൽ-കാഞ്ഞിലേരി-കണിയാർവയൽ റോഡ്. ഇത് ഉളിക്കലിനടുത്ത് കോക്കാട് നിന്നാരംഭിച്ച് കണിയാർവയലിൽ അവസാനിക്കുന്നു.
*ഉളിക്കലിൽ നിന്ന് കണ്ണൂർ നഗരത്തിലേയ്ക്കും കണ്ണൂർ വിമാനത്താവളത്തിലേക്കുമുള്ള ഏറ്റവും എളുപ്പമാർഗമാണ് ഉളിക്കൽ-ഊരത്തൂർ-കല്ല്യാട്-ഇരിക്കൂർ റോഡ്. ഇത് ഉളിക്കൽ -കണിയാർവയൽ റൂട്ടിൽ തേർമലയിൽ നിന്ന് തിരിഞ്ഞ് [[ഊരത്തൂർ]], [[കല്ല്യാട്]] വഴി [[ഇരിക്കൂർ|ഇരിക്കൂറുമായി]] ബന്ധിപ്പിക്കുന്നു.
===റെയിൽവേ===
ഉളിക്കലിൽ റെയിൽവേ സൗകര്യങ്ങൾ ലഭ്യമല്ല. ഏറ്റവും അടുത്തുള്ള പ്രധാന റെയിൽവേ സ്റ്റേഷൻ 45 കി.മീ അകലെയുള്ള [[കണ്ണൂർ തീവണ്ടി നിലയം|കണ്ണൂർ റെയിൽവേ സ്റ്റേഷനാണ്]].
===വ്യോമഗതാഗതം===
ഉളിക്കലിൽ നിന്ന് 25 കി.മീ മാത്രം അകലെയായി സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [[കണ്ണൂർ അന്താരാഷ്ട്ര വിമാനത്താവളം]] ആണ് ഏറ്റവും അടുത്ത വിമാനത്താവളം. കോഴിക്കോട്, മംഗലാപുരം വിമാനത്താവളങ്ങളും സമീപമാണ്.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{reflist}}
{{Kannur-geo-stub}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[Category:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമങ്ങൾ]]
13l7tmdgup2g2nswagkpfw9f78phywf
കണിച്ചാർ
0
107558
4648654
4606748
2026-07-19T19:25:51Z
~2026-40600-69
220535
/* */
4648654
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Kanichar}}
{{For|ഇതേപേരിലുള്ള ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്|കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്}}
{{Infobox Indian Jurisdiction
|type = village
|native_name = കണിച്ചാർ
|other_name =
|district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
|state_name = കേരളം
|nearest_city = ഇരിട്ടി
|parliament_const =
|assembly_const =
|civic_agency = [[കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
|skyline =
|skyline_caption =
|latd = 11|latm = 54|lats =0
|longd= 75|longm= 47|longs=0
|locator_position = right
|area_total = 51.96
|area_magnitude =
|altitude =
|population_total = 15,789
|population_as_of = 2011
|population_density = 304
|sex_ratio =
|literacy =
|area_telephone =
|postal_code =
|vehicle_code_range =
|climate=
|website=
}}
[[കേരളം|കേരളത്തിലെ]] [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ]] [[ഇരിട്ടി താലൂക്ക്|ഇരിട്ടി താലൂക്കിലെ]] ഒരു റവന്യൂ വില്ലേജും [[പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്ത്|പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്തിന്]] കീഴിലുള്ള ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് ആസ്ഥാനവുമാണ് '''കണിച്ചാർ'''. [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|മലയോര ഹൈവേ]] കണിച്ചാർ ഗ്രാമത്തിലൂടെ കടന്നു പോകുന്നു.<ref name="censusindia">{{cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/Census_Data_2001/Village_Directory/Population_data/Population_5000_and_Above.aspx|title=Census of India : Villages with population 5000 & above|first=Registrar General & Census Commissioner, India|accessdate=2008-12-10}}</ref>
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
2001-ലെ [[കാനേഷുമാരി]] പ്രകാരം 16200 ആണ് കണിച്ചാറിലെ ജനസംഖ്യ. ഇതിൽ 8038 പുരുഷന്മാരും 8162 സ്ത്രീകളും ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref name="censusindia" />
ഏലപ്പീടിക പ്രകൃതി രമണീയതയാൽ അനുഗ്രഹിക്കപ്പെട്ട ഒരു പ്രദേശമാണ്. കീഴ്ക്കാംതൂക്കായ മലകളും അരുവികളും നൂറുകണക്കിന് പക്ഷിമൃഗാദികളും നിറഞ്ഞ ഈ പ്രദേശം സമുദ്രനിരപ്പിൽ നിന്നും ഏകദേശം 670-970 മീറ്റർ ഉയരത്തിലാണ്. കണ്ണൂർ ജില്ലയുടെ മുഴുവൻ ഭാഗങ്ങളും അറബിക്കടലും ഇവിടെ നിന്നും വീക്ഷിക്കുവാൻ സാധിക്കും. മലബാർ കുടിയേറ്റത്തിന്റെ സിരാകേന്ദ്രമായ പേരാവൂരിൽ നിന്നും എട്ട് കിലോമീറ്റർ തെക്ക് കിഴക്കായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഈ പ്രദേശത്തേക്ക് കുടിയേറ്റത്തിന്റെ ആദ്യ നാളുകളിൽ തന്നെ ജനവാസം തുടങ്ങിയതായി ചരിത്ര രേഖകൾ പറയുന്നു. തലശ്ശേരി-വയനാട് സംസ്ഥാന പാതയിൽ നിന്നും ഒരു കിലോമീറ്റർ മാറി വയനാട് ചുരത്തിന്റെ അടിവാരത്ത് സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഈ പ്രദേശത്തിന്റെ ഭംഗി ആസ്വദിക്കുവാൻ വരുന്നവർ ധാരാളമാണ്.
വിശുദ്ധ സെബസ്ത്യാനോസിന്റെ നാമധേയത്തിൽ ഒരു ക്രൈസ്തവദേവാലയം ഇവിടെയുണ്ട്. ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ കൊട്ടിയൂർ ശിവക്ഷേത്രം, ആറളം സെൻട്രൽ സ്റ്റേറ്റ് ഫാം എന്നിവ ഇതിനടുത്താണ്. തൈലനിർമ്മാണത്തിനുപയോഗിക്കുന്ന കറുവ, തെരുവപ്പുൽ എന്നിവ ഇവിടെ ധാരാളമായി കൃഷിചെയ്യുന്നു. കൂടാതെ റബ്ബർ, കശുമാവ്, തെങ്ങ്, കവുങ്ങ്, കുരുമുളക്, വാഴ, ഇഞ്ചി എന്നിവയും ഇവിടുത്തെ പ്രധാന വിളകളാണ്. ഉയർന്ന പ്രദേശമായതുകൊണ്ട് വേനൽക്കാലത്തും ഇവിടുത്തെ അന്തരീക്ഷം വളരെ തണുപ്പ് നിറഞ്ഞതായിരിക്കും.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{reflist}}
{{commons category|Kanichar}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമങ്ങൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
f3teyyhrbgtdr5hmizyw0u6bh53uv2f
4648655
4648654
2026-07-19T19:35:39Z
~2026-40600-69
220535
/* സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ */
4648655
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Kanichar}}
{{For|ഇതേപേരിലുള്ള ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്|കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്}}
{{Infobox Indian Jurisdiction
|type = village
|native_name = കണിച്ചാർ
|other_name =
|district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
|state_name = കേരളം
|nearest_city = ഇരിട്ടി
|parliament_const =
|assembly_const =
|civic_agency = [[കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
|skyline =
|skyline_caption =
|latd = 11|latm = 54|lats =0
|longd= 75|longm= 47|longs=0
|locator_position = right
|area_total = 51.96
|area_magnitude =
|altitude =
|population_total = 15,789
|population_as_of = 2011
|population_density = 304
|sex_ratio =
|literacy =
|area_telephone =
|postal_code =
|vehicle_code_range =
|climate=
|website=
}}
[[കേരളം|കേരളത്തിലെ]] [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ]] [[ഇരിട്ടി താലൂക്ക്|ഇരിട്ടി താലൂക്കിലെ]] ഒരു റവന്യൂ വില്ലേജും [[പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്ത്|പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്തിന്]] കീഴിലുള്ള ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് ആസ്ഥാനവുമാണ് '''കണിച്ചാർ'''. [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|മലയോര ഹൈവേ]] കണിച്ചാർ ഗ്രാമത്തിലൂടെ കടന്നു പോകുന്നു.<ref name="censusindia">{{cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/Census_Data_2001/Village_Directory/Population_data/Population_5000_and_Above.aspx|title=Census of India : Villages with population 5000 & above|first=Registrar General & Census Commissioner, India|accessdate=2008-12-10}}</ref>
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
2001-ലെ [[കാനേഷുമാരി]] പ്രകാരം 16200 ആണ് കണിച്ചാറിലെ ജനസംഖ്യ. ഇതിൽ 8038 പുരുഷന്മാരും 8162 സ്ത്രീകളും ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref name="censusindia" />
ഏലപ്പീടിക പ്രകൃതി രമണീയതയാൽ അനുഗ്രഹിക്കപ്പെട്ട ഒരു പ്രദേശമാണ്.
==ഭൂമി ശാസ്ത്രം==
കീഴ്ക്കാംതൂക്കായ മലകളും അരുവികളും നൂറുകണക്കിന് പക്ഷിമൃഗാദികളും നിറഞ്ഞ ഈ പ്രദേശം സമുദ്രനിരപ്പിൽ നിന്നും ഏകദേശം 670-970 മീറ്റർ ഉയരത്തിലാണ്. കണ്ണൂർ ജില്ലയുടെ മുഴുവൻ ഭാഗങ്ങളും അറബിക്കടലും ഇവിടെ നിന്നും വീക്ഷിക്കുവാൻ സാധിക്കും. മലബാർ കുടിയേറ്റത്തിന്റെ സിരാകേന്ദ്രമായ പേരാവൂരിൽ നിന്നും എട്ട് കിലോമീറ്റർ തെക്ക് കിഴക്കായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഈ പ്രദേശത്തേക്ക് കുടിയേറ്റത്തിന്റെ ആദ്യ നാളുകളിൽ തന്നെ ജനവാസം തുടങ്ങിയതായി ചരിത്ര രേഖകൾ പറയുന്നു.
==പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ==
തലശ്ശേരി-ബാവലി അന്തർസംസ്ഥാന പാതയിൽ നിന്നും ഒരു കിലോമീറ്റർ മാറി വയനാട് ചുരത്തിന്റെ അടിവാരത്ത് സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഒരു പ്രദേശമാണ് കണിച്ചാർ പഞ്ചായത്തിലെ '''ഏലപ്പീടിക'''. ഇവിടെ പ്രകൃതി ഭംഗി ആസ്വദിക്കുവാൻ വരുന്നവർ ധാരാളമാണ്.
വിശുദ്ധ സെബസ്ത്യാനോസിന്റെ നാമധേയത്തിൽ ഒരു ക്രൈസ്തവദേവാലയം ഇവിടെയുണ്ട്. ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ കൊട്ടിയൂർ ശിവക്ഷേത്രം, ആറളം സെൻട്രൽ സ്റ്റേറ്റ് ഫാം എന്നിവ ഇതിനടുത്താണ്. തൈലനിർമ്മാണത്തിനുപയോഗിക്കുന്ന കറുവ, തെരുവപ്പുൽ എന്നിവ ഇവിടെ ധാരാളമായി കൃഷിചെയ്യുന്നു. കൂടാതെ റബ്ബർ, കശുമാവ്, തെങ്ങ്, കവുങ്ങ്, കുരുമുളക്, വാഴ, ഇഞ്ചി എന്നിവയും ഇവിടുത്തെ പ്രധാന വിളകളാണ്. ഉയർന്ന പ്രദേശമായതുകൊണ്ട് വേനൽക്കാലത്തും ഇവിടുത്തെ അന്തരീക്ഷം വളരെ തണുപ്പ് നിറഞ്ഞതായിരിക്കും.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{reflist}}
{{commons category|Kanichar}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമങ്ങൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
8jnqy6ziwayxtb7fqish5gd2gqiwz7a
4648656
4648655
2026-07-19T19:36:22Z
~2026-40600-69
220535
/* പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ */
4648656
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Kanichar}}
{{For|ഇതേപേരിലുള്ള ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്|കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്}}
{{Infobox Indian Jurisdiction
|type = village
|native_name = കണിച്ചാർ
|other_name =
|district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
|state_name = കേരളം
|nearest_city = ഇരിട്ടി
|parliament_const =
|assembly_const =
|civic_agency = [[കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
|skyline =
|skyline_caption =
|latd = 11|latm = 54|lats =0
|longd= 75|longm= 47|longs=0
|locator_position = right
|area_total = 51.96
|area_magnitude =
|altitude =
|population_total = 15,789
|population_as_of = 2011
|population_density = 304
|sex_ratio =
|literacy =
|area_telephone =
|postal_code =
|vehicle_code_range =
|climate=
|website=
}}
[[കേരളം|കേരളത്തിലെ]] [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ]] [[ഇരിട്ടി താലൂക്ക്|ഇരിട്ടി താലൂക്കിലെ]] ഒരു റവന്യൂ വില്ലേജും [[പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്ത്|പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്തിന്]] കീഴിലുള്ള ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് ആസ്ഥാനവുമാണ് '''കണിച്ചാർ'''. [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|മലയോര ഹൈവേ]] കണിച്ചാർ ഗ്രാമത്തിലൂടെ കടന്നു പോകുന്നു.<ref name="censusindia">{{cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/Census_Data_2001/Village_Directory/Population_data/Population_5000_and_Above.aspx|title=Census of India : Villages with population 5000 & above|first=Registrar General & Census Commissioner, India|accessdate=2008-12-10}}</ref>
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
2001-ലെ [[കാനേഷുമാരി]] പ്രകാരം 16200 ആണ് കണിച്ചാറിലെ ജനസംഖ്യ. ഇതിൽ 8038 പുരുഷന്മാരും 8162 സ്ത്രീകളും ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref name="censusindia" />
ഏലപ്പീടിക പ്രകൃതി രമണീയതയാൽ അനുഗ്രഹിക്കപ്പെട്ട ഒരു പ്രദേശമാണ്.
==ഭൂമി ശാസ്ത്രം==
കീഴ്ക്കാംതൂക്കായ മലകളും അരുവികളും നൂറുകണക്കിന് പക്ഷിമൃഗാദികളും നിറഞ്ഞ ഈ പ്രദേശം സമുദ്രനിരപ്പിൽ നിന്നും ഏകദേശം 670-970 മീറ്റർ ഉയരത്തിലാണ്. കണ്ണൂർ ജില്ലയുടെ മുഴുവൻ ഭാഗങ്ങളും അറബിക്കടലും ഇവിടെ നിന്നും വീക്ഷിക്കുവാൻ സാധിക്കും. മലബാർ കുടിയേറ്റത്തിന്റെ സിരാകേന്ദ്രമായ പേരാവൂരിൽ നിന്നും എട്ട് കിലോമീറ്റർ തെക്ക് കിഴക്കായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഈ പ്രദേശത്തേക്ക് കുടിയേറ്റത്തിന്റെ ആദ്യ നാളുകളിൽ തന്നെ ജനവാസം തുടങ്ങിയതായി ചരിത്ര രേഖകൾ പറയുന്നു.
==പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ==
തലശ്ശേരി-ബാവലി അന്തർസംസ്ഥാന പാതയിൽ നിന്നും ഒരു കിലോമീറ്റർ മാറി വയനാട് ചുരത്തിന്റെ അടിവാരത്ത് സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഒരു പ്രദേശമാണ് കണിച്ചാർ പഞ്ചായത്തിലെ [[ഏലപ്പീടിക]]. ഇവിടെ പ്രകൃതി ഭംഗി ആസ്വദിക്കുവാൻ വരുന്നവർ ധാരാളമാണ്.
വിശുദ്ധ സെബസ്ത്യാനോസിന്റെ നാമധേയത്തിൽ ഒരു ക്രൈസ്തവദേവാലയം ഇവിടെയുണ്ട്. ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ കൊട്ടിയൂർ ശിവക്ഷേത്രം, ആറളം സെൻട്രൽ സ്റ്റേറ്റ് ഫാം എന്നിവ ഇതിനടുത്താണ്. തൈലനിർമ്മാണത്തിനുപയോഗിക്കുന്ന കറുവ, തെരുവപ്പുൽ എന്നിവ ഇവിടെ ധാരാളമായി കൃഷിചെയ്യുന്നു. കൂടാതെ റബ്ബർ, കശുമാവ്, തെങ്ങ്, കവുങ്ങ്, കുരുമുളക്, വാഴ, ഇഞ്ചി എന്നിവയും ഇവിടുത്തെ പ്രധാന വിളകളാണ്. ഉയർന്ന പ്രദേശമായതുകൊണ്ട് വേനൽക്കാലത്തും ഇവിടുത്തെ അന്തരീക്ഷം വളരെ തണുപ്പ് നിറഞ്ഞതായിരിക്കും.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{reflist}}
{{commons category|Kanichar}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമങ്ങൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
onq8t4zz8lnim54px4p9vspzupjw23x
4648657
4648656
2026-07-19T19:38:09Z
~2026-40600-69
220535
/* പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ */
4648657
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Kanichar}}
{{For|ഇതേപേരിലുള്ള ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്|കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്}}
{{Infobox Indian Jurisdiction
|type = village
|native_name = കണിച്ചാർ
|other_name =
|district = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
|state_name = കേരളം
|nearest_city = ഇരിട്ടി
|parliament_const =
|assembly_const =
|civic_agency = [[കണിച്ചാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]]
|skyline =
|skyline_caption =
|latd = 11|latm = 54|lats =0
|longd= 75|longm= 47|longs=0
|locator_position = right
|area_total = 51.96
|area_magnitude =
|altitude =
|population_total = 15,789
|population_as_of = 2011
|population_density = 304
|sex_ratio =
|literacy =
|area_telephone =
|postal_code =
|vehicle_code_range =
|climate=
|website=
}}
[[കേരളം|കേരളത്തിലെ]] [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ]] [[ഇരിട്ടി താലൂക്ക്|ഇരിട്ടി താലൂക്കിലെ]] ഒരു റവന്യൂ വില്ലേജും [[പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്ത്|പേരാവൂർ ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്തിന്]] കീഴിലുള്ള ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് ആസ്ഥാനവുമാണ് '''കണിച്ചാർ'''. [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|മലയോര ഹൈവേ]] കണിച്ചാർ ഗ്രാമത്തിലൂടെ കടന്നു പോകുന്നു.<ref name="censusindia">{{cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/Census_Data_2001/Village_Directory/Population_data/Population_5000_and_Above.aspx|title=Census of India : Villages with population 5000 & above|first=Registrar General & Census Commissioner, India|accessdate=2008-12-10}}</ref>
== സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
2001-ലെ [[കാനേഷുമാരി]] പ്രകാരം 16200 ആണ് കണിച്ചാറിലെ ജനസംഖ്യ. ഇതിൽ 8038 പുരുഷന്മാരും 8162 സ്ത്രീകളും ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref name="censusindia" />
ഏലപ്പീടിക പ്രകൃതി രമണീയതയാൽ അനുഗ്രഹിക്കപ്പെട്ട ഒരു പ്രദേശമാണ്.
==ഭൂമി ശാസ്ത്രം==
കീഴ്ക്കാംതൂക്കായ മലകളും അരുവികളും നൂറുകണക്കിന് പക്ഷിമൃഗാദികളും നിറഞ്ഞ ഈ പ്രദേശം സമുദ്രനിരപ്പിൽ നിന്നും ഏകദേശം 670-970 മീറ്റർ ഉയരത്തിലാണ്. കണ്ണൂർ ജില്ലയുടെ മുഴുവൻ ഭാഗങ്ങളും അറബിക്കടലും ഇവിടെ നിന്നും വീക്ഷിക്കുവാൻ സാധിക്കും. മലബാർ കുടിയേറ്റത്തിന്റെ സിരാകേന്ദ്രമായ പേരാവൂരിൽ നിന്നും എട്ട് കിലോമീറ്റർ തെക്ക് കിഴക്കായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഈ പ്രദേശത്തേക്ക് കുടിയേറ്റത്തിന്റെ ആദ്യ നാളുകളിൽ തന്നെ ജനവാസം തുടങ്ങിയതായി ചരിത്ര രേഖകൾ പറയുന്നു.
==പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ==
തലശ്ശേരി-ബാവലി അന്തർസംസ്ഥാന പാതയിൽ നിന്നും ഒരു കിലോമീറ്റർ മാറി വയനാട് ചുരത്തിന്റെ അടിവാരത്ത് സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഒരു പ്രദേശമാണ് കണിച്ചാർ പഞ്ചായത്തിലെ [[ഏലപ്പീടിക]]. ഇവിടെ പ്രകൃതി ഭംഗി ആസ്വദിക്കുവാൻ വരുന്നവർ ധാരാളമാണ്. വിശുദ്ധ സെബസ്ത്യാനോസിന്റെ നാമധേയത്തിൽ ഒരു ക്രൈസ്തവദേവാലയം ഇവിടെയുണ്ട്. ചരിത്രപ്രസിദ്ധമായ കൊട്ടിയൂർ ശിവക്ഷേത്രം, ആറളം സെൻട്രൽ സ്റ്റേറ്റ് ഫാം എന്നിവ ഇതിനടുത്താണ്. തൈലനിർമ്മാണത്തിനുപയോഗിക്കുന്ന കറുവ, തെരുവപ്പുൽ എന്നിവ ഇവിടെ ധാരാളമായി കൃഷിചെയ്യുന്നു. കൂടാതെ റബ്ബർ, കശുമാവ്, തെങ്ങ്, കവുങ്ങ്, കുരുമുളക്, വാഴ, ഇഞ്ചി എന്നിവയും ഇവിടുത്തെ പ്രധാന വിളകളാണ്. ഉയർന്ന പ്രദേശമായതുകൊണ്ട് വേനൽക്കാലത്തും ഇവിടുത്തെ അന്തരീക്ഷം വളരെ തണുപ്പ് നിറഞ്ഞതായിരിക്കും.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{reflist}}
{{commons category|Kanichar}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമങ്ങൾ]]
{{Kannur-geo-stub}}
n04krdi5nrcikcymhccdrxesi4b59jl
ഇന്ത്യയിലെ ജില്ലകളുടെ പട്ടിക
0
118548
4648639
4644207
2026-07-19T15:05:40Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648639
wikitext
text/x-wiki
{{TranslatePassage}}{{Update}}{{Infobox subdivision type
|name = {{PAGENAME}}
|alt_name =
|native_name = ജില്ല (ज़िला, जनपद)
|alt_name1 =
|map = [[File:India_districts.png|290px]]<br> <maplink latitude="21" longitude="78" zoom="5" width="500" height="500" text="Map">
{
"type": "ExternalData",
"service": "geoshape",
"query": "
SELECT ?id ?idLabel (?idLabel AS ?title) WHERE {
?id wdt:P31 wd:Q1149652.
?id wdt:P17 wd:Q668.
SERVICE wikibase:label {
bd:serviceParam wikibase:language 'ml'.
}
}
"}
</maplink>
|category = [[:Category:Second-level administrative country subdivisions|Second-level]] [[administrative division]]
|territory = [[States and union territories of India]]
|upper_unit =
|start_date =
|start_date1 =
|start_date2 =
|legislation_begin =
|legislation_begin1 =
|legislation_begin2 =
|legislation_end =
|legislation_end1 =
|legislation_end2 =
|end_date =
|end_date1 =
|end_date2 =
|current_number = 739 (2020)
|number_date = 2020
|type =
|type1 =
|type2 =
|population_range = ഏറ്റവും കൂടുതൽ: [[താന ജില്ല|താന]], [[മഹാരാഷ്ട്ര]]—11,060,148 (2011 സെൻസസ്)<br/>ഏറ്റവും കുറവ്: [[ദിബാങ് താഴ്വര ജില്ല|ദിബാങ് താഴ്വര]], [[അരുണാചൽ പ്രദേശ്]]—8,004 (2011 സെൻസസ്)
|വിസ്തീർണ്ണം = ഏറ്റവും വലുതു്: [[കച്ച് ജില്ല|കച്ച്]], [[ഗുജറാത്ത്]]—{{convert|17,626|sqmi|km2|abbr=on}}<br/>ചെറുത്: [[മാഹി ജില്ല|മാഹി]], [[പോണ്ടിച്ചേരി]]—{{convert|3.36|sqmi|km2|abbr=on}}
|government= ജില്ലാ അധികാരി
|subdivision = [[താലൂക്ക്]], താലൂക്ക, മണ്ഡൽ
|subdivision1 = ബ്ലോക്ക്
}}
ഇന്ത്യയിലെ ഭരണസംവിധാനത്തിൽ, സംസ്ഥാനങ്ങൾക്കും കേന്ദ്രഭരണപ്രദേശങ്ങൾക്കും കീഴിൽ വരുന്ന രണ്ടാംതല ഭരണഘടകമാണു് '''ജില്ല'''. ചില സംസ്ഥാനങ്ങളിൽ ജില്ലകളെ സബ്ഡിവിഷനുകളായി വിഭജിച്ചിട്ടുണ്ട്. എന്നാൽ മിക്ക സംസ്ഥാനങ്ങളിലും ജില്ലയുടെ തൊട്ടുകീഴെവരുന്ന ഉപഘടകം [[താലൂക്ക്]] ആണു്.
2020 ലെ കണക്കനുസരിച്ചു് ഇന്ത്യയിൽ ആകെ 739 ജില്ലകളുണ്ട്.<ref>{{cite news |last=Shaikh |first=Zeeshan |title=Muslims 20%+ in 86 districts, 50%+ in 19 |url=http://indianexpress.com/article/india/india-others/muslims-20-in-86-districts-50-in-19/ |date=3 September 2014 |newspaper=[[The Indian Express]] |access-date=31 December 2015}}</ref> 2011-ലെ സെൻസസിൽ ഇതു് 640 ആയിരുന്നു.<ref>{{cite web|url=http://articles.economictimes.indiatimes.com/2015-07-03/news/64068428_1_secc-caste-census-the-census|title=Socio Economic and Caste Census paints grim rural picture, to help improve social schemes|access-date=2016-03-21|archive-date=2015-07-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20150714141704/http://articles.economictimes.indiatimes.com/2015-07-03/news/64068428_1_secc-caste-census-the-census|url-status=dead}}</ref> 2001-ൽ 593 ജില്ലകളായിരുന്നു ഉണ്ടായിരുന്നതു്.<ref>http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/paper2/data_files/india/paper2_4.pdf</ref>
ജില്ലാ തലത്തിലുള്ള ഉദ്യോഗസ്ഥർ ഉൾപ്പെടുന്നു;
* [[ജില്ലാ കളക്ടർ]] അഥവാ ഡിസ്ട്രിക്ട് മജിസ്ട്രേട്ട് അഥവാ ഡെപ്യൂട്ടി കമ്മീഷണർ, പൊതുഭരണത്തിന്റെയും റവന്യൂ ശേഖരണത്തിന്റെയും ചുമതലയുള്ള ഇന്ത്യൻ അഡ്മിനിസ്ട്രേറ്റീവ് സർവീസിലെ ഒരു ഉദ്യോഗസ്ഥൻ.
* [[പോലീസ് സൂപ്രണ്ട്|സൂപ്രണ്ട് ഓഫ് പോലീസ്]] അഥവാ ഡെപ്യൂട്ടി കമ്മീഷണർ ഓഫ് പോലീസ്, ക്രമസമാധാനപാലനത്തിന് ഉത്തരവാദിയായ ഇന്ത്യൻ പോലീസ് സർവീസിൽ നിന്നുളള ഒരു ഉദ്യോഗസ്ഥൻ.
* ഡെപ്യൂട്ടി കൺസർവേറ്റർ ഓഫ് ഫോറസ്റ്റ്, ജില്ലയിലെ വനങ്ങളുടെയും പരിസ്ഥിതിയുടെയും വന്യജീവികളുടെയും പരിപാലന ചുമതലയുള്ള ഇന്ത്യൻ ഫോറസ്റ്റ് സർവീസിലെ ഉദ്യോഗസ്ഥൻ.
* ഇതുകൂടാതെ സംസ്ഥാന സർക്കാരിൻ്റെ വിവിധ വകുപ്പുകളുടെ ജില്ലാ ഉദ്യോഗസ്ഥരും ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.
*
*
*
*
*
==ഒറ്റനോട്ടത്തിൽ==
{| width="60%"
|-
|
{| class="wikitable sortable"
|+ ജില്ലകളുടെ എണ്ണം സംസ്ഥാനം / കേ.ഭ.പ്ര. തിരിച്ച്
|-
! bgcolor=#99CCFF | മാപ്പിലെ സംഖ്യ
! bgcolor=#99CCFF | സംസ്ഥാനം / UT
! bgcolor=#99CCFF | ജില്ലകൾ
|-
| 1 ||ആന്ധ്രാപ്രദേശ്|| 13
|-
| 2 ||അരുണാചൽ പ്രദേശ്|| 19
|-
| 3 ||അസം|| 32
|-
| 4 ||ബീഹാർ|| 38
|-
| 5 ||ഛത്തീസ്ഗഢ്|| 27
|-
| 6 ||ഗോവ|| 2
|-
| 7 ||ഗുജറാത്ത്|| 33
|-
| 8 ||ഹരിയാന|| 21
|-
| 9 ||ഹിമാചൽ പ്രദേശ്|| 12
|-
| 10 ||ജമ്മു കശ്മീർ|| 22
|-
| 11 ||ജാർഖണ്ഡ്|| 24
|-
| 12 ||കർണാടക|| 30
|-
| 13 ||കേരളം|| 14
|-
| 14 ||മധ്യപ്രദേശ്|| 51
|-
| 15 ||മഹാരാഷ്ട്ര|| 36
|-
| 16 ||മണിപ്പൂർ|| 9
|-
| 17 ||മേഘാലയ|| 11
|-
| 18 ||മിസോറം|| 8
|-
| 19 ||നാഗാലാൻഡ്|| 11
|-
| 20 ||ഒഡീഷ|| 30
|-
| 21 ||പഞ്ചാബ്|| 22
|-
| 22 ||രാജസ്ഥാൻ|| 33
|-
| 23 ||സിക്കിം|| 4
|-
| 24 ||തമിഴ്നാട്|| 38
|-
| 25 ||ത്രിപുര|| 8
|-
| 26 ||ഉത്തർപ്രദേശ്|| 75<ref><http://upgov.nic.in/upmap.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130211121815/http://upgov.nic.in/upmap.aspx |date=2013-02-11 }} /></ref>
|-
| 27 ||ഉത്തരാഖണ്ഡ്|| 13
|-
| 28 ||തെലുങ്കാന|| 10
|-
| 29 ||പശ്ചിമ ബംഗാൾ|| 20
|-
| A ||ആൻഡമാൻ ആൻഡ് നിക്കോബാർ|| 3
|-
| B ||ഛണ്ഡിഗഢ്|| 1
|-
| C ||ദാദ്ര, നാഗർ ഹവേലി|| 1
|-
| D ||ദാമൻ ദിയു ജില്ലകളിൽ|| 2
|-
| E ||ലക്ഷദ്വീപ്|| 1
|-
| F ||ഡൽഹി|| 11
|-
| G ||പോണ്ടിച്ചേരി|| 4
|-
! 36 !! Total !! 683
|}
|valign="top" width="500px" | [[File:India-states-numbered.svg|thumb|500px| ഇന്ത്യയിലെ സംസ്ഥാനങ്ങളും കേന്ദ്രഭരണപ്രദേശങ്ങളും]]
|}
<mapframe width="500" height="500" text="Map">
{
"type": "ExternalData",
"service": "geoshape",
"query": "
SELECT ?id ?idLabel (concat('[[', ?idLabel, ']]') as ?title) WHERE {
?id wdt:P31 wd:Q1149652.
?id wdt:P17 wd:Q668.
SERVICE wikibase:label {
bd:serviceParam wikibase:language 'ml'.
}
}
"}
</mapframe>
==നാമകരണം==
മിക്കവാറും ജില്ലകൾ അവയുടെ ആസ്ഥാനനഗരത്തിന്റെ പേരിലാണറിയപ്പെടുന്നതു്. എന്നാൽ ചിലതിനു് ഇരട്ടപ്പേരുകളുണ്ടു്. ഇതിൽ ഒന്നു് അവയുടെ പരമ്പരാഗതനാമവും മറ്റേതു് ആസ്ഥാനനഗരത്തിന്റെ പേരും ആകാം.
==ഒരേ പേരിലോ സദൃശമായ പേരിലോ ഉള്ള ഒന്നിലധികം ജില്ലകൾ==
The names of the 688 districts are mostly unique. There are some exceptions:
* Within India 7 district names are ambiguous, representing 14 districts:
**[[ഔറംഗാബാദ് ജില്ല, ബിഹാർ]] & [[ഔറംഗാബാദ് ജില്ല, മഹാരാഷ്ട്ര]]
**[[ബിജാപ്പൂർ ജില്ല, ഛത്തീസ്ഗഢ്]] & [[ബിജാപ്പൂർ ജില്ല, കർണ്ണാടക]]
**[[ബിലാസ്പൂർ ജില്ല, ഛത്തീസ്ഗഢ്]] & [[ബിലാസ്പൂർ ജില്ല, ഹിമാചൽപ്രദേശ്]]
**[[ഹമീർപൂർ ജില്ല, ഹിമാചൽപ്രദേശ്]] & [[ഹമീർപൂർ ജില്ല, ഉത്തർപ്രദേശ്]]
**[[പ്രതാപ്ഗഢ് ജില്ല, രാജസ്ഥാൻ]] & [[പ്രതാപ്ഗഢ് ജില്ല, ഉത്തർപ്രദേശ്]]
**[[ബൽറാംപൂർ ജില്ല, ഛത്തീസ്ഗഢ്]] & [[ബൽറാംപൂർ ജില്ല, ഉത്തർപ്രദേശ്]].
<!--* Outside of India, but within South Asia, there are 7 districts:
**[[Bhojpur district, India|Bhojpur district, Bihar]] shares a name with ''[[Bhojpur District, Nepal]]''
**[[Daman district, India]] shares a name with ''[[Daman District, Afghanistan]]''
**[[Ghaziabad District, India|Ghaziabad District, Uttar Pradesh]] shares a name with ''[[Ghaziabad District, Kunar|Ghaziabad District, Afghanistan]]''
**[[Gopalganj district, India|Gopalganj district, Bihar]] shares a name with [[Gopalganj District, Bangladesh]]
**[[Hyderabad district, India|Hyderabad district]], [[Telangana]] shares a name with ''[[Hyderabad District, Pakistan]]''
**[[Lalitpur district, India|Lalitpur district, Uttar Pradesh]] shares a name with ''[[Lalitpur District, Nepal]]''
**[[Poonch district, India|Poonch district, Jammu and Kashmir]], shares a name with ''[[Poonch District, Pakistan]]'' (the two were, prior to Partition, '''one''' district – which got split by the [[Line of Control]], so since then the two parts have been administered separately)
* Outside of South Asia entirely, there are 2 districts:
**[[Mansa district, India|Mansa district, Punjab]], with [[Mansa District, Zambia]]
** Dhar district,India with Dhar district, Yemen.-->
താഴെ വിവിധസംസ്ഥാനങ്ങളിലെ ജില്ലകൾ, അവയുടെ [[hierarchical administrative subdivision codes|ഭരണകോഡുകൾ]]<ref name=distcodes>{{cite web
|url = https://www.mail.nic.in/docs/MailService_e-mail_address_Policy_WithCodes.pdf
|format = PDF
|title = NIC Policy on format of e-mail Address: Appendix (2): Districts Abbreviations as per ISO 3166–2
|pages = 5–10
|publisher = [[Ministry of Communications and Information Technology (India)|Ministry Of Communications and Information Technology]], Government of India
|date = 2004-08-18
|accessdate = 2008-11-24
|archive-date = 2008-09-11
|archive-url = https://web.archive.org/web/20080911133331/https://www.mail.nic.in/docs/MailService_e-mail_address_Policy_WithCodes.pdf
|url-status = dead
}}</ref>, ആസ്ഥാനം, 2011-ലെ സെൻസസ് അനുസരിച്ചുള്ള ജനസംഖ്യ <ref name=censusdist2011>{{cite web | url = http://www.census2011.co.in/district.php | title = Indian Districts by Population, Growth Rate, Sex Ratio 2011 Census | publisher = [[2011 census of India]] | accessdate = 2012-12-27}}</ref>, വിസ്തീർണ്ണം (ച.കി.മീ.), ജനസാന്ദ്രത <ref name=censusdist2011/> എന്നിവ വിവരിച്ചിരിക്കുന്നു:
==ആൻഡമാൻ നിക്കോബാർ (AN)==
{|class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
|- bgcolor=#F4F9FF
| NI||നിക്കോബാർ||[[കാർ നിക്കോബാർ]]|| 36,819|| 1,841|| 20
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA||ഉത്തര-മദ്ധ്യ ആൻഡമാൻ||[[മായബുന്ദർ]]|| 105,539|| 3,227|| 32
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA||ദക്ഷിണ ആൻഡമാൻ||[[പോർട്ട് ബ്ലെയർ]]|| 237,586|| 3,181|| 80
|}
==ആന്ധ്രാപ്രദേശ് (AP)==
{{see also|ആന്ധ്രാപ്രദേശിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN||അനന്ദ്പൂർ||അനന്ദ്പൂർ|| align=right | 4,083,315|| align=right | 19,130|| align=right | 213|| http://www.anantapuramu.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161010211417/http://www.anantapuramu.ap.gov.in/ |date=2016-10-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH||ചിറ്റൂർ||ചിറ്റൂർ|| align=right | 4,170,468|| align=right | 15,152|| align=right | 275||http://www.chittoor.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090221092550/http://www.chittoor.ap.gov.in/ |date=2009-02-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| EG||കിഴക്കൻ ഗോദാവരി||കാക്കിനാഡ|| align="right" | 5,151,549|| align=right | 10,807|| align=right | 477||http://eastgodavari.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU||ഗുണ്ടൂർ||ഗുണ്ടൂർ|| align=right | 4,889,230|| align=right | 11,391|| align=right | 429||http://guntur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CU||കഡപ്പ||കഡപ്പ|| align=right | 2,884,524|| align=right | 15,359|| align=right | 188||http://kadapa.ap.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180619003548/http://kadapa.ap.nic.in/ |date=2018-06-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR||കൃഷ്ണ||മച്ചലിപട്ടണം|| align="right" | 4,529,009|| align=right | 8,727|| align=right | 519||http://krishna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU||കർണൂൽ||കർണൂൽ|| align=right | 4,046,601|| align=right | 17,658|| align=right | 229||http://www.kurnool.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161015173515/http://www.kurnool.ap.gov.in/ |date=2016-10-15 }}
|-bgcolor=#F4F9FF
| PR||പ്രകാസം||ഓങ്കോലെ|| align=right | 3,392,764|| align=right | 17,626|| align=right | 192||http://www.prakasam.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161006025525/http://www.prakasam.ap.gov.in/ |date=2016-10-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NE||ശ്രീ പോറ്റി ശ്രീരാമുലു നെല്ലൂർ||നെല്ലൂർ|| align=right | 2,966,082|| align=right | 13,076|| align=right | 227||http://nellore.ap.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120527220707/http://nellore.ap.nic.in/ |date=2012-05-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR||ശ്രീകാകുളം||ശ്രീകാകുളം|| align=right | 2,699,471|| align=right | 5,837|| align=right | 462||http://srikakulam.ap.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161013031252/http://srikakulam.ap.nic.in/ |date=2016-10-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VS||വിശാഖപട്ടണം||വിശാഖപട്ടണം|| align=right | 4,288,113|| align=right | 11,161|| align=right | 384||http://visakhapatnam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150507060423/http://visakhapatnam.nic.in/ |date=2015-05-07 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VZ||വിഴിയ നഗരം||വിഴിയ നഗരം|| align="right" | 2,342,868|| align=right | 6,539|| align=right | 358||http://vizianagaram.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WG||വെസ്റ്റ് ഗോദാവരി||ഏലൂരു|| align=right | 3,934,782|| align=right | 7,742|| align=right | 508||http://www.westgodavari.org/
|}
==അരുണാചൽപ്രദേശ് (AR)==
{{see also|അരുണാചൽപ്രദേശിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AJ||അഞ്ജാവ്||ഹവായി|| align=right | 21,089|| align=right | 6,190|| align=right | 3|| http://lohit.nic.in/anjaw.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061114233621/http://lohit.nic.in/anjaw.htm |date=2006-11-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH||ചാങ്ഗ്ലാങ്||ചാങ്ഗ്ലാങ്|| align=right | 147,951|| align=right | 4,662|| align=right | 32 || http://changlang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD||ദിബാങ് വാലി||അനീനി|| align=right | 7,948|| align=right | 9,129|| align=right | 1 || http://dibang.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| EK||ഈസ്റ്റ് കാമെങ്||സെപ്പ|| align=right | 78,413|| align=right | 4,134|| align=right | 19 || http://eastkameng.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ES||ഈസ്റ്റ് സിയാങ്||പാസിഘട്ട്|| align=right | 99,019|| align=right | 3,603|| align=right | 27 || http://eastsiang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|||ക്ര ദാദി||ജാമിൻ|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK||കുരുങ് കുമേയ്||കൊലോരിയാങ്|| align=right | 89,717|| align=right | 6,040|| align=right | 15|| http://kurungkumey.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EL||ലോഹിത്ത്||തേസു|| align=right | 145,538|| align=right | 2,402|| align=right | 28 || http://lohit.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LD||ലോങ്ഡിങ്||ലോങ്ഡിങ്|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DV||ലോവർ ദിബാങ് വാലി||അനീനി|| align=right | 53,986|| align=right | 3,900|| align=right | 14 || http://roing.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LB||ലോവർ സുബൻസിരി||സിരോ|| align=right | 82,839|| align=right | 3,508|| align=right | 24 || http://lowersubansiri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|||നംസായ്||നംസായ്|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA||പാപും പരേ||യുപിയാ|| align=right | 176,385|| align=right | 2,875|| align=right | 51 || http://papumpare.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TA||[[തവാങ് ജില്ല|തവാങ്]]||തവാങ് ടൗൺ|| align=right | 49,950|| align=right | 2,085|| align=right | 23 || http://tawang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI||തിറാപ്||ഖോൺസ|| align=right | 111,997|| align=right | 2,362|| align=right | 47 || http://tirap.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| US||അപ്പർ സിയാങ്||യിങ്കിയോങ്|| align=right | 35,289 || align=right | 6,188 || align=right | 5 || http://uppersiang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UB||അപ്പർ സുബൻസിരി||ദപോരിജോ|| align=right | 83,205|| align=right | 7,032|| align=right | 12 ||http://uppersubansiri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WK||വെസ്റ്റ് കാമെങ്||ബോംഡില|| align=right | 87,013|| align=right | 7,422|| align=right | 12 || http://westkameng.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS||വെസ്റ്റ് സിയാങ്||അലോങ്|| align=right | 112,272 || align=right | 8,325 || align=right | 23 || http://westsiang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|}
==Assam (AS)==
{{See also|Districts of Assam}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| BK|| [[Baksa district|ബസ്ക]]|| [[Mushalpur]]|| align=right | 953,773|| align=right | 2,008|| align=right | 475||http://baksa.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| ബാർപേട്ട||[[Barpeta]]|| align=right | 1,693,190|| align=right | 3,245|| align=right | 632||http://barpeta.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BO|| [[Bongaigaon district|ബൊങ്കൈഗാവൺ]]|| [[Bongaigaon]]|| align=right | 732,639|| align=right | 1,724|| align=right | 425||http://bongaigaon.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110829083245/http://bongaigaon.gov.in/ |date=2011-08-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CA|| കച്ചാർ||[[Silchar]]|| align=right | 1,736,319|| align=right | 3,786|| align=right | 459||http://cachar.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chirang district|ചിരാങ്]]|| [[Kajalgaon]]|| align=right | 481,818|| align=right | 1,975|| align=right | 244||http://chirang.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130228015310/http://chirang.gov.in/ |date=2013-02-28 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Darrang district|ഡരാങ്]]|| [[Mangaldoi]]|| align=right | 908,090|| align=right | 1,849|| align=right | 491||http://darrang.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DM|| [[Dhemaji district|ധമാജി]]|| [[Dhemaji]]|| align=right | 688,077|| align=right | 3,237|| align=right | 213||http://dhemaji.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DB|| [[Dhubri district|ധുബ്രി]]|| [[Dhubri]]|| align=right | 1,948,632|| align=right | 2,838|| align=right | 683||http://dhubri.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dibrugarh district|ഡിബ്രഗാർ]]|| [[Dibrugarh]]|| align=right | 1,327,748|| align=right | 3,381|| align=right | 393||http://dibrugarh.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210118131217/http://dibrugarh.gov.in/ |date=2021-01-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NC|| [[Dima Hasao district|ദിമ ഹസാവോ]]|| [[Haflong]]|| align=right | 213,529|| align=right | 4,888|| align=right | 44||http://nchills.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191003023706/http://nchills.gov.in/ |date=2019-10-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GP|| [[Goalpara district|ഗോൾപാര]]|| [[Goalpara]]|| align=right | 1,008,959|| align=right | 1,824|| align=right | 553|| http://goalpara.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GG|| [[Golaghat district|ഗോൽഘട്ട്]]|| [[Golaghat]]|| align=right | 1,058,674|| align=right | 3,502|| align=right | 302|| http://golaghat.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hailakandi district|ഹൈലകണ്ടി]]|| [[Hailakandi]]|| align=right | 659,260|| align=right | 1,327|| align=right | 497|| http://hailakandi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JO|| [[Jorhat district|ജോർഹട്ട്]]|| [[Jorhat]]|| align=right | 1,091,295|| align=right | 2,851|| align=right | 383||http://jorhat.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Kamrup district|കാംരൂപ്]]|| [[Goroimari]]|| align=right | 1,517,202|| align=right | 3,480|| align=right | 436||http://kamrup.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KM|| [[Kamrup Metropolitan district|കാംരൂപ് മെട്രോപോളിറ്റൻ]]|| [[Guwahati]]|| align=right | 1,260,419|| align=right | 627|| align=right | 2,010||http://kamrupmetro.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karbi Anglong district|കർബി ആങ്ലോങ്]]|| [[Diphu]]|| align=right | 965,280|| align=right | 10,434|| align=right | 93||http://karbianglong.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141031174011/http://karbianglong.gov.in/ |date=2014-10-31 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Karimganj district|കരിംഗഞ്ച്]]|| [[Karimganj]]|| align=right | 1,217,002|| align=right | 1,809|| align=right | 673||http://karimganj.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141019002458/http://karimganj.gov.in/ |date=2014-10-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kokrajhar district|കൊക്രാജർ]]|| [[Kokrajhar]]|| align=right | 886,999|| align=right | 3,129|| align=right | 280||http://kokrajhar.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lakhimpur district|ലഖിംപൂർ]]|| [[North Lakhimpur]]|| align=right | 1,040,644|| align=right | 2,277|| align=right | 457||http://lakhimpur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Morigaon district|മോറിഗവോൺ]]|| [[Marigaon]]|| align=right | 957,853|| align=right | 1,704|| align=right | 618||http://morigaon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG|| [[Nagaon district|നാഗവോൺ]]|| [[Nagaon]]|| align=right | 2,826,006|| align=right | 3,831|| align=right | 711||http://nagaon.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210127083327/http://nagaon.gov.in/ |date=2021-01-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NL|| [[Nalbari district|നൽബാരി]]|| [[Nalbari]]|| align=right | 769,919|| align=right | 1,009|| align=right | 763||http://nalbari.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sivasagar district|ശിവനഗർ]]|| [[Sibsagar]]|| align=right | 1,150,253|| align=right | 2,668|| align=right | 431||http://sivasagar.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Sonitpur district|സോണിത്പൂർ]]|| [[Tezpur]]|| align=right | 1,925,975|| align=right | 5,324|| align=right | 365||http://sonitpur.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201201205051/http://sonitpur.gov.in/ |date=2020-12-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tinsukia district|ടിൻസിക്കിയ]]|| [[Tinsukia]]|| align=right | 1,316,948|| align=right | 3,790|| align=right | 347||http://tinsukia.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udalguri district|ഉഡൽഗുരി]]|| [[Udalguri]]|| align=right | 832,769|| align=right | 1,676|| align=right | 497||http://udalguri.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| || Bishwanath<ref name="new districts Assam">On August 15, 2015, five new districts were formed in [[Assam]], taking the total number of districts from 27 to 32. The five new districts are Biswanath (carved out of [[Sonitpur district|Sonitpur]]), Charaideo (of [[Sivasagar district|Sivasagar]]), Hojai (of [[Nagaon district|Nagaon]]), South Salmara-Mankachar (of [[Dhubri district|Dhubri]]) and West Karbi Anglong (of [[Karbi Anglong district|Karbi Anglong]]). Hence these districts did not exist during census 2011.</ref>|| [[Bishwanath Chariali]]|| align=right | || | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || Charaideo<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || Hojai<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || South Salmara-Mankachar<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || West Karbi Anglong<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|}
==Bihar (BR)==
{{See also|Districts of Bihar}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|'''കോഡ്'''<ref name="distcodes" />
|'''ജില്ല'''
|'''തലസ്ഥാനം'''
|'''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name="censusdist2011" />
|'''വിസ്തിർണ്ണം(km²)'''
|'''സാന്ദ്രത(/km²)'''<ref name="censusdist2011" />
|'''ഔ. വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AR|| [[Araria district|അറാറിയ]]|| [[Araria|അറാറിയ]]|| align=right | 2,806,200|| align=right | 2,829|| align=right | 992||http://araria.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| AR|| [[Arwal district|അർവാൽ]]|| [[Arwal|അർവാൽ]]|| align="right" | 700,843|| align=right | 638|| align=right | 1,098||http://arwal.bih.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AU|| [[Aurangabad district, Bihar|ഔറംഗാബാദ്]]|| [[Aurangabad, Bihar|ഔറംഗാബാദ്]]|| align="right" | 2,511,243|| align=right | 3,303|| align=right | 760||http://aurangabad.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Banka district|ബാങ്ക]]|| [[Banka, Bihar|ബാങ്ക]]|| align=right | 2,029,339|| align=right | 3,018|| align=right | 672||[http://banka.bih.nic.in http://ബാങ്ക.bih.nic.in]
|- bgcolor=#F4F9FF
| BE|| [[Begusarai district|ബേഗുസാരായ്]]|| [[Begusarai|ബേഗുസാരായ്]]|| align="right" | 2,954,367|| align=right | 1,917|| align=right | 1,540||http://begusarai.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BG|| [[Bhagalpur district|ഭാഗല്പുർ]]|| [[Bhagalpur|ഭാഗല്പുർ]]|| align=right | 3,032,226|| align=right | 2,569|| align=right | 1,180||http://bhagalpur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BJ||[[Bhojpur district, India|ഭോജ്പുർ]]|| [[Arrah|അറാഹ്]]|| align=right | 2,720,155|| align=right | 2,473|| align=right | 1,136||http://bhojpur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Buxar district|ബുക്സർ]]|| [[Buxar|ബുക്സർ]]|| align=right | 1,707,643|| align=right | 1,624|| align=right | 1,003||http://buxar.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Darbhanga district|ദർബംഗ]]|| [[Darbhanga|ദർബംഗ]]|| align=right | 3,921,971|| align=right | 2,278|| align=right | 1,721||http://darbhanga.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| EC|| [[East Champaran district|ഈസ്റ്റ് ചമ്പാരൻ]]|| [[Motihari|മോത്തിഹാരി]]|| align=right | 5,082,868|| align=right | 3,969|| align=right | 1,281||http://eastchamparan.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Gaya district|ഗയ]]|| [[ഗയ]]|| align="right" | 4,379,383|| align=right | 4,978|| align=right | 880||http://gaya.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| GO|| [[Gopalganj district, India|ഗോപാൽഗഞ്ച്]]|| [[Gopalganj (Bihar)|ഗോപാൽഗഞ്ച്]]|| align=right | 2,558,037|| align=right | 2,033|| align=right | 1,258||http://gopalganj.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jamui district|ജമുയി]]|| [[Jamui|ജമുയി]]|| align=right | 1,756,078|| align=right | 3,099|| align=right | 567||http://jamui.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110818201023/http://jamui.bih.nic.in/ |date=2011-08-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JE|| [[Jehanabad district|ജഹാനാബാദ്]]|| [[Jehanabad|ജഹാനാബാദ്]]|| align=right | 1,124,176|| align=right | 1,569|| align=right | 1,206||http://Jehanabad.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KM|| [[Kaimur district|കൈമുർ]]|| [[Bhabua|ഭഭുവ]]|| align=right | 1,626,900|| align=right | 3,363|| align=right | 488||http://kaimur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT|| [[Katihar district|കട്ടിഹാർ]]|| [[Katihar|കട്ടിഹാർ]]|| align=right | 3,068,149|| align=right | 3,056|| align=right | 1,004||http://katihar.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khagaria district|ഖഗരിയ]]|| [[Khagaria|ഖഗരിയ]]|| align=right | 1,657,599|| align=right | 1,486|| align=right | 1,115||http://khagaria.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KI|| [[Kishanganj district|കിഷൻഗഞ്ച്]]|| [[Kishanganj|കിഷൻഗഞ്ച്]]|| align=right | 1,690,948|| align=right | 1,884|| align=right | 898||http://kishanganj.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lakhisarai district|ലഖീസാരായ്]]|| [[Lakhisarai|ലഖീസാരായ്]]|| align=right | 1,000,717|| align=right | 1,229|| align=right | 815||http://lakhisarai.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MP|| [[Madhepura district|മാധേപുര]]|| [[Madhepura|മാധേപുര]]|| align=right | 1,994,618|| align=right | 1,787|| align=right | 1,116||http://madhepura.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MB|| [[Madhubani district|മധുബനി]]|| [[Madhubani, India|മധുബനി]]|| align=right | 4,476,044|| align=right | 3,501|| align=right | 1,279||http://madhubani.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MG|| [[Munger district|മുംഗേർ]]|| [[Munger|മുംഗേർ]]|| align=right | 1,359,054|| align=right | 1,419|| align=right | 958||http://munger.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151219044930/http://www.munger.bih.nic.in/ |date=2015-12-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MZ|| [[Muzaffarpur district|മുസാഫർപുർ]]|| [[Muzaffarpur|മുസാഫർപുർ]]|| align=right | 4,778,610|| align=right | 3,173|| align=right | 1,506||http://muzaffarpur.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181225052601/https://muzaffarpur.nic.in/ |date=2018-12-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NL|| [[Nalanda district|നളന്ദ]]|| [[Bihar Sharif|ബീഹാർ ഷരിഫ്]]|| align=right | 2,872,523|| align=right | 2,354|| align=right | 1,220||http://nalanda.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| NW|| [[Nawada district|നവാദാ]]|| [[Nawada|നവാദാ]]|| align=right | 2,216,653|| align=right | 2,492|| align=right | 889||http://nawada.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Patna district|പാട്ന]]|| [[Patna|പാട്ന]]|| align=right | 5,772,804|| align=right | 3,202|| align=right | 1,803||http://patna.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110228012237/http://patna.bih.nic.in/ |date=2011-02-28 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Purnia district|പൂർണിയ]]|| [[Purnia|പൂർണിയ]]|| align=right | 3,273,127|| align=right | 3,228|| align=right | 1,014||http://purnea.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| RO|| [[Rohtas district|റോഹ്താസ്]]|| [[Sasaram|സാസാറാം]]|| align=right | 2,962,593|| align=right | 3,850|| align=right | 763||http://rohtas.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Saharsa district|സഹർസാ]]|| [[Saharsa|സഹർസാ]]|| align=right | 1,897,102|| align=right | 1,702|| align=right | 1,125||http://saharsa.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SM|| [[Samastipur district|സമസ്തിപുർ]]|| [[Samastipur|സമസ്തിപുർ]]|| align=right | 4,254,782|| align=right | 2,905|| align=right | 1,465||http://samastipur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Saran district|സരൺ]]|| [[Chhapra|ഛപ്രാ]]|| align=right | 3,943,098|| align=right | 2,641|| align=right | 1,493||http://saran.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SP|| [[Sheikhpura district|ശേഖ്പുര]]|| [[Sheikhpura|ശേഖ്പുര]]|| align=right | 634,927|| align=right | 689|| align=right | 922||http://sheikhpura.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Sheohar district|ശിവ്ഹർ]]|| [[Sheohar|ശിവ്ഹർ]]|| align=right | 656,916|| align=right | 443|| align=right | 1,882||http://sheohar.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[Sitamarhi district|സീതാമറി]]|| [[Sitamarhi|സീതാമറി]]|| align=right | 3,419,622|| align=right | 2,199|| align=right | 1,491||http://sitamarhi.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180720032153/http://sitamarhi.bih.nic.in/ |date=2018-07-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SW|| [[Siwan district|സിവാൻ]]|| [[Siwan, Bihar|സിവാൻ]]|| align=right | 3,318,176|| align=right | 2,219|| align=right | 1,495||http://siwan.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SU|| [[Supaul district|സുപൗൽ]]|| [[Supaul|സുപൗൽ]]|| align=right | 2,228,397|| align=right | 2,410|| align=right | 919||http://supaul.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| VA|| [[Vaishali district|വൈശാലി]]|| [[Hajipur|ഹജിപുർ]]|| align=right | 3,495,021|| align=right | 2,036|| align=right | 1,717||http://vaishali.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| WC|| [[West Champaran district|വെസ്റ്റ് ചമ്പാരൻ]]|| [[Bettiah|ബേതിയ]]|| align=right |3,935,042|| align=right | 5,229|| align=right | 753||http://westchamparan.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
|}
==Chandigarh (CH)==
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chandigarh district|Chandigarh]]|| [[Chandigarh]]|| align=right | 1,054,686|| align=right | 114|| align=right | 9,252
|}
==Chhattisgarh (CG)==
{{see also|Districts of Chhattisgarh}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Balod district|ബലോട്]]|| [[Balod]]|| align=right | 826,165|| align=right | 3,527|| align=right | 234||http://balod.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Baloda Bazar district|ബലോടാ ബസാർ]]|| [[Baloda Bazar]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Balrampur district, Chhattisgarh|ബൽറാംപൂർ]]|| [[Balrampur, Chhattisgarh|Balrampur]] || align=right | 598,855|| align=right | 3,806|| align=right | 157||http://balrampur.info/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Bastar district|ബസ്തർ]]|| [[Jagdalpur]]|| align=right | 1,302,253|| align=right | 4,030|| align=right | 87||http://bastar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020406145058/http://bastar.nic.in/ |date=2002-04-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Bemetara district|ബെമാതര]]|| [[Bemetara]]|| align=right | 197,035|| align=right | 2,855|| align=right | 69||http://bemetara.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151211011933/http://bemetara.gov.in/ |date=2015-12-11 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BJ|| [[Bijapur district, Chhattisgarh|ബിജാപ്പൂർ]]|| [[Bijapur, Chhattisgarh|Bijapur]]|| align=right | 229,832|| align=right | 6,562|| align=right | 35||http://www.bijapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514062653/http://www.bijapur.nic.in/ |date=2019-05-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bilaspur district, Chhattisgarh|ബിലാസ്പൂർ]]|| [[Bilaspur, Chhattisgarh|Bilaspur]]|| align=right | 1,961,922|| align=right | 5,818|| align=right | 337||http://bilaspur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Dantewada district|ദന്തേവാഡ]]|| [[Dantewada]]|| align=right | 532,791|| align=right | 3,411|| align=right | 59||http://dantewada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhamtari district|ധംതാരി]]|| [[Dhamtari]]|| align=right | 799,199|| align=right | 2,029|| align=right | 394||http://dhamtari.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DU|| [[Durg district|Durg]]|| [[Durg]]|| align=right | 3,343,079|| align=right | 8,542|| align=right | 391||http://durg.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Gariaband district|Gariaband]]|| [[Gariaband]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| JC|| [[Janjgir-Champa district|Janjgir-Champa]]|| [[Naila Janjgir]]|| align=right | 1,620,632|| align=right | 3,848|| align=right | 421||http://janjgirchampa.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jashpur district|ജാഷ്പൂർ]]|| [[Jashpur Nagar]]|| align=right | 852,043|| align=right | 5,825|| align=right | 146||http://jashpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KW|| [[Kabirdham district|Kabirdham]] (formerly Kawardha)|| [[Kawardha]]|| align=right | 584,667|| align=right | 4,237|| align=right | 195||http://kawardha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kanker district|കാൻകർ]]|| [[Kanker]]|| align=right | 748,593|| align=right | 6,513|| align=right | 115||http://kanker.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Kondagaon district|Kondagaon]]|| [[Kondagaon]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| KB|| [[Korba district|കോർബ]]|| [[Korba, Chhattisgarh|Korba]]|| align=right | 1,206,563|| align=right | 6,615|| align=right | 183||http://korba.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051211002149/http://korba.nic.in/ |date=2005-12-11 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KJ|| [[Koriya district|കോറിയ]]|| [[Baikunthpur, Koriya|Baikunthpur]]|| align=right | 659,039|| align=right | 6,578|| align=right | 100||http://koriya.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060102213143/http://koriya.nic.in/ |date=2006-01-02 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahasamund district|Mahasamund]]|| [[Mahasamund]]|| align=right | 1,032,275|| align=right | 4,779|| align=right | 216||http://mahasamund.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Mungeli District|Mungeli]]|| [[Mungeli]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| NR|| [[Narayanpur district|നാരായൺപൂർ]]|| [[Narayanpur town|Narayanpur]]|| align=right | 140,206|| align=right | 6,640|| align=right | 20||http://narayanpur.gov.in/|
|- bgcolor=#F4F9FF
| RG|| [[Raigarh district|Raigarh]]|| [[Raigarh]]|| align=right | 1,493,627|| align=right | 7,068|| align=right | 211||http://raigarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050307064830/http://raigarh.nic.in/ |date=2005-03-07 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RP|| [[Raipur district|രാജ്പൂർ]]|| [[Raipur, Chhattisgarh|Raipur]]|| align=right | 4,062,160|| align=right | 13,083|| align=right | 310||http://raipur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RN|| [[Rajnandgaon district|Rajnandgaon]]|| [[Rajnandgaon]]|| align=right | 1,537,520|| align=right | 8,062|| align=right | 191||http://rajnandgaon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK|| [[Sukma district|സുക്മ]]|| [[Sukma]]|| align=right |249,000|| align=right| 5,636 || align=right | 49||http://dantewada.gov.in/Sukma.html/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130727081949/http://dantewada.gov.in/Sukma.html/ |date=2013-07-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Surajpur district|Surajpur]]|| [[Surajpur]] || align=right | 660,280|| align=right | 6,787|| align=right | 150||http://surajpur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Surguja district|Surguja]]|| [[Surguja]] || align=right | 420,661|| align=right | 3,265|| align=right | 150||http://surguja.nic.in/
|}
==Dadra and Nagar Haveli (DN)==
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
|- bgcolor=#F4F9FF
| DN || [[Dadra and Nagar Haveli]]|| [[Silvassa]]|| align=right | 342,853 || align=right | 704 || align=right | 698
|}
==Daman and Diu (DD)==
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA || [[Daman district, India|Daman]]|| [[Daman, Daman and Diu|Daman]]|| align=right | 190,855 || align=right | 72 || align=right | 2,651
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI || [[Diu district|Diu]]|| [[Diu, India|Diu]]|| align=right | 52,056 || align=right | 40 || align=right | 1,301
|}
==ഡെൽഹി (DL)==
{{see also|ഡെൽഹിയിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black; background-color:#F4F9FF"
|-
! style="background-color:#99CCFF"|കോഡ്<ref name=distcodes/>
! style="background-color:#99CCFF"|ജില്ല
! style="background-color:#99CCFF"|ആസ്ഥാനം
! style="background-color:#99CCFF"|ജനസംഖ്യ <br> (2011)<ref name=censusdist2011/>
! style="background-color:#99CCFF"|വിസ്തീർണ്ണം <br> (km²)
! style="background-color:#99CCFF"|സാന്ദ്രത <br> (/km²)<ref name=censusdist2011/>
! style="background-color:#99CCFF"|ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
|-
| align=center| CD
| [[സെൻട്രൽ ഡൽഹി]]
| [[ദരിയാഗഞ്ജ്]]
| align=right| 578,671
| align=right| 25
| align=right| 23,149
| http://dccentral.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center| ED
| [[ഈസ്റ്റ് ഡൽഹി]]
| [[പ്രീത് വിഹാർ]]
| align=right| 1,707,725
| align=right| 440
| align=right| 26,683
| http://dceast.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center| ND
| [[New Delhi|ന്യൂ ഡെൽഹി]]
| [[Connaught Place, New Delhi|കൊണാട്ട് പ്ലേസ്]]
| align=right| 133,713
| align=right| 22
| align=right| 3,820
| http://dcnewdelhi.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center| NO
| [[നോർത്ത് ഡൽഹി]]
| [[Sadar Bazaar, Delhi|Sadar Bazaar]]
| align=right| 883,418
| align=right| 59
| align=right| 14,973
| http://dcnorth.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center| NE
| [[North East Delhi]]
| [[Shahdara]]
| align=right| 2,240,749
| align=right| 52
| align=right| 37,346
| http://dcnortheast.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center| NW
| [[North West Delhi]]
| [[Kanjhawala]]
| align=right| 3,651,261
| align=right| 130
| align=right| 8,298
| http://dcnorthwest.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center|
| [[Shahdara]]
| [[Shahdara]]
|
|
|
|
|-
| align=center| SD
| [[സൗത്ത് ഡൽഹി]]
| [[സാകേത്]]
| align=right| 2,733,752
| align=right| 250
| align=right| 10,935
| http://dcsouth.delhigovt.nic.in/
|-
| align=center|
| [[സൗത്ത് ഈസ്റ്റ് ഡൽഹി]]
| [[ഡിഫൻസ് കോളനി]]
|
|
|
|
|-
| align=center| SW
| [[സൗത്ത് വെസ്റ്റ് ഡൽഹി]]
| [[വസന്ത് വിഹാർ]]
| align=right| 2,292,363
| align=right| 395
| align=right| 5,445
| http://dcsouthwest.delhigovt.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130715211719/http://dcsouthwest.delhigovt.nic.in/ |date=2013-07-15 }}
|-
| align=center| WD
| [[വെസ്റ്റ് ഡൽഹി]]
| [[രജൗരി ഗാർഡൻ]]
| align=right| 2,531,583
| align=right| 112
| align=right| 19,625
| http://dcwestrev.delhigovt.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070103184838/http://dcwestrev.delhigovt.nic.in/ |date=2007-01-03 }}
|}
==ഗോവ (GA)==
{{see also|ഗോവയിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG || [[നോർത്ത് ഗോവ]]|| [[പനാജി]]|| align=right | 817,761|| align=right | 1,736|| align=right | 471 ||http://northgoa.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111219223718/http://northgoa.nic.in/ |date=2011-12-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SG|| [[സൗത്ത് ഗോവ]]|| [[മഡ്ഗാവ്]]|| align=right | 639,962|| align=right | 1,966|| align=right | 326 ||http://southgoa.nic.in/
|}
==ഗുജറാത്ത് (GJ)==
{{see also|ഗുജറാത്തിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AH || [[Ahmedabad district|അഹമ്മദാബാദ്]] || [[അഹമ്മദാബാദ്]] || align=right | 7,208,200 || align=right | 8,707 || align=right | 890 ||http://ahmedabad.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040510233723/http://www.ahmedabad.gujarat.gov.in/ |date=2004-05-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM || [[Amreli district]] || [[അമ്രേലി]] || align=right | 1,513,614 || align=right | 6,760 || align=right | 205 ||http://amreli.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040318143126/http://www.amreli.gujarat.gov.in/ |date=2004-03-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN || [[Anand district|ആനന്ദ്]] || [[Anand, Gujarat|ആനന്ദ്]] || align=right | 2,090,276 || align=right | 2,942 || align=right | 711 ||http://anand.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090506053212/http://www.anand.gujarat.gov.in/ |date=2009-05-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AR || [[Aravalli district|അരാവല്ലി]] || [[മൊഡാസ]] ||align=right | 1,051,746 || align=right | 3,217 ||align=right | 327 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| BK || [[Banaskantha district|ബനസ്കാന്ത]] || [[പാലൻപൂർ]] || align=right | 3,116,045 || align=right | 12,703|| align=right | 290 ||http://banaskantha.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090520081946/http://banaskantha.gujarat.gov.in/ |date=2009-05-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR || [[Bharuch district|ബാറൂച്ച്]] || [[ബാറൂച്ച്]] || align=right | 1,550,822 || align=right | 6,524 || align=right | 238 ||http://bharuch.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030430/http://bharuch.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BV || [[Bhavnagar district|ഭാവ്നഗർ]] || [[ഭാവ്നഗർ]] || align=right | 2,877,961 || align=right | 11,155 || align=right | 288 ||http://bhavnagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427204858/http://bhavnagar.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Botad District|ബൊട്ടദ്]] || [[ബൊട്ടദ്]] ||align="right"| 656,005 ||align="right"|2,564 ||align="right"|256 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Chhota Udaipur district|ഛോട്ടാ ഉദയ്പൂർ]] || [[ഛോട്ടാ ഉദയ്പൂർ]] ||align="right"|1,071,831 ||align="right"|3,237 ||align="right"| 331||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA || [[Dahod district|ദഹോദ്]] || [[ദഹോദ്]] || align=right | 2,126,558 || align=right | 3,642 || align=right | 582 ||http://dahod.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030431/http://dahod.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DG || [[Dang District, India|ദാംഗ്]] || [[അഹ്വാ]] || align=right | 226,769 || align=right | 1,764 || align=right | 129 ||http://dangs.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030430/http://dangs.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Devbhoomi Dwarka district|ദേവ്ഭൂമി ദ്വാരക]] || [[ഖംബാലിയ]] ||align="right"|752,484 ||align="right"| 5,684||align="right"|132 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA || [[Gandhinagar district|ഗാന്ധിനഗർ]] || [[ഗാന്ധിനഗർ]] || align=right | 1,387,478 || align=right | 649 || align=right | 660 ||http://gandhinagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093434/http://gandhinagar.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Gir Somnath district|ഗിർ സോമ്നാഥ്]] || [[വേരാവൽ]] || align = "right" |1,217,477 || align = "right" |3,754 || align = "right" | 324 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA || [[Jamnagar district|ജാംനഗർ]] || [[ജാംനഗർ]] || align=right | 2,159,130 || align=right | 14,125 || align=right | 153 ||http://jamnagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200419235354/http://jamnagar.gujarat.gov.in/ |date=2020-04-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JU || [[Junagadh district|ജൂനാഗഡ്]] || [[ജൂനാഗഡ്]] || align=right | 2,742,291 || align=right | 8,839 || align=right | 310 ||http://junagadh.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093445/http://junagadh.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH || [[Kheda district|ഖേഡ]] || [[നദിയദ്]] || align=right | 2,298,934 || align=right | 4,215 || align=right | 541 ||http://kheda.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120301071253/http://kheda.gujarat.gov.in/ |date=2012-03-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA || [[Kutch district|കച്ച്]] || [[ഭുജ്]] || align=right | 2,090,313 || align=right | 45,652 || align=right | 46 ||http://kutch.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201101004708/http://kutch.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MH || [[Mahisagar district|മഹിസാഗർ]] || [[ലൂനാവാഡ]] || align = "right" | 994,624 || align = "right" |2,500 || align = "right " |398 ||http://mahisagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150517114425/http://mahisagar.gujarat.gov.in/ |date=2015-05-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA || [[Mehsana district|മെഹ്സാന]] || [[മെഹ്സാന]] || align=right | 2,027,727 || align=right | 4,386 || align=right | 462 ||http://mehsana.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200420143952/http://mehsana.gujarat.gov.in/ |date=2020-04-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Morbi district|മോർബി]] || [[മോർബി]] ||align="right"|960,329 ||align="right"|4,871 ||align="right"|197 ||http://morbi.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093510/http://morbi.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NR || [[Narmada district|നർമദ]] || [[രാജ്പിപ്ല]] || align=right | 590,379 || align=right | 2,749 || align=right | 214 ||http://narmada.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201025194843/http://narmada.gujarat.gov.in/ |date=2020-10-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NV || [[Navsari district|നവ്സാരി]] || [[നവ്സാരി]] || align=right | 1,330,711 || align=right | 2,211 || align=right | 602 ||http://navsari.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093518/http://navsari.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PM || [[Panchmahal district|പഞ്ച്മഹൽ]] || [[ഗോധ്ര]] || align=right | 2,388,267 || align=right | 5,219 || align=right | 458 ||http://panchmahals.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090204080000/http://panchmahals.gujarat.gov.in/ |date=2009-02-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA || [[Patan district|പട്ടാൻ]] || [[Patan, Gujarat|Patan]] || align=right | 1,342,746 || align=right | 5,738 || align=right | 234 ||http://patan.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093528/http://patan.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PO || [[Porbandar district|പോർബന്തർ]] || [[പോർബന്തർ]] || align=right | 586,062 || align=right | 2,294 || align=right | 255 ||http://porbandar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201103042254/http://porbandar.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA || [[Rajkot district|രാജ്കോട്ട്]] || [[രാജ്കോട്ട്]] || align=right | 3,157,676 || align=right | 11,203 || align=right | 282||http://rajkot.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201101124450/http://rajkot.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK || [[Sabarkantha district|സബർക്കന്ത]] || [[ഹിമ്മത്നഗർ]] || align=right | 2,427,346 || align=right | 7,390 || align=right | 328 ||http://sabarkantha.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110913162613/http://sabarkantha.gujarat.gov.in/ |date=2011-09-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST || [[Surat district|സൂറത്ത്]] || [[സൂറത്ത്]] || align=right | 4,996,391 || align=right | 4,327 || align=right | 653||http://surat.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093545/http://surat.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN || [[Surendranagar district|സുരേന്ദ്രനഗർ]] || [[Surendranagar city|സുരേന്ദ്രനഗർ]] || align=right | 1,755,873 || align=right | 10,489 || align=right | 167 ||http://surendranagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201109203040/http://surendranagar.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TA || [[Tapi district|താപി]] || [[വ്യാര]] || align=right | 806,489 || align=right | 3,435 || align=right | 249|| http://tapidp.gujarat.gov.in/Tapi/english/index.htm
|- bgcolor=#F4F9FF
| VD || [[Vadodara district|വഡോദര]] || [[വഡോദര]] || align=right | 3,639,775 || align=right | 7,794 || align=right | 467||http://vadodara.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093559/http://vadodara.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VL || [[Valsad district|വൽസദ്]] || [[വൽസദ്]] || align=right | 1,703,068 || align=right | 3,034 || align=right | 561 ||http://valsad.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093604/http://valsad.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|}
==Haryana (HR)==
{{see also|Districts of Haryana}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM|| [[Ambala district|അമ്പാല]]|| [[Ambala]]|| align=right | 1,136,784|| align=right | 1,569|| align=right | 722||http://ambala.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071012221438/http://ambala.nic.in/ |date=2007-10-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bhiwani district|ഭിവാനി]]|| [[Bhiwani]]|| align=right | 1,629,109|| align=right | 5,140|| align=right | 341||http://bhiwani.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721163314/http://bhiwani.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| FR|| [[Faridabad district|ഫരീദാബാദ്]]|| [[Faridabad]]|| align=right | 1,798,954|| align=right | 783|| align=right | 2,298||http://faridabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FT|| [[Fatehabad district|ഫതേഹാബാദ്]]|| [[Fatehabad, Haryana|Fatehabad]]|| align=right | 941,522|| align=right | 2,538|| align=right | 371||http://fatehabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gurgaon district|ഗുർഗാവോൺ]]|| [[Gurgaon]]|| align=right | 1,514,085|| align=right | 2,760|| align=right | 1,241||http://gurgaon.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080602231540/http://gurgaon.nic.in/ |date=2008-06-02 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HI|| [[Hisar (district)|ഹിസ്സാർ]]|| [[Hisar (city)|Hissar]]|| align=right | 1,742,815|| align=right | 3,788|| align=right | 438||http://hisar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jhajjar district|Jhajjar]]|| [[Jhajjar]]|| align=right | 956,907|| align=right | 1,868|| align=right | 522||http://jhajjar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JI|| [[Jind district|ജിന്ദ്]]|| [[Jind]]|| align=right | 1,332,042|| align=right | 2,702|| align=right | 493||http://jind.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT|| [[Kaithal district|കൈതാൽ]]|| [[Kaithal]]|| align=right | 1,072,861|| align=right | 2,799|| align=right | 467||http://kaithal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Karnal district|കർണാൽ]]|| [[Karnal]]|| align=right | 1,506,323|| align=right | 2,471|| align=right | 598||http://karnal.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090415152944/http://karnal.nic.in/ |date=2009-04-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kurukshetra district|കുരുക്ഷേത്ര]]|| [[Kurukshetra]]|| align=right | 964,231|| align=right | 1,530|| align=right | 630||http://kurukshetra.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahendragarh district|മഹേന്ദ്രഗർ]]|| [[Narnaul]]|| align=right | 921,680|| align=right | 1,900|| align=right | 485||http://mahendragarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MW|| [[Mewat district|മേവാത്]]|| [[Nuh (city)|Nuh]]|| align=right | 1,089,406|| align=right | 1,765 || align=right | 729 ||http://mewat.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PW || [[Palwal district|പൽവാൽ]]|| [[Palwal]]|| align=right | 1,040,493|| align=right | 1,367|| align=right | 761||http://palwal.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PK|| [[Panchkula district|പഞ്ച്കുള]]|| [[Panchkula]]|| align=right | 558,890|| align=right | 816|| align=right | 622||http://panchkula.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PP|| [[Panipat district|പാനിപ്പത്]]|| [[Panipat]]|| align=right | 1,202,811|| align=right | 1,250|| align=right | 949||http://panipat.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RE|| [[Rewari district|റിവാരി]]|| [[Rewari]]|| align=right | 896,129|| align=right | 1,559|| align=right | 562||http://rewari.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070703082821/http://rewari.nic.in/ |date=2007-07-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RO|| [[Rohtak district|രോഹ്തക്]]|| [[Rohtak]]|| align=right | 1,058,683|| align=right | 1,668|| align=right | 607||http://rohtak.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090209215206/http://rohtak.nic.in/ |date=2009-02-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sirsa district|സിർസ]]|| [[Sirsa, Haryana|Sirsa]]|| align=right | 1,295,114|| align=right | 4,276|| align=right | 303||http://sirsa.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180421232326/http://sirsa.nic.in/ |date=2018-04-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SNP|| [[Sonipat district|സോണിപ്പട്ട്]]|| [[Sonipat]]|| align=right | 1,480,080|| align=right | 2,260|| align=right | 697||http://sonepat.gov.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| YN|| [[Yamuna Nagar district|യമുന നഗര്]]|| [[Yamuna Nagar]]|| align=right | 1,214,162|| align=right | 1,756|| align=right | 687 ||http://yamunanagar.nic.in/
|}
==Himachal Pradesh (HP)==
{{see also|Districts of Himachal Pradesh}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bilaspur district, Himachal Pradesh|ബിലാസ്പൂർ]]|| [[Bilaspur, Himachal Pradesh|Bilaspur]]|| align=right | 382,056|| align=right | 1,167|| align=right | 327||http://hpbilaspur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chamba district|ചമ്പ]]|| [[Chamba, Himachal Pradesh|Chamba]]|| align=right | 518,844|| align=right | 6,528|| align=right | 80||http://hpchamba.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hamirpur district, Himachal Pradesh|ഹമീർപൂർ]]|| [[Hamirpur, Himachal Pradesh|Hamirpur]]|| align=right | 454,293|| align=right | 1,118|| align=right | 406||http://hphamirpur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Kangra district|കാംഗ്ര]]|| [[Dharamshala, Himachal Pradesh|Dharamshala]]|| align=right | 1,507,223|| align=right | 5,739|| align=right | 263||http://hpkangra.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KI|| [[Kinnaur district|കിന്നൌർ]]|| [[Reckong Peo]]|| align=right | 84,298|| align=right | 6,401|| align=right | 13||http://hpkinnaur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kullu district|കുളു]]|| [[Kullu]]|| align=right | 437,474|| align=right | 5,503|| align=right | 79||http://hpkullu.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LS|| [[Lahaul and Spiti district|ലഹൌൾ & സ്പിതി]]|| [[Keylong]]|| align=right | 31,528|| align=right | 13,835|| align=right | 2||http://hplahaulspiti.gov.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mandi district|മാൻഡി]]|| [[Mandi district|Mandi]]|| align=right | 999,518|| align=right | 3,950|| align=right | 253||http://hpmandi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Shimla district|ഷിംല]]|| [[Shimla]]|| align=right | 813,384|| align=right | 5,131|| align=right | 159||http://hpshimla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sirmaur district|സിർമൌർ]]|| [[Nahan]]|| align=right | 530,164|| align=right | 2,825|| align=right | 188||http://hpsirmaur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Solan district|സൊലാൻ]]|| [[Solan]]|| align=right | 576,670|| align=right | 1,936|| align=right | 298||http://hpsolan.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UNA|| [[Una district|ഉന]]|| [[Una, Himachal Pradesh|Una]]|| align=right | 521,057|| align=right | 1,540|| align=right | 328||http://hpuna.nic.in/
|}
==Jammu and Kashmir (JK)==
{{see also|Districts of Jammu and Kashmir}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN||[[അനന്ത്നാഗ്]]||[[Anantnag]]|| align=right | 1,070,144 || align=right | 2853 || align=right | 375 ||http://anantnag.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030621/http://anantnag.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|BPR ||[[Bandipora district|ബന്ദിപോര]]||[[Bandipore]]|| align=right | 385,099 || align=right | 3,010|| align=right | 128||http://bandipore.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140704231148/http://bandipore.gov.in/ |date=2014-07-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Baramulla district|ബാരാമുള്ള]]|| [[Baramulla]]|| align=right | 1,015,503 || align=right | 3329 || align=right | 305||http://baramulla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Badgam district|ബഡ്ഗാം]]|| [[Badgam]]|| align=right | 735,753 || align=right | 1406 || align=right | 537 || http://budgam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427151423/http://budgam.nic.in/ |date=2009-04-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DO|| [[Doda district|ദോഡ]]|| [[Doda]]|| align=right | 409,576 || align=right | 11,691|| align=right | 79||http://doda.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130501142621/http://doda.gov.in/ |date=2013-05-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GB||[[Ganderbal district|Ganderbal]] || [[Ganderbal]] || align=right | 297,003 || align=right | 258|| align=right | 1,151||http://ganderbal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jammu district|ജമ്മു]]|| [[Jammu]]|| align=right | 1,526,406|| align=right | 3,097|| align=right | 596||http://jammu.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190824201902/http://jammu.gov.in/ |date=2019-08-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR||[[കാർഗിൽ]]||[[Kargil town|Kargil]]|| align=right | 143,388 || align=right | 14,036|| align=right | 10 ||http://kargil.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200416073439/http://kargil.gov.in/ |date=2020-04-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT||[[കത്വ]]||[[Kathua]]|| align=right | 615,711 || align=right | 2,651|| align=right | 232||http://kathua.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190825085459/http://kathua.gov.in/ |date=2019-08-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KW|| [[Kishtwar district|കിഷ്ത്വാർ]] ||[[Kishtwar]]|| align=right | 231,037 || align=right | 1848|| align=right | 125||http://kishtwar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KG|| [[Kulgam district|കുൾഗാം]]|| [[Kulgam]] || align=right | 422,786 || align=right | 457|| align=right | 925||http://kulgam.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kupwara district|കുപ്വാര]]|| [[Kupwara]] || align=right | 875,564|| align=right | 2,379|| align=right | 368||http://kupwara.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181108041226/http://kupwara.gov.in/ |date=2018-11-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| LE|| [[Leh district|ലെഹ്]]|| [[Leh]]|| align=right | 147,104 || align=right | 45,110|| align=right | 3||http://leh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110225044810/http://leh.nic.in/ |date=2011-02-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PO||[[പൂഞ്ച്]]||[[Poonch]]|| align=right | 476,820 || align=right | 1,674|| align=right | 285||http://poonch.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181029003419/http://poonch.gov.in/ |date=2018-10-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU||[[പുൽവാമ ജില്ല|പുൽവാമ]]||[[Pulwama]]|| align=right | 570,060 || align=right | 1,398|| align=right | 598||http://pulwama.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070710033649/http://pulwama.gov.in/ |date=2007-07-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rajauri district|രാജൌറി]]|| [[Rajouri]]|| align=right | 619,266 || align=right | 2,630|| align=right | 235||http://rajouri.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210122215749/http://rajouri.nic.in/ |date=2021-01-22 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RB|| [[Ramban district|Ramban]]|| [[Ramban (Jammu and Kashmir)|Ramban]]|| align=right | 283,313 || align=right | 1,330 || align=right | 213||http://ramban.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RS|| [[Reasi district|Reasi]] || [[Reasi]] || align=right | 314,714 || align=right | 1710 || align=right | 184 || http://reasi.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190817092728/http://reasi.gov.in/ |date=2019-08-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SB|| [[Samba district|സാമ്പ]]|| [[Samba, Jammu|Samba]]|| align=right | 318,611|| align=right | 913 || align=right | 318||http://samba.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201030011737/http://samba.gov.in/ |date=2020-10-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|SH|| [[Shopian district|ഷോപ്പിയാൻ]] || [[Shupiyan]] || align=right | 265,960 || align=right | 312 || align=right | 852 ||http://shopian.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Srinagar district|ശ്രീനഗർ]]|| [[Srinagar]]|| align=right | 1,269,751 || align=right | 2,228|| align=right | 703||http://srinagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD||[[ഉധംപൂർ]]||[[Udhampur]]|| align=right | 555,357 || align=right | 4,550|| align=right | 211||http://udhampur.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181109005642/http://udhampur.gov.in/ |date=2018-11-09 }}
|}
==Jharkhand (JH)==
{{see also|Districts of Jharkhand}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| BO|| [[Bokaro district|ബൊക്കാറോ]]|| [[Bokaro Steel City|Bokaro]]|| align=right | 2,061,918 || align=right | 2,861|| align=right | 716 || http://bokaro.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chatra district|ചത്ര]]|| [[Chatra]]|| align=right | 1,042,304 || align=right | 3,700|| align=right | 275 || http://chatra.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Deoghar district|Deoghar]]|| [[Deoghar]]|| align=right | 1,491,879|| align=right | 2,479|| align=right | 602 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhanbad district|Dhanbad]]|| [[Dhanbad]]|| align=right | 2,682,662|| align=right | 2,075|| align=right | 1,284 || http://dhanbad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DU|| [[Dumka district|Dumka]]|| [[Dumka]]|| align=right | 1,321,096 || align=right | 4,404 || align=right | 300 || http://dumka.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ES|| [[East Singhbhum district|East Singhbhum]]|| [[Jamshedpur]]|| align=right | 2,291,032 || align=right | 3,533|| align=right | 648 || http://jamshedpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Garhwa district|Garhwa]]|| [[Garhwa]]|| align=right | 1,322,387 || align=right | 4,064|| align=right | 327 || http://garhwa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GI|| [[Giridih district|Giridih]]|| [[Giridih]]|| align=right | 2,445,203|| align=right | 4,887|| align=right | 497 || http://giridih.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GO|| [[Godda district|Godda]]|| [[Godda]]|| align=right | 1,311,382|| align=right | 2,110|| align=right | 622 || http://godda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gumla district|Gumla]]|| [[Gumla]]|| align=right | 1,025,656 || align=right | 5327|| align=right | 193 || http://gumla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hazaribagh district|Hazaribag]]|| [[Hazaribagh|Hazaribag]]|| align=right | 1,734,005 || align=right | 4,302 || align=right | 403 ||http://hazaribag.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA || [[Jamtara district|Jamtara]]|| [[Jamtara]]|| align=right | 790,207 || align=right | 1,802 || align=right | 439 || http://jamtara.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khunti district|Khunti]]|| [[Khunti]]|| align=right | 530,299 || align=right | 2,467 || align=right | 215 || http://khunti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Koderma district|Koderma]]|| [[Koderma]]|| align=right | 717,169 || align=right | 1,312|| align=right | 427 || http://koderma.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Latehar district|Latehar]]|| [[Latehar]]|| align=right | 725,673 || align=right | 3,630 || align=right | 200 || http://latehar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LO|| [[Lohardaga district|Lohardaga]]|| [[Lohardaga]]|| align=right | 461,738|| align=right | 1,494|| align=right | 310 || http://lohardaga.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PK|| [[Pakur district|Pakur]]|| [[Pakur]]|| align=right | 899,200 || align=right | 1,805|| align=right | 498 || http://pakur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PL|| [[Palamu district|Palamu]]|| [[Daltonganj]]|| align=right | 1,936,319 || align=right | 5,082|| align=right | 381 || http://palamu.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RM|| [[Ramgarh district|Ramgarh]]|| [[Ramgarh, Jharkhand|Ramgarh]]|| align=right | 949,159 || align=right | 1,212|| align=right | 684 || http://ramgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Ranchi district|Ranchi]]|| [[Ranchi]]|| align=right | 2,912,022|| align=right | 7,974|| align=right | 557 || http://ranchi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Sahebganj district|Sahibganj]]|| [[Sahebganj]]|| align=right | 1,150,038 || align=right | 1,599|| align=right | 719 || http://sahibganj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK|| [[Seraikela Kharsawan district|Seraikela Kharsawan]]|| [[Seraikela]] || align=right | 1,063,458|| align=right | 2,725|| align=right | 390 || http://seraikela.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI || [[Simdega district|Simdega]]|| [[Simdega]]|| align=right | 599,813 || align=right | 3,750 || align=right | 160 || http://simdega.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[West Singhbhum district|West Singhbhum]]|| [[Chaibasa]]|| align=right | 1,501,619|| align=right | 7,186 || align=right | 209 || http://chaibasa.nic.in/
|}
==കർണ്ണാടക (KA)==
{{see also|കർണ്ണാടകയിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2012)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| BK|| [[Bagalkot district|ബാഗൽക്കോട്ട്]]|| [[ബാഗൽക്കോട്ട്]]|| align=right | 1,890,826 || align=right | 6,583|| align=right | 288 ||http://www.bagalkot.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810072308/http://www.bagalkot.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Bellary district|ബെല്ലാരി]]|| [[ബെല്ലാരി]]|| align=right | 2,532,383 || align=right | 8,439|| align=right | 300 ||http://www.bellary.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810072307/http://www.bellary.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BG|| [[Belgaum district|ബെൽഗാം]]|| [[ബെൽഗാം]]|| align=right | 4,778,439 || align=right | 13,415|| align=right | 356 ||http://www.belgaum.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150630210052/http://www.belgaum.nic.in/ |date=2015-06-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bangalore Rural district|Bangalore Rural]]|| [[ബാഗ്ലൂർ]]|| align=right | 987,257|| align=right | 2,239 || align=right | 441 ||http://www.bangalorerural.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190331110239/http://www.bangalorerural.nic.in/ |date=2019-03-31 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Bangalore Urban district|Bangalore Urban]]|| [[ബാഗ്ലൂർ]]|| align=right | 9,588,910|| align=right | 2,190|| align=right | 4,378||http://bangaloreurban.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Bidar district|ബീദർ]]|| [[ബീദർ]]|| align=right | 1,700,018 || align=right | 5,448|| align=right | 312 ||http://www.bidar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CJ|| [[Chamarajanagar district|ചാമരാജനഗർ]]|| [[ചാമരാജനഗർ]]|| align=right | 1,020,962|| align=right | 5,102|| align=right | 200 ||http://chamrajnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CK|| [[Chikkaballapur district|Chikkaballapur]] || [[Chikkaballapur]] || align=right | 1,254,377 || align=right | 4,208 || align=right | 298||http://www.chikballapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190310100553/http://www.chikballapur.nic.in/ |date=2019-03-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CK|| [[Chikkamagaluru district|ചിക്കമഗളൂർ]]|| [[Chikmagalur]]|| align=right | 1,137,753 || align=right | 7,201|| align=right | 158|| http://chickmagalur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chitradurga district|Chitradurga]]|| [[Chitradurga]]|| align=right | 1,660,378 || align=right | 8,437|| align=right | 197 ||http://www.chitradurga.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190315120849/http://www.chitradurga.nic.in/ |date=2019-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DK|| [[Dakshina Kannada|ദക്ഷിണ കന്നഡ]]|| [[മാഗ്ലൂർ]]|| align=right | 2,083,625 || align=right | 4,559|| align=right | 457 ||http://www.dk.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190315220959/http://www.dk.nic.in/ |date=2019-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Davanagere district|ദാവൺഗരെ]]|| [[ദാവൺഗരെ]]|| align=right | 1,946,905 || align=right | 5,926|| align=right | 329 ||http://www.davanagere.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180517105317/http://davanagere.nic.in/ |date=2018-05-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dharwad district|ധാർവാഡ്]]|| [[ധാർവാഡ്]]|| align=right | 1,846,993 || align=right | 4,265|| align=right | 434 ||http://www.dharwad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Gadag district|ഗദഗ്]]|| [[Gadag-Betageri]]|| align=right | 1,065,235 || align=right | 4,651|| align=right | 229||http://gadag.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090409224557/http://gadag.nic.in/ |date=2009-04-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HS|| [[Hassan district|ഹാസൻ]]|| [[Hassan, Karnataka|ഹാസൻ]]|| align=right | 1,776,221 || align=right | 6,814|| align=right | 261 ||http://www.hassan.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HV|| [[Haveri district|ഹാവേരി]]|| [[ഹാവേരി]]|| align=right | 1,598,506 || align=right | 4,825|| align=right | 331 ||http://haveri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gulbarga district|ഗുൽബർഗ]]|| [[ഗുൽബർഗ]]|| align=right | 2,564,892 || align=right | 10,990 || align=right | 233 ||http://www.gulbarga.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190910164747/http://www.gulbarga.nic.in/ |date=2019-09-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KD|| [[Kodagu district|കൊടക്]]|| [[മടിക്കേരി]]|| align=right | 554,762 || align=right | 4,102|| align=right | 135 ||http://www.kodagu.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190315175025/http://www.kodagu.nic.in/ |date=2019-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KL|| [[Kolar district|Kolar]]|| [[Kolar]]|| align=right | 1,540,231 || align=right | 4,012 || align=right | 384 ||http://kolar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KP|| [[Koppal district|Koppal]]|| [[Koppal]]|| align=right | 1,391,292 || align=right | 5,565 || align=right | 250 ||http://www.koppal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mandya district|മാണ്ഡ്യ]]|| [[മാണ്ഡ്യ]]|| align=right | 1,808,680 || align=right | 4,961|| align=right | 365 ||http://www.mandya.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190312035834/http://www.mandya.nic.in/ |date=2019-03-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MY|| [[Mysore district|മൈസൂർ]]|| [[മൈസൂർ]]|| align=right | 2,994,744|| align=right | 6,854|| align=right | 437 ||http://www.mysore.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810052646/http://www.mysore.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Raichur district|Raichur]]|| [[Raichur]]|| align=right | 1,924,773 || align=right | 6,839|| align=right | 228 ||http://www.raichur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RM|| [[Ramanagara district|രാമനഗരം]] || [[രാമനഗരം]] || align=right | 1,082,739 || align=right | 3,573 || align=right | 303 || http://www.ramanagaracity.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721161719/http://www.ramanagaracity.gov.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Shimoga district|ഷിമോഗ]]|| [[ഷിമോഗ]]|| align=right | 1,755,512 || align=right | 8,495|| align=right | 207 ||http://www.shimoga.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120513041244/http://shimoga.nic.in/ |date=2012-05-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TU|| [[Tumkur district|Tumkur]]|| [[Tumkur]]|| align=right | 2,681,449 || align=right | 10,598|| align=right | 253 ||http://www.tumkur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190320013636/http://www.tumkur.nic.in/ |date=2019-03-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udupi district|ഉഡുപ്പി]]|| [[ഉഡുപ്പി]]|| align=right | 1,177,908 || align=right | 3,879|| align=right | 304 || http://udupi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UK|| [[Uttara Kannada|ഉത്തര കന്നഡ]]|| [[Karwar]]|| align=right | 1,353,299|| align=right | 10,291|| align=right | 132||http://uttarakannada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BJ|| [[Bijapur district, Karnataka|വിജയപുര]]|| [[Bijapur, Karnataka|വിജയപുര]]|| align=right | 2,175,102 || align=right | 10,517|| align=right | 207 ||http://www.bijapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514062653/http://www.bijapur.nic.in/ |date=2019-05-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| YG|| [[Yadgir district|Yadgir]] || [[Yadgir]] || align=right | 1,172,985 || align=right | 5,225 || align=right | 224 ||http://www.yadgir.nic.in/
|}
==കേരളം (KL)==
{{see also|കേരളത്തിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL||[[ആലപ്പുഴ ജില്ല|ആലപ്പുഴ]]||[[ആലപ്പുഴ]]||align=right| 2,121,943 ||align=right| 1,414 ||align=right| 1,501 ||http://www.alappuzha.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180525195417/http://alappuzha.nic.in/ |date=2018-05-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ER||[[എറണാകുളം ജില്ല|എറണാകുളം]]||[[കാക്കനാട്]]||align=right| 3,279,860 ||align=right| 2,951 ||align=right| 1,069 || http://ernakulam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081014124025/http://ernakulam.nic.in/ |date=2008-10-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ID||[[ഇടുക്കി ജില്ല|ഇടുക്കി]]||[[പൈനാവ്]]||align=right| 1,107,453 ||align=right| 4,479 ||align=right| 254 || http://idukki.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KN||[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]||[[കണ്ണൂർ]]||align=right| 2,525,637 ||align=right| 2,966 ||align=right| 852 || http://kannur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KS||[[കാസർഗോഡ് ജില്ല|കാസർകോട്]]||[[കാസർഗോഡ്|കാസർകോട്]]||align=right| 1,302,600 ||align=right| 1,992 ||align=right| 654 ||http://kasargod.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KL||[[കൊല്ലം ജില്ല|കൊല്ലം]]||[[കൊല്ലം]]||align=right| 2,629,703 ||align=right| 2,498 ||align=right| 1,056 || http://kollam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT||[[കോട്ടയം ജില്ല|കോട്ടയം]]||[[കോട്ടയം]]||align=right| 1,979,384 ||align=right| 2,203 ||align=right| 896 || http://kottayam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KZ||[[കോഴിക്കോട് ജില്ല|കോഴിക്കോട്]]||[[കോഴിക്കോട്]]||align=right| 3,089,543 ||align=right| 2,345||align=right| 1,318 ||http://kozhikode.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA||[[മലപ്പുറം ജില്ല|മലപ്പുറം]]||[[മലപ്പുറം]]||align=right| 4,110,956 ||align=right| 3,550||align=right| 1,058 ||http://malappuram.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PL||[[പാലക്കാട് ജില്ല|പാലക്കാട്]]||[[പാലക്കാട്]]||align=right| 2,810,892 ||align=right| 4,480||align=right| 627 ||http://palakkad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PT||[[പത്തനംതിട്ട ജില്ല|പത്തനംതിട്ട]]||[[പത്തനംതിട്ട]]||align=right| 1,195,537 ||align=right| 2,462 ||align=right| 453 ||http://pathanamthitta.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TS||[[തൃശ്ശൂർ ജില്ല|തൃശ്ശൂർ]]||[[തൃശ്ശൂർ]]||align=right| 3,110,327 ||align=right| 3,032||align=right| 1,026 ||http://thrissur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TV||[[തിരുവനന്തപുരം ജില്ല|തിരുവനന്തപുരം]]||[[തിരുവനന്തപുരം]]||align=right| 3,307,284 ||align=right| 2,192||align=right| 1,509 ||http://www.trivandrum.gov.in// {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180315003725/http://www.trivandrum.gov.in// |date=2018-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| WA||[[വയനാട് ജില്ല|വയനാട്]]||[[കൽപ്പറ്റ]]||align=right| 816,558 ||align=right| 2,131 ||align=right| 383 || http://wayanad.nic.in/
|}
==ലക്ഷദ്വീപ് (LD)==
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| LD || [[ലക്ഷദ്വീപ്]]|| [[കവരത്തി]]|| align=right | 64,429 || align=right | 32 || align=right | 2,013 |||http://www.lakshadweep.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180520000022/http://www.lakshadweep.gov.in/ |date=2018-05-20 }}
|}
==മദ്ധ്യപ്രദേശ് (MP)==
{{see also|Districts of Madhya Pradesh}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''കോഡ്'''<ref name=distcodes/>
| '''ജില്ല'''
| '''ആസ്ഥാനം'''
| '''ജനസംഖ്യ (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''വിസ്തീർണ്ണം (km²)'''
| '''സാന്ദ്രത (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AG|| [[Agar Malwa district|Agar Malwa]]|| [[Agar, India|Agar]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Alirajpur district|Alirajpur]]|| [[Alirajpur]]|| align=right | 728,677 || align=right | 3,182 || align=right | 229 |||http://alirajpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AP|| [[Anuppur district|Anuppur]]|| [[Anuppur]]|| align=right | 749,521 || align=right | 3,747 || align=right | 200 || http://anuppur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AS|| [[Ashok Nagar district|Ashok Nagar]]|| [[Ashok Nagar]]|| align=right | 844,979 || align=right | 4,674 || align=right | 181 ||| http://ashoknagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Balaghat district|Balaghat]]|| [[Balaghat]]|| align=right | 1,701,156 || align=right | 9,229|| align=right | 184 || http://balaghat.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Barwani district|Barwani]]|| [[Barwani]]|| align=right | 1,385,659 || align=right | 5,432|| align=right | 256 || http://barwani.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BE|| [[Betul district|Betul]]|| [[Betul, Madhya Pradesh|Betul]]|| align=right | 1,575,247 || align=right | 10,043|| align=right | 157 || http://betul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Bhind district|Bhind]]|| [[Bhind]]|| align=right | 1,703,562 || align=right | 4,459|| align=right | 382 || http://bhind.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BP|| [[ഭോപ്പാൽ ജില്ല|ഭോപ്പാൽ]]|| [[ഭോപ്പാൽ]]|| align=right | 2,368,145 || align=right | 2,772|| align=right | 854 || http://bhopal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU || [[Burhanpur district|Burhanpur]]|| [[Burhanpur, Madhya Pradesh|Burhanpur]]|| align=right | 756,993 || align=right | 3,427 || align=right | 221 || http://burhanpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chhatarpur district|Chhatarpur]]|| [[Chhatarpur]]|| align=right | 1,762,857 || align=right | 8,687|| align=right | 203 || http://chhatarpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CN|| [[Chhindwara district|Chhindwara]]|| [[Chhindwara]]|| align=right | 2,090,306 || align=right | 11,815|| align=right | 177 || http://chhindwara.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716143143/http://chhindwara.nic.in/ |date=2011-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DM|| [[Damoh district|ദമോഹ്]]|| [[ദമോഹ്]]|| align=right | 1,263,703 || align=right | 7,306 || align=right | 173 || http://damoh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DT|| [[Datia district|ദാതിയ]]|| [[ദാതിയ]]|| align=right | 786,375 || align=right | 2,694 || align=right | 292 || http://datia.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[ദിവാസ് ജില്ല|ദിവാസ്]]|| [[ദിവാസ്, മദ്ധ്യപ്രദേശ്|ദിവാസ്]]|| align=right | 1,563,107 || align=right | 7,020 || align=right | 223 || http://dewas.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhar district|Dhar]]|| [[Dhar]]|| align=right | 2,184,672 || align=right | 8,153 || align=right | 268 || http://dhar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dindori district|Dindori]]|| [[Dindori, Madhya Pradesh|Dindori]]|| align=right | 704,218 || align=right | 7,427 || align=right | 94 || http://dindori.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Guna district|Guna]]|| [[Guna, India|Guna]]|| align=right | 1,240,938 || align=right | 6,485 || align=right | 194 || http://guna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GW|| [[Gwalior district|Gwalior]]|| [[ഗ്വാളിയർ]]|| align=right | 2,030,543 || align=right | 5,465 || align=right | 445 || http://gwalior.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Harda district|Harda]]|| [[Harda]]|| align=right | 570,302 || align=right | 3,339 || align=right | 171 || http://harda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HO|| [[Hoshangabad district|Hoshangabad]]|| [[Hoshangabad]]|| align=right | 1,240,975 || align=right | 6,698 || align=right | 185 || http://hoshangabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| IN|| [[Indore district|Indore]]|| [[ഇൻഡോർ]]|| align=right | 3,272,335 || align=right | 3,898 || align=right | 839 || http://www.indore.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190724145904/http://www.indore.nic.in/ |date=2019-07-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jabalpur district|Jabalpur]]|| [[ജബൽപൂർ]]|| align=right | 2,460,714 || align=right | 5,210 || align=right | 472 || http://jabalpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jhabua district|Jhabua]]|| [[Jhabua]]|| align=right | 1,024,091 || align=right | 6,782 || align=right | 285 || http://jhabua.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Katni district|Katni]]|| [[Katni]]|| align=right | 1,291,684 || align=right | 4,947 || align=right | 261 || http://katni.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EN|| [[Khandwa district|Khandwa]] (East Nimar)|| [[Khandwa]]|| align=right | 1,309,443 || align=right | 7,349 || align=right | 178 || http://khandwa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WN|| [[Khargone district|Khargone]] (West Nimar)|| [[Khargone]]|| align=right | 1,872,413 || align=right | 8,010 || align=right | 233 || http://khargone.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ML|| [[Mandla district|Mandla]]|| [[Mandla]]|| align=right | 1,053,522 || align=right | 5,805 || align=right | 182 || http://mandla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MS|| [[Mandsaur district|Mandsaur]]|| [[Mandsaur]]|| align=right | 1,339,832 || align=right | 5,530 || align=right | 242 || http://mandsaur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MO|| [[Morena district|Morena]]|| [[Morena, India|Morena]]|| align=right | 1,965,137 || align=right | 4,991 || align=right | 394 || http://morena.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[നരസിംഹ്പൂർ ജില്ല|നരസിംഹ്പൂർ]]|| [[നരസിംഹ്പൂർ]]|| align=right | 1,092,141 || align=right | 5,133 || align=right | 213 || http://narsinghpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NE|| [[Neemuch district|നീമച്ച്]]|| [[നീമച്ച്]]|| align=right | 825,958 || align=right | 4,267 || align=right | 194 || http://neemuch.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[പന്ന ജില്ല|പന്ന]]|| [[പന്ന, മദ്ധ്യപ്രദേശ്|പന്ന]]|| align=right | 1,016,028 || align=right | 7,135 || align=right | 142 || http://panna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RS|| [[Raisen district|Raisen]]|| [[Raisen]]|| align=right | 1,331,699 || align=right | 8,466 || align=right | 157 || http://raisen.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RG|| [[Rajgarh district|Rajgarh]]|| [[Rajgarh, Madhya Pradesh|Rajgarh]]|| align=right | 1,546,541 || align=right | 6,143 || align=right | 251 || http://rajgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RL|| [[Ratlam district|Ratlam]]|| [[Ratlam]]|| align=right | 1,454,483 || align=right | 4,861 || align=right | 299 || http://ratlam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RE|| [[Rewa district|Rewa]]|| [[Rewa, India|Rewa]]|| align=right | 2,363,744 || align=right | 6,314 || align=right | 374 || http://rewa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SG|| [[Sagar district|Sagar]]|| [[Sagar, Madhya Pradesh|Sagar]]|| align=right | 2,378,295 || align=right | 10,252 || align=right | 272 || http://sagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[Satna district|Satna]]|| [[Satna]]|| align=right | 2,228,619 || align=right | 7,502 || align=right | 297 || http://satna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Sehore district|Sehore]]|| [[Sehore]]|| align=right | 1,311,008 || align=right | 6,578 || align=right | 199 || http://sehore.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[സിയോനി ജില്ല|സിയോനി]]|| [[സിയോനി, മദ്ധ്യപ്രദേശ്|സിയോനി]]|| align=right | 1,378,876 || align=right | 8,758 || align=right | 157 || http://seoni.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Shahdol district|Shahdol]]|| [[Shahdol]]|| align=right | 1,064,989 || align=right | 6,205 || align=right | 172 || http://shahdol.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Shajapur district|Shajapur]]|| [[Shajapur]]|| align=right | 1,512,353 || align=right | 6,196 || align=right | 244 || http://shajapur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SP|| [[Sheopur district|Sheopur]]|| [[Sheopur]]|| align=right | 687,952 || align=right | 6,585 || align=right | 104 || http://sheopur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SV|| [[Shivpuri district|Shivpuri]]|| [[Shivpuri]]|| align=right | 1,725,818 || align=right | 10,290 || align=right | 168 || http://shivpuri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sidhi district|Sidhi]]|| [[Sidhi]]|| align=right | 1,126,515 || align=right | 10,520 || align=right | 232 || http://sidhi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608094745/http://sidhi.nic.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN|| [[Singrauli district|Singrauli]]|| [[Waidhan]]|| align=right | 1,178,132 || align=right | 5,672 || align=right | 208 || http://singrauli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tikamgarh district|Tikamgarh]]|| [[Tikamgarh]]|| align=right | 1,444,920 || align=right | 5,055 || align=right | 286 || http://tikamgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UJ|| [[Ujjain district|Ujjain]]|| [[ഉജ്ജയിൻ]]|| align=right | 1,986,597 || align=right | 6,091 || align=right | 356 || http://ujjain.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UM|| [[Umaria district|Umaria]]|| [[Umaria]]|| align=right | 643,579 || align=right | 4,062 || align=right | 158 || http://umaria.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| VI|| [[Vidisha district|വിദിഷ]]|| [[Vidisha]]|| align=right | 1,458,212 || align=right | 7,362|| align=right | 198 || http://vidisha.nic.in/
|}
==Maharashtra (MH)==
{{see also|Districts of Maharashtra}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''district'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AH|| [[Ahmednagar district|അഹമ്മദ്നഗർ]]|| [[Ahmednagar]]|| align=right | 4,543,083 || align=right | 17,048 || align=right | 266 || http://ahmednagar.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721155716/http://ahmednagar.gov.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AK|| [[Akola district|Akola]]|| [[Akola]]|| align=right | 1,818,617 || align=right | 5,429 || align=right | 321 || http://akola.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160113114946/http://akola.nic.in/ |date=2016-01-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM|| [[Amravati district|Amravati]]|| [[Amravati]]|| align=right | 2,887,826 || align=right | 12,235 || align=right | 237 || http://amravati.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AU|| [[Aurangabad district, Maharashtra|Aurangabad]]|| [[Aurangabad, Maharashtra|Aurangabad]]|| align=right | 3,695,928 || align=right | 10,107 || align=right | 365 || http://aurangabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Beed district|Beed]]|| [[Beed]]|| align=right | 2,585,962 || align=right | 10,693 || align=right | 242 || http://beed.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bhandara district|Bhandara]]|| [[Bhandara]]|| align=right | 1,198,810 || align=right | 3,890 || align=right | 293 || http://bhandara.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Buldhana district|Buldhana]]|| [[Buldhana]]|| align=right | 2,588,039 || align=right | 9,661 || align=right | 268 || http://buldhana.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chandrapur district|Chandrapur]]|| [[Chandrapur]]|| align=right | 2,194,262 || align=right | 11,443 || align=right | 192 || http://chanda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhule district|Dhule]]|| [[Dhule]]|| align=right | 2,048,781 || align=right | 8,095 || align=right | 285 || http://dhule.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Gadchiroli district|Gadchiroli]]|| [[Gadchiroli]]|| align=right | 1,071,795 || align=right | 14,412 || align=right | 74 || http://gadchiroli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GO|| [[Gondia district|Gondia]]|| [[Gondia]]|| align=right | 1,322,331 || align=right | 5,431 || align=right | 253 || http://gondia.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HI|| [[Hingoli district|Hingoli]]|| [[Hingoli]]|| align=right | 1,178,973 || align=right | 4,526 || align=right | 244 || http://hingoli.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JG|| [[Jalgaon district|Jalgaon]]|| [[Jalgaon]]|| align=right | 4,224,442 || align=right | 11,765 || align=right | 359 || http://jalgaon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JN|| [[Jalna district|Jalna]]|| [[Jalna, Maharashtra|Jalna]]|| align=right | 1,958,483 || align=right | 7,718 || align=right | 255 || http://jalna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kolhapur district|Kolhapur]]|| [[Kolhapur]]|| align=right | 3,874,015 || align=right | 7,685 || align=right | 504 || http://kolhapur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Latur district|Latur]]|| [[Latur]]|| align=right | 2,455,543 || align=right | 7,157|| align=right | 343 || http://latur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MC|| [[Mumbai City]]|| —|| align=right | 3,145,966 || align=right | 69 || align=right | 20,038 || http://mumbaicity.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MU|| [[Mumbai Suburban district|Mumbai suburban]]|| [[Bandra]] (East)|| align=right | 9,332,481 || align=right | 369 || align=right | 20,925 || http://mumbaisuburban.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ND|| [[Nanded district|Nanded]]|| [[Nanded]]|| align=right | 3,356,566 || align=right | 10,528 || align=right | 319 || http://nanded.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NB|| [[Nandurbar district|Nandurbar]]|| [[Nandurbar]]|| align=right | 1,646,177 || align=right | 5,055 || align=right | 276 || http://nandurbar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG|| [[Nagpur district|Nagpur]]|| [[Nagpur]]|| align=right | 4,653,171 || align=right | 9,892 || align=right | 470 || http://nagpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NS|| [[Nashik district|Nashik]]|| [[Nashik]]|| align=right | 6,109,052 || align=right | 15,539 || align=right | 393 || http://nashik.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| OS|| [[Osmanabad district|Osmanabad]]|| [[Osmanabad]]|| align=right | 1,660,311 || align=right | 7,569 || align=right | 219 || http://osmanabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| - || [[Palghar district|Palghar]]|| [[Palghar]]|| align=right | - || align=right | - || align=right | - || -
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Parbhani district|Parbhani]]|| [[Parbhani]]|| align=right | 1,835,982 || align=right | 6,511 || align=right | 295 || http://parbhani.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Pune district|Pune]]|| [[Pune]]|| align=right | 9,426,959|| align=right | 15,643 || align=right | 603 || http://pune.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RG|| [[Raigad district|Raigad]]|| [[Alibag]]|| align=right | 2,635,394 || align=right | 7,152 || align=right | 368 || http://raigad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180513233303/http://raigad.nic.in/ |date=2018-05-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RT|| [[Ratnagiri district|Ratnagiri]]|| [[Ratnagiri]]|| align=right | 1,612,672 || align=right | 8,208 || align=right | 196 || http://ratnagiri.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN|| [[Sangli district|Sangli]]|| [[Sangli]]|| align=right | 2,820,575 || align=right | 8,572 || align=right | 329 || http://sangli.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[Satara district|Satara]]|| [[Satara (city)|Satara]]|| align=right | 3,003,922 || align=right | 10,475 || align=right | 287 || http://satara.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201113130255/http://satara.gov.in/ |date=2020-11-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sindhudurg district|Sindhudurg]]|| [[Oros]]|| align=right | 848,868 || align=right | 5,207 || align=right | 163 || http://sindhudurg.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Solapur district|Solapur]]|| [[Solapur]]|| align=right | 4,315,527 || align=right | 14,895 || align=right | 290 || http://solapur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TH|| [[Thane district|Thane]]|| [[Thane]]|| align=right | 11,060,148 || align=right | 9,558 || align=right | 1,157 || http://thane.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WR|| [[Wardha district|Wardha]]|| [[Wardha]]|| align=right | 1,296,157 || align=right | 6,309 || align=right | 205 || http://wardha.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200813145213/http://wardha.gov.in/ |date=2020-08-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[Washim district|Washim]]|| [[Washim]]|| align=right | 1,196,714 || align=right | 5,155 || align=right | 244 || http://washim.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| YA|| [[Yavatmal district|Yavatmal]]|| [[Yavatmal]]|| align=right | 2,775,457 || align=right | 13,582 || align=right | 204 || http://yavatmal.nic.in/
|}
==Manipur (MN)==
{{see also|Districts of Manipur}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bishnupur district|Bishnupur]]|| [[Bishnupur, Manipur|Bishnupur]]|| align=right | 240,363 || align=right | 496 || align=right | 485 ||http://ukhrul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CC|| [[Churachandpur district|Churachandpur]]|| [[Churachandpur]]|| align=right | 271,274 || align=right | 4,574 || align=right | 59 ||http://churachandpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180716211027/http://churachandpur.nic.in/ |date=2018-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CD|| [[Chandel district|Chandel]]|| [[Chandel district|Chandel]]|| align=right | 144,028 || align=right | 3,317 || align=right | 43 ||http://chandel.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EI|| [[Imphal East district|Imphal East]]|| [[Porompat]]|| align=right | 452,661 || align=right | 710 || align=right | 638 || http://imphaleast.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608095056/http://imphaleast.nic.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SE|| [[Senapati district|Senapati]]|| [[Senapati]]|| align=right | 354,972 || align=right | 3,269 || align=right | 109 ||http://Senapati.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TA|| [[Tamenglong district|Tamenglong]]|| [[Tamenglong]]|| align=right | 140,143 || align=right | 4,391 || align=right | 32 ||http://tamenglong.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TH|| [[Thoubal district|Thoubal]]|| [[Thoubal]]|| align=right | 420,517 || align=right | 514 || align=right | 818 ||http://thoubal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UK|| [[Ukhrul district|Ukhrul]]|| [[Ukhrul]]|| align=right | 183,115 || align=right | 4,547 || align=right | 40 ||http://ukhrul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WI|| [[Imphal West district|Imphal West]]|| [[Lamphelpat]]|| align=right | 514,683 || align=right | 519 || align=right | 992 || http://imphalwest.nic.in/
|}
==Meghalaya (ML)==
{{see also|Districts of Meghalaya}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| EG|| [[East Garo Hills]]|| [[Williamnagar]]|| align=right | 317,618 || align=right | 2,603 || align=right | 121 ||http://eastgarohills.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080615020254/http://eastgarohills.nic.in/ |date=2008-06-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| EK|| [[East Khasi Hills]]|| [[Shillong]]|| align=right | 824,059 || align=right | 2,752 || align=right | 292 ||http://eastkhasihills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[East Jaintia Hills]] || [[Khleihriat]]|| align=right | 122,436 || align=right | 2,115 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[North Garo Hills]] || [[Resubelpara]]|| align=right | 118,325 || align=right | 1,113 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| RB|| [[Ri-Bhoi|Ri Bhoi]]|| [[Nongpoh]]|| align=right | 258,380 || align=right | 2,378 || align=right | 109 ||http://ribhoi.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SG|| [[South Garo Hills]]|| [[Baghmara, India|Baghmara]]|| align=right | 142,574 || align=right | 1,850 || align=right | 77 ||http://southgarohills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[South West Garo Hills]]|| [[Ampati]]|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[South West Khasi Hills]]|| [[Mawkyrwat]]|| align=right | 110,152 || align=right | 1,341 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| WG|| [[West Jaintia Hills]]|| [[Jowai]]|| align=right | 270,352 || align=right | 1,693 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| WG|| [[West Garo Hills]]|| [[Tura, India|Tura]]|| align=right | 642,923 || align=right | 3,714 || align=right | 173 ||http://westgarohills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WK|| [[West Khasi Hills]]|| [[Nongstoin]]|| align=right | 385,601 || align=right | 5,247 || align=right | 73 ||http://westkhasihills.gov.in/
|}
==Mizoram (MZ)==
{{see also|Districts of Mizoram}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AI|| [[Aizawl district|Aizawl]]|| [[Aizawl]]|| align=right | 404,054 || align=right | 3,577 || align=right | 113 ||http://aizawl.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Champhai district|Champhai]]|| [[Champhai]]|| align=right | 125,370 || align=right | 3,168|| align=right | 39 ||http://champhai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kolasib district|Kolasib]]|| [[Kolasib]]|| align=right | 83,054 || align=right | 1,386 || align=right | 60 ||http://kolasib.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lawngtlai district|Lawngtlai]]|| [[Lawngtlai]]|| align=right | 117,444 || align=right | 2,519 || align=right | 46 ||http://lawngtlai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LU|| [[Lunglei district|Lunglei]]|| [[Lunglei]]|| align=right | 154,094 || align=right | 4,572 || align=right | 34 ||http://lunglei.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mamit district|Mamit]]|| [[Mamit]]|| align=right | 85,757 || align=right | 2,967 || align=right | 28 ||http://mamit.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Saiha district|Saiha]]|| [[Saiha]]|| align=right | 56,366 || align=right | 1,414 || align=right | 40 ||http://saiha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SE|| [[Serchhip district|Serchhip]]|| [[Serchhip]]|| align=right | 64,875 || align=right | 1,424 || align=right | 46 ||http://serchhip.nic.in/
|}
==Nagaland (NL)==
{{see also|Districts of Nagaland}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dimapur district|Dimapur]]|| [[Dimapur]]|| align=right | 379,769 || align=right | 926 || align=right | 410 ||http://dimapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171126115501/http://dimapur.nic.in/ |date=2017-11-26 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KI|| [[Kiphire district|Kiphire]]|| [[Kiphire]]|| align=right | 74,033 || align=right | 1,255 || align=right | 66 || http://kiphire.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kohima district|Kohima]]|| [[Kohima]]|| align=right | 270,063 || align=right | 1,041 || align=right | 213 ||http://kohima.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LO || [[Longleng district|Longleng]]|| [[Longleng]]|| align=right | 50,593 || align=right | 885 || align=right | 89 ||http://kohima.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MK|| [[Mokokchung district|Mokokchung]]|| [[Mokokchung]]|| align=right | 193,171 || align=right | 1,615 || align=right | 120 ||http://mokokchung.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MN|| [[Mon district|Mon]]|| [[Mon, India|Mon]]|| align=right | 259,604|| align=right | 1,786 || align=right | 145 ||http://mon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PE|| [[Peren district|Peren]]|| [[Peren]]|| align=right | 163,294 || align=right | 2,300 || align=right | 55 || http://peren-district.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PH|| [[Phek district|Phek]]|| [[Phek]]|| align=right | 163,294 || align=right | 2,026 || align=right | 81 ||http://phek.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TU|| [[Tuensang district|Tuensang]]|| [[Tuensang]]|| align=right | 414,801|| align=right | 4,228 || align=right | 98||http://tuensang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WO|| [[Wokha district|Wokha]]|| [[Wokha]]|| align=right | 166,239 || align=right | 1,628 || align=right | 120 ||http://wokha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ZU|| [[Zunheboto district|Zunheboto]]|| [[Zunheboto]]|| align=right | 141,014 || align=right | 1,255 || align=right | 112 ||http://zunheboto.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|}
==Odisha (OD)==
{{See also|Districts of Odisha}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN|| [[Angul district|Angul]]|| [[Angul]]|| align=right | 1,271,703 || align=right | 6,347 || align=right | 199 ||http://angul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Boudh district|Boudh]] (Bauda)|| [[Boudh]]|| align=right | 439,917 || align=right | 4,289 || align=right | 142 ||http://boudh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bhadrak district|Bhadrak]]|| [[Bhadrak]]|| align=right | 1,506,522 || align=right | 2,788 || align=right | 601 ||http://bhadrak.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Balangir district|Balangir]] || [[Balangir]]|| align=right | 1,648,574 || align=right | 6,552 || align=right | 251 ||http://balangir.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bargarh district|Bargarh]] (Baragarh)|| [[Bargarh]]|| align=right | 1,478,833 || align=right | 5,832 || align=right | 253 ||http://bargarh.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BW|| [[Balasore district|Balasore]] || [[Balasore]]|| align=right | 2,317,419 || align=right | 3,706 || align=right | 609 ||http://baleswar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CU|| [[Cuttack district|Cuttack]]|| [[Cuttack]]|| align=right | 2,618,708 || align=right | 3,915|| align=right | 666 ||http://cuttack.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Debagarh district|Debagarh]] (Deogarh)|| [[Debagarh]]|| align=right | 312,164 || align=right | 2,781 || align=right | 106 ||http://deogarh.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhenkanal district|Dhenkanal]]|| [[Dhenkanal, India|Dhenkanal]]|| align=right | 1,192,948 || align=right | 4,597 || align=right | 268 ||http://dhenkanal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GN|| [[Ganjam]]|| [[Chhatrapur]]|| align=right | 3,520,151|| align=right | 8,033|| align=right | 429 || http://ganjam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GP|| [[Gajapati district|Gajapati]]|| [[Paralakhemundi]]|| align=right | 575,880|| align=right | 3,056 || align=right | 133 ||http://gajapati.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jharsuguda district|Jharsuguda]]|| [[Jharsuguda]]|| align=right | 579,499|| align=right | 2,202 || align=right | 274 ||http://jharsuguda.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JP|| [[Jajpur district|Jajpur]] || [[Panikoili]]|| align=right | 1,826,275|| align=right | 2,885 || align=right | 630 ||http://jajpur.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JS|| [[Jagatsinghpur district|Jagatsinghpur]]|| [[Jagatsinghpur]]|| align=right | 1,136,604|| align=right | 1,759|| align=right | 681 ||http://www.jagatsinghpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khordha district|Khordha]]|| [[Khordha]]|| align=right | 2,246,341 || align=right | 2,888 || align=right | 799 ||http://khordha.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KJ|| [[Kendujhar district|Kendujhar]] (Keonjhar)|| [[Kendujhar]]|| align=right | 1,802,777 || align=right | 8,336 || align=right | 217 ||http://kendujhar.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KL|| [[Kalahandi district|Kalahandi]]|| [[Bhawanipatna]]|| align=right | 1,573,054 || align=right | 8,197 || align=right | 199 || http://kalahandi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KN|| [[Kandhamal district|Kandhamal]]|| [[Phulbani]]|| align=right | 731,952|| align=right | 6,004 || align=right | 91 || http://kandhamal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Koraput district|Koraput]]|| [[Koraput]]|| align=right | 1,376,934 || align=right | 8,534 || align=right | 156 ||http://koraput.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KP|| [[Kendrapara district|Kendrapara]]|| [[Kendrapara]]|| align=right | 1,439,891 || align=right | 2,546 || align=right | 545 ||http://kendrapara.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| ML|| [[Malkangiri district|Malkangiri]]|| [[Malkangiri]]|| align=right | 612,727 || align=right | 6,115 || align=right | 106 ||http://malkangiri.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MY|| [[Mayurbhanj district|Mayurbhanj]]|| [[Baripada]]|| align=right | 2,513,895 || align=right | 10,418 || align=right | 241 || http://mayurbhanj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NB|| [[Nabarangpur district|Nabarangpur]]|| [[Nabarangpur]]|| align=right | 1,218,762 || align=right | 5,135 || align=right | 230 ||http://nabarangpur.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| NU|| [[Nuapada district|Nuapada]]|| [[Nuapada]]|| align=right | 606,490 || align=right | 3,408 || align=right | 157 ||http://www.nuapada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NY|| [[Nayagarh district|Nayagarh]]|| [[Nayagarh]]|| align=right | 962,215 || align=right | 3,954 || align=right | 247 ||http://www.nayagarh.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Puri district|Puri]]|| [[Puri]]|| align=right | 1,697,983 || align=right | 3,055 || align=right | 488 ||http://puri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rayagada district|Rayagada]]|| [[Rayagada]]|| align=right | 961,959 || align=right | 7,585 || align=right | 136 ||http://rayagada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Sambalpur district|Sambalpur]]|| [[Sambalpur]]|| align=right | 1,044,410 || align=right | 6,702 || align=right | 158 ||http://sambalpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Subarnapur district|Subarnapur]] (Sonepur)|| [[Sonepur, Orissa|Subarnapur]]|| align=right | 652,107 || align=right | 2,284 || align=right | 279 ||http://subarnapur.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SU|| [[Sundargarh district|Sundargarh]] || [[Sundargarh]]|| align=right | 2,080,664 || align=right | 9,942 || align=right | 214 || http://sundergarh.nic.in/
|}
==Puducherry (PY)==
{{see also|List of districts of Puducherry}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karaikal district|Karaikal]]|| [[Karaikal]] || align=right | 200,314 || align=right | 160 || align=right | 1,252 ||http://Karaikal.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahe district|Mahe]]|| [[Mahé, India|Mahé]] || align=right | 41,934 || align=right | 9 || align=right | 4,659 ||http://mahe.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PO|| [[Pondicherry district|Pondicherry]]|| [[Pondicherry (city)|Pondicherry]] || align=right | 946,600 || align=right | 293 || align=right | 3,231 ||http://puducherry.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| YA|| [[Yanam district|Yanam]]|| [[Yanam, Pondicherry|Yanam]] || align=right | 55,616 || align=right | 17 || align=right | 3,272 ||http://yanam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130000201/http://yanam.nic.in/ |date=2005-01-30 }}
|}
==Punjab (PB)==
{{see also|Districts of Punjab (India)}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM|| [[Amritsar district|Amritsar]]|| [[Amritsar]]|| align=right | 2,490,891 || align=right | 2,673 || align=right | 932 || http://amritsar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BNL|| [[Barnala district|Barnala]]|| [[Barnala]]|| align=right | 596,294 || align=right | 1,423 || align=right | 419 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Bathinda district|Bathinda]]|| [[Bathinda]]|| align=right | 1,388,859 || align=right | 3,355 || align=right | 414 || http://bathinda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FI|| [[Firozpur district|Firozpur]]|| [[Firozpur]]|| align=right | 2,026,831 || align=right | 5,334 || align=right | 380 || http://ferozepur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FR|| [[Faridkot district|Faridkot]]|| [[Faridkot, Punjab|Faridkot]]|| align=right | 618,008 || align=right | 1,472 || align=right | 424 || http://faridkot.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FT|| [[Fatehgarh Sahib district|Fatehgarh Sahib]]|| [[Fatehgarh Sahib]]|| align=right | 599,814 || align=right | 1,180 || align=right | 508 || http://fatehgarhsahib.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FA|| [[Fazilka district|Fazilka]]<ref name="ReferenceA">Fazilka district was formed in 2011, no data in census 2011 on this district</ref>|| [[Fazilka]]|| align=right | —|| align=right | - || align=right | —|| http://fazilka.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gurdaspur district|Gurdaspur]]|| [[Gurdaspur]]|| align=right | 2,299,026 || align=right | 3,542 || align=right | 649 || http://gurdaspur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HO|| [[Hoshiarpur district|Hoshiarpur]]|| [[Hoshiarpur]]|| align=right | 1,582,793 || align=right | 3,397 || align=right | 466 || http://hoshiarpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jalandhar district|Jalandhar]]|| [[Jalandhar]]|| align=right | 2,181,753 || align=right | 2,625 || align=right | 831 || http://jalandhar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Kapurthala district|Kapurthala]]|| [[Kapurthala]]|| align=right | 817,668 || align=right | 1,646 || align=right | 501 || http://kapurthala.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100819073139/http://kapurthala.nic.in/ |date=2010-08-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| LU|| [[Ludhiana district|Ludhiana]]|| [[Ludhiana]]|| align=right | 3,487,882 || align=right | 3,744 || align=right | 975 || http://ludhiana.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210130075547/http://ludhiana.nic.in/ |date=2021-01-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mansa district, India|Mansa]]|| [[Mansa, Punjab|Mansa]]|| align=right | 768,808 || align=right | 2,174 || align=right | 350 || http://mansa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MO|| [[Moga district|Moga]]|| [[Moga, Punjab|Moga]]|| align=right | 992,289 || align=right | 2,235 || align=right | 444 || http://moga.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MU|| [[Sri Muktsar Sahib district|Sri Muktsar Sahib]]|| [[Sri Muktsar Sahib]]|| align=right | 902,702 || align=right | 2,596|| align=right | 348 || http://muktsar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Pathankot district|Pathankot]]|| [[Pathankot]]|| align=right | 1,998,464|| align=right | || align=right | 398|| http://Pathankot.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Patiala district|Patiala]]|| [[Patiala]]|| align=right | 2,892,282 || align=right | 3,175 || align=right | 596 || http://patiala.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RU|| [[Rupnagar district|Rupnagar]]|| [[Rupnagar]]|| align=right | 683,349 || align=right | 1,400 || align=right | 488 || http://rupnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SAS|| [[Sahibzada Ajit Singh Nagar district|Sahibzada Ajit Singh Nagar]]|| [[Ajitgarh]]|| align=right | 986,147 || align=right | 1,188 || align=right | 830 || http://www.sasnagar.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810092358/http://www.sasnagar.gov.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Sangrur district|Sangrur]]|| [[Sangrur]]|| align=right | 1,654,408 || align=right | 3,685 || align=right | 449 || http://sangrur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|PB || [[Shahid Bhagat Singh Nagar district|Shahid Bhagat Singh Nagar]]|| [[Nawanshahr]]|| align=right | 614,362 || align=right | 1,283 || align=right | 479 || http://nawanshahr.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TT|| [[Tarn Taran district|Tarn Taran]]|| [[Tarn Taran Sahib]]|| align=right | 1,120,070 || align=right | 2,414 || align=right | 464 ||
|}
==Rajasthan (RJ)==
{{see also|Districts of Rajasthan}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AJ|| [[Ajmer district|Ajmer]]|| [[Ajmer]]|| align=right | 2,584,913 || align=right | 8,481 || align=right | 305 ||http://ajmer.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150209203540/http://ajmer.nic.in/ |date=2015-02-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Alwar district|Alwar]]|| [[Alwar]]|| align=right | 3,671,999 || align=right | 8,380 || align=right | 438 ||http://alwar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120803030422/http://alwar.nic.in/ |date=2012-08-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bikaner district|Bikaner]]|| [[Bikaner]]|| align=right | 2,367,745 || align=right | 27,244 || align=right | 78 ||http://bikaner.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090508152731/http://bikaner.nic.in/ |date=2009-05-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BM|| [[Barmer district|Barmer]]|| [[Barmer, Rajasthan|Barmer]]|| align=right | 2,604,453 || align=right | 28,387 || align=right | 92 ||http://barmer.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141218154347/http://barmer.nic.in/ |date=2014-12-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Banswara district|Banswara]]|| [[Banswara]]|| align=right | 1,798,194 || align=right | 5,037 || align=right | 399 ||http://banswara.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150112210213/http://banswara.nic.in/ |date=2015-01-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BP|| [[Bharatpur district|Bharatpur]]|| [[Bharatpur, India|Bharatpur]]|| align=right | 2,549,121 || align=right | 5,066 || align=right | 503 ||http://bharatpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130512184953/http://bharatpur.nic.in/ |date=2013-05-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Baran district|Baran]]|| [[Baran, Rajasthan|Baran]]|| align=right | 1,223,921 || align=right | 6,955 || align=right | 175 ||http://Baran.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090425203918/http://baran.nic.in/ |date=2009-04-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Bundi district|Bundi]]|| [[Bundi]]|| align=right | 1,113,725 || align=right | 5,550 || align=right | 193 || http://bundi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090501203724/http://bundi.nic.in/ |date=2009-05-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BW|| [[Bhilwara district|Bhilwara]]|| [[Bhilwara]]|| align=right | 2,410,459 || align=right | 10,455 || align=right | 230 ||http://bhilwara.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090508053201/http://bhilwara.nic.in/ |date=2009-05-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CR|| [[Churu district|Churu]]|| [[Churu]]|| align=right | 2,041,172 || align=right | 16,830 || align=right | 148 ||http://churu.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120206042050/http://churu.nic.in/ |date=2012-02-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chittorgarh district|Chittorgarh]]|| [[Chittorgarh]]|| align=right | 1,544,392 || align=right | 10,856 || align=right | 193 ||http://chittorgarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090409231429/http://chittorgarh.nic.in/ |date=2009-04-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Dausa district|Dausa]]|| [[Dausa]]|| align=right | 1,637,226 || align=right | 3,429|| align=right | 476 ||http://dausa.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080131224345/http://dausa.nic.in/ |date=2008-01-31 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dholpur district|Dholpur]]|| [[Dholpur]]|| align=right | 1,207,293 || align=right | 3,084 || align=right | 398 ||http://dholpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050829124718/http://dholpur.nic.in/ |date=2005-08-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DU|| [[Dungarpur district|Dungapur]]|| [[Dungarpur]]|| align=right | 1,388,906 || align=right | 3,771 || align=right | 368||http://dungapur.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Ganganagar district|Ganganagar]]|| [[Ganganagar]]|| align=right | 1,969,520 || align=right | 10,990 || align=right | 179 ||http://ganganagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120119115934/http://ganganagar.nic.in/ |date=2012-01-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hanumangarh district|Hanumangarh]]|| [[Hanumangarh]]|| align=right | 1,779,650 || align=right | 9,670 || align=right | 184 ||http://hanumangarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090429195052/http://hanumangarh.nic.in/ |date=2009-04-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JJ|| [[Jhunjhunu district|Jhunjhunu]]|| [[Jhunjhunu]]|| align=right | 2,139,658 || align=right | 5,928 || align=right | 361 ||http://jhunjhunu.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120223160948/http://jhunjhunu.nic.in/ |date=2012-02-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JL|| [[Jalore district|Jalore]]|| [[Jalore]]|| align=right | 1,830,151 || align=right | 10,640 || align=right | 172 ||http://jalore.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111007100206/http://jalore.nic.in/ |date=2011-10-07 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JO|| [[Jodhpur district|Jodhpur]]|| [[Jodhpur]]|| align=right | 3,685,681 || align=right | 22,850 || align=right | 161 ||http://jodhpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130523045929/http://jodhpur.nic.in/ |date=2013-05-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JP|| [[Jaipur district|Jaipur]]|| [[Jaipur]]|| align=right | 6,663,971 || align=right | 11,152 || align=right | 598 ||http://jaipur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717032559/http://jaipur.nic.in/ |date=2011-07-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JS|| [[Jaisalmer district|Jaisalmer]]|| [[Jaisalmer]]|| align=right | 672,008 || align=right | 38,401 || align=right | 17 ||http://jaisalmer.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090409231232/http://jaisalmer.nic.in/ |date=2009-04-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JW|| [[Jhalawar district|Jhalawar]]|| [[Jhalawar]]|| align=right | 1,411,327 || align=right | 6,219 || align=right | 227 ||http://jhalawar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410052547/http://www.jhalawar.nic.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karauli district|Karauli]]|| [[Karauli]]|| align=right | 1,458,459 || align=right | 5,530 || align=right | 264 ||http://karauli.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410052542/http://www.karauli.nic.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kota district|Kota]]|| [[Kota, Rajasthan|Kota]]|| align=right | 1,950,491 || align=right | 5,446 || align=right | 374 ||http://kota.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090504121015/http://kota.nic.in/ |date=2009-05-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nagaur district|Nagaur]]|| [[Nagaur]]|| align=right | 3,309,234 || align=right | 17,718 || align=right | 187 ||http://nagaur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071203231308/http://www.nagaur.nic.in/ |date=2007-12-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Pali district|Pali]]|| [[Pali, Rajasthan|Pali]]|| align=right | 2,038,533 || align=right | 12,387 || align=right | 165 ||http://pali.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150112215332/http://pali.nic.in/ |date=2015-01-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PG|| [[Pratapgarh district (Rajasthan)|Pratapgarh]]|| [[Pratapgarh, Rajasthan|Pratapgarh]]|| align=right | 868,231 || align=right | 4,112 || align=right | 211 ||http://pratapgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rajsamand district|Rajsamand]]|| [[Rajsamand]]|| align=right | 1,158,283 || align=right | 3,853 || align=right | 302 ||http://rajsamand.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070205060304/http://rajsamand.nic.in/ |date=2007-02-05 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK|| [[Sikar district|Sikar]]|| [[Sikar]]|| align=right | 2,677,737 || align=right | 7,732|| align=right | 346 ||http://sikar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120223201444/http://sikar.nic.in/ |date=2012-02-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SM|| [[Sawai Madhopur district|Sawai Madhopur]]|| [[Sawai Madhopur]]|| align=right | 1,338,114 || align=right | 4,500 || align=right | 257 ||http://sawaimadhopur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130520123107/http://sawaimadhopur.nic.in/ |date=2013-05-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Sirohi district|Sirohi]]|| [[Sirohi]]|| align=right | 1,037,185 || align=right | 5,136 || align=right | 202 ||http://sirohi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130401082647/http://sirohi.nic.in/ |date=2013-04-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TO|| [[Tonk district|Tonk]]|| [[Tonk, India|Tonk]]|| align=right | 1,421,711 || align=right | 7,194 || align=right | 198 ||http://tonk.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410052537/http://www.tonk.nic.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udaipur district|Udaipur]]|| [[Udaipur]]|| align=right | 3,067,549 || align=right | 13,430 || align=right | 242 ||http://udaipur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071111015752/http://udaipur.nic.in/ |date=2007-11-11 }}
|}
==Sikkim (SK)==
{{see also|Districts of Sikkim}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| ES|| [[East Sikkim]]|| [[Gangtok]]|| align=right | 281,293 || align=right | 954 || align=right | 295 ||http://esikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205320/http://esikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NS|| [[North Sikkim]]|| [[Mangan, India|Mangan]]|| align=right | 43,354 || align=right | 4,226 || align=right | 10 ||http://nsikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205319/http://nsikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SS|| [[South Sikkim]]|| [[Namchi]]|| align=right | 146,742 || align=right | 750 || align=right | 196 ||http://ssikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205319/http://ssikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[West Sikkim]]|| [[Geyzing]]|| align=right | 136,299 || align=right | 1,166 || align=right | 117 ||http://wsikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205319/http://wsikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|}
==തമിഴ്നാട് (TN)==
{{see also|തമിഴ്നാട്ടിലെ ജില്ലകൾ}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AY|| [[അരിയല്ലൂർ ജില്ല|അരിയലൂർ]]|| [[അരിയലൂർ|അറിയലൂർ]]|| align="right" | 752,481 || align=right | 3,208 || align=right | 387 || http://municipality.tn.gov.in/Ariyalur/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091102195707/http://municipality.tn.gov.in/Ariyalur/ |date=2009-11-02 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chennai district|ചെന്നൈ]]|| [[Chennai|ചെന്നൈ]] (മദ്രാസ്)|| align="right" | 4,681,087 || align=right | 174 || align=right | 26,903 || http://www.chennai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110429011354/http://www.chennai.tn.nic.in/ |date=2011-04-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CO|| [[Coimbatore district|കോയമ്പത്തൂർ]]|| [[Coimbatore|കോയമ്പത്തൂർ]]|| align=right | 3,472,578 || align=right | 7,469 || align=right | 748 || http://www.coimbatore.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050830025750/http://www.coimbatore.tn.nic.in/ |date=2005-08-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CU|| [[Cuddalore district|കടലൂർ]]|| [[Cuddalore|കടലൂർ]]|| align=right | 2,600,880 || align=right | 3,999 || align=right | 702 || http://www.cuddalore.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060201235923/http://www.cuddalore.tn.nic.in/ |date=2006-02-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dharmapuri district|ധർമപുരി]]|| [[Dharmapuri|ധർമപുരി]]|| align=right | 1,502,900 || align=right | 4,532 || align=right | 332 || http://www.dharmapuri.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721174824/http://www.dharmapuri.tn.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dindigul district|ദിണ്ടിഗൽ]]|| [[Dindigul|ദിണ്ടിഗൽ]]|| align=right | 2,161,367 || align=right | 6,058 || align=right | 357 || http://www.dindigul.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181225064813/http://www.dindigul.tn.nic.in/ |date=2018-12-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ER|| [[ഈറോഡ് ജില്ല|ഈരോഡ്]]|| [[Erode|ഈറോഡ്]]|| align=right | 2,259,608 || align=right | 5,714 || align=right | 397 || http://erode.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KC|| [[Kanchipuram district|കാഞ്ചീപുരം]]|| [[Kanchipuram|കാഞ്ചീപുരം]]|| align=right | 3,990,897 || align=right | 4,433 || align=right | 927 || http://www.kanchi.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170908064506/http://www.kanchi.tn.nic.in/ |date=2017-09-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kanyakumari district|കന്യാകുമാരി]]|| [[Nagercoil|നാഗർകോവിൽ]]|| align=right | 2,863,178|| align=right | 1,685 || align=right | 1,106 || http://www.kanyakumari.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125193622/http://www.kanyakumari.tn.nic.in/ |date=2021-01-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karur district|കരൂർ]]|| [[Karur|കരൂർ]]|| align=right | 1,076,588 || align=right | 2,901 || align=right | 371 || http://karur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Krishnagiri district|കൃഷ്ണഗിരി]]|| [[Krishnagiri|കൃഷ്ണഗിരി]]|| align=right | 1,883,731 || align=right | 5,086 || align=right | 370 || http://krishnagiri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[മദുര ജില്ല|മധുരൈ]]|| [[Madurai|മതുരൈ]]|| align=right | 3,991,038 || align=right | 3,676 || align=right | 823 || http://www.madurai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190321120205/http://www.madurai.tn.nic.in/ |date=2019-03-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG|| [[Nagapattinam district|നാഗപ്പട്ടണം]]|| [[Nagapattinam|നാഗപ്പട്ടണം]]|| align=right | 1,614,069 || align=right | 2,716 || align=right | 668|| http://www.nagapattinam.tn.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NI|| [[Nilgiris district|നീലഗിരി]]|| [[Ooty|ഉതകമണ്ഡലം(ഊട്ടി)]]|| align=right | 735,071 || align=right | 2,549 || align=right | 288 || http://nilgiris.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NM|| [[Namakkal district|നാമക്കൽ]]|| [[Namakkal|നാമക്കൽ]]|| align=right | 1,721,179 || align=right | 3,429 || align=right | 506 || http://namakkal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PE|| [[Perambalur district|പേരമ്പലൂർ]]|| [[Perambalur|പേരമ്പലൂർ]]|| align=right | 564,511 || align=right | 1,752 || align=right | 323 || http://www.perambalur.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060813070309/http://www.perambalur.tn.nic.in/ |date=2006-08-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Pudukkottai district|പുതുകോട്ടൈ]]|| [[Pudukkottai|പുതുകോട്ടൈ]]|| align=right | 1,918,725 || align=right | 4,651 || align=right | 348 || http://pudukkottai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[രാമനാഥപുരം ജില്ല|രാമനാഥപുരം]]|| [[രാമനാഥപുരം]]|| align=right | 1,337,560 || align=right | 4,123 || align=right | 320 || http://ramanathapuram.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Salem district|സേലം]]|| [[Salem, Tamil Nadu|സേലം]]|| align=right | 3,480,008 || align=right | 5,245 || align=right | 663 || http://salem.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sivaganga district|ശിവഗംഗ]]|| [[Sivaganga|ശിവഗംഗ]]|| align=right | 1,341,250 || align=right | 4,086 || align=right | 324 || http://sivaganga.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TP|| [[Tirupur district|തിരുപ്പൂർ]]|| [[തിരുപ്പൂർ]]|| align=right | 2,471,222 || align=right | 5,106 || align=right | 476 || http://tiruppurcorp.tn.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090212230043/http://tiruppurcorp.tn.gov.in/ |date=2009-02-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TC|| [[തിരുച്ചിറപ്പള്ളി ജില്ല|തിരുച്ചിറപ്പള്ളി]]|| [[Tiruchirappalli|തിരുച്ചിറപ്പള്ളി]]|| align=right | 2,713,858 || align=right | 4,407 || align=right | 602|| http://tiruchirappalli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TH|| [[Theni district|തേനി]]|| [[തേനി]]|| align=right | 1,243,684 || align=right | 3,066 || align=right | 433 || http://www.theni.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060810180551/http://www.theni.tn.nic.in/ |date=2006-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tirunelveli district|തിരുനെൽവേലി]]|| [[Tirunelveli|തിരുനെൽവേലി]]|| align=right | 3,072,880 || align=right | 6,703 || align=right | 458 || http://www.nellai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180704012421/http://www.nellai.tn.nic.in/ |date=2018-07-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TJ|| [[Thanjavur district|തഞ്ചാവൂർ]]|| [[തഞ്ചാവൂർ]]|| align=right | 2,402,781 || align=right | 3,397 || align=right | 691 || http://thanjavur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TK|| [[Thoothukudi district|തൂത്തുക്കുടി]]|| [[Thoothukudi|തൂത്തുക്കുടി]] (റ്റൂറ്റികോറിൻ)|| align=right | 1,738,376 || align=right | 4,594 || align=right | 378 || http://thoothukudi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TL|| [[Tiruvallur district|തിരുവള്ളൂർ]]|| [[Tiruvallur|തിരുവള്ളൂർ]]|| align=right | 3,725,697 || align=right | 3,424 || align=right | 1,049 || http://www.tiruvallur.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716022602/http://www.tiruvallur.tn.nic.in/ |date=2011-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TR|| [[Tiruvarur district|തിരുവാരൂർ]]|| [[Tiruvarur|തിരുവാരൂർ]]|| align=right | 1,268,094 || align=right | 2,377 || align=right | 533 || http://www.tiruvarur.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060113073936/http://www.tiruvarur.tn.nic.in/ |date=2006-01-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TV|| [[തിരുവണ്ണാമല ജില്ല|തിരുവണ്ണാമലൈ]]|| [[Tiruvannaamalai|തിരുവണ്ണാമലൈ]]|| align=right | 2,468,965 || align=right | 6,191 || align=right | 399|| http://www.tiruvannamalai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110924193702/http://www.tiruvannamalai.tn.nic.in/ |date=2011-09-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VE|| [[Vellore district|വെല്ലൂർ]]|| [[വെല്ലൂർ]]|| align=right | 3,928,106 || align=right | 6,077 || align=right | 646 || http://vellore.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| VL|| [[Viluppuram district|വിഴുപ്പുരം]]|| [[Viluppuram|വിഴുപ്പുരം]]|| align=right | 3,463,284 || align=right | 7,190 || align=right | 462 || http://www.viluppuram.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060808053020/http://www.viluppuram.tn.nic.in/ |date=2006-08-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VR|| [[വിരുതുനഗർ ജില്ല|വിരുതുനഗർ]]|| [[Virudhunagar|വിരുതുനഗർ]]|| align=right | 1,943,309 || align=right | 3,446 || align=right | 454 || http://www.virudhunagar.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514153823/http://www.virudhunagar.tn.nic.in/ |date=2019-05-14 }}
|-
|
|[[തെങ്കാശി ജില്ല|തെങ്കാശി]]
|[[തെങ്കാശി]]
|14,07,627
|2916
|
|
|-
|
|കള്ളക്കുറിച്ചി
|കള്ളക്കുറിച്ചി
|13,70,281
|3,520
|
|
|-
|
|രാണിപേട്ട
|രാണിപേട്ട
|12,10,277
|2,234
|
|
|-
|
|തിരുപ്പത്തൂർ
|തിരുപ്പത്തൂർ
|11,11,812
|1,797
|
|
|-
|
|ചെങ്കൽപ്പട്ട്
|ചെങ്കൽപ്പട്ട്
|2,556,244
|2,944
|
|
|-
|
|മയിലാടുതുറ
|മയിലാടുതുറ
|9,18,356
|1,172
|
|
|}
==Telangana (TS)==
{{see also|List of districts in Telangana}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AD|| [[Adilabad district|Adilabad]]|| [[Adilabad]]|| align=right | 2,737,738|| align=right | 16,105|| align=right | 170|| http://adilabad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110926185253/http://adilabad.nic.in/ |date=2011-09-26 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HY||[[Hyderabad district, India|Hyderabad]]|| [[Hyderabad, India|Hyderabad]]|| align=right | 4,010,238|| align=right | 217|| align=right | 18,480 ||http://hyderabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karimnagar district|Karimnagar]]|| [[Karimnagar]]|| align=right | 3,811,738|| align=right | 11,823|| align=right | 322||http://karimnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khammam district|Khammam]]|| [[Khammam]]|| align=right | 2,798,214|| align=right | 16,029|| align=right | 175||http://khammam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahbubnagar district|Mahbubnagar]]|| [[Mahbubnagar]]|| align=right | 4,042,191|| align=right | 18,432|| align=right | 219||http://mahabubnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ME|| [[Medak district|Medak]]|| [[Sangareddi]]|| align=right | 3,031,877|| align=right | 9,699|| align=right | 313||http://medak.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nalgonda district|Nalgonda]]|| [[Nalgonda]]|| align=right | 3,483,648|| align=right | 14,240|| align=right | 245||http://nalgonda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NI|| [[Nizamabad district|Nizamabad]]|| [[Nizamabad, Andhra Pradesh|Nizamabad]]|| align=right | 2,552,073|| align=right | 7,956|| align=right | 321||http://nizamabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Ranga Reddy district|Ranga Reddy]]|| [[Hyderabad, India|Hyderabad]]|| align=right | 5,296,396|| align=right | 7,493|| align=right | 707||http://rangareddy.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WA|| [[Warangal district|Warangal]]|| [[Warangal]]|| align=right | 3,522,644|| align=right | 12,846|| align=right | 274||http://warangal.nic.in/
|}
==Tripura (TR)==
{{see also|Districts of Tripura}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhalai district|Dhalai]]|| [[Ambassa]]|| align=right | 377,988 || align=right | 2,400 || align=right | 157 ||http://dhalai.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GM|| [[Gomati district|Gomati]]|| [[Udaipur, Tripura]]|| align=right | 4,36,868 || align=right | 1522.8 || align=right | 287 ||http://gomati.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khowai district|Khowai]]<ref name="ReferenceB">Khowai district of Tripura did not exist during census 2011.</ref>|| [[Khowai]]|| align=right | 3,27,391 || align=right | 1005.67 || align=right | 326 ||http://khowai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NT|| [[North Tripura district|North Tripura]]|| [[Dharmanagar]]|| align=right | 4,15,946 || align=right | 1444.5 || align=right | 288 ||http://northtripura.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SP|| [[Sepahijala district|Sepahijala]]<ref name="ReferenceC">Sepahijala district of Tripura did not exist during census 2011.</ref>|| [[Bishramganj]]|| align=right | 4,84,233 || align=right | 1044.78 || align=right | 463 ||http://sepahijala.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[South Tripura district|South Tripura]]|| [[Belonia, India|Belonia]]|| align=right | 4,33,737 || align=right | 1534.2 || align=right | 283 ||http://southtripura.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UK|| [[Unakoti district|Unokoti]]<ref name="ReferenceD">Unakoti district of Tripura did not exist during census 2011.</ref>|| [[Kailashahar]]|| align=right | 2,77,335 || align=right | 591.93 || align=right | 469 ||http://unakoti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WT|| [[West Tripura district|West Tripura]]|| [[Agartala]]|| align=right | 9,17,534 || align=right | 942.55 || align=right | 973 ||http://westtripura.nic.in/
|}
==Uttar Pradesh (UP)==
{{see also|Districts of Uttar Pradesh}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AG|| [[Agra district|ആഗ്ര]]|| [[Agra]]|| align=right | 4,380,793 || align=right | 4,027 || align=right | 1,084 ||http://agra.nic.in/def.asp {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410002417/http://agra.nic.in/def.asp |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Aligarh district|അലിഗർ]]|| [[Aligarh, Uttar Pradesh|Aligarh]]|| align=right | 3,673,849 || align=right | 3,747 || align=right | 1,007 ||http://aligarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161124165958/http://aligarh.nic.in/ |date=2016-11-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AH|| [[Allahabad district|അലഹബാദ്]]|| [[Allahabad]]|| align=right | 5,959,798|| align=right | 5,481 || align=right | 1,087 ||http://allahabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN|| [[Ambedkar Nagar district|അംബേദ്കർ നഗർ]]|| [[Akbarpur, Ambedkar Nagar|Akbarpur]]|| align=right | 2,398,709 || align=right | 2,372 || align=right | 1,021 ||http://ambedkarnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721163122/http://ambedkarnagar.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CS|| [[Amethi district|അമേതി (Chhatrapati Shahuji Maharaj Nagar)]]<ref name="ReferenceE">[[Chhatrapati Shahuji Maharaj Nagar district]] did not exist during census 2011.</ref>|| [[Gauriganj]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| JP|| [[Amroha district|Amroha (Jyotiba Phule Nagar)]]|| [[Amroha]]|| align=right | 1,838,771 || align=right | 2,321 || align=right | 818 ||http://jpnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312173025/http://jpnagar.nic.in/ |date=2016-03-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AU|| [[Auraiya district|Auraiya]]|| [[Auraiya]]|| align=right | 1,372,287 || align=right | 2,051 || align=right | 681 ||http://auraya.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070906234458/http://auraya.nic.in/ |date=2007-09-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AZ|| [[Azamgarh district|Azamgarh]]|| [[Azamgarh]]|| align=right | 4,616,509 || align=right | 4,053 || align=right | 1,139 ||http://azamgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BG|| [[Bagpat district|Bagpat]]|| [[Baghpat]]|| align=right | 1,302,156 || align=right | 1,345 || align=right | 986 ||http://bagpat.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bahraich district|Bahraich]]|| [[Bahraich]]|| align=right | 2,384,239|| align=right | 4,926 || align=right | 415||http://behraich.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070206030259/http://behraich.nic.in/ |date=2007-02-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Ballia district|Ballia]]|| [[Ballia]]|| align=right | 3,223,642 || align=right | 2,981 || align=right | 1,081 ||http://ballia.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721080216/http://ballia.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BP|| [[Balrampur district|Balrampur]]|| [[Balrampur]]|| align=right | 2,149,066 || align=right | 3,349 || align=right | 642 ||http://balrampur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Banda district|Banda]]|| [[Banda, Uttar Pradesh|Banda]]|| align=right | 1,799,541 || align=right | 4,413 || align=right | 404 ||http://banda.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010410005716/http://www.banda.nic.in/ |date=2001-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BB|| [[Barabanki district|Barabanki]]|| [[Barabanki city|Barabanki]]|| align=right | 3,257,983 || align=right | 3,825 || align=right | 739 ||http://barabanki.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716061521/http://barabanki.nic.in/ |date=2011-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bareilly district|Bareilly]]|| [[Bareilly]]|| align=right | 4,465,344 || align=right | 4,120 || align=right | 1,084 ||http://bareilly.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BS|| [[Basti district|Basti]]|| [[Basti, Uttar Pradesh|Basti]]|| align=right | 2,461,056 || align=right | 2,687 || align=right | 916 ||http://basti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bijnor district|Bijnor]]|| [[Bijnor]]|| align=right | 3,683,896 || align=right | 4,561 || align=right | 808 ||http://bijnor.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Budaun district|Budaun]]|| [[Budaun]]|| align=right | 3,712,738 || align=right | 5,168 || align=right | 718 ||http://badaun.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721163216/http://badaun.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Bulandshahr district|Bulandshahr]]|| [[Bulandshahr]]|| align=right | 3,498,507 || align=right | 3,719 || align=right | 788 ||http://bulandshahar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010410003633/http://www.bulandshahar.nic.in/ |date=2001-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CD|| [[Chandauli district|Chandauli]]|| [[Chandauli]]|| align=right | 1,952,713 || align=right | 2,554 || align=right | 768 ||http://chandauli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chitrakoot district|Chitrakoot]]|| [[Chitrakoot Dham (Karwi)|Chitrakoot]]|| align=right | 990,626 || align=right | 3,202 || align=right | 315 ||http://chitrakoot.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Deoria district|Deoria]]|| [[Deoria, Uttar Pradesh|Deoria]]|| align=right | 3,098,637 || align=right | 2,535 || align=right | 1,220 ||http://deoria.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190817063956/http://deoria.nic.in/ |date=2019-08-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ET|| [[Etah district|Etah]]|| [[Etah]]|| align=right | 1,761,152 || align=right | 2,456 || align=right | 717 ||http://etah.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EW|| [[Etawah district|Etawah]]|| [[Etawah]]|| align=right | 1,579,160 || align=right | 2,287 || align=right | 683 ||http://etawah.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FZ|| [[Faizabad district|Faizabad]]|| [[Faizabad]]|| align=right | 2,468,371 || align=right | 2,765 || align=right | 1,054 ||http://faizabad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903122813/http://faizabad.nic.in/ |date=2011-09-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| FR|| [[Farrukhabad district|Farrukhabad]]|| [[Fatehgarh]]|| align=right | 1,887,577 || align=right | 2,279 || align=right | 865 ||http://farrukhabad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051728/http://farrukhabad.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| FT|| [[Fatehpur district|Fatehpur]]|| [[Fatehpur, Uttar Pradesh|Fatehpur]] || align=right | 2,632,684 || align=right | 4,152 || align=right | 634 ||http://fatehpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FI|| [[Firozabad district|Firozabad]]|| [[Firozabad]]|| align=right | 2,496,761 || align=right | 2,361 || align=right | 1,044 ||http://firozabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GB|| [[Gautam Buddh Nagar district|Gautam Buddh Nagar]]|| [[Noida]]|| align=right | 1,674,714 || align=right | 1,269 || align=right | 1,252 ||http://gbnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GZ|| [[Ghaziabad district, India|Ghaziabad]]|| [[Ghaziabad, Uttar Pradesh|Ghaziabad]]|| align=right | 4,661,452 || align=right | 1,175 || align=right | 3,967 ||http://ghaziabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GP|| [[Ghazipur district|Ghazipur]]|| [[Ghazipur]] || align=right | 3,622,727 || align=right | 3,377 || align=right | 1,072 ||http://ghazipur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051723/http://ghazipur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GN|| [[Gonda district|Gonda]]|| [[Gonda district|Gonda]]|| align=right | 3,431,386 || align=right | 4,425 || align=right | 857 ||http://gonda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GR|| [[Gorakhpur district|Gorakhpur]]|| [[Gorakhpur]]|| align=right | 4,436,275 || align=right | 3,325 || align=right | 1,336||http://gorakhpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HM|| [[Hamirpur district, Uttar Pradesh|Hamirpur]]|| [[Hamirpur, Uttar Pradesh|Hamirpur]]|| align=right | 1,104,021 || align=right | 4,325 || align=right | 268 ||http://hamirpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PN || [[Hapur district|Hapur (Panchsheel Nagar)]]|| [[Hapur]]|| align=right | 1,451,983|| || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| HR|| [[Hardoi district|Hardoi]]|| [[Hardoi]]|| align=right | 4,091,380 || align=right | 5,986 || align=right | 683 ||http://hardoi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HT|| [[Hathras district|Hathras (Mahamaya Nagar)]]|| [[Hathras]]|| align=right | 1,565,678 || align=right | 1,752 || align=right | 851 ||http://hathras.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051014045213/http://hathras.nic.in/ |date=2005-10-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JL|| [[Jalaun district|Jalaun]]|| [[Orai]]|| align=right | 1,670,718 || align=right | 4,565 || align=right | 366 ||http://jalaun.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190926205411/http://jalaun.nic.in/ |date=2019-09-26 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JU|| [[Jaunpur district]]|| [[Jaunpur, Uttar Pradesh|Jaunpur]]|| align=right | 4,476,072 || align=right | 4,038 || align=right | 1,108 || http://jaunpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jhansi district|Jhansi]]|| [[Jhansi]]|| align=right | 2,000,755 || align=right | 5,024 || align=right | 398 ||http://jhansi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KJ|| [[Kannauj district|Kannauj]]|| [[Kannauj]]|| align=right | 1,658,005 || align=right | 1,993 || align=right | 792 ||http://kannauj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KD|| [[Kanpur Dehat district|Kanpur Dehat (Ramabai Nagar)]]|| [[Akbarpur, Kanpur Dehat|Akbarpur (Mati)]]|| align=right | 1,795,092 || align=right | 3,021 || align=right | 594 ||http://kanpurdehat.nic.in// {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210201055604/http://kanpurdehat.nic.in// |date=2021-02-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KN|| [[Kanpur Nagar district|Kanpur Nagar]]|| [[Kanpur]]|| align=right | 4,572,951 || align=right | 3,156 || align=right | 1,415 ||http://kanpurnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190903060551/http://kanpurnagar.nic.in/ |date=2019-09-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|KR || [[Kasganj district|Kasganj (Kanshi Ram Nagar)]]|| [[Kasganj]]|| align=right | 1,438,156 || align=right | 1,955 || align=right | 736 || http://kanshiramnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150701184726/http://www.kanshiramnagar.nic.in/ |date=2015-07-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KS|| [[Kaushambi district|Kaushambi]]|| [[Manjhanpur]]|| align=right | 1,596,909 || align=right | 1,837 || align=right | 897 ||http://kaushambhi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160513183352/http://kaushambhi.nic.in/ |date=2016-05-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kushinagar district|Kushinagar]]|| [[Padrauna]]|| align=right | 3,560,830 || align=right | 2,909 || align=right | 1,226 ||http://kushinagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051528/http://kushinagar.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| LK|| [[Lakhimpur Kheri District|Lakhimpur Kheri]]|| [[Lakhimpur, Uttar Pradesh|Lakhimpur]]|| align=right | 4,013,634 || align=right | 7,674 || align=right | 523 ||http://kheri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lalitpur district, India|Lalitpur]]|| [[Lalitpur, India|Lalitpur]]|| align=right | 1,218,002 || align=right | 5,039 || align=right | 242 ||http://lalitpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LU|| [[Lucknow district|Lucknow]]|| [[Lucknow]]|| align=right | 4,588,455 || align=right | 2,528 || align=right | 1,815 ||http://lucknow.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MG|| [[Maharajganj district|Maharajganj]]|| [[Mahrajganj, Uttar Pradesh|Maharajganj]]|| align=right | 2,665,292 || align=right | 2,953 || align=right | 903 ||http://maharajganj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MH|| [[Mahoba district|Mahoba]]|| [[Mahoba]]|| align=right | 876,055 || align=right | 2,847 || align=right | 288 ||http://mahoba.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MP|| [[Mainpuri district|Mainpuri]]|| [[Mainpuri]]|| align=right | 1,847,194 || align=right | 2,760 || align=right | 670 ||http://mainpuri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MT|| [[Mathura district|Mathura]]|| [[Mathura]]|| align=right | 2,541,894 || align=right | 3,333 || align=right | 761 ||http://mathura.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903130509/http://mathura.nic.in/ |date=2011-09-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MB|| [[Mau district|Mau]]|| [[Mau]]|| align=right | 2,205,170 || align=right | 1,713 || align=right | 1,287 ||http://mau.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ME|| [[Meerut district|Meerut]]|| [[Meerut]]|| align=right | 3,447,405 || align=right | 2,522 || align=right | 1,342 ||http://meerut.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MI|| [[Mirzapur district|Mirzapur]]|| [[Mirzapur]]|| align=right | 2,494,533 || align=right | 4,522 || align=right | 561 ||http://mirzapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810050627/http://mirzapur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MO|| [[Moradabad district|Moradabad]]|| [[Moradabad]]|| align=right | 4,773,138 || align=right | 3,718 || align=right | 1,284 ||http://moradabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MU|| [[Muzaffarnagar district|Muzaffarnagar]]|| [[Muzaffarnagar]]|| align=right | 4,138,605 || align=right | 4,008 || align=right | 1,033 ||http://muzaffarnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PI|| [[Pilibhit district|Pilibhit]]|| [[Pilibhit]]|| align=right | 2,037,225 || align=right | 3,499 || align=right | 567 || http://www.pilibhit.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180504053550/http://www.pilibhit.nic.in/ |date=2018-05-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PR|| [[Pratapgarh district, Uttar Pradesh|Pratapgarh]]|| [[Pratapgarh, Uttar Pradesh|Pratapgarh]]|| align=right | 3,173,752 || align=right | 3,717 || align=right | 854 || http://pratapgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RB|| [[Raebareli district|Raebareli]]|| [[Raebareli]]|| align=right | 3,404,004 || align=right | 4,609 || align=right | 739 ||http://raebareli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rampur district|Rampur]]|| [[Rampur, Uttar Pradesh|Rampur]]|| align=right | 2,335,398 || align=right | 2,367 || align=right | 987 ||http://rampur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Saharanpur district|Saharanpur]]|| [[Saharanpur]]|| align=right | 3,464,228 || align=right | 3,689 || align=right | 939 ||http://saharanpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051651/http://saharanpur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|SM|| [[Sambhal district|Sambhal (Bheem Nagar)]]||[[Sambhal]]|| align=right | 2,217,020||-||-||-|http://moradabad.nic.in/sambhal/
|- bgcolor=#F4F9FF
|SK|| [[Sant Kabir Nagar district|Sant Kabir Nagar]]|| [[Khalilabad, India|Khalilabad]]|| align=right | 1,714,300 || align=right | 1,442|| align=right | 1,014 ||http://sknagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Sant Ravidas Nagar district|Sant Ravidas Nagar]]|| [[Gyanpur]]|| align=right | 1,554,203 || align=right | 960 || align=right | 1,531 ||http://srdnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110827201411/http://srdnagar.nic.in/ |date=2011-08-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Shahjahanpur district|Shahjahanpur]]|| [[Shahjahanpur]]|| align=right | 3,002,376 || align=right | 4,575 || align=right | 673 ||http://shahjahanpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH || [[Shamli district|Shamli]]<ref name="ReferenceF">Shamli district of Uttar Pradesh was formerly named Prabudh Nagar district, which did not exist during census 2011.</ref> || [[Shamli]]|| align=right | — || || — || http://nppshamli.in/statis.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180517001110/http://nppshamli.in/statis.aspx |date=2018-05-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SV|| [[Shravasti district|Shravasti]]|| [[Sravasti|Shravasti]]|| align=right | 1,114,615 || align=right | 1,948 || align=right | 572 ||http://shravasti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN|| [[Siddharthnagar district|സിത്ഥാർഥ്നഗർ]]|| [[Navgarh]]|| align=right | 2,553,526 || align=right | 2,751 || align=right | 882 ||http://sidharthnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181023182139/http://sidharthnagar.nic.in/ |date=2018-10-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sitapur district|സീതാപൂർ]]|| [[Sitapur]]|| align=right | 4,474,446 || align=right | 5,743 || align=right | 779 ||http://sitapur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Sonbhadra district|സോൻഭദ്ര]]|| [[Robertsganj]]|| align=right | 1,862,612 || align=right | 6,788 || align=right | 274 ||http://sonbhadra.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051725/http://sonbhadra.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SU|| [[Sultanpur district|സുൽത്താൻപൂർ]]|| [[Sultanpur, Uttar Pradesh|Sultanpur]]|| align=right | 3,790,922 || align=right | 4,436 || align=right | 855 ||http://sultanpur.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810052150/http://sultanpur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| UN|| [[Unnao district|ഉന്നാവോ]]|| [[Unnao]]|| align=right | 3,110,595 || align=right | 4,561 || align=right | 682 ||http://unnao.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190818205629/http://unnao.nic.in/ |date=2019-08-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VA|| [[Varanasi district|വാരണാസി]]|| [[Varanasi]]|| align=right | 3,682,194 || align=right | 1,535 || align=right | 2,399 ||http://varanasi.nic.in/
|}
==Uttarakhand (UK)==
{{see also|Districts of Uttarakhand}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Almora district|അൽമോറ]]||[[Almora]] || align=right | 621,927 || align=right | 3,090 || align=right | 198 || http://almora.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Bageshwar district|ബാഗേശ്വർ]]|| [[Bageshwar]]|| align=right | 259,840 || align=right | 2,310 || align=right | 116 ||http://bageshwar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CL|| [[Chamoli district|ചമോലി]]|| [[Chamoli Gopeshwar|Gopeshwar]]|| align=right | 391,114 || align=right | 7,692 || align=right | 49 ||http://chamoli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CP|| [[Champawat district|ചമ്പാവട്ട്]]|| [[Champawat]]|| align=right | 259,315 || align=right | 1,781 || align=right | 147 ||http://champawat.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DD|| [[Dehradun district|ഡെറാഡൂൺ]]|| [[Dehradun]]|| align=right | 1,698,560 || align=right | 3,088 || align=right | 550 ||http://dehradun.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Haridwar district|ഹരിദ്വാർ]]|| [[Haridwar]]|| align=right | 1,927,029 || align=right | 2,360 || align=right | 817 ||http://haridwar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA||[[നൈനിത്താൾ|നൈനിറ്റാൽ]]||[[Nainital]]|| align=right | 955,128 || align=right | 3,853 || align=right | 225 ||http://nainital.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PG|| [[Pauri Garhwal district|പൌരി ഗർവാൾ]]|| [[Pauri]]|| align=right | 686,527 || align=right | 5,438 || align=right | 129 ||http://pauri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PI|| [[Pithoragarh district|Pithoragarh]]|| [[Pithoragarh]]|| align=right | 485,993 || align=right | 7,110 || align=right | 69 ||http://pithoragarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RP|| [[Rudraprayag district|Rudraprayag]]|| [[Rudraprayag]]|| align=right | 236,857 || align=right | 1,896 || align=right | 119 ||http://rudraprayag.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TG|| [[Tehri Garhwal district|Tehri Garhwal]]|| [[Tehri|New Tehri]]|| align=right | 616,409 || align=right | 4,085 || align=right | 169 ||http://tehri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| US|| [[Udham Singh Nagar district|ഉധം സിംഗ് നഗർ]]|| [[Rudrapur]]|| align=right | 1,648,367 || align=right | 2,912 || align=right | 648 ||http://usnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UT|| [[Uttarkashi district|ഉത്തർകാശി]]|| [[Uttarkashi]]|| align=right | 329,686 || align=right | 7,951 || align=right | 41 ||http://uttarkashi.nic.in/
|}
==West Bengal (WB)==
{{see also|Districts of West Bengal}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AD|| [[Alipurduar district|Alipurduar]]|| [[Alipurduar]]|| align=right | 1,700,000 || align=right | 3,383 || align=right | 400 ||http://alipurduarmunicipality.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150213010208/http://alipurduarmunicipality.in/ |date=2015-02-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Bankura district|Bankura]]|| [[Bankura]]|| align=right | 3,596,292 || align=right | 6,882 || align=right | 523 ||http://bankura.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090428213307/http://www.bankura.nic.in/ |date=2009-04-28 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bardhaman district|Bardhaman]]|| [[Bardhaman]]|| align=right | 7,723,663 || align=right | 7,024 || align=right | 1,100 ||http://bardhaman.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Birbhum district|Birbhum]]|| [[Suri, Birbhum|Suri]]|| align=right | 3,502,387 || align=right | 4,545 || align=right | 771 ||http://birbhum.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KB|| [[Cooch Behar district|Cooch Behar]]|| [[Cooch Behar]]|| align=right | 2,822,780 || align=right | 3,387 || align=right | 833 ||http://coochbehar.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DD|| [[Dakshin Dinajpur district|Dakshin Dinajpur]]|| [[Balurghat]]|| align=right | 1,670,931 || align=right | 2,183 || align=right | 753 ||http://ddinajpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Darjeeling district|Darjeeling]]|| [[Darjeeling]]|| align=right | 1,842,034 || align=right | 3,149 || align=right | 585 ||http://darjeeling.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HG|| [[Hooghly district|Hooghly]]|| [[Hugli-Chuchura|Chinsurah]]|| align=right | 5,520,389 || align=right | 3,149 || align=right | 1,753 ||http://hooghly.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HR|| [[Howrah district|Howrah]]|| [[Howrah]]|| align=right | 4,841,638 || align=right | 1,467 || align=right | 3,300 ||http://howrah.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jalpaiguri district|Jalpaiguri]]|| [[Jalpaiguri]]|| align=right | 3,869,675 || align=right | 6,227 || align=right | 621 ||http://jalpaiguri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kolkata district|Kolkata]]|| [[Kolkata]]|| align=right | 4,486,679 || align=right | 185 || align=right | 24,252 ||http://kolkata.gov.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Maldah district|Maldah]]|| [[English Bazar]]|| align=right | 3,997,970 || align=right | 3,733 || align=right | 1,071 ||http://malda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MSD|| [[Murshidabad district|Murshidabad]]|| [[Baharampur]]|| align=right | 7,102,430 || align=right | 5,324 || align=right | 1,334 ||http://murshidabad.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140716073018/http://murshidabad.gov.in/ |date=2014-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nadia district|Nadia]]|| [[Krishnanagar, Nadia|Krishnanagar]]|| align=right | 5,168,488 || align=right | 3,927 || align=right | 1,316 ||http://nadia.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PN|| [[North 24 Parganas district|North 24 Parganas]]|| [[Barasat]]|| align=right | 10,082,852 || align=right | 4,094 || align=right | 2,463 ||http://north24parganas.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PM || [[Paschim Medinipur district|Paschim Medinipur]]|| [[Midnapore]]|| align=right | 5,094,238 || align=right | 9,345 || align=right | 1,076 || http://paschimmedinipur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PR || [[Purba Medinipur district|Purba Medinipur]]|| [[Tamluk]]|| align=right | 4,417,377 || align=right | 4,736 || align=right | 923 || http://purbamedinipur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Purulia district|Purulia]]|| [[Purulia]]|| align=right | 2,927,965 || align=right | 6,259 || align=right | 468 ||http://purulia.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PS|| [[South 24 Parganas district|South 24 Parganas]]|| [[Alipore]]|| align=right | 8,153,176 || align=right | 9,960 || align=right | 819 ||http://s24pgs.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Uttar Dinajpur district|Uttar Dinajpur]]|| [[Raiganj]]|| align=right | 3,000,849 || align=right | 3,180 || align=right | 956 ||http://uttardinajpur.nic.in/
|}
==All India ==
{{see also|Districts of Complete India}}
{| class="wikitable sortable" border=0 cellpadding=1 cellspacing=1 style="border:1px solid black"
|- bgcolor=#99ccff
| '''Code'''<ref name=distcodes/>
| '''District'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Headquarters'''
| '''Population (2011)'''
| '''Area (km²)'''
| '''Density (/km²)'''<ref name=censusdist2011/>
| '''Official website'''
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN|| [[Anantapur district|Anantapur]]|| [[Anantapur, Andhra Pradesh|Anantapur]]|| align=right | 4,083,315|| align=right | 19,130|| align=right | 213|| http://www.anantapuramu.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161010211417/http://www.anantapuramu.ap.gov.in/ |date=2016-10-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chittoor district|Chittoor]]|| [[Chittoor]]|| align=right | 4,170,468|| align=right | 15,152|| align=right | 275||http://www.chittoor.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090221092550/http://www.chittoor.ap.gov.in/ |date=2009-02-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| EG|| [[East Godavari district|East Godavari]]|| [[Kakinada]]|| align=right | 5,151,549|| align=right | 10,807|| align=right | 477||http://eastgodavari.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Guntur district|Guntur]]|| [[Guntur]]|| align=right | 4,889,230|| align=right | 11,391|| align=right | 429||http://guntur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CU|| [[Kadapa]]|| [[Kadapa]]|| align=right | 2,884,524|| align=right | 15,359|| align=right | 188||http://kadapa.ap.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180619003548/http://kadapa.ap.nic.in/ |date=2018-06-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Krishna district|Krishna]]|| [[Machilipatnam]]|| align=right | 4,529,009|| align=right | 8,727|| align=right | 519||http://krishna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kurnool district|Kurnool]]|| [[Kurnool]]|| align=right | 4,046,601|| align=right | 17,658|| align=right | 229||http://www.kurnool.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161015173515/http://www.kurnool.ap.gov.in/ |date=2016-10-15 }}
|-bgcolor=#F4F9FF
| PR|| [[Prakasam district|Prakasam]]|| [[Ongole]]|| align=right | 3,392,764|| align=right | 17,626|| align=right | 192||http://www.prakasam.ap.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161006025525/http://www.prakasam.ap.gov.in/ |date=2016-10-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NE|| [[Sri Potti Sri Ramulu Nellore district|Sri Potti Sriramulu Nellore]]|| [[Nellore]] || align=right | 2,966,082|| align=right | 13,076|| align=right | 227||http://nellore.ap.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120527220707/http://nellore.ap.nic.in/ |date=2012-05-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Srikakulam district|Srikakulam]]|| [[Srikakulam]]|| align=right | 2,699,471|| align=right | 5,837|| align=right | 462||http://srikakulam.ap.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161013031252/http://srikakulam.ap.nic.in/ |date=2016-10-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VS|| [[Visakhapatnam district|Visakhapatnam]]|| [[Visakhapatnam]]|| align=right | 4,288,113|| align=right | 11,161|| align=right | 384||http://visakhapatnam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150507060423/http://visakhapatnam.nic.in/ |date=2015-05-07 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VZ|| [[Vizianagaram district|Vizianagaram]]|| [[Vizianagaram]]|| align=right | 2,342,868|| align=right | 6,539|| align=right | 358||http://vizianagaram.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WG|| [[West Godavari district|West Godavari]]|| [[Eluru]]|| align=right | 3,934,782|| align=right | 7,742|| align=right | 508||http://www.westgodavari.org/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AJ|| [[Anjaw district|Anjaw]]|| [[Hawai, India|Hawai]]|| align=right | 21,089|| align=right | 6,190|| align=right | 3|| http://lohit.nic.in/anjaw.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061114233621/http://lohit.nic.in/anjaw.htm |date=2006-11-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Changlang district|Changlang]]|| [[Changlang]]|| align=right | 147,951|| align=right | 4,662|| align=right | 32 || http://changlang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Dibang Valley district|Dibang Valley]]|| [[Anini]]|| align=right | 7,948|| align=right | 9,129|| align=right | 1 || http://dibang.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| EK|| [[East Kameng district|East Kameng]]|| [[Seppa]]|| align=right | 78,413|| align=right | 4,134|| align=right | 19 || http://eastkameng.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ES|| [[East Siang district|East Siang]]|| [[Pasighat]]|| align=right | 99,019|| align=right | 3,603|| align=right | 27 || http://eastsiang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
||| [[Kra Daadi district|Kra Daadi]]|| [[Jamin (Arunachal Pradesh)|Jamin]]|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kurung Kumey district|Kurung Kumey]]|| [[Koloriang]]|| align=right | 89,717|| align=right | 6,040|| align=right | 15|| http://kurungkumey.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EL|| [[Lohit district|Lohit]]|| [[Tezu]]|| align=right | 145,538|| align=right | 2,402|| align=right | 28 || http://lohit.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LD|| [[Longding district|Longding]]|| [[Longding]]|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DV|| [[Lower Dibang Valley district|Lower Dibang Valley]]|| [[Anini]]|| align=right | 53,986|| align=right | 3,900|| align=right | 14 || http://roing.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LB|| [[Lower Subansiri district|Lower Subansiri]]|| [[Ziro]]|| align=right | 82,839|| align=right | 3,508|| align=right | 24 || http://lowersubansiri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
||| [[Namsai district|Namsai]]|| [[Namsai, Arunachal Pradesh|Namsai]]|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Papum Pare district|Papum Pare]]|| [[Yupia]]|| align=right | 176,385|| align=right | 2,875|| align=right | 51 || http://papumpare.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TA|| [[Tawang district|Tawang]]|| [[Tawang Town]]|| align=right | 49,950|| align=right | 2,085|| align=right | 23 || http://tawang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tirap district|Tirap]]|| [[Khonsa]]|| align=right | 111,997|| align=right | 2,362|| align=right | 47 || http://tirap.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| US|| [[Upper Siang district|Upper Siang]]|| [[Yingkiong]]|| align=right | 35,289 || align=right | 6,188 || align=right | 5 || http://uppersiang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UB|| [[Upper Subansiri district|Upper Subansiri]]|| [[Daporijo]]|| align=right | 83,205|| align=right | 7,032|| align=right | 12 ||http://uppersubansiri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WK|| [[West Kameng district|West Kameng]]|| [[Bomdila]]|| align=right | 87,013|| align=right | 7,422|| align=right | 12 || http://westkameng.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[West Siang district|West Siang]]|| [[Along, Arunachal Pradesh|Along]]|| align=right | 112,272 || align=right | 8,325 || align=right | 23 || http://westsiang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|- bgcolor=#F4F9FF
| BK|| [[Baksa district|Baksa]]|| [[Mushalpur]]|| align=right | 953,773|| align=right | 2,008|| align=right | 475||http://baksa.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Barpeta district|Barpeta]]|| [[Barpeta]]|| align=right | 1,693,190|| align=right | 3,245|| align=right | 632||http://barpeta.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BO|| [[Bongaigaon district|Bongaigaon]]|| [[Bongaigaon]]|| align=right | 732,639|| align=right | 1,724|| align=right | 425||http://bongaigaon.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110829083245/http://bongaigaon.gov.in/ |date=2011-08-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CA|| [[Cachar district|Cachar]]|| [[Silchar]]|| align=right | 1,736,319|| align=right | 3,786|| align=right | 459||http://cachar.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chirang district|Chirang]]|| [[Kajalgaon]]|| align=right | 481,818|| align=right | 1,975|| align=right | 244||http://chirang.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130228015310/http://chirang.gov.in/ |date=2013-02-28 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Darrang district|Darrang]]|| [[Mangaldoi]]|| align=right | 908,090|| align=right | 1,849|| align=right | 491||http://darrang.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DM|| [[Dhemaji district|Dhemaji]]|| [[Dhemaji]]|| align=right | 688,077|| align=right | 3,237|| align=right | 213||http://dhemaji.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DB|| [[Dhubri district|Dhubri]]|| [[Dhubri]]|| align=right | 1,948,632|| align=right | 2,838|| align=right | 683||http://dhubri.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dibrugarh district|Dibrugarh]]|| [[Dibrugarh]]|| align=right | 1,327,748|| align=right | 3,381|| align=right | 393||http://dibrugarh.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210118131217/http://dibrugarh.gov.in/ |date=2021-01-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NC|| [[Dima Hasao district|Dima Hasao]]|| [[Haflong]]|| align=right | 213,529|| align=right | 4,888|| align=right | 44||http://nchills.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191003023706/http://nchills.gov.in/ |date=2019-10-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GP|| [[Goalpara district|Goalpara]]|| [[Goalpara]]|| align=right | 1,008,959|| align=right | 1,824|| align=right | 553|| http://goalpara.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GG|| [[Golaghat district|Golaghat]]|| [[Golaghat]]|| align=right | 1,058,674|| align=right | 3,502|| align=right | 302|| http://golaghat.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hailakandi district|Hailakandi]]|| [[Hailakandi]]|| align=right | 659,260|| align=right | 1,327|| align=right | 497|| http://hailakandi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JO|| [[Jorhat district|Jorhat]]|| [[Jorhat]]|| align=right | 1,091,295|| align=right | 2,851|| align=right | 383||http://jorhat.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Kamrup district|Kamrup]]|| [[Goroimari]]|| align=right | 1,517,202|| align=right | 3,480|| align=right | 436||http://kamrup.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KM|| [[Kamrup Metropolitan district|Kamrup Metropolitan]]|| [[Guwahati]]|| align=right | 1,260,419|| align=right | 627|| align=right | 2,010||http://kamrupmetro.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karbi Anglong district|Karbi Anglong]]|| [[Diphu]]|| align=right | 965,280|| align=right | 10,434|| align=right | 93||http://karbianglong.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141031174011/http://karbianglong.gov.in/ |date=2014-10-31 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Karimganj district|Karimganj]]|| [[Karimganj]]|| align=right | 1,217,002|| align=right | 1,809|| align=right | 673||http://karimganj.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141019002458/http://karimganj.gov.in/ |date=2014-10-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kokrajhar district|Kokrajhar]]|| [[Kokrajhar]]|| align=right | 886,999|| align=right | 3,129|| align=right | 280||http://kokrajhar.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lakhimpur district|Lakhimpur]]|| [[North Lakhimpur]]|| align=right | 1,040,644|| align=right | 2,277|| align=right | 457||http://lakhimpur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Morigaon district|Morigaon]]|| [[Marigaon]]|| align=right | 957,853|| align=right | 1,704|| align=right | 618||http://morigaon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG|| [[Nagaon district|Nagaon]]|| [[Nagaon]]|| align=right | 2,826,006|| align=right | 3,831|| align=right | 711||http://nagaon.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210127083327/http://nagaon.gov.in/ |date=2021-01-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NL|| [[Nalbari district|Nalbari]]|| [[Nalbari]]|| align=right | 769,919|| align=right | 1,009|| align=right | 763||http://nalbari.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sivasagar district|Sivasagar]]|| [[Sibsagar]]|| align=right | 1,150,253|| align=right | 2,668|| align=right | 431||http://sivasagar.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Sonitpur district|Sonitpur]]|| [[Tezpur]]|| align=right | 1,925,975|| align=right | 5,324|| align=right | 365||http://sonitpur.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201201205051/http://sonitpur.gov.in/ |date=2020-12-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tinsukia district|Tinsukia]]|| [[Tinsukia]]|| align=right | 1,316,948|| align=right | 3,790|| align=right | 347||http://tinsukia.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udalguri district|Udalguri]]|| [[Udalguri]]|| align=right | 832,769|| align=right | 1,676|| align=right | 497||http://udalguri.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| || Bishwanath<ref name='new districts Assam'/> || [[Bishwanath Chariali]]|| align=right | || | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || Charaideo<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || Hojai<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || South Salmara-Mankachar<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || West Karbi Anglong<ref name='new districts Assam'/> || || align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| AR|| [[Araria district|Araria]]|| [[Araria]]|| align=right | 2,806,200|| align=right | 2,829|| align=right | 992||http://araria.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| AR|| [[Arwal district|Arwal]]|| [[Arwal]]|| align=right | 700,843|| align=right | 638|| align=right | 1,098||http://arwal.bih.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AU|| [[Aurangabad district, Bihar|Aurangabad]]|| [[Aurangabad, Bihar|Aurangabad]]|| align=right | 2,511,243|| align=right | 3,303|| align=right | 760||http://aurangabad.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Banka district|ബാങ്ക]]|| [[Banka, Bihar|ബാങ്ക]]|| align=right | 2,029,339|| align=right | 3,018|| align=right | 672||[http://banka.bih.nic.in http://ബാങ്ക.bih.nic.in]
|- bgcolor=#F4F9FF
| BE|| [[Begusarai district|Begusarai]]|| [[Begusarai]]|| align=right | 2,954,367|| align=right | 1,917|| align=right | 1,540||http://begusarai.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BG|| [[Bhagalpur district|Bhagalpur]]|| [[Bhagalpur]]|| align=right | 3,032,226|| align=right | 2,569|| align=right | 1,180||http://bhagalpur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BJ||[[Bhojpur district, India|Bhojpur]]|| [[Arrah]]|| align=right | 2,720,155|| align=right | 2,473|| align=right | 1,136||http://bhojpur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Buxar district|Buxar]]|| [[Buxar]]|| align=right | 1,707,643|| align=right | 1,624|| align=right | 1,003||http://buxar.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Darbhanga district|Darbhanga]]|| [[Darbhanga]]|| align=right | 3,921,971|| align=right | 2,278|| align=right | 1,721||http://darbhanga.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| EC|| [[East Champaran district|East Champaran]]|| [[Motihari]]|| align=right | 5,082,868|| align=right | 3,969|| align=right | 1,281||http://eastchamparan.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Gaya district|Gaya]]|| [[Gaya, India|Gaya]]|| align=right | 4,379,383|| align=right | 4,978|| align=right | 880||http://gaya.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| GO|| [[Gopalganj district, India|Gopalganj]]|| [[Gopalganj (Bihar)|Gopalganj]]|| align=right | 2,558,037|| align=right | 2,033|| align=right | 1,258||http://gopalganj.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jamui district|Jamui]]|| [[Jamui]]|| align=right | 1,756,078|| align=right | 3,099|| align=right | 567||http://jamui.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110818201023/http://jamui.bih.nic.in/ |date=2011-08-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JE|| [[Jehanabad district|Jehanabad]]|| [[Jehanabad]]|| align=right | 1,124,176|| align=right | 1,569|| align=right | 1,206||http://Jehanabad.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KM|| [[Kaimur district|Kaimur]]|| [[Bhabua]]|| align=right | 1,626,900|| align=right | 3,363|| align=right | 488||http://kaimur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT|| [[Katihar district|Katihar]]|| [[Katihar]]|| align=right | 3,068,149|| align=right | 3,056|| align=right | 1,004||http://katihar.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khagaria district|Khagaria]]|| [[Khagaria]]|| align=right | 1,657,599|| align=right | 1,486|| align=right | 1,115||http://khagaria.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KI|| [[Kishanganj district|Kishanganj]]|| [[Kishanganj]]|| align=right | 1,690,948|| align=right | 1,884|| align=right | 898||http://kishanganj.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lakhisarai district|Lakhisarai]]|| [[Lakhisarai]]|| align=right | 1,000,717|| align=right | 1,229|| align=right | 815||http://lakhisarai.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MP|| [[Madhepura district|Madhepura]]|| [[Madhepura]]|| align=right | 1,994,618|| align=right | 1,787|| align=right | 1,116||http://madhepura.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MB|| [[Madhubani district|Madhubani]]|| [[Madhubani, India|Madhubani]]|| align=right | 4,476,044|| align=right | 3,501|| align=right | 1,279||http://madhubani.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MG|| [[Munger district|Munger]]|| [[Munger]]|| align=right | 1,359,054|| align=right | 1,419|| align=right | 958||http://munger.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151219044930/http://www.munger.bih.nic.in/ |date=2015-12-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MZ|| [[Muzaffarpur district|Muzaffarpur]]|| [[Muzaffarpur]]|| align=right | 4,778,610|| align=right | 3,173|| align=right | 1,506||http://muzaffarpur.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181225052601/https://muzaffarpur.nic.in/ |date=2018-12-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NL|| [[Nalanda district|Nalanda]]|| [[Bihar Sharif]]|| align=right | 2,872,523|| align=right | 2,354|| align=right | 1,220||http://nalanda.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| NW|| [[Nawada district|Nawada]]|| [[Nawada]]|| align=right | 2,216,653|| align=right | 2,492|| align=right | 889||http://nawada.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Patna district|Patna]]|| [[Patna]]|| align=right | 5,772,804|| align=right | 3,202|| align=right | 1,803||http://patna.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110228012237/http://patna.bih.nic.in/ |date=2011-02-28 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Purnia district|Purnia]]|| [[Purnia]]|| align=right | 3,273,127|| align=right | 3,228|| align=right | 1,014||http://purnea.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| RO|| [[Rohtas district|Rohtas]]|| [[Sasaram]]|| align=right | 2,962,593|| align=right | 3,850|| align=right | 763||http://rohtas.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Saharsa district|Saharsa]]|| [[Saharsa]]|| align=right | 1,897,102|| align=right | 1,702|| align=right | 1,125||http://saharsa.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SM|| [[Samastipur district|Samastipur]]|| [[Samastipur]]|| align=right | 4,254,782|| align=right | 2,905|| align=right | 1,465||http://samastipur.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Saran district|Saran]]|| [[Chhapra]]|| align=right | 3,943,098|| align=right | 2,641|| align=right | 1,493||http://saran.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SP|| [[Sheikhpura district|Sheikhpura]]|| [[Sheikhpura]]|| align=right | 634,927|| align=right | 689|| align=right | 922||http://sheikhpura.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Sheohar district|Sheohar]]|| [[Sheohar]]|| align=right | 656,916|| align=right | 443|| align=right | 1,882||http://sheohar.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[Sitamarhi district|Sitamarhi]]|| [[Sitamarhi]]|| align=right | 3,419,622|| align=right | 2,199|| align=right | 1,491||http://sitamarhi.bih.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180720032153/http://sitamarhi.bih.nic.in/ |date=2018-07-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SW|| [[Siwan district|Siwan]]|| [[Siwan, Bihar|Siwan]]|| align=right | 3,318,176|| align=right | 2,219|| align=right | 1,495||http://siwan.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SU|| [[Supaul district|Supaul]]|| [[Supaul]]|| align=right | 2,228,397|| align=right | 2,410|| align=right | 919||http://supaul.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| VA|| [[Vaishali district|Vaishali]]|| [[Hajipur]]|| align=right | 3,495,021|| align=right | 2,036|| align=right | 1,717||http://vaishali.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| WC|| [[West Champaran district|West Champaran]]|| [[Bettiah]]|| align=right |3,935,042|| align=right | 5,229|| align=right | 753||http://westchamparan.bih.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chandigarh district|Chandigarh]]|| [[Chandigarh]]|| align=right | 1,054,686|| align=right | 114|| align=right | 9,252
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Balod district|Balod]]|| [[Balod]]|| align=right | 826,165|| align=right | 3,527|| align=right | 234||http://balod.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Baloda Bazar district|Baloda Bazar]]|| [[Baloda Bazar]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Balrampur district, Chhattisgarh|Balrampur]]|| [[Balrampur, Chhattisgarh|Balrampur]] || align=right | 598,855|| align=right | 3,806|| align=right | 157||http://balrampur.info/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Bastar district|Bastar]]|| [[Jagdalpur]]|| align=right | 1,302,253|| align=right | 4,030|| align=right | 87||http://bastar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020406145058/http://bastar.nic.in/ |date=2002-04-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Bemetara district|Bemetara]]|| [[Bemetara]]|| align=right | 197,035|| align=right | 2,855|| align=right | 69||http://bemetara.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151211011933/http://bemetara.gov.in/ |date=2015-12-11 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BJ|| [[Bijapur district, Chhattisgarh|Bijapur]]|| [[Bijapur, Chhattisgarh|Bijapur]]|| align=right | 229,832|| align=right | 6,562|| align=right | 35||http://www.bijapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514062653/http://www.bijapur.nic.in/ |date=2019-05-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bilaspur district, Chhattisgarh|Bilaspur]]|| [[Bilaspur, Chhattisgarh|Bilaspur]]|| align=right | 1,961,922|| align=right | 5,818|| align=right | 337||http://bilaspur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Dantewada district|Dantewada]]|| [[Dantewada]]|| align=right | 532,791|| align=right | 3,411|| align=right | 59||http://dantewada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhamtari district|Dhamtari]]|| [[Dhamtari]]|| align=right | 799,199|| align=right | 2,029|| align=right | 394||http://dhamtari.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DU|| [[Durg district|Durg]]|| [[Durg]]|| align=right | 3,343,079|| align=right | 8,542|| align=right | 391||http://durg.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Gariaband district|Gariaband]]|| [[Gariaband]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| JC|| [[Janjgir-Champa district|Janjgir-Champa]]|| [[Naila Janjgir]]|| align=right | 1,620,632|| align=right | 3,848|| align=right | 421||http://janjgirchampa.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jashpur district|Jashpur]]|| [[Jashpur Nagar]]|| align=right | 852,043|| align=right | 5,825|| align=right | 146||http://jashpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KW|| [[Kabirdham district|Kabirdham]] (formerly Kawardha)|| [[Kawardha]]|| align=right | 584,667|| align=right | 4,237|| align=right | 195||http://kawardha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kanker district|Kanker]]|| [[Kanker]]|| align=right | 748,593|| align=right | 6,513|| align=right | 115||http://kanker.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Kondagaon district|Kondagaon]]|| [[Kondagaon]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| KB|| [[Korba district|Korba]]|| [[Korba, Chhattisgarh|Korba]]|| align=right | 1,206,563|| align=right | 6,615|| align=right | 183||http://korba.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051211002149/http://korba.nic.in/ |date=2005-12-11 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KJ|| [[Koriya district|Koriya]]|| [[Baikunthpur, Koriya|Baikunthpur]]|| align=right | 659,039|| align=right | 6,578|| align=right | 100||http://koriya.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060102213143/http://koriya.nic.in/ |date=2006-01-02 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahasamund district|Mahasamund]]|| [[Mahasamund]]|| align=right | 1,032,275|| align=right | 4,779|| align=right | 216||http://mahasamund.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ||[[Mungeli District|Mungeli]]|| [[Mungeli]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| NR|| [[Narayanpur district|Narayanpur]]|| [[Narayanpur town|Narayanpur]]|| align=right | 140,206|| align=right | 6,640|| align=right | 20||http://narayanpur.gov.in/|
|- bgcolor=#F4F9FF
| RG|| [[Raigarh district|Raigarh]]|| [[Raigarh]]|| align=right | 1,493,627|| align=right | 7,068|| align=right | 211||http://raigarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050307064830/http://raigarh.nic.in/ |date=2005-03-07 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RP|| [[Raipur district|Raipur]]|| [[Raipur, Chhattisgarh|Raipur]]|| align=right | 4,062,160|| align=right | 13,083|| align=right | 310||http://raipur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RN|| [[Rajnandgaon district|Rajnandgaon]]|| [[Rajnandgaon]]|| align=right | 1,537,520|| align=right | 8,062|| align=right | 191||http://rajnandgaon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK|| [[Sukma district|Sukma]]|| [[Sukma]]|| align=right |249,000|| align=right| 5,636 || align=right | 49||http://dantewada.gov.in/Sukma.html/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130727081949/http://dantewada.gov.in/Sukma.html/ |date=2013-07-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Surajpur district|Surajpur]]|| [[Surajpur]] || align=right | 660,280|| align=right | 6,787|| align=right | 150||http://surajpur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Surguja district|Surguja]]|| [[Surguja]] || align=right | 420,661|| align=right | 3,265|| align=right | 150||http://surguja.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DN || [[Dadra and Nagar Haveli]]|| [[Silvassa]]|| align=right | 342,853 || align=right | 704 || align=right | 698||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA || [[Daman district, India|Daman]]|| [[Daman, Daman and Diu|Daman]]|| align=right | 190,855 || align=right | 72 || align=right | 2,651||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI || [[Diu district|Diu]]|| [[Diu, India|Diu]]|| align=right | 52,056 || align=right | 40 || align=right | 1,301||
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG || [[North Goa]]|| [[Panaji]]|| align=right | 817,761|| align=right | 1,736|| align=right | 471 ||http://northgoa.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111219223718/http://northgoa.nic.in/ |date=2011-12-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SG|| [[South Goa]]|| [[Margao]]|| align=right | 639,962|| align=right | 1,966|| align=right | 326 ||http://southgoa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AH || [[Ahmedabad district|Ahmedabad]] || [[Ahmedabad]] || align=right | 7,208,200 || align=right | 8,707 || align=right | 890 ||http://ahmedabad.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040510233723/http://www.ahmedabad.gujarat.gov.in/ |date=2004-05-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM || [[Amreli district]] || [[Amreli]] || align=right | 1,513,614 || align=right | 6,760 || align=right | 205 ||http://amreli.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040318143126/http://www.amreli.gujarat.gov.in/ |date=2004-03-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN || [[Anand district|Anand]] || [[Anand, Gujarat|Anand]] || align=right | 2,090,276 || align=right | 2,942 || align=right | 711 ||http://anand.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090506053212/http://www.anand.gujarat.gov.in/ |date=2009-05-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AR || [[Aravalli district|Aravalli]] || [[Modasa]] ||align=right | 1,051,746 || align=right | 3,217 ||align=right | 327 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| BK || [[Banaskantha district|Banaskantha]] || [[Palanpur]] || align=right | 3,116,045 || align=right | 12,703|| align=right | 290 ||http://banaskantha.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090520081946/http://banaskantha.gujarat.gov.in/ |date=2009-05-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR || [[Bharuch district|Bharuch]] || [[Bharuch]] || align=right | 1,550,822 || align=right | 6,524 || align=right | 238 ||http://bharuch.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030430/http://bharuch.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BV || [[Bhavnagar district|Bhavnagar]] || [[Bhavnagar]] || align=right | 2,877,961 || align=right | 11,155 || align=right | 288 ||http://bhavnagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427204858/http://bhavnagar.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Botad District|Botad]] || [[Botad]] ||align="right"| 656,005 ||align="right"|2,564 ||align="right"|256 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Chhota Udaipur district|Chhota Udaipur]] || [[Chhota Udaipur]] ||align="right"|1,071,831 ||align="right"|3,237 ||align="right"| 331||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA || [[Dahod district|Dahod]] || [[Dahod]] || align=right | 2,126,558 || align=right | 3,642 || align=right | 582 ||http://dahod.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030431/http://dahod.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DG || [[Dang District, India|Dang]] || [[Ahwa]] || align=right | 226,769 || align=right | 1,764 || align=right | 129 ||http://dangs.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030430/http://dangs.gujarat.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Devbhoomi Dwarka district|Devbhoomi Dwarka]] || [[Khambhalia]] ||align="right"|752,484 ||align="right"| 5,684||align="right"|132 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA || [[Gandhinagar district|Gandhinagar]] || [[Gandhinagar]] || align=right | 1,387,478 || align=right | 649 || align=right | 660 ||http://gandhinagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093434/http://gandhinagar.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Gir Somnath district|Gir Somnath]] || [[Veraval]] || align = "right" |1,217,477 || align = "right" |3,754 || align = "right" | 324 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA || [[Jamnagar district|Jamnagar]] || [[Jamnagar]] || align=right | 2,159,130 || align=right | 14,125 || align=right | 153 ||http://jamnagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200419235354/http://jamnagar.gujarat.gov.in/ |date=2020-04-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JU || [[Junagadh district|Junagadh]] || [[Junagadh]] || align=right | 2,742,291 || align=right | 8,839 || align=right | 310 ||http://junagadh.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093445/http://junagadh.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH || [[Kheda district|Kheda]] || [[Nadiad]] || align=right | 2,298,934 || align=right | 4,215 || align=right | 541 ||http://kheda.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120301071253/http://kheda.gujarat.gov.in/ |date=2012-03-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA || [[Kutch district|Kutch]] || [[Bhuj]] || align=right | 2,090,313 || align=right | 45,652 || align=right | 46 ||http://kutch.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201101004708/http://kutch.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MH || [[Mahisagar district|Mahisagar]] || [[Lunavada]] || align = "right" | 994,624 || align = "right" |2,500 || align = "right " |398 ||http://mahisagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150517114425/http://mahisagar.gujarat.gov.in/ |date=2015-05-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA || [[Mehsana district|Mehsana]] || [[Mehsana]] || align=right | 2,027,727 || align=right | 4,386 || align=right | 462 ||http://mehsana.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200420143952/http://mehsana.gujarat.gov.in/ |date=2020-04-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[Morbi district|Morbi]] || [[Morbi]] ||align="right"|960,329 ||align="right"|4,871 ||align="right"|197 ||http://morbi.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093510/http://morbi.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NR || [[Narmada district|Narmada]] || [[Rajpipla]] || align=right | 590,379 || align=right | 2,749 || align=right | 214 ||http://narmada.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201025194843/http://narmada.gujarat.gov.in/ |date=2020-10-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NV || [[Navsari district|Navsari]] || [[Navsari]] || align=right | 1,330,711 || align=right | 2,211 || align=right | 602 ||http://navsari.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093518/http://navsari.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PM || [[Panchmahal district|Panchmahal]] || [[Godhra]] || align=right | 2,388,267 || align=right | 5,219 || align=right | 458 ||http://panchmahals.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090204080000/http://panchmahals.gujarat.gov.in/ |date=2009-02-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA || [[Patan district|Patan]] || [[Patan, Gujarat|Patan]] || align=right | 1,342,746 || align=right | 5,738 || align=right | 234 ||http://patan.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093528/http://patan.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PO || [[Porbandar district|Porbandar]] || [[Porbandar]] || align=right | 586,062 || align=right | 2,294 || align=right | 255 ||http://porbandar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201103042254/http://porbandar.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA || [[Rajkot district|Rajkot]] || [[Rajkot]] || align=right | 3,157,676 || align=right | 11,203 || align=right | 282||http://rajkot.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201101124450/http://rajkot.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK || [[Sabarkantha district|Sabarkantha]] || [[Himatnagar]] || align=right | 2,427,346 || align=right | 7,390 || align=right | 328 ||http://sabarkantha.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110913162613/http://sabarkantha.gujarat.gov.in/ |date=2011-09-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST || [[Surat district|Surat]] || [[Surat]] || align=right | 4,996,391 || align=right | 4,327 || align=right | 653||http://surat.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093545/http://surat.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN || [[Surendranagar district|Surendranagar]] || [[Surendranagar city|Surendranagar]] || align=right | 1,755,873 || align=right | 10,489 || align=right | 167 ||http://surendranagar.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201109203040/http://surendranagar.gujarat.gov.in/ |date=2020-11-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TA || [[Tapi district|Tapi]] || [[Vyara]] || align=right | 806,489 || align=right | 3,435 || align=right | 249|| http://tapidp.gujarat.gov.in/Tapi/english/index.htm
|- bgcolor=#F4F9FF
| VD || [[Vadodara district|Vadodara]] || [[Vadodara]] || align=right | 3,639,775 || align=right | 7,794 || align=right | 467||http://vadodara.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093559/http://vadodara.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VL || [[Valsad district|Valsad]] || [[Valsad]] || align=right | 1,703,068 || align=right | 3,034 || align=right | 561 ||http://valsad.gujarat.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608093604/http://valsad.gujarat.gov.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM|| [[Ambala district|Ambala]]|| [[Ambala]]|| align=right | 1,136,784|| align=right | 1,569|| align=right | 722||http://ambala.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071012221438/http://ambala.nic.in/ |date=2007-10-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bhiwani district|Bhiwani]]|| [[Bhiwani]]|| align=right | 1,629,109|| align=right | 5,140|| align=right | 341||http://bhiwani.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721163314/http://bhiwani.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| FR|| [[Faridabad district|Faridabad]]|| [[Faridabad]]|| align=right | 1,798,954|| align=right | 783|| align=right | 2,298||http://faridabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FT|| [[Fatehabad district|Fatehabad]]|| [[Fatehabad, Haryana|Fatehabad]]|| align=right | 941,522|| align=right | 2,538|| align=right | 371||http://fatehabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gurgaon district|Gurgaon]]|| [[Gurgaon]]|| align=right | 1,514,085|| align=right | 2,760|| align=right | 1,241||http://gurgaon.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080602231540/http://gurgaon.nic.in/ |date=2008-06-02 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HI|| [[Hisar (district)|Hissar]]|| [[Hisar (city)|Hissar]]|| align=right | 1,742,815|| align=right | 3,788|| align=right | 438||http://hisar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jhajjar district|Jhajjar]]|| [[Jhajjar]]|| align=right | 956,907|| align=right | 1,868|| align=right | 522||http://jhajjar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JI|| [[Jind district|Jind]]|| [[Jind]]|| align=right | 1,332,042|| align=right | 2,702|| align=right | 493||http://jind.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT|| [[Kaithal district|Kaithal]]|| [[Kaithal]]|| align=right | 1,072,861|| align=right | 2,799|| align=right | 467||http://kaithal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Karnal district|Karnal]]|| [[Karnal]]|| align=right | 1,506,323|| align=right | 2,471|| align=right | 598||http://karnal.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090415152944/http://karnal.nic.in/ |date=2009-04-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kurukshetra district|Kurukshetra]]|| [[Kurukshetra]]|| align=right | 964,231|| align=right | 1,530|| align=right | 630||http://kurukshetra.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahendragarh district|Mahendragarh]]|| [[Narnaul]]|| align=right | 921,680|| align=right | 1,900|| align=right | 485||http://mahendragarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MW|| [[Mewat district|Mewat]]|| [[Nuh (city)|Nuh]]|| align=right | 1,089,406|| align=right | 1,765 || align=right | 729 ||http://mewat.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PW || [[Palwal district|Palwal]]|| [[Palwal]]|| align=right | 1,040,493|| align=right | 1,367|| align=right | 761||http://palwal.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PK|| [[Panchkula district|Panchkula]]|| [[Panchkula]]|| align=right | 558,890|| align=right | 816|| align=right | 622||http://panchkula.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PP|| [[Panipat district|Panipat]]|| [[Panipat]]|| align=right | 1,202,811|| align=right | 1,250|| align=right | 949||http://panipat.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RE|| [[Rewari district|Rewari]]|| [[Rewari]]|| align=right | 896,129|| align=right | 1,559|| align=right | 562||http://rewari.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070703082821/http://rewari.nic.in/ |date=2007-07-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RO|| [[Rohtak district|Rohtak]]|| [[Rohtak]]|| align=right | 1,058,683|| align=right | 1,668|| align=right | 607||http://rohtak.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090209215206/http://rohtak.nic.in/ |date=2009-02-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sirsa district|Sirsa]]|| [[Sirsa, Haryana|Sirsa]]|| align=right | 1,295,114|| align=right | 4,276|| align=right | 303||http://sirsa.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180421232326/http://sirsa.nic.in/ |date=2018-04-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SNP|| [[Sonipat district|Sonipat]]|| [[Sonipat]]|| align=right | 1,480,080|| align=right | 2,260|| align=right | 697||http://sonepat.gov.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| YN|| [[Yamuna Nagar district|Yamuna Nagar]]|| [[Yamuna Nagar]]|| align=right | 1,214,162|| align=right | 1,756|| align=right | 687 ||http://yamunanagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bilaspur district, Himachal Pradesh|Bilaspur]]|| [[Bilaspur, Himachal Pradesh|Bilaspur]]|| align=right | 382,056|| align=right | 1,167|| align=right | 327||http://hpbilaspur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chamba district|Chamba]]|| [[Chamba, Himachal Pradesh|Chamba]]|| align=right | 518,844|| align=right | 6,528|| align=right | 80||http://hpchamba.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hamirpur district, Himachal Pradesh|Hamirpur]]|| [[Hamirpur, Himachal Pradesh|Hamirpur]]|| align=right | 454,293|| align=right | 1,118|| align=right | 406||http://hphamirpur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Kangra district|Kangra]]|| [[Dharamshala, Himachal Pradesh|Dharamshala]]|| align=right | 1,507,223|| align=right | 5,739|| align=right | 263||http://hpkangra.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KI|| [[Kinnaur district|Kinnaur]]|| [[Reckong Peo]]|| align=right | 84,298|| align=right | 6,401|| align=right | 13||http://hpkinnaur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kullu district|Kullu]]|| [[Kullu]]|| align=right | 437,474|| align=right | 5,503|| align=right | 79||http://hpkullu.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LS|| [[Lahaul and Spiti district|Lahaul and Spiti]]|| [[Keylong]]|| align=right | 31,528|| align=right | 13,835|| align=right | 2||http://hplahaulspiti.gov.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mandi district|Mandi]]|| [[Mandi district|Mandi]]|| align=right | 999,518|| align=right | 3,950|| align=right | 253||http://hpmandi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Shimla district|Shimla]]|| [[Shimla]]|| align=right | 813,384|| align=right | 5,131|| align=right | 159||http://hpshimla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sirmaur district|Sirmaur]]|| [[Nahan]]|| align=right | 530,164|| align=right | 2,825|| align=right | 188||http://hpsirmaur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Solan district|Solan]]|| [[Solan]]|| align=right | 576,670|| align=right | 1,936|| align=right | 298||http://hpsolan.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UNA|| [[Una district|Una]]|| [[Una, Himachal Pradesh|Una]]|| align=right | 521,057|| align=right | 1,540|| align=right | 328||http://hpuna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN|| [[Anantnag district|Anantnag]]|| [[Anantnag]]|| align=right | 1,070,144 || align=right | 2853 || align=right | 375 ||http://anantnag.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410030621/http://anantnag.gov.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|BPR ||[[Bandipora district|Bandipora]]||[[Bandipore]]|| align=right | 385,099 || align=right | 3,010|| align=right | 128||http://bandipore.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140704231148/http://bandipore.gov.in/ |date=2014-07-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Baramulla district|Baramulla]]|| [[Baramulla]]|| align=right | 1,015,503 || align=right | 3329 || align=right | 305||http://baramulla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Badgam district|Badgam]]|| [[Badgam]]|| align=right | 735,753 || align=right | 1406 || align=right | 537 || http://budgam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427151423/http://budgam.nic.in/ |date=2009-04-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DO|| [[Doda district|Doda]]|| [[Doda]]|| align=right | 409,576 || align=right | 11,691|| align=right | 79||http://doda.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130501142621/http://doda.gov.in/ |date=2013-05-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GB||[[Ganderbal district|Ganderbal]] || [[Ganderbal]] || align=right | 297,003 || align=right | 258|| align=right | 1,151||http://ganderbal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jammu district|Jammu]]|| [[Jammu]]|| align=right | 1,526,406|| align=right | 3,097|| align=right | 596||http://jammu.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190824201902/http://jammu.gov.in/ |date=2019-08-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Kargil district|Kargil]] || [[Kargil town|Kargil]]|| align=right | 143,388 || align=right | 14,036|| align=right | 10 ||http://kargil.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200416073439/http://kargil.gov.in/ |date=2020-04-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT|| [[Kathua district|Kathua]]|| [[Kathua]]|| align=right | 615,711 || align=right | 2,651|| align=right | 232||http://kathua.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190825085459/http://kathua.gov.in/ |date=2019-08-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KW|| [[Kishtwar district|Kishtwar]] ||[[Kishtwar]]|| align=right | 231,037 || align=right | 1848|| align=right | 125||http://kishtwar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KG|| [[Kulgam district|Kulgam]]|| [[Kulgam]] || align=right | 422,786 || align=right | 457|| align=right | 925||http://kulgam.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kupwara district|Kupwara]]|| [[Kupwara]] || align=right | 875,564|| align=right | 2,379|| align=right | 368||http://kupwara.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181108041226/http://kupwara.gov.in/ |date=2018-11-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| LE|| [[Leh district|Leh]]|| [[Leh]]|| align=right | 147,104 || align=right | 45,110|| align=right | 3||http://leh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110225044810/http://leh.nic.in/ |date=2011-02-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PO|| [[Poonch district, India|Poonch]]|| [[Poonch]]|| align=right | 476,820 || align=right | 1,674|| align=right | 285||http://poonch.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181029003419/http://poonch.gov.in/ |date=2018-10-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Pulwama district|Pulwama]]|| [[Pulwama]]|| align=right | 570,060 || align=right | 1,398|| align=right | 598||http://pulwama.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070710033649/http://pulwama.gov.in/ |date=2007-07-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rajauri district|Rajouri]]|| [[Rajouri]]|| align=right | 619,266 || align=right | 2,630|| align=right | 235||http://rajouri.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210122215749/http://rajouri.nic.in/ |date=2021-01-22 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RB|| [[Ramban district|Ramban]]|| [[Ramban (Jammu and Kashmir)|Ramban]]|| align=right | 283,313 || align=right | 1,330 || align=right | 213||http://ramban.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RS|| [[Reasi district|Reasi]] || [[Reasi]] || align=right | 314,714 || align=right | 1710 || align=right | 184 || http://reasi.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190817092728/http://reasi.gov.in/ |date=2019-08-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SB|| [[Samba district|Samba]]|| [[Samba, Jammu|Samba]]|| align=right | 318,611|| align=right | 913 || align=right | 318||http://samba.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201030011737/http://samba.gov.in/ |date=2020-10-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|SH|| [[Shopian district|Shopian]] || [[Shupiyan]] || align=right | 265,960 || align=right | 312 || align=right | 852 ||http://shopian.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Srinagar district|Srinagar]]|| [[Srinagar]]|| align=right | 1,269,751 || align=right | 2,228|| align=right | 703||http://srinagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udhampur district|Udhampur]]|| [[Udhampur]]|| align=right | 555,357 || align=right | 4,550|| align=right | 211||http://udhampur.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181109005642/http://udhampur.gov.in/ |date=2018-11-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BO|| [[Bokaro district|Bokaro]]|| [[Bokaro Steel City|Bokaro]]|| align=right | 2,061,918 || align=right | 2,861|| align=right | 716 || http://bokaro.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chatra district|Chatra]]|| [[Chatra]]|| align=right | 1,042,304 || align=right | 3,700|| align=right | 275 || http://chatra.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Deoghar district|Deoghar]]|| [[Deoghar]]|| align=right | 1,491,879|| align=right | 2,479|| align=right | 602 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhanbad district|Dhanbad]]|| [[Dhanbad]]|| align=right | 2,682,662|| align=right | 2,075|| align=right | 1,284 || http://dhanbad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DU|| [[Dumka district|Dumka]]|| [[Dumka]]|| align=right | 1,321,096 || align=right | 4,404 || align=right | 300 || http://dumka.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ES|| [[East Singhbhum district|East Singhbhum]]|| [[Jamshedpur]]|| align=right | 2,291,032 || align=right | 3,533|| align=right | 648 || http://jamshedpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Garhwa district|Garhwa]]|| [[Garhwa]]|| align=right | 1,322,387 || align=right | 4,064|| align=right | 327 || http://garhwa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GI|| [[Giridih district|Giridih]]|| [[Giridih]]|| align=right | 2,445,203|| align=right | 4,887|| align=right | 497 || http://giridih.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GO|| [[Godda district|Godda]]|| [[Godda]]|| align=right | 1,311,382|| align=right | 2,110|| align=right | 622 || http://godda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gumla district|Gumla]]|| [[Gumla]]|| align=right | 1,025,656 || align=right | 5327|| align=right | 193 || http://gumla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hazaribagh district|Hazaribag]]|| [[Hazaribagh|Hazaribag]]|| align=right | 1,734,005 || align=right | 4,302 || align=right | 403 ||http://hazaribag.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA || [[Jamtara district|Jamtara]]|| [[Jamtara]]|| align=right | 790,207 || align=right | 1,802 || align=right | 439 || http://jamtara.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khunti district|Khunti]]|| [[Khunti]]|| align=right | 530,299 || align=right | 2,467 || align=right | 215 || http://khunti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Koderma district|Koderma]]|| [[Koderma]]|| align=right | 717,169 || align=right | 1,312|| align=right | 427 || http://koderma.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Latehar district|Latehar]]|| [[Latehar]]|| align=right | 725,673 || align=right | 3,630 || align=right | 200 || http://latehar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LO|| [[Lohardaga district|Lohardaga]]|| [[Lohardaga]]|| align=right | 461,738|| align=right | 1,494|| align=right | 310 || http://lohardaga.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PK|| [[Pakur district|Pakur]]|| [[Pakur]]|| align=right | 899,200 || align=right | 1,805|| align=right | 498 || http://pakur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PL|| [[Palamu district|Palamu]]|| [[Daltonganj]]|| align=right | 1,936,319 || align=right | 5,082|| align=right | 381 || http://palamu.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RM|| [[Ramgarh district|Ramgarh]]|| [[Ramgarh, Jharkhand|Ramgarh]]|| align=right | 949,159 || align=right | 1,212|| align=right | 684 || http://ramgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Ranchi district|Ranchi]]|| [[Ranchi]]|| align=right | 2,912,022|| align=right | 7,974|| align=right | 557 || http://ranchi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Sahebganj district|Sahibganj]]|| [[Sahebganj]]|| align=right | 1,150,038 || align=right | 1,599|| align=right | 719 || http://sahibganj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK|| [[Seraikela Kharsawan district|Seraikela Kharsawan]]|| [[Seraikela]] || align=right | 1,063,458|| align=right | 2,725|| align=right | 390 || http://seraikela.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI || [[Simdega district|Simdega]]|| [[Simdega]]|| align=right | 599,813 || align=right | 3,750 || align=right | 160 || http://simdega.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[West Singhbhum district|West Singhbhum]]|| [[Chaibasa]]|| align=right | 1,501,619|| align=right | 7,186 || align=right | 209 || http://chaibasa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BK|| [[Bagalkot district|Bagalkot]]|| [[Bagalkot]]|| align=right | 1,890,826 || align=right | 6,583|| align=right | 288 ||http://www.bagalkot.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810072308/http://www.bagalkot.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Bellary district|Bellary]]|| [[Bellary]]|| align=right | 2,532,383 || align=right | 8,439|| align=right | 300 ||http://www.bellary.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810072307/http://www.bellary.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BG|| [[Belgaum district|Belgaum]]|| [[Belgaum]]|| align=right | 4,778,439 || align=right | 13,415|| align=right | 356 ||http://www.belgaum.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150630210052/http://www.belgaum.nic.in/ |date=2015-06-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bangalore Rural district|Bangalore Rural]]|| [[Bangalore]]|| align=right | 987,257|| align=right | 2,239 || align=right | 441 ||http://www.bangalorerural.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190331110239/http://www.bangalorerural.nic.in/ |date=2019-03-31 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Bangalore Urban district|Bangalore Urban]]|| [[Bangalore]]|| align=right | 9,588,910|| align=right | 2,190|| align=right | 4,378||http://bangaloreurban.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Bidar district|Bidar]]|| [[Bidar]]|| align=right | 1,700,018 || align=right | 5,448|| align=right | 312 ||http://www.bidar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CJ|| [[Chamarajanagar district|Chamarajnagar]]|| [[Chamarajanagar]]|| align=right | 1,020,962|| align=right | 5,102|| align=right | 200 ||http://chamrajnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CK|| [[Chikkaballapur district|Chikkaballapur]] || [[Chikkaballapur]] || align=right | 1,254,377 || align=right | 4,208 || align=right | 298||http://www.chikballapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190310100553/http://www.chikballapur.nic.in/ |date=2019-03-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CK|| [[Chikkamagaluru district|Chikkamagaluru]]|| [[Chikmagalur]]|| align=right | 1,137,753 || align=right | 7,201|| align=right | 158|| http://chickmagalur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chitradurga district|Chitradurga]]|| [[Chitradurga]]|| align=right | 1,660,378 || align=right | 8,437|| align=right | 197 ||http://www.chitradurga.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190315120849/http://www.chitradurga.nic.in/ |date=2019-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DK|| [[Dakshina Kannada]]|| [[Mangalore]]|| align=right | 2,083,625 || align=right | 4,559|| align=right | 457 ||http://www.dk.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190315220959/http://www.dk.nic.in/ |date=2019-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Davanagere district|Davanagere]]|| [[Davangere]]|| align=right | 1,946,905 || align=right | 5,926|| align=right | 329 ||http://www.davanagere.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180517105317/http://davanagere.nic.in/ |date=2018-05-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dharwad district|Dharwad]]|| [[Dharwad]]|| align=right | 1,846,993 || align=right | 4,265|| align=right | 434 ||http://www.dharwad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Gadag district|Gadag]]|| [[Gadag-Betageri]]|| align=right | 1,065,235 || align=right | 4,651|| align=right | 229||http://gadag.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090409224557/http://gadag.nic.in/ |date=2009-04-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HS|| [[Hassan district|Hassan]]|| [[Hassan, Karnataka|Hassan]]|| align=right | 1,776,221 || align=right | 6,814|| align=right | 261 ||http://www.hassan.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HV|| [[Haveri district]]|| [[Haveri]]|| align=right | 1,598,506 || align=right | 4,825|| align=right | 331 ||http://haveri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gulbarga district|Gulbarga]]|| [[Gulbarga]]|| align=right | 2,564,892 || align=right | 10,990 || align=right | 233 ||http://www.gulbarga.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190910164747/http://www.gulbarga.nic.in/ |date=2019-09-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KD|| [[Kodagu district|Kodagu]]|| [[Madikeri]]|| align=right | 554,762 || align=right | 4,102|| align=right | 135 ||http://www.kodagu.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190315175025/http://www.kodagu.nic.in/ |date=2019-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KL|| [[Kolar district|Kolar]]|| [[Kolar]]|| align=right | 1,540,231 || align=right | 4,012 || align=right | 384 ||http://kolar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KP|| [[Koppal district|Koppal]]|| [[Koppal]]|| align=right | 1,391,292 || align=right | 5,565 || align=right | 250 ||http://www.koppal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mandya district|Mandya]]|| [[Mandya]]|| align=right | 1,808,680 || align=right | 4,961|| align=right | 365 ||http://www.mandya.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190312035834/http://www.mandya.nic.in/ |date=2019-03-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MY|| [[Mysore district|Mysore]]|| [[Mysore]]|| align=right | 2,994,744|| align=right | 6,854|| align=right | 437 ||http://www.mysore.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810052646/http://www.mysore.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Raichur district|Raichur]]|| [[Raichur]]|| align=right | 1,924,773 || align=right | 6,839|| align=right | 228 ||http://www.raichur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RM|| [[Ramanagara district|Ramanagara]] || [[Ramanagara]] || align=right | 1,082,739 || align=right | 3,573 || align=right | 303 || http://www.ramanagaracity.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721161719/http://www.ramanagaracity.gov.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Shimoga district|Shimoga]]|| [[Shimoga]]|| align=right | 1,755,512 || align=right | 8,495|| align=right | 207 ||http://www.shimoga.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120513041244/http://shimoga.nic.in/ |date=2012-05-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TU|| [[Tumkur district|Tumkur]]|| [[Tumkur]]|| align=right | 2,681,449 || align=right | 10,598|| align=right | 253 ||http://www.tumkur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190320013636/http://www.tumkur.nic.in/ |date=2019-03-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udupi district|Udupi]]|| [[Udupi]]|| align=right | 1,177,908 || align=right | 3,879|| align=right | 304 || http://udupi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UK|| [[Uttara Kannada]]|| [[Karwar]]|| align=right | 1,353,299|| align=right | 10,291|| align=right | 132||http://uttarakannada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BJ|| [[Bijapur district, Karnataka|Vijayapura]]|| [[Bijapur, Karnataka|Vijayapura]]|| align=right | 2,175,102 || align=right | 10,517|| align=right | 207 ||http://www.bijapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514062653/http://www.bijapur.nic.in/ |date=2019-05-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| YG|| [[Yadgir district|Yadgir]] || [[Yadgir]] || align=right | 1,172,985 || align=right | 5,225 || align=right | 224 ||http://www.yadgir.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Alappuzha district|Alappuzha]]|| [[Alappuzha]]||align=right| 2,121,943 ||align=right| 1,414 ||align=right| 1,501 ||http://www.alappuzha.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180525195417/http://alappuzha.nic.in/ |date=2018-05-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ER|| [[Ernakulam district|Ernakulam]]|| [[Ernakulam]]||align=right| 3,279,860 ||align=right| 2,951 ||align=right| 1,069 || http://ernakulam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081014124025/http://ernakulam.nic.in/ |date=2008-10-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ID|| [[Idukki district|Idukki]]|| [[Painavu]]||align=right| 1,107,453 ||align=right| 4,479 ||align=right| 254 || http://idukki.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KN|| [[Kannur district|Kannur]]|| [[Kannur]]||align=right| 2,525,637 ||align=right| 2,966 ||align=right| 852 || http://kannur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KS|| [[Kasaragod district|Kasaragod]]|| [[Kasaragod]]||align=right| 1,302,600 ||align=right| 1,992 ||align=right| 654 ||http://kasargod.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KL|| [[Kollam district|Kollam]]|| [[Kollam]]||align=right| 2,629,703 ||align=right| 2,498 ||align=right| 1,056 || http://kollam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KT|| [[Kottayam district|Kottayam]]|| [[Kottayam]]||align=right| 1,979,384 ||align=right| 2,203 ||align=right| 896 || http://kottayam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KZ|| [[Kozhikode district|Kozhikode]]|| [[Kozhikode]]||align=right| 3,089,543 ||align=right| 2,345||align=right| 1,318 ||http://kozhikode.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Malappuram district|Malappuram]]|| [[Malappuram]]||align=right| 4,110,956 ||align=right| 3,550||align=right| 1,058 ||http://malappuram.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PL|| [[Palakkad district|Palakkad]]|| [[Palakkad]]||align=right| 2,810,892 ||align=right| 4,480||align=right| 627 ||http://palakkad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PT|| [[Pathanamthitta]]|| [[Pathanamthitta]]||align=right| 1,195,537 ||align=right| 2,462 ||align=right| 453 ||http://pathanamthitta.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TS|| [[Thrissur district|Thrissur]]|| [[Thrissur]]||align=right| 3,110,327 ||align=right| 3,032||align=right| 1,026 ||http://thrissur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TV|| [[Thiruvananthapuram]]|| [[Thiruvananthapuram]]||align=right| 3,307,284 ||align=right| 2,192||align=right| 1,509 ||http://www.trivandrum.gov.in// {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180315003725/http://www.trivandrum.gov.in// |date=2018-03-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| WA|| [[Wayanad district|Wayanad]]|| [[Kalpetta]]||align=right| 816,558 ||align=right| 2,131 ||align=right| 383 || http://wayanad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LD || [[Lakshadweep]]|| [[Kavaratti]]|| align=right | 64,429 || align=right | 32 || align=right | 2,013 |||http://www.lakshadweep.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180520000022/http://www.lakshadweep.gov.in/ |date=2018-05-20 }}
|-bgcolor=#F4F9FF
| AG|| [[Agar Malwa district|Agar Malwa]]|| [[Agar, India|Agar]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Alirajpur district|Alirajpur]]|| [[Alirajpur]]|| align=right | 728,677 || align=right | 3,182 || align=right | 229 |||http://alirajpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AP|| [[Anuppur district|Anuppur]]|| [[Anuppur]]|| align=right | 749,521 || align=right | 3,747 || align=right | 200 || http://anuppur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AS|| [[Ashok Nagar district|Ashok Nagar]]|| [[Ashok Nagar]]|| align=right | 844,979 || align=right | 4,674 || align=right | 181 ||| http://ashoknagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Balaghat district|Balaghat]]|| [[Balaghat]]|| align=right | 1,701,156 || align=right | 9,229|| align=right | 184 || http://balaghat.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Barwani district|Barwani]]|| [[Barwani]]|| align=right | 1,385,659 || align=right | 5,432|| align=right | 256 || http://barwani.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BE|| [[Betul district|Betul]]|| [[Betul, Madhya Pradesh|Betul]]|| align=right | 1,575,247 || align=right | 10,043|| align=right | 157 || http://betul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Bhind district|Bhind]]|| [[Bhind]]|| align=right | 1,703,562 || align=right | 4,459|| align=right | 382 || http://bhind.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BP|| [[Bhopal district|Bhopal]]|| [[Bhopal]]|| align=right | 2,368,145 || align=right | 2,772|| align=right | 854 || http://bhopal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU || [[Burhanpur district|Burhanpur]]|| [[Burhanpur, Madhya Pradesh|Burhanpur]]|| align=right | 756,993 || align=right | 3,427 || align=right | 221 || http://burhanpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chhatarpur district|Chhatarpur]]|| [[Chhatarpur]]|| align=right | 1,762,857 || align=right | 8,687|| align=right | 203 || http://chhatarpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CN|| [[Chhindwara district|Chhindwara]]|| [[Chhindwara]]|| align=right | 2,090,306 || align=right | 11,815|| align=right | 177 || http://chhindwara.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716143143/http://chhindwara.nic.in/ |date=2011-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DM|| [[Damoh district|Damoh]]|| [[Damoh]]|| align=right | 1,263,703 || align=right | 7,306 || align=right | 173 || http://damoh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DT|| [[Datia district|Datia]]|| [[Datia]]|| align=right | 786,375 || align=right | 2,694 || align=right | 292 || http://datia.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Dewas district|Dewas]]|| [[Dewas]]|| align=right | 1,563,107 || align=right | 7,020 || align=right | 223 || http://dewas.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhar district|Dhar]]|| [[Dhar]]|| align=right | 2,184,672 || align=right | 8,153 || align=right | 268 || http://dhar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dindori district|Dindori]]|| [[Dindori, Madhya Pradesh|Dindori]]|| align=right | 704,218 || align=right | 7,427 || align=right | 94 || http://dindori.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Guna district|Guna]]|| [[Guna, India|Guna]]|| align=right | 1,240,938 || align=right | 6,485 || align=right | 194 || http://guna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GW|| [[Gwalior district|Gwalior]]|| [[Gwalior]]|| align=right | 2,030,543 || align=right | 5,465 || align=right | 445 || http://gwalior.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Harda district|Harda]]|| [[Harda]]|| align=right | 570,302 || align=right | 3,339 || align=right | 171 || http://harda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HO|| [[Hoshangabad district|Hoshangabad]]|| [[Hoshangabad]]|| align=right | 1,240,975 || align=right | 6,698 || align=right | 185 || http://hoshangabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| IN|| [[Indore district|Indore]]|| [[Indore]]|| align=right | 3,272,335 || align=right | 3,898 || align=right | 839 || http://www.indore.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190724145904/http://www.indore.nic.in/ |date=2019-07-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jabalpur district|Jabalpur]]|| [[Jabalpur]]|| align=right | 2,460,714 || align=right | 5,210 || align=right | 472 || http://jabalpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jhabua district|Jhabua]]|| [[Jhabua]]|| align=right | 1,024,091 || align=right | 6,782 || align=right | 285 || http://jhabua.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Katni district|Katni]]|| [[Katni]]|| align=right | 1,291,684 || align=right | 4,947 || align=right | 261 || http://katni.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EN|| [[Khandwa district|Khandwa]] (East Nimar)|| [[Khandwa]]|| align=right | 1,309,443 || align=right | 7,349 || align=right | 178 || http://khandwa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WN|| [[Khargone district|Khargone]] (West Nimar)|| [[Khargone]]|| align=right | 1,872,413 || align=right | 8,010 || align=right | 233 || http://khargone.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ML|| [[Mandla district|Mandla]]|| [[Mandla]]|| align=right | 1,053,522 || align=right | 5,805 || align=right | 182 || http://mandla.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MS|| [[Mandsaur district|Mandsaur]]|| [[Mandsaur]]|| align=right | 1,339,832 || align=right | 5,530 || align=right | 242 || http://mandsaur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MO|| [[Morena district|Morena]]|| [[Morena, India|Morena]]|| align=right | 1,965,137 || align=right | 4,991 || align=right | 394 || http://morena.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Narsinghpur district|Narsinghpur]]|| [[Narsinghpur]]|| align=right | 1,092,141 || align=right | 5,133 || align=right | 213 || http://narsinghpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NE|| [[Neemuch district|Neemuch]]|| [[Neemuch]]|| align=right | 825,958 || align=right | 4,267 || align=right | 194 || http://neemuch.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Panna district|Panna]]|| [[Panna, India|Panna]]|| align=right | 1,016,028 || align=right | 7,135 || align=right | 142 || http://panna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RS|| [[Raisen district|Raisen]]|| [[Raisen]]|| align=right | 1,331,699 || align=right | 8,466 || align=right | 157 || http://raisen.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RG|| [[Rajgarh district|Rajgarh]]|| [[Rajgarh, Madhya Pradesh|Rajgarh]]|| align=right | 1,546,541 || align=right | 6,143 || align=right | 251 || http://rajgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RL|| [[Ratlam district|Ratlam]]|| [[Ratlam]]|| align=right | 1,454,483 || align=right | 4,861 || align=right | 299 || http://ratlam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RE|| [[Rewa district|Rewa]]|| [[Rewa, India|Rewa]]|| align=right | 2,363,744 || align=right | 6,314 || align=right | 374 || http://rewa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SG|| [[Sagar district|Sagar]]|| [[Sagar, Madhya Pradesh|Sagar]]|| align=right | 2,378,295 || align=right | 10,252 || align=right | 272 || http://sagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[Satna district|Satna]]|| [[Satna]]|| align=right | 2,228,619 || align=right | 7,502 || align=right | 297 || http://satna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Sehore district|Sehore]]|| [[Sehore]]|| align=right | 1,311,008 || align=right | 6,578 || align=right | 199 || http://sehore.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Seoni district|Seoni]]|| [[Seoni]]|| align=right | 1,378,876 || align=right | 8,758 || align=right | 157 || http://seoni.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH|| [[Shahdol district|Shahdol]]|| [[Shahdol]]|| align=right | 1,064,989 || align=right | 6,205 || align=right | 172 || http://shahdol.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Shajapur district|Shajapur]]|| [[Shajapur]]|| align=right | 1,512,353 || align=right | 6,196 || align=right | 244 || http://shajapur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SP|| [[Sheopur district|Sheopur]]|| [[Sheopur]]|| align=right | 687,952 || align=right | 6,585 || align=right | 104 || http://sheopur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SV|| [[Shivpuri district|Shivpuri]]|| [[Shivpuri]]|| align=right | 1,725,818 || align=right | 10,290 || align=right | 168 || http://shivpuri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sidhi district|Sidhi]]|| [[Sidhi]]|| align=right | 1,126,515 || align=right | 10,520 || align=right | 232 || http://sidhi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608094745/http://sidhi.nic.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN|| [[Singrauli district|Singrauli]]|| [[Waidhan]]|| align=right | 1,178,132 || align=right | 5,672 || align=right | 208 || http://singrauli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tikamgarh district|Tikamgarh]]|| [[Tikamgarh]]|| align=right | 1,444,920 || align=right | 5,055 || align=right | 286 || http://tikamgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UJ|| [[Ujjain district|Ujjain]]|| [[Ujjain]]|| align=right | 1,986,597 || align=right | 6,091 || align=right | 356 || http://ujjain.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UM|| [[Umaria district|Umaria]]|| [[Umaria]]|| align=right | 643,579 || align=right | 4,062 || align=right | 158 || http://umaria.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| VI|| [[Vidisha district|Vidisha]]|| [[Vidisha]]|| align=right | 1,458,212 || align=right | 7,362|| align=right | 198 || http://vidisha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AH|| [[Ahmednagar district|Ahmednagar]]|| [[Ahmednagar]]|| align=right | 4,543,083 || align=right | 17,048 || align=right | 266 || http://ahmednagar.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721155716/http://ahmednagar.gov.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AK|| [[Akola district|Akola]]|| [[Akola]]|| align=right | 1,818,617 || align=right | 5,429 || align=right | 321 || http://akola.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160113114946/http://akola.nic.in/ |date=2016-01-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM|| [[Amravati district|Amravati]]|| [[Amravati]]|| align=right | 2,887,826 || align=right | 12,235 || align=right | 237 || http://amravati.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AU|| [[Aurangabad district, Maharashtra|Aurangabad]]|| [[Aurangabad, Maharashtra|Aurangabad]]|| align=right | 3,695,928 || align=right | 10,107 || align=right | 365 || http://aurangabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Beed district|Beed]]|| [[Beed]]|| align=right | 2,585,962 || align=right | 10,693 || align=right | 242 || http://beed.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bhandara district|Bhandara]]|| [[Bhandara]]|| align=right | 1,198,810 || align=right | 3,890 || align=right | 293 || http://bhandara.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Buldhana district|Buldhana]]|| [[Buldhana]]|| align=right | 2,588,039 || align=right | 9,661 || align=right | 268 || http://buldhana.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chandrapur district|Chandrapur]]|| [[Chandrapur]]|| align=right | 2,194,262 || align=right | 11,443 || align=right | 192 || http://chanda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhule district|Dhule]]|| [[Dhule]]|| align=right | 2,048,781 || align=right | 8,095 || align=right | 285 || http://dhule.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Gadchiroli district|Gadchiroli]]|| [[Gadchiroli]]|| align=right | 1,071,795 || align=right | 14,412 || align=right | 74 || http://gadchiroli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GO|| [[Gondia district|Gondia]]|| [[Gondia]]|| align=right | 1,322,331 || align=right | 5,431 || align=right | 253 || http://gondia.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HI|| [[Hingoli district|Hingoli]]|| [[Hingoli]]|| align=right | 1,178,973 || align=right | 4,526 || align=right | 244 || http://hingoli.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JG|| [[Jalgaon district|Jalgaon]]|| [[Jalgaon]]|| align=right | 4,224,442 || align=right | 11,765 || align=right | 359 || http://jalgaon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JN|| [[Jalna district|Jalna]]|| [[Jalna, Maharashtra|Jalna]]|| align=right | 1,958,483 || align=right | 7,718 || align=right | 255 || http://jalna.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kolhapur district|Kolhapur]]|| [[Kolhapur]]|| align=right | 3,874,015 || align=right | 7,685 || align=right | 504 || http://kolhapur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Latur district|Latur]]|| [[Latur]]|| align=right | 2,455,543 || align=right | 7,157|| align=right | 343 || http://latur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MC|| [[Mumbai City]]|| —|| align=right | 3,145,966 || align=right | 69 || align=right | 20,038 || http://mumbaicity.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MU|| [[Mumbai Suburban district|Mumbai suburban]]|| [[Bandra]] (East)|| align=right | 9,332,481 || align=right | 369 || align=right | 20,925 || http://mumbaisuburban.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ND|| [[Nanded district|Nanded]]|| [[Nanded]]|| align=right | 3,356,566 || align=right | 10,528 || align=right | 319 || http://nanded.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NB|| [[Nandurbar district|Nandurbar]]|| [[Nandurbar]]|| align=right | 1,646,177 || align=right | 5,055 || align=right | 276 || http://nandurbar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG|| [[Nagpur district|Nagpur]]|| [[Nagpur]]|| align=right | 4,653,171 || align=right | 9,892 || align=right | 470 || http://nagpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NS|| [[Nashik district|Nashik]]|| [[Nashik]]|| align=right | 6,109,052 || align=right | 15,539 || align=right | 393 || http://nashik.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| OS|| [[Osmanabad district|Osmanabad]]|| [[Osmanabad]]|| align=right | 1,660,311 || align=right | 7,569 || align=right | 219 || http://osmanabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| - || [[Palghar district|Palghar]]|| [[Palghar]]|| align=right | - || align=right | - || align=right | - || -
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Parbhani district|Parbhani]]|| [[Parbhani]]|| align=right | 1,835,982 || align=right | 6,511 || align=right | 295 || http://parbhani.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Pune district|Pune]]|| [[Pune]]|| align=right | 9,426,959|| align=right | 15,643 || align=right | 603 || http://pune.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RG|| [[Raigad district|Raigad]]|| [[Alibag]]|| align=right | 2,635,394 || align=right | 7,152 || align=right | 368 || http://raigad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180513233303/http://raigad.nic.in/ |date=2018-05-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| RT|| [[Ratnagiri district|Ratnagiri]]|| [[Ratnagiri]]|| align=right | 1,612,672 || align=right | 8,208 || align=right | 196 || http://ratnagiri.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN|| [[Sangli district|Sangli]]|| [[Sangli]]|| align=right | 2,820,575 || align=right | 8,572 || align=right | 329 || http://sangli.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[Satara district|Satara]]|| [[Satara (city)|Satara]]|| align=right | 3,003,922 || align=right | 10,475 || align=right | 287 || http://satara.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201113130255/http://satara.gov.in/ |date=2020-11-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sindhudurg district|Sindhudurg]]|| [[Oros]]|| align=right | 848,868 || align=right | 5,207 || align=right | 163 || http://sindhudurg.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Solapur district|Solapur]]|| [[Solapur]]|| align=right | 4,315,527 || align=right | 14,895 || align=right | 290 || http://solapur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TH|| [[Thane district|Thane]]|| [[Thane]]|| align=right | 11,060,148 || align=right | 9,558 || align=right | 1,157 || http://thane.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WR|| [[Wardha district|Wardha]]|| [[Wardha]]|| align=right | 1,296,157 || align=right | 6,309 || align=right | 205 || http://wardha.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200813145213/http://wardha.gov.in/ |date=2020-08-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[Washim district|Washim]]|| [[Washim]]|| align=right | 1,196,714 || align=right | 5,155 || align=right | 244 || http://washim.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| YA|| [[Yavatmal district|Yavatmal]]|| [[Yavatmal]]|| align=right | 2,775,457 || align=right | 13,582 || align=right | 204 || http://yavatmal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bishnupur district|Bishnupur]]|| [[Bishnupur, Manipur|Bishnupur]]|| align=right | 240,363 || align=right | 496 || align=right | 485 ||http://ukhrul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CC|| [[Churachandpur district|Churachandpur]]|| [[Churachandpur]]|| align=right | 271,274 || align=right | 4,574 || align=right | 59 ||http://churachandpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180716211027/http://churachandpur.nic.in/ |date=2018-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CD|| [[Chandel district|Chandel]]|| [[Chandel district|Chandel]]|| align=right | 144,028 || align=right | 3,317 || align=right | 43 ||http://chandel.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EI|| [[Imphal East district|Imphal East]]|| [[Porompat]]|| align=right | 452,661 || align=right | 710 || align=right | 638 || http://imphaleast.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200608095056/http://imphaleast.nic.in/ |date=2020-06-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SE|| [[Senapati district|Senapati]]|| [[Senapati]]|| align=right | 354,972 || align=right | 3,269 || align=right | 109 ||http://Senapati.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TA|| [[Tamenglong district|Tamenglong]]|| [[Tamenglong]]|| align=right | 140,143 || align=right | 4,391 || align=right | 32 ||http://tamenglong.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TH|| [[Thoubal district|Thoubal]]|| [[Thoubal]]|| align=right | 420,517 || align=right | 514 || align=right | 818 ||http://thoubal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UK|| [[Ukhrul district|Ukhrul]]|| [[Ukhrul]]|| align=right | 183,115 || align=right | 4,547 || align=right | 40 ||http://ukhrul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WI|| [[Imphal West district|Imphal West]]|| [[Lamphelpat]]|| align=right | 514,683 || align=right | 519 || align=right | 992 || http://imphalwest.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EG|| [[East Garo Hills]]|| [[Williamnagar]]|| align=right | 317,618 || align=right | 2,603 || align=right | 121 ||http://eastgarohills.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080615020254/http://eastgarohills.nic.in/ |date=2008-06-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| EK|| [[East Khasi Hills]]|| [[Shillong]]|| align=right | 824,059 || align=right | 2,752 || align=right | 292 ||http://eastkhasihills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[East Jaintia Hills]] || [[Khleihriat]]|| align=right | 122,436 || align=right | 2,115 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[North Garo Hills]] || [[Resubelpara]]|| align=right | 118,325 || align=right | 1,113 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| RB|| [[Ri-Bhoi|Ri Bhoi]]|| [[Nongpoh]]|| align=right | 258,380 || align=right | 2,378 || align=right | 109 ||http://ribhoi.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SG|| [[South Garo Hills]]|| [[Baghmara, India|Baghmara]]|| align=right | 142,574 || align=right | 1,850 || align=right | 77 ||http://southgarohills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[South West Garo Hills]]|| [[Ampati]]|| align=right | || align=right | || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| || [[South West Khasi Hills]]|| [[Mawkyrwat]]|| align=right | 110,152 || align=right | 1,341 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| WG|| [[West Jaintia Hills]]|| [[Jowai]]|| align=right | 270,352 || align=right | 1,693 || align=right | ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| WG|| [[West Garo Hills]]|| [[Tura, India|Tura]]|| align=right | 642,923 || align=right | 3,714 || align=right | 173 ||http://westgarohills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WK|| [[West Khasi Hills]]|| [[Nongstoin]]|| align=right | 385,601 || align=right | 5,247 || align=right | 73 ||http://westkhasihills.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AI|| [[Aizawl district|Aizawl]]|| [[Aizawl]]|| align=right | 404,054 || align=right | 3,577 || align=right | 113 ||http://aizawl.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Champhai district|Champhai]]|| [[Champhai]]|| align=right | 125,370 || align=right | 3,168|| align=right | 39 ||http://champhai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kolasib district|Kolasib]]|| [[Kolasib]]|| align=right | 83,054 || align=right | 1,386 || align=right | 60 ||http://kolasib.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lawngtlai district|Lawngtlai]]|| [[Lawngtlai]]|| align=right | 117,444 || align=right | 2,519 || align=right | 46 ||http://lawngtlai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LU|| [[Lunglei district|Lunglei]]|| [[Lunglei]]|| align=right | 154,094 || align=right | 4,572 || align=right | 34 ||http://lunglei.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mamit district|Mamit]]|| [[Mamit]]|| align=right | 85,757 || align=right | 2,967 || align=right | 28 ||http://mamit.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Saiha district|Saiha]]|| [[Saiha]]|| align=right | 56,366 || align=right | 1,414 || align=right | 40 ||http://saiha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SE|| [[Serchhip district|Serchhip]]|| [[Serchhip]]|| align=right | 64,875 || align=right | 1,424 || align=right | 46 ||http://serchhip.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dimapur district|Dimapur]]|| [[Dimapur]]|| align=right | 379,769 || align=right | 926 || align=right | 410 ||http://dimapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171126115501/http://dimapur.nic.in/ |date=2017-11-26 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KI|| [[Kiphire district|Kiphire]]|| [[Kiphire]]|| align=right | 74,033 || align=right | 1,255 || align=right | 66 || http://kiphire.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kohima district|Kohima]]|| [[Kohima]]|| align=right | 270,063 || align=right | 1,041 || align=right | 213 ||http://kohima.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LO || [[Longleng district|Longleng]]|| [[Longleng]]|| align=right | 50,593 || align=right | 885 || align=right | 89 ||http://kohima.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MK|| [[Mokokchung district|Mokokchung]]|| [[Mokokchung]]|| align=right | 193,171 || align=right | 1,615 || align=right | 120 ||http://mokokchung.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MN|| [[Mon district|Mon]]|| [[Mon, India|Mon]]|| align=right | 259,604|| align=right | 1,786 || align=right | 145 ||http://mon.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PE|| [[Peren district|Peren]]|| [[Peren]]|| align=right | 163,294 || align=right | 2,300 || align=right | 55 || http://peren-district.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PH|| [[Phek district|Phek]]|| [[Phek]]|| align=right | 163,294 || align=right | 2,026 || align=right | 81 ||http://phek.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TU|| [[Tuensang district|Tuensang]]|| [[Tuensang]]|| align=right | 414,801|| align=right | 4,228 || align=right | 98||http://tuensang.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WO|| [[Wokha district|Wokha]]|| [[Wokha]]|| align=right | 166,239 || align=right | 1,628 || align=right | 120 ||http://wokha.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ZU|| [[Zunheboto district|Zunheboto]]|| [[Zunheboto]]|| align=right | 141,014 || align=right | 1,255 || align=right | 112 ||http://zunheboto.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN|| [[Angul district|Angul]]|| [[Angul]]|| align=right | 1,271,703 || align=right | 6,347 || align=right | 199 ||http://angul.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Boudh district|Boudh]] (Bauda)|| [[Boudh]]|| align=right | 439,917 || align=right | 4,289 || align=right | 142 ||http://boudh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bhadrak district|Bhadrak]]|| [[Bhadrak]]|| align=right | 1,506,522 || align=right | 2,788 || align=right | 601 ||http://bhadrak.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Balangir district|Balangir]] || [[Balangir]]|| align=right | 1,648,574 || align=right | 6,552 || align=right | 251 ||http://balangir.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bargarh district|Bargarh]] (Baragarh)|| [[Bargarh]]|| align=right | 1,478,833 || align=right | 5,832 || align=right | 253 ||http://bargarh.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BW|| [[Balasore district|Balasore]] || [[Balasore]]|| align=right | 2,317,419 || align=right | 3,706 || align=right | 609 ||http://baleswar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CU|| [[Cuttack district|Cuttack]]|| [[Cuttack]]|| align=right | 2,618,708 || align=right | 3,915|| align=right | 666 ||http://cuttack.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Debagarh district|Debagarh]] (Deogarh)|| [[Debagarh]]|| align=right | 312,164 || align=right | 2,781 || align=right | 106 ||http://deogarh.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhenkanal district|Dhenkanal]]|| [[Dhenkanal, India|Dhenkanal]]|| align=right | 1,192,948 || align=right | 4,597 || align=right | 268 ||http://dhenkanal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GN|| [[Ganjam]]|| [[Chhatrapur]]|| align=right | 3,520,151|| align=right | 8,033|| align=right | 429 || http://ganjam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GP|| [[Gajapati district|Gajapati]]|| [[Paralakhemundi]]|| align=right | 575,880|| align=right | 3,056 || align=right | 133 ||http://gajapati.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jharsuguda district|Jharsuguda]]|| [[Jharsuguda]]|| align=right | 579,499|| align=right | 2,202 || align=right | 274 ||http://jharsuguda.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JP|| [[Jajpur district|Jajpur]] || [[Panikoili]]|| align=right | 1,826,275|| align=right | 2,885 || align=right | 630 ||http://jajpur.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| JS|| [[Jagatsinghpur district|Jagatsinghpur]]|| [[Jagatsinghpur]]|| align=right | 1,136,604|| align=right | 1,759|| align=right | 681 ||http://www.jagatsinghpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khordha district|Khordha]]|| [[Khordha]]|| align=right | 2,246,341 || align=right | 2,888 || align=right | 799 ||http://khordha.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KJ|| [[Kendujhar district|Kendujhar]] (Keonjhar)|| [[Kendujhar]]|| align=right | 1,802,777 || align=right | 8,336 || align=right | 217 ||http://kendujhar.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KL|| [[Kalahandi district|Kalahandi]]|| [[Bhawanipatna]]|| align=right | 1,573,054 || align=right | 8,197 || align=right | 199 || http://kalahandi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KN|| [[Kandhamal district|Kandhamal]]|| [[Phulbani]]|| align=right | 731,952|| align=right | 6,004 || align=right | 91 || http://kandhamal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Koraput district|Koraput]]|| [[Koraput]]|| align=right | 1,376,934 || align=right | 8,534 || align=right | 156 ||http://koraput.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| KP|| [[Kendrapara district|Kendrapara]]|| [[Kendrapara]]|| align=right | 1,439,891 || align=right | 2,546 || align=right | 545 ||http://kendrapara.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| ML|| [[Malkangiri district|Malkangiri]]|| [[Malkangiri]]|| align=right | 612,727 || align=right | 6,115 || align=right | 106 ||http://malkangiri.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| MY|| [[Mayurbhanj district|Mayurbhanj]]|| [[Baripada]]|| align=right | 2,513,895 || align=right | 10,418 || align=right | 241 || http://mayurbhanj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NB|| [[Nabarangpur district|Nabarangpur]]|| [[Nabarangpur]]|| align=right | 1,218,762 || align=right | 5,135 || align=right | 230 ||http://nabarangpur.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| NU|| [[Nuapada district|Nuapada]]|| [[Nuapada]]|| align=right | 606,490 || align=right | 3,408 || align=right | 157 ||http://www.nuapada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NY|| [[Nayagarh district|Nayagarh]]|| [[Nayagarh]]|| align=right | 962,215 || align=right | 3,954 || align=right | 247 ||http://www.nayagarh.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Puri district|Puri]]|| [[Puri]]|| align=right | 1,697,983 || align=right | 3,055 || align=right | 488 ||http://puri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rayagada district|Rayagada]]|| [[Rayagada]]|| align=right | 961,959 || align=right | 7,585 || align=right | 136 ||http://rayagada.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Sambalpur district|Sambalpur]]|| [[Sambalpur]]|| align=right | 1,044,410 || align=right | 6,702 || align=right | 158 ||http://sambalpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Subarnapur district|Subarnapur]] (Sonepur)|| [[Sonepur, Orissa|Subarnapur]]|| align=right | 652,107 || align=right | 2,284 || align=right | 279 ||http://subarnapur.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| SU|| [[Sundargarh district|Sundargarh]] || [[Sundargarh]]|| align=right | 2,080,664 || align=right | 9,942 || align=right | 214 || http://sundergarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karaikal district|Karaikal]]|| [[Karaikal]] || align=right | 200,314 || align=right | 160 || align=right | 1,252 ||http://Karaikal.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahe district|Mahe]]|| [[Mahé, India|Mahé]] || align=right | 41,934 || align=right | 9 || align=right | 4,659 ||http://mahe.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PO|| [[Pondicherry district|Pondicherry]]|| [[Pondicherry (city)|Pondicherry]] || align=right | 946,600 || align=right | 293 || align=right | 3,231 ||http://puducherry.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| YA|| [[Yanam district|Yanam]]|| [[Yanam, Pondicherry|Yanam]] || align=right | 55,616 || align=right | 17 || align=right | 3,272 ||http://yanam.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130000201/http://yanam.nic.in/ |date=2005-01-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AM|| [[Amritsar district|Amritsar]]|| [[Amritsar]]|| align=right | 2,490,891 || align=right | 2,673 || align=right | 932 || http://amritsar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BNL|| [[Barnala district|Barnala]]|| [[Barnala]]|| align=right | 596,294 || align=right | 1,423 || align=right | 419 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Bathinda district|Bathinda]]|| [[Bathinda]]|| align=right | 1,388,859 || align=right | 3,355 || align=right | 414 || http://bathinda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FI|| [[Firozpur district|Firozpur]]|| [[Firozpur]]|| align=right | 2,026,831 || align=right | 5,334 || align=right | 380 || http://ferozepur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FR|| [[Faridkot district|Faridkot]]|| [[Faridkot, Punjab|Faridkot]]|| align=right | 618,008 || align=right | 1,472 || align=right | 424 || http://faridkot.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FT|| [[Fatehgarh Sahib district|Fatehgarh Sahib]]|| [[Fatehgarh Sahib]]|| align=right | 599,814 || align=right | 1,180 || align=right | 508 || http://fatehgarhsahib.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FA|| [[Fazilka district|Fazilka]]<ref name="ReferenceA"/>|| [[Fazilka]]|| align=right | —|| align=right | - || align=right | —|| http://fazilka.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GU|| [[Gurdaspur district|Gurdaspur]]|| [[Gurdaspur]]|| align=right | 2,299,026 || align=right | 3,542 || align=right | 649 || http://gurdaspur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HO|| [[Hoshiarpur district|Hoshiarpur]]|| [[Hoshiarpur]]|| align=right | 1,582,793 || align=right | 3,397 || align=right | 466 || http://hoshiarpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jalandhar district|Jalandhar]]|| [[Jalandhar]]|| align=right | 2,181,753 || align=right | 2,625 || align=right | 831 || http://jalandhar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Kapurthala district|Kapurthala]]|| [[Kapurthala]]|| align=right | 817,668 || align=right | 1,646 || align=right | 501 || http://kapurthala.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100819073139/http://kapurthala.nic.in/ |date=2010-08-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| LU|| [[Ludhiana district|Ludhiana]]|| [[Ludhiana]]|| align=right | 3,487,882 || align=right | 3,744 || align=right | 975 || http://ludhiana.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210130075547/http://ludhiana.nic.in/ |date=2021-01-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mansa district, India|Mansa]]|| [[Mansa, Punjab|Mansa]]|| align=right | 768,808 || align=right | 2,174 || align=right | 350 || http://mansa.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MO|| [[Moga district|Moga]]|| [[Moga, Punjab|Moga]]|| align=right | 992,289 || align=right | 2,235 || align=right | 444 || http://moga.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MU|| [[Sri Muktsar Sahib district|Sri Muktsar Sahib]]|| [[Sri Muktsar Sahib]]|| align=right | 902,702 || align=right | 2,596|| align=right | 348 || http://muktsar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Pathankot district|Pathankot]]|| [[Pathankot]]|| align=right | 1,998,464|| align=right | || align=right | 398|| http://Pathankot.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Patiala district|Patiala]]|| [[Patiala]]|| align=right | 2,892,282 || align=right | 3,175 || align=right | 596 || http://patiala.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RU|| [[Rupnagar district|Rupnagar]]|| [[Rupnagar]]|| align=right | 683,349 || align=right | 1,400 || align=right | 488 || http://rupnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SAS|| [[Sahibzada Ajit Singh Nagar district|Sahibzada Ajit Singh Nagar]]|| [[Ajitgarh]]|| align=right | 986,147 || align=right | 1,188 || align=right | 830 || http://www.sasnagar.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810092358/http://www.sasnagar.gov.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Sangrur district|Sangrur]]|| [[Sangrur]]|| align=right | 1,654,408 || align=right | 3,685 || align=right | 449 || http://sangrur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
|PB || [[Shahid Bhagat Singh Nagar district|Shahid Bhagat Singh Nagar]]|| [[Nawanshahr]]|| align=right | 614,362 || align=right | 1,283 || align=right | 479 || http://nawanshahr.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TT|| [[Tarn Taran district|Tarn Taran]]|| [[Tarn Taran Sahib]]|| align=right | 1,120,070 || align=right | 2,414 || align=right | 464 ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| AJ|| [[Ajmer district|Ajmer]]|| [[Ajmer]]|| align=right | 2,584,913 || align=right | 8,481 || align=right | 305 ||http://ajmer.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150209203540/http://ajmer.nic.in/ |date=2015-02-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Alwar district|Alwar]]|| [[Alwar]]|| align=right | 3,671,999 || align=right | 8,380 || align=right | 438 ||http://alwar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120803030422/http://alwar.nic.in/ |date=2012-08-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bikaner district|Bikaner]]|| [[Bikaner]]|| align=right | 2,367,745 || align=right | 27,244 || align=right | 78 ||http://bikaner.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090508152731/http://bikaner.nic.in/ |date=2009-05-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BM|| [[Barmer district|Barmer]]|| [[Barmer, Rajasthan|Barmer]]|| align=right | 2,604,453 || align=right | 28,387 || align=right | 92 ||http://barmer.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141218154347/http://barmer.nic.in/ |date=2014-12-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Banswara district|Banswara]]|| [[Banswara]]|| align=right | 1,798,194 || align=right | 5,037 || align=right | 399 ||http://banswara.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150112210213/http://banswara.nic.in/ |date=2015-01-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BP|| [[Bharatpur district|Bharatpur]]|| [[Bharatpur, India|Bharatpur]]|| align=right | 2,549,121 || align=right | 5,066 || align=right | 503 ||http://bharatpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130512184953/http://bharatpur.nic.in/ |date=2013-05-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Baran district|Baran]]|| [[Baran, Rajasthan|Baran]]|| align=right | 1,223,921 || align=right | 6,955 || align=right | 175 ||http://Baran.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090425203918/http://baran.nic.in/ |date=2009-04-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Bundi district|Bundi]]|| [[Bundi]]|| align=right | 1,113,725 || align=right | 5,550 || align=right | 193 || http://bundi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090501203724/http://bundi.nic.in/ |date=2009-05-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BW|| [[Bhilwara district|Bhilwara]]|| [[Bhilwara]]|| align=right | 2,410,459 || align=right | 10,455 || align=right | 230 ||http://bhilwara.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090508053201/http://bhilwara.nic.in/ |date=2009-05-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CR|| [[Churu district|Churu]]|| [[Churu]]|| align=right | 2,041,172 || align=right | 16,830 || align=right | 148 ||http://churu.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120206042050/http://churu.nic.in/ |date=2012-02-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chittorgarh district|Chittorgarh]]|| [[Chittorgarh]]|| align=right | 1,544,392 || align=right | 10,856 || align=right | 193 ||http://chittorgarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090409231429/http://chittorgarh.nic.in/ |date=2009-04-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Dausa district|Dausa]]|| [[Dausa]]|| align=right | 1,637,226 || align=right | 3,429|| align=right | 476 ||http://dausa.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080131224345/http://dausa.nic.in/ |date=2008-01-31 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dholpur district|Dholpur]]|| [[Dholpur]]|| align=right | 1,207,293 || align=right | 3,084 || align=right | 398 ||http://dholpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050829124718/http://dholpur.nic.in/ |date=2005-08-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DU|| [[Dungarpur district|Dungapur]]|| [[Dungarpur]]|| align=right | 1,388,906 || align=right | 3,771 || align=right | 368||http://dungapur.nic.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GA|| [[Ganganagar district|Ganganagar]]|| [[Ganganagar]]|| align=right | 1,969,520 || align=right | 10,990 || align=right | 179 ||http://ganganagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120119115934/http://ganganagar.nic.in/ |date=2012-01-19 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Hanumangarh district|Hanumangarh]]|| [[Hanumangarh]]|| align=right | 1,779,650 || align=right | 9,670 || align=right | 184 ||http://hanumangarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090429195052/http://hanumangarh.nic.in/ |date=2009-04-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JJ|| [[Jhunjhunu district|Jhunjhunu]]|| [[Jhunjhunu]]|| align=right | 2,139,658 || align=right | 5,928 || align=right | 361 ||http://jhunjhunu.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120223160948/http://jhunjhunu.nic.in/ |date=2012-02-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JL|| [[Jalore district|Jalore]]|| [[Jalore]]|| align=right | 1,830,151 || align=right | 10,640 || align=right | 172 ||http://jalore.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111007100206/http://jalore.nic.in/ |date=2011-10-07 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JO|| [[Jodhpur district|Jodhpur]]|| [[Jodhpur]]|| align=right | 3,685,681 || align=right | 22,850 || align=right | 161 ||http://jodhpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130523045929/http://jodhpur.nic.in/ |date=2013-05-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JP|| [[Jaipur district|Jaipur]]|| [[Jaipur]]|| align=right | 6,663,971 || align=right | 11,152 || align=right | 598 ||http://jaipur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717032559/http://jaipur.nic.in/ |date=2011-07-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JS|| [[Jaisalmer district|Jaisalmer]]|| [[Jaisalmer]]|| align=right | 672,008 || align=right | 38,401 || align=right | 17 ||http://jaisalmer.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090409231232/http://jaisalmer.nic.in/ |date=2009-04-09 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JW|| [[Jhalawar district|Jhalawar]]|| [[Jhalawar]]|| align=right | 1,411,327 || align=right | 6,219 || align=right | 227 ||http://jhalawar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410052547/http://www.jhalawar.nic.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karauli district|Karauli]]|| [[Karauli]]|| align=right | 1,458,459 || align=right | 5,530 || align=right | 264 ||http://karauli.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410052542/http://www.karauli.nic.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kota district|Kota]]|| [[Kota, Rajasthan|Kota]]|| align=right | 1,950,491 || align=right | 5,446 || align=right | 374 ||http://kota.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090504121015/http://kota.nic.in/ |date=2009-05-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nagaur district|Nagaur]]|| [[Nagaur]]|| align=right | 3,309,234 || align=right | 17,718 || align=right | 187 ||http://nagaur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071203231308/http://www.nagaur.nic.in/ |date=2007-12-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PA|| [[Pali district|Pali]]|| [[Pali, Rajasthan|Pali]]|| align=right | 2,038,533 || align=right | 12,387 || align=right | 165 ||http://pali.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150112215332/http://pali.nic.in/ |date=2015-01-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PG|| [[Pratapgarh district (Rajasthan)|Pratapgarh]]|| [[Pratapgarh, Rajasthan|Pratapgarh]]|| align=right | 868,231 || align=right | 4,112 || align=right | 211 ||http://pratapgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rajsamand district|Rajsamand]]|| [[Rajsamand]]|| align=right | 1,158,283 || align=right | 3,853 || align=right | 302 ||http://rajsamand.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070205060304/http://rajsamand.nic.in/ |date=2007-02-05 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SK|| [[Sikar district|Sikar]]|| [[Sikar]]|| align=right | 2,677,737 || align=right | 7,732|| align=right | 346 ||http://sikar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120223201444/http://sikar.nic.in/ |date=2012-02-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SM|| [[Sawai Madhopur district|Sawai Madhopur]]|| [[Sawai Madhopur]]|| align=right | 1,338,114 || align=right | 4,500 || align=right | 257 ||http://sawaimadhopur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130520123107/http://sawaimadhopur.nic.in/ |date=2013-05-20 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Sirohi district|Sirohi]]|| [[Sirohi]]|| align=right | 1,037,185 || align=right | 5,136 || align=right | 202 ||http://sirohi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130401082647/http://sirohi.nic.in/ |date=2013-04-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TO|| [[Tonk district|Tonk]]|| [[Tonk, India|Tonk]]|| align=right | 1,421,711 || align=right | 7,194 || align=right | 198 ||http://tonk.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410052537/http://www.tonk.nic.in/ |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Udaipur district|Udaipur]]|| [[Udaipur]]|| align=right | 3,067,549 || align=right | 13,430 || align=right | 242 ||http://udaipur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071111015752/http://udaipur.nic.in/ |date=2007-11-11 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ES|| [[East Sikkim]]|| [[Gangtok]]|| align=right | 281,293 || align=right | 954 || align=right | 295 ||http://esikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205320/http://esikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NS|| [[North Sikkim]]|| [[Mangan, India|Mangan]]|| align=right | 43,354 || align=right | 4,226 || align=right | 10 ||http://nsikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205319/http://nsikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SS|| [[South Sikkim]]|| [[Namchi]]|| align=right | 146,742 || align=right | 750 || align=right | 196 ||http://ssikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205319/http://ssikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| WS|| [[West Sikkim]]|| [[Geyzing]]|| align=right | 136,299 || align=right | 1,166 || align=right | 117 ||http://wsikkim.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130815205319/http://wsikkim.gov.in/ |date=2013-08-15 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AY|| [[Ariyalur district|Ariyalur]]|| [[Ariyalur]]|| align=right | 752,481 || align=right | 3,208 || align=right | 387 || http://municipality.tn.gov.in/Ariyalur/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091102195707/http://municipality.tn.gov.in/Ariyalur/ |date=2009-11-02 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CH|| [[Chennai district|Chennai]]|| [[Chennai]] (Madras)|| align=right | 4,681,087 || align=right | 174 || align=right | 26,903 || http://www.chennai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110429011354/http://www.chennai.tn.nic.in/ |date=2011-04-29 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CO|| [[Coimbatore district|Coimbatore]]|| [[Coimbatore]]|| align=right | 3,472,578 || align=right | 7,469 || align=right | 748 || http://www.coimbatore.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050830025750/http://www.coimbatore.tn.nic.in/ |date=2005-08-30 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CU|| [[Cuddalore district|Cuddalore]]|| [[Cuddalore]]|| align=right | 2,600,880 || align=right | 3,999 || align=right | 702 || http://www.cuddalore.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060201235923/http://www.cuddalore.tn.nic.in/ |date=2006-02-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dharmapuri district|Dharmapuri]]|| [[Dharmapuri]]|| align=right | 1,502,900 || align=right | 4,532 || align=right | 332 || http://www.dharmapuri.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721174824/http://www.dharmapuri.tn.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| DI|| [[Dindigul district|Dindigul]]|| [[Dindigul]]|| align=right | 2,161,367 || align=right | 6,058 || align=right | 357 || http://www.dindigul.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181225064813/http://www.dindigul.tn.nic.in/ |date=2018-12-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ER|| [[Erode district|Erode]]|| [[Erode]]|| align=right | 2,259,608 || align=right | 5,714 || align=right | 397 || http://erode.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KC|| [[Kanchipuram district|Kanchipuram]]|| [[Kanchipuram]]|| align=right | 3,990,897 || align=right | 4,433 || align=right | 927 || http://www.kanchi.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170908064506/http://www.kanchi.tn.nic.in/ |date=2017-09-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KK|| [[Kanyakumari district|Kanyakumari]]|| [[Nagercoil]]|| align=right | 2,863,178|| align=right | 1,685 || align=right | 1,106 || http://www.kanyakumari.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125193622/http://www.kanyakumari.tn.nic.in/ |date=2021-01-25 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karur district|Karur]]|| [[Karur]]|| align=right | 1,076,588 || align=right | 2,901 || align=right | 371 || http://karur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KR|| [[Krishnagiri district|Krishnagiri]]|| [[Krishnagiri]]|| align=right | 1,883,731 || align=right | 5,086 || align=right | 370 || http://krishnagiri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Madurai district|Madurai]]|| [[Madurai]]|| align=right | 3,991,038 || align=right | 3,676 || align=right | 823 || http://www.madurai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190321120205/http://www.madurai.tn.nic.in/ |date=2019-03-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NG|| [[Nagapattinam district|Nagapattinam]]|| [[Nagapattinam]]|| align=right | 1,614,069 || align=right | 2,716 || align=right | 668|| http://www.nagapattinam.tn.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NI|| [[Nilgiris district|Nilgiris]]|| [[Ooty|Udagamandalam (Ootacamund/Ooty)]]|| align=right | 735,071 || align=right | 2,549 || align=right | 288 || http://nilgiris.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NM|| [[Namakkal district|Namakkal]]|| [[Namakkal]]|| align=right | 1,721,179 || align=right | 3,429 || align=right | 506 || http://namakkal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PE|| [[Perambalur district|Perambalur]]|| [[Perambalur]]|| align=right | 564,511 || align=right | 1,752 || align=right | 323 || http://www.perambalur.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060813070309/http://www.perambalur.tn.nic.in/ |date=2006-08-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Pudukkottai district|Pudukkottai]]|| [[Pudukkottai]]|| align=right | 1,918,725 || align=right | 4,651 || align=right | 348 || http://pudukkottai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Ramanathapuram district|Ramanathapuram]]|| [[Ramanathapuram]]|| align=right | 1,337,560 || align=right | 4,123 || align=right | 320 || http://ramanathapuram.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Salem district|Salem]]|| [[Salem, Tamil Nadu|Salem]]|| align=right | 3,480,008 || align=right | 5,245 || align=right | 663 || http://salem.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sivaganga district|Sivaganga]]|| [[Sivaganga]]|| align=right | 1,341,250 || align=right | 4,086 || align=right | 324 || http://sivaganga.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TP|| [[Tirupur district|Tirupur]]|| [[Tirupur]]|| align=right | 2,471,222 || align=right | 5,106 || align=right | 476 || http://tiruppurcorp.tn.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090212230043/http://tiruppurcorp.tn.gov.in/ |date=2009-02-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TC|| [[Tiruchirappalli district|Tiruchirappalli]]|| [[Tiruchirappalli]]|| align=right | 2,713,858 || align=right | 4,407 || align=right | 602|| http://tiruchirappalli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TH|| [[Theni district|Theni]]|| [[Theni]]|| align=right | 1,243,684 || align=right | 3,066 || align=right | 433 || http://www.theni.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060810180551/http://www.theni.tn.nic.in/ |date=2006-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TI|| [[Tirunelveli district|Tirunelveli]]|| [[Tirunelveli]]|| align=right | 3,072,880 || align=right | 6,703 || align=right | 458 || http://www.nellai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180704012421/http://www.nellai.tn.nic.in/ |date=2018-07-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TJ|| [[Thanjavur district|Thanjavur]]|| [[Thanjavur]]|| align=right | 2,402,781 || align=right | 3,397 || align=right | 691 || http://thanjavur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TK|| [[Thoothukudi district|Thoothukudi]]|| [[Thoothukudi]] (Tuticorin)|| align=right | 1,738,376 || align=right | 4,594 || align=right | 378 || http://thoothukudi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TL|| [[Tiruvallur district|Tiruvallur]]|| [[Tiruvallur]]|| align=right | 3,725,697 || align=right | 3,424 || align=right | 1,049 || http://www.tiruvallur.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716022602/http://www.tiruvallur.tn.nic.in/ |date=2011-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TR|| [[Tiruvarur district|Tiruvarur]]|| [[Tiruvarur]]|| align=right | 1,268,094 || align=right | 2,377 || align=right | 533 || http://www.tiruvarur.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060113073936/http://www.tiruvarur.tn.nic.in/ |date=2006-01-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| TV|| [[Tiruvannamalai district|Tiruvannamalai]]|| [[Tiruvannaamalai]]|| align=right | 2,468,965 || align=right | 6,191 || align=right | 399|| http://www.tiruvannamalai.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110924193702/http://www.tiruvannamalai.tn.nic.in/ |date=2011-09-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VE|| [[Vellore district|Vellore]]|| [[Vellore]]|| align=right | 3,928,106 || align=right | 6,077 || align=right | 646 || http://vellore.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| VL|| [[Viluppuram district|Viluppuram]]|| [[Viluppuram]]|| align=right | 3,463,284 || align=right | 7,190 || align=right | 462 || http://www.viluppuram.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060808053020/http://www.viluppuram.tn.nic.in/ |date=2006-08-08 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VR|| [[Virudhunagar district|Virudhunagar]]|| [[Virudhunagar]]|| align=right | 1,943,309 || align=right | 3,446 || align=right | 454 || http://www.virudhunagar.tn.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190514153823/http://www.virudhunagar.tn.nic.in/ |date=2019-05-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AD|| [[Adilabad district|Adilabad]]|| [[Adilabad]]|| align=right | 2,737,738|| align=right | 16,105|| align=right | 170|| http://adilabad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110926185253/http://adilabad.nic.in/ |date=2011-09-26 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| HY||[[Hyderabad district, India|Hyderabad]]|| [[Hyderabad, India|Hyderabad]]|| align=right | 4,010,238|| align=right | 217|| align=right | 18,480 ||http://hyderabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KA|| [[Karimnagar district|Karimnagar]]|| [[Karimnagar]]|| align=right | 3,811,738|| align=right | 11,823|| align=right | 322||http://karimnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khammam district|Khammam]]|| [[Khammam]]|| align=right | 2,798,214|| align=right | 16,029|| align=right | 175||http://khammam.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Mahbubnagar district|Mahbubnagar]]|| [[Mahbubnagar]]|| align=right | 4,042,191|| align=right | 18,432|| align=right | 219||http://mahabubnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ME|| [[Medak district|Medak]]|| [[Sangareddi]]|| align=right | 3,031,877|| align=right | 9,699|| align=right | 313||http://medak.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nalgonda district|Nalgonda]]|| [[Nalgonda]]|| align=right | 3,483,648|| align=right | 14,240|| align=right | 245||http://nalgonda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NI|| [[Nizamabad district|Nizamabad]]|| [[Nizamabad, Andhra Pradesh|Nizamabad]]|| align=right | 2,552,073|| align=right | 7,956|| align=right | 321||http://nizamabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Ranga Reddy district|Ranga Reddy]]|| [[Hyderabad, India|Hyderabad]]|| align=right | 5,296,396|| align=right | 7,493|| align=right | 707||http://rangareddy.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WA|| [[Warangal district|Warangal]]|| [[Warangal]]|| align=right | 3,522,644|| align=right | 12,846|| align=right | 274||http://warangal.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DH|| [[Dhalai district|Dhalai]]|| [[Ambassa]]|| align=right | 377,988 || align=right | 2,400 || align=right | 157 ||http://dhalai.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GM|| [[Gomati district|Gomati]]|| [[Udaipur, Tripura]]|| align=right | 4,36,868 || align=right | 1522.8 || align=right | 287 ||http://gomati.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KH|| [[Khowai district|Khowai]]<ref name="ReferenceB"/>|| [[Khowai]]|| align=right | 3,27,391 || align=right | 1005.67 || align=right | 326 ||http://khowai.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NT|| [[North Tripura district|North Tripura]]|| [[Dharmanagar]]|| align=right | 4,15,946 || align=right | 1444.5 || align=right | 288 ||http://northtripura.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SP|| [[Sepahijala district|Sepahijala]]<ref name="ReferenceC"/>|| [[Bishramganj]]|| align=right | 4,84,233 || align=right | 1044.78 || align=right | 463 ||http://sepahijala.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ST|| [[South Tripura district|South Tripura]]|| [[Belonia, India|Belonia]]|| align=right | 4,33,737 || align=right | 1534.2 || align=right | 283 ||http://southtripura.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UK|| [[Unakoti district|Unokoti]]<ref name="ReferenceD"/>|| [[Kailashahar]]|| align=right | 2,77,335 || align=right | 591.93 || align=right | 469 ||http://unakoti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| WT|| [[West Tripura district|West Tripura]]|| [[Agartala]]|| align=right | 9,17,534 || align=right | 942.55 || align=right | 973 ||http://westtripura.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AG|| [[Agra district|Agra]]|| [[Agra]]|| align=right | 4,380,793 || align=right | 4,027 || align=right | 1,084 ||http://agra.nic.in/def.asp {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410002417/http://agra.nic.in/def.asp |date=2009-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Aligarh district|Aligarh]]|| [[Aligarh, Uttar Pradesh|Aligarh]]|| align=right | 3,673,849 || align=right | 3,747 || align=right | 1,007 ||http://aligarh.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161124165958/http://aligarh.nic.in/ |date=2016-11-24 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AH|| [[Allahabad district|Allahabad]]|| [[Allahabad]]|| align=right | 5,959,798|| align=right | 5,481 || align=right | 1,087 ||http://allahabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AN|| [[Ambedkar Nagar district|Ambedkar Nagar]]|| [[Akbarpur, Ambedkar Nagar|Akbarpur]]|| align=right | 2,398,709 || align=right | 2,372 || align=right | 1,021 ||http://ambedkarnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721163122/http://ambedkarnagar.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CS|| [[Amethi district|Amethi (Chhatrapati Shahuji Maharaj Nagar)]]<ref name="ReferenceE"/> || [[Gauriganj]]|| || || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| JP|| [[Amroha district|Amroha (Jyotiba Phule Nagar)]]|| [[Amroha]]|| align=right | 1,838,771 || align=right | 2,321 || align=right | 818 ||http://jpnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312173025/http://jpnagar.nic.in/ |date=2016-03-12 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AU|| [[Auraiya district|Auraiya]]|| [[Auraiya]]|| align=right | 1,372,287 || align=right | 2,051 || align=right | 681 ||http://auraya.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070906234458/http://auraya.nic.in/ |date=2007-09-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| AZ|| [[Azamgarh district|Azamgarh]]|| [[Azamgarh]]|| align=right | 4,616,509 || align=right | 4,053 || align=right | 1,139 ||http://azamgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BG|| [[Bagpat district|Bagpat]]|| [[Baghpat]]|| align=right | 1,302,156 || align=right | 1,345 || align=right | 986 ||http://bagpat.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BH|| [[Bahraich district|Bahraich]]|| [[Bahraich]]|| align=right | 2,384,239|| align=right | 4,926 || align=right | 415||http://behraich.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070206030259/http://behraich.nic.in/ |date=2007-02-06 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BL|| [[Ballia district|Ballia]]|| [[Ballia]]|| align=right | 3,223,642 || align=right | 2,981 || align=right | 1,081 ||http://ballia.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721080216/http://ballia.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BP|| [[Balrampur district|Balrampur]]|| [[Balrampur]]|| align=right | 2,149,066 || align=right | 3,349 || align=right | 642 ||http://balrampur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Banda district|Banda]]|| [[Banda, Uttar Pradesh|Banda]]|| align=right | 1,799,541 || align=right | 4,413 || align=right | 404 ||http://banda.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010410005716/http://www.banda.nic.in/ |date=2001-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BB|| [[Barabanki district|Barabanki]]|| [[Barabanki city|Barabanki]]|| align=right | 3,257,983 || align=right | 3,825 || align=right | 739 ||http://barabanki.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716061521/http://barabanki.nic.in/ |date=2011-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bareilly district|Bareilly]]|| [[Bareilly]]|| align=right | 4,465,344 || align=right | 4,120 || align=right | 1,084 ||http://bareilly.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BS|| [[Basti district|Basti]]|| [[Basti, Uttar Pradesh|Basti]]|| align=right | 2,461,056 || align=right | 2,687 || align=right | 916 ||http://basti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Bijnor district|Bijnor]]|| [[Bijnor]]|| align=right | 3,683,896 || align=right | 4,561 || align=right | 808 ||http://bijnor.nic.in
|- bgcolor=#F4F9FF
| BD|| [[Budaun district|Budaun]]|| [[Budaun]]|| align=right | 3,712,738 || align=right | 5,168 || align=right | 718 ||http://badaun.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721163216/http://badaun.nic.in/ |date=2011-07-21 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BU|| [[Bulandshahr district|Bulandshahr]]|| [[Bulandshahr]]|| align=right | 3,498,507 || align=right | 3,719 || align=right | 788 ||http://bulandshahar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010410003633/http://www.bulandshahar.nic.in/ |date=2001-04-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| CD|| [[Chandauli district|Chandauli]]|| [[Chandauli]]|| align=right | 1,952,713 || align=right | 2,554 || align=right | 768 ||http://chandauli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CT|| [[Chitrakoot district|Chitrakoot]]|| [[Chitrakoot Dham (Karwi)|Chitrakoot]]|| align=right | 990,626 || align=right | 3,202 || align=right | 315 ||http://chitrakoot.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DE|| [[Deoria district|Deoria]]|| [[Deoria, Uttar Pradesh|Deoria]]|| align=right | 3,098,637 || align=right | 2,535 || align=right | 1,220 ||http://deoria.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190817063956/http://deoria.nic.in/ |date=2019-08-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| ET|| [[Etah district|Etah]]|| [[Etah]]|| align=right | 1,761,152 || align=right | 2,456 || align=right | 717 ||http://etah.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| EW|| [[Etawah district|Etawah]]|| [[Etawah]]|| align=right | 1,579,160 || align=right | 2,287 || align=right | 683 ||http://etawah.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FZ|| [[Faizabad district|Faizabad]]|| [[Faizabad]]|| align=right | 2,468,371 || align=right | 2,765 || align=right | 1,054 ||http://faizabad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903122813/http://faizabad.nic.in/ |date=2011-09-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| FR|| [[Farrukhabad district|Farrukhabad]]|| [[Fatehgarh]]|| align=right | 1,887,577 || align=right | 2,279 || align=right | 865 ||http://farrukhabad.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051728/http://farrukhabad.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| FT|| [[Fatehpur district|Fatehpur]]|| [[Fatehpur, Uttar Pradesh|Fatehpur]] || align=right | 2,632,684 || align=right | 4,152 || align=right | 634 ||http://fatehpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| FI|| [[Firozabad district|Firozabad]]|| [[Firozabad]]|| align=right | 2,496,761 || align=right | 2,361 || align=right | 1,044 ||http://firozabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GB|| [[Gautam Buddh Nagar district|Gautam Buddh Nagar]]|| [[Noida]]|| align=right | 1,674,714 || align=right | 1,269 || align=right | 1,252 ||http://gbnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GZ|| [[Ghaziabad district, India|Ghaziabad]]|| [[Ghaziabad, Uttar Pradesh|Ghaziabad]]|| align=right | 4,661,452 || align=right | 1,175 || align=right | 3,967 ||http://ghaziabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GP|| [[Ghazipur district|Ghazipur]]|| [[Ghazipur]] || align=right | 3,622,727 || align=right | 3,377 || align=right | 1,072 ||http://ghazipur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051723/http://ghazipur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| GN|| [[Gonda district|Gonda]]|| [[Gonda district|Gonda]]|| align=right | 3,431,386 || align=right | 4,425 || align=right | 857 ||http://gonda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| GR|| [[Gorakhpur district|Gorakhpur]]|| [[Gorakhpur]]|| align=right | 4,436,275 || align=right | 3,325 || align=right | 1,336||http://gorakhpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HM|| [[Hamirpur district, Uttar Pradesh|Hamirpur]]|| [[Hamirpur, Uttar Pradesh|Hamirpur]]|| align=right | 1,104,021 || align=right | 4,325 || align=right | 268 ||http://hamirpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PN || [[Hapur district|Hapur (Panchsheel Nagar)]]|| [[Hapur]]|| align=right | 1,451,983|| || ||
|- bgcolor=#F4F9FF
| HR|| [[Hardoi district|Hardoi]]|| [[Hardoi]]|| align=right | 4,091,380 || align=right | 5,986 || align=right | 683 ||http://hardoi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HT|| [[Hathras district|Hathras (Mahamaya Nagar)]]|| [[Hathras]]|| align=right | 1,565,678 || align=right | 1,752 || align=right | 851 ||http://hathras.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051014045213/http://hathras.nic.in/ |date=2005-10-14 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JL|| [[Jalaun district|Jalaun]]|| [[Orai]]|| align=right | 1,670,718 || align=right | 4,565 || align=right | 366 ||http://jalaun.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190926205411/http://jalaun.nic.in/ |date=2019-09-26 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| JU|| [[Jaunpur district]]|| [[Jaunpur, Uttar Pradesh|Jaunpur]]|| align=right | 4,476,072 || align=right | 4,038 || align=right | 1,108 || http://jaunpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JH|| [[Jhansi district|Jhansi]]|| [[Jhansi]]|| align=right | 2,000,755 || align=right | 5,024 || align=right | 398 ||http://jhansi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KJ|| [[Kannauj district|Kannauj]]|| [[Kannauj]]|| align=right | 1,658,005 || align=right | 1,993 || align=right | 792 ||http://kannauj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KD|| [[Kanpur Dehat district|Kanpur Dehat (Ramabai Nagar)]]|| [[Akbarpur, Kanpur Dehat|Akbarpur (Mati)]]|| align=right | 1,795,092 || align=right | 3,021 || align=right | 594 ||http://kanpurdehat.nic.in// {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210201055604/http://kanpurdehat.nic.in// |date=2021-02-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KN|| [[Kanpur Nagar district|Kanpur Nagar]]|| [[Kanpur]]|| align=right | 4,572,951 || align=right | 3,156 || align=right | 1,415 ||http://kanpurnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190903060551/http://kanpurnagar.nic.in/ |date=2019-09-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|KR || [[Kasganj district|Kasganj (Kanshi Ram Nagar)]]|| [[Kasganj]]|| align=right | 1,438,156 || align=right | 1,955 || align=right | 736 || http://kanshiramnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150701184726/http://www.kanshiramnagar.nic.in/ |date=2015-07-01 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KS|| [[Kaushambi district|Kaushambi]]|| [[Manjhanpur]]|| align=right | 1,596,909 || align=right | 1,837 || align=right | 897 ||http://kaushambhi.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160513183352/http://kaushambhi.nic.in/ |date=2016-05-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| KU|| [[Kushinagar district|Kushinagar]]|| [[Padrauna]]|| align=right | 3,560,830 || align=right | 2,909 || align=right | 1,226 ||http://kushinagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051528/http://kushinagar.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| LK|| [[Lakhimpur Kheri District|Lakhimpur Kheri]]|| [[Lakhimpur, Uttar Pradesh|Lakhimpur]]|| align=right | 4,013,634 || align=right | 7,674 || align=right | 523 ||http://kheri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LA|| [[Lalitpur district, India|Lalitpur]]|| [[Lalitpur, India|Lalitpur]]|| align=right | 1,218,002 || align=right | 5,039 || align=right | 242 ||http://lalitpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| LU|| [[Lucknow district|Lucknow]]|| [[Lucknow]]|| align=right | 4,588,455 || align=right | 2,528 || align=right | 1,815 ||http://lucknow.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MG|| [[Maharajganj district|Maharajganj]]|| [[Mahrajganj, Uttar Pradesh|Maharajganj]]|| align=right | 2,665,292 || align=right | 2,953 || align=right | 903 ||http://maharajganj.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MH|| [[Mahoba district|Mahoba]]|| [[Mahoba]]|| align=right | 876,055 || align=right | 2,847 || align=right | 288 ||http://mahoba.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MP|| [[Mainpuri district|Mainpuri]]|| [[Mainpuri]]|| align=right | 1,847,194 || align=right | 2,760 || align=right | 670 ||http://mainpuri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MT|| [[Mathura district|Mathura]]|| [[Mathura]]|| align=right | 2,541,894 || align=right | 3,333 || align=right | 761 ||http://mathura.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903130509/http://mathura.nic.in/ |date=2011-09-03 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MB|| [[Mau district|Mau]]|| [[Mau]]|| align=right | 2,205,170 || align=right | 1,713 || align=right | 1,287 ||http://mau.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| ME|| [[Meerut district|Meerut]]|| [[Meerut]]|| align=right | 3,447,405 || align=right | 2,522 || align=right | 1,342 ||http://meerut.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MI|| [[Mirzapur district|Mirzapur]]|| [[Mirzapur]]|| align=right | 2,494,533 || align=right | 4,522 || align=right | 561 ||http://mirzapur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810050627/http://mirzapur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MO|| [[Moradabad district|Moradabad]]|| [[Moradabad]]|| align=right | 4,773,138 || align=right | 3,718 || align=right | 1,284 ||http://moradabad.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MU|| [[Muzaffarnagar district|Muzaffarnagar]]|| [[Muzaffarnagar]]|| align=right | 4,138,605 || align=right | 4,008 || align=right | 1,033 ||http://muzaffarnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PI|| [[Pilibhit district|Pilibhit]]|| [[Pilibhit]]|| align=right | 2,037,225 || align=right | 3,499 || align=right | 567 || http://www.pilibhit.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180504053550/http://www.pilibhit.nic.in/ |date=2018-05-04 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| PR|| [[Pratapgarh district, Uttar Pradesh|Pratapgarh]]|| [[Pratapgarh, Uttar Pradesh|Pratapgarh]]|| align=right | 3,173,752 || align=right | 3,717 || align=right | 854 || http://pratapgarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RB|| [[Raebareli district|Raebareli]]|| [[Raebareli]]|| align=right | 3,404,004 || align=right | 4,609 || align=right | 739 ||http://raebareli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RA|| [[Rampur district|Rampur]]|| [[Rampur, Uttar Pradesh|Rampur]]|| align=right | 2,335,398 || align=right | 2,367 || align=right | 987 ||http://rampur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SA|| [[Saharanpur district|Saharanpur]]|| [[Saharanpur]]|| align=right | 3,464,228 || align=right | 3,689 || align=right | 939 ||http://saharanpur.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051651/http://saharanpur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
|SM|| [[Sambhal district|Sambhal (Bheem Nagar)]]||[[Sambhal]]|| align=right | 2,217,020||-||-||-|http://moradabad.nic.in/sambhal/
|- bgcolor=#F4F9FF
|SK|| [[Sant Kabir Nagar district|Sant Kabir Nagar]]|| [[Khalilabad, India|Khalilabad]]|| align=right | 1,714,300 || align=right | 1,442|| align=right | 1,014 ||http://sknagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SR|| [[Sant Ravidas Nagar district|Sant Ravidas Nagar]]|| [[Gyanpur]]|| align=right | 1,554,203 || align=right | 960 || align=right | 1,531 ||http://srdnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110827201411/http://srdnagar.nic.in/ |date=2011-08-27 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SJ|| [[Shahjahanpur district|Shahjahanpur]]|| [[Shahjahanpur]]|| align=right | 3,002,376 || align=right | 4,575 || align=right | 673 ||http://shahjahanpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SH || [[Shamli district|Shamli]]<ref name="ReferenceF"/> || [[Shamli]]|| align=right | — || || — || http://nppshamli.in/statis.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180517001110/http://nppshamli.in/statis.aspx |date=2018-05-17 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SV|| [[Shravasti district|Shravasti]]|| [[Sravasti|Shravasti]]|| align=right | 1,114,615 || align=right | 1,948 || align=right | 572 ||http://shravasti.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SN|| [[Siddharthnagar district|Siddharthnagar]]|| [[Navgarh]]|| align=right | 2,553,526 || align=right | 2,751 || align=right | 882 ||http://sidharthnagar.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181023182139/http://sidharthnagar.nic.in/ |date=2018-10-23 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SI|| [[Sitapur district|Sitapur]]|| [[Sitapur]]|| align=right | 4,474,446 || align=right | 5,743 || align=right | 779 ||http://sitapur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| SO|| [[Sonbhadra district|Sonbhadra]]|| [[Robertsganj]]|| align=right | 1,862,612 || align=right | 6,788 || align=right | 274 ||http://sonbhadra.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810051725/http://sonbhadra.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| SU|| [[Sultanpur district|Sultanpur]]|| [[Sultanpur, Uttar Pradesh|Sultanpur]]|| align=right | 3,790,922 || align=right | 4,436 || align=right | 855 ||http://sultanpur.nic.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190810052150/http://sultanpur.nic.in/ |date=2019-08-10 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| UN|| [[Unnao district|Unnao]]|| [[Unnao]]|| align=right | 3,110,595 || align=right | 4,561 || align=right | 682 ||http://unnao.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190818205629/http://unnao.nic.in/ |date=2019-08-18 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| VA|| [[Varanasi district|Varanasi]]|| [[Varanasi]]|| align=right | 3,682,194 || align=right | 1,535 || align=right | 2,399 ||http://varanasi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AL|| [[Almora district|Almora]]||[[Almora]] || align=right | 621,927 || align=right | 3,090 || align=right | 198 || http://almora.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BA|| [[Bageshwar district|Bageshwar]]|| [[Bageshwar]]|| align=right | 259,840 || align=right | 2,310 || align=right | 116 ||http://bageshwar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CL|| [[Chamoli district|Chamoli]]|| [[Chamoli Gopeshwar|Gopeshwar]]|| align=right | 391,114 || align=right | 7,692 || align=right | 49 ||http://chamoli.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| CP|| [[Champawat district|Champawat]]|| [[Champawat]]|| align=right | 259,315 || align=right | 1,781 || align=right | 147 ||http://champawat.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DD|| [[Dehradun district|Dehradun]]|| [[Dehradun]]|| align=right | 1,698,560 || align=right | 3,088 || align=right | 550 ||http://dehradun.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HA|| [[Haridwar district|Haridwar]]|| [[Haridwar]]|| align=right | 1,927,029 || align=right | 2,360 || align=right | 817 ||http://haridwar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nainital district|Nainital]]|| [[Nainital]]|| align=right | 955,128 || align=right | 3,853 || align=right | 225 ||http://nainital.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PG|| [[Pauri Garhwal district|Pauri Garhwal]]|| [[Pauri]]|| align=right | 686,527 || align=right | 5,438 || align=right | 129 ||http://pauri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PI|| [[Pithoragarh district|Pithoragarh]]|| [[Pithoragarh]]|| align=right | 485,993 || align=right | 7,110 || align=right | 69 ||http://pithoragarh.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| RP|| [[Rudraprayag district|Rudraprayag]]|| [[Rudraprayag]]|| align=right | 236,857 || align=right | 1,896 || align=right | 119 ||http://rudraprayag.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| TG|| [[Tehri Garhwal district|Tehri Garhwal]]|| [[Tehri|New Tehri]]|| align=right | 616,409 || align=right | 4,085 || align=right | 169 ||http://tehri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| US|| [[Udham Singh Nagar district|Udham Singh Nagar]]|| [[Rudrapur]]|| align=right | 1,648,367 || align=right | 2,912 || align=right | 648 ||http://usnagar.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UT|| [[Uttarkashi district|Uttarkashi]]|| [[Uttarkashi]]|| align=right | 329,686 || align=right | 7,951 || align=right | 41 ||http://uttarkashi.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| AD|| [[Alipurduar district|Alipurduar]]|| [[Alipurduar]]|| align=right | 1,700,000 || align=right | 3,383 || align=right | 400 ||http://alipurduarmunicipality.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150213010208/http://alipurduarmunicipality.in/ |date=2015-02-13 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BN|| [[Bankura district|Bankura]]|| [[Bankura]]|| align=right | 3,596,292 || align=right | 6,882 || align=right | 523 ||http://bankura.nic.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090428213307/http://www.bankura.nic.in/ |date=2009-04-28 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| BR|| [[Bardhaman district|Bardhaman]]|| [[Bardhaman]]|| align=right | 7,723,663 || align=right | 7,024 || align=right | 1,100 ||http://bardhaman.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| BI|| [[Birbhum district|Birbhum]]|| [[Suri, Birbhum|Suri]]|| align=right | 3,502,387 || align=right | 4,545 || align=right | 771 ||http://birbhum.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KB|| [[Cooch Behar district|Cooch Behar]]|| [[Cooch Behar]]|| align=right | 2,822,780 || align=right | 3,387 || align=right | 833 ||http://coochbehar.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DD|| [[Dakshin Dinajpur district|Dakshin Dinajpur]]|| [[Balurghat]]|| align=right | 1,670,931 || align=right | 2,183 || align=right | 753 ||http://ddinajpur.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| DA|| [[Darjeeling district|Darjeeling]]|| [[Darjeeling]]|| align=right | 1,842,034 || align=right | 3,149 || align=right | 585 ||http://darjeeling.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HG|| [[Hooghly district|Hooghly]]|| [[Hugli-Chuchura|Chinsurah]]|| align=right | 5,520,389 || align=right | 3,149 || align=right | 1,753 ||http://hooghly.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| HR|| [[Howrah district|Howrah]]|| [[Howrah]]|| align=right | 4,841,638 || align=right | 1,467 || align=right | 3,300 ||http://howrah.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| JA|| [[Jalpaiguri district|Jalpaiguri]]|| [[Jalpaiguri]]|| align=right | 3,869,675 || align=right | 6,227 || align=right | 621 ||http://jalpaiguri.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| KO|| [[Kolkata district|Kolkata]]|| [[Kolkata]]|| align=right | 4,486,679 || align=right | 185 || align=right | 24,252 ||http://kolkata.gov.in/{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| MA|| [[Maldah district|Maldah]]|| [[English Bazar]]|| align=right | 3,997,970 || align=right | 3,733 || align=right | 1,071 ||http://malda.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| MSD|| [[Murshidabad district|Murshidabad]]|| [[Baharampur]]|| align=right | 7,102,430 || align=right | 5,324 || align=right | 1,334 ||http://murshidabad.gov.in/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140716073018/http://murshidabad.gov.in/ |date=2014-07-16 }}
|- bgcolor=#F4F9FF
| NA|| [[Nadia district|Nadia]]|| [[Krishnanagar, Nadia|Krishnanagar]]|| align=right | 5,168,488 || align=right | 3,927 || align=right | 1,316 ||http://nadia.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PN|| [[North 24 Parganas district|North 24 Parganas]]|| [[Barasat]]|| align=right | 10,082,852 || align=right | 4,094 || align=right | 2,463 ||http://north24parganas.nic.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PM || [[Paschim Medinipur district|Paschim Medinipur]]|| [[Midnapore]]|| align=right | 5,094,238 || align=right | 9,345 || align=right | 1,076 || http://paschimmedinipur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PR || [[Purba Medinipur district|Purba Medinipur]]|| [[Tamluk]]|| align=right | 4,417,377 || align=right | 4,736 || align=right | 923 || http://purbamedinipur.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PU|| [[Purulia district|Purulia]]|| [[Purulia]]|| align=right | 2,927,965 || align=right | 6,259 || align=right | 468 ||http://purulia.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| PS|| [[South 24 Parganas district|South 24 Parganas]]|| [[Alipore]]|| align=right | 8,153,176 || align=right | 9,960 || align=right | 819 ||http://s24pgs.gov.in/
|- bgcolor=#F4F9FF
| UD|| [[Uttar Dinajpur district|Uttar Dinajpur]]|| [[Raiganj]]|| align=right | 3,000,849 || align=right | 3,180 || align=right | 956 ||http://uttardinajpur.nic.in/
|}
<!--
==സംസ്ഥാനങ്ങൾ തിരിച്ച്==
===ആന്റമാൻ ആന്റ് നിക്കോബാർ ===
* [[നിക്കോബാർ]]
* [[നോർത്ത് ആൻഡ് മിഡ്ഡിൽ ആന്റമാൻ]]
* [[സൗത്ത് ആന്റമാൻ]]
===ആന്ധ്രാപ്രദേശ്===
* [[അഡിലാബാദ്]]
* [[ഈസ്റ്റ് ഗോദാവരി]]
* [[കടപ]]
* [[കൃഷ്ണ]]
* [[മേദക്ക്]]
* [[നിസാമബാദ്]]
* [[ശ്രീകക്കുളം]]
* [[വാരംഗൾ]]
* [[അനന്തപുർ]]
* [[ഗുണ്ടൂർ]]
* [[കരിംനഗർ]]
* [[കുർണൂൽ]]
* [[നൽഗോണ്ട]]
* [[പ്രകാശം]]
* [[വിശാഖപട്ടണം]]
* [[വെസ്റ്റ് ഗോദാവരി]]
* [[ചിറ്റൂർ]]
* [[ഹൈദ്രാബാദ്]]
* [[ഖമ്മം]]
* [[മഹബൂബ് നഗർ]]
* [[ആന്ധ്രാപ്രദേശ്|നെല്ലൂർ]]
* [[രംഗറെഡ്ഡി]]
* [[വിസിയംഗാരം]]
===അരുണാചൽ പ്രദേശ്===
* അഞ്ചൊ
* ഈസ്റ്റ് കാമെംഗ്
* ലോഹിദ്
* പാപും പരെ
* അപ്പർ സിയംഗ്
* വെസ്റ്റ് സിയംഗ്
* ചംഗ്ലംഗ്
* ഈസ്റ്റ് സിയംഗ്
* ലോവർ ധിപംഗ് വാലി
* തവംഗ്
* അപ്പർ സുബാൻസിർ
* ധിബാംഗ് വാലി
* കുറുങ് കുമി
* ലോവർ സുബാൻസിരി
* ടിരാപ്
* വെസ്റ്റ് കാമെംഗ്
===അസ്സാം===
* കച്ചാർ
* ധെമാജി
* ഗൊല്പര
* ജോർഹട്ട്
* കർബി അങ്ലൊങ്
* ലഖിംപുർ
* നൽബരി
* സോനിറ്റ്പുർ
* ബാർപെറ്റ
* ധുബ്രി
* ഗോലാഘട്ട്
* കാംരൂപ്
* കരിംഗഞ്ച്
* മോറിഗോൺ
* നോർത്ത് കച്ചാർ ഹിൽസ്
* ടിൻസുഖ്യ
* ബൊംഗൈഗോൺ
* ഡരംഗ്
* ധിബ്രുഗ
* ഹൈലക്കണ്ടി
* കൊക്രജാർ
* നാഗോൺ
* ശിവസാഗർ
* ഉധൽഗുരി
===ബീഹാർ===
* അരാര്യ
* ബങ്ക
* ഭോജ്പൂർ
* ഈസ്റ്റ് ചംമ്പാരൻ
* ജാമൂ
* കാട്ടിഹാർ
* ലഖിസാരൈ
* മുംഗർ
* നവധ
* രോഹ്ടാസ്
* സാരൻ
* സീതാമർഹി
* വൈശാലി
* അർവാൽ
* ബെഗുസാരൈ
* ബുക്സർ
* ഗയ
* ജെഹനബാധ്
* ഖഗാര്യ
* മധെപുര
* മുസഫാർപുർ
* പാറ്റ്ന
* സഹർസ
* ഷെയിഖ്പുര
* സിവാൻ
* വെസ്റ്റ് ചംമ്പാരൻ
* ഔറംഗബാദ്
* ഭഗൽപൂർ
* ധർഭംഗ
* ഗോപാൽഗഞ്ച്
* കൈമുർ
* കൃഷ്ണഗഞ്ച്
* മധുബാനി
* നളന്ദ
* പൂർണീ
* സമസ്തിപൂർ
* ഷിയൊഹർ
* സുപൊൾ
===ചൺഡീഗഡ്ഡ്===
* [[ചൺഡീഗഡ്ഡ്]]
===ഛത്തിസ്ഗഡ്===
* [[ബസ്താർ]]
* ധംതാരി
* ജഷ്പുർ
* കൊറിയ
* നോർത്ത് ബസ്താർ - കാങ്കെർ
* രാജ്നന്ധ്ഗോൺ
* ബിജാപുർ
* ദുർഗ്
* കബിർധം കവർധ
* മഹാസമുദ്
* റായ്ഗ
* സൗത്ത് ബസ്ത്താർ ധണ്ടേവാട
* ബിലാസ്പുർ
* ജാഞ്ച്ഗിർ - ചാമ്പ
* കോർബ
* നരയാൺപുർ
* റായ്പുർ
* സുർഗുജ
===ദാദർ ആന്റ് നാഗർ ഹവെലി===
*ദാദ്ര ആന്റ് നാഗർ ഹവേലി
===ദാമൻ ആന്റ് ദിയു===
*ദാമൻ
*ദിയു
===ഡെൽഹി===
*സെൻട്രൽ ഡെൽഹി
*ഈസ്റ്റ് ഡെൽഹി
*നൂഡെൽഹി
*നോർത്ത് ഡെൽഹി
*നോർത്ത് ഈസ്റ്റ് ഡെൽഹി
*നോർത്ത് വെസ്റ്റ് ഡെൽഹി
*സൗത്ത് ഡെൽഹി
*സൗത്ത് വെസ്റ്റ് ഡെൽഹി
*വെസ്റ്റ് ഡെൽഹി
===ഗോവ===
*നോർത്ത് ഗോവ
*സൗത്ത് ഗോവ
===ഗുജറാത്ത്===
*അഹമ്മദാബാദ്
*അമ്രെലി
*അനന്ദ്
*ബനാസ്കന്ത
*ഭറൂക്ക്
*ഭവ്നഗർ
*ദഹോദ്
*ഡങ്
*ഗാന്ധിനഗർ
*ജാംനഗർ
*ജുനഗധ്
*ഖേദ
*കച്ച്
*മെഹ്സന
*നർമദ
*നവ്സാരി
*പഞ്ച്മഹൽസ്
*പാറ്റൻ
*പോർബന്ദർ
*രാജ്കോട്ട്
*സബർകന്ത
*സൂററ്റ്
*സുരേന്ദ്രനഗർ
*വഡോദര
*വൽസദ്
===ഹരിയാന===
*അംബാല
*ഭിവാനി
*ഫരീദബാദ്
*ഫതേഹ്ബദ്
*ഗൂർഗോൺ
*ഹിസർ
*ജജ്ജർ
*ജിൻധ്
*കൈത്തൽ
*കർണൽ
*കുരുക്ഷേത്ര
*മഹേന്ദ്രഗർ
*മേവറ്റ്
*പൽവൽ
*പാഞ്ച്കുല
*പാനിപ്പട്ട്
*റേവാരി
*രോഹ്തഖ്
*സിർസ
*സോനിപട്ട്
*യമുന നഗർ
===ഹിമാചൽ പ്രദേശ്===
*ബിലാസ്പുർ
*ചംബാ
*ഹമീർപുർ
*കാംഗ്ര
*കിണ്ണൗർ
*കുള്ളു
*ലഹൗൾ & സ്പിതി
*മന്ദി
*ഷിംല
*സിർമൗർ
*സോളൻ
*ഉന
===ജമ്മു ആന്റ് കാശ്ശ്മീർ===
*അനന്ത്നാഗ്
*ബാറമുള്ള
*ബഡ്ഗാം
*ദോദ
*ജമ്മു
*കാർഗിൽ
*കത്വ
*കുപ്വാര
*ലേ
*പൂഞ്ച്
*പുൽവാമ
*രാജൗരി
*സാംബ
*ശ്രീനഗർ
*ഉധംപുർ
===ജാർഖൺഡ്ഡ്===
*ബൊക്കാറോ
*ചത്ര
*ദിയൊഘർ
*ധൻബാദ്
*ദുംക
*ഈസ്റ്റ് സിങ്ഭും
*ഗര്വ
*ഗിരിധി
*ഗൊഡ്ഡ
*ഗുംല
*ഹസാരിബാഗ്
*ജംതാര
*ഖുൻഡി
*കോടെർമ
*ലെറ്റ്ഹർ
*ലോഹർദഗ
*പാകുർ
*പലാമു
*രാംഗർ
*റാഞ്ചി
*സാഹിബ്ഗഞ്ച്
*സേരൈകെല - ഘർസ്വൻ
*സിംധെഗ
*വെസ്റ്റ് സിങ്ഭും
===കർണാടക===
*ബാഗൽകോട്ട്
*ബാംഗളൂർ
*ബാംഗളൂർ റൂറൽ
*ബെൽഗാം
*ബെല്ലാരി
*ബീദർ
*ബിജാപുർ
*ചാംരാജ് നഗർ
*ചിക്കമംഗളൂർ
*ചിക്കബള്ളാപൂർ
*ചിത്രദുർഗ
*ദക്ഷിണ കന്നട
*ദാവണ്ഗരേ
*ധാർവാട്
*ഗദഗ്
*ഗുൽബർഗ
*ഹാസ്സൻ
*ഹാവെരി
*[[കൊടഗ്]]
*കോലാർ
*കൊപ്പൽ
*മാൻഡ്യ
*മൈസൂർ
*റൈച്ചൂർ
*ഷിമോഗ
*തുംഗൂർ
*ഉടുപ്പി
*ഉത്തര കന്നട
===കേരളം===
* [[തിരുവനന്തപുരം ജില്ല|തിരുവനന്തപുരം]]
* [[കൊല്ലം ജില്ല|കൊല്ലം]]
* [[പത്തനംതിട്ട ജില്ല|പത്തനംതിട്ട]]
* [[ആലപ്പുഴ ജില്ല|ആലപ്പുഴ]]
* [[കോട്ടയം ജില്ല|കോട്ടയം]]
* [[ഇടുക്കി ജില്ല|ഇടുക്കി]]
* [[എറണാകുളം ജില്ല|എറണാകുളം]]
* [[തൃശ്ശൂർ ജില്ല|തൃശ്ശൂർ]]
* [[പാലക്കാട് ജില്ല|പാലക്കാട്]]
* [[മലപ്പുറം ജില്ല|മലപ്പുറം]]
* [[കോഴിക്കോട് ജില്ല|കോഴിക്കോട്]]
* [[വയനാട് ജില്ല|വയനാട്]]
* [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
* [[കാസർഗോഡ് ജില്ല|കാസർഗോഡ്]]
===ലക്ഷദ്വീപ്===
*[[ലക്ഷദ്വീപ്]]
===മദ്ധ്യപ്രദേശ്===
*അലിരാജ്പുർ
*അനുപ്പുർ
*അശോക്നഗർ
*ബലാഘട്ട്
*ബർവാനി
*ബീട്ടുൽ
*ഭിന്ധ്
*[[ഭോപ്പാൽ]]
*ബുർഹാൻപുർ
*ചത്രപുർ
*ചിന്ധ്വാര
*ധമോ
*ധാട്ടിയ
*ദേവാസ്
*ധർ
*ധിന്ധൊരി
*ഗുണ
*ഗ്വാളിയാർ
*ഹർദ
*ഹോഷൻങബാദ്
*ഇൻഡോർ
*ജബൽപൂർ
*ഝബ്വ
*കട്നി
*ഘൺഡ്വാ
*ഖർഗോൺ
*മണ്ഡ്ല
*മൻഡ്സോർ
*മോറീന
*നരസിംഹ്പുർ
*നീമൂഖ്
*പന്ന
*റൈസെൻ
*രാജ്ഘർ
*രാട്ലം
*റെവ
*സാഗർ
*സാത്ന
*സീഹോർ
*സീയോനി
*ഷാഡോൾ
*ഷാജപൂർ
*ഷിയോപൂർ
*ശിവ്പുരി
*സിദ്ധി
*സിങ്രൗളി
*ടിഖംഖർ
*[[ഉജ്ജയിൻ]]
*ഉമറിയ
*വിധിഷ
===മഹാരാഷ്ട്ര===
*അകോല
*അമരാവതി
*അഹമ്മദ്നഗർ
*ഔറംഗബാദ്
*വാർദ്ധ
*ബീഡ്
*ഭണ്ഡാര
*ബുൽധാണ
*ചന്ദ്രപൂർ
*ധൂലെ
*ഗഡ്ചെരോലി
*ഗോണ്ഡിയ
*ഹിൻഗോലി
*ജൽഗാവ്
*കൊൽഹാപൂർ
*ലാതൂർ
*മുംബൈ ജില്ല
*നാഗ്പ്പൂർ ജില്ല
*നന്ദെഡ്
*നന്ദുർബാർ
*നാസിക്
*ഉസ്മാനബാദ്
*പർഭണി
*പൂണെ ജില്ല
*രായ്ഗഡ്
*രത്നഗിരി
*സതാറ
*സാംഗലി
*സിന്ധുദുർഗ്
*സോലാപൂർ
*വർധ
*വാസിം
*യവത്മാൽ
===തമിഴ്നാട്===
* [[ചെന്നൈ]]
* [[കോയമ്പത്തൂർ ജില്ല|കോയമ്പത്തൂർ]]
* [[കടലൂർ ജില്ല|കടലൂർ]]
* [[ധർമ്മപുരി ജില്ല|ധർമ്മപുരി]]
* [[ദിണ്ടിഗൽ ജില്ല|ദിണ്ടിഗൽ]]
* [[ഈറോഡ് ജില്ല|ഈറോഡ്]]
* [[കാഞ്ചീപുരം ജില്ല|കാഞ്ചീപുരം]]
* [[കന്യാകുമാരി ജില്ല|കന്യാകുമാരി]]
* [[കരൂർ ജില്ല|കരൂർ]]
* [[കൃഷ്ണഗിരി ജില്ല|കൃഷ്ണഗിരി]]
* [[മധുര ജില്ല|മധുര]]
* [[നാഗപട്ടണം ജില്ല|നാഗപട്ടണം]]
* [[നാമക്കൽ ജില്ല|നാമക്കൽ]]
* [[പേരാമ്പല്ലൂർ ജില്ല|പേരാമ്പല്ലൂർ]]
* [[പുതുക്കോട്ട ജില്ല|പുതുക്കോട്ട]]
* [[രാമനാഥപുരം ജില്ല|രാമനാഥപുരം]]
* [[സേലം ജില്ല|സേലം]]
* [[ശിവഗംഗ ജില്ല|ശിവഗംഗ]]
* [[തഞ്ചാവൂർ ജില്ല|തഞ്ചാവൂർ]]
* [[നീലഗിരി ജില്ല|നീലഗിരി]]
* [[തേനി ജില്ല|തേനി]]
* [[തൂത്തുക്കുടി ജില്ല|തൂത്തുക്കുടി]]
* [[തിരുച്ചിറപ്പള്ളി ജില്ല|തിരുച്ചിറപ്പള്ളി]]
* [[തിരുനെൽവേലി ജില്ല|തിരുനെൽവേലി]]
* [[തിരുവള്ളൂർ ജില്ല|തിരുവള്ളൂർ]]
* [[തിരുവണ്ണാമല ജില്ല|തിരുവണ്ണാമല]]
* [[തിരുവരൂർ ജില്ല|തിരുവരൂർ]]
* [[വെല്ലൂർ ജില്ല|വെല്ലൂർ]]
* [[വിഴുപ്പുരം ജില്ല|വിഴുപ്പുരം]]
* [[വിരുദുനഗർ ജില്ല|വിരുദുനഗർ]]
* [[തിരുപ്പൂർ ജില്ല|തിരുപ്പൂർ]]
* [[അരിയലുർ ജില്ല|അരിയലുർ]]
-->
==See also==
*[[List of districts in India by population]]
*[[Administrative divisions of India]]
*[[Municipalities of India]]
*[[Districts of British India]]
==അവലംബം==
{{Reflist|30em}}
== പുറത്തേക്കുള്ള കണ്ണികൾ ==
* [http://www.demographie.net/atlas2001 2001 maps]; provides maps of social, economic and demographic data of India in 2001
{{Geography of India}}
{{India topics}}
{{Articles on second-level administrative divisions of Asian countries}}
[[വർഗ്ഗം:ഇന്ത്യയിലെ ജില്ലകളുടെ പട്ടികകൾ|*]]
[[വർഗ്ഗം:ഇന്ത്യയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട പട്ടികകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഇന്ത്യയിലെ ജില്ലകൾ|*]]
{{India-geo-stub}}
qj9g04hbr3pi8lwfonmzoajcqb3ka8d
ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, കണ്ണൂർ ജില്ല
0
119106
4648651
4620080
2026-07-19T19:04:33Z
~2026-40600-69
220535
/* */
4648651
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Alakkode Gramapanchayat}}
{{For|ഇതേ പേരിൽ ഇടുക്കി ജില്ലയിലുള്ള ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിനു്|ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, ഇടുക്കി ജില്ല}}
{{കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ
|സ്ഥലപ്പേർ=ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
|അപരനാമം =
|ചിത്രം =
|ചിത്രം വീതി =
|ചിത്രം തലക്കെട്ട് =
|ജില്ല/മഹാനഗരം/പട്ടണം/ഗ്രാമം =
|നിയമസഭാമണ്ഡലം=[[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം]]
|ലോകസഭാമണ്ഡലം=[[കണ്ണൂർ ലോകസഭാമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
|അക്ഷാംശം = 12.245803
|രേഖാംശം = 75.462749
|ജില്ല = കണ്ണൂർ
|ഭരണസ്ഥാപനങ്ങൾ =
|ഭരണസ്ഥാനങ്ങൾ =
|ഭരണനേതൃത്വം = ജോസ് വട്ടമല
|വിസ്തീർണ്ണം = 70.77
|ജനസംഖ്യ = 34,878
|ജനസാന്ദ്രത = 493
|Pincode/Zipcode = 670571
|TelephoneCode = 0460
|ജനസേവന കേന്ദ്രങ്ങൾ=
|പ്രധാന ആകർഷണങ്ങൾ =
അരങ്ങം ശ്രീ മഹാദേവ ക്ഷേത്രം, ആലക്കോട് സെൻ്റ് മേരീസ് ഫൊറോന പള്ളി, രയറോം മഖാം
|കുറിപ്പുകൾ=
}}
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]], [[തളിപ്പറമ്പ് താലൂക്ക്|തളിപ്പറമ്പ് താലൂക്കിലെ]] [[തളിപ്പറമ്പ് ബ്ലോക്ക്|തളിപ്പറമ്പ് ബ്ലോക്കിൽ]] സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന ഒരു ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ് '''ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്''' . ആലക്കോട്, തിമിരി, വെള്ളാട് എന്നീ വില്ലേജുകളിലായി വ്യാപിച്ചുകിടക്കുന്ന ആലക്കോട് പഞ്ചായത്തിന് 70.77 ചതുരശ്രകിലോമീറ്റർ വിസ്തീർണ്ണമുണ്ട്. ഈ പഞ്ചായത്തിന്റെ അതിരുകൾ, വടക്കുഭാഗത്ത് [[ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ചെറുപുഴ]] പഞ്ചായത്തും കിഴക്കുഭാഗത്ത് [[ഉദയഗിരി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ഉദയഗിരി]] പഞ്ചായത്തും തെക്കുഭാഗത്ത് [[നടുവിൽ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|നടുവിൽ]], [[ചപ്പാരപ്പടവ് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ചപ്പാരപ്പടവ്]] എന്നീ പഞ്ചായത്തുകളും പടിഞ്ഞാറുഭാഗത്ത് [[എരമം-കുറ്റൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|എരമം-കൂറ്റൂർ]],[[പെരിങ്ങോം-വയക്കര ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്| പെരിങ്ങോം വയക്കര]] എന്നീ പഞ്ചായത്തുകളുമാണ്. 1968 വരെ ഈ പ്രദേശം തടിക്കടവ് പഞ്ചായത്തിന്റെ ഭാഗമായിരുന്നു. 1968-ൽ തടിക്കടവ് പഞ്ചായത്ത് വിഭജിച്ച് ആലക്കോട്, ചപ്പാരപ്പടവ് എന്നീ പഞ്ചായത്തുകൾ നിലവിൽ വന്നു. 1979-ൽ ആലക്കോട് പഞ്ചായത്ത് വീണ്ടും വിഭജിച്ച് ആലക്കോട്, ഉദയഗിരി എന്നീ പഞ്ചായത്തുകൾ നിലവിൽ വന്നു. 1981-ലെ വില്ലേജ് പുന:സംഘടനക്ക് മുമ്പ് തടിക്കടവ്, നടുവിൽ വില്ലേജുകളിലായാണ് ഈ പഞ്ചായത്തു പ്രദേശങ്ങൾ ഉൾപ്പെട്ടിരുന്നത്.<ref>[http://lsgkerala.in/http://lsgkerala.in/alakode// ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>.
==വാർഡുകൾ ==
#ചിറ്റടി
#തേർത്തല്ലി
#രയരോം
#മൂന്നാംകുന്ന്
#പരപ്പ
#കുട്ടാപ്പറമ്പ്
#ആലക്കോട്
#ഒറ്റത്തൈ
#കാപ്പിമല
#നെല്ലിക്കുന്ന്
#കാവുംകുടി
#കൊല്ലമ്പി
#നരിയംപാറ
#കൊട്ടയാട്
#നെല്ലിപ്പാറ
#അരങ്ങം
#നെടുവോട്
#മേരിഗിരി
#തിമിരി
#ചെറുപാറ
#കൂടപ്രം
==ഇതും കാണുക==
*[[ആലക്കോട്]]
*[[കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകളുടെ പട്ടിക]]
==പുറമെ നിന്നുള്ള കണ്ണികൾ==
*[http://lsgkerala.in/http://lsgkerala.in/alakode// ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
== അവലംബം ==
<references/>
{{Kannur-geo-stub}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
n8sjgu02uokxkyyw6ggxgomyb2g3tls
സ്പെയിൻ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം
0
121056
4648688
4627618
2026-07-19T23:46:49Z
Vishnukalathil
79143
/* */ World Cup 2026 data
4648688
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Spain national football team}}
{{Infobox National football team
| Name = {{fb|Spain}}
| Badge =
| Badge_size =
| FIFA Trigramme = ESP
| FIFA Rank = 14
| FIFA max = 1
| FIFA max date = ജൂലൈ 2008 – ജൂൺ 2009, ഒൿറ്റോബർ 2009 – മാർച്ച് 2010, ജൂലൈ 2010
| FIFA min = 26
| FIFA min date = മാർച്ച് 1998
| Elo Rank = 1
| Elo max = 1
| Elo max date = സെപ്റ്റംബർ 1920 – മെയ് 1924, സെപ്റ്റംബർ – Dec 1925, ജൂൺ 2002, ജൂൺ 2008 – ജൂൺ 2009, ജൂലൈ 2010
| Elo min = 20
| Elo min date = ജൂൺ 1969, ജൂൺ 1981, നവംബർ1991
| Elo rating max = 2049
| Elo rating max date = ജൂൺ 29, 2008, ജൂലൈ 7, 2010
| Nickname = {{nowrap begin}}''{{lang|es|ലാ റോഹ}}'' <br />''{{lang|es|ലാ ഫുറിയ റോഹ}}'' (The Red Fury){{nowrap end}}<ref name="roja">{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/blogs/learningenglish/2010/06/la-roja-from-miguel-spain.shtml|title="La Roja" from Spain|author= BBC|date= 17 June 2010|accessdate=30 June 2010}}</ref><ref name="roja2">{{Cite web |url=http://www.fifa.com/confederationscup/statistics/news/newsid=1072428.html |title=La Roja lean to the left |access-date=2010-07-19 |archive-date=2009-06-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090619031556/http://www.fifa.com/confederationscup/statistics/news/newsid=1072428.html |url-status=dead }}</ref>
| Association = {{lang|es|[[റോയൽ സ്പാനിഷ് ഫുട്ബാൾ അസ്സൊസിയേഷൻ]]}}
| Confederation = [[യുവേഫ]] ([[യൂറോപ്പ്]])
| Coach =
| Captain =
| Most caps = [[ആൻറ്റണി സ്സുബിസ്സരേറ്റ]] (126)
| Top scorer = [[റൗൾ ഗോൺസാലസ്l]] (44)
| Home Stadium = [[സാന്റിയാഗോ ബെർണബ്യൂ]]<br />[[വിൻസന്റെ കാൾഡെറോൺ]]<br />[[എസ്റ്റാഡിയോ മാസ്റ്റെല]]
<!--Home Shirt-->
| pattern_la1 = _esp15h
| pattern_b1 = _esp15h
| pattern_ra1 = _esp15h
| pattern_sh1 = _bate1011h
| pattern_so1 = _esp16h
| leftarm1 = FF0120
| body1 = FF0120
| rightarm1 = FF0120
| shorts1 = 0000FF
| socks1 = 000000
<!--Away Shirt-->
| pattern_la2 = _espanha1617a
| pattern_b2 = _espanha1617a
| pattern_ra2 = _espanha1617a
| pattern_sh2=
| pattern_so2 =_esp16a
| leftarm2 = FFFFFF
| body2 = FFFFFF
| rightarm2 = FFFFFF
| shorts2 = FFFFFF
| socks2 = FFFFFF
<!--End of Shirt-->
| First game = {{fb|Spain|1785}} 1–0 {{fb-rt|Denmark}}<br />([[ബ്രസൽസ്]], [[ബെൽജിയം]]; 28 ആഗസ്റ്റ് 1920)
| Largest win =
{{fb|Spain|1931}} 13-0 [[fb|Bulgaria]] {{flagicon|Bulgaria}}<br />
([[സ്പെയിൻ]]; 21 മെയ് 1933)
| Largest loss = {{fb|Italy|old}} 7–1 {{fb-rt|Spain|1785}}<br />([[ആംസ്റ്റർഡാം]], [[നെതർലന്റ്സ്]]; 4 ജൂൺ 1928)<br />{{fb|England}} 7–1 {{fb-rt|Spain|1931}}<br />([[ലണ്ടൻ]], [[ഇംഗ്ലണ്ട്]]; 9 ഡിസംബർ 1931)
| Honours = [[പ്രമാണം:Football European Cup.svg|30px|1964 European Nations' Cup]]
| World cup apps = 13| World cup first = 1934
| World cup best = വിജയികൾ, [[2010 FIFA World Cup|2010]] [[2026 FIFA World Cup|2026]]
| Regional name = [[UEFA European Football Championship|യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്]]
| Regional cup apps = 8
| Regional cup first = 1964
| Regional cup best = വിജയികൾ, 1964,2008
| Confederations cup apps = 1
| Confederations cup first = 2009
| Confederations cup best = മൂന്നാം സ്ഥാനം, 2009
| medaltemplates = {{MedalTop|}}
{{MedalSport | Men’s [[Football at the Summer Olympics|Football]]}}
{{MedalSilver |1920 Antwerp|}}
{{MedalGold | 1992 Barcelona|}}
{{MedalSilver | 2000 Sydney |}}
{{MedalBottom}}
}}
അന്തർദേശീയ മത്സരങ്ങളിൽ സ്പെയിനിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്ന ഫുട്ബോൾ ടീമാണ് സ്പെയിൻ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം. [[സ്പെയിൻ|സ്പെയിനിന്റെ]] ഫുട്ബാൾ നിയന്ത്രിക്കുന്നത് റോയൽ സ്പാനിഷ് ഫുട്ബാൾ അസ്സൊസിയേഷൻ ആണ്. ഇവർ ലാ റോഹ (ചുവപ്പ്) എന്ന അപരനാമത്തിൽ അറിയപ്പെടുന്നു. ഇപ്പോൾ [[ഫിഫ|ഫിഫയുടെ]] അന്താരാഷ്ട്ര റാങ്കിങ്ങിൽ ഒന്നാമതുള്ള രാജ്യം സ്പെയിൻ ആണ്.
2010-ൽ ആദ്യമായി ഫിഫ ലോകകപ്പ് നേടിയ സ്പെയിൻ, 2026-ലെ ഫിഫ ലോകകപ്പിൽ അർജന്റീനയെ 1–0ന് പരാജയപ്പെടുത്തി രണ്ടാം ലോകകപ്പ് കിരീടം സ്വന്തമാക്കി. ഇതോടെ രണ്ട് ലോകകപ്പ് കിരീടങ്ങൾ നേടിയ രാജ്യങ്ങളുടെ പട്ടികയിൽ സ്പെയിനും ഇടം നേടി. യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോളിലെ പ്രമുഖ ശക്തികളിലൊന്നായ സ്പെയിൻ ഇതുവരെ നാല് തവണ യൂറോ കപ്പ് (1964, 2008, 2012, 2024) നേടിയിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ 1992-ലെ ബാഴ്സലോണ ഒളിമ്പിക്സിൽ ഫുട്ബോൾ സ്വർണ്ണ മെഡലും സ്വന്തമാക്കി.
നിരവധി ലോകോത്തര താരങ്ങളെ വളർത്തിയെടുത്തിട്ടുള്ള സ്പെയിൻ, ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും പ്രശസ്തമായ ഫുട്ബോൾ ലീഗുകളിലൊന്നായ ലാ ലിഗയുടെ ആസ്ഥാന രാജ്യമാണ്. 2008 മുതൽ 2012 വരെയുള്ള കാലഘട്ടത്തിലെ "ടിക്കി-ടാക്ക" ശൈലിയിലൂടെ ലോക ഫുട്ബോളിൽ ആധിപത്യം സ്ഥാപിച്ച സ്പെയിൻ, 2010 ലോകകപ്പ് വിജയവും തുടർന്നുള്ള യൂറോ കപ്പ് നേട്ടങ്ങളും വഴി അന്താരാഷ്ട്ര ഫുട്ബോളിലെ മുൻനിര ശക്തിയായി മാറി. 2026 ലോകകപ്പ് വിജയത്തോടെ സ്പെയിൻ വീണ്ടും ലോക ഫുട്ബോളിലെ ഏറ്റവും വിജയകരമായ ടീമുകളിലൊന്നായി മാറിയിരിക്കുന്നു.
== ലോകകപ്പ് പ്രകടനം ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!ആഥിതേയർ/കൊല്ലം
!റൗണ്ട്
!സ്ഥാനം
!കളിച്ച കളി
!ജയിച്ചവ
!സമനില
!തോൽവി
!അടിച്ച ഗോൾ
!വഴങ്ങിയ ഗോൾ
|-
|{{flagicon|Uruguay}} 1930||''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|{{flagicon|Italy|1861}} 1934||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||5||3||1||1||1||4||3
|-
|{{flagicon|France}} 1938||colspan="8"|''കളിച്ചില്ല''
|- bgcolor=LemonChiffon
|{{flagicon|Brazil}} 1950||നാലാം സ്ഥാനം||4||6||3||1||2||10||12
|-
|{{flagicon|Switzerland}} 1954||colspan="8" rowspan=2|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|{{flagicon|Sweden}} 1958
|-
|{{flagicon|Chile}} 1962||ഒന്നാം റൗണ്ട്||12||3||1||0||2||2||3
|-
|{{flagicon|England}} 1966 ||ഒന്നാം റൗണ്ട്||10||3||1||0||2||4||5
|-
|{{flagicon|Mexico}} 1970||colspan="8" rowspan=2|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|{{flagicon|West Germany}} 1974
|-
|{{flagicon|Argentina|alt}} 1978||ഒന്നാം റൗണ്ട്||10||3||1||1||1||2||2
|-
|style="border: 3px solid red"|{{flagicon|Spain}} 1982||രണ്ടാം റൗണ്ട്||12||5||1||2||2||4||5
|-
|{{flagicon|Mexico}} 1984||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||8||5||3||1||1||11||4
|-
|{{flagicon|Italy}} 1990||പ്രീ ക്വാർട്ടർ||14||4||2||1||1||6||4
|-
|{{flagicon|United States}} 1994 ||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||6||5||2||2||1||10||6
|-
|{{flagicon|France}} 1998||Round 1||17||3||1||1||1||8||4
|-
|{{flagicon|South Korea}} {{flagicon|Japan}} 2002||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||5||5||3||2||0||10||5
|-
|{{flagicon|Germany}} 2006||പ്രീ ക്വാർട്ടർ||9||4||3||0||1||9||4
|- bgcolor=gold
|{{flagicon|South Africa}} 2010||'''വിജയി'''||'''1'''||7||6||0||1||8||2
|-
|{{flagicon|Brazil}} 2014||||||||||||||||
|-
|'''ആകെl'''||13/19||'''ഒരു കിരീടം'''||56||28||12||16||88||59
|}
== [[യൂറോ കപ്പ്|യൂറോ കപ്പ് പ്രകടനം]] ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!ആഥിതേയർ/കൊല്ലം
!റൗണ്ട്
!സ്ഥാനം
!കളിച്ച കളി
!ജയിച്ചവ
!സമനില
!തോൽവി
!അടിച്ച ഗോൾ
!വഴങ്ങിയ ഗോൾ
|-
|{{flagicon|France}} 1960||colspan="7"|''കളിച്ചില്ല''
|-
|- bgcolor=gold
|style="border: 3px solid red"|{{flagicon|ESP|1939}} 1964||'''വിജയി'''||2||2||0||0||4||2
|-
|{{flagicon|Italy}} 1968||colspan="7" rowspan=3|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|{{flagicon|Belgium}} 1972
|-
|{{flagicon|Yugoslavia}} 1976
|-
|{{flagicon|Italy}} 1980||ഒന്നാം റൗണ്ട്||3||0||1||2||2||4
|-
|- bgcolor=silver
|{{flagicon|France}} 1984 ||രണ്ടാം സ്ഥാനം||5||1||3||1||4||5
|-
|{{flagicon|West Germany}} 1988||ഒന്നാം റൗണ്ട്||3||1||0||2||3||5
|-
|{{flagicon|Sweden}} 1992||colspan="7"|''തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല''
|-
|{{flagicon|England}} 1996||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||4||1||3||0||4||3
|-
|{{flagicon|Belgium}}{{flagicon|Netherlands}} 2000||ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ||4||2||0||2||7||7
|-
|{{flagicon|Portugal}} 2004||ഒന്നാം റൗണ്ട്||3||1||1||1||2||2
|-
|- bgcolor=gold
|{{flagicon|Austria}}{{flagicon|Switzerland}} 2008||'''വിജയി'''||6||5||1||0||12||3
|-
|{{flagicon|Poland}} {{flagicon|Ukraine}} [[UEFA Euro 2012|2012]]||||||||||||||
|-
||'''ആകെ'''||8/13||30||13||9||8||38||31
|}
== ഒളിമ്പിക്സ് പ്രകടനം ==
കളിച്ചത്- 27-ൽ 9 തവണ
ആതിഥേയത്വം-1 തവണ (1992)
ഒന്നാം സ്ഥാനം- 1 തവണ (1992)
രണ്ടാം സ്ഥാനം-2 തവണ (2000,1920)
== [[കോൺഫെഡറേഷൻസ് കപ്പ്]] പ്രകടനം ==
1992-2005 - തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടില്ല
2009- മൂന്നാം സ്ഥാനം
2013- രണ്ടാം സ്ഥാനം
== റെക്കോഡുകൾ ==
=== അന്താരാഷ്ട്രം ===
* ഏറ്റവുമധികം തുടർച്ചയായ ജയങ്ങൾ-15
* ഏറ്റവുമധികം തുടർച്ചയായി തോൽക്കാതിരിക്കൽ-35
* തിരഞ്ഞെടുപ്പു മൽസരങ്ങളിൽ ഏറ്റവുമധികം പോയിന്റ് -30/30
* ഒരു ലോകകപ്പിൽ ഏറ്റവുമധികം ഷൂട്ട് ഔട്ട് ജയങ്ങൾ-2
=== ദേശീയം ===
===== കൂടുതൽ ഗോൾ =====
44-[[റൗൾ ഗോൺസാലസ്]]
===== കൂടുതൽ മൽസരങ്ങൾ =====
123-[[ആൻറ്റണി സ്സുബിസ്സരേറ്റ]]
===== ഒരു കാലയളവിൽ കൂടുതൽ ഗോൾ =====
13-[[ഡേവിഡ് വിയ്യ]]
===== കൂടുതൽ ലോകകപ്പ് ഗോൾ =====
8-[[ഡേവിഡ് വിയ്യ]]
===== ഒരു ലോകകപ്പിൽ കൂടുതൽ ഗോൾ =====
5-[[എമിലിയോ ബുട്രാഗുവേനോ]],[[ഡേവിഡ് വിയ്യ]]
== പ്രശസ്ത കളിക്കാർ ==
* [[ആൽഫ്രഡോ ഡിസ്റ്റെഫാനോ]]
* [[ഫെർണാണ്ടോ ഹിയറോ]]
* [[ഡേവിഡ് വിയ്യ]]
* [[സാവി ഹെർണാണ്ടെസ്]]
* [[ഇകേർ കാസിയസ്]]
* [[കാർലോസ് പുയോൾ]]
* [[റൗൾ ഗോൺസാലസ്]]
* [[ഡേവിഡ് വിയ്യ]]
* [[ആൻറ്റണി സ്സുബിസ്സരേറ്റ]]
== അവലംബം ==
{{reflist}}
* http://www.fifa.com/associations/association=esp/index.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181210080434/https://www.fifa.com/associations/association=esp/index.html |date=2018-12-10 }} (ഇംഗ്ലീഷ്)
* http://soccernet.espn.go.com/report?id=236569&cc=5739 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101205064621/http://soccernet.espn.go.com/report?id=236569&cc=5739 |date=2010-12-05 }} (ഇംഗ്ലീഷ്)
* http://www.adidas.com/campaigns/football/content/products-detail.aspx?article=P47902&collection=federation#grid {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110513111226/http://www.adidas.com/campaigns/football/content/products-detail.aspx?article=P47902&collection=federation#grid |date=2011-05-13 }} (ഇംഗ്ലീഷ്)
* http://soccernet.espn.go.com/report?id=236527&cc=5739&league=FIFA.WORLDQ.UEFA {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101205064554/http://soccernet.espn.go.com/report?id=236527&cc=5739&league=FIFA.WORLDQ.UEFA |date=2010-12-05 }} (ഇംഗ്ലീഷ്)
[[വർഗ്ഗം:സ്പെയിൻ]]
[[വർഗ്ഗം:യൂറോപ്പിലെ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീമുകൾ]]
2duq7sv8c6n1mwglmqvz6c9rukti292
ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്
0
121083
4648652
4596422
2026-07-19T19:12:57Z
~2026-40600-69
220535
/* */
4648652
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Cherupuzha Gramapanchayath}}
{{Infobox settlement
| name = ചെറുപുഴ
| official_name =
| other_name =
| nickname =
| settlement_type = ഗ്രാമ പഞ്ചായത്ത്
| image_skyline = File:Kottathalachi Mount.JPG
| image_alt =
| image_caption = കൊട്ടത്തലച്ചി മല
| pushpin_map = India Kerala
| pushpin_label_position = right
| pushpin_map_alt =
| pushpin_map_caption = Location in Kerala, India
| coordinates =
{{coord|12.2728|N|75.3672|E|display
=inline,title}}
|subdivision_type = രാജ്യം
| subdivision_name = {{flag|ഇന്ത്യ}}
| subdivision_type1 = [[സംസ്ഥാനം]]
| subdivision_name1 = [[കേരളം]]
| subdivision_type2 = [[ജില്ല]]
| subdivision_name2 = [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
| subdivision_type3 = [[താലൂക്ക്]]
| subdivision_name3 = [[പയ്യന്നൂർ താലൂക്ക്|പയ്യന്നൂർ]]
| established_title = <!-- Established -->
| established_date =
| founder =
| named_for =
| government_type =
| governing_body = ഗ്രാമ പഞ്ചായത്ത്
| unit_pref = Metric
| area_footnotes = <ref>https://dop.lsgkerala.gov.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922172722/https://dop.lsgkerala.gov.in/ |date=2020-09-22 }} › node</ref>
| area_rank =
| area_total_km2 = 75.64
| elevation_footnotes = <ref>https://elevationmap.net {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230314212235/https://elevationmap.net/ |date=2023-03-14 }} ›</ref>
| elevation_m = 72
| population_total = 30,733
| population_as_of = 2011
| population_rank =
| population_density_km2 = auto
| population_demonym =
| population_footnotes = <ref>https://dop.lsgkerala.gov.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922172722/https://dop.lsgkerala.gov.in/ |date=2020-09-22 }} › node</ref>
| demographics_type1 = ഭാഷകൾ
| demographics1_title1 = ഔദ്യോഗികം
| demographics1_info1 = [[മലയാളം]], ഇംഗ്ലീഷ്
| timezone1 = [[Indian Standard Time|IST]]
| utc_offset1 = +5:30
| postal_code_type = [[പിൻ കോഡ്]]
| postal_code = 670511
| area_code_type = ടെലിഫോൺ കോഡ്
| area_code = 04985
| registration_plate = KL 86
| blank1_name_sec1 = [[നിയമസഭ]]
| blank1_info_sec1 = [[പയ്യന്നൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|പയ്യന്നൂർ]]
| blank2_name_sec1 = [[ലോക്സഭ]]
| blank2_info_sec1 = [[Kasaragod (Lok Sabha constituency)|കാസറഗോഡ്]]
| blank3_name_sec1 = അടുത്തുള്ള [[റെയിൽവേ സ്റ്റേഷൻ]]
| blank3_info_sec1 = [[ചെറുവത്തൂർ തീവണ്ടി നിലയം|ചെറുവത്തൂർ]], [[പയ്യന്നൂർ തീവണ്ടി നിലയം|പയ്യന്നൂർ]], [[നീലേശ്വരം തീവണ്ടി നിലയം|നീലേശ്വരം]]
| website = {{URL|www.lsgkerala.in/cherupuzhapanchayat}}
| iso_code = [[ISO 3166-2:IN|IN-KL]]
| footnotes =
}}
[[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ]] [[പയ്യന്നൂർ താലൂക്ക്|പയ്യന്നൂർ താലൂക്കിലെ]] [[പയ്യന്നൂർ ബ്ലോക്ക്|പയ്യന്നൂർ ബ്ലോക്കിലെ]] പരിധിയിൽ ഉൾപ്പെടുന്ന ഒരു [[ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ഗ്രാമപഞ്ചായത്താണ്]] '''ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്'''. ചെറുപുഴ പഞ്ചായത്തിന്റെ അതിരുകൾ കിഴക്ക് [[കർണ്ണാടകം|കർണ്ണാടക]] സംസ്ഥാനം, [[ഉദയഗിരി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ഉദയഗിരി]], [[ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, കണ്ണൂർ ജില്ല|ആലക്കോട്]] ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ, വടക്ക് കർണ്ണാടക സംസ്ഥാനം, [[ഈസ്റ്റ് എളേരി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ഈസ്റ്റ് എളേരി]] (കാസറഗോഡ് ജില്ല) ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്, തെക്ക് [[ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|ആലക്കോട്]], പടിഞ്ഞാറ് [[പെരിങ്ങോം-വയക്കര ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് |പെരിങ്ങോം-വയക്കര]], ആലക്കോട്, ഈസ്റ്റ് എളേരി ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ എന്നിവയാണ്. 2000 ഒക്ടോബർ 2-നാണ് ഈ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് സ്ഥാപിതമായത്. <ref name="cherupuzha">{{Cite web |url=http://lsgkerala.in/cherupuzhapanchayat |title=ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് |access-date=2010-07-19 |archive-date=2010-12-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101217023432/http://lsgkerala.in/cherupuzhapanchayat/ |url-status=dead }}</ref>.
[[പ്രമാണം:Cherupuzha kannur.png|thumb|left|400px|കണ്ണൂർ ജില്ലയിൽ ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തിന്റെ സ്ഥാനം]]
==ഇതും കാണുക==
*[[ചെറുപുഴ, കണ്ണൂർ|ചെറുപുഴ]]
*[[കേരളത്തിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകളുടെ പട്ടിക]]
==പുറമെ നിന്നുള്ള കണ്ണികൾ==
*[http://lsgkerala.in/cherupuzhapanchayat ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101217023432/http://lsgkerala.in/cherupuzhapanchayat/ |date=2010-12-17 }}
== വാർഡുകൾ==
#കൊല്ലാട
#ചെറുപുഴ
#കോലുവള്ളി
#ചുണ്ട
#[[പുളിങ്ങോം]]
#ഇടവരമ്പ്
#കരിയക്കര
#രാജഗിരി
#ജോസ്ഗിരി
#കോഴിച്ചാൽ
#ചട്ടിവയൽ
#മരതുംപാടി
#തിരുമേനി
#എയ്യൻകല്ല്
#പ്രാപ്പൊയിൽ
#പാറോത്തുംനീർ
#മുളപ്ര
#മഞ്ഞക്കാട്
#കാക്കയംചാൽ
#മച്ചിയിൽ<ref>{{cite web| url=https://sec.kerala.gov.in/public/cnstncy/wd/3d6fb89d-b18e-48b0-a462-ebb9a8551fea |title=ചെറുപുഴ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് വാർഡുകൾ}}</ref>
== അവലംബം ==
<references/>
*http://www.trend.kerala.gov.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190902161720/http://www.trend.kerala.gov.in/ |date=2019-09-02 }}
{{Kannur-geo-stub}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ല}}
{{കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
d6eiosn5dj9n238slgjqvg7dikmqfnr
ഉടുമ്പ്
0
131371
4648649
4520363
2026-07-19T18:36:56Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648649
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Monitor Lizard}}
{{Taxobox
| name = ഉടുമ്പ്
| image = Monitor Lizard by N. A. Naseer.jpg
| image_width =
| image_caption = പൊന്നുടുമ്പ്
| regnum = [[Animal]]ia
| phylum = [[Chordate|Chordata]]
| classis = [[Reptile|Reptilia]]
| ordo = [[Squamata]]
| subordo = [[Scleroglossa]]
| infraordo = [[Anguimorpha]]
| superfamilia = [[Varanoidea]]
| familia = [[Varanidae]]
| genus = '''''Varanus'''''
| genus_authority = [[Blasius Merrem|Merrem]], 1820
| subdivision_ranks = [[Species]]
| subdivision = <center>Over 70, ''see text.''
|range_map = Worldwidevaranus.PNG
|range_map_caption = ഉടുമ്പുവർഗ്ഗങ്ങളുടെ ഭൂമിയിലെ വിതരണം
}}
'''വരാണസ് (Varanus)''' എന്ന [[ജനുസ്|ജനുസിൽ]]പ്പെട്ട [[ഉരഗം|ഉരഗങ്ങളാണ്]] '''ഉടുമ്പ് (Monitor lizard)''' എന്നറിയപ്പെടുന്നത്. വലിയ കഴുത്ത്, ബലമുള്ള വാൽ, നഖങ്ങളും ബലമേറിയ വിരലുകളും ഉപയോഗിച്ച് എവിടെയും പിടിച്ചുകയറാനും, ബലമായി പിടിച്ചിരിക്കാനുമുള്ള കഴിവുകൾ എന്നിവയാണ് ഇതിൻറെ പ്രധാന സവിശേഷതകൾ. കേരളത്തിൽ ഒരുതരം ഉടുമ്പു മാത്രം കാണപ്പെടുന്നു<ref name="test1">[https://threatenedtaxa.org/index.php/JoTT/article/view/2002]</ref>. അതിന്റെ കുഞ്ഞിനെ പൊന്നുടുമ്പ് എന്ന് വിളിക്കുന്നു. വംശനാശം സംഭവിച്ച ഭീമൻ ഉരഗങ്ങളുടെ പ്രതിനിധികൾ എന്ന നിലയിൽ ഇവയെ പലയിടത്തും സംരക്ഷിച്ചുപോരുന്നു. <ref>{{cite web |title=Ackie Monitor Care Sheet |url=https://www.reptilerange.com/ackie-monitor-care-sheet/ |website=Reptile Range |access-date=8 April 2020 |archive-date=2021-04-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210409234636/https://www.reptilerange.com/ackie-monitor-care-sheet/ |url-status=dead }}</ref><ref name=EoR>{{cite book |editor=Cogger, H.G. |editor2=Zweifel, R.G. |author= Bauer, Aaron M. |year=1998 |title=Encyclopedia of Reptiles and Amphibians |url=https://archive.org/details/encyclopediaofre0000unse_h2i0 |publisher= Academic Press |location=San Diego |pages= [https://archive.org/details/encyclopediaofre0000unse_h2i0/page/157 157]–159 |isbn= 0-12-178560-2}}</ref>
=== സവിശേഷതകൾ===
[[പ്രമാണം:Green.tree.monitor.lizard.arp.jpg|thumb|175px|left|എമറാൾഡ് മരയുടുമ്പ്, പച്ചുടുമ്പ് എന്നൊക്കെ അറിയപ്പെടുന്ന "വരാനസ് പ്രാസിനസ്"]]
[[മുതല|മുതലയുള്ള]] സ്ഥലങ്ങളിൽ ഇവ അപായനിരീക്ഷകനായി കാണപ്പെടും എന്ന വിശ്വാസമുള്ളതുകൊണ്ടാണ് ''മോണിട്ടർ'' എന്ന പേർ ഇത്തരം [[പല്ലി|പല്ലികൾക്ക്]] കിട്ടിയത് (മുതല മുട്ട ഉടുമ്പിന്റെ ഏറ്റവും ഇഷ്ടഭോജ്യങ്ങളിൽ ഒന്നാണെന്നതിനാൽ ഇത് മുതലമടകൾ തിരഞ്ഞു കണ്ടുപിടിക്കും).
=== ഇണക്കം ===
ഉടുമ്പ് പൊതുവേ മാംസഭുക്കാണ്. <ref>{{cite book|last1=Pianka|first1=Eric R.|last2=King|first2=Dennis R|last3=King|first3=Ruth Allen|title=Varanoid Lizards of the World|date=2004|publisher=Indiana University Press|location=Bloomington, Indiana}}</ref> ഉടുമ്പിനെ നായയെപ്പോലെ ഇണക്കി വളർത്താം. കോഴിമുട്ടയും മീൻ-ഇറച്ചി കഷണങ്ങളുമാണ് ഭക്ഷണം. കള്ളന്മാർ ഉടുമ്പുകളെ ഇണക്കി വളർത്തിയിരുന്നതായി കരുതുന്നു. വൻചുമരുകളിൽ ഉടുമ്പിനെ എറിഞ്ഞ് പിടിപ്പിച്ച് അതിന്റെ അരയിൽ കെട്ടിയ കയറിൽ പിടിച്ച് മുകളിൽ കയറുമായിരുന്നു. [[കൊമോഡോ ഡ്രാഗൺ]] എന്ന ഭീമൻ പല്ലി ഉടുമ്പിന്റെ വർഗത്തിൽപ്പെട്ട ഒന്നാണ്.
[[പ്രമാണം:പൊന്നുടുമ്പ്.JPG|thumb|175px|left|പൊന്നുടുമ്പിന്റെ കുട്ടി]]
[[File:Varanus bengalensis3.jpg|thumb|ഉടുമ്പ്]]
=== സംരക്ഷണം ===
[[വന്യജീവി (സംരക്ഷണ) നിയമം 1972|ഇന്ത്യൻ വന്യജീവിസംരക്ഷണ നിയമപ്രകാരം]] ഉടുമ്പിനെ പിടിക്കുവാനോ കടത്തുവാനോ വേട്ടയാടാനൊ കൈവശം വക്കുവാനോ പാടുള്ളതല്ല. തടവുശിക്ഷയടക്കം ജാമ്യം ഇല്ലാത്ത കുറ്റമാണ് ഇത്.<ref>{{Cite web
|url=http://www.asean-wen.org/index.php?option=com_docman&Itemid=80
|title=Identification Guides for Wildlife Traded in Southeast Asia
|publisher=ASEAN-WEN
|year=2008
|access-date=2021-05-07
|archive-date=2016-04-12
|archive-url=https://web.archive.org/web/20160412165446/http://www.asean-wen.org/index.php?option=com_docman&Itemid=80
|url-status=dead
}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Ghimire HR, Shah KB |year=2014|title= Status and habitat ecology of the Yellow Monitor, ''Varanus flavescens'', in the Southeastern part of Kanchanpur District, Nepal|journal= Herpetological Conservation and Biology|volume= 9|issue=2|pages= 387–393|url=http://www.herpconbio.org/Volume_9/Issue_2/Ghimire_Shah_2014.pdf}}</ref>
[[File:Varanus bengalensis1.jpg|thumb|ഉടുമ്പ്]]
== അവലംബം ==
<references/>
== മറ്റ് ലിങ്കുകൾ ==
{{Wikispecies|Varanidae}}
{{Commonscat|Varanidae}}
* [http://www.museum.wa.gov.au/faunabase/_asp_bin/ByFamilyCommonNamecx.asp?d=Reptiles&f=Varanidae Western ആസ്ട്രേലിയൻ മ്യൂസിയം ചിത്രങ്ങൾ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060603044734/http://www.museum.wa.gov.au/faunabase/_asp_bin/ByFamilyCommonNamecx.asp?d=Reptiles&f=Varanidae |date=2006-06-03 }}
* [http://www.komodonationalpark.org/downloads/ciofi%201999.pdf Scientific American article] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100714153407/http://www.komodonationalpark.org/downloads/ciofi%201999.pdf |date=2010-07-14 }}
* [http://www.mampam.com/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=13&Itemid=76 Little Book of Monitors] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110809221038/http://www.mampam.com/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=13&Itemid=76 |date=2011-08-09 }}
* [http://www.monitor-lizards.net/species/ Monitor-lizards.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515145252/http://www.monitor-lizards.net/species/ |date=2010-05-15 }}
{{ഉരഗങ്ങൾ}}
[[വർഗ്ഗം:ഉരഗങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ഉടുമ്പുകൾ]]
jxlbyh6a56yo3bvk4hvmv0lqq5fshrm
തുറവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് (ആലപ്പുഴ ജില്ല)
0
133509
4648646
3862784
2026-07-19T17:51:37Z
Rkthuravoor
220530
/* */
4648646
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox LSG/Wikidata}}
{{prettyurl|Thuravoor Gramapanchayat}}
{{Otheruses4|[[ആലപ്പുഴ ജില്ല|ആലപ്പുഴ ജില്ലയിലെ]] '''തുറവൂർ''' എന്ന ഗ്രാമപഞ്ചാത്തിനെക്കുറിച്ചുള്ളതാണ്|ഇതേ പേരിലുള്ള എറണാകുളം ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചാത്തിനെക്കുറിച്ചറിയാൻ|തുറവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത് (എറണാകുളം ജില്ല)}}
[[ആലപ്പുഴ ജില്ല|ആലപ്പുഴ ജില്ലയിലെ]] [[ചേർത്തല]] താലൂക്കിൽ പട്ടണക്കാട് ബ്ലോക്കിലാണ് '''തുറവൂർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്''' സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്. തുറവൂരു നിന്ന് [[എറണാകുളം|എറണാകുളത്തേയ്ക്കും]] [[ആലപ്പുഴ|ആലപ്പുഴയ്ക്കും]] 32 കിലോമീറ്റർ ദൂരമാണുള്ളത്. തുറവൂരിലൂടെ [[ദേശീയപാത 544 (ഇന്ത്യ)|ദേശീയപാത - 47]] കടന്നു പോവുന്നുണ്ട്. തീരദേശ റെയിൽപ്പാതയിൽ തുറവൂരിൽ ഒരു സ്റ്റേഷനുമുണ്ട്. രണ്ടു പ്രതിഷ്ഠകളുള്ള ചുരുക്കം ക്ഷേത്രങ്ങളിലൊന്നാണ് [[തുറവൂർ മഹാക്ഷേത്രം|തുറവൂർ മഹാദേവക്ഷേത്രം]]. ഗൗഡസാരസ്വതബ്രാഹ്മണരുടേതായ തിരുമല ദേവസ്വം വക ലക്ഷ്മീ-നരസിംഹ ക്ഷേത്രവും തുറവൂരിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്നു.
പ്രധാനപ്പെട്ട വ്യക്തികൾ
തുറവൂർ വിശ്വംഭരൻ
തുറവൂർ പ്രഭാകാരൻ
തുറവൂർ രാകേഷ് കമ്മത്ത്
==അതിരുകൾ==
*കിഴക്ക് - [[വേമ്പനാട് കായൽ]],[[തൈക്കാട്ടുശ്ശേരി ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്]] [[പള്ളിപ്പുറം ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|പള്ളിപ്പുറം]], [[വയലാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|വയലാർ]] പഞ്ചായത്തുകൾ
*പടിഞ്ഞാറ് - [[അറബിക്കടൽ]]
*വടക്ക് - [[കുത്തിയതോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|കുത്തിയതോട് പഞ്ചായത്ത്]][[കോടംതുരുത്ത്]]
*തെക്ക് - [[വയലാർ ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|വയലാർ]], [[പട്ടണക്കാട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്|പട്ടണക്കാട്]] പഞ്ചായത്തുകൾ
== വാർഡുകൾ==
#പള്ളിത്തോട്
#ആലുങ്കൽ
#കളരിക്കൽ
#തുറവൂർ ടൌൺ
#എസ്. സി. എസ്. ഹൈസ്ക്കൂൾ
#ആലുംവരമ്പ്
#വളമംഗലം വടക്ക്
#കാടാതുരുത്ത്
#എസ്.എച്ച്. ചർച്ച്
#വളമംഗലം തെക്ക്
#പഴമ്പള്ളിക്കാവ്
#പഞ്ചായത്ത് ഓഫീസ്
#മില്മ ഫാക്ടറി
#പുത്തൻകാവ്
#മനക്കോടം
#ഇല്ലിക്കൽ
#പടിഞ്ഞാറേ മനക്കോടം
#അന്നാപുരം
==സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ==
{| class="wikitable"
| ജില്ല
| [[ആലപ്പുഴ ജില്ല|ആലപ്പുഴ]]
|-
| ബ്ലോക്ക്
| [[പട്ടണക്കാട് ബ്ലോക്ക് പഞ്ചായത്ത്|പട്ടണക്കാട്]]
|-
| വിസ്തീര്ണ്ണം
|19.18 ചതുരശ്ര കിലോമീറ്റർ
|-
| ജനസംഖ്യ
|25,583
|-
| പുരുഷന്മാർ
|12,549
|-
| സ്ത്രീകൾ
|13,034
|-
| ജനസാന്ദ്രത
|1334
|-
| സ്ത്രീ : പുരുഷ അനുപാതം
|1039
|-
| സാക്ഷരത
|93%
|}
#
== സ്ക്കൂളുകൾ ==
# മനക്കോടം ഗവ. എൽ. പി. എസ്
# ടി.ഡി ഹൈസ്ക്കൂൾ
# എസ്.സി.എസ്.എച്.എസ്. വളമംഗലം
# വളമംഗലം നോർത്ത് ഗവ. ജി.എൽ.പി.എസ്
==അവലംബം==
*http://www.trend.kerala.gov.in {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190902161720/http://www.trend.kerala.gov.in/ |date=2019-09-02 }}
*http://lsgkerala.in/thuravoorpanchayat {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160310093108/http://lsgkerala.in/thuravoorpanchayat/ |date=2016-03-10 }}
*Census data 2001
{{Alappuzha-geo-stub}}
{{ആലപ്പുഴ ജില്ലയിലെ ഭരണസംവിധാനം}}
{{ആലപ്പുഴ ജില്ല}}
[[Category:ആലപ്പുഴ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ആലപ്പുഴ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമപഞ്ചായത്തുകൾ]]
sicjdog27d3s09osxg5ww8m2bfwz1z9
വിധേയൻ
0
143622
4648703
4574179
2026-07-20T02:26:15Z
~2026-39472-81
220310
/* */
4648703
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Vidheyan}}
{{Infobox Film
|name = വിധേയൻ
|image = വിധേയൻ പോസ്റ്റർ.jpg
|caption = സബിത ആനന്ദ്, എം.ആർ. ഗോപകുമാർ, മമ്മൂട്ടി
|director = [[അടൂർ ഗോപാലകൃഷ്ണൻ]]
|screenplay = [[അടൂർ ഗോപാലകൃഷ്ണൻ]]
|story = [[പോൾ സക്കറിയ]]
|starring = [[മമ്മൂട്ടി]]<br/>[[തൻവി ആസ്മി]]<br/>[[എം.ആർ. ഗോപകുമാർ]]<br/>[[സബിത ആനന്ദ്]]<br/>[[അലിയാർ]]
|producer = [[കെ. രവീന്ദ്രനാഥൻ നായർ]]
|distributor =
|cinematography = [[മങ്കട രവിവർമ്മ]]
|editing = [[എം. മണി]]
|music = [[വിജയ് ഭാസ്കർ]]
|released = 1993
|runtime = 112 മിനിറ്റ്
|country = [[ഇന്ത്യ]]
|language = [[മലയാളം]]
}}
[[സക്കറിയ|സക്കറിയയുടെ]] ''[[ഭാസ്കരപട്ടേലരും എന്റെ ജീവിതവും|ഭാസ്കരപ്പട്ടേലരും എന്റെ ജീവിതവും]]'' എന്ന നോവലിനെ അടിസ്ഥാനമാക്കി [[അടൂർ ഗോപാലകൃഷ്ണൻ]] സംവിധാനം ചെയ്ത മലയാളചലച്ചിത്രമാണ് '''''വിധേയൻ'''''. [[മമ്മൂട്ടി]] പ്രധാന വേഷത്തിലഭിനയിച്ച ഈ ചലച്ചിത്രം 1993-ലെ കേരള സർക്കാരിന്റെ മികച്ച നടനും, ചിത്രത്തിനും, സംവിധായകനും ഉൾപ്പെടെ അഞ്ച് [[കേരളസംസ്ഥാന ചലച്ചിത്രപുരസ്കാരം|സംസ്ഥാന ചലച്ചിത്ര]] പുരസ്കാരങ്ങൾക്ക് അർഹമായി. ചിത്രത്തിലെ അഭിനയത്തിനു നടൻ മമ്മൂട്ടി 1994-ൽ മികച്ച നടനുള്ള ദേശീയപുരസ്കാരത്തിനും അർഹനായി.
== രചന ==
ഭാസ്കര പട്ടേലർ എന്ന മുഖ്യ കഥാപാത്രം ജീവിച്ചിരുന്ന വ്യക്തിയായിരുന്നെന്ന് സക്കറിയ പിന്നീടൊരു അഭിമുഖത്തിൽ വ്യക്തമാക്കുകയുണ്ടായി. കർണാടകയിലെ നെല്ലാടിയിൽ സക്കറിയ കൃഷിയുമായി ജീവിക്കുമ്പോൾ അവിടുത്തെ മലയാളികൾ പറഞ്ഞുകൊടുത്ത കഥകൾ വെച്ചാണ് ഭാസ്കര പട്ടേലരും എന്റെ ജീവിതവും എന്ന നോവൽ ജനിക്കുന്നത്. കുടകുകാരനായ ശേഖര പട്ടേലർ ആണ് കഥാപത്രത്തിന് അടിസ്ഥാനം.<ref>{{cite journal|url=|title=പട്ടേലർ എന്നൊരു സത്യം|date=March 27, 2011|publisher=''[[Malayala Manorama]]''|accessdate=April 09, 2011}}</ref>
== വിവാദം ==
സക്കറിയയും അടൂരും തമ്മിൽ കഥയുടെ ചലച്ചിത്രാവിഷ്കാരത്തെ കുറിച്ചുണ്ടായ അഭിപ്രായ വ്യത്യാസം വിവാദമായിരുന്നു.<ref>{{cite web|url=http://www.flonnet.com/fl2220/stories/20051007001508200.htm|title=A constant process of discovery|author=Gowri Ramnarayan|publisher=''[[Frontline (magazine)|Frontline]]''|date=September 24 - October 07, 2005|accessdate=April 09, 2011|archive-date=2010-02-10|archive-url=https://web.archive.org/web/20100210115848/http://flonnet.com/fl2220/stories/20051007001508200.htm|url-status=dead}}</ref><ref>http://www.scribd.com/doc/42747950/Adoor-Gopalakrishnan{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഒക്ടോബർ 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== അഭിനേതാക്കൾ ==
* [[മമ്മൂട്ടി]]
* [[തൻവി ആസ്മി]]
* [[എം.ആർ. ഗോപകുമാർ]]
* [[സബിത ആനന്ദ്]]
* [[അലിയാർ]]
* [[അസീസ്]]
* [[രവി വള്ളത്തോൾ]]
* [[ബാബു നമ്പൂതിരി]]
* സോമശേഖരൻ നായർ
* കൃഷ്ണൻകുട്ടി നായർ
* പുന്നപ്ര അപ്പച്ചൻ
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
;1993 [[National Film Awards|ദേശീയ ചലച്ചിത്രപുരസ്കാരം]] ([[India|ഇന്ത്യ]]) <ref>http://dff.nic.in/NFA_archive.asp</ref>
* മികച്ച പ്രാദേശിക ചിത്രം (മലയാളം)
;1993 [[കേരളസംസ്ഥാന ചലച്ചിത്രപുരസ്കാരം]] <ref>{{Cite web |url=http://www.prd.kerala.gov.in/stateawares.htm |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2011-08-12 |archive-date=2016-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303232254/http://www.prd.kerala.gov.in/stateawares.htm |url-status=dead }}</ref>
* മികച്ച സംവിധായകൻ - [[Adoor Gopalakrishnan|അടൂർ ഗോപാലകൃഷ്ണൻ]]
* മികച്ച നടൻ - [[മമ്മൂട്ടി]]
* മികച്ച മലയാളചലച്ചിത്രം - [[കെ. രവീന്ദ്രനാഥൻ നായർ]]
* മികച്ച കഥ - [[പോൾ സക്കറിയ]]
*മികച്ച തിരക്കഥ - [[Adoor Gopalakrishnan|അടൂർ ഗോപാലകൃഷ്ണൻ]]
; മറ്റ് പുരസ്ക്കാരങ്ങൾ
* Netpac Award at the Rotterdam International Film Festival
* Interfilm Award - Honorable Mention at the International Filmfestival Mannheim-Heidelberg|Mannheim-Heidelberg International Filmfestival
* Feature FIPRESCI and Special Jury Prize, Singapore
==അവലംബം==
<references/>
== പുറംകണ്ണികൾ ==
* {{imdb title|id=0108490|title=വിധേയൻ}}
* [http://msidb.org/m.php?4560 ''വിധേയൻ''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130514222826/http://msidb.org/m.php?4560 |date=2013-05-14 }} – മലയാളസംഗീതം.ഇൻഫോ
* http://www.keralafilm.com/sfa93.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101002054806/http://www.keralafilm.com/sfa93.htm |date=2010-10-02 }} ചലച്ചിത്ര അക്കാദമിയുടെ വെബ് സൈറ്റ്
* [http://www.cinemaofmalayalam.net/vidheyan.html Vidheyan - cinema of malayalam ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110525215437/http://www.cinemaofmalayalam.net/vidheyan.html |date=2011-05-25 }}
* [http://history.sffs.org/films/film_details.php?id=4458 THE SERVILE - SFFS]
* [http://movies.nytimes.com/movie/133961/The-Servile/details The Servile (1994)- movies nytime]
{{Footer Movies Adoor Gopalakrishnan}}
{{മമ്മൂട്ടി അഭിനയിച്ച ചലച്ചിത്രങ്ങൾ}}
[[വർഗ്ഗം:അടൂർ ഗോപാലകൃഷ്ണൻ സംവിധാനം ചെയ്ത ചലച്ചിത്രങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മികച്ച മലയാളചലച്ചിത്രത്തിനുള്ള ദേശീയപുരസ്കാരം നേടിയ ചിത്രങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മികച്ച ചലച്ചിത്രത്തിനുള്ള കേരളസംസ്ഥാന സർക്കാർ പുരസ്കാരം നേടിയ ചിത്രങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മങ്കട രവിവർമ്മ ഛായാഗ്രഹണം ചെയ്ത ചലച്ചിത്രങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:സാഹിത്യകൃതികളെ ആസ്പദമാക്കിയ ചലച്ചിത്രങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:രവി നിർമ്മിച്ച ചലച്ചിത്രങ്ങൾ]]
92vvzabco8ai6q01tjyqycxkyd14k0x
ആൻഡ്രോയ്ഡ് പതിപ്പുകളുടെ ചരിത്രം
0
170906
4648741
4631082
2026-07-20T10:59:10Z
Wiki user KL
202319
/* */
4648741
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Android version history}}
2008 സെപ്റ്റംബറിൽ ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.0 പുറത്തിറങ്ങുന്നതോടെയാണ് '''[[ആൻഡ്രോയ്ഡ്|ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിങ്ങ് സിസ്റ്റത്തിന്റെ]]''' പതിപ്പുകളുടെ ചരിത്രം ആരംഭിക്കുന്നത്. ഗൂഗിളും [[ഓപ്പൺ ഹാൻഡ്സെറ്റ് അലയൻസ്|ഓപ്പൺഹാൻഡ്സെറ്റ് അലയൻസും]] സംയുക്തമായി നിർമ്മിക്കുന്ന മൊബൈൽ/ടാബ്ലെറ്റ് ഓപ്പറേറ്റിങ് സിസ്റ്റമായ ആൻഡ്രോയ്ഡിന് അതിന്റെ യഥാർത്ഥ പതിപ്പിനെത്തുടർന്ന് ഒട്ടനവധി നവീകരണങ്ങൾ ഉണ്ടായിട്ടുണ്ട്. ഇവ പ്രധാനമായും പുതിയ പ്രത്യേകതകൾ കൂട്ടിച്ചേർക്കുകയും സോഫ്റ്റ്വെയർ പിഴവുകൾ പരിഹരിക്കുകയും ചെയ്യുന്നതാണ്. 2009 ഏപ്രിലിന് ശേഷം പുറത്തിറക്കുന്ന ആൻഡ്രോയ്ഡ് പതിപ്പിന് ഒരു പലഹാരത്തിന്റെ പേരായിരിക്കും നൽകാറുള്ളത്. ഇത് ഇംഗ്ലീഷ് അക്ഷരമാലാക്രമത്തിലാവും നൽകുന്നത്:
{| class="wikitable"
|-
! പേര്
! ആന്തരിക രഹസ്യനാമം<ref name=":0">{{Cite web |title=Codenames, Tags, and Build Numbers |url=https://source.android.com/setup/start/build-numbers |access-date=June 1, 2022 |website=Android Open Source Project |publisher=Google |archive-date=November 24, 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201124122032/https://source.android.com/setup/start/build-numbers |url-status=live }}</ref>
! പതിപ്പ് നമ്പർ(കൾ)
! [[API|എപിഐ]] ലെവൽ
! പ്രസ്ദ്ധീകരണ തീയതി
! ലേറ്റസ്റ്റ് സെക്യുരിറ്റി പാച്ച് ഡേറ്റ്<ref>{{Cite web |title=Android Security Bulletins |url=https://source.android.com/security/bulletin |access-date=February 8, 2022 |website=Android Open Source Project |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134818/https://source.android.com/docs/security/bulletin |url-status=live }}</ref>
! ലേറ്റസ്റ്റ് ഗൂഗിൾ പ്ലേ സർവ്വീസ്സ് പതിപ്പ്<ref>{{Cite web |title=Google Play services by Google LLC |url=https://www.apkmirror.com/apk/google-inc/google-play-services/ |access-date=February 8, 2022 |website=APKMirror |language=en |archive-date=March 16, 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180316010511/https://www.apkmirror.com/apk/google-inc/google-play-services/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=Google Play services |url=https://apkpure.com/google-play-services/com.google.android.gms|access-date=April 28, 2023 |website=APKPure |language=en}}</ref> (റീലീസ് തീയതി)
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 1.0]]
| {{N/A}}
| {{Version|o|1.0}}
| 1
| സെപ്റ്റംബർ 23, 2008
| rowspan="18" {{N/A}}
| rowspan="7" {{N/A}}
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 1.1]]
| പെറ്റിറ്റ് ഫോർ
| {{Version|o|1.1}}
| 2
| ഫെബ്രുവരി 9, 2009
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് കപ്പ്കേക്ക്]]
| കപ്പ്കേക്ക്
| {{Version|o|1.5}}
| 3
| എപ്രിൽ 27, 2009
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഡോനട്ട്]]
| ഡോനട്ട്
| {{Version|o|1.6}}
| 4
| സെപ്റ്റംബർ 15, 2009
|-
| rowspan="3" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് എക്ലേയർ]]
| rowspan="3" | എക്ലേയർ
| {{Version|o|2.0}}
| 5
| ഒക്ടോബർ 27, 2009
|-
| {{Version|o|2.0.1}}
| 6
| ഡിസംബർ 3, 2009
|-
| {{Version|o|2.1}}
| 7
| ജനുവരി 11, 2010<ref name="ReferenceA">{{Cite web |url=https://android-developers.googleblog.com/2010/01/android-21-sdk.html |title=Android 2.1 SDK |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134715/https://android-developers.googleblog.com/2010/01/android-21-sdk.html |url-status=live }}</ref>
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഫ്രോയോ]]
| ഫ്രോയോ
| {{Version|o|2.2 – 2.2.3}}
| 8
| മെയ് 20, 2010
| 3.2.25 (ഒക്ടോബർ 2014)
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ജിഞ്ചർബ്രെഡ്]]
| rowspan="2" | ജിഞ്ചർബ്രെഡ്
| {{Version|o|2.3 – 2.3.2}}
| 9
| ഡിസംബർ 6, 2010
| rowspan="5" | 10.0.84 (നവംബർ 2016)
|-
| {{Version|o|2.3.3 – 2.3.7}}
| 10
| ഫെബ്രുവരി 9, 2011
|-
| rowspan="3" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഹണികോമ്പ്]]
| rowspan="3" | ഹണികോമ്പ്
| {{Version|o|3.0}}
| 11
| ഫെബ്രുവരി 22, 2011
|-
| {{Version|o|3.1}}
| 12
| മെയ് 10, 2011
|-
| {{Version|o|3.2 – 3.2.6}}
| 13
| ജൂലൈ 15, 2011
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഐസ്ക്രീം സാൻവിച്ച്]]
| rowspan="2" | ഐസ്ക്രീം സാൻവിച്ച്
| {{Version|o|4.0 – 4.0.2}}
| 14
| ഒക്ടോബർ 18, 2011
| rowspan="2" | 14.8.49 (ഫെബ്രുവരി 2019)
|-
| {{Version|o|4.0.3 – 4.0.4}}
| 15
| ഡിസംബർ 16, 2011
|-
| rowspan="3" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ജെല്ലി ബീൻ]]
| rowspan="3" | ജെല്ലി ബീൻ
| {{Version|o|4.1 – 4.1.2}}
| 16
| ജൂലൈ 9, 2012
| rowspan="3" | 21.33.56 (സെപ്റ്റംബർ 2021)
|-
| {{Version|o|4.2 – 4.2.2}}
| 17
| നവംബർ 13, 2012
|-
| {{Version|o|4.3 – 4.3.1}}
| 18
| ജൂലൈ 24, 2013
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് കിറ്റ്കാറ്റ്]]
| rowspan="2" | കീ ലൈം പൈ(Key Lime Pie)
| {{Version|o|4.4 – 4.4.4}}
| 19
| ഒക്ടോബർ 31, 2013
| ഒക്ടോബർ 2017
| rowspan="2" | 23.30.13 (ഓഗസ്റ്റ് 2023)
|-
| {{Version|o|4.4W – 4.4W.2}}
| 20
| ജൂൺ 25, 2014
| {{dunno}}
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ലോലിപോപ്പ്]]
| rowspan="2" | ലെമൺ മെറിംഗു പൈ
| {{Version|o|5.0 – 5.0.2}}
| 21
| നവംബർ 4, 2014<ref name="android.googlesource.com">{{Cite web |url=https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.0.0_r1 |title=refs/tags/android-5.0.0_r1 – platform/system/core – Git at Google |website=android.googlesource.com |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134715/https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.0.0_r1 |url-status=live }}</ref>
| നവംബർ 2017
| rowspan="14" |24.08.12 (March 2024)
|-
| {{Version|o|5.1 – 5.1.1}}
| 22
| മാർച്ച് 2, 2015<ref name="ReferenceB">{{Cite web |url=https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.1.0_r1 |title=refs/tags/android-5.1.0_r1 – platform/system/core – Git at Google |website=android.googlesource.com |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134720/https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.1.0_r1 |url-status=live }}</ref>
| മാർച്ച് 2018
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് മാർഷ്മല്ലോ]]
| മക്കാഡമിയ നട്ട് കുക്കി
| {{Version|o|6.0 – 6.0.1}}
| 23
| ഒക്ടോബർ 2, 2015<ref name="ReferenceC">{{Cite web |url=https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-6.0.0_r1 |title=refs/tags/android-6.0.0_r1 – platform/system/core – Git at Google |website=android.googlesource.com |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134721/https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-6.0.0_r1 |url-status=live }}</ref>
| ഓഗസ്റ്റ് 2018
|-
| rowspan="2" | [[Android Nougat|ആൻഡ്രോയിഡ് നൗഗട്ട്]]
| rowspan="2" | ന്യൂയോർക്ക് ചീസ്കേക്ക്
| {{Version|o|7.0}}
| 24
| ഓഗസ്റ്റ് 22, 2016
| ഓഗസ്റ്റ് 2019
|-
| {{Version|o|7.1 – 7.1.2}}
| 25
| ഒക്ടോബർ 4, 2016
| ഒക്ടോബർ 2019
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഒറിയോ]]
| rowspan="2" | ഓട്ട്മീൽ കേക്ക്
| {{Version|o|8.0}}
| 26
| ഓഗസ്റ്റ് 21, 2017
| ജനുവരി 2021
|-
| {{Version|o|8.1}}
| 27
| ഡിസംബർ 5, 2017
| ഒക്ടോബർ 2021
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് പൈ]]
| പിസ്താച്ചിയോ ഐസ് ക്രീം<ref>{{cite web |last1=Parker |first1=Steven |title=Android P being referred to as 'Pistachio Ice Cream' internally at Google |url=https://www.neowin.net/news/android-p-being-referred-to-as-pistachio-ice-cream-internally-at-google/ |website=Neowin |publisher=Neowin LLC |access-date=December 15, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134820/https://www.neowin.net/news/android-p-being-referred-to-as-pistachio-ice-cream-internally-at-google/ |url-status=live }}</ref>
| {{Version|o|9}}
| 28
| ഓഗസ്റ്റ് 6, 2018
| ജനുവരി 2022
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 10]]
| ക്വിൻസ് ടാർട്ട്<ref name="VergeQR">{{cite web |last1=Gartenberg |first1=Chaim |title=Even Android 11 is cake |url=https://www.theverge.com/tldr/2020/7/23/21336209/android-11-r-red-velvet-cake-internal-code-name-dessert-google |website=The Verge |date=July 23, 2020 |publisher=Vox Media, LLC |access-date=July 27, 2021 |quote=Burke revealed last year that Android Q had been internally known as "Quince Tart" |archive-date=December 17, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221217230719/https://www.theverge.com/tldr/2020/7/23/21336209/android-11-r-red-velvet-cake-internal-code-name-dessert-google |url-status=live }}</ref>
| {{Version|o|10}}
| 29
| സെപ്റ്റംബർ 3, 2019
| ഫെബ്രുവരി 2023
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 11]]
| റെഡ് വെൽവെറ്റ് കേക്ക്<ref name="VergeQR"/>
| {{Version|o|11}}
| 30
| സെപ്റ്റംബർ 8, 2020
| ഫെബ്രുവരി 2024
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 12]]
| സ്നോ കോൺ
| {{Version|co|12}}
| 31
| ഒക്ടോബർ 4, 2021
| rowspan="4" | March 2024
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 12L]]
| സ്നോ കോൺ v2
| {{version|co|12.1}}{{efn|name=A12.1|12L launched as part of the March 2022 security update to supported Pixel devices. The factory images for March 2022 and subsequent updates display the version as 12.1.<ref name="FactoryImages">{{cite web |access-date=March 31, 2022 |title=Factory Images for Nexus and Pixel Devices |url=https://developers.google.com/android/images |website=Google Developers |archive-date=April 4, 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170404151606/https://developers.google.com/android/images |url-status=live }}</ref> The device's about page will still show the Android version as 12.<ref>{{cite web |first1=Ron |last1=Amadeo |access-date=2023-03-08 |title=Android 12L is official as "Android 12.1," rolling out now to Pixel phones |url=https://arstechnica.com/gadgets/2022/03/tablet-focused-android-12l-update-rolls-out-just-not-to-any-tablets/ |date=March 7, 2022 |website=Ars Technica |archive-date=March 7, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220307232151/https://arstechnica.com/gadgets/2022/03/tablet-focused-android-12l-update-rolls-out-just-not-to-any-tablets/ |url-status=live }}</ref>}}
| 32
| മാർച്ച് 7, 2022
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 13]]
| ടിറാമിസു
| {{Version|co|13}}
| 33
| ഓഗസ്റ്റ് 15, 2022
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 14]]
| അപ് സൈഡ് ഡൗൺ കേക്ക്<ref>{{cite news |last1=Bradshaw |first1=Kyle |title=Android 14 gets official internal codename… Upside Down Cake |url=https://9to5google.com/2022/04/22/android-14-gets-official-internal-codename-upside-down-cake/ |access-date=October 5, 2022 |publisher=[[9to5Google]] |date=April 22, 2022 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134822/https://9to5google.com/2022/04/22/android-14-gets-official-internal-codename-upside-down-cake/ |url-status=live }}</ref>
| {{Version|c|14}}
| 34
| ഒക്ടോബർ 4, 2023
|-
| [[ആൻഡ്രോയ്ഡ് 15|ആൻഡ്രോയിഡ് 15]]
| വാനില ഐസ്ക്രീം<ref>{{cite news |last1=Cantisano |first1=Timi |title=Android 15 dessert-themed codename revealed as 'Vanilla Ice Cream' |url=https://www.xda-developers.com/android-15-vanilla-ice-cream/ |access-date=27 April 2023 |work=[[XDA Developers]] |date=3 March 2023 |language=en}}</ref>
| {{Version|cp|15}} <ref name="A15RN">{{cite web |title=Release notes |url=https://developer.android.com/about/versions/15/release-notes |website=Android Developers |access-date=17 February 2024 |date=17 February 2024}}</ref>
| V DP1<ref name="A15RN" />
| February 16, 2024<ref name="A15RN" />
| February 2024<ref name="A15RN" />
| 24.02.15 (January 2024)<ref name="A15RN" />
|-
| colspan="7" | {{Version|l|show=111110}}
|}
ഇതിനു മുൻപുള്ള പതിപ്പുകൾക്ക് അസ്ട്രോ, ബെൻഡർ എന്നിങ്ങനെയാണ് അനൗദ്യോഗികമായി പേര് നൽകിയിരിക്കുന്നത്. എന്നാൽ പകർപ്പവകാശപ്രശ്നങ്ങൾ മുഖാന്തരം ഇത് പൊതുവേ ഉപയോഗിക്കാറില്ല.
ആൻഡ്രോയ്ഡ് പി എന്നതു
പുറത്തിറങ്ങാനിരിക്കുന്ന പുതിയ ആൻഡ്രോയിഡ് പതിപ്പ്.ആൻഡ്രോയിഡ് പി എന്നത് താത്കാലിക പേരാണ് .
== ബീറ്റ പതിപ്പ് ==
2007 നവംബർ 05ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് ബീറ്റ പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|work=Google Operating System
|url=http://googlesystem.blogspot.com/2007/11/google-launches-android-open-mobile.html
|title=Google Launches Android, an Open Mobile Platform
|date=2007 November 05}}
</ref><ref>{{Citation
|publisher=Gizmodo
|url=http://gizmodo.com/#!318561/live-googles-gphone-open-handset-alliance-conference-call
|type=transcript
|title=Live Google’s gPhone Open handset alliance conference call
|date=2007 November 05}}.
</ref> ഇതിന്റെ സോഫ്റ്റ്വെയർ ഡെവലപ്മെന്റ് കിറ്റ് പുറത്തിറങ്ങിയത് 2007 നവംബർ 12നും.<ref>{{cite web
| publisher=Macworld
| url=http://www.macworld.com/article/61005/2007/11/androidsdk.html
| title=Google releases Android SDK
| date=2007 November 12
| access-date=2011-12-03
| archive-date=2010-08-22
| archive-url=https://web.archive.org/web/20100822061319/http://www.macworld.com/article/61005/2007/11/androidsdk.html
| url-status=dead
}}</ref>
== ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.0 ==
[[പ്രമാണം:T-Mobile G1 launch event 2.jpg|thumb|right|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.0 അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തിയ എച്ച്. ടി. സി ഡ്രീം ജിവൺ]]
2008 സെപ്റ്റംബർ 23ന് ആൻഡ്രോയ്ഡിന്റെ വാണിജ്യാടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള ആദ്യത്തെ പതിപ്പ്, 1.0 പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2008/09/announcing-android-10-sdk-release-1.html
|title=Announcing the Android 1.0 SDK, release 1
|date=2008 September 23
|work=Android Developers Blog
|first=Dan
|last=Morrill
|accessdate=2011-01-12}}
</ref> എച്ച്ടിസിയുടെ ഡ്രീം ജി.വൺ ( HTC Dream G1)<ref name=HTC>{{cite news
|publisher=HTC
|url=http://www.htc.com/www/press.aspx?id=66338&lang=1033
|accessdate=2009-05-19
|title=T-Mobile Unveils the T-Mobile G1 – the First Phone Powered by Android}}
</ref> ആണ് ആദ്യത്തെ ആൻഡ്രോയ്ഡ് സന്നിവേശിപ്പിച്ച ഉപകരണം. ഇതിലുൾപ്പെടുത്തിയ പ്രധാന പ്രത്യേകതകൾ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ചന്ത
* വെബ് ബ്രൗസർ<ref name="Engadget">
{{cite news
|url=http://www.engadget.com/2008/10/16/t-mobile-g1-review-part-2-software-and-wrap-up/
|title=T-Mobile G1 review, part 2: software and wrap-up
|first=Joshua
|last=Topolsky
|publisher=Engadget
|date=October 16, 2008}}
</ref><ref name="Release features - Android 1.0">{{cite news
|publisher=Google
|url=https://sites.google.com/a/android.com/opensource/release-features---android-1-0
|title=Release features – Android 1.0
|access-date=2011-12-03
|archive-date=2019-09-19
|archive-url=https://web.archive.org/web/20190919041651/https://www.google.com/a/android.com/ServiceLogin?service=jotspot&passive=1209600&continue=https%3A%2F%2Fsites.google.com%2Fa%2Fandroid.com%2Fopensource%2Frelease-features---android-1-0&followup=https%3A%2F%2Fsites.google.com%2Fa%2Fandroid.com%2Fopensource%2Frelease-features---android-1-0&ul=1
|url-status=dead
}}</ref>
* ക്യാമറ പിന്തുണ<ref name="T-Mobile G1 Google Android Phone">{{cite news
|publisher=PC Magazine
|url=http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2331003,00.asp
|title=T-Mobile G1 (Google Android Phone)}}
</ref>
* ജിമെയിൽ
* ഗൂഗിൾ കോണ്ടാക്ട്സ്
* ഗൂഗിൾ കലണ്ടർ
* ഗൂഗിൾ മാപ്പ്സ്<ref name="T-Mobile G1 Google Android Phone"/> എന്നിവയുടെ ക്രോഡീകരണവും
* ഗൂഗിൾ ടാക്ക്
* ഗൂഗിൾ സേർച്ച
* യൂട്യൂബ്<ref name="Android for Dummies">
{{cite web
|url=http://www.techpluto.com/what-is-android/
| title=Android for Dummies
| date=September 18, 2008
|publisher=TechPluto}}
</ref>
* മീഡിയ പ്ലയർ<ref name="Release features - Android 1.0"/><ref name="T-Mobile G1 Google Android Phone"/>
* എം.എം.എസ് - എസ്.എം. എസ്,
* വൈഫൈ-ബ്ലൂടൂത്ത് പിന്തുണ
== ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.1 ==
ടി മൊബൈൽ ജി വണ്ണിനായി (T-Mobile G1) 2009 ഫെബ്രുവരി 09ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.1 പുറത്തിറക്കി ഈ അധികരിച്ച പതിപ്പ് കൂടുതൽ ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ ഉൾപ്പെടുത്തുകയും 1.0-ൽ കണ്ട പിഴവുകൾ പരിഹരിക്കുകയും ആപ്ലിക്കേഷൻ പ്രോഗ്രാമിങ്ങ് ഇന്റർഫേസ് മെച്ചപ്പെടുത്തുകയും ചെയ്തു.<ref>
{{cite web
|url=http://developer.android.com/sdk/android-1.1.html
|title=Android 1.1 Version Notes
|date=February 2009
|work=Android Developers
|accessdate=2011-01-12}}
</ref>
== 1.5 കപ്കേക്ക് ==
[[പ്രമാണം:Android home.png|thumb|170px|right|1.5ലധിഷ്ടിതമായ ആൻഡ്രോയ്ഡ് എമുലേറ്ററിന്റെ പൂമുഖം]]
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.27 നെ അടിസ്ഥാനമാക്കി 2009 ഏപ്രിൽ 30ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.5 കപ്കേക്ക് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2009/04/android-15-is-here.html
|title=Android 1.5 is here!
|date=2009 April 27
|work=Android Developers Blog
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|accessdate=2009-09-03}}
</ref><ref>
{{cite news
|last=Rob
|first=Jackson
|title=CONFIRMED: Official Cupcake Update Underway for T-Mobile G1 USA & UK!
|date=2009 April 30
|url=http://phandroid.com/2009/04/30/official-cupcake-update-underway-for-t-mobile-g1-usa/
|work=Android Phone Fans
|accessdate=2009-09-03}}
</ref> ഇതിലെ പ്രത്യേകതകൾ<ref name="cupcake-highlights">{{cite web
|date=April 2009
|url=http://developer.android.com/sdk/android-1.5-highlights.html
|title=Android 1.5 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2009-09-03
|archive-date=2009-09-01
|archive-url=https://web.archive.org/web/20090901200518/http://developer.android.com/sdk/android-1.5-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* യൂട്യൂബിലേക്കും പിക്കാസയിലേക്കും നേരിട്ട് ചിത്രങ്ങളും വീഡിയോകളും അപ്ലോഡാനുള്ള ഉപാധി
* ചലനാത്മകമായ സ്ക്രീൻ
* വിഡ്ജറ്റുകളുടെ പിന്തുണ,<ref>
{{cite web
|url=http://developer.android.com/guide/topics/appwidgets/index.html
|title=App Widgets
|publisher=Android Developers}}
</ref>
* മറ്റ് വിർച്വൽ കീബോഡുകളുടേയും ടെക്സ്റ്റ് പ്രഡിക്ഷൻ നിഘണ്ടു ഉപഭോഗം
* 3ജിപി- എംപെഗ്4 പിന്തൂണ
== 1.6 ഡോനട്ട് ==
[[പ്രമാണം:Android 1.6 on the Android SDK.png|thumb|170px|right|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.6 പൂമുഖം]]
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.29നെ അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തി, ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.6 SDK 1.6 ഡോനട്ട് 2009 സെപ്റ്റംബർ 15നു പുറത്തിറക്കി.<ref
name="donut-highlights" /><ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2009/09/android-16-sdk-is-here.html
|title=Android 1.6 SDK is here
|date=2009 September 15
|work=Android
Developers Blog
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|accessdate=2009-10-01}}
</ref>
<ref>{{cite news
|last=Ryan
|first=Paul
|title=Google releases Android 1.6; Palm unleashes WebOS 1.2
|date=2009 October 1
|url=http://arstechnica.com/gadgets/news/2009/10/google-releases-android-16-palm-releases-webos-12.ars
|work=Ars Technica
|accessdate=2009-10-01}}
</ref> ഇതിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ.<ref
name="donut-highlights">{{cite web
|date=September
2009
|url=http://developer.android.com/sdk/android-1.6-highlights.html
|title=Android 1.6 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2009-10-01
|archive-date=2009-09-27
|archive-url=https://web.archive.org/web/20090927092517/http://developer.android.com/sdk/android-1.6-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* വെബ്, കോണ്ടാക്ട്സ്, ഹിസ്റ്ററി എന്നിവയിൽ ടെക്സ്റ്റ് - ശബ്ദാന്വേഷണം
* ബഹുഭാഷാ സ്പീച്ച് സിന്തസിസ് എഞ്ചിൻ
* ആൻഡ്രൊയ്ഡ് ചന്തയിലെ ഉത്പന്നങ്ങളിൽ മെച്ചപ്പെട്ട് തിരച്ചിലും ഉത്പന്നങ്ങളുടെ പ്രിവ്യൂ കാണാനുമുള്ള അവസരം
* ഗ്യാലറി ക്യാമറ, ക്യാംകോഡർ എന്നിവയുടെ മെച്ചപ്പെട്ട ക്രോഡീകരണത്തിലൂടെ മികച്ച ഉപയോഗക്ഷമത
* ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ചിത്രങ്ങൾ ഒരുമിച്ച് ഇല്ലാതാക്കാനുള്ള അവസരം
* ഡബ്ലൂവിജിഎ സ്ക്രീൻ റസല്യൂഷൻ പിന്തുണ
== 2.0/2.1 എക്ലേഴ്സ് ==
[[പ്രമാണം:Motorola-milestone-wikipedia.jpg|thumb|right|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0. അധിഷ്ഠിതമായ മോട്ടോറോള ഡ്രോയ്ഡ്.]]
=== 2.0 ===
ലിനക്സ് കേർണൽ 2.6.29നെ അടീസ്ഥാനമാക്കി 2009 ഒക്ടോബർ 26ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0 SDK,<ref>{{cite web |url = http://developer.android.com/sdk/android-2.0.html |title = Android 2.0, Release 1 |work = Android Developers |accessdate = 2009-10-27 |archive-date = 2009-10-28 |archive-url = https://web.archive.org/web/20091028223443/http://developer.android.com/sdk/android-2.0.html |url-status = dead }}</ref> ഡിസംബർ 3ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0.1 SDK,<ref name = "2.0.1 SDK">{{cite web
| url = http://developer.android.com/sdk/android-2.0.1.html
| title = Android 2.0.1, Release 1 SDK
| work = Android Developers
| accessdate = 2010-01-17
| archive-date = 2010-01-15
| archive-url = https://web.archive.org/web/20100115003947/http://developer.android.com/sdk/android-2.0.1.html
| url-status = dead
}}</ref> 2010 ജനുവരി 12ന് 2.1 SDK എന്നിവ പുറത്തിറങ്ങി.<ref name = "2.1
SDK">{{cite web
|url = http://developer.android.com/sdk/android-2.1.html
|title = Android 2.1, Release 1
|work = Android Developers
|accessdate = 2010-01-17
|archive-date = 2010-01-14
|archive-url = https://web.archive.org/web/20100114194657/http://developer.android.com/sdk/android-2.1.html
|url-status = dead
}}
</ref> ഇവയിൽ വന്ന മാറ്റങ്ങൾ <ref name="eclair-highlights">{{cite web
|url = http://developer.android.com/sdk/android-2.0-highlights.html
|title = Android 2.0 Platform Highlights
|work = Android Developers
|accessdate = 2009-10-27
|archive-date = 2009-10-29
|archive-url = https://web.archive.org/web/20091029032030/http://developer.android.com/sdk/android-2.0-highlights.html
|url-status = dead
}}</ref>
* ബ്ലൂടൂത്ത് 2.1 പിന്തുണ
* കോണ്ടാക്ടിൽ നിന്നും നേരിട്ട് കാൾ/ഈമെയിൽ/മെസേജ്
* ഒന്നിൽ കൂടുതൽ അക്കൗണ്ടുകൾ ക്രോഡീകരിക്കാനുള്ള അവസരം
* ക്യാമറാ നവീകരണം
* വിർച്വൽ കീബോഡ് നവീകരണം
* മെച്ചപ്പെട്ട കോണ്ട്രാസ്റ്റ് അനുപാതം എന്നിവയായിരുന്നു
=== 2.0.1 ===
2009 ഡിസംബർ 3ന് ചട്ടക്കൂട്, ഏ.പി.ഐ, സ്വഭാവം എന്നിവയിൽ വ്യതിയാനം വരുത്തി പിഴവുകൾ പരിഹരിച്ച് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0.1 പുറത്തിറങ്ങി.<ref name = "2.0.1 SDK"/>
=== 2.1 ===
2010 ജനുവരി 12ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.1 SDK പുറത്തിറക്കി.<ref name = "2.1
SDK"/>
== 2.2.x ഫ്രോയോ ==
[[File:Android 2.2 Froyo home.png|thumb|180px|2.2 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
=== 2.2 ===
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.32നെ അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തി 2010 മെയ് 20ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.2 ഫ്രോയോ SDK,<ref name="froyo-highlights"/><ref
name="froyo-dev-blog">{{cite web
|url = http://android-developers.blogspot.com/2010/05/android-22-and-developers-goodies.html
|work = Android Developers Blog
|title = Android 2.2 and developers goodies
|publisher = [[ഗൂഗിൾ]]
|accessdate = 2010-05-20
|first = Xavier
|last = Ducrohet
|date = 20 May 2010}}
</ref> പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിലുൾപ്പെടുത്തിയ പുതിയ സവിശേഷതകൾ<ref name="froyo-highlights">{{cite web
|date=2010 May 20
|url=http://developer.android.com/sdk/android-2.2-highlights.html
|title=Android 2.2 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2010-05-23
|archive-date=2012-07-06
|archive-url=https://www.webcitation.org/68xmGXBy7?url=http://developer.android.com/about/versions/android-2.2-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* വേഗത, മെമ്മറി, കാര്യക്ഷമത എന്നിവയിലെ വർദ്ധന,<ref
name="unofficial-froyo-features">{{cite web
|url =http://www.androidpolice.com/2010/05/20/exclusive-unofficially-confirmed-froyo-features-post-day-1-of-google-io-google-io-blitz-coverage-day-1/
|title = Unofficially Confirmed Froyo Features, Post-Day-1 Of Google I/O
|work = Android Police
|accessdate =2010-05-20}}
</ref>
* ജെഐടി കമ്പൈലേഷൻ,<ref>{{cite web
|url =http://www.androidpolice.com/2010/05/11/exclusive-androidpolice-coms-nexus-one-is-running-android-2-2-froyo-how-fast-is-it-compared-to-2-1-oh-only-about-450-faster/
|title = Nexus One Is Running Android 2.2 Froyo. How Fast Is It Compared To 2.1? Oh, Only About 450% Faster
|work = androidpolice
|accessdate =2010-05-13}}
</ref>
* ക്രോം വി8 ജാവാസ്ക്രിപ്റ്റ് ബ്രൗസർ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ക്ലൗഡ് ഡിവൈസ് മെസ്സേജിങ്ങ് സേവനം
* യുഎസ്ബി ടെതറിങ്ങ്
* വൈഫൈ ഹോട്ട്സ്പോട്ട്
* അഡോബി ഫ്ലാഷ് പിന്തുണ,<ref>{{cite news
|url = http://bits.blogs.nytimes.com/2010/04/27/googles-andy-rubin-on-everything-android/
|title = Google's Andy Rubin on Everything Android |work = NY Times
|accessdate =2010-05-20 |first=Brad |last=Stone
|date=2010-04-27}}</ref>
* ബാഹ്യ മെമ്മറിയിലേക്ക് ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ സന്നിവേശിപ്പിക്കാനുള്ള സൗകര്യം
* ന്യൂമറിക് ആൽഫാന്യൂമറിക് രഹസ്യവാക്കുകളുടേ പിന്തുണ
* മൊബൈൽ വഴിയുള്ള ഡേറ്റ ഉപഭോഗം നിർത്തിവയ്ക്കാനുള്ള അവസരം
* മൈക്രോസൊഫ്റ്റ് എക്സ്ച്ചേഞ്ച് പിന്തുണ എന്നിവയാണ്.
=== 2.2.1 ===
2011 ജനുവരി 18ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.2.1 ചെറിയ നവീകരണങ്ങളോടെ പുറത്തിറങ്ങി <ref>{{citeweb
|last=Aronsson
|first=Lars
|title=Android2.2.1 update for Samsung Galaxy S now rolling out via Kies
|url=http://androinica.com/2011/01/android-2-2-1-update-for-samsung-galaxy-s-now-rolling-out-via-kies/
|accessdate=2011 November 17
|publisher=androinica.com
|date=2011 January 18
|archive-date=2011-11-11
|archive-url=https://web.archive.org/web/20111111182743/http://androinica.com/2011/01/android-2-2-1-update-for-samsung-galaxy-s-now-rolling-out-via-kies/
|url-status=dead
}}</ref>
=== 2.2.2 ===
ജനുവരി 22 ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.2.2 നെക്സസ് വണ്ണിനെ അലട്ടിയിരുന്ന എസ്.എം.എസ് റൂട്ടീൻ പിഴവുകൾ പരിഹരിച്ച് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{citeweb
|last=Hollister
|first=Sean
|title=Nexus One gets tiny update to Android 2.2.2, fixes SMS routing
issues
|url=http://www.engadget.com/2011/01/22/nexus-one-gets-tiny-update-to-android-2-2-2-probably-fixes-sms/
|accessdate=2011 November 17
|publisher=engadget.com
|date=2011 January 22}}
</ref>
=== 2.2.3 ===
നവംബർ 21ന് Android 2.2.3 SDK രണ്ട് സുരക്ഷിതത്വ നവീകരണങ്ങൾ വരുത്തി പുറത്തിറങ്ങി
== 2.3.x ജിഞ്ചർബ്രഡ് ==
[[പ്രമാണം:Nexus S.png|thumb|170px|right|ഗൂഗിളിന്റെ നെക്സസ് എസ്, ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3 ജിഞ്ചർബ്രഡിൽ]]
=== 2.3 ===
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.35 നെ അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തി 2010 ഡിസംബർ 6ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3 ജിഞ്ചർബ്രഡ് SDK പുറത്തിറങ്ങി.<ref name="gingerbread-highlights"/><ref name="gingerbread-dev-blog">{{cite web |url =
http://android-developers.blogspot.com/2010/12/android-23-platform-and-updated-sdk.html
|work = Android Developers Blog
|title = Android 2.3 Platform and Updated SDK Tools |publisher = [[ഗൂഗിൾ]]
|accessdate = 2010-12-07
|first = Xavier
|last = Ducrohet
|date = 6 December 2010}}
</ref>
മാറ്റങ്ങളിൽ<ref name="gingerbread-highlights">{{cite web
|date=2010 December 6
|url=http://developer.android.com/sdk/android-2.3-highlights.html
|title=Android 2.3 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2010-12-07
|archive-date=2012-01-27
|archive-url=https://web.archive.org/web/20120127133938/https://developer.android.com/sdk/android-2.3-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref> ഇതിലെ നവീകരണങ്ങൾ<ref name="gingerbread-highlights"/>
* വേഗതയും ലാളിത്യവും നിറഞ്ഞ പുതിയ ഉപയോക്തൃ ഇന്റർഫേസ്
* WXGA മുതൽ മുകളിലോട്ടുള്ള വലിയ സ്ക്രീനുകൾക്കും പിന്തുണ
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ വിർച്വൽ കീബോഡ്
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ കോപ്പി/പേസ്റ്റ് സംവിധാനം
* ഗാർബേജ് കളക്ഷൻ
* ഗൈറോസ്കോപ്പ് ബാരോമീറ്റർ മുതലായ പുതിയ സെൻസറുകൾക്കുള്ള പിന്തുണ
* പുതിയ ഡൗൺലോഡ് മാനേജർ
* നേറ്റീവ് കോഡ് ഡെവലപ്പ്മെന്റിന് പിന്തുണ
* ഫ്രണ്ട് ക്യാമറയ്ക്ക് പിന്തുണ
* പുതിയ ആഡിയോ ഇഫക്ടുകൾ
* നിയർ ഫീൾഡ് കമ്യൂണിക്കേഷൻ പിന്തൂണ എന്നിവയാണ്.
=== 2.3.3 ===
2011 ഫെബ്രുവരി 9ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3.3 പുറത്തിറങ്ങി<ref>{{cite web |url=http://developer.android.com/sdk/android-2.3.3.html |title=Android
2.3.3 Platform |publisher=Android Developers |access-date=2011-12-03 |archive-date=2012-06-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120613232731/http://developer.android.com/sdk/android-2.3.3.html |url-status=dead }}</ref>
=== 2.3.4 ===
2.3.4 പതിപ്പിൽ ഗൂഗിൾ വീഡിയോ ചാറ്റും വായിസ് ചാറ്റും ഉൾപ്പെടുത്തി<ref>{{cite web
|url=http://googlemobile.blogspot.com/2011/04/video-chat-on-your-android-phone.html
|title=Video Chat on Your Android Phone |date=2011 April 28
|work=Google Mobile Blog}}
</ref>
=== 2.3.5 ===
2011 ജൂലൈ 25ന് ഒറ്റനവധി നവീകരണങ്ങളോടേ ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3.5 പുറത്തിറങ്ങി<ref>{{cite web
|last=Arghire
|first=Ionut
|title=Android 2.3.5 Arrives on Galaxy S in the UK
|url=http://news.softpedia.com/news/Android-2-3-5-Arrives-on-Galaxy-S-in-the-UK-235644.shtml
|work=Softpedia.com
|accessdate=2011 December 1}}</ref> ഇതിലെ നവീകരണങ്ങൾ താഴെപ്പറയുന്നവയാണ്
* ക്യാമറ സോഫ്റ്റ്വെയറിൽ നവീകരണങ്ങൾ
* സാംസങ് ഗാലക്സി എസിലെ ബ്ലൂടൂത്ത് പിഴവ് പരിഹരിച്ചു
* ബാറ്ററി കാര്യക്ഷമത വർധിപ്പിച്ചു.
* ജീമെയിൽ ആപ്ലിക്കേഷൻ മെച്ചപ്പെടുത്തി
=== 2.3.6 ===
ഈ പതിപ്പിൽ വോയ്സ് സേർച്ച് പിഴവ് പരിഹരിച്ചു.
=== 2.3.7 ===
നെക്സസ് S 4Gൽ ഗൂഗിൾ വാലറ്റ് പിന്തുണയോട് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3.7 പുറത്തിറങ്ങി.
== 3.x ഹണീകോമ്പ് ==
=== 3.0 ===
[[പ്രമാണം:Xoom Motorola.jpg|300px|thumb|right|മോട്ടോറോള ക്സൂം, ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.0 ഹണീകോമ്പിൽ അധിഷ്ഠിതമായി]]
2011 ഫെബ്രുവരി 22ന് ടാബ്ലറ്റുകൾക്ക് മാത്രമായി ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.36നെ അധിഷ്ഠിതമാക്കി ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.0 ഹണീകോമ്പ് പുറത്തിറക്കി.<ref name="honeycomb-highlights"/>
<ref name="honeycomb-sneak-peek">{{cite web
|url=http://googlemobile.blogspot.com/2011/01/sneak-peak-of-android-30-honeycomb.html
|title=A Sneak Peek of Android 3.0, Honeycomb
|first=Andy
|last=Rubin
|work=Google Mobile Blog
|date=2011 January 5
|publisher = Google
|accessdate=2011-01-05 }}
</ref>
<ref>{{cite web
|url= http://android-developers.blogspot.com/2011/02/final-android-30-platform-and-updated.html
|title=Final Android 3.0 Platform and Updated SDK Tools
|author=Xavier
Ducrohet
|work=Android Developers blog
|date=2011 February 22
|accessdate=2011 February 23}}
</ref>
<ref>{{cite web
|url=http://www.anandtech.com/show/4150/googles-android-event-analysis/2
|title=Google's Android Event Analysis
|author=Mithun Chandrasekhar
|work=AnandTech
|date=2011 February 2
|accessdate=2011 February 5
|quote=I confirmed this with Google; Honeycomb, at least in the current form, will not be coming to non-tablet devices.
|archive-date=2011-02-05
|archive-url=https://web.archive.org/web/20110205210127/http://www.anandtech.com/show/4150/googles-android-event-analysis/2
|url-status=dead
}}</ref> ഇതുൾപ്പെട്ട ആദ്യത്തെ ഉപാധി, മോട്ടോറോള ക്സൂം ടാബ്ലറ്റ് 2011 ഫെബ്രുവരി 24ന് വിപണിയിലെത്തി. ഇതിലെ മാറ്റങ്ങൾ<ref>{{cite web |url=
http://www.engadget.com/2011/01/26/motorola-atrix-4g-and-xoom-tablet-launching-at-the-end-of-februa/
|title=Motorola Atrix 4G and Xoom tablet launching at the end of
February, Droid Bionic and LTE Xoom in Q2 |author=Nilay Patel
|work=Engadget |date=2011 January 26|accessdate=2011 February 5}}</ref></small> Changes included:<ref
name="honeycomb-highlights">{{cite web
|url=http://developer.android.com/sdk/android-3.0-highlights.html
|title=Android 3.0 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2011 Feb 23
|archive-date=2011-02-16
|archive-url=https://web.archive.org/web/20110216200154/http://developer.android.com/sdk/android-3.0-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* ഹോളോഗ്രഫിക് യൂസർ ഇന്റെർഫേസോടു കൂടിയ ടാബ്ലറ്റ് പിന്തുണ
* സിസ്റ്റം ബാർ
* ആക്ഷൻ ബാർ
* മൾട്ടിപ്പിൾ ടാസ്കിങ്ങ് പിന്തുണ
* നവീകരിച്ച കീബോഡ്
* ബഹുദളങ്ങഓട് കൂടിയ ബ്രൗസർ
* ക്യാമറ സംവിധാനങ്ങളിലേക്ക് പെട്ടെന്നുള്ള ആക്സസ്
* നവീകരിച്ച ഗ്യാലറി ദൃശ്യം
* ഹാർഡ്വെയർ ആക്സിലറേഷൻ
* ഗൂഗിൾ ടോക്കിൽ വീഡിയോ ചാറ്റ് പിന്തുണ
* മൾട്ടിക്കോർ പ്രോസസർ പിന്തുണ
* ഉപയോക്തൃവിവരങ്ങൾ എൻക്രിപ്റ്റ് ചെയ്യാനുള്ള സൗകര്യം എന്നിവയാണ്
=== 3.1 ===
2011 മെയ് 10ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.1 SDK വിപണിയിലെത്തി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2011/05/android-31-platform-new-sdk-tools.html
|title=Android 3.1 Platform, New SDK tools
|date=2011 May 10
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|work=Android Developers Blog
|accessdate=2011 May 10}}
</ref> ഇതിലെ മാറ്റങ്ങൾ
* യൂ.എസ്. ബി കണക്ടിവിറ്റി
* വിപുലീകരിച്ച സമീപകാല ആപ്പ്സ് പട്ടിക
* വലിപ്പം മാറ്റാൻ കഴിയാവുന്ന ഹോം സ്ക്രീൻ വിഡ്ജറ്റുകൾ
* ബാഹ്യ കീബോഡ്, പോയിന്റിങ്ങ് ഉപകരണങ്ങൾ എന്നിവയ്ക്കുള്ള പിന്തുണ.
* ജോയ്സ്റ്റിക്ക്, ഗെയിംപാഡ് പിന്തുണ
* എച്ച്.ടി.ടി.പി. പ്രോക്സി പിന്തുണ
=== 3.2 ===
2011 ജൂലൈ 15ന് ഹൂവൈ മീഡിയപാഡിലൂടെ 3.2 SDK പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2011/07/android-32-platform-and-updated-sdk.html
|title=Android 3.2 Platform and Updated SDK tools |date=2011 July 15
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|work=Android Developers Blog
|accessdate=2011 July 16}}
</ref><ref>{{cite web| url=
http://www.engadget.com/2011/06/20/huawei-mediapad-revealed-worlds-first-7-inch-android-3-2-table/
|title=Huawei MediaPad revealed first 3.2 tablet |author=Darren Murph
|work= Engadget
| date=2011-06-20
|accessdate=2011-06-20}}
</ref>
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ ഹാർഡ്വെയർ പിന്തുണ
* സെക്യുവർ ഡിവസിലെ ആപ്ലിക്കേഷനിലേക്ക് പെട്ടെന്നുള്ള ആക്സസ്
* കോമ്പാറ്റിബിലിറ്റി ഡിസ്പ്ലൈ മോഡ് എന്നിവയയായിരുന്നു ഇതിലെ മാറ്റങ്ങൾ
=== 3.2.1 ===
2011 സെപ്റ്റംബർ 20ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.2.1 നവീകരിച്ചത് പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിലുൾപ്പെട്ട മാറ്റങ്ങൾ
* സുരക്ഷിതത്വം, സ്ഥിരത, വൈഫൈ എന്നിവയിലെ മെച്ചപ്പെടുത്തലുകൾ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ചന്തയുടെ നവീകരണം
* ഗൂഗിൾ ബുക്ക്സിൽ വരുത്തിയ നവീകരണം
* അഡോബി ഫ്ലാഷ് നവീകരണത്തോട് കൂടിയ ബ്രൗസർ
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ ചൈനീസ് നിഘണ്ടു.
=== 3.2.2 ===
2011 ആഗസ്റ്റ് 30ന് പുറത്തിറങ്ങി. മോട്ടോറോള ക്സൂം എക്സ്.ജി ക്കായി ചില്ലറ മാറ്റങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുത്തി.
== 4.0 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് ==
[[പ്രമാണം:Galaxy Nexus smartphone.jpg|thumb|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 4.0.1 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ചിൽ അധിഷ്ഠിതമായ [[ഗ്യാലക്സി നെക്സസ്]]]]
2011 ഒക്ടോബർ 19ന് [[ഗ്യാലക്സി നെക്സസ്]] ആൻഡ്രോയ്ഡ് 4.0 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://socialbarrel.com/android-4-0-ice-cream-sandwich-sdk-now-available/24093/
|title=Android 4.0 Ice Cream Sandwich SDK Now Available
|publisher=Social Barrel
|first=Francis
|last=Rey
|date=2011 October 19
|access-date=2011-12-04
|archive-date=2013-09-08
|archive-url=https://web.archive.org/web/20130908152338/http://socialbarrel.com/android-4-0-ice-cream-sandwich-sdk-now-available/24093/
|url-status=dead
}}</ref><ref>{{cite web
|url=http://www.youtube.com/watch?v=RX4btquQzUE |title=Calling All Ice
Cream Sandwich Lovers
|publisher=YouTube}}
</ref> ഇതിലെ പ്രത്യേകതകൾ
* വിഡ്ജറ്റുകളെ പുതിയ ടാബിൽ ഉൾപ്പെടുത്തി
* നവീകരിക്കാവുന്ന ലോഞ്ചർ സംവിധാനം
* ഡ്രാഗ് ആൻഡ് ഡ്രോപ്പ് മുഖാന്തരം പെട്ടെന്ന് നിർമ്മിക്കാനാവുന്ന ഫയലുകൾ
* കലണ്ടറിൽ പിഞ്ച് ടു സൂം വ്യവസ്ഥ
* ഓഫ്ലൈൻ തിരച്ചിൽ സംവിധാനം
* ജീമെയിൽ സംഭാഷണങ്ങൾക്കിടയിൽ സ്വിച്ച് ചെയ്യാനുള്ള സംവിധാനം
* സ്ക്രീൻഷോട്ട് ക്യാപ്ചർ സംവിധാനം
* മുഖം തിരിച്ചറിഞ്ഞ് പൂട്ട് മാറ്റാനുള്ള സംവിധാനം
* 16 ടാബുകൾ വരെ തുറക്കാവുന്ന പുതിയ ബ്രൗസർ
* ഡാറ്റാ ഉപഭോഗത്തെ നിയന്ത്രിക്കാനുള്ള സംവിധാനം
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ ക്യാമറ, ചിത്ര എഡിറ്റർ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ബീം - പുതിയ നിയർ ഫീൾഡ് കമ്യൂണിക്കേഷൻ സംവിധാനം
* വൈഫൈ ഡയറക്ട്
* 1080 പിക്സൽ വീഡിയോ റെക്കോഡിങ്ങ് <ref>{{cite web
| url=http://www.engadget.com/2011/10/18/android-4-0-ice-cream-sandwich-now-official/
| title=Android 4.0 Ice Cream Sandwich now official, includes revamped
design, enhancements galore
| publisher=Engadget
| first=Brad
| last=Molen
| date=October 19, 2011
| accessdate=October 19, 2011}}
</ref>
<ref>{{cite news
|url=http://reviews.cnet.com/8301-19736_7-20122331-251/ice-cream-sandwich-adds-tons-of-new-features/?tag=mncol;txt
|title=Ice Cream Sandwich adds tons of new features
|publisher=CNET
|first=Kent
|last=German
|date=October 18, 2011
}}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഡിസംബർ 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref>{{cite web
|url=http://techcrunch.com/2011/10/18/a-quick-ice-cream-sandwich-feature-rundown/
|title=A Quick Android 4.0 Ice Cream Sandwich Feature Rundown
|publisher=Tech Crunch
|first=Chris
|last=Velazco
|date=October 18, 2011}}</ref>
===ആൻഡ്രോയിഡ് 4.0.3 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച്===
ആൻഡ്രോയിഡ് 4.0.3 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് 2011 ഡിസംബർ 16-ന് പുറത്തിറങ്ങി.<ref name=ICS16Dec2011>[http://android-developers.blogspot.com/2011/12/android-403-platform-and-updated-sdk.html "Android 4.0.3 Platform and Updated SDK tools"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140719073950/http://android-developers.blogspot.com/2011/12/android-403-platform-and-updated-sdk.html |date=July 19, 2014 }}. Android Developers Blog. December 16, 2011. Retrieved January 4, 2012.</ref>ആൻഡ്രോയിഡ് 4.0 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിലേക്കുള്ള അപ്ഡേറ്റായിരുന്നു.
*വിവിധ ബഗ് പരിഹാരങ്ങളും ഒപ്റ്റിമൈസേഷനുകളും ചെറിയ ഫീച്ചർ മെച്ചപ്പെടുത്തലുകളും അവതരിപ്പിച്ചു.
*ഗ്രാഫിക്സ്, ഡാറ്റാബേസുകൾ, അക്ഷരത്തെറ്റ് പരിശോധന, ബ്ലൂടൂത്തിന്റെ പ്രവർത്തനം എന്നിവയിൽ മെച്ചപ്പെടുത്തലുകൾ നടത്തി.
*കോൺടാക്റ്റ് പ്രൊവൈഡർ ഒരു സോഷ്യൽ സ്ട്രീം എപിഐ ഉൾപ്പെടെ, ഡെവലപ്പർമാർക്കുള്ള പുതിയ [[API|എപിഐകൾ]].
*കലണ്ടർ പ്രൊവൈഡറിനെ മെച്ചപ്പെടുത്തി എടുത്തു.
*വീഡിയോ സ്റ്റെബിലൈസേഷനും ക്യുവിജിഎ റെസല്യൂഷനും മെച്ചപ്പെടുത്തുന്ന പുതിയ ക്യാമറ ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ.
*സ്ക്രീൻ റീഡറുകൾ ഉപയോഗിച്ച് മെച്ചപ്പെട്ട ഉള്ളടക്കത്തിലേക്കുള്ള പ്രവേശനം മികച്ചതാക്കാനുള്ള പരിഷ്ക്കരണങ്ങൾ.<ref>{{cite web |url=https://www.engadget.com/2011/12/16/android-4-0-3-announced-brings-variety-of-optimizations-and-bu/ |title=Android 4.0.3 announced, bringing 'variety of optimizations and bug fixes' to phones and tablets |publisher=Engadget |date=December 16, 2011 |access-date=December 17, 2011 |archive-date=January 2, 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130102083750/http://www.engadget.com/2011/12/16/android-4-0-3-announced-brings-variety-of-optimizations-and-bu/ |url-status=live }}</ref>
===ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 ജെല്ലി ബീൻ===
[[File:Android 4.1 on the Galaxy Nexus.jpeg|thumb|ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 ഹോം സ്ക്രീൻ|180px]]
2012 ജൂൺ 27-ന് നടന്ന [[Google I/O|ഗൂഗിൾ ഐ/ഒ]] കോൺഫറൻസിലാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 (ജെല്ലി ബീൻ) ഗൂഗിൾ പ്രഖ്യാപിച്ചത്. [[ലിനക്സ് കെർണൽ]] 3.0.31 അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഉപയോക്തൃ ഇൻ്റർഫേസിൻ്റെ പ്രവർത്തനക്ഷമതയും പ്രകടനവും മെച്ചപ്പെടുത്തുക എന്ന പ്രാഥമിക ലക്ഷ്യത്തോടെയുള്ള അപ്ഡേറ്റായിരുന്നു ജെല്ലി ബീൻ. പെർഫോമൻസ് മെച്ചപ്പെടുത്തൽ "പ്രോജക്റ്റ് ബട്ടർ" പ്രോജക്ടിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു, ഇത് ടച്ച് അന്റിസിപ്പേഷൻ, ട്രിപ്പിൾ ബഫറിംഗ്, വിപുലീകൃത വിസിങ്ക്(vsync) ടൈമിംഗ്, 60 fps എന്ന നിശ്ചിത ഫ്രെയിം റേറ്റ് എന്നിവ ഉപയോഗിച്ച് ഫ്ലൂയിഡും "ബട്ടറി-സ്മൂത്ത്" യുഐയും സൃഷ്ടിക്കുന്നു.<ref name="Android-4.1-devs">{{cite web |url=http://developer.android.com/about/versions/jelly-bean.html#media |title=Android 4.1 for Developers |publisher=Android Developers |access-date=February 9, 2013 |archive-date=January 28, 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130128204124/http://developer.android.com/about/versions/jelly-bean.html#media |url-status=live }}</ref>
ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 ജെല്ലി ബീൻ ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പൺ സോഴ്സ് പ്രോജക്റ്റിൽ ഉൾപ്പെടുത്തി 2012 ജൂലൈ 9-ന് പുറത്തിറങ്ങി,<ref>{{cite web |last=Queru |first=Jean-Baptiste |title=Android 4.1 in AOSP |url=https://groups.google.com/forum/#!topic/android-building/XBYeD-bhk1o |access-date=July 12, 2012 |archive-date=January 22, 2011 |archive-url=http://arquivo.pt/wayback/20110122130054/https://groups.google.com/forum/#!topic/android-building/XBYeD-bhk1o |url-status=live }}</ref>ജെല്ലി ബീനിൽ പ്രവർത്തിക്കുന്ന ആദ്യ ഉപകരണമായ നെക്സസ് 7 ടാബ്ലെറ്റ് 2012 ജൂലൈ 13-ന് പുറത്തിറങ്ങി.
===ആൻഡ്രോയിഡ് 4.4 കിറ്റ്കാറ്റ്===
[[File:Nexus 5 (Android 4.4.2) Screenshot.jpg|thumb|180px|4.4 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ഗൂഗിൾ ആൻഡ്രോയിഡ് 4.4 കിറ്റ്കാറ്റ് 2013 സെപ്റ്റംബർ 3-ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. ആൻഡ്രോയിഡിൻ്റെ പുതിയ പതിപ്പിനെ "കീ ലൈം പൈ" എന്ന് വിളിക്കാനാണ് ഗൂഗിൾ ആദ്യം പദ്ധതിയിട്ടിരുന്നത്. എന്നിരുന്നാലും, കീ ലൈം പൈയുടെ രുചിയേക്കാൾ കൂടുതൽ ആളുകൾ കിറ്റ്കാറ്റ് ചോക്ലേറ്റ് ബാറുകൾ തിരിച്ചറിയുകയും അവയുമായി ബന്ധപ്പെടുകയും ചെയ്യുമെന്ന് അവർ കരുതിയതിനാൽ അവർ അത് "കിറ്റ്കാറ്റ്" ആയി മാറ്റി.<ref name=KitkatBBC>{{cite news |last=Kelion |first=Leo |title=Android KitKat announced |url=https://www.bbc.co.uk/news/technology-23926938 |access-date=September 3, 2013 |work=BBC News |date=Septembe r 3, 2013 |archive-date=September 4, 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130904070600/http://www.bbc.co.uk/news/technology-23926938 |url-status=live }}</ref>ചില ടെക്നോളജി ബ്ലോഗർമാരും "കീ ലൈം പൈ" റിലീസ് ആൻഡ്രോയിഡ് 5 ആയിരിക്കുമെന്ന് പ്രതീക്ഷിച്ചിരുന്നു. ആൻഡ്രോയിഡ് ഉപകരണങ്ങൾക്ക്, പ്രവർത്തിക്കാൻ ആവശ്യമായ ഏറ്റവും ചെറിയ മെമ്മറി (റാം) 340 എംബി ആണ്. ഒരു ഉപകരണത്തിന് 512 എംബിയിൽ താഴെ റാം ഉണ്ടെങ്കിൽ, അത് "കുറഞ്ഞ റാം" ഉപകരണമായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. ഇതിനർത്ഥം, ആവശ്യമായ ഏറ്റവും കുറഞ്ഞ മിനിമം റാം 340 എംബി ആണെങ്കിലും, ഒരു ഉപകരണത്തിന് 512 എംബിയിൽ കുറവാണെങ്കിൽ, അത് പ്രത്യേക ശ്രദ്ധ ആവശ്യമാണെന്ന് ഫ്ലാഗ് ചെയ്തിരിക്കുന്നു, കാരണം ചില ആപ്പുകളോ ടാസ്ക്കുകളോ സുഗമമായി പ്രവർത്തിപ്പിക്കുന്നതിൽ അതിന് ബുദ്ധിമുട്ട് ഉണ്ടായേക്കാം.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 5.0 ലോലിപോപ്പ്==
ആൻഡ്രോയിഡ് 5.0 "ലോലിപോപ്പ്" "ആൻഡ്രോയിഡ് എൽ" എന്ന രഹസ്യനാമത്തിൽ 2014 ജൂൺ 25-ന് ഗൂഗിൾ ഐ/ഒ സമയത്ത് അവതരിപ്പിച്ചു. നെക്സസ്സ്, [[Google Play|ഗൂഗിൾ പ്ലേ]] പതിപ്പ് ഉപകരണങ്ങൾ ഉൾപ്പെടെ, ഗൂഗിൾ സേവനം നൽകുന്ന ആൻഡ്രോയിഡിൻ്റെ വിതരണങ്ങൾ പ്രവർത്തിപ്പിക്കുന്ന തിരഞ്ഞെടുത്ത ഉപകരണങ്ങൾക്കായി 2014 നവംബർ 12-ന് ഔദ്യോഗിക [[ഓവർ-ദി-എയർ പ്രോഗ്രാമിംഗ്|ഓവർ-ദി-എയർ]] (OTA) അപ്ഡേറ്റായി ഇത് ലഭ്യമായി. അതിൻ്റെ സോഴ്സ് കോഡ് 2014 നവംബർ 3-ന് ലഭ്യമായി.<ref name=PCWorldJun2014>{{cite web |title=From Android L to Google Fit: All the new products and features from Google I/O |url=http://www.pcworld.com/article/2367746/from-android-l-to-google-fit-all-the-announcements-from-google-i/from-android-l-to-google-fit-all-t.html |publisher=PC World |date=June 25, 2014|access-date=June 26, 2014|archive-date=June 26, 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140626183451/http://www.pcworld.com/article/2367746/from-android-l-to-google-fit-all-the-announcements-from-google-i/from-android-l-to-google-fit-all-t.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web |title=Updated Android Lollipop Developer Preview image coming to Nexus devices in a couple of days |url=http://www.phonearena.com/news/Updated-Android-Lollipop-Developer-Preview-image-coming-to-Nexus-devices-in-a-couple-of-days_id61780 |publisher=PhoneArena.com |date=October 15, 2014 |access-date=October 16, 2014 |archive-date=October 18, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141018090820/http://www.phonearena.com/news/Updated-Android-Lollipop-Developer-Preview-image-coming-to-Nexus-devices-in-a-couple-of-days_id61780 |url-status=live }}</ref>
ലോലിപോപ്പ് അതിൻ്റെ ഇൻ്റർഫേസിനായി "മെറ്റീരിയൽ ഡിസൈൻ" എന്ന് വിളിക്കുന്ന ഒരു പുതിയ രൂപം അവതരിപ്പിക്കുന്നു, ഇത് കൂടുതൽ പ്രതികരണശേഷിയുള്ളതാക്കുന്നു. നോട്ടിഫിക്കേഷനുകൾ ഇപ്പോൾ ലോക്ക് സ്ക്രീനിൽ കാണാനും ആപ്പുകൾ ഉപയോഗിക്കുമ്പോൾ സ്ക്രീനിൻ്റെ മുകളിൽ ബാനറുകളായി പ്രദർശിപ്പിക്കാനും കഴിയും. ഹുഡിൻ്റെ കീഴിൽ, ആൻഡ്രോയിഡ് റൺടൈം (ART) ഡാൽവിക്കിനെ മാറ്റിസ്ഥാപിക്കുന്നു, തന്മൂലം ആപ്പിന്റെ പ്രകടനം മെച്ചപ്പെടുത്തുന്നു. കൂടാതെ, ഊർജ്ജ ഉപയോഗം ഒപ്റ്റിമൈസ് ചെയ്തുകൊണ്ട് ബാറ്ററി ലൈഫ് വർദ്ധിപ്പിക്കുന്നതിനായി പ്രോജക്ട് വോൾട്ട നടപ്പിലാക്കുന്നു.<ref>{{cite web |title=Google's new 'Material Design' UI coming to Android, Chrome OS and the web |url=https://www.engadget.com/2014/06/25/googles-new-design-language-is-called-material-design/ |website=Engadget |date=June 25, 2014 |access-date=June 26, 2014 |archive-date=August 16, 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160816150431/https://www.engadget.com/2014/06/25/googles-new-design-language-is-called-material-design/ |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |title=We just played with Android's L Developer Preview |url=https://www.engadget.com/2014/06/26/android-developer-preview-hands-on/ |website=Engadget |date=June 26, 2014 |publisher=AOL|access-date=June 26, 2014}}</ref><ref>{{cite web |title=Google Reveals Details About Android L at Google IO |url=http://www.anandtech.com/show/8207/google-reveals-details-about-android-l-at-google-io |website=Anandtech |access-date=June 26, 2014 |archive-date=June 28, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140628013652/http://anandtech.com/show/8207/google-reveals-details-about-android-l-at-google-io |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |title=A Closer Look at Android RunTime (ART) in Android L |url=http://anandtech.com/show/8231/a-closer-look-at-android-runtime-art-in-android-l/ |date=July 1, 2014 |access-date=July 5, 2014 |author=Andrei Frumusanu |work=AnandTech |archive-date=July 5, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140705022457/http://anandtech.com/show/8231/a-closer-look-at-android-runtime-art-in-android-l |url-status=live }}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 6.0 മാർഷ്മാലോ==
[[File:Android Marshmallow screenshot.png|thumb|180px|6.0 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
2015 മെയ് 28-ന് ഗൂഗിൾ ഐ/ഒ സമയത്ത് നെക്സസ് 5, നെക്സസ് 6 ഫോണുകൾക്കും നെക്സസ് 9 ടാബ്ലെറ്റിനും നെക്സസ് പ്ലേയർ സെറ്റ്-ടോപ്പ് ബോക്സിനും MPZ44Q എന്ന ബിൽഡ് നമ്പറിന് കീഴിൽ "ആൻഡ്രോയിഡ് എം" എന്ന കോഡ്നാമത്തിൽ ആൻഡ്രോയിഡ് 6.0 "മാർഷ്മാലോ" പുറത്തിറക്കി. മൂന്നാമത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ (MPA44G) നെക്സസ് 5, നെക്സസ് 6, നെക്സസ് 9, നെക്സസ് പ്ലേയർ ഉപകരണങ്ങൾക്കായി 2015 ഓഗസ്റ്റ് 17-ന് പുറത്തിറങ്ങി,<ref>{{cite web |url=https://developer.android.com/preview/download.html |title=Downloads Android Developers |date=August 17, 2015 |access-date=October 13, 2015 |archive-date=August 17, 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150817224047/http://developer.android.com/preview/download.html |url-status=live }}</ref>കൂടാതെ വർക്ക് പ്രൊഫൈലുകൾക്കായുള്ള ആൻഡ്രോയിമായി ബന്ധപ്പെട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ പരിഹരിച്ച് MPA44I-ലേക്ക് അപ്ഡേറ്റ് ചെയ്തു.<ref>{{cite web|title = Support and Release Notes {{!}} Android Developers|url = https://developer.android.com/preview/support.html|website = developer.android.com|access-date = August 22, 2015|archive-date = August 11, 2015|archive-url = https://web.archive.org/web/20150811015125/http://developer.android.com/preview/support.html|url-status = live}}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 7.0 നൗഗട്ട്==
[[File:Android 7.0-en.png|thumb|180px|7.0 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ ഏഴാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് "നൗഗട്ട്" (എൻ ഇൻ-ഡെവലപ്മെൻ്റ് എന്ന കോഡ് നാമം). ഈ ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്ന നെക്സസ് ഉപകരണങ്ങൾക്കായുള്ള ഫാക്ടറി ഇമേജുകൾക്കൊപ്പം, പിന്തുണയ്ക്കുന്ന ഉപകരണങ്ങളെ ഓവർ-ദി-
എയർ അപ്ഡേറ്റ് ആൻഡ്രോയിഡ് നൗഗട്ട് ബീറ്റയിലേക്ക് നേരിട്ട് അപ്ഗ്രേഡ് ചെയ്യാൻ അനുവദിക്കുന്ന പുതിയ "ആൻഡ്രോയിഡ് ബീറ്റ പ്രോഗ്രാം" സഹിതം, 2016 മാർച്ച് 9-ന് ഒരു ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ ആയി ഇത് ആദ്യമായി പുറത്തിറക്കി. അവസാന റിലീസ് 2016 ഓഗസ്റ്റ് 22-നായിരുന്നു. അന്തിമ പ്രിവ്യൂ ബിൽഡ് 2016 ജൂലൈ 18-ന്,<ref>{{Cite web |url=http://www.androidpolice.com/2016/07/18/android-7-0-nougat-developer-preview-5-the-final-preview-is-available-for-download/ |title=Android 7.0 Nougat Developer Preview 5 – the final preview – is available for download |date=July 18, 2016 |website=Android Police |access-date=July 19, 2016 |archive-date=July 19, 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160719133438/http://www.androidpolice.com/2016/07/18/android-7-0-nougat-developer-preview-5-the-final-preview-is-available-for-download/ |url-status=live }}</ref>NPD90G എന്ന ബിൽഡ് നമ്പറിൽ പുറത്തിറങ്ങി.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 8.0 ഓറിയോ==
[[File:Android 8.0 Oreo Pixel.png|thumb|180px|8.0 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ എട്ടാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് ഓറിയോ. പിന്തുണയ്ക്കുന്ന നെക്സസ്, പിക്സൽ ഉപകരണങ്ങൾക്കുള്ള ഫാക്ടറി ഇമേജുകൾക്കൊപ്പം 2017 മാർച്ച് 21-ന് ആൻഡ്രോയിഡ് ഒ എന്ന കോഡ്നാമമുള്ള ഒരു ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ ആയി ഇത് ആദ്യമായി പുറത്തിറങ്ങി. രണ്ടാമത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ 2017 ജൂലൈ 24-ന് പുറത്തിറങ്ങി, സ്റ്റേബിൾ പതിപ്പ് 2017 ഓഗസ്റ്റിൽ പുറത്തിറങ്ങി.
===ആൻഡ്രോയിഡ് 9 പൈ===
[[File:Android Pie.png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 9 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ ഒമ്പതാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് പൈ. 2018 മാർച്ച് 7-ന് ഗൂഗിൾ ഇത് ആദ്യമായി പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ പുറത്തിറങ്ങി. ബീറ്റ നിലവാരം കണക്കാക്കുന്ന രണ്ടാമത്തെ പ്രിവ്യൂ, മെയ് 8, 2018-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ആൻഡ്രോയിഡ് പൈയുടെ അവസാന ബീറ്റ (അഞ്ചാമത്തെ പ്രിവ്യൂ, "റിലീസ് കാൻഡിഡേറ്റ്" എന്നും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു) ജൂലൈ 25, 2018-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ഔദ്യോഗികമായി റിലീസ് ചെയ്തത് ഓഗസ്റ്റ് 6, 2018-നാണ്.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 10==
[[File:Android 10 screenshot.png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 10 ഹോംസ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പത്താമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 10. ആൻഡ്രോയിഡ് 10-ൻ്റെ സ്ഥിരമായ പതിപ്പ് 2019 സെപ്റ്റംബർ 3-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിന്റെ പ്രേത്യകതകൾ താഴെ വിവരിക്കുന്നു.
*പുതിയ ആപ്പ് ഓപ്പൺ/ക്ലോസ് ആനിമേഷനുകൾക്കൊപ്പം നവീകരിച്ച പൂർണ്ണ സ്ക്രീൻ ജെസ്ചർ നാവിഗേഷൻ.<ref>{{Cite web |url=https://www.xda-developers.com/android-q-navigation-gestures-mandatory/ |title=[Update: OEM Gestures Allowed] Google's new navigation gestures in Android Q will be mandatory for all devices |date=May 9, 2019 |website=xda-developers |access-date=August 15, 2019 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144403/https://www.xda-developers.com/android-q-navigation-gestures-mandatory/ |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |title=Android 10 launcher port brings new gesture animations to Android 9 |url=https://www.xda-developers.com/android-10-launcher-port-gesture-animations-android-9/ |website=xda-developers |date=September 10, 2019 |access-date=March 20, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144404/https://www.xda-developers.com/android-10-launcher-port-gesture-animations-android-9/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=September 23, 2020 |title=Android 11—The Ars Technica Review |url=https://arstechnica.com/gadgets/2020/09/android-11-the-ars-technica-review/ |access-date=April 17, 2021 |website=Ars Technica |language=en-us |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144414/https://arstechnica.com/gadgets/2020/09/android-11-the-ars-technica-review/ |url-status=live }}</ref>
*ആൻഡ്രോയിഡ് 10-ൽ, സ്കോപ്പ്ഡ് സ്റ്റോറേജ് ഫയൽ സിസ്റ്റത്തിലേക്കുള്ള നേരിട്ടുള്ള ആക്സസ് പരിമിതപ്പെടുത്തുന്ന നിയന്ത്രണങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചു, അപ്ലിക്കേഷനുകൾ അവരുടെ സ്വന്തം ഫയലുകളും മീഡിയ ശേഖരങ്ങളും ആക്സസ് ചെയ്യുന്നതിന് നിർദ്ദിഷ്ട എപിഐകൾ ഉപയോഗിക്കേണ്ടതുണ്ട്, ഇത് മൂലം സ്വകാര്യതയും സുരക്ഷയും മെച്ചപ്പെടുത്തുന്നു. ഉപയോക്തൃ സമ്മതമില്ലാതെ നിയുക്ത ഡയറക്ടറികൾക്ക് പുറത്തുള്ള ഫയലുകൾ ആക്സസ് ചെയ്യുന്നതിൽ നിന്ന് ആപ്പുകളെ തടയാനും അവരുടെ ഡാറ്റയിൽ ഉപയോക്തൃ നിയന്ത്രണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഈ മാറ്റം ലക്ഷ്യമിടുന്നു.<ref>{{cite web |title=Privacy changes in Android 10 |url=https://developer.android.com/about/versions/10/privacy/changes |website=Android Developers |language=en |access-date=September 21, 2020 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144407/https://developer.android.com/about/versions/10/privacy/changes |url-status=live }}</ref>
*ഉപയോഗത്തിലില്ലാത്തപ്പോൾ പോലും നിങ്ങളുടെ ലൊക്കേഷൻ ട്രാക്ക് ചെയ്യാൻ ആപ്പുകളെ അനുവദിക്കുന്നതിനും മെച്ചപ്പെടുത്തിയ പ്രവർത്തനത്തിനായി നിങ്ങളുടെ ഫോട്ടോ, വീഡിയോ, ഓഡിയോ ഫയലുകൾ എന്നിവ ആക്സസ് ചെയ്യുന്നതിനും അവയ്ക്ക് അനുയോജ്യമായ അനുഭവങ്ങളും സേവനങ്ങളും നൽകാനാകുമെന്ന് ഉറപ്പാക്കുന്നതിന് പുതിയ അനുമതികൾ ആവശ്യമാണ്.<ref name="introducingqbeta">{{cite web |last1=Burke |first1=Dave |title=Introducing Android Q Beta |url=https://android-developers.googleblog.com/2019/03/introducing-android-q-beta.html |website=Android Developers Blog |access-date=March 13, 2019 |date=March 13, 2019 |archive-date=May 7, 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190507090246/https://android-developers.googleblog.com/2019/03/introducing-android-q-beta.html |url-status=live }}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 11==
[[File:Pixel 4a Android 11 Launcher.png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 11 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിനൊന്നാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 11. 2020 ഫെബ്രുവരി 19-ന് ഗൂഗിൾ ഇത് ആദ്യമായി പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ പുറത്തിറങ്ങി. ഈ ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
*ചാറ്റ് ബബിൾസ്
*സ്ക്രീൻ റെക്കോർഡർ.
*നോട്ടിഫിക്കേഷൻ ഹിസ്റ്ററി
*പുതിയ അനുമതി നിയന്ത്രണങ്ങൾ.
*സ്റ്റാൻഡേലോൺ 5G എൻആറും നോൺ-സ്റ്റാൻഡലോൺ 5G ഉം തമ്മിലുള്ള എപിഐ വ്യത്യാസം.
*ഒറ്റത്തവണ മാത്രം അനുമതികൾ നൽകുന്നു.
*അനുമതികൾ സ്വയമേവ പുനഃസജ്ജമാക്കുന്നു.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 12==
[[File:Android 12 screenshot (en).png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 12-ന്റെ ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പന്ത്രണ്ടാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 12. 2021 ഫെബ്രുവരി 18-ന് ഗൂഗിൾ ഇത് ആദ്യമായി പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{Cite web |title=Android S: the first Developer Preview of Android 12 |url=https://developer.android.com/about/versions/12 |website=Android Developers Blog |language=en |access-date=February 18, 2021 |archive-date=February 19, 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210219023916/https://developer.android.com/about/versions/12 |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=Android 12 Developer Preview: First Developer preview |url=https://www.xda-developers.com/android-12-developer-preview-hands-on/ |date=February 18, 2021 |website=xda-developers |language=en-US |access-date=February 18, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114145505/https://www.xda-developers.com/android-12-developer-preview-hands-on/ |url-status=live }}</ref>ഈ പതിപ്പിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
*എളുപ്പത്തിൽ [[വൈ-ഫൈ]] പങ്കിടാൻ സാധിക്കുന്നു.
*എവിഐഎഫ്(AVIF) ഇമേജിനുള്ള പിന്തുണ നൽകുന്നു.
*മെറ്റീരിയൽ യൂ, മെറ്റീരിയൽ ഡിസൈനിനെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള അപ്ഡേറ്റ് ചെയ്ത ഡിസൈൻ ഭാഷയാണ് ഉപയോഗിക്കുന്നത്.
*സ്ക്രോളിംഗ് സ്ക്രീൻഷോട്ട്.<ref>{{cite web |title=Android 12 To Finally Bring Scrolling Screenshots |url=https://techiai.com/android-12-to-finally-bring-scrolling-screenshots-how-it-would-work/ |website=TechiAI |date=August 15, 2021 |access-date=October 20, 2021 |archive-date=July 10, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220710104625/https://techiai.com/android-12-to-finally-bring-scrolling-screenshots-how-it-would-work/ |url-status=live }}</ref>
*വൺ ഹാൻഡ് മോഡ്.<ref>{{cite web |title=Guide to enable One-Handed Mode on Android 12 |url=https://www.gizmochina.com/2021/03/28/guide-to-enable-one-handed-mode-on-android-12/ |website=Gizmochina |date=March 28, 2021 |access-date=October 20, 2021 |archive-date=July 4, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220704194900/https://www.gizmochina.com/2021/03/28/guide-to-enable-one-handed-mode-on-android-12/ |url-status=live }}</ref>
*ആൻഡ്രോയിഡ് റൺടൈം (ART) മൊഡ്യൂൾ [[Google Play|ഗൂഗിൾ പ്ലേ]] വഴി അപ്ഡേറ്റ് ചെയ്യാവുന്ന കോർ [[operating system|ഒഎസ്]](OS) ഘടകങ്ങളിലേക്ക് ചേർത്തു, നിലവിലുള്ള മൊഡ്യൂളുകളുടെ പ്രവർത്തനക്ഷമത കൂടി ചേർത്തിട്ടുണ്ട്.<ref name="Features">{{cite web |title=Android 12 Features |url=https://www.androidauthority.com/android-12-features-1195735/ |website=androidauthority |access-date=February 18, 2021 |date=February 18, 2021 |archive-date=August 3, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220803160940/https://www.androidauthority.com/android-12-features-1195735/ |url-status=live }}</ref><ref name="12preview">{{Cite web |url=https://android-developers.googleblog.com/2021/02/android-12-dp1.html |title=First preview of Android 12 |access-date=March 19, 2021 |archive-date=February 18, 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210218180352/https://android-developers.googleblog.com/2021/02/android-12-dp1.html |url-status=live }}</ref>
==== ആൻഡ്രോയിഡ് 12 എൽ ====
ആൻഡ്രോയിഡ് 12 എൽ ആൻഡ്രോയിഡ് 12-ന്റെ ഒരു ഇടക്കാല റിലീസാണ്, അതിൽ വലിയ ഡിസ്പ്ലേകൾക്കായുള്ള ഡിസൈൻ ട്വീക്കുകളും ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിലെ ചെറിയ സ്ഥിരത മാറ്റങ്ങളും ഉൾപ്പെടുന്നു. 2021 ഒക്ടോബറിൽ ബീറ്റ റിലീസുകൾക്കൊപ്പം 2022 മാർച്ച് 7-ന് ഒരു സ്ഥിരതയുള്ള പതിപ്പ് ലോഞ്ച് ചെയ്തു. മടക്കാവുന്ന ഫോണുകൾ, ടാബ്ലെറ്റുകൾ, ഡെസ്ക്ടോപ്പ് വലുപ്പമുള്ള സ്ക്രീനുകൾ, [[Chromebook|ക്രോംബുക്കുകൾ]] എന്നിവയ്ക്കായുള്ള പ്രത്യേക മെച്ചപ്പെടുത്തലുകളും വലിയ സ്ക്രീനുകൾക്ക് അനുയോജ്യമാക്കുന്നതിന് ഉപയോക്തൃ ഇൻ്റർഫേസിലെ പരിഷ്ക്കരണങ്ങളും നടത്തിയിട്ടുണ്ട്.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 13==
[[File:Android 13 screenshot (en).png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 13 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിമൂന്നാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 13. ഇതിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ ചുവടെ ചേർക്കുന്നു
*അറിയിപ്പുകൾ അയയ്ക്കുന്നതിന് മുമ്പ് ആപ്പുകൾക്ക് ഉപയോക്താവിൽ നിന്ന് അനുമതി തേടണം.<ref>{{Cite web |last=Li |first=Abner |date=March 17, 2022 |title=Here's everything new in Android 13 Developer Preview 2 [Gallery] |url=https://9to5google.com/2022/03/17/android-13-dp2-new-features/ |access-date=March 18, 2022 |website=[[9to5Google]] |language=en-US |archive-date=March 17, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220317185828/https://9to5google.com/2022/03/17/android-13-dp2-new-features/ |url-status=live }}</ref>
*നോട്ടിഫിക്കേഷൻ പാനലിൻ്റെ ചുവടെ സജീവമായ ആപ്പുകളുടെ എണ്ണം ഇപ്പോൾ കാണിച്ചിരിക്കുന്നു, അതിൽ ടാപ്പുചെയ്യുമ്പോൾ വിശദമായ പാനൽ തുറക്കുന്നു, അത് ഓരോന്നും നിർത്താൻ ഉപയോക്താവിനെ അനുവദിക്കുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=August 30, 2022 |title=Android 13 review: Plans for the future, but not much to offer today |url=https://arstechnica.com/gadgets/2022/08/android-13-review-plans-for-the-future-but-not-much-to-offer-today/ |access-date=August 31, 2022 |website=Ars Technica |language=en-us |archive-date=August 30, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220830231050/https://arstechnica.com/gadgets/2022/08/android-13-review-plans-for-the-future-but-not-much-to-offer-today/ |url-status=live }}</ref>
*ബ്ലൂടൂത്ത് എൽഇ(LE) ഓഡിയോ, എൽസി(LC)3 ഓഡിയോ കോഡെക് എന്നിവയ്ക്ക് പിന്തുണ നൽകുന്നു.<ref>{{Cite web |date=December 22, 2021 |title=Android 13 may finally bring full support for Bluetooth LE Audio |url=https://www.xda-developers.com/android-13-may-add-blueooth-le-audio-support/ |access-date=April 22, 2022 |website=xda-developers |language=en-US |archive-date=June 29, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220629122229/https://www.xda-developers.com/android-13-may-add-blueooth-le-audio-support/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=New LC3 Encoder (I5f2f7627) |url=https://android-review.googlesource.com/c/platform/packages/modules/Bluetooth/+/1891675 |access-date=April 22, 2022 |website=AOSP Gerrit |archive-date=January 9, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220109172549/https://android-review.googlesource.com/c/platform/packages/modules/Bluetooth/+/1891675 |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=Add new LC3 decoder (I275ea8ba) |url=https://android-review.googlesource.com/c/platform/packages/modules/Bluetooth/+/1936078 |access-date=April 22, 2022 |website=AOSP Gerrit}}</ref>
*ലിനക്സ് യൂസർഫോൾട്ട്എഫ്ഡി(Linux userfaultfd) സിസ്റ്റം കോൾ ഉപയോഗിച്ച് ഒരു പുതിയ ഗാർബേജ് കളക്ടർ ഉപയോഗിച്ചുള്ള എആർടി(ART) അപ്ഡേറ്റ്.<ref name=":13">{{Citation |last=Gidra |first=Lokesh |title=What's new in app performance |url=https://www.youtube.com/watch?v=DYdHLqLVspY |language=en |access-date=August 16, 2022}}</ref><ref>{{Cite journal |last1=Gidra |first1=Lokesh |last2=Boehm |first2=Hans-J. |last3=Fernandes |first3=Joel |date=October 12, 2020 |title=Utilizing the Linux Userfaultfd System Call in a Compaction Phase of a Garbage Collection Process |url=https://www.tdcommons.org/dpubs_series/3671 |journal=Defensive Publications Series}}</ref><ref name=":2">{{Cite web |title=Android 13 is in AOSP! |url=https://android-developers.googleblog.com/2022/08/android-13-is-in-aosp.html |access-date=August 16, 2022 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref>
*"ജങ്ക്(Jank)" എന്നത് സോഫ്റ്റ്വെയർ ആപ്ലിക്കേഷനുകളിൽ അനുഭവപ്പെടുന്ന മുരടിപ്പ് അല്ലെങ്കിൽ പിന്നാക്കാവസ്ഥയെ സൂചിപ്പിക്കുന്നു, ഇത് പലപ്പോഴും സംഭവിക്കുന്നത് പ്രകടന പ്രശ്നങ്ങൾ മൂലമാണ്. ഗാർബേജ് കളക്ഷൻ വേളയിൽ മെമ്മറി കുറവായതിനാൽ ആപ്പുകൾ നശിക്കുന്ന അപകടസാധ്യത തടയുന്നതിൽ, സിസ്റ്റം ഉറവിടങ്ങൾ കുറവായിരിക്കുമ്പോൾ ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ പെട്ടെന്ന് അവസാനിപ്പിക്കുന്നത് ഒഴിവാക്കാൻ മെമ്മറി കൂടുതൽ കാര്യക്ഷമമായി കൈകാര്യം ചെയ്യുന്നു. മെമ്മറി ഉപയോഗവും ഗാർബേജ് കളക്ഷൻ പ്രക്രിയകളും ഒപ്റ്റിമൈസ് ചെയ്യുന്നതിലൂടെ, ഡെവലപ്പർമാർക്ക് സുഗമമായ പ്രകടനം ഉറപ്പാക്കാനും അവരുടെ ആപ്പുകളിലെ മെമ്മറി സംബന്ധമായ പ്രശ്നങ്ങൾ മൂലമുണ്ടാകുന്ന തടസ്സങ്ങൾ കുറയ്ക്കാനും കഴിയും. അധിക ക്രമീകരണങ്ങൾ ആപ്പുകളുടെ പ്രാരംഭ വേഗത വർദ്ധിപ്പിക്കുകയും ഇടർച്ച കുറയ്ക്കുകയും മൊത്തത്തിലുള്ള പ്രകടനം വർദ്ധിപ്പിക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. മെയിൻലൈൻ പ്രോജക്റ്റ് കാരണം, ആൻഡ്രോയിഡ് 12-ൻ്റെ ART (ആൻഡ്രോയിഡ് റൺടൈം) അപ്ഡേറ്റുകൾ സ്വീകരിക്കും. ഈ അപ്ഡേറ്റുകൾ ആൻഡ്രോയിഡ് അപ്ലിക്കേഷനുകളുടെ പ്രകടനവും കാര്യക്ഷമതയും വർദ്ധിപ്പിക്കും.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 14==
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിനാലാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 14. 2023 ഫെബ്രുവരി 8 ന് ഗൂഗിൾ ആൻഡ്രോയിഡ് 14 പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ റിലീസ് ചെയ്തു. [[Android Marshmallow|മാർഷ്മാലോയെക്കാൾ]] പഴയ എസ്ഡികെ(SDK)കളോ (6.0) അല്ലെങ്കിൽ [[Malware|മാൽവെയറിൽ]] നിന്ന് നിങ്ങളുടെ ഉപകരണത്തെ സുരക്ഷിതമായി സൂക്ഷിക്കാൻ പഴയ ആപ്പുകളോ ഇൻസ്റ്റാൾ ചെയ്യുന്നതിൽ നിന്ന് ആൻഡ്രോയിഡ് നിങ്ങളെ തടയുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=February 8, 2023 |title=Android 14 Preview 1 is out, will officially ban installation of old apps |url=https://arstechnica.com/gadgets/2023/02/android-14-preview-1-is-out-will-officially-ban-installation-of-old-apps/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230208214958/https://arstechnica.com/gadgets/2023/02/android-14-preview-1-is-out-will-officially-ban-installation-of-old-apps/ |archive-date=February 8, 2023 |access-date=February 8, 2023 |website=[[Ars Technica]]}}</ref><ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=February 8, 2023 |title=22 Best Android 14 Features (New and Upcoming) |url=https://beebom.com/best-android-14-features/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230208214958/https://beebom.com/best-android-14-features/ |archive-date=February 8, 2023 |access-date=February 8, 2023 |website=[[Beebom]]}}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 15==
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിനഞ്ചാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 15. റിലീസ് തീയതി പ്രഖ്യാപിച്ചിട്ടില്ല. ആൻഡ്രോയിഡ് 4.2-ൽ അവതരിപ്പിക്കുകയും ആൻഡ്രോയിഡ് 5.0-ൽ നീക്കം ചെയ്യുകയും ചെയ്ത ലോക്ക് സ്ക്രീൻ വിജറ്റുകളുടെ പുനരവതരണം നടത്തും.<ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=2024-01-12 |title=Android 15 might bring back lock screen widgets |url=https://arstechnica.com/gadgets/2024/01/it-looks-like-lock-screen-widgets-are-making-a-comeback-in-android-15/ |access-date=2024-01-14 |website=Ars Technica |language=en-us}}</ref>
== അവലംബം ==
{{reflist|3}}
==കുറിപ്പുകൾ==
{{notelist}}
[[വർഗ്ഗം:ആൻഡ്രോയ്ഡ് (ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റം)]]
eyov88dtbwljujpbdhuf8ris19g1msh
4648742
4648741
2026-07-20T11:01:45Z
Wiki user KL
202319
/* ആൻഡ്രോയിഡ് 15 */
4648742
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Android version history}}
2008 സെപ്റ്റംബറിൽ ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.0 പുറത്തിറങ്ങുന്നതോടെയാണ് '''[[ആൻഡ്രോയ്ഡ്|ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിങ്ങ് സിസ്റ്റത്തിന്റെ]]''' പതിപ്പുകളുടെ ചരിത്രം ആരംഭിക്കുന്നത്. ഗൂഗിളും [[ഓപ്പൺ ഹാൻഡ്സെറ്റ് അലയൻസ്|ഓപ്പൺഹാൻഡ്സെറ്റ് അലയൻസും]] സംയുക്തമായി നിർമ്മിക്കുന്ന മൊബൈൽ/ടാബ്ലെറ്റ് ഓപ്പറേറ്റിങ് സിസ്റ്റമായ ആൻഡ്രോയ്ഡിന് അതിന്റെ യഥാർത്ഥ പതിപ്പിനെത്തുടർന്ന് ഒട്ടനവധി നവീകരണങ്ങൾ ഉണ്ടായിട്ടുണ്ട്. ഇവ പ്രധാനമായും പുതിയ പ്രത്യേകതകൾ കൂട്ടിച്ചേർക്കുകയും സോഫ്റ്റ്വെയർ പിഴവുകൾ പരിഹരിക്കുകയും ചെയ്യുന്നതാണ്. 2009 ഏപ്രിലിന് ശേഷം പുറത്തിറക്കുന്ന ആൻഡ്രോയ്ഡ് പതിപ്പിന് ഒരു പലഹാരത്തിന്റെ പേരായിരിക്കും നൽകാറുള്ളത്. ഇത് ഇംഗ്ലീഷ് അക്ഷരമാലാക്രമത്തിലാവും നൽകുന്നത്:
{| class="wikitable"
|-
! പേര്
! ആന്തരിക രഹസ്യനാമം<ref name=":0">{{Cite web |title=Codenames, Tags, and Build Numbers |url=https://source.android.com/setup/start/build-numbers |access-date=June 1, 2022 |website=Android Open Source Project |publisher=Google |archive-date=November 24, 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201124122032/https://source.android.com/setup/start/build-numbers |url-status=live }}</ref>
! പതിപ്പ് നമ്പർ(കൾ)
! [[API|എപിഐ]] ലെവൽ
! പ്രസ്ദ്ധീകരണ തീയതി
! ലേറ്റസ്റ്റ് സെക്യുരിറ്റി പാച്ച് ഡേറ്റ്<ref>{{Cite web |title=Android Security Bulletins |url=https://source.android.com/security/bulletin |access-date=February 8, 2022 |website=Android Open Source Project |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134818/https://source.android.com/docs/security/bulletin |url-status=live }}</ref>
! ലേറ്റസ്റ്റ് ഗൂഗിൾ പ്ലേ സർവ്വീസ്സ് പതിപ്പ്<ref>{{Cite web |title=Google Play services by Google LLC |url=https://www.apkmirror.com/apk/google-inc/google-play-services/ |access-date=February 8, 2022 |website=APKMirror |language=en |archive-date=March 16, 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180316010511/https://www.apkmirror.com/apk/google-inc/google-play-services/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=Google Play services |url=https://apkpure.com/google-play-services/com.google.android.gms|access-date=April 28, 2023 |website=APKPure |language=en}}</ref> (റീലീസ് തീയതി)
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 1.0]]
| {{N/A}}
| {{Version|o|1.0}}
| 1
| സെപ്റ്റംബർ 23, 2008
| rowspan="18" {{N/A}}
| rowspan="7" {{N/A}}
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 1.1]]
| പെറ്റിറ്റ് ഫോർ
| {{Version|o|1.1}}
| 2
| ഫെബ്രുവരി 9, 2009
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് കപ്പ്കേക്ക്]]
| കപ്പ്കേക്ക്
| {{Version|o|1.5}}
| 3
| എപ്രിൽ 27, 2009
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഡോനട്ട്]]
| ഡോനട്ട്
| {{Version|o|1.6}}
| 4
| സെപ്റ്റംബർ 15, 2009
|-
| rowspan="3" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് എക്ലേയർ]]
| rowspan="3" | എക്ലേയർ
| {{Version|o|2.0}}
| 5
| ഒക്ടോബർ 27, 2009
|-
| {{Version|o|2.0.1}}
| 6
| ഡിസംബർ 3, 2009
|-
| {{Version|o|2.1}}
| 7
| ജനുവരി 11, 2010<ref name="ReferenceA">{{Cite web |url=https://android-developers.googleblog.com/2010/01/android-21-sdk.html |title=Android 2.1 SDK |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134715/https://android-developers.googleblog.com/2010/01/android-21-sdk.html |url-status=live }}</ref>
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഫ്രോയോ]]
| ഫ്രോയോ
| {{Version|o|2.2 – 2.2.3}}
| 8
| മെയ് 20, 2010
| 3.2.25 (ഒക്ടോബർ 2014)
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ജിഞ്ചർബ്രെഡ്]]
| rowspan="2" | ജിഞ്ചർബ്രെഡ്
| {{Version|o|2.3 – 2.3.2}}
| 9
| ഡിസംബർ 6, 2010
| rowspan="5" | 10.0.84 (നവംബർ 2016)
|-
| {{Version|o|2.3.3 – 2.3.7}}
| 10
| ഫെബ്രുവരി 9, 2011
|-
| rowspan="3" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഹണികോമ്പ്]]
| rowspan="3" | ഹണികോമ്പ്
| {{Version|o|3.0}}
| 11
| ഫെബ്രുവരി 22, 2011
|-
| {{Version|o|3.1}}
| 12
| മെയ് 10, 2011
|-
| {{Version|o|3.2 – 3.2.6}}
| 13
| ജൂലൈ 15, 2011
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഐസ്ക്രീം സാൻവിച്ച്]]
| rowspan="2" | ഐസ്ക്രീം സാൻവിച്ച്
| {{Version|o|4.0 – 4.0.2}}
| 14
| ഒക്ടോബർ 18, 2011
| rowspan="2" | 14.8.49 (ഫെബ്രുവരി 2019)
|-
| {{Version|o|4.0.3 – 4.0.4}}
| 15
| ഡിസംബർ 16, 2011
|-
| rowspan="3" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ജെല്ലി ബീൻ]]
| rowspan="3" | ജെല്ലി ബീൻ
| {{Version|o|4.1 – 4.1.2}}
| 16
| ജൂലൈ 9, 2012
| rowspan="3" | 21.33.56 (സെപ്റ്റംബർ 2021)
|-
| {{Version|o|4.2 – 4.2.2}}
| 17
| നവംബർ 13, 2012
|-
| {{Version|o|4.3 – 4.3.1}}
| 18
| ജൂലൈ 24, 2013
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് കിറ്റ്കാറ്റ്]]
| rowspan="2" | കീ ലൈം പൈ(Key Lime Pie)
| {{Version|o|4.4 – 4.4.4}}
| 19
| ഒക്ടോബർ 31, 2013
| ഒക്ടോബർ 2017
| rowspan="2" | 23.30.13 (ഓഗസ്റ്റ് 2023)
|-
| {{Version|o|4.4W – 4.4W.2}}
| 20
| ജൂൺ 25, 2014
| {{dunno}}
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ലോലിപോപ്പ്]]
| rowspan="2" | ലെമൺ മെറിംഗു പൈ
| {{Version|o|5.0 – 5.0.2}}
| 21
| നവംബർ 4, 2014<ref name="android.googlesource.com">{{Cite web |url=https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.0.0_r1 |title=refs/tags/android-5.0.0_r1 – platform/system/core – Git at Google |website=android.googlesource.com |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134715/https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.0.0_r1 |url-status=live }}</ref>
| നവംബർ 2017
| rowspan="14" |24.08.12 (March 2024)
|-
| {{Version|o|5.1 – 5.1.1}}
| 22
| മാർച്ച് 2, 2015<ref name="ReferenceB">{{Cite web |url=https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.1.0_r1 |title=refs/tags/android-5.1.0_r1 – platform/system/core – Git at Google |website=android.googlesource.com |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134720/https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-5.1.0_r1 |url-status=live }}</ref>
| മാർച്ച് 2018
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് മാർഷ്മല്ലോ]]
| മക്കാഡമിയ നട്ട് കുക്കി
| {{Version|o|6.0 – 6.0.1}}
| 23
| ഒക്ടോബർ 2, 2015<ref name="ReferenceC">{{Cite web |url=https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-6.0.0_r1 |title=refs/tags/android-6.0.0_r1 – platform/system/core – Git at Google |website=android.googlesource.com |access-date=May 19, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134721/https://android.googlesource.com/platform/system/core/+/refs/tags/android-6.0.0_r1 |url-status=live }}</ref>
| ഓഗസ്റ്റ് 2018
|-
| rowspan="2" | [[Android Nougat|ആൻഡ്രോയിഡ് നൗഗട്ട്]]
| rowspan="2" | ന്യൂയോർക്ക് ചീസ്കേക്ക്
| {{Version|o|7.0}}
| 24
| ഓഗസ്റ്റ് 22, 2016
| ഓഗസ്റ്റ് 2019
|-
| {{Version|o|7.1 – 7.1.2}}
| 25
| ഒക്ടോബർ 4, 2016
| ഒക്ടോബർ 2019
|-
| rowspan="2" | [[ആൻഡ്രോയിഡ് ഒറിയോ]]
| rowspan="2" | ഓട്ട്മീൽ കേക്ക്
| {{Version|o|8.0}}
| 26
| ഓഗസ്റ്റ് 21, 2017
| ജനുവരി 2021
|-
| {{Version|o|8.1}}
| 27
| ഡിസംബർ 5, 2017
| ഒക്ടോബർ 2021
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് പൈ]]
| പിസ്താച്ചിയോ ഐസ് ക്രീം<ref>{{cite web |last1=Parker |first1=Steven |title=Android P being referred to as 'Pistachio Ice Cream' internally at Google |url=https://www.neowin.net/news/android-p-being-referred-to-as-pistachio-ice-cream-internally-at-google/ |website=Neowin |publisher=Neowin LLC |access-date=December 15, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134820/https://www.neowin.net/news/android-p-being-referred-to-as-pistachio-ice-cream-internally-at-google/ |url-status=live }}</ref>
| {{Version|o|9}}
| 28
| ഓഗസ്റ്റ് 6, 2018
| ജനുവരി 2022
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 10]]
| ക്വിൻസ് ടാർട്ട്<ref name="VergeQR">{{cite web |last1=Gartenberg |first1=Chaim |title=Even Android 11 is cake |url=https://www.theverge.com/tldr/2020/7/23/21336209/android-11-r-red-velvet-cake-internal-code-name-dessert-google |website=The Verge |date=July 23, 2020 |publisher=Vox Media, LLC |access-date=July 27, 2021 |quote=Burke revealed last year that Android Q had been internally known as "Quince Tart" |archive-date=December 17, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221217230719/https://www.theverge.com/tldr/2020/7/23/21336209/android-11-r-red-velvet-cake-internal-code-name-dessert-google |url-status=live }}</ref>
| {{Version|o|10}}
| 29
| സെപ്റ്റംബർ 3, 2019
| ഫെബ്രുവരി 2023
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 11]]
| റെഡ് വെൽവെറ്റ് കേക്ക്<ref name="VergeQR"/>
| {{Version|o|11}}
| 30
| സെപ്റ്റംബർ 8, 2020
| ഫെബ്രുവരി 2024
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 12]]
| സ്നോ കോൺ
| {{Version|co|12}}
| 31
| ഒക്ടോബർ 4, 2021
| rowspan="4" | March 2024
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 12L]]
| സ്നോ കോൺ v2
| {{version|co|12.1}}{{efn|name=A12.1|12L launched as part of the March 2022 security update to supported Pixel devices. The factory images for March 2022 and subsequent updates display the version as 12.1.<ref name="FactoryImages">{{cite web |access-date=March 31, 2022 |title=Factory Images for Nexus and Pixel Devices |url=https://developers.google.com/android/images |website=Google Developers |archive-date=April 4, 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170404151606/https://developers.google.com/android/images |url-status=live }}</ref> The device's about page will still show the Android version as 12.<ref>{{cite web |first1=Ron |last1=Amadeo |access-date=2023-03-08 |title=Android 12L is official as "Android 12.1," rolling out now to Pixel phones |url=https://arstechnica.com/gadgets/2022/03/tablet-focused-android-12l-update-rolls-out-just-not-to-any-tablets/ |date=March 7, 2022 |website=Ars Technica |archive-date=March 7, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220307232151/https://arstechnica.com/gadgets/2022/03/tablet-focused-android-12l-update-rolls-out-just-not-to-any-tablets/ |url-status=live }}</ref>}}
| 32
| മാർച്ച് 7, 2022
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 13]]
| ടിറാമിസു
| {{Version|co|13}}
| 33
| ഓഗസ്റ്റ് 15, 2022
|-
| [[ആൻഡ്രോയിഡ് 14]]
| അപ് സൈഡ് ഡൗൺ കേക്ക്<ref>{{cite news |last1=Bradshaw |first1=Kyle |title=Android 14 gets official internal codename… Upside Down Cake |url=https://9to5google.com/2022/04/22/android-14-gets-official-internal-codename-upside-down-cake/ |access-date=October 5, 2022 |publisher=[[9to5Google]] |date=April 22, 2022 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114134822/https://9to5google.com/2022/04/22/android-14-gets-official-internal-codename-upside-down-cake/ |url-status=live }}</ref>
| {{Version|c|14}}
| 34
| ഒക്ടോബർ 4, 2023
|-
| [[ആൻഡ്രോയ്ഡ് 15|ആൻഡ്രോയിഡ് 15]]
| വാനില ഐസ്ക്രീം<ref>{{cite news |last1=Cantisano |first1=Timi |title=Android 15 dessert-themed codename revealed as 'Vanilla Ice Cream' |url=https://www.xda-developers.com/android-15-vanilla-ice-cream/ |access-date=27 April 2023 |work=[[XDA Developers]] |date=3 March 2023 |language=en}}</ref>
| {{Version|cp|15}} <ref name="A15RN">{{cite web |title=Release notes |url=https://developer.android.com/about/versions/15/release-notes |website=Android Developers |access-date=17 February 2024 |date=17 February 2024}}</ref>
| V DP1<ref name="A15RN" />
| February 16, 2024<ref name="A15RN" />
| February 2024<ref name="A15RN" />
| 24.02.15 (January 2024)<ref name="A15RN" />
|-
| colspan="7" | {{Version|l|show=111110}}
|}
ഇതിനു മുൻപുള്ള പതിപ്പുകൾക്ക് അസ്ട്രോ, ബെൻഡർ എന്നിങ്ങനെയാണ് അനൗദ്യോഗികമായി പേര് നൽകിയിരിക്കുന്നത്. എന്നാൽ പകർപ്പവകാശപ്രശ്നങ്ങൾ മുഖാന്തരം ഇത് പൊതുവേ ഉപയോഗിക്കാറില്ല.
ആൻഡ്രോയ്ഡ് പി എന്നതു
പുറത്തിറങ്ങാനിരിക്കുന്ന പുതിയ ആൻഡ്രോയിഡ് പതിപ്പ്.ആൻഡ്രോയിഡ് പി എന്നത് താത്കാലിക പേരാണ് .
== ബീറ്റ പതിപ്പ് ==
2007 നവംബർ 05ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് ബീറ്റ പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|work=Google Operating System
|url=http://googlesystem.blogspot.com/2007/11/google-launches-android-open-mobile.html
|title=Google Launches Android, an Open Mobile Platform
|date=2007 November 05}}
</ref><ref>{{Citation
|publisher=Gizmodo
|url=http://gizmodo.com/#!318561/live-googles-gphone-open-handset-alliance-conference-call
|type=transcript
|title=Live Google’s gPhone Open handset alliance conference call
|date=2007 November 05}}.
</ref> ഇതിന്റെ സോഫ്റ്റ്വെയർ ഡെവലപ്മെന്റ് കിറ്റ് പുറത്തിറങ്ങിയത് 2007 നവംബർ 12നും.<ref>{{cite web
| publisher=Macworld
| url=http://www.macworld.com/article/61005/2007/11/androidsdk.html
| title=Google releases Android SDK
| date=2007 November 12
| access-date=2011-12-03
| archive-date=2010-08-22
| archive-url=https://web.archive.org/web/20100822061319/http://www.macworld.com/article/61005/2007/11/androidsdk.html
| url-status=dead
}}</ref>
== ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.0 ==
[[പ്രമാണം:T-Mobile G1 launch event 2.jpg|thumb|right|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.0 അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തിയ എച്ച്. ടി. സി ഡ്രീം ജിവൺ]]
2008 സെപ്റ്റംബർ 23ന് ആൻഡ്രോയ്ഡിന്റെ വാണിജ്യാടിസ്ഥാനത്തിലുള്ള ആദ്യത്തെ പതിപ്പ്, 1.0 പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2008/09/announcing-android-10-sdk-release-1.html
|title=Announcing the Android 1.0 SDK, release 1
|date=2008 September 23
|work=Android Developers Blog
|first=Dan
|last=Morrill
|accessdate=2011-01-12}}
</ref> എച്ച്ടിസിയുടെ ഡ്രീം ജി.വൺ ( HTC Dream G1)<ref name=HTC>{{cite news
|publisher=HTC
|url=http://www.htc.com/www/press.aspx?id=66338&lang=1033
|accessdate=2009-05-19
|title=T-Mobile Unveils the T-Mobile G1 – the First Phone Powered by Android}}
</ref> ആണ് ആദ്യത്തെ ആൻഡ്രോയ്ഡ് സന്നിവേശിപ്പിച്ച ഉപകരണം. ഇതിലുൾപ്പെടുത്തിയ പ്രധാന പ്രത്യേകതകൾ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ചന്ത
* വെബ് ബ്രൗസർ<ref name="Engadget">
{{cite news
|url=http://www.engadget.com/2008/10/16/t-mobile-g1-review-part-2-software-and-wrap-up/
|title=T-Mobile G1 review, part 2: software and wrap-up
|first=Joshua
|last=Topolsky
|publisher=Engadget
|date=October 16, 2008}}
</ref><ref name="Release features - Android 1.0">{{cite news
|publisher=Google
|url=https://sites.google.com/a/android.com/opensource/release-features---android-1-0
|title=Release features – Android 1.0
|access-date=2011-12-03
|archive-date=2019-09-19
|archive-url=https://web.archive.org/web/20190919041651/https://www.google.com/a/android.com/ServiceLogin?service=jotspot&passive=1209600&continue=https%3A%2F%2Fsites.google.com%2Fa%2Fandroid.com%2Fopensource%2Frelease-features---android-1-0&followup=https%3A%2F%2Fsites.google.com%2Fa%2Fandroid.com%2Fopensource%2Frelease-features---android-1-0&ul=1
|url-status=dead
}}</ref>
* ക്യാമറ പിന്തുണ<ref name="T-Mobile G1 Google Android Phone">{{cite news
|publisher=PC Magazine
|url=http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2331003,00.asp
|title=T-Mobile G1 (Google Android Phone)}}
</ref>
* ജിമെയിൽ
* ഗൂഗിൾ കോണ്ടാക്ട്സ്
* ഗൂഗിൾ കലണ്ടർ
* ഗൂഗിൾ മാപ്പ്സ്<ref name="T-Mobile G1 Google Android Phone"/> എന്നിവയുടെ ക്രോഡീകരണവും
* ഗൂഗിൾ ടാക്ക്
* ഗൂഗിൾ സേർച്ച
* യൂട്യൂബ്<ref name="Android for Dummies">
{{cite web
|url=http://www.techpluto.com/what-is-android/
| title=Android for Dummies
| date=September 18, 2008
|publisher=TechPluto}}
</ref>
* മീഡിയ പ്ലയർ<ref name="Release features - Android 1.0"/><ref name="T-Mobile G1 Google Android Phone"/>
* എം.എം.എസ് - എസ്.എം. എസ്,
* വൈഫൈ-ബ്ലൂടൂത്ത് പിന്തുണ
== ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.1 ==
ടി മൊബൈൽ ജി വണ്ണിനായി (T-Mobile G1) 2009 ഫെബ്രുവരി 09ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.1 പുറത്തിറക്കി ഈ അധികരിച്ച പതിപ്പ് കൂടുതൽ ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ ഉൾപ്പെടുത്തുകയും 1.0-ൽ കണ്ട പിഴവുകൾ പരിഹരിക്കുകയും ആപ്ലിക്കേഷൻ പ്രോഗ്രാമിങ്ങ് ഇന്റർഫേസ് മെച്ചപ്പെടുത്തുകയും ചെയ്തു.<ref>
{{cite web
|url=http://developer.android.com/sdk/android-1.1.html
|title=Android 1.1 Version Notes
|date=February 2009
|work=Android Developers
|accessdate=2011-01-12}}
</ref>
== 1.5 കപ്കേക്ക് ==
[[പ്രമാണം:Android home.png|thumb|170px|right|1.5ലധിഷ്ടിതമായ ആൻഡ്രോയ്ഡ് എമുലേറ്ററിന്റെ പൂമുഖം]]
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.27 നെ അടിസ്ഥാനമാക്കി 2009 ഏപ്രിൽ 30ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.5 കപ്കേക്ക് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2009/04/android-15-is-here.html
|title=Android 1.5 is here!
|date=2009 April 27
|work=Android Developers Blog
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|accessdate=2009-09-03}}
</ref><ref>
{{cite news
|last=Rob
|first=Jackson
|title=CONFIRMED: Official Cupcake Update Underway for T-Mobile G1 USA & UK!
|date=2009 April 30
|url=http://phandroid.com/2009/04/30/official-cupcake-update-underway-for-t-mobile-g1-usa/
|work=Android Phone Fans
|accessdate=2009-09-03}}
</ref> ഇതിലെ പ്രത്യേകതകൾ<ref name="cupcake-highlights">{{cite web
|date=April 2009
|url=http://developer.android.com/sdk/android-1.5-highlights.html
|title=Android 1.5 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2009-09-03
|archive-date=2009-09-01
|archive-url=https://web.archive.org/web/20090901200518/http://developer.android.com/sdk/android-1.5-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* യൂട്യൂബിലേക്കും പിക്കാസയിലേക്കും നേരിട്ട് ചിത്രങ്ങളും വീഡിയോകളും അപ്ലോഡാനുള്ള ഉപാധി
* ചലനാത്മകമായ സ്ക്രീൻ
* വിഡ്ജറ്റുകളുടെ പിന്തുണ,<ref>
{{cite web
|url=http://developer.android.com/guide/topics/appwidgets/index.html
|title=App Widgets
|publisher=Android Developers}}
</ref>
* മറ്റ് വിർച്വൽ കീബോഡുകളുടേയും ടെക്സ്റ്റ് പ്രഡിക്ഷൻ നിഘണ്ടു ഉപഭോഗം
* 3ജിപി- എംപെഗ്4 പിന്തൂണ
== 1.6 ഡോനട്ട് ==
[[പ്രമാണം:Android 1.6 on the Android SDK.png|thumb|170px|right|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.6 പൂമുഖം]]
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.29നെ അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തി, ആൻഡ്രോയ്ഡ് 1.6 SDK 1.6 ഡോനട്ട് 2009 സെപ്റ്റംബർ 15നു പുറത്തിറക്കി.<ref
name="donut-highlights" /><ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2009/09/android-16-sdk-is-here.html
|title=Android 1.6 SDK is here
|date=2009 September 15
|work=Android
Developers Blog
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|accessdate=2009-10-01}}
</ref>
<ref>{{cite news
|last=Ryan
|first=Paul
|title=Google releases Android 1.6; Palm unleashes WebOS 1.2
|date=2009 October 1
|url=http://arstechnica.com/gadgets/news/2009/10/google-releases-android-16-palm-releases-webos-12.ars
|work=Ars Technica
|accessdate=2009-10-01}}
</ref> ഇതിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ.<ref
name="donut-highlights">{{cite web
|date=September
2009
|url=http://developer.android.com/sdk/android-1.6-highlights.html
|title=Android 1.6 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2009-10-01
|archive-date=2009-09-27
|archive-url=https://web.archive.org/web/20090927092517/http://developer.android.com/sdk/android-1.6-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* വെബ്, കോണ്ടാക്ട്സ്, ഹിസ്റ്ററി എന്നിവയിൽ ടെക്സ്റ്റ് - ശബ്ദാന്വേഷണം
* ബഹുഭാഷാ സ്പീച്ച് സിന്തസിസ് എഞ്ചിൻ
* ആൻഡ്രൊയ്ഡ് ചന്തയിലെ ഉത്പന്നങ്ങളിൽ മെച്ചപ്പെട്ട് തിരച്ചിലും ഉത്പന്നങ്ങളുടെ പ്രിവ്യൂ കാണാനുമുള്ള അവസരം
* ഗ്യാലറി ക്യാമറ, ക്യാംകോഡർ എന്നിവയുടെ മെച്ചപ്പെട്ട ക്രോഡീകരണത്തിലൂടെ മികച്ച ഉപയോഗക്ഷമത
* ഒന്നിൽ കൂടുതൽ ചിത്രങ്ങൾ ഒരുമിച്ച് ഇല്ലാതാക്കാനുള്ള അവസരം
* ഡബ്ലൂവിജിഎ സ്ക്രീൻ റസല്യൂഷൻ പിന്തുണ
== 2.0/2.1 എക്ലേഴ്സ് ==
[[പ്രമാണം:Motorola-milestone-wikipedia.jpg|thumb|right|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0. അധിഷ്ഠിതമായ മോട്ടോറോള ഡ്രോയ്ഡ്.]]
=== 2.0 ===
ലിനക്സ് കേർണൽ 2.6.29നെ അടീസ്ഥാനമാക്കി 2009 ഒക്ടോബർ 26ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0 SDK,<ref>{{cite web |url = http://developer.android.com/sdk/android-2.0.html |title = Android 2.0, Release 1 |work = Android Developers |accessdate = 2009-10-27 |archive-date = 2009-10-28 |archive-url = https://web.archive.org/web/20091028223443/http://developer.android.com/sdk/android-2.0.html |url-status = dead }}</ref> ഡിസംബർ 3ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0.1 SDK,<ref name = "2.0.1 SDK">{{cite web
| url = http://developer.android.com/sdk/android-2.0.1.html
| title = Android 2.0.1, Release 1 SDK
| work = Android Developers
| accessdate = 2010-01-17
| archive-date = 2010-01-15
| archive-url = https://web.archive.org/web/20100115003947/http://developer.android.com/sdk/android-2.0.1.html
| url-status = dead
}}</ref> 2010 ജനുവരി 12ന് 2.1 SDK എന്നിവ പുറത്തിറങ്ങി.<ref name = "2.1
SDK">{{cite web
|url = http://developer.android.com/sdk/android-2.1.html
|title = Android 2.1, Release 1
|work = Android Developers
|accessdate = 2010-01-17
|archive-date = 2010-01-14
|archive-url = https://web.archive.org/web/20100114194657/http://developer.android.com/sdk/android-2.1.html
|url-status = dead
}}
</ref> ഇവയിൽ വന്ന മാറ്റങ്ങൾ <ref name="eclair-highlights">{{cite web
|url = http://developer.android.com/sdk/android-2.0-highlights.html
|title = Android 2.0 Platform Highlights
|work = Android Developers
|accessdate = 2009-10-27
|archive-date = 2009-10-29
|archive-url = https://web.archive.org/web/20091029032030/http://developer.android.com/sdk/android-2.0-highlights.html
|url-status = dead
}}</ref>
* ബ്ലൂടൂത്ത് 2.1 പിന്തുണ
* കോണ്ടാക്ടിൽ നിന്നും നേരിട്ട് കാൾ/ഈമെയിൽ/മെസേജ്
* ഒന്നിൽ കൂടുതൽ അക്കൗണ്ടുകൾ ക്രോഡീകരിക്കാനുള്ള അവസരം
* ക്യാമറാ നവീകരണം
* വിർച്വൽ കീബോഡ് നവീകരണം
* മെച്ചപ്പെട്ട കോണ്ട്രാസ്റ്റ് അനുപാതം എന്നിവയായിരുന്നു
=== 2.0.1 ===
2009 ഡിസംബർ 3ന് ചട്ടക്കൂട്, ഏ.പി.ഐ, സ്വഭാവം എന്നിവയിൽ വ്യതിയാനം വരുത്തി പിഴവുകൾ പരിഹരിച്ച് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.0.1 പുറത്തിറങ്ങി.<ref name = "2.0.1 SDK"/>
=== 2.1 ===
2010 ജനുവരി 12ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.1 SDK പുറത്തിറക്കി.<ref name = "2.1
SDK"/>
== 2.2.x ഫ്രോയോ ==
[[File:Android 2.2 Froyo home.png|thumb|180px|2.2 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
=== 2.2 ===
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.32നെ അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തി 2010 മെയ് 20ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.2 ഫ്രോയോ SDK,<ref name="froyo-highlights"/><ref
name="froyo-dev-blog">{{cite web
|url = http://android-developers.blogspot.com/2010/05/android-22-and-developers-goodies.html
|work = Android Developers Blog
|title = Android 2.2 and developers goodies
|publisher = [[ഗൂഗിൾ]]
|accessdate = 2010-05-20
|first = Xavier
|last = Ducrohet
|date = 20 May 2010}}
</ref> പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിലുൾപ്പെടുത്തിയ പുതിയ സവിശേഷതകൾ<ref name="froyo-highlights">{{cite web
|date=2010 May 20
|url=http://developer.android.com/sdk/android-2.2-highlights.html
|title=Android 2.2 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2010-05-23
|archive-date=2012-07-06
|archive-url=https://www.webcitation.org/68xmGXBy7?url=http://developer.android.com/about/versions/android-2.2-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* വേഗത, മെമ്മറി, കാര്യക്ഷമത എന്നിവയിലെ വർദ്ധന,<ref
name="unofficial-froyo-features">{{cite web
|url =http://www.androidpolice.com/2010/05/20/exclusive-unofficially-confirmed-froyo-features-post-day-1-of-google-io-google-io-blitz-coverage-day-1/
|title = Unofficially Confirmed Froyo Features, Post-Day-1 Of Google I/O
|work = Android Police
|accessdate =2010-05-20}}
</ref>
* ജെഐടി കമ്പൈലേഷൻ,<ref>{{cite web
|url =http://www.androidpolice.com/2010/05/11/exclusive-androidpolice-coms-nexus-one-is-running-android-2-2-froyo-how-fast-is-it-compared-to-2-1-oh-only-about-450-faster/
|title = Nexus One Is Running Android 2.2 Froyo. How Fast Is It Compared To 2.1? Oh, Only About 450% Faster
|work = androidpolice
|accessdate =2010-05-13}}
</ref>
* ക്രോം വി8 ജാവാസ്ക്രിപ്റ്റ് ബ്രൗസർ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ക്ലൗഡ് ഡിവൈസ് മെസ്സേജിങ്ങ് സേവനം
* യുഎസ്ബി ടെതറിങ്ങ്
* വൈഫൈ ഹോട്ട്സ്പോട്ട്
* അഡോബി ഫ്ലാഷ് പിന്തുണ,<ref>{{cite news
|url = http://bits.blogs.nytimes.com/2010/04/27/googles-andy-rubin-on-everything-android/
|title = Google's Andy Rubin on Everything Android |work = NY Times
|accessdate =2010-05-20 |first=Brad |last=Stone
|date=2010-04-27}}</ref>
* ബാഹ്യ മെമ്മറിയിലേക്ക് ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ സന്നിവേശിപ്പിക്കാനുള്ള സൗകര്യം
* ന്യൂമറിക് ആൽഫാന്യൂമറിക് രഹസ്യവാക്കുകളുടേ പിന്തുണ
* മൊബൈൽ വഴിയുള്ള ഡേറ്റ ഉപഭോഗം നിർത്തിവയ്ക്കാനുള്ള അവസരം
* മൈക്രോസൊഫ്റ്റ് എക്സ്ച്ചേഞ്ച് പിന്തുണ എന്നിവയാണ്.
=== 2.2.1 ===
2011 ജനുവരി 18ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.2.1 ചെറിയ നവീകരണങ്ങളോടെ പുറത്തിറങ്ങി <ref>{{citeweb
|last=Aronsson
|first=Lars
|title=Android2.2.1 update for Samsung Galaxy S now rolling out via Kies
|url=http://androinica.com/2011/01/android-2-2-1-update-for-samsung-galaxy-s-now-rolling-out-via-kies/
|accessdate=2011 November 17
|publisher=androinica.com
|date=2011 January 18
|archive-date=2011-11-11
|archive-url=https://web.archive.org/web/20111111182743/http://androinica.com/2011/01/android-2-2-1-update-for-samsung-galaxy-s-now-rolling-out-via-kies/
|url-status=dead
}}</ref>
=== 2.2.2 ===
ജനുവരി 22 ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.2.2 നെക്സസ് വണ്ണിനെ അലട്ടിയിരുന്ന എസ്.എം.എസ് റൂട്ടീൻ പിഴവുകൾ പരിഹരിച്ച് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{citeweb
|last=Hollister
|first=Sean
|title=Nexus One gets tiny update to Android 2.2.2, fixes SMS routing
issues
|url=http://www.engadget.com/2011/01/22/nexus-one-gets-tiny-update-to-android-2-2-2-probably-fixes-sms/
|accessdate=2011 November 17
|publisher=engadget.com
|date=2011 January 22}}
</ref>
=== 2.2.3 ===
നവംബർ 21ന് Android 2.2.3 SDK രണ്ട് സുരക്ഷിതത്വ നവീകരണങ്ങൾ വരുത്തി പുറത്തിറങ്ങി
== 2.3.x ജിഞ്ചർബ്രഡ് ==
[[പ്രമാണം:Nexus S.png|thumb|170px|right|ഗൂഗിളിന്റെ നെക്സസ് എസ്, ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3 ജിഞ്ചർബ്രഡിൽ]]
=== 2.3 ===
ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.35 നെ അടിസ്ഥാനപ്പെടുത്തി 2010 ഡിസംബർ 6ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3 ജിഞ്ചർബ്രഡ് SDK പുറത്തിറങ്ങി.<ref name="gingerbread-highlights"/><ref name="gingerbread-dev-blog">{{cite web |url =
http://android-developers.blogspot.com/2010/12/android-23-platform-and-updated-sdk.html
|work = Android Developers Blog
|title = Android 2.3 Platform and Updated SDK Tools |publisher = [[ഗൂഗിൾ]]
|accessdate = 2010-12-07
|first = Xavier
|last = Ducrohet
|date = 6 December 2010}}
</ref>
മാറ്റങ്ങളിൽ<ref name="gingerbread-highlights">{{cite web
|date=2010 December 6
|url=http://developer.android.com/sdk/android-2.3-highlights.html
|title=Android 2.3 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2010-12-07
|archive-date=2012-01-27
|archive-url=https://web.archive.org/web/20120127133938/https://developer.android.com/sdk/android-2.3-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref> ഇതിലെ നവീകരണങ്ങൾ<ref name="gingerbread-highlights"/>
* വേഗതയും ലാളിത്യവും നിറഞ്ഞ പുതിയ ഉപയോക്തൃ ഇന്റർഫേസ്
* WXGA മുതൽ മുകളിലോട്ടുള്ള വലിയ സ്ക്രീനുകൾക്കും പിന്തുണ
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ വിർച്വൽ കീബോഡ്
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ കോപ്പി/പേസ്റ്റ് സംവിധാനം
* ഗാർബേജ് കളക്ഷൻ
* ഗൈറോസ്കോപ്പ് ബാരോമീറ്റർ മുതലായ പുതിയ സെൻസറുകൾക്കുള്ള പിന്തുണ
* പുതിയ ഡൗൺലോഡ് മാനേജർ
* നേറ്റീവ് കോഡ് ഡെവലപ്പ്മെന്റിന് പിന്തുണ
* ഫ്രണ്ട് ക്യാമറയ്ക്ക് പിന്തുണ
* പുതിയ ആഡിയോ ഇഫക്ടുകൾ
* നിയർ ഫീൾഡ് കമ്യൂണിക്കേഷൻ പിന്തൂണ എന്നിവയാണ്.
=== 2.3.3 ===
2011 ഫെബ്രുവരി 9ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3.3 പുറത്തിറങ്ങി<ref>{{cite web |url=http://developer.android.com/sdk/android-2.3.3.html |title=Android
2.3.3 Platform |publisher=Android Developers |access-date=2011-12-03 |archive-date=2012-06-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120613232731/http://developer.android.com/sdk/android-2.3.3.html |url-status=dead }}</ref>
=== 2.3.4 ===
2.3.4 പതിപ്പിൽ ഗൂഗിൾ വീഡിയോ ചാറ്റും വായിസ് ചാറ്റും ഉൾപ്പെടുത്തി<ref>{{cite web
|url=http://googlemobile.blogspot.com/2011/04/video-chat-on-your-android-phone.html
|title=Video Chat on Your Android Phone |date=2011 April 28
|work=Google Mobile Blog}}
</ref>
=== 2.3.5 ===
2011 ജൂലൈ 25ന് ഒറ്റനവധി നവീകരണങ്ങളോടേ ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3.5 പുറത്തിറങ്ങി<ref>{{cite web
|last=Arghire
|first=Ionut
|title=Android 2.3.5 Arrives on Galaxy S in the UK
|url=http://news.softpedia.com/news/Android-2-3-5-Arrives-on-Galaxy-S-in-the-UK-235644.shtml
|work=Softpedia.com
|accessdate=2011 December 1}}</ref> ഇതിലെ നവീകരണങ്ങൾ താഴെപ്പറയുന്നവയാണ്
* ക്യാമറ സോഫ്റ്റ്വെയറിൽ നവീകരണങ്ങൾ
* സാംസങ് ഗാലക്സി എസിലെ ബ്ലൂടൂത്ത് പിഴവ് പരിഹരിച്ചു
* ബാറ്ററി കാര്യക്ഷമത വർധിപ്പിച്ചു.
* ജീമെയിൽ ആപ്ലിക്കേഷൻ മെച്ചപ്പെടുത്തി
=== 2.3.6 ===
ഈ പതിപ്പിൽ വോയ്സ് സേർച്ച് പിഴവ് പരിഹരിച്ചു.
=== 2.3.7 ===
നെക്സസ് S 4Gൽ ഗൂഗിൾ വാലറ്റ് പിന്തുണയോട് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 2.3.7 പുറത്തിറങ്ങി.
== 3.x ഹണീകോമ്പ് ==
=== 3.0 ===
[[പ്രമാണം:Xoom Motorola.jpg|300px|thumb|right|മോട്ടോറോള ക്സൂം, ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.0 ഹണീകോമ്പിൽ അധിഷ്ഠിതമായി]]
2011 ഫെബ്രുവരി 22ന് ടാബ്ലറ്റുകൾക്ക് മാത്രമായി ലിനക്സ് കെർണൽ 2.6.36നെ അധിഷ്ഠിതമാക്കി ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.0 ഹണീകോമ്പ് പുറത്തിറക്കി.<ref name="honeycomb-highlights"/>
<ref name="honeycomb-sneak-peek">{{cite web
|url=http://googlemobile.blogspot.com/2011/01/sneak-peak-of-android-30-honeycomb.html
|title=A Sneak Peek of Android 3.0, Honeycomb
|first=Andy
|last=Rubin
|work=Google Mobile Blog
|date=2011 January 5
|publisher = Google
|accessdate=2011-01-05 }}
</ref>
<ref>{{cite web
|url= http://android-developers.blogspot.com/2011/02/final-android-30-platform-and-updated.html
|title=Final Android 3.0 Platform and Updated SDK Tools
|author=Xavier
Ducrohet
|work=Android Developers blog
|date=2011 February 22
|accessdate=2011 February 23}}
</ref>
<ref>{{cite web
|url=http://www.anandtech.com/show/4150/googles-android-event-analysis/2
|title=Google's Android Event Analysis
|author=Mithun Chandrasekhar
|work=AnandTech
|date=2011 February 2
|accessdate=2011 February 5
|quote=I confirmed this with Google; Honeycomb, at least in the current form, will not be coming to non-tablet devices.
|archive-date=2011-02-05
|archive-url=https://web.archive.org/web/20110205210127/http://www.anandtech.com/show/4150/googles-android-event-analysis/2
|url-status=dead
}}</ref> ഇതുൾപ്പെട്ട ആദ്യത്തെ ഉപാധി, മോട്ടോറോള ക്സൂം ടാബ്ലറ്റ് 2011 ഫെബ്രുവരി 24ന് വിപണിയിലെത്തി. ഇതിലെ മാറ്റങ്ങൾ<ref>{{cite web |url=
http://www.engadget.com/2011/01/26/motorola-atrix-4g-and-xoom-tablet-launching-at-the-end-of-februa/
|title=Motorola Atrix 4G and Xoom tablet launching at the end of
February, Droid Bionic and LTE Xoom in Q2 |author=Nilay Patel
|work=Engadget |date=2011 January 26|accessdate=2011 February 5}}</ref></small> Changes included:<ref
name="honeycomb-highlights">{{cite web
|url=http://developer.android.com/sdk/android-3.0-highlights.html
|title=Android 3.0 Platform Highlights
|work=Android Developers
|accessdate=2011 Feb 23
|archive-date=2011-02-16
|archive-url=https://web.archive.org/web/20110216200154/http://developer.android.com/sdk/android-3.0-highlights.html
|url-status=dead
}}</ref>
* ഹോളോഗ്രഫിക് യൂസർ ഇന്റെർഫേസോടു കൂടിയ ടാബ്ലറ്റ് പിന്തുണ
* സിസ്റ്റം ബാർ
* ആക്ഷൻ ബാർ
* മൾട്ടിപ്പിൾ ടാസ്കിങ്ങ് പിന്തുണ
* നവീകരിച്ച കീബോഡ്
* ബഹുദളങ്ങഓട് കൂടിയ ബ്രൗസർ
* ക്യാമറ സംവിധാനങ്ങളിലേക്ക് പെട്ടെന്നുള്ള ആക്സസ്
* നവീകരിച്ച ഗ്യാലറി ദൃശ്യം
* ഹാർഡ്വെയർ ആക്സിലറേഷൻ
* ഗൂഗിൾ ടോക്കിൽ വീഡിയോ ചാറ്റ് പിന്തുണ
* മൾട്ടിക്കോർ പ്രോസസർ പിന്തുണ
* ഉപയോക്തൃവിവരങ്ങൾ എൻക്രിപ്റ്റ് ചെയ്യാനുള്ള സൗകര്യം എന്നിവയാണ്
=== 3.1 ===
2011 മെയ് 10ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.1 SDK വിപണിയിലെത്തി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2011/05/android-31-platform-new-sdk-tools.html
|title=Android 3.1 Platform, New SDK tools
|date=2011 May 10
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|work=Android Developers Blog
|accessdate=2011 May 10}}
</ref> ഇതിലെ മാറ്റങ്ങൾ
* യൂ.എസ്. ബി കണക്ടിവിറ്റി
* വിപുലീകരിച്ച സമീപകാല ആപ്പ്സ് പട്ടിക
* വലിപ്പം മാറ്റാൻ കഴിയാവുന്ന ഹോം സ്ക്രീൻ വിഡ്ജറ്റുകൾ
* ബാഹ്യ കീബോഡ്, പോയിന്റിങ്ങ് ഉപകരണങ്ങൾ എന്നിവയ്ക്കുള്ള പിന്തുണ.
* ജോയ്സ്റ്റിക്ക്, ഗെയിംപാഡ് പിന്തുണ
* എച്ച്.ടി.ടി.പി. പ്രോക്സി പിന്തുണ
=== 3.2 ===
2011 ജൂലൈ 15ന് ഹൂവൈ മീഡിയപാഡിലൂടെ 3.2 SDK പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://android-developers.blogspot.com/2011/07/android-32-platform-and-updated-sdk.html
|title=Android 3.2 Platform and Updated SDK tools |date=2011 July 15
|first=Xavier
|last=Ducrohet
|work=Android Developers Blog
|accessdate=2011 July 16}}
</ref><ref>{{cite web| url=
http://www.engadget.com/2011/06/20/huawei-mediapad-revealed-worlds-first-7-inch-android-3-2-table/
|title=Huawei MediaPad revealed first 3.2 tablet |author=Darren Murph
|work= Engadget
| date=2011-06-20
|accessdate=2011-06-20}}
</ref>
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ ഹാർഡ്വെയർ പിന്തുണ
* സെക്യുവർ ഡിവസിലെ ആപ്ലിക്കേഷനിലേക്ക് പെട്ടെന്നുള്ള ആക്സസ്
* കോമ്പാറ്റിബിലിറ്റി ഡിസ്പ്ലൈ മോഡ് എന്നിവയയായിരുന്നു ഇതിലെ മാറ്റങ്ങൾ
=== 3.2.1 ===
2011 സെപ്റ്റംബർ 20ന് ആൻഡ്രോയ്ഡ് 3.2.1 നവീകരിച്ചത് പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിലുൾപ്പെട്ട മാറ്റങ്ങൾ
* സുരക്ഷിതത്വം, സ്ഥിരത, വൈഫൈ എന്നിവയിലെ മെച്ചപ്പെടുത്തലുകൾ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ചന്തയുടെ നവീകരണം
* ഗൂഗിൾ ബുക്ക്സിൽ വരുത്തിയ നവീകരണം
* അഡോബി ഫ്ലാഷ് നവീകരണത്തോട് കൂടിയ ബ്രൗസർ
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ ചൈനീസ് നിഘണ്ടു.
=== 3.2.2 ===
2011 ആഗസ്റ്റ് 30ന് പുറത്തിറങ്ങി. മോട്ടോറോള ക്സൂം എക്സ്.ജി ക്കായി ചില്ലറ മാറ്റങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുത്തി.
== 4.0 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് ==
[[പ്രമാണം:Galaxy Nexus smartphone.jpg|thumb|ആൻഡ്രോയ്ഡ് 4.0.1 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ചിൽ അധിഷ്ഠിതമായ [[ഗ്യാലക്സി നെക്സസ്]]]]
2011 ഒക്ടോബർ 19ന് [[ഗ്യാലക്സി നെക്സസ്]] ആൻഡ്രോയ്ഡ് 4.0 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{cite web
|url=http://socialbarrel.com/android-4-0-ice-cream-sandwich-sdk-now-available/24093/
|title=Android 4.0 Ice Cream Sandwich SDK Now Available
|publisher=Social Barrel
|first=Francis
|last=Rey
|date=2011 October 19
|access-date=2011-12-04
|archive-date=2013-09-08
|archive-url=https://web.archive.org/web/20130908152338/http://socialbarrel.com/android-4-0-ice-cream-sandwich-sdk-now-available/24093/
|url-status=dead
}}</ref><ref>{{cite web
|url=http://www.youtube.com/watch?v=RX4btquQzUE |title=Calling All Ice
Cream Sandwich Lovers
|publisher=YouTube}}
</ref> ഇതിലെ പ്രത്യേകതകൾ
* വിഡ്ജറ്റുകളെ പുതിയ ടാബിൽ ഉൾപ്പെടുത്തി
* നവീകരിക്കാവുന്ന ലോഞ്ചർ സംവിധാനം
* ഡ്രാഗ് ആൻഡ് ഡ്രോപ്പ് മുഖാന്തരം പെട്ടെന്ന് നിർമ്മിക്കാനാവുന്ന ഫയലുകൾ
* കലണ്ടറിൽ പിഞ്ച് ടു സൂം വ്യവസ്ഥ
* ഓഫ്ലൈൻ തിരച്ചിൽ സംവിധാനം
* ജീമെയിൽ സംഭാഷണങ്ങൾക്കിടയിൽ സ്വിച്ച് ചെയ്യാനുള്ള സംവിധാനം
* സ്ക്രീൻഷോട്ട് ക്യാപ്ചർ സംവിധാനം
* മുഖം തിരിച്ചറിഞ്ഞ് പൂട്ട് മാറ്റാനുള്ള സംവിധാനം
* 16 ടാബുകൾ വരെ തുറക്കാവുന്ന പുതിയ ബ്രൗസർ
* ഡാറ്റാ ഉപഭോഗത്തെ നിയന്ത്രിക്കാനുള്ള സംവിധാനം
* മെച്ചപ്പെടുത്തിയ ക്യാമറ, ചിത്ര എഡിറ്റർ
* ആൻഡ്രോയ്ഡ് ബീം - പുതിയ നിയർ ഫീൾഡ് കമ്യൂണിക്കേഷൻ സംവിധാനം
* വൈഫൈ ഡയറക്ട്
* 1080 പിക്സൽ വീഡിയോ റെക്കോഡിങ്ങ് <ref>{{cite web
| url=http://www.engadget.com/2011/10/18/android-4-0-ice-cream-sandwich-now-official/
| title=Android 4.0 Ice Cream Sandwich now official, includes revamped
design, enhancements galore
| publisher=Engadget
| first=Brad
| last=Molen
| date=October 19, 2011
| accessdate=October 19, 2011}}
</ref>
<ref>{{cite news
|url=http://reviews.cnet.com/8301-19736_7-20122331-251/ice-cream-sandwich-adds-tons-of-new-features/?tag=mncol;txt
|title=Ice Cream Sandwich adds tons of new features
|publisher=CNET
|first=Kent
|last=German
|date=October 18, 2011
}}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഡിസംബർ 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref>{{cite web
|url=http://techcrunch.com/2011/10/18/a-quick-ice-cream-sandwich-feature-rundown/
|title=A Quick Android 4.0 Ice Cream Sandwich Feature Rundown
|publisher=Tech Crunch
|first=Chris
|last=Velazco
|date=October 18, 2011}}</ref>
===ആൻഡ്രോയിഡ് 4.0.3 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച്===
ആൻഡ്രോയിഡ് 4.0.3 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് 2011 ഡിസംബർ 16-ന് പുറത്തിറങ്ങി.<ref name=ICS16Dec2011>[http://android-developers.blogspot.com/2011/12/android-403-platform-and-updated-sdk.html "Android 4.0.3 Platform and Updated SDK tools"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140719073950/http://android-developers.blogspot.com/2011/12/android-403-platform-and-updated-sdk.html |date=July 19, 2014 }}. Android Developers Blog. December 16, 2011. Retrieved January 4, 2012.</ref>ആൻഡ്രോയിഡ് 4.0 ഐസ്ക്രീം സാൻഡ്വിച്ച് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിലേക്കുള്ള അപ്ഡേറ്റായിരുന്നു.
*വിവിധ ബഗ് പരിഹാരങ്ങളും ഒപ്റ്റിമൈസേഷനുകളും ചെറിയ ഫീച്ചർ മെച്ചപ്പെടുത്തലുകളും അവതരിപ്പിച്ചു.
*ഗ്രാഫിക്സ്, ഡാറ്റാബേസുകൾ, അക്ഷരത്തെറ്റ് പരിശോധന, ബ്ലൂടൂത്തിന്റെ പ്രവർത്തനം എന്നിവയിൽ മെച്ചപ്പെടുത്തലുകൾ നടത്തി.
*കോൺടാക്റ്റ് പ്രൊവൈഡർ ഒരു സോഷ്യൽ സ്ട്രീം എപിഐ ഉൾപ്പെടെ, ഡെവലപ്പർമാർക്കുള്ള പുതിയ [[API|എപിഐകൾ]].
*കലണ്ടർ പ്രൊവൈഡറിനെ മെച്ചപ്പെടുത്തി എടുത്തു.
*വീഡിയോ സ്റ്റെബിലൈസേഷനും ക്യുവിജിഎ റെസല്യൂഷനും മെച്ചപ്പെടുത്തുന്ന പുതിയ ക്യാമറ ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ.
*സ്ക്രീൻ റീഡറുകൾ ഉപയോഗിച്ച് മെച്ചപ്പെട്ട ഉള്ളടക്കത്തിലേക്കുള്ള പ്രവേശനം മികച്ചതാക്കാനുള്ള പരിഷ്ക്കരണങ്ങൾ.<ref>{{cite web |url=https://www.engadget.com/2011/12/16/android-4-0-3-announced-brings-variety-of-optimizations-and-bu/ |title=Android 4.0.3 announced, bringing 'variety of optimizations and bug fixes' to phones and tablets |publisher=Engadget |date=December 16, 2011 |access-date=December 17, 2011 |archive-date=January 2, 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130102083750/http://www.engadget.com/2011/12/16/android-4-0-3-announced-brings-variety-of-optimizations-and-bu/ |url-status=live }}</ref>
===ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 ജെല്ലി ബീൻ===
[[File:Android 4.1 on the Galaxy Nexus.jpeg|thumb|ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 ഹോം സ്ക്രീൻ|180px]]
2012 ജൂൺ 27-ന് നടന്ന [[Google I/O|ഗൂഗിൾ ഐ/ഒ]] കോൺഫറൻസിലാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 (ജെല്ലി ബീൻ) ഗൂഗിൾ പ്രഖ്യാപിച്ചത്. [[ലിനക്സ് കെർണൽ]] 3.0.31 അടിസ്ഥാനമാക്കി, ഉപയോക്തൃ ഇൻ്റർഫേസിൻ്റെ പ്രവർത്തനക്ഷമതയും പ്രകടനവും മെച്ചപ്പെടുത്തുക എന്ന പ്രാഥമിക ലക്ഷ്യത്തോടെയുള്ള അപ്ഡേറ്റായിരുന്നു ജെല്ലി ബീൻ. പെർഫോമൻസ് മെച്ചപ്പെടുത്തൽ "പ്രോജക്റ്റ് ബട്ടർ" പ്രോജക്ടിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു, ഇത് ടച്ച് അന്റിസിപ്പേഷൻ, ട്രിപ്പിൾ ബഫറിംഗ്, വിപുലീകൃത വിസിങ്ക്(vsync) ടൈമിംഗ്, 60 fps എന്ന നിശ്ചിത ഫ്രെയിം റേറ്റ് എന്നിവ ഉപയോഗിച്ച് ഫ്ലൂയിഡും "ബട്ടറി-സ്മൂത്ത്" യുഐയും സൃഷ്ടിക്കുന്നു.<ref name="Android-4.1-devs">{{cite web |url=http://developer.android.com/about/versions/jelly-bean.html#media |title=Android 4.1 for Developers |publisher=Android Developers |access-date=February 9, 2013 |archive-date=January 28, 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130128204124/http://developer.android.com/about/versions/jelly-bean.html#media |url-status=live }}</ref>
ആൻഡ്രോയിഡ് 4.1 ജെല്ലി ബീൻ ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പൺ സോഴ്സ് പ്രോജക്റ്റിൽ ഉൾപ്പെടുത്തി 2012 ജൂലൈ 9-ന് പുറത്തിറങ്ങി,<ref>{{cite web |last=Queru |first=Jean-Baptiste |title=Android 4.1 in AOSP |url=https://groups.google.com/forum/#!topic/android-building/XBYeD-bhk1o |access-date=July 12, 2012 |archive-date=January 22, 2011 |archive-url=http://arquivo.pt/wayback/20110122130054/https://groups.google.com/forum/#!topic/android-building/XBYeD-bhk1o |url-status=live }}</ref>ജെല്ലി ബീനിൽ പ്രവർത്തിക്കുന്ന ആദ്യ ഉപകരണമായ നെക്സസ് 7 ടാബ്ലെറ്റ് 2012 ജൂലൈ 13-ന് പുറത്തിറങ്ങി.
===ആൻഡ്രോയിഡ് 4.4 കിറ്റ്കാറ്റ്===
[[File:Nexus 5 (Android 4.4.2) Screenshot.jpg|thumb|180px|4.4 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ഗൂഗിൾ ആൻഡ്രോയിഡ് 4.4 കിറ്റ്കാറ്റ് 2013 സെപ്റ്റംബർ 3-ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. ആൻഡ്രോയിഡിൻ്റെ പുതിയ പതിപ്പിനെ "കീ ലൈം പൈ" എന്ന് വിളിക്കാനാണ് ഗൂഗിൾ ആദ്യം പദ്ധതിയിട്ടിരുന്നത്. എന്നിരുന്നാലും, കീ ലൈം പൈയുടെ രുചിയേക്കാൾ കൂടുതൽ ആളുകൾ കിറ്റ്കാറ്റ് ചോക്ലേറ്റ് ബാറുകൾ തിരിച്ചറിയുകയും അവയുമായി ബന്ധപ്പെടുകയും ചെയ്യുമെന്ന് അവർ കരുതിയതിനാൽ അവർ അത് "കിറ്റ്കാറ്റ്" ആയി മാറ്റി.<ref name=KitkatBBC>{{cite news |last=Kelion |first=Leo |title=Android KitKat announced |url=https://www.bbc.co.uk/news/technology-23926938 |access-date=September 3, 2013 |work=BBC News |date=Septembe r 3, 2013 |archive-date=September 4, 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130904070600/http://www.bbc.co.uk/news/technology-23926938 |url-status=live }}</ref>ചില ടെക്നോളജി ബ്ലോഗർമാരും "കീ ലൈം പൈ" റിലീസ് ആൻഡ്രോയിഡ് 5 ആയിരിക്കുമെന്ന് പ്രതീക്ഷിച്ചിരുന്നു. ആൻഡ്രോയിഡ് ഉപകരണങ്ങൾക്ക്, പ്രവർത്തിക്കാൻ ആവശ്യമായ ഏറ്റവും ചെറിയ മെമ്മറി (റാം) 340 എംബി ആണ്. ഒരു ഉപകരണത്തിന് 512 എംബിയിൽ താഴെ റാം ഉണ്ടെങ്കിൽ, അത് "കുറഞ്ഞ റാം" ഉപകരണമായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. ഇതിനർത്ഥം, ആവശ്യമായ ഏറ്റവും കുറഞ്ഞ മിനിമം റാം 340 എംബി ആണെങ്കിലും, ഒരു ഉപകരണത്തിന് 512 എംബിയിൽ കുറവാണെങ്കിൽ, അത് പ്രത്യേക ശ്രദ്ധ ആവശ്യമാണെന്ന് ഫ്ലാഗ് ചെയ്തിരിക്കുന്നു, കാരണം ചില ആപ്പുകളോ ടാസ്ക്കുകളോ സുഗമമായി പ്രവർത്തിപ്പിക്കുന്നതിൽ അതിന് ബുദ്ധിമുട്ട് ഉണ്ടായേക്കാം.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 5.0 ലോലിപോപ്പ്==
ആൻഡ്രോയിഡ് 5.0 "ലോലിപോപ്പ്" "ആൻഡ്രോയിഡ് എൽ" എന്ന രഹസ്യനാമത്തിൽ 2014 ജൂൺ 25-ന് ഗൂഗിൾ ഐ/ഒ സമയത്ത് അവതരിപ്പിച്ചു. നെക്സസ്സ്, [[Google Play|ഗൂഗിൾ പ്ലേ]] പതിപ്പ് ഉപകരണങ്ങൾ ഉൾപ്പെടെ, ഗൂഗിൾ സേവനം നൽകുന്ന ആൻഡ്രോയിഡിൻ്റെ വിതരണങ്ങൾ പ്രവർത്തിപ്പിക്കുന്ന തിരഞ്ഞെടുത്ത ഉപകരണങ്ങൾക്കായി 2014 നവംബർ 12-ന് ഔദ്യോഗിക [[ഓവർ-ദി-എയർ പ്രോഗ്രാമിംഗ്|ഓവർ-ദി-എയർ]] (OTA) അപ്ഡേറ്റായി ഇത് ലഭ്യമായി. അതിൻ്റെ സോഴ്സ് കോഡ് 2014 നവംബർ 3-ന് ലഭ്യമായി.<ref name=PCWorldJun2014>{{cite web |title=From Android L to Google Fit: All the new products and features from Google I/O |url=http://www.pcworld.com/article/2367746/from-android-l-to-google-fit-all-the-announcements-from-google-i/from-android-l-to-google-fit-all-t.html |publisher=PC World |date=June 25, 2014|access-date=June 26, 2014|archive-date=June 26, 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140626183451/http://www.pcworld.com/article/2367746/from-android-l-to-google-fit-all-the-announcements-from-google-i/from-android-l-to-google-fit-all-t.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web |title=Updated Android Lollipop Developer Preview image coming to Nexus devices in a couple of days |url=http://www.phonearena.com/news/Updated-Android-Lollipop-Developer-Preview-image-coming-to-Nexus-devices-in-a-couple-of-days_id61780 |publisher=PhoneArena.com |date=October 15, 2014 |access-date=October 16, 2014 |archive-date=October 18, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141018090820/http://www.phonearena.com/news/Updated-Android-Lollipop-Developer-Preview-image-coming-to-Nexus-devices-in-a-couple-of-days_id61780 |url-status=live }}</ref>
ലോലിപോപ്പ് അതിൻ്റെ ഇൻ്റർഫേസിനായി "മെറ്റീരിയൽ ഡിസൈൻ" എന്ന് വിളിക്കുന്ന ഒരു പുതിയ രൂപം അവതരിപ്പിക്കുന്നു, ഇത് കൂടുതൽ പ്രതികരണശേഷിയുള്ളതാക്കുന്നു. നോട്ടിഫിക്കേഷനുകൾ ഇപ്പോൾ ലോക്ക് സ്ക്രീനിൽ കാണാനും ആപ്പുകൾ ഉപയോഗിക്കുമ്പോൾ സ്ക്രീനിൻ്റെ മുകളിൽ ബാനറുകളായി പ്രദർശിപ്പിക്കാനും കഴിയും. ഹുഡിൻ്റെ കീഴിൽ, ആൻഡ്രോയിഡ് റൺടൈം (ART) ഡാൽവിക്കിനെ മാറ്റിസ്ഥാപിക്കുന്നു, തന്മൂലം ആപ്പിന്റെ പ്രകടനം മെച്ചപ്പെടുത്തുന്നു. കൂടാതെ, ഊർജ്ജ ഉപയോഗം ഒപ്റ്റിമൈസ് ചെയ്തുകൊണ്ട് ബാറ്ററി ലൈഫ് വർദ്ധിപ്പിക്കുന്നതിനായി പ്രോജക്ട് വോൾട്ട നടപ്പിലാക്കുന്നു.<ref>{{cite web |title=Google's new 'Material Design' UI coming to Android, Chrome OS and the web |url=https://www.engadget.com/2014/06/25/googles-new-design-language-is-called-material-design/ |website=Engadget |date=June 25, 2014 |access-date=June 26, 2014 |archive-date=August 16, 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160816150431/https://www.engadget.com/2014/06/25/googles-new-design-language-is-called-material-design/ |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |title=We just played with Android's L Developer Preview |url=https://www.engadget.com/2014/06/26/android-developer-preview-hands-on/ |website=Engadget |date=June 26, 2014 |publisher=AOL|access-date=June 26, 2014}}</ref><ref>{{cite web |title=Google Reveals Details About Android L at Google IO |url=http://www.anandtech.com/show/8207/google-reveals-details-about-android-l-at-google-io |website=Anandtech |access-date=June 26, 2014 |archive-date=June 28, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140628013652/http://anandtech.com/show/8207/google-reveals-details-about-android-l-at-google-io |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |title=A Closer Look at Android RunTime (ART) in Android L |url=http://anandtech.com/show/8231/a-closer-look-at-android-runtime-art-in-android-l/ |date=July 1, 2014 |access-date=July 5, 2014 |author=Andrei Frumusanu |work=AnandTech |archive-date=July 5, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140705022457/http://anandtech.com/show/8231/a-closer-look-at-android-runtime-art-in-android-l |url-status=live }}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 6.0 മാർഷ്മാലോ==
[[File:Android Marshmallow screenshot.png|thumb|180px|6.0 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
2015 മെയ് 28-ന് ഗൂഗിൾ ഐ/ഒ സമയത്ത് നെക്സസ് 5, നെക്സസ് 6 ഫോണുകൾക്കും നെക്സസ് 9 ടാബ്ലെറ്റിനും നെക്സസ് പ്ലേയർ സെറ്റ്-ടോപ്പ് ബോക്സിനും MPZ44Q എന്ന ബിൽഡ് നമ്പറിന് കീഴിൽ "ആൻഡ്രോയിഡ് എം" എന്ന കോഡ്നാമത്തിൽ ആൻഡ്രോയിഡ് 6.0 "മാർഷ്മാലോ" പുറത്തിറക്കി. മൂന്നാമത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ (MPA44G) നെക്സസ് 5, നെക്സസ് 6, നെക്സസ് 9, നെക്സസ് പ്ലേയർ ഉപകരണങ്ങൾക്കായി 2015 ഓഗസ്റ്റ് 17-ന് പുറത്തിറങ്ങി,<ref>{{cite web |url=https://developer.android.com/preview/download.html |title=Downloads Android Developers |date=August 17, 2015 |access-date=October 13, 2015 |archive-date=August 17, 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150817224047/http://developer.android.com/preview/download.html |url-status=live }}</ref>കൂടാതെ വർക്ക് പ്രൊഫൈലുകൾക്കായുള്ള ആൻഡ്രോയിമായി ബന്ധപ്പെട്ട പ്രശ്നങ്ങൾ പരിഹരിച്ച് MPA44I-ലേക്ക് അപ്ഡേറ്റ് ചെയ്തു.<ref>{{cite web|title = Support and Release Notes {{!}} Android Developers|url = https://developer.android.com/preview/support.html|website = developer.android.com|access-date = August 22, 2015|archive-date = August 11, 2015|archive-url = https://web.archive.org/web/20150811015125/http://developer.android.com/preview/support.html|url-status = live}}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 7.0 നൗഗട്ട്==
[[File:Android 7.0-en.png|thumb|180px|7.0 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ ഏഴാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് "നൗഗട്ട്" (എൻ ഇൻ-ഡെവലപ്മെൻ്റ് എന്ന കോഡ് നാമം). ഈ ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തെ പിന്തുണയ്ക്കുന്ന നെക്സസ് ഉപകരണങ്ങൾക്കായുള്ള ഫാക്ടറി ഇമേജുകൾക്കൊപ്പം, പിന്തുണയ്ക്കുന്ന ഉപകരണങ്ങളെ ഓവർ-ദി-
എയർ അപ്ഡേറ്റ് ആൻഡ്രോയിഡ് നൗഗട്ട് ബീറ്റയിലേക്ക് നേരിട്ട് അപ്ഗ്രേഡ് ചെയ്യാൻ അനുവദിക്കുന്ന പുതിയ "ആൻഡ്രോയിഡ് ബീറ്റ പ്രോഗ്രാം" സഹിതം, 2016 മാർച്ച് 9-ന് ഒരു ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ ആയി ഇത് ആദ്യമായി പുറത്തിറക്കി. അവസാന റിലീസ് 2016 ഓഗസ്റ്റ് 22-നായിരുന്നു. അന്തിമ പ്രിവ്യൂ ബിൽഡ് 2016 ജൂലൈ 18-ന്,<ref>{{Cite web |url=http://www.androidpolice.com/2016/07/18/android-7-0-nougat-developer-preview-5-the-final-preview-is-available-for-download/ |title=Android 7.0 Nougat Developer Preview 5 – the final preview – is available for download |date=July 18, 2016 |website=Android Police |access-date=July 19, 2016 |archive-date=July 19, 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160719133438/http://www.androidpolice.com/2016/07/18/android-7-0-nougat-developer-preview-5-the-final-preview-is-available-for-download/ |url-status=live }}</ref>NPD90G എന്ന ബിൽഡ് നമ്പറിൽ പുറത്തിറങ്ങി.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 8.0 ഓറിയോ==
[[File:Android 8.0 Oreo Pixel.png|thumb|180px|8.0 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ എട്ടാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് ഓറിയോ. പിന്തുണയ്ക്കുന്ന നെക്സസ്, പിക്സൽ ഉപകരണങ്ങൾക്കുള്ള ഫാക്ടറി ഇമേജുകൾക്കൊപ്പം 2017 മാർച്ച് 21-ന് ആൻഡ്രോയിഡ് ഒ എന്ന കോഡ്നാമമുള്ള ഒരു ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ ആയി ഇത് ആദ്യമായി പുറത്തിറങ്ങി. രണ്ടാമത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ 2017 ജൂലൈ 24-ന് പുറത്തിറങ്ങി, സ്റ്റേബിൾ പതിപ്പ് 2017 ഓഗസ്റ്റിൽ പുറത്തിറങ്ങി.
===ആൻഡ്രോയിഡ് 9 പൈ===
[[File:Android Pie.png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 9 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ ഒമ്പതാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് പൈ. 2018 മാർച്ച് 7-ന് ഗൂഗിൾ ഇത് ആദ്യമായി പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ പുറത്തിറങ്ങി. ബീറ്റ നിലവാരം കണക്കാക്കുന്ന രണ്ടാമത്തെ പ്രിവ്യൂ, മെയ് 8, 2018-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ആൻഡ്രോയിഡ് പൈയുടെ അവസാന ബീറ്റ (അഞ്ചാമത്തെ പ്രിവ്യൂ, "റിലീസ് കാൻഡിഡേറ്റ്" എന്നും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു) ജൂലൈ 25, 2018-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ഔദ്യോഗികമായി റിലീസ് ചെയ്തത് ഓഗസ്റ്റ് 6, 2018-നാണ്.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 10==
[[File:Android 10 screenshot.png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 10 ഹോംസ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പത്താമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 10. ആൻഡ്രോയിഡ് 10-ൻ്റെ സ്ഥിരമായ പതിപ്പ് 2019 സെപ്റ്റംബർ 3-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിന്റെ പ്രേത്യകതകൾ താഴെ വിവരിക്കുന്നു.
*പുതിയ ആപ്പ് ഓപ്പൺ/ക്ലോസ് ആനിമേഷനുകൾക്കൊപ്പം നവീകരിച്ച പൂർണ്ണ സ്ക്രീൻ ജെസ്ചർ നാവിഗേഷൻ.<ref>{{Cite web |url=https://www.xda-developers.com/android-q-navigation-gestures-mandatory/ |title=[Update: OEM Gestures Allowed] Google's new navigation gestures in Android Q will be mandatory for all devices |date=May 9, 2019 |website=xda-developers |access-date=August 15, 2019 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144403/https://www.xda-developers.com/android-q-navigation-gestures-mandatory/ |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |title=Android 10 launcher port brings new gesture animations to Android 9 |url=https://www.xda-developers.com/android-10-launcher-port-gesture-animations-android-9/ |website=xda-developers |date=September 10, 2019 |access-date=March 20, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144404/https://www.xda-developers.com/android-10-launcher-port-gesture-animations-android-9/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=September 23, 2020 |title=Android 11—The Ars Technica Review |url=https://arstechnica.com/gadgets/2020/09/android-11-the-ars-technica-review/ |access-date=April 17, 2021 |website=Ars Technica |language=en-us |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144414/https://arstechnica.com/gadgets/2020/09/android-11-the-ars-technica-review/ |url-status=live }}</ref>
*ആൻഡ്രോയിഡ് 10-ൽ, സ്കോപ്പ്ഡ് സ്റ്റോറേജ് ഫയൽ സിസ്റ്റത്തിലേക്കുള്ള നേരിട്ടുള്ള ആക്സസ് പരിമിതപ്പെടുത്തുന്ന നിയന്ത്രണങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചു, അപ്ലിക്കേഷനുകൾ അവരുടെ സ്വന്തം ഫയലുകളും മീഡിയ ശേഖരങ്ങളും ആക്സസ് ചെയ്യുന്നതിന് നിർദ്ദിഷ്ട എപിഐകൾ ഉപയോഗിക്കേണ്ടതുണ്ട്, ഇത് മൂലം സ്വകാര്യതയും സുരക്ഷയും മെച്ചപ്പെടുത്തുന്നു. ഉപയോക്തൃ സമ്മതമില്ലാതെ നിയുക്ത ഡയറക്ടറികൾക്ക് പുറത്തുള്ള ഫയലുകൾ ആക്സസ് ചെയ്യുന്നതിൽ നിന്ന് ആപ്പുകളെ തടയാനും അവരുടെ ഡാറ്റയിൽ ഉപയോക്തൃ നിയന്ത്രണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനും ഈ മാറ്റം ലക്ഷ്യമിടുന്നു.<ref>{{cite web |title=Privacy changes in Android 10 |url=https://developer.android.com/about/versions/10/privacy/changes |website=Android Developers |language=en |access-date=September 21, 2020 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114144407/https://developer.android.com/about/versions/10/privacy/changes |url-status=live }}</ref>
*ഉപയോഗത്തിലില്ലാത്തപ്പോൾ പോലും നിങ്ങളുടെ ലൊക്കേഷൻ ട്രാക്ക് ചെയ്യാൻ ആപ്പുകളെ അനുവദിക്കുന്നതിനും മെച്ചപ്പെടുത്തിയ പ്രവർത്തനത്തിനായി നിങ്ങളുടെ ഫോട്ടോ, വീഡിയോ, ഓഡിയോ ഫയലുകൾ എന്നിവ ആക്സസ് ചെയ്യുന്നതിനും അവയ്ക്ക് അനുയോജ്യമായ അനുഭവങ്ങളും സേവനങ്ങളും നൽകാനാകുമെന്ന് ഉറപ്പാക്കുന്നതിന് പുതിയ അനുമതികൾ ആവശ്യമാണ്.<ref name="introducingqbeta">{{cite web |last1=Burke |first1=Dave |title=Introducing Android Q Beta |url=https://android-developers.googleblog.com/2019/03/introducing-android-q-beta.html |website=Android Developers Blog |access-date=March 13, 2019 |date=March 13, 2019 |archive-date=May 7, 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190507090246/https://android-developers.googleblog.com/2019/03/introducing-android-q-beta.html |url-status=live }}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 11==
[[File:Pixel 4a Android 11 Launcher.png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 11 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിനൊന്നാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 11. 2020 ഫെബ്രുവരി 19-ന് ഗൂഗിൾ ഇത് ആദ്യമായി പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ പുറത്തിറങ്ങി. ഈ ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
*ചാറ്റ് ബബിൾസ്
*സ്ക്രീൻ റെക്കോർഡർ.
*നോട്ടിഫിക്കേഷൻ ഹിസ്റ്ററി
*പുതിയ അനുമതി നിയന്ത്രണങ്ങൾ.
*സ്റ്റാൻഡേലോൺ 5G എൻആറും നോൺ-സ്റ്റാൻഡലോൺ 5G ഉം തമ്മിലുള്ള എപിഐ വ്യത്യാസം.
*ഒറ്റത്തവണ മാത്രം അനുമതികൾ നൽകുന്നു.
*അനുമതികൾ സ്വയമേവ പുനഃസജ്ജമാക്കുന്നു.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 12==
[[File:Android 12 screenshot (en).png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 12-ന്റെ ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പന്ത്രണ്ടാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 12. 2021 ഫെബ്രുവരി 18-ന് ഗൂഗിൾ ഇത് ആദ്യമായി പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{Cite web |title=Android S: the first Developer Preview of Android 12 |url=https://developer.android.com/about/versions/12 |website=Android Developers Blog |language=en |access-date=February 18, 2021 |archive-date=February 19, 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210219023916/https://developer.android.com/about/versions/12 |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=Android 12 Developer Preview: First Developer preview |url=https://www.xda-developers.com/android-12-developer-preview-hands-on/ |date=February 18, 2021 |website=xda-developers |language=en-US |access-date=February 18, 2021 |archive-date=January 14, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240114145505/https://www.xda-developers.com/android-12-developer-preview-hands-on/ |url-status=live }}</ref>ഈ പതിപ്പിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
*എളുപ്പത്തിൽ [[വൈ-ഫൈ]] പങ്കിടാൻ സാധിക്കുന്നു.
*എവിഐഎഫ്(AVIF) ഇമേജിനുള്ള പിന്തുണ നൽകുന്നു.
*മെറ്റീരിയൽ യൂ, മെറ്റീരിയൽ ഡിസൈനിനെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള അപ്ഡേറ്റ് ചെയ്ത ഡിസൈൻ ഭാഷയാണ് ഉപയോഗിക്കുന്നത്.
*സ്ക്രോളിംഗ് സ്ക്രീൻഷോട്ട്.<ref>{{cite web |title=Android 12 To Finally Bring Scrolling Screenshots |url=https://techiai.com/android-12-to-finally-bring-scrolling-screenshots-how-it-would-work/ |website=TechiAI |date=August 15, 2021 |access-date=October 20, 2021 |archive-date=July 10, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220710104625/https://techiai.com/android-12-to-finally-bring-scrolling-screenshots-how-it-would-work/ |url-status=live }}</ref>
*വൺ ഹാൻഡ് മോഡ്.<ref>{{cite web |title=Guide to enable One-Handed Mode on Android 12 |url=https://www.gizmochina.com/2021/03/28/guide-to-enable-one-handed-mode-on-android-12/ |website=Gizmochina |date=March 28, 2021 |access-date=October 20, 2021 |archive-date=July 4, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220704194900/https://www.gizmochina.com/2021/03/28/guide-to-enable-one-handed-mode-on-android-12/ |url-status=live }}</ref>
*ആൻഡ്രോയിഡ് റൺടൈം (ART) മൊഡ്യൂൾ [[Google Play|ഗൂഗിൾ പ്ലേ]] വഴി അപ്ഡേറ്റ് ചെയ്യാവുന്ന കോർ [[operating system|ഒഎസ്]](OS) ഘടകങ്ങളിലേക്ക് ചേർത്തു, നിലവിലുള്ള മൊഡ്യൂളുകളുടെ പ്രവർത്തനക്ഷമത കൂടി ചേർത്തിട്ടുണ്ട്.<ref name="Features">{{cite web |title=Android 12 Features |url=https://www.androidauthority.com/android-12-features-1195735/ |website=androidauthority |access-date=February 18, 2021 |date=February 18, 2021 |archive-date=August 3, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220803160940/https://www.androidauthority.com/android-12-features-1195735/ |url-status=live }}</ref><ref name="12preview">{{Cite web |url=https://android-developers.googleblog.com/2021/02/android-12-dp1.html |title=First preview of Android 12 |access-date=March 19, 2021 |archive-date=February 18, 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210218180352/https://android-developers.googleblog.com/2021/02/android-12-dp1.html |url-status=live }}</ref>
==== ആൻഡ്രോയിഡ് 12 എൽ ====
ആൻഡ്രോയിഡ് 12 എൽ ആൻഡ്രോയിഡ് 12-ന്റെ ഒരു ഇടക്കാല റിലീസാണ്, അതിൽ വലിയ ഡിസ്പ്ലേകൾക്കായുള്ള ഡിസൈൻ ട്വീക്കുകളും ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിലെ ചെറിയ സ്ഥിരത മാറ്റങ്ങളും ഉൾപ്പെടുന്നു. 2021 ഒക്ടോബറിൽ ബീറ്റ റിലീസുകൾക്കൊപ്പം 2022 മാർച്ച് 7-ന് ഒരു സ്ഥിരതയുള്ള പതിപ്പ് ലോഞ്ച് ചെയ്തു. മടക്കാവുന്ന ഫോണുകൾ, ടാബ്ലെറ്റുകൾ, ഡെസ്ക്ടോപ്പ് വലുപ്പമുള്ള സ്ക്രീനുകൾ, [[Chromebook|ക്രോംബുക്കുകൾ]] എന്നിവയ്ക്കായുള്ള പ്രത്യേക മെച്ചപ്പെടുത്തലുകളും വലിയ സ്ക്രീനുകൾക്ക് അനുയോജ്യമാക്കുന്നതിന് ഉപയോക്തൃ ഇൻ്റർഫേസിലെ പരിഷ്ക്കരണങ്ങളും നടത്തിയിട്ടുണ്ട്.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 13==
[[File:Android 13 screenshot (en).png|thumb|180px|ആൻഡ്രോയിഡ് 13 ഹോം സ്ക്രീൻ]]
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിമൂന്നാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 13. ഇതിന്റെ പ്രത്യേകതകൾ ചുവടെ ചേർക്കുന്നു
*അറിയിപ്പുകൾ അയയ്ക്കുന്നതിന് മുമ്പ് ആപ്പുകൾക്ക് ഉപയോക്താവിൽ നിന്ന് അനുമതി തേടണം.<ref>{{Cite web |last=Li |first=Abner |date=March 17, 2022 |title=Here's everything new in Android 13 Developer Preview 2 [Gallery] |url=https://9to5google.com/2022/03/17/android-13-dp2-new-features/ |access-date=March 18, 2022 |website=[[9to5Google]] |language=en-US |archive-date=March 17, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220317185828/https://9to5google.com/2022/03/17/android-13-dp2-new-features/ |url-status=live }}</ref>
*നോട്ടിഫിക്കേഷൻ പാനലിൻ്റെ ചുവടെ സജീവമായ ആപ്പുകളുടെ എണ്ണം ഇപ്പോൾ കാണിച്ചിരിക്കുന്നു, അതിൽ ടാപ്പുചെയ്യുമ്പോൾ വിശദമായ പാനൽ തുറക്കുന്നു, അത് ഓരോന്നും നിർത്താൻ ഉപയോക്താവിനെ അനുവദിക്കുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=August 30, 2022 |title=Android 13 review: Plans for the future, but not much to offer today |url=https://arstechnica.com/gadgets/2022/08/android-13-review-plans-for-the-future-but-not-much-to-offer-today/ |access-date=August 31, 2022 |website=Ars Technica |language=en-us |archive-date=August 30, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220830231050/https://arstechnica.com/gadgets/2022/08/android-13-review-plans-for-the-future-but-not-much-to-offer-today/ |url-status=live }}</ref>
*ബ്ലൂടൂത്ത് എൽഇ(LE) ഓഡിയോ, എൽസി(LC)3 ഓഡിയോ കോഡെക് എന്നിവയ്ക്ക് പിന്തുണ നൽകുന്നു.<ref>{{Cite web |date=December 22, 2021 |title=Android 13 may finally bring full support for Bluetooth LE Audio |url=https://www.xda-developers.com/android-13-may-add-blueooth-le-audio-support/ |access-date=April 22, 2022 |website=xda-developers |language=en-US |archive-date=June 29, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220629122229/https://www.xda-developers.com/android-13-may-add-blueooth-le-audio-support/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=New LC3 Encoder (I5f2f7627) |url=https://android-review.googlesource.com/c/platform/packages/modules/Bluetooth/+/1891675 |access-date=April 22, 2022 |website=AOSP Gerrit |archive-date=January 9, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220109172549/https://android-review.googlesource.com/c/platform/packages/modules/Bluetooth/+/1891675 |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |title=Add new LC3 decoder (I275ea8ba) |url=https://android-review.googlesource.com/c/platform/packages/modules/Bluetooth/+/1936078 |access-date=April 22, 2022 |website=AOSP Gerrit}}</ref>
*ലിനക്സ് യൂസർഫോൾട്ട്എഫ്ഡി(Linux userfaultfd) സിസ്റ്റം കോൾ ഉപയോഗിച്ച് ഒരു പുതിയ ഗാർബേജ് കളക്ടർ ഉപയോഗിച്ചുള്ള എആർടി(ART) അപ്ഡേറ്റ്.<ref name=":13">{{Citation |last=Gidra |first=Lokesh |title=What's new in app performance |url=https://www.youtube.com/watch?v=DYdHLqLVspY |language=en |access-date=August 16, 2022}}</ref><ref>{{Cite journal |last1=Gidra |first1=Lokesh |last2=Boehm |first2=Hans-J. |last3=Fernandes |first3=Joel |date=October 12, 2020 |title=Utilizing the Linux Userfaultfd System Call in a Compaction Phase of a Garbage Collection Process |url=https://www.tdcommons.org/dpubs_series/3671 |journal=Defensive Publications Series}}</ref><ref name=":2">{{Cite web |title=Android 13 is in AOSP! |url=https://android-developers.googleblog.com/2022/08/android-13-is-in-aosp.html |access-date=August 16, 2022 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref>
*"ജങ്ക്(Jank)" എന്നത് സോഫ്റ്റ്വെയർ ആപ്ലിക്കേഷനുകളിൽ അനുഭവപ്പെടുന്ന മുരടിപ്പ് അല്ലെങ്കിൽ പിന്നാക്കാവസ്ഥയെ സൂചിപ്പിക്കുന്നു, ഇത് പലപ്പോഴും സംഭവിക്കുന്നത് പ്രകടന പ്രശ്നങ്ങൾ മൂലമാണ്. ഗാർബേജ് കളക്ഷൻ വേളയിൽ മെമ്മറി കുറവായതിനാൽ ആപ്പുകൾ നശിക്കുന്ന അപകടസാധ്യത തടയുന്നതിൽ, സിസ്റ്റം ഉറവിടങ്ങൾ കുറവായിരിക്കുമ്പോൾ ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ പെട്ടെന്ന് അവസാനിപ്പിക്കുന്നത് ഒഴിവാക്കാൻ മെമ്മറി കൂടുതൽ കാര്യക്ഷമമായി കൈകാര്യം ചെയ്യുന്നു. മെമ്മറി ഉപയോഗവും ഗാർബേജ് കളക്ഷൻ പ്രക്രിയകളും ഒപ്റ്റിമൈസ് ചെയ്യുന്നതിലൂടെ, ഡെവലപ്പർമാർക്ക് സുഗമമായ പ്രകടനം ഉറപ്പാക്കാനും അവരുടെ ആപ്പുകളിലെ മെമ്മറി സംബന്ധമായ പ്രശ്നങ്ങൾ മൂലമുണ്ടാകുന്ന തടസ്സങ്ങൾ കുറയ്ക്കാനും കഴിയും. അധിക ക്രമീകരണങ്ങൾ ആപ്പുകളുടെ പ്രാരംഭ വേഗത വർദ്ധിപ്പിക്കുകയും ഇടർച്ച കുറയ്ക്കുകയും മൊത്തത്തിലുള്ള പ്രകടനം വർദ്ധിപ്പിക്കുകയും ചെയ്യുന്നു. മെയിൻലൈൻ പ്രോജക്റ്റ് കാരണം, ആൻഡ്രോയിഡ് 12-ൻ്റെ ART (ആൻഡ്രോയിഡ് റൺടൈം) അപ്ഡേറ്റുകൾ സ്വീകരിക്കും. ഈ അപ്ഡേറ്റുകൾ ആൻഡ്രോയിഡ് അപ്ലിക്കേഷനുകളുടെ പ്രകടനവും കാര്യക്ഷമതയും വർദ്ധിപ്പിക്കും.
==ആൻഡ്രോയിഡ് 14==
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിനാലാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 14. 2023 ഫെബ്രുവരി 8 ന് ഗൂഗിൾ ആൻഡ്രോയിഡ് 14 പ്രഖ്യാപിച്ചു, അതേ ദിവസം തന്നെ ആദ്യത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ റിലീസ് ചെയ്തു. [[Android Marshmallow|മാർഷ്മാലോയെക്കാൾ]] പഴയ എസ്ഡികെ(SDK)കളോ (6.0) അല്ലെങ്കിൽ [[Malware|മാൽവെയറിൽ]] നിന്ന് നിങ്ങളുടെ ഉപകരണത്തെ സുരക്ഷിതമായി സൂക്ഷിക്കാൻ പഴയ ആപ്പുകളോ ഇൻസ്റ്റാൾ ചെയ്യുന്നതിൽ നിന്ന് ആൻഡ്രോയിഡ് നിങ്ങളെ തടയുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=February 8, 2023 |title=Android 14 Preview 1 is out, will officially ban installation of old apps |url=https://arstechnica.com/gadgets/2023/02/android-14-preview-1-is-out-will-officially-ban-installation-of-old-apps/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230208214958/https://arstechnica.com/gadgets/2023/02/android-14-preview-1-is-out-will-officially-ban-installation-of-old-apps/ |archive-date=February 8, 2023 |access-date=February 8, 2023 |website=[[Ars Technica]]}}</ref><ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=February 8, 2023 |title=22 Best Android 14 Features (New and Upcoming) |url=https://beebom.com/best-android-14-features/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230208214958/https://beebom.com/best-android-14-features/ |archive-date=February 8, 2023 |access-date=February 8, 2023 |website=[[Beebom]]}}</ref>
==ആൻഡ്രോയിഡ് 15==
ആൻഡ്രോയിഡ് ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റത്തിൻ്റെ പതിനഞ്ചാമത്തെ പ്രധാന പതിപ്പാണ് ആൻഡ്രോയിഡ് 15. ആൻഡ്രോയിഡ് 4.2-ൽ അവതരിപ്പിക്കുകയും ആൻഡ്രോയിഡ് 5.0-ൽ നീക്കം ചെയ്യുകയും ചെയ്ത ലോക്ക് സ്ക്രീൻ വിജറ്റുകളുടെ പുനരവതരണം നടത്തും.<ref>{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=2024-01-12 |title=Android 15 might bring back lock screen widgets |url=https://arstechnica.com/gadgets/2024/01/it-looks-like-lock-screen-widgets-are-making-a-comeback-in-android-15/ |access-date=2024-01-14 |website=Ars Technica |language=en-us}}</ref>
== അവലംബം ==
{{reflist|3}}
==കുറിപ്പുകൾ==
{{notelist}}
[[വർഗ്ഗം:ആൻഡ്രോയ്ഡ് (ഓപ്പറേറ്റിംഗ് സിസ്റ്റം)]]
c5jd0r7pq30orw62zkwrnqo3ym57ayk
ഉപയോക്താവ്:Ranjithsiji/പണിപ്പുര
2
181898
4648721
4626521
2026-07-20T08:05:27Z
ListeriaBot
105900
Wikidata list updated [V2]
4648721
wikitext
text/x-wiki
{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item ?ilml WHERE {
?item wdt:P31 wd:Q11424.
?item wdt:P161 wd:Q2721855.
OPTIONAL { ?item rdfs:label ?ilml. FILTER(LANG(?ilml)="ml") }
}
|columns=label:Name,?ilml:Name (ml)
|sort=label
|links=
|summary=itemnumber
|thumb=125
|wdedit=yes
}}
{| class='wikitable sortable wd_can_edit'
! Name
! Name (ml)
|- class='wd_q3595790'
|class='wd_label'| [[1921 (ചലച്ചിത്രം)|1921]]
| 1921
|- class='wd_q107657600'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q107657600|Agent]]''
|
|- class='wd_q5403709'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q5403709|Ethirum Pudhirum]]''
|
|- class='wd_q6372731'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6372731|Karmegham]]''
|
|- class='wd_q17017928'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q17017928|Kilipetchu Ketkava]]''
|
|- class='wd_q6739783'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6739783|Makkal Aatchi]]''
|
|- class='wd_q6777943'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6777943|Marumalarchi]]''
|
|- class='wd_q6919087'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6919087|Mounam Sammadham]]''
|
|- class='wd_q55629095'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q55629095|Parole]]''
|
|- class='wd_q7258330'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7258330|Pudhayal]]''
|
|- class='wd_q131578114'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q131578114|Rekhachithram]]''
|
|- class='wd_q7654040'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7654040|Swati Kiranam]]''
|
|- class='wd_q3536924'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q3536924|Vishwa Thulasi]]''
|
|- class='wd_q55638065'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q55638065|Yatra]]''
|
|- class='wd_q18350648'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18350648|അകലാതെ അമ്പിളി]]''
| അകലാതെ അമ്പിളി
|- class='wd_q12913204'
|class='wd_label'| [[അക്ഷരങ്ങൾ (ചലച്ചിത്രം)|അക്ഷരങ്ങൾ]]
| അക്ഷരങ്ങൾ
|- class='wd_q56291028'
|class='wd_label'| [[അങ്കിൾ (ചലച്ചിത്രം)|അങ്കിൾ &]]
| അങ്കിൾ &
|- class='wd_q18352326'
|class='wd_label'| [[അങ്ങാടിക്കപ്പുറത്ത്]]
| അങ്ങാടിക്കപ്പുറത്ത്
|- class='wd_q20311944'
|class='wd_label'| [[അച്ഛാ ദിൻ|അച്ചാ ദിൻ]]
| അച്ചാ ദിൻ
|- class='wd_q4680931'
|class='wd_label'| [[അടയാളം (ചലച്ചിത്രം)|അടയാളം]]
| അടയാളം
|- class='wd_q4682780'
|class='wd_label'| [[അടിക്കുറിപ്പ്]]
| അടിക്കുറിപ്പ്
|- class='wd_q4683129'
|class='wd_label'| [[അടിയൊഴുക്കുകൾ]]
| അടിയൊഴുക്കുകൾ
|- class='wd_q17414711'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q17414711|അടുക്കൻ എന്തെളുപ്പം]]''
| അടുക്കൻ എന്തെളുപ്പം
|- class='wd_q1518840'
|class='wd_label'| [[അണ്ണൻ തമ്പി]]
| അണ്ണൻ തമ്പി
|- class='wd_q18162376'
|class='wd_label'| [[അതിനുമപ്പുറം]]
| അതിനുമപ്പുറം
|- class='wd_q4813678'
|class='wd_label'| [[അതിരാത്രം (ചലച്ചിത്രം)|അതിരാത്രം]]
| അതിരാത്രം
|- class='wd_q4682496'
|class='wd_label'| [[അഥർവ്വം (ചലച്ചിത്രം)|അഥർവ്വം]]
| അഥർവ്വം
|- class='wd_q4751997'
|class='wd_label'| [[അനശ്വരം]]
| അനശ്വരം
|- class='wd_q4777703'
|class='wd_label'| [[അനുബന്ധം (ചലച്ചിത്രം)|അനുബന്ധം]]
| അനുബന്ധം
|- class='wd_q4777710'
|class='wd_label'| [[അനുഭവങ്ങൾ പാളിച്ചകൾ]]
| അനുഭവങ്ങൾ പാളിച്ചകൾ
|- class='wd_q18352565'
|class='wd_label'| [[അന്തിച്ചുവപ്പ്|അന്തിചുവപ്പു]]
| അന്തിചുവപ്പു
|- class='wd_q4779137'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q4779137|അപരിചിതൻ]]''
| അപരിചിതൻ
|- class='wd_q4668007'
|class='wd_label'| [[അബ്കാരി (ചലച്ചിത്രം)]]
| അബ്കാരി (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q55391632'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q55391632|അബ്രഹാമിൻ്റെ സന്തതികൾ]]''
| അബ്രഹാമിൻ്റെ സന്തതികൾ
|- class='wd_q4740138'
|class='wd_label'| [[അമരം (ചലച്ചിത്രം)|അമരം]]
| അമരം
|- class='wd_q18351601'
|class='wd_label'| [[അമേരിക്ക അമേരിക്ക]]
| അമേരിക്ക അമേരിക്ക
|- class='wd_q18109987'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18109987|അയനം]]''
| അയനം
|- class='wd_q6101290'
|class='wd_label'| [[അയ്യർ ദ ഗ്രേറ്റ്]]
| അയ്യർ ദ ഗ്രേറ്റ്
|- class='wd_q4784236'
|class='wd_label'| [[അരപ്പട്ട കെട്ടിയ ഗ്രാമത്തിൽ]]
| അരപ്പട്ട കെട്ടിയ ഗ്രാമത്തിൽ
|- class='wd_q4784553'
|class='wd_label'| [[അരയന്നങ്ങളുടെ വീട്]]
| അരയന്നങ്ങളുടെ വീട്
|- class='wd_q4791170'
|class='wd_label'| [[അറിയാത്ത വീഥികൾ]]
| അറിയാത്ത വീഥികൾ
|- class='wd_q4832505'
|class='wd_label'| [[അഴകിയ രാവണൻ]]
| അഴകിയ രാവണൻ
|- class='wd_q4832494'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q4832494|അഴകൻ]]''
| അഴകൻ
|- class='wd_q18109968'
|class='wd_label'| [[അവിടത്തെപ്പോലെ ഇവിടെയും]]
| അവിടത്തെപ്പോലെ ഇവിടെയും
|- class='wd_q18162441'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18162441|അവൾ കാതിരുന്നു അവനും]]''
| അവൾ കാതിരുന്നു അവനും
|- class='wd_q4810855'
|class='wd_label'| [[അസ്ത്രം (ചലച്ചിത്രം)|അസ്ത്രം]]
| അസ്ത്രം
|- class='wd_q4695119'
|class='wd_label'| [[അഹിംസ (ചലച്ചിത്രം)|അഹിംസ]]
| അഹിംസ
|- class='wd_q4797598'
|class='wd_label'| [[അർത്ഥം (ചലച്ചിത്രം)|അർത്ഥം]]
| അർത്ഥം
|- class='wd_q16057836'
|class='wd_label'| [[ആ ദിവസം]]
| ആ ദിവസം
|- class='wd_q17150155'
|class='wd_label'| [[ആ നേരം അല്പദൂരം]]
| ആ നേരം അല്പദൂരം
|- class='wd_q12914637'
|class='wd_label'| [[ആ രാത്രി]]
| ആ രാത്രി
|- class='wd_q4820549'
|class='wd_label'| [[ആഗസ്റ്റ് 1 (ചലച്ചിത്രം)|ആഗസ്റ്റ് 1]]
| ആഗസ്റ്റ് 1
|- class='wd_q4820498'
|class='wd_label'| [[ആഗസ്റ്റ് 15 (ചലച്ചിത്രം)]]
| ആഗസ്റ്റ് 15 (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q4680150'
|class='wd_label'| [[ആദാമിന്റെ വാരിയെല്ല്]]
| ആദാമിന്റെ വാരിയെല്ല്
|- class='wd_q4661538'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q4661538|ആനന്ദം]]''
| ആനന്ദം
|- class='wd_q18349773'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18349773|ആയിരം അഭിലാഷങ്ങൾ]]''
| ആയിരം അഭിലാഷങ്ങൾ
|- class='wd_q18349777'
|class='wd_label'| [[ആയിരം കണ്ണുകൾ|ആയിരം കന്നുകൾ]]
| ആയിരം കന്നുകൾ
|- class='wd_q4662823'
|class='wd_label'| [[ആയിരം നാവുള്ള അനന്തൻ]]
| ആയിരം നാവുള്ള അനന്തൻ
|- class='wd_q4662827'
|class='wd_label'| [[ആയിരപ്പറ]]
| ആയിരപ്പറ
|- class='wd_q18109322'
|class='wd_label'| [[ആളൊരുങ്ങി അരങ്ങൊരുങ്ങി]]
| ആളൊരുങ്ങി അരങ്ങൊരുങ്ങി
|- class='wd_q4662805'
|class='wd_label'| [[ആവനാഴി (ചലച്ചിത്രം)|ആവനാഴി]]
| ആവനാഴി
|- class='wd_q4661599'
|class='wd_label'| [[ആൺകിളിയുടെ താരാട്ട്]]
| ആൺകിളിയുടെ താരാട്ട്
|- class='wd_q4661400'
|class='wd_label'| [[ആൾക്കൂട്ടത്തിൽ തനിയെ]]
| ആൾക്കൂട്ടത്തിൽ തനിയെ
|- class='wd_q18350904'
|class='wd_label'| [[ഇടനിലങ്ങൾ]]
| ഇടനിലങ്ങൾ
|- class='wd_q18350908'
|class='wd_label'| [[ഇടവേളയ്ക്കുശേഷം]]
| ഇടവേളയ്ക്കുശേഷം
|- class='wd_q18126103'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18126103|ഇതിലേ ഇനിയും വരൂ]]''
| ഇതിലേ ഇനിയും വരൂ
|- class='wd_q12915403'
|class='wd_label'| [[ഇത്തിരിപ്പൂവേ ചുവന്നപൂവേ]]
| ഇത്തിരിപ്പൂവേ ചുവന്നപൂവേ
|- class='wd_q12915431'
|class='wd_label'| [[ഇനിയും കഥ തുടരും]]
| ഇനിയും കഥ തുടരും
|- class='wd_q18351533'
|class='wd_label'| [[ഇനിയെങ്കിലും]]
| ഇനിയെങ്കിലും
|- class='wd_q13110425'
|class='wd_label'| [[ഇന്ദ്രപ്രസ്ഥം (ചലച്ചിത്രം)|ഇന്ദ്രപ്രസ്ഥം]]
| ഇന്ദ്രപ്രസ്ഥം
|- class='wd_q18358185'
|class='wd_label'| [[ഇന്നല്ലെങ്കിൽ നാളെ]]
| ഇന്നല്ലെങ്കിൽ നാളെ
|- class='wd_q13471819'
|class='wd_label'| [[ഇമ്മാനുവൽ (ചലച്ചിത്രം)|ഇമ്മാനുവൽ]]
| ഇമ്മാനുവൽ
|- class='wd_q5353624'
|class='wd_label'| [[ഇലവങ്കോടു ദേശം|ഇലവങ്കോട് ദേശം]]
| ഇലവങ്കോട് ദേശം
|- class='wd_q13481977'
|class='wd_label'| [[ഇൻസ്പെക്ടർ ബൽറാം]]
| ഇൻസ്പെക്ടർ ബൽറാം
|- class='wd_q18112167'
|class='wd_label'| [[ഈ കൈകളിൽ]]
| ഈ കൈകളിൽ
|- class='wd_q18124515'
|class='wd_label'| [[ഈ തണലിൽ ഇത്തിരി നേരം]]
| ഈ തണലിൽ ഇത്തിരി നേരം
|- class='wd_q5347019'
|class='wd_label'| [[ഈ തണുത്ത വെളുപ്പാൻ കാലത്ത്]]
| ഈ തണുത്ത വെളുപ്പാൻ കാലത്ത്
|- class='wd_q5347007'
|class='wd_label'| [[ഈ നാട്]]
| ഈ നാട്
|- class='wd_q5347010'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q5347010|ഈ പട്ടണത്തിൽ ഭൂതം]]''
| ഈ പട്ടണത്തിൽ ഭൂതം
|- class='wd_q5347015'
|class='wd_label'| [[ഈ ശബ്ദം ഇന്നത്തെ ശബ്ദം]]
| ഈ ശബ്ദം ഇന്നത്തെ ശബ്ദം
|- class='wd_q5347170'
|class='wd_label'| [[ഈറ്റില്ലം (ചലച്ചിത്രം)|ഈറ്റില്ലം]]
| ഈറ്റില്ലം
|- class='wd_q17414731'
|class='wd_label'| [[ഈറൻ സന്ധ്യ]]
| ഈറൻ സന്ധ്യ
|- class='wd_q20538762'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q20538762|ഉട്ടോപ്യയിലെ രാജാവ്]]''
| ഉട്ടോപ്യയിലെ രാജാവ്
|- class='wd_q59726912'
|class='wd_label'| [[ഉണ്ട (ചലച്ചിത്രം)|ഉണ്ട]]
| ഉണ്ട
|- class='wd_q7902700'
|class='wd_label'| [[ഉത്തരം (ചലച്ചിത്രം)]]
| ഉത്തരം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q15072174'
|class='wd_label'| [[ഉദ്യാനപാലകൻ]]
| ഉദ്യാനപാലകൻ
|- class='wd_q7095452'
|class='wd_label'| [[ഊതിക്കാച്ചിയ പൊന്ന്]]
| ഊതിക്കാച്ചിയ പൊന്ന്
|- class='wd_q18353593'
|class='wd_label'| [[എങ്ങിനെയുണ്ടാശാനെ]]
| എങ്ങിനെയുണ്ടാശാനെ
|- class='wd_q18124668'
|class='wd_label'| [[എതിർപ്പുകൾ]]
| എതിർപ്പുകൾ
|- class='wd_q18124629'
|class='wd_label'| [[എന്തിനോ പൂക്കുന്ന പൂക്കൾ]]
| എന്തിനോ പൂക്കുന്ന പൂക്കൾ
|- class='wd_q18353633'
|class='wd_label'| [[എന്ന് നാഥന്റെ നിമ്മി]]
| എന്ന് നാഥന്റെ നിമ്മി
|- class='wd_q5380119'
|class='wd_label'| [[എന്റെ ഉപാസന]]
| എന്റെ ഉപാസന
|- class='wd_q18124627'
|class='wd_label'| [[എന്റെ കാണാക്കുയിൽ]]
| എന്റെ കാണാക്കുയിൽ
|- class='wd_q121792039'
|class='wd_label'| [[എബ്രഹാം ഓസ്ലർ]]
| എബ്രഹാം ഓസ്ലർ
|- class='wd_q199915'
|class='wd_label'| [[ഏഴുപുന്നതരകൻ]]
| ഏഴുപുന്നതരകൻ
|- class='wd_q5985236'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q5985236|ഐസ് ക്രീം]]''
| ഐസ് ക്രീം
|- class='wd_q18385342'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18385342|ഒടുവിൽ കിട്ടിയ വാർത്ത]]''
| ഒടുവിൽ കിട്ടിയ വാർത്ത
|- class='wd_q61059470'
|class='wd_label'| [[ഒന്നാണു നമ്മൾ]]
| ഒന്നാണു നമ്മൾ
|- class='wd_q18357448'
|class='wd_label'| [[ഒന്നിങ്ങു വന്നെങ്കിൽ]]
| ഒന്നിങ്ങു വന്നെങ്കിൽ
|- class='wd_q18128980'
|class='wd_label'| [[ഒന്നു ചിരിക്കൂ]]
| ഒന്നു ചിരിക്കൂ
|- class='wd_q7094406'
|class='wd_label'| [[ഒന്നും മിണ്ടാത്ത ഭാര്യ]]
| ഒന്നും മിണ്ടാത്ത ഭാര്യ
|- class='wd_q7099366'
|class='wd_label'| [[ഒരാൾ മാത്രം]]
| ഒരാൾ മാത്രം
|- class='wd_q7105116'
|class='wd_label'| [[ഒരു അഭിഭാഷകന്റെ കേസ് ഡയറി]]
| ഒരു അഭിഭാഷകന്റെ കേസ് ഡയറി
|- class='wd_q7105124'
|class='wd_label'| [[ഒരു കഥ ഒരു നുണക്കഥ]]
| ഒരു കഥ ഒരു നുണക്കഥ
|- class='wd_q56641889'
|class='wd_label'| [[ഒരു കുട്ടനാടൻ ബ്ലോഗ് (ചലച്ചിത്രം)|ഒരു കുട്ടനാടൻ ബ്ലോഗ്]]
| ഒരു കുട്ടനാടൻ ബ്ലോഗ്
|- class='wd_q18129016'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18129016|ഒരു കൊച്ചുകഥ ആരും പറയാത്ത കഥ]]''
| ഒരു കൊച്ചുകഥ ആരും പറയാത്ത കഥ
|- class='wd_q18129018'
|class='wd_label'| [[ഒരു നോക്കു കാണാൻ]]
| ഒരു നോക്കു കാണാൻ
|- class='wd_q7105127'
|class='wd_label'| [[ഒരു മറവത്തൂർ കനവ്]]
| ഒരു മറവത്തൂർ കനവ്
|- class='wd_q7105130'
|class='wd_label'| [[ഒരു മുഖം പല മുഖം]]
| ഒരു മുഖം പല മുഖം
|- class='wd_q7105147'
|class='wd_label'| [[ഒരുവടക്കൻ വീരഗാഥ|ഒരു വടക്കൻ വീരഗാഥ]]
| ഒരു വടക്കൻ വീരഗാഥ
|- class='wd_q18129020'
|class='wd_label'| [[ഒരു സന്ദേശം കൂടി]]
| ഒരു സന്ദേശം കൂടി
|- class='wd_q7105117'
|class='wd_label'| [[ഒരു സി.ബി.ഐ. ഡയറിക്കുറിപ്പ്]]
| ഒരു സി.ബി.ഐ. ഡയറിക്കുറിപ്പ്
|- class='wd_q18129024'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18129024|ഒരു സിന്ദൂര പൊട്ടിന്റെ ഓർമ്മയ്ക്ക്]]''
| ഒരു സിന്ദൂര പൊട്ടിന്റെ ഓർമ്മയ്ക്ക്
|- class='wd_q6191666'
|class='wd_label'| [[ഒരേ കടൽ]]
| ഒരേ കടൽ
|- class='wd_q18128956'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18128956|ഒളിയമ്പുകൾ]]''
| ഒളിയമ്പുകൾ
|- class='wd_q7103361'
|class='wd_label'| [[ഓർമ്മകളുണ്ടായിരിക്കണം]]
| ഓർമ്മകളുണ്ടായിരിക്കണം
|- class='wd_q109801872'
|class='wd_label'| [[കടുവ (ചലച്ചിത്രം)]]
| കടുവ (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q12861222'
|class='wd_label'| [[കടൽ കടന്ന് ഒരു മാത്തുക്കുട്ടി]]
| കടൽ കടന്ന് ഒരു മാത്തുക്കുട്ടി
|- class='wd_q6361634'
|class='wd_label'| [[കണ്ടു കണ്ടറിഞ്ഞു]]
| കണ്ടു കണ്ടറിഞ്ഞു
|- class='wd_q1723681'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q1723681|കണ്ടുകൊണ്ടേൻ കണ്ടുകൊണ്ടേൻ]]''
| കണ്ടുകൊണ്ടേന് കണ്ടുകൊണ്ടേന്
|- class='wd_q122308612'
|class='wd_label'| [[കണ്ണൂർ സ്ക്വാഡ്]]
| കണ്ണൂർ സ്ക്വാഡ്
|- class='wd_q18387249'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18387249|കഥയ്ക്കു പിന്നിൽ]]''
| കഥയ്ക്കു പിന്നിൽ
|- class='wd_q13110972'
|class='wd_label'| [[കനൽക്കാറ്റ്]]
| കനൽക്കാറ്റ്
|- class='wd_q3690716'
|class='wd_label'| [[കമ്മത്ത് & കമ്മത്ത്]]
| കമ്മത്ത് & കമ്മത്ത്
|- class='wd_q16249925'
|class='wd_label'| [[കയ്യൊപ്പ്]]
| കയ്യൊപ്പ്
|- class='wd_q6370783'
|class='wd_label'| [[കരിമ്പിൻ പൂവിനക്കരെ]]
| കരിമ്പിൻ പൂവിനക്കരെ
|- class='wd_q6371140'
|class='wd_label'| [[കരിയിലക്കാറ്റുപോലെ]]
| കരിയിലക്കാറ്റുപോലെ
|- class='wd_q373842'
|class='wd_label'| [[കറുത്ത പക്ഷികൾ]]
| കറുത്ത പക്ഷികൾ
|- class='wd_q134571186'
|class='wd_label'| [[കളങ്കാവൽ]]
| കളങ്കാവൽ
|- class='wd_q6352698'
|class='wd_label'| [[കളിക്കളം]]
| കളിക്കളം
|- class='wd_q6353287'
|class='wd_label'| [[കളിയൂഞ്ഞാൽ]]
| കളിയൂഞ്ഞാൽ
|- class='wd_q25210998'
|class='wd_label'| [[കസബ (2016-ലെ ചലച്ചിത്രം)|കസബ]]
| കസബ
|- class='wd_q18386551'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18386551|കാട്ടരുവി (ചലച്ചിത്രം)]]''
| കാട്ടരുവി (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q6360549'
|class='wd_label'| [[കാണാമറയത്ത്]]
| കാണാമറയത്ത്
|- class='wd_q1703680'
|class='wd_label'| [[കാതോട് കാതോരം]]
| കാതോട് കാതോരം
|- class='wd_q115802245'
|class='wd_label'| [[കാതൽ: ദി കോർ|കാതൽ: ദ കോർ]]
| കാതൽ: ദ കോർ
|- class='wd_q6350295'
|class='wd_label'| [[കാലം മാറി കഥ മാറി]]
| കാലം മാറി കഥ മാറി
|- class='wd_q6343683'
|class='wd_label'| [[കാഴ്ച (ചലച്ചിത്രം)]]
| കാഴ്ച (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q5044135'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q5044135|കാർണിവൽ]]''
| കാർണിവൽ
|- class='wd_q6419189'
|class='wd_label'| [[കിഴക്കൻ പത്രോസ്]]
| കിഴക്കൻ പത്രോസ്
|- class='wd_q6444819'
|class='wd_label'| [[കുഞ്ഞനന്തന്റെ കട]]
| കുഞ്ഞനന്തന്റെ കട
|- class='wd_q6448630'
|class='wd_label'| [[കുട്ടിസ്രാങ്ക്]]
| കുട്ടിസ്രാങ്ക്
|- class='wd_q6448580'
|class='wd_label'| [[കുട്ടേട്ടൻ]]
| കുട്ടേട്ടൻ
|- class='wd_q3530100'
|class='wd_label'| [[കൂടെവിടെ]]
| കൂടെവിടെ
|- class='wd_q13111537'
|class='wd_label'| [[കേരള വർമ്മ പഴശ്ശിരാജ (ചലച്ചിത്രം)|കേരള വർമ്മ പഴശ്ശിരാജ]]
| കേരള വർമ്മ പഴശ്ശിരാജ
|- class='wd_q18353080'
|class='wd_label'| [[കൊച്ചുതെമ്മാടി]]
| കൊച്ചുതെമ്മാടി
|- class='wd_q12920047'
|class='wd_label'| [[കോടതി]]
| കോടതി
|- class='wd_q6434317'
|class='wd_label'| [[കോട്ടയം കുഞ്ഞച്ചൻ]]
| കോട്ടയം കുഞ്ഞച്ചൻ
|- class='wd_q5138961'
|class='wd_label'| [[കോബ്ര (ചലച്ചിത്രം)]]
| കോബ്ര (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q16135648'
|class='wd_label'| [[കോമരം (ചലച്ചിത്രം)|കോമരം]]
| കോമരം
|- class='wd_q48303366'
|class='wd_label'| [[ക്യാപ്റ്റൻ (ചലച്ചിത്രം)]]
| ക്യാപ്റ്റൻ (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q113669151'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q113669151|ക്രിസ്റ്റഫർ]]''
| ക്രിസ്റ്റഫർ
|- class='wd_q5113948'
|class='wd_label'| [[ക്രോണിക് ബാച്ച്ലർ|ക്രോണിക് ബാച്ച് ലര്]]
| ക്രോണിക് ബാച്ച് ലര്
|- class='wd_q3914923'
|class='wd_label'| [[ക്ഷമിച്ചു എന്നൊരു വാക്ക്]]
| ക്ഷമിച്ചു എന്നൊരു വാക്ക്
|- class='wd_q6378882'
|class='wd_label'| [[കൗരവർ (ചലച്ചിത്രം)|കൗരവർ]]
| കൗരവർ
|- class='wd_q65054673'
|class='wd_label'| [[ഗാനഗന്ധർവൻ]]
| ഗാനഗന്ധർവൻ
|- class='wd_q5520737'
|class='wd_label'| [[ഗാന്ധിനഗർ 2nd സ്ടീറ്റ് (ചലച്ചിത്രം)|ഗാന്ധിനഗർ 2nd സ്ടീറ്റ്]]
| ഗാന്ധിനഗർ 2nd സ്ടീറ്റ്
|- class='wd_q5529982'
|class='wd_label'| [[ഗീതം (ചലച്ചിത്രം)|ഗീതം]]
| ഗീതം
|- class='wd_q5620342'
|class='wd_label'| [[ഗുരുദക്ഷിണ]]
| ഗുരുദക്ഷിണ
|- class='wd_q5578416'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q5578416|ഗോളാന്തര വാർത്ത]]''
| ഗോളാന്തര വാർത്ത
|- class='wd_q16741198'
|class='wd_label'| [[ഗ്യാങ്സ്റ്റർ]]
| ഗ്യാങ്സ്റ്റർ
|- class='wd_q16247457'
|class='wd_label'| [[ചങ്ങാത്തം]]
| ചങ്ങാത്തം
|- class='wd_q5087857'
|class='wd_label'| [[ചട്ടമ്പിനാട്]]
| ചട്ടമ്പിനാട്
|- class='wd_q136759525'
|class='wd_label'| [[ചത്താ പച്ച (2026)]]
| ചത്താ പച്ച (2026)
|- class='wd_q5074446'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q5074446|ചൈത്രം]]''
| ചൈത്രം
|- class='wd_q6166047'
|class='wd_label'| [[ജവാൻ ഓഫ് വെള്ളിമല]]
| ജവാൻ ഓഫ് വെള്ളിമല
|- class='wd_q77895705'
|class='wd_label'| [[ജാക്ക് ഡാനിയേൽ (ചലച്ചിത്രം)|ജാക്ക് ഡാനിയേൽ]]
| ജാക്ക് ഡാനിയേൽ
|- class='wd_q16249438'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q16249438|ജാക്ക്പോട്ട്]]''
| ജാക്ക്പോട്ട്
|- class='wd_q6122830'
|class='wd_label'| [[ജാഗ്രത]]
| ജാഗ്രത
|- class='wd_q6313453'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6313453|ജൂനിയർ സീനിയർ]]''
| ജൂനിയർ സീനിയർ
|- class='wd_q60737748'
|class='wd_label'| [[ജോണി ജോണി യെസ് അപ്പ]]
| ജോണി ജോണി യെസ് അപ്പ
|- class='wd_q6266129'
|class='wd_label'| [[ജോണി വാക്കർ]]
| ജോണി വാക്കർ
|- class='wd_q6241443'
|class='wd_label'| [[ജോൺ ജാഫർ ജനാർദ്ദനൻ]]
| ജോൺ ജാഫർ ജനാർദ്ദനൻ
|- class='wd_q7857771'
|class='wd_label'| [[ട്വന്റി20 (ചലച്ചിത്രം)]]
| ട്വന്റി20 (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q125470464'
|class='wd_label'| [[ടർബോ (ചലച്ചിത്രം)|ടർബോ]]
| ടർബോ
|- class='wd_q5300146'
|class='wd_label'| [[ഡബിൾസ്]]
| ഡബിൾസ്
|- class='wd_q5207998'
|class='wd_label'| [[ഡാഡി കൂൾ]]
| ഡാഡി കൂൾ
|- class='wd_q5220075'
|class='wd_label'| [[ഡാനി]]
| ഡാനി
|- class='wd_q188991'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q188991|ഡോ. ബാബാസാഹേബ് അംബേദ്കർ]]''
| ഡോ. ബാബാസാഹേബ് അംബേദ്കർ
|- class='wd_q130271007'
|class='wd_label'| [[ഡോമനിക്ക് ആൻ്റ് ദി ലേഡീസ് പേഴ്സ്]]
| ഡോമനിക്ക് ആൻ്റ് ദി ലേഡീസ് പേഴ്സ്
|- class='wd_q7708894'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7708894|തച്ചിലേടത്തു ചുണ്ടൻ]]''
| തച്ചിലേടത്തു ചുണ്ടൻ
|- class='wd_q18388890'
|class='wd_label'| [[തടാകം (ചലച്ചിത്രം)|തടാകം]]
| തടാകം
|- class='wd_q7710410'
|class='wd_label'| [[തനിയാവർത്തനം]]
| തനിയാവർത്തനം
|- class='wd_q7710640'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7710640|തന്ത്രം (ചലച്ചിത്രം)]]''
| തന്ത്രം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q18389001'
|class='wd_label'| [[തമ്മിൽ തമ്മിൽ]]
| തമ്മിൽ തമ്മിൽ
|- class='wd_q7710855'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7710855|തസ്കര വീരൻ]]''
| തസ്കര വീരൻ
|- class='wd_q1661906'
|class='wd_label'| [[താപ്പാന (ചലച്ചിത്രം)|താപ്പാന]]
| താപ്പാന
|- class='wd_q7784561'
|class='wd_label'| [[തിങ്കളാഴ്ച നല്ല ദിവസം]]
| തിങ്കളാഴ്ച നല്ല ദിവസം
|- class='wd_q7799472'
|class='wd_label'| [[തുറുപ്പുഗുലാൻ]]
| തുറുപ്പുഗുലാൻ
|- class='wd_q18394286'
|class='wd_label'| [[തൃഷ്ണ (ചലച്ചിതം)|തൃഷ്ണ]]
| തൃഷ്ണ
|- class='wd_q7795648'
|class='wd_label'| [[തൊമ്മനും മക്കളും]]
| തൊമ്മനും മക്കളും
|- class='wd_q24806908'
|class='wd_label'| [[തോപ്പിൽ ജോപ്പൻ]]
| തോപ്പിൽ ജോപ്പൻ
|- class='wd_q16254890'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q16254890|ദ ട്രൂത്ത്]]''
| ദ ട്രൂത്ത്
|- class='wd_q5207889'
|class='wd_label'| [[ദാദാസാഹിബ്]]
| ദാദാസാഹിബ്
|- class='wd_q7744492'
|class='wd_label'| [[ദി കിംഗ്]]
| ദി കിംഗ്
|- class='wd_q7744494'
|class='wd_label'| [[ദി കിംഗ് ആന്റ് ദി കമ്മീഷണർ]]
| ദി കിംഗ് ആന്റ് ദി കമ്മീഷണർ
|- class='wd_q7736934'
|class='wd_label'| [[ദി ഗോഡ്മാൻ]]
| ദി ഗോഡ്മാൻ
|- class='wd_q27959583'
|class='wd_label'| [[ദി ഗ്രേറ്റ് ഫാദർ]]
| ദി ഗ്രേറ്റ് ഫാദർ
|- class='wd_q7769893'
|class='wd_label'| [[ദി ട്രെയിൻ]]
| ദി ട്രെയിൻ
|- class='wd_q86756969'
|class='wd_label'| [[ദി പ്രീസ്റ്റ്]]
| ദി പ്രീസ്റ്റ്
|- class='wd_q5269580'
|class='wd_label'| [[ദിനരാത്രങ്ങൾ]]
| ദിനരാത്രങ്ങൾ
|- class='wd_q5310495'
|class='wd_label'| [[ദുബായ് (മലയാളചലച്ചിത്രം)|ദുബായ്]]
| ദുബായ്
|- class='wd_q14914971'
|class='wd_label'| [[ദൈവത്തിന്റെ സ്വന്തം ക്ലീറ്റസ്]]
| ദൈവത്തിന്റെ സ്വന്തം ക്ലീറ്റസ്
|- class='wd_q5308313'
|class='wd_label'| [[ദ്രോണ 2010]]
| ദ്രോണ 2010
|- class='wd_q5269825'
|class='wd_label'| [[ധ്രുവം (ചലച്ചിത്രം)|ധ്രുവം]]
| ധ്രുവം
|- class='wd_q16252527'
|class='wd_label'| [[നം.1 സ്നേഹതീരം ബാഗ്ലൂർ നോർത്ത്|നം. 1 സ്നേഹതീരം ബാംഗ്ലൂർ നോർത്ത്]]
| നം. 1 സ്നേഹതീരം ബാംഗ്ലൂർ നോർത്ത്
|- class='wd_q18379354'
|class='wd_label'| [[നദി മുതൽ നദി വരെ]]
| നദി മുതൽ നദി വരെ
|- class='wd_q18379158'
|class='wd_label'| [[നന്ദി വീണ്ടും വരിക]]
| നന്ദി വീണ്ടും വരിക
|- class='wd_q7042819'
|class='wd_label'| [[നമ്പർ 20 മദ്രാസ് മെയിൽ]]
| നമ്പർ 20 മദ്രാസ് മെയിൽ
|- class='wd_q6983089'
|class='wd_label'| [[നയം വ്യക്തമാക്കുന്നു]]
| നയം വ്യക്തമാക്കുന്നു
|- class='wd_q6965425'
|class='wd_label'| [[നരസിംഹം (ചലച്ചിത്രം)|നരസിംഹം]]
| നരസിംഹം
|- class='wd_q6967302'
|class='wd_label'| [[നസ്രാണി (ചലച്ചിത്രം)]]
| നസ്രാണി (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q6962447'
|class='wd_label'| [[നാണയം (ചലച്ചിത്രം)]]
| നാണയം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q13112871'
|class='wd_label'| [[നായർസാബ്]]
| നായർസാബ്
|- class='wd_q16135498'
|class='wd_label'| [[നാൽക്കവല]]
| നാൽക്കവല
|- class='wd_q12929982'
|class='wd_label'| [[നിറക്കൂട്ട്|നിറക്കൂട്ട്]]
| നിറക്കൂട്ട്
|- class='wd_q6986738'
|class='wd_label'| [[നീലഗിരി (ചലച്ചിത്രം)|നീലഗിരി]]
| നീലഗിരി
|- class='wd_q18391805'
|class='wd_label'| [[നേരം പുലരുമ്പോൾ]]
| നേരം പുലരുമ്പോൾ
|- class='wd_q6995918'
|class='wd_label'| [[നേരറിയാൻ സി.ബി.ഐ.]]
| നേരറിയാൻ സി.ബി.ഐ.
|- class='wd_q7048481'
|class='wd_label'| [[നൊമ്പരത്തിപ്പൂവ്]]
| നൊമ്പരത്തിപ്പൂവ്
|- class='wd_q18128885'
|class='wd_label'| [[ന്യായവിധി (ചലച്ചിത്രം)|ന്യായവിധി]]
| ന്യായവിധി
|- class='wd_q4526407'
|class='wd_label'| [[ന്യൂ ഡെൽഹി (ചലച്ചിത്രം)|ന്യൂ ഡെൽഹി]]
| ന്യൂ ഡെൽഹി
|- class='wd_q109975355'
|class='wd_label'| [[നൻപകൽ നേരത്ത് മയക്കം]]
| നൻപകൽ നേരത്ത് മയക്കം
|- class='wd_q7123299'
|class='wd_label'| [[പടയണി (ചലച്ചിത്രം)|പടയണി]]
| പടയണി
|- class='wd_q7123303'
|class='wd_label'| [[പടയോട്ടം]]
| പടയോട്ടം
|- class='wd_q7148305'
|class='wd_label'| [[പട്ടാളം (ചലച്ചിത്രം)]]
| പട്ടാളം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q60738446'
|class='wd_label'| [[പതിനെട്ടാം പടി]]
| പതിനെട്ടാം പടി
|- class='wd_q18703881'
|class='wd_label'| [[പത്തേമാരി (ചലച്ചിത്രം)|പത്തേമാരി]]
| പത്തേമാരി
|- class='wd_q107675947'
|class='wd_label'| [[പത്തൊമ്പതാം നൂറ്റാണ്ട് (സിനിമ)]]
| പത്തൊമ്പതാം നൂറ്റാണ്ട് (സിനിമ)
|- class='wd_q7133088'
|class='wd_label'| [[പപ്പയുടെ സ്വന്തം അപ്പൂസ്]]
| പപ്പയുടെ സ്വന്തം അപ്പൂസ്
|- class='wd_q7135387'
|class='wd_label'| [[പരമ്പര]]
| പരമ്പര
|- class='wd_q13113113'
|class='wd_label'| [[പരുന്ത് (ചലച്ചിത്രം)]]
| പരുന്ത് (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q16252836'
|class='wd_label'| [[പറയാനുംവയ്യ പറയാതിരിക്കാനുംവയ്യ]]
| പറയാനുംവയ്യ പറയാതിരിക്കാനുംവയ്യ
|- class='wd_q7127789'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7127789|പല്ലാവൂർ ദേവനാരായണൻ]]''
| പല്ലാവൂർ ദേവനാരായണൻ
|- class='wd_q7128845'
|class='wd_label'| [[പളുങ്ക്]]
| പളുങ്ക്
|- class='wd_q5794742'
|class='wd_label'| [[പാഥേയം]]
| പാഥേയം
|- class='wd_q7127257'
|class='wd_label'| [[പാലേരിമാണിക്യം ഒരു പാതിരാക്കൊലപാതകത്തിന്റെ കഥ]]
| പാലേരിമാണിക്യം ഒരു പാതിരാക്കൊലപാതകത്തിന്റെ കഥ
|- class='wd_q7196354'
|class='wd_label'| [[പിൻനിലാവ്]]
| പിൻനിലാവ്
|- class='wd_q21427954'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q21427954|പുതിയ നിയമം]]''
| പുതിയ നിയമം
|- class='wd_q27981621'
|class='wd_label'| [[പുത്തൻപണം]]
| പുത്തൻപണം
|- class='wd_q16135235'
|class='wd_label'| [[പുറപ്പാട് (ചലച്ചിത്രം)|പുറപ്പാട്]]
| പുറപ്പാട്
|- class='wd_q18345689'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18345689|പുലി വരുന്നേ പുലി]]''
| പുലി വരുന്നേ പുലി
|- class='wd_q39048314'
|class='wd_label'| [[പുള്ളിക്കാരൻ സ്റ്റാറാ|പുള്ളിക്കാരൻ സ്റ്റാറാ]]
| പുള്ളിക്കാരന് സ്റ്റാറാ
|- class='wd_q18346053'
|class='wd_label'| [[പുഴയൊഴുകും വഴി]]
| പുഴയൊഴുകും വഴി
|- class='wd_q110094895'
|class='wd_label'| [[പുഴു (ചലച്ചിത്രം)]]
| പുഴു (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q16253083'
|class='wd_label'| [[പൂമുഖപ്പടിയിൽ നിന്നെയും കാത്ത്]]
| പൂമുഖപ്പടിയിൽ നിന്നെയും കാത്ത്
|- class='wd_q18602685'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18602685|പൂരം]]''
| പൂരം
|- class='wd_q7228910'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7228910|പൂവിനു പുതിയ പൂന്തെന്നൽ]]''
| പൂവിനു പുതിയ പൂന്തെന്നൽ
|- class='wd_q16135864'
|class='wd_label'| [[പൂവിരിയും പുലരി]]
| പൂവിരിയും പുലരി
|- class='wd_q136450424'
|class='wd_label'| [[പേട്രിയറ്റ്]]
| പേട്രിയറ്റ്
|- class='wd_q21998248'
|class='wd_label'| [[പേരൻപ്]]
| പേരൻപ്
|- class='wd_q7228194'
|class='wd_label'| [[പൊന്തൻമാട]]
| പൊന്തൻമാട
|- class='wd_q18343553'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18343553|പൊന്നും പൂവും]]''
| പൊന്നും പൂവും
|- class='wd_q7208673'
|class='wd_label'| [[പോക്കിരിരാജ|പോക്കിരി രാജ]]
| പോക്കിരി രാജ
|- class='wd_q7234890'
|class='wd_label'| [[പോത്തൻ വാവ]]
| പോത്തൻ വാവ
|- class='wd_q7238125'
|class='wd_label'| [[പ്രജാപതി (ചലച്ചിത്രം)|പ്രജാപതി]]
| പ്രജാപതി
|- class='wd_q18389434'
|class='wd_label'| [[പ്രണാമം (ചലച്ചിത്രം)|പ്രണാമം]]
| പ്രണാമം
|- class='wd_q18344200'
|class='wd_label'| [[പ്രത്യേകം ശ്രദ്ധിക്കുക]]
| പ്രത്യേകം ശ്രദ്ധിക്കുക
|- class='wd_q7238237'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7238237|പ്രമാണി (ചലച്ചിത്രം)]]''
| പ്രമാണി (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q7238333'
|class='wd_label'| [[പ്രാഞ്ചിയേട്ടൻ ആന്റ് ദി സെയ്ന്റ്]]
| പ്രാഞ്ചിയേട്ടൻ ആന്റ് ദി സെയ്ന്റ്
|- class='wd_q112762506'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q112762506|പ്രിയൻ ഓട്ടത്തിലാണ്]]''
| പ്രിയൻ ഓട്ടത്തിലാണ്
|- class='wd_q16137042'
|class='wd_label'| [[പ്രെയിസ് ദ ലോർഡ്]]
| പ്രെയിസ് ദ ലോർഡ്
|- class='wd_q18702144'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18702144|ഫയർമാൻ]]''
| ഫയർമാൻ
|- class='wd_q7180534'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7180534|ഫാന്റം (ചലച്ചിത്രം)]]''
| ഫാന്റം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q217225'
|class='wd_label'| [[ഫെയ്സ് 2 ഫെയ്സ്]]
| ഫെയ്സ് 2 ഫെയ്സ്
|- class='wd_q85845478'
|class='wd_label'| [[ബറോസ്]]
| ബറോസ്
|- class='wd_q18378245'
|class='wd_label'| [[ബലൂൺ (ചലച്ചിത്രം)|ബലൂൺ]]
| ബലൂൺ
|- class='wd_q124038929'
|class='wd_label'| [[ബസൂക്ക]]
| ബസൂക്ക
|- class='wd_q118011'
|class='wd_label'| [[ബസ് കണ്ടക്ടർ]]
| ബസ് കണ്ടക്ടർ
|- class='wd_q15717896'
|class='wd_label'| [[ബാല്യകാലസഖി (2014-ലെ ചലച്ചിത്രം)|ബാല്യകാലസഖി (ചലച്ചിത്രം- 2014)]]
| ബാല്യകാലസഖി (ചലച്ചിത്രം- 2014)
|- class='wd_q1425300'
|class='wd_label'| [[ബാവുട്ടിയുടെ നാമത്തിൽ]]
| ബാവുട്ടിയുടെ നാമത്തിൽ
|- class='wd_q4904962'
|class='wd_label'| [[ബിഗ് ബി (ചലച്ചിത്രം)|ബിഗ് ബി]]
| ബിഗ് ബി
|- class='wd_q4896561'
|class='wd_label'| [[ബെസ്റ്റ് ആക്ടർ]]
| ബെസ്റ്റ് ആക്ടർ
|- class='wd_q4940571'
|class='wd_label'| [[ബോംബെ മാർച്ച് 12]]
| ബോംബെ മാർച്ച് 12
|- class='wd_q4920224'
|class='wd_label'| [[ബ്ലാക്ക് (മലയാളചലച്ചിത്രം)|ബ്ലാക്ക്]]
| ബ്ലാക്ക്
|- class='wd_q13564536'
|class='wd_label'| [[ബൽറാം v/s താരാദാസ്]]
| ബൽറാം v/s താരാദാസ്
|- class='wd_q18703080'
|class='wd_label'| [[ഭാസ്ക്കർ ദ റാസ്ക്കൽ]]
| ഭാസ്ക്കർ ദ റാസ്ക്കൽ
|- class='wd_q4901278'
|class='wd_label'| [[ഭാർഗവചരിതം മൂന്നാം ഖണ്ഡം]]
| ഭാർഗവചരിതം മൂന്നാം ഖണ്ഡം
|- class='wd_q105833849'
|class='wd_label'| [[ഭീഷ്മ പർവ്വം|ഭീഷ്മപർവ്വം]]
| ഭീഷ്മപർവ്വം
|- class='wd_q4901987'
|class='wd_label'| [[ഭൂതക്കണ്ണാടി]]
| ഭൂതക്കണ്ണാടി
|- class='wd_q121842080'
|class='wd_label'| [[ഭ്രമയുഗം]]
| ഭ്രമയുഗം
|- class='wd_q18127781'
|class='wd_label'| [[മംഗ്ലീഷ് (ചലച്ചിത്രം)|മംഗ്ലീഷ്]]
| മംഗ്ലീഷ്
|- class='wd_q18127705'
|class='wd_label'| [[മകൻ എന്റെ മകൻ]]
| മകൻ എന്റെ മകൻ
|- class='wd_q18127801'
|class='wd_label'| [[മണിയറ]]
| മണിയറ
|- class='wd_q6750280'
|class='wd_label'| [[മണിവത്തൂരിലെ ആയിരം ശിവരാത്രികൾ]]
| മണിവത്തൂരിലെ ആയിരം ശിവരാത്രികൾ
|- class='wd_q3535751'
|class='wd_label'| [[മതിലുകൾ (ചലച്ചിത്രം)|മതിലുകൾ]]
| മതിലുകൾ
|- class='wd_q59725741'
|class='wd_label'| [[മധുര രാജ]]
| മധുര രാജ
|- class='wd_q18352383'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18352383|മനസൊരു മഹാ സമുദ്രം]]''
| മനസൊരു മഹാ സമുദ്രം
|- class='wd_q6752294'
|class='wd_label'| [[മനു അങ്കിൾ]]
| മനു അങ്കിൾ
|- class='wd_q6754687'
|class='wd_label'| [[മറക്കില്ലൊരിക്കലും|മറക്കില്ലൊരിക്കലും (ചലച്ചിത്രം)]]
| മറക്കില്ലൊരിക്കലും (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q6791868'
|class='wd_label'| [[മറ്റൊരാൾ]]
| മറ്റൊരാൾ
|- class='wd_q18351840'
|class='wd_label'| [[മലരും കിളിയും]]
| മലരും കിളിയും
|- class='wd_q6798516'
|class='wd_label'| [[മഴയെത്തും മുൻപെ]]
| മഴയെത്തും മുൻപെ
|- class='wd_q6733102'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6733102|മഹാനഗരം]]''
| മഹാനഗരം
|- class='wd_q6733612'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6733612|മഹായാനം]]''
| മഹായാനം
|- class='wd_q6721132'
|class='wd_label'| [[മാന്യമഹാജനങ്ങളേ]]
| മാന്യമഹാജനങ്ങളേ
|- class='wd_q63859876'
|class='wd_label'| [[മാമാങ്കം (2019-ലെ ചലച്ചിത്രം)|മാമാങ്കം]]
| മാമാങ്കം
|- class='wd_q6796772'
|class='wd_label'| [[മായാബസാർ]]
| മായാബസാർ
|- class='wd_q6796889'
|class='wd_label'| [[മായാവി (2007-ലെ ചലച്ചിത്രം)]]
| മായാവി (2007-ലെ ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q30608726'
|class='wd_label'| [[മാസ്റ്റർപീസ് (ചലച്ചിത്രം)|മാസ്റ്റർപീസ്]]
| മാസ്റ്റർപീസ്
|- class='wd_q6842263'
|class='wd_label'| [[മിഥ്യ (ചലച്ചിത്രം)|മിഥ്യ]]
| മിഥ്യ
|- class='wd_q6878505'
|class='wd_label'| [[മിഷൻ 90 ഡേയ്സ്]]
| മിഷൻ 90 ഡേയ്സ്
|- class='wd_q18128281'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18128281|മുക്തി]]''
| മുക്തി
|- class='wd_q18378012'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18378012|മുദ്ര]]''
| മുദ്ര
|- class='wd_q17682582'
|class='wd_label'| [[മുന്നറിയിപ്പ്]]
| മുന്നറിയിപ്പ്
|- class='wd_q13114154'
|class='wd_label'| [[മുന്നേറ്റം]]
| മുന്നേറ്റം
|- class='wd_q12938944'
|class='wd_label'| [[മുഹൂർത്തം പതിനൊന്ന് മുപ്പതിന്]]
| മുഹൂർത്തം പതിനൊന്ന് മുപ്പതിന്
|- class='wd_q18391135'
|class='wd_label'| [[മൂന്ന് മാസങ്ങൾക്ക് മുൻപ്]]
| മൂന്ന് മാസങ്ങൾക്ക് മുൻപ്
|- class='wd_q13114216'
|class='wd_label'| [[മൃഗയ]]
| മൃഗയ
|- class='wd_q6809025'
|class='wd_label'| [[മേഘം (ചലച്ചിത്രം)|മേഘം]]
| മേഘം
|- class='wd_q6810918'
|class='wd_label'| [[മേള (ചലച്ചിത്രം)]]
| മേള (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q8050364'
|class='wd_label'| [[യവനിക]]
| യവനിക
|- class='wd_q8050230'
|class='wd_label'| [[യാത്ര (ചലച്ചിത്രം)|യാത്ര]]
| യാത്ര
|- class='wd_q8060340'
|class='wd_label'| [[യുഗപുരുഷൻ]]
| യുഗപുരുഷൻ
|- class='wd_q7279107'
|class='wd_label'| [[രചന (ചലച്ചിത്രം)]]
| രചന (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q7286705'
|class='wd_label'| [[രാക്കുയിലിൻ രാഗസദസ്സിൽ]]
| രാക്കുയിലിൻ രാഗസദസ്സിൽ
|- class='wd_q7286789'
|class='wd_label'| [[രാക്ഷസരാജാവ്]]
| രാക്ഷസരാജാവ്
|- class='wd_q7285694'
|class='wd_label'| [[രാജമാണിക്യം]]
| രാജമാണിക്യം
|- class='wd_q18130505'
|class='wd_label'| [[രാജാധിരാജ]]
| രാജാധിരാജ
|- class='wd_q7294312'
|class='wd_label'| [[രാപ്പകൽ]]
| രാപ്പകൽ
|- class='wd_q18393520'
|class='wd_label'| [[രാരീരം|രാരീരം (ചലച്ചിത്രം)]]
| രാരീരം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q16253741'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q16253741|രുഗ്മ]]''
| രുഗ്മ
|- class='wd_q7370753'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7370753|രൗദ്രം]]''
| രൗദ്രം
|- class='wd_q112050333'
|class='wd_label'| [[റോഷാക്ക് (ചലച്ചിത്രം)|റോഷാക്ക്]]
| റോഷാക്ക്
|- class='wd_q18344872'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18344872|ലക്ഷ്മണ രേഖ]]''
| ലക്ഷ്മണ രേഖ
|- class='wd_q6520605'
|class='wd_label'| [[ലേഖയുടെ മരണം ഒരു ഫ്ലാഷ്ബാക്ക്]]
| ലേഖയുടെ മരണം ഒരു ഫ്ലാഷ്ബാക്ക്
|- class='wd_q6690650'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q6690650|ലൗ ഇൻ സിംഗപ്പൂർ (ചലച്ചിത്രം)]]''
| ലൗ ഇൻ സിംഗപ്പൂർ (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q6686067'
|class='wd_label'| [[ലൗഡ്സ്പീക്കർ]]
| ലൗഡ്സ്പീക്കർ
|- class='wd_q13564574'
|class='wd_label'| [[വജ്രം (ചലച്ചിത്രം)|വജ്രം]]
| വജ്രം
|- class='wd_q7914307'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7914307|വന്ദേ മാതരം]]''
| വന്ദേ മാതരം
|- class='wd_q7912415'
|class='wd_label'| [[വല്ല്യേട്ടൻ]]
| വല്ല്യേട്ടൻ
|- class='wd_q7917178'
|class='wd_label'| [[വാത്സല്യം]]
| വാത്സല്യം
|- class='wd_q7916193'
|class='wd_label'| [[വാർത്ത (ചലച്ചിത്രം)|വാർത്ത]]
| വാർത്ത
|- class='wd_q7929410'
|class='wd_label'| [[വികടകവി]]
| വികടകവി
|- class='wd_q16255199'
|class='wd_label'| [[വിചാരണ (ചലച്ചിത്രം)|വിചാരണ]]
| വിചാരണ
|- class='wd_q18359033'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18359033|വിധിച്ചതും കൊതിച്ചതും]]''
| വിധിച്ചതും കൊതിച്ചതും
|- class='wd_q7928073'
|class='wd_label'| [[വിധേയൻ]]
| വിധേയൻ
|- class='wd_q18359242'
|class='wd_label'| [[വിളിച്ചു വിളികേട്ടു]]
| വിളിച്ചു വിളികേട്ടു
|- class='wd_q14865988'
|class='wd_label'| [[വിഷ്ണു (ചലച്ചിത്രം)|വിഷ്ണു]]
| വിഷ്ണു
|- class='wd_q7930247'
|class='wd_label'| [[വിൽക്കാനുണ്ട് സ്വപ്നങ്ങൾ]]
| വിൽക്കാനുണ്ട് സ്വപ്നങ്ങൾ
|- class='wd_q12943278'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q12943278|വീണ്ടും]]''
| വീണ്ടും
|- class='wd_q18358514'
|class='wd_label'| [[വീണ്ടും ചലിക്കുന്ന ചക്രം]]
| വീണ്ടും ചലിക്കുന്ന ചക്രം
|- class='wd_q7920010'
|class='wd_label'| [[വെനീസിലെ വ്യാപാരി]]
| വെനീസിലെ വ്യാപാരി
|- class='wd_q25302704'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q25302704|വേട്ട (ചലച്ചിത്രം)]]''
| വേട്ട (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q1132661'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q1132661|വേഷം (ചലച്ചിത്രം)]]''
| വേഷം (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q20650041'
|class='wd_label'| [[വൈറ്റ്]]
| വൈറ്റ്
|- class='wd_q97256155'
|class='wd_label'| [[വൺ]]
| വൺ
|- class='wd_q18170622'
|class='wd_label'| [[വർഷം (ചലച്ചിത്രം)|വർഷം]]
| വർഷം
|- class='wd_q18357567'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18357567|ശംഖാദം]]''
| ശംഖാദം
|- class='wd_q7423412'
|class='wd_label'| [[ശരവർഷം]]
| ശരവർഷം
|- class='wd_q7496548'
|class='wd_label'| [[ശിക്കാരി]]
| ശിക്കാരി
|- class='wd_q18357173'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18357173|ശേഷം കാഴ്ചയിൽ]]''
| ശേഷം കാഴ്ചയിൽ
|- class='wd_q15072124'
|class='wd_label'| [[ശ്യാമ (ചലച്ചിത്രം)|ശ്യാമ]]
| ശ്യാമ
|- class='wd_q7585688'
|class='wd_label'| [[ശ്രീധരന്റെ ഒന്നാം തിരുമുറിവ്]]
| ശ്രീധരന്റെ ഒന്നാം തിരുമുറിവ്
|- class='wd_q85801051'
|class='wd_label'| [[ഷൈലോക്ക്|ഷൈലോക്ക് (ചലച്ചിത്രം)]]
| ഷൈലോക്ക് (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q16253880'
|class='wd_label'| [[സംഘം (ചലച്ചിത്രം)|സംഘം]]
| സംഘം
|- class='wd_q7415991'
|class='wd_label'| [[സന്ദർഭം (ചലച്ചിത്രം)|സന്ദർഭം]]
| സന്ദർഭം
|- class='wd_q18377967'
|class='wd_label'| [[സന്ധ്യക്കെന്തിനു സിന്ദൂരം]]
| സന്ധ്യക്കെന്തിനു സിന്ദൂരം
|- class='wd_q7416301'
|class='wd_label'| [[സന്ധ്യയ്ക്കു വിരിഞ്ഞ പൂവ്|സന്ധ്യക്ക് വിരിഞ്ഞ പൂവ്]]
| സന്ധ്യക്ക് വിരിഞ്ഞ പൂവ്
|- class='wd_q7424499'
|class='wd_label'| [[സരോവരം (ചലച്ചിത്രം)|സരോവരം]]
| സരോവരം
|- class='wd_q16135786'
|class='wd_label'| [[സാഗരം ശാന്തം]]
| സാഗരം ശാന്തം
|- class='wd_q7399044'
|class='wd_label'| [[സാഗരം സാക്ഷി]]
| സാഗരം സാക്ഷി
|- class='wd_q7410273'
|class='wd_label'| [[സാമ്രാജ്യം (ചലച്ചിത്രം)|സാമ്രാജ്യം]]
| സാമ്രാജ്യം
|- class='wd_q7410276'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q7410276|സാമ്രാജ്യം 2 സൺ ഓഫ് അലക്സാണ്ടർ]]''
| സാമ്രാജ്യം 2 സൺ ഓഫ് അലക്സാണ്ടർ
|- class='wd_q12945272'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q12945272|സായം സന്ധ്യ]]''
| സായം സന്ധ്യ
|- class='wd_q18378388'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18378388|സിദ്ധാർത്ഥ (ചലച്ചിത്രം)]]''
| സിദ്ധാർത്ഥ (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q14834024'
|class='wd_label'| [[സിന്ദൂരസന്ധ്യയ്ക്ക് മൗനം]]
| സിന്ദൂരസന്ധ്യയ്ക്ക് മൗനം
|- class='wd_q110128927'
|class='wd_label'| [[സിബിഐ 5: ദ ബ്രെയിൻ]]
| സിബിഐ 5: ദ ബ്രെയിൻ
|- class='wd_q7635898'
|class='wd_label'| [[സുകൃതം (ചലച്ചിത്രം)|സുകൃതം]]
| സുകൃതം
|- class='wd_q7562755'
|class='wd_label'| [[സൂര്യമാനസം]]
| സൂര്യമാനസം
|- class='wd_q7456672'
|class='wd_label'| [[സേതുരാമയ്യർ സിബിഐ]]
| സേതുരാമയ്യർ സിബിഐ
|- class='wd_q7402470'
|class='wd_label'| [[സൈന്യം (ചലച്ചിത്രം)|സൈന്യം]]
| സൈന്യം
|- class='wd_q16254258'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q16254258|സൈലൻസ് (ചലച്ചിത്രം)]]''
| സൈലൻസ് (ചലച്ചിത്രം)
|- class='wd_q43259919'
|class='wd_label'| [[സ്ട്രീറ്റ് ലൈറ്റ്സ് (ചലച്ചിത്രം)|സ്ട്രീറ്റ് ലൈറ്റ്സ്]]
| സ്ട്രീറ്റ് ലൈറ്റ്സ്
|- class='wd_q18378833'
|class='wd_label'| ''[[:d:Q18378833|സ്നേഹമുള്ള സിംഹം]]''
| സ്നേഹമുള്ള സിംഹം
|- class='wd_q16254439'
|class='wd_label'| [[സ്റ്റാലിൻ ശിവദാസ്|സ്റ്റാലിൻ ശിവദാസ്]]
| സ്റ്റാലിൻ ശിവദാസ്
|- class='wd_q5657490'
|class='wd_label'| [[ഹരികൃഷ്ണൻസ്|ഹരികൃഷ്ണന് സ്]]
| ഹരികൃഷ്ണന് സ്
|- class='wd_q11268003'
|class='wd_label'| [[ഹസ്ബന്റ്സ് ഇൻ ഗോവ]]
| ഹസ്ബന്റ്സ് ഇൻ ഗോവ
|- class='wd_q16137997'
|class='wd_label'| [[ഹിമവാഹിനി]]
| ഹിമവാഹിനി
|- class='wd_q16248944'
|class='wd_label'| [[ഹിറ്റ്ലർ (മലയാളചലച്ചിത്രം)|ഹിറ്റ്ലർ]]
| ഹിറ്റ്ലർ
|}
----
∑ 380 items.
{{Wikidata list end}}
fvxda7ehx6rhdvfkyiv8fdsf1j1dxf9
പി. വിജയൻ
0
303835
4648640
4648611
2026-07-19T16:17:09Z
Altocar 2020
144384
/* */
4648640
wikitext
text/x-wiki
{{EngvarB|date=September 2014}}
{{Infobox police officer
| honorific_prefix =
| name = പി. വിജയൻ
| honorific_suffix = ഐ.പി.എസ്.
| image = P_Vijayan_IPS.jpg
| caption =
| currentstatus =
| department = കേരള പോലീസ്
| birth_date = {{birth date and age|df=yes|1968|02|04}}
| birth_place = [[പൂത്തുർമഠം]], കോഴിക്കോട്
| service = [[ഇന്ത്യ]]
| badgenumber = 1999 batch
| serviceyears = 1999-present
| rank = ''' അഡീഷണൽ ഡയറക്ടർ ജനറൽ ഓഫ് പോലീസ് (എ.ഡി.ജി പി) ഇൻറലിജൻസ്'''
| awards =
| memorials =
| spouse = ഡോ. ബീന ഐ.എ.എസ്. (കേരള കേഡർ 1999)
| almamater =
| laterwork =
| module =
|website = [http://www.pvijayanips.com www.pvijayanips.com]
| url = <!-- {{URL|example.com}} -->
}}
1999 ബാച്ച് ഐപിഎസ് ഓഫീസറായ പി. വിജയൻ നിലവിൽ കേരള പോലീസ് ആസ്ഥാനത്തെ ക്രമസമാധന ചുമതലയുള്ള അഡീഷണൽ ഡിജിപിയാണ്.<ref>https://www.manoramanews.com/kerala/latest/2026/06/11/kerala-police-reshuffle-p-vijayan-appointed-adgp-law-and-order-key-top-level-transfers-announced.html</ref>
== ജീവിത രേഖ ==
[[കോഴിക്കോട്]] ജില്ലയിലെ [[പുത്തൂർമഠം]] സ്വദേശിയാണ്. ആദ്യവട്ടം [[എസ്.എസ്.എൽ.സി.]] പരീക്ഷ വിജയിക്കാതിരുന്ന പി. വിജയൻ, അതിനുശേഷം കുട്ടിക്കാലത്ത് തന്നെ മറ്റ് ജോലികൾ ചെയ്തിരുന്നു. ആദ്യശ്രമത്തിന് ശേഷം അഞ്ച് വർഷം കഴിഞ്ഞപ്പോഴാണ് എസ്.എസ്.എൽ.സി. പാസ്സായത്. സോപ്പ് കമ്പനിയിൽ ജോലി ചെയ്യുകയും സ്കൂൾ കുട്ടികൾക്ക് ക്ലാസുകളെടുക്കയും ചെയ്തു. <ref> http://archive.asianage.com/kochi/meet-modern-day-role-models-673 </ref> കോഴിക്കോട് സർവകലാശാലയിൽ നിന്ന് സാമ്പത്തികശാസ്ത്രത്തിൽ എം.എ. ബിരുദവും എം.ഫില്ലും നേടിയിട്ടുണ്ട്. പിന്നീട് 1999-ൽ ഇന്ത്യൻ പോലിസ് സർവീസ് പരീക്ഷ പാസ്സായി. <ref> http://www.tehelka.com/life-lessons-from-a-police-officer-who-was-once-a-child-labourer/ </ref>
പി. വിജയൻ കൊച്ചി സിറ്റി പോലീസ് കമ്മീഷണറായിരിക്കുമ്പോഴാണ് ജനകീയം2006 എന്ന പേരിൽ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസിന്റെ ആദിരൂപത്തിന് തുടക്കമാകുന്നത്. 2008ൽ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസ് പദ്ധതിയായി അത് രൂപാന്തരം പ്രാപിച്ചു. 2010ൽ കേരള സർക്കാർ പദ്ധതിയായി പ്രഖ്യാപിക്കുകയും പി. വിജയൻ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസ് കേഡറ്റ് പദ്ധതിയുടെ സ്റ്റേറ്റ് നോഡൽ ഓഫീസറായി ചുമതലയേൽക്കുകയും ചെയ്തു. നിലവിൽ സംസ്ഥാനത്ത് 420 സ്കൂളുകളിലായി 32000 കുട്ടികൾ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസ് കേഡറ്റ് പദ്ധതിയിലുണ്ട്.
== ഇൻഡ്യൻ പോലീസ് സർവീസ് ==
1999 ബാച്ച് ഐ.പി.എസ് ഓഫീസറായ വിജയൻ 2001-ൽ കാഞ്ഞങ്ങാട് എ.എസ്.പിയായി നിയമിതനായി. 2002 മുതൽ കാസർഗോഡ്, തിരുവനന്തപുരം റൂറൽ, മലപ്പുറം, എറണാകുളം എന്നീ ജില്ലകളിൽ പോലീസ് മേധാവിയായി സ്ഥാനമേറ്റു.
''' പ്രധാന പദവികളിൽ '''
* പോലീസ് കമ്മീഷണർ<ref>https://www.newindianexpress.com/cities/thiruvananthapuram/2014/feb/18/New-Commissioner-Takes-Charge-576964.html</ref>
* കൊച്ചി സിറ്റി
* കോഴിക്കോട് സിറ്റി
* തൃശൂർ സിറ്റി
* തിരുവനന്തപുരം സിറ്റി
* 2012-2017 ഡി.ഐ.ജി
* 2017 മുതൽ ഐ.ജി.
* 2024 മുതൽ എ.ഡി.ജി.പി.
== അന്വേഷണ ഏജൻസി മേധാവി ==
* കളമശ്ശേരി ബസ് കത്തിക്കൽ കേസ് <ref> http://www.thehindu.com/2005/09/12/stories/2005091205970400.htm </ref>, ശബരിമല തന്ത്രി കേസ് <ref> http://timesofindia.indiatimes.com/city/kochi/Sobha-John-10-others-convicted-in-tantri-case/articleshow/15397593.cms?referral=PM </ref>, ചേളാമ്പ്ര ബാങ്ക് കവർച്ച കേസ് <ref> http://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/Dhoom-inspired-gang-found-guilty/articleshow/19119372.cms </ref>, പ്രധാനമന്ത്രിക്കെതിരെയുള്ള ഈമെയിൽ ഭീക്ഷണി കത്ത് <ref> http://timesofindia.indiatimes.com/india/Email-threat-to-PM-Prez-3-held/articleshow/193593.cms?referral=PM </ref> എന്നീ പ്രധാന്യമുള്ള കേസുകൾ അന്വേഷിച്ചത് പി. വിജയന്റെ നേതൃത്വത്തിലായിരുന്നു.
== അവാർഡുകൾ ==
[[സി.എൻ.എൻ.]] - [[ഐ.ബി.എൻ.]]ന്റെ [[ഇന്ത്യൻ ഓഫ് ദി ഇയർ]] 2014 ആയി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു <ref> http://www.bignewslive.com/p-vijayan-elected-as-cnn-ibn-person-of-the-year/#.VOhvD3yUfvk </ref>
== കുടുംബം ==
മെഡിക്കൽ ഡോക്ടറായ ഡോ. എം. ബീനയാണ് ഭാര്യ. 1999-[[ഐ.എ.എസ്.]] പാസായ സിവിൽ സർവന്റ് ഉദ്യോഗസ്ഥയുമാണ്. <ref> http://www.newindianexpress.com/education/edex/article325124.ece?service=print </ref> രണ്ട് കുട്ടികളുമുണ്ട്. മാതൃക ഉദ്യോഗസ്ഥ ദമ്പതികളായി 2008-ൽ തൃശ്ശൂർ ആസ്ഥാനമായ [[സൗത്ത് ഇന്ത്യൻ ബാങ്ക്]] തിരഞ്ഞെടുത്തു. <ref> http://www.indiaprwire.com/pressrelease/financial-services/200804108677.htm </ref>
== അവലംബം ==
{{reflist}}
ofbhztn8tfgay3ekxgnj5nyyd5gdf64
4648641
4648640
2026-07-19T16:18:07Z
Altocar 2020
144384
/* */
4648641
wikitext
text/x-wiki
{{EngvarB|date=September 2014}}
{{Infobox police officer
| honorific_prefix =
| name = പി. വിജയൻ
| honorific_suffix = ഐ.പി.എസ്.
| image = P_Vijayan_IPS.jpg
| caption =
| currentstatus =
| department = കേരള പോലീസ്
| birth_date = {{birth date and age|df=yes|1968|02|04}}
| birth_place = [[പൂത്തുർമഠം]], കോഴിക്കോട്
| service = [[ഇന്ത്യ]]
| badgenumber = 1999 batch
| serviceyears = 1999-present
| rank = ''' അഡീഷണൽ ഡയറക്ടർ ജനറൽ ഓഫ് പോലീസ് (എ.ഡി.ജി പി) ഇൻറലിജൻസ്'''
| awards =
| memorials =
| spouse = ഡോ. ബീന ഐ.എ.എസ്. (കേരള കേഡർ 1999)
| almamater =
| laterwork =
| module =
|website = [http://www.pvijayanips.com www.pvijayanips.com]
| url = <!-- {{URL|example.com}} -->
}}
1999 ബാച്ച് ഐപിഎസ് ഓഫീസറായ പി. വിജയൻ നിലവിൽ കേരള പോലീസ് ആസ്ഥാനത്തെ ക്രമസമാധന ചുമതലയുള്ള അഡീഷണൽ ഡിജിപിയാണ്.<ref>https://www.manoramanews.com/kerala/latest/2026/06/11/kerala-police-reshuffle-p-vijayan-appointed-adgp-law-and-order-key-top-level-transfers-announced.html</ref><ref>https://www.madhyamam.com/kerala/major-reshuffle-in-kerala-police-p-vijayan-gets-law-order-charge-s-sreejith-appointed-prisons-chief-30-officers-transferred-1527802</ref>
== ജീവിത രേഖ ==
[[കോഴിക്കോട്]] ജില്ലയിലെ [[പുത്തൂർമഠം]] സ്വദേശിയാണ്. ആദ്യവട്ടം [[എസ്.എസ്.എൽ.സി.]] പരീക്ഷ വിജയിക്കാതിരുന്ന പി. വിജയൻ, അതിനുശേഷം കുട്ടിക്കാലത്ത് തന്നെ മറ്റ് ജോലികൾ ചെയ്തിരുന്നു. ആദ്യശ്രമത്തിന് ശേഷം അഞ്ച് വർഷം കഴിഞ്ഞപ്പോഴാണ് എസ്.എസ്.എൽ.സി. പാസ്സായത്. സോപ്പ് കമ്പനിയിൽ ജോലി ചെയ്യുകയും സ്കൂൾ കുട്ടികൾക്ക് ക്ലാസുകളെടുക്കയും ചെയ്തു. <ref> http://archive.asianage.com/kochi/meet-modern-day-role-models-673 </ref> കോഴിക്കോട് സർവകലാശാലയിൽ നിന്ന് സാമ്പത്തികശാസ്ത്രത്തിൽ എം.എ. ബിരുദവും എം.ഫില്ലും നേടിയിട്ടുണ്ട്. പിന്നീട് 1999-ൽ ഇന്ത്യൻ പോലിസ് സർവീസ് പരീക്ഷ പാസ്സായി. <ref> http://www.tehelka.com/life-lessons-from-a-police-officer-who-was-once-a-child-labourer/ </ref>
പി. വിജയൻ കൊച്ചി സിറ്റി പോലീസ് കമ്മീഷണറായിരിക്കുമ്പോഴാണ് ജനകീയം2006 എന്ന പേരിൽ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസിന്റെ ആദിരൂപത്തിന് തുടക്കമാകുന്നത്. 2008ൽ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസ് പദ്ധതിയായി അത് രൂപാന്തരം പ്രാപിച്ചു. 2010ൽ കേരള സർക്കാർ പദ്ധതിയായി പ്രഖ്യാപിക്കുകയും പി. വിജയൻ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസ് കേഡറ്റ് പദ്ധതിയുടെ സ്റ്റേറ്റ് നോഡൽ ഓഫീസറായി ചുമതലയേൽക്കുകയും ചെയ്തു. നിലവിൽ സംസ്ഥാനത്ത് 420 സ്കൂളുകളിലായി 32000 കുട്ടികൾ സ്റ്റുഡന്റ് പോലീസ് കേഡറ്റ് പദ്ധതിയിലുണ്ട്.
== ഇൻഡ്യൻ പോലീസ് സർവീസ് ==
1999 ബാച്ച് ഐ.പി.എസ് ഓഫീസറായ വിജയൻ 2001-ൽ കാഞ്ഞങ്ങാട് എ.എസ്.പിയായി നിയമിതനായി. 2002 മുതൽ കാസർഗോഡ്, തിരുവനന്തപുരം റൂറൽ, മലപ്പുറം, എറണാകുളം എന്നീ ജില്ലകളിൽ പോലീസ് മേധാവിയായി സ്ഥാനമേറ്റു.
''' പ്രധാന പദവികളിൽ '''
* പോലീസ് കമ്മീഷണർ<ref>https://www.newindianexpress.com/cities/thiruvananthapuram/2014/feb/18/New-Commissioner-Takes-Charge-576964.html</ref>
* കൊച്ചി സിറ്റി
* കോഴിക്കോട് സിറ്റി
* തൃശൂർ സിറ്റി
* തിരുവനന്തപുരം സിറ്റി
* 2012-2017 ഡി.ഐ.ജി
* 2017 മുതൽ ഐ.ജി.
* 2024 മുതൽ എ.ഡി.ജി.പി.
== അന്വേഷണ ഏജൻസി മേധാവി ==
* കളമശ്ശേരി ബസ് കത്തിക്കൽ കേസ് <ref> http://www.thehindu.com/2005/09/12/stories/2005091205970400.htm </ref>, ശബരിമല തന്ത്രി കേസ് <ref> http://timesofindia.indiatimes.com/city/kochi/Sobha-John-10-others-convicted-in-tantri-case/articleshow/15397593.cms?referral=PM </ref>, ചേളാമ്പ്ര ബാങ്ക് കവർച്ച കേസ് <ref> http://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/Dhoom-inspired-gang-found-guilty/articleshow/19119372.cms </ref>, പ്രധാനമന്ത്രിക്കെതിരെയുള്ള ഈമെയിൽ ഭീക്ഷണി കത്ത് <ref> http://timesofindia.indiatimes.com/india/Email-threat-to-PM-Prez-3-held/articleshow/193593.cms?referral=PM </ref> എന്നീ പ്രധാന്യമുള്ള കേസുകൾ അന്വേഷിച്ചത് പി. വിജയന്റെ നേതൃത്വത്തിലായിരുന്നു.
== അവാർഡുകൾ ==
[[സി.എൻ.എൻ.]] - [[ഐ.ബി.എൻ.]]ന്റെ [[ഇന്ത്യൻ ഓഫ് ദി ഇയർ]] 2014 ആയി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു <ref> http://www.bignewslive.com/p-vijayan-elected-as-cnn-ibn-person-of-the-year/#.VOhvD3yUfvk </ref>
== കുടുംബം ==
മെഡിക്കൽ ഡോക്ടറായ ഡോ. എം. ബീനയാണ് ഭാര്യ. 1999-[[ഐ.എ.എസ്.]] പാസായ സിവിൽ സർവന്റ് ഉദ്യോഗസ്ഥയുമാണ്. <ref> http://www.newindianexpress.com/education/edex/article325124.ece?service=print </ref> രണ്ട് കുട്ടികളുമുണ്ട്. മാതൃക ഉദ്യോഗസ്ഥ ദമ്പതികളായി 2008-ൽ തൃശ്ശൂർ ആസ്ഥാനമായ [[സൗത്ത് ഇന്ത്യൻ ബാങ്ക്]] തിരഞ്ഞെടുത്തു. <ref> http://www.indiaprwire.com/pressrelease/financial-services/200804108677.htm </ref>
== അവലംബം ==
{{reflist}}
bz7lq8tnjrh6nsb4y8cptqlrhstkn8n
ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
0
316004
4648634
3976050
2026-07-19T12:32:12Z
Amsabith
208057
പൊന്നാനി കൊണ്ടോട്ടി കൈ തർക്കവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് വിവരണങ്ങൾ ചേർത്തു
4648634
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്.ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
4o67fyctb2ep07s6s3ccn1py9nlw4a4
4648635
4648634
2026-07-19T13:06:23Z
Amsabith
208057
ചെറിയ വാക്ക് തിരുത്ത്
4648635
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്.ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
slvlegu10nvgp33o68ohm3nyz55d74z
4648712
4648635
2026-07-20T07:25:02Z
Amsabith
208057
4648712
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്.ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" />
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്. മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
b4sywethz1zo2vai2yuz15s8aa2libq
4648715
4648712
2026-07-20T07:35:40Z
Amsabith
208057
4648715
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്.ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" />
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
1rjm6dq6u4egh8ru4resgdkyocj59ro
4648717
4648715
2026-07-20T07:36:48Z
Amsabith
208057
4648717
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്.ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" />
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
mdhbafd78xnhkg2yewgyfdi9p7f6b32
4648730
4648717
2026-07-20T09:22:09Z
Amsabith
208057
വേറെ ഒരു അവലംബം കൊടുത്തു
4648730
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്.ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
aiuib2ikxtjpru56f2il5y9e7webfen
4648731
4648730
2026-07-20T09:38:35Z
Amsabith
208057
ഒരു അവലംബം കൂടി ചേർത്തു
4648731
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിൻറെ മാപ്പിള ഗാനങ്ങൾവേദികളിലുംൾ കലോത്സവം വേദികളിലും മറ്റു മത്സരപരിപാടികളിൽ ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=[https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece](https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece)|title=Kalolsavam: With sincere renditions, Mappilapattu sees good performances|access-date=2026-07-20}}</ref> ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
jg4ewhbmacgok4kd0u53c62z6xi037i
4648732
4648731
2026-07-20T09:39:37Z
Amsabith
208057
ചെറിയ തെറ്റ് തിരുത്തി
4648732
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിൻറെ മാപ്പിള സാഹിത്യ കവിതകൾ കേരള സ്കൂൾ കലോത്സവ വേദികളിലും മറ്റു മത്സരപരിപാടികളിൽ ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=[https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece](https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece)|title=Kalolsavam: With sincere renditions, Mappilapattu sees good performances|access-date=2026-07-20}}</ref> ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
i6c3qybgptxaemcej143j1w9nvzc1v3
4648733
4648732
2026-07-20T09:50:28Z
Amsabith
208057
അവലംബമായി ഒരു ജേണൽ കൂടെ ചേർത്ത്
4648733
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിൻറെ മാപ്പിള സാഹിത്യ കവിതകൾ കേരള സ്കൂൾ കലോത്സവ വേദികളിലും മറ്റു മത്സരപരിപാടികളിൽ ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=[https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece](https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece)|title=Kalolsavam: With sincere renditions, Mappilapattu sees good performances|access-date=2026-07-20}}</ref> ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Cite journal |last=Dr. A P Alavi Bin Mohamed Bin Ahamed |date=2019 |title=Ancestral Centers of Kerala Muslim Socio-Cultural and Educational Enlightenments |url=https://www.jetir.org/papers/JETIR1908C66.pdf |journal=Journal of Emerging Technologies and Innovative Research (JETIR) |volume=6 |issue=6 |pages=520}}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ് എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
lrl9d5rxftdrleuojy3det07q4q5vq2
4648734
4648733
2026-07-20T09:53:12Z
Amsabith
208057
/* ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും6 */ ഒരു അവലംബം പുനരുപയോഗിച്ചു
4648734
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിൻറെ മാപ്പിള സാഹിത്യ കവിതകൾ കേരള സ്കൂൾ കലോത്സവ വേദികളിലും മറ്റു മത്സരപരിപാടികളിൽ ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=[https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece](https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece)|title=Kalolsavam: With sincere renditions, Mappilapattu sees good performances|access-date=2026-07-20}}</ref> ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":1">{{Cite journal |last=Dr. A P Alavi Bin Mohamed Bin Ahamed |date=2019 |title=Ancestral Centers of Kerala Muslim Socio-Cultural and Educational Enlightenments |url=https://www.jetir.org/papers/JETIR1908C66.pdf |journal=Journal of Emerging Technologies and Innovative Research (JETIR) |volume=6 |issue=6 |pages=520}}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ്<ref name=":1" /> എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== പുറംകണ്ണികൾ ==
57b6bshr14a8yegfcia3gyfvdqutxcn
4648735
4648734
2026-07-20T09:55:57Z
Amsabith
208057
4648735
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919).[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിൻറെ മാപ്പിള സാഹിത്യ കവിതകൾ കേരള സ്കൂൾ കലോത്സവ വേദികളിലും മറ്റു മത്സരപരിപാടികളിൽ ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=[https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece](https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece)|title=Kalolsavam: With sincere renditions, Mappilapattu sees good performances|access-date=2026-07-20}}</ref> ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":1">{{Cite journal |last=Dr. A P Alavi Bin Mohamed Bin Ahamed |date=2019 |title=Ancestral Centers of Kerala Muslim Socio-Cultural and Educational Enlightenments |url=https://www.jetir.org/papers/JETIR1908C66.pdf |journal=Journal of Emerging Technologies and Innovative Research (JETIR) |volume=6 |issue=6 |pages=520}}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ്<ref name=":1" /> എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== അവലംബങ്ങൾ ==
4i2qfc2xskdqb7wq2p9zi07ttr19ioo
4648744
4648735
2026-07-20T11:07:03Z
Amsabith
208057
അവലംബം ചേർത്തു
4648744
wikitext
text/x-wiki
[[File:ഫൈളുൽ ഫയ്യാള്.jpg|thumb|ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലാരുടെ ഫൈളുൽ ഫയ്യാള് എന്ന അറബി മലയാള കൃതി]]
കേരളത്തിൽ ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രശസ്ത മുസ്ലീം കവിയും വാഗ്മിയും ഗ്രന്ഥരചയിതാവുമാണ് ശുജാഈ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ (1861-1919). <ref name=":0" />[[ചാവക്കാട്|ചാവക്കാടി]]നടുത്തുള്ള [[അണ്ടത്തോട്]] കുളങ്ങരവീട്ടിൽ ജനിച്ചു. പിതാവ്, കുളങ്ങരവീട്ടിൽ അബ്ദുൽ ഖാദിർ. ജന്മനാടായ അണ്ടത്തോടിൽ പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം. ഉപരിപഠനം എരമംഗലം, വെളിയങ്കോട്, പൊന്നാനി ദർസുകളിൽ. പ്രധാന അധ്യാപകർ: തുന്നൻവീട്ടിൽ മുഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ (മ.1343/1924), സിയാമു മുസ്ലിയാർ, ചെറിയ കുഞ്ഞൻബാവ മുസ്ലിയാർ (മ.1341/1922). ഇസ്ലാമിക വിജ്ഞാനങ്ങൾക്കു പുറമെ അറബി, ഉർദു, തമിഴ് ഭാഷകളിലും ശുജായി വ്യൂൽപത്തി നേടി. ചരിത്രവും ആധ്യാത്മികശാസ്ത്രവുമായിരുന്നുവത്രെ ചരിത്രപുരുഷന്റെ ഇഷ്ട വിഷയങ്ങൾ. <ref>http://suprabhaatham.com/%E0%B4%AB%E0%B5%88%E0%B4%B3%E0%B5%81%E0%B4%B2%E0%B5%8D%E2%80%8D-%E0%B4%AB%E0%B4%AF%E0%B5%8D%E0%B4%AF%E0%B4%BE%E0%B4%B3%E0%B5%8D-%E0%B4%9A%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%A4%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%BE/</ref>
ഫത് ഹുൽ ഫത്താഹ്, ഫൈളുൽ ഫയ്യാൾ, സഫലമാല, അനന്തരാവകാശ തർജ്ജമ മുതലായ ധാരാളം [[അറബിമലയാളം|അറബി മലയാള]] രചനകൾ അദ്ദേഹത്തിന്റെതായി അറിയപ്പെടുന്നു. അറബി, തമിഴ്,ഹിന്ദുസ്ഥാനി, പേർഷ്യൻ എന്നീ ഭാഷകളിൽ അവഗാഹം നേടിയിരുന്നു ശുജാഈ.ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാരുടെ "ഗുരുസ്ഥാനി" അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭാഷാ നൈപുണ്യതക്ക് ഉത്തമ ഉദാഹരണമാണ്. അറുപത് പേജുകളുള്ള ഗുരുസ്ഥാന നാൽപത് അധ്യായങ്ങളിലാണ് ക്രോഡീകരിക്കപ്പെട്ടിട്ടുള്ളത്. 1890 ൽ പൊന്നാനിയിൽ നിന്നാണ് ഇതിൻറെ പ്രസിദ്ധീകരണം നടക്കുന്നത്. അക്കാലത്തെ മിക്ക പള്ളി ദർസുകളിലെയും പാഠപുസ്തകങ്ങളിലൊന്നായി ഈ കൃതി ഗണിക്കപ്പെട്ടിരുന്നുവെന്ന് കെ കെ കരീമും സി എൻ അഹ്മദ് മൗലവിയും ചേർന്നെ<ref name=":0">{{Cite book
| title = ശുജാഇ മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ
ധിഷണ സമരം അതിജീവനം
| last = ഡോ. പി സക്കീർ ഹുസൈൻ
| first =
| publisher = islamic publishing bureau (IPB)
| year = 2017
| isbn =
| location = KOZHIKKODE
| pages = 130
}}</ref>ഴുതിയ മഹത്തായ മാപ്പിള സാഹിത്യ പാരന്പര്യത്തിൽ പരാമർശിക്കുന്നുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിൻറെ മാപ്പിള സാഹിത്യ കവിതകൾ കേരള സ്കൂൾ കലോത്സവ വേദികളിലും മറ്റു മത്സരപരിപാടികളിൽ ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=[https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece](https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kalolsavam-with-sincere-renditions-mappilapattu-sees-good-performances/article67715852.ece)|title=Kalolsavam: With sincere renditions, Mappilapattu sees good performances|access-date=2026-07-20}}</ref> ശുജാഈ 1919-ൽ ഹജ്ജ് പോകുകയും മക്കയിൽ വെച്ച് മരണപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>[http://risalaonline.com/2013/08/12/2113/ ശുജാഈയുടെ രചനാവഴികൾ]{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":1">{{Cite journal |last=Dr. A P Alavi Bin Mohamed Bin Ahamed |date=2019 |title=Ancestral Centers of Kerala Muslim Socio-Cultural and Educational Enlightenments |url=https://www.jetir.org/papers/JETIR1908C66.pdf |journal=Journal of Emerging Technologies and Innovative Research (JETIR) |volume=6 |issue=6 |pages=520}}</ref>
== ഷുജാഇയും കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കവും ==
[[വർഗ്ഗം:ഇസ്ലാമികപണ്ഡിതർ]]
[[വർഗ്ഗം:സൂഫികൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരളത്തിലെ ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതർ]]
നഹ്ജു ദഖഇഖ്<ref name=":1" /> എന്ന കൃതിയിൽ ഷുജാഇ ആത്മീയതയുടെ അകവും പുറവും വിശദീകരിക്കുകയും ആത്മീയ ചൂഷകരെ കരുതിയിരിക്കാൻ ആഹ്വാനവും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. ഇതിൽ പ്രധാനപ്പെട്ടതാണ് കൊണ്ടോട്ടി പൊന്നാനി കൈ തർക്കം. ബോംബെ കർദൻ സ്വദേശി മുഹമ്മദ് ഷാഹ് തങ്ങൾ 1717-18 ൽ കൊണ്ടോട്ടിയിൽ എത്തി. 1766 ല് അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചതോടെ അനുയായികൾ അദ്ദേഹത്തിന് അവിടെ ദർഗ പണിയുകയും ഒരു സരണി പ്രചരിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ പുത്രൻ ഇസ്തിയാഖ് പിതാവിൻറെ സരണി ഏറ്റെടുത്ത് സജീവമാക്കുകയും വിചിത്രമായ ചില ആചാരങ്ങൾ ദർഗയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് നടത്തുകയും ചെയ്തു. ശൈഖിന്റെ മുമ്പിൽ സാഷ്ടാങ്കംഉടുക്കൽൽ ചന്ദനക്കുടം ഉടുക്കൽ, ചന്ദനലേപം പുരട്ടൽ, ജൂക്കിയ തുടങ്ങിയവ ഇതിൽ പെടും. ഷാഫി മദ്ഹബും അശ്അരി വിശ്വാസവും പരമ്പരാഗതമായി ശീലിച്ചുപോന്ന മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ ഇത് ചില പ്രശ്നങ്ങൾ ഉണ്ടാക്കി. ശൈഖ് ജിഫ്രി, മമ്പുറം സയ്യിദ് അലവി തങ്ങൾ, വെളിയംകോട് ഉമർ ഖാളി എന്നിവർ ഇവർക്കെതിരെ ഫത്വകളും എതിർപ്പുകളും പുറപ്പെടുവിപ്പിച്ചു. മരക്കാരകത്ത് അവുക്കോയ മുസ്ലിയാർ, നാദാപുരം അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കോഴിക്കോട് കുഞ്ഞാമുട്ടി ഹാജി, പുതിയകത്ത് അഹമ്മദ് മുസ്ലിയാർ, കിൽസിങ്ങനകത്ത് അബൂബക്കർ കുഞ്ഞി ഹാജി തുടങ്ങിയവരും കൊണ്ടോട്ടി കാർക്കെതിരെ ഫത്വകൾ ഇറക്കി. 1860 കൾക്ക് ശേഷം ഷുജാഇയുടെ രംഗപ്രവേശം ഉണ്ടായി. കൊണ്ടോട്ടി പഴയങ്ങാടിയിൽ വച്ച് നടന്ന ഒരു സംവാദത്തിൽ കൊണ്ടോട്ടി കാർക്ക് വേണ്ടി ഹാജരായ പുത്തൻവീട്ടിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരെ ഷുജാഇ അടിയറവ് പറയിപ്പിച്ചു. ഇതോടെ ഒരുപാട് കുടുംബങ്ങൾ പൊന്നാനി പക്ഷത്തേക്ക് തിരിച്ചുവന്നു. വർഷങ്ങളോളം മലബാറിലെ മാപ്പിളമാർക്കിടയിൽ നീറിപ്പുകഞ്ഞു കൊണ്ടിരുന്ന ഈ തർക്കത്തിന് താൽക്കാലികമായി ഇതോടെ അവസാനം വന്നു.<ref>{{Cite book |last=രണ്ടത്താണി |first=ഡോക്ടർ ഹുസൈൻ |title=മാപ്പിള മലബാർ |publisher=IPB Books |year=2008 |location=Calicut |publication-date=2008 |pages=134-136 |language=Malayalam |trans-title=Mappila Malabar}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Cite web|url=https://find.uoc.ac.in/Record/ch.6796/Description|title=Description: Shujayi Moidu Musliyar ശുജായി മൊയ്തു മുസ്ലിയാർ|access-date=2026-07-20|language=en}}</ref>
== ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ==
1904 ഏപ്രിൽ 13നാണ് ഈ ഗ്രന്ഥരചന പൂർത്തിയാകുന്നത് ശേഷം ഹിജ്റ 1328 ൽ തലശ്ശേരിയിൽ നിന്നാണ് ഈ കൃതിയുടെ പ്രിന്റിംഗ് നടക്കുന്നത്.[[പ്രമാണം:Fathul_Fattah_Book_Cover.png|thumb|ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട]] മുസ്ലിയാരുടെ ആറുമാസകാലത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമായി രചിക്കപ്പെട്ട ഫൈളുൽ ഫയ്യാളിന്റെ പ്രമേയം പ്രപഞ്ചോല്പത്തി മുതൽ അബ്ബാസി ഭരണകർത്താവായ സുൽത്താൻ നാസർ ബില്ലയുടെ ഭരണം വരെയുള്ള ചരിത്രമാണ്. ഇതിനെ വിപുലമാക്കാം എന്ന ചിന്തയിൽ നിന്നാണ് ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് ജന്മമെടുക്കുന്നത്. മൂന്ന് ഭാഗങ്ങളുള്ള ഈ സൃഷ്ടി രണ്ടുവർഷത്തെ പരിശ്രമത്തിന്റെ ഫലമാണ്. ആദം നബിയുടെ ചരിത്രം മുതൽ രണ്ടാം ലോകമഹായുദ്ധത്തിന്റെ പ്രാരംഭ കാരണങ്ങൾ വരെ ഇതിൽ സമഗ്രമായി ചർച്ച ചെയ്യുന്നത് കാണാം. ശുജാഇയുടെ ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹിനെ മലയാളത്തിലെ ആദ്യ വിജ്ഞാനകോശം ആയി പരിഗണിക്കണമെന്ന വാദം ചിലർ ഉന്നയിക്കുന്നുണ്ട്. <ref name=":0" />
== അവലംബങ്ങൾ ==
lssvx79xybm65tuqjpglael58eq4xcc
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:DeltaChronicler
3
347342
4648631
2445077
2026-07-19T12:16:39Z
J ansari
101908
J ansari എന്ന ഉപയോക്താവ് [[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Sajid Ahmed Nijhu]] എന്ന താൾ [[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:DeltaChronicler]] എന്നാക്കി മാറ്റിയിരിക്കുന്നു: "[[Special:CentralAuth/Sajid Ahmed Nijhu|Sajid Ahmed Nijhu]]" എന്ന ഉപയോക്താവിനെ "[[Special:CentralAuth/DeltaChronicler|DeltaChronicler]]" എന്നു പേരുമാറ്റിയപ്പോൾ താൾ കൂടെ സ്വയം മാറിയിട്ടുണ്ട്.
2445077
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Sajid nijhu | Sajid nijhu | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 08:44, 21 ഓഗസ്റ്റ് 2016 (UTC)
sie70oy630zbuzbzf2xnga7hmhy7h22
ഏറ്റവും കൂടുതൽ ആൽബങ്ങൾ വിറ്റഴിച്ച സംഗീതജ്ഞർ
0
373124
4648687
4644270
2026-07-19T23:44:49Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648687
wikitext
text/x-wiki
{{Use mdy dates|date=January 2015}}
ലോകമെമ്പാടുമായി ഏറ്റവും കൂടുതൽ കോപ്പി സംഗീത ആൽബങ്ങളും ഗാനങ്ങളും (Records) വിറ്റഴിച്ച സംഗീത കലാകാരന്മാരുടെ പട്ടികയാണിത്.ഏറ്റവും കുറഞ്ഞത് 7.5 കോടി വിറ്റഴിച്ചവരാണ് ഈ പട്ടികയിൽ ഉള്ളത്.
== കലാകാരന്മാർ അവരുടെ വിറ്റുവരവിന്റെ അടിസ്ഥാനത്തിൽ ==
=== 25 കോടിയും അതിലധികവും ===
<!--
DO NOT ADD ANY MORE IMAGES OR REPLACE THE ARTISTS. WE ARE TO HAVE SEVEN IMAGES OF THE TOP CERTIFIED ARTISTS ONLY, WITH THE ONE HAVING THE MOST CERTIFIED SALES AT THE TOP.
--><gallery>
File:The Beatles members at New York City in 1964.jpg|[[The Beatles]]
File:Michael Jackson in 1988.jpg|[[Michael Jackson]]
File:Rihanna_concert_in_Washington_DC_(2).jpg|[[Rihanna]]
File:Elvis_Presley_promoting_Jailhouse_Rock.jpg|[[Elvis Presley]]
File:Elton John 2011 Shankbone 2.JPG|[[Elton John]]
File:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped).jpg|[[Madonna (entertainer)|Madonna]]
File:LedZeppelinmontage.jpg|[[Led Zeppelin]]
</gallery>
{| class="wikitable plainrowheaders sortable"
|-
! scope="col" style="width:130px;"| കലാകാരൻ
! scope="col" style="width:122px;"| രാജ്യം / മാർക്കറ്റ്
! scope="col" style="width:122px;"| കാലഘട്ടം
! scope="col" style="width:122px;"| Release-year of first charted record
! scope="col" style="width:122px;"| സംഗീത ശൈലി
! scope="col" style="width:325px;"|ലഭ്യമായ വിറ്റുവരവ്<br /><small>([[List of music recording certifications|from available markets]])</small>{{efn|name=cert}}
! scope="col" style="width:130px;"| അവകാശപ്പെടുന്ന വിറ്റുവരവ്
|-
! scope="row" | [[The Beatles]]
| United Kingdom
| 1960–1970<ref name="Allmusic: The Beatles (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-beatles-mn0000754032/biography|title=Allmusic: The Beatles (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Unterberger|first=Richie|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1962<ref name="Allmusic: The Beatles (Biography)"/>
| [[Rock music|Rock]] / [[Pop music|Pop]]<ref name="Allmusic: The Beatles (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|277.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 277.6 million'''|
*[[Recording Industry Association of America|US]]: 217.250 million<ref name="RIAA Certifications">{{cite web|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/|title=RIAA: Searchable Database|publisher=[[Recording Industry Association of America]]|accessdate=September 23, 2011}}</ref>
* [[Recording Industry Association of Japan|JPN]]: 4.950 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/f/data/cert/gd.html|title=RIAJ: Gold Disc Certifications|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015}}</ref>
* [[Bundesverband Musikindustrie|GER]]: 8 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* [[British Phonographic Industry|UK]]: 18.945 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications">{{cite web|url=https://www.bpi.co.uk/brit-certified/|title=Certified Awards Search|publisher=[[British Phonographic Industry]]|accessdate=September 7, 2018|archive-date=2018-10-21|archive-url=https://archive.today/20181021092428/https://www.bpi.co.uk/brit-certified/|url-status=dead}}</ref>
* [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]: 3.890 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)">{{cite web|url=http://www.infodisc.fr/Album_Certifications.php|title=InfoDisc: Les Certifications depuis 1973|trans-title=InfoDisc: Certifications from 1973|language=French|work=Syndicat National de l'Édition Phonographique|publisher=InfoDisc.fr|accessdate=March 4, 2016}}</ref><ref name="SNEP Certifications">{{cite web|url=http://www.snepmusique.com/les-disques-dor/|title=SNEP: Les Certifications|work=[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]]|publisher=SNEP|accessdate=February 21, 2014|language=French|archive-date=2016-08-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20160803181121/http://www.snepmusique.com/les-disques-dor/|url-status=dead}}</ref>
* [[Music Canada|CAN]]: 14.455 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications">{{cite web|url=https://musiccanada.com/gold-platinum/|title=Music Canada: Gold & Platinum searchable database|publisher=[[Music Canada]]|accessdate=July 1, 2014}}</ref>
* [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 3.060 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications">{{cite web|url=http://www.mediafire.com/view/iz289ceh69cyg6x/Australia's+Music+Charts+1988-2010+%28Certified+sales%29.pdf|title=Australia's Music Charts 1988–2010|work=[[Australian Recording Industry Association]]|publisher=Moonlight Publishing|accessdate=January 12, 2016}}</ref>
* [[Pro-Música Brasil|BRA]]: 550,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications">{{cite web|url=https://pro-musicabr.org.br/home/certificados/|title=PMB: Certificados|publisher=[[Pro-Música Brasil]]|accessdate=October 27, 2018|language=Portuguese|archive-date=2017-01-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20170119021240/https://pro-musicabr.org.br/home/certificados/|url-status=dead}}</ref>
* [[NVPI|NLD]]: 295,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina">{{Cite news|url=https://nvpi.nl/nvpi-audio/marktinformatie/goud-platina/|title=NVPI: Goud/Platina|publisher=[[NVPI]]|accessdate=July 4, 2018|archive-date=2018-08-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20180823060828/https://nvpi.nl/nvpi-audio/marktinformatie/goud-platina/|url-status=dead}}</ref>
* [[Federation of the Italian Music Industry|ITA]]: 530,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* [[Productores de Música de España|SPA]]: 1.250 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications ">{{cite web|url=http://www.promusicae.es/listas/semanales|title=PROMUSICAE Charts: Home > Weekly charts|publisher=[[Productores de Música de España]]|language=Spanish|accessdate=November 8, 2013}}</ref><ref name="Spanish certifications 1991-1995">{{cite book|url=http://www.mediafire.com/?vqzno2c0fe48zam|title=Sólo éxitos: año a año : 1991-1995|publisher=Iberautor Promociones Culturales|isbn=978-84-8048-639-2|author=Salaverri, Fernando|date=2005|pages=928–939|accessdate=31 July 2013}}</ref>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWE]] 485,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* [[IFPI Denmark|DEN]]: 315,000{{efn|name=cert}}<ref name="Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 01-2001)">{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=3&y=2001&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 01-2001)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref><ref name="Certificeringer marts – maj 2010">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fcertificeringer-marts-maj-2010|title=Certificeringer marts – maj 2010|work=[[IFPI Denmark]]|date=May 31, 2010|accessdate=September 29, 2016|archive-date=2018-06-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20180613184538/http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fcertificeringer-marts-maj-2010|url-status=bot: unknown}}</ref><ref name="IFPI Denmark: Certificeringer">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=search/node/|title=IFPI Denmark: Søg Certificeringer|work=[[IFPI Denmark]]|accessdate=October 24, 2017}}</ref>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWI]]: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications">{{cite web|url=http://hitparade.ch/search_certifications.asp?search|title=Hitparade.ch: Edelmetall|work=[[Schweizer Hitparade]]|publisher=Hung Medien|accessdate=July 22, 2017}} ''Note that the certifications for DVDs need to be retrieved by selecting the years at"http://hitparade.ch/awards.asp"''</ref>
* [[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 1.606 million{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums">{{cite web|url=http://www.capif.org.ar/Default.asp?PerDesde_MM=0&PerDesde_AA=0&PerHasta_MM=0&PerHasta_AA=0&interprete=&album=&LanDesde_MM=1&LanDesde_AA=1980&LanHasta_MM=12&LanHasta_AA=2010&Galardon=O&Tipo=1&ACCION2=+Buscar+&ACCION=Buscar&CO=5&CODOP=ESOP|title=CAPIF: Discos de Oro y Platino (albums)|publisher=[[CAPIF]]|accessdate=September 27, 2017|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110706084844/http://www.capif.org.ar/Default.asp?PerDesde_MM=0&PerDesde_AA=0&PerHasta_MM=0&PerHasta_AA=0&interprete=&album=&LanDesde_MM=1&LanDesde_AA=1980&LanHasta_MM=12&LanHasta_AA=2010&Galardon=O&Tipo=1&ACCION2=+Buscar+&ACCION=Buscar&CO=5&CODOP=ESOP|archivedate=July 6, 2011|df=mdy-all}}</ref><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs">{{cite web|url=http://www.capif.org.ar/Default.asp?PerDesde_MM=0&PerDesde_AA=0&PerHasta_MM=0&PerHasta_AA=0&interprete=&album=&LanDesde_MM=0&LanDesde_AA=0&LanHasta_MM=0&LanHasta_AA=0&Galardon=P&Tipo=0&ACCION2=+Buscar+&ACCION=Buscar&CO=5&CODOP=ESOP|title=CAPIF: Discos de Oro y Platino (albums and DVDs)|publisher=[[CAPIF]]|accessdate=September 27, 2017|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110531185849/http://www.capif.org.ar/Default.asp?PerDesde_MM=0&PerDesde_AA=0&PerHasta_MM=0&PerHasta_AA=0&interprete=&album=&LanDesde_MM=0&LanDesde_AA=0&LanHasta_MM=0&LanHasta_AA=0&Galardon=P&Tipo=0&ACCION2=+Buscar+&ACCION=Buscar&CO=5&CODOP=ESOP|archivedate=May 31, 2011|df=mdy-all}}</ref>
* [[Belgian Entertainment Association|BEL]]: 390,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003">{{cite web|url=http://www.ultratop.be/xls/Awards%201997.htm|title=Awards 1997–2003|work=[[Belgian Entertainment Association]]|publisher=[[Ultratop]]|accessdate=February 4, 2011}}</ref><ref name="Belgian Certifications 1995-present">{{cite web|url=http://www.ultratop.be/nl/goud-platina/1995/albums|title=Ultratop: Goud En Platina|publisher=[[Ultratop]]|accessdate=May 31, 2018}}</ref>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|AUT]]: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Recorded Music NZ|NZ]]: 660,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications">{{cite web|url=http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=79&Itemid=62|title=Radioscope: Latest Gold / Platinum Albums|publisher=Radioscope|accessdate=March 17, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110724195817/http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=79&Itemid=62|archivedate=July 24, 2011}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|1 billion<ref>{{cite news|url=https://www.newsweek.com/beatles-indian-retreat-open-public-10-402842|title=The Beatles' Indian Retreat Is Open To The Public for $10|last=Conor|first=Gaffey|date=December 9, 2015|work=[[Newsweek]]|accessdate=December 1, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/business-19800654|title=The Beatles at 50: From Fab Four to fabulously wealthy|last=Hotten|first=Russell|date=October 4, 2012|work=[[BBC News]]|accessdate=January 28, 2013}}</ref><br>600 million<ref>{{cite news|url=http://www.newyorker.com/culture/culture-desk/did-thriller-really-sell-a-hundred-million-copies|title=Did 'Thriller' Really Sell a Hundred Million Copies|date=January 4, 2013|work=[[The New Yorker]]|last=Wyman|first=Bill|accessdate=June 20, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Michael Jackson]]
| United States
| 1964–2009<ref name="Allmusic: Michael Jackson (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/michael-jackson-mn0000467203/biography|title=Allmusic: Michael Jackson (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1971<ref name="Allmusic: Michael Jackson (Biography)"/>
| Pop / Rock / Dance / Soul / [[Rhythm and blues|R&B]]<ref name="Allmusic: Michael Jackson (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|231}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 231 million'''|
* US: 145.3 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 4.650 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/f/data/cert/hs.html|title=RIAJ: Digital Certifications|language=Japanese|publisher=Recording Industry Association of Japan|accessdate=November 8, 2015}}</ref>
* GER: 11.275 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 30.245 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 11.375 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)">{{cite web|url=http://www.infodisc.fr/Chanson_Certifications.php|title=InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)|publisher=InfoDisc|accessdate=March 4, 2016}}</ref>
* CAN: 4.670 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 6.775 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref>{{cite web|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20090805-0000/issue1010.pdf|title=ARIA Report 6th July 2009 (Issue 1010)|publisher=Australian Recording Industry Association|accessdate=April 4, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20090805-0000/issue1011.pdf|title=ARIA Report 13th July 2009 (Issue 1011)|publisher=Australian Recording Industry Association|accessdate=April 4, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/3224|title=ARIA: ARIA Catalogue Albums Chart (19/01/2015)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=January 17, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150202134010/http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/3224|archivedate=February 2, 2015|df=mdy-all}}</ref>
* BRA: 280,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 2.105 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 1.245 million{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.995 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002">{{cite book|url=http://www.mediafire.com/?7q55521w7go6vh6|title=Sólo éxitos: año a año : 2000-2002|publisher=Iberautor Promociones Culturales|isbn=978-84-8048-639-2|author=Salaverri, Fernando|date=2005|pages=952–966|accessdate=31 July 2013}}</ref>
* SWE: 1.310 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 1.409 million{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu">{{cite web|url=http://hitlisten.nu/|title=Hitlisten.nu|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=May 12, 2018}}</ref><ref name="Guld og platin i august">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-august|title=Guld og platin i august|work=[[IFPI Denmark]]|date=May 9, 2004|accessdate=May 12, 2018|archive-date=2018-07-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20180714104319/http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-august|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 910,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 3.670 million{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 124,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 665,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 1.197 million{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 530,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 384,127<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 912,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|1 billion<ref>{{cite news|url=https://www.riaa.com/michael-jacksons-thriller-first-ever-30x-multi-platinum-riaa-certification/|title=Michael Jackson's 'Thriller' First Ever 30X Multi-Platinum RIAA Certification|work=RIAA|date=December 16, 2015|accessdate=January 10, 2022}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.huffpost.com/entry/new-michael-jackson-song_n_5250500|title=New Michael Jackson Song, 'Love Never Felt So Good,' Features Justin Timberlake|work=The Huffington Post|date=May 1, 2014|accessdate=January 10, 2022}}</ref><br>600 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5649814/Michael-Jackson-100-facts-about-the-king-of-pop.html|title=Michael Jackson: 100 facts about the king of pop|date=June 29, 2009|work=[[The Daily Telegraph]]|accessdate=January 30, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.chinadaily.com.cn/showbiz/2009-06/27/content_8330241.htm|title=50 facts about Michael Jackson that made him a legend|first=China Daily|last=Agencies|date=June 27, 2009|work=[[China Daily]]|accessdate=September 11, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Elvis Presley]]
| United States
| 1954–1977<ref name="Allmusic: Elvis Presley (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/elvis-presley-mn0000180228/biography|title=Allmusic: Elvis Presley (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Unterberger|first=Richie|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1954<ref name="Allmusic: Elvis Presley (Biography)"/>
| [[Rock and roll]] / Pop / [[Country music|Country]]<ref name="Allmusic: Elvis Presley (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|224.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 224.6 million'''|
* US: 199.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 1.2 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 14.055 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.590 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.925 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.797 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1997/albums-chart|title=1997 ARIA Album Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* BRA: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 555,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 105,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990">{{cite book|url=http://www.mediafire.com/?x263f6daopkswo8|title=Sólo éxitos: año a año : 1979-1990|publisher=Iberautor Promociones Culturales|isbn=978-84-8048-639-2|author=Salaverri, Fernando|date=2005|pages=913–929|accessdate=31 July 2013}}</ref><ref name="Spanish certifications 1996-1999">{{cite book|url=http://www.mediafire.com/?pd758fesp2w7i7f|title=Sólo éxitos: año a año : 1996-1999|publisher=Iberautor Promociones Culturales|isbn=978-84-8048-639-2|author=Salaverri, Fernando|date=2005|pages=940–952|accessdate=31 July 2013}}</ref>
* SWE 380,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 120,000{{efn|name=cert}}<ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=15&y=2001&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 15-2001)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref><ref name="Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 01-2003)">{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=2&y=2003&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 02-2003)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=42&y=2003&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 42-2003)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref>
* SWI: 185,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Asociación Mexicana de Productores de Fonogramas y Videogramas|MEX]]: 105,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications">{{cite web|url=http://amprofon.com.mx/en/pages/certificaciones.php|title=Amprofon Certificaciones|publisher=[[AMPROFON]]|language=Spanish|accessdate=March 20, 2018|archive-date=2018-09-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20180914235930/http://amprofon.com.mx/en/pages/certificaciones.php|url-status=dead}}</ref>
* ARG: 110,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* BEL: 115,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 205,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 213,945{{efn|name=cert}}<ref name="Finnish Certifications">{{cite web|url=http://ifpi.fi/tilastot/kultalevyt/|title=Tilastot: Kulta- ja platinalevyt|publisher=[[Musiikkituottajat – IFPI Finland]]|accessdate=June 22, 2017}}</ref>
* NZ: 117,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|600 million<ref>{{cite news|url=https://www.thecourier.co.uk/fp/lifestyle/entertainment/music/rocktalk/490438/40-years-wonder-elvis-presley/|title=40 years on, the wonder of Elvis Presley|work=[[The Courier (Dundee)|The Courier of Dundee]]|last=Alexander|first=Michael|date=August 16, 2017|accessdate=August 16, 2018}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.scotsman.com/lifestyle/in-pictures-when-elvis-presley-landed-at-prestwick-airport-1-4042750|title=In pictures: When Elvis Presley landed at Prestwick airport|work=[[The Scotsman]]|last=O'Neill|first=Emma|date=March 3, 2016|accessdate=22 January 2018|archive-date=2019-03-31|archive-url=https://web.archive.org/web/20190331042737/https://www.scotsman.com/lifestyle/in-pictures-when-elvis-presley-landed-at-prestwick-airport-1-4042750|url-status=dead}}</ref><br>500 million<ref>{{cite news|url=http://www.ibtimes.com/elvis-presley-quotes-10-things-he-said-remember-icon-anniversary-his-death-2054613|title=Elvis Presley Quotes: 10 Things He Said To Remember The Icon On Anniversary Of His Death|last=Salo|first=Jackie|date=August 15, 2015|work=[[International Business Times]]|accessdate=October 20, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Madonna (entertainer)|Madonna]]
| United States
| 1979–present<ref name="Allmusic: Madonna (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/madonna-mn0000237205/biography|title=Allmusic: Madonna (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1982<ref name="Allmusic: Madonna (Biography)"/>
| Pop / Dance / [[electronic music|Electronica]]<ref name="Allmusic: Madonna (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|173.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 173.5 million'''|
* US: 85.675 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 6.450 million {{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 12.4 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 29.845 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 12.81 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 6.030 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 4.787 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/94|title=ARIA Catalogue Albums Chart|publisher=Australian Recording Industry Association|accessdate=October 6, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121006023207/http://www.ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/94|archivedate=October 6, 2012|df=}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.mediafire.com/download/4gsk409n2ncgs0b/Australia's+Music+Charts+1988-2010+%28Madonna%29.pdf|title=Australia's Music Charts 1988-210 (Madonna)|publisher=Moonlight Publishing|format=PDF|accessdate=December 25, 2015}}</ref>
* BRA: 3.440 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 1.735 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 2.815 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 1.070 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 407,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-novemberdecemberjanuar|title=Guld og platin november/december/januar|work=[[IFPI Denmark]]|date=February 19, 2007|accessdate=May 12, 2018|archive-date=2018-07-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20180714103453/http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-novemberdecemberjanuar|url-status=bot: unknown}}</ref><ref name="Guld og platin i marts">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-marts|title=Guld og platin i marts|work=[[IFPI Denmark]]|date=April 13, 2006|accessdate=June 6, 2014|archive-date=2018-06-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20180621015927/http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-marts|url-status=bot: unknown}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-platin-januar-2010|title=Guld & platin januar 2010|work=[[IFPI Denmark]]|accessdate=April 6, 2016|archive-date=2018-06-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20180621015901/http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-platin-januar-2010|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 1.080 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 510,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 1.098<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 740,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 602,500{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 530,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 652,686<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 417,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|300 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-45112992|title=Madonna at 60: The Queen of Pop in seven charts|date=August 15, 2018|first=Clara|last=Guibourg|work=[[BBC News]]|accessdate=August 15, 2018}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2015-06-22/madonna-announces-tour-of-australia-and-new-zealand/6563146|title=Madonna announces first tour to Australia in over two decades, first ever concert in New Zealand|date=July 28, 2015|first=Candice|last=Marshall|work=[[ABC News (Australia)|ABC News of Australia]]|accessdate=July 8, 2016}}</ref><br/>275 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/8751794/Madonna-healthy-pop-star-admits-to-weakness-for-sticky-toffee-pudding.html|title=Madonna: healthy pop star admits to 'weakness' for sticky toffee pudding|work=[[The Daily Telegraph]]|date=September 9, 2011|accessdate=April 22, 2013}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Elton John]]
| United Kingdom
| 1964–present<ref name="Allmusic: Elton John (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/elton-john-mn0000796734/biography|title=Allmusic: Elton John (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Elton John (Biography)"/>
| Pop / Rock<ref name="Allmusic: Elton John (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|184.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 184.5 million'''|
* US: 129.850 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.1 million {{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 7.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 24.395 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 4.825 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 5.975 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.982 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="1990 ARIA Album Chart">{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1990/albums-chart|title=1990 ARIA Album Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* BRA: 835,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 975,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.2 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 740,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 195,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 01-2003)"/><ref name="Forårets guld- og platincertificeringer">{{cite web|url=http://ifpi.dk/?q=content%2Ffor%C3%A5rets-guld-og-platincertificeringer|title=Forårets guld- og platincertificeringer|work=[[IFPI Denmark]]|date=June 13, 2007|accessdate=November 29, 2018|archive-date=2012-03-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20120320131622/http://ifpi.dk/?q=content%2Ffor%C3%A5rets-guld-og-platincertificeringer|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 1.313 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 128,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 565,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 765,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 163,481<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 285,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|300 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/2017/04/24/elton-john-hospitalised-contracting-potentially-deadly-infection/|title=Elton John 'overwhelmed' by fans' kindness after contracting 'potentially deadly' infection|last1=Henderson|first1=Barney|last2=Boyle|first2=Danny|work=[[The Daily Telegraph]]|date=April 25, 2017|accessdate=January 3, 2018}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42804061|title=Elton John to make statement on future|last=Savage|first=Mark|work=[[BBC News]]|date=January 24, 2018|accessdate=January 24, 2018}}</ref><br>250 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-23935217|title=Sir Elton John wins first Brits Icon award|last=Savage|first=Mark|work=[[BBC News]]|date=September 2, 2013|accessdate=February 16, 2013}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.fox5vegas.com/story/30319794/elton-john-adds-more-las-vegas-shows-in-2016|title=Elton John adds more Las Vegas shows in 2016|last=Archuleta|first=Jon|work=[[KVVU-TV]]|date=October 22, 2015|accessdate=February 16, 2016|archive-date=2018-01-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20180123132153/http://www.fox5vegas.com/story/30319794/elton-john-adds-more-las-vegas-shows-in-2016|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Led Zeppelin]]
| United Kingdom
| 1968–1980<ref name="Allmusic: Led Zeppelin (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/led-zeppelin-mn0000139026/biography|title=Allmusic: Led Zeppelin (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Led Zeppelin (Biography)"/>
| Hard rock / [[Blues rock]] / [[Folk rock]]<ref name="Allmusic: Led Zeppelin (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|140.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 140.1 million'''|
* US: 114.1 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 400,000 {{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 3.775 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.530 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.310 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="Certifications Albums – Année 2013">{{Cite news|url=http://www.snepmusique.com/wp-content/uploads/2014/02/Certifications_Albums_2013.pdf|title=Certifications Albums – Année 2013|work=[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]]|accessdate=March 3, 2014}}</ref>
* CAN: 4.710 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.8 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/2928|title=ARIA: ARIA Albums Chart (10/11/2014)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=November 7, 2014|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141108091357/http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/2928|archivedate=November 8, 2014|df=mdy-all}}</ref><ref>{{cite web|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20150805-0000/Issue1328.pdf|title=The ARIA Report: ARIA Top 100 Albums – Week Commencing 10th August 2015|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=September 20, 2015}}</ref>
* BRA: 820,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 595,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWI: 211,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 360,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* POL: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|300 million<ref>{{cite news|url=https://www.bostonglobe.com/arts/movies/2012/10/12/new-concert-documentary-offers-celebration-day-for-led-zeppelin-fans/33Ho2TGcMbRsgjPODQLPaN/story.html|title='Celebration Day' for Led Zeppelin fans|last=Morse|first=Steve|date=October 12, 2012|work=[[Boston Globe]]|accessdate=January 30, 2013}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.theage.com.au/good-weekend/jimmy-page-reflects-on-led-zeppelin-20140925-10fhsk.html|title=Jimmy Page reflects on Led Zeppelin|last=Cornwell|first=Jane|date=September 27, 2014|work=[[The Age]]|accessdate=May 16, 2015}}</ref><br />200 million<ref>{{cite news|url=http://www.chicagotribune.com/entertainment/music/ct-led-zeppelin-copyright-trial-verdict-20160623-story.html|title=Jury finds Led Zeppelin didn't steal 'Stairway to Heaven' riff|work=[[Chicago Tribune]]|last=Kot|first=Greg|date=June 23, 2016|accessdate=May 16, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.seattlepi.com/lifestyle/blogcritics/article/Music-DVD-CD-Review-Led-Zeppelin-Celebration-4118573.php|title=Music DVD/CD Review: Led Zeppelin – Celebration Day|work=[[Seattle Post-Intelligencer]]|last=Barbrick|first=Greg|date=December 14, 2012|accessdate=May 16, 2014}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Rihanna]]
| [[Barbados]]<br />United States
| 2005–present<ref name="Allmusic: Rihanna (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/rihanna-mn0000367188/biography|title=Allmusic: Rihanna (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Jason|last=Birchmeier|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 2005<ref name="Allmusic: Rihanna (Biography)"/>
| R&B / Pop / Dance / Hip-hop<ref name="Allmusic: Rihanna (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|269.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 269.4 million'''|
* US: 196.55 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.4 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 10.075 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 35.9 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.465 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 3.120 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 9.430 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 705,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 1.645 million{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.470 million<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 2.480 million<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 1.452<ref name="Certificeringer marts – maj 2010"/><ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/><ref name="Forårets guld- og platincertificeringer"/><ref name="Guld og platin i marts (31/03/2008)">{{cite web|url=http://ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-marts-0|title=Guld og platin i marts (31/03/2008)|work=[[IFPI Denmark]]|date=March 31, 2008|accessdate=June 6, 2014|archive-date=2018-06-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20180621015805/http://ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-marts-0|url-status=bot: unknown}}</ref><ref name="Guld og platin i september">{{cite web|url=http://ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-september-1|title=Guld og platin i september|work=[[IFPI Denmark]]|date=October 6, 2008|accessdate=June 6, 2014|archive-date=2018-07-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20180723004153/http://ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-september-1|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 860,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 680,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017">{{cite web|url=https://www.facebook.com/pg/CertificacionesAmprofon/photos/?tab=album&album_id=557737664350849|title=AMPROFON: Certificaciones 2017|publisher=[[AMPROFON]]|accessdate=January 18, 2017}}</ref><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)"/>
* BEL: 660,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 135,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 520,000<ref name="Polish Certifications"/>
* IRE: 240,000<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 682,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|250 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-latin-america-45609656|title=Rihanna appointed as ambassador by Barbados|date=September 22, 2018|work=[[BBC News]]|accessdate=December 14, 2018}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/rihanna-barbados-ambassador-role-culture-tourism-fenty-beauty-album-release-date-a8549856.html|title=Rihanna 'proud' to accept new Barbados ambassador role|last=O'Connor|first=Roisin|date=September 22, 2018|work=[[The Independent]]|accessdate=December 14, 2018}}</ref><br>230 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-42079257|title=Cyntoia Brown: Rihanna and Kim Kardashian back jailed teen|last=Seales|first=Rebecca|date=November 22, 2017|work=[[BBC News]]|accessdate=November 22, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.news.com.au/lifestyle/relationships/dating/rihanna-and-the-other-female-stars-living-the-life-dating-billionaires/news-story/f7f7f65fcb86a4ad7701d33e3c29ba85|title=Rihanna and the other female stars living the life dating billionaires|last=Sullivan|first=Rebecca|date=June 29, 2017|work=[[News.com.au]]|accessdate=August 10, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Pink Floyd]]
| United Kingdom
| 1965–1996, 2014<ref name="Allmusic: Pink Floyd (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/pink-floyd-mn0000346336/biography|title=Allmusic: Pink Floyd (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Unterberger|first=Richie|accessdate=August 24, 2013}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2014/jul/07/pink-floyd-new-album-2014-the-endless-river|title=Pink Floyd to release a new album in 2014, entitled The Endless River|work=[[The Guardian]]|last=Michaels|first=Sean|date=July 7, 2014|accessdate=January 2, 2015}}</ref>
| 1967<ref name="Allmusic: Pink Floyd (Biography)"/>
| [[Progressive rock]] / [[Psychedelic rock]]<ref name="Allmusic: Pink Floyd (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|120.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 120.7 million'''|
* US: 78 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=863|title=RIAJ: The Record: January 1995 (Page 6)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|archive-date=2016-03-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304082527/http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=863|url-status=dead}}</ref>
* GER: 7.5 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 12.120 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 6.360 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 6.790 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.962 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 515,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 435,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 2.145 million{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 625,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 220,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök">{{Cite news|url=http://www.sverigetopplistan.se/|title=Sverige Toplistan: Sök|work=Sverige Toplistan|language=Swedish|accessdate=November 18, 2013}}''Note: To retrieve the certifications, type in artist's name in the box of "Sök", and then click on "Visa" of the desired album/single/video''</ref>
* SWI: 390,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 582,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 115,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 460,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 787,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|250 million<ref>{{cite news|url=https://news.sky.com/story/pink-floyds-waters-angry-at-music-streaming-10357847|title=Pink Floyd's Waters Angry At Music Streaming|work=[[Sky News]]|date=May 28, 2015|accessdate=August 13, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.newsweek.com/royal-mail-marks-50-years-pink-floyd-special-stamps-463753|title=Royal Mail Marks 50 Years of Pink Floyd With Special Stamps|last=Ahmed|first=Tufayel|work=[[Newsweek]]|date=May 26, 2016|accessdate=August 13, 2016}}</ref><br>200 million<ref>{{cite news|url=https://www.timesofmalta.com/articles/view/20160908/arts-entertainment/pink-floyd-drummer-fears-for-young-musicians-trying-to-break-through.624446|title=Pink Floyd drummer fears for young musicians trying to break through|work=[[The Times (Malta)|The Times]]|date=September 8, 2016|accessdate=February 20, 2017}}</ref>
|-
|}
* The column for certified sales includes markets, the databases of which contain certifications representing figures of 100,000 and more.
=== 20 കോടിയ്ക്കും 24.9 കോടിയ്ക്കും ഇടയിൽ ===
<!--
DO NOT ADD ANY MORE IMAGES OR REPLACE THE ARTISTS. WE ARE TO HAVE SEVEN IMAGES OF THE TOP CERTIFIED ARTISTS ONLY, WITH THE ONE HAVING THE MOST CERTIFIED SALES AT THE TOP.
--><gallery>
File:Eminem DJ Hero.jpg|[[Eminem]]
File:Taylor Swift RED Tour 2013 (cropped).jpg|[[Taylor Swift]]
File:Queen - montagem.png|[[Queen (band)|Queen]]
File:MariahGMA cropped.jpg|[[Mariah Carey]]
File:Whitney Houston Welcome Home Heroes 1 cropped.jpg|[[Whitney Houston]]
File:Céline Dion 2012.jpg|[[Celine Dion]]
File:ACDC In Tacoma 2009.jpg|[[AC/DC]]
</gallery>
<!--When adding to this page, please ensure that your claims are sourced. This means that you must provide the location of the claim. All sources must be published by third party reliable sources. It cannot be pages in Wikipedia or forums on web pages nor can they be Artists' official sites. Unsourced additions will be removed immediately-->
{| class="wikitable plainrowheaders sortable"
|-
! scope="col" style="width:130px;"| Artist
! scope="col" style="width:122px;"| Country / Market
! scope="col" style="width:122px;"| Period active
! scope="col" style="width:122px;"| Release-year of first charted record
! scope="col" style="width:122px;"| Genre
! scope="col" style="width:325px;"| [[Music recording sales certification|Total certified units]]<br /><small>([[List of music recording certifications|from available markets]])</small>{{efn|name=cert}}
! scope="col" style="width:130px;"| Claimed sales
|-
! scope="row" | [[Eminem]]
| United States
| 1996–present<ref name="Allmusic: Eminem (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/eminem-mn0000157676/biography|title=Allmusic: Eminem (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1999<ref name="Allmusic: Eminem (Biography)"/>
| [[Hip hop music|Hip-hop]]<ref name="Allmusic: Eminem (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|226.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 226.7 million'''|
* [[Recording Industry Association of America|US]]: 164.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* [[Recording Industry Association of Japan|JPN]]: 2.9 million <ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* [[Bundesverband Musikindustrie|GER]]: 6.7 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* [[British Phonographic Industry|UK]]: 31.425 million<ref name="BPI certifications"/>
* [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]: 3.338 million<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="Certifications Albums – Année 2013"/>
* [[Music Canada|CAN]]: 4.210 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 6.542 million<ref name="Australian Certifications"/>
* [[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|BRA]]: 240,000<ref name="PMB Certifications"/>
* [[NVPI|NLD]]: 250,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* [[Federation of the Italian Music Industry|ITA]]: 890,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* [[Productores de Música de España|SPA]]: 290,000<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWE]]: 910,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* [[IFPI Danmark|DEN]]: 906,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWI]]: 805,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Asociación Mexicana de Productores de Fonogramas y Videogramas|MEX]]: 365,000<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* [[Belgian Entertainment Association|BEL]]: 505,000<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|AUT]]: 362,500<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 250,000<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 124,547<ref name="Finnish Certifications"/>
* [[Irish Recorded Music Association|IRE]]: 285,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* [[Recorded Music NZ|NZ]]: 705,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|220 million<ref>{{cite news|url=https://www.thenational.ae/arts-culture/television/the-defiant-ones-partners-who-put-the-word-out-about-hip-hop-revolution-1.714746|title=‘The Defiant Ones’ - partners who put the word out about hip-hop revolution|last=Kennedy|first=Greg|work=[[The National (Abu Dhabi)|The National of Abu Dhabi]]|date=March 21, 2018|accessdate=March 21, 2018}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.egypttoday.com/Article/4/57214/Again-Eminem-a-Hit-Maker|title=Again: Eminem a Hit Maker|last=Marie|first=Mustafa|work=[[Egypt Today]]|date=September 6, 2018|accessdate=September 6, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Taylor Swift]]
| United States
| 2006–present<ref name="Allmusic: Taylor Swift (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/taylor-swift-mn0000472102/biography|title=Allmusic: Taylor Swift (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Leahey|first=Andrew|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 2006<ref name="Allmusic: Taylor Swift (Biography)"/>
| Pop / [[Pop rock]] / [[Country music|Country]] / [[Country pop]] / <ref name="Allmusic: Taylor Swift (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|202.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 202.4 million'''|
* US: 172.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 3.050 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 1.850 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.3 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 300,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 4.9 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 6.055 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 670,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWE: 280,000<ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 160,000><ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* MEX: 510,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2018">{{cite web|url=https://www.facebook.com/media/set/?set=a.783296021795011.1073741859.167176543406965&type=3|title=AMPROFON: Certificaciones 2018|publisher=[[AMPROFON]]|accessdate=February 10, 2018}}</ref>
* AUT: 100,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 442,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{cite news|url=https://www.indiatoday.in/education-today/gk-current-affairs/story/taylor-swift-quotes-357202-2016-12-13|title=10 Life mantras by Taylor Swift to live by|work=[[India Today]]|date=December 13, 2016|accessdate=February 7, 2019}}</ref><br>175 million<ref>{{cite news|url=https://www.nst.com.my/news/2015/09/taylor-made-%E2%80%9880s-sounds|title=Taylor-made ‘80s sounds|work=[[New Straits Times]]|date=December 30, 2014|accessdate=July 8, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Queen (band)|Queen]]
| United Kingdom
| 1971–present<ref name="Allmusic: Queen (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/queen-mn0000858827/biography|title=Allmusic: Queen (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1973<ref name="Allmusic: Queen (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Queen (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|141.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 141.2 million'''|
* US: 69.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 3.4 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/><ref name="RIAJ 1 Million Seller Database (2004)">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/million_list/2004.html |script-title=ja:年度別ミリオンセラー一覧 2004年 |trans-title=2004 Million Seller List|language=Japanese|publisher=Recording Industry Association of Japan|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131103051645/http://www.riaj.or.jp/data/others/million_list/2004.html|archivedate=November 3, 2013}}</ref>
* GER: 12.525 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 33.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 4.810 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 2.470 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.742 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 970,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 1.990 million{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 1.070{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 190,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 545,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* SWI: 1.256 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 1.080 million{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 190,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 900,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 890,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 366,152<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 485,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{cite news|url=http://www.heraldscotland.com/arts_ents/13196977.20_facts_about_Queen_to_quote_at_their_Hydro_gig/|title=The 20 Queen facts you can share with your mates at the Hydro|last=Castle|first=Jill|date=January 13, 2015|work=[[The Herald (Glasgow)|The Herald of Glasgow]]|accessdate=January 25, 2015}}</ref><br/>170 million<ref>{{cite news|url=https://dailynewshungary.com/queen-adam-lambert-perform-budapest/|title=Queen + Adam Lambert to perform in Budapest|last=Vass|first=Eszter|date=April 20, 2017|work=[[List of newspapers in Hungary|Daily News Hungary]]|accessdate=June 1, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Mariah Carey]]
| United States
| 1988–present<ref name="Allmusic: Mariah Carey (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/mariah-carey-mn0000262255/biography|title=Allmusic: Mariah Carey (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ankeny|first=Jason|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1990<ref name="Allmusic: Mariah Carey (Biography)"/>
| [[Contemporary R&B|R&B]] / Pop / Soul / [[Hip hop music|Hip-hop]]<ref name="Allmusic: Mariah Carey (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|140.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 140.6 million'''|
* US: 93.1 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 14.5 million {{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/><ref name="Japan's 1 Million Seller Database"/>
* GER: 4.250 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.020 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 4.690 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 4.1 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.585 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.mediafire.com/download/lbn84spw2v0dz83/Australia's+Music+Charts+1988-2010+%28Mariah+Carey%29%282%29.pdf|title=Australia's Music Charts 1988–2010 (Mariah Carey)|publisher=Moonlight Publishing|format=PDF|accessdate=December 25, 2015}}</ref>
* BRA: 835,000<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 1.425 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 425,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 280,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=52&y=2016&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-4 (UGE 51-2016)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=January 18, 2016}}</ref>
* SWI: 515,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 200,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 240,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{cite web|url=http://www.latimes.com/travel/deals/la-tr-las-vegas-mariah-carey-caesars-palace-christmas-show-20170724-story.html|title=Mariah Carey will return to Vegas for a handful of Christmastime concerts|first=Jay|last=Jones|work=[[Los Angeles Times]]|date=July 25, 2017|accessdate=July 26, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.usnews.com/news/entertainment/articles/2017-02-17/mariah-carey-confirms-new-beau-vents-frustration-over-nye|title=Mariah Carey Confirms New Beau; Talks New Single, Tour|last=Isaza|first=Marcella|work=[[U.S. News & World Report]]|date=February 17, 2017|accessdate=May 13, 2017}}</ref><br>175 million<ref>{{cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2012-01-05/mariah-carey-asks-fans-to-pray-for-sick-husband/3759532|title=Mariah Carey asks fans to pray for sick husband|last=Reporter|first=AFP|work=[[ABC News (Australia)|ABC News of Australia]]|date=January 5, 2012|accessdate=May 22, 2014}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.theglobeandmail.com/arts/music/for-mariah-carey-the-angel-is-in-the-details/article4305605/|title=For Mariah Carey, the angel is in the details|last=Wheeler|first=Brad|work=[[The Globe and Mail]]|date=February 10, 2010|accessdate=February 19, 2013}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Whitney Houston]]
| United States
| 1977–2012<ref name="Allmusic: Whitney Houston (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/whitney-houston-mn0000820434/biography|title=Allmusic: Whitney Houston (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1984<ref name="Allmusic: Whitney Houston (Biography)"/>
| R&B / Soul / Pop<ref name="Allmusic: Whitney Houston (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|132.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 132.2 million'''|
* US: 92.775 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 4.3 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ: Digital Certifications (January 2014)">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/f/data/cert/hs.html|title=RIAJ: Digital Certifications (January 2014)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015}}</ref>
* GER: 5.6 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 15.605 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.275 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.430 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.755 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref>{{Cite news|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20120316-0000/Issue1148.pdf|title=ARIA Top 100 Albums – Week Commencing 27th February 2012 Issue No.1148 (for single "I Will Always Love You" and albums "The Bodyguard Soundtrack", "Whitney Houston")|work=[[Australian Recording Industry Association]]|date=February 27, 2012|accessdate=January 19, 2013}}</ref>
* BRA: 1.025{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 780,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 170,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.260 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 1.035 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 210,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* SWI: 845,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 215,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 535,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 190,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 247,222<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{cite news|url=http://entertainment.time.com/2013/08/09/whitney-houston-10-career-defining-moments/|title=Whitney Houston: 10 Career-Defining Moments|first=Melissa|last=Locker|work=[[Time (magazine)|Time]]|date=August 8, 2013|accessdate=October 15, 2013|archive-date=2013-10-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20131022094238/http://entertainment.time.com/2013/08/09/whitney-houston-10-career-defining-moments/|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.latimes.com/entertainment/movies/moviesnow/la-et-mn-whitney-houston-documentary-20160428-story.html|title=Two Whitney Houston documentaries are in production, but only one has the estate's blessing|work=[[Los Angeles Times]]|first=Amy|last=Kaufman|date=April 28, 2016|accessdate=March 19, 2017}}</ref><br/>170 million<ref>{{Cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2012-02-12/tribute-planned-for-whitney-houston/3825682|title=Music world stunned at Whitney Houston's death|work=[[ABC News (Australia)|ABC News of Australia]]|date=April 2, 2012|accessdate=February 19, 2013}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-23431936|title=Whitney Houston's grave marked with famous lyrics|work=[[BBC News]]|date=July 24, 2013|accessdate=February 19, 2013}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Celine Dion]]
| Canada
| 1981–present<ref name="Allmusic: Celine Dion (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/celine-dion-mn0000186185/biography|title=Allmusic: Celine Dion (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Proefrock|first=Stacia|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1981<ref name="Allmusic: Celine Dion (Biography)"/>
| Pop<ref name="Allmusic: Celine Dion (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|130}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 130 million'''|
* US: 56.550 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 7.150 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/million_list/1995.html |script-title=ja:年度別ミリオンセラー一覧 1995年 |trans-title=1995 million-seller list|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131103052144/http://www.riaj.or.jp/data/others/million_list/1995.html|archivedate=November 3, 2013}}</ref><ref name="RIAJ Digital certification for July 2010">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w100820.html|title=RIAJ: Digital Certifications (July 2010)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915104730/http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w100820.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref>
* GER: 8 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 15.915 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 15.768 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/><ref name="Certifications Albums – Année 2013"/>
* CAN: 12.245 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.302 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 505,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 2.180 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 1 million<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 1.105 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 430,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 01-2003)"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=47&y=2003&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 47-2003)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=22&y=2008&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 22-2008)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref>
* SWI: 1.685 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
*[[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 340,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* BEL: 2.160 million{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 440,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 680,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 356,183<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 192,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{cite news|url=http://www.newsweek.com/celine-dion-salutes-her-gabonese-imitator-484860|title=Celine Dion Salutes Her Gabonese Imitator|last=Conor|first=Gaffey|work=[[Newsweek]]|date=July 28, 2016|accessdate=February 21, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.thestar.com/entertainment/music/2013/08/22/cline_dion_joins_twitter.html|title=Céline Dion joins Twitter|last=Ptashnick|first=Victoria|work=[[Toronto Star]]|date=August 22, 2013|accessdate=February 2, 2014|archive-date=2020-03-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20200304165228/https://www.thestar.com/entertainment/music/2013/08/22/cline_dion_joins_twitter.html|url-status=dead}}</ref><br>175 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/books/non_fictionreviews/3670909/Learning-to-love-Celine-Dion.html|title=Learning to love Celine Dion|date=February 2, 2008|accessdate=January 27, 2013|last=Sandhu|first=Sukhdev|work=[[The Daily Telegraph]]}}</ref><ref>{{cite news|url=http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/celine-dion-taking-chances-tour-to-heights-1.450430|title=Celine Dion: Taking Chances tour to heights|last=Barhat|first=Vikram Singh|work=[[Gulf News]]|date=March 6, 2008|accessdate=February 20, 2013|archive-date=2013-05-17|archive-url=https://web.archive.org/web/20130517174153/http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/celine-dion-taking-chances-tour-to-heights-1.450430|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[AC/DC]]
| Australia
| 1973–present<ref name="Allmusic: AC/DC (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/ac-dc-mn0000574772/biography|title=Allmusic: AC/DC (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1975<ref name="Allmusic: AC/DC (Biography)"/>
| [[Hard rock]] / [[Blues rock]] / [[Rock and roll]]<ref name="Allmusic: AC/DC (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|115.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 115.5 million'''|
* US: 79.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 10.3 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 5.9 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 4.180 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.490 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 7.740 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* ITA: 875,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.355 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 260,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref>{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content/pladebranchen08-offentligg%C3%B8res-i-dag|title=Pladebranchen.08 offentliggøres i dag|work=[[IFPI Denmark]]|date=August 27, 2009|accessdate=May 19, 2017}}</ref>
* SWI: 894,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 594,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 380,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* FIN: 321,169<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 140,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-29932369|title=AC/DC: Rock's 'kick in the guts'|work=[[BBC News]]|date=November 6, 2014|accessdate=October 20, 2016}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.irishtimes.com/culture/books/ac-dc-s-music-is-the-best-antidepressant-there-is-1.2269405|title='AC/DC's music is the best antidepressant there is'|first=Ronan|last=McGreevy|work=[[The Irish Times]]|date=July 1, 2015|accessdate=October 20, 2015}}</ref><br>150 million<ref>{{cite web|url=https://www.scotsman.com/news/ac-dc-fans-salute-musical-celebration-of-bon-scott-s-wild-life-and-times-1-1741251|title=AC/DC fans salute musical celebration of Bon Scott's wild life and times|work=[[The Scotsman]]|date=July 16, 2011|accessdate=January 19, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.heraldscotland.com/msps-tell-ac-dc-we-salute-you-1.897995|title=MSPs tell AC/DC ... We Salute You|first=Martin|last=Williams|work=[[The Herald (Glasgow)|The Herald of Glasgow]]|date=December 20, 2008|accessdate=January 19, 2013}}</ref>
|-
! scope="row" | [[The Rolling Stones]]
| United Kingdom
| 1962–present<ref name="Allmusic: The Rolling Stones (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-rolling-stones-mn0000894465/biography|title=Allmusic: The Rolling Stones (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1963<ref name="Allmusic: The Rolling Stones (Biography)"/>
| Rock / [[Blues rock]] <ref name="Allmusic: The Rolling Stones (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|99.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 99.3 million'''|
* US: 74.750 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 950,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 3.8 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.370 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.377 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.025 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 417,500{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 610,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 230,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 690,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 310,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 238,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 718,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 140,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 190,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|200 million<ref>{{Cite web|url=http://www.seattletimes.com/entertainment/rolling-stones-celebrate-50-years-on-stage/|title=Rolling Stones celebrate 50 years on stage|work=[[The Seattle Times]]|last1=Lawless|first1=Jill|last2=Dixon|first2=Louise|date=July 13, 2013|accessdate=November 10, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.reuters.com/article/entertainment-us-rollingstones/hbo-documentary-will-celebrate-50-years-of-the-rolling-stones-idUSBRE8701QN20120801|title=HBO documentary will celebrate 50 years of the Rolling Stones|first=Jill|last=Serjeant|work=[[Reuters]]|date=August 2, 2012|accessdate=January 9, 2013}}</ref>
|-
|}
=== 12 കോടിയ്ക്കും 19.9 കോടിയ്ക്കും ഇടയിൽ ===
<!--
DO NOT ADD ANY MORE IMAGES OR REPLACE THE ARTISTS. WE ARE TO HAVE SEVEN IMAGES OF THE TOP CERTIFIED ARTISTS ONLY, WITH THE ONE HAVING THE MOST CERTIFIED SALES AT THE TOP.
--><gallery>
File:12_-_Ed_Sheeran.jpg|[[Ed Sheeran]]
File:Garth Brooks on World Tour (crop).png|[[Garth Brooks]]
File:Justin_Bieber_in_2015.jpg|[[Justin Bieber]]
File:The Eagles in performance, 2008.jpg|[[Eagles (band)|Eagles]]
File:Bruno Mars, Las Vegas 2010.jpg|[[Bruno Mars]]
File:Kanye West at the 2009 Tribeca Film Festival.jpg|[[Kanye West]]
File:Billy Joel Shankbone NYC 2009.jpg|[[Billy Joel]]
</gallery>
<!--When adding to this page, please ensure that your claims are sourced. This means that you must provide the location of the claim. All sources must be published by third party reliable sources. It cannot be pages in Wikipedia or forums on web pages nor can they be Artists' official sites. Unsourced additions will be removed immediately-->
{| class="wikitable plainrowheaders sortable"
|-
! scope="col" style="width:130px;"| Artist
! scope="col" style="width:122px;"| Country / Market
! scope="col" style="width:122px;"| Period active
! scope="col" style="width:122px;"| Release-year of first charted record
! scope="col" style="width:122px;"| Genre
! scope="col" style="width:325px;"| [[Music recording sales certification|Total certified units]]<br /><small>([[List of music recording certifications|from available markets]])</small>{{efn|name=cert}}
! scope="col" style="width:130px;"| Claimed sales
|-
! scope="row" | [[Garth Brooks]]
| United States
| 1989–present<ref name="Allmusic: Garth Brooks (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/garth-brooks-mn0000798248/biography|title=Allmusic: Garth Brooks (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1989<ref name="Allmusic: Garth Brooks (Biography)"/>
| Country<ref name="Allmusic: Garth Brooks (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|156.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 156.1 million'''|
* [[Recording Industry Association of America|US]]: 149.4 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* [[British Phonographic Industry|UK]]: 520,000<ref name="BPI certifications"/>
* [[Music Canada|CAN]]: 5.730 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1995/albums-chart|title=1995 ARIA Album Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* [[Irish Recorded Music Association|IRE]]: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|160 million<ref>{{cite news|url=http://www.cbc.ca/news/canada/edmonton/garth-brooks-sells-51-000-tickets-for-edmonton-shows-1.3889633|title=Garth Brooks sells 51,000 tickets for Edmonton shows|date=December 10, 2016|work=[[CBC News]]|accessdate=September 24, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Ed Sheeran]]
| United Kingdom
| 2004–present<ref name="Allmusic: Ed Sheeran (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/ed-sheeran-mn0002639628/biography|title=Allmusic: Ed Sheeran (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
| 2011<ref name="Allmusic: Ed Sheeran (Biography)"/>
| Pop / Folk pop <ref name="Allmusic: Ed Sheeran (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|161.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 161.9 million'''|
* US: 76.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 350,000<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 8.6 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 44.660 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.691 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 9.240 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 8.750 million<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 330,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 2.940 million<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 920,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 1.360 million<ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 3.050 million<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* SWI: 655,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 180,000<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* BEL: 685,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 370,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 360,000<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 1.320 million<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=https://journalstar.com/entertainment/music/ed-sheeran-becomes-ivor-novello-board-member/article_69646f57-7973-55cd-9c72-2e0c46795cec.html|title=Ed Sheeran becomes Ivor Novello board member|work=[[Lincoln Journal Star]]|date=March 25, 2019|accessdate=March 25, 2019}}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=സെപ്റ്റംബർ 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
! scope="row" | [[Eagles (band)|Eagles]]
| United States
| 1971–1980, 1994–present<ref name="Allmusic: Eagles (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/eagles-mn0000144847/biography|title=Allmusic: Eagles (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1972<ref name="Allmusic: Eagles (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Eagles (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|149.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 149.6 million'''|
* US: 127.9 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* [[Recording Industry Association of Japan|JPN]]: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* [[Bundesverband Musikindustrie|GER]]: 925,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.235 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]: 2.040 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 4.2 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.395 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="ARIA: ARIA Albums Chart (19/01/2015)">{{cite web|url=http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/3208|title=ARIA: ARIA Albums Chart (19/01/2015)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=January 17, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150403105654/http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/3208|archivedate=April 3, 2015|df=mdy-all}}</ref>
* [[NVPI|NLD]]: 540,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* [[Federation of the Italian Music Industry|ITA]]: 230,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* [[Productores de Música de España|SPA]]: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWE]]: 140,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* [[IFPI Denmark|DEN]]: 185,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWI]]: 290,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 124,749<ref name="Finnish Certifications"/>
* [[Recorded Music NZ|NZ]]: 352,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=https://www.chicagotribune.com/suburbs/aurora-beacon-news/lifestyles/ct-abn-heartache-tonight-0727-story.html|title=RiverEdge offers Eagles tribute band, fireworks makeup date July 27|last=Randall G.|first=Mielke|date=July 18, 2018|work=[[Chicago Tribune]]|accessdate=July 18, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Billy Joel]]
| United States
| 1964–present<ref name="Allmusic: Billy Joel (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/billy-joel-mn0000085915/biography|title=Allmusic: Billy Joel (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1971<ref name="Allmusic: Billy Joel (Biography)"/>
| Pop / Rock<ref name="Allmusic: Billy Joel (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|118.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 118.2 million'''|
* US: 102.350 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 2 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w090620.html|title=RIAJ: Digital Certifications (May 2009)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=April 14, 2012|archive-date=2011-10-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20111011182014/http://riaj.or.jp/data/others/chart/w090620.html|url-status=dead}}</ref>
* GER: 1.250 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 6.115 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 925,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.275 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.687{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* NLD: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* AUT: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 162,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=https://www.bostonglobe.com/arts/music/2018/01/23/billy-joel-will-back-fenway-august/K4YNVmPE6QB7DiEb31qMPK/story.html|title=Billy Joel will be back at Fenway in August|last=Shanahan|first=Mark|date=January 23, 2018|work=[[Boston Globe]]|accessdate=January 27, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[U2]]
| Ireland
| 1976–present<ref name="Allmusic: U2 (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/u2-mn0000219203/biography|title=Allmusic: U2 (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 25, 2013|archive-date=2013-07-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20130725031421/http://www.allmusic.com/artist/u2-mn0000219203/biography|url-status=dead}}</ref>
| 1980<ref name="Allmusic: U2 (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: U2 (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|109.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 109.7 million'''|
* US: 53.1 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.450 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 5.525 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 19.620 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 5.225 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 7.155 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 4.412 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref>{{cite web|url=http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/2797|title=ARIA: ARIA Catalogue Albums Chart (22/09/2014)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=September 20, 2014|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141108092907/http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/2797|archivedate=November 8, 2014|df=mdy-all}}</ref>
* [[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|BRA]]: 2.675 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 945,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 980,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 2.295 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 515,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 568,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Forårets guld- og platincertificeringer"/><ref name="Pladebranchen.08 offentliggøres i dag">{{cite web|url=http://ifpi.dk/?q=content%2Fpladebranchen08-offentligg%C3%B8res-i-dag|title=Pladebranchen.08 offentliggøres i dag|work=[[IFPI Denmark]]|date=November 2, 2005|accessdate=November 29, 2018|archive-date=2018-06-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20180616203942/http://ifpi.dk/?q=content%2Fpladebranchen08-offentligg%C3%B8res-i-dag|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 696,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Asociación Mexicana de Productores de Fonogramas y Videogramas|MEX]]: 835,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* [[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 806,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* [[Belgian Entertainment Association|BEL]]: 750,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|AUT]]: 522,500{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 370,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 235,460<ref name="Finnish Certifications"/>
* IRE: 316,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 775,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=https://www.irishtimes.com/life-and-style/people/former-u2-manager-paul-mcguinness-cracking-crime-on-the-c%C3%B4te-d-azur-1.2237369|title=Former U2 manager Paul McGuinness: Cracking crime on the Côte d’Azur|last=Marlowe|first=Lara|date=June 7, 2015|work=[[The Irish Times]]|accessdate=October 8, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Phil Collins]]
| United Kingdom
| 1980–2011, 2015–present<ref name="Allmusic: Phil Collins (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/phil-collins-mn0000337119/biography|title=Allmusic: Phil Collins (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1981<ref name="Allmusic: Phil Collins (Biography)"/>
| Rock / [[Progressive rock]] / [[Adult contemporary music|Adult contemporary]]<ref name="Allmusic: Phil Collins (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|89.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 89.9 million'''|
* US: 39.850 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 800,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 13.8 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 16.050 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 6.410 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.375 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.522{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 1.370 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 1.050 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 2.150 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 245,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 145,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=5&y=2005&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 05-2005)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 4, 2019}}</ref>
* SWI: 973,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 1.044 million<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 330,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 440,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* FIN: 182,581<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 132,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/2015/10/29/entertainment/phil-collins-ends-retirement-feat/|title=Phil Collins' fans rejoice: Artist announces end of retirement|last=Payne|first=Ed|date=October 29, 2015|work=[[CNN]]|accessdate=October 30, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Aerosmith]]
| United States
| 1970–present<ref name="Allmusic: Aerosmith (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/aerosmith-mn0000604852/biography|title=Allmusic: Aerosmith (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1973<ref name="Allmusic: Aerosmith (Biography)"/>
| Hard rock<ref name="Allmusic: Aerosmith (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|85.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 85.6 million'''|
* US: 70.250 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 2.7 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 2 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.710 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 225,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.950 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 225,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite news|url=http://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1990/singles-chart|title=1990 ARIA Singes Chart: Annual Charts|work=ARIA|accessdate=June 30, 2017}}</ref>
* BRA: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 260,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 135,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* SWI: 145,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 230,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 338,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* AUT: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 101,722<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=https://www.wral.com/aerosmith-is-headed-to-las-vegas/17771270/|title=Aerosmith is headed to Las Vegas|last=Melas|first=Chloe|date=August 15, 2018|work=[[WRAL-TV]]|accessdate=August 15, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[ABBA]]
| [[Sweden]]
| 1972–1982<ref name="Allmusic: ABBA (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/abba-mn0000922728/biography|title=Allmusic: ABBA (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ankeny|first=Jason|accessdate=August 24, 2013}}</ref>
| 1972<ref name="Allmusic: ABBA (Biography)"/>
| Pop / [[Disco]]<ref name="Allmusic: ABBA (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|63.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 63.7 million'''|
* US: 12.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.5 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ Digital certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=683|title=RIAJ: The Record: July 2001 (Gold Album-Page 8)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|archive-date=2015-12-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20151222141258/http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=683|url-status=dead}}</ref><ref name="RIAJ: Gold and Platinum Database (February 2009)">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/200902.html|title=RIAJ: Gold and Platinum Database (February 2009)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915165357/http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/200902.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref>
* GER: 10.450 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 20.530 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.750 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 2.785 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 6.127 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="ABBA's Australian certifications at Billboard Magazine (September 8, 1979 issue)">{{cite book|url=https://books.google.com/?id=6CMEAAAAMBAJ&pg=PT46&lpg=PT46&dq=abba+platinum+australia&q=abba%20platinum%20australia|title=ABBA's Australian certifications at Billboard Magazine (September 8, 1979 issue)|work=Billboard|date=September 8, 1979|accessdate=April 25, 2010|author1=Nielsen Business Media, Inc}}</ref>
* BRA: 275,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 1.390 million{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.005 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* SWE: 800,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 600,000{{efn|name=cert}}<ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=25&y=2004&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 25-2004)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=51&y=2008&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 51-2008)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=52&y=2008&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 52-2011)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref>
* SWI: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 260,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 238,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 380,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 656,319<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 297,500{{efn|name=cert}}<ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/><ref>{{Cite news|url=http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=2489|title=The Official NZ Music Charts: Top 40 Albums (28 April 2014)|work=[[Recorded Music NZ]]|accessdate=March 17, 2015|archive-date=2017-07-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20170704123057/http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=2489|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=1422|title=The Official NZ Music Charts: Top 40 Albums (19 March 2007)|work=[[Recorded Music NZ]]|accessdate=March 17, 2015|archive-date=2019-10-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20191028155440/https://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=1422|url-status=dead}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=http://www.chronicle.lu/category/things-to-see-do/27952-abba-tribute-announced-for-river-moselle|title=ABBA Tribute Announced for River Moselle|last=|first=|date=January 19, 2019|work=The Luxembourg Chronicle|accessdate=February 4, 2019}}</ref><br/>100 million<ref>{{cite news|url=http://www.registercitizen.com/general-news/20100316/abba-hollies-genesis-enter-rock-hall-in-nyc-bash|title=ABBA, Hollies, Genesis enter Rock Hall in NYC bash|date=March 16, 2010|work=[[List of newspapers published by 21st Century Media|The Register Citizen of Torrington]]|accessdate=April 16, 2013|archive-date=2017-06-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20170630052657/http://www.registercitizen.com/general-news/20100316/abba-hollies-genesis-enter-rock-hall-in-nyc-bash|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Frank Sinatra]]
| United States
| 1935–1995<ref name="Allmusic: Frank Sinatra (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/frank-sinatra-mn0000792507/biography|title=Allmusic: Frank Sinatra (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1939<ref name="Allmusic: Frank Sinatra (Biography)"/>
| Pop / [[Swing music|Swing]]<ref name="Allmusic: Frank Sinatra (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|37.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 37.7 million'''|
* US: 28.2 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 1 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 5.685 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 650,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 315,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="1993 ARIA Album Chart">{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1993/albums-chart|title=1993 ARIA Album Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* BRA: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 110,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 130,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* ARG: 188,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|150 million<ref>{{cite news|url=http://www.euronews.com/2016/01/13/exhibition-traces-of-the-life-of-an-american-icon-frank-sinatra|title=Exhibition traces of the life of an American icon: Frank Sinatra|date=January 13, 2016|work=[[Euronews]]|accessdate=June 28, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Barbra Streisand]]
| United States
| 1960–present<ref name="Allmusic: Barbra Streisand (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/barbra-streisand-mn0000855531/biography|title=Allmusic: Barbra Streisand (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1963<ref name="Allmusic: Barbra Streisand (Biography)"/>
| Pop / Adult contemporary<ref name="Allmusic: Barbra Streisand (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|98.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 98.2 million'''|
* US: 82.450 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 750,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 5.825 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.150 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 2.650 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.152 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 710,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 120,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* FIN: 186,501{{efn|name=cert}}<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 142,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|145 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/live-music-reviews/10094172/Barbra-Streisand-O2-Arena-review.html|title=Barbra Streisand, O2 Arena, review|work=[[The Daily Telegraph]]|date=June 2, 2013|accessdate=June 24, 2017|last=Helen Brown|first=Helen}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Justin Bieber]]
| Canada<br />United States
| 2008–present<ref name="Allmusic: Justin Bieber (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/justin-bieber-mn0002165952/biography|title=Allmusic: Justin Bieber (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Matt|last=Collar|accessdate=March 24, 2016}}</ref>
| 2009<ref name="Allmusic: Justin Bieber (Biography)"/>
| Pop / Teen pop, Dance pop<ref name="Allmusic: Justin Bieber (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|156.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 156.2 million'''|
* US: 104.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 850,000 <ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 4.2 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 21.525 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.098<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 5.860 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 5.005 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 870,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 2.045 million<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 900,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 2.020 million<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 2.7 million<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* SWI: 115,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 2.970 million<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/>
* BEL: 450,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* POL: 370,000<ref name="Polish Certifications"/>
* AUT: 155,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 652,500<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|140 million<ref>{{cite news|url=https://www.vanguardngr.com/2018/11/justin-bieber-confirms-he-is-a-married-man/|title=Justin Bieber confirms he is a ‘married man’|work=[[Vanguard (Nigeria)|Vanguard of Nigeria]]|date=November 24, 2018|accessdate=November 24, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bruce Springsteen]]
| United States
| 1972–present<ref name="Allmusic: Bruce Springsteen (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bruce-springsteen-mn0000530745/biography|title=Allmusic: Bruce Springsteen (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1973<ref name="Allmusic: Bruce Springsteen (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Bruce Springsteen (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|103.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 103.2 million'''|
* US: 76.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 4.325 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.805 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.887 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.2 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.362 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 740,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 650,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.730 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 810,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 255,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/><ref name="Guld og platin i april">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-april-0|title=Guld og platin i april|work=[[IFPI Denmark]]|date=May 27, 2009|accessdate=June 6, 2014|archive-date=2018-06-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20180621042754/http://www.ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-april-0|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 155,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 290,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* FIN: 449,800<ref name="Finnish Certifications"/>
* IRE: 189,500{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 375,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|135 million<ref>{{cite news|url=https://globalnews.ca/news/4702940/springsteen-on-broadway-movie-trailer/|title=Bruce Springsteen releases moving trailer for one-man show ‘Springsteen On Broadway’|work=[[Global News]]|date=November 27, 2018|accessdate=November 27, 2018|last=Wallis|first=Adam}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Kanye West]]
| United States
| 1996–present<ref name="Allmusic: Kanye West (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/kanye-west-mn0000361014/biography|title=Allmusic: Kanye West (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Jason|last=Birchmeier|accessdate=May 27, 2014}}</ref>
| 2004<ref name="Allmusic: Kanye West (Biography)"/>
| Hip-hop / Electronic / Pop rock<ref name="Allmusic: Kanye West (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|133.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 133.3 million'''|
* US: 110.750 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000<ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/201010.html|title=RIAJ: Gold/Platinum database: October 2010|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915132526/http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/201010.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref>
* GER: 1.350<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 16.760 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 1.180 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.135 million<ref name="Australian Certifications"/>
* ITA: 185,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWE: 160,000<ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 605,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=2&y=2009&list=t40|title=Hitlisten.nu: Track Top-40 (Uge 02-2009)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref>
* NZ: 112,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|132 million<ref>{{cite news|first=Javier|last=Encalada|title=UPDATED: (Inflatable) Kanye has arrived at Splendour|url=https://www.northernstar.com.au/news/a-10m-sculpture-of-kanye-wests-sad-face-will-head-/3186316/|work=[[The Northern Star]]|date=July 19, 2017|accessdate=July 25, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bruno Mars]]
| United States
| 2004–present<ref name="Allmusic: Bruno Mars (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bruno-mars-mn0001032082/biography|title=Allmusic: Bruno Mars (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=David|last=Jeffries|accessdate=January 26, 2015}}</ref>
| 2010<ref name="Allmusic: Bruno Mars (Biography)"/>
| Pop rock / R&B<ref name="Allmusic: Bruno Mars (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|154.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 154.9 million'''|
* US: 114.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.2 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 3.6 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 17 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.950 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 5.240 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 6.265 million<ref name="Australian Certifications"/>
* ITA: 775,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 490,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 440,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 525,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=12&y=2011&list=t40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 12-2011)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=January 26, 2015}}</ref>
* SWI: 415,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 1.050 million<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2018"/>
* BEL: 360,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 180,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 592,500<ref name="New Zealand's Certifications"/>
* [[Philippine Association of the Record Industry|PHL]]: 330,000<ref>{{cite web|url=http://www.pari.com.ph/awardsgoldplatinum.html|title=PARI: List of PARI Gold, Platinum & Diamond Awardees|work=[[Philippine Association of the Record Industry]]|publisher=PARI|accessdate=August 30, 2015}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|130 million<ref>{{cite news|first=Nicky|last=VanValkenburgh|title=Exclusive Preview: Rio 2' flies high|url=http://www.greenvilleonline.com/story/life/family/parent/2014/04/11/upstate-parent-rio/7611939/|work=[[The Greenville News]]|date=April 11, 2014|accessdate=July 30, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Lady Gaga]]
| United States
| 2005–present<ref name="Allmusic: Lady Gaga (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/lady-gaga-mn0000994823/biography|title=Allmusic: Lady Gaga (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=September 9, 2013}}</ref>
| 2008<ref name="Allmusic: Lady Gaga (Biography)"/>
| Pop / Dance / Electronic<ref name="Allmusic: Lady Gaga (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|110}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 110 million'''|
* [[Recording Industry Association of America|US]]: 72.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* [[Recording Industry Association of Japan|JPN]]: 5.4 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* [[Bundesverband Musikindustrie|GER]]: 4.1 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* [[British Phonographic Industry|UK]]: 13.585 million<ref name="BPI certifications"/>
* [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]: 2.620 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* [[Music Canada|CAN]]: 2.64 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 3.565 million<ref name="Australian Certifications"/>
* [[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|BRA]]: 470,000<ref name="PMB Certifications"/>
* [[NVPI|NLD]]: 130,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* [[Federation of the Italian Music Industry|ITA]]: 1.150{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* [[Productores de Música de España|SPA]]: 490,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWE]]: 680,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* [[IFPI Denmark|DEN]]: 515,000<ref name="Certificeringer marts – maj 2010"/><ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWI]]: 445,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Asociación Mexicana de Productores de Fonogramas y Videogramas|MEX]]: 420,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2018"/>
* [[Belgian Entertainment Association|BEL]]: 345,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|AUT]]: 227,500<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 150,000<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Irish Recorded Music Association|IRE]]: 165,000<ref name="Irish certification-database"/>
* [[Recorded Music NZ|NZ]]: 412,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|124 million<ref>{{cite web|url=https://www.adelaidenow.com.au/lady-gaga-and-robbie-williams-leave-adelaide-off-australian-tour-itineraries/news-story/0deff4e81726a8fc58c706331a08c4ec|title=Lady Gaga and Robbie Williams leave Adelaide off Australian tour itineraries|first=Sam|last=Kelton|work=[[The Advertiser (Adelaide)|The Advertiser of Adelaide]]|date=February 20, 2014|accessdate=October 12, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Metallica]]
| United States
| 1981–present<ref name="Allmusic: Metallica (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/metallica-mn0000446509/biography|title=Allmusic: Metallica (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013|archive-date=2015-08-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20150806002303/http://www.allmusic.com/artist/metallica-mn0000446509/biography|url-status=dead}}</ref>
| 1983<ref name="Allmusic: Metallica (Biography)"/>
| Heavy metal / [[Thrash metal]]<ref name="Allmusic: Metallica (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|101.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 101.7 million'''|
* US: 73.3 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 900,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 9.525 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.935 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 940,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 3.885 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.637 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref name="ARIA: ARIA Catalogue Albums Chart (07/10/2013)">{{cite web|url=http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/1569|title=ARIA: ARIA Catalogue Albums Chart (07/10/2013)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=September 6, 2014|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140906203553/http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/1569|archivedate=September 6, 2014|df=mdy-all}}</ref>
* BRA: 380,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 460,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 205,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 420,000<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 675,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 365,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* SWI: 560,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 430,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/>
* [[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 874,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 385,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 340,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 735,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 530,676<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 315,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|120 million<ref>{{cite news|url=http://www.arkansasonline.com/news/2018/feb/26/metallica-sets-north-little-rock-stop-2019-tour/|title=Metallica sets 2019 North Little Rock stop on latest tour|work=[[Arkansas Democrat-Gazette]]|date=February 26, 2018|accessdate=May 3, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bee Gees]]
| United Kingdom <br>Australia<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=_NNmFiUnSmUC&pg=PA2006-IA448#v=onepage&q&f=false|page=448|title=The Encyclopedia of Popular Music|author=Colin Larkin|publisher=Omnibus Press|date=27 May 2011|isbn=9780857125958}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=i6RMBAAAQBAJ&pg=PA283|page=283|title=Rock 'N' Roll Gold Rush|author=Maury Dean|publisher=Algora Publishing|date=2003|isbn=9780875862071}}</ref>
| 1963–2003<br />2009–2012<ref name="Allmusic: Bee Gees (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bee-gees-mn0000043714/biography|title=Allmusic: Bee Gees (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Eder|first=Bruce|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1963<ref name="Allmusic: Bee Gees (Biography)"/>
| Pop / Disco<ref name="Allmusic: Bee Gees (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|69.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 69.3 million'''|
* US: 42.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ: The Record: July 1996">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=827|title=RIAJ: The Record: July 1996 (Page 5)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|archive-date=2016-03-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304091612/http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=827|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=817|title=RIAJ: The Record: November 1996 (Page 4)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|archive-date=2016-03-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304113620/http://www.riaj.or.jp/riaj/open/open-record!file?fid=817|url-status=dead}}</ref>
* GER: 6.675 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.565 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.4 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.215 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.187 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 540,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWI: 415,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 188,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* AUT: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 380,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|120 million<ref>{{cite news|first=Hollie|last=McKay|title=Barry Gibb honors brothers at sold out show, reveals Bee Gees' best song|url=http://www.foxnews.com/entertainment/2014/06/05/barry-gibb-honors-brothers-at-sold-out-show-reveals-bee-gees-best-song.html|work=[[Fox News Channel]]|date=June 5, 2014|accessdate=February 22, 2017}}</ref>
|-
|}
=== 10 കോടിയ്ക്കും 11.9 കോടിയ്ക്കും ഇടയിൽ ===
<!--
DO NOT ADD ANY MORE IMAGES OR REPLACE THE ARTISTS. WE ARE TO HAVE SEVEN IMAGES OF THE TOP CERTIFIED ARTISTS ONLY, WITH THE ONE HAVING THE MOST CERTIFIED SALES AT THE TOP.
--><gallery>
|[[Drake (musician)|Drake]]
File:Katy_Perry_DNC_July_2016_(cropped).jpg|[[Katy Perry]]
File:Maroon_5_2016.jpg|[[Maroon 5]]
File:Jay-Z @ Shawn 'Jay-Z' Carter Foundation Carnival (crop 2).jpg|[[Jay-Z]]
File:Adele 2016.jpg|[[Adele]]
File:Chris Brown (6936274970).jpg|[[Chris Brown]]
File:Lil Wayne (23513397583).jpg|[[Lil Wayne]]
</gallery>
<!--When adding to this page, please ensure that your claims are sourced. This means that you must provide the location of the claim. All sources must be published by third party reliable sources. It cannot be pages in Wikipedia or forums on web pages nor can they be Artists' official sites. Unsourced additions will be removed immediately-->
{| class="wikitable plainrowheaders sortable"
|-
! scope="col" style="width:130px;"| Artist
! scope="col" style="width:122px;"| Country / Market
! scope="col" style="width:122px;"| Period active
! scope="col" style="width:122px;"| Release-year of first charted record
! scope="col" style="width:122px;"| Genre
! scope="col" style="width:325px;"| [[Music recording sales certification|Total certified units]]<br /><small>([[List of music recording certifications|from available markets]])</small>{{efn|name=cert}}
! scope="col" style="width:130px;"| Claimed sales
|-
! scope="row" | [[Drake (musician)|Drake]]
| Canada
| 2001–present<ref name="Allmusic: Drake (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/drake-mn0001035294/biography|title=Allmusic: Drake (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andy|last=Kellman|accessdate=September 26, 2018}}</ref>
| 2009<ref name="Allmusic: Drake (Biography)"/>
| Hip-hop / R&B / Pop<ref name="Allmusic: Drake (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|267.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 267.4 million'''|
* US: 219.4 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 2.050 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 26.8 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.199 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 7.280 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.325 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 290,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 1.295 million<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 500,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 1.190 million<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 1.505<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* MEX: 960,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref>{{cite web|url=https://www.facebook.com/media/set/?set=a.974694689321809&type=3|title=AMPROFON: Certificaciones 2018 (September)|publisher=[[AMPROFON]]|accessdate=September 14, 2018}}</ref>
* BEL: 235,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* NZ: 390,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|107 million<ref>{{cite news|url=https://leadership.ng/2019/02/19/drake-buys-400000-diamond-encrusted-iphone-case/|title=Drake Buys $400,000 Diamond Encrusted Iphone Case|first=Chinwe|last=Madugba|work=[[Leadership (newspaper)|Leadership of Nigeria]]|date=February 19, 2019|accessdate=February 19, 2019}}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഏപ്രിൽ 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
! scope="row" | [[Maroon 5]]
| United States
| 1994–present<ref name="Allmusic: Maroon 5 (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/maroon-5-mn0000285232/biography|title=Allmusic: Maroon 5 (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andrew|last=Leahey|accessdate=November 20, 2017}}</ref>
| 2002<ref name="Allmusic: Maroon 5 (Biography)"/>
| Pop rock / Funk rock / Dance-pop<ref name="Allmusic: Maroon 5 (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|112.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 112.7 million'''|
* US: 79.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 2 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 2.550<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.860 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.042<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 4.405 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.5 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 1.050 million<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 965,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 310,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 850,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 672,500{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* MEX: 3.605 million<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)">{{cite web|url=https://www.facebook.com/pg/CertificacionesAmprofon/photos/?ref=page_internal|title=AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)|publisher=[[AMPROFON]]|accessdate=June 27, 2019}}</ref>
* BEL: 105,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* NZ: 375,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|101 million<ref>{{cite news|url=https://indianexpress.com/article/sports/sport-others/super-bowl-53-maroon-5-halftime-5537250/|title=Maroon 5 to play Super Bowl halftime show|first=Reuters|last=Reporter|work=[[The Indian Express]]|date=January 14, 2019|accessdate=January 14, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Katy Perry]]
| United States
| 2001–present<ref name="Allmusic: Katy Perry (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/katy-perry-mn0000859589/biography|title=Allmusic: Katy Perry (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andrew|last=Leahey|accessdate=March 5, 2014}}</ref>
| 2008<ref name="Allmusic: Katy Perry (Biography)"/>
| Pop<ref name="Allmusic: Katy Perry (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|139.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 139.2 million'''|
* US: 105 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 400,000<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 3.8 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 13.210 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 867,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 6.320 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 5.3 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 685,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 790,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 180,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 600,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 235,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* SWI: 160,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 960,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2018"/>
* BEL: 135,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 247,500<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 360,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=https://www.reuters.com/article/us-television-americanidol-perry/pop-star-katy-perry-to-join-abcs-american-idol-reboot-idUSKCN18C2PS|title=Pop star Katy Perry to join ABC's 'American Idol' reboot|work=[[Reuters]]|first=Piya|last=Sinha-Roy|date=May 17, 2017|accessdate=June 15, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Jay-Z]]
| United States
| 1996–present<ref name="Allmusic: Jay-Z (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/jay-z-mn0000224257/biography|title=Allmusic: Jay-Z (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Jason|last=Birchmeier|accessdate=February 20, 2014}}</ref>
| 1996<ref name="Allmusic: Jay-Z (Biography)"/>
| Hip-hop<ref name="Allmusic: Jay-Z (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|109.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 109.7 million'''|
* US: 91.2 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.050 million<ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 2 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.520 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 400,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1.730 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.260<ref name="Australian Certifications"/>
* ITA: 215,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWE: 130,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 140,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* BEL: 100,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/concerts/jay-z-reclaims-hip-hop-throne-v-festival-hylands-park-review/|title=Jay Z reclaims the hip-hop throne: V Festival, Hylands Park, review|first=James|last=Lachno|work=[[The Daily Telegraph]]|date=August 21, 2017|accessdate=February 3, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Adele]]
| United Kingdom
| 2006–present<ref name="Allmusic: Adele (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/adele-mn0000503460/biography|title=Allmusic: Adele (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Davis|last=Jeffries|accessdate=December 4, 2015}}</ref>
| 2008<ref name="Allmusic: Adele (Biography)"/>
| Pop, soul<ref name="Allmusic: Adele (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|108.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 108.2 million'''|
* US: 61 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 4.7 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 21.550 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 7.360 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.955 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 1.310 million<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 380,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 1.570 million{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 800,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 320,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 1.032 million<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* MEX: 1.750 million<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)"/>
* SWI: 510,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 795,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* POL: 300,000<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 151,639<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 622,500<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.chicagotribune.com/entertainment/music/ct-adele-united-center-review-20160710-column.html|title=Adele's best conversation is with her band at United Center|first=Greg Kot|last=Kot|work=[[Chicago Tribune]]|date=July 11, 2016|accessdate=July 11, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Chris Brown]]
| United States
| 2005–present<ref name="Allmusic: Chris Brown (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/chris-brown-mn0000266063/biography|title=Allmusic: Chris Brown (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andy|last=Kellman|accessdate=February 26, 2018}}</ref>
| 2005<ref name="Allmusic: Chris Brown (Biography)"/>
| Pop / R&B, Hip-hop <ref name="Allmusic: Chris Brown (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|108}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 108 million'''|
* US: 88.550 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 500,000<ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 450,000<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 12.7 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 970,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.8 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 570,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 140,000<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWE: 330,000<ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 382,500<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* MEX: 360,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)"/>
* NZ: 275,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=https://www.thelocal.fr/20190122/american-singer-chris-brown-arrested-in-paris-on-suspicion-of-rape|title=American singer Chris Brown 'arrested in Paris on suspicion of rape'|work=[[The Local]]|date=January 22, 2019|accessdate=January 22, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Lil Wayne]]
| United States
| 1996–present<ref name="Allmusic: Lil Wayne (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/lil-wayne-mn0000272689/biography|title=Allmusic: Lil Wayne (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=David|last=Jeffries|accessdate=December 8, 2015}}</ref>
| 1999<ref name="Allmusic: Lil Wayne (Biography)"/>
| Hip-hop<ref name="Allmusic: Lil Wayne (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|102.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 102.3 million'''|
* US: 97.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 300,000<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.1 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 100,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 320,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 630,000<ref name="Australian Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://beta.latimes.com/business/realestate/hot-property/la-fi-hotprop-lil-wayne-miami-mansion-sold-20170621-story.html|title=Lil Wayne gets $10 million for Miami Beach home with skate park and shark lagoon|first=Neal|last=Leitereg|work=[[Los Angeles Times]]|date=June 21, 2017|accessdate=January 10, 2018}}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=ഓഗസ്റ്റ് 2021 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
! scope="row" | [[Beyoncé]]
| United States
| 1997–present<ref name="Allmusic: Beyonce (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/beyonc%C3%A9-mn0000761179/biography|title=Allmusic: Beyonce (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andrew|last=Leahey|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 2002<ref name="Allmusic: Beyonce (Biography)"/><ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/_/beyonce/|title=Official Charts Company: Beyoncé|publisher=Official Charts Company|accessdate=April 17, 2014}}</ref>
| R&B / Pop<ref name="Allmusic: Beyonce (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|93.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 93.1 million'''|
* US: 63.950 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.7 million <ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 1.550 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 17.270 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 560,000<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="Certifications Albums – Année 2013"/>
* CAN: 1.635 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.290 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 390,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 340,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.230 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="PROMUSICAE: Conciones Top 20 Anual 2007">{{cite web|url=http://www.promusicae.es/files/imagenes/file/TOP20ANO2007DESCARGASCANCIONESYTONOS.PDF|title=PROMUSICAE: Conciones Top 20 Anual 2007|language=Spanish|publisher=[[PROMUSICAE]]|accessdate=2014-11-13|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130621054947/http://www.promusicae.es/files/imagenes/file/TOP20ANO2007DESCARGASCANCIONESYTONOS.PDF|archivedate=June 21, 2013}}</ref>
* SWE: 120,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 372,500<ref name="Certificeringer marts – maj 2010"/><ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=5&y=2009&list=t40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 05-2009)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=4&y=2010&list=t40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 04-2010)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 6, 2014}}</ref>
* SWI: 165,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 110,000<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* BEL: 135,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* POL: 110,000<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 210,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-people-beyonce/beyonces-father-confirms-the-birth-of-her-twins-in-twitter-message-idUSKBN199047|title=Beyonce's father confirms the birth of her twins in Twitter message|first=Bernie|last=Woodall|work=[[Reuters]]|date=June 18, 2017|accessdate=August 8, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Coldplay]]
| United Kingdom
| 1996–present<ref name="Allmusic: Coldplay (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/coldplay-mn0000775877/biography|title=Allmusic: Coldplay (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andrew|last=Leahey|accessdate=December 18, 2015}}</ref>
| 1999<ref name="Allmusic: Coldplay (Biography)"/>
| Alternative rock, Pop rock, Pop<ref name="Allmusic: Coldplay (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|86.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 86.6 million'''|
* US: 31.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 750,000<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 4.850 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 27.545 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.013<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 3.585 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.865 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 340,000<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 390,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 3.075 million{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.030 million<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 750,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 1,064 million<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* SWI: 570,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 1.890 million<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/>
* ARG: 528,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 765,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 197,500<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 320,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* IRE: 210,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 345,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=https://www.thewestonmercury.co.uk/what-s-on/latest-films-reviews/win-tickets-to-see-coldplay-film-in-weston-super-mare-1-5772613|title=Win tickets to see Coldplay film in Weston|first=Sam|last=Frost|work=[[The Weston & Somerset Mercury]]|date=November 9, 2018|accessdate=November 9, 2018|archive-date=2019-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20190509022751/https://www.thewestonmercury.co.uk/what-s-on/latest-films-reviews/win-tickets-to-see-coldplay-film-in-weston-super-mare-1-5772613|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[B'z]]
| Japan
| 1988–present<ref name="Allmusic: B'z (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bz-mn0000316445/biography|title=Allmusic: B'z (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Alexey|last=Eremenko|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1988<ref name="Allmusic: B'z (Biography)"/>
| Rock / Pop rock / Hard rock<ref name="Allmusic: B'z (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|85.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 85.9 million'''|
* JPN: 85.95 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/><ref name="Japan's 1 Million Seller Database">{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/f/data/others/mil.html|title=年度別ミリオンセラー一覧 (Million Seller List by Year)|publisher=Recording Industry Association of Japan|language=Japanese|accessdate=November 8, 2015}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.rafu.com/2017/10/meeting-of-the-masters/|title=Meeting of the Masters|work=[[Rafu Shimpo]]|first=Mikey Hirano|last=Culross|date=October 11, 2017|accessdate=December 1, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bon Jovi]]
| United States
| 1983–present<ref name="Allmusic: Bon Jovi (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bon-jovi-mn0000069534/biography|title=Allmusic: Bon Jovi (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1983<ref name="Allmusic: Bon Jovi (Biography)"/>
| Hard rock / [[Glam metal]]<ref name="Allmusic: Bon Jovi (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|85.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 85.4 million'''|
* US: 49.9 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 4.4 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 5.650 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.890 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 825,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 4.735 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.030 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20080220-0000/issue935.pdf|title=ARIA Report 28th January 2008 (Issue 935)|publisher=Australian Recording Industry Association|accessdate=April 8, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.mediafire.com/view/?pg9xv4quxb41n8w|title=Bon Jovi's Australian certifications sent by ARIA team|work=ARIA|accessdate=May 18, 2015|archive-date=2015-08-22|archive-url=https://archive.today/20150822134305/https://www.mediafire.com/view/?pg9xv4quxb41n8w|url-status=dead}}</ref>
* BRA: 435,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 710,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 210,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.620 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 365,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* SWI: 1.275 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 358,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 290,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 725,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 422,500<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 210,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://news.sky.com/story/jon-bon-jovi-touring-is-much-more-civil-now-11517364|title=Jon Bon Jovi: Touring is much more civil now|work=[[Sky News]]|date=October 4, 2018|accessdate=October 4, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Linkin Park]]
| United States
| 1996–present<ref name="Allmusic: Linkin Park (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/linkin-park-mn0000289599/biography|title=Allmusic: Linkin Park (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andrew|last=Leahey|accessdate=August 8, 2017}}</ref>
| 2000<ref name="Allmusic: Linkin Park (Biography)"/>
| Alternative rock / Nu metal / Rap rock<ref name="Allmusic: Linkin Park (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|85.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 85.4 million'''|
* US: 62.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.550 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 6.2 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.445 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.025<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1.330 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.485 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 595,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 850,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 175,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 165,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 385,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* SWI: 435,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 225,000<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* BEL: 140,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 260,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 220,000<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 120,469<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 252,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/obituaries/chester-bennington-linkin-park-lead-singer-fans-death-suicide-childhood-chris-cornell-nu-metal-a7858551.html|title=Chester Bennington: Lead singer of Linkin Park remembered|work=[[The Independent]]|first=Phil|last=Shaw|date=July 25, 2017|accessdate=August 8, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Fleetwood Mac]]
| United Kingdom<br /> United States
| 1967–present<ref name="Allmusic: Fleetwood Mac (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/fleetwood-mac-mn0000182900/biography|title=Allmusic: Fleetwood Mac (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1968<ref name="Allmusic: Fleetwood Mac (Biography)"/>
| Rock / Pop<ref name="Allmusic: Fleetwood Mac (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|83.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 83.2 million'''|
* US: 56.250 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 3.5 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 15.345 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 800,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* AUS: 2.767 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* CAN: 2.950 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* NLD: 590,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWI: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* NZ: 572,500{{efn|name=cert}}<ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/><ref>{{cite news|url=http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=1231|title=The Official New Zealand Music Charts: 29 June 2003|work=[[Recording Industry Association of New Zealand]]|accessdate=August 4, 2014|date=June 29, 2003|archive-date=2017-07-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20170704125955/http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=1231|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite news|url=http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=2269|title=The Official New Zealand Music Charts: 16 September 2013|work=[[Recording Industry Association of New Zealand]]|accessdate=August 4, 2014|date=September 16, 2013|archive-date=2015-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20150919232801/http://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=2269|url-status=dead}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-awards-grammys-musicares/bill-clinton-repays-a-favor-to-fleetwood-mac-at-musicares-ceremony-idUSKBN1FG05X|title=Bill Clinton repays a favor to Fleetwood Mac at MusiCares ceremony|first=Jill|last=Serjeant|work=[[Reuters]]|date=January 27, 2018|accessdate=January 27, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Britney Spears]]
| United States
| 1998–present<ref name="Allmusic: Britney Spears (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/britney-spears-mn0000628467/biography|title=Allmusic: Britney Spears (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1998<ref name="Allmusic: Britney Spears (Biography)"/>
| Pop / Dance / [[Dance-pop]]<ref name="Allmusic: Britney Spears (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|82.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 82.7 million'''|
* US: 46.2 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 2.1 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ: Digital Certifications (January 2014)"/>
* GER: 5.350 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.150 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.732 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.680 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.165 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 380,000<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 665,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 990,000<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 1.010 million<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 285,000{{efn|name=cert}}<ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin i april (01/05/2008)">{{cite web|url=http://www.ifpi.dk/?q=content/guld-og-platin-i-april|title=Guld og platin i april (01/05/2008)|work=[[IFPI Denmark]]|date=May 1, 2008|accessdate=June 6, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140308132532/http://ifpi.dk/?q=content%2Fguld-og-platin-i-april|archivedate=2014-03-08|url-status=live}}</ref>
* SWI: 485,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 1.175 million{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 248,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 935,000<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 365,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 210,000<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 143,627<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 240,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/37105479/britney-spears-to-perform-at-mtv-video-music-awards-for-first-time-in-10-years|title=Britney Spears to perform at MTV Video Music Awards for first time in 10 years|work=[[BBC News]]|date=August 17, 2016|accessdate=February 2, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Rod Stewart]]
| United Kingdom
| 1964–present<ref name="Allmusic: Rod Stewart (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/rod-stewart-mn0000293896/biography|title=Allmusic: Rod Stewart (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Rod Stewart (Biography)"/>
| Rock / Pop<ref name="Allmusic: Rod Stewart (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|80.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 80.2 million'''|
* US: 44.650 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 3.8 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 19.490 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.8 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 4.055 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.610 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 980,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 140,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 290,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* SWE: 440,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 524,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* AUT: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 220,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* IRE: 195,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 285,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/2016/06/18/sir-rod-stewart-i-was-conceived-in-an-anderson-bomb--shelter-dur/|title=Sir Rod Stewart: 'I was conceived in an Anderson bomb shelter during the Second World War'|first=Hannah|last=Furness|work=[[The Daily Telegraph]]|date=June 18, 2016|accessdate=January 3, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Backstreet Boys]]
| United States
| 1993–present<ref name="Allmusic: Backstreet Boys (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/backstreet-boys-mn0000765595/biography|title=Allmusic: Backstreet Boys (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1995<ref name="Allmusic: Backstreet Boys (Biography)"/>
| Pop<ref name="Allmusic: Backstreet Boys (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|76.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 76.5 million'''|
* US: 44.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 5.4 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/million_list/2001.html |script-title=ja:年度別ミリオンセラー一覧 2001年 |trans-title=2001 Million Seller List|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131103051544/http://www.riaj.or.jp/data/others/million_list/2001.html|archivedate=November 3, 2013}}</ref>
* GER: 7 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 4.875 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 325,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 3.510 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.855 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 1.625 million<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 830,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 1.850 million<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 655,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 165,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=4&y=2001&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 04-2001)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=3&y=2002&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 03-2002)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref>
* SWI: 415,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 1.475 million{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 740,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* BEL: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 325,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 300,000<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 171,390<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 132,500<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.irishexaminer.com/breakingnews/entertainment/backstreet-boys-star-nick-carter-heartbroken-after-wife-suffers-miscarriage-868148.html|title=Backstreet Boys star Nick Carter ‘heartbroken’ after wife suffers miscarriage|first=Press|last=Association|work=[[Irish Examiner]]|date=September 11, 2018|accessdate=September 11, 2018|archive-date=2019-12-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20191221151329/https://www.irishexaminer.com/breakingnews/entertainment/backstreet-boys-star-nick-carter-heartbroken-after-wife-suffers-miscarriage-868148.html|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Guns N' Roses]]
| United States
| 1985–present<ref name="Allmusic: Guns N' Roses (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/guns-n-roses-p4416/biography|title=Allmusic: Guns N' Roses (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=December 15, 2011}}</ref>
| 1987<ref name="Allmusic: Guns N' Roses (Biography)"/>
| Hard rock / Heavy metal<ref name="Allmusic: Guns N' Roses (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|76.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 76.9 million'''|
* US: 48.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.7 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 4.1 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.650 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 3.520 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.410{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref name="ARIA: ARIA Albums Chart (19/01/2015)"/>
* BRA: 1.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 705,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 710,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 450,000<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* SWE: 485,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=28&y=2006&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 28-2006)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=August 8, 2018}}</ref>
* SWI: 365,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 760,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 1.248 million{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 165,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 365,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 160,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* IRE: 105,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 270,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.khaleejtimes.com/guns-n-roses-at-ad-grand-prix|title=Guns N' Roses at AD Grand Prix|work=[[Khaleej Times]]|date=May 8, 2018|accessdate=May 8, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[George Strait]]
| United States
| 1981–present<ref name="Allmusic: George Strait (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/george-strait-mn0000944084/biography|title=Allmusic: George Strait (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=June 8, 2014}}</ref>
| 1984<ref name="Allmusic: George Strait (Biography)"/>
| Country<ref name="Allmusic: George Strait (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|72.8}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 72.8 million'''|
* US: 72.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* CAN: 705,000<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.upi.com/Entertainment_News/Music/2015/09/23/George-Strait-debuts-new-single-ahead-of-forthcoming-album/8591443038111/|title=George Strait debuts new single ahead of forthcoming album|first=Annie|last=Martin|work=[[United Press International]]|date=September 23, 2015|accessdate=October 11, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Eric Clapton]]
| United Kingdom
| 1962–present<ref name="Allmusic: Eric Clapton (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/eric-clapton-mn0000187478/biography|title=Allmusic: Eric Clapton (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=William|last=Ruhlmann|accessdate=December 15, 2018}}</ref>
| 1970<ref name="Allmusic: Eric Clapton (Biography)"/>
| Rock, Blues<ref name="Allmusic: Eric Clapton (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|70.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 70.7 million'''|
* US: 47.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 3.950 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 3.030 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.190 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.475 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 2.275 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.045 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 715,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 745,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 700,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 320,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* SWI: 385,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 420,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 285,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 145,000<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 129,679{{efn|name=cert}}<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 102,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.koeln.de/koeln/was_ist_los/topevents/eric_clapton_711602.html|title=Eric Clapton|language=German|work=koeln.de|date=July 2, 2018|accessdate=December 15, 2018|archive-date=2018-12-15|archive-url=https://web.archive.org/web/20181215224156/https://www.koeln.de/koeln/was_ist_los/topevents/eric_clapton_711602.html|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Neil Diamond]]
| United States
| 1966–present<ref name="Allmusic: Neil Diamond (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/neil-diamond-mn0000864209/biography|title=Allmusic: Neil Diamond (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1966<ref name="Allmusic: Neil Diamond (Biography)"/>
| Pop / Rock<ref name="Allmusic: Neil Diamond (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|68.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 68.9 million'''|
* US: 55.9 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 1 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.370 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 1.725 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.085 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="1996 ARIA Album Chart">{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1996/albums-chart|title=1996 ARIA Album Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* NLD: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* NZ: 132,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://news.sky.com/story/neil-diamond-to-stop-touring-after-parkinsons-diagnosis-11219060|title=Neil Diamond to stop touring after Parkinson's diagnosis|work=[[Sky News]]|date=January 23, 2018|accessdate=January 24, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Santana (band)|Santana]]
| United States
| 1966–present<ref name="Allmusic: Santana (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/santana-mn0000295756/biography|title=Allmusic: Santana (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=William|last=Ruhlmann|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Santana (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Santana (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|65.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 65.3 million'''|
* US: 50.295 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 2.4 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.080 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.510 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.660 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 855,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 375,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 540,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 375,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 405,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 158,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 190,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 145,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 205,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 135,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=http://www.jacksonville.com/entertainment/music/2017-10-19/echoes-woodstock-santana-one-few-big-names-still-road|title=Echoes of Woodstock: Santana one of the few big names still on the road|work=[[The Florida Times-Union]]|first=Tom|last=Szaroleta|date=October 19, 2017|accessdate=October 19, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Prince (musician)|Prince]]
| United States
| 1976–2016<ref name="Allmusic: Prince (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/prince-mn0000361393/biography|title=Allmusic: Prince (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1978<ref name="Allmusic: Prince (Biography)"/>
| [[Funk]] / R&B / Pop / Soul / Rock<ref name="Allmusic: Prince (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|65.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 65.1 million'''|
* US: 48.950 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 2.4 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.245 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.110 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.120{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* NLD: 670,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 700,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 100,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* AUT: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 182,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-music-prince/purple-reigns-at-london-exhibition-charting-princes-career-idUSKBN1CV2CN|title=Purple reigns at London exhibition charting Prince's career|first=Mark|last=Hanrahan|work=[[Reuters]]|date=October 26, 2017|accessdate=October 26, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Kenny Rogers]]
| United States
| 1958–present<ref name="Allmusic: Kenny Rogers (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/kenny-rogers-mn0000069986/biography|title=Allmusic: Kenny Rogers (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Vinopal & Erlewine|first=David & Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1975<ref name="Allmusic: Kenny Rogers (Biography)"/>
| Country / Pop<ref name="Allmusic: Kenny Rogers (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|61.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 61.6 million'''|
* US: 54.050 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w090720.html|title=RIAJ: Digital Certifications (June 2009)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915155927/http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w090720.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref>
* UK: 2.720 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 4.6 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 100,000{{efn|name=cert}}<ref>{{cite web|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-albums-2004.htm|title=ARIA Charts – Accreditations – 2004 Albums|publisher=Australian Recording Industry Association|accessdate=August 1, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.aria.com.au/pages/AlbumAccreds2015.htm|title=ARIA Charts – Accreditations – 2015 Albums|publisher=Australian Recording Industry Association|accessdate=August 1, 2015}}</ref>
* SPA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/business-39784924|title=Kenny Rogers prepares to hang up his microphone|work=[[BBC News]]|date=May 7, 2017|last=Gordon|first=Dave|accessdate=December 24, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Paul McCartney]]
| United Kingdom
| 1960–present<ref name="Allmusic: Paul McCartney (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/paul-mccartney-mn0000029884/biography|title=Allmusic: Paul McCartney (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1970<ref name="Allmusic: Paul McCartney (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Paul McCartney (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|61.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 61.6 million'''|
* US: 41.450 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 1.525 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 13.465 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.305 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.955 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 465,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* SPA: 640,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* SWE: 210,000{{efn|name=cert}}<ref name="Sverige Toplistan: Sök"/><ref>{{cite web|url=http://www.ifpi.se/wp/wp-content/uploads/guld-platina-1987-1998.pdf|title=IFPI Sweden: Certifications for 1987–1998|publisher=IFPI Sweden|accessdate=April 17, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110616145338/http://www.ifpi.se/wp/wp-content/uploads/guld-platina-1987-1998.pdf|archivedate=June 16, 2011}}</ref>
* DEN: 210,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://ftw.usatoday.com/2013/12/paul-mccartney-brooklyn-nets-tshirt|title=Paul McCartney wanted a free Brooklyn Nets T-shirt more than anything|first=Chris|last=Strauss|work=[[USA Today]]|date=December 17, 2013|accessdate=February 21, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Simon & Garfunkel]]
| United States
| 1956–2004<ref name="Allmusic: Simon & Garfunkel (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/simon-garfunkel-mn0000038936/biography|title=Allmusic: Simon & Garfunkel (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Unterberger|first=Richie|accessdate=February 27, 2018}}</ref>
| 1964<ref name="Allmusic: Simon & Garfunkel (Biography)"/>
| Folk rock<ref name="Allmusic: Simon & Garfunkel (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|59.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 59.7 million'''|
* US: 42.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 700,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 2.325 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.080 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 1.425 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 390,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* NLD: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWE: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* AUT: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* FIN: 163,350{{efn|name=cert}}<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.kidderminstershuttle.co.uk/news/10081485.The_singer_with_Art/|title=The singer with Art|first=Andy|last=Welch|work=[[The Shuttle]]|date=December 1, 2012|accessdate=February 27, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Janet Jackson]]
| United States
| 1982–present<ref name="Allmusic: Janet Jackson (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/janet-jackson-mn0000208774/biography|title=Allmusic: Janet Jackson (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1982<ref name="Allmusic: Janet Jackson (Biography)"/>
| R&B / Pop<ref name="Allmusic: Janet Jackson (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|52.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 52.5 million'''|
* US: 39.750 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.6 million {{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 1.4 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 4.760 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.475 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.460 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.155{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* NLD: 400,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 150,000<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 105,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 170,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.lehighvalleylive.com/entertainment/index.ssf/2017/05/janet_jackson_will_finally_mak.html|title=Janet Jackson finally plans to make up postponed Bethlehem concert|first=Andrew|last=Doerfler|work=[[The Express-Times]]|date=May 2, 2017|accessdate=May 8, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Julio Iglesias]]
| Spain
| 1968–present<ref name="Allmusic: Julio Iglesias (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/julio-iglesias-mn0000102985/biography|title=Allmusic: Julio Iglesias (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1968<ref name="Allmusic: Julio Iglesias (Biography)"/>
| [[Latin pop|Latin]]<ref name="Allmusic: Julio Iglesias (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|51.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 51.2 million'''|
* US: 11 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 800,000{{efn|name=cert}}<ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=WQ8EAAAAMBAJ&lpg=PA108&dq=Gold%20and%20Platinum%20certifications%20in%20Spain&pg=PA110#v=onepage&q=Gold%20and%20Platinum%20certifications%20in%20Spain&f=false|title=Julio Iglesias 30th Anniversary|work=Billboard|accessdate=September 23, 2011|date=May 27, 2000|publisher=Nielsen Business Media, Inc}}</ref>
* GER: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 1.620 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* FRA: 6.1 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* CAN: 1.5 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 505,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* BRA: 12.475 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* NLD: 1.2 million{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* ITA: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* SPA: 8.7 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* SWE: 290,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* MEX: 2.975 million{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* ARG: 3.220 million{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* BEL: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* FIN: 131,636{{efn|name=cert}}<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.ctvnews.ca/julio-iglesias-was-a-bad-singer-at-start-of-his-career-1.928203|title=Julio Iglesias was a 'bad singer' at start of his career|work=[[CTV News]]|date=August 24, 2012|accessdate=March 17, 2016|last=Staff|first=CTVNews.ca|archive-date=2019-12-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20191221151327/https://www.ctvnews.ca/julio-iglesias-was-a-bad-singer-at-start-of-his-career-1.928203|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Chicago (band)|Chicago]]
| United States
| 1967–present<ref name="Allmusic: Chicago (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/chicago-mn0000110161/biography|title=Allmusic: Chicago (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Chicago (Biography)"/>
| Rock / Pop<ref name="Allmusic: Chicago (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|48.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 48.4 million'''|
* US: 44.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/f/data/cert/hs.html|title=RIAJ: Digital downloads: February 2014|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015}}</ref>
* GER: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 1.490 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 1.865 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* NLD: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/5-things-you-didnt-know-about-chicago-20160408|title=5 Things You Didn't Know About Chicago|work=[[Rolling Stone]]|date=April 8, 2016|accessdate=July 25, 2017|archive-date=2018-01-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20180124135854/https://www.rollingstone.com/music/news/5-things-you-didnt-know-about-chicago-20160408|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Dire Straits]]
| United Kingdom
| 1977–1995<ref name="Allmusic: Dire Straits (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/dire-straits-mn0000167517/biography|title=Allmusic: Dire Straits (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1978<ref name="Allmusic: Dire Straits (Biography)"/>
| Rock <ref name="Allmusic: Dire Straits (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|47.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 47.3 million'''|
* US: 15.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 3.750 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 12.4 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 5.3 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.575 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.190 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 900,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 535,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.380 million{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 360,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 285,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* SWI: 1 million{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* FIN: 471,530<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 155,000{{efn|name=cert}}<ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.thecourier.co.uk/fp/lifestyle/entertainment/music/rocktalk/516848/dire-straits-reunion-not-horizon-says-band-founder-john-illsley-ahead-tayside-gigs/|title=Dire Straits reunion ‘not on the horizon’, says band founder John Illsley ahead of Tayside gigs|first=Michael|last=Alexander|work=[[The Courier (Dundee)|The Courier of Dundee]]|date=October 20, 2017|accessdate=March 13, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bob Dylan]]
| United States
| 1959–present<ref name="Allmusic: Bob Dylan (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bob-dylan-mn0000066915/biography|title=Allmusic: Bob Dylan (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1963<ref name="Allmusic: Bob Dylan (Biography)"/>
| [[Folk music|Folk]] / Rock<ref name="Allmusic: Bob Dylan (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|45.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 45.7 million'''|
* US: 35.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 625,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 6.330 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 800,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1.5 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 480,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* ITA: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWI: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* NZ: 105,000{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.irishtimes.com/culture/music/bob-dylan-makes-no-mention-of-nobel-prize-at-las-vegas-concert-1.2829616|title=Bob Dylan makes no mention of Nobel prize at Las Vegas concert|work=[[The Irish Times]]|date=October 14, 2016|accessdate=July 28, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Def Leppard]]
| United Kingdom
| 1977–present<ref name="Allmusic: Def Leppard (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/def-leppard-mn0000193320/biography|title=Allmusic: Def Leppard (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1979<ref name="Allmusic: Def Leppard (Biography)"/>
| Hard rock / Heavy metal<ref name="Allmusic: Def Leppard (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|42.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 42.3 million'''|
* US: 36.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* UK: 1.960 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 200,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 2.995 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 385,000<ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref>{{cite web|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20060720-0000/issue850.pdf|title=ARIA Report Issue #850|publisher=ARIA|date=June 19, 2006|accessdate=February 11, 2010}}</ref>
* SWE: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/uk-wales-south-east-wales-22280880|title=Def Leppard sponsor Rhiwbina rugby under-10s in Cardiff|date=April 29, 2013|first=Kevin|last=Leonard|work=[[BBC News]]|accessdate=May 28, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Cher]]
| United States
| 1964–present<ref name="Allmusic: Cher (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/cher-mn0000107090/biography|title=Allmusic: Cher (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Eder|first=Bruce|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1965<ref name="Allmusic: Cher (Biography)"/>
| Pop / Rock / Dance / Folk<ref name="Allmusic: Cher (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|41.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 41.3 million'''|
* US: 21.9 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 4.175 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 6.770 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.525 million{{efn|name=cert}}<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.380 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.530 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{Cite news|url=http://www.mediafire.com/view/?xaij7r71ngxbgqe|title=Cher's Australia's certifications sent by ARIA team|work=ARIA|accessdate=February 26, 2013|archive-date=2013-11-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20131103173028/https://www.mediafire.com/view/?xaij7r71ngxbgqe|url-status=dead}}</ref>
* BRA: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 375,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/><ref>{{Cite news|url=http://www.americanradiohistory.com/hd2/IDX-Business/Music/Archive-Cash-Box-IDX/60s/1967/CB-1967-02-04-OCR-Page-0058.pdf|title=Cash Box magazine: Cash Box Great Britain (Issue February 4, 1967 page 58)|work=[[Cashbox (magazine)|Cashbox]]|date=February 4, 1967|accessdate=January 9, 2017}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.americanradiohistory.com/Archive-Cash-Box/60s/1967/CB-1967-02-04.pdf|title=Cash Box magazine: Cash Box Great Britain (PDF of Full Issue February 4, 1967 page 58)|work=[[Cashbox (magazine)|Cashbox]]|date=February 4, 1967|accessdate=January 9, 2017}}</ref>
* ITA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Billboard magazine: Believe in the Album (Issue January 22, 2000 page 2)">{{Cite news|url=https://books.google.com/books?id=sA0EAAAAMBAJ&lpg=PP1&hl=es&pg=PP2#v=onepage&q&f=false|title=Billboard magazine: Believe in the Album (Issue January 22, 2000 page 2)|work=Billboard|date=January 22, 2000|accessdate=November 17, 2012}}</ref>
* SPA: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/><ref name="Billboard magazine: Believe in the Album (Issue January 22, 2000 page 2)"/>
* SWE: 850,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* SWI: 295,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* DEN: 370,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Billboard magazine: Believe in the Album (Issue January 22, 2000 page 2)"/>
* ARG: 106,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Julio Iglesias 30th Anniversary"/>
* BEL: 275,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/>
* AUT: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 150,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.mediafire.com/view/b1l57842fpfp59p/NZ_chart_book_Cher.pdf|title=Scapolo, Dean (2007). The Complete New Zealand Music Charts 1966–2006|publisher=[[RIANZ]]|accessdate=April 7, 2014}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.chicagotribune.com/entertainment/theater/news/ct-ent-cher-musical-chicago-20170927-story.html|title=Believe: 'The Cher Show' to premiere in Chicago|work=[[Chicago Tribune]]|date=September 28, 2017|accessdate=September 28, 2017|first=Chris|last=Jones}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Genesis (band)|Genesis]]
| United Kingdom
| 1967–1999<br />2006–present<ref name="Allmusic: Genesis (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/genesis-mn0000199995/biography|title=Allmusic: Genesis (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Eder|first=Bruce|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Genesis (Biography)"/>
| [[Progressive rock]] / [[Pop rock]]<ref name="Allmusic: Genesis (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|40.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 40.2 million'''|
* US: 21.650 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 5.875 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 7.325 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.460 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 805,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* NLD: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* SWE: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.cbsnews.com/news/book-excerpt-phil-collins-not-dead-yet/|title=Book excerpt: Phil Collins' "Not Dead Yet"|work=[[CBS News]]|date=October 22, 2016|accessdate=June 24, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Olivia Newton-John]]
| Australia
| 1966–present<ref name="Allmusic: Olivia Newton-John (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/olivia-newton-john-mn0000473554/biography|title=Allmusic: Olivia Newton-John (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1966<ref name="Allmusic: Olivia Newton-John (Biography)"/>
| Pop<ref name="Allmusic: Olivia Newton-John (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|35.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 35.9 million'''|
* US: 27 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.950 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 3.025 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref>{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1991/singles-chart|title=1991 ARIA Singles Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* NLD: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.theaustralian.com.au/business/media/newtonjohns-new-battle-with-cancer-25-years-after-initial-diagnosis/news-story/a4b6814c50741afff4b6aebb885225f5|title=Newton-John's new battle with cancer 25 years after initial diagnosis|work=[[The Australian]]|date=June 1, 2017|accessdate=June 18, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[James Taylor]]
| United States
| 1968–present<ref name="Allmusic: James Taylor (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/james-taylor-mn0000204386/biography|title=Allmusic: James Taylor (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Ruhlmann|first=William|accessdate=November 7, 2015}}</ref>
| 1970<ref name="Allmusic: James Taylor (Biography)"/>
| Rock / Pop<ref name="Allmusic: James Taylor (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|36.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 36.1 million'''|
* US: 35.250 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 655,000{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.cbsnews.com/news/james-taylor-on-career-kennedy-center-honors/|title=James Taylor on career, Kennedy Center Honors|work=[[CBS News]]|date=December 28, 2016|accessdate=July 24, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Stevie Wonder]]
| United States
| 1961–present<ref name="Allmusic: Stevie Wonder (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/stevie-wonder-mn0000622805/biography|title=Allmusic: Stevie Wonder (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 26, 2013|archive-date=2020-05-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20200522163831/https://www.allmusic.com/artist/stevie-wonder-mn0000622805/biography|url-status=dead}}</ref>
| 1962<ref name="Allmusic: Stevie Wonder (Biography)"/>
| [[Funk music|Funk]] / R&B / Soul<ref name="Allmusic: Stevie Wonder (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|35.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 35.5 million'''|
* US: 21.650 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.050 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.785 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.4 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.550 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* NLD: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=http://www.nola.com/music/index.ssf/2015/01/stevie_wonders_songs_in_the_ke.html|title=Stevie Wonder's 'Songs in the Key of Life' tour coming to New Orleans|first=Keith|last=Spera|work=[[The Times-Picayune]]|date=January 15, 2015|accessdate=November 12, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[David Bowie]]
| United Kingdom
| 1962–2016<ref name="Allmusic: David Bowie (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/david-bowie-mn0000531986/biography|title=Allmusic: David Bowie (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=January 11, 2016}}</ref>
| 1967<ref name="Allmusic: David Bowie (Biography)"/>
| [[Art rock]] / Glam rock / Pop<ref name="Allmusic: David Bowie (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|34.8}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 34.8 million'''|
* US: 13.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 525,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 13.895 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.380 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 2.315 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 635,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="1990 ARIA Album Chart"/>
* NLD: 465,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 445,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 170,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* NZ: 142,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/rebel-rebel-we-profile-singing-legend-david-bowie-34329294.html|title=Rebel, rebel: We profile singing legend David Bowie|first=Andy|last=Gill|work=[[The Belfast Telegraph]]|date=January 2, 2016|accessdate=January 11, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Tina Turner]]
| United States
| 1955–present<ref name="Allmusic: Tina Turner (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/tina-turner-mn0000597309/biography|title=Allmusic: Tina Turner (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Bush|first=John|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1975<ref name="Allmusic: Tina Turner (Biography)"/>
| Rock / Pop<ref name="Allmusic: Tina Turner (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|33.8}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 33.8 million'''|
* US: 12.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 6.050 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.585 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.135 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.560 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 480,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* NLD: 565,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 700,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 330,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 565,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 190,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 630,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 241,954<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=http://time.com/3597835/tina-turner-unpublished-photos/|title=Tina Turner: Unpublished Photos of the Queen of Rock 'n' Roll|work=[[Time (magazine)|Time]]|date=November 10, 2014|accessdate=May 9, 2015|last=Ben|first=Cosgrove|archive-date=2019-06-01|archive-url=https://web.archive.org/web/20190601055141/http://time.com/3597835/tina-turner-unpublished-photos/|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Linda Ronstadt]]
| United States
| 1967–present<ref name="Allmusic: Linda Ronstadt (Overview)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/linda-ronstadt-mn0000686897/biography|title=Allmusic: Linda Ronstadt (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1968<ref name="Allmusic: Linda Ronstadt (Overview)"/>
| Rock / Folk / Country<ref name="Allmusic: Linda Ronstadt (Overview)"/>
| <small>{{ntsh|33.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 33.2 million'''|
* US: 31.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 435,000{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 665,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-28540954|title=Linda Ronstadt receives White House honour|work=[[BBC News]]|date=July 29, 2014|accessdate=February 14, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Donna Summer]]
| United States
| 1968–2012<ref name="Allmusic: Donna Summer (Overview)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/donna-summer-mn0000661524/biography|title=Allmusic: Donna Summer (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 25, 2013}}</ref>
| 1974<ref name="Allmusic: Donna Summer (Overview)"/>
| Pop / Disco / R&B<ref name="Allmusic: Donna Summer (Overview)"/>
| <small>{{ntsh|31}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 31 million'''|
* US: 24.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 3.795 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 900,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1.550 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.independent.ie/entertainment/music/14-of-the-best-sunshinefilled-songs-that-scream-summer-30271794.html|title=14 of the best sunshine-filled songs that scream Summer|work=[[Irish Independent]]|date=May 16, 2014|accessdate=February 25, 2015|last=Sweeney|first=Eamon}}</ref>
|-
! scope="row" | [[The Beach Boys]]
| United States
| 1961–present<ref name="Allmusic: The Beach Boys (Overview)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-beach-boys-mn0000041874/biography|title=Allmusic: The Beach Boys (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=John|last=Bush|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1962<ref name="Allmusic: The Beach Boys (Overview)"/>
| Rock / Pop / [[Surf music|Surf Rock]]<ref name="Allmusic: The Beach Boys (Overview)"/>
| <small>{{ntsh|30.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 30.7 million'''|
* US: 25.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.610 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 492,500{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* SPA: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://www.washingtontimes.com/news/2016/aug/17/beach-boys-member-al-jardine-touring-brian-wilson/|title=The Beach Boys Al Jardine: ‘No, You’re the Greatest’|first=Keith|last=Valcourt|work=[[The Washington Times]]|date=August 17, 2016|accessdate=May 16, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[The Who]]
| United Kingdom
| 1964–present<ref name="Allmusic: The Who (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-who-mn0000577627/biography|title=Allmusic: The Who (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Eder & Erlewine|first=Bruce & Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1965<ref name="Allmusic: The Who (Biography)"/>
| Rock / Hard rock<ref name="Allmusic: The Who (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|27.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 27.6 million'''|
* US: 22.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 4.605 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 425,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* ITA: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-28087350|title=The Who say UK tour begins 'long goodbye'|work=[[BBC News]]|date=June 30, 2014|accessdate=March 22, 2017|last=Tim|first=Masters}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Barry White]]
| United States
| 1972–2003<ref name="Allmusic: Barry White (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/barry-white-mn0000149044/biography|title=Allmusic: Barry White (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Hogen|first=Ed|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1973<ref name="Allmusic: Barry White (Biography)"/>
| R&B / Soul<ref name="Allmusic: Barry White (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|21.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 21.7 million'''|
* US: 16.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 3.665 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.1 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* SPA: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* BEL: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|100 million<ref>{{cite news|url=https://pilotonline.com/entertainment/music/behind-the-groove/article_de49c46d-7985-5e7a-a069-c3bae7cbafcc.html|title=When the Need for You Was Strong: Barry White Introduces Gloria Scott|work=[[The Virginian-Pilot]]|date=February 6, 2013|accessdate=October 26, 2015|last=Ollison|first=Rashod|archive-date=2018-10-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20181029112224/https://pilotonline.com/entertainment/music/behind-the-groove/article_de49c46d-7985-5e7a-a069-c3bae7cbafcc.html|url-status=dead}}</ref>
|}
=== 8 കോടിയ്ക്കും 9.9 കോടിയ്ക്കും ഇടയിൽ ===
<!--
DO NOT ADD ANY MORE IMAGES OR REPLACE THE ARTISTS. WE ARE TO HAVE SEVEN IMAGES OF THE TOP CERTIFIED ARTISTS ONLY, WITH THE ONE HAVING THE MOST CERTIFIED SALES AT THE TOP.
--><gallery>
File:Nicki Minaj 3, 2012.jpg|[[Nicki Minaj]]
File:Flo_Rida_(6924266548).jpg|[[Flo Rida]]
File:ShaniaTwainJunoAwardsMar2011.jpg|[[Shania Twain]]
File:P!nk Live 2013.jpg|[[Pink (singer)|Pink]]
File:Justin Timberlake by Gage Skidmore 2.jpg|[[Justin Timberlake]]
File:Van Halen 2008 (crop).jpg|[[Van Halen]]
File:Ayumi Hamasaki 2007.jpg|[[Ayumi Hamasaki]]
</gallery>
<!--When adding to this page, please ensure that your claims are sourced. This means that you must provide the location of the claim. All sources must be published by third party reliable sources. It cannot be pages in Wikipedia or forums on web pages nor can they be Artists' official sites. Unsourced additions will be removed immediately-->
{| class="wikitable plainrowheaders sortable"
|-
! scope="col" style="width:130px;"| Artist
! scope="col" style="width:122px;"| Country / Market
! scope="col" style="width:122px;"| Period active
! scope="col" style="width:122px;"| Release-year of first charted record
! scope="col" style="width:122px;"| Genre
! scope="col" style="width:325px;"| [[Music recording sales certification|Total certified units]]<br /><small>([[List of music recording certifications|from available markets]])</small>{{efn|name=cert}}
! scope="col" style="width:130px;"| Claimed sales
|-
! scope="row" | [[Shania Twain]]
| Canada
| 1993–present<ref name="Allmusic: Shania Twain (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/shania-twain-mn0000161808/biography|title=Allmusic: Shania Twain (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1993<ref name="Allmusic: Shania Twain (Biography)"/>
| [[Country pop]]<ref name="Allmusic: Shania Twain (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|77.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 77.4 million'''|
* [[Recording Industry Association of America|US]]: 54.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* [[Recording Industry Association of Japan|JPN]]: 300,000<ref name="RIAJ certifications"/>
* [[Bundesverband Musikindustrie|GER]]: 1.750 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* [[British Phonographic Industry|UK]]: 7.695 million<ref name="BPI certifications"/>
* [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]: 975,000<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* [[Music Canada|CAN]]: 6.880 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 2.360 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* [[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|BRA]]: 475,000<ref name="PMB Certifications"/>
* [[NVPI|NLD]]: 540,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* [[Productores de Música de España|SPA]]: 100,000<ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWE]]: 330,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* [[IFPI Denmark|DEN]]: 210,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWI]]: 310,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Asociación Mexicana de Productores de Fonogramas y Videogramas|MEX]]: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* [[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 120,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* [[Belgian Entertainment Association|BEL]]: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|AUT]]: 115,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Recorded Music NZ|NZ]]: 402,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|90 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/2017/08/25/dont-impress-much-shania-twain-reveals-brad-pitts-naked-body/|title='That don't impress me much': Shania Twain reveals Brad Pitt's naked body inspired lyrics|work=[[The Daily Telegraph]]|first=Harriet|last=Alexander|date=August 25, 2017|accessdate=August 30, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Pink (singer)|Pink]]
| United States
| 1995–present<ref name="Allmusic: Pink (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/p%21nk-mn0001878899/biography|title=Allmusic: Pink (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Steve|last=Huey|accessdate=January 6, 2018}}</ref>
| 2000<ref name="Allmusic: Pink (Biography)"/>
| Pop, Pop rock, R&B<ref name="Allmusic: Pink (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|73.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 73.1 million'''|
* US: 32.225 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 400,000<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 5.825 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 15.365 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.198 million<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 4.330 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 9.975 million<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 215,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* [[Federation of the Italian Music Industry|ITA]]: 425,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SWE: 530,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 635,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* DEN: 336,500<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* MEX: 390,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)"/>
* BEL: 235,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 417,500<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 150,000<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 517,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|90 million<ref>{{cite news|url=https://6abc.com/entertainment/pink-is-getting-star-on-hollywood-walk-of-fame/5111031/|title=Pink is getting star on Hollywood Walk of Fame|first=Matt|last=O'Donnell|work=[[WPVI-TV]]|date=January 29, 2019|accessdate=January 29, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[The Carpenters]]
| United States
| 1969–1983<ref name="Allmusic: Carpenters (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/carpenters-mn0000051909/biography|title=Allmusic: Carpenters (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Carpenters (Biography)"/>
| Pop<ref name="Allmusic: Carpenters (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|46.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 46.1 million'''|
* US: 34.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 2.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certification for July 2010"/><ref>{{Cite news|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w100820.html|title=RIAJ: Gold and Platinum database (June 2009)|work=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915104730/http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w100820.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref>
* GER: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.010 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 275,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|90 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/artists/karen-carpenter-and-the-mystery-of-the-missing-album/|title=Karen Carpenter and the mystery of the missing album|first=Neil|last=McCormick|work=[[The Daily Telegraph]]|date=February 4, 2016|accessdate=November 28, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Lionel Richie]]
| United States
| 1968–present<ref name="Allmusic: Lionel Richie (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/lionel-richie-mn0000243474/biography|title=Allmusic: Lionel Richie (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1981<ref name="Allmusic: Lionel Richie (Biography)"/>
| Pop / R&B<ref name="Allmusic: Lionel Richie (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|41}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 41 million'''|
* US: 28.650 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 1.050 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 6.755 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.4 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.380 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 260,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=https://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/2377|title=ARIA Catalogue Albums Chart (05/05/2014)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=September 6, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140907142933/https://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/2377|archivedate=September 7, 2014}}</ref>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 180,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 150,000<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* SWI: 145,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|90 million<ref>{{cite news|url=http://www.sundaytimes.lk/190331/magazine/music-news-342561.html|title=New role for Lionel Ritchie with Prince’s Trust|first=Miles|last=Brohier|work=[[The Sunday Times (Sri Lanka)|The Sunday Times of Sri Lanka]]|date=March 31, 2019|accessdate=March 31, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Earth, Wind & Fire]]
| United States
| 1969–present<ref name="Allmusic: Earth, Wind & Fire (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/earth-wind-fire-mn0000135273/biography|title=Allmusic: Earth, Wind & Fire (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Steve|last=Huey|accessdate=October 3, 2014}}</ref>
| 1971<ref name="Allmusic: Earth, Wind & Fire (Biography)"/>
| Funk / R&B / Soul<ref name="Allmusic: Earth, Wind & Fire (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|36.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 36.4 million'''|
* US: 31.8 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w110620.html|title=RIAJ: Digital Certifications (May 2011)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915123442/http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w110620.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://riaj.or.jp/data/others/chart/w130520.html|title=RIAJ: Digital Certifications (April 2013)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130810025511/http://riaj.or.jp/data/others/chart/w130520.html|archivedate=August 10, 2013}}</ref>
* UK: 3,085 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 500,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 360,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* NLD: 250,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|90 million<ref>{{cite web|url=http://www.chicagotribune.com/entertainment/music/ct-maurice-white-dead-20160204-column.html|title=Earth, Wind & Fire founder Maurice White dead at 74|work=[[Chicago Tribune]]|first=Greg|last=Kot|date=February 4, 2016|accessdate=October 3, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Johnny Cash]]
| United States
| 1954–2003<ref name="Allmusic: Johnny Cash (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/johnny-cash-mn0000816890/biography|title=Allmusic: Johnny Cash (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=February 13, 2016}}</ref>
| 1956<ref name="Allmusic: Johnny Cash (Biography)"/>
| Country / Rock and roll / Gospel<ref name="Allmusic: Johnny Cash (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|31.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 31.1 million'''|
* US: 25.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 550,000{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 3.910 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 490,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 522,500{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|90 million<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-25725837|title=More Johnny Cash material will be released says son|work=[[BBC News]]|first=Rebecca|last=Jones|date=January 14, 2014|accessdate=September 13, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Justin Timberlake]]
| United States
| 1992–present<ref name="Allmusic: Justin Timberlake (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/justin-timberlake-mn0000312890/biography|title=Allmusic: Justin Timberlake (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=February 6, 2018}}</ref>
| 2002<ref name="Allmusic: Justin Timberlake (Biography)"/>
| Pop, R&B, [[Neo soul]]<ref name="Allmusic: Justin Timberlake (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|68.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 68.4 million'''|
* US: 43.2 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 3.050 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 13.380 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 678,000<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 2.720 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.520 million<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 105,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 395,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 120,000<ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 210,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 575,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/>
* SWI: 250,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 450,000<ref name="AMPROFON Certifications"/> Five More Hours
* BEL: 300,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* POL: 190,000<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 185,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|88 million<ref>{{cite news|url=https://ottawacitizen.com/entertainment/local-arts/from-teen-idol-to-prince-of-pop-5-things-to-love-about-justin-timberlake-as-he-hits-ottawa|title=Concert preview: From teen idol to Prince of Pop: 5 things to love about Justin Timberlake|work=[[Ottawa Citizen]]|first=Lynn|last=Saxberg|date=October 5, 2018|accessdate=October 5, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Nicki Minaj]]
| United States
| 2008–present<ref name="Allmusic: Nicki Minaj (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/nicki-minaj-mn0001013175/biography|title=Allmusic: Nicki Minaj (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=David|last=Jeffries|accessdate=September 9, 2017}}</ref>
| 2010<ref name="Allmusic: Nicki Minaj (Biography)"/>
| Hip-hop, Pop<ref name="Allmusic: Nicki Minaj (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|97.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 97.9 million'''|
* US: 76.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 450,000<ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 1.150 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.360 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 566,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1,880 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.780 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 310,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 510,000<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 220,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* SWE: 420,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 250,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* SWI: 120,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 150,000<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2017"/>
* NZ: 247,500<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|85 million<ref>{{cite web|url=https://www.premiumtimesng.com/entertainment/139266-stevie-wonder-mariah-carey-others-to-perform-at-bet-awards.html|title=Stevie Wonder, Mariah Carey, others to perform at BET Awards|first=Micheal|last=Abimboye|work=[[Premium Times]]|date=June 21, 2013|accessdate=September 9, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[R.E.M.]]
| United States
| 1980–2011<ref name="Allmusic: R.E.M. (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/rem-mn0000325459/biography|title=Allmusic: R.E.M. (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1983<ref name="Allmusic: R.E.M. (Biography)"/>
| Alternative rock<ref name="Allmusic: R.E.M. (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|43.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 43.3 million'''|
* US: 21.650 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 4.275 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.765 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.450 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.650 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.030{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 100,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 225,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 1.1 million<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 500,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 155,000{{efn|name=cert}}<ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* SWI: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 158,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 185,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Irish Recorded Music Association|IRE]]: 127,500{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 105,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
|style="text-align:center;"|85 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/artists/best-rem-songs1/|title=10 of the best R.E.M songs|work=[[The Daily Telegraph]]|first=Lowenna|last=Waters|date=October 12, 2017|accessdate=May 18, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Flo Rida]]
| United States
| 2007–present<ref name="Allmusic: Flo Rida (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/flo-rida-mn0000921924/biography|title=Allmusic: Flo Rida (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andy|last=Kellman|accessdate=March 14, 2016}}</ref>
| 2007<ref name="Allmusic: Flo Rida (Biography)"/>
| Hip-hop, [[Hip house]], [[Electronic dance music|EDM]]<ref name="Allmusic: Flo Rida (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|77.8}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 77.8 million'''|
* US: 55.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 650,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 3.9 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.160 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 225,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 3.090 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.605 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* ITA: 360,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 140,000<ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 780,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 420,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* DEN: 205,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* MEX: 330,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* AUT: 195,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 247,500<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=http://www.timesfreepress.com/news/life/entertainment/story/2018/mar/09/flo-rida-dustlynch-bret-michaels-wallflowers/465410/|title=Flo Rida, Dustin Lynch, Bret Michaels, Wallflowers complete Riverbend lineup|work=[[Chattanooga Times Free Press]]|first=Barry|last=Courter|date=March 9, 2018|accessdate=March 14, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Van Halen]]
| United States
| 1978–present<ref name="Allmusic: Van Halen (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/van-halen-mn0000260206/biography|title=Allmusic: Van Halen (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1978<ref name="Allmusic: Van Halen (Biography)"/>
| Hard rock / Heavy metal<ref name="Allmusic: Van Halen (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|64.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 64.7 million'''|
* US: 57.8 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.3 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ: Digital Certifications (January 2014)"/>
* GER: 1.5 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 940,000<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 400,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/>
* CAN: 2.450 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* BRA: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 200,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6465504/van-halen-first-live-album-david-lee-roth|title=Van Halen to Release First Concert Album With David Lee Roth|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Stacey|last=Anderson|date=February 7, 2015|accessdate=February 11, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Ayumi Hamasaki]]
| Japan
| 1998–present<ref name="Allmusic: Ayumi Hamasaki (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/ayumi-hamasaki-mn0000758915/biography|title=Allmusic: Ayumi Hamasaki (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Alexey|last=Eremenko|accessdate=January 28, 2017}}</ref>
| 1998<ref name="Allmusic: Ayumi Hamasaki (Biography)"/>
| [[J-pop]] / Pop / dance / electronic<ref name="Allmusic: Ayumi Hamasaki (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|64.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 64.3 million'''|
* JPN: 64.3 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/><ref name="Japan's 1 Million Seller Database"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=http://www.oricon.co.jp/news/2015631/full/|title=【オリコン】浜崎あゆみ、ソロ初の総売上5000万枚超え「ファンのみんなの記録」 [First solo artist with over 50 million in sales]|work=[[Oricon]]|date=August 8, 2012|accessdate=January 28, 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.oricon.co.jp/pressrelease/98448/|title=15年間ありがとう!「ケータイランキング」発表!アーティスト1位はEXILE、楽曲はGReeeeN「キセキ」~レコチョクのケータイ向け「着うた(R)」「着うたフル(R)」サービス12/15終了|work=[[Oricon]]|date=December 13, 2016|accessdate=January 28, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Red Hot Chili Peppers]]
| United States
| 1983–present<ref name="Allmusic: Red Hot Chili Peppers (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/red-hot-chili-peppers-mn0000883318/biography|title=Allmusic: Red Hot Chili Peppers (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Greg|last=Prato|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1987<ref name="Allmusic: Red Hot Chili Peppers (Biography)"/>
| [[Funk rock]] / Alternative rock<ref name="Allmusic: Red Hot Chili Peppers (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|60.8}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 60.8 million'''|
* US: 32.250 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 2.6 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 3.050 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 11.695 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.420 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.020 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.625 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/><ref>{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1993/singles-chart|title=1993 ARIA Singles Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* BRA: 515,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 660,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 635,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 640,000<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 390,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 405,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* DEN: 227,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/>
* BEL: 195,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* ARG: 406,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* AUT: 247,500{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 245,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 171,951<ref name="Finnish Certifications"/>
* NZ: 285,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite web|url=https://www.abc.net.au/news/2019-02-18/red-hot-chili-peppers-bassist-flea-entertains-crowd-in-hobart/10820776|title=Red Hot Chili Peppers bassist Flea entertains crowd in Hobart during band's sound problems|work=[[ABC News (Australia)|ABC News of Australia]]|first=Siobhan|last=Galea|date=February 19, 2019|accessdate=February 19, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Foreigner (band)|Foreigner]]
| United States<br />United Kingdom
| 1976–present<ref name="Allmusic: Foreigner (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/foreigner-mn0000987621/biography|title=Allmusic: Foreigner (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=Greg|last=Prato|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1977<ref name="Allmusic: Foreigner (Biography)"/>
| Rock / Hard Rock<ref name="Allmusic: Foreigner (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|49.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 49.3 million'''|
* US: 45.1 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 1.5 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 1.3 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 400,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 700,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 105,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 150,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SWI: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=https://www.theglobeandmail.com/arts/music/bands-keep-on-rocking-without-key-members-but-is-it-still-the-same/article38282738/|title=Bands keep on rocking without key members. But is it still the same?|first=Brad|last=Wheeler|work=[[The Globe and Mail]]|date=March 13, 2018|accessdate=June 13, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[George Michael]]
| United Kingdom
| 1981–2016<ref name="Allmusic: George Michael (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/george-michael-mn0000545074/biography|title=Allmusic: George Michael (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Deming|first=Mark|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1984<ref name="Allmusic: George Michael (Biography)"/>
| Pop<ref name="Allmusic: George Michael (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|49.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 49.9 million'''|
* US: 20.8 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 2.4 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 14.750 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.217 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 1.870 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.205 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 350,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 1.140 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 850,000<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 310,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 400,000<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=20&y=2004&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (UGE 20-2004|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=January 18, 2017}}</ref>
* SWI: 335,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 118,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 315,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 140,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 340,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 140,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=http://www.wcvb.com/article/freedom-singer-george-michael-d-at-53/8535920|title='Freedom' singer and ex-Wham! member George Michael died from heart failure, says manager|first=Abigail|last=Elise|work=[[WCVB-TV]]|date=December 25, 2016|accessdate=December 25, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[The Doors]]
| United States
| 1965–1973<ref name="Allmusic: The Doors (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-doors-mn0000114342/biography|title=Allmusic: The Doors (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Richie|last=Unterberger|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1967<ref name="Allmusic: The Doors (Biography)"/>
| [[Psychedelic rock]]<ref name="Allmusic: The Doors (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|48.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 48.2 million'''|
* US: 37.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 1.750 million{{efn|name=cert}}<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 2.240 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 1.9 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.780 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.022 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 100,000<ref name="PMB Certifications"/>
* ITA: 155,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWI: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* AUT: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=https://www.mercurynews.com/2010/04/01/ray-manzarek-discusses-new-doors-documentary-film/|work=[[The Mercury News]]|title=Ray Manzarek discusses new Doors documentary film|first=Jim|last=Harrington|date=April 1, 2010|accessdate=October 7, 2014}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Meat Loaf]]
| United States
| 1968–present<ref name="Allmusic: Meat Loaf (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/meat-loaf-mn0000339624/biography|title=Allmusic: Meat Loaf (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=Jason|last=Ankeny|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1977<ref name="Allmusic: Meat Loaf (Biography)"/>
| Rock / Hard rock<ref name="Allmusic: Meat Loaf (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|45.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 45.1 million'''|
* US: 25.6 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 2.350 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 10.565 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 3.380 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.522 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* NLD: 425,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SWE: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 115,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* AUT: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite web|url=http://www.chron.com/entertainment/article/Reports-Meat-Loaf-collapses-onstage-in-Canada-8283211.php|title=Meat Loaf collapses onstage in Canada|work=[[Houston Chronicle]]|first=Matt|last=Wyatt|date=June 17, 2016|accessdate=June 19, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Reba McEntire]]
| United States
| 1975–present<ref name="Allmusic: Reba McEntire (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/reba-mcentire-mn0000409968/biography|title=Allmusic: Reba McEntire (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=William|last=Ruhlmann|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1987<ref name="Allmusic: Reba McEntire (Biography)"/>
| Country / Country Pop<ref name="Allmusic: Reba McEntire (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|42.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 42.7 million'''|
* US: 41.9 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* CAN: 850,000<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=http://news.nationalpost.com/arts/music/three-decades-after-her-first-hit-reba-mcentire-now-60-is-poised-for-a-comeback|title=Three decades after her first hit, Reba McEntire — now 60 — is poised for a comeback|first=Sarah|last=Boesveld|date=April 13, 2015|work=[[National Post]]|accessdate=July 25, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Tom Petty]]
| United States
| 1976–2017<ref name="Allmusic: Tom Petty (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/tom-petty-mn0000612716/biography|title=Allmusic: Tom Petty (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1977<ref name="Allmusic: Tom Petty (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Tom Petty (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|34.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 34.7 million'''|
* US: 31.250 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 500,000<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 1.060 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 1.7 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* SWE: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2017-10-03/tom-petty-dies-key-moments-in-40-year-career/9011182|title=Tom Petty: Highlights from four decades in rock'n'roll|work=[[ABC News (Australia)|ABC News of Australia]]|date=October 3, 2017|accessdate=October 5, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Johnny Hallyday]]
| France
| 1957–2017<ref name="Allmusic: Johnny Hallyday (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/johnny-hallyday-mn0000255733/biography|title=Allmusic: Johnny Hallyday (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Huey|first=Steve|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1960<ref name="Allmusic: Johnny Hallyday (Biography)"/>
| Rock / Pop<ref name="Allmusic: Johnny Hallyday (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|27.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 27.9 million'''|
* FRA: 27.147 million{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/><ref name="Certifications Albums – Année 2013"/><ref>{{Cite news|url=http://www.snepmusique.com/wp-content/uploads/2014/02/Certifications_Vid%C3%A9o_2013.pdf|title=Certifications Vidéos – Année 2013|work=[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]]|accessdate=March 3, 2014}}</ref>
* SWI: 268,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 540,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|80 million<ref>{{cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/7717349/johnny-hallyday-battling-cancer|title=Legendary French Singer Johnny Hallyday Is Being Treated for Cancer|first=Lars|last=Brandle|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=March 8, 2017|accessdate=March 18, 2017}}</ref>
|}
=== 7.5 കോടിയ്ക്കും കോടിയ്ക്കും 7.9 ഇടയിൽ ===
<!--
DO NOT ADD ANY MORE IMAGES OR REPLACE THE ARTISTS. WE ARE TO HAVE SEVEN IMAGES OF THE TOP CERTIFIED ARTISTS ONLY, WITH THE ONE HAVING THE MOST CERTIFIED SALES AT THE TOP.
--><gallery>
File:Journey publicity photo 2013.jpg|[[Journey (band)|Journey]]
File:Tim McGraw October 24 2015.jpg|[[Tim McGraw]]
File:Black Eyed Peas at Walmart meeting.jpg|[[The Black Eyed Peas]]
File:Usher Cannes 2016 retusche.jpg|[[Usher (singer)|Usher]]
File:Christina Aguilera Sanremo.jpg|[[Christina Aguilera]]
File:Robbie Williams.jpg|[[Robbie Williams]]
</gallery>
<!--When adding to this page, please ensure that your claims are sourced. This means that you must provide the location of the claim. All sources must be published by third party reliable sources. It cannot be pages in Wikipedia or forums on web pages nor can they be Artists' official sites. Unsourced additions will be removed immediately-->
{| class="wikitable plainrowheaders sortable"
|-
! scope="col" style="width:130px;"| Artist
! scope="col" style="width:122px;"| Country / Market
! scope="col" style="width:122px;"| Period active
! scope="col" style="width:122px;"| Release-year of first charted record
! scope="col" style="width:122px;"| Genre
! scope="col" style="width:325px;"| [[Music recording sales certification|Total certified units]]<br /><small>([[List of music recording certifications|from available markets]])</small>{{efn|name=cert}}
! scope="col" style="width:130px;"| Claimed sales
|-
! scope="row" | [[The Black Eyed Peas]]
| United States
| 1995–present<ref name="Allmusic: The Black Eyed Peas (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-black-eyed-peas-mn0000091983/biography|title=Allmusic: The Black Eyed Peas (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Andy|last=Kellman|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1998<ref name="Allmusic: The Black Eyed Peas (Biography)"/>
| Hip-hop / R&B / Dance<ref name="Allmusic: The Black Eyed Peas (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|59.4}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 59.4 million'''|
* [[Recording Industry Association of America|US]]: 31.4 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* [[Recording Industry Association of Japan|JPN]]: 1.250 million<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* [[Bundesverband Musikindustrie|GER]]: 3.3 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* [[British Phonographic Industry|UK]]: 11.4 million<ref name="BPI certifications"/>
* [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]: 2.650 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* [[Music Canada|CAN]]: 2.7 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 3.270 million<ref name="Australian Certifications"/>
* [[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|BRA]]: 255,000<ref name="PMB Certifications"/>
* [[NVPI|NLD]]: 160,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* [[Federation of the Italian Music Industry|ITA]]: 365,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* [[Productores de Música de España|SPA]]: 460,000<ref name="Spanish Certifications"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWE]]: 300,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* [[IFPI Denmark|DEN]]: 166,000{{efn|name=cert}}<ref name="Certificeringer marts – maj 2010"/><ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|SWI]]: 460,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* [[Asociación Mexicana de Productores de Fonogramas y Videogramas|MEX]]: 390,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* [[Belgian Entertainment Association|BEL]]: 460,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* [[Irish Recorded Music Association|IRE]]: 135,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* [[Recorded Music NZ|NZ]]: 340,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|76 million<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/the-black-eyed-peas-will-reunite-for-new-album-says-william/|title=The Black Eyed Peas will reunite for new album, says will.i.am|work=[[The Daily Telegraph]]|date=April 6, 2016|accessdate=June 20, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Journey (band)|Journey]]
| United States
| 1973–present<ref name="Allmusic: Journey (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/journey-mn0000291043/biography|title=Allmusic: Journey (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=William|last=Ruhlmann|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1975<ref name="Allmusic: Journey (Biography)"/>
| Rock / Soft rock<ref name="Allmusic: Journey (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|62.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 62.7 million'''|
* US: 59.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/><ref>{{cite web|url=http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w101020.html|title=RIAJ: Digital Certifications (September 2010)|language=Japanese|publisher=[[Recording Industry Association of Japan]]|accessdate=November 8, 2015|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130915153303/http://www.riaj.or.jp/data/others/chart/w101020.html|archivedate=September 15, 2013}}</ref>
* UK: 2 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 725,000<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news |url=https://www.bbc.com/news/av/13646674/watch-again-friday-s-programme|title=Watch again- Friday's programme|work=[[BBC News]] |date=June 3, 2011 |accessdate=May 8, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Tim McGraw]]
| United States
| 1990–present<ref name="Allmusic: Tim McGraw (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/tim-mcgraw-mn0000592954/biography|title=Allmusic: Tim McGraw (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Steve|last=Huey|accessdate=June 9, 2018}}</ref>
| 1994<ref name="Allmusic: Tim McGraw (Biography)"/>
| Country<ref name="Allmusic: Tim McGraw (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|61.8}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 61.8 million'''|
* US: 60.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 200,000<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 1.535 million<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.latimes.com/entertainment/envelope/la-en-mn-songs-tim-mcgraw-20181209-story.html|title=Tim McGraw didn't imagine himself writing a song for the mountain climbing film 'Free Solo' — until he saw it|first=Michael|last=Ordona|work=[[Los Angeles Times]]|date=December 6, 2018|accessdate=December 6, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Usher (singer)|Usher]]
| United States
| 1991–present<ref name="Allmusic: Usher (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/usher-mn0000303506/biography|title=Allmusic: Usher (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Lynda|last=Lane|accessdate=January 6, 2016}}</ref>
| 1994<ref name="Allmusic: Usher (Biography)"/>
| R&B / Pop<ref name="Allmusic: Usher (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|58.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 58.9 million'''|
* US: 41.435 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 750,000 <ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 1.150<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.325 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 210,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1.730 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 3.837 million<ref name="Australian Certifications"/>
* SWE: 105,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 137,500{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* SWI: 170,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* NZ: 150,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/taking-on-a-boxing-icon|title=R&B star Usher toughens up to play boxer Sugar Ray Leonard in Hands Of Stone|first=Alison|last=de Souza|work=[[The Straits Times]]|date=August 24, 2016|accessdate=August 25, 2017|archive-date=2020-08-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20200803065941/https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/taking-on-a-boxing-icon|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Christina Aguilera]]
| United States
| 1993–present<ref name="Allmusic: Christina Aguilera (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/christina-aguilera-mn0000780258/biography|title=Allmusic: Christina Aguilera (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=September 24, 2018}}</ref>
| 1999<ref name="Allmusic: Christina Aguilera (Biography)"/>
| R&B / Pop / Rock<ref name="Allmusic: Christina Aguilera (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|58.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 58.2 million'''|
* US: 37.7 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 600,000<ref name="RIAJ certifications"/><ref name="RIAJ Digital certifications"/>
* GER: 2.075 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.470 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 575,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.940 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.620 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 100,000<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 170,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 175,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 310,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 500,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 220,500{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/>
* SWI: 225,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 885,000<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* [[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|ARG]]: 100,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* BEL: 240,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* [[International Federation of the Phonographic Industry|AUT]]: 140,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 195,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.getsurrey.co.uk/whats-on/music-nightlife-news/christina-aguilera-announces-wembley-arena-15916697|title=Christina Aguilera announces Wembley Arena show on UK tour and here's how to get tickets|first=Jonathan|last=Yates|work=[[Surrey Advertiser]]|date=March 4, 2019|accessdate=March 4, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[R. Kelly]]
| United States
| 1989–present<ref name="Allmusic: R. Kelly (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/r-kelly-mn0000319347/biography|title=Allmusic: R. Kelly (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=May 14, 2018}}</ref>
| 1991<ref name="Allmusic: R. Kelly (Biography)"/>
| R&B / Soul / Hip-hop<ref name="Allmusic: R. Kelly (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|55.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 55.9 million'''|
* US: 46.9 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 1.4 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 5.620 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 825,000<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 300,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 140,000<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 365,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SWI: 100,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 275,000<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite web|url=https://www.cbsnews.com/news/r-kelly-interview-full-coverage-of-the-gayle-king-interview-with-r-kelly-on-cbs-2019-03-08/|title=The Gayle King Interview with R. Kelly|first=Gayle|last=King|work=[[CBS News]]|date=March 9, 2019|accessdate=March 9, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Robbie Williams]]
| United Kingdom
| 1990–present<ref name="Allmusic: Robbie Williams (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/robbie-williams-mn0000227697/biography|title=Allmusic: Robbie Williams (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=January 27, 2015}}</ref>
| 1996<ref name="Allmusic: Robbie Williams (Biography)"/>
| Pop rock<ref name="Allmusic: Robbie Williams (Biography)"/>
|<small>{{ntsh|54}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 54 million'''|
* US: 500,000<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 10.275 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 28.750 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.695 million<ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 250,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.905 million<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 1.205 million<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 385,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 440,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 445,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 676,500{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/><ref name="Forårets guld- og platincertificeringer"/>
* SWI: 998,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 1.595 million{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 462,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 600,000<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 917,500<ref name="Austrian Certifications"/>
* [[Polish Music Charts|POL]]: 140,000<ref name="Polish Certifications"/>
* [[Musiikkituottajat – IFPI Finland|FIN]]: 235,743<ref name="Finnish Certifications"/>
* IRE: 135,000{{efn|name=cert}}<ref name="Irish certification-database"/>
* NZ: 445,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.ibtimes.co.uk/hidden-success-robbie-williams-ahead-heavy-entertainment-show-album-release-1583342|title=The hidden success of Robbie Williams ahead of Heavy Entertainment Show album release|first=Alicia|last=Adejobi|work=[[International Business Times]]|date=September 26, 2016|accessdate=August 22, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Shakira]]
| [[Colombia]]
| 1988–present<ref name="Allmusic: Shakira (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/shakira-mn0000790797/biography|title=Allmusic: Shakira (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Steve|last=Huey|accessdate=January 26, 2019}}</ref>
| 1995<ref name="Allmusic: Shakira (Biography)"/>
| Latin pop / Pop/ Pop rock<ref name="Allmusic: Shakira (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|52.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 52.3 million'''|
* US: 23.520 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 4.750 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 4.9 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.902 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 980,000 <ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.5 million<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 460,000<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 380,000 <ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 845,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 3.380 million<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 690,000<ref name="Swedish Certifications"/><ref name="Sverige Toplistan: Sök"/>
* DEN: 225,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Hitlisten.nu"/><ref name="Guld og platin i august"/><ref name="Guld og platin november/december/januar"/>
* SWI: 815,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 4.165 million<ref name="AMPROFON Certifications"/><ref name="AMPROFON: Certificaciones 2019 (Facebook)"/>
* ARG: 716,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* BEL: 470,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 355,000<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 215,000<ref name="Polish Certifications"/>
* FIN: 123,950<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.houstonpress.com/music/women-who-should-be-in-the-rock-and-roll-hall-of-fame-11274035|title=Women Who Should Be In The Rock & Roll Hall Of Fame - Shakira|work=[[Houston Press]]|date=April 10, 2019|first=Matthew|last=Keever|accessdate=April 10, 2019}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Kenny G]]
| United States
| 1982–present<ref name="Allmusic: Kenny G (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/kenny-g-mn0000068934/biography|title=Allmusic: Kenny G (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Scott|last=Yanow|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1984<ref name="Allmusic: Kenny G (Biography)"/>
| [[Smooth jazz]]<ref name="Allmusic: Kenny G (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|52.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 52.1 million'''|
* US: 48.1 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 700,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* UK: 360,000<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 950,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 245,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="1993 ARIA Album Chart"/>
* BRA: 1.350 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* SPA: 450,000<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite web|url=https://www.sacbee.com/entertainment/casino/article139871823.html|title=How would you define his music? Kenny G simply says it’s jazz.|first=Mel|last=Shields|work=[[The Sacramento Bee]]|date=March 23, 2017|accessdate=July 25, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Tupac Shakur]]
| United States
| 1991–1996<ref name="Allmusic: 2 Pac (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/2pac-mn0000921895/biography|title=Allmusic: 2 Pac (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephan|last=Erlewine|accessdate=July 9, 2017}}</ref>
| 1991<ref name="Allmusic: 2 Pac (Biography)"/>
| Hip-hop<ref name="Allmusic: 2 Pac (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|52.1}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 52.19 million'''|
* US: 46.2 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* GER: 650,000<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 4.095 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 820,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 430,000<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1996/singles-chart|title=1996 ARIA Singles Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-40525347|title=Tupac blamed race in Madonna breakup letter|work=[[BBC News]]|date=July 6, 2017|accessdate=July 9, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Enya]]
| Ireland
| 1982–present<ref name="Allmusic: Enya (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/enya-mn0000988471/biography|title=Allmusic: Enya (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1987<ref name="Allmusic: Enya (Biography)"/>
| [[New-age music|New-age]] / [[Celtic music|Celtic]]<ref name="Allmusic: Enya (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|51.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 51.2 million'''|
* US: 26.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 4.6 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 4.3 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 5.550 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 775,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 1.540 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.505{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="Australia's pre 1997 certifications"/>
* BRA: 1.650 million{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 730,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 1.760 million<ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 390,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 01-2001)"/><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=3&y=2001&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 03-2001)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=2&y=2010&list=a40|title=Hitlisten.nu: Album Top-40 (Uge 02-2010)|work=[[Tracklisten]]|publisher=Hitlisten.nu|accessdate=June 13, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=http://ifpi.dk/?q=content%2Fpladebranchen08-offentligg%C3%B8res-i-dag|title=Pladebranchen.08 offentliggøres i dag|work=[[IFPI Denmark]]|date=August 27, 2009|accessdate=November 29, 2019|archive-date=2018-06-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20180616203942/http://ifpi.dk/?q=content%2Fpladebranchen08-offentligg%C3%B8res-i-dag|url-status=bot: unknown}}</ref>
* SWI: 370,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 390,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>
* BEL: 510,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 185,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 135,000<ref name="New Zealand's Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-34614590|title=Enya says tour would be 'very possible'|work=[[BBC News]]|date=October 23, 2015|first=Mark|last=Savage|accessdate=October 27, 2016}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Alabama (American band)|Alabama]]
| United States
| 1972–present<ref name="Allmusic: Alabama (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/alabama-mn0000936206/biography|title=Allmusic: Alabama (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1980<ref name="Allmusic: Alabama (Biography)"/>
| Country / Pop rock<ref name="Allmusic: Alabama (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|48}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 48 million'''|
* US: 46.8 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* CAN: 1.2 million<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-music-alabama/alabama-country-music-star-jeff-cook-suffering-from-parkinsons-idUSKBN17D2MT|title=Alabama country music star Jeff Cook suffering from Parkinson's|work=[[Reuters]]|date=April 12, 2017|first=Jill|last=Serjeant|accessdate=December 17, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Nirvana (band)|Nirvana]]
| United States
| 1987–1994<ref name="Allmusic: Nirvana (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/nirvana-mn0000357406/biography|title=Allmusic: Nirvana (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1990<ref name="Allmusic: Nirvana (Biography)"/>
| [[Grunge]] / Alternative rock<ref name="Allmusic: Nirvana (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|47.9}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 47.9 million'''|
* US: 26.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 1.3 million{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 1.5 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 6.870 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 2.5 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 2.970 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 1.362{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref name="ARIA: ARIA Catalogue Albums Chart (07/10/2013)"/><ref name="1996 ARIA Album Chart"/><ref>{{Cite news|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20111030-0001/Issue1132.pdf|title=The ARIA Report: 7th November 2011 (Issue No.1132)|work=ARIA|accessdate=January 29, 2013|archive-date=2019-04-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20190416142043/http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20111030-0001/Issue1132.pdf|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.ariacharts.com.au/annual-charts/1992/singles-chart|title=1992 ARIA Singles Chart|work=ARIA|accessdate=February 24, 2018}}</ref>
* BRA: 725,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 250,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 600,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 450,000<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish Certifications"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/>
* SWE: 380,000<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 205,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/>
* SWI: 190,000<ref name="Swiss Certifications"/>
* MEX: 475,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 522,000<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 375,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 230,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* POL: 345,000{{efn|name=cert}}<ref name="Polish Certifications"/>
* NZ: 215,000<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-25413509|title=Nirvana to be elevated to Rock and Roll Hall of Fame|work=[[BBC News]]|date=December 17, 2013|accessdate=July 30, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bryan Adams]]
| Canada
| 1979–present<ref name="Allmusic: Bryan Adams (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/ryan-adams-mn0000808336/biography|title=Allmusic: Bryan Adams (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1979<ref name="Allmusic: Bryan Adams (Biography)"/>
| Rock<ref name="Allmusic: Bryan Adams (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|47.3}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 47.3 million'''|
* US: 22 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 650,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 4.350 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.135 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 650,000<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 5.120 million<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 2.010 million{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/><ref>{{cite news|url=http://www.mediafire.com/download/edszgdzat36pl66/Australian+certifications+for+Bryan+Adams.pdf|title=Australian certifications for Bryan Adams|format=PDF|work=ARIA|accessdate=June 13, 2016}}</ref>
* BRA: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 500,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* SPA: 450,000 {{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 440,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* DEN: 170,000{{efn|name=cert}}<ref name="IFPI Denmark: Certificeringer"/><ref name="Guld og platin i august"/>
* SWI: 805,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* BEL: 375,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1997-2003"/><ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* FIN: 183,444<ref name="Finnish Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{Cite news|url=http://www.chicagotribune.com/entertainment/theater/ct-ae-pretty-woman-premiere-0311-story.html|title=An exclusive behind the scenes look at the 'Pretty Woman' musical, coming to Chicago|first=Chris|last=Jones|work=[[Chicago Tribune]]|date=March 9, 2018|accessdate=March 21, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bob Seger]]
| United States
| 1961–present<ref name="Allmusic: Bob Seger (Biography)">{{Cite news|url=https://www.allmusic.com/artist/bob-seger-mn0000072041/biography|title=Allmusic: Bob Seger (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=October 7, 2018}}</ref>
| 1969<ref name="Allmusic: Bob Seger (Biography)"/>
| Rock / Pop rock / Rock and Roll<ref name="Allmusic: Bob Seger (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|47.2}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 47.2 million'''|
* US: 44.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 2.560 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.nbc4i.com/news/local-news/bob-seger-s-final-concert-tour-coming-to-columbus-in-2019/1457103295|title=Bob Seger's final concert tour coming to Columbus in 2019|first=NBC4|last=Staff|work=[[WCMH-TV]]|date=September 18, 2018|accessdate=October 7, 2018|archive-date=2019-04-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20190425080057/https://www.nbc4i.com/news/local-news/bob-seger-s-final-concert-tour-coming-to-columbus-in-2019/1457103295|url-status=dead}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Bob Marley]]
| [[Jamaica]]
| 1962–1981<ref name="Allmusic: Bob Marley (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/bob-marley-mn0000071514/biography|title=Allmusic: Bob Marley (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=Jason|last=Ankeny|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1975<ref name="Allmusic: Bob Marley (Biography)"/>
| [[Reggae]]<ref name="Allmusic: Bob Marley (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|42}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 42 million'''|
* US: 21.850 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 1.750 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 9.740 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 4.735 million<ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 600,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 350,000<ref>{{cite web|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-albums-2004.htm|title=ARIA: ARIA Charts – Accreditations – 2004 Albums|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=July 20, 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/1169|title=ARIA: ARIA Catalogue Albums Chart (20/05/2013)|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|accessdate=July 20, 2014|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140222162418/http://ariacharts.com.au/chart/catalogue-albums/1169|archivedate=February 22, 2014|df=}}</ref>
* NLD: 420,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 325,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 450,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/><ref name="Spanish certifications 1996-1999"/><ref name="Spanish certifications 2000-2002"/>
* SWE: 120,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swedish Certifications"/>
* SWI: 303,000{{efn|name=cert}}<ref name="Swiss Certifications"/>
* ARG: 376,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 225,000<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>
* AUT: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="Austrian Certifications"/>
* NZ: 432,500{{efn|name=cert}}<ref name="New Zealand's Certifications"/><ref name="Radioscope New Zealand's certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=http://www.billboard.com/articles/business/6561234/music-and-marketing-genius-of-bob-marley-34-years-after-his-passing|title=The Music and Marketing Genius of Bob Marley, 34 Years After His Passing|first=Patricia|last=Meschino|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=May 11, 2015|accessdate=June 18, 2015}}</ref>
|-
! scope="row" | [[The Police]]
| United Kingdom
| 1977–1986<br>2007–2008<ref name="Allmusic: The Police (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/the-police-mn0000413524/biography|title=Allmusic: The Police (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Stephen|last=Erlewine|accessdate=September 10, 2014}}</ref>
| 1978<ref name="Allmusic: The Police (Biography)"/>
| Pop / Rock<ref name="Allmusic: The Police (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|39.6}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 39.6 million'''|
* US: 23.150 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* JPN: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="RIAJ certifications"/>
* GER: 1.775 million<ref name="BVMI Certifications"/>
* UK: 8.760 million<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 3.340 million<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/><ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (singles)"/>
* CAN: 875,000<ref name="Music Canada Certifications"/>
* AUS: 407,500{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* BRA: 140,000{{efn|name=cert}}<ref name="PMB Certifications"/>
* NLD: 250,000<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ITA: 125,000{{efn|name=cert}}<ref name="FIMI Certifications"/>
* SPA: 300,000{{efn|name=cert}}<ref name="Spanish certifications 1991-1995"/><ref name="Spanish certifications 1979-1990"/>
* MEX: 100,000{{efn|name=cert}}<ref name="AMPROFON Certifications"/>
* ARG: 228,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/><ref name="Argentina's Certifications for albums and DVDs"/>
* BEL: 115,000{{efn|name=cert}}<ref name="Belgian Certifications 1995-present"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.scotsman.com/news/interview-sting-on-bringing-his-debut-musical-to-scotland-1-4744945|title=Interview: Sting on bringing his debut musical to Scotland|first=Janet|last=Christie|work=[[The Scotsman]]|date=May 26, 2018|accessdate=May 26, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Barry Manilow]]
| United States
| 1973–present<ref name="Allmusic: Barry Manilow (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/barry-manilow-mn0000018977/biography|title=Allmusic: Barry Manilow (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|first=Steve|last=Huey|accessdate=August 28, 2013}}</ref>
| 1973<ref name="Allmusic: Barry Manilow (Biography)"/>
| Pop / Soft rock<ref name="Allmusic: Barry Manilow (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|36.5}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 36.5 million'''|* US: 33.3 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 2.825 million<ref name="BPI certifications"/>
* CAN: 400,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-21193841|title=Barry Manilow Broadway comeback hit by bronchitis|work=[[BBC News]]|date=January 25, 2013|accessdate=August 4, 2017}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Kiss (band)|Kiss]]
| United States
| 1972–present<ref name="Allmusic: Kiss (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/kiss-mn0000084209/biography|title=Allmusic: Kiss (Biography)|publisher=[[AllMusic]]|last=Erlewine|first=Stephen|accessdate=August 26, 2013}}</ref>
| 1974<ref name="Allmusic: Kiss (Biography)"/>
| Hard rock / Heavy metal<ref name="Allmusic: Kiss (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|28}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 28 million'''|
* US: 26 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* CAN: 1.495 million{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/>
* UK: 100,000<ref name="BPI certifications"/>
* AUS: 130,000{{efn|name=cert}}<ref name="Australian Certifications"/>
* NLD: 200,000{{efn|name=cert}}<ref name="NVPI: Goud/Platina"/>
* ARG: 112,000{{efn|name=cert}}<ref name="Argentina's Certifications for albums"/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.arkansasonline.com/news/2017/sep/22/rooted-in-enjoyment-20170922/|title=Rooted In Enjoyment|first=Becca|last=Martin-Brown|work=[[Arkansas Democrat-Gazette]]|date=September 22, 2017|accessdate=May 11, 2018}}</ref>
|-
! scope="row" | [[Aretha Franklin]]
| United States
| 1956–2018<ref name="Allmusic: Aretha Franklin (Biography)">{{Cite news|url=http://www.allmusic.com/artist/aretha-franklin-mn0000927555/biography|title=Allmusic: Aretha Franklin (Overview)|publisher=[[AllMusic]]|first=Richie|last=Unterberger|accessdate=August 31, 2013}}</ref>
| 1961<ref name="Allmusic: Aretha Franklin (Biography)"/>
| Soul / Jazz / Blues / R&B<ref name="Allmusic: Aretha Franklin (Biography)"/>
| <small>{{ntsh|25.7}}
{{hidden|<br />'''Total available certified units: 25.7 million'''|
* US: 23.5 million<ref name="RIAA Certifications"/>
* UK: 1.840 million{{efn|name=cert}}<ref name="BPI certifications"/>
* FRA: 275,000{{efn|name=cert}}<ref name="InfoDisc Les Certifications depuis 1973 (albums)"/><ref name="SNEP Certifications"/>
* CAN: 150,000{{efn|name=cert}}<ref name="Music Canada Certifications"/><br/>}}</small>
| style="text-align:center;"|75 million<ref>{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/aretha-franklin-will-what-happens-718930/|title=Aretha Franklin’s Estate Is Worth $80 Million. What Happens Now?|first=Amy|last=Wang|work=[[Rolling Stone]]|date=September 5, 2018|accessdate=September 5, 2018}}</ref>
|-
|}
== See also ==
* [[ഏറ്റവും കൂടുതൽ വിറ്റഴിക്കപ്പെട്ട ആൽബങ്ങളുടെ പട്ടിക]]
* List of best-selling singles
* List of best-selling girl groups
* List of highest-certified music artists in the United States
== അവലംബം ==
==കുറിപ്പുകൾ==
{{notelist}}
[[വർഗ്ഗം:ജനപ്രിയ സംഗീതം]]
k5ti4h9zqel0ilg9tzgqkry7tkfnd6a
ഓൾഡ് ഹവാന
0
374503
4648704
3979935
2026-07-20T03:18:43Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648704
wikitext
text/x-wiki
{{PU|Old Havana}}
{{Use mdy dates|date=October 2011}}
{{Infobox settlement
<!-- Basic info ---------------->
|official_name = Old habana (Cuba)
|other_name =
|native_name = La Habana Vieja
|nickname =
|settlement_type = [[Municipalities of Havana|Municipality]] of [[Havana]]
|motto =
<!-- images and maps ----------->
|image_skyline = Habana Vieja de noche.jpg
|imagesize =
|image_caption =
|image_map = Havana Map - Habana Vieja.png
|map_caption = Location of Old Havana in [[Havana]]
|pushpin_map =
|pushpin_label_position =
|pushpin_map_caption =
|pushpin_mapsize =
<!-- Location ------------------>
|subdivision_type = Country
|subdivision_name = {{flag|Cuba}}
|subdivision_type1 = [[Provinces of Cuba|Province]]
|subdivision_name1 = [[File:Coat of arms of La Habana.svg|20px]] [[Havana|Ciudad de La Habana]]
<!-- Politics ----------------->
|government_footnotes =
|government_type =
|leader_title =
|leader_name =
|leader_title1 =
|leader_name1 =
|established_title =
|established_date =
|established_title2 = <!-- Incorporated (town) -->
|established_date2 =
<!-- Area --------------------->
|area_magnitude =
|unit_pref =
|area_footnotes =<ref name=statoids>{{Cite web|url=http://www.statoids.com/ycu.html|title=Municipios of Cuba|author=Statoids|date=July 2003| accessdate=2007-10-06}}</ref>
|area_total_km2 = 4
|area_land_km2 = <!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->
|area_water_km2 =
<!-- Population ----------------------->
|population_as_of = 2004
|population_footnotes = <ref name=atenas>{{Cite web| url=http://www.atenas.inf.cu/todo/Estadisticas/TABLA%20No_3balance.htm| archive-url=https://web.archive.org/web/20060714001016/http://www.atenas.inf.cu/todo/Estadisticas/TABLA%20No_3balance.htm| dead-url=yes| archive-date=2006-07-14| title=2004 Population trends, by Province and Municipality| author=Atenas.cu| year=2004| accessdate=2007-10-06| language=es| url-status=dead}}</ref>
|population_note =
|population_total = 97984
|population_density_km2 = auto
<!-- General information --------------->
|timezone = [[Eastern Time Zone|EST]]
|utc_offset = -5
|timezone_DST =
|utc_offset_DST =
|coordinates = {{coord|23|08|09.4|N|82|21|30.0|W|region:CU|display=inline,title}}
|elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags-->
|elevation_m = 50
<!-- Area/postal codes & others -------->
|postal_code_type =
|postal_code =
|area_code = +53-7
|parts_type = Wards (''Consejos Populares'')
|parts_style = para
|p1 = [[Belén, Havana|Belén]]|p2 = [[Catedral (ward of Havana)|Catedral]]|p3 = [[Jesús María, Havana|Jesús María]]|p4 = [[Plaza Vieja, Havana|Plaza Vieja]]|p5 = [[Prado, Havana|Prado]]|p6 = [[San Isidro, Havana|San Isidro]]|p7 = [[Tallapiedra]]
|website =
|footnotes = {{designation list | embed=yes
| designation1 = WHS
| designation1_offname = Old Havana and its Fortifications
| designation1_date = 1982 <small>(6th [[World Heritage Committee|session]])</small>
| designation1_type = Cultural
| designation1_criteria = iv, v
| designation1_number = [http://whc.unesco.org/en/list/204 204]
| designation1_free1name = State Party
| designation1_free1value = Cuba
| designation1_free2name = Region
| designation1_free2value = [[List of World Heritage Sites in the Caribbean|Latin America and the Caribbean]]}}
}}
[[ക്യൂബ| ക്യൂബയുടെ]] തലസ്ഥാനമായ ഹവാനയുടെ മധ്യഭാഗവും ബോറോഗ് എന്നറിയപ്പെടുന്ന ഹവാനയിലെ 15 നഗരസഭകളിൽ ഒന്നുമാണ് പഴയ ഹവാന. ഹവാനയിൽ ജനസാന്ദ്രതയിൽ രണ്ടാം സ്ഥാനത് നിൽക്കുന്നത് പഴയ ഹവാനയാണ്. ഹവാന നഗരത്തിലെ മതിലുകൾ ഇന്ന് പഴയ ഹവാനയുടെ അതിർത്തികളാണ്. ഇന്ന് പഴയ ഹവാന ഒരു ലോക പൈതൃകസ്ഥാനമാണ്.
== ചരിത്രം ==
[[File:Old Square, Havana.jpg|thumb|left|[[Plaza Vieja, Havana|Plaza Vieja]]]]
[[File:Centro Habana (Cropped).jpg|thumb|left|[[Paseo del Prado, Havana]] and Hotel Telegrafo]]
1519ൽ [[സ്പെയിൻ]]കാരാണ് പ്രകൃതിദത്തമായ ഹവാന തുറമുഖത്ത് ഹവാന നഗരം സ്ഥാപിച്ചത്. അമേരിക്കയിൽ നിന്നും യൂറോപ്പിലേക്ക് പോകുന്ന കപ്പലുകളുടെ കേന്ദ്രമായി ഈ നഗരം. പതിനേഴാം നൂറ്റാണ്ടിൽ ഇതൊരു വാൻ കപ്പൽ നിർമ്മാണശാലയായിരുന്നു. ബാറോഖ്,നവക്ലാസ്സിക് ശൈലികളിലായിരുന്നു നഗരത്തിന്റെ നിർമ്മാണം. ഇരുപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ രണ്ടാം പടത്തിൽ പല കെട്ടിടങ്ങളും നാമാവശേഷമായെങ്കിലും ഇവയിൽ മിക്കവയും ഇന്ന് പുനർനിർമ്മിക്കപ്പെടുന്നുണ്ട്. പഴയ ഹവാനയുടെ ഇടുങ്ങിയ തെരുവുകളിൽ പല കെട്ടിടങ്ങളുമുണ്ട്. ഏതാണ്ട് മൂവ്വായിരറ്റത്തോളം വരുന്ന ഇവയുടെ മൂന്നിലൊന്നെണ്ണവും നഗരത്തോടൊപ്പം സ്ഥാപിക്കപ്പെട്ടതാണ്. 1555ൽ ഫ്രഞ്ച് കടൽക്കൊള്ളക്കാരനായിരുന്ന ജാക്വേസ് ഡി സോർസ് ഈ നഗരം ആക്രമിച്ചു. നഗരം കൊള്ളയടിച്ച്ചെങ്കിലും പ്രതീക്ഷിച്ച സമ്പത്ത് ലഭിക്കാതെ അദ്ദേഹം മടങ്ങി. ഈ സംഭവത്തിനു ശേഷമാണ് സ്പെയിൻകാർ നഗരസംരക്ഷണത്തിനായി പട്ടാളക്കാരെ കൊണ്ടുവരികയും മതിലുകളും കോട്ടകളും പണിയുകയും ചെയ്തത്. ആദ്യ കോട്ടയുടെ നിർമ്മാണം 1558ൽ ബർത്തലോമിയോ സാഞ്ചെസിന്റെ മേൽനോട്ടത്തിൽ ആരംഭിച്ചു.
{{wide image|Cuba, Havana, cars in 2014.jpg|400px|ഹവാനയിലെ കാറുകൾ, മാർച്ച് 2014}}
<br />
== ചിത്രങ്ങൾ ==
<gallery>
[File:Habana Vieja de noche.jpg|400px|പഴയ ഹവാനയുടെ നിശാകാഴ്ച]
[[File:Havana - Cuba - 3992.jpg|thumb|260px|Payret Cinema]]
[[File:View From the Capitolio steps.jpg|thumb|right|View from Capitolio steps]]
File:Capitolio, Habana (cropped).jpg|[[El Capitolio|Capitolio Nacional]]
File:Havana Theatre.jpg|[[Great Theatre of Havana]]
File:Centro Asturiano, Havana.jpg|[[Museo Nacional de Bellas Artes de La Habana|സുകുമാരകലാ മ്യൂസിയം ]]
File:Katedra w Hawanie.JPG|[[ഹവാനയിലെ ഭദ്രാസനപ്പള്ളി]]
File:Hotel Inglaterra - Havana 2009.JPG|[[Hotel Inglaterra]] across [[Paseo del Prado, Havana|Prado]]
Image:Plaza de la Catedral (Havana) 2.jpg|Plaza de la Catedral in La Habana
File:CastillodelaFuerza.jpg|[[Castillo de la Real Fuerza]]
File:Cuban SU-100 Model 1969 tank destroyer at the Museum of the Revolution, Cuba 2.jpg|[[Museum of the Revolution (Cuba)|ക്യൂബൻ വിപ്ലവ മ്യൂസിയം ]]
File:Cuba L'Habana palazzo del governatore.jpg|ഗവർണറുടെ കൊട്ടാരം
File:Church of Angel Custodio, Havana.jpg|Church of Angel Custodio
File:Cuba, Havana, Sunset over Hotel Nacional.jpg|Sunset over Hotel Nacional
</gallery>
== ഭീഷണികൾ ==
[[File:Old Havana back street.JPG|right|thumb|പഴയ ഹവാനയിലെ പുനർനിർമ്മിക്കപെടാത്ത ഒരു തെരുവ്]]
2008ൽ ഐക്ക് കൊടുങ്കാറ്റ് നഗരത്തിൽ വർഷങ്ങളായി സംരക്ഷിക്കപ്പെട്ട പല കെട്ടിടങ്ങൾക്കും കേടുപാടുകൾ വരുത്തി. ഇതിന് പുറമെ താമസക്കാർ രക്ഷയ്ക്കായി നഗരം വിടേണ്ടിയും വന്നു.<ref>{{cite news|author=Irving, Mark|date=September 10, 2008|title=Hurricane Ike batters historic Old Havana|work=The Independent |location=UK|url=http://www.independent.co.uk/news/world/americas/hurricane-ike-batters-historic-old-havana-924514.html}}</ref>
== യുനെസ്കോ ലോകപൈതൃകസ്ഥാനം ==
1982ൽ ഈ നഗരം ഒരു ലോകപൈതൃകസ്ഥാനമായി പ്രഖ്യാപിക്കപ്പെട്ടു.<ref>[http://whc.unesco.org/pg.cfm?cid=31&id_site=204 Habana Vieja] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20160601171334/http://whc.unesco.org/pg.cfm?cid=31&id_site=204 |date=June 1, 2016 }} – UNESCO World Heritage List</ref> ഒരു വർഷത്തിന് ശേഷം ഇവിടുത്തെ കെട്ടിടങ്ങൾ സംരക്ഷിക്കാനുള്ള ഒരു ദൗത്ഥ്യവും ആരംഭിച്ചു.
== ഇതും കാണുക ==
[[ഹവാന]]
== അവലംബം ==
{{Reflist}}
== പുറത്തേക്കുള്ള കണ്ണികൾ ==
{{commonscat|Havana Vieja|Old Havana}}
* [http://users.pandora.be/casaparticular/havana_repartos/casa_particular_old_havana.htm Links to sites with casa particular and travel info on Old Havana] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929124830/http://users.pandora.be/casaparticular/havana_repartos/casa_particular_old_havana.htm |date=2007-09-29 }}
* [http://www.cubahoteltravels.com/cities/hotels-in-old-havana.html Hotels in Old Havana] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230621012910/http://www.cubahoteltravels.com/cities/hotels-in-old-havana.html |date=2023-06-21 }} Travel and tourism
*[http://articles.sun-sentinel.com/2004-04-11/news/0404100406_1_murals-12-by-12-foot-room-havana-bay Old Havana Restoring Hidden Treasured Murals] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303212318/http://articles.sun-sentinel.com/2004-04-11/news/0404100406_1_murals-12-by-12-foot-room-havana-bay |date=2016-03-03 }} by Vanessa Bauza, ''Sun Sentinel'', April 11, 2004
{{Havana municipalities}}
{{Havana landmarks}}
{{Spanish Colonial architecture}}
[[വർഗ്ഗം:ക്യൂബയിലെ ലോക പൈതൃകകേന്ദ്രങ്ങൾ]]
gk1x5qh8frb3i9sa9n1cmrv20qoct6m
കാൾ ലിബ്ക്നെക്റ്റ്
0
444371
4648737
4520625
2026-07-20T10:35:38Z
Birkho
176706
+ ഒപ്പ്
4648737
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Karl Liebknecht}}
{{Infobox person
| name = കാൾ ലിബ്ക്നെക്റ്റ്
| image = Karl Liebknecht.jpg
| citizenship = ജർമ്മൻ
| spouse = Julia Paradies (died in 1911)<br />[[Sophie Liebknecht]]
| relations = [[വിൽഹെം ലീബ്നെക്റ്റ്]] (അച്ഛൻ)<br />നതാലി ലീബ്നെക്റ്റ് (അമ്മ)
| birth_date = 13 ആഗസ്റ്റ് 1871
| birth_place = [[ലീപ്സിഗ്]], [[സാക്സണി രാജ്യം]], [[ജർമ്മൻ സാമ്രാജ്യം]]
| death_date = {{death date and age|df=y|1919|1|15|1871|3|5}}
| death_place = ബർലിന്, [[Weimar Republic|ജർമ്മനി]]
| alma_mater = [[ബെർലിനിലെ ഹംബോൾട്ട് സർവകലാശാല]]
| signature = Unterschrift Karl Liebknecht prominenter Sozialist und Antimilitarist.svg
| party = {{Plainlist|
* [[Social Democratic Party of Germany]]<br />(1900–1916)
* [ Die internationale/spartacus group/spartacus league(1914–1918)]
* [[Communist Party of Germany]]<br />(1919)
}}
| occupation = [[അഭിഭാഷകൻ]]<br />[[രാഷ്ട്രീയക്കാരൻ]]<br />[[വിപ്ലവകാരി]]
| known_for =
}}
'''കാൾ ലിബ്ക്നെക്റ്റ്''' ( 1871 ഓഗസ്റ്റ് 13 - 15 ജനുവരി 1919) ഒരു ജർമ്മൻ സോഷ്യലിസ്റ്റും ആരംഭത്തിൽ സോഷ്യൽ ഡെമോക്രാറ്റിക് പാർട്ടി ഓഫ് ജർമ്മനി (SPD) ആയിരുന്നതിൽ നിന്നും സഹസ്ഥാപകനായ (SPD)[[സ്പാർട്ടക്കസ് ലീഗ്|സ്പാർട്ടൈസ്റ്റ് ലീഗിലെ]] [[Rosa Luxemburg| റോസ ലക്സംബർഗുമായി]] ചേർന്ന് സോഷ്യൽ ഡെമോക്രാറ്റിക് പാർട്ടി ഓഫ് ജർമ്മനി പിളർന്ന് [[Communist Party of Germany|കമ്മ്യൂണിസ്റ്റ് പാർട്ടി ഓഫ് ജർമ്മനി]] സ്ഥാപിക്കുകയും ചെയ്തു. [[Reichstag|റെയ്ക്സ്റ്റാഗിൽ]] [[ഒന്നാം ലോകമഹായുദ്ധം|ഒന്നാം ലോകമഹായുദ്ധത്തോടുള്ള]] അദ്ദേഹത്തിൻറെ എതിർപ്പും 1919- ലെ [[Spartacist uprising|സ്പാർട്ടൈസ്റ്റ്]] വിപ്ലവത്തിൽ അദ്ദേഹത്തിനുള്ള പങ്കിൻറെ പേരിലും അദ്ദേഹം അറിയപ്പെടുന്നു. സോഷ്യൽ ഡെമോക്രാറ്റിക് പാർട്ടി ഓഫ് ജർമ്മനി ഗവൺമെന്റും [[Freikorps|ഫ്രീക്കോർപ്സും]] (ഒന്നാം ലോകമഹായുദ്ധ തൊഴിലാളികൾ രൂപീകരിക്കപ്പെട്ട അർദ്ധസൈനിക യൂണിറ്റുകൾ) ചേർന്ന് ഈ കലാപം തകർത്തു. ലിബ്ക്നെക്റ്റ്, ലക്സംബർഗ് എന്നിവർ വധിക്കപ്പെട്ടു.
അവരുടെ മരണത്തിനു ശേഷം കാൾ ലിബ്ക്നെക്റ്റും റോസ ലക്സംബർഗും സോഷ്യലിസ്റ്റുകൾക്ക് രക്തസാക്ഷികളായി. [[Federal Office for the Protection of the Constitution|ഫെഡറൽ ഓഫീസ് ഫോർ ദി പ്രൊട്ടക്ഷൻ ഓഫ് ദി കോൺസ്റ്റിറ്റ്യൂഷൻ]] അനുസരിച്ച്, ലിബ്ക്നെട്ട്, ലക്സംബർഗ് എന്നിവരുടെ ഓർമ്മകൾ [[ജർമ്മനി]]യുടെ ഇടതുപക്ഷത്തിന് ഇടയിൽ ഒരു പ്രധാന പങ്കുവഹിക്കുന്നു. <ref name="Verfassungsschutz">{{cite book |year= 2008 |title= Gedenken an Rosa Luxemburg und Karl Liebknecht – ein Traditionselement des deutschen Linksextremismus |url= https://www.verfassungsschutz.de/embed/broschuere-2008-04-luxemburg-liebknecht.pdf |location=Cologne |publisher=[[Federal Office for the Protection of the Constitution]] |series= BfV-Themenreihe |archive-url=https://web.archive.org/web/20171213010945/https://www.verfassungsschutz.de/embed/broschuere-2008-04-luxemburg-liebknecht.pdf |archive-date=13 December 2017 }}</ref>
== ജീവിതവും കരിയറും ==
=== ആദ്യകാലജീവിതം ===
[[Wilhelm Liebknecht|വിൽഹെം മാർട്ടിൻ ഫിലിപ്പ് ക്രിസ്റ്റ്യൻ ലുഡ്വിഗ് ലിബ്ക്നെക്റ്റിന്റെയും]] രണ്ടാമത്തെ ഭാര്യ നതാലിയുടെയും (നീ റെഹ്) മകനായി [[ജർമ്മനി]]യിലെ സാക്സണിയിലെ ലീപ്സിഗിലാണ് ലിബ്ക്നെക്റ്റ് ജനിച്ചത്. അച്ഛൻ 1848-ലെ തിയോഡോർ [[Frankfurt Parliament|ഫ്രാങ്ക്ഫർട്ട് പാർലമെന്റ്]] അംഗമായതിനാൽ ശക്തമായ രാഷ്ട്രീയ പശ്ചാത്തലമുള്ള ഒരു കുടുംബത്തിൽ നിന്നാണ് വന്നത്.<ref>Annelies Laschitza, ''Die Liebknechts: Karl und Sophie – Politik und Familie'', Berlin: Aufbau Taschenbuch, 2009</ref> ലിബ്നെക്റ്റിന്റെ മാതാപിതാക്കൾ രണ്ടാമത്തെ കസിൻമാരായിരുന്നു. കാരണം അദ്ദേഹത്തിന്റെ മുത്തശ്ശി പിതാമഹന്റെ മുത്തച്ഛന്മാരിൽ ഒരാളുടെ സഹോദരിയായിരുന്നു.<ref name=bookref1>{{cite book|last=Trotnow|first=Helmut|authorlink=|title=Karl Liebknecht (1871–1919): political biography|publisher=Archon Books|year=1984|location=|pages=[https://archive.org/details/karlliebknecht180000trot/page/16 16]|url=https://archive.org/details/karlliebknecht180000trot|isbn=0208020330}}</ref>
== ഇതും കാണുക ==
{{Portal|Communism|Socialism}}
* [[ലക്സംബർഗിസം]]
==അവലംബം==
{{Reflist|30em}}
== കൂടുതൽ വായനയ്ക്ക് ==
*Timeline of Karl Liebknecht's life (in German), at the Lebendiges Museum Online (LEMO): https://www.dhm.de/lemo/biografie/karl-liebknecht
*Helmut Trotnow, ''Karl Liebknecht, 1871–1919: A Political Biography'', Olympic Marketing Corp, 1984, {{ISBN|978-0208020338}}
*Emile Burns, ''Karl Liebknecht'', London : Martin Lawrence, 1934
*Karl Liebknecht, ''"The Future Belongs to the People"'' Leopold Classic Library, 2015
*H. Wohlgemuth, ''Karl Liebknecht'', Dietz Verlag, 1975
*Annelies Laschitza, ''Die Liebknechts: Karl und Sophie – Politik und Familie'', Berlin: Aufbau Taschenbuch, 2009
*Sara Ann Sewell, "Mourning Comrades: Communist Funerary Rituals in Colonge during the Weimar Republic", ''German Studies Review'', 32(3) 2009, 527-548
* Eric D. Weitz, ''Creating German Communism, 1890–1990: From Popular Protests to Socialist State.'' Princeton, New Jersey: Princeton University Press, 1997
* Ottokar Luban, ''The Role of the Spartacist Group after 9 November 1918 and the Formation of the KPD'', in: Ralf Hoffrogge and Norman LaPorte (eds.), ''Weimar Communism as Mass Movement 1918-1933'', London: Lawrence & Wishart, 2017, pp. 45-65.
* Karl Liebknecht's works (in English): https://www.marxists.org/archive/liebknecht-k/index.htm
== ബാഹ്യ ലിങ്കുകൾ ==
{{commons|Karl Liebknecht|Karl Liebknecht}}
* {{Britannica|339854}}
* {{Gutenberg author | id=Liebknecht,+Karl+Paul+August+Friedrich}}
* {{Internet Archive author |sname=Karl Liebknecht}}
*[http://www.marxists.org/archive/liebknecht-k/index.htm Karl Liebknecht Internet Archive], [[Marxists Internet Archive]]. Retrieved April 21, 2010.
* {{PM20|FID=pe/011420}}
* {{Wikisource-inline|list=
** {{Cite EB1922|wstitle=Liebknecht, Karl|short=x|noicon=x}}
** {{Cite Collier's|wstitle=Liebknecht, Karl|noicon=x}}
** {{Cite Americana|wstitle=Liebknecht, Karl|short=x|noicon=x}}
}}
<!-- https://archive.org/stream/literarydigest12newy#page/22/mode/1up -->
[[വർഗ്ഗം:1871-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1919-ൽ മരിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജർമ്മൻ മാർക്സിസ്റ്റുകൾ]]
bq1h392htp9oltmdpddonk8u1j4g5ji
കനേഡിയൻ ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹം
0
446231
4648707
4557375
2026-07-20T04:25:38Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648707
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox islands|name=ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹം<br /><small>{{native name|fr-CA|Archipel Arctique Canadien}}</small>|elevation_m=|ethnic_groups=|density_km2=0.0098|population_as_of=|population=14,000|country_leader_name=|country_leader_title=|country_largest_city_population=6,184|country_largest_city=[[ഇക്വാല്യൂട്ട്]], [[നുനാവട്]]|country_admin_divisions=[[നുനാവട്]]<br />[[നോർത്ത്വെസ്റ്റ് ടെറിറ്ററീസ്]]<br />[[ന്യൂഫൗണ്ടൻലാൻഡ് ആന്റ് ലാബ്രഡോർ]]|country_admin_divisions_title=[[Provinces and territories of Canada|Territories and Province]]|country=കാനഡ|highest_mount=|image_name=arcticisl.png|area_km2=1407770 <ref name="Canada">{{cite web|url=http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/learningresources/facts/islands.html |title=Atlas of Canada – Sea Islands |publisher=Atlas.nrcan.gc.ca |date=2009-08-12 |accessdate=2019-05-12| archiveurl=https://web.archive.org/web/20130122002132/http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/learningresources/facts/islands.html | archivedate=2013-01-22}}</ref>|major_islands=[[ബാഫിൻ ദ്വീപ്]], [[Victoria Island (Canada)|വിക്ടോറിയ ദ്വീപ്]], [[എല്ലെസ്മിയർ ദ്വീപ്]]|total_islands=36,563|archipelago=|coordinates={{Coord|75|N|90|W|type:isle_scale:10000000_region:CA|display=inline,title|name=Canadian Arctic Archipelago}}|location=[[വടക്കൻ കാനഡ]]|nickname=|native_name_link=|native_name=|map_image=Canadian Arctic Archipelago.svg|image_size=|image_caption=Polar projection map of the Arctic Archipelago|additional_info=}}[[വടക്കേ അമേരിക്ക]] [[ഭൂഖണ്ഡം|വൻകരയുടെ]] വടക്കേയറ്റത്തായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഒരു [[ദ്വീപസമൂഹം|ദ്വീപസമൂഹമാണ്]] '''കനേഡിയൻ ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹം''' ('''Canadian Arctic Archipelago''') അഥവാ '''ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹം''' ('''Arctic Archipelago'''). [[വടക്കൻ കാനഡ|കാനഡയുടെ വടക്കൻ പ്രദേശത്തിലായി]] [[ആർട്ടിക് സമുദ്രം|ആർട്ടിക് സമുദ്രത്തിൽ]] സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന 36,563 ദ്വീപുകളുടെ കൂട്ടമായ ഇവയുടെ ആകെ വിസ്തീർണ്ണം {{convert|1424500|km2|abbr=on}} ആണ്. [[വടക്കൻ കാനഡ|വടക്കൻ കാനഡയുടെ]] സിംഹഭാഗവും ഉൾപ്പെടുന്ന ഈ ദ്വീപസമൂഹങ്ങളിൽ [[നുനാവട്|നുനാവടിന്റെ]] മുഖ്യഭാഗവും [[നോർത്ത്വെസ്റ്റ് ടെറിറ്ററീസ്|നോർത്ത് വെസ്റ്റേൺ ടെറിടറികളുടെ]] ഭാഗങ്ങളുമാണ് ഉൾക്കൊള്ളുന്നത്.<ref>Marsh, James H., ed. 1988. "[http://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/arctic-archipelago/ Arctic Archipelago] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180912022053/https://www.thecanadianencyclopedia.com/en/article/arctic-archipelago|date=2018-09-12}}" ''[[Canadian Encyclopedia|The Canadian Encyclopedia]]''. Toronto: Hurtig Publishers.</ref> [[ആഗോളതാപനം|ആഗോളതാപനത്തിന്റെ]] ഫലങ്ങൾ ഇവിടെയും ദൃശ്യമാണ്.<ref>[http://www.esrl.noaa.gov/psd/people/dezheng.sun/lectures/seaice/Rothrock-etal.1999-GRL.pdf Thinning of the Arctic Sea-Ice Cover]</ref><ref>{{Cite web |url=http://amper.ped.muni.cz/jenik/dirs/gw/dirs/diagnosis/fig_cz/.w/stroeve_sea_ice2007.pdf |title=Arctic sea ice decline: Faster than forecast |access-date=2018-10-20 |archive-date=2013-05-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130512162228/http://amper.ped.muni.cz/jenik/dirs/gw/dirs/diagnosis/fig_cz/.w/stroeve_sea_ice2007.pdf |url-status=dead }}</ref> ഇവിടുത്തെ മഞ്ഞുരുകലിൻറെ തോത് അനുസരിച്ച്, ഏതാണ്ട് 2100 ആവുമ്പോൾ [[സമുദ്രനിരപ്പ്]] ഏകദേശം {{convert|3.5|cm|abbr=on}} ഉയരുമെന്ന് ചില പഠനങ്ങൾ കരുതുന്നു.<ref>{{cite web|url=http://www.sciencenews.org/view/generic/id/348880/description/News_in_Brief_Canadas_ice_shrinking_rapidly|title=Canada's ice shrinking rapidly|first=Erin|last=Wayman|work= [[Science News]]}}</ref>
==ഭൂമിശാസ്ത്രം==
[[File:Wfm baffin island.jpg|thumb|ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹത്തിൽ ആകെ വിസ്തൃതിയിൽ ഏറ്റവും വലിയ ദ്വീപായി അറിയപ്പെടുന്ന ബാഫിൻ ദ്വീപിൻ്റെ ഉപഗ്രഹ ചിത്രം.]]
[[File:Wfm ellesmere island.jpg|thumb|എല്ലെസ്മിയർ ദ്വീപിനെയും ആക്സൽ ഹൈബർഗ് ദ്വീപ് (എൽലെസ്മെയറിൻ്റെ ഇടതുവശത്ത്) ഉൾപ്പെടെയുള്ള അതിൻ്റെ അയൽ ദ്വീപുകളെയും കാണിക്കുന്ന സംയുക്ത സാറ്റലൈറ്റ് ചിത്രം. ഈ ചിത്രത്തിൽ ഗ്രീൻലാൻഡ് വലതുവശത്താണ്.]]
കിഴക്ക് പടിഞ്ഞാറായി {{convert|2400|km|abbr=on}} വ്യാപിച്ചുകിടക്കുന്ന ഈ ദ്വീപസമൂഹത്തിന്റെ വടക്കേയറ്റമായ [[എല്ലെസ്മിയർ ദ്വീപ്|എല്ലിസ്മെയർ ദ്വീപിലെ]] [[കേപ് കൊളംബിയ]], വൻകരയിൽനിന്നും {{convert|1900|km|abbr=on}} അകലെയാണ് സ്ഥിതിചെയ്യുന്നത്. പടിഞ്ഞാറ് [[ബ്യൂഫോട്ട് കടൽ|ബ്യൂഫോർട്ട് കടൽ]], വടക്ക് പടിഞ്ഞാറ് [[ആർട്ടിക് സമുദ്രം]]; കിഴക്ക് [[Greenland|ഗ്രീൻലാന്റ്]], [[ബാഫിൻ ഉൾക്കടൽ]] [[ഡേവിസ് കടലിടുക്ക്]]; തെക്ക് [[ഹഡ്സൺ ഉൾക്കടൽ]] എന്നിവയ്ക്കിടയിലായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്നു.
36,563 ദ്വീപുകൾ ഉള്ളതിൽ 94 എണ്ണം {{convert|130|km2|abbr=on|0}} അധികം വിസ്തൃതിയുള്ളവയാണ്, വിസ്തീർണ്ണം {{convert|1400000|km2|abbr=on}} ആണ്.<ref>{{Cite web |url=http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0000292 |title=Arctic Archipelago |access-date=2018-10-20 |archive-date=2011-10-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20111009230218/http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0000292 |url-status=dead }}</ref> ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹത്തിലെ {{convert|10000|km2|abbr=on}} അധികം വിസ്തീർണ്ണമുള്ള ദ്വീപുകൾ താഴെപ്പറയുന്നവയാണ്
{| class="wikitable"
! rowspan="2"| ദ്വീപിന്റെ പേർ!! rowspan="2"| സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന പ്രദേശം<sup>*</sup> !! rowspan="2"|വിസ്തീർണ്ണം!! colspan="2"| റാങ്ക് !! rowspan="2" | ജനസംഖ്യ<br />(2001)
|-
! ഭൂമിയിൽ !! കാനഡയിൽ
|-
| [[ബാഫിൻ ദ്വീപ്]] || [[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|507451|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 5 || style="text-align: right;" | 1 || style="text-align: right;" | 9,563
|-
| [[വിക്ടോറിയ ദ്വീപ്]] || [[Northwest Territories|NT]], [[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|217291|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 8 || style="text-align: right;" | 2 || style="text-align: right;" | 1,707
|-
|[[എല്ലെസ്മിയർ ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|196236|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 10 || style="text-align: right;" | 3 || style="text-align: right;" | 168
|-
|[[ബാങ്ക്സ് ദ്വീപ്]]||[[Northwest Territories|NT]] || style="text-align: right;" | {{convert|70028|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 24 || style="text-align: right;" | 5 || style="text-align: right;" | 114
|-
|[[ഡെവൺ ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|55247|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 27 || style="text-align: right;" | 6 || style="text-align: right;" | 0
|-
|[[ആക്സൽ ഹൈബർഗ് ദ്വീപ്|ആക്സൽ ഹെയ്ബർഗ് ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] ||style="text-align: right;" | {{convert|43178|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 32 || style="text-align: right;" | 7 || style="text-align: right;" | 0
|-
|[[മെൽവില്ലെ ദ്വീപ്]]||[[Northwest Territories|NT]], [[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|42149|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 33 || style="text-align: right;" | 8 || style="text-align: right;" | 0
|-
| [[സതാംപ്ടൺ ദ്വീപ്]] || [[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|41214|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 34 || style="text-align: right;" | 9 || style="text-align: right;" | 718
|-
|[[പ്രിൻസ് ഓഫ് വെയിത്സ് ദ്വീപ് (നുനാവട്)|പ്രിൻസ് ഓഫ് വെയിത്സ് ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|33339|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 40 || style="text-align: right;" | 10 || style="text-align: right;" | 0
|-
|[[സോമർസെറ്റ് ദ്വീപ് (നുനാവട്)|സോമർസെറ്റ് ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|24786|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 46 || style="text-align: right;" | 12 || style="text-align: right;" | 0
|-
|[[ബാത്തസ്റ്റ് ദ്വീപ് (നുനാവട്)|ബാതസ്റ്റ് ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|16042|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 54 || style="text-align: right;" | 13 || style="text-align: right;" | 0
|-
|[[പ്രിൻസ് പാട്രിക് ദ്വീപ്]]||[[Northwest Territories|NT]] || style="text-align: right;" | {{convert|15848|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 55 || style="text-align: right;" | 14 ||style="text-align: right;" | 0
|-
|[[കിംഗ് വില്യം ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|13111|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 61 || style="text-align: right;" | 15 || style="text-align: right;" | 1279
|-
|[[എല്ലെഫ് റിംഗ്നെസ് ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|11295|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 69 || style="text-align: right;" | 16 || style="text-align: right;" | 0
|-
|[[ബൈലോട്ട് ദ്വീപ്]]||[[Nunavut|NU]] || style="text-align: right;" | {{convert|11067|km2|abbr=on|0}} || style="text-align: right;" | 72 || style="text-align: right;" | 17 ||style="text-align: right;" | 0
|}<sup>*</sup> <small>NT = [[Northwest Territories]], NU = [[Nunavut]]</small>
[[ഗ്രീൻലാൻഡ്|ഗ്രീൻലാന്റ്]] കഴിഞ്ഞാൽ [[ആർട്ടിക്]] പ്രദേശത്തിൽ ഏറ്റവുമധികം വിസ്തൃതിയുള്ള പ്രദേശമാണിത്. [[Climate of the Arctic|ആർട്ടിക് കാലാവസ്ഥ]] അനുഭവപ്പെടുന്ന ഇവിടങ്ങളിൽ പർവ്വതങ്ങളൊഴികെയുള്ള പ്രദേശങ്ങളിൽ [[tundra|തുന്ദ്ര]] കാണപ്പെടുന്നു. ഇവിടുത്തെ മിക്കവാറും ദ്വീപുകൾ ജനവാസമില്ലാത്തവയാണ്, തെക്കൻ ദ്വീപുകളിലെ തീരപ്രദേശങ്ങളിൽ മാത്രമാണ് [[ഇന്യൂട്ട്|ഇനൂയിറ്റ് വംശജർ]] താമസിക്കുന്നത്.
==ഭൂപടം==
{|
|-
|nowrap|
*[[കിങ് ക്രിസ്ത്യൻ ദ്വീപ്|കിങ് ക്രിസ്റ്റ്യൻ ദ്വീപ്]]{{Ref|1|map 1}}
* [[Borden Island|Borden]]{{Ref|2|map 2}}
* [[Lougheed Island|Lougheed]]{{Ref|3|map 3}}
* [[Brock Island|Brock]]{{Ref|4|map 4}}
* [[മക്കെൻസി കിങ് ദ്വീപ്]]{{Ref|5|map 5}}
* [[Helena Island (Nunavut)|Helena]]{{Ref|6|map 6}}
* [[Cameron Island|Cameron]]{{Ref|7|map 7}}
* [[Emerald Isle (Northwest Territories)|Emerald]]{{Ref|8|map 8}}
* [[Prince Patrick Island|Prince Patrick]]{{Ref|9|map 9}}
* [[Île Vanier]]{{Ref|10|map 10}}
* [[Eglinton Island|Eglinton]]{{Ref|11|map 11}}
* [[Alexander Island (Nunavut)|Alexander]]{{Ref|12|map 12}}
* [[Bathurst Island (Canada)|Bathurst]]{{Ref|13|map 13}}
* [[Melville Island (Northwest Territories and Nunavut)|Melville]]{{Ref|14|map 14}}
* [[Byam Martin Island|Byam Martin]]{{Ref|15|map 15}}
* [[Banks Island|Banks]]{{Ref|16|map 16}}
* [[Stefansson Island|Stefansson]]{{Ref|17|map 17}}
* [[Russell Island (Nunavut)|Russell]]{{Ref|18|map 18}}
* [[Prince of Wales Island (Nunavut)|Prince of Wales]]{{Ref|19|map 19}}
* [[Prescott Island|Prescott]]{{Ref|20|map 20}}
* [[Somerset Island (Nunavut)|Somerset]]{{Ref|21|map 21}}
* [[Victoria Island (Canada)|Victoria]]{{Ref|22|map 22}}
* [[King William Island|King William]]{{Ref|23|map 23}}
* [[Matty Island|Matty]]{{Ref|24|map 24}}
* [[Wales Island (Nunavut)|Wales]]{{Ref|25|map 25}}
* [[Belcher Islands|Belcher]]{{Ref|26|map 26}}
* [[Long Island (Hudson Bay, Nunavut)|Long]]{{Ref|27|map 27}}
* [[Akimiski Island|Akimiski]]{{Ref|28|map 28}}
* [[Charlton Island|Charlton]]{{Ref|29|map 29}}
|
[[File:Canadarcticislands.gif|600px|Reference map of Canadian Arctic Archipelago]]
|nowrap|
* [[Ellesmere Island|Ellesmere]]{{Ref|30|map 30}}
* [[മെയ്ഘെൻ ദ്വീപ്]]{{Ref|31|map 31}}
* [[Axel Heiberg Island|Axel Heiberg]]{{Ref|32|map 32}}
* [[Ellef Ringnes Island|Ellef Ringnes]]{{Ref|33|map 33}}
* [[Amund Ringnes Island|Amund Ringnes]]{{Ref|34|map 34}}
* [[Cornwall Island (Nunavut)|Cornwall]]{{Ref|35|map 35}}
* [[Graham Island (Nunavut)|Graham]]{{Ref|36|map 36}}
* [[നോർത്ത് കെന്റ് ദ്വീപ്]]{{Ref|37|map 37}}
* [[Baillie-Hamilton Island|Baillie-Hamilton]]{{Ref|38|map 38}}
* [[Little Cornwallis Island|Little Cornwallis]]{{Ref|39|map 39}}
* [[Cornwallis Island (Nunavut)|Cornwallis]]{{Ref|40|map 40}}
* [[Devon Island|Devon]]{{Ref|41|map 41}}
* [[Bylot Island|Bylot]]{{Ref|42|map 42}}
* [[Baffin Island|Baffin]]{{Ref|43|map 43}}
* [[Jens Munk Island|Jens Munk]]{{Ref|44|map 44}}
* [[Koch Island|Koch]]{{Ref|45|map 45}}
* [[Bray Island|Bray]]{{Ref|46|map 46}}
* [[Rowley Island|Rowley]]{{Ref|47|map 47}}
* [[Foley Island|Foley]]{{Ref|48|map 48}}
*[[എയർഫോഴ്സ് ദ്വീപ്|എയർഫോർസ് ദ്വീപ്]]{{Ref|49|map 49}}
* [[Prince Charles Island|Prince Charles]]{{Ref|50|map 50}}
* [[Vansittart Island (Nunavut)|Vansittart]]{{Ref|51|map 51}}
* [[White Island (Nunavut)|White]]{{Ref|52|map 52}}
* [[Southampton Island|Southampton]]{{Ref|53|map 53}}
* [[Resolution Island (Nunavut)|Resolution]]{{Ref|54|map 54}}
* [[ലോക്സ് ലാന്റ് ദ്വീപ്|Loks]]{{Ref|55|map 55}}
* [[Akpatok Island|Akpatok]]{{Ref|56|map 56}}
* [[Big Island (Kimmirut)|Big]]{{Ref|57|map 57}}
* [[Salisbury Island (Nunavut)|Salisbury]]{{Ref|58|map 58}}
* [[Nottingham Island|Nottingham]]{{Ref|59|map 59}}
* [[Mansel Island|Mansel]]{{Ref|60|map 60}}
* [[Coats Island|Coats]]{{Ref|61|map 61}}
|}
'''Islands not on map'''
{{Div col|colwidth=22em}}
* [[Beechey Island|Beechey]]{{Ref|62|map 62}}
* [[Duke of York Archipelago|Duke of York]]{{Ref|63|map 63}}
* [[Gateshead Island|Gateshead]]{{Ref|64|map 64}}
* [[Haig-Thomas Island|Haig-Thomas]]{{Ref|65|map 65}}
* [[Hans Island|Hans]]{{Ref|66|map 66}}
* [[Herschel Island]]{{Ref|67|map 67}}
* [[Killiniq Island|Killiniq]]{{Ref|68|map 68}}
* [[Jenny Lind Island|Jenny Lind]]{{Ref|69|map 69}}
* [[Ottawa Islands|Ottawa]]{{Ref|70|map 70}}
* [[Prince Leopold Island|Prince Leopold]]{{Ref|71|map 71}}
* [[Skraeling Island|Skraeling]]{{Ref|72|map 72}}
* [[Trodely Island|Trodeley]]{{Ref|73|map 73}}
* [[Weston Island|Weston]]{{Ref|74|map 74}}
{{Div col end}}
{{div col|small=yes|colwidth=25em}}
* {{Note|1|map 1}}King Christian Island, {{Coord|77|45|N|102|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=King Christian Island, NU}}
* {{Note|2|map 2}}Borden Island, {{Coord|78|33|N|111|10|W|type:isle_region:CA_scale:500000|name=Borden Island, NT, NU}}
* {{Note|3|map 3}}Lougheed Island, {{Coord|77|24|N|105|15|W|type:isle_region:CA-NT_scale:500000|name=Lougheed Island, NT}}
* {{Note|4|map 4}}Brock Island, {{Coord|77|51|N|114|27|W|type:isle_region:CA-NT_scale:500000|name=Brock Island, NT}}
* {{Note|5|map 5}}Mackenzie King Island, {{Coord|77|43|N|111|57|W|type:isle_region:CA_scale:700000|name=Mackenzie King Island, NT, NU}}
* {{Note|6|map 6}}Helena Island, {{Coord|76|40|N|101|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Helena Island, NU}}
* {{Note|7|map 7}}Cameron Island, {{Coord|77|48|N|101|51|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Cameron Island, NU}}
* {{Note|8|map 8}}Emerald Isle, {{Coord|76|48|N|114|07|W|type:isle_region:CA-NT_scale:500000|name=Emerald Isle, NT}}
* {{Note|9|map 9}}Prince Patrick Island, {{Coord|76|45|N|119|30|W|type:isle_region:CA-NT_scale:1500000|name=Prince Patrick Island, NT}}
* {{Note|10|map 10}}Île Vanier, {{Coord|76|10|N|103|15|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Île Vanier, NU}}
* {{Note|11|map 11}}Eglinton Island, {{Coord|75|46|N|118|27|W|type:isle_region:CA-NT_scale:500000|name=Eglinton Island, NT}}
* {{Note|12|map 12}}Alexander Island, {{Coord|75|52|N|102|37|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Alexander Island, NU}}
* {{Note|13|map 13}}Bathurst Island, {{Coord|75|46|N|099|47|W|type:isle_region:CA-NU_scale:1000000|name=Bathurst Island, NU}}
* {{Note|14|map 14}}Melville Island, {{Coord|75|30|N|111|30|W|type:isle_region:CA_scale:1500000|name=Melville Island, NT, NU}}
* {{Note|15|map 15}}Byam Martin Island, {{Coord|75|12|N|104|17|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Byam Martin Island, NU}}
* {{Note|16|map 16}}Banks Island, {{Coord|73|00|N|121|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:2000000|name=Banks Island, NU}}
* {{Note|17|map 17}}Stefansson Island, {{Coord|73|30|N|105|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Stefansson Island, NU}}
* {{Note|18|map 18}}Russell Island, {{Coord|74|00|N|098|25|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Russell Island, NU}}
* {{Note|19|map 19}}Prince of Wales Island, {{Coord|72|36|N|098|32|W|type:isle_region:CA-NU_scale:2000000|name=Prince of Wales Island, NU}}
* {{Note|20|map 20}}Prescott Island, {{Coord|73|03|N|096|49|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Prescott Island, NU}}
* {{Note|21|map 21}}Somerset Island, {{Coord|73|15|N|093|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:1500000|name=Somerset Island, NU}}
* {{Note|22|map 22}}Victoria Island, {{Coord|71|00|N|110|00|W|type:isle_region:CA_scale:5000000|name=Victoria Island, NT, NU}}
* {{Note|23|map 23}}King William Island, {{Coord|68|58|N|097|14|W|type:isle_region:CA-NU_scale:2000000|name=King William Island, NU}}
* {{Note|24|map 24}}Matty Island, {{Coord|69|28|N|095|40|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Matty Island, NU}}
* {{Note|25|map 25}}Wales Island, {{Coord|68|01|N|086|40|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Wales Island, NU}}
* {{Note|26|map 26}}Belcher Islands, {{Coord|56|20|N|079|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Belcher Islands, NU}}
* {{Note|27|map 27}}Long Island, {{Coord|54|52|N|079|25|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Long Island, NU}}
* {{Note|28|map 28}}Akimiski Island, {{Coord|53|00|N|081|20|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Akimiski Island, NU}}
* {{Note|29|map 29}}Charlton Island, {{Coord|52|00|N|079|26|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Charlton Island, NU}}
* {{Note|30|map 30}}Ellesmere Island, {{Coord|79|49|N|078|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:5000000|name=Ellesmere Island, NU}}
* {{Note|31|map 31}}മെയ്ഘെൻ ദ്വീപ് {{Coord|79|59|N|099|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Meighen Island, NU}}
* {{Note|32|map 32}}Axel Heiberg Island, {{Coord|79|26|N|090|46|W|type:isle_region:CA-NU_scale:2500000|name=Axel Heiberg Island, NU}}
* {{Note|33|map 33}}Ellef Ringnes Island, {{Coord|78|37|N|101|56|W|type:isle_region:CA-NU_scale:1500000|name=Ellef Ringnes Island, NU}}
* {{Note|34|map 34}}Amund Ringnes Island, {{Coord|78|19|N|096|25|W|type:isle_region:CA-NU_scale:1000000|name=Amund Ringnes Island, NU}}
* {{Note|35|map 35}}Cornwall Island, {{Coord|77|37|N|094|52|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Cornwall Island, NU}}
* {{Note|36|map 36}}Graham Island, {{Coord|77|26|N|090|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Graham Island, NU}}
* {{Note|37|map 37}}നോർത്ത് കെന്റ് ദ്വീപ്, {{Coord|76|40|N|090|15|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=നോർത്ത് കെന്റ് ദ്വീപ്, NU}}
* {{Note|38|map 38}}Baillie-Hamilton Island, {{Coord|75|53|N|094|35|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Baillie-Hamilton Island, NU}}
* {{Note|39|map 39}}Little Cornwallis Island, {{Coord|75|30|N|096|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Little Cornwallis Island, NU}}
* {{Note|40|map 40}}Cornwallis Island, {{Coord|75|05|N|095|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:700000|name=Cornwallis Island, NU}}
* {{Note|41|map 41}}Devon Island, {{Coord|75|15|N|088|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:1500000|name=Devon Island, NU}}
* {{Note|42|map 42}}Bylot Island, {{Coord|73|13|N|078|34|W|type:isle_region:CA-NU_scale:700000|name=Bylot Island, NU}}
* {{Note|43|map 43}}Baffin Island, {{Coord|69|00|N|072|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:10000000|name=Baffin Island, NU}}
* {{Note|44|map 44}}Jens Munk Island, {{Coord|69|40|N|079|40|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Jens Munk Island, NU}}
* {{Note|45|map 45}}Koch Island, {{Coord|69|35|N|078|20|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Koch Island, NU}}
* {{Note|46|map 46}}Bray Island, {{Coord|69|20|N|077|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Bray Island, NU}}
* {{Note|47|map 47}}Rowley Island, {{Coord|69|05|N|078|52|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Rowley Island, NU}}
* {{Note|48|map 48}}Foley Island, {{Coord|68|30|N|075|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Foley Island, NU}}
* {{Note|49|map 49}}Air Force Island, {{Coord|67|58|N|074|05|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Air Force Island, NU}}
* {{Note|50|map 50}}Prince Charles Island, {{Coord|67|45|N|076|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:700000|name=Prince Charles Island, NU}}
* {{Note|51|map 51}}Vansittart Island, {{Coord|65|50|N|084|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Vansittart Island, NU}}
* {{Note|52|map 52}}White Island, {{Coord|65|46|N|084|53|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=White Island, NU}}
* {{Note|53|map 53}}Southampton Island, {{Coord|64|30|N|084|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:1500000|name=Southampton Island, NU}}
* {{Note|54|map 54}}Resolution Island, {{Coord|61|35|N|065|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Resolution Island, NU}}
* {{Note|55|map 55}}Loks Land Island, {{Coord|62|26|N|064|38|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Loks Land Island, NU}}
* {{Note|56|map 56}}Akpatok Island, {{Coord|60|25|N|068|08|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Akpatok Island, NU}}
* {{Note|57|map 57}}Big Island, {{Coord|62|43|N|070|43|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Big Island, NU}}
* {{Note|58|map 58}}Salisbury Island, {{Coord|63|35|N|077|00|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Salisbury Island, NU}}
* {{Note|59|map 59}}Nottingham Island, {{Coord|63|17|N|077|55|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Nottingham Island, NU}}
* {{Note|60|map 60}}Mansel Island, {{Coord|62|00|N|079|50|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Mansel Island, NU}}
* {{Note|61|map 61}}Coats Island, {{Coord|62|35|N|082|45|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Coats Island, NU}}
* {{Note|62|map 62}}Beechey Island, {{Coord|74|43|N|091|51|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Beechey Island, NU}}
* {{Note|63|map 63}}Duke of York Archipelago, {{Coord|68|15|N|112|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Duke of York Archipelago, NU}}
* {{Note|64|map 64}}Gateshead Island, {{Coord|70|35|N|100|25|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Gateshead Island, NU}}
* {{Note|65|map 65}}Haig-Thomas Island, {{Coord|78|15|N|094|30|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Haig-Thomas Island, NU}}
* {{Note|66|map 66}}Hans Island, {{Coord|80|49|N|066|27|W|type:isle_scale:500000|name=Hans Island, Canada, Denmark}}
* {{Note|67|map 67}}Herschel Island, {{coord|69|35|N|139|04|W|scale:500000|name=Herschel Island}}
* {{Note|68|map 68}}Killiniq Island, {{Coord|60|22|N|064|37|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Killiniq Island, NU}}
* {{Note|69|map 69}}Jenny Lind Island, {{Coord|68|43|N|101|58|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Jenny Lind Island, NU}}
* {{Note|70|map 70}}Ottawa Islands, {{Coord|59|34|N|080|16|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Ottawa Islands, NU}}
* {{Note|71|map 71}}Prince Leopold Island, {{Coord|74|01|N|090|04|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Prince Leopold Island, NU}}
* {{Note|72|map 72}}Skraeling Island, {{Coord|78|55|N|075|40|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Skraeling Island, NU}}
* {{Note|73|map 73}}Trodely Island, {{Coord|52|14|N|079|26|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Trodely Island, NU}}
* {{Note|74|map 74}}Weston Island, {{Coord|52|32|N|079|35|W|type:isle_region:CA-NU_scale:500000|name=Weston Island, NU}}
{{div col end}}
==അവലംബം==
{{reflist|30em}}
==കൂടുതൽ വായനക്ക്==
{{refbegin|30em}}
* Aiken, S.G., M.J. Dallwitz, L.L. Consaul, et al. ''Flora of the Canadian Arctic Archipelago: Descriptions, Illustrations, Identification, and Information Retrieval''[CD]. Ottawa: NRC Research Press; Ottawa: Canadian Museum of Nature, 2007. {{ISBN|978-0-660-19727-2}}.
* Aiken, S. G., Laurie Lynn Consaul, and M. J. Dallwitz. ''Grasses of the Canadian Arctic Archipelago''. Ottawa: Research Division, Canadian Museum of Nature, 1995.
*{{cite book |title=Arctic Geology and Geophysics: Proceedings of the Third International Symposium on Arctic Geology
|year=1982
|url=https://archive.org/details/arcticgeologygeo0000inte
|first1=H.R. |last1=Balkwill |publisher=Canadian Society of Petroleum Geologists |first2=Ashton F. |last2=Embry |type=Hardcover |isbn=0-920230-19-9}}
* Bouchard, Giselle. ''Freshwater Diatom Biogeography of the Canadian Arctic Archipelago''. Ottawa: [[Library and Archives Canada]], 2005. {{ISBN|0-494-01424-5}}
* Brown, Roger James Evan. ''Permafrost in the Canadian Arctic Archipelago''. National Research Council of Canada, Division of Building Research, 1972.
* Cota GF, LW Cooper, DA Darby, and IL Larsen. 2006. "Unexpectedly High Radioactivity Burdens in [[ice rafting|Ice-Rafted]] Sediments from the Canadian Arctic Archipelago". ''The Science of the Total Environment''. 366, no. 1: 253-61.
* Dunphy, Michael. ''Validation of a modelling system for tides in the Canadian Arctic Archipelago''. Canadian technical report of hydrography and ocean sciences, 243. Dartmouth, N.S.: Fisheries and Oceans Canada, 2005.
*{{cite book |title=Devonian of the World: Proceedings of the Second International Symposium on the Devonian System |location=Calgary, Canada
|publisher=Canadian Society of Petroleum Geologists |first1=Donald J. |last1=Glass |first2=Ashton F. |authorlink2=Ashton F. Embry|last2=Embry|first3=N. J. |last3=McMillan |type=Hardcover |isbn=0-920230-47-4}}
* Hamilton, Paul B., Konrad Gajewski, David E. Atkinson, and David R.S. Lean. 2001. "Physical and Chemical Limnology of 204 Lakes from the Canadian Arctic Archipelago". ''Hydrobiologia''. 457, no. 1/3: 133-148.
* Mi︠a︡rss, Tiĭu, Mark V. H. Wilson, and R. Thorsteinsson. ''Silurian and Lower Devonian Thelodonts and Putative Chondrichthyans from the Canadian Arctic Archipelago''. Special papers in palaeontology, no. 75. London: Palaeontological Association, 2006. {{ISBN|0-901702-99-4}}
* Michel, C Ingram, R G, and L R Harris. 2006. "Variability in Oceanographic and Ecological Processes in the Canadian Arctic Archipelago". ''Progress in Oceanography''. 71, no. 2: 379.
* [[Erling Porsild|Porsild, A.E.]] ''The Vascular Plants of the Western Canadian Arctic Archipelago''. Ottawa: E. Cloutier, Queen's printer, 1955.
* Rae, R. W. ''Climate of the Canadian Arctic Archipelago''. Toronto: Canada Dept. of Transport, 1951.
* Thorsteinsson, R., and Ulrich Mayr. ''The Sedimentary Rocks of Devon Island, Canadian Arctic Archipelago''. Ottawa, Canada: Geological Survey of Canada, 1987. {{ISBN|0-660-12319-3}}
* Van der Baaren, Augustine, and S. J. Prinsenberg. ''Geostrophic transport estimates from the Canadian Arctic Archipelago''. Dartmouth, N.S.: Ocean Sciences Division, Maritimes Region, Fisheries and Oceans Canada, Bedford Institute of Oceanography, 2002.
{{refend}}
[[വർഗ്ഗം:കനേഡിയൻ ആർട്ടിക് ദ്വീപസമൂഹം]]
{{Canada Geography}}
{{Arctic topics}}
b03p2gooauvpmboqn39362j3h3fcy79
ഫലകം:Dharma Productions
10
478943
4648664
4588128
2026-07-19T21:22:06Z
Shrekiolous
220536
[[Special:Contributions/~2025-39012-40|~2025-39012-40]] ([[User talk:~2025-39012-40|സംവാദം]]) ചെയ്ത നാൾപ്പതിപ്പ് [[Special:Diff/4588128|4588128]] നീക്കം ചെയ്യുന്നു
4648664
wikitext
text/x-wiki
{{Navbox
| name = Dharma Productions
| title = [[Dharma Productions]]
| state = {{{state|autocollapse}}}
| listclass = hlist
| group1 = Key individuals
| list1 =
* [[Yash Johar]]
* Hiroo Yash Johar
* [[Karan Johar]]
| group2 = [[Karan Johar]]
| list2 =
* ''[[Kuch Kuch Hota Hai]]'' (1998)
* ''[[Kabhi Khushi Kabhie Gham...]]'' (2001)
* ''[[Kabhi Alvida Naa Kehna]]'' (2006)
* ''[[My Name Is Khan]]'' (2010)
* ''[[Student of the Year]]'' (2012)
* ''[[Ae Dil Hai Mushkil]]'' (2016)
| group3 = [[Shakun Batra]]
| list3 =
* ''[[Ek Main Aur Ekk Tu]]'' (2012)
* ''[[Kapoor & Sons]]'' (2016)
| group4 = [[Mahesh Bhatt]]
| list4 =
* ''[[Gumrah (1993 film)|Gumrah]]'' (1993)
* ''[[Duplicate (1998 film)|Duplicate]]'' (1998)
| group5 = [[Rensil D'Silva]]
| list5 =
* ''[[Kurbaan (2009 film)|Kurbaan]]'' (2009)
* ''[[Ungli]]'' (2013)
| group6 = [[Shashank Khaitan]]
| list6 =
* ''[[Humpty Sharma Ki Dulhania]]'' (2014)
* ''[[Badrinath Ki Dulhania]]'' (2017)
* ''[[Dhadak]]'' (2018)
| group7 = [[Karan Malhotra]]
| list7 =
* ''[[Agneepath (2012 film)|Agneepath]]'' (2012)
* ''[[Brothers (2015 film)|Brothers]]'' (2015)
| group8 = [[Punit Malhotra]]
| list8 =
* ''[[I Hate Luv Storys]]'' (2010)
* ''[[Gori Tere Pyaar Mein]]'' (2013)
* ''[[Student of the Year 2]]'' (2019)
| group9 = [[Tarun Mansukhani]]
| list9 =
* ''[[Dostana (2008 film)|Dostana]]'' (2008)
* ''[[Drive (2019 film)|Drive]]'' (2019)
| group10 = [[Ayan Mukerji]]
| list10 =
* ''[[Wake Up Sid]]'' (2009)
* ''[[Yeh Jawaani Hai Deewani]]'' (2013)
* ''[[Brahmastra (film)|Brahmastra]]'' (2019)
| group11 = [[Abhishek Varman]]
| list11 =
* ''[[2 States (2014 film)|2 States]]'' (2014)
* ''[[Kalank]]'' (2019)
| group12 = Other directors
| list12 =
* ''[[Dostana (1980 film)|Dostana]]'' (1980)
* ''[[Duniya (1984 film)|Duniya]]'' (1984)
* ''[[Muqaddar Ka Faisla]]'' (1987)
* ''[[Agneepath (1990 film)|Agneepath]]'' (1990)
* ''[[Kal Ho Naa Ho]]'' (2003)
* ''[[Kaal (2005 film)|Kaal]]'' (2005)
* ''[[We Are Family (2010 film)|We Are Family]]'' (2010)
* ''[[Shaandaar]]'' (2015)
* ''[[Baar Baar Dekho]]'' (2016)
* ''[[Dear Zindagi]]'' (2016)
* ''[[Ok Jaanu]]'' (2017)
* ''[[Ittefaq (2017 film)|Ittefaq]]'' (2017)
* ''[[Raazi]]'' (2018)
* ''[[Simmba]]'' (2018)
* ''[[Kesari (film)|Kesari]]'' (2019)
* ''Kargil Girl'' (TBA)
| group13 = Films presented
| list13 =
* ''[[Baahubali: The Beginning]]'' (2015)
* ''[[The Ghazi Attack]]'' (2017)
* ''[[Baahubali 2: The Conclusion ]]'' (2017)
* ''[[Bucket List (2018 film)|Bucket List]]'' (2018)
* ''[[2.0 (film)|2.0]]'' (2018)
|below=
[[List of Dharma Productions films]]
}}<noinclude>
{{collapsible option}}
[[Category:Hindi film producer navigational boxes]]
[[Category:Indian film producer navigational boxes]]
</noinclude>
9sgb6bk21hqen9dpnqkcpqcbbrk64i6
ഫലകം:Karan Johar
10
480958
4648666
4588126
2026-07-19T21:22:38Z
Shrekiolous
220536
[[Special:Contributions/~2025-39012-40|~2025-39012-40]] ([[User talk:~2025-39012-40|സംവാദം]]) ചെയ്ത നാൾപ്പതിപ്പ് [[Special:Diff/4588126|4588126]] നീക്കം ചെയ്യുന്നു
4648666
wikitext
text/x-wiki
{{Navbox
|name = Karan Johar
|title = [[Karan Johar]]
|state = {{{state|autocollapse}}}
|listclass = hlist
|group1 = Films directed
|list1 =
* ''[[Kuch Kuch Hota Hai]]'' (1998)
* ''[[Kabhi Khushi Kabhie Gham...]]'' (2001)
* ''[[Kabhi Alvida Naa Kehna]]'' (2006)
* ''[[My Name Is Khan]]'' (2010)
* ''[[Student of the Year]]'' (2012)
* ''[[Bombay Talkies (film)|Bombay Talkies]]'' (2013)
* ''[[Ae Dil Hai Mushkil]]'' (2016)
* ''[[Lust Stories]]'' (2018)
| group2 = See also
| list2 =
*[[Dharma Productions]]
}}<noinclude>
{{collapsible option}}
[[Category:Indian film director navigational boxes|Johar, Karan]]
[[Category:Hindi film director navigational boxes|Johar, Karan]]
[[Category:Indian film producer navigational boxes|Johar, Karan]]
[[Category:Hindi film producer navigational boxes|Johar, Karan]]
</noinclude>
mnuruamipc3q47vftj3iyfbspvmiog9
ഔവർ ലേഡി ഓഫ് മെഡ്ജുഗോർജെ
0
482241
4648705
4076717
2026-07-20T03:21:06Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648705
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Our Lady of Medjugorje}}
{{Infobox Catholic apparition
|name = Our Lady of Medjugorje
|image = Holy Virgin Gospa from Tihajlin next to Međugorje-1.jpg
|caption = Statue of Our Lady of [[Tihaljina]], often mistaken for the Gospa of Medjugorje<ref>[http://www.medjugorje.org/ccart/statues/our-lady/our-lady-in-tihaljina/prod_186.html Our Lady in Tihaljina statue] at medjugorje.org online store. Accessed 2011-05-16.</ref>
|location = [[Medjugorje]], [[Bosnia and Herzegovina]]
|date =
|witness = {{unbulleted list | Mirjana Dragićević | Ivanka Ivanković | Marija Pavlović | Jakov Colo | Vicka Ivanković | Ivan Dragićević}}
|type = [[Marian apparition]]
|approval = Pending approval by the [[Holy See]]
|shrine = [[Medjugorje]]
|attributes=
|patronage=
}}
{{Roman Catholicism in Bosnia and Herzegovina}}
1981-ൽ [[മെഡ്ജുഗോർജെ]], [[ബോസ്നിയ]], ഹെർസഗോവിന (അക്കാലത്ത് [[Socialist Federal Republic of Yugoslavia|എസ്എഫ്ആർ യുഗോസ്ലാവിയ]]യിൽ)<ref>{{cite web|author= |url=http://www.medjugorje.ws/en/messages/docs-short-history/ |title=A short history of Our Lady's apparitions in Medjugorje |last=Rupcic |first=Dr. Fr. Ljudevit|publisher=Medjugorje Web Site|date= |accessdate=2013-04-01}}</ref> എന്നിവിടങ്ങളിലെ ആറ് ഹെർസഗോവിനിയൻ കൗമാരക്കാർക്ക് വാഴ്ത്തപ്പെട്ട കന്യകാമറിയം പ്രത്യക്ഷപ്പെട്ടുവെന്ന് വിശ്വസിക്കുന്നവർ നൽകിയ ശീർഷകമാണ് '''ഔവർ ലേഡി ഓഫ് മെഡ്ജുഗോർജെ.''' (ക്രൊയേഷ്യൻ: '''മെഗുഗോർസ്ക ഗോസ്പ; സമാധാനത്തിന്റെ രാജ്ഞി, വീണ്ടെടുപ്പുകാരന്റെ അമ്മ''' എന്നും അറിയപ്പെടുന്നു) പ്രാദേശിക രൂപതയും കത്തോലിക്കാസഭയും ഈ പ്രത്യക്ഷപ്പെടൽ അമാനുഷികമോ ആധികാരികമോ ആയി അംഗീകരിക്കുന്നില്ല.
അതിനുശേഷമുള്ള വർഷങ്ങളിൽ പ്രത്യക്ഷപ്പെടൽ കാണുകയും അതിൽ നിന്ന് സന്ദേശങ്ങൾ സ്വീകരിക്കുകയും ചെയ്തതായി റിപ്പോർട്ടുകൾ ഉണ്ട്. കാഴ്ചക്കാർ പലപ്പോഴും "ഗോസ്പ" <ref>[http://www.cbismo.com/index.php?mod=vijest&vijest=487 "Questionable Games Surrounding the Great Sign"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180503080727/http://www.cbismo.com/index.php?mod=vijest&vijest=487 |date=2018-05-03 }} Ratko Perić, Bishop of Mostar-Duvno, Diocesan website. Accessed 2011-05-16.</ref>എന്നാണ് വിളിക്കുന്നത്. ഇത് ലേഡിക്ക് വേണ്ടിയുള്ള [[സെർബോ-ക്രൊയേഷ്യൻ|സെർബോ-ക്രൊയേഷ്യൻ]] പുരാതനശൈലിപ്രയോഗമാണ്. 2017 മാർപ്പാപ്പയുടെ പ്രതികരണത്തിന്റെ ഭാഗമായി മെയ് 13 ന്, കൗമാരക്കാർ റിപ്പോർട്ടുചെയ്ത യഥാർത്ഥ ദർശനങ്ങൾ കൂടുതൽ ആഴത്തിൽ പഠിക്കേണ്ടതാണെന്ന് ഫ്രാൻസിസ് മാർപാപ്പ പ്രഖ്യാപിച്ചപ്പോൾ അതേസമയം തുടർന്നുള്ള ദർശനങ്ങൾ വർഷങ്ങളായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ കാഴ്ചപ്പാടിൽ സംശയാസ്പദമായ വിലയിരുത്തൽ ആയിരുന്നു.<ref name="catholicnewsagency.com">{{cite web |last=Harris |first=Elise |url=http://www.catholicnewsagency.com/news/pope-francis-i-am-suspicious-of-ongoing-medjugorje-apparitions-68961/ |title=Pope Francis: I am suspicious of ongoing Medjugorje apparitions |publisher=Catholic News Agency (CNA) |date=2017-05-13 |accessdate=2018-03-18 |archive-date=2017-10-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171014034103/https://www.catholicnewsagency.com/news/pope-francis-i-am-suspicious-of-ongoing-medjugorje-apparitions-68961 |url-status=dead }}</ref>അവിടെ പോയി, മതം മാറി, ദൈവത്തെ കണ്ടെത്തുന്നവരുടെ ജീവിതം കണ്ട് അവരുടെ ജീവിതവും മാറുന്നവരുണ്ടെന്ന് അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു. ഇത് ആത്മീയവും ഇടയവുമായ വസ്തുതയാണെന്നും അത് നിഷേധിക്കാനാവില്ലെന്നും അദ്ദേഹം പറയുകയുണ്ടായി.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=8FTDWY8SIX0 |title=Pope Francis' opinion on the Medjugorje apparitions |publisher=Rome Reports|date=2017-05-13 |accessdate=2018-03-17}}</ref>ഈ തീർത്ഥാടനത്തിന് 2019 മെയ് മാസത്തിൽ വത്തിക്കാൻ ഔദ്യോഗികമായി അംഗീകാരം നൽകി.<ref name=Vaticanapproval>https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2019-05/pope-authorizes-pilgrimages-to-medjugorje.html</ref>2019 ഓഗസ്റ്റിൽ അഞ്ച് ദിവസത്തേക്ക് മെഡ്ജുഗോറിയിലെ തീർത്ഥാടകർക്കും കത്തോലിക്കാ പുരോഹിതന്മാർക്കും ഇടയിൽ ഒരു യുവജനോത്സവം ആഘോഷിച്ചതോടെയാണ് അനുമതി ഔദ്യോഗികമായി പ്രഖ്യാപിച്ചത്.<ref name=firstpilgrimage>{{Cite web |url=https://cruxnow.com/church-in-europe/2019/08/06/vatican-confirms-medjugorje-approval-by-joining-youth-festival/ |title=ആർക്കൈവ് പകർപ്പ് |access-date=2019-08-22 |archive-date=2019-08-07 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190807014305/https://cruxnow.com/church-in-europe/2019/08/06/vatican-confirms-medjugorje-approval-by-joining-youth-festival/ |url-status=dead }}</ref>
==ഇതും കാണുക==
{{Portal|Catholicism}}
* [[Faustina Kowalska]]
* [[Marian apparition]]
* [[മേരിവിജ്ഞാനീയം]]
* [[Mariology of the Catholic Church]]
* [[Visions of Jesus and Mary]]
== അടിക്കുറിപ്പുകൾ ==
{{Reflist|30em}}
== അവലംബം==
=== പുസ്തകങ്ങൾ===
* {{cite book |last=Kutleša |first=Dražen |authorlink=Dražen Kutleša |date=2001 |title=Ogledalo pravde |trans-title=Mirror of Justice |language=Croatian |location=Mostar |publisher=Biskupski ordinarijat Mostar |ref=harv}}
=== News article ===
* {{cite news |last=Niles |first=Christine |date=16 May 2017 |title=Official Medjugorje report released: Serious doubts about authencity |url=https://www.churchmilitant.com/news/article/official-medjugorje-report-released-serious-doubts-about-authenticity |access-date=17 July 2019 |archive-date=2019-07-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190717004954/https://www.churchmilitant.com/news/article/official-medjugorje-report-released-serious-doubts-about-authenticity |url-status=dead }}
==പുറംകണ്ണികൾ==
{{Commons category|Our Lady of Medjugorje}}
* [http://www.medjugorje.hr/ Shrine of Our Lady of Medjugorje – Official Website] {{In lang|en}}
* [http://62.75.216.148/ TV Live streams from the Shrine of Medjugorje] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170504192401/http://62.75.216.148/ |date=2017-05-04 }} {{In lang|en}}
* [http://radio-medjugorje.com/ Radio MIR Medjugorje] {{In lang|hr}}
* [http://www.marytv.tv/ MaryTV Medjugorje] {{In lang|en}}
{{Medjugorje}}
[[വർഗ്ഗം:കത്തോലിക്കാ തീർത്ഥാടന കേന്ദ്രങ്ങൾ]]
c5pqb2uvq34yt3yw4w42a0snv5hkt8p
ജറാന താപ്പ
0
484147
4648708
4617865
2026-07-20T05:13:33Z
Borhan
163079
image replaced
4648708
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Jharana Thapa}}
{{Infobox person
| honorific_prefix =
| name = Jharana Thapa
| honorific_suffix =
| native_name = झरना थापा
| native_name_lang =
| image = Jharana Thapa at movie premier (cropped).jpg
| image_size =
| alt =
| caption = Jharana Thapa- Director of Nepali Movie "A Mero Hajur 2".
| birth_name =
| other names =
| birth_date = {{Birth date and age|mf=yes|1980|03|28}}
| birth_place = Pyuthan
| death_date = <!-- {{Death date and age|YYYY|MM|DD|YYYY|MM|DD}} (death date then birth date) -->
| death_place =
| residence = Dang & Kathmandu
| nationality = Nepalese
| education = Mahendra Multiple Campus Dang & P.K. Campus Kathmandu
| alma_mater = B.A.
| occupation = [[Actress]]
| years_active = 1996{{ndash}}present
| height =
| spouse = {{marriage|Sunil Kumar Thapa |1995}}<ref name="Jharana Biography">{{Cite web |url=http://nepaliactress.com/biography-of-jharana-thapa-debuting-as-a-director-in-a-mero-hajur-2/ |title=Biography of Jharana Thapa, Debuting as a director in A Mero Hajur 2 |website=Nepaliactress.com}}</ref>
| children = [[സുഹാന ഥാപ്പ]]
| awards = Fem Botanica KTV Film Awards {{small|(2008)}}<br/>KTV Film Award {{small|(2009)}}
}}
[[നേപ്പാൾ|നേപ്പാളി]] ചലച്ചിത്ര നടിയും ചലച്ചിത്ര നിർമ്മാതാവും ചലച്ചിത്ര സംവിധായികയുമാണ് '''ജറാന താപ്പ''' ([[നേപ്പാളി ഭാഷ|നേപ്പാളി]]: झरना थापा) (ജനനം: മാർച്ച് 28, 1980).<ref name="Jharana Biography" />ഡൈജോ (1996) എന്ന ചിത്രത്തിലൂടെ [[Cinema of Nepal|കോളിവുഡിൽ]] നടൻ [[Bhuwan K.C.|ഭുവൻ കെ.സിയോടൊപ്പം]] അഭിനയിച്ചുകൊണ്ട് അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു.<ref name="Nepali Movie">{{Cite web |url=http://reelnepal.com/movie/631/daijo |title=Daijo (1996) |website=Reelnepal.com |access-date=2019-09-07 |archive-date=2019-12-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191221154504/https://reelnepal.com/movie/631/daijo |url-status=dead }}</ref><ref name="Jharana">{{Cite web |url=http://www.kathmanducraze.com/view-profile/jharana-thapa |title=Jharana Thapa|website=Kathmanducraze.com}}</ref> നിരവധി സിനിമകളിൽ നായികയായി അഭിനയിച്ചു<ref name="Filmography">{{Cite web |url=http://reelnepal.com/name/1338/jharana-thapa/filmography |title=Jharana Filmography |website=Reelnepal.com |access-date=2019-09-07 |archive-date=2019-12-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191221154023/https://reelnepal.com/name/1338/jharana-thapa/filmography |url-status=dead }}</ref><ref>{{Cite web |url=http://xnepali.net/jharana-thapa-biography-and-movies/ |title=Jharna movies |website=Xnepali.net }}{{പ്രവർത്തിക്കാത്ത കണ്ണി|date=മേയ് 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 1998-ൽ പുറത്തിറങ്ങിയ ''ധരം സങ്കട്'' എന്ന ചിത്രത്തിലെ അഭിനയത്തിന് നിരൂപക പ്രശംസ ലഭിച്ചു..<ref>{{Cite web |url=http://www.souryadaily.com/2017/07/143822.html |title=Jharana Thapa- breakout movie |website=Souryadaily.com |language=Nepali |access-date=2019-09-07 |archive-date=2017-09-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170912012638/http://www.souryadaily.com/2017/07/143822.html |url-status=dead }}</ref><ref>{{Cite web |url= http://reelnepal.com/movie/707/dharma-sankat |website= reelnepal.com |title= Dharam Sankat (1998) |access-date= 2019-09-07 |archive-date= 2019-12-21 |archive-url= https://web.archive.org/web/20191221153818/https://reelnepal.com/movie/707/dharma-sankat |url-status= dead }}</ref><ref>{{cite web | url=http://nari.ekantipur.com/news/2012-03-24/985.html | title=सदाबहार नायिका झरना थापा | publisher=Ekantipur.com | accessdate=11 March 2011 | archive-date=2017-09-12 | archive-url=https://web.archive.org/web/20170912012255/http://nari.ekantipur.com/news/2012-03-24/985.html | url-status=dead }}</ref>
==ഫിലിമോഗ്രാഫി==
===അഭിനേത്രി===
{|class="wikitable"
|- style="background:#ccc; text-align:center;"
! colspan="3" style="background: LightSteelBlue;" | Films
|- style="background:#ccc; text-align:center;"
! style="background:#ccc; text-align:center;" |Year
! style="background:#ccc; text-align:center;" |Title
! style="background:#ccc; text-align:center;" |Role
|-
| 1996
| ''ഡൈജോ''
|
|-
| 1998
| ''ധരം സങ്കട്''
|
|-
| 1999
| ''ജീവൻ സാത്തി''
|
|-
| 2001
| ''അഞ്ജലി''
|
|-
| 2001
| ''സുഖ ദുഃഖ''
|
|-
| 2001
| ''ഭാട്ടിക''
|
|-
| 2002
| ''പൂർണ്ണിമ''
|
|-
| 2002
| ''സുയിൻഡോ കൊ സിന്ദുർ''
|
|-
| 2003
| ''മുഗ്ലാൻ''
|
|-
| 2009
| ''സുബാഷ്''
|
|}
==പുരസ്കാരങ്ങൾ==
{| class="wikitable"
|-
! Year !! Award !! Category !! Movie !! Role !! Result
|-
| 2008 || Fem Botanica KTV Film Awards 2065 || Best Actress || ''തക്ദിർ''<ref>{{cite web|url=http://www.myfursad.com/nepal_top_artist_news.php?id=281&title=Film+Awards+2065+&+the+Winners+Are%E2%80%A6&PHPSESSID=5b83abb569e6eb65ea17e4bb8803e2eb|title=Film Award 2065|work=Nepali Movies, Nepali Films|access-date=2019-09-07|archive-date=2011-07-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20110714142644/http://www.myfursad.com/nepal_top_artist_news.php?id=281&title=Film+Awards+2065+&+the+Winners+Are%E2%80%A6&PHPSESSID=5b83abb569e6eb65ea17e4bb8803e2eb|url-status=bot: unknown}}</ref> || || {{Won}}
|-
| 2009|| KTV Film Award 2066 || Best Actress || ''മാ ടിമി ബിന മാരി ഹാൽചു''<ref>{{cite web|url=http://blog.xnepali.com/ma-timi-bina-marihalchu-best-in-the-ktv-film-award-2066/#more-4265|title=Ma Timi Bina Marihalchu best in the KTV Film Award 2066|work=Nepali Movies, Nepali Films|access-date=2019-09-07|archive-date=2010-07-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20100720084655/http://blog.xnepali.com/ma-timi-bina-marihalchu-best-in-the-ktv-film-award-2066/#more-4265|url-status=dead}}</ref> || || {{Won}}
|}
==അവലംബം==
{{reflist|2}}
==പുറത്തേക്കുള്ള കണ്ണികൾ==
* {{IMDb name|1086714}}
* {{Twitter|jharana_thapa}}
{{Films directed by Jharana Thapa}}
{{authority control}}
[[വർഗ്ഗം:1970-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്നവർ]]
[[വർഗ്ഗം:നേപ്പാളിലെ സിനിമാ നടിമാർ]]
3vt0ziqimbok0d1krt15kn2r05i5trb
എഥിലീൻ
0
526369
4648667
4631213
2026-07-19T21:27:07Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648667
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Ethylene}}
{{short description|Unsaturated hydrocarbon with formula C2H4}}
{{Chembox
| Watchedfields = changed
| verifiedrevid = 477167214
| ImageFile = Ethylene-CRC-MW-dimensions-2D.png
| ImageSize = 160px
| ImageFileL1 = Ethylene-CRC-MW-3D-balls.png
| ImageFileR1 = Ethylene-3D-vdW.png
| IUPACName = Ethene
| OtherNames =
|Section1={{Chembox Identifiers
| UNII_Ref = {{fdacite|correct|FDA}}
| UNII = 91GW059KN7
| KEGG_Ref = {{keggcite|correct|kegg}}
| KEGG = C06547
| InChIKey = VGGSQFUCUMXWEO-UHFFFAOYAE
| StdInChI_Ref = {{stdinchicite|correct|chemspider}}
| StdInChI = 1S/C2H4/c1-2/h1-2H2
| StdInChIKey_Ref = {{stdinchicite|correct|chemspider}}
| StdInChIKey = VGGSQFUCUMXWEO-UHFFFAOYSA-N
| CASNo = 74-85-1
| ChEMBL_Ref = {{ebicite|correct|EBI}}
| ChEMBL = 117822
| CASNo_Ref = {{cascite|correct|CAS}}
| PubChem = 6325
| ChEBI_Ref = {{ebicite|correct|EBI}}
| ChEBI = 18153
| SMILES = C=C
| InChI=1/C2H4/c1-2/h1-2H2
| EC_number = 200-815-3
| ChemSpiderID_Ref = {{chemspidercite|correct|chemspider}}
| ChemSpiderID = 6085
}}
|Section2={{Chembox Properties
| Formula = {{chem|C|2|H|4}}
| C = 2| H = 4 <!-- calculate molar mass -->
| Appearance = colorless gas
| Density = 1.178 kg/m<sup>3</sup> at 15 °C, gas<ref name="GESTIS">{{GESTIS|ZVG=12710|Name=Ethylene|Date=25 October 2007}}</ref>
| MeltingPtC = -169.2
| BoilingPtC = -103.7
| Solubility = 0.131 mg/mL (25 °C); 2.9 mg/L<ref name="neilands">Neiland, O. Ya. (1990) ''Органическая химия: Учебник для хим. спец. вузов''. Moscow. Vysshaya Shkola. p. 128.</ref>
| Solubility1 = 4.22 mg/L<ref name="neilands" />
| Solvent1 = ethanol
| Solubility2 = good<ref name="neilands" />
| Solvent2 = diethyl ether
| pKa = 44
| ConjugateAcid = [[Ethenium]]
| MagSus = -15.30·10<sup>−6</sup> cm<sup>3</sup>/mol
| Viscosity = 10.28 μPa·s<ref name="Kestin1977">{{cite journal |title=The viscosity of five gaseous hydrocarbons |journal=The Journal of Chemical Physics |date=1977 |vauthors=Kestin J, Khalifa HE, Wakeham WA |volume=66 |issue=3 |pages=1132–1134 |doi=10.1063/1.434048 |bibcode=1977JChPh..66.1132K}}</ref>
}}
|Section3={{Chembox Structure
| MolShape = D<sub>2h</sub>
| Dipole = zero
}}
|Section4={{Chembox Thermochemistry
| DeltaHf = +52.47 kJ/mol
| DeltaHc =
| Entropy = 219.32 J·K<sup>−1</sup>·mol<sup>−1</sup>
| HeatCapacity =
}}
|Section7={{Chembox Hazards
| ExternalSDS = [http://www.inchem.org/documents/icsc/icsc/eics0475.htm ICSC 0475]
| EUClass = {{Hazchem F+}}
| RPhrases = {{R12}} {{R67}}
| SPhrases = {{(S2)}} {{S9}} {{S16}} {{S33}} {{S46}}
| NFPA-H = 2
| NFPA-F = 4
| NFPA-R = 2
| NFPA-S =
| FlashPtC = -136
| AutoignitionPtC = 542.8
}}<ref>[http://cameochemicals.noaa.gov/chemical/8655 ETHYLENE | CAMEO Chemicals | NOAA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402200815/http://cameochemicals.noaa.gov/chemical/8655 |date=2015-04-02 }}. Cameochemicals.noaa.gov. Retrieved on 2016-04-24.</ref>
|Section8={{Chembox Related
| OtherFunction =
| OtherFunction_label =
| OtherCompounds = [[Ethane]]<br />[[Acetylene]] <br />[[Propene]]
}}
}}
{{Chem|C|2|H|4}} അല്ലെങ്കിൽ H<sub>2</sub>C = CH<sub>2</sub> എന്ന തന്മാത്രാസൂത്രമുള്ള ഒരു [[ഹൈഡ്രോകാർബണുകൾ|ഹൈഡ്രോകാർബണാണ്]] '''എഥിലീൻ''' ([[ഇന്റർനാഷണൽ യൂണിയൻ ഓഫ് പ്യുർ ആന്റ് അപ്ലൈഡ് കെമിസ്ട്രി|IUPAC]] പേര്: '''ഈഥീൻ'''). ശുദ്ധരൂപത്തിൽ ഇത് [[കസ്തൂരി|കസ്തൂരിവാസനയുള്ളതും]] നിറമില്ലാത്തതും, എളുപ്പത്തിൽ ജ്വലിക്കുന്നതുമായ [[വാതകം|വാതകമാണ്]]. <ref name="UllmannEthylene">{{Cite book|title=Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry|last=Zimmermann|first=Heinz|last2=Walz|first2=Roland|publisher=Wiley-VCH|year=2008|isbn=978-3527306732|location=Weinheim|chapter=Ethylene|doi=10.1002/14356007.a10_045.pub3|name-list-format=vanc}}</ref>ഏറ്റവും ലളിതമായ [[ആൽക്കീൻ|ആൽക്കീനാണ്]] ഇത്.
രാസ വ്യവസായത്തിൽ എഥിലീൻ വ്യാപകമായി ഉപയോഗിക്കപ്പെടുന്നു. ഇതിന്റെ ലോകമെമ്പാടുമുള്ള ഉൽപാദനം (2016 ൽ 150 ദശലക്ഷം [[ടൺ|ടണ്ണിലധികം]] <ref>{{Cite web|url=http://www.researchandmarkets.com/research/2xl4dr/the_ethylene|title=The Ethylene Technology Report 2016 - Research and Markets|access-date=19 June 2016|last=Research and Markets|website=www.researchandmarkets.com}}</ref> ) മറ്റേതൊരു ജൈവ സംയുക്തത്തേക്കാളും കൂടുതലാണ്. <ref name="cenews">{{Cite journal|title=Production: Growth is the Norm|journal=Chemical and Engineering News|volume=84|issue=28|pages=59–236|date=July 10, 2006|doi=10.1021/cen-v084n034.p059}}</ref> <ref name="Technology Economics Program">{{Cite book|url=http://www.slideshare.net/intratec/propylene-production-from-methanol|title=Propylene Production from Methanol|date=2012-05-31|publisher=Intratec|isbn=978-0-615-64811-8}}</ref> ഈ ഉൽപാദനത്തിന്റെ ഭൂരിഭാഗവും [[പോളി എഥിലീൻ|പോളിയെത്തിലീൻ]] എന്നതിലേക്കാണ് പോകുന്നത്. എഥിലീൻ യൂണിറ്റുകളുടെ [[പോളിമർ]] ശൃംഖലകൾ അടങ്ങിയ വ്യാപകമായി ഉപയോഗിക്കുന്ന [[പ്ലാസ്റ്റിക്]] നിർമ്മിക്കുന്നത് ഇതിൽ നിന്നാണ്. പ്രകൃതിദത്ത [[സസ്യഹോർമോണുകൾ|സസ്യഹോർമോൺ]] കൂടിയാണ് എഥിലീൻ. പഴങ്ങൾ പാകമാകാൻ കാർഷിക മേഖലയിൽ ഇത് ഉപയോഗിക്കുന്നു. <ref name="Wang_2002">{{Cite journal|title=Ethylene biosynthesis and signaling networks|journal=[[The Plant Cell]]|volume=14|issue=Suppl|pages=S131-151|year=2002|pmid=12045274|pmc=151252|doi=10.1105/tpc.001768}}</ref> എഥിലീന്റെ ഹൈഡ്രേറ്റാണ് [[എഥനോൾ|എഥനോൾ.]]
== ഘടനയും സവിശേഷതകളും ==
[[പ്രമാണം:Dewar-Chatt-Duncanson_model.png|ഇടത്ത്|ലഘുചിത്രം|260x260ബിന്ദു| എഥിലീനും ഒരു സംക്രമണ ലോഹവും തമ്മിലുള്ള ബോണ്ടിംഗിന്റെ പരിക്രമണ വിവരണം. ]]
ഈ [[ഹൈഡ്രോകാർബണുകൾ|ഹൈഡ്രോകാർബൺ]] തന്മാത്രയിൽ നാല് [[ഹൈഡ്രജൻ]] [[അണു|ആറ്റങ്ങൾ]] രണ്ട് [[കാർബൺ]] ആറ്റങ്ങളുമായി ചേർത്തിരിക്കുന്നു. [[കാർബൺ]] ആറ്റങ്ങൾ ദ്വിബന്ധനത്താൽ യോജിപ്പിച്ചിരിക്കുന്നു. .
എഥിലീൻ തന്മാത്രയിലെ π- ബോണ്ട് അതിന്റെ ഉപയോഗപ്രദമായ പ്രതിപ്രവർത്തനത്തിന് കാരണമാകുന്നു. ഇരട്ട ബോണ്ട് ഉയർന്ന [[ഇലക്ട്രോൺ]] [[സാന്ദ്രത]] ഉള്ള ഒരു മേഖലയാണ്, അതിനാൽ [[ഇലക്ട്രോഫൈൽ|ഇലക്ട്രോഫിലുകൾ]] പ്രവർത്തിക്കാൻ സാധ്യതയുണ്ട്. എഥിലീന്റെ പല പ്രതിപ്രവർത്തനങ്ങളും [[സംക്രമണ ലോഹം|സംക്രമണ ലോഹങ്ങളാൽ]] ഉത്തേജിപ്പിക്കപ്പെടുന്നു, ഇത് π, π * ഓർബിറ്റലുകൾ ഉപയോഗിച്ച് എഥിലീനുമായി ബന്ധിപ്പിക്കും.
ലളിതമായ [[തന്മാത്ര]]യായതിനാൽ എഥിലീനിന്റെ [[Spectroscopy|സ്പെക്ട്രോസ്കോപ്പി]] ഘടന ലളിതമാണ്. <ref name="NIST_Webbook">{{Cite web|url=http://webbook.nist.gov/cgi/cbook.cgi?ID=C74851&Units=SI&Mask=400#UV-Vis-Spec|title=Ethylene:UV/Visible Spectrum|access-date=2006-09-27|website=NIST Webbook|archive-date=2017-01-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20170119013204/http://webbook.nist.gov/cgi/cbook.cgi?ID=C74851&Units=SI&Mask=400#UV-Vis-Spec|url-status=dead}}</ref>
== ഉപയോഗങ്ങൾ ==
എഥിലീന്റെ പ്രധാന വ്യാവസായിക പ്രതിപ്രവർത്തനങ്ങൾ:
1) [[polymerization|പോളിമറൈസേഷൻ]] 2) [[റിഡോക്സ് പ്രവർത്തനം|ഓക്സീകരണം]], 3) [[Halogenation|ഹാലോജനേഷനും]] [[Hydrohalogenation|ഹൈഡ്രോഹാലോജനേഷനും]], 4) [[Alkylation|ആൽക്കിലേഷൻ]], 5) [[Hydration reaction|ഹൈഡ്രേഷൻ]] 6) [[Oligomer|ഒലിഗോമെറൈസേഷൻ]], 7) [[Hydroformylation|ഹൈഡ്രോഫോർമിലേഷൻ]].
[[Ethylene oxide|എഥിലീൻ ഓക്സൈഡ്|1,2-Dichloroethane]], [[എഥിലീൻ ഡൈക്ലോറൈഡ്]], [[ഈഥൈൽബെൻസീൻ|Ethylbenzene]], [[പോളി എഥിലീൻ|പോളിയെത്തിലീൻ എന്നിവ]] ഉത്പാദിപ്പിക്കാൻ ഉപയോഗിക്കുന്നു. <ref name="inchem">{{Cite web|url=http://www.inchem.org/documents/sids/sids/74851.pdf|title=OECD SIDS Initial Assessment Profile — Ethylene|access-date=2008-05-21|publisher=inchem.org|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924051942/http://www.inchem.org/documents/sids/sids/74851.pdf|archive-date=2015-09-24}}</ref> എഥിലീനുമായുള്ള മിക്ക പ്രതിപ്രവർത്തനങ്ങളും [[Electrophilic addition|ഇലക്ട്രോഫിലിക് സങ്കലനമാണ്]] .
[[പ്രമാണം:C2H4uses.png|ഇടത്ത്|ലഘുചിത്രം|520x520ബിന്ദു| എഥിലീന്റെ പ്രധാന വ്യാവസായിക ഉപയോഗങ്ങൾ. മുകളിൽ വലതുഭാഗത്ത് നിന്ന് ഘടികാരദിശയിൽ: എഥിലീൻ ഓക്സൈഡിലേക്കുള്ള പരിവർത്തനം, എഥിലീൻ ഗ്ലൈക്കോളിന്റെ മുന്നോടിയായി; സ്റ്റൈറൈനിന്റെ മുന്നോടിയായ എഥൈൽബെൻസീനിലേക്ക് ; വിവിധതരം [[പോളി എഥിലീൻ|പോളിയെത്തിലീൻ വരെ]] ; വിനൈൽ ക്ലോറൈഡിന്റെ മുന്നോടിയായി എഥിലീൻ ഡൈക്ലോറൈഡിലേക്ക് . ]]
=== പോളിമറൈസേഷൻ ===
ലോകത്തിലെ എഥിലീൻ വിതരണത്തിന്റെ പകുതിയിലധികം പോളിയെത്തിലീൻ ഉപയോഗിക്കുന്നു. ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും വ്യാപകമായി ഉപയോഗിക്കുന്ന പ്ലാസ്റ്റിക്കാണ് പോളിയെത്തിലീൻ അഥവാ ''പോളിത്തീൻ''. <ref name="inchem"/>
എഥിലിൻ ഓക്സീകരണത്തിന് വിധേയമാക്കിഎഥിലീൻ ഓക്സൈഡ് ഉത്പാദിപ്പിക്കുന്നു. ഇത് ഓട്ടോമോട്ടീവ് ആന്റിഫ്രീസ്, ഗ്ലൈക്കോളുകൾ, ഗ്ലൈക്കോൾ ഈതറുകൾ, [[പോളിയെത്തിലീൻ ടെറഫ്തലേറ്റ്|പോളിയെത്തിലീൻ ടെറെഫ്താലേറ്റ്]] എന്നിവയുടെ നിർമ്മാണത്തിന് ഉപയോഗിക്കുന്നു.
അസറ്റാൽഡിഹൈഡ് നിർമ്മാണത്തിന് എഥിലീൻ പല്ലേഡിയം ഉപയോഗിച്ച് ഓക്സീകരണം നടത്തുന്നു.
=== ഹാലോജനേഷനും ഹൈഡ്രോഹലോജനേഷനും ===
ഹാലോജനേഷനും ഹൈഡ്രോഹലോജനേഷനും നടത്തുമ്പോൾ [[പോളിവൈനൈൽ ക്ലോറൈഡ്|പോളി വിനൈൽ ക്ലോറൈഡ്]], ട്രൈക്ലോറൈഥിലീൻ, പെർക്ലോറൈഥിലീൻ, മെഥൈൽ ക്ലോറോഫോം, പോളി വിനൈലിഡീൻ ക്ലോറൈഡ്, [[കോപോളിമർ]], എഥൈൽ ബ്രോമൈഡ് എന്നിവ ഉൽപ്പന്നങ്ങളായി ലഭിക്കുന്നു. <ref name="Keystone"/>
=== ആൽക്കിലേഷൻ ===
എഥിലിന്റെ ആൽക്കൈലേഷനിൽ നിന്നുള്ള പ്രധാന ഉൽപ്പന്നം എഥൈൽബെൻസീൻ ആണ് . [[പോളി സ്റ്റൈറീൻ|പോളിസ്റ്റൈറീനിലും]] ടയറുകൾക്കും പാദരക്ഷകൾക്കുമായി [[സ്റ്റൈറീൻ -ബ്യൂട്ടാഡൈയീൻ റബ്ബർ|സ്റ്റൈറൈൻ-ബ്യൂട്ടാഡിൻ]] റബ്ബറിലും ഇത് ഉപയോഗിക്കുന്നു. <ref name="Keystone"/>
<ref name="Keystone">{{Cite book|title=Ethylene, keystone to the petrochemical industry|vauthors=Kniel L, Winter O, Stork K|publisher=M. Dekker|year=1980|isbn=978-0-8247-6914-7|location=New York|pages=}}</ref>
=== ഹൈഡ്രേഷൻ ===
എതിലിൻ ഹൈഡ്രേഷന് വിധേയമാക്കി [[എഥനോൾ|എത്തനോൾ]] നിർമ്മിക്കാം: <ref>{{Cite book|title=Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry|vauthors=Kosaric N, Duvnjak Z, Farkas A, Sahm H, Bringer-Meyer S, Goebel O, Mayer D|date=2011|publisher=Wiley-VCH|isbn=9783527306732|location=Weinheim|pages=1–72|chapter=Ethanol|doi=10.1002/14356007.a09_587.pub2}}</ref>
: C <sub>2</sub> H <sub>4</sub> + H <sub>2</sub> O → CH <sub>3</sub> CH <sub>2</sub> OH
=== പഴവും പൂവും ===
പല സസ്യങ്ങളുടെയും പുഷ്പിക്കലിനേയും കായ്ക്കലിനേയും സ്വാധീനിക്കുന്ന ഹോർമോണാണ് എഥിലീൻ. പഴങ്ങളുടെ പാകമാകൽ വേഗത്തിലാക്കുന്നതിന് ഉപയോഗിക്കുന്നു <ref>{{Cite journal|title=Blood Changes Under Ethylene Anæsthesia|journal=Annals of Surgery|volume=86|issue=2|pages=260–7|date=August 1927|pmid=17865725|pmc=1399426|doi=10.1097/00000658-192708000-00013}}</ref>
=== ഗ്യാസ് വെൽഡിംഗ് ===
[[Shielding gas|വെൽഡിംഗ് വാതകം]] എന്ന നിലയിലാണ് മറ്റൊരു പ്രധാന ഉപയോഗം. <ref name="calibulletin">{{Cite journal|date=June 1, 1976|title=Informational Bulletin|publisher=California Fresh Market Advisory Board|volume=12}}</ref><ref name="inchem"/>
== ഉത്പാദനം ==
ആഗോള എഥിലീൻ ഉത്പാദനം ഓരോ വർഷം കഴിയുന്തോറും വർധിച്ചുവരുന്നു.<ref name="cenews"/><ref>Nattrass, L and Higson, A (22 July 2010) [http://www.nnfcc.co.uk/publications/nnfcc-renewable-chemicals-factsheet-ethanol NNFCC Renewable Chemicals Factsheet: Ethanol] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141129110045/http://www.nnfcc.co.uk/publications/nnfcc-renewable-chemicals-factsheet-ethanol |date=2014-11-29 }}. [[National Non-Food Crops Centre]]</ref><ref>{{Cite journal|last=True|first=Warren R.|journal=[[Oil & Gas Journal]]|year=2012|volume=110|issue=7|url=http://www.ogj.com/articles/print/vol-110/issue-07/special-report-ethylene-report/global-ethylene-capacity.html|title=Global ethylene capacity poised for major expansion|pages=90–95}}</ref><ref name="Ceresana">{{Cite web|url=http://www.ceresana.com/en/market-studies/chemicals/ethylene/|title=Market Study: Ethylene (2nd edition), Ceresana, November 2014|access-date=2015-02-03|publisher=ceresana.com|archive-date=2015-03-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20150307115926/http://www.ceresana.com/en/market-studies/chemicals/ethylene/|url-status=dead}}</ref>
=== വ്യാവസായിക പ്രക്രിയ ===
പെട്രോകെമിക്കൽ വ്യവസായത്തിലെ നിരവധി രീതികളിലൂടെ എഥിലീൻ ഉത്പാദിപ്പിക്കുന്നു. ഹൈഡ്രോകാർബണുകളും നീരാവിയും 750–950 ഡിഗ്രി സെന്റിഗ്രേഡ് വരെ ചൂടാക്കപ്പെടുന്ന സ്റ്റീം ക്രാക്കിംഗ് ആണ് ഒരു പ്രാഥമിക രീതി തത്ഫലമായുണ്ടാകുന്ന മിശ്രിതത്തിൽ നിന്ന് ആവർത്തിച്ചുള്ള [[സമ്മർദ്ദന ബലം|കംപ്രഷനും]] [[സ്വേദനം|വാറ്റിയെടുക്കലും]] വഴി എഥിലീൻ [[സ്വേദനം|വേർതിരിക്കപ്പെടുന്നു]]. <ref name="Keystone"/> നാഫ്ത, ഗ്യാസോയിൽ, പ്രൊഡിലീൻ, അരോമാറ്റിക്സ് (പൈറോളിസിസ് ഗ്യാസോലിൻ) എന്നിവയുടെ ഉപോൽപ്പന്നങ്ങൾ ഉപയോഗിച്ച് എഥിലീൻ നിർമ്മിക്കുന്നു.<ref>{{Cite web|url=https://www.icis.com/explore/resources/news/2007/11/05/9075778/ethylene-production-and-manufacturing-process|title=Ethylene Production and Manufacturing Process|access-date=2019-07-29|website=Icis}}</ref> മീഥെയ്ൻ ഓക്സിഡേറ്റീവ് കപ്ലിംഗ്, ഫിഷർ-ട്രോപ് സിന്തസിസ്, മെത്തനോൾ-ടു-ഒലെഫിൻസ് (എംടിഒ), കാറ്റലറ്റിക് ഡീഹൈഡ്രജനേഷൻ എന്നിവയാണ് എഥിലീൻ ഉൽപാദനത്തിനായി ഉപയോഗിക്കുന്ന മറ്റ് സാങ്കേതികവിദ്യകൾ. <ref>{{Cite journal|title=New Trends in Olefin Production|doi=10.1016/J.ENG.2017.02.006|journal=Engineering|year=2017|volume=3|issue=2|pages=171–178}}</ref>
=== പരീക്ഷണശാലയിലെ നിർമ്മാണം ===
വ്യാവസായികമായി വലിയ മൂല്യമുണ്ടെങ്കിലും, ലബോറട്ടറിയിൽ എഥിലീൻ അപൂർവ്വമായി മാത്രം പരീക്ഷണശാലയിൽ സമന്വയിപ്പിക്കപ്പെടുന്നു. <ref>{{Cite book|title=Encyclopedia of Reagents for Organic Synthesis|vauthors=Crimmins MT, Kim-Meade AS|publisher=Wiley|year=2001|isbn=0471936235|editor-last=Paquette, L.|location=New York|chapter=Ethylene|doi=10.1002/047084289X.re066}}</ref> [[സൾഫ്യൂരിക് അമ്ലം|സൾഫ്യൂറിക് ആസിഡ്]] ഉപയോഗിച്ചുള്ള [[എഥനോൾ]] നിർജ്ജലീകരണം വഴിയോ വാതകരൂപത്തിലായിരിക്കുമ്പോൾ [[അലൂമിനിയം ഓക്സൈഡ്|അലുമിനിയം ഓക്സൈഡ്]] ഉപയോഗിച്ചോ ഇത് ഉത്പാദിപ്പിക്കാം. <ref>{{Cite book|title=Practical Organic Chemistry (preparation 4)|last=Cohen|first=Julius B.|publisher=Macmillan|year=1930|name-list-format=vanc}}</ref>
== ചരിത്രം ==
ജോഹാൻ ജോക്കിം ബെച്ചർ ആണ് എഥിലീൻ കണ്ടെത്തിയത്. സൾഫ്യൂറിക് ആസിഡ് ഉപയോഗിച്ച് [[എഥനോൾ|എത്തനോൾ]] ചൂടാക്കിയായിരുന്നു നിർമ്മാണം.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/?id=o7gtAAAAYAAJ|title=A treatise on chemistry|last=Roscoe|first=Henry Enfield|last2=Schorlemmer|first2=Carl|publisher=D. Appleton|year=1878|volume=1|page=611|ref=harv|name-list-format=vanc}}</ref> തന്റെ ''ഫിസിക്ക സബ്റ്റെറേനിയയിൽ (Physica Subterranea)'' (1669) അദ്ദേഹം ഈ വാതകത്തെക്കുറിച്ച് പരാമർശിച്ചു. <ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/?id=pEhCyILvi8cC|title=A History of Chemistry: From the Earliest Times Till the Present Day|last=Brown|first=James Campbell|date=July 2006|publisher=Kessinger|isbn=978-1-4286-3831-0|page=225|name-list-format=vanc}}</ref> ''പ്രകൃതിദത്ത തത്ത്വചിന്തയുടെ വിവിധ ശാഖകളുമായി ബന്ധപ്പെട്ട'' തന്റെ ''പരീക്ഷണങ്ങളിലും നിരീക്ഷണങ്ങളിലും'' [[ജോസഫ് പ്രീസ്റ്റ്ലി]] ഈ വാതകത്തെക്കുറിച്ച് പരാമർശിക്കുന്നു. <ref>Appendix, §VIII, pp. 474 ff., [https://archive.org/stream/experimentsobser00prie#page/474/mode/2up ''Experiments and observations relating to the various branches of natural philosophy: with a continuation of the observations on air''], Joseph Priestley, London: printed for J. Johnson, 1779, vol. 1.</ref> 1795 ൽ നാല് [[നെതർലന്റ്സ്|ഡച്ച്]] രസതന്ത്രജ്ഞരായ ജോഹാൻ റുഡോൾഫ് ഡീമാൻ, അഡ്രിയൻ പെയ്റ്റ്സ് വാൻ ട്രൂസ്റ്റ്വിക്ക്, ആന്തോണി ലോവറെൻബർഗ്, നിക്കോളാസ് ബോണ്ട് എന്നിവർ എഥിലീന്റെ ഗുണങ്ങളെക്കുറിച്ച് പഠിക്കുകയും ഇത് [[ഹൈഡ്രജൻ]] വാതകത്തിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമാണെന്നും അതിൽ കാർബണും ഹൈഡ്രജനും അടങ്ങിയിട്ടുണ്ടെന്നും കണ്ടെത്തുകയും ചെയ്തു. [[ക്ലോറിൻ|ക്ലോറിനുമായി]] എഥിലീൻ സംയോജിപ്പിക്കാമെന്നും ഈ സംഘം കണ്ടെത്തി. ഈ കണ്ടെത്തൽ എഥിലീന് ''olefiant gas'' (എണ്ണ ഉണ്ടാക്കുന്ന വാതകം) എന്ന പേര് നൽകി.
മിഡ്-19 ാം നൂറ്റാണ്ടിൽ, സഫിക്സ് ''-എനെ'' (ഒരു പുരാതന ഗ്രീക്ക് റൂട്ട് "മകൾ" അർത്ഥം സ്ത്രീ പേരുകൾ അവസാനം ചേർത്തു) വ്യാപകമായി തന്മാത്ര മാത്രമാകുന്നു ഒരു കുറച്ച് ഹൈഡ്രജൻ ആറ്റങ്ങൾ അടങ്ങിയിരിക്കുന്ന ഒരു തന്മാത്ര അല്ലെങ്കിൽ അതിന്റെ ഭാഗം കാണുക ഉപയോഗിച്ചു തിരുത്തപ്പെട്ടത്. അങ്ങനെ, ''എഥിലീൻ'' ( {{Chem|C|2|H|4}} <nowiki></br></nowiki> {{Chem|C|2|H|4}} <nowiki></br></nowiki> {{Chem|C|2|H|4}} ) " എഥൈലിന്റെ മകൾ" ( {{Chem|C|2|H|5}} <nowiki></br></nowiki> {{Chem|C|2|H|5}} <nowiki></br></nowiki> {{Chem|C|2|H|5}} ). 1852 ൽ തന്നെ എഥിലീൻ എന്ന പേര് ഈ അർത്ഥത്തിൽ ഉപയോഗിച്ചിരുന്നു.
<sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" data-ve-ignore="true" style="white-space:nowrap;">[ ''[[വിക്കിപീഡിയ:Citation needed|<span title="This claim needs references to reliable sources. (March 2018)">അവലംബം ആവശ്യമാണ്</span>]]'' ]</sup>
1
ചിക്കാഗോ സർവകലാശാലയിൽ ലഖാർഡ്, ക്രോക്കർ, കാർട്ടർ എന്നിവരുടെ പരീക്ഷണത്തെത്തുടർന്ന് <ref>{{Cite journal|date=1 December 1923|title=Ethylene as a gas anesthetic|journal=Current Researches in Anesthesia & Analgesia|volume=2|issue=6|pages=221–229|doi=10.1213/00000539-192312000-00004}}</ref> എഥിലീൻ ഒരു അനസ്തെറ്റിക് ആയി ഉപയോഗിച്ചു. <ref>{{Cite journal|title=Advantages of Ethylene-Oxygen as a General Anesthetic|journal=California and Western Medicine|volume=27|issue=2|pages=216–8|date=August 1927|pmid=18740435|pmc=1655579|doi=}}</ref> <ref name="UllmannEthylene"/> ക്ലോറോഫോം ഘട്ടംഘട്ടമായി നീക്കം ചെയ്യുമ്പോഴും 1940 കളിൽ ഇത് ഉപയോഗത്തിലുണ്ടായിരുന്നു. എന്നാൽ, അതിൻറെ ദുർഗന്ധവും സ്ഫോടനാത്മക സ്വഭാവവും ഇന്ന് അതിന്റെ ഈ ഉപയോഗത്തെ പരിമിതപ്പെടുത്തുന്നു. <ref>{{Cite journal|title=Inhaled anesthetics: an historical overview|journal=Best Practice & Research. Clinical Anaesthesiology|volume=19|issue=3|pages=323–30|date=September 2005|pmid=16013684|doi=10.1016/j.bpa.2005.02.001}}</ref>
=== സുരക്ഷ ===
എല്ലാ ഹൈഡ്രോകാർബണുകളെയും പോലെ, എഥിലീൻ ശ്വാസം മുട്ടിക്കുന്നതും ജ്വലിക്കുന്നതുമാണ്. മനുഷ്യരിൽ ക്യാൻസറിന് കാരണമാകുമെന്നതിന് നിലവിൽ തെളിവുകളില്ലാത്തതിനാൽ, ഇത് ഒരു ഐഎആർസി ക്ലാസ് 3 കാർസിനോജൻ ആയി പട്ടികപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. <ref>{{Cite web|url=http://www.inchem.org/documents/iarc/vol60/m60-01.html|title=Ethylene (IARC Summary & Evaluation, Volume 60, 1994)|access-date=2019-01-13|website=www.inchem.org}}</ref>
*
== അവലംബം ==
{{Reflist|35em}}
[[വർഗ്ഗം:വ്യാവസായിക വാതകങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ആൽക്കീനുകൾ]]
[[വർഗ്ഗം:All articles with unsourced statements]]
44ohq1qck7z93hlokrk82mo5k5ufqvb
വിക്കിപീഡിയ:വാക്സിൻ തിരുത്തൽ യജ്ഞം 2021/In English
4
537664
4648642
4646282
2026-07-19T16:49:55Z
ListeriaBot
105900
Wikidata list updated [V2]
4648642
wikitext
text/x-wiki
__NOTOC__
<div style="width: 99%; color: ##FFE5B4; {{box-shadow|0|0|6px|rgba(0, 0, 0, 0.40)}} {{border-radius|2px}}">
{| width="100%" cellpadding="5" cellspacing="10" style="background:#ffffff; border-style:solid; border-width:4px; border-color:#F99273"
| width="55%" style="vertical-align:top;padding: 0; margin:0;" |
<div style="clear:both; width:100%">
{{Vaccination header}}
Welcome to the event page of the vaccination edit-a-thon! The Vaccination edit-a-thon is a month long event to create content related to vaccination on Wikipedia. The event spans from 8 to 31 May, 2021.
The World Health Organization has named vaccine hesitancy, or anti-vaccination, as one of the top ten threats to global health in 2019. At the same time, the spread of health-related misinformation has fuelled concerns about the potential dangers or inefficacy of vaccines.
Wikipedia is an important resource for up-to-date, accurate vaccine information, and it is currently one of the most frequently visited sites for healthcare information worldwide. Malayalam Wikimedians are now conducting a month-long edit-a-thon to expand Malayalam Wikipedia’s vaccine-related content. The partners in this initiative are [https://newsq.net/2020/09/30/newsq-know-science-addressing-vaccine-hesitancy/ NewsQ’s KNoW Science initiative], WHO’s [https://www.vaccinesafetynet.org/ Vaccine Safety Net], [https://wikimediadc.org/wiki/Home Wikimedia DC], [https://infoclinic.in/ Infoclinic] and [https://cis-india.org/ Centre for Internet and Society].
The event will be open to anyone interested in promoting accurate vaccine information online. Training will be provided in Malayalam and English- so no experience is necessary to join the event!
==Inaugural event==
<span style="font-size:120%;">When</span>
:'''8 May 2021''' 18:00 to 21:00 IST
<span style="font-size:150%;">Register</span>
:'''''<span style="font-size:120%;">[https://www.eventbrite.com/e/malayalam-vaccine-safety-wikipedia-edit-a-thon-tickets-150765306089 Register via Eventbrite]</span>'''''
<span style="font-size:120%;">Agenda</span>
:
* Welcome
* KNoW Science Overview : Andrea Bras (2 min)
* Wikimedia DC Introduction (2 min)
* CIS-A2K Introduction: Tito Dutta (2 min)
* Infoclinic Introduction: Dr. Arun M.A (2 min)
* Inauguration event
** The event will be inaugurated by Dr. Ajay Balachandran, Professor, Amrita Institute of Medical Sciences, Kerala by making the first edit. (4 min)
* Introduction to event page and editing training
** Introduction in English : [https://wikimediadc.org/wiki/Ariel_Cetrone Ariel Cetrone], Wikimedia DC
** Introduction in Malayalam : Ranjith Siji, Administrator, Malayalam Wikipedia
* Editing time
{{-}}
</div>
</div>
*
*
==Participants==
If you are participating in the edit-a-thon in English, please add your name below:Ashtamoorthy T S
* --[[User:Netha Hussain|<font color="navy">നത</font>]] [[User talk:Netha Hussain|<font color="purple">(സംവാദം)</font>]] 18:32, 4 ഏപ്രിൽ 2021 (UTC)
* [[ഉപയോക്താവ്:Econterms|Econterms]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Econterms|സംവാദം]]) 16:17, 7 മേയ് 2021 (UTC)
*
== Wikimedia policies, quick tips and related resources==
{{columns-list|colwidth=20em|
'''Policies'''
* [https://wikimediadc.org/wiki/Safe_space_policy Wikimedia DC's Safe Space Policy]
* [[w:en:Wikipedia:Five pillars]]
* [[w:en:Wikipedia:Core content policies]]
* [[w:en:Wikipedia:General notability guideline]]
* [[w:en:Wikipedia:Notability (organizations and companies)]]
* [[w:en:Wikipedia:Verifiability]]
* [[w:en:Wikipedia:Conflict of interest]]
* [[w:en:Wikipedia:Identifying reliable sources]]
* [[w:en:Wikipedia:No original research]] [[w:en:Wikipedia:No original research/Examples|(Examples of Original Research)]]
* [[w:en:Wikipedia:Citing sources]]
* [[w:en:Wikipedia:Identifying and using primary sources]]
* [[w:en:Wikipedia: Quality control]]
* [[w:en:Wikipedia: Patrols]]
* [[w:en:Wikipedia:Admin]]
'''Your first article'''
* [[w:en:Help:Getting started]]
* [[w:en:Wikipedia:Your first article]]
* [[w:en:Help:Referencing for beginners]]
'''Tips'''
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Redirect#Using_VisualEditor Creating Redirects with Visual Editor]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Redirect#Editing_the_source_directly Creating Redirector with Source Editor]
* [[w:en:Help:Category| Using categories]]
* [[w:en:Help:Cheatsheet|Cheatsheet for Wiki markup]]
* [https://dashboard.wikiedu.org/training/students Wiki Ed Foundation's online training modules]
* [https://commons.wikimedia.org/wiki/Main_Page Wikicommons]
* [[w:en:Wikipedia:Manual of Style]]
'''Wikimedia and other related projects'''
* [https://www.wikidata.org/wiki/Wikidata:Main_Page Wikidata]
* [https://wikiedu.org Wiki Education Foundation]
* [[w:en:Wikipedia:Meetup/NYC/SureWeCan3|Covid-oriented ediathon on Sept 6]]
'''Tools, Resources'''
* [https://tools.wmflabs.org/pageviews Track Wikipedia Page Views]
* [https://stats.wikimedia.org Wikimedia Statistics]
* [https://archive.org/ Internet Archive Wayback Machine]
'''Medicine, health, and Wikimedia'''
* [[m:Wiki Project Med]]
* [[w:en:Wikipedia:WikiProject Medicine]]
}}
==Task list==
If you are interested in a task list curated specifically for beginner, intermediate and advanced editors, please go to the Vaccine Safety portal's [[w:en:Wikipedia:Vaccine_safety/Task_list|task list]] here. If you are interested in writing India-specific articles in English, some suggestions are as follows:
===Articles for cleanup and expansion===
* [[w:en:Pulse Polio]]
* [[w:en:Universal Immunisation Programme]]
* [[w:en:Accredited Social Health Activist]]
* [[w:en:Green card scheme in Odisha]]
* [[w:en:Deen Dayal Antyoday Upchar Yojna]]
* [[w:en:District Programme Manager]]
* [[w:en:National TB Elimination Program (India)]]
* [[w:en:Tobacco cessation clinics in India]]
* [[w:en:District AIDS Prevention and Control Unit]]
* [[w:en:Swasth Jeevan Sewa Guarantee Yojana]]
===Articles for creation===
'''Select a blue link below to start your article'''
====Public health programs in India====
{{colbegin}}
* [[w:en:National Leprosy Eradication Program]]
* [[w:en:National Vector Borne Disease Control Program]]
* [[w:en:Revised National Tuberculosis Control Program]]
* [[w:en:National AIDS Control Program]]
* [[w:en:Universal Immunization Program]]
* [[w:en:Yaws Control Program]]
* [[w:en:Integrated Disease Surveillance Program]]
* [[w:en:National Guinea Worm Eradication Program]]
* [[w:en:National Cancer Control Program]]
* [[w:en:National Mental Health Program]]
* [[w:en:National Diabetes Control Program]]
* [[w:en:National Program for Control and Treatment of Occupational Diseases]]
* [[w:en:National Program for Control of Blindness]]
* [[w:en:National Program for Control of Diabetes, Cardiovascular diseases and Stroke]]
* [[w:en:National Program for Prevention and Control of Deafness]]
* [[w:en:Integrated Child Development Services Scheme]]
* [[w:en:Midday Meal Scheme]]
* [[w:en:Special Nutrition Program]]
* [[w:en:National Nutritional Anemia Prophylaxis Program]]
* [[w:en:National Iodine Deficiency Disorders Control Program]]
* [[w:en:20 Points Program]]
* [[w:en:National Water Supply and Sanitation Program]]
* [[w:en:National Rural Health Mission]]
* [[w:en:Reproductive and Child Health Program]]
* [[w:en:National Health Policy 2002]]
* [[w:en:National Population Policy 2000]]
* [[w:en:National Blood Policy]]
* [[w:en:National AIDS Control and Prevention Policy]]
* [[w:en:National Policy for Empowerment of Women 2001]]
* [[w:en:National Charter for Children]]
* [[w:en:National Youth Policy]]
* [[w:en:National Nutrition Policy]]
* [[w:en:Balwadi Nutrition Programme]]
* [[w:en:Family planning in India]]
* [[w:en:Health campaigns in Kerala]] ([https://kerala.gov.in/health-campaigns Link])
{{colend}}
====Institutes in India====
{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { ?item wdt:P31 wd:Q494230. ?item wdt:P17 wd:Q668. }
|section=
|columns=label:Article
|thumb=128
|min_section=2
}}
{| class='wikitable sortable'
! Article
|-
| [[ഡോ. സമ്പൂർണാനന്ദ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഡോ. സോമർവെൽ മെമ്മോറിയൽ സിഎസ്ഐ മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ഹൽദ്വാനി]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജു് & ഹോസ്പിറ്റൽ, നാഗ്പൂർ]]
|-
| [[ഗ്രാന്റ് ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഐപിജിഎംഇആർ ആൻഡ് എസ്എസ്കെഎം ഹോസ്പിറ്റൽ]]
|-
| ''[[:d:Q4671517|അക്കാദമി ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്]]''
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് ഹൈജീൻ ആൻഡ് പബ്ലിക് ഹെൽത്ത്]]
|-
| [[അമൃത ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[കൊൽക്കത്ത സ്കൂൾ ഓഫ് ട്രോപ്പിക്കൽ മെഡിസിൻ]]
|-
| ''[[:d:Q5146788|കോളേജ് ഓഫ് നഴ്സിങ്, തിരുവനന്തപുരം]]''
|-
| [[പട്ന മെഡിക്കൽ കോളജ് ആന്റ് ഹോസ്പിറ്റൽ]]
|-
| ''[[:d:Q7165491|People's College of Medical Sciences and Research]]''
|-
| [[പോസ്റ്റ് ഗ്രാജുവേറ്റ് ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ എഡ്യൂക്കേഷൻ ആൻഡ് റിസർച്ച് ചണ്ഡീഗഡ്|പോസ്റ്റ്ഗ്രാജുവേറ്റ്ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ എഡ്യൂക്കേഷൻ ആൻഡ് റിസർച്ച്]]
|-
| [[പണ്ഡിറ്റ് ഭഗവത് ദയാൽ ശർമ്മ പോസ്റ്റ് ഗ്രാജുവേറ്റ് ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[ആർ.സി.എസ്.എം. ഗവൺമെന്റ് കോളജ് ആന്റ് സി.പി.ആർ ഹോസ്പിറ്റൽ, കോലാപ്പൂർ]]
|-
| [[രാജേന്ദ്ര ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ശ്രീകാകുളം|ഗവൺമെൻ്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ശ്രീകാകുളം]]
|-
| ''[[:d:Q7387852|S. S. Institute of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q7392844|SRM Institute of Science and Technology]]''
|-
| ''[[:d:Q7395054|SUT Academy of Medical Sciences]]''
|-
| [[ഷേർ-ഇ-കശ്മീർ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[ശ്രീ വസന്തറാവു നായിക് ഗവണ്മെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഇന്ദിരാഗാന്ധി മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, ബനാറസ് ഹിന്ദു യൂണിവേഴ്സിറ്റി]]
|-
| [[ജവഹർലാൽ നെഹ്റു മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ഭഗൽപൂർ]]
|-
| [[കെ.എസ്. ഹെഗ്ഡെ മെഡിക്കൽ അക്കാദമി]]
|-
| ''[[:d:Q6374846|Kasturba Medical College, Mangalore]]''
|-
| [[കസ്തൂർബ മെഡിക്കൽ കോളേജ്|കസ്തൂർബ മെഡിക്കൽ കോളേജ്, മണിപ്പാൽ]]
|-
| [[കെമ്പഗൗഡ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[ലാല ലജ്പത് റായ് മെമ്മോറിയൽ മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[മഹർഷി മാർക്കണ്ഡേശ്വർ സർവകലാശാല, മുല്ലാന]]
|-
| [[മാൾഡ മെഡിക്കൽ കോളേജ് ആൻഡ് ഹോസ്പിറ്റൽ]]
|-
| [[എൻആർഐ അക്കാദമി ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[കിംഗ് എഡ്വേർഡ് മെമ്മോറിയൽ ഹോസ്പിറ്റൽ ആന്റ് സേത്ത് ഗോർഡന്ദാസ് സുന്ദർദാസ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഡോ. വി.എം. ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഗവൺമെൻ്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, അകോല|സർക്കാർ മെഡിക്കൽ കോളേജ് (അകോല)]]
|-
| [[ജിപ്മെർ]]
|-
| [[ക്രിസ്ത്യൻ മെഡിക്കൽ കോളേജ് & ഹോസ്പിറ്റൽ]]
|-
| [[ആംഡ് ഫോഴ്സസ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, രജൗരി|ഗവൺമെൻ്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, രജൗരി]]
|-
| [[ഓട്ടോണമസ് സ്റ്റേറ്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ബസ്തി]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, രാജ്കോട്ട്]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, വിജയ്പൂർ]]
|-
| ''[[:d:Q109561766|Santiniketan Medical College]]''
|-
| ''[[:d:Q115152073|Soban Singh Jeena Government Institute of Medical Science and Research, Almora]]''
|-
| ''[[:d:Q115631919|Himalayan Institute of Medical Sciences, Dehradun]]''
|-
| ''[[:d:Q115801984|Government Medical College, Alibag]]''
|-
| ''[[:d:Q115802202|Government Medical College, Sindhudurg]]''
|-
| ''[[:d:Q118383178|Nalbari Medical College and Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q118899885|Nagaon Medical College and Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q119285956|Amrita Schools of Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q127393424|All India Institute of Medical Sciences, Darbhanga]]''
|-
| ''[[:d:Q136384237|United Institute of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q136452426|KMC Medical College & Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q136721736|IQ City Institute of Nursing Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q7917918|Vedanta University]]''
|-
| [[വൈദേഹി ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ് ആൻഡ് റിസർച്ച് സെന്റർ]]
|-
| ''[[:d:Q14957044|Saveetha Institute of Medical And Technical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q14957046|Smt. NHL Municipal Medical College, Ahmedabad]]''
|-
| [[ഇഎസ്ഐസി മെഡിക്കൽ കോളേജ്, കൊൽക്കത്ത]]
|-
| [[കോളേജ് ഓഫ് മെഡിസിൻ & സാഗോർ ദത്ത ഹോസ്പിറ്റൽ]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, ന്യൂഡൽഹി]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, ഭോപ്പാൽ]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസ്, ജോധ്പൂർ]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, ഋഷികേശ്]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസ്, ഭുവനേശ്വർ]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ് പട്ന]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, റായ്പൂർ]]
|-
| [[ബാബ രാഘവ് ദാസ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഭഗത് ഫൂൽ സിങ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ശ്രീനഗർ]]
|-
| [[മമത മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[മഹാരാജാ അഗ്രസെൻ മെഡിക്കൽ കോളേജ്, അഗ്രോഹ]]
|-
| [[ഗവണ്മെന്റ് ടി ഡി മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ആലപ്പുഴ|ഗവണ്മെന്റ് ടി ഡി മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[സോറാം മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[ഗവണ്മെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, കൊല്ലം]]
|-
| [[കൽപന ചൗള ഗവൺമെൻ്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| ''[[:d:Q18358246|Shri Guru Ram Rai Institute of Medical & Health Sciences]]''
|-
| [[രുക്ഷ്മണിബെൻ ദീപ്ചന്ദ് ഗാർഡി മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| ''[[:d:Q22080288|All India Institute of Medical Sciences Delhi Extension, Jhajjar]]''
|-
| [[ഉത്തർപ്രദേശ് യൂണിവേഴ്സിറ്റി ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[എം.എസ് രാമയ്യ മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| ''[[:d:Q28173184|Dr. D. Y. Patil Medical College, Hospital & Research Centre]]''
|-
| [[ഡോ. പഞ്ചബ്രാവു ദേശ്മുഖ് മെമ്മോറിയൽ മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| ''[[:d:Q28173195|Swami Ramanand Teerth Rural Medical College]]''
|-
| ''[[:d:Q30260701|Smt. Kashibai Navale Medical College and General hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q30261219|മഹാത്മാഗാന്ധി മിഷൻ മെഡിക്കൽ കോളേജ് ആൻഡ് ഹോസ്പിറ്റൽ]]''
|-
| ''[[:d:Q30280709|Sinhgad Dental College and Hospital]]''
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, കല്ല്യാണി]]
|-
| ''[[:d:Q39046585|The Calcutta Homoeopathic Medical College & Hospital]]''
|-
| [[ശ്രീ വെങ്കടേശ്വര മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| [[മാണ്ഡ്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| [[സിസിഎം മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ദുർഗ്]]
|-
| [[ഡോ. ബി.സി. റോയ് ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ് & റിസർച്ച്|ഡോ ബിസി റോയ് ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ് & റിസർച്ച്]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, മംഗളഗിരി]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, നാഗ്പൂർ]]
|-
| ''[[:d:Q61800918|അഹല്യാ സ്കൂൾ ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61800921|അൽ ഷിഫ കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61800944|അമൃത സ്കൂൾ ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801020|കെമിസ്റ്റ്സ് കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ് ആന്റ് റിസർച്ച്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801158|കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801160|കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801161|കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്, ഗവൺമെന്റ് ടി.ഡി.മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801162|കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി - കണ്ണൂർ മെഡിക്കൽ കോളജ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801166|ക്രസന്റ് കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്, കണ്ണൂർ]]''
|-
| ''[[:d:Q61801183|ഡിപ്പാർട്ട്മെന്റ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്, മഹാത്മാ ഗാന്ധി യൂനിവേഴ്സിറ്റി, ചെറുവണ്ണൂ ക്യാമ്പസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801185|ഡിപ്പാർട്ട്മെന്റ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്, റീജിയണൽ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ് ആൻഡ് റിസർച്ച്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801195|ദേവകി അമ്മ മെമ്മോറിയൽ കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801197|ഡി.എം വിംസ് കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801200|ഡോ. ജോസഫ് മാർ തോമ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ് ആൻഡ് റിസർച്ച്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801204|എലിംസ് കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801330|ഗവൺമെന്റ് കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801355|ഗ്രേസ് കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801411|ജാമിയ സലഫിയ ഫാർമസി കോളേജ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801414|ജെഡിടി ഇസ്ലാം കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801427|കെ.ടി.എൻ കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801428|കെ.വി.എം. കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801430|കരുണ കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801455|കെഎംസിടി കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801537|മാലിക് ദീനാർ കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801609|മാർ ഡയോസ്കോറസ് കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801731|മൂകാമ്പിക കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ് ആൻഡ് റിസർച്ച്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801734|മൗലാന കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801743|മൌണ്ട് സിയോൺ കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ് & റിസർച്ച്]]''
|-
| ''[[:d:Q61801772|നാഷണൽ കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801781|നസ്രെത്ത് കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801791|നെഹ്രു കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801809|നിർമ്മല കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി, മൂവാറ്റുപുഴ]]''
|-
| ''[[:d:Q61801846|പ്രൈം കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801870|പുഷ്പഗിരി കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801894|രാജീവ് ഗാന്ധി ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61801935|സാൻജോ കോളജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സ്റ്റഡീസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61802076|സെന്റ.ജെയിംസ് കോളജ് ഓഫ് ഫ്ർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q61802087|സെന്റ് ജോസഫ്സ് കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി]]''
|-
| ''[[:d:Q61802096|സെന്റ് ജോൺസ് കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസ്യൂട്ടിക്കൽ സയൻസസ് & റിസർച്ച്]]''
|-
| ''[[:d:Q61802125|ദി ഡേൽ വ്യൂ കോളേജ് ഓഫ് ഫാർമസി & റിസർച്ച് സെന്റർ]]''
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, ഗോരഖ്പൂർ]]
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, റായ്ബറേലി]]
|-
| ''[[:d:Q65284623|All India Institute of Medical Sciences, Madurai]]''
|-
| ''[[:d:Q77977463|ഈസ്റ്റ് പോയിന്റ് കോളേജ് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q84013922|Aditya College of Nursing]]''
|-
| ''[[:d:Q84014322|Sapthagiri College of Nursing]]''
|-
| ''[[:d:Q84014484|Vivekananda College of Pharmacy]]''
|-
| ''[[:d:Q84014490|Vydehi Institute of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q84014820|SS Institute of Nursing Sciences]]''
|-
| [[മധുബനി മെഡിക്കൽ കോളേജ് ആൻഡ് ഹോസ്പിറ്റൽ]]
|-
| [[ബുന്ദേൽഖണ്ഡ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| ''[[:d:Q91774495|Aditya College of Nursing, Kakinada]]''
|-
| ''[[:d:Q91774872|Guntur Medical College, Guntur]]''
|-
| ''[[:d:Q91775902|Andhra Medical College, Visakhapatnam]]''
|-
| [[ബി.കെ.എൽ. വലവൽക്കർ റൂറൽ മെഡിക്കൽ കോളേജ്]]
|-
| ''[[:d:Q96376588|Dr. D Y Patil Medical College, Kolhapur]]''
|-
| ''[[:d:Q96376589|Dr. D Y Patil Medical College, Navi Mumbai]]''
|-
| [[ഡോ. വസന്തറാവു പവാർ മെഡിക്കൽ കോളേജ് ഹോസ്പിറ്റൽ ആൻഡ് റിസർച്ച് സെന്റർ]]
|-
| ''[[:d:Q96378970|GMERS Medical College and Hospital, Sola]]''
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, അനന്ത്നാഗ്|ഗവൺമെൻ്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, അനന്ത്നാഗ്]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ഗോണ്ടിയ]]
|-
| [[ഗവൺമെന്റ് മെഡിക്കൽ കോളേജ്, ഷാഹ്ദോൾ]]
|-
| ''[[:d:Q96384042|Jagannath Gupta Institute of Medical Sciences and Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q96384259|ജവഹർലാൽ നെഹ്റു മെമ്മോറിയൽ കോളേജ്, വാർദ്ധ]]''
|-
| [[നമോ മെഡിക്കൽ എഡ്യൂക്കേഷൻ ആൻഡ് റിസർച്ച് ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട്|ശ്രീ വിനോബ ഭാവെ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്]]
|-
| ''[[:d:Q96398475|Parul Institute of Medical Science and Research]]''
|-
| ''[[:d:Q97256936|Maharajah Institute of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q99298695|Aligarh Muslim University Faculty of Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298698|Aligarh Muslim University Faculty of Unani Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298699|Annamalai University Faculty of Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298700|Annamalai University Rajah Muthaiah Medical College]]''
|-
| ''[[:d:Q99298701|KLE University's Shri B M Kankanawadi Ayurveda Mahavidyalaya]]''
|-
| ''[[:d:Q99298703|Siksha O Anusandhan University Institute of Medical Sciences and SUM Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q99298704|Saveetha University Saveetha Medical College and Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q99298706|Baba Farid University of Health Sciences Guru Gobind Singh Medical College and Hospital]]''
|-
| ''[[:d:Q99298707|Galgotias University School of Medical and Allied Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q99298708|Sharda University School of Medical Sciences and Research]]''
|-
| ''[[:d:Q99298710|SRM University College of Medicine and Health Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q99298711|Aliah University Faculty of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q99298713|Mahatma Gandhi University School of Medical Education]]''
|-
| ''[[:d:Q99298714|Desh Bhagat University School of Ayurveda]]''
|-
| ''[[:d:Q99298715|University of Delhi Faculty of Ayurvedic and Unami Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298716|University of Delhi Faculty of Homeopathic Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298718|University of Delhi Faculty of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q99298720|Punjabi University Faculty of Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298721|Vinayaka Missions University Faculty of Homoeopathy]]''
|-
| ''[[:d:Q99298723|Vinayaka Missions University Faculty of Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q99298724|Assam University Susruta School of Medical and Paramedical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q99518028|All India Institute of Medical Sciences, Bilaspur]]''
|-
| [[ഓൾ ഇന്ത്യ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസസ്, ഗുവാഹത്തി]]
|-
| ''[[:d:Q100993109|SRM University - Ramapuram Campus]]''
|-
| ''[[:d:Q101003387|പഞ്ചാബ് യൂണിവേഴ്സിറ്റി ഫാക്കൽട്ടി ഓഫ് മെഡിക്കൽ സയൻസെസ്]]''
|-
| ''[[:d:Q101003456|HIHT University]]''
|-
| ''[[:d:Q101003565|Amity University Haryana Medical Program]]''
|-
| ''[[:d:Q101003572|Shree Guru Gobind Singh Tricentenary University Faculty of Medicine and Health Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q101003679|University of Jammu Faculty of Medicine]]''
|-
| ''[[:d:Q101003709|Rama University Faculty of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q101003925|Central University of Haryana School of Medical Sciences]]''
|-
| ''[[:d:Q101003976|ഭാരതി വിദ്യാപീഠ് യൂണിവേഴ്സിറ്റി ഡെൻ്റൽ കോളേജ് ആൻഡ് ഹോസ്പിറ്റൽ]]''
|}
{{Wikidata list end}}
You are welcome to write about topics that are not included in this list. For more vaccine related articles needing creation, please visit the [[w:en:Wikipedia:Vaccine_safety/Task_list|task list]] on the [[w:en:Wikipedia:Vaccine_safety|Vaccine Safety Project]].
{{-}}
</div>
cpzsltdk6t5yx3qvjcbobvhvuepvof5
ആർറ്റിക്
0
558875
4648636
3781730
2026-07-19T13:45:04Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648636
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Artik}}{{Infobox settlement
| official_name = ആർറ്റിക് <br /> Արթիկ
| population_total = 19,534
| website = [https://web.archive.org/web/20020920033144/http://www.artik.am/ Official website]
| blank_info = [[Humid continental climate#Mild/cool summer subtype|Dfb]]
| blank_name = [[Köppen climate classification|Climate]]
| area_code = (+374) 244
| postal_code = 3001-3007
| postal_code_type = Postal code
| elevation_m = 1859
| coordinates = {{coord|40|37|02|N|43|58|33|E|region:AM|display=inline}}
| utc_offset_DST =
| timezone_DST =
| utc_offset = +4
| timezone = [[Greenwich Mean Time|GMT]]
| population_density_km2 = auto
| population_as_of = 2011 census
| name_local = Արթիկ
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 7
| established_date = 5th century
| established_title = Founded
| leader_name =
| leader_title = Mayor
| subdivision_name1 = [[Shirak Province|Shirak]]
| subdivision_type1 = [[Administrative divisions of Armenia|Marz]]
| subdivision_name = {{ARM}}
| subdivision_type = Country
| mapsize = 275px
| pushpin_map = Armenia
| image_caption = ഒക്ടോബർ 2009-ൽ ആർറ്റിക്
| image_skyline = Artik.JPG
| footnotes = Sources: Population<ref>[http://armstat.am/file/doc/99485583.pdf 2011 Armenia census, Shirak Province]</ref>
}}
[[File:Lmbatavank_(2).jpg|കണ്ണി=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Lmbatavank_(2).jpg|ലഘുചിത്രം|ഏഴാം നൂറ്റാണ്ടിലെ ലംബാറ്റ് മൊണാസ്ട്രി]]
[[അർമേനിയ|അർമേനിയയിലെ]] [[ഷിറാക്ക് പ്രവിശ്യ|ഷിരാക് പ്രവിശ്യയിലെ]] ഒരു പട്ടണവും നഗര മുനിസിപ്പൽ സമൂഹവുമാണ് '''ആർറ്റിക്''' ([[അർമേനിയൻ ഭാഷ|അർമേനിയൻ]]: Արթիկ). 2011 ലെ സെൻസസ് പ്രകാരം പട്ടണത്തിൽ 19,534 ജനസംഖ്യയുണ്ടായിരുന്നു. 2016ലെ ഔദ്യോഗിക കണക്ക് പ്രകാരം ആർറ്റിക്കിലെ ജനസംഖ്യ ഏകദേശം 18,800 ആണ്.<ref>[http://www.armstat.am/file/article/nasel_01.01.2016.pdf 2016 official estimate of the population in Armenia]</ref> പ്രധാനമായും പിങ്ക്, റോസ് നിറങ്ങളിലുള്ള തുഫ കല്ലുകൾക്ക് ആർറ്റിക് പട്ടണം പ്രശസ്തമാണ്. അർമേനിയയിലെ തുഫ, ട്രാവെർട്ടൈൻ കല്ലുകളുടെ ഉൽപാദനത്തിന്റെഒരു പ്രധാന കേന്ദ്രമാണിത്.
== പദോൽപ്പത്തി ==
ആർറ്റിക്കിലെ ലംബാട്ടവാങ്ക് ആശ്രമത്തിൽ കണ്ടെത്തിയ പതിനൊന്നാം നൂറ്റാണ്ടിലെ ലിഖിതമനുസരിച്ച്, മധ്യകാലഘട്ടത്തിൽ ഈ നഗരം ഹാർട്ട്ക് (Յարդք) എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്നു. ഇത് പിന്നീട് ആർദിക് ( Արդիկ), ആർഡിക്' ( Արդիք), ആർറ്റിക് ( Արթիկ ) എന്നിങ്ങനെയും അറിയപ്പെട്ടു. പ്രദേശവാസികൾ പറയുന്നതനുസരിച്ച്, 2 ഭാഗങ്ങൾ അടങ്ങിയിരിക്കുന്ന ഇതിന്റെ പേരിലെ ‘അർ’ അരാഗാട്ട് പർവതത്തിൽ നിന്ന് ഉരുത്തിരിഞ്ഞതാണ്, ‘ടിക്’ എന്നാൽ അർമേനിയൻ ഭാഷയിൽ ചായ്വുള്ളതെന്ന് അർത്ഥം. അതിനാൽ, ആർറ്റിക് എന്ന പേരിന്റെ അർത്ഥം മിക്കവാറും ‘''അരാഗറ്റിലേയ്ക്ക് ചായുക’'' എന്നായിരിക്കാവുന്നതാണ്.<ref>[http://artikcity.blogspot.am/p/history.html From the History of Artik]</ref>
== ചരിത്രം ==
[[File:Artik-Astvat-SE.jpg|കണ്ണി=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Artik-Astvat-SE.jpg|ഇടത്ത്|ലഘുചിത്രം|അഞ്ചാം നൂറ്റാണ്ടിലെ ഹോളി മദർ ഓഫ് ഗോഡ് പള്ളിയുടെ നഷ്ടാവശിഷ്ടങ്ങൾ.]]
ആധുനിക ആർറ്റിക് പ്രദേശത്ത് 1960-ൽ നടത്തിയ പുരാവസ്തു ഗവേഷണങ്ങൾ അനുസരിച്ച്, ബിസി 14-ആം നൂറ്റാണ്ട് മുതൽക്കുതന്നെ ഈ പ്രദേശം ഒരു സ്ഥിരതാമസമാക്കിയതായി വെളിപ്പെട്ടു. ആർറ്റിക്കിലെ തുഫ ചുണ്ണാമ്പുകല്ലിന്റെ പാളികൾക്കടിയിൽ വെങ്കലയുഗത്തിന്റെ അവസാന കാലത്തെ ശ്മശാനങ്ങൾ കണ്ടെത്തിയിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=http://shirak.mtad.am/about-communities/577/ |title=About the community of Artik |access-date=2021-11-15 |archive-date=2022-11-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221114095744/http://shirak.mtad.am/about-communities/577/ |url-status=dead }}</ref>
ചരിത്രപരമായി, ഗ്രേറ്റർ അർമേനിയയിലെ പുരാതന അയ്രാറാത്ത് പ്രവിശ്യയിലെ ഷിരാക് കന്റോണിന്റെ ഭാഗമാണ് ആർറ്റിക്. അർസാസിഡ് രാജവംശത്തിന്റെയും (എ.ഡി. 52-428) പിന്നീട് സസാനിദ് പേർഷ്യയുടെ (428-651) ഭരണകാലത്ത് ആർറ്റിക് പ്രദേശത്തിന്റെ നിയന്ത്രണം കംസാരകൻ എന്ന അർമേനിയൻ കുലീന കുടുംബമായിരുന്നു. ഒരു കുടിയേറ്റകേന്ദ്രം എന്ന നിലയിൽ, അഞ്ചാം നൂറ്റാണ്ടിൽ കംസാരകൻമാരായിരിക്കാം പരിശുദ്ധ ദൈവമാതാവിന്റെ സന്യാസ സമുച്ചയത്തിന്റെ അടിത്തറയോടൊപ്പം (സർപ്പ് മറൈൻ എന്നും അറിയപ്പെടുന്നു) ആർറ്റിക് പട്ടണം രൂപീകരിച്ചത്. ഏഴാം നൂറ്റാണ്ടിൽ ലംബാറ്റ് മൊണാസ്ട്രിയിലെ സെന്റ് സ്റ്റീഫൻ ചർച്ച്, സെന്റ് ഗ്രിഗറി ചർച്ച് (സെന്റ് ജോർജ്ജ് എന്നും അറിയപ്പെടുന്നു) എന്നിവയും അവർ നിർമ്മിച്ചു.
654-ൽ അർമേനിയയിലെ അറബ് അധിനിവേശത്തോടെ, ബഗ്രാറ്റിഡ് രാജവംശത്തിന് ആർറ്റിക്ക് ലഭിക്കുകയും പിന്നീട് 885-ൽ അവർ അർമേനിയയിലെ ബഗ്രാറ്റിഡ് രാജ്യം സ്ഥാപിക്കുകയും ചെയ്തു. 1045-ൽ അർമേനിയ ബൈസന്റൈൻ സാമ്രാജ്യത്തിലേക്കും പിന്നീട് 1064-ൽ സെൽജുക് ആക്രമണകാരികളിലേക്കും പതിച്ചതിനുശേഷം, ഷിറാക്ക് പ്രദേശം സാമൂഹികവും വിദ്യാഭ്യാസപരവും സാംസ്കാരികവുമായ എല്ലാ മേഖലകളിലും തകർച്ചയുടെ യുഗത്തിലേക്ക് പ്രവേശിച്ചു.
1201-ൽ ജോർജിയൻ സംരക്ഷകത്വത്തിന് കീഴിൽ അർമേനിയയിലെ സക്കാരിദ് രാജവംശം സ്ഥാപിതമായതോടെ, ഷിറാക്ക് പ്രദേശം വളർച്ചയുടെയും സ്ഥിരതയുടെയും ഒരു പുതുയുഗത്തിലേയ്ക്ക് പ്രവേശിച്ചു. 1236-ൽ മംഗോളിയക്കാർ അനി പിടിച്ചടക്കിയതിനുശേഷം, സക്കാരിദ് അർമേനിയ ഇൽഖാനേറ്റിന്റെ ഭാഗമെന്ന നിലയിൽ മംഗോളിയൻ സംരക്ഷക പ്രദേശമായി മാറി. 14-ആം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ മധ്യത്തിൽ ഇൽഖാനേറ്റിന്റെ പതനത്തിനുശേഷം, സക്കാരിദ് രാജകുമാരന്മാർ നിയന്ത്രിച്ച ഷിരാക്ക് പ്രദേശം 1360-ൽ ആക്രമണകാരികളായ തുർക്കി ഗോത്രങ്ങളുടെ അധീനതയിലായി.
14-ആം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ അവസാനത്തോടെ, സുന്നി ഒഗൂസ് തുർക്കി ഗോത്രമായ അക് കോയൂൻലു ഷിറാക്ക് ഉൾപ്പെടെ അർമേനിയ പിടിച്ചെടുത്തു. 1400-ൽ, തിമൂർ അർമേനിയയെയും ജോർജിയയെയും ആക്രമിക്കുകയും 60,000-ത്തിലധികം പ്രദേശവാസികളെ അടിമകളായി പിടികൂടുകയും ചെയ്തു. ഷിറാക്ക് ഉൾപ്പെടെ നിരവധി ജില്ലകളിലെ ജനവാസം നഷ്ടപ്പെട്ടു.<ref>{{cite web|url=http://rbedrosian.com/atmi4.htm|title=The Turco-Mongol Invasions|access-date=2012-05-22|publisher=Rbedrosian.com}}</ref> 1410-ൽ അർമേനിയ ഷിയ ഒഗുസ് തുർക്കി ഗോത്രമായ കാര കൊയുൻലുവിന്റെ നിയന്ത്രണത്തിലായി. അർമേനിയൻ ചരിത്രകാരനായിരുന്ന തോമസ് ഓഫ് മെറ്റ്സോഫിന്റെ അഭിപ്രായത്തിൽ, കാര കൊയുൻലു അർമേനിയക്കാർക്കെതിരെ കനത്ത നികുതി ചുമത്തിയിരുന്നെങ്കിലും, താരതമ്യേന സമാധാനപരമായിരുന്ന അവരുടെ ഭരണത്തിന്റെ ആദ്യ കാലങ്ങളിൽ പട്ടണങ്ങളുടെ ചില പുനർനിർമ്മാണങ്ങളും നടന്നിരുന്നു.<ref>Kouymjian, Dickran (1997), "Armenia from the Fall of the Cilician Kingdom (1375) to the Forced Migration under Shah Abbas (1604)" in ''The Armenian People From Ancient to Modern Times, Volume II: Foreign Dominion to Statehood: The Fifteenth Century to the Twentieth Century'', ed. [[Richard G. Hovannisian]], New York: St. Martin's Press, p. 4. {{ISBN|1-4039-6422-X}}.</ref>
1501-ൽ, യെറിവാൻ, ഷിറാക്ക് എന്നിവയുൾപ്പെടെ മിക്ക കിഴക്കൻ അർമേനിയൻ പ്രദേശങ്ങളും ഇറാനിലെ വളർന്നുവരുന്ന സഫാവിദ് രാജവംശം കീഴടക്കി. ഇറാനിയൻ ഭരണത്തിൻ കീഴിൽ, എറിവാൻ ഗവർണറേറ്റിനുള്ളിലായി നിലനിന്ന ഈ പട്ടണം ക്രമേണ ക്ഷയിച്ചു.
1804 ജൂണിൽ, 1804-1813 ലെ റുസ്സോ-പേർഷ്യൻ യുദ്ധത്തിന്റെ തുടക്കത്തിൽ റഷ്യൻ സാമ്രാജ്യം ഷിറാക്ക് പ്രദേശത്തിന്റെ നിയന്ത്രണം ഏറ്റെടുത്തു. 1813 ജനുവരി 1-ന് ഒപ്പുവച്ച ഗുലിസ്ഥാൻ ഉടമ്പടി പ്രകാരം ആർറ്റിക് ഔദ്യോഗികമായി റഷ്യൻ സാമ്രാജ്യത്തിന്റെ ഭാഗമായി. 1829-30 കാലഘട്ടത്തിൽ കാർസിൽ നിന്നും കരീനിൽ നിന്നുമുള്ള നിരവധി അർമേനിയൻ കുടുംബങ്ങൾ ആർറ്റിക്കിൽ പുനരധിവസിപ്പിക്കപ്പെട്ടു. 1840-ൽ, ആർട്ടിക് പുതുതായി രൂപീകരിച്ച അലക്സാണ്ട്രോപോൾ ഉയെസ്ഡിന്റെ ഭാഗവും പിന്നീട് 1849-ൽ എറിവൻ ഗവർണറേറ്റിന്റെ ഭാഗവുമായി.
ഒന്നാം ലോകമഹായുദ്ധാനന്തരം, പുതുതായി സ്ഥാപിതമായ റിപ്പബ്ലിക് ഓഫ് അർമേനിയയുടെ അതിർത്തിക്കുള്ളിൽ ആർട്ടിക് ഉൾപ്പെടുത്തുകയും 1918 മെയ് മുതൽ 1920 ഡിസംബർ വരെ അത് അധിനിവേശ സോവിയറ്റ് ചെമ്പടയുടെ കീഴിലാകുന്നതുവരെ ഒരു ഹ്രസ്വകാല സ്വാതന്ത്ര്യം ആസ്വദിക്കുകയും ചെയ്തു.
1928-ൽ ആർട്ടിക്കിൽ സോവിയറ്റ് യൂണിയൻ "ആർട്ടിക്-ടഫ്" എന്നറിയപ്പെട്ടിരുന്ന ആദ്യത്തെ തുഫ ഉൽപ്പാദക സംഘം തുറന്നു. 1930-ൽ സോവിയറ്റ് അർമേനിയയിലെ ആർട്ടിക് റയോൺ രൂപീകരിക്കുകയും ആർട്ടിക് ഗ്രാമം അതിന്റെ പ്രാദേശിക കേന്ദ്രമായി മാറുകയും ചെയ്തു. 1939-ൽ ആർട്ടിക് ഒരു നഗര വിഭാഗം താമസകേന്ദ്രമായി മാറി. താമസിയാതെ 1945-ൽ ഇതിന് ഒരു പട്ടണത്തിന്റെ പദവി ലഭിച്ചു. ആർട്ടിക്കിന്റെ ആദ്യത്തെ പ്രധാന നഗര പദ്ധതി 1948-ൽ അംഗീകരിച്ചു (പിന്നീട് 1965-ൽ ആർക്കിടെക്റ്റ് എ. മിരിജാന്യൻ ഇത് പരിഷ്കരിച്ചു). പട്ടണം ഒരു വ്യാവസായിക കേന്ദ്രമായി ക്രമാനുഗതമായി വികസിപ്പിച്ചതോടെ, 1963-ൽ അർമേനിയൻ സോവിയറ്റ് സോഷ്യലിസ്റ്റ് റിപ്പബ്ലിക്കിനുള്ളിലെ റിപ്പബ്ലിക്കൻ കീഴിലുള്ള ഒരു പട്ടണമായി ആർറ്റിക് മാറി.
1959 നും 1965 നും ഇടയിൽ, വാക്വം സ്റ്റൗവുകൾക്കായുള്ള ആർട്ടിക് ഫാക്ടറി, തുഫ-ബ്ലോക്ക്സ് ഫാക്ടറി, "അർഷലൂയ്സ്" ടെക്സ്റ്റൈൽ ഫാക്ടറിയുടെ ആർട്ടിക് ശാഖ എന്നിവയുടെ സ്ഥാപനത്തോടെ ദ്രുതഗതിയിലുള്ള സാമ്പത്തിക വളർച്ചയ്ക്ക് പട്ടണം സാക്ഷ്യം വഹിച്ചു. 1970-കളിൽ മറ്റ് പല വ്യവസായ സ്ഥാപനങ്ങളും ഇവിടെ തുറന്നു.
1991-ൽ സോവിയറ്റ് യൂണിയൻ പിരിച്ചുവിട്ടതിനെത്തുടർന്ന്, സ്വതന്ത്ര അർമേനിയയുടെ 1995-ലെ ഭരണപരിഷ്കാരങ്ങൾ പ്രകാരം പുതുതായി രൂപീകരിച്ച ഷിറാക്ക് പ്രവിശ്യയ്ക്കുള്ളിലെ ഒരു പട്ടണമായി ആർട്ടിക് മാറി. സ്വാതന്ത്ര്യാനന്തരം, സോവിയറ്റ് കാലഘട്ടത്തിലെ പല വ്യാവസായിക സ്ഥാപനങ്ങളും ഒന്നുകിൽ അടച്ചുപൂട്ടാനോ കുറഞ്ഞ ഉൽപാദനത്തിൽ പ്രവർത്തിക്കാനോ നിർബന്ധിതരായതിനാൽ, ഒരു വ്യാവസായിക കേന്ദ്രമെന്ന നിലയിലുള്ള ആർറ്റിക്കിന്റെ പ്രാധാന്യം ക്രമേണ നഷ്ടപ്പെട്ടു.
== ഭൂമിശാസ്ത്രം ==
പ്രവിശ്യാ കേന്ദ്രമായ ഗ്യുമ്രിയിൽനിന്ന് 27 കിലോമീറ്റർ ദൂരത്തിൽ തെക്കുകിഴക്കായി സമുദ്രനിരപ്പിൽ നിന്ന് ഏകദേശം 1,859 മീറ്റർ ഉയരത്തിൽ, ഷിറാക്ക് സമതലത്തിനുള്ളിൽ അരാഗാട്ട് പർവതത്തിന്റെ വടക്കുപടിഞ്ഞാറൻ അടിവാരത്താണ് ആർറ്റിക് പട്ടണത്തിന്റെ സ്ഥാനം. ആർട്ടിക്കിന് തെക്കുകിഴക്കായി 67 കിലോമീറ്റർ റോഡ് ദൂരത്തിലാണ് തലസ്ഥാനമായ യെറിവൻ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്.
ആർട്ടിക്ജർ, ഗോംഷാദ്സർ എന്നീ രണ്ട് നദികൾ തെക്കുകിഴക്ക് നിന്ന് ആർട്ടിക് പട്ടണത്തിലേക്ക് പ്രവേശിച്ച് മധ്യഭാഗത്ത് കൂടി പട്ടണത്തിന്റെ വടക്കുപടിഞ്ഞാറൻ ഭാഗത്തേയ്ക്ക് പോകുകയും അവിടെ ഒരുമിച്ച് ചേർന്ന് മണ്ടാഷ് നദിയിലേക്ക് ഒഴുകുന്ന ഒരു പോഷകനദിയായി മാറുന്നു.
പ്രധാനമായും വരണ്ട സ്റ്റെപ്പികളാൽ ചുറ്റപ്പെട്ടിരിക്കുന്നതും ഒരു ഈർപ്പമുള്ള ഭൂഖണ്ഡാന്തര കാലാവസ്ഥയുമുള്ള ആർറ്റിക്കിൽ നേരിയ തണുപ്പുള്ള വേനൽക്കാലവും അത്യധികം തണുപ്പുള്ളതും മഞ്ഞുവീഴ്ചയുള്ളതുമായ ശൈത്യകാലവുമാണ് അനുഭവപ്പെടാറുള്ളത്.
== അവലംബം ==
nirgk1go7wr0ht86clqzl0c1jae2rlk
തേർത്തല്ലി
0
564896
4648650
4490610
2026-07-19T18:56:23Z
~2026-40600-69
220535
/* സ്ഥാനം */
4648650
wikitext
text/x-wiki
{{refimprove|date=2022 ഫെബ്രുവരി}}
[[ഇന്ത്യ|ഇന്ത്യൻ]] സംസ്ഥാനമായ [[കേരളം|കേരളത്തിലെ]] [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]] ജില്ലയിലെ ഒരു ചെറിയ ഗ്രാമമാണ് തേർത്തല്ലി .
മലയോര ഭൂപ്രദേശത്ത് സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന ഒരു കുന്നിൻ പ്രദേശമാണിത്. കൃഷി ഒരു പ്രധാന വരുമാന മാർഗമാണ്.
[[തിരുവിതാംകൂർ|മധ്യതിരുവിതാംകൂറിൽ]] നിന്ന് പതിറ്റാണ്ടുകൾക്ക് മുമ്പ് കുടിയേറിയ കർഷകരുടെ കുടുംബങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നതാണ് തേർത്തല്ലി.
== സ്ഥാനം ==
[[കണ്ണൂർ|കണ്ണൂരിലെ]] ജില്ലാ ആസ്ഥാനത്ത് നിന്ന് 50 കിലോമീറ്റർ (വഴി ചപ്പാരപ്പടവ്) അകലെയാണ് തേർത്തല്ലി സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്. [[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|മലയോര ഹൈവേയിലാണ്]] ഇത് സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്.
== ഭരണകൂടം ==
* പഞ്ചായത്ത്: [http://panchayat.lsgkerala.gov.in/alakode/ ആലക്കോട് ഗ്രാമപഞ്ചായത്ത്] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214142855/http://panchayat.lsgkerala.gov.in/alakode/ |date=2022-02-14 }}
* ഗ്രാമം: [https://village.kerala.gov.in/Office_websites/profile.php?nm=531Thimirivillageoffice തിമിരി] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214104046/https://village.kerala.gov.in/Office_websites/profile.php?nm=531Thimirivillageoffice |date=2022-02-14 }}, [https://village.kerala.gov.in/Office_websites/indexor.php?nm=534Alakodevillageoffice ആലക്കോട്] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214114458/https://village.kerala.gov.in/Office_websites/indexor.php?nm=534Alakodevillageoffice |date=2022-02-14 }}
* താലൂക്ക്: [[തളിപ്പറമ്പ് താലൂക്ക്|തളിപ്പറമ്പ്]]
* ജില്ല: [[കണ്ണൂർ ജില്ല|കണ്ണൂർ]]
* നിയമസഭ: [[ഇരിക്കൂർ നിയമസഭാമണ്ഡലം|ഇരിക്കൂർ]]
* ലോക്സഭ : [[കണ്ണൂർ ലോക്സഭാ നിയോജകമണ്ഡലം|കണ്ണൂർ]]
== വിദ്യാഭ്യാസ സ്ഥാപനങ്ങൾ ==
* [https://schools.org.in/kannur/32021000810/marygiri-hss-therthally.html മേരിഗിരി ഹയർ സെക്കൻഡറി സ്കൂൾ, തേർത്തല്ലി] .
* [https://schools.org.in/kannur/32021000809/ghs-rayarome.html ഗവ.] [https://schools.org.in/kannur/32021000809/ghs-rayarome.html ഹയർ സെക്കൻഡറി സ്കൂൾ, രയരോം]
* [https://schoolwiki.in/index.php?title=Therthally_CHERUPUSHPAM_UP_School&redirect=no ചെറുപുഷ്പം യുപി സ്കൂൾ തേർത്തല്ലി]
* [https://uniformapp.in/oth/chittadi-a-lower-primary-school-kannur-153085 എൽപി സ്കൂൾ, ചിറ്റടി] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214104003/https://uniformapp.in/oth/chittadi-a-lower-primary-school-kannur-153085 |date=2022-02-14 }}
== ആരോഗ്യം ==
* തേർത്തല്ലി കുടുംബാരോഗ്യ കേന്ദ്രം
* തോമസ് കായിത്തറ ക്ലിനിക്ക്
* [http://www.prathyasha.co.in/ പ്രത്യാശ നേച്ചർ ക്യൂർ സെന്റർ], തേർത്തള്ളി
* ഹോമിയോപ്പതി ക്ലിനിക്ക്
* [https://www.cpayurvedics.com/ സി പി ആയുർവേദ ഹോസ്പിറ്റൽ ആൻഡ് റിസർച്ച് സെന്റർ], രയറോം
[[File:Cpayur.jpg|thumb|സി പി ആയുർവേദ ആശുപത്രി, രയറോം]]
[[കൃഷി|തേർത്തല്ലിയിലെ]] ഭൂരിഭാഗം ആളുകളും കൃഷിയോ ചെറുകിട കച്ചവടമോ ചെയ്യുന്നവരാണ്. ഇന്ത്യയുടെ വടക്കൻ ഭാഗങ്ങളിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന വ്യവസായങ്ങളിലേക്ക് [[സ്വാഭാവികറബ്ബർ|റബ്ബർ]], [[തെങ്ങ്|തേങ്ങ]], കൊപ്ര, കുരുമുളക്, [[അടയ്ക്ക|അരിക്കാ പരിപ്പ്]] തുടങ്ങിയ മലയോര ഉൽപ്പന്നങ്ങൾ കയറ്റുമതി ചെയ്യുന്നതിന് പേരുകേട്ട പ്രദേശമാണിത്. തിരുവിതാംകൂർ പ്രദേശത്ത് നിന്ന് 1940 കളിലും 1950 കളിലും നിരവധി ആളുകൾ തേർത്തള്ളിയിലേക്ക് കുടിയേറി, നിലവിൽ പ്രാദേശിക സമ്പദ്വ്യവസ്ഥയിൽ വലിയ പങ്ക് വഹിക്കുന്നു.
== ബാങ്കിംഗ് ==
* [[കേരള ഗ്രാമീൺ ബാങ്ക്|കേരള ഗ്രാമീണ് ബാങ്ക്]]
* തടിക്കടവ് സർവീസ് സഹകരണ ബാങ്ക്
* ക്രെഡിറ്റ് യൂണിയനുകൾ
== മതം ==
തേർത്തല്ലി ഗ്രാമത്തിൽ ഹിന്ദുക്കളും ക്രിസ്ത്യാനികളും മുസ്ലീങ്ങളും ഉണ്ട്. ഭൂരിഭാഗവും [[തിരുവിതാംകൂർ|മധ്യതിരുവിതാംകൂറിൽ]] നിന്ന് കുടിയേറിയ ക്രിസ്ത്യാനികളാണ്, പ്രത്യേകിച്ച് [[കോട്ടയം]], [[പാലാ]] മേഖലയിൽ നിന്ന് ഹിന്ദുക്കളും.
പ്രധാന ആരാധനാ കേന്ദ്രങ്ങൾ ഉൾപ്പെടുന്നു
* [https://www.archdioceseoftellicherry.org/sacellum/parishes/view_details/106 ലിറ്റിൽ ഫ്ലവർ ഫൊറോന പള്ളി മേരിഗിരി, തേർത്തല്ലി]
* ചേക്കിച്ചേരി ഭഗവതി ക്ഷേത്രം, തേർത്തല്ലി
* പനംകുട്ടി അയ്യപ്പക്ഷേത്രം
* രയരോം ജുമാ മസ്ജിദ്
* [https://www.archdioceseoftellicherry.org/sacellum/parishes/view_details/166 റയരോം സെന്റ് സെബാസ്റ്റ്യൻസ് പള്ളി]
* ഇൻഫന്റ് ജീസസ് ചർച്ച്, തേർത്തല്ലി
== ഗതാഗതം ==
ഈ പ്രദേശത്തെ ഗതാഗതം പ്രധാനമായും [[തളിപ്പറമ്പ്|തളിപ്പറമ്പ് ബസ് സ്റ്റാൻഡ്]] കേന്ദ്രീകരിച്ചാണ് നടക്കുന്നത്.
[[സംസ്ഥാനപാത 59 (കേരളം)|മലബാർ ഹിൽ ഹൈവേ (SH59)]] തേർത്തല്ലി ടൗണിലൂടെ കടന്നുപോകുന്നു. [[കണ്ണൂർ തീവണ്ടി നിലയം|തേർത്തള്ളി]] ഗ്രാമം [[തളിപ്പറമ്പ്]] വഴി [[ദേശീയപാത 66 (ഇന്ത്യ)|NH-66]] വഴി ഇന്ത്യയുടെ മറ്റ് ഭാഗങ്ങളുമായി ബന്ധിപ്പിക്കുന്നു.
== ഇതും കാണുക ==
* [[ആലക്കോട്]]
* [[തിമിരി]]
* കരുവഞ്ചാൽ
* [[ഉദയഗിരി|ഉദയഗിരി, കണ്ണൂർ]]
* [[ചപ്പാരപ്പടവ്]]
* പെരുമ്പടവ്
== റഫറൻസുകൾ ==
{{Reflist}}
* http://panchayat.lsgkerala.gov.in/alakode/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214142855/http://panchayat.lsgkerala.gov.in/alakode/ |date=2022-02-14 }}
* https://schools.org.in/kannur/32021000810/marygiri-hss-therthally.html
* https://schools.org.in/kannur/32021000809/ghs-rayarome.html
* http://www.prathyasha.co.in/
* https://www.cpayurvedics.com/
* https://keralagbank.com/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214142900/https://keralagbank.com/ |date=2022-02-14 }}
* https://www.thehindu.com/news/national/kerala/hill-highway-work-nearing-completion/article30831738.ece
* https://english.mathrubhumi.com/health/health-news/kerala-tops-in-best-primary-health-centres-1.3753693 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210924002439/https://english.mathrubhumi.com/health/health-news/kerala-tops-in-best-primary-health-centres-1.3753693 |date=2021-09-24 }}
* https://www.keralatourism.org/routes-locations/therthally/id/16135
[[വർഗ്ഗം:കണ്ണൂർ ജില്ലയിലെ ഗ്രാമങ്ങൾ]]
b0u9xwsfusijz6rkyph9vh119h9l9vw
ബസേലിയസ് കോളേജ്
0
566941
4648719
4596483
2026-07-20T07:45:57Z
~2026-40775-95
220546
/* */
4648719
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox University||name=ബസേലിയസ് കോളജ്, കോട്ടയം|image_name=Baselius College New.jpg|motto=" പഠിക്കുക,അധ്വാനിക്കുക,സ്നേഹിക്കുക|type=Public|established=1964|principal=|city=[[കോട്ടയം]]|state=[[കേരളം]]|country=[[ഇന്ത്യൻ]]|campus=Urban|colors=|affiliations=[[മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാല]]|website=[https://www.baselius.ac.in/]}}
'''ബസേലിയസ് കോളജ്''', [[കോട്ടയം]] (1964-ൽ സ്ഥാപിതമായത്) ഒരു [[മലങ്കര ഓർത്തഡോക്സ് സുറിയാനി സഭ|മലങ്കര ഓർത്തഡോക്സ്]] സഭയുടെ കീഴിലുള്ള ആദ്യത്തെ ഓട്ടോണമസ് [[കോളേജ്|കോളേജാണ്]] . വിവിധ ബിരുദ, ബിരുദാനന്തര കോഴ്സുകൾ വാഗ്ദാനം ചെയ്യുന്നു. [[ഇന്ത്യ|ഇന്ത്യയിലെ]] [[കേരളം|കേരളത്തിലെ]] [[കോട്ടയം|കോട്ടയം ജില്ലയുടെ]] ഹൃദയഭാഗത്താണ് സ്ഥിതി ചെയ്യുന്നത്. [[മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാല|മഹാത്മാഗാന്ധി സർവകലാശാലയുമായി]] അഫിലിയേറ്റ് ചെയ്തിട്ടുണ്ട്.
== ശ്രദ്ധേയരായ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ ==
* ജസ്റ്റിസ് വി ജി അരുൺ
* [[മനോജ് കുറൂർ]], (കവി, നോവലിസ്റ്റ്, ഗാനരചയിതാവ്)
* [[എസ്. ഹരീഷ്]]<nowiki/> (കഥാകൃത്ത്, നോവലിസ്റ്റ്)
* [[അജയ് കുമാർ|ഗിന്നസ് പക്രു]], (നടൻ)
* [[ഉണ്ണി ആർ.]]<nowiki/>നോവലിസ്റ്റും ചെറുകഥാകൃത്തും തിരക്കഥാകൃത്തുമായ
* എം.ആർ. രേ<nowiki/>ണുകുമാർ (കവി)
* [[തിരുവഞ്ചൂർ രാധാകൃഷ്ണൻ]], [[കേരള സർക്കാർ|കേരള സർക്കാരിന്റെ]] മുൻ റവന്യൂ മന്ത്രി
* [[കുമ്മനം രാജശേഖരൻ]]
* മോന്സ് ജോസഫ് എം.എല്.എ
* വി.പി. സജീന്ദ്രൻ എം.എൽ.എ
== ബാഹ്യ ലിങ്കുകൾ ==
[[വർഗ്ഗം:മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാലക്കു കീഴിലുള്ള കലാലയങ്ങൾ]]
dncajymhitzeedpjid8orr83k97dae2
2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്
0
581688
4648672
4647225
2026-07-19T22:47:40Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648672
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19|| current champions = {{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടക്കാനിരിക്കുന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2022-ൽ മൂന്നാമത്തെ തവണ കിരീടം നേടിയ [[അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|അർജന്റീനയാണ്]] അവസാന ലോകകപ്പിലെ ജോതാക്കൾ.
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
mso0ebzl1wgyuy4okuyohra1jed7dtd
4648673
4648672
2026-07-19T22:48:48Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648673
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19|| current champions = {{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടക്കാനിരിക്കുന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2022-ൽ മൂന്നാമത്തെ തവണ കിരീടം നേടിയ [[അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|അർജന്റീനയാണ്]] അവസാന ലോകകപ്പിലെ ജോതാക്കൾ.
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
ter5wid8g9soy5w4hs8vacw8au2f3sa
4648674
4648673
2026-07-19T22:51:41Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648674
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19|| current_champions = {{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടക്കാനിരിക്കുന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2022-ൽ മൂന്നാമത്തെ തവണ കിരീടം നേടിയ [[അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|അർജന്റീനയാണ്]] അവസാന ലോകകപ്പിലെ ജോതാക്കൾ.
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
2x6akage36f95g85xvo8xo6ffgiaa1f
4648675
4648674
2026-07-19T22:52:50Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648675
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19|| current_champions= {{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടക്കാനിരിക്കുന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2022-ൽ മൂന്നാമത്തെ തവണ കിരീടം നേടിയ [[അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|അർജന്റീനയാണ്]] അവസാന ലോകകപ്പിലെ ജോതാക്കൾ.
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
27n4wbhyzrvzn799pth2wqhrc0gadka
4648676
4648675
2026-07-19T22:55:21Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648676
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടക്കാനിരിക്കുന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2022-ൽ മൂന്നാമത്തെ തവണ കിരീടം നേടിയ [[അർജന്റീന ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|അർജന്റീനയാണ്]] അവസാന ലോകകപ്പിലെ ജോതാക്കൾ.
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
p3svmomqt92klg80ffg8xipn90ys5oq
4648689
4648676
2026-07-19T23:51:45Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648689
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടക്കാനിരിക്കുന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2026 ലോകകപ്പ് കിരീടം നേടിയ സ്പെയിനാണ് നിലവിലെ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾ..
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
hw5l0pvahdi7maxox6o4aar8cmwj5nw
4648690
4648689
2026-07-19T23:52:29Z
Vishnukalathil
79143
/* */
4648690
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടന്നത്.[[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2026 ലോകകപ്പ് കിരീടം നേടിയ സ്പെയിനാണ് നിലവിലെ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾ..
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
niirlb2czef3855z6hdd0ogw8sxbwxc
4648692
4648690
2026-07-20T00:46:49Z
Malikaveedu
16584
4648692
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}{{Season sidebar|image=[[File:Spain_Starting_XI_France_v_Spain_7.24.26-029.jpg|250px]]|caption=[[Spain national football team|സ്പെയിൻ]] (2026),നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർ|title=Tournaments|list=* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* [[2026 FIFA World Cup|2026]]
* [[2030 FIFA World Cup|2030]]
* [[2034 FIFA World Cup|2034]]}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടന്നത്.[[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടക്കുക. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളുന്ന ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തുന്നതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുമ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്നത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2026 ലോകകപ്പ് കിരീടം നേടിയ സ്പെയിനാണ് നിലവിലെ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾ..
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
l6t3y2kf0rq2c69oq4f9el45u1gkzwf
4648693
4648692
2026-07-20T00:49:21Z
Malikaveedu
16584
4648693
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}{{Season sidebar|image=[[File:Spain_Starting_XI_France_v_Spain_7.24.26-029.jpg|250px]]|caption=[[Spain national football team|സ്പെയിൻ]] (2026),നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർ|title=Tournaments|list=* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* [[2026 FIFA World Cup|2026]]
* [[2030 FIFA World Cup|2030]]
* [[2034 FIFA World Cup|2034]]}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടന്നത്. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളിയ ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തിയതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചപ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2026 ലോകകപ്പ് കിരീടം നേടിയ സ്പെയിനാണ് നിലവിലെ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾ..
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
17laqkj215ogqpzmats8xy6jsurumfx
4648694
4648693
2026-07-20T00:51:34Z
Malikaveedu
16584
4648694
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}{{Season sidebar|image=[[File:Spain_Starting_XI_France_v_Spain_7.24.26-029.jpg|250px]]|caption=[[Spain national football team|സ്പെയിൻ]] (2026),നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർ|title=Tournaments|list=* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* [[2026 FIFA World Cup|2026]]
* [[2030 FIFA World Cup|2030]]
* [[2034 FIFA World Cup|2034]]}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടന്നത്. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളിയ ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തിയതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചപ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2026 ലോകകപ്പ് കിരീടം നേടിയ സ്പെയിനാണ് നിലവിലെ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾ..
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
2026 ലെ ലോകകപ്പിൽ അർജന്റീനയെ പരാജയപ്പെടുത്തി രണ്ടാം കിരീടം നേടിയ സ്പെയിൻ ആണ് നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർ.<ref>{{Cite web|url=https://www.conmebol.com/noticias/argentina-campeon-mundial-a-100-dias-de-levantar-la-tercera/|title=Argentina Campeón Mundial: A 100 días de levantar la tercera – CONMEBOL|access-date=25 April 2024|date=28 March 2023|website=www.conmebol.com|language=es-ES}}</ref>
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
8oc0bnrtabs3gh0354gxzwnzloev9ko
4648695
4648694
2026-07-20T00:53:13Z
Malikaveedu
16584
4648695
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with short description]]
[[Category:Short description is different from Wikidata]]
{{Infobox international football competition|year=2026
|tourney_name=ഫിഫ ലോകകപ്പ്
|other_titles={{ubl|ഫിഫ ലോകകപ്പ് 26
|Copa Mundial de la FIFA 2026|Coupe du Monde de la FIFA 2026}}
|image=2026 FIFA World Cup emblem.svg
|size=250x250px
|alt=Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy
<!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.-->|country=കാനഡ|country2=മെക്സിക്കോ|country3=അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|dates=ജൂൺ 11 – ജൂലൈ 19||current_champions={{fb|ESP}} (2ആം കിരീടം)|num_teams=48|confederations=6|venues=16|cities=16|champion=|count=|second=|third=|fourth=|matches=<!--{{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}}-->|goals=<!--{{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}}-->|attendance=<!--{{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}}-->|top_scorer=<!--{{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}}-->|player=|goalkeeper=|young_player=|fair_play=|prevseason=[[2022 FIFA World Cup|2022]]|nextseason=''[[2030 FIFA World Cup|2030]]''|updated=<!--{{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}}-->}}{{Season sidebar|image=[[File:Spain_Starting_XI_France_v_Spain_7.24.26-029.jpg|250px]]|caption=[[Spain national football team|സ്പെയിൻ]] (2026),നിലവിലെ ചാമ്പ്യന്മാർ|title=Tournaments|list=* [[1930 FIFA World Cup|1930]]
* [[1934 FIFA World Cup|1934]]
* [[1938 FIFA World Cup|1938]]
* [[1950 FIFA World Cup|1950]]
* [[1954 FIFA World Cup|1954]]
* [[1958 FIFA World Cup|1958]]
* [[1962 FIFA World Cup|1962]]
* [[1966 FIFA World Cup|1966]]
* [[1970 FIFA World Cup|1970]]
* [[1974 FIFA World Cup|1974]]
* [[1978 FIFA World Cup|1978]]
* [[1982 FIFA World Cup|1982]]
* [[1986 FIFA World Cup|1986]]
* [[1990 FIFA World Cup|1990]]
* [[1994 FIFA World Cup|1994]]
* [[1998 FIFA World Cup|1998]]
* [[2002 FIFA World Cup|2002]]
* [[2006 FIFA World Cup|2006]]
* [[2010 FIFA World Cup|2010]]
* [[2014 FIFA World Cup|2014]]
* [[2018 FIFA World Cup|2018]]
* [[2022 FIFA World Cup|2022]]
* [[2026 FIFA World Cup|2026]]
* [[2030 FIFA World Cup|2030]]
* [[2034 FIFA World Cup|2034]]}}
നാലുവർഷത്തിലൊരിക്കൽ നടക്കുന്ന, [[ഫിഫ ലോകകപ്പ്|ഫിഫ ലോകകപ്പിന്റെ]] 23-ാം പതിപ്പാണ് '''2026 ഫിഫ ലോകകപ്പ്'''. 2026 ജൂൺ 11 മുതൽ ജൂലൈ 19 വരെയാണ് ഈ ടൂർണമെന്റ് നടന്നത്. [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|യു.എസ്.എ.യിൽ]] പതിനൊന്ന്, [[മെക്സിക്കോ|മെക്സിക്കോയിൽ]] മൂന്ന്, [[കാനഡ|കാനഡയിൽ]] രണ്ട് എന്നിങ്ങനെ 16 നഗരങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ നടന്നത്. മൂന്ന് രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയമരുളിയ ആദ്യത്തെ ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പാണിത്. മുൻപുണ്ടായിരുന്ന 32 ടീമുകളുടെ ഘടന വിപുലീകരിച്ച് 48 ടീമുകളെ ഉൾപ്പെടുത്തിയതും ഇതാദ്യമായാണ്. [[ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ]] മുതലുള്ള എല്ലാ മത്സരങ്ങളും ഉൾപ്പെടെ അറുപത് മത്സരങ്ങൾക്ക് അമേരിക്ക ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചപ്പോൾ അയൽരാജ്യങ്ങളായ കാനഡയും മെക്സിക്കോയും 10 മത്സരങ്ങൾ വീതമാണ് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്.
[[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന 68-ാമത് ഫിഫ കോൺഗ്രസിലെ അന്തിമ വോട്ടിങ്ങിൽ യുണൈറ്റഡ് 2026 ബിഡ് റിവൽ ബിഡ് ബൈ മൊറോക്കോയെ പരാജയപ്പെടുത്തി ആതിഥേയത്വം കരസ്ഥമാക്കി. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 2002|2002]] ന് ശേഷം ഒന്നിലധികം രാജ്യങ്ങൾ ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ ലോകകപ്പാണിത്. 1970, [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1986|1986]] ടൂർണമെന്റുകൾക്ക് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചതോടെ, മൂന്ന് തവണ പുരുഷ ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന അല്ലെങ്കിൽ സഹ-ആതിഥേയത്വം വഹിക്കുന്ന ആദ്യ രാജ്യമായി [[മെക്സിക്കോ]] മാറും. [[ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് 1994|1994]] -ലാണ് [[അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകൾ|അമേരിക്ക]] അവസാനമായി ലോകകപ്പിന് ആതിഥേയത്വം വഹിച്ചത്. [[കാനഡ]] ഇതാദ്യമായാണ് പുരുഷ ടൂർണമെന്റിന് ആതിഥേയത്വമോ സഹ-ആതിഥേയത്വമോ വഹിക്കുന്നത്. 2022-ലെ ഖത്തർ ലോകകപ്പ് പതിവിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായി നവംബർ, ഡിസംബർ മാസങ്ങളിലായി സംഘടിപ്പിച്ചെങ്കിലും ഇത്തവണ, പരമ്പരാഗത രീതിയിൽ ജൂൺ, ജുലൈ മാസങ്ങളിലായാണ് മത്സരങ്ങൾ ക്രമീകരിച്ചിരിക്കുന്നത്.
ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളായതിനാൽ കാനഡ, മെക്സിക്കോ, യു.എസ്.എ എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ സ്വഭാവികമായ യോഗ്യത നേടി. [[കേപ്പ് വേർഡ്|കാബോ വെർഡെ]], [[ജോർദാൻ]], [[ഉസ്ബെക്കിസ്ഥാൻ]], [[കുറകാവോ]] എന്നീ രാജ്യങ്ങൾ ഇതാദ്യമായാണ് ലോകകപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്നത്. 2026 ലോകകപ്പിൽ അർജന്റീനയെ പരാജയപ്പെടുത്തി രണ്ടാം കിരീടം നേടിയ കിരീടം സ്പെയിനാണ് നിലവിലെ ലോകകപ്പ് ജേതാക്കൾ..<ref>{{Cite web|url=https://www.conmebol.com/noticias/argentina-campeon-mundial-a-100-dias-de-levantar-la-tercera/|title=Argentina Campeón Mundial: A 100 días de levantar la tercera – CONMEBOL|access-date=25 April 2024|date=28 March 2023|website=www.conmebol.com|language=es-ES}}</ref>
യോഗ്യത നേടിയ ടീമുകളെയും അവരുടെ ആരാധകരുടെയും വിസ സംബന്ധിച്ച വിഷയങ്ങളിൽ യു.എസ്.എ സ്വീകരിച്ച നയം, [[2026 ഇറാൻ യുദ്ധം|ഇറാൻ - യു.എസ്.എ യുദ്ധസമയത്തുള്ള]] ഇറാൻ ടീമിന്റെ പങ്കാളിത്തം, ഫിഫ നിശ്ചയിക്കുന്ന ടിക്കറ്റ് വിലയിലെ മാറ്റങ്ങൾ എന്നീ പ്രതിസന്ധികൾ ഈ ടൂർണമെന്റിന്റെ സജ്ജീകരണസമയത്ത് ചർച്ചയായിരുന്നു.
== ഘടനയും വിപുലീകരണവും ==
2013 ഒക്ടോബറിൽ യുവേഫയുടെ അന്നത്തെ പ്രസിഡന്റായിരുന്ന [[മിഷേൽ പ്ലാറ്റിനി|മൈക്കൽ പ്ലാറ്റിനി]], ടൂർണമെന്റ് ടീമുകളെ വിപുലീകരിച്ചു 40 ആക്കുവാൻ നിർദ്ദേശിച്ചിരുന്നു. തുടർന്ന് ഫിഫ പ്രസിഡന്റ് [[ജിയാനി ഇൻഫന്റിനോ|ജിയാനി ഇൻഫാന്റിനോയും]] 2016 മാർച്ചിൽ ഈ ആശയം നിർദ്ദേശിച്ചു. അങ്ങനെ 32 ടീമുകളുടെ ഘടനയിൽ നിന്ന് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്നവരുടെ എണ്ണം വർദ്ധിപ്പിക്കാനുള്ള നിർദേശങ്ങൾ 2016 ഒക്ടോബർ 4 ന് പ്രഖ്യാപിച്ചു. നാല് വിപുലീകരണ ഓപ്ഷനുകളും പരിഗണിച്ചു:<ref>{{Cite web|url=http://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|title=FIFA World Cup format proposals|access-date=January 10, 2017|date=December 19, 2016|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915094005/https://resources.fifa.com/mm/document/affederation/administration/02/86/19/51/circularno.1572-fifaworldcup%E2%84%A2formatproposals_neutral.pdf|archive-date=September 15, 2018}}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/3027621/federations-overwhelmingly-in-favour-of-48-team-world-cup-gianni-infantino|title=Federations 'overwhelmingly in favour' of 48-team World Cup – Infantino|date=December 28, 2016|publisher=ESPN}}</ref>
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (5 ടീമുകളുടെ 8 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-88 മത്സരങ്ങൾ
* 40 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (4 ടീമുകളുടെ 10 ഗ്രൂപ്പുകൾ)—76 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (32-ടീം പ്ലേഓഫ് റൗണ്ട് ആരംഭിക്കുന്നു)-80 മത്സരങ്ങൾ
* 48 ടീമുകളായി വികസിപ്പിക്കുക (3 ടീമുകളുടെ 16 ഗ്രൂപ്പുകൾ)-80 മത്സരങ്ങൾ
== ആതിഥേയ രാജ്യങ്ങളെ തിരഞ്ഞെടുക്കൽ ==
[[പ്രമാണം:World_cup_hosts2.png|ലഘുചിത്രം| 2026 എഡിഷൻ ആതിഥേയരുടെ പ്രഖ്യാപനത്തിന് ശേഷം ലോകകപ്പ് ആതിഥേയരുടെ ഭൂപടം.]][[പ്രമാണം:World_Map_FIFA2.svg|ലഘുചിത്രം| ആറ് കോൺഫെഡറേഷനുകളുള്ള ലോക ഭൂപടം]]
== സമ്മാനങ്ങൾ ==
=== സമ്മാനത്തുക ===
2026 ഏപ്രിലിൽ, പങ്കെടുക്കുന്ന ടീമുകൾക്ക് ഉൾപ്പെടെയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ ഫിഫ സ്ഥിരീകരിച്ചു. ഈ ലോകകപ്പ് പതിപ്പിന്റെ ആകെ സമ്മാനത്തുക $871 ദശലക്ഷമായിരിക്കും (അവസാന പതിപ്പിനേക്കാൾ $431 ദശലക്ഷം വർധനവ്). In പ്രകടനത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾക്ക് പുറമേ, യോഗ്യ നേടിയ എല്ലാ ടീമുകൾക്കും യോഗ്യതാ തുകയായി $10 ദശലക്ഷവും, മത്സരത്തിന് മുൻപായി $2.5 ദശലക്ഷം പരിശീലനത്തിനുള്ള തുകയായും ലഭിക്കും.<ref>{{Cite web|url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026|title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026|access-date=May 3, 2026|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/|title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn?|access-date=May 3, 2026|last=Sharma|first=Pooja|date=May 3, 2026|website=World Cup Local Time|orig-date=January 25, 2026}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|+ടൂർണമെന്റ് അവസാനം പോയിന്റ് പട്ടികയിലെ സ്ഥാനം അടിസ്ഥാനമാക്കി, പ്രകടനത്തിനുള്ള സമ്മാനത്തുകകൾ
! rowspan="2" |സ്ഥാനം
! rowspan="2" |ടീമുകൾ
! colspan="2" |തുക (ദശലക്ഷത്തിൽ)
|-
!ഒരു ടീമിന്
!ആകെ
|-
| style="text-align:left;" |ജേതാക്കൾ
|1
|$50
|$50
|-
| style="text-align:left;" |രണ്ടാം സ്ഥാനം
|1
|$33
|$33
|-
| style="text-align:left;" |മൂന്നാം സ്ഥാനം
|1
|$29
|$29
|-
| style="text-align:left;" |നാലാം സ്ഥാനം
|1
|$27
|$27
|-
| style="text-align:left;" |5–8 സ്ഥാനങ്ങൾ (ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ)
|4
|$19
|$76
|-
| style="text-align:left;" |9–16 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 16)
|8
|$15
|$120
|-
| style="text-align:left;" |17–32 സ്ഥാനങ്ങൾ (റൗണ്ട് ഓഫ് 32)
|16
|$11
|$176
|-
| style="text-align:left;" |33–48 സ്ഥാനങ്ങൾ (ഗ്രൂപ്പ് ഘട്ടം)
|16
|$9
|$144
|-
!ആകെ
!48
! colspan="2" |$655
|}
=== വ്യക്തിഗത & ടീം പുരസ്കാരങ്ങൾ ===
{{see also|FIFA World Cup awards}}
ടൂർണമെന്റിന്റെ അവസാനത്തിൽ താഴെപ്പറയുന്ന പുരസ്കാരങ്ങൾ പ്രഖ്യാപിക്കും.
* [[ഗോൾഡൻ ബൂട്ട്]]: ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ നേടിയതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ഗ്ലൗവ്: ടൂർണമെന്റിലെ മികച്ച ഗോൾകീപ്പർക്കുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഗോൾഡൻ ബോൾ: ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ യങ് പ്ലെയർ പുരസ്കാരം: 21 വയസ്സിൽ താഴെയുള്ള, ടൂർണമെന്റിലാകമാനം മികച്ച പ്രകടനം കാഴ്ചവെച്ചതിനുള്ള പുരസ്കാരം.
* ഫിഫ ഫെയർ പ്ലേ ട്രോഫി: നോക്കൗട്ട് ഘട്ടത്തിലെത്തിയ, മികച്ച അച്ചടക്കനിലവാരം പുലർത്തിയ ടീമിനുള്ള പുരസ്കാരം.
== അവലംബം ==
[[വർഗ്ഗം:ഫിഫ ലോകകപ്പ് ഫുട്ബോൾ ടൂർണമെന്റുകൾ]]
<references />
== പുറം കണ്ണികൾ ==
{{Sister project links|wikt=no|c=Category:2026 FIFA World Cup|commonscat=|n=yes|q=yes|s=no|author=no|b=no|voy=yes|v=no|d=yes}}
* [https://www.fifa.com/worldcup/fifaworldcup2026/ FIFA World Cup 2026], ഫിഫയുടെ ഔദ്യോഗിക വെബ്സൈറ്റ്
fcdpmj1wpz7l9bpqfgk83sorf67bi6n
കാംപെ
0
591808
4648710
3974754
2026-07-20T06:19:09Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648710
wikitext
text/x-wiki
{{rough translation|1=ഇംഗ്ലീഷ്|listed=yes|date=2023 സെപ്റ്റംബർ}}
{{prettyurl/wikidata}}ഗ്രീക്ക് പുരാണത്തിൽ, '''കാംപെ''' അല്ലെങ്കിൽ '''കാമ്പെ''' (/ˈkæmpiː/;<ref>{{cite book |url=https://archive.org/details/newcenturyclassi00aver/page/250/mode/2up |page=250 |title=New Century Classical Handbook |first=Catherine B. |last=Avery |publisher=Appleton-Century-Crofts |location=New York |year=1962}}</ref> ഗ്രീക്ക്: Κάμπη) ഒരു രാക്ഷസിയായിരുന്നു. യുറാനസ് തടവിലാക്കിയിരുന്ന സൈക്ലോപ്സ്, ഹെകാടോൻചെയേഴ്സ് എന്നിവരുടെ ടാർട്ടറസിലെ കാവൽക്കാരിയായിരുന്നു അവർ. കാമ്പെയിലെ തടവുകാരുടെ സഹായത്തോടെ ടൈറ്റനോമാച്ചിയിൽ-ടൈറ്റൻസിനെതിരായ മഹായുദ്ധത്തിൽ-വിജയിക്കുമെന്ന് സിയൂസിനോട് പ്രവചിച്ചപ്പോൾ, അദ്ദേഹം കാമ്പെയെ കൊന്നു. സൈക്ലോപ്പുകളേയും ഹെകാടോൻചെയേഴ്സിനേയും മോചിപ്പിച്ചു. തുടർന്ന് സിയൂസിനെ പരാജയപ്പെടുത്താൻ ക്രോണസിനെ സഹായിച്ചു.<ref>Grimal, p. 87 s.v. Campe; Smith, [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0104%3Aalphabetic+letter%3DC%3Aentry+group%3D9%3Aentry%3Dcampe-bio-1 s.v. Campe]; [[Bibliotheca (Pseudo-Apollodorus)|Apollodorus]], [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0548.tlg001.perseus-eng1:1.2.1 1.2.1]; [[Diodorus Siculus]], [https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Diodorus_Siculus/3E*.html#72 3.72.2–3]; [[Nonnus]], ''[[Dionysiaca]]'' [https://archive.org/stream/dionysiaca02nonnuoft#page/78/mode/2up 18.236–264].</ref>
== പേര് ==
ഗ്രീക്ക് ഗ്രന്ഥങ്ങളിൽ നൽകിയിരിക്കുന്ന പേര് Κάμπη ആണ്. ആദ്യ അക്ഷരത്തിൽ ഉച്ചാരണമുണ്ട്. കാറ്റർപില്ലർ അല്ലെങ്കിൽ പട്ടുനൂൽ എന്നതിന്റെ ഗ്രീക്ക് പദമാണ് κάμπη. ഇത് ഒരുപക്ഷേ ഹോമോഫോണുമായി ബന്ധപ്പെട്ടതാകാം (രണ്ടാമത്തെ അക്ഷരത്തിലെ ഉച്ചാരണത്തോടെ) അതിന്റെ ആദ്യ അർത്ഥം നദിയുടെ വളവുകൾ എന്നാണ്. കൂടാതെ പൊതുവെ ഏതെങ്കിലും തരത്തിലുള്ള ചരിവ് അല്ലെങ്കിൽ വളവ് എന്നാണ് ഇത് അർത്ഥമാക്കുന്നത്.<ref>Ogden, p. 86; [[LSJ]], s.vv. [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3Dka%2Fmph2 κάμπη], [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3Dkamph%2F1 καμπή], compare with [[LSJ]], s.vv. [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3Dka%2Fmpimos κάμπι^μος], [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3Dka%2Fmpos κάμπος].</ref>
== ഉറവിടങ്ങൾ ==
സൈക്ലോപ്സ്, ഹെകാറ്റോൺചെയർസ് എന്നിവരെ തടവിലാക്കിയതിനെ കുറിച്ചും പിന്നീട് സിയൂസ് അവരെ മോചിപ്പിച്ചതിനെ കുറിച്ചും ഹെസിയോഡിന്റെ തിയോഗോണിയിൽ നാം ആദ്യം കേൾക്കുന്നു.<ref>[[Hesiod]], ''[[Theogony]]'' [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0130%3Acard%3D139 154–159], [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0020.tlg001.perseus-eng1:492-506 501–502], [http://data.perseus.org/citations/urn:cts:greekLit:tlg0020.tlg001.perseus-eng1:617-653 624–629].</ref>എന്നിരുന്നാലും, ക്യാമ്പെയെക്കുറിച്ചോ തടവുകാർക്കുള്ള കാവൽക്കാരനെക്കുറിച്ചോ ഹെസിയോഡ് പരാമർശിക്കുന്നില്ല. ഈ സംഭവങ്ങൾ നഷ്ടപ്പെട്ട ഇതിഹാസ കാവ്യമായ ടൈറ്റനോമാച്ചിയിലും <ref>West 2002, p. 110.</ref> പറഞ്ഞിരിക്കാം. അപ്പോളോഡോറസ് എന്ന മിഥോഗ്രാഫർ ഒരുപക്ഷേ യുദ്ധത്തെക്കുറിച്ചുള്ള തന്റെ വിവരണത്തെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയായിരിക്കാം.<ref>Hard, [https://books.google.com/books?id=r1Y3xZWVlnIC&pg=PA68 p. 68], says that Apollodorus' version "perhaps derived from the lost ''[[Titanomachy (epic poem)|Titanomachia]]'', or from the [[Orphism (religion)|Orphic]] literature". See also Gantz, p. 45.</ref>
==Notes==
{{reflist}}
==അവലംബം==
* [[Bibliotheca (Pseudo-Apollodorus)|Apollodorus]], ''Apollodorus, The Library, with an English Translation by Sir James George Frazer, F.B.A., F.R.S. in 2 Volumes.'' Cambridge, Massachusetts, [[Harvard University Press]]; London, William Heinemann Ltd. 1921. [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=urn:cts:greekLit:tlg0548.tlg001.perseus-eng1 Online version at the Perseus Digital Library].
* Butler, George F., "Spenser, Milton, and the Renaissance Campe: Monsters and Myths in ''The Faerie Queene'' and ''Paradise Lost'', in [https://books.google.com/books?id=L6ksJWSD-RwC&source=gbs_navlinks_s ''Milton Studies 40''], Albert C. Labriola (Editor), University of Pittsburgh Press; 1st edition (December 13, 2001). {{ISBN|978-0-8229-4167-5}}. pp. 19–37.
* [[Diodorus Siculus]], ''Diodorus Siculus: The Library of History''. Translated by C. H. Oldfather. Twelve volumes. [[Loeb Classical Library]]. Cambridge, Massachusetts: [[Harvard University Press]]; London: William Heinemann, Ltd. 1989. [https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Diodorus_Siculus/home.html Online version by Bill Thayer]
* [[Joseph Fontenrose|Fontenrose, Joseph Eddy]], ''Python: A Study of Delphic Myth and Its Origins'', [[University of California Press]], 1959. {{ISBN|9780520040915}}.
* [[Timothy Gantz|Gantz, Timothy]], ''Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources'', Johns Hopkins University Press, 1996, Two volumes: {{ISBN|978-0-8018-5360-9}} (Vol. 1), {{ISBN|978-0-8018-5362-3}} (Vol. 2).
* Grimal, Pierre, ''The Dictionary of Classical Mythology'', Wiley-Blackwell, 1996. {{ISBN|978-0-631-20102-1}}.
* Hard, Robin, ''The Routledge Handbook of Greek Mythology: Based on H.J. Rose's "Handbook of Greek Mythology"'', Psychology Press, 2004, {{ISBN|9780415186360}}.
* [[Hesiod]], ''[[Theogony]]'', in ''The Homeric Hymns and Homerica with an English Translation by Hugh G. Evelyn-White'', Cambridge, Massachusetts, [[Harvard University Press]]; London, William Heinemann Ltd. 1914. [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0130%3Acard%3D1 Online version at the Perseus Digital Library].
* [[Nonnus]], ''[[Dionysiaca]]''; translated by [[W. H. D. Rouse|Rouse, W H D]], II Books XVI–XXXV. [[Loeb Classical Library]] No. 345, Cambridge, Massachusetts, Harvard University Press; London, William Heinemann Ltd. 1940. [https://archive.org/stream/dionysiaca02nonnuoft#page/n5/mode/2up Internet Archive].
* Ogden, Daniel, ''Drakōn: Dragon Myth and Serpent Cult in the Greek and Roman Worlds'', Oxford University Press, 2013. {{ISBN|978-0-19-955732-5}}.
* [[William Smith (lexicographer)|Smith, William]]; ''[[Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology]]'', London (1873). [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3atext%3a1999.04.0104 Online version at the Perseus Digital Library]
* [[Martin Litchfield West|West, M. L.]] (2002), "'Eumelos': A Corinthian Epic Cycle?" in ''The Journal of Hellenic Studies'', vol. 122, pp. 109–133. {{JSTOR|3246207}}.
* [[Martin Litchfield West|West, M. L.]] (2003), ''Greek Epic Fragments: From the Seventh to the Fifth Centuries BC''. Edited and translated by Martin L. West. [[Loeb Classical Library]] No. 497. Cambridge, Massachusetts: [[Harvard University Press]], 2003. {{ISBN|978-0-674-99605-2}}. [http://www.loebclassics.com/view/LCL497/2003/volume.xml Online version at Harvard University Press] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211222150005/http://www.loebclassics.com/view/LCL497/2003/volume.xml |date=2021-12-22 }}.
[[വർഗ്ഗം:ഗ്രീക്ക് പുരാണകഥാപാത്രങ്ങൾ]]
9kv99f2x4qdfdrbgt8a0t1dz6x1ih2u
കാരൂർ സോമൻ
0
629302
4648716
4644297
2026-07-20T07:36:21Z
InternetArchiveBot
146798
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
4648716
wikitext
text/x-wiki
{{Notability|date=ഡിസംബർ 2024}}
[[മലയാളം|മലയാളത്തിലെ]] ഒരു പ്രവാസി എഴുത്തുകാരനാണ് '''ഡാനിയേൽ സാമുവേൽ''' എന്ന '''കാരൂർ സോമൻ.'''<ref name=malayalamnewsdaily-1">{{cite web|url = https://www.malayalamnewsdaily.com/node/566566/kerala/karoor-soman |title = കാരൂർ സോമന് യു.ആർ.എഫ് ലോക റിക്കോർഡ് സമ്മാനിച്ചു.|publisher = malayalam news daily|date = 2022-01-18|language = മലയാളം}}</ref><ref name=manorama-1">{{cite web|url = https://www.manoramaonline.com/district-news/alappuzha/2022/01/18/alappuzha-mavelikara-urf-world-record-for-karur-soman.html|title = സാഹിത്യകാരൻ കാരൂർ സോമന് യു.ആർ.എഫ് ലോക റിക്കോർഡ് സമ്മാനിച്ചു.|publisher = manorama|date = 2022-01-18|language = മലയാളം|access-date = 2024-11-25|archive-date = 2022-05-22|archive-url = https://web.archive.org/web/20220522110434/https://www.manoramaonline.com/district-news/alappuzha/2022/01/18/alappuzha-mavelikara-urf-world-record-for-karur-soman.html|url-status = bot: unknown}}</ref> [[ലണ്ടൻ|ലണ്ടനിൽ]] സ്ഥിരതാമസക്കാരനായ അദ്ദേഹം [[യൂണിവേഴ്സൽ റെക്കോർഡ്സ് ഫോറം|യൂണിവേഴ്സൽ റെക്കോർഡ്സ് ഫോറത്തിന്റെ]] അവാർഡ് നേടിയിട്ടുണ്ട്.<ref name=malayalamnewsdaily-1"/><ref name=manorama-1"/>
ഒരു ദിവസം ഏറ്റവും കൂടുതൽ പുസ്തകങ്ങൾ പ്രകാശനം ചെയ്തതിന്റെ ലോകറെക്കോർഡ് ആണ് അദ്ദേഹത്തിനെ അവാർഡിന് അർഹമാക്കിയത്. അദ്ദേഹം തന്റെ മുപ്പത്തിനാല് പുസ്തകങ്ങൾ
ഒരേ ദിവസം തന്നെ പ്രകാശനം ചെയ്തിരുന്നു. ലിമ വേൾഡ് ലൈബ്രറി ഓൺലൈൻ പത്രം, കെ.പി. ആമസോൺ പബ്ലിക്കേഷൻസ്, കാരൂർ പബ്ലിക്കേഷൻസ് എന്നിവയുടെ ചീഫ് എഡിറ്റർ കൂടിയാണ് ഇദ്ദേഹം.<ref name=malayalamnewsdaily-1"/><ref name=manorama-1"/>
സാഹിത്യചോരണം നടത്തി പുസ്തകങ്ങൾ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു എന്ന ആരോപണം നേരിടുന്ന ഒരു വ്യക്തിയാണ് കാരൂർ സോമൻ. എന്നാൽ ഈ ആരോപണം സോമൻ നിഷേധിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>[https://malayalam.samayam.com/latest-news/kerala-news/plagiarism-accusation-against-karoor-soman-press-meet-by-blogger-niraksharan-manoj-ravindran/articleshow/62821918.cms സാഹിത്യം മോഷ്ടിക്കുന്നവരെ തിരിച്ചറിയേണ്ടേ?]</ref><ref>[https://www.thenewsminute.com/kerala/word-word-kerala-blogger-accuses-uk-based-writer-plagiarising-his-work-73905 Word by word: Kerala blogger accuses UK-based writer of plagiarising his work] </ref><ref>[http://niraksharan.in/?p=5702 സോമനടി – കഥ ഇതുവരെ]</ref><ref>{{Cite web|url=https://malayalam.oneindia.com/culture/media/copyright-violation-one-more-blogger-sue-karoor-soman-book-publisher-190222.html|title=മാതൃഭൂമി അച്ചടിച്ച കാരൂർ സോമന്റെ പുസ്തകത്തിൽ വീണ്ടും കോപ്പിയടി.. തെളിവുമായി മൂന്നാമത്തെ ബ്ലോഗറും!|access-date=2024-11-30|last=Maloth|first=Muralikrishna|date=2018-01-03|language=ml}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.deshabhimani.com/news/kerala/mathrubhumi-withdraw-the-copies-of-karoor-soman-s-book/696213|title=കോപ്പിയടി വിവാദം : മാതൃഭൂമി പുസ്തകം പിൻവലിച്ചു; കോപ്പിയടിച്ചത് പേരുപോലും മാറ്റാതെ|access-date=2024-11-30|language=ml|archive-date=2024-11-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20241130054804/https://www.deshabhimani.com/news/kerala/mathrubhumi-withdraw-the-copies-of-karoor-soman-s-book/696213|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://emalayalee.com/vartha/154854|title=കോപ്പിയടി വിവാദം : മാതൃഭൂമി പുസ്തകം പിൻവലിച്ചു|access-date=2024-11-30|date=2017-12-30|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.southlive.in/newsroom/kerala/mathrubhumi-books-kerala|title=കോപ്പിയടി വിവാദം; മാതൃഭൂമി ബുക്സ് പ്രസിദ്ധീകരിച്ച പുസ്തകം പിൻവലിച്ചു|access-date=2024-11-30|last=Southlive|date=2017-12-30|language=ml|archive-date=2024-11-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20241130061202/https://www.southlive.in/newsroom/kerala/mathrubhumi-books-kerala|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://malayalam.oneindia.com/culture/media/content-infringement-blogger-manoj-ravindran-niraksharan-to-sue-book-publishers-189831.html|title=ബ്ലോഗിൽ നിന്നും കോപ്പിയടിച്ച് പുസ്തകം; കാരൂർ സോമനും മാതൃഭൂമിക്കുമെതിരെ ബ്ലോഗർ നിരക്ഷരൻ നിയമനടപടിക്ക്|access-date=2024-11-30|last=Maaloth|first=Muralikrishna|date=2017-12-29|language=ml}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.madhyamam.com/local-news/trivandrum/2017/dec/31/405889|title='അടിച്ചുമാറ്റിയ' യാത്രാവിവരണം പ്രസാധകർ പിൻവലിച്ചു {{!}} Madhyamam|access-date=2024-11-30|last=ഡെസ്ക്|first=വെബ്|date=2017-12-31|language=ml}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.southlive.in/mirror/social-stream/copyright-controversy-karoor-soman-and-mathrubhumi|title=എഴുത്തുകാരൻ കാരൂർ സോമനെതിരെ കോപ്പിഅടി ആരോപണവുമായി ബ്ലോഗർ മനോജ് നിരക്ഷരൻ|access-date=2024-11-30|last=Southlive|date=2017-12-29|language=ml|archive-date=2024-11-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20241130053704/https://www.southlive.in/mirror/social-stream/copyright-controversy-karoor-soman-and-mathrubhumi|url-status=dead}}</ref>
== ജീവിതരേഖ ==
[[മാവേലിക്കര]] [[ചാരുംമൂട്|ചാരുംമൂടിലെ]] സാമുവേലിന്റെയും റെയ്ച്ചലിന്റെയും മകനായ ഡാനിയേൽ, കാരൂർ സോമൻ എന്ന പേരിൽ ഹൈസ്കൂൾ കാലം തൊട്ട് റേഡിയോ നാടകങ്ങളിൽ പങ്കെടുത്തും [[ബാലരമ|ബാലരമയിൽ]] കവിതകൾ എഴുതിയുമാണ് കലാ- സാഹിത്യരംഗത്തേക്കു പ്രവേശിച്ചത്. അക്കാലത്തു അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ച ''കർട്ടനിടൂ,'' ''കാർമേഘം'' എന്നീ റേഡിയോ നാടകങ്ങൾ ഏറെ ജനപ്രീതി നേടിയിരുന്നു.<ref name=nrimalayalee-1">{{cite web|url = https://www.nrimalayalee.com/karoor-soman-silvar-jubilee.html |title = കാരൂർ രജതജൂബിലി ആഘോഷിച്ചു|publisher = NRI Malayalee|date = 2021-09-01|language = മലയാളം}}</ref> പോലീസിന്റെ കിരാത വാഴ്ച്ചയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി 1972ൽ എഴുതിയ ഇരുളടഞ്ഞ താഴ്വര എന്ന സ്റ്റേജ് നാടകം ഏറെ വിവാദമാകുകയും ഭീഷിണി ഉണ്ടാകുകയും ചെയ്തതിനെ തുടർന്ന് സ്വദേശത്തുനിന്നും കാരൂരിനു [[റാഞ്ചി]]യിലേക്ക് പോകേണ്ടതായി വന്നിരുന്നു.<ref name=nrimalayalee-1"/>
ഇതിനോടകം, നാടകം, സംഗീത നാടകം, നോവൽ, കുട്ടികളുടെ നോവൽ, കഥ, ചരിത്രകഥ, കവിത, യാത്രാവിവരണം, ലേഖനം, ജീവചരിത്രം, ആത്മകഥ, ശാസ്ത്ര- സാങ്കേതികം, കായികം, ടൂറിസം തുടങ്ങിയ പന്ത്രണ്ട് മേഖലകളിലായി അറുപത്തിയെട്ട് കൃതികൾ രചിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name=deepika-1">{{cite web|url = https://www.deepika.com/feature/SamskarikamInfo.aspx?ID=1872&CID=2 |title = പ്രവാസ സാഹിത്യത്തിലെ അക്ഷരമുന്നേറ്റങ്ങൾ|publisher = Deepika|language = മലയാളം}}</ref> 1985 മുതൽ അദ്ദേഹം പ്രസിദ്ധീകരിച്ച പുസ്തകങ്ങൾ 'ക' എന്ന പേരിലാണ് ഇറങ്ങിയിട്ടുള്ളത്. ഇതിലെ മൂന്ന് പുസ്തകങ്ങൾ ഇംഗ്ലീഷിലേക്കു മൊഴിമാറ്റം ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. കൂടാതെ, ഇംഗ്ലീഷിലും കഥയും നോവലും എഴുതിയിട്ടുണ്ട്. [[മാധ്യമം ദിനപത്രം|മാധ്യമം ദിനപത്രത്തിനു]] വേണ്ടി 2012ലെ [[ലണ്ടൻ ഒളിമ്പിക്സ്]] റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യുകയുണ്ടായി. 1990ൽ പുറത്തിറങ്ങിയ, കാരൂർ സോമന്റെ കണ്ണീർപ്പൂക്കൾ എന്ന ആദ്യത്തെ നോവലിന് [[തകഴി ശിവശങ്കരപ്പിള്ള|തകഴി ശിവശങ്കരപ്പിള്ളയാണ്]] അവതാരികയെഴുതിയത്.<ref name=deepika-1"/> 1996ൽ അസെന്റ് ബുക്ക്സ് ഗൾഫിൽ നിന്നും പ്രസിദ്ധീകരിച്ച, മലയാളത്തിലെ ആദ്യ സംഗീത നാടകമായ കടലിനക്കരെ എംബസി സ്കൂൾ എന്ന കൃതിക്ക് അവതാരികയെഴുതിയത്, [[തോപ്പിൽ ഭാസി|തോപ്പിൽ ഭാസിയാണ്]].<ref name=deepika-1"/> ഓമനയാണ് ഭാര്യ. രാജീവ്, സിമ്മി, സിബിൻ എന്നിവർ മക്കളും സോണി, രാജീവ് എന്നിവർ മരുമക്കളുമാണ്.<ref name=malayalamnewsdaily-1"/><ref name=manorama-1"/>
പ്രശസ്തരായ പല എഴുത്തുകാരുടേയും രചനകൾ മോഷ്ടിച്ചെടുത്തു പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിൻറെ പേരിൽ കേരളഹൈക്കോടതിയിൽ ഇദ്ദേഹം നിയമനടപടികൾ നേരിടുന്നുണ്ട്.
==പുസ്തകങ്ങൾ==
===മലയാളം===
* 2012 - ''കാവൽ മാലാഖ'' <ref name=statelibrary.kerala-5">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=286345|title = Katalas/ Karoor Soman.|publisher = Kerala State Library|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-17|archive-url = https://web.archive.org/web/20250417001519/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=286345|url-status = dead}}</ref>
* 2013 - ''കടലാസ്'' <ref name=statelibrary.kerala-4">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=2548|title = Kaval malakha / Karoor Soman|publisher = Kerala State Library|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416125845/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=2548|url-status = dead}}</ref>
* 2014 ''ചാന്ദ്രായാൻ''<ref name=keralabookstore-1">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/ചാന്ദ്രായാൻ/4703/|title =ചാന്ദ്രായാൻ|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref>
* 2015 - ''കാണപ്പുറങ്ങൾ'' <ref name=emalayalee-1">{{cite web|url = https://emalayalee.com/vartha/300189|title ='ലോകസഞ്ചാരിയായ സാഹിത്യകാരൻ' - മേരി അലക്സ് മണിയ|publisher = Emalayalee|language = മലയാളം}}</ref>
* 2015 - ''കിളിക്കൊഞ്ചൽ'' (ബാലസാഹിത്യം )<ref name=keralabookstore-2">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/കിളിക്കൊഞ്ചൽ/7064/|title =കിളിക്കൊഞ്ചൽ|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref>
* 2015 - ''കേരള ടൂറിസം ആന്റ് ഹോസ്പിറ്റാലിറ്റി'' (ടൂറിസം )<ref name=keralabookstore-3">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/കേരള-ടൂറിസം-ആന്റ്-ഹോസ്പിറ്റാലിറ്റി/7531/|title =കേരള ടൂറിസം ആന്റ് ഹോസ്പിറ്റാലിറ്റി|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref>
* 2015 & 2016 - ''സ്പെയിൻ കാളപ്പോരിന്റെ നാട്'' (യാത്രാ വിവരണം )<ref name=keralabookstore-4">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/സ്പെയിൻ-കാളപ്പോരിന്റെ-നാട്/6584/|title =സ്പെയിൻ കാളപ്പോരിന്റെ നാട്|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref><ref name=manorama-2"/>
* 2016- ''ഫ്രാൻസ് ചരിത്ര ഗ്രന്ഥം കാൽപനികതയുടെ കവാടം'' <ref name=manorama-2">{{cite web|url = https://www.manoramaonline.com/literature/literaryworld/bok-release-karoor-soman.html |title = എഴുത്തുകാർ ദാർശനിക ബോധമുളളവരാകണം : സ്പീക്കർ ശ്രീരാമകൃഷ്ണൻ|publisher = manorama|date = 2016-08-02|language = മലയാളം}}</ref>
* 2017 - ''കാമനയുടെ സ്ത്രീപർവം''<ref name=keralabookstore-5">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/കാമനയുടെ-സ്ത്രീപർവം/9709/|title =കാമനയുടെ സ്ത്രീപർവം|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref>
* 2017 - ''കടലിനക്കരെ ഇക്കരെ''<ref name=keralabookstore-6">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/കടലിനക്കരെ-ഇക്കരെ/9710/|title =കടലിനക്കരെ ഇക്കരെ|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref>
* 2017 - ''സിനിമ ഇന്നലെ ഇന്ന് നാളെ'' <ref name=keralabookstore-7">{{cite web|url = https://keralabookstore.com/book/സിനിമ-ഇന്നലെ-ഇന്ന്-നാളെ/9711/|title =സിനിമ ഇന്നലെ ഇന്ന് നാളെ|publisher = kerala book store|language = മലയാളം}}</ref>
* 2019 - ''കഥാകാരന്റെ കനൽവഴികൾ'' <ref name=statelibrary.kerala-6">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=324425|title = Kadhakarante kanalvazhikal / Karoor Soman|publisher = Kerala State Library|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416123131/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=324425|url-status = dead}}</ref>
* 2019 - ''കാലാന്തരങ്ങൾ'' <ref name=statelibrary.kerala-7">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=324660|title = Kalantharangal / Karoor Soman|publisher = Kerala State Library|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416122057/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=324660|url-status = dead}}</ref>
* 2020 - ''കന്യാദളങ്ങൾ'' <ref name="statelibrary.kerala-8"">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=331395|title = Kanyadelangal / Karoor Soman|publisher = Kerala State Library|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416122100/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=331395|url-status = dead}}</ref>
* 2021 - ''കുഞ്ഞിളം ദ്വീപുകൾ'' <ref name=statelibrary.kerala-1">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=342687|title = കുഞ്ഞിളം ദ്വീപുകൾ / കാരൂർ സോമൻ|publisher = Kerala State Library|language = മലയാളം|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416122835/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=342687|url-status = dead}}</ref>
* 2021 - ''കാലത്തിന്റെ കണ്ണാടി'' <ref name=janayugomonline-1">{{cite web|url = https://janayugomonline.com/kalathinte-kannadi/|title = കാലത്തിന്റെ കണ്ണാടി|date = 2022-08-09|publisher = Janayugom Daily|language = മലയാളം|access-date = 2024-11-28|archive-date = 2024-12-03|archive-url = https://web.archive.org/web/20241203203236/https://janayugomonline.com/kalathinte-kannadi/|url-status = dead}}</ref>
* 2022 - ''കാരിരുമ്പിന്റെ കരുത്ത് സർദാർ പട്ടേൽ (ജീവചരിത്രം)'' <ref name=statelibrary.kerala-2">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=342694|title = കാരിരുമ്പിന്റെ കരുത്ത് : സർദാർ പട്ടേൽ (ജീവചരിത്രം) / കാരൂർ സോമൻ|publisher = Kerala State Library|language = മലയാളം|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416122851/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=342694|url-status = dead}}</ref>
* 2022 - ''കന്യാസ്ത്രീ കാർമേൽ'' <ref name=statelibrary.kerala-3">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=342508|title = കന്യാസ്ത്രീ കാർമേൽ / കാരൂർ സോമൻ|publisher = Kerala State Library|language = മലയാളം|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416121028/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=342508|url-status = dead}}</ref>
* 2024 ''കാർപ്പാത്തിയൻ പർവ്വത നിരകളിലൂടെ'' <ref name=malayalamdailynews-1">{{cite web|url = https://www.malayalamdailynews.com/697913/ |title = കാർപ്പാത്തിയൻ പർവ്വത നിരകളിലൂടെ(പുസ്തക പരിചയം): മിനി സുരേഷ്|publisher = Malayalam Daily News|date = 2024-09-30|language = മലയാളം}}</ref>
===ഇംഗ്ലീഷ് പരിഭാഷ===
* '''''Dove and the Devils''''' -'കന്യാസ്ത്രീ കാർമേൽ' എന്ന പുസ്തകത്തിന്റെ പരിഭാഷ. (പരിഭാഷക: രാധാമണി കുഞ്ഞമ്മ)<ref name=statelibrary.kerala-9">{{cite web|url = https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=341720|title = Dove and the devils / Karoor Soman; translated by Radhamani Kunjamma|publisher = Kerala State Library|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-27|archive-date = 2025-04-16|archive-url = https://web.archive.org/web/20250416121308/https://catalogue.statelibrary.kerala.gov.in/cgi-bin/koha/opac-detail.pl?biblionumber=341720|url-status = dead}}</ref>
* '''''Malabar Aflame''''' - 'കാണപ്പുറങ്ങൾ' എന്ന പുസ്തകത്തിന്റെ പരിഭാഷ.<ref name="mediahouse-1"">{{cite web|url = https://www.mediahouse.online/product/malabar-aflame/|title = Malabar Aflame|publisher = Media House|language = ഇംഗ്ലീഷ്|access-date = 2024-11-28|archive-date = 2024-12-04|archive-url = https://web.archive.org/web/20241204044836/https://www.mediahouse.online/product/malabar-aflame/|url-status = dead}}</ref>
==സാഹിത്യചോരണ വിവാദം==
2016ൽ [[മാതൃഭൂമി ദിനപ്പത്രം|മാതൃഭൂമി ബുക്ക്സ്]] പ്രസിദ്ധീകരിച്ച കാരൂർ സോമന്റെ, [[സ്പെയിൻ കാളപ്പോരിന്റെ നാട്]] എന്ന യാത്രാവിവരണ കൃതിയുമായി ബന്ധപ്പെട്ട് ഒരു വിവാദം ഉയരുകയും അത് വലിയ തോതിൽ ചർച്ച ചെയ്യപ്പെടുകയുമുണ്ടായി.<ref name=thenewsminute-1">{{cite web|url = https://www.thenewsminute.com/kerala/word-word-kerala-blogger-accuses-uk-based-writer-plagiarising-his-work-73905 |title =Word by word: Kerala blogger accuses UK-based writer of plagiarising his work|publisher = The News Minute|date = 2017-12-29|language = English}}</ref> ഈ പുസ്തകത്തിലെ രണ്ടും മൂന്നും അധ്യായങ്ങൾ പൂർണമായും, അവസാന അധ്യായത്തിലെ ചില ഭാഗങ്ങളും തന്റെ ബ്ലോഗിൽ നിന്നും പകർത്തിയതാണെന്ന് ആരോപിച്ചു കൊണ്ട്, മലയാളത്തിലെ ഒരു യാത്രാവിവരണ സാഹിത്യകാരനും ബ്ലോഗറും വിക്കിപീഡിയനുമായ [[മനോജ് രവീന്ദ്രൻ]] രംഗത്തു വന്നിരുന്നു.<ref name=samakalikamalayalam-1">{{cite web|url = https://www.samakalikamalayalam.com/keralam/2017/Dec/29/ബ്ലോഗ്-പകര്ത്തി-പുസ്തകമാക്കി-കാരൂര്-സോമനും-പ്രസാധകര്ക്കുമെതിരെ-നിരക്ഷരന്-നിയമനടപടിക്ക്-13989.html |title =ബ്ലോഗ് പകർത്തി പുസ്തകമാക്കി; കാരൂർ സോമനും പ്രസാധകർക്കുമെതിരെ നിരക്ഷരൻ നിയമനടപടിക്ക്|publisher = Samakalika Malayalam|date = 2017-12-29|language = മലയാളം}}</ref> 2017ൽ ഉടലെടുത്ത ഈ വിവാദം നിലവിൽ കോടതിനടപടി നേരിട്ടുകൊണ്ടിരിക്കുന്നു. [[ഉപയോക്താവ്:നിരക്ഷരൻ|നിരക്ഷരൻ]] എന്ന പേരിൽ [[വിക്കിപീഡിയ|വിക്കിപീഡിയയിൽ]] ലേഖനങ്ങൾ എഴുതുന്ന മനോജ് രവീന്ദ്രന്റെ നിരക്ഷരൻ എന്ന ബ്ലോഗിൽ നിന്നാണ്, കാരൂർ സോമൻ വിവരങ്ങൾ ശേഖരിച്ചതെന്നാണ് മനോജ് രവീന്ദ്രന്റെ വെളിപ്പെടുത്തൽ. ഇതിനെ തുടർന്ന്, തങ്ങളുടെ ബ്ലോഗുകളിൽ എഴുതിയ ലേഖനങ്ങളിലെ വിവരങ്ങളും ഈ പുസ്തകത്തിലുണ്ടെന്ന് ആരോപിച്ചു കൊണ്ട് സജി തോമസ്, വിനീത് എടത്തിൽ എന്നീ പ്രവാസി മലയാളി ബ്ലോഗർമാരും രംഗത്തു വരികയുണ്ടായി. തുടർന്ന്, ഈ പുസ്തകം മാതൃഭൂമി പിൻവലിക്കുകയും ചെയ്തു. പുസ്തകത്തിന്റെ രണ്ടാമത്തെ എഡിഷനാണ് പിൻവലിച്ചത്.<ref name=samakalikamalayalam-2">{{cite web|url = https://www.samakalikamalayalam.com/keralam/2017/Dec/30/പേരുപോലും-മാറ്റാതെ-കോപ്പിയടിച്ച-പുസ്തകം-മാതൃഭൂമി-പിന്വലിച്ചു-യതാര്ത്ഥ-എഴുത്തുകാരന്-കത്തും-നല്കി-14064.html |title =പേരുപോലും മാറ്റാതെ കോപ്പിയടിച്ച പുസ്തകം മാതൃഭൂമി പിൻവലിച്ചു|publisher = Samakalika Malayalam|date = 2017-12-30|language = മലയാളം}}</ref><ref name=marunadanmalayalee-1">{{cite web|url = https://marunadanmalayalee.com/book-plagiarism-issue-of-kaaroor-soman-93990 |title =കാളപ്പോരു കണ്ട സ്റ്റേഡിയത്തിൽ നിന്ന് ലൈവ് വീഡിയോയുമായി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ട മറ്റൊരു ബ്ളോഗെഴുത്തിന്റെ അവകാശി സജി തോമസും|publisher = Marunadan Malayalee|date = 2017-12-30|language = മലയാളം}}</ref><ref name=malayalam.oneindia-1">{{cite web|url = https://malayalam.oneindia.com/culture/media/copyright-vioaltion-one-more-blogger-to-sue-karoor-soman-book-publisher-190120.html |title =കാരൂർ സോമന്റെ പുസ്തകത്തിൽ കോപ്പിയടിച്ച 11 യാത്രാവിവരണങ്ങൾ കൂടി, പരാതിയുമായി മറ്റൊരു ബ്ലോഗറും രംഗത്ത്|publisher = One India Malayalam|date = 2018-01-02|language = മലയാളം}}</ref><ref name=malayalam.oneindia-2">{{cite web|url = https://malayalam.oneindia.com/culture/media/copyright-violation-one-more-blogger-sue-karoor-soman-book-publisher-190222.html|title =മാതൃഭൂമി അച്ചടിച്ച കാരൂർ സോമന്റെ പുസ്തകത്തിൽ വീണ്ടും കോപ്പിയടി.. തെളിവുമായി മൂന്നാമത്തെ ബ്ലോഗറും!|publisher = One India Malayalam|date = 2018-01-03|language = മലയാളം}}</ref> മാതൃഭൂമി പ്രസിദ്ധീകരിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റൊരു പുസ്തകമായ '''ചന്ദ്രയാൻ''' പ്രഭാത് ബുക്ക് ഹൌസ് പ്രസിദ്ധീകരിച്ച ഇദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റൊരു പുസ്തകമായ '''മംഗൾയാൻ''' എന്നിവ വിക്കിപ്പീഡിയ അതേപടി പകർത്തിയെഴുതിയതാണെന്ന് ആരോപണമുണ്ട്. കേരള ഭാഷാ ഇൻസ്റ്റിറ്റ്യൂട്ട് പുറത്തിറക്കിയ ‘ഫ്രാൻസ് – കാൽപ്പനികതയുടെ കവാടം’ എന്ന പുസ്തകത്തിലും തന്റെ യാത്രാവിവരണങ്ങൾ കോപ്പിയടിച്ച് ചേർത്തിട്ടുണ്ട് എന്നും സുരേഷ് നെല്ലിക്കോട്, സിജോ ജോർജ്ജ് എന്നിവരുടെ ലേഖനങ്ങളും ഇതിൽ കോപ്പിയടിച്ചിട്ടുണ്ട് എന്നും [[ഉപയോക്താവ്:നിരക്ഷരൻ|നിരക്ഷരൻ]] അവകാശപ്പെടുന്നു.<ref>{{Citation|last=Niraksharan ManojRavindran|title=Plagiarism by Karoor Soman - കാരൂർ സോമൻ എന്ന കള്ളൻ - 3|date=2018-01-19|url=https://www.youtube.com/watch?v=3eirfKpAdo4&t=2s|access-date=2024-11-30}}</ref><ref>{{Citation|last=Niraksharan ManojRavindran|title=Plagiarism by Karoor Soman - കാരൂർ സോമൻ എന്ന കള്ളൻ - 2|date=2018-01-15|url=https://www.youtube.com/watch?v=_lR-UQiL5Sc|access-date=2024-11-30}}</ref><ref>{{Citation|last=Niraksharan ManojRavindran|title=Plagiarism by Karoor Soman - കാരൂർ സോമൻ എന്ന കള്ളൻ - 2|date=2018-01-15|url=https://www.youtube.com/watch?v=_lR-UQiL5Sc|access-date=2024-11-30}}</ref> [[ഉപയോക്താവ്:നിരക്ഷരൻ|നിരക്ഷരൻ]] കാരൂർ സോമനെതിരെ നിയമനടപടികൾ തുടരുന്നുണ്ട്, എന്നാൽ, തനിക്കെതിരെയുള്ള ആരോപണങ്ങൾ കാരൂർ സോമൻ നിഷേധിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name=eastcoastdaily-1">{{cite web|url = https://www.eastcoastdaily.com/literature/2490|title = ബ്ലോഗ് പകർത്തി പുസ്തകമാക്കി; കാരൂർ സോമനും പ്രസാധകർക്കുമെതിരെ നിരക്ഷരൻ നിയമനടപടിക്ക്|publisher = Eastcoast daily|date = 2017-12-29|language = മലയാളം|access-date = 2024-11-26|archive-date = 2024-12-01|archive-url = https://web.archive.org/web/20241201210020/https://www.eastcoastdaily.com/literature/2490|url-status = dead}}</ref>
==അവലംബം==
{{reflist}}
==പുറത്തേക്കുള്ള കണ്ണികൾ==
* [http://niraksharan.in/?cat=91 സാഹിത്യചോരണം Niraksharan Blog]
{{writer-stub}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളസാഹിത്യകാരന്മാർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള കഥാകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:ശ്രദ്ധേയത ചോദ്യം ചെയ്യപ്പെട്ട ലേഖനങ്ങൾ]]
0zv8hqyqf9mzqigi34ctjyb0mu29nm7
ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ
0
652306
4648660
4611953
2026-07-19T20:30:30Z
Dr.Jebin Jesmes
220532
4648660
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Jayachandran Thakazhikaran}}
[[പ്രമാണം:Jayachandran Thakazhikaran Madan moksham.jpg|ലഘുചിത്രം|ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ മാടൻമോക്ഷം നാടകത്തിലെ വേഷത്തിൽ]]
[[പ്രമാണം:Madanmoksham drama 1.jpg|ലഘുചിത്രം|മാടൻമോക്ഷം നാടകത്തിൽ [[ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ|ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരനും]] [[പ്രമോദ് വെളിയനാട്|പ്രമോദ് വെളിയനാടും]]- കൊല്ലം പ്രകാശ് കലാ കേന്ദ്രത്തിൽ നടന്ന അവതരണത്തിൽ നിന്ന്]]
നാടക പ്രവർത്തകനും നാടക സിനിമ അഭിനേതാവുമാണ് '''ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ'''. മുപ്പതു വർഷത്തിലധികമായി നാടകം, നാടൻപാട്ട്, വഞ്ചിപ്പാട്ട് തുടങ്ങിയ മേഖലകളിൽ സജീവമാണ്. [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ]] നാടക മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നാം സ്ഥാനം ലഭിച്ച നിരവധി നാടകങ്ങളിൽ പ്രധാന കഥാപാത്രങ്ങളെ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[ജോസഫിന്റെ റേഡിയോ (നാടകം)|ജോസഫിന്റെ റേഡിയോ]] എന്ന ജയചന്ദ്രൻ അവതരിപ്പിച്ച നാടകത്തിന് കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ പുരസ്കാരം ലഭിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[നീലവെളിച്ചം (ചലച്ചിത്രം)|നീലവെളിച്ചം]], [[എബ്രഹാം ഓസ്ലർ]] , പേട്ടറാപ്പ് (തമിഴ്) കുമ്മാട്ടിക്കളി തുടങ്ങിയ സിനിമകൾ ഉൾപ്പെടെ സിനിമകളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
==ജീവിതരേഖ==
1975 മെയ് 1 ആലപ്പുഴ ജില്ലയിൽ തകഴിയിൽ ജനനം. ഇപ്പോൾ എറണാകുളം ജില്ലയിൽ കാഞ്ഞിരമറ്റം മാമ്പുഴയിൽ സ്ഥിരതാമസം. [[ഗവൺമെന്റ് യു.പി. സ്കൂൾ തകഴി|തകഴി ഗവൺമെന്റ് യു.പി. സ്കൂളിലും]] ദേവസ്വം ബോർഡ് ഹൈസ്കൂളിലുമാണ് സ്കൂൾ വിദ്യാഭ്യാസം. തുടർന്ന് എടത്വാ സെന്റ് അലോഷ്യസ് കോളേജിൽ പഠിച്ചു.കൊച്ചി ലോകധർമ്മിയുടെ കാളിനാടകം, ഛായാചിത്രം മായാ ചിത്രം തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന കഥാപാത്രങ്ങളെ അവതരിപ്പിച്ചു. 5 തവണ ഇറ്റ് ഫോക്കിലും, 5 തവണ ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിലും (ഡൽഹി)നോർത്ത് ഈസ്റ്റ് ഫെസ്റ്റിവൽ',രംഗായന ഫെസ്റ്റിവൽ ബാംഗ്ലൂർ 2 തവണ, കൂടാതെ കഴിഞ്ഞ 25 വർഷങ്ങളായി ജോസഫിൻ്റെ റേഡിയോ എന്ന ഏകപാത്ര നാടകം ഏകദേശം 2600 ൽ അധികം വേദികൾ പിന്നിട്ട് ഇപ്പോഴും അവതരണം തുടരുന്നു. ECG എന്ന നാടകം 11 വർഷം കൊണ്ട് 600 ൽ അധികം വേദികൾ പിന്നിട്ട് ഇപ്പോഴും കളിക്കുന്നു. 13 വർഷം സി.ജെ.കുട്ടപ്പന്റെ 'ഡയനാമിക് ആക്ഷൻ സംഘ'ത്തിൽ പ്രവർത്തിച്ചു.പി.ആർ. രമേഷിന്റെ 'കരിന്തലക്കൂട്ട'വുമായി ഇപ്പോഴും സഹകരിക്കുന്നു. 'വരമൊഴിക്കൂട്ടം'തിരുവല്ല,'തനിമ'പാലക്കാട്,'വായ്ത്താരി'കൂറ്റനാട്, 'കണ്ണകി'ആലപ്പുഴ,'ദേശത്തനിമ'മാരാരിക്കുളം എന്നീ സമിതികളുമായും സഹകരിച്ച്
പ്രവർത്തിക്കുന്നു. <ref>https://www.madhyamam.com/literature/literature-news/joseph-thadikaran-kerala-news/2018/mar/27/455136</ref>
മിനി ആണ് ഭാര്യ.മകൻ ഗൗതം.
==നാടക അവതരണങ്ങൾ==
* [[ജോസഫിന്റെ റേഡിയോ (ഒറ്റയാൾ നാടകം) ]]
Script & Direction: K R Ramesh Kottayam
Production : Thespiyan Theate,Thakazhy, Alappuzha
Year : 2000
Number of performances : more than 2500 stages
*[[ ഇ സി ജി (ഒറ്റയാൾ നാടകം)]]
Script & Direction: K R Ramesh Kottayam
Production : Thespiyan Theate,Thakazhy, Alappuzha
Year : 2012
Number of performances : more than 750
* [[തുപ്പൽമത്സ്യം ]]
Script & Direction: K R Ramesh , Kottayam
Production: Swaralaya Samskarika Vedi,
Mukhathala, Kollam
Year:2012
Number of Performances : 16
* [[ മത്തി ]]
Script & Direction Jino Joseph
Production: Malayala Kalanilayam Koothuparambu,Kannur
Year: 2013
Number of performances : 36
* [[കാണി ]]
Script & Direction: Jino Joseph
Production: Malayala Kalanilayam Koothuparambu,Kannur
Year: 2014
Number of Performances : 3
* [[കാളി നാടകം ]]
Script : Sajitha Madathil
Direction: Prof.Chandradasan
Production:Lokadharmi Nadaka veedu, kochi
Year: 2016
Number of Performances : 16
* ഛായചിത്രം മായാചിത്രം
Script : Dr. Jebin Jesmes
Direction : Prof. Chandradasan
Production: Lokadharmi Kochi
Year : 2023
Number of stages : 6
* [[മാടൻമോക്ഷം (നാടകം)|മാടൻമോക്ഷം]]
Novel : 'Madan Moksham' Written by Jayamohan
Script : Based on novel 'Madan Moksham' by Rajmohan Neeleswaram
Direction: Job Madathil
Production: Marutham Theatre Group, Alappuzha
Year: 2025
Number of performances : more than 75 stages
==പുരസ്കാരങ്ങൾ==
* കേരള ഫോക് ലോർ അക്കാദമി അവാർഡ്
* അരളി അവാർഡ്
* മലയാള പുരസ്കാരം
* ഭരത് പി.ജെ. ആന്റണി മെമ്മോറിയൽ അവാർഡ്
* അക്ഷരപ്പെയ്ത്ത് അവാർഡ്
* കലാഭവൻ മണിഫൗണ്ടേഷൻ ഏർപ്പെടുത്തിയ പ്രഥമ ഓടപ്പഴം അവാർഡ്
==അവലംബം==
<references/>
2. https://www.keralatourism.org/onam-celebration-2013.pdf
3.https://video.webindia123.com/p_discover_india/theatre/theruvarangu
4.https://www.facebook.com/share/p/1CuhWQPR2v/
5.https://www.facebook.com/share/p/1DXgWweiVW/
[[വർഗ്ഗം:നാടകനടന്മാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള ഫോക്ലോർ അക്കാദമിയുടെ പുരസ്കാരം നേടിയവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1975-ൽ ജനിച്ചവർ]]
mfqm0z5djw2njm2tvljx8hsc409vjyr
4648661
4648660
2026-07-19T20:31:07Z
Dr.Jebin Jesmes
220532
4648661
wikitext
text/x-wiki
{{prettyurl|Jayachandran Thakazhikaran}}
[[പ്രമാണം:Jayachandran Thakazhikaran Madan moksham.jpg|ലഘുചിത്രം|ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ മാടൻമോക്ഷം നാടകത്തിലെ വേഷത്തിൽ]]
[[പ്രമാണം:Madanmoksham drama 1.jpg|ലഘുചിത്രം|മാടൻമോക്ഷം നാടകത്തിൽ [[ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ|ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരനും]] [[പ്രമോദ് വെളിയനാട്|പ്രമോദ് വെളിയനാടും]]- കൊല്ലം പ്രകാശ് കലാ കേന്ദ്രത്തിൽ നടന്ന അവതരണത്തിൽ നിന്ന്]]
നാടക പ്രവർത്തകനും നാടക സിനിമ അഭിനേതാവുമാണ് '''ജയചന്ദ്രൻ തകഴിക്കാരൻ'''. മുപ്പതു വർഷത്തിലധികമായി നാടകം, നാടൻപാട്ട്, വഞ്ചിപ്പാട്ട് തുടങ്ങിയ മേഖലകളിൽ സജീവമാണ്. [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ]] നാടക മത്സരങ്ങളിൽ ഒന്നാം സ്ഥാനം ലഭിച്ച നിരവധി നാടകങ്ങളിൽ പ്രധാന കഥാപാത്രങ്ങളെ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[ജോസഫിന്റെ റേഡിയോ (നാടകം)|ജോസഫിന്റെ റേഡിയോ]] എന്ന ജയചന്ദ്രൻ അവതരിപ്പിച്ച നാടകത്തിന് കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ പുരസ്കാരം ലഭിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[നീലവെളിച്ചം (ചലച്ചിത്രം)|നീലവെളിച്ചം]], [[എബ്രഹാം ഓസ്ലർ]] , പേട്ടറാപ്പ് (തമിഴ്) കുമ്മാട്ടിക്കളി തുടങ്ങിയ സിനിമകൾ ഉൾപ്പെടെ സിനിമകളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
==ജീവിതരേഖ==
1975 മെയ് 1 ആലപ്പുഴ ജില്ലയിൽ തകഴിയിൽ ജനനം. ഇപ്പോൾ എറണാകുളം ജില്ലയിൽ കാഞ്ഞിരമറ്റം മാമ്പുഴയിൽ സ്ഥിരതാമസം. [[ഗവൺമെന്റ് യു.പി. സ്കൂൾ തകഴി|തകഴി ഗവൺമെന്റ് യു.പി. സ്കൂളിലും]] ദേവസ്വം ബോർഡ് ഹൈസ്കൂളിലുമാണ് സ്കൂൾ വിദ്യാഭ്യാസം. തുടർന്ന് എടത്വാ സെന്റ് അലോഷ്യസ് കോളേജിൽ പഠിച്ചു.കൊച്ചി ലോകധർമ്മിയുടെ കാളിനാടകം, ഛായാചിത്രം മായാ ചിത്രം തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന കഥാപാത്രങ്ങളെ അവതരിപ്പിച്ചു. 5 തവണ ഇറ്റ് ഫോക്കിലും, 5 തവണ ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിലും (ഡൽഹി)നോർത്ത് ഈസ്റ്റ് ഫെസ്റ്റിവൽ',രംഗായന ഫെസ്റ്റിവൽ ബാംഗ്ലൂർ 2 തവണ, കൂടാതെ കഴിഞ്ഞ 25 വർഷങ്ങളായി ജോസഫിൻ്റെ റേഡിയോ എന്ന ഏകപാത്ര നാടകം ഏകദേശം 2600 ൽ അധികം വേദികൾ പിന്നിട്ട് ഇപ്പോഴും അവതരണം തുടരുന്നു. ECG എന്ന നാടകം 11 വർഷം കൊണ്ട് 600 ൽ അധികം വേദികൾ പിന്നിട്ട് ഇപ്പോഴും കളിക്കുന്നു. 13 വർഷം സി.ജെ.കുട്ടപ്പന്റെ 'ഡയനാമിക് ആക്ഷൻ സംഘ'ത്തിൽ പ്രവർത്തിച്ചു.പി.ആർ. രമേഷിന്റെ 'കരിന്തലക്കൂട്ട'വുമായി ഇപ്പോഴും സഹകരിക്കുന്നു. 'വരമൊഴിക്കൂട്ടം'തിരുവല്ല,'തനിമ'പാലക്കാട്,'വായ്ത്താരി'കൂറ്റനാട്, 'കണ്ണകി'ആലപ്പുഴ,'ദേശത്തനിമ'മാരാരിക്കുളം എന്നീ സമിതികളുമായും സഹകരിച്ച്
പ്രവർത്തിക്കുന്നു. <ref>https://www.madhyamam.com/literature/literature-news/joseph-thadikaran-kerala-news/2018/mar/27/455136</ref>
മിനി ആണ് ഭാര്യ.മകൻ ഗൗതം.
==നാടക അവതരണങ്ങൾ==
* [[ജോസഫിന്റെ റേഡിയോ (ഒറ്റയാൾ നാടകം) ]]
Script & Direction: K R Ramesh Kottayam
Production : Thespiyan Theate,Thakazhy, Alappuzha
Year : 2000
Number of performances : more than 2500 stages
*[[ ഇ സി ജി (ഒറ്റയാൾ നാടകം)]]
Script & Direction: K R Ramesh Kottayam
Production : Thespiyan Theate,Thakazhy, Alappuzha
Year : 2012
Number of performances : more than 750
* [[തുപ്പൽമത്സ്യം ]]
Script & Direction: K R Ramesh , Kottayam
Production: Swaralaya Samskarika Vedi,
Mukhathala, Kollam
Year:2012
Number of Performances : 16
* [[ മത്തി ]]
Script & Direction Jino Joseph
Production: Malayala Kalanilayam Koothuparambu,Kannur
Year: 2013
Number of performances : 36
* [[കാണി ]]
Script & Direction: Jino Joseph
Production: Malayala Kalanilayam Koothuparambu,Kannur
Year: 2014
Number of Performances : 3
* [[കാളി നാടകം ]]
Script : Sajitha Madathil
Direction: Prof.Chandradasan
Production:Lokadharmi Nadaka veedu, kochi
Year: 2016
Number of Performances : 16
* ഛായാചിത്രം മായാചിത്രം
Script : Dr. Jebin Jesmes
Direction : Prof. Chandradasan
Production: Lokadharmi Kochi
Year : 2023
Number of stages : 6
* [[മാടൻമോക്ഷം (നാടകം)|മാടൻമോക്ഷം]]
Novel : 'Madan Moksham' Written by Jayamohan
Script : Based on novel 'Madan Moksham' by Rajmohan Neeleswaram
Direction: Job Madathil
Production: Marutham Theatre Group, Alappuzha
Year: 2025
Number of performances : more than 75 stages
==പുരസ്കാരങ്ങൾ==
* കേരള ഫോക് ലോർ അക്കാദമി അവാർഡ്
* അരളി അവാർഡ്
* മലയാള പുരസ്കാരം
* ഭരത് പി.ജെ. ആന്റണി മെമ്മോറിയൽ അവാർഡ്
* അക്ഷരപ്പെയ്ത്ത് അവാർഡ്
* കലാഭവൻ മണിഫൗണ്ടേഷൻ ഏർപ്പെടുത്തിയ പ്രഥമ ഓടപ്പഴം അവാർഡ്
==അവലംബം==
<references/>
2. https://www.keralatourism.org/onam-celebration-2013.pdf
3.https://video.webindia123.com/p_discover_india/theatre/theruvarangu
4.https://www.facebook.com/share/p/1CuhWQPR2v/
5.https://www.facebook.com/share/p/1DXgWweiVW/
[[വർഗ്ഗം:നാടകനടന്മാർ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള ഫോക്ലോർ അക്കാദമിയുടെ പുരസ്കാരം നേടിയവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1975-ൽ ജനിച്ചവർ]]
dekgbjbes4nkzx6172wb8025e44kt2a
ലാമിന് യമാൽ
0
655880
4648682
4646419
2026-07-19T23:22:06Z
PRAVEENTSAJI
220505
/* */
4648682
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox infobox-table vcard" style="line-height: 1.2em; max-width: 420px !important;"
|+ class="infobox-title fn" id="5" style="line-height: 1.2em; font-size: 125%" |ലാമിന് യമാൽ
| colspan="4" class="infobox-image" |[[File:Lamine_Yamal,_Sánchez_se_reunió_con_los_futbolistas_de_la_selección_española_tras_ganar_la_Eurocopa_2024_(3)_(cropped).jpg|ചട്ടരഹിതം]]<div class="infobox-caption" style="padding:0.2em 0 0 0;">സ്പെയിനിന് [[UEFA Euro 2024|യുവേഫ യൂറോ 2024]] കിരീടം[[Spain national football team|സ്പെയിൻ]]</div>
|-
! colspan="4" class="infobox-header" style="color: #202122;background-color:
#b0c4de; line-height: 1.5em" |സ്വകാര്യ വിവരങ്ങൾ
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |മുഴുവൻ പേര്
| colspan="3" class="infobox-data nickname" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;;white-space: normal;" |<span class="nowrap">ലാമിന് യമാൽ നസ്രൌയി എബാന</span><ref><cite class="citation news cs1"><span class="cx-segment" data-segmentid="695">[https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/lamine-yamal-barcelona-la-liga-spain-records-playing-style/723f032776a836c20966f8ac "Who is Lamine Yamal? Barcelona wonderkid making history in La Liga and for Spain"]. </span><span class="cx-segment" data-segmentid="696">''Sporting News''. </span><span class="cx-segment" data-segmentid="697">9 July 2024. </span><span class="cx-segment" data-segmentid="698">[https://web.archive.org/web/20240727031941/https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/lamine-yamal-barcelona-la-liga-spain-records-playing-style/723f032776a836c20966f8ac Archived] from the original on 27 July 2024<span class="reference-accessdate">. </span></span><span class="cx-segment" data-segmentid="699"><span class="reference-accessdate">Retrieved <span class="nowrap">26 July</span> 2024</span>.</span></cite></ref>
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |ജനനത്തീയതി
| colspan="3" class="infobox-data" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;;white-space: normal;" | (ഐഡി1) 13 ജൂലൈ 2007 <span class="noprint ForceAgeToShow"> (പ്രായം 17) </span>
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |ജനനസ്ഥലം
| colspan="3" class="infobox-data birthplace" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;;white-space: normal;" |എസ്പ്ലഗ്യൂസ് ഡി ലോബ്രെഗറ്റ്, സ്പെയിൻ
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |ഉയരം.
| colspan="3" class="infobox-data" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;;white-space: normal;" |1.8 മീറ്റർ (5 അടി 11 ഇഞ്ച്) <ref><templatestyles src="Module:Citation/CS1/styles.css"></templatestyles><cite class="citation web cs1">[https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/players/129404/lamine-yamal-nasraoui-ebana "Lamine Yamal"]. </cite></ref>
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |സ്ഥാനം (സ്
| colspan="3" class="infobox-data role" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;;white-space: normal;" |[[Winger (association football)|വിങ്ങർ]]
|-
! colspan="4" class="infobox-header" style="color: #202122;background-color:
#b0c4de; line-height: 1.5em" |ടീം വിവരങ്ങൾ
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">നിലവിലെ ടീം</div>
| colspan="3" class="infobox-data org" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;;white-space: normal;" |[[FC Barcelona|ബാഴ്സലോണ]]
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |നമ്പർ
| colspan="3" class="infobox-data" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |
19
|-
! colspan="4" class="infobox-header" style="color: #202122;background-color:
#b0c4de; line-height: 1.5em" |യുവജീവിതം
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2012–2014</span>
| colspan="3" class="infobox-data" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |ലാ ടോറെറ്റ
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2014–2023</span>
| colspan="3" class="infobox-data" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[FC Barcelona (youth)|ബാഴ്സലോണ]]
|-
! colspan="4" class="infobox-header" style="color: #202122;background-color:
#b0c4de; line-height: 1.5em" |സീനിയർ കരിയർ *
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |വർഷങ്ങൾ
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |'''ടീം'''
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |'''<abbr title="<nowiki>League appearances</nowiki>">Apps</abbr>'''
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" | '''(<abbr title="<nowiki>League goals</nowiki>">Gls</abbr>)'''
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2023–2024</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[FC Barcelona Atlètic|ബാഴ്സലോണ ബി]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
1
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(0)
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2023–</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[FC Barcelona|ബാഴ്സലോണ]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
73
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(14)
|-
! colspan="4" class="infobox-header" style="color: #202122;background-color:
#b0c4de; line-height: 1.5em" |അന്താരാഷ്ട്ര കരിയർ <sup>‡</sup>
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2021</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[Spain national under-15 football team|സ്പെയിൻ U15]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
6
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(3)
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2022</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[Spain national under-16 football team|സ്പെയിൻ U16]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
4
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(1)
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2022–2023</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[Spain national under-17 football team|സ്പെയിൻ U17]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
10
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(8)
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2022</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[Spain national under-19 football team|സ്പെയിൻ U19]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
1
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(0)
|-
! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: left" |<span style="font-weight:normal">2023–</span>
| class="infobox-data infobox-data-a" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |[[Spain national football team|സ്പെയിൻ]]
| class="infobox-data infobox-data-b" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
19
| class="infobox-data infobox-data-c" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline; text-align: right" |
(4)
|-
! colspan="4" class="infobox-header" style="color: #202122;background-color:
#b0c4de; line-height: 1.5em" |<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="text-align:center; font-size:95%"><div class="skin-nightmode-reset-color" style="line-height:1.6em; font-size:105%; "><div style="margin:0 4em;">മെഡൽ റെക്കോർഡ്</div></div><div class="mw-collapsible-content" style="font-size:105%"><templatestyles src="infobox/mobileviewfix.css" />
{| class="skin-nightmode-reset-color" style="width:100%; background-color:#f9f9f9; color:#000000; font-weight:normal"
| colspan="2" style="padding:0" |
|-
! colspan="3" style="text-align:center;vertical-align:middle;background-color:#eeeeee;color:inherit;" |പുരുഷന്മാരുടെ [[ഫുട്ബോൾ]]
|-
! colspan="3" class="adr" style="text-align:center;vertical-align:middle;background-color:#eeeeee;color:inherit;" |സ്പെയിനിനെ പ്രതിനിധീകരിക്കുന്നു<span class="country-name"><span style="white-space:nowrap"><span class="flagicon">[[File:Flag_of_Spain.svg|കണ്ണി=|പകരം=|അതിർവര|23x23ബിന്ദു]] </span>[[സ്പെയിൻ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|സ്പെയിൻ]]</span></span>
|-
! colspan="3" style="text-align:center;vertical-align:middle;background-color:#cccccc;color:inherit;" |[[യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്|യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്]]
|-
| style="text-align:center;vertical-align:middle;color:inherit;background-color:gold" |'''വിജയികൾ'''
| style="text-align:center;vertical-align:middle;" |<span class="nowrap">2024 ജർമ്മനി</span>
| style="text-align:center;vertical-align:middle;" |
|}
</div></div>
|-
| colspan="4" class="infobox-full-data" style="white-space: nowrap; vertical-align: baseline;" |
{| style="text-align:left; width:100%; margin:0; border-spacing:0; line-height: normal"
|<templatestyles src="Module:Infobox/styles.css"></templatestyles>
|-
! colspan="2" class="infobox-header" |ഒപ്പ്
|-
| colspan="2" class="infobox-full-data" |[[പ്രമാണം:Lamine_Yamal_(Signature).svg|പകരം=Lamine Yamal signature|ശ്രേണി=infobox-signature skin-invert|150x150ബിന്ദു]]
|}
|-
| colspan="4" class="infobox-below" style="color:darkslategray; font-size:95%" |ക്ലബ് ആഭ്യന്തര ലീഗ് മത്സരങ്ങളും ഗോളുകളും, 25 മെയ് 2025 (യു. ടി. സി. ‡ ദേശീയ ടീം ക്യാപ്പുകളും ഗോളുകളും, <ഐ. ഡി. 1], 23 മാർച്ച് 2025 (യു ടി. സി) <br />
|}
{{updated|match played 25 May 2025}}<ref name="WorldFootball">{{cite web |title=Lamine Yamal |url=https://www.worldfootball.net/player_summary/lamine-yamal/ |access-date=15 August 2023 |website=WorldFootball.net |archive-date=30 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230430064230/https://www.worldfootball.net/player_summary/lamine-yamal/ |url-status=live }}</ref>[[ലാ ലിഗാ|ലാ ലിഗ]] ക്ലബ് [[എഫ്.സി. ബാഴ്സലോണ|ബാഴ്സലോണ]] സ്പെയിൻ ദേശീയ ടീമിനും വേണ്ടി വിംഗറായി കളിക്കുന്ന ഒരു സ്പാനിഷ് പ്രൊഫഷണൽ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാരനാണ് ലാമിൻ യമാൽ നസ്രൌയി എബാന (ജനനംഃ 13 ജൂലൈ 2007). തൻ്റെ വൈദഗ്ദ്ധ്യം, അവസരങ്ങൾ സൃഷ്ടിക്കൽ, ദീർഘദൂര കർളിംഗ് സ്ട്രൈക്കുകൾ എന്നിവയ്ക്ക് പേരുകേട്ട അദ്ദേഹം ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും മികച്ച കളിക്കാരിൽ ഒരാളായും എക്കാലത്തെയും മികച്ച കൌമാര ഫുട്ബോൾ കളിക്കാരിൽ ഒരുവനായും കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web|url=https://www.nytimes.com/athletic/6326382/2025/05/02/lamine-yamal-best-footballer-who-is/|title=Is Lamine Yamal already the best footballer in Europe? And if not, who is?|access-date=27 May 2025|last=Kay|first=Oliver|date=1 May 2025|website=The Athletic|language=en}}</ref>
2023-24 സീസണിൽ ബാഴ്സലോണ ഫസ്റ്റ് ടീം സ്ക്വാഡിൽ പ്രവേശിക്കുന്നതിന് മുമ്പ് ലാ മാസിയ എന്ന യൂത്ത് അക്കാദമിയിൽ അംഗമായിരുന്നു യമാൽ. ബാലൺ ഡി ഓറിന് നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്യപ്പെടുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി അദ്ദേഹം മാറി (17-ാം വയസ്സിൽ) കൂടാതെ ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും മികച്ച യുവ കളിക്കാരന് സമ്മാനിച്ച 2024-ൽ കോപ ട്രോഫി നേടി. അടുത്ത സീസണിൽ, 17-ാം വയസ്സിൽ ലാ ലിഗ കിരീടം, [[കോപ ഡെൽ റേ]], സൂപ്പർകോപ്പ ഡി എസ്പാന എന്നിവയിൽ ആഭ്യന്തര ട്രെബിൾ നേടിയ ബാഴ്സലോണയുടെ അവിഭാജ്യ ഘടകമായിരുന്നു യമാൽ, അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രകടനങ്ങൾ താൻ ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും മികച്ച കളിക്കാരനാണെന്ന് പണ്ഡിറ്റുകളും കളിക്കാരും വ്യാപകമായ അവകാശവാദങ്ങൾക്ക് കാരണമായി.2026ൽ അമേരിക്കയിൽ വെച്ച് നടന്ന ഫുട്ബോൾ ലോകകപ്പ് നേടിയ ടീമിൽ അംഗമായിരുന്നു.
വിവിധ യുവതലങ്ങളിൽ സ്പെയിനിനെ അന്താരാഷ്ട്ര തലത്തിൽ പ്രതിനിധീകരിച്ച യമാൽ 2023 ൽ സീനിയർ ടീമിനായി അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു, 16-ാം വയസ്സിൽ രാജ്യത്തിനായി പ്രതിനിധീകരിക്കുകയും സ്കോർ ചെയ്യുകയും ചെയ്യുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി. യുവേഫ യൂറോ 2024 ലേക്ക് തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ട അദ്ദേഹം സ്പെയിനിനെ അവരുടെ നാലാമത്തെ കിരീടം നേടാൻ സഹായിക്കുന്നതിൽ പ്രധാന പങ്ക് വഹിക്കുകയും ടൂർണമെന്റിന്റെ യംഗ് പ്ലെയർ അവാർഡ് നേടുകയും ചെയ്തു. [[യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്|യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്]] ഫൈനലിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരൻ (17-ാം വയസ്സിൽ), യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൺഷിപ്പിലെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ താരം (16-ാം വയസ്സി ൽ), യൂറോപ്യൽ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പിലെ ഏറ്റവും കുറഞ്ഞ ഗോൾ സ്കോറർ (16-ആം വയസ്സിൽ) എന്നിവയുൾപ്പെടെ അന്താരാഷ്ട്ര കരിയറിൽ ഒന്നിലധികം റെക്കോർഡുകൾ അദ്ദേഹം സ്വന്തമാക്കി.
== ആദ്യകാലവും വ്യക്തിപരവുമായ ജീവിതം ==
[[കാറ്റലോണിയ]] ബാഴ്സലോണ മെട്രോപൊളിറ്റൻ പ്രദേശത്തെ എസ്പ്ലുഗസ് ഡി ലോബ്രെഗാറ്റിൽ 2007 ജൂലൈ 13 ന് വെയിറ്റ്രസ് ഷീല എബാനയുടെയും കെട്ടിട ചിത്രകാരൻ മൌനിർ നസ്റൌയിയുടെയും മകളായി ലാമിനെ യമാൽ നസ്റാവുയി എബാന ജനിച്ചു.<ref name="Corbella"/><ref name="espn">{{Cite web|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/38354902/the-story-16-year-old-lamine-yamal-barca-next-superstar|title=The story of 16-year-old Lamine Yamal, destined to be Barcelona's next superstar|access-date=10 July 2024|last=Marsden|first=Sam|last2=Llorens|first2=Moises|date=10 September 2023|website=ESPN|archive-url=https://web.archive.org/web/20240615143216/https://www.espn.com/soccer/story/_/id/38354902/the-story-16-year-old-lamine-yamal-barca-next-superstar|archive-date=15 June 2024}}</ref> യമാലിന്റെ അമ്മ ഇക്വറ്റോറിയൽ ഗിനിയയിലെ ബാറ്റ പിതാവ് മൊറോക്കോയിലെ ലറാച്ചിയിലും ജനിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.jeuneafrique.com/1555586/societe/lamine-yamal-le-surdoue-du-foot-que-tout-le-maroc-attend/|title=Lamine Yamal, le surdoué du foot que tout le Maroc attend - Jeune Afrique.com|access-date=10 July 2024|last=Billebault|first=Alexis|date=10 April 2024|website=JeuneAfrique|language=fr|archive-url=https://web.archive.org/web/20240604110717/https://www.jeuneafrique.com/1555586/societe/lamine-yamal-le-surdoue-du-foot-que-tout-le-maroc-attend/|archive-date=4 June 2024}}</ref> മകൻ ജനിക്കുന്നതിന് തൊട്ടുമുമ്പ് സാമ്പത്തികമായി സഹായിച്ച ലാമിൻ, യമാൽ എന്നീ രണ്ട് പേരെ ആദരിക്കുന്നതിനായി അവർ അദ്ദേഹത്തിന് ഒരു കോമ്പൌണ്ട് നൽകി.<ref>{{Cite web|url=https://www.givemesport.com/why-lamine-yamal-wears-both-names-on-back-of-his-shirt/|title=The reason why Lamine Yamal wears both names on back of his shirt|access-date=2025-03-17|last=Mumford|first=Robin|date=2024-09-23|website=GiveMeSport|language=en}}</ref> യമാൽ ഒരു മുസ്ലീമാണ്. .<ref>{{Cite web|url=https://ca.sports.yahoo.com/news/lamine-yamal-receives-exemption-ramadan-183600569.html|title=Lamine Yamal receives exemption from Ramadan on Barcelona game days|access-date=2025-03-16|date=2025-03-07|website=Yahoo Sports|language=en-CA|archive-url=https://web.archive.org/web/20250402102639/https://ca.sports.yahoo.com/news/lamine-yamal-receives-exemption-ramadan-183600569.html|archive-date=2 April 2025}}</ref>
യമലിനു മൂന്ന് വയസ്സുള്ളപ്പോൾ മാതാപിതാക്കൾ വേർപിരിഞ്ഞുവെങ്കിലും ഇരുവരും കുട്ടിക്കാലം മുഴുവൻ സന്നിഹിതരായിരുന്നു.<ref name="ausarticle" /> കുടുംബം മാറ്റാരോയിൽ താമസിച്ചിരുന്നുവെങ്കിലും മാതാപിതാക്കളുടെ വേർപിരിയലിനിടെ, യമലയുടെ അമ്മ ഗ്രാനോളേഴ്സിലേക്ക് മാറി, അവിടെ യമലിനെ നാലാം വയസ്സിൽ പ്രാദേശിക ക്ലബ്ബായ ലാ ടോറെറ്റയിൽ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാൻ തുടങ്ങി.<ref>{{Cite web|url=https://www.nytimes.com/athletic/4997511/2023/10/26/barcelona-lamine-yamal-rocafonda-el-clasico/|title=Lamine Yamal: Barcelona's young prodigy and the proud neighbourhood that shaped him|access-date=10 July 2024|last=Herrero|first=Laia Cervelló|date=26 October 2023|website=The New York Times|archive-url=https://archive.today/20240710011504/https://www.nytimes.com/athletic/4997511/2023/10/26/barcelona-lamine-yamal-rocafonda-el-clasico/|archive-date=10 July 2024}}</ref><ref name="thetimes">{{Cite web|url=https://www.thetimes.com/sport/football/article/super-prodigy-with-flashes-of-messi-rise-of-spains-lamine-yamal-rprp5fkfj|title=Super-prodigy with 'flashes of Messi': the rise of Spain's Lamine Yamal|access-date=10 July 2024|last=Hawkey|first=Ian|date=18 June 2024|website=[[The Times]]|archive-url=https://archive.today/20240619033500/https://www.thetimes.com/sport/football/article/super-prodigy-with-flashes-of-messi-rise-of-spains-lamine-yamal-rprp5fkfj|archive-date=19 June 2024}}</ref> മാതാപിതാക്കൾക്കൊപ്പം സമയം ചെലവഴിക്കാൻ അദ്ദേഹം രണ്ട് നഗരങ്ങൾക്കിടയിൽ മാറിമാറി പോകുമായിരുന്നു.<ref name="ausarticle">{{Cite web|url=https://www.smh.com.au/sport/soccer/euro-2024-semi-finals-spain-france-england-netherlands-20240710-p5jsdy.html|title=Meeting Messi as a baby, stunners for his country at 16. Welcome to the world of Lamine Yamal|access-date=10 July 2024|last=Ducker|first=James|date=10 July 2024|website=The Sydney Morning Herald|archive-url=https://archive.today/20240710051807/https://www.smh.com.au/sport/soccer/euro-2024-semi-finals-spain-france-england-netherlands-20240710-p5jsdy.html|archive-date=10 July 2024}}</ref> മാതാരോയിലെ പിതാവിനൊപ്പം, ''എൽ പെയ്സ്'' "മറന്നുപോയ, ഒറ്റപ്പെട്ട, കളങ്കപ്പെടുത്തിയ" എന്ന് വിശേഷിപ്പിച്ച റോക്കഫോണ്ട യമാൽ വളർന്നത്, പ്രാദേശിക പോസ്റ്റ്കോഡ് 08304 ന്റെ അവസാന അക്കമായ 304 എന്ന സംഖ്യയുടെ ആംഗ്യം കാണിച്ച് അദ്ദേഹം ഗോളുകൾ ആഘോഷിക്കുന്നു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ വിജയത്തെത്തുടർന്ന്, റോക്കഫോണ്ടയിലെ തൊഴിലാളിവർഗ സമൂഹത്തിന് അഭിമാനവും അംഗീകാരവും കൊണ്ടുവന്നതിന്റെ ബഹുമതി അദ്ദേഹത്തിനുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.aljazeera.com/sports/2025/5/25/lamine-yamal-barcelona-football-star-inspires-youth-in-hometown-rocafonda|title=Lamine Yamal: Barcelona football star inspires youth in hometown Rocafonda|last=Keeley|first=Graham|date=25 May 2025|website=Al Jazeera|archive-url=https://archive.today/20250525160247/https://www.aljazeera.com/sports/2025/5/25/lamine-yamal-barcelona-football-star-inspires-youth-in-hometown-rocafonda|archive-date=25 May 2025}}</ref>
ആറ് വയസ്സുള്ളപ്പോൾ, യമലിനെ [[എഫ്.സി. ബാഴ്സലോണ|ബാഴ്സലോണ]] സ്കൌട്ട് ചെയ്യുകയും ലാ മാസിയ പരിശീലന സെഷനുകളിലേക്ക് ക്ഷണിക്കുകയും ചെയ്തു, 2014 ൽ ക്ലബ്ബിനായി ഒപ്പിട്ട് അക്കാദമിയിൽ താമസിക്കാനും പരിശീലിക്കാനും ബാഴ്സലോണയിലേക്ക് മാറി.<ref name="espn"/><ref name=":1">{{Cite web|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/12/28/5e072c5722601dbe358b45a6.html|title=Lamine Yamal shows shades of Messi|access-date=6 September 2022|last=Picó|first=Diego|last2=Gillingham|first2=Geoff|date=28 December 2019|website=Marca|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909141431/https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/12/28/5e072c5722601dbe358b45a6.html|archive-date=9 September 2022}}</ref> [[റൊണാൾഡീഞ്ഞോ]], [[ലയണൽ മെസ്സി]], [[നെയ്മർ]] എന്നിവരായിരുന്നു യമലിനെ വളർത്തിയെടുത്ത ഫുട്ബോൾ ആരാധകരായിരുന്നത്.<ref>{{Cite web|url=https://www.90min.com/lamine-yamal-names-three-barcelona-legends-footballing-idols|title=Lamine Yamal names three Barcelona legends as his footballing idols|date=17 December 2024}}</ref>
=== കുടുംബം. ===
യമലിന് കെയ്ൻ എന്ന ഒരു ഇളയ സഹോദരനും (ജനനം 2022) ബാരാ എന്ന ഒരു ഇളയേയും ഉണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.essentiallysports.com/soccer-football-news-who-is-lamine-yamal-mother-meet-sheila-ebana-the-woman-behind-the-spain-star-viral-pic-with-lionel-messi/|title=Who Is Lamine Yamal's Mother? Meet Sheila Ebana, the Woman Behind the Spain Star's Viral Pic With Lionel Messi|access-date=2025-05-06|last=Mishra|first=Abhishek|date=2024-07-14|website=EssentiallySports|language=en|archive-date=2025-06-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20250614171414/https://www.essentiallysports.com/soccer-football-news-who-is-lamine-yamal-mother-meet-sheila-ebana-the-woman-behind-the-spain-star-viral-pic-with-lionel-messi/|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://telegrafi.com/en/Lamine-Yamal%27s-younger-brother-stole-all-the-attention-at-the-Ballon-d%27Or-ceremony/|title=Lamine Yamal's younger brother stole all the attention at the Ballon d'Or ceremony - Telegraph|access-date=2025-05-06|last=Shigjeqi|first=Egzona|date=2024-10-29|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20250512010831/https://telegrafi.com/en/Lamine-Yamal%27s-younger-brother-stole-all-the-attention-at-the-Ballon-d%27Or-ceremony/|archive-date=12 May 2025}}</ref> ഫുട്ബോളിൽ നിന്ന് അകലെ, 2024 ഓഗസ്റ്റ് 14 ന്, യമലയുടെ പിതാവിനെ മാറ്റാരോയിലെ ഒരു കാർ പാർക്കിൽ കുത്തി പരിക്കേൽപ്പിച്ചു, മൂന്ന് ദിവസത്തിന് ശേഷം ആശുപത്രിയിൽ നിന്ന് ഡിസ്ചാർജ് ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.lavanguardia.com/sucesos/20240814/9871540/padre-lamine-yamal-apunalado-parking-mataro.html|title=El padre de Lamine Yamal apuñalado en un parking de Mataró|access-date=14 August 2024|date=14 August 2024|publisher=La Vanguardia|archive-url=https://web.archive.org/web/20240817050950/https://www.lavanguardia.com/sucesos/20240814/9871540/padre-lamine-yamal-apunalado-parking-mataro.html|archive-date=17 August 2024}}</ref> ആക്രമണത്തിൽ ഉൾപ്പെട്ട നാല് പേരെ പോലീസ് അറസ്റ്റ് ചെയ്തു. <ref>{{Cite web|url=https://www.nytimes.com/athletic/5701622/2024/08/15/lamine-yamal-father-attack/|title=Lamine Yamal's father stabbed, four people arrested for alleged attempted murder|access-date=15 August 2024|date=2024-08-15|website=The Athletic|archive-url=https://web.archive.org/web/20240824091015/https://www.nytimes.com/athletic/5701622/2024/08/15/lamine-yamal-father-attack/|archive-date=24 August 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en-us/lists/barcelona-star-lamine-yamal-s-father-discharged-from-hospital-after-brutal-stabbing-attack/blt1b65e541a13bda15|title=Barcelona star Lamine Yamal's father discharged from hospital after brutal stabbing attack {{!}} Goal.com US|access-date=2024-10-29|date=2024-08-16|website=www.goal.com|language=en-US|archive-url=https://web.archive.org/web/20240816183951/https://www.goal.com/en-us/lists/barcelona-star-lamine-yamal-s-father-discharged-from-hospital-after-brutal-stabbing-attack/blt1b65e541a13bda15|archive-date=16 August 2024}}</ref>
== ക്ലബ്ബ് കരിയർ ==
=== ബാഴ്സലോണ ===
==== യുവജീവിതം ====
ലാ മാസിയ യുവനിരയിലൂടെ വളർന്ന യമലിനെ താമസിയാതെ അക്കാദമിയുടെ മികച്ച പ്രതീക്ഷകളിലൊന്നായി കണക്കാക്കി.<ref name=":1"/> തുടക്കത്തിൽ യുവേനിൽ എ ടീമിൽ ചേർത്തു-ഇതിനകം തന്നെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രായത്തിന് മുകളിലുള്ള-2022-23 സീസണിനായി, 2022 സെപ്റ്റംബർ ആദ്യം മറ്റ് യുവാക്കൾക്കൊപ്പം ആദ്യ ടീമിനൊപ്പം പരിശീലിക്കാൻ യമലിനെ സാവി തിരഞ്ഞെടുത്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20220831/1001859973/julian-araujo-tapado-lateral-derecho.html|title=Julián Araujo, un 'tapado' para el lateral derecho|access-date=6 September 2022|last=Martínez|first=Ferran|date=31 August 2022|website=[[Mundo Deportivo]]|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909141437/https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20220831/1001859973/julian-araujo-tapado-lateral-derecho.html|archive-date=9 September 2022}}</ref><ref name="Corbella"/><ref name=":2">{{Cite web|url=https://sportbild.bild.de/fussball/la-liga/primera-division/fc-barcelona-wird-lamine-yamal-15-der-naechste-lionel-messi-81228506.sport.html|title=FC Barcelona: Wird Lamine Yamal (15) der nächste Lionel Messi?|access-date=6 September 2022|date=5 September 2022|website=[[Sport Bild]]|language=de|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909141433/https://sportbild.bild.de/fussball/la-liga/primera-division/fc-barcelona-wird-lamine-yamal-15-der-naechste-lionel-messi-81228506.sport.html|archive-date=9 September 2022}}</ref> ക്ലബ്ബുമായുള്ള തന്റെ ആദ്യ പ്രൊഫഷണൽ കരാർ ഇതുവരെ ഒപ്പിട്ടിട്ടില്ലെങ്കിലും, പരിശീലകനെ ഏറ്റവും ആകർഷിച്ച അക്കാദമി അംഗങ്ങളിൽ ഒരാളായി അദ്ദേഹം കാണപ്പെട്ടു.<ref name=":3">{{Cite web|url=https://as.com/futbol/primera/la-masia-alumbra-a-su-nuevo-ansu-n/|title=La Masía alumbra a su 'nuevo Ansu'|access-date=6 September 2022|last=Fernández|first=Jonathan|date=4 September 2022|website=[[Diario AS]]|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20220905220002/https://as.com/futbol/primera/la-masia-alumbra-a-su-nuevo-ansu-n/|archive-date=5 September 2022}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ge.globo.com/futebol/futebol-internacional/noticia/2022/09/05/promessa-de-15-anos-encanta-xavi-e-treina-com-elenco-do-barcelona.ghtml|title=Promessa de 15 anos encanta Xavi e treina com elenco do Barcelona|access-date=6 September 2022|date=5 September 2022|website=[[TV Globo|Globo Esporte]]|language=pt|archive-url=https://web.archive.org/web/20220905140033/https://ge.globo.com/futebol/futebol-internacional/noticia/2022/09/05/promessa-de-15-anos-encanta-xavi-e-treina-com-elenco-do-barcelona.ghtml|archive-date=5 September 2022}}</ref>
2023 ഏപ്രിൽ 29 ന് [[ലാ ലിഗാ|ലാ ലിഗ]] റയൽ ബെറ്റിസിനെതിരായ 0-0 വിജയത്തിന്റെ 83-ാം മിനിറ്റിൽ ഗാവി മാറ്റി യമാൽ തന്റെ ആദ്യ ടീമിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചു, അതിൽ അദ്ദേഹം ലക്ഷ്യത്തിലേക്ക് ഒരു ഷോട്ട് രജിസ്റ്റർ ചെയ്യുകയും ലാ ലിഗയുടെ ചരിത്രത്തിലെ അഞ്ചാമത്തെ പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി മാറുകയും ചെയ്തു 15 വയസ്സ്, 9 മാസം, 16 ദിവസം, ഒരു നൂറ്റാണ്ട് മുമ്പ് 1922 ൽ 15 കാരനായ അർമാൻഡോ സാഗി ശേഷം ബാഴ്സലോണയുടെ ആദ്യ ടീമിൽ പ്രത്യക്ഷപ്പെടുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാർ.<ref>{{Cite web|url=https://www.90min.com/posts/youngest-players-in-history-la-liga|title=Youngest players in the history of La Liga|access-date=15 February 2024|date=2 May 2023|website=www.90min.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20240215235918/https://www.90min.com/posts/youngest-players-in-history-la-liga|archive-date=15 February 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.forbes.com/sites/tomsanderson/2023/04/29/15-year-old-prodigy-lamine-yamal-smashes-fc-barcelona-youngest-appearance-maker-record/|title=15-Year-Old FC Barcelona Prodigy Lamine Yamal Smashes Youngest Appearance Maker Record|access-date=29 April 2023|last=Sanderson|first=Tom|website=[[Forbes]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20230510022802/https://www.forbes.com/sites/tomsanderson/2023/04/29/15-year-old-prodigy-lamine-yamal-smashes-fc-barcelona-youngest-appearance-maker-record/|archive-date=10 May 2023}}</ref> ലാ ലിഗ നേടിയ ടീമിന്റെ ഭാഗമായിരുന്ന അദ്ദേഹം 2023 മെയ് 14 ന് ബാഴ്സയ്ക്കൊപ്പം തന്റെ ആദ്യ കിരീടം നേടി, എന്നാൽ സ്പെയിനുമായുള്ള അന്താരാഷ്ട്ര ഡ്യൂട്ടി കാരണം അടുത്ത ആഴ്ച കിരീട ആഘോഷം നഷ്ടമായി.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lamine-yamal-enters-the-history-of-laliga-after-the-barca-title_292382_102.html|title=Lamine Yamal enters the history of LaLiga after the Barça title|access-date=22 August 2023|last=Montenegro|first=Carlos|date=15 May 2023|website=FC Barcelona Noticias|archive-url=https://web.archive.org/web/20230822070119/https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lamine-yamal-enters-the-history-of-laliga-after-the-barca-title_292382_102.html|archive-date=22 August 2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://en.as.com/soccer/the-players-who-helped-barcelona-win-laliga-lamine-yamal-not-included-n/|title=The players who helped Barcelona win LaLiga: Lamine Yamal not included|access-date=22 August 2023|date=15 May 2023|website=Diario AS|archive-url=https://web.archive.org/web/20230822070117/https://en.as.com/soccer/the-players-who-helped-barcelona-win-laliga-lamine-yamal-not-included-n/|archive-date=22 August 2023}}</ref>
==== 2023-24: ആദ്യ ടീം ബ്രേക്ക്ത്രൂ ====
സീസണിലുടനീളം ബാഴ്സലോണ അറ്റ്ലെറ്റിക് സ്ക്വാഡിൽ തുടർന്നെങ്കിലും, 2023 ഓഗസ്റ്റ് 20 ന് എസ്റ്റാഡി ഒളിമ്പിക് ലൂയിസ് കമ്പനിയിൽ കാഡിസിനെതിരെ 2-0 വിജയത്തോടെ യമാൽ ക്ലബ്ബിനായി ആദ്യ തുടക്കം കുറിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/barca-b/players|title=Barça Atlètic Squad - FC Barcelona Official Channel|access-date=2024-07-15|date=2024-02-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20240225194746/https://www.fcbarcelona.com/en/football/barca-b/players|archive-date=2024-02-25}}</ref><ref name="youngstart">{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3644506/lamine-yamal-youngest-fc-barcelona-starter-ever|title=Lamine Yamal, youngest FC Barcelona starter ever|access-date=22 August 2023|date=21 August 2023|website=[[FC Barcelona]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20230822070123/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3644506/lamine-yamal-youngest-fc-barcelona-starter-ever|archive-date=22 August 2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://edition.cnn.com/2023/08/21/sport/lamine-yamal-youngest-starter-barcelona-spt-intl/index.html|title=Lamine Yamal becomes youngest La Liga starter in 21st century in Barcelona's 2-0 win against Cádiz|access-date=22 August 2023|last=Schlachter|first=Thomas|date=21 August 2023|website=[[CNN]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20231010190438/https://edition.cnn.com/2023/08/21/sport/lamine-yamal-youngest-starter-barcelona-spt-intl/index.html|archive-date=10 October 2023}}</ref> കളിയിൽ അഞ്ച് മിനിറ്റ് ശേഷിക്കെ അദ്ദേഹത്തെ കീഴടക്കിയതിനാൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ ആദ്യ തുടക്കം ഒരു സ്റ്റാൻഡിംഗ് ഓവേഷൻ നേരിട്ടു.<ref>{{Cite web|url=https://theathletic.com/4792442/2023/08/21/barcelona-lamine-yamal-ansu-fati-xavi-cadiz/|title=Yamal shines again for Barcelona as Xavi turns to 'fearless' 16-year-old in attack|last=Ballús|first=Pol|date=22 August 2023|website=[[The Athletic]]|archive-url=https://archive.today/20230824163934/https://theathletic.com/4792442/2023/08/21/barcelona-lamine-yamal-ansu-fati-xavi-cadiz/|archive-date=24 August 2023}}</ref> 2023 ഓഗസ്റ്റ് 28 ന് വില്ലാറയലിനെതിരായ 3-4 വിജയത്തിൽ ഗാവി [[റോബർട്ട് ലെവൻഡോവ്സ്കി]] നേടിയ രണ്ട് ഗോളുകൾക്ക് സംഭാവന നൽകിയതിന് യമലിനെ മാൻ ഓഫ് ദ മാച്ച് ആയി തിരഞ്ഞെടുത്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3655925/villarreal-3-4-fc-barcelona-rollercoaster-ride-to-victory|title=Villarreal 3–4 FC Barcelona: Rollercoaster ride to victory|access-date=27 August 2023|date=28 August 2023|website=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20230902073111/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3655925/villarreal-3-4-fc-barcelona-rollercoaster-ride-to-victory|archive-date=2 September 2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.football-espana.net/2023/08/27/watch-16-year-old-lamine-yamals-highlights-after-incredible-barcelona-performance|title=Watch: 16-year-old Lamine Yamal's highlights after incredible Barcelona performance|access-date=27 August 2023|date=27 August 2023|website=Football España|archive-url=https://web.archive.org/web/20230831184215/https://www.football-espana.net/2023/08/27/watch-16-year-old-lamine-yamals-highlights-after-incredible-barcelona-performance|archive-date=31 August 2023}}</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രകടനങ്ങളുടെ ഫലമായി ഓഗസ്റ്റിലെ ആദ്യ U23 പ്ലെയർ ഓഫ് ദ മന്ത് ആയി തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. സെപ്റ്റംബർ 19 ന് റോയൽ ആന്റ്വെർപ് 5-0 ന് തോൽപ്പിച്ചാണ് യമാൽ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ചത്.<ref name="youngcl">{{Cite web|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0d042a009474-d3a14de143a9-1000--youngest-champions-league-players-moukoko-yamal-babayaro-che/|title=Youngest Champions League players: Moukoko, Yamal, Babayaro, Cherki, Halilović, Tielemans|access-date=19 September 2023|date=19 September 2023|publisher=[[UEFA]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20230928115651/https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0d042a009474-d3a14de143a9-1000--youngest-champions-league-players-moukoko-yamal-babayaro-che/|archive-date=28 September 2023}}</ref> ഒക്ടോബർ 2 ന്, യമാൽ ബാഴ്സലോണയുമായുള്ള കരാർ 2026 വരെ നീട്ടി, ഒരു ബില്യൺ യൂറോ വാങ്ങൽ ക്ലോസ്.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/barca-b/news/3714997/lamine-yamal-extends-contract-to-2026|title=Lamine Yamal extends contract to 2026|access-date=2 October 2023|date=2 October 2023|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20231004153504/https://www.fcbarcelona.com/en/football/barca-b/news/3714997/lamine-yamal-extends-contract-to-2026|archive-date=4 October 2023}}</ref> രണ്ട് ദിവസത്തിന് ശേഷം, പോർട്ടോ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിന്റെ ആദ്യ മത്സരത്തിൽ അദ്ദേഹം ആരംഭിച്ചു.<ref name=":6">{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3721123/lamine-yamal-youngest-starter-ever-in-the-champions-league|title=Lamine Yamal, youngest starter ever in the Champions League|access-date=4 October 2023|date=4 October 2023|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20231005015703/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3721123/lamine-yamal-youngest-starter-ever-in-the-champions-league|archive-date=5 October 2023}}</ref> ഒക്ടോബർ 8 ന് ഗ്രാനഡ 2-2 എവേ സമനിലയിൽ യമാൽ ആദ്യ ടീമിനായി തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടുകയും ഒക്ടോബർ 28 ന് സ്വന്തം നാട്ടിൽ 2-1 തോൽവിയിൽ പകരക്കാരനായി എൽ ക്ലാസിക്കോയിൽ പ്രത്യക്ഷപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/barca-b/players/3673478/|title=Lamine Yamal|access-date=28 March 2024|publisher=FC Barcelona Atlètic|archive-url=https://web.archive.org/web/20240317125534/https://www.fcbarcelona.com/en/football/barca-b/players/3673478/|archive-date=17 March 2024}}</ref><ref name=":9">{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3754181/lamine-yamal-youngest-player-to-feature-in-a-clasico/featured|title=Lamine Yamal, youngest player to feature in a Clásico|access-date=28 October 2023|date=28 October 2023|website=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20231029182445/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3754181/lamine-yamal-youngest-player-to-feature-in-a-clasico/featured|archive-date=29 October 2023}}</ref> 2023 ഡിസംബർ 4 ന്, ഗോൾഡൻ ബോയ് അവാർഡിന് നാമനിർദ്ദേശം ചെയ്യപ്പെട്ട ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരന് നൽകുന്ന ഉദ്ഘാടന ഗോൾഡൺ ബോയ് ദി യംഗസ്റ്റ് ട്രോഫി യമലിനു ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/3808039/lamine-yamal-and-aitana-bonmati-receive-golden-boy-2023-awards|title=Lamine Yamal and Aitana Bonmatí receive Golden Boy 2023 awards|access-date=8 December 2023|date=4 December 2023|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002151/https://www.fcbarcelona.com/en/news/3808039/lamine-yamal-and-aitana-bonmati-receive-golden-boy-2023-awards|archive-date=25 July 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://tribuna.com/en/news/fcbarcelona-2023-12-05-i-will-like-to-win-it-yamal-makes-promise-after-receiving-prestigious-award/|title='I will like to win it': Yamal makes promise after receiving prestigious award|access-date=8 December 2023|date=5 September 2023|website=Tribuna|archive-url=https://web.archive.org/web/20231208154209/https://tribuna.com/en/news/fcbarcelona-2023-12-05-i-will-like-to-win-it-yamal-makes-promise-after-receiving-prestigious-award/|archive-date=8 December 2023}}</ref> തുടർന്ന്, ചടങ്ങ് നടന്ന ദിവസം, സ്കൂൾ കാരണം യമാൽ ഹാജരായിരുന്നില്ല.<ref>{{Cite web|url=https://frenchfootballweekly.com/2023/12/05/lamine-yamal-didnt-go-to-golden-boy-because-he-had-school/|title=Lamine Yamal didn't go to Golden Boy because he had school!|access-date=8 December 2023|last=Tournoux|first=Manu|date=5 December 2023|website=French Football Weekly|archive-url=https://web.archive.org/web/20231208134513/https://frenchfootballweekly.com/2023/12/05/lamine-yamal-didnt-go-to-golden-boy-because-he-had-school/|archive-date=8 December 2023}}</ref>
2024 ജനുവരി 11 ന് സൂപ്പർകോപ്പ ഡി എസ്പാനയുടെ സെമി ഫൈനലിൽ ഒസാസുന 2-0 ന് വിജയിച്ച യമാൽ, സൂപ്പർകോപ്പിൽ സ്കോർ ചെയ്യുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി, 16 വയസും 182 ദിവസവും.<ref name="goalsensation">{{Cite web|url=https://www.goal.com/en/lists/watch-lamine-yamal-history-16-year-old-barcelona-sensation-supercopa-goalscoring-record-osasuna/bltd41eed3f97af8ab6|title=Watch: Lamine Yamal making more history! 16-year-old Barcelona sensation breaks Supercopa goalscoring record after late strike against Osasuna|access-date=10 February 2024|date=11 January 2024|website=[[Goal (website)|Goal]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240111223729/https://www.goal.com/en/lists/watch-lamine-yamal-history-16-year-old-barcelona-sensation-supercopa-goalscoring-record-osasuna/bltd41eed3f97af8ab6|archive-date=11 January 2024}}</ref> ജനുവരി 14 ന് റയൽ മാഡ്രിഡിനെതിരായ ഫൈനലിന്റെ അവസാന 29 മിനിറ്റുകളിൽ യമാൽ കളിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3857625/real-madrid-4-1-fc-barcelona-super-cup-defeat|title=Real Madrid 4–1 FC Barcelona: Super Cup defeat|access-date=10 July 2024|date=15 January 2024|website=|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20240127053209/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3857625/real-madrid-4-1-fc-barcelona-super-cup-defeat|archive-date=27 January 2024}}</ref> രണ്ടാഴ്ചയ്ക്ക് ശേഷം, ജനുവരി 25 ന്, [[അത്ലറ്റിക് ബിൽബാവോ|അത്ലറ്റിക് ബിൽബാവോ]] കോപ്പ ഡെൽ റേ ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ സ്കോർ ചെയ്തു, അധിക സമയത്തിന് ശേഷം 4-4 ന് തോറ്റു, മത്സരത്തിന്റെ ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ ഗോൾ സ്കോററായി.<ref>{{Cite web|url=https://www.barcablaugranes.com/2024/1/25/24050130/lamine-yamal-apologises-to-barcelona-fans-after-copa-del-rey-defeat-to-athletic|title=Lamine Yamal apologises to Barcelona fans after Copa del Rey defeat to Athletic|access-date=10 February 2024|last=Clark|first=Gill|date=25 January 2024|website=Barca Blaugranes|archive-url=https://web.archive.org/web/20240125120608/https://www.barcablaugranes.com/2024/1/25/24050130/lamine-yamal-apologises-to-barcelona-fans-after-copa-del-rey-defeat-to-athletic|archive-date=25 January 2024}}</ref> ഫെബ്രുവരി 11 ന് ഗ്രാനഡ 3-3 സമനിലയിൽ യമാൽ തന്റെ ആദ്യ ബ്രേസ് നേടി, മാൻ ഓഫ് ദ മാച്ച് നേടി.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3892232/fc-barcelona-3-3-granada-held-at-home-in-six-goal-thriller|title=FC Barcelona 3-3 Granada: Held at home in six-goal thriller|access-date=12 February 2024|date=11 February 2024|website=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20240229055747/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3892232/fc-barcelona-3-3-granada-held-at-home-in-six-goal-thriller|archive-date=29 February 2024}}</ref> 2023-24 സീസണിൽ, ബാഴ്സലോണ ലാ ലിഗയിൽ രണ്ടാം സ്ഥാനത്തെത്തി, പാരീസ് സെന്റ് ജെർമെയ്നിനോട് പരാജയപ്പെട്ടതിനെത്തുടർന്ന് ക്വാർട്ടർ ഫൈനലിൽ അവരുടെ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് റൺ അവസാനിപ്പിച്ചു, രണ്ടാം പാദത്തിൽ യമാൽ ഒരു അസിസ്റ്റ് രജിസ്റ്റർ ചെയ്തു, അതിൽ അവർ 4-1 ന് പരാജയപ്പെട്ടു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/4028501/sevilla-1-2-fc-barcelona-winning-end-to-the-season|title=Sevilla 1-2 FC Barcelona: Winning end to the season|access-date=10 July 2024|date=27 May 2024|publisher=FC Barcelona}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/68819301|title=Barcelona 1-4 Paris St-Germain (Agg: 4-6): Kylian Mbappe scores twice as PSG reach last four|access-date=10 July 2024|date=15 April 2024|website=BBC Sport|archive-url=https://web.archive.org/web/20240601224314/https://www.bbc.com/sport/football/68819301|archive-date=1 June 2024}}</ref>
16-ാം വയസ്സിൽ, സീസണിൽ ബാഴ്സലോണയ്ക്കായി നിരവധി റെക്കോർഡുകൾ തകർത്ത യമാൽ എല്ലാ മത്സരങ്ങളിലും 50 തവണ പ്രത്യക്ഷപ്പെട്ടു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4032517/all-lamine-yamals-records|title=All Lamine Yamal's records|access-date=10 July 2024|date=10 July 2024|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002117/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4032517/all-lamine-yamals-records|archive-date=25 July 2024}}</ref> ലാ ലിഗയിൽ, യമാൽ ബാഴ്സലോണയുടെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ സ്റ്റാർട്ടറായി, ഒരു അസിസ്റ്റ് റെക്കോർഡ് ചെയ്യുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരൻ, ബാഴ്സലോണയ്ക്കും ലാ ലിഗയ്ക്കും വേണ്ടി സ്കോർ ചെയ്യുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കൂടിയ കളിക്കാരൻ എൽ ക്ലാസിക്കോയിൽ ബാഴ്സലോണയ്ക്കായി ഫീച്ചർ ചെയ്യുന്ന ഏറ്റവും കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനും, ലാ ലിഗയി ൽ ഒരു ബ്രേസ് സ്കോർ ചെയ്യുന്ന ഏറ്റം പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാറും 17 വയസ്സിന് താഴെയുള്ള ഈ റെക്കോർഡ് നേടുന്ന ആദ്യ കളിക്കാരനും.<ref name="youngstart"/><ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/3655761/lamine-yamal-a-diamond-in-the-making|title=Lamine Yamal, a diamond in the making|access-date=27 August 2023|date=28 August 2023|website=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20230827211329/https://www.fcbarcelona.com/en/news/3655761/lamine-yamal-a-diamond-in-the-making|archive-date=27 August 2023}}</ref><ref name="FCByoung">{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3731136/lamine-yamal-youngest-liga-goalscorer-of-all-time/featured|title=Lamine Yamal, youngest Liga goalscorer of all time|access-date=8 October 2023|date=8 October 2023|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20231010214502/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3731136/lamine-yamal-youngest-liga-goalscorer-of-all-time/featured|archive-date=10 October 2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://theathletic.com/4942408/2023/10/08/lamine-yamal-barcelona-la-liga-scorer/|title=Yamal becomes youngest scorer in La Liga history|access-date=8 October 2023|last=Ballús|first=Pol|date=8 October 2023|publisher=The Athletic|archive-url=https://web.archive.org/web/20231010214503/https://theathletic.com/4942408/2023/10/08/lamine-yamal-barcelona-la-liga-scorer/|archive-date=10 October 2023}}</ref><ref name=":9"/><ref name="preco">{{Cite web|url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/albeniz-precocidad-clasico-12348620|title=Albéniz, la precocidad y el clásico|access-date=15 February 2024|date=23 October 2021|website=Sport.es|language=es|trans-title=Albéniz, precocity and the classic|archive-url=https://web.archive.org/web/20220422141754/https://www.sport.es/es/noticias/barca/albeniz-precocidad-clasico-12348620|archive-date=22 April 2022}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3892874/lamine-yamal-youngest-player-to-score-twice-in-a-la-liga-match|title=Lamine Yamal youngest player to score twice in a LaLiga match|access-date=13 February 2024|date=12 February 2024|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20240213010926/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3892874/lamine-yamal-youngest-player-to-score-twice-in-a-la-liga-match|archive-date=13 February 2024}}</ref> 16 വർഷവും 213 ദിവസവും ലാ ലിഗയിൽ പത്തിലധികം ഗോൾ സംഭാവനകൾ രജിസ്റ്റർ ചെയ്യുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി അദ്ദേഹം മാറി.<ref>{{Cite web|url=https://news.abplive.com/sports/football/lamine-yamal-becomes-youngest-player-ever-to-register-10-goals-and-assists-in-one-season-1664009|title=Lamine Yamal Becomes Youngest Player Ever To Register 10+ Goals And Assists In One Season|access-date=13 February 2024|date=12 February 2024|website=ABP Live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240724230739/https://news.abplive.com/sports/football/lamine-yamal-becomes-youngest-player-ever-to-register-10-goals-and-assists-in-one-season-1664009|archive-date=24 July 2024}}</ref> ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിൽ, കപ്പിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന രണ്ടാമത്തെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി യമാൽ മാറി (യൂസഫ മൌക്കോകോയ്ക്ക് പിന്നിൽ ഒരു സ്റ്റാർട്ടിംഗ് ലൈനപ്പിൽ പേരുള്ള ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരും, നോക്കൌട്ട് ഘട്ടത്തിൽ കളിക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ താരവും.<ref name="youngcl"/><ref name=":6"/><ref>{{Cite web|url=https://onefootball.com/en/news/barcelonas-lamine-yamal-makes-champions-league-history-vs-napoli-39086192|title=Barcelona's Lamine Yamal makes Champions League history vs Napoli|access-date=21 February 2024|date=21 February 2024|publisher=[[OneFootball]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002155/https://onefootball.com/en/news/barcelonas-lamine-yamal-makes-champions-league-history-vs-napoli-39086192|archive-date=25 July 2024}}</ref>
==== 2024–25 ====
2024 ഓഗസ്റ്റ് 18 ന് നടന്ന ലാ ലിഗ സീസണിലെ ആദ്യ മത്സരത്തിൽ, രണ്ടാം പകുതിയിൽ ലെവൻഡോവ്സ്കി പെനാൽറ്റി പരിവർത്തനം ചെയ്ത് മത്സരം 2-1 ന് അവസാനിപ്പിക്കാൻ സഹായിക്കുന്നതിന് മുമ്പ് [[വലെൻസിയ സിഎഫ്|വലൻസിയ]] ബാഴ്സലോണയെ സമനിലയിലാക്കാൻ യമാൽ ലെവന്റെവ്സ്കിയെ സഹായിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.sofascore.com/football/match/valencia-barcelona/rgbsDgb|title=Valencia vs Barcelona|access-date=September 17, 2024|website=[[Sofascore]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240917183032/https://www.sofascore.com/football/match/valencia-barcelona/rgbsDgb|archive-date=17 September 2024}}</ref> ഓഗസ്റ്റ് 24 ന് [[അത്ലറ്റിക് ബിൽബാവോ|അത്ലറ്റിക് ബിൽബാവോ]] അടുത്ത മത്സരത്തിൽ, മറ്റൊരു 2-1 വിജയത്തിൽ യമാൽ സീസണിലെ തന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടി.<ref>{{Cite web|url=https://www.sofascore.com/football/match/athletic-club-barcelona/rgbsAgb#id:12437652|title=Barcelona vs Athletic Club|access-date=September 17, 2024|website=[[Sofascore]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240917183032/https://www.sofascore.com/football/match/athletic-club-barcelona/rgbsAgb#id:12437652|archive-date=17 September 2024}}</ref> സെപ്റ്റംബർ 19 ന്, യമാൽ തന്റെ ആദ്യ [[യുവേഫ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ്]] ഗോൾ നേടി, മൊണാക്കോ 2-2 ന് തോറ്റപ്പോൾ, പുതുതായി ഫോർമാറ്റ് ചെയ്ത ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിന്റെ ഉദ്ഘാടന മത്സരത്തിൽ, 17 വർഷവും 68 ദിവസവും ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗിലെ ചരിത്രത്തിലെ രണ്ടാമത്തെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ സ്കോററായി.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4122787/lamine-yamal-makes-history-again|title=Lamine Yamal makes history again|access-date=27 September 2024|date=19 September 2024|website=[[FC Barcelona]]|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20240921025836/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4122787/lamine-yamal-makes-history-again|archive-date=21 September 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/live/c04ppddv50et|title=Monaco 2-1 Barcelona: George Ilenikhena scores as 10-man Barca beaten in Champions League|access-date=20 September 2024|last=Thomas|first=Marissa|date=19 September 2024|publisher=[[BBC Sport]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240920004524/https://www.bbc.com/sport/football/live/c04ppddv50et|archive-date=20 September 2024}}</ref>
ഒക്ടോബർ 26 ന്, 17 വയസും 105 ദിവസവും പ്രായമുള്ളപ്പോൾ, റയൽ മാഡ്രിഡിനെതിരായ 0-4 വിജയത്തിൽ മൂന്നാം ഗോൾ നേടിയപ്പോൾ എൽ ക്ലാസിക്കോ ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ ഗോൾ സ്കോററായി യമാൽ മാറി, 2020 ഒക്ടോബറിൽ 17 വയസും 359 ദിവസവും പ്രായമുള്ളപ്പോൽ അങ്ങനെ ചെയ്ത തന്റെ സഹതാരം അൻസു ഫാത്തി റെക്കോർഡ് മറികടന്നു.സാന്റിയാഗോ ബെർണബ്യൂ സ്റ്റേഡിയത്തിൽ നടന്ന മത്സരത്തിനിടെ, യമലിനെയും ബാഴ്സലോണയിലെ സഹതാരങ്ങളായ അൻസു ഫാറ്റിയെയും റാഫിൻഹ ഒരു കൂട്ടം ഹോം ആരാധകർ വംശീയ അധിക്ഷേപം നടത്തി.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/4156854/lamine-yamal-youngest-clasico-goalscorer|title=Lamine Yamal youngest Clásico goalscorer|access-date=28 October 2024|date=26 October 2024|website=[[FC Barcelona]]|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en/lists/no-place-criminals-society-vinicius-junior-sends-support-lamine-yamal-raphinha-ansu-fati-barcelona-trio-targeted-racist-insults-el-clasico-real-madrid/blt051e17049c4c2523#cs5523e9e83afd302b|title='No place for these criminals in our society!' - Vinicius Junior sends support to Lamine Yamal, Raphinha & Ansu Fati after seeing Barcelona trio targeted with racist insults in El Clasico win at Real Madrid|access-date=28 October 2024|date=26 October 2024|website=[[goal.com]]|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20241103203326/https://www.goal.com/en/lists/no-place-criminals-society-vinicius-junior-sends-support-lamine-yamal-raphinha-ansu-fati-barcelona-trio-targeted-racist-insults-el-clasico-real-madrid/blt051e17049c4c2523#cs5523e9e83afd302b|archive-date=3 November 2024}}</ref> 2025 ഫെബ്രുവരി 2 ന് അലവേസിനെതിരെ 21 ഡ്രിബിൾ പൂർത്തിയാക്കി 2007 മുതലുള്ള ലയണൽ മെസ്സിയുടെ റെക്കോർഡ് തകർത്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.onzemondial.com/liga/barca-yamal-bat-un-record-hallucinant-de-messi-941940|title=Barça : Yamal bat un record hallucinant de Messi !|access-date=2025-02-02|date=2025-02-02|website=Onze Mondial|language=fr|archive-url=https://web.archive.org/web/20250213200444/https://www.onzemondial.com/liga/barca-yamal-bat-un-record-hallucinant-de-messi-941940|archive-date=13 February 2025}}</ref> ഏപ്രിൽ 30 ന് ഇന്റർ മിലാനെതിരായ ചാമ്പ്യൻസ് ലീഗ് സെമി ഫൈനൽ ഫസ്റ്റ് ലെഗിൽ യമാൽ ക്ലബ്ബിനായി 100-ാമത്തെ മത്സരം കളിച്ചു. 3-3 സമനിലയിൽ അദ്ദേഹം ആദ്യ ഗോൾ നേടുകയും ഇന്റർ മാനേജർ സിമോൺ ഇൻസാഗി അദ്ദേഹത്തെ പ്രശംസിക്കുകയും യമലിനെ "ഓരോ 50 വർഷത്തിലും ജനിക്കുന്ന ഒരു പ്രതിഭാസം" എന്ന് വിളിക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://africa.espn.com/football/story/_/id/44939974/inter-inzaghi-barcelona-yamal-born-every-50-years|title=Inzaghi: Phenoms like Yamal 'born every 50 years'|access-date=2025-05-01|date=2025-04-30|website=ESPN.com|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20250501000322/https://africa.espn.com/football/story/_/id/44939974/inter-inzaghi-barcelona-yamal-born-every-50-years|archive-date=1 May 2025}}</ref>
2025 മെയ് 11 ന്, എസ്റ്റാഡി ഒളിമ്പിക് ലൂയിസ് കമ്പനിയിൽ റയൽ മാഡ്രിഡിനെതിരായ ബാഴ്സലോണയുടെ 3-4 തിരിച്ചുവരവിൽ യമാൽ നിർണായക പങ്ക് വഹിച്ചു. [[കിലിയൻ എംബാപ്പെ|കൈലിയൻ എംബാപ്പെ]] ആദ്യ ബ്രേസ് കാരണം 2-0 ന് പിന്നിലായ ബാഴ്സലോണ എറിക് ഗാർസിയ, യമാൽ എന്നിവരുടെ ഗോളുകളും റാഫിൻഹയുടെ ബ്രേസും ഉപയോഗിച്ച് പ്രതികരിച്ചു. താഴത്തെ കോർണറിലേക്ക് ഒരു കേളിംഗ് ഷോട്ടായ യമലയുടെ ഗോൾ സ്കോർ 2-2 ന് തുല്യമാക്കുകയും മത്സരത്തിന്റെ വേഗത മാറ്റുന്നതിൽ പ്രധാന പങ്കുവഹിക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/barcelona-edge-closer-title-with-thrilling-4-3-win-over-real-madrid-2025-05-11/|title=Barcelona edge closer to title with thrilling 4-3 win over Real Madrid|access-date=12 May 2025|date=11 May 2025|website=Reuters|archive-url=https://web.archive.org/web/20250512084442/https://www.reuters.com/sports/soccer/barcelona-edge-closer-title-with-thrilling-4-3-win-over-real-madrid-2025-05-11/|archive-date=12 May 2025}}</ref> ഈ വിജയം ബാഴ്സലോണയുടെ സീസണിലെ തുടർച്ചയായ നാലാമത്തെ ക്ലാസിക്കോ വിജയമായി അടയാളപ്പെടുത്തുകയും ലാ ലിഗ കിരീടം നേടുന്നതിന് ഒരു വിജയത്തിനുള്ളിൽ അവരെ എത്തിക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/sport/football/live/c62x2g9d9dgt|title=Barcelona 4-3 Real Madrid: Hosts win thriller despite Kylian Mbappe hat-trick|access-date=12 May 2025|date=11 May 2025|website=BBC Sport}}</ref>
17-ാം വയസ്സിൽ, സീസണിലെ യമലിലെ പ്രകടനങ്ങൾ അദ്ദേഹം ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും മികച്ച കളിക്കാരനാണെന്ന് പണ്ഡിറ്റുകളും കളിക്കാരും വ്യാപകമായി അവകാശവാദമുന്നയിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/45165709/cole-palmer-lamine-yamal-world-best-love-watching-him|title=Palmer: Yamal is world's best, I love watching him|access-date=2025-05-17|date=2025-05-15|website=ESPN.com|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://tribuna.com/en/news/2025-05-15-pedri-raphinha-and-flick-crown-lamine-yamal-best-player-in-the-world/|title=Pedri, Raphinha and Flick crown Lamine Yamal best player in the world|access-date=2025-05-17|last=Ukpai|first=Kingsley|date=2025-05-15|website=Tribuna.com}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.forbes.com/sites/henryflynn/2025/05/16/lamine-yamal-might-be-the-worlds-best-good-job-hes-not-too-bothered/|title=Lamine Yamal Might Be The World’s Best—Good Job He’s Not Too Fussed|access-date=2025-05-18|last=Flynn|first=Henry|website=Forbes|language=en}}</ref> ആ സീസണിൽ [[യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോളർ ഓഫ് ദ ഇയർ|ബാലൺ ഡി ഓർ]] നേടുന്നവരിൽ ഒരാളായി അദ്ദേഹം പലപ്പോഴും ചർച്ച ചെയ്യപ്പെടുന്നു.
'''ബാഴ്സലോണ'''
== അന്താരാഷ്ട്ര കരിയർ ==
=== കാറ്റലോണിയ ===
ചെറുപ്പം മുതൽ കാറ്റലോണിയ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീമിന്റെ യുവജന വിഭാഗങ്ങളെ പ്രതിനിധീകരിച്ച യമാൽ 11 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ ക്യാപ്റ്റനായി. അണ്ടർ-12, അണ്ടർ-14, അണ്ടർ 16 ടീമുകൾക്കായി കളിച്ച കാലത്തുടനീളം അദ്ദേഹം ക്യാപ്റ്റനായിരുന്നു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcf.cat/noticia/lamine-yamal-de-les-seleccions-catalanes-base-a-trencar-records-amb-la-roja/12/09/2023|title=Lamine Yamal, de les Seleccions Catalanes base a trencar rècords amb La Roja|access-date=16 July 2024|date=12 September 2023|website=FCF|language=ca|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002155/https://www.fcf.cat/noticia/lamine-yamal-de-les-seleccions-catalanes-base-a-trencar-records-amb-la-roja/12/09/2023|archive-date=25 July 2024}}</ref><ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.fcf.cat/noticia/empat-suficient-per-a-la-seleccio-catalana-sub-16/20/11/2022|title=Empat suficient per a la Selecció Catalana sub 16|access-date=16 July 2024|date=20 November 2022|website=FCF|language=ca|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002109/https://www.fcf.cat/noticia/empat-suficient-per-a-la-seleccio-catalana-sub-16/20/11/2022|archive-date=25 July 2024}}</ref>
2022 നവംബറിൽ, കാസ്റ്റിലിനും ലിയോണിനുമെതിരായ മത്സരത്തിൽ യമാൽ ശ്രദ്ധേയമായ ഒരു സോളോ ഗോൾ നേടി, ആ മാസത്തിന്റെ അവസാനത്തിൽ അദ്ദേഹം പെനാൽറ്റി പരിവർത്തനം ചെയ്യുകയും കാറ്റലോണിയയുടെ രണ്ടാമത്തെ ഗോളിന് സഹായം നൽകുകയും അരഗോണുമായുള്ള 2-2 സമനിലയിൽ ചുവപ്പ് കാർഡ് ലഭിക്കുകയും കാറ്റലോണിയയെ സ്പാനിഷ് റീജിയണൽ ടീം ചാമ്പ്യൻഷിപ്പിന്റെ "ഫേസ് ഡി ഓറിലേക്ക്" അയക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.diariodevalladolid.es/deportes/240710/230620/golazo-lamine-yamal-anexos-zorrilla-15-anos.html|title=El golazo de Lamine Yamal en los anexos del Zorrilla con 15 años|access-date=2024-07-16|last=Ruano|first=Raúl|date=2024-07-10|website=Diario de Valladolid|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002132/https://www.diariodevalladolid.es/deportes/240710/230620/golazo-lamine-yamal-anexos-zorrilla-15-anos.html|archive-date=25 July 2024}}</ref><ref name=":0"/> 2023ലെ ഫേസ് ഡി ഓറിനുള്ള ടീമിലേക്ക് യമലിനെ വിളിച്ചില്ല.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcf.cat/noticia/convocatoria-d-entrenament-sub-16-masculina-10-01-23/04/01/2023|title=Convocatòria d'entrenament sub 16 masculina: 10.01.23|access-date=16 July 2024|date=4 January 2023|website=FCF|language=ca|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002204/https://www.fcf.cat/noticia/convocatoria-d-entrenament-sub-16-masculina-10-01-23/04/01/2023|archive-date=25 July 2024}}</ref>
=== സ്പെയിൻ ===
സ്പെയിനിന്റെ യുവ അന്താരാഷ്ട്ര താരമായിരുന്നു യമാൽ, സ്പാനിഷ് അണ്ടർ 15, അണ്യു 16 സ്ക്വാഡുകൾക്കായി കളിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref name=":5">{{Cite web|url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/lamine-yamal-cadete-barcelona-xavi-13636159|title=¿Quién es Lamine Yamal? La perla de 15 años que ya entrena con Xavi|access-date=6 September 2022|last=Peyret|first=Didac|date=4 September 2022|website=[[Sport (Spanish newspaper)|Sport]]|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20220905220937/https://www.sport.es/es/noticias/barca/lamine-yamal-cadete-barcelona-xavi-13636159|archive-date=5 September 2022}}</ref><ref name=":2"/><ref>{{Cite web|url=https://lionsdelatlas.ma/rojita-u15-lamine-yamal-seclate-face-a-la-suisse-video/|title=Rojita U15 : Lamine Yamal s'éclate face à la Suisse (vidéo)|access-date=6 September 2022|date=7 May 2022|website=Lions de l'Atlas|language=fr|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909141432/https://lionsdelatlas.ma/rojita-u15-lamine-yamal-seclate-face-a-la-suisse-video/|archive-date=9 September 2022}}</ref> 2023-ൽ, 2023-ലെ യൂറോപ്യൻ U17 ചാമ്പ്യൻഷിപ്പിൽ സ്പെയിനിന്റെ U17 ടീമിനെ പ്രതിനിധീകരിച്ച് യമാൽ ടൂർണമെന്റിൽ നാല് ഗോളുകൾ നേടി.<ref>{{Cite web|url=https://cronicaglobal.elespanol.com/culemania/culemaniacos/20230530/lamine-yamal-despide-europeo-sub-17-antologico-elegido/767673315_0.html|title=Lamine Yamal se despide del Europeo sub-17 con otro golazo antológico: es un elegido|access-date=24 August 2023|last=Álvarez|first=Ángel|date=30 May 2023|website=Crónica Global|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20230824222830/https://cronicaglobal.elespanol.com/culemania/culemaniacos/20230530/lamine-yamal-despide-europeo-sub-17-antologico-elegido/767673315_0.html|archive-date=24 August 2023}}</ref> സ്പെയിൻ സെമി ഫൈനലിലേക്ക് പോയി, അവിടെ ഫ്രാൻസിനോട് 3-3 ന് പരാജയപ്പെട്ടു.<ref>{{Cite web|url=https://rfef.es/es/noticias/cronica-espana-francia-semifinales-euro|title=España cae con honores (1–3) ante Francia en las semifinales del Europeo|access-date=24 August 2023|date=30 May 2023|website=Royal Spanish Football Federation|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20230824222829/https://rfef.es/es/noticias/cronica-espana-francia-semifinales-euro|archive-date=24 August 2023}}</ref>
16 വയസും 50 ദിവസവും പ്രായമുള്ളപ്പോൾ, 2023 സെപ്റ്റംബർ 1 ന് ജോർജിയ സൈപ്രസിനുമെതിരായ യുവേഫ യൂറോ 2024 യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ കോച്ച് ലൂയിസ് ഡി ലാ ഫ്യൂൻടെ യമലിനെ തന്റെ ആദ്യ സീനിയർ അന്താരാഷ്ട്ര കോൾ-അപ്പ് സ്വീകരിച്ചു, 2023 സെപ്റ്റംബർ 8 ന് മുൻ എതിരാളിക്കെതിരെ സീനിയർ അരങ്ങേറ്റം നടത്തി, 74-ാം മിനിറ്റിൽ സ്കോർ ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://rfef.es/es/noticias/oficial-lista-de-convocados-para-los-partidos-contra-georgia-y-chipre|title=Oficial {{!}} Lista de convocados para los partidos contra Georgia y Chipre|access-date=1 September 2023|date=1 September 2023|publisher=Royal Spanish Football Federation|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20230901155535/https://rfef.es/es/noticias/oficial-lista-de-convocados-para-los-partidos-contra-georgia-y-chipre|archive-date=1 September 2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.football-espana.net/2023/09/01/16-year-old-barcelona-talent-subject-to-suffocating-pressure-during-international-selection-decision|title=16-year-old Barcelona talent subject to "suffocating pressure" during international selection decision|access-date=1 September 2023|date=1 September 2023|website=Football España|archive-url=https://web.archive.org/web/20230906104949/https://www.football-espana.net/2023/09/01/16-year-old-barcelona-talent-subject-to-suffocating-pressure-during-international-selection-decision|archive-date=6 September 2023}}</ref> 16 വയസും 57 ദിവസവും പ്രായമുള്ളപ്പോൾ, 17 വയസും 62 ദിവസവും പ്രായമുള്ള അരങ്ങേറ്റം കുറിക്കുകയും 17 വയസും 304 ദിവസവും പ്രായമുള്ള സ്കോർ ചെയ്യുകയും ചെയ്ത ഗാവി റെക്കോർഡുകൾ തകർത്ത് സ്പെയിനിന്റെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനും ഗോൾ സ്കോററുമായി. ഇതിനുപുറമെ, യൂറോ യോഗ്യതാ മത്സരത്തിലെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ ഗോൾ സ്കോററായി യമാൽ മാറി, വെൽഷ് ഫുട്ബോൾ താരം ഗാരെത്ത് ബെയ്ലിനെ മറികടന്ന് 17 വയസ്സും 83 ദിവസവും പ്രായമുള്ളപ്പോൾ ഗോൾ നേടി.<ref name="ESPN 2023" /><ref>{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/football/2023/sep/08/lamine-yamal-becomes-spains-youngest-ever-player-and-scorer|title=Lamine Yamal becomes youngest Spain player and scorer in rout of Georgia|access-date=9 September 2023|date=8 September 2023|website=The Guardian|publisher=P. A. Media|archive-url=https://web.archive.org/web/20231122032629/https://www.theguardian.com/football/2023/sep/08/lamine-yamal-becomes-spains-youngest-ever-player-and-scorer|archive-date=22 November 2023}}</ref> സ്കോട്ട്ലൻഡിനും നോർവേ എതിരായ ശേഷിക്കുന്ന യൂറോ യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾക്കായി 2023 ഒക്ടോബറിൽ യമലിനെ സ്പാനിഷ് ടീമിലേക്ക് തിരിച്ചുവിളിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3731723/lamine-yamal-iliopsoas-muscle-injury-in-left-leg|title=Lamine Yamal: Iliopsoas muscle injury in left leg|access-date=16 October 2023|date=9 October 2023|publisher=FC Barcelona|archive-url=https://web.archive.org/web/20231017095117/https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3731723/lamine-yamal-iliopsoas-muscle-injury-in-left-leg|archive-date=17 October 2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/38621372/barcelona-injury-crisis-worsens-yamal-spain-squad|title=Barça injuries mount as Yamal out of Spain team|access-date=16 October 2023|last=Marsden|first=Sam|last2=Llorens|first2=Moises|date=10 October 2023|website=ESPN|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002213/https://platform.twitter.com/widgets/widget_iframe.2f70fb173b9000da126c79afe2098f02.html?origin=https%3A%2F%2Fwww.espn.com|archive-date=25 July 2024}}</ref> രണ്ട് മത്സരങ്ങളും വിജയിച്ച സ്പെയിയൂറോ 2024 യൂറോയ്ക്ക് യോഗ്യത നേടി.
2024 ജൂൺ 7 ന് ടൂർണമെന്റിനുള്ള 26 അംഗ ടീമിൽ യമലിനെ തിരഞ്ഞെടുത്തു. ജൂൺ 15 ന് ക്രൊയേഷ്യ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പിൽ അരങ്ങേറ്റം കുറിച്ച അദ്ദേഹം, പോളണ്ടിന്റെ കാക്പ്പർ കോസ്ലോവ്സ്കിയുടെ മുൻ റെക്കോർഡ് തകർത്ത് ടൂർണമെന്റിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി. ക്രൊയേഷ്യയ്ക്കെതിരായ മത്സരത്തിൽ ഒരു അസിസ്റ്റ് നൽകുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി അദ്ദേഹം മാറി, 3-0 വിജയത്തിൽ ഡാനി കാർവാജലിന്റെ ഗോൾ സ്ഥാപിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en/lists/spain-player-ratings-croatia-lamine-yamal-alvaro-morata/blt4cadab491a033fd2#cs283e6bb2a786e738|title=Spain player ratings vs Croatia: Lamine Yamal is unbelievable! Record-breaking teenager stars as La Roja make easy work of Luka Modric & Co in strong start to Euro 2024|access-date=15 June 2024|last=Mills|first=Richard|date=15 June 2024|website=Goal|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002136/https://www.goal.com/en/lists/spain-player-ratings-croatia-lamine-yamal-alvaro-morata/blt4cadab491a033fd2#cs283e6bb2a786e738|archive-date=25 July 2024}}</ref> ജോർജിയയ്ക്കെതിരായ റൌണ്ട് ഓഫ് 16 മത്സരത്തിൽ, 4-1 വിജയത്തിൽ മറ്റൊരു അസിസ്റ്റ് നൽകുന്നതിനൊപ്പം ജൂഡ് ബെല്ലിംഗ്ഹാമിന്റെ റെക്കോർഡ് തകർത്ത് നോക്കൌട്ട് ഘട്ടത്തിൽ പങ്കെടുക്കുന്ന ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി അദ്ദേഹം മാറി.<ref>{{Cite web|url=https://www.uefa.com/euro2024/news/028e-1b422f0a13e9-95e80bebdabb-1000--spain-4-1-georgia-resilient-la-roja-fight-back-to-reach-la/|title=Spain 4-1 Georgia: Resilient La Roja fight back to reach quarter-finals|access-date=30 June 2024|date=30 June 2024|publisher=UEFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20240630212420/https://www.uefa.com/euro2024/news/028e-1b422f0a13e9-95e80bebdabb-1000--spain-4-1-georgia-resilient-la-roja-fight-back-to-reach-la/|archive-date=30 June 2024}}</ref>
2-2 ക്വാർട്ടർ ഫൈനൽ വിജയത്തിൽ [[ജർമ്മൻ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|ജർമ്മനി]] അദ്ദേഹം വീണ്ടും ഒരു സുപ്രധാന അസിസ്റ്റ് നൽകി, യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പിന്റെ ഒരേ പതിപ്പിൽ മൂന്ന് അസിസ്റ്റുകൾ നേടിയതിന്റെ സ്പാനിഷ് റെക്കോർഡ് ([[യുവേഫ യൂറോ 2008|2008]] ൽ സെസ്ക് ഫാബ്രെഗാസ്, [[യുവേഫ യൂറോ 2012|2012]] ൽ ഡേവിഡ് സിൽവ, 2020 ൽ ഡാനി ഓൾമോ എന്നിവർക്ക് ശേഷം). ജൂലൈ 9 ന് ഫ്രാൻസിനെതിരായ 2-2 സെമി ഫൈനൽ വിജയത്തിൽ അദ്ദേഹം സ്പെയിനിന്റെ ആദ്യ ഗോൾ നേടി, പെനാൽറ്റി ഏരിയയ്ക്ക് പുറത്ത് നിന്ന് ഒരു കേളിംഗ് സ്ട്രൈക്ക് നടത്തി, ടൂർണമെന്റിന്റെ ഗോൾ നേടി. തന്റെ 17-ാം ജന്മദിനത്തിന് നാല് ദിവസം മുമ്പ് യൂറോയുടെ ചരിത്രത്തിലെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ ഗോൾ സ്കോറായും മുൻ റെക്കോർഡ് ഉടമയായ ജോഹാൻ വോൺലാന്തനെക്കാൾ ഒരു വർഷത്തിലധികം പ്രായം കുറഞ്ഞയാളായും അദ്ദേഹം മാറി.<ref>{{Cite web|url=https://www.usatoday.com/story/sports/soccer/2024/07/09/lamine-yamal-goal-spain-euro-2024/74342111007/|title=Spain's Lamine Yamal nets sizzling goal, becomes youngest goal scorer in UEFA Euro history|access-date=9 July 2024|last=Yomtov|first=Jesse|date=9 July 2024|website=USA Today|archive-url=https://web.archive.org/web/20240715071348/https://www.usatoday.com/story/sports/soccer/2024/07/09/lamine-yamal-goal-spain-euro-2024/74342111007/|archive-date=15 July 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/40527430/spain-lamine-yamal-16-youngest-euro-scorer|title=Spain's Lamine Yamal, 16, 'genius' in Euro record evening|access-date=10 July 2024|date=9 July 2024|website=[[ESPN]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240715181647/https://www.espn.com/soccer/story/_/id/40527430/spain-lamine-yamal-16-youngest-euro-scorer|archive-date=15 July 2024}}</ref>
യുവേഫ യൂറോ 2024 ന്റെ അവസാനത്തിൽ യമലിനെ ടൂർണമെന്റിലെ യുവ കളിക്കാരനായി തിരഞ്ഞെടുത്തു.<ref name="Euro24 YoungPlayer">{{Cite web|url=https://www.uefa.com/euro2024/news/028f-1b5e5e91b6e6-b9784b9e13fb-1000--lamine-yamal-named-euro-2024-young-player-of-the-tournament/|title=Lamine Yamal named Euro 2024 Young Player of the Tournament|access-date=14 July 2024|date=14 July 2024|website=UEFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20240715145905/https://www.uefa.com/euro2024/news/028f-1b5e5e91b6e6-b9784b9e13fb-1000--lamine-yamal-named-euro-2024-young-player-of-the-tournament/|archive-date=15 July 2024}}</ref> യൂറോ 2024 ഫൈനലിൽ ഇംഗ്ലണ്ടിനെതിരായ സ്പെയിനിന്റെ 2-1 വിജയം യൂറോ നേടിയ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി.<ref>{{Cite web|url=https://www.uefa.com/euro2024/news/0255-0d9f33ac425a-2e8c3765087b-1000--lamine-yamal-sets-new-record-as-youngest-player-to-feature-a/|title=Lamine Yamal sets new record as youngest player to feature at a UEFA European Championship|access-date=14 July 2024|date=14 July 2024|website=UEFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20240616091736/https://www.uefa.com/euro2024/news/0255-0d9f33ac425a-2e8c3765087b-1000--lamine-yamal-sets-new-record-as-youngest-player-to-feature-a/|archive-date=16 June 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.uefa.com/euro2024/match/2036211--spain-vs-england/|title=Spain vs England UEFA Euro 2024 Final|access-date=16 July 2024|date=14 July 2024|publisher=[[UEFA]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002752/https://www.uefa.com/euro2024/match/2036211--spain-vs-england/|archive-date=25 July 2024}}</ref> ഫൈനലിൽ സ്പെയിനിന്റെ ആദ്യ ഗോളിനായി സഹ വിംഗർ നിക്കോ വില്യംസിനെ സഹായിച്ച അദ്ദേഹം പിന്നീട് ഒരു പ്രധാന ടൂർണമെന്റ് ഫൈനലിൽ ഗോൾ നേടിയ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ കളിക്കാരനായി മാറുകയും നാല് അസിസ്റ്റുകളോടെ ഒരൊറ്റ യൂറോ ടൂർണമെന്റിൽ ഏറ്റവും കൂടുതൽ അസിസ്റ്റുകൾ നേടുന്ന ജോയിന്റ് ഹോൾഡറായി മാറുകയും ചെയ്തു.<ref name="Euro24 stats">{{Cite web|url=https://www.uefa.com/euro2024/news/028f-1b5e5c2b7b67-d5faab9be20b-1000--spain-2-1-england-late-oyarzabal-winner-earns-la-roja-reco/|title=Spain 2-1 England: Late Oyarzabal winner earns La Roja record fourth Euro crown|access-date=16 July 2024|date=14 July 2024|website=UEFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20240715014101/https://www.uefa.com/euro2024/news/028f-1b5e5c2b7b67-d5faab9be20b-1000--spain-2-1-england-late-oyarzabal-winner-earns-la-roja-reco/|archive-date=15 July 2024}}</ref>
== കളിയുടെ ശൈലിയും നേട്ടവും ==
മികച്ച പാസിംഗും അവസരം സൃഷ്ടിക്കുന്നതും കഴിവുകളുള്ള ഇടത് കാൽ ഫോർവേഡ്, യമാൽ ഒരു സെന്റർ ഫോർവേഡായോ ആക്രമണ മിഡ്ഫീൽഡറായോ വിംഗറായോ കളിക്കാൻ കഴിയും, പ്രത്യേകിച്ച് വലത് വശത്ത്.<ref name="Corbella">{{Cite web|url=https://www.marca.com/futbol/barcelona/2022/09/05/6315a6aa268e3ead0d8b4588.html|title=Lamine Yamal, el niño de 15 años que ya entrena con el Barcelona: descubre al "mini Messi" de La Masía|access-date=6 September 2022|last=Corbella|first=Enrique|date=5 September 2022|website=[[Marca (newspaper)|Marca]]|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20220906214946/https://www.marca.com/futbol/barcelona/2022/09/05/6315a6aa268e3ead0d8b4588.html|archive-date=6 September 2022}}</ref> ഒരു വലംകൈയൻ എന്ന നിലയിൽ, ഇടത് കാൽ ഉപയോഗിച്ച് കളിക്കാൻ ഇഷ്ടപ്പെടുന്ന ഭൂരിഭാഗം സമയത്തും പന്ത് പോസ്റ്റിലേക്ക് വളയ്ക്കാനുള്ള കഴിവും അദ്ദേഹത്തിനുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.coachesvoice.com/cv/barcelona-extraordinary-talent-lamine-yamal-style-of-play/|title=Lamine Yamal position and style of play|access-date=9 May 2024|website=The Coaches' Voice|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002747/https://www.coachesvoice.com/cv/barcelona-extraordinary-talent-lamine-yamal-style-of-play/|archive-date=25 July 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/en/spains-lamine-yamal-becomes-youngest-euros-player/a-69374470|title=Spain's Lamine Yamal becomes youngest ever Euros player – DW – 06/15/2024|access-date=22 June 2024|last=Pearson|first=Matt|date=15 June 2024|website=dw.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20240724080633/https://www.dw.com/en/spains-lamine-yamal-becomes-youngest-euros-player/a-69374470|archive-date=24 July 2024}}</ref> കാലിന്റെ പുറംഭാഗത്ത് കൃത്യമായ കുരിശുകൾ നിർമ്മിക്കാനുള്ള അദ്ദേഹത്തിന്റെ കഴിവ് (ട്രിവെല എന്ന് അറിയപ്പെടുന്നു) അദ്ദേഹത്തിന്റെ കളിയുടെ വ്യാപാരമുദ്രകളിലൊന്നായി മാറി.<ref>{{Cite web|url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/trivela-lamine-asombra-mundo-marca-112311163|title=La 'trivela' de Lamine asombra al mundo y ya es marca registrada|access-date=6 April 2025|last=Peyret|first=Dídac|date=4 December 2024|website=sport.es|language=es|archive-url=https://web.archive.org/web/20241207091451/https://www.sport.es/es/noticias/barca/trivela-lamine-asombra-mundo-marca-112311163|archive-date=7 December 2024}}</ref>
യുവേഫ യൂറോ 2024 ൽ സെമി ഫൈനലിൽ ഫ്രാൻസിനെതിരെ ഒരു ഗോൾ നേടുകയും ക്രൊയേഷ്യ, ജോർജിയ, [[ജർമ്മൻ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|ജർമ്മനി]], [[ഇംഗ്ലണ്ട് ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|ഇംഗ്ലണ്ട്]] എന്നിവർക്കെതിരെ മൊത്തം നാല് അസിസ്റ്റുകൾ നൽകുകയും ചെയ്തുകൊണ്ട് യമാൽ ശ്രദ്ധേയമായ പ്രകടനം കാഴ്ചവച്ചു.<ref name="Euro24 stats"/> ഈ ടൂർണമെന്റിൽ, വിദൂര പോസ്റ്റിലേക്ക് ക്രോസുകൾ ഇടുന്നതിലൂടെ അവസരങ്ങൾ സൃഷ്ടിക്കുന്നതിലെ തൻ്റെ പ്രാവീണ്യവും ദൂരെ നിന്ന് ഷോട്ട് എടുക്കുന്നതിനും ചുരുട്ടുന്നതിനും ഉള്ള കഴിവും യമാൽ പ്രദർശിപ്പിച്ചു.<ref name="Euro24 YoungPlayer"/>
തന്റെ സാങ്കേതിക പ്രൊഫൈൽ ഉപയോഗിച്ച്, യമലിനെ മുൻ ബാഴ്സലോണ ഫുട്ബോൾ താരം [[ലയണൽ മെസ്സി]] താരതമ്യം ചെയ്തു, അദ്ദേഹത്തിന് മുമ്പുള്ള നിരവധി ലാ മാസിയ ഉൽപ്പന്നങ്ങൾ പോലെ.<ref name="Corbella"/> മുൻ ബാഴ്സലോണ കളിക്കാരനായ [[നെയ്മർ]] സ്വന്തം കളിയുടെ ശൈലിയിൽ വലിയ സ്വാധീനം ചെലുത്തിയതായി യമാൽ ഉദ്ധരിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.fourfourtwo.com/features/who-is-lamine-yamal-everything-you-need-to-know-about-the-barcelona-wonderkid-barca-uncover-the-next-lionel-messi|title=Who is Lamine Yamal? Everything you need to know about the Barcelona wonderkid|access-date=21 June 2024|last=Dabbs|first=Ryan|date=21 September 2023|publisher=fourfourtwo.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20240715162632/https://www.fourfourtwo.com/features/who-is-lamine-yamal-everything-you-need-to-know-about-the-barcelona-wonderkid-barca-uncover-the-next-lionel-messi|archive-date=15 July 2024}}</ref> ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും മികച്ച യുവ ഫുട്ബോൾ കളിക്കാരനായി മാധ്യമ സ്രോതസ്സുകൾ അദ്ദേഹത്തെ വിശേഷിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട് ചില മാധ്യമങ്ങൾ അദ്ദേഹത്തെ എക്കാലത്തെയും മികച്ച കൌമാര ഫുട്ബോൾ കളിക്കാർ എന്ന് പ്രശംസിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en/lists/lamine-yamal-greatest-teenage-footballer-world-ever-seen/bltd659e03a46dcf8ed|title=Lamine Yamal: The greatest teenage footballer the world has ever seen {{!}} Goal.com|access-date=2025-05-03|date=2025-03-19|website=www.goal.com|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20250330200315/https://www.goal.com/en/lists/lamine-yamal-greatest-teenage-footballer-world-ever-seen/bltd659e03a46dcf8ed|archive-date=30 March 2025}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.espn.com/soccer/insider/story/_/id/44135155/yamal-wirtz-bellingham-lead-espn-39-best-male-players-age-21-under|title=Who are the 39 best men's U21 players in the world?|access-date=2025-05-03|date=2025-04-03|website=ESPN.com|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20250406195929/https://www.espn.com/soccer/insider/story/_/id/44135155/yamal-wirtz-bellingham-lead-espn-39-best-male-players-age-21-under|archive-date=6 April 2025}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.lavanguardia.com/mediterranean/20241029/10060829/lamine-yamal-best-young-player-world-kopa-ballon-or-chatelet-paris-barcelona-spain-soccer-player.html|title=Lamine Yamal, the best young player in the world|access-date=2025-05-03|date=2024-10-29|website=La Vanguardia|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20241106123533/https://www.lavanguardia.com/mediterranean/20241029/10060829/lamine-yamal-best-young-player-world-kopa-ballon-or-chatelet-paris-barcelona-spain-soccer-player.html|archive-date=6 November 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/45057444/why-lamine-yamal-already-better-messi-some-ways|title=Why Lamine Yamal is already better than Messi in some ways, but still has room to improve|access-date=2025-05-18|date=2025-05-09|website=ESPN.com|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en-gb/lists/lamine-yamal-greatest-teenage-footballer-world-ever-seen/bltd659e03a46dcf8ed|title=Lamine Yamal: The greatest teenage footballer the world has ever seen {{!}} Goal.com UK|access-date=2025-05-18|date=2025-03-19|website=www.goal.com|language=en-GB}}</ref>
== കരിയർ സ്ഥിതിവിവരക്കണക്കുകൾ ==
=== ക്ലബ് ===
{{Notelist}}
{| class="wikitable" style="text-align: center"
|+ക്ലബ്, സീസൺ, മത്സരം എന്നിവ അനുസരിച്ച് പ്രകടനങ്ങളും ഗോളുകളും
! rowspan="2" |ക്ലബ്
! rowspan="2" |സീസൺ
! colspan="3" |ലീഗ്
! colspan="2" |[[കോപ ഡെൽ റേ]]
! colspan="2" |[[യുവേഫ|യൂറോപ്പ്]]
! colspan="2" |മറ്റ്
! colspan="2" |ആകെ
|-
!ഡിവിഷൻ
!ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
!ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
|-
|ബാഴ്സലോണ ബി
|2022–23
|പ്രഥമ ഫെഡറേഷൻ
|1
|0
| colspan="2" | -
| colspan="2" | -
|2 [എ]{{Efn|Appearances in Primera Federación play-offs}}
|0
|3
|0
|-
| rowspan="4" |[[എഫ്.സി. ബാഴ്സലോണ|ബാഴ്സലോണ]]
|2022–23
|[[ലാ ലിഗാ|ലാ ലിഗ]]
|1
|0
|0
|0
|0
|0
|0
|0
|1
|0
|-
|2023–24
|ലാ ലിഗ
|37
|5
|1
|1
|10 [ബി]{{Efn|Appearances in [[UEFA Champions League]]}}
|0
|2 [സി]{{Efn|Appearances in [[Supercopa de España]]}}
|1
|50
|7
|-
|2024–25
|ലാ ലിഗ
|35
|9
|5
|2
|13 [ബി][b]
|5
|2 [സി][c]
|2
|55
|18
|-
! colspan="2" |ആകെ
!73
!14
!6
!3
!23
!5
!4
!3
!106
!25
|-
! colspan="3" |കരിയർ ആകെ
!74
!14
!6
!3
!23
!5
!6
!3
!109
!25
|}
{{updated|match played 23 March 2025}}<ref name="EUFoot">{{cite web|url=https://eu-football.info/_player.php?id=32440|title=Lamine Yamal|website=EU-Football.info|access-date=20 February 2021|archive-date=2 October 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231002151630/https://eu-football.info/_player.php?id=32440|url-status=live}}</ref>
=== അന്താരാഷ്ട്ര ===
{{updated|match played 23 March 2025.}}
:''Spain score listed first, score column indicates score after each Yamal goal.''<ref name="EUFoot"/>
{| class="wikitable" style="text-align:center"
|+ദേശീയ ടീമിന്റെയും വർഷത്തിന്റെയും പ്രകടനങ്ങളും ലക്ഷ്യങ്ങളും
!ദേശീയ ടീം
!വർഷം.
!ആപ്ലിക്കേഷനുകൾ
!ലക്ഷ്യങ്ങൾ
|-
| rowspan="3" |[[സ്പെയിൻ ദേശീയ ഫുട്ബോൾ ടീം|സ്പെയിൻ]]
|2023
|4
|2
|-
|2024
|13
|1
|-
|2025
|2
|1
|-
! colspan="2" |ആകെ
!19
!4
|}
{{Reflist}}
{| class="wikitable sortable"
|+ലാമിൻ യമാൽ നേടിയ അന്താരാഷ്ട്ര ഗോളുകളുടെ പട്ടിക
! scope="col" |ഇല്ല.
! scope="col" |തീയതി
! scope="col" |സ്ഥലം
! scope="col" |ക്യാപ്
! scope="col" |എതിരാളി
! scope="col" |സ്കോർ
! scope="col" |ഫലം
! scope="col" |മത്സരം
|-
| align="center" |1
|2023 സെപ്റ്റംബർ 8
|ബോറിസ് പൈച്ചാഡ്സെ ഡിനാമോ അരീന, [[റ്റ്ബിലിസി|ടിബിലിസി]], ജോർജിയ
| align="center" |1
| Georgia
| align="center" |7–1
| align="center" |7–1
|യുവേഫ യൂറോ 2024 യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ
|-
| align="center" |2
|2023 നവംബർ 16
|അൽഫമേഗ സ്റ്റേഡിയം, ലിമാസോൾ, സൈപ്രസ്
| align="center" |3
| Cyprus
| align="center" |1–0
| align="center" |3–1
|യുവേഫ യൂറോ 2024 യോഗ്യതാ മത്സരങ്ങൾ
|-
| align="center" |3
|9 ജൂലൈ 2024
|അലിയാൻസ് അരീന, [[മ്യൂണിക്ക്|മ്യൂണിച്ച്]], ജർമ്മനി
| align="center" |13
| France
| align="center" |1–1
| align="center" |2–1
|യുവേഫ യൂറോ 2024
|-
| align="center" |4
|2025 മാർച്ച് 23
|മെസ്റ്റല്ല, [[വലെൻസിയ|വലൻസിയ]], സ്പെയിൻ
| align="center" |19
| Netherlands
| align="center" |3–2
| align="center" |3-3 (a. e. t.) (5-4 p) <br />{{Pso|5–4}}
|2024-25 യുവേഫ നേഷൻസ് ലീഗ് എ
|}
== ബഹുമതികൾ ==
* [[ലാ ലിഗാ|ലാ ലിഗ]] 2022-23, 2024-25 <ref>{{Cite web|url=https://www.si.com/soccer/barcelona-win-la-liga-complete-2024-25-domestic-treble|title=Barcelona Win La Liga, Complete 2024-25 Domestic Treble|access-date=2025-05-15|date=2025-05-15|website=SI|language=en-US}}</ref>
* കോപ ഡെൽ റെയ്ഃ 2024-25 <ref>{{Cite web|url=https://rfef.es/en/noticias/match-report-fc-barcelona-crowned-cup-kings-in-classic-encounter|title=FC Barcelona crowned Cup Kings in classic encounter|access-date=2025-04-26|date=2025-04-26|website=|publisher=[[Real Federación Española de Fútbol]]|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20250426235908/https://rfef.es/en/noticias/match-report-fc-barcelona-crowned-cup-kings-in-classic-encounter|archive-date=26 April 2025}}</ref>
* സൂപ്പർകോപ്പ ഡി സ്പെയിൻഃ 2025 <ref>{{Cite web|url=https://rfef.es/en/noticias/match-report-fc-barcelona-win-the-super-cup-in-a-final-for-the-history-books-2-5|title=FC Barcelona win the Super Cup in a final for the history books (2-5)|access-date=2025-01-13|date=2025-01-13|website=|publisher=[[Real Federación Española de Fútbol]]|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20250113012625/https://rfef.es/en/noticias/match-report-fc-barcelona-win-the-super-cup-in-a-final-for-the-history-books-2-5|archive-date=13 January 2025}}</ref>
* [[യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ഫുട്ബോൾ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്|യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ്]] 2024 <ref>{{Cite web|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036211--spain-vs-england/|title=Spain 2-1 England|access-date=14 July 2024|date=14 July 2024|website=[[UEFA]]|publisher=Union of European Football Associations|archive-url=https://web.archive.org/web/20240714205859/https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036211--spain-vs-england/|archive-date=14 July 2024}}</ref>
'''വ്യക്തിഗത'''
* യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് ടൂർണമെന്റിലെ യുവ കളിക്കാരൻഃ 2024
* യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് ഗോൾ ഓഫ് ദ ടൂർണമെന്റ് 2024
* ലാ ലിഗ U23 പ്ലെയർ ഓഫ് ദ സീസൺഃ 2023-24
* ലാ ലിഗ പ്ലെയർ ഓഫ് ദ മന്ത് സെപ്റ്റംബർ 2024
* ലാ ലിഗ U23 മാസത്തിലെ മികച്ച കളിക്കാരൻഃ ഓഗസ്റ്റ് 2023, ഓഗസ്റ്റ് 2024, ഫെബ്രുവരി 2025
* ലാ ലിഗ മാസത്തിലെ ഗോൾഃ മാർച്ച് 2024
* ഐഎഫ്എഫ്എച്ച്എസ് മാസത്തിലെ പുരുഷ കളിക്കാരൻഃ ഏപ്രിൽ 2025
* ഗോൾഡൻ ബോയ് 2024
* കോപ ട്രോഫി 2024
* ഐഎഫ്എഫ്എച്ച്എസ് പുരുഷന്മാരുടെ ലോകത്തിലെ ഏറ്റവും മികച്ച യൂത്ത് കളിക്കാരൻഃ 2024 <ref>{{Cite web|url=https://iffhs.com/posts/4059|title=IFFHS AWARDS 2024 - LAMINE YAMAL, MEN'S WORLD BEST YOUTH PLAYER|access-date=15 December 2024|date=14 December 2024|publisher=IFFHS|archive-url=https://web.archive.org/web/20241215102324/https://iffhs.com/posts/4059|archive-date=15 December 2024}}</ref>
* ടുട്ടോസ്പോർട്ടിന്റെ ഏറ്റവും പ്രായം കുറഞ്ഞ അവാർഡ്ഃ 2023
* ഗ്ലോബ് സോക്കർ അവാർഡുകൾ-എമർജിംഗ് പ്ലെയർഃ 2024 (യൂറോപ്പ് പതിപ്പ്) 2024 (ദുബായ് പതിപ്പ്) <ref>{{Cite web|url=https://www.globesoccer.com/winners/lamine-yamal-emerging-player-2024/|title=Lamine Yamal (Emerging Player)|access-date=29 May 2024|date=28 May 2024|website=[[Globe Soccer Awards]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20240529073640/https://www.globesoccer.com/winners/lamine-yamal-emerging-player-2024/|archive-date=29 May 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.globesoccer.com/winners/lamine-yamal-emerging-player-2024-2/|title=Lamine Yamal (Emerging Player)|access-date=13 January 2025|date=27 December 2024|website=[[Globe Soccer Awards]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20241228055937/https://www.globesoccer.com/winners/lamine-yamal-emerging-player-2024-2/|archive-date=28 December 2024}}</ref>
* ലോറസ് വേൾഡ് സ്പോർട്സ് അവാർഡ് ഫോർ ബ്രേക്ക്ത്രൂ ഓഫ് ദ ഇയർഃ 2025 <ref>{{Cite web|url=https://www.laureus.com/news/biles-duplantis-and-nadal-take-centre-stage-at-25th-anniversary-laureus-world-sports-awards|title=Biles, Duplantis and Nadal take centre stage at 25th anniversary Laureus World Sports Awards|access-date=22 April 2025|date=21 April 2025|website=laureus.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20250501034022/https://www.laureus.com/news/biles-duplantis-and-nadal-take-centre-stage-at-25th-anniversary-laureus-world-sports-awards|archive-date=1 May 2025}}</ref>
* യുവേഫ യൂറോപ്യൻ അണ്ടർ 17 ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് ടോപ്പ് സ്കോറർഃ 2023 (4 ഗോളുകൾ)
* യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് ടോപ്പ് അസിസ്റ്റ് പ്രൊവൈഡർഃ 2024 (4 അസിസ്റ്റുകൾ <ref>{{Cite web|url=https://www.uefa.com/euro2024/statistics/players/attacking/|title=Player stats: Attacking|access-date=16 July 2024|website=[[UEFA]]|publisher=Union of European Football Associations|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002802/https://www.uefa.com/euro2024/statistics/players/attacking/|archive-date=25 July 2024}}</ref>
* യുവേഫ യൂറോപ്യൻ ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് ടീം ഓഫ് ദ ടൂർണമെന്റ് 2024
* മികച്ച ഫിഫ പുരുഷന്മാരുടെ 11:24 <ref>{{Cite web|url=https://www.fifa.com/en/the-best-fifa-football-awards/2024/articles/mens-11-vote|title=Five Real Madrid stars named in The Best FIFA Men's 11|access-date=23 December 2024|date=17 December 2024|publisher=FIFA|archive-url=https://web.archive.org/web/20250208070030/https://www.fifa.com/en/the-best-fifa-football-awards/2024/articles/mens-11-vote|archive-date=8 February 2025}}</ref>
* ഐ. എഫ്. എഫ്. എച്ച്. എസ് പുരുഷന്മാരുടെ ലോക ടീം 2024 <ref>{{Cite web|url=https://iffhs.com/posts/4086|title=IFFHS WORLD TEAMS 2024|access-date=26 December 2024|date=26 December 2024|website=IFFHS|archive-url=https://web.archive.org/web/20241226180022/https://iffhs.com/posts/4086|archive-date=26 December 2024}}</ref>
* ഐ. എഫ്. എഫ്. എച്ച്. എസ് പുരുഷന്മാരുടെ യുവേഫ ടീംഃ 2024 <ref>{{Cite web|url=https://iffhs.com/posts/4119|title=IFFHS CONTINENTAL TEAMS 2024 - UEFA MEN|date=15 January 2025|website=IFFHS|access-date=2025-05-31|archive-date=2025-05-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20250522145814/https://iffhs.com/posts/4119|url-status=dead}}</ref>
* ഐ. എഫ്. എഫ്. എച്ച്. എസ് പുരുഷന്മാരുടെ യൂത്ത് (യു20) ലോക ടീംഃ 2024 <ref>{{Cite web|url=https://iffhs.com/posts/4090|title=IFFHS MEN'S YOUTH (U20) WORLD TEAM 2024|access-date=15 January 2025|date=28 December 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20250412094734/https://iffhs.com/posts/4090|archive-date=12 April 2025}}</ref>
* ഐ. എഫ്. എഫ്. എച്ച്. എസ് പുരുഷന്മാരുടെ യൂത്ത് (U20) യുവേഫ ടീംഃ 2023, 2024 <ref>{{Cite web|url=https://iffhs.com/posts/3387|title=IFFHS Men's Youth (U20) UEFA Team 2023|access-date=19 February 2024|date=5 February 2024|website=IFFHS|archive-url=https://web.archive.org/web/20240725002754/https://iffhs.com/posts/3387|archive-date=25 July 2024}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://iffhs.com/posts/4161|title=IFFHS MEN'S YOUTH (U20) CONTINENTAL TEAMS 2024 - UEFA|access-date=1 February 2025|date=1 February 2025|website=IFFHS|archive-url=https://web.archive.org/web/20250412094734/https://iffhs.com/posts/4161|archive-date=12 April 2025}}</ref>
* യുവേഫ യൂറോപ്യൻ അണ്ടർ 17 ചാമ്പ്യൻഷിപ്പ് ടീം ഓഫ് ദ ടൂർണമെന്റ്ഃ 2023
* ലാ ലിഗ സീസണിലെ ടീംഃ 2024-25
== പരാമർശങ്ങൾ ==
== ബാഹ്യ ലിങ്കുകൾ ==
* എഫ്സി ബാഴ്സലോണ വെബ്സൈറ്റിലെ [https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/players/129404/lamine-yamal-nasraoui-ebana പ്രൊഫൈൽ]
* റോയൽ സ്പാനിഷ് ഫുട്ബോൾ ഫെഡറേഷൻ വെബ്സൈറ്റിലെ [https://rfef.es/es/selecciones/jugadores/lamine-yamal-absoluta പ്രൊഫൈൽ] (സ്പാനിഷ് ഭാഷയിൽ)
* {{UEFA player}}
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്നവർ]]
[[വർഗ്ഗം:2007-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:Articles with hCards]]
[[വർഗ്ഗം:ഒപ്പുകൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുള്ള ജീവചരിത്രങ്ങൾ]]
[[വർഗ്ഗം:Pages with unreviewed translations]]
3b49kibn6zpm5kiy86nsf7omk2v7p2k
ആൻഡ്രോയ്ഡ് 15
0
658735
4648743
4559855
2026-07-20T11:03:30Z
Wiki user KL
202319
/* ഇതും കാണുക */
4648743
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox OS version
| name = Android 15
| logo = [[File:Android 15 Logo.svg|frameless|class=skin-invert]]
| screenshot = File:Android 15 Homescreen Screenshot.png
| screenshot_size = 250px
| caption = Android 15 screenshot with Pixel Launcher 15
| collapsible =
| version of = [[Android (operating system)|Android]]
| developer = [[Google]]
| family = [[Android (operating system)|Android]]
| source model = [[Open-source software]]
| RTM date = {{start date and age|2024|08|13}}
| GA date = {{start date and age|2024|09|03}}
| release_version = 15.0.0_r9 (ASV1.240715.029)<ref name="release">{{cite web|url=https://android.googlesource.com/platform/build/+/refs/tags/android-security-15.0.0_r9|title=Android security 15.0.0 release 9|website=Google Git}}</ref>
| release_date = {{Start date and age|2025|06|02}}
| kernel type = [[Monolithic kernel|Monolithic]] ([[Linux kernel|Linux]])
| preceded_by = [[Android 14]]
| succeeded by = [[Android 16]]
| website = {{URL|https://developer.android.com/about/versions/15/release-notes}}
| support status = Supported
}}
ആൻഡ്രോയ്ഡിൻ്റെ പതിനഞ്ചാമത്തെ പ്രധാന റിലീസും 22-ാമത്തെ പതിപ്പുമാണ് '''ആൻഡ്രോയ്ഡ് 15'''. ഓപ്പൺ ഹാൻഡ്സെറ്റ് അലയൻസ് വികസിപ്പിച്ചതും [[ഗൂഗിൾ|ഗൂഗിളിന്റെ]] നേതൃത്വത്തിലുള്ളതുമായ ഒരു മൊബൈൽ [[ഓപ്പറേറ്റിങ് സിസ്റ്റം|മൊബൈൽ ഓപ്പറേറ്റിംഗ്]] സിസ്റ്റമാണിത്. ഇതിൻ്റെ ആദ്യ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ 2024 ഫെബ്രുവരി 16-നാണ് പുറത്തിറങ്ങിയത്. <ref name=":0">{{Cite web |date=2024-10-15 |title=Android 15 release date: Update now available for Pixel devices |url=https://www.androidauthority.com/android-15-release-schedule-3415324/ |access-date=2025-01-03 |website=Android Authority |language=en}}</ref> ആദ്യ ബീറ്റ 2024 ഏപ്രിൽ 11-ന് പുറത്തിറങ്ങി,<ref name=":0" /> അന്തിമ സോഴ്സ് കോഡ് 2024 സെപ്റ്റംബർ 3-ന് പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{Cite web |title=Android 15 is released to AOSP |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/09/android-15-is-released-to-aosp.html |access-date=2024-09-04 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref> ഗൂഗിൾ [[പിക്സെൽ സ്മാർട്ഫോൺ|ഗൂഗിൾ പിക്സൽ]] ഉപകരണങ്ങൾക്ക് ആയുള്ള ആൻഡ്രോയിഡ് 15 2024 ഒക്ടോബർ 15-നാണ് പുറത്തിറങ്ങിയത്.<ref>{{Cite web |date=2024-10-15 |title=What's new in Android 15, plus more updates |url=https://blog.google/products/android/android-15/ |access-date=2024-10-16 |website=Google |language=en-us}}</ref>
2025 ജൂലൈയിലെ കണക്കനുസരിച്ച്, 26.75% [[ആൻഡ്രോയിഡ്]] ഉപകരണങ്ങളും ആൻഡ്രോയിഡ് 15ൽ പ്രവർത്തിപ്പിക്കുന്നുണ്ട്. ഇത് ഇപ്പോൾ ആൻഡ്രോയിഡിന്റെ ഏറ്റവും വ്യാപകമായി ഉപയോഗിക്കുന്ന പതിപ്പായി മാറിക്കെണ്ടിരിക്കുന്നു.<ref>{{Cite web |title=Mobile & Tablet Android Version Market Share Worldwide |url=https://gs.statcounter.com/android-version-market-share/mobile-tablet/worldwide |access-date=2025-04-27 |website=StatCounter Global Stats |language=en}}</ref>
==ചരിത്രം==
[[File:Android 15 Developer Preview logo.svg|thumb|ആൻഡ്രോയിഡ് 15 ന്റെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ ലോഗോ|128px]]
ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ന്റെ കോഡ് നാമം "വാനില ഐസ്ക്രീം" എന്നാണ്.<ref>{{Cite web |last=Shahid |first=Furqan |date=2023-03-06 |title=Here Is What Android 15 Is Going To Be Called |url=https://wccftech.com/here-is-what-android-15-is-going-to-be-called/ |access-date=2023-05-23 |website=Wccftech |language=en-US |archive-date=2023-06-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230601045514/https://wccftech.com/here-is-what-android-15-is-going-to-be-called/ |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |last=Walia |first=Priya |date=2023-03-06 |title=Android 15 codename apparently revealed as 'Vanilla Ice Cream' |url=https://www.sammobile.com/news/android-15-codename-vanilla-ice-cream/ |access-date=2023-05-23 |website=SamMobile |language=en-US |archive-date=2023-06-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230601045514/https://www.sammobile.com/news/android-15-codename-vanilla-ice-cream/ |url-status=live }}</ref> ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ന്റെ ആദ്യ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ (DP1) 2024 ഫെബ്രുവരി 16-നും<ref name="Burke-2024">{{Cite web |last=Burke |first=Dave |date=February 16, 2024 |title=The First Developer Preview of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/02/first-developer-preview-android15.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240226051321/https://android-developers.googleblog.com/2024/02/first-developer-preview-android15.html |archive-date=2024-02-26 |access-date=2024-02-25 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref> രണ്ടാമത്തെ ഡെവലപ്പർ പ്രിവ്യൂ (DP2) 2024 മാർച്ച് 21-നും പുറത്തിറങ്ങി.<ref>{{Cite web |last=Burke |first=Dave |date=March 21, 2024 |title=The Second Developer Preview of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/03/the-second-developer-preview-of-android-15.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240322034418/https://android-developers.googleblog.com/2024/03/the-second-developer-preview-of-android-15.html |archive-date=2024-03-22 |access-date=2024-03-22 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref>
ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ന്റെ ആദ്യ ബീറ്റാ പതിപ്പ് 2024 ഏപ്രിൽ 11-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ആപ്പുകൾക്ക് എഡ്ജ്-ടു-എഡ്ജ് ഡിസ്പ്ലേ, ആപ്പ് ആർക്കൈവിങ് തുടങ്ങിയ അപ്ഡേറ്റുകൾ ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുത്തിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Burke |first=Dave |date=11 April 2024 |title=The First Beta of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/04/the-first-beta-of-android-15.html |access-date=2025-01-04 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref> രണ്ടാമത്തെ ബീറ്റാ പതിപ്പ് 2024 മെയ് 15-ന് പുറത്തിറങ്ങി. പ്രൈവറ്റ് സ്പേസ്, മെച്ചപ്പെടുത്തിയ വിഡ്ജറ്റ് പ്രിവ്യൂകൾ, മെച്ചപ്പെട്ട പിക്ചർ-ഇൻ-പിക്ചർ എന്നിവയായിരുന്നു ഇതിലെ പ്രധാന സവിശേഷതകൾ.<ref>{{Cite web |last=Burke |first=Dave |date=15 May 2024 |title=The Second Beta of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/05/the-second-beta-of-android-15.html |access-date=4 January 2025 |website=Android Developers Blog}}</ref> ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ന്റെ മൂന്നാമത്തെ ബീറ്റാ പതിപ്പ് 2024 ജൂൺ 18-ന് പുറത്തിറങ്ങി. ഇതിൽ പാസ്കീകളും ക്രെഡൻഷ്യൽസ് മാനേജറും ചെറിയ മാറ്റങ്ങളോടെ അവതരിപ്പിച്ചു.<ref>{{Cite web |last=McCullough |first=Matthew |date=18 June 2024 |title=The Third Beta of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/06/the-third-beta-of-android-15.html#:~:text=Today's%20Android%2015%20Beta%203,made%20available%20in%20Google%20Play. |access-date=4 January 2025 |website=Android Developers Blog}}</ref> നാലാമത്തെയും അവസാനത്തെയും ബീറ്റാ പതിപ്പ് 2024 ജൂലൈ 18-ന് പുറത്തിറങ്ങി. പ്രെഡിക്റ്റീവ് ബാക്ക് അനിമേഷനുകളും, ആപ്പ് സ്ക്രീൻ ഷെയറിംഗും (മുഴുവൻ സ്ക്രീനും ഷെയർ ചെയ്യുന്നതിനു പകരം ഒരു ആപ്പ് മാത്രം ഷെയർ ചെയ്യാനും റെക്കോർഡ് ചെയ്യാനും ഇത് ഉപയോക്താക്കളെ അനുവദിക്കുന്നു) ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുത്തിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |last=McCullough |first=Matthew |date=18 July 2024 |title=The Fourth Beta of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/07/the-fourth-beta-of-android-15.html |access-date=4 January 2025 |website=Android Developers Blog}}</ref>
2024 ഒക്ടോബർ 15-ന് ഗൂഗിൾ പിക്സൽ ഉപകരണങ്ങൾക്കായി ആൻഡ്രോയിഡ് 15 ഔദ്യോഗികമായി പുറത്തിറക്കി.<ref>{{Cite web |last=Sharma |first=Adamya |date=October 15, 2024 |title=Android 15 release date: Update now available for Pixel devices |url=https://www.androidauthority.com/android-15-release-schedule-3415324/ |access-date=January 4, 2025 |website=Android Authority}}</ref>
==ഫീച്ചറുകൾ==
ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ൽ താഴെ പറയുന്ന ഫീച്ചറുകൾ ലഭ്യമാണ്.
ഡിപി 1 റിലീസ് നോട്ടുകൾ പ്രകാരം ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ൽ താഴെ പറയുന്ന ഫീച്ചറുകൾ ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്:<ref name="Burke-2024" />
* പ്രൈവസി സാൻഡ്ബോക്സ്
* ഹെൽത്ത് കണക്റ്റ്
* ഫയൽ ഇൻറഗ്രിറ്റി
* പാർഷ്യൽ സ്ക്രീൻ ഷെയറിംഗ്
* ഇൻ-ആപ്പ് ക്യാമറ കൺട്രോൾസ്
* ഡൈനാമിക് പെർഫോമൻസ്
* സെൻസിറ്റീവ് നോട്ടിഫിക്കേഷൻസ്
* നോട്ടിഫിക്കേഷൻ കൂൾഡൗൺ
എന്നിരുന്നാലും, മറ്റ് ചില ഡെവലപ്പർമാർ ആൻഡ്രോയിഡ് 15-ൽ ഡെവലപ്മെൻ്റിലുള്ള മറ്റ് ഫീച്ചറുകൾ കണ്ടെത്തിയിട്ടുണ്ട്. ആൻഡ്രോയിഡ് 4.2-ൽ ഉൾപ്പെടുത്തി പിന്നീട് 5.0-ൽ ഒഴിവാക്കിയ ലോക്ക്സ്ക്രീൻ വിജറ്റുകൾ വീണ്ടും അവതരിപ്പിക്കാൻ സാധ്യതയുണ്ട്.<ref name="Amadeo-2024">{{Cite web |last=Amadeo |first=Ron |date=2024-01-12 |title=Android 15 might bring back lock screen widgets |url=https://arstechnica.com/gadgets/2024/01/it-looks-like-lock-screen-widgets-are-making-a-comeback-in-android-15/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240226090827/https://arstechnica.com/gadgets/2024/01/it-looks-like-lock-screen-widgets-are-making-a-comeback-in-android-15/ |archive-date=2024-02-26 |access-date=2024-05-06 |website=[[Ars Technica]] |language=en-us}}</ref> ബാറ്ററി ഹെൽത്ത് ഡിറ്റർമിനേഷൻ, ആപ്പ് ആർക്കൈവിംഗ്, വോയിസ് ആക്ടിവേഷൻ, പ്രൈവറ്റ് സ്പേസ്, ആപ്പ് പെയേഴ്സ്,<ref>{{Cite web |last1=Siddiqui |first1=Aamir |last2=Grush |first2=Andrew |date=2024-02-20 |title=Android 15 features: Everything you need to know |url=https://www.androidauthority.com/android-15-features-3401939/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240225022122/https://www.androidauthority.com/android-15-features-3401939/ |archive-date=2024-02-25 |access-date=2024-02-25 |website=Android Authority |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Vonau |first=Manuel |date=2023-11-09 |title=Android 15: News, leaks, timeline, and everything new in DP1 |url=https://www.androidpolice.com/android-15/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240226045153/https://www.androidpolice.com/android-15/ |archive-date=2024-02-26 |access-date=2024-02-25 |website=Android Police |language=en}}</ref> അതുപോലെ ഡെസ്ക്ടോപ്പ് മോഡിൽ മെച്ചപ്പെട്ട മൾട്ടി-ടാസ്കിംഗ്/വിൻഡോയിംഗ് എന്നിവയും ഇതിൽ ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Rahman |first=Mishaal |date=April 3, 2024 |title=Android 15 preps better desktop mode with enhanced windowing capabilities |url=https://www.androidauthority.com/android-15-desktop-mode-demo-3430991/ |website=Android Authority}}</ref>
ഡിപി 2-ൻറെ റിലീസിൽ, സാറ്റലൈറ്റ് നെറ്റ്വർക്കുകളുമായി മെച്ചപ്പെട്ട കോംപാറ്റിബിലിറ്റി, ബിൽറ്റ്-ഇൻ പിഡിഎഫ് റീഡറിലേക്കുള്ള മെച്ചപ്പെടുത്തലുകൾ, ആപ്പ് ആർക്കൈവിംഗിനുള്ള പിന്തുണ എന്നിവ ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |last=Li |first=Abner |date=2024-03-21 |title=Android 15 DP2: App archiving integrated into Settings |url=https://9to5google.com/2024/03/21/android-15-dp2-app-archiving/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240322202656/https://9to5google.com/2024/03/21/android-15-dp2-app-archiving/ |archive-date=2024-03-22 |access-date=2024-03-22 |website=9to5Google |language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web |last=Li |first=Abner |date=2024-03-21 |title=Here's everything new in Android 15 Developer Preview 2 [Gallery] |url=https://9to5google.com/2024/03/21/android-15-developer-preview-2-everything-new/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240321184017/https://9to5google.com/2024/03/21/android-15-developer-preview-2-everything-new/ |archive-date=2024-03-21 |access-date=2024-03-22 |website=9to5Google |language=en-US}}</ref>
ഡിപി 2.1-ൻറെ റിലീസോടെ, ആപ്പുകൾക്ക് എഡ്ജ്-ടു-എഡ്ജ് വലുപ്പത്തിൽ സ്കെയിൽ ചെയ്യാനും സ്ക്രീനിന്റെ മുകളിലും താഴെയുമായി ട്രാൻസ്ലൂസെന്റ് സിസ്റ്റം ബാറുകൾ വരയ്ക്കാനും കഴിയും. കൂടാതെ, തേർഡ്-പാർട്ടി ആപ്പ് സ്റ്റോറുകളിൽ ആപ്പ് ആർക്കൈവിംഗിനും അൺആർക്കൈവിംഗിനുമുള്ള ഒഎസ്-ലെവൽ പിന്തുണ, മെച്ചപ്പെട്ട ബ്രെയിൽ പിന്തുണ, കോൺടാക്റ്റ് കീകളുടെ എൻഡ്-ടു-എൻഡ് എൻക്രിപ്ഷൻ, പുതിയ ഡെവലപ്പർ ഫീച്ചറുകൾ എന്നിവയും ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |last=Johnson |first=Allison |date=2024-04-11 |title=Android 15's first beta release is out |url=https://www.theverge.com/2024/4/11/24127604/android-15-public-beta-pixel |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240411200149/https://www.theverge.com/2024/4/11/24127604/android-15-public-beta-pixel |archive-date=2024-04-11 |access-date=2024-04-11 |website=The Verge |language=en}}</ref>
മറ്റ് മെച്ചപ്പെടുത്തലുകൾ
മറ്റ് മെച്ചപ്പെടുത്തലുകളിൽ, പുനർരൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ഓതന്റിക്കേഷൻ പാനൽ, മെച്ചപ്പെടുത്തിയ പ്രൈവസി, സെക്യൂരിറ്റി ക്രമീകരണങ്ങൾ, പുതിയ വോളിയം പാനൽ, പ്രെഡിക്റ്റീവ് ബാക്ക്, ബ്ലൂടൂത്ത് ഓഡിയോ എന്നിവയിലെ പിഴവുകൾ പരിഹരിച്ചതും ഉൾപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Burke |first=Dave |date=May 15, 2024 |title=The Second Beta of Android 15 |url=https://android-developers.googleblog.com/2024/05/the-second-beta-of-android-15.html |access-date=2024-05-16 |website=Android Developers Blog |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |author=Vlad |date=2024-05-16 |title=Google releases Android 15 Beta 2 with Private space and better large-screen multitasking |url=https://www.gsmarena.com/google_releases_android_15_beta_2_with_private_space_and_better_largescreen_multitasking-news-62886.php |access-date=2024-05-16 |website=GSMArena.com |language=en-US}}</ref>
പ്ലാറ്റ്ഫോം സ്റ്റെബിലിറ്റിയോടൊപ്പം, സ്റ്റേബിൾ വേർഷനിൽ പുനർരൂപകൽപ്പന ചെയ്ത ക്രെഡൻഷ്യൽസ് മാനേജറും വെബ്എസ്ക്യുഎല്ലിന്റെ ഒഴിവാക്കലും ചേർത്തു.<ref name="Android Developers">{{Cite web |title=Android 15 |url=https://developer.android.com/about/versions/15 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240226043804/https://developer.android.com/about/versions/15 |archive-date=2024-02-26 |access-date=2024-02-25 |website=Android Developers |language=en}}</ref>
വിപുലമായ സവിശേഷതകൾക്കായി
ആൻഡ്രോയിഡ് 15 ൽ ഐഎസ്ഒ 21496-1 ഗെയിൻ മാപ്പ് എച്ച്ഡിആർ ഇമേജ് ഫോർമാറ്റ് സ്റ്റാൻഡേർഡിനുള്ള പിന്തുണ ചേർത്തു. ഇത് എസ്ഡിആർ ഡിസ്പ്ലേകളുമായി ബാക്ക്വേർഡ് കോംപാറ്റിബിളാണ്. ഇത് അൾട്രാ എച്ച്ഡിആർ സ്റ്റാൻഡേർഡിനൊപ്പം എൻകോഡ് ചെയ്യുകയും ഡീകോഡ് ചെയ്യുകയും ചെയ്യുന്നു. ഐഒഎസ് 18 മുതൽ ആപ്പിളും ഈ ഫോർമാറ്റിനെ പിന്തുണയ്ക്കുന്നുണ്ട്. ഇത് ആൻഡ്രോയിഡ്, ഐഒഎസ് ഉപകരണങ്ങൾക്കിടയിൽ യഥാർത്ഥ ക്രോസ്-പ്ലാറ്റ്ഫോം എച്ച്ഡിആർ ഇമേജ് കോംപാറ്റിബിലിറ്റി അനുവദിക്കുന്നു.<ref>{{Cite web |last=Rahman |first=Mishaal |date=2024-10-29 |title=Google and Apple are making HDR photos work better on Android and iOS |url=https://www.androidauthority.com/google-apple-hdr-photo-standard-3495035/ |access-date=2024-11-10 |website=Android Authority |language=en}}</ref>
ആൻഡ്രോയിഡ് 15 ലിനക്സ് കേർണൽ പതിപ്പ് 6.6-നെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ളതാണ്.<ref>{{cite web |last=BOOT_OS_VERSION |first=setting |date=2024-08-05 |title=android15-6.6 release builds |url=https://source.android.com/docs/core/architecture/kernel/gki-android15-6_6-release-builds |access-date=2024-08-25 |website=Android Open Source Project}}</ref> എന്നിരുന്നാലും, ചില ഉപകരണങ്ങൾ ഇപ്പോഴും പഴയ പതിപ്പുകളിലാണ് പ്രവർത്തിക്കുന്നത് (മിക്ക ഗൂഗിൾ പിക്സൽ ഉപകരണങ്ങളിലും പതിപ്പ് 5.15, 6.1 എന്നിവ ഉൾപ്പെടെ).
==ഇതും കാണുക==
*[[ആൻഡ്രോയ്ഡ് പതിപ്പുകളുടെ ചരിത്രം]]
*[[ആൻഡ്രോയിഡ് 16]]
==അവലംബം==
{{reflist}}
==പുറം കണ്ണികൾ==
* {{official website|https://developer.android.com/about/versions/15}}
{{Android}}
{{Google LLC}}
{{Portal bar|Internet}}
85l6bb2ym3rcwamxg13fljq34snjmmk
ഉപയോക്താവ്:രമേശ് നമ്പീശൻ
2
664360
4648706
4642972
2026-07-20T03:48:17Z
~2026-40547-94
220541
/* */
4648706
wikitext
text/x-wiki
Ramesh Nambeesan
Sanskrit teacher, Writer,Translater,Spiritual Speaker. Sanskrit translator of Mrigapuranam Malayalam story book. Also translated R Hari's Vyasabharathathile karnan in to Sanskrit. Wrote 10 books in Sanskrit Bala Sahityam.
Sanskrit Expert at NCERT
Narendrapanchakam(5 Slokas on Narendra modi) and Nilashtakam(8 Slokas on the river nila) are his famous short poems.
He wrote a commentary in malayalam for Sivathandavasthothram which is published by sarovaram books.
sp9noj7qkd1vbrmgh4z7ubonwv4mss1
ഉണ്ണി മുഹിയുദ്ദീൻ ബകരി
0
669201
4648643
4648420
2026-07-19T17:05:34Z
Amsabith
208057
4648643
wikitext
text/x-wiki
{{Notability}}
== ജീവിത രേഖ ==
[[കേരളം|കേരള]]<nowiki/>ത്തിലെ [[തൃശ്ശൂർ ജില്ല|തൃശ്ശൂർ]] ജില്ലയിലെ [[കൊടുങ്ങല്ലൂർ|കൊടുങ്ങല്ലൂരി]]<nowiki/>ൽ നിന്ന് 18 കിലോമീറ്റർ അപ്പുറം [[കനോലി കനാൽ|കനോലി കനാലി]]<nowiki/>ന്റെ തീരത്ത് സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഒരു ഗ്രാമപ്രദേശമാണ് [[പെരിഞ്ഞനം]] പൊൻമാനിക്കുടം.<ref>{{Cite web|url=https://www.onefivenine.com/india/villages/Thrissur/Mathilakam/Perinjanam|title=Perinjanam Village|access-date=2026-07-16}}</ref> പണ്ടുകാലത്ത് അറിവുള്ളവരും പണ്ഡിതന്മാരും ജീവിച്ചിരുന്ന പ്രദേശം എന്ന അർത്ഥത്തിൽ പെരിയജ്ഞാനം ഉള്ളവരുടെ പ്രദേശം ലോപിച്ചാണ് പെരിഞ്ഞനം എന്ന പേരുണ്ടായത് എന്ന് വിശ്വസിക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web|url=http://med.iiab.me/kiwix/wikipedia_ml_all_maxi_2019-05/A/%E0%B4%AA%E0%B5%86%E0%B4%B0%E0%B4%BF%E0%B4%9E%E0%B5%8D%E0%B4%9E%E0%B4%A8%E0%B4%82|title=പെരിഞ്ഞനം|access-date=2026-07-16}}</ref> ഈ പ്രദേശത്ത് ഒരു നൂറ്റാണ്ട് മുമ്പ് ജീവിച്ചിരുന്ന ഇസ്ലാമിക പണ്ഡിതനും സൂഫിയുമായിരുന്നു ഉണ്ണി മുഹിയുദ്ദീൻ നക്ഷബന്ദി.[[പ്രമാണം:Tomb of Unni Muhiyudheen Bakari nakshabandi.jpg|thumb|ഉണ്ണി മുഹിയുദ്ദീൻ ബകരിയുടെ മഖാം (പൊൻമാനിക്കുടം)]] ഹിജ്റ വർഷം 1238-ൽ (ഏകദേശം ക്രിസ്താബ്ദം 1822-ൽ) കൂർമത്ത് അബൂബക്കർ ഹാജിയുടെയും ഭാര്യ [[ഊരകം, തൃശ്ശൂർ|ഊരകം]] ചങ്കരതോപ്പ് മൂസ ഹാജിയുടെ മകൾ മറിയമിന്റെയും മകനായി ജനിച്ചു.<ref name=":2">{{Cite book |last=Shamveel irumbuchola |url=http://archive.org/details/20200505_20200505_1652 |title=പൊന്മാനിക്കുടം മൗലിദ്, രചയിതാവിന്റെ കയ്യെഴുത്ത്പ്രതി |date=2020-05-05 |language=Malayalam}}</ref><ref>{{Cite book |last=Shamveel irumbuchola |url=http://archive.org/details/20200513_20200513_1728 |title=പൊന്മാനിക്കുടം ഉണ്ണി മുഹ്യുദ്ധീൻ ബകരി(റ)മാല, റഹ്മത് മാല, നൈലുൽ ബറകാത് |date=2020-05-13}}</ref><ref name=":0" /> ദീർഘകാലത്തെ പഠനവും ആത്മീയ യാത്രകൾക്കും ശേഷം ഇദ്ദേഹം പറവൂരിനടുത്തുള്ള ചേന്ദമംഗലം പള്ളിയിൽ താമസിച്ചിരുന്നു. ഈ സമയത്ത് ചെമ്പിട്ട വീട്ടിൽ മസ്ഊദ്, അസൈനാർ, ഓലക്കോട് അബ്ദുറഹിമാൻ, കല്ലിപ്പറമ്പിൽ അമ്മുക്കുഞ്ഞി തുടങ്ങിയവർ ശൈഖിനെ കാണാൻ പോവുകയും പൊന്മാനിക്കുടത്തേക്ക് ക്ഷണിക്കുകയും ചെയ്തു. ഏകദേശം 1911-ൽ ആണ് ശൈഖ് ഇവിടേക്ക് എത്തുന്നത്. ആദ്യം ചെമ്പിട്ട വീട്ടിൽ അസൈനാരുടെ വീട്ടിൽ താമസിക്കുകയും പിന്നീട് തൻറെ നിർദ്ദേശപ്രകാരം പള്ളി നിർമ്മിക്കുകയും ചെയ്തു. പൊന്മാനിക്കുടത്തുകാർ അന്നുവരെ പുതിയകാവ് ജുമാ മസ്ജിദ് ആയിരുന്നു ആശ്രയിച്ചിരുന്നത്. പ്രദേശത്തെ പ്രമുഖനായ ഉഴവത്ത് നൂഹ് കുട്ടി ആയിരുന്നു പള്ളിക്കുവേണ്ടി രണ്ടര ഏക്കറോളം സ്ഥലം വഖഫ് ചെയ്തത്. ഈ പള്ളിയാണ് ഇന്ന് പൊൻമാനിക്കുടം ജുമഅത്ത് മസ്ജിദ് എന്ന പേരിൽ അറിയപ്പെടുന്നത്.<ref name=":1" />[[പ്രമാണം:Interior of Unni Muhiyudheen Bakari Tomb.png|thumb|ഉണ്ണി മുഹിയുദ്ദീൻ ബകരിയുടെ മഖാമിന്റെ ഉൾഭാഗം]]
== കുടുംബം ==
പൊന്മാനിക്കൊടുത്തുവെച്ച് വൈവാഹിക ജീവിതം നയിച്ചു. ഒലവക്കോട് അബ്ദുറഹിമാൻ സാഹിബിന്റെ മകൾ കദീജയാണ് ആദ്യ ഭാര്യ. അവരുടെ വിയോഗാനന്തരം സഹോദരി കൊച്ചായിശയെ വിവാഹം ചെയ്തു. കൈപ്പമംഗലം പേപ്പറമ്പിൽ അഹ്മദ് മുസ്ലിയാരുടെ മകൾ മറിയം, ഫറോക്കിലെ തറയിൽ മൊയ്തീൻ സാഹിബിന്റെ മകൾ മറിയം എന്നിവരാണ് മറ്റു രണ്ടു ഭാര്യമാർ. മൂന്നാമത്തെ ഭാര്യ മറിയമിലാണ് പൊൻമാനിക്കുടം മഹ്മൂദ് മുസ്ലിയാർ ജനിച്ചത്. അവസാന ഭാര്യയിൽ മൂന്നു മക്കൾ ഉണ്ടായിരുന്നു അതിൽ ഹസ്ബുള്ള ബകരി ഉൾപ്പെടെ മൂന്നു സന്താനങ്ങൾ ഉണ്ട്. ഉണ്ണി മുഹിയുദ്ധീൻ ബകരിയുടെ മറ്റൊരു പുത്രനാണ് റഹ്മത്തുള്ള അൽബകരി. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ ഭാര്യയാണ് കയ്യ എന്ന് വിളിക്കപ്പെടുന്ന ഖദീജ. ഈ ദമ്പതിമാരുടെ മകനാണ് കെ ആർ നസറുദ്ദീൻ ദാരിമി. ഇംഗ്ലീഷ് മീഡിയം സ്കൂൾ, ശരീഅത്ത് കോളേജ്, ഹിഫ്ളുൽ ഖുർആൻ കോളേജ് ഉൾപ്പെടെ ആയിരത്തിലധികം വിദ്യാർത്ഥികൾക്ക് ആശ്രയമായ മഹമൂദിയ്യ സ്ഥാപനങ്ങളുടെ ശില്പിയാണ് നസറുദ്ദീൻ ദാരിമി. ഇദ്ദേഹത്തിൻറെ മകൻ മുഹമ്മദ് ഹസീൻ ബകരിയാണ് സ്ഥാപനങ്ങളുടെ നിലവിലെ സാരഥി.<ref name=":0" />
== യാത്ര ==
പിതാവിനോട് കൂടെയുള്ള മക്കയിലേക്കുള്ള യാത്രയായിരുന്നു ആദ്യ വിദൂര യാത്ര. അവിടെ നിന്നാണ് സൂഫി പണ്ഡിതനായ ഖലീൽ ഹംദി ബാദുഷ എന്നവരുമായി ബന്ധം സ്ഥാപിക്കുന്നത്. ശേഷം ഒരു വർഷം ഖലീൽ ഹംദിയുടെ നിർദ്ദേശപ്രകാരം അവിടെ താമസിച്ച് നക്ഷബന്ദി ത്വരീക്കത്തിലെ ഖിലാഫത്തും ബൈഅതിനുള്ള അധികാരവും നേടി.<ref name=":1">{{Cite book |title=മുസ്രിസിൽ പ്രഭ ചൊരിഞ്ഞ രണ്ടു ചരിത്ര പുരുഷന്മാർ |publisher=Mahmoodiyya Students Association |pages=19-20 |language=Malayalam}}</ref>
== പഠനം ==
പ്രാഥമിക വിദ്യാഭ്യാസം പിതാവിൽ നിന്ന് നേടി. ശേഷം [[തിരൂരങ്ങാടി വലിയ ജുമാ മസ്ജിദ്|തിരൂരങ്ങാടി വലിയ ജുമാ മസ്ജിദിൽ]] പഠനം നടത്തി. ശേഷം അന്ന് കേരളത്തിലെ ഏറ്റവും വലിയ ഉപരിപഠന കേന്ദ്രമായ [[പൊന്നാനി വിളക്കത്തിരിക്കൽ|പൊന്നാനി]] വലിയ ജമാഅത്ത് പള്ളിയിൽ വിവിധ ഫന്നുകളിൽ ഏഴു വർഷം പഠിച്ചു. പണ്ഡിതനും സൂഫിവര്യനുമായിരുന്ന പഴയകത്ത് കുഞ്ഞിബാവ മുസ്ലിയാർ ആയിരുന്നു പൊന്നാനിയിലെ പ്രധാന ഉസ്താദ്. <ref name=":0">{{Cite book |last=ദാരിമി |first=KR Nasrudhin |title=മുസ്രിസിൽ പ്രഭ ചൊരിഞ്ഞ രണ്ട് ചരിത്ര പുരുഷന്മാർ |publisher=Mahmoodiyya Students Association |year=2009 |edition=1 st |pages=13-28 |language=Malayalam}}</ref><ref>{{Cite book |last=മൗലവി |first=പി എം കുട്ടി |title=ഹസ്രത്ത് ശൈഖ് ഉണ്ണി മുഹിയുദ്ധീൻ |edition=1st |pages=4-20 |language=മലയാളം}}</ref>
== ശിഷ്യ വലയം ==
മതപണ്ഡിതൻ എന്നതിന് പുറമേ ആത്മീയ മേഖലയിലെ മുർഷിദ് (ആത്മീയ ഗുരു) ആയിരുന്നു ഇദ്ദേഹം. പറമ്പിൽ ബസാർ കമാലുദ്ദീൻ ഉമറുൽ ഖാദിരി, സഹോദരൻ മുറ്റിച്ചൂർ അഹമ്മദ് ഹാജി, കൈപ്പമംഗലം അബ്ദുൽ കരീം ഹാജി എന്നിവരുടെ എല്ലാം ആത്മീയ ഗുരുവായ [[അയിലക്കാട്]] സിറാജുദ്ദീൻ ഖാദിരി, [[കണിയാപുരം]] അബ്ദുറസാഖ് മസ്താൻ, ആലുവായ് അബൂബക്കർ മുസ്ലിയാർ, [[മതിലകം]] ബാപ്പുട്ടി മുസ്ലിയാർ കാളത്തോട് കമ്മുകുട്ടി മുസ്ലിയാർ, സയ്യിദ് കോയ തങ്ങൾ ആന്ത്രോത്ത് എന്നിവർ ഇദ്ദേഹത്തിൽ നിന്നും ഇജാസത്ത് (ആത്മീയ സമ്മതങ്ങൾ) വാങ്ങിയിട്ടുണ്ട്.<ref name=":0" />
== റഹ്മൂത്ത് മാലയും മഖ്സൂർ മൗലിദും ==
[[പ്രമാണം:Rahmooth Mala.jpg|thumb|റഹ്മൂത്ത് മാലയുടെ പുറം ചട്ട]]
പൊൻമാനിക്കുടം ഉണ്ണിമുഹിയുദ്ദീൻ [[നഖ്ശബന്ദിയ്യ|നക്ഷബന്ദി]]<nowiki/>യെ പറ്റിയുള്ള ആധികാരികമായ വിവരണങ്ങൾ അടങ്ങിയിട്ടുള്ളതാണ് [[നൈലുൽ ബറകാത്ത്]] റഹ്മൂത്ത് മാലയും മഖ്സൂർ മൗലിദും.<ref>{{Cite book |last=Shamveel irumbuchola |url=http://archive.org/details/20200513_20200513_1728 |title=പൊന്മാനിക്കുടം ഉണ്ണി മുഹ്യുദ്ധീൻ ബകരി(റ)മാല, റഹ്മത് മാല, നൈലുൽ ബറകാത് |date=2020-05-13}}</ref> [[ആന്ത്രോത്ത്]] ദ്വീപിലെ സയ്യിദ് മുഹമ്മദ് ഖാദിരി സൈദ് കോയ തങ്ങളാണ് മാലപ്പാട്ട് രചിച്ചത്. കേരളത്തിലെ തനതായ മാപ്പിളപ്പാട്ട്/മാലപ്പാട്ട് ശൈലിയിലാണ് ഈ കൃതി. അറബി മലയാളം ലിപി ഉപയോഗിച്ച് രണ്ട് കോളങ്ങളിലായാണ് വരികൾ ചിട്ടപ്പെടുത്തിയിട്ടുള്ളത്. 1960 കളിൽ രചിക്കപ്പെട്ട ഈ കൃതി 1985 ഒൿടോബർ 20 ന് [[പരപ്പനങ്ങാടി]] ബയാനിയ്യ ലിത്തോ പ്രസ്സാണ് ആദ്യമായി പബ്ലിഷ് ചെയ്തത്.<ref>{{Cite book |last=സയ്യിദ് പി പി റ്റി മുഹമ്മദ് ഖാദിരി |first=സൈദ് കോയ തങ്ങൾ |title=നൈലുൽ ബറകാത് റഹ്മൂത്ത് മാല |edition=1st |pages=1-20}}</ref> ഹിജ്റ 1352 ദുൽഹിജ്ജ 11ന് (1934 മാർച്ച് 27) അതായത് 92 വർഷങ്ങൾക്കു മുമ്പ് അബ്ദുൽ ഖാദർ മുസ്ലിയാർ രചിച്ച മഖ്സൂർ മൗലിദും പ്രസിദ്ധമാണ്.<ref name=":2" />[[പ്രമാണം:Maqsoor Maulid book page.jpg|thumb|അബ്ദുൽ ഖാദിർ മുസ്ലിയാർ രചിച്ച മഖ്സൂർ മൗലിദിന്റെ പുറംചട്ട (92 വർഷം പഴക്കമുള്ളത്)]] അദ്ദേഹത്തിൻറെ കൈപ്പടയിൽ എഴുതപ്പെട്ട ആ ചെറു കൃതി ഇപ്പോഴും സൂക്ഷിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്. 3 ബൈത്തും വിവരണങ്ങളും പ്രാർത്ഥനയും ഉൾപ്പെടുന്ന ഈ മൗലിദ് അദ്ദേഹത്തിൻറെ ആണ്ട് ദിനത്തിൽ പ്രദേശവാസികൾ പ്രത്യേകമായി ചൊല്ലി വരുന്നുണ്ട് .<ref>{{Cite book |last=Shamveel irumbuchola |url=http://archive.org/details/20200505_20200505_1652 |title=പൊന്മാനിക്കുടം മൗലിദ്, രചയിതാവിന്റെ കയ്യെഴുത്ത്പ്രതി |date=2020-05-05 |language=Malayalam}}</ref><ref>{{Cite book |last=സയ്യിദ് പി പി റ്റി മുഹമ്മദ് ഖാദിരി |first=സൈദ് കോയ തങ്ങൾ |title=നൈലുൽ ബറകാത് റഹ്മൂത്ത് മാല |edition=1st |pages=1-20}}</ref>
== മരണം ==
[[ക്രിസ്ത്വബ്ദം|ക്രിസ്താബ്ദം]] 1927 സെപ്റ്റംബർ 19 ന് ([[ഇസ്ലാമിക കലണ്ടർ|ഹിജ്റ വർഷം]] 1346 റബീഉൽ അവ്വൽ 22) ഉച്ചയോടടുത്ത സമയം അദ്ദേഹം അന്തരിച്ചു. 63 വയസ്സായിരുന്നു അദ്ദേഹത്തിന്. [[പെരിഞ്ഞനം]] പൊന്മാനിക്കുടം ജുമാഅത്ത് പള്ളിക്കു സമീപത്താണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ ഭൗതികശരീരം കബറടക്കിയത്.<ref name=":0" />
== അവലംബം ==
{{Reflist}}
hplbw837ujb5o62mbrayl2skco44lgz
വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ
0
669296
4648720
4648555
2026-07-20T07:56:56Z
Meenakshi nandhini
99060
q
4648720
wikitext
text/x-wiki
{{Prettyurl|Walt Whitman}}{{Infobox person
| name = Walt Whitman
| image = Walt Whitman - George Collins Cox.jpg
| caption = Whitman in 1887
| birth_name = Walter Whitman Jr.
| birth_date = {{birth date|1819|5|31}}
| birth_place = [[Huntington, New York]], U.S.
| death_date = {{death date and age|1892|3|26|1819|5|31}}
| death_place = [[Camden, New Jersey]], U.S.
| burial_place = [[Harleigh Cemetery, Camden]], New Jersey, U.S.
| signature = Walt Whitman signature.svg
| occupation = {{hlist|Poet|essayist|journalist}}
}}ഒരു അമേരിക്കൻ കവിയും, ഉപന്യാസകാരനും, പത്രപ്രവർത്തകനുമായിരുന്നു '''വാൾട്ടർ വിറ്റ്മാൻ ജൂനിയർ''' (/ˈhwɪtmən/; മെയ് 31, 1819 – മാർച്ച് 26, 1892) രണ്ട് നോവലുകളും എഴുതിയ. അദ്ദേഹത്തെ അമേരിക്കൻ സാഹിത്യത്തിലും ലോക സാഹിത്യത്തിലും ഏറ്റവും സ്വാധീനമുള്ള കവികളിൽ ഒരാളായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. വിറ്റ്മാൻ തന്റെ രചനകളിൽ അതീന്ദ്രിയതയും യാഥാർത്ഥ്യവാദവും ഉൾപ്പെടുത്തിയിട്ടുണ്ട്. '''ഗദ്യകവിതകളുടെ പിതാവ്''' എന്ന് അദ്ദേഹത്തെ വിളിക്കപ്പെടുന്നു.<ref name=Reynolds314/> അദ്ദേഹത്തിന്റെ കാലഘട്ടത്തിൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ കവിതകൾ വിവാദപരമായിരുന്നു. പ്രത്യേകിച്ച് 1855-ൽ പുറത്തിറങ്ങിയ അദ്ദേഹത്തിന്റെ കവിതാസമാഹാരമായ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്, ചിലർ അതിന്റെ പ്രത്യക്ഷമായ ഇന്ദ്രിയതയ്ക്ക് വിഷയവ്യസനമെന്ന് വിശേഷിപ്പിച്ചു.
ലോങ്ങ് ഐലൻഡിലെ ഹണ്ടിംഗ്ടണിൽ ജനിച്ച വിറ്റ്മാൻ, കുട്ടിക്കാലത്ത് ബ്രൂക്ലിനിലാണ് ജീവിച്ചത്. കൂടാതെ തന്റെ കരിയറിന്റെ ഭൂരിഭാഗവും അദ്ദേഹം അവിടെ ചെലവഴിച്ചു. 11 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ, അദ്ദേഹം ഔപചാരിക സ്കൂൾ വിദ്യാഭ്യാസം ഉപേക്ഷിച്ച് ജോലിക്ക് പോയി. പത്രപ്രവർത്തകനായും, അധ്യാപകനായും, സർക്കാർ ക്ലാർക്കായും അദ്ദേഹം ജോലി ചെയ്തു. 1855-ൽ ആദ്യമായി പ്രസിദ്ധീകരിച്ച വിറ്റ്മാന്റെ പ്രധാന കവിതാസമാഹാരമായ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് ന്റെ ധനസഹായം സ്വന്തം പണം ആയിരുന്നു. ആ കവിത പ്രശസ്തി നേടി. ഒരു അമേരിക്കൻ ഇതിഹാസത്തിലൂടെ സാധാരണക്കാരിലേക്ക് എത്തിച്ചേരാനുള്ള ശ്രമമായിരുന്നു ഈ കവിത. 1892-ൽ മരിക്കുന്നതുവരെ വിറ്റ്മാൻ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് വികസിപ്പിക്കുകയും പരിഷ്കരിക്കുകയും ചെയ്തു.
അമേരിക്കൻ ആഭ്യന്തരയുദ്ധകാലത്ത്, അദ്ദേഹം വാഷിംഗ്ടൺ ഡി.സി.യിലേക്ക് പോകുകയും അവിടെ പരിക്കേറ്റവരെ പരിചരിക്കുന്ന ആശുപത്രികളിൽ ജോലി ചെയ്യുകയും ചെയ്തു. അദ്ദേഹത്തിന്റെ കവിതകൾ പലപ്പോഴും നഷ്ടത്തിലും ശാന്തിവരുത്തുന്നതിലും ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിച്ചു. വിറ്റ്മാൻ വളരെയധികം ആരാധിച്ചിരുന്ന എബ്രഹാം ലിങ്കന്റെ കൊലപാതകത്തെക്കുറിച്ച്, "ഓ ക്യാപ്റ്റൻ! മൈ ക്യാപ്റ്റൻ!", "[[വെൻ ലൈലാക്സ് ലാസ്റ്റ് ഇൻ ദി ഡോർയാർഡ് ബ്ലൂംഡ്]]" എന്നിവയുൾപ്പെടെ നിരവധി കവിതകൾ അദ്ദേഹം രചിക്കുകയും ലിങ്കണെക്കുറിച്ച് ഒരു പരമ്പര പ്രഭാഷണം നടത്തുകയും ചെയ്തു. ജീവിതാവസാനത്തിൽ പക്ഷാഘാതം അനുഭവിച്ചതിനെത്തുടർന്ന്, വിറ്റ്മാൻ ന്യൂജേഴ്സിയിലെ കാംഡനിലേക്ക് താമസം മാറി. അവിടെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ ആരോഗ്യം കൂടുതൽ ക്ഷയിച്ചു. 72-ാം വയസ്സിൽ അദ്ദേഹം മരിച്ചപ്പോൾ, അദ്ദേഹത്തിന്റെ ശവസംസ്കാരം ഒരു പൊതു പരിപാടിയായിരുന്നു.<ref name=Loving480/><ref name=Reynolds589>Reynolds, 589.</ref>
കവിതയിൽ വിറ്റ്മാന്റെ സ്വാധീനം ശക്തമായി തുടരുന്നു. കലാ ചരിത്രകാരിയായ മേരി ബെറൻസൺ എഴുതി, " പുല്ലിന്റെ ഇലകൾ ഇല്ലാതെ അതായത് വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ ഇല്ലാതെ, നിങ്ങൾക്ക് അമേരിക്കയെ ശരിക്കും മനസ്സിലാക്കാൻ കഴിയില്ല.... അദ്ദേഹം പറയുന്നതുപോലെ, 'നവീനമായ' ആ നാഗരികത അദ്ദേഹം പ്രകടിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. ചരിത്രത്തിന്റെ തത്ത്വചിന്ത പഠിക്കുന്ന ഏതൊരു വിദ്യാർത്ഥിക്കും അദ്ദേഹത്തെ കൂടാതെ ഒന്നും ചെയ്യാൻ കഴിയില്ല."<ref name="Reynolds, 4">Reynolds, 4.</ref> ആധുനിക കവി [[എസ്രാ പൗണ്ട്|എസ്ര പൗണ്ട്]] വിറ്റ്മാനെ "അമേരിക്കയുടെ കവി.... അദ്ദേഹം അമേരിക്കയാണ്" എന്ന് ഉറക്കെ വിളിച്ചുപറഞ്ഞു.<ref name="ReferenceA">Pound, Ezra. "Walt Whitman", ''Whitman'', Roy Harvey Pearce, ed., Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall, Inc., 1962: 8.</ref> [[Poetry Foundation|പോയട്രി ഫൗണ്ടേഷന്റെ]] അഭിപ്രായത്തിൽ, അദ്ദേഹം "[[ഹോമർ]], [[വിർജിൽ]], [[ഡാന്റെ]], [[ഷേക്സ്പിയർ]] എന്നിവരുടെ പിൽക്കാല പിൻഗാമിയായ അമേരിക്കയുടെ ലോക കവിയാണ് ."<ref name=":Poetry Foundation">{{cite web| title=Walt Whitman| url=https://www.poetryfoundation.org/poets/walt-whitman| website=Poetry Foundation| access-date=July 4, 2024| archive-date=July 4, 2024| archive-url=https://web.archive.org/web/20240704233359/https://www.poetryfoundation.org/poets/walt-whitman| url-status=live}}</ref>
== ജീവിതവും ജോലിയും ==
=== ആദ്യകാല ജീവിതം ===
[[File:Corner of Henry and Cranberry Streets.png|thumb|1825-ൽ അപ്രന്റീസസ് ലൈബ്രറി അസോസിയേഷൻ]] 1819 മെയ് 31-ന് ന്യൂയോർക്കിലെ വെസ്റ്റ് ഹിൽസിൽ, ക്വേക്കർമാരായ വാൾട്ടർ, ലൂയിസ വാൻ വെൽസർ വിറ്റ്മാൻ <ref>Miller, 17.</ref> എന്നിവരുടെ ഒമ്പത് മക്കളിൽ രണ്ടാമനായി വിറ്റ്മാൻ ജനിച്ചു. <ref>{{cite encyclopedia |title=Walt Whitman |encyclopedia=Encyclopædia Britannica |date=January 12, 2024 |url=https://www.britannica.com/biography/Walt-Whitman |quote=His ancestry was typical of the region: his mother, Louisa Van Velsor, was Dutch, and his father, Walter Whitman, was of English descent. |access-date=January 20, 2024 }}</ref> ഇംഗ്ലീഷ്, ഡച്ച് വംശജരായ പിതാവിൽ നിന്ന് അദ്ദേഹത്തെ വേർതിരിച്ചറിയാൻ അദ്ദേഹത്തിന് ഉടൻ തന്നെ "വാൾട്ട്" എന്ന് വിളിപ്പേര് ലഭിച്ചു. <ref name=Loving29>Loving, 29.</ref> നാലാം വയസ്സിൽ, വിറ്റ്മാൻ കുടുംബത്തോടൊപ്പം ഹണ്ടിംഗ്ടണിൽ നിന്ന് ബ്രൂക്ലിനിലേക്ക് താമസം മാറി. ആസ്തിയില്ലാത്തതിനാൽ നിരവധി വീടുകളിൽ താമസിക്കേണ്ടി വന്നു.<ref>Loving, 30.</ref> കുടുംബത്തിന്റെ പ്രയാസകരമായ സാമ്പത്തിക ബുദ്ധിമുട്ടുകൾ കണക്കിലെടുത്ത്, പൊതുവെ അസ്വസ്ഥനും അസന്തുഷ്ടനുമായിരുന്ന തന്റെ ബാല്യകാലം വൈറ്റ്മാൻ ഓർമ്മിച്ചു. <ref>Reynolds, 24.</ref>പിന്നീട് അദ്ദേഹം ഓർമ്മിച്ച ഒരു സന്തോഷകരമായ നിമിഷം, 1825 ജൂലൈ 4-ന് ബ്രൂക്ലിനിൽ ലഫായെറ്റ് ബ്രൂക്ലിൻ അപ്രന്റീസസ് ലൈബ്രറിയുടെ മൂലക്കല്ല് സ്ഥാപിച്ചതിന്റെ ആഘോഷ വേളയിൽ മാർക്വിസ് ഡി ലഫായെറ്റ് അദ്ദേഹത്തെ വായുവിലേക്ക് ഉയർത്തി കവിളിൽ ചുംബിച്ചപ്പോഴാണ്. <ref>Reynolds, 33–34.</ref>പിന്നീട് ആ സ്ഥാപനത്തിൽ ഒരു ലൈബ്രേറിയനായി വിറ്റ്മാൻ ജോലി ചെയ്തു.<ref>{{cite book|title=Brooklyn!, 3rd Edition: The Ultimate Guide to New York's Most Happening Borough|author=Ellen Freudenheim, Anna Wiener|year=2004|page=339|isbn=9780312323318|publisher=[[St. Martin's Press]]}}</ref>
പതിനൊന്നാമത്തെ വയസ്സിൽ വിറ്റ്മാൻ തന്റെ ഔപചാരിക സ്കൂൾ വിദ്യാഭ്യാസം അവസാനിപ്പിച്ചു <ref>Loving, 32.</ref> കൊണ്ട് സാമ്പത്തികമായി ബുദ്ധിമുട്ടുന്ന കുടുംബത്തെ സഹായിക്കാൻ ജോലി തേടി. രണ്ട് അഭിഭാഷകരുടെ ഓഫീസ് ബോയ് ആയിരുന്നു അദ്ദേഹം. പിന്നീട് സാമുവൽ ഇ. ക്ലെമെന്റ്സ് എഡിറ്റ് ചെയ്ത ലോംഗ് ഐലൻഡ് വാരികയായ ദി പാട്രിയറ്റിന്റെ അപ്രന്റീസും ബൂത്തിലെ പ്രിന്ററുമായിരുന്ന അദ്ദേഹം <ref>Reynolds, 44.</ref> അവിടെ വെച്ചാണ് വിറ്റ്മാൻ പ്രിന്റിംഗ് പ്രസ്സിനെയും ടൈപ്പ് സെറ്റിംഗിനെയും കുറിച്ച് പഠിച്ചത്. <ref>Kaplan, 74.</ref>ഇടയ്ക്കിടെയുള്ള പ്രശ്നങ്ങൾക്കായി ഫില്ലർ മെറ്റീരിയലിന്റെ "കാല്പനിക കവിതകൾ" അദ്ദേഹം എഴുതിയിരിക്കാം. <ref>Callow, 30.</ref>ക്വേക്കർ മന്ത്രി ഏലിയാസ് ഹിക്സിന്റെ മൃതദേഹം കുഴിച്ച് അദ്ദേഹത്തിന്റെ തലയിൽ പ്ലാസ്റ്റർ അച്ചുണ്ടാക്കാൻ ശ്രമിച്ചപ്പോൾ ക്ലെമന്റ്സും അദ്ദേഹത്തിന്റെ രണ്ട് സുഹൃത്തുക്കളും ചേർന്ന് വിവാദം സൃഷ്ടിച്ചു.<ref>Callow, 29.</ref>
താമസിയാതെ ക്ലെമെന്റ്സ് പാട്രിയറ്റ് വിട്ടു. ഒരുപക്ഷേ വിവാദത്തിന്റെ ഫലമായിട്ടായിരിക്കാം.<ref>Loving, 34.</ref>
=== കരിയർ ===
[[File:Walt Whitman, age 28, 1848.png|thumb|upright=1|1848-ൽ 28 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ വിറ്റ്മാൻ]]
അടുത്ത വേനൽക്കാലത്ത് വിറ്റ്മാൻ ബ്രൂക്ലിനിലെ മറ്റൊരു പ്രിന്ററായ എറാസ്റ്റസ് വർത്തിംഗ്ടണിൽ ജോലി ചെയ്തു.<ref name=Reynolds45>Reynolds, 45.</ref> വസന്തകാലത്ത് അദ്ദേഹത്തിന്റെ കുടുംബം ന്യൂയോർക്കിലെ ലോംഗ് ഐലൻഡിലെ വെസ്റ്റ് ഹിൽസിലേക്ക് മടങ്ങി. പക്ഷേ വിറ്റ്മാൻ അവിടെ തന്നെ തുടരുകയും പ്രമുഖ വിഗ് വാരിക പത്രമായ ലോംഗ്-ഐലൻഡ് സ്റ്റാറിന്റെ എഡിറ്ററായ ആൽഡൻ സ്പൂണറുടെ കടയിൽ ജോലിയിൽ പ്രവേശിക്കുകയും ചെയ്തു.<ref name=Reynolds45/> ദി സ്റ്റാറിൽ ആയിരിക്കുമ്പോൾ, വിറ്റ്മാൻ പ്രാദേശിക ലൈബ്രറിയുടെ സ്ഥിരം രക്ഷാധികാരിയായി. ഒരു ടൗൺ ഡിബേറ്റിംഗ് സൊസൈറ്റിയിൽ ചേർന്നുകൊണ്ട് അദ്ദേഹം നാടകങ്ങളിൽ പങ്കെടുക്കാൻ തുടങ്ങി. <ref>Callow, 32.</ref> ന്യൂയോർക്ക് മിററിൽ തന്റെ ആദ്യകാല കവിതകളിൽ ചിലത് അജ്ഞാതമായി പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു.<ref>Kaplan, 79.</ref>1835 മെയ് മാസത്തിൽ 16 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ, വിറ്റ്മാൻ സ്റ്റാറും ബ്രൂക്ലിനും വിട്ടു.<ref>Kaplan, 77.</ref> ഒരു കമ്പോസിറ്ററായി ജോലി ചെയ്യാൻ അദ്ദേഹം ന്യൂയോർക്ക് സിറ്റിയിലേക്ക് മാറി<ref>Callow, 35.</ref> എന്നിരുന്നാലും, പിന്നീടുള്ള വർഷങ്ങളിൽ, വിറ്റ്മാന് എവിടെയാണെന്ന് ഓർമ്മിക്കാൻ കഴിഞ്ഞില്ല.<ref name=Kaplan81>Kaplan, 81.</ref> കൂടുതൽ ജോലി കണ്ടെത്താൻ അദ്ദേഹം ശ്രമിച്ചെങ്കിലും ബുദ്ധിമുട്ടുകൾ നേരിടേണ്ടിവന്നു. പ്രിന്റിംഗ് ആൻഡ് പബ്ലിഷിംഗ് ഡിസ്ട്രിക്റ്റിലെ ഗുരുതരമായ തീപിടുത്തം,<ref name=Kaplan81/> [[Panic of 1837|1837 ലെ പാനിക്]] വരെ നയിച്ച സമ്പദ്വ്യവസ്ഥയിലുണ്ടായ പൊതുവായ തകർച്ച എന്നിവ കാരണം. <ref>Loving, 36.</ref>1836 മെയ് മാസത്തിൽ, അദ്ദേഹം വീണ്ടും ലോംഗ് ഐലൻഡിലെ ഹെംപ്സ്റ്റെഡിൽ താമസിക്കുന്ന കുടുംബത്തോടൊപ്പം ചേർന്നു. <ref>Callow, 36.</ref> 1838 ലെ വസന്തകാലം വരെ വിറ്റ്മാൻ വിവിധ സ്കൂളുകളിൽ ഇടയ്ക്കിടെ പഠിപ്പിച്ചു. എന്നിരുന്നാലും ഒരു അധ്യാപകൻ എന്ന നിലയിൽ അദ്ദേഹം തൃപ്തനായിരുന്നില്ല.<ref>Loving, 37.</ref>
അധ്യാപന ശ്രമങ്ങൾക്ക് ശേഷം, വിറ്റ്മാൻ ന്യൂയോർക്കിലെ ഹണ്ടിംഗ്ടണിലേക്ക് മടങ്ങി. ലോംഗ്-ഐലൻഡർ എന്ന സ്വന്തം പത്രം സ്ഥാപിച്ചു. വിറ്റ്മാൻ പ്രസാധകൻ, എഡിറ്റർ, പ്രസ്മാൻ, വിതരണക്കാരൻ എന്നീ നിലകളിൽ സേവനമനുഷ്ഠിച്ച അദ്ദേഹം ഇതു കൂടാതെ ഹോം ഡെലിവറി പോലും ചെയ്തു. പത്ത് മാസത്തിനുശേഷം, പ്രസിദ്ധീകരണം ഇ. ഒ. ക്രോവലിനു വിറ്റു. അതിന്റെ ആദ്യ ലക്കം 1839 ജൂലൈ 12 ന് പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു.<ref name=Reynolds60>Reynolds, 60.</ref> വിറ്റ്മാന്റെ കീഴിൽ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച ലോംഗ്-ഐലൻഡറിന്റെ അറിയപ്പെടുന്ന പകർപ്പുകളൊന്നുമില്ല. <ref>Loving, 38.</ref> 1839 ലെ വേനൽക്കാലത്തോടെ, ജമൈക്കയിലെ ക്വീൻസിലെ ലോംഗ് ഐലൻഡ് ഡെമോക്രാറ്റിൽ ജെയിംസ് ജെ. ബ്രെന്റൺ എഡിറ്റ് ചെയ്ത ലോംഗ് ഐലൻഡ് ഡെമോക്രാറ്റിൽ ടൈപ്പ്സെറ്ററായി ജോലി കണ്ടെത്തി. <ref name=Reynolds60/> താമസിയാതെ അദ്ദേഹം അവിടെ നിന്ന് പോയി. 1840 ലെ ശൈത്യകാലം മുതൽ 1841 ലെ വസന്തകാലം വരെ പഠിപ്പിക്കാൻ വീണ്ടും ശ്രമിച്ചു. <ref>Kaplan, 93–94.</ref> ഒരു കഥ, ഒരുപക്ഷേ അപ്പോക്രിഫൽ, 1840 ൽ ന്യൂയോർക്കിലെ സൗത്തോൾഡിലെ ഒരു അധ്യാപന ജോലിയിൽ നിന്ന് വിറ്റ്മാനെ പുറത്താക്കിയതിനെക്കുറിച്ച് പറയുന്നു. ഒരു പ്രാദേശിക പ്രസംഗകൻ അദ്ദേഹത്തെ "സോഡോമൈറ്റ്" എന്ന് വിളിച്ചതിന് ശേഷം, വിറ്റ്മാനെ ടാർ ചെയ്ത് തൂവലുകൾ കൊണ്ട് മൂടിയിരുന്നു. ജീവചരിത്രകാരൻ ജസ്റ്റിൻ കപ്ലാൻ അഭിപ്രായപ്പെടുന്നത് ഈ കഥ അസത്യമായിരിക്കാം എന്നാണ്, കാരണം അതിനുശേഷം വിറ്റ്മാൻ പതിവായി പട്ടണത്തിൽ അവധിക്കാലം ചെലവഴിച്ചിരുന്നു.<ref>Kaplan, 87.</ref>ജീവചരിത്രകാരൻ ജെറോം ലവിംഗ് ഈ സംഭവത്തെ ഒരു "മിത്ത്" എന്ന് വിളിക്കുന്നു.<ref>Loving, 514.</ref> ഈ സമയത്ത്, 1840-ലെ ശൈത്യകാലത്തിനും 1841 ജൂലൈയ്ക്കും ഇടയിൽ മൂന്ന് പത്രങ്ങളിൽ "സൺ-ഡൗൺ പേപ്പേഴ്സ് - ഫ്രം ദി ഡെസ്ക് ഓഫ് എ സ്കൂൾ മാസ്റ്റർ" എന്ന പേരിൽ പത്ത് എഡിറ്റോറിയലുകളുടെ ഒരു പരമ്പര വിറ്റ്മാൻ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു. ഈ ഉപന്യാസങ്ങളിൽ, അദ്ദേഹം ഒരു പരികല്പന പ്രതിച്ഛായ സ്വീകരിച്ചു. തന്റെ കരിയറിൽ ഉടനീളം അദ്ദേഹം ഉപയോഗിക്കുന്ന ഒരു സാങ്കേതികതയാണിത്. <ref>Stacy, 25.</ref>
മെയ് മാസത്തിൽ വിറ്റ്മാൻ ന്യൂയോർക്ക് സിറ്റിയിലേക്ക് താമസം മാറി. പാർക്ക് ബെഞ്ചമിൻ സീനിയറിന്റെയും റൂഫസ് വിൽമോട്ട് ഗ്രിസ്വോൾഡിന്റെയും മേൽനോട്ടത്തിൽ ന്യൂ വേൾഡിൽ ഒരു താഴ്ന്ന തലത്തിലുള്ള ജോലി ചെയ്തു.<ref>Callow, 56.</ref>അദ്ദേഹം വിവിധ പത്രങ്ങളിൽ ഹ്രസ്വകാലത്തേക്ക് ജോലി തുടർന്നു. 1842-ൽ അദ്ദേഹം അറോറയുടെ എഡിറ്ററായിരുന്നു. 1846 മുതൽ 1848 വരെ അദ്ദേഹം ബ്രൂക്ലിൻ ഈഗിളിന്റെ എഡിറ്ററായിരുന്നു. <ref>Stacy, 6.</ref> രണ്ടാമത്തെ പത്രത്തിൽ ജോലി ചെയ്യുമ്പോൾ, അദ്ദേഹത്തിന്റെ രചനകളിൽ ഭൂരിഭാഗവും സംഗീത നിരൂപണ മേഖലയിലായിരുന്നു. ഈ സമയത്താണ് ബെല്ലിനി, ഡോണിസെറ്റി, വെർഡി എന്നിവരുടെ കവിതകളുടെ അവതരണങ്ങൾ അവലോകനം ചെയ്തുകൊണ്ട് അദ്ദേഹം ഇറ്റാലിയൻ ഓപ്പറയുടെ അർപ്പണബോധമുള്ള ആരാധകൻ ആയി മാറിയത്. ഈ പുതിയ താൽപ്പര്യം അദ്ദേഹത്തിന്റെ കവിതകളിലെ രചനയെ സ്വാധീനിച്ചു. പിന്നീട് അദ്ദേഹം പറഞ്ഞു, "പക്ഷേ ഓപ്പറയ്ക്ക്, എനിക്ക് ഒരിക്കലും ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് എഴുതാൻ കഴിയുമായിരുന്നില്ല."<ref>{{cite journal|title= Walt Whitman's Conversion To Opera|author=Brasher, Thomas L.|editor=Judith Tick, Paul E. Beaudoin|journal=Music in the USA: A Documentary Companion|publisher=Oxford University Press|year=2008|page=207}}</ref>
1840-കളിൽ, ജോൺ നീൽ എഡിറ്റ് ചെയ്ത ബ്രദർ ജോനാഥൻ മാസിക ഉൾപ്പെടെ <ref>{{cite book | last = Merlob | first = Maya | editor2-last = Carlson | editor2-first = David J. | editor1-last = Watts | editor1-first = Edward | chapter = Chapter 5: Celebrated Rubbish: John Neal and the Commercialization of Early American Romanticism | title = John Neal and Nineteenth Century American Literature and Culture | publisher = Bucknell University Press | location = Lewisburg, Pennsylvania | year = 2012 | isbn = 978-1-61148-420-5 | page = 119, n18}}</ref>വിറ്റ്മാൻ വിവിധ ആനുകാലികങ്ങൾക്ക് ഫ്രീലാൻസ് ഫിക്ഷനും കവിതയും സംഭാവന ചെയ്തു.<ref>Reynolds, 83–84.</ref> 1848-ൽ ഡെമോക്രാറ്റിക് പാർട്ടിയുടെ സ്വതന്ത്ര മണ്ണിന്റെ "ബാൺബേണർ" വിഭാഗത്തോടൊപ്പം പക്ഷം ചേർന്നതിന് ശേഷം വിറ്റ്മാന് ബ്രൂക്ലിൻ ഈഗിളിലെ സ്ഥാനം നഷ്ടപ്പെട്ടു. പാർട്ടിയുടെ യാഥാസ്ഥിതിക അല്ലെങ്കിൽ "ഹങ്കർ" വിഭാഗത്തിൽ പെട്ട പത്രത്തിന്റെ ഉടമയായ ഐസക് വാൻ ആൻഡനെതിരെ വിറ്റ്മാൻ നിലകൊണ്ടു. <ref>Stacy, 87–91.</ref> സ്വതന്ത്ര വെള്ളക്കാരുടെ തൊഴിലാളികൾക്കും പുതുതായി കോളനിവൽക്കരിക്കപ്പെട്ട പടിഞ്ഞാറൻ പ്രദേശങ്ങളിലേക്ക് മാറുന്ന വടക്കൻ ബിസിനസുകാർക്കും അടിമത്തം ഉയർത്തുന്ന ഭീഷണിയെക്കുറിച്ച് ആശങ്കാകുലരായിരുന്ന ഫ്രീ സോയിൽ പാർട്ടിയുടെ 1848-ലെ സ്ഥാപക കൺവെൻഷനിൽ വിറ്റ്മാൻ ഒരു പ്രതിനിധിയായിരുന്നു. വധശിക്ഷ നിർത്തലാക്കുന്നയാളായ വില്യം ലോയ്ഡ് ഗാരിസൺ പാർട്ടി തത്ത്വചിന്തയെ "വെളുത്ത മാനിസം" എന്ന് പരിഹസിച്ചു.<ref name="google">{{cite book|title=Louisa May Alcott on Race, Sex, and Slavery|author1=Alcott, Louisa May|author2=Elbert, Sarah|author1-link=Louisa May Alcott|author2-link=Sarah Elbert |date=1997|publisher=Northeastern University Press|isbn=978-1555533076|url=https://books.google.com/books?id=6g6kwxBDzxoC}}</ref>
ഫ്രാങ്ക്ലിൻ ഇവാൻസ് (1842)<ref>{{Cite web |last=Lulloff |first=William G. |title=Franklin Evans; or The Inebriate |url=https://whitmanarchive.org/item/encyclopedia_entry81 |website=[[Walt Whitman Archive]]}}</ref>, ദി ഹാഫ്-ബ്രീഡ് (1846)<ref>{{Cite web |last=McGuire |first=Patrick |title=The Half-Breed: A Tale of the Western Frontier |url=https://whitmanarchive.org/item/encyclopedia_entry135 |website=[[Walt Whitman Archive]]}}</ref> എന്നീ രണ്ട് നോവലുകൾ മുമ്പ് പ്രസിദ്ധീകരിച്ചതിനു ശേഷം, 1852-ൽ അദ്ദേഹം ന്യൂയോർക്കിലെ ദി സൺഡേ ഡിസ്പാച്ചിന്റെ ആറ് ഭാഗങ്ങളായി ലൈഫ് ആൻഡ് അഡ്വഞ്ചേഴ്സ് ഓഫ് ജാക്ക് എംഗിൾ എന്ന മറ്റൊരു പരമ്പര പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു. <ref name="jack" /> 1858-ൽ, മോസ് വെൽസർ എന്ന തൂലികാനാമത്തിൽ മാൻലി ഹെൽത്ത് ആൻഡ് ട്രെയിനിംഗ് എന്ന 47,000 വാക്കുകളുള്ള ഒരു പരമ്പര വിറ്റ്മാൻ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു. <ref name=schuessler>{{cite news|last= Schuessler |first= Jennifer |title= Found: Walt Whitman's Guide to 'Manly Health' |date= April 29, 2016 |access-date= May 1, 2016 |newspaper= [[The New York Times]] |url= https://www.nytimes.com/2016/04/30/books/walt-whitman-promoted-a-paleo-diet-who-knew.html |quote= Now, Whitman's self-help-guide-meets-democratic-manifesto is being published online in its entirety by a scholarly journal, in what some experts are calling the biggest new Whitman discovery in decades.}}</ref><ref name= wwqr-vol33-iss3>{{cite journal|title= Special Double Issue: Walt Whitman's Newly Discovered 'Manly Health and Training' |date=Winter–Spring 2016 |access-date= May 1, 2016 |journal= Walt Whitman Quarterly Review |issn= 0737-0679 |volume= 33 |number= 3 |url= http://ir.uiowa.edu/wwqr/vol33/iss3/|archive-url= https://web.archive.org/web/20160502103230/http://ir.uiowa.edu/wwqr/vol33/iss3/|url-status= dead|archive-date= May 2, 2016}}</ref> താടി, നഗ്നമായി സൂര്യസ്നാനം നടത്തുക, സുഖപ്രദമായ ഷൂസ്, തണുത്ത വെള്ളത്തിൽ ദിവസവും കുളിക്കൽ, മാംസം മിക്കവാറും കഴിക്കൽ, ധാരാളം ശുദ്ധവായു, എല്ലാ ദിവസവും അതിരാവിലെ എഴുന്നേൽക്കൽ എന്നിവ ഈ സ്വയം സഹായ ഗൈഡ് ശുപാർശ ചെയ്യുന്നു. ഇന്നത്തെ എഴുത്തുകാർ മാൻലി ഹെൽത്ത് ആൻഡ് ട്രെയിനിംഗിനെ "വിചിത്രം",<ref>{{cite journal |last= Cueto |first= Emma |title= Walt Whitman's Advice Book For Men Has Just Been Discovered And Its Contents Are Surprising |date= May 2, 2016 |journal= [[Bustle (magazine)|Bustle]] |access-date= May 2, 2016 |url= http://www.bustle.com/articles/158277-walt-whitmans-advice-book-for-men-has-just-been-discovered-and-its-contents-are-surprising |quote= And there are lots of other tidbits that, with a little modern rewording, would be right at home in the pages of a modern men's magazine—or even satirizing modern ideas about manliness because they're so over the top. |archive-date= May 8, 2016 |archive-url= https://web.archive.org/web/20160508070441/http://www.bustle.com/articles/158277-walt-whitmans-advice-book-for-men-has-just-been-discovered-and-its-contents-are-surprising |url-status= live }}</ref> "വളരെ അതിശയോക്തി",<ref>{{cite journal |last= Cueto |first= Emma |title= Walt Whitman's Advice Book For Men Has Just Been Discovered And Its Contents Are Surprising |date= May 2, 2016 |journal= [[Bustle (magazine)|Bustle]] |access-date= May 2, 2016 |url= http://www.bustle.com/articles/158277-walt-whitmans-advice-book-for-men-has-just-been-discovered-and-its-contents-are-surprising |quote= And there are lots of other tidbits that, with a little modern rewording, would be right at home in the pages of a modern men's magazine—or even satirizing modern ideas about manliness because they're so over the top. |archive-date= May 8, 2016 |archive-url= https://web.archive.org/web/20160508070441/http://www.bustle.com/articles/158277-walt-whitmans-advice-book-for-men-has-just-been-discovered-and-its-contents-are-surprising |url-status= live }}</ref> "ഒരു കപട ശാസ്ത്ര ലഘുലേഖ", <ref>{{cite journal|last= Turpin |first= Zachary |title= Introduction to Walt Whitman's 'Manly Health and Training' |date=Winter–Spring 2016 |journal= Walt Whitman Quarterly Review |issn= 0737-0679 |volume= 33 |number= 3 |page= 149 |doi=10.13008/0737-0679.2205 |quote= a pseudoscientific tract|doi-access= free }}</ref> "മാമൂൽവിരുദ്ധമായ" എന്നൊക്കെ വിളിച്ചിട്ടുണ്ട്. <ref name=schuessler/>
=== ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് ===
[[File:Walt Whitman, steel engraving, July 1854.jpg|thumb|upright=1|Whitman in July 1854, aged 35, from the [[Book frontispiece|frontispiece]] to ''[[Leaves of Grass]]'' from a lost [[daguerreotype]] by [[Gabriel Harrison]]]]
"പതിവ് പ്രതിഫലങ്ങൾക്കായി" വർഷങ്ങളോളം മത്സരിച്ചതിന് ശേഷം, ഒരു കവിയാകാൻ താൻ തീരുമാനിച്ചുവെന്ന് വിറ്റ്മാൻ അവകാശപ്പെട്ടു. <ref>Kaplan, 185.</ref> അക്കാലത്തെ സാംസ്കാരിക അഭിരുചികൾക്ക് അനുയോജ്യമായ വൈവിധ്യമാർന്ന ജനപ്രിയ സാഹിത്യ വിഭാഗങ്ങൾ അദ്ദേഹം ആദ്യം പരീക്ഷിച്ചു. <ref>Loving, 154.</ref> 1850-ൽ തന്നെ, മരണം വരെ അദ്ദേഹം എഡിറ്റ് ചെയ്യുകയും പരിഷ്കരിക്കുകയും ചെയ്ത ഒരു കവിതാസമാഹാരം<ref>Miller, 55.</ref> "ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്" എന്ന് വിളിക്കപ്പെടുന്ന കവിതകൾ എഴുതാൻ തുടങ്ങി. <ref>Loving, 154.</ref> കൂടാതെ ബൈബിളിനെ അടിസ്ഥാനമാക്കിയുള്ള ഒരു താളക്രമം ഉപയോഗിച്ചുകൊണ്ട് വിറ്റ്മാൻ ഒരു വ്യതിരിക്ത അമേരിക്കൻ ഇതിഹാസം എഴുതാൻ ഉദ്ദേശിച്ചു<ref>Miller, 155.</ref> <ref>Kaplan, 187.</ref>1855 ജൂൺ അവസാനം, വിറ്റ്മാൻ തന്റെ സഹോദരന്മാരെ അത്ഭുതപ്പെടുത്തികൊണ്ട് ഇതിനകം അച്ചടിച്ച ആദ്യ പതിപ്പായ "ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്" പുറത്തിറക്കി. ജോർജ്ജ് "ഇത് വായിക്കാൻ യോഗ്യമല്ലെന്ന് കരുതി".<ref name=Callow226>Callow, 226.</ref>
"ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്" എന്ന പുസ്തകത്തിന്റെ ആദ്യ പതിപ്പിന്റെ പ്രസിദ്ധീകരണത്തിന് വിറ്റ്മാൻ തന്നെ പണം നൽകി <ref>Kaplan, 185.</ref> ജീവനക്കാർ വാണിജ്യ ജോലികളിൽ നിന്നുള്ള ഇടവേളകളിൽ ഒരു പ്രാദേശിക പ്രിന്റ് ഷോപ്പിൽ നിന്ന് ആകെ 795 കോപ്പികൾ അച്ചടിച്ചു.<ref>Reynolds, 85.</ref> ഒരു രചയിതാവിന്റെയും പേര് വെളിപ്പെടുത്തിയിട്ടില്ല. പകരം, ടൈറ്റിൽ പേജിന് അഭിമുഖമായി സാമുവൽ ഹോളിയർ വരച്ച ഒരു ഛായാചിത്രം മാത്രം ഉണ്ടായിരുന്നു<ref>Callow, 227.</ref> എന്നാൽ "വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ, ഒരു അമേരിക്കക്കാരൻ, പരുക്കന്മാരിൽ ഒരാൾ, കോസ്മോസ്, ക്രമരഹിതൻ, ജഡികൻ, കാമഭ്രാന്തൻ, വികാരാധീനനല്ല, പുരുഷന്മാർക്കോ സ്ത്രീകൾക്കോ മുകളിലോ അവരിൽ നിന്ന് വേറിട്ടോ നിൽക്കുന്നില്ല, എളിമയില്ലാത്തവനേക്കാൾ എളിമയുള്ളവനല്ല എന്നെല്ലാം അദ്ദേഹം സ്വയം വിശേഷിപ്പിക്കുന്ന വിവരണത്തിൽ 500 വരികൾ ഉണ്ട്. <ref>{{Cite web |url=http://www.whitmanarchive.org/criticism/reviews/leaves1855/anc.00019.html |title=Review of ''Leaves of Grass'' (1855) |website=[[Walt Whitman Archive]]}}</ref>കവിതയുടെ ഉദ്ഘാടന വാല്യത്തിന് മുമ്പ് 827 വരികളുള്ള ഒരു ഗദ്യ ആമുഖം ഉണ്ടായിരുന്നു. തുടർന്നുള്ള പേരില്ലാത്ത പന്ത്രണ്ട് കവിതകളിൽ ആകെ 2315 വരികളുണ്ട്. അതിൽ 1336 വരികൾ ആദ്യത്തെ പേരില്ലാത്ത കവിതയുടേതാണ്. പിന്നീട് അതിനെ "സോംഗ് ഓഫ് മൈസെൽഫ്" എന്ന് വിളിക്കപ്പെട്ടു. പുസ്തകത്തിന് ഏറ്റവും ശക്തമായ പ്രശംസ ലഭിച്ചത് റാൽഫ് വാൾഡോ എമേഴ്സണിൽ നിന്നാണ്. അദ്ദേഹം വിറ്റ്മാന് അഞ്ച് പേജുള്ള ഒരു മുഖസ്തുതി നിറഞ്ഞ കത്ത് എഴുതുകയും സുഹൃത്തുക്കളോട് പുസ്തകത്തെക്കുറിച്ച് പ്രശംസിക്കുകയും ചെയ്തു. <ref>Kaplan, 203.</ref>എമേഴ്സൺ ഇതിനെ "അമേരിക്ക ഇതുവരെ സംഭാവന ചെയ്തിട്ടുള്ളതിൽ വച്ച് ഏറ്റവും അസാധാരണമായ ബുദ്ധിയും ജ്ഞാനവും" എന്ന് വിളിച്ചു. <ref name=":Poetry Foundation"/> അമേരിക്കയുടെ ചില വശങ്ങൾ "ഇതുവരെ പാടപ്പെടാത്തവയാണ്. എന്നിട്ടും അമേരിക്ക നമ്മുടെ ദൃഷ്ടിയിൽ ഒരു കവിതയാണ്" എന്ന് പറഞ്ഞുകൊണ്ട് എമേഴ്സൺ അദ്ദേഹത്തെ ആദ്യത്തെ യഥാർത്ഥ അമേരിക്കൻ കവിയെന്നു വിളിച്ചു. <ref>{{Cite web |last=Staff |first=Harriet |date=2024-07-18 |title=Ralph Waldo Emerson Found His Poets in Whitman & Dickinson |url=https://www.poetryfoundation.org/harriet-books/2015/09/ralph-waldo-emerson-found-his-poets-in-whitman-dickinson |access-date=2024-07-18 |website=Poetry Foundation |language=en |archive-date=July 18, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240718190807/https://www.poetryfoundation.org/harriet-books/2015/09/ralph-waldo-emerson-found-his-poets-in-whitman-dickinson |url-status=live }}</ref>
ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് എന്ന കൃതിയുടെ ആദ്യ പതിപ്പ് എമേഴ്സന്റെ പ്രശംസ കാരണം ഗണ്യമായ താൽപ്പര്യം ഉണർത്തുകയും<ref>Callow, 232.</ref>വ്യാപകമായി വിതരണം ചെയ്യപ്പെടുകയും ചെയ്തു. <ref>Reynolds, 340.</ref> പക്ഷേ ഇടയ്ക്കിടെ കവിതയുടെ "അധികമായി വർണ്ണിക്കുന്ന" സ്വഭാവത്തിന് വിമർശിക്കപ്പെട്ടു.<ref>Loving, 414.</ref> ഭൂമിശാസ്ത്രജ്ഞനായ പീറ്റർ ലെസ്ലി എമേഴ്സണിന് എഴുതി, പുസ്തകത്തെ "ചപ്പുചവറുകൾ, അശുദ്ധം & അശ്ലീലം" എന്നും രചയിതാവിനെ "ഒരു കപട കഴുത" എന്നും വിളിച്ചു. <ref>Kaplan, 211.</ref> രണ്ടാം പതിപ്പിന്റെ നട്ടെല്ലിൽ സ്വർണ്ണ ഇലയിൽ "ഒരു മികച്ച കരിയറിന്റെ തുടക്കത്തിൽ ഞാൻ നിങ്ങളെ അഭിവാദ്യം ചെയ്യുന്നു" എന്ന് എമേഴ്സന്റെ കത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഉദ്ധരണി വിറ്റ്മാൻ എഴുതി. ഈ പ്രവർത്തനത്തെക്കുറിച്ച്, നോട്രെ ഡാം സർവകലാശാലയിലെ ഇംഗ്ലീഷ് പ്രൊഫസർ എമെറിറ്റ ലോറ ഡാസോ വാൾസ് <ref>{{Cite web|url=https://english.nd.edu/people/laura-walls/|title=Laura Walls | Department of English | University of Notre Dame|access-date=July 21, 2024|archive-date=July 21, 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240721113637/https://english.nd.edu/people/laura-walls/|url-status=live}}</ref> എഴുതി: "ഒറ്റ അടിയിൽ, എമേഴ്സന്റെ അനുമതിയില്ലാതെ തന്നെ, വിറ്റ്മാൻ പത്രത്തിലേക്കു നവീന വാർത്തക്കുറിപ്പിന് ജന്മം നൽകി." <ref>[[Laura Dassow Walls|Walls, Laura Dassow]] ''Henry David Thoreau: A Life'', 394. Chicago and London: [[The University of Chicago Press]], 2017. {{ISBN|978-0-226-59937-3}}</ref>
1855 ജൂലൈ 11-ന്, ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് പ്രസിദ്ധീകരിച്ച് ഏതാനും ദിവസങ്ങൾക്ക് ശേഷം, വിറ്റ്മാന്റെ പിതാവ് 65-ാം വയസ്സിൽ മരിച്ചു.<ref>Kaplan, 229.</ref> ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ ആദ്യ പതിപ്പിന് ശേഷമുള്ള മാസങ്ങളിൽ, ചിലർ അധിക്ഷേപകരമായ ലൈംഗിക വിഷയങ്ങളെ കണ്ടെത്തിയ കാര്യങ്ങളിൽ വിമർശനാത്മക പ്രതികരണങ്ങൾ ശ്രദ്ധ കേന്ദ്രീകരിക്കാൻ തുടങ്ങി. രണ്ടാം പതിപ്പ് ഇതിനകം അച്ചടിച്ച് ബെയിൻഡ് ചെയ്തിട്ടുണ്ടെങ്കിലും പ്രസാധകർ അത് മിക്കവാറും പുറത്തിറക്കിയിരുന്നില്ല.<ref>Reynolds, 348.</ref> അവസാനം, 1856 ഓഗസ്റ്റിൽ 20<ref>Kaplan, 207.</ref> അധിക കവിതകളുമായി പതിപ്പ് റീട്ടെയിലിലേക്ക് പോയി.<ref>Callow, 238.</ref> 1860-ൽ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് പരിഷ്കരിച്ച് വീണ്ടും പുറത്തിറക്കി,<ref>Loving, 238.</ref> 1867-ൽ അത് വീണ്ടും പുറത്തിറങ്ങി. കൂടാതെ വിറ്റ്മാന്റെ ജീവിതകാലം മുഴുവൻ നിരവധി തവണയും. ആമോസ് ബ്രോൺസൺ ആൽക്കോട്ട്, ഹെൻറി ഡേവിഡ് തോറോ എന്നിവരുൾപ്പെടെ നിരവധി പ്രശസ്ത എഴുത്തുകാർ വിറ്റ്മാനെ സന്ദർശിക്കാൻ തക്കവിധം കവിതയെ പ്രശംസിച്ചു.<ref>Reynolds, 363.</ref>
"ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്" എന്ന പ്രസിദ്ധീകരണത്തിന്റെ ആദ്യ സമയത്ത്, വിറ്റ്മാന് സാമ്പത്തിക ബുദ്ധിമുട്ടുകൾ നേരിടേണ്ടി വന്നിരുന്നു. വീണ്ടും ഒരു പത്രപ്രവർത്തകനായി അദ്ദേഹം ജോലി ചെയ്യാൻ നിർബന്ധിതനായി. പ്രത്യേകിച്ച് 1857 മെയ് മാസത്തിൽ ബ്രൂക്ലിനിലെ ഡെയ്ലി ടൈംസിൽ. <ref>Callow, 225.</ref> ഒരു എഡിറ്റർ എന്ന നിലയിൽ, അദ്ദേഹം പത്രത്തിന്റെ ഉള്ളടക്കങ്ങൾ നിരീക്ഷിക്കുകയും പുസ്തക അവലോകനങ്ങൾ സംഭാവന ചെയ്യുകയും എഡിറ്റോറിയലുകൾ എഴുതുകയും ചെയ്തു. <ref>Reynolds, 368.</ref> 1859-ൽ അദ്ദേഹം ജോലി ഉപേക്ഷിച്ചു. എന്നിരുന്നാലും അദ്ദേഹത്തെ പുറത്താക്കിയതാണോ അതോ പോകാൻ തീരുമാനിച്ചതാണോ എന്ന് വ്യക്തമല്ല. <ref>Loving, 228.</ref>സാധാരണയായി വിശദമായ നോട്ട്ബുക്കുകളും ജേണലുകളും സൂക്ഷിച്ചിരുന്ന വിറ്റ്മാൻ 1850-കളുടെ അവസാനത്തിൽ തന്നെക്കുറിച്ച് വളരെ കുറച്ച് വിവരങ്ങൾ മാത്രമേ അവശേഷിപ്പിച്ചുള്ളൂ. <ref>Reynolds, 375.</ref>
=== ആഭ്യന്തരയുദ്ധ വർഷങ്ങൾ ===
[[File:Manuscript Whitman Broadway 1861.jpg|thumb|upright=1|"ബ്രോഡ്വേ, 1861" എന്നതിനായുള്ള വിറ്റ്മാന്റെ കൈയെഴുത്തുപ്രതി]]
[[File:Walt Whitman - Brady-Handy restored.png|thumb|upright=1|മാത്യു ബ്രാഡി എടുത്ത 1862-ലെ വിറ്റ്മാന്റെ ഒരു ഫോട്ടോ]]
അമേരിക്കൻ ആഭ്യന്തരയുദ്ധം ആരംഭിക്കുമ്പോൾ, യൂണിയനുവേണ്ടിയുള്ള ദേശസ്നേഹ റാലി ആഹ്വാനമായി വിറ്റ്മാൻ തന്റെ കവിത "ബീറ്റ്! ബീറ്റ്! ഡ്രംസ്!" പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു. <ref>Callow, 283.</ref> വിറ്റ്മാന്റെ സഹോദരൻ ജോർജ് യൂണിയൻ സൈന്യത്തിന്റെ 51-ാമത് ന്യൂയോർക്ക് ഇൻഫൻട്രി റെജിമെന്റിൽ ചേരുകയും യുദ്ധമുന്നണിയുടെ വിശദമായ കത്തുകൾ വിറ്റ്മാന് അയയ്ക്കാൻ തുടങ്ങുകയും ചെയ്തു.<ref>Reynolds, 410.</ref>1862 ഡിസംബർ 16-ന്, ന്യൂയോർക്ക് ട്രിബ്യൂണിലെ വിർജീനിയയിലെ ഫ്രെഡറിക്സ്ബർഗ് യുദ്ധത്തിൽ വീണുപോയവരും പരിക്കേറ്റവരുമായ സൈനികരുടെ പട്ടികയിൽ "ഫസ്റ്റ് ലെഫ്റ്റനന്റ് ജി. ഡബ്ല്യു. വിറ്റ്മോർ" ഉണ്ടായിരുന്നു. ഇത് തന്റെ സഹോദരൻ ജോർജിനെ പരാമർശിക്കുമെന്ന് വിറ്റ്മാൻ ആശങ്കപ്പെട്ടു. <ref name=Kaplan268>Kaplan, 268.</ref><ref> അദ്ദേഹത്തെ കണ്ടെത്താൻ അദ്ദേഹം ഉടൻ തന്നെ തെക്കോട്ട് പോയി; വഴിയിൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ പണസഞ്ചി മോഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു.<ref name=Reynolds411>Reynolds, 411.</ref> "രാവും പകലും നടന്നു, വാഹനമോടിക്കാൻ കഴിയാതെ, വിവരങ്ങൾ അറിയാൻ ശ്രമിച്ചു. വലിയ ആളുകളുമായി ബന്ധപ്പെടാൻ ശ്രമിച്ചു", വിറ്റ്മാൻ പിന്നീട് എഴുതി<ref>Callow, 286.</ref> ഒടുവിൽ ജോർജ്ജിനെ ജീവനോടെ കണ്ടെത്തി, കവിളിൽ ആഴത്തിലല്ലാത്ത ഒരു മുറിവ് മാത്രമേ ഉണ്ടായിരുന്നുള്ളൂ. <ref name=Kaplan268/>പരിക്കേറ്റ സൈനികരെയും അവരുടെ മുറിച്ചുമാറ്റിയ കൈകാലുകളുടെ കൂമ്പാരങ്ങളെയും കണ്ടതിലൂടെ വളരെയധികം അസ്വസ്ഥനായ വിറ്റ്മാൻ, ഒരിക്കലും ന്യൂയോർക്കിലേക്ക് മടങ്ങരുത് എന്ന ഉദ്ദേശ്യത്തോടെ 1862 ഡിസംബർ 28 ന് വാഷിംഗ്ടൺ ഡി.സി.യിലേക്ക് പോയി.<ref name=Reynolds411/>
വാഷിംഗ്ടൺ ഡി.സി.യിൽ, വിറ്റ്മാന്റെ സുഹൃത്ത് ചാർലി എൽഡ്രിഡ്ജ് അദ്ദേഹത്തെ ആർമി പേമാസ്റ്ററുടെ ഓഫീസിൽ പാർട്ട് ടൈം ജോലി നേടാൻ സഹായിച്ചു. ഇത് വിറ്റ്മാന് സൈനിക ആശുപത്രികളിൽ നഴ്സായി സന്നദ്ധസേവനം ചെയ്യാൻ സമയം നൽകി.<ref>Callow, 293.</ref>1863-ൽ ന്യൂയോർക്ക് പത്രത്തിൽ പ്രസിദ്ധീകരിച്ച "ദി ഗ്രേറ്റ് ആർമി ഓഫ് ദി സിക്ക്" എന്ന പുസ്തകത്തിലും 12 വർഷത്തിനുശേഷം മെമ്മോറാണ്ട ഡ്യൂറിംഗ് ദി വാർ എന്ന പുസ്തകത്തിലും അദ്ദേഹം ഈ അനുഭവത്തെക്കുറിച്ച് എഴുതിയിരുന്നു. <ref>Kaplan, 273.</ref> തുടർന്ന്, ഒരു സർക്കാർ തസ്തിക ലഭിക്കുന്നതിന് സഹായം അഭ്യർത്ഥിക്കാൻ അദ്ദേഹം ഇത്തവണ എമേഴ്സണെ ബന്ധപ്പെട്ടു. <ref>Callow, 297.</ref>മറ്റൊരു സുഹൃത്തായ ജോൺ ട്രോബ്രിഡ്ജ്, എമേഴ്സണിൽ നിന്ന് ട്രഷറി സെക്രട്ടറി സാൽമൺ പി. ചേസിന് ഒരു ശുപാർശ കത്ത് കൈമാറി. വിറ്റ്മാന് ആ വകുപ്പിൽ ഒരു സ്ഥാനം നൽകുമെന്ന് പ്രതീക്ഷിച്ചു. എന്നിരുന്നാലും, ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് പോലുള്ള ഒരു ദുഷ്പേരുള്ള പുസ്തകത്തിന്റെ രചയിതാവിനെ നിയമിക്കാൻ ചേസ് ആഗ്രഹിച്ചില്ല. <ref>Callow, 295.</ref>
1864-ൽ വിറ്റ്മാൻ കുടുംബത്തിന് ദുഷ്കരമായ ഒരു അന്ത്യം സംഭവിച്ചു. 1864 സെപ്റ്റംബർ 30-ന് വിർജീനിയയിൽ വച്ച് വിറ്റ്മാന്റെ സഹോദരൻ ജോർജ്ജിനെ കോൺഫെഡറേറ്റ് സേന പിടികൂടി. <ref>Loving, 281.</ref>മറ്റൊരു സഹോദരൻ ആൻഡ്രൂ ജാക്സൺ ഡിസംബർ 3-ന് മദ്യപാനം കൂടി ക്ഷയരോഗം ബാധിച്ച് മരിച്ചു. <ref>Kaplan, 293–294.</ref> ആ മാസം, വിറ്റ്മാൻ തന്റെ സഹോദരൻ ജെസ്സിയെ കിംഗ്സ് കൗണ്ടി ഭ്രാന്താശുപത്രിയിൽ ഏൽപ്പിച്ചു.<ref>Reynolds, 454.</ref> എന്നിരുന്നാലും, ഒടുവിൽ തന്റെ സുഹൃത്ത് വില്യം ഡഗ്ലസ് ഒ'കോണറിന് നന്ദി പറഞ്ഞുകൊണ്ട്, ആഭ്യന്തര വകുപ്പിലെ ബ്യൂറോ ഓഫ് ഇന്ത്യൻ അഫയേഴ്സിൽ താഴ്ന്ന ഗ്രേഡ് ക്ലാർക്കായി മികച്ച ശമ്പളമുള്ള സർക്കാർ തസ്തിക ലഭിച്ചപ്പോൾ വിറ്റ്മാന്റെ ആത്മാഭിമാനം ഉയർന്നു. കവിയും ഡാഗുറോട്ടിപ്പിസ്റ്റും ദി സാറ്റർഡേ ഈവനിംഗ് പോസ്റ്റിലെ എഡിറ്ററുമായ ഒ'കോണർ, വിറ്റ്മാന്റെ പേരിൽ ഇന്റീരിയർ അസിസ്റ്റന്റ് സെക്രട്ടറി വില്യം ടോഡ് ഓട്ടോയ്ക്ക് എഴുതി. <ref name=Loving283>Loving, 283.</ref> 1865 ജനുവരി 24-ന് വിറ്റ്മാന് പുതിയ നിയമനം ലഭിച്ചു. വാർഷിക ശമ്പളം $1,200 ആയിരുന്നു. <ref name=Reynolds455>Reynolds, 455.</ref> ഒരു മാസത്തിനുശേഷം, 1865 ഫെബ്രുവരി 24-ന്, ജോർജിനെ തടവിൽ നിന്ന് മോചിപ്പിക്കുകയും ആരോഗ്യസ്ഥിതി മോശമായതിനാൽ ഒരു വിശ്രമകാലം അനുവദിക്കുകയും ചെയ്തു. <ref name=Loving283/> മെയ് 1-ന്, വിറ്റ്മാന് അൽപ്പം ഉയർന്ന ക്ലാർക്ക്ഷിപ്പിലേക്ക് സ്ഥാനക്കയറ്റം ലഭിക്കുകയും <ref name=Reynolds455/> ഡ്രം-ടാപ്സ് പ്രസിദ്ധീകരിക്കുകയും ചെയ്തു. <ref name=Loving290>Loving, 290.</ref>
എന്നിരുന്നാലും, പ്രാബല്യത്തിൽ വന്നപ്പോൾ 1865 ജൂൺ 30 മുതൽ വിറ്റ്മാനെ ജോലിയിൽ നിന്ന് പുറത്താക്കി.<ref name=Loving290/> പുതിയ ആഭ്യന്തര സെക്രട്ടറിയും മുൻ അയോവ സെനറ്ററുമായ ജെയിംസ് ഹാർലനാണ് അദ്ദേഹത്തെ പുറത്താക്കിയത്. <ref name=Reynolds455/> "അവരുടെ മേശകളിൽ അപൂർവ്വമായി മാത്രമേ ഉണ്ടായിരുന്നുള്ളൂ" എന്ന് കരുതുന്ന നിരവധി ക്ലാർക്കുമാരെ ഹാർലൻ പിരിച്ചുവിട്ടെങ്കിലും, 1860-ലെ "ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്" എന്ന പുസ്തകത്തിന്റെ ഒരു പതിപ്പ് കണ്ടെത്തിയതിന് ശേഷം ധാർമ്മിക കാരണങ്ങളാൽ അദ്ദേഹം വിറ്റ്മാനെ പിരിച്ചുവിട്ടിരിക്കാം.<ref>Loving, 291.</ref>
ജൂലൈ 1-ന് ജെ. ഹ്യൂബ്ലി ആഷ്ടൺ വിറ്റ്മാനെ അറ്റോർണി ജനറലിന്റെ ഓഫീസിലേക്ക് മാറ്റുന്നതുവരെ ഒ'കോണർ പ്രതിഷേധിച്ചു. <ref>Kaplan, 304.</ref> എന്നിരുന്നാലും, ഒ'കോണർ എപ്പോഴും അസ്വസ്ഥനായിരുന്നു, 1866 ജനുവരിയിൽ "ദി ഗുഡ് ഗ്രേ പോയറ്റ്" എന്ന പക്ഷപാതപരവും അതിശയോക്തിപരവുമായ ജീവചരിത്ര പഠനം പ്രസിദ്ധീകരിച്ചുകൊണ്ട് വിറ്റ്മാനെ ന്യായീകരിച്ചു.<ref>{{Cite book |last=O'Connor |first=William Douglas |url=https://whitmanarchive.org/item/anc.00170 |title=The Good Gray Poet |publisher=Bunce and Huntington |year=1866 |location=New York |via=[[Walt Whitman Archive]]}}</ref> അമ്പത് സെന്റ് ലഘുലേഖ വിറ്റ്മാനെ ഒരു പൂർണ ദേശസ്നേഹിയായി വാദിക്കുകയും കവിയുടെ വിളിപ്പേര് സ്ഥാപിക്കുകയും അദ്ദേഹത്തിന്റെ പ്രശസ്തി വർദ്ധിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>Reynolds, 456–457.</ref>വിറ്റ്മാന്റെ ജീവിതകാലത്ത് സമാഹാരങ്ങളിൽ പ്രത്യക്ഷപ്പെട്ട ഒരേയൊരു കവിതയായ എബ്രഹാം ലിങ്കന്റെ മരണത്തെക്കുറിച്ചുള്ള ഒരു പരമ്പരാഗത കവിതയായ "ഓ ക്യാപ്റ്റൻ! മൈ ക്യാപ്റ്റൻ!" ന്റെ പ്രസിദ്ധീകരണവും അദ്ദേഹത്തിന്റെ ജനപ്രീതിക്ക് സഹായകമായി.<ref>Kaplan, 309.</ref>
അറ്റോർണി ജനറലിന്റെ ഓഫീസിൽ വിറ്റ്മാന്റെ പങ്കിന്റെ ഒരു ഭാഗം, മുൻ കോൺഫെഡറേറ്റ് സൈനികരെ പ്രസിഡന്റ് മാപ്പിനായി അഭിമുഖം നടത്തുന്നതായിരുന്നു. "അവരിൽ ഉത്തമവിശ്വാസത്തോടു കൂടിയ കഥാപാത്രങ്ങളുണ്ട്", അദ്ദേഹം പിന്നീട് എഴുതി, "സാധാരണയിൽ നിന്ന് വ്യത്യസ്തമായ എന്തിനോടും എനിക്ക് ഒരു ഇഷ്ടമുണ്ടെന്ന് നിങ്ങൾക്കറിയാം."<ref>Loving, 293.</ref> 1866 ഓഗസ്റ്റിൽ, ഒരു പ്രസാധകനെ കണ്ടെത്തുന്നതിൽ ബുദ്ധിമുട്ട് അനുഭവപ്പെട്ടതിനാൽ 1867 വരെ പ്രസിദ്ധീകരിക്കാത്ത ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ പുതിയ പതിപ്പ് തയ്യാറാക്കാൻ അദ്ദേഹം ഒരു മാസത്തെ അവധിയെടുത്തു. <ref>Kaplan, 318–319.</ref> അത് അതിന്റെ അവസാന പതിപ്പായിരിക്കുമെന്ന് അദ്ദേഹം പ്രതീക്ഷിച്ചു.<ref name="Loving, 314">Loving, 314.</ref> 1868 ഫെബ്രുവരിയിൽ, വില്യം മൈക്കൽ റോസെറ്റിയുടെ സ്വാധീനത്താൽ ഇംഗ്ലണ്ടിൽ പോംസ് ഓഫ് വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു. <ref>Callow, 326.</ref> ചെറിയ മാറ്റങ്ങളോടെ വിറ്റ്മാൻ മനസ്സില്ലാമനസ്സോടെ അംഗീകരിച്ചു. <ref>Callow, 329.</ref> പ്രത്യേകിച്ച് വളരെയധികം ബഹുമാനിക്കപ്പെടുന്ന എഴുത്തുകാരി [[Anne Gilchrist (writer)|ആനി ഗിൽക്രിസ്റ്റിന്റെ]] അംഗീകാരത്തോടെ. ഇംഗ്ലണ്ടിൽ ഈ പതിപ്പ് ജനപ്രിയമായി<ref>Callow, 329.</ref>.1871 ൽ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ മറ്റൊരു പതിപ്പ് കൂടി പുറത്തിറങ്ങി. അതേ വർഷം തന്നെ അതിന്റെ രചയിതാവ് ഒരു റെയിൽവേ അപകടത്തിൽ മരിച്ചുവെന്ന് തെറ്റായി റിപ്പോർട്ട് ചെയ്യപ്പെട്ടു.<ref>Loving, 331.</ref> വിറ്റ്മാന്റെ അന്താരാഷ്ട്ര പ്രശസ്തി വർദ്ധിച്ചതോടെ, 1872 ജനുവരി വരെ അദ്ദേഹം അറ്റോർണി ജനറലിന്റെ ഓഫീസിൽ തുടർന്നു. <ref>Reynolds, 464.</ref>1872 ന്റെ ഭൂരിഭാഗവും അദ്ദേഹം ആർത്രൈറ്റിസ് ബാധിച്ച് ബുദ്ധിമുട്ടുന്ന എൺപതിനടുത്ത് പ്രായമുള്ള തന്റെ അമ്മയെ പരിചരിക്കുന്നതിനായി ചെലവഴിച്ചു. <ref>Kaplan, 340.</ref>അദ്ദേഹം യാത്ര ചെയ്യുകയും 1872 ജൂൺ 26 ന് ഡാർട്ട്മൗത്ത് കോളേജിൽ ബിരുദാനന്തര പ്രവേശന പ്രസംഗത്തിനായി ക്ഷണിക്കപ്പെടുകയും ചെയ്തു.<ref>Loving, 341.</ref>
=== ആരോഗ്യ ക്ഷയവും മരണവും ===
[[File:WhitmanHouse-CamdenNJ1.jpg|thumb|upright=1|വിറ്റ്മാൻ തന്റെ അവസാന വർഷങ്ങൾ ന്യൂജേഴ്സിയിലെ കാംഡനിലുള്ള തന്റെ വീട്ടിൽ ചെലവഴിച്ചു. അത് വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ ഹൗസ് എന്ന പേരിൽ പൊതുജനങ്ങൾക്കായി തുറന്നിരിക്കുന്നു]]
1873 ന്റെ തുടക്കത്തിൽ ഒരു പക്ഷാഘാതത്തെത്തുടർന്ന് വിറ്റ്മാൻ വാഷിംഗ്ടണിൽ നിന്ന് ന്യൂജേഴ്സിയിലെ കാംഡനിലെ 431 സ്റ്റീവൻസ് സ്ട്രീറ്റിലുള്ള തന്റെ സഹോദരൻ - ജോർജ്ജ് വാഷിംഗ്ടൺ വിറ്റ്മാൻ എന്ന എഞ്ചിനീയറുടെ വീട്ടിലേക്ക് താമസം മാറാൻ പ്രേരിതനായി. അസുഖം ബാധിച്ച് അദ്ദേഹത്തിന്റെ അമ്മയും അവിടെ ഉണ്ടായിരുന്നു. അതേ വർഷം മെയ് മാസത്തിൽ അമ്മ മരിക്കുകയും ചെയ്തു. രണ്ട് സംഭവങ്ങളും വിറ്റ്മാന് ബുദ്ധിമുട്ടായിരുന്നു. അദ്ദേഹത്തെ വിഷാദത്തിലാക്കി. 1884 ൽ സ്വന്തമായി ഒരു വീട് വാങ്ങുന്നതുവരെ അദ്ദേഹം സഹോദരന്റെ വീട്ടിൽ തന്നെ തുടർന്നു.<ref>Miller, 33.</ref> എന്നിരുന്നാലും, വീട് വാങ്ങുന്നതിനുമുമ്പ്, കാംഡനിലെ തന്റെ വസതിയുടെ ഏറ്റവും വലിയ കാലയളവ് സ്റ്റീവൻസ് സ്ട്രീറ്റിലെ സഹോദരന്റെ വീട്ടിൽ ചെലവഴിച്ചു. അവിടെ താമസിക്കുമ്പോൾ അദ്ദേഹം ധാരാളമായെഴുതി. മറ്റ് കവിതകൾക്കൊപ്പം ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ മൂന്ന് പതിപ്പുകൾ പ്രസിദ്ധീകരിച്ചു. [[ഓസ്കാർ വൈൽഡ്|ഓസ്കാർ വൈൽഡിനെയും]] [[Thomas Eakins|തോമസ് ഈക്കിൻസിനെയും]] സ്വീകരിച്ചുകൊണ്ട് അദ്ദേഹം അവസാനമായി ഈ വീട്ടിൽ പൂർണ്ണമായും ശാരീരികമായി സജീവമായിരുന്നു. ജനനം മുതൽ "രോഗിയായ" അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റൊരു സഹോദരൻ എഡ്വേർഡ് ആ വീട്ടിൽ താമസിച്ചിരുന്നു.<ref name="auto">{{Cite web |title=Camden and the Last Years, 1875–1892 {{!}} Timeline {{!}} Articles and Essays {{!}} Walt Whitman Papers in the Charles E. Feinberg Collection {{!}} Digital Collections {{!}} Library of Congress |url=https://www.loc.gov/collections/feinberg-whitman/articles-and-essays/timeline/camden-and-the-last-years-1875-to-1892/ |access-date=2024-07-29 |website=Library of Congress, Washington, D.C. 20540 USA |archive-date=July 29, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240729210923/https://www.loc.gov/collections/feinberg-whitman/articles-and-essays/timeline/camden-and-the-last-years-1875-to-1892/ |url-status=live }}</ref>
ബിസിനസ്സ് കാരണങ്ങളാൽ സഹോദരനും ഭാര്യാസഹോദരിയും താമസം മാറ്റാൻ നിർബന്ധിതരായപ്പോൾ, അദ്ദേഹം 328 മിക്കിൾ സ്ട്രീറ്റിൽ (ഇപ്പോൾ 330 ഡോ. മാർട്ടിൻ ലൂഥർ കിംഗ് ജൂനിയർ ബൊളിവാർഡ്) സ്വന്തമായി ഒരു വീട് വാങ്ങി. <ref>Haas, Irvin. ''Historic Homes of American Authors''. Washington, D.C.: The Preservation Press, 1991: 141. {{ISBN|0-89133-180-8}}.</ref>ആദ്യം വാടകക്കാരുടെ സംരക്ഷണയിൽ ആയിരുന്ന അദ്ദേഹം മിക്കിൾ സ്ട്രീറ്റിൽ കൂടുതൽ സമയവും പൂർണ്ണമായും കിടപ്പിലായി. ഈ സമയത്ത്, ഒരു കടൽ ക്യാപ്റ്റന്റെ വിധവയായ മേരി ഓക്സ് ഡേവിസുമായി അദ്ദേഹം ഇടപഴകാൻ തുടങ്ങി. മിക്കിൾ സ്ട്രീറ്റിൽ നിന്ന് ഏതാനും ബ്ലോക്കുകൾ അകലെ ബ്രിഡ്ജ് അവന്യൂവിൽ കുടുംബത്തോടൊപ്പം താമസിക്കുന്ന അയൽക്കാരിയായിരുന്നു അവർ. <ref>Loving, 432.</ref> സൗജന്യ വാടകയ്ക്ക് പകരമായി 1885 ഫെബ്രുവരി 24 ന് വിറ്റ്മാന്റെ വീട്ടുജോലിക്കാരിയായി ജോലി ചെയ്യാൻ അവർ അദ്ദേഹത്തോടൊപ്പം താമസം മാറി. ഒരു പൂച്ച, ഒരു നായ, രണ്ട് കടലാമകൾ, ഒരു മൈനാപ്പക്ഷി, മറ്റ് വിവിധതരം മൃഗങ്ങൾ എന്നിവ അവർക്കൊപ്പം കൊണ്ടുവന്നിരുന്നു. <ref>Reynolds, 548.</ref> ഈ സമയത്ത്, വിറ്റ്മാൻ 1876, 1881, 1889 വർഷങ്ങളിൽ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ കൂടുതൽ പതിപ്പുകൾ നിർമ്മിച്ചു.<ref name="auto"/>
1876 നും 1884 നും ഇടയിൽ, സൗത്ത് ജേഴ്സിയിൽ ആയിരുന്നപ്പോൾ, [[Laurel Springs, New Jersey|ലോറൽ സ്പ്രിംഗ്സിലെ]] അന്നത്തെ തികച്ചും ഇടയജീവിത സമൂഹത്തിൽ വിറ്റ്മാൻ തന്റെ സമയത്തിന്റെ നല്ലൊരു പങ്കും ചെലവഴിച്ചു. സ്റ്റാഫോർഡ് ഫാം കെട്ടിടങ്ങളിലൊന്ന് തന്റെ വേനൽക്കാല വസതിയാക്കി മാറ്റി. പുനഃസ്ഥാപിച്ച വേനൽക്കാല വസതി പ്രാദേശിക ചരിത്ര സമൂഹം ഒരു മ്യൂസിയമായി സംരക്ഷിച്ചിട്ടുണ്ട്. അദ്ദേഹത്തിന്റെ "ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ്" എന്ന കൃതിയുടെ ഒരു ഭാഗം ഇവിടെ വച്ചാണ് എഴുതിയത്. കൂടാതെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ "സ്പെസിമെൻ ഡേയ്സ്" എന്ന കവിതയിൽ അദ്ദേഹം നീരുറവ, അരുവി, തടാകം എന്നിവയെക്കുറിച്ച് എഴുതി. അദ്ദേഹത്തെ സംബന്ധിച്ചിടത്തോളം, ലോറൽ തടാകം "അമേരിക്കയിലോ യൂറോപ്പിലോ ഉള്ള ഏറ്റവും മനോഹരമായ തടാകം" ആയിരുന്നു.<ref>{{cite web
|url=http://westfieldnj.com/whs/history/Counties/CamdenCounty/laurelsprings.htm
|title=Laurel Springs History - 1976 Bicentennial publication produced for the Borough of Laurel Springs
|publisher=WestfieldNJ.com
|author=<!-- not stated -->
|access-date=April 30, 2013
|archive-date=March 3, 2013
|archive-url=https://web.archive.org/web/20130303031323/http://www.westfieldnj.com/whs/history/Counties/CamdenCounty/laurelsprings.htm
|url-status=live
}}</ref>
1891 അവസാനത്തോട് അടുക്കുമ്പോൾ, അദ്ദേഹം ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ "ഡെത്ത്ബെഡ് എഡിഷൻ" എന്ന് വിളിപ്പേരുള്ള ഒരു അന്തിമ പതിപ്പ് തയ്യാറാക്കി. "അദ്ദേഹം എഴുതി, "33 വർഷത്തെ കഠിനാധ്വാനത്തിനുശേഷം, എന്റെ ജീവിതത്തിലെ എല്ലാ സമയങ്ങളെയും മാനസികാവസ്ഥകളെയും, നല്ല കാലാവസ്ഥയിലും മോശം കാലാവസ്ഥയിലും, ഭൂമിയുടെ എല്ലാ ഭാഗങ്ങളിലെ, സമാധാനത്തെയും യുദ്ധത്തെയും, ചെറുപ്പക്കാരെയും പ്രായമായവരെയും കുറിച്ചുള്ള ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് ഒടുവിൽ പൂർത്തിയായി.""<ref>Reynolds, 586.</ref>മരണത്തിന് തയ്യാറെടുക്കുമ്പോൾ, വിറ്റ്മാൻ $4,000 ന് ഒരു വീടിന്റെ ആകൃതിയിലുള്ള ഒരു ഗ്രാനൈറ്റ് ശവകുടീരം ഏർപ്പാടു ചെയ്തു<ref name=Loving479>Loving, 479.</ref> .നിർമ്മാണ സമയത്ത് പലപ്പോഴും അവിടം അദ്ദേഹം സന്ദർശിച്ചിരുന്നു.<ref>Kaplan, 49.</ref> തന്റെ ജീവിതത്തിന്റെ അവസാന ആഴ്ചയിൽ, കത്തിയോ ഫോർക്കോ പോലും ഉയർത്താൻ കഴിയാത്തത്ര ദുർബലനായിരുന്ന അദ്ദേഹം എഴുതി: ഞാൻ എപ്പോഴും കഷ്ടപ്പെടുന്നു: എനിക്ക് ഒരു ആശ്വാസവുമില്ല, ഒരു രക്ഷയുമില്ല: അത് വേദനയിലെ വിരസതയാണ് "<ref>Reynolds, 587.</ref>
{{Listen|type=speech
|filename=Walt Whitman - America.ogg
|title="America"
|description=An 1890 recording thought to be Walt Whitman reading the opening four lines of his poem "America"
}}
1892 മാർച്ച് 26-ന് <ref>Callow, 363.</ref>ന്യൂജേഴ്സിയിലെ കാംഡനിലുള്ള തന്റെ വീട്ടിൽ വെച്ച് 72 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ അന്തരിച്ചു. <ref>Griffiths, Rhys (March 2017), [https://www.historytoday.com/archive/months-past/death-walt-whitman "Death of Walt Whitman"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220319091133/https://www.historytoday.com/archive/months-past/death-walt-whitman |date=March 19, 2022 }}, ''History Today'', volume 67, issue 3.</ref> ബ്രോങ്കിയൽ ന്യുമോണിയയുടെ<ref name=Loving479/> ഫലമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ ശ്വാസകോശം സാധാരണ ശ്വസന ശേഷിയുടെ എട്ടിലൊന്നായി കുറഞ്ഞുവെന്നും, മുട്ടയുടെ വലിപ്പമുള്ള നെഞ്ചിലെ ഒരു കുരുവിന്റെ ഫലമായി അദ്ദേഹത്തിന്റെ വാരിയെല്ലുകളിൽ ഒന്ന് ദ്രവിച്ചുപോയെന്നും ഒരു പോസ്റ്റ്മോർട്ടത്തിൽ കണ്ടെത്തി. മരണകാരണം ഔദ്യോഗികമായി "ഇടത് വശത്തെ [[പ്ലൂറസി]], വലത് ശ്വാസകോശത്തിന്റെ ഉപഭോഗം, ജനറൽ മിലിയറി ട്യൂബർക്കുലോസിസ്, പാരൻചൈമറ്റസ് നെഫ്രൈറ്റിസ്" എന്നിങ്ങനെയാണ് രേഖപ്പെടുത്തിയിരിക്കുന്നത്. <ref name="Reynolds, 588">Reynolds, 588.</ref>അദ്ദേഹത്തിന്റെ കാംഡനിലെ വീട്ടിൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ മൃതദേഹം പൊതുദർശനത്തിന് വച്ചു. മൂന്ന് മണിക്കൂറിനുള്ളിൽ 1,000-ത്തിലധികം ആളുകൾ അവിടം സന്ദർശിച്ചു. <ref name=Loving480>Loving, 480.</ref> അദ്ദേഹത്തിന് വേണ്ടി അവശേഷിപ്പിച്ച പൂക്കളും റീത്തുകളും കാരണം വിറ്റ്മാന്റെ ഓക്ക് ശവപ്പെട്ടി വളരെ കുറച്ച് മാത്രമേ കാണാനായുള്ളൂ. <ref name="Reynolds, 588"/> മരണത്തിന് നാല് ദിവസത്തിന് ശേഷം, കാംഡനിലെ ഹാർലീ സെമിത്തേരിയിലെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ ശവകുടീരത്തിൽ അദ്ദേഹത്തെ സംസ്കരിച്ചു. <ref name=Reynolds589/> സെമിത്തേരിയിൽ മറ്റൊരു പൊതു ചടങ്ങ് നടന്നു. സുഹൃത്തുക്കൾ പ്രസംഗങ്ങൾ നടത്തി. തത്സമയ സംഗീതം നൽകികൊണ്ട് ലഘുഭക്ഷണം നൽകി<ref name=Loving480/> വിറ്റ്മാന്റെ സുഹൃത്തും വാഗ്മിയുമായ റോബർട്ട് ഇംഗർസോൾ ആണ് സ്തുതിഗീതം അവതരിപ്പിച്ചത്<ref>{{cite book |last1=Theroux |first1=Phyllis |title=The Book of Eulogies |date=1977 |publisher=Simon & Schuster |location=New York |page=30}}</refപിന്നീട്, വിറ്റ്മാന്റെ മാതാപിതാക്കളുടെയും രണ്ട് സഹോദരന്മാരുടെയും അവരുടെ കുടുംബങ്ങളുടെയും ഭൗതികാവശിഷ്ടങ്ങൾ ശവകുടീരത്തിലേക്ക് മാറ്റി.<ref>Kaplan, 50.</ref> അദ്ദേഹത്തിന്റെ തലച്ചോർ [[ഫിലാഡൽഫിയ]]യിലെ അമേരിക്കൻ ആന്ത്രോപോമെട്രിക് സൊസൈറ്റിക്ക് ദാനം ചെയ്തു, പക്ഷേ അത് ആകസ്മികമായി നശിപ്പിക്കപ്പെട്ടു.<ref name=Spitzka>{{cite journal |last1=Spitzka |first1=Edw. Anthony |title=A Study of the Brains of Six Eminent Scientists and Scholars Belonging to the American Anthropometric Society, together with a Description of the Skull of Professor E. D. Cope |journal=Transactions of the American Philosophical Society |date=1907 |volume=21 |issue=4 |pages=175–308 |doi=10.2307/1005434 |jstor=1005434 |url=https://www.jstor.org/stable/1005434 |access-date=December 29, 2023 |archive-date=March 11, 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230311174940/https://www.jstor.org/stable/1005434 |url-status=live |url-access=subscription }}</ref>
== എഴുത്ത് ==
[[File:Whitman at about fifty.jpg|thumb|upright=1|1869-ൽ 50 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ എടുത്ത ചിത്രം]]
വിറ്റ്മാന്റെ കൃതികൾ കാവ്യരൂപത്തിന്റെ അതിരുകൾ ലംഘിച്ചു കൊണ്ട് പൊതുവെ ഗദ്യത്തിന് സമാനമാണ്.<ref name=Reynolds314>Reynolds, 314.</ref> അതിന്റെ സന്ദേശം ശൈലി അദ്ദേഹത്തിന്റെ മുൻഗാമികൾ നിശ്ചയിച്ച ഗതിയിൽ നിന്ന് വ്യതിചലിക്കുകയും "ശരീരവും ആത്മാവും അതുപോലെ സ്വയമേയും മറ്റുള്ളവരോടും ഉള്ള വിചിത്രമായ സംവാദം" എന്നിവ ഉൾക്കൊള്ളുകയും ചെയ്യുന്നു. <ref>Kirmizi, Busra, and Martin Kopacik, [https://books.google.com/books?id=yk7LDQAAQBAJ&dq=idiosyncratic+treatment+of+the+body,+the+soul,+the+self,+and+the+other&pg=PA101 "The Affinity between the Body, The Self and Nature in Whitman's 'Song of Myself{{'"}}], in ''Academic research of SSaH 2016'', p. 101. {{ISBN|978-80-906231-8-7}}.</ref> ഇത് ചീഞ്ഞളിഞ്ഞ ഇലകൾ , വൈക്കോൽ കെട്ടുകൾ, അവശിഷ്ടങ്ങൾ എന്നിവയുൾപ്പെടെ അസാധാരണമായ ചിത്രങ്ങളും ചിഹ്നങ്ങളും ഇതിൽ ഉപയോഗിക്കുന്നു.<ref>Kaplan, 233.</ref> വേശ്യാവൃത്തി ഉൾപ്പെടെയുള്ള മരണത്തെയും ലൈംഗികതയെയും കുറിച്ച് വൈറ്റ്മാൻ പരസ്യമായി എഴുതി.<ref name="Loving, 314"/> പദ്യരചനയുടെ പിതാവ് എന്ന് അദ്ദേഹത്തെ പലപ്പോഴും മുദ്രകുത്തുന്നു..<ref name=Reynolds314/>
=== കാവ്യ സിദ്ധാന്തം ===
1855-ലെ ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിന്റെ. ആമുഖത്തിൽ വിറ്റ്മാൻ എഴുതി: "ഒരു കവിയുടെ തെളിവ്, അവൻ അത് ഉൾക്കൊണ്ടതുപോലെ തന്നെ അവന്റെ രാജ്യം അവനെ സ്നേഹപൂർവ്വം സ്വീകരിക്കുന്നു എന്നതാണ്." കവിയും സമൂഹവും തമ്മിൽ ഒരു സുപ്രധാനവും സഹവർത്തിത്വപരവുമായ ബന്ധമുണ്ടെന്ന് അദ്ദേഹം വിശ്വസിച്ചു.<ref>Reynolds, 5.</ref>"സോങ്ങ് ഓഫ് മൈസെൽഫ്" എന്ന കൃതിയിൽ സർവ്വശക്തമായ ഒരു ഉത്തമപുരുഷനെക്കുറിച്ചുള്ള വിവരണം ഉപയോഗിച്ചുകൊണ്ട് അദ്ദേഹം ഈ ബന്ധത്തിന് ഊന്നൽ നൽകി.<ref>Reynolds, 324.</ref> ഒരു അമേരിക്കൻ ഇതിഹാസമായ അദ്ദേഹം ഒരു ഉന്നതനായ നായകന്റെ ചരിത്രം തിരുത്തിക്കുറിക്കുന്ന നിയോഗത്തിൽ നിന്ന് വ്യതിചലിക്കുകയും പകരം സാധാരണക്കാരുടെ വ്യക്തിസവിശേഷത ഏറ്റെടുക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>Miller, 78.</ref> യുണൈറ്റഡ് സ്റ്റേറ്റ്സിലെ ദ്രുതഗതിയിലുള്ള നഗരവൽക്കരണം ജനങ്ങളിൽ ചെലുത്തിയ സ്വാധീനത്തോടും ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസിലൂടെ അദ്ദേഹം പ്രതികരിച്ചു.<ref>Reynolds, 332.</ref>
== ജീവിതശൈലിയും വിശ്വാസങ്ങളും ==
=== മദ്യപാനം ===
വൈറ്റ്മാൻ അമേരിക്കൻ ഐക്യനാടുകളിലെ ആത്മസംയമന പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെ ശക്തമായ വക്താവായിരുന്നു. ചെറുപ്പത്തിൽ അദ്ദേഹം വളരെ അപൂർവമായി മാത്രമേ മദ്യം കഴിച്ചിരുന്നുള്ളൂ. 30 വയസ്സ് വരെ <ref>Loving, 71.</ref>താൻ "തീവ്രമായ മദ്യം" ആസ്വദിച്ചിട്ടില്ലെന്ന് അദ്ദേഹം ഒരിക്കൽ പറയുകയും ഇടയ്ക്കിടെ മദ്യനിരോധനത്തിനായി വാദിക്കുകയും ചെയ്തു.<ref>Callow, 75.</ref> 1842 നവംബർ 23 ന് പ്രസിദ്ധീകരിച്ച അദ്ദേഹത്തിന്റെ ആദ്യ നോവലായ [[Franklin Evans|ഫ്രാങ്ക്ലിൻ ഇവാൻസ്]], അല്ലെങ്കിൽ ദി ഇനെബ്രിയേറ്റ്, മദ്യനിരോധനത്തിനായി വാദിക്കുന്ന ഒരു നോവലാണ്.<ref>Loving, 74.</ref>ഫ്രാങ്ക്ലിൻ ഇവാൻസിനെപ്പോലെ, മദ്യത്തിന് എതിരായിരിക്കുന്ന വൈരുദ്ധ്യങ്ങളാൽ വലയം ചെയ്യപ്പെട്ട ഒരു പ്രസ്ഥാനമായ വാഷിംഗ്ടൺ പ്രസ്ഥാനത്തിന്റെ ജനപ്രീതിയുടെ ഉന്നതിയിലാണ് വിറ്റ്മാൻ ഈ നോവൽ എഴുതിയത്.<ref>Reynolds, 95.</ref> വർഷങ്ങൾക്ക് ശേഷം, ഈ പുസ്തകം തനിക്ക് നാണക്കേടുണ്ടാക്കിയെന്ന് വിറ്റ്മാൻ അവകാശപ്പെട്ടു<ref>Reynolds, 91.</ref> അതിനെ "ശപിക്കപ്പെട്ട ചീഞ്ഞളിഞ്ഞത്" എന്ന് അദ്ദേഹം വിളിച്ചു<ref>Loving, 75.</ref>മദ്യത്തിന്റെ സ്വാധീനത്തിൽ പണത്തിനുവേണ്ടി മാത്രം മൂന്ന് ദിവസത്തിനുള്ളിൽ നോവൽ എഴുതിയതായി പറഞ്ഞുകൊണ്ട് ആ നോവൽ അദ്ദേഹം നിരസിച്ചു.<ref>Reynolds, 97.</ref> എന്നിരുന്നാലും, ദി മാഡ്മാൻ, "റൂബൻസ് ലാസ്റ്റ് വിഷ്" എന്ന ചെറുകഥ എന്നിവയുൾപ്പെടെ മിതത്വം ശുപാർശ ചെയ്യുന്ന മറ്റ് കൃതികൾ അദ്ദേഹം എഴുതി.<ref>Loving, 72.</ref> പിന്നീടുള്ള ജീവിതത്തിൽ, പ്രാദേശിക വീഞ്ഞും ഷാംപെയ്നും ആസ്വദിച്ചുകൊണ്ട് അദ്ദേഹം മദ്യത്തോട് കൂടുതൽ ആസക്തി കാണിച്ചു.<ref name="Binns">{{cite book |last1=Binns |first1=Henry Bryan |title=A life of Walt Whitman |date=1905 |publisher=Methuen & Co. |location=London |page=315 |url=http://www.gutenberg.org/files/56536/56536-h/56536-h.htm#Page_315 |access-date=October 10, 2020 |archive-date=October 15, 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201015094444/http://www.gutenberg.org/files/56536/56536-h/56536-h.htm#Page_315 |url-status=live }}</ref>
=== മതം ===
വിറ്റ്മാനെ ദൈവവിശ്വാസം ആഴത്തിൽ സ്വാധീനിച്ചു. ഒരു വിശ്വാസം മറ്റൊന്നിനേക്കാൾ പ്രധാനമാണെന്ന് അദ്ദേഹം നിഷേധിച്ചു കൊണ്ട് എല്ലാ മതങ്ങളെയും ഒരുപോലെ അദ്ദേഹം സ്വീകരിച്ചു<ref name=Reynolds237>Reynolds, 237.</ref> "സോങ്ങ് ഓഫ് മൈസെൽഫ്" എന്ന കൃതിയിൽ, അദ്ദേഹം പ്രധാന മതങ്ങളുടെ ഒരു പട്ടിക നൽകുകയും അവയെയെല്ലാം താൻ ബഹുമാനിക്കുകയും അംഗീകരിക്കുകയും ചെയ്തുവെന്ന് സൂചിപ്പിക്കുകയും ചെയ്തു - "വിത്ത് ആന്റിസെഡന്റ്സ്" എന്ന തന്റെ കവിതയിൽ അദ്ദേഹം കൂടുതൽ ഊന്നിപ്പറഞ്ഞ വികാരം, "ഞാൻ ഓരോ സിദ്ധാന്തവും, മിത്തും, ദൈവവും, അർദ്ധദൈവവും സ്വീകരിക്കുന്നു, / പഴയ വിവരണങ്ങളും, ബൈബിളുകളും, വംശാവലിയും സത്യമാണെന്ന് ഞാൻ കാണുന്നു, ഒരു അപവാദവുമില്ലാതെ" ഇത് സ്ഥിരീകരിക്കുന്നു.<ref name=Reynolds237/> 1874-ൽ, ആത്മീയവാദ പ്രസ്ഥാനത്തെക്കുറിച്ച് ഒരു കവിത എഴുതാൻ അദ്ദേഹത്തെ ക്ഷണിച്ചു. അതിന് അദ്ദേഹം പ്രതികരിച്ചു: "ഇത് എനിക്ക് ഏതാണ്ട് പൂർണ്ണമായും ദരിദ്രവും, വിലകുറഞ്ഞതും, അസംസ്കൃതവുമായ ഒരു വിഡ്ഢിത്തമായി തോന്നുന്നു."<ref>Loving, 353.</ref>വിറ്റ്മാൻ ഒരു മതപരമായ സംശയാലുവായിരുന്നു: അദ്ദേഹം എല്ലാ പള്ളികളെയും സ്വീകരിച്ചെങ്കിലും, ഒന്നിലും വിശ്വസിച്ചില്ല. <ref name=Reynolds237/> വിറ്റ്മാന്റെ അഭിപ്രായത്തിൽ, ദൈവം അന്തർലീനവും അതിരുകടന്നതുമായിരുന്നു, മനുഷ്യാത്മാവ് അമർത്യവും പുരോഗമനപരമായ വികാസത്തിന്റെ അവസ്ഥയിലുമായിരുന്നു.<ref name="Kuebrich">{{cite book|author-first=David|author-last=Kuebrich|chapter=Religion and the poet-prophet |editor-first=Donald D.|editor-last=Kummings|title=A Companion to Walt Whitman|chapter-url=https://books.google.com/books?id=2uTCiN347lMC&pg=PA211|access-date=August 13, 2010|year=2009|publisher=John Wiley and Sons|isbn=978-1-4051-9551-5|pages=211–}}</ref>അമേരിക്കൻ ഫിലോസഫി: ആൻ എൻസൈക്ലോപീഡിയ "ലോകത്തിൽ നിന്ന് വേറിട്ട ദൈവത്തെക്കുറിച്ചുള്ള വീക്ഷണങ്ങളെ നിരാകരിച്ചുകൊണ്ട് കൂടുതൽ [[Pantheism|പാന്തിസ്റ്റ്]] അല്ലെങ്കിൽ [[Pandeism|പാണ്ടിസ്റ്റ്]] സമീപനം സ്വീകരിച്ച" നിരവധി വ്യക്തികളിൽ ഒരാളായി അദ്ദേഹത്തെ തരംതിരിക്കുന്നു.<ref>{{Cite book |title = American Philosophy: An Encyclopedia |url = https://archive.org/details/americanphil_xxxx_2008_000_9069252 |url-access = registration |editor-first1= John |editor-last1= Lachs |editor-first2= Robert|editor-last2= Talisse |year = 2007 |isbn = 978-0415939263 |page = [https://archive.org/details/americanphil_xxxx_2008_000_9069252/page/n335 310]|publisher = Routledge }}</ref>സാഹിത്യ നിരൂപകനായ ഹരോൾഡ് ബ്ലൂമിന്റെ അഭിപ്രായത്തിൽ: {{Blockquote|അമേരിക്കൻ മതം എന്ന് നമ്മൾ ഇനിയും വിളിക്കാൻ പോകുന്നതിന്റെ നിർണായക ആഘോഷകനായിരുന്നു വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ. ഉത്സാഹത്തിന്റെയും ജ്ഞാനവാദത്തിന്റെയും ഒരു സംയോജനത്തിൽ എല്ലാ വിഭാഗങ്ങളുടെയും താൽക്കാലിക സംയോജനം... അമേരിക്കൻ മതത്തിന്റെ നമ്മുടെ ദൈവശാസ്ത്രജ്ഞരും പ്രവാചകന്മാരിൽ എമേഴ്സൺ, ജോസഫ് സ്മിത്ത്, ഹൊറേസ് ബുഷ്നെൽ എന്നിവരും ഉൾപ്പെടുന്നു. തത്ത്വചിന്തകനായ വില്യം ജെയിംസ് അതിന്റെ മനഃശാസ്ത്രജ്ഞനാണ്, സ്വന്തം പാട്ടുകൾ മാത്രം പാടുന്ന വാൾട്ട് വിറ്റ്മാൻ എന്നെന്നേക്കുമായി അതിന്റെ കവി-പ്രവാചകനായിരിക്കും.ഇപ്പോൾ നമുക്ക് ഒരു അമേരിക്കൻ യേശുവും ഒരു അമേരിക്കൻ പരിശുദ്ധാത്മാവും ഉണ്ട്, യഹോവയെ വലിയതോതിൽ നാടുകടത്തിയിട്ടുണ്ട്, പക്ഷേ അവൻ യോദ്ധാവായ ദൈവമായി പ്രയാണം ചെയ്യുന്നു, കോപത്തിന്റെ മുന്തിരിപ്പഴം സൂക്ഷിച്ചിരിക്കുന്ന മുന്തിരിത്തോട്ടത്തെ അനന്തമായി ചവിട്ടിമെതിക്കുന്നു.
<ref name="LOG#" />}}
=== ലൈംഗികത ===
[[File:Whitman, Walt (1819-1892) and Doyle.JPG|thumb|upright=1|വിറ്റ്മാൻ, അടുത്ത ബന്ധം പുലർത്തിയിരുന്നുവെന്ന് കരുതപ്പെടുന്ന പുരുഷന്മാരിൽ ഒരാളായ പീറ്റർ ഡോയൽ ]]
വിറ്റ്മാന്റെ ലൈംഗികതയെക്കുറിച്ച് ജീവചരിത്രകാരന്മാർ ചർച്ചകൾ തുടരുന്നുണ്ടെങ്കിലും, വികാരങ്ങളിലും ആകർഷണങ്ങളിലും അദ്ദേഹത്തെ സാധാരണയായി സ്വവർഗാനുരാഗിയോ ബൈസെക്ഷ്വലോ ആയി വിശേഷിപ്പിക്കുന്നു. വിറ്റ്മാന്റെ ലൈംഗിക ആഭിമുഖ്യം പൊതുവെ അദ്ദേഹത്തിന്റെ കവിതയുടെ അടിസ്ഥാനത്തിലാണ് അനുമാനിക്കപ്പെടുന്നത്. എന്നിരുന്നാലും ഈ അനുമാനം തർക്കത്തിലാണ്. പത്തൊൻപതാം നൂറ്റാണ്ടിന്റെ അവസാനത്തിൽ ലൈംഗികതയുടെ വൈദ്യവൽക്കരണത്തിന് മുമ്പ് അമേരിക്കൻ സംസ്കാരത്തിൽ സാധാരണമായിരുന്ന കൂടുതൽ ഭൗമികവും വ്യക്തിപരവുമായ രീതിയിൽ അദ്ദേഹത്തിന്റെ കവിത പ്രണയത്തെയും ലൈംഗികതയെയും ചിത്രീകരിക്കുന്നു. .<ref>D'Emilio, John and Estelle B. Freeman, ''Intimate Matters: A History of Sexuality in America''. University of Chicago Press, 1997. {{ISBN|0-226-14264-7}}</ref><ref name="Fone">{{cite book |last1=Fone |first1=Byrne R. S. |title=Masculine Landscapes: Walt Whitman and the Homoerotic Text |date=1992 |publisher=Southern Illinois University Press |location=Carbondale, IL}}</ref> ലീവ്സ് ഓഫ് ഗ്രാസ് പലപ്പോഴും കാമോദ്ദീപകമായോ ലെെംഗികവിഷയങ്ങൾ അധികമായി വർണ്ണിക്കുന്നതോ ആയി ലേബൽ ചെയ്യപ്പെട്ടിരുന്നുവെങ്കിലും, ഒരു നിരൂപകൻ മാത്രം രചയിതാവിന്റെ അനുമാനിക്കപ്പെട്ട ലൈംഗിക പ്രവർത്തനത്തെക്കുറിച്ച് അഭിപ്രായപ്പെട്ടു: 1855 നവംബറിലെ ഒരു അവലോകനത്തിൽ, റൂഫസ് വിൽമോട്ട് ഗ്രിസ്വോൾഡ് "ക്രിസ്ത്യാനികൾക്കിടയിൽ പരാമർശിക്കാൻ പാടില്ലാത്ത ആ ഭയാനകമായ പാപത്തിന്" വിറ്റ്മാൻ കുറ്റക്കാരനാണെന്ന് അഭിപ്രായപ്പെട്ടു.<ref>Loving, 184–185.</ref> വിറ്റ്മാന് 29 വയസ്സുള്ളപ്പോൾ എഴുതിയ "വൺസ് ഐ പാസ്ഡ് ത്രൂ എ പോപ്പുലസ് സിറ്റി" എന്ന പ്രണയകാവ്യത്തിന്റെ കൈയെഴുത്തുപ്രതി സൂചിപ്പിക്കുന്നത് അത് യഥാർത്ഥത്തിൽ ഒരു മനുഷ്യനെക്കുറിച്ചായിരുന്നു എന്നാണ്. <ref>{{Cite journal |last=Norton |first=Rictor |date=November 1974 |title=The Homophobic Imagination: An Editorial |url=https://www.jstor.org/stable/374839 |journal=College English |volume=36 |issue=3 |page=274 |doi=10.2307/374839 |jstor=374839 |access-date=March 10, 2024 |archive-date=September 30, 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240930055530/https://www.jstor.org/stable/374839 |url-status=live |url-access=subscription }}</ref> വിറ്റ്മാന്റെ ജീവിതത്തിന്റെ അവസാനകാലത്ത്, അദ്ദേഹത്തിന്റെ "കാലാമസ്" കവിതകൾ സ്വവർഗാനുരാഗികളാണോ എന്ന് ജോൺ ആഡിംഗ്ടൺ സൈമണ്ട്സ് നേരിട്ട് ചോദിക്കുന്നതിനിടയിൽ - "അത്ലറ്റിക് സൗഹൃദം", "മനുഷ്യന് മനുഷ്യനോടുള്ള സ്നേഹം", അല്ലെങ്കിൽ "സുഹൃത്തുക്കളുടെ സ്നേഹം" എന്നിവയെക്കുറിച്ചും അന്വേഷിച്ചു - അദ്ദേഹം മറുപടി നൽകിയില്ല. <ref>{{Cite web |title=John Addington Symonds to Walt Whitman, 7 February 1872 (Correspondence) |url=https://whitmanarchive.org/biography/correspondence/tei/loc.01961.html |access-date=April 24, 2021 |website=[[Walt Whitman Archive]]}}</ref>
ജീവിതത്തിലുടനീളം നിരവധി പുരുഷന്മാരുമായും ആൺകുട്ടികളുമായും വിറ്റ്മാന് തീവ്രമായ സൗഹൃദം ഉണ്ടായിരുന്നു. ചില ജീവചരിത്രകാരന്മാർ അദ്ദേഹത്തിന് പുരുഷന്മാരുമായി ലൈംഗിക ബന്ധമുണ്ടായിരുന്നില്ലെന്ന് അഭിപ്രായപ്പെടുന്നു<ref name="Loving19">Loving, 19.</ref>.മറ്റുചിലർ അദ്ദേഹത്തിന്റെ ചില ബന്ധങ്ങളുടെ ലൈംഗിക സ്വഭാവത്തിന് തെളിവായി അവകാശപ്പെടുന്ന കത്തുകൾ, ജേണൽ എൻട്രികൾ, മറ്റ് സ്രോതസ്സുകൾ എന്നിവ ഇതിന്റെ അടയാളമായീ ഉദ്ധരിക്കുന്നു. <ref>{{Cite web|title=Walt Whitman, Prophet of Gay Liberation|url=http://rictornorton.co.uk/whitman.htm|access-date=January 9, 2022|website=rictornorton.co.uk|archive-date=July 20, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190720141818/http://rictornorton.co.uk/whitman.htm|url-status=live}}</ref>ഇംഗ്ലീഷ് കവിയും നിരൂപകനുമായ ജോൺ ആഡിംഗ്ടൺ സൈമണ്ട്സ് അദ്ദേഹത്തിൽ നിന്ന് ഉത്തരം കണ്ടെത്താൻ 20 വർഷം കത്തിടപാടുകൾ നടത്തി.<ref name="robinson">Robinson, Michael. ''Worshipping Walt''. Princeton, NJ: Princeton University Press, 2010: 142–143. {{ISBN|0691146314}}</ref> 1890-ൽ, സൈമണ്ട്സ് വിറ്റ്മാന് എഴുതി: "സംസർഗ്ഗം എന്ന നിങ്ങളുടെ സങ്കൽപ്പത്തിൽ, പുരുഷന്മാർക്കിടയിൽ സംഭവിക്കുന്ന അർദ്ധ-ലൈംഗിക വികാരങ്ങളുടെയും പ്രവൃത്തികളുടെയും സാധ്യമായ കടന്നുകയറ്റത്തെക്കുറിച്ച് നിങ്ങൾ ചിന്തിക്കുന്നുണ്ടോ?" മറുപടിയായി, തന്റെ കൃതിക്ക് അത്തരമൊരു സൂചനയില്ലെന്ന് വിറ്റ്മാൻ നിഷേധിച്ചു, "[കലാമസ് ഭാഗം പരാമർശിച്ചിരിക്കുന്നതുപോലുള്ള നിർമ്മാണത്തിന്റെ സാധ്യത പോലും അനുവദിച്ചിട്ടുണ്ടെന്നത് ഭയാനകമാണ്" എന്ന് ഉറപ്പിച്ചു പറഞ്ഞു. - "ഈ പേജുകൾ ഇത്രയും അനാവശ്യവും ഈ സമയത്ത് പൂർണ്ണമായും സ്വപ്നം കാണാത്തതും രോഗാതുരമായ അനുമാനങ്ങളുടെ സാധ്യതയെക്കുറിച്ചും പരാമർശിക്കപ്പെടരുതെന്ന് ഞാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു. അവ നിരാകരിക്കുകയും ശപിക്കപ്പെട്ടതായി തോന്നുകയും ചെയ്യുന്നു", കൂടാതെ അദ്ദേഹം ആറ് അവിഹിത കുട്ടികളെ ഗർഭം ധരിച്ചിട്ടുണ്ടെന്ന് തറപ്പിച്ചുപറയുകയും ചെയ്യുന്നു.
വിറ്റ്മാന്റെ നിഷേധത്തിന്റെ സത്യതയെക്കുറിച്ചോ അദ്ദേഹം അവകാശപ്പെട്ട കുട്ടികളുടെ നിലനിൽപ്പിനെക്കുറിച്ചോ ചില സമകാലിക പണ്ഡിതന്മാർ സംശയാലുക്കളാണ്. <ref name="Higgins">{{cite book |last1=Higgins |first1=Andrew C. |chapter=Symonds, John Addington [1840–1893] |editor-last1=LeMaster |editor-first1=J. R. |editor-last2=Kummings |editor-first2=Donald D. |title=Walt Whitman: An Encyclopedia |date=1998 |publisher=Garland Publishing |location=New York |url=http://www.whitmanarchive.org/criticism/current/encyclopedia/entry_56.html |via=[[Walt Whitman Archive]] |access-date=October 10, 2020}}</ref><ref>{{cite book |last1=Miller |first1=James E. Jr. |chapter=Sex and Sexuality |editor-last1=LeMaster |editor-first1=J. R. |editor-last2=Kummings |editor-first2=Donald D. |title=Walt Whitman: An Encyclopedia |date=1998 |publisher=Garland Publishing |location=New York |url=http://www.whitmanarchive.org/criticism/current/encyclopedia/entry_49.html |via=[[Walt Whitman Archive]] |access-date=October 10, 2020}}</ref><ref name="Tayson">{{cite journal |last1=Tayson |first1=Richard |title=The Casualties of Walt Whitman |url=https://www.vqronline.org/essay/casualties-walt-whitman |journal=VQR: A National Journal of Literature and Discussion |issue=Spring |date=2005 |access-date=October 11, 2020 |archive-date=October 13, 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201013085644/https://www.vqronline.org/essay/casualties-walt-whitman |url-status=dead }}</ref><ref name="Gritz">{{cite news |last1=Rothenberg Gritz |first1=Jennie |title=But Were They Gay? The Mystery of Same-Sex Love in the 19th Century |url=https://www.theatlantic.com/national/archive/2012/09/but-were-they-gay-the-mystery-of-same-sex-love-in-the-19th-century/262117/ |access-date=October 11, 2020 |work=The Atlantic |date=September 7, 2012 |archive-date=September 30, 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200930222331/https://www.theatlantic.com/national/archive/2012/09/but-were-they-gay-the-mystery-of-same-sex-love-in-the-19th-century/262117/ |url-status=live }}</ref> 1890 ഓഗസ്റ്റ് 21-ന് എഴുതിയ ഒരു കത്തിൽ വിറ്റ്മാൻ ഇങ്ങനെ അവകാശപ്പെട്ടു: "എനിക്ക് ആറ് കുട്ടികളുണ്ട് - രണ്ട് പേർ മരിച്ചു." ഈ അവകാശവാദം ഒരിക്കലും തെളിവിലൂടെ സ്ഥിരീകരിച്ചിട്ടില്ല.<ref>Loving, 123.</ref>
==കുറിപ്പുകൾ==
{{notelist}}
==അവലംബം==
{{Reflist|20em}}
{{Walt Whitman|state=expanded}}
{{When Lilacs Last in the Dooryard Bloom'd}}
{{Shakespeare authorship question}}
{{Hall of Fame for Great Americans}}
{{Portal bar|Biography|Poetry|New Jersey|New York (state)}}
{{Authority control}}
{{DEFAULTSORT:Whitman, Walt}}
[[വർഗ്ഗം:1819-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:1892-ൽ മരിച്ചവർ]]
gzb2k0eqg0rb7erp73f4egw9ponxrgu
ഹസിം അമരവിള
0
669325
4648713
4648449
2026-07-20T07:31:36Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
4648713
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു<ref>{{Cite web|url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html|title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം...|last=ബ്യൂറോ|first=തിരുവനന്തപുരം|date=15 April 2025|website=Manorama News|publisher=Manorama News}}</ref>.
== '''ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും:''' ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]<nowiki/>യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
=== '''അഭിനയം''' ===
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web|url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360|title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം|access-date=20 July 2026|date=30 November 2021|website=Deshabhimani|publisher=Deshabhimani}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web|url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/|title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman|access-date=27 October 2016|last=Times|first=The Theatre|date=27 October 2016|website=thetheatretimes.com|publisher=thetheatretimes.com}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== '''ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ''' ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' (Play-within-a-Play) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web|url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam|title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം"|access-date=01 February 2021|last=Kalaam|first=Khasidha|date=01 February 2021|website=mediaoneonline.com|publisher=Media One}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web|url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110|title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse|access-date=05 July 2021|last=Cris|first=Cris|date=04 June 2021|website=The News Minute|publisher=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web|url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece|title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling|access-date=31 May 2021|last=M|first=Athira|date=31 May 2021|website=The Hindu|publisher=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web|url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476|title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala|access-date=01 October 2022|last=Cris|first=Cris|date=01 October 2022|website=The News Minute|publisher=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://chintha.in/?p=2548|title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ..|access-date=12 April 2023|last=Rahul M|first=Dharan|date=12 April 2023|website=https://chintha.in|publisher=Chintha Maagzine}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ|title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ'|access-date=13 April 2025|last=Mathrubhumi|first=Mathrubhumi|date=13 April 2025|website=Mathrubhumi News|publisher=Mathrubhumi News}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo|title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’|access-date=18 September 2025|last=Planet|first=Magic|date=18 September 2025|website=Magic Planet|publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web|url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life|title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life|access-date=15 October 2025|last=Magic|first=Planet|date=15 October 2025|website=Magic Planet|publisher=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ
== '''പുരസ്കാരങ്ങൾ''' ==
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
=== '''ഔദ്യോഗിക ജീവിതം''' ===
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web|url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece|title=A calendar for theatre|access-date=18 June 2018|last=Nagarajan|first=Saraswathy|date=18 June 2018|website=The Hindu|publisher=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രേദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms|title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award|access-date=19 December 2019|last=Bureau|first=TNN|date=10 December 2019|website=Times of India|publisher=Times of India}}</ref>
=== '''വ്യക്തി ജീവിതം''' ===
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ, പുനലൂരിലെ അയ്യൻകാളി മെമ്മോറിയൽ ആർട്സ് ആൻഡ് സയൻസ് കോളേജിലെ അതിഥി അധ്യാപികയാണ്.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
69pxjduqvp9alc9umjns4iav9vw9voa
4648718
4648713
2026-07-20T07:41:23Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
4648718
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' (Play-within-a-Play) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ, പുനലൂരിലെ അയ്യൻകാളി മെമ്മോറിയൽ ആർട്സ് ആൻഡ് സയൻസ് കോളേജിലെ അതിഥി അധ്യാപികയാണ്.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
38mdepfz9p4e2uqhbdk9y81avueu5xo
4648723
4648718
2026-07-20T08:35:50Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
add incitations
4648723
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000*/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2026-07-20 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
* [[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (Itfok) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web|url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html|title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം...|access-date=27 January 2020|last=ലേഖകൻ|first=മനോരമ|date=27 January 2020|website=Manorama Online|publisher=Manorama Online}}</ref>]]'''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' (Play-within-a-Play) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.]]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web|url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788#goog_rewarded|title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക്|access-date=25 June 2023|last=Desk|first=Web|date=25 June 2023|website=Madhyamam|publisher=Madhyamam}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ, പുനലൂരിലെ അയ്യൻകാളി മെമ്മോറിയൽ ആർട്സ് ആൻഡ് സയൻസ് കോളേജിലെ മലയാളവിഭാഗം അതിഥി അധ്യാപികയാണ്.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
2mvw044fo1fc6uee99kplgap17e2604
4648724
4648723
2026-07-20T08:40:56Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
corrected category
4648724
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2023-11-10 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
* [[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (ITFoK) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web |url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html |title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം... |author=മനോരമ ലേഖകൻ |date=27 January 2020 |access-date=2020-01-27 |website=Manorama Online |language=ml}}</ref>]]'''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' (Play-within-a-Play) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.]]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web |url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788 |title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക് |author=Web Desk |date=25 June 2023 |access-date=2023-06-25 |website=Madhyamam |language=ml}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ, പുനലൂരിലെ അയ്യൻകാളി മെമ്മോറിയൽ ആർട്സ് ആൻഡ് സയൻസ് കോളേജിലെ മലയാളവിഭാഗം അതിഥി അധ്യാപികയാണ്.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളനാടക സംവിധായകർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടകകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടക അഭിനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ള നാടകപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:1988-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന പ്രമുഖർ]]
99w0p14sqvqjpl9xbbsyr17u4x5ib3a
4648725
4648724
2026-07-20T08:46:57Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
അക്ഷരപിശക് തിരുത്തി
4648725
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2023-11-10 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
[[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (ITFoK) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web |url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html |title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം... |author=മനോരമ ലേഖകൻ |date=27 January 2020 |access-date=2020-01-27 |website=Manorama Online |language=ml}}</ref>]]
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' ([[Metatheatre|Meta Theatre ]]) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.]]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web |url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788 |title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക് |author=Web Desk |date=25 June 2023 |access-date=2023-06-25 |website=Madhyamam |language=ml}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ, പുനലൂരിലെ അയ്യൻകാളി മെമ്മോറിയൽ ആർട്സ് ആൻഡ് സയൻസ് കോളേജിലെ മലയാളവിഭാഗം അതിഥി അധ്യാപികയാണ്.
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളനാടക സംവിധായകർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടകകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടക അഭിനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ള നാടകപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:1988-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന പ്രമുഖർ]]
s8457cf4cunw1bpcnsdj76tterf2l06
4648726
4648725
2026-07-20T08:48:56Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
കണ്ണികൾ ചേർത്തു
4648726
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2023-11-10 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
[[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (ITFoK) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web |url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html |title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം... |author=മനോരമ ലേഖകൻ |date=27 January 2020 |access-date=2020-01-27 |website=Manorama Online |language=ml}}</ref>]]
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' ([[Metatheatre|Meta Theatre ]]) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.]]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web |url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788 |title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക് |author=Web Desk |date=25 June 2023 |access-date=2023-06-25 |website=Madhyamam |language=ml}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ,
മകൻ അർജുൻ
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളനാടക സംവിധായകർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടകകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടക അഭിനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ള നാടകപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:1988-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന പ്രമുഖർ]]
6rrm16h34ij8qei1c5jm247ck6nvmm2
4648727
4648726
2026-07-20T09:07:20Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
4648727
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ ഡോ. രാജാവാര്യരുടെ സംവിധാനത്തിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2023-11-10 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
[[പ്രമാണം:Kumaaran Varunnnilla.jpg|ലഘുചിത്രം|451x451ബിന്ദു|'''തിരുവനന്തപുരം നാട്യഗൃഹം നാടകസംഘത്തിന്റെ നേതൃത്വത്തിൽ എം.വി.ഗോപകുമാറിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ "കുമാരൻ വരുന്നില്ല" നാടകത്തിലെ ദൃശ്യം''']]
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
[[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (ITFoK) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web |url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html |title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം... |author=മനോരമ ലേഖകൻ |date=27 January 2020 |access-date=2020-01-27 |website=Manorama Online |language=ml}}</ref>''']]
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' ([[Metatheatre|Meta Theatre ]]) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.''']]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web |url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788 |title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക് |author=Web Desk |date=25 June 2023 |access-date=2023-06-25 |website=Madhyamam |language=ml}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ
മകൻ അർജുൻ
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളനാടക സംവിധായകർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടകകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടക അഭിനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിൽ നിന്നുള്ള നാടകപ്രവർത്തകർ]]
[[വർഗ്ഗം:1988-ൽ ജനിച്ചവർ]]
[[വർഗ്ഗം:ജീവിച്ചിരിക്കുന്ന പ്രമുഖർ]]
qg9zhbe7ezfyr288oxfd8rzrm9kpsvc
4648728
4648727
2026-07-20T09:08:00Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
4648728
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ ഡോ. രാജാവാര്യരുടെ സംവിധാനത്തിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2023-11-10 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
[[പ്രമാണം:Kumaaran Varunnnilla.jpg|ലഘുചിത്രം|451x451ബിന്ദു|'''തിരുവനന്തപുരം നാട്യഗൃഹം നാടകസംഘത്തിന്റെ നേതൃത്വത്തിൽ എം.വി.ഗോപകുമാറിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ "കുമാരൻ വരുന്നില്ല" നാടകത്തിലെ ദൃശ്യം''']]
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
[[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (ITFoK) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web |url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html |title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം... |author=മനോരമ ലേഖകൻ |date=27 January 2020 |access-date=2020-01-27 |website=Manorama Online |language=ml}}</ref>''']]
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' ([[Metatheatre|Meta Theatre ]]) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] (ITFoK) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.''']]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web |url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788 |title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക് |author=Web Desk |date=25 June 2023 |access-date=2023-06-25 |website=Madhyamam |language=ml}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ
മകൻ അർജുൻ
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളനാടക സംവിധായകർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടകകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടക അഭിനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള തിയേറ്റർ]]
ldq722odjzkss4rv4153nzyfo9v0cvs
4648729
4648728
2026-07-20T09:12:18Z
Kanalsamskarikavedhi
206229
4648729
wikitext
text/x-wiki
[[പ്രമാണം:Hazim New copy.jpg|പകരം=ഹസിം അമരവിള|അതിർവര|ലഘുചിത്രം|255x255ബിന്ദു|'''ഹസിം അമരവിള''']]'''ഹസിം അമരവിള''' (ജനനം: 19 മേയ് 1988) കേരളത്തിൽ നിന്നുള്ള ഒരു ഇന്ത്യൻ നാടക സംവിധായകനും, നാടകകൃത്തും, നടനും, അധ്യാപകനുമാണ്. തിരുവനന്തപുരം ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന [[കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി]] എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റായ അദ്ദേഹം, കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ എഡിറ്ററായും സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. 2025-ൽ '[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ]]' എന്ന നാടകത്തിലൂടെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള [[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] പുരസ്കാരം അദ്ദേഹത്തിന് ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.manoramanews.com/nattuvartha/south/thiruvananthapuram/2025/04/15/macbeth-the-last-show-stage-play.html |title=പ്രേക്ഷകപ്രശംസ നേടി 'മാക്ബത്ത്–ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' നാടകം... |date=15 April 2025 |access-date=2025-04-15 |website=Manorama News |language=ml}}</ref>
== ആദ്യകാല ജീവിതവും വിദ്യാഭ്യാസവും ==
1988 മേയ് 19-ന് തിരുവനന്തപുരം ജില്ലയിലെ [[അമരവിള]]യിൽ മുഹമ്മദ് റഷീദിന്റെയും ഹബൂസത്ത് ബീവിയുടെയും മകനായാണ് ഹസിം അമരവിള ജനിച്ചത്.
മാർത്താണ്ഡത്തെ [https://nmcc.ac.in/ നേശമണി മെമ്മോറിയൽ ക്രിസ്ത്യൻ കോളേജിൽ] നിന്ന് ബിരുദ പഠനം പൂർത്തിയാക്കുകയും വിഷ്വൽ കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ അഡ്വാൻസ്ഡ് ഡിപ്ലോമയും നേടി. തുടർന്ന് തിരുനെൽവേലിയിലെ [[മനോന്മണീയം സുന്ദരനാർ യൂണിവേഴ്സിറ്റി|മനോന്മണിയം സുന്ദരനാർ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ജേണലിസം ആൻഡ് മാസ് കമ്മ്യൂണിക്കേഷനിൽ ബിരുദാനന്തര ബിരുദവും 2011-ൽ [[കേരള സർവകലാശാല|കേരള സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് [[വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള|ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻ പിള്ള]], ഡോ. രാജാ വാര്യർ എന്നിവരുടെ കീഴിൽ തിയേറ്റർ ആർട്സ് ആൻഡ് ഫിലിം ഏസ്തെറ്റിക്സിൽ എം.ഫിൽ ബിരുദവും നേടി. പിന്നീട് 2021-ൽ [[അണ്ണാമലൈ സർവകലാശാല|അണ്ണാമലൈ സർവ്വകലാശാലയിൽ]] നിന്ന് ഫിലോസഫി, റിലീജിയൻ & കൾച്ചറിൽ എം.എ. ബിരുദവും അദ്ദേഹം കരസ്ഥമാക്കി.
== അഭിനയം ==
[[പ്രമാണം:White Nights1.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''റഷ്യയിൽ 2023 ൽ നടന്ന 27ആം ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ ഡോ. രാജാവാര്യരുടെ സംവിധാനത്തിൽ 'വെളുത്ത രാത്രികൾ' നാടകത്തിൽ നിന്നും'''<ref>{{Cite web |url=https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20231110000000/https://53news.ru/novosti/teatr-iz-indii-predstavil-novgorodczam-svoe-prochtenie-belyh-nochej-dostoevskogo.html |archive-date=10 November 2023 |title=Театр из Индии представил новгородцам свое прочтение «Белых ночей» Достоевского |author=Ksenia Pogodina |date=09 November 2023 |access-date=2023-11-10 |website=53 News |language=ru}}</ref> ]]
ഒരു അഭിനേതാവ് എന്ന നിലയിൽ ദേശീയ അന്തർദേശീയ വേദികളിൽ ഹസിം നാടകങ്ങൾ അവതരിപ്പിച്ചിട്ടുണ്ട്. [[റഷ്യ|റഷ്യയിലെ]] [[മോസ്കോ|മോസ്കോയിൽ]] നടന്ന ദസ്തയേവ്സ്കി തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ [[ആന്റൺ ചെഖോവ്|ആന്റൺ ചെഖോവിന്റെ]] 'ദി പ്രൊപ്പോസൽ'<ref>{{Cite web |url=https://www.deshabhimani.com/art-culture/theatre/1152360 |title=റഷ്യക്കാർ കണ്ട മലയാള നാടകം |date=30 November 2021 |access-date=2021-11-30 |website=Deshabhimani |language=ml}}</ref> എന്ന നാടകത്തിലെ ഇവാൻ എന്ന കഥാപാത്രത്തെയും, [[ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കി|ഫിയോദർ ദസ്തയേവ്സ്കിയുടെ]] '[[വൈറ്റ് നൈറ്റ്സ്]]' എന്ന നാടകത്തിലെ യുവാവായ കഥാപാത്രത്തെയും അദ്ദേഹം അവതരിപ്പിച്ചു. കൂടാതെ ദി ട്രാപ്പ്, കിമർത്ഥം ദ്രൗപതി<ref>{{Cite web |url=https://thetheatretimes.com/kimartham-draupathy-a-play-about-everywoman/ |title=“Kimartham Draupathy” A Play About Everywoman |date=27 October 2016 |access-date=2016-10-27 |website=The Theatre Times}}</ref>, ദി മെർച്ചന്റ് ഓഫ് വെനീസ്, മിഡ്സമ്മർ നൈറ്റ്സ് ഡ്രീം, കുമാരൻ വരുന്നില്ല തുടങ്ങിയ നാടകങ്ങളിലും പ്രധാന വേഷങ്ങളിൽ അഭിനയിച്ചിട്ടുണ്ട്.
[[പ്രമാണം:Kumaaran Varunnnilla.jpg|ലഘുചിത്രം|451x451ബിന്ദു|'''തിരുവനന്തപുരം നാട്യഗൃഹം നാടകസംഘത്തിന്റെ നേതൃത്വത്തിൽ എം.വി.ഗോപകുമാറിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ "കുമാരൻ വരുന്നില്ല" നാടകത്തിലെ ദൃശ്യം''']]
== ശ്രദ്ധേയമായ നാടകങ്ങൾ ==
പരീക്ഷണാത്മകവും രാഷ്ട്രീയ പ്രമേയങ്ങളും ഉൾക്കൊള്ളുന്ന നിരവധി നാടകങ്ങൾ ഹസിം അമരവിള രചിക്കുകയും സംവിധാനം ചെയ്യുകയും ചെയ്തിട്ടുണ്ട്:
[[പ്രമാണം:Vbm3.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി സംഘടിപ്പിക്കുന്ന അന്തർദേശീയ നാടകോത്സവത്തിൽ (ITFoK) വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം നാടകം അവതരിപ്പിച്ച ശേഷം <ref>{{Cite web |url=https://www.manoramaonline.com/district-news/my-news/2020/01/27/drama-veendum-bhagavante-maranam.html |title=വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം'; കാണികളെ ഞെട്ടിച്ച നാടകം... |author=മനോരമ ലേഖകൻ |date=27 January 2020 |access-date=2020-01-27 |website=Manorama Online |language=ml}}</ref>''']]
* '''[[വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം|വീണ്ടും ഭഗവാന്റെ മരണം (2018)]]:''' സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനായ [[എം.എം. കൽബുർഗി|എം.എം. കൽബുർഗിയുടെ]] വധത്തിന്റെ പശ്ചാത്തലത്തിൽ [[കെ.ആർ. മീര|കെ.ആർ. മീരയുടെ]] ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കി ഒരുക്കിയ നാടകം. മതതീവ്രവാദത്തെയും സ്വേച്ഛാധിപത്യത്തെയും വിമർശിക്കാൻ 'നാടകത്തിനുള്ളിലെ നാടകം' ([[:en:Metatheatre|Meta Theatre]] ) എന്ന രീതിയാണ് ഇതിൽ ഉപയോഗിച്ചിരിക്കുന്നത്. ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവത്തിന്റെ 20-മത് പതിപ്പിലേക്കും [[ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരള|ഇന്റർനാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവൽ ഓഫ് കേരളയിലേക്കും]] ([https://theatrefestivalkerala.com/ ITFoK]) ഈ നാടകം തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു. കേരളത്തിലെ പ്രളയസമയത്ത് ഈ നാടകം അവതരിപ്പിക്കുകയും അതിലൂടെ ലഭിച്ച അൻപതിനായിരം രൂപ നവകേരള സൃഷ്ടിയിൽ ഭാഗഭാക്കായിക്കൊണ്ട് മുഖ്യമന്ത്രിയുടെ ദുരിതാശ്വാസ നിധിയിലേക്ക് കൈമാറുകയും ചെയ്തു.<ref>{{Cite web |url=https://www.mediaoneonline.com/entertainment/2020/02/01/veendum-bhagavante-maranam |title=‘‘ഈ കെട്ടകാലത്തിൽ ഈ നാടകം ഈ നാട് മുഴുവൻ കളിക്കണം" |author=Khasidha Kalaam |date=01 February 2020 |access-date=2020-02-01 |website=MediaOne TV |language=ml}}</ref>
* '''ലക്ഷദീപം (2021):''' കോവിഡ്-19 ലോക്ക്ഡൗൺ സമയത്ത് ക്ലബ് ഹൗസ് ഓഡിയോ ഇന്ററാക്റ്റിവ് ആപ്ലിക്കേഷൻ വഴി ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവഹിച്ച നാടകമാണ് "ലക്ഷദീപം". കേന്ദ്രസർക്കാരിന്റെ ലക്ഷദ്വീപിലെ അമിത ഇടപെടലുകൾക്കെതിരെ ലക്ഷദ്വീപിലുണ്ടായ ജനകീയ പ്രക്ഷോഭത്തിൽ ഐക്യദാർഢ്യം പ്രഖ്യാപിച്ചു കൊണ്ട് ഒരുക്കിയ നാടകമായിരുന്നു ലക്ഷദീപം.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/malayalam-play-lakshadweep-row-finds-unique-stage-clubhouse-150110 |title=Malayalam play on Lakshadweep row finds a unique stage: Clubhouse |author=Cris |date=04 June 2021 |access-date=2021-07-05 |website=The News Minute}}</ref> നടന്മാരെല്ലാം അവരവരുടെ വീടുകളിലിരുന്ന് പരിശീലനം നടത്തുകയും വീടുകളിൽ തന്നെ ഇരുന്നുമാണ് ലൈവ് ആയി നാടകം അവതരിപ്പിച്ചത്. ഇരുപതിനായിരത്തോളം ആളുകൾ ശ്രവിച്ച പ്രസ്തുത നാടകം ഇന്ത്യയിലെ ആദ്യ ക്ലബ്ഹൗസ് ഇന്ററാക്റ്റിവ് നാടകമായി ഇത് കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/entertainment/theatre/theatre-group-from-kerala-to-stage-a-play-on-clubhouse/article34675461.ece |title=Malayalam theatre heads to Clubhouse for new forms of storytelling |author=Athira M |date=31 May 2021 |access-date=2021-05-31 |website=The Hindu}}</ref>
* '''[[സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ്|സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് (2022):]]''' ചെറുകഥാകൃത്തായ മുരളി കൃഷ്ണന്റെ കഥയെ ആസ്പദമാക്കി സയൻസ് ഫിക്ഷൻ രാഷ്ട്രീയ ഹാസ്യരൂപത്തിൽ ടൈം ട്രാവൽ പ്രമേയമാക്കി അവതരിപ്പിച്ച നാടകം. അഡോൾഫ് ഹിറ്റ്ലറെ വധിക്കാൻ ഭൂതകാലത്തിലേക്ക് അയക്കപ്പെടുന്ന ഒരു യുവാവ് പിന്നീട് അധികാര മോഹിയായി മാറുന്നതാണ് ഇതിന്റെ ഇതിവൃത്തം. മിനിമലിസ്റ്റിക് സ്റ്റേജ് ഡിസൈൻ കൊണ്ടും വ്യത്യസ്തമായ അവതരണരീതി കൊണ്ടും ഈ നാടകം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടു. ഇന്ത്യയിലെയും കേരളത്തിലെയും ആദ്യത്തെ ടൈം ട്രാവൽ നാടകമായി ഇത് വിലയിരുത്തപ്പെടുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thenewsminute.com/kerala/soviet-station-kadavu-when-hitler-travelled-through-time-kerala-168476 |title=Soviet Station Kadavu: When Hitler travelled through time to Kerala |author=Cris |date=01 October 2022 |access-date=2022-10-01 |website=The News Minute}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://chintha.in/?p=2548 |title=സോവിയറ്റ് സ്റ്റേഷൻ കടവ് മുതൽ ജർമനി വരെ.. |author=Rahul M Dharan |date=12 April 2023 |access-date=2023-04-12 |website=Chintha Magazine |language=ml}}</ref>
* '''[[മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (നാടകം)|മാക്ബെത്ത്: ദ ലാസ്റ്റ് ഷോ (2024):]]''' ഷേക്സ്പിയറിന്റെ മാക്ബെത്ത് 25 വർഷമായി തുടർച്ചയായി അവതരിപ്പിക്കുന്ന ഒരു മുതിർന്ന നാടകസംഘത്തിന്റെ കഥയാണ് ഹസിം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച ഈ നാടകം പറയുന്നത്. അഭിനേതാക്കളുടെ യഥാർത്ഥ ജീവിതവും അവർ സ്റ്റേജിൽ അവതരിപ്പിക്കുന്ന കഥാപാത്രങ്ങളും തമ്മിലുള്ള മാനസികമായ അതിർവരമ്പുകൾ ഇല്ലാതാകുന്നത് ഈ നാടകം ചർച്ച ചെയ്യുന്നു. മാക്ബത്ത് : ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ കുടുംബബന്ധങ്ങളും മനുഷ്യരുടെ ഇടപെടലുകളും വിചാരണ ചെയ്യുന്ന മനഃശാസ്ത്ര തലത്തിലൂന്നിയ നാടകമാണ്. ഈ കൃതിക്ക് 2025-ലെ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമിയുടെ സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം ലഭിച്ചു.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=jEay6-z_ZjQ |title=നിറഞ്ഞ സദസ്സിൽ അരങ്ങിലെത്തി 'മാക്ബത്ത്; ദി ലാസ്റ്റ് ഷോ' |date=13 April 2025 |access-date=2025-04-13 |website=Mathrubhumi News |language=ml}}</ref>
* '''[https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life ദി ലെജൻഡ്, മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക് (2025)]:''' കൊട്ടാരത്തിൽ ശങ്കുണ്ണിയുടെ ഐതീഹ്യമാലയിലെ കൈപ്പുഴ തമ്പാനെ കേന്ദ്രകഥാപാത്രമാക്കി 2025 ൽ ഹസിമിന്റെ സംവിധാനത്തിൽ ഒരുക്കിയ നാടകമാണ് 'ദി ലെജൻഡ്: മിത്ത്സ് ആൻഡ് മാജിക്’.<ref>{{Cite web |url=https://www.youtube.com/shorts/-xbm1Tx8uWo |title=Behind the Curtain: The Making of ‘The Legends – Myths & Magic’ |date=18 September 2025 |access-date=2025-09-18 |website=YouTube |publisher=Magic Planet}}</ref> മജീഷ്യൻ ഗോപിനാഥ് മുതുകാടിന്റെ നിർദ്ദേശാനുസരണം കഴക്കൂട്ടത്തെ മാജിക് പ്ലാനറ്റിനു വേണ്ടി തയ്യാറാക്കിയ പ്രസ്തുത നാടകം മാജിക്കും തിയേറ്റർ ഇഫക്റ്റുകൾക്കും ഒരുപോലെ പ്രാധാന്യം നൽകിയിട്ടുള്ളതാണ്.<ref>{{Cite web |url=https://magicplanet.in/news/-the-legend-myths-and-magic-premieres-at-magic-planet-bringing-aitihyamala-to-life |title='The Legend, Myths and Magic’ premieres at Magic Planet, Bringing Aitihyamala to Life |date=15 October 2025 |access-date=2025-10-15 |website=Magic Planet}}</ref> സ്വാതി തിരുനാളിന്റെ കൊട്ടാരസദസ്സിൽ എത്തുന്ന കൈപ്പുഴത്തമ്പാന്റെ അത്ഭുതപ്രവർത്തികളിലൂടെയാണ് നാടകം മുന്നേറുന്നത്. കഴിഞ്ഞ ഒരു വർഷമായി മാജിക് പ്ലാനറ്റിലെ സ്ഥിരം വേദിയിൽ ഈ നാടകം എല്ലാദിവസവും അവതരിപ്പിച്ചു വരുന്നു.
'''മറ്റ് നാടകങ്ങൾ:''' ജീൻ പോൾ സാർത്രിന്റെ 'ദി വാൾ' എന്ന ചെറുകഥയെ ആസ്പദമാക്കിയുള്ള '''ഖൈമേറ (2015),''' പ്രൊഫ.ആർ.നരേന്ദ്രപ്രസാദിന്റെ '''സ്വർണ്ണസിംഹാസനം (2016)''' എന്നിവയാണ് അദ്ദേഹത്തിന്റെ മറ്റ് പ്രധാന സംവിധാന സംരംഭങ്ങൾ.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
[[പ്രമാണം:State Awrd copy.jpg|ലഘുചിത്രം|400x400ബിന്ദു|'''2024 ലെ മികച്ച നാടക രചനയ്ക്കുള്ള സംസ്ഥാന അമേച്വർ നാടക അവാർഡ് ഉന്നത വിദ്യാഭ്യാസ മന്ത്രി ആർ.ബിന്ദുവിൽ നിന്നും ഹസിം അമരവിള ഏറ്റുവാങ്ങുന്നു.''']]
* '''മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള ഭരത് പി. ജെ. ആന്റണി നാഷണൽ അവാർഡ് (2025)'''
* '''[[കേരള സംഗീതനാടക അക്കാദമി|കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി]] അമേറ്റർ നാടകമത്സരത്തിൽ മികച്ച നാടകകൃത്തിനുള്ള സംസ്ഥാന പുരസ്കാരം (2024)'''
* '''കാവാലം സംസ്കൃതിയുടെ അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം (2023)'''<ref>{{Cite web |url=https://www.madhyamam.com/culture/awanavan-kadamba-award-to-young-theater-actor-hasim-amaravilak-1174788 |title=അവനവൻ കടമ്പ പുരസ്കാരം 2023 ഹസിം അമരവിളയ്ക്ക് |author=Web Desk |date=25 June 2023 |access-date=2023-06-25 |website=Madhyamam |language=ml}}</ref>
* '''ബിഹൈൻഡ് ദി കർട്ടന്റെ യുവപ്രതിഭ നാടകപുരസ്കാരം (2023)'''
* '''അമൃത നൃത്തകലാഭവന്റെ ശ്രീരംഗം ഓമനക്കുട്ടൻ മെമ്മോറിയൽ പ്രതിഭ പുരസ്കാരം (2023)'''
* '''കേരള സാംസ്കാരിക വകുപ്പിന്റെ വജ്രജൂബിലീ ഫെല്ലോഷിപ്പ് (2018)'''
== ഔദ്യോഗിക ജീവിതം ==
കൊല്ലം ജില്ലയിൽ അഞ്ചലിൽ സ്ഥിതി ചെയ്യുന്ന [https://www.kucteanchal.org/index.html കേരള യൂണിവേഴ്സിറ്റി കോളേജ് ഓഫ് ടീച്ചർ എഡ്യൂക്കേഷനിൽ] പെർഫോമിംഗ് & വിഷ്വൽ ആർട്സ് വിഭാഗത്തിൽ അസിസ്റ്റന്റ് പ്രൊഫസറായി ഹസിം സേവനമനുഷ്ഠിക്കുന്നു. കേരള സർവകലാശാലയുടെ കീഴിലുളള സെന്റർ ഫോർ പെർഫോമിംഗ് ആൻഡ് വിഷ്വൽ ആർട്സിലെ പൂർവ്വ വിദ്യാർത്ഥികൾ തിരുവനന്തപുരത്ത് രൂപീകരിച്ച കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി എന്ന നാടക കൂട്ടായ്മയുടെ പ്രസിഡന്റാണ് അദ്ദേഹം. ഇതിന്റെ പ്രസാധന വിഭാഗമായ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസിന്റെ ചീഫ് എഡിറ്ററായും പ്രവർത്തിക്കുന്നു. ഇന്ത്യൻ നാടകവേദിയിലെ ചരിത്രപരമായ തീയതികളും വ്യക്തിത്വങ്ങളുടെ ജന്മദിനങ്ങളും രേഖപ്പെടുത്തിയ ഒരു "തിയേറ്റർ കലണ്ടർ" 2018-ൽ കനൽ പബ്ലിക്കേഷൻസ് പുറത്തിറക്കിയിരുന്നു.<ref>{{Cite web |url=https://www.thehindu.com/society/kanal-samskarika-vedis-calendar-focusses-on-theatre/article22463970.ece |title=A calendar for theatre |author=Saraswathy Nagarajan |date=18 June 2018 |access-date=2018-06-18 |website=The Hindu}}</ref> ഡോ. വയലാ വാസുദേവൻപിള്ളയുടെ സ്മരണാർത്ഥം കനൽ-വയലാ പുരസ്കാരം ശ്രദ്ധേയരായ നാടകപ്രവർത്തകർക്ക് കനൽ സാംസ്കാരിക വേദി നൽകി വരുന്നുണ്ട്.<ref>{{Cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/sreejith-ramanan-bags-kanal-vayala-award/articleshow/72399084.cms |title=Sreejith Ramanan bags Kanal-Vayala award |date=10 December 2019 |access-date=2019-12-19 |website=Times of India}}</ref>
== വ്യക്തിജീവിതം ==
ഭാര്യ സുമ സി.സുബ്രമണ്യൻ
മകൻ അർജുൻ
== അവലംബങ്ങൾ ==
{{Reflist}}
[[വർഗ്ഗം:മലയാളനാടക സംവിധായകർ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടകകൃത്തുക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:മലയാള നാടക അഭിനേതാക്കൾ]]
[[വർഗ്ഗം:കേരള തിയേറ്റർ]]
jpfcqjuwf6vid3ecvci4w4ju2t9jp4m
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Sajid Ahmed Nijhu
3
669368
4648632
2026-07-19T12:16:39Z
J ansari
101908
J ansari എന്ന ഉപയോക്താവ് [[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Sajid Ahmed Nijhu]] എന്ന താൾ [[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:DeltaChronicler]] എന്നാക്കി മാറ്റിയിരിക്കുന്നു: "[[Special:CentralAuth/Sajid Ahmed Nijhu|Sajid Ahmed Nijhu]]" എന്ന ഉപയോക്താവിനെ "[[Special:CentralAuth/DeltaChronicler|DeltaChronicler]]" എന്നു പേരുമാറ്റിയപ്പോൾ താൾ കൂടെ സ്വയം മാറിയിട്ടുണ്ട്.
4648632
wikitext
text/x-wiki
#തിരിച്ചുവിടുക [[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:DeltaChronicler]]
ipx6yr3d0dq4m06ulj9igbzg7woy419
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Rkthuravoor
3
669369
4648644
2026-07-19T17:41:08Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648644
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Rkthuravoor | Rkthuravoor | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 17:41, 19 ജൂലൈ 2026 (UTC)
5d1e2cgk1x1djs3xx061dz7ju0a7pgf
ഡോ.ജെബിൻ ജെസ്മസ്
0
669370
4648647
2026-07-19T18:28:31Z
~2026-40567-89
220531
' = ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി. = തെക്കേന്ത്യൻ നാടക-ചലച്ചിത്ര രംഗത്തെ ഒരു സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനും, ഗവേഷകനും, ചലച്ചിത്ര പ്രവർത്തകനുമാണ് '''ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.''' (ജെബിൻ ജെസ്മസ്). സാംസ...' താൾ സൃഷ്ടിച്ചിരിക്കുന്നു
4648647
wikitext
text/x-wiki
= ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി. =
തെക്കേന്ത്യൻ നാടക-ചലച്ചിത്ര രംഗത്തെ ഒരു സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനും, ഗവേഷകനും, ചലച്ചിത്ര പ്രവർത്തകനുമാണ് '''ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.''' (ജെബിൻ ജെസ്മസ്). സാംസ്കാരിക ആക്ടിവിസം, അക്കാദമിക് ഗവേഷണം, ചലച്ചിത്ര-മാധ്യമ നിർമ്മാണം എന്നിവയെ സമന്വയിപ്പിച്ചുകൊണ്ടുള്ള പ്രവർത്തനങ്ങളിലൂടെ ഇദ്ദേഹം ശ്രദ്ധേയനാണ്. 15 വർഷത്തിലേറെയായി ഈ മേഖലകളിൽ സജീവമായ ഇദ്ദേഹം, കൊച്ചി ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന പ്രമുഖ നാടക കൂട്ടായ്മയായ 'ലോകധർമ്മി'യിൽ പ്രൊഫ. ചന്ദ്രദാസനൊപ്പം ദീർഘകാലമായി പ്രവർത്തിച്ചുവരുന്നു.
== വിദ്യാഭ്യാസ യോഗ്യതകൾ ==
* '''പി.എച്ച്.ഡി. (Ph.D.):''' കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് തീയേറ്റർ ആൻഡ് പെർഫോമിംഗ് ആർട്സിൽ പി.എച്ച്.ഡി ബിരുദം നേടി (സെപ്റ്റംബർ 2020).
* '''എം.ഫിൽ. (M.Phil):''' മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് എം.ഫിൽ ബിരുദം കരസ്ഥമാക്കി (ഏപ്രിൽ 2012).
* '''ബിരുദാനന്തര ബിരുദം (M.A.):''' കാലടി ശ്രീ ശങ്കരാചാര്യ സംസ്കൃത സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് ബിരുദാനന്തര ബിരുദം പൂർത്തിയാക്കി (ഏപ്രിൽ 2010).
* '''യു.ജി.സി. നെറ്റ് (UGC NET):''' പെർഫോമിംഗ് ആർട്സ് (ഡാൻസ്/ഡ്രാമ/തീയേറ്റർ) വിഭാഗത്തിൽ യു.ജി.സി. നെറ്റ് യോഗ്യത നേടി (2012).
== അക്കാദമിക് രംഗം (Teaching Experience) ==
* കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയ്ക്ക് കീഴിലുള്ള തൃശൂർ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമ ആൻഡ് ഫൈൻ ആർട്സിൽ (School of Drama & Fine Arts) മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം (2018–2021 കാലയളവിൽ) ഫാക്കൽറ്റി അംഗമായി സേവനമനുഷ്ഠിച്ചിട്ടുണ്ട്.
== നാടക രംഗത്തെ സംഭാവനകൾ ==
ഇദ്ദേഹം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച പ്രധാന നാടകങ്ങൾ താഴെ പറയുന്നവയാണ്:<ref>{{Citation|title=Ilai|date=2026-05-20|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilai&oldid=1355247172|work=Wikipedia|language=en|access-date=2026-07-19}}</ref>
* '''അഗ്നിശിഖം (2024):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ അമച്വർ നാടക പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റിനായി ഈ നാടകത്തിന്റെ രചന തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
* '''ഛായാചിത്രം മായാചിത്രം (2021):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ രണ്ട് ലക്ഷം രൂപയുടെ ഗ്രാന്റ് ലഭിച്ച നാടകം. പ്രൊഫ. ചന്ദ്രദാസൻ സംവിധാനം ചെയ്ത ഈ നാടകം മൈസൂർ ബഹുരൂപി നാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ കേരളത്തെ പ്രതിനിധീകരിച്ച് അവതരിപ്പിച്ചു.
* <ref>{{Cite web|url=https://lokadharmi.org/|title=Lokadharmi Nadakaveedu {{!}} Theatre, Training & Research Center|access-date=2026-07-19|language=en-US}}</ref>'''മാറ്റാൾ (2024):''' ചങ്ങനാശ്ശേരി എസ്.ബി. കോളേജിൽ അവതരിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ സമകാലിക മലയാള നാടകത്തിന്റെ രചനയും സംവിധാനവും ഇദ്ദേഹമാണ് നിർവ്വഹിച്ചത്.
* '''തിരുപ്പിറവി (2010):''' കാഞ്ഞിരമറ്റം പെലിക്കൺ സെന്ററിൽ 90 മാനസിക വെല്ലുവിളികൾ നേരിടുന്ന അന്തേവാസികളെ പങ്കെടുപ്പിച്ച് നടത്തിയ കമ്മ്യൂണിറ്റി തീയേറ്റർ പ്രകടനം. ആർട്ട് തെറാപ്പിയുടെ ഭാഗമായി നടത്തിയ ഈ പ്രവർത്തനം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടിരുന്നു.
* '''ദോജോജി (2010):''' യുക്കിയോ മിഷിമയുടെ പ്രശസ്തമായ ജാപ്പനീസ് നാടകത്തിന്റെ സമകാലിക മലയാളം ആവിഷ്കാരം ലോകധർമ്മിക്ക് വേണ്ടി ചങ്ങമ്പുഴ പാർക്കിൽ സംവിധാനം ചെയ്തു.
നാഷണൽ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമയുടെ (NSD) ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവ് (2012), ജാശ്നെബച്പൻ ഫെസ്റ്റിവൽ (2014), അന്താരാഷ്ട്ര നാടകോത്സവം (ITFOK) എന്നിവയിലും ഇദ്ദേഹം പങ്കെടുത്തിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.deccanchronicle.com/entertainment/kollywood/040317/a-film-on-the-importance-of-girl-child-education.html|title=Ilai: A film on the importance of girl child education {{!}} Ilai: A film on the importance of girl child education|access-date=2026-07-19|last=Subramanian|first=Anupama|date=2017-03-04|language=en}}</ref>
== ചലച്ചിത്ര രംഗം ==
മലയാളം, തമിഴ് ചലച്ചിത്ര മേഖലകളിൽ വിവിധ വിഭാഗങ്ങളിലായി ഇദ്ദേഹം പ്രവർത്തിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Citation|last=Manorama Music Songs|title=Visudha Rathrikal {{!}} Official Trailer{{!}} Dr S Sunil {{!}}Pothoottan’s Cinema{{!}}Alan Siar{{!}} Santhosh Keezhattur|date=2021-05-19|url=https://www.youtube.com/watch?v=PY4ZPRCJM08|access-date=2026-07-19}}</ref>
* '''അസോസിയേറ്റ് ഡയറക്ടർ:''' വിശുദ്ധ രാത്രികൾ (മലയാളം), തൊടുപ്പി (തമിഴ്).
* '''ആർട്ട് ഡയറക്ടർ:''' സഹീർ (മലയാളം), ഇലൈ (തമിഴ്).
* '''സ്ക്രിപ്റ്റ് അസിസ്റ്റന്റ്:''' നിഴലാഴം.
* '''അഭിനേതാവ്:''' ചിതറിയവർ, ഗോഡ് സേ.
== പ്രസിദ്ധീകരണങ്ങൾ ==
* '''ആത്മഹത്യയുടെ രംഗഭാഷ''' (പാപ്പിറസ് ബുക്സ്) - നാടകവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ഗവേഷണ ഗ്രന്ഥം.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
* കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റ് (2021, 2024).
* സൗത്ത് ഇന്ത്യയിലെ മികച്ച തിരക്കഥാകൃത്തിനുള്ള പുരസ്കാരം - സതേൺ ഇന്ത്യ സയൻസ് ഡ്രാമ ഫെസ്റ്റിവൽ (2017).
2u3l8986jbdg47lvy5mgn6894754m5n
4648659
4648647
2026-07-19T20:22:37Z
Dr.Jebin Jesmes
220532
4648659
wikitext
text/x-wiki
= ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി. =
തെക്കേന്ത്യൻ നാടക-ചലച്ചിത്ര രംഗത്തെ ഒരു സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനും, ഗവേഷകനും, ചലച്ചിത്ര പ്രവർത്തകനുമാണ് '''ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.''' (ജെബിൻ ജെസ്മസ്). സാംസ്കാരിക ആക്ടിവിസം, അക്കാദമിക് [https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C ഗവേഷണം], ചലച്ചിത്ര-മാധ്യമ നിർമ്മാണം എന്നിവയെ സമന്വയിപ്പിച്ചുകൊണ്ടുള്ള പ്രവർത്തനങ്ങളിലൂടെ ഇദ്ദേഹം ശ്രദ്ധേയനാണ്. 15 വർഷത്തിലേറെയായി ഈ മേഖലകളിൽ സജീവമായ ഇദ്ദേഹം, കൊച്ചി ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന പ്രമുഖ നാടക കൂട്ടായ്മയായ 'ലോകധർമ്മി'യിൽ പ്രൊഫ. [https://chandradasan.blogspot.com/2017/12/ ചന്ദ്രദാസനൊപ്പം] [https://www.mumbaitheatreguide.com/dramas/features/12/jun/22-two-mothers-two-cultures-one-theatre.asp# ദീർഘകാലമായി] പ്രവർത്തിച്ചുവരുന്നു.
== വിദ്യാഭ്യാസ യോഗ്യതകൾ ==
* '''പി.എച്ച്.ഡി. (Ph.D.):''' കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് തീയേറ്റർ ആൻഡ് പെർഫോമിംഗ് ആർട്സിൽ പി.എച്ച്.ഡി ബിരുദം നേടി (സെപ്റ്റംബർ 2020).
* '''എം.ഫിൽ. (M.Phil):''' മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് എം.ഫിൽ ബിരുദം കരസ്ഥമാക്കി (ഏപ്രിൽ 2012).
* '''ബിരുദാനന്തര ബിരുദം (M.A.):''' കാലടി ശ്രീ ശങ്കരാചാര്യ സംസ്കൃത സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് ബിരുദാനന്തര ബിരുദം പൂർത്തിയാക്കി (ഏപ്രിൽ 2010).
* '''യു.ജി.സി. നെറ്റ് (UGC NET):''' പെർഫോമിംഗ് ആർട്സ് (ഡാൻസ്/ഡ്രാമ/തീയേറ്റർ) വിഭാഗത്തിൽ യു.ജി.സി. നെറ്റ് യോഗ്യത നേടി (2012).
== അക്കാദമിക് രംഗം (Teaching Experience) ==
* കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയ്ക്ക് കീഴിലുള്ള തൃശൂർ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമ ആൻഡ് ഫൈൻ ആർട്സിൽ (School of Drama & Fine Arts) മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം (2018–2021 കാലയളവിൽ) ഫാക്കൽറ്റി അംഗമായി സേവനമനുഷ്ഠിച്ചിട്ടുണ്ട്.[https://drama.uoc.ac.in/index.php/2016-06-16-10-20-34/2016-06-16-10-26-24/2016-06-23-20-55-53/142-2019][https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C][https://keralatheatre.blogspot.com/2015/03/international-seminar-and-theatre-day.html][https://iqac.uoc.ac.in/images/Doc/HB_Teachers_ID.pdf#:~:text=14%20School%20of%20Drama%20%26,%E2%80%8BSmt.Binisha%20.M][https://iqac.uoc.ac.in/images/Academic_Audit/data/Drama.pdf#:~:text=12,THE%20FACULTY%20OF%20THE%20DEPARTMENT]
== നാടക രംഗത്തെ സംഭാവനകൾ ==
ഇദ്ദേഹം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച പ്രധാന നാടകങ്ങൾ താഴെ പറയുന്നവയാണ്:<ref>{{Citation|title=Ilai|date=2026-05-20|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilai&oldid=1355247172|work=Wikipedia|language=en|access-date=2026-07-19}}</ref>
* '''അഗ്നിശിഖം (2024):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ അമച്വർ നാടക പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റിനായി ഈ നാടകത്തിന്റെ രചന തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
* '''ഛായാചിത്രം [https://zeenews.india.com/malayalam/movies/chhayachithram-maayachithram-drama-to-be-played-on-march-27-at-lokadharmi-85622 മായാചിത്രം] (2021):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ രണ്ട് ലക്ഷം രൂപയുടെ ഗ്രാന്റ് ലഭിച്ച നാടകം. പ്രൊഫ. ചന്ദ്രദാസൻ സംവിധാനം ചെയ്ത ഈ നാടകം മൈസൂർ [https://starofmysore.com/bahuroopi-2022-natl-theatre-festival-from-dec-8-to-dec-15/ ബഹുരൂപി] നാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ കേരളത്തെ പ്രതിനിധീകരിച്ച് അവതരിപ്പിച്ചു.[https://lokadharmi.org/class/portrait-artifice/][https://www.manoramaonline.com/style/style-factor/2022/04/04/lokhadharmi-presents-chayachitram-mayachitram-drama.html][https://www.mathrubhumi.com/lifestyle/news/theater-drama-chayachitram-and-mayachitram-jiphil-george-cff904c6][https://www.facebook.com/photo/?fbid=10230403656653930&set=pcb.10230403660494026&__cft__[0]=AZZi9NiW7NmrFCjDw9uFAqupmdjlA3B7IsgQauhY9GhXLuPGfhWpGwAeHupJqrCOtbJmXCEyU6SrrxLchhsmXkV9nhl1q6OdKTrZHMIn-sJQ3UKtqrKRevIw8pgB9wRaSKKoNIRnM40gp-QEkqecLgRKVvA-a8euMoidZCIcnkLw-w&__tn__=*b0H-R][https://www.youtube.com/watch?v=zpSkPYIrLEs]
* <ref>{{Cite web|url=https://lokadharmi.org/|title=Lokadharmi Nadakaveedu {{!}} Theatre, Training & Research Center|access-date=2026-07-19|language=en-US}}</ref>'''മാറ്റാൾ (2024):''' ചങ്ങനാശ്ശേരി എസ്.ബി. കോളേജിൽ അവതരിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ സമകാലിക മലയാള നാടകത്തിന്റെ രചനയും സംവിധാനവും ഇദ്ദേഹമാണ് നിർവ്വഹിച്ചത്.[https://bharathvisionnewslive.com/?p=7041]
* '''തിരുപ്പിറവി (2010):''' കാഞ്ഞിരമറ്റം പെലിക്കൺ സെന്ററിൽ 90 മാനസിക വെല്ലുവിളികൾ നേരിടുന്ന അന്തേവാസികളെ പങ്കെടുപ്പിച്ച് നടത്തിയ കമ്മ്യൂണിറ്റി തീയേറ്റർ പ്രകടനം. ആർട്ട് തെറാപ്പിയുടെ ഭാഗമായി നടത്തിയ ഈ പ്രവർത്തനം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടിരുന്നു.
* '''ദോജോജി (2010):''' യുക്കിയോ മിഷിമയുടെ പ്രശസ്തമായ ജാപ്പനീസ് നാടകത്തിന്റെ സമകാലിക മലയാളം ആവിഷ്കാരം ലോകധർമ്മിക്ക് വേണ്ടി ചങ്ങമ്പുഴ പാർക്കിൽ സംവിധാനം ചെയ്തു.
നാഷണൽ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമയുടെ (NSD) ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവ് (2012), ജാശ്നെബച്പൻ ഫെസ്റ്റിവൽ (2014), അന്താരാഷ്ട്ര നാടകോത്സവം (ITFOK) എന്നിവയിലും ഇദ്ദേഹം പങ്കെടുത്തിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.deccanchronicle.com/entertainment/kollywood/040317/a-film-on-the-importance-of-girl-child-education.html|title=Ilai: A film on the importance of girl child education {{!}} Ilai: A film on the importance of girl child education|access-date=2026-07-19|last=Subramanian|first=Anupama|date=2017-03-04|language=en}}</ref>[https://keralatheatre.blogspot.com/2013/05/gajamanushyan-at-edappally.html]
== ചലച്ചിത്ര രംഗം ==
മലയാളം, തമിഴ് ചലച്ചിത്ര മേഖലകളിൽ വിവിധ വിഭാഗങ്ങളിലായി ഇദ്ദേഹം പ്രവർത്തിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Citation|last=Manorama Music Songs|title=Visudha Rathrikal {{!}} Official Trailer{{!}} Dr S Sunil {{!}}Pothoottan’s Cinema{{!}}Alan Siar{{!}} Santhosh Keezhattur|date=2021-05-19|url=https://www.youtube.com/watch?v=PY4ZPRCJM08|access-date=2026-07-19}}</ref>[https://m3db.com/jebin-j-b]
* '''അസോസിയേറ്റ് ഡയറക്ടർ:[https://m3db.com/film/vishuddha-rathrikal]''' [https://www.mathrubhumi.com/movies-music/music/vishudharathrikal-malayalam-movie-4c72ac8f വിശുദ്ധ] [https://m3db.com/jebin-jesmes രാത്രികൾ] (മലയാളം), തൊടുപ്പി (തമിഴ്).
* '''ആർട്ട് ഡയറക്ടർ:''' സഹീർ (മലയാളം), [https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes ഇലൈ] [https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tamil/movie-details/ilai/movieshow/61310638.cms][https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes](തമിഴ്).
* '''സ്ക്രിപ്റ്റ് അസിസ്റ്റന്റ്:''' നിഴലാഴം.
* '''അഭിനേതാവ്:''' ചിതറിയവർ, ഗോഡ് സേ.
== പ്രസിദ്ധീകരണങ്ങൾ ==
* '''ആത്മഹത്യയുടെ രംഗഭാഷ''' (പാപ്പിറസ് ബുക്സ്) - നാടകവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ഗവേഷണ ഗ്രന്ഥം.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
* കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റ് (2021, 2024).
* സൗത്ത് ഇന്ത്യയിലെ മികച്ച തിരക്കഥാകൃത്തിനുള്ള പുരസ്കാരം - സതേൺ ഇന്ത്യ സയൻസ് ഡ്രാമ ഫെസ്റ്റിവൽ (2017).
<references />
hhgxb9qxgwg4stynjwyuystmfp9bzed
4648662
4648659
2026-07-19T21:12:12Z
Dr.Jebin Jesmes
220532
4648662
wikitext
text/x-wiki
= ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.[[File:Jebin Jesmes.jpg|thumb|Jebin Jesmes]] =
തെക്കേന്ത്യൻ നാടക-ചലച്ചിത്ര രംഗത്തെ ഒരു സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനും, ഗവേഷകനും, ചലച്ചിത്ര പ്രവർത്തകനുമാണ് '''ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.''' (ജെബിൻ ജെസ്മസ്). സാംസ്കാരിക ആക്ടിവിസം, അക്കാദമിക് [https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C ഗവേഷണം], ചലച്ചിത്ര-മാധ്യമ നിർമ്മാണം എന്നിവയെ സമന്വയിപ്പിച്ചുകൊണ്ടുള്ള പ്രവർത്തനങ്ങളിലൂടെ ഇദ്ദേഹം ശ്രദ്ധേയനാണ്. 15 വർഷത്തിലേറെയായി ഈ മേഖലകളിൽ സജീവമായ ഇദ്ദേഹം, കൊച്ചി ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന പ്രമുഖ നാടക കൂട്ടായ്മയായ 'ലോകധർമ്മി'യിൽ പ്രൊഫ. [https://chandradasan.blogspot.com/2017/12/ ചന്ദ്രദാസനൊപ്പം] [https://www.mumbaitheatreguide.com/dramas/features/12/jun/22-two-mothers-two-cultures-one-theatre.asp# ദീർഘകാലമായി] പ്രവർത്തിച്ചുവരുന്നു.
== വിദ്യാഭ്യാസ യോഗ്യതകൾ ==
* '''പി.എച്ച്.ഡി. (Ph.D.):''' കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് തീയേറ്റർ ആൻഡ് പെർഫോമിംഗ് ആർട്സിൽ പി.എച്ച്.ഡി ബിരുദം നേടി (സെപ്റ്റംബർ 2020).
* '''എം.ഫിൽ. (M.Phil):''' മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് എം.ഫിൽ ബിരുദം കരസ്ഥമാക്കി (ഏപ്രിൽ 2012).
* '''ബിരുദാനന്തര ബിരുദം (M.A.):''' കാലടി ശ്രീ ശങ്കരാചാര്യ സംസ്കൃത സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് ബിരുദാനന്തര ബിരുദം പൂർത്തിയാക്കി (ഏപ്രിൽ 2010).
* '''യു.ജി.സി. നെറ്റ് (UGC NET):''' പെർഫോമിംഗ് ആർട്സ് (ഡാൻസ്/ഡ്രാമ/തീയേറ്റർ) വിഭാഗത്തിൽ യു.ജി.സി. നെറ്റ് യോഗ്യത നേടി (2012).
== അക്കാദമിക് രംഗം (Teaching Experience) ==
* കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയ്ക്ക് കീഴിലുള്ള തൃശൂർ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമ ആൻഡ് ഫൈൻ ആർട്സിൽ (School of Drama & Fine Arts) മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം (2018–2021 കാലയളവിൽ) ഫാക്കൽറ്റി അംഗമായി സേവനമനുഷ്ഠിച്ചിട്ടുണ്ട്.[https://drama.uoc.ac.in/index.php/2016-06-16-10-20-34/2016-06-16-10-26-24/2016-06-23-20-55-53/142-2019][https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C][https://keralatheatre.blogspot.com/2015/03/international-seminar-and-theatre-day.html][https://iqac.uoc.ac.in/images/Doc/HB_Teachers_ID.pdf#:~:text=14%20School%20of%20Drama%20%26,%E2%80%8BSmt.Binisha%20.M][https://iqac.uoc.ac.in/images/Academic_Audit/data/Drama.pdf#:~:text=12,THE%20FACULTY%20OF%20THE%20DEPARTMENT]
== നാടക രംഗത്തെ സംഭാവനകൾ ==
ഇദ്ദേഹം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച പ്രധാന നാടകങ്ങൾ താഴെ പറയുന്നവയാണ്:<ref>{{Citation|title=Ilai|date=2026-05-20|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilai&oldid=1355247172|work=Wikipedia|language=en|access-date=2026-07-19}}</ref>
* '''അഗ്നിശിഖം (2024):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ അമച്വർ നാടക പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റിനായി ഈ നാടകത്തിന്റെ രചന തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
* '''ഛായാചിത്രം [https://zeenews.india.com/malayalam/movies/chhayachithram-maayachithram-drama-to-be-played-on-march-27-at-lokadharmi-85622 മായാചിത്രം] (2021):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ രണ്ട് ലക്ഷം രൂപയുടെ ഗ്രാന്റ് ലഭിച്ച നാടകം. പ്രൊഫ. ചന്ദ്രദാസൻ സംവിധാനം ചെയ്ത ഈ നാടകം മൈസൂർ [https://starofmysore.com/bahuroopi-2022-natl-theatre-festival-from-dec-8-to-dec-15/ ബഹുരൂപി] നാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ കേരളത്തെ പ്രതിനിധീകരിച്ച് അവതരിപ്പിച്ചു.[https://lokadharmi.org/class/portrait-artifice/][https://www.manoramaonline.com/style/style-factor/2022/04/04/lokhadharmi-presents-chayachitram-mayachitram-drama.html][https://www.mathrubhumi.com/lifestyle/news/theater-drama-chayachitram-and-mayachitram-jiphil-george-cff904c6][https://www.facebook.com/photo/?fbid=10230403656653930&set=pcb.10230403660494026&__cft__[0]=AZZi9NiW7NmrFCjDw9uFAqupmdjlA3B7IsgQauhY9GhXLuPGfhWpGwAeHupJqrCOtbJmXCEyU6SrrxLchhsmXkV9nhl1q6OdKTrZHMIn-sJQ3UKtqrKRevIw8pgB9wRaSKKoNIRnM40gp-QEkqecLgRKVvA-a8euMoidZCIcnkLw-w&__tn__=*b0H-R][https://www.youtube.com/watch?v=zpSkPYIrLEs]
* <ref>{{Cite web|url=https://lokadharmi.org/|title=Lokadharmi Nadakaveedu {{!}} Theatre, Training & Research Center|access-date=2026-07-19|language=en-US}}</ref>'''മാറ്റാൾ (2024):''' ചങ്ങനാശ്ശേരി എസ്.ബി. കോളേജിൽ അവതരിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ സമകാലിക മലയാള നാടകത്തിന്റെ രചനയും സംവിധാനവും ഇദ്ദേഹമാണ് നിർവ്വഹിച്ചത്.[https://bharathvisionnewslive.com/?p=7041]
* '''തിരുപ്പിറവി (2010):''' കാഞ്ഞിരമറ്റം പെലിക്കൺ സെന്ററിൽ 90 മാനസിക വെല്ലുവിളികൾ നേരിടുന്ന അന്തേവാസികളെ പങ്കെടുപ്പിച്ച് നടത്തിയ കമ്മ്യൂണിറ്റി തീയേറ്റർ പ്രകടനം. ആർട്ട് തെറാപ്പിയുടെ ഭാഗമായി നടത്തിയ ഈ പ്രവർത്തനം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടിരുന്നു.
* '''ദോജോജി (2010):''' യുക്കിയോ മിഷിമയുടെ പ്രശസ്തമായ ജാപ്പനീസ് നാടകത്തിന്റെ സമകാലിക മലയാളം ആവിഷ്കാരം ലോകധർമ്മിക്ക് വേണ്ടി ചങ്ങമ്പുഴ പാർക്കിൽ സംവിധാനം ചെയ്തു.
നാഷണൽ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമയുടെ (NSD) ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവ് (2012), ജാശ്നെബച്പൻ ഫെസ്റ്റിവൽ (2014), അന്താരാഷ്ട്ര നാടകോത്സവം (ITFOK) എന്നിവയിലും ഇദ്ദേഹം പങ്കെടുത്തിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.deccanchronicle.com/entertainment/kollywood/040317/a-film-on-the-importance-of-girl-child-education.html|title=Ilai: A film on the importance of girl child education {{!}} Ilai: A film on the importance of girl child education|access-date=2026-07-19|last=Subramanian|first=Anupama|date=2017-03-04|language=en}}</ref>[https://keralatheatre.blogspot.com/2013/05/gajamanushyan-at-edappally.html]
== ചലച്ചിത്ര രംഗം ==
മലയാളം, തമിഴ് ചലച്ചിത്ര മേഖലകളിൽ വിവിധ വിഭാഗങ്ങളിലായി ഇദ്ദേഹം പ്രവർത്തിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Citation|last=Manorama Music Songs|title=Visudha Rathrikal {{!}} Official Trailer{{!}} Dr S Sunil {{!}}Pothoottan’s Cinema{{!}}Alan Siar{{!}} Santhosh Keezhattur|date=2021-05-19|url=https://www.youtube.com/watch?v=PY4ZPRCJM08|access-date=2026-07-19}}</ref>[https://m3db.com/jebin-j-b]
* '''അസോസിയേറ്റ് ഡയറക്ടർ:[https://m3db.com/film/vishuddha-rathrikal]''' [https://www.mathrubhumi.com/movies-music/music/vishudharathrikal-malayalam-movie-4c72ac8f വിശുദ്ധ] [https://m3db.com/jebin-jesmes രാത്രികൾ] (മലയാളം), തൊടുപ്പി (തമിഴ്).
* '''ആർട്ട് ഡയറക്ടർ:''' സഹീർ (മലയാളം), [https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes ഇലൈ] [https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tamil/movie-details/ilai/movieshow/61310638.cms][https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes](തമിഴ്).
* '''സ്ക്രിപ്റ്റ് അസിസ്റ്റന്റ്:''' നിഴലാഴം.
* '''അഭിനേതാവ്:''' ചിതറിയവർ, ഗോഡ് സേ.
== പ്രസിദ്ധീകരണങ്ങൾ ==
* '''ആത്മഹത്യയുടെ രംഗഭാഷ''' (പാപ്പിറസ് ബുക്സ്) - നാടകവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ഗവേഷണ ഗ്രന്ഥം.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
* കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റ് (2021, 2024).
* സൗത്ത് ഇന്ത്യയിലെ മികച്ച തിരക്കഥാകൃത്തിനുള്ള പുരസ്കാരം - സതേൺ ഇന്ത്യ സയൻസ് ഡ്രാമ ഫെസ്റ്റിവൽ (2017).
<references />
frc77kulj0mdt0tgj832odfywvwpmjl
4648663
4648662
2026-07-19T21:13:29Z
Dr.Jebin Jesmes
220532
4648663
wikitext
text/x-wiki
=[[File:Jebin Jesmes.jpg|thumb|Jebin Jesmes]]
ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.=
തെക്കേന്ത്യൻ നാടക-ചലച്ചിത്ര രംഗത്തെ ഒരു സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനും, ഗവേഷകനും, ചലച്ചിത്ര പ്രവർത്തകനുമാണ് '''ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.''' (ജെബിൻ ജെസ്മസ്). സാംസ്കാരിക ആക്ടിവിസം, അക്കാദമിക് [https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C ഗവേഷണം], ചലച്ചിത്ര-മാധ്യമ നിർമ്മാണം എന്നിവയെ സമന്വയിപ്പിച്ചുകൊണ്ടുള്ള പ്രവർത്തനങ്ങളിലൂടെ ഇദ്ദേഹം ശ്രദ്ധേയനാണ്. 15 വർഷത്തിലേറെയായി ഈ മേഖലകളിൽ സജീവമായ ഇദ്ദേഹം, കൊച്ചി ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന പ്രമുഖ നാടക കൂട്ടായ്മയായ 'ലോകധർമ്മി'യിൽ പ്രൊഫ. [https://chandradasan.blogspot.com/2017/12/ ചന്ദ്രദാസനൊപ്പം] [https://www.mumbaitheatreguide.com/dramas/features/12/jun/22-two-mothers-two-cultures-one-theatre.asp# ദീർഘകാലമായി] പ്രവർത്തിച്ചുവരുന്നു.
== വിദ്യാഭ്യാസ യോഗ്യതകൾ ==
* '''പി.എച്ച്.ഡി. (Ph.D.):''' കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് തീയേറ്റർ ആൻഡ് പെർഫോമിംഗ് ആർട്സിൽ പി.എച്ച്.ഡി ബിരുദം നേടി (സെപ്റ്റംബർ 2020).
* '''എം.ഫിൽ. (M.Phil):''' മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് എം.ഫിൽ ബിരുദം കരസ്ഥമാക്കി (ഏപ്രിൽ 2012).
* '''ബിരുദാനന്തര ബിരുദം (M.A.):''' കാലടി ശ്രീ ശങ്കരാചാര്യ സംസ്കൃത സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് ബിരുദാനന്തര ബിരുദം പൂർത്തിയാക്കി (ഏപ്രിൽ 2010).
* '''യു.ജി.സി. നെറ്റ് (UGC NET):''' പെർഫോമിംഗ് ആർട്സ് (ഡാൻസ്/ഡ്രാമ/തീയേറ്റർ) വിഭാഗത്തിൽ യു.ജി.സി. നെറ്റ് യോഗ്യത നേടി (2012).
== അക്കാദമിക് രംഗം (Teaching Experience) ==
* കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയ്ക്ക് കീഴിലുള്ള തൃശൂർ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമ ആൻഡ് ഫൈൻ ആർട്സിൽ (School of Drama & Fine Arts) മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം (2018–2021 കാലയളവിൽ) ഫാക്കൽറ്റി അംഗമായി സേവനമനുഷ്ഠിച്ചിട്ടുണ്ട്.[https://drama.uoc.ac.in/index.php/2016-06-16-10-20-34/2016-06-16-10-26-24/2016-06-23-20-55-53/142-2019][https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C][https://keralatheatre.blogspot.com/2015/03/international-seminar-and-theatre-day.html][https://iqac.uoc.ac.in/images/Doc/HB_Teachers_ID.pdf#:~:text=14%20School%20of%20Drama%20%26,%E2%80%8BSmt.Binisha%20.M][https://iqac.uoc.ac.in/images/Academic_Audit/data/Drama.pdf#:~:text=12,THE%20FACULTY%20OF%20THE%20DEPARTMENT]
== നാടക രംഗത്തെ സംഭാവനകൾ ==
ഇദ്ദേഹം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച പ്രധാന നാടകങ്ങൾ താഴെ പറയുന്നവയാണ്:<ref>{{Citation|title=Ilai|date=2026-05-20|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilai&oldid=1355247172|work=Wikipedia|language=en|access-date=2026-07-19}}</ref>
* '''അഗ്നിശിഖം (2024):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ അമച്വർ നാടക പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റിനായി ഈ നാടകത്തിന്റെ രചന തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
* '''ഛായാചിത്രം [https://zeenews.india.com/malayalam/movies/chhayachithram-maayachithram-drama-to-be-played-on-march-27-at-lokadharmi-85622 മായാചിത്രം] (2021):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ രണ്ട് ലക്ഷം രൂപയുടെ ഗ്രാന്റ് ലഭിച്ച നാടകം. പ്രൊഫ. ചന്ദ്രദാസൻ സംവിധാനം ചെയ്ത ഈ നാടകം മൈസൂർ [https://starofmysore.com/bahuroopi-2022-natl-theatre-festival-from-dec-8-to-dec-15/ ബഹുരൂപി] നാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ കേരളത്തെ പ്രതിനിധീകരിച്ച് അവതരിപ്പിച്ചു.[https://lokadharmi.org/class/portrait-artifice/][https://www.manoramaonline.com/style/style-factor/2022/04/04/lokhadharmi-presents-chayachitram-mayachitram-drama.html][https://www.mathrubhumi.com/lifestyle/news/theater-drama-chayachitram-and-mayachitram-jiphil-george-cff904c6][https://www.facebook.com/photo/?fbid=10230403656653930&set=pcb.10230403660494026&__cft__[0]=AZZi9NiW7NmrFCjDw9uFAqupmdjlA3B7IsgQauhY9GhXLuPGfhWpGwAeHupJqrCOtbJmXCEyU6SrrxLchhsmXkV9nhl1q6OdKTrZHMIn-sJQ3UKtqrKRevIw8pgB9wRaSKKoNIRnM40gp-QEkqecLgRKVvA-a8euMoidZCIcnkLw-w&__tn__=*b0H-R][https://www.youtube.com/watch?v=zpSkPYIrLEs]
* <ref>{{Cite web|url=https://lokadharmi.org/|title=Lokadharmi Nadakaveedu {{!}} Theatre, Training & Research Center|access-date=2026-07-19|language=en-US}}</ref>'''മാറ്റാൾ (2024):''' ചങ്ങനാശ്ശേരി എസ്.ബി. കോളേജിൽ അവതരിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ സമകാലിക മലയാള നാടകത്തിന്റെ രചനയും സംവിധാനവും ഇദ്ദേഹമാണ് നിർവ്വഹിച്ചത്.[https://bharathvisionnewslive.com/?p=7041]
* '''തിരുപ്പിറവി (2010):''' കാഞ്ഞിരമറ്റം പെലിക്കൺ സെന്ററിൽ 90 മാനസിക വെല്ലുവിളികൾ നേരിടുന്ന അന്തേവാസികളെ പങ്കെടുപ്പിച്ച് നടത്തിയ കമ്മ്യൂണിറ്റി തീയേറ്റർ പ്രകടനം. ആർട്ട് തെറാപ്പിയുടെ ഭാഗമായി നടത്തിയ ഈ പ്രവർത്തനം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടിരുന്നു.
* '''ദോജോജി (2010):''' യുക്കിയോ മിഷിമയുടെ പ്രശസ്തമായ ജാപ്പനീസ് നാടകത്തിന്റെ സമകാലിക മലയാളം ആവിഷ്കാരം ലോകധർമ്മിക്ക് വേണ്ടി ചങ്ങമ്പുഴ പാർക്കിൽ സംവിധാനം ചെയ്തു.
നാഷണൽ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമയുടെ (NSD) ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവ് (2012), ജാശ്നെബച്പൻ ഫെസ്റ്റിവൽ (2014), അന്താരാഷ്ട്ര നാടകോത്സവം (ITFOK) എന്നിവയിലും ഇദ്ദേഹം പങ്കെടുത്തിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.deccanchronicle.com/entertainment/kollywood/040317/a-film-on-the-importance-of-girl-child-education.html|title=Ilai: A film on the importance of girl child education {{!}} Ilai: A film on the importance of girl child education|access-date=2026-07-19|last=Subramanian|first=Anupama|date=2017-03-04|language=en}}</ref>[https://keralatheatre.blogspot.com/2013/05/gajamanushyan-at-edappally.html]
== ചലച്ചിത്ര രംഗം ==
മലയാളം, തമിഴ് ചലച്ചിത്ര മേഖലകളിൽ വിവിധ വിഭാഗങ്ങളിലായി ഇദ്ദേഹം പ്രവർത്തിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Citation|last=Manorama Music Songs|title=Visudha Rathrikal {{!}} Official Trailer{{!}} Dr S Sunil {{!}}Pothoottan’s Cinema{{!}}Alan Siar{{!}} Santhosh Keezhattur|date=2021-05-19|url=https://www.youtube.com/watch?v=PY4ZPRCJM08|access-date=2026-07-19}}</ref>[https://m3db.com/jebin-j-b]
* '''അസോസിയേറ്റ് ഡയറക്ടർ:[https://m3db.com/film/vishuddha-rathrikal]''' [https://www.mathrubhumi.com/movies-music/music/vishudharathrikal-malayalam-movie-4c72ac8f വിശുദ്ധ] [https://m3db.com/jebin-jesmes രാത്രികൾ] (മലയാളം), തൊടുപ്പി (തമിഴ്).
* '''ആർട്ട് ഡയറക്ടർ:''' സഹീർ (മലയാളം), [https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes ഇലൈ] [https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tamil/movie-details/ilai/movieshow/61310638.cms][https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes](തമിഴ്).
* '''സ്ക്രിപ്റ്റ് അസിസ്റ്റന്റ്:''' നിഴലാഴം.
* '''അഭിനേതാവ്:''' ചിതറിയവർ, ഗോഡ് സേ.
== പ്രസിദ്ധീകരണങ്ങൾ ==
* '''ആത്മഹത്യയുടെ രംഗഭാഷ''' (പാപ്പിറസ് ബുക്സ്) - നാടകവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ഗവേഷണ ഗ്രന്ഥം.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
* കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റ് (2021, 2024).
* സൗത്ത് ഇന്ത്യയിലെ മികച്ച തിരക്കഥാകൃത്തിനുള്ള പുരസ്കാരം - സതേൺ ഇന്ത്യ സയൻസ് ഡ്രാമ ഫെസ്റ്റിവൽ (2017).
<references />
7p5fus36dd3jmogvbamfgc29yftk7ob
4648668
4648663
2026-07-19T21:28:57Z
Dr.Jebin Jesmes
220532
4648668
wikitext
text/x-wiki
=[[File:Jebin Jesmes.jpg|thumb|Jebin Jesmes]]
ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.=
തെക്കേന്ത്യൻ നാടക-ചലച്ചിത്ര രംഗത്തെ ഒരു സാംസ്കാരിക പ്രവർത്തകനും, ഗവേഷകനും, ചലച്ചിത്ര പ്രവർത്തകനുമാണ് '''ഡോ. ജെബിൻ ജെ.ബി.''' (ജെബിൻ ജെസ്മസ്). സാംസ്കാരിക ആക്ടിവിസം, അക്കാദമിക് [https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C ഗവേഷണം], ചലച്ചിത്ര-മാധ്യമ നിർമ്മാണം എന്നിവയെ സമന്വയിപ്പിച്ചുകൊണ്ടുള്ള പ്രവർത്തനങ്ങളിലൂടെ ഇദ്ദേഹം ശ്രദ്ധേയനാണ്. 15 വർഷത്തിലേറെയായി ഈ മേഖലകളിൽ സജീവമായ ഇദ്ദേഹം, കൊച്ചി ആസ്ഥാനമായി പ്രവർത്തിക്കുന്ന പ്രമുഖ നാടക കൂട്ടായ്മയായ 'ലോകധർമ്മി'യിൽ പ്രൊഫ. [https://chandradasan.blogspot.com/2017/12/ ചന്ദ്രദാസനൊപ്പം] [https://www.mumbaitheatreguide.com/dramas/features/12/jun/22-two-mothers-two-cultures-one-theatre.asp# ദീർഘകാലമായി] പ്രവർത്തിച്ചുവരുന്നു.
== വിദ്യാഭ്യാസ യോഗ്യതകൾ ==
* '''പി.എച്ച്.ഡി. (Ph.D.):''' കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് തീയേറ്റർ ആൻഡ് പെർഫോമിംഗ് ആർട്സിൽ പി.എച്ച്.ഡി ബിരുദം നേടി (സെപ്റ്റംബർ 2020).
* '''എം.ഫിൽ. (M.Phil):''' മഹാത്മാഗാന്ധി സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് എം.ഫിൽ ബിരുദം കരസ്ഥമാക്കി (ഏപ്രിൽ 2012).
* '''ബിരുദാനന്തര ബിരുദം (M.A.):''' കാലടി ശ്രീ ശങ്കരാചാര്യ സംസ്കൃത സർവ്വകലാശാലയിൽ നിന്ന് ബിരുദാനന്തര ബിരുദം പൂർത്തിയാക്കി (ഏപ്രിൽ 2010).
* '''യു.ജി.സി. നെറ്റ് (UGC NET):''' പെർഫോമിംഗ് ആർട്സ് (ഡാൻസ്/ഡ്രാമ/തീയേറ്റർ) വിഭാഗത്തിൽ യു.ജി.സി. നെറ്റ് യോഗ്യത നേടി (2012).
== അക്കാദമിക് രംഗം (Teaching Experience) ==
* കാലിക്കറ്റ് സർവ്വകലാശാലയ്ക്ക് കീഴിലുള്ള തൃശൂർ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമ ആൻഡ് ഫൈൻ ആർട്സിൽ (School of Drama & Fine Arts) മൂന്ന് വർഷത്തിലധികം (2018–2021 കാലയളവിൽ) ഫാക്കൽറ്റി അംഗമായി സേവനമനുഷ്ഠിച്ചിട്ടുണ്ട്.[https://drama.uoc.ac.in/index.php/2016-06-16-10-20-34/2016-06-16-10-26-24/2016-06-23-20-55-53/142-2019][https://keralatheatre.blogspot.com/2020/01/international-theatre-conference-at.html#:~:text=The%20session%20chaired%20by%20Jebin,Kerala%20Puppetry)%2C%20Prasanth%20M.N.%2C%20SSUS%2C][https://keralatheatre.blogspot.com/2015/03/international-seminar-and-theatre-day.html][https://iqac.uoc.ac.in/images/Doc/HB_Teachers_ID.pdf#:~:text=14%20School%20of%20Drama%20%26,%E2%80%8BSmt.Binisha%20.M][https://iqac.uoc.ac.in/images/Academic_Audit/data/Drama.pdf#:~:text=12,THE%20FACULTY%20OF%20THE%20DEPARTMENT]
== നാടക രംഗത്തെ സംഭാവനകൾ ==
ഇദ്ദേഹം രചനയും സംവിധാനവും നിർവ്വഹിച്ച പ്രധാന നാടകങ്ങൾ താഴെ പറയുന്നവയാണ്:<ref>{{Citation|title=Ilai|date=2026-05-20|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilai&oldid=1355247172|work=Wikipedia|language=en|access-date=2026-07-19}}</ref>
* '''അഗ്നിശിഖം (2024):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ അമച്വർ നാടക പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റിനായി ഈ നാടകത്തിന്റെ രചന തിരഞ്ഞെടുക്കപ്പെട്ടു.
* '''ഛായാചിത്രം [https://zeenews.india.com/malayalam/movies/chhayachithram-maayachithram-drama-to-be-played-on-march-27-at-lokadharmi-85622 മായാചിത്രം] (2021):''' കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമിയുടെ രണ്ട് ലക്ഷം രൂപയുടെ ഗ്രാന്റ് ലഭിച്ച നാടകം. പ്രൊഫ. ചന്ദ്രദാസൻ സംവിധാനം ചെയ്ത ഈ നാടകം മൈസൂർ [https://starofmysore.com/bahuroopi-2022-natl-theatre-festival-from-dec-8-to-dec-15/ ബഹുരൂപി] നാഷണൽ തിയേറ്റർ ഫെസ്റ്റിവലിൽ കേരളത്തെ പ്രതിനിധീകരിച്ച് അവതരിപ്പിച്ചു.[https://lokadharmi.org/class/portrait-artifice/][https://www.manoramaonline.com/style/style-factor/2022/04/04/lokhadharmi-presents-chayachitram-mayachitram-drama.html][https://www.mathrubhumi.com/lifestyle/news/theater-drama-chayachitram-and-mayachitram-jiphil-george-cff904c6][https://www.facebook.com/photo/?fbid=10230403656653930&set=pcb.10230403660494026&__cft__[0]=AZZi9NiW7NmrFCjDw9uFAqupmdjlA3B7IsgQauhY9GhXLuPGfhWpGwAeHupJqrCOtbJmXCEyU6SrrxLchhsmXkV9nhl1q6OdKTrZHMIn-sJQ3UKtqrKRevIw8pgB9wRaSKKoNIRnM40gp-QEkqecLgRKVvA-a8euMoidZCIcnkLw-w&__tn__=*b0H-R][https://www.youtube.com/watch?v=zpSkPYIrLEs]
* <ref>{{Cite web|url=https://lokadharmi.org/|title=Lokadharmi Nadakaveedu {{!}} Theatre, Training & Research Center|access-date=2026-07-19|language=en-US}}</ref>'''മാറ്റാൾ (2024):''' ചങ്ങനാശ്ശേരി എസ്.ബി. കോളേജിൽ അവതരിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഈ സമകാലിക മലയാള നാടകത്തിന്റെ രചനയും സംവിധാനവും ഇദ്ദേഹമാണ് നിർവ്വഹിച്ചത്.[https://bharathvisionnewslive.com/?p=7041]
* '''തിരുപ്പിറവി (2010):''' കാഞ്ഞിരമറ്റം പെലിക്കൺ സെന്ററിൽ 90 മാനസിക വെല്ലുവിളികൾ നേരിടുന്ന അന്തേവാസികളെ പങ്കെടുപ്പിച്ച് നടത്തിയ കമ്മ്യൂണിറ്റി തീയേറ്റർ പ്രകടനം. ആർട്ട് തെറാപ്പിയുടെ ഭാഗമായി നടത്തിയ ഈ പ്രവർത്തനം ശ്രദ്ധിക്കപ്പെട്ടിരുന്നു.
* '''ദോജോജി (2010):''' യുക്കിയോ മിഷിമയുടെ പ്രശസ്തമായ ജാപ്പനീസ് നാടകത്തിന്റെ സമകാലിക മലയാളം ആവിഷ്കാരം ലോകധർമ്മിക്ക് വേണ്ടി ചങ്ങമ്പുഴ പാർക്കിൽ സംവിധാനം ചെയ്തു.
നാഷണൽ സ്കൂൾ ഓഫ് ഡ്രാമയുടെ (NSD) ഭാരത് രംഗ് മഹോത്സവ് (2012), ജാശ്നെബച്പൻ ഫെസ്റ്റിവൽ (2014), അന്താരാഷ്ട്ര നാടകോത്സവം (ITFOK) എന്നിവയിലും ഇദ്ദേഹം പങ്കെടുത്തിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Cite web|url=https://www.deccanchronicle.com/entertainment/kollywood/040317/a-film-on-the-importance-of-girl-child-education.html|title=Ilai: A film on the importance of girl child education {{!}} Ilai: A film on the importance of girl child education|access-date=2026-07-19|last=Subramanian|first=Anupama|date=2017-03-04|language=en}}</ref>[https://keralatheatre.blogspot.com/2013/05/gajamanushyan-at-edappally.html]
== ചലച്ചിത്ര രംഗം ==
[[File:Ilai Tamil Movie.jpg|thumb|Ilai Tamil Movie]]
മലയാളം, തമിഴ് ചലച്ചിത്ര മേഖലകളിൽ വിവിധ വിഭാഗങ്ങളിലായി ഇദ്ദേഹം പ്രവർത്തിച്ചിട്ടുണ്ട്.<ref>{{Citation|last=Manorama Music Songs|title=Visudha Rathrikal {{!}} Official Trailer{{!}} Dr S Sunil {{!}}Pothoottan’s Cinema{{!}}Alan Siar{{!}} Santhosh Keezhattur|date=2021-05-19|url=https://www.youtube.com/watch?v=PY4ZPRCJM08|access-date=2026-07-19}}</ref>[https://m3db.com/jebin-j-b]
* '''അസോസിയേറ്റ് ഡയറക്ടർ:[https://m3db.com/film/vishuddha-rathrikal]''' [https://www.mathrubhumi.com/movies-music/music/vishudharathrikal-malayalam-movie-4c72ac8f വിശുദ്ധ] [https://m3db.com/jebin-jesmes രാത്രികൾ] (മലയാളം), തൊടുപ്പി (തമിഴ്).
* '''ആർട്ട് ഡയറക്ടർ:''' സഹീർ (മലയാളം), [https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes ഇലൈ] [https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tamil/movie-details/ilai/movieshow/61310638.cms][https://www.moviebuff.com/jebin-jesmes](തമിഴ്).
* '''സ്ക്രിപ്റ്റ് അസിസ്റ്റന്റ്:''' നിഴലാഴം.
* '''അഭിനേതാവ്:''' ചിതറിയവർ, ഗോഡ് സേ.
== പ്രസിദ്ധീകരണങ്ങൾ ==
* '''ആത്മഹത്യയുടെ രംഗഭാഷ''' (പാപ്പിറസ് ബുക്സ്) - നാടകവുമായി ബന്ധപ്പെട്ട ഗവേഷണ ഗ്രന്ഥം.
== പുരസ്കാരങ്ങൾ ==
* കേരള സംഗീത നാടക അക്കാദമി പ്രൊഡക്ഷൻ ഗ്രാന്റ് (2021, 2024).
* സൗത്ത് ഇന്ത്യയിലെ മികച്ച തിരക്കഥാകൃത്തിനുള്ള പുരസ്കാരം - സതേൺ ഇന്ത്യ സയൻസ് ഡ്രാമ ഫെസ്റ്റിവൽ (2017).
<references />
het47gv5w7wrcsefg6a62488ppwcxni
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Dr.Jebin Jesmes
3
669371
4648648
2026-07-19T18:31:43Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648648
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Dr.Jebin Jesmes | Dr.Jebin Jesmes | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 18:31, 19 ജൂലൈ 2026 (UTC)
2btc9xnxb85gc8he7p2bfmjn9cg01r0
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Shrekiolous
3
669372
4648665
2026-07-19T21:22:07Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648665
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Shrekiolous | Shrekiolous | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 21:22, 19 ജൂലൈ 2026 (UTC)
5zweh523ezykd69xv8wor5z1966fqmz
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:PRAVEENTSAJI
3
669373
4648683
2026-07-19T23:22:10Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648683
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: PRAVEENTSAJI | PRAVEENTSAJI | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 23:22, 19 ജൂലൈ 2026 (UTC)
s6fir5bzhmaqatpyzy8m4r75a0gsvf1
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Dr.K.Rajasekharan Nair
3
669374
4648686
2026-07-19T23:34:05Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648686
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Dr.K.Rajasekharan Nair | Dr.K.Rajasekharan Nair | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 23:34, 19 ജൂലൈ 2026 (UTC)
fszc2rikqslc1k6jqz5bvg3dr605rea
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Sidharth greeshma
3
669375
4648702
2026-07-20T02:17:35Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648702
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Sidharth greeshma | Sidharth greeshma | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 02:17, 20 ജൂലൈ 2026 (UTC)
m68e0d6vvh4dppdzlxdjdye93g5x1f6
പ്രമാണം:Fathul Fattah Book Cover.png
6
669376
4648714
2026-07-20T07:33:33Z
Amsabith
208057
ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട
4648714
wikitext
text/x-wiki
== ചുരുക്കം ==
ഫത്ഹുൽ ഫത്താഹ് എന്ന അറബി മലയാള ഗ്രന്ഥത്തിന്റെ പുറംചട്ട
== അനുമതി ==
{{PD-India}}
s1rh9hwlwsf6hd1nbluvmi9d253ovkm
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:Premjith PR
3
669377
4648736
2026-07-20T10:30:47Z
സ്വാഗതസംഘം
39256
ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം താളിൽ [[ബദൽ:സ്വാഗതം|സ്വാഗത സന്ദേശം]] ചേർക്കുന്നു
4648736
wikitext
text/x-wiki
'''നമസ്കാരം {{#if: Premjith PR | Premjith PR | {{BASEPAGENAME}} }} !''',
[[മലയാളം വിക്കിപീഡിയ|മലയാളം വിക്കിപീഡിയയിലേക്ക്]] [[വിക്കിപീഡിയ:ആമുഖം|സ്വാഗതം]]. താങ്കളുടെ അംഗത്വത്തിന് നന്ദി. താങ്കൾക്ക് ഈ സ്ഥലം ഇഷ്ടമായെന്നും ഇവിടെ അൽപസമയം ചെലവഴിക്കുമെന്നും പ്രതീക്ഷിക്കുന്നു. താങ്കൾക്ക് ഉപയോഗപ്പെടാവുന്ന ചില താളുകൾ താഴെ കൊടുക്കുന്നു.
[[File:Lipi ml.png|thumb|350px|right|[[സഹായം:എഴുത്ത്|ലിപിമാറ്റ രീതിയിൽ മലയാളം ടൈപ്പ് ചെയ്യുവാൻ]] ഉപയോഗിക്കാവുന്ന മൊഴി സ്കീമിന്റെ ചിത്രം]]
* [[സഹായം:Tutorial|വീഡിയോ പരിശീലനം]]
* [[സഹായം:ടൈപ്പിംഗ്|മലയാളത്തിലെഴുതാൻ]]
* [[സഹായം:തിരുത്തൽ വഴികാട്ടി|ഒരു താൾ തിരുത്തിയെഴുതുന്നത് എങ്ങനെ?]]
* [[സഹായം:ഉള്ളടക്കം|സഹായ താളുകൾ]]
* [[സഹായം:ചിത്ര സഹായി|ചിത്ര സഹായി]]
* [[സഹായം:കീഴ്വഴക്കം|കീഴ്വഴക്കങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:എഴുത്തുകളരി|എഴുത്തുകളരി]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ|വിക്കിപീഡിയയുടെ പഞ്ചസ്തംഭങ്ങൾ]]
* [[വിക്കിപീഡിയ:നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും|വിക്കിപീഡിയിലെ നയങ്ങളും മാർഗ്ഗരേഖകളും.]]
താങ്കൾ [[വിക്കിപീഡിയ:പുതുമുഖം|പുതുമുഖങ്ങൾക്കായുള്ള താൾ]] പരിശോധിച്ചിട്ടില്ലെങ്കിൽ ദയവായി അപ്രകാരം ചെയ്യാൻ താത്പര്യപ്പെടുന്നു.
[[വിക്കിപീഡിയ:വിക്കിപീഡിയർ|വിക്കിപീഡിയരിൽ]] ഒരാളായി ഇവിടെ തിരുത്തലുകൾ നടത്തുന്നത് താങ്കൾ ആസ്വദിക്കുമെന്ന് ഞാൻ കരുതുന്നു. താങ്കളെപ്പറ്റിയുള്ള വിവരങ്ങൾ [[പ്രത്യേകം:Mypage|ഉപയോക്താവിനുള്ള താളിൽ]] നൽകാവുന്നതാണ്. സംവാദ താളുകളിൽ ഒപ്പ് വെക്കുവാനായി നാല് "ടിൽഡ" (<nowiki>~~~~</nowiki>) ഉപയോഗിക്കുകയോ, ടൂൾബാറിലെ [[File:Insert-signature.png]] ബട്ടൻ ഉപയോഗിക്കുകയോ ചെയ്യുക. സ്വന്തം പേരും തീയതിയും സമയവും താനേ വന്നുകൊള്ളും. എന്നാൽ ലേഖനങ്ങളിൽ അപ്രകാരം ഒപ്പുവെക്കാതിരിക്കാൻ ശ്രദ്ധിക്കുക. മറ്റ് ഉപയോക്താക്കളോട് സംവദിക്കാൻ അവരുടെ സംവാദത്താളിൽ താങ്കളുടെ സന്ദേശം എഴുതാവുന്നതാണ്. വിക്കിപീഡിയയിൽ എന്തെങ്കിലും സഹായം ആവശ്യമുണ്ടെങ്കിൽ എന്റെ സംവാദ താളിൽ ഒരു കുറിപ്പ് ഇടൂ, അല്ലെങ്കിൽ താങ്കളുടെ സംവാദ താളിൽ '''<nowiki>{{helpme}}</nowiki>''' എന്ന് ചേർക്കൂ, ആരെങ്കിലും ഉടനെ തന്നെ താങ്കളെ സഹായിക്കാൻ ശ്രമിക്കും. ഒരു നല്ല വിക്കിപീഡിയ അനുഭവം ആശംസിക്കുന്നു.
വിക്കിമീഡിയയുടെ മലയാളം പദ്ധതികൾക്കായി ഒരു [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l മെയിലിങ് ലിസ്റ്റ് നിലവിലുണ്ട്]. ആ ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വം എടുത്ത് താങ്കൾക്ക് വിക്കിപീഡിയയെക്കുറിച്ചുള്ള അഭിപ്രായങ്ങളും, സംശയങ്ങളും, വിക്കിപീഡിയ മെച്ചപ്പെടുത്താനുള്ള വഴികളും ഒക്കെ അവിടെ ഉന്നയിക്കാവുന്നതാണ്. മെയിലിങ്ങ് ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുക്കാൻ ഇവിടെ ഞെക്കുക https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikiml-l. ലിസ്റ്റിൽ അംഗത്വമെടുത്തതിനു ശേഷം''' wikiml-l@lists.wikimedia.org''' എന്ന ഇമെയിൽ വിലാസത്തിലേക്കു ഇമെയിൽ അയച്ചാൽ മറ്റുള്ള വിക്കിപീഡിയർ നിങ്ങളെ സഹായിക്കും.
ഇനിയും ബുദ്ധിമുട്ട് തോന്നുന്നുവെങ്കിൽ വിക്കിപീഡിയരോട് നേരിട്ട് സംശയം ചോദിക്കാൻ [[സഹായം:ഐ.ആർ.സി.|ചാറ്റ് ചെയ്യാം]]. ഇതിനായി [http://webchat.freenode.net/?channels=wikipedia-ml ഇവിടെ ഞെക്കുക]. ആരെങ്കിലും ചാറ്റ്റൂമിലുണ്ടെങ്കിൽ അവർ തീർച്ചയായും താങ്കളെ സഹായിക്കുന്നതാണ്.
-- [[ഉപയോക്താവ്:സ്വാഗതസംഘം|സ്വാഗതസംഘം]] ([[ഉപയോക്താവിന്റെ സംവാദം:സ്വാഗതസംഘം|സംവാദം]]) 10:30, 20 ജൂലൈ 2026 (UTC)
ac5hz0jqpuksm89squqqo6i67ajm67k