Wikipedia
nsowiki
https://nso.wikipedia.org/wiki/Letlakala_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.10
first-letter
Media
Special
Bolediša
Mošomi
Boledišana le Mošomi
Wikipedia
Dipolelo tša Wikipedia
Seswantšho
Poledišano ya Seswantšho
MediaWiki
Poledišano ya MediaWiki
Template
Poledišano ya Template
Thušo
Poledišano ya Thušo
Setensele
Poledišano ya Setensele
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Jacob Zuma
0
11248
55170
50289
2026-07-15T10:36:01Z
Jjoe84273
8666
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1364076338|Jacob Zuma]]"
55170
wikitext
text/x-wiki
'''Jakobo Gedleyihlekisa Zuma''' o belegwe ka la 12 Moranang 1942. Ke radipolotiki wa Afrika Borwa yo a šomilego bjalo ka Mopresidente wa Afrika Borwa go tloga ka 2009 go fihla ka 2018. O bolelwa gape ka ditlhaka tša gagwe tša mathomo '''tša JZ''' le maina a kgoro '''Nxamalala''' le '''Msholozi'''. Zuma e be e le molwela-[[Apartheid|kgethollo]] wa peleng, leloko la Lerumo la sechaba, le mopresidente wa [[African National Congress|semmuso]] (ANC) go tloga ka 2007 go fihla ka 2017. Gape ke ratswale wa kgoši ya [[Eswatini]] Mswati III.
hvtbmp4vv480c7iuz6sxq586ziit7qv
Dikgaruru
0
13886
55164
2026-07-15T01:25:05Z
Kakamas14
8370
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362616096|Violence]]"
55164
wikitext
text/x-wiki
'''Dikgaruru''' di hlaolwa bjalo ka tšhomišo ya maatla a mmele ke batho go kweša batho ba bangwe bohloko, go swana le bohloko, dikgobalo, bogole, lehu, bosenyi le [[wiktionary:destruction|tshenyo]]. Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o hlalosa kotsi e le "go šomišwa ga matla bošaedi goba matla, ao a tšhošetšwago goba a kgonthe, kgahlanong le motho ka boyena, motho yo mongwe, goba kgahlanong le sehlopha goba setšhaba, seo se feleletšago ka go ba seo se nago le kgonagalo e kgolo ya go feleletša ka go gobala, lehu, go gobala monagano, tlhabollo e mpe goba go hlokega ga dilo. E lemoga bohlokwa ba go akaretša bošoro bjo bo sa felelego ka kgobalo goba lehu.
[[Seswantšho:Grandville Cent Proverbes page69.png|thumb|274x274px|Dikgaruru di tla ka mehuta ya go fapafapana.]]
[[Seswantšho:Typology_of_violence.jpg|left|thumb|Mehuta ya dikgaruru ]]
Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o aroganya bošoro ka magoro a mararo a sephara ao a itlhahlago, a go dirišana le batho le a go kopanelwa. Go arolwa mo ka magoro gore go fapantšhwe magareng ga bošoro bjo bo dirwago go le ke motho ka boyena, ke motho yo mongwe goba sehlopha se senyenyane, le ke dihlopha tše dikgolo go swana bjalo ka dinaga. Ka tsela ye nngwe, dikgaruru di ka arolwa ka ge di le tša sedirišwa goba tša bonaba.
Bošoro bjo bo itlhametšego bo tla ka di tsela tše pedi. Ya mathomo ke boitshwaro bja go ipolaya, bjo bo akaretšago [[Dikgopolo tša go ipolaya.|dikgopolo tša go ipolaya]] le maiteko a go ipolaya . Ya bobedi ke go ikgobatša, yeo e akaretšago ditiro tša go swana tša go itlhaba ditho.
lxhuwof6lh0crawxjei68zlfxmxb4d7
55165
55164
2026-07-15T01:26:55Z
Kakamas14
8370
link
55165
wikitext
text/x-wiki
'''Dikgaruru''' di hlaolwa bjalo ka tšhomišo ya maatla a mmele ke batho go kweša batho ba bangwe bohloko, go swana le bohloko, dikgobalo, bogole, lehu, bosenyi le [[wiktionary:destruction|tshenyo]]. Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o hlalosa kotsi e le "go šomišwa ga matla bošaedi goba matla, ao a tšhošetšwago goba a kgonthe, kgahlanong le motho ka boyena, motho yo mongwe, goba kgahlanong le sehlopha goba setšhaba, seo se feleletšago ka go ba seo se nago le kgonagalo e kgolo ya go feleletša ka go gobala, lehu, go gobala monagano, tlhabollo e mpe goba go hlokega ga dilo. E lemoga bohlokwa ba go akaretša bošoro bjo bo sa felelego ka kgobalo goba lehu.
[[Seswantšho:Grandville Cent Proverbes page69.png|thumb|274x274px|Dikgaruru di tla ka mehuta ya go fapafapana.]]
Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o aroganya bošoro ka magoro a mararo a sephara ao a itlhahlago, a go dirišana le batho le a go kopanelwa. Go arolwa mo ka magoro gore go fapantšhwe magareng ga bošoro bjo bo dirwago go le ke motho ka boyena, ke motho yo mongwe goba sehlopha se senyenyane, le ke dihlopha tše dikgolo go swana bjalo ka dinaga. Ka tsela ye nngwe, dikgaruru di ka arolwa ka ge di le tša sedirišwa goba tša bonaba.
Bošoro bjo bo itlhametšego bo tla ka di tsela tše pedi. Ya mathomo ke boitshwaro bja go ipolaya, bjo bo akaretšago [[Dikgopolo tša go ipolaya.|dikgopolo tša go ipolaya]] le maiteko a go ipolaya . Ya bobedi ke go ikgobatša, yeo e akaretšago ditiro tša go swana tša go itlhaba ditho.
https://en.wikipedia.org/wiki/Violence
1i2zu0ti4lgmv0rvd6khw2imcbgfu8l
55166
55165
2026-07-15T01:28:16Z
Kakamas14
8370
link
55166
wikitext
text/x-wiki
'''Dikgaruru''' di hlaolwa bjalo ka tšhomišo ya maatla a mmele ke batho go kweša batho ba bangwe bohloko, go swana le bohloko, dikgobalo, bogole, lehu, bosenyi le [[wiktionary:destruction|tshenyo]]. Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o hlalosa kotsi e le "go šomišwa ga matla bošaedi goba matla, ao a tšhošetšwago goba a kgonthe, kgahlanong le motho ka boyena, motho yo mongwe, goba kgahlanong le sehlopha goba setšhaba, seo se feleletšago ka go ba seo se nago le kgonagalo e kgolo ya go feleletša ka go gobala, lehu, go gobala monagano, tlhabollo e mpe goba go hlokega ga dilo. E lemoga bohlokwa ba go akaretša bošoro bjo bo sa felelego ka kgobalo goba lehu.
[[Seswantšho:Grandville Cent Proverbes page69.png|thumb|274x274px|Dikgaruru di tla ka mehuta ya go fapafapana.]]
Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o aroganya bošoro ka magoro a mararo a sephara ao a itlhahlago, a go dirišana le batho le a go kopanelwa. Go arolwa mo ka magoro gore go fapantšhwe magareng ga bošoro bjo bo dirwago go le ke motho ka boyena, ke motho yo mongwe goba sehlopha se senyenyane, le ke dihlopha tše dikgolo go swana bjalo ka dinaga. Ka tsela ye nngwe, dikgaruru di ka arolwa ka ge di le tša sedirišwa goba tša bonaba.
Bošoro bjo bo itlhametšego bo tla ka di tsela tše pedi. Ya mathomo ke boitshwaro bja go ipolaya, bjo bo akaretšago [[Dikgopolo tša go ipolaya.|dikgopolo tša go ipolaya]] le maiteko a go ipolaya . Ya bobedi ke go ikgobatša, yeo e akaretšago ditiro tša go swana tša go itlhaba ditho.
https://en.wikipedia.org/wiki/Violence
https://www.who.int/health-topics/violence/
9k41i53t763zz9b3wejq1pol5jkm9ex
55167
55166
2026-07-15T01:30:41Z
Kakamas14
8370
added links
55167
wikitext
text/x-wiki
'''Dikgaruru''' di hlaolwa bjalo ka tšhomišo ya maatla a mmele ke batho go kweša batho ba bangwe bohloko, go swana le bohloko, dikgobalo, bogole, lehu, bosenyi le [[wiktionary:destruction|tshenyo]]. Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o hlalosa kotsi e le "go šomišwa ga matla bošaedi goba matla, ao a tšhošetšwago goba a kgonthe, kgahlanong le motho ka boyena, motho yo mongwe, goba kgahlanong le sehlopha goba setšhaba, seo se feleletšago ka go ba seo se nago le kgonagalo e kgolo ya go feleletša ka go gobala, lehu, go gobala monagano, tlhabollo e mpe goba go hlokega ga dilo. E lemoga bohlokwa ba go akaretša bošoro bjo bo sa felelego ka kgobalo goba lehu.
[[Seswantšho:Grandville Cent Proverbes page69.png|thumb|274x274px|Dikgaruru di tla ka mehuta ya go fapafapana.]]
Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o aroganya bošoro ka magoro a mararo a sephara ao a itlhahlago, a go dirišana le batho le a go kopanelwa. Go arolwa mo ka magoro gore go fapantšhwe magareng ga bošoro bjo bo dirwago go le ke motho ka boyena, ke motho yo mongwe goba sehlopha se senyenyane, le ke dihlopha tše dikgolo go swana bjalo ka dinaga. Ka tsela ye nngwe, dikgaruru di ka arolwa ka ge di le tša sedirišwa goba tša bonaba.
Bošoro bjo bo itlhametšego bo tla ka di tsela tše pedi. Ya mathomo ke boitshwaro bja go ipolaya, bjo bo akaretšago [[Dikgopolo tša go ipolaya.|dikgopolo tša go ipolaya]] le maiteko a go ipolaya . Ya bobedi ke go ikgobatša, yeo e akaretšago ditiro tša go swana tša go itlhaba ditho.
https://en.wikipedia.org/wiki/Violence
https://www.who.int/health-topics/violence/
https://www.britannica.com/topic/violence
c0192u54a383k40ysf3moa35d4qcja6
55168
55167
2026-07-15T01:31:44Z
Kakamas14
8370
picture
55168
wikitext
text/x-wiki
'''Dikgaruru''' di hlaolwa bjalo ka tšhomišo ya maatla a mmele ke batho go kweša batho ba bangwe bohloko, go swana le bohloko, dikgobalo, bogole, lehu, bosenyi le [[wiktionary:destruction|tshenyo]]. Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o hlalosa kotsi e le "go šomišwa ga matla bošaedi goba matla, ao a tšhošetšwago goba a kgonthe, kgahlanong le motho ka boyena, motho yo mongwe, goba kgahlanong le sehlopha goba setšhaba, seo se feleletšago ka go ba seo se nago le kgonagalo e kgolo ya go feleletša ka go gobala, lehu, go gobala monagano, tlhabollo e mpe goba go hlokega ga dilo. E lemoga bohlokwa ba go akaretša bošoro bjo bo sa felelego ka kgobalo goba lehu.
[[Seswantšho:Grandville Cent Proverbes page69.png|thumb|303x303px|Dikgaruru di tla ka mehuta ya go fapafapana.]]
Mokgatlo wa Lefase wa tša Maphelo (WHO) o aroganya bošoro ka magoro a mararo a sephara ao a itlhahlago, a go dirišana le batho le a go kopanelwa. Go arolwa mo ka magoro gore go fapantšhwe magareng ga bošoro bjo bo dirwago go le ke motho ka boyena, ke motho yo mongwe goba sehlopha se senyenyane, le ke dihlopha tše dikgolo go swana bjalo ka dinaga. Ka tsela ye nngwe, dikgaruru di ka arolwa ka ge di le tša sedirišwa goba tša bonaba.
Bošoro bjo bo itlhametšego bo tla ka di tsela tše pedi. Ya mathomo ke boitshwaro bja go ipolaya, bjo bo akaretšago [[Dikgopolo tša go ipolaya.|dikgopolo tša go ipolaya]] le maiteko a go ipolaya . Ya bobedi ke go ikgobatša, yeo e akaretšago ditiro tša go swana tša go itlhaba ditho.
https://en.wikipedia.org/wiki/Violence
https://www.who.int/health-topics/violence/
https://www.britannica.com/topic/violence
fkaadl4tv6zedh936frzzt8dgwmtgml
Kelly Khumalo
0
13887
55169
2026-07-15T10:00:27Z
Kgohli
8667
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1356309487|Kelly Khumalo]]"
55169
wikitext
text/x-wiki
'''Kelly Nonhlanhla Khumalo''' (o belegwe ka la 11 Dibatsela 1984) ke moopedi wa afrika borwa, motshamiki wadi filimi le motho yo a tsebjago ka mananeo a thelebisene. Obelegwe vosloorus gomme ka morago a hudugela Nquthu, Kwazulu-Natal mo a golotsego gona.
bv1ko5d9kehdht4l7e9e53o8ikgmf5b
55172
55169
2026-07-15T11:33:07Z
Kgohli
8667
55172
wikitext
text/x-wiki
[[Seswantšho:Kelly Khumalo.png|thumb|kelly khumalo]]
'''[[Kelly Nonhlanhla Khumalo]]''' (o belegwe ka la 11 Dibatsela 1984) ke moopedi wa afrika borwa, motshamiki wadi filimi le motho yo a tsebjago ka mananeo a thelebisene. Obelegwe vosloorus gomme ka morago a hudugela Nquthu, Kwazulu-Natal mo a golotsego gona.ggg
kc68lzenk0alpurlietp9sp6rj217b9
Black Coffee
0
13888
55171
2026-07-15T10:56:20Z
Jjoe84273
8666
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362112948|Black Coffee (DJ)]]"
55171
wikitext
text/x-wiki
'''Nkosinathi Innocent Maphumulo''' (o belegwe ka la bo11 Hlakola 1976), yo a tsebegago kudu ka leina la gagwe la sethaleng Black Coffee, ke DJ wa Afrika Borwa , modiragatsi wa direkoto le mongwadi wa dipina.[1] Ditumiso tsa gagwe di akaretsa dikgele tse seswai tsa South African Music Awards, dikgele tse nne tsa DJ awards, dikgele tse pedi tsa Metro FM Awards le sekgele sa Grammy sa Albamo ye ya Kaone ya dance/ electronic.[2][3]
O thomile mošomo wa gagwe ka 1994, gomme a hwetša temogo ya go tšea karolo ga gagwe ka 2004 Red Bull Music Academy mengwaga ye lesome ka morago. Maphumulo o hlomile leina la direkhoto la Soulistic Music go lokolla alebamo ya gagwe ya mathomo ya go itšhireletša ''Black Coffee'' (2005), yeo e bego e akaretša dielemente tša R&B le jazz. Ga e sa le go tloga ka nako yeo o lokolotše dialepamo tše senyane tša setudio. <ref>{{Cite web |last=Lukashenko |first=Masha |date=8 December 2015 |title=THE RISE OF BLACK COFFEE: 'MUSIC IS THE ULTIMATE ANSWER TO A LOT OF THINGS' |url=http://www.magneticmag.com/2015/12/rise-of-black-coffee-interview-2015/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160815091337/http://www.magneticmag.com/2015/12/rise-of-black-coffee-interview-2015/ |archive-date=15 August 2016 |access-date=20 June 2016 |website=Magnetic Magazine}}</ref> <ref>{{Cite web |title=Def Jam to manage Black Coffee? {{!}} IOL |url=http://www.iol.co.za/saturday-star/def-jam-to-manage-black-coffee-1897371 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160525214905/http://www.iol.co.za/saturday-star/def-jam-to-manage-black-coffee-1897371 |archive-date=25 May 2016 |access-date=20 June 2016 |website=Independent Online |location=South Africa}}</ref> <ref>{{Cite web |title=Black Coffee interview: Straight Up |url=http://www.skiddle.com/news/all/Black-Coffee-interview-Straight-Up/28731/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160507043521/http://www.skiddle.com/news/all/Black-Coffee-interview-Straight-Up/28731/ |archive-date=7 May 2016 |access-date=20 June 2016 |website=Skiddle.com |language=en-gb}}</ref> <ref name=":0">{{Cite web |title='Africa Rising' DVD Filming |url=http://www.blackcoffee.dj/milestone/africa-rising-dvd-filming |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160616042810/http://www.blackcoffee.dj/milestone/africa-rising-dvd-filming |archive-date=16 June 2016 |access-date=20 June 2016 |website=blackcoffee.dj}}</ref>
06gtgluffpqcqmp2d0f8yikluuvx67b