Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.39.0-wmf.21 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Udělátko Diskuse k udělátku Definice udělátka Diskuse k definici udělátka 0 1243 7414901 7168514 2022-07-22T12:31:23Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Karl Ernst von Baer |Portrét =Voyages_de_la_Commission_scientifique_du_Nord,_en_Scandinavie,_en_Laponie,_au_Spitzberg_et_aux_Feröe_-_no-nb_digibok_2009040211001-118.jpg |Popis osoby = lekár, zakladateľ embryológie. |Dátum narodenia = [[29. február]] [[1792]] |Miesto narodenia = [[Piibe]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1876|11|28|1792|2|29}} |Miesto úmrtia = [[Tartu|Dorpat]] (dnes [[Tartu]]) |}} '''Karl Ernst von Baer''' alebo '''Carl Ernst von Baer''' alebo '''Karl Maximovič Baer''' (* [[29. február]] [[1792]], [[Piibe]] – † [[28. november]] [[1876]], [[Tartu|Dorpat]], [[Estónsko]]) bol estónsky [[lekár]] [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu, [[zoológ]], [[entomológ]] a jeden zo zakladateľov [[embryológia|embryológie]]. Prostredníctvom objavného bádania ponúka veľkolepú koncepciu všetkého živého v jeho základných črtách: v rokoch [[1828]]{{--}}[[1837]] vydáva spis ''Über Entwicklungsgeschichte der Thiere'', v ktorom kladie základy modernej embryológie. Rozpracúva [[Heinz Christian Pander|Pandrovu]] ideu o zárodočných listoch a upozorňuje, že zárodok v priebehu vývoja nadobúda znaky od kmeňových, typových až po druhové. Táto idea bola v pozmenenej forme využitá v [[teória evolúcie (biológia)|evolucionizme]]. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Karl Ernst von Baer}} == Externé odkazy == * {{filit|fvb/baer_k_e_v.html}} {{DEFAULTSORT:Baer von, Karl Ernst}} [[Kategória:Estónski lekári]] [[Kategória:Estónski zoológovia]] [[Kategória:Estónski entomológovia]] [[Kategória:Držitelia Copleyovej medaily]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Osobnosti na bankovkách]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] a2pus7m98ya9u3kpvncfvpi4ycwivwj 0 1719 7414898 5289096 2022-07-22T12:30:42Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki '''Nicolai Hartmann''' ([[lotyština|lotyšsky]]: ''Nikolajs Hartmanis'', * [[20. február]] [[1882]], [[Riga]], [[Lotyšsko]] – † [[9. október]] [[1950]], [[Göttingen]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[filozof]], zakladateľ kritickej/novej [[ontológia|ontológie]], podľa ktorej má bytie vrstevnatú štruktúru. == Dielo == * ''Grundzüge einer Metaphysik der Erkenntnis'', [[1921]] * ''Die Philosophie des deutschen Idealismus, Bd. 1'', [[1923]] * ''Ethik'', [[1926]] * ''Die Philosophie des deutschen Idealismus, Bd. 2 (Hegel)'', [[1929]] * ''Das Problem des geistigen Seins,, Untersuchungen zur Grundlegung der Geschichtsphilosophie und der Geisteswissenschaft'', [[1933]] * ''Zur Grudlegung der Ontologie'', [[1935]] * ''Möglichkeit und Wirklichkeit'', [[1938]] * ''Neue Wege der Ontologie'', [[1942]] * ''Die Anfänge des Schichtungsgedankens in der alten Philosophie'', [[1943]] * ''Leibniz als Metaphysiker'', [[1946]] * ''Ziele und Wege der Kategorienanalyse, Bd. II'', [[1948]] * ''Kurze Selbstdarstellung N. Hartmanns Philosophie'', [[1949]] * ''Der Aufbau der realen Welt. Grunriss der allgemeinen Kategorienlehre'', [[1949]] (2. vyd.) * ''Einführung in die Philosophie (Vorlesungsnachschrift)'', [[1950]] * ''Philosophie der Natur'', [[1950]] * ''Teleologisches Denken'', [[1951]] * ''Ästhetik'', [[1953]] * ''Philosophische Gespräche'', [[1954]] * ''Kleinere Schriften, 3 Bde.'', [[1955]]-[[1958]] == Knižné zdroje článku == * Alessandro Gamba, ''In principio era il fine. Ontologia e teleologia in Nicolai Hartmann'', Vita e Pensiero, Milano 2004. ISBN 88-343-1970-2 == Externé odkazy == * {{filit|fvh/hartmann_n.html}} * [http://www.ontology.co/hartmannn.htm Levels of Reality in the Ontology of Nicolair Hartmann] {{DEFAULTSORT:Hartmann, Nicolai}} [[Kategória:Narodenia v 1882]] [[Kategória:Úmrtia v 1950]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] jymju4si9hpbiqwwji3lx7qx0uan3l1 0 1763 7415005 7360989 2022-07-22T19:35:35Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo polozamknutá}} {{pozri|planétke|3980 Hviezdoslav}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Pavol Országh Hviezdoslav |Portrét = Hviezdoslav.jpg |Popis = slovenský spisovateľ, básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, právnik |Dátum narodenia = [[2. február]] [[1849]] |Miesto narodenia = [[Vyšný Kubín]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnešný [[okres Dolný Kubín]], [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia = {{duv|1921|11|8|1849|2|2}} |Miesto úmrtia = [[Dolný Kubín]], [[Česko-Slovensko]] |Rodičia = {{nowrap|Mikuláš Országh (1816 – 1888)}},<br /> Terézia Országhová, {{nowrap|rod. Medzihradská (1819 – 1887)}} |Manželka = Ilona Országhová, {{nowrap|rod. Nováková (1856 – 1932)}} |Poznámky = ''Slovenský biografický slovník E – J.'', 1987, s. 449. |Podpis = Hviezdoslavovpodpis.png }} [[Súbor:Slovakia Bratislava 74.jpg|thumb|Hviezdoslavovo námestie v [[Bratislava|Bratislave]]]] [[Súbor:Pavol Országh Hviezdoslav Kiskőrös.JPG|thumb|Hviezdoslavova busta v Maďarsku v meste Kiskőrös]] [[Súbor:Presov10Slovakia512.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v [[Prešov]]e]] [[Súbor:Hviezdoslavova ulica.jpg|thumb|Hviezdoslavova ulica]] PhDr. h. c. '''Pavol Országh Hviezdoslav''' (vlastným menom '''Pavol Országh''' (prídomok "Országh de [[Vyšný Kubín|Felsőkubin]]"); pseudonymy: Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu; značky: O., P. O.)<ref name="SBS2-449">Hviezdoslav (vl. m. Pavol Ország). In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník II E{{--}}J | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1987 | isbn = | počet strán = 599 | strany = 449 }}</ref><ref name=osobnosti>Pavol Ország Hviezdoslav: Spisovatelia. In: ''Osobnosti.sk.''</ref> (* [[2. február]] [[1849]], [[Vyšný Kubín]] – † [[8. november]] [[1921]], [[Dolný Kubín]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[básnik]], [[dramatik]], [[spisovateľ]], [[prekladateľ]], [[právnik]], člen [[Revolučné národné zhromaždenie|Revolučného Národného zhromaždenia ČSR]] ([[1918]]) a čestný predseda [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ([[1919]]).<ref name="SBS2-450">Hviezdoslav (vl. m. Pavol Ország). Tamže, 1987, s. 450.</ref> Hviezdoslav je jedna z vedúcich osobností [[Slovenská literatúra|slovenskej literatúry]] a [[Slovenská kultúra|slovenskej kultúry]] sklonku [[19. storočie|19. storočia]] a začiatku [[20. storočie|20. storočia]] a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry.<ref name="ES2-378">Hviezdoslav, vl. m. Pavol Ország. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska II E-J | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 531 | strany = 378 }}</ref> Na jeho počesť je pomenovaná planétka [[3980 Hviezdoslav|(3980) Hviezdoslav]]. == Životopis == === Meno === Narodil sa v rázovitom slovenskom [[Orava (región)|oravskom]] kraji v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v schudobnenej rodine [[zeman]]a, [[garbiar]]a a [[roľník]]a Mikuláša [[Orságovci|Országa–Vyšňanovie]].<ref>ORSÁG GAZDA. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Vítek | meno = Peter | priezvisko2 = Maťugová | meno2 = Soňa | ďalší = Ilustrácie Ladislav Čisárik | titul = Lexikón erbov šľachty na Slovensku III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy | odkaz na titul = Lexikón erbov šľachty na Slovensku | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Hajko & Hajková | rok = 2007 | isbn = 978-80-88700-69-2 | počet strán = 183 | strany = 94{{--}}95 }}</ref> ([[1816]] – [[1888]]), a Terézie, rodenej Medzihradskej „z [[Medzihradné|Medzihradného]]“ ([[1819]] – [[1887]]). Mal brata Mikuláša nar. 1839 a sestru Máriu nar. 1842. Hviezdoslav ([[Slovanské jazyky|slovanské]] meno, znamenajúce približne "oslavovanie hviezd" a / alebo "[[Slovania|Slovan]] hviezd") bol jeho pseudonymom z roku 1875. Jeho skorším pseudonymom bol Jozef Zbranský. === Vzdelanie === Základné vzdelanie nadobudol na rodnej Orave – [[ľudová škola|ľudovú školu]] navštevoval v rokoch [[1854]] – [[1859]] v mieste rodiska a v susedných obciach [[Jasenová]] a [[Leštiny]] ([[1860]]). Ako žiak dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. Pre jeho ďalší, najmä národný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ [[Adolf Medzihradský]] (Medzihradszky de Medzihradne), ktorý ho pripravoval aj na štúdium na [[maďarsko]]m gymnáziu v [[Miškovec|Miškovci]] ([[1862]] – [[1865]]). V Leštinách, kde ukončil ľudovú školu, sa zásluhou učiteľa Adolfa Medzihradského učilo aj po slovensky. Aj pravidlá správania sa na leštinskej škole boli napísané po slovensky (sú vystavené v kežmarskom múzeu). A bola to najmä zásluha učiteľa Medzihradského, že rodina dala Pavla ďalej do škôl, pretože práve on ich upozorňoval na chlapcov výnimočný talent. Navyše bol Pavol chorľavý a vôbec sa nehodil pre gazdovskú prácu. Rok vypomáhal na gazdovstve svojmu strýkovi Jánovi,<ref name=BARATOVA>BARÁTHOVÁ, Nora: Pavol Ország-Hviezdoslav. In: ''Oficiálna stránka múzea v Kežmarku.''</ref> rodina sa však napokon rozhodla, že ho pošle k inému, pomerne bohatému a bezdetnému strýkovi Pavlovi<ref name=osobnosti /> – krajčírskemu majstrovi, do Miškovca, keďže tam bolo aj nižšie gymnázium. A tak sa Pavol Országh v septembri [[1862]] zapisuje do prvého ročníka gymnázia v Miškovci. Tam získal aj potrebnú znalosť maďarčiny, ktorá bola uňho chabá, sám spomínal, že sa musel „bifľovať,“ aby sa zaradil medzi prvých žiakov triedy.<ref name=BARATOVA /> Pavol nechodil domov ani na prázdniny, ostával v [[Miškovec|Miškovci]], kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela [[Maďarsko|maďarských]] [[básnik]]ov. Po strýkovej smrti v roku [[1865]] sa však vracia domov na [[Slovensko]] a nastupuje na Evanjelické lýceum v [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarku]], kde zavŕšil stredoškolské štúdiá roku [[1870]]. Po ukončení gymnaziálnych štúdií sa presťahoval do [[Prešov]]a, kde študoval na [[Evanjelické kolégium|Právnickej akadémii]] ([[1870]] – [[1872]]). Advokátske skúšky zložil roku [[1875]] v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name="SBS2-449" /> === Advokát === Štúdium ukončil v roku [[1872]] a začal pôsobiť ako [[advokát]]sky koncipient v mestách ako [[Dolný Kubín]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] alebo [[Senica]]. V roku [[1875]] v [[Budapešť|Budapešti]] vykonal advokátske skúšky a otvoril si v [[Námestovo|Námestove]] (1875 – 1899) samostatnú advokátsku prax. Všetky svoje tvorivé roky tak prežil na [[Orava (región)|Orave]], kde pôsobil taktiež ako člen súdu alebo vedúci filiálky Tatrabanky. V roku [[1876]] odišiel do [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]], kde sa stal sudcom, a v máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora. Ich manželstvo bolo bezdetné, no keď v roku [[1887]] zomrela jeho matka, v roku [[1888]] jeho otec a o rok neskôr i jeho brat Mikuláš, rozhodol sa s manželkou, že adoptujú obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu. === Československo === V máji [[1918]] viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v [[Praha|Prahe]]. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia [[Slováci|Slovákov]] a [[Česi|Čechov]]. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik [[Česko-Slovensko|Československa]] a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj [[Slovensko|slovenského]] [[národ]]ného života. Roku 1919 ho poctili čestným doktorátom filozofie ([[Doctor honoris causa|PhDr. h. c.]]) na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]].<ref name=MATOVCIK>MAŤOVČÍK, Augustín: Pavol Országh Hviezdoslav. In: ''Knižnica'', 2009, s. 43.</ref> Krátko na to sa v roku [[1921]] začal rapídne zhoršovať jeho zdravotný stav, a po liečení v [[Praha|Prahe]] a [[Luhačovice|Luhačoviciach]] napokon zomrel v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde je aj pochovaný. === Jeho vzťah k Matici slovenskej === Počas najtemnejších rokov slovenského literárneho života [[Matica slovenská|Matica Slovenská]] udržiavala slovenskú literatúru nažive. Antislovenská politika Maďarov násilne zatvorila dvere Matice a zhabala jej majetok v roku [[1875]]. Po vytvorení [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]] v roku 1919 bola opäť otvorená. Hviezdoslav bol menovaný jej novou hlavou. Pod jeho inšpirovaným vedením sa [[Matica slovenská|Matica]] rozširovala a rástla. == Tvorba == Jeho literárne začiatky neboli nijako jednoduché. Ešte počas štúdií začal písať prvé básne v [[maďarčina|maďarčine]] a [[nemčina|nemčine]], ktoré mali úspech u jeho učiteľov a taktiež s nimi získaval i rôzne ceny. Prvé pokusy o vydanie vlastného diela siahajú do [[60. roky 19. storočia|60. rokov 19. storočia]], kedy oravskí národovci vydali vlastným nákladom jeho prvotinu ''Básnické prviesenky'', ktorú vydal pod [[pseudonym]]om ''Jozef Zbranský''. V roku [[1871]] zredigoval spolu s [[Koloman Banšell|Kolomanom Banšellom]] almanach ''Napred'', no tento zborník vyvolal v staršej generácii (napr. [[Jozef Miloslav Hurban]], [[Andrej Sytniansky]] a i.) tak silný odpor, že tomuto mladému básnikovi nebolo umožnené uverejňovať diela v jedinom [[slovensko]]m literárnom mesačníku ''[[Orol (časopis)|Orol]]''. Táto situácia sa zmenila až po odchode Andreja Sytnianskeho z redakcie časopisu [[Orol (časopis)|Orol]]. Okrem tohto časopisu uverejňoval svoje diela tiež v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]. Jednoslovný pseudonym '''Hviezdoslav''' použil prvýkrát v roku [[1877]] v básnickom [[nekrológ]]u za zosnulým [[Viliam Pauliny-Tóth|Viliamom Pauliny-Tóthom]], a dôrazne ho používal na podpisovanie svojich diel až do konca svojho života. Toto rozhodnutie nebolo náhodné. Menom Hviezdoslav si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí. Vo svojej tvorbe nadviazal na tvorbu [[Slovensko|slovenských]] [[básnik]]ov, najmä na tvorbu [[Andrej Sládkovič|Andreja Sládkoviča]]. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Svoju tvorbu rozvíjal po línii [[lyrika|lyrickej]] (reflexívna lyrika a prírodná lyrika) a [[epika|epickej]], ktoré realizoval veršom. V oblasti [[dráma|drámy]] sa pokúšal kombinovať verš s prozaickou vetou. Na jeho dramatickú tvorbu mali vplyv diela [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] alebo [[Friedrich Schiller|Friedricha Schillera]]. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté. Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. [[Biblia|biblická epika]], spoločensky a [[filozofia|filozoficky]] aktualizujúca biblické námety. Po roku [[1900]] dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary – [[balada|balady]], [[história|historická]] [[epika]] a básne s ľúbostnou tematikou. Pre [[lyrika|lyriku]] ako celok je charakteristické, že prejavy intímneho života i prejavy občianskeho postoja sa v nej prelínajú a tvoria jednotu, ktorá je zdrojom jeho básnickej veľkosti. Hviezdoslav zaujímal aktívny formovateľsko-kritický vzťah k národnej realite. Jeho vzťah ku skutočnosti sa realizuje cez zámerné úsilie zjednocovať osobné a spoločenské momenty na základe dramatickej konfrontácie skúsenosti a ideálu. [[Lyrika]] je kľúčom k ideovej interpretácii jeho celého diela a je stále prítomná v každej etape jeho tvorby. Trvalým znakom Hviezdoslavovej lyriky je rozpätie od intímnych a rodinných motívov k problémom národným a svetovým, pričom sa toto rozpätie prehlbovalo o sociálne vzťahy vnútri vlastného národa. Významnú súčasť Hviezdoslavovej tvorby tvorí jeho prekladateľská činnosť, kde v širokom rozsahu uplatnil svoju poetiku, no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu. Prekladal diela [[Rusko|ruských]] [[básnik]]ov ([[Alexander Sergejevič Puškin]] – ''Cigáni, Boris Godunov, Kaukazský zajatec'' a iné, [[Michail Jurievič Lermontov]] – ''Démon''), [[Nemecko|nemeckých]] básnikov ([[Johann Wolfgang Goethe]] – ''Faust'' a [[Friedrich Schiller]] – ''Pieseň o zvone''), ale tiež prekladal diela z [[poľština|poľštiny]] ([[Adam Mickiewicz]], [[Juliusz Słowacki]]). Prekladal aj divadelné hry z [[angličtina|angličtiny]] ([[William Shakespeare]] – ''Hamlet'', ''Macbeth'', ''Sen noci svätojánskej''), z [[maďarčina|maďarčiny]] preložil verše [[Sandor Petőfi|Sandora Petőfiho]] a hru [[Imre Madách|Imreho Madácha]] ''Tragédia človeka''. == Hviezdoslavov jazyk a poetika == Jazyk diela Pavla Országha Hviezdoslava čaká na plné zapojenie do [[Filozofické poznávanie|filozofického]] diskurzu. Sústavu Hviezdoslavových filozofických (explicitných a implicitných) významových útvarov by bolo možné označiť ako trans[[realizmus]] – [[jazyk]], ktorým je napísané Hviezdoslavovo dielo, umožňuje ''„poňať i pomenovať všetky veci i všetky polohy ľudského [[Duch|ducha]] – od vesmírnych galaxií po najdrobnejšiu [[Rastliny|rastlinu]] na zemi, od dejinnej filozofickej reflexie po jednoduchý prejav ľudového [[Myslenie|myslenia]], od najabstraktnejších pojmov vo sfére intelektu po konkrétny inštrumentár roľníkovej [[Prace|práce]].“'' Tento [[jazyk]] umožňuje pochopiť i vysloviť [[Tragikomédia|tragiku]] aj idylu života, vyjadriť pokoru i revoltu, precítiť a prežiť zúfalstvo i nádej. ''„[[Slovo]] tohto jazyka "dopadá celou plochou presne tam, kam bolo mierené, (...) je to [[reč]], ktorá si práve pri tomto všadeprenikaní buduje pevný vnútorný poriadok, umelecky opretý o významovú presnosť prehovoru a konštrukčne vyváženú líniu verša.“'' == Dielo == [[Súbor:CS 10 korun Československych averz.jpg|náhľad|Hviezdoslav na Československej bankovke]] === Lyrické cykly === * [[1882]] / [[1886]] – ''Sonety'' * [[1885]] / [[1896]] – ''Letorosty I.'', ''Letorosty II.'' a ''Letorosty III.'' * [[1885]] / [[1896]] – ''Žalmy a hymny'' * [[1898]] – ''Prechádzky jarom'' * [[1898]] – ''Prechádzky letom'' * [[1903]] – ''Stesky'' * [[1914]] – [[1918]] – ''Krvavé sonety'' [[Súbor:MATICA SLOVENSKA.jpg|náhľad|Súčasná (2.) budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926]] === Básnické zbierky a ostatná poézia === * [[1868]] – ''Básnické prviesenky Jozefa Zbranského'' * [[1879]] – ''Ilona Žltovlas'' * [[1880]] – ''Krb a vatra'' (len rukopis, zbierka nevyšla) * [[1888]] – ''Čierny tok'' * [[1888]] – ''Mlyn v Tatrách'' * [[1889]] – ''Na obchôdzke'' * [[1890]] – ''V žatvu'' * [[1891]] – ''Poludienok'' * [[1892]] – ''Obed a večera'' * [[1909]] /[[1911]] – ''Stužková a Dozvuky''[[Súbor:DK-4.jpg|náhľad|Hviezdoslavov Pohreb]] [[Súbor:Hrob Pavla Országha Hviezdoslava na historickom cintoríne v Dolnom Kubíne.jpg|náhľad|Hrobka Hviezdoslavova]] === Epické diela === * [[1882]] – ''Agar'' * [[1884]] /[[1886]] – ''Hájnikova žena'' * [[1888]] – ''Bútora a Čútora'' * [[1890]] – ''Ežo Vlkolinský'' * [[1884]] /[[1886]] – ''Gábor Vlkolinský'' * [[1892]] – ''Ráchel'' * [[1897]] – ''Vianoce'' * [[1900]] – ''Kain'' (táto zbierka nebola vydaná) * [[1900]] – ''Sen Šalamúnov'' === Drámy === * [[1868]] – ''Vzhledanie'' * [[1869]] – ''Pomsta'' * [[1871]] – ''Otčim'' * [[1879]] – ''Oblaky'' * [[1904]] – ''Na Luciu'' * [[1909]] – ''Herodes a Herodias'' === Biblická poézia === * [[1883]] – Agar * [[1893]] – Kain * [[1891]] – Ráchel * [[1900]] – Sen Šalamúnov (The Dream of Solomon) === Preklady === '''Puškin''' * [[1900]] – Rusalka * [[1901]] – Cigáni * [[1908]] – Boris Godunov * [[1916]] – Kaukazský zajatec '''Lermontov''' * [[1912]] – Démon * Pieseň o cárovi Ivanovi Vasilievičovi '''Goethe''' * [[1900]] – úryvok z Fausta * Ifigénia na Tauride '''Schiller''' * [[1915]] – Pieseň o zvone '''Mickiewicz''' * [[1901]] – Krymské sonety '''Słowacki''' * [[1902]] – Hrob Agamemnona * 1902 – Otec zachvátených morom v El-Arisch '''Madách''' * [[1905]] – Tragédia človeka '''Shakespeare''' * Hamlet * Sen noci svätojánskej == Dopady == [[Súbor:Orawa 9774.jpg|náhľad|Socha Pavla Hviezdoslava na Orave]] Je po ňom pomenovaná obec [[Hviezdoslavov]], niekoľko [[Hviezdoslavovo námestie|námestí]], [[Hviezdoslavova|ulíc]] a [[Hviezdoslavov vodopád]]. V umení jeho meno nesie súťažná prehliadka umeleckého prednesu poézie a prózy [[Hviezdoslavov Kubín]] a knižná edícia [[Hviezdoslavova knižnica]]. V roku 1996 vznikol v rámci cyklu Osobnosti náboženského života, dokumentárny film P.O.Hviezdoslav – slovenský žalmista /STV Bratislava, scenár PhDr.Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko/. Na jeho počesť je pomenovaná planétka [[3980 Hviezdoslav|(3980) Hviezdoslav]]. === Citáty === {{Citát|... lebo nie ten, kto v rozkoši planúc žil, ale ten, kto tvoril a vytvoril, môže hovoriť, že žil!|}} {{Citát|Byť kráľom času, nepoznali by sme čo je lúčenie. Už zdvíhame čašu, zdráhame sa sĺz... Život je veľké umenie.|}} == Literatúra o Hviezdoslavovi == * [[Stanislav Šmatlák]] (zostavovateľ) – ''Hviezdoslav zblízka'' * Stanislav Šmatlák – ''Vulkán poézie'' * Stanislav Šmatlák – ''Na návšteve u Hviezdoslava'' * [[Ján Sloboda]] (zostavovateľ) – ''A pravda tvoje putá zvliekne'' * [[Augustín Maťovčík]] – ''Herold svitajúcich časov Hviezdoslav'' * [[Nora Baráthová]] – ''Študent'' * ''Hviezdoslav v kritike a spomienkach'' * [http://www.snk.sk/?BS_13 Biografické štúdie 13] štúdie o P. O. Hviezdoslavovi == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav|commonscat=Pavol Országh Hviezdoslav}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22635-15789-42?cc=1554443&wc=MZWM-SP8:107654101,114775701,114852401,114852402 Záznam o pokrstení v leštinskej evanjelickej matrike] * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav/ Plné texty diel Pavla Országha Hviezdoslava] * [http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=118 Predkovia Pavla Országha Hviezdoslava] * P. O. H. napísal text k notovému zápisu [http://digitalna.kniznica.info/s/54EFtHSVEO Sväto-Martinský pochod]. Turčiansky Sv. Martin: US., 1885. 24 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BARÁTHOVÁ | meno = Nora | titul = Pavol Országh-Hviezdoslav | url = http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/orszagh-pavol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.1.2010 | vydavateľ = Kežmarok: Oficiálna stránka múzea v Kežmarku }} *{{Citácia knihy | titul = [[Encyklopédia Slovenska]], II. zv. A – J | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 536 | poznámka = Vydavateľtvo SAV, Pracovisko – Encyklopedický ústav SAV }} * {{Citácia periodika | priezvisko = MAŤOVČÍK | meno = Augustín | titul = Pavol Országh Hviezdoslav | url = http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2009/februar/42.pdf | periodikum = Knižnica | rok = 2009 | mesiac = | ročník = 10 | číslo = 2 | strany = 42 – 45 | dátum prístupu = 18.1.2010 | issn = }} *{{Citácia knihy | titul = [[Slovenský biografický slovník]] – od roku 833 do roku 1990. II. zväzok E – J | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 1987 | počet strán = 559 | poznámka = Obrazová príloha má ďalších 56 strán }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóthová | meno = Viola | titul = Pavol Országh-Hviezdoslav / spisovatelia | url = http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1726 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.1.2010 | vydavateľ = osobnosti.sk }} * {{filit|fvh/hviezdoslav_p_o.html}} {{DEFAULTSORT:Országh-Hviezdoslav, Pavol}} [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav| ]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Vyšného Kubína]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti z Dolného Kubína]] evn3npga68ehxow3ndpy6nph4x7sqmh 0 1988 7414904 7097937 2022-07-22T12:32:38Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Friedrich Wilhelm Ostwald | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký fyzikálny chemik a filozof | Portrét = Wilhelm Ostwald.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[2. september]] [[1853]] | Miesto narodenia = [[Riga]], [[Lotyšsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1932|4|4|1853|9|2}} | Miesto úmrtia = [[Lipsko]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Fyzika | Portál2 = Chémia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Friedrich Wilhelm Ostwald''' ({{lav|Vilhelms Ostvalds}}), (* [[2. september]] [[1853]], [[Riga]] – † [[4. apríl]] [[1932]], [[Lipsko]]) bol [[Nemecko|nemecký]] fyzikálny [[chémia|chemik]] a [[filozof]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1909]]) za práce o katalýze a výskumy podmienok chemickej rovnováhy a reakčných rýchlostí. == Život == Ostwald sa narodil v [[Riga|Rige]] (v minulosti patrila pod [[Rusko]], teraz [[Lotyšsko]]), ako syn Gottfrieda Wilhelma Ostwalda a Elisabeth Leuckelovej. Vyštudoval v roku [[1875]] na [[Univerzita v Tartu|Univerzite v Tartu]] a vyučoval tam od [[1875]] do roku [[1881]]. V roku [[1887]] odišiel do [[Lipsko|Lipska]], kde pracoval po zvyšok života. Ostwald bol členom Medzinárodného Výboru pre Atómové hmotnosti. Počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] toto členstvo bolo natrvalo ukončené v roku [[1917]]. Podľa publikovaných prác, Wilhelm Ostwald bol veľmi produktívny v širokých oblastiach chémie. Publikoval prácu, ktorá obsahovala značné množstvo filozofických spisov, ktorá obsahovala takmer 40 tisíc strán. Na konci jeho extrémne plodného života, Ostwald zomrel v nemocnici [[4. apríl]]a [[1932]]. == Práca == Je mu najčastejšie pripisovaný objav [[Ostwaldov proces|Ostwaldovho procesu]] (patentovaný v roku [[1902]]), ktorý sa používa na priemyselnú výrobu [[kyselina dusičná|kyseliny dusičnej]]. I keď tento proces bol známy už 64 rokov skôr vďaka [[Frédéric Kuhlmann|Kuhlmannovi]], bol nezaujímavý pre vtedajšiu dobu, kvôli malému množstvu potrebného amoniaku. Tento proces by bol nevýznamný aj v roku [[1902]] ale vďaka práci [[Fritz Haber|Habera]] a [[Carl Bosch|Boscha]] sa prudko zvýšila produkcia [[amoniak]]u vďaka ich technike oddeľovania dusíka [[Haberov proces|Haberovým procesom]] (dokončený v roku [[1911]] alebo [[1913]]). Rok [[1908]] (šesť rokov po patente) je často prikladaný ku objavu Ostwaldovho procesu. Je možné, že objav oddeľovania dusíka motivoval Ostwalda ku komercionalizácii jeho procesu. Alternatívne, 6 rokov mohla byť byrokratická doba, kým jeho proces dostal patent. Kombináciou týchto dvoch prelomových procesov sa zvýšila produkcia dusíka, bola zväčšená sila výbušnín. To využilo [[Nemecko]] počas 1. svetovej vojny. Ostwald taktiež vytvoril zaujímavú teóriu ktorá viedla ku objaveniu [[zákon riedenia|Zákonu riedenia]] ktorý je pomenovaný po ňom. Slovo ''[[mol (jednotka SI)|mól]]'', podľa Gorina, bolo predstavené chemickému svetu v roku [[1900]] Ostwaldom. Ostwald definoval jeden mól ako molekulovú váhu látky ku hmotnosti látky. Podľa Ostwalda, tento koncept bol prepojený so [[vzácny plyn|vzácnymi plynmi]]. Iróniou bolo, že Ostwaldov koncept mólu priamo protirečil s jeho atómovou teóriou. Počas rozhovoru s [[Arnold Sommerfeld|Arnoldom Sommerfeldom]] vysvetlil, že bol ovplyvnený Einsteinovým vysvetlením [[Brownov pohyb|Brownovho pohybu]]. == Publikácie == * Ostwald, W., „''Grundriss der allgemeinen Chemie''“. Leipzig, Engelmann, 1900. * Ostwald, W., „''Grundriss der allgemeinen Chemie''“. 5th ed. Dresden, Steinkopff, 1917. == Externé odkazy == * {{filit|fvo/ostwald_w_f.html}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1901 – 1925}} {{DEFAULTSORT:Ostwald, Wilhelm F.}} [[Kategória:Osobnosti z Rigy]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Nemeckí chemici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Vyučujúci na Massachusetts Institute of Technology]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] mqke59vvtjocha3mwm69ozc3zl4qcts 0 2607 7414995 7357044 2022-07-22T19:29:55Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrej Sládkovič | Rodné meno = Braxatoris | Popis osoby = slovenský básnik, kritik, publicista a prekladateľ | Portrét = Sladkovic.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Portrét od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] | Dátum narodenia = [[30. marec]] [[1820]] | Miesto narodenia = [[Krupina]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1872|04|20|1820|03|30}} | Miesto úmrtia = [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň nad Hronom]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = evanjelický farár, básnik, prekladateľ a publicista | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Antónia Júlia Sekovičová | Partnerka = | Deti = | Podpis = Andrej Sládkovič - podpis.JPG | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Andrej Sládkovič''' (vlastným menom '''Andrej Braxatoris''', pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič; * [[30. marec]] [[1820]], [[Krupina]] – † [[20. apríl]] [[1872]], [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň nad Hronom]])<ref name="tasr-200">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Andrej Sládkovič, autor Maríny a Detvana, sa narodil pred 200 rokmi | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/pred-200-rokmi-sa-narodil-andrej-sladko/456373-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-30 | dátum prístupu = 2020-06-03}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[kňaz]], [[básnik]], [[kritik]] literárnych a dramatických prác, [[publicista]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Je po ňom pomenovaná planétka [[4781 Sládkovič|(4781)&nbsp;Sládkovič]] aj [[Gymnázium Andreja Sládkoviča (Banská Bystrica, J.A. Komenského 18)|gymnázium]] v Banskej Bystrici aj v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, ulica a park. Jeho syn, [[Martin Miloš Braxatoris]] tiež evanjelický kňaz, bol známy [[básnik]], [[redaktor]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Jeho vnukom bol libretista a [[textár]] [[Pavol Braxatoris]], spoluzakladateľ slovenskej [[opereta|operety]] a známy spolutvorca [[opereta|operiet]] s [[Gejza Dusík|Gejzom Dusíkom]], ako napr. [[Modrá ruža]], [[Pod cudzou vlajkou]] a ďalších. Ďalším potomkom bola Alexandra Braxatorisová (slovenská dramaturgička, prekladateľka, libretistka) a Zora Braxatorisová. Manžel dcéry Eleny bol [[Jozef Jaroslav Hodža]] == Životopis == [[Súbor:Radvaň - Náhrobný kameň A. Sládkoviča - 25. 1. 2014.JPG|náhľad|vľavo|Náhrobný kameň A. Sládkoviča na evanjelickom cintoríne v Radvani]] Pochádza z rodiny učiteľa a literáta [[Ondrej Braxatoris|Ondreja Braxatorisa]] a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch [[1826]]{{--}}[[1830]] v [[Krupina|Krupine]], v rokoch [[1830]]{{--}}[[1831]] sa zdokonaľoval v maďarčine v [[Perőcsény|Perovčanoch]], v rokoch [[1831]]{{--}}[[1832]] navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch [[1832]]{{--}}[[1840]] pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v rokoch [[1840]]{{--}}[[1842]] navštevoval [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelické lýceum]] v [[Bratislava|Bratislave]] a napokon v rokoch [[1843]]{{--}}[[1844]] študoval [[teológia|teológiu]] na univerzite v [[Halle (Saale)|Halle]]. V rokoch [[1839]]{{--}}[[1840]] vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal [[Mária Geržová|Marínu Pišlovú]] – o ktorej napísal dielo ''Marína -'',v roku [[1838]] pôsobil ako pomocný učiteľ v [[Ladzany|Ladzanoch]]. V roku [[1841]] sa spolu so [[Samuel Jurkovič|Samuelom Jurkovičom]] pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v [[Sobotište|Sobotišti]]. V rokoch [[1842]]{{--}}[[1843]] pôsobil ako vychovávateľ v [[Hodruša-Hámre|Hodruši]], po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v [[Sliač|Rybároch]]. V roku [[1847]] bol ordinovaný na evanjelického kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v [[Hrochoť|Hrochoti]]. S nadšením vítal revolúciu v rokoch [[1848]]{{--}}[[1849]]. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku [[1849]] bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku [[1856]] až do smrti pôsobil ako farár v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani nad Hronom]]. Zúčastnil sa na [[Memorandum národa slovenského|memorandovom]] zhromaždení v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa v roku [[1867]] stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku [[1868]] vážne ochorel na [[Vodnatieľka|vodnatieľku]], a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani]]. == Tvorba == Prvé básne prezentuje v [[Nitra (almanach)|almanachu Nitra]]. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky. Bol pod silným vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelova]] filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby ''Marína'', ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. ''Marína'' a lyricko-epická báseň ''Detvan'' sú považované za vrcholy jeho básnického diela. Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny ([[Alexandr Sergejevič Puškin|Alexander Sergejevič Puškin]]), francúzštiny ([[Voltaire]], [[Jean Racine]]), neskôr tiež z nemčiny ([[Johann Wolfgang von Goethe|Johann Wolfgang Goethe]]). Písal tiež publicistické články (''Národnie školy'', ''Verejná mienka o nás''), recenzie ([[Ján Botto]]: ''Báj Maginhradu'' a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je ''Marína'' (dvakrát do [[maďarčina|maďarčiny]], [[čeština|češtiny]], [[poľština|poľštiny]], [[francúzština|francúzštiny]]). Na jeho počesť sa od roku [[1960]] každoročne usporadúva [[Sládkovičova Radvaň]], krajská súťaž v umeleckom prednese. Kvôli jeho láske k Maríne bol roky po jej smrti vyrobený náhrobok, na ktorom sa píše, že zomrela ako Marína Sládkovičová - že sa ich láska na konci naplnila. == Diela == === Poézia === [[Súbor:Andrej Sladkovic.JPG|náhľad|Andrej Sládkovič]] * [[1842]] – ''K Nitře'', báseň (vyšlo v [[Nitra (almanach)|almanachu Nitra]]) * [[1842]] – ''Potěcha'', báseň (vyšlo v almanachu Nitra) * [[1842]] – ''Ctibor'', báseň (vyšlo v almanachu Nitra) * [[1842]] / [[1844]] – ''Sôvety v rodine Dušanovej'', veršované rozhovory * [[1846]] – ''[[Marína (Sládkovič)|Marína]]'', básnická skladba, ktorá je so svojimi 291 strofami najdlhšou ľúbostnou básňou na svete * [[1848]] – ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch [[1848]] – [[1849]] * [[1848]] – ''Nehaňte ľud môj'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatránski|Orol tatranský]]) * [[1848]] – ''Hron'', báseň ( vyšlo v časopise [[Orol tatránski|Orol tatranský]]) * [[1848]] – ''More'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatránski|Orol tatranský]]) * [[1848]] – ''Morava'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatránski|Orol tatranský]]) * [[1848]] – ''Krajanom'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatránski|Orol tatranský]]) * [[1848]] – ''Mládenec'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatránski|Orol tatranský]]). * [[1853]] – ''[[Detvan (Sládkovič)|Detvan]]'', báseň (5 spevov: ''Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady'' a ''Lapačka'') * [[1853]] – ''Znovuzrodenec'', báseň o [[Jan Amos Komenský|Jánovi Amosovi Komenskom]] (vyšlo v [[kalendár Živeny|kalendári Živeny]]) * [[1858]] – ''Milica'', báseň vytvorená spojením básní ''Perla hárema'' a ''Oľga'' (vyšlo v almanachu [[Concordia (1858)|Concordia]]) * [[1861]] – ''Svätomartiniáda'', [[poéma]] k príležitosti memorandového zhromaždenia * [[1863]] – ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', báseň na počesť založenia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] * [[1863]] – ''Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí'' * [[1864]] – ''Lipa cyrilo-metodejská'', pamiatka slovanských vierozvestcov * [[1866]] – ''Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti'', báseň pri príležitosti 300. výročia smrti [[Juhoslávia|juhoslovanského]] národného hrdinu * [[1869]] – ''Duma pohronia '' * ''Ohlasy'', báseň; polemika o potrebe a vzniku spisovného jazyka * ''Prosba'', báseň * ''Štiavnica'', básnické vyznanie sa zo vzťahu k [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] * ''Duchu Puškinovmu'', báseň o [[Alexandr Sergejevič Puškin|Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi]] * ''Veľký pôst'', báseň * ''Novembrová duma'', báseň * ''Roky a veky'', báseň * ''Pieseň o Samsonovi'', báseň * ''To české tábory'', vlastenecká báseň * ''Pozdrav'', vlastenecká báseň * ''Omladinám'', vlastenecká báseň * ''Čo vy za nič nemáte nás?'', vlastenecká báseň === Ľúbostná poézia === * ''Opustená'' * ''Žaloba'' * ''Vraví oko tvoje'' === Poézia pre deti a mládež === * ''Kĺzačka'' * ''Prázdniny a škola'' * ''Obri a zakrpenci'' * ''Malý Kristus'' === Výbery === * [[1918]] – ''Otčiny mojej spevy'' * [[1927]] – ''Výber z lyriky'' * [[1934]] – ''Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča'' * [[1972]] – ''Poézia '' * [[1977]] – ''Sládkovič vo výbere Milana Krausa '' * [[1979]] – ''Marína a Detvan '' === Súborné diela === * [[1871]] – ''Spisy básnické Andreja Sládkoviča'', súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ [[Slovensko|Slovenska]] * [[1878]] – ''Andreja Sládkoviča Spisy básnické'' * [[1920]] – ''Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1{{--}}2'' * [[1939]] – ''Sobrané básne'' * [[1961]] – ''Dielo 1{{--}}2'' === Próza === * ''Posestrima'' === Dráma === * ''Nezaľúbení zaľúbenci'' === Preklady === * [[Voltaire]] – ''Zaira'' * [[Voltaire]] – ''Sokrates'' * [[Voltaire]] – ''Smrť Cézara'' * [[Jean Racine]] – ''Phaedra'' (len časť diela) === Kázne === * [[1924]] – ''Nevěsta Kristova'' === Listy === * [[1970]] – ''Korešpondencia Andreja Sládkoviča '' === Kultúrno-historické diela === * [[1988]] – ''Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine 6. a 7. júna 1861'' === Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber) === * [[1910]] – ''Marína'' (SND) * [[1957]] – ''V slovenské doliny so mnou, bratia moji… '' (Československý.rozhlas) * [[1970]] – ''Vo víchrici žitia'' (Československý rozhlas) * [[1985]] – ''Detvan'' (Československý rozhlas) * [[1989]] – ''Každý svojou pošiel'' (Československý rozhlas) === Hudobné adaptácie === * [[1927]] – Eugen Suchoň, Veľký pôst, miešaný zbor na báseň Andreja Sládkoviča * [[1928]] – ''Detvan'' (opera SND) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Andrej Sládkovič|s=Kategória:Andrej Sládkovič|commonscat=Andrej Sládkovič}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23438-2624-2?cc=1554443&wc=MPFM-16D:107654101,109468701,117661001,117661002 Záznam o pokrstení v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Krupine; matrika neuvádza položku dátum narodenia, len dátum krstu – 1. apríla * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-23413-38106-20?cc=1554443&wc=MPXY-2JS:107654101,107653602,108027301,108066001 Záznam o úmrtí v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Radvani; zaujímavosťou je chybne uvedený vek – 25 rokov namiesto 52, hoci je tu zapísaný aj dátum narodenia * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/64/Andrej-Sladkovic/ Kompletné dielo Andreja Sládkoviča] v Zlatom fonde denníka SME {{Štúrovci}} {{DEFAULTSORT:Sládkovič, Andrej}} [[Kategória:Štúrovci]] [[Kategória:Narodenia v 1820]] [[Kategória:Úmrtia v 1872]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí literárni kritici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici]] [[Kategória:Osobnosti z Krupiny]] 992oebqdqbabn4feo4pg94wl5j3avrk 0 7669 7415044 7387869 2022-07-22T21:30:23Z Midnight Runner 48168 /* Obyvateľstvo */ wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Brezno (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Brezno | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Brezno1.JPG | Popis obrázku = Námestie generála Štefánika | Znak = Coa Slovakia Town Brezno.svg | Vlajka = Brezno, vlajka.jpg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = Brezno mesto, Mazorníkovo, <br/>Bujakovo, Predné a Zadné Halny, <br/>Rohozná, Podkoreňová | Rieka = Hron | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.806667 | Zemepisná dĺžka = 19.642222 | Nadmorská výška = 504 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = 2043 | Najvyšší bod šírka = 48°56′11 | Najvyšší bod dĺžka = 19°38′25 | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = 486 | Najnižší bod šírka = 48°48'42 | Najnižší bod dĺžka = 19°35'58 | Prvá zmienka = [[1265]] | Starosta = Tomáš Abel<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 977 01, 977 03 | Kód = 508497 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Mestský úrad<br/>Námestie gen. M. R. Štefánika 1<br/>977 01  Brezno 1 | E-mail = info@Brezno.sk | Telefón = 630 62 31, 630 62 36 | Fax = 630 62 29 | Mapa = | Popis mapy = | Web = brezno.sk | Commons = Brezno, Slovakia | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Brezňan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Brezňan}}</ref> }} '''Brezno''' (v minulosti ''Brezno nad Hronom'', {{V jazyku|hun|''Breznóbánya''}}, {{v jazyku|deu|''Bries, Briesen''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy |priezvisko = Majtán |meno = Milan |titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) |miesto = Bratislava |vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA]] |rok = 1998 |isbn = 80-224-0530-2 }}</ref> je [[okresné mesto]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] na strednom [[Slovensko|Slovensku]]. Mesto sa rozkladá v údolí horného toku rieky [[Hron]] vo východnej časti regiónu [[Horehronie|Horehronia]], na juh od [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a na sever od [[Slovenské rudohorie|Slovenského Rudohoria]]. V roku [[2007]] tu žilo 21 997 obyvateľov, v roku [[2018]] už len 20 953 obyvateľov. Rozloha mesta je približne 122 km². == Polohopis == Mesto sa nachádza na brehoch [[Hron]]a v [[Breznianska kotlina|Breznianskej kotline]], na pomedzí [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Veporské vrchy|Veporských vrchov]]. Breznom vedie [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]] od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] na [[Poprad]], [[Cesta I. triedy 72 (Slovensko)|I/72]] od [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] na [[Liptovský Hrádok]] a [[Cesta II. triedy 529 (Slovensko)|II/529]] na [[Hriňová|Hriňovú]]. [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala]] tu križuje [[Železničná trať Brezno – Jesenské|trať do Rimavskej Soboty]]. Brezno je vzdialené {{Km|44|m|w}} východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], rovnako {{Km|44|m|w}} južne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], {{Km|29|m|w}} severozápadne od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] a {{Km|38|m|w}} severne od [[Hriňová|Hriňovej]]. == Dejiny == * '''''Historické názvy mesta''': Berezum'' (1265), ''Brizna'' (1380), ''Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya'' (1404), ''Brezna'' (1516), ''Breznobanya'' (1528), ''Brezno'' (1567), ''Brezno nad Hronom'' (1927), ''Brezno'' (1948) Brezno má bohatú históriu spojenú s [[Baníctvo|baníctvom]] a ťažbou farebných kovov. Najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna je bronzový poklad, pochádzajúci z 10. až 9. storočia pred našim letopočtom. Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku [[1265]] z listiny kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Mestské výsady mu udelil uhorský kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] (Veľký) Anjou v roku [[1380]]. Názov mesta Brezno prvýkrát použil [[Ferdinand I. Habsburský]] v listine z roku [[1560]], ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. V roku [[1650]], za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Najznámejšou postavou breznianskej histórie je [[Bombura]], ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred [[Turci (Anatólia)|Turkami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História mesta|url=https://www.brezno.sk/historia-mesta/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}</ref> Najdôveryhodnejšími dokumentmi o vývoji sídla sú staré historické [[Mapa|mapy]], ktoré nám dokladajú ako mesto rástlo a všestranne sa rozvíjalo. Prvá mapa [[Uhorsko|Uhorska]], na ktorej bolo zobrazené Brezno pochádza z roku [[1528]] a jej autorom bol asistent ostrihomského arcibiskupa [[Lazarus Roseti]], po ňom sa nazývala Lazarova mapa. Prvým slovenským autorom, ktorý zobrazil toto mesto vo svojej mape [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej stolice]] v roku [[1736]], bol všestranný učenec [[Samuel Mikovíni|Samuel Mikovíny]]. Mesto v nej bolo zobrazené plošnou značkou, ktorá naznačuje tvar pôdorysu mesta. Mapa ešte neobsahovala podrobný zákres ciest, takže významnú dopravnú komunikáciu tvorila [[Meander (riečny)|meandrujúca]] rieka Hron.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=ČIŽMÁROVÁ|meno=Katarína a KOL. Editor: RNDr. Martina Škodová|titul=Regionálna geografia Horného Pohronia|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta prírodných vied. Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie. Tlač: VKÚ, Vojenský kartografický ústav, Harmanec.|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=978-80-557-0585-9|strany=84}}</ref> Na podrobnejších vojenských mapách od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] už môžeme pozorovať podrobnú zástavbu miest aj s jednotlivými ulicami, v [[19. storočie|19. storočí]] pribudla železnica. Výstavba [[Železnica|železnice]] mala vplyv na hospodársky rozvoj regiónu, ako aj na pôdorysnú štruktúru mesta. Bola postavená pôvodná železničná stanica, ktorá bola v roku [[1941]] prestavaná a rozšírená. Súčasne s ňou bol postavený betónový most cez Hron. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Mesto začínalo mať agrárny charakter, keďže [[poľnohospodárstvo]] a [[Remeslo|remeslá]] sa stali základným zdrojom obživy obyvateľstva.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=DONOVALOVÁ|meno=Katarína. Zodpovedný redaktor: Mgr. Peter Klinec|titul=Z histórie obcí Banskobystrického a Breznianskeho regiónu: výberová regionálna bibliografia|vydanie=1|vydavateľ=Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Tlač: Merkantil s.r.o.|miesto=Banská Bystrica|rok=2006|isbn=80-88783-39-9|strany=162}}</ref> Po vzniku [[Československá republika|Československej republiky]] v roku [[1918]] mala pre územný rozvoj mesta veľký význam regulácia rieky [[Hron]]. Okrem toho celé mesto bolo elektrifikované a dobudovaný bol nový [[vodovod]]. To podnietilo vznik nových firiem a vstup nového priemyslu do mesta v povojnovom období. V roku [[1938]] tu bola umiestnená vojenská posádka, ktorá zvýšila význam mesta v rámci celého štátu.<ref name=":2" /> Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] žilo v meste približne 5500 obyvateľov. Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]], po odstránení vojnových škôd, došlo k rozsiahlemu rozvoju [[Priemysel|priemyslu]]. V súvislosti s rozvojom strojárskej výroby došlo k zmene charakteru mesta. V rokoch [[1947]] až [[1948]] sa začala výstavba [[Mostáreň Brezno|mostárne]] zameraná na produkciu stavebných žeriavova konštrukcií. Mostáreň v časoch hospodárskeho rozmachu v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] zamestnávala viac ako 3 600 osôb, čo významne pomohlo rozvoju celého mesta. Podnietilo to bytovú výstavbu a územný rozvoj najprv západným smerom, v dnešných uliciach – Švermova, Laskomerského a neskôr aj ulicou Československej armády a aj južným smerom – výstavbou sídliska [[Mazorníkovo]]. Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred 2. svetovej vojny. Od roku [[1953]] do roku 1960 malo Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku [[1996]].<ref name=":3" /> Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] bola činnosť nosného priemyslu postupne utlmovaná až úplne zanikla. Začal sa rozvíjať [[cestovný ruch]]. Taktiež sa začali presadzovať menšie firmy a najmä veľké obchodné reťazce, čo sa prejavilo v rozšírení obchodných zón (najmä západným smerom na [[Valaská|Valaskú]]). V meste aj v súčasnosti chýba strategický investor, ktorý by vytvoril dostatok pracovných miest, a tak prispel k všestrannému rozvoju miest a najmä k zníženiu [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]].<ref name=":2" /> == Geografia == [[Súbor:Breznianska skalka.jpg|náhľad|Výhľad na mesto z prírodnej rezervácie [[Breznianska skalka|Breznianska Skalka]]]] Pre mesto je typický hornatý, bohato členitý povrch. Pohoria ako [[Nízke Tatry]] a [[Slovenské rudohorie]] zaberajú najväčšiu časť územia a lemujú centrálnu dolinu Hrona. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O meste|url=https://www.brezno.sk/o-meste/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}</ref> === Klíma === Brezno má mierne horské [[Podnebie (klíma)|podnebie]]. Kotlinová poloha a ohraničenie územia okolitými pohoriami spôsobujú väčšiu kontinentalitu klímy. Rozličná expozícia svahov spôsobuje silné kolísanie teploty. Vplyv na podnebie má aj [[nadmorská výška]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referaty.sk - Brezno|url=https://referaty.centrum.sk/prirodne-vedy/geografia/16299/|vydavateľ=referaty.centrum.sk|dátum prístupu=2019-08-29}}</ref> S rastom nadmorskej výšky sa ochladzuje a pribúdajú [[zrážky]]. V zimnom období sa pravidelne vytvára súvislá [[snehová pokrývka]]. Priemerná ročná teplota Brezna je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm.<ref name=":0" /> Brezno patrí medzi najmenej veterné lokality Slovenska, priemerná ročná rýchlosť vetra je len okolo 1 m/s. Ďalší dôležitý klimatický jav, ktorý sa prejavuje na počasí mesta je [[hmla]]. === Vodné toky === Zrážky a topiaci sneh sú dôležitým zdrojom pre vodné toky. Hlavný tok, ktorý odvodňuje územie mesta, je rieka Hron. Znamená to, že sa doň vlievajú všetky ostatné potoky a potôčiky. Má stredohorský režim odtoku. * Cez Brezno preteká rieka [[Hron]], druhá najdlhšia rieka na Slovensku. * Pri Bujakove sa sprava vlieva [[Zúbra (prítok Hrona)|Zúbra]], ďalej opäť sprava [[Ježová]] a v Zadných Halnách [[Rohozná (prítok Hrona)|Rohozná]] zľava a [[Vagnár]] sprava. * V Predných Halnách následne ústi pravostranný [[Drakšiar]], v meste ľavostranné [[Brezenec]] a [[Drábsko (potok)|Drábsko]] a tiež pravostranné [[Lužné (prítok Hrona)|Lužné]]. === Biota === Územie mesta je väčšinou odlesnené a má pestrý [[Pedológia (pôda)|pôdny kryt]], na ktorom prevládajú [[Ilimerizovaná pôda|ilimerizované]] a [[Nivná pôda|nivné pôdy]]. Hnedá lesná pôda zaberá 38 % katastrálneho územia, rastú na nej [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a [[Zmiešaný les|zmiešané lesy]] ([[smrek obyčajný]], [[jedľa biela]], [[buk lesný]], [[borovica lesná]]). V lesoch našli domov mnohé vzácne biotopy rastlinstva a živočíšstva ([[medveď hnedý]], [[srna lesná]], [[vlk dravý]], [[jeleň lesný]], [[líška hrdzavá]], [[veverica stromová]], [[orol skalný]], [[jastrab lesný]], [[ďateľ čierny]] a i.). Neďaleko mesta sa nachádza chránené nálezisko [[Breznianska skalka|Breznianska Skalka]]. Jej najvyšší vrch Skalka má výšku 861 m n. m. Vyhlásené bolo v roku [[1981]]. Zaujímavosťou je výskyt [[Dub zimný|duba zimného]] zachovaného na kremencoch.<ref name=":1" /> == Časti mesta == * ''Mestské časti'': [[Brezno mesto]], [[Bujakovo]], [[Mazorníkovo]], [[Predné Halny]], [[Zadné Halny]].<ref name="brezno-o-meste">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| autor = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = https://www.brezno.sk/o-meste/ | vydavateľ = Mesto Brezno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ulice === * 9. mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo Obyvatelia Brezna radi nazývajú ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod. == Obyvateľstvo == Mesto Brezno má asi 19 000 obyvateľov (ku koncu roka [[2018]]). Priemerná [[hustota zaľudnenia]] je 171 obyvateľov na km². V posledných rokoch sa však v Brezne rodí málo detí a veľa ľudí sa každý rok odsťahuje, takže počet obyvateľov aj hustota zaľudnenia stále klesajú. Na území mesta žilo v minulosti okrem Slovákov mnoho [[Nemci|Nemcov]], ale boli tu aj Maďari, Česi, Bulhari, Taliani, Poliaci, Srbi a príslušníci iných národností. Dnes sa viac ako 90 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, po nich nasledujú Maďari a Česi. Viac ako polovica populácie mesta vyznáva [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícku cirkev]].<ref name=":2" /> '''Národnostné zloženie''' (z roku [[2001]]): [[Slováci]] 92,8 %, [[Maďari]] 0,2 %, [[Česi]] 0,8 %, [[Rómovia]] 4,6 % a ostatní 1,6 %. '''Vierovyznanie''': Rímskokatolíci 68,89 %, Evanjelici 8,47 %, Gréckokatolíci 0,98 %, Svedkovia Jehovovi 0,53 %. == Politika == [[Súbor:Brezno16Slovakia.JPG|náhľad|Mestský úrad, pohľad zo Štefánikovho [[Námestie|námestia]]]] [[Súbor:City centre brezno (4).jpg|náhľad|[[Morový stĺp]] v centre mesta]]Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je [[Primátor (Slovensko)|primátor]]. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|komunálnych voľbách]]. Súčasným primátorom je od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|novembra 2014]] nezávislý kandidát [[Tomáš Abel|Tomáš Ábel]]. Funkciu primátora mesta zastáva 2. volebné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primátor|url=https://www.brezno.sk/primator/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}</ref> Orgánom samosprávy mesta je [[Mestské zastupiteľstvo]] mesta Brezna. Ide o zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta. Počet volebných obvodov a počet poslancov mestského zastupiteľstva na celé volebné obdobie sa určuje pred voľbami podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie poslancov Mestského zastupiteľstva Brezna je štyri roky a končí sa zložením sľubu novozvolených poslancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestské zastupiteľstvo|url=https://www.brezno.sk/mestske-zastupitelstvo/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}</ref> [[Mestský úrad]] je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestský úrad|url=https://www.brezno.sk/mestsky-urad/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}</ref> Prednostkou mestského úradu je Mgr. Zuzana Ďurišová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prednostka|url=https://www.brezno.sk/prednostka/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}</ref> === Symboly mesta === Symbolmi mesta Brezna sú [[erb]], [[vlajka]] a [[pečať]]. === Čestné občianstvo === Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali: * [[Ernest Bielik]] (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti fašizmu a osobitne za oslobodenie mesta Brezna. * [[Nikolaj Semionovič Radul]] (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti. * [[Alexej Michajlovič Sadilenko]] (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti. * [[Ladislav Ťažký]] (1997) – rodák z [[Čierny Balog|Čierneho Balogu]], slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach. * Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov. * [[Ivan Bella]] (1999) – prvý slovenský [[kozmonaut]], brezniansky rodák, titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete * Hervé Marseille (1999) – starosta mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon. * Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon. * Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon. * [[Vladimír Valach]] (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov. * [[Ľudovít Petránsky]] (2003) – rodák z Brezna, univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov. * [[Jaroslav Siman]] (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou, ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu. * [[Zlatica Balažovjech – Klincová]] (2005) – maliarka, breznianska rodáčka * [[Ladislav Bartko]] (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ * Pavol Datko (2006) – rodák z [[Čierny Balog|Čierneho Balogu]], [[Kanada|kanadský]] občan * Joseph Nivet a Barbara Nivet, rod. Striešová in memoriam (2007) - ocenenie udelené za rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov v oblasti školstva, kultúry * nár. umelec [[Ladislav Chudík]] (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí, za vysoko profesionálnu hereckú činnosť, šírenie slovenského jazyka doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými umeleckými a hereckými výkonmi * [[Adriana Karembeu]], rod. Sklenaříková (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna a Slovenska vo svete, za verejno-prospešnú činnosť a za činnosť spojenú s ochranou základných ľudských práv a slobôd * Samuel Brečka (2009) - ocenenie udelené za celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o obohatenie ľudského poznania a propagáciu mesta Brezna doma i v zahraničí * Ján Grexa (2009) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania v oblasti histórie športu a olympionizmu * Pavel Louda (2009) - starosta družobného mesta Nový Bydžov, ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna v zahraničí == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === Brezno je pamiatková zóna s obdĺžnikovým [[Námestie|námestím]] generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], jedným z najväčších na [[Slovensko|Slovensku]]. Turisticky zaujímavé je [[Horehronské múzeum]], [[zvonica]], kostol sv. Kríža z roku [[1619]] a kaplnka Panny Márie. Jedinou sakrálnou židovskou pamiatkou v Horehronskom regióne je [[Synagóga v Brezne|breznianska synagóga]]. Postavili ju v roku 1902. Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je [[Piaristi|piaristická]] rezidencia (dnes obvodný úrad) so zachovanou kláštornou kaplnkou. Tzv. „kostolčok“ v historickom jadre mesta Brezno sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte ([[1673]]{{--}}[[1856]]). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza [[Neogotika|neogotického]] oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná plastika [[Panna Mária|Panny Márie]] a tabuľové obrazy [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] a [[Svätá Dorota|sv. Doroty]]. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku [[2007]] (450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa. ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Nanebovzatej, jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1781]]-[[1785]]. Staviteľom kostola bol Peter Grosmann. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v rokoch [[1792]]-[[1793]]. V interiéri sa nachádza pôvodný neskorobarokový mobiliár, autorom hlavného [[oltár|oltára]] je Andrej Marušiak. Oltárny obraz namaľoval [[Viedeň|viedenský]] maliar Jozef Fischer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia panny Márie | url = https://www.brezno.sk/pamatihodnosti/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Brezno| miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová pôvodne [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1785]]-[[1787]]. Veža kostola s ihlancovou helmicou pochádza z rokov [[1863]]-[[1864]]. Poslednou úpravou prešiel kostol v roku [[1906]], kedy vznikla súčasná fasáda s prvkami historizmu a [[secesia|secesie]]. V interiéri sa nachádza oltár, stĺpová architektúra z roku [[1865]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Krista]] na Hore Olivetskej od [[levoča|levočského]] maliara Zapletala. Z tohto obdobia pochádza aj [[kazateľnica]] a [[krstiteľnica]]. Súčasťou interiéru je aj voľný obraz Ukrižovaný od Jakuba Stundera zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický a.v. kostol | url = https://www.brezno.sk/pamatihodnosti/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Brezno| miesto = | jazyk = }} </ref> Ako evanjelickí farári tu pôsobili významné osobnosti, Ján Kuzmány (otec Karola Kuzmányho), Ján Chalupka či Martin Rázus. * Piaristický kláštor, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena L z rokov [[1694]]-[[1713]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10784|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} </ref> Súčasťou komplexu kláštora je aj kaplnka, kde sa nachádza tabuľová maľba sv. Barbory, [[gotika|neskorogotická]] práca z konca [[15. storočie|15. storočia]]. Ďalej je tu umiestnená aj socha Madony s dieťaťom, polychrómovaná drevorezba z rovnakého obdobia. * [[Synagóga v Brezne|Synagóga]], centrálne orientovaná historizujúca stavba z rokov [[1900]]-[[1902]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10928|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} </ref> Fasáda synagógy je rámovaná nárožnými vežicami, dominuje jej rizalit s výraznou kopulou, ktorá z neho vystupuje. Fasáda je členená horizontálnym pásovaním. Obnova stavby sa uskutočnila v roku [[2015]], slúži na kultúrne účely. <gallery> Súbor:Brezno16Slovakia22.JPG|Kostol Panny Márie Nanebovzatej Súbor:Brezno - katolícky kostol - fasáda.JPG Súbor:Brezno - evanjelický kostol.JPG|Evanjelický kostol Súbor:Brezno16Slovakia5.JPG|Piaristický kláštor Súbor:Brezno - synagóga - 2016.JPG|Synagóga </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== * Mestská veža, klasicistická 31 m vysoká zvonica na pôdoryse štvorca s manzardovou strechou z roku [[1830]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10787|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} </ref> Nachádzajú sa tu tri zvony, z roku [[1780]] a dva z roku [[1924]]. Fasáde veže dominuje vysoký [[pilaster|pilastrový]] rád, prízemná úroveň je členená pásovaním. Je dominantou a symbolom súčasného mesta. * Radnica, dvojpodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku [[1779]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10786|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} </ref> Stavbe dominuje [[rizalit]] členený pilastrami, ukončený štítom s [[tympanón|tympanónom]]. Nachádza sa uprostred štvorcového námestia, vedľa katolíckeho kostola. Dnes tu sídli Horehronské múzeum. * [[renesancia|Renesančný]] meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo [[17. storočie|17. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10795|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} </ref> Fasáda je dekorovaná iluzívnym kvádrovaním ríms a portálu, okná majú maľované šambrány, nachádzajú sa tu fragmenty maľovaných nápisov. <gallery> Súbor:Brezno - námestie - panoramio.jpg|Mestská veža (zvonica) Súbor:Brezno16Slovakia6.JPG Súbor:Brezno - radnica - 2016.JPG|Bývalá radnica Súbor:Brezno2.JPG Súbor:Brezno - Štefánikovo nám. č. 13.JPG|Renesančný meštiansky dom </gallery> === Divadlo === V Brezne už dlhé roky pôsobí [[Divadelný súbor Jána Chalupku]]. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla. Patrí medzi najstaršie a najaktívnejšie amatérske divadelné súbory na Slovensku. Od roku [[2005]] sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival [[Divadelná Chalupka]], ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia. === Hudba === * [[Spevácky zbor mesta Brezna]] * Folklórny súbor Mostár * Detský folklórny súbor Šťastné detstvo * Dychový orchester Brezno === Šport === [[Súbor:Aréna Brezno.JPG|náhľad|[[Aréna Brezno]] – Zimný štadión Ladislava Horského]] * Športový klub Brezno, * Airsoftový team * [[HK Brezno]] * FK Brezno * Volejbalový klub MŠK Brezno * Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno * Šporotvo-strelecký klub MŠK Brezno * Klub slovenských turistov Brezno * Slovenský cykloklub Ďumbier * Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno * Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno * Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno * Plavecký klub ŠK Flipper === Rozhľadňa === Na začiatku letnej sezóny 2021 mesto plánuje otvorenie novej rozhľadne. Jej výstavba bola posunutá kvôli pandemickej situácii.<ref name="dnes24-nad-breznom-vyrasta-vyhliadkova-veza">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nad Breznom vyrastá vyhliadková veža: Kedy by mala byť prístupná? | url = https://brezno.dnes24.sk/nad-breznom-vyrasta-vyhliadkova-veza-kedy-by-mala-byt-pristupna-384338 | vydavateľ = brezno.dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v lokalite Horné lazy.<ref name="teraz-instaluju">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Brezne už inštalujú konštrukciu vyhliadkovej veže | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/v-brezne-uz-instaluju-konstrukciu-vy/493279-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-14 | dátum prístupu = 2021-03-14 }}</ref> Rozhľadňa bude prístupná náučným chodníkom a cyklistickou cestou. V zime k nej budú viesť bežkárske trate.<ref name="pravda-kolaudaciu-takmer-najvyssej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kolaudáciu takmer najvyššej vyhliadkovej veže na Slovensku plánuje Brezno v lete | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/554041-kolaudaciu-takmer-najvyssej-vyhliadkovej-veze-na-slovensku-planuje-brezno-v-lete/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-14 | dátum prístupu = 2021-03-14 }}</ref> Investorom rozhľadne za takmer 440 000 eur je mesto, približne osminou sa na nej bude podieľať aj Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhľadňa mala byť s výškou takmer 40 metrov najvyššia na Slovensku, ale predbehol ju kontroverzný projekt na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]].<ref name="brezno-vystavba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Brezno | odkaz na autora = | titul = Pri výstavbe vyhliadkovej veže bude asistovať vrtuľník | url = https://www.brezno.sk/pri-vystavbe-vyhliadkovej-veze-bude-asistovat-vrtulnik/?f= | vydavateľ = brezno.sk | dátum vydania = 2020-06-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pravidelné podujatia === Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival ''Divadelná chalupka'', ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo Slovenska a zo zahraničia. Súťaž kresleného humoru – ''Bomburova šabľa''. Každoročne sa koncom mája organizujú [[Dni mesta Brezna]]. Počas leta sa usporadúvajú akcie v rámci ''Breznianskeho kultúrneho leta'', ktorého pomyselným vyvrcholením sú ''Bomburove dni''. Koncom novembra sa každý rok koná aj [[Ondrejský jarmok]], ktorý sa konal už 530. krát (k roku [[2018]]). === Kulinárske špeciality === Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja. == Hospodárstvo a infraštruktúra == Okres Brezno patrí medzi hospodársky zaostalejšie regióny Slovenska. Najvýznamnejšími odvetviami sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a služby. '''Poľnohospodárstvo''' dnes živí len 5 % obyvateľov mesta. V minulosti to bolo oveľa viac, aj keď kvôli zlým prírodným podmienkami bolo viac rozšírené [[lesníctvo]] a [[baníctvo]]. V Brezne je lúk a pasienkov viac ako polí. Príčinou je vlhké a chladné podnebie, neúrodné pôdy aj strmé svahy, ktoré by pri orbe ohrozila erózia. Najviac sa pestuje [[kukurica]] a [[Lucerna siata|lucerna]] ako krmivo pre zvieratá. Na výrobu potravín sa pestuje [[pšenica]] a kukurica, menej [[raž]] a [[jačmeň]] a už len veľmi málo [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Dobytok|dobytka]], [[Ovca domáca|oviec]], [[Koza domáca|kôz]], [[Ošípaná|ošípaných]] a [[Hydina (vtáctvo)|hydiny]]. Pracuje tu aj niekoľko ekofariem, ktoré nepoužívajú umelé hnojivá a preto by mali vyrábať zdravšie potraviny.<ref name=":2" /> '''Priemysel''' nadväzoval v začiatkoch na [[baníctvo]] a [[hutníctvo]]. Veľa tovární po roku [[1989]] zaniklo. Dnes je v Brezne rozšírený najmä [[Strojárstvo|strojársky]], [[Drevársky priemysel|drevársky]] a [[papierenský priemysel]]. V budúcnosti by tu mali vyrásť moderné priemyselné parky. S priemyslom súvisí [[energetika]], ktorá využíva vodnú a slnečnú energiu. V roku 2010 bolo v meste postavených niekoľko solárnych elektrární. '''Služby''' tvoria tzv. nevýrobné odvetvie hospodárstva. Zaraďujeme k nim [[bankovníctvo]], [[finančníctvo]], [[obchod]], [[zdravotníctvo]] a [[školstvo]]. V Brezne boli zriadené 4 základné školy, 5 stredných škôl a dve pobočky vysokých škôl. Celý systém škôl dopĺňajú mnohé materské školy, umelecké školy a centrá voľného času. Zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov poskytuje Nemocnica s poliklinikou Brezno. Sieť obchodov zastupujú predajne potravín so zmiešaným tovarom (napr. [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]]), špecializované obchody a veľkoobchodné reťazce ako [[Tesco]], [[Lidl]], [[Kaufland]], [[Billa]] a pod. Menšie postavenie má [[cestovný ruch]]. V roku [[2011]] sa v okrese Brezno ubytovalo len 44 tisíc návštevníkov. Centrom je mesto Brezno so starobylým historickým námestím.<ref name=":2" /> === Doprava === [[Súbor:Brezno -stanica.JPG|náhľad|Železničná stanica Brezno]] Najdôležitejšími druhmi dopravy sú cestná a železničná. Významnou komunikáciou je cesta, ktorá spája Banskú Bystricu s Breznom. Mestom Breznom vedie železničná trať číslo 172 [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Banská Bystrica – Červená Skala]]. V pláne je výstavba južného obchvatu mesta, prvá etapa bude viesť od západného konca mesta v smere z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] po Baldovský most. Druhá etapa povedie ďalej smerom na Tisovskú cestu a trasovanie tretej etapy zatiaľ nie je zatiaľ vybraté (sú 3 varianty). Obchvat by mal končiť vo východnej časti v Zadných Halnach (záleží od výberu trasovania). Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I.triedy č.66]] (Slovenská Route 66), ďalej [[Cesta I. triedy 72 (Slovensko)|cesta I.triedy č.72]] (smer [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]) a [[Cesta II. triedy 529 (Slovensko)|cesta II.triedy č.529]] (smer [[Hriňová]]). === Školstvo === * '''Základné školy:''' ** ZŠ s MŠ Pionierska 2 ** Karola Rapoša - Pionierska 4 ** ZŠ s MŠ Mazorníkovo * '''Základné umelecké školy:''' ** ZUŠ Brezno * '''Špeciálne základné školy:''' ** ŠZŠ Brezno, Mládežnícka 3 * '''Stredné školy:''' ** Gymnázium Jána Chalupku ** Hotelová akadémia ** Obchodná akadémia ** SOŠ techniky a služieb (predtým SPŠ Brezno) vznikla zlúčením ''Strednej priemyselnej školy'' a ''Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok'' v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj ''Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.'' ** Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG * '''Vysoké školy:''' pobočka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave == Osobnosti == * [[Ján Chalupka]] (* [[1791]] – † [[1871]]), spisovateľ, [[dramatik]], [[satira|satirik]] * [[Karol Kuzmány]] (* [[1806]] – † [[1866]]), spisovateľ, novinár a [[estetik]] * [[Oto Herman]] (* [[1835]] – † [[1914]]), [[ornitológ]], [[entomológ]], politik, novinár, [[archeológ]] a [[antropológ]] * [[Ján Boroškay]] (* [[1841]] – † [[1923]]), učiteľ, [[notár]], ornitológ, [[preparátor]], pedagóg, lesmajster, [[entomológ]] a zberateľ prírodnín * [[Martin Rázus]] (* [[1888]] – † [[1937]]), spisovateľ a politik * [[František Kreutz]] (* [[1920]] – † [[2004]]), spisovateľ, regionálny [[historik]] a pedagóg * [[Jozef Medveď (režisér)|Jozef Medveď]] (* [[1927]] – † [[1984]]), filmový a televízny [[režisér]] * [[Petr Sepéši]] (* [[1960]]), spevák * [[Pavol Habera]] (* [[1962]]), spevák, skladateľ a [[muzikál]]ový herec * [[Ivan Bella]] (* [[1964]]), prvý slovenský [[kozmonaut]] * [[Adriana Karembeu]] (* [[1971]]), [[modelka]] * [[Lukáš Latinák]] (* [[1977]]), [[herec]] * [[Jozef Karika]] (* [[1978]]), [[spisovateľ]] * [[Jozef Grolmus]] (* [[1961]]), [[Kulturistika|kulturista]] * [[Paulína Fialková]] (* [[1992]]), [[Biatlonista|biatlonistka]] * [[Ivona Fialková]] (* [[1994]]), [[Biatlonista|biatlonistka]] == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Grécko}} [[Agria]], [[Grécko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Ciechanów]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Srbsko}} [[Čačak]], [[Srbsko]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Meudon]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Nadlak]], [[Rumunsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Nový Bydžov]], [[Česko]] == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Brezne]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Brezno, Slovakia}} == Externé odkazy == * [http://www.brezno.sk Oficiálna stránka] * [https://egov.brezno.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Brezno] * [http://uzemneplany.sk/upn/brezno Územný plán mesta Brezno] {{Brezno}} {{Obce okresu Brezno}} [[Kategória:Brezno| ]] [[Kategória:Okres Brezno]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] bnih3si1yhw9947ibswql3uu3ruk7ih 10 8712 7415054 7407727 2022-07-22T21:58:49Z PeterWiki3 212380 aktualizácia wikitext text/x-wiki <div style="float: right; margin:0.5em 0.5em 0.5em 1.5em; border: 1px solid #c2dfff; padding:1px; margin-bottom:5px; background-color: #f5faff;">[[Súbor:TEPLAREN-lowres-1008.jpg|150px|Jurkovičova Tepláreň]]</div> *… '''[[Jana Maškarová]]''' je prvá žena z [[Policajný zbor|Policajného zboru]], ktorá dosiahla hodnosť [[generál]]? *… '''[[Jurkovičova tepláreň]]''' je [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistická]] budova v Bratislave, pôvodne tepláreň, dnes rekonštruovaná ako [[coworking]]ové centrum? *… taliansky politik '''[[Carlo Azeglio Ciampi]]''' vykonával funkciu prezidenta (1999{{--}}2006), predsedu vládu (1993{{--}}1994) a guvernéra národnej banky (1979{{--}}1993)? *… '''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''' je špecializovaná encyklopédia vychádzajúca pod patronátom [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorá má už 64 zväzkov? *… herec '''[[William Shatner]]''' sa vo veku 90 rokov stal najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru? Letel ako vesmírny turista. <noinclude>{{Dlhodobo polozamknutá}} [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky]] </noinclude> 06yvy07oz9fgxcsf9rmi135azgcc705 4 11203 7414924 7396952 2022-07-22T13:00:57Z 78.99.213.106 /* Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav */ nová sekcia wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] == Proteín a rozlišovačky == Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...: "''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo "proteín" staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&type=revision&diff=7307194&oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''" Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC) :{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC) :Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené. ::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC) :: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC) :::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC) ::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli "s vyššími právami" než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC) :::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC) ::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC) ::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC) ::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC) ::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa. ::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC) :::Baví ma veta "Evidentne sa používa." Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj<ref>{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}</ref> z roku 1980 rozdeľuje proteíny na "jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd." Pojem "proteid" vôbec nepoužíva. Tento zdroj<ref>{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}</ref> (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza "Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''." na strane 53; na strane 79 hovorí "Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její struktury." Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}</ref> "proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''" tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC) :::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba). :::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) ::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}</ref> uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="proteid" - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}</ref>, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&s=exact&c=f711&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}</ref>, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}</ref> :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať "jednoduché bielkoviny" a "zložené bielkoviny" na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC) :::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. :::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC) :::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty "nevidíš dôvod" neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba: Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty "nevidíš dôvod", hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu "Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]", ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC) :::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D "ani reagovať nebudem" ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. :::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&limit=200&hideredirs=1&hidelinks=1&target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na "Cirhóza" ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku "pre cirhózu pečene pozri tento článok")). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. :::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. :::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď "Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov", evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC) {{Referencie}} == Byrokrat == Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby. Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}. Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:16, 31. marec 2022 (UTC) :Gratulujem {{Úsmev|;)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:20, 31. marec 2022 (UTC) == 2022 Board of Trustees Call for Candidates == ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' '''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]''' The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees. The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees. The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team. '''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].''' Thank you for your support, Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC) == Články bez zdroja == Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]] [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC) == Šablóna ZL a mazanie všeobecne == Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&type=revision&diff=7365551&oldid=7364477&diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC) :Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC) ::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť. ::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC) :::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC) ::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: :::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna). :::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu) :::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel. :::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC) ::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&type=revision&diff=7366201&oldid=7365549&diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci ("14 dní bez úpravy", pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}. ::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril. ::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC) :Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC) ::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC) :::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC) ::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&type=revision&diff=7381513&oldid=7381483&diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny. ::::Takisto netuším, kde si vzal, že "sa mi to tak páči" - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš. ::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC) :::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC) :::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC) :::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval. :::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC) ::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy. ::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to "14 dní nikto neupravil" a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&diff=next&oldid=7357216&diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D ::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&diff=next&oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky. ::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC) :::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC) {{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&diff=prev&oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC) :::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo. :::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na "minimálny článok"/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov. :::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} "... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''". Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme. :::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC) : ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&diff=prev&oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili. : K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:37, 12. máj 2022 (UTC) :Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:17, 12. máj 2022 (UTC) ::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC) ::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“). ::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC) ::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC) :::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať). :::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC) ::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny. ::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC) ::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC) ==Vandalizmus== Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC) : [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&curid=663158&diff=7381677&oldid=7302851&diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&curid=661287&diff=7381681&oldid=7150636&diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&curid=662007&diff=7381686&oldid=7154055&diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&curid=662066&diff=7381687&oldid=7184067&diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&diff=prev&oldid=7359190&diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&diff=prev&oldid=7362495&diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&diff=prev&oldid=7353530&diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&diff=prev&oldid=7353167&diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&diff=prev&oldid=7352759&diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&diff=prev&oldid=7352657&diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&diff=prev&oldid=7348881&diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&diff=prev&oldid=7346222&diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&diff=prev&oldid=7341856&diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&diff=prev&oldid=7341260&diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&diff=prev&oldid=7337671&diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&diff=prev&oldid=7337675&diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&diff=prev&oldid=7336298&diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne "natruc". Za to vnímam ako "natruc" a "chovanie ako urazený fagan" tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov. :Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC) ::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&diff=prev&oldid=7341260&diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:12, 12. máj 2022 (UTC) :::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC) ::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} "''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''"? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu???? ::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC) :::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:48, 12. máj 2022 (UTC) == Významnosť prezidentských poradcov == Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC) == Autopatrolled flag == Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki. Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu. Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:42, 13. jún 2022 (UTC) == Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav == Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]] :Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia ([[Sobor Pokrovu, čo je na Priekope]]). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC) b5xu9t6aprhrz4yf598ahpuv2iw658a 0 11247 7415092 7242424 2022-07-23T01:35:50Z Kwamikagami 14704 wikitext text/x-wiki {{pozri|železnej opone v divadle|železná opona (divadlo)}} [[Súbor:Iron Curtain map.svg|náhľad|Železná opona (čierna línia) v Európe počas [[studená vojna|studenej vojny]]:<br />{{legend|#004990|[[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]}}{{legend|#FF8282|[[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]}}{{legend|#C0C0C0|neutrálne krajiny}}{{legend|#57D557|[[Hnutie nezúčastnených krajín|nezúčastnené krajiny]]}}]] '''Železná opona''' ({{vjz|eng|Iron Curtain}}, {{vjz|rus|Железный занавес}}) bol termín používaný najmä na Západe počas [[studená vojna|studenej vojny]]. Vyjadroval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet<!-- k východnému bloku patrili aj nesusediace štáty: Mongolsko, Kuba, Vietnam, Severná Kórea atď. --> na dve časti: [[západný blok]] vedený Spojenými štátmi a [[východný blok]] vedený [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. V terminológii používanej komunistami išlo o dva ''nezmieriteľné'' tábory: ''kapitalistický'' (alebo ''imperialistický)'' a ''socialistický''. Okrem týchto blokov existovali aj [[Neutralita|neutrálne]] krajiny alebo krajiny ktoré neboli členmi uvedených dvoch vojenských paktov. Viacero bývalých [[Kolonializmus|kolónií]] sa postupne stalo členmi [[Hnutie nezúčastnených krajín]], ktoré vzniklo v roku 1955 a v roku 1961 deklarovalo, že jeho členské krajiny nie sú súčasťou žiadnych mocenských blokov. V septembri roku [[1961]] na konferencii v [[Belehrad|Belehrade]], ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Tita]] ([[Juhoslávia]]). V roku [[1964]] bolo členmi 46 štátov a na konferencii v roku [[1979]] v [[Havana|Havane]] bolo už členov viac ako 100. V Európe sa nachádzala železná opona na západnej hranici [[Sovietsky zväz|ZSSR]], [[Nemecká demokratická republika]] (NDR), [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a na južnej hranici [[Albánsko|Albánska]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Počas trvania [[Studená vojna|Studenej vojny]] sa opona posunula na východ, pretože [[Albánsko]] a [[Juhoslávia]] sa postupne stali menej závislé na [[Východný blok|Východnom bloku]].<!-- Juhoslávia v 1961 založil Hnutie nezúčastnených krajín. Albánsko sa stalo pročínske. Pribudla Kuba, ktorá bola akosi mimo opony --> Termín použil [[Joseph Goebbels]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = „železná opona“ | prekladatelia = Stanislav Bendl et al | titul = Oxfordský slovník světových dějin | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2005 | isbn = 80-200-1054-8 | počet strán = 679 | strany = 678 }}</ref> [[23. február]]a [[1945]] v reakcii na výsledky krymskej konferencie v časopise ''Das Reich'' ako narážku na železnú oponu v divadle: „...a na Európu spadne železná opona“. Do dnešného používania termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci [[1946]], v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti [[komunizmus|komunizmu]]. Fyzicky železnú oponu tvorili ploty s drôtenými prekážkami, signalizáciou a kontrolným pásmom, ktoré sa objavili v ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia, pričom sa inšpirovali strážením nacistických [[Koncentračný tábor|koncentračných]] a [[Gulag (1930 – 1960)|vlastných táborov]]. Do konca 50. rokov bolo na hranici ZSSR „zadrôtovaných“ takmer 12 tisíc kilometrov, v ostatných štátoch východného bloku asi 6 tisíc kilometrov a v Československu bezmála 750 kilometrov.<ref name=":1" /> Pre porovnanie dĺžka [[limes Romanus]] bola približne 3 000 km. Zmyslom existencie železnej opony, ktorú na svojich hraniciach a území vybudovali krajiny Východného bloku bolo predovšetkým zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov, najmä z obavy pred [[Vysťahovalectvo|emigráciou]] na [[Západný blok|Západ]]. Napriek propagande o potrebnosti ž. opony kvôli hrozbe (vojenského) ohrozenia "tábora socializmu" zo Západu<ref>Milan Vyterna: Něco málo k agresivním plánům Sovětského svazu. eportal.parlamentnilisty.cz, 14.1.2015</ref> bola vnímaná ako symbol neslobody obyvateľov Východného bloku. V tomto zmysle ju prezentovali napríklad 26. júna 1961 [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] v Berlíne v prejave ''[[Ich bin ein Berliner]]'' a 12. júna 1987 Ronald Reagan: ''"[[Tear down this wall!]]"''. Ako sa ukázalo po [[Pád komunizmu v Európe|páde komunizmu v Európe]] (revolúcie roku 1989 vo východnej Európe) takto oponu vnímali aj samotní obyvatelia. V bývalom Československu strhli železnú oponu ako prví Bratislavčania<ref>Vladimír Jancura: Slováci strhli železnú oponu na nedeľnom výlete, Pravda.sk, 13.12.2009. [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164539-slovaci-strhli-zeleznu-oponu-na-nedelnom-vylete/ Online] </ref>. Vyše 150-tisícový sprievod sa prešiel už v nedeľu 10. decembra 1989 po vtedy ešte prísne stráženej štátnej hranici s Rakúskom do blízkeho [[Hainburg an der Donau|Hainburgu]] aby sa pozreli<ref>Fotografie "Nežná revolúcia 1989 v retrospektíve", 16. novembra 2012 Zdroj: TASR/Vladimír Benko. [http://www.teraz.sk/fotodennik/nezna-revolucia-1989-v-retrospektive/30722-fotografia.html Online] </ref> na [[Devín]] z druhej strany. == Železná opona v ČSSR == [[Súbor:Čížov (Zaisa) - preserved part of Iron curtain.JPG|náhľad|Zachovaná časť železnej opony pri [[Čížov (Horní Břečkov)|Čížove]]]] [[Súbor:DNV_opona.jpg|náhľad|Zvyšky plota, [[Bratislava]], mestská časť Devínska Nová Ves]] [[Súbor:Prusek_po_zelezne_opone.jpg|náhľad|Zarastajúci priesek v blízkosti hraníc s Rakúskom, leto 2003]] V roku 1948 komunistická moc v Československu uzavrela hranice, pričom zastavila vydávanie pasov a víz. Do roku 1953 nebolo možné súkromne cestovať do zahraničia, dokonca ani do komunistických krajín.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zajac|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Socializmus: realita namiesto mýtov (ekniha)|url=https://buraniemytov.sk/wp-content/uploads/Socializmus%20-%20realita%20namiesto%20m%C3%BDtov.pdf|vydavateľ=buraniemytov.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-02|miesto=|jazyk=}}</ref> Železná opona sa na česko-slovenskej západnej hranici začala vytvárať prakticky už od roku [[1948]], ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch [[1952]] a [[1953]], aj ako reakcia na neustávajúce úteky cez hranicu. V rokoch 1952 až 1966 sa už železná opona tiahla od styku československej hranice s [[NDR]] a [[Poľsko]]m až po [[Komárno]] (dunajský úsek strážila [[Dunajská pohraničná stráž]]). V apríli [[1966]] bola zrušená vojsková ochrana hranice s NDR a dĺžka železnej opony v Česko-Slovensku bola potom až do jej likvidácie 926 kilometrov (tzv. západná hranica s NSR a Rakúskom)<ref name="policie.cz">[http://www.policie.cz/soubor/sesit-13-pdf.aspx M. Pulec: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek - Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989]</ref>. V NDR prebehlo budovanie železnej opony o niečo neskôr, poslednou fázou v roku [[1961]] bola výstavba [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]], ktorý rozdelil mesto Berlín na dve časti. Dobudovanie železnej opony podmienilo zmeny v cestovnom ruchu. Organizované zájazdy do komunistických krajín boli povolené až v roku 1956. Zájazdy do západných krajín boli zriedkavé a organizovali ich takmer výhradne pre podniky rezortných ministerstiev. Do roku 1965 platil zákon o cestovných dokladoch, ktorý ustanovoval, že na vydanie cestovného pasu nemá občan právny nárok. Výjazd do zahraničia bol možný len vtedy, ak bola k pasu pre jednotlivú cestu vydaná výjazdná doložka. Keďže československá mena nebola voľne zameniteľná, tak bolo nutné požiadať Štátnu banku československú o prídel devíz, na ktorý nebol právny nárok. O [[Cestovná doložka|výjazdnú (vycestovacia) doložku]] bolo možné žiadať na pasovom oddelení a len s potvrdeným [[Devízový prísľub|devízovým prísľubom]].<ref name=":5" /> == Zakázané, hraničné a pohraničné pásmo == V apríli [[1950]] bolo v prihraničnom území (kde pôsobila [[Pohraničná stráž]]) vyhlásené [[hraničné pásmo]]. Vonkajšiu hranicu tvorila hraničná čiara, vnútorná hranica vedúca pozdĺž najpoužívanejších ciest bola označená výstražnými tabuľkami. Vstup do tohto hraničného pásma bol možný len na povolenie. Od zotmenia do svitania v ňom bol zákaz pohybu mimo verejné komunikácie. V roku 1951 boli viaceré pohraničné okresy vyhlásené za pohraničné územie. Toto pohraničné územie sa delilo na tri pásma: zakázané (najbližšie k hraničnej čiare), hraničné a pohraničné. '''Zakázané pásmo''' siahalo asi 2 kilometre od štátnej hranice. Jeho hranicu určoval veliteľ Pohraničnej stráže (ďalej PS) a vyhlasoval ho okresný národný výbor. Toto pásmo bolo vysídlené, pohyb v ňom bol povolený len príslušníkom PS. Vstup iných osôb povoľoval veliteľ jednotky PS a bol možný len v sprievode príslušníka PS. '''Hraničné pásmo''' tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – {{km|15|m}} do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] v príslušnom pohraničnom okrese. Osoby, ktoré mali povolenie sa zdržiavať v hraničnom pásme, sa nesmeli od zotmenia do svitania pohybovať mimo verejné cesty a železnice. Do hĺbky asi {{km|8|m}} od hranice boli z komunikácií odstránené všetky orientačné tabule. Z hraničného pásma boli vysťahovaní „nespoľahliví“ obyvatelia. O ich „spoľahlivosti“ rozhodovala komisia príslušného národného výboru. Komisie boli v priamom kontakte so zástupcami PS. Všetky budovy v zakázanom pásme, ktoré nemali prejsť pod správu Ministerstva vnútra alebo Ministerstva národnej obrany, boli určené na demoláciu. Demolačné práce boli skončené koncom 50. rokov. '''V pohraničnom pásme''' neboli zvláštne obmedzenia pre obyvateľstvo. Toto územie bolo stanovené ako operačný priestor Pohraničnej stráže. Hĺbka zakázaného a hraničného pásma stanovená začiatkom 50. rokov prestala byť postupne hospodársky únosná. Už v polovici 50. rokov sa robili určité čiastočné úpravy pásiem. Tie vyvrcholili v roku 1964 zrušením zakázaného pásma a zúžením hraničného pásma, ktoré bolo ponechané v rozsahu asi 1 – {{km|3|m}} od hranice. Aj keď bolo zrušené hraničné pásmo vo svoje pôvodnej hĺbke, operačný priestor PS bol väčší. Taktici PS stanovili tzv. „pásmo prístupov“, ktoré siahalo do rôznej hĺbky pohraničných okresov. == Režim v hraničnom pásme == Vstup do [[hraničné pásmo|hraničného pásma]] (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]]. V hraničnom pásme sa nesmelo bývať, zdržiavať sa v ňom od zotmenia do svitania a mohli tu byť stavby slúžiace bezpečnosti a hospodárstvu. Vstup za trasu [[Ženijne technická zátarasa|ŽTZ]] mali povolený len preverení pracovníci, ktorí tam plnili pracovné úlohy pod dohľadom príslušníkov PS. Bez dohľadu sa tam smeli pohybovať iba osoby menovite schválené veliteľom brigády PS. K menším zmenám došlo v rokoch 1975 – 1980 po stanovení nových trás signálnych stien. V ňom sa pohybovali kontrolné hliadky, ktoré robili prieskum, kontrolovali vozidlá, vlaky, autobusy a osoby. Službu tu vykonávali aj tzv. pátrači PS<ref>Peter Mikšík: Pátrači Pohraničnej stráže, 2. JÚL 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/patraci-pohranicnej-straze/ Online]</ref>. V druhej polovici 80. rokov sa upustilo od stráženia pracovníkov, ktorí pracovali za zátarasami. Rozhodnutie bolo zdôvodnené nízkym početným stavom pohraničných rôt, častými dezerciami príslušníkov PS a ako reakcia na zastrelenie [[Johann Dick|Johanna Dicka]] na nemeckom území. Vtedy sa zmenila koncepcia ostrahy hraníc, ktorej cieľom bolo zamedziť vstupu pohraničníkov za zátarasy<ref name="policie.cz"/>. Väčšina dedín v zakázanom a hraničnom pásme bola postupne vysídlená. S vysídľovaním sa na Slovensku začalo na jeseň 1951 na 80-kilometrovom úseku hranice s Rakúskom. Do jari 1952 vysídlili 170 rodín (488 osôb) a v druhej etape – do konca roku 1952 – vysťahovali ďalších asi 250 rodín<ref name=":1">Vladimír Jancura: Sme naozaj na prahu renesancie železnej opony?, Pravda, 07.10.2015, [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/369832-sme-naozaj-na-prahu-renesancie-zeleznej-opony/ online]</ref>, väčšinou na stredné a východné Slovensko. V rokoch 1953 až 1959 boli zničené aj všetky stojace opustené stavby, aby nemohli utečencom cez hranicu poskytovať úkryt (napríklad osada v Pečnianskom lese v Petržalke<ref>[http://www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto/vystava3/03-hranicne_pasmo.pdf Hraničné pásmo]</ref>). == Zátarasy a ploty == Hraničné pásmo bolo prísne strážené príslušníkmi [[Pohraničná stráž|Pohraničnej stráže]], ktorí v ňom budovali a udržiavali takzvané „[[Ženijne technická zátarasa|ženijné technické zátarasy]]“. Charakteristickou súčasťou „zátarasy“ bol ostnatý plot. Ploty boli v skutočnosti dva až štyri. Prvý (zo slovenskej tzv. tylovej strany<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sen o slobode roztrhali psy|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/596999-sen-o-slobode-roztrhali-psy/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-10|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk-SK|priezvisko=Radoslav|meno=Krčmárik}}</ref>), ktorý bol asi dva metre vysoký, tvoril plot z [[Ostnatý drôt|ostnatých drôtov]], ktorej účelom bolo zabrániť alebo skomplikovať prístup. Ďalší plot v tvare písmena T, vysoký 2,5 až 3 metre, bol signálny s elektrickým napätím najprv 12 alebo 24 [[volt]]ov a v období roku 1953 až 1963 pod vysokým [[Elektrické napätie|napätím]] 2000<ref name=":0">[https://dennikn.sk/63912/cesi-mozno-obvinia-strougala-sme-mrtvym-na-hraniciach-odkazali-ze-nemali-utekat/ Monika Toldová: Česi vyšetrujú expremiéra Štrougala. My mŕtvym z hranice odkazujeme, že nemali utekať, Denník N, 9.3.2015] </ref> až 6000<ref name=":2">[http://www.upn.gov.sk/sk/pohranicna-straz-a-ochrana-statnych-hranic/ Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN] </ref> [[volt]]ov<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Poľsko vyšetruje niekdajšieho premiéra komunistickej ČSSR Štrougala|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=SITA|miesto=|dátum=2017-02-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/420726-polsko-vysetruje-niekdajsieho-premiera-komunistickej-cssr-strougala/|dátum prístupu=2017-02-22|jazyk=sk-SK}}</ref>. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby smerom od hranice nemohla preniknúť k elektrickému plotu. Medzi plotmi sa často nachádzalo zorané pásmo o šírke cca {{m|20|m}}, nazývané ''kontrolný pás''<ref name=":2" />, v ktorom bolo možné ľahko nájsť stopy prípadného „''[[narušiteľ]]a''“ a miesto, kde prekonal prvý plot. Na niektorých úsekoch bola po roku 1970 ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám. Okolo roku 1970 boli po celej dĺžke štátnej hranice nainštalované infračervené reflektory s dosahom až do dvoch kilometrov, ktoré umožňovali, aby vojak na strážnej veži (pozorovateľni<!-- pravdepodobne zaužívaný názov (usudzujem podľa http://www.upn.gov.sk/sk/pohranicna-straz-a-ochrana-statnych-hranic/) -->) mohol terén sledovať infračerveným ďalekohľadom a videl krajinu aj v noci.<ref name=":3" /> V 70. rokoch pribudli aj otrasové infračervené senzory, ktoré hlásili pohyb automaticky. Pozdĺž celých hraníc navyše viedla (zvyčajne vo vzdialenosti menej ako jeden kilometer) asfaltová komunikácia, ktorá pohraničníkom uľahčovala výjazd k miestu zásahu. Tento systém plotov nestál priamo na hranici, ale v dostatočnej vzdialenosti od nej, aby aj v prípade jeho prekonania stihli pohraničníci „[[narušiteľ]]a“ chytiť skôr, než sa dostal za skutočnú hranicu. Okrem elektrického plotu a psov patrili medzi najnehumánnejšie spôsoby tzv. „ochrany hraníc“<ref name=":2" /> mínové polia (v období rokov 1952 až 1958<ref>Peter Mikšík: Mínové polia na československej hranici, 14. AUGUST 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/minove-polia-na-ceskoslovenskej-hranici/ Online]</ref>), nástražné výbušné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa podaných zlepšovacích návrhov.<ref name=":2" /> Až v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli z hraničného pásma [[ČSSR]] odstránené posledné mínové polia, ktoré boli len v niektorých oblastiach (napríklad míny PP Mi-Ba, PP Mi-D a PP Mi.) == Incidenty na hraniciach a ich dôsledky == Za hranicou pohraničníci oficiálne zasiahnuť nemohli, pretože by išlo o narušenie územia cudzieho štátu. Neoficiálne tu však často intervencie boli, lebo vojaci boli motivovaní tým, že ak „[[Narušiteľ štátnej hranice#Dopadnúť narušiteľa|dopadnú]]" „[[narušiteľ]]a“, môžu byť odmenení dovolenkou, povýšením, prípadne udelením vyznamenania. Naopak ak ho nedopadli, mohlo to mať pre ich ďalšiu kariéru osudné následky. Medzinárodné problémy vyplývajúce z incidentov spojených so zásahmi mimo štátneho územia (pozri prípad [[Johann Dick|Johanna Dicka]]<ref>Peter Mikšík: Pred 29 rokmi pohraničníci zastrelili Johanna Dicka, 18. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/opustenie-republiky/ Online]</ref>) ČSSR viedli k ich postupnému zákazu. To, že plot je pod elektrickým napätím, ktoré utečenca zabije pri dotyku, nevedeli ani obyvatelia v jeho blízkosti.<ref name=":0" /> Medzinárodné sťažnosti viedli k tomu, že v roku [[1965]] bolo vysoké napätie z plota odstránené. Išlo aj o jeden z dôsledkov „[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovovho]] odmäku“, čo je neoficiálny názov obdobia v histórii [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] ([[1953]]) do roku [[1960]], v ktorom sa Chruščov snažil o uvoľňovanie napätia<ref>Chruščovov politický koniec nadišiel tri roky pred faktickým,  sme.sk, 3. 7. 1996, ČTK, [http://www.sme.sk/c/2084168/chruscovov-politicky-koniec-nadisiel-tri-roky-pred-faktickym.html Online]</ref>. V roku [[1968]] došlo k uvoľneniu hraníc. Prakticky otvorené hranice uľahčili ďalšiu vlnu povojnovej [[Vysťahovalectvo|emigrácie]] po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii]] vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] [[21. augusta]] [[1968]]. V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov. Toto uvoľnenie hraníc bolo však krátke a po ňom sa najmä zlepšovalo technické vybavenie. Už od roku 1966 bolo namiesto vysokého napätia v plote nízke a táto „signálna línia“ (''signálka'', ako ju volali pohraničníci) reagovala na dotyk (skrat alebo uzemnenie) a tak upozorňovala okamžite už na pokus o prestrihnutie alebo podlezenie plota. Navyše sa ďalej rozrástla sieť pozorovacích veží až ich celkový počet dosiahol 314. Po incidente, keď vodič autožeriavu prerazil hraničnú [[Závora (prekážka)|závoru]] v [[České Velenice|Českých Veleniciach]] a dostal sa tak do [[Rakúsko|Rakúska]], boli značne zosilnené aj závory. == „Narušitelia“, utečenci a úteky == [[Komunistický režim]] v ČSSR nazýval utečencov „[[narušiteľ]]mi“. Prvýkrát sa trestný čin s názvom ''Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu'' objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku 1948<ref>Peter Mikšík: Opustenie republiky, 9. SEPTEMBER 2015, blog na DennikN, [https://dennikn.sk/blog/opustenie-republiky/ Online]</ref>. Občania, ktorí utekali (alebo sa o to pokúsili) sa tým oficiálne stávali „[[Narušiteľ|narušiteľmi hraníc]]“, ktorí „[[Opustenie republiky|opustili republiku]]“. {{hlavný článok|Opustenie republiky}} Najvšeobecnejší z dôvodov útekov bol samotný komunistický režim, policajný štát, neexistujúca názorová, náboženská a politická sloboda vo všetkých sférach života spoločnosti. [[Utečenec (osoba)|Utečenec]] <nowiki/>je osoba, ktorá nedobrovoľne odchádza zo svojej rodnej krajiny. V tomto zmysle všetci odišli nedobrovoľne, pretože okrem malých výnimiek, sa z Česko-Slovenska nedalo vysťahovať legálne len z dôvodu, že sa chcete odsťahovať. Verejnosťou boli utečenci najčastejšie nazývaní [[Vysťahovalectvo|emigranti]] [[Vysťahovalectvo|alebo vysťahovalci.]] Zriedkavo a najmä v češtine sa používalo [[exulant]]i (tí, ktorí odišli nedobrovoľne alebo s úmyslom návratu). Aj v oficiálnych médiách sa písalo a hovorilo o dotyčnom, že „ušiel“ (za hranice alebo z republiky) a hovorovo a slangovo aj, že „vzal roha“ alebo „zdrhol“. Cieľové krajiny prijímali utečencov z ČSSR s porozumením a umožňovali im získať (politický) [[azyl]] aj občianstvo.{{hlavný článok|Vysťahovalectvo}} Obyčajní obyvatelia Česko-Slovenska nemohli odísť ba ani vycestovať na Západ bez problémov. Zásadnou prekážkou bolo získanie [[cestovná doložka|cestovnej doložky]] a [[devízový prísľub|devízového prísľubu]]. Ľudia z Česko-Slovenska utekali najrôznejším spôsobmi: počas dovolenky v Juhoslávii, prerazením železnej závory automobilom, na gumovom člne z pobrežia Warnemünde, preletom hranice balónom naplneným propán-butánovou zmesou, preplávaním Dunaja, Moravy alebo Dyje, prípadne použitím potápačského výstroja. Dvaja muži prekonali Železnú oponu na vozíku zavesenom na drôtoch diaľkového elektrického vedenia. Iní zas prekonali štátnu hranicu na koňoch.<ref name=":3" /> Nie všetkým sa útek podaril... == Pohraničná stráž (PS) a jej pomocníci == Pozri aj článok [[Pohraničná stráž]] Pohraničná stráž bola ozbrojená (vojenská) zložka, ktorá zo zákona o ochrane štátnych hraníc mala na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej príslušníci boli špeciálne vyberaní a školení, pretože zasahovali proti „''[[narušiteľ]]om''“ (štátnej hranice) ostrými zbraňami a pretože službou v PS získali vedomosť a možnosť ako „''[[Opustenie republiky|opustiť republiku]]''“ a preto mali mať predovšetkým pozitívny vzťah ku komunistickému Česko-Slovensku. Pohraničná stráž používala špeciálne vycvičené služobné psy ([[československý vlčiak]], [[nemecký ovčiak]]), ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať „[[narušiteľ]]a“ (SUP – samostatne útočiace psy). Na stráženie hraníc ich začali využívať na prelome 60. a 70. rokov.<ref name=":6" /> Zvláštnosťou bola aj ''Dunajská pohraničná stráž'', ktorá bola vybavená člnmi. Najjednoduchšia a najúčinnejšia ochrana socialistických hraníc spočívala v sledovaní a udávaní tých, ktorí sa chystali alebo pripravovali hranice "prekročiť". Preto sa vedenie štátu, [[KSČ]] ale predovšetkým [[Štb]] snažila zapojiť do „ochrany hraníc“ aj obyvateľstvo. ''Pomocník pohraničnej stráže (PPS)'' bol preverený civil, ktorý mal na ruke pásku a práva ako pomocník VB. Jeho odmena sa v rokoch 1979 – 1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, najčastejšie to bolo 200 korún za „dolapenie [[narušiteľ]]a“. V roku 1976 bolo v rámci slovenskej 11. brigády s veliteľstvom v Bratislave registrovaných spolu 1412 príslušníkov PPS. Ako kádrová záloha slúžila mládežnícka organizácia ''Mladí pomocníci PS'', ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať občan starší ako 15 rokov a mladší ako 21 rokov. Pri jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely ''Mladých strážcov hranice''. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním. Do ochrany hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky a obce. Napríklad ''Matador'' v Petržalke získal titul ''Vzorný pohraničný závod ''v roku 1973. V roku 1989 získala titul ''Vzorná pohraničná obec'' napríklad obec [[Novoť]], pokiaľ iné obce o tento titul ešte len súťažili. Medzi všetkými „pomocníkmi“ boli viacerí zároveň informátormi ŠtB a preto za trestný čin [[Opustenie republiky|neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu]] alebo už za jeho úmysel boli viacerí odsúdení ešte skôr, než sa dostali k hraniciam. O efektivite celého systému svedčia nízke počty osôb, ktoré sa pokúsili a ktorým sa podarilo nelegálne prekročiť hranice. == Otvorenie železnej opony == Pád železnej opony, umožnený pokračujúcim oslabovaním Sovietskeho zväzu, sa začal uvoľnením hraníc v [[Maďarsko|Maďarsku]] v lete [[1989]]. V apríli 1989 rozhodla maďarská vláda o vypnutí napätia na svojej časti pohraničného plota s Rakúskom dlhého 240 km. V nasledovných mesiacoch sa začalo s odstraňovaním plota'''.''' 27. júna 1989 minister zahraničných vecí Maďarskej republiky [[Gyula Horn]] a jeho rakúsky náprotivok [[Alois Mock]] spoločne symbolicky prestrihli plot na hraničnom priechode v [[Šopron|Šoproni]]. 11. septembra 1989<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=25 Jahre Mauerfall: 11. September 1989: Ungarn öffnet die Grenze {{!}} BR.de|periodikum=Bayerischer Rundfunk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2014-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.br.de/nachrichten/inhalt/ddr-grenzoeffnung-1989-100.html|dátum prístupu=2018-07-02|jazyk=de-DE}}</ref> potom Maďarsko oficiálne na základe medzinárodného dohovoru otvorilo hranice do Rakúska, keď vypovedalo bilaterálnu dohodu s NDR<!-- ´podľa ÚPN: Maďarsko sa odvolalo na článok 6 a 12 Medzinárodného dohovoru (neviem presne ktorého) --> o vracaní jej občanov zo svojho územia. Občania NDR cez MĽR a Rakúsko sa snažili prechádzať do [[NSR]]. <ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-01|vydavateľ=www.upn.gov.sk}}</ref> Berlínsky múr padol 9. novembra [[1989]], česko-slovenskú železnú oponu začali rúcať na česko-slovensko-rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989. Rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 24 zo dňa 12. 2. 1990 bol zrušený politický aparát na Hlavnej správe Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc na všetkých stupňoch. Dňom 31. 12. 1990 bola zrušená 11. brigáda Pohraničnej stráže. K tomuto dňu sa uzavrela kapitola dejín 11. pohraničnej brigády Bratislava, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek hranice od roku 1951 do roku 1990.<ref name=":3">[http://www.retromania.sk/sk/1990-1999/zelezna-opona R.F.K. : Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013]</ref> Po 1. februári [[1990]] bolo ''Opustenie republiky'' zmenené na trestný čin ''nedovoleného prekročenia štátnej hranice'', ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia [[Násilie|násilia]] alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. <ref>Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2</ref> Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. <ref>[http://www.szcpv.org/zakony/119.htm Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii]</ref> ÚPN hovorí o "rehabilitovaní".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ÚPN zverejnil databázu odsúdených podľa §§109 a 110 - Ústav pamäti národa|url=https://www.upn.gov.sk/sk/upn-zverejnil-databazu-odsudenych-podla-%C2%A7%C2%A7109-a-110/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-02|vydavateľ=www.upn.gov.sk|jazyk=sk}}</ref> Dnes železnú oponu zväčša pripomína len kedysi pravidelne oraný pás s občasnými zvyškami kolov alebo drôtov – vďaka používaniu [[herbicíd]]ov zabraňujúcich rastu burín a strhávaniu pôdy je [[Sukcesia (ekológia)|sukcesia]] na týchto pásoch pomalá a mnohokrát tu ani po 15 rokoch nerastú žiadne [[strom]]y – „pásmo smrti“ existuje dnes len pre rastliny. == Obete železnej opony == Česko-slovenská železná opona za sebou nechala počas rokov 1948 – 1989 celý rad obetí. Civilistov bolo 450,<ref name="abeceda">{{Citácia knihy | priezvisko = Navara | meno = Luděk | odkaz na autora = Luděk Navara | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Josef | titul = Abeceda komunismu | vydavateľ = HOST | miesto = Brno | rok = 2010 | počet strán = 235 | kapitola = H | strany = 75 | isbn = 978-80-7294-340-1}}</ref> nie vždy išlo pritom o „[[narušiteľ]]a“, (napr. [[Johann Dick]] bol turista) alebo nešťastnú náhodu. Pohraničníkov pri výkone služby zomrelo celkom 654, z toho väčšina nehodou, samovraždou či zastrelením kolegom.<ref name="abeceda" /> Pri prestrelke s utečencami zomrelo 10 z nich.<ref name="abeceda" /> Z analýzy 266 usmrtených osôb na hraniciach v rokoch 1948 a 1989 vyplýva že má zmysel deliť režim na hranici na štyri obdobia: 1948-1950, 1951-1965, 1966-1971 a 1972-1989 (v roku 1951 vznikla Pohraničná stráž, v roku 1966 PS prešla pod ministerstvo národnej obrany a bolo odpojené vysoké napätia v drôtených zátarasách, v roku 1972 sa PS presunula pod Federálne ministerstvo vnútra). Napríklad v období 1951 až 1965 zomrelo zásahom el. prúdom až 95 ľudí z analyzovaných 266, pokiaľ v ostatných obdobiach len jeden.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mašková|meno=Tereza|priezvisko2=Ripka|meno2=Vojtěch|titul=Železná opona v Československu. Usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948–1989|url=https://zelezna-opona.cz/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=zelezna-opona.cz}}</ref> Medzi obeťami boli okrem česko-slovenských občanov aj občania ďalších krajín [[Východný blok|východného bloku]]. Utečenci z [[Nemecká demokratická republika|NDR]] sa často (mylne) domnievali, že česko-slovenská časť železnej opony je slabšie zabezpečená než tá medzi NDR a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]] (NSR). Významný počet „[[narušiteľ]]ov“ bol tiež z [[Poľsko|Poľska]]<ref name=":4" />, pretože vďaka geopolitickému rozloženiu nemali priame hranice so Západom (okrem námornej). Ďalej išlo o občanov [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. V rokoch [[1948]] až [[1989]] bolo napríklad pri prechode česko-slovenských hraníc s Rakúskom a NSR usmrtených celkom 14 občanov Rakúska, čo je 5 % všetkých osôb usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici v tomto období. Prechody v smere do Česko-Slovenska tvorili asi 18 % všetkých prechodov hranice<ref>[http://www.ustrcr.cz/data/pdf/projekty/usmrceni-hranice/sesit13.pdf PULEC, Martin: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek: Seznamy osob usmrcených na státních hranicích 1945–1989. ÚDV, Praha 2006]</ref>. K takýmto narušeniam česko-slovenskej hranice patrí tiež výnimočný prípad západonemeckého občana [[Thomas Dausch|Thomasa Dauscha]], ktorý na pokus o násilné prekročenie hranice smerom do Česko-Slovenska použil osobný automobil, ale veľmi pravdepodobne bolo jeho cieľom spáchať samovraždu – vo veľkej rýchlosti narazil do masívneho [[protitankový ježko|protitankového ježka]] a potom čelne narazil do odolnej železobetónovej závory<ref>[http://www.ustrcr.cz/cs/thomas-dausch Thomas Dausch – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]</ref>. Posledným česko-slovenským občanom, ktorý bol usmrtený pri pokuse o prienik cez železnú oponu, bol [[Ladislav Malina]]. 14. apríla 1985 sa vo dvojici s [[Richard Dastych|Richardom Dastychom]] pokúsili prekonať zátarasy na ''Znojemsku'', boli však odhalení hliadkou pohraničníkov a Ladislav Malina sa v strachu pred zatknutím zastrelil<ref>[http://www.ustrcr.cz/cs/malina-ladislav Ladislav Malina – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]</ref>. Po 14. apríli 1985 boli až do pádu železnej opony obeťami len občania NDR. 18 ročný [[Hartmut Tautz]] z NDR sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť hranicu v Petržalke, v mestskej časti [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany]], odkiaľ z nadjazdu už zreteľne videl rakúsku obec [[Kittsee]]. Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli dva voľne vypustené pohraničnícke psy, ktoré mu spôsobili viaceré vážne zranenia, ktoré však neboli smrteľné. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť. Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] sa hodnotil zákrok pohraničníkov ako neprimeraný, Tautzovi neposkytli primeranú prvú pomoc a jeho smrť bola zbytočná. Zmenila sa aj legislatíva ale do roku 2017 neboli vinníci potrestaní a pozostalí odškodnení. Po 31 rokoch, v marci 2017, bol práve prípad Tautza prvý, v ktorom bola najprv obeť železnej opony [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitovaná]] a konanie pohraničnej stráže súd označil za nezákonné. Následne Slovensko odškodnilo Tautzovu rodinu sumou 3 300 eur, čo sa v krajinách bývalého [[Východný blok|východného bloku]] stalo vôbec po prvý raz. V auguste 2016 Tautzovi odhalili pamätnú tabuľu pri ceste, ktorá spája [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany]] s Kittsee.<ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici|url=https://dennikn.sk/703981/slovensky-sud-rehabilitoval-obet-ktoru-pred-30-rokmi-roztrhali-psy-na-hranici/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-03-13|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk-SK|meno=Soňa|priezvisko=Gyarfášová}}</ref> Poslednou osobou usmrtenou na česko-slovenskej časti železnej opony bol podľa vyšetrovania českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu osemročný chlapec [[Kevin Strecker]] z NDR. 15. mája 1989 zahynul na hraničnom priechode Strážný na česko-slovensko-západonemeckej hranici, keď sa jeho matka spolu s ďalšími jeho tromi súrodencami a svojím druhom pokúsili preraziť signálnu závoru na osobnom automobile Volga 24, pričom došlo k odtrhnutiu strechy auta a následnej smrti chlapca a ďalším ťažkým zraneniam účastníkov<ref>[http://www.ustrcr.cz/cs/strecker-kevin Kevin Strecker – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]</ref>. Pritom takmer identický prípad násilného prejazdu hraničného prechodu sa odohral tri týždne predtým na hraničnom priechode [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-[[Berg (Bruck an der Leitha)|Berg]], kedy sa dvaja východonemeckí občania pokúsili o prejazd colnicou na osobnom automobile Lada 1600 a 22-ročný Peter Ralph Saurien pri nehode zomrel. Auto zotrvačnosťou došlo až na rakúsku stranu a druhému utečencovi rakúska strana neskôr umožnila vysťahovať sa do [[Západný Berlín|Západného Berlína]]<ref>[http://www.ustrcr.cz/cs/saurien-peter-ralph Saurien, Peter Ralph – portrét na stránke českého Ústavu pro studium totalitních režimů]</ref>. O dva mesiace už mali občania NDR možnosť vycestovať na Západ cez [[Maďarsko]]. [[Ľubomír Morbacher]], dnes už bývalý zamestnanec [[Ústav pamäti národa|ÚPN]], spísal za ÚPN v roku 2008 svoje podanie, nielen o zabitých vysokým napätím, ale aj o zastrelených či roztrhaných psami, žiadal Generálnu prokuratúru, aby zločiny vyšetrovala ako zločiny proti ľudskosti. Znamenalo by to, že nie sú premlčané. Prokuratúra jednotlivé vraždy rozdelila ako „obyčajné“ viacerým radovým vyšetrovateľom. Tí stíhania zastavili, lebo vraj nedošlo k trestnému činu, keďže podľa ich názoru sa tieto zločiny diali v súlade s vtedajšími zákonmi.<ref name=":0" /> Podľa [[Ústav pamäti národa|ÚPN]] bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice takto usmrtených 44 osôb.<ref name=":8">[http://www.upn.gov.sk/data/usmrteni/usmrteni-sr.pdf Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti]</ref> == Štatistika obetí železnej opony v Česko-Slovensku == Počty obetí železnej opony podľa výskumu českého Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu<ref name=":9">[http://www.policie.cz/clanek/obeti-komunistickeho-rezimu.aspx ÚDV: Oběti komunistického režimu]</ref>. Pri pokuse o prechod [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|česko-slovenských]] [[Štátna hranica|hraníc]] so [[Spolková republika Nemecko|NSR]] a [[Rakúsko]]m v rokoch [[1948]] – [[1989]] bolo na strane „[[narušiteľ]]ov“ štátnej hranice<ref name=":9" />: * zastrelených 145 osôb * usmrtených elektrinou 96 osôb * utopených 11 osôb (ďalších 50 osôb bolo nájdených utopených v pohraničných riekach) * z obavy pred zatknutím spáchalo samovraždu 16 osôb * v dôsledku zostrelenia, zrážky s vojenským lietadlom alebo havárie zahynulo 5 osôb * v automobiloch havarovaných o pohraničné zátarasy zomrelo 5 osôb * mínami v ženijnom zátarase boli usmrtené 2 osoby * na zlyhanie organizmu tesne po zatknutí zomrela 1 osoba * na následky zranení spôsobených služobnými psami zomrela 1 osoba ([[Hartmut Tautz]] v Petržalke)<ref name=":6" /><ref name=":7" /> Celkovo v rokoch [[1948]] – [[1989]] pri pokusoch o prekročenie hranice na [[Západná Európa|Západ]] zahynulo najmenej 282 „[[narušiteľ]]ov“ štátnej hranice.<ref name=":9" /><!-- Iný / neuvedený zdroj: 320 obetí https://dennikn.sk/703981/slovensky-sud-rehabilitoval-obet-ktoru-pred-30-rokmi-roztrhali-psy-na-hranici/ Z vyše 320 úmrtí pri pokuse o prekročenie hraníc ČSSR na Západ ..opakovane v Pravda: Sen o slobode roztrhali psy Mimochodom: rozporuplné údaje ÚPN: podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia v SR 42 (respektívne 44 aj s tými dvoma ktore nie sú zdokumentované podrobne, je možné že sú to slováci v česku) --> Ústav pamäti národa podrobne zdokumentoval prípady usmrtenia 42 (respektívne 44) osôb pri pokuse o prechod hranice na jej časti na území Slovenska v období rokov 1948 – 1989.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zločiny proti ľudskosti na československej hranici so západom v rokoch 1948 - 1989|url=https://www.upn.gov.sk/sk/zlociny-proti-ludskosti-na-ceskoslovenskej-hranici-so-zapadom-v-rokoch-1948-1989|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":8" /> Na strane ochrany štátnej hranice zomrelo v rokoch [[1948]] – [[1989]] najmenej 584 príslušníkov [[Pohraničná stráž|pohraničnej stráže]] či [[ZNB]]<ref name=":9" />: * „[[narušiteľ]]mi“ štátnej hranice bolo usmrtených 11 osôb * samovraždu spáchalo 185 osôb * na následky nehôd a úrazov zomrelo 243 osôb * na následky postrelenia zomrelo 39 osôb * v súvislosti s manipuláciou so ženijnými prostriedkami ostrahy hranice (po úraze elektrickým prúdom, po výbuchu míny, granátu a trhaviny) zomrelo 47 osôb == Ďalšie „opony“ == Známou oponou je [[Veľký čínsky múr]], ktorý mal ochraňovať Čínu pred nájazdmi Mongolov. Európska železná opona nebola jedinou svojho druhu svojho času. Profesor Reece Jones z Havajskej univerzity v USA narátal 11 ďalších. Od pádu Berlínskeho múru však už 40 štátov postavilo ďalších 64 nových bariér na hraniciach so svojimi susedmi. * ''[[Bambusová opona]]'', obdoba železnej opony vo východnej Ázii * ''Kaktusová opona'' stromov vysadených na jeseň 1961 [[Kuba|kubánskou]] armádou na [[Fidel Castro|Castrov]] rozkaz, 8 míľ ({{km|13|m}}) dlhá bariéra [[Opunciovité|kaktusov]] pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii [[Guantánamo]], o niečo neskôr doplnená americkými a kubánskymi [[Mína|mínovými]] poľami v „[[zem nikoho|zemi nikoho]]“ * ''Ľadová opona'' – toto označenie bolo niekedy používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]]. * marockého opevnenia ({{km|2500|m}}) * plot na hraniciach Spojených štátov s Mexikom ({{km|3145|m}}) * plot-múr, ktorý oddeľuje Izrael od Západného brehu Jordánu ({{km|703|m}}) * "bezpečnostné stavby", ktorými sa Uzbekistan oddelil už od troch svojich susedov * [[Maďarský pohraničný plot|maďarský pohraničný plot (proti migrantom {{km|175|m}})]]. Budovaný v roku 2015 na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * [[Luděk Navara]]: ''Příběhy železné opony'', Host, Brno 2004, ISBN 80-7294-135-6. * Alena Jílková, Tomáš Jílek a kolektív: ''Železná opona'' - Československá státní hranice od Jáchymova po Bratislavu 1948 - 1989, Vydavateľstvo: Baset, 2005, ISBN 80-7340-080-4. == Pozri aj == * [[západný blok]] *[[východný blok]] *[[Hnutie nezúčastnených krajín]] *[[Berlínsky múr]] *[[Kominforma#Vyl%C3%BA%C4%8Denie Juhosl%C3%A1vie|Vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora]] v júni 1948 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Iron curtain}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=Fn6Ck_AY1qQ Železná opona – česko-bavorská hranice (video dokument)] * [http://zpravy.idnes.cz/prilohy.asp?r=prilohy&c=A060103_164937_prilohy_ton Příběhy železné opony (špeciál iDnes.cz)] * [http://www.ustrcr.cz/cs/usmrceni-statni-hranice-portrety Portréty a príbehy usmrtených na česko-slovenskej štátnej hranici (v češtine)] * [http://opona.lahvista.cz/ Železná opona (v češtine)] * [http://www.muzeumopony.cz/ Muzeum železné opony Valtice] * [http://www.ironcurtainstories.eu/stories.php?lc=cs Príbehy železnej opony] * [https://dennikn.sk/autor/peter-miksik/ Peter Mikšík: Blog o Železnej opone (Denník N)] * Online aplikácia (interaktívna mapa): [https://mapa.zelezna-opona.cz/ Dokumentace usmrcených na československých státních hranicích] == Zdroj == {{Preklad|cs|Železná opona|11243335}} {{Studená vojna}} [[Kategória:Železná opona| ]] [[Kategória:Studená vojna]] [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] ovnzoahgywiwag1hfv7lsg8by5ju2dp 0 14770 7415002 7286274 2022-07-22T19:31:05Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{iný význam|slovenskom literátovi|lesnom inžinierovi|Jozef Škultéty (lesný inžinier)}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Škultéty | Rodné meno = | Portrét = Jozef Škultéty1.jpg | Popis = slovenský literárny historik a jazykovedec | Dátum narodenia = [[25. november]] [[1853]] | Miesto narodenia = [[Potok (okres Rimavská Sobota)|Potok]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnešné [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1948|1|19|1853|11|25}} | Miesto úmrtia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnešné [[Slovensko]]) | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[právnik]] | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = }} Prof. dr. '''Jozef Škultéty''' (* [[25. november]] [[1853]], [[Potok (okres Rimavská Sobota)|Potok]], [[Slovensko]] – † [[19. január]] [[1948]], [[Martin (mesto)|Martin]], [[Slovensko]]) bol [[Slovensko|slovenský]] literárny kritik, [[historik]], jazykovedec, publicista a prekladateľ.<ref name="ffuk"/> Pochovaný je na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. == Rodina == * otec: Jozef Škultéty, kožušnícky majster<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Matej Bórik, MBA | odkaz na autora = | titul = Turiec Online - Historik, spisovateľ Jozef Škultéty sa narodil pred 160 rokmi | url = https://www.turieconline.sk/spravy/historia/clanok/993-historik-spisovatel-jozef-skultety-sa-narodil-pred-160-rokmi | vydavateľ = turieconline.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> * matka: Sabína rod. Janko == Život == Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho ukončení zložil učiteľské skúšky v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]] a stal sa učiteľom na ľudovej škole vo [[Vrútky|Vrútkach]]. V štúdiách pokračoval v [[Budapešť|Budapešti]] a stal sa budapeštianskym dopisovateľom [[Národnie noviny|Národných novín]]. Potom pracoval na školskom inšpektoráte v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kde pomáhal pri zostavovaní školských učebníc. V roku 1879 odišiel do Martina a stal sa úradníkom novozaloženej českej banky Slávia. Spočiatku spoločne s [[Svetozár Hurban-Vajanský|Vajanským]], neskôr sám redigoval obnovené [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] (v rokoch [[1881]] – [[1919]]). Neskôr bol aj ich vydavateľom. Súčasne bol aj redaktorom Národných novín. Redigoval Slovenskú knižnicu, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Letopis [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a Zborník Matice slovenskej. Za priestupky a politické postoje bol šesťkrát odsúdený. V rokoch [[1938]]-1948 bol aj predsedom [[Muzeálna slovenská spoločnosť|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]]. Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, pre maďarskú verejnosť vydal stručné ''Dejiny slovenskej literatúry''. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života (''Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch''). Prekladal z [[ruská literatúra|ruskej literatúry]]. V roku 1939 pri vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|1. Slovenskej republiky]] pomenovali po ňom 2. pešiu divíziu armády SR. == Vzťah k Masarykovi a Hlasistom == Pre Škultétyho bol charakteristický opatrný prístup k predstaviteľom československej orientácie. Nezúčastnil sa na veľkej Československej národopisnej výstavy v [[Praha|Prahe]] v roku 1895, kde bolo zo Slovenska 115 účastníkov, do Prahy zavítal až na oslavy storočnice narodenia [[František Palacký|Františka Palackého]] v roku 1898. V roku 1887 v Martine pod hlavičkou [[Živena (spolok)|Živeny]] zorganizovali výstavu slovenských výšiviek, medzi hosťami zo zahraničia bol aj [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]], s ktorým sa stretli Škultéty aj Vajanský. Masaryk sa potom na Slovensko (do [[Bystrička (okres Martin)|Bystričky]]) vracal každé leto a redakciu Národných Novín pravidelne navštevoval. Popri zhode v odmietaní Riegrovej pro-uhorskej politiky ostávali rozpory ohľadom Vajanského orientácie na [[Rusko]], ktoré kulminovali Vajanského článkom v Národných Novinách o Masarykových postojoch: :''"...tento pán popísal ľahtikárskym priamo židovsko feuilletonistickým spôsobom nielen neumné, ale žiaľ, i nesvedomité triviálnosti o rusko-poľskej otázke"''. Masaryk Martin a Škultétyho s Vajanským naďalej navštevoval, hoci ich názory sa nezblížili. Svoju motiváciu v liste Kramářovi v r. 1889 vysvetľoval: :''"...pro naše plány střízlivé jejich posuzování je nutné. Tak jako vy, soudím i já, proto šel jsem a chodím tam k nim a navazuji osobní styky pro budoucnost. Oni ... nesmějí ani věděti, že je , řekl bych, studujeme, tak jsou nekritičtí a snaha odlišet se od nás literárně, vede je teď k rusismu slovnému i politickému, nebo slovenština není právě než čeština, a kto z ní něco jiného chce dělati, s ní samé to nesvede, ergo - rusism."'' Vzájomná nevraživosť sa vystupňovala v r. 1901, keď Škultéty napísal seriál článkov v Národných novinách s názvom ''Literatúra a obrodenie''<ref>Literatúra a obrodenie, Národné noviny č. 134-137 zo 16.-17. novembra 1901</ref>. == Škultétyho koncepcia slovenských literárnych dejín == Hoci Škultéty nikdy nenapísal vlastné dejiny slovenskej literatúry (ak odhliadneme od náčrtu písaného pre maďarské obecenstvo<ref>A tót irodalom torténete</ref>), mal vlastnú koncepciu týchto dejín, ktoré sa v mnohom líšili od Vlčkových<ref>Jaroslav Vlček, Dejiny literatúry slovenskej (Matica slovenská Turč. Sv. Martin 1890, 1923)</ref>, na ktorých spolupracoval. V najucelenejšej podobe ich vyjadril v 1. ročníku Slovenských pohľadov<ref>Národné znovuzrodenie slovenské (SP I, 1881)</ref>. V Škultétyho ponímaní sa slovenské literárne dejiny začínajú bernolákovcami - jazykovedným dielom Bernoláka a básnickým dielom Hollého. Na nich nadviazal Štúr. Škultéty neprikladal veľký význam česky písanej literatúre v Uhorsku, táto podľa neho neprispela podstatne k slovenským literárnym dejinám. == Prevrat v r. 1918 == Potom, ako V. Šrobár na sociálno demokratickej manifestácii v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918 prečítal svoju rezolúciu (tzv. [[Mikulášska rezolúcia|Mikulášsku rezolúciu]]), sa túto spoločne s M. Hodžom a ďalšími účastníkmi budapeštianskeho stretnutia v záujme maximálneho propagandistického účinku snažili rozšíriť do čo najväčšieho počtu tlačových orgánov doma i v zahraničí. J. Škultéty v Národných novinách publikoval text rezolúcie 4. mája, zmenil však kľúčovú Šrobárovu formuláciu a miesto ''"uhorskej vetvy česko-slovenského kmeňa"'' uviedol ''"Slováci"'' s poznámkou pod čiarou, že toto pomenovanie je v texte rezolúcie ináč označené. Predseda SNS M. Dula, ktorý rukopis Šrobára Škultétymu odovzdal, písal o tom v liste z 3. mája nasledovne: :''"...Dobre som tušil, že J. Šk. bude mať poznámky v otázke publikovania Mikulášskej rezolúcie. Pozastavil sa menovite na dva razy v nej prichodiacom pasuse, v ktorom je reč o "vetve československého kmeňa". On je zajedno tej mienky, že pre ne naša cenzúra pravdepodobne celú rezolúciu strajkne, a za druhé, že také označenie nás Slovákov sa s jeho náhľadom nezrovnáva, pokiaľ on je redaktorom NN ho nepripustí v časopise skrze neho redigovanom užívať."''<ref>List M. Dulu V. Makovickému z 3. mája 1918. Citované podľa: Marián Hronský, Mikulášska rezolúcia 1. mája 1918 ([[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] Brat. 2008)s. 73</ref> Škultéty sa zúčastnil dopoludňajšej časti dôvernej porady SNS v Turčianskom Sv. Martine 24. 05. 1918, ale aktívne sa nezapojil do rokovania. V zápisnici<ref>K.A.Medvecký, Slovenský prevrat zv. III (Spolok Sv. Vojtecha Trnava 1930) s. 348</ref> je zmienka o tom, ako predseda M. Dula žiada :''"...aby "Národným Novinám" bolo naložené, žeby redakcia rešpektovala uznesenie predsedníctva"'' a na inom mieste :''"...Národné Noviny, ako orgán strany sa vyzývajú, aby články predsedníctvom doposlané bez premeny uverejňovaly"''. Škultéty sa martinského deklaračného zhromaždenia 30. októbra 1918 ako "českého podniku" nezúčastnil. Jeho meno nefiguruje ani medzi 106 signatármi deklarácie ani medzi členmi výkonného výboru Slovenskej národnej rady, ktorej menoslov uverejnili Národné Noviny 7. novembra 1918. Až v definitívnej zostave Národnej rady, ktorú vytvorili kooptovaním (a jej zoznam bol uverejnený až v r. 1930) sa Škultéty ocitol na 9. mieste za Turiec. V polovici novembra (12. novembra 1918 čsl. vojská obsadili Turč. Sv. Martin) víta Škultéty udalosti: :''"...Konečne, keď slovenskému národu začínalo byť najhoršie, z lona veľkých udalostí svetovej vojny vychodí československý národ ako jednotný, slobodný štátny celok"''. 15. novembra 1918 boli české vojská nútené odstúpiť do Ostravy. Minulé spory s Hodžom a Šrobárom spôsobili, že Škultéty nebol vymenovaný za člena slovenského klubu pražského parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia. Jeho rozsiahla erudícia v oblasti slovenskej histórie a slovensko-maďarských vzťahov však bola dôvodom, prečo bol dočasnou čsl. vládou požiadaný (spolu s [[Fedor Houdek|Fedorom Houdkom]] a [[Igor Hrušovský|Igorom Hrušovským]]), aby sa zúčastnil práce parížskej mierovej konferencie, na ktorú odcestoval 11. januára 1919 a na ktorej zotrval do 23. marca 1919. Od roku 1919 sa (spolu s J. Vlčkom) stal doživotným správcom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1921]]-[[1923]] pôsobil ako pedagóg na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave.<ref name="ffuk"/> Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe mu bol udelený v roku 1921 titul Doktor honoris causa. 14. septembra 1921 bol dekrétom prezidenta Masaryka vymenovaný za prvého profesora v odbore reči a literatúry československej na Univerzite Komenského a prvým slovenským profesorom na Filozofickej fakulte vôbec.<ref name="ffuk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katedra slovenského jazyka | url = https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-slovenskeho-jazyka/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="100rokov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Filozofickej fakulty UK | url = https://uniba.sk/detail-aktuality/browse/8/back_to_page/100-rokov-uk-perom-profesora-dusana-meska/article/z-historie-filozofickej-fakulty-uk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Tiež pôsobil na FF UK ako prodekan.<ref name="100rokov"/> == Vzťah k HSĽS == [[File:Jozef Škultéty joins the Hlinka Guard.png|thumb|Škultéty podpisuje (v prítomnosti Macha) svoje čestné členstvo v [[Hlinkova garda|Hlinkovej garde]]. Zdroj: Gardista 2.decembra 1939.]] V r. 1937 Škultéty vstúpil do [[HSĽS]]. Na tzv. manifestácii slovenského národa 5. októbra 1938 v Žiline vystupujúc v [[Hlinkova garda|gardistickej uniforme]] vyzýval poslancov HSĽS ''aby vytrvali na pevnom slovenskom stanovisku'', t. j. autonómii. Neskôr, 1. augusta 1940, prijal funkciu podpredsedu [[Štátna rada Slovenskej republiky|štátnej rady]] (predseda Dr. [[Viktor Ravasz]], podpredseda Škultéty a spišský biskup [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]]). == Vzťah k Vojtechovi Tukovi == Dobré vzťahy medzi Škultétym a [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] boli všeobecne známe. V roku 1929 sa v Tukovom procese sám prihlásil za svedka a svedčil v prospech obvineného Tuku. Potom, ako sa Tuka stal predsedom slovenskej vlády, vymenoval 12. decembra 1940 Škultétyho za člena Kultúrnej komisie pri predsedníctve vlády. == Pred národným súdom == Porážku Slovenského štátu komentoval slovami: :''"...Škoda, že pre cudzie záujmy nemôžeme ísť ďalej"''. V rokoch 1946-47 stál Škultéty pred národným súdom za kolaboráciu s ľudáckym režimom. Slovenská národná rada vo februári 1947 zastavila stíhanie vtedy 94-ročného Škultétyho vzhľadom na vysoký vek a malú aktivitu, ktorú počas vojny vyvíjal. == Dielo == [[Súbor:Martin 9931.jpg|náhľad|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]] Literárna história: * 1911 - ''A tót irodalom története'' (Dejiny slovenskej literatúry; napísané na výzvu L. Asbótha) * 1928 - ''O Slovákoch'' Vedecké dielo: * 1920 - ''Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života'' Jazykovedné práce: * 1902 - ''Cudzie slová v slovenčine'' Edičné práce – spisy: * 1892 - ''Pavol Országh Hviezdoslav'' * 1893 - ''Ján Kollár'' (Slovenské pohľady X.) * 1897 - ''Veniec slovenských národných piesní'' * 1899/1900 - ''Andrej Sládkovič'' * 1908 - ''Ján Hollý'' * 1909 - ''Ján Botto'' * 1910 - ''Martin Kukučín'' * 1912 - ''Samo Chalupka'' Iné: * 1925 ''Leng a zászló!'' (Zástava veje!) * 1928 ''Nehaňte ľud môj!'' * 1929 ''O bývalom Uhorsku'' * 1931 ''Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku'' Preklady: * 1883 - ''[[Taras Buľba]] (Gogoľ)'' * 1883 - ''Meteľ (Tolstoj)'' * 1885 - ''V predvečer (Turgenev)'' * 1889 - ''Rozprávky (Tolstoj)'' Výbery: * 1968 - ''Dejiny slovenskej literatúry'' * 1970 - ''Plody pravdy národnej'' (literárnokritické práce) * 1973 - ''Vôňa domoviny'' (literárnohistorické práce) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jozef Škultéty}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/1:1:KDV9-X6B Záznam o narodení a krste v matrike] {{DEFAULTSORT:Škultéty, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Potoka (okres Rimavská Sobota)]] [[Kategória:Slovenskí literárni kritici]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Politici HSĽS]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Prodekani vysokých škôl na Slovensku]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] mc89f8b1ez8iyoz7peo9golp7xlsbef 0 15659 7415053 7317396 2022-07-22T21:58:27Z 85.237.234.101 /* Rodina */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Jozef Stümpel | Portrét = Jozef Stümpel.png | Veľkosť obrázku = | Popis = slovenský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1972|7|20}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 1989 | Rok2 = 2020 | Pozícia = center | Streľba = pravou rukou | Výška = 191 | Váha = 99 | Prezývka = | Draft = 40. celkovo, [[NHL Draft (1991)|1991]],<br />[[Boston Bruins]] }} {{olympijská účasť}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Göteborg 2002]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|Helsinki 2003]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1991|Kanada 1991]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Jozef Stümpel''' (* [[20. júl]] [[1972]], [[Nitra]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]], hrajúci na pozícii centra. Je považovaný za tvorcu hry, svojou konštruktívnou hrou a presnými prihrávkami.<ref name=LATimes>{{Citácia periodika | autor = | titul = Taking Center Stage | periodikum = LA Times | dátum = 4.11.1997 | url = http://articles.latimes.com/1997/nov/04/sports/sp-50071 |}}</ref> Na klubovej i reprezentačnej úrovni vytvoril produktívnu dvojicu so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]].<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel je hokejový Beckham a prekoná vlastný rekord v reprezentácii | periodikum = sme.sk | dátum = 8.4.2013 | url = http://sport.sme.sk/c/6761158/stmpel-je-hokejovy-beckham-a-prekona-vlastny-rekord-v-reprezentacii.html |}}</ref> Ako doplnkový šport hráva [[hokejbal]], V [[október 2012|októbri 2012]] bol zvolený za prezidenta [[Slovenská hokejbalová únia|Slovenskej hokejbalovej únie]]. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Máme dobre zložený tím, vraví Stümpel o Nitre | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.11.2012 | url = http://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/137217-mame-dobre-zlozeny-tim-vravi-stuempel-o-nitre/ |}}</ref> == Klubový hokej == S hokejom začínal v rodnom meste, v klube [[HK Nitra]]. Ako sedemnásťročný začal hrať vo vtedajšej [[1. slovenská národná hokejová liga|1. slovenskej národnej hokejovej ligy]], klubu pomohol k historickému postupu do [[Česko-slovenská hokejová liga|česko-slovenskej ligy]]. V tejto súťaži zaznamenal v 49 zápasoch 45 bodov za 23 gólov a 22 prihrávok, pričom ťažil zo spolupráce so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]], ktorý do Nitry prestúpil zo [[HK 36 Skalica|Skalice]]. Jeho hokejovým vzorom bol [[Wayne Gretzky]] a [[Mario Lemieux]].<ref name=LATimes/> V roku [[1991]] si ho vo vstupnom drafte [[National Hockey League|NHL]] vybral [[Boston Bruins]] v druhom kole ako 40. v poradí. Nasledujúcu sezónu [[1991]]/[[1992|92]] debutoval v NHL, keď odohral za Boston Bruins 4 zápasy, prevažnú časť ročníka pôsobil v [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] za [[Kölner EC]], kde v 33 zápasoch dosiahol 37 bodov. Postupne sa sa prebojoval do základnej zostavy Bostonu, v sezónach [[1995]]/[[1996|96]] a [[1996]]/[[1997|97]] už patril medzi najlepších hráčov. V rokoch [[1997]]{{--}}[[2001]] pôsobil v [[Los Angeles Kings]], keď opäť hral v útočnej formácii s Pálffym. V úvode ročníka 2001/02 ho klub vymenil do Bostonu, kde hral dva roky, potom sa vrátil do Los Angeles. Počas [[lockout v NHL|lockoutu v NHL]] v sezóne 2004/05 hrával spoločne s Pálffym v českom extraligovom mužstve [[HC Slavia Praha]]. Pred ďalšou sezónou podpísal dvojročný kontrakt s [[Florida Panthers]] za 3,25 milióna USD. V druhom roku svojho pôsobenia strelil 23 gólov, čím prekonal svoj osobný rekord. Vedenie s ním podpísalo zmluvu na ďalšie dva roky, pričom sa predpokladalo, že bude mentorom mladého českého útočníka [[Rostislav Olesz|Rostislava Olesza]]. V nasledujúcom ročníku však jeho výkon ovplyvňovali zranenia (odohral len 52 zápasov), vedenie ho po sezóne umiestnilo na waiver (ďalší rok mal zarobiť 2,25 milióna dolárov), keď si ho nevybral iný klub, vyplatilo ho zo zmluvy sumou 1,485 milióna dolárov. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel na Floride definitívne končí | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.6.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/86743-stuempel-na-floride-definitivne-konci/ |}}</ref> Následne podpísal kontrakt s kazašským mužstvom KHL [[Barys Astana]], jeho spoluhráčmi boli [[Branislav Mezei]] (ktorý tiež skončil na Floride) a [[Gabriel Špilár]]. V klube odohral dva roky, patril k najproduktívnejším hráčom. Podľa vlastných slov bol milo prekvapený podmienkami, <ref>{{Citácia periodika | autor = Pavol Komár | titul = Stümpel: Astana ma milo prekvapila. Všetkým | periodikum = pravda.sk | dátum = 7.11.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/khl/clanok/122611-stuempel-astana-ma-milo-prekvapila-vsetkym/ |}}</ref> V ročníku [[2010]]/[[2011|11]] pôsobil v ďalšom klube KHL – bieloruskom [[CHK Dinamo Minsk|Diname Minsk]], pričom bol kapitánom mužstva.<ref> [http://www.hokejportal.sk/?q=clanok/jozef-stumpel-opusta-minsk/32834 www.hokejportal.sk Jozef Stümpel opúšťa Minsk 5.4.2011] </ref> Nasledujúcu sezónu [[2011]]/[[2012|12]] začal v klube [[HC Spartak Moskva]], od 28. októbra do 21. decembra nehral pre zlomeninu ruky. V závere roka s ním Spartak ukončil spoluprácu<ref> [http://www.webhokej24.sk/rusko/khl-aktualne/khl-hossa-a-stumpel-koncia-v-spartaku-moskva4 www.webhokej24.sk Stümpel končí v Spartaku Moskva 30.12.2011] </ref> a sezónu dohral vo [[SM-liiga|SM-liige]] v klube [[Oulun Kärpät]].<ref> [http://aktualne.atlas.sk/stumpel-dohra-sezonu-vo-finskej-lige-v-oulu/sport/hokej/ www.aktualne.atlas.sk Stümpel dohrá sezónu vo fínskej lige 24.1.2012] </ref> V ročníku [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]] pôsobil v extraligovom mužstve [[HK Nitra]].<ref> [http://sport.aktuality.sk/c/136982/jozef-stumpel-zacne-sezonu-v-nitre-zatial-do-konca-septembra/ www.sport.aktuality.sk Jozef Stümpel začne sezónu v Nitre 10.9.2012]</ref><ref> [http://www.hokejportal.net/?q=clanok/41680/stumpel-predlzil-zmluvu-s-nitrou-do-4novembra www.hokejportal.net Stümpel predĺžil zmluvu s Nitrou do 4.novembra 27.9.2012]</ref> V základnej časti zaznamenal 50 bodov v 52 zápasoch, nastupoval v prvom útoku s [[Roman Tománek|Romanom Tománkom]], ktorý sa presadzoval strelecky. Klub sa prebojoval do semifinále play-off, v ktorom prehral s [[HC Košice]]. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1989]]/[[1990|90]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]]||38||12||11||23|||||||||||||||| |- ALIGN="center" | [[1990]]/[[1991|91]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]||49||23||22||45||14|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1991]]/[[1992|92]]||[[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||4||1||0||1||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" ||| [[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||33||19||18||37||35|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1992]]/[[1993|93]]||[[Providence Bruins]]|| [[AHL]] ||56||31||61||92||26||+28||6||4||4||8||0|| |- ALIGN="center" ||| [[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||13||1||3||4||-3|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1993]]/[[1994|94]]|| [[Providence Bruins]] ||[[AHL]]||17||5||12||17||4|||||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1994]]/[[1995|95]]||[[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||25||16||23||39||18|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||44||5||13||18||8||+4||5||0||0||0||0||-1 |- ALIGN="center" |[[1995]]/[[1996|96]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||76||18||36||54||14||-8||5||1||2||3||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1996]]/[[1997|97]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||21||55||76||14||-22|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1997]]/[[1998|98]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||77||21||58||79||53||+17||4||1||2||3||2|| +2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1998]]/[[1999|99]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||13||21||34||10||-18|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1999]]/[[2000|00]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||57||17||41||58||10||+23||4||0||4||4||8||0 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2000]]/[[2001|01]]||[[HC Slovan Bratislava]]|| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||9||2||4||6||16|||||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||63||16||39||55||14||+20||13||3||5||8||10||+1 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2001]]/[[2002|02]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||9||1||3||4||4||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||72||7||47||54||14||+21||6||0||2||2||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2002]]/[[2003|03]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||14||37||51||12||0||5||0||2||2||0||0 |- ALIGN="center" |[[2003]]/[[2004|04]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||8||29||37||16||+5|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2004]]/[[2005|05]]||[[HC Slavia Praha]]||[[Česká hokejová extraliga|ČE]]||52||13||26||39||41||+6||7||4||2||6||10||-1 |- ALIGN="center" |[[2005]]/[[2006|06]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||74||15||37||52||26||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2006]]/[[2007|07]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||73||23||34||57||22||+2|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[2007]]/[[2008|08]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||52||7||13||20||10||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2008]]/[[2009|09]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||45||11||25||36||65||+4||3||0||1||1||0||-1 |- ALIGN="center" |[[2009]]/[[2010|10]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||54||13||39||52||26||-9||3||1||0||1||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2010]]/[[2011|11]]|| [[CHK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ||[[KHL]]||45||12||16||28||14||+3||7||0||5||5||4||-4 |- ALIGN="center" |[[2011]]/[[2012|12]]||[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||[[KHL]]||21||1||7||8||8||-7|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||2||0||2||2||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Kärpät Oulu]]||[[SM-liiga]]||18||1||8||9||2||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2012]]/[[2013|13]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||52||13||37||50||6||+30||8||1||7||8||0||+8 |- ALIGN="center" |[[2013]]/[[2014|14]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||54||16||51||67||12||+29||4||1||2||3||10|| |- |[[2014]]/[[2015|15]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |49 |20 |31 |51 |8 | +30 |12 |6 |11 |17 |4 | +7 |- |[[2015]]/[[2016|16]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |40 |2 |17 |19 |10 | +2 | | | | | | |- | |[[HK Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |7 |2 |2 |4 |0 | -3 | | | | | | |} == Reprezentácia == S [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|česko-slovenskou reprezentáciou]] získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|Majstrovstvách Európy do 18 rokov]] v roku [[1990]], o rok neskôr dosiahol rovnaký úspech na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS do 20 rokov]]. Prvé roky po vzniku [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácie]] sa kvôli klubovým povinnostiam v NHL nezúčastňoval významných podujatí, prvým bol až [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|Svetový pohár 1996]], kde Slovensko prehralo všetky tri zápasy. Hral na dvoch nasledujúcich svetových šampionátoch – na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] bol jediným hráčom Slovenska z NHL, po zranení [[Jozef Daňo|Jozefa Daňa]] nastupoval v dôležitých zápasoch často v dvoch útokoch, mužstvo obsadilo 9. miesto, na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] 7. miesto. Odohral dva zápasy kvalifikačnej časti [[Zimné olympijské hry 2002|ZOH 2002]], strelil dva góly, Slovensko nepostúpilo do hlavného turnaja a obsadilo 13. miesto. O niekoľko mesiacov na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] pomohol slovenskej reprezentácii k historickému úspechu – titulu majstra sveta, keď ju posilnil v záverečnej fáze turnaja. Ďalšiu medailu – bronz vybojoval nasledujúci rok na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]], so spoluhráčom z útoku [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]] sa stali víťazmi kanadského bodovania celého turnaja, keď obaja dosiahli 15 bodov. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] bol centrom prvého útoku, opäť hral s Pálffym. Slovensko prehralo v dramatickom štvrťfinále s [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. Stümpel zaznamenal 7 asistencií, v tomto ukazovateli mu na turnaji patrilo druhé miesto (spoločne s ďalšími troma hráčmi). Bol členom reprezentácie na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]], avšak na tréningu pred prvým zápasom si bolestivo natiahol brušné svalstvo a nemohol nastúpiť na prvé tri zápasy, pričom zranenie poznačilo jeho výkony v ďalších stretnutiach. Slovensko prehralo vo štvrťfinále s [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Zúčastnil sa [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]], kde Slovensko dosiahlo najlepší výsledok v histórii olympijských hier – štvrté miesto. Stümpel vynikal najmä v zápasoch základnej skupiny, na podujatí zaznamenal gól a 4 asistencie. Tréner [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]]. Vo svojich 40 rokoch bol najstarším hráčom, ktorý nastúpil za slovenskú reprezentáciu.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel opäť v reprezentácii, verí, že jej ešte môže pomôcť | periodikum = hokej.sk | dátum = 9.4.2013 | url = http://www.hokej.sk/reprezentacia/clanok107872-Stumpel_opat_v_reprezentacii_veri_ze_jej_este_moze_pomoct.htm |}}</ref> Na šampionáte však odohral len prvé štyri zápasy, v ďalších stretnutiach ho tréner nezaradil na súpisku.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Vůjtkovi došla trpezlivosť, Stümpel je v dueli s Rakúskom na tribúne | periodikum = sme.sk | dátum = 10.5.2003 | url = http://sport.sme.sk/c/6795972/vujtkovi-dosla-trpezlivost-stmpel-je-v-dueli-s-rakuskom-na-tribune.html |}}</ref> Spolu odohral v slovenskej reprezentácii '''106''' reprezentačných zápasov, strelil '''22''' gólov. Nosí reprezentačný dres s číslom 15. === Štatistika na významných podujatiach === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Podujatie |- ALIGN="center" !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|ME 18 1990]] |6||1||3||4||4||||3. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS 20 1991]] |7||4||4||8||2||8||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Svetový pohár v ľadoovm hokeji 1996|SP 1996]] |3||0||0||0||0||||7. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |8||2||1||3||4||||9. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |4||1||2||3||6||||7. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] ||2||2||1||3||0||||13. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |3||0||1||1||4||+5|||1. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |9||4||11||15||0||+7||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |9||1||2||3||2||+4||4. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |7||0||7||7||6||+2||5. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]] |3||0||0||0||0||-2|||5. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] |7||1||4||5||0||-1||4. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |6||2||1||3||2||+2||10. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |4||0||0||0||2||-1||8. |} == Rodina == Je ženatý od roku [[1999]], s manželkou Martinou majú dve dcéry (Kali a Frea) a syna Olivera. A jeho bratranec Jozef Ševčík a stratený syn Samuel Ševčík == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jozef Stümpel}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=5233|meno=Jozef Stümpel}} * {{NHL hráči|id=8458554|meno=Jozef Stümpel}} * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=8649 Jozef Stümpel] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com/] {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 1996}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 2004}} {{DEFAULTSORT:Stumpel, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hráči Florida Panthers]] [[Kategória:Hráči HK Nitra]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči HC Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči Barys Astana]] [[Kategória:Hokejisti Dinama Minsk]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2002]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2003]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2013]] [[Kategória:Slovenskí hokejbalisti]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] 7bpj9uzv00ag1awzof9bf7x8agrl1de 7415055 7415053 2022-07-22T21:59:26Z 85.237.234.101 /* Rodina */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Jozef Stümpel | Portrét = Jozef Stümpel.png | Veľkosť obrázku = | Popis = slovenský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1972|7|20}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 1989 | Rok2 = 2020 | Pozícia = center | Streľba = pravou rukou | Výška = 191 | Váha = 99 | Prezývka = | Draft = 40. celkovo, [[NHL Draft (1991)|1991]],<br />[[Boston Bruins]] }} {{olympijská účasť}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Göteborg 2002]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|Helsinki 2003]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1991|Kanada 1991]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Jozef Stümpel''' (* [[20. júl]] [[1972]], [[Nitra]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]], hrajúci na pozícii centra. Je považovaný za tvorcu hry, svojou konštruktívnou hrou a presnými prihrávkami.<ref name=LATimes>{{Citácia periodika | autor = | titul = Taking Center Stage | periodikum = LA Times | dátum = 4.11.1997 | url = http://articles.latimes.com/1997/nov/04/sports/sp-50071 |}}</ref> Na klubovej i reprezentačnej úrovni vytvoril produktívnu dvojicu so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]].<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel je hokejový Beckham a prekoná vlastný rekord v reprezentácii | periodikum = sme.sk | dátum = 8.4.2013 | url = http://sport.sme.sk/c/6761158/stmpel-je-hokejovy-beckham-a-prekona-vlastny-rekord-v-reprezentacii.html |}}</ref> Ako doplnkový šport hráva [[hokejbal]], V [[október 2012|októbri 2012]] bol zvolený za prezidenta [[Slovenská hokejbalová únia|Slovenskej hokejbalovej únie]]. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Máme dobre zložený tím, vraví Stümpel o Nitre | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.11.2012 | url = http://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/137217-mame-dobre-zlozeny-tim-vravi-stuempel-o-nitre/ |}}</ref> == Klubový hokej == S hokejom začínal v rodnom meste, v klube [[HK Nitra]]. Ako sedemnásťročný začal hrať vo vtedajšej [[1. slovenská národná hokejová liga|1. slovenskej národnej hokejovej ligy]], klubu pomohol k historickému postupu do [[Česko-slovenská hokejová liga|česko-slovenskej ligy]]. V tejto súťaži zaznamenal v 49 zápasoch 45 bodov za 23 gólov a 22 prihrávok, pričom ťažil zo spolupráce so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]], ktorý do Nitry prestúpil zo [[HK 36 Skalica|Skalice]]. Jeho hokejovým vzorom bol [[Wayne Gretzky]] a [[Mario Lemieux]].<ref name=LATimes/> V roku [[1991]] si ho vo vstupnom drafte [[National Hockey League|NHL]] vybral [[Boston Bruins]] v druhom kole ako 40. v poradí. Nasledujúcu sezónu [[1991]]/[[1992|92]] debutoval v NHL, keď odohral za Boston Bruins 4 zápasy, prevažnú časť ročníka pôsobil v [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] za [[Kölner EC]], kde v 33 zápasoch dosiahol 37 bodov. Postupne sa sa prebojoval do základnej zostavy Bostonu, v sezónach [[1995]]/[[1996|96]] a [[1996]]/[[1997|97]] už patril medzi najlepších hráčov. V rokoch [[1997]]{{--}}[[2001]] pôsobil v [[Los Angeles Kings]], keď opäť hral v útočnej formácii s Pálffym. V úvode ročníka 2001/02 ho klub vymenil do Bostonu, kde hral dva roky, potom sa vrátil do Los Angeles. Počas [[lockout v NHL|lockoutu v NHL]] v sezóne 2004/05 hrával spoločne s Pálffym v českom extraligovom mužstve [[HC Slavia Praha]]. Pred ďalšou sezónou podpísal dvojročný kontrakt s [[Florida Panthers]] za 3,25 milióna USD. V druhom roku svojho pôsobenia strelil 23 gólov, čím prekonal svoj osobný rekord. Vedenie s ním podpísalo zmluvu na ďalšie dva roky, pričom sa predpokladalo, že bude mentorom mladého českého útočníka [[Rostislav Olesz|Rostislava Olesza]]. V nasledujúcom ročníku však jeho výkon ovplyvňovali zranenia (odohral len 52 zápasov), vedenie ho po sezóne umiestnilo na waiver (ďalší rok mal zarobiť 2,25 milióna dolárov), keď si ho nevybral iný klub, vyplatilo ho zo zmluvy sumou 1,485 milióna dolárov. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel na Floride definitívne končí | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.6.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/86743-stuempel-na-floride-definitivne-konci/ |}}</ref> Následne podpísal kontrakt s kazašským mužstvom KHL [[Barys Astana]], jeho spoluhráčmi boli [[Branislav Mezei]] (ktorý tiež skončil na Floride) a [[Gabriel Špilár]]. V klube odohral dva roky, patril k najproduktívnejším hráčom. Podľa vlastných slov bol milo prekvapený podmienkami, <ref>{{Citácia periodika | autor = Pavol Komár | titul = Stümpel: Astana ma milo prekvapila. Všetkým | periodikum = pravda.sk | dátum = 7.11.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/khl/clanok/122611-stuempel-astana-ma-milo-prekvapila-vsetkym/ |}}</ref> V ročníku [[2010]]/[[2011|11]] pôsobil v ďalšom klube KHL – bieloruskom [[CHK Dinamo Minsk|Diname Minsk]], pričom bol kapitánom mužstva.<ref> [http://www.hokejportal.sk/?q=clanok/jozef-stumpel-opusta-minsk/32834 www.hokejportal.sk Jozef Stümpel opúšťa Minsk 5.4.2011] </ref> Nasledujúcu sezónu [[2011]]/[[2012|12]] začal v klube [[HC Spartak Moskva]], od 28. októbra do 21. decembra nehral pre zlomeninu ruky. V závere roka s ním Spartak ukončil spoluprácu<ref> [http://www.webhokej24.sk/rusko/khl-aktualne/khl-hossa-a-stumpel-koncia-v-spartaku-moskva4 www.webhokej24.sk Stümpel končí v Spartaku Moskva 30.12.2011] </ref> a sezónu dohral vo [[SM-liiga|SM-liige]] v klube [[Oulun Kärpät]].<ref> [http://aktualne.atlas.sk/stumpel-dohra-sezonu-vo-finskej-lige-v-oulu/sport/hokej/ www.aktualne.atlas.sk Stümpel dohrá sezónu vo fínskej lige 24.1.2012] </ref> V ročníku [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]] pôsobil v extraligovom mužstve [[HK Nitra]].<ref> [http://sport.aktuality.sk/c/136982/jozef-stumpel-zacne-sezonu-v-nitre-zatial-do-konca-septembra/ www.sport.aktuality.sk Jozef Stümpel začne sezónu v Nitre 10.9.2012]</ref><ref> [http://www.hokejportal.net/?q=clanok/41680/stumpel-predlzil-zmluvu-s-nitrou-do-4novembra www.hokejportal.net Stümpel predĺžil zmluvu s Nitrou do 4.novembra 27.9.2012]</ref> V základnej časti zaznamenal 50 bodov v 52 zápasoch, nastupoval v prvom útoku s [[Roman Tománek|Romanom Tománkom]], ktorý sa presadzoval strelecky. Klub sa prebojoval do semifinále play-off, v ktorom prehral s [[HC Košice]]. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1989]]/[[1990|90]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]]||38||12||11||23|||||||||||||||| |- ALIGN="center" | [[1990]]/[[1991|91]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]||49||23||22||45||14|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1991]]/[[1992|92]]||[[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||4||1||0||1||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" ||| [[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||33||19||18||37||35|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1992]]/[[1993|93]]||[[Providence Bruins]]|| [[AHL]] ||56||31||61||92||26||+28||6||4||4||8||0|| |- ALIGN="center" ||| [[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||13||1||3||4||-3|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1993]]/[[1994|94]]|| [[Providence Bruins]] ||[[AHL]]||17||5||12||17||4|||||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1994]]/[[1995|95]]||[[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||25||16||23||39||18|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||44||5||13||18||8||+4||5||0||0||0||0||-1 |- ALIGN="center" |[[1995]]/[[1996|96]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||76||18||36||54||14||-8||5||1||2||3||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1996]]/[[1997|97]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||21||55||76||14||-22|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1997]]/[[1998|98]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||77||21||58||79||53||+17||4||1||2||3||2|| +2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1998]]/[[1999|99]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||13||21||34||10||-18|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1999]]/[[2000|00]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||57||17||41||58||10||+23||4||0||4||4||8||0 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2000]]/[[2001|01]]||[[HC Slovan Bratislava]]|| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||9||2||4||6||16|||||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||63||16||39||55||14||+20||13||3||5||8||10||+1 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2001]]/[[2002|02]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||9||1||3||4||4||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||72||7||47||54||14||+21||6||0||2||2||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2002]]/[[2003|03]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||14||37||51||12||0||5||0||2||2||0||0 |- ALIGN="center" |[[2003]]/[[2004|04]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||8||29||37||16||+5|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2004]]/[[2005|05]]||[[HC Slavia Praha]]||[[Česká hokejová extraliga|ČE]]||52||13||26||39||41||+6||7||4||2||6||10||-1 |- ALIGN="center" |[[2005]]/[[2006|06]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||74||15||37||52||26||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2006]]/[[2007|07]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||73||23||34||57||22||+2|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[2007]]/[[2008|08]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||52||7||13||20||10||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2008]]/[[2009|09]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||45||11||25||36||65||+4||3||0||1||1||0||-1 |- ALIGN="center" |[[2009]]/[[2010|10]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||54||13||39||52||26||-9||3||1||0||1||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2010]]/[[2011|11]]|| [[CHK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ||[[KHL]]||45||12||16||28||14||+3||7||0||5||5||4||-4 |- ALIGN="center" |[[2011]]/[[2012|12]]||[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||[[KHL]]||21||1||7||8||8||-7|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||2||0||2||2||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Kärpät Oulu]]||[[SM-liiga]]||18||1||8||9||2||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2012]]/[[2013|13]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||52||13||37||50||6||+30||8||1||7||8||0||+8 |- ALIGN="center" |[[2013]]/[[2014|14]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||54||16||51||67||12||+29||4||1||2||3||10|| |- |[[2014]]/[[2015|15]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |49 |20 |31 |51 |8 | +30 |12 |6 |11 |17 |4 | +7 |- |[[2015]]/[[2016|16]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |40 |2 |17 |19 |10 | +2 | | | | | | |- | |[[HK Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |7 |2 |2 |4 |0 | -3 | | | | | | |} == Reprezentácia == S [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|česko-slovenskou reprezentáciou]] získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|Majstrovstvách Európy do 18 rokov]] v roku [[1990]], o rok neskôr dosiahol rovnaký úspech na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS do 20 rokov]]. Prvé roky po vzniku [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácie]] sa kvôli klubovým povinnostiam v NHL nezúčastňoval významných podujatí, prvým bol až [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|Svetový pohár 1996]], kde Slovensko prehralo všetky tri zápasy. Hral na dvoch nasledujúcich svetových šampionátoch – na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] bol jediným hráčom Slovenska z NHL, po zranení [[Jozef Daňo|Jozefa Daňa]] nastupoval v dôležitých zápasoch často v dvoch útokoch, mužstvo obsadilo 9. miesto, na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] 7. miesto. Odohral dva zápasy kvalifikačnej časti [[Zimné olympijské hry 2002|ZOH 2002]], strelil dva góly, Slovensko nepostúpilo do hlavného turnaja a obsadilo 13. miesto. O niekoľko mesiacov na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] pomohol slovenskej reprezentácii k historickému úspechu – titulu majstra sveta, keď ju posilnil v záverečnej fáze turnaja. Ďalšiu medailu – bronz vybojoval nasledujúci rok na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]], so spoluhráčom z útoku [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]] sa stali víťazmi kanadského bodovania celého turnaja, keď obaja dosiahli 15 bodov. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] bol centrom prvého útoku, opäť hral s Pálffym. Slovensko prehralo v dramatickom štvrťfinále s [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. Stümpel zaznamenal 7 asistencií, v tomto ukazovateli mu na turnaji patrilo druhé miesto (spoločne s ďalšími troma hráčmi). Bol členom reprezentácie na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]], avšak na tréningu pred prvým zápasom si bolestivo natiahol brušné svalstvo a nemohol nastúpiť na prvé tri zápasy, pričom zranenie poznačilo jeho výkony v ďalších stretnutiach. Slovensko prehralo vo štvrťfinále s [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Zúčastnil sa [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]], kde Slovensko dosiahlo najlepší výsledok v histórii olympijských hier – štvrté miesto. Stümpel vynikal najmä v zápasoch základnej skupiny, na podujatí zaznamenal gól a 4 asistencie. Tréner [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]]. Vo svojich 40 rokoch bol najstarším hráčom, ktorý nastúpil za slovenskú reprezentáciu.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel opäť v reprezentácii, verí, že jej ešte môže pomôcť | periodikum = hokej.sk | dátum = 9.4.2013 | url = http://www.hokej.sk/reprezentacia/clanok107872-Stumpel_opat_v_reprezentacii_veri_ze_jej_este_moze_pomoct.htm |}}</ref> Na šampionáte však odohral len prvé štyri zápasy, v ďalších stretnutiach ho tréner nezaradil na súpisku.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Vůjtkovi došla trpezlivosť, Stümpel je v dueli s Rakúskom na tribúne | periodikum = sme.sk | dátum = 10.5.2003 | url = http://sport.sme.sk/c/6795972/vujtkovi-dosla-trpezlivost-stmpel-je-v-dueli-s-rakuskom-na-tribune.html |}}</ref> Spolu odohral v slovenskej reprezentácii '''106''' reprezentačných zápasov, strelil '''22''' gólov. Nosí reprezentačný dres s číslom 15. === Štatistika na významných podujatiach === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Podujatie |- ALIGN="center" !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|ME 18 1990]] |6||1||3||4||4||||3. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS 20 1991]] |7||4||4||8||2||8||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Svetový pohár v ľadoovm hokeji 1996|SP 1996]] |3||0||0||0||0||||7. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |8||2||1||3||4||||9. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |4||1||2||3||6||||7. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] ||2||2||1||3||0||||13. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |3||0||1||1||4||+5|||1. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |9||4||11||15||0||+7||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |9||1||2||3||2||+4||4. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |7||0||7||7||6||+2||5. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]] |3||0||0||0||0||-2|||5. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] |7||1||4||5||0||-1||4. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |6||2||1||3||2||+2||10. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |4||0||0||0||2||-1||8. |} == Rodina == Je ženatý od roku [[1999]], s manželkou Martinou majú dve dcéry (Kali a Frea) a syna Olivera. A jeho bratranec Jozef Ševčík a stratený syn Samuel Ševčík a Lukáš Ševčík == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jozef Stümpel}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=5233|meno=Jozef Stümpel}} * {{NHL hráči|id=8458554|meno=Jozef Stümpel}} * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=8649 Jozef Stümpel] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com/] {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 1996}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 2004}} {{DEFAULTSORT:Stumpel, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hráči Florida Panthers]] [[Kategória:Hráči HK Nitra]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči HC Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči Barys Astana]] [[Kategória:Hokejisti Dinama Minsk]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2002]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2003]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2013]] [[Kategória:Slovenskí hokejbalisti]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] 85iopjrv1ik848w0gd11r1crno0pigf 7415056 7415055 2022-07-22T22:00:12Z 85.237.234.101 /* Rodina */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Jozef Stümpel | Portrét = Jozef Stümpel.png | Veľkosť obrázku = | Popis = slovenský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1972|7|20}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 1989 | Rok2 = 2020 | Pozícia = center | Streľba = pravou rukou | Výška = 191 | Váha = 99 | Prezývka = | Draft = 40. celkovo, [[NHL Draft (1991)|1991]],<br />[[Boston Bruins]] }} {{olympijská účasť}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Göteborg 2002]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|Helsinki 2003]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1991|Kanada 1991]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Jozef Stümpel''' (* [[20. júl]] [[1972]], [[Nitra]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]], hrajúci na pozícii centra. Je považovaný za tvorcu hry, svojou konštruktívnou hrou a presnými prihrávkami.<ref name=LATimes>{{Citácia periodika | autor = | titul = Taking Center Stage | periodikum = LA Times | dátum = 4.11.1997 | url = http://articles.latimes.com/1997/nov/04/sports/sp-50071 |}}</ref> Na klubovej i reprezentačnej úrovni vytvoril produktívnu dvojicu so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]].<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel je hokejový Beckham a prekoná vlastný rekord v reprezentácii | periodikum = sme.sk | dátum = 8.4.2013 | url = http://sport.sme.sk/c/6761158/stmpel-je-hokejovy-beckham-a-prekona-vlastny-rekord-v-reprezentacii.html |}}</ref> Ako doplnkový šport hráva [[hokejbal]], V [[október 2012|októbri 2012]] bol zvolený za prezidenta [[Slovenská hokejbalová únia|Slovenskej hokejbalovej únie]]. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Máme dobre zložený tím, vraví Stümpel o Nitre | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.11.2012 | url = http://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/137217-mame-dobre-zlozeny-tim-vravi-stuempel-o-nitre/ |}}</ref> == Klubový hokej == S hokejom začínal v rodnom meste, v klube [[HK Nitra]]. Ako sedemnásťročný začal hrať vo vtedajšej [[1. slovenská národná hokejová liga|1. slovenskej národnej hokejovej ligy]], klubu pomohol k historickému postupu do [[Česko-slovenská hokejová liga|česko-slovenskej ligy]]. V tejto súťaži zaznamenal v 49 zápasoch 45 bodov za 23 gólov a 22 prihrávok, pričom ťažil zo spolupráce so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]], ktorý do Nitry prestúpil zo [[HK 36 Skalica|Skalice]]. Jeho hokejovým vzorom bol [[Wayne Gretzky]] a [[Mario Lemieux]].<ref name=LATimes/> V roku [[1991]] si ho vo vstupnom drafte [[National Hockey League|NHL]] vybral [[Boston Bruins]] v druhom kole ako 40. v poradí. Nasledujúcu sezónu [[1991]]/[[1992|92]] debutoval v NHL, keď odohral za Boston Bruins 4 zápasy, prevažnú časť ročníka pôsobil v [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] za [[Kölner EC]], kde v 33 zápasoch dosiahol 37 bodov. Postupne sa sa prebojoval do základnej zostavy Bostonu, v sezónach [[1995]]/[[1996|96]] a [[1996]]/[[1997|97]] už patril medzi najlepších hráčov. V rokoch [[1997]]{{--}}[[2001]] pôsobil v [[Los Angeles Kings]], keď opäť hral v útočnej formácii s Pálffym. V úvode ročníka 2001/02 ho klub vymenil do Bostonu, kde hral dva roky, potom sa vrátil do Los Angeles. Počas [[lockout v NHL|lockoutu v NHL]] v sezóne 2004/05 hrával spoločne s Pálffym v českom extraligovom mužstve [[HC Slavia Praha]]. Pred ďalšou sezónou podpísal dvojročný kontrakt s [[Florida Panthers]] za 3,25 milióna USD. V druhom roku svojho pôsobenia strelil 23 gólov, čím prekonal svoj osobný rekord. Vedenie s ním podpísalo zmluvu na ďalšie dva roky, pričom sa predpokladalo, že bude mentorom mladého českého útočníka [[Rostislav Olesz|Rostislava Olesza]]. V nasledujúcom ročníku však jeho výkon ovplyvňovali zranenia (odohral len 52 zápasov), vedenie ho po sezóne umiestnilo na waiver (ďalší rok mal zarobiť 2,25 milióna dolárov), keď si ho nevybral iný klub, vyplatilo ho zo zmluvy sumou 1,485 milióna dolárov. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel na Floride definitívne končí | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.6.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/86743-stuempel-na-floride-definitivne-konci/ |}}</ref> Následne podpísal kontrakt s kazašským mužstvom KHL [[Barys Astana]], jeho spoluhráčmi boli [[Branislav Mezei]] (ktorý tiež skončil na Floride) a [[Gabriel Špilár]]. V klube odohral dva roky, patril k najproduktívnejším hráčom. Podľa vlastných slov bol milo prekvapený podmienkami, <ref>{{Citácia periodika | autor = Pavol Komár | titul = Stümpel: Astana ma milo prekvapila. Všetkým | periodikum = pravda.sk | dátum = 7.11.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/khl/clanok/122611-stuempel-astana-ma-milo-prekvapila-vsetkym/ |}}</ref> V ročníku [[2010]]/[[2011|11]] pôsobil v ďalšom klube KHL – bieloruskom [[CHK Dinamo Minsk|Diname Minsk]], pričom bol kapitánom mužstva.<ref> [http://www.hokejportal.sk/?q=clanok/jozef-stumpel-opusta-minsk/32834 www.hokejportal.sk Jozef Stümpel opúšťa Minsk 5.4.2011] </ref> Nasledujúcu sezónu [[2011]]/[[2012|12]] začal v klube [[HC Spartak Moskva]], od 28. októbra do 21. decembra nehral pre zlomeninu ruky. V závere roka s ním Spartak ukončil spoluprácu<ref> [http://www.webhokej24.sk/rusko/khl-aktualne/khl-hossa-a-stumpel-koncia-v-spartaku-moskva4 www.webhokej24.sk Stümpel končí v Spartaku Moskva 30.12.2011] </ref> a sezónu dohral vo [[SM-liiga|SM-liige]] v klube [[Oulun Kärpät]].<ref> [http://aktualne.atlas.sk/stumpel-dohra-sezonu-vo-finskej-lige-v-oulu/sport/hokej/ www.aktualne.atlas.sk Stümpel dohrá sezónu vo fínskej lige 24.1.2012] </ref> V ročníku [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]] pôsobil v extraligovom mužstve [[HK Nitra]].<ref> [http://sport.aktuality.sk/c/136982/jozef-stumpel-zacne-sezonu-v-nitre-zatial-do-konca-septembra/ www.sport.aktuality.sk Jozef Stümpel začne sezónu v Nitre 10.9.2012]</ref><ref> [http://www.hokejportal.net/?q=clanok/41680/stumpel-predlzil-zmluvu-s-nitrou-do-4novembra www.hokejportal.net Stümpel predĺžil zmluvu s Nitrou do 4.novembra 27.9.2012]</ref> V základnej časti zaznamenal 50 bodov v 52 zápasoch, nastupoval v prvom útoku s [[Roman Tománek|Romanom Tománkom]], ktorý sa presadzoval strelecky. Klub sa prebojoval do semifinále play-off, v ktorom prehral s [[HC Košice]]. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1989]]/[[1990|90]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]]||38||12||11||23|||||||||||||||| |- ALIGN="center" | [[1990]]/[[1991|91]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]||49||23||22||45||14|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1991]]/[[1992|92]]||[[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||4||1||0||1||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" ||| [[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||33||19||18||37||35|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1992]]/[[1993|93]]||[[Providence Bruins]]|| [[AHL]] ||56||31||61||92||26||+28||6||4||4||8||0|| |- ALIGN="center" ||| [[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||13||1||3||4||-3|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1993]]/[[1994|94]]|| [[Providence Bruins]] ||[[AHL]]||17||5||12||17||4|||||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1994]]/[[1995|95]]||[[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||25||16||23||39||18|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||44||5||13||18||8||+4||5||0||0||0||0||-1 |- ALIGN="center" |[[1995]]/[[1996|96]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||76||18||36||54||14||-8||5||1||2||3||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1996]]/[[1997|97]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||21||55||76||14||-22|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1997]]/[[1998|98]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||77||21||58||79||53||+17||4||1||2||3||2|| +2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1998]]/[[1999|99]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||13||21||34||10||-18|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1999]]/[[2000|00]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||57||17||41||58||10||+23||4||0||4||4||8||0 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2000]]/[[2001|01]]||[[HC Slovan Bratislava]]|| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||9||2||4||6||16|||||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||63||16||39||55||14||+20||13||3||5||8||10||+1 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2001]]/[[2002|02]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||9||1||3||4||4||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||72||7||47||54||14||+21||6||0||2||2||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2002]]/[[2003|03]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||14||37||51||12||0||5||0||2||2||0||0 |- ALIGN="center" |[[2003]]/[[2004|04]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||8||29||37||16||+5|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2004]]/[[2005|05]]||[[HC Slavia Praha]]||[[Česká hokejová extraliga|ČE]]||52||13||26||39||41||+6||7||4||2||6||10||-1 |- ALIGN="center" |[[2005]]/[[2006|06]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||74||15||37||52||26||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2006]]/[[2007|07]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||73||23||34||57||22||+2|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[2007]]/[[2008|08]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||52||7||13||20||10||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2008]]/[[2009|09]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||45||11||25||36||65||+4||3||0||1||1||0||-1 |- ALIGN="center" |[[2009]]/[[2010|10]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||54||13||39||52||26||-9||3||1||0||1||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2010]]/[[2011|11]]|| [[CHK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ||[[KHL]]||45||12||16||28||14||+3||7||0||5||5||4||-4 |- ALIGN="center" |[[2011]]/[[2012|12]]||[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||[[KHL]]||21||1||7||8||8||-7|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||2||0||2||2||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Kärpät Oulu]]||[[SM-liiga]]||18||1||8||9||2||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2012]]/[[2013|13]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||52||13||37||50||6||+30||8||1||7||8||0||+8 |- ALIGN="center" |[[2013]]/[[2014|14]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||54||16||51||67||12||+29||4||1||2||3||10|| |- |[[2014]]/[[2015|15]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |49 |20 |31 |51 |8 | +30 |12 |6 |11 |17 |4 | +7 |- |[[2015]]/[[2016|16]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |40 |2 |17 |19 |10 | +2 | | | | | | |- | |[[HK Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |7 |2 |2 |4 |0 | -3 | | | | | | |} == Reprezentácia == S [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|česko-slovenskou reprezentáciou]] získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|Majstrovstvách Európy do 18 rokov]] v roku [[1990]], o rok neskôr dosiahol rovnaký úspech na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS do 20 rokov]]. Prvé roky po vzniku [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácie]] sa kvôli klubovým povinnostiam v NHL nezúčastňoval významných podujatí, prvým bol až [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|Svetový pohár 1996]], kde Slovensko prehralo všetky tri zápasy. Hral na dvoch nasledujúcich svetových šampionátoch – na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] bol jediným hráčom Slovenska z NHL, po zranení [[Jozef Daňo|Jozefa Daňa]] nastupoval v dôležitých zápasoch často v dvoch útokoch, mužstvo obsadilo 9. miesto, na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] 7. miesto. Odohral dva zápasy kvalifikačnej časti [[Zimné olympijské hry 2002|ZOH 2002]], strelil dva góly, Slovensko nepostúpilo do hlavného turnaja a obsadilo 13. miesto. O niekoľko mesiacov na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] pomohol slovenskej reprezentácii k historickému úspechu – titulu majstra sveta, keď ju posilnil v záverečnej fáze turnaja. Ďalšiu medailu – bronz vybojoval nasledujúci rok na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]], so spoluhráčom z útoku [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]] sa stali víťazmi kanadského bodovania celého turnaja, keď obaja dosiahli 15 bodov. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] bol centrom prvého útoku, opäť hral s Pálffym. Slovensko prehralo v dramatickom štvrťfinále s [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. Stümpel zaznamenal 7 asistencií, v tomto ukazovateli mu na turnaji patrilo druhé miesto (spoločne s ďalšími troma hráčmi). Bol členom reprezentácie na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]], avšak na tréningu pred prvým zápasom si bolestivo natiahol brušné svalstvo a nemohol nastúpiť na prvé tri zápasy, pričom zranenie poznačilo jeho výkony v ďalších stretnutiach. Slovensko prehralo vo štvrťfinále s [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Zúčastnil sa [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]], kde Slovensko dosiahlo najlepší výsledok v histórii olympijských hier – štvrté miesto. Stümpel vynikal najmä v zápasoch základnej skupiny, na podujatí zaznamenal gól a 4 asistencie. Tréner [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]]. Vo svojich 40 rokoch bol najstarším hráčom, ktorý nastúpil za slovenskú reprezentáciu.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel opäť v reprezentácii, verí, že jej ešte môže pomôcť | periodikum = hokej.sk | dátum = 9.4.2013 | url = http://www.hokej.sk/reprezentacia/clanok107872-Stumpel_opat_v_reprezentacii_veri_ze_jej_este_moze_pomoct.htm |}}</ref> Na šampionáte však odohral len prvé štyri zápasy, v ďalších stretnutiach ho tréner nezaradil na súpisku.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Vůjtkovi došla trpezlivosť, Stümpel je v dueli s Rakúskom na tribúne | periodikum = sme.sk | dátum = 10.5.2003 | url = http://sport.sme.sk/c/6795972/vujtkovi-dosla-trpezlivost-stmpel-je-v-dueli-s-rakuskom-na-tribune.html |}}</ref> Spolu odohral v slovenskej reprezentácii '''106''' reprezentačných zápasov, strelil '''22''' gólov. Nosí reprezentačný dres s číslom 15. === Štatistika na významných podujatiach === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Podujatie |- ALIGN="center" !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|ME 18 1990]] |6||1||3||4||4||||3. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS 20 1991]] |7||4||4||8||2||8||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Svetový pohár v ľadoovm hokeji 1996|SP 1996]] |3||0||0||0||0||||7. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |8||2||1||3||4||||9. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |4||1||2||3||6||||7. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] ||2||2||1||3||0||||13. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |3||0||1||1||4||+5|||1. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |9||4||11||15||0||+7||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |9||1||2||3||2||+4||4. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |7||0||7||7||6||+2||5. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]] |3||0||0||0||0||-2|||5. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] |7||1||4||5||0||-1||4. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |6||2||1||3||2||+2||10. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |4||0||0||0||2||-1||8. |} == Rodina == Je ženatý od roku [[1999]], s manželkou Martinou majú dve dcéry (Kali a Frea) a syna Olivera. A jeho bratranec Jozef Ševčík == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jozef Stümpel}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=5233|meno=Jozef Stümpel}} * {{NHL hráči|id=8458554|meno=Jozef Stümpel}} * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=8649 Jozef Stümpel] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com/] {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 1996}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 2004}} {{DEFAULTSORT:Stumpel, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hráči Florida Panthers]] [[Kategória:Hráči HK Nitra]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči HC Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči Barys Astana]] [[Kategória:Hokejisti Dinama Minsk]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2002]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2003]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2013]] [[Kategória:Slovenskí hokejbalisti]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] mwsklo474ct91dpwrq97xyx05rhbjga 7415057 7415056 2022-07-22T22:20:58Z PeterWiki3 212380 vrátenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Jozef Stümpel | Portrét = Jozef Stümpel.png | Veľkosť obrázku = | Popis = slovenský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1972|7|20}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 1989 | Rok2 = 2020 | Pozícia = center | Streľba = pravou rukou | Výška = 191 | Váha = 99 | Prezývka = | Draft = 40. celkovo, [[NHL Draft (1991)|1991]],<br />[[Boston Bruins]] }} {{olympijská účasť}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Göteborg 2002]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|Helsinki 2003]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1991|Kanada 1991]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Jozef Stümpel''' (* [[20. júl]] [[1972]], [[Nitra]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]], hrajúci na pozícii centra. Je považovaný za tvorcu hry, svojou konštruktívnou hrou a presnými prihrávkami.<ref name=LATimes>{{Citácia periodika | autor = | titul = Taking Center Stage | periodikum = LA Times | dátum = 4.11.1997 | url = http://articles.latimes.com/1997/nov/04/sports/sp-50071 |}}</ref> Na klubovej i reprezentačnej úrovni vytvoril produktívnu dvojicu so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]].<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel je hokejový Beckham a prekoná vlastný rekord v reprezentácii | periodikum = sme.sk | dátum = 8.4.2013 | url = http://sport.sme.sk/c/6761158/stmpel-je-hokejovy-beckham-a-prekona-vlastny-rekord-v-reprezentacii.html |}}</ref> Ako doplnkový šport hráva [[hokejbal]], V [[október 2012|októbri 2012]] bol zvolený za prezidenta [[Slovenská hokejbalová únia|Slovenskej hokejbalovej únie]]. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Máme dobre zložený tím, vraví Stümpel o Nitre | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.11.2012 | url = http://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/137217-mame-dobre-zlozeny-tim-vravi-stuempel-o-nitre/ |}}</ref> == Klubový hokej == S hokejom začínal v rodnom meste, v klube [[HK Nitra]]. Ako sedemnásťročný začal hrať vo vtedajšej [[1. slovenská národná hokejová liga|1. slovenskej národnej hokejovej ligy]], klubu pomohol k historickému postupu do [[Česko-slovenská hokejová liga|česko-slovenskej ligy]]. V tejto súťaži zaznamenal v 49 zápasoch 45 bodov za 23 gólov a 22 prihrávok, pričom ťažil zo spolupráce so [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]], ktorý do Nitry prestúpil zo [[HK 36 Skalica|Skalice]]. Jeho hokejovým vzorom bol [[Wayne Gretzky]] a [[Mario Lemieux]].<ref name=LATimes/> V roku [[1991]] si ho vo vstupnom drafte [[National Hockey League|NHL]] vybral [[Boston Bruins]] v druhom kole ako 40. v poradí. Nasledujúcu sezónu [[1991]]/[[1992|92]] debutoval v NHL, keď odohral za Boston Bruins 4 zápasy, prevažnú časť ročníka pôsobil v [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] za [[Kölner EC]], kde v 33 zápasoch dosiahol 37 bodov. Postupne sa sa prebojoval do základnej zostavy Bostonu, v sezónach [[1995]]/[[1996|96]] a [[1996]]/[[1997|97]] už patril medzi najlepších hráčov. V rokoch [[1997]]{{--}}[[2001]] pôsobil v [[Los Angeles Kings]], keď opäť hral v útočnej formácii s Pálffym. V úvode ročníka 2001/02 ho klub vymenil do Bostonu, kde hral dva roky, potom sa vrátil do Los Angeles. Počas [[lockout v NHL|lockoutu v NHL]] v sezóne 2004/05 hrával spoločne s Pálffym v českom extraligovom mužstve [[HC Slavia Praha]]. Pred ďalšou sezónou podpísal dvojročný kontrakt s [[Florida Panthers]] za 3,25 milióna USD. V druhom roku svojho pôsobenia strelil 23 gólov, čím prekonal svoj osobný rekord. Vedenie s ním podpísalo zmluvu na ďalšie dva roky, pričom sa predpokladalo, že bude mentorom mladého českého útočníka [[Rostislav Olesz|Rostislava Olesza]]. V nasledujúcom ročníku však jeho výkon ovplyvňovali zranenia (odohral len 52 zápasov), vedenie ho po sezóne umiestnilo na waiver (ďalší rok mal zarobiť 2,25 milióna dolárov), keď si ho nevybral iný klub, vyplatilo ho zo zmluvy sumou 1,485 milióna dolárov. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel na Floride definitívne končí | periodikum = pravda.sk | dátum = 28.6.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/86743-stuempel-na-floride-definitivne-konci/ |}}</ref> Následne podpísal kontrakt s kazašským mužstvom KHL [[Barys Astana]], jeho spoluhráčmi boli [[Branislav Mezei]] (ktorý tiež skončil na Floride) a [[Gabriel Špilár]]. V klube odohral dva roky, patril k najproduktívnejším hráčom. Podľa vlastných slov bol milo prekvapený podmienkami, <ref>{{Citácia periodika | autor = Pavol Komár | titul = Stümpel: Astana ma milo prekvapila. Všetkým | periodikum = pravda.sk | dátum = 7.11.2008 | url = http://hokej.pravda.sk/khl/clanok/122611-stuempel-astana-ma-milo-prekvapila-vsetkym/ |}}</ref> V ročníku [[2010]]/[[2011|11]] pôsobil v ďalšom klube KHL – bieloruskom [[CHK Dinamo Minsk|Diname Minsk]], pričom bol kapitánom mužstva.<ref> [http://www.hokejportal.sk/?q=clanok/jozef-stumpel-opusta-minsk/32834 www.hokejportal.sk Jozef Stümpel opúšťa Minsk 5.4.2011] </ref> Nasledujúcu sezónu [[2011]]/[[2012|12]] začal v klube [[HC Spartak Moskva]], od 28. októbra do 21. decembra nehral pre zlomeninu ruky. V závere roka s ním Spartak ukončil spoluprácu<ref> [http://www.webhokej24.sk/rusko/khl-aktualne/khl-hossa-a-stumpel-koncia-v-spartaku-moskva4 www.webhokej24.sk Stümpel končí v Spartaku Moskva 30.12.2011] </ref> a sezónu dohral vo [[SM-liiga|SM-liige]] v klube [[Oulun Kärpät]].<ref> [http://aktualne.atlas.sk/stumpel-dohra-sezonu-vo-finskej-lige-v-oulu/sport/hokej/ www.aktualne.atlas.sk Stümpel dohrá sezónu vo fínskej lige 24.1.2012] </ref> V ročníku [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]] pôsobil v extraligovom mužstve [[HK Nitra]].<ref> [http://sport.aktuality.sk/c/136982/jozef-stumpel-zacne-sezonu-v-nitre-zatial-do-konca-septembra/ www.sport.aktuality.sk Jozef Stümpel začne sezónu v Nitre 10.9.2012]</ref><ref> [http://www.hokejportal.net/?q=clanok/41680/stumpel-predlzil-zmluvu-s-nitrou-do-4novembra www.hokejportal.net Stümpel predĺžil zmluvu s Nitrou do 4.novembra 27.9.2012]</ref> V základnej časti zaznamenal 50 bodov v 52 zápasoch, nastupoval v prvom útoku s [[Roman Tománek|Romanom Tománkom]], ktorý sa presadzoval strelecky. Klub sa prebojoval do semifinále play-off, v ktorom prehral s [[HC Košice]]. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1989]]/[[1990|90]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]]||38||12||11||23|||||||||||||||| |- ALIGN="center" | [[1990]]/[[1991|91]]||[[HK Nitra|AC Nitra]]||[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]||49||23||22||45||14|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1991]]/[[1992|92]]||[[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||4||1||0||1||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" ||| [[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||33||19||18||37||35|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[1992]]/[[1993|93]]||[[Providence Bruins]]|| [[AHL]] ||56||31||61||92||26||+28||6||4||4||8||0|| |- ALIGN="center" ||| [[Boston Bruins]] ||[[NHL]]||13||1||3||4||-3|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1993]]/[[1994|94]]|| [[Providence Bruins]] ||[[AHL]]||17||5||12||17||4|||||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1994]]/[[1995|95]]||[[Kölner EC]]||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]]||25||16||23||39||18|||||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||44||5||13||18||8||+4||5||0||0||0||0||-1 |- ALIGN="center" |[[1995]]/[[1996|96]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||76||18||36||54||14||-8||5||1||2||3||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1996]]/[[1997|97]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||21||55||76||14||-22|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1997]]/[[1998|98]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||77||21||58||79||53||+17||4||1||2||3||2|| +2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1998]]/[[1999|99]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||13||21||34||10||-18|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[1999]]/[[2000|00]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||57||17||41||58||10||+23||4||0||4||4||8||0 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2000]]/[[2001|01]]||[[HC Slovan Bratislava]]|| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||9||2||4||6||16|||||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||63||16||39||55||14||+20||13||3||5||8||10||+1 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2001]]/[[2002|02]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||9||1||3||4||4||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||72||7||47||54||14||+21||6||0||2||2||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2002]]/[[2003|03]]||[[Boston Bruins]]||[[NHL]]||78||14||37||51||12||0||5||0||2||2||0||0 |- ALIGN="center" |[[2003]]/[[2004|04]]||[[Los Angeles Kings]]||[[NHL]]||64||8||29||37||16||+5|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2004]]/[[2005|05]]||[[HC Slavia Praha]]||[[Česká hokejová extraliga|ČE]]||52||13||26||39||41||+6||7||4||2||6||10||-1 |- ALIGN="center" |[[2005]]/[[2006|06]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||74||15||37||52||26||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2006]]/[[2007|07]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||73||23||34||57||22||+2|||||||||||| |- ALIGN="center" |[[2007]]/[[2008|08]]||[[Florida Panthers]]||[[NHL]]||52||7||13||20||10||+11|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2008]]/[[2009|09]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||45||11||25||36||65||+4||3||0||1||1||0||-1 |- ALIGN="center" |[[2009]]/[[2010|10]]||[[Barys Astana]]||[[KHL]]||54||13||39||52||26||-9||3||1||0||1||0||-2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2010]]/[[2011|11]]|| [[CHK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ||[[KHL]]||45||12||16||28||14||+3||7||0||5||5||4||-4 |- ALIGN="center" |[[2011]]/[[2012|12]]||[[CHK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||[[KHL]]||21||1||7||8||8||-7|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||2||0||2||2||0||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" |||[[Kärpät Oulu]]||[[SM-liiga]]||18||1||8||9||2||+1|||||||||||| |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2012]]/[[2013|13]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||52||13||37||50||6||+30||8||1||7||8||0||+8 |- ALIGN="center" |[[2013]]/[[2014|14]]||[[HK Nitra]]||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]||54||16||51||67||12||+29||4||1||2||3||10|| |- |[[2014]]/[[2015|15]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |49 |20 |31 |51 |8 | +30 |12 |6 |11 |17 |4 | +7 |- |[[2015]]/[[2016|16]] |[[HK Nitra]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |40 |2 |17 |19 |10 | +2 | | | | | | |- | |[[HK Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |7 |2 |2 |4 |0 | -3 | | | | | | |} == Reprezentácia == S [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|česko-slovenskou reprezentáciou]] získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|Majstrovstvách Európy do 18 rokov]] v roku [[1990]], o rok neskôr dosiahol rovnaký úspech na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS do 20 rokov]]. Prvé roky po vzniku [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácie]] sa kvôli klubovým povinnostiam v NHL nezúčastňoval významných podujatí, prvým bol až [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|Svetový pohár 1996]], kde Slovensko prehralo všetky tri zápasy. Hral na dvoch nasledujúcich svetových šampionátoch – na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] bol jediným hráčom Slovenska z NHL, po zranení [[Jozef Daňo|Jozefa Daňa]] nastupoval v dôležitých zápasoch často v dvoch útokoch, mužstvo obsadilo 9. miesto, na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] 7. miesto. Odohral dva zápasy kvalifikačnej časti [[Zimné olympijské hry 2002|ZOH 2002]], strelil dva góly, Slovensko nepostúpilo do hlavného turnaja a obsadilo 13. miesto. O niekoľko mesiacov na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] pomohol slovenskej reprezentácii k historickému úspechu – titulu majstra sveta, keď ju posilnil v záverečnej fáze turnaja. Ďalšiu medailu – bronz vybojoval nasledujúci rok na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]], so spoluhráčom z útoku [[Žigmund Pálffy|Žigmundom Pálffym]] sa stali víťazmi kanadského bodovania celého turnaja, keď obaja dosiahli 15 bodov. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] bol centrom prvého útoku, opäť hral s Pálffym. Slovensko prehralo v dramatickom štvrťfinále s [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]]. Stümpel zaznamenal 7 asistencií, v tomto ukazovateli mu na turnaji patrilo druhé miesto (spoločne s ďalšími troma hráčmi). Bol členom reprezentácie na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]], avšak na tréningu pred prvým zápasom si bolestivo natiahol brušné svalstvo a nemohol nastúpiť na prvé tri zápasy, pričom zranenie poznačilo jeho výkony v ďalších stretnutiach. Slovensko prehralo vo štvrťfinále s [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Zúčastnil sa [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]], kde Slovensko dosiahlo najlepší výsledok v histórii olympijských hier – štvrté miesto. Stümpel vynikal najmä v zápasoch základnej skupiny, na podujatí zaznamenal gól a 4 asistencie. Tréner [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]]. Vo svojich 40 rokoch bol najstarším hráčom, ktorý nastúpil za slovenskú reprezentáciu.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Stümpel opäť v reprezentácii, verí, že jej ešte môže pomôcť | periodikum = hokej.sk | dátum = 9.4.2013 | url = http://www.hokej.sk/reprezentacia/clanok107872-Stumpel_opat_v_reprezentacii_veri_ze_jej_este_moze_pomoct.htm |}}</ref> Na šampionáte však odohral len prvé štyri zápasy, v ďalších stretnutiach ho tréner nezaradil na súpisku.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Vůjtkovi došla trpezlivosť, Stümpel je v dueli s Rakúskom na tribúne | periodikum = sme.sk | dátum = 10.5.2003 | url = http://sport.sme.sk/c/6795972/vujtkovi-dosla-trpezlivost-stmpel-je-v-dueli-s-rakuskom-na-tribune.html |}}</ref> Spolu odohral v slovenskej reprezentácii '''106''' reprezentačných zápasov, strelil '''22''' gólov. Nosí reprezentačný dres s číslom 15. === Štatistika na významných podujatiach === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Podujatie |- ALIGN="center" !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji do 18 rokov 1990|ME 18 1990]] |6||1||3||4||4||||3. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov 1991|MS 20 1991]] |7||4||4||8||2||8||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Svetový pohár v ľadoovm hokeji 1996|SP 1996]] |3||0||0||0||0||||7. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] |8||2||1||3||4||||9. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] |4||1||2||3||6||||7. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]] ||2||2||1||3||0||||13. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] |3||0||1||1||4||+5|||1. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] |9||4||11||15||0||+7||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |9||1||2||3||2||+4||4. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |7||0||7||7||6||+2||5. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]] |3||0||0||0||0||-2|||5. |- ALIGN="center" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] |7||1||4||5||0||-1||4. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] |6||2||1||3||2||+2||10. |- ALIGN="center" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] |4||0||0||0||2||-1||8. |} == Rodina == Je ženatý od roku [[1999]], s manželkou Martinou majú dve dcéry (Kali a Frea) a syna Olivera. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jozef Stümpel}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=5233|meno=Jozef Stümpel}} * {{NHL hráči|id=8458554|meno=Jozef Stümpel}} * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=8649 Jozef Stümpel] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com/] {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 1996}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 2004}} {{DEFAULTSORT:Stumpel, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Los Angeles Kings]] [[Kategória:Hráči Florida Panthers]] [[Kategória:Hráči HK Nitra]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči HC Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči Barys Astana]] [[Kategória:Hokejisti Dinama Minsk]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2002]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2003]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2013]] [[Kategória:Slovenskí hokejbalisti]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] 99ug061lpt4kp9pivek9gn9445xphlr 0 26126 7414951 7412307 2022-07-22T15:43:18Z PosoniumAster 125024 Pamiatky wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | obrazok = Sambron13Slovakia.JPG | Popis obrázku = Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Stará Ľubovňa | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Šambronka | Rieka 1 = [[Uhliskový potok (prítok Šambronky)|Uhliskový potok]] | Zemepisná šírka = 49.2256 | Zemepisná dĺžka = 20.7496 | Nadmorská výška = 672 | Prvá zmienka = 1345 | Starosta = Štefan Petrus<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 065 45 (pošta [[Plavnica]]) | Kód = 527033 | EČV = SL | Predvoľba = +421-52 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sambron.sk | Commons = Šambron | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šambron''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]]. == Polohopis == Obec sa nachádza na [[východné Slovensko|východnom Slovensku]], v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] v okrese Stará Ľubovňa v prostredí [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]]. Stred obce má nadmorskú výšku 672 m, výškové rozpätie katastrálneho územia obce je 580{{--}}1330 m. Najvyšší vrch týčiaci nad obcou sú [[Siminy]] (1287 m). Z [[geológia|geologicko]]-[[geomorfológia|geomorfologického]] hľadiska sa obec nachádza vo [[flyšové pásmo|flyšovom pásme]] [[západné Karpaty|západných Karpát]]. Nachádza sa tu sírouhlíkový prameň Smerďačky. == Dejiny == Obec bola založená po roku [[1366]], keď kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] daroval územie obce zemanovi Jakubovi. Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku [[1411]] ako Fekethekuth, keď ju kúpil šľachtic Henrich. Neskoršie sa obec spomínala ako Swarczbron, Sambron a Šambron. V [[15. storočie|15.]] alebo [[16. storočie|16. storočí]] v obci postavili pravoslávny [[chrám]] (obec bola silne osídlená [[Rusíni na Slovensku|Rusínmi]]), ktorý v roku [[1872]] prebudovali na gréckokatolícky. Je zasvätený [[Panna Mária|Panne Márii]] Ochrankyni. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] obec postihlo silné vysťahovalectvo. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] (od roku [[1943]]) bol Šambron prechodnou základňou partizánskych skupín. Pri prechode frontu cez obec Šambron, v januári roku [[1945]], nemecké vojská nasadili v bojoch delostrelectvo. Vojaci Červenej armády odpovedali paľbou z raketometov. Následkom týchto tvrdých bojov celá obec vyhorela a obyvatelia obce si holé životy zachránili útekom do neďalekého lesa Hajnica. Po návrate do dediny ich čakal nemilosrdný pohľad, keďže z ich domovov zostali len spálené trosky. Zhorelo 145 domov. Časť obyvateľov, ktorí ostali bez strechy nad hlavou, prichýlili v obciach [[Chmeľnica]], [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Hniezdne]] a [[Podhorany (okres Kežmarok)|Podhorany]]. <ref> http://www.hradlubovna.sk/sk/oslobodenie-obci-okresu-stara-lubovna-koncom-januara-1945/</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] chrám ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[historizmus|neorománska]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1872]]. Úpravami prešiel v roku [[1934]] a po poškodení v druhej svetovej vojne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=17616 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Interiér je zaklenutý valenými a pruskými [[klenba]]mi. Vnútorné zariadenie chrámu s [[ikonostas]]om je mladšie. Bočný [[neobarok]]ový [[oltár]] pochádza z doby vzniku chrámu. Z jeho inventára pochádza kalich z roku [[1636]], ktorý je súčasťou zbierok Šarišského múzea v [[Bardejov]]e. Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Oktogonálna veža je členená lizénami a kordónovou rímsou a ukončená oblúčkovým vlysom a ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šambron - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sambron-chram-ochrany-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Sambron13Slovakia7.JPG|Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky Súbor:Sambron13Slovakia4.JPG Súbor:Sambron13Slovakia6.JPG Súbor:Sambron13Slovakia5.JPG|Portál chrámu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sambron.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Stará Ľubovňa}} [[Kategória:Šambron| ]] [[Kategória:Obce okresu Stará Ľubovňa]] crbko99unblz77k1zqs34fj3nqkhhw8 0 26168 7415028 7399046 2022-07-22T20:36:51Z 95.103.122.231 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Spišské Hanušovce | Iné názvy = | Obrázok = Spišské Hanušovce 3MS6.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Kežmarok | Región = Zamagurie | Časti = | Rieka = [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.334722 | Zemepisná dĺžka = 20.344444 | Nadmorská výška = 620 | Prvá zmienka = 1278 | Starosta = Maroš Ovšonka <ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 059 04 | Kód = 523861 | EČV = KK | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Obecný úrad<br/>Spišské Hanušovce 97<br/>059 04 | E-mail = | Telefón = 418 1421 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = spisskehanusovce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Farský kostol sv. Ondreja - Spišské Hanušovce.jpg|náhľad|Farský kostol sv. Ondreja - Spišské Hanušovce]] '''Spišské Hanušovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Zamagurie|Zamagurí]], v okrese [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]. == Poloha == Obec sa nachádza v severnej časti [[Spišská Magura|Spišskej Magury]], v údolí potoka [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieka]]. Prechádza ňou dôležitá [[Cesta II. triedy 542 (Slovensko)|cesta II/542]], spájajúca [[Spišská Belá|Spišskú Belú]] a [[Spišská Stará Ves|Spišskú Starú Ves]]. == Dejiny == Spišské Hanušovce patria medzi najstaršie [[Zamagurie|Zamagurské]] obce, založenej na starej obchodnej ceste do [[Poľsko|Poľska]] údolím [[Dunajec|Dunajca]]. Prvé písomné správy o osade Spišské Hanušovce /maďarsky Hanusfalva/ sa nachádzajú v kanonickej vizitácii farnosti, ktorú previedol Spišský prepošt Ján Figray. Podľa nej obec jestvovala už pred rokom [[1234]], kedy sa spomína dodnes stojaci kostolík, vystavaný rehoľníkmi z Lendackého kláštora. Tí spravovali Hanušovce i po založení miestnej farnosti, čo dokladá kanonická vizitácia z roku [[1700]], kedy bol tu farárom Adrianus Novolský, rehoľník uvedenej rehole. Majiteľmi Hanušoviec sa neskôr stali potomkovia rodiny Horváth de Palocsa, sídliaci na Nedeckom zámku, ktorí sa stali patrónmi farského kostola. == Historické pamiatky == V obci je [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] [[Ondrej (apoštol)|sv. Andreja apoštola]] z roku [[1234]], [[kaplnka]] [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] z roku [[1803]] a [[Panna Mária|Panny Márie]] Nanebovzatej z roku [[1815]]. V obci sa nachádza aj čiastočná ľudová architektúra. === [[Kostol svätého Ondreja (Spišské Hanušovce)|Kostol svätého Ondreja apoštola]] === Písomných prameňov o histórii Hanušoviec je veľmi málo a najviac informácii ponúkajú kanonické vizitácie, z ktorých najstaršia sa datuje k roku [[1700]]. V nej sa uvádza, že v obci je murovaný kostol z obdobia už okolo roku [[1200]] (iný zdroj uvádza až rok 1314). Jeho pôvodná podoba je čiastočne viditeľná na veži a svätyni. Vchod do kostolíka bol zo západnej strany pod vežou od potoka, pod vežou bola predsieň kostola /tzv. babinec/ a do vlastného kostola sa vošlo vchodom, ktorý aj dnes vidieť za terajším hlavným oltárom. Kostolík nevyniká nijakým zvláštnym slohom. K väčšej oprave došlo až v roku [[1831]], kedy sa odstránili i pozostatky škôd po požiari v roku [[1787]], kedy vyhorel kostol i fara. Medzi rokmi 1758 až 1763 bola ku pôvodnému kostolíku pristavená dnešná chrámová loď. Prístavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s financovaním rehoľníkov z Miechovienského Konventu. Farské budovy boli opravené až roku 1790 a 1792 za pomoci spišského biskupa. [[25. august]]a [[1801]] bolo dané patronátne právo nad farnosťou Spišské Hanušovce barónovi Horváth de Palocza /z Plavča/. V roku [[1873]] bola prestavaná sakristia a podlaha kostola, v r. 1874 bol opravený orgán a o dva roky neskôr strecha. Súčasný oltár pochádza z roku 1893. '''Kaplnka sv. Barbory''' stojí od roku [[1803]] na mieste staršej drevenej kaplnky. Terajšia kaplnka má tri oltáre: sv. Barbory, P. Márie a sv. Vojtecha. Vnútorné zariadenie bolo prevzaté zväčša zo starej drevenej kaplnky. Za dedinou smerom na [[Reľov]] bola roku [[1815]] postavená kaplnka P. Márie Nanebovzatej. === Škola === O školskej výchove v obci je málo správ. Prvá zmienka o zriadení školy pochádza z [[18. jún]]a [[1810]], kedy bola uzavretá dohoda medzi občanmi Hanušoviec a [[Jezersko|Jezerska]] s Jozefom Janosfym ako inšpektorom ľudových škôl. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] bola postavená nová väčšia budova pre 80 detí s "patričnými potrebami" ako lavice, tabule, mapy, glóbus atď. Žiaci si školu pochvaľujú a na svoju dedinu sú patrične hrdí. == Pohromy a nešťastia == Posledné dve storočia boli pre Hanušovčanov pomerne bohaté na rôzne pohromy a nešťastia. Zvlášť vynikajú [[cholera]], požiare, povodne a hlad. * [[1787]] (1788) - obrovský požiar, ktorý zničil takmer celú dedinu * [[20. júl]]a [[1818]] vypukol v Hanušovciach ďalší požiar * [[27. september|27. septembra]] [[1841]] tretí požiar pohltil veľa domov a faru * [[1848]] potlačenie nepokojov (ruským) cárskym vojskom * [[1849]] obec vyrabovali ruskí cárski kozáci * [[1831]] a [[1873]] epidémie cholery, druhá si vyžiadala 105 obetí * [[19. október|19. októbra]] [[1873]] zhorelo pri požiari 16 domov * [[19. marec|19. marca]] [[1877]] ďalší požiar zničil 6 domov s hospodárskymi budovami (dom Pavla Kostku bol podpálený) * [[17. august]]a [[1845]] a [[3. júl]]a [[1880]] spôsobila prietrž mračien veľké povodne * [[10. február]]a [[1887]] požiar zničil 20 domov, nasledujúci ([[28. september|28. septembra]] [[1890]]) postihol 30 domov i faru * 9. decembra [[2012]] - požiar reštaurácie "U kamenára". Zhorela celá reštaurácia a priľahlé hospodárske budovy. == Referencie == {{referencie}} {{Obce okresu Kežmarok}} [[Kategória:Spišské Hanušovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Kežmarok]] thuf7lba27vlxn9g0afarrcp6bmdab4 7415113 7415028 2022-07-23T07:38:45Z DurMar12 181423 Revízia 7415028 používateľa [[Special:Contributions/95.103.122.231|95.103.122.231]] ([[User talk:95.103.122.231|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Spišské Hanušovce | Iné názvy = | Obrázok = Spišské Hanušovce 3MS6.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Kežmarok | Región = Zamagurie | Časti = | Rieka = [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.334722 | Zemepisná dĺžka = 20.344444 | Nadmorská výška = 620 | Prvá zmienka = 1278 | Starosta = Jozef Dudžák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 059 04 | Kód = 523861 | EČV = KK | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Obecný úrad<br/>Spišské Hanušovce 97<br/>059 04 | E-mail = | Telefón = 418 1421 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = spisskehanusovce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Farský kostol sv. Ondreja - Spišské Hanušovce.jpg|náhľad|Farský kostol sv. Ondreja - Spišské Hanušovce]] '''Spišské Hanušovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Zamagurie|Zamagurí]], v okrese [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]. == Poloha == Obec sa nachádza v severnej časti [[Spišská Magura|Spišskej Magury]], v údolí potoka [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieka]]. Prechádza ňou dôležitá [[Cesta II. triedy 542 (Slovensko)|cesta II/542]], spájajúca [[Spišská Belá|Spišskú Belú]] a [[Spišská Stará Ves|Spišskú Starú Ves]]. == Dejiny == Spišské Hanušovce patria medzi najstaršie [[Zamagurie|Zamagurské]] obce, založenej na starej obchodnej ceste do [[Poľsko|Poľska]] údolím [[Dunajec|Dunajca]]. Prvé písomné správy o osade Spišské Hanušovce /maďarsky Hanusfalva/ sa nachádzajú v kanonickej vizitácii farnosti, ktorú previedol Spišský prepošt Ján Figray. Podľa nej obec jestvovala už pred rokom [[1234]], kedy sa spomína dodnes stojaci kostolík, vystavaný rehoľníkmi z Lendackého kláštora. Tí spravovali Hanušovce i po založení miestnej farnosti, čo dokladá kanonická vizitácia z roku [[1700]], kedy bol tu farárom Adrianus Novolský, rehoľník uvedenej rehole. Majiteľmi Hanušoviec sa neskôr stali potomkovia rodiny Horváth de Palocsa, sídliaci na Nedeckom zámku, ktorí sa stali patrónmi farského kostola. == Historické pamiatky == V obci je [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] [[Ondrej (apoštol)|sv. Andreja apoštola]] z roku [[1234]], [[kaplnka]] [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] z roku [[1803]] a [[Panna Mária|Panny Márie]] Nanebovzatej z roku [[1815]]. V obci sa nachádza aj čiastočná ľudová architektúra. === [[Kostol svätého Ondreja (Spišské Hanušovce)|Kostol svätého Ondreja apoštola]] === Písomných prameňov o histórii Hanušoviec je veľmi málo a najviac informácii ponúkajú kanonické vizitácie, z ktorých najstaršia sa datuje k roku [[1700]]. V nej sa uvádza, že v obci je murovaný kostol z obdobia už okolo roku [[1200]] (iný zdroj uvádza až rok 1314). Jeho pôvodná podoba je čiastočne viditeľná na veži a svätyni. Vchod do kostolíka bol zo západnej strany pod vežou od potoka, pod vežou bola predsieň kostola /tzv. babinec/ a do vlastného kostola sa vošlo vchodom, ktorý aj dnes vidieť za terajším hlavným oltárom. Kostolík nevyniká nijakým zvláštnym slohom. K väčšej oprave došlo až v roku [[1831]], kedy sa odstránili i pozostatky škôd po požiari v roku [[1787]], kedy vyhorel kostol i fara. Medzi rokmi 1758 až 1763 bola ku pôvodnému kostolíku pristavená dnešná chrámová loď. Prístavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s financovaním rehoľníkov z Miechovienského Konventu. Farské budovy boli opravené až roku 1790 a 1792 za pomoci spišského biskupa. [[25. august]]a [[1801]] bolo dané patronátne právo nad farnosťou Spišské Hanušovce barónovi Horváth de Palocza /z Plavča/. V roku [[1873]] bola prestavaná sakristia a podlaha kostola, v r. 1874 bol opravený orgán a o dva roky neskôr strecha. Súčasný oltár pochádza z roku 1893. '''Kaplnka sv. Barbory''' stojí od roku [[1803]] na mieste staršej drevenej kaplnky. Terajšia kaplnka má tri oltáre: sv. Barbory, P. Márie a sv. Vojtecha. Vnútorné zariadenie bolo prevzaté zväčša zo starej drevenej kaplnky. Za dedinou smerom na [[Reľov]] bola roku [[1815]] postavená kaplnka P. Márie Nanebovzatej. === Škola === O školskej výchove v obci je málo správ. Prvá zmienka o zriadení školy pochádza z [[18. jún]]a [[1810]], kedy bola uzavretá dohoda medzi občanmi Hanušoviec a [[Jezersko|Jezerska]] s Jozefom Janosfym ako inšpektorom ľudových škôl. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] bola postavená nová väčšia budova pre 80 detí s "patričnými potrebami" ako lavice, tabule, mapy, glóbus atď. Žiaci si školu pochvaľujú a na svoju dedinu sú patrične hrdí. == Pohromy a nešťastia == Posledné dve storočia boli pre Hanušovčanov pomerne bohaté na rôzne pohromy a nešťastia. Zvlášť vynikajú [[cholera]], požiare, povodne a hlad. * [[1787]] (1788) - obrovský požiar, ktorý zničil takmer celú dedinu * [[20. júl]]a [[1818]] vypukol v Hanušovciach ďalší požiar * [[27. september|27. septembra]] [[1841]] tretí požiar pohltil veľa domov a faru * [[1848]] potlačenie nepokojov (ruským) cárskym vojskom * [[1849]] obec vyrabovali ruskí cárski kozáci * [[1831]] a [[1873]] epidémie cholery, druhá si vyžiadala 105 obetí * [[19. október|19. októbra]] [[1873]] zhorelo pri požiari 16 domov * [[19. marec|19. marca]] [[1877]] ďalší požiar zničil 6 domov s hospodárskymi budovami (dom Pavla Kostku bol podpálený) * [[17. august]]a [[1845]] a [[3. júl]]a [[1880]] spôsobila prietrž mračien veľké povodne * [[10. február]]a [[1887]] požiar zničil 20 domov, nasledujúci ([[28. september|28. septembra]] [[1890]]) postihol 30 domov i faru * 9. decembra [[2012]] - požiar reštaurácie "U kamenára". Zhorela celá reštaurácia a priľahlé hospodárske budovy. == Referencie == {{referencie}} {{Obce okresu Kežmarok}} [[Kategória:Spišské Hanušovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Kežmarok]] fg84vjx7on7gcy9tu7xwsq709k9npv2 0 26384 7414957 7345357 2022-07-22T16:07:03Z Karelkam 179395 /* Pamiatky */ wikiodkaz wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Vyšná Pisaná | Iné názvy = | Obrázok = Vysna_Pisana.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.4020 | Zemepisná dĺžka = 21.6135 | Nadmorská výška = 360 | Prvá zmienka = 1573 - 1598 | Starosta = Vasil Pitlivka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 090 01 (pošta [[Kapišová]]) | Kód = 528056 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = Obecný úrad Vyšná Pisaná, 090 01 | E-mail = vpisana@gmail.com | Telefón = 054 / 759 42 91 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vysnapisana.sk | Commons = Vyšná Pisaná | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Vyšná Pisaná''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]]. == Symboly obce == === Erb === V striebornom štíte po nízkej zelenej, vľavo trávnatej pažiti kráčajúci semhľadiaci muž v zelenom odeve, čiernom klobúku a čižmách, s čiernou kapsou cez ľavé plece, pravicou držiaci hlaveň čiernej pušky, položenej na pravom ramene. Znamenie erbu tvorí motív strážcu hraníc podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 25. júna 2001 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: VP-172/2001. Autormi erbu sú Jozef Novák a [[Ladislav Čisárik]]. === Vlajka === Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách 2/5 bielej, 1/5 čiernej a 2/5 zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1909]]. Počas druhej svetovej vojny bol chrám poškodený a v roku [[1965]] obnovený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkvi | url = http://www.vysnapisana.sk/sk/historia/9-cirkvi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Vyšná Pisaná | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s malou cibuľou. * Expozícia bojovej techniky v tzv. [[Údolie smrti (Slovensko)|Údolí smrti]] z doby [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] z roku [[1944]]. Je tu inštalovaný sovietsky tank [[T-34]], súčasťou areálu je aj pietne miesto s pomníkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18127 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty== {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.vysnapisana.sk/sk/ Oficiálna stránka obce] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Svidník}} [[Kategória:Vyšná Pisaná| ]] [[Kategória:Obce okresu Svidník]] [[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] 6z5z2ex8wzv74ki6z0z98d31kohbv53 0 28452 7414997 7302340 2022-07-22T19:30:20Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ivan Krasko |Portrét = Ivan Krasko.jpg |Popis osoby = slovenský básnik, prozaik a prekladateľ |Dátum narodenia = {{dn|1876|7|12}} |Miesto narodenia = [[Lukovištia]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1958|3|3|1876|6|12}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] }} [[Doktor technických vied|Dr.]] [[Chemické inžinierstvo|Ing.]] '''Ivan Krasko''', vlastným menom '''Ján Botto''', iné [[pseudonym]]y ''Bohdana J. Potokinová'', ''Janko Cigáň'' (* [[12. júl]] [[1876]], [[Lukovištia]] {{--}} † [[3. marec]] [[1958]], [[Bratislava]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]] a [[prekladateľ]], predstaviteľ [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. == Rodina == * otec: Ján Botto * matka: Rozina rod. Balážová == Životopis == Narodil sa v gemerských [[Lukovištia]]ch v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec [[Ján Botto]]. Študoval v [[Lukovištia]]ch (kde ho učil A. H. Škultéty), na maďarskom gymnáziu v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], na nemeckom gymnáziu v Sibiu ([[Rumunsko]]) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v [[rumunsko]]m [[Brašov (mesto)|Brašove]], kde aj v roku [[1896]] zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine ([[1896]]–[[1897]] a [[1898]]–[[1900]] dozorca pri stavbe mlyna a vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu) a kde v roku [[1914]] narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku [[1900]] sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v [[Praha|Prahe]], ktoré úspešne dokončil v roku [[1905]]. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine [[Klobuky]], neskôr v chemickej továrni v neďalekom [[Slaný|Slanom]]. V roku [[1914]] narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici). Po roku [[1918]] navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v [[Československo|Československu]]. [[1918]]–[[1927]] tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, [[1927]]–[[1938]] Krajinského úradu v Bratislave. Stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik. Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roku [[1923]] udelený titul doktor technických vied. Žil najmä v [[Bratislava|Bratislave]], no v rokoch [[1943]] – [[1958]] žil a pracoval v [[Piešťany|Piešťanoch]], kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v [[Lukovištia]]ch pri dedine Kraskovo. == Tvorba == Jeho prvé [[Báseň|básne]] vznikali ešte počas [[Gymnázium|gymnaziálnych]] štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku [[1896]], kedy mu v časopise ''Slovenské pohľady'' vyšla báseň ''Pieseň nášho ľudu''. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si zvolil sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu pomohol vymyslieť [[Svetozár Hurban Vajanský]], ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján poruštili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – [[Kraskovo (okres Rimavská Sobota)|Kraskovo]]), Ivan Krasko súhlasil so zmenou najmä preto že z rodokmeňa, ktorý vytvoril, zistil že bol pôvodne členom rodu Kraskovcov. Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov ani u [[čitateľ]]ov, no napriek tomu sa nenechal znechutiť. Väčšina jeho [[rukopis]]ných prvotín vyšla knižne až v roku [[1954]] v jeho ''Diele''. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského [[národ]]a, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery so skepsou. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súdobí [[Česko|českí]] [[autor]]i, no taktiež [[Francúzsko|francúzski]] [[Symbolizmus|symbolisti]], ktorí sa v tom čase presadili v [[Európa|Európe]]. Dielo Ivana Kraska patrí k základným hodnotám slovenskej [[Poézia|poézie]]. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty i odbornú literatúru z rumunčiny. Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu. V roku [[1946]] mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]]. == Dielo == === Poézia === * [[1896]] – ''Pieseň nášho ľudu'', báseň (''[[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]'') * [[1902]] – ''Deň spásy'', báseň (''Slovenské pohľady'') * 1902 – ''Za búrnej, čiernej noci'', (''Slovenské pohľady'') * [[1905]] / [[1906]] – ''Lístok'', cyklus básní (''[[Dennica]]'') * [[1906]] – ''List slečne Ľ. G.'', báseň (''Slovenské pohľady'') * 1906 – ''Jehovah'', báseň ([[Letopis Živeny]]) * 1906 – ''Poznanie'', báseň (''Slovenské pohľady'') * [[1909]] – ''[[Nox et solitudo]] (Noc a samota)'', prvá samostatná zbierka básní (úvod k nej napísal [[Svetozár Hurban Vajanský]]) * [[1910]] – ''Noc a Ja'', báseň v próze (''[[Prúdy (časopis)|Prúdy]]'') * [[1912]] – ''Verše'', druhá básnická zbierka * [[1913]] – ''Svätopluk'', báseň (''[[Slovenský denník]]'') * [[1952]] – ''Moje piesne'', zbierka básní * [[1961]] – ''Nad ránom…'', výber z poézie === Próza a iné diela === * [[1907]] – ''Naši'', portrétová štúdia (''[[Slovenský obzor]]'') * [[1908]] – ''Sentimentálne príhody I a II'' (neskôr nazvané ''Svadba'' a ''Almužna''), krátke prózy (''Dennica'') * [[1911]] – ''List mŕtvemu'' (''Slovenské pohľady'') * [[1932]] – ''Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole na Kraskove'', opis časti freskovej výzdoby (''Slovenské pohľady'') * [[1937]] – ''Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť'', štúdia (''Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti'') === Preklady === * [[1910]] – [[Richard Dehmel]]: ''Vôľa k činu'', teoretická stať (''Prúdy'') * [[1911]] – Richard Dehmel: ''Príroda, symbol a umenie'', teoretická stať (''Slovenské pohľady'') * [[1956]] – ''Tiene na obraze času'', zbierka prekladov básní z rumunského jazyka == Pamiatky == * Pamätná izba Ivana Kraska v Piešťanoch (1976) * literárna pozostalosť v LAMS * rodný dom s pamätnou tabuľou ([[1956]]) * náhrobný pomník ([[1965]]) a pamätník ([[1966]]) od [[Alina Ferdinandy|A. Ferdinandy]] v Lukovištiach * Kraskova ul. v Bratislave a v i. mestách * Cena Ivana Krasku za najlepší literárny debut roka udeľovaný Slov. literárnym fondom v Bratislave == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GTMH-YK5?mode=g&i=73&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike]evanjelického zboru v [[Kraskovo (okres Rimavská Sobota)|Kraskove]] záznam číslo 8 * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58755 Osobnosti.sk] * [http://www.litcentrum.sk/39799 Litcentrum.sk] * [http://encyklopedia.sme.sk/c/3759823/krasko-ivan.html Encyklopedia.sme.sk] * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Krasko, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti z Lukovíšť]] [[Kategória:Hlasisti]] bydl74xvjdv7jzka7j46saha4ba9c1s 0 28536 7414887 7344606 2022-07-22T12:05:47Z 95.170.246.42 Jacques Villeneuve wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno| Meno = Jakub| Pohlavie = | Iné formy = | Sviatok = [[25. júl]]| Pôvod = hebrejský| Význam mena = „držiaci sa za pätu“, „druhorodený“| }} '''Jakub''' je mužské krstné meno. Pôvodne hebrejské meno Jakagóbh znamená „držiaci sa za pätu“, „druhorodený“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[25. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Štatistika == {| class="wikitable" |'''Rok''' |'''poradie medzi novorodencami'''<ref>{{cite web|url=http://www.bleskovky.sk/cl/13/211037/Mali-obyvatelia-metropoly-Mame-neobycajne-mena-|title=Malí obyvatelia metropoly: Máme neobyčajné mená!}}</ref> |- |[[1994]] |2. |- |[[2007]] |2. |- |} Meno Jakub bolo v roku 2019 najviac používaným menom pre novonarodených chlapcov, bolo použité 1229 krát.<ref name="minv-najcastejsimi-menami-novorodencov-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najčastejšími menami novorodencov na Slovensku v roku 2019 sú opäť Sofia a Jakub | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=najcastejsimi-menami-novorodencov-na-slovensku-v-roku-2019-su-opat-sofia-a-jakub | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Jakub v iných jazykoch == * Česky, poľsky: ''Jakub'' * Nemecky, dánsky: ''Jakob'' * Anglicky: ''James'' alebo ''Jim'' * Holandsky: ''Jacob'' * Francúzsky: ''Jacques'' * Taliansky: ''Giacobbe'' alebo ''Giacomo'' * Ukrajinský: ''Яків'' (Jakiv) * Španielsky: ''Jacobo'' alebo ''Jaime'' alebo ''Diego'' alebo ''Jago'' alebo ''Santiago'' * Rusky, srbsky: ''Яков (Jakov)'' * Maďarsky: ''Jakab'' * Hebrejsky: ''Ya'aqov'' == Známe osobnosti s menom Jakub == * [[Jakub (Izrael)|Jakub – Izrael]], biblický patriarcha * sv. [[Jakub mladší|Jakub Alfeov]], jeden z 12 apoštolov * sv. [[Jakub starší]], jeden z 12 apoštolov * sv. [[Diego z Alcalá]] * sv. [[Juan Diego Cuauhtlatoatzin]] * [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] – anglický kráľ * [[Jakub Arbes]] – český spisovateľ a novinár * [[Jakub Bažant]] – český športový novinár a komentátor * [[Jakub Deml]] – český kňaz, básnik a spisovateľ * [[Erik Jakub Groch]] – slovenský básnik a spisovateľ * [[Jakub Jan Ryba]] – český hudobný skladateľ * [[Jakub Janda]] – český skokan na lyžiach * [[Jakub Klimo]] – slovenský fotograf * [[Jakub Petraník]] – slovenský spevák * [[Jakub Schikaneder]] – český maliar * [[Jakub Smolík]] – český spevák * [[Jakub Švehla]] – slovenský herec * [[Jakoubek ze Stříbra]] – český kazateľ a spisovateľ * [[Diego Maradona]] – argentínsky futbalista * [[Jack Lemmon]] – americký herec * [[Jack London]] – americký spisovateľ * [[Jacques Offenbach]] – francúzsky hudobný skladateľ * [[Jean-Jacques Rousseau|Jean Jacques Rousseau]] – francúzsky filozof * [[Jakub Hronec]] – slovenský futbalista * [[James Thorpe|Jim Thorpe]] – americký plavec * [[James Alan Hetfield]] - spevák a gitarista skupiny Metallica * Jacques Villeneuve - kanadský automobilový pretekár a víťaz Formuly 1 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jakub]] == Zdroj == {{preklad|cs|Jakub}} == Externé odkazy == * [http://calendar.zoznam.sk/search_nameday-sk.php?fSearch=jakub&typ=1#result www.calendar.sk - vyhľadanie:Jakub] {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] d7nj618rvk40yj2bvaj91jchw6fev2g 7414888 7414887 2022-07-22T12:06:50Z 95.170.246.42 wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno| Meno = Jakub| Pohlavie = | Iné formy = | Sviatok = [[25. júl]]| Pôvod = hebrejský| Význam mena = „držiaci sa za pätu“, „druhorodený“| }} '''Jakub''' je mužské krstné meno. Pôvodne hebrejské meno Jakagóbh znamená „držiaci sa za pätu“, „druhorodený“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[25. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Štatistika == {| class="wikitable" |'''Rok''' |'''poradie medzi novorodencami'''<ref>{{cite web|url=http://www.bleskovky.sk/cl/13/211037/Mali-obyvatelia-metropoly-Mame-neobycajne-mena-|title=Malí obyvatelia metropoly: Máme neobyčajné mená!}}</ref> |- |[[1994]] |2. |- |[[2007]] |2. |- |} Meno Jakub bolo v roku 2019 najviac používaným menom pre novonarodených chlapcov, bolo použité 1229 krát.<ref name="minv-najcastejsimi-menami-novorodencov-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najčastejšími menami novorodencov na Slovensku v roku 2019 sú opäť Sofia a Jakub | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=najcastejsimi-menami-novorodencov-na-slovensku-v-roku-2019-su-opat-sofia-a-jakub | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Jakub v iných jazykoch == * Česky, poľsky: ''Jakub'' * Nemecky, dánsky: ''Jakob'' * Anglicky: ''James'' alebo ''Jim'' * Holandsky: ''Jacob'' * Francúzsky: ''Jacques'' * Taliansky: ''Giacobbe'' alebo ''Giacomo'' * Ukrajinský: ''Яків'' (Jakiv) * Španielsky: ''Jacobo'' alebo ''Jaime'' alebo ''Diego'' alebo ''Jago'' alebo ''Santiago'' * Rusky, srbsky: ''Яков (Jakov)'' * Maďarsky: ''Jakab'' * Hebrejsky: ''Ya'aqov'' == Známe osobnosti s menom Jakub == * [[Jakub (Izrael)|Jakub – Izrael]], biblický patriarcha * sv. [[Jakub mladší|Jakub Alfeov]], jeden z 12 apoštolov * sv. [[Jakub starší]], jeden z 12 apoštolov * sv. [[Diego z Alcalá]] * sv. [[Juan Diego Cuauhtlatoatzin]] * [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] – anglický kráľ * [[Jakub Arbes]] – český spisovateľ a novinár * [[Jakub Bažant]] – český športový novinár a komentátor * [[Jakub Deml]] – český kňaz, básnik a spisovateľ * [[Erik Jakub Groch]] – slovenský básnik a spisovateľ * [[Jakub Jan Ryba]] – český hudobný skladateľ * [[Jakub Janda]] – český skokan na lyžiach * [[Jakub Klimo]] – slovenský fotograf * [[Jakub Petraník]] – slovenský spevák * [[Jakub Schikaneder]] – český maliar * [[Jakub Smolík]] – český spevák * [[Jakub Švehla]] – slovenský herec * [[Jakoubek ze Stříbra]] – český kazateľ a spisovateľ * [[Diego Maradona]] – argentínsky futbalista * [[Jack Lemmon]] – americký herec * [[Jack London]] – americký spisovateľ * [[Jacques Offenbach]] – francúzsky hudobný skladateľ * [[Jean-Jacques Rousseau|Jean Jacques Rousseau]] – francúzsky filozof * [[Jakub Hronec]] – slovenský futbalista * [[James Thorpe|Jim Thorpe]] – americký plavec * [[James Alan Hetfield]] - spevák a gitarista skupiny Metallica * Jacques [[Jacques Villeneuve|Villeneuve]] - kanadský automobilový pretekár a víťaz Formuly 1 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jakub]] == Zdroj == {{preklad|cs|Jakub}} == Externé odkazy == * [http://calendar.zoznam.sk/search_nameday-sk.php?fSearch=jakub&typ=1#result www.calendar.sk - vyhľadanie:Jakub] {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] kpciufxupx0ogmv4eem24kbet64bpmu 7414889 7414888 2022-07-22T12:07:11Z 95.170.246.42 wikitext text/x-wiki {{Infobox Meno| Meno = Jakub| Pohlavie = | Iné formy = | Sviatok = [[25. júl]]| Pôvod = hebrejský| Význam mena = „držiaci sa za pätu“, „druhorodený“| }} '''Jakub''' je mužské krstné meno. Pôvodne hebrejské meno Jakagóbh znamená „držiaci sa za pätu“, „druhorodený“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[25. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Štatistika == {| class="wikitable" |'''Rok''' |'''poradie medzi novorodencami'''<ref>{{cite web|url=http://www.bleskovky.sk/cl/13/211037/Mali-obyvatelia-metropoly-Mame-neobycajne-mena-|title=Malí obyvatelia metropoly: Máme neobyčajné mená!}}</ref> |- |[[1994]] |2. |- |[[2007]] |2. |- |} Meno Jakub bolo v roku 2019 najviac používaným menom pre novonarodených chlapcov, bolo použité 1229 krát.<ref name="minv-najcastejsimi-menami-novorodencov-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najčastejšími menami novorodencov na Slovensku v roku 2019 sú opäť Sofia a Jakub | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=najcastejsimi-menami-novorodencov-na-slovensku-v-roku-2019-su-opat-sofia-a-jakub | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Jakub v iných jazykoch == * Česky, poľsky: ''Jakub'' * Nemecky, dánsky: ''Jakob'' * Anglicky: ''James'' alebo ''Jim'' * Holandsky: ''Jacob'' * Francúzsky: ''Jacques'' * Taliansky: ''Giacobbe'' alebo ''Giacomo'' * Ukrajinský: ''Яків'' (Jakiv) * Španielsky: ''Jacobo'' alebo ''Jaime'' alebo ''Diego'' alebo ''Jago'' alebo ''Santiago'' * Rusky, srbsky: ''Яков (Jakov)'' * Maďarsky: ''Jakab'' * Hebrejsky: ''Ya'aqov'' == Známe osobnosti s menom Jakub == * [[Jakub (Izrael)|Jakub – Izrael]], biblický patriarcha * sv. [[Jakub mladší|Jakub Alfeov]], jeden z 12 apoštolov * sv. [[Jakub starší]], jeden z 12 apoštolov * sv. [[Diego z Alcalá]] * sv. [[Juan Diego Cuauhtlatoatzin]] * [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] – anglický kráľ * [[Jakub Arbes]] – český spisovateľ a novinár * [[Jakub Bažant]] – český športový novinár a komentátor * [[Jakub Deml]] – český kňaz, básnik a spisovateľ * [[Erik Jakub Groch]] – slovenský básnik a spisovateľ * [[Jakub Jan Ryba]] – český hudobný skladateľ * [[Jakub Janda]] – český skokan na lyžiach * [[Jakub Klimo]] – slovenský fotograf * [[Jakub Petraník]] – slovenský spevák * [[Jakub Schikaneder]] – český maliar * [[Jakub Smolík]] – český spevák * [[Jakub Švehla]] – slovenský herec * [[Jakoubek ze Stříbra]] – český kazateľ a spisovateľ * [[Diego Maradona]] – argentínsky futbalista * [[Jack Lemmon]] – americký herec * [[Jack London]] – americký spisovateľ * [[Jacques Offenbach]] – francúzsky hudobný skladateľ * [[Jean-Jacques Rousseau|Jean Jacques Rousseau]] – francúzsky filozof * [[Jakub Hronec]] – slovenský futbalista * [[James Thorpe|Jim Thorpe]] – americký plavec * [[James Alan Hetfield]] - spevák a gitarista skupiny Metallica * [[Jacques Villeneuve]] - kanadský automobilový pretekár a víťaz Formuly 1 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jakub]] == Zdroj == {{preklad|cs|Jakub}} == Externé odkazy == * [http://calendar.zoznam.sk/search_nameday-sk.php?fSearch=jakub&typ=1#result www.calendar.sk - vyhľadanie:Jakub] {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] jxhw425zdxinpevm360ijx9uwq5n4fv 0 29842 7415013 7326740 2022-07-22T19:42:03Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Vojtech Zamarovský |Portrét = |Popis = slovenský spisovateľ |Dátum narodenia = [[5. október]] [[1919]] |Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2006|7|26|1919|10|5}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} [[Súbor:COA Zamaroczy.jpg|náhľad|Rodový erb]] JUDr. '''Vojtech Zamarovský''' (* [[5. október]] [[1919]], [[Trenčín]] – † [[26. júl]] [[2006]], [[Praha]]) bol [[Slovensko|slovenský]] autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v [[Praha|Prahe]]. == Životopis == Pochádzal zo starej zemianskej rodiny pôvodom zo [[Zamarovce|Zamaroviec]] pri [[Trenčín]]e (Zamaróczy de Zamarócz). Jeho otec bol kominárskym majstrom, ale pôsobil ako predseda okresného živnostenského spoločenstva v Trenčíne. Vojtech Zamarovský získal vzdelanie na [[Gymnázium Ľudovíta Štúra|gymnáziu]] v [[Trenčín]]e a po maturite v roku [[1938]] odišiel študovať do [[Praha|Prahy]] na Vysokú školu obchodnú a o rok neskôr prešiel na právnickú fakultu [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity]] do [[Bratislava|Bratislavy]] (promoval v roku [[1943]]), pričom diaľkovo vyštudoval aj Vysokú školu obchodnú, ktorú navštevoval tak v [[Bratislava|Bratislave]], ako aj v [[Praha|Prahe]]. Za [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol členom akademického klubu [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]]. Po ukončení štúdia pracoval v Slovenskej národnej banke, na Povereníctve priemyslu v [[Bratislava|Bratislave]], od roku [[1946]] na Úrade predsedníctva vlády v [[Praha|Prahe]] a od roku [[1951]] v Štátnom plánovacom úrade. V roku 1947 sa stal členom [[Komunistická strana|komunistickej strany]]. V roku 1952 bol zo strany vylúčený. Dôvodom mala byť jeho zamlčaná ľudácka minulosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zamarovský bol agentom ŠtB|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162727-zamarovsky-bol-agentom-stb/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2009-07-27|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku [[1953]] z politických dôvodov musel odstúpiť z postu na úrade a zamestnal sa ako administratívny pracovník vo vydavateľstve [[Státní nakladatelství krásné literatury]] v [[Praha|Prahe]]. V tomto čase začal aj prekladať odborné texty a beletriu. Po roku [[1956]] sa venoval už len prekladateľstvu a neskôr tiež písaniu a vydávaniu vlastných diel. Od roku [[1959]] bol na voľnej nohe, písal knihy a prekladal. Ku koncu života žil v [[Praha|Prahe]]. [[26. júl]]a [[2006]] zomrel v [[Praha|Prahe]] po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel [[Parkinsonova choroba|Parkinsonovou chorobou]]. == Ocenenia == * V roku [[1996]] mu prezident [[Michal Kováč]] prepožičal štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy. * V roku [[1995]] Slovenská televízia vyrobila o Vojtechovi Zamarovskom [[dokumentárny film v rámci cyklu Portréty – Vojtech Zamarovský]] /scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko/. Film bol ocenený cenou – Telemúza. * Je nositeľom čestného uznania Veľvyslanec helenizmu za rok [[2006]], ktoré udeľuje prefektúra [[Atény|Atén]]. V [[Bratislava|Bratislave]] je po ňom pomenované kníhkupectvo. * V roku [[2006]] mu prezident [[Ivan Gašparovič]] prepožičal štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy, in memoriam. == Kontroverzia == V júli 2007 o ňom vyšiel v denníku SME článok, v ktorom ho obvinili z dlhoročnej spolupráce s [[ŠtB]] (od roku [[1962]] pod krycím menom ''Belo'' a od roku [[1977]] s krycím menom ''Závoj'')<ref name="sme">[http://www.sme.sk/c/4950127/spisovatel-zamarovsky-bol-agentom-rozviedky.html Spisovateľ Zamarovský bol agentom rozviedky]</ref> a tiež, že v roku [[1944]] po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] vstúpil do pohotovostných oddielov [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]].<ref name="sme" /> V tejto kauze sa ho zastal historik a publicista [[Pavel Dvořák]], ktorého reakciu na článok denník odmietol uverejniť v plnom znení a napokon vyšla v týždenníku [[Život (časopis)|Život]].<ref>http://www.vydavatelstvorak.sk/post/kauza-zamarovsky-62/ Kauza Zamarovský</ref> [[Pavel Dvořák|Dvořák]] vyvracia posmrtné obvinenia autentickými svedectvami o tom, že rodina Zamarovského i V. Zamarovský osobne chránili a skrývali pred rokom 1944 i od jesene 1944 do oslobodenia, viacerých slovenských [[Židia na Slovensku|Židov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Zamarovský (* 5. 10. 1919 Trenčín – † 26. 7. 2006 Praha) :: Literárny týždenník|url=https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/vojtech-zamarovsky-5-10-1919-trencin-26-7-2006-praha/|vydavateľ=www.literarny-tyzdennik.sk|dátum prístupu=2022-03-01}}</ref> == Tvorba == Jeho prvé práce zahŕňali odborné ekonomické práce, články, recenzie, doslovy a štúdie. Jeho prvá kniha vznikla na podnet vydavateľstva [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] ako historický cestopis po [[Mezopotámia|Mezopotámii]], starovekom [[Egypt]]e a [[Grécko|Grécku]]. Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu, pričom kládol väčší dôraz na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Okrem poznávania architektonických a umeleckých diel sa venoval i starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov ([[Heinrich Schliemann]]). Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny a nemčiny a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine) preložených do pätnástich jazykov v celkovom náklade cez dva milióny výtlačkov a jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku. == Diela == * [[1960]] – ''Za siedmimi divmi sveta'', opis starovekých pamiatok a príslušných kultúr * [[1961]] – ''Utopisti'' * [[1961]] – ''Za tajemstvím říše Chetitů'' (''Za tajomstvom ríše Chetitov''), pocta [[Bedřich Hrozný|Bedřichovi Hroznému]], českému bádateľovi, ktorý ako prvý rozlúštil systém chetitského písma (preto bola kniha napísaná najprv v češtine) * [[1962]] – ''Objavenie Tróje'', dejiny archeologických vykopávok v Tróji a vysvetlenie starogréckej epiky a mytológie * [[1966]] – ''Na počiatku bol Sumer'', dejiny Sumerov * [[1969]] – ''Bohovia a hrdinovia antických bájí'', slovník antickej mytológie * [[1971]] – ''Dejiny písané Rímom'', politické, filozofické, kultúrne aj právne dejiny Rímskej ríše od pádu Tróje a založenia Ríma až po rozpad Rímskej ríše * [[1974]] – ''Grécky zázrak'', dejiny starovekého Grécka * [[1975]] – ''Gilgameš'', literárne spracovanie sumerského eposu o Gilgamešovi * [[1977]] – ''Ich veličenstvá pyramídy'', o egyptských pyramídach * [[1978]] – ''Vzkriesenie Olympie'', dejiny [[Olympijské hry (starovek)|Olympijských hier]] * [[1981]] – ''Aeneas'', spracovanie eposu od Vergília Mara * [[1986]] – ''Bohovia a králi starého Egypta'', dejiny starovekého Egypta * [[1987]] – ''Sinuhet'', príbeh Egypťana Sinuheta * [[1992]] – ''Návrat do staroveku, veľké civilizácie staroveku, 13-dielny televízny seriál STV'' == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vojtech Zamarovský}} {{DEFAULTSORT:Zamarovský, Vojtech}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Nositelia ocenenia Zlaté kruhy SOV]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] 4nk49jshymqmnyfbx31rspz1wg8mj8e 0 30578 7415073 7238394 2022-07-22T23:43:19Z 85.237.234.37 wikitext text/x-wiki {{Infobox Atentát |meno = Útoky z 11. septembra 2001 |foto = [[Súbor:September 11 Photo Montage.jpg|250px]] |titulok = Zvrchu zľava: záber na horiace veže [[World Trade Center (1973 – 2001)|Svetového obchodného centra]]; zrútená časť [[Pentagón (USA)|Pentagónu]]; [[2 World Trade Center|veža č. 2]] WTC v momente nárazu [[Let United Airlines 175|letu 175]]; hasič volá o pomoc na mieste trosiek budov WTC; objavený motor [[Let United Airlines 93|letu 93]]; kolízia [[Let American Airlines 77|letu 77]] s Pentagónom zachytená troma zábermi [[priemyselná televízia|priemyselnej televízie]] |dátum = utorok [[11. september|11. septembra]] [[2001]]<br />08:46 – 10:28 (východoamerického letného času – UTC-4) |obdobie = [[súčasné dejiny]] |miesto = [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]], [[New York (mesto)|New York]]<br />{{coord|40|42|42|S|74|00|45|Z}}<br />[[Pentagón (USA)|Pentagón]], [[Arlington County (Virgínia)|Arlington County]], [[Virgínia]]<br />{{Súradnice|38.871|-77.0582}}<br />obec [[Shanksville (Pensylvánia)|Shanksville]], [[Pensylvánia]]<br />{{Súradnice|40.0508|-78.9048}} |dôsledky = únosy lietadiel, masová vražda, samovražedné útoky, 2 996 mŕtvych (2 977 obetí + 19 teroristov) a okolo 25 000 zranených |pravpach = [[al-Káida]] pod vedením [[Usáma bin Ládin|Usámu bin Ládina]] |zbraň = 4 civilné [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] }} '''Útoky z 11. septembra 2001''', v USA aj '''9/11''', boli sériou koordinovaných [[teroristický útok|teroristických útokov]], ktoré sa udiali v [[Spojené štáty|USA]] v [[utorok]] [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Podľa oficiálneho vyšetrovania: * Štyri komerčné lietadlá unieslo devätnásť mužov z militantnej [[islam]]skej organizácie [[al-Káida]].<ref name="SecCounc">{{cite web|title=Security Council Condemns, 'In Strongest Terms', Terrorist Attacks on the United States|publisher=United Nations|date=September 12, 2001|url=http://www.un.org/News/Press/docs/2001/SC7143.doc.htm|accessdate=September 11, 2006|quote=The Security Council today, following what it called yesterday’s "horrifying terrorist attacks" in New York, Washington, D.C., and Pennsylvania, unequivocally condemned those acts, and expressed its deepest sympathy and condolences to the victims and their families and to the people and Government of the United States.}}</ref><ref name="cbc-2004">{{cite news | title = Bin Laden claims responsibility for 9/11 | publisher = CBC News | date= October 29, 2004 | url = http://www.cbc.ca/world/story/2004/10/29/binladen_message041029.html | accessdate = January 11, 2009 |quote=al-Qaeda leader Osama bin Laden appeared in a new message aired on an Arabic TV station Friday night, for the first time claiming direct responsibility for the 2001 attacks against the United States.}}</ref> * Dve lietadlá narazili do [[Twin Towers WTC|Twin Towers]] [[World Trade Center (1973 - 2001)|Svetového obchodného centra]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], čím spôsobili pád obidvoch veží. * Tretie lietadlo narazilo do západného krídla budovy vedenia Ministerstva obrany USA – [[Pentagón (USA)|Pentagónu]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. * [[Let United Airlines 93|Štvrté lietadlo]] spadlo v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] neďaleko mesta [[Shanksville]], po tom, čo sa niektorí pasažieri a členovia posádky pokúsili dostať lietadlo od teroristov pod svoju kontrolu. Nikto na palube týchto lietadiel neprežil. * Útoky si vyžiadali okolo 25 000 zranených a 2 977 obetí (+ 19 teroristov).<ref>{{cite news |title=War Casualties Pass 9/11 Death Toll |url=http://www.cbsnews.com/stories/2006/09/22/terror/main2035427.shtml |work= |publisher=[[CBS News]] |date=September 22, 2006 |accessdate=September 24, 2008 }}</ref> K obetiam patrili väčšinou civilisti viac ako 70 krajín sveta.<ref name="countries_deaths">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A list of the 77 countries whose citizens died as a result of the attacks on September 11, 2001 | url = http://www.interpol.int/public/ICPO/speeches/20020911List77Countries.asp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = U.S. Department of State, Office of International Information Programs | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. Vojnou proti terorizmu. Zaútočili na [[Afganistan]], aby zosadili [[Taliban]], ktorý al-Káidu priamo podporoval. Takisto prijali zákon o patriotizme (USA PATRIOT Act). Mnohé ďalšie krajiny taktiež posilnili svoju protiteroristickú legislatívu a rozšírili právomoci mocenských zložiek. Niektoré burzy cenných papierov zostali zatvorené celý týždeň po útoku a po otvorení zaznamenali enormné straty, hlavne čo sa týka akcií leteckých spoločností a poisťovní. Zničenie kancelárskych priestorov cenených na miliardy dolárov spôsobilo vážne škody ekonomike Dolného [[Manhattan]]u. Poškodený Pentagón bol do roka zrekonštruovaný; pripojený bol k nemu pamätník. Začala sa tiež rekonštrukcia World Trade Center. V roku 2006 bola dokončená stavba novej výškovej budovy na mieste, kde pred tým stála 7 World Trade Center. Budova [[1 World Trade Center]] bola slávnostne otvorená 3. novembra 2014. So svojou výškou 541,3 metrov sa stala jednou z najvyšších budov v severnej Amerike. 8. novembra 2009 sa začalo s výstavbou pamätníka Flight 93 National Memorial, ktorého prvá fáza bola dokončená na desiate výročie útokov, 11. septembra 2011. Celý pamätník bol dokončený 10. septembra 2015. == Chronológia udalostí == [[Súbor:Flight paths of hijacked planes-September 11 attacks.jpg|thumb|290px|Trasy letov štyroch unesených lietadiel, ktoré boli použité k teroristickým útokom 11. septembra 2001]] [[Súbor:North face south tower after plane strike 9-11.jpg|thumb|Severovýchodná strana [[2 World Trade Center|veže č. 2]] [[World Trade Center (1973 – 2001)|WTC]] krátko po náraze lietadla [[Boeing 767|Boeing 767-200]] letu [[United Airlines]] [[Let United Airlines 175|č. 175]]]] [[Súbor:World Trade Center, NY - 2001-09-11 - Debris Impact Areas.svg|thumb|Schéma útokov na WTC]] * '''7:58''' lietadlo spoločnosti [[United Airlines]] [[Let United Airlines 175|let č. 175]] štartuje z [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] do [[Los Angeles]] (na palube 56 pasažierov, 2 piloti, 7-členná obsluha; typ stroja – [[Boeing 767|Boeing 767-200]]) * '''7:59''' lietadlo spoločnosti [[American Airlines]] [[Let American Airlines 11|let č. 11]] štartuje z Bostonu do Los Angeles (na palube 81 pasažierov, 2 piloti, 9-členná obsluha; typ stroja – Boeing 767-200ER) * '''8:10''' lietadlo spoločnosti American Airlines [[Let American Airlines 77|let č. 77]] štartuje z [[Washington (D.C.)|Washingtonu]] do Los Angeles (na palube 58 pasažierov, 2 piloti, 4-členná obsluha; typ stroja – Boeing 757-200) *'''8:42''' lietadlo spoločnosti United Airlines [[Let United Airlines 93|let č. 93]] štartuje so 40-minútovým meškaním z [[Newark (New Jersey)|Newarku]] do [[San Francisco|San Francisca]] (na palube 38 pasažierov, 2 piloti, 5-členná obsluha; typ stroja – [[Boeing 757|Boeing 757-200]]) * '''8:46''' lietadlo letu 11 vráža do severnej veže [[World Trade Center (1973 - 2001)|Svetového obchodného centra]] (WTC) v [[New York (mesto)|New Yorku]] rýchlosťou {{km|790|m}}/h medzi poschodia 94 až 98, ihneď zničí niekoľko bočných nosných konštrukcií a vybuchne väčšina leteckého paliva v nádržiach * '''9:03''' lietadlo letu 175 vráža do južnej veže WTC ([[Federálny úrad USA pre letectvo]] s okamžitou platnosťou uzatvára všetky letiská v New Yorku) * '''9:15''' Starosta New Yorku [[Rudy Giuliani]] hovorí s médiami a tvrdí, že WTC sa zrúti * '''9:21''' všetky tunely a mosty v New Yorku sú uzavreté * '''9:25''' Federálny úrad USA pre letectvo navádza všetky vnútroštátne linky na okamžité pristátia * '''9:29''' prvé potvrdené správy naznačujú minimálne 6 obetí a aspoň 1 000 zranených * '''9:43''' lietadlo letu č. 77 sa zrútilo na [[Pentagón (USA)|Pentagón]] * '''9:48''' evakuácia [[Biely dom|Bieleho domu]] a sídla [[Kongres USA|Kongresu USA]] * '''9:49''' všetky letiská v USA uzatvorené * '''9:58''' operátor záchranného telefónneho systému je informovaný pasažierom letu č. 93 o unesení lietadla * '''9:59''' V dôsledku rozsiahlych požiarov oslabené a obhorené poschodie spadne na druhé, vznikne reťazová reakcia a južná veža WTC sa zrúti * '''10:03''' pád lietadla letu č. 93 do polí Pensylvánie {{km|120|m}} južne od Pittsburghu po tom, ako sa pasažieri na palube proti teroristom vzbúrili, aby zachránili životy iným (podľa špekulácií bolo zostrelené vojenským letectvom [[Spojené štáty|USA]]; evakuácia sídla [[OSN]] a centrály [[NATO]] v [[Brusel]]i; uzavreté všetky hraničné priechody s [[Mexiko]]m) * '''10:10''' masívna časť jednej z piatich hrán Pentagónu sa zrúti * '''10:25''' objavuje sa informácia, že pred Ministerstvom zahraničných vecí [[Spojené štáty|USA]] explodovala nálož (žiadny zranený) * '''10:26''' severná veža WTC sa zrúti; dolný Manhattan je ponorený do hustého dymu a prachu * '''14:00''' ukončené všetky finančné operácie na akciových trhoch v [[Spojené štáty|USA]] * '''14:21''' armáda USA rozmiestňuje v okolí New Yorku a Washingtonu D.C. raketový protiletecký systém * '''14:40''' prvá tlačová konferencia po katastrofe vedená starostom New Yorku [[Rudolph Giuliani|Rudolphom Giulianim]] * '''16:25''' hlavné akciové trhy v USA potvrdzujú zastavenie obchodovania aj pre nasledujúci deň * '''17:25''' Budova WTC č. 7 (47 poschodí) sa v dôsledku rozsiahlych požiarov zrúti k zemi (budovy v okolí bývalého WTC stále v plameňoch; miesto bývalého WTC sa nazýva [[Ground Zero]] resp. Bod Nula) * '''20:30''' [[prezident]] USA [[George W. Bush]] prednáša v televízii svoj prejav k národu {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = N334AA B767-223ER American MAN 08APR01 (6839074488).jpg | šírka1 = 219 | popis1 = Boeing 767-200ER (N334AA) [[American Airlines]], ktorý uniesli teroristi pri [[Let American Airlines 11|lete č. 11]] a ich pilot s ním potom narazil do veže č. 1 WTC | obrázok2 = Boeing 767-222, United Airlines AN0188143.jpg | šírka2 = 197 | popis2 = Boeing 767-200 (N612UA) United Airlines, ktorý po únose pri [[Let United Airlines 175|lete č. 175]] narazil do veže č. 2 WTC | obrázok3 = Boeing 757-223, American Airlines AN0290718.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Boeing 757|Boeing 757-200]] (N644AA) American Airlines, ktorý bol unesený pri [[Let American Airlines 77|lete č. 77]] a následne použitý k útoku na [[Pentagón (USA)|Pentagón]] | obrázok4 = N591UA.jpg | šírka4 = 230 | popis4 = Boeing 757-200 (N591UA) United Airlines unesený pri [[Let United Airlines 93|lete č. 93]]. Na fotografii je len tri dni pred únosom}} == Únoscovia lietadiel == * '''Let American Airlines 11''' uniesli '''[[Muhammad ’Attá as-Sajjid|Mohamed Atta]]''' (pilot), [[Abdulaziz al-Omari]], [[Wail al-Shehri]], [[Waleed al-Shehri]], [[Satam al-Suqami]]. * '''Let United Airlines 175''' uniesli '''[[Marwan al-Shehhi]]''' (pilot), [[Fayez Banihammad]], [[Mohand al-Shehri]], [[Hamza al-Ghamdi]], [[Ahmed al-Ghamdi]]. * '''Let American Airlines 77''' uniesli '''[[Hani Hanjour]]''' (pilot), [[Khalid al-Mihdhar]], [[Majed Moqed]], [[Nawaf al-Hazmi]], [[Salem al-Hazmi]]. * '''Let United Airlines 93''' uniesli '''[[Ziad Jarrah]]''' (pilot), [[Ahmed al-Haznawi]], [[Ahmed al-Nami]], [[Saeed al-Ghamdi]]. === Fotografie niektorých únoscov === <center> <gallery> Súbor:Mohamed Atta.jpg|{{EGY}} Mohamed Atta (pilot) Súbor:Abdulaziz al-Omari.png|{{SAU}} Abdulaziz al-Omari Súbor:Satam al-Suqami - FBI release.jpg|{{SAU}} Satam al-Suqami Súbor:Marwan al-Shehhi.jpg|{{UAE}} Marwan al-Shehhi (pilot) Súbor:FBanihammad.JPG|{{UAE}} Fayez Banihammad Súbor:Mohand al-Shehri.jpg|{{SAU}} Mohand al-Shehri Súbor:Hamza al-Ghamdi.jpg|{{SAU}} Hamza al-Ghamdi Súbor:Ahmed al-ghamdi 3.jpg|{{SAU}} Ahmed al-Ghamdi Súbor:HHanjour0.JPG|{{SAU}} Hani Hanjour (pilot) Súbor:MMoqed.JPG|{{SAU}} Majed Moqed Súbor:Nawaf al-Hazmi.jpg|{{SAU}} Nawaf al-Hazmi Súbor:Salem al-Hazmi 2.jpg|{{SAU}} Salem al-Hazmi Súbor:Ziad Jarrah, 2001.jpg|{{LBN}} Ziad Jarrah (pilot) Súbor:Al-Nami.png|{{SAU}} Ahmed al-Nami Súbor:SAlghamdi.JPG|{{SAU}} Saeed al-Ghamdi </gallery> </center> == Prečo sa veže WTC zrútili? == [[Súbor:September 11 2001 just collapsed.jpg|thumb|170px|Pohľad na WTC krátko po zrútení veže č. 1]] Pri hľadaní odpovede si treba uvedomiť, že [[Terorizmus|teroristi]] uniesli a použili ako zbraň veľké dopravné lietadlá typu Boeing 767 a 757, ktoré boli v čase štartu plne natankované, pretože vyrazili z východného pobrežia Spojených štátov (z Bostonu) a ich cieľom malo byť až Los Angeles na západnom pobreží. <!-- strana 4. THE 9/11 COMMISSION REPORT [http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/GPO-911REPORT/pdf/GPO-911REPORT.pdf 11400 galónov](43532litrov) --> === Analýza === Ako prvá bola zasiahnutá v blízkosti 95. podlažia Severná veža (Tower #1). O čosi neskôr bola zasiahnutá Južná veža (Tower #2) v blízkosti 80. podlažia. Videozáznamy potvrdzujú, že pri nárazoch bolo zničených hneď niekoľko externých skriňových stĺpov na viacerých poschodiach. Takisto sa na niekoľkých poschodiach poškodili kľúčové podporné systémy a prvky konštrukcie jadra. Následná [[explózia]] asi 37 850 litrov leteckého paliva zničila ďalšie stĺpy na protiľahlých stranách a pravdepodobne narušila aj vnútornú statiku [[mrakodrap]]ov.<ref name="parkyn">PARKYN, N.: ''Sedemdesiat zázrakov architektúry. Úžasné stavby a príbeh ich vzniku''. Bratislava : Vydavateľstvo SLOVART, spol. s. r. o., 2003, s. 190. ISBN 80-7145-764-7</ref> Požiar leteckého paliva dosahujúci teplotu 650 až 1000 °C<ref name=":0">http://www.nist.gov/manuscript-publication-search.cfm?pub_id=101356</ref><ref name=":1">http://www.nist.gov/el/disasterstudies/wtc/faqs_wtctowers.cfm</ref> počas nasledujúcej hodiny fatálne poškodil kľúčovú konštrukciu, ktorá držala poschodia veží spolu nad a pod sebou.<ref name="parkyn" /> [[Oceľ]] začína mäknúť už pri 700°C<ref name=":0" />, preto nosné konštrukcie budov povolili a stratili svoju nosnú funkciu, hoci určite nemožno hovoriť o ich úplnom roztavení. Následne došlo k „reťazovej reakcii“ hnanej tiažovými silami, keď poschodia nad miestom zrážky postupne klesali a narážali na poschodia pod miestom zrážky, čo možno vysvetliť aj enormnou [[hmotnosť]]ou častí veží nad miestami nárazov. Veže WTC sa takto poskladali ako domčeky z karát,<ref name="parkyn" /> pričom ich zrútenie na okolité budovy spôsobilo ďalšie rozsiahle požiare, ktoré priviedli k pádu zrejme aj osudnú Budovu WTC č. 7. Stavební inžinieri sa zhodujú v tom, že konštrukcia budov bola veľmi silná a dobre zrealizovaná, pretože aj vďaka tomu vydržali mrakodrapy ešte hodinu po náraze stáť, a tým zachránili tisíce životov iniciovanou evakuáciou. Kolaps budov sa však pre nich stal istým prekvapením, no mnohí z nich pripúšťajú, že rozhodujúcou príčinou zrútenia bol jednak požiar príliš veľkého množstva leteckého paliva, a jednak príliš silná intenzita zrážky dopravných lietadiel s budovami. == Zničenie WTC ako poistná udalosť == Vo vyšetrovacej správe [[FBI]] sa uvádza, že teroristi mali k dispozícii na útoky na americké ciele polmiliónový rozpočet. Sumu približne 500-tisíc [[USD]] odoslali z [[Nemecko|Nemecka]] na účet jedného z teroristov. Odhaduje sa, že teroristi spôsobili škody len v [[New York (mesto)|New Yorku]] za vyše 40 miliárd dolárov. V tejto sume je už zahrnuté vyčistenie zbúraniska, prebudovanie podzemných chodieb a metra. Keďže v New Yorku a konkrétne vo [[World Trade Center (1973 - 2001)|WTC]] sídlilo niekoľko spoločností s celosvetovou pôsobnosťou, dosah tragických udalostí sa pomerne rýchlo premietol aj do oblasti financií, najmä však do poisťovníctva. Poisťovne sa obávali, že náhrada škôd dosiahne miliardy dolárov. Hodnota ich akcií vrátane akcií [[Generali]], [[Munich Re.]], [[Allianz]] a [[Swiss Re.]], v reakcii na správy o útoku prudko klesla. Odvoz 1,3 milióna ton železa, betónu a ostatného znehodnoteného materiálu a vyčistenie miesta, kde stáli „[[World Trade Center (1973 - 2001)|dvojičky]]”, stálo 7 miliárd USD. Stavitelia veže mali dostať od poisťovne len 1,5 miliardy dolárov, čo je len o niečo viac, ako boli náklady na postavenie centra v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Tie dosiahli 1,3 miliardy dolárov. „Dvojičky” boli pred pádom ohodnotené na 5 miliárd. == Dôsledky útokov == [[Súbor:Dust covered 911 victims.jpg|thumb|Dvojica preživších pokrytá prachom po zrútení veží WTC]] [[Súbor:WTC-remnant highres.jpg|thumb|Hasič pozoruje zvyšky južnej veže]] Náhly a prekvapivý útok teroristov na ciele v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] ponoril na niekoľko mesiacov svet do strachu a obáv. Už si nikto nemohol byť ničím istý, stať sa môže čokoľvek. Američania boli náhle olúpení o falošný pocit bezpečia a nedotknuteľnosti svojej krajiny. Zakúsili pravý teror, dokonca vo svojej dosiaľ najtragickejšej podobe. === Zhrnutie === Ciele, ktoré sa teroristom podarilo zničiť alebo zasiahnuť, neboli vôbec vybrané náhodne. [[World Trade Center (1973 - 2001)|Svetové obchodné centrum]] sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na večnej panoráme [[Manhattan]]u, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA. [[Pentagón (USA)|Pentagón]] ako sídlo [[Ministerstvo obrany USA|Ministerstva obrany USA]], a tým ako hlavné veliteľstvo ozbrojených síl, pôsobilo a pôsobí i naďalej ako symbol vojenskej sily krajiny, ktorú radikálni [[islam]]skí [[terorizmus|teroristi]] z duše nenávidia tak, ako i [[Izrael]]. Je veľmi pravdepodobné, že lietadlo letu č. 93 malo zasiahnuť tretí dominantný sektor americkej spoločnosti. Po úderoch na ekonomický a vojenský sektor sa hlásil ako strategický cieľ práve sektor politický. Už len špekuláciami dostaneme odpoveď, do akej miery prispeli k záchrane politických objektov a najmä ľudí v nich či v okolí ([[Biely dom]], [[Kongres USA|Kapitol]] a pod.) samotní pasažieri, ktorí sa voči štyrom únoscom postavili, a do akej miery americké vojenské [[letectvo]], ktoré malo lietadlo ako vražednú zbraň zostreliť. Každopádne teroristický útok, ktorého katastrofálny obraz doslova obletel celý svet, si odniesol do [[história|histórie]] nezvratný podiel na rozsiahlych dôsledkoch, a to v takmer každej oblasti ľudského života. Útoky spojili rivalov, ovplyvnili počínanie politikov, zasiahli do štátnych rozpočtov, zanechali ťažké stopy v ekonomike USA i sveta, určili smerovanie dejín na najbližšie roky, naplnili novým zmyslom [[NATO|Severoatlantickú alianciu]], inšpirovali mnohých umelcov, stvorili nové počítačové hry, ukázali ľuďom sveta, čo to znamená pravý terorizmus. Najhlbšie a zároveň najbrutálnejšie zasiahli samotné rodiny, blízkych a priateľov tisícok mŕtvych, ktoré si krutým a obzvlášť násilným spôsobom vynútili. === Bezpečnosť === Po celom civilizovanom svete sa začali prijímať výrazné opatrenia, ktoré mali obmedziť priestor pre teroristov. Zasadali rôzne branno-bezpečnostné výbory a porady [[vláda|vlád]] jednotlivých krajín. Výsledkom tohto úsilia na medzinárodnej scéne bol vznik veľkého napätia a obáv. Vlády štátov sa nebránili využívať pri boji s terorizmom aj svoje armády. Útoky mali najvýraznejší dopad na bezpečnostný status, prirodzene, v Spojených štátoch. Administratíva amerického prezidenta [[George W. Bush|Georga W. Busha]], ktorý nastúpil do úradu iba v [[január]]i [[2001]], prijala rozsiahly systém opatrení a bezpečnostných obmedzení. Uviedla do praxe 5-člennú stupnicu, podľa ktorej sú občania USA informovaní o aktuálnom stave ohrozenia. USA postupne zavádzali čoraz viac obmedzení najmä v styku so zahraničnými návštevníkmi. Administratíva začala považovať za nutné brať na letiskách odtlačky prstov, zbierať fotografie prichádzajúcich turistov a pod. V nadväznosti na vojny v [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]] a v [[Tretia vojna v Perzskom zálive|Iraku]] sa USA začali čoraz viac barikádovať a protiteroristické opatrenia naberali viac a viac na svojom význame a na svojej moci ovplyvňovať a zasahovať často veľmi nepríjemne do životov mnohých ľudí, nevynímajúc samotných Američanov. Bushova administratíva zriadila tiež [[Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA|Ministerstvo vnútornej bezpečnosti]] (United States Department of Homeland Security), Centrum zhromažďovania údajov o hrozbe, Centrum pre skríning terorizmu a Správu pre bezpečnosť v doprave. Federálny úrad pre vyšetrovanie ([[FBI]]) začal považovať boj s terorizmom za najvyššiu prioritu, rozšíril bojové skupiny a tiež sa pokúša zdokonaliť komunikáciu so [[Central Intelligence Agency|CIA]]. Ústredná spravodajská služba ([[Central Intelligence Agency|CIA]]) obnovila viaceré tajné operácie a zamerala sa na výučbu cudzích jazykov. === Politické dôsledky === [[Súbor:Bush Ground Zero.jpg|thumb|right|Dňa 14. septembra 2001 [[George W. Bush]] odkázal záchranným tímom pracujúcim na [[Ground Zero]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]: ''„Počujem Vás. Celý svet Vás počuje. A ľudia, ktorí zhodili tieto budovy budú čoskoro počuť o nás.“'']] Priamym dôsledkom teroristických útokov bola reakcia vlády USA, ktorej bezprostredné gesto sa dá charakterizovať intenzívnym hľadaním ''uchopiteľného'' vinníka. Keďže tajné služby viacerých krajín nepochybovali o vplyve teroristickej siete [[al-Káida]], jediným priestorom pre vojenskú odvetu Spojených štátov sa náhle stal Afganistan, na ktorého území al-Káida, vedená [[Usáma bin Ládin|Usámom bin Ládinom]], cvičila svojich oddaných bojovníkov vo vládou podporovaných táboroch. [[7. október|7. októbra]] [[2001]] [[Spojené štáty|USA]] podnikli prvú leteckú ofenzívu a následný vpád do tejto [[islam]]skej krajiny (''Pozri'' [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)]]). Inými politickými dôsledkami katastrofy z 11. septembra bolo vítané oteplenie vzťahov [[Rusko|Ruska]] a USA. Ruský prezident [[Vladimir Putin]] veľmi obratne využil tragédiu a osobným prejavom sympatií či spolupatričnosti sa zaslúžil o rozvoj priateľských vzťahov. Tiež [[George W. Bush|Bush]] mohol počítať s pochopením Putina pre vojnu proti [[Taliban]]u. Vítaným dôsledkom sa stalo i naplnenie cieľov [[NATO]] novým nádychom, ba až novým zmyslom. Severoatlantická aliancia sa opäť zomkla, tentokrát proti terorizmu a snažila sa uplatniť prvýkrát v histórii článok 5 o pomoci spojencov napadnutému členovi paktu. === Reakcie svetových vodcov === [[Súbor:Vladimir Putin in the United States 13-16 November 2001-54.jpg|thumb|[[Rusko|Ruský]] [[prezident Ruskej federácie|prezident]] [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] s manželkou Ľudmilou si v chráme [[ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]] v New Yorku uctieva pamiatku obetí útokov, 16. november 2001]] Reakcie svetových vodcov vyjadrovali veľmi podobné pocity. Pre kráľovnú [[Alžbeta II.|Alžbetu II.]] boli útoky neuveriteľným a totálnym šokom, pre [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] nevýslovným hororom. Generálny tajomník [[OSN]] [[Kofi Annan]] vyjadril presvedčenie, že sa to dotklo všetkých v jeho pôsobnosti a pre všetkých je to traumatizujúca, strašná tragédia. Pre [[Česko|českého]] prezidenta [[Václav Havel|Václava Havla]] to bolo hrozným varovaním pre civilizáciu, ktoré nás vyzýva mobilizovať a prevziať zodpovednosť za tento svet. [[Francúzsko|Francúzsky]] prezident [[Jacques Chirac]] presvedčoval, že Francúzi úplne cítia s americkým ľudom. Britský premiér [[Tony Blair]] zase poukázal na tento masový terorizmus ako na nové zlo v dnešnom svete. [[Taliansko|Taliansky]] premiér [[Silvio Berlusconi]] sa neobával vyzvať na konfrontáciu s teroristami, prezident [[Vladimir Putin|Putin]] ako prvý volá medzinárodné spoločenstvo po zjednotení úsilia v [[boj proti terorizmu|boji proti terorizmu]]. [[Japonsko|Japonský]] ministerský líder [[Džuničiró Koizumi]] povedal, že takýto druh terorizmu nebude nikdy odpustený, vysoký predstaviteľ [[EÚ]] pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku [[Javier Solana]] ubezpečoval, že Európska únia bude pevne a plne stáť za Spojenými štátmi, [[Afganistan|afganský]] minister zahraničných vecí Wakil Ahmed Muttawakil po útokoch vravel, že Taliban odsudzoval a aj teraz odsudzuje akýkoľvek [[terorizmus]] v akejkoľvek forme. V [[Irak|irackom]] rozhlase sa však objavili vyjadrenia, ktoré útoky označili za operáciu storočia, ktorú si USA zaslúžili kvôli svojim zločinom proti ľudskosti. Naproti tomu [[Kuba|kubánska]] vláda nazvala katastrofu americkou národnou tragédiou.<ref>''Reakcie svetových vodcov'' preložené a zosumarizované z [http://www.september11news.com/InternationalReaction.htm http://www.september11news.com/InternationalReaction.htm]</ref> === Škody na Pentagóne === [[Súbor:Aerial view of the Pentagon during rescue operations post-September 11 attack.JPEG|thumb|Škody na [[Pentagón (USA)|Pentagóne]] po náraze lietadla Boeing 757-200 letu American Airlines č. 77, 14. september 2001]] Škody na Pentagóne sú predovšetkým v podobe poškodenia troch z jeho piatich hrán, pričom približne {{m2|109878}} vnútornej plochy bolo poškodených a {{m2|21989}} bolo priamo zničených kolapsom poschodí. Na západnej strane Pentagónu sa pádom lietadla vytvorila obrovská sečná rana v dráhe letu {{m|27|m}} široká a {{m|9|m}} hlboká. Náprava škôd a obnova činnosti v zničenej či poškodenej oblasti stála 501 miliónov dolárov. === Ekonomický dopad === Ekonomický dopad teroristických útokov na ciele v [[Spojené štáty|USA]] bol už v prvých dňoch zrejmý. Analytici sa však zhodujú v tom, že útoky nemohli výrazne zasiahnuť ekonomiku Spojených štátov, v ktorých pracuje množstvo peňazí v objeme 5 až 10 biliárd amerických dolárov, pretože toto hospodárstvo je priveľmi diverzifikované a decentralizované, aby rana na jednom poli jej pôsobnosti odhalila jej slabosť. Touto slabosťou a zároveň najmocnejšou silou americkej ekonomiky je vôľa a záujmy radového spotrebiteľa, ktoré sa útokmi príliš nenarušili. Podľa štúdií napriek tomu, že 70 % Američanov po 11. septembri očakávalo a predpokladalo, že by sa v krátkej či strednodobej budúcnosti mohol veľký teroristický čin zopakovať, 56 % si myslelo, že ich krajina je na správnej ceste a 52 % k tomu pridalo aj presvedčenie, že finančná situácia ich rodín sa v roku 2002 zlepší. Negatívny ekonomický dopad je predovšetkým v podobe rýchlejšie rastúcej ceny ropy na svetových trhoch, obrovské straty na príjmoch amerických leteckých spoločností, kolaps cestovného ruchu v [[Európa|Európe]] zo strachu cestovať lietadlom a neuveriteľne vysoký a rokmi rastúci deficit štátneho rozpočtu USA, ktorý vytvára priestor pre masívnu infláciu, a tým aj postupný pád hodnoty dolára voči euru v priebehu roka [[2002]] a [[2003]], a tiež podporujúci recesiu národného hospodárstva stúpajúcou nezamestnanosťou. V roku 2001 prišlo o prácu vyše 1 milión Američanov, pričom množstvo vytvorených pracovných príležitostí túto hranicu ani zďaleka neprekročilo. V [[december|decembri]] [[2001]] dosiahla nezamestnanosť až hodnotu 5,8 %, čo je najviac za ostatných 6 rokov. === Výdavky štátneho rozpočtu USA === Rozpočet [[George W. Bush|Bushovej]] administratívy sa rozhodol venovať 15 miliárd USD na domáce bezpečnostné programy a [[Biely dom]] vyčlenil v rámci svojej fiškálnej politiky pre rok 2002 na bezpečnosť 34 miliárd dolárov. Podľa [[Ministerstvo obrany USA|Ministerstva obrany USA]] samotné vojenské operácie v Afganistane stáli približne 2,9 miliardy dolárov a 1,8 miliárd stála ochrana amerických miest Národnou gardou počas vojny. Kompenzácia strát amerických leteckých spoločností, ktoré niekoľko dní nemohli lietať, a kompenzácia strát pre rodiny a pozostalých obetí tragédie bola rozvrhnutá vo výške 13,6 miliárd dolárov v rokoch 2001 až 2006. Z prvého balíka peňazí, ktoré [[Kongres USA|Kongres]] poskytol americkému prezidentovi bezprostredne po 11. septembri pre [[boj s terorizmom]] (40 miliárd USD), Biely dom vyčlenil pre obranu 17 miliárd, 11 miliárd pridelil mestu New York a 10 miliárd sa venovalo domácej bezpečnosti. === Psychologický dopad === Psychologický dopad teroristických útokov je tiež očividný. Boli vypracované dômyselné štúdie amerických psychológov, ktorí priznávajú, že Newyorčania podliehajú po septembrových udalostiach roka 2001 dvakrát častejšie [[depresia|depresiám]] než bežní Američania. U mnohých bol diagnostikovaný [[posttraumatický stres]], ktorý psychológia vo svojej dnešnej podobe spoznala v podstate až ako následok [[vojna vo Vietname|vojny vo Vietname]]. Podľa hĺbkových štúdií až 13 % obyvateľov New Yorku prežilo v deň tragédie akútnu paniku a záchvat strachu, pocit ohrozenia vlastnej existencie, čo potvrdzuje aj Newyorská akadémia medicíny. 10% obyvateľov v súvislosti s tragédiou pociťovalo depresiu, mnohí trpeli vážnou insomniou. == Štatistika počtu obetí == [[Súbor:911 victims.jpg|thumb|Fotografie obetí útokov z 11. septembra (na obrázku chýbajú portréty 92 obetí a teroristov)]] Tisíce nevinných ľudských životov je najväčšia a najtragickejšia obeť celého systému útokov na ciele v USA v utorok [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Počet obetí teroristických útokov dosiahol 2 999 ľudí, pričom 19 samovražedných únoscov nie je v databáze zahrnutých. Pri útoku na budovy WTC 1 a WTC 2 celkovo zahynulo 2 753 ľudí.<ref name=":1" /> Smrť v budovách WTC našlo spolu 2 629 ľudí, v Pentagóne zahynulo presne 125 ľudí. Obete v unesených lietadlách sa štatisticky evidujú v počte 87 pre let č. 11, 59 pre let č. 77, 40 pre let č. 93 a 59 pre let č. 175. V dôsledku celej tragédie zahynulo štatisticky 343 požiarnikov, 60 príslušníkov polície a 70 civilných zamestnancov Pentagónu. Autority, ktorým bola zverená neľahká identifikácia tiel, pracovali s vyše 12-tisícmi pozostatkov, niektoré veľké iba ako úlomok kosti či zubu. Technika preverovania [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] sa v mnohých prípadoch nedala vôbec použiť, pretože tieto pozostatky mali často DNA silne poškodenú.<ref name=":1" /> == Čo nahradilo WTC? == [[Súbor:One world trade center august 2019.jpg|thumb|170px|[[1 World Trade Center]]]] === Nový komplex výškových budov === Vo [[február]]i [[2003]] spoločnosť Lower Manhattan Development Corporation, ktorú poveril guvernér štátu [[New York (štát)|New York]] [[George E. Pataki]], aby viedla práce v [[Ground Zero|Bode Nula]] a koordinovala úsilie vrátiť život do oblasti WTC, rozhodla, že zničený komplex nahradí zrealizované dielo architekta [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Ten vyhral nákladnú súťaž projektov, ktoré by mali WTC nahradiť. === Charakteristika novej výstavby === [[Daniel Libeskind|Libeskind]] navrhol, aby sa na veľkej ploche [[Ground Zero|Bodu Nula]] (viac než 60 tisíc m²) postavil okrem kultúrneho centra, veľkého pamätníka a visutej záhrady gigantický mrakodrap – Veža slobody – vysoký symbolických 1776 stôp (angl. ''[[Freedom Tower]]''; výška {{m|541.3|m}}). V roku [[1776]] totiž USA nastúpili cestu nezávislosti. Je to jeden z najvyšších mrakodrapov na svete. V [[júl]]i [[2003]] bol povolaný za hlavného architekta [[David Childs]], pričom [[Daniel Libeskind|Libeskind]] zostal poverený projektovaním vo všeobecnosti naďalej. Výsledok ich spoločnej práce sa verejnosti predstavil v [[december|decembri]] 2003. Náklady odhadli na 1,5 miliardy amerických dolárov. Práce na celom systéme nového komplexu by mali pokračovať do roku [[2024]]. === Pamätník obetí === [[Súbor:WTCmemorialJune2012.png|thumb|[[National September 11 Memorial & Museum|Národný pamätník a múzeum 11. septembra]]]] Víťaznými projektami pre stavbu pamätníka obetí sa stali diela architektov Michaela Arada a Petera Walkera. Ich práca s názvom ''Reflecting Absence'' (Odrážajúc neprítomnosť) počíta s vytvorením presne na miestach, kde stáli veže [[World Trade Center (1973 - 2001)|WTC]], dvoch nie príliš hlbokých „nádrží,“ zodpovedajúcich veľkosti strán veží na pôdoryse (63 x {{m|63|m}}). V týchto nádržiach, obklopených listnatými stromami, budú po vnútorných stranách inštalované mená všetkých obetí, ktorí vo [[World Trade Center (1973 - 2001)|WTC]] zahynuli [[11. september|11. septembra]] [[2001]] ako i pri teroristickom útoku [[26. február]]a [[1993]] (6 osôb). Pamätník má navždy odrážať stav absencie a pocitu straty blízkych, ako i samotných budov WTC. Do súťaže sa zapojilo viac ako 5 000 projektov. Víťazná práca sa začala realizovať v roku 2006. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=September 11 attacks}} == Externé odkazy == * [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_12228.html Chronológia udalostí vedúcich od operácie Bojinka až po útoky z 11. septembra 2001] {{ces icon}} * [http://technet.idnes.cz/naraz-letadla-muze-mrakodrap-ustat-ale-wtc-nemelo-sanci-pim-/tec_technika.asp?c=A071013_001816_tec_technika_pka Článok na iDnes.cz, pojednávajúci o.i. o príčine pádu oboch mrakodrapov WTC] {{ces icon}} * {{Citácia periodika |meno=Zdeněk P |priezvisko=Bažant |meno2=Yong |priezvisko2=Zhou |mesiac=január |rok=2002 |titul=Why Did the World Trade Center Collapse?—Simple Analysis |periodikum=Journal of Engineering Mechanics |ročník=128 |číslo=1 |strany=2–6 |doi=10.1061/(ASCE)0733-9399(2002)128:1(2) |url=http://www.civil.northwestern.edu/people/bazant/PDFs/Papers/405.pdf |jazyk=po anglicky}} == Zdroj == {{preklad|en|September 11 attacks|359000315}} [[Kategória:Teroristické útoky]] [[Kategória:11. september]] [[Kategória:Katastrofy v 2001]] [[Kategória:Al-Káida]] [[Kategória:Spojené štáty americké]] [[Kategória:Masakre v USA]] [[Kategória:Katastrofy v USA]] [[Kategória:New York (mesto)]] [[Kategória:2001 v USA]] 2h4mao17rd2qmxe5e5idtle9aaq8h95 0 30864 7415035 7409334 2022-07-22T21:04:16Z 91.127.68.32 /* Google vyhľadávač */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[27. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 136,22 miliardy USD (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2017|url=https://www.statista.com/statistics/266206/googles-annual-global-revenue/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 36,517 miliardy USD (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: annual operating income 2018 {{!}} Statistic|url=https://www.statista.com/statistics/513129/operating-income-google/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 98 771 (4. kvartál 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Alphabet Announces Fourth Quarter and Fiscal Year 2018 Results|url=https://abc.xyz/investor/static/pdf/2018Q4_alphabet_earnings_release.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-02-12|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 27. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X}}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript interpreterom je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] 4akcbkwf4h68l60gthdkw75ys6yth74 7415038 7415035 2022-07-22T21:17:40Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/91.127.68.32|91.127.68.32]] ([[User_talk:91.127.68.32|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Google LLC | Logo spoločnosti = Google 2015 logo.svg | Právna forma = dcérska spoločnosť | Odvetvie = | Založená = [[27. september]] [[1998]] | Zakladateľ = [[Sergej Brin]]<br />[[Larry Page|Lawrence E. Page]] | Sídlo = Mountain View | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = [[Sundar Pichai]] (CEO)<br /> [[Eric E. Schmidt]]<br /><small>(bývalý CEO a Predseda predstavenstva do 2017)</small><br />[[Sergej Brin]]<br /><small>(bývalý prezident pre technológie)</small><br />[[Larry Page]]<br /><small>(bývalý prezident pre produkty)</small> | Územný rozsah = | Priemysel = [[Internet]], [[Software]], [[Hardvér]] | Produkcia = | Obrat = 136,22 miliardy USD (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: revenue 2017|url=https://www.statista.com/statistics/266206/googles-annual-global-revenue/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en}}</ref> | Výnosy = | Prevádzkový príjem = 36,517 miliardy USD (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google: annual operating income 2018 {{!}} Statistic|url=https://www.statista.com/statistics/513129/operating-income-google/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en}}</ref> | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 98 771 (4. kvartál 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Alphabet Announces Fourth Quarter and Fiscal Year 2018 Results|url=https://abc.xyz/investor/static/pdf/2018Q4_alphabet_earnings_release.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-02-12|vydavateľ=}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[YouTube]], [[DoubleClick]], [[On2 Technologies]], [[Google Voice]], [[Picnik]], [[Aardvark]], [[Admob]] | Vlastník = [[Alphabet Inc.]] | Farby spoločnosti = {{Box farby|#4285F4}} {{Box farby|#EA4335}} {{Box farby|#FBBC05}} {{Box farby|#34A853}} | Slogan spoločnosti = Don't be evil. (neoficiálne) | Domáca stránka = {{url|www.google.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Google LLC''' je spoločnosť so sídlom v [[Kalifornia|Kalifornii]] v [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = http://www.google.sk/intl/sk/contact/ | vydavateľ = Google, Inc. | poznámka = (Na stránke vpravo) | jazyk = slovensky }}</ref> od októbra 2015 vlastnená holdingovou materskou spoločnosťou [[Alphabet Inc.|Alphabet]]. Google založili 27. septembra [[1998]] študenti [[Lawrence E. Page|Larry Page]] a [[Sergej Brin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.com | dostupnosť = online | url = https://www.google.sk/intl/sk/about/company/facts/management/ | vydavateľ = Google, Inc. | titul = Larry Page a Sergey Brin založili spoločnosť Google v septembri 1998. | jazyk = slovensky }}</ref><ref>{{Cite journal|last=Brin|first=Sergey|author-link=Sergey Brin|last2=Page|first2=Lawrence|author-link2=Larry Page|year=1998|title=The anatomy of a large-scale hypertextual Web search engine|url=http://infolab.stanford.edu/pub/papers/google.pdf|journal=Computer Networks and ISDN Systems|volume=30|issue=1–7|pages=107–117|citeseerx=10.1.1.115.5930|doi=10.1016/S0169-7552(98)00110-X}}</ref><ref>{{cite journal |last=Barroso |first=L.A. |last2=Dean |first2=J. |last3=Holzle |first3=U. |date=April 29, 2003 |title=Web search for a planet: the google cluster architecture |journal=IEEE Micro |volume=23 |issue=2 |pages=22–28 |doi=10.1109/mm.2003.1196112 |quote=We believe that the best price/performance tradeoff for our applications comes from fashioning a reliable computing infrastructure from clusters of unreliable commodity PCs.|url=https://semanticscholar.org/paper/8db8e53c92af2f97974707119525aa089f6ed53a }}</ref> Jedným z prvých a hlavných produktov firmy bol [[internetový vyhľadávač]], ktorý dokáže vyhľadať [[webová stránka|webové stránky]], [[obrázok|obrázky]], [[Usenet]]ové diskusné skupiny (ktoré archivuje ako [[Google Skupiny]]), spravodajské servery, [[video|videá]], ponuky on-line predaja a iné. V [[júl]]i [[2004]] Google hľadal v 4,28 miliardách stránok, 880 miliónoch obrázkov a 885 miliónoch správ z diskusných skupín{{Bez citácie}}. Vyhľadávaný obsah archivuje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | dostupnosť = online | url = http://www.googleguide.com/cached_pages.html | vydavateľ = www.googleguide.com | dátum aktualizácie = 28. December 2011 | jazyk = anglicky }}</ref>. Google ponúka svoje rozhranie v mnohých [[jazyk (jazykoveda)|jazykoch]], vrátane [[slovenčina|slovenčiny]] a [[čeština|češtiny]]. Popularita Googlu dosahuje také rozmery, že sa dnes už používa sloveso ''googliť'' v zmysle hľadať na Internete.Google je najúspešnejšou spoločnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Sú správne slovesá (vy)googlovať/(vy)gúglovať, (vy)googliť/(vy)gúgliť a spojenia vyhľadať na googli a vyhľadať googlom? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/4238/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od jesene 2006 je Google oficiálne zastúpený pobočkou v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our Locations {{!}} Google|url=https://about.google/intl/sk/locations/?region=europe&office=prague|vydavateľ=about.google|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=en}}</ref> a od 7. decembra 2010 existuje aj Google Slovakia, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Slovakia, s. r. o. - Obchodný register|url=https://finstat.sk/45947597/obchodny_register|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2019-09-27|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google otvoril slovenskú pobočku|url=https://medialne.etrend.sk/internet/google-otvoril-slovensku-pobocku.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-27|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V decembri 2019 zakladatelia spoločnosti Google Larry Page a Sergey Brin oznámili, že generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Sundar Pichai]] nahradí Pagea aj ako generálneho riaditeľa materskej spoločnosti Alphabet, čím sa prakticky obaja zakladatelia sťahujú z riadenia firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TechCrunch|url=http://social.techcrunch.com/2019/12/03/sundar-pichai-alphabet-ceo/|dátum prístupu=2019-12-18|jazyk=en-US}}</ref> [[Súbor:Google timeline.svg|náhľad|Časová os produktov, služieb a akvizícií spoločnosti Google]] == Softvérové projekty firmy Google == ===Google vyhľadávač=== Vyhľadávač google je najpoužívanejšia{{Bez citácie}} služba od Googlu a zároveň najpoužívanejší vyhľadávač na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = najpoužívanejšie vyhľadávače na svete | dostupnosť = online | url = http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Apr%C3%ADl/najpouzivanejsie-vyhladavace-na-svete.html | vydavateľ = týždenník TREND | dátum vydania = 20. 4. 2006 | jazyk = slovensky }}</ref> === Google Desktop === Google Desktop Search je [[softvér]], ktorý umožňuje hľadať súbory a v súboroch na vlastnom počítači, alebo vlastnej počítačovej sieti. Je ale vydaný len vo vybraných jazykoch. === Google Web Toolkit === [[Google Web Toolkit]] (GWT) je open source Java software development framework ktorý umožňuje písať AJAXové aplikácie ako Google Maps alebo Gmail === Google AdSense === [[Google AdSense]] je systém, ktorý umožňuje majiteľom webových stránok rýchlo a ľahko zobrazovať relevantné (cielené) textové a obrázkové reklamy v súlade s témou ich obsahu a získať od Google časť príjmu za ich zobrazenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adsense pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adsense/answer/9712?hl=sk | vydavateľ = Google, Inc. | dátum vydania = 28. Február 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google adwords pomocník | dostupnosť = online | url = https://support.google.com/adwords/answer/1704410?hl=sk&ref_topic=1713894 | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google AdWords je systém na zadávanie reklám, ktoré umožňujú inzerentovi osloviť nových zákazníkov pomocou cielenej reklamy na základe vyhľadávaného výrazu. Reklamy sa zobrazujú nad alebo vedľa výsledkov vyhľadávania a na vyhľadávacích a obsahových stránkach partnerov Google. Inzerent platí za kliky na reklamu (PPC-[[Pay per click]]), bez ohľadu na veľkosť rozpočtu. Systém AdWords umožňuje aj zadávanie obrázkových reklám, video reklám a na vybraných trhoch aj nákup televízneho či rozhlasového priestoru. === Google Analytics<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Google, Inc. | odkaz na korporáciu = http://www.google.sk | titul = Google analytics pomocník | dostupnosť = online | url = http://www.google.com/analytics/features/index.html | dátum vydania = 16. Marec 2013 | jazyk = slovensky }} </ref> === Google Analytics je nástroj na sledovanie a logovanie diania na serveri. Nejde o klasické monitorovania návštevnosti, ale o prepracovaný systém štatistík. Ponúka napríklad informácie o mestách, z ktorých návštevníci prišli, ale aj informácie o prehliadači, operačnom systéme, rozlíšení, pripojení na internet, použitých kľúčových slovách pri vyhľadávaní a veľa ďalšieho. Nástroj je voľne dostupný pre administrátorov webových serverov ale môžu ho používať aj ostatní v aplikáciách Google ako napríklad autori videí na na YouTube. === Google Image Search === [[Google Image Search]] je schopný vyhľadávať obrázky podľa ich podobnosti s iným obrázkom, popisov, názvu a textu, ktorý sa na webových stránkach objavuje v ich blízkosti. Táto služba sa nachádza na images.google.com. Google uchováva zmenšeniny indexovaných obrázkov, čo mu umožňuje pri vyhľadávaní poskytovať náhľady hľadaných obrázkov. V roku 2006 Google dal do prevádzky webovú aplikáciu Google Image Labeler, ktorá umožňuje záujemcom anotovať obrázky z [[index]]u Google Images formou interaktívnej hry. === Gmail === [[Gmail]] je služba elektronickej pošty, ktorá ako prvá vo svojej dobe poskytla používateľom bezplatne priestor 7 GB na emailovú komunikáciu. Tento limit sa onedlho zvýšil na 8 GB a v súčasnosti majú používatelia k dispozícii 15 GB spoločného úložiska pre Gmail, Google Disk a Google+ fotky. Podobnú prax poskytnutia obrovskej (bežnému používateľovi až nevyužiteľnej) kapacity čoskoro napodobnili mnohé ďalšie konkurenčné služby ako [[Yahoo]] či [[MSN]]. === Google Zápisník === [[Google Zápisník]] slúžil na rýchle ukladanie poznámok, pomocou rozšírenia prehliadača poskytoval schopnosť zaznamenať obsah stránky priamo tak, ako je viditeľný. V júli [[2012]] bol vypnutý a údaje boli presunuté do [[Google Dokumenty|Google Dokumentov]]. === Google Kalendár === [[Google Kalendár]] je internetový kalendár, ktorý má v porovnaní s desktopovými kalendármi výhodu v tom, že je prístupný na každom počítači s internetovým pripojením. Taktiež je možná notifikácia udalostí pomocou SMS, či e-mail čo umožňuje túto službu využívať efektívne aj bez stáleho prístupu k internetu. === Google Dokumenty === [[Google Dokumenty]] je službou, ktorá vytvára jednoduchú alternatívu ku kancelárskym programom, ako napríklad Microsoft Office. Výhodou služby [[Google Dokumenty]] je tiež to, že je ponúkaná aj zdarma a je prístupná na každom počítači s internetovým pripojením bez nutnosti inštalácie. === Google Disk === [[Disk Google]] je cloudové úložisko, ktoré ponúka bezplatný úložný priestor 15 GB, zdieľaný medzi Gmailom a Fotkami Google. Je možné dokúpiť si ďalšie úložisko, zdieľané medzi týmito tromi službami cez mesačné predplatné až do 30 TB na osobné použitie. === Google Hangouts === [[Google Hangouts]] je komunikačná platforma od Google, ktorá slúži na posielanie správ a videohovory. Je nástupcom služby [[Google Talk]]. === Google Chrome === [[Google Chrome]] je freeware [[webový prehliadač]] vyvíjaný spoločnosťou Google. Beta verzia bola uvoľnená 2. septembra 2008. Ako renderovacie jadro používa WebKit, JavaScript interpreterom je V8 JavaScript engine. ===[[Android (operačný systém)|Android]]=== [[Operačný systém]] tejto spoločnosti si našiel uplatnenie v mnohých inteligentných telefónoch ([[Smartfón|smartfónoch]]), [[Tabletový počítač|tabletoch]] ale aj v [[Televízor|televízoroch]], [[Inteligentné hodinky|inteligentných hodinkách]] ([[smart watch]]) a automobilov. V roku 2019 ho používalo 2,5 miliardy zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google zlomil ďalší rekord. Android aktívne využíva už 2,5 miliardy zariadení|url=https://touchit.sk/google-zlomil-dalsi-rekord-android-aktivne-vyuziva-uz-25-miliardy-zariadeni/233215|vydavateľ=touchIT|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk-SK}}</ref> === Google Prekladač === [[Google Prekladač]] je internetový [[Strojový preklad|strojový prekladač]] fungujúci od roku [[2007]]. Dokáže prekladať [[slovo (jazykoveda)|slová]], [[veta|vety]] aj webové stránky. Na prekladanie používa štatistickú metódu, čiže preklad navrhuje podľa podobnosti vo veľkom množstve textu. Okrem [[národný jazyk|národných jazykov]] podporuje aj [[mŕtvy jazyk]] [[latinčina|latinčinu]] a [[medzinárodný pomocný jazyk|medzinárodný jazyk]] [[esperanto]].<ref name="prekladač esperanto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brants | meno = Thorsten | titul = Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj | url = http://googletranslate.blogspot.com/2012/02/tutmonda-helplingvo-por-ciuj-homoj.html | dátum vydania = 2012-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-03-11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V [[apríl]]i 2018 bol schopný prekladať medzi viac ako 100 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Languages - Google Translate|url=https://translate.google.com/intl/en/about/languages/|dátum prístupu=2018-04-28|vydavateľ=translate.google.com|jazyk=en}}</ref> === Google Chrome [[Operačný systém|OS]] === Operačný systém pre počítače. === Google Play === [[Google Play]] je digitálna distribučná platforma od spoločnosti Google, ktorá vznikla [[6. marec|6. marca]] [[2012]]. Slúži tiež ako oficiálny app store pre operačný systém [[Android (operačný systém)|Android]]. === YouTube === [[YouTube]] je internetová databáza videí. YouTube bol založený v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpilo Google. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[Internet|internete]]. === G Suite=== Kancelársky balík obsahujúci aj e-mail, cloud storage, nástroje pre spoluprácu /kalendár/ a ďalšie aplikácie. === Obsolate projekty firmy Google === === Google+ === [[Google+]] je [[Sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] predstavená 28. júna 2011 a pre normálnych používateľov fungovala do 2. apríla 2019. === Google Translator Toolkit === Zastavený 4. decembra 2019. a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=A Google Projects Resting Ground: The Google Graveyard|url=https://www.wordstream.com/articles/retired-google-projects|vydavateľ=wordstream.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> == Zariadenia == * Smartfóny [[Pixel]] a Pixel XL s asistentom Google, vtedy novou generáciou kontextového hlasového asistenta. * [[Google Home]], [[hlasový asistent]] typu [[Amazon Echo]] umiestnený v dome, ktorý dokáže odpovedať na hlasové otázky, prehrávať hudbu, vyhľadávať informácie z aplikácií (kalendár, počasie atď.) a ovládať inteligentné domáce spotrebiče tretích strán (používatelia môžu povedať, aby sa otočili) napríklad na svetlách). Rada Google Home obsahuje aj varianty, ako napríklad Google Home Hub, Google Home Mini a Google Home Max. Zatiaľ nefunguje v slovenčine (ani v češtine). * [[Daydream]] zobrazovacia [[náhlavná súprava]] ([[headset]]) pre [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]] (VR), ktorá umožňuje používateľom Androidu s kompatibilnými smartfónmi pripravenými na Daydream dať svoje telefóny do tejto náhlavnej súpravy a vychutnať si obsah VR. * [[Google Wifi]], prepojená sada [[Smerovač|smerovačov]] [[Wi-Fi]] na zjednodušenie a rozšírenie pokrytia domácich Wi-Fi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Google}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.google.sk Google Slovenská republika] * [http://www.google.com Hlavná stránka Google] * [http://www.google.com/about/products/ Stránka o produktoch Google] * [http://medialne.etrend.sk/blog/idealne/kategoria/18/ Článok o spoločnostiach zaoberajúcich sa marketingom vo vyhľadávačoch na Slovensku] * [http://svetgoogle.blogspot.com/ Spravodajstvo o Google v slovenčine] * [http://produktyasluzbygoogle.blogspot.com/ Neoficiálne predstavenie-zoznam Google produktov a služieb] {{Google}} [[Kategória:Google| ]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Cloud computing]] hxctkzroovulwp2liv6hccn6yne7c5z 0 32482 7415099 7413765 2022-07-23T04:40:51Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Roman Hofbauer | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik, publicista a dopravný projektant | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov dopravy a výstavby Slovenskej republiky|2.]] | Úrad = [[Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky|minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenska]] | Začiatok obdobia = [[24. jún]] [[1992]] | Koniec obdobia = [[15. marec]] [[1994]] | Predchodca = [[Vladimír Pavle]] | Nástupca = [[Mikuláš Dzurinda]] | Poradie2 = | Úrad2 = [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátor Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[1. marec]] [[1990]] | Koniec obdobia2 = [[10. december]] [[1990]] | Predchodca2 = [[Štefan Barták]] | Nástupca2 = [[Peter Kresánek]] | Dátum narodenia = {{dn|1940|2|21}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2016|06|01|1940|2|21}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[Komunistická strana Československa|KSČ]], [[Verejnosť proti násiliu|VPN]], [[Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] | Alma mater = [[Slovenská vysoká škola technická v Bratislave|SVŠT v Bratislave]] | Profesia = projektant | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Bratislava | Portál2 = }} Ing. '''Roman Hofbauer''', CSc (* [[21. február]] [[1940]], [[Bratislava]] – † [[1. jún]] [[2016]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[publicista]] a dopravný projektant.<ref name="tasr-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel bývalý primátor Bratislavy a minister dopravy Roman Hofbauer | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/zomrel-roman-hofbauer/199749-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-02 | dátum prístupu = 2016-06-02 }} </ref> == Životopis <ref name="tasr-umrtie" /> == V rokoch [[1957]]{{--}}[[1962]] študoval na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulte]] [[Slovenská vysoká škola technická v Bratislave|Slovenskej vysokej školy technickej]] v Bratislave. V rokoch [[1962]]{{--}}[[1972]] pracoval ako vedúci projektant v bratislavskom [[DOPRAVOPROJEKT|Dopravoprojekte]], do roku [[1979]] potom ako zástupca vedúceho výskumu [[Centrum urbanizmu a architektúry|Centra urbanizmu a architektúry]] v Bratislave. V rokoch [[1979]]{{--}}[[1985]] bol zástupcom riaditeľa odboru štátnej expertízy [[Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky|Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky]] (MVT SSR). V roku [[1980]] obhájil ašpirantúru na [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte architektúry]] v odbore urbanizmus a získal vedeckú hodnosť [[kandidát vied]] (CSc). V rokoch [[1985]]{{--}}[[1988]] pracoval ako vedúci odboru štátnej expertízy MVT SSR, bol členom Slovenskej komisie pre vedecký a investičný rozvoj v Bratislave ([[1988]]{{--}}[[1990]]). [[1. marec|1. marca]] [[1990]] sa stal prvým [[Nežná revolúcia|porevolučným]] [[primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom Bratislavy]]. V roku [[1991]] pracoval ako vedúci oddelenia štátnej správy na Ministerstve dopravy a spojov. Od [[9. jún]]a [[1990]] do [[6. jún]]a [[1992]] pôsobil ako poslanec [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], z toho do [[30. apríl]]a [[1991]] za hnutie [[Verejnosť proti násiliu]] (VPN) a do 6. júna 1992 za [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS). Od 6. júna 1992 do [[31. december|31. decembra]] [[1992]] bol poslancom [[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia]] [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] za HZDS. Od [[3. november|3. novembra]] [[1994]] bol [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za [[Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] vo volebných obdobiach [[1994]]{{--}}[[1998]] a [[1998]]{{--}}[[2002]]. V [[august 2002|auguste 2002]] po tom, ako ho nezaradili na kandidátku do volieb, z HZDS vystúpil. == Dielo == * [[1998]] – ''Slovensko na križovatke: články a prejavy 1997{{--}}1998'' (vyd. Juga, [[Bratislava]]) * [[2000]] – ''Cesta Slovenska späť: články a prejavy 1998{{--}}1999'' (vyd. Juga, [[Bratislava]]) == Referencie == {{referencie}} {{Vláda Slovenska z 24. júna 1992}} {{Primátori Bratislavy}} {{DEFAULTSORT:Hofbauer, Roman}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici VPN]] [[Kategória:Politici ĽS-HZDS]] [[Kategória:Poslanci Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Ministri dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky]] [[Kategória:Primátori Bratislavy]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] szxhbb5hpuiiphicrrrylonv47lq5m0 0 34272 7415004 7327611 2022-07-22T19:31:26Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Valentín Beniak |Portrét = portrait_beniak-valentin.jpg |Popis = slovenský básnik a prekladateľ |Dátum narodenia = [[19. február]] [[1894]] |Miesto narodenia = [[Chynorany]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{duv|1973|11|6|1894|2|19}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} '''Valentín Beniak''' (* [[19. február]] [[1894]], [[Chynorany]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-25982-8854-34?cc=1554443&wc=9PQS-Y4P:107654301,130332801,161528201,161532501 Záznam o narodení krste v matrike] farnosti Chynorany, záznam č. 14; priezvisko písané "Benyák"</ref> – † [[6. november]] [[1973]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]] a [[prekladateľ]], predstaviteľ [[symbolizmus|symbolizmu]], ktorý sa angažoval aj politicky aj počas existencie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. == Životopis == Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v rokoch [[1900]] – [[1906]] v [[Chynorany|Chynoranoch]], v rokoch [[1913]] v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] a v rokoch [[1914]] – [[1916]] v [[Nitra|Nitre]]. V rokoch [[1916]] – [[1917]] pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v [[Budapešť|Budapešti]], no z finančných dôvodov musel štúdium zanechať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak|vydavateľ=Literárne informačné centrum|dátum vydania=2019-03-11|dátum prístupu=2020-09-24|jazyk=sk}}</ref> Pracoval ako praktikant na notárskom úrade, neskôr ako podnotár v [[Bánov (okres Nové Zámky)|Bánove]], v rokoch [[1919]] – [[1935]] bol vedúcim notárom v [[Chynorany|Chynoranoch]], v rokoch [[1936]] – [[1939]] v [[Nová Baňa|Novej Bani]]. V roku [[1939]] sa presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracoval ako úradník. Pôsobil v prezidentskej kancelárii [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] a neskôr pokračoval vo svojej úradníckej kariére ako vedúci na sekretariáte ministerstva vnútra (od roku 1940 bol ministrom [[Alexander Mach|Šaňo Mach]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovatelia v zajatí režimu slovenského štátu|url=https://kultura.sme.sk/c/20780482/spisovatelia-vzajati-rezimu-slovenskeho-statu.html|vydavateľ=Historický ústav SAV, Petit Press|dátum prístupu=2020-09-24|jazyk=sk|meno=Filip|priezvisko=Pavčík|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dubček áno, Schuster nie. Komunistický režim chcú poslanci označiť za zločinný|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/563760-dubcek-ano-schuster-nie-komunisticky-rezim-chcu-poslanci-oznacit-za-zlocinny/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-09-24|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku [[1939]] alebo [[1940]] bol zvolený za predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] a vo funkcii zotrval až do roku [[1945]], kedy začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 125 rokmi sa narodil básnik Valentín Beniak|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-125-rokmi-sa-narodil-basnik-valent/379117-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2020-09-24|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> V roku [[1947]] odišiel do dôchodku. == Tvorba == Publikovať začal v roku [[1922]] v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]. Na jeho tvorbu vplývali napr. [[Ivan Krasko]], [[Endre Ady]] či [[Jiří Wolker]]. Vo svojich básňach vyjadroval najmä hlboké putá k domovu, k rodnej zemi a jej ľuďom. Preciťoval tragiku ľudských osudov, ale i vlastného života, lásku k človeku a súcit s jeho nešťastím, no taktiež sa s čitateľmi delil o dojmy so stretnutiami so svetom. Vo svojej tvorbe začínal s dielami, ktoré sa radili k [[symbolizmus|symbolizmu]] a [[poetizmus|poetizmu]] (''Ozveny krokov, Lunapark'' a i.) a v zrelej tvorbe sa sústredil na problematiku existenciálnu (napr. ''Plačúci Amor, Sonety podvečerné''). Jeho knihy veršov vyšli v troch zväzkoch ''Vybraných spisov''. Po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa venoval viac prekladom, a to najmä z [[angličtina|anglickej]], [[maďarčina|maďarskej]] a [[nemčina|nemeckej]] literatúry ([[William Shakespeare]], [[Johann Wolfgang Goethe]], [[Oscar Wilde]], [[Imre Madách]] a iní). == Dielo == === Básnické zbierky === *[[1928]] – ''Tiahnime ďalej oblaky'' *[[1931]] – ''Ozveny krokov'' *[[1933]] – ''Kráľovská reťaz'' *[[1936]] – ''Lunapark'' *[[1936]] – ''Poštový holub'' *[[1938]] – ''Bukvica'' *[[1939]] – ''Vigília'' *[[1941]] – ''Žofia'' *[[1942]] – ''Druhá Vigília'' *[[1942]] – ''Popolec'' *[[1942]] – ''Strážcovia a strážkyne Slovenska'' (spoluautor [[Martin Benka]]) *[[1944]] – ''Igric'' *[[1967]] – ''Hrachor'' *[[1969]] – ''Plačúci Amor'' *[[1970]] – ''Sonety podvečerné'' *[[1971]] – ''Medailóny a medailónky'' ---- === Výbery z básní === *[[1966]] – ''Reťaz'' *[[1968]] – ''Klásky zo zberu'' === Vybrané spisy === *[[1975]] – ''Domov a diaľky'', 1. diel *[[1976]] – ''Piesne podvečerné'', 2. diel *[[1981]] – ''Igricove spevy'', 3. diel === Ostatné diela === *[[1943]] – ''Sebe i vám'', eseje *[[1957]] – ''Večerná blýskavica'', výber z [[Maďarsko|maďarskej]] poézie [[20. storočie|20. storočia]] == Referencie == {{referencie}} {{Portál|Literatúra|literárny}} {{DEFAULTSORT:Beniak, Valentín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1894]] [[Kategória:Úmrtia v 1973]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Chynorian]] mvecq5pk8ms0zkxs2miz9zpqzeonu9x 0 36589 7415071 6969171 2022-07-22T23:28:07Z 89.24.32.121 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Warrington Town Hall - geograph.org.uk - 676094.jpg|thumb|radnica]] {{Substovaný infobox}} {| class=infobox width=300 |- !colspan=2 align=center bgcolor="#ff9999"|The "New" Town of Warrington |- |colspan=2 align=center|[[Obrázok:EnglandWarrington.png]] |- !colspan=2 bgcolor="#ff9999"|Geografia |- |width="45%"|Postavenie:||Jednostupňový celok, [[borough]] |- |[[Región (Anglicko)|Región]]:||[[North West England]] |- |[[Tradičné grófstvo]]:||[[Lancashire]] |- |[[ceremoniálne grófstvo]]:||[[Cheshire (grófstvo)|Cheshire]] |- |[[Rozloha]]:<br />- Celkovo||[[Zoznam anglických okresov podľa rozlohy| 196. miesto]]<br />[[1 E8 m²|180,64]] [[štvorcový kilometer|km²]] |- |Administratívne stredisko:||Warrington |- |[[Kódovací systém ONS|Kód ONS]]:||00EU |- !colspan=2 bgcolor="#ff9999"|Demografia |- |[[Počet obyvateľov]]:<br />- Celkovo ([[2003]] odh.)<br />- [[Hustota obyvateľstva]]||[[Zoznam anglických okresov podľa počtu obyvateľov| 69. miesto]]<br />193 204<br />1 070 / km² |- |Etnicita:||97,9% belochov |- !colspan=2 bgcolor="#ff9999"|Politika |- |colspan=2 align=center|<br />Warrington Borough-Rada<br />http://www.warrington.gov.uk/ |- |[[Local government in England#Councils and councillors|Leadership]]:||Predseda a kabinet |- |Exekutíva:||[[Labour Party (UK)|Labouristi]] |- |[[Poslanci v parlamente Spojeného kráľovstva]]:||[[Helen Jones]], [[Helen Southworth]] |- |colspan=2 align=center| |} '''Warrington''' je mesto a administratívne aj jednostupňový celok v Anglicku. Jejím klenotem je Anglický fotbalista Jesse Lingard, známý jako JLimgz nebo Lingardinho. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Červený Kostelec]], [[Česko]] {{Výhonok Spojeného kráľovstva}} {{Administratívne členenie Anglicka}} [[Kategória:Mestá v Anglicku]] [[Kategória:Grófstva v Anglicku]] 8eifpdyxvg5hrl5mx9yf8jejpk95rng 7415072 7415071 2022-07-22T23:31:22Z 89.24.32.121 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Warrington Town Hall - geograph.org.uk - 676094.jpg|thumb|radnica]] {{Substovaný infobox}} {| class=infobox width=300 |- !colspan=2 align=center bgcolor="#ff9999"|The "New" Town of Warrington |- |colspan=2 align=center|[[Obrázok:EnglandWarrington.png]] |- !colspan=2 bgcolor="#ff9999"|Geografia |- |width="45%"|Postavenie:||Jednostupňový celok, [[borough]] |- |[[Región (Anglicko)|Región]]:||[[North West England]] |- |[[Tradičné grófstvo]]:||[[Lancashire]] |- |[[ceremoniálne grófstvo]]:||[[Cheshire (grófstvo)|Cheshire]] |- |[[Rozloha]]:<br />- Celkovo||[[Zoznam anglických okresov podľa rozlohy| 196. miesto]]<br />[[1 E8 m²|180,64]] [[štvorcový kilometer|km²]] |- |Administratívne stredisko:||Warrington |- |[[Kódovací systém ONS|Kód ONS]]:||00EU |- !colspan=2 bgcolor="#ff9999"|Demografia |- |[[Počet obyvateľov]]:<br />- Celkovo ([[2003]] odh.)<br />- [[Hustota obyvateľstva]]||[[Zoznam anglických okresov podľa počtu obyvateľov| 69. miesto]]<br />193 204<br />1 070 / km² |- |Etnicita:||97,9% belochov |- !colspan=2 bgcolor="#ff9999"|Politika |- |colspan=2 align=center|<br />Warrington Borough-Rada<br />http://www.warrington.gov.uk/ |- |[[Local government in England#Councils and councillors|Leadership]]:||Predseda a kabinet |- |Exekutíva:||[[Labour Party (UK)|Labouristi]] |- |[[Poslanci v parlamente Spojeného kráľovstva]]:||[[Helen Jones]], [[Helen Southworth]] |- |colspan=2 align=center| |} '''Warrington''' je mesto a administratívne aj jednostupňový celok v Anglicku. Jejím klenotem je Anglický fotbalista Jesse Lingard, známý jako JLingz nebo Lingardino, v současné době obléká dres Nottinghamu Forest kam v létě roku 2022 přestoupil zdarma z Manchesteru United. #LegendaLingz == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Červený Kostelec]], [[Česko]] {{Výhonok Spojeného kráľovstva}} {{Administratívne členenie Anglicka}} [[Kategória:Mestá v Anglicku]] [[Kategória:Grófstva v Anglicku]] s6lax2y76m9e622orurhk6n4wesl4yr 0 38910 7414940 7414404 2022-07-22T14:34:10Z Zdenek Michalov 221531 Druhý sobáš 1961 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Válek | pseudonym = | popis osoby = slovenský básnik, publicista,<br/> prekladateľ a komunistický politik | obrázok = Medaila Miroslav Valek.jpg | popis obrázka = Medaila Válka od [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] | rodné meno = | dátum narodenia = [[17. júl]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1991|1|27|1927|7|17}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka druhá manželka sobáš 1961 = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' (1959) | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = Valek podpis.jpg | poznámky = | web = | portál1 = Politika | portál2 = }} '''Miroslav Válek''' (* [[17. júl]] [[1927]], [[Trnava]] – † [[27. január]] [[1991]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[publicista]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], kultúrny organizátor, [[politik]], [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačný]] [[Minister kultúry Slovenskej republiky|minister kultúry]] (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej [[Slovensko|slovenskej]] [[poézia|poézie]] a autor literatúry pre deti a mládež. == Životopis == Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom [[Gymnázium Jána Hollého|Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu]], odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na [[VŠE|Vysokej škole obchodnej v Bratislave]] (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov ([[Tuberkulóza (MKCH-10)|tuberkulóza]]). V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Miroslav Válek {{!}} osobnosti.sk|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/miroslav-valek-1328|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-03-28|vydavateľ=www.osobnosti.sk}}</ref> Prešiel redakciami viacerých časopisov ([[Slovenský roľník]], Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]. Od roku 1957 bol v časopise [[Mladá tvorba]], kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]. Zároveň zastával funkciu tajomníka [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] (ZSS), ktorý [[Romboid (časopis)|Romboid]] vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.<ref name=":0">Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/miroslav-valek Online]</ref> V roku 1962 vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Po vzniku [[Federatívne usporiadanie|federatívneho usporiadania]] ČSSR od 1. januára 1969 sa stal [[Minister kultúry Slovenskej republiky|ministrom kultúry SSR]] a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva [[ÚV KSS]].<ref name=":0" /> Ako politik sa hlásil k praxi tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]]. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (SNR). Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]]) pôsobil ako predseda [[Zväz česko-slovenských spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]] (ZČSS) v Prahe<ref name=":0" /> a poslanec SNR. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave. Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. <ref>MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Valek_Kalend_03.pdf Online]</ref> <ref name=":2">Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: ''HN Magazín'', 27.2.2016 [https://style.hnonline.sk/vikend/592900-valek-v-hn-magazine-komunisticky-politik-ktoreho-zeny-spachali-samovrazdu Online]</ref> == Tvorba == Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (''[[Plameň (časopis)|Plameň]]'', ''Rozvoj'', ''Rozhľady'', ''Jas'', ''Nová práca''). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' a výber z nich vyšiel knižne až v roku [[1971]] ako rozšírené vydanie ''Dotykov'' pod názvom ''Zápalky''. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.<ref name="Portréty">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Zambor | meno zborník = J | kapitola zborník = Miroslav Válek | editori = [[Ján Zambor]] | titul = Portréty slovenských spisovateľov | zväzok = 3 | typ zväzku = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2003 | isbn = 80-223-1779-9 | počet strán = 115 | strany = }}</ref>{{rp|53}} Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov. V roku [[1951]] však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.</ref> Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu ''Dotyky'' (1959). Prvá časť ''(Nite'') sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti ''Rovina'' už využíva len voľný verš.<ref name="Portréty"/>{{rp|56}} Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' (1961), ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' (1963) a ''[[Milovanie v husej koži]]'' (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako ''Štyri knihy nepokoja''. V ''Príťažlivosti'' sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky ''Nepokoj'' dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka ''Milovanie v husej koži'' vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.<ref name="Portréty"/>{{rp|62}} Piata básnická skladba ''Slovo'' z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal [[Valér Mikula]] v roku 2005.<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.</ref> [[Eduard Chmelár]] má k tomuto rozboru prof. [[Valér Mikula|Mikulu]] ostré výhrady: ''Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.''<!-- Hodnotí skôr básnika ako jeho poéziu, čo je nie vždy šťastné (pomyslime si, ako by vyzerala svetová literatúra, keby sa na hodnoty povedzme Borgesovho diela pozeralo výlučne cez prizmu jeho problematických politických postojov). Táto póza editora je dosť nepresvedčivá, najmä vo svetle jeho známeho hodnotenia iných autorov, ku ktorým nie je taký nemilosrdný (viď tvorba Dominika Tatarku v päťdesiatych rokoch). Valér Mikula zabudol (alebo pre svoju zaujatosť jednoducho nedokázal) vyzdvihnúť hodnoty, ktoré odolali skúške času. Človek by až povedal, že editor má nejaké osobné problémy. Škoda tohto ideologického doslovu. Bez ohľadu na Válkovo politické zmýšľanie zostáva tento autor jedným z najväčších slovenských básnikov. Jeho moderná, čistá poézia stavia báseň výsostne racionálne, vďaka čomu básnik po celý čas drží pevne v rukách významové smerovanie textu a neuchyľuje sa k patetickým pózam. Nielen ľúbostné, jemne erotické verše, ale aj všeľudská, filozofická poloha básnika je niečo, k čomu sa vyplatí vracať. Som presvedčený, že vnímavého čitateľa Válkova poézia osloví aj bez editorovho záverečného agitpropu. --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelár | meno = Eduard | odkaz na autora = Eduard Chmelár | titul = Na noži – Hodnotný výber so zlomyseľným koncom | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | dátum vydania = 25.1.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.6.2021 | miesto = Bratislava }}</ref> Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v [[ruština|ruštine]], [[poľština|poľštine]], [[čeština|češtine]], [[bulharčina|bulharčine]], [[ukrajinčina|ukrajinčine]], [[maďarčina|maďarčine]], [[taliančina|taliančine]], [[nemčina|nemčine]] a [[fínčina|fínčine]]. [[File:Valek.jpg|thumb|Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|SPŠ dopravnej]] v Trnave]] == Ocenenia == * [[1966]] – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda * [[1972]] – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu * [[1974]] – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou * [[1975]] – [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] * [[1977]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] * [[1977]] – nositeľ Radu práce * [[2019]] – čestné občianstvo mesta Trnava == Kritika == Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala [[KGB]] hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo ''Umenie a revolúcia'', Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané [[Jurij Vladimirovič Andropov|Andropovovi]] a styčnej kancelárii KGB v Prahe.<ref name="MA_I"/> Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna [[Hotel Radisson Blu Carlton|hotela Carlton]] zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ ([[Sviečková manifestácia]]) [[25. marec|25. marca]] [[1988]].<ref>KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]</ref> Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho|url=https://dennikn.sk/88416/ako-chcel-miroslav-valek-riesit-divadlo-a-ako-divadlo-vyriesilo-jeho/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-03-31|dátum prístupu=2019-11-27|jazyk=sk-SK|meno=Oliver|priezvisko=Rehák}}</ref> zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom [[Gymnázium Jána Hollého|cirkevného gymnázia]]. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.<ref name=":1" /> Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa [[Viliam Plevza|Viliama Plevzu]] boli Válek a bývalý&nbsp; predseda vlády [[Peter Colotka]] jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák]] na Slovensku<ref name=":2" />). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]] pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.) Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra [[Štefan Lazar]]. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 [[Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris]] usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz [[Dom odborov Istropolis|Istropolis]]), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dubovský|meno=Patrik|titul=Sviečková manifestácia 25. marca 1988|url=http://www.upn.gov.sk/data/svieckova-manifestacia/svieckova%20-manifestacia-25-marec-1988-studia.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/11/27|vydavateľ=Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa}}</ref> Podľa kňaza [[Ladislav Stromček|Ladislava Stromčeka]] na tomto zasadaní boli Válek, [[Vincent Máčovský|Máčovský]] a ďalší, pričom ''„predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v [[Hotel Radisson Blu Carlton|Carltone]] a riadili zásah proti manifestácii.“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šimulčík|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Čas svitania : sviečková manifestácia – 25. marec 1988|vydanie=3|vydavateľ=Michal Vaško|miesto=Prešov|rok=2018|počet strán=277|url=|isbn=978-80-8198-012-1|kapitola=|strany=50|jazyk=}} In: {{Citácia knihy|priezvisko zborník=Stromček|meno zborník=Ladislav|kapitola zborník=Kľúčové bolo podať správu Hlinkovi|url kapitoly zborník=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/svieckova-manifestacia-I.pdf#page=148|editori=Peter Jašek a kol|titul=Sviečková manifestácia I : štúdie, spomienky a svedectvá|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2015|počet strán=274|url=|isbn=978-80-89335-75-6|kapitola=|strany=147|jazyk=}}</ref> „Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Vévoda | meno zborník = Rudolf | kapitola zborník = VÁLEK Miroslav | editori = Petr Anev, Matěj Bílý | titul = Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921{{--}}1989) | zväzok = L{{--}}Z | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]; Ústav pro studium totalitních režimů | rok = 2018 | isbn = 978-80-200-2973-7 | isbn2 = 978-80-88292-15-9 | počet strán = 658 | strany = 509{{--}}512 }}</ref> == Dielo == === Básnické zbierky === * [[1959]] – ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' * [[1961]] – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' * [[1963]] – ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' * [[1965]] – ''[[Milovanie v husej koži]]'' * [[1973]] – ''Súvislosti'' * [[1975]] – ''Štyri knihy nepokoja'' (reedícia) * [[1976]] – ''[[Slovo]]'' * [[1977]] – ''Z vody'' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[1983]] – ''Básne'' (súborné vydanie) === Zhudobnené básne === * [[Miroslav Žbirka]] – Jesenná láska * [[Marián Varga]] – Smutná ranná električka * [[Pavol Hammel]] – Po písmenku * [[Andy Ďurica]] a STEREO – Po písmenku * [[Mloci]] –Záhradka (báseň Kaplnka) * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – Dáma so závojom === Diela pre deti a mládež === * [[1959]] – ''Kúzla pod stolom'' * [[1960]] – ''Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí '' * [[1961]] – ''Kde žijú vtáčky '' * [[1964]] – ''Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov '' * [[1970]] – ''Do Tramtárie '' * [[1975]] – ''Panpulóni'' (výber) * [[2006]] – ''Lastovička vo fraku'' === Eseje === * [[1979]] – ''O literatúre a kultúre'' * [[1999]] – ''Inšpirácie'' === Preklady === * [[1961]] – [[Julian Tuwim]]: ''Zázraky a divy'' * [[1962]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Nový Figaro'' * [[1964]] a [[1980]] – A. Voznesenský: ''Trojuholníková hruška '' * [[1967]] – G. Ajgi: ''Žena sprava '' * [[1969]] a [[1977]] [[Paul Verlaine]]: ''2 výbery z poézie P. Verlaina'' * [[1968]] – [[Rainer Maria Rilke]]: ''Piesne o láske'' (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom) * [[1968]] – G. Corso: ''Zmŕtvychvstanie smrti'' (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským) * [[1977]] – [[Paul Verlaine]]: ''Vôňa tvojho tela '' * J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor [[Vladimír Reisel]]) === Preklady pre deti === * [[1957]] – ''Raj domova'' (český básnik J. Čarka) * [[1961]] – ''Zázraky a divy'' (poľský básnik [[Julian Tuwim]]) * [[1964]] – ''Prvé písmená'' (sovietsky prozaik S. Baruzdin) === Výber z prekladateľskej tvorby === * [[1977]] – ''Preklady '' === Súborné dielo a výbery z poézie === * [[1967]] – ''Tri knihy nepokoja '' * [[1971]] – ''Štyri knihy nepokoja '' * [[1973]] – ''Súvislosti '' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[2005]] – ''Básnické dielo'' * 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne) === Film === * [[2018]]: ''[[Válek (film)|Válek]]'' == Referencie == {{referencie|1|refs= <ref name="MA_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrew | meno = Christopher | priezvisko2 = Mitrochin | meno2 = Vasilij | prekladatelia = Ondřej Novák | titul = Neznámé špionážní operace KGB : Mitrochinův archiv | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2001 | isbn = 80-200-0810-1 | počet strán = 696 | strany = 284{{--}}285 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = [[Valér Mikula]] | titul = Básnické dielo | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Kalligram]] | rok = 2005 | isbn = 80-7149-795-9 | edícia = Knižnica slovenskej literatúry | zväzok edície = 2 | počet strán = 553 | strany = }} * BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: ''Portréty slovenských spisovateľov 3.'' Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. {{ISBN|80-223-1779-9}} * SEDLÁK, I. a kol.: ''Dejiny slovenskej literatúry II.'' Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009. * KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]. * ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. {{ISBN|978-80-8119-075-9}} * ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66{{--}}84. == Iné projekty == {{projekt|q=Miroslav Válek}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/miroslav-valek Miroslav Válek] – Literárne informačné centrum * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=V%C3%A1lek,+Miroslav,+1927-1991&sort=dateOldest&theme=system Diela Miroslava Válka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Válek, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] mzaq7babywplbpg81ie519072q0uwi7 7414943 7414940 2022-07-22T14:47:55Z Zdenek Michalov 221531 Druhá manželka sobáš 1961 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Válek | pseudonym = | popis osoby = slovenský básnik, publicista,<br/> prekladateľ a komunistický politik | obrázok = Medaila Miroslav Valek.jpg | popis obrázka = Medaila Válka od [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] | rodné meno = | dátum narodenia = [[17. júl]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1991|1|27|1927|7|17}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka druhá manželka sobáš 1961 = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' (1959) | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = Valek podpis.jpg | poznámky = | web = | portál1 = Politika | portál2 = }} '''Miroslav Válek''' (* [[17. júl]] [[1927]], [[Trnava]] – † [[27. január]] [[1991]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[publicista]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], kultúrny organizátor, [[politik]], [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačný]] [[Minister kultúry Slovenskej republiky|minister kultúry]] (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej [[Slovensko|slovenskej]] [[poézia|poézie]] a autor literatúry pre deti a mládež. == Životopis == Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom [[Gymnázium Jána Hollého|Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu]], odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na [[VŠE|Vysokej škole obchodnej v Bratislave]] (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov ([[Tuberkulóza (MKCH-10)|tuberkulóza]]). V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Miroslav Válek {{!}} osobnosti.sk|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/miroslav-valek-1328|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-03-28|vydavateľ=www.osobnosti.sk}}</ref> Prešiel redakciami viacerých časopisov ([[Slovenský roľník]], Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]. Od roku 1957 bol v časopise [[Mladá tvorba]], kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]. Zároveň zastával funkciu tajomníka [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] (ZSS), ktorý [[Romboid (časopis)|Romboid]] vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.<ref name=":0">Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/miroslav-valek Online]</ref> V roku 1962 vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Po vzniku [[Federatívne usporiadanie|federatívneho usporiadania]] ČSSR od 1. januára 1969 sa stal [[Minister kultúry Slovenskej republiky|ministrom kultúry SSR]] a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva [[ÚV KSS]].<ref name=":0" /> Ako politik sa hlásil k praxi tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]]. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (SNR). Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]]) pôsobil ako predseda [[Zväz česko-slovenských spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]] (ZČSS) v Prahe<ref name=":0" /> a poslanec SNR. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave. Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. <ref>MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Valek_Kalend_03.pdf Online]</ref> <ref name=":2">Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: ''HN Magazín'', 27.2.2016 [https://style.hnonline.sk/vikend/592900-valek-v-hn-magazine-komunisticky-politik-ktoreho-zeny-spachali-samovrazdu Online]</ref> == Tvorba == Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (''[[Plameň (časopis)|Plameň]]'', ''Rozvoj'', ''Rozhľady'', ''Jas'', ''Nová práca''). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' a výber z nich vyšiel knižne až v roku [[1971]] ako rozšírené vydanie ''Dotykov'' pod názvom ''Zápalky''. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.<ref name="Portréty">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Zambor | meno zborník = J | kapitola zborník = Miroslav Válek | editori = [[Ján Zambor]] | titul = Portréty slovenských spisovateľov | zväzok = 3 | typ zväzku = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2003 | isbn = 80-223-1779-9 | počet strán = 115 | strany = }}</ref>{{rp|53}} Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov. V roku [[1951]] však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.</ref> Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu ''Dotyky'' (1959). Prvá časť ''(Nite'') sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti ''Rovina'' už využíva len voľný verš.<ref name="Portréty"/>{{rp|56}} Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' (1961), ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' (1963) a ''[[Milovanie v husej koži]]'' (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako ''Štyri knihy nepokoja''. V ''Príťažlivosti'' sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky ''Nepokoj'' dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka ''Milovanie v husej koži'' vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.<ref name="Portréty"/>{{rp|62}} Piata básnická skladba ''Slovo'' z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal [[Valér Mikula]] v roku 2005.<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.</ref> [[Eduard Chmelár]] má k tomuto rozboru prof. [[Valér Mikula|Mikulu]] ostré výhrady: ''Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.''<!-- Hodnotí skôr básnika ako jeho poéziu, čo je nie vždy šťastné (pomyslime si, ako by vyzerala svetová literatúra, keby sa na hodnoty povedzme Borgesovho diela pozeralo výlučne cez prizmu jeho problematických politických postojov). Táto póza editora je dosť nepresvedčivá, najmä vo svetle jeho známeho hodnotenia iných autorov, ku ktorým nie je taký nemilosrdný (viď tvorba Dominika Tatarku v päťdesiatych rokoch). Valér Mikula zabudol (alebo pre svoju zaujatosť jednoducho nedokázal) vyzdvihnúť hodnoty, ktoré odolali skúške času. Človek by až povedal, že editor má nejaké osobné problémy. Škoda tohto ideologického doslovu. Bez ohľadu na Válkovo politické zmýšľanie zostáva tento autor jedným z najväčších slovenských básnikov. Jeho moderná, čistá poézia stavia báseň výsostne racionálne, vďaka čomu básnik po celý čas drží pevne v rukách významové smerovanie textu a neuchyľuje sa k patetickým pózam. Nielen ľúbostné, jemne erotické verše, ale aj všeľudská, filozofická poloha básnika je niečo, k čomu sa vyplatí vracať. Som presvedčený, že vnímavého čitateľa Válkova poézia osloví aj bez editorovho záverečného agitpropu. --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelár | meno = Eduard | odkaz na autora = Eduard Chmelár | titul = Na noži – Hodnotný výber so zlomyseľným koncom | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | dátum vydania = 25.1.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.6.2021 | miesto = Bratislava }}</ref> Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v [[ruština|ruštine]], [[poľština|poľštine]], [[čeština|češtine]], [[bulharčina|bulharčine]], [[ukrajinčina|ukrajinčine]], [[maďarčina|maďarčine]], [[taliančina|taliančine]], [[nemčina|nemčine]] a [[fínčina|fínčine]]. [[File:Valek.jpg|thumb|Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|SPŠ dopravnej]] v Trnave]] == Ocenenia == * [[1966]] – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda * [[1972]] – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu * [[1974]] – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou * [[1975]] – [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] * [[1977]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] * [[1977]] – nositeľ Radu práce * [[2019]] – čestné občianstvo mesta Trnava == Kritika == Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala [[KGB]] hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo ''Umenie a revolúcia'', Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané [[Jurij Vladimirovič Andropov|Andropovovi]] a styčnej kancelárii KGB v Prahe.<ref name="MA_I"/> Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna [[Hotel Radisson Blu Carlton|hotela Carlton]] zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ ([[Sviečková manifestácia]]) [[25. marec|25. marca]] [[1988]].<ref>KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]</ref> Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho|url=https://dennikn.sk/88416/ako-chcel-miroslav-valek-riesit-divadlo-a-ako-divadlo-vyriesilo-jeho/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-03-31|dátum prístupu=2019-11-27|jazyk=sk-SK|meno=Oliver|priezvisko=Rehák}}</ref> zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom [[Gymnázium Jána Hollého|cirkevného gymnázia]]. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.<ref name=":1" /> Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa [[Viliam Plevza|Viliama Plevzu]] boli Válek a bývalý&nbsp; predseda vlády [[Peter Colotka]] jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák]] na Slovensku<ref name=":2" />). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]] pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.) Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra [[Štefan Lazar]]. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 [[Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris]] usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz [[Dom odborov Istropolis|Istropolis]]), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dubovský|meno=Patrik|titul=Sviečková manifestácia 25. marca 1988|url=http://www.upn.gov.sk/data/svieckova-manifestacia/svieckova%20-manifestacia-25-marec-1988-studia.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/11/27|vydavateľ=Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa}}</ref> Podľa kňaza [[Ladislav Stromček|Ladislava Stromčeka]] na tomto zasadaní boli Válek, [[Vincent Máčovský|Máčovský]] a ďalší, pričom ''„predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v [[Hotel Radisson Blu Carlton|Carltone]] a riadili zásah proti manifestácii.“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šimulčík|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Čas svitania : sviečková manifestácia – 25. marec 1988|vydanie=3|vydavateľ=Michal Vaško|miesto=Prešov|rok=2018|počet strán=277|url=|isbn=978-80-8198-012-1|kapitola=|strany=50|jazyk=}} In: {{Citácia knihy|priezvisko zborník=Stromček|meno zborník=Ladislav|kapitola zborník=Kľúčové bolo podať správu Hlinkovi|url kapitoly zborník=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/svieckova-manifestacia-I.pdf#page=148|editori=Peter Jašek a kol|titul=Sviečková manifestácia I : štúdie, spomienky a svedectvá|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2015|počet strán=274|url=|isbn=978-80-89335-75-6|kapitola=|strany=147|jazyk=}}</ref> „Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Vévoda | meno zborník = Rudolf | kapitola zborník = VÁLEK Miroslav | editori = Petr Anev, Matěj Bílý | titul = Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921{{--}}1989) | zväzok = L{{--}}Z | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]; Ústav pro studium totalitních režimů | rok = 2018 | isbn = 978-80-200-2973-7 | isbn2 = 978-80-88292-15-9 | počet strán = 658 | strany = 509{{--}}512 }}</ref> == Dielo == === Básnické zbierky === * [[1959]] – ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' * [[1961]] – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' * [[1963]] – ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' * [[1965]] – ''[[Milovanie v husej koži]]'' * [[1973]] – ''Súvislosti'' * [[1975]] – ''Štyri knihy nepokoja'' (reedícia) * [[1976]] – ''[[Slovo]]'' * [[1977]] – ''Z vody'' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[1983]] – ''Básne'' (súborné vydanie) === Zhudobnené básne === * [[Miroslav Žbirka]] – Jesenná láska * [[Marián Varga]] – Smutná ranná električka * [[Pavol Hammel]] – Po písmenku * [[Andy Ďurica]] a STEREO – Po písmenku * [[Mloci]] –Záhradka (báseň Kaplnka) * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – Dáma so závojom === Diela pre deti a mládež === * [[1959]] – ''Kúzla pod stolom'' * [[1960]] – ''Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí '' * [[1961]] – ''Kde žijú vtáčky '' * [[1964]] – ''Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov '' * [[1970]] – ''Do Tramtárie '' * [[1975]] – ''Panpulóni'' (výber) * [[2006]] – ''Lastovička vo fraku'' === Eseje === * [[1979]] – ''O literatúre a kultúre'' * [[1999]] – ''Inšpirácie'' === Preklady === * [[1961]] – [[Julian Tuwim]]: ''Zázraky a divy'' * [[1962]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Nový Figaro'' * [[1964]] a [[1980]] – A. Voznesenský: ''Trojuholníková hruška '' * [[1967]] – G. Ajgi: ''Žena sprava '' * [[1969]] a [[1977]] [[Paul Verlaine]]: ''2 výbery z poézie P. Verlaina'' * [[1968]] – [[Rainer Maria Rilke]]: ''Piesne o láske'' (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom) * [[1968]] – G. Corso: ''Zmŕtvychvstanie smrti'' (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským) * [[1977]] – [[Paul Verlaine]]: ''Vôňa tvojho tela '' * J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor [[Vladimír Reisel]]) === Preklady pre deti === * [[1957]] – ''Raj domova'' (český básnik J. Čarka) * [[1961]] – ''Zázraky a divy'' (poľský básnik [[Julian Tuwim]]) * [[1964]] – ''Prvé písmená'' (sovietsky prozaik S. Baruzdin) === Výber z prekladateľskej tvorby === * [[1977]] – ''Preklady '' === Súborné dielo a výbery z poézie === * [[1967]] – ''Tri knihy nepokoja '' * [[1971]] – ''Štyri knihy nepokoja '' * [[1973]] – ''Súvislosti '' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[2005]] – ''Básnické dielo'' * 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne) === Film === * [[2018]]: ''[[Válek (film)|Válek]]'' == Referencie == {{referencie|1|refs= <ref name="MA_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrew | meno = Christopher | priezvisko2 = Mitrochin | meno2 = Vasilij | prekladatelia = Ondřej Novák | titul = Neznámé špionážní operace KGB : Mitrochinův archiv | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2001 | isbn = 80-200-0810-1 | počet strán = 696 | strany = 284{{--}}285 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = [[Valér Mikula]] | titul = Básnické dielo | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Kalligram]] | rok = 2005 | isbn = 80-7149-795-9 | edícia = Knižnica slovenskej literatúry | zväzok edície = 2 | počet strán = 553 | strany = }} * BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: ''Portréty slovenských spisovateľov 3.'' Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. {{ISBN|80-223-1779-9}} * SEDLÁK, I. a kol.: ''Dejiny slovenskej literatúry II.'' Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009. * KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]. * ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. {{ISBN|978-80-8119-075-9}} * ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66{{--}}84. == Iné projekty == {{projekt|q=Miroslav Válek}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/miroslav-valek Miroslav Válek] – Literárne informačné centrum * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=V%C3%A1lek,+Miroslav,+1927-1991&sort=dateOldest&theme=system Diela Miroslava Válka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Válek, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 01j5h5xaqcoedaxphoyap22bp82k2yr 7414994 7414943 2022-07-22T19:18:57Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Zdenek Michalov|Zdenek Michalov]] ([[User_talk:Zdenek Michalov|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Válek | pseudonym = | popis osoby = slovenský básnik, publicista,<br/> prekladateľ a komunistický politik | obrázok = Medaila Miroslav Valek.jpg | popis obrázka = Medaila Válka od [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] | rodné meno = | dátum narodenia = [[17. júl]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1991|1|27|1927|7|17}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' (1959) | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = Valek podpis.jpg | poznámky = | web = | portál1 = Politika | portál2 = }} '''Miroslav Válek''' (* [[17. júl]] [[1927]], [[Trnava]] – † [[27. január]] [[1991]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[publicista]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], kultúrny organizátor, [[politik]], [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačný]] [[Minister kultúry Slovenskej republiky|minister kultúry]] (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej [[Slovensko|slovenskej]] [[poézia|poézie]] a autor literatúry pre deti a mládež. == Životopis == Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom [[Gymnázium Jána Hollého|Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu]], odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na [[VŠE|Vysokej škole obchodnej v Bratislave]] (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov ([[Tuberkulóza (MKCH-10)|tuberkulóza]]). V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Miroslav Válek {{!}} osobnosti.sk|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/miroslav-valek-1328|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-03-28|vydavateľ=www.osobnosti.sk}}</ref> Prešiel redakciami viacerých časopisov ([[Slovenský roľník]], Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]. Od roku 1957 bol v časopise [[Mladá tvorba]], kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]. Zároveň zastával funkciu tajomníka [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] (ZSS), ktorý [[Romboid (časopis)|Romboid]] vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.<ref name=":0">Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/miroslav-valek Online]</ref> V roku 1962 vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Po vzniku [[Federatívne usporiadanie|federatívneho usporiadania]] ČSSR od 1. januára 1969 sa stal [[Minister kultúry Slovenskej republiky|ministrom kultúry SSR]] a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva [[ÚV KSS]].<ref name=":0" /> Ako politik sa hlásil k praxi tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]]. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (SNR). Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]]) pôsobil ako predseda [[Zväz česko-slovenských spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]] (ZČSS) v Prahe<ref name=":0" /> a poslanec SNR. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave. Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. <ref>MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Valek_Kalend_03.pdf Online]</ref> <ref name=":2">Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: ''HN Magazín'', 27.2.2016 [https://style.hnonline.sk/vikend/592900-valek-v-hn-magazine-komunisticky-politik-ktoreho-zeny-spachali-samovrazdu Online]</ref> == Tvorba == Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (''[[Plameň (časopis)|Plameň]]'', ''Rozvoj'', ''Rozhľady'', ''Jas'', ''Nová práca''). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' a výber z nich vyšiel knižne až v roku [[1971]] ako rozšírené vydanie ''Dotykov'' pod názvom ''Zápalky''. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.<ref name="Portréty">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Zambor | meno zborník = J | kapitola zborník = Miroslav Válek | editori = [[Ján Zambor]] | titul = Portréty slovenských spisovateľov | zväzok = 3 | typ zväzku = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2003 | isbn = 80-223-1779-9 | počet strán = 115 | strany = }}</ref>{{rp|53}} Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov. V roku [[1951]] však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.</ref> Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu ''Dotyky'' (1959). Prvá časť ''(Nite'') sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti ''Rovina'' už využíva len voľný verš.<ref name="Portréty"/>{{rp|56}} Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' (1961), ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' (1963) a ''[[Milovanie v husej koži]]'' (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako ''Štyri knihy nepokoja''. V ''Príťažlivosti'' sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky ''Nepokoj'' dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka ''Milovanie v husej koži'' vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.<ref name="Portréty"/>{{rp|62}} Piata básnická skladba ''Slovo'' z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal [[Valér Mikula]] v roku 2005.<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.</ref> [[Eduard Chmelár]] má k tomuto rozboru prof. [[Valér Mikula|Mikulu]] ostré výhrady: ''Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.''<!-- Hodnotí skôr básnika ako jeho poéziu, čo je nie vždy šťastné (pomyslime si, ako by vyzerala svetová literatúra, keby sa na hodnoty povedzme Borgesovho diela pozeralo výlučne cez prizmu jeho problematických politických postojov). Táto póza editora je dosť nepresvedčivá, najmä vo svetle jeho známeho hodnotenia iných autorov, ku ktorým nie je taký nemilosrdný (viď tvorba Dominika Tatarku v päťdesiatych rokoch). Valér Mikula zabudol (alebo pre svoju zaujatosť jednoducho nedokázal) vyzdvihnúť hodnoty, ktoré odolali skúške času. Človek by až povedal, že editor má nejaké osobné problémy. Škoda tohto ideologického doslovu. Bez ohľadu na Válkovo politické zmýšľanie zostáva tento autor jedným z najväčších slovenských básnikov. Jeho moderná, čistá poézia stavia báseň výsostne racionálne, vďaka čomu básnik po celý čas drží pevne v rukách významové smerovanie textu a neuchyľuje sa k patetickým pózam. Nielen ľúbostné, jemne erotické verše, ale aj všeľudská, filozofická poloha básnika je niečo, k čomu sa vyplatí vracať. Som presvedčený, že vnímavého čitateľa Válkova poézia osloví aj bez editorovho záverečného agitpropu. --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelár | meno = Eduard | odkaz na autora = Eduard Chmelár | titul = Na noži – Hodnotný výber so zlomyseľným koncom | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | dátum vydania = 25.1.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.6.2021 | miesto = Bratislava }}</ref> Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v [[ruština|ruštine]], [[poľština|poľštine]], [[čeština|češtine]], [[bulharčina|bulharčine]], [[ukrajinčina|ukrajinčine]], [[maďarčina|maďarčine]], [[taliančina|taliančine]], [[nemčina|nemčine]] a [[fínčina|fínčine]]. [[File:Valek.jpg|thumb|Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|SPŠ dopravnej]] v Trnave]] == Ocenenia == * [[1966]] – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda * [[1972]] – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu * [[1974]] – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou * [[1975]] – [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] * [[1977]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] * [[1977]] – nositeľ Radu práce * [[2019]] – čestné občianstvo mesta Trnava == Kritika == Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala [[KGB]] hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo ''Umenie a revolúcia'', Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané [[Jurij Vladimirovič Andropov|Andropovovi]] a styčnej kancelárii KGB v Prahe.<ref name="MA_I"/> Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna [[Hotel Radisson Blu Carlton|hotela Carlton]] zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ ([[Sviečková manifestácia]]) [[25. marec|25. marca]] [[1988]].<ref>KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]</ref> Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho|url=https://dennikn.sk/88416/ako-chcel-miroslav-valek-riesit-divadlo-a-ako-divadlo-vyriesilo-jeho/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-03-31|dátum prístupu=2019-11-27|jazyk=sk-SK|meno=Oliver|priezvisko=Rehák}}</ref> zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom [[Gymnázium Jána Hollého|cirkevného gymnázia]]. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.<ref name=":1" /> Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa [[Viliam Plevza|Viliama Plevzu]] boli Válek a bývalý&nbsp; predseda vlády [[Peter Colotka]] jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák]] na Slovensku<ref name=":2" />). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]] pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.) Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra [[Štefan Lazar]]. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 [[Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris]] usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz [[Dom odborov Istropolis|Istropolis]]), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dubovský|meno=Patrik|titul=Sviečková manifestácia 25. marca 1988|url=http://www.upn.gov.sk/data/svieckova-manifestacia/svieckova%20-manifestacia-25-marec-1988-studia.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/11/27|vydavateľ=Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa}}</ref> Podľa kňaza [[Ladislav Stromček|Ladislava Stromčeka]] na tomto zasadaní boli Válek, [[Vincent Máčovský|Máčovský]] a ďalší, pričom ''„predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v [[Hotel Radisson Blu Carlton|Carltone]] a riadili zásah proti manifestácii.“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šimulčík|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Čas svitania : sviečková manifestácia – 25. marec 1988|vydanie=3|vydavateľ=Michal Vaško|miesto=Prešov|rok=2018|počet strán=277|url=|isbn=978-80-8198-012-1|kapitola=|strany=50|jazyk=}} In: {{Citácia knihy|priezvisko zborník=Stromček|meno zborník=Ladislav|kapitola zborník=Kľúčové bolo podať správu Hlinkovi|url kapitoly zborník=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/svieckova-manifestacia-I.pdf#page=148|editori=Peter Jašek a kol|titul=Sviečková manifestácia I : štúdie, spomienky a svedectvá|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2015|počet strán=274|url=|isbn=978-80-89335-75-6|kapitola=|strany=147|jazyk=}}</ref> „Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Vévoda | meno zborník = Rudolf | kapitola zborník = VÁLEK Miroslav | editori = Petr Anev, Matěj Bílý | titul = Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921{{--}}1989) | zväzok = L{{--}}Z | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]; Ústav pro studium totalitních režimů | rok = 2018 | isbn = 978-80-200-2973-7 | isbn2 = 978-80-88292-15-9 | počet strán = 658 | strany = 509{{--}}512 }}</ref> == Dielo == === Básnické zbierky === * [[1959]] – ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' * [[1961]] – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' * [[1963]] – ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' * [[1965]] – ''[[Milovanie v husej koži]]'' * [[1973]] – ''Súvislosti'' * [[1975]] – ''Štyri knihy nepokoja'' (reedícia) * [[1976]] – ''[[Slovo]]'' * [[1977]] – ''Z vody'' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[1983]] – ''Básne'' (súborné vydanie) === Zhudobnené básne === * [[Miroslav Žbirka]] – Jesenná láska * [[Marián Varga]] – Smutná ranná električka * [[Pavol Hammel]] – Po písmenku * [[Andy Ďurica]] a STEREO – Po písmenku * [[Mloci]] –Záhradka (báseň Kaplnka) * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – Dáma so závojom === Diela pre deti a mládež === * [[1959]] – ''Kúzla pod stolom'' * [[1960]] – ''Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí '' * [[1961]] – ''Kde žijú vtáčky '' * [[1964]] – ''Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov '' * [[1970]] – ''Do Tramtárie '' * [[1975]] – ''Panpulóni'' (výber) * [[2006]] – ''Lastovička vo fraku'' === Eseje === * [[1979]] – ''O literatúre a kultúre'' * [[1999]] – ''Inšpirácie'' === Preklady === * [[1961]] – [[Julian Tuwim]]: ''Zázraky a divy'' * [[1962]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Nový Figaro'' * [[1964]] a [[1980]] – A. Voznesenský: ''Trojuholníková hruška '' * [[1967]] – G. Ajgi: ''Žena sprava '' * [[1969]] a [[1977]] [[Paul Verlaine]]: ''2 výbery z poézie P. Verlaina'' * [[1968]] – [[Rainer Maria Rilke]]: ''Piesne o láske'' (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom) * [[1968]] – G. Corso: ''Zmŕtvychvstanie smrti'' (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským) * [[1977]] – [[Paul Verlaine]]: ''Vôňa tvojho tela '' * J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor [[Vladimír Reisel]]) === Preklady pre deti === * [[1957]] – ''Raj domova'' (český básnik J. Čarka) * [[1961]] – ''Zázraky a divy'' (poľský básnik [[Julian Tuwim]]) * [[1964]] – ''Prvé písmená'' (sovietsky prozaik S. Baruzdin) === Výber z prekladateľskej tvorby === * [[1977]] – ''Preklady '' === Súborné dielo a výbery z poézie === * [[1967]] – ''Tri knihy nepokoja '' * [[1971]] – ''Štyri knihy nepokoja '' * [[1973]] – ''Súvislosti '' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[2005]] – ''Básnické dielo'' * 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne) === Film === * [[2018]]: ''[[Válek (film)|Válek]]'' == Referencie == {{referencie|1|refs= <ref name="MA_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrew | meno = Christopher | priezvisko2 = Mitrochin | meno2 = Vasilij | prekladatelia = Ondřej Novák | titul = Neznámé špionážní operace KGB : Mitrochinův archiv | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2001 | isbn = 80-200-0810-1 | počet strán = 696 | strany = 284{{--}}285 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = [[Valér Mikula]] | titul = Básnické dielo | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Kalligram]] | rok = 2005 | isbn = 80-7149-795-9 | edícia = Knižnica slovenskej literatúry | zväzok edície = 2 | počet strán = 553 | strany = }} * BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: ''Portréty slovenských spisovateľov 3.'' Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. {{ISBN|80-223-1779-9}} * SEDLÁK, I. a kol.: ''Dejiny slovenskej literatúry II.'' Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009. * KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]. * ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. {{ISBN|978-80-8119-075-9}} * ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66{{--}}84. == Iné projekty == {{projekt|q=Miroslav Válek}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/miroslav-valek Miroslav Válek] – Literárne informačné centrum * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=V%C3%A1lek,+Miroslav,+1927-1991&sort=dateOldest&theme=system Diela Miroslava Válka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Válek, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] oyliz2dnyl2yfnhob9xvf2h46pnka63 0 39753 7415102 7414381 2022-07-23T04:49:21Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Dušan Slobodník | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = Bývalý | Úrad = [[minister kultúry Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[1. január]] [[1993]] | Koniec obdobia = [[15. marec]] [[1994]] | Predchodca = - | Nástupca = [[Ľubo Roman]] | Dátum narodenia = [[11. apríl]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Pezinok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2001|12|13|1927|4|11}} | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[HZDS]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} PhDr. '''Dušan Slobodník''', CSc. (* [[11. apríl]] [[1927]], [[Pezinok]] – † [[13. december]] [[2001]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], literárny vedec, [[prekladateľ]] a [[politik]]. == Životopis == V máji 1944 vstúpil do [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] (ako dôvod uvádza záujem zúčastniť sa stolnotenisového turnaja organizovaného HM). Od 28. februára do 10. marca 1945 sa na základe povolávacieho rozkazu zúčastnil kurzu pre diverzantov vedeného nemeckou tajnou službou v [[Sekule|Sekuliach]]. Tesne pred maturitou (22. apríla 1945) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou [[SMERŠ]] (СМЕРШ). 19. mája 1945 ho sovietsky vojenský súd v [[Nové Město na Moravě|Novom Meste na Moravě]] odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer 9 rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti bol na základe amnestie prepustený a v decembri 1953 vrátený na Slovensko. Maturoval až v roku 1954, v štúdiu pokračoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] (odbor slovenčina-ruština). V roku 1958 bol počas [[Karol Bacílek|Bacílkovskej]] previerkovej kampane kvôli svojej minulosti vylúčený zo štúdia. Listom požiadal Najvyšší súd ZSSR o rehabilitáciu a 1. októbra 1960 ho Vojenské kolégium NS ZSSR plne rehabilitovalo. Štúdiá dokončil na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]]. Svoje spomienky z väzenia uverejnil v knihe Paragraf: Polárny kruh. Po roku 1989 sa výrazne politicky angažoval, najskôr ako literárny vedec a publicista, po rozdelení Literárnovedného ústavu ako riaditeľ Ústavu svetovej literatúry [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Vo svojej publicistike podporoval politickú líniu [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]. Výraznou mierou sa zaslúžil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. V júni 1992 sa Dušan Slobodník stal [[Ministerstvo kultúry|ministrom kultúry]] vo vláde [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|Vladimíra Mečiara]]. V roku 1992 Dušan Slobodník žaloval spisovateľa [[Ľubomír Feldek|Ľubomíra Feldeka]] za verš „esesák sa objal s eštebákom“ v básni ''Dobrú noc, moja milá''. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek bol najprv na Mestskom súde úspešný, ale v roku 1994 odvolací senát [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu SR]] rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca [[Ernest Valko]] podal sťažnosť na [[Európsky súd pre ľudské práva]] (ESĽP) do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok vo Feldekov prospech. == Školy == * [[Ľudová škola]] vo Zvolene * Gymnázium vo Zvolene * maturoval až roku 1954, pretože bol 10 rokov väznený * 1954 – 1958 [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štyroch rokoch ho ako politicky nespoľahlivého vylúčili. * po rehabilitácii z roku 1960 doštudoval na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] == Zamestnania a funkcie == * 1962 – 1965 dokumentačné oddelenie Výskumného ústavu káblov a izolantov v Bratislave * 1965 – 1969 Ústredná knižnica SAV * 1969 – 1973 Ústav svetovej literatúry a jazykov SAV, kde získal [[Doktor filozofie|doktorát filozofie]] a obhájil hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta vied]] * 1973 – 1990 Literárnovedný ústav SAV * 1990-? riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV * 1992 – 1994 Minister kultúry SR * 1994 – 1998 predseda Zahraničného výboru NR SR * 1995 – 1998 Podpredseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy * 1999 – 2001 Poslanec NR SR * ?-? člen výkonného výboru UNESCO * ?-? člen Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov * ?-? člen Európskej únie literátov, vedcov a umelcov == Vyznamenania == * 1998 Rad Andreja Hlinku I. triedy == Dielo == * preklady z angličtiny, ruštiny a francúzštiny – vyše 70 kníh * preklad: Michael Crichton: Smrť Andromeda (Tatran Bratislava 1971) * preklad: John Fowles: Milenka francúzskeho poručíka (Tatran Bratislava 1972) * preklad: Isaac Asimov: Základňa (1. diel série) * Stretnutia (Tatran Bratislava 1972) * Súčasná sovietska próza a poézia, spoluautor: Vladimír Čerevka (Obzor Bratislava 1975) * Cesty k poézii (Tatran Bratislava 1976) * Autori, diela, problémy (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1977) * Genéza a poetika science fiction (Mladé letá Bratislava 1980) * Cesty k poézii (1976) * Cesty k próze (Tatran Bratislava 1981) * Kontext slovenskej poézie (Tatran Bratislava 1985) * Súradnice poézie (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1985) * Vedecké a literárne poznanie (Pravda Bratislava 1988) * Teória a prax básnického prekladu (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1990) * Proti sedemhlavému drakovi, z dejín zápasu za Slovensko (Spolok slovenských spisovateľov Bratislava 1998) * Zámery iredenty v plnej nahote (spoluautor, Kubko Goral Bratislava 1999) * Paragraf: Polárny kruh (autobiografia, Slovenský spisovateľ Bratislava 1991, druhé vydanie Tatramedial v r. 2001) * Hra o Slovensko (JUGA Bratislava 2000) ([http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/komentare-1.2.htm Úryvok]) == Pozri aj == * [[Feldek proti Slovenskej republike]] {{Vláda Slovenska z 24. júna 1992}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{DEFAULTSORT:Slobodník, Dušan}} [[Kategória:Osobnosti z Pezinka]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí literárni vedci]] [[Kategória:Politici ĽS-HZDS]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Súrodenci v literatúre]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riaditelia ústavov Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Väzni gulagov]] 8so0k5b92j107sgwhfl65ph21q903e2 0 44650 7414920 7358293 2022-07-22T12:56:21Z Teslaton 12161 Revízia 7358293 používateľa [[Special:Contributions/Tvojfon.sk|Tvojfon.sk]] ([[User talk:Tvojfon.sk|diskusia]]) bola vrátená: spam wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Obsahuje informácie len pre MacBook Pro Early 2006 (1. generácia)}} {{na revíziu}} [[Súbor:MacBook Pro (15).jpg|thumb|right|15-palcový MacBook Pro]] '''MacBook Pro''' je notebook spoločnosti [[Apple Computer]] založený na [[procesor]]e [[Intel]], nástupca modelov [[PowerBook]] s procesorom [[PowerPC]] G4. Prvý MacBook Pro bol predstavený [[10. január]]a [[2006]] [[Steve Jobs|Stevom Jobsom]] a predával sa od februára 2006. Od [[24. apríl]]a 2006 je na trhu aj 17-palcový model. Modely MacBook Pro boli naposledny aktualizované [[24. október|24. októbra]] [[2006]], odkedy sa dodávajú s procesormi Intel Core 2 Duo. MacBook Pro bol prvý notebook Apple s procesorom Intel. == 15-palcový MacBook Pro == Súčasná verzia 15" MacBooku Pro obsahuje [[procesor]] Intel Core 2 Duo taktovanými na 2.16 alebo 2.33 GHz, [[pevný disk]] s 120-, 160-, alebo 200-GB, grafickú kartu ATI Mobility Radeon X1600, 1 až 2 GB [[Pamäť s priamym prístupom|RAM]], 15.4-palcový monitor s natívnym rozlíšením 1440x900 bodov zabudovanú webovú kameru [[iSight]]. Počítač je dodávaný s [[operačný systém|operačným systémom]] [[Mac OS X]] 10.4, skupinou softvérových produktov [[iLife]], [[softvér]]om na prehliadanie digitálneho obsahu [[FrontRow]], a tiež diaľkovým ovládačom [[Apple Remote]]. Počítač váži 2.54 [[kg]] a je výrazne podobný predchádzajúcej verzii 15-palcového [[PowerBook]]u, je však o čosi tenší (2.59 cm) a má mierne väčší monitor (15.4" oproti 15.2"). Obsahuje porty [[FireWire]] (FireWire 400 i 800) a USB 2.0 a tiež slot pre novú generáciu rozširovacích kárt ExpressCard (nástupca PC karty, známej tiež ako [[PCMCIA]]). === Špecifikácia === ==== Core Duo (2006) ==== * '''Procesor''': 1.83 GHz alebo 2.0 GHz [[Intel]] [[Core Duo]] (od [[16. máj]]a 2006 boli nahradené 2.0 a 2.16 GHz) * '''Pamäť''': 512 MB alebo 1 GB 667 MHz DDR2 SDRAM (počítač má dva sloty, jeden je obsadený) * '''Dislej''': širokouhlý TFT monitor s 15.4-palcovou uhlopriečkou s rozlíšením 1440x900 bodov * '''Batéria''': 60-wattový lítiovo-polymérový akumulátor * '''PCI Express''': ATI Mobility Radeon X1600 so 128 alebo 256 MB video pamäte a dvojlinkovým DVI, slot pre ExpressCard * '''Video''': zabudovaná kamera [[iSight]], DVI, VGA (prostredníctvom DVI adaptéra) * '''Audio''': kombinovaný optický digitálny a analógový vstup, kombinovaný optický digitálny a analógový výstup (tiež pre slúchadlá), stereo reproduktory, zabudovaný mikrofón * '''Pevný disk''': 80 alebo 100 GB Serial ATA/100 s 5400 otáčkami za minútu (rpm); s detekciou náhleho pohybu/pádu (alternatívne možnosť objednať 100 GB disk (7200 rpm) alebo 120 GB disk (5400 rpm)) * '''Optická mechanika''': štrbinová mechanika SuperDrive, prehrávajúca a nahrávajúca disky [[CD]] a [[DVD]] (DVD+R, DVD-R, DVD+RW, DVD-RW; len jednovrstvové) * '''Sieť''': zabudovaný gigabitový [[ethernet|ethernetový adaptér]] 10/100/1000BASE-T * '''Bezdrôtové zariadenia''': zabudovaný 54-Mbps [[AirPort]] Extreme (802.11b/g) a [[Bluetooth]] 2.0+EDR * '''Ďalšie vstupy a výstupy''': dve zásuvky USB 2.0, jedna zásuvka [[FireWire]] 400, infračervený senzor * '''Hmotnosť''': 2.54 kg * '''Rozmery''': 35.7 mm x 24.3 mm x 2.59 mm * '''Firmware''': [[Extensible Firmware Interface]] ==== Core 2 Duo ==== Zmeny oproti pôvodným modelom: * '''Procesor''': 2.16 GHz alebo 2.33 GHz [[Intel]] Core 2 Duo * '''Pamäť''': 1 alebo 2 GB 667 MHz DDR2 SDRAM (počítač má dva sloty, jeden je obsadený) * '''Pevný disk''': 120 alebo 160 GB Serial ATA/100 s 5400 otáčkami za minútu (rpm); s detekciou náhleho pohybu/pádu (alternatívne možnosť objednať 200 GB disk (4200 rpm)) * '''Optická mechanika''': štrbinová mechanika SuperDrive, prehrávajúca a nahrávajúca disky [[CD]] a [[DVD]] (DVD+R, DVD-R, DVD+RW, DVD-RW; dvojvrstvová) * zásuvka FireWire 800 === Nedostatky === Oproti poslednej generácii Powerbookov má nový 15" MacBook Pro niekoľko nedostatkov. MacBook Pro nemá ani S-video port (dostupný prostredníctvom adaptéra, ktorý sa predáva ako príslušenstvo) a [[modem]] (dostupný USB modem ako príslušenstvo). Monitor počítača má tiež o 60 bodov menšie vertikálne rozlíšenie ako posledné 15-palcové Powerbooky. == 17-palcový MacBook Pro == 17-palcový MacBook Pro uvedený na trh 24. apríla 2006 má oproti 15-palcovému modelu tretiu zásuvku USB 2.0 a vyššie rozlíšenie displeja. === Špecifikácia === ==== Core Duo ==== * '''Procesor''': 2.16 GHz Intel Core Duo * '''Pamäť''': 1 GB 667 MHz DDR2 SDRAM (počítač má dva sloty, jeden je obsadený) * '''Dislej''': širokouhlý TFT monitor s 17-palcovou uhlopriečkou s rozlíšením 1680x1050 bodov * '''Batéria''': 68-wattový lítiovo-polymérový akumulátor * '''PCI Express''': ATI Mobility Radeon X1600 s 256 MB video pamäte a dvojlinkovým DVI, slot pre ExpressCard * '''Video''': zabudovaná kamera iSight, DVI, VGA (prostredníctvom DVI adaptéra) * '''Audio''': kombinovaný optický digitálny a analógový vstup, kombinovaný optický digitálny a analógový výstup (tiež pre slúchadlá), stereo reproduktory, zabudovaný mikrofón * '''Pevný disk''': 120 GB Serial ATA/100 s 5400 otáčkami za minútu (rpm); s detekciou náhleho pohybu/pádu (alternatívne možnosť objednať 100 GB disk (7200 rpm)) * '''Optická mechanika''': štrbinová mechanika SuperDrive, prehrávajúca a nahrávajúca disky CD a DVD (DVD+R, DVD-R, DVD+RW, DVD-RW, DVD+R DL) * '''Sieť''': zabudovaný gigabitový ethernetový adaptér 10/100/1000BASE-T * '''Bezdrôtové zariadenia''': zabudovaný 54-Mbps Airport Extreme (802.11b/g) a Bluetooth 2.0+EDR * '''Ďalšie vstupy a výstupy''': tri zásuvky USB 2.0, jedna zásuvka FireWire 400, jedna zásuvka FireWire 800, infračervený senzor * '''Hmotnosť''': 3.1 kg * '''Rozmery''': 39.2 mm x 26.5 mm x 2.59 mm * '''Firmware''': Extensible Firmware Interface ==== Core 2 Duo ==== Zmeny oproti pôvodnému modelu: * '''Procesor''': 2.33 GHz Intel Core 2 Duo * '''Pamäť''': 2 GB 667 MHz DDR2 SDRAM (počítač má dva sloty, oba sú obsadené, max. 3 GB) * '''Pevný disk''': 160 GB Serial ATA/100 s 5400 otáčkami za minútu (rpm); s detekciou náhleho pohybu/pádu (alternatívne možnosť objednať 100 GB disk (7200 rpm) alebo 200 GB (4200 rpm)) == Pozri aj == * [[iBook]] * [[PowerBook]] * [[MacBook]] * [[Boot Camp]] == Externé odkazy == * [http://www.apple.com/macbookpro/ Apple - MacBook Pro] (v angličtine) * [http://www.apple.com/sk/macbookpro/ Apple - MacBook Pro] (v slovenčine) {{Hardvér Apple od roku 1998}} {{Apple}} [[Kategória:Hardvér firmy Apple]] c1zdzum9men8ggjceemzz8r2v49mz9f 0 48690 7414996 7284069 2022-07-22T19:30:09Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Janko Jesenský |Portrét = portrait_jesensky-janko.jpg |Popis = slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a advokát |Dátum narodenia = [[30. december]] [[1874]] |Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{duv|1945|12|27|1874|12|30}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československo]] }} [[Súbor:Martin 9927.jpg|thumb|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]] JUDr. '''Janko Jesenský''' (* [[30. december]] [[1874]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{--}} † [[27. december]] [[1945]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]] a [[prekladateľ]]. Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák == Rodina == * otec: [[Ján Baltazár Jesenský-Gašparé]] (Jeszenszky-Gasparovje) * matka: Adela rod. Ballová == Životopis == Narodil sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]] ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, [[Ján Baltazár Jesenský-Gašparé]], bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu ([[Memorandum národa slovenského]], [[Matica slovenská]] a pod.). Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a v roku [[1893]] zmaturoval v [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarku]]. Dvojročnú [[Evanjelické kolégium|právnickú akadémiu absolvoval]] v [[Evanjelické kolégium|Prešove]] ([[1893]]-[[1896]]), doktorát práv získal v [[Kluž]]i. ([[Rumunsko]], [[1896]]-[[1900]]). V [[Budapešť|Budapešti]] zložil advokátsku skúšku ([[1905]]). Potom pracoval ako advokátsky koncipient v [[Lučenec|Lučenci]], [[Bytča|Bytči]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke [[Oľga Kraftová|Oľge Kraftovej]]. V roku [[1905]] začína v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa oženil s Annou, dcérou významného [[Ľudovít Štúr|štúrovského]] historika [[Július Botto|Júliusa Bottu]]. V [[1914]] narukoval k [[Trenčín|trenčianskemu]] pluku. Bol obvinený z vlastizrady, roku [[1915]] odvelený na [[Rusko|ruský]] front, prešiel do [[Rusko|ruského]] zajatia a po čase sa zapojil do [[Česko-Slovensko|československého]] odboja v [[Rusko|Rusku]]. Redigoval viacero časopisov: [[voronež]]ský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami [[Jozef Gregor-Tajovský|Jozefom Gregorom-Tajovským]] a J.Haškom), [[kyjev]]ské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky [[Československá národná rada|Československej národnej rady]] a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku [[1919]] sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku [[1922]] bol [[župan]]om v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], potom veľkožupanom v [[Nitra|Nitre]], v roku [[1929]] prešiel do [[Bratislava|Bratislavy]], kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom [[Krajinský úrad|Krajinského úradu]]. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch [[1930]] – [[1939]] bol podpredsedom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], v roku [[1933]] sa stal šéfredaktorom v časopise [[Slovenské smery umelecké a kritické]]. Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu. V roku [[1939]] sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. [[27. november|27. novembra]] [[1945]] bol ako prvý Slovák menovaný za [[národný umelec (Česko-Slovensko)|národného umelca]], no o mesiac neskôr zomiera. V roku [[1950]] boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. == Tvorba == Jesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu [[Alexander Sergejevič Puškin|A. S. Puškina]], [[Sergej Jesenin|S. Jesenina]], či [[Alexandr Blok|A. Bloka]]. Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku [[1889]] na [[Kežmarok|kežmarskom]] gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v [[Ružomberok|Ružomberku]] svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom [[1918]] sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby. Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania. Venoval sa i prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnou a kultúrnou publicistikou. == Dielo == === Poézia === * [[1897]] – ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady]]) * [[1905]] – ''Verše J. Jesenského'', básnická zbierka * [[1918]] – ''Z veršov Janka Jesenského'', zbierka básní (v roku [[1919]] vyšla pod názvom ''Zo zajatia'' v [[Spojené štáty americké|Amerike]]) * [[1923]] – ''Verše J. Jesenského 2'', zbierka básní * [[1932]] – ''Po búrkach'', básnická zbierka * [[1944]] – ''Náš hrdina'', lyricko-epická skladba * [[1945]] – ''Čierne dni'', básnická zbierka * [[1945]] – ''Proti noci'', zobrané spisy * [[1945]] – ''Na zlobu dňa'', zv. 1 a 2, básnická zbierka * [[1948]] – ''Jesenný kvet'', posmrtne zostavená a vydaná zbierka === Dráma === * [[1895]] – ''Bozky súboja alebo Poručík'', divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku [[1961]] v časopise [[Slovenské divadlo]]) * [[1895]] – ''Medicína účinkuje'', divadelná fraška (len rukopis) === Próza === * [[1913]] – ''Malomestské rozprávky'', zbierka krátkych próz * [[1933]] – ''Cestou k slobode'', dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka [[1914]] – [[1918]]) * [[1935]] – ''Zo starých časov'', zbierka noveletiek * [[1934]] a [[1938]] – ''Demokrati'', zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku [[1980]] bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval [[Jozef Zachar]]) * [[1940]] – ''Dva medvede'' * [[1941]] – ''Kvôli klasifikácii'' * [[1942]] – ''Prefíkaná sláva'' * [[1943]] – ''Železničné nešťastie'' * [[1944]] – ''Novely, zobrané spisy'' * [[1945]] – ''Reflexie, zobrané spisy'' * [[1946]] – ''Strach'' === Výbery === * [[1921]] – ''Zobrané práce Janka Jesenského 1 – 3'' * [[1932]] – ''Výbor z básní Janka Jesenského'' * [[1934]] – ''Výber z malomestských rozprávok'', výber z prózy * [[1944]] / [[1948]] – ''Zobrané spisy Janka Jesenského 1 – 21'' * [[1950]] – ''Pani Rafiková a iní'', výber z prózy * [[1953]] – ''Ženích a iné rozprávky'', výber z prózy * [[1953]] – ''Výber z diela'', výber z prózy * [[1955]] – ''Láska a život'', výber z poézie * [[1956]] – ''Na zlobu dňa'', výber z poézie * [[1957]] / [[1968]] – ''Spisy 1 – 9'' * [[1960]] – ''Slnečný kúpeľ'', výber z prózy * [[1975]] – ''Maškarný ples a iné poviedky'', výber z prózy * [[1977]] – ''Jesenský 1 – 2'' (edícia [[Zlatý fond slovenskej literatúry]]) === Preklady === * [[1936]] – ''Výber z poézie'', preklady ruského básnika [[Sergej Alexandrovič Jesenin|Sergeja Jesenina]] * [[1942]] – ''Eugen Onegin'', preklad diela od [[Alexander Sergejevič Puškin|A. S. Puškina]] === Ostatné diela === * [[1918]] – ''Počiatky slovenského pravopisu'' * [[1918]] – ''Nástin dejín slovenskej literatúry'' * [[1970]] – ''Listy slečne Oľge'', výber vyše 70 listov [[Oľga Kraftová|Oľge Kraftovej]] == Iné projekty == {{Projekt|q|commonscat=Janko Jesenský}} == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-JRF?i=574 Záznam o narodení a krste v matrike] riadok 1 pokrstený ako Ján Vladimír Jesenský-Gašparé * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/55/Janko-Jesensky/ Plné texty diel Janka Jesenského] * [http://gympeljj.php5.sk/ Gymnázium Janka Jesenského] *[http://starymartin.sk/martinske-osobnosti-6-janko-jesensky/ Janko Jesenký - Starý Martin] * {{OsudBB}} * [http://digitalna.kniznica.info/s/uvNVI5WD80 JESENSKÝ, J. ''Zo zajatia''.] Pittsburgh : Slovenská liga, 1918. 94 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/k0E7z8e6Iu JESENSKÝ, J. ''Cestou k slobode : Úryvky''.] Turčiansky sv. Martin : Matica slovenská, 1936. 280 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/rkF3oaqjFn JESENSKÝ, J. ''Nástin dejín slovenskej literatúry.''] V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 5. 18 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/ovQlf6Zp1C JESENSKÝ, J. ''Počiatky slovenského pravopisu''.] V Jekaterinburgu: Odbočka Československej Národnej Rady v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 3. 14 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/myOmrlJPg6 JESENSKÝ, J. ''Z veršov Janka Jesenského.''] V Jekaterinburgu: Odbočka Československej Národnej Rady v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 1. 31 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{DEFAULTSORT:Jesenský, Janko}} [[Kategória:Narodenia v 1874]] [[Kategória:Úmrtia v 1945]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] fz9b9d0hiq9tfq8eonqq809al7xglrw 0 48700 7415011 7384779 2022-07-22T19:40:58Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Smrek |Portrét = Portrait smrek-jan.jpg |Popis = slovenský básnik, prozaik, redaktor, publicista a vydavateľ |Dátum narodenia = [[16. december]] [[1898]] |Miesto narodenia = [[Melčice-Lieskové|Zemianske Lieskové]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|8|1898|12|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] }} '''Ján Smrek''', vl. menom ''Ján Čietek'', pseudonymy ''Ilia Volžanin'', ''Ilja Volžanin'', ''Ján Čietek-Smrek'', ''Ján Smrek'', ''Janko Smrek'', ''Larix'' a i. (* [[16. december]] [[1898]], [[Melčice-Lieskové|Zemianske Lieskové]] – † [[8. december]] [[1982]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ]], redaktor, [[publicista]], [[vydavateľ (literatúra)|vydavateľ]] a organizátor kultúrneho života. == Životopis == Narodil sa v rodine maloroľníka a vzdelanie získaval v ľudovej škole v [[Adamovské Kochanovce|Kochanovciach]] a po smrti svojho otca (v roku [[1907]]) sa stal chovancom [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelického]] [[Modranský sirotinec|sirotinca v Modre]]. V rokoch [[1913]] – [[1917]] sa vyučil za obchodníckeho pomocníka a vo vzdelávaní pokračoval až po [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]], keď v rokoch [[1919]] – [[1921]] študoval v modranskom učiteľskom ústave a v rokoch [[1921]] – [[1924]] na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v [[Bratislava|Bratislave]], štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára. Krátko pracoval na Dolnej zemi a u Makovických v [[Ružomberok|Ružomberku]], v roku [[1917]] pracoval tiež v obchode u Fedora Houdka. V rokoch [[1917]] – [[1918]] sa dostal ako vojak [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády na [[Palestína|palestínsky]] front, kde ochorel na [[malária|maláriu]]. Neskôr pôsobil v roku [[1924]] ako novinár v redakcii [[Slovenský denník|Slovenského denníka]] a v rokoch [[1925]] – [[1929]] bol redaktorom [[Národné noviny|Národných novín]] v [[Martin (mesto)|Martine]]. V rokoch [[1925]] – [[1938]] redigoval v [[Praha|pražskom]] Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa aj v roku [[1930]] presťahoval do [[Praha|Prahy]], kde neskôr začal vydávať literárny časopis [[Elán (časopis)|Elán]], ktorý vychádzal až do povojnových čias. Na začiatku [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa však vrátil späť na [[Slovensko]], kde sa usadil v [[Bratislava|Bratislave]] a časopis [[Elán (časopis)|Elán]] sa stal časopisom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Počas vojny založil Komornú knižnicu Elánu, ktorú viedol aj po jej prevzatí nakladateľstvom [[Slovenský spisovateľ]] v roku [[1950]], no v rokoch [[1945]] – [[1948]] pracoval ako prednosta kultúrneho odboru na Povereníctve informácií. Po roku [[1948]] ako básnik upadol na istý čas do nemilosti, do roku 1958 nevydal žiadnu novú básnickú zbierku a venoval sa najmä prekladom. V rokoch 1948-1956 napísal približne 200 tzv. šuplíkových básní, v ktorých ostro kritizoval komunistický režim. Tieto verše však nikdy neponúkol na publikovanie či knižné vydanie. Vyšli až v roku 1993 zásluhou jeho syna Ivana. Ján Smrek zomrel [[8. december|8. decembra]] [[1982]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pochovaný je v [[Martin (mesto)|Martine]] na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]]. Vďační rodáci mu odhalili v roku [[1988]] pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín na budove Obecného úradu v [[Melčice-Lieskové|Melčiciach-Lieskovom]] pamätnú tabuľu. Jej autorom je akademický sochár [[Igor Mosný]] z [[Trenčín]]a. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Smreka bol v auguste [[1998]] odhalený pamätník v novovybudovanom parku v [[Melčice-Lieskové|Melčiciach-Lieskovom]]. Na Smrekovu počesť (k jeho storočnici) sa v auguste 1998 konal v Bratislave 18. svetový kongres básnikov - zišlo sa na ňom viac než 150 zahraničných a slovenských básnikov. Jednému z nich, [[Tomas Tranströmer|T. Tranströmerovi]] zo Švédska (Nobelova cena za literatúru, 2011), udelila medzinárodná porota kongresu Cenu Jána Smreka. Tú od r. 2000 udeľujú každoročne počas Festivalu Jána Smreka v Bratislave. == Tvorba == Jeho prvé literárne pokusy vznikli už počas stredoškolských štúdií v roku [[1916]], keď začal posielať svoje diela do [[Slovenský denník|Slovenského denníka]] a neskôr tiež do [[Národné noviny|Národných novín]] v [[Martin (mesto)|Martine]]. Tu publikoval prvé besednice, správy a publicistické články. Svoje básne uverejňoval aj v časopisoch [[Živena]], [[Slovenské pohľady]], [[Zlatá Praha]], [[Lidové noviny]], [[Evanjelický posol spod Tatier]], [[Tvorba T]], [[Cirkevné listy]],Erotyc a iné. Svojou tvorbou sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej tvorby v [[20. storočie|20. storočí]]. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje jednoduchosťou a melodičnosťou a vo svojich dielach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Stredobodom jeho pozornosti bola často aj žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Vo svojich básniach definoval zásady svojej poetiky. Poslaním poézie je podľa neho vyvolávať najmä pocity krásy a harmónie, pričom presadzoval názor, že báseň má byť citová a muzikálna. Spolupracoval so slovenským hudobným skladateľom [[Ján Cikker|Jánom Cikkerom]] na librete opery [[Beg Bajazid]] a je aj spolutvorcom libreta opery [[Mister_Scrooge_(opera)|Mr. Scrooge (Tiene)]]. Medzi spolupracovníkmi – hudobnými skladateľmi je [[Frico Kafenda]], ktorý skomponoval na slová básnika cyklus troch piesní: ''Listy'', ''Okúzlenie'' a ''Pieseň''. K Smrekovej poézii si našiel cestu aj [[Eugen Suchoň]]. Okrem iných skladieb skomponoval na slová Jána Smreka k 50. výročiu [[Spevácky zbor slovenských učiteľov|Speváckeho zboru slovenských učiteľov]] skladbu ''Slovenská pieseň pre mužský zbor''. Jeho poézia poslúžila aj [[Andrej Očenáš|Andrejovi Očenášovi]], [[Oto Ferenczy|Otovi Ferenczymu]] a [[Alfréd Zemanovský|Alfrédovi Zemanovskému]]. Okrem vlastnej tvorby sa venoval (najmä po roku [[1948]]) prekladom z [[maďarčina|maďarčiny]] ([[Endre Ady]], [[Attila József]], [[Sándor Petőfi]]), [[francúzština|francúzštiny]] ([[François Villon|Villon]], [[Pierre Corneille]]), [[ruština|ruštiny]] ([[Alexander Sergejevič Puškin]]), [[poľština|poľštiny]] ([[Julian Tuwim]]) a [[turečtina|turečtiny]] ([[Nazim Hikmet]]). == Kritika == [[31. august]]a [[1940]] podpísal v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] manifest, v ktorom je dôrazne kritizované vtedajšie politické vedenie ([[Jozef Tiso]]) za umiernenosť v napodobňovaní nacistického [[Nemecko|Nemecka]]. Citácia: ''Národný socializmus je sústava, ktorá najlepšie vyhovuje potrebám slovenského života, lebo umožňuje plné rozriešenie všetkých problémov politických, hospodárskych a kultúrnych.'' == Ocenenia == * [[1929]] – Štátna cena * [[1933]] – Krajinská cena * [[1954]] – štátna cena K. Gottwalda * [[1966]] – titul národný umelec * [[1978]] – Rad práce * [[1978]] – zlatá medaila maďarského PEN-klubu – Munkarend arany fokozata == Diela == === Básnické zbierky === * [[1921]] – ''Odsúdený k večitej žízni'' * [[1925]] – [[Cválajúce dni]] * [[1929]] – ''Božské uzly '' * [[1933]] – ''Iba oči '' * [[1934]] – ''Básnik a žena '' * [[1935]] – ''Zrno'' * [[1944]] – ''Hostina '' * [[1945]] – ''Studňa'' * [[1958]] – ''Obraz sveta '' * [[1962]] – ''Struny '' * [[1964]] – ''Písané na sude'' * [[1965]] – ''Nerušte moje kruhy '' * [[1987]] – ''Noc, láska a poézia'', básne z autorovej pozostalosti * [[1993]] – ''Proti noci'', proti[[komunizmus|komunistické]] básne, vydané posmrtne * [[1998]] – ''Ardent Words for the Days of Cold'' (Vrúcne slová pre chladné dni), výber Smrekových básní preložených do viacerých jazykov === Tvorba pre deti a mládež === * [[1954]] – ''Maľovaná abeceda'' * [[1956]] – ''Machule'' === Výbery z poézie === * [[1948]] – ''Knihy mladosti 1, 2'' * [[1954]] – ''Verše vybrané'' * [[1971]] – ''Ženy'' * [[1972]] – ''Moje najmilšie'' * [[1973]] – ''Ružový spev mi prší z úst'' * [[1978]] – ''Podoby lásky'' * [[1979]] – ''Krásna prostota'' * [[1979]] – ''Bacardi a iné básne'' === Súborné dielo === * [[1963]] – ''Knihy slnečné'' (zv. 1) * [[1963]] – ''Knihy nocí planých'' (zv. 2) * [[1964]] – ''Knihy podjesenné'' (zv. 3) * [[1968]] – ''Poézia moja láska'' (zv. 4) === Ostatné diela === * [[1924]] – ''Literárne glosy'', esej (vyšlo v ''Zborníku mladej slovenskej literatúry'') * [[1931]] – ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', reprezentačný zborník štúdií o slovenskej literatúre a umení * [[1968]], [[1989]] – ''Poézia moja láska'', spomienky, 2 zväzky * [[1999]] – ''Sme živý národ 1, 2'', esej === Libretá === * [[1957]] – ''[[Beg Bajazid]]'', libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] * [[1963]] – ''[[Mister_Scrooge_(opera)|Mr. Scrooge]]'', libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] === Preklady === * [[1949]] – [[François Villon]]: ''Veľký testament'' * [[1950]] – [[Endre Ady]]: ''Básne'' * [[1952]] – [[Attila József]]: ''Nie ja volám'' * [[1953]] – [[Sándor Petőfi]]: ''Básne'' * [[1957]] – [[Alexander Sergejevič Puškin]]: ''Ruslan a Ľudmila'' * [[1978]] – ''Preklady'', súborné vydanie prekladov == Iné projekty == {{Projekt|q=Ján Smrek|commonscat=Ján Smrek}} {{DEFAULTSORT:Smrek, Ján}} [[Kategória:Ján Smrek| ]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti z Melčíc-Lieskového]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] f4zrrecuf1t9mr187ws3nlqcsnnem3k 0 50615 7415047 7397743 2022-07-22T21:44:18Z Teslaton 12161 /* Aktívne politické strany a hnutia */ aktualizácia podľa registra: [[NÁRODNÁ KOALÍCIA]] → [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]], + [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]], štatutári wikitext text/x-wiki {{Politika na Slovensku}} Toto je '''zoznam [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|politických hnutí]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Aktívne politické strany a hnutia == Register politických strán a politických hnutí vedie v zmysle ''Zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ''[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2005-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-18 | miesto = Bratislava }}</ref> K 22. júlu 2022 pôsobilo podľa registra na Slovensku nasledovných '''54''' politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Abecedný zoznam – aktuálny | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/list.aspx?type=ps | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = Bratislava }}</ref> {| class="wikitable sortable numbered firstright" |- ! # ! Názov ! Skratka ! Dátum reg. ! [[Štatutárny orgán]] ! Staršie názvy ! Zdroj |- | | [[7 STATOČNÝCH je CESTA]] | | 30. 04. 2013 | style="font-size: 90%" | [[Stanislav Béreš]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA]],<br />[[CESTA Strana vlastencov a odborníkov]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=205558] |- | | [[99 % – občiansky hlas]] | | 06. 12. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Vladimír Chlebo]], [[Soňa Gosťová]], [[Miroslava Šuttová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201622] |- | | [[Demokrati Slovenska]] | | 23. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Ľudovít Kaník]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Prosperita Slovenska]],<br />[[Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=152952] |- | | [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] | DS | 10. 08. 2006 | style="font-size: 90%" | [[Stanislav Rajnoha]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Demokratická strana Slovenska]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153172] |- | | [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | | 07. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Tomáš Drucker]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[DOBRÁ VOĽBA]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=224263] |- | | [[DOMOV národná strana]] | DOMOV-NS | 01. 07. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Pavol Slota]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Pravá Slovenská národná strana]],<br />[[Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť]],<br />[[Obyčajní ľudia (Moric)|Obyčajní ľudia]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=152953] |- | | [[HLAS – sociálna demokracia]] | | 11. 09. 2020 | style="font-size: 90%" | [[Peter Pellegrini]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=227017] |- | | [[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť]] | Hnutie ONÁS | 13. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Stanovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208945] |- | | [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]] | KSS | 19. 03. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Hrdlička]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Zväz komunistov Slovenska]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153013] |- | | [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]] | ĽS Naše Slovensko | 20. 10. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kotleba]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana priateľov vína]],<br />[[Ľudová strana sociálnej solidarity]],<br />[[Ľudová strana Naše Slovensko]],<br />[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153101] |- | | [[Kresťanská únia]] | | 27. 08. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Anna Záborská]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nezávislé fórum]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153164] |- | | [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | KDH | 23. 02. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Milan Majerský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=152973] |- | | [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] | ĽS Pevnosť Slovensko | 07. 03. 1995 | style="font-size: 90%" | [[Martin Beluský]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Rastislav Kysel]] | style="font-size: 90%" | [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153159] |- | | [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]] | MKDA-MKDSZ | 14. 06. 2004 | style="font-size: 90%" | [[Mikuláš Krivánsky]], [[Csaba Fehér]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[János Sárközi]], [[Koloman Borbély]] | style="font-size: 90%" | [[Strana regiónov Slovenska]],<br />[[Strana živnostníkov Slovenska]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=152949] |- | | [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]] | | 28. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Zsolt Simon]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=222639] |- | | [[Národ a Spravodlivosť – naša strana]] | NaS – ns | 18. 10. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Anna Belousovová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Národ a Spravodlivosť]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201296] |- | | [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | NK/NEKA | 05. 03. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Peter Sokol]], [[Rudolf Huliak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana demokratického Slovenska]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208014] |- | | [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | NOVA | 25. 10. 2012 | style="font-size: 90%" | [[Gábor Grendel]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nová väčšina]],<br />[[Nová väčšina (Daniel Lipšic)]],<br />[[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=203999] |- | | [[Občianska konzervatívna strana]] | OKS | 07. 12. 2001 | style="font-size: 90%" | [[Ondrej Dostál]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153111] |- | | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]] | OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA | 11. 11. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Igor Matovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471] |- | | [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]] | | 04. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Slavomír Olšovský]], [[Imrich Hybký]], [[Zuzana Kotrus Rákociová]], [[Radoslav Škraban]], [[Kristína Slezáková]], [[Marcel Vašš]], [[Roman Dianiška]], [[Pavel Macko]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Milena Fejérová]] | style="font-size: 90%" | [[TREBIŠOV NAHLAS]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208879] |- | | [[Pirátska strana – Slovensko]] | Piráti | 02. 09. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Michal Pírek]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[NÁŠ KRAJ]],<br />[[SME RODINA]],<br />[[VÁŠ KRAJ]],<br />[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=159071] |- | | [[Práca slovenského národa]] | PSN | 06. 04. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Roman Stopka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Demokratická aliancia Slovenska]],<br />[[HLAS – Demokratická aliancia Slovenska]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153197] |- | | [[PRINCÍP]] | | 30. 11. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Džemal Kodrazi]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana Rómskej únie na Slovensku]],<br />[[Šport do Košíc a na Východ]],<br />[[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=159184] |- | | [[Progresívne Slovensko]] | | 27. 11. 2017 | style="font-size: 90%" | [[Michal Šimečka]], [[Zora Jaurová]], [[Ivan Štefunko]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban]], [[Irena Bihariová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725] |- | | [[REPUBLIKA]] | | 12. 07. 2002 | style="font-size: 90%" | [[Milan Uhrík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Hnutie za demokraciu]],<br />[[HLAS ĽUDU]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153121] |- | | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | SDKÚ – DS | 18. 02. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Sobčák]] | style="font-size: 90%" | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]],<br />[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153099] |- | | [[Skúsme to inak]] | | 24. 01. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Veronika Gajdošová Ladňáková]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[DOPRAVA]],<br />[[Hlas pravice]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=222454] |- | | [[Sloboda a Solidarita]] | SaS | 27. 02. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Richard Sulík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153180] |- | | [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN]] | SIM | 13. 06. 2022 | style="font-size: 90%" | | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228349] |- | | [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] | SKS | 12. 06. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Zuzula]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SIEŤ]],<br />[[#SIEŤ]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208603] |- | | [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] | Slovenská ľudová strana (SĽS) | 05. 04. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Trnovec]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Slovenská ľudová strana]],<br />[[SĽS – Slovensky ľudový blok]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=152991] |- | | [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] | SNS | 07. 03. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Danko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=152976] |- | | [[Slovenské Hnutie Obrody]] | | 15. 05. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Štefan Polačik]], [[Róbert Švec]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=223281] |- | | [[Slovenský PATRIOT]] | | 10. 02. 2021 | style="font-size: 90%" | [[Miroslav Radačovský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Reálna Národná Strana – PATRIOT]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228223] |- | | [[SME RODINA]] | | 06. 07. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Boris Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana občanov Slovenska]],<br />[[SME RODINA – Boris Kollár]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=200623] |- | | [[SMER – sociálna demokracia]] | SMER – SD | 08. 11. 1999 | style="font-size: 90%" | [[Robert Fico]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SMER]],<br />[[SMER (tretia cesta)]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153097] |- | | [[Socialisti.sk]] | | 08. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Artúr Bekmatov]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Veronika Balušíková]], [[Milan Benkovský]], [[Martin Štunda]] | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=224262] |- | | [[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]] | | 05. 03. 2015 | style="font-size: 90%" | [[Miroslav Seget]] | style="font-size: 90%" | [[Slovenská občianska koalícia]],<br />[[SKOK – Európski liberálni demokrati]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=210781] |- | | [[SPOLU – občianska demokracia]] | SPOLU | 25. 01. 2018 | style="font-size: 90%" | [[Miroslav Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=219453] |- | | [[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]] | SRDCE – SNJ – sv | 14. 01. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Vladimír Zeman]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]],<br />[[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]],<br />[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153006] |- | | [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | | 22. 09. 2009 | style="font-size: 90%" | [[František Gőgh]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBČIANSKI KANDIDÁTI]],<br />[[Únia – Strana pre Slovensko]],<br />[[STRANA +1 HLAS]],<br />[[LEPŠIA ŠTVRŤ]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153188] |- | | [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] | | 19. 02. 2008 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Sliacky]] | style="font-size: 90%" | [[Demokrati a Vlastenci]],<br />[[Strana moderného Slovenska]],<br />[[Strana moderného Slovenska – SMS]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153175] |- | | [[Strana rómskej koalície – SRK]] | SRK | 19. 06. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Gejza Adam]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Jozef Ravasz]], [[Maximilián Eštočák]] | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153184] |- | | [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. &vert; ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny]] | SZÖVETSÉG – ALIANCIA | 22. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Krisztián Forró]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Összefogás-Spolupatričnosť]],<br />[[Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=224412] |- | | [[ŠANCA]] | | 25. 03. 2015 | style="font-size: 90%" | [[Viliam Novotný]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=210950] |- | | [[Team Bratislava]] | | 29. 04. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Vallo]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228341] |- | | [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]] | Tím Kraj Nitra | 21. 07. 2022 | style="font-size: 90%" | | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228363] |- | | [[TÍM RUŽINOV]] | | 06. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Oliver Kríž]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[MLADÁ PETRŽALKA]],<br />[[MLADÁ BRATISLAVA]],<br />[[MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208906] |- | | [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]] | ÚSVIT | 25. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Luciána Hoptová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153133] |- | | [[VZDOR – strana práce]] | VZDOR | 16. 02. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Stanislav Pirošík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Béčko-Revolučná robotnícka strana]],<br />[[Živnostenská strana SR]],<br />[[Živnostenská strana]],<br />[[Socialistická strana občianskej slobody]],<br />[[SLOBODA]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153080] |- | | [[ZA ĽUDÍ]] | | 02. 09. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Veronika Remišová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=223985] |- | | [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]] | Zmena zdola, DÚ | 07. 09. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Ján Budaj]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Liberálnodemokratická únia]],<br />[[Demokratická únia Slovenska]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153102] |- | | [[ŽIVOT – národná strana]] | ŽIVOT | 04. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Tomáš Taraba]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]],<br />[[KDŽP – Aliancia za Slovensko]] | [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=222528] |- |} Poznámky: * ''[P]'': predseda/predsedníčka * názvy a skratky strán a hnutí sú uvedené v tvare podľa registra s nasledovnou výnimkou: nesprávne použité [[spojovník]]y („ - “) sú nahradené [[pomlčka|pomlčkami]] („ – “) v zmysle [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Považaj | meno = Matej (ed.) | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = VIII. Interpunkcia | strany = }}</ref> == Zaniknuté politické strany a hnutia == === Zaniknuté de iure (zlúčením, vstupom do likvidácie, zrušením) === ==== Zánik do 1990 ==== ''Zoznam nie je úplný'' * [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – vznik 1906 ako Slovenská ľudová strana, zánik 1945 zakázaním * [[Slovenská národná strana (historická)]] – 1871{{--}}1938 ==== Zánik 1991 – 1995 ==== * [[Aliancia demokratov Slovenska]] (ADS) – odštiepenie z HZDS v marci 1993, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Alternatíva politického realizmu]] (APR) – odštiepenie z HZDS v marci 1994, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Asociácia radikálov za Spojené štáty európske]] (ARSŠE) – vznik v júni 1990, zánik vo februári 1993 * [[Asociácia sociálnych demokratov]] (ASD) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Celoštátny aktív občanov]] (CAO) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenská sociálna demokracia]] (ČSSD) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 výmazom * [[Česko-slovenská strana integrácie]] (ČSSI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česko-slovenské demokratické fórum]] (ČSDF) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokrati 92 za spoločný štát]] (D 92) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická ľavica Českej a Slovenskej Federatívnej republiky]] (DĽ ČSFR) – vznik v máji 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická strana Česko-Slovenska]] (DSČS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická únia zdravia a športu]] (DÚZAŠ) – vznik v júli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie angažovaných Rómov]] (HAR) – vznik v septembri 1991, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie česko-slovenského porozumenia]] (HČSP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 1993 * [[Hnutie dôchodcov za životné istoty]] (HDŽI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie ekonomickej obrody - hnutie mladých]] (HEO) – vznik v októbri 1991, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie Tolerancia]] (HT) – vznik v máji 1994, zánik v júli 1994 * [[Hnutie za nezávislé Slovensko]] (HZNS) – vznik v júli 1990, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie za občiansku slobodu]] (HOS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko]] (HSD-SMS) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za sociálnu spravodlivosť]] (HSS) – vznik v apríli 1992, zánik vo februári 1993 * [[Klub angažovaných nestraníkov]] (KAN) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Komunistická strana Slovenska – 91]] (KSS 91) – vznik v marci 1991, zánik v septembri 1992 zlúčením so [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] * [[Konzervatívna demokratická strana]] (KDS) (predtým "Strana konzervatívnych demokratov") – vznik v decembri 1992, zánik v apríli 1994 * [[Konzervatívna strana – Slobodný blok]] (KSSB) (predtým "Strana ústavnej demokracie", resp. "Slobodný blok") – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Konzervatívna strana generála Milana Rastislava Štefánika]] (KSGMRŠ) – vznik v novembri 1992, zánik v októbri 1995 * [[Kresťanská a demokratická únia]] (KDU) – vznik v marci 1992, zánik v apríli 1992 * [[Kresťansko-demokratická strana]] (KDS) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna sociálna únia]] (LSÚ) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna únia (zoskup.strán Liberálnodemokratická strana na Slov. a Strana nezávislých demokratov)]] – vznik v auguste 1990, zánik v marci 1992 * [[Liberálny kongres]] – vznik v marci 1990, zánik v septembri 1992 * [[Moravská národná strana]] (MNS) – vznik v januári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národno demokratická strana]] (NDS) – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národnodemokratická strana – Nová Alternatíva|Národno-demokratická strana]] (NDS) – vznik odštiepením z SNS vo februári, resp. marci 1994, zánik vytvorením [[Demokratická únia|DÚ]] v marci, resp. apríli 1995 * [[Národno-sociálna strana – Česko-slovenská strana národno-socialistická]] – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá erotická iniciatíva]] (NEI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá ľavica]] – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá strana Slovákov]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1991 * [[Občianska demokratická aliancia]] (ODA) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana]] (ODS) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana Slovenska]] – vznik v decembri 1992, zánik v auguste 1993 * [[Občianska spoločenská aktivita]] (OSA) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Organizácia nezávislých Rumunov]] (ONR) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Politická strana žien a matiek Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1991, zánik vo februári 1993 * [[Republikáni]] – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Republikánska únia]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Rómska občianska iniciatíva v Česko-Slovensku]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Slovenské národnodemokratické hnutie]] (SNDH) – vznik v novembri 1990, zánik v januári 1995 * [[Strana česko-slovenských podnikateľov, živnostníkov a roľníkov]] – vznik v máji 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana demokratických socialistov]] (SDS) – vznik vo februári 1990, zánik v júni 1992 * [[Strana európskeho domu]] (SED) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Strana národného zjednotenia Slovákov]] – vznik v máji 1991, zánik v apríli 1992 * [[Strana nezávislých demokratov]] (SND) – vznik vo februári 1990, zánik v júli 1992 * [[Strana republikánskej a národnodemokratickej jednoty]] – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Strana zdravotne postihnutých]] (SZP) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana zelených (1990 – 1993)|Strana zelených]] (SZ) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Verejnosť proti násiliu]] (neskôr [[Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu]], neskôr [[Občianska demokratická únia]]) – vznik v novembri 1989, zánik rozpustením v novembri 1992 * [[Všeľudová demokratická strana]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Združenie pre republiku – Republikánska strana Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Zelená liga]] – vznik v máji 1993, zánik v októbri 1993 * [[Zväz komunistov Slovenska]] – vznik 1991, zánik 1992 zlúčením s [[KSS ’91]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] ==== Zánik 1996 – 2000 ==== * [[Demokratická únia]] (DÚ) – vznik v marci 1995 zlúčením DEÚS a NDS, zánik zlúčením s SDKÚ v auguste 2000 * [[Demokratická únia Slovenska (1994)]] (DEÚS) – vznik v apríli 1994 zlúčením ADS a APR, zánik v septembri 2000 zlúčením s NDS a premenou na Demokratickú úniu * [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky]] – vznik v októbri 1990, zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Kresťanská sociálna únia]] (KSÚ) (predtým „Slovenské kresťanskodemokratické hnutie“) – vznik odštiepením z [[KDH]] v marci 1992, zánik v júni 1998 zlúčením s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Maďarská občianska strana]] – zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] na [[SMK]] * [[Nová agrárna strana]] (NAS) – zánik v júli 1998 zlúčením s HZDS * [[Roľnícka strana Slovenska]] – zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HP SR]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Spolužitie]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[MOS]] na [[SMK]] ==== Zánik 2001 – 2005 ==== * [[Aktívne ženy – OS Slovenska]] (AŽ-OS) – vznik v júli 2002, zánik v októbri 2005 * [[Aliancia demokratických žien]] (ADŽ) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Bratislavská občianska strana]] (BOS) – vznik v septembri 1998, zánik v októbri 2005 * [[Československí demokrati]] (ČSD) – vznik v júni 1994, zánik v októbri 2005 * [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR) – vznik v októbri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR) – vznik v apríli 1993, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie ľudí s najnižšou životnou úrovňou]] (HĽNŽÚ) – vznik v januári 1194, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS) – vznik v apríli 2000, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie Sattech]] (HS) – vznik v decembri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie sociálnych istôt občanov]] (HSOI) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie tretej cesty]] (HTC) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie za oslobodenie Slovenska]] (HzOS) – vznik v septembri 1990, zánik v júni 2004 * [[Hnutie za slobodu prejavu]] (HZSP) – vznik v máji 1991, zánik v októbri 2005 * [[Iniciatíva za občiansku spoločnosť]] (IOS) – vznik v septembri 2001, zánik v októbri 2005 * [[Jednota slovenskej ľavice]] (JSĽ) – vznik v marci 2002, zánik v máji 2002 * [[Jednotná strana pracujúcich Slovenska]] (JSP) – vznik v marci 1997, zánik v januári 2002 * [[Koalícia Čechov a Slovákov]] (KČaS) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Košická občianska strana]] (KOS) – vznik v januári 1997, zánik vo februári 2003 * [[Kresťanská socialistická strana Slovenska]] (KSOSS) – vznik v máji 2005, zánik v októbri 2005 * [[Pravá Slovenská národná strana]] – zánik v apríli 2005 zlúčením s SNS * [[Slovenská demokratická koalícia]] – rozpad vo februári 2003 na [[KDH]], [[SDKÚ]], [[OKS]], [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Stranu zelených na Slovensku]] * [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) – zlúčila sa so [[SMER]]om [[31. december|31. decembra]] [[2005]] * [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) – zánik v roku 2003 zlúčením so [[SMER]]om ==== Zánik 2006 – 2010 ==== * [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] ([[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]) – zánik vo februári 2006 zlúčením s [[SDKÚ]] * [[Hnutie Vpred]] (VPRED) – vznik v máji 2005, zánik v júli 2007 * [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] ([[SP-NS]]) – vznik v roku 2005, zánik zrušením na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v marci 2006 ==== Zánik 2011 – 2015 ==== * [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] (KDS) – vznik v júli 2008, zánik v decembri 2014 * [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (ĽS-HZDS) – vznik v apríli 1991, zánik v januári 2014 ==== Zánik 2016 – 2020 ==== * [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (starší názov [[NÁDEJ]]) – vznik v marci 2006, zánik v októbri 2019 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153171 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS) (predtým "Nezávislá občianska strana nezamestnaných", resp. "Slovenská moderná spoločnosť" – vznik v auguste 2001, zánik v novembri 2017 * [[IDEA]] (IDEA) (predtým "Aliancia nového občana", "STRANA SLOBODNÉ SLOVO- NORY MOJSEJOVEJ", resp. "OBČANIA") – vznik v máji 2001, zánik v novembri 2017 * [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] (JS) (predtým "Strana rómskej koalície v Slovenskej republike") – vznik v auguste 2000, zánik v októbri 2018 vstupom do likvidácie podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. * [[Kresťanskí demokrati]] (predtým „Občania Slovenska“) – vznik v septembri 2014, zánik v apríli 2018 * [[NOVÁ DEMOKRACIA]] (ND) – vznik v januári 2009, zánik v máji 2016 * [[Občianski liberáli]] – zánik v októbri 2020 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>Občianski liberáli – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153129 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] (PaS) – vznik v septembri 2011, zánik v novembri 2017 * [[Robíme to pre deti – SF]] (v rokoch 2004{{--}}2011 [[Slobodné fórum]] (SF)) – vznik v januári 2004, zánik v júli 2016 * [[Strana patriotov]] (PATRIOTI) – zánik v marci 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153193 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Strana TIP]] (TIP) – vznik v novembri 2013, zánik v máji 2016 * [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov]] (predtým "Kresťanská ľudová strana, skratka KĽS, resp. ZVON" – zánik v januári 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153165 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Združenie robotníkov Slovenska]] (ZRS) – vznik v apríli 1994, zánik v novembri 2017 * [[Zelená vlna (strana)|Zelená vlna]] – vznik v októbri 2009, zánik v novembri 2017 * [[Zelení-Strana národnej prosperity]] (predtým "Strana národnej prosperity", skratka SNP) (Z-SNP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 2017 ==== Zánik po roku 2020 ==== * [[DOMA DOBRE]] (predtým [[AGRÁRNA STRANA VIDIEKA]]) – vznik v novembri 2003, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>DOMA DOBRE – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153126 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MÁME TOHO DOSŤ !]] – vznik v októbri 2019, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>MÁME TOHO DOSŤ ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=224448 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MOST – HÍD]] – vznik v júli 2009, zánik v septembri 2021 * [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] – vznik v júni 2017, zánik v júni 2021 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>NAJ - Nezávislosť a Jednota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=217588 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRIAMA DEMOKRACIA]] (predtým [[LIGA, občiansko-liberálna strana]], [[Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]) – vznik v decembri 2008, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>PRIAMA DEMOKRACIA – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153178 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (predtým [[Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike]]) – vznik v októbri 1996, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Rómska iniciatíva Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153075 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] (predtým [[Socialisti]], [[Strana občianskej solidarity]], [[NOVÝ PARLAMENT]]) – vznik vo februári 2005, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská liga – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153130 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKO DO TOHO !]] (predtým [[Koalícia občanov Slovenska]], [[Hnutie O2H]], [[Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia]]) – vznik v júni 2012, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKO DO TOHO ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=202652 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (predtým "[[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]]" (MKDH-MKDM) a "Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja" (SMK-MKP) – vznik v marci 1990, zánik v septembri 2021 * [[Strana mladých ľudí]] (predtým [[Ľudová únia]], [[Liberálna strana]]) – vznik v marci 2003, zánik v októbri 2021 vstupom do likvidácie<ref>Strana mladých ľudí – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153124 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-10-27 | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana práce (1991)|Strana práce]] – vznik v auguste 1991, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana práce – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153020 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS) – vznik v novembri 2003, zánik v septembri 2021 * [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]] (predtým [[Strana zelených na Slovensku]]) – vznik v októbri 1991, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153030 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana zelených Slovenska]] (predtým [[Strana zelenej alternatívy]]) – vznik vo auguste 2006, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153173 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[VLASŤ]] (predtým "DNES", "Občianska strana DNES" a "Strana občianskej ľavice", skratka SOĽ) – vznik v novembri 2011, zánik v apríli 2021 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201625 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Zaniknuté de facto (premenovaním) === ''Zoznam nie je úplný'' * [[Aliancia nového občana]] ([[ANO]]) – premenovanie v roku 2011 na [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] * [[Liga (strana)|LIGA, občiansko-liberálna strana]] – zánik v roku 2011 premenovaním na [[PRIAMA DEMOKRACIA|Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]] * [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] (ĽS) – vznik v marci 1995, zánik v júni 2017 premenovaním na [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] * [[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] – zánik v máji 1998 zlúčením s [[MOS]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] premenovaním na [[SMK]] * [[NÁDEJ (politická strana)|NÁDEJ]] – vznik v marci 2006, zánik v auguste 2009 premenovaním na [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] * [[Občianska strana DNES]] (OS DNES) – zánik 21. septembra 2013 po dohode o spolupráci s časťou členov SDĽ premenovaním na Strana občianskej ľavice – SOĽ) * [[SLOBODA (strana)|SLOBODA]] – zánik vo februári 2014 premenovaním na [[VZDOR – strana práce]] * [[Slovenská národná jednota]] (SNJ) – premenovanie v roku 2014 na [[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]] * [[Strana občianskej solidarity]] (SOS) – premenovanie v roku 2011 na [[Slovenská liga|NOVÝ PARLAMENT]] * [[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]] (SRK) – názov strany [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] v rokoch 2001{{--}}2006 * [[Strana Rómskej únie na Slovensku]] (SRÚS) – premenovanie v roku 2016 na [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|Šport do Košíc a na Východ]] * [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] – premenovanie v roku 2013 na [[IDEA]] * [[Strana slovenskej obrody]] (SSO) – vznik 1948, zánik 1989 zmenou názvu na [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] * [[Strana živnostníkov Slovenska]] (SŽS) – premenovanie v roku 2013 na [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]] * [[Zjednotená Slovenská národná strana]] (ZSNS) – zánik v januári 2013 premenovaním na [[DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA]] == Pozri aj == * [[Politická strana]] * [[Politické hnutie]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] * [[Politika]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Political parties in Slovakia|štítok=Politické strany a politické hnutia na Slovensku}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?psph-uvod Politické strany a politické hnutia] – Ministerstvo vnútra SR * [http://www.ives.sk/registre/startps.do Register politických strán a politických hnutí] – Ministerstvo vnútra SR {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Politické strany]] [[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Politické strany a hnutia na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku| ]] brnrclue11tc14rulkkq8jfvl9j7mk2 10 52132 7415048 7406710 2022-07-22T21:44:20Z Teslaton 12161 aktualizácia podľa registra: [[NÁRODNÁ KOALÍCIA]] → [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]], + [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]], + [[Team Bratislava]] (zabudnuté staršie); fmt. wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Politické strany na Slovensku | nadpis = [[Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku|Politické strany a hnutia na Slovensku]] | skupina1 = Parlamentné strany | zoznam1 = {{Navigačná lišta (podskupina) | skupina1 = vládne | zoznam1 = * [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] * [[Sloboda a Solidarita|SaS]] * [[SME RODINA]] * [[ZA ĽUDÍ]] | skupina2 = opozičné | zoznam2 = * [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko]] * [[HLAS – sociálna demokracia]] * [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] * [[REPUBLIKA|REPUBLIKA]] }} | skupina3 = Mimoparlamentné strany | zoznam3 = * [[7 STATOČNÝCH je CESTA]] * [[99 % – občiansky hlas]] * [[Demokrati Slovenska]] * [[Demokratická strana (2006)|DS]] * [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] * [[DOMOV národná strana|DOMOV-NS]] * [[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť|Hnutie ONÁS]] * [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] <!-- * [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko] --><!-- parlamentná --> * [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] * [[Kresťanská únia]] * [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko|ĽS Pevnosť Slovensko]] * [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség|MKDA-MKDSZ]] * [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]] * [[Národ a Spravodlivosť – naša strana|NaS – ns]] * [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|NK/NEKA]] * [[NOVA (politická strana)|NOVA]] * [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] <!-- * [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] --><!-- parlamentná --> * [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]] * [[Pirátska strana – Slovensko|Piráti]] * [[Práca slovenského národa|PSN]] * [[PRINCÍP]] * [[Progresívne Slovensko]] <!-- * [[Sloboda a Solidarita|SaS]] --><!-- parlamentná --> * [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS]] <!-- * [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]] --><!-- parlamentná --> * [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN|SIM]] * [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|SKS]] * [[Skúsme to inak]] * [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana (SĽS)]] * [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Slovenské Hnutie Obrody]] <!-- * [[SME RODINA]] --><!-- parlamentná --> <!-- * [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] --><!-- parlamentná --> * [[Slovenský PATRIOT]] * [[Socialisti.sk]] * [[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]] * [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]] * [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] * [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] * [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]] * [[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov|SRDCE – SNJ – sv]] * [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] * [[ŠANCA]] * [[Team Bratislava]] * [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja|Tím Kraj Nitra]] * [[TÍM RUŽINOV]] * [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]] * [[VZDOR – strana práce|VZDOR]] * [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]] * [[ŽIVOT – národná strana]] | skupina4 = Zaniknuté strany | zoznam4 = * [[Aliancia demokratov Slovenska|ADS]] * [[Aliancia nového občana|ANO]] * [[Alternatíva politického realizmu|APR]] * [[AZEN – Aliancia za Európu národov|AZEN]] <!-- * [[Demokratická aliancia Slovenska|DAS]] (v 2013 premenovaná na HLAS – Demokratická aliancia Slovenska, v 2016 na Práca slovenského národa) --> * [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]] * [[Demokratická únia|DÚ]] * [[Demokratická únia Slovenska (1994)|DÚS]] * [[DOMA DOBRE]] * [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA|EDS]] * [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HPSR]] * [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] * [[Hnutie za demokratické Slovensko (2014)|HZDS]] * [[IDEA]] * [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO|JS]] * [[Komunistická strana Slovenska – 91| KSS ’91]] * [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] * [[Kresťanskí demokrati]] * [[Strana mladých ľudí|Mladí ľudia]] * [[Maďarská občianska strana|MOS]] * [[Magnificat Slovakia|MS]] * [[MÁME TOHO DOSŤ !]] * [[MOST – HÍD]] * [[NAJ – Nezávislosť a Jednota|NAJ]] * [[Národno-demokratická strana|NDS]] * [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[NOVÁ DEMOKRACIA|ND]] * [[Občianski kandidáti|OK]] * [[Občianski liberáli|OL]] * [[Strana patriotov|PATRIOTI]] * [[Pravá Slovenská národná strana|PSNS]] * [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] * [[PRIAMA DEMOKRACIA|PD]] * [[Rómska iniciatíva Slovenska|RIS]] * [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] * [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] * [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] * [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK-MKP]] * [[Slovenská národná jednota|SNJ]] * [[Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť|SLNKO]] * [[SLOVENSKO DO TOHO !]] * [[Strana práce (1991)|SP]] * [[Slovenská pospolitosť – národná strana|SP-NS]] * [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] * [[Sociálnodemokratická strana Slovenska|SDSS]] * [[Spolužitie]] * [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ (1990)]] * [[Strana demokratickej ľavice (2005)|SDĽ (2005)]] * [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]] * [[Strana Rómskej únie na Slovensku|SRÚS]] * [[Strana tolerancie a spolunažívania|STS]] * [[Strana zelených (Slovensko)|SZ]] * [[Strana zelených Slovenska|SZS]] * [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov|SZSZO]] * [[Strana TIP|TIP]] * [[VLASŤ]] * [[Združenie robotníkov Slovenska|ZRS]] * [[Zelená vlna (strana)|ZV]] * [[Zelení-Strana národnej prosperity|Z-SNP]] * [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] | pod = ''Aktualizované k 22. júlu 2022. Medzi súčasné strany nie sú zahrnuté strany v likvidácii. Obsahuje len strany pôsobiace na Slovensku po 1. januári 1993.''<br />{{Pozn|1|1}} Strany so zastúpením medzi nezaradenými poslancami }}<noinclude> [[Kategória:Politické navigačné šablóny Slovenska]] [[Kategória:Navigačné šablóny politických strán|Slovensko]] </noinclude> lo276bdg53ysupmwoojwvaa6nvsc2jt 0 57846 7414999 7305242 2022-07-22T19:30:40Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Milan Ferko | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[14. december]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Veľké Rovné]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2010|11|26|1929|12|14}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[básnik]], [[prozaik]], [[dramatik]], [[textár]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Ľubomír Ferko]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} [[Súbor:Hrob Milana Ferka.JPG|vpravo|thumb|Hrob Milana Ferka na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne Slávičie údolie]] v Bratislave]] '''Milan Ferko''' (pseudonymy '''A. Binderov''', '''František Milko''' a i.) (* [[14. december]] [[1929]], [[Veľké Rovné]] – † [[26. november]] [[2010]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[básnik]], [[dramatik]], autor literatúry pre deti a mládež a textár; brat Jána Ferka a novinárov Jozefa a [[Vladimír Ferko|Vladimíra Ferka]], otec PHDr. Dragana a akademického sochára Ľubomíra Ferka. == Životopis == Pochádzal z [[drotár]]skej rodiny. Vzdelanie získaval vo [[Veľké Rovné|Veľkom Rovnom]], [[Žilina|Žiline]], [[Nitra|Nitre]] a neskôr vyštudoval Právnickú fakultu [[Univerzita Komenského|Univerzitu Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1951]] – [[1955]] bol redaktorom denníka [[Smena]], v rokoch [[1955]] – [[1956]] týždenníka [[Kultúrny život]]. Od roku [[1956]] bol zakladateľom a šéfredaktorom [[Mladá tvorba|Mladej tvorby]], v rokoch [[1960]] – [[1969]] bol šéfredaktorom [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadov]]. Pre podporu obrodného procesu na stránkach [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadov]] v septembri [[1969]] odvolaný a vylúčený zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. V rokoch [[1970]] – [[1975]] bol redaktorom vo vydavateľstve [[Slovenský spisovateľ]], od roku [[1976]] sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. Po roku [[1989]] bol vedúcim činiteľom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], predsedom umeleckého odboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], v roku [[1993]] jej „vrátil“ [[Slovenské pohľady]], ktoré viedol do konca roka [[1994]]. V rokoch [[1994]] – [[1998]] bol generálny riaditeľ sekcie štátneho jazyka a národného písomníctva na Ministerstve kultúry SR. Jeho syn [[Ľubomír Ferko]] je známy výtvarník. [[2. január]]a [[2011]] ho prezident [[Ivan Gašparovič]] vyznamenal [[Rad Ľudovíta Štúra|Radom Ľudovíta Štúra]] I. triedy [[in memoriam]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (mp, ba) | odkaz na autora = | titul = Prezident ocenil aj kontroverzného Milana Ferka | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5705835/prezident-ocenil-aj-kontroverzneho-milana-ferka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-03 | dátum prístupu = 2020-11-26 }}</ref> == Tvorba == Začiatky jeho literárnej tvorby tvorili aktuálne články, knižný debut mu vyšiel až v roku [[1951]]. Na začiatku sa venoval písaniu poézie, ktorá sa niesla v duchu nadšenia zo stavieb mládeže a sovietskych a internacionálnych vzorov. Neskôr sa snažil vyrovnať so socialistickou etikou a politickými premenami sveta. Venoval sa tiež literatúre faktu a románom pre deti a mládež, kde písal o Indiánoch, pirátoch, slávnych zbojníkoch, či svoje vlastné zážitky z detstva, ktoré poznačila [[2. svetová vojna]]. V detskej poézii sa pokúsil hravou formou podať poznatky o socialistickom živote, nových vynálezoch, technike alebo spracovával staršie typy rozprávok. Okrem poézie a prózy sa venoval tiež písaniu drámy, rozhlasových hier, literatúry faktu a je autorom textov piesní, ktoré zhudobnil M. Novák, [[Ján Cikker]], [[Alexander Moyzes|A. Moyzes]] a iní. Venoval sa tiež prekladom poézie najmä z [[ruština|ruštiny]], ale i [[bulharčina|bulharčiny]] a [[srbochorvátčina|srbochorvátčiny]]. == Dielo == === Poézia === *[[1951]] – ''Zväzácka česť'', [[poéma]] *[[1953]] – ''Víťazná mladosť'', zbierka *[[1957]] – ''Husle a poľnica'', zbierka *[[1960]] – ''Odkaz'', zbierka *[[1961]] – ''Svet na dlani'', zbierka *[[1966]] – ''Rovnováha'', zbierka *[[1989]] – ''Prvá láska nastorako'', zbierka === Próza === *[[1980]] – ''Svadba bez nevesty'', román *[[1982]] – ''Svadba bez ženícha'', román ==== Historická próza ==== *[[1970]] – ''Krádež svätoštefanskej koruny'', dobrodružný román z [[15. storočie|15. storočia]] *[[1978]] – ''Jánošík'', 3-zväzkový román *[[1975]] – ''Svätopluk'', 3-dielny román *[[1985]] – ''Svätopluk a Metod'' *[[1989]] – ''Svätoplukovo dedičstvo'' *[[1990]] – ''Veľkomoravské záhady'' *[[1991]] – ''Staré povesti slovenské'' *[[1980]] – ''Medzi ženou a Rímom'', román z rímskych dejín z obdobia vlády [[Marcus Aurelius|Marka Aurélia]] *[[1988]] – ''Otváranie studničiek'', ilustroval Ľubomír Ferko *[[1990]] – ''Veľkomoravské záhady'' *[[1990]] – ''Staré povesti slovenské'' *[[1994]] – ''Nové povesti slovenské'' *[[1999]] – ''Matúš Čák Trenčiansky'' *[[2005]] – ''Kráľovská pomsta'' *[[2013]] – ''Svätopluk a Metod'', 3.bibliofilské vydanie, ilustroval Ľubomír Ferko ==== Cestopisy ==== *[[1960]] – ''Paríž a my'' *[[1968]] – ''Prežil som Sibír'' (zošrotovaný) ==== Ostatné diela ==== *[[1992]] – ''Pravé slovo v pravý čas'' *[[1994]] – ''Starý národ - mladý štát'' (spoluautori R. Marsina, L. Deák a J. Kružliak) *[[1995]] – ''Sto slávnych Slovákov'', zborník *[[1997]] – ''Krátky slovník nárečia veľkorovnianskeho'' *[[1998]] – ''Historické hry'', (Zločin proti láske-knieža Samo, Pomsta Pribinova, Obrana Metodova, Svadba Svätoplukova, Smrť Gorazdova, Hviezda Mojmírova.) *[[2010]] – ''Hľadanie Raja'', grafický dizajn a ilustrácie: Ľubomír Ferko === Opereta === *[[1954]] – ''Plná poľná lásky'', libreto, podľa ktorého skomponoval skladateľ [[Milan Novák]] operetu, premiéru operety režíroval v divadle [[Nová scéna]] [[František Krištof Veselý]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s básnikom Milanom Ferkom | url = http://web.archive.org/web/20131011161045/http://www.knihozrut.sk/spravy/rozlucka-s-basnikom-milanom-ferkom | vydavateľ = knihozrut.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Divadelné hry === *[[1983]] – ''Ako bozkať smiech'' *[[1984]] – ''Pomsta Pribinova'' *[[1985]] – ''Pravda Svätoplukova'' *[[1985]] – ''Obrana Metodova'' *[[1985]] – ''Svadba Svätoplukova'' *[[1986]] – ''Smrť Gorazdova'' *[[1986]] – ''Nádej Mojmírova'' *[[1988]] – ''Zelené lásky maturantské'' *[[1989]] – ''Solúnski bratia' === Tvorba pre deti a mládež === ==== Poézia ==== *[[1955]] – ''Veselo, pionieri'' *[[1960]] – ''Čarovné bubliny'' *[[1960]] – ''Na Mars a späť'' *[[1962]] – ''Deň plný slnka'' *[[1963]] – ''Neslávny výlet'' *[[1963]] – ''Ružová rozprávka'' *[[1963]] – ''Snehový strom'' *[[1963]] – ''Tajomstvo hračiek'' *[[1964]] – ''Bola raz rozprávka'' *[[1964]] – ''Robí robot robotu'' *[[1971]] – ''Džimbala-bala-bala'' ==== Próza ==== *[[1963]] – ''Dobrodružstvá s kolieskom'', novela (sfilmované v roku [[1966]] pod názvom ''Koliesko'') *[[1965]] – ''Kúzelník a zvieratká'' *[[1967]] – ''Tvoji bratia, Winnetou'' *[[1968]] – ''Pirátski králi a kráľovskí piráti'' *[[1969]] – ''Keby som mal pušku'', román (sfilmované v roku [[1972]], režisér [[Štefan Uher]]) *[[1970]] – ''Pirátske dobrodružstvá'' *[[1970]] – ''Znovu na rieke La Platta'' *[[1971]] – ''Rinaldo Rinaldini '' *[[1974]] – ''Keby som mal dievča'', román (voľné pokračovanie diela Keby som mal pušku, sfilmované v roku [[1976]], režisér [[Štefan Uher]]) *[[1978]] – ''Kam vtáci na noc odkladajú srdce '' *[[1980]] – ''Bohatier v býčej koži'', román *[[1989]] – ''Pod čiernou vlajkou'' *[[1997]] – ''Šalabingo'' *[[2004]] – ''Krásna hra'' ==== Rozhlasové hry ==== *[[1963]] – ''Novoročná raketa'' *[[1968]] – ''Lietajúce taniere'' *[[1971]] – ''Koniec Zuribandu'' *[[1972]] – ''Bubeníček'' === Texty piesní === <small>zoznam nie je úplný</small> * spolu so skladateľom Milanom Novákom vytvorili skoro 100 piesní <ref>http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=relaciaid286_tab#10 04. 12. 2010 – Túto hudbu mám rád, Hosť: Ľubomír Ferko</ref> * Na svete je detí ako smetí – (h: /Milan Ferko) * Spievajúce mandarínky – ([[Milan Novák]] / Milan Ferko) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.milanferko.wbl.sk www.milanferko.wbl.sk] {{DEFAULTSORT:Ferko, Milan}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Rovného]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] n2lk5vefbzm5fydybm7ta5oqzt8ra1y 0 58108 7414998 7213040 2022-07-22T19:30:30Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = František Votruba |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = slovenský novinár, literárny kritik a básnik |Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1880]] |Miesto narodenia = [[Chyšky|Hrachov]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1953|11|18|1880|4|13}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} '''František Votruba''', pseudonymy ''Andrej Klas'', ''Andrej Benka'', ''Andrej Križan'', ''Aurel Horník'', ''Beta'', ''Č. Bratec'', ''Digamma'', ''Dr. Trnobranský'', ''Dunajský'', ''Fr. Jezumín'', ''Ján Borina'', ''Ján Borovec'', ''Janko Cigáň'', ''Ján Martán'', ''Ján Petriš'', ''Július Benko'', ''Pavel Sivera'', ''Peter Križan'', ''Samo Jurecký'', ''Strýčko Ivan'', ''Sursum'', ''Viera Hroncová'', ''Viera Votrubová'', ''V. Martin'', ''V. Pútnik'' a iné (* [[13. apríl]] [[1880]], [[Chyšky|Chýšky]]– † [[18. november]] [[1953]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]]{{chýba zdroj|dátum=December 2009}} [[novinár]], [[literárna kritika|literárny kritik]] a [[básnik]] [[literatúra|literárnej]] [[moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. == Životopis == Narodil sa v roľníckej rodine, v desiatich rokoch osirel a odvtedy vyrastal v statkárskej rodine matkinej sestry. Vzdelanie získaval v Chyškách, [[Tábor (Česko)|Tábore]], no po skončení šiestej triedy sa musel z finančných dôvodov zamestnať. Pracoval u kníhkupca a nakladateľa [[Václav Kraus|Václava Krausa]], krátko aj v advokátskej kancelárii, odkiaľ odišiel do [[Ružomberok|Ružomberka]]. V rokoch [[1902]] – [[1903]] pracoval u vplyvného vydavateľa slovenskej literatúry a aktivistu [[Karol Salva|Karola Salvu]], v roku [[1903]] odišiel do [[Budapešť|Budapešti]], kde bol administrátor a s politikom a budúcim česko-slovenským premiérom [[Milan Hodža|Milanom Hodžom]] aj redaktor jeho novín [[Slovenský denník]] a neskôr nového v [[Budapešť|Budapešti]] vydávaného periodika [[Slovenský týždenník]]. Bol aj redaktor [[Praha|pražského]] časopisu [[Čas]]. Po vypuknutí [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa vyhol vojenskej službe odchodom do [[Čechy|Českého kráľovstva]]. Po skončení vojny bol poslanec Revolučného národného zhromaždenia, väčšinu medzivojnového demokratického obdobia, v rokoch [[1923]] – [[1938]], bol redaktor a šéfredaktor najčítanejších novín [[Slovenská politika]] naklonených [[Milan Hodža|Hodžovej]] konzervatívnej Agrárnej strane ([[Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu]]), v roku [[1923]] redigoval literárny časopis [[Prúdy]], v rokoch [[1922]] – [[1925]] redigoval a vydával časopis [[Slovenský svet]], v rokoch [[1923]] – [[1927]] [[Slovenský týždenník]] a v roku [[1929]] [[Slovenské dielo]]. S manželkou [[Štefánia Amália Votrubová|Štefániou Amáliou Votrubovou]] v rokoch [[1918]] – [[1929]] redigoval a vydával detský časopis [[Oriešky]] a spolupracoval na časopise [[Vlasť a svet]], no jeho meno sa tam neuvádzalo. V roku [[1950]] mu bol udelený titul Dr. h.c. [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] a od roku [[1951]] pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV, od roku [[1953]] bol akademik SAV. Prekladal z viacerých jazykov ([[nemčina]], [[poľština]], [[ruština]], [[ukrajinčina]], [[lužická srbčina]] a i.) == Tvorba == V predprevratovom období uverejnil len niečo vyše desiatky básní (najčastejšie pod pseudonymom ''Andrej Klas''). Už jeho prvé básne prinášali osobité a nové umelecké kvality, na prvý pohľad to boli prírodné impresie, ale neboli to len opisy, ale predovšetkým evokácie spomienok, túžby, nostalgie, citového naladenia. Príroda v jeho básniach bola spôsobom náznakového, symbolizovaného vyslovovania vnútorných citových osudov a drám. Jeho špecifikom bola [[Slovania|slovanská]] orientácia. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z [[nemčina|nemčiny]] a [[Slovania|slovanských]] jazykov. Votruba sa intenzívne venoval literárnej kritike najmä po r. 1908. Stal sa generačným kritikom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|vydavateľ=Matica Slovenská|miesto=Martín|rok=2009|isbn=9788070909379|edícia=1. vyd|url=https://www.worldcat.org/oclc/498964674}}</ref> == Diela == === Básne === *[[1903]] / [[1904]] – ''Vo hmlách'' *[[1903]] / [[1904]] – ''Melódia'' *[[1903]] / [[1904]] – ''Letný večer'' *[[1903]] / [[1904]] – ''Nálada'' *[[1903]] / [[1904]] – ''Tam v diaľke'' *[[1908]] – ''Verše znepriatelenia'' *[[1913]] – ''V pozdnej jeseni'' *[[1915]] – ''Na Vyšehrade nad Dunajom'' *[[1980]] – ''Tiché akordy'', súborné vydanie celoživotnej básnickej tvorby === Štúdie a state === *[[1909]] – ''Z novej literatúry'', štúdia (vyšlo v Zborníku slovenskej mládeže) *[[1914]] – ''Dnešní poesie slovenská'', štúdia *[[1917]] – ''Ženy v slovenské literatuře'', štúdia *[[1922]] – ''Slovenská literatúra v boji za oslobodenie'', štúdia *[[1922]] – ''Mladí v slovenskej beletrii'' *[[1922]] – ''Za Hviezdoslavom. Poznámky k psychológii a estetike jeho diela'', stať *[[1950]] – ''Literárne štúdie. Texty z rokov 1909-1922'', I. a II. diel *[[1954]] – ''Cesta slovenskej poézie'' *[[1954]] – ''Vybrané spisy 1. O literatúre (1903-1918)'' *[[1955]] – ''Vybrané spisy 2'' === Ostatné diela === *[[1912]] – ''Česká kniha – slovenská kniha – maďarská kniha'' *[[1912]] – ''Pro organisaci slovenského knižního trhu'' *[[1912]] – ''Slovenské potřeby kulturní a dnešní slovenská literatura'' *[[1913]] – ''Vajanský a Hviezdoslav'', dvojportrét *[[1914]] – ''Slovenské povesti ako ľudové čítanie'' *[[1930]] – ''Slovensko v politickej aktivite'', monografia (vyšlo v Hodžovom zborníku) *[[1948]] – ''Kniha slovenského humoru'' *[[1958]] – ''Slovo k srdcu i rozumu'' === Články === *[[1916]] – ''Okolo literatury. Válečné či neválečné'' === Práce o ňom === *[[1954]] – ''Votrubov zborník'' *[[1957]] – Ivan Kusý, ''Cesta kritika'' *[[1982]] – Michal Kocák, Robert Brož, ''O diele Jaroslava Vlčka a Františka Votrubu. Zborník z vedeckej konferencie Matice slovenskej, Literárnovedného ústavu SAV a Slovenskej literárnovednej spoločnosti v dňoch 1.-3. októbra 1980 v Bojniciach'' == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Votruba, František}} [[Kategória:Narodenia v 1880]] [[Kategória:Úmrtia v 1953]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí literárni kritici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] 3kzns2wpow4tcfpfkp5mytu50360ris 0 60522 7415012 7345131 2022-07-22T19:41:10Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Martin Hattala |Portrét = Martin Hattala 1863.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = [[Slovensko|slovenský]] pedagóg, teológ a jazykovedec |Dátum narodenia = [[4. november]] [[1821]] |Miesto narodenia = [[Trstená]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia = {{dúv|1903|12|11|1821|11|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]]) }} '''Martin Hattala''' (* [[4. november]] [[1821]], [[Trstená]] – † [[11. december]] [[1903]], [[Praha]]) bol stredoškolský ([[Bratislava]]) a univerzitný ([[Praha]]) pedagóg, [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] teológ a lingvista, ktorý sa do histórie zapísal ako reformátor štúrovskej slovenčiny, s [[Michal Miloslav Hodža|Michalom Miloslavom Hodžom]] zaviedol takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu. == Rodina == * otec: Jozef Hattala * matka: Alžbeta rod. Molleková == Hodžovsko-hattalovská reforma == {{Hlavný článok|Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma}} Hodžovsko-hattalovskou reformou sa zaviedol do kodifikovanej (spisovnej) slovenčiny etymologický princíp. == Lingvistické publikácie == * ''Grammatica linguae Slovenicae, collatae cum proxime cognata Bohemica'' ([[1850]]) * ''Zvukosloví jazyka staro- i novo českého a slovenského'' ([[1854]]) * ''Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského'' ([[1857]]) * ''[[Krátka mluvnica slovenská]]'' (1852) a iné. == Zdroj == * KRAJČOVIČ, Rudolf - ŽIGO, Pavol: ''Dejiny spisovnej slovenčiny''. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2002. 252 s. ISBN 80-223-1632-6. ==Externé zdroje== * [http://digitalna.kniznica.info/s/BHpHRf3ceP Krátka mluvnica slovenská] - dostupné v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici Univerzitnej knižnice v Bratislave * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQV-BH2?mode=g&i=455&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti [[Trstená]] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Hattala, Martin}} [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Štúrovci]] [[Kategória:Osobnosti z Trstenej]] eysnrok4kdhvcdyajbvu5lfo6t2gql1 0 61375 7415117 7308548 2022-07-23T08:47:25Z 2003:D2:5720:CE3B:98EE:10F3:1C4D:BC57 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Kyjevská Rus | originálny názov = Рѹсьскаѧ землѧ / Рѹсь | rok vzniku = 882 | rok zániku = 1240 | vznik = spojenie Novgorodu a Kyjeva pod jednu vládu | zánik = Rozdrobenie, [[Rozpad Kyjevskej Rusi]], [[Mongolský vpád do Európy]] | viac pred = áno | pred 1 = Ruský chanát | pred 1 vlajka = | pred 2 = Slovania | pred 2 vlajka = | pred 3 = Chazari | pred 3 vlajka = | viac po = áno | po 1 = Staroruské kniežatstvá | po 1 vlajka = | po 2 = Mongolská ríša | po 2 vlajka = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Coin of Yaroslav the Wise (reverse).svg | článok o znaku = Symboly Rurikovcov | mapa = Location of Kyivan Rus.png | mapa poznámka = Mapa Kyjevskej Rusi v 11./12. storočí | hlavné mesto = [[Kyjev]] | rozloha = 1 330 000 | rozloha poznámka = {{Break}}(okolo roku 1000) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 5 400 000 | počet obyvateľov poznámka = {{Break}}(okolo roku 1000) | jazyky = [[stará ruština]] | národnostné zloženie = [[Východní Slovania]], [[Varjagovia]], nomádske kmene ([[Chazari]], [[Pečenehovia]], ...), [[Ugrofíni|ugrofínske kmene]], ... | náboženstvo = [[Náboženstvo Slovanov]], [[kresťanstvo]] (neskôr presnejšie [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]),{{Break}}menšiny: [[pohanstvo]], [[judaizmus]], [[islam]], ... | štátne zriadenie = dedičná [[monarchia]] | materský štát = | mena = komoditné platidlá (kože, plátna, [[hrivna|hrivny]]...) }} {{Bez zdroja}} [[Súbor:Kievan Rus en.jpg|náhľad|Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí]] '''Kyjevská Rus''' (iné názvy: '''Staroruský štát, Kyjevský štát''', zastarano: ''Kijevská Rus, Kijevský štát''; [[stará ruština|starorus.]] Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ, [[Ukrajinčina|ukr.]] Київська Русь, [[Ruština|rus.]] Киевская Русь, [[Bieloruština|biel.]] Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v [[9. storočie|9.]]{{--}}[[11. storočie|11. storočí]] konštituoval v [[Slovania|slovanskom]] prostredí [[východná Európa|východnej Európy]]. V prvej polovici 12. storočia sa rozpadol na viacero štátov, samotná Kyjevská Rus zanikla roku [[1240]]. == Prírodné podmienky a možnosti obživy == Východní [[Slovania]] v období [[sťahovanie národov|sťahovania národov]] osídlili obrovskú plochu [[Východoeurópska rovina|Východoeurópskej roviny]], ktorá sa rozkladá od pobrežia [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] až k [[Čierne more|Čiernemu]] a [[Kaspické more|Kaspickému moru]], kaukazskému pohoriu a od karpatského oblúka na západe až po [[Ural]] na východe. Jej stredná výška dosahuje {{m|170|m}} nad morom a ojedinele sa vyskytujúce [[Pahorkatina|pahorkatiny]] iba zriedka presahujú {{m|300|m}} nadmorskej výšky. Rovina prechádza rôznymi podnebnými pásmami od [[tundra|tundry]] cez ihličnaté a listnaté lesy až po [[Step (krajina)|stepi]] v severnom Černomorí. Vyznačuje sa typickým kontinentálnym podnebím, zimy sú tú dlhé a veľmi chladné s množstvom snehu (chlad stúpa smerom na východ), letá síce horúce, ale veľmi krátke. Zrážky sú nerovnomerné, najviac prší v júli a auguste. Malý posun v ročnom cykle môže priniesť veľmi suchú jar, kedy sa seje a je potrebná vlaha, a lejaky v čase žatvy. V priemere bola v minulosti každá tretia úroda zlá. [[Východoeurópska nížina|Východoeurópska rovina]] má síce dosť poľnohospodárskej pôdy, ale pre chlad ju nemožno využívať tak dobre ako napríklad v tom istom podnebnom pásme pôdu [[Anglicko|Anglicka]], ktorého podnebie je ovplyvňované teplým [[Golfský prúd|Golfským prúdom]]. Pre dlhé a tuhé zimy, kedy sa na kosť zmrznutá pôda nachádza pod príkrovom snehu, ju nebolo možné obrábať po väčšiu časť roka. Na severe okolo [[Novgorod]]u trvala táto nečinnosť celých 8 mesiacov v roku, v [[step]]iach, kde sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e, pol roka. [[Dobytok]], ktorý sa nechával prezimovať aby mohol na jar založiť nový chov, musel byť dlhú dobu ustajnený a prichádzal o sviežu jarnú pastvu. Po zime boli zachované kusy veľmi vychudnuté a chov bol celkovo veľmi nekvalitný, vrátane ťažných zvierat. Z plodín sa pestovala najviac [[raž]], ktorá sa dokáže najlepšie prispôsobiť chladnejšiemu podnebiu. Súčasne je však [[Obilniny|obilninou]], ktorá má najnižšie výnosy. Z týchto dôvodov poskytovalo poľnohospodárstvo obyvateľstvu starej Rusi iba holé živobytie. Prírodné podmienky im pritom nedovolili žiadny ďalší rozvoj obrábania pôdy. Ani pokusy usídliť sa na lepšej [[černozem]]nej pôde v [[step]]iach, ktoré sa nachádzali za južnou a východnou hranicou kyjevského štátu, neboli úspešné. V dobe sťahovania národov sa východoslovanské kmene síce usadili v severnom Čiernomorí, ale nebolo to natrvalo. Stepi boli doménou [[Kočovníctvo|kočovníkov]], ktorí tu chovali a pásli dobytok. Spočiatku pred nimi boli Slovania chránení z východu susednou [[Chazari|Chazarskou ríšou]], ktorej platili [[tribút]]. Keď ju však roku [[965]] neprezieravo zničil kyjevský vládca [[Sviatoslav I.]], otvorili sa stepi v severnom Čiernomorí prívalu kočovníkov, najmä [[Pečenehovia|Pečenehov]]. Nomádi tu začali pásť dobytok a zničili existujúce poľnohospodárske osady. Východný [[Slovania]] tak mali jedinú možnosť kolonizácie, a to do severných oblastí. Tie však neboli príliš vhodné pre poľnohospodársku výrobu a nemohli pojať väčšie množstvo migrantov. Životnú úroveň obyvateľstva, ktorú zaisťovalo poľnohospodárstvo len v nevyhnutnej miere zvyšovalo veľké prírodné bohatstvo. Lesy boli bohaté na [[zver]], ktorá poskytovala mäso a kvalitné kožušiny, vodné toky boli zdrojom rýb. Dôležité boli tiež včelstvá, pre ktoré ani nebolo nutné stavať úle – [[med]] včely ukladali do bútľavých starých stromov. Ďalším špecifikom Východoeurópskej roviny bola existencia veľkého množstva vodných ciest. Hlavné rieky tu pretekajú zo severu na juh, ich prítoky sú orientované v smere západ – východ. Vzhľadom na to, že vodné toky pramenia v [[Močiar|močiaroch]] alebo močaristých jazerách a výškové rozvrstvenie terénu je iba veľmi malé, majú rieky len mierny spád. Tvoria tak jedinečnú sieť splavných tokov, ktoré sú spojené suchozemskými cestami. Už v dobách raného stredoveku bolo možné plaviť sa s celkom jednoduchým vybavením z [[Baltské more|Baltu]] až do [[Kaspické more|Kaspického]] alebo [[Čierne more|Čierneho mora]]. Toho práve využili [[Varjagovia]] – vojensky organizované družiny [[Švédsko|švédskych]] kupcov, ktoré sa objavili vo východnej Európe v [[8. storočie|8. storočí]]. == Politické dejiny == Za počiatok kyjevského štátu sa tradične pokladá spojenie dvoch najvýznamnejších obchodných stredísk [[Novgorod]]u a [[Kyjev]]a pod vládou varjagského bojovníka [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] v roku [[882]]. V tom čase zrejme existovalo vo východnej Európe niekoľko slovanských centier formujúcej sa politickej organizácie, ktorá mala najskôr podobu niekoľkých mohutných kmeňových zväzov. Tie boli postupne začlenené do jedného celku – vznikla mohutná ríša pod vedením Kyjeva. Jej panovníci, ktorí sa spočiatku titulovali ako [[kagan]]i a neskôr ako veľkokniežatá kyjevské, odvodzovali svoj pôvod od [[varjagovia|varjagského]] vládcu [[Novgorod]]u [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurika]] a nazývali sa preto [[Rurikovci]] (posledným vládnúcim členom dynastie bol moskovský [[cár]] [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor I.]], [[1584]]{{--}}[[1597]]). Integrácia kyjevského štátu, ktorá začala koncom [[9. storočie|9. storočia]], sa dovŕšila za vlády veľkokniežaťa [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]] ([[980]] – [[1015]]). Počas tohto obdobia splynuli cudzí varjagskí vládcovia a ich družiny etnicky s miestnym slovanským obyvateľstvom – počas [[10. storočie|10. storočia]] zmizli vo vládnucej vrstve vrátane veľkokniežacej dynastie škandinávske mená. Vývoj mladého štátneho celku bol ovplyvnený blízkosťou vyspelej [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kontaktmi so škandinávskym prostredím a stálou prítomnosťou kočovných etník v juhoruských stepiach a v Povolží ([[Bulhari]], [[Chazari]], [[Maďari]], [[Pečenehovia]], [[Kumáni]] – v ruskom prostredí nazývaní [[Polovci]]). Svoj prvý vrchol dosiahol tento ranostredoveký štát za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] ([[1016]]{{--}}[[1054]]), druhý za panovania jeho vnuka [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] ([[1113]]{{--}}[[1125]]). Po Vladimírovej smrti sa však začal rozpadať na samostatné kniežatstvá, medzi ktorými najvýznamnejšie bolo vladimírsko-suzdaľské, novgorodské a [[Haličsko-volynské kniežatstvo|haličsko-volynské]]. Zo začiatku bolo týchto kniežatstiev pätnásť. Proces politického trieštenia sa však stále prehlboval a vyvrcholil v [[14. storočie|14. storočí]], kedy existovalo dokonca 250 kniežatstiev, na ktorých čele stáli väčšinou kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Občas sa za symbolický koniec kyjevského štátu považuje rok [[1169]], kedy bol [[Kyjev]] vypálený a vydrancovaný vojskom vnuka [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II.]] [[Andrej Bogoljubský|Andreja Bogoljubského]] ([[1157]]{{--}}[[1174]]), ktorý vládol vo [[Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo|Vladimírskom kniežatstve]]. Andrej si prisvojil titul veľkokniežaťa, ale možnosti vládnuť z [[Kyjev]]a sa dobrovoľne zriekol a dosadil sem ako miestodržiteľa svojho brata [[Gleb (Kyjevská Rus)|Gleba]]. Sám zostal na severovýchode krajiny, kde si nechal vybudovať výstavnú rezidenciu v [[Bogoljubovo|Bogoljubove]] pri [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]] nad [[Kľazma|Kľazmou]]. Tak bol roku [[1169]] fakticky aj symbolicky prenesený titul veľkokniežaťa z [[Kyjev]]a do Vladimíra a spečatený zánik jednotnej kyjevskej ríše. Vznik radu samostatných kniežatstiev sám o sebe nebol problémom, ktorý by bránil ďalšiemu rozvoju ruských krajín. Negatívnym javom bola nevraživosť medzi kniežatami, ktoré nedokázali prekonať svoje osobné záujmy ani v dobe poloveckých nájazdov, ani neskôr, v čase obrany pred ničivou expanziou [[Mongoli|Mongolov]] (najmä v roku [[1240]]). == Christianizácia == [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|Christianizácia]] Rusi prebiehala v niekoľkých etapách. Podľa kresťanskej tradície vykonal prvú misiu na neskoršom ruskom území [[apoštol]] [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]]. Prvé historicky doložené pokusy o christianizáciu Rusi sa pripisujú [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštantinopolskému patriarchovi]] [[Fotios|Fotiovi]]. Po porážke pred [[Istanbul|Konštantínopolom]] roku [[860]] boli Rusi na dolnom [[Dneper|Dnepri]] vystavení tlaku zo strany [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] a jej spojenca [[Chazari|Chazarov]]. Dali preto prednosť nadviazaniu priateľských vzťahov s Byzanciou, ktorých využil patriarcha Fotios na vyslanie [[Misionár|misionárov]]. Tým sa podarilo získať časť Rusov vrátane kyjevských vládcov [[Askold]]a a [[Dir]]a pre kresťanstvo, a tak mohlo byť už v roku [[864]] založené v Kyjeve [[biskupstvo]] a neskôr vystavaný chrám zasvätený prorokovi [[Eliáš (prorok)|Eliášovi]]. Po ovládnutí Kyjeva Olegom bolo šírenie kresťanstva zastavené, ale nebolo potlačené úplne. Pri obchodných a vojnových výpravách do Byzancie sa Rusi stretávali s kresťanskou vierou stále znovu. Už v roku [[911]], keď bola uzatváraná rusko-byzantská zmluva, venoval cisár [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegovým]] vyslancom [[relikvia|relikvie]] a prikázal, aby boli oboznámení s kresťanským vyznaním. Niektorí z varjagských kupcov, ohromení nádherou Konštantínopola a výstavnosťou tunajších chrámov, tu nepochybne [[krst]] prijali, iní boli možno pokrstení už vo [[Švédsko|Švédsku]]. Samotné kyjevské kniežatá krstu dlho vzdorovali. Pokrstiť sa nechala až kňažná [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga]] ([[945]]{{--}}[[962]]), vládnúca po smrti svojho manžela [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora]] ako [[Regent|regentka]] za ich neplnoletého syna [[Sviatoslav I.|Svjatoslava]]. Podľa ruskej tradície sa tak stalo v roku 957 počas jej návštevy [[Konštantínopol]]a. V skutočnosti k tomu došlo už v roku [[955]] v [[Kyjev]]e bez toho, aby krst kňažnej viedol ku christianizácii krajiny, ako bolo v tej dobe obvyklé. Oľga síce pomýšľala na to urobiť kresťanstvo štátnym náboženstvom, jej cieľom však bolo zaistiť krajine nezávislú cirkevnú organizáciu. Vládnúca elita sa zrejme obávala, aby podriadenie mocnej Byzancií po cirkevnej stránke so sebou neprinieslo tiež politickú závislosť. To bol zrejme hlavný účel jej cesty do Konštantínopola. Keď tu Oľga neuspela, obrátila sa do ríše. [[Východofranská ríša|Východofranský]] kráľ [[Oto I.]], ktorý chcel prostredníctvom kresťanstva šíriť svoj vplyv ďalej na východ, nechal vysvätiť mnícha [[trevír]]skeho kláštora [[svätý Maxim|svätého Maxima]] Adalberta na biskupa Rusov a vyslal ho s niekoľkými kňazmi do Kyjeva. Misia dorazila neskoro, pretože medzitým vystriedal Oľgu na tróne jej syn [[Sviatoslav I.]], ktorého sa získať pre kresťanstvo nepodarilo. Knieža striktne odmietal prijať krst, jeho sympatie patrili [[islam]]u, s ktorým sa zoznámil počas svojich ťažení do [[Volžské Bulharsko|Volžského Bulharska]]. Okrem toho sa ukázalo, že rímsky cisár ani [[pápež]] nie sú ochotní poskytnúť budúcej ruskej cirkvi o nič viac samostatnosti ako Byzancia. Koncom 10. storočia sa christianizácia Rusi stala neodvratnou. Otázkou bolo len to, za akých okolností k nej príde. Letopisec vykresľuje, ako sa knieža [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]], dobre si vedomý toho, že dosiaľ uctievané [[Pohanstvo|pohanské kulty]] boli už zastarané a nové pomery vyžadujú zmenu náboženských zvyklostí, najskôr bez úspechu pokúsil o reformu pohanského náboženstva a potom vyslal posolstvá do okolitých ríš, aby sa zoznámil s rôznymi [[monoteizmus|monoteistickými]] systémami. Toto rozprávanie sa zrejme opiera o historický základ. Veď ruský štát sa formoval v susedstve [[Volžské Bulharsko|bulharských]] [[muslim|moslim]]ov, Chazarov vyznávajúcich [[judaizmus]], v neustálom kontakte s ortodoxnou Byzanciou, ale aj so severskými krajinami [[Švédsko|Švédskom]] a [[Nórsko|Nórskom]], ktoré boli dosiaľ pohanské, a prostredníctvom misií z ríše boli Rusi zoznamovaní tiež s kresťanstvom západného [[Rítus|rítu]]. Rozhodujúcim impulzom pre prijatie kresťanstva na Rusi sa nakoniec stali jej politické vzťahy s Konštantínopolom. Roku [[987]] sa na Vladimíra obrátil byzantský cisár [[Basileios II.]] so žiadosťou, aby mu knieža poskytol na základe zmlúv z roku [[944]] a [[971]] vojenskú pomoc, ktorá by mu umožnila potlačiť vojenskú vzburu. Vladimír mu poslal šesť tisíc varjagských bojovníkov zo svojej družiny, ktorí už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre známu osobnú panovníkovu gardu. Knieža sa veľmi rád zbavil bojovných družiníkov, ktorí mu pomohli zvíťaziť v boji s bratmi o kyjevský trón, ale potom sa pre neho stali nepohodlnými. Za poskytnutú pomoc mu Basileios prisľúbil ruku svojej sestry [[Anna Porfyrogennéta|Anny Porfyrogennéty]], o ktorú Vladimír požiadal. Sobáš s princeznou „zrodenou v purpure“ predstavoval pre barbarského pohanského vládcu vysoko prestížnu záležitosť. Ako podmienku si cisár ale vynútil, že Vladimír prijme krst, a to osobne aj pre svoju krajinu, a zriekne sa všetkých svojich manželiek a súložníc<!-- , nech už je Nestorovo rozprávanie čo do ich počtu prehnané či nie -->. Napriek tomu, že [[Varjagovia]] významne prispeli k zdecimovaniu povstalcov, Basileios sa k tomu, aby poslal sestru na drsný sever, nemal. Preto sa Vladimír odhodlal k demonštrácii vojenskej sily a roku [[989]]/[[990]] obsadil byzantskú dŕžavu [[Chersonézos]]. Cisár ustúpil a vyslal Annu na [[Krym]]. Uspokojený knieža tu prijal krst a následne oslávil svadbu. Potom sa novomanželia odobrali v sprievode početného gréckeho kléru do Kyjeva, kde Vladimír prikázal pokrstiť všetko obyvateľstvo v [[Dneper|Dnepri]]. Podľa inej verzie bol Vladimír pokrstený ešte pred odchodom [[Varjagovia|Varjagov]] do Byzancie v Kyjeve začiatkom roku [[988]] a v Chersonnési prijali krst jeho vojaci. Podľa ďalšej bola krymská expedícia súčasťou ruskej pomoci Basileiovi, pretože [[Chersonézos]] obsadili povstalci. Napriek tomu, že nemožno podceniť vplyv okázalosti východných bohoslužieb a nádhery byzantských chrámov, ktoré nepochybne imponovali ruskej vládnucej elite, rozhodujúce pre prijatie kresťanstva na Rusi z Byzancie boli medzinárodno-politické okolnosti, za ktorých už ruskému štátu nehrozil vazalský vzťah k ríši. Naopak; krstom sa Vladimír zaradil medzi európskych kresťanských panovníkov a sobášom postúpil v ich hierarchií z hľadiska byzantského protokolu dokonca pred samotného západného cisára. [[Theofano]], s ktorou sa oženil budúci cisár [[Oto II.]], totiž nemala tak vysoko urodzený pôvod ako Anna. Prijatím kresťanstva z Byzancie a začlenením pod správu konštantínopolského patriarchátu sa ruský štát stal súčasťou grécko-ortodoxného Východu a tiež byzantského politického univerza. Stalo sa tak v dobe, kedy výrazné prehlbovanie rozdielov a rozporov medzi latinským Západom a gréckym Východom neodvratne spelo k prepuknutiu [[Schizma|cirkevnej schizmy]]. To výrazne ovplyvnilo celé ďalšie ruské dejiny. Ruská cirkev sa otvorila kultúrno duchovnému vplyvu Byzancie. V prvej fáze prichádzali na Rus početní grécki duchovní a prinášali so sebou literatúru, ktorá ovplyvnila ako oblasť cirkevnú, tak aj napríklad právo alebo históriu. Úzke styky s byzantskou kultúrnou sférou pestovali najmä [[kláštor]]y, zvlášť s [[Athos]]om, kde existoval rozsiahly komplex gréckych a neskôr aj štyroch slovanských kláštorov. Zrejme už koncom 10. storočia vznikol na Rusi rad biskupstiev a v Kyjeve bol založený [[metropolita|metropolitný]] úrad (prvý metropolita je však doložený až k roku [[1039]]). Z dvadsiatich troch metropolitov, ktorí úrad zastávali do doby tatárskeho vpádu, bolo sedemnásť gréckeho pôvodu. Vladimír však nechcel obmedzovať kontakty s kresťanmi iba na východnú ríšu. Správu o pokrstení svojej krajiny zaslal do pápežského [[Rím|Ríma]] aj východným patriarchom v [[Jeruzalem]]e a [[Alexandria|Alexandrii]]. Na Rusi sa čoskoro objavili [[Prvá bulharská ríša|bulharskí]] misionári, ktorí sem priniesli slovanskú [[Liturgia|liturgiu]] a písomníctvo. Po vyvrátení balkánskej bulharskej ríše Basileiom II. v roku 1018 sa príliv bulharského aj srbského [[Klérus|kléru]] na Rus ešte zvýšil. Ruská cirkev nadviazala kontakty tiež so slovanským duchovenstvom v [[Čechy|Čechách]], o čom svedčí predovšetkým uctievanie kultu ruských mučeníkov [[Boris]]a a [[Gleb]]a v [[Sázava|sázavskom]] kláštore. Zavedenie obyvateľstvu zrozumiteľného jazyka do cirkvi jednak zvyšovalo záujem o nové vyznanie, jednak prispelo ku konečnému poslovančeniu pôvodne varjagskej vládnucej vrstvy. == Pamiatky == [[Súbor:Cathedral of St. Sophia, the Holy Wisdom of God in Novgorod, Russia.jpg|náhľad|[[Chrám svätej Sofie (Veľký Novgorod)|Chrám svätej Sofie]] v [[Novgorod]]e (súčasný stav)]] Už v 10. storočí stál v Kyjeve drevený kresťanský chrám zasvätený [[Eliáš (prorok)|sv. Eliášovi]]. Po christianizácii sa cirkevným strediskom krajiny stal výstavný kamenný [[Desiatkový chrám]], ktorý nechal postaviť [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] V tomto svätostánku hľadali po dobytí Kyjeva [[Mongolský vpád do Európy|Mongolmi]] roku [[1240]] azyl obyvatelia mesta. Pohanskí dobyvatelia však napriek tomu chrám zapálili, a tak ho zničili. Za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava Múdreho]] bolo hlavné mesto obklopené mohutnými hlinenými valmi v dĺžke {{km|3.5|m}}. Dovnútra sa vchádzalo tromi vstupmi, z ktorých najvýznamnejšou bola [[Zlatá brána (Kyjev)|Zlatá brána]], ktorú nechal knieža vystavať zrejme roku [[1037]]. Stavba, ktorej predobrazom bola rovnomenná brána v rezidenčnom meste byzantskej ríše Konštantínopol, predstavovala kombináciu mohutnej obrannej veže a chrámu Zvestovania (Blagoveščenskij sobor). Aj tento skvost obrannej architektúry bol poškodený roku [[1240]] počas vpádu [[Batuchán]]ových mongolských hôrd. Brána sa začala rozpadávať, napriek tomu slúžila ďalej ako hlavný, slávnostný vjazd do Kyjeva. Keď tu v roku [[1648]] vítali [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], bojujúceho za oslobodenie [[Ukrajina|Ukrajiny]] z poľskej nadvlády, bola už spolovice ruinou. Preto boli o storočie neskôr jej pozostatky zasypané zemou, na ktorej bola vystavaná nová Zlatá brána. Roku [[1832]] boli zahájené archeologické vykopávky, ktoré zvyšky brány odkryli. Roku [[1982]] bola uskutočnená rekonštrukcia stavby, napriek tomu, že sa nedochovali zobrazenia ani plány pôvodného objektu. == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Grekov | meno = Boris Dmitrijevič | odkaz na autora = Boris Dmitrijevič Grekov | prekladatelia = Jan Svoboda, Josef Bečka, A. Hejlová | titul = Kyjevská Rus | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd | rok = 1953 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 580 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Téra | meno = Michal | titul = Kyjevská Rus : dějiny, kultura, společnost | miesto = Červený Kostelec | vydavateľ = Pavel Mervart | rok = 2019 | isbn = 978-80-7465-413-8 | edícia = Russia Altera | zväzok edície = 34 | počet strán = 721 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marek | meno = Luboš | titul = Dějiny křesťanství na Rusi | zväzok = I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Hostinné | vydavateľ = Rubato | rok = 1996 | isbn = 80-902256-0-8 | počet strán = 132 | strany = }} == Pozri aj == * [[Normanská teória vzniku ruského štátu]] * [[Chazarská teória vzniku ruského štátu]] * [[Zoznam panovníkov Ruska]] * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Dejiny Ruska]] * [[Dejiny Bieloruska]] * [[postbyzantské umenie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kievanrus.tk História Kyjevskej Rusi graficky] * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\K\Y\KyivanRushDA.htm Kyjevská Rus in: Encyklopédia Ukrajiny (po anglicky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Kyjevská Rus|441913}} [[Kategória:Kyjevská Rus| ]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] knnetsx4rwhxmvb9ptfl8eag7ydzxne 7415118 7415117 2022-07-23T08:48:21Z 2003:D2:5720:CE3B:98EE:10F3:1C4D:BC57 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Kyjevská Rus | originálny názov = Рѹсьскаѧ землѧ / Рѹсь | rok vzniku = 882 | rok zániku = 1240 | vznik = spojenie Novgorodu a Kyjeva pod jednu vládu | zánik = Rozdrobenie, [[Rozpad Kyjevskej Rusi]], [[Mongolský vpád do Európy]] | viac pred = áno | pred 1 = Ruský chanát | pred 1 vlajka = | pred 2 = Slovania | pred 2 vlajka = | pred 3 = Chazari | pred 3 vlajka = | viac po = áno | po 1 = Staroruské kniežatstvá | po 1 vlajka = | po 2 = Mongolská ríša | po 2 vlajka = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Coin of Yaroslav the Wise (reverse).svg | článok o znaku = Symboly Rurikovcov | mapa = Location of Kyivan Rus.png | mapa poznámka = Mapa Kyjevskej Rusi v 11./12. storočí | hlavné mesto = [[Kyjev]] | rozloha = 1 330 000 | rozloha poznámka = {{Break}}(okolo roku 1000) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 5 400 000 | počet obyvateľov poznámka = {{Break}}(okolo roku 1000) | jazyky = [[stará ruština]] | národnostné zloženie = [[Východní Slovania]], [[Varjagovia]], nomádske kmene ([[Chazari]], [[Pečenehovia]], ...), [[Ugrofíni|ugrofínske kmene]], ... | náboženstvo = [[Náboženstvo Slovanov]], [[kresťanstvo]] (neskôr presnejšie [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]),{{Break}}menšiny: [[pohanstvo]], [[judaizmus]], [[islam]], ... | štátne zriadenie = dedičná [[monarchia]] | materský štát = | mena = komoditné platidlá (kože, plátna, [[hrivna|hrivny]]...) }} {{Bez zdroja}} [[Súbor:Kievan Rus en.jpg|náhľad|Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí]] '''Kyjevská Rus''' (iné názvy: '''Staroruský štát, Kyjevský štát''', zastarano: ''Kijevská Rus, Kijevský štát''; [[stará ruština|starorus.]] Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; [[Ukrajinčina|ukr.]] Київська Русь; [[Ruština|rus.]] Киевская Русь; [[Bieloruština|biel.]] Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v [[9. storočie|9.]]{{--}}[[11. storočie|11. storočí]] konštituoval v [[Slovania|slovanskom]] prostredí [[východná Európa|východnej Európy]]. V prvej polovici 12. storočia sa rozpadol na viacero štátov, samotná Kyjevská Rus zanikla roku [[1240]]. == Prírodné podmienky a možnosti obživy == Východní [[Slovania]] v období [[sťahovanie národov|sťahovania národov]] osídlili obrovskú plochu [[Východoeurópska rovina|Východoeurópskej roviny]], ktorá sa rozkladá od pobrežia [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] až k [[Čierne more|Čiernemu]] a [[Kaspické more|Kaspickému moru]], kaukazskému pohoriu a od karpatského oblúka na západe až po [[Ural]] na východe. Jej stredná výška dosahuje {{m|170|m}} nad morom a ojedinele sa vyskytujúce [[Pahorkatina|pahorkatiny]] iba zriedka presahujú {{m|300|m}} nadmorskej výšky. Rovina prechádza rôznymi podnebnými pásmami od [[tundra|tundry]] cez ihličnaté a listnaté lesy až po [[Step (krajina)|stepi]] v severnom Černomorí. Vyznačuje sa typickým kontinentálnym podnebím, zimy sú tú dlhé a veľmi chladné s množstvom snehu (chlad stúpa smerom na východ), letá síce horúce, ale veľmi krátke. Zrážky sú nerovnomerné, najviac prší v júli a auguste. Malý posun v ročnom cykle môže priniesť veľmi suchú jar, kedy sa seje a je potrebná vlaha, a lejaky v čase žatvy. V priemere bola v minulosti každá tretia úroda zlá. [[Východoeurópska nížina|Východoeurópska rovina]] má síce dosť poľnohospodárskej pôdy, ale pre chlad ju nemožno využívať tak dobre ako napríklad v tom istom podnebnom pásme pôdu [[Anglicko|Anglicka]], ktorého podnebie je ovplyvňované teplým [[Golfský prúd|Golfským prúdom]]. Pre dlhé a tuhé zimy, kedy sa na kosť zmrznutá pôda nachádza pod príkrovom snehu, ju nebolo možné obrábať po väčšiu časť roka. Na severe okolo [[Novgorod]]u trvala táto nečinnosť celých 8 mesiacov v roku, v [[step]]iach, kde sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e, pol roka. [[Dobytok]], ktorý sa nechával prezimovať aby mohol na jar založiť nový chov, musel byť dlhú dobu ustajnený a prichádzal o sviežu jarnú pastvu. Po zime boli zachované kusy veľmi vychudnuté a chov bol celkovo veľmi nekvalitný, vrátane ťažných zvierat. Z plodín sa pestovala najviac [[raž]], ktorá sa dokáže najlepšie prispôsobiť chladnejšiemu podnebiu. Súčasne je však [[Obilniny|obilninou]], ktorá má najnižšie výnosy. Z týchto dôvodov poskytovalo poľnohospodárstvo obyvateľstvu starej Rusi iba holé živobytie. Prírodné podmienky im pritom nedovolili žiadny ďalší rozvoj obrábania pôdy. Ani pokusy usídliť sa na lepšej [[černozem]]nej pôde v [[step]]iach, ktoré sa nachádzali za južnou a východnou hranicou kyjevského štátu, neboli úspešné. V dobe sťahovania národov sa východoslovanské kmene síce usadili v severnom Čiernomorí, ale nebolo to natrvalo. Stepi boli doménou [[Kočovníctvo|kočovníkov]], ktorí tu chovali a pásli dobytok. Spočiatku pred nimi boli Slovania chránení z východu susednou [[Chazari|Chazarskou ríšou]], ktorej platili [[tribút]]. Keď ju však roku [[965]] neprezieravo zničil kyjevský vládca [[Sviatoslav I.]], otvorili sa stepi v severnom Čiernomorí prívalu kočovníkov, najmä [[Pečenehovia|Pečenehov]]. Nomádi tu začali pásť dobytok a zničili existujúce poľnohospodárske osady. Východný [[Slovania]] tak mali jedinú možnosť kolonizácie, a to do severných oblastí. Tie však neboli príliš vhodné pre poľnohospodársku výrobu a nemohli pojať väčšie množstvo migrantov. Životnú úroveň obyvateľstva, ktorú zaisťovalo poľnohospodárstvo len v nevyhnutnej miere zvyšovalo veľké prírodné bohatstvo. Lesy boli bohaté na [[zver]], ktorá poskytovala mäso a kvalitné kožušiny, vodné toky boli zdrojom rýb. Dôležité boli tiež včelstvá, pre ktoré ani nebolo nutné stavať úle – [[med]] včely ukladali do bútľavých starých stromov. Ďalším špecifikom Východoeurópskej roviny bola existencia veľkého množstva vodných ciest. Hlavné rieky tu pretekajú zo severu na juh, ich prítoky sú orientované v smere západ – východ. Vzhľadom na to, že vodné toky pramenia v [[Močiar|močiaroch]] alebo močaristých jazerách a výškové rozvrstvenie terénu je iba veľmi malé, majú rieky len mierny spád. Tvoria tak jedinečnú sieť splavných tokov, ktoré sú spojené suchozemskými cestami. Už v dobách raného stredoveku bolo možné plaviť sa s celkom jednoduchým vybavením z [[Baltské more|Baltu]] až do [[Kaspické more|Kaspického]] alebo [[Čierne more|Čierneho mora]]. Toho práve využili [[Varjagovia]] – vojensky organizované družiny [[Švédsko|švédskych]] kupcov, ktoré sa objavili vo východnej Európe v [[8. storočie|8. storočí]]. == Politické dejiny == Za počiatok kyjevského štátu sa tradične pokladá spojenie dvoch najvýznamnejších obchodných stredísk [[Novgorod]]u a [[Kyjev]]a pod vládou varjagského bojovníka [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] v roku [[882]]. V tom čase zrejme existovalo vo východnej Európe niekoľko slovanských centier formujúcej sa politickej organizácie, ktorá mala najskôr podobu niekoľkých mohutných kmeňových zväzov. Tie boli postupne začlenené do jedného celku – vznikla mohutná ríša pod vedením Kyjeva. Jej panovníci, ktorí sa spočiatku titulovali ako [[kagan]]i a neskôr ako veľkokniežatá kyjevské, odvodzovali svoj pôvod od [[varjagovia|varjagského]] vládcu [[Novgorod]]u [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurika]] a nazývali sa preto [[Rurikovci]] (posledným vládnúcim členom dynastie bol moskovský [[cár]] [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor I.]], [[1584]]{{--}}[[1597]]). Integrácia kyjevského štátu, ktorá začala koncom [[9. storočie|9. storočia]], sa dovŕšila za vlády veľkokniežaťa [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]] ([[980]] – [[1015]]). Počas tohto obdobia splynuli cudzí varjagskí vládcovia a ich družiny etnicky s miestnym slovanským obyvateľstvom – počas [[10. storočie|10. storočia]] zmizli vo vládnucej vrstve vrátane veľkokniežacej dynastie škandinávske mená. Vývoj mladého štátneho celku bol ovplyvnený blízkosťou vyspelej [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kontaktmi so škandinávskym prostredím a stálou prítomnosťou kočovných etník v juhoruských stepiach a v Povolží ([[Bulhari]], [[Chazari]], [[Maďari]], [[Pečenehovia]], [[Kumáni]] – v ruskom prostredí nazývaní [[Polovci]]). Svoj prvý vrchol dosiahol tento ranostredoveký štát za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] ([[1016]]{{--}}[[1054]]), druhý za panovania jeho vnuka [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] ([[1113]]{{--}}[[1125]]). Po Vladimírovej smrti sa však začal rozpadať na samostatné kniežatstvá, medzi ktorými najvýznamnejšie bolo vladimírsko-suzdaľské, novgorodské a [[Haličsko-volynské kniežatstvo|haličsko-volynské]]. Zo začiatku bolo týchto kniežatstiev pätnásť. Proces politického trieštenia sa však stále prehlboval a vyvrcholil v [[14. storočie|14. storočí]], kedy existovalo dokonca 250 kniežatstiev, na ktorých čele stáli väčšinou kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Občas sa za symbolický koniec kyjevského štátu považuje rok [[1169]], kedy bol [[Kyjev]] vypálený a vydrancovaný vojskom vnuka [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II.]] [[Andrej Bogoljubský|Andreja Bogoljubského]] ([[1157]]{{--}}[[1174]]), ktorý vládol vo [[Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo|Vladimírskom kniežatstve]]. Andrej si prisvojil titul veľkokniežaťa, ale možnosti vládnuť z [[Kyjev]]a sa dobrovoľne zriekol a dosadil sem ako miestodržiteľa svojho brata [[Gleb (Kyjevská Rus)|Gleba]]. Sám zostal na severovýchode krajiny, kde si nechal vybudovať výstavnú rezidenciu v [[Bogoljubovo|Bogoljubove]] pri [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]] nad [[Kľazma|Kľazmou]]. Tak bol roku [[1169]] fakticky aj symbolicky prenesený titul veľkokniežaťa z [[Kyjev]]a do Vladimíra a spečatený zánik jednotnej kyjevskej ríše. Vznik radu samostatných kniežatstiev sám o sebe nebol problémom, ktorý by bránil ďalšiemu rozvoju ruských krajín. Negatívnym javom bola nevraživosť medzi kniežatami, ktoré nedokázali prekonať svoje osobné záujmy ani v dobe poloveckých nájazdov, ani neskôr, v čase obrany pred ničivou expanziou [[Mongoli|Mongolov]] (najmä v roku [[1240]]). == Christianizácia == [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|Christianizácia]] Rusi prebiehala v niekoľkých etapách. Podľa kresťanskej tradície vykonal prvú misiu na neskoršom ruskom území [[apoštol]] [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]]. Prvé historicky doložené pokusy o christianizáciu Rusi sa pripisujú [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštantinopolskému patriarchovi]] [[Fotios|Fotiovi]]. Po porážke pred [[Istanbul|Konštantínopolom]] roku [[860]] boli Rusi na dolnom [[Dneper|Dnepri]] vystavení tlaku zo strany [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] a jej spojenca [[Chazari|Chazarov]]. Dali preto prednosť nadviazaniu priateľských vzťahov s Byzanciou, ktorých využil patriarcha Fotios na vyslanie [[Misionár|misionárov]]. Tým sa podarilo získať časť Rusov vrátane kyjevských vládcov [[Askold]]a a [[Dir]]a pre kresťanstvo, a tak mohlo byť už v roku [[864]] založené v Kyjeve [[biskupstvo]] a neskôr vystavaný chrám zasvätený prorokovi [[Eliáš (prorok)|Eliášovi]]. Po ovládnutí Kyjeva Olegom bolo šírenie kresťanstva zastavené, ale nebolo potlačené úplne. Pri obchodných a vojnových výpravách do Byzancie sa Rusi stretávali s kresťanskou vierou stále znovu. Už v roku [[911]], keď bola uzatváraná rusko-byzantská zmluva, venoval cisár [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegovým]] vyslancom [[relikvia|relikvie]] a prikázal, aby boli oboznámení s kresťanským vyznaním. Niektorí z varjagských kupcov, ohromení nádherou Konštantínopola a výstavnosťou tunajších chrámov, tu nepochybne [[krst]] prijali, iní boli možno pokrstení už vo [[Švédsko|Švédsku]]. Samotné kyjevské kniežatá krstu dlho vzdorovali. Pokrstiť sa nechala až kňažná [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga]] ([[945]]{{--}}[[962]]), vládnúca po smrti svojho manžela [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora]] ako [[Regent|regentka]] za ich neplnoletého syna [[Sviatoslav I.|Svjatoslava]]. Podľa ruskej tradície sa tak stalo v roku 957 počas jej návštevy [[Konštantínopol]]a. V skutočnosti k tomu došlo už v roku [[955]] v [[Kyjev]]e bez toho, aby krst kňažnej viedol ku christianizácii krajiny, ako bolo v tej dobe obvyklé. Oľga síce pomýšľala na to urobiť kresťanstvo štátnym náboženstvom, jej cieľom však bolo zaistiť krajine nezávislú cirkevnú organizáciu. Vládnúca elita sa zrejme obávala, aby podriadenie mocnej Byzancií po cirkevnej stránke so sebou neprinieslo tiež politickú závislosť. To bol zrejme hlavný účel jej cesty do Konštantínopola. Keď tu Oľga neuspela, obrátila sa do ríše. [[Východofranská ríša|Východofranský]] kráľ [[Oto I.]], ktorý chcel prostredníctvom kresťanstva šíriť svoj vplyv ďalej na východ, nechal vysvätiť mnícha [[trevír]]skeho kláštora [[svätý Maxim|svätého Maxima]] Adalberta na biskupa Rusov a vyslal ho s niekoľkými kňazmi do Kyjeva. Misia dorazila neskoro, pretože medzitým vystriedal Oľgu na tróne jej syn [[Sviatoslav I.]], ktorého sa získať pre kresťanstvo nepodarilo. Knieža striktne odmietal prijať krst, jeho sympatie patrili [[islam]]u, s ktorým sa zoznámil počas svojich ťažení do [[Volžské Bulharsko|Volžského Bulharska]]. Okrem toho sa ukázalo, že rímsky cisár ani [[pápež]] nie sú ochotní poskytnúť budúcej ruskej cirkvi o nič viac samostatnosti ako Byzancia. Koncom 10. storočia sa christianizácia Rusi stala neodvratnou. Otázkou bolo len to, za akých okolností k nej príde. Letopisec vykresľuje, ako sa knieža [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]], dobre si vedomý toho, že dosiaľ uctievané [[Pohanstvo|pohanské kulty]] boli už zastarané a nové pomery vyžadujú zmenu náboženských zvyklostí, najskôr bez úspechu pokúsil o reformu pohanského náboženstva a potom vyslal posolstvá do okolitých ríš, aby sa zoznámil s rôznymi [[monoteizmus|monoteistickými]] systémami. Toto rozprávanie sa zrejme opiera o historický základ. Veď ruský štát sa formoval v susedstve [[Volžské Bulharsko|bulharských]] [[muslim|moslim]]ov, Chazarov vyznávajúcich [[judaizmus]], v neustálom kontakte s ortodoxnou Byzanciou, ale aj so severskými krajinami [[Švédsko|Švédskom]] a [[Nórsko|Nórskom]], ktoré boli dosiaľ pohanské, a prostredníctvom misií z ríše boli Rusi zoznamovaní tiež s kresťanstvom západného [[Rítus|rítu]]. Rozhodujúcim impulzom pre prijatie kresťanstva na Rusi sa nakoniec stali jej politické vzťahy s Konštantínopolom. Roku [[987]] sa na Vladimíra obrátil byzantský cisár [[Basileios II.]] so žiadosťou, aby mu knieža poskytol na základe zmlúv z roku [[944]] a [[971]] vojenskú pomoc, ktorá by mu umožnila potlačiť vojenskú vzburu. Vladimír mu poslal šesť tisíc varjagských bojovníkov zo svojej družiny, ktorí už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre známu osobnú panovníkovu gardu. Knieža sa veľmi rád zbavil bojovných družiníkov, ktorí mu pomohli zvíťaziť v boji s bratmi o kyjevský trón, ale potom sa pre neho stali nepohodlnými. Za poskytnutú pomoc mu Basileios prisľúbil ruku svojej sestry [[Anna Porfyrogennéta|Anny Porfyrogennéty]], o ktorú Vladimír požiadal. Sobáš s princeznou „zrodenou v purpure“ predstavoval pre barbarského pohanského vládcu vysoko prestížnu záležitosť. Ako podmienku si cisár ale vynútil, že Vladimír prijme krst, a to osobne aj pre svoju krajinu, a zriekne sa všetkých svojich manželiek a súložníc<!-- , nech už je Nestorovo rozprávanie čo do ich počtu prehnané či nie -->. Napriek tomu, že [[Varjagovia]] významne prispeli k zdecimovaniu povstalcov, Basileios sa k tomu, aby poslal sestru na drsný sever, nemal. Preto sa Vladimír odhodlal k demonštrácii vojenskej sily a roku [[989]]/[[990]] obsadil byzantskú dŕžavu [[Chersonézos]]. Cisár ustúpil a vyslal Annu na [[Krym]]. Uspokojený knieža tu prijal krst a následne oslávil svadbu. Potom sa novomanželia odobrali v sprievode početného gréckeho kléru do Kyjeva, kde Vladimír prikázal pokrstiť všetko obyvateľstvo v [[Dneper|Dnepri]]. Podľa inej verzie bol Vladimír pokrstený ešte pred odchodom [[Varjagovia|Varjagov]] do Byzancie v Kyjeve začiatkom roku [[988]] a v Chersonnési prijali krst jeho vojaci. Podľa ďalšej bola krymská expedícia súčasťou ruskej pomoci Basileiovi, pretože [[Chersonézos]] obsadili povstalci. Napriek tomu, že nemožno podceniť vplyv okázalosti východných bohoslužieb a nádhery byzantských chrámov, ktoré nepochybne imponovali ruskej vládnucej elite, rozhodujúce pre prijatie kresťanstva na Rusi z Byzancie boli medzinárodno-politické okolnosti, za ktorých už ruskému štátu nehrozil vazalský vzťah k ríši. Naopak; krstom sa Vladimír zaradil medzi európskych kresťanských panovníkov a sobášom postúpil v ich hierarchií z hľadiska byzantského protokolu dokonca pred samotného západného cisára. [[Theofano]], s ktorou sa oženil budúci cisár [[Oto II.]], totiž nemala tak vysoko urodzený pôvod ako Anna. Prijatím kresťanstva z Byzancie a začlenením pod správu konštantínopolského patriarchátu sa ruský štát stal súčasťou grécko-ortodoxného Východu a tiež byzantského politického univerza. Stalo sa tak v dobe, kedy výrazné prehlbovanie rozdielov a rozporov medzi latinským Západom a gréckym Východom neodvratne spelo k prepuknutiu [[Schizma|cirkevnej schizmy]]. To výrazne ovplyvnilo celé ďalšie ruské dejiny. Ruská cirkev sa otvorila kultúrno duchovnému vplyvu Byzancie. V prvej fáze prichádzali na Rus početní grécki duchovní a prinášali so sebou literatúru, ktorá ovplyvnila ako oblasť cirkevnú, tak aj napríklad právo alebo históriu. Úzke styky s byzantskou kultúrnou sférou pestovali najmä [[kláštor]]y, zvlášť s [[Athos]]om, kde existoval rozsiahly komplex gréckych a neskôr aj štyroch slovanských kláštorov. Zrejme už koncom 10. storočia vznikol na Rusi rad biskupstiev a v Kyjeve bol založený [[metropolita|metropolitný]] úrad (prvý metropolita je však doložený až k roku [[1039]]). Z dvadsiatich troch metropolitov, ktorí úrad zastávali do doby tatárskeho vpádu, bolo sedemnásť gréckeho pôvodu. Vladimír však nechcel obmedzovať kontakty s kresťanmi iba na východnú ríšu. Správu o pokrstení svojej krajiny zaslal do pápežského [[Rím|Ríma]] aj východným patriarchom v [[Jeruzalem]]e a [[Alexandria|Alexandrii]]. Na Rusi sa čoskoro objavili [[Prvá bulharská ríša|bulharskí]] misionári, ktorí sem priniesli slovanskú [[Liturgia|liturgiu]] a písomníctvo. Po vyvrátení balkánskej bulharskej ríše Basileiom II. v roku 1018 sa príliv bulharského aj srbského [[Klérus|kléru]] na Rus ešte zvýšil. Ruská cirkev nadviazala kontakty tiež so slovanským duchovenstvom v [[Čechy|Čechách]], o čom svedčí predovšetkým uctievanie kultu ruských mučeníkov [[Boris]]a a [[Gleb]]a v [[Sázava|sázavskom]] kláštore. Zavedenie obyvateľstvu zrozumiteľného jazyka do cirkvi jednak zvyšovalo záujem o nové vyznanie, jednak prispelo ku konečnému poslovančeniu pôvodne varjagskej vládnucej vrstvy. == Pamiatky == [[Súbor:Cathedral of St. Sophia, the Holy Wisdom of God in Novgorod, Russia.jpg|náhľad|[[Chrám svätej Sofie (Veľký Novgorod)|Chrám svätej Sofie]] v [[Novgorod]]e (súčasný stav)]] Už v 10. storočí stál v Kyjeve drevený kresťanský chrám zasvätený [[Eliáš (prorok)|sv. Eliášovi]]. Po christianizácii sa cirkevným strediskom krajiny stal výstavný kamenný [[Desiatkový chrám]], ktorý nechal postaviť [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] V tomto svätostánku hľadali po dobytí Kyjeva [[Mongolský vpád do Európy|Mongolmi]] roku [[1240]] azyl obyvatelia mesta. Pohanskí dobyvatelia však napriek tomu chrám zapálili, a tak ho zničili. Za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava Múdreho]] bolo hlavné mesto obklopené mohutnými hlinenými valmi v dĺžke {{km|3.5|m}}. Dovnútra sa vchádzalo tromi vstupmi, z ktorých najvýznamnejšou bola [[Zlatá brána (Kyjev)|Zlatá brána]], ktorú nechal knieža vystavať zrejme roku [[1037]]. Stavba, ktorej predobrazom bola rovnomenná brána v rezidenčnom meste byzantskej ríše Konštantínopol, predstavovala kombináciu mohutnej obrannej veže a chrámu Zvestovania (Blagoveščenskij sobor). Aj tento skvost obrannej architektúry bol poškodený roku [[1240]] počas vpádu [[Batuchán]]ových mongolských hôrd. Brána sa začala rozpadávať, napriek tomu slúžila ďalej ako hlavný, slávnostný vjazd do Kyjeva. Keď tu v roku [[1648]] vítali [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], bojujúceho za oslobodenie [[Ukrajina|Ukrajiny]] z poľskej nadvlády, bola už spolovice ruinou. Preto boli o storočie neskôr jej pozostatky zasypané zemou, na ktorej bola vystavaná nová Zlatá brána. Roku [[1832]] boli zahájené archeologické vykopávky, ktoré zvyšky brány odkryli. Roku [[1982]] bola uskutočnená rekonštrukcia stavby, napriek tomu, že sa nedochovali zobrazenia ani plány pôvodného objektu. == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Grekov | meno = Boris Dmitrijevič | odkaz na autora = Boris Dmitrijevič Grekov | prekladatelia = Jan Svoboda, Josef Bečka, A. Hejlová | titul = Kyjevská Rus | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd | rok = 1953 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 580 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Téra | meno = Michal | titul = Kyjevská Rus : dějiny, kultura, společnost | miesto = Červený Kostelec | vydavateľ = Pavel Mervart | rok = 2019 | isbn = 978-80-7465-413-8 | edícia = Russia Altera | zväzok edície = 34 | počet strán = 721 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marek | meno = Luboš | titul = Dějiny křesťanství na Rusi | zväzok = I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Hostinné | vydavateľ = Rubato | rok = 1996 | isbn = 80-902256-0-8 | počet strán = 132 | strany = }} == Pozri aj == * [[Normanská teória vzniku ruského štátu]] * [[Chazarská teória vzniku ruského štátu]] * [[Zoznam panovníkov Ruska]] * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Dejiny Ruska]] * [[Dejiny Bieloruska]] * [[postbyzantské umenie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kievanrus.tk História Kyjevskej Rusi graficky] * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\K\Y\KyivanRushDA.htm Kyjevská Rus in: Encyklopédia Ukrajiny (po anglicky)] == Zdroj == * {{preklad|cs|Kyjevská Rus|441913}} [[Kategória:Kyjevská Rus| ]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] d1rf9tt4zfsfgzvhpoumj4dw8tomx9j 0 67485 7415030 7398618 2022-07-22T20:37:51Z DO 42103 aktuálne výsledky Slovana v Lige majstrov wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=ŠK Slovan Bratislava |ponožky2=0000CC |vzor_t2=_slovan1920a |vzor_pp2=_slovan1920a |vzor_tr2=_slovan1920a |vzor_po2=_slovan1920a |ľavéplece2=0000CC |telo2=0000CC |pravéplece2=0000CC |trenírky2=0000CC |vzor_lp3= |ponožky1=FFFFFF |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_slovan1920a |trenírky1=FFFFFF |obrázok=[[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss st.]] |celýnázov=Športový klub Slovan Bratislava |prezývka=Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa |založený=3.5.1919 |rozpustený= |štadión=[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] |kapacita=22 500 |majiteľ={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] |predseda={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík ml.]] |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |pozícia=Fortuna liga, 1. miesto |vzor_lp1=_slovan1920h |vzor_t1=_slovan1920h |vzor_pp1=_slovan1920h |vzor_tr1=_slovan1920h |vzor_po1=_slovan1920h |ľavéplece1=FFFFFF |telo1=FFFFFF |ponožky3= }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 27 majstrovských titulov (11 v ére samostatnosti). V historickej tabuľke mu patrí tretie miesto za [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] a [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], ale pred [[Dukla Praha|Duklou Praha]]. Založený bol 3.5.1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán Richard Brunner. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspel neskôr aj v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 50 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 27 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a UEFA. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919 – 1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo 1. ČsŠK Bratislava z roku 1919. Mená hráčov sa nezachovali]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste]]. 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Česko-slovenský športový klub Bratislava''. Prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939 – 1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948 – 1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953 – 1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961 – 1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969 – 1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jána Hucka po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990 – 1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Slaviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996 – 2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]] neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004 – 2018)=== 24. januára 2005 bol Slovan predaný do rúk nového majiteľa a na čelo klubu sa postavil bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]]. Ako jeden z prvých cieľov si stanovil vyplatenie podlžností bývalým hráčom klubu. V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku lige, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorets Razgrad|Ludogoretsu Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Sheriff Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]]. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali 3 tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3). [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|FK Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. Ten bol neskôr odvolaný a nahradený Jánom Kozákom ml. === Návrat na Tehelné pole (2019 –) === Slovan dokázal priviesť do tímu kvalitných zahraničných hráčov, z ktorých najviac vyčnievali [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] a [[Maroko|Maročan]] [[Moha Rharsalla Khadfi|Moha]]. Kapitánom mužstva bol [[Bulharsko|Bulhar]] [[Vasil Božikov|Vasil Bozhikov]]. Slovan vypadol až v 3. predkole Európskej ligy, keď vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], no nad jeho sily bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (2:1, 0:4). V lige našiel Slovan premožiteľa len dvakrát ([[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]]), keď už bolo rozhodnuté o tom, že ligu vyhrá práve Slovan. Fortuna ligu Slovan vyhral s náskokom 17 bodov pred Dunajskou Stredou a Ružomberkom. Najlepším strelcom Slovana a celej ligy sa stal Andraž Šporar, ktorý vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]] (29 gólov v 32 zápasoch). V pohári Slovan nešťastne vypadol po neoprávnenom štarte [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičića]]. Zápas bol kontumovaný v prospech [[TJ Iskra Horné Orešany|Horných Orešian]]. V nasledujúcej sezóne sa Slovan stal opäť šampiónom Fortuna ligy, zvíťazil aj v slovenskom pohári a zahral si aj skupinovú fázu Európskej ligy. Mužstvo prebral na začiatku sezóny po odvolaní Martina Ševelu (vypadnutie v 1.predkole LM) vtedajší tréner juniorky Ján Kozák ml. Ten bol na začiatku sezóny 2020/21 odvolaný pre neuspokojivý herný prejav mužstva po pohárovom zápase v Beluši. Mužstvo prebral slovinský tréner Darko Milanič, ktorý bol odvolaný po 8.kole nadstavby pre neuspokojivý herný prejav mužstva a zlé výsledky. Milaničovi sa stala osudnou prehra na domácom štadióne [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], kde Slovan prehral s Dunajskou Stredou 0:1. Týždeň predtým Slovan prehral aj najväčšie slovenské derby proti Trnave. Novým hlavným trénerom Slovana sa stal opäť [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3–1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do 1. ČsŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startiup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' == Športové úspechy == * '''Amatérsky majster Česko-Slovenska (2x):''' 1927, 1930 * '''Majster [[Česko-slovenská futbalová liga|Česko-Slovenska]] (8x):''' 1949, 1950, 1951, 1955, 1970, 1974, 1975, 1992 * '''Majster [[Fortuna liga|Slovenska]] (19x):''' 1926, 1927, 1930, 1932, 1940, 1941, 1942, 1944, 1994, 1995, 1996, 1999, 2009, 2011, 2013, 2014, 2019, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] (1x):''' 1969 * '''Víťaz Česko-slovenského pohára (5x):''' 1962, 1963, 1968, 1974, 1982 * '''Víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (17x):''' 1970, 1972, 1974, 1976, 1982, 1983, 1989, 1994, 1997, 1999, 2010, 2011, 2013, 2017, 2018, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenského Superpohára/Matičného Pribinovho pohára]] (4x):''' 1994, 1996, 2009, 2014 *'''Víťaz''' '''Interpohára (9x):''' 1968, 1970, 1972, 1973, 1974, 1977, 1990, 1992, 1994 == Najlepší ligoví strelci == {| class="wikitable" !Rok !Víťaz !Klub !Počet gólov |- |1941 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> ? </center> |- |1942 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> ? </center> |- |1944 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 33 </center> |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Emil Pažický]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1972 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Čapkovič]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1981 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Marián Masný]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 16 </center> |- |1992 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 27 </center> |- |1993 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 24 </center> |- |2009 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Pavol Masaryk]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 15 </center> |- |2011 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Šebo]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 22 </center> |- | rowspan="2" |2017 |{{GIN}} [[Seydouba Soumah]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 20 </center> |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Hlohovský]] |[[MŠK Žilina]] |<center> 20 </center> |- |2019 |{{SVN}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 29 </center> |- |2020 |{{SLO}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 12* </center> |} Poznámka: * sezóna 2019/2020 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class=wikitable |+ |- bgcolor="#f2eeaa" ! align="center" |sezóna !! súťaž !! kolo !! štát !! klub !! skóre |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" | [[Liga majstrov UEFA|EPM]] |predkolo |{{flagicon|Poľsko}} |[[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] |4–0, 0–2 |- |osemfinále |{{SUI}} |[[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] |1–0, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |osemfinále |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Lausanne Sports]] |1–1, 1–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Anglicko}} |[[Tottenham Hotspur]] |2–0, 0–6 |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Fínsko}} |[[Helsingin Palloseura]] |4–1, 8–1 |- |osemfinále |{{flagicon|Wales}} |[[Borough United]] |1–0, 3–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] |0–1, 0–1 |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Bor|NK Bor]] |3–0, 0–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Portugalsko}} |[[FC Porto]] |0–1, 4–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Taliansko}} |[[Torino FC|AC Torino]] |1–0, 2–1 |- |semifinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[AFC Dunfermline]] |1–1, 1–0 |- |finále |{{flagicon|Španielsko}} |[[FC Barcelona]] |3–2 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 0–0 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|BK 03 Kodaň]] |2–1, 2–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Grécko}} |[[Panathinaikos FC]] |0–3, 2–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Vojvodina Novi Sad]] |6–0, 2–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[UD Las Palmas]] |2–2, 0–1 |- |[[Európsky pohár majstrov 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Belgicko}} |[[RSC Anderlecht|RSC Anderlecht Brusel]] |4–2, 1–3 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1975/1976|1975/76]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Derby County FC]] |1–0, 0–3 |- |2. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Queens Park Rangers FC]] |3–3, 2–5 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[Inter Milan]] |0–2, 2–1 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Grasshopper Club Zürich]] |3–0, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[Real Madrid]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |4–1, 0–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AC Milan]] |0–1, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Aston Villa]] |0–0, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|NIR|Severné Írsko}} |[[Portadown FC]] |2–0, 3–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|FC Kodaň]] |1–0, 1–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[Borussia Dortmund]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[NK Osijek]] |4–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[1. FC Kaiserslautern]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Írsko}} |[[St. Patrick's Athletic]] |4–3, 1–0 |- |2. predkolo |{{flagicon|Turecko}} |[[Trabzonspor]] |2–1, 1–4 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[Levski Sofia]] |1–1, 2–1 |- |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Chelsea FC]] |0–2, 0–2 |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |[[Lokomotivi Tbilisi]] |2–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[Cwmbran Town FC]] |4–0, 1–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Česko}} |[[FC Slovan Liberec]] |0–2, 1–0 |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{flagicon|Luxembursko}} |[[FC Differdange 03]] |2–0, 3–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Rapid Wien]] |1–3, 1–0 |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bosna a Hercegovina}} |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |0–1, 4–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Grécko}} |[[Olympiakos Pireus]] |0–2, 0–2 |- |[[Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Holandsko}} |[[Ajax Amsterdam]] |0–5, 1–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{flagicon|Srbsko}} |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] |2–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[VfB Stuttgart]] |0–1, 2–2 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Kazachstan}} |[[FC Tobol]] |2–0, 1–1 |- |3. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[APOEL FC|APOEL]] |0–0, 0–2 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AS Roma|AS Rím]] |2–1, 1–1 |- | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Španielsko}} |[[Athletic Bilbao]] |1–2, 1–2 |- |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Red Bull Salzburg|RB Salzburg]] |2–3, 0–3 |- |{{Flagicon|FRA}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |0–0, 0–1 |- |2013/14|[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[The New Saints FC]] |1–0, 2–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} |[[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]] |2–1, 0–0 |- |4. predkolo |{{flagicon|Bielorusko}} |[[BATE Borisov]] |1–1, 0–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |skupina I |{{flagicon|Taliansko}} |[[SSC Neapol|Neapol]] |0–2, 0–3 |- |{{flagicon|Česko}} |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |0–3, 0–4 |- |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–5, 1–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{GIB}} |[[Europa FC|Europa]] |3–0, 6–0 |- |2. predkolo |{{IRL}} |[[UC Dublin]] |1–0, 5–1 |- |3. predkolo |{{RUS}} |[[FK Krasnodar|Krasnodar]] |3–3, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} |[[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] |0–0, kont. |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} |[[FK Jelgava|Jelgava]] |0–0, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} |[[FC Pyunik|Pyunik]] |4–1, 5–0 |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} |[[Lyngby BK|Lyngby]] |0–1, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{MDA}} |[[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] |4–2, 5–0 |- |2. predkolo |{{MLT}} |[[Balzan FC|Balzan]] |1–2, 3–1 |- |3. predkolo |{{AUT}} |[[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] |2–1, 0–4 |- | rowspan="7" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}} |[[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] |1–1, 1–1 (2:3 pen.) |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} |[[KF Feronikeli|Feronikeli]] |2–1, 2–0 |- |3. predkolo |{{IRL}} |[[Dundalk FC|Dundalk]] |1–0, 3–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |[[PAOK Solún]] |1–0, 2–3 |- | rowspan="3" |skupina K |{{TUR}} |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] |4–2, 1–2 |- |{{POR}} |[[S.C. Braga|Braga]] |2–2, 2–4 |- |{{ENG}} |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] |1–2, 0–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{ISL}} |[[Klasvik]] |0-3, kont. |- |[[Európska liga]] |2. predkolo |{{FIN}} |[[KuPS Kuupio]] |1-2 (3:4 pen.) |- | rowspan="7" |[[2020/21|2021/22]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{IRL}} |Shamrock Rovers |2–0, 1–2 |- |2. predkolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–0, 2–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |3–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |Olympiakos Pireus |0–3, 2–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Dánsko}} |FC Kodaň |1–3, 0–2 |- |{{GRE}} |PAOK Solún |0–0, 1–1 |- |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |2–0, 4–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21|2022/23]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |Dinamo Batumi |0:0, 2:1 |- |2. predkolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |2:1, |} == Sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Incheba|INCHEBA]] |- |1993–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |[[Doprastav]] |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020- |Niké |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=12. február 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adrián Chovan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|meno=[[Matúš Ružinský]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Michal Šulla]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kashia]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Richard Križan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Myenty Abena]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Česko|poz=O|meno=[[Jurij Medveděv]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Pauschek]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matúš Vojtko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Bulharsko|poz=O|meno=[[Vasil Božikov]]}}[[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Lucas Lovat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Vernon de Marco Morlacchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Uche Agbo]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Maďarsko|poz=Z|meno=[[Dávid Holman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Ibrahim Rabiu]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Alen Mustafič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[David Hrnčár]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Green]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Jaba Kankava]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Jaromír Zmrhal]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Ivan Šaponjić]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Roman Čerepkai]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Švajčiarsko|poz=Ú|meno=[[Adler Da Silva]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Samuel Mráz]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Čavrić]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot|{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Jaroslav Holub |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} === Rezervný tím === '''ŠK Slovan Bratislava U21''' pôsobí v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/2021]] v [[2. slovenská futbalová liga|2. najvyššej slovenskej futbalovej lige]]. == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Marián Zeman]] * [[Róbert Vittek]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [https://archive.is/20121217163805/https://plus.google.com/100470369929670845797/posts Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Google+] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] kubu4cye9xsdzav5vgbst0qcwfbdfp2 7415037 7415030 2022-07-22T21:13:24Z DO 42103 aktualizovaný káder Slovana wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=ŠK Slovan Bratislava |ponožky2=0000CC |vzor_t2=_slovan1920a |vzor_pp2=_slovan1920a |vzor_tr2=_slovan1920a |vzor_po2=_slovan1920a |ľavéplece2=0000CC |telo2=0000CC |pravéplece2=0000CC |trenírky2=0000CC |vzor_lp3= |ponožky1=FFFFFF |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_slovan1920a |trenírky1=FFFFFF |obrázok=[[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss st.]] |celýnázov=Športový klub Slovan Bratislava |prezývka=Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa |založený=3.5.1919 |rozpustený= |štadión=[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] |kapacita=22 500 |majiteľ={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] |predseda={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík ml.]] |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |pozícia=Fortuna liga, 1. miesto |vzor_lp1=_slovan1920h |vzor_t1=_slovan1920h |vzor_pp1=_slovan1920h |vzor_tr1=_slovan1920h |vzor_po1=_slovan1920h |ľavéplece1=FFFFFF |telo1=FFFFFF |ponožky3= }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 27 majstrovských titulov (11 v ére samostatnosti). V historickej tabuľke mu patrí tretie miesto za [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] a [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], ale pred [[Dukla Praha|Duklou Praha]]. Založený bol 3.5.1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán Richard Brunner. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspel neskôr aj v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 50 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 27 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a UEFA. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919 – 1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo 1. ČsŠK Bratislava z roku 1919. Mená hráčov sa nezachovali]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste]]. 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Česko-slovenský športový klub Bratislava''. Prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939 – 1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948 – 1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953 – 1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961 – 1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969 – 1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jána Hucka po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990 – 1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Slaviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996 – 2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]] neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004 – 2018)=== 24. januára 2005 bol Slovan predaný do rúk nového majiteľa a na čelo klubu sa postavil bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]]. Ako jeden z prvých cieľov si stanovil vyplatenie podlžností bývalým hráčom klubu. V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku lige, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorets Razgrad|Ludogoretsu Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Sheriff Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]]. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali 3 tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3). [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|FK Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. Ten bol neskôr odvolaný a nahradený Jánom Kozákom ml. === Návrat na Tehelné pole (2019 –) === Slovan dokázal priviesť do tímu kvalitných zahraničných hráčov, z ktorých najviac vyčnievali [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] a [[Maroko|Maročan]] [[Moha Rharsalla Khadfi|Moha]]. Kapitánom mužstva bol [[Bulharsko|Bulhar]] [[Vasil Božikov|Vasil Bozhikov]]. Slovan vypadol až v 3. predkole Európskej ligy, keď vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], no nad jeho sily bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (2:1, 0:4). V lige našiel Slovan premožiteľa len dvakrát ([[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]]), keď už bolo rozhodnuté o tom, že ligu vyhrá práve Slovan. Fortuna ligu Slovan vyhral s náskokom 17 bodov pred Dunajskou Stredou a Ružomberkom. Najlepším strelcom Slovana a celej ligy sa stal Andraž Šporar, ktorý vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]] (29 gólov v 32 zápasoch). V pohári Slovan nešťastne vypadol po neoprávnenom štarte [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičića]]. Zápas bol kontumovaný v prospech [[TJ Iskra Horné Orešany|Horných Orešian]]. V nasledujúcej sezóne sa Slovan stal opäť šampiónom Fortuna ligy, zvíťazil aj v slovenskom pohári a zahral si aj skupinovú fázu Európskej ligy. Mužstvo prebral na začiatku sezóny po odvolaní Martina Ševelu (vypadnutie v 1.predkole LM) vtedajší tréner juniorky Ján Kozák ml. Ten bol na začiatku sezóny 2020/21 odvolaný pre neuspokojivý herný prejav mužstva po pohárovom zápase v Beluši. Mužstvo prebral slovinský tréner Darko Milanič, ktorý bol odvolaný po 8.kole nadstavby pre neuspokojivý herný prejav mužstva a zlé výsledky. Milaničovi sa stala osudnou prehra na domácom štadióne [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], kde Slovan prehral s Dunajskou Stredou 0:1. Týždeň predtým Slovan prehral aj najväčšie slovenské derby proti Trnave. Novým hlavným trénerom Slovana sa stal opäť [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3–1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do 1. ČsŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startiup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' == Športové úspechy == * '''Amatérsky majster Česko-Slovenska (2x):''' 1927, 1930 * '''Majster [[Česko-slovenská futbalová liga|Česko-Slovenska]] (8x):''' 1949, 1950, 1951, 1955, 1970, 1974, 1975, 1992 * '''Majster [[Fortuna liga|Slovenska]] (19x):''' 1926, 1927, 1930, 1932, 1940, 1941, 1942, 1944, 1994, 1995, 1996, 1999, 2009, 2011, 2013, 2014, 2019, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] (1x):''' 1969 * '''Víťaz Česko-slovenského pohára (5x):''' 1962, 1963, 1968, 1974, 1982 * '''Víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (17x):''' 1970, 1972, 1974, 1976, 1982, 1983, 1989, 1994, 1997, 1999, 2010, 2011, 2013, 2017, 2018, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenského Superpohára/Matičného Pribinovho pohára]] (4x):''' 1994, 1996, 2009, 2014 *'''Víťaz''' '''Interpohára (9x):''' 1968, 1970, 1972, 1973, 1974, 1977, 1990, 1992, 1994 == Najlepší ligoví strelci == {| class="wikitable" !Rok !Víťaz !Klub !Počet gólov |- |1941 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> ? </center> |- |1942 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> ? </center> |- |1944 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 33 </center> |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Emil Pažický]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1972 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Čapkovič]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1981 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Marián Masný]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 16 </center> |- |1992 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 27 </center> |- |1993 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 24 </center> |- |2009 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Pavol Masaryk]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 15 </center> |- |2011 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Šebo]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 22 </center> |- | rowspan="2" |2017 |{{GIN}} [[Seydouba Soumah]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 20 </center> |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Hlohovský]] |[[MŠK Žilina]] |<center> 20 </center> |- |2019 |{{SVN}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 29 </center> |- |2020 |{{SLO}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 12* </center> |} Poznámka: * sezóna 2019/2020 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class=wikitable |+ |- bgcolor="#f2eeaa" ! align="center" |sezóna !! súťaž !! kolo !! štát !! klub !! skóre |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" | [[Liga majstrov UEFA|EPM]] |predkolo |{{flagicon|Poľsko}} |[[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] |4–0, 0–2 |- |osemfinále |{{SUI}} |[[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] |1–0, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |osemfinále |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Lausanne Sports]] |1–1, 1–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Anglicko}} |[[Tottenham Hotspur]] |2–0, 0–6 |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Fínsko}} |[[Helsingin Palloseura]] |4–1, 8–1 |- |osemfinále |{{flagicon|Wales}} |[[Borough United]] |1–0, 3–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] |0–1, 0–1 |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Bor|NK Bor]] |3–0, 0–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Portugalsko}} |[[FC Porto]] |0–1, 4–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Taliansko}} |[[Torino FC|AC Torino]] |1–0, 2–1 |- |semifinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[AFC Dunfermline]] |1–1, 1–0 |- |finále |{{flagicon|Španielsko}} |[[FC Barcelona]] |3–2 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 0–0 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|BK 03 Kodaň]] |2–1, 2–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Grécko}} |[[Panathinaikos FC]] |0–3, 2–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Vojvodina Novi Sad]] |6–0, 2–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[UD Las Palmas]] |2–2, 0–1 |- |[[Európsky pohár majstrov 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Belgicko}} |[[RSC Anderlecht|RSC Anderlecht Brusel]] |4–2, 1–3 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1975/1976|1975/76]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Derby County FC]] |1–0, 0–3 |- |2. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Queens Park Rangers FC]] |3–3, 2–5 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[Inter Milan]] |0–2, 2–1 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Grasshopper Club Zürich]] |3–0, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[Real Madrid]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |4–1, 0–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AC Milan]] |0–1, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Aston Villa]] |0–0, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|NIR|Severné Írsko}} |[[Portadown FC]] |2–0, 3–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|FC Kodaň]] |1–0, 1–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[Borussia Dortmund]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[NK Osijek]] |4–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[1. FC Kaiserslautern]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Írsko}} |[[St. Patrick's Athletic]] |4–3, 1–0 |- |2. predkolo |{{flagicon|Turecko}} |[[Trabzonspor]] |2–1, 1–4 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[Levski Sofia]] |1–1, 2–1 |- |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Chelsea FC]] |0–2, 0–2 |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |[[Lokomotivi Tbilisi]] |2–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[Cwmbran Town FC]] |4–0, 1–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Česko}} |[[FC Slovan Liberec]] |0–2, 1–0 |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{flagicon|Luxembursko}} |[[FC Differdange 03]] |2–0, 3–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Rapid Wien]] |1–3, 1–0 |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bosna a Hercegovina}} |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |0–1, 4–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Grécko}} |[[Olympiakos Pireus]] |0–2, 0–2 |- |[[Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Holandsko}} |[[Ajax Amsterdam]] |0–5, 1–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{flagicon|Srbsko}} |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] |2–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[VfB Stuttgart]] |0–1, 2–2 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Kazachstan}} |[[FC Tobol]] |2–0, 1–1 |- |3. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[APOEL FC|APOEL]] |0–0, 0–2 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AS Roma|AS Rím]] |2–1, 1–1 |- | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Španielsko}} |[[Athletic Bilbao]] |1–2, 1–2 |- |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Red Bull Salzburg|RB Salzburg]] |2–3, 0–3 |- |{{Flagicon|FRA}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |0–0, 0–1 |- |2013/14|[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[The New Saints FC]] |1–0, 2–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} |[[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]] |2–1, 0–0 |- |4. predkolo |{{flagicon|Bielorusko}} |[[BATE Borisov]] |1–1, 0–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |skupina I |{{flagicon|Taliansko}} |[[SSC Neapol|Neapol]] |0–2, 0–3 |- |{{flagicon|Česko}} |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |0–3, 0–4 |- |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–5, 1–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{GIB}} |[[Europa FC|Europa]] |3–0, 6–0 |- |2. predkolo |{{IRL}} |[[UC Dublin]] |1–0, 5–1 |- |3. predkolo |{{RUS}} |[[FK Krasnodar|Krasnodar]] |3–3, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} |[[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] |0–0, kont. |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} |[[FK Jelgava|Jelgava]] |0–0, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} |[[FC Pyunik|Pyunik]] |4–1, 5–0 |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} |[[Lyngby BK|Lyngby]] |0–1, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{MDA}} |[[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] |4–2, 5–0 |- |2. predkolo |{{MLT}} |[[Balzan FC|Balzan]] |1–2, 3–1 |- |3. predkolo |{{AUT}} |[[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] |2–1, 0–4 |- | rowspan="7" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}} |[[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] |1–1, 1–1 (2:3 pen.) |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} |[[KF Feronikeli|Feronikeli]] |2–1, 2–0 |- |3. predkolo |{{IRL}} |[[Dundalk FC|Dundalk]] |1–0, 3–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |[[PAOK Solún]] |1–0, 2–3 |- | rowspan="3" |skupina K |{{TUR}} |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] |4–2, 1–2 |- |{{POR}} |[[S.C. Braga|Braga]] |2–2, 2–4 |- |{{ENG}} |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] |1–2, 0–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{ISL}} |[[Klasvik]] |0-3, kont. |- |[[Európska liga]] |2. predkolo |{{FIN}} |[[KuPS Kuupio]] |1-2 (3:4 pen.) |- | rowspan="7" |[[2020/21|2021/22]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{IRL}} |Shamrock Rovers |2–0, 1–2 |- |2. predkolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–0, 2–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |3–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |Olympiakos Pireus |0–3, 2–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Dánsko}} |FC Kodaň |1–3, 0–2 |- |{{GRE}} |PAOK Solún |0–0, 1–1 |- |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |2–0, 4–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21|2022/23]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |Dinamo Batumi |0:0, 2:1 |- |2. predkolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |2:1, |} == Sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Incheba|INCHEBA]] |- |1993–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |[[Doprastav]] |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020- |Niké |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adrián Chovan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|meno=[[Matúš Ružinský]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Michal Šulla]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adam Hrdina]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Belgicko|poz=O|meno=[[Siemen Voet]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Richard Križan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Myenty Abena]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Česko|poz=O|meno=[[Jurij Medveděv]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Pauschek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Lucas Lovat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Vernon de Marco Morlacchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Uche Agbo]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Maďarsko|poz=Z|meno=[[Dávid Holman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Ibrahim Rabiu]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Alen Mustafič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[David Hrnčár]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Green]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Jaba Kankava]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Jaromír Zmrhal]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Juraj Kucka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Čakvetadze]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Ivan Šaponjić]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Venezuela|poz=Ú|meno=[[Erik Ramirez]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Čavrić]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot|{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} === Rezervný tím === '''ŠK Slovan Bratislava U21''' pôsobí v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/2021]] v [[2. slovenská futbalová liga|2. najvyššej slovenskej futbalovej lige]]. == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Marián Zeman]] * [[Róbert Vittek]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [https://archive.is/20121217163805/https://plus.google.com/100470369929670845797/posts Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Google+] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] h0tdmi9o7n3l3om5m2f0emphu3y5poz 7415068 7415037 2022-07-22T23:20:40Z DO 42103 dopísaná kapitola o rivaloch wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=ŠK Slovan Bratislava |ponožky2=0000CC |vzor_t2=_slovan1920a |vzor_pp2=_slovan1920a |vzor_tr2=_slovan1920a |vzor_po2=_slovan1920a |ľavéplece2=0000CC |telo2=0000CC |pravéplece2=0000CC |trenírky2=0000CC |vzor_lp3= |ponožky1=FFFFFF |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_slovan1920a |trenírky1=FFFFFF |obrázok=[[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss st.]] |celýnázov=Športový klub Slovan Bratislava |prezývka=Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa |založený=3.5.1919 |rozpustený= |štadión=[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] |kapacita=22 500 |majiteľ={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] |predseda={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík ml.]] |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |pozícia=Fortuna liga, 1. miesto |vzor_lp1=_slovan1920h |vzor_t1=_slovan1920h |vzor_pp1=_slovan1920h |vzor_tr1=_slovan1920h |vzor_po1=_slovan1920h |ľavéplece1=FFFFFF |telo1=FFFFFF |ponožky3= }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 27 majstrovských titulov (11 v ére samostatnosti). V historickej tabuľke mu patrí tretie miesto za [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] a [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], ale pred [[Dukla Praha|Duklou Praha]]. Založený bol 3.5.1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán Richard Brunner. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspel neskôr aj v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 50 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 27 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a UEFA. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919 – 1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo 1. ČsŠK Bratislava z roku 1919. Mená hráčov sa nezachovali]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste]]. 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Česko-slovenský športový klub Bratislava''. Prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939 – 1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948 – 1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953 – 1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961 – 1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969 – 1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jána Hucka po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990 – 1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Slaviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996 – 2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]] neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004 – 2018)=== 24. januára 2005 bol Slovan predaný do rúk nového majiteľa a na čelo klubu sa postavil bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]]. Ako jeden z prvých cieľov si stanovil vyplatenie podlžností bývalým hráčom klubu. V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku lige, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorets Razgrad|Ludogoretsu Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Sheriff Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]]. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali 3 tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3). [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|FK Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. Ten bol neskôr odvolaný a nahradený Jánom Kozákom ml. === Návrat na Tehelné pole (2019 –) === Slovan dokázal priviesť do tímu kvalitných zahraničných hráčov, z ktorých najviac vyčnievali [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] a [[Maroko|Maročan]] [[Moha Rharsalla Khadfi|Moha]]. Kapitánom mužstva bol [[Bulharsko|Bulhar]] [[Vasil Božikov]]. Slovan vypadol až v 3. predkole Európskej ligy, keď vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], no nad jeho sily bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (2:1, 0:4). V lige našiel Slovan premožiteľa len dvakrát ([[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]]), keď už bolo rozhodnuté o tom, že ligu vyhrá práve Slovan. Fortuna ligu Slovan vyhral s náskokom 17 bodov pred Dunajskou Stredou a Ružomberkom. Najlepším strelcom Slovana a celej ligy sa stal Andraž Šporar, ktorý vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]] (29 gólov v 32 zápasoch). V pohári Slovan nešťastne vypadol po neoprávnenom štarte [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičića]]. Zápas bol kontumovaný v prospech [[TJ Iskra Horné Orešany|Horných Orešian]]. V nasledujúcej sezóne sa Slovan stal opäť šampiónom Fortuna ligy, zvíťazil aj v slovenskom pohári a zahral si aj skupinovú fázu Európskej ligy. Mužstvo prebral na začiatku sezóny po odvolaní Martina Ševelu (vypadnutie v 1.predkole LM) vtedajší tréner juniorky Ján Kozák ml. Ten bol na začiatku sezóny 2020/21 odvolaný pre neuspokojivý herný prejav mužstva po pohárovom zápase v Beluši. Mužstvo prebral slovinský tréner Darko Milanič, ktorý bol odvolaný po 8.kole nadstavby pre neuspokojivý herný prejav mužstva a zlé výsledky. Milaničovi sa stala osudnou prehra na domácom štadióne [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], kde Slovan prehral s Dunajskou Stredou 0:1. Týždeň predtým Slovan prehral aj najväčšie slovenské derby proti Trnave. Novým hlavným trénerom Slovana sa stal opäť [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3–1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do 1. ČsŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startiup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na a pri štadiónoch v lige. Od 90.-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčínanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nie len na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúškovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčínanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchal vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurečných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontroloval" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovansitická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu zpred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týžden pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále až prehnane oživovali spomienky zpred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == * '''Amatérsky majster Česko-Slovenska (2x):''' 1927, 1930 * '''Majster [[Česko-slovenská futbalová liga|Česko-Slovenska]] (8x):''' 1949, 1950, 1951, 1955, 1970, 1974, 1975, 1992 * '''Majster [[Fortuna liga|Slovenska]] (19x):''' 1926, 1927, 1930, 1932, 1940, 1941, 1942, 1944, 1994, 1995, 1996, 1999, 2009, 2011, 2013, 2014, 2019, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] (1x):''' 1969 * '''Víťaz Česko-slovenského pohára (5x):''' 1962, 1963, 1968, 1974, 1982 * '''Víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (17x):''' 1970, 1972, 1974, 1976, 1982, 1983, 1989, 1994, 1997, 1999, 2010, 2011, 2013, 2017, 2018, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenského Superpohára/Matičného Pribinovho pohára]] (4x):''' 1994, 1996, 2009, 2014 *'''Víťaz''' '''Interpohára (9x):''' 1968, 1970, 1972, 1973, 1974, 1977, 1990, 1992, 1994 == Najlepší ligoví strelci == {| class="wikitable" !Rok !Víťaz !Klub !Počet gólov |- |1941 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> ? </center> |- |1942 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> ? </center> |- |1944 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 33 </center> |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Emil Pažický]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1972 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Čapkovič]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1981 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Marián Masný]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 16 </center> |- |1992 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 27 </center> |- |1993 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 24 </center> |- |2009 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Pavol Masaryk]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 15 </center> |- |2011 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Šebo]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 22 </center> |- | rowspan="2" |2017 |{{GIN}} [[Seydouba Soumah]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 20 </center> |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Hlohovský]] |[[MŠK Žilina]] |<center> 20 </center> |- |2019 |{{SVN}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 29 </center> |- |2020 |{{SLO}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 12* </center> |} Poznámka: * sezóna 2019/2020 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class=wikitable |+ |- bgcolor="#f2eeaa" ! align="center" |sezóna !! súťaž !! kolo !! štát !! klub !! skóre |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" | [[Liga majstrov UEFA|EPM]] |predkolo |{{flagicon|Poľsko}} |[[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] |4–0, 0–2 |- |osemfinále |{{SUI}} |[[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] |1–0, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |osemfinále |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Lausanne Sports]] |1–1, 1–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Anglicko}} |[[Tottenham Hotspur]] |2–0, 0–6 |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Fínsko}} |[[Helsingin Palloseura]] |4–1, 8–1 |- |osemfinále |{{flagicon|Wales}} |[[Borough United]] |1–0, 3–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] |0–1, 0–1 |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Bor|NK Bor]] |3–0, 0–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Portugalsko}} |[[FC Porto]] |0–1, 4–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Taliansko}} |[[Torino FC|AC Torino]] |1–0, 2–1 |- |semifinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[AFC Dunfermline]] |1–1, 1–0 |- |finále |{{flagicon|Španielsko}} |[[FC Barcelona]] |3–2 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 0–0 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|BK 03 Kodaň]] |2–1, 2–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Grécko}} |[[Panathinaikos FC]] |0–3, 2–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Vojvodina Novi Sad]] |6–0, 2–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[UD Las Palmas]] |2–2, 0–1 |- |[[Európsky pohár majstrov 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Belgicko}} |[[RSC Anderlecht|RSC Anderlecht Brusel]] |4–2, 1–3 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1975/1976|1975/76]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Derby County FC]] |1–0, 0–3 |- |2. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Queens Park Rangers FC]] |3–3, 2–5 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[Inter Milan]] |0–2, 2–1 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Grasshopper Club Zürich]] |3–0, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[Real Madrid]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |4–1, 0–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AC Milan]] |0–1, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Aston Villa]] |0–0, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|NIR|Severné Írsko}} |[[Portadown FC]] |2–0, 3–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|FC Kodaň]] |1–0, 1–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[Borussia Dortmund]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[NK Osijek]] |4–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[1. FC Kaiserslautern]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Írsko}} |[[St. Patrick's Athletic]] |4–3, 1–0 |- |2. predkolo |{{flagicon|Turecko}} |[[Trabzonspor]] |2–1, 1–4 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[Levski Sofia]] |1–1, 2–1 |- |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Chelsea FC]] |0–2, 0–2 |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |[[Lokomotivi Tbilisi]] |2–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[Cwmbran Town FC]] |4–0, 1–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Česko}} |[[FC Slovan Liberec]] |0–2, 1–0 |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{flagicon|Luxembursko}} |[[FC Differdange 03]] |2–0, 3–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Rapid Wien]] |1–3, 1–0 |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bosna a Hercegovina}} |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |0–1, 4–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Grécko}} |[[Olympiakos Pireus]] |0–2, 0–2 |- |[[Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Holandsko}} |[[Ajax Amsterdam]] |0–5, 1–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{flagicon|Srbsko}} |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] |2–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[VfB Stuttgart]] |0–1, 2–2 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Kazachstan}} |[[FC Tobol]] |2–0, 1–1 |- |3. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[APOEL FC|APOEL]] |0–0, 0–2 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AS Roma|AS Rím]] |2–1, 1–1 |- | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Španielsko}} |[[Athletic Bilbao]] |1–2, 1–2 |- |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Red Bull Salzburg|RB Salzburg]] |2–3, 0–3 |- |{{Flagicon|FRA}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |0–0, 0–1 |- |2013/14|[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[The New Saints FC]] |1–0, 2–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} |[[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]] |2–1, 0–0 |- |4. predkolo |{{flagicon|Bielorusko}} |[[BATE Borisov]] |1–1, 0–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |skupina I |{{flagicon|Taliansko}} |[[SSC Neapol|Neapol]] |0–2, 0–3 |- |{{flagicon|Česko}} |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |0–3, 0–4 |- |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–5, 1–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{GIB}} |[[Europa FC|Europa]] |3–0, 6–0 |- |2. predkolo |{{IRL}} |[[UC Dublin]] |1–0, 5–1 |- |3. predkolo |{{RUS}} |[[FK Krasnodar|Krasnodar]] |3–3, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} |[[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] |0–0, kont. |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} |[[FK Jelgava|Jelgava]] |0–0, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} |[[FC Pyunik|Pyunik]] |4–1, 5–0 |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} |[[Lyngby BK|Lyngby]] |0–1, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{MDA}} |[[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] |4–2, 5–0 |- |2. predkolo |{{MLT}} |[[Balzan FC|Balzan]] |1–2, 3–1 |- |3. predkolo |{{AUT}} |[[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] |2–1, 0–4 |- | rowspan="7" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}} |[[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] |1–1, 1–1 (2:3 pen.) |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} |[[KF Feronikeli|Feronikeli]] |2–1, 2–0 |- |3. predkolo |{{IRL}} |[[Dundalk FC|Dundalk]] |1–0, 3–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |[[PAOK Solún]] |1–0, 2–3 |- | rowspan="3" |skupina K |{{TUR}} |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] |4–2, 1–2 |- |{{POR}} |[[S.C. Braga|Braga]] |2–2, 2–4 |- |{{ENG}} |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] |1–2, 0–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{ISL}} |[[Klasvik]] |0-3, kont. |- |[[Európska liga]] |2. predkolo |{{FIN}} |[[KuPS Kuupio]] |1-2 (3:4 pen.) |- | rowspan="7" |[[2020/21|2021/22]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{IRL}} |Shamrock Rovers |2–0, 1–2 |- |2. predkolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–0, 2–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |3–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |Olympiakos Pireus |0–3, 2–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Dánsko}} |FC Kodaň |1–3, 0–2 |- |{{GRE}} |PAOK Solún |0–0, 1–1 |- |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |2–0, 4–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21|2022/23]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |Dinamo Batumi |0:0, 2:1 |- |2. predkolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |2:1, |} == Sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Incheba|INCHEBA]] |- |1993–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |[[Doprastav]] |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020- |Niké |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adrián Chovan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|meno=[[Matúš Ružinský]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Michal Šulla]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adam Hrdina]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Belgicko|poz=O|meno=[[Siemen Voet]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Richard Križan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Myenty Abena]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Česko|poz=O|meno=[[Jurij Medveděv]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Pauschek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Lucas Lovat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Vernon de Marco Morlacchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Uche Agbo]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Maďarsko|poz=Z|meno=[[Dávid Holman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Ibrahim Rabiu]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Alen Mustafič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[David Hrnčár]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Green]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Jaba Kankava]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Jaromír Zmrhal]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Juraj Kucka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Čakvetadze]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Ivan Šaponjić]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Venezuela|poz=Ú|meno=[[Erik Ramirez]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Čavrić]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot|{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} === Rezervný tím === '''ŠK Slovan Bratislava U21''' pôsobí v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/2021]] v [[2. slovenská futbalová liga|2. najvyššej slovenskej futbalovej lige]]. == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Marián Zeman]] * [[Róbert Vittek]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [https://archive.is/20121217163805/https://plus.google.com/100470369929670845797/posts Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Google+] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] nu460303qurnruxp9z5sxh92mjmnjx0 7415070 7415068 2022-07-22T23:25:01Z DO 42103 /* Referencie */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=ŠK Slovan Bratislava |ponožky2=0000CC |vzor_t2=_slovan1920a |vzor_pp2=_slovan1920a |vzor_tr2=_slovan1920a |vzor_po2=_slovan1920a |ľavéplece2=0000CC |telo2=0000CC |pravéplece2=0000CC |trenírky2=0000CC |vzor_lp3= |ponožky1=FFFFFF |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_slovan1920a |trenírky1=FFFFFF |obrázok=[[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] |tréner={{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss st.]] |celýnázov=Športový klub Slovan Bratislava |prezývka=Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa |založený=3.5.1919 |rozpustený= |štadión=[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] |kapacita=22 500 |majiteľ={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] |predseda={{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík ml.]] |liga=[[Fortuna liga]] |pravéplece1=FFFFFF |sezóna=[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |pozícia=Fortuna liga, 1. miesto |vzor_lp1=_slovan1920h |vzor_t1=_slovan1920h |vzor_pp1=_slovan1920h |vzor_tr1=_slovan1920h |vzor_po1=_slovan1920h |ľavéplece1=FFFFFF |telo1=FFFFFF |ponožky3= }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 27 majstrovských titulov (11 v ére samostatnosti). V historickej tabuľke mu patrí tretie miesto za [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] a [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], ale pred [[Dukla Praha|Duklou Praha]]. Založený bol 3.5.1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán Richard Brunner. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspel neskôr aj v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 50 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 27 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a UEFA. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919 – 1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo 1. ČsŠK Bratislava z roku 1919. Mená hráčov sa nezachovali]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste]]. 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Česko-slovenský športový klub Bratislava''. Prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939 – 1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948 – 1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953 – 1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961 – 1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969 – 1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jána Hucka po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990 – 1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Slaviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996 – 2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]] neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004 – 2018)=== 24. januára 2005 bol Slovan predaný do rúk nového majiteľa a na čelo klubu sa postavil bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]]. Ako jeden z prvých cieľov si stanovil vyplatenie podlžností bývalým hráčom klubu. V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku lige, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorets Razgrad|Ludogoretsu Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Sheriff Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]]. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali 3 tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3). [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|FK Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. Ten bol neskôr odvolaný a nahradený Jánom Kozákom ml. === Návrat na Tehelné pole (2019 –) === Slovan dokázal priviesť do tímu kvalitných zahraničných hráčov, z ktorých najviac vyčnievali [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] a [[Maroko|Maročan]] [[Moha Rharsalla Khadfi|Moha]]. Kapitánom mužstva bol [[Bulharsko|Bulhar]] [[Vasil Božikov]]. Slovan vypadol až v 3. predkole Európskej ligy, keď vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], no nad jeho sily bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (2:1, 0:4). V lige našiel Slovan premožiteľa len dvakrát ([[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]]), keď už bolo rozhodnuté o tom, že ligu vyhrá práve Slovan. Fortuna ligu Slovan vyhral s náskokom 17 bodov pred Dunajskou Stredou a Ružomberkom. Najlepším strelcom Slovana a celej ligy sa stal Andraž Šporar, ktorý vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]] (29 gólov v 32 zápasoch). V pohári Slovan nešťastne vypadol po neoprávnenom štarte [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičića]]. Zápas bol kontumovaný v prospech [[TJ Iskra Horné Orešany|Horných Orešian]]. V nasledujúcej sezóne sa Slovan stal opäť šampiónom Fortuna ligy, zvíťazil aj v slovenskom pohári a zahral si aj skupinovú fázu Európskej ligy. Mužstvo prebral na začiatku sezóny po odvolaní Martina Ševelu (vypadnutie v 1.predkole LM) vtedajší tréner juniorky Ján Kozák ml. Ten bol na začiatku sezóny 2020/21 odvolaný pre neuspokojivý herný prejav mužstva po pohárovom zápase v Beluši. Mužstvo prebral slovinský tréner Darko Milanič, ktorý bol odvolaný po 8.kole nadstavby pre neuspokojivý herný prejav mužstva a zlé výsledky. Milaničovi sa stala osudnou prehra na domácom štadióne [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], kde Slovan prehral s Dunajskou Stredou 0:1. Týždeň predtým Slovan prehral aj najväčšie slovenské derby proti Trnave. Novým hlavným trénerom Slovana sa stal opäť [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3–1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do 1. ČsŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startiup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na a pri štadiónoch v lige. Od 90.-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčínanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nie len na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúškovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčínanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchal vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurečných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana¹. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontroloval" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovansitická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu zpred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týžden pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále až prehnane oživovali spomienky zpred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == * '''Amatérsky majster Česko-Slovenska (2x):''' 1927, 1930 * '''Majster [[Česko-slovenská futbalová liga|Česko-Slovenska]] (8x):''' 1949, 1950, 1951, 1955, 1970, 1974, 1975, 1992 * '''Majster [[Fortuna liga|Slovenska]] (19x):''' 1926, 1927, 1930, 1932, 1940, 1941, 1942, 1944, 1994, 1995, 1996, 1999, 2009, 2011, 2013, 2014, 2019, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] (1x):''' 1969 * '''Víťaz Česko-slovenského pohára (5x):''' 1962, 1963, 1968, 1974, 1982 * '''Víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (17x):''' 1970, 1972, 1974, 1976, 1982, 1983, 1989, 1994, 1997, 1999, 2010, 2011, 2013, 2017, 2018, 2020, 2021 * '''Víťaz [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenského Superpohára/Matičného Pribinovho pohára]] (4x):''' 1994, 1996, 2009, 2014 *'''Víťaz''' '''Interpohára (9x):''' 1968, 1970, 1972, 1973, 1974, 1977, 1990, 1992, 1994 == Najlepší ligoví strelci == {| class="wikitable" !Rok !Víťaz !Klub !Počet gólov |- |1941 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> ? </center> |- |1942 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> ? </center> |- |1944 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Arpáš]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 33 </center> |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Emil Pažický]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1972 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Čapkovič]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 19 </center> |- |1981 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Marián Masný]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 16 </center> |- |1992 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 27 </center> |- |1993 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] |'''ŠK Slovan Bratislava''' |<center> 24 </center> |- |2009 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Pavol Masaryk]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 15 </center> |- |2011 |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Šebo]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 22 </center> |- | rowspan="2" |2017 |{{GIN}} [[Seydouba Soumah]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 20 </center> |- |{{minivlajka|Slovensko}}[[Filip Hlohovský]] |[[MŠK Žilina]] |<center> 20 </center> |- |2019 |{{SVN}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 29 </center> |- |2020 |{{SLO}} [[Andraž Šporar]] |[[ŠK Slovan Bratislava|'''ŠK Slovan Bratislava''']] |<center> 12* </center> |} Poznámka: * sezóna 2019/2020 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class=wikitable |+ |- bgcolor="#f2eeaa" ! align="center" |sezóna !! súťaž !! kolo !! štát !! klub !! skóre |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" | [[Liga majstrov UEFA|EPM]] |predkolo |{{flagicon|Poľsko}} |[[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] |4–0, 0–2 |- |osemfinále |{{SUI}} |[[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] |1–0, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |osemfinále |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Lausanne Sports]] |1–1, 1–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Anglicko}} |[[Tottenham Hotspur]] |2–0, 0–6 |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Fínsko}} |[[Helsingin Palloseura]] |4–1, 8–1 |- |osemfinále |{{flagicon|Wales}} |[[Borough United]] |1–0, 3–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] |0–1, 0–1 |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Bor|NK Bor]] |3–0, 0–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Portugalsko}} |[[FC Porto]] |0–1, 4–0 |- |štvrťfinále |{{flagicon|Taliansko}} |[[Torino FC|AC Torino]] |1–0, 2–1 |- |semifinále |{{flagicon|Škótsko}} |[[AFC Dunfermline]] |1–1, 1–0 |- |finále |{{flagicon|Španielsko}} |[[FC Barcelona]] |3–2 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 0–0 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|BK 03 Kodaň]] |2–1, 2–2 |- |osemfinále |{{flagicon|Grécko}} |[[Panathinaikos FC]] |0–3, 2–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Juhoslávia}} |[[FK Vojvodina Novi Sad]] |6–0, 2–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[UD Las Palmas]] |2–2, 0–1 |- |[[Európsky pohár majstrov 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Belgicko}} |[[RSC Anderlecht|RSC Anderlecht Brusel]] |4–2, 1–3 |- | rowspan="2" |[[Európsky pohár majstrov 1975/1976|1975/76]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|EPM]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Derby County FC]] |1–0, 0–3 |- |2. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Queens Park Rangers FC]] |3–3, 2–5 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[Inter Milan]] |0–2, 2–1 |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |1. kolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[Grasshopper Club Zürich]] |3–0, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Španielsko}} |[[Real Madrid]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |4–1, 0–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AC Milan]] |0–1, 0–4 |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Aston Villa]] |0–0, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|NIR|Severné Írsko}} |[[Portadown FC]] |2–0, 3–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} |[[FC København|FC Kodaň]] |1–0, 1–1 |- |2. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[Borussia Dortmund]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[NK Osijek]] |4–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[1. FC Kaiserslautern]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Írsko}} |[[St. Patrick's Athletic]] |4–3, 1–0 |- |2. predkolo |{{flagicon|Turecko}} |[[Trabzonspor]] |2–1, 1–4 |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov|PVP]] |predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[Levski Sofia]] |1–1, 2–1 |- |1. kolo |{{flagicon|Anglicko}} |[[Chelsea FC]] |0–2, 0–2 |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] |1–2, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |[[Lokomotivi Tbilisi]] |2–0, 2–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[GNK Dinamo Záhreb]] |0–3, 1–1 |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[Cwmbran Town FC]] |4–0, 1–0 |- |1. kolo |{{flagicon|Česko}} |[[FC Slovan Liberec]] |0–2, 1–0 |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{flagicon|Luxembursko}} |[[FC Differdange 03]] |2–0, 3–0 |- |2. kolo |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Rapid Wien]] |1–3, 1–0 |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bosna a Hercegovina}} |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |0–1, 4–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Grécko}} |[[Olympiakos Pireus]] |0–2, 0–2 |- |[[Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Holandsko}} |[[Ajax Amsterdam]] |0–5, 1–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{flagicon|Srbsko}} |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] |2–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{flagicon|Nemecko}} |[[VfB Stuttgart]] |0–1, 2–2 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Kazachstan}} |[[FC Tobol]] |2–0, 1–1 |- |3. predkolo |{{flagicon|Cyprus}} |[[APOEL FC|APOEL]] |0–0, 0–2 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Taliansko}} |[[AS Roma|AS Rím]] |2–1, 1–1 |- | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Španielsko}} |[[Athletic Bilbao]] |1–2, 1–2 |- |{{flagicon|Rakúsko}} |[[Red Bull Salzburg|RB Salzburg]] |2–3, 0–3 |- |{{Flagicon|FRA}} |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |0–0, 0–1 |- |2013/14|[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Bulharsko}} |[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |2–1, 0–3 |- | rowspan="6" |[[Liga majstrov UEFA 2014/2015|2014/15]] | rowspan="3" |[[Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Wales}} |[[The New Saints FC]] |1–0, 2–0 |- |3. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} |[[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]] |2–1, 0–0 |- |4. predkolo |{{flagicon|Bielorusko}} |[[BATE Borisov]] |1–1, 0–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |skupina I |{{flagicon|Taliansko}} |[[SSC Neapol|Neapol]] |0–2, 0–3 |- |{{flagicon|Česko}} |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |0–3, 0–4 |- |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–5, 1–3 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{GIB}} |[[Europa FC|Europa]] |3–0, 6–0 |- |2. predkolo |{{IRL}} |[[UC Dublin]] |1–0, 5–1 |- |3. predkolo |{{RUS}} |[[FK Krasnodar|Krasnodar]] |3–3, 0–2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} |[[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] |0–0, kont. |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} |[[FK Jelgava|Jelgava]] |0–0, 0–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} |[[FC Pyunik|Pyunik]] |4–1, 5–0 |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} |[[Lyngby BK|Lyngby]] |0–1, 1–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{MDA}} |[[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] |4–2, 5–0 |- |2. predkolo |{{MLT}} |[[Balzan FC|Balzan]] |1–2, 3–1 |- |3. predkolo |{{AUT}} |[[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] |2–1, 0–4 |- | rowspan="7" |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Čierna Hora}} |[[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] |1–1, 1–1 (2:3 pen.) |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} |[[KF Feronikeli|Feronikeli]] |2–1, 2–0 |- |3. predkolo |{{IRL}} |[[Dundalk FC|Dundalk]] |1–0, 3–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |[[PAOK Solún]] |1–0, 2–3 |- | rowspan="3" |skupina K |{{TUR}} |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] |4–2, 1–2 |- |{{POR}} |[[S.C. Braga|Braga]] |2–2, 2–4 |- |{{ENG}} |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] |1–2, 0–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{ISL}} |[[Klasvik]] |0-3, kont. |- |[[Európska liga]] |2. predkolo |{{FIN}} |[[KuPS Kuupio]] |1-2 (3:4 pen.) |- | rowspan="7" |[[2020/21|2021/22]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{IRL}} |Shamrock Rovers |2–0, 1–2 |- |2. predkolo |{{flagicon|Švajčiarsko}} |[[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] |0–0, 2–3 |- | rowspan="2" |[[Európska liga]] |3. predkolo |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |3–1, 1–1 |- |4. predkolo |{{GRE}} |Olympiakos Pireus |0–3, 2–2 |- | rowspan="3" |[[Európska liga|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |skupina F |{{flagicon|Dánsko}} |FC Kodaň |1–3, 0–2 |- |{{GRE}} |PAOK Solún |0–0, 1–1 |- |{{GIB}} |Lincoln Red Imps |2–0, 4–1 |- | rowspan="2" |[[2020/21|2022/23]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |Dinamo Batumi |0:0, 2:1 |- |2. predkolo |{{flagicon|Maďarsko}} |[[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]] |2:1, |} == Sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Incheba|INCHEBA]] |- |1993–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |[[Doprastav]] |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020- |Niké |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adrián Chovan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|meno=[[Matúš Ružinský]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Michal Šulla]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Adam Hrdina]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Belgicko|poz=O|meno=[[Siemen Voet]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Richard Križan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Myenty Abena]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Česko|poz=O|meno=[[Jurij Medveděv]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Pauschek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Lucas Lovat]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Vernon de Marco Morlacchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Uche Agbo]]}} {{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Maďarsko|poz=Z|meno=[[Dávid Holman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Ibrahim Rabiu]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Z|meno=[[Alen Mustafič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[David Hrnčár]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Green]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Jaba Kankava]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Jaromír Zmrhal]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Juraj Kucka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Čakvetadze]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Ivan Šaponjić]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Venezuela|poz=Ú|meno=[[Erik Ramirez]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Srbsko|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Čavrić]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot|{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} === Rezervný tím === '''ŠK Slovan Bratislava U21''' pôsobí v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/2021]] v [[2. slovenská futbalová liga|2. najvyššej slovenskej futbalovej lige]]. == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Marián Zeman]] * [[Róbert Vittek]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) </div> == Referencie == [https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/ ¹ https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [https://archive.is/20121217163805/https://plus.google.com/100470369929670845797/posts Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Google+] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] dhr7pmpnfhvg9ekib3mrb1s7i0e16yl 0 69981 7414905 5567100 2022-07-22T12:32:44Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jakob Johann von Uexküll |Portrét = Uex photo full.jpg |Popis = nemecký biológ |Dátum narodenia = [[8. september]] [[1864]] |Miesto narodenia = [[Mihkli]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1944|7|25|1864|9|8}} |Miesto úmrtia = [[Capri (ostrov)|Capri]], [[Taliansko]] |}} '''Jakob Johann von Uexküll''' (* [[8. september]] [[1864]], [[Mihkli]], [[Estónsko]] – † [[25. júl]] [[1944]], [[Capri (ostrov)|Capri]], [[Taliansko]]) bol [[Nemecko|nemecký]] biológ estónskeho pôvodu, jeden zo zakladateľov [[ekológia|ekológie]] a [[Biosémiotika|biosémiotiky]]. V rokoch [[1925]]-[[1934]] pôsobil ako profesor v [[Hamburg]]u. Uexküll skúmal správanie organizmu v jeho prostredí. Podľa Uexkülla zvieratá nie sú iba objekty, ale sú to aj subjekty, ktorých podstatnou činnosťou je pozorovanie a pôsobenie a ktorých prostredie je práve také mnohotvárne aké mnohotvárne sú zvieratá. Všetky zvieracie subjekty, od najjednoduchších po najrozvinutejšie, sú s rovnakou dokonalosťou prispôsobené svojmu prostrediu. Jednoduchému živočíchovi zodpovedá jednoduché prostredie, rozvinutému práve tak bohato členené prostredie. Zatiaľ čo však zvieratá majú zakaždým iba svoje prostredie, človek sa vyznačuje tým, že má usporiadaný svet uchopiteľný ako celok. Pojem prostredie vyjadril nemeckým slovom ''Umwelt'', ktoré sa dodnes používa v zmysle ''[[životné prostredie]]'' alebo ''okolité prostredie''. == Dielo == * 1905. Leitfaden in das Studium der experimentellen Biologie der Wassertiere. Wiesbaden: J.F.Bergmann. * 1909. Umwelt und Innenwelt der Tiere. Berlin: J. Springer. * 1913. Bausteine zu einer biologischen Weltanschauung. Gesammelte Aufsätze, herausgegeben und eingeleitet von Felix Groß. München: F.Bruckmann A.-G.. * 1920. Biologische Briefe an eine Dame. Berlin: Verlag von Gebrüder Paetel. * 1920. Staatsbiologie (Anatomie-Physiologie-Pathologie des Staates). Berlin: Verlag von Gebrüder Paetel. (Sonderheft der ''Deutschen Rundschau'', hrg. Rudolf Pechel). * 1920. Theoretische Biologie. Berlin: Verlag von Gebrüder Paetel. * 1921. Umwelt und Innenwelt der Tiere. 2. verm. u. verb. Aufl. Berlin: J. Springer. * 1928. Houston Stewart Chamberlain. Natur und Leben. München: F.Bruckmann A.-G (als Hrsg.). * 1928. Theoretische Biologie. 2. gänzl. neu bearb. Aufl. Berlin: J. Springer. * 1930. Die Lebenslehre (= Das Weltbild, Bücher des lebendigen Wissens, Hrg. Hans Prinzhorn, Bd. 13), Potsdam: Müller und Kiepenheuer Verlag, und Zürich: Orell Füssli Verlag. * 1933. Staatsbiologie: Anatomie-Physiologie-Pathologie des Staates. Hamburg: Hanseatische Verlagsanstalt. * 1934: Streifzüge durch die Umwelten von Tieren und Menschen: Ein Bilderbuch unsichtbarer Welten. (Sammlung: Verständliche Wissenschaft, Bd. 21.) Berlin: J. Springer (mit Kriszat G.). * 1936. Niegeschaute Welten. Die Umwelten meiner Freunde. Ein Erinnerungsbuch. Berlin: S.Fischer. * 1938. Der unsterbliche Geist in der Natur. Gespräche. Christian Wegner Hamburg. * 1939. Nie geschaute Welten. Die Umwelten meiner Freunde. Ein Erinnerungsbuch. 8. Aufl. Berlin. * 1940. Bedeutungslehre (= Bios, Abhandlungen zur theoretischen Biologie und ihrer Geschichte sowie zur Philosophie der organischen Naturwissenschaften. Bd. 10). Leipzig: Verlag von J. A. Barth. * 1940. Der Stein von Werder. Hamburg: Christian Wegner Verlag. * mit Uexküll Th. von 1944. Die ewige Frage: Biologische Variationen über einen platonischen Dialog. Hamburg: Marion von Schröder Verlag. * 1946. Der unsterbliche Geist in der Natur: Gespräche.4. - 8. Tsd. Hamburg: Christian Wegner Verlag. * 1947. Der unsterbliche Geist in der Natur: Gespräche. 9.-18. Tsd. Hamburg: Christian Wegner Verlag. * 1947. Der Sinn des Lebens. Gedanken über die Aufgaben der Biologie. Mitgeteilt in einer Interpretation der zu Bonn 1824 gehaltenen Vorlesung des Johannes Müller ''Von dem Bedürfnis der Physiologie nach einer philosophischen Naturbetrachtung'', mit einem Ausblick von Thure von Uexküll. Godesberg: Verlag Helmut Küpper. * 1949. Nie geschaute Welten. 9.-13. Aufl., Berlin, Frankfurt a. M. * 1950. Das allmächtige Leben. Hamburg: Christian Wegner Verlag. * mit Kriszat G. 1956. Streifzüge durch die Umwelten von Tieren und Menschen: Ein Bilderbuch unsichtbarer Welten. Bedeutungslehre. Mit einem Vorwort von Adolf Portmann. Hamburg: Rowohlt. * 1957. Nie geschaute Welten. München. * 1958. Streifzüge durch die Umwelten von Tieren und Menschen. Bedeutungslehre. Hamburg: Rowohlt (s Kriszat G.). * 1962. Streifzüge durch die Umwelten von Tieren und Menschen. Bedeutungslehre. Hamburg: Rowohlt (s Kriszat G.). * 1963. Niegeschaute Welten. 13. Tsd., Frankfurt a. M. * 1970. Streifzüge durch die Umwelten von Tieren und Menschen. Bedeutungslehre. Frankfurt a. M.: S. Fischer (s Kriszat G.). * 1973. Theoretische Biologie. Frankfurt a. M.: Suhrkamp Taschenbuch Wissenschaft. * 1977. Der Sinn des Lebens. Gedanken über die Aufgaben der Biologie, mitgeteilt in einer Interpretation der zu Bonn 1824 gehaltenen Vorlesung des Johannes Müller ''Von dem Bedürfnis der Physiologie nach einer philosophischen Naturbetrachtung'', mit einem Ausblick von Thure von Uexküll. Stuttgart: Ernst Klatt Verlag. * 1980. Kompositionslehre der Natur. Biologie als undogmatische Naturwissenschaft. Ausgewählte Schriften. Herausgegeben und eingeleitet von Thure von Uexküll. Frankfurt am Main - Berlin - Wien: Verlag Ullstein GmbH. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jakob Johann von Uexküll}} == Externé odkazy == * {{filit|fvu/uexkull_j_j_von.html}} == Zdroj == *Kull, Kalevi 2001. Jakob von Uexküll: An introduction. ''Semiotica'' 134(1/4): 1–59. {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Uexküll, Jakob Johann von}} [[Kategória:Nemeckí biológovia]] [[Kategória:Estónski biológovia]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] 2nwiipw1elly9frphzi8p61rrqrodo1 0 75793 7415000 7360246 2022-07-22T19:30:49Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Palárik |Portrét = Jan Palarik 1863.jpg |Popis = slovenský dramatik a publicista |Dátum narodenia = [[27. apríl]] [[1822]] |Miesto narodenia = [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Rakúske cisárstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1870|12|7|1822|4|27}} |Miesto úmrtia = [[Majcichov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] }} '''Ján Palárik''' (pseudonymy ''Beskydov'', ''Ján Beskydov'', ''Paliarik Ján'') (* [[27. apríl]] [[1822]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22638-28570-55?cc=1554443&wc=9P3L-BZ4:107654301,130141601,130399401,130399402 Záznam o krste v matrike] farnosti Raková</ref> – † [[7. december]] [[1870]], [[Majcichov]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-415049-53?cc=1554443&wc=9P3F-2N5:107654301,114108901,162382501,162401001 Záznam o úmrtí a pohrebe v matrike] farnosti Majcichov</ref>) bol slovenský katolícky kňaz, spisovateľ, dramatik, publicista a organizačný pracovník. Spolu s [[Ján Chalupka|Jánom Chalupkom]] a [[Jonáš Záborský|Jonášom Záborským]] patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej drámy 19. storočia. == Životopis == Pochádzal z [[Kysuce|Kysúc]] z učiteľskej rodiny (rodičmi boli Šimon Palárik a jeho manželka Anna, rod. Pastorková) a tak počiatočné klasické i hudobné vzdelanie (otec bol miestnym organistom) dostal od rodičov. Študoval na gymnáziu v [[Žilina|Žiline]], [[Kecskemét]]e, teológiu študoval v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]], [[Bratislava|Bratislave]] a [[Trnava|Trnave]]. Po vysviacke v Ostrihome 15. januára 1847 pôsobil ako kaplán v [[Starý Tekov|Starom Tekove]], vo [[Štiavnické Bane|Vindšachte]] (dnes Štiavnické Bane) (1850 - 1852), v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a v rokoch 1851 – 1862 na nemeckej fare v [[Budapešť|Budapešti]]. Pôsobenie v hlavnom meste Uhorska bolo vlastne trestom za jeho ''„boj proti cirkevnej hierarchii“'', ktorým vyjadroval túžbu za vytvorenie samostatnej národnej cirkevnej provincie so slovenským arcibiskupstvom v [[Nitra|Nitre]] alebo v [[Trnava|Trnave]]. Budapeštianske „väzenie“ mladému Palárikovi umožnilo väčšiu rozhľadenosť v politických i kultúrnych otázkach no zároveň znamenalo odlúčenie od domoviny, po ktorej tak veľmi túžil. Svoje úsilie preto sústredil na návrat domov. Prvým pokusom malo byť obsadenie uvoľnenej fary v [[Komjatice|Komjaticiach]]. Vyšiel až druhý pokus o návrat na Slovensko. Na príhovor grófky Heleny Esterházyovej, rodenej Bezobrazovovej, sa 23. novembra 1862 dostal ako administrátor do [[Majcichov]]a neďaleko Trnavy (o pol roka, 19. mája 1863, sa stal majcichovským farárom). Toto pôsobisko bolo jeho posledným. Jedným z dôvodov, prečo grófka, príslušníčka rodu, ktorému až do roku 1817 Majcichov patril <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko =|meno =|odkaz na autora =|titul =| url = http://theses.cz/id/fhdr79/88301-855213178.pdf|dátum vydania =|dátum aktualizácie =|dátum prístupu =|vydavateľ = Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Majcichove a kňaz Ján Palárik|miesto =|jazyk =}}</ref> intervenovala v cirkevných kruhoch, boli Palárikove intelektuálne a jazykové schopnosti (plynule ovládal [[Latinčina|latinčinu]], [[Gréčtina|gréčtinu]], [[Maďarčina|maďarčinu]], [[Nemčina|nemčinu]], [[Ruština|ruštinu]], [[Poľština|poľštinu]] a [[Francúzština|francúzštinu]]). Majcichovské pôsobenie znamenalo okrem duchovných povinností (vysluhovanie sviatostí nielen v Majcichove ale aj vo filiálnych obciach [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]] a [[Hoste (okres Galanta)|Hoste]]) aj napr. prácu na farskom gazdovstve, ktoré zabezpečovalo obživu kňaza. Zároveň tu začal organizovať verejný a kultúrny život. == Literárna, publicistická a organizačná činnosť == Okrem kňazstva významnou bola Palárikova činnosť literárna, publicistická, organizačná a vzdelávacia. Do povedomia sa dostal predovšetkým ako významný autor divadelných hier. Stal sa jedným zo zakladateľov modernej slovenskej drámy a priekopníkom divadla a divadelníctva na Slovensku. Po prvých dielach - brožúre ''Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské'' (1852) a preklade mravoučných a náboženských poviedok nemeckého autora Christopha von Schmida (1768 - 1854) ''Spisy pre mládež'' (1855 - 1856) - svoje prvé významné dielo napísal počas pobytu v Budapešti. Bola ním divadelná hra ''[[Inkognito]]'' (1858). Hru napísal ešte rok predtým pod názvom ''Slovenský kosec''. V uvedenom roku bola vydaná v almanachu ''Concordia'' no už pod súčasným názvom. Tu po prvý raz použil svoj pseudonym ''Beskydov'', ktorý si zvolil podľa názvu pohoria [[Beskydy]], čím poukázal na lásku k rodným Kysuciam (Beskydy zasahujú do oblasti Kysúc). V máji 1859 mala hra premiéru vo vtedajšej [[Partizánska Ľupča|Nemeckej Ľupči]] (dnes Partizánska Ľupča). O dva roky nato napísal hru ''[[Drotár (divadelná hra)|Drotár]]'', ktorá mala svoju premiéru ochotníckym súborom v rodnej Rakovej 11. apríla 1860. Posledným dielom, napísaným v Budapešti, bola veselohra ''[[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]'' (1862). Premiéra tejto hry bola v septembri toho istého roka v Trnave. [[Obrázok:Majcichov kostol 06.jpg|right|thumb|180px|Pamätná tabuľa v predsieni [[Kostol Všetkých svätých (Majcichov)|Kostola Všetkých svätých]] v Majcichove pripomínajúca tunajšie pôsobenie Jána Palárika]]Literárne neupadol ani po príchode do Majcichova. Tu v roku 1864 dopísal svoju poslednú divadelnú hru, päťdejstvovú veršovanú historickú drámu inšpirovanú ruskými dejinami, ''[[Dimitrij Samozvanec]]''. Rozsahom najobsiahlejšia hra však nedosiahla kvalitu predchádzajúcich diel. Jej premiéry sa autor nedožil - po vyše sto rokoch od Palárikovej smrti ju až v roku 1988 uviedlo [[Slovenské národné divadlo]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Popri týchto dielach nemožno obísť ani jeho menšie práce náboženského a vzdelávacieho charakteru, ktoré vznikli na fare v Majcichove. Išlo predovšetkým o rôzne učebnice, napr. ''Katechizmus pre začiatočníkov'', ''Prvá čítanka a mluvnica'', ''Druhá čítanka a mluvnica'', ''Šlabikár slovenský'', ''Tretia mluvnica slovenská'' či ''Náuka skladania listov písomností jednacích''. Svojimi literárnymi článkami a polemikami prispieval tiež do viacerých novín a časopisov. Ján Palárik sa do povedomia zapísal aj svojou publicistickou a editorskou činnosťou. Ešte ako kaplán v Štiavnických Baniach začal s vydávaním periodika [[Cyrill a Method-Katolícke noviny|''Cyrill a Method'',]] ''„prvého Slovenského cirkevného časopisu pre Cirkev a školu“''. Keď sa stal kaplánom v Banskej Štiavnici, okrem pokračovania vydávania ''Cyrilla a Methoda'' začal vydávať ďalší časopis ''Listy pro výchovu, školu a literatúru''. Ďalším periodikom boli ''Katolícke noviny pre dom a cirkev'', vydávané v Budapešti. Spolu s priateľom, kňazom [[Jozef Karol Viktorin|Jozefom Viktorínom]] vydával beletristický almanach ''Svornosť'' (1857), časopis pre literatúru a umenie ''Sokol'' (1861) a spolu s ním a ďalšími národovcami známe politické noviny ''[[Pešťbudínske vedomosti]]''. Palárikovo meno sa často uvádza v súvislosti s organizovaním náboženského a kultúrneho života na Slovensku. Prvý raz sa organizačne prejavil ešte počas „kaplánčenia“ v Starom Tekove, kde založil spolok s veľavravným názvom ''Spolok striezlivosti'' (podnetom pre jeho založenie bola existencia spolku s podobným zameraním, ktorý pod názvom ''Spolok miernosti čili Braterstvo strízlivosti a protipálenkové'' vznikol v Palárikovom rodisku v roku 1845 a ktorého založenie sám Palárik inicioval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko =|meno =|odkaz na autora =|titul =| url = http://www.rakova.sk/images/stories/Stara_kronika_prepis.pdf|dátum vydania =|dátum aktualizácie =|dátum prístupu =|vydavateľ = Kronika obce Raková|miesto =|jazyk =}}</ref>). V roku 1854 spoluorganizoval národnú slávnosť pri odhalení pomníka básnika [[Ján Hollý (spisovateľ)|Jána Hollého]] na miestnom cintoríne v [[Dobrá Voda (okres Trnava)|Dobrej Vode]]. Významnou mierou sa zapojil do príprav na založenie [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], stál pri zrode nábožensko-kultúrnej inštitúcie [[Spolok svätého Vojtecha]] (na prvom valnom zhromaždení, 14. septembra 1870, bol zvolený do výboru Spolku ako hlavný účtovník) a novej politickej skupiny – ''[[Nová škola slovenská|Novej školy slovenskej]]'' (1868). Venoval sa aj organizovaniu národného školstva a osvety. [[Obrázok:Majcichov obec 07 01.jpg|left|thumb|180px|Hrob Jána Palárika na cintoríne v Majcichove]]Ján Palárik 7. decembra 1870 v ranných hodinách na následky podlomeného zdravia na majcichovskej fare umrel. Jeho telo s veľkou pompou uložili na miestnom cintoríne a hrob označili jednoduchým železným krížom. Dnes však jeho telesné ostatky odpočívajú na tom istom cintoríne, no na inom mieste. Po polstoročí od úmrtia boli v októbri 1928 exhumované a uloženého do nového, dôstojnejšieho hrobu. 18. novembra 1928 nad hrobom odhalili jednoduchý žulový pomník, ktorý svojmu dobrodincovi dal postaviť kanonik nitrianskej kapituly Juraj Gajdošík. Pôsobenie veľkého národovca a obľúbeného kňaza v Majcichove pripomína okrem toho niekoľko pamiatok. Predovšetkým je to pamätná izba, zriadená pri príležitosti storočnice Palárikovho úmrtia pôvodne v budove niekdajšieho notárskeho úradu (od roku 2005 je umiestnená v obecnom kultúrnom dome). Na bočnom múre dnešnej fary je od roku 1993 zásluhou Matice Slovenskej osadená pamätná tabuľa pripomínajúca pôsobenie Jána Palárika v obci. Vľavo v záhrade kostola stojí na mramorovom podstavci bronzová busta Jána Palárika, dielo [[Fraňo Štefunko|Fraňa Štefunku]], rodáka z neďalekých [[Vlčkovce|Vlčkoviec]]. V rodisku, ako aj mestách a obciach, v ktorých strávil časť svojho života Ján Palárik, si ho pripomínajú sochami a pamätnými doskami; v Palárikovom rodisku sa okrem toho od roku 1968 každoročne uskutočňuje súťažný festival ochotníckych divadelných súborov s názvom ''Palárikova Raková''. == Filozofické a politické postoje == Palárikove sociálne, politické, geopolitické, etické a filozofické názory obsahujú myšlienku rovnoprávnosti medzi národmi a optimisticky predpokladali federalizáciu Uhorska. Požaduje uznanie národného jazyka ako prostriedku národnej osvety. Národný jazyk považuje za integrálnu súčasť občianstva (a s ním súvisí sloboda vyučovania, sloboda tlače, národná osveta a vzdelanosť) a tvrdo kritizuje zaznávanie národných práv.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Palárik – 200 rokov od narodenia, život, dielo a filozofické postoje|url=https://matica.sk/jan-palarik-200-rokov-od-narodenia-zivot-dielo-a-filozoficke-postoje/|dátum vydania=2022-04-22|dátum prístupu=2022-04-26|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=PERNÝ|meno2=Jozef|priezvisko2=SCHWARZ}}</ref> Zastával tiež demokraticko-reformné zásahy do cirkvi, čo cirkev pobúrilo a uvrhla ho do cirkevného väzenia a bez jeho súhlasu bolo zverejnené vyhlásenie, v ktorom sa zrieka svojich názorov.<ref name=":0" /> == Zhodnotenie a prehľad Palárikovho diela == Literárnou ako aj publicistickou činnosťou významne prispel k pozdvihnutiu slovenskej kultúry 19. storočia, ktorá sa stala dôležitým prvkom procesu národného sebauvedomovania Slovákov v období [[Bachovský absolutizmus|Bachovho absolutizmu]]. Vo svojich dielach vyjadruje najmä dve myšlienky: ozajstné vlastenectvo a snahu o rozmach [[Slovenčina|slovenského jazyka]], kultúry, no najmä o uvedomenie si a dôležitosť postavenia vlastného národa. Jeho diela tiež verne opisujú dobovú atmosféru, čím sú dôležitým prínosom pre pochopenie doby, v ktorej žil. Palárik sa usiluje o zbližovanie medzi indiferentnými mešťanmi národnej inteligencie (napr. z odnárodnenej veľkopánskej mešťanky sa stáva vlastenka). ''Encyklopédia slovenských spisovateľov'' pri hesle Jána Palárika uvádza, že Palárikova veseloherná tvorba predstavuje v jasných farbách atmosféru zo závažného dejinného úseku národnej aktivity s dodatkom, že pred Palárikom bol tento farbistý rozmer spojený s životným optimizmom národnej kultúre neznámy.<ref>ROSENBAUM, K. a kol: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2. zv. Bratislava : Obzor, 1984.</ref> Druhým, nemenej významným aspektom Palárikovej tvorby je pranierovanie spoločenských nešvárov (alkoholizmus, povýšenectvo, odrodilstvo). Ako uvádzajú Jozef Schwarz a Lukáš Perný, ''Palárikove hry prekypujú výsmechom mamonárstva, pokrytectva, aristokratického povýšenectva alebo elitárstva, lakomstva, ale aj násilného pomaďarčovania. Ich typickým znakom je komediálna zápletka postavená na princípe zámeny postáv, spoločenská satira zameraná na ľudské charaktery, národné odpadlíctvo a pokrytectvo vyšších spoločenských vrstiev''.<ref name=":0" /> Najväčší úspech získalo Palárikove dielo ''Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch'', pričom profesor Sedlák dodáva, že námet čerpal od iného autora z poľskej provincie <ref>SEDLÁK, I.: Dejiny slovenskej literatúry I. Martin : Matica slovenská, 2009, s. 414</ref>, konkrétne poľského autora Jozefa Korzeinowskeho<ref>PIŠÚT, M. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984, s. 291</ref>. * 1852 – ''Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské'', brožúra * 1855 - 1856 – ''Spisy pre mládež'', preklad z nemeckého diela Ch. Schmida * 1858 – ''Concordia'', almanach vydaný v spolupráci s [[Jozef Karol Viktorin|J. Viktorinom]] * 1858 – ''[[Inkognito]]'', veselohra * 1860 – ''[[Drotár (hra)|Drotár]]'', veselohra * 1860 – ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'', stať * 1862 – ''[[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]'', veselohra * 1862 - ''O slovanskej vzájomnosti'', úvaha uverejnená v časopise [[Sokol (slovenský časopis, 1862 – 1869)|''Sokol'']] (1862) a v almanachu ''Lipa'' (1864) * 1871 – ''[[Dimitrij Samozvanec]]'', tragédia (vydaná posmrtne) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * kol. autorov, ''Slovensko - Kultúra I. časť'', Obzor, Bratislava, 1979 * kol. autorov, ''Encyklopédia Slovenska IV. zväzok'', Veda, Bratislava, 1980 * [http://theses.cz/id/fhdr79/88301-855213178.pdf Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Majcichove a kňaz Ján Palárik] Dostupné online * [http://www.rakova.sk/images/stories/Stara_kronika_prepis.pdf Kronika obce Raková] Dostupné online ==Dielo v elektronickej podobe== * ''[http://digitalna.kniznica.info/s/DkgHFUXn2n Sobrané dramatické spisy Jána Palárika (Beskydova), 1. sväzok]'' - dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * ''[http://digitalna.kniznica.info/s/e7KxoMu95T Sobrané dramatické spisy Jána Palárika (Beskydova), 2. sväzok]'' - dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * Palárik ako zodp. redaktor novín [[Cyrill a Method : katolícke noviny pre cirkev, dom a školu|Cyrill a Method]] * Palárik ako zodp. redaktor novín [[Katolícke nowini|Katolícke nowiny : Pre obecní lud]] == Externé odkazy == * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/1/Jan-Palarik// Kompletné dielo Jána Palárika dostupné na stiahnutie] {{DEFAULTSORT:Palárik, Ján}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Osobnosti z Rakovej]] mtmnnugzgxx8izf72ln6n2eyecjuloh 0 77475 7415008 7380803 2022-07-22T19:37:43Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ľudmila Podjavorinská |Portrét = Portrait podjavorinska-ludmila.jpg |Popis = slovenská spisovateľka |Dátum narodenia = [[26. apríl]] [[1872]] |Miesto narodenia = [[Bzince pod Javorinou]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1951|3|2|1872|4|26}} |Miesto úmrtia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Česko-Slovensko]] }} '''Ľudmila Podjavorinská''' (vl. menom '''Ľudmila Riznerová''', pseudonymy '''Božena''', '''Damascena''', '''Ľ. Šeršelínová''', '''Ľ. Špirifangulínová''', '''Ľudka''', '''Ľudmila''', '''Ľudmila Ružodolská''', '''Ľudmila Veselohorská''', '''Ľ. Vrzalovská''', '''M. Ružodolský''', '''Milko Ružodolský''', '''Nechtík''', '''Nevädza''', '''Podjavorinský''', '''Sojka''', '''Teta Ľudmila''' a i.) (* [[26. apríl]] [[1872]], [[Horné Bzince]], teraz [[Bzince pod Javorinou]]<ref name=":0">[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-473980-89?cc=1554443&wc=9P3J-JW5:107654101,110752301,123846901,123876601 Záznam o narodení a krste v matrike] evanjelického cirkevného zboru Horné Bzince, záznam č. 16; priezvisko písané "Riezner"</ref> – † [[2. marec]] [[1951]], [[Nové Mesto nad Váhom]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ|prozaička]] a [[básnik|poetka]], autorka lyricko-epických i epických básní. == Životopis == Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku [[1910]] sa rodina presťahovala do [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]]. Vzdelanie získala v [[Bzince pod Javorinou|Bzinciach]]. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko [[Ľudovít Rizner]] a miestny evanjelický farár a spisovateľ [[Ján Pravoslav Leška]]. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka [[Červený kríž|Červeného kríža]], ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách. == Tvorba == Svoje prvé práce uverejňovala v [[Budapešť|peštianskych]] [[Slovenské noviny|Slovenských novinách]] a časopise [[Vlasť a svet]] v rokoch [[1887]] – [[1888]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] jej prvé diela vychádzali od roku [[1892]] v [[Národnie noviny|Národných novinách]] a [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]], neskôr spolupracovala s detskými časopismi [[Zornička]] a [[Dětský máj]]. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich [[Dielo|dielach]] z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia [[realizmus|realizmu]], kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú [[Svetozár Hurban Vajanský]], [[Martin Kukučín]] alebo [[Jozef Gregor Tajovský]]. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších. == Dielo == === Tvorba pre dospelých === * [[1892]] – ''Kmotrovia figliari'' * [[1892]] – ''Za neistými túžbami'', humoreska * [[1893]] – ''Sokovia'', humoreska * [[1893]] – ''Protivy'' * [[1894]] – ''Rôznymi cestami'' * [[1895]] – ''Dozvuky'' * [[1895]] – ''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov * [[1896]] – ''„Ideál“'' * [[1896]] – ''Pozde'' * [[1897]] – ''Za šťastím'' * [[1897]] – ''Ondráš'' * [[1898]] – ''Z domova'' * [[1899]] – ''Fako Ďura Kotúlku'', humoreska * [[1899]] – ''Pod svietňom'' , * * * [[1900]] – ''Postupne'' * [[1903]] – ''Po bále'', veršovaná novela (Slovenské pohľady) * [[1905]] – ''Na bále'', veršovaná novela (Slovenské pohľady) * [[1905]] – ''V otroctve'', novela * [[1906]] – ''Blud'', novela * [[1906]] – ''Kde sa vzal'' * [[1909]] – ''Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia'' * [[1910]] – ''Žena'', novela * [[1914]] – ''Otrok'' * [[1915]] – ''Prelud'', veršovaná novela (Slovenské pohľady) * [[1930]] – ''Balady'', poézia * [[1937]] – ''Mária z Magdali'', poézia * [[1942]] – ''Piesne samoty'', poézia * [[1946]] – ''Balady a povesti'', poézia * [[1951]] – ''Smrť, balada'' === Tvorba pre deti === * [[1908]] – ''Slovenská chalúpka'', báseň * [[1909]] – ''Oráč'', báseň * [[1909]] – ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň * [[1921]] – ''Kytka veršov pre slovenské dietky'', zbierka veršov pre deti * [[1930]] – ''Zajko Bojko'', veršovaná rozprávka * [[1930]] – ''Veršíky pre maličkých'' * [[1930]] – ''Medový hrniec'' * [[1931]] – ''Čarovné skielka'', knižka rozprávok a poviedok * [[1932]] – ''Baránok boží'' * [[1939]] – ''Škovránok'' * [[1942]] – ''Zvonky'' * [[1943]] – ''Čin-čin'', veršovaná rozprávka * [[1947]] – ''Klásky'' == Ocenenie == * Roku [[1947]] titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]] == Ďalší život diela == Jedna z balád Podjavorinskej bola zhudobnená ako kantáta. Dielo českej skladateľky Vítězslavy Kaprálovej má názov ''Ilena,'' op. 15, pre sóla, zbor, recitátora a orchester. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Ľudmila Podjavorinská}} {{DEFAULTSORT:Podjavorinská, Ľudmila}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Pseudonymy]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Bziniec pod Javorinou]] egkj5imbkzznea8v5w2z4ytb6szooxr 0 81280 7414938 7409943 2022-07-22T14:02:33Z 2003:D2:5720:CE05:E48E:3BD0:A700:91B1 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = {{UKR}} Ukrajina| Znak =Logo of Football Federation of Ukraine 2016.png| Prezývka = Zbirna | Asociácia = [[Ukrajinská futbalová federácia]] | Tréner = [[Oleksandr Petrakov]]| Najviac štartov = [[Anatolij Tymoščuk]] (144) | Najlepší strelec = [[Andrij Ševčenko]] (48)| vzor_lp1=|vzor_t1=_scga06|vzor_pp1=| ľavéplece1=F8E052|telo1=F8E052|pravéplece1=F8E052|trenírky1=F8E052|ponožky1=F8E052| vzor_lp2=|vzor_t2=_ukra06|vzor_pp2=| ľavéplece2=2855A6|telo2=2855A6|pravéplece2=2855A6|trenírky2=2855A6|ponožky2=2855A6| Prvý zápas = {{UKR}} Ukrajina 1:3 {{HUN|f|1}} <br />([[Užhorod]], [[Ukrajina]]; [[29. apríl]]a [[1992]])| Najvyššia výhra = {{UKR}} Ukrajina 9:0 [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Maríno]] {{SMR}} <br/> ([[Lvov]], [[Ukrajina]]; 6. september 2013)| Najvyššia prehra = {{FRA|f|1}} 7:1 Ukrajina {{UKR}} <br/> ([[Saint-Denis]], [[Francúzsko]]; 7. október 2020)| Štarty MS = 1 | Prvá účasť MS = 2006| Najlepší výsledok MS = Štvrťfinále ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]])| Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] | Štarty MR = 3 | Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]| Najlepší výsledok MR = Štvrťfinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]) }} '''Ukrajinské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Ukrajina|Ukrajinu]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Európy]]. Ukrajina sa predstavila na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] kde sa dostali do štvrťfinále. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]] sa predstavili trikrát. V roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] hostili šampionát spolu s [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]] no na turnaji skončili v skupine. Ich najlepší výsledok je štvrťfinále na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|EURE 2020]]. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |Súčasťou {{URS}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietskeho zväzu]] |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Neboli členom FIFA'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |Štvrťfinále |8. miesto |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''1x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Majstrovstvá Európy == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{minivlajka|Švédsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]] | colspan="2" |Súčasťou {{URS}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietskeho zväzu]] |- |{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] |Skupinová fáza |12. miesto |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] |Skupinová fáza |24. miesto |- |{{Minivlajka|EÚ}}[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]] |Štvrťfinále |8. miesto |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť - '''3x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Liga národov UEFA == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Sezóna !Divízia !Pozícia{{break}}v skupine !Postup, zostup{{break}}zotrvanie !Celkové{{break}}umiestnenie |- |{{POR}} [[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/19]] |B |1. miesto |↑ |14. miesto |- |{{ITA}} [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]] |A |4 . miesto |= |13. miesto |- |[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/23]] |B | | | |} {{Členovia UEFA}} [[Kategória:Futbal na Ukrajine|Národné mužstvo]] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Ukrajina]] [[Kategória:Ukrajinské národné družstvá|Futbal]] c3dye8ghy2f8wya4f3tlyivl2m385s1 0 87322 7415043 7331921 2022-07-22T21:21:48Z 95.102.123.146 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vysehrad as seen over the Vltava from Cisarska louka 732.jpg|thumb|Vyšehrad z Cisárskej lúky]] '''Vyšehrad''' je historické opevnenie na skale nad pravým brehom rieky [[Vltava|Vltavy]] v [[Praha|Prahe]] ležiace v rovnomennej mestskej časti. == Prehľad == Viaže sa k nemu celý rad povestí zo začiatkov českých dejín. Vyšehrad vznikol ako kniežacie [[hradisko (archeológia)|hradisko]] v druhej polovici 10. storočia. Koncom 11. storočia tu ako jediný český panovník sídlil prvý český kráľ [[Vratislav I.]] Pri [[Bazilika svätých Petra a Pavla|kostole sv. Petra a Pavla]] bola zriadená [[kapitula]]. Neskôr sa stal predovšetkým pevnosťou, strážiacou od juhu Prahu, rozsiahlo [[barok]]ovo prebudovanú v 2. polovici 17. storočia. Od 15. storočia do 19. storočia bol Vyšehrad s podhradím aj samosprávnym mestom, do roku [[1848]] podriadeným vyšehradskej kapitule a pripojeným k Prahe v roku [[1883]]. V tom istom období došlo k pretvoreniu [[Vyšehradský cintorín|cintorína]] pri Bazilike sv. Petra a Pavla na pohrebisko zaslúžilých českých osobností so [[Slavín (Praha)|Slavínom]]. Od roku [[1962]] je vyšehradský areál upravený na sad [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]]. K roku 2001 zaberalo [[katastrálne územie]] Vyšehradu rozlohu {{ha|36.26|m}} a predstavovalo 114 domov s 1 731 obyvateľmi. == Poloha == [[Súbor:Vysehrad Rock Prague CZ.jpg|thumb|left|Vyšehradská skala. Zrúcanina nad tunelom je tzv. ''Libušina lázeň'', <br /> zvyšok strážnej bašty zo 14. storočia]] Vyšehrad sa rozkladá vyše {{km|3|m}} juhovýchodne od [[Pražský hrad|Pražského hradu]] na pravom brehu [[Vltava|Vltavy]]. Pankrácká pláň s nadmorskou výškou okolo {{m|230|m}} v týchto miestach vybieha k severozápadu približne {{m|600|m}} dlhou ostrohou, vklinenou medzi rieku Vltavu a údolie potoka [[Botič]]. Severné, západné a južné svahy návršia sú veľmi strmé, juhozápadný okraj dokonca predstavuje 42 metrov vysoká skala z [[bridlica|bridlice]], spadajúca priamo do [[Vltava|Vltavy]], ktorá má v tomto mieste tiež najväčšiu hĺbku na celom území Prahy. Katastrálne územie Vyšehradu je zo západu vymedzené stredom Vltavy, z juhu a východu hradbami pevnosti, na severnej strane potom ulicami Na Slupi, Botičskou, Na Děkance a Svobodovou. == Pravek == [[Súbor:View from walls of Vysehrad towards Prague Castle 745.jpg|thumb|right|Pohľad z Vyšehradu k [[Pražský hrad|Pražskému hradu]], <br />v popredí Vratislavova ulica]] Najstaršie doklady osídlenia Vyšehradu kladú archeologické nálezy do obdobia [[eneolit]]u na konci 4. tisícročia pred Kr. a v 3. tisícročí pred Kr. Ide o pozostatky sídliska datovaného približne 3200 až 3000 rokov pred Kr. a potom 2500 až 2300 rokov pred Kr. Podobných vyvýšených sídlisk je v Prahe doložených viacero, okrem iného Zámka, Šárka či Butovice. Opevnenie z tohto obdobia však na Vyšehrade nie je doložené. Významnejšie nálezy z ďalších období neboli nájdené napriek rozsiahlemu prieskumu; objavili sa až v 1. polovici 10. storočia. To, že chýbajú aj najmenšie stopy včasnoslovanského osídlenia zo starších období (zo 6. a 7. storočia), obzvlášť tzv. keramika pražského typu, ba aj pozostatky z dvoch storočí nasledujúcich, je v príkrom rozpore s podaním o Vyšehrade ako počiatku českej štátnosti, ktoré sa rozvinulo v stredovekých povestiach. == Počiatky Vyšehradu == Až do 10. storočia spadajú počiatky terajšieho Vyšehradu. Z tohto obdobia boli zistené početné zvyšky keramiky na rôznych miestach návršia, pozostatky drevohlinených valov s čelným kamenným múrom na severnom okraji v dnešných Karlachových sadoch a základy kostolíka na pôdoryse [[grécky kríž|gréckeho kríža]] pod zvyškami neskoršej baziliky sv. Vavrinca, dochovanými v objekte terajšieho Starého dekanstva. Táto stavba býva datovaná približne do 80. až 90. rokov 10. storočia. Všetky tieto nálezy, rovnako ako písomné pramene, nasvedčujú, že Vyšehrad je zhruba o jedno storočie mladší ako [[Pražský hrad]]. Písomne je existencia Vyšehradu (v podobe ''VVISEG'', ''WISEG'', ''VVISEGRAD'', ''VAISGRAD'' a pod.) prvý raz doložená opisom na rubovej strane [[denár]]ových [[minca|mincí]] zo záveru vlády [[Boleslav II.|Boleslava II.]] Približne v rokoch [[992]] až [[1012]], teda za Boleslava II., [[Boleslav III.|Boleslava III.]] a kniežaťa [[Jaromír (české knieža)|Jaromíra]] tu fungovala kniežacia [[mincovňa]]. Popri minciach je Vyšehrad zmieňovaný až v prvých rokoch 11. storočia. Kronikár [[Kosmas]] k rokom [[1003]] a [[1004]] uvádza, že knieža [[Jaromír (knieža)|Jaromír]] sa zo svojho poranenia [[Vršovci|Vršovcami]] na [[Veliz]]e zotavoval na Vyšehrade, a že mu vyšehradská posádka zostala verná po obsadení krajiny [[Boleslav Chrabrý|Boleslavom Chrabrým]]; takisto [[Thietmar Merseburský]] k roku 1004 spomína, že zvonením na Vyšehrade bol daný signál k vyhnaniu Poliakov z Prahy. Presný priebeh opevnenia z tohto obdobia nemožno vzhľadom na mieru neskorších terénnych zmien určiť, rozloha hradiska býva odhadovaná na 9 až 10 hektárov. == Panovnícke sídlo == [[Súbor:Vyšehrad-rotunda.jpg|thumb|left|Rotunda sv. Martina]] Knieža [[Vratislav II.]], neskorší prvý český kráľ, ktorý mal vážne rozpory so svojim mladším bratom, pražským biskupom [[Jaromír Gebhart|Jaromírom Gebhartom]], presídlil okolo roku [[1070]] z Pražského hradu. Za svoje nové sídlo si vybral práve Vyšehrad, a aby vyvážil biskupov vplyv aj po cirkevnej stránke, založil vtedy na Vyšehrade [[Kostol svätého Petra a Pavla (Vyšehrad)|kostol sv. Petra a Pavla]], ku ktorému zriadil zbor kňazov; [[kapitula|kapitulu]]. Nová, bohato vybavená (66 dedín) kapitula sa mala tešiť [[exempcia|exempcii]], čiže mala byť vyňatá z biskupskej právomoci a podriadená priamo rímskemu [[pápež]]ovi. Exempcia, jediná svojho druhu v českých krajinách, bola potvrdená pápežom [[Lucius II.|Luciom II.]] v roku [[1144]]. Panovnícky palác stával kdesi v juhozápadnej časti hradu, približne nad vyšehradskou skalou. Jeho areál, obohnaný priekopou, spájal kamenný most (zvyšky mostu sa dochovali dodnes) s okrskom kapitulného chrámu v severnom susedstve. Okrem spomenutej [[bazilika|baziliky]] sv. Petra a Pavla sa na Vyšehrade nachádzalo aj niekoľko ďalších kostolov. Aspoň menovite je známa existencia kostola sv. Klimenta a rotundy sv. Jána Evangelistu v areáli paláca (ku kostolu sv. Jána sa azda vzťahujú už niektoré nápisy na minciach z prelomu 10. a 11. storočia). V tomto období bola vybudovaná aj bazilika sv. Vavrinca (s pozoruhodnou dlaždicovou podlahou) a dodnes stojaca [[rotunda sv. Martina]] pri hlavnej bráne na východnom predhradí. Pri Vyšehrade sa, rovnako ako pod Pražským hradom, nachádzala zámožná kupecká osada. Vyšehrad bol aj dôležitým kultúrnym strediskom. Ku korunovácii Vratislava II. za kráľa bol okolo roku [[1085]] zhotovený bohato zdobený [[evanjeliár]], označovaný dnes ako ''[[Vyšehradský kódex]]'', jedno z najhodnotnejších diel [[románske umenie|románskej]] knižnej maľby v Európe. K Vyšehradu má blízko aj dielo nadväzujúce na Kosmovu kroniku a opisujúce udalosti rokov [[1125]] až [[1141]], kronika anonymného autora, označovaného ako [[kanonik vyšehradský]]. [[Súbor:Remains of bridge from 11th century Vysehrad Prague CZ 818.jpg|thumb|right|Zvyšky románskeho mosta.]] Vyšehrad slúžil ako sídlo českých panovníkov od Vratislava II. až po [[Soběslav I.|Soběslava I.]], teda do roku [[1140]]. Za Soběslavovej vlády ([[1129]]) bola tiež rozšírená bazilika sv. Petra a Pavla, v krypte ktorej boli postupne pochovaní niektorí príslušníci vládnuceho rodu: Vratislav II., jeho žena Svatava, [[Konrád I. (Čechy)|Konrád I. Brniansky]], [[Soběslav I.]] a tiež [[Soběslav II.]] Od [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] sídlili českí panovníci opäť na Pražskom hrade. == Prestavba za Karola IV. == [[Súbor:Vysehrad Chapter CoA.jpg|thumb|left|Znak vyšehradskej kapituly]] Keď Vyšehrad prestal byť panovníckym sídlom, stavebný ruch utíchol a hrad začal upadať, význam však celkom nestratil, veď v dobách pred zriadením pražského [[arcibiskup]]stva v roku [[1344]] podliehala krajina vo veciach cirkevných cudziemu arcibiskupstvu v [[Mohuč]]i, zatiaľ čo vyšehradská kapitula bola podriadená priamo pápežskému stolcu. Predstavení kapituly tak boli často využívaní na [[diplomacia|diplomatické]] rokovania a najmä v [[13. storočie|13. storočí]] a začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] bývala fakticky prepojená hodnosť prepošta s funkciou kráľovského [[kancelár]]a. Medzi najznámejšie osobnosti tohto typu patrí napr. [[Gervasius]], [[Petr z Aspeltu]] či [[Jan Volek]]. Pretože prepošti veľakrát ani nepobývali na Vyšehrade, bežný chod kapituly riadil jej dekan. Vyšehradská kapitula vtedy patrila k najbohatším pozemkovým vlastníkom v zemi, patrilo jej napr. mesto [[Prachatice]]. V roku [[1249]] postihol baziliku sv. Petra a Pavla požiar a následné, už rano[[gotika|gotické]], rekonštrukcie sa ťahali niekoľko desaťročí. Výraznú gotickú prestavbu zahájila kráľovná [[Eliška Přemyslovna]], ktorá na Vyšehrade v dome svojho nevlastného brata Jana Volka [[28. september|28. septembra]] [[1330]] zomrela. Chrám vo svojej novej podobe dosiahol dĺžku okolo {{m|110|m}}, čím sa stal zďaleka najväčším kostolom v Prahe. Treba podotknúť, že pôdorys tejto stavby sa s chrámom terajším prekrýva len čiastočne; základy väčšej časti románskej i gotickej stavebnej fázy ležia v priestore vyšehradského cintorína vo východnom predĺžení dnešného kostola (niekde v týchto miestach pod novodobými hrobmi tak snáď je aj krypta s ostatkami českých panovníkov). Ďalšie rozsiahle budovanie chrámu nasledovalo za Eliškinho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] v 60. a 70. rokoch a pokračovalo aj za [[Václav IV.|Václava IV.]] [[Súbor:Remains of Spicka Gate Vysehrad Prague CZ 770.jpg|thumb|Pozostatky brány Špičky]] Významným umeleckým dielom, ktoré sa zachovalo z obdobia okolo roku [[1360]], je doskový oltárny obraz [[Panna Mária|Panny Márie]] kojacej [[Ježiš]]ka (galaktotrofusa), dnes známy ako ''Vyšehradská madona''. Obraz pravdepodobne nechal namaľovať [[Jan Očko z Vlašimi]] pre dnes už zaniknutý nemocničný kostol Pokory Panny Márie, ktorý stával vo vyšehradskom podhradí v priestore terajšej križovatky ulíc Vratislavova, Vnislavova a Libušina. Z rovnakého obdobia je na Vyšehrade doložených niekoľko kaplniek či kostolov, neskôr zaniknutých. K roku [[1352]] sa prvý raz spomína kostol sv. Kríža, neskorší kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa v hradbách. Zástavba hradu v predhusitskom období nebola súvislá, na Vyšehrade existoval rad kanovníckych domov a samostatných dvorcov, žilo tu odhadom vyše 100 duchovných s nezanedbateľným počtom služobníctva. Svahy Vyšehradu boli vtedy z veľkej časti osadené vinicami. [[Súbor:Vysehrad cemetery church.jpg|thumb|left|Kostol sv. Petra a Pavla, pohľad z cintorína]] Vláda Karola IV. znamenala v dejinách Vyšehradu druhý vrchol s rozsiahlou stavebnou činnosťou. V súvislosti s veľkorysým založením [[Nové Mesto (Praha)|Nového Mesta pražského]] bol Vyšehrad napojený na budované mestské hradby a jeho vlastné opevnenie bolo vo veľmi krátkom čase ([[1348]] až [[1350]]) prebudované a zosilnené. Vyšehrad obklopili gotické hradby s [[cimburie|cimbujrím]], lemované v pravidelných {{m|60}} rozostupoch asi 15 štvorcovými vežami s rozmermi 7,5 × {{m|7.5|m}}. Opevnenie malo dve mohutné brány: Špičku na strane pankráckej a Jeruzalémsku (Pražskú) na strane novomestskej. Kým Špička sa dochovala hlboko do novoveku a jej malú časť možno vidieť dodnes, Jeruzalémska brána bola zničená už za husitských vojen. Karol IV. dal na Vyšehrade vybudovať aj výstavný areál kráľovského paláca. Veľký záujem, ktorý tento panovník prejavoval o Vyšehrad, súvisel s potrebou prihlásiť sa k náväznosti na tradíciu [[Přemyslovci|přemyslovskej dynastie]]. Preto sa v ním spísanom ''Korunovačnom poriadku českých kráľov'' začínajú obrady v predvečer [[korunovácie]] na Vyšehrade, kde majú byť novému panovníkovi ukázané údajné topánky a torba [[Přemysl Oráč|Přemysla Oráča]], práve tu tradične uchovávané. == Pevnosť == [[Súbor:Tabor Gate Vysehrad Prague CZ 763.jpg|thumb|right|Táborská brána, ešte v neskororenesančnej podobe, <br />bola vybudovaná približne v roku [[1640]] ]] Pretože starý gotický systém opevnenia bol s pokrokom vojenstva a zvlášť delostrelectva málo účinný, začalo sa už v prvých rokoch [[Tridsaťročná vojna|tridsaročnej vojny]] s posilovaním obrany Prahy a tiež Vyšehradu budovaním predsunutých sypaných [[bastión]]ov na najohrozenejších miestach zostávajúcich hradieb. Na Vyšehrade išlo predovšetkým o priestor pred bránou Špičky k [[Pankrác (Praha)|Pankrácu]]. Po roku [[1639]] bola v tomto priestore zriadená rohová hradba s dnešnou Táborskou bránou, neskôr prestavaná a doplnená začiatkom 50. rokov. Známy je návrh generála [[Raimondo Montecuccoli|Montecuccoliho]], spísaný bezprostredne po skončení švédskeho obliehania v decembri [[1648]], v ktorom predkladá vybudovať v zemi sedem moderných pevností, z toho dve chrániace priamo Prahu. Zatiaľ čo návrh na opevnenie [[Strahov (Praha)|Strahova]] sa neuskutočnil, po schválení cisárom [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinandom III.]] v roku [[1653]] sa začalo s výstavbou vlastnej vyšehradskej pevnosti. Základom boli plány [[Innocenzo Conti|Innocenza Contiho]] s neskoršími dodatkami [[Jozef Priami|Jozefa Priamiho]]. Vlastnú stavbu uskutočňovali okrem iného i [[Carlo Lurago]], [[Santino Bossi]], neskôr najmä [[Giovanni de Capauli]]. Hoci hlavný objem prác spadá do 50. a 60. rokov [[17. storočie|17. storočia]], budovanie pevnosti prebiehalo v menšej miere i počas nasledujúcich desaťročí. Do roku [[1727]] tak bolo na vyšehradskom opevnení prestavaných cez 2 milióny zlatých. Opevňovacie práce znamenali úplnú skazu pre horné vyšehradské mesto: jeho zástavba, prakticky vyľudnená už počas predchádzajúcich vojnových udalostí, bola zborená v rokoch [[1653]] až [[1654]], z priestorov pevnosti bola na dlhý čas vysídlená i kapitula. [[Súbor:Brick Gate Vysehrad Prague CZ 742.jpg|thumb|left|Tehlová brána na Vyšehrade]] Vlastná pevnosť dostala tvar nepravidelného [[päťuholník]]a s päticou bastiónov, vybiehajúcich z jeho rohov (šiesty atypický bastión bol zamýšľaný na vltavskej strane). Bastióny, pôvodne pomenované podľa svätcov, dostali neskôr i poradové čísla v rámci systému pražskej pevnosti. Ich označenia sú teda následovné: Bastión č. 33 (sv. Bernarda) pri napojení novomestských hradieb na severnej strane nad údolím [[Botič]]e, bastión č. 34 (sv. Pavla, tiež sv. Rocha) na východe smerom k [[Nusle (Praha)|Nusliam]], bastión č. 35 (sv. Petra, tiež sv. Anežky) na juhovýchode smerom na Pankrác a [[Podolí (Praha)|Podolí]], bastión č. 36 (sv. Ľudmily) na juhozápade, neúplný bastión č. 37 (sv. Václava) na západe a bastión č. 38 (sv. Leopolda) na severozápadnom rohu pevnosti. Eskarpa (vnútorný múr) pevnostných valov bola založená z kameňa a v lícnej strane vymurovaná z [[Tehla (stavebníctvo)|tehiel]], hrúbka jej muriva, pre zmenšenie účinku dopadajúcich delových gulí mierne zošikmeného smerom hore, sa pohybuje od 5 do {{m|2.5|m}}, priemerná výška pevnostných hradieb presahuje {{m|13|m}}, v niektorých miestach sa opevnenie zdvíha až do výšky {{m|18|m}}. Pevnostné valy boli z väčšej časti opatrené spojovacími chodbami a kazematmi, slúžiacimi ako sklady streliva a potravín. Najväčší z týchto priestorov, dnes zvaný ''Gorlice'' ({{m2|330}}, výška {{m|13|m}}) sa nachádza vo vnútri bastiónu č. 33. Výrazným prvkom bola budova barokovej zbrojnice z druhej polovice 50. rokov 17. storočia. Táto mohutná obdĺžniková stavba o rozmeroch 82 × {{m|29|m}} stávala v južnom susedstve chrámu sv. Petra a Pavla až do roku [[1927]], kedy ju zničil požiar. Kasárne k ubytovaniu väčšieho množstva vojakov sa v areáli pevnosti nenachádzali, vojsko bolo ubytované v rôznych objektoch na iných miestach Prahy. [[Súbor:Vyšehrad-kostel4.jpg|thumb|right|Kostol sv. Petra a Pavla]] Tehelná brána bola zriadená v medzi [[bastión]]nom č. 33 a 38 v rokoch [[1835]] až [[1841]]. Hoci bola budovaná a vylepšovaná po dve storočia, vyšehradská pevnosť sa nakoniec nikdy pri obrane Prahy bojovo neuplatnila. Jej význam znižovalo nedostatočné zaistenie posádkou, absencia predsunutých opevnení a najmä pomerne okrajová poloha voči väčšine územia pražských miest. Za vojen o rakúske dedičtvo bola v rokoch [[1741]] až [[1742]] okupovaná [[Francúzsko|Francúzmi]], ktorí spravili radu stavebných vylepšení, potom na jeseň [[1744]] bola opäť bez boja na desať týždňov obsadená [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusmi]]. Ďalším výrazným obdobím stavebnej aktivity na opevnení boli roky [[1808]] až [[1809]] za [[Napoleon I.|napoleonských vojen]] (okrem iného boli zriadené dve predsunuté [[reduta|reduty]] a šíp na Pankráci), vôbec posledným doplnkom bol delostrelecký [[redan]], zriadený bezprostredne po skúsenostiach s revolúciou roku [[1848]] pod bastiónom č. 38, určený k prípadnej pacifikácii Prahy delostreleckou paľbou (podobné stanovištia vtedy vznikli i na bastiónoch č. 4 na [[Petřín]]e a č. 19 na [[Klárov]]e). Po prehranej prusko-rakúskej vojne v roku 1866, ktorá ukázala zastaranosť a neúčinnosť systému mestských pevností, bolo ešte v roku [[1866]] rozhodnuté pražské opevnenie zrušiť a odpredať magistrátu. Od roku [[1875]] prebiehala postupná likvidácia hradieb okolo mesta, Vyšehrad však zostal pod vojenskou správou až do roku [[1911]], kedy konečne došlo k predaniu pevnostných objektov mestu Prahe. Dodnes mu dominujú mohutné tehlami spevnené hradbové [[val]]y. Vo vnútri valov sa nachádzajú rozsiahle [[kazematy]], ktoré z časti slúžia ako [[depozitár]] originálov sôch z [[Karlov most|Karlovho mosta]]. V 19. storočí bol do [[neogotika|novogotického]] slohu prestavaný barokový [[Kostol svätého Petra a Pavla (Vyšehrad)|kostol sv. Petra a Pavla]]. Vedľa neho začal vznikať [[Vyšehradský cintorín|národný cintorín]] pre pochovávanie ostatkov najvýznamnejších českých osobnosti z kultúrneho a spoločenského života s centrálnym pietným miestom [[Slavín (Praha)|Slavínom]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vyšehrad}} [[Kategória:Vyšehrad]] [[Kategória:Hrady a zámky v Prahe]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Prahe]] [[Kategória:Kráľovské sídla]] j98uza38yujjf6zf75i931b4w3xitan 0 92478 7415010 7099229 2022-07-22T19:40:53Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Pavel Doležal |Portrét = |Popis =slovenský jazykovedec, prekladateľ a evanjelický farár |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia =[[20. január]] [[1700]] |Miesto narodenia =[[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia ={{dúv|1778|11|29|1700|1|20}} |Miesto úmrtia =[[Vyšná Boca]], [[Slovensko]] }} '''Pavel Doležal''' (* [[20. január]] [[1700]], [[Skalica (mesto)|Skalica]] – † [[29. november]] [[1778]], [[Vyšná Boca]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[jazykovedec]], [[učiteľ|pedagóg]], [[prekladateľ]] a evanjelický [[farár]], ktorého jazykovedným záujmom bola biblická [[čeština]] na Slovensku . Študoval na gymnáziu v [[Ráb]]e a na univerzite vo [[Wittenberg]]u. Doležal je autor duchovných piesní a slovensko-českej gramatiky ''Grammatica Slavico-Bohemica'', v ktorej opisuje pravopisnú a jazykovú normu biblickej češtiny v porovnaní so slovakizovanou češtinou, respektíve bohemizovanou slovenčinou. Jeho synovcom bol básnik [[Augustín Doležal]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krčméry|meno=Štefan|titul=Dejiny literatúry slovenskej|vydanie=|vydavateľ=Tatran|miesto=Bratislava|rok=1976|isbn=|strany=237}}</ref> == Dielo == * ''Donatus latino-germanico-hungarico-bohemicus'', [[1746]] * ''Grammatica Slavico-Bohemica'', [[1746]] * ''Ortographia Bohemo-Slavica'', [[1752]] * ''Elementa linguae Slavo-Bohemicae'', [[1752]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dolezal_p.html}} {{DEFAULTSORT:Doležal, Pavel}} [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti zo Skalice]] j35n887beful2l6uiribo241rv16p9v 0 94034 7414913 7034175 2022-07-22T12:34:18Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Adolf von Harnack |Portrét = Adolf Harnack.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis osoby = nemecký protestantský teológ |Dátum narodenia = [[17. máj]] [[1851]] |Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1930|6|10|1851|5|17}} |Miesto úmrtia = [[Heidelberg]], [[Bádensko-Württembersko|Bádensko]] }} '''Karl Gustav Adolf Harnack''' (* [[17. máj]] [[1851]], [[Tartu]], [[Estónsko]] – † [[10. jún]] [[1930]], [[Heidelberg]], [[Bádensko-Württembersko|Bádensko]]), od roku 1914 '''von Harnack''' bol [[Nemecko|nemecký]] [[protestantizmus|protestantský]] [[teológ]], významný odborník na dejiny dogmy, znalec dejín náboženstva, organizátor kultúrneho života v [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusku]]. == Život == Adolf Harnack pochádzal zo sveta baltského luteránstva. Jeho otec, [[Theodosius Harnack]], sa zaoberal výskumom života a diela [[Martin Luther|Martina Luthera]] na univerzitách v [[Tartu|Dorpate]] a [[Erlangen|Erlangene]]. V Dorpate začal svoje štúdiá aj Adolf Harnack, vstúpil tu i do študentského spolku Corporation Livonia. Neskôr študoval v [[Lipsko|Lipsku]] evanjelickú teológiu, promoval v roku [[1873]]. V Lipsku sa v roku [[1874]] aj habilitoval. Lipská univerzita ho v roku [[1876]] vymenovala za mimoriadneho profesora. Ako [[Ordinárius|ordinarius]] pre cirkevné dejiny pôsobil neskôr v Gießene (1879 - 1886), v Marburgu (1886 - 1888) a v rokoch [[1888]] až [[1924]] v [[Berlín|Berlíne]] na Friedrich-Wilhelms-Universität. Od roku [[1903]] bol korešpondentom Nemeckého archeologického inštitútu. == Teologické dielo == Už ako mladý súkromný docent – ovplyvnený teológiou [[Albrecht Ritschl|Albrechta Ritschla]] – zastával kritický názor voči kresťanským dejinám dogmy. Harnack chápal protestantizmus ako reformáciu a revolúciu: reformáciu učenia a revolúciu proti autorite katolíckej cirkvi, proti jej hierarchickému aparátu s vlastným cirkevným právnym systémom a proti jej kultu. To, čo bolo v židovstve kultické, predsa Ježiš úplne odstavil. Nestaval na kultickom očisťovaní a posväcovaní, ale na očisťovaní a posväcovaní duše človeka. Morálne konanie jednotlivca, ''dielo lásky'' jednotlivca je tým, čo rozhoduje, či dotyčný vojde do Božieho kráľovstva alebo nie. Rímsky katolicizmus a ortodoxné kresťanstvo sa podľa Harnacka podobá židovskému kultu. Len protestantské kresťanstvo znovu očistilo Ježišovo posolstvo. Za Wilhelmovského cisárstva vyučoval Harnack na Friedrich-Wilhelms-Unversität v Berlíne. Jeho šestnásť prednášok o ''Podstate kresťanstva'', ktoré mal počas zimného semestra 1899/1900, počúvalo viac než 600 študentov zo všetkých fakúlt. Tieto prednášky sa však stali podnetom na intenzívnu kritiku zo strany konzervatívnych teológov, menovite od [[Theodor Zahn|Theodora Zahna]] a [[Eduard Ruprecht|Eduarda Rupprechta]]. Už v roku [[1895]] kritizoval konzervatívny Greifswalderský profesor teológie [[Martin von Nathusius]] Harnackove teologické názory ako, podľa jeho mienky, príliš orientované len na tento svet. [[Leo Baeck]] sa v roku 1905 vo svojom diele Podstata kresťanstva kriticky vyjadril k Harnackovym teologickým pozíciám, avšak bez toho, že by ho menovite spomenul. Harnackovo trojzväzkové dielo ''Lehrbuch der Dogmengeschichte'' (1886 – 1890; neskôr viaceré rozšírené vydania) sa považuje za jeho najdôležitejšie teologické dielo. V tomto diele „…dokazuje, že dogma má pôvod v helenistickej metafyzike a je produktom Pavlovho myslenia a neskorého katolicizmu; ak má byť znovuobjavené pravé 'jadro' Ježišovho učenia, musí sa helenistická šupka … odstrániť“.<ref name="BEMKM"/> == Politická angažovanosť == Harnack sa stal politickým poradcom s rôznorodými politickými kontaktmi siahajúcimi až k ríšskemu kancelárovi [[Theobald von Bethmann Hollweg|Theobaldovi von Bethmann Holweg]]. V úzkej spolupráci s reformátormi štátnej správy zastával akúsi strednú líniu, zasadzoval sa za urovnanie rozdielov cestou sociálnych reforiem, vyhýbania sa konfliktom a cestou konsenzu, bojoval proti polarizácii, ktorá vznikla v časoch ''Kulturkampf''u, a proti vyostrovaniu triednych konfliktov. Jeho pozície boli meštiansko-liberálne, orientovali sa na parlamentno-konštitučnú monarchiu a tým pádom boli v opozícii k autoritárskej politickej kultúre cisárstva, ktoré však považoval za schopné reforiem. Jeho ku tradícii kritické osobné náboženstvo obsahovalo silné sociálne ideály, ktoré videl zosobnené v myšlienke Božieho kráľovstva. Za základné povolanie kresťana žijúceho v tomto svete považoval službu ''spoločnosti'' (''Gemeinwesen'' – všetky organizačné formy ľudského spolunažívania v spoločnosti, ktoré presahujú rodinu). Harnack bol [[23. januára]] [[1911]] zvolený senátom za prezidenta, len pred desiatimi dňami založenej, ''Kaiser-Wilhelm-Gesellschaft'' /Spoločnosť cisára Wilhelma/ (dnešná: Spoločnosť Maxa Plancka (''Max-Planck-Gesellschaft'')). Tento úrad zastával až do roku [[1930]]. V rokoch [[1905]] až [[1921]] bol Harnack generálnym riaditeľom Kráľovskej knižnice (''Königliche Bibliothek''), ktorá bola v roku [[1918]] premenovaná sa Pruskú štátnu knižnicu (''Preußische Staatsbibliothek''), dnes Štátna knižnica v Berlíne (''Staatsbibliothek zu Berlin''). V oblasti zahraničnej politiky sa Harnack angažoval za porozumenie medzi Anglickom a Nemeckom, bojoval proti všenemeckému imperializmu. Volal po zmierení a vyrovnaní, ale zároveň podpísal aj tzv. ''Manifest 93'', v ktorom sa okrem iného označujú Angličania aj ako klamári. Jeho tzv. kulturprotestantské (ovplyvnené súdobým tzv.: ''Kulturprotestantismus'') národné dejiny obsahovali aj zmienku o akejsi pripravenosti či schopnosti Nemecka inkulturovať v tzv. vazalských štátoch na Východe nemeckú kultúru. Porážku [[Nemecko|Nemecka]] v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a novembrovú revolúciu 1918/19 vnímal Harnack ako prechod ku demokracii a socializmu. Proti tejto línii väčšinového protestantizmu, ktorý zmýšľal skoro úplne protirepublikánsky, si konzervatívny republikán zvolil radšej sociálnu demokraciu Weimarskej republiky. Adolf von Harnack bol aj politickým spisovateľom: vo svojom spise ''Augustin'', vydanom v roku 1922, Harnack postuloval svoje politicko-teologické požiadavky po „novom augustinizme“, v ktorom „ úcta pred Bohom ako prameňom všetkých dobier preniká poznanie a zmýšľanie človeka, vytvára pravú slobodu a tvorí zväzok medzi spravodlivosťou a pokojom“. Harnackov pohľad sa v tomto spise orientoval predovšetkým na obnovenie kultúry v zmysle prehĺbeného duchovného idealizmu, samozrejme, bez odmietania výdobytkov moderného sveta. O vtedy veľmi populárnej knihe Oswalda Spenglera ''Untergang des Abendlandes'', s ktorou sa po roku [[1918]] tiež intenzívne zaoberal, Harnack napísal, že vynecháva len jedno jediné meno: Augustín. Veľkej chvály sa Harnackovi práve za jeho spis Augustin dostalo od básnika Gerharta Hauptmanna, s ktorým bol od roku [[1909]] istý čas v úzkom kontakte. Harnack dostal aj viaceré vyznamenania. V roku [[1902]] rád Pour le mérite für Wissenschaft und Künste (jedno z pruských najdôležitejších vyznamenaní: Za zásluhy v oblasti vedy a kultúry), v rokoch [[1923]] až [[1930]] bol dokonca jeho kancelárom. Za svoje zásluhy bol [[22. marca]] [[1914]] pri príležitosti otvorenia novej budovy Kráľovskej knižnice (Unter den Linden 8) diplomom, datovaným na 9. jún [[1914]], povýšený do pruského šľachtického stavu. V roku [[1925]] bol ako prvý vyznamenaný ''Harnack-Medaille'' (Harnackova medaila) Spoločnosti cisára Wilhelma. V roku [[1926]] bol vyznamenaný tzv. ''Adlerschild der Deutschen Reiches''. Adolf von Harnack zomrel po krátkej chorobe v roku [[1930]]. == Vplyv == K Harnackovym žiakom a žiačkam patrili viaceré generácie teológov, ako napr. neskôr medzinárodne uznávaný cirkevný historik a teológ [[Ernst von Dobschütz]] (1870 - 1934), [[Dietrich Bonhoeffer]] a v zimnom semestri [[1904]] aj neskorší marburgský profesor Nového zákona [[Rudolf Bultmann]]. Ako najvyššie vyznamenanie za výnimočné zásluhy udeľuje dnes Spoločnosť Maxa Plancka Medailu Adolfa von Harnacka (Adolf-von-Harnack-Medaille). Harnackovo teologické dielo sa vyznačuje odmietaním [[Starý zákon|Starého zákona]] a zreteľným [[antijudaizmus|antijudaizmom]]. Z tohto dôvodu v ňom pápež [[Benedikt XVI.]] videl teológa, ktorý vlastne rozvinul dedičstvo starovekého kresťanského heretika [[Marción|Marciona]] (85 - 160), ktorý chcel kresťanstvo oslobodiť z akéhokoľvek spojenia so Starým zákonom. == Rodina == Adolf von Harnack bol synom teológa [[Theodosius Harnack|Theodosia Harnacka]], profesora na Universität Dorpat. Jeho dvojča Axel bol matematik, mladší brat Erich farmakológ a najmladší brat Otto literárnym vedcom. Adolf Harnack sa 27. Decembra 1879 v Lipsku oženil s Amaliou Thiersch (31. August 1858, Erlangen – 28. December 1937, Berlín). Amalia bola dcérou profesora chirurgie a štátneho radcu Saského kráľovstva v oblasti medicíny Carla Thierscha (1822 – 1895), profesora na Universität München, Erlangen a Leipzig a jeho manželky Johanny Freiin von Liebig, dcéry chemika Justa von Liebiga (1803 – 1873). Adolf Harnack mal spolu s manželkou sedem detí. Ich syn Ernst von Harnck (1888 – 1945) sa angažoval v SPD, počas nacistickej diktatúry bol prenasledovaný, keďže sa podieľal na atentáte na Hitlera 20. júla 1944, nakoniec bol popravený. Najmladší syn Axel von Harnack (1895 – 1974) bol historik a filológ, súkromný docent na Universität Tübingen. Dcéra Agnes von Zahn-Harnack (1884 - 1950) bola prominentnou zástupkyňou meštianskeho hnutia žien a členkou Deutsche Demokratische Partei. Vydala sa za ministerského úradníka Karla von Zahna. Dcéra Elisabet von Harnack (1892 – 1976) bola významnou sociálnou pracovníčkou. Harnckovymi synovcami boli Arvid Harnack (1901 – 1942), popravený nacistami za protinacistický odboj, a jeho brat Falk Harnack (1913 – 1991), režisér a tiež člen protinacistického odboja. == Dielo (výber) == * ''Lehrbuch der Dogmengeschichte.'' 3&nbsp;Bde. 1886–1890 (4.&nbsp;Aufl. 1909/1910). * ''Die Mission und Ausbreitung des Christentums in den ersten drei Jahrhunderten.'' Leipzig 1902 (4.&nbsp;Aufl. 1924), engl. Übers. der 2.&nbsp;dt.&nbsp;A. (Onlineausgabe mit Anhang zu Überarbeitungen der 4.&nbsp;dt.&nbsp;A.): [http://ccat.sas.upenn.edu/rs/rak/courses/535/Harnack/bk0-TOC.htm The Mission and Expansion of Christianity in the First Three Centuries], Übers. James Moffatt, 2.&nbsp;A. London: [[Williams & Norgate]]&nbsp;/ New York: G.P. Putnam's Sons 1908 (Theological Translation Library 19–20). * ''Geschichte der altchristlichen Literatur.'' 3&nbsp;Bde., Leipzig 1893–1904 * ''Das Wesen des Christentums.'' Leipzig 1900 (zuletzt 2007), ISBN 978-3-16-149388-1. * ''Reden und Aufsätze.'' 7&nbsp;Bde., Gießen 1904–1930. * ''[[Marcion]]. Das Evangelium vom fremden Gott.'' Leipzig 1921 (2.&nbsp;Aufl. 1924) ([http://www.hschamberlain.net/marcion/marcion_00.html online]). * ''Kleine Schriften zur Alten Kirche.'' Hrsg. v. J.&nbsp;Dummer. 2&nbsp;Bde., Leipzig 1980. === V češtine === * {{Citácia knihy | priezvisko = Harnack | meno = Adolf | odkaz na autora = | prekladatelia = František Žilka | titul = Dějiny dogmatu | vydanie = | typ vydania = | miesto = V Praze | vydavateľ = Samostatnost | rok = 1903 | edícia = Knihovna Samostatnosti | zväzok edície = 14 | počet strán = 372 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Harnack | meno = Adolf | odkaz na autora = | prekladatelia = František Žilka | titul = Dějiny dogmatu | vydanie text = 2. vyd., (fotomechanický přetisk 1. vyd. z roku 1903). | miesto = Praha | vydavateľ = Ústřední církevní nakladatelství | rok = 1974 | edícia = Studijní texty Komenského evangelické bohoslovecké fakulty | zväzok edície = | počet strán = 372 | strany = }} == Literatúra == * [[Friedrich Smend]]: ''Adolf von Harnack. Verzeichnis seiner Schriften bis 1930.'' Mit einem Geleitwort und bibliographischen Nachträgen bis 1985 von Jürgen Dummer, Saur, München 1990, ISBN 3-598-10321-2. * Björn Biester: ''Harnack-Bibliographie. Verzeichnis der Literatur über Adolf von Harnack 1911–2002.'' Selbstverlag, Erfurt 2002. * [[Agnes von Zahn-Harnack]]: ''Adolf von Harnack.'' 2.&nbsp;Aufl. DeGruyter, Berlin 1951. * Christian Nottmeier: ''Adolf von Harnack und die deutsche Politik 1890–1930. Eine biographische Studie zum Verhältnis von Protestantismus, Wissenschaft und Politik.'' Mohr Siebeck Verlag, Tübingen 2004, ISBN 3-16-148154-2. * [[Carl-Jürgen Kaltenborn]]: ''Adolf von Harnack als Lehrer Dietrich Bonhoeffers.'' Evangelische Verlagsanstalt, Berlin 1973. * Wolfram Kinzig: ''Harnack, [[Marcion]] und das Judentum. Nebst einer kommentierten Edition des Briefwechsels Adolf von Harnacks mit [[Houston Stewart Chamberlain]].'' Evangelische Verlagsanstalt, Leipzig 2004, ISBN 3-374-02181-6. * [[Kurt Nowak]], [[Otto Gerhard Oexle]], [[Trutz Rendtorff]] und Kurt-Victor Selge (Hrsg.): ''Adolf von Harnack. Christentum, Wissenschaft und Gesellschaft.'' Vandenoeck & Ruprecht, Göttingen 2003, ISBN 3-525-35854-7. * Kurt Nowak, Otto Gerhard Oexle (Hrsg): ''Adolf von Harnack. Theologe, Historiker, Wissenschaftspolitiker.'' Vandenhoeck & Ruprecht, Göttingen 2001, ISBN 3-525-35477-0. * Gunther Wenz: ''Der Kulturprotestant. Adolf von Harnack als Christentumstheoretiker und Kontroverstheologe.'' Utz Wissenschaftsverlag, München 2001, ISBN 3-8316-0038-4. * ''Männer um Kaiser Wilhelm&nbsp;II. – Bernhard von Bülow, Graf Philipp zu Eulenburg, Adolf von Harnack, Alfred von Tirlitz, Carl Velten.'' In: ''Die Mark Brandenburg.'' Heft 73, Marika Großer Verlag, Berlin 2009, ISBN 978-3-910134-13-3. '''Články''' * Peter C. Bloth: ''Adolf Harnacks Examenskatechese Dorpat 1872.'' In: ''Zeitschrift für Kirchengeschichte,'' Bd.&nbsp;112 (Vierte Folge XLX) 2001, {{ISSN|0044-2925}}. * Peter C. Bloth: ''Beobachtungen und Fragen zur Edition von Adolf Harnacks erster Marcion Schrift''. In: ''Zeitschrift für Kirchengeschichte,'' Bd.&nbsp;116 (Vierte Folge LIV) Heft&nbsp;1, {{ISSN|0044-2925}}. * [[Friedrich Wilhelm Kantzenbach]]: ''Harnack, Adolf von''. In: ''[[Theologische Realenzyklopädie]]'', Bd.&nbsp;14 (1985), S.&nbsp;450–458. * Kurt Nowak: ''Adolf von Harnack. Wissenschaft und Weltgestaltung auf dem Boden des modernen Protestantismus.'' In: Ders.: ''Adolf von Harnack als Zeitgenosse. Reden und Schriften aus den Jahren des Kaiserreichs und der Weimarer Republik.'' DeGruyter, Berlin 1996, ISBN 3-11-013799-2, S.&nbsp;1–99. * Kurt Nowak: ''Was ist eine Nation? Die Antworten [[Ernest Renan]]s und Adolf von Harnacks.'' In: ''Rechtshistorisches Journal''&nbsp;20 (2001), S.&nbsp;311–324. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="BEMKM">HARNACK ADOLF VON. In: {{Citácia knihy | editori = Alister E. McGrath | prekladatelia = Jan Dus, Lubomír Miřejovský, Michal Plzák, Marek Váňa | titul = Blackwellova encyklopedie moderního křesťanského myšlení | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Návrat domů | rok = 2001 | isbn = 80-7255-043-8 | počet strán = 593 | strany = 166 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Adolf von Harnack}} == Externé odkazy == * {{filit|fvh/harnack_a_v.html}} * [http://www.harnack-forum.de/ Harnack-Forum] mit [http://www.harnack.uni-wuppertal.de:88/quellen Quellen], darunter eine Nachschrift zur Symbolik-Vorlesung * [http://www.harnack.uni-wuppertal.de:88/biographie/chronik Sehr detaillierte chronologische Biographie] * [http://www.dra.de/online/hinweisdienste/wort/2001/mai07b.html#hoerzitat Tonaufnahme von 1917 (Deutsches Rundfunkarchiv)] * [http://www.ccel.org/h/harnack/?show=worksBy Werke] (größtenteils engl.) bei CCEL * [http://daten.digitale-sammlungen.de/~db/bsb00000433/images/index.html?id=00000433&fip=eayayztsewqeayaxssdasyztsqrseayaxs&no=88&seite=635 Album academicum der Kaiserlichen Universität Dorpat], Dorpat 1889 == Zdroj == * {{preklad|de|Adolf von Harnack|121267772}} {{DEFAULTSORT:Harnack, Adolf von}} [[Kategória:Nemeckí teológovia]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] b8fbyp7ff96ra4mk2r7iw05cl42tmp2 0 94246 7415087 6609692 2022-07-23T01:07:08Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki [[Image:ZakharovPZ PtTGranovskogoGTG.jpg|right|thumb]] '''Timofej Nikolajevič Granovskij''' (* [[9. marec]] [[1813]] – † [[4. október]] [[1855]]) bol ruský historik a [[sociológ]], jeden z najvýznamnejších predstaviteľov [[západníctvo|západníctva]]. == Externé odkazy == * {{filit|fvg/granovskij_t_n.html}} [[Kategória:Narodenia v 1813|Granovskij, Timofej Nikolajevič]] [[Kategória:Úmrtia v 1855|Granovskij, Timofej Nikolajevič]] [[Kategória:Ruskí sociológovia|Granovskij, Timofej Nikolajevič]] [[Kategória:Ruskí historici|Granovskij, Timofej Nikolajevič]] q24k46fwz0mgklsyv4y3kgv0wpmwvwj 0 107435 7414955 7390788 2022-07-22T15:53:43Z 84.245.121.6 /* Životopis */ added info wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Zelinka | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1942|03|22}} | Miesto narodenia = [[Igram]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Milan Zelinka''' (* [[22. marec]] [[1942]], [[Igram]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]]. Žije a tvorí v [[Papín]]e v okrese Humenné.<ref>[https://www.litcentrum.sk/autor/milan-zelinka/zivotopis-autora Životopis autora] – litcentrum.sk</ref> == Životopis == Milan Zelinka sa narodil 22. marca 1942 v Igrame. detstvo a mladosť strávil v Cíferi. Maturoval v roku [[1959]] na gymnáziu v [[Trnava|Trnave]] a v rokoch [[1959]] - [[1961]] študoval na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Štátnom konzervatóriu v Bratislave]]. Štúdium však nedokončil a po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku [[1963]] sa zamestnal ako technik Štátnych telefónnych ústrední v Montážnom podniku spojov v Bratislave. Ako opravár - mechanik pobočkových telefónnych ústrední pôsobil so skupinou montérov na montážach v [[Žilina|Žiline]], [[Ružomberok|Ružomberku]] a v [[Humenné|Humennom]], kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. V polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov minulého storočia]] sa usadil v obci Papín, neskôr v meste Humenné. Súbežne s prácou montéra, a krátkodobo tiež pracovníka Štátnej inšpekcie telekomunikácií, sa venoval aj literárnej tvorbe. Poviedky publikoval v literárnych časopisoch ''Krok'', ''[[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]'', ''[[Mladá tvorba]]'' či ''[[Romboid (časopis)|Romboid]]''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Milan Zelinka, laureát ceny Anasoft litera, oslavuje 80 rokov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/milan-zelinka-laureat-ceny-anasoft-lit/620808-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-03-22|dátum prístupu=2022-05-29}}</ref> ==Dielo== *''Dych'' (Bratislava, SMENA, 1972. 86 s.) *''Smädné srdce'' (Bratislava, SMENA, 1974. 86 s.) *''Belasé ráno'' (Bratislava, SMENA, 1978. 86 s.) *''Slamienky z Makova'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1980. 124 s.) *''Kvety ako drobný sneh'' (Bratislava, SMENA, 1982. 95 s.) *''Mechanici'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1983. 112 s.) *''Z havranieho dvora'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1988. 357 s.) *''Povesť o strýkovi Kenderešovi'' (Bratislava, SMENA, 1985. 194 s.) *''Smädné srdce (a tušená krajina)'' (Bratislava, SMENA, 1990. 186 s.) *''Krajina'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1992. 72 s.) *''Príbehy z Karpát'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005), nominovaná do finále [[Anasoft litera]] 2006 *''Teta Anula'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007), víťaz [[Anasoft litera]] 2008 *''Ten nevyspytateľný svet'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2009. 104 s.) *''Rudenko'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2011. 120 s.) *''Pristaš'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2012. 160 s.), nominovaná do finále [[Anasoft litera]] 2013 *''Frajlenka Hollóška'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2013. 168 s.) * ''Blízke diaľavy'' (2018) * ''Na okraj kultúry, na okraj života'' (2019) * ''Neblahé skutočnosti'' (2021) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.litcentrum.sk/autor/milan-zelinka Charakteristika tvorby autora] *[http://www.litcentrum.sk/31909 Recenzia knihy Príbehy z Karpát] *[http://www.litcentrum.sk/40505 Recenzia knihy Teta Anula] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zelinka, Milan}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Laureáti Anasoft litera]] [[Kategória:Osobnosti z Igramu]] sytsz7x260ne3yefhe4r4okij1k6gve 7414956 7414955 2022-07-22T15:54:02Z 84.245.121.6 /* Životopis */ Opravený preklep wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Zelinka | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1942|03|22}} | Miesto narodenia = [[Igram]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Milan Zelinka''' (* [[22. marec]] [[1942]], [[Igram]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]]. Žije a tvorí v [[Papín]]e v okrese Humenné.<ref>[https://www.litcentrum.sk/autor/milan-zelinka/zivotopis-autora Životopis autora] – litcentrum.sk</ref> == Životopis == Milan Zelinka sa narodil 22. marca 1942 v Igrame. Detstvo a mladosť strávil v Cíferi. Maturoval v roku [[1959]] na gymnáziu v [[Trnava|Trnave]] a v rokoch [[1959]] - [[1961]] študoval na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Štátnom konzervatóriu v Bratislave]]. Štúdium však nedokončil a po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku [[1963]] sa zamestnal ako technik Štátnych telefónnych ústrední v Montážnom podniku spojov v Bratislave. Ako opravár - mechanik pobočkových telefónnych ústrední pôsobil so skupinou montérov na montážach v [[Žilina|Žiline]], [[Ružomberok|Ružomberku]] a v [[Humenné|Humennom]], kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. V polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov minulého storočia]] sa usadil v obci Papín, neskôr v meste Humenné. Súbežne s prácou montéra, a krátkodobo tiež pracovníka Štátnej inšpekcie telekomunikácií, sa venoval aj literárnej tvorbe. Poviedky publikoval v literárnych časopisoch ''Krok'', ''[[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]'', ''[[Mladá tvorba]]'' či ''[[Romboid (časopis)|Romboid]]''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Milan Zelinka, laureát ceny Anasoft litera, oslavuje 80 rokov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/milan-zelinka-laureat-ceny-anasoft-lit/620808-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-03-22|dátum prístupu=2022-05-29}}</ref> ==Dielo== *''Dych'' (Bratislava, SMENA, 1972. 86 s.) *''Smädné srdce'' (Bratislava, SMENA, 1974. 86 s.) *''Belasé ráno'' (Bratislava, SMENA, 1978. 86 s.) *''Slamienky z Makova'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1980. 124 s.) *''Kvety ako drobný sneh'' (Bratislava, SMENA, 1982. 95 s.) *''Mechanici'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1983. 112 s.) *''Z havranieho dvora'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1988. 357 s.) *''Povesť o strýkovi Kenderešovi'' (Bratislava, SMENA, 1985. 194 s.) *''Smädné srdce (a tušená krajina)'' (Bratislava, SMENA, 1990. 186 s.) *''Krajina'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1992. 72 s.) *''Príbehy z Karpát'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005), nominovaná do finále [[Anasoft litera]] 2006 *''Teta Anula'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007), víťaz [[Anasoft litera]] 2008 *''Ten nevyspytateľný svet'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2009. 104 s.) *''Rudenko'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2011. 120 s.) *''Pristaš'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2012. 160 s.), nominovaná do finále [[Anasoft litera]] 2013 *''Frajlenka Hollóška'' (Bratislava, Slovenský spisovateľ 2013. 168 s.) * ''Blízke diaľavy'' (2018) * ''Na okraj kultúry, na okraj života'' (2019) * ''Neblahé skutočnosti'' (2021) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.litcentrum.sk/autor/milan-zelinka Charakteristika tvorby autora] *[http://www.litcentrum.sk/31909 Recenzia knihy Príbehy z Karpát] *[http://www.litcentrum.sk/40505 Recenzia knihy Teta Anula] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zelinka, Milan}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Laureáti Anasoft litera]] [[Kategória:Osobnosti z Igramu]] cbwoea3snxe4jzc262td0f3d5dxn1yw 0 108763 7415089 6577161 2022-07-23T01:07:08Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{na úpravu}} [[Súbor:Litmanowa GL1.6.jpg|náhľad|Súčasný vzhľad liturgického priestoru na hore Zvir]] '''Zjavenia Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty v Litmanovej''' boli údajné [[zjavenie|zjavenia]] presvätej [[Bohorodička|Bohorodičky]] ([[Panna Mária|Panny Márie]]), ktoré sa podľa pútnikov diali od [[5. august]]a [[1990]] do [[6. august]]a [[1995]] na hore [[Zvir]] pri obci [[Litmanová]] dvom dievčatám, Ivete Korčákovej a Kataríne Češelkovej. == Začiatok údajných zjavení == Prvé zjavenie sa podľa rozprávania detí uskutočnilo poobede 5. augusta 1990, keď sa hrali na blízkej hore Zvir. Pri hraní sa v lese počuli hluk, ktorého sa naľakali a skryli sa v blízkom senníku. Hluk neustával a deti mali pocit, že niekto chodí okolo dreveného senníka. Po čase sa ozvalo silnejšie búchanie, ako keby niekto spustil zo skaly hŕbu dreva. Deti: Ivetka Korčáková (11-ročná), Katka (12-ročná) a Miťko (9-ročný) sa začali modliť mariánsku modlitbu: Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť a to trikrát - ako neskôr povedali, túto modlitbu predtým nepoznali. Zároveň začali ľutovať svoje [[hriech]]y a náboženskú vlažnosť. O chvíľu spozorovali v miestnosti [[viditeľné svetlo|svetlo]], ktoré najskôr považovali za [[slnko]]. Svetlo sa presunulo nad lavičku a vo svetle spozorovali krásnu paniu, ktorá si sadla na lavičku. Ivetka: "Dňa 5. augusta 1990 sme mali jedinú prosbu, aby táto krásna Pani išla spolu s nami (zo Zviru) dolu do dediny, pretože sa už stmievalo a my sme sa báli ísť [[les]]om samy. Krásna Pani nám túto prosbu splnila." Katka: "Šli sme a ona asi dva kroky za nami. Cítila som pokoj. A potom, od potoka, sa začala odďaľovať. Keď sme prišli dolu ku [[kresťanský kríž|kríž]]u, Panna Mária si pred ním kľakla a prežehnala sa." [[Súbor:Litmanova10Slovakia5.JPG|náhľad]] == Priebeh údajných zjavení == Už od začiatku začala horu Zvir navštevovať skupinka veriacich. Neskôr, [[11. november|11. novembra]] 1990 bola už s dovolením [[Prešovská gréckokatolícka arcieparchia|prešovského gréckokatolíckeho]] [[biskup]]a [[Ján Hirka|Jána Hirku]], pod správu ktorého spadá farnosť [[Litmanová]], na hore Zvir slúžená svätá [[božská liturgia]]. Dňa [[25. november|25. novembra]] 1990 sa konal obrad posvätenia novopostaveného [[kríž]]a. Pri posväcovaní, po modlitbe sv. [[ruženec (modlitba)|ruženca]], všetci prítomní údajne videli na [[Slnko|Slnku]] nadprirodzené úkazy, pripomínajúce [[fatima|fatimský]] slnečný zázrak: slnko, do ktorého bolo možné bez ťažkostí pozerať, rotovalo, vyžarovalo sústredené kruhy v rôznych farbách dúhy, černelo, opäť zosvetlelo, chvelo sa a menilo polohu. Aj vďaka týmto úkazom prichádzalo na horu Zvir čoraz viac pútnikov. Počas výročí sa rad zaparkovaných áut tiahol až do [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]]. Počet pútnikov sa postupne zvyšoval, ak neberieme do úvahy zimné mesiace, až do konca týchto zjavení, ktoré od ich začiatku skúmala [[cirkev]]. == Posolstvá == Dňa [[2. december|2. decembra]] 1990 [[Panna Mária]] údajne povedala: „Na uzdravenie z telesnej a duševnej choroby treba sa denne modliť celý svätý [[Ruženec (modlitba)|ruženec]] (radostný, bolestný i slávnostný), postiť sa v stredu a piatok a piť vodu z prameňa z hory.“ (Dodala ešte, že nie všetci chorí budú uzdravení.) Dňa [[30. december|30. decembra]] 1990: „Dajte urobiť medailóniky, na ktorých na jednej strane bude moje meno, ktoré som vám už povedala, ale len začiatočné písmená. Pod ním moje čisté žiariace Srdce a biela ľalia - znak mojej čistoty. Na druhej strane nech som ja so svojím Synom v náručí. Medailóny nech nosia ľudia, ktorí majú úctu ku mne a môjmu Synovi. Kto bude nosiť tento medailón, ctiť si moju čistotu a vzývať ma pod menom Nepoškvrnená Čistota, tomu vždy pomôžem, keď poprosí o pomoc.“ Dňa [[17. február]]a [[1991]]: „Musím nad vami plakať, pretože blúdite v hriechu.“ Niekto dievčatá poprosil, aby sa opýtali na [[Turzovka|Turzovku]]. Mária odpovedala: „Želám si, aby bol na Turzovke postavený kostol.“ Dňa [[7. júl]]a 1991: "Keď máte pokušenie, uvedomte si, že ja som vždy pri vás a vtedy sa modlite: Nepoškvrnená Čistota, pomôž mi zachovať čistotu môjho srdca!" Dňa [[5. apríl]]a [[1992]]: „Ďakujte za kríž.“ Dňa [[4. júl]]a [[1993]]: „Malé duše, zdvojnásobte svoje modlitby a začnite sa skutočne [[pôst|postiť]]. Ani len neviete, ako potrebujem vaše modlitby a pôsty na obrátenie poblúdilých! Prosím, pomôžte mi!“ Dňa [[4. apríl]]a 1993: „Znovu vás prosím, zmeňte svoj život, úplne ho obetujte [[Boh]]u, pretože len tak sa váš život stane večným. Ó, deti, naučte sa hovoriť toto: Staň sa tvoja svätá vôľa všade a vo všetkom, lebo v tebe je ukrytý večný Pokoj.“ Dňa [[7. august]]a [[1994]]: „Milujem vás takých, akí ste. Každý môj syn a dcéra nech mi povie: 'Mama, a teraz chcem žiť ináč. Chcem ísť k Otcovi a úplne ti dôverujem, že ma k nemu privedieš.' Tento svet vás nikdy neurobí šťastnými.“ Dňa [[8. január]]a [[1995]]: „Prosím, darujte mi vaše problémy a starosti, lebo iba Boh vás vie od nich oslobodiť. Modlite sa túto modlitbu: 'Bože, odovzdávam ti celú svoju minulosť a vkladám do teba celú svoju budúcnosť. Ďakujem ti za dnešok, ktorý mi dávaš. A ďakujem ti preto, lebo si so mnou a môžem sa radovať, lebo viem, že ty si ma nikdy neopustil.' Prosím, proste Boha, aby vám dal pochopiť túto modlitbu. A tak vaše srdce zaplaví jednoduchá detská radosť každý deň.“ Dňa [[5. marec|5. marca]] 1995: "Prosím Boha o jedinú vec. A to, aby vo vás nechal svoj pokoj. Tento čas je zlodejom pokoja. Prosím, povedzte Bohu: 'Milujem, a preto ľutujem. Milujem, a preto odpúšťam. Milujem a to je môj pokoj.'"<ref>[http://litmanova.info/1995.htm Posolstvá Panny Márie z Litmanovej - 1995]</ref> === Posledné posolstvo === V nedeľu 6. augusta 1995, na piate výročie údajného prvého zjavenia Panny Márie v Litmanovej, prišlo vyše 100 tisíc pútnikov. Po zjavení sa Katka Češelková obrátila na pútnikov slovami: „Panna Mária pri dnešnom stretnutí bola oblečená celá v bielom. Nemala ani [[ruženec (retiazka)|ruženec]], ani korunu. Bola bosá. Bola veľmi vážna. Chcem vám povedať, že Ona stále zostáva tu, na tejto hore. A stále bude pomáhať každému jednému z vás...“ Ivetka Korčáková tlmočila údajné posledné posolstvo Panny Márie: "Sláva Isusu Christu! Panna Mária dnes povedala: 'Moje drahé deti! Toto moje zjavenie tu je posledné. Milujem vás. A ďakujem všetkým za to, čo ste tu pre mňa urobili. Moje milované deti! Takto som to chcela, aby vás to prebudilo zo sna prázdnoty. Aby ste pochopili, že potrebujete obrátenie. Pre túto dobu potrebujete obrátenie! Prosím, prosím! Zostávam na tejto hore prítomná. Začnite teraz uvažovať nad mojimi posolstvami! Zostaňte v mojom srdci pre túto dobu! Pretože potrebujete byť viac jednoduchí a ostražití. Prichádza doba, ktorá je už tu. Zostaňte teda ako deti. Úplne slobodní pre Boha. Prosím, rozmýšľajte nad tým, čo hovorím! Ja vás milujem a čakám na vás v Nebi...'" [[Súbor:Litmanova10Slovakia6.JPG|náhľad|Záber z hory Zvir]] == Úkazy == Aj Litmanovú podobne ako iné miesta zjavení sprevádzali údajne ťažko vysvetliteľné uzdravenia či prírodné úkazy. Známy je tzv. „slnečný zázrak “, ktorý pútnici popisujú ako rotujúce slnko, objavenie sa viacerých sĺnc, či iné zmeny na slnku. Keďže nemali charakter súkromného videnia, pozorovalo ich niekoľko tisíc pútnikov a to viackrát. Sú údajne zachytené aj fotograficky. Elena Šubjaková, redakcia Duchovného života, [[Slovenská televízia]]: „Okrem iného je zaujímavé, že keď sa hovorí o vierohodnosti litmanovských zjavení, nikde sa nespomínajú zvláštne znamenia na slnku. Stalo sa to dvakrát a úkaz videlo niekoľko tisíc ľudí. Opísali mi ho viacerí ľudia nezávisle od seba, medzi nimi aj [[starosta]] obce, miestny [[kňaz]], deti.“ ([[Slovenský denník]], 14. nov. 1991) Mgr. Oľga Gromová, [[Bojnice]]: „Som učiteľka slovenského jazyka a [[dejepis]]u. V roku 1991, [[6. september|6. septembra]], som bola s celou rodinou v Litmanovej. Keď sme schádzali z hory, zbadali sme viacerých ľudí kľačať a modliť sa. Niektorí nás upozorňovali na slnko. Ja som ho videla zelené. Guľa sa krútila, približovala, akoby chcela na nás spadnúť, a znovu sa vzďaľovala. Vnútri som zazrela akési fliačky. Mne to pripadalo, že majú tvar ruží. Okolo zeleného slnka sa mi javil oranžový kruh. Starší syn videl cez slnko aj kríž. Viacerí ľudia videli kríž. Panne Márii som sľúbila, že sa budem denne modliť [[ruženec (modlitba)|ruženec]].“ Michal Semančík, [[Spišské Podhradie]]: „... mimoriadnu udalosť, ktorú som zažil spolu s manželmi Gadušovými zo Spišského Podhradia a manželmi Furmanovými z [[Domaňovce|Domaňoviec]] na hore Zvir v Litmanovej. Bolo to v júni 1992. Keď som sa blížil k lesu, ešte som sa z diaľky lúčil s týmto vzácnym miestom. Zrazu 4 ženy za mnou pozerali do fliaš, v ktorých mali nabratú vodu. Keď som u prvej zbadal, že v strede fľaše má sviecu, čo horí, zmocnil sa ma úžas. Ďalšia žena mala vo fľaši žiariaci kríž, na ktorom bolo aj umučenie. Táto žena fľašu aj obrátila, avšak kríž ostal neporušený. Tretia žena mala vo fľaši bielu Hostiu a štvrtá zlatý kalich s umeleckými ozdobami. Moja suseda vybrala z tašky svoje fľaše s vodou a tak isto aj ich známa, pani Furmanová. V ich fľašiach sa objavili v slnku také isté obrazy. Ja som sa rozhliadol po okolí, či neuvidím niekoho s fotoaparátom, ale už som nikoho nevidel.“ Etela Kolečanská, [[Spišská Nová Ves]]: "Bolo to [[4. júl]]a 1992. Po ruženci som v tichu čakala na posolstvo. Zrazu pozriem hore… Okolo slnka sa vytvorila rubínová žiara, prechádzajúc do bledofialova a zo slnka sa stala prekrásna biela Hostia. Okolo nej bol prstenec. Potom sa Hostia rozostúpila napoly a na slnku sa vytvoril kríž, potom silueta Panny Márie, srdca a nakoniec jasličky. Rubínová farba sa zmenila na zlatú a vytvorila monštranciu bez podstavca. Keď som sa potom pozrela na ľudí, videla som na ich šatách žlté fľaky a na tvárach fialové a čierne. Mária Igazová, [[Rybany]]: „Na tretie výročie zjavenia v Litmanovej som videla úkaz - fľaky na tvárach okolostojacich. Aj som sa o tom zmienila nahlas, trikrát, ale nikto nereagoval.“ Eleonóra Cibirová, [[Prievidza]]: "Na púti v Litmanovej [[8. august]]a 1993 sme so sestrou a neterou boli svedkami toho úkazu na slnku, ktoré vyzeralo ako [[Hostia]] a ktoré kmitalo a okolo neho sa striedali rôzne farby. Nakoniec sa zo slnka spustili tri široké zlaté lúče, ktoré siahali až na zem. Jeden z nich padol na ľudí, ktorí išli pred nami a tiež mali zlaté šaty a vlasy." == Cirkevné skúmanie zjavení == Zjavenia skúma cirkev. Na [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|prešovskom gréckokatolíckom arcibiskupstve]] bola vytvorená aj komisia pre Litmanovú. Tá zatiaľ nepotvrdila pravosť zjavení. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.horazvir.sk/ Litmanová - hora Zvir] - oficiálna stránka pútnického miesta na hore Zvir v Litmanovej *[http://litmanova.info/ Litmanová - Som Nepoškvrnená Čistota] - Informácie o údajných zjaveniach Panny Márie *[http://toodle.info/litmanova-obr/ Litmanová – Zvir v obrazech]- Fotografický projekt snažiaci sa zachytiť udalosti na vrchu Zvir v Litmanovej na východnom Slovensku [[Kategória:Zjavenia Panny Márie]] [[Kategória:Kresťanstvo na Slovensku]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] 44x2adq9na36htrvsw3kmjy6wezxucr 0 109204 7415003 7353017 2022-07-22T19:31:17Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Vavrinec Benedikt Nedožerský |Portrét = Vavrinec-benedikt-nedozersky portret.jpg |Popis = slovenský humanistický básnik, pedagóg, filológ, jazykovedec, matematik, hudobník |Dátum narodenia = [[10. august]] [[1555]] |Miesto narodenia = [[Nedožery-Brezany]], [[habsburská monarchia]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1615|6|4|1555|8|10}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Krajiny českej koruny]], [[habsburská monarchia]] }} '''Vavrinec Benedikt z Nedožier''' alebo '''Vavrinec Benedikt Nedožerský''' (aj '''Laurenc Benedikt Nudožerský''', '''M. Laurentius Benedictus Nudozierinus''') (* [[10. august]] [[1555]], [[Nedožery-Brezany]], [[Slovensko]] – † [[4. jún]] [[1615]], [[Praha]], [[Česko]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[humanizmus|humanista]], [[básnik]], [[pedagogika|pedagóg]], [[klasicizmus|klasický]] [[filológia|filológ]], [[jazykoveda|jazykovedec]], [[matematik]] a [[hudobník]]. Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia [[humanizmus|humanizmu]] a [[renesancia|renesancie]], a to nielen ako profesor, dekan [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulty]] a [[prorektor]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity v Prahe]], ale aj ako [[pedagogika|pedagogický]] [[reforma|reformátor]] a [[autor]] diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu [[školstvo|školstva]], jazykovedec a [[tvorca]] po [[latinčina|latinsky]] napísanej prvej [[systematika|systematickej]] [[gramatika|gramatiky]] [[čeština|českého jazyka]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan a kol.|titul=Kronika Slovenska, od najstarších čias až do konca 19. storočia|vydanie=prvé|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=1998|isbn=80-7153-174-X|strany=615, s.246}}</ref> humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ [[metrum (poézia)|metra]], tvorca prvého systému [[časomiera|časomernej]] [[prozódia|prozódie]] a autor kníh o [[poetika|poetike]], autor [[žalm]]ových [[parafráza (literatúra)|parafráz]] celého [[Kniha žalmov|žaltára]] a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor [[učebnica|učebnice]] o základoch [[aritmetika|aritmetiky]].<ref name=KOLLARIK1>KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref><ref name=KAKOSOVA>KÁKOŠOVÁ, Zuzana: BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: ''Slovník slovenských spisovateľov,'' 2005, s. 80 – 81.</ref><ref name=SMATLAK>ŠMATLÁK, S.: ''Dejiny slovenskej literatúry 1,'' 2002.</ref> == Životopis == Vavrinec Benedikt Nedožerský pochádzal zo [[Slovensko|Slovenska]], ako desaťročný navštevoval školu v [[Prievidza|Prievidzi]]. Po otcovej smrti odišiel do [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]] ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde mal možnosť ďalej sa vzdelávať. Uprostred štúdií však prechladol a na niekoľko rokov ťažko ochorel. Uzdravil sa až roku [[1587]], keď v [[Uhorsko|Uhrách]] vypukli [[Turci|turecké]] boje.<ref name=KOLLARIK1 /> Po vyliečení a dokončení prípravných štúdií študoval na Karlovej univerzite v Prahe [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]].<ref name=KAKOSOVA /> V roku [[1593]] prijal miesto [[učiteľ]]a v [[Moravské Budějovice|Moravských Budejoviciach]] a ďalšie dva roky bol rektorom v [[Uherský Brod|Uherskom Brode]]. V roku [[1595]] sa opäť vrátil do Prahy, aby ukončil [[štúdium]] na Karlovej univerzite: [[16. september|16. septembra]] [[1597]] dosiahol na artistickej fakulte hodnosť [[bakalár]]a za prácu na tému z [[vojenské umenie|vojenského umenia]].<ref name=KOLLARIK2>Pri bakalárskej skúške predniesol tézu (rozpravu) ''Num commodius: sit hostium fines invadere an domi hostem operiri?'' (Čo je príhodnejšie: vpadnúť do územia nepriateľského alebo čakať nepriateľa doma?). Vtedy, v čase tureckých vpádov, bola to téma veľmi aktuálna. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> Od [[10. október|10. októbra]] [[1599]] krátko pôsobil ako rektor partikulárnej [[škola|školy]] ([[gymnázium|gymnázia]]) v [[Žatec|Žatci]], ktorá bola vtedy po Karlovej univerzite najslávnejšou školou v [[Čechy|Čechách]]. Dňa [[4. júl]]a [[1600]] rektor Karlovej univerzity Martin Bacháček promoval Benedikta ako licenciáta na magistra filozofie, čiže [[doktor]]a, spolu s ďalšími ôsmimi kandidátmi. Od [[20. jún]]a [[1602]] do [[3. júl]]a [[1603]] bol Benedikt rektorom vyššej partikulárnej školy v Nemeckom Brode (dnes [[Havlíčkův Brod|Havlíčkov Brod]], Česko). V tom čase na Slovensku zúrili boje s Turkami. To, že Benedikt často myslel na svoju vlasť – rodné Slovensko, dokladá aj jeho pieseň ''Píseň nová,'' v ktorej sa zamýšľa nad nebezpečenstvom hroziacom svetu od Turkov. V nej žalostí nad vraždením svojich krajanov, plienením slovenských dedín a miest a vyzýva svojich spolurodákov, aby zanechali vzájomné spory a vrhli sa na nepriateľa.<ref name=KUCIANOVA /> Roku [[1604]] Vavrinca Benedikta Nedožerského prijali medzi členov profesorského zboru Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, kde bol bol profesorom až do svojej smrti. Na [[univerzita|univerzite]] prednášal [[klasicizmus|klasickú]] [[filológia|filológiu]], [[Antika|antických]] klasikov,<ref name=KOLLARIK3>V jesennom študijnom poriadku roku 1604 sa uvádza, že Benedikt vykladá Horatia, Troilus Cicerona, Kampanus VIII. knihu Iliady atď. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> [[matematika|matematiku]] a [[fyzika|fyziku]]. Ako pedagóg sa usiloval zlepšiť vyučovací poriadok na partikulárnej škole.<ref name=VBN-OSOBNOSTI>Vavrinec Benedikt Nedožerský. In: ''Osobnosti.sk.'' [cit. 8. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59165].</ref> V roku [[1609]] sa stal prísediacim konzistória a podieľal sa s kolegami na vytvorení [[učebné osnovy|učebných osnov]] jednotlivých tried partikulárnych škôl. V roku [[1610]], keď sa profesori na vyzvanie defenzorov zišli na poradu o tom, kto bude čo prednášať, Benedikt si vybral aritmetiku a [[Iliada|Iliadu]].<ref name=KUCIANOVA>KUCIANOVÁ, A.: ''Vavrinec Benedikt z Nedožier (10. 8. 1555 – 4. 6. 1615)'' [online].</ref> Dňa 28. júna [[1611]] – už ako prorektor – bol na audiencii u nového uhorského a českého kráľa [[Matej II. Habsburský|Mateja II. Habsburského]]. V tom istom roku, keď sa profesori rozhodovali, kto bude prednášať ktorý odbor, Benedikt si zvolil matematiku. Roku [[1612]] sa stal dekanom artistickej (filozofickej) fakulty na Karlovej univerzite.<ref name=KOLLARIK4>Dňa 10. októbra 1611 Troilus rezignoval z funkcie dekana a na jeho miesto nastúpil Laurenc Benedikt Nudožerský. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> V októbri [[1613]] ho zvolili za prepošta do Karolína. Roku [[1614]] Benedikt bol prepoštom i prorektorom. Ako prorektor učil aritmetiku a geometriu.<ref name=KOLLARIK1 /><ref name=KUCIANOVA /> Vavrinec Benedikt Nedožerský umrel ako slobodný 4. júna [[1615]] na pravé poludnie po dlhej chorobe (tbc). Celý svoj majetok venoval univerzite.<ref name=KUCIANOVA /> Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí v Prahe, hrob mu ozdobili nákladnou mramorovou tabuľou. Kostol a s ním aj Benediktov hrob tam už dnes, žiaľ, nie je.<ref name=KOLLARIK6>Pochovávali tam takmer všetkých univerzitných profesorov od jeho založenia roku 1403. Kostol bol za vlády Jozefa II. roku 1784 predaný a zničený. Dnes je na tomto mieste frekventovaná cesta, pokračujúca z Ječnej ulice, a park. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> Odkaz Benediktovho života však zostáva uchovaný v jeho diele veľkého humanistu európskeho formátu, ktoré svojou pokrokovosťou a odbornou úrovňou v mnohých ohľadoch prekračuje svoju dobu a ktoré od svojho vzniku patrí k moderným základom slovenskej a českej vzdelanosti a kultúry. Jeho pamiatku si podnes uctievajú aj na rodnom Slovensku, v jeho rodisku v Nedožeroch-Brezanoch, kde má pamätnú tabuľu, sochu a kde jeho meno nesie základná škola.<ref name=NEDOZERY-BREZANY>Škola píše svoju históriu, História obce. [online]. In: ''ZŠ s MŠ Vavrinca Benedikta Nedožery-Brezany.'' [cit. 8. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://zsnb.edupage.sk/text/?text=text%2Fabout&subpage=1].</ref> == Tvorba == Vavrinec Benedikt Nedožerský bol nielen vynikajúcim pedagógom, ale aj jazykovedcom, filológom a matematikom – bol autorom viacerých pedagogických, [[jazykoveda|jazykovedných]] a [[filozofia|filozofických]] spisov, o. i. aj prvej systematickej gramatiky českého jazyka ''Grammaticae Bohemicae (1603 ) ...,'' matematickej učebnice ''Elementa arithmeticae...'', [[literárna veda|literárnovedných prác]] i ďalších odborných diel. Bol aj vynikajúcim básnikom a hudobníkom – autorom príležitostnej poézie, parafráz žalmov s prevzatými i čiastočne vytvorenými nápevmi. Vo svojich filozofických, pedagogických, jazykovedných či iných odborných náhľadoch bol ovplyvnený [[Nemecko|nemeckým]] humanistickým učencom, [[reformácia|reformačným]] [[teológ]]om [[Philip Melanchthon|Philipom Melanchthonom]] a kritickým [[Francúzsko|francúzskym]] filozofom a humanistom [[Petrus Ramus|Pierre de la Raméem]], ktorí boli aj autormi humanistických gramatík. Upozorňoval na potrebu „zvedečtenia“ [[vyučovanie|výučby]] reálnymi predmetmi, medzi nimi aj [[matematika|matematikou]], ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ [[veda|vedeckých]] štúdií. === Literatúra, poetika a hudba === Literárnu činnosť začal Vavrinec Benedikt Nedožerský príležitostnou poéziou. Svoju prvú latinskú príležitostnú báseň (42 [[hexameter|hexametrov]]) zložil na počesť svojich dvanástich priateľov, povýšených 7. októbra [[1596]] na magistrov.<ref name=KOLLARIK1 /> Napísal asi sto formálne vyspelých oslavných, gratulačných a iných básní,<ref name=KAKOSOVA /> ktorými prispel do spisov iných autorov.<ref name=VBN-OSOBNOSTI /> Svoju znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmom uplatnil v knihe ''Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni'' ([[1606]]). Bol prvým slovenským literárnym autorom, ktorý sa rozhodol pre preklad celého žaltára (pred ním prvú ucelenú časť básnicky spracoval [[Ján Silván]]). Knihou obohatil osobnú, intímnu duchovnú [[lyrika|lyriku]] o desať českých parafráz Dávidových žalmov, ktoré sú pomerne voľné, dobovo aktualizované (podobne ako u J. Silvána). Jeho predhovor v knihe o časomerných prozodických pravidlách predstavuje prvý systém časovej [[rým]]ovanej prozódie. Podobné ciele mala kniha ''Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni'' (1606).<ref name=KAKOSOVA /> Pri parafrázovaní žalmov Benedikt používal výrazné ľudové prívlastky, dával prednosť ľudovej reči a niekde podľa svojho spôsobu a dobových spoločenských potrieb aktualizoval a dopĺňal základný text.<ref name=KOLLARIK1 /> Hoci žil Benedikt v Prahe, nezabúdal na svoje rodné Slovensko,<ref name=KUCIANOVA /> neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením vlastného, slovenského ľudu, prenasledovaného morom, vojnami a tureckým plienením, poukazoval na dobové spoločenské rozpory a nabádal k svornosti.<ref name=KOLLARIK1 /> Pri prvých ôsmich z desiatich (resp. dvanástich) žalmov, Benedikt uvádza štvorhlasové melódie (diskant, [[alt]], [[tenor]] a [[bas]]), čiastočne prevzaté (zo súborného vydania Buchananových latinských parafráz Dávidových žalmov<ref name=KOLLARIK7>Vydaných kantorom v nemeckom Rostocku Nathanom Chytraeom (Nathan Chytraeus tiež Chyträus), ktorý k príslušným textom pripojil nápevy Statia Olthovia (Statius Olthovius tiež Olthof), prevzaté od hudobného skladateľa Johanna Reuscha zo zbierky Melodiae odarum Georgii Fabricii (Leipzig 1554). In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref>) a čiastočne samostatne vytvorené. Benedikt prvý vnášal do českej hudby v protiklade k polyfónii novú hudobnú formu, ktorá bola základom tvorby homofónnej a vytvoril novú cestu v českej vokálnej tvorbe v duchu humanistických zásad.<ref name=KOLLARIK1 /> Benedikt bol aj autorom štvordielneho diela ''Poetica'' (Poetika), v ktorom sa zaoberal prozodickými vlastnosťami českého básnictva.<ref name=KUCIANOVA /> Rukopis Benediktovej prozódie, ktorý tlačou mala vydať po jeho smrti Karlova univerzita, ani jeho štyri knihy Poetiky a pravdepodobne celý žaltár (sám uvádzal, že má preložených vyše sto žalmov) sa, žiaľ, nezachovali.<ref name=KOLLARIK1 /> Celé dielo, prichystané už do tlače, zahynulo pri plienení Prahy roku [[1620]]. [[Jan Amos Komenský]], želejúc za ním, chcel ho nahradiť vlastnými prekladmi, dokonalosť Benediktovho verša však nedosiahol, ako i vôbec časomerný verš Benedikta ostal dlho neprevýšený.<ref>KRČMÉRY, Š.: ''Dejiny literatúry slovenskej I'' [online], 1976.</ref> Benedikt sa uvedomele zaradil do svetovej prekladovej i parafrázovanej žalmistiky. Vzhľadom na metrickú a prozodickú stránku je jeho výtvor najlepší i v porovnaní so [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočím]], možno ho smelo nazvať vzorným, a znamená vrchol českej časomernej prozódie.<ref name=KOLLARIK1 /> === Jazykoveda === [[Obrázok:Benedici-vavrinec-nedozersky gramaticae-bohemicae.jpg|thumb|right|Obálka vedeckého diela Vavrinca Benedikta Nedožerského ''„Dve knihy českej gramatiky...“'', napísaného v latinčine pod názvom ''Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo'' (Praha 1612)]] Po dlhej prípravnej práci Vavrinec Benedikt Nedožerský napísal a vydal prvú systematickú gramatiku českého jazyka ''Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami'' (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Na jej príprave a vydaní pracoval plných deväť rokov.<ref name=KOLLARIK8>Koncept svojej českej gramatiky si vyhotovil už roku 1594 v Uherskom Brode, kde bol rektorom. Svoju gramatiku dokončil v Nemeckom Brode, kde pôsobil roku 1603, a vydal ju tlačou v Prahe u Jana Otthmara v tom istom roku. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> Jeho práca je najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer na dve storočia. V tomto zmysle ju hodnotili aj všetci významní českí lingvisti, z nich napr. [[Josef Dobrovský]] či Jozef Jungmann, ako aj slovenský jazykovedec [[Martin Hattala]].<ref name=KOLLARIK1 /> Benedikt svoju gramatiku venoval českej a slovenskej mládeži. V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. Svoju publikáciu venuje ctihodným správcom cirkevným, obecným pisárom, ale aj poctivej a dobre vzdelanej mládeži českej, moravskej a slovenskej a iných národov, dbajúc o český jazyk.<ref name=KUCIANOVA /> V príhovore vyčíta svojim rodákom Slovákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka.<ref>BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, V.: Grammaticae Bohemicae...: Venovací list: „Ale tu sa mi naozaj zdá, že musím napomenúť najmä svojich rodákov Slovákov, ktorí najväčšmi zanedbávajú pestovanie svojho jazyka – natoľko, že niektorí (vravím o daktorých zo skúsenosti) vystatujú sa tým, že nielenže nečítajú české knihy, ale že ani jednu nemajú vo svojich knižniciach. Preto sa stáva, že musia rozprávať pololatinsky, keď im o veciach domácim jazykom prichodí zhovárať sa. Ostatné škody jeho zanedbávaného štúdia nebudem uvádzať...“ (MINÁRIK, J., ed.: Z Klenotnice staršieho slovenského písomníctva, 1985). In: ''Vavrinec Benedikt Nedožerský: Dve knihy gramatiky.'' – Pamäť Slovenska: Univerzitná knižnica v Bratislave [online].</ref> V diele vychádza zo živého hovorového a z kultivovaného cirkevného jazyka. Všíma si rozdiely medzi spisovným a ľudovým jazykom a medzi českými, slovenskými a moravskými nárečiami.<ref name=KAKOSOVA /> V prvej knihe sa zaoberal [[tvaroslovie|tvaroslovím]] a čiastočne [[hláskoslovie|hláskoslovím]] a v druhej knihe [[syntax (jazykoveda)|skladbou]]. V štyridsiatich ôsmich krátkych kapitolách dvojdielnej gramatiky napísanej podľa latinských, nemeckých a francúzskych vzorov rozviedol latinské pravidlá, po ktorých nasledujú české príklady, vysvetlenie a poznatky.<ref name=KUCIANOVA /> Pri hodnotení Benediktovej gramatiky treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho humanistické [[patriotizmus|vlastenectvo]] a význam pri normovaní českého spisovného jazyka a upevňovaní českého povedomia, ako aj jeho jedinečný prejav starostlivosti o pestovanie a kultivovanie vlastného, [[slovenčina|slovenského jazyka]], čím sa stáva prvým výrazným podnecovateľom formovania [[spisovný jazyk|spisovnej]] slovenčiny.<ref name=KOLLARIK1 /> === Pedagogická veda === Význačným dokladom reformnej pedagogickej aktivity Vavrinca Benedikta Nedožerského je jeho rozsiahla latinská básnická [[skladba (literárne dielo)|skladba]] ''Vnútorná školská sústava'', resp. ''Štruktúra nižšej školy'' ([[1607]], Penitioris scholae structura), ktorá je napísaná „vo forme 370 dokonalých hexametrov didaktického rázu podľa spôsobu Horatiovho“. Aj keď je jeho práca napísaná vo veršoch, ide o odborné dielo, ktoré obsahuje nový nepomerne zlepšený vyučovací poriadok (učebné osnovy) partikulárnej školy, rozbor príčin neúspechu pri vyučovaní a návrhy niektorých opráv.<ref name=KOLLARIK1 /> Predstavuje tak progresívne návrhy na reformu školskej výučby. Navrhované učebné osnovy sa riadia požiadavkami [[vývinová psychológia|vývinovej psychológie]], v ktorých sa zdôrazňovala potreba uplatniť vo výučbe princíp názornosti a systematickosti, nevyhnutnosť spájať [[teória|teóriu]] s [[prax]]ou, ako aj potreba vyučovania v [[materinský jazyk|materinskom jazyku]].<ref name=VBN-OSOBNOSTI /> ''Nápravný plán'' a ''Vnútornú školskú sústavu'' Benedikt predniesol na slávnosti otvorenia partikulárnej školy u sv. Egídia v Prahe. V tomto príhovore predniesol zásadný reformný návrh na vyučovanie v mestských školách, aby sa jednak pozdvihla úroveň škôl, jednak aby sa zabezpečila rovnaká príprava žiakov na univerzitu. Vychádza z päťtriednej mestskej školy, no navrhuje ju rozšíriť o šiestu triedu, aby sa učebný plán mohol rozšíriť o nové učebné predmety, aby si žiaci mohli lepšie osvojiť učivo. Náboženstvo ponecháva, ale navrhuje presunúť ho na nedele a sviatky, odporúča obmedziť spev žiakov v kostoloch a takmer každodenné pohrebné sprievody. Vyučovanie v 1. – 3. triede sa sústreďuje na gramatické učivo, v 4. a 5. triede venuje pozornosť rétorike, logike a dialektike. V šiestej triede, ktorú navrhuje doplniť, by sa vyučovala najmä matematika, prírodné vedy, astronómia a etika. Veľkú pozornosť venoval vyučovaniu latinčiny a pri jej vyučovaní využíva aj materinský jazyk. Najväčšou prednosťou jeho vyučovacieho poriadku je sústavné zdôrazňovanie potreby vyučovať v materinskom jazyku vo všetkých piatich triedach partikulárnej školy.<ref name=KUCIANOVA /> V básnickej skladbe ''Štruktúra nižšej školy'' Benedikt podal mnohé novátorské návrhy s dôrazom na materinský jazyk a objavovanie prírodných vied. V jeho úsiliach sa najlepšie ukazoval jeho humanizmus, vďaka čomu sa stal pedagogickou autoritou ešte pred Komenským.<ref>Nedožerský, Vavrinec Benedikt. In: Encyklopédia(AB)Sme [online], 2010.</ref> [[Obrázok:Benedikt-vavrinec-nedozersky elementa-arithmeticae.jpg|thumb|right|Obálka učebnice Vavrinca Benedikta Nedožerského ''„Základy aritmetiky“'', napísanej v latinčine pod názvom ''Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae'' (Praha 1612)]] Reformám sa Benedikt venuje aj v latinskom pedagogicko-reformačnom spise ''Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie'' (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, 1612).<ref name=KAKOSOVA /> V ňom vykladá a odôvodňuje svoje návrhy na nápravu a povznesenie univerzitného života, ktorými sú: 1. aby zo súkromných škôl schopní poslucháči boli pripustení na prednášky univerzitných profesorov, 2. aby sa presne a určite ustanovil poriadok a doba prednášok, 3. aby profesori boli pozbavení hmotných starostí o existenciu, 4. aby sa učiteľské miesta udeľovali len poslucháčom usilovným a riadne sa podrobujúcim skúškam. Okrem iného v tomto spise s ľútosťou konštatuje, že v tejto veci najviac prekáža nedostatok hmotných prostriedkov – chudoba.<ref name=KOLLARIK1 /> Z reforiem Benedikta ako nového dekana treba uviesť predovšetkým myšlienku, ktorú vyslovil počas rektorskej voľby 17. októbra 1612 vo svojej slávnostnej reči, aby sa obyčaj o štyroch národoch na univerzite uviedla do života pri voľbe rektorových konziliárov (radcov) tak, aby traja boli Česi a jeden cudzí. V uvedenej reči podľa jeho argumentácie obnovenie tohoto starobylého privilégia bude znamenať zároveň rozkvet univerzity a pri väčšom počte poslucháčov sa zlepší aj postavenie Čechov, pretože budú mať proti cudzím hlasom prevahu.<ref name=KOLLARIK1 /> V marci 1612 taktiež presadil, aby bol volený notár a kvestor univerzitných majetkov.<ref name=KUCIANOVA /> Benedikt napísal i [[matematika|matematickú]] učebnicu ''Základy aritmetiky'' (Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae, 1612). V práci vyčleňuje dve základné aritmetické disciplíny: jednoduchú a porovnávaciu a podľa nich určuje aj rozdelenie svojho spisu na dve knihy; z nich prvá (aritmetika jednoduchá) obsahuje štyri základné počtové úkony a zlomky, druhá zasa (aritmetika porovnávacia) vysvetľuje pomery medzi číslami. Benedikt bol prvým naším matematikom, ktorý svoju aritmetiku začal stavať na exaktnom podklade pre vedecké štúdium, pretože všetky ostatné publikácie tohto druhu boli len praktickými príručkami pre kupcov, remeselníkov a pod.<ref name=KOLLARIK1 /> Benedikt bol aj dobrým znalcom [[rétorika|rečníctva]]. V roku [[1605]] mal akademickú dišputu ''O rečníctve a rečníkovi,'' od ktorého vyžadoval filozofické vzdelanie.<ref name=KUCIANOVA /> Vďaka svojmu dielu a učeniu sa Vavrinec Benedikt Nedožerský zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho humanizmu a renesancie. == Dielo == === Poézia === *[[1606]] – ''Aliquot psalmorum Davidicorum paraphrasis rhythmometrica, lyrico carmine ad imitationem. Latinorum nunc primum attentata. Item oda istis temporibus congrua.'' (Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských v nově uvedení a vydání. Item píseň k těmto Časům sa trefující na týž způsob složená. – Horat.) ([[Praha]]), osobná, intímna duchovná lyrika *[[1606]] – ''Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni'' ([[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto Pražské]]), žalmy<ref name=KOLLARIK1 /> === Odborné dielo vo veršoch === *[[1607]] – ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy), latinská básnická skladba v hexametroch<ref name=KOLLARIK1 /> === Odborné diela === *[[1603]] – ''Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo'' (Dve knihy českej gramatiky zostavené podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami), prvá systematická gramatika českého jazyka, v latinčine *[[1612]] – ''Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae'' (Základy aritmetiky), učebnica [[matematika|matematiky]] ([[Praha]]) *[[1612]] – ''Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, habita in solenni promotione tredecim iuvenum, quibus primus in philosophia gradus conferebatur'' (Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie) ([[Praha]]), spis *[[1612]] – ''Decanus facultatis philosophicae in academia Pragensi M. Laurentius Benedictus Nudozierinus lecturis S. D.''<ref name=KOLLARIK1 /> (Čítanie dekana Filozofickej fakulty Univerzity v Prahe M. Laurenca Benedikta Nudožerského) ([[Praha]]), príhovor == Pamiatky == * Na počesť Vavrinca Benedikta Nedožerského je pomenovaná Základná škola s materskou školou Vavrinca Benedikta Nedožery-Brezany<ref name="NEDOZERY-BREZANY"/> v jeho rodnej obci. * Pred budovou ZŠ s MŠ Vavrinca Benedikta v Nedožeroch-Brezanoch je bronzová socha Vavrinca Benedikta Nedožerského od [[František Gibala|akad. sochára Františka Gibalu]], ktorú tam umiestnili pri príležitosti odovzdania novej budovy ZDŠ roku 1969 na podnet a pričinením rodoľuba Jozefa Uhliara.<ref name=NEDOZERY-BREZANY /> * Pamätná tabuľa na počesť nedožerského rodáka Vavrinca Benedikta v Nedožeroch-Brezanoch od kameňosochára Š. Novotného (* 1933) je osadená od roku 1982 na novom pylóne z južnej strany cesty (pôvodne bola osadená na kultúrnom dome, ktorého objekt bol roku 1979 asanovaný). Ide o [[NKP]] výtvarného charakteru.<ref name=NEDOZERY-BREZANY /> == Referencie == <references /> == Literatúra == * BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec: Dve knihy gramatiky [online]. In: ''Pamäť Slovenska. Univerzitná knižnica v Bratislave''. [cit. 6. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://internal.ulib.sk/sluzby/pmsk/nedozersky_1603/gramatika.html.iso8859-2]. * KOLLÁRIK, Oto: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online]. Martin: Matica slovenská, 1965. 61 s. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://www.snk.sk/swift_data/source/NbiU/Biograficke%20studie/7/Bio_stu_7_131_148.pdf]. * KRČMÉRY, Štefan: ''Dejiny literatúry slovenskej I'' [online]. Bratislava: Tatran, 1976. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://www.litcentrum.sk/50295]. * KUCIANOVÁ, Anna: ''Vavrinec Benedikt z Nedožier (10. 8. 1555 – 4. 6. 1615)'' [online]. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ_2008_2009/Kolokvium_Olomouc/Kucianova.doc]. * MIKULA, Valér, a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov]]''. Edícia: Knižnica slovenskej literatúry. 2. vydanie. Bratislava: Kaligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 653 s. ISBN 80-7149-801-7. * MINÁRIK, Jozef (ed.): ''Z Klenotnice staršieho slovenského písomníctva II.: Renesancia a humanizmus.'' 2. vydanie. 481 s. Bratislava: Tatran, 1984 a 1985 (1. vydanie), Slovenský Tatran 1997. ISBN 80-222-0463-3. * Nedožerský, Vavrinec Benedikt. In: Encyklopédia(AB)Sme [online], 2010. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://encyklopedia.sme.sk/c/5499629/nedozersky-vavrince-benedikt.html]. * ŠMATLÁK, Stanislav: ''Dejiny slovenskej literatúry 1.'' 3. prepracované vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002. 359 s. ISBN 80-88878-70-5. {{DEFAULTSORT:Benedikt z Nedožier, Vavrinec}} [[Kategória:Humanisti]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Nedožier-Brezian]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] 0bm1m5p2s1y5n3s17edmqke18ujnkhv 0 110722 7415107 7276006 2022-07-23T06:36:26Z 85.237.234.68 /* Tenisová kariéra */opravené chybné skloňovanie wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Martina Navrátilová | obrázok = Navratilova-PragueOpen2006-05 cropped.jpg | prezývka = | krajina = [[Spojené štáty]] | sídlo = [[Nokomis]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum narodenia = {{dnv|1956|10|18}} | miesto narodenia = [[Řevnice]], [[Česko-Slovensko]] | výška = {{cm|173|m}} | váha = {{kg|65}} | rokprof = 1973 | koniec kariéry = 2006 | hral = ľavou rukou, jednoručný bekend | výhry = 21 400 871 $ | dvojhra výhryprehry = 1440 – 213 | dvojhra víťazstvá = 167 (svetový rekord) | dvojhra pozícia = 1 ([[10. júl]] [[1978]]) | AustralianOpenvýsledok= '''Víťazka''' (1981, 1983, 1985) | FrenchOpenvýsledok = '''Víťazka''' (1982, 1984) | Wimbledonvýsledok = '''Víťazka''' (1978, 1979, 1982 – 87, 1990) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' (1983, 1984, 1986, 1987) | štvorhra výhryprehry = 667 – 102 | štvorhra víťazstvá = 178 (svetový rekord) | štvorhra pozícia = 1 ([[10. september]] [[1984]]) | stav k = N/A }} '''Martina Navrátilová''' (* [[18. október]] [[1956]], [[Řevnice]]) je bývalá svetová jednotka v ženskom tenise. Je všeobecne považovaná za jednu z najlepších tenistiek vôbec. Pochádza z Česko-Slovenska, ale v roku [[1975]] emigrovala do [[Spojené štáty americké|USA]] a v roku [[1981]] sa stala americkou občiankou. Počas svojej kariéry vyhrala 18 grandslamových titulov v dvojhre a 40 titulov v štvorhre (z toho 31 v ženskej štvorhre a 9 v zmiešanej štvorhre). V ženskej dvojhre získala vo [[Wimbledon]]e rekordných 9 titulov. Otvorene sa hlási ku svojej lesbickej orientácii, čo robila už v časoch, keď otvorené hovorenie o vlastnej [[Homosexualita|homosexualite]] vôbec nebolo bežné. == Tenisová kariéra == Navrátilová sa narodila ako Martina Šubertová v roku 1956. Jej rodičia sa rozviedli, keď mala Martina tri roky. Jej matka Jana si v roku [[1962]] vzala Miroslava Navrátila, ktorý sa potom stal jej prvým tenisovým trénerom. Po svojom nevlastnom otcovi dostala priezvisko Navrátilová. V roku [[1972]], keď mala 15 rokov, vyhrala tenisové majstrovstvá Česko-Slovenska a o rok neskôr, ako 16-ročná, sa stala profesionálkou. Svoj prvý profesionálny titul v dvojhre získala v roku [[1974]] na turnaji v [[Orlando (Florida)|Orlande]]. V roku [[1975]] hrala dve grandslamové finále, ale prehrala ho tak na [[Australian Open]] s [[Evonne Goolagongová|Evonne Goolangovou]], ako aj na [[French Open]] s [[Chris Evertová|Chris Evertovou]]. Na [[US Open]] prehrala s Evertovou v semifinále a požiadala v [[New York (mesto)|New Yorku]] o americké občianstvo. Zelenú kartu získala za jeden mesiac. Prvý grandslamový turnaj vyhrala Navrátilová v roku [[1978]], keď v trojsetovej bitke porazila vo Wimbledone Evertovú a dostala sa súčasne na prvé miesto tenisového rebríčka. Wimbledonový titul získala aj o rok neskôr. V roku 1981 získala Navrátilová tretí Grandslamový titul, keď na Australian open porazila vo finále Evertovú. V tom istom roku sa dostala aj do finále US Open, ale v trojsetovej finálovej bitke podľahla až v tiebreaku Tracy Austinovej. V roku [[1982]] vyhrala Navrátilová ako French Open, tak aj Wimbledon. Navrátilová začala používať celografitovú tenisovú raketu [[Yonex]] a začala dominovať ženskému tenisu. Prehrala síce už vo štvrtom kole French Open prvého grandslamového turnaja roku 1983 (Australian Open sa konalo až v decembri), ale ostatné turnaje vyhrala. V priebehu sezóny prehrala iba zápas na French Open a s 86 víťazstvami a jedinou prehrou drží rekord v percentuálnej úspešnosti profesionálneho tenistu počas jedinej sezóny. V rokoch 1982, 1983 a 1984 prehrala Navrátilová iba 6 zápasov dvojhry. Do sezóny 1984 vstúpila opäť úžasne, zvíťazila vo French Open, Wimbledon vyhrala dokonca po šiestykrát v rade a po víťazstve na US Open jej stačilo zvíťaziť na Australian Open aby vyhrala všetky grandslamové turnaje sezóny. V semifinále turnaja však podľahla [[Helena Suková|Helene Sukovej]] 1 – 6, 6 – 3, 7 – 5. Aj napriek tomu je jej 74 zápasov bez porážky profesionálnym rekordom. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Martina Navrátilová}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|5744}} {{ITF Profil|20000724}} {{FED CUP Profil|20000724}} {{Navboxes |title = Martina Navrátilová na [[Grand Slam (tenis)|grandslamových turnajoch]] |state = collapsed |list1 = {{Svetové tenisové jednotky (ženy)}} {{Víťazky Australian Open}} {{Víťazky French Open}} {{Víťazky Wimbledonu}} {{Víťazky US Open}} {{Víťazky Australian Open - štvorhra}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Víťazky US Open - štvorhra}} {{Víťazi US Open - zmiešaná štvorhra}} }} {{DEFAULTSORT:Navrátilová, Martina}} [[Kategória:Českí tenisti]] [[Kategória:Českí vegetariáni]] [[Kategória:Tenisti USA]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Osobnosti USA českého pôvodu]] [[Kategória:České LGBT osobnosti]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] bpirt37qaqoz73qcs946oi4zk2b4imy 0 129835 7414897 7261813 2022-07-22T12:29:08Z Anunaki3000 170229 pridanie hygienického náustku, v info-grafike, v častiach vodnej fajky wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Man sitting and holding a hookah.jpg|thumb|Muž držiaci vodnú fajku [[File:Hookah.ogg|frameless|center]]]] '''Vodná fajka''' má v rôznych kútoch sveta odlišné pomenovanie (podľa histórie a pôvodu krajiny, z ktorej sa vodná fajka ďalej rozširovala) ako napríklad: [[angličtina|en.]] ''hookah''; [[Hindčina|hi.]] ''ɦʊqqa ("huka")''; [[turečtina|tr.]] ''nargile''; [[gréčtina|gr.]] ''ναργιλές''; [[Arabčina|ar.]] ''argilee;'' [[Perzština|fa.]] ''shisha'' ''("šiša");'' ... a iné. == Princíp == Vodná fajka funguje na princípe ochladzovania [[dym]]u prebublávaného cez studenú vodu, v ktorej sa zachytávajú hrubé nečistoty - ako je napríklad vytečená melasa z [[Tabak (produkt)|tabaku]] alebo popol z vyhoreného uhlia. Základom dobre pripravenej vodnej fajky je predovšetkým korunka (kotlík) so správne naplneným tabakom. Tabak je ohrievaný teplom od rožhavených uhlíkov, ktoré sú vložené do HMS (Heat Management System) alebo sú položené na dierkovanom alobale, ktorý je natiahnutý na korunke. Dym od tabaku naloženého do korunky, postupuje cez rúrku (stem) smerom nadol, pod hladinu studenej vody napustenej do vázy. Cez vodu potom dym prebubláva na jej hladinu a odtiaľ do tela fajky (do srdca / komôrky / základne), kde sa nachádza vyústenie (konektor) pre hadicu. Hadica je ukončená tzv. náustkom, cez ktorú fajčiar hlbokými vdychmi inhaluje dym do pľúc. Na zohrievanie [[Tabak (produkt)|tabaku]] kedysi slúžilo tlejúce uhlie vytiahnuté z [[ohnisko|ohniska]] alebo rýchlo-zápalné uhlie (slangová skratka: „RZU“), ktoré sa používalo pri pálení vonných bylín, driev, či [[kadidlo|kadidla]]. V súčasnosti sú veľmi populárne kokosové uhlíky, ktoré sa vyrábajú už aj špeciálne len pre účel použitia s vodnou fajkou. Vyrábajú sa zo škrupín kokosových orechov a neobsahujú také veľké množstvo dechtu a škodlivých látok, ako obsahovali pôvodné uhlíky. Kokosové uhlie s veľkosťou strany 25 mm vydrží tlieť (horieť) po dobu asi 100 minút. V prípade použitia veľmi objemnej korunky s väčším množstvom tabaku, je vhodné po asi 1 hod. od začatia fajčenia zapáliť a doložiť aspoň 1 - 2 ks čerstvo rozpálených kokosových uhlíkov, aby sa spotreboval celý obsah naloženého tabaku v takejto objemnej korunke. Objemnejšie korunky s veľkým množstvom tabaku môžu vydržať aj 2-3 hodiny celkovej doby sedenia pri vodnej fajke, avšak kokosové uhlíky majú výdrž len okolo 100 minút. Pri použití malého alebo stredného objemu korunky, jedno posedenie pri vodnej fajke potrvá cca 1 až 1.5 hodiny, než sa všetok tabák spotrebuje. [[Tabak (produkt)|Tabak]] pre vodné fajky je možné kúpiť dnes už s rozličnými príchuťami. V [[Európa|Európe]] sú obľúbené tabaky s ovocnými a sladkými príchuťami ako napríklad: [[jablko]], [[melón]], [[Čučoriedka obyčajná|čučoriedka]], [[Mäta pieporná|mäta]], [[hrozno]], [[Coca-Cola|coca-cola]], atď. V arabských štátoch sú obľúbené predovšetkým silnejšie tabaky, v ktorých sa nachádza viac nikotínu (tabákové listy pri výrobe nie sú tak intenzívne prepierané vo vode) a zvyčajne sa fajčia už bez arómy / príchute – ako napríklad zn. Zaghloul. V Amerike fajčiari obľubujú taktiež silnejšie a tiež ochutené tabaky, ako napríklad zn. Tangiers. == Časti == [[Súbor:Hookah-parts-SK-EN-DE-(2022-07-22).png|náhľad|časti vodnej fajky]] #''Korunka'' (bowl) – kotlík / miska na [[Tabak (produkt)|tabak]]. Existuje veľa typov koruniek. Rozdeľovať ich môžme podľa nasledujúcich kritérií: #*Tvar – okrem najrozšírenejšieho typu korunky tzv. tureckej / egyptskej korunky (tvar kotlíku s niekoľkými dierami na dne), sú veľmi populárne tiež korunky typu [[Phunnel Bowl|Phunnel]] (tvar kotlíku s vyčnievajúcim tunelom uprostred dna) a typ Vortex (tvar kotlíku s vyvýšenou strednou časťou, v ktorej je niekoľko dier). #*Materiál – najčastejšie sa korunky vyrábajú z nejakého špecifického druhu keramiky či hliny s rôznymi prísadami, poprípade v rôznych kombináciách ako napríklad so [[šamot]]om. Známa je napríklad fajánsovo-majoliková keramika, ktorá sa používa pri výrobe ruských koruniek „UPG“ (Upgrade Form). Menej často sa stretneme aj s inými materiálmi – sklo, kameň, silikón, sadra, kov, atď. #*[[Glazúra (keramika)|Glazúra]] – povrchová úprava. Rozdelenie podľa glazúry sa vzťahuje pochopiteľne len na materiály, ktorých povrch je možné glazúrovať (predovšetkým hlinené + keramické korunky). Glazúrované korunky majú svoje klady aj zápory. Medzi rozhodujúci faktor patrí hlavne odolnosť glazúrovaných koruniek pred nasiaknutím melasy z tabaku do materiálu. Glazúra zabraňuje prenikaniu melasy do vnútra materiálu. Neglazúrované korunky zase lepšie prijmajú teplo od uhlíkov a tiež „príchuť“ tabaku sa lepšie vstrebáva cez mikroskopické póry na povrchu neglazúrovanej korunky, takže chuť tabaku je o trošku výraznejšia ak opakovane použijeme vždy tú istú korunku na rovnaký typ príchute (pri opakovanom a častom používaní), než v prípade glazúrovanej korunky. Nevýhodou koruniek bez glazúry je zlá umývatelnosť (je to prakticky nemožné). Potom sa stane to, že v korunke je cítiť trochu príchuti z predchádzajúceho fajčenia, ak sa rozhodneme fajčiť nejaký odlišný typ príchute. Ďalšia nevýhoda koruniek bez glazúry je, že často dochádza k opalovaniu vrchnej časti stien korunky od žeravých uhlíkov (pri častom používaní korunky bude už horná časť korunky natoľko spálená a opotrebovaná, že bude nutné kúpiť zase novú korunku). #*Objem – pod pojmom malý objem korunky na jedno naplnenie chápeme zhruba 5-10g množstva tabaku (vhodné pre začínajúcich fajčiarov). Do koruniek so stredne veľkým objemom vojde okolo 10-20g tabaku na jedno naplnenie (vhodné pre pokročilejších fajčiarov). No a tie najväčšie a najobjemnejšie korunky spotrebujú okolo 20-30g tabaku na jedno naplnenie (pre náruživých a tuhých fajčiarov alebo ak pri vodnej fajke sedí aspoň 5 ľudí a takéto veľké množstvo tabaku dokážu vyfajčiť z korunky aj za krátky čas). #*Priemer – ak použijeme hliníkovú fóliu (alobal) pri fajčení vodnej fajky, tak toto kritérium v rozdelení koruniek nie je podstatné. Pokiaľ však plánujeme použivať HMS (Heat Managment System - ako sú napr.: Oduman Ignis, Kaloud Lotus, MIG Razor a iné), tak rozhodujúcim je horný vnútorný priemer korunky. Aby bolo možné „posadiť“ HMS na vrch korunky tak, aby neprečnieval HMS mimo okraje korunky alebo naopak aby nespadol do vnútra korunky, mal by byť potom dodržaný aj nejaký špecifický vnútorný priemer korunky. Väčšina HMS dnes už používajú zhruba ten istý priemer. Na korunke sa často ešte odlišuje horný priemer ako - vnútorný a vonkajší - obidva by mali byť v súlade s priemerom HMS. Záleží aj od tvaru HMS (niektoré sa usadzujú na vonkajší priemer korunky niektoré by mali naopak „zapadnúť“ hlbšie do vnútra korunky, čiže je dôležitý v tomto prípade vnútorný horný priemer na korunke). Nepísaným štandardom sa stal dnes najpoužívanejší priemer HMS vnútorný okolo 69-70 mm a vonkajší okolo 73-75 mm. Je to však len akýsi nepísaný štandard, ktorým sa riadi veľa dnešných výrobcov koruniek a výrobcov HMS, čiže nemusí pasovať vždy celkom presne na milimeter každá korunka ku každému HMS a to aj napriek tomu, že presné rozmery výrobca garantuje (HMS môže mať o niekoľko desatín milimetra iné rozmery, než korunka alebo aj naopak a potom HMS nevojde do korunky alebo sa do nej nedá „vsadiť“). Záleží skutočne aj na desatinách milimetra, čo je pri obvyklej ručnej výrobe koruniek ťažké docieliť. Preto sa majte na pozore, ak chcete používať HMS s Vašou vybranou korunkou. #''Tácka'' (tray) – slúži na odkladanie rozpálených uhlíkov a zachytávanie padajúceho popolu z uhlíkov na korunke. Občas je z uhlíkov odklepnúť ich „sálanú“ časť. #''Rúrka'' (stem = upstem + downstem) – je trubička (stonka – doslovný preklad z angličtiny), ktorou prúdi dym od korunky, cez telo fajky, až pod hladinu vody vo váze. Ak je rúrka rozdelená na dve časti, od tela fajky nahor a druhá časť od tela fajky nadol, tak týmto častiam hovoríme jednoducho horná + dolná časť rúrky (angl. upstem + downstem). #''Telo'' (body) alebo srdce (heart) – hlavný komponent vodnej fajky, ktorý spája všetky ostatné komponenty. Obsahuje tzv. komôrku pre ventily, do ktorých sa pripájajú hadice (resp. len jedna hadica) a strednú časti, kde sa zvyčajne závitom upevňuje rúrka (downstem), ktorá smeruje do vázy. #''Váza'' (vase) – nádoba na studenú vodu, obvykle sklenená, cez ktorú sa ochladzuje dym. Tu je vhodné podotknúť, že dnes veľmi populárne sú tiež akrylové alebo plastové nádoby na vodu k vodným fajkám. Tie sa však dosť zle umývajú a nemožno použiť pri ich čistení agresívnu chémiu, čo v prípade sklenenej nádoby nie je žiadny problém. Taktiež samotné sklo nie je vždy kvalitné. Niektorí výrobcovia používajú krehké a dokonca aj veľmi tenké sklo. To sa odráža aj na cene každej sklenenej vázy. #''Hadica'' (hose) – hadica, cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara. Podľa materiálu z ktorého sa vyrábajú ich môžeme rozdeliť na: obyčajná papierová (považuje sa za jednorázovú a je nepremývateľná), polyetylénová (jednoducho povedané ide o PE sáčok, ktorý je ovinutý okolo kovovej pružiny) a nakoniec dnes asi najpoužívanejšia silikónová hadica. Silikónová hadica je premývateľná, vyrobená z potravinárskeho silikónu. Silikónové hadice sa v obchodoch predávajú zvyčajne samostatne bez náustku a konektoru. Konektor sa musí vyberať vždy na konkrétny typ vodnej fajky, ak výrobca vodnej fajky konektor nedodáva v balení. Náustky na silikónovú hadicu rozlišujeme podľa materiálu, z ktorého sú vyhotovené: plastové, sklenené, kovové, akrykové, uhlikové vlákna, atď. ... a môžme ich rozlišovať aj podľa dizajnu resp. podľa ich tvaru - obvykle sú však všetky v podobe nejakej tvarovanej alebo celkom obyčajnej rúrky. == Zloženie tabaku (pre vodné fajky) == # ''[[Tabak (produkt)|tabak]]'' – nadrobno nasekané tabakové listy (po ich fermentácii) # ''[[melasa]]'' – veľmi sladká a hustá tekutina tmavej farby, ktorá vzniká ako vedľajší produkt počas spracovania [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]] (ako náhrada melasy sa niekedy používa aj včelí med) # ''[[glycerol]]'' (glicerín) – olejovitá číra tekutina, ktorá po dosiahnutí určitej teploty, produkuje vodné pary (hustý biely dym) # ''príchuť'' (aróma) – dosahuje sa zvyčajne pomocou tzv. „chémie“ (aromatické látky vo forme extraktov, získavaných z rozličných druhov ovocia alebo bylín) ako napríklad: mäta + konzervačné látky == Dejiny == [[File:Old man smoking hookah, near Jaipur, Rajasthan, India.jpg|thumb|Muž v Indii, fajčiaci vodnú fajku, ktorá má tvar už zmodernizovanej starej "indickej huky“ (na výrobu boli použité modernejšie materiály a je použitá aj dlhá rúrka).]] Vodná fajka sa vyvinula z [[India|indickej]] „huky“. Pri používaní huky sa do hlineného kotlíka (forma dnešnej hlinenej korunky určenej k vodnej fajke, tureckého typu + s väčšími rozmermi) položil tabak so žeravým uhlím. Dym z tabaku bol vedený rúrkou, do vydlabaného kokosového orecha, v ktorom bola do polovice naplnená voda. Z kokosového orecha sa dym inhaloval malým otvorom na jeho boku alebo predĺženou pevnou rúrkou, ktorá viedla do úst fajčiara. Postupom času sa vodná fajka rozširovala do celého sveta. Podľa súčasnej histórie prvé zmienky naznačujú masové rozširovanie kultu vodných fajok v [[Arábia|Arábii]] a v [[Osmanská ríša|osmanskej]] [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Dnes je obľúbená najmä na [[Stredný východ|Strednom východe]], v [[Grécko|Grécku]] a [[Turecko|Turecku]]. Veľmi populárna bola od 17. storočia práve v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], kde bola súčasťou miestnej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, keď sa konala [[Grécko-turecká výmena obyvateľov]] sa vodná fajka spolu s [[Maloázijskí Gréci|Maloázijskými Grékmi]] dostala aj do [[Grécko|Grécka]], kde sa stala symbolom gréckeho štýlu [[grécka hudba|rembetiko]] a bola spájaná aj s kriminálnymi kruhmi (s ich životným štýlom). Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako ako aj niektoré turecké piesne. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * [http://www.usatoday.com/news/nation/2005-12-28-hookah-trend_x.htm Hookah trend is puffing along] – usatoday.com [[Kategória:Tabak]] [[Kategória:Fajčenie]] axwygu3z41lmxdeiemvhr8qmdinwoxr 7414922 7414897 2022-07-22T12:58:06Z Anunaki3000 170229 opravený text pre "tarbuš", v obrázku "časti vodnej fajky" wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Man sitting and holding a hookah.jpg|thumb|Muž držiaci vodnú fajku [[File:Hookah.ogg|frameless|center]]]] '''Vodná fajka''' má v rôznych kútoch sveta odlišné pomenovanie (podľa histórie a pôvodu krajiny, z ktorej sa vodná fajka ďalej rozširovala) ako napríklad: [[angličtina|en.]] ''hookah''; [[Hindčina|hi.]] ''ɦʊqqa ("huka")''; [[turečtina|tr.]] ''nargile''; [[gréčtina|gr.]] ''ναργιλές''; [[Arabčina|ar.]] ''argilee;'' [[Perzština|fa.]] ''shisha'' ''("šiša");'' ... a iné. == Princíp == Vodná fajka funguje na princípe ochladzovania [[dym]]u prebublávaného cez studenú vodu, v ktorej sa zachytávajú hrubé nečistoty - ako je napríklad vytečená melasa z [[Tabak (produkt)|tabaku]] alebo popol z vyhoreného uhlia. Základom dobre pripravenej vodnej fajky je predovšetkým korunka (kotlík) so správne naplneným tabakom. Tabak je ohrievaný teplom od rožhavených uhlíkov, ktoré sú vložené do HMS (Heat Management System) alebo sú položené na dierkovanom alobale, ktorý je natiahnutý na korunke. Dym od tabaku naloženého do korunky, postupuje cez rúrku (stem) smerom nadol, pod hladinu studenej vody napustenej do vázy. Cez vodu potom dym prebubláva na jej hladinu a odtiaľ do tela fajky (do srdca / komôrky / základne), kde sa nachádza vyústenie (konektor) pre hadicu. Hadica je ukončená tzv. náustkom, cez ktorú fajčiar hlbokými vdychmi inhaluje dym do pľúc. Na zohrievanie [[Tabak (produkt)|tabaku]] kedysi slúžilo tlejúce uhlie vytiahnuté z [[ohnisko|ohniska]] alebo rýchlo-zápalné uhlie (slangová skratka: „RZU“), ktoré sa používalo pri pálení vonných bylín, driev, či [[kadidlo|kadidla]]. V súčasnosti sú veľmi populárne kokosové uhlíky, ktoré sa vyrábajú už aj špeciálne len pre účel použitia s vodnou fajkou. Vyrábajú sa zo škrupín kokosových orechov a neobsahujú také veľké množstvo dechtu a škodlivých látok, ako obsahovali pôvodné uhlíky. Kokosové uhlie s veľkosťou strany 25 mm vydrží tlieť (horieť) po dobu asi 100 minút. V prípade použitia veľmi objemnej korunky s väčším množstvom tabaku, je vhodné po asi 1 hod. od začatia fajčenia zapáliť a doložiť aspoň 1 - 2 ks čerstvo rozpálených kokosových uhlíkov, aby sa spotreboval celý obsah naloženého tabaku v takejto objemnej korunke. Objemnejšie korunky s veľkým množstvom tabaku môžu vydržať aj 2-3 hodiny celkovej doby sedenia pri vodnej fajke, avšak kokosové uhlíky majú výdrž len okolo 100 minút. Pri použití malého alebo stredného objemu korunky, jedno posedenie pri vodnej fajke potrvá cca 1 až 1.5 hodiny, než sa všetok tabák spotrebuje. [[Tabak (produkt)|Tabak]] pre vodné fajky je možné kúpiť dnes už s rozličnými príchuťami. V [[Európa|Európe]] sú obľúbené tabaky s ovocnými a sladkými príchuťami ako napríklad: [[jablko]], [[melón]], [[Čučoriedka obyčajná|čučoriedka]], [[Mäta pieporná|mäta]], [[hrozno]], [[Coca-Cola|coca-cola]], atď. V arabských štátoch sú obľúbené predovšetkým silnejšie tabaky, v ktorých sa nachádza viac nikotínu (tabákové listy pri výrobe nie sú tak intenzívne prepierané vo vode) a zvyčajne sa fajčia už bez arómy / príchute – ako napríklad zn. Zaghloul. V Amerike fajčiari obľubujú taktiež silnejšie a tiež ochutené tabaky, ako napríklad zn. Tangiers. == Časti == [[Súbor:Hookah-parts-SK-EN-DE-(2022-07-22) V2.png|náhľad|časti vodnej fajky]] #''Korunka'' (bowl) – kotlík / miska na [[Tabak (produkt)|tabak]]. Existuje veľa typov koruniek. Rozdeľovať ich môžme podľa nasledujúcich kritérií: #*Tvar – okrem najrozšírenejšieho typu korunky tzv. tureckej / egyptskej korunky (tvar kotlíku s niekoľkými dierami na dne), sú veľmi populárne tiež korunky typu [[Phunnel Bowl|Phunnel]] (tvar kotlíku s vyčnievajúcim tunelom uprostred dna) a typ Vortex (tvar kotlíku s vyvýšenou strednou časťou, v ktorej je niekoľko dier). #*Materiál – najčastejšie sa korunky vyrábajú z nejakého špecifického druhu keramiky či hliny s rôznymi prísadami, poprípade v rôznych kombináciách ako napríklad so [[šamot]]om. Známa je napríklad fajánsovo-majoliková keramika, ktorá sa používa pri výrobe ruských koruniek „UPG“ (Upgrade Form). Menej často sa stretneme aj s inými materiálmi – sklo, kameň, silikón, sadra, kov, atď. #*[[Glazúra (keramika)|Glazúra]] – povrchová úprava. Rozdelenie podľa glazúry sa vzťahuje pochopiteľne len na materiály, ktorých povrch je možné glazúrovať (predovšetkým hlinené + keramické korunky). Glazúrované korunky majú svoje klady aj zápory. Medzi rozhodujúci faktor patrí hlavne odolnosť glazúrovaných koruniek pred nasiaknutím melasy z tabaku do materiálu. Glazúra zabraňuje prenikaniu melasy do vnútra materiálu. Neglazúrované korunky zase lepšie prijmajú teplo od uhlíkov a tiež „príchuť“ tabaku sa lepšie vstrebáva cez mikroskopické póry na povrchu neglazúrovanej korunky, takže chuť tabaku je o trošku výraznejšia ak opakovane použijeme vždy tú istú korunku na rovnaký typ príchute (pri opakovanom a častom používaní), než v prípade glazúrovanej korunky. Nevýhodou koruniek bez glazúry je zlá umývatelnosť (je to prakticky nemožné). Potom sa stane to, že v korunke je cítiť trochu príchuti z predchádzajúceho fajčenia, ak sa rozhodneme fajčiť nejaký odlišný typ príchute. Ďalšia nevýhoda koruniek bez glazúry je, že často dochádza k opalovaniu vrchnej časti stien korunky od žeravých uhlíkov (pri častom používaní korunky bude už horná časť korunky natoľko spálená a opotrebovaná, že bude nutné kúpiť zase novú korunku). #*Objem – pod pojmom malý objem korunky na jedno naplnenie chápeme zhruba 5-10g množstva tabaku (vhodné pre začínajúcich fajčiarov). Do koruniek so stredne veľkým objemom vojde okolo 10-20g tabaku na jedno naplnenie (vhodné pre pokročilejších fajčiarov). No a tie najväčšie a najobjemnejšie korunky spotrebujú okolo 20-30g tabaku na jedno naplnenie (pre náruživých a tuhých fajčiarov alebo ak pri vodnej fajke sedí aspoň 5 ľudí a takéto veľké množstvo tabaku dokážu vyfajčiť z korunky aj za krátky čas). #*Priemer – ak použijeme hliníkovú fóliu (alobal) pri fajčení vodnej fajky, tak toto kritérium v rozdelení koruniek nie je podstatné. Pokiaľ však plánujeme použivať HMS (Heat Managment System - ako sú napr.: Oduman Ignis, Kaloud Lotus, MIG Razor a iné), tak rozhodujúcim je horný vnútorný priemer korunky. Aby bolo možné „posadiť“ HMS na vrch korunky tak, aby neprečnieval HMS mimo okraje korunky alebo naopak aby nespadol do vnútra korunky, mal by byť potom dodržaný aj nejaký špecifický vnútorný priemer korunky. Väčšina HMS dnes už používajú zhruba ten istý priemer. Na korunke sa často ešte odlišuje horný priemer ako - vnútorný a vonkajší - obidva by mali byť v súlade s priemerom HMS. Záleží aj od tvaru HMS (niektoré sa usadzujú na vonkajší priemer korunky niektoré by mali naopak „zapadnúť“ hlbšie do vnútra korunky, čiže je dôležitý v tomto prípade vnútorný horný priemer na korunke). Nepísaným štandardom sa stal dnes najpoužívanejší priemer HMS vnútorný okolo 69-70 mm a vonkajší okolo 73-75 mm. Je to však len akýsi nepísaný štandard, ktorým sa riadi veľa dnešných výrobcov koruniek a výrobcov HMS, čiže nemusí pasovať vždy celkom presne na milimeter každá korunka ku každému HMS a to aj napriek tomu, že presné rozmery výrobca garantuje (HMS môže mať o niekoľko desatín milimetra iné rozmery, než korunka alebo aj naopak a potom HMS nevojde do korunky alebo sa do nej nedá „vsadiť“). Záleží skutočne aj na desatinách milimetra, čo je pri obvyklej ručnej výrobe koruniek ťažké docieliť. Preto sa majte na pozore, ak chcete používať HMS s Vašou vybranou korunkou. #''Tácka'' (tray) – slúži na odkladanie rozpálených uhlíkov a zachytávanie padajúceho popolu z uhlíkov na korunke. Občas je z uhlíkov odklepnúť ich „sálanú“ časť. #''Rúrka'' (stem = upstem + downstem) – je trubička (stonka – doslovný preklad z angličtiny), ktorou prúdi dym od korunky, cez telo fajky, až pod hladinu vody vo váze. Ak je rúrka rozdelená na dve časti, od tela fajky nahor a druhá časť od tela fajky nadol, tak týmto častiam hovoríme jednoducho horná + dolná časť rúrky (angl. upstem + downstem). #''Telo'' (body) alebo srdce (heart) – hlavný komponent vodnej fajky, ktorý spája všetky ostatné komponenty. Obsahuje tzv. komôrku pre ventily, do ktorých sa pripájajú hadice (resp. len jedna hadica) a strednú časti, kde sa zvyčajne závitom upevňuje rúrka (downstem), ktorá smeruje do vázy. #''Váza'' (vase) – nádoba na studenú vodu, obvykle sklenená, cez ktorú sa ochladzuje dym. Tu je vhodné podotknúť, že dnes veľmi populárne sú tiež akrylové alebo plastové nádoby na vodu k vodným fajkám. Tie sa však dosť zle umývajú a nemožno použiť pri ich čistení agresívnu chémiu, čo v prípade sklenenej nádoby nie je žiadny problém. Taktiež samotné sklo nie je vždy kvalitné. Niektorí výrobcovia používajú krehké a dokonca aj veľmi tenké sklo. To sa odráža aj na cene každej sklenenej vázy. #''Hadica'' (hose) – hadica, cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara. Podľa materiálu z ktorého sa vyrábajú ich môžeme rozdeliť na: obyčajná papierová (považuje sa za jednorázovú a je nepremývateľná), polyetylénová (jednoducho povedané ide o PE sáčok, ktorý je ovinutý okolo kovovej pružiny) a nakoniec dnes asi najpoužívanejšia silikónová hadica. Silikónová hadica je premývateľná, vyrobená z potravinárskeho silikónu. Silikónové hadice sa v obchodoch predávajú zvyčajne samostatne bez náustku a konektoru. Konektor sa musí vyberať vždy na konkrétny typ vodnej fajky, ak výrobca vodnej fajky konektor nedodáva v balení. Náustky na silikónovú hadicu rozlišujeme podľa materiálu, z ktorého sú vyhotovené: plastové, sklenené, kovové, akrykové, uhlikové vlákna, atď. ... a môžme ich rozlišovať aj podľa dizajnu resp. podľa ich tvaru - obvykle sú však všetky v podobe nejakej tvarovanej alebo celkom obyčajnej rúrky. == Zloženie tabaku (pre vodné fajky) == # ''[[Tabak (produkt)|tabak]]'' – nadrobno nasekané tabakové listy (po ich fermentácii) # ''[[melasa]]'' – veľmi sladká a hustá tekutina tmavej farby, ktorá vzniká ako vedľajší produkt počas spracovania [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]] (ako náhrada melasy sa niekedy používa aj včelí med) # ''[[glycerol]]'' (glicerín) – olejovitá číra tekutina, ktorá po dosiahnutí určitej teploty, produkuje vodné pary (hustý biely dym) # ''príchuť'' (aróma) – dosahuje sa zvyčajne pomocou tzv. „chémie“ (aromatické látky vo forme extraktov, získavaných z rozličných druhov ovocia alebo bylín) ako napríklad: mäta + konzervačné látky == Dejiny == [[File:Old man smoking hookah, near Jaipur, Rajasthan, India.jpg|thumb|Muž v Indii, fajčiaci vodnú fajku, ktorá má tvar už zmodernizovanej starej "indickej huky“ (na výrobu boli použité modernejšie materiály a je použitá aj dlhá rúrka).]] Vodná fajka sa vyvinula z [[India|indickej]] „huky“. Pri používaní huky sa do hlineného kotlíka (forma dnešnej hlinenej korunky určenej k vodnej fajke, tureckého typu + s väčšími rozmermi) položil tabak so žeravým uhlím. Dym z tabaku bol vedený rúrkou, do vydlabaného kokosového orecha, v ktorom bola do polovice naplnená voda. Z kokosového orecha sa dym inhaloval malým otvorom na jeho boku alebo predĺženou pevnou rúrkou, ktorá viedla do úst fajčiara. Postupom času sa vodná fajka rozširovala do celého sveta. Podľa súčasnej histórie prvé zmienky naznačujú masové rozširovanie kultu vodných fajok v [[Arábia|Arábii]] a v [[Osmanská ríša|osmanskej]] [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Dnes je obľúbená najmä na [[Stredný východ|Strednom východe]], v [[Grécko|Grécku]] a [[Turecko|Turecku]]. Veľmi populárna bola od 17. storočia práve v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], kde bola súčasťou miestnej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, keď sa konala [[Grécko-turecká výmena obyvateľov]] sa vodná fajka spolu s [[Maloázijskí Gréci|Maloázijskými Grékmi]] dostala aj do [[Grécko|Grécka]], kde sa stala symbolom gréckeho štýlu [[grécka hudba|rembetiko]] a bola spájaná aj s kriminálnymi kruhmi (s ich životným štýlom). Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako ako aj niektoré turecké piesne. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * [http://www.usatoday.com/news/nation/2005-12-28-hookah-trend_x.htm Hookah trend is puffing along] – usatoday.com [[Kategória:Tabak]] [[Kategória:Fajčenie]] gm8sss8vg5b9lt2hsrxifpr4nuoyh21 0 133096 7414926 6459335 2022-07-22T13:20:20Z Palotabarát 155737 death place is Budín, Budapest since 1873 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = František Bendík | Portrét = | Popis osoby = slovenský pedagóg, veršovník | Dátum narodenia = [[6. november]] [[1785]] | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1844|12|4|1785|11|6}} | Miesto úmrtia = [[Budín]] }} '''František Bendík''' (* [[6. november]] [[1785]], [[Brezno]]{{--}}† [[4. december]] [[1844]], [[Budín]]) bol slovenský [[učiteľ|pedagóg]], veršovník. Jeho otec bol Peter Bendík, jeho matka Mária rod. Ertlová. == Životopis == Od roku [[1801]] člen [[piaristi]]ckej rehole v [[Trenčín]]e. Profesor na piaristických gymnáziách: v [[Ružomberok|Ružomberku]], v [[Nitra|Nitre]], vo [[Vác]]i, v [[Mosonmagyaróvár]]e, v [[Szeged]]e, vicerektor piaristického kolégia v [[Podolínec|Podolínci]], riaditeľ trenčianskeho gymnázia, [[1834]]{{--}}[[1844]] rektor kolégia i riaditeľ gymnázia v Mosonmagyaróváre. Z vlastnej príležitostnej poézie vydal jednu skladbu. == Literatúra == * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Bendík, František}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] 5qa3701v2evqyfyse61sjtwrg2jhuyd 0 140262 7414902 6711269 2022-07-22T12:32:09Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Paul Keres |Portrét = Paul Keres.jpg |Popis = Estónsky šachový veľmajster |Veľkosť obrázka = 230px |Dátum narodenia = [[7. január]] [[1916]] |Miesto narodenia = [[Narva]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1975|6|5|1916|1|7}} |Miesto úmrtia = [[Helsinki]] }} '''Paul Keres''' alebo rus. '''Paul Petrovič Keres''' (* [[7. január]] [[1916]], [[Narva]], [[Estónsko]] – † [[5. jún]] [[1975]] [[Helsinki]]) bol estónsky a sovietsky [[Šach (hra)|šachista]], [[Veľmajster (šach)|medzinárodný veľmajster]] od roku [[1950]]. V rokoch [[1935]] – [[1975]] patril medzi najlepších hráčov na svete. == Medzivojnové obdobie == Keres sa naučil hrať šach, keď mal 5 rokov. Spočiatku študoval samostatne, už ako dorastenec sa zaradil medzi najlepších šachistov Estónska. V roku [[1935]] po prvýkrát vyhral domáce majstrovstvá a titul získal ešte niekoľkokrát. Prvé medzinárodné podujatie, na ktorom sa zúčastnil, bola šachová olympiáda vo [[Varšava|Varšave]] 1935. Jeho turnajové výsledky v tomto období boli: [[Bad Nauheim]] [[1936]] 1.-2., [[Drážďany]] 1936 8.-9., [[Zandvoort]] 1936 3.-4., [[Viedeň]] [[1937]] 1., [[Margate]] 1937 1.-2., [[Ostende]] 1937 1.-3., [[Praha]] 1937 1., [[Kemeri]] 1937 4.-5., [[Pärnu]] 1937 2.-4., [[Semmering]] 1937 1., [[Hastings]] 1937/38 2.-3., [[Noordwijk]] [[1938]] 2., [[Buenos Aires]] [[1939]] 1.-2., Margate 1939 1., [[Moskva]]/[[Petrohrad]] 1939 12.-13. V roku 1938 vyhral turnaj AVRO v [[Holandsko|Holandsku]](jediný z účastníkov zostal bez prehry), ktorý mal podľa dohodnutých pravidiel určiť súpera pre majstra sveta [[Alexander Alechin|Alexandra Alechina]]. Keres ihneď po turnaji vyzval Alechina na zápas, ten sa však kvôli vojne neuskutočnil. === Reprezentácia Estónska === Výsledky Keresa na [[Šachová olympiáda|ŠO]] *[[1935]] [[Varšava]] – 12½/19 *[[1937]] [[Štokholm]] – 11/15 *[[1939]] [[Buenos Aires]] – 14½/19 *Celkovo: +32, =12, -9. *V roku 1939 získalo Estónsko bronzové medaily. Hral aj na ''turnaji národov'' v [[Mníchov]]e [[1936]], ktorý sa hral popri letných olympijských hrách 1936. Dosiahol výsledok 15½/20. == 2. svetová vojna == V roku [[1940]] bolo [[Estónsko]] pripojené k [[ZSSR|Sovietskemu zväzu]] a začalo sa veľké súperenie medzi Keresom a [[Michail Botvinnik|Botvinnikom]] o prvenstvo v sovietskom šachu. Na majstrovstvách ZSSR však obaja sklamali. Keres bol 4. a Botvinnik 5. Na jar roku [[1941]] sa uskutočnil turnaj o "''absolútneho majstra ZSSR''", na ktorom hralo prvých 6 z predchádzajúcich majstrovstiev štvorkolovým systémom. Turnaj suverénne vyhral Botvinnik pred Keresom. Krátko potom padlo Estónsko do rúk [[Nemecko|Nemecka]] a Keres sa pre zmenu ocitol v "Tretej ríši". Aby uživil svoju rodinu (mal ženu a dve deti), hrával ako šachový profesionál na turnajoch na okupovaných územiach. Jeho výsledky: [[Salzburg]] [[1942]] 2., [[Mníchov]] 1942 2., [[Madrid]] [[1943]] 1., [[Praha]] 1943 2., Salzburg 1943 1.-2., [[Linköping]] [[1944]] 2., [[Riga]] [[1945]] 1. Majstrovstvá Estónska vyhral 1942, 1943, 1945. V roku [[1946]] vyhral "otvorené" majstrovstvá [[Gruzínsko|Gruzínska]]. V roku [[1944]] sa – tesne predtým, ako ho znovu obsadila Sovietska armáda – vrátil do Estónska (Alechin ho vraj od návratu odhováral). Údajne sa chystal emigrovať do [[Švédsko|Švédska]], čln, ktorý ho tam mal odviezť, však neprišiel. Po vojne bol vyšetrovaný a nesmel vycestovať do zahraničia. V tomto období hrával iba sporadicky. Naplno začal znovu hrávať od roku [[1947]]. == Súťaže MS v šachu == Po vojne hral Keres pravidelne v súťažiach [[Majstrovstvá sveta v šachu|MS v šachu]]. K zápasu o titul sa však nikdy nedostal, hoci niekoľkokrát mal k tomu veľmi blízko. Preto ho často prezývali "večný korunný princ". Mal asi smolu, že na každom turnaji kandidátov, na ktorom štartoval, sa našiel hráč, ktorý hral zrovna v "životnej forme". Je aj možné, že v rozhodujúcich fázach turnaja (hlavne v roku 1962) ho zradila Psychika. V roku [[1948]] bol Keres nominovaný do turnaja o titul majstra sveta, ktorý sa hral v [[Haag]]u a v [[Moskva|Moskve]]. Príliš sa mu však nedarilo. Skončil 3.-4., s veľkou stratou na víťazného [[Michail Botvinnik|Botvinnika]]. Na turnaji kandidátov v [[Budapešť|Budapešti]] [[1950]] bol 4. bez šancí na postup. V rokoch [[1953]] až [[1962]] prišla séria druhých miest. Na turnaji kandidátov v [[Zurich]]u [[1953]] bol 2. – 4. (vyhral [[Vasilij Smyslov]]). V medzipásmovom turnaji v [[Göteborg]]u [[1955]] bol 2. Na turnaji kandidátov v [[Amsterdam]]e [[1956]] bol 2. V predposlednom kole mal v partii s [[ČSR|česko-slovenským]] [[Veľmajster (šach)|veľmajstrom]] ''Miroslavom Filipom'' vyhratú pozíciu, po hrubej chybe však prehral a prepásol šancu bojovať o 1. miesto. V turnaji opäť zvíťazil Smyslov. Na turnaji kandidátov v [[Juhoslávia|Juhoslávii]] [[1959]] bol znova 2., napriek tomu, že s víťazom turnaja [[Michail Taľ|Michailom Taľom]] zo štyroch partii tri vyhral a iba jednu prehral. Asi najbližšie k zápasu o titul [[Majstrovstvá sveta v šachu|MS]] bol Keres v roku [[1962]]. Turnaj kandidátov sa hral na ostrove [[Curaçao]] ([[Holandské Antily]]). Hralo v ňom 8 hráčov štvorkolovo. Pre Keresa bolo znovu osudné predposledné kolo. Jeho súperom bol Američan maďarského pôvodu ''Pál Benkö'', ktorý predchádzajúce tri partie s Keresom prehral. Ten však hral túto partiu dosť nervózne. Už od začiatku sa dostal do zlého postavenia a hoci mohol ešte remizovať, čo by mu stačilo na delenie 1.-2. miesta, po hrubej chybe prehral. V konečnej tabuľke sa delil o 2.-3. miesto so stratou ½ bodu za víťazným [[Tigran Petrosian|Tigranom Petrosianom]]. V zápasoch kandidátov v roku [[1965]] prehral vo štvrťfinále s [[Boris Spasskij|Borisom Spasským]] 4:6 (2:4, =4). Na medzipásmovom turnaji v [[Petrópolis]]e [[1973]] skončil až 12.-13. == Turnajové výsledky == [[Pärnu]] [[1947]] 2.-3., [[Szczawno-Zdrój]] [[1950]] 1., Maróczyho memoriál [[Budapešť]] [[1952]] 1., [[Hastings]] 1954/55 1.-2., [[Mar del Plata]] [[1957]] 1., [[Santiago (Čile)|Santiago]] 1957 1., Hastings 1957/58 1., [[Zurich]] [[1959]] 3.-4., [[1961]] 1., [[Bled]] 1961 3.-5., [[Los Angeles]] [[1963]] 1.-2., [[Buenos Aires]] [[1964]] 1., [[Beverwijk]] 1964 1.-2., Hastings 1964/65 1., [[Mariánské Lázně]] [[1965]] 1.-2., [[Štokholm]] 1966/67 1., [[Winnipeg]] [[1967]] 3.-4., [[Bamberg]] [[1968]] 1., [[Luhačovice]] [[1969]] (medzinárodné majstrovstvá [[ČSSR]] 2., [[Tallinn]] [[1969]] 2.-3., [[1971]] 1.-2., [[1973]] 3.-6., [[1975]] 1., [[Wijk aan Zee]] 1969 3.-4., Budapešť [[1970]] 1., Pärnu 1971 2.-3., [[Amsterdam]] 1971 2.-4., [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] [[1972]] 5., [[Sarajevo]] 1972 3.-5., [[Vancouver]] [[1975]] (open) 1. Zaujímavá bola zmienená účasť na majstrovstvách [[ČSSR]] v [[Luhačovice|Luhačoviciach]] 1969. Na protest proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu sovietskych vojsk]] odmietal hovoriť po rusky, takže súperi aj rozhodcovia sa s ním dohovárali po nemecky. Skončil druhý za [[Viktor Korčnoj|Korčným]]. Po turnaji sa stretol s českým veľmajstrom - disidentom [[Luděk Pachman|Pachmanom]] a po návrate do [[Moskva|Moskvy]] mal z toho veľké problémy. Ako jeden z mála špičkových veľmajstrov hrával Keres aj [[Korešpondenčný šach]]. Vyhral napríklad majstrovstvá Estónska v korešpondenčnom šachu, hrané v rokoch [[1951]] – [[1953]]. == Majstrovstvá ZSSR == *[[1940]] [[Moskva]] 4. *[[1941]] [[Petrohrad]]/[[Moskva]] 2. *[[1947]] [[Petrohrad]] 1. *[[1948]] [[Moskva]] 7.-9. *[[1949]] [[Moskva]] 8. *[[1950]] [[Moskva]] 1. *[[1951]] [[Moskva]] 1. *[[1952]] [[Moskva]] 10.-11. *[[1955]] [[Moskva]] 7.-8. *[[1957]] [[Moskva]] 2.-3. *[[1959]] [[Moskva]] 7.-8. *[[1961]] [[Baku]] 8.-11. *[[1965]] [[Tallinn]] 6. *[[1973]] [[Moskva]] 9.-12. Na majstrovstvách ZSSR družstiev hrával v rokoch [[1958]] – [[1974]] == Reprezentácia ZSSR == Výsledky Keresa na povojnových [[Šachová olympiáda|ŠO]]: *[[1952]] [[Helsinki]] 6½/12 *[[1954]] [[Amsterdam]] 13½/14 – najlepší výsledok v histórii olympiád *[[1956]] [[Moskva]] 9½/12 *[[1958]] [[Mníchov]] 9½/12 *[[1960]] [[Lipsko]] 10½/13 *[[1962]] [[Varna (Bulharsko)|Varna]] 9½/13 *[[1964]] [[Tel Aviv]] 10/12 *Celkovo: +53, =32, -3 *Družstvo ZSSR vždy zvíťazilo. *Neskôr pôsobil aj ako nehrajúci kapitán družstva ZSSR. Výsledky Keresa na ME družstiev: *[[1957]] [[Viedeň]] 3/5 *[[1960]] [[Oberhausen]] 6/8 *[[1970]] [[Kapfenberg]] 5/5 *Družstvo ZSSR vždy zvíťazilo. Hral aj v [[Zápas storočia (šach)|Zápase storočia]] v [[Belehrad]]e [[1970]] a v mnohých medzištátnych zápasoch. Keres preferoval útočný šach. Výrazne obohatil teóriu [[Otvorenie (šach)|otvorení]], najmä v [[Sicílska obrana|Sicílskej obrane]] a v [[Španielska hra|Španielskej hre]], v ktorých je po ňom pomenovaných niekoľko variantov. Napísal niekoľko turnajových kníh a teoretických príručiek – najmä v oblasti šachového otvorenia a [[Koncová hra (šach)|koncovky]]. Pri návrate domov z víťazného turnaja vo Vancouveri sa krátko zastavil v Helsinkách, kde 5. júna 1975 náhle zomrel. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Paul Keres}} {{DEFAULTSORT:Keres, Paul}} [[Kategória:Estónski šachisti]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Osobnosti na bankovkách]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] lps0cr20f3oh2vbtc6q9nkg33ah29jw 0 147344 7414975 7139038 2022-07-22T18:20:59Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KIA logo3.svg|alt=|náhľad|Logo]] [[Súbor:Kia Ceed, GIMS 2018, Le Grand-Saconnex (1X7A1901).jpg|alt=|náhľad|[[Kia cee’d]], ktorá sa vyrába v Žiline, na Slovensku]] [[Súbor:Kia Sephia darkgreen vr.jpg|thumb|Kia Sephia]] [[Súbor:MHV Kia Avella 02.jpg|thumb|Kia Avella]] [[Súbor:Kia Pride silver vl.jpg|thumb|Kia Pride]] '''Kia Motors Corporation'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/falc |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> (v písme [[hangul]]: 기아자동차{{--}}''Kia Čadongčcha;'' bežne známa ako '''Kia''') je sesterská spoločnosť [[Kórejská republika|juhokórejskej]] korporácie ''[[Hyundai Motor Company]]'', najväčšej automobilky na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] a taktiež členom ''[[Hyundai Motor Group]]''. Podľa údajov z decembra 2015, ''[[Hyundai Motor Company]]'' vlastní 33,8% spoločnosti ''Kia Motors.'' Taktiež, ''Kia'' je čiastkovým vlastníkom rôznych sesterských spoločností ''Hyundai-u,'' s podielmi medzi 4,9% a 45,3%. == História == Bola založená v roku 1944 ako ''Kyungsung Precision Industry,'' výrobca oceľových rúr a bicyklových súčiastok. V 1951 vyrobili prvý juhokórejský bicykel, ''Samchully''. V roku 1952 sa premenovali na ''Kia Industries'' a postupne začali vyrábať malé motorky pod licenciou [[Honda|Hondy]] (od 1957), nákladné vozidlá pod licenciou [[Mazda Motor|Mazdy]] (1962) a autá (1974). Prvý automobilový závod otvorili v roku 1973, závod v juhokórejskom meste ''Sohari''. V ňom sa vyrábali autá radu ''[[Kia Brisa]], [[Fiat 132]]'' a ''[[Peugeot 604]]'' až do roku 1981, kedy boli zo strany vlády prinútení prestať vyrábať osobné vozidlá a zamerať sa len na ľahké nákladné vozidlá. Po obnovení produkcie v roku 1986, ''Kia'' spečatila partnerstvo so spoločnosťou ''[[Ford Motor Company|Ford]]''. Vyrábali taktiež niekoľko druhov vozidiel odvodených od áut [[Mazda Motor|Mazda]] na predaj v Kórey a na export. Boli to napríklad ''[[Kia Pride]]'' - variant auta na iných trhoch predávaného ako ''[[Mazda 121]]'' a ''Avella, [[Ford Festiva]]'' a ''Aspire.'' ''Kia'' zožala obrovský úspech po príchode na americký trh v roku 1992. V roku 1995 mali viac ako 100 predajcov v tridsiatich amerických štátoch, s rekordnými predajmi - 24 740 áut. Problémy nastali počas ''[[Ázijská finančná kríza|Ázijskej finančnej krízy]]'', kedy v roku 1997 vyhlásili bankrot. V nasledujúcom roku sa dohodli s ''[[Hyundai Motor Company]]'' na zlúčení, kedy ''Hyundai'' odkúpili 51% spoločnosti ''Kia''. Počas nasledujúcich rokov sa finančná situácia mierne menila; ''Hyundai'' vlastní približne tretinu spoločnosti a zostáva tým väčšinovým vlastníkom spoločnosti ''Kia Motors Corporation''. Od roku 2005 sa zamerali aj na európsky trh a vyhlásili dizajn ako ich hlavný rastový nástroj - najímajúc nemeckého šéfdizajnéra a tvoriac identitu značky - prednú mriežku známu ako ''Tigrí Ňufák.'' V roku 2006 otvorili závod ''[[Kia Motors Slovakia]]'' pri Žiline a začali so stavbou ďalšieho, v americkom štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Kia Motors}} == Externé odkazy == * [http://www.kia.co.kr/ Kia Motors] == Zdroje == {{Preklad|en|Kia Motors|928471065}} {{Kia}} [[Kategória:Kia Motors| ]] gsy58ev8k1p5xz4hnb7y5t40y9ou6od 7414976 7414975 2022-07-22T18:21:10Z Robert Jahoda 157187 Robert Jahoda premiestnil stránku [[Kia Čadongčcha]] na [[Kia Motors Corporation]]: presnejší názov wikitext text/x-wiki [[Súbor:KIA logo3.svg|alt=|náhľad|Logo]] [[Súbor:Kia Ceed, GIMS 2018, Le Grand-Saconnex (1X7A1901).jpg|alt=|náhľad|[[Kia cee’d]], ktorá sa vyrába v Žiline, na Slovensku]] [[Súbor:Kia Sephia darkgreen vr.jpg|thumb|Kia Sephia]] [[Súbor:MHV Kia Avella 02.jpg|thumb|Kia Avella]] [[Súbor:Kia Pride silver vl.jpg|thumb|Kia Pride]] '''Kia Motors Corporation'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/falc |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> (v písme [[hangul]]: 기아자동차{{--}}''Kia Čadongčcha;'' bežne známa ako '''Kia''') je sesterská spoločnosť [[Kórejská republika|juhokórejskej]] korporácie ''[[Hyundai Motor Company]]'', najväčšej automobilky na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] a taktiež členom ''[[Hyundai Motor Group]]''. Podľa údajov z decembra 2015, ''[[Hyundai Motor Company]]'' vlastní 33,8% spoločnosti ''Kia Motors.'' Taktiež, ''Kia'' je čiastkovým vlastníkom rôznych sesterských spoločností ''Hyundai-u,'' s podielmi medzi 4,9% a 45,3%. == História == Bola založená v roku 1944 ako ''Kyungsung Precision Industry,'' výrobca oceľových rúr a bicyklových súčiastok. V 1951 vyrobili prvý juhokórejský bicykel, ''Samchully''. V roku 1952 sa premenovali na ''Kia Industries'' a postupne začali vyrábať malé motorky pod licenciou [[Honda|Hondy]] (od 1957), nákladné vozidlá pod licenciou [[Mazda Motor|Mazdy]] (1962) a autá (1974). Prvý automobilový závod otvorili v roku 1973, závod v juhokórejskom meste ''Sohari''. V ňom sa vyrábali autá radu ''[[Kia Brisa]], [[Fiat 132]]'' a ''[[Peugeot 604]]'' až do roku 1981, kedy boli zo strany vlády prinútení prestať vyrábať osobné vozidlá a zamerať sa len na ľahké nákladné vozidlá. Po obnovení produkcie v roku 1986, ''Kia'' spečatila partnerstvo so spoločnosťou ''[[Ford Motor Company|Ford]]''. Vyrábali taktiež niekoľko druhov vozidiel odvodených od áut [[Mazda Motor|Mazda]] na predaj v Kórey a na export. Boli to napríklad ''[[Kia Pride]]'' - variant auta na iných trhoch predávaného ako ''[[Mazda 121]]'' a ''Avella, [[Ford Festiva]]'' a ''Aspire.'' ''Kia'' zožala obrovský úspech po príchode na americký trh v roku 1992. V roku 1995 mali viac ako 100 predajcov v tridsiatich amerických štátoch, s rekordnými predajmi - 24 740 áut. Problémy nastali počas ''[[Ázijská finančná kríza|Ázijskej finančnej krízy]]'', kedy v roku 1997 vyhlásili bankrot. V nasledujúcom roku sa dohodli s ''[[Hyundai Motor Company]]'' na zlúčení, kedy ''Hyundai'' odkúpili 51% spoločnosti ''Kia''. Počas nasledujúcich rokov sa finančná situácia mierne menila; ''Hyundai'' vlastní približne tretinu spoločnosti a zostáva tým väčšinovým vlastníkom spoločnosti ''Kia Motors Corporation''. Od roku 2005 sa zamerali aj na európsky trh a vyhlásili dizajn ako ich hlavný rastový nástroj - najímajúc nemeckého šéfdizajnéra a tvoriac identitu značky - prednú mriežku známu ako ''Tigrí Ňufák.'' V roku 2006 otvorili závod ''[[Kia Motors Slovakia]]'' pri Žiline a začali so stavbou ďalšieho, v americkom štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Kia Motors}} == Externé odkazy == * [http://www.kia.co.kr/ Kia Motors] == Zdroje == {{Preklad|en|Kia Motors|928471065}} {{Kia}} [[Kategória:Kia Motors| ]] gsy58ev8k1p5xz4hnb7y5t40y9ou6od 7414978 7414976 2022-07-22T18:21:55Z Robert Jahoda 157187 url wikitext text/x-wiki [[Súbor:KIA logo3.svg|alt=|náhľad|Logo]] [[Súbor:Kia Ceed, GIMS 2018, Le Grand-Saconnex (1X7A1901).jpg|alt=|náhľad|[[Kia cee’d]], ktorá sa vyrába v Žiline, na Slovensku]] [[Súbor:Kia Sephia darkgreen vr.jpg|thumb|Kia Sephia]] [[Súbor:MHV Kia Avella 02.jpg|thumb|Kia Avella]] [[Súbor:Kia Pride silver vl.jpg|thumb|Kia Pride]] '''Kia Motors Corporation'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=Hyundai |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> (v písme [[hangul]]: 기아자동차{{--}}''Kia Čadongčcha;'' bežne známa ako '''Kia''') je sesterská spoločnosť [[Kórejská republika|juhokórejskej]] korporácie ''[[Hyundai Motor Company]]'', najväčšej automobilky na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] a taktiež členom ''[[Hyundai Motor Group]]''. Podľa údajov z decembra 2015, ''[[Hyundai Motor Company]]'' vlastní 33,8% spoločnosti ''Kia Motors.'' Taktiež, ''Kia'' je čiastkovým vlastníkom rôznych sesterských spoločností ''Hyundai-u,'' s podielmi medzi 4,9% a 45,3%. == História == Bola založená v roku 1944 ako ''Kyungsung Precision Industry,'' výrobca oceľových rúr a bicyklových súčiastok. V 1951 vyrobili prvý juhokórejský bicykel, ''Samchully''. V roku 1952 sa premenovali na ''Kia Industries'' a postupne začali vyrábať malé motorky pod licenciou [[Honda|Hondy]] (od 1957), nákladné vozidlá pod licenciou [[Mazda Motor|Mazdy]] (1962) a autá (1974). Prvý automobilový závod otvorili v roku 1973, závod v juhokórejskom meste ''Sohari''. V ňom sa vyrábali autá radu ''[[Kia Brisa]], [[Fiat 132]]'' a ''[[Peugeot 604]]'' až do roku 1981, kedy boli zo strany vlády prinútení prestať vyrábať osobné vozidlá a zamerať sa len na ľahké nákladné vozidlá. Po obnovení produkcie v roku 1986, ''Kia'' spečatila partnerstvo so spoločnosťou ''[[Ford Motor Company|Ford]]''. Vyrábali taktiež niekoľko druhov vozidiel odvodených od áut [[Mazda Motor|Mazda]] na predaj v Kórey a na export. Boli to napríklad ''[[Kia Pride]]'' - variant auta na iných trhoch predávaného ako ''[[Mazda 121]]'' a ''Avella, [[Ford Festiva]]'' a ''Aspire.'' ''Kia'' zožala obrovský úspech po príchode na americký trh v roku 1992. V roku 1995 mali viac ako 100 predajcov v tridsiatich amerických štátoch, s rekordnými predajmi - 24 740 áut. Problémy nastali počas ''[[Ázijská finančná kríza|Ázijskej finančnej krízy]]'', kedy v roku 1997 vyhlásili bankrot. V nasledujúcom roku sa dohodli s ''[[Hyundai Motor Company]]'' na zlúčení, kedy ''Hyundai'' odkúpili 51% spoločnosti ''Kia''. Počas nasledujúcich rokov sa finančná situácia mierne menila; ''Hyundai'' vlastní približne tretinu spoločnosti a zostáva tým väčšinovým vlastníkom spoločnosti ''Kia Motors Corporation''. Od roku 2005 sa zamerali aj na európsky trh a vyhlásili dizajn ako ich hlavný rastový nástroj - najímajúc nemeckého šéfdizajnéra a tvoriac identitu značky - prednú mriežku známu ako ''Tigrí Ňufák.'' V roku 2006 otvorili závod ''[[Kia Motors Slovakia]]'' pri Žiline a začali so stavbou ďalšieho, v americkom štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Kia Motors}} == Externé odkazy == * [http://www.kia.co.kr/ Kia Motors] == Zdroje == {{Preklad|en|Kia Motors|928471065}} {{Kia}} [[Kategória:Kia Motors| ]] qeezr3s5tlw7ryvs0mfruo7d5welzfa 7414987 7414978 2022-07-22T18:55:10Z Teslaton 12161 fix, lepšie je linkovať priamo heslá, nie vyhľadávanie, tam to bez ďalšieho prekliku zobrazuje len náhľady wikitext text/x-wiki [[Súbor:KIA logo3.svg|alt=|náhľad|Logo]] [[Súbor:Kia Ceed, GIMS 2018, Le Grand-Saconnex (1X7A1901).jpg|alt=|náhľad|[[Kia cee’d]], ktorá sa vyrába v Žiline, na Slovensku]] [[Súbor:Kia Sephia darkgreen vr.jpg|thumb|Kia Sephia]] [[Súbor:MHV Kia Avella 02.jpg|thumb|Kia Avella]] [[Súbor:Kia Pride silver vl.jpg|thumb|Kia Pride]] '''Kia Motors Corporation'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> (v písme [[hangul]]: 기아자동차{{--}}''Kia Čadongčcha;'' bežne známa ako '''Kia''') je sesterská spoločnosť [[Kórejská republika|juhokórejskej]] korporácie ''[[Hyundai Motor Company]]'', najväčšej automobilky na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] a taktiež členom ''[[Hyundai Motor Group]]''. Podľa údajov z decembra 2015, ''[[Hyundai Motor Company]]'' vlastní 33,8% spoločnosti ''Kia Motors.'' Taktiež, ''Kia'' je čiastkovým vlastníkom rôznych sesterských spoločností ''Hyundai-u,'' s podielmi medzi 4,9% a 45,3%. == História == Bola založená v roku 1944 ako ''Kyungsung Precision Industry,'' výrobca oceľových rúr a bicyklových súčiastok. V 1951 vyrobili prvý juhokórejský bicykel, ''Samchully''. V roku 1952 sa premenovali na ''Kia Industries'' a postupne začali vyrábať malé motorky pod licenciou [[Honda|Hondy]] (od 1957), nákladné vozidlá pod licenciou [[Mazda Motor|Mazdy]] (1962) a autá (1974). Prvý automobilový závod otvorili v roku 1973, závod v juhokórejskom meste ''Sohari''. V ňom sa vyrábali autá radu ''[[Kia Brisa]], [[Fiat 132]]'' a ''[[Peugeot 604]]'' až do roku 1981, kedy boli zo strany vlády prinútení prestať vyrábať osobné vozidlá a zamerať sa len na ľahké nákladné vozidlá. Po obnovení produkcie v roku 1986, ''Kia'' spečatila partnerstvo so spoločnosťou ''[[Ford Motor Company|Ford]]''. Vyrábali taktiež niekoľko druhov vozidiel odvodených od áut [[Mazda Motor|Mazda]] na predaj v Kórey a na export. Boli to napríklad ''[[Kia Pride]]'' - variant auta na iných trhoch predávaného ako ''[[Mazda 121]]'' a ''Avella, [[Ford Festiva]]'' a ''Aspire.'' ''Kia'' zožala obrovský úspech po príchode na americký trh v roku 1992. V roku 1995 mali viac ako 100 predajcov v tridsiatich amerických štátoch, s rekordnými predajmi - 24 740 áut. Problémy nastali počas ''[[Ázijská finančná kríza|Ázijskej finančnej krízy]]'', kedy v roku 1997 vyhlásili bankrot. V nasledujúcom roku sa dohodli s ''[[Hyundai Motor Company]]'' na zlúčení, kedy ''Hyundai'' odkúpili 51% spoločnosti ''Kia''. Počas nasledujúcich rokov sa finančná situácia mierne menila; ''Hyundai'' vlastní približne tretinu spoločnosti a zostáva tým väčšinovým vlastníkom spoločnosti ''Kia Motors Corporation''. Od roku 2005 sa zamerali aj na európsky trh a vyhlásili dizajn ako ich hlavný rastový nástroj - najímajúc nemeckého šéfdizajnéra a tvoriac identitu značky - prednú mriežku známu ako ''Tigrí Ňufák.'' V roku 2006 otvorili závod ''[[Kia Motors Slovakia]]'' pri Žiline a začali so stavbou ďalšieho, v americkom štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Kia Motors}} == Externé odkazy == * [http://www.kia.co.kr/ Kia Motors] == Zdroje == {{Preklad|en|Kia Motors|928471065}} {{Kia}} [[Kategória:Kia Motors| ]] dkjwecrmqbuch5vc7az84y7tc26rg8l 0 154160 7414910 6685046 2022-07-22T12:33:29Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Heinrich Lenz |Popis osoby = nemecký fyzik |Portrét = Emil Lenz.jpg |Dátum narodenia = [[12. február]] [[1804]] |Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1865|2|10|1804|2|12}} |Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Pápežský štát]] }} '''Heinrich Friedrich Emil Lenz''' (* [[12. február]] [[1804]], [[Tartu]] (Dorpat), územie dnešného [[Estónsko|Estónska]] – † [[10. február]] [[1865]], [[Rím]]) bol nemecký fyzik, ktorý v roku [[1833]] sformuloval [[Lenzov zákon]]. Po skončení strednej školy v roku [[1820]] začal študovať teológiu, ale neskôr sa rozhodol pre chémiu a fyziku, ktorú študoval na univerzite v Tartu. Neskôr cestoval s [[Otto von Kotzebue|Ottom von Kotzebuem]] (na jeho tretej expedícii) po svete v rokoch [[1823]] až [[1826]]. Na ceste študoval klimatické podmienky a fyzikálne vlastnosti morskej vody. Po ceste začal pracovať na univerzite v [[Petrohrad|Sankt Petersburgu]], kde neskôr pôsobil ako dekan katedry matematiky a fyziky od roku [[1840]] do roku [[1863]]. V roku [[1831]] začal študovať [[elektromagnetizmus]]. Okrem zákona pomenovaného podľa neho, Lenz tiež nezávisle objavil [[Joulov zákon]] v roku [[1842]]. Aby sa ocenilo jeho úsilie na tomto probléme, ruskí fyzici vždy používajú názov Joule-Lenzov zákon. Navrhol galvanometer z ľahkého kovu, ktorý bol ovinutý 72 otáčkami veľmi tenkého drôtu. Zomrel v Ríme 10. februára 1865 na mŕtvicu. == Iné projekty == {{projekt}} {{DEFAULTSORT:Lenz, Heinrich}} [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Estónski fyzici]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] 2i9y8ew0y0v59oxs1l232u5ilzu2fgo 0 164678 7415061 7020686 2022-07-22T22:34:12Z 6kustek 200 preklep conquistatori wikitext text/x-wiki [[Súbor:Inca-expansion.png|thumb|Inkská ríša (1438 – 1527 po Kr.)]] '''Inkská ríša''' (staršie ''Inská ríša'') alebo '''Ríša Inkov''' bol štát v predkolumbovskej južnej Amerike v rokoch asi [[1200]] až [[1533]]. Ríša Inkov bola najväčším štátom predkolumbovskej Ameriky. Keď prví španielsky conquistadori prišli na andské územie, tiahla sa 4000 kilometrov pozdĺž tichomorského pobrežia a obývalo ju asi 10 miliónov ľudí. Siahala od juhu súčasnej Kolumbie až po juh Čile. Podľa inkskej tradície vznikla inkská ríša zhruba okolo roku [[1200]] a založil ju legendárny [[Manco Capac]] (I.). Prvými vládcami Inkov boli náčelníci vládnuci malému územiu okolo Cuzca. Inkovia sa spojili s ďalšími etnickými skupinami a vytvorili konfederáciu Cuzco, kde boli pravdepodobne najdynamickejším prvkom. Keď sa im podarilo získať kontrolu nad touto konfederáciou, začali koncom [[14. storočie|14.]] a začiatkom [[15. storočia]] dobývať susedné údolia. Tento prechod od agresívnej, nájazdovej a plienivej politiky, ktorá sa bežne používala v centrálnych Andách, k politike čisto expanzívnej a dobyvačnej, sa pravdepodobne začal koncom panovania Inku Viracochu, okolo roku [[1400]]. Historické (t. j. už nie legendárne) obdobie Inkov sa začína vládou (tzv. deviateho inku) [[Pachacuti]]ho (Paracuti; [[1438]] – [[1471]]). Pri príležitosti pokusu o inváziu zo strany konfederácie Chankov – rivalskej mocnosti na severe, sústredil dezorganizované sily Inkov a zvíťazil. Krátko nato anektoval územia Chankov, zvrhol z trónu svojho otca a presadil sa ako vojenský organizátor odporu proti uchvatiteľom. Pachacuti sa pustil do série dobyvačných vojen. Zakrátko získal kontrolu nad veľkou časťou centrálnych Ánd vytvoriac ríšu štyroch štvrtí – Tawantinsuyu. Za jeho vlády bol zavedený kult boha slnka (Inti) a vznikli veľkorysé stavby a došlo k hospodárskemu rozmachu. V druhej polovici svojho panovania odovzdal časť moci svojmu synovi, budúcemu Inkovi Tupacovi Yupanquimu, ktorý nastúpil na trón v r. 1470. Tupac Yupanqui pokračoval v začatom diele svojho otca. Posilnil nadvládu Inkov na dobytých územiach, potlačil niekoľko vzbúr – napríklad vzburu bývalých kráľovstiev na náhorných plošinách panvy Titicaca, a rozšíril svoju moc až takmer po hranice andskej oblasti. Najväčšiu rozlohu ríša dosiahla za vlády jeho syna, jedenásteho inku [[Huayna Capac]]a (Wayna Capaca; [[1493]] – [[1527]]) – na severe po rieku [[Ancasmayo]], na juhu po rieku [[Maule (rieka)|Maule]]. Ocitol sa na čele takej veľkej ríše, že musel založiť druhé hlavné mesto Tumibambe, na severe dnešného Ekvádoru, aby mohol riadiť podrobené ekvádorské pobrežia a severné oblasti. Huayna Capac sa už do prvého hlavného mesta ríše Cuzca nevrátil. Zomrel v r. 1527 v Quite následkom epidémie európskeho pôvodu, ktorá sa sem dostala pred príchodom španielskych dobyvateľov. Po jeho smrti (1527) bojovali o moc jeho synovia: dvanásty inka [[Huascar]] (opieral sa o tradičnú elitu v Cuzcu) a [[Atahualpa]] (opieral sa o vojsko v severných provinciách). Vojna, ktorú viedli tieto dve strany, trvala 5 rokov. Atahualpa roku [[1532]] Huascara zosadil. Španieli pod vedením [[Francisco Pizarro|F. Pizarra]] tu pristáli v roku [[1531]] a keďže práve prebiehala spomínaná občianska vojna, ríšu veľmi rýchlo dobyli a Atahualpu v Cajamarce na severe Peru zajali a v roku [[1533]] po Huascarovej smrti popravili. Španielmi dosadený inka [[Manco Capac II.]] po istom čase ([[1536]]) zorganizoval povstanie a v horskej oblasti [[Vilcabamba]] zorganizoval tieňové kráľovstvo. Toto zaniklo roku [[1572]], kedy bol zajatý a popravený jeho posledný vládca [[Tupac Amaru I.]] == Pozri aj == * [[Inkovia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Inca Empire}} [[Kategória:Inkská ríša| ]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Dejiny Čile]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Južnej Ameriky]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] [[Kategória:Dejiny Peru]] [[Kategória:Dejiny Bolívie]] [[Kategória:Dejiny Ekvádora]] hf97ehx7qxrz3dtuluquknua314afhc 0 200069 7415001 7255371 2022-07-22T19:30:56Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Nóra Ružičková |Portrét = |Popis osoby = slovenská poetka a výtvarníčka |Dátum narodenia = {{dnv|1977|5|17}} |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] }} '''Nóra Ružičková''' (* [[17. máj]] [[1977]], [[Bratislava]]) je slovenská [[básnik|poetka]] a [[výtvarník|výtvarníčka]]. == Životopis == Vyštudovala maľbu a grafiku na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] v Bratislave, kde po skončení doktorandského štúdia pôsobila najskôr ako výskumná pracovníčka (2007 – 2009), neskôr ako odborná asistentka na Katedre intermédií (2009 – 2018) a v rokoch 2016 – 2018 viedla na VŠVU ateliér Obraz/zvuk/text a kontext. Od roku 2018 vyučuje odborné výtvarné predmety na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave. Pri tvorbe využíva rôzne médiá a formy vyjadrenia – text, video, fotografia, počítačová animácia, zvuková inštalácia, performancia. Skúma vzťahy obrazu a textu, textuality a vizuality, napätie medzi artikulovanou a skomolenou výpoveďou, vytvára experimentálne fikcie, v ktorých kontext umenia konfrontuje s amatérskymi diskurzmi. Mnohé z jej umeleckých projektov sú založené na spolupráci s inými umelkyňami a umelcami, ale aj s ľuďmi z mimoumeleckých oblastí. == Dielo == === Básnické zbierky === * ''Mikronauti'' (1998, Drewo a srd) * ''Osnova a útok'' (2000, Drewo a srd) * ''Beztvárie'' (2004, vlastným nákladom) * ''Parcelácia vzduchu'' (2007, Modrý Peter) * ''Pobrežný výskum'' (2009, Ars Poetica) * ''Práce & Intimita'' (2012, Aspekt) * ''← a b c →'' (v spoluautorstve s M. Mlynárčikovou, 2018, Skalná ruža) *''Súčasnosti'' (2021, Skalná ruža) === Preklady === * Monika Rinck: ''Uchvátené odstupy'' (2008, Ars Poetica) * Marion Poschmann: ''Zamknuté komory'' (2014, Modrý Peter) * Ron Winkler: ''Prospekt'' (2019, Skalná ruža) == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/nora-ruzickova Informácie o N. Ružičkovej na webstránkach LIC] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Ružičková, Nóra}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] obtm6dogu1gu19e9of6usnztfy7qe4l 0 200571 7414984 7295330 2022-07-22T18:33:51Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Samsung logo blue.png|náhľad|Logo Samsung]] [[Súbor:Dtssbld.jpg|right|náhľad|Sídlo koncernu Samsung Group]] '''Samsung'''<ref name="bel">Kazachstan In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/kazachstan |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> ({{vjz|kor|삼성그룹|''Samsong kurup''}}) je najväčší [[Kórejská republika|juhokórejský]] [[konglomerát]] a jedna z najväčších multimiliardových spoločností na svete v niektorých hlavných [[priemysel]]ných odvetviach. Je zložená z mnohých mnohonárodných spoločností, ktoré sú všetky navzájom prepojené značkou Samsung, vrátane [[Samsung Electronics]], čo je najväčšia spoločnosť v elektronike, [[Samsung Heavy Industries]], jeden z najväčších výrobcov lodí a [[Samsung Engineering & Construction]], popredná strojárska spoločnosť. Tieto tri spoločnosti tvoria jadro Samsung Group a vyjadrujú aj názov, keďže po kórejsky slovo samsong ([[čínština|čínske znaky]] 三星) znamená "tri hviezdy". Patrí aj medzi popredné spoločnosti v iných odvetviach na domácom trhu, vrátane financií, chemického, maloobchodného a zábavného priemyslu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] [[Kategória:Výrobcovia mobilných telefónov]] [[Kategória:Samsung| ]] l48bax7ccktygpvbtuv9tz38g98fd8w 0 204411 7414979 7300919 2022-07-22T18:29:22Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki [[Súbor:2001.hyundai.santafe.arp.jpg|náhľad|Hyundai Santa Fe]] '''Hyundai'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=Hyundai |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> ([[Kórejské písmo|písmom hangul]]: 현대{{--}}''Hjondä''; [[Hanča|písmom hanča]]: 現代; IPA /ˈhjʌndɛ/; doslova: „moderný“) je súčasť názvu viacerých, právne spolu nesúvisiacich [[Kórejská republika|juhokórejských]] podnikov, ktoré väčšinou vznikli začiatkom 21. storočia odštiepením od [[Hyundai Group]]. Hyundai Group bola k 1. 4. 2003 rozdelená na nasledujúce skupiny (uvedené sú anglické názvy): * nová, t.j. menšia [[Hyundai Group]] (vrátane [[Hyundai Merchant Marine]]) * [[Hyundai Motor Group]] (vrátane [[Hyundai Motor Company]] a [[Kia Motors]]) * [[Hyundai Department Store Group]] * [[HDC Group]] * [[Hyundai Heavy Industries Group]] (vrátane [[Hyundai Heavy Industries]]) Do konca 20. storočia bola výrobná náplň podniku strojárska výroba, stavba lodí, chemická výroba a elektronika a bol významným svetovým výrobcom automobilov. Firmu založili v roku [[1947]] ako opravárenský podnik pre nákladné a osobné vozidlá [[Chung Ju Yung]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hyundai| ]] [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] [[Kategória:Rodinné podniky]] i5fnrh9el7bpao9qc92oauxl6r6q29n 7414980 7414979 2022-07-22T18:29:26Z Robert Jahoda 157187 Robert Jahoda premiestnil stránku [[Hjondä]] na [[Hyundai]] prostredníctvom presmerovania: presnejší názov wikitext text/x-wiki [[Súbor:2001.hyundai.santafe.arp.jpg|náhľad|Hyundai Santa Fe]] '''Hyundai'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=Hyundai |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> ([[Kórejské písmo|písmom hangul]]: 현대{{--}}''Hjondä''; [[Hanča|písmom hanča]]: 現代; IPA /ˈhjʌndɛ/; doslova: „moderný“) je súčasť názvu viacerých, právne spolu nesúvisiacich [[Kórejská republika|juhokórejských]] podnikov, ktoré väčšinou vznikli začiatkom 21. storočia odštiepením od [[Hyundai Group]]. Hyundai Group bola k 1. 4. 2003 rozdelená na nasledujúce skupiny (uvedené sú anglické názvy): * nová, t.j. menšia [[Hyundai Group]] (vrátane [[Hyundai Merchant Marine]]) * [[Hyundai Motor Group]] (vrátane [[Hyundai Motor Company]] a [[Kia Motors]]) * [[Hyundai Department Store Group]] * [[HDC Group]] * [[Hyundai Heavy Industries Group]] (vrátane [[Hyundai Heavy Industries]]) Do konca 20. storočia bola výrobná náplň podniku strojárska výroba, stavba lodí, chemická výroba a elektronika a bol významným svetovým výrobcom automobilov. Firmu založili v roku [[1947]] ako opravárenský podnik pre nákladné a osobné vozidlá [[Chung Ju Yung]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hyundai| ]] [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] [[Kategória:Rodinné podniky]] i5fnrh9el7bpao9qc92oauxl6r6q29n 7414986 7414980 2022-07-22T18:52:36Z Teslaton 12161 fix wikitext text/x-wiki [[Súbor:2001.hyundai.santafe.arp.jpg|náhľad|Hyundai Santa Fe]] '''Hyundai'''<ref name="bel">Kia Motors Corporation : Hyundai. In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2022-07-22 |jazyk=sk}}</ref> ([[Kórejské písmo|písmom hangul]]: 현대{{--}}''Hjondä''; [[Hanča|písmom hanča]]: 現代; IPA /ˈhjʌndɛ/; doslova: „moderný“) je súčasť názvu viacerých, právne spolu nesúvisiacich [[Kórejská republika|juhokórejských]] podnikov, ktoré väčšinou vznikli začiatkom 21. storočia odštiepením od [[Hyundai Group]]. Hyundai Group bola k 1. 4. 2003 rozdelená na nasledujúce skupiny (uvedené sú anglické názvy): * nová, t.j. menšia [[Hyundai Group]] (vrátane [[Hyundai Merchant Marine]]) * [[Hyundai Motor Group]] (vrátane [[Hyundai Motor Company]] a [[Kia Motors]]) * [[Hyundai Department Store Group]] * [[HDC Group]] * [[Hyundai Heavy Industries Group]] (vrátane [[Hyundai Heavy Industries]]) Do konca 20. storočia bola výrobná náplň podniku strojárska výroba, stavba lodí, chemická výroba a elektronika a bol významným svetovým výrobcom automobilov. Firmu založili v roku [[1947]] ako opravárenský podnik pre nákladné a osobné vozidlá [[Chung Ju Yung]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hyundai| ]] [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] [[Kategória:Rodinné podniky]] 22vzut4sxhsz6nn4vt6qmafw2narvqi 0 222440 7414961 7268469 2022-07-22T17:22:17Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' môže byť * [[Kostol Premenenia Pána (Banský Studenec)]] * [[Kostol Premenenia Pána (Kuraľany)]] * [[Kostol Premenenia Pána (Oravská Jasenica)]] * [[Kostol Premenenia Pána (Pezinok)]] * [[Kostol Premenenia Pána (Sedlice)]] * [[Kostol Premenenia Pána (Špania Dolina)]] *[[Kostol Premenenia Pána (Varnsdorf)|Starokatolícky kostol Premenenia Pána (Varnsdorf)]] {{Kresťanský výhonok}} {{Rozlišovacia stránka}} 27mtonmovejn67i5pyzgdqnxmec04gw 0 224081 7414903 7279374 2022-07-22T12:32:15Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Friedrich Georg Wilhelm von Struve |Portrét = Struve.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = ruský astronóm nemeckého pôvodu |Dátum narodenia = [[15. apríl]] [[1793]] |Miesto narodenia = [[Hamburg]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1864|11|23|1793|4|15}} |Miesto úmrtia = [[Petrohrad|Pulkovo]], [[Rusko]] }} '''Friedrich Georg Wilhelm von Struve''' (* [[15. apríl]] [[1793]], [[Hamburg]], [[Nemecko]] – † [[23. november]] [[1864]], [[Petrohrad|Pulkovo]], [[Rusko]]) bol ruský astronóm nemeckého pôvodu. V roku [[1839]] založil [[Pulkovské observatórium]] (pri [[Petrohrad]]e). Prvý zmeral vzdialenosť hviezdy Vega. Zaoberal sa predovšetkým výskumom dvojhviezd a zostavil ich katalóg. == Pozri aj == * [[Struveho geodetický oblúk]] == Iné projekty == {{Portál|Astronómia}} {{projekt|commons=Category:Friedrich Georg Wilhelm Struve}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Struve, Friedrich Georg Wilhelm}} [[Kategória:Nemeckí astronómovia]] [[Kategória:Ruskí astronómovia]] [[Kategória:Ruské osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Hamburgu]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] bocfo945hwglst8cli47st7egsq7s16 0 239588 7414933 7414868 2022-07-22T13:33:08Z Bojars 6357 /* Diskografia */ relokácia wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Le Payaco | Obrázok = Le Payaco foto.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Indie Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – [[2006]] <br /> [[2012]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Wagon Records, Pavol Bílek Production, Warner Music, Kuku Production, Clockwise, Pavian Records, Bruuder Records | Webstránka = {{url|http://www.lepayaco.sk/}} | Členovia skupiny = [[Tomáš Sloboda]]<br />[[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]] | Bývalí členovia = [[Stano Petrov]] | Koncertní hostia = [[Teo Heriban 2001-2006, Braňo Pacák 2001-2006 , Tomas Vagasky 2013- súčasnosť , Jerguš Oravec 2020- súčasnosť]] }} '''Le Payaco''' je slovenská [[hudobná skupina]] z [[Bratislava|Bratislavy]], vznikli na jar v roku [[1996]]. Ich diskografia zahŕňa šesť štúdiových albumov, jeden výberový album, jedno EP a dvadsaťštyri singlov z ktorých sa niekoľko umiestnilo na prvých miestach rádiových hitparád. Skupina Le Payaco je súčasťou generácie hudobných skupín deväťdesiatych rokov, ktorá priniesla slovenské kapely ako sú [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Chiki liki tu-a]], [[IMT Smile]], [[Peha (hudobná skupina)|Peha]], [[Desmod]], [[Gladiator]], [[Horkýže Slíže]], [[Made 2 Mate]], či [[Para (skupina)|Para]]. Skupina Le Payaco bola založená v roku 1996 štyrmi kamarátmi a spolužiakmi: Tomášom Slobodom (gitara), Martinom Stempelom (basová gitara), Jurajom Vitézom (bicie) a gitaristom Stanislavom Petrovovom. V roku 1999, po vydaní debutového albumu ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Stanislav Petrov od kapely odišiel. Skupina potom ešte vydala tri štúdiové albumu a po desiatich rokoch sa rozišli. Na šesť rokov prerušili spoluprácu, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz zakladaali vlastné projekty a kapely, s ktorými nahrali niekoľko úspešných a kritikmi oceňovaných albumov (album roka RHA, nominácie na Aurela). Tomáš Sloboda - [[Sounds Like This]], Martin Stempel - [[Diego]] a Juraj Vitéz - [[Datasystem]]. V roku 2011, po opakovaných pokusoch dostať Le Payaco na festival Pohoda, kapela nakoniec príjma pozvanie od Michala Kaščáka a zahrá ako jeden z headlinerov na hlavnom pódiu, kde pred nimi vystúpia ich kamaráti z Belgicka, kapela dEUS. Le Payaco v roku 2012 znovu obnovujú koncertnú aj štúdiovú činnosť. Vychádza singel „Kone“ na [[7"]] vinyle v limitovanom náklade (za necelých desať minút sa vypredá celý náklad). Jediné rádio, ktoré nový singel podporí je [[Rádio_FM]]. Vychádza výberový album, ktorý zostavila sama kapela ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' ([[Pavian Records]] [[Gramofónová platňa|LP vinyl]]/CD, [[digital download]]). Na jeseň 2014 Le Payaco ohlasujú nahrávanie nového albumu, s hosťujúcim gitaristom Tomášom Vagašským (Vetroplach, Diego, Dorota Nvotová). Album ''[[Dnes je ten deň]]'' vychádza v júni 2015 na CD a v apríli 2016 na [[Gramofónová platňa|vinyle]] v limitovanom 300 ks náklade v rámci [[Record Store Day]] 2016 (RSD). Na väčšine skladieb spolupracuje Tomáš Sloboda s Vladom Jančekom, básnikom, spevákom a gitaristom kapely Saténové ruky. Pre tvorbu Le Payaco je charakteristická absolútna hudobná sloboda, čo sa odráža v pestrosti ich skladieb. Okrem textárskeho nadhľadu inštrumentálnej zručnosti, ale aj chytľavosti, s každým novým albumom prinášajú nový zvuk, čo výrazne ovplyvňuje nielen indie rockovú ale aj rockovú, poprockovú či mainstreamovú scénu na Slovensku. V ich skladbách je cítiť odkaz na najväčších slovenských a svetových umelcov, na ktorých v osemdesiatich rokoch vyrastali. Ako Bratislavčania sa dostávali k novej hudbe zo západu omnoho skôr a jednoduchšie ako zbytok vtedy komunistického Slovenska, čo sa zásadne odzrkadlilo v ich absolútnej inakosti voči stredu a východu krajiny. V ich hudbe sa nachádzajú prvky [[Pop (hudobný žáner)|popu]], [[rock]]u, [[swing]]u, [[Indie rock]]u [[psychedelický rock|psychedélie,]] [[folk]]<nowiki/>u, [[blues|bluesu]], disca a reggae. Začiatkom roka 2019 Le Payaco pripravujú nový v poradí šiesty štúdiový album. Ten vychádza 16. apríla 2020 pod názvom ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' vo vydavateľstve Bruuder Records na vinyle a CD. Ako digital download 17. apríla 2020. Album v roku 2021 získal cenu najlepší slovenský album roku 2020 na Slovensku [[Radiohead Awards 2020]] aj v Česku [[Ceny Anděl 2020]]. V súčasnosti (2022) sa ku koncertnej zostave pridal známy multiinštrumentalista, spevák a producent [[Jerguš Oravec]]. == Členovia skupiny == * [[Tomáš Sloboda]] – gitara, piano, basová gitara, ústna harmonika, akordeón, hammond organ, perkusie, tampura, spev * [[Martin Stempel]] – basová gitara, piano, klarinet, flauta, spev * [[Juraj Vitéz]] – bicie, piano, hammond organ, gitara, spev * [[Tomáš Vagaský]] – gitara * [[Jerguš Oravec]] - gitara, piano, spev * Stano Petrov - gitara, spev (1996 – 2000) == Diskografia == Albumy [[1999]] – [[2020]] * [[1999]]'' [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' – Pavel Bílek Production, CD * [[2001]] ''[[Okná vesmíru dokorán]]'' – Warner Music, CD, MC * [[2002]] ''[[Za lyžicu medu]]'' – Kuku Production, CD * [[2003]] ''[[Niečo je zlodej]]'' – Millenium Records, CD ** „Otváram“ ** „Raz popoludní“ ** „Ako môj pes“ ** „Na mesiaci“ ** „Vypočítavá“ ** „Hodím si korunou“ ** „Poď so mnou von“ ** „Napojí sa na ňu“ ** „V Tatrách“ ** „Stolový futbal“ ** „Ponorka“ ** „Sud“ ** „Kávu alebo čaj?“ ** „Stretol som ťa v Bosne“ * [[2004]] [[She]] – Wagon Records, CD ** „She“ ** „PunkRockGirl“ * [[2004]] [[Turn Around]] - Wagon Records, CD ** „Turn Around“ ** „Truest Kind“ * [[2005]] ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' – Wagon Records, CD ** „Čiernobiely svet“ ** „Nesmrteľne jedovatá“ ** „Všetko sa dá zjesť“ ** „Keď doma ležíš smutná“ ** „Šarm a štýl“ ** „Zbraň“ ** „Čistý papier“ ** „Kto to vie?“ ** „Ja mám swing rád!“ ** „Večierky firemné“ ** „More snehu“ ** „Cicusom“ *[[2015]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Pavian Records, CD ** „V júli“ ** „Každý chce niekoho mať“ ** „Ako ako“ ** „Chcel som letieť balónom“ ** „Kone“ ** „Čistá krása“ ** „Dnes je ten deň“ ** „Bozkávať a hrýzť“ ** „7 niečo“ * [[2016]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Clockwise, Pavian records, LP Vinyl * [[2020]] ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' - Bruuder Records, LP Vinyl, CD, DD ** „Pomaly domov“ ** „Vlk“ ** „Pohybliví v nehybnom“ ** „Nemusíš sa báť“ ** „Ráno“ ** „Svetskí vedci“ ** „Niekedy“ ** „Kreslo“ ** „Vyjeme“ ==Ocenenia== *[[Radiohead Awards 2021]]{{--}}Album roka 2020 cena kritikov a novinárov za album ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' *[[Ceny Anděl 2021]]{{--}}Slovenský album roka v Česku za rok 2020 == Externé odkazy == * [http://www.lepayaco.sk/ Oficiálna webstránka skupiny] {{Le Payaco}} [[Kategória:Le Payaco]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2006]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2012]] 3gfc6vh07ujakhytl3owxu3tqpqrzvj 7414934 7414933 2022-07-22T13:36:39Z Bojars 6357 /* Diskografia */ nové triedenie wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Le Payaco | Obrázok = Le Payaco foto.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Indie Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – [[2006]] <br /> [[2012]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Wagon Records, Pavol Bílek Production, Warner Music, Kuku Production, Clockwise, Pavian Records, Bruuder Records | Webstránka = {{url|http://www.lepayaco.sk/}} | Členovia skupiny = [[Tomáš Sloboda]]<br />[[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]] | Bývalí členovia = [[Stano Petrov]] | Koncertní hostia = [[Teo Heriban 2001-2006, Braňo Pacák 2001-2006 , Tomas Vagasky 2013- súčasnosť , Jerguš Oravec 2020- súčasnosť]] }} '''Le Payaco''' je slovenská [[hudobná skupina]] z [[Bratislava|Bratislavy]], vznikli na jar v roku [[1996]]. Ich diskografia zahŕňa šesť štúdiových albumov, jeden výberový album, jedno EP a dvadsaťštyri singlov z ktorých sa niekoľko umiestnilo na prvých miestach rádiových hitparád. Skupina Le Payaco je súčasťou generácie hudobných skupín deväťdesiatych rokov, ktorá priniesla slovenské kapely ako sú [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Chiki liki tu-a]], [[IMT Smile]], [[Peha (hudobná skupina)|Peha]], [[Desmod]], [[Gladiator]], [[Horkýže Slíže]], [[Made 2 Mate]], či [[Para (skupina)|Para]]. Skupina Le Payaco bola založená v roku 1996 štyrmi kamarátmi a spolužiakmi: Tomášom Slobodom (gitara), Martinom Stempelom (basová gitara), Jurajom Vitézom (bicie) a gitaristom Stanislavom Petrovovom. V roku 1999, po vydaní debutového albumu ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Stanislav Petrov od kapely odišiel. Skupina potom ešte vydala tri štúdiové albumu a po desiatich rokoch sa rozišli. Na šesť rokov prerušili spoluprácu, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz zakladaali vlastné projekty a kapely, s ktorými nahrali niekoľko úspešných a kritikmi oceňovaných albumov (album roka RHA, nominácie na Aurela). Tomáš Sloboda - [[Sounds Like This]], Martin Stempel - [[Diego]] a Juraj Vitéz - [[Datasystem]]. V roku 2011, po opakovaných pokusoch dostať Le Payaco na festival Pohoda, kapela nakoniec príjma pozvanie od Michala Kaščáka a zahrá ako jeden z headlinerov na hlavnom pódiu, kde pred nimi vystúpia ich kamaráti z Belgicka, kapela dEUS. Le Payaco v roku 2012 znovu obnovujú koncertnú aj štúdiovú činnosť. Vychádza singel „Kone“ na [[7"]] vinyle v limitovanom náklade (za necelých desať minút sa vypredá celý náklad). Jediné rádio, ktoré nový singel podporí je [[Rádio_FM]]. Vychádza výberový album, ktorý zostavila sama kapela ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' ([[Pavian Records]] [[Gramofónová platňa|LP vinyl]]/CD, [[digital download]]). Na jeseň 2014 Le Payaco ohlasujú nahrávanie nového albumu, s hosťujúcim gitaristom Tomášom Vagašským (Vetroplach, Diego, Dorota Nvotová). Album ''[[Dnes je ten deň]]'' vychádza v júni 2015 na CD a v apríli 2016 na [[Gramofónová platňa|vinyle]] v limitovanom 300 ks náklade v rámci [[Record Store Day]] 2016 (RSD). Na väčšine skladieb spolupracuje Tomáš Sloboda s Vladom Jančekom, básnikom, spevákom a gitaristom kapely Saténové ruky. Pre tvorbu Le Payaco je charakteristická absolútna hudobná sloboda, čo sa odráža v pestrosti ich skladieb. Okrem textárskeho nadhľadu inštrumentálnej zručnosti, ale aj chytľavosti, s každým novým albumom prinášajú nový zvuk, čo výrazne ovplyvňuje nielen indie rockovú ale aj rockovú, poprockovú či mainstreamovú scénu na Slovensku. V ich skladbách je cítiť odkaz na najväčších slovenských a svetových umelcov, na ktorých v osemdesiatich rokoch vyrastali. Ako Bratislavčania sa dostávali k novej hudbe zo západu omnoho skôr a jednoduchšie ako zbytok vtedy komunistického Slovenska, čo sa zásadne odzrkadlilo v ich absolútnej inakosti voči stredu a východu krajiny. V ich hudbe sa nachádzajú prvky [[Pop (hudobný žáner)|popu]], [[rock]]u, [[swing]]u, [[Indie rock]]u [[psychedelický rock|psychedélie,]] [[folk]]<nowiki/>u, [[blues|bluesu]], disca a reggae. Začiatkom roka 2019 Le Payaco pripravujú nový v poradí šiesty štúdiový album. Ten vychádza 16. apríla 2020 pod názvom ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' vo vydavateľstve Bruuder Records na vinyle a CD. Ako digital download 17. apríla 2020. Album v roku 2021 získal cenu najlepší slovenský album roku 2020 na Slovensku [[Radiohead Awards 2020]] aj v Česku [[Ceny Anděl 2020]]. V súčasnosti (2022) sa ku koncertnej zostave pridal známy multiinštrumentalista, spevák a producent [[Jerguš Oravec]]. == Členovia skupiny == * [[Tomáš Sloboda]] – gitara, piano, basová gitara, ústna harmonika, akordeón, hammond organ, perkusie, tampura, spev * [[Martin Stempel]] – basová gitara, piano, klarinet, flauta, spev * [[Juraj Vitéz]] – bicie, piano, hammond organ, gitara, spev * [[Tomáš Vagaský]] – gitara * [[Jerguš Oravec]] - gitara, piano, spev * Stano Petrov - gitara, spev (1996 – 2000) == Diskografia == ;Štúdiové albumy * [[1999]]'' [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' – Pavel Bílek Production, CD * [[2001]] ''[[Okná vesmíru dokorán]]'' – Warner Music, CD, MC * [[2003]] ''[[Niečo je zlodej]]'' – Millenium Records, CD ** „Otváram“ ** „Raz popoludní“ ** „Ako môj pes“ ** „Na mesiaci“ ** „Vypočítavá“ ** „Hodím si korunou“ ** „Poď so mnou von“ ** „Napojí sa na ňu“ ** „V Tatrách“ ** „Stolový futbal“ ** „Ponorka“ ** „Sud“ ** „Kávu alebo čaj?“ ** „Stretol som ťa v Bosne“ * [[2005]] ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' – Wagon Records, CD ** „Čiernobiely svet“ ** „Nesmrteľne jedovatá“ ** „Všetko sa dá zjesť“ ** „Keď doma ležíš smutná“ ** „Šarm a štýl“ ** „Zbraň“ ** „Čistý papier“ ** „Kto to vie?“ ** „Ja mám swing rád!“ ** „Večierky firemné“ ** „More snehu“ ** „Cicusom“ *[[2015]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Pavian Records, CD ** „V júli“ ** „Každý chce niekoho mať“ ** „Ako ako“ ** „Chcel som letieť balónom“ ** „Kone“ ** „Čistá krása“ ** „Dnes je ten deň“ ** „Bozkávať a hrýzť“ ** „7 niečo“ * [[2016]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Clockwise, Pavian records, LP Vinyl * [[2020]] ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' - Bruuder Records, LP Vinyl, CD, DD ** „Pomaly domov“ ** „Vlk“ ** „Pohybliví v nehybnom“ ** „Nemusíš sa báť“ ** „Ráno“ ** „Svetskí vedci“ ** „Niekedy“ ** „Kreslo“ ** „Vyjeme“ ;EP a single * [[2002]] ''[[Za lyžicu medu]]'' – Kuku Production, CD * [[2004]] [[She]] – Wagon Records, CD ** „She“ ** „PunkRockGirl“ * [[2004]] [[Turn Around]] - Wagon Records, CD ** „Turn Around“ ** „Truest Kind“ ==Ocenenia== *[[Radiohead Awards 2021]]{{--}}Album roka 2020 cena kritikov a novinárov za album ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' *[[Ceny Anděl 2021]]{{--}}Slovenský album roka v Česku za rok 2020 == Externé odkazy == * [http://www.lepayaco.sk/ Oficiálna webstránka skupiny] {{Le Payaco}} [[Kategória:Le Payaco]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2006]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2012]] 8cpcjblhc4sw7qqktnjk7qzgc8wxji2 7414936 7414934 2022-07-22T13:40:34Z Bojars 6357 + kompilácie wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Le Payaco | Obrázok = Le Payaco foto.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Indie Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – [[2006]] <br /> [[2012]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Wagon Records, Pavol Bílek Production, Warner Music, Kuku Production, Clockwise, Pavian Records, Bruuder Records | Webstránka = {{url|http://www.lepayaco.sk/}} | Členovia skupiny = [[Tomáš Sloboda]]<br />[[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]] | Bývalí členovia = [[Stano Petrov]] | Koncertní hostia = [[Teo Heriban 2001-2006, Braňo Pacák 2001-2006 , Tomas Vagasky 2013- súčasnosť , Jerguš Oravec 2020- súčasnosť]] }} '''Le Payaco''' je slovenská [[hudobná skupina]] z [[Bratislava|Bratislavy]], vznikli na jar v roku [[1996]]. Ich diskografia zahŕňa šesť štúdiových albumov, jeden výberový album, jedno EP a dvadsaťštyri singlov z ktorých sa niekoľko umiestnilo na prvých miestach rádiových hitparád. Skupina Le Payaco je súčasťou generácie hudobných skupín deväťdesiatych rokov, ktorá priniesla slovenské kapely ako sú [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Chiki liki tu-a]], [[IMT Smile]], [[Peha (hudobná skupina)|Peha]], [[Desmod]], [[Gladiator]], [[Horkýže Slíže]], [[Made 2 Mate]], či [[Para (skupina)|Para]]. Skupina Le Payaco bola založená v roku 1996 štyrmi kamarátmi a spolužiakmi: Tomášom Slobodom (gitara), Martinom Stempelom (basová gitara), Jurajom Vitézom (bicie) a gitaristom Stanislavom Petrovovom. V roku 1999, po vydaní debutového albumu ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Stanislav Petrov od kapely odišiel. Skupina potom ešte vydala tri štúdiové albumu a po desiatich rokoch sa rozišli. Na šesť rokov prerušili spoluprácu, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz zakladaali vlastné projekty a kapely, s ktorými nahrali niekoľko úspešných a kritikmi oceňovaných albumov (album roka RHA, nominácie na Aurela). Tomáš Sloboda - [[Sounds Like This]], Martin Stempel - [[Diego]] a Juraj Vitéz - [[Datasystem]]. V roku 2011, po opakovaných pokusoch dostať Le Payaco na festival Pohoda, kapela nakoniec príjma pozvanie od Michala Kaščáka a zahrá ako jeden z headlinerov na hlavnom pódiu, kde pred nimi vystúpia ich kamaráti z Belgicka, kapela dEUS. Le Payaco v roku 2012 znovu obnovujú koncertnú aj štúdiovú činnosť. Vychádza singel „Kone“ na [[7"]] vinyle v limitovanom náklade (za necelých desať minút sa vypredá celý náklad). Jediné rádio, ktoré nový singel podporí je [[Rádio_FM]]. Vychádza výberový album, ktorý zostavila sama kapela ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' ([[Pavian Records]] [[Gramofónová platňa|LP vinyl]]/CD, [[digital download]]). Na jeseň 2014 Le Payaco ohlasujú nahrávanie nového albumu, s hosťujúcim gitaristom Tomášom Vagašským (Vetroplach, Diego, Dorota Nvotová). Album ''[[Dnes je ten deň]]'' vychádza v júni 2015 na CD a v apríli 2016 na [[Gramofónová platňa|vinyle]] v limitovanom 300 ks náklade v rámci [[Record Store Day]] 2016 (RSD). Na väčšine skladieb spolupracuje Tomáš Sloboda s Vladom Jančekom, básnikom, spevákom a gitaristom kapely Saténové ruky. Pre tvorbu Le Payaco je charakteristická absolútna hudobná sloboda, čo sa odráža v pestrosti ich skladieb. Okrem textárskeho nadhľadu inštrumentálnej zručnosti, ale aj chytľavosti, s každým novým albumom prinášajú nový zvuk, čo výrazne ovplyvňuje nielen indie rockovú ale aj rockovú, poprockovú či mainstreamovú scénu na Slovensku. V ich skladbách je cítiť odkaz na najväčších slovenských a svetových umelcov, na ktorých v osemdesiatich rokoch vyrastali. Ako Bratislavčania sa dostávali k novej hudbe zo západu omnoho skôr a jednoduchšie ako zbytok vtedy komunistického Slovenska, čo sa zásadne odzrkadlilo v ich absolútnej inakosti voči stredu a východu krajiny. V ich hudbe sa nachádzajú prvky [[Pop (hudobný žáner)|popu]], [[rock]]u, [[swing]]u, [[Indie rock]]u [[psychedelický rock|psychedélie,]] [[folk]]<nowiki/>u, [[blues|bluesu]], disca a reggae. Začiatkom roka 2019 Le Payaco pripravujú nový v poradí šiesty štúdiový album. Ten vychádza 16. apríla 2020 pod názvom ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' vo vydavateľstve Bruuder Records na vinyle a CD. Ako digital download 17. apríla 2020. Album v roku 2021 získal cenu najlepší slovenský album roku 2020 na Slovensku [[Radiohead Awards 2020]] aj v Česku [[Ceny Anděl 2020]]. V súčasnosti (2022) sa ku koncertnej zostave pridal známy multiinštrumentalista, spevák a producent [[Jerguš Oravec]]. == Členovia skupiny == * [[Tomáš Sloboda]] – gitara, piano, basová gitara, ústna harmonika, akordeón, hammond organ, perkusie, tampura, spev * [[Martin Stempel]] – basová gitara, piano, klarinet, flauta, spev * [[Juraj Vitéz]] – bicie, piano, hammond organ, gitara, spev * [[Tomáš Vagaský]] – gitara * [[Jerguš Oravec]] - gitara, piano, spev * Stano Petrov - gitara, spev (1996 – 2000) == Diskografia == ;Štúdiové albumy * [[1999]]'' [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' – Pavel Bílek Production, CD * [[2001]] ''[[Okná vesmíru dokorán]]'' – Warner Music, CD, MC * [[2003]] ''[[Niečo je zlodej]]'' – Millenium Records, CD ** „Otváram“ ** „Raz popoludní“ ** „Ako môj pes“ ** „Na mesiaci“ ** „Vypočítavá“ ** „Hodím si korunou“ ** „Poď so mnou von“ ** „Napojí sa na ňu“ ** „V Tatrách“ ** „Stolový futbal“ ** „Ponorka“ ** „Sud“ ** „Kávu alebo čaj?“ ** „Stretol som ťa v Bosne“ * [[2005]] ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' – Wagon Records, CD ** „Čiernobiely svet“ ** „Nesmrteľne jedovatá“ ** „Všetko sa dá zjesť“ ** „Keď doma ležíš smutná“ ** „Šarm a štýl“ ** „Zbraň“ ** „Čistý papier“ ** „Kto to vie?“ ** „Ja mám swing rád!“ ** „Večierky firemné“ ** „More snehu“ ** „Cicusom“ *[[2015]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Pavian Records, CD ** „V júli“ ** „Každý chce niekoho mať“ ** „Ako ako“ ** „Chcel som letieť balónom“ ** „Kone“ ** „Čistá krása“ ** „Dnes je ten deň“ ** „Bozkávať a hrýzť“ ** „7 niečo“ * [[2016]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Clockwise, Pavian records, LP Vinyl * [[2020]] ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' - Bruuder Records, LP Vinyl, CD, DD ** „Pomaly domov“ ** „Vlk“ ** „Pohybliví v nehybnom“ ** „Nemusíš sa báť“ ** „Ráno“ ** „Svetskí vedci“ ** „Niekedy“ ** „Kreslo“ ** „Vyjeme“ ;EP a single * [[2002]] ''[[Za lyžicu medu]]'' – Kuku Production, CD * [[2004]] [[She]] – Wagon Records, CD ** „She“ ** „PunkRockGirl“ * [[2004]] [[Turn Around]] - Wagon Records, CD ** „Turn Around“ ** „Truest Kind“ ;Kompilačné albumy * [[2013]] ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' - [[Pavian Records]] Vinyl, CD ==Ocenenia== *[[Radiohead Awards 2021]]{{--}}Album roka 2020 cena kritikov a novinárov za album ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' *[[Ceny Anděl 2021]]{{--}}Slovenský album roka v Česku za rok 2020 == Externé odkazy == * [http://www.lepayaco.sk/ Oficiálna webstránka skupiny] {{Le Payaco}} [[Kategória:Le Payaco]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2006]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2012]] a12ab61xboxf3llb87o4v9vj75ekrx7 7414985 7414936 2022-07-22T18:36:11Z Bojars 6357 /* Diskografia */ clear wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Le Payaco | Obrázok = Le Payaco foto.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Indie Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – [[2006]] <br /> [[2012]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Wagon Records, Pavol Bílek Production, Warner Music, Kuku Production, Clockwise, Pavian Records, Bruuder Records | Webstránka = {{url|http://www.lepayaco.sk/}} | Členovia skupiny = [[Tomáš Sloboda]]<br />[[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]] | Bývalí členovia = [[Stano Petrov]] | Koncertní hostia = [[Teo Heriban 2001-2006, Braňo Pacák 2001-2006 , Tomas Vagasky 2013- súčasnosť , Jerguš Oravec 2020- súčasnosť]] }} '''Le Payaco''' je slovenská [[hudobná skupina]] z [[Bratislava|Bratislavy]], vznikli na jar v roku [[1996]]. Ich diskografia zahŕňa šesť štúdiových albumov, jeden výberový album, jedno EP a dvadsaťštyri singlov z ktorých sa niekoľko umiestnilo na prvých miestach rádiových hitparád. Skupina Le Payaco je súčasťou generácie hudobných skupín deväťdesiatych rokov, ktorá priniesla slovenské kapely ako sú [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Chiki liki tu-a]], [[IMT Smile]], [[Peha (hudobná skupina)|Peha]], [[Desmod]], [[Gladiator]], [[Horkýže Slíže]], [[Made 2 Mate]], či [[Para (skupina)|Para]]. Skupina Le Payaco bola založená v roku 1996 štyrmi kamarátmi a spolužiakmi: Tomášom Slobodom (gitara), Martinom Stempelom (basová gitara), Jurajom Vitézom (bicie) a gitaristom Stanislavom Petrovovom. V roku 1999, po vydaní debutového albumu ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Stanislav Petrov od kapely odišiel. Skupina potom ešte vydala tri štúdiové albumu a po desiatich rokoch sa rozišli. Na šesť rokov prerušili spoluprácu, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz zakladaali vlastné projekty a kapely, s ktorými nahrali niekoľko úspešných a kritikmi oceňovaných albumov (album roka RHA, nominácie na Aurela). Tomáš Sloboda - [[Sounds Like This]], Martin Stempel - [[Diego]] a Juraj Vitéz - [[Datasystem]]. V roku 2011, po opakovaných pokusoch dostať Le Payaco na festival Pohoda, kapela nakoniec príjma pozvanie od Michala Kaščáka a zahrá ako jeden z headlinerov na hlavnom pódiu, kde pred nimi vystúpia ich kamaráti z Belgicka, kapela dEUS. Le Payaco v roku 2012 znovu obnovujú koncertnú aj štúdiovú činnosť. Vychádza singel „Kone“ na [[7"]] vinyle v limitovanom náklade (za necelých desať minút sa vypredá celý náklad). Jediné rádio, ktoré nový singel podporí je [[Rádio_FM]]. Vychádza výberový album, ktorý zostavila sama kapela ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' ([[Pavian Records]] [[Gramofónová platňa|LP vinyl]]/CD, [[digital download]]). Na jeseň 2014 Le Payaco ohlasujú nahrávanie nového albumu, s hosťujúcim gitaristom Tomášom Vagašským (Vetroplach, Diego, Dorota Nvotová). Album ''[[Dnes je ten deň]]'' vychádza v júni 2015 na CD a v apríli 2016 na [[Gramofónová platňa|vinyle]] v limitovanom 300 ks náklade v rámci [[Record Store Day]] 2016 (RSD). Na väčšine skladieb spolupracuje Tomáš Sloboda s Vladom Jančekom, básnikom, spevákom a gitaristom kapely Saténové ruky. Pre tvorbu Le Payaco je charakteristická absolútna hudobná sloboda, čo sa odráža v pestrosti ich skladieb. Okrem textárskeho nadhľadu inštrumentálnej zručnosti, ale aj chytľavosti, s každým novým albumom prinášajú nový zvuk, čo výrazne ovplyvňuje nielen indie rockovú ale aj rockovú, poprockovú či mainstreamovú scénu na Slovensku. V ich skladbách je cítiť odkaz na najväčších slovenských a svetových umelcov, na ktorých v osemdesiatich rokoch vyrastali. Ako Bratislavčania sa dostávali k novej hudbe zo západu omnoho skôr a jednoduchšie ako zbytok vtedy komunistického Slovenska, čo sa zásadne odzrkadlilo v ich absolútnej inakosti voči stredu a východu krajiny. V ich hudbe sa nachádzajú prvky [[Pop (hudobný žáner)|popu]], [[rock]]u, [[swing]]u, [[Indie rock]]u [[psychedelický rock|psychedélie,]] [[folk]]<nowiki/>u, [[blues|bluesu]], disca a reggae. Začiatkom roka 2019 Le Payaco pripravujú nový v poradí šiesty štúdiový album. Ten vychádza 16. apríla 2020 pod názvom ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' vo vydavateľstve Bruuder Records na vinyle a CD. Ako digital download 17. apríla 2020. Album v roku 2021 získal cenu najlepší slovenský album roku 2020 na Slovensku [[Radiohead Awards 2020]] aj v Česku [[Ceny Anděl 2020]]. V súčasnosti (2022) sa ku koncertnej zostave pridal známy multiinštrumentalista, spevák a producent [[Jerguš Oravec]]. == Členovia skupiny == * [[Tomáš Sloboda]] – gitara, piano, basová gitara, ústna harmonika, akordeón, hammond organ, perkusie, tampura, spev * [[Martin Stempel]] – basová gitara, piano, klarinet, flauta, spev * [[Juraj Vitéz]] – bicie, piano, hammond organ, gitara, spev * [[Tomáš Vagaský]] – gitara * [[Jerguš Oravec]] - gitara, piano, spev * Stano Petrov - gitara, spev (1996 – 2000) == Diskografia == ;Štúdiové albumy * [[1999]]'' [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' – Pavel Bílek Production, CD * [[2001]] ''[[Okná vesmíru dokorán]]'' – Warner Music, CD, MC * [[2003]] ''[[Niečo je zlodej]]'' – Millenium Records, CD * [[2005]] ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' – Wagon Records, CD ** „Čiernobiely svet“ ** „Nesmrteľne jedovatá“ ** „Všetko sa dá zjesť“ ** „Keď doma ležíš smutná“ ** „Šarm a štýl“ ** „Zbraň“ ** „Čistý papier“ ** „Kto to vie?“ ** „Ja mám swing rád!“ ** „Večierky firemné“ ** „More snehu“ ** „Cicusom“ *[[2015]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Pavian Records, CD ** „V júli“ ** „Každý chce niekoho mať“ ** „Ako ako“ ** „Chcel som letieť balónom“ ** „Kone“ ** „Čistá krása“ ** „Dnes je ten deň“ ** „Bozkávať a hrýzť“ ** „7 niečo“ * [[2016]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Clockwise, Pavian records, LP Vinyl * [[2020]] ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' - Bruuder Records, LP Vinyl, CD, DD ** „Pomaly domov“ ** „Vlk“ ** „Pohybliví v nehybnom“ ** „Nemusíš sa báť“ ** „Ráno“ ** „Svetskí vedci“ ** „Niekedy“ ** „Kreslo“ ** „Vyjeme“ ;EP a single * [[2002]] ''[[Za lyžicu medu]]'' – Kuku Production, CD * [[2004]] [[She]] – Wagon Records, CD ** „She“ ** „PunkRockGirl“ * [[2004]] [[Turn Around]] - Wagon Records, CD ** „Turn Around“ ** „Truest Kind“ ;Kompilačné albumy * [[2013]] ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' - [[Pavian Records]] Vinyl, CD ==Ocenenia== *[[Radiohead Awards 2021]]{{--}}Album roka 2020 cena kritikov a novinárov za album ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' *[[Ceny Anděl 2021]]{{--}}Slovenský album roka v Česku za rok 2020 == Externé odkazy == * [http://www.lepayaco.sk/ Oficiálna webstránka skupiny] {{Le Payaco}} [[Kategória:Le Payaco]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2006]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2012]] dxz2qyjrhjpytd4bmlofeh0lw7z4f2v 7415034 7414985 2022-07-22T20:42:54Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Le Payaco | Obrázok = Le Payaco foto.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Indie Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – [[2006]] <br /> [[2012]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Wagon Records, Pavol Bílek Production, Warner Music, Kuku Production, Clockwise, Pavian Records, Bruuder Records | Webstránka = {{url|http://www.lepayaco.sk/}} | Členovia skupiny = [[Tomáš Sloboda]]<br />[[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]] | Bývalí členovia = [[Stano Petrov]] | Koncertní hostia = [[Teo Heriban 2001-2006, Braňo Pacák 2001-2006 , Tomas Vagasky 2013- súčasnosť , Jerguš Oravec 2020- súčasnosť]] }} '''Le Payaco''' je slovenská [[hudobná skupina]] z [[Bratislava|Bratislavy]], vznikli na jar v roku [[1996]]. Ich diskografia zahŕňa šesť štúdiových albumov, jeden výberový album, jedno EP a dvadsaťštyri singlov z ktorých sa niekoľko umiestnilo na prvých miestach rádiových hitparád. Skupina Le Payaco je súčasťou generácie hudobných skupín deväťdesiatych rokov, ktorá priniesla slovenské kapely ako sú [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Chiki liki tu-a]], [[IMT Smile]], [[Peha (hudobná skupina)|Peha]], [[Desmod]], [[Gladiator]], [[Horkýže Slíže]], [[Made 2 Mate]], či [[Para (skupina)|Para]]. Skupina Le Payaco bola založená v roku 1996 štyrmi kamarátmi a spolužiakmi: Tomášom Slobodom (gitara), Martinom Stempelom (basová gitara), Jurajom Vitézom (bicie) a gitaristom Stanislavom Petrovovom. V roku 1999, po vydaní debutového albumu ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Stanislav Petrov od kapely odišiel. Skupina potom ešte vydala tri štúdiové albumu a po desiatich rokoch sa rozišli. Na šesť rokov prerušili spoluprácu, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz zakladaali vlastné projekty a kapely, s ktorými nahrali niekoľko úspešných a kritikmi oceňovaných albumov (album roka RHA, nominácie na Aurela). Tomáš Sloboda - [[Sounds Like This]], Martin Stempel - [[Diego]] a Juraj Vitéz - [[Datasystem]]. V roku 2011, po opakovaných pokusoch dostať Le Payaco na festival Pohoda, kapela nakoniec príjma pozvanie od Michala Kaščáka a zahrá ako jeden z headlinerov na hlavnom pódiu, kde pred nimi vystúpia ich kamaráti z Belgicka, kapela dEUS. Le Payaco v roku 2012 znovu obnovujú koncertnú aj štúdiovú činnosť. Vychádza singel „Kone“ na [[7"]] vinyle v limitovanom náklade (za necelých desať minút sa vypredá celý náklad). Jediné rádio, ktoré nový singel podporí je [[Rádio_FM]]. Vychádza výberový album, ktorý zostavila sama kapela ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' ([[Pavian Records]] [[Gramofónová platňa|LP vinyl]]/CD, [[digital download]]). Na jeseň 2014 Le Payaco ohlasujú nahrávanie nového albumu, s hosťujúcim gitaristom Tomášom Vagašským (Vetroplach, Diego, Dorota Nvotová). Album ''[[Dnes je ten deň]]'' vychádza v júni 2015 na CD a v apríli 2016 na [[Gramofónová platňa|vinyle]] v limitovanom 300 ks náklade v rámci [[Record Store Day]] 2016 (RSD). Na väčšine skladieb spolupracuje Tomáš Sloboda s Vladom Jančekom, básnikom, spevákom a gitaristom kapely Saténové ruky. Pre tvorbu Le Payaco je charakteristická absolútna hudobná sloboda, čo sa odráža v pestrosti ich skladieb. Okrem textárskeho nadhľadu inštrumentálnej zručnosti, ale aj chytľavosti, s každým novým albumom prinášajú nový zvuk, čo výrazne ovplyvňuje nielen indie rockovú ale aj rockovú, poprockovú či mainstreamovú scénu na Slovensku. V ich skladbách je cítiť odkaz na najväčších slovenských a svetových umelcov, na ktorých v osemdesiatich rokoch vyrastali. Ako Bratislavčania sa dostávali k novej hudbe zo západu omnoho skôr a jednoduchšie ako zbytok vtedy komunistického Slovenska, čo sa zásadne odzrkadlilo v ich absolútnej inakosti voči stredu a východu krajiny. V ich hudbe sa nachádzajú prvky [[Pop (hudobný žáner)|popu]], [[rock]]u, [[swing]]u, [[Indie rock]]u [[psychedelický rock|psychedélie,]] [[folk]]<nowiki/>u, [[blues|bluesu]], disca a reggae. Začiatkom roka 2019 Le Payaco pripravujú nový v poradí šiesty štúdiový album. Ten vychádza 16. apríla 2020 pod názvom ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' vo vydavateľstve Bruuder Records na vinyle a CD. Ako digital download 17. apríla 2020. Album v roku 2021 získal cenu najlepší slovenský album roku 2020 na Slovensku [[Radiohead Awards 2020]] aj v Česku [[Ceny Anděl 2020]]. V súčasnosti (2022) sa ku koncertnej zostave pridal známy multiinštrumentalista, spevák a producent [[Jerguš Oravec]]. == Členovia skupiny == * [[Tomáš Sloboda]] – gitara, piano, basová gitara, ústna harmonika, akordeón, hammond organ, perkusie, tampura, spev * [[Martin Stempel]] – basová gitara, piano, klarinet, flauta, spev * [[Juraj Vitéz]] – bicie, piano, hammond organ, gitara, spev * [[Tomáš Vagaský]] – gitara * [[Jerguš Oravec]] - gitara, piano, spev * Stano Petrov - gitara, spev (1996 – 2000) == Diskografia == ;Štúdiové albumy * [[1999]]'' [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' – Pavel Bílek Production, CD * [[2001]] ''[[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)|Okná vesmíru dokorán]]'' – Warner Music, CD, MC * [[2003]] ''[[Niečo je zlodej]]'' – Millenium Records, CD * [[2005]] ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' – Wagon Records, CD ** „Čiernobiely svet“ ** „Nesmrteľne jedovatá“ ** „Všetko sa dá zjesť“ ** „Keď doma ležíš smutná“ ** „Šarm a štýl“ ** „Zbraň“ ** „Čistý papier“ ** „Kto to vie?“ ** „Ja mám swing rád!“ ** „Večierky firemné“ ** „More snehu“ ** „Cicusom“ *[[2015]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Pavian Records, CD ** „V júli“ ** „Každý chce niekoho mať“ ** „Ako ako“ ** „Chcel som letieť balónom“ ** „Kone“ ** „Čistá krása“ ** „Dnes je ten deň“ ** „Bozkávať a hrýzť“ ** „7 niečo“ * [[2016]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Clockwise, Pavian records, LP Vinyl * [[2020]] ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' - Bruuder Records, LP Vinyl, CD, DD ** „Pomaly domov“ ** „Vlk“ ** „Pohybliví v nehybnom“ ** „Nemusíš sa báť“ ** „Ráno“ ** „Svetskí vedci“ ** „Niekedy“ ** „Kreslo“ ** „Vyjeme“ ;EP a single * [[2002]] ''[[Za lyžicu medu]]'' – Kuku Production, CD * [[2004]] [[She]] – Wagon Records, CD ** „She“ ** „PunkRockGirl“ * [[2004]] [[Turn Around]] - Wagon Records, CD ** „Turn Around“ ** „Truest Kind“ ;Kompilačné albumy * [[2013]] ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' - [[Pavian Records]] Vinyl, CD ==Ocenenia== *[[Radiohead Awards 2021]]{{--}}Album roka 2020 cena kritikov a novinárov za album ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' *[[Ceny Anděl 2021]]{{--}}Slovenský album roka v Česku za rok 2020 == Externé odkazy == * [http://www.lepayaco.sk/ Oficiálna webstránka skupiny] {{Le Payaco}} [[Kategória:Le Payaco]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2006]] [[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2012]] oaa82m04k1hbakiqiwvv8fw8ku8kd63 0 256826 7414914 5819103 2022-07-22T12:36:00Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Edgar Krahn |Portrét = Edgar Krahn.jpg |Popis = estónsky matematik |Dátum narodenia = [[1. október]] [[1894]] |Miesto narodenia = [[Sootage]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1961|3|6|1894|10|1}} |Miesto úmrtia = [[Rockville]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]] |}} '''Edgar Krahn''' (* [[1. október]] [[1894]], [[Sootage]], [[Estónsko]] – † [[6. marec]] [[1961]], [[Rockville]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]]) bol estónsky [[matematik]]. Narodil sa v Sootage v okrese Laiuse v Estónsku ako príslušník menšiny baltských Nemcov. Študoval na [[univerzita|univerzite]] v [[Tartu]] a [[Göttingen]]e. Jeho akademickým poradcom bol [[Richard Courant]]. Je spoluautorom tzv. [[Rayleigh-Faber-Krahnova nerovnosť|Rayleigh-Faber-Krahnovej nerovnosti]]. V matematike Krahn pracoval predovšetkým v oblastiach [[diferenciálna rovnica|diferenciálnych rovníc]], [[diferenciálna geometria|diferenciálnej geometrie]], [[teória pravdepodobnosti|teórie pravdepodobnosti]], [[dynamika plynov|dynamike plynov]] a [[mechanika tuhých látok|mechanike tuhých látok]]. == Externé odkazy == *[https://dmv.mathematik.de/die-dmv/105-kurzbiographien/377-kurzbiographien-k-klu-kyz.html Biografia] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Krahn, Edgar}} [[Kategória:Estónski matematici]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] mdpc2ahtwvwilg1mcrut05hthlpo6vx 0 262309 7415116 7175792 2022-07-23T08:41:51Z Georgeo88 61234 aktualizácia wikitext text/x-wiki *<small>zoznam nie je úplný</small> Toto je zoznam značiek slovenských [[Minerálna voda|minerálnych vôd]] a a zoznam značiek z iných krajín (nie stolových vôd). == Zoznam slovenských minerálnych vôd == {{Stĺpce|2| * [[24 MAGNA]] * [[Ave (minerálna voda)|Ave]] * [[Baldovská]] * [[Brusnianka (minerálna_voda)|Brusnianka]] * [[Budiš (minerálna_voda)|Budiš]] * [[Cigeľská (minerálna_voda)|Cigeľská]] * [[Čerínska]] * [[Fatra (minerálna_voda)|Fatra]] * [[Gemerka]] * [[Kláštorná (minerálna_voda)|Kláštorná]] * [[Korytnica (minerálna_voda)|Korytnica]] * [[Lucka]] * [[Ľubovnianka (minerálna_voda)|Ľubovnianka]] * [[Maštinská]] * [[Matúšov prameň]] * [[Maxia]] * [[MINERA]] * [[Miss+]] * [[Mitická]] * [[Salvator (minerálny prameň)|Salvator]] * [[Santovka (minerálna_voda)|Santovka]] * [[Slatina (minerálna_voda)|Slatina]] * [[Smokovecká kyselka]] * [[Sulinka]] * [[Šivarina]] * [[Zlatá studňa_(minerálna_voda)|Zlatá studňa]] }} == Značky zahraničných minerálnych vôd == === Alžírsko === {{Stĺpce|2| * TEXENNA - Sidi Yaakoub -(Wilaya de Jijel) *[[Mansourah]] *[[Golea]] *[[Ifri]] *[[Saïda]] *[[Guedila]] *[[Chifaa]] *[[Lala Khedidja]] *[[Mouzaïa]] *[[Sidi El Kébir]] *[[Misserghine]] *[[Blida]] *[[Ben Haroun]] *[[Hayat]] *[[Youkous]] *[[Tessala]] *[[Hammamat]] *[[Batna]] }} === Belgicko === {{Stĺpce|2| *1 *[[Bru]] *[[Clémentine]] *[[Ginstberg]] *[[Harre]] *[[Chaudfontaine (eau)|Chaudfontaine]] *[[Chevron]] *[[Christianabronnen]] *[[Koningsbronnen]] *[[Leberg]] *[[Love my planet®]] *[[Ordal]] *[[Liste des sources de Spa|Spa]] *[[Sty]] *[[Sunco]] *[[Toep]] *Top *[[Val]] *[[Valvert]] *[[Villers Monopole]] }} === Bulharsko === {{Stĺpce|2| * Bankya * Devin * Dolce Vita * Dolna Bania * Dragoynovo * Gorna Bania * Hisar * Hisaria }} === Cyprus === * Agros * Ayios Nicolaos * Kykkos === Česko === {{Stĺpce|2| * Aqua Maria * BOHEMIA quelle * [[Dobrá voda_(nápoj)|Dobrá voda]] * [[Hanácká kyselka]] * [[IL SANO]] * [[Korunní]] * [[Mattoni]] * [[Magnesia]] * [[Mattoni]] * [[Ondrášovka]] * [[Poděbradka]] * [[Rudolfův pramen]] * [[Šaratica]] * [[Vincentka]] * [[Vratislavická kyselka]] * [[Zaječická hořká]] }} === Dánsko === {{Stĺpce|2| * Aqua d’or * Balders Kilde * Boring 7 * Brokilde * Denice * [[Carlsberg|Carlsberg Kurvand]] * Egekilde * Fruenskilde * Holk * Iskilde * Kærspringeren * Kildevæld * Krusmølle Kilde * Nornir * Valdemars Slot Mineralvand }} === Estónsko === * HAAGE * Haanja * HÄÄDEMEESTE GOODMENS * VICHY * VÄRSKA === Fínsko === * Vellamo === Francúzsko === {{Stĺpce|2| *[[Abatilles]] *[[Aix-les-Bains (minerálna_voda|Aix-les-Bains]] *[[Alet]] *[[Amnéville|Amnéville-les-Thermes]] *[[Badoit]] *[[Bagnoles-de-l'Orne]] *[[Bains-les-Bains]] *[[Biovive]] *[[Bourbon-Lancy]] *[[Bourbonne-les-Bains]] *[[Carola (minerálna_voda)|Carola]] *[[Courmayeur]] *[[Cristaline]] *[[Contrex]] *[[Divonne]] *[[Évaux-les-Bains]] *[[Évian]] *[[Grand Barbier]] *[[Hépar]] *[[Heygno]] *[[Challes-les-Eaux]] *[[Charbonnières]] *[[Châteauneuf-les-Bains]] *[[Châtel-Guyon]] *[[Chaudfontaine]] *[[Jolival]] *[[Jouvence]] *[[La Bourboule]] *[[La Roche-Posay]] *[[Le Mont-Dore]] *[[Lons-le-Saunier]] *[[Luchon]] *[[Luxeuil-les-Bains]] *[[Montchanson]] *[[Montrond-les-Bains]] *[[Mont Roucous]] *[[Morsbronn-les-Bains]] *[[Usheb]] *[[Niederbronn-les-Bains (obec)|Niederbronn-les-Bains]] *[[Ogeu-les-Bains]] *[[Parot]] *[[Perrier]] *[[Plancoët]] *[[Plombières-les-Bains]] *[[Quézac]] *[[Rochefort]] *[[Royat]] *[[Sail-les-Bains]] *[[Saint-Alban-les-Eaux]] *[[Saint-Amand-les-Eaux]] *[[Saint-Antonin]] *[[Saint-Georges]] *[[Saint-Géron]] *[[Saint-Gervais-les-Bains]] *[[Saint-Honoré-les-Bains]] *[[Saint-Nectaire]] *[[Vichy Saint-Yorre]] *[[Salins-les-Bains]] *[[La Salvetat]] *[[Teissières-lès-Bouliès]] *[[Thonon-les-Bains]] *[[Valécrin]] *[[Vals (minerálna_voda)|Vals]] *[[Vernière]] *[[Vic-sur-Cère]] *[[Vichy Célestins]] *[[Vittel]] *[[Volvic]] *[[Wattwiller]] }} === Holandsko === {{Stĺpce|2| * Anl’eau * Bar-le-Duc * Bavaria * De Wildert * Euregio * Idél * Kelderke * Kuiperij * Maresca * Sablon * Sifres * Source de Ciseau * Sourcy }} === Chorvátsko === * Bistra * Jana * Jamnicka * Lipicki * Studenac === Island === * Icelandic Glacial === Írsko === * Ballygowan * Glenpatrick === Litva === {{Stĺpce|2| * Akvilė * Aras * AQUA VOS * BIRŠTONAS AKVILĖ * Birutė * D1 * [[Druskininkų Rasa]] * Elite * H. Hebė * Hermis * [[Neptūnas]] * Norvil * Rasa * Rimi * Rytas * [[Saguaro]] * [[Tichė]] * TRAKAI ANNO * UNIQA * Upas * VILNIAUS *[[Vytautas (minerálna_voda)|Vytautas]] }} === Lotyšsko === * 885 * Mangaļi * VENDEN * Zaķumuiža === Luxembursko === {{Stĺpce|2| * Aurélie * Beckerich * de Keuper * LODYSS * Rosport * Viva }} === Nemecko === {{Stĺpce|2| *[[Alwa]] *[[Apollinaris (minerálna_voda)|Apollinaris]] *[[Bad Liebenwerda_(minerální_voda)|Bad Liebenwerda]] *[[Bad Adelholzener]] *[[Bad Brückenauer]] *Carolinen Brunnen *[[Bad Lauchstädter]] Mineralbrunnen *Brohler *Ensinger *Franken Brunnen *[[Gänsefurther]] *[[Gerolstein]]er *Hassia *Hirschquelle *[[Hella (minerálna_voda)|Hella]] *[[Kondrau]]er *Kaiserbrunnen *Krumbach Mineralwasser *[[Lichtenauer]] *[[Margonwasser]] *[[Bad Camberg|OberSelters]] *Odenwald Quelle *Peterstaler *Rhenser *Rhodius *RöhnSprudel *Rosbacher *Siegsdorfer Petrusquelle *Sinziger *[[Spreequell]] *Staatl. Fachingen *[[Salvus Mineralbrunnen]] *[[Selters]] *Teinacher *Thüringer Waldquell *Tönissteiner *Überkinger *Ü-Motion *[[VILSA-BRUNNEN|Vilsa Brunnen]] }} === Nórsko === {{Stĺpce|2| * Bonaqua Silver * Eira * Farris * Fyresdal * Isbre * Isklar * Olden * Osa * Rustad Spring * Snåsa * Voss }} === Portugalsko === {{Stĺpce|2| * Água do Fastio * Águas de Carvalhelhos * Bem-Saúde * Caldas de Penacova * Castello * Fonte Campilho * Fonte da Lua * Frize * Healsi * Chic * Luso * Magnificat * Melgaço * Monchique * Pedras Levíssima * Pedras Salgadas * Salutis * São Silvestre * Vidago * Vimeiro * Vitalis }} === Rakúsko === {{Stĺpce|2| * [[Alpquell]] * [[Frankenmarkter]] * [[Gasteiner]] * [[Güssinger]] * [[Juvina]] * [[Long Life]] * [[Markus-Quelle]] * [[Minaris]] * [[Peterquelle]] * [[Preblauer]] * [[Römerquelle]] * [[SilberQuelle]] * [[Vitusquelle]] * [[Vöslauer]] * [[Waldquelle]] }} === Severné Írsko === * Anu Irish Natural Mineral Water * Classic * Rocwell Spring === Slovinsko === {{Stĺpce|2| * Cana Royal Water * Costella * Dana * Donat Mg * Kaplja * Primaqua * [[Radenska]] * Tiha }} === Španielsko === {{Stĺpce|2| *[[Font Vella]] *[[Lanjarón]] *[[Bezoya]] *[[Aquarel]] *[[Viladrau]] *[[Fuente Liviana]] }} === Švajčiarsko === {{Stĺpce|2| * [[Adelbodner]] * [[Adello]] * [[Allegra]] * [[Alpenrose]] * [[Aproz]] * [[AQA]] * [[Aquella]] * [[Aqui]] * [[Arkina Yverdon]] * [[Aua Alva]] * [[Basler Trinkwasser]] * [[Buffy (voda)|Buffy]] * [[Cristallo]] * [[Cristalp Saxon]] * [[Eden Dorénaz]] * [[Elmer Mineralwasser]] * [[Eptinger]] * [[Farmer Mineral]] * [[Fontessa Elm]] * [[Gontenbad]] * [[Heidiland]] * [[Henniez]] * [[Knutwiler]] * [[Lostorfer]] * [[MBudget]] * [[Nendaz]] * [[Oeybad-Quelle]] * [[Original Zurzacher]] * [[Passugger]] * [[Rhäzünser]] * San Bernardino * [[San Clemente_(minerálna_voda)|San Clemente]] * [[Swiss Alpina]] * [[Tap water Geneva - Eau du Lac]] * [[Tap water Geneva - Réseau Arve]] * [[Tap water Geneva - Réseau Nappe]] * [[Tap water Zurich]] * [[Titlis]] * [[Valser]] }} === Švédsko === {{Stĺpce|2| * ÅIVE * Åre Water * Coop * Guttsta källa * Ramlösa * Sätra Brunn * Storskogen * Söderåsen * Tollagården }} === Taliansko === *[[Courmayeur]] *[[San Pellegrino]] *[[San Benedetto]] === Tunisko === {{Stĺpce|2| *[[Aïn Garci]] *[[Aïn Oktor]] *[[Aqualine]] *[[Bulla Régia]] *[[Cristal]] *[[Cristaline]] *[[Fourat]] *[[Jannet]] *[[Jektiss]] *[[Maïn]] *[[Marwa]] *[[Melliti]] *[[Sabrine]] *[[Safia]]}} === Ukrajina === * [[Moršinská]] * [[Oboloňská]] == Externé odkazy == * [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2022:201:FULL&from=EN Zoznam prírodných minerálnych vôd uznaných členskými štátmi] * [https://web.archive.org/web/20120620165905/http://www.mineralwaters.org/index.php?func=country Zoznam minerálnych vôd podľa krajiny - pmgeiser.ch/mineral] * [http://www.finewaters.com/Bottled_Water/index.asp Worldwide Bottled Water Brands - značky balených vôd] [[Kategória:Slovenské minerálne vody| ]] [[Kategória:Nealkoholické nápoje]] [[Kategória:Potravinárske zoznamy|Minerálne vody]] [[Kategória:Minerálne vody]] qxp7w31hixif8jncrayzqdy1xpcetgw 0 262482 7414959 7385456 2022-07-22T17:18:17Z 217.144.24.4 /* Pôvod */Zlý rok dovozu rajčiaka. 30. mája 1498 odišiel Kolumbus so šiestimi loďami zo španielskeho Sanlúcar na svoju tretiu cestu do Nového sveta. V tom roku nemohol doviezť zeleninu do Španielska a Portugalska. Takže to bolo pri návrate z jeho druhej plavby. wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov = paradajka | Obrázok = Tomatoes-on-the-bush.jpg | Titulok = | Stupeň ohrozenia = | Ríša po slovensky = [[rastliny]] | Ríša po latinsky = Plantae | Podríša po slovensky = [[vyššie rastliny]] | Podríša po latinsky = Cormobionta | Vývojová línia po slovensky = | Vývojová línia po latinsky = | Vývojová vetva po slovensky = | Vývojová vetva po latinsky = | Skupina 1 po slovensky = | Skupina 1 po latinsky = | Oddelenie po slovensky = [[krytosemenné rastliny]] | Oddelenie po latinsky = Magnoliophyta | Pododdelenie po slovensky = | Pododdelenie po latinsky = | Nadtrieda po slovensky = | Nadtrieda po latinsky = | Trieda po slovensky = pravé dvojklíčnolistové rastliny | Trieda po latinsky = Rosopsida | Podtrieda po slovensky = | Podtrieda po latinsky = | Rad po slovensky = [[ľuľkotvaré]] | Rad po latinsky = Solanales | Čeľaď po slovensky = [[ľuľkovité]] | Čeľaď po latinsky = Solanaceae | Rod po slovensky = rajčiak | Rod po latinsky = Solanum | Druh po slovensky = rajčiak jedlý | Druh po latinsky = S. lycopersicum | Binomické meno = Solanum lycopersicum | Klasifikátor1 = [[Carl Linnaeus|L.]] | Dátum1 = 1753 | Synonymá = ''Lycopersicon lycopersicum'' (L.) H. Karst.{{break}}''Lycopersicon esculentum'' Mill. | Obrázok2 = | Titulok2 = }} '''Rajčiak jedlý''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Solanum lycopersicum'', staršie aj ''Solanum esculentum'', ''Lycopersicon esculentum'' alebo ''Lycopersicon lycopersicum'') je druh z rodu [[ľuľok]] (''Solanum''). Staršie bol tento druh dlhú dobu zaraďovaný do rodu [[rajčiak]] (''Lycopersicon''), ktorý je dnes zrušený a začlenený do rodu ľuľok.<ref>MARSHALL, J. et al. Molecular systematics of Solanum section Lycopersicum (Lycopersicon) using nuclear ITS rDNA region. In: Theoretical and Applied Genetics. 103(8):1216-1222 December 2001 [https://www.researchgate.net/publication/225228535_Molecular_systematics_of_Solanum_section_Lycopersicum_Lycopersicon_using_nuclear_ITS_rDNA_region]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Solanum lycopersicum L. | url = http://solanaceaesource.org/solanaceae/solanum-lycopersicum-0 | vydavateľ = solanaceaesource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=SBN/><ref name=P1/><ref name=nar/> Do rodu ľuľok patrí napríklad aj [[zemiak]]. Rod ľuľok patrí do čeľade [[ľuľkovité]], do ktorej patrí napríklad aj [[mandragora]] alebo [[petúnia]]. ==Slovenské názvy == Slovenské názvy tohto druhu sú: '''rajčiak jedlý'''<ref name=SBN>ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986, S. 302</ref><ref name=P1>ľuľkovité. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=nar>nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh v znení neskorších predpisov</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bertová | meno = Lýdia | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Goliašová | meno2 = Kornélia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Flóra Slovenska (Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Boraginales, Lamiales, Solanales. 5/1) | vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 504 | url = | isbn = 978-80-224-0349-8 | kapitola = | strany = 448| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska | url = http://ibot.sav.sk/checklist/ | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, '''ľuľok rajčiakový'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kbo/Informacie_pre_studentov_-_studijne_materialy/suhrn4-asteridy.pdf | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = | jazyk = }}, S. 27</ref><ref>GABERA, A. Bobule okolo nás [6]. In: Pediatria pre prax 5/2007, S. XXIII [http://www.pediatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2752&magazine_id=4]</ref>, '''rajčiak''' <ref>rajčiak. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 822 | url = | isbn = 80-85584-12-3 | kapitola = | strany = 595| jazyk = }}</ref><ref name=Dos/><ref>rajčiak. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=KS>IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. Rajčinový, rajčiakový či paradajkový pretlak. In: Kultúra slova, 1967, č. 5, S. 190 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1967/5/ks1967-5.pdf]</ref><ref>rajčiak. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref>; staršie: '''rajčiak obyčajný'''<ref>ľuľkovité. In: [[Malá encyklopédia biológie]], Bratislava: Obzor, 1975, S. 277</ref>, '''ľuľok rajčiak'''<ref name=SBN/><ref name=Dos>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SOLANUM LYCOPERSICUM L. – lilek rajče / rajčiak jedlý | url = https://botany.cz/cs/solanum-lycopersicum/ | vydavateľ = botany.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>; mimo taxonómie, ľudovo (hovorovo) alebo zastarano: '''paradajka''' <ref name=KS/><ref>paradajka. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Balleková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Dvornická | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Felixová | meno3 = Iveta | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ferenčíková | meno4 = Adriana | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Košková | meno5 = Aneta | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = MÚCSKOVÁ, Gabriela; SMATANA, Miloslav | titul = Slovník slovenských nárečí | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 1065 | url = | isbn = 80-224-0900-6 | kapitola = | strany =731 | jazyk = }}</ref><ref name=SNS>paradajky. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 60 }}</ref>; mimo taxonómie alebo ľudovo (hovorovo): '''rajčina'''<ref name=KS/><ref name="ReferenceA">rajčina. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref>; zastarano: ''rajské jablko''<ref name=K/>, ''rajské jabĺčko'' [v starých textoch v podobe: ''rajské jablčko'']<ref name=SNS/><ref name=Reuss/>, ''paradajské jablko''<ref>GOČÁR, J. N. Malé zrkadlo hospodárstva..., Pešť. 1873, S. 107</ref>, u Reussa: ''pasvice potravní''<ref name=Reuss>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Reuss| odkaz na autora = | titul = Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku. | vydanie = | vydavateľ = Lorber | miesto = | rok = 1853 | počet strán = 586 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Plod tohto druhu sa volá '''rajčiak''' a mimo odbornej botaniky aj '''rajčina''' alebo '''paradajka'''.<ref name="ReferenceA"/>. V potravinárstve sa plod označuje aj ako '''tomat''', pričom toto slovo v spojení "v tomate" (napr. sardinky v tomate) môže znamenať aj [[rajčiakový pretlak]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1235| jazyk = }}</ref><ref>tomat. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník spisovného jazyka českého | url = https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc | vydavateľ = ssjc.ujc.cas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = info(at)uvostat.sk | odkaz na autora = | titul = Dodávka rýb, produktov vodného prostredia a morských plodov | url = https://www.uvostat.sk/obstaravanie/129829 | vydavateľ = uvostat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slová rajčiak a rajčina vznikli skrátením názvu rajské jablko, ktorý vznikol pravdepodobne doslovným prekladom nemeckého názvu Paradiesapfel (rajské jablko). Slovo paradajka je skomolenina rakúskeho slova Paradeiser [vyslov: paradajzr], ktoré vzniklo pridaním koncovky -er k staršiemu juhonemeckému slovu Paradeis (v dnešnej nemčine Paradies) znamenajúcemu raj (čiže slovo Paradeiser vlastne znamená úplne doslova "rajčiak").<ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 421, 489| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pa­ra­dei­ser, der | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Paradeiser | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Opis == === Rastlina a listy === Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až {{m|4|m}}. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až {{mm|14|m}}, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku. Ochlpenie sa skladá z jemných trichómov, ktoré môžu mať dĺžku až {{mm|0.5|m}}. Sympodiálne jednotky majú väčšinou tri listy, internódie sú dlhé 1 až {{cm|6|m}}, príležitostne aj dlhšie. Listy bývajú usporiadané nepárne a prerušovane. Môžu dorastať až do dĺžky 10 až {{cm|35|m}} a ich šírka je 7 až {{cm|10|m}}. Stopka listu má dĺžku 1,2 až {{cm|6|m}}, príležitostne môže byť aj dlhšia. Listy hlavnej rastliny vytvárajú dohromady tri až štyri páry (niekedy ich môže byť aj päť). Majú eliptický tvar, ich základňa je šikmá. Okraje listov bývajú najmä v blízkosti miesta ich vyrastania ozubené alebo vrúbkované. Vrúbky sú však len veľmi jemné, hrubšie vrúbkovanie sa vyskytuje iba zriedkavo. Konce listov sú zašpicatené. Bočné lístky rajčiaka jedlého bývajú dlhé 2 až {{cm|4.5|m}} a široké 0,8 až {{cm|2.5|m}}. Rastú na stopkách, dlhých 0,3 až {{cm|2|m}}. Medzi hlavnými listami rajčiaka jedlého vyrastá 6 až 10 ďalších listov. Tie sú dlhé 0,1 až {{cm|0.8|m}} a široké 0,1 až {{cm|0.6|m}}. === Súkvetie a kvety === Súkvetie je dlhé až {{cm|10|m}}; pozostáva z 10 až 15 [[kvet]]ov, ktoré sú väčšinou nerozdelené. V zriedkavých prípadoch sa môžu kvety deliť do dvoch vetiev. Stonka kvetov je kratšia ako {{cm|3|m}} a podobne ako klasické stonky tejto rastliny, je ochlpená. Vonkajšia časť stonky býva oddelená. Rajčiak je väčšinou guľatý a sladký. Nemá špecifickú arómu. [[Súbor:Solanum lycopersicum - Tomato flower (aka).jpg|thumb|Kvet rajčiaka jedlého]] Puky sú dlhé 0,5 až {{cm|0.8|m}} a široké 0,2 až {{cm|0.3|m}}. Majú kónický tvar a pred rozkvitnutím spolovice vyčnievajú z kalichových lístkov. Kalichy sú v čase kvitnutia veľmi jemné a na ich konci sa nachádzajú kalichové lístky, dlhé až {{cm|0.5|m}}. Tieto lístky sú vytvarované lineárne. Smerom dopredu sú zašpicatené a bývajú pokryté dlhými a krátkymi, jednoduchými, jednoradovými [[trichóm]]ami. Svetložlté, päťramenné kvety majú priemer 1 až {{cm|2|m}}, často sa skladajú z viacerých vrstiev. Niektoré druhy rajčiaka jedlého môžu mať aj viaccípe kvety. Stonky koruny sú dlhé 0,2 až {{cm|0.4|m}}. [[tyčinka|Tyčinky]] kvetov sú prirastené k stredu kvetu a majú dĺžku 0,6 až {{cm|0.8|m}} a šírku 0,2 až {{cm|0.3|m}}. Majú úzky, kónický tvar a sú rovné. Peľnice rajčiaka jedlého sú dlhé 0,4 až {{cm|0.5|m}} a na konci majú sterilný prívesok, ktorý je dlhý 0,2 až {{cm|0.3|m}} a nikdy netvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky peľnice. Semenníky v kvetoch sú kónické a jemne ochlpené. Čnelka je dlhá až {{cm|0.6|m}} a má priemer menší ako {{mm|0.5|m}}. Väčšinou nevyčnieva nad tyčinky. Blizna má na konci hlavičku a je zelenej farby. === Plody a semená === Plody merajú väčšinou priemer 1,5 až {{cm|2|m}}. Pri kultivovaných rastlinách môžu byť veľké až {{cm|10|m}}. Väčšinou sú guľaté a rozdelené na dve komory. Tvar a počet komôr sa však môže líšiť v závislosti od odrody rajčiaka. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú taktiež mierne ochlpenie, po dozretí však chĺpky opadnú. Stonky plodov sa pri dozrievaní plodov predĺžia až na 1 – {{cm|3|m}}, pri odrodách s väčšími plodmi často i zhrubnú. Plody rastú buď pozdĺž rastliny, alebo sa mierne odchyľujú od rastliny. Kalich sa na plode vždy zväčší a kalichové lístky vyrastú do dĺžky 0,8 až {{cm|1|m}}. Lístky sa často skrúcajú smerom dozadu. Plody obsahujú veľký počet [[semeno (rastlina)|semien]]. Tie sú dlhé 2,5 – {{mm|3.3|m}} a široké 1,5 až {{mm|2.3|m}}. Hrúbka dosahuje maximálne {{mm|0.8|m}}. Sú usporiadané do elipsy. Na jednej strane sa semienka rozširujú, na opačnej strane sú zašpicatené. === Ovocie vs. zelenina === [[File:Farmer's Market I.jpg|thumb|Paradajky sa považujú za ovocie alebo zeleninu v závislosti od kontextu. Podľa ''Encyclopedia Britannica'' sú paradajky ovocím označeným v obchodoch ako zelenina kvôli (chuti) a výživovým účelom.<ref name="eb">{{cite web|url=https://www.britannica.com/plant/tomato|title=Tomato|publisher=Encyclopaedia Britannica|date=4 January 2018|accessdate=15 January 2018}}</ref>]] Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie – [[bobuľa]]<ref>[http://eol.org/pages/392557/overview Solanum lycopersicum], EU-SOL Website</ref><ref>[https://en.oxforddictionaries.com/explore/is-a-tomato-a-fruit-or-a-vegetable Is a tomato a fruit or a vegetable?] oxforddictionaries.com</ref>, pozostávajúca zo [[Semenník (botanika)|semenníka]], spolu s ich semenami, [[Krytosemenné rastliny|kvitnúcej rastliny]]. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie; bežne sa používa ako súčasť šalátu alebo hlavného jedla, a nie ako dezert. Paradajky nie sú jedinou potravinou s touto nejednoznačnosťou; [[Kapia|kapie]], [[Uhorka siata|uhorky]], zelené fazuľky, [[baklažán]]y, [[Avokádo|avokáda]] a rôzne druhy [[Tekvica obyčajná|tekvíc]] (napríklad aj [[cuketa|cukety]]) sú botanicky ovocie, ale používané ako zelenina. == Obsahové látky == Plody rajčiaka jedlého tvorí z viac ako 90% voda, 5% [[sacharid]]y a 2,5% [[bielkovina|bielkoviny]]. Má vysoký podiel [[vláknina|vlákniny]] a neobsahuje takmer žiadne [[tuk]]y. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na [[betakarotén]] a [[vitamín C]], v menšej miere obsahuje aj [[vitamín B]], [[lykopén]], chróm a draslík. Zelené nedozreté plody môžu spôsobiť otravu organizmu. == Pôvod == Rajčiak jedlý pochádza zo [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], pričom divorastúce formy rajčiaka sa vyskytujú od severu [[Čile]] po [[Venezuela|Venezuelu]]. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike. Tam ich kultivovali [[Aztékovia]] a [[Mayovia]], približne od roku 200 pred naším letopočtom. Pri vykopávkach južne od mesta [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], v jaskyniach v údolí Tehuacán sa našli misky so zvyškami zeleniny (aj paradajok). Práve Mexiko je pravdepodobne miesto, kde sa začal rajčiak domestikovať.<ref> {{Citácia knihy | priezvisko = F. Kiple | meno = Kenneth | priezvisko2 = Coneè Ornelas | meno2 =Kriemhild | odkaz na autora = | titul = The Cambridge World History of Food | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2000 | isbn = 9780521402149 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Čierne rajčiaky (INDIGO ROSE) - Lučenec (2).jpg|náhľad|Rajčiak čierny]] Rajčiak doviezol do Európy v roku 1496 [[Krištof Kolumbus]], konkrétne to bolo do [[Španielsko|Španielska]] a [[Portugalsko|Portugalska]]. Práve na základe toho, že bol do Európy dovezený, sa rajčiak jedlý považuje za [[neofyt]]. Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V roku 1544 popísal [[Pietro Andrea Matthioli]] túto rastlinu najskôr ako ''Pomi d'Oro'' (zlaté jablko) a v roku 1554 zaviedol latinský názov ''Mala aurea''. Ostatné prvé opisy a nákresy rastliny pochádzajú od [[Georg Oelinger|Georga Oelingera]] – (1553), [[Leon Hart Fox|Leona Hart Foxa]] – (1561) a [[Conrad Gesner|Conrada Gesnera]] – (1561). Pretože v tejto dobe ešte nebol zaužívaný žiaden jednotný systém vedeckého pomenovávania rastlín, vyskytuje sa rajčiak vo vtedajšej literatúre aj pod mnohými inými názvami. Bol to napríklad názov ''mala peruviana'', ''Pomi del Peru'' (peruánske jablko), ''Poma aurea'', ''Pomme d'amour'', ''pomum Amoris'' (jablko lásky), alebo zložené názvy ako ''Poma Amoris Fructo luteo'' alebo ''Poma Amoris Fructo rubro''.<ref name="Peralta06">Iris E. Peralta, Sandra Knapp, David M. Spooner: ''Nomenclature for wild and cultivated tomatoes''. In: ''Report of the Tomato Genetics Cooperative.'' Volume 56, September 2006. S. 6 – 12.</ref> Už na začiatku roka sa v [[botanika|botanike]] zaviedlo pripojenie tejto rastliny k rodu [[Solanum]], často sa teda začal vyskytovať názov ''Solanum pomiferum''. V roku 1694 použil [[Joseph Pitton de Tournefort]] prvýkrát názov ''Lycopersicon''. [[Carl von Linné]] vo svojej práci Species plantarum opäť zaradil Rajčiak jedlý k rodu ''Solanum'' a opísal kultivovaný rajčiak názvom ''Solanum lycopersicum''. Divorastúci rajčiak dostal názov ''Solanum peruvianum''.<ref name="Peralta06" /> V 17. a 18. storočí bol rajčiak považovaný najmä za okrasnú rastlinu, je známych len niekoľko prípadov využitia tejto rastliny v medicíne. Anglický preklad knihy ''The Complete Herbal'' však uvádza, že v roku 1719 sa Rajčiak jedlý používal najmä v Taliansku. Koncom 18. storočia sa rajčiaky začínajú používať v bežnej kuchyni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Colonial Williamsburg | url = http://archive.li/g65Dd | vydavateľ = archive.li | dátum vydania = 2010-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okolo roku 1900 sa rajčiak rozšíril už aj do Nemecka a používal sa prevažne v južnej časti Nemecka na prípravu štiav, polievok a rôznych šalátov.<ref name="Pflanzenreich">Klaus Schumann, Ernst Gilg: ''Das Pflanzenreich, Hausschatz des Wissens.'' Verlag von J. Neumann, Neudamm, um 1900. Seite 772. ([http://caliban.mpiz-koeln.mpg.de/~stueber/gilg/index.html Online Scan])</ref> == Galéria == <gallery> Tomato je.jpg|Plody Row_of_tomatoes_-_front_view.jpg|Rastliny Tomato flowers.jpeg|Kvety Tomato knife.jpg|Rozkrájaný rajčiak na priamu konzumáciu alebo ako príloha k jedlu Tomato soup.jpg|Paradajková polievka Tomato Juice.jpg|Paradajkový džús Mackerel tomato sauce.jpg|Makrely v paradajkovej omáčke Tomates anciennes.jpg|Rôzne druhy paradajok </gallery> == Referencie == <references /> * {{preklad|de|Tomate|56884796}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Solanum lycopersicum|commons=category:Solanum lycopersicum}} == Literatúra == * Iris E. Peralta, Sandra Knapp & David M. Spooner: ''[http://www.nhm.ac.uk/research-curation/projects/solanaceaesource/taxonomy/description-detail.jsp?spnumber=3601 Solanum lycopersicum]''. In: ''Solanaceae Source'', 9. August 2008 * John Paul Jones: ''Compendium of Tomato Diseases.'' American Phytopathological Society, 1991. ISBN 978-0-89054-120-3 * G. Marinetti: ''Guide pratique pour la culture de la tomate en hor sol'', 1992, S. 1 – 28 * C. Wonneberge et al.: ''Gemüsebau'' Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart, 2004. ISBN 3-8001-3985-5 [[Kategória:Ľuľkovité]] [[Kategória:Ovocie]] [[Kategória:Bobule]] pm4ufi9k8n5m4yn9yx24ro8stl5jgvv 0 278574 7415106 6881598 2022-07-23T05:40:15Z Ahmadreza zavieh 221552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rok v kozmonautike |obrázok = Evaporating ice on Mars Phoenix lander image.jpg |komentár = Objavenie vodného ľadu na Marse |veľkosť obrázka = 170px |prvý = 15. január |posledný = 25. december |všetky = 69 |úspešné = 66 |neúspešné = 2 |čiastočne = 1 |kat = 67 |prvélety = [[Ariane 5|Ariane 5ES]]<br/>[[Dlhý pochod 3C]]<br/>[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]]<br/>[[Zenit-3SLB]] |orbitálne = 7 |počet = 37 |prvýsatelit = {{VEN}}<br/>{{VNM}} |prvýkozmonaut = {{KOR}} }} V roku '''[[2008]]''' sa '''v [[kozmonautika|kozmonautike]]''' udiali niektoré významné udalosti, vrátane prvého preletu sondy okolo planéty [[Merkúr]] od roku 1975, objavenia [[ľad|vodného ľadu]] na [[Mars]]e sondou [[Phoenix (sonda)|Phoenix]], ktorá pristála v máji, prvého [[Čína|čínskeho]] [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] v septembri a štartu prvej indickej lunárnej sondy v októbri. Podľa medzinárodne akceptovanej definície je každý let, ktorý prekročí tzv. [[Kármánova hranica|Kármánovu čiaru]] (100 km nad hladinou mora), vesmírny. Prvý zaznamenaný štart vesmírneho letu v roku 2008 sa uskutočnil 11. januára, keď raketa [[Black Brant (raketa)|Black Brant]] odštartovala na [[suborbitálny let]] z [[White Sands Missile Range|White Sands]], s nákladom [[LIDOS]] ([[ultrafialová astronómia]]).<ref name="LIDOS">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story80.html|titul= 36.243 UG McCandliss/Johns Hopkins University|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-11|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky}}</ref> Po tomto lete nasledoval 15. januára prvý orbitálny, spoločnosti [[Sea Launch]] rakety [[Zenit-3SL]] s komunikačným satelitom [[Thuraya 3]].<ref name = "JSR 593">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.593|titul= Issue 593|dátum prístupu= 2008-03-15|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania= 2008-03-14|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref> Pre Sea Launch to bol prvý let po explózii rakety Zenit-3SL na štartovacej rampe z januára 2007 pri pokuse vyniesť satelit [[NSS-8]]. [[Image:Falcon 1 Flight 4 liftoff.jpg|left|200px|thumb|Štvrtý let rakety Falcon 1 s družicou RatSat]] V roku 2008 absolvovalo svoj prvý let päť nosných rakiet; [[Ariane 5|Ariane 5ES]], [[Dlhý pochod 3C]], [[Zenit-3SLB]], [[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]] a operačná verzia rakety [[Falcon 1]] s vylepšeným motorom [[SpaceX Merlin|Merlin-1C]].<ref name="GSPLS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.skyrocket.de/index_frame.htm?http://space.skyrocket.de/doc_chr/lau2008.htm|titul= Orbital Launches of 2008|dátum prístupu= 2008-06-18|meno=Gunter|priezvisko=Krebs|dátum vydania= 2008-03-15|vydavateľ= Gunter's Space Page|jazyk= po anglicky}}</ref> Všetky boli odvodené z existujúcich nosných rakiet. Svoje prvé lety zaznamenali aj strely [[Blue Sparrow]] a [[Sajjil]]. [[ALV X-1|Nosná raketa ATK]] taktiež odštartovala na svoj jediný let, ktorý však musela pozemná kontrola prerušiť riadeným zničením rakety po tom, ako sa vychýlila z kurzu. V novembri bola odstavená základná verzia rakety [[Proton M]] v prospech vylepšeného variantu, ktorý prvýkrát vzlietol v roku [[2007 v kozmonautike|2007]]. V roku 2008 bol úspešne vypustený prvý [[vietnam]]ský a [[Venezuela|venezuelský]] satelit, [[Vinasat-1]] resp. [[Venesat-1]], kým neúspešný štart [[irán]]skej rakety bol označený za prvý pokus tejto krajiny o dosiahnutie obežnej dráhy. V septembri sa na štvrtý pokus podarilo spoločnosti [[SpaceX]] úspešne dosiahnuť obežnú dráhu s prvou súkromne vyvinutou a financovanou nosnou raketou [[Falcon 1]]. Predchádzajúce tri neúspešné pokusy sa uskutočnili v rokoch 2006, 2007 a auguste 2008. [[Image:Chandrayaan-1.jpg|left|150px|thumb|Prvá [[India|indická]] [[Mesiac|lunárna]] sonda [[Čandraján-1]]]] 22. októbra vypustila [[India]] svoju prvú lunárnu sondu [[Čandraján-1]], ktorá sa na orbitu Mesiaca dostala 8. novembra. 16. novembra bola uvoľnená sonda [[Moon Impact Probe]], ktorá riadene dopadla na mesačný povrch. Aj keď v roku 2008 už nebola vypustená žiadna ďalšia kozmická sonda, ktorá by sa dostala za geocentrickú obežnú dráhu, bolo zaznamenaných niekoľko zaujímavých udalostí kozmických sond, ktoré boli vypustené v predchádzajúcich rokoch. Sonda [[MESSENGER]] uskutočnila v januári a októbri dva prelety ponad Merkúr a stala sa tak prvou sondou od čias [[Mariner 10|Marinera 10]] v roku 1975. [[Cassini-Huygens|Cassini]] pokračovala v preletoch okolo mesiacov [[Saturn]]a, vrátane niekoľkých blízkych nad [[Enceladus (mesiac)|Enceladom]], jeden dokonca vo vzdialenosti iba 25 kilometrov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.astronomynow.com/081008CassinipreparesfordoubleflybyofEnceladus.html|titul=Cassini prepares for double flyby of Enceladus|priezvisko=Baldwin|meno=Emily|d8tum vydania=2008-10-08|vydavateľ=Astronomy Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> V septembri sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] minula planétku [[2867 Šteins]]. 25. mája sonda [[Phoenix (sonda)|Phoenix]] pristála v [[Green Valley (Mars)|Green Valley]] na [[Mars]]e, kde objavila [[ľad|vodný ľad]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/phoenix/news/phoenix-20080620.html|titul=NASA Phoenix Mars Lander Confirms Frozen Water|dátum vydania=2008-06-20|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> Phoenix prekonala plánovanú 90dňovú životnosť a svoju činnosť ukončila 10. novembra. Sonda [[Ulysses (sonda)|Ulysses]], vypustená v roku 1990, skončila v roku 2008 svoju činnosť.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://ulysses.esa.int/science-e/www/area/index.cfm?fareaid=11|titul=Ulysses|work=Science and Technology|vydavateľ=ESA|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> V roku 2008 odštartovalo sedem pilotovaných letov, jeden [[Čína|čínsky]], dva [[Rusko|ruské]] a štyri [[Spojené štáty|americké]]. V apríli sa [[Ji So-jon]] stal prvým [[Kórejská republika|kórejským]] kozmonautom, keď odštartoval na palube [[Sojuz TMA-12|Sojuzu TMA-12]]. Rovnakou loďou cestoval aj [[Sergej Alexandrovič Volkov|Sergej Volkov]], prvý kozmonaut druhej generácie. Ji sa vrátil na Zem na palube lode [[Sojuz TMA-11]], ktorej návrat sa takmer skončil katastrofou kvôli zlyhaniu oddelenia návratového a servisného modulu, ktorý vyústil do balistickej trajektórie.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp16/080502peggywhitson.html|titul=Whitson describes rough Soyuz entry and landing|priezvisko=Harwood|meno=William|dátum vydania=2008-05-02|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> V septembri Čína uskutočnila svoj tretí pilotovaný let, [[Šenčou 7]], počas ktorého [[Čaj Č’-kang]] a [[Liou Po-ming]] uskutočnili prvý čínsky výstup do otvoreného vesmíru.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/news/n0809/27shenzhou7/|titul=China accomplishes its first spacewalk|priezvisko=Clark|meno=Stephen|dátum vydania=2008-09-27|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> [[Sojuz TMA-13]], ktorý odštartoval v októbri, bol stý let [[Program Sojuz|programu Sojuz]] s ľudskou posádkou.<ref name="soy100">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectspace.com/news/news-101008a.html|titul=The 100th Soyuz flight that (maybe) isn't|dátum prístupu=2008-10-12|vydavateľ=collectSPACE|meno=Robert Z.|priezvisko=Pearlman|jazyk= po anglicky}}</ref> [[Image:Iss016e034176.jpg|''Jules Verne'' approaches the ISS|left|thumb|200px]] Budovanie [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] pokračovalo európskym vedeckým modulom [[Columbus (ISS)|''Columbus'']], ktorý vo februári vyniesol {{OV|104}} pri misii [[STS-122]]. V marci odštartovala európska nákladná kozmická loď [[Jules Verne ATV|''Jules Verne'']] [[Automated Transfer Vehicle]], ktorá na ISS priviezla zásoby a palivo. V tom istom mesiaci odštartova aj raketoplán {{OV|105|full=no}} na misiu [[STS-123]] s prvou časťou japonského vedeckého modulu [[Kibó]], logistickým modulom. STS-123 bol posledný let programu [[Spacelab]]. Nákladný modul SpaceLab bol použitý pre kanadský manipulačný systém ''[[Dextre]]''. Druhá a základná časť japonského modulu bola vynesená pri misii [[STS-124]], raketoplánu {{OV|103|full=no}} v máji. V novembri raketoplán ''Endeavour'' odštartoval na logistickú misiu [[STS-126]] s [[Viacúčelový logistický modul|viacúčelovým modulom ''Leonardo'']]. 14. marca nosná raketa Proton M s urýchľovacím stupňom [[Briz-M]] vyniesla družicu [[AMC-14]]. O niekoľko hodín neskôr, 15. marca, motor stupňa Briz-M predčasne zhasol<ref name="proton fails">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/news-031408/|titul= ILS Declares Proton Launch Anomaly|dátum prístupu= 2008-03-15|meno=Fran|priezvisko=Slimmer|dátum vydania= 2008-03-14|vydavateľ= International Launch Services|jazyk= po anglicky}}</ref> a zanechal satelit na strednej obežnej dráhe okolo Zeme. Po krátkej diskusii<ref name="patent">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space-travel.com/reports/Boeing_Patent_Shuts_Down_AMC_14_Lunar_Flyby_Salvage_Attempt_999.html|vydavateľ=Space-Travel.com|titul=Boeing Patent Shuts Down AMC-14 Lunar Flyby Salvage Attempt|dátum vydania=2008-04-10|dátum prístupu=2008-04-11|jazyk= po anglicky}}</ref> bol satelit pomocou vlastných manévrovacích motorov navedený na [[geostacionárna obežná dráha|geosynchrónnu dráhu]] za cenu použitia veľkého množstva paliva a tým skrátenia operačnej životnosti satelitu. 3. augusta spoločnosť SpaceX uskutočnila tretí štart rakety Falcon 1. Kvôli zvyškovému ťahu vylepšeného motora Merlin-1C, ktorý bol použitý po prvýkrát, prvý stupeň rakety počas separácie narazil do druhého, čo spôsobilo zlyhanie celého pokusu. Satelity [[Trailblazer (družica)|Trailblazer]], [[PreSat]] a [[NanoSail-D]] ako aj pohrebná kapsula obsahujúca popol niekoľkých stoviek ľudí vrátane astronauta [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]], herca [[James Doohan|Jamesa Doohana]], scenáristu a režiséra [[John Meredyth Lucas|Johna Lucasa]] a plánovača misií [[program Apollo|Apollo]] [[Mareta West|Mareta Westa]] boli pri pokuse zničené.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://celestis.com/memorial/explorers/default.asp|titul=Participants|edícia=The Explorers Flight|vydavateľ=Celestis|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> 16. augusta Irán uskutočnil pokusný štart rakety [[Safir (raketa)|Safir]], ktorý bol oficiálne označený za úspešný, aj keď zlyhal druhý stupeň. Cieľ toho letu nie je celkom jasný, keďže pred štartom bolo oznámené, že pôjde o pokus dostať satelit [[Omid (družica)|Omid]] na obežnú dráhu, ale po štarte bolo oznámené, že raketa vyniesla maketu družice.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.news.com.au/perthnow/story/0,21598,24197934-5005522,00.html|titul=US concern over Iran rocket launch|dátum vydania=2008-08-18|vydavateľ=Perth Now|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> Iné zdroje uvádzajú, že malo ísť iba o suborbitálny testovací let rakety.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.foxnews.com/wires/2008Aug17/0,4670,IranRocketTest,00.html|titul=Iran tests rocket for future launch of satellite|dátum vydania=2008-08-17|vydavateľ=Fox News|dátum prístupu=2009-01-04|jazyk= po anglicky}}</ref> Ak to bol pokus o orbitálny let, tak to bol prvý iránsky pokus vypustiť družicu. [[Image:Atk alv x-1 pathfinder.jpg|left|thumb|200px|Nosná raketa ATK vypustená na suborbitálny let v auguste]] V roku 2008 bolo uskutočnených celkovo 69 orbitálnych štartov, z ktorých 67 dosiahlo obežnú dráhu a dva boli neúspešne, ak za neúspešný rátame aj štart iránskej rakety.<ref name="GSPLS"/> To je o jeden pokus a o dva úspešné štarty viac ako v roku 2007, čo potvrdzuje trend zvyšovania úspešnosti štartov od roku 2006. Posledný štart sa uskutočnil 25. decembra, keď odštartovala raketa Proton-M s troma satelitmi pre systém [[GLONASS]]. [[Image:SM-3_ignition_for_a_satellite_destruction_mission.jpg|right|thumb|200px|Štart strely SM-3, ktorá mala zničiť USA-193]] V roku 2008 sa uskutočnilo množstvo štartov [[sondážna raketa|sondážnych rakiet]] a balistických striel. 21. februára bola strela [[RIM-161 Standard Missile 3]] použitá ako [[prodružicová zbraň]] na zničenie družice [[USA 193|USA-193]]. USA-193 bola americká špionážna družica, ktorá zlyhala hneď po štarte v roku [[2006 v kozmonautike|2006]].<ref name="USA193-ASAT">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.msnbc.msn.com/id/23166344 MSNBC|titul= U.S. to launch missile at broken satellite|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-14|vydavateľ= MSNBC|jazyk= po anglicky}}</ref><ref name="BBC-ASAT">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/americas/7254540.stm|titul= US Missile hits 'toxic satellite'|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-21|vydavateľ= BBC News|jazyk= po anglicky}}</ref> Čína uskutočnila dvanásť štartov na obežnú dráhu oproti plánovaným pätnástim. Európa mala v pláne sedem štartov rakety [[Ariane 5]] a prvý štart rakety [[Vega (raketa)|Vega]], ale oneskorenie nákladu posunulo jeden štart Ariane 5 do roku 2009 a štart rakety Vega bol odložený kvôli oneskoreniu vývoja. India plánovala päť až sedem štartov, ale uskutočnila iba tri, najmä kvôli oneskoreniu štartu sondy [[Čandrayán-1]]. Japonsko plánovalo v roku 2008 tri štarty, z ktorých uskutočnilo jeden, raketa [[H-IIA]] vo februári vyniesla satelit [[WINDS]]. Rusko uskutočnilo dvadsaťšesť štartov, do ktorých sa nerátajú štarty medzinárodných programov Sea a Land, ktorých bolo šesť. Štrnásť štartov uskutočnili Spojené štáty, ktoré pôvodne mali v pláne oveľa viac štartov, ale technické problémy s viacerými raketami, najmä s [[Atlas V]], [[Delta II]] a [[Falcon 1]], spôsobili celý rad odkladov. Problémy Atlasu v kombinácii s odkladmi štartov [[USA 202|NRO L-26]] na rakete [[Delta IV]], vyústili do iba dvoch z plánovaných desiatich [[EELV]] štartov.<ref name="GSPLS"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space.com/missionlaunches/ft-080102-lauches-ahead.html|titul=Lofty Launch Goals Set for 2008 |priezvisko=Halvorson|meno=Todd|dátum vydania=2008-01-02|vydavateľ=Space.com|dátum prístupu=2009-01-03|jazyk= po anglicky}}</ref> Dva s plánovaných šiestich štartov [[Space Shuttle|raketoplánov]] boli presunuté do roku 2009, jeden kvôli problémom s dodaním [[Space Shuttle External Tank|externej nádrže]] a druhý kvôli kritickej chybe na hlavnom systéme [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]], ku ktorému let smeroval. [[Izrael]] neplánoval a ani neuskutočnil žiadny vesmírny let. __TOC__ {{preložiť}} == Štarty == {{TLS-M|2008}} {{TLS-H2}}<!--Header--> |colspan=8| ===Január=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. január|čas = 05:32<ref name="LIDOS"/> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant IX]] |kozmodróm = {{USA}}[[White Sands Missile Range|White Sands]] [[Štartovací komplex 36 na White Sands Missile Range|LC-36]] |LSP = {{USA}}[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |poznámky = [[Apogeum]]: 315 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[LIDOS]] |používateľ = [[Univerzita Johna Hopkinsa|JHU]] |orbita=[[suborbitálny let]] |funkcia = [[Ultrafialová astronómia|UV astronómia]] |d-čas = 05:42 |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. január|čas = 11:49<ref name = "JSR 593"/> |raketa = {{UKR}}[[Zenit-3SL]] |kozmodróm = {{NOR}}[[Ocean Odyssey]] |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Sea Launch]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Thuraya 3]] |používateľ = [[Thuraya]] |orbita=[[geostacionárna dráha|geostacionárna]] |funkcia = [[Telekomunikačná družica|Telekomunikačná]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 17. január<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.spacewar.com/reports/Israel_test-fires_ballistic_missile_after_Iran_warning_999.html|titul= Israel test-fires ballistic missile after Iran warning|dátum prístupu=2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-17|vydavateľ= SpaceWar.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{ISR}}[[Jericho III]] |kozmodróm = {{ISR}}[[Palmachim Airbase|Palmachim]] |LSP = {{ISR}}[[Izraelské vzdušné sily]] |náklad = {{TLS-PL |názov = |používateľ = Izraelské vzdušné sily |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |d-dátum = 17. január |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. január|čas=07:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story81.html|titul= 40.021 UE Kintner/Cornell University|dátum prístupu=2008-03-15|dátum vydania= 2008-01-18|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant XII]] |kozmodróm = {{NOR}}[[Andøya Rocket Range|Andøya]] |LSP = {{USA}}NASA |poznámky = [[Apogeum]]: 1460 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[SCIFER-2]] |používateľ = [[Cornell University|Cornell]]/[[Dartmouth College|Dartmouth]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Ionosféra|Ionosferická]] |d-dátum = 18. január |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. január|čas =03:45<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{IND}}[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-CA]] |kozmodróm = {{IND}}[[Satish Dhawan Space Centre|Satish Dhawan]] [[Satish Dhawan Space Centre First Launch Pad|FLP]] |LSP = {{IND}}[[Indian Space Research Organisation|ISRO]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{ISR}}[[TecSAR]] (Polaris) |používateľ = [[Israel Aerospace Industries|IAI]] |orbita= [[nízka obežná dráha Zeme]] |funkcia = Radarové snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. január<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.spacewar.com/reports/Outside_View_Pakistan_tests_its_IRBM_999.html|titul= Outside View: Pakistan tests its IRBM|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania=2008-01-28|vydavateľ= SpaceWar.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{PAK}}[[Shaheen (raketa)|Shaheen-I]] |kozmodróm = {{PAK}}[[Sonmiani]] |LSP = {{PAK}}[[Pakistanská armáda]] |náklad = {{TLS-PL |názov = |používateľ = {{nowrap|Pakistanská armáda}} |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |d-dátum = 25. január |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. január|čas = 00:18<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{RUS}}[[Proton-M]]/[[Briz-M]] |kozmodróm = {{KAZ}}[[Bajkonur]] [[Štartovací komplex 200 na Bajkonure|Rampa 200/39]] |LSP = {{RUS}}[[Roskosmos]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Exspress AM-33]] |používateľ = [[Russian Satellite Communications Company|RSCC]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 31. január|čas = 19:14<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rocketrange.no/news/hotpay2-launched|titul= HotPay2 Soars into the Skies Above Andøya|dátum prístupu=2008-03-15|dátum vydania=2008-01-31|vydavateľ=Andøya Rocket Range|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{BRA}}{{USA}}[[VS-30-Orion]] |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{DEU}}{{NOR}}[[German Aerospace Center|DLR]]/Andøya |poznámky = [[Apogeum]]: 380,6 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{GBR}}[[HotPay-2]] |používateľ = [[University of Leeds|Leeds]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Ionosferická |d-dátum = 31. január |výsledok = úspešný }} }} |colspan=8| ===Február=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 4. február<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/7225699.stm|titul= Iranians inaugurate space project|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-04|vydavateľ= BBC News|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IRN}}[[Safir (raketa)|Safir]] |kozmodróm = {{IRN}}[[Semnan]] |LSP = {{IRN}}[[Iranian Space Agency|ISA]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IRN}}Kavoshgar-1 |používateľ = ISA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test |d-dátum = 4. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. február |čas = 13:02:54<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{RUS}}[[Sojuz-U]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajknur [[Gagarinova rampa|Rampa 1/5]] |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = ISS let 28P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress (kozmická loď)|Progress M-63]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth ([[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]) |funkcia = Logistický |d-dátum = 7. apríl |d-čas = 11:50<ref name="NSF EX17 launch">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.nasaspaceflight.com/2008/04/soyuz-tma-12-launches-expedition-17-and-first-south-korean/|titul= Soyuz TMA-12 launches Expedition 17 and first South Korean|meno=Chris|priezvisko=Bergin|vydavateľ = NASASpaceflight.com|dátum vydania= 2008-04-08|dátum prístupu= 2008-04-08|jazyk= po anglicky}}</ref> |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 6. február |čas = 09:14:40<ref name="JAXA-SR">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jaxa.jp/projects/rockets/s_rockets/topicslist_e.html|titul= Sounding Rockets|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-06|vydavateľ= JAXA|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{JPN}}[[S-310]] |kozmodróm = {{JPN}}[[Učinoura Učú Sentá|Učinoura]] |LSP = {{JPN}}[[JAXA]] |náklad = {{TLS-PL |názov = |používateľ = JAXA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Ionosferická |d-dátum = 6. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 7. február |čas = 11:30<ref name="SSC-Log">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/?id=7169|titul= List of all launches|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-21|vydavateľ= Swedish Space Corporation|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{BRA}}[[VSB-30]] |kozmodróm = {{SWE}}[[Esrange]] |LSP = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}DLR/[[ESA]] |poznámky = [[Apogeum]]: 264 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}[[TEXUS|TEXUS-44]] |používateľ = DLR/ESA |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Mikrogravitácia]] |d-dátum = 7. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 7. február |čas = 19:45:30<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{USA}}{{OV|104}} |kozmodróm = {{USA}}[[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedy]] [[Štartovací komplex 39|LC-39A]] |LSP = {{USA}}[[United Space Alliance]] |poznámky = pilotovaný let so siedmimi [[astronaut]]mi |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-122]] |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = budovanie ISS |d-dátum = 20. február |d-time = 14:07:10<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/02/sts-122-atlantis-home-after-perfect-re-entry-and-landing/|titul= STS-122: Atlantis home after perfect re-entry and landing|dátum prístupu= 2008-03-15|meno=Chris|priezvisko=Bergin|dátum vydania=2008-02-07|vydavateľ= NASASpaceflight.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |výsledok = úspešný }}{{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Columbus (ISS)|Columbus]] |používateľ = ESA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. február|čas = 11:34<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}[[International Launch Services]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}[[Thor-5]] |používateľ = [[Telenor]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. február|čas = 03:26<ref name="Space-ASAT">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space.com/news/080220-satellite-hit.html|titul= Navy Hits Satellite With Heat-Seeking Missile|dátum prístupu= 2008-03-15|dátum vydania= 2008-02-21|vydavateľ= Space.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[RIM-161 Standard Missile 3]] |kozmodróm = {{USA}}[[USS Lake Erie (CG-70)|USS Lake Erie]] |LSP = {{USA}}[[US Navy]]/[[Missile Defense Agency|MDA]] |poznámky = Zničenie družice [[USA 193|USA-193]] <ref name="USA193-ASAT"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Protidružicová zbraň|ASAT]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Zásah družice |d-time = 03:29<ref name="Space-ASAT" /> |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. február |čas = 06:15<ref name="SSC-Log" /> |raketa = {{BRA}}VSB-30 |kozmodróm = {{SWE}}Esrange |LSP = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}DLR/ESA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}{{minivlajka|Európska únia}}TEXUS-45 |používateľ = DLR/ESA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Mikrogravitácia |d-dátum = 21. február |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. február |čas = 08:55<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{JPN}}[[H-IIA]] 2024 |kozmodróm = {{JPN}}[[Kozmické centrum Tanegašima|Tanegašima]] [[Štartovací komplex Jošinobu|LA-Y]] |LSP = {{JPN}}[[Mitsubishi Heavy Industries|Mitsubishi]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[WINDS]] (Kizuna) |používateľ = JAXA/[[National Institute of Information and Communications Technology|NICT]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomuniokačná<br/>Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. február |čas = 07:28<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thaindian.com/newsportal/uncategorized/india-successfully-tests-undersea-missile_10021657.html|titul= India successfully tests undersea missile|dátum prístupu= 2008-11-15|dátum vydania=2008-02-27|vydavateľ= The Indian|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Sagarika|K-15 Sagarika]] |kozmodróm = {{IND}}[[INS Kalinga|INS ''Kalinga'']] |LSP = {{IND}}[[Indické námorníctvo]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Indian Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |d-dátum = 26. február |výsledok = úspešný }} }} |colspan=8| ===Marec=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. marec |čas = 04:03:07<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}[[Ariane 5|Ariane 5ES]] |kozmodróm = {{FRA}}[[Guyanské kozmické centrum|Kourou]] [[ELA-3]] |LSP = {{FRA}}[[Arianespace]] |poznámky = Maiden flight of Ariane 5ES and ATV |náklad = {{TLS-PL |názov = {{nowrap|{{minivlajka|Európska únia}}[[Jules Verne ATV|''Jules Verne'']] [[Automated Transfer Vehicle|ATV]]}} |používateľ = ESA |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |d-dátum = 29. september |d-time = 13:31 |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=4 |dátum = 11. marec |čas = 06:28:14<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{USA}}raketoplán {{OV|105|full=no}} |kozmodróm = {{USA}}Kennedy LC-39A |LSP = {{USA}}United Space Alliance |poznámky = Pilotovaný let so siedmimi astronautmi<br/>Posledný let programu [[Spacelab]], kontajner bol použitý na prevoz manipulátora [[Dextre]]<ref name="CS-Spacelab" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-123]] |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = budovanie ISS |d-dátum = 27. marec |d-time = 00:39:08<ref name="MSC-123 Landing">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts123/status.html|titul=STS-123 Mission Status Center (Landing)|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania= 2008-03-26|vydavateľ=Spaceflight Now|jazyk= po anglicky}}</ref> |d-span = 2 |výsledok = úspešný }}{{TLS-PL |názov = {{nowrap|{{USA}}[[Spacelab|Spacelab MD002]]}}<ref name="CS-Spacelab">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectspace.com/news/news-031808a.html|titul= Space shuttle to return pallet full of history|dátum prístupu= 2008-03-18|dátum vydania= 2008-03-18|vydavateľ= collectSPACE|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (STS/ISS) |funkcia = Logistický |d-span = inherit |výsledok = úspešný }}{{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Kibó#Experiment Logistics Module|JEM ELM-PF]] |používateľ = JAXA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Dextre]] (SPDM) |používateľ = [[MDA Corporation]] |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. marec |čas = 10:02<ref name = "JSR 593" /> |raketa = {{USA}}[[Atlas V]] 411 |kozmodróm = {{USA}}[[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg]] [[Štartovací komplex 3 na Vandenberg Air Force Base|SLC-3E]] |LSP = {{USA}}[[United Launch Alliance]] |poznámky = [[Zoznam družíc NRO|NRO štart 28]], prvý štart Atlas V z Vandenberg AFB |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Zoznam družíc USA|USA-200]] ([[Prowler (družica)|Prowler]])<ref name="GSP-Trumpet">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.skyrocket.de/index_frame.htm?http://space.skyrocket.de/doc_sdat/trumpet-fo.htm|titul= Trumpet F/O|dátum prístupu= 2008-03-17|meno=Gunter|priezvisko=Krebs|dátum vydania= 2008-03-13|vydavateľ= Gunter's Space Page|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[National Reconnaissance Office|NRO]] |orbita= [[obežná dráha Molnija|Molnija]]<ref name="GSP-Trumpet"/> |funkcia = [[Signals intelligence#ELINT|ELINT]]<ref name="GSP-Trumpet"/> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. marec |čas = 23:18:55<ref name = "JSR 593" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.ilslaunch.com/we-have-liftoff-2/|titul= We Have Lift Off|dátum prístupu= 2008-03-14|autor=ILS Communications Team|dátum vydania= 2008-03-17|vydavateľ= International Launch Services|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |poznámky = Zlyhanie vrchného stupňa počas druhého zážihu spôsobilo zlú obežnú dráhu<ref name="proton fails"/><ref name="RKA-LL">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/StartsMain.asp?ShowYear=2008 |titul= Starts Main|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2008-03-14|vydavateľ= Roskosmos|jazyk= po rusky }}</ref><br />Prebehol základný pokus o záchranu, ktorý bol prerušený kvôli právnym otázkam.<ref name="patent"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ses.com/ses/siteSections/mediaroom/Latest_News/index.php?pressRelease=/pressReleases/pressReleaseList/08-04-11/index.php|titul=SES AMERICOM Declares AMC-14 Satellite A Total Loss|meno=Mark|priezvisko=Roberts|contributing=Feltes, Yves|vydavateľ=SES Americom|dátum vydania=2008-04-11|dátum prístupu=2008-04-11|jazyk= po anglicky}}</ref> Po vyriešení problémov bol pokus obnovený.<ref name = "JSR 597">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.597|titul= Issue 597|dátum prístupu= 2008-07-23|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania= 2008-06-27|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[AMC-14 (družica)|AMC-14]] |používateľ = [[SES Americom]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke<br/>{{nowrap|čiastočné zlyhanie<ref name="GSPLS"/>}} }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. marec |čas = 06:10<ref name="SFN-D332">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/delta/d332/status.html|titul=Delta D332 Mission Status Center|dátum prístupu= 2008-03-17|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-03-15|vydavateľ= Spaceflight Now|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Delta II]] 7925-9.5 |kozmodróm = {{USA}}[[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[Štartovací komplex 17 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-17A]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |poznámky = 80. úspešný štart [[Delta II]] bez prerušenia.<ref name="SFN-D332" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Zoznam družíc|USA-201]] ([[GPS|GPS IIR-19/M6]])<ref name="GSP-GPS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.skyrocket.de/index_frame.htm?http://space.skyrocket.de/doc_sdat/navstar-2rm.htm|titul= Navstar-2RM (GPS-2RM)|dátum prístupu= 2008-03-17|meno= Gunter|priezvisko=Krebs|dátum vydania= 2008-03-15|vydavateľ= Gunter's Space Page|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[US Air Force]] |orbita= [[stredná obežná dráha Zeme|stredná orbita Zeme]] |funkcia = [[Navigačná družica|Navigačná]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. marec |čas = 22:47:59<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.nasaspaceflight.com/2008/03/sea-launch-zenit-3sl-lofts-directv-11/|titul = Sea Launch Zenit 3SL lofts DIRECTV 11|dátum prístupu = 2008-03-19|meno=Chris|priezvisko=Bergin|dátum vydania=2008-03-19|vydavateľ = NASASpaceflight.com|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]]Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[DirecTV-11]] |používateľ = [[DirecTV]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. marec |čas = 04:45<ref name="2303-Agni">{{citácia elektronického dokumentu|url = http://timesofindia.indiatimes.com/India_test-fires_Agni-1_missile/articleshow/2890590.cms|titul = India successfully test-fires Agni-1 missile|dátum prístupu = 2008-03-23|dátum vydania= 2008-03-23|vydavateľ = The Times of India|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Agni (raketa)|Agni 1]] |kozmodróm = {{IND}}[[Integrated Test Range]] [[Štartovací komplex 4 na Integrated Test Range|LC-4]]<ref name="2303-Agni" /> |LSP = {{IND}}[[Indická armáda]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = [[Strategic Forces Command|SFC]]/[[DRDO]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 23. marec }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 27. marec |čas = 17:15<ref name = "JSR 594">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.594|titul= Issue 594|dátum prístupu= 2008-11-15|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania=2008-03-29|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Kosmos-3M]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Pleseck]] [[Štartovací komplex 132 na Plesecku|Rampa 132/1]] |LSP = {{DEU}}[[COSMOS International]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[SAR-Lupe 4]] |používateľ = [[Bundeswehr]] |orbita= nízka orbita, [[Polárna obežná dráha|polárna]] |funkcia = Radarové snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. marec |raketa = {{BRA}}VSB-30 |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{NOR}}Andøya |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}[[Mini-DUSTY 14]] |používateľ = Andøya |orbita= suborbitálny let |funkcia = Ionosferická |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. marec }} }} |colspan=8| ===Apríl=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 2. apríl |čas = 08:01<ref name="Vandenberg GT-196">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vandenberg.af.mil/news/story.asp?id=123092616|titul=Missile successfully launches from Vandenberg|vydavateľ=US Air Force|autor=30th Space Wing Public Affairs|dátum vydania=2008-04-02|dátum prístupu=2008-04-02|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[LGM-30 Minuteman|LGM-30G Minuteman III]] |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Štartovací komplex 9 na Vandenberg Air Force Base|LF-09]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = preletela 6759 km <ref name="Vandenberg GT-196" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}GT-196GM |používateľ = US Air Force |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 2. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 8. apríl |čas = 11:16:39<ref name="NSF EX17 launch" /><ref name="EXP-17 MSC2">{{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.spaceflightnow.com/station/exp17/status2.html|titul = Mission Status Center|work=Space Station Mission Report (Expedition 17)|meno=Justin|priezvisko=Ray|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum vydania= 2008-04-10|dátum prístupu = 2008-11-15|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Sojuz-FG]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = Pilotovaný let s troma [[kozmonaut|kozmonautmi]], vrátane prvého Juhokórejčana vo vesmíre<ref name="NSF EX17 launch" /> a prvého kozmonauta druhej generácie<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp17/080408launch.html |titul= Station's next resident crew launches into orbit |meno=William|priezvisko=Harwood |vydavateľ=Spaceflight Now |dátum vydania=2008-04-08 |dátum prístupu=2008-04-10|jazyk= po anglicky}}</ref><br />Pripojená 10. apríla o 12:57 GMT<ref name="EXP-17 MSC2" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Sojuz TMA-12]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = ISS [[Expedícia 17]]<ref name="EXP-17 MSC2" /> |výsledok = úspešný |d-dátum = 24. október |d-time = 03:37<ref name="Ex18-MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/station/exp18/status.html|titul=Mission Status Center|priezvisko=Ray|meno=Justin|dátum vydania=2008-10-24|work=Expedition 18|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-10-24|jazyk= po anglicky}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. apríl|čas = 16:58<ref name="36.240">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454571&cal_item_id=1840|titul= SR-WS BLACK BRANT IX 36.240|dátum prístupu= 2008-04-19|meno=B.|priezvisko=Payne|dátum vydania=2008-04-14|vydavateľ= NASA Wallops Flight Facility|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant IX]] |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Solar EUV Experiment|SEE]] |používateľ = [[University of Colorado at Boulder|UCB]] [[Laboratory for Atmospheric and Space Physics|LASP]] |orbita=suborbitálny |funkcia = UV astrómia<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story82.html|titul=36.240 UE WOODS/UNIVERSITY OF COLORADO|dátum prístupu= 2008-04-19|dátum vydania= 2008-04-14|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk= po anglicky}}</ref> |d-time = 17:08<ref name="36.240" /> |výsledok = úspešný }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. apríl|čas = 20:12:00<ref name="SFN-ICO">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/atlas/av014/|titul=Atlas 5 rocket puts up mobile communications satellite|dátum vydania=2008-04-14|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-04-17|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}Atlas V 421 |kozmodróm = {{USA}}Cape Canaveral [[Štartovací komplex 41 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-41]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |poznámky = Najťažší komerčný satelit na geostacionárnej dráhe.<br />Najťažší satelit vynesený raketou Atlas.<ref name="SFN-ICO" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[ICO G1]] |používateľ = [[ICO Satellite Management|ICO]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. apríl |raketa = {{ISR}}[[Blue Sparrow]] |kozmodróm = {{ISR}}[[F-15 Eagle]], [[Izrael]] |LSP = {{ISR}}Izraelské letecké sily |poznámky = prvý let Blue Sparrow |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Izraelské letecké sily |orbita= suborbitálny let |funkcia = Testovací let |výsledok = úspešný |d-dátum = 15. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 16. apríl |čas = 17:01<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/pegasus/cnofs/|titul=Satellite launched to forecast communication outages|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-04-16|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-04-17|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Pegasus (raketa)|Pegasus-XL]] |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}{{USA}}''[[Stargazer (lietadlo)|Stargazer]]'', [[Kwajalein]] |LSP = {{USA}}[[Orbital Sciences Corporation|Orbital Sciences]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[C/NOFS]] |používateľ = [[Space Test Program|STP]]/[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Elektrodynamika]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 18. apríl |čas = 22:17<ref name="JPLSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www2.jpl.nasa.gov/calendar/2008.html|titul= Space Calendar|dátum prístupu= 2008-03-17|meno=Ron|priezvisko=Baalke|dátum vydania= 2008-03-16|vydavateľ= NASA JPL|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}[[Ariane 5|Ariane 5ECA]] |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |poznámky = Prvý [[vietnam]]ský satelit |náklad = {{TLS-PL |názov = {{VNM}}[[Vinasat-1]] |používateľ = [[Vietnam Posts and Telecommunications Group|VNPT]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{BRA}}[[Star One C2]] |používateľ = [[Star One (družicový operátor)|Star One]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. apríl<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.usatoday.com/news/world/2008-04-19-1283054207_x.htm|titul=Pakistan test fires long-range missile|meno=Munir|priezvisko=Ahmad|vydavateľ=Associated Press|dátum vydania=2008-04-19|dátum prístupu=2008-04-19|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080047299&ch=4/19/2008%201:52:00%20PM|titul=Pak test-fires N-capable Shaheen-II|vydavateľ=Press Trust of India|dátum vydania=2008-04-19|dátum prístupu=2008-04-19|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{PAK}}[[Shaheen-II]] |kozmodróm = {{PAK}}Sonmiani<!--TBC--> |LSP = {{PAK}}Army of Pakistan<ref name="SH2-1904-AFP">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5jUwpYvvOyhNJdm7t0iE2ZbQ4DKbw|titul=Pakistan tests nuclear-capable missile: army|vydavateľ=AFP|dátum vydania=2008-04-19|dátum prístupu=2008-04-19|jazyk= po anglicky}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Pakistanská armáda<ref name="SH2-1904-AFP" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 19. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. apríl<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spacewar.com/reports/Pakistan_tests_nuclear_capable_missile_again_army_999.html|titul=Pakistan tests nuclear capable missile again: army|vydavateľ=SpaceWar.com|dátum vydania=2008-04-21|dátum prístupu=2008-04-23|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{PAK}}Shaheen-II |kozmodróm = {{PAK}}Sonmiani<!--TBC--> |LSP = {{PAK}}Pakistanská armáda |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Pakistanská armáda |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 21. apríl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. apríl| čas=15:35<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-04/26/content_8052455.htm|titul=China blasts off first data relay satellite|vydavateľ=Xinhau|dátum vydania=2008-04-25|dátum prístupu=2008-04-25|meno=Yan|priezvisko=Liang|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 3C]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Si-čchang]] [[Štartovací komplex 2 na Si-čchang|LA-2]] |LSP = {{CHN}}[[CNSA]] |poznámky = prvý let rakety Dlhý pochod 3C |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Tianlian-1]] |používateľ = CNSA |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. apríl| čas=22:16:02<ref name="BBC-GIOVE">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/7369460.stm|titul=Europe launches sat-nav tester|dátum vydania=2008-04-26|vydavateľ=BBC News|dátum prístupu=2008-04-28|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Sojuz-FG/[[Fregat]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 31 na Bajkonure|Rampa 31/6]] |LSP = {{minivlajka|Európska únia}}{{RUS}}[[Starsem]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{minivlajka|Európska únia}}[[GIOVE-B]] |používateľ = ESA |orbita= stredná orbita Zeme |funkcia = Navigačná<br/>Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=10 |dátum = 28. apríl| čas=03:53:51<ref name="UTIAS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.utias-sfl.net/|titul=Latest from SFL|dátum vydania=2008-04-28|vydavateľ=UTIAS|dátum prístupu=2008-04-28|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="AFP-PSLVC9">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5ivr_ZCshK_rTlcDIe5g2vXBzkOQQ|titul=Indian rocket blasts into space carrying 10 satellites|dátum vydania=2008-03-28|vydavateľ=AFP|dátum prístupu=2008-04-28|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-C]] |kozmodróm = {{IND}}Satish Dhawan [[Satish Dhawan Space Centre Second Launch Pad|SLP]] |LSP = {{IND}}ISRO |poznámky = V3etky družice okrem CartoSat, TWSAT a RUBIN boli typu [[CubeSat]], odštartovali pod označením NSL-4, okrem CanX-6, ktorá mala označenie NSL-5.<ref name="NSL4">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.utias-sfl.net/NLS-4/|titul=Nanosatellite Launch Service 4|vydavateľ=UTIAS|dátum vydania=2008-04-10|dátum prístupu=2008-04-14|jazyk= po anglicky}}</ref><br/>RUBIN-8 plánovane ostala spojená s horným stupňom |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Cartosat-2A]]<ref name="ISRO-EOS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.isro.org/rep2006/EOS%20System.htm|titul= Earth Observation System|dátum prístupu= 2008-03-17|vydavateľ=ISRO|jazyk=po anglicky}}</ref> |používateľ = ISRO |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Diaľkový prieskum Zeme]] |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Indian Remote Sensing satellite|TWSAT]]<ref name="ISRO-EOS" /> |používateľ = ISRO |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Diaľkový prieskum Zeme |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[CanX-2]]<ref name="CX">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.utias-sfl.net/nanosatellites/CanX2/|titul= CanX-2 Mission Objectives|dátum prístupu= 2008-03-17|vydavateľ= UTIAS/SFL|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[University of Toronto Institute for Aerospace Studies|UTIAS]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická<ref name="CX" /> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[Cute 1.7|Cute-1.7+APD II]]<ref name="TIT-Cute">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://lss.mes.titech.ac.jp/ssp/cute1.7/index_e.html|titul= Cute-1.7 + APD II Project|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2007-07-20|vydavateľ= Tokyo Institute of Technology|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Tokyo Institute of Technology|Tokodai]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{NLD}}[[Delfi-C3]]<ref name="delfi">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.delfic3.nl/|titul= Delfi-C3 - Home|dátum prístupu=2008-03-17|dátum vydania= 2008-03-10|vydavateľ= Delft University of Technology|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Delft University of Technology|Delft]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEN}}[[AAUSAT-II]]<ref name="AAU">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://aausatii.space.aau.dk/|titul= AAUSAT-II Launch Info - HomePage|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2008-03-10|vydavateľ=Aalborg University|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Aalborg University|Aalborg]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Radiácia]]<ref name="AAU" /> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[COMPASS-1]]<ref name="COMPASS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.raumfahrt.fh-aachen.de/|titul= COMPASS-1|dátum prístupu= 2008-03-17|vydavateľ= Aachen University|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Aachen University|Aachen]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Diaľkový prieskum Zeme<br />Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[SEEDS-2]]<ref name="SEEDS-2">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://cubesat.aero.cst.nihon-u.ac.jp/english/main_e.html|titul= CubeSat Project Official Web Site|dátum prístupu= 2008-03-17|dátum vydania= 2008-01-22|vydavateľ= Nihon University|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Nihon University|Nihon]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[CanX-6]]<ref name="CanX6">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.utias-sfl.net/nanosatellites/CanX6/|titul= CANX-6 - NTS|dátum prístupu= 2008-04-14|vydavateľ= UTIAS/SFL|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = UTIAS/[[COM DEV]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RUBIN-8]]<ref name="RUBIN">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ohb-system.de/gb/News/presse/2804_08.html|titul= RubinX|dátum prístupu= 2008-04-14|vydavateľ= OHB System|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[OHB System]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. apríl| čas=05:00<ref name="JSR 596">{{citácia elektronického dokumentu|url= http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.596|titul= Issue 596|dátum prístupu= 2008-11-15|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania=2008-05-27|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}[[Zenit-3SLB]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 45 na Bajkonure|Rampa 45/1]] |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Land Launch]] |poznámky = Prvý let spoločnosti Land Launch a prvý let rakety Zenit-3SLB.<br />Dosiahla nesprávnu obežnú dráhu kvôli nedostatočnému výkonu rakety.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://izvestia.ru/news/news173271|titul=Израиль корит Роскосмос за невыполненные обязательства|dátum vydania=2008-05-06|vydavateľ=Izvestia|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2008-05-09}}</ref> Dráha bola upravená pomocou korekčných motorov družice bez dopadu na jej životnosť. |náklad = {{TLS-PL |názov = {{ISR}}[[AMOS-3]] (AMOS-60) |používateľ = [[Space Communications Ltd|SCL]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===Máj=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. máj| čas=05:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story83.html|titul= 36.223 UH McCammon/University of Wisconsin|dátum prístupu= 2008-05-01|dátum vydania= 2008-05-01|vydavateľ= NASA Sounding Rockets Office|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url= http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454588&cal_item_id=2736|titul= SR-WS Black Brant IX 36.223|dátum prístupu= 2008-05-01|meno=Jay|priezvisko=Scott|dátum vydania=2008-05-01|vydavateľ= NASA Wallops Flight Facility|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{CAN}}Black Brant IX |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = JHU |orbita= suborbitálny let |funkcia = UV astronómia |výsledok = úspešný |d-time = 05:40 }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 7. máj| čas=04:26<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hindu.com/2008/05/05/stories/2008050556151400.htm|titul=Agni-III to be launched on May 7|vydavateľ=The Hindu|dátum vydania=2008-05-05|dátum prístupu=2008-05-07}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://economictimes.indiatimes.com/PoliticsNation/Agni-III_missile_test-fired/articleshow/3017605.cms|titul=Agni-III_missile_test-fired|vydavateľ=The Economic Times|dátum vydania=2008-05-07|dátum prístupu=2008-05-07|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Agni (raketa)|Agni-III]] |kozmodróm = {{IND}}Integrated Test Range LC-4 |LSP = {{IND}}Indická armáda |náklad = {{TLS-PL |používateľ = SFC/DRDO |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-time = 04:41 }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 8. máj |raketa = {{USA}}[[UGM-133 Trident II]] |kozmodróm = {{USA}}[[USS Nebraska (SSBN-739)|USS Nebraska]] |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 8. máj |raketa = {{USA}}UGM-133 Trident II |kozmodróm = {{USA}}USS ''Nebraska'' |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. máj |čas = 20:22:54<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.adn.es/tecnologia/20080508/NWS-2291-Progress-envio.html|titul=La nave 'Progress' será lanzada el día 14 con tres toneladas de 'carga vital'|vydavateľ=adn.es|jazyk=po španielsky|dátum prístupu=2008-05-13}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/news/n0805/14progress29p/|titul=Cargo ship begins flight to the space station|priezvisko=Justin Ray|dátum vydania=2008-05-14|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-05-15|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Sojuz-U |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = ISS let 29P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress M-64]] |používateľ = Roskosmos |orbita= n9zka orbita Zeme (ISS) |funkcia = Logistický |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. september<ref name="SFN-M65">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/news/n0809/10progress30p/|titul=Cargo ship begins trek to the space station|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-09-10|dátum prístupu=2008-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. máj |čas = 04:00<ref name="SSC-MASER">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/?id=11165|titul=MASER 11|vydavateľ=Swedish Space Corporation|dátum prístupu=2008-05-14|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="SSC-MASER-PK">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/filearchive/1/11020/Engelskt%20press-kit%20MASER%2011.pdf|titul=MASER-11 Press Kit|vydavateľ=Swedish Space Corporation|dátum prístupu=2008-05-12|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="Maser launch">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ssc.se/?id=5104&cid=11165|titul=Sounding rocket MASER 11 launched|vydavateľ=Swedish Space Corporation|dátum prístupu=2008-05-15|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{BRA}}VSB-30 |kozmodróm = {{SWE}}Esrange |LSP = {{SWE}}{{DEU}}[[Swedish Space Corporation|SSC]]/DLR |poznámky = [[Apogeum]]: 252 km<ref name="Maser launch" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{SWE}}{{minivlajka|Európska únia}}[[MASER-11]] |používateľ = SSC/ESA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Microgravitácia |výsledok = úspešný<ref name="Maser launch" /> |d-dátum = 15. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 21. máj |čas = 09:43<ref name="NSF-Galaxy18">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/05/sea-launch-zenit-3sl-launches-with-galaxy-18/|titul=Sea Launch Zenit 3SL launches with Galaxy 18|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-05-21|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]]Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = [[Obrázok:Flag of the United Nations.svg|22x20px]][[Galaxy 18]] |používateľ = [[Intelsat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. máj |čas = 10:04<ref name="AP-197">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://abcnews.go.com/US/wireStory?id=4908862|titul=Unarmed missile successfully tested, hits target|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Associated Press|dátum prístupu=2008-05-22|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="VAFB-197">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.afspc.af.mil/news/story.asp?id=123099783|titul=Missile successfully launches from Vandenberg |priezvisko=Raymond|meno=Geoffroy (2nd Lt)|spoluautori=30th Space Wing Public Affairs|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Air Force Space Command/Vandenberg Air Force Base|dátum prístupu=2008-05-22|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}LGM-30G Minuteman III |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Štarovací komplex 10 na Vandenberg Air Force Base|LF-10]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Test rakety dlhého doletu<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-05/22/content_8231525.htm|titul=Pentagon claims success in new missile test|priezvisko=Liang|meno=Yan|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-05-22|jazyk=po anglicky}}<!--note that the launch time is wrong in this source--></ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}GT-197GM |používateľ = US Air Force/[[National Nuclear Security Administration|NNSA]]<ref name="AP-197" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 22. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. máj |čas = 05:00<ref name="Prithvi-2305">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spacewar.com/reports/India_tests_ballistic_missile_official_999.html|titul=India tests ballistic missile: official|dátum vydania=2008-05-23|vydavateľ=Spacewar.com|dátum prístupu=2008-06-28|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Prithvi]] |kozmodróm = {{IND}}Integrated Test Range |LSP = {{IND}}Indická armáda |poznámky =Používateľský test<ref name="Prithvi-2305" /> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Indická armáda<ref name="Prithvi-2305" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 23. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=4 |dátum = 23. máj |čas = 15:20:09<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=3436|titul=Успешный старт космического аппарата «Юбилейный"|dátum vydania=2008-05-23|vydavateľ=Russian Federal Space Agency|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2008-05-23}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Rokot]]/[[Briz-KM]] |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck [[Štartovací komplex 133 na Plesecku|Rampa 133/3]]<ref name="JSR 596"/> |LSP = {{RUS}}[[Ruské strategické raketové sily|RVSN]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2437}} ([[Rodnik]])<ref name="Rodnik">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://russianforces.org/blog/2008/06/cosmos-2437_-2438_and_-2439_ar.shtml|titul=Cosmos-2437, -2438, and -2439 are not Gonets-M|priezvisko=Podvig|meno=Pavel|dátum vydania=2008-06-19|vydavateľ=Russian Strategic Nuclear Forces|dátum prístupu=2008-09-27|jazyk= po rusky}}</ref> |používateľ = [[VKS]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL28 |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2438}} (Rodnik)<ref name="Rodnik"/> |používateľ = VKS |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2439}} (Rodnik)<ref name="Rodnik"/> |používateľ = VKS |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Jubilejnij]] |používateľ = [[NPO PM]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080127115518/http://www.rian.ru/technology/cosmos/20080122/97519139.html|dátum archivácie=2008-01-27|url=http://www.rian.ru/technology/cosmos/20080122/97519139.html|titul=Спутник малого класса "Юбилейный" доставлен на космодром "Плесецк"|dátum vydania=2008-01-22|vydavateľ=RIA Novosti|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2009-03-18}}</ref> |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 27. máj |čas = 03:02<ref name="NSF-FY3A">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/05/china-launches-first-of-new-generation-polar-orbiting-satellites/|titul=China launches first of new generation polar orbiting satellites|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-05-27|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-05-27}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 4C]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Tchaj-jüan]] [[Štartovací komplex 1 na Tchaj-jüan|LA-1]] |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Fengyun|Feng Yun 3A]] |používateľ = [[Čínsky meteorologický úrad|CMA]] |orbita= [[Slnkosynchrónna obežná dráha|slnkosynchrónna]] |funkcia = [[Meteorologická družica|Meteorologická]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-05/27/content_8261650.htm|titul=China launches 2nd Olympic weather satellite|priezvisko=Yao|meno=Amber|dátum vydania=2008-05-27|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-05-27|jazyk=po anglicky}}</ref> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 29. máj |raketa = {{CHN}}[[Tszyuylan-2]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Projekt 629 submarine|P629 Submarine]], [[Žlté more]] |LSP = {{CHN}}[[People's Liberation Army Navy|PLAN]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = PLAN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 29. máj }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 31. máj | čas=21:02:12<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/05/discovery-launches-after-clean-countdown/|titul=LIVE: Discovery launches after clean countdown|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-05-31|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-05-31|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="MSC-124-01">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts124/status2.html|titul=STS-124 Mission Status Center|priezvisko=Ray|meno=Justin|dátum vydania=2008-05-31|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-05-31|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}Space Shuttle {{OV|103|full=no}} |kozmodróm = {{USA}}Kennedy LC-39A |LSP = {{USA}}United Space Alliance |poznámky = Pilotovaný let so siedmimi astronautmi |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-124]] |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = budovanie ISS |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. jún |d-time = 15:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/discovery-lands-to-conclude-sts-124-oms-controller-plan/|titul=Discovery lands to conclude STS-124 - OMS controller Plan|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-06-14|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-14|jazyk=po anglicky}}</ref> }}{{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[Kibó#Experiment Logistics Module|JEM-PM]] |používateľ = JAXA |orbita= nízka orbita Zeme (ISS) |funkcia = modul ISS |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===Jún=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. jún |čas = 18:13 |raketa = {{USA}}[[Threat Representative Short Range Ballistic Missile|TR-SRBM]] |kozmodróm = {{USA}}[[USS Tripoli (LPH-10)|USS Tripoli]], [[Kauai]] |LSP = {{USA}}US Navy/MDA |poznámky = Zničená pri vstupe do atmosféry strelou [[Standard Missile|SM-2]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[AEGIS]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 5. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. jún |čas = 12:15<ref name="XIN-Chinasat">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-06/09/content_8334551.htm|titul=China launches French-built satellite |priezvisko=Yuxia|meno=Jiang|dátum vydania=2008-06-09|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-06-09|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 3B]]<ref name="NSF-CS9">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/cz-3b-chang-zheng-3b-launches-chinasat-9/|titul=CZ-3B Chang Zheng-3B launches ChinaSat-9|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-06-09|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-09|jazyk=po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{CHN}}Si-čchang LA-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Chinasat 9]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://tech.sina.com.cn/i/2008-05-22/01322209420.shtml|titul=中星9号发射倒计时：直播卫星“7星计划”出炉|dátum vydania=2008-05-22|vydavateľ=Sina|jazyk=po čínsky|dátum prístupu=2008-05-22}}</ref> |používateľ =[[Čínske ministerstvo pôšt a telekomunikácií|CNPT]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. jún |čas = 16:05<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/delta-ii-h-launches-with-nasas-glast-telescope/|titul=LIVE: Delta II-H launches with NASA's GLAST telescope|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-06-11|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-11|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}Delta II 7920H-10C |kozmodróm = {{USA}}Cape Canaveral [[Cape Canaveral Air Force Station Launch Complex 17|LC-17B]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Fermi Gamma-ray Space Telescope|FGST]]<ref name="Fermi">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/GLAST/news/glast_renamed.html|titul=NASA Renames Observatory for Fermi, Reveals Entire Gamma-Ray Sky|vydavateľ=NASA|meno=J.D.|priezvisko=Harrington|contributing=Harris, David & Cominsky, Lynn|dátum vydania=2008-08-26|dátum prístupu=2008-08-27|jazyk=po anglicky}}</ref> (GLAST)<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.nasa.gov/mission_pages/GLAST/main/index.html|titul=GLAST Mission Coverage - Latest News|dátum prístupu=2008-06-05|jazyk=po anglicky}}</ref> |používateľ =NASA |orbita= n9zka orbita Zeme |funkcia = [[Gama astronómia]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 12. jún |čas = 22:05:02<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/06/ariane-5-eca-launches-with-turksat-3a-and-skynet-5c/|titul=LIVE: Ariane 5 ECA launches with Turksat 3A and Skynet 5C|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-06-12|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-06-13|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{GBR}}[[Skynet 5C]] |používateľ =[[Britské ministerstvo obrany|MoD]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{TUR}}[[Turksat 3A]] |používateľ =[[Turksat (spoločnosť)|Turksat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. jún |raketa = {{USA}}[[Medium Range Target (raketa)|MRT]] |kozmodróm = {{USA}}[[Pacific Missile Range Facility|Barking Sands]] |LSP = {{USA}}US Navy/MDA |poznámky = Použitá na simulovaný test, nezasiahnutá |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[AEGIS]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 13. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. jún |raketa = {{USA}}[[Medium Range Target (raketa)|MRT]] |kozmodróm = {{USA}}[[Pacific Missile Range Facility|Barking Sands]] |LSP = {{USA}}US Navy/MDA |poznámky = Použitá na simulovaný test, nezasiahnutá |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[AEGIS]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 13. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=6 |dátum = 19. jún | čas=06:36<br/><ref name=spaceflightnowlog>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.spaceflightnow.com/tracking/launchlog.html |titul=Spaceflight Now - Tracking Station - Launch Log |dátum prístupu=2008-08-28}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.redorbit.com/news/business/1424620/russian_rocket_to_place_six_us_telecom_satellites_into_orbit/|titul=Russian Rocket to Place Six U.S. Telecom Satellites into Orbit|dátum vydania=2008-06-09|vydavateľ=redOrbit|dátum prístupu=2008-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Kosmos-3M]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Kapustin Jar]] [[Štartovací komplex 107 na Kapustin Jar|Rampa 107]] |LSP = {{DEU}}COSMOS International |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-CDS|Orbcomm CDS-3]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-1]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-2]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-3]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-4]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Orbcomm (družica)#Orbcomm-QL|Orbcomm QL-5]] |používateľ = [[Orbcomm]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 20. jún | čas = 07:46:25<ref name=spaceflightnowlog/> |raketa = {{USA}}Delta II 7320 |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Štartovací komplex 2 na Vandenberg Air Force Base|SLC-2W]] |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Jason-2]] (OSTM) |používateľ = NASA |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = [[Oceánografia|Oceánografická]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. jún | čas = 02:16<ref name="MDA-THAAD-2606">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0071.pdf|vydavateľ=US Missile Defense Agency|titul=Successful Missile Defense Intercept Test Takes Place off Hawaii|dátum vydania=2008-06-25<!--HDT-->|dátum prístupu=2008-06-28|meno=Pam|priezvisko=Rogers|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Thread-Representative Ballistic Missile|TRBM]] |kozmodróm = {{USA}}[[C-17 Globemaster III|C-17]], [[Tichý oceán]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Zasiahnutá po vstupe do atmosféry raketou [[THAAD]] vypustenou z [[Kwajalein Missile Range|KMR]] o 02:22 [[GMT]].<ref name="MDA-THAAD-2606" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.earthtimes.org/articles/show/29th-missile-defense-intercept-achieved,447634.shtml|vydavateľ=Earth Times|meno=Riki|priezvisko=Ellison|dátum vydania=2008-06-26|dátum prístupu=2008-06-26|titul=29th Missile Defense Intercept Achieved|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/n/a/2008/06/26/national/a042150D78.DTL|vydavateľ=Associated Press|dátum vydania=2008-06-26|dátum prístupu=2008-06-26|titul=US military shoots down separating missile in test|jazyk=po anglicky}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = cieľ [[THAAD]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. jún | čas = 19:57<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/|vydavateľ=NASA|titul=Sounding Rockets Program Office|dátum vydania=2008-06-26|dátum prístupu=2008-06-28|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="MDA-BB">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0072.pdf|vydavateľ=US Missile Defense Agency|titul=Missile Defense Data Collection Experiment Successfully Completed|dátum vydania=2008-06-27|dátum prístupu=2008-06-28|meno=Rick|priezvisko=Lehner|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{CAN}}[[Black Brant (raketa)|Black Brant XI]] |kozmodróm = {{USA}}[[Wallops Flight Facility|Wallops Island]] |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA<ref name="MDA-BB" /> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Technologická |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. jún }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. jún | čas = 23:59<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=12817147&PageNum=0|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum vydania=2008-06-27|dátum prístupu=2008-06-27|titul=Rocket launched to carry military satellite to orbit|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Proton-K]]/[[DM-3]]<!--?--><ref name = "JSR 597" /> |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 81 na Bajkonure|Rampa 81/24]] |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2440}} ([[SPRN-2 Prognoz|Prognoz]])<ref name = "JSR 597"/> |používateľ = VKS |orbita= geostacionárna |funkcia = obrana proti raketám<ref name = "JSR 597"/> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 30. jún<ref name="ECOMA">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.rocketrange.no/campaigns/ecoma-2008/ |titul=ECOMA 2008 |vydavateľ=Andøya Rocket Range |publication=ECOMA Sounding Rocket Campaign |dátum vydania=2008-06-30 |dátum prístupu=2008-07-01|jazyk=po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Nike-Orion]] |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{NOR}}Andøya |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}{{DEU}}ECOMA 2008-1 |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Aeronómia|Aeronomická]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 30. jún }} }} |colspan=8| ===Júl=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 7. júl |čas = 21:30<ref name="ECOMA" /> |raketa = {{USA}}Nike-Orion |kozmodróm = {{NOR}}Andøya |LSP = {{NOR}}Andøya |poznámky = [[Apogeum]]: 125 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}{{DEU}}[[Suborbitálne lety v 2008#ECOMA 2008-2|ECOMA 2008-2]] |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Aeronomomická |výsledok = úspešný |d-dátum = 7. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 7. júl |čas = 21:47<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/07/ariane-5-eca-launches-with-protostar-1badr-6/|titul=Ariane 5 ECA launches with ProtoStar-1/BADR-6|meno=Rene|priezvisko=David|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-07-07|dátum prístupu=2008-07-08|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{SAU}}[[Badr-6]] |používateľ = [[Arabsat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomuinikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{BMU}}[[ProtoStar-1]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.protostarsat.com/aboutus.html|vydavateľ=ProtoStar|titul=About Us|dátum prístupu=2008-07-04|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[ProtoStar]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. júl<ref name="IHT-GP3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iht.com/articles/2008/07/09/mideast/iran.php|vydavateľ=International Herald Tribune|titul=Iran reportedly test-fires 9 missiles|priezvisko=Cowell|meno=Alan|dátum vydania=2008-07-09|dátum prístupu=2008-07-09|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IRN}}[[Shahab-3]]<ref name="RIAN-GP3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/world/20080709/113564266.html|vydavateľ=RIA Novosti|titul=Iran test-fires Shahab-3 long-range missile|dátum vydania=2008-07-09|dátum prístupu=2008-07-09|jazyk= po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{IRN}}[[Strait of Hormuz]]<ref name="IHT-GP3" /> |poznámky = Časť cvičenia [[Great Prophet III]]<ref name="RIAN-GP3" /> |LSP = {{IRN}}[[Islamské revolučné gardy|IRG]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 9. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. júl<ref name="IHT-GP3" /> |raketa = {{IRN}}[[Shahab-2]]<ref name="FARS-GP3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://english.farsnews.ir/newstext.php?nn=8704200561|vydavateľ=FARS|titul=Iran Test-Fires more Missiles|dátum vydania=2008-07-10|dátum prístupu=2008-07-10|jazyk= po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{IRN}}Strait of Hormuz<ref name="IHT-GP3" /> |poznámky = Časť cvičenia Graet Prophet III,<ref name="RIAN-GP3" /> typ strely nepotvrdený |LSP = {{IRN}}IRG |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 9. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 9. júl<ref name="IHT-GP3" /> |raketa = {{IRN}}[[Shahab-1]]<ref name="FARS-GP3" /> |kozmodróm = {{IRN}}Strait of Hormuz<ref name="IHT-GP3" /> |poznámky = Časť cvičenia Great Prophet III,<ref name="RIAN-GP3" /> typ strely nepotvrdený |LSP = {{IRN}}IRG |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 9. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 10. júl<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=92399124|titul=Iran Tests More Missiles; U.S. Issues Warning|vydavateľ=NPR|dátum vydania=2008-07-10|dátum prístupu=2008-07-10|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{IRN}}Shahab-3 |kozmodróm = {{IRN}}Strait of Hormuz |poznámky = Časť cvičenia Great Prophet III,<ref name="RIAN-GP3" /> typ strely nepotvrdený |LSP = {{IRN}}IRG |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRG |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 10. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. júl |čas = 10:46<ref name="ECOMA" /> |raketa = {{USA}}Nike-Orion |kozmodróm = {{NOR}}Andøya<ref name="ECOMA" /> |LSP = {{NOR}}Andøya |poznámky = Apogeum: 123 km<ref name="ECOMA" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}{{DEU}}[[Suborbitálne lety v 2008#ECOMA 2008-3|ECOMA 2008-3]] |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Aeronomická<ref name="ECOMA" /> |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. júl |čas = 10:10<ref name="SubTec-810">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story84.html|titul=41.075 GT SMITH/NASA Wallops Flight Facility|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|work=Sounding Rockets Program Office (Code 810)|dátum vydania=2008-07-14|dátum prístupu=2008-07-15|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Terrier-Orion]]<ref name="SubTec">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454657&cal_item_id=1664|titul=SR-SubTec-II 41.075|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-07-08|jazyk= po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{USA}}Wallops Island [[Wallops Island Launch Pad 1|LP-1]] |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbitálne lety v 2008#SubTEC-II|SubTEC-II]] |používateľ = Andøya/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Technologická |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 16. júl |čas = 05:20:59<br/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/07/sea-launch-lofts-echostar-11-echostar-2-dies-on-orbit/|titul=Sea Launch Zenit-3SL successfully lofts EchoStar 11|priezvisko=Bergin|meno=Chris|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-07-16|dátum prístupu=2008-07-16|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/sealaunch/echostar11/index.html|titul=Sea Launch boosts relay satellite for DISH Network|priezvisko=Ray|meno=Justin|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum vydania=2008-07-16|dátum prístupu=2008-07-16|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = {{UN}}Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Echostar 11]] |používateľ = [[Echostar]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. júl |čas = 22:47<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.theage.com.au/world/us-fires-longrange-missile-in-test-20080719-3hpa.html|titul=US fires long-range missile in test|vydavateľ=The Age|dátum vydania=2008-07-19|dátum prístupu=2008-07-19|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[UGM-27 Polaris]] ([[STARS]]) |kozmodróm = {{USA}}[[Kodiak Island]] |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Test radaru, strela nebola zasiahnutá |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbitálne lety v 2008#FTX-03|FTX-03]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Cieľ |výsledok = úspešný<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/n/a/2008/07/18/state/n190106D92.DTL&feed=rss.business|titul=U.S. missile defense sensor test called successful|vydavateľ=Associated Press|dátum vydania=2008-07-19|dátum prístupu=2008-10-29|jazyk= po anglicky}}</ref> |d-dátum = 18. júl }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. júl |čas = 02:40:09<br/><ref name="RIAN-SL5">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20080722/114586277.html|titul=Russia puts fifth German spy satellite into orbit|vydavateľ=RIA Novostidate=2008-07-22|dátum prístupu=2008-07-22|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ln.mid.ru/ns-dvbr.nsf/a84cf38ed768735943256ccc003bcff1/4730f0369e2ac90ac325746a002f3cc2?OpenDocument|titul=Уточненные данные по запуску космических аппаратов в июле 2008 года|vydavateľ=Russian Ministry of Foreign Affairs|dátum prístupu=2008-07-17|jazyk=po rusky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://spacefellowship.com/News/?p=6091|titul=Germany’s first satellite-based reconnaissance system now completed - SAR-Lupe 5 successfully launched|vydavateľ=The Space Fellowship|dátum vydania=2008-07-22|dátum prístupu=2008-07-22|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Kosmos-3M |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck Rampa 132/1 |LSP = {{DEU}}COSMOS International<ref name="RIAN-SL5" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[SAR-Lupe 5]] |používateľ = Bundeswehr |orbita= nízka orbita Zeme, polárna |funkcia = Radarové snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. júl |čas = 18:31<ref name = "JSR 598">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.598|titul= Issue 598|dátum prístupu= 2008-08-23|meno=Dr. Jonathan |priezvisko=McDowell|dátum vydania= 2008-08-12|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Sojuz-2 (raketa)|Soyuz-2.1b]] |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck [[Štartovací komplex 43 na Plesecku|Rampa 43/4]] |LSP = {{RUS}}RVSN |poznámky = Strata sondy v dôsledku zlyhania elektroniky<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rg.ru/2009/02/11/sputnik.html|titul=Шпион на связь не вышел|vydavateľ=Российская газета|jazyk=po rusky|dátum prístupu=2009-02-11}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2441}} ([[Persona (družica)|Persona]])<ref name = "JSR 598" /> |používateľ = VKS |orbita= slnkosynchrónna |funkcia = Optické snímkovanie |výsledok = zlyhanie }} }} |colspan=8| ===August=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. august<ref name="0108-Missile">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://en.rian.ru/russia/20080801/115460006.html|titul=Russian nuclear sub test-fires ballistic missile in Barents Sea|vydavateľ=RIA Novosti|dátum vydania=2008-08-01|dátum prístupu=2008-08-02|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[R-29]] |kozmodróm = {{RUS}}[[RFS Ryazan (K-44)|RFS ''Ryazan'']], [[Barentsovo more]]<ref name="0108-Missile" /> |LSP = {{RUS}}[[Ruské námorníctvo|VMF]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný<ref name="0108-Missile" /> |d-dátum = 1. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 2. august |čas = 08:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.isas.jaxa.jp/j/topics/topics/2008/0802.shtml |titul=S-520-24号機打上げ成功！ |vydavateľ=JAXA |jazyk=po japonsky |dátum prístupu=2008-08-02}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.jaxa.jp/press/2008/08/20080802_s520_24_j.html |titul=S-520-24号機　発表文 |vydavateľ=JAXA |dátum vydania=2008-08-02 |jazyk=po japonsky |dátum prístupu=2008-08-02}}</ref> |raketa = {{JPN}}[[S-520]] |kozmodróm = {{JPN}}Učinoura |LSP = {{JPN}}[[JAXA]] |poznámky = Apogeum: 293 km |náklad = {{TLS-PL |používateľ = JAXA/[[Teikyo University of Science & Technology|Teikyo]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Microgravitačná |výsledok = úspešný |d-dátum = 2. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=4 |dátum = 3. august |čas = 03:34<ref name="SFN Falcon MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/falcon/003/status.html|titul=Mission Status Center|work=Falcon Mission Report|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-08-06|dátum prístupu=2008-11-15}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://kwajrockets.blogspot.com |titul=Kwajalein Atoll and Rockets|dátum prístupu=2008-07-29|dátum vydania=2008-07-28|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[Falcon 1]] |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}[[Omelek Island|Omelek]] |LSP = {{USA}} [[SpaceX]] |poznámky = Prvý stupeň narazil do druhého v dôsledku zvyškového ťahu<ref name="SFN Falcon MSC" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.marketwatch.com/news/story/statement-elon-musk-ceo-cto/story.aspx?guid={379AF54C-9FF0-4397-B6BF-CA0D541EF85B}&dist=hppr|titul=Statement by Elon Musk, CEO and CTO, SpaceX|meno=Diane|priezvisko=Murphy|dátum vydania=2008-08-07|dátum prístupu=2008-08-07|vydavateľ=Business Wire|jazyk= po anglicky}}</ref>Družice PreSat a Nanosail a ostatný náklad vrátane popola astronauta [[Gordon Cooper|Coopera]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/cooper.asp|titul=L. Gordon Cooper, Jr.|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk= po anglicky}}</ref> herca [[James Doohan|Doohana]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/doohan.asp|titul=James M. Doohan|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk= po anglicky}}</ref> scenáristu a režiséra [[John Meredyth Lucas|Lucasa]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/lucas.asp|titul=John Meredyth Lucas|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk= po anglicky}}</ref> a plánovača misií [[Program Apollo|Apollo]] [[Mareta West]]a<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/memorial/explorers/west.asp|titul=Mareta N. West|work=Participants on board The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-05-21|jazyk= po anglicky}}</ref> boli zničené. |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Trailblazer (družica)|Trailblazer]] |používateľ = [[Operationally Responsive Space|ORS]]/MDA |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = Technologická |výsledok = Zlyhanie<ref name="NSF Falcon" /> |d-čas = ~T+140 seconds<ref name="NSF Falcon">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/08/spacex-falcon-i-fails-during-first-stage-flight/|titul=SpaceX Falcon I FAILS during first stage flight|vydavateľ=NASASpaceflight.com|meno=Matt|priezvisko=Davis|contributing=Bergin, Chris|dátum vydania=2008-08-03|dátum prístupu=2008-08-03|jazyk= po anglicky}}</ref> |d-span = 4 |o-span = 4 }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[PreSat]]<ref name="WØRPK">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://showcase.netins.net/web/wallio/CubeSat.htm|titul=Amateur Radio Information and Support for CubeSats|priezvisko=Wallio|meno=Ralph|dátum vydania=2008-06-20|vydavateľ=WØRPK|dátum prístupu=2008-06-21|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Santa Clara University|Santa Clara]]/NASA<ref name="WØRPK" /><ref name="TwitterPS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://twitter.com/PreSat|titul=PreSat|dátum vydania=2008-06-25|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2008-06-30|jazyk= po anglicky}}</ref> |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = Biologická |d-span = inherit |o-span = inherit }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[NanoSail-D]]<ref name="WØRPK" /> |používateľ = Santa Clara/NASA<ref name="WØRPK" /><ref name="nanosail-d">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/smallsats/nanosaild.html|titul=NanoSail-D|dátum vydania=2008-06-22|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2008-06-23|jazyk= po anglicky}}</ref> |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = [[Slnečná plachetnica]] |d-span = inherit |o-span = inherit }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Celestis|Explorers]]<ref name="Celestis">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memorialspaceflights.com/explorers.asp|titul=The Explorers Flight|vydavateľ=Space Services Incorporated (Celestis)|dátum prístupu=2008-06-05|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Celestis]] |orbita= Plánovaná: nízka orbita Zeme |funkcia = [[Vesmírny pohreb]] |d-span = inherit |o-span = inherit }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. august |čas = 08:01<ref name="Min1308-KM">{{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.kmph.com/Global/story.asp?S=8832417&nav=menu612_2_7|title = Unarmed Test strelyed in launch from California base base|publisher = KMPH|dátum vydania= 2008-08-13|accessdate = 2008-08-13|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}LGM-30G Minuteman III |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Preletela okolo 6790 km.<ref name="Min1308-MN"> {{citácia elektronického dokumentu|url = http://www.usatoday.com/news/nation/2008-08-13-775846174_x.htm|title = Unarmed Test strelyed in launch from Calif. base|publisher = USA Today|dátum vydania= 2008-08-13|dátum prístupu = 2009-03-18|jazyk= po anglicky}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbitálne lety in 2008#GT-195GM|GT-195GM]] |používateľ = US Air Force |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný<ref name="Min1308-KM" /> |d-dátum = 13. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 14. august |čas = 20:44<ref name=spaceflightnowlog/> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{JPN}}[[Superbird 7]] |používateľ =[[Space Communications Corporation|SCC]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[AMC-21]] |používateľ =SES Americom |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 16. august |čas = 19:32<ref name="JSR 599" /> |raketa = {{IRN}}Safir<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5iFZUVHHeYn_ON94JnSVouYU5-S1Q|titul=Iran says launches first home-built satellite|vydavateľ=AFP|dátum vydania=2008-08-17|dátum prístupu=2008-08-17|jazyk= po anglicky}}</ref> |kozmodróm = {{IRN}}Semnan |LSP = {{IRN}}ISA |poznámky = Označená za prvý [[irán]]sky pokus o dosiahnutie obežnej dráhy. Oficiálne úspešná, aj keď na orbite nepribudol žiadny objekt.<ref name="JSR 599" /> Neoficiálne správy hovorili o zlyhaní druhého stupňa.<ref name="JSR 599" /> Let bol tiež označený za suborbitálny alebo za pokus o vypustenie družice [[Omid (družica)|Omid]]. |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IRN}}[[DemoSat]]<ref name="Focus-demo">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.focus-fen.net/index.php?id=n149617|titul=Iran says it has put first dummy satellite in orbit|vydavateľ=FOCUS Information Agency|dátum vydania=2008-08-17|dátum prístupu=2008-08-17|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = ISA |orbita= {{nowrap|Plánovaná: nízka orbita Zeme<ref name="JSR 599">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.599|titul= Issue 599|dátum prístupu= 2008-09-11|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania= 2008-09-04|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref>}} |funkcia = Testovací let |výsledok = Zlyhanie<ref name="JSR 599" /> |d-dátum = 16. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. august |čas = 22:43<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/news-081908|titul=ILS Proton Successfully Launches Inmarsat-4 F3 Satellite|vydavateľ=International Launch Services|dátum vydania=2008-08-19|dátum prístupu=2008-08-19|jazyk= po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kt.kz/index.php?lang=rus&uin=1138536794&chapter=1153457516|vydavateľ=Kazakhstan Today|titul=На Байконуре продолжается подготовка к запуску ракеты-носителя "Протон-М" с космическим аппаратом Inmarsat 4F3|dátum vydania=2008-08-11|dátum prístupu=2008-08-11|jazyk=po rusky}}</ref><ref name="ILS-MA-1308">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/news-081308|titul=Media Advisory -ILS Proton to launch Inmarsat-4 F3 satellite|vydavateľ=International Launch Services|dátum prístupu=2008-08-15|dátum vydania=2008-08-13|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M Enhanced |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur Rampa 200/39<ref name="ILS-MA-1308" /> |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |náklad = {{TLS-PL |názov = {{GBR}}[[Inmarsat-4 F3]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/inmarsat-4-f3|vydavateľ=International Launch Services|titul=Mission Control: Inmarsat-4 F3|dátum prístupu=2008-08-05|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[Inmarsat]] |orbita= geostacionárna |funkcia = Telekomunikačná |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 22. august |čas = 09:10<ref name="ALV-Explode">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://hamptonroads.com/2008/08/rocket-explodes-shortly-after-launch-wallops-island|meno=Cindy|priezvisko=Clayton|titul=Rocket explodes shortly after launch at Wallops Island|dátum vydania=2008-08-22|dátum prístupu=2008-08-22|vydavateľ=Pilot Online|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}[[ALV X-1|ALV]] |kozmodróm = {{USA}}[[Mid-Atlantic Regional Spaceport|MARS]] [[Mid-Atlantic Regional Spaceport Launch Pad 0|LP-0B]] |LSP = {{USA}}[[Alliant Techsystems]] |poznámky = Jediný let ALV, zničený [[Range Safety Officer|RSO]]<ref name="ALV-Destruct">{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=space&id=news/hybolt082508.xml&headline=HyBolt%20Launch%20Fails|meno=Frank|priezvisko=Morring|titul=HyBolt Launch Fails|dátum vydania=2008-08-25|dátum prístupu=2008-08-27|vydavateľ=Aviation Week|jazyk= po anglicky}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#SOAREX VI|SOAREX VI]] |používateľ = NASA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Technology |výsledok = Launch failure |d-time = T+27 seconds<ref name="ALV-Explode" /> |d-span = 2 |o-span = 2 }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#SOAREX VI/Hy-BoLT|Hy-BoLT]] |používateľ = NASA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Aerodynamics |d-span = inherit |o-span = inherit }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. august<ref name="August-Tridents">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lockheedmartin.com/news/press_releases/2008/8-26-trident.html|vydavateľ=Lockheed Martin|titul=Lockheed Martin-Built Trident II D5 Missile Achieves 124 Successful Test Launches In A Row|dátum vydania=2008-08-26|dátum prístupu=2008-08-27|meno=Lynn|priezvisko=Fisher|spoluautori=Papp, Jack|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{USA}}UGM-133 Trident II |kozmodróm = {{USA}} USS ''Louisiana'', Tichý oceán |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 25. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. august<ref name="August-Tridents"/> |raketa = {{USA}}UGM-133 Trident II |kozmodróm = {{USA}} USS ''Louisiana'', Tichý oceán |LSP = {{USA}}US Navy |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 25. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. august<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/worldNews/idUSLS60130720080828|titul=Russia long-range Test strely a success|vydavateľ=Reuters|dátum vydania=2008-08-28|dátum prístupu=2008-08-28|meno=Chris|priezvisko=Baldwin|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RT-2PM Topol]] (RS-12M) |kozmodróm = {{RUS}}Pleseck |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. august }} }} {{TLS-RL|NoPL=5 |dátum = 29. august |čas =07:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ballard.co.uk/press_releases/company_releases.aspx?lang=English(uk)&story=1247|titul=RapidEye constellation launched successfully|vydavateľ=Ballard Communications Management|dátum vydania=2008-08-29|dátum prístupu=2008-08-29|meno=Audrey|priezvisko=Nice|contributing=Wolstenholme, Robin|jazyk= po anglicky}}</ref> |raketa = {{UKR}}[[Dnepr-1]] |kozmodróm = {{KAZ}}Bajkonur [[Štartovací komplex 109 na Bajkonure|Rampa 109/95]] |LSP = {{RUS}}[[ISC Kosmotras]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Tachys]] (RapidEye-1)<ref name="JSR 600">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.600|titul= Issue 600|dátum prístupu= 2008-09-29|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania= 2008-09-26|vydavateľ= Jonathan's Space Report|jazyk= po anglicky}}</ref> |používateľ = [[RapidEye]] |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Mati]] (RapidEye-2)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Choma]] (RapidEye-3)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Choros]] (RapidEye-4)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{DEU}}[[RapidEye|Trochia]] (RapidEye-5)<ref name="JSR 600" /> |používateľ = RapidEye |orbita= nízka orbita Zeme |funkcia = Snímkovanie |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===September=== |- {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 6. september |čas =03:25<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-09/06/content_9806611.htm|titul=China launches two natural disaster monitoring satellites|vydavateľ=Xinhua|dátum vydania=2008-09-06|dátum prístupu=2008-09-06}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 2C]] |kozmodróm = {{CHN}}Taiyuan LA-1 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Huanjing satellite|Huan Jing 1A]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Huanjing satellite|Huan Jing 1B]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 6. september |čas =18:50:57<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/delta/d335/status.html|titul=Mission Status Center|work=Delta II/Geoeye 1|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-09-06|dátum prístupu=2008-09-06}}</ref> |raketa = {{USA}}Delta II 7420 |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg SLC-2W |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[GeoEye 1]] (Orbview 5) |používateľ = [[GeoEye]] |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Imaging |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 10. september |čas = 19:50:02<ref name="SFN-M65" /> |raketa = {{RUS}}Soyuz-U |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = ISS flight 30P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress M-65]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |výsledok = úspešný |d-dátum = 7. december |d-time = 08:48:47<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://space.kursknet.ru/cosmos/english/cargoes/prm65.sht|titul=Cargo spacecraft "Progress M-65" |priezvisko=Anikeev|meno=Alexander|vydavateľ=Manned Astronautics; Figures and Facts|dátum prístupu=2009-01-03}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. september |čas =02:05<ref name="Failed THAAD">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0078.pdf|vydavateľ=Missile Defense Agency|titul=Missile Defense Test Conducted|dátum vydania=2008-09-17|dátum prístupu=2008-09-18|format=PDF}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Kauai |LSP = {{USA}}MDA |poznámky = Two [[THAAD]] intercept launches cancelled.<ref name="Failed THAAD" /> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = Launch failure<ref name="Failed THAAD" /> |d-dátum = 18. september }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 18. september |čas =14:45<ref name="IT-1809-SLBM">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=13088878&PageNum=0|titul=Russian submarine launches Bulava missile|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum vydania=2008-09-18|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RSM-56 Bulava]] (R-30) |kozmodróm = {{RUS}}[[Russian submarine TK-208 Dmitri Donskoi|RFS ''Dmitri Donskoi'']], [[White Sea]]<ref name="C4-1809-SLBM">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.channel4.com/news/articles/world/russia+test+fires+new+missile/2460857|titul=Russia test fires new missile|vydavateľ=Channel 4 News|dátum vydania=2008-09-18|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-time = 15:05<ref name="AFP-1809-SLBM">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5h8bwJpi1viw2lep6tmrk8kmND8kw|titul=Russia test-fires new-generation strategic missile|vydavateľ=AFP|dátum vydania=2008-09-18|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. september |čas =21:48<ref name="JSR 600" /><ref name="Nimiq-ILS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ilslaunch.com/nimiq-4-mission-control|titul=Nimiq-4 Mission Control|vydavateľ=International Launch Services|dátum prístupu=2008-09-18}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[Nimiq-4]]<ref name="RSW">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.russianspaceweb.com/2008.html|titul=Space exploration in 2008 |vydavateľ=Russian Space Web|meno=Anatoly|priezvisko=Zak|coauthors=Günes, Sedat|dátum prístupu=2008-08-27}}</ref> |používateľ = [[Telesat Canada]] |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 24. september |čas =06:57<ref name="NFIRE2B">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vandenberg.af.mil/news/story.asp?id=123116591|titul=Vandenberg supports missile defense tracking test|meno=Lt. Raymond|priezvisko=Geoffroy|work=30th Space Wing Public Affairs|vydavateľ=US Air Force|dátum vydania=2008-09-24|dátum prístupu=2008-09-24}}</ref> |raketa = {{USA}}[[LGM-30 Minuteman|Chimera]]<ref name="NFIRE2B" /> (Minuteman/Minotaur II) |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg [[Vandenberg AFB Launch Facility 06|LF-06]] |LSP = {{USA}}Orbital Sciences |poznámky = Tracked by [[NFIRE]] satellite |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[NFIRE|NFIRE 2b]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 24. september }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 24. september |čas =09:28<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/?p=5522|titul=Sea Launch Zenit-3SL lifts off with Galaxy 19|meno=Chris|priezvisko=Bergin|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-09-24|dátum prístupu=2008-09-24}}</ref> |raketa = {{UKR}}Zenit-3SL |kozmodróm = {{NOR}}Ocean Odyssey |LSP = {{UN}}Sea Launch |náklad = {{TLS-PL |názov = {{UN}}[[Galaxy 19]] |používateľ = Intelsat |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 25. september |čas =08:49:37<br/><ref name="JSR 600" /><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ln.mid.ru/ns-dvbr.nsf/a84cf38ed768735943256ccc003bcff1/9229b3ccdfd9efe1c32574cc00248e02?OpenDocument|titul=Уточненные данные по запуску космических аппаратов в сентябре 2008 года|vydavateľ=Russian Ministry of Foreign Affairs|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2008-09-22|language=Russian}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/[[Block D|DM-2]]<ref name="DM upper stage">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=4268|titul=Glonass-M Satellites are under Ground Control|vydavateľ=Roscosmos|dátum vydania=2008-09-25|dátum prístupu=2008-09-25}}</ref> |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 81/24 |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2442}} ([[GLONASS]])<ref name="JSR 600" /><ref name="AT-GLONASS">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://arms-tass.su/?page=article&aid=57511&cid=125|titul=Начало эксплуатации спутников серии "Глонасс-К" переносится с 2009 на 2010 год|vydavateľ=ARMS-TASS|dátum vydania=2008-07-17|dátum prístupu=2008-07-18|language=Russian}}</ref> |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation<ref name="RIAN-GLONASS-28">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rian.ru/science/20080919/151430995.html|titul=Три спутника ГЛОНАСС будут запущены 28 сентября - представитель ИСС|vydavateľ=RIA Novosti|dátum vydania=2008-09-19|dátum prístupu=2008-09-19|language=Russian}}</ref> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2443}} (GLONASS)<ref name="JSR 600" /><ref name="AT-GLONASS"/> |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation<ref name="RIAN-GLONASS-28"/> |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2444}} (GLONASS)<ref name="JSR 600" /><ref name="AT-GLONASS"/> |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation<ref name="RIAN-GLONASS-28"/> |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 25. september |čas =13:10<ref name="JSR 600"/><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.sina.com.cn/c/2008-09-12/031814438512s.shtml|titul=神七首选9月25日晚9时10分左右发 射|language=Chinese|dátum prístupu=2008-09-12|dátum vydania=2008-09-12|vydavateľ=Sina}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 2F]] |kozmodróm = {{CHN}}[[Jiuquan Satellite Launch Center|Jiuquan]] [[Jiuquan Launch Area 4|LA-4/SLS-1]] |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = Manned flight with three [[astronaut|yǔhángyuán]], crew conducted first Chinese [[Výstup do otvoreného vesmíru|EVA]]<br/>Ban Xing deployed from Shenzhou on 27. september at 11:27 GMT, GC separated on 28. september at 08:48 to begin independent mission<ref name="JSR 601"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Shenzhou 7]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Manned flight |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. september |d-čas = 09:37:40<ref name="JSR 601">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.planet4589.org/space/jsr/back/news.601|titul= Issue 601|dátum prístupu= 2008-10-22|meno=Dr. Jonathan|priezvisko=McDowell|dátum vydania= 2008-10-12|vydavateľ= Jonathan's Space Report}}</ref> }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[BanXing|Ban Xing]]<ref name="JSR 601"/> |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Shenzhou 7|Shenzhou 7-GC]]<ref name="JSR 601"/> |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. september |čas =23:15<ref name="F1F4-SFN-MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/falcon/004/status.html|titul=Mission Status Center|work=Falcon 1 Flight 4|priezvisko=Ray|meno=Justin|dátum vydania=2008-09-28|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-09-28}}</ref> |raketa = {{USA}}Falcon 1 |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}Omelek |LSP = {{USA}}SpaceX |poznámky = Launched [[Boilerplate (rocketry)|boilerplate]] payload. First privately funded and developed liquid fuelled rocket to reach orbit<ref name="SR-Falcon Success" /> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Falcon 1 Flight 4|RatSat]]<ref name="JSR 601"/> |používateľ = SpaceX |orbita= Low Earth |funkcia = DemoSat |výsledok = úspešný<ref name="F1F4-SFN-MSC" /><ref name="SR-Falcon Success">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceref.com/news/viewnews.html?id=1311|titul=SpaceX Update - ORBIT|priezvisko=Cowing|meno=Keith |dátum vydania=2008-09-28|vydavateľ=SpaceRef|dátum prístupu=2008-09-29}}</ref> }} }} |colspan=8| ===Október=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. október |čas =06:37:16 |raketa = {{UKR}}Dnepr-1 |kozmodróm = {{RUS}}[[Dombarovskiy]] |LSP = {{RUS}}ISC Kosmotras |náklad = {{TLS-PL |názov = {{THA}}[[THEOS (satellite)|THEOS]] |používateľ = [[GISTDA]] |orbita= Low Earth |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 11. október<ref name="RIAN-Sineva-11-10-08">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20081011/117682147.html|titul=Russian submarine conducts full-range test of Sineva ICBM|dátum vydania=2008-10-11|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-10-11}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[R-29RMU Sineva]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Delta class submarine|RFS ''Tula'']], Barents Sea |LSP = {{RUS}}VMF |poznámky = Long-range test<ref name="RIAN-Sineva-11-10-08" /> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 11. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október | čas = 07:01<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/10/soyuz-tma-13-set-to-launch-trio-to-iss/|titul=Soyuz TMA-13 launches trio on journey to the ISS|priezvisko=Bergin|meno=Chris |dátum vydania=2008-10-11|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-10-12}}</ref> |raketa = {{RUS}}Soyuz-FG |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = Manned flight with three cosmonauts, including a [[space tourism|space tourist]]. 100th flight of the [[Soyuz programme]] to be manned at some point in its mission<ref name="soy100"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Soyuz TMA-13]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hq.nasa.gov/osf/iss_reports/reports2008/08-09-2008.htm|vydavateľ=NASA Office of Space Operations|work=International Space Station Daily Report|titul=ISS On-Orbit Status 08/09/08<!--9. august, not 8. september-->|dátum vydania=2008-08-09|dátum prístupu=2008-08-11}}</ref> |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = ISS [[Expedition 18]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október | čas = 07:24<ref name="RIAN-Topol-12-10">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20081012/117687966.html|titul=Russia's Medvedev observes test launch of Topol ICBM -2|dátum vydania=2008-10-12|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-10-12}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RT-2PM Topol]] (RS-12M) |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-time = 07:50<ref name="RIAN-Topol-12-10" /> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október<ref name="HST-SLBMs-12-10">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hindustantimes.com/StoryPage/StoryPage.aspx?sectionName=&id=cdd841f5-0053-4fb5-bca8-f1fa13ab1819&MatchID1=4813&TeamID1=6&TeamID2=1&MatchType1=1&SeriesID1=1212&PrimaryID=4813&Headline=%27Russia+tests+long-range+ballistic+missiles%27|titul=Russia tests long-range ballistic missiles: reports|dátum vydania=2008-10-12|vydavateľ=Hindustan Times|dátum prístupu=2008-10-12}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[R-29 Vysota|R-29R Vysota]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Delta class submarine|RFS ''Zelenograd'']], [[Sea of Okhotsk]]<ref name="HST-SLBMs-12-10"/> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. október<ref name="HST-SLBMs-12-10"/> |raketa = {{RUS}}[[R-29RM Shtil]] |kozmodróm = {{RUS}}[[Delta class submarine|RFS ''Yekaterinburg'']], Barents Sea<ref name="HST-SLBMs-12-10"/> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. október |čas = 17:47:23<ref name="IBEX-MSC">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/pegasus/ibex/status.html|titul=Mission Status Center|work=Pegasus/IBEX Launch Report|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-10-19|dátum prístupu=2008-10-19}}</ref> |raketa = {{USA}}Pegasus-XL/[[Star-27]] |kozmodróm = {{minivlajka|Marshallove ostrovy}}{{USA}}''Stargazer'', Kwajalein Atoll |LSP = {{USA}}Orbital Sciences |náklad = {{TLS-PL |názov = [[IBEX]] |používateľ = NASA |orbita= [[High Earth orbit|High Earth]] |funkcia = [[Sun|Solar]] |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 20. október |čas =08:39<ref name="36207DG">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454760&cal_item_id=5042|titul=SR-WS BLACK BRANT IX 36.207|priezvisko=Gass|meno=Ted|dátum vydania=2008-10-20|work=Wallops Web Calender|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-10-20}}</ref> |raketa = {{CAN}}Black Brant IX |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = [[United States Naval Research Laboratory|NRL]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = UV Astronomy<ref name="810-36207DG">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sites.wff.nasa.gov/code810/news/story85.html|titul=36.207 DG Kowalski/Naval Research Laboratory|priezvisko=Eberspeaker|meno=Phil|coauthors=Bland, Berit|dátum vydania=2008-10-22|work=Sounding Rockets Program Office|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-10-23}}</ref> |výsledok = úspešný |d-time = 08:49<ref name="36207DG" /> }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 22. október |čas = 00:52:11<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.theage.com.au/world/indias-first-lunar-mission-blasts-off-20081022-55xs.html|titul=India's first lunar mission blasts off|dátum vydania=2008-10-22|vydavateľ=The Age|dátum prístupu=2008-10-22}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]] |kozmodróm = {{IND}}Satish Dhawan SLP |LSP = {{IND}}ISRO |poznámky = First Indian [[Moon|lunar]] spacecraft,<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hinduonnet.com/thehindu/holnus/008200806151653.htm|titul=Chandrayaan instruments wired up for possible Sept. 19 launch|vydavateľ=The Hindu|dátum prístupu=2008-06-16|dátum vydania=2008-06-15}}</ref> Maiden flight of PSLV-XL |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Chandrayaan-1]]<ref name="TI-Chandrayaan">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thaindian.com/newsportal/uncategorized/come-rain-or-shine-indias-lunar-mission-to-keep-oct-22-date-lead_100106162.html|titul=Come rain or shine, India’s lunar mission to keep Oct 22 date|dátum vydania=2008-10-11|vydavateľ=Thaindian News|dátum prístupu=2008-10-11}}</ref> |používateľ = ISRO |orbita= [[Selenocentric orbit|Selenocentric]] |funkcia = [[Moon|Lunar]] [[Exploration of the Moon|orbiter]] |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{IND}}[[Moon Impact Probe|MIP]] |používateľ = ISRO |orbita= Selenocentric |funkcia = Lunar [[Exploration of the Moon|impactor]] |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. október |čas =09:10<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tsenki.com/NewsDoSeleFed.asp?NEWSID=4533|titul=С космодрома Байконур осуществлён пуск межконтинентальной баллистической ракеты РС-18|dátum vydania=2008-10-22|vydavateľ=Tsenki|language=Russian|dátum prístupu=2008-10-22}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[UR-100N|RS-18 UR-100N]] |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 22. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 22. október |čas =12:30<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dlr.de/en/desktopdefault.aspx/tabid-1/86_read-13855/|titul=Student experiments on board REXUS 4 successfully launched|dátum vydania=2008-10-23|vydavateľ=DLR|dátum prístupu=2008-11-04|meno=Andrea|priezvisko=Schaub}}<!--Time zone assumed to be CEST--></ref> |raketa = {{USA}}Nike-Orion |kozmodróm = {{SWE}}Esrange |LSP = {{SWE}}{{DEU}}[[EuroLaunch]] |poznámky = [[Apogeum]]: 175 km |náklad = {{TLS-PL |názov = {{SWE}}{{DEU}}[[REXUS-4]] |používateľ = SSC/DLR |orbita= suborbitálny let |funkcia = Student research |výsledok = úspešný |d-dátum = 22. október }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 25. október |čas =01:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/photo/2008-10/25/content_10249253.htm|titul=我国成功发射“实践六号”03组卫星[组图]|dátum vydania=2008-10-25|vydavateľ=Xinhuanet|language=Chinese|dátum prístupu=2008-10-25}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 4B]] |kozmodróm = {{CHN}}Taiyuan [[Taiyuan Launch Area 2|LA-2]]<ref name="LA2">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chinanews.com.cn/gn/news/2008/10-25/1425211.shtml|titul=太原卫星发射中心启用新工位 航天发射能力跃升| publisher= China News|dátum vydania=2008-10-25|dátum prístupu=2008-10-27|language=Chinese}}</ref> |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = First launch from Taiyuan LA-2<ref name="LA2"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}} [[Shi Jian 6E]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Scientific |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}} [[Shi Jian 6F]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Scientific |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 25. október |čas =02:28<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/10/ula-delta-ii-cosmo-3-live/|titul=ULA Delta II launches with COSMO-3 - LIVE|priezvisko=Bergin|meno=Chris|dátum vydania=2008-10-24|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-10-25}}</ref> |raketa = {{USA}}Delta II 7420-10 |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg SLC-2W |LSP = {{USA}}United Launch Alliance |náklad = {{TLS-PL |názov = {{ITA}}[[COSMO-SkyMed|COSMO-3]] |používateľ = [[Italian Space Agency|ASI]]/[[CONAE]]<ref name="AboutCS"> {{citácia elektronického dokumentu|url=http://clusters.wallonie.be/espace/en/news/cosmo-skymed-2-satellite-successfully-launched-from-vandenberg-us-base.html|titul=COSMO-SkyMed 2 satellite successfully launched from Vandenberg US base|dátum prístupu=2008-09-27|dátum vydania=2007-12-10|vydavateľ=Space Cluster}}</ref> |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Radar imaging |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 29. október |čas =16:53:53<ref name="NSF-Venesat">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/10/china-launch-venesat/|titul=China launch VENESAT-1 - debut bird for Venezuela|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-10-29|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-10-29}}</ref> |raketa = {{CHN}}Dlhý pochod 3B |kozmodróm = {{CHN}}Xichang [[Xichang Launch Area 3|LA-3]] |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = First [[Venezuela]]n satellite<ref name="NSF-Venesat"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{VEN}}[[Venesat-1]] |používateľ = [[Ministry of Science and Technology (Venezuela)|VMoST]]<!--better abbreviation needed--> |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} |colspan=8| ===November=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mda.mil/mdalink/pdf/08news0082.pdf|titul=Navy Intercepts Ballistic Missile Target in Fleet Exercise Pacific Blitz|coauthors=U.S. Third Fleet Public Affairs Office|dátum vydania=2008-11-01|vydavateľ=Missile Defense Agency|dátum prístupu=2008-11-03}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Barking Sands |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercepted by SM-3 missile, part of [[Pacific Blitz]] exercise<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11"/> |raketa = {{USA}}RIM-161 Standard Missile 3 |kozmodróm = {{USA}} USS Paul Hamilton, Pacific Ocean<ref name="SM3-01-11"/> |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercepted target missile, part of [[Pacific Blitz]] exercise<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy<ref name="SM3-01-11"/> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Intercept test |výsledok = úspešný |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11"/> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Barking Sands |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercept by SM-3 missile failed. Part of [[Pacific Blitz]] exercise<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. november<ref name="SM3-01-11"/> |raketa = {{USA}}RIM-161 Standard Missile 3 |kozmodróm = {{USA}} USS ''Hopper'', Tichý oceán<ref name="SM3-01-11"/> |LSP = {{USA}} US Navy |poznámky = Chyba snímača zapríčinila zlyhanie zastavenia cieľovej rakety.<ref name="SM3-01-11"/> Súčasť cvičenia [[Pacific Blitz]]<ref name="SM3-01-11"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy<ref name="SM3-01-11"/> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Intercept test |výsledok = Spacecraft failure |d-dátum = 1. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 5. november |čas =00:15<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/tech/2008-11/05/content_10310081.htm|titul=中国成功发射创新一号02星和试验卫星三号 |dátum vydania=2008-11-05|vydavateľ=Xinhua|language=Chinese|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 2D]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-11/05/content_10310876.htm|titul=China puts two satellites into orbit |dátum vydania=2008-11-05|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |kozmodróm = {{CHN}}Jiuquan [[Jiuquan Launch Area 4|LA-4/SLS-2]]<ref name="NSF-CZ-0511">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/11/china-up-the-pace-with-another-dual-launch/|titul=China up the pace with another dual launch|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-11-05|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |LSP = {{CHN}}CNSA |poznámky = |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Chuang Xin 1B]] |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Weather |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Shiyan Weixing 3]]<ref name="NSF-CZ-0511"/> |používateľ = CNSA |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. november |čas = 09:00<ref name="IHT-Minuteman-0511">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iht.com/articles/ap/2008/11/05/america/NA-US-Missile-Test.php|titul=Unarmed Test strelyed in launch from US base|coauthors=Associated Press|dátum vydania=2008-11-05 |vydavateľ=International Herald Tribune|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |raketa = {{USA}}LGM-30G Minuteman III |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Travelled 6740 km downrange<ref name="IHT-Minuteman-0511"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#GT-198GM|GT-198GM]] |používateľ = US Air Force |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 5. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. november |čas = 20:44 |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |poznámky = Final flight of standard Proton-M |náklad = {{TLS-PL |názov = {{LUX}}[[Astra 1M]] |používateľ = [[SES Astra]] |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. november |čas = 05:56<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://ibnlive.in.com/news/india-test-fires-nuclear-capable-missile/77973-3.html|titul=India test fires nuclear capable missile|dátum vydania=2008-11-12|vydavateľ=IBN Live|dátum prístupu=2008-11-12}}</ref> |raketa = {{IND}}[[Shaurya missile|Shaurya]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.expressindia.com/latest-news/India-successfully-test-fires---Shaurya---missile/384746/|titul=India successfully test fires 'Shaurya' missile|dátum vydania=2008-11-12|vydavateľ=Express India|dátum prístupu=2008-11-13}}</ref> |kozmodróm = {{IND}}Integrated Test Range [[Integrated Test Range Launch Complex 3|LC-3]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.expressbuzz.com/edition/story.aspx?Title=Missile+testing:+Residents+to+be+evacuated&artid=Li2yMKKfsfY=&SectionID=mvKkT3vj5ZA=&MainSectionID=fyV9T2jIa4A=&SectionName=nUFeEOBkuKw=&SEO=|titul=Test strelying: Residents to be evacuated|dátum vydania=2008-11-09|vydavateľ=Express News Service|dátum prístupu=2008-11-09}}</ref> |LSP = {{IND}}DRDO |náklad = {{TLS-PL |používateľ = Indian Army |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 12. november<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/7725951.stm|titul=Iran tests new long-range missile|dátum vydania=2008-11-12|vydavateľ=BBC News|dátum prístupu=2008-11-13}}</ref> |raketa = {{IRN}}[[Sajjil]] |kozmodróm = {{IRN}}[[Irán]] |LSP = {{IRN}}[[Air Force of the Army of the Guardians of the Islamic Revolution|IRGC AF]] |poznámky = Maiden flight of [[Sajjil]] missile |náklad = {{TLS-PL |používateľ = IRGC AF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 12. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 13. november |čas = 09:06<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.defensenews.com/story.php?i=3819367&c=EUR&s=AIR|titul=French Test-launch M51 Missile Underwater|priezvisko=Tran|meno=Pierre|dátum vydania=2008-11-14|vydavateľ=DefenseNews|dátum prístupu=2008-11-16}}</ref> |raketa = {{FRA}}[[M51 (missile)|M51]] |kozmodróm = {{FRA}}[[Centre d'Essais des Landes|CEL]] |LSP = {{FRA}}[[Force océanique stratégique|FOST]] |náklad = {{TLS-PL |používateľ = FOST |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 13. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. november |čas = 15:50<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=13274340&PageNum=0|titul=Soyuz-U rocket successfully delivers defense satellite to orbit|dátum vydania=2008-11-14|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum prístupu=2008-11-14}}</ref> |raketa = {{RUS}}Soyuz-U |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk [[Plesetsk Cosmodrome Site 16|Site 16/2]] |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2445}} ([[Kobal't-M]]) |používateľ = VKS |orbita= Low Earth |funkcia = Optical imaging |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 14. november |raketa = {{CAN}}Black Brant IX |kozmodróm = {{USA}}White Sands LC-36 |LSP = {{USA}}NASA |náklad = {{TLS-PL |používateľ = NRL<ref name="36.221">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://sched.wff.nasa.gov/wffsched/ViewItem.html?detail=0&integral=0&dropdown=1&show_stop=0&show_resources=0&style_sheet=style_wallops.css&dtwhen=2454785&cal_item_id=1405|titul=SR-WS BLACK BRANT IX 36.221|priezvisko=Scott|meno=B.|work=Wallops Web Calender|vydavateľ=NASA Wallops Flight Facility|dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> |orbita= suborbitálny let |funkcia = Solar<ref name="36.221"/> |výsledok = úspešný |d-dátum = 14. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 15. november | čas=00:55:39<ref name="126MSC1">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/status.html|titul=Mission Status Center|work=STS-126 Shuttle Launch Report|vydavateľ=Spaceflight Now|meno=Justin|priezvisko=Ray|dátum vydania=2008-11-15|dátum prístupu=2008-11-15}}</ref> |raketa = {{USA}}Space Shuttle ''Endeavour''<ref name="NSF-Delays">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/04/atlantis-sts-125-mission-to-hubble-delayed-to-october-update/|titul=Atlantis' STS-125 mission to Hubble delayed to. október|meno=Chris |priezvisko=Bergin|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum vydania=2008-04-04|dátum prístupu=2008-04-07}}</ref> |kozmodróm = {{USA}}Kennedy LC-39A |LSP = {{USA}}United Space Alliance |poznámky = Manned flight with seven astronauts, PSSC deployed from Shuttle at 20:33 GMT on 29. november |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[STS-126]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts125/080929hubble/|titul=Failure aboard Hubble puts shuttle flight on hold|priezvisko=Harwood|meno=William|dátum vydania=2008-09-29|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-09-30}}</ref> |používateľ = NASA |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = ISS Assembly |výsledok = úspešný |d-dátum = 30. november |d-time = 21:25:06<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/081130fd17/index4.html|titul=Weather detour leads shuttle to California touchdown|priezvisko=Harwood|meno=William|dátum vydania=2008-11-30|work=STS-126 Shuttle Report|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-11-30}}</ref> |d-span = 2 }}{{TLS-PL |názov = {{ITA}}{{USA}}[[Multi-Purpose Logistics Module|''Leonardo'' MPLM]] |používateľ = ASI/NASA |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |výsledok = úspešný |d-span = inherit }}{{TLS-PL |názov = {{USA}}[[PicoSatellite Solar Cell testbed|PSSC]] |používateľ = US Air Force |orbita= Low Earth |funkcia = Technology |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. november |čas =02:18<ref name="TMC-SM3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tmcnet.com/usubmit/-lead-missile-test-japans-maritime-self-defense-force-/2008/11/19/3801707.htm|titul=Test strely by Japan's Maritime Self-Defense Force fails|dátum vydania=2008-11-20|vydavateľ=TMCnet|dátum prístupu=2008-11-20}}</ref><ref name="AP-SM3">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5gHrP8RITLNsb4YHaf36kDfqxF8EAD94IG3I80|titul=Japan fails to intercept missile in Hawaii test|dátum vydania=2008-11-20|vydavateľ=Associated Press|dátum prístupu=2008-11-20}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{USA}}Barking Sands |LSP = {{USA}}US Navy |poznámky = Intercept by SM-3 missile failed |náklad = {{TLS-PL |používateľ = US Navy/[[Japan Maritime Self-Defense Force|JMSDF]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-dátum = 19. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 19. november |čas =02:21<ref name="AP-SM3"/> |raketa = {{USA}}RIM-161 Standard Missile 3 |kozmodróm = {{JPN}}[[JDS Chōkai (DDG-176)|JDS ''Chōkai'']], Tichý oceán |LSP = {{JPN}}JMSDF |poznámky = Infrared sensor fault, failed to intercept target<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.guardian.co.uk/business/feedarticle/8044535|titul=Japanese missile defense test fails off Hawaii|priezvisko=Wolf|meno=Jim |dátum vydania=2008-11-20|dátum prístupu=2008-11-20}}</ref> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = JMSDF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Interceptor |výsledok = Spacecraft failure |d-dátum = 19. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. november |čas =12:38:27<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spaceflightnow.com/shuttle/sts126/081126fd13/index2.html|titul=Station cargo ship launches; possible antenna glitch|dátum vydania=2008-11-26|vydavateľ=Spaceflight Now|dátum prístupu=2008-11-26}}</ref> |raketa = {{RUS}}Soyuz-U |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 1/5 |LSP = {{RUS}}Roskosmos |poznámky = First flight of modernised [[Progress (spacecraft)|Progress spacecraft]], [[Kurs (docking system)|Kurs]] anomaly necessitated manual docking.<br/>ISS flight 31P |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}[[Progress M-01M]] |používateľ = Roskosmos |orbita= Low Earth (ISS) |funkcia = Logistics |výsledok = úspešný |d-dátum = 8. február 2009 |d-time = 08:20<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=5381|titul=ТГК «Прогресс М-01М» завершил полет|dátum vydania=2009-02-08|vydavateľ=Roskosmos|dátum prístupu=2009-02-11}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. november |čas =13:24<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://en.rian.ru/russia/20081126/118554536.html|titul=Russia test-launches new-generation RS-24 ballistic missile|dátum vydania=2008-11-26|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-11-26}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[RS-24|RS-24 Yars]] |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |používateľ = RVSN |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 26. november<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-11/26/content_10416914.htm|titul=Iran launches space rocket "Kavosh 2" successfully |priezvisko=E|meno=Zheng|dátum vydania=2008-11-26|vydavateľ=Xinhau|dátum prístupu=2008-11-26}}</ref> |raketa = |kozmodróm = {{IRN}}Iran |LSP = {{IRN}}ISA |poznámky = Payload recovered by parachute |náklad = {{TLS-PL |názov = {{IRN}}[[Suborbital spaceflight in 2008#Kavoshgar-2|Kavoshgar-2]] |používateľ = ISA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test flight |výsledok = úspešný |d-dátum = 26. november }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 28. november<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5iXJ7Du9xyLuO-Kp8b9PpvuQWpQ8QD94O2R680|titul=Russia test-fires ICBM from submarine|dátum vydania=2008-11-28|vydavateľ=Associated Press|dátum prístupu=2008-11-28}}</ref> |raketa = {{RUS}}RSM-56 Bulava (R-30) |kozmodróm = {{RUS}}RFS ''Dmitri Donskoi'', White Sea<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.barentsobserver.com/ballistic-missile-test-from-the-white-sea.4529287-16149.html|titul=Ballistic Test strely from the White Sea|dátum vydania=2008-11-25|vydavateľ=Barents Observer|dátum prístupu=2008-11-26}}</ref> |LSP = {{RUS}}VMF |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = úspešný |d-dátum = 28. november }} }} |colspan=8| ===December=== |- {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 1. december |čas = 04:42<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/newscenter/2008-12/01/content_10438941.htm|titul=中国成功发射“遥感卫星四号”|priezvisko=Hongliang|meno=Zhu|dátum vydania=2008-12-01|vydavateľ=Xinhua|language=Chinese|dátum prístupu=2008-12-01}}</ref> |raketa = {{CHN}}Dlhý pochod 2D |kozmodróm = {{CHN}}Jiuquan LA-4/SLS-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Yaogan-4]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 2. december |čas = 05:00<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://rian.ru/science/20081202/156276825.html|titul=Космические войска РФ провели успешный запуск спутника серии "Космос"|dátum vydania=2008-12-02|vydavateľ=RIA Novosti|dátum prístupu=2008-12-03|language=Russian}}</ref> |raketa = {{RUS}}[[Molniya-M]]/[[Block 2BL|2BL]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.itar-tass.com/eng/level2.html?NewsID=13331590&PageNum=0|titul=Molnia-M carrier lifts off from Plesetsk with military satellite.|dátum vydania=2008-12-02|vydavateľ=ITAR-TASS|dátum prístupu=2008-12-02}}</ref> |kozmodróm = {{RUS}}Plesetsk Site 16/2 |LSP = {{RUS}}RVSN |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2446}} ([[Oko]]) |používateľ = VKS |orbita= Molniya |funkcia = Missile defence |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. december |čas = 10:35:10<ref name="ICI2">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocketrange.no/news/ici-2-successful|titul=ICI-2 Successful|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=Andøya Rocket Range|dátum prístupu=2008-12-05}}</ref> |raketa = {{BRA}}{{USA}}VS-30-Orion |kozmodróm = {{NOR}}[[SvalRak]] |LSP = {{NOR}}Andøya |poznámky = [[Apogeum]]: 330 km<ref name="ICI2"/> |náklad = {{TLS-PL |názov = {{NOR}}[[ICI-2]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocketrange.no/campaigns/ici-2/|titul=ICI-2 Sounding Rocket Campaign|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=Andøya Rocket Range|dátum prístupu=2008-12-05}}</ref> |používateľ = [[University of Oslo|Oslo]] |orbita= suborbitálny let |funkcia = [[Aurora (astronomy)|Aurora]]l |výsledok = úspešný |d-time = 10:45<ref name="ICI2"/> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. december |čas = 20:04<ref name="ET-FTG05">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.earthtimes.org/articles/show/244921,pentagons-missile-defence-test-successful--summary.html|titul=Pentagon's missile-defence test successful - Summary|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=The Earth Times|dátum prístupu=2008-12-05}}</ref> |raketa = {{USA}}UGM-27 Polaris (STARS) |kozmodróm = {{USA}}Kodiak Island |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Decoy target failed to deploy<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://edition.cnn.com/2008/US/12/05/us.missile.test/?imw=Y&iref=mpstoryemail|titul=Decoy fails to deploy, but Test strely called 'success'|priezvisko=McIntyre|meno=Jamie|coauthors=Levine, Adam|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2008-12-15}}</ref>, intercepted by [[Ground Based Interceptor|GBI]] |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#FTG-05|FTG-05]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = Partial spacecraft failure |d-time = 20:29<ref name="REU-GBI-0512">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/vcCandidateFeed2/idUSTRE4B46NB20081205|titul=U.S. says latest missile defense test a success|priezvisko=Morgan|meno=David|coauthors=Wolf, Jim; Gray, Andrew; Walsh, Eric|dátum vydania=2008-12-05|vydavateľ=Reuters|dátum prístupu=2008-12-05}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 5. december |čas = 20:21<ref name="ET-FTG05"/> |raketa = {{USA}}[[Ground Based Interceptor]] |kozmodróm = {{USA}}Vandenberg |LSP = {{USA}}US Air Force |poznámky = Intercepted Polaris |náklad = {{TLS-PL |názov = {{USA}}[[Suborbital spaceflight in 2008#FTG-05|FTG-05]] |používateľ = MDA |orbita= suborbitálny let |funkcia = Target |výsledok = úspešný |d-time = 20:29<ref name="REU-GBI-0512"/> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 10. december |čas = 13:43:00<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/12/ils-aunch-ciel-2-via-proton-m/|titul=ILS launches Ciel-2 for Canada via Proton-M|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C. |dátum vydania=2008-12-10|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-12-10}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/Briz-M Enhanced |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 200/39 |LSP = {{RUS}}{{USA}}International Launch Services |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CAN}}[[Ciel-2]]<ref name=spaceflightnowlog /> |používateľ = [[Ciel Satellite Group|Ciel]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cielsatellite.ca/press_feb_15_2007.html|title = ILS Proton to launch Ciel-2 satellite to serve North America|vydavateľ=Ciel|dátum prístupu=2008-03-17|meno=Dave|priezvisko=Lewis|dátum vydania=2007-02-15}}</ref> |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 15. december |čas = 03:22<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://news.xinhuanet.com/english/2008-12/15/content_10507101.htm|titul=China launches "Yaogan V" remote-sensing satellite|priezvisko=Guodong|meno=Du|dátum vydania=2008-12-15|vydavateľ=Xinhua|dátum prístupu=2008-12-15}}</ref> |raketa = {{CHN}}Dlhý pochod 4B |kozmodróm = {{CHN}}Taiyuan LA-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Yaogan-5]] |používateľ = CNSA |orbita= Sun-synchronous |funkcia = Remote sensing |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=2 |dátum = 20. december |čas = 22:35<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://spacefellowship.com/News/?p=7765|titul=LIVE COVERAGE: Ariane 5 W2M / HOT BIRD 9 Launch|dátum vydania=2008-12-20|vydavateľ=The Space Fellowship|dátum prístupu=2008-12-20}}</ref> |raketa = {{minivlajka|Európska únia}}Ariane 5ECA |kozmodróm = {{FRA}}Kourou ELA-3 |LSP = {{FRA}}Arianespace |náklad = {{TLS-PL |názov = {{FRA}}[[Hot Bird 9]]<ref name=spaceflightnowlog/> |používateľ = [[Eutelsat]] |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = v prevádzke }}{{TLS-PL |názov = {{FRA}}[[Eutelsat W2M]]<ref name=spaceflightnowlog/> |používateľ = Eutelsat |orbita= Geosynchronous |funkcia = Communication |výsledok = Spacecraft failure<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.space.com/news/090128-new-satellite-failure.html|titul=Newly Launched Satellite Fails in Space |priezvisko=De Selding|meno=Peter B.|dátum vydania=2009-01-28|vydavateľ=Space.com|dátum prístupu=2009-01-28}}</ref> }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. december |čas = 00:54<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nasaspaceflight.com/2008/12/china-launch-meteorological-satellite-fengyun-2-06/|titul=China launch meteorological satellite Fengyun-2-06|priezvisko=Barbosa|meno=Rui C.|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=NASASpaceflight.com|dátum prístupu=2008-12-23}}</ref> |raketa = {{CHN}}[[Dlhý pochod 3A]] |kozmodróm = {{CHN}}Xichang LA-2 |LSP = {{CHN}}CNSA |náklad = {{TLS-PL |názov = {{CHN}}[[Fengyun|Feng Yun 2E]] |používateľ = CMA |orbita= Geosynchronous |funkcia = Weather |výsledok = v prevádzke }} }} {{TLS-RL|NoPL=1 |dátum = 23. december |čas = 03:00<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://lenta.ru/news/2008/12/23/bulava/|titul=С АПЛ "Дмитрий Донской" произведен неудачный запуск "Булавы"|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=Lenta|dátum prístupu=2008-12-23|language=Russian}}</ref> |raketa = {{RUS}}RSM-56 Bulava<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://english.pravda.ru/russia/politics/23-12-2008/106862-bulava-0|titul=Russia’s Bulava missile explodes during decisive test|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2008-12-23}}</ref> |kozmodróm = {{RUS}}RFS ''Dmitry Donskoi''<ref name="REU-BulavaFails">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.reuters.com/article/worldNews/idUSTRE4BM1MU20081223|titul=Russian strategic Test strely fails: report|dátum vydania=2008-12-23|vydavateľ=Reuters|dátum prístupu=2008-12-23}}</ref> |LSP = {{CHN}}VMF |poznámky = Self-destruct system activated after missile went off course<ref name="REU-BulavaFails"/> |náklad = {{TLS-PL |používateľ = VMF |orbita= suborbitálny let |funkcia = Test strely |výsledok = Launch failure |d-dátum = 23. december }} }} {{TLS-RL|NoPL=3 |dátum = 25. december |čas = 10:43<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.roscosmos.ru/NewsDoSele.asp?NEWSID=5096|titul=Космические аппараты «Глонасс-М» : полёт нормальный|dátum vydania=2008-12-25|vydavateľ=Roskosmos|language=Russian|dátum prístupu=2008-12-25}}</ref> |raketa = {{RUS}}Proton-M/DM-2 Enhanced |kozmodróm = {{KAZ}}Baikonur Site 81/24 |LSP = {{RUS}}RVSN |poznámky = First flight of Proton-M Enhanced with DM-2 upper stage, last orbital launch from Baikonur to be conducted by the Russian military |náklad = {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2447}} (GLONASS) |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation |výsledok = v prevádzke }} {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2448}} (GLONASS) |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation |výsledok = v prevádzke }} {{TLS-PL |názov = {{RUS}}{{Kosmos|2449}} (GLONASS) |používateľ = VKS |orbita= Medium Earth |funkcia = Navigation |výsledok = v prevádzke }} }} |} ==Referencie== {{referencie|2}} {{TLS-L}} [[Kategória:Kozmonautické zoznamy]] [[Kategória:Kozmonautika v 2008]] qlgkf4vnvr0iy6dtos8qiosan74kzvd 0 295103 7414925 7414862 2022-07-22T13:11:00Z Bojars 6357 aj s referenciami wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[The Beach Boys]] | Názov = Pet Sounds | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[pop]], [[rock & roll|rock]], [[psychedelický rock]], [[art rock]] | Dĺžka = 35:58 | Dátum vydania = [[16. máj]] [[1966]] | Miesto nahratia = 12. júl 1965; 1. november 1965 – 13. apríl 1966 <small> štúdiá Western Studios, Gold Star Studios a Sunset Sound Studios | Popis = | Vydavateľ = [[Capitol Records|Capitol]] | Producent = [[Brian Wilson]] | Skladateľ = | Recenzie = *[[Allmusic]] {{Rating|5|5}} [http://www.allmusic.com/album/pet-sounds-japan-2007-r1420 link] * ''[[Blender (časopis)|Blender]]'' {{Rating|5|5}} [http://www.blender.com/guide/back-catalogue/52789/pet-sounds.html link] * ''[[Rolling Stone]]'' {{Rating|5|5}} [http://www.rollingstone.com/news/story/6553833/2_pet_sounds link] * ''[[RS Album Guide]]'' {{rating|5|5}} [http://www.acclaimedmusic.net/ link] * ''[[Slant Magazine]]'' {{Rating|5|5}} [http://www.slantmagazine.com/music/music_review.asp?ID=435 link] * ''[[Associated Content]]'' {{Rating|5|5}} | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Beach Boys' Party!]]<br />(1965) | Tento album = Pet Sounds<br />(1966) | Nasledujúci album = [[Best of The Beach Boys]]<br />(1966) }} [[Súbor:The Beach Boys (1965).png|náhľad|280x280bod|Skupina v roku 1965.]] '''''Pet Sounds''''' je jedenásty štúdiový album [[Spojené štáty|americkej]] [[rock]]ovej kapely [[The Beach Boys]]. Album vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Capitol Records]] 16. mája 1966. Tento projekt je považovaný za jeden z najvýznamnejších, ktoré boli realizované v západnej populárnej hudbe. Dostal sa na prvé miesta hodnotení kritík a zoznamov najlepších albumov všetkých čias, napríklad v časopisoch ako sú ''[[New Musical Express]]'', ''[[The Times]]'' and [[Mojo (magazine)|''Mojo'' Magazine]].<ref name="NME1">{{cite web | url =http://www.rocklistmusic.co.uk/nme_writers.htm#100_93 | title =New Musical Express Writers Top 100 Albums | publisher =[[NME]] | date=1993-10-02 | accessdate = 2009-03-03}}</ref><ref name="Mojo1">{{cite web | url =http://www.rocklistmusic.co.uk/mojo.html | title =The 100 Greatest Albums Ever Made | publisher =[[Mojo (magazine)|Mojo]] | accessdate = 2009-03-03}}</ref><ref name="TheTimes1">{{cite web | url =http://www.rocklistmusic.co.uk/times100.htm | title =The Times All Time Top 100 Albums | publisher =[[The Times]] | accessdate = 2009-03-03}}</ref> V roku 2003 ho časopis ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil ako druhý [[The 500 Greatest Albums of All Time|v zozname 500 najlepších albumov všetkých čias]].<ref name="RS500list">{{cite web | url =http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time | title = The 500 Greatest Albums of All Time | publisher =[[Rolling Stone]] | date=2003-11-18 | accessdate = 2009-11-03}}</ref> Podľa hodnotenia hudobných žurnalistov na serveri ''Acclaimedmusic.net'' je tento album najuznávanejším.<ref name="Acclaimedmusic">{{cite web | url = http://acclaimedmusic.net/Current/1948-02a.htm | title = Acclaimed Music - The All Time Top 3000 Albums | publisher =Acclaimed Music.net | date=(2008-11-30) | accessdate = 2009-03-03}}</ref> Album ''Pet Sounds'' vznikol niekoľko mesiacov po tom ako sa kapela Beach Boys rozhodla, že sa po zdravotných problémoch jej člen [[Brian Wilson]] nebude zúčastňovať koncertných turné a začne sa venovať komponovaniu a nahrávaniu skladieb.<ref name="Apotheosis">{{cite web | last =Katz | first =Larry | url =http://archive.southcoasttoday.com/daily/01-98/01-25-98/e07ae207.htm | title = A 'Pet Sounds' Apotheosis | publisher =Entertainment News Service | date=1998-01-25 | accessdate = 2009-03-03}}</ref> Počas práce na nahrávkach Wilson spojil vrstvené vokálne harmónie s bežnými [[klávesové nástroje|klávesovými nástrojmi]], [[gitara]]mi a rôznymi v tomto období nekonvenčnými zvukmi od zvukov bicyklových zvoncov, rôznych generovaných šumov, [[čembalo|čembala]], [[flauta|fláut]], elektrického [[theremín]]u, píšťaliek na psa.<ref name="Brighton">{{cite web | last =Cobley | first =Mike | url =http://magazine.brighton.co.uk/index.asp?art_id=2369&cat_id=21&sec_id=1&sub_id=45 | title = Brighton Beach Boys: 'Getting Better' All The Time! | publisher =The Brighton Magazine | date=2007-09-09 | accessdate = 2009-03-03}}</ref> == Zoznam skladieb == Autormi skladieb sú [[Brian Wilson]] a [[Tony Asher]], okrem uvedených výnimiek. === Originálne vydanie === ==== Strana A ==== # „Wouldn't It Be Nice“ (Wilson, Asher/ [[Mike Love]]) – 2:22 # „You Still Believe in Me“ – 2:30 # „That's Not Me“ – 2:27 # „Don't Talk (Put Your Head on My Shoulder)“ – 2:51 # „I'm Waiting for the Day“ (Wilson/ Love) – 3:03 # „Let's Go Away for Awhile“ (Wilson) – 2:18 # „Sloop John B“ (Trad. arr. Wilson) – 2:56 ==== Strana B ==== # <li value=8>„God Only Knows“ – 2:49 # „I Know There's an Answer“ (Wilson, [[Terry Sachen]], Love) – 3:08 # „Here Today“ – 2:52 # „I Just Wasn't Made for These Times“ – 3:11 # „Pet Sounds (song)|Pet Sounds“ (Wilson) – 2:20 # „Caroline, No“ – 2:52 === Edícia pri príležitosti 40. výročia (2006) === # „Wouldn't It Be Nice“ (Mono) # „You Still Believe in Me“ (Mono) # „That's Not Me“ (Mono) # „Don't Talk (Put Your Head on My Shoulder)“ (Mono) # „I'm Waiting for the Day“ (Mono) # „Let's Go Away for Awhile“ (Mono) # „Sloop John B“ (Mono) # „God Only Knows“ Mono) # „I Know There's an Answer“ (Mono) # „Here Today" (Mono) # „I Just Wasn't Made for These Times“ (Mono) # „Pet Sounds (song)|Pet Sounds“ (Mono) # „Caroline, No“ (Mono) # „Hang On to Your Ego“ (Bonus Track) [Mono] # „Wouldn't It Be Nice“ (Stereo Mix) # „You Still Believe in Me“ (Stereo Mix) # „That's Not Me“ (Stereo Mix) # „Don't Talk (Put Your Head on My Shoulder)“ (Stereo Mix) # „I'm Waiting for the Day“ (Stereo Mix) # „Let's Go Away For Awhile“ (Stereo Mix) # „Sloop John B“ (Stereo Mix) # „God Only Knows“ (Stereo Mix) # „I Know There's an Answer“ (Stereo Mix) # „Here Today“ (Stereo Mix) # „I Just Wasn't Made for These Times“ (Stereo Mix) # „Pet Sounds“ (Stereo Mix) # „Caroline, No“ (Stereo Mix) == Nahrávanie albumu == === The Beach Boys === * [[Al Jardine]] - [[spev]], [[tamburína]] * [[Bruce Johnston]] - vokály * [[Mike Love]] - vokály * [[Brian Wilson]] - vokály, [[organ]], [[klavír]] * [[Carl Wilson]] - vokály, [[gitara]] * [[Dennis Wilson]] - vokály, [[bicie]] === Štúdiový hudobníci === * Arnold Belnick - [[husle]] * Chuck Berghofer - [[kontrabas]] * [[Hal Blaine]] - [[Bicí nástroj|bicie]], [[perkusie]] * Norman Botnick - [[Viola (hudobný nástroj)|viola]] * [[Glen Campbell]] - [[gitara]] * [[Frank Capp]] - [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * [[Al Casey]] - [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * Ray Caton - [[trúbka]] * Jerry Cole - [[gitara]] * Kyle Burkett - [[gitara]] * Andrew Maxson - [[basová gitara]] * Gary Coleman - [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * Mike Deasy - [[gitara]] * Al de Lory - [[klavír]], [[čembalo]], [[organ]] * Joseph DiFiore - [[Viola (hudobný nástroj)|viola]] * Justin DiTullio - [[Violončelo|čelo]] * [[Steve Douglas]] - [[saxofón]]y, [[klarinet]], [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]], [[flauta]] * Jesse Erlich - [[Violončelo|čelo]] * Ritchie Frost - [[Bicí nástroj|bicie]], [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * [[Carl Fortina]] - [[akordeón]] * James Getzoff - [[husle]] * [[Jim Gordon]] - [[Bicí nástroj|bicie]], [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * Bill Green - [[saxofón]], [[flauta]], [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * Leonard Hartman - [[English horn]], [[Klarinet|klarinety]] * [[Jim Horn]] - [[Saxofón|saxofóny]], [[flauta]] * Paul Horn - [[saxofón]] * Harry Hyams - [[Viola (hudobný nástroj)|viola]] * Jules Jacob - [[flauta]] * [[Plas Johnson]] - [[Saxofón|saxofóny]], [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * [[Carol Kaye]] - [[basová gitara]] * [[Barney Kessel]] - [[mandolína]], [[gitara]] * Bobby Klein - [[saxofón]] * [[Larry Knechtel]] - [[organ]] * William Kurasch - [[husle]] * Leonard Malarsky - [[husle]] * Frank Marocco - [[akordeón]] * Gail Martin - [[trombón]] * Nick Martinis - [[Bicí nástroj|bicie]] * [[Terry Melcher]] - [[tamburína]] * Mike Melvoin - [[čembalo]] * [[Jay Migliori]] - [[Saxofón|saxofóny]], [[Klarinet|klarinety]], [[flauta]] * [[Tommy Morgan]] - [[harmonica|harmonika]] * Jack Nimitz - [[saxofón]] * Bill Pitman - [[gitara]] * Ray Pohlman - [[mandolína]], [[gitara]], [[basová gitara]] * Don Randi - [[klavír]] * Jerome Reisler - [[husle]] * [[Lyle Ritz]] - [[kontrabas]], [[ukulele]] * Alan Robinson - [[French horn]] * [[Joseph Saxon]] - [[Violončelo|čelo]] * Ralph Schaffer - [[husle]] * [[Sid Sharp]] - [[husle]] * [[Billy Strange]] - [[gitara]] * Ron Swallow - [[tamburína]] * Ernie Tack - [[trombón]] * [[Paul Tanner]] - [[theremín|electrotheremin]] * Darrel Terwilliger - [[Viola (hudobný nástroj)|viola]] * [[Tommy Tedesco]] - [[gitara]] * [[Julius Wechter]] - [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * Jerry Williams - [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] * Tibor Zelig - [[husle]] == Umiestnenie v rebríčkoch == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenný výkon v rebríčkoch pre album ''Pet Sounds'' |- ! scope="col"| Rebríček ! scope="col"| Vrchol |- ! colspan="2" |1966 |- ! scope="row" |UK [[UK Albums Chart|''Record Retailer'' LPs Chart]]<ref name=":1">{{Cite web|title=Official Albums Chart Top 30: 17 July 1966 - 23 July 1966|url=https://www.officialcharts.com/charts/albums-chart/19660717/7502/|access-date=July 19, 2021|website=[[Official Charts Company|Official Charts]]|language=en |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210719155740/https://www.officialcharts.com/charts/albums-chart/19660717/7502/ |archive-date=19 July 2021}}</ref> |2 |- ! scope="row" |US [[Billboard 200|''Billboard'' Top LPs]]{{sfn|Badman|2004|p=134}} |10 |- ! scope="row" |West German [[Musikmarkt|''Musikmarkt'' LP Hit-Parade]]<ref name=":0">{{cite web|title=Discografie von The Beach Boys|url=https://www.offiziellecharts.de/suche?artistId=the-beach-boys|access-date=July 18, 2021|website=Offizielle Deutsche Charts|language=German |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210719040250/https://www.offiziellecharts.de/suche?artistId=the-beach-boys |archive-date=19 July 2021}}</ref> |16 |- ! colspan="2" |1972 |- ! scope="row" |Australian [[Kent Music Report]]{{sfn|Kent|2005|loc=}} |42 |- ! scope="row" |Canadian ''[[RPM (magazine)|RPM]]'' 100 Albums<ref name=":4">{{Cite web|date=August 18, 1972|title=Top Albums/CDs|url=https://www.bac-lac.gc.ca/eng/discover/films-videos-sound-recordings/rpm/Pages/item.aspx?IdNumber=4526&|magazine=RPM|volume=17|issue=26|access-date=July 19, 2021 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210730205134/https://www.bac-lac.gc.ca/eng/discover/films-videos-sound-recordings/rpm/Pages/image.aspx?Image=nlc008388.7652&URLjpg=http%3a%2f%2fwww.collectionscanada.gc.ca%2fobj%2f028020%2ff4%2fnlc008388.7652.gif&Ecopy=nlc008388.7652 |archive-date=30 July 2021}}</ref> |40 |- ! scope="row" |US [[Billboard 200|''Billboard'' Top LPs & Tape]]<ref name=":5">{{Cite web|title=Billboard 200: Week of July 22, 1972|url=https://www.billboard.com/charts/billboard-200/1972-07-22|access-date=July 19, 2021|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210604224641/https://www.billboard.com/charts/billboard-200/1972-07-22/ |archive-date=4 June 2021}}</ref> |50 |- ! colspan="2" |1990 |- ! scope="row" |US ''Billboard'' 200<ref name="Pet Sounds Billboard charts">{{cite web |url=http://www.allmusic.com/album/pet-sounds-japan-2007-r1420/charts-awards/billboard-album |title=Pet Sounds Billboard charts |website=AllMusic}}</ref> | style="text-align:center;"|162 |- ! colspan="2" |1995 |- ! scope="row" |UK Albums Chart<ref name="UKTop40">{{cite web |title=Pet Sounds |publisher=[[UK Albums Chart|UK Top 40 Album Chart]] |url=http://www.officialcharts.com/search/albums/pet%20sounds/ |access-date=October 20, 2020 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160718131018/https://www.officialcharts.com/search/albums/pet%20sounds/ |archive-date=18 July 2016}}</ref> | style="text-align:center;"|17 |- ! colspan="2" |2001 |- ! scope="row" |US ''Billboard'' [[Top Pop Catalog Albums]]<ref name="Cat1">{{cite web |last1=Doe |first1=Andrew G. |title=Catalog Chart June 14th 1997 to October 27th 2007 |url=http://www.bellagio10452.com/Catalog.html |website=Bellagio 10452 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210515020339/http://www.bellagio10452.com/Catalog.html |archive-date=15 May 2021}}</ref> | style="text-align:center;"|41 |- ! colspan="2" |2006 |- ! scope="row" |Japanese [[Oricon Albums Chart]]<ref name=":6">{{Cite web|title=ペット・サウンズ 40thアニヴァーサリー・エディション(カラー・レコード2枚組) ビーチ・ボーイズ|trans-title=Pet Sounds 40th Anniversary Edition (2 Color Records) Beach Boys|url=https://www.oricon.co.jp/prof/132226/products/665206/1/|access-date=July 19, 2021|website=Oricon|language=Japanese |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210719193907/https://www.oricon.co.jp/prof/132226/products/665206/1/ |archive-date=19 July 2021}}</ref> |95 |- ! colspan="2" |2008 |- ! scope="row" |US [[Top Pop Catalog Albums|Billboard Catalog Albums]]<ref name="US Catalog">{{Cite web|title=The Beach Boys Chart History: Catalog Albums|url=https://www.billboard.com/artist/the-beach-boys/chart-history/tlc/|access-date=July 19, 2021|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220521222854/https://www.billboard.com/artist/the-beach-boys/chart-history/tlc/ |archive-date=21 May 2022}}</ref> |8 |- ! colspan="2" |2015 |- ! scope="row" |US ''Billboard'' 200<ref name="ChartsBellagio">{{cite web |last1=Doe |first1=Andrew G. |title=4 – June 28th 1986 to date |url=http://www.bellagio10452.com/charts4.html |website=Bellagio 10452 |access-date=November 7, 2020 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210811100345/http://www.bellagio10452.com/charts4.html |archive-date=11 August 2021}}</ref> | style="text-align:center;"|182 |- ! colspan="2" |2016 |- ! scope="row" |Belgian Albums ([[Ultratop]] Flanders)<ref name=":7">{{Cite web|title=The Beach Boys - Pet Sounds|url=https://www.ultratop.be/nl/album/2620/The-Beach-Boys-Pet-Sounds|access-date=July 19, 2021|website=Ultratop Flanders|language=Dutch |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220521222318/https://www.ultratop.be/nl/album/2620/The-Beach-Boys-Pet-Sounds |archive-date=21 May 2022}}</ref> |50 |- ! scope="row" |Belgian Albums ([[Ultratop]] Wallonia)<ref name=":8">{{Cite web|title=The Beach Boys - Pet Sounds|url=https://www.ultratop.be/fr/album/2620/The-Beach-Boys-Pet-Sounds|access-date=July 19, 2021|website=Ultratop Wallonia|language=French |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220521223253/https://www.ultratop.be/fr/album/2620/The-Beach-Boys-Pet-Sounds |archive-date=21 May 2022}}</ref> |100 |- ! scope="row" |Dutch Albums ([[Dutch Album Top 100|Album Top 100]])<ref name=":9">{{Cite web|title=The Beach Boys - Pet Sounds|url=https://dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=The+Beach+Boys&titel=Pet+Sounds&cat=a|access-date=July 19, 2021|website=Dutch Charts|language=Dutch |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220521223605/https://dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=The+Beach+Boys&titel=Pet+Sounds&cat=a |archive-date=21 May 2022}}</ref> |72 |- ! scope="row" |French Albums ([[Syndicat National de l'Édition Phonographique|SNEP]])<ref name=":10">{{Cite web|title=The Beach Boys - Pet Sounds|url=https://lescharts.com/showitem.asp?interpret=The+Beach+Boys&titel=Pet+Sounds&cat=a|access-date=July 19, 2021|website=Les Charts|language=French |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220521223951/https://lescharts.com/showitem.asp?interpret=The+Beach+Boys&titel=Pet+Sounds&cat=a |archive-date=21 May 2022}}</ref> |185 |- ! scope="row" |German Albums ([[GfK Entertainment charts|GfK Entertainment]])<ref name=":11">{{cite web|title=The Beach Boys Pet Sounds|url=https://www.offiziellecharts.de/album-details-9760|access-date=July 19, 2021|website=Offizielle Deutsche Charts|language=German |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20211024165912/https://www.offiziellecharts.de/album-details-9760 |archive-date=24 October 2021}}</ref> |58 |- ! scope="row" |Japanese Albums ([[Oricon Albums Chart|Oricon]])<ref name=":12">{{Cite web|title=ペット・サウンズ＜50周年記念スーパー・デラックス・エディション＞ ビーチ・ボーイズ|trans-title=Pet Sounds <50th Anniversary Super Deluxe Edition> Beach Boys|url=https://www.oricon.co.jp/prof/132226/products/1177212/1/|access-date=July 19, 2021|website=Oricon|language=Japanese |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210719155741/https://www.oricon.co.jp/prof/132226/products/1177212/1/ |archive-date=19 July 2021}}</ref> |56 |- ! scope="row" |Scottish Albums ([[Official Charts Company|OCC]])<ref name=":13">{{Cite web|title=Official Scottish Albums Chart Top 100: 17 June 2016 - 23 June 2016|url=https://www.officialcharts.com/charts/scottish-albums-chart/20160617/40/|access-date=July 19, 2021|website=[[Official Charts Company|Official Charts]]|language=en |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220324184457/https://www.officialcharts.com/charts/scottish-albums-chart/20160617/40/ |archive-date=24 March 2022}}</ref> |19 |- ! scope="row" |South Korean Albums ([[Gaon Album Chart|Gaon]])<ref name=":14">{{Cite web|title=2016년 25주차 Album Chart|trans-title=Week 25 of 2016 Album Chart|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?serviceGbn=ALBUM&termGbn=week&hitYear=2016&targetTime=25&nationGbn=T|access-date=July 19, 2021|website=Gaon Music Chart|language=Korean |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210719155742/http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?serviceGbn=ALBUM&termGbn=week&hitYear=2016&targetTime=25&nationGbn=T |archive-date=19 July 2021}}</ref> |96 |- ! scope="row" |Swiss Albums ([[Swiss Hitparade|Schweizer Hitparade]])<ref name=":15">{{Cite web|title=The Beach Boys - Pet Sounds|url=https://hitparade.ch/album/The-Beach-Boys/Pet-Sounds-9760|access-date=July 19, 2021|website=Schweizer Hitparade|language=German |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210719155752/https://hitparade.ch/album/The-Beach-Boys/Pet-Sounds-9760 |archive-date=19 July 2021}}</ref> |41 |- ! scope="row" |UK Albums ([[Official Charts Company|OCC]])<ref name=":16">{{Cite web|title=Official Albums Chart Top 100: 17 June 2016 - 23 June 2016|url=https://www.officialcharts.com/charts/albums-chart/20160617/7502/|access-date=July 19, 2021|website=[[Official Charts Company|Official Charts]]|language=en |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20210628004246/https://www.officialcharts.com/charts/albums-chart/20160617/7502/ |archive-date=28 June 2021}}</ref>{{refn|group=nb|The 1995 reissue of ''Pet Sounds'' charted in the UK in 2016.}} |26 |- ! scope="row" |US [[Top Pop Catalog Albums|Billboard Catalog Albums]]<ref name="US Catalog"/> |49 |- ! colspan="2" |2021 |- ! scope="row" |Greek Albums ([[IFPI Greece|IFPI]])<ref>{{Cite web|title=The Beach Boys Chart History: Greece Albums|url=https://www.billboard.com/artist/the-beach-boys/chart-history/gra/|access-date=July 19, 2021|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220521225716/https://www.billboard.com/artist/the-beach-boys/chart-history/gra/ |archive-date=21 May 2022}}</ref> |5 |- |} {{Certification Table Top|caption=[[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Cerifikácie predaja albumu]] ''Pet Sounds''}} {{Certification Table Entry|region=United Kingdom|type=album|title=Pet Sounds|artist=The Beach Boys|number=2|award=Platinum|relyear=2000|certyear=2020}} {{Certification Table Entry|region=United States|type=album|title=Pet Sounds|artist=The Beach Boys|award=Platinum|relyear=1966|certyear=2000}} {{Certification Table Bottom | nosales=true | streaming=true}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy The Beach Boys]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1966]] 1ziahyp9ubtv1np773g4t22nhcbj2mw 0 296815 7414988 7308594 2022-07-22T19:03:04Z Samueliskoo 198203 Odstránil som seriály, ktoré mali premiéru pred takmer 6 rokmi, čiže táto informácia už nie je pre čítateľa potrebná. wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Televízna stanica | názov = Disney Channel | logo = Disney Channel wordmark.svg | popis = | krajina = {{minivlajka|Česko|w}}<br /> {{minivlajka|Slovensko|w}} | typ = | riaditeľ = | premiéra = [[19. september]] [[2009]] | program = | motto = | slogan = | príjem = | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = [[The Walt Disney Company]] | webstránka = {{url|disneychannel.cz}} | poznámky = }} '''Disney Channel''' je americká televízna stanica, ktorá vysiela od [[19. septembra]] [[2009]] aj v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]. Je pomenovaná podľa tvorcu [[Mickey Mouse|Mickey Mousa]], [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. Je zameraná na vekovú kategóriu 3 – 6 rokov v bloku ''Playhouse Disney'' a na 6 – 14 rokov v normálnom vysielaní. == Vysielanie == Kanál na slovenskom trhu ponúka iba dabované programy v [[Čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Jetix SR sa stáva Disney Channel | vydavateľ = Parabola.cz | Odkaz na periodikum = | dátum vydania = | dátum prístupu = | url = http://www.parabola.cz/clanky/3542/z-kanalu-jetix-cr-se-stava-disney-channel/ }}</ref> == Programy == {|border="0" cellpadding="2" |- valign="top" | === Vysielané seriály === ==== Disney Channel ==== * ''Alex & spol.'' * [[Violetta]] * * ''[[Austin a Ally]]'' * ''[[Dokonalý Sider-Man]]'' * ''Hank Zipzer' * ''[[Kráľovsk= dvojčatá]]'' * ''Kamošky s časom'' * ''Kirby Buckets'' * ''Kúzelná Lienka a Čierny Kocúr'' * ''GhostForce lovci duchov * ''[[Liv a Maddie]]'' * "LoliRock" * ''[[Mako Mermaids]]'' * ''Následníci: Kúzelný svet'' * ''[[Nakopni to]]'' * ''Prázdninové Denníky'' * ''Penn Zero: Hrdina napol úväzku'' * ''[[Riley vo veľkom svete]]'' * ''7T'' * ''Star Darlings'' * ''Supa Strikas'' * ''Škeblík'' * ''Táborníci z Kikawaka'' * ''Tábor v Príšerí'' * ''[[Tajný život K.C.]]'' * ''The ZhuZhus'' '''Disney Junior:''' * ''Butik Myšky Minnie'' * ''Doktorka Plyšáková'' * ''Medvedík Mouk'' * ''[[Mickeyho klubík]]'' * ''Milesove vesmírne dobrodružstvá'' * ''Mistr Manny'' * ''Moji kamaráti Tyger a Pú'' * ''Na slovíčko s básničkou'' * ''[[Jake a piráti zo Zeme Nezeme]]'' * ''Levia Hliadka'' * ''Príbehy z úľu'' * ''Sofia prvá'' * ''Stredo Džungľa'' * ''Superagent Oso'' | === Odvysielané seriály === * ''[[Aaron Stone]]'' * ''[[Americký drak]]'' * ''Art Attack'' * ''Binny a duchovia'' * ''Brandy & Mr. Whiskers'' * ''[[Cars Toons]]'' * ''Crash a Bernstein'' * ''Dobrodružstva Disney víl'' * ''[[Farma R.A.K.]]'' * ''[[H2O: Stačí pridať vodu]]'' * ''[[Hannah Montana]]'' * ''[[Veľa šťastia, Charlie]]'' * ''Hra o Hrad'' * ''[[Jake a Blake]]'' * ''[[Jessie]]'' * ''Jimmy Cool'' * ''[[Jonas L.A.|JONAS L.A.]]'' * ''[[Som v kapele]]'' * ''K9'' * ''Kresli a hádaj'' * ''Kick Buttowski: Hrdina predmestia'' * ''[[Kid vs. Kat]]'' * ''[[Kim Possible]]'' * ''Koumáci'' * ''Kúzelní kmotríčkovia'' * ''[[Kúzelníci z Waverly]]'' * ''Lazy Town'' * ''Malí Einsteinovia'' * ''[[Mestečko záhad]]'' * ''Micky ťa baví!'' * ''Milujeme Violettu'' * ''Módna výzva Minnie'' * ''[[Moja pestúnka upírka]]'' * ''Monster Buster Club'' * ''[[Na parket!]]'' * ''[[Náhradníci]]'' * ''[[Phineas a Ferb]]'' * ''Pelíškov'' * ''Prestávka'' * ''[[Pes a jeho blog]]'' * ''Sabrina: tajomstvo mladej čarodejnice'' * ''[[The Suite Life on Deck]]'' * ''[[Star Wars: Povstalci]]'' * ''[[Sonny vo veľkom svete]]'' * ''Super doktori'' * ''Timon & Pumbaa'' * ''[[Totally Spies - Špiónky]]'' * ''To já ne!'' * * ''Violetta Recepty'' * ''Vladárová nová škola'' * ''Vlny'' | === Prerušené seriály === * ''Anna a Droidi'' * ''Prekliatie Spooksvillu'' * ''Randy Ninja'' * ''[[Rybičky]]'' * ''[[Sladký život Zacka a Codyho]]'' * ''Star proti silám Zla'' * ''Tajomstvo Evermooru'' * ''Wander na cestách'' * ''[[Wolfblood]]'' * ''[[Zeke a Luther]]'' |} == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Supermax (televízia)|Supermax]] * [[Jetix]] * [[The Walt Disney Company]] == Externé odkazy == * [http://www.disney.cz/DisneyChannel// Disney Channel Česká republika] [[Kategória:Disney Channel| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Televízne stanice v Česku]] [[Kategória:Televízne stanice v Maďarsku]] ageppj7e8gliclvkgn9n9fk1tyatjtq 10 297231 7414885 7306940 2022-07-22T12:01:00Z Teslaton 12161 akt. wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Európska rada |nadpis = [[Európska rada]] |obrázok = [[Súbor:Council of the EU and European Council .svg|70px|Logo Európskej rady]] |typ obsahu = hlist |nad = * [[Charles Michel]] ([[predseda Európskej rady|predseda rady]]) * [[Ursula von der Leyenová]] ([[predseda Európskej komisie|predseda komisie]]) |zoznam1 = * [[Alexander De Croo]] (Belgicko) * [[Kiril Petkov]] (Bulharsko) * [[Nikos Anastasiadis]] (Cyprus) * [[Petr Fiala]] (Česko) * [[Mette Frederiksenová]] (Dánsko) * [[Kaja Kallasová]] (Estónsko) * [[Sanna Marinová]] (Fínsko) * [[Emmanuel Macron]] (Francúzsko) * [[Kyriakos Mitsotakis]] (Grécko) * [[Mark Rutte]] (Holandsko) * [[Andrej Plenković]] (Chorvátsko) * [[Micheál Martin]] (Írsko) * [[Gitanas Nausėda]] (Litva) * [[Arturs Krišjānis Kariņš]] (Lotyšsko) * [[Xavier Bettel]] (Luxembursko) * [[Viktor Orbán]] (Maďarsko) * [[Robert Abela]] (Malta) * [[Olaf Scholz]] (Nemecko) * [[Karl Nehammer]] (Rakúsko) * [[Mateusz Morawiecki]] (Poľsko) * [[António Costa]] (Portugalsko) * [[Klaus Iohannis]] (Rumunsko) * [[Eduard Heger]] (Slovensko) * [[Janez Janša]] (Slovinsko) * [[Pedro Sánchez]] (Španielsko) * [[Magdalena Anderssonová]] (Švédsko) * [[Mario Draghi]] (Taliansko) |pod = * [[Zoznam Európskych rád]] * [[Predseda Európskej rady]] * [[Zoznam politických strán v Európskej rade]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny Európskej únie|Rada]] </noinclude> 3elwkyef2nzlaurppe4r1yhl1bd0qsm 0 301335 7415069 7270480 2022-07-22T23:23:37Z Teslaton 12161 IB, obr., albumy, wl., kat., typografia wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Tom Waits | Obrázok = Tom-Waits portrait.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Tom Waits počas interview v Buenos Aires; Argentína, apríl 2007 | Popis umelca = americký [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[herec]] | Rodné meno = Thomas Alan Waits | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1949|12|7}} | Miesto narodenia = [[Pomona (Kalifornia)|Pomona]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[blues]], [[džez]], [[experimental]], [[rock]], [[folk]], [[alternatíva]] | Roky pôsobenia = 1972{{--}}prítomnosť | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[gitara]], [[Bicí nástroj|bicie]], [[Basová gitara|basgitara]], [[perkusný hudobný nástroj|perkusie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Kathleen Brennan]], [[Herb Cohen]], [[Chuck E. Weiss]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Asylum Records|Asylum]], [[ANTI-]],<br />[[Island Records|Island]] | Webstránka = {{URL|http://www.tomwaits.com}} }} '''Thomas Alan Waits''' (* [[7. december]] [[1949]], [[Pomona (Kalifornia)|Pomona]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[spevák]], hudobník, skladateľ a príležitostný [[herec]]. == Kariéra == [[Súbor:Tom Waits (1974–75 Asylum publicity photo - headshot).jpg|náhľad|upright|Tom Waits (1974{{--}}1975)]] [[Súbor:Tom Waits Praha 2008.jpg|náhľad|upright|Tom Waits na koncerte v Prahe (2008)]] Tom Waits začínal ako [[džez|jazz]]ovo-[[blues]]ový spevák v zapľuvaných baroch, hudbou sa však začal živiť až vďaka priaznivým recenziám [[kritik]]ov. Vďaka množstvu [[cigareta|cigariet]], [[alkoholický nápoj|alkoholu]] a nočnému životu nadobudol špecifický hlas, ktorý sa stal jeho obchodnou známkou a ktorý kritik [[Daniel Durchholz]] popísal: {{Citát|Ako keby bol naložený v sude s bourbonom, potom pár mesiacov visel v udiarni a na koniec cez neho prešlo auto.<ref>{{citácia knihy | priezvisko = Graff | meno = Gary | spoluautor = Durchholz, Daniel | titul = Musichound Rock: The Essential Album Guide | vydavateľ = Omnibus Press | isbn = 0-8256-7256-2 | jazyk = anglicky}}</ref> }} Waits začal svoju kariéru v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Napodobňoval hudobný štýl [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokov]], ktorý v tom čase nebol u amerického publika populárny. Témou jeho hudby sú temné balady s textami, v ktorých sa zaoberá bizarnými ľudskými príbehmi, charaktermi a tzv. outsidermi, ľudmi postavenými mimo spoločnosti. Napriek nízkej podpore rádií a televíznych videí nadobudol zmiešaný komerčný úspech v Spojených štátoch a stal sa dvojnásobným držiteľom ocenenia [[Grammy Award|Grammy]] za najlepší alternatívny a súčasný album: ''[[Bone Machine]]'' (1992) a ''[[Mule Variation]]'' (1999). Väčšinu ocenení [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|zlatých albumov]] z predaja hudby však získal vďaka úspechu na iných kontinentoch. Umelecky sa podieľal aj na filmoch ako herec a skladateľ, pričom za [[soundtrack]] k filmu [[One from the Heart]] bol nominovaný na cenu [[Academy Awards|Academy Award]]. V r. [[2008]] ho mienkotvorný časopis [[Rolling Stone]] zaradil na 82. miesto zoznamu [[Rolling Stone - 100 Greatest Singers of All Time|Stovky najväčších spevákov všetkých čias]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 100 Greatest Singers: Tom Waits | url = http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/tom-waits-19691231 | dátum prístupu = 2012-07-01 | vydavateľ = Rolling Stone | jazyk = anglicky }}</ref> V roku [[2011]] bol uvedený do [[Rock and Roll Hall of Fame]].<ref name="musicmixew">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lyons | meno = Margaret | titul = Rock and Roll Hall of Fame 2011 inductees include Neil Diamond, Alice Cooper: who else made the cut? | url = http://music-mix.ew.com/2010/12/15/rock-roll-hall-of-fame-2011-waits-cooper/ | dátum prístupu = 2012-07-02 | vydavateľ = music-mix.ew.com | jazyk = anglicky }}</ref> Tom Waits sa stal výraznou a špecifickou hudobnou osobnosťou. Pre svoj príznačný výzor a prejav si medzi novinármi a fanúšikmi vyslúžil prezývky „Pán Diabol“ (Mr. Devil), či,,Pekelník".<ref>Tom Waits having a devil of a time. Washingtontimes.com. Prístup: 02.01. 2010</ref> == Diskografia == * [[1973]] – ''[[Closing Time]]'' * [[1974]] – ''[[The Heart of Saturday Night]]'' * [[1975]] – ''[[Nighthawks at the Diner]]'' * [[1976]] – ''[[Small Change]]'' * [[1977]] – ''[[Foreign Affairs]]'' * [[1978]] – ''[[Blue Valentine]]'' * [[1980]] – ''[[Heartattack and Vine]]'' * [[1982]] – ''[[One from the Heart]]'' * [[1983]] – ''[[Swordfishtrombones]]'' * [[1985]] – ''[[Rain Dogs]]'' * [[1987]] – ''[[Franks Wild Years]]'' * [[1988]] – ''[[Big Time]]'' * [[1992]] – ''[[Night on Earth]]'' * [[1993]] – ''[[The Black Rider]]'' * [[1999]] – ''[[Mule Variations]]'' * [[2002]] – ''[[Blood Money]]'' * [[2002]] – ''[[Alice (album, Tom Waits)|Alice]]'' * [[2004]] – ''[[Real Gone]]'' * [[2006]] – ''[[Orphans: Brawlers, Bawlers & Bastards]]'' * [[2009]] – ''[[Glitter and Doom Live]]'' * [[2011]] – ''[[Bad as Me]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.tomwaits.com/ Oficiálna stránka] * {{csfd meno|7786}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Waits, Tom}} [[Kategória:Tom Waits| ]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Bluesoví speváci USA]] [[Kategória:Džezoví speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Bluesoví klávesisti USA]] [[Kategória:Džezoví klávesisti USA]] [[Kategória:Rockoví klávesisti USA]] [[Kategória:Bluesoví gitaristi USA]] [[Kategória:Džezoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Bluesoví basgitaristi USA]] [[Kategória:Džezoví basgitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví basgitaristi USA]] [[Kategória:Bluesoví bubeníci USA]] [[Kategória:Džezoví bubeníci USA]] [[Kategória:Rockoví bubeníci USA]] [[Kategória:Multiinštrumentalisti USA]] [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Osobnosti USA nórskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Rock and Roll Hall of Fame]] [[Kategória:Osobnosti z Kalifornie]] 4p4s4z7bhmjzzgpilvr2p39xb2e5ptq 0 309992 7414912 6060364 2022-07-22T12:34:10Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Erhard Schmidt | Portrét = Erhard Schmidt.jpg | Popis = [[Nemecko|nemecký]] [[matematik]] | Dátum narodenia = [[13. január]] [[1876]] | Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]], vtedy Dorpat, [[Estónska gubernia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1959|12|6|1876|1|13}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]] }} '''Erhard Schmidt''' (* [[13. január]] [[1876]], [[Tartu]], [[Estónsko]], vtedy Derpt, [[Estónska gubernia]] – † [[6. december]] [[1959]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol nemecký [[matematik]] známy najmä vďaka tzv. [[Gramov-Schmidtov ortogonalizačný proces|Gramovmu-Schmidtovmu ortogonalizačnému procesu]]. Obzvlášť významná je však predovšetkým jeho práca v oblasti [[funkcionálna analýza|funkcionálnej analýzy]], kde spolupracoval so svojim školiteľom, [[David Hilbert|Davidom Hilbertom]]. Po Schmidtovi a Hilbertovi je pomenovaný tzv. [[Hilbertov-Schmidtov operátor]]. {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Schmidt, Erhard}} [[Kategória:Nemeckí matematici]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] 2t5r26p65vwmbucqxcq92kvgheqb7xt 0 312826 7415074 7300920 2022-07-22T23:48:59Z V&ltz 199444 oprava na základe: "Kórejské názvy firiem Hyundai a Daewoo sú u nás známe v anglickej transkripcii kórejčiny. Správne sa majú vyslovovať [hjondä] a [tä-u], ale prevláda skomolená výslovnosť [hjundaj] a [dejvu]. Písomná forma sa však nemôže meniť, lebo ide o značky." p o d ľ a GENZOR, Jozef: Úskalia prepisu z kórejčiny. In: Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: Praktická príručka. Ed: Rácová, Anna – Bucková Martina – Genzor, Jozef. Bratislava: Slovak Academic Press, 2018, s. 25 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Seoul Square Building.JPG|thumb|Bývalé sídlo riaditeľstva Daewoo (dnes budova Soul Sukchweo)]] [[Súbor:1999 Daewoo Leganza.jpg|thumb|Daewoo Leganza, 1997]] '''Daewoo'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Genzor|meno zborník=Jozef|kapitola zborník=Úskalia prepisu z kórejčiny|editori=Rácová, Anna – Bucková, Martina – Genzor, Jozef|titul=Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka|miesto=Bratislava|vydavateľ=SAP – Slovak Academic Press s.r.o.|rok=2018|isbn=978-80-89607-70-9|počet strán=134|strany=25}}</ref>, prípadne '''Daewoo Group''' ([[Kórejčina|kór.]] 대우 – ''tä-u,'' originálna výslovnosť [tä-u], skomolená výslovnosť [dejvu]) bol významný juhokórejský [[konglomerát]]. Doslovným významom názvu Daewoo je „veľký vesmír“, pričom ide o zloženinu slov veľký (''dae'') a časti mena zakladateľa (''woo''). Konglomerát bol založený bol [[22. marca]] [[1967]] ako ''Daewoo Industrial'' a zanikol v roku [[1999]]. Pred ázijskou finančnou krízou v roku [[1998]] to bol druhý najväčší juhokórejský konglomerát po [[Hyundai|Hyundai Group]], za ním nasledovali [[LG Group]] a [[Samsung|Samsung Group]]. Existovalo okolo 20 divízií, z ktorých niektoré prežili ako samostatné firmy. == Spoločnosti == * [[GM Daewoo|Daewoo Motor]] * [[Daewoo Motor Sales]] * Daewoo Electronics * Daewoo Motor Industrial * Daewoo Textile Co. Ltd. * [[Daewoo Heavy Industries]] (DHI) * Daewoo Telecom Ltd. * Daewoo Corporation * Hankuk Electric Glass * Daewoo Development Co. Ltd. * IAE (Institute for Advanced Engineering) == Zdroj == {{preklad|en|Daewoo}} {{ekonomický výhonok}} [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] mtgkwc8ve4h13ccn9w7apcsry202377 7415075 7415074 2022-07-22T23:50:20Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Täu]] na [[Daewoo]] prostredníctvom presmerovania: presun na základe: "Kórejské názvy firiem Hyundai a Daewoo sú u nás známe v anglickej transkripcii kórejčiny. Správne sa majú vyslovovať [hjondä] a [tä-u], ale prevláda skomolená výslovnosť [hjundaj] a [dejvu]. Písomná forma sa však nemôže meniť, lebo ide o značky." p o d ľ a GENZOR, Jozef: Úskalia prepisu z kórejčiny. In: Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: Praktická príručka. Ed: Rácová, Anna – Buc… wikitext text/x-wiki [[Súbor:Seoul Square Building.JPG|thumb|Bývalé sídlo riaditeľstva Daewoo (dnes budova Soul Sukchweo)]] [[Súbor:1999 Daewoo Leganza.jpg|thumb|Daewoo Leganza, 1997]] '''Daewoo'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Genzor|meno zborník=Jozef|kapitola zborník=Úskalia prepisu z kórejčiny|editori=Rácová, Anna – Bucková, Martina – Genzor, Jozef|titul=Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka|miesto=Bratislava|vydavateľ=SAP – Slovak Academic Press s.r.o.|rok=2018|isbn=978-80-89607-70-9|počet strán=134|strany=25}}</ref>, prípadne '''Daewoo Group''' ([[Kórejčina|kór.]] 대우 – ''tä-u,'' originálna výslovnosť [tä-u], skomolená výslovnosť [dejvu]) bol významný juhokórejský [[konglomerát]]. Doslovným významom názvu Daewoo je „veľký vesmír“, pričom ide o zloženinu slov veľký (''dae'') a časti mena zakladateľa (''woo''). Konglomerát bol založený bol [[22. marca]] [[1967]] ako ''Daewoo Industrial'' a zanikol v roku [[1999]]. Pred ázijskou finančnou krízou v roku [[1998]] to bol druhý najväčší juhokórejský konglomerát po [[Hyundai|Hyundai Group]], za ním nasledovali [[LG Group]] a [[Samsung|Samsung Group]]. Existovalo okolo 20 divízií, z ktorých niektoré prežili ako samostatné firmy. == Spoločnosti == * [[GM Daewoo|Daewoo Motor]] * [[Daewoo Motor Sales]] * Daewoo Electronics * Daewoo Motor Industrial * Daewoo Textile Co. Ltd. * [[Daewoo Heavy Industries]] (DHI) * Daewoo Telecom Ltd. * Daewoo Corporation * Hankuk Electric Glass * Daewoo Development Co. Ltd. * IAE (Institute for Advanced Engineering) == Zdroj == {{preklad|en|Daewoo}} {{ekonomický výhonok}} [[Kategória:Podniky v Kórejskej republike]] mtgkwc8ve4h13ccn9w7apcsry202377 0 312828 7415079 5545433 2022-07-22T23:51:04Z V&ltz 199444 wl wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Daewoo]] b255etvgv43cb2auqzm6n2a78h36u2q 0 318227 7415042 7255914 2022-07-22T21:21:26Z M202080 221285 /* Horné Rakúsko */ wikitext text/x-wiki Tento súpis zahŕňa '''Hrady a zámky v Rakúsku'''. Súpis je členený podľa rakúskych spolkových krajín a v rámci krajín abecedne. == [[Burgenland]] == [[Súbor:Burgenland Wappen.svg|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Burgenland]] # [[Hrad Bernstein]], [[Bernstein]] # [[Zámok Deutschkreutz]], [[Deutschkreutz]] # [[Zámok Draßburg]], [[Draßburg]] # [[Zámok Eberau]], [[Eberau]] # [[Zámok Esterházy]], [[Eisenstadt]] # [[Hrad Forchtenstein]], [[Forchtenstein]] # [[Hrad Güssing]], [[Güssing]] # [[Zámok Halbturn]], [[Halbturn]] # [[Zámok Jormannsdorf]], [[Bad Tatzmannsdorf]] # [[Zámok Kobersdorf]], [[Kobersdorf]] # [[Zámok Kohfidisch]], [[Kohfidisch]] # [[Zámok Lackenbach]], [[Lackenbach]] # [[Hrad Landsee]], zrúcanina, [[Markt Sankt Martin]] # [[Hrad Lockenhaus]], [[Lockenhaus]] # [[Hrad Neckenmarkt]], [[Neckenmarkt]] # [[Zámok Oberpullendorf]], [[Oberpullendorf]] # [[Zámok Pinkafeld]], [[Pinkafeld]] # [[Zámok Rohrau]], [[Rohrau]] # [[Zámok Rotenturm]], [[Rotenturm an der Pinka]] # [[Hrad Schlaining]], [[Stadtschlaining]] # [[Zámok Tabor]], [[Neuhaus am Klausenbach]] == [[Dolné Rakúsko]] == [[Súbor:Niederösterreich CoA.svg|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Dolné Rakúsko]] # [[Zámok Achleiten]], [[Strengberg]] # [[Hrad Aggstein]], [[Schönbühel-Aggsbach]] # [[Zámok Altkettenhof]], [[Schwechat]] # [[Hrad Araburg]], [[Kaumberg]] # [[Zámok Artstetten]], [[Artstetten-Pöbring]] # [[Zámok Asparn]], [[Asparn an der Zaya]] # [[Zámok Baumgarten]], [[Neulengbach]] # [[Zámok Brunn]], [[Bad Fischau-Brunn]] # [[Zámok Deinzendorf]], [[Zellerndorf]] # [[Hrad Dobra]], [[Pölla]] # [[Hrad Dürnstein]], [[Dürnstein]] # [[Zámok Ebenfurth]], [[Viedenské Nové Mesto]] # [[Eckartsau (zámok)|Zámok Eckartsau]], [[Eckartsau]] # [[Hrad Eibenstein]], [[Raabs an der Thaya]] # [[Zámok Eichbüchl]], [[Katzelsdorf]] # [[Hrad Emmerberg]], [[Winzendorf-Muthmannsdorf]] # [[Zámok Erla]], [[St. Pantaleon-Erla]] # [[Zámok Ernegg]], [[Steinakirchen am Forst]] # [[Hrad Falkenstein]], [[Falkenstein]] # [[Zámok Fischau]], [[Bad Fischau-Brunn]] # [[Zámok Fridau]], [[Ober-Grafendorf]] # [[Zámok Frohsdorf]], [[Lanzenkirchen]] # [[Hrad Franzensburg]], [[Laxenburg]] # [[Zámok Fronsburg]], [[Weitersfeld]] # [[Zámok Fünfkirchen]], [[Drasenhofen]] # [[Zámok Gainfarn]], [[Bad Vöslau]] # [[Zámok Gloggnitz]], [[Gloggnitz]] # [[Hrad Goldburg]], zrúcanina, [[Weißenkirchen an der Perschling]] # [[Zámok Gozzoburg]], [[Krems an der Donau]] # [[Zámok Grafenegg]], [[Grafenegg]] # [[Hrad Grafenweiden]], zrúcanina, [[Engelhartstetten]] # [[Hrad Greifenstein]], [[St. Andrä-Wördern]] # [[Zámok Greillenstein]], [[Röhrenbach]] # [[Zámok Groß-Schweinbarth]], [[Groß-Schweinbarth]] # [[Hrad Grub]], [[Irnfritz-Messern]] # [[Zámok Gumpoldskirchen]], zámok Rádu nemeckých rytierov, [[Gumpoldskirchen]] # [[Zámok Hagenberg]], [[Hagenberg im Mühlkreis]] # [[Hrad Heimenburg]], [[Hainburg an der Donau]] # [[Hrad Hardegg]], [[Hardegg]] # [[Hrad Hartenstein]], [[Weinzierl am Walde]] # [[Hrad Heidenreichstein]], [[Heidenreichstein]] # [[Zámok Hof]], [[Engelhartstetten]] # [[Hrad Hohenberg]], zrúcanina, [[Hohenberg]] # [[Hrad Johannstein]], zrúcanina, [[Hinterbrühl]] # [[Zámok Juliusburg]], [[Stetteldorf am Wagram]] # [[Hrad Kaja]], [[Hardegg]] # [[Hrad Kammerstein]], zrúcanina, [[Perchtoldsdorf]] # [[Zámok Karlslust]], [[Hardegg|Niederfladnitz]] # [[Zámok Karlstein]], [[Karlstein an der Thaya]] # [[Zámok Kirchberg an der Wild]], [[Göpfritz an der Wild]] # [[Zámok Kirchstetten]], [[Neudorf bei Staatz]] # [[Hrad Kollmitz]], zrúcanina [[Raabs an der Thaya]] # [[Zámok Kottingbrunn]], [[Kottingbrunn]] # [[Hrad Kranichberg]], [[Kirchberg am Wechsel]] # [[Zámok Kreisbach]], [[Wilhelmsburg]] # [[Hrad Kreuzenstein]], [[Leobendorf]] # [[Zámok Laxenburg]], [[Laxenburg]] # [[Zámok Leesdorf]], [[Baden bei Wien|Baden]] # [[Zámok Leiben]], [[Leiben]] # [[Zámok Lehenhof]], [[Scheibbs]] # [[Hrad Lichtenfels]], [[Waldhausen]] # [[Hrad Liechtenstein]], [[Maria Enzersdorf]] # [[Zámok Loosdorf]], [[Fallbach]] # [[Hrad Losenheim]], zrúcanina, [[Puchberg am Schneeberg]] # [[Hrad Maissau]], [[Maissau]] # [[Zámok Marchegg]], [[Marchegg]] # [[Zámok Mayerling]], [[Alland]] # [[Zámok Merkenstein]], [[Bad Vöslau]] # [[Hrad Merkenstein]], zrúcanina, [[Bad Vöslau]] # [[Hrad Mödling]], [[Mödling]] # [[Hrad Mollenburg]], [[Weiten]] # [[Hrad Neudegg]], zrúcanina, [[Pulkau]] # [[Hrad Neulengbach]], [[Neulengbach]] # [[Zámok Niederfladnitz]], [[Retz]] # [[Zámok Niederweiden]], [[Engelhartstetten]] # [[Zámok Ochsenburg]], [[Sankt Pölten]] # [[Zámok Orth]], [[Orth an der Donau]] # [[Hrad Ottenstein]], [[Rastenfeld]] # [[Zámok Peigarten]], [[Thaya]] # [[Hrad Perchtoldsdorf]], [[Perchtoldsdorf]] # [[Zámok Persenbeug]], [[Persenbeug-Gottsdorf]] # [[Zámok Petronell]], [[Petronell-Carnuntum]] # [[Hrad Plankenstein]], [[Texingtal]] # [[Zámok Pöggstall]], [[Pöggstall]] # [[Zámok Pottenbrunn]], [[Sankt Pölten]] # [[Zámok Pottendorf]], [[Pottendorf]] # [[Zámok Pottschach]], [[Ternitz]] # [[Zámok Prugg]], [[Bruck an der Leitha]] # [[Hrad Puchberg]], [[Puchberg am Schneeberg]] # [[Zámok Purkersdorf]], [[Purkersdorf]] # [[Hrad Raabs]], [[Raabs an der Thaya]] # [[Hrad Raipoltenbach]], [[Neulengbach]] # [[Hrad Rappottenstein]], [[Rappottenstein]] # [[Hrad Rauheneck]], zrúcanina, [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] # [[Hrad Rauhenstein]], zrúcanina, [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] # [[Hrad Reinsberg]], [[Reinsberg]] # [[Hrad Ried]], [[Sieghartskirchen]] # [[Zámok Riegersburg]], [[Hardegg]] # [[Zámok Rohrau]], [[Rohrau (Bruck an der Leitha)|Rohrau]] # [[Zámok Rosenau]], [[Zwettl]] # [[Zámok Rosenburg]], [[Rosenburg-Mold]] # [[Rothschildov zámok]], [[Waidhofen an der Ybbs]] # [[Hrad Rundersburg]], [[St. Leonhard am Hornerwald]] # [[Zámok Salaberg]], [[Haag]] # [[Hrad Seebenstein]], [[Seebenstein]] # [[Hrad Senftenberg]], [[Senftenberg (Dolné Rakúsko)|Senftenberg]] # [[Zámok Seisenegg]], [[Viehdorf]] # [[Zámok Schallaburg]], [[Schollach]] # [[Hrad Scharfeneck]], [[Sankt Pölten]] # [[Hrad Scharfeneck]] [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] # [[Hrad Schauenstein)]], [[Pölla]] # [[Zámok Scheibbs]], [[Scheibbs]] # [[Zámok Schönau]], [[Schönau an der Triesting]] # [[Zámok Schwarzenau]], [[Schwarzenau]] # [[Hrad Schwarzenbach]], [[Schwarzenbach]] # [[Hrad Staatz]], [[Staatz]] # [[Zámok Starhemberg]], [[Markt Piesting]] # [[Zámok Stolzenwörth]], [[Puchberg am Schneeberg]] # [[Hrad Jugendburg Streitwiesen]], [[Melk]] # [[Hrad Thernberg]], zrúcanina, [[Scheiblingkirchen-Thernberg]] # [[Zámok Thürnthal]], [[Fels am Wagram]] # [[Zámok Ulmerfeld]], [[Amstetten]] # [[Zámok Viehofen]], [[Sankt Pölten]] # [[Zámok Vöslau]], [[Bad Vöslau]] # [[Zámok Wasserburg]], [[Sankt Pölten]] # [[Zámok Weikersdorf]], [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] # [[Zámok Weinzierl]], [[Wieselburg-Land]] # [[Zámok Weitra]], [[Weitra]] # [[Hrad Weißenburg]], [[Frankenfels]] # [[Hrad Wiener Neustadt]], [[Viedenské Nové Mesto]] # [[Hrad Wildegg]], [[Wienerwald]] # [[Zámok Wilfersdorf]], [[Wilfersdorf]] # [[Zámok Wolfsberg]], [[Angern an der March]] # [[Zelking]], [[Zelking-Matzleinsdorf]] == [[Horné Rakúsko]] == [[Súbor:Oberösterreich Wappen.svg|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Horné Rakúsko]] # [[Zámok Aigen]], [[Salzburg|Atzbach]] # [[Zámok Aich]], [[Bad Zell]] # [[Zámok Aistersheim]], [[Aistersheim]] # [[Zámok Altenhof]], [[Hofkirchen im Mühlkreis]] # [[Hrad Altpernstein]], [[Micheldorf in Oberösterreich]] # [[Zámok Aschach]], [[Aschach an der Donau]] # [[Zámok Auhof]], [[Perg]] # [[Zámok Aurolzmünster]], [[Aurolzmünster]] # [[Zámok Bergschlössl]], [[Linz]] # [[Hrad Blankenburg]], [[Neufelden]] # [[Zámok Bogenhofen]], [[Sankt Peter am Hart]] # [[Zámok Bruck]], [[Peuerbach]] # [[Hrad Clam]], [[Klam]] # [[Zámok Cumberland]], [[Gmunden]] # [[Zámok Dachsberg]], [[Prambachkirchen]] # [[Zámok Dornach]], [[Saxen]] # [[Zámok Eggenberg]], [[Vorchdorf]] # [[Zámok Engelsegg]], [[Steyr]] # [[Zámok Eschelberg]], [[Sankt Gotthard im Mühlkreis]] # [[Zámok Freistadt]], [[Freistadt]] # [[Zámok Gallspach]], [[Gallspach]] # [[Zámok Götzendorf]], [[Oepping]] # [[Zámok Greinburg]], [[Grein]] # [[Schloss Hartheim|Zámok Hartheim]], [[Alkoven]] # [[Zámok Helfenberg]], [[Helfenberg]] # [[Zámok Kammer]], [[Attersee]] # [[Zámok Klaus]], [[Klaus an der Pyhrnbahn]] # [[Hrad Krempelstein]], [[Engelhartszell]] # [[Hrad Kreuzen]], [[Bad Kreuzen]] # [[Zámok Lamberg]], [[Steyr]] # [[Zámok Leonstein]], [[Grünburg]] # [[Zámok Linz]], [[Linz]] # [[Hrad Losenstein]], [[Losenstein]] # [[Mramorový zámek]], [[Bad Ischl]] # [[Zámok Mondsee]], [[Mondsee]] # [[Zámok Neuhaus an der Donau]], [[Sankt Martin im Mühlkreis]] # [[Zámok Ort]], [[Gmunden]] # [[Zámok Ottensheim]], [[Ottensheim]] # [[Zámok Polheim]], [[Wels (mesto)|Wels]] # [[Zámok Rannariedl]], [[Neustift im Mühlkreis]] # [[Zámok Riedegg]], [[Gallneukirchen]] # [[Zámok Rosenhof]], [[Sandl]] # [[Zámok Schmiding]], [[Krenglbach]] # [[Zámok Schwertberg]], [[Schwertberg]] # [[Zámok Sigharting]] [[Sigharting]] # [[Hrad Spielberg]], [[Mauthausen]] # [[Zámok Sprinzenstein]], [[Sarleinsbach]] # [[Zámok Starhemberg]], [[Eferding]] # [[Zámok Steyregg]], [[Steyregg]] # [[Zámok Tannbach]], [[Gutau]] # [[Zámok Traun]], [[Traun]] # [[Hrad Vichtenstein]], [[Vichtenstein]] # [[Zámok Wagrain]], [[Vöcklabruck]] # [[Zámok Waldenfels]], [[Reichenthal]] # [[Zámok Wartenburg]], [[Timelkam]] # [[Zámok Weinberg]], [[Kefermarkt]] # [[Zámok Wels]], [[Wels (mesto)|Wels]] # [[Hrad Wernstein]], [[Wernstein am Inn]] # [[Zámok Weyer]], [[Gmunden]] # [[Hrad Wildberg]], [[Kirchschlag bei Linz]] # [[Zámok Würting]], [[Offenhausen]] # [[Zámok Zellhof]], [[Bad Zell]] == [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] == [[Súbor:Kärnten Wappen.png|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Korutánsko]] # [[Hrad Aichelberg]], [[Wernberg]] # [[Zámok Albeck]], [[Albeck]] # [[Hrad Altgrafenstein]], [[Grafenstein]] # [[Hrad Arnulfsfeste]], [[Moosburg]] # [[Zámok Bayerhofen]], [[Wolfsberg]] # [[Zámok Biberstein]], [[Himmelberg]] # [[Hrad Dietrichstein]], [[Feldkirchen in Kärnten]] # [[Zámok Ebenthal]], [[Ebenthal in Kärnten]] # [[Zámok Eberstein]], [[Eberstein]] # [[Hrad Falkenstein (Obervellach)|Hrad Falkenstein]], [[Obervellach]] # [[Hrad Federaun]], [[Villach]] # [[Hrad Feldsberg]], [[Spittal an der Drau]] # [[Hrad Finkenstein]], [[Finkenstein am Faaker See]] # [[Zámok Frauenstein]], [[Frauenstein]] # [[Hrad Geyersberg]], [[Friesach]] # [[Hrad Gmünd]], [[Gmünd in Kärnten]] # [[Hrad Gomarn]], [[Bad St. Leonhard im Lavanttal]] # [[Hrad Gradenegg]], zrúcanina, [[Liebenfels]] # [[Zámok Grades]], [[Metnitz]] # [[Hrad Greifenfels]], zrúcanina, [[Ebenthal in Kärnten]] # [[Hrad Griffen]], zrúcanina, [[Griffen]] # [[Hrad Groppenstein]], [[Obervellach]] # [[Hrad Grünburg]], [[Gitschtal]] # [[Hrad Grünburg]], [[Klein St. Paul]] # [[Hrad Gurnitz]], zrúcanina, [[Ebenthal in Kärnten]] # [[Hrad Haimburg]], [[Völkermarkt]] # [[Zámok Hallegg]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Zámok Harbach]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Hrad Hardegg]], [[Liebenfels]] # [[Hrad Hartneidstein]], [[St. Andrä]] # [[Hrad Hohenburg]], zrúcanina, [[Lurnfeld]] # [[Zámok Hohenstein]], [[Liebenfels]] # [[Hrad Hochkraig]], [[Frauenstein]] # [[Hrad Hochosterwitz]], [[St. Georgen am Längsee]] # [[Hrad Hochwart]], zrúcanina, [[Velden am Wörther See]] # [[Hrad Hollenburg]], [[Köttmannsdorf]] # [[Hrad Hornburg]], [[Klein St. Paul]] # [[Zámok Krastowitz]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Hrad Landskron]], [[Villach]] # [[Zámok Leonstain]], [[Pörtschach am Wörther See]] # [[Hrad Leonstein]], zrúcanina, [[Pörtschach am Wörther See]] # [[Hrad Liebenfels]], [[Liebenfels]] # [[Hrad Liemberg]], [[Liebenfels]] # [[Zámok Mageregg]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Hrad Mannsberg]], [[Kappel am Krappfeld]] # [[Zámok Maria-Loretto]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Zámok Meiselberg]], [[Maria Saal]] # [[Zámok Neuhaus]], [[Neuhaus]] # [[Hrad Ortenburg]], zrúcanina, [[Baldramsdorf]] # [[Hrad Petersberg]], [[Friesach]] # [[Zámok Pitzelstätten]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Zámok Pöckstein]], [[Straßburg (Korutánsko)|Straßburg]] # [[Zámok Porcia]], [[Spittal an der Drau]] # [[Hrad Rabenstein]], [[St. Paul im Lavanttal]] # [[Zámok Reifnitz]], [[Maria Wörth]] # [[Zámok Rosegg]], [[Rosegg]] # [[Zámok Rosenbichl]], [[Liebenfels]] # [[Zámok Rosenegg]], [[Ebenthal]] # [[Zámok Rottenstein]], [[St. Georgen am Längsee]] # [[Zámok St. Georgen am Sandhof]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Zámok Seltenheim]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Hrad Sommeregg]], [[Seeboden]] # [[Zámok Straßburg]], [[Straßburg (Korutánsko)|Straßburg]] # [[Zámok Tanzenberg]], [[St. Veit an der Glan]] # [[Zámok Tentschach]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Zámok Velden]], [[Velden am Wörther See]] # [[Hrad Waisenberg]], [[Völkermarkt]] # [[Zámok Waldenstein]], [[Bad St. Leonhard im Lavanttal]] # [[Hrad Weißenegg]], [[Ruden]] # [[Zámok Welzenegg]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] # [[Zámok Wernberg]], [[Wernberg]] # [[Hrad Wildenstein]], [[Gallizien]] # [[Zámok Wolfsberg]], [[Wolfsberg]] # [[Zámok Zigguln]], [[Klagenfurt am Wörthersee]] == [[Salzbursko]] == [[File:Salzburg Wappen.svg|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Salzbursko]] # [[Zámok Aigen]], [[Salzburg]] # [[Zámok Anif]], Salzburg # [[Zámok Arenberg]], Salzburg # [[Zámok Elsenheim]], Salzburg # [[Zámok Emsburg]], Salzburg # [[Zámok Emslieb]], Salzburg # [[Zámok Farmach]], [[Saalfelden am Steinernen Meer]] # [[Hrad Finstergrün]], [[Ramingstein]] # [[Zámok Fischhorn]], [[Bruck an der Großglocknerstraße]] # [[Zámok Freisaal]], Salzburg # [[Zámok Fronburg]], [[Salzburg]] # [[Zámok Fuschl]], [[Fuschl am See]] # [[Zámok Glanegg]], [[Grödig]] # [[Zámok Goldegg]], [[Goldegg]] # [[Zámok Goldenstein]], [[Elsbethen]] # [[Hrad Golling]], [[Golling an der Salzach]] # [[Zámok Haunsperg]], [[Oberalm]] # [[Zámok Hellbrunn]], Salzburg # [[Zámok Herrnau]], Salzburg # [[Zámok Heuberg]], [[Bruck an der Glocknerstraße]] # [[Hrad Hohensalzburg]], Salzburg # [[Hrad Hohenwerfen]], [[Werfen]] # [[Zámok Höch]], [[Flachau]] # [[Zámok Hüttenstein]], [[Sankt Gilgen]] # [[Zámok Johannesschlössl]], Salzburg # [[Zámok Klessheim]], [[Wals-Siezenheim]] # [[Zámok Leopoldskron]], Salzburg # [[Zámok Lichtenau]], [[Stuhlfelden]] # [[Zámok Lichtenberg]], [[Saalfelden am Steinernen Meer]] # [[Hrad Lichtentann]], [[Henndorf am Wallersee]] # [[Zámok Mattsee]], [[Mattsee]] # [[Hrad Mauterndorf]], [[Mauterndorf]] # [[Zámok Mirabell]], Salzburg # [[Zámok Mittersill]], [[Mittersill]] # [[Zámok Moosham]], [[Unternberg]] # [[Zámok Neudegg]], Salzburg # [[Zámok Neuhaus]], Salzburg # [[Hrad Plainburg]], [[Großgmain]] # [[Zámok Prielau]], [[Maishofen]] # [[Zámok Rauchenbichlerhof]], Salzburg # [[Zámok Ritzen]], [[Saalfelden am Steinernen Meer]] # [[Zámok Robinighof]], Salzburg # [[Zámok Rosenberg]], [[Zell am See]] # [[Zámok Seeburg]], [[Seekirchen am Wallersee]] # [[Zámok Schernberg]], [[Schwarzach]] # [[Zámok Söllheim]], [[Hallwang]] # [[Zámok Ursprung]], [[Elixhausen]] # [[Zámok Urstein]], [[Puch bei Hallein]] # [[Hrad Wartenfels]], [[Thalgau]] == [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] == [[File:Steiermark Wappen.svg|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Štajersko]] # [[Zámok Alt-Kainach]], [[Bärnbach]] # [[Hrad Altschielleiten)]], [[Stubenberg]] # [[Hrad Deutschlandsberg]], [[Deutschlandsberg]] # [[Zámok Dornhofen]], [[Hart-Purgstall]] # [[Hrad Dürnstein]], zrúcanina [[Dürnstein in der Steiermark]] # [[Zámok Eggenberg]], [[Graz]] # [[Hrad Ehrenfels]], [[Sankt Radegund bei Graz]] # [[Zámok Ehrenhausen]], [[Ehrenhausen]] # [[Hrad Eppenstein]], [[Eppenstein]] # [[Zámok Feistritz (Ilz)]], [[Ilz]] # [[Zámok Feistritz (Mürz)]], [[Langenwang]] # [[Zámok Festenburg]], [[Vorau]] # [[Hrad Frauenburg]], [[Unzmarkt-Frauenburg]] # [[Zámok Freiberg]], [[Gleisdorf]] # [[Hrad Gallenstein)]], [[St. Gallen]] # [[Zámok Gasselberg]], [[Krottendorf-Gaisfeld]] # [[Hrad Gösting]], [[Graz|Gösting]] # [[Zámok Hainfeld]], [[Leitersdorf im Raabtal]] # [[Zámok Hartberg]], [[Hartberg]] # [[Zámok Herberstein]], [[Stubenberg (Rakúsko)|Stubenberg]] # [[Zámok Hollenegg]], [[Deutschlandsberg]] # [[Zámok Kapfenstein]], [[Kapfenstein]] # [[Zámok Kassegg]], [[Landl|Großreifling]] # [[Hrad Klingenstein]], [[Salla]] # [[Hrad Kornberg)]], [[Kornberg bei Riegersburg]] # [[Hrad Landskron]], [[Bruck an der Mur]] # [[Zámok Laubegg]], [[Ragnitz]] # [[Zámok Mürzsteg)]], [[Mürzsteg]] # [[Hrad Neuberg]], [[Hartberg]] # [[Hrad Neuhaus]], [[Stubenberg (Rakúsko)|Stubenberg]] # [[Hrad Oberkapfenberg]], [[Kapfenberg]] # [[Zámok Obermayerhofen)]], [[Sebersdorf]] # [[Zámok Obermurau]], [[Murau]] # [[Hrad Puxerloch]], [[Frojach-Katsch]] # [[Hrad Rabenstein]], [[Frohnleiten]] # [[Zámok Retzhof]], [[Wagna]] # [[Hrad Riegersburg]], [[Riegersburg]] # [[Zámok Rohr]], [[Ragnitz]] # [[Zámok Seggau]], [[Seggauberg]] # [[Hrad Schachenstein]], [[Bruck an der Mur]] # [[Zámok Schielleiten]], [[Stubenberg]] # [[Hrad Schmirnberg]], [[Schloßberg]] # [[Zámok Schrattenberg]], [[Scheifling]] # [[Zámok Spielberg]], [[Spielberg bei Knittelfeld]] # [[Hrad Strechau]], [[Lassing]] # [[Zámok Stubenberg]], [[Stubenberg (Rakúsko)|Stubenberg]] # [[Zámok St. Veiter]], [[Graz]] # [[Hrad Thalberg]], [[Schlag bei Thalberg]] # [[Zámok Thörl]], [[Thörl]] # [[Zámok Trautenfels]], [[Pürgg-Trautenfels]] # [[Hrad Waxenegg]], [[Naintsch]] # [[Hrad Wolkenstein]], [[Wörschach]] == [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]] == [[Súbor:Tyrol CoA.png|thumb|Erb spolkovej krajiny Tirolsko]] # [[Zámok Ambras]], [[Innsbruck]] # [[Zámok Anras]], [[Anras]] # [[Hrad Berneck]], [[Kauns]] # [[Zámok Bidenegg]], [[Fließ]] # [[Zámok Bruck]], [[Lienz]] # [[Hrad Ehrenberg (Reutte)|Hrad Ehrebnberg]], zrúcanina, [[Reutte (obec)|Reutte]] # [[Zámok Freundsberg]], [[Schwaz]] # [[Hrad Heinfels]], [[Heinfels]] # [[Hofburg (Innsbruck)|Hofburg]], [[Innsbruck]] # [[Zámok Hohenstaffing]], [[Kufstein]] # [[Hrad Kropfsberg]], zrúcanina, [[Reith im Alpbachtal|St. Gertraudi]] # [[Hrad Kufstein]], [[Kufstein]] # [[Hrad Laudegg]], zrúcanina, [[Ladis]] # [[Zámok Lebenberg]], [[Kitzbühel]] # [[Hrad Lichtenwerth]], [[Münster (Rakúsko)|Münster]] # [[Hrad Naudersberg]], [[Nauders]] # [[Hrad Rabenstein]], zrúcanina, [[Virgen]] # [[Hrad Schrofenstein]], [[Stanz bei Landeck]] # [[Hrad Thierberg]], zrúcanina, [[Kufstein]] # [[Zámok Tratzberg]], [[Stans (Tirolsko)|Stans]] # [[Hrad Vilsegg]], [[Vils]] # [[Zámok Wagrain (Ebbs)|Zámok Wagrain]], [[Ebbs]] # [[Zámok Wiesberg]], [[Tobadill]] == [[Vorarlbersko]] == [[File:Vorarlberg CoA.svg|thumb|upright|Erb spolkovej krajiny Vorarlbersko]] # [[Hrad Alt-Ems]], [[Hohenems]] # [[Zámok Gayenhofen]], [[Bludenz]] # [[Hrad Hohenbregenz]], [[Bregenz]] # [[Zámok Hohenems]], [[Hohenems]] # [[Zámok Hofen]], [[Lochau]] # [[Hrad Jagdberg]], zrúcanina, [[Schlins]] # [[Zámok Junker-Jonas]], [[Götzis]] # [[Zámok Mittelweiherburg]], vodný zámok, [[Hard]] # [[Hrad Neu-Ems]], [[Hohenems]] # [[Hrad Neu-Montfort]], zrúcanina, [[Götzis]] # [[Hrad Ramschwag]], zrúcanina, [[Nenzing]] # [[Hrad Rosenegg]], [[Bürs]] # [[Hrad Schattenburg]], [[Feldkirch]] # [[Hrad Sigberg]], [[Göfis]] # [[Zámok Sonderberg]], [[Götzis]] # [[Hrad Sonnenberg]], [[Nüziders]] # [[Hrad Tosters]], zrúcanina, [[Feldkirch|Feldkirch-Tosters]] == [[Viedeň]] == [[Súbor:Wien 3 Wappen.svg|thumb|Erb spolkového hlavného mesta Viedne]] # [[Zámok Alterlaa]], [[Liesing]] # [[Zámok Altmannsdorf]], [[Meidling]] # [[Belvedér (Viedeň)|Belvedér]], [[Landstraße]] # [[Zámok Essling]], [[Donaustadt|Essling]] # [[Zámok Geymüller]], [[Währing]] # [[Zámok Hermesvilla]], [[Hietzing|Lainzer Tiergarten]] # [[Zámok Hetzendorf]], [[Meidling]] # [[Zámok Hirschstetten]], [[Donaustadt|Hirschstetten]] # [[Hofburg (Viedeň)|Hofburg]], [[Innere Stadt]] # [[Zámok Hofmannsthal]], [[Liesing]] # [[Zámok Kaiserebersdorf]], [[Simmering]] # [[Zámok Laudon]], [[Penzing (Viedeň)|Hadersdorf]] # [[Hrad na Leopoldsbergu]], [[Döbling|Leopoldsberg]] # [[Zámok Liesing]], [[Liesing]] # [[Zámok Miller-von-Aichholz]], [[Penzing|Hütteldorf]] # [[Zámok Neugebäude]], [[Simmering]] # [[Zámok Neuwaldegg]], [[Hernals]] # [[Zámok Pötzleinsdorf]], [[Währing]] # [[Zámok Rodaun]], [[Liesing]] # [[Zámok Schönbrunn]], [[Hietzing]] # [[Zámok Springer]], [[Meidling]] # [[Zámok Süßenbrunn]], [[Donaustadt]] # [[Zámok Wilhelminenberg]], [[Ottakring]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Treaty of Paris, 1783}} == Externé odkazy == * [http://www.burgen-austria.Com/main.asp Podrobné zoznam rakúskych hradov a zámkov, ako aj viedenské mestské paláce, prehľad o ohrozených objektoch] * [http://www.burgenkunde.at Zoznam rakúskych hradov a zámkov] * [http://www.burgenseite.com/ Popis rakúskych hradov a zrúcanín] * [http://www.burgen-austria.com Popis rakúskych hradov a zámkov] == Zdroj == {{Preklad|cs|Seznam hradů a zámků v Rakousku|5389106}} [[Kategória:Hrady a zámky v Rakúsku| ]] [[Kategória:Rakúske zoznamy|Hrady a zámky]] 46bchh0keptndtp13ka9vru79gniy3l 2 329593 7415126 7249878 2022-07-23T09:39:02Z Midnight Runner 48168 /* Biológia */ wikitext text/x-wiki ===Šablóny=== {{col-begin}} {{col-break}} <small> *[[Šablóna:Akon]] *[[Šablóna:Alfa Romeo]] *[[Šablóna:Avon]] *[[Šablóna:Basshunter]] *[[Šablóna:BF Goodrich]] *[[Šablóna:Bruce Springsteen]] *[[Šablóna:Bryan Adams]] *[[Šablóna:Continental]] *[[Šablóna:Daft Punk]] *[[Šablóna:Dunlop]] *[[Šablóna:Eminem]] *[[Šablóna:Falken]] *[[Šablóna:Firestone]] *[[Šablóna:Foo Fighters]] *[[Šablóna:Goodyear]] *[[Šablóna:Guns N’ Roses]] *[[Šablóna:Infobox album]] *[[Šablóna:Infobox automobilový motor]] *[[Šablóna:Infobox cyklistický pretek]] *[[Šablóna:Infobox cyklistický tím]] *[[Šablóna:Infobox Diskografia umelca]] *[[Šablóna:Infobox formát súboru]] *[[Šablóna:Infobox Jazdec MS v rely]] *[[Šablóna:Infobox Mobilný telefón]] *[[Šablóna:Infobox model gitary]] *[[Šablóna:Infobox motocykel]] *[[Šablóna:Kiss (skupina)]] *[[Šablóna:Kumho]] *[[Šablóna:Majstrovstvá sveta v rely]] *[[Šablóna:Midnight Oil]] *[[Šablóna:Nickelback]] *[[Šablóna:Nightwish]] *[[Šablóna:OutKast]] *[[Šablóna:Papa Roach]] *[[Šablóna:Paul van Dyk]] *[[Šablóna:Pendulum]] *[[Šablóna:Piestové spaľovacie motory]] *[[Šablóna:R.E.M.]] *[[Šablóna:Red Hot Chili Peppers]] *[[Šablóna:Rise Against]] *[[Šablóna:Rob Zombie]] *[[Šablóna:Roxette]] *[[Šablóna:Scorpions]] *[[Šablóna:Single]] *[[Šablóna:Slayer]] *[[Šablóna:System of a Down]] *[[Šablóna:Taio Cruz]] *[[Šablóna:Techno]] *[[Šablóna:The Chemical Brothers]] *[[Šablóna:The Killers]] *[[Šablóna:The Police]] *[[Šablóna:The Prodigy]] *[[Šablóna:Toyo]] *[[Šablóna:Turistická značka]] *[[Šablóna:Yokohama]]</small> ===Geografia, geológia, sídla, stavby=== <small> *[[Abbotsford]] *[[Aconcagua]] *[[Andrejcová (vrch)|Andrejcová]] *[[Aspen]] *[[Atigun Pass]] *[[Autodróm Most]] *[[Batizovské vodopády]] *[[Beverly Hills]] *[[Bezpečnostný prepad]] *[[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] *[[Brooks]] *[[Burnaby (mesto)|Burnaby]] *[[Bystré sedlo (Vysoké Tatry)|Bystré sedlo]] *[[Calgary International Airport]] *[[Cesta III. triedy 3227 (Slovensko)|Cesta III. triedy 53614]] *[[Cesta Yungas]] *[[Col du Grand Colombier]] *[[Čierne pleso (Batizovská dolina)|Čierne pleso]] *[[Dobšinský kopec]] *[[Dolina Veľkej hučavy]] *[[E-Werk]] *[[Ennis (Montana)|Ennis]] *[[Eureka Tower]] *[[Fontan]] *[[Furkajoch]] *[[Geravy]] *[[Glac]] *[[Glacier National Park (Kanada)|Glacier National Park]] *[[Great Blue Hole]] *[[Hanna (Alberta)|Hanna]] *[[Hartwall-areena]] *[[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] *[[Humphreys Peak]] *[[Hviezdoslavov vodopád]] *[[Châteauneuf-d’Entraunes]] *[[Ii]] *[[Jamské pleso]] *[[Kamloops]] *[[Kanada]] *[[Kirkenes]] *[[Kranjska Gora]] *[[Kyseľ (tiesňava)|Kyseľ]] *[[Ladožské jazero]] *[[Lake Pontchartrain Causeway]] *[[Lanslebourg-Mont-Cenis]] *[[Lanslevillard]] *[[Leluchów]] *[[Le Monêtier-les-Bains]] *[[Los Angeles County]] *[[Memmingen]] *[[Mlynická dolina]] *[[Monticello Dam]] *[[Monument Valley]] *[[Moskenesøy]] *[[Mount Assiniboine]] *[[Mount Elbert]] *[[Mount Fairweather]] *[[Mount Panorama Circuit]] *[[Mount Robson]] *[[Mount Shuksan]] *[[Murchisonove vodopády]] *[[Národná prírodná rezervácia Kôprová dolina]] *[[Národná prírodná rezervácia Stratená]] *[[Národná prírodná rezervácia Uhlištiatka]] *[[Národný park Iguazú]] *[[New Ulm (Minnesota)|New Ulm]] *[[Okrúhle pleso]] *[[Orange County (Kalifornia)|Orange County]] *[[Ouray County]] *[[Park Avenue]] *[[Passo dello Stelvio]] *[[Piecky]] *[[Pikes Peak]] *[[Podlesok]] *[[Priehyba (sedlo v Kráľovohoľských Tatrách)|Priehyba]] *[[Prielom Hornádu]] *[[Prince George]] *[[Prudhoe Bay]] *[[Quake Lake]] *[[Saint-Jacques-en-Valgodemard]] *[[Saskatoon]] *[[Scandinavium]] *[[Sedlo pod Ostrvou]] *[[Sedlo pod Svišťovkou]] *[[Severomujský tunel]] *[[Siklawa]] *[[Sokolia dolina]] *[[Spišsko-gemerský kras]] *[[Stadium Australia]] *[[Stavanger]] *[[Stoney Creek Bridge]] *[[Stratenská dolina]] *[[Suchá Belá]] *[[Štôlska dolina]] *[[Tahoe]] *[[Tatranská magistrála]] *[[Tatranský národný park]] *[[Tibbitt Lake]] *[[Timmelsjoch]] *[[Tomášovský výhľad]] *[[Truckee]] *[[Tunel pod Dielikom]] *[[Tunel Vyšné Hágy]] *[[Vajanského vodopád]] *[[Vernárska tiesňava]] *[[Washington (štát USA)|Washington]] *[[Vodopád Skok]] *[[Vyšné Hágy]] *[[Wodogrzmoty Mickiewicza]] *[[Západné Nórsko]] *[[Zejmarská roklina]] *[[Zelené pleso]] </small> ===Letectvo=== <small> *[[AgustaWestland AW109]] *[[Airbus A330 MRTT]] *[[Antonov An-225]] *[[Bell Boeing V-22 Osprey]] *[[Bell Helicopter]] *[[Boeing CH-47 Chinook]] *[[Boeing E-3 Sentry]] *[[Boeing KC-135 Stratotanker]] *[[Eurocopter]] *[[Eurocopter Fennec]] *[[Eurofighter Typhoon]] *[[Let Germanwings 9525]] *[[Lockheed C-5 Galaxy]] *[[Lockheed Martin F-35 Lightning II]] *[[Maximálna vzletová hmotnosť]] *[[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] *[[Nákladné lietadlo]] *[[Northrop Grumman E-2 Hawkeye]] *[[Prídavné spaľovanie]] *[[SEPECAT Jaguar]] *[[Sikorsky CH-53E Super Stallion]] *[[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] *[[Turbohriadeľový motor]] *[[Turboventilátorový motor]] *[[Turbomeca Arrius]] </small> ===Hudba=== ====Hudobné skupiny a umelci==== <small> *[[1200 Micrograms]] *[[2 Unlimited]] *[[30 Seconds to Mars]] *[[311 (skupina)|311]] *[[3OH!3]] *[[3 Doors Down]] *[[4 Clubbers]] *[[88 Fingers Louie]] *[[A Flock of Seagulls]] *[[Abandon All Ships]] *[[Above & Beyond]] *[[Adam F]] *[[Afrojack]] *[[Afroman]] *[[Al Bano & Romina Power]] *[[Alberto Ingo Hauss]] *[[Alcazar (skupina)|Alcazar]] *[[Alice DeeJay]] *[[Alien Ant Farm]] *[[Alkaline Trio]] *[[Alesso]] *[[Alex Clare]] *[[Alex Gaudino]] *[[Alex Christensen]] *[[Alesha Dixon]] *[[American Hi-Fi]] *[[Andrew Roachford]] *[[Andrew Wyatt]] *[[Andy C]] *[[Angelspit]] *[[Aphrodite (DJ)|Aphrodite]] *[[Apollo 440]] *[[Aqua (hudobná skupina)|Aqua]] *[[Aquasky]] *[[Arma Angelus]] *[[Army of Lovers]] *[[ASAP Rocky]] *[[Asian Dub Foundation]] *[[Asking Alexandria]] *[[Atomic Kitten]] *[[Audioslave]] *[[Autechre]] *[[Avicii]] *[[Ayah Marar]] *[[B.o.B.]] *[[B-complex]] *[[B-Real]] *[[Baauer]] *[[Bad Boys Blue]] *[[Bad Company (drum and bassová skupina)|Bad Company]] *[[Bad Meets Evil]] *[[Bad Religion]] *[[Bag Raiders]] *[[Bachman–Turner Overdrive]] *[[Bakermat]] *[[Baltimora]] *[[Baxter]] *[[Baracuda]] *[[Beastie Boys]] *[[Ben Mount]] *[[Benassi Bros.]] *[[Benny Benassi]] *[[Billy Gibbons]] *[[Billy Idol]] *[[Binary Finary]] *[[Black Sun Empire]] *[[blink-182]] *[[Blondie (skupina)|Blondie]] *[[Bloodhound Gang]] *[[Blue Stahli]] *[[Blur]] *[[Bob Marley and the Wailers]] *[[Bob Seger]] *[[Bob Sinclar]] *[[Bomfunk MC’s]] *[[Bono Vox]] *[[Boston (hudobná skupina)|Boston]] *[[Brandon Flowers]] *[[Brandon Kroeger]] *[[Bread]] *[[Breaking Benjamin]] *[[Breathe Carolina]] *[[Bronski Beat]] *[[Brookes Brothers]] *[[Buraka Som Sistema]] *[[Busta Rhymes]] *[[Caesars]] *[[Calvin Harris]] *[[Calyx]] *[[Camo & Krooked]] *[[Camouflage]] *[[Capital Cities]] *[[Carl Cox]] *[[Celldweller]] *[[Concord Dawn]] *[[Contiez]] *[[Coolio]] *[[Cosmic Gate]] *[[Counterstrike]] *[[Crash Test Dummies]] *[[Crazy Town]] *[[Creedence Clearwater Revival]] *[[Creed]] *[[Cris Cab]] *[[Crookers]] *[[Crowded House]] *[[Crystal Waters]] *[[Culture Club]] *[[Current Value]] *[[Cutting Crew]] *[[Cyantific]] *[[Cypress Hill]] *[[D.Kay]] *[[Daft Punk]] *[[Damian Marley]] *[[Daniel Adair]] *[[Daniel Powter]] *[[Danny Byrd]] *[[Danny Wheeler]] *[[Dario G]] *[[Darius & Finlay]] *[[Darkest Hour]] *[[Darren Styles]] *[[Darude]] *[[Daughtry]] *[[David Tavaré]] *[[DC Breaks]] *[[DCUP]] *[[Deadmau5]] *[[Deee-Lite]] *[[Deekline]] *[[Deep Blue Something]] *[[Deftones]] *[[Desireless]] *[[Deutsch-Amerikanische Freundschaft]] *[[Dexys Midnight Runners]] *[[Diane Charlemagne]] *[[Dick Dale]] *[[Die Krupps]] *[[Dio]] *[[Dirty South]] *[[Disco Ensemble]] *[[Disturbed]] *[[DJ BoBo]] *[[DJ Fresh]] *[[DJ Hazard]] *[[DJ Hype]] *[[DJ Muggs]] *[[DJ Paul Elstak]] *[[DJ Scot Project]] *[[DJ SS]] *[[DJ Tiësto]] *[[DJ Zinc]] *[[DMX]] *[[Does It Offend You, Yeah?]] *[[Dr. Dre]] *[[Dragonette]] *[[Drumsound & Bassline Smith]] *[[Dub Incorporation]] *[[Duck Sauce]] *[[Dune]] *[[E-Type]] *[[E-Z Rollers]] *[[Eamon]] *[[Ed Solo]] *[[Eddy Grant]] *[[Edward Maya]] *[[Edwin Starr]] *[[Edwyn Collins]] *[[Echosmith]] *[[Eiffel 65]] *[[Ellie Goulding]] *[[Elton John]] *[[Emalkay]] *[[Eminem]] *[[Empire of the Sun]] *[[Enduser]] *[[Enigma (hudobný projekt)|Enigma]] *[[Enter Shikari]] *[[Era]] *[[Eric Prydz]] *[[Eros Ramazzotti]] *[[Etta James]] *[[Evol Intent]] *[[Example]] *[[Excision]] *[[F. R. David]] *[[Faithless]] *[[Fall Out Boy]] *[[Fancy]] *[[Far East Movement]] *[[Fats Waller]] *[[Fine Young Cannibals]] *[[Flip & Fill]] *[[Flipsyde]] *[[Florence and the Machine]] *[[Flo Rida]] *[[Fonzerelli]] *[[Fools Garden]] *[[Forbidden Society]] *[[Foreign Beggars]] *[[Foreigner]] *[[Foster the People]] *[[Fox Stevenson]] *[[Fox the Fox]] *[[Frankie Knuckles]] *[[Fred V & Grafix]] *[[Freestylers]] *[[From First to Last]] *[[Future Prophecies]] *[[Futurebound]] *[[G-Unit]] *[[Gala (speváčka)|Gala]] *[[Game (reper)|Game]] *[[Garbage]] *[[Gareth Greenall]] *[[Gareth McGrillen]] *[[Gazebo]] *[[Gebroeders Ko]] *[[George Benson]] *[[Global Deejays]] *[[GMS]] *[[Gnarls Barkley]] *[[Godsmack]] *[[Goldie]] *[[Goo Goo Dolls]] *[[Gridlok]] *[[Guru Josh]] *[[Gym Class Heroes]] *[[H. P. Baxxter]] *[[Haddaway]] *[[Hadouken!]] *[[Haim]] *[[Hall & Oates]] *[[Hardfloor]] *[[Hardwell]] *[[Heart]] *[[Heatbeat]] *[[Heavy D]] *[[Hesher]] *[[High Contrast]] *[[Hinder]] *[[Hive (DJ)|Hive]] *[[Hixxy]] *[[Hot Chocolate]] *[[Charly Lownoise & Mental Theo]] *[[Chase & Status]] *[[Cher (speváčka)|Cher]] *[[Chesney Hawkes]] *[[Chet Baker]] *[[Chevelle]] *[[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]] *[[Chris Rea]] *[[Chris Willis]] *[[Chuck Garric]] *[[I See Stars]] *[[Ian Carey]] *[[Ian Pooley]] *[[Icona Pop]] *[[Ill.Skillz]] *[[In Flames]] *[[Incubus (hudobná skupina)|Incubus]] *[[Indila]] *[[Ini Kamoze]] *[[Inna]] *[[Inner Circle]] *[[Insolence]] *[[Iron Butterfly]] *[[Iyaz]] *[[J Majik]] *[[Jack Antonoff]] *[[Jakarta (DJ)|Jakatra]] *[[Jam & Spoon]] *[[James Arthur]] *[[Jane's Addiction]] *[[Jason Derulo]] *[[Jay-Z]] *[[Jeff Lynne]] *[[Jefferson Airplane]] *[[Jens Thele]] *[[Jerry Cantrell]] *[[Jess Glynne]] *[[Jimmy Eat World]] *[[Jive Bunny and the Mastermixers]] *[[Joe Cocker]] *[[Joe Principe]] *[[John B]] *[[John Farnham]] *[[John Legend]] *[[John Newman]] *[[John O’Callaghan]] *[[John Parr]] *[[Journey]] *[[Juan Atkins]] *[[Jungle Drummer]] *[[Junior Senior]] *[[Junkie XL]] *[[Juno Reactor]] *[[Justice]] *[[Kanye West]] *[[Kardinal Offishall]] *[[Karnivool]] *[[Kaskade]] *[[Kate Ryan]] *[[Katrina and the Waves]] *[[Keane]] *[[Kelly Clarkson]] *[[Kevin Saunderson]] *[[Kid Cudi]] *[[Kid Rock]] *[[Kings of Leon]] *[[Kirsty Hawkshaw]] *[[KJ Sawka]] *[[Klaas (DJ)|Klaas]] *[[Klute]] *[[KMFDM]] *[[Knife Party]] *[[Konflict]] *[[Kool & the Gang]] *[[Korn (metalová skupina)|KoЯn]] *[[Kosheen]] *[[Kraan]] *[[Kraddy]] *[[Kwabs]] *[[La Bouche]]´ *[[La Roux]] *[[Labrinth]] *[[Las Ketchup]] *[[Laurent Wolf]] *[[LCD Soundsystem]] *[[Leland Sklar]] *[[Leningrad Cowboys]] *[[Lenny Kravitz]] *[[Liam Howlett]] *[[Lighthouse Family]] *[[Lil Jon]] *[[Liquido]] *[[LMFAO]] *[[Loadstar]] *[[Logistics]] *[[London Elektricity]] *[[Londonbeat]] *[[LTJ Bukem]] *[[M People]] *[[Macklemore]] *[[Madcon]] *[[Madness]] *[[Magic!]] *[[Makoto]] *[[Manowar]] *[[Marc Trauner]] *[[Marco V]] *[[Mark Breeze]] *[[Mark Ronson]] *[[Markus Schulz]] *[[Martin Garrix]] *[[Martin Solveig]] *[[Marusha]] *[[Massive Attack]] *[[Matchbox Twenty]] *[[Matrix (hudobník)|Matrix]] *[[Matrix & Futurebound]] *[[Matt Schwartz]] *[[Matthew Bellamy]] *[[Mauro Picotto]] *[[Max Farenthide]] *[[Maxim Reality]] *[[Maximum the Hormone]] *[[Me & My]] *[[Medial Banana]] *[[Men at Work]] *[[Metrik]] *[[MGMT]] *[[Midnight Oil]] *[[Michael Mind]] *[[Michael Simon]] *[[Michel Teló]] *[[Mika]] *[[Mike + the Mechanics]] *[[Mike Kroeger]] *[[Mike Starr]] *[[Milky Chance]] *[[Mitch Guindon]] *[[Mo-Do]] *[[Modestep]] *[[Modjo]] *[[Morcheeba]] *[[Mory Kanté]] *[[Ms. Dynamite]] *[[Mt Eden]] *[[Muffler]] *[[Muse]] *[[Myles Heskett]] *[[N.W.A.]] *[[Nanna Bryndís Hilmarsdóttir]] *[[Nate Dogg]] *[[Nazareth (skupina)|Nazareth]] *[[Neil Sedaka]] *[[Nelly]] *[[Nero (hudobná skupina)|Nero]] *[[Netsky]] *[[New Order]] *[[New Radicals]] *[[Newton (skupina)|Newton]] *[[Nickelback]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Nicky Romero]] *[[No Mercy]] *[[Norma Jean]] *[[Norman Cook]] *[[Of Monsters and Men]] *[[OMC]] *[[OneRepublic]] *[[Ontronik Khachaturian]] *[[Orchestral Manoeuvres in the Dark]] *[[Ottawan]] *[[Otto Knows]] *[[Out Hud]] *[[OutKast]] *[[Owl City]] *[[Oxymoron (skupina)|Oxymoron]] *[[P.O.D.]] *[[Pakito]] *[[Paramore]] *[[Parov Stelar]] *[[Paul Johnson (hudobník)|Paul Johnson]] *[[Paul Kodish]] *[[Paul Oakenfold]] *[[Peter Svensson]] *[[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]] *[[Peredur ap Gwynedd]] *[[Phil Collins]] *[[Pitbull (reper)|Pitbull]] *[[Pitchshifter]] *[[Pnau]] *[[Porter Robinson]] *[[Portishead]] *[[Pretty Maids]] *[[Propellerheads]] *[[Psy (hudobník)|Psy]] *[[Public Enemy]] *[[Q Project]] *[[Queensrÿche]] *[[Rage Against the Machine]] *[[Ram Jam]] *[[Rameses B]] *[[Ratatat]] *[[Real McCoy]] *[[Reamonn]] *[[Rebel MC]] *[[Red Hot Chili Peppers]] *[[Rednex]] *[[Republica]] *[[Rex Brown]] *[[Rick J. Jordan]] *[[Rick Parashar]] *[[Rick Ross]] *[[Rick Rubin]] *[[Richard Marx]] *[[Rise Against]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Rita Ora]] *[[Rob Dougan]] *[[Rob Holliday]] *[[Rob Swire]] *[[Rob Zombie]] *[[Robert Miles]] *[[Robin Schulz]] *[[Rollz]] *[[Roni Size]] *[[Rregula]] *[[Rudimental]] *[[Run–D.M.C.]] *[[Rusko (hudobník)|Rusko]] *[[Ryan Lewis]] *[[Ryan Peake]] *[[Rybičky 48]] *[[Safri Duo]] *[[Sak Noel]] *[[Saliva]] *[[Sam Rivers]] *[[Samantha Fox]] *[[Sash!]] *[[Sasha]] *[[Scooter (skupina)|Scooter]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Scott Brown (DJ)|Scott Brown]] *[[Scott McKenzie]] *[[Sean Combs]] *[[Sean Paul]] *[[Secret Service]] *[[Seether]] *[[September (speváčka)|September]] *[[Shaggy]] *[[Shapeshifter]] *[[Showtek]] *[[Shy FX]] *[[Sidney Samson]] *[[Sigma (skupina)|Sigma]] *[[Ska-P]] *[[Skindred]] *[[Skinny Puppy]] *[[Skrillex]] *[[Skunk Anansie]] *[[SL2]] *[[Smash Mouth]] *[[Snoop Dogg]] *[[Soft Cell]] *[[Soul Asylum]] *[[Soulsister]] *[[Soundgarden]] *[[Spagna]] *[[Spandau Ballet]] *[[Spencer Chamberlain]] *[[Spiderbait]] *[[Spiller]] *[[Spin Doctors]] *[[Spor]] *[[Staind]] *[[Starship]] *[[State of Mind]] *[[Static-X]] *[[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] *[[Stereophonics]] *[[Steve Angello]] *[[Steve Aoki]] *[[Stevie Wonder]] *[[Sting]] *[[Stromae]] *[[Sub Focus]] *[[Sublime]] *[[Sum 41]] *[[Supafly]] *[[Supergrass]] *[[Survivor]] *[[Swedish House Mafia]] *[[t.A.T.u.]] *[[T.I.]] *[[Taio Cruz]] *[[Takura]] *[[Tal Bachman]] *[[Talamasca]] *[[Tangerine Dream]] *[[Tantrum Desire]] *[[TC]] *[[Ted Jensen]] *[[Teebee]] *[[Tenor Fly]] *[[Tim Commerford]] *[[Tim McIlrath]] *[[Tinchy Stryder]] *[[Tinie Tempah]] *[[The 45 King]] *[[The Black Eyed Peas]] *[[The Cars]] *[[The Cat Empire]] *[[The Connells]] *[[The Cranberries]] *[[The Crystal Method]] *[[The Flirts]] *[[The Hooters]] *[[The Human League]] *[[The Chemical Brothers]] *[[The J. Geils Band]] *[[The Killers]] *[[The KLF]] *[[The Lemonheads]] *[[The Presidents of the United States of America]] *[[The Pretenders]] *[[The Proclaimers]] *[[The Qemists]] *[[The Rembrandts]] *[[The Roots]] *[[The Unguided]] *[[The Upbeats]] *[[The Vines]] *[[The White Stripes]] *[[Theory of a Deadman]] *[[Third Eye Blind]] *[[Todd Mohney]] *[[Tom Morello]] *[[Train]] *[[Trans-X]] *[[Trentemøller]] *[[Two Steps from Hell]] *[[U96]] *[[Undercover]] *[[Underoath]] *[[Underworld (skupina)|Underworld]] *[[Urban Cookie Collective]] *[[Utah Saints]] *[[Verona (skupina)|Verona]] *[[Victor Wooten]] *[[Wankelmut]] *[[Wickaman]] *[[Wilkinson]] *[[Woe, Is Me]] *[[Wu-Tang Clan]] *[[WWO]] *[[Xzibit]] *[[Years & Years]] *[[Yolanda Be Cool]] *[[Youngman]] *[[Yves Larock]] *[[Zack de la Rocha]] *[[Zach Blair]] *[[Zane Lowe]] *[[Zardonic]] *[[Zeds Dead]] *[[Zombie Nation]] *[[Zomboy]] *[[ZZ Top]]</small> ====Hudobné albumy, skladby, single, DVD==== <small> *„[[’74–’75]]“ *„[[(I’ll Never Be) Maria Magdalena]]“ *„[[(I Just) Died in Your Arms]]“ *''[[(pronounced ’lĕh-’nérd ’skin-’nérd)]]'' *„[[(You Gotta) Fight for Your Right (To Party!)]]“ *[[100% Pure Love]] *''[[2 (album, Netsky)|2]]'' *„[[2 Minutes to Midnight]]“ *„[[21 Guns]]“ *„[[21 Questions]]“ *''[[45 RPM]]'' *''[[4x4=12]]'' *„[[5 More Days ’Til Summer]]“ *''[[54 dole hlavou]]'' *„[[7 Seconds (singel)|7 Seconds]]“ *„[[99 Luftballons]]“ *„[[9pm (Till I Come)]]“ *''[[...and the Beat Goes On!]]'' *''[[A Day Without Rain]]'' *„[[A Girl Like You]]“ *''[[A Thousand Suns]]'' *„[[Abracadabra]]“ *[[Academy of Dance]] *„[[Ace of Spades]]“ *„[[Adiemus]]“ *''[[Adventures In Freestyle]]'' *„[[Aerials]]“ *„[[Africa (skladba)|Africa]]“ *„[[Africa (skladba Rose Laurens)|Africa]]“ *„[[Aiii Shot the DJ]]“ *„[[Airplanes]]“ *''[[All Eyez on Me]]'' *„[[All Fall Down]]“ *„[[All I Ever Wanted (Basshunter)|All I Ever Wanted]]“ *„[[All I Want (singel The Offspring)|All I Want]]“ *„[[All I Want for Christmas Is You]]“ *''[[All or Nothing]]'' *„[[All Summer Long]]“ *''[[Always Outnumbered, Never Outgunned]]'' *„[[Am I Wrong]]“ *„[[Amaranth]]“ *''[[American Idiot]]'' *„[[American Woman]]“ *„[[Anaconda (singel)|Anaconda]]“ *„[[Angie]]“ *„[[Animal Instinct]]“ *„[[Animals (singel Martina Garrixa)]]“ *„[[Animals (singel Nickelback)]]“ *[[Another Brick in the Wall]] *[[Another Planet / Voyager]] *[[ANThology]] *„[[Antidote]]“ *„[[Anybody Seen My Baby?]]“ *[[Appeal to Reason]] *„[[Are You Gonna Go My Way (singel)|Are You Gonna Go My Way]]“ *„[[Are You with Me]]“ *[[Around the World]] *„[[Around the World (La La La La La)]]“ *''[[Artpop]]'' *''[[A State of Trance 2011]]'' *[[Audience of One]] *''[[Away from the Sun]]'' *„[[B.Y.O.B.]]“ *„[[Baby When the Light]]“ *„[[Back 2 You / Still Grey]]“ *„[[Back to You]]“ *„[[Bad Boy]]“ *„[[Bad Boys]]“ *„[[Bad Day]]“ *„[[Bad to the Bone]]“ *„[[Bangarang (singel)|Bangarang]]“ *„[[Barbra Streisand (singel)|Barbra Streisand]]“ *„[[Beautiful Day]]“ *„[[Because of You]]“ *„[[Beds Are Burning]]“ *''[[Before the Storm]]'' *„[[Behind the Cow]]“ *„[[Believe (skladba Cher)|Believe]]“ *''[[Bengoro]]'' *„[[Benzin]]“ *„[[Better Off Alone]]“ *„[[Big in Japan]]“ *''[[Billion Dollar Gravy]]'' *„[[Bitter Sweet Symphony]]“ *„[[Black and Yellow]]“ *„[[Black Hole Sun]]“ *„[[Bless the Child]]“ *„[[Blitzkrieg Bop]]“ *„[[Block Rockin’ Beats]]“ *„[[Blood Sugar / Axle Grinder]]“ *''[[Blood Sugar Sex Magik]]'' *„[[Blue (Da Ba Dee)]]“ *''[[Blur (album)|Blur]]'' *„[[Bohemian Rhapsody]]“ *„[[Bongo Bong]]“ *„[[Born to Be Alive]]“ *„[[Born to Be Wild]]“ *[[Boten Anna]] *[[Bottoms Up]] *„[[Boulevard of Broken Dreams]]“ *„[[Breakfast at Tiffany’s]]“ *„[[Breaking the Habit]]“ *„[[Break On Through (To the Other Side)]]“ *„[[Break Your Heart]]“ *[[Breathe (Nickelback)|Breathe]] *„[[Breathe (The Prodigy)|Breathe]]“ *„[[Brimful of Asha]]“ *„[[Bring Me to Life]]“ *''[[Broadcast to the World]]'' *„[[Brother Louie]]“ *„[[Bumpy Ride]]“ *„[[Burn It Down (Linkin Park)|Burn It Down]]“ *„[[Burn It to the Ground]]“ *„[[Butterfly]]“ *„[[By the Way]]“ *„[[C U When U Get There]]“ *„[[California King Bed]]“ *„[[Call Me (skladba Blondie)|Call Me]]“ *„[[Call on Me]]“ *„[[Can't Hold Us]]“ *„[[Candle in the Wind 1997]]“ *„[[Castle Walls]]“ *„[[Ça plane pour moi]]“ *„[[Celebration (skladba Kool & the Gang)|Celebration]]“ *„[[Centerfold]]“ *„[[Cinema (Benny Benassi)|Cinema]]“ *„[[Civil War]]“ *„[[Cloud 9]]“ *„[[Club Can’t Handle Me]]“ *''[[Clubland X-Treme Hardcore (kompilácia)|Clubland X-Treme Hardcore]]'' *„[[Coconut Tree]]“ *„[[Cochise (singel)|Cochise]]“ *„[[Cold as Ice]]“ *„[[Comanchero]]“ *„[[Come & Get It]]“ *''[[Come with Us]]'' *„[[Coming Home]]“ *„[[Come as You Are]]“ *„[[Come Out and Play]]“ *„[[Commander (singel)|Commander]]“ *[[Connected]] *„[[Control]]“ *„[[Cotton Eye Joe]]“ *[[Crawling]] *„[[Crazy (Seal)|Crazy]]“ *„[[Crazy Crazy Nights]]“ *„[[Creep (singel Radiohead)|Creep]]“ *„[[Criminal]]“ *„[[Crush]]“ *„[[Cum On Feel the Noize]]“ *''[[Curb]]'' *[[Curb Tour]] *„[[Curb (skladba)|Curb]]“ *„[[Daddy DJ (singel)|Daddy DJ]]“ *„[[Dance with Somebody]]“ *„[[Dancing in the Dark]]“ *[[Dancing with Tears in My Eyes]] *„[[Dangerous]]“ *„[[Dani California]]“ *„[[Danza Kuduro]]“ *„[[Das Boot (skladba)|Das Boot]]“ *''[[Das Boot (album)|Das Boot]]'' *''[[Day & Age]]'' *„[[Day ’n’ Nite]]“ *„[[Demon Speeding]]“ *„[[Diamonds and Guns]]“ *„[[Die Young]]“ </small> {{col-break}} <small> *''[[Dig Your Own Hole]]'' *„[[Dimension]]“ *[[Disclaimer II]] *[[Diskografia Aviciiho]] *[[Diskografia Katy Perry]] *[[Diskografia Rise Against]] *[[Diskografia skupiny Linkin Park]] *[[Diskografia skupiny Nickelback]] *[[Diskografia skupiny Pendulum]] *[[Diskografia skupiny Scooter]] *''[[Do lesíčka na čekanou]]'' *„[[Doin' It Right]]“ *„[[Don’t Bring Me Down]]“ *„[[Don’t Cry]]“ *„[[Don’t Get Me Wrong]]“ *„[[Don’t Stop (Color on the Walls)]]“ *„[[Don’t Stop Me Now]]“ *„[[Don't Stop the Music]]“ *„[[Don’t Stop the Party]]“ *„[[Don’t Worry]]“ *„[[Don’t Worry, Be Happy]]“ *„[[Don’t You Want Me]]“ *„[[Don't You Worry Child]]“ *„[[Down (singel Jay Sean)|Down]]“ *„[[Down Under]]“ *„[[Dream On (singel Aerosmith)|Dream On]]“ *''[[Dreamland]]'' *„[[Dreams (singel The Cranberries)|Dreams]]“ *„[[Dreams (Will Come Alive)]]“ *„[[Drinking from the Bottle]]“ *„[[Drive (singel)|Drive]]“ *„[[Driving Home for Christmas]]“ *''[[Dual Shock]]'' *„[[Du hast]]“ *„[[Du hast den schönsten Arsch der Welt]]“ *„[[Dynamite]]“ *„[[E.T. (singel)|E.T.]]“ *„[[Ecuador (Sash!)|Ecuador]]“ *„[[Echoes in Rain]]“ *[[Elevation]] *''[[Eliminator]]'' *„[[End Credits]]“ *''[[Endgame (album)|Endgame]]'' *[[Endless Summer]] *„[[Endorphins]]“ *„[[End of All Hope]]“ *„[[Englishman in New York]]“ *„[[Enjoy the Silence]]“ *„[[Enola Gay (singel)|Enola Gay]]“ *„[[Enter Sandman]]“ *„[[Epic (singel Faith No More)|Epic]]“ *„[[Escape Velocity]]“ *„[[Every Breath You Take]]“ *„[[Every Morning]]“ *„[[Every Single Day]]“ *„[[Every You Every Me]]“ *„[[Everybody’s Changing]]“ *''[[Evolution (Paul van Dyk)|Evolution]]'' *„[[Ex’s & Oh’s]]“ *''[[Experience (album)|Experience]]'' *„[[Eye of the Tiger]]“ *„[[F.B.I. (singel)|F.B.I.]]“ *„[[Fable]]“ *„[[Fading Like a Flower (Every Time You Leave)]]“ *[[Faint]] *[[Fairytale Gone Bad]] *''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'' *[[Far Away]] *[[Far l’amore]] *„[[Far Far Away]]“ *„[[Faster Harder Scooter]]“ *„[[Fat Lip]]“ *„[[Feel the Love]]“ *„[[Feelin’ Way Too Damn Good]]“ *„[[Feuer frei!]]“ *„[[Figured You Out]]“ *„[[Fire (Scooter)|Fire]]“ *„[[Fireflies]]“ *„[[Firestarter (The Prodigy)|Firestarter]]“ *„[[Firestone (pieseň)|Firestone]]“ *„[[Flashlight]]“ *„[[Flat on the Floor]]“ *„[[Fly (Nickelback)|Fly]]“ *„[[Fly Away]]“ *„[[For an Angel]]“ *''[[For Lack of a Better Name]]'' *„[[Freaky Like Me]]“ *''[[Freedom (Akon)|Freedom]]'' *„[[Freestyler]]“ *„[[Fresh (skladba Kool & the Gang)|Fresh]]“ *„[[Friday I’m in Love]]“ *„[[Friends (Scooter)|Friends]]“ *„[[Friends Turbo]]“ *''[[Further]]'' *„[[G.D.F.R.]]“ *„[[Galvanize]]“ *„[[Games People Play]]“ *„[[Gangnam Style]]“ *„[[Gangsta’s Paradise]]“ *„[[Gangster Tripping]]“ *„[[Gentleman (singel)|Gentlaman]]“ *„[[Get Down on It]]“ *„[[Get Get Down]]“ *„[[Get Low]]“ *„[[Get Lucky]]“ *''[[Get Rich or Die Tryin’ (album)|Get Rich or Die Tryin’]]'' *„[[Get Up]]“ *''[[Gettin’ High on Your Own Supply]]'' *„[[Ghetto Gospel]]“ *„[[Ghosts 'n' Stuff]]“ *„[[Gimme All Your Lovin’]]“ *„[[Give It All]]“ *„[[Give It Away]]“ *„[[Give It Up]]“ *„[[Glad You Came]]“ *„[[God Is a DJ]]“ *„[[Going Under]]“ *„[[Gold Dust]]“ *„[[Golden Skans]]“ *„[[Good Feeling]]“ *„[[Good Riddance (Time of Your Life)]]“ *[[Good Vibrations (Marky Mark and the Funky Bunch)|Good Vibrations]] *„[[Got My Mind Set on You]]“ *„[[Gotta Be Somebody]]“ *''[[Gran Turismo (album)|Gran Turismo]]'' *„[[Granite (singel)|Granite]]“ *„[[Gravity (singel DJa Fresha)|Gravity]]“ *„[[Greyhound (skladba)|Greyhound]]“ *„[[Guilt]]“ *''[[HAARP (album)|HAARP]]'' *''[[Hádej kdo...]]'' *„[[Half Light]]“ *„[[Hands Up (singel)|Hands Up]]“ *„[[Happy]]“ *''[[Haunted House]]'' *„[[Haunting / Workout]]“ *„[[Have a Nice Day (Stereophonics)|Have a Nice Day]]“ *„[[Have You Ever Been Mellow]]“ *„[[Have You Ever Seen the Rain?]]“ *„[[Heartbeatz]]“ *„[[Heartbreak]]“ *[[Heaven]] *„[[Helele]]“ *„[[Hello]]“ *''[[Hello, I Must Be Going!]]'' *„[[Hello! (Good to Be Back)]]“ *„[[Hells Bells]]“ *''[[Here and Now]]'' *„[[Here Comes the Hotstepper]]“ *„[[Here I Go Again]]“ *„[[Here Without You]]“ *„[[Hero]]“ *„[[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Heroes]]“ *„[[Heroes (We Could Be)]]“ *„[[Hey Boy Hey Girl]]“ *„[[Hey Brother]]“ *„[[Hey Porsche]]“ *„[[Hey Ya!]]“ *„[[High (singel Lighthouse Family)|High]]“ *„[[High Hopes]]“ *„[[Highway to Hell (singel)|Highway to Hell]]“ *„[[Hit That Perfect Beat]]“ *„[[Hōkiboshi]]“ *„[[Hold the Line]]“ *''[[Hold Your Colour]]'' *„[[Hold Your Colour (Bipolar Vocal Mix)]]“ *„[[Holding Out for a Hero]]“ *„[[Holiday]]“ *„[[Hollywood (skladba)|Hollywood]]“ *„[[Holy Diver]]“ *''[[Hot Fuss]]'' *„[[Hot in the City]]“ *„[[Hot Right Now]]“ *''[[Hotel (album)|Hotel]]'' *„[[How Bizarre]]“ *„[[How Do You Do!]]“ *„[[How Much Is the Fish?]]“ *„[[How You Remind Me]]“ *„[[Human (The Killers)|Human]]“ *„[[Hung Up]]“ *„[[Hungry Like the Wolf]]“ *„[[Hyper Hyper]]“ *„[[Hyper Music/Feeling Good]]“ *„[[Champagne Showers]]“ *„[[Changed the Way You Kiss Me]]“ *„[[Changing]]“ *''[[Chaos by Design]]'' *„[[Charly]]“ *„[[Children]]“ *''[[Chocolate Starfish and the Hotdog Flavored Water]]'' *„[[Chop Suey!]]“ *„[[I’d Come for You]]“ *„[[I’ll Be Missing You]]“ *„[[I’m a Believer]]“ *„[[I’m in Miami Bitch]]“ *„[[I’m So Excited]]“ *„[[I’m So Paid]]“ *„[[If Everyone Cared]]“ *„[[If I Go]]“ *„[[If I Lose Myself]]“ *„[[If Today Was Your Last Day]]“ *„[[I Could Be the One]]“ *„[[I Don’t Wanna Go on with You Like That]]“ *„[[I Don’t Want to Miss a Thing]]“ *„[[I Feel It / Thousand]]“ *„[[I Know You Want Me (Calle Ocho)]]“ *„[[I Like Chopin]]“ *„[[I Love It]]“ *„[[I Love Rock 'n' Roll]]“ *„[[I Love Your Smile]]“ *„[[I Miss You]]“ *„[[I Remember]]“ *„[[Imitation of Life]]“ *„[[I Need a Dollar]]“ *„[[I Want Out]]“ *„[[Icarus]]“ *„[[Immigrant Song]]“ *„[[In da Club]]“ *„[[In the Army Now]]“ *''[[In the Army Now (album)|In the Army Now]]'' *''[[In Time: The Best of R.E.M. 1988–2003]]'' *''[[Infest]]'' *„[[Infinity (Guru Josh)|Infinity]]“ *„[[Insane in the Brain]]“ *„[[International]]“ *„[[International Love]]“ *„[[Into the Night]]“ *''[[Invaders Must Die]]'' *„[[Invaders Must Die (singel)|Invaders Must Die]]“ *„[[I Ran (So Far Away)]]“ *„[[Iris (pieseň Goo Goo Dolls)‎|Iris]]“ *„[[Ironic]]“ *„[[It’s Like That]]“ *„[[It’s My Life (Dr. Alban)|It’s My Life]]“ *„[[It's the End of the World as We Know It (And I Feel Fine)]]“ *„[[I Want It All]]“ *„[[I Was Made for Lovin’ You]]“ *„[[I Will Love You Monday (365)]]“ *„[[Jaan Pehechan Ho]]“ *„[[Jerk It Out]]“ *„[[Jesus He Knows Me]]“ *„[[Jigga Jigga!]]“ *[[Jingle Bells]] *„[[Join Me in Death]]“ *''[[Join the Q]]'' *''[[Joyride (album)|Joyride]]'' *„[[Jubel]]“ *„[[Juggernauts]]“ *„[[Jump (For My Love)]]“ *[[Jump (Van Halen)|Jump]] *[[Jumping All Over the World (singel)|Jumping All Over the World]] *[[Jumping All Over the World]] *[[Jump That Rock (Whatever You Want)]] *„[[Just a Dream]]“ *„[[Just a Girl]]“ *[[Just a Little More Love]] *„[[Just Be]]“ *''[[Just Be (album)|Just Be]]'' *„[[Just Can’t Get Enough]]“ *„[[Kernkraft 400]]“ *„[[Kickstarts]]“ *„[[Kids (singel)|Kids]]“ *„[[Kids in America]]“ *„[[Killing in the Name]]“ *„[[King (singel Years & Years)|King]]“ *„[[King Nothing]]“ *[[L’amour toujours]] *„[[La Grange (singel)|La Grange]]“ *„[[La La La]]“ *„[[Lady in Black]]“ *„[[Land of Confusion]]“ *„[[Language (pieseň)|Language]]“ *„[[Lassitude]]“ *„[[Layla]]“ *„[[Learn to Fly]]“ *„[[Leave Out All the Rest]]“ *„[[Left Outside Alone]]“ *''[[Leichenschmaus]]'' *[[Let It Out]] *„[[Let Me Entertain You]]“ *„[[Let’s Dance (singel Chrisa Reu)|Let’s Dance]]“ *„[[Let’s Groove]]“ *„[[Light My Fire]]“ *„[[Levels]]“ *„[[Liar Liar]]“ *[[Liberal Animation]] *[[Lie, Cheat & Steal]] *„[[Lies (skladba)|Lies]]“ *[[Life Less Frightening]] *„[[Lift Me Up]]“ *„[[Light My Fire]]“ *„[[Lighters]]“ *„[[Lights]]“ *„[[Like Toy Soldiers]]“ *„[[Little Bad Girl]]“ *„[[Little Lies]]“ *„[[Little Talks]]“ *''[[Live at Home]]'' *''[[Live at Sturgis 2006]]'' *„[[Live and Let Die (singel)|Live and Let Die]]“ *„[[Live Your Life]]“ *[[Living in America]] *[[Living on Video]] *„[[Loca People]]“ *''[[LOL (^^,)]]'' *„[[Lonely Day]]“ *„[[Loser (Beck)|Loser]]“ *„[[Losing My Religion]]“ *„[[Lost (skladba)|Lost]]“ *„[[Lost & Not Found]]“ *„[[Louder]]“ *[[Love Don’t Let Me Go]] *[[Love Is Gone]] *„[[Love Me Again]]“ *[[Love Sees No Colour]] *„[[Love Suicide]]“ *„[[Lovers on the Sun]]“ *„[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ *„[[Ma Baker]]“ *„[[Magnetic Eyes]]“ *„[[Make It Bun Dem]]“ *„[[Mama, I'm Coming Home]]“ *„[[Maneater]]“ *„[[Maneater (skladba Hall & Oates)|Maneater]]“ *„[[Maniac]]“ *„[[Maria (I Like It Loud)]]“ *„[[Merry Xmas Everybody]]“ *„[[Marry You]]“ *„[[Master of Puppets (skladba)|Master of Puppets]]“ *[[Maximum Overdrive]] *„[[Me & You (pieseň Nero)|Me & You]]“ *„[[Memories]]“ *''[[Mezzanine]]'' *„[[Mi Nuevo Vicio]]“ *[[Midnight Run]] *„[[Million Voices]]“ *„[[Miracle (skladba Cascada)|Miracle]]“ *„[[Moneytalks]]“ *''[[Monsta (EP)|Monsta]]'' *„[[Moonlight Shadow]]“ *„[[More Than a Feeling]]“ *„[[Move Your Ass!]]“ *„[[Moves Like Jagger]]“ *[[Movin’ Melodies]] *„[[Mr. Brightside]]“ *„[[Mr. Saxobeat]]“ *„[[Ms. Jackson]]“ *[[MTV Unplugged (Nickelback)|MTV Unplugged]] *''[[Music for a Big Night Out]]'' *''[[Music for the Jilted Generation]]'' *„[[Music Sounds Better with You]]“ *„[[My Favourite Game]]“ *„[[My Life Would Suck Without You]]“ *„[[My Love]]“ *„[[My Oh My]]“ *„[[My Way]]“ *„[[Nasty]]“ *„[[Need You Tonight]]“ *„[[Nemo (skladba)|Nemo]]“ *„[[Nessaja]]“ *''[[Netsky (album)|Netsky]]'' *„[[Never Again (Nickelback)|Never Again]]“ *„[[Never Gonna Be Alone]]“ *„[[Never Gonna Give You Up]]“ *„[[New Day]]“ *„[[Next Contestant]]“ *''[[Nextlevelism]]'' *„[[Niton (The Reason)]]“ *„[[No Good (Start the Dance)]]“ *„[[No Limit]]“ *„[[No Love]]“ *„[[No Milk Today]]“ *''[[No More Idols]]'' *''[[No More Sleep]]'' *„[[No Stress]]“ *„[[No Woman, No Cry]]“ *„[[Nobody to Love]]“ *''[[Not 4 Sale]]'' *„[[Not Leavin’ Yet]]“ *''[[Nothing But the Beat]]'' *„[[Nothing’s Gonna Stop Us Now]]“ *„[[Now You’re Gone]]“ *„[[Number 1]]“ *„[[Ok, You’re Right]]“ *[[Old Enough]] *„[[Omen (singel)|Omen]]“ *„[[One (Swedish House Mafia)|One]]“ *„[[One (Always Hardcore)]]“ *„[[One & One]]“ *„[[One in a Million]]“ *''[[One Love]]'' *„[[One More Time (Daft Punk)|One More Time]]“ *„[[One Night in Bangkok]]“ *„[[One Way Ticket]]“ *„[[Only If I]]“ *''[[Oracular Spectacular]]'' *„[[Out of Space]]“ *''[[Out of the Blue]]'' *„[[Out of Touch]]“ *„[[Out the Blue]]“ *„[[Outside (singel Calvina Harrisa)|Outside]]“ *„[[Outta Control]]“ *„[[Over My Shoulder]]“ *„[[Painkiller (Freestylers)|Painkiller]]“ *„[[Paper Wings]]“ *„[[Paradise]]“ *„[[Part-Time Lover]]“ *„[[Party Over]]“ *[[Party Rock]] *„[[Party Rock Anthem]]“ *„[[Party Up (Up in Here)]]“ *„[[Patience (singel Take That)|Patience]]“ *„[[People Are People]]“ *„[[Photograph (Nickelback)|Photograph]]“ *''[[Photo Album]]'' *„[[Pieces]]“ *„[[Play Hard]]“ *[[Playing in the Shadows]] *''[[Pocket Full of Kryptonite]]'' *„[[Poison (singel Alice Coopera)|Poison]]“ *„[[Porcelain]]“ *„[[Posse (I Need You on the Floor)]]“ *„[[Pour Some Sugar on Me]]“ *„[[Praise You]]“ *„[[Pray to God]]“ *„[[Prayer in C]]“ *[[Prayer of the Refugee]] *„[[Pretty Fly (for a White Guy)]]“ *„[[Promiscuous]]“ *„[[Propane Nightmares]]“ *''[[Proud Like a God]]'' *„[[Pump It]]“ *„[[Pumped Up Kicks]]“ *„[[Push It (singel Garbage)|Push It]]“ *''[[Push the Beat for This Jam (The Singles 98-02)]]'' *''[[Push the Button]]'' *„[[Radio/Video]]“ *„[[Ragga Bomb]]“ *„[[Rain Over Me]]“ *„[[Ramp! (The Logical Song)]]“ *„[[Ransom (singel)|Ransom]]“ *„[[Rape Me]]“ *„[[Rasputin (skladba)|Rasputin]]“ *''[[Rave Digger]]'' *„[[Ready 2 Go]]“ *[[Ready to Fall]] *''[[Reasonable Doubt]]'' *''[[Rebelution]]'' *„[[Rebel Yell]]“ *''[[Recognise]]'' *„[[Re-Education (Through Labor)]]“ *''[[Relapse]]'' *„[[Relax (skladba Frankie Goes to Hollywood)|Relax]]“ *„[[Reload]]“ *„[[Respectable (skladba Mel & Kim)|Respectable]]“ *„[[Return to Innocence]]“ *[[Revolutions per Minute]] *''[[Rhythm & Drums]]'' *„[[Riders on the Storm (The Doors)|Riders on the Storm]]“ *„[[Right Beside You]]“ *„[[Right Here, Right Now (Fatboy Slim)|Right Here, Right Now]]“ *[[Right Here Waiting]] *„[[Right in the Night]]“ *„[[Richard III]]“ *„[[Riptide (singel)|Riptide]]“ *''[[Rise Against 7″]]'' *''[[Rise Up (album)|Rise Up]]'' *„[[Riverside]]“ *[[Road to Success]] *„[[Rock ’n’ Roll Is King]]“ *''[[Rock am Ring (DVD Nickelback)|Rock am Ring]]'' *„[[Rock You Like a Hurricane]]“ *[[Rockstar (Nickelback)|Rockstar]] *„[[Rollin’ (Air Raid Vehicle)]]“ *''[[Rolling Stone Original]]'' *„[[Rosana]]“ *„[[Rough Landing, Holly]]“ *„[[Rudeboy (Sigma)|Rudeboy]]“ *„[[Run Run Run]]“ *„[[Run to the Hills]]“ *„[[Runaway (singel Bon Jovi)|Runaway]]“ *„[[Russia Privjet]]“ *„[[Sad but True]]“ *„[[Safe and Sound]]“ *''[[Salisbury (album)|Salisbury]]'' *''[[Sam’s Town]]'' *„[[Sandstorm]]“ *„[[Satisfaction]]“ *„[[Save the World]]“ *„[[Save Tonight]]“ *„[[Savin’ Me]]“ *[[Savior]] *„[[Scary Monsters and Nice Sprites]]“ *„[[Scatman (Ski Ba Bop Ba Dop Bop)]]“ *''[[Second Toughest in the Infants]]'' *„[[See You at the Show]]“ *„[[Seek Bromance]]“ *„[[Self Esteem]]“ *„[[Semi-Charmed Life]]“ *„[[Send Me an Angel]]“ *„[[September (skladba)|September]]“ *„[[Setting Sun]]“ *„[[Seven Nation Army]]“ *''[[Sex & Violins]]'' *„[[Sex on Fire]]“ *„[[Sexy and I Know It]]“ *„[[Sexy Bitch]]“ *„[[Shake That!]]“ *„[[(Shake, Shake, Shake) Shake Your Booty]]“ *„[[Shakin’ Hands]]“ *„[[Sharp Dressed Man]]“ *„[[She Drives Me Crazy]]“ *„[[She Makes Me Go]]“ *„[[She’s So High]]“ „ [[Shooting Stars]]“ *„[[Should’ve Listened]]“ *„[[Side of a Bullet]]“ *„[[Silence]]“ *„[[Silent Running (On Dangerous Ground)]]“ *''[[Silver Side Up]]'' [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *„[[Simple Man]]“ *„[[Since You Been Gone]]“ *''[[Siren Song of the Counter Culture]]'' *[[Sky]] *''[[Skydivin’]]'' *''[[Slash (album)|Slash]]'' *„[[Sleeping in My Car]]“ *„[[Sleeping Satellite]]“ *„[[Smack My Bitch Up]]“ *[[Smash]] *„[[Smooth]]“ *„[[Solsbury Hill]]“ *„[[Somebody’s Watching Me]]“ *„[[Somebody That I Used to Know]]“ *„[[Somebody to Love (skladba Jefferson Airplane)|Somebody to Love]]“ *„[[Somebody to Love Me]]“ *„[[Somebody Told Me]]“ *„[[Someday]]“ *[[Someday: The String Quartet Tribute to Nickelback]] *„[[Something Good]]“ *„[[Something Happened on the Way to Heaven]]“ *[[Something in Your Mouth]] *„[[Somewhere I Belong]]“ *„[[Song 2]]“ *''[[Songs About Jane]]'' *„[[Sorry]]“ *[[Sorry for Party Rocking]] *„[[Spiral/Ulterior Motive]]“ *„[[Spitfire (singel)|Spitfire]]“ *„[[Square Rooms]]“ *''[[Stadium Arcadium]]'' *„[[Stan (skladba)|Stan]]“ *[[Star Guitar]] *„[[Stars Are Blind]]“ *„[[Starstrukk]]“ *„[[Start Me Up]]“ *„[[Stay Awake]]“ *„[[Stayin’ Alive]]“ *[[Stereo Hearts]] *„[[Stereo Love]]“ *„[[Still Got the Blues (For You)]]“ *„[[Still Loving You]]“ *„[[Stolen Dance]]“ *„[[Stranger Than Fiction]]“ *„[[Strange World]]“ *„[[Streamline]]“ *„[[Stuck on Replay]]“ *„[[Sweat (A La La La La Long)]]“ *„[[Sweet About Me]]“ *„[[Sweet Harmony]]“ *„[[Sweet Child o’ Mine]]“ *[[Sweet Little Sixteen]] *[[Swing Life Away]] *„[[Swing the Mood]]“ *„[[Swoon]]“ *„[[Suave (Kiss Me)]]“ *„[[Suavemente]]“ *„[[Sugar (singel System of a Down)|Sugar]]“ *„[[Suicide Blonde]]“ *„[[Sultans of Swing]]“ *„[[Summer]]“ *''[[Summer In Kingston]]'' *„[[Summer of ’69]]“ *„[[Summertime Sadness]]“ *„[[Sweet Lullaby]]“ *[[Symphony of Destruction]] *[[Syncopated City]] *[[SYR6: Koncertas Stan Brakhage Prisiminimui]] *„[[Take a Look Around]]“ *„[[Take Me Out]]“ *„[[Take Me to the Hospital]]“ *„[[Take on Me]]“ *„[[Take You Higher]]“ *''[[Tank (album)|Tank]]'' *„[[Tarantula / Fasten Your Seatbelt]]“ *„[[Team (singel)|Team]]“ *„[[Teardrop]]“ *„[[Tear You Down]]“ *„[[Tell It to My Heart]]“ *„[[The Adventures of Rain Dance Maggie]]“ *„[[The Bad Touch]]“ *„[[The Ballroom Blitz]]“ *[[The Bassmachine]] *''[[The Big Mash Up]]'' *„[[The Boxer]]“ *''[[The Day Is My Enemy]]'' *„[[The Day Is My Enemy (singel)|The Day Is My Enemy]]“ *„[[The Days]]“ *''[[The Eminem Show]]'' *[[The Extremist]] *''[[The Fat of the Land]]'' *„[[The Feeling]]“ *''[[The Final Countdown (album)|The Final Countdown]]'' *„[[The Fox (What Does the Fox Say?)]]“ *''[[The Gift of Game]]'' *„[[The Island]]“ *''[[The Long Road]]'' *[[The Long Road Tour]] *„[[The Man Who Sold the World]]“ *„[[The Memory Remains]]“ *„[[The Monster]]“ *„[[The Next Episode]]“ *„[[The Night (Scooter)|The Night]]“ *[[The Old Shit]] *„[[The One and Only]]“ *„[[The One I Love]]“ *[[The Only One]] *„[[The Other Side]]“ *„[[The Passenger]]“ *„[[The Power of Love (skladba Frankie Goes to Hollywood)|The Power of Love]]“ *„[[The Question Is What Is the Question?]]“ *[[The Reason]] *''[[The Resistance]]'' *„[[The Rockafeller Skank]]“ *[[The Sinister Urge]] *[[The Sound Above My Hair]] *„[[The Sound of San Francisco]]“ *„[[The Spirit of the Hawk]]“ *''[[The Stadium Techno Experience (album)|The Stadium Techno Experience]]'' *''[[The Sufferer & the Witness]]'' *„[[The Sun Always Shines on T.V.]]“ *''[[The Ultimate Aural Orgasm]]'' *[[The Ultimate Video Collection]] *„[[The Unforgiven]]“ *[[The Unraveling]] *''[[The Very Best of Chris Rea]]'' *''[[The Videos]]'' *[[The Way I Are]] *[[The World Is Mine]] *''[[Their Law: The Singles 1990–2005]]'' *''[[They’re Only Chasing Safety]]'' *„[[This Afternoon]]“ *[[This Is My Life]] *[[This Is Noise]] *''[[Three-Sided Coin]]'' *„[[Thrift Shop]]“ *„[[Through the Night]]“ *[[Throw Yourself Away]] *„[[Thumper]]“ *„[[Thunderstruck]]“ *„[[Ti Sento]]“ *„[[Tidal Wave]]“ *„[[Timber]]“ *„[[Titanium]]“ *[[Tonight]] *„[[Too Bad]]“ *„[[Too Close]]“ *''[[Toxicity]]'' *„[[Toxicity (singel)|Toxicity]]“ *''[[Torus (album)|Torus]]'' *„[[Troublemaker (Taio Cruz)|Troublemaker]]“ *„[[True (skladba Spandau Ballet)|True]]“ *[[True Colours]] *„[[Trumpsta]]“ *''[[Tubthumper]]'' *„[[Turn Me On]]“ *„[[Turn the Page]]“ *„[[Twilight Zone]]“ *„[[Two Princes]]“ *''[[Two Shoes]]'' *„[[Two Shoes (singel)]]“ *[[U Don’t Know Me]] *''[[Ultimate Santana]]'' *„[[Under the Bridge]]“ *''[[Under the Radar Over the Top]]'' *„[[United]]“ *„[[Until It Sleeps]]“ *''[[Until Now]]'' *„[[Uprising (singel)|Uprising]]“ *„[[Uptown Funk]]“ *[[Urban Hymns]] *„[[Vandaag]]“ *[[Vegas]] *„[[Vi sitter i Ventrilo och spelar DotA]]“ *„[[Video Killed the Radio Star]]“ *„[[Viva la Vida]]“ *„[[Voodoo People]]“ *''[[Voodoo People (EP)|Voodoo People]]'' *„[[Voodoo People (Pendulum Remix)/Out of Space (Audio Bullys Remix)]]“ *„[[Voyage, voyage]]“ *„[[Waiting All Night]]“ *„[[Wake Me Up!]]“ *''[[Wake Your Mind]]'' *„[[Walk (singel Kwabsa)|Walk]]“ *„[[Walk of Life]]“ *„[[Walking on Sunshine (pieseň)|Walking on Sunshine]]“ *„[[War (Edwin Starr)|War]]“ *[[Warrior’s Dance]] *„[[Watercolour]]“ *„[[Waterloo (singel)|Waterloo]]“ *„[[Waves]]“ *„[[We'll Be Coming Back]]“ *„[[We're Not Gonna Take It]]“ *„[[We Are All Made of Stars]]“ *„[[We Are Young]]“ *„[[We Built This City]]“ *„[[We Can Have It All]]“ *„[[We Made You]]“ *„[[Weather with You]]“ *''[[Weekend World]]'' *„[[Welcome to St. Tropez]]“ *„[[Wet]]“ *„[[We No Speak Americano]]“ *„[[What a Feeling (Flashdance)]]“ *„[[What About Love]]“ *„[[What Can You Do for Me]]“ *[[What Evil Lurks]] *„[[What's My Age Again?]]“ *„[[What’s Your Number?]]“ *„[[When the Rain Begins to Fall]]“ *„[[When We Stand Together]]“ *„[[When You’re Gone]]“ *[[Where?]] *[[Where Do I Hide]] *„[[Where Is the Love?]]“ *''[[Where Sleeplessness Is Rest from Nightmares]]'' *„[[Where Them Girls At]]“ *„[[Wherever You Will Go]]“ *„[[Whiskey in the Jar]]“ *„[[Whistle]]“ *„[[Who Can It Be Now?]]“ *„[[Who Wants to Be Alone]]“ *„[[Whole Lotta Love]]“ *„[[Why Does My Heart Feel So Bad?]]“ *„[[Why Don’t You & I]]“ *„[[Wicked Wonderland]]“ *„[[Wild Frontier]]“ *„[[Wind of Change]]“ *„[[Window Shopper]]“ *„[[Wisemen]]“ *„[[With Arms Wide Open]]“ *„[[Witchcraft]]“ *„[[Woke Up This Morning]]“ *''[[Wolfmother (album)|Wolfmother]]'' *„[[Wonderful Land]]“ *„[[Word Up!]]“ *„[[Words]]“ *''[[World’s on Fire]]'' *„[[Worthy to Say]]“ *„[[Written in the Stars]]“ *„[[X Gon’ Give It to Ya]]“ *„[[Y.M.C.A.]]“ *„[[Yanking Out My Heart]]“ *„[[You’re a Woman]]“ *„[[You’re My Heart, You’re My Soul]]“ *„[[You’re Shining]]“ *„[[You’re the Voice]]“ *''[[You’ve Come a Long Way, Baby]]'' *„[[You Ain’t Seen Nothing Yet]]“ *„[[You Could Be Mine]]“ *„[[You Don’t Fool Me]]“ *„[[You Don’t Know]]“ *„[[You Give Love a Bad Name]]“ *„[[You Keep Me Hangin’ On]]“ *„[[You Spin Me Round (Like a Record)]]“ *„[[You Win Again]]“ *„[[Young Forever]]“ *„[[Youth of the Nation]]“ *„[[Zombie (singel)|Zombie]]“</small> ====Hudobné vydavateľstvá==== <small> *[[604 Records]] *[[Aftermath Entertainment]] *[[Arista Records]] *[[Astralwerks]] *[[Atlantic Records]] *[[AudioPorn Records]] *[[Black Hole Recordings]] *[[Black Sun Empire Recordings]] *[[Blasting Room]] *[[Breakbeat Kaos]] *[[Edel Records]] *[[EMI Records]] *[[Fat Wreck Chords]] *[[Geffen Records]] *[[Hard2Beat]] *[[Hollywood Records]] *[[Hospital Records]]/[[Diskografia Hospital Records]] *[[Interscope Records]] *[[Kontor Records]] *[[Lifted Music]] *[[Liquicity]] *[[Machine Shop Recordings]] *[[Ministry of Sound]] *[[Motor Music]] *[[Motown Records]] *[[Moving Shadow]] *[[Mute Records]] *[[Nitro Records]] *[[OWSLA]] *[[Ram Records]] *[[Roadrunner Records]] *[[Sheffield Tunes]] *[[Sony Music Entertainment]] *[[Spinnin' Records]] *[[The Island Def Jam Music Group]] *[[Universal Music Group]] *[[Uprising Records (Nový Zéland)|Uprising Records]] *[[Viper Recordings]] *[[Virgin Records]] *[[Virus Recordings]] *[[Warner Music Group]] *[[XL Recordings]]</small> ====Hudobné žánre==== <small> *[[Acid rock]] *[[Akustická hudba]] *[[Alternative dance]] *[[Alternatívny hip-hop]] *[[Alternatívny metal]] *[[Ambient house]] *[[Anarcho-punk]] *[[Arena rock]] *[[Big beat (90. roky)|Big beat]] *[[Breakbeat]] *[[Breakbeat hardcore]] *[[Breakcore]] *[[Breakstep]] *[[Cello rock]] *[[Comedy rock]] *[[Contemporary R&B]] *[[Country rap]] *[[Country rock]] *[[Cowpunk]] *[[Crunk]] *[[Crunkcore]] *[[D-beat]] *[[Dance-punk]] *[[Dance-rock]] *[[Dark psytrance]] *[[Darkcore]] *[[Darkstep]] *[[Death/doom]] *[[Death ’n’ roll]] *[[Deathcore]] *[[Deathgrind]] *[[Deathrock]] *[[Deep house]] *[[Digital hardcore]] *[[Downtempo]] *[[Dream house]] *[[Drill & Bass]] *[[Drone metal]] *[[Drum and bass]] *[[Drumfunk]] *[[Dub (hudobný štýl)|Dub]] *[[Dubstep]] *[[Dubtronica]] *[[East Coast hip-hop]] *[[Electro]] *[[Electro-industrial]] *[[Electro house]] *[[Electro swing]] *[[Electro-Hop]] *[[Electroclash]] *[[Electronic body music]] *[[Electronica]] *[[Electronicore]] *[[Elektronická tanečná hudba]] *[[Elektronický rock]] *[[Emo pop]] *[[Ethereal Wave]] *[[Ethnic electronica]] *[[Euro-Trance]] *[[Folktronica]] *[[Folk metal]] *[[Folk punk]] *[[Freeform hardcore]] *[[French house]] *[[Funk rock]] *[[Funky house]] *[[Funkstep]] *[[Funktronica]] *[[Futurepop]] *[[Future garage]] *[[G-funk]] *[[Gabber]] *[[Gangsta rap]] *[[Garage punk]] *[[Garage rock]] *[[Ghettotech]] *[[Glitch]] *[[Goa trance]] *[[Grime]] *[[Groove metal]] *[[Happy gabber]] *[[Happy hardcore]] *[[Hard dance]] *[[Hard house]] *[[Hard trance]] *[[Hardcore hip-hop]] *[[Hardstep]] *[[Hardstyle]] *[[Heartland rock]] *[[Hip house]] *[[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]] *[[Horror punk]] *[[Horrorcore]] *[[House (hudba)|House]] *[[Chill-out]] *[[Chillwave]] *[[Indie pop]] *[[Indietronica]] *[[Industriálna hudba]] *[[Industriálny metal]] *[[Industriálny rock]] *[[Inštrumentálny rock]] *[[Intelligent drum and bass]] *[[Jangle pop]] *[[Jazz fusion]] *[[Jump-Up]] *[[Jumpstyle]] *[[Krautrock]] *[[Latin house]] *[[Latin metal]] *[[Latin rock]] *[[Liquid funk]] *[[Mathcore]] *[[Mákina]] *[[Melodic hardcore]] *[[Melodic metalcore]] *[[Microhouse]] *[[Minimal techno]] *[[Moombahcore]] *[[Moombahton]] *[[Neo-psychedelia]] *[[Neo-trance]] *[[Neoprogresívny rock]] *[[Neue Deutsche Welle]] *[[Neurofunk]] *[[Newstyle hardcore]] *[[New age (hudba)|New age]] *[[Nintendocore]] *[[Nu metal]] </small> {{col-break}} <small> *[[Nu skool breaks]] *[[Oldschool jungle]] *[[Piano rock]] *[[Pop rap]] *[[Pornogrind]] *[[Post-Britpop]] *[[Post-grunge]] *[[Post-hardcore]] *[[Post-metal]] *[[Post-punk revival]] *[[Power electronics]] *[[Progresívny house]] *[[Psychedelická hudba]] *[[Psychedelický trance]] *[[Psychedelický folk]] *[[Ragga jungle]] *[[Raggamuffin]] *[[Rap metal]] *[[Rap rock]] *[[Rapcore]] *[[Rave]] *[[Rave breaks]] *[[Reggae fusion]] *[[Reggae rock]] *[[Shock rock]] *[[Schranz]] *[[Ska punk]] *[[Soul (hudba)|Soul]] *[[Space rock]] *[[Speedbass]] *[[Speedcore]] *[[Speed garage]] *[[Stoner rock]] *[[Suomisaundi]] *[[Synthpunk]] *[[Tech house]] *[[Tech trance]] *[[Techno]] *[[Techno-DNB]] *[[Terrorcore]] *[[Trance]] *[[Trancecore]] *[[Trancestep]] *[[Trap]] *[[Trip-hop]] *[[UK garage]] *[[UK Hardcore]] *[[Uplifting trance]] *[[West Coast hip-hop]] *[[Zoznam elektronických hudobných žánrov]] </small> ===Automobily=== <small> *[[Alfa Romeo 156]] *[[Alfa Romeo Brera]] *[[Aston Martin DBS V12]] *[[Audi A6 allroad quattro]] *[[Audi A7]] *[[Audi A8]] *[[Audi Quattro]] *[[Audi R8]] *[[Audi RS2]] *[[Audi RS6]] *[[Bentley Turbo R]] *[[BMW M1]] *[[BMW M4]] *[[BMW rad 3]] *[[BMW rad 3 (E30)]] *[[BMW rad 3 (E36)]] *[[BMW rad 5]] *[[BMW rad 5 (E34)]] *[[BMW rad 7]] *[[BMW rad 7 (E32)]] *[[BMW rad 7 (E38)]] *[[BMW rad 8]] *[[BMW Z3]] *[[Bond Bug]] *[[DAF Trucks]] - [[DAF XF]] *[[Dodge Ram]] *[[Dodge Viper]] *[[Ferrari 360]] *[[Ferrari 458 Italia]] *[[Ferrari 575M Maranello]] *[[Ferrari California]] *[[Ferrari F355]] *[[Ferrari F430]] *[[Ferrari FF]] *[[Fiat Coupé]] *[[Fiat Marea]] *[[Fiat Stilo]] *[[Fiat Tempra]] *[[Fiat Tipo (1988)|Fiat Tipo]] *[[Ford Cougar]] *[[Ford Escort]] *[[Ford Escort RS Cosworth]] *[[Ford Excursion]] *[[Ford Focus RS]] *[[Ford Mustang]] *[[Ford Probe]] *[[Ford RS200]] *[[Ford S-Max]] *[[Ford Scorpio]] *[[Ford Sierra]] *[[Ford Sierra RS Cosworth]] *[[Freightliner Argosy]] *[[Honda Civic]] *[[Honda Civic Type R]] *[[Honda CR-X del Sol]] *[[Honda Integra]] *[[Honda Legend]] *[[Honda NSX]] *[[Honda Prelude]] *[[Honda S2000]] *[[Chevrolet Corvette C5 Z06]] *[[Iveco EuroStar]] *[[Iveco Stralis]] *[[Jaguar XJ220]] *[[Karosa LC 736]] *[[Koenigsegg Agera]] *[[Koenigsegg CC8S]] *[[Lamborghini Reventón]] *[[Lotus Esprit]] *[[Lotus Omega]] *[[March 2-4-0]] *[[Mazda 3]] *[[Mazda Lantis]] *[[Mazda MX-6]] *[[Mazda RX-7]] *[[Mazda RX-8]] *[[Mercedes-AMG GT]] *[[Mercedes-Benz 450SEL 6.9]] *[[Mercedes-Benz 500E]] *[[Mercedes-Benz Actros]] *[[Mercedes-Benz C208]] *[[Mercedes-Benz C215]] *[[Mercedes-Benz SLS AMG]] *[[Mercedes-Benz triedy S]] *[[Mercedes-Benz W124]] *[[Mitsubishi 3000GT]] *[[Mitsubishi Eclipse]] *[[Mitsubishi Galant]] *[[Mitsubishi Galant VR-4]] *[[Mitsubishi L200]] *[[Mitsubishi Lancer Evolution]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Mitsubishi Pajero Sport]] *[[Nissan 100NX]] *[[Nissan 240SX]] *[[Nissan 300ZX]] *[[Nissan 350Z]] *[[Nissan 370Z]] *[[Nissan GT-R]] *[[Nissan Patrol]] *[[Nissan Primera]] *[[Nissan Pulsar GTI-R]] *[[Nissan Silvia]] *[[Nissan Skyline]] *[[Nissan Skyline R34]] *[[Nissan Skyline GT-R]] *[[Opel Ascona]] *[[Opel Calibra]] *[[Opel Manta]] *[[Opel Sintra]] *[[Peugeot 202]] *[[Peugeot 403]] *[[Peugeot 405]] *[[Peugeot 508]] *[[Peugeot 607]] *[[Peugeot RCZ]] *[[Pontiac Firebird]] *[[Porsche 911 GT2]] *[[Porsche 968]] *[[Porsche 996]] *[[Porsche Carrera GT]] *[[Porsche Cayman]] *[[Porsche Panamera]] *[[Renault 5 Turbo]] *[[Renault Clio V6 Renault Sport]] *[[Renault Magnum]] *[[Rolls-Royce Wraith (2013)]] *[[Saab 9-3]] *[[Saab 9-5]] *[[Saleen S7]] *[[Scania série 4]] *[[SEAT León]] *[[Setra S415HDH]] *[[Setra S417HDH]] *[[SSC Aero]] *[[Subaru Baja]] *[[Subaru Forester]] *[[Subaru Impreza]] *[[Subaru Impreza WRX STi]] *[[Subaru Legacy (BE/BH)]] *[[Subaru SVX]] *[[Škoda Fabia S2000]] *[[Škoda Felicia Kit Car]] *[[Škoda Kodiaq]] *[[TechArt Magnum]] *[[Toyota 86]] *[[Toyota AE86]] *[[Toyota Caldina]] *[[Toyota Celica GT-4]] *[[Toyota MR2]] *[[Toyota Soarer]] *[[Toyota Supra]] *[[Toyota Tundra]] *[[Volkswagen Amarok]] *[[Volkswagen Corrado]] *[[Volkswagen Crafter]] *[[Volkswagen Passat]] *[[Volkswagen Phaeton]] *[[Volvo 850]] *[[Volvo V70]]</small> ===Motocykle=== <small> *[[Honda Gold Wing]] *[[Yamaha YZF-R1]]</small> ===Biológia=== <small> *[[Aktinídia lahodná]] *[[Banánovník]] *[[Biokoridor]] *[[Borovica horská]] *[[Borovica pyrenejská]] *[[Borovica tuhá]] *[[Carcharhinus albimarginatus]] *[[Dužina]] *[[Hálka]] *[[Holohlavec]] *[[Holohlavec končistý]] *[[Horec]] *[[Hraboš snežný]] *[[Hríb sosnový]] *[[Hruška obyčajná]] *[[Hyperion (strom)|Hyperion]] *[[Chren dedinský]] *[[Ihlica (list)|Ihlica]] *[[Jeleň]] *[[Jeleň lesný]] *[[Jeleň wapiti]] *[[Kakaovník pravý]] *[[Koruna (strom)|Koruna]] *[[Kyprina úzkolistá]] *[[Lastovičník väčší]] *[[Medveď hnedý kodiak]] *[[Mrena škvrnitá]] *[[Ocelot stromový]] *[[Ostružina černicová]] *[[Pavučina]] *[[Pichliač obyčajný]] *[[Podzemnica olejná]] *[[Ríbezľa egrešová]] *[[Rys ostrovid]] *[[Sequoia National Park]] *[[Slintačka a krívačka]] *[[Stračonôžka tatranská]] *[[Strom generála Shermana]] *[[Suchohríb plstnatý]] *[[Šiška]] *[[Šošovica jedlá]] *[[Vŕba oštepovitolistá]] </small> ===Filmy, seriály=== <small> * ''[[15 minút]]'' *''[[16 blokov]]'' *''[[60 sekúnd]]'' *[[Akčný film]] *''[[Atómový vlak]]'' *''[[Cliffhanger]]'' *''[[D-Tox]]'' *''[[Diabol v tele]]'' *''[[Dokonalý trik]]'' *''[[Generation Lost]]'' *''[[Invázia (film)|Invázia]]'' *''[[Johnny English]]'' *''[[Kid]]'' *''[[Krvavá lagúna]]'' *''[[Legenda o opitom majstrovi]]'' *''[[Letecké katastrofy]] *''[[Masaker na strednej škole]]'' *''[[Muž v ohni (film z roku 2004)|Muž v ohni]]'' *''[[Nemilosrdná spravodlivosť]]'' *''[[Ohnivé kolesá]]'' *''[[Oko dravca]]'' *''[[Pomsta v mene syna]]'' *''[[Prepadnutie 2: Temné územie]]'' *''[[Purpurové rieky]]'' *[[Road movie]] *''[[Rýchlo a zbesilo 2]]'' *''[[Smrtonosná pasca 4.0]]'' *''[[Stoj, lebo mamička vystrelí!]]'' *''[[Tajný agent Jack T.]]'' *''[[Taxi (film)|Taxi]]'' *''[[The Expendables 2]]'' * ''[[Trauma (seriál)|Trauma]]'' *''[[Ťažko ho zabiť]]'' *''[[Útek na Horu čarodejníc]]'' *''[[Vec (film)|Vec]]'' *''[[Vitajte v džungli]]'' *[[Zombie comedy]] *''[[Žralok útočí: Ľudožrút]]'' </small> ===Armáda, zbrane, výbušniny=== <small> *[[Accuracy International AWM]] *[[AIM-9 Sidewinder]] *[[B53]] *[[Benelli M3]] *[[Bullpup]] *[[C-4]] *[[Desert Eagle]] *[[FAMAS]] *[[FN Minimi]] *[[GAU-8 Avenger]] *[[GSG 9]] *[[H6]] *[[Heckler & Koch PSG1]] *[[Heckler & Koch UMP]] *[[Implementačná sila|IFOR]] *[[IMI Galil]] *[[LAW 80]] *[[M16 (puška)|M16]] *[[M249]] *[[M61 Vulcan]] *[[Mark VIII]] *[[Ostreľovačská puška]] *[[Puškohľad]] *[[Raketomet]] *[[Royal Australian Air Force]] *[[Royal Australian Navy]] *[[SIG-Sauer SSG 3000]] *[[SIG SG 550]] *[[Steyr AUG]] *[[Špeciálne protiteroristické jednotky]] *[[Tlmič hluku výstrelu]] *[[Torpex]] *[[Záver (zbraň)|Záver]] </small> ===Lode=== <small> *[[Achille Lauro (loď)|Achille Lauro]] *[[Costa Concordia]] *[[Knock Nevis]] *[[Kontajnerová loď]] *[[MS Allure of the Seas]] *[[MS Symphony of the Seas]] *[[Trieda Adelaide]] *[[Trieda Nimitz]] *[[Trieda Oasis]] *[[Trieda Ohio]] *[[USS Barry (DDG-52)]] *[[Vedúca loď]] </small> ===Chémia=== <small> *[[AdBlue]] *[[Azid olovnatý]] *[[Dietyléter]] *[[Dietyltoluamid]] *[[Dinitrotoluén]] *[[Dusičnan amónny]] *[[Etylacetát]] *[[Etylénglykoldinitrát]] *[[Hexanitrohexaazaisowurtzitan]] *[[Jodovodík]] *[[Karbid kremíka]] *[[Karbid tetrabóru]] *[[Karbid volfrámu]] *[[Kyselina fluóroantimoničná]] *[[Kyselina chlorečná]] *[[Kyselina chloristá]] *[[Kyselina chlorovodíková]] *[[Kyselina kávová]] *[[Izooktán]] *[[Smernica 67/548/EHS]] *[[Sulfid germaničitý]] *[[Syntetický olej]] </small> ===Osobnosti=== <small> *[[Alexandr Vladimirovič Riazancev]] *[[Anže Kopitar]] *[[Arnold Schwarzenegger]] *[[Brad Hunt]] *[[Brendan Fraser]] *[[Bruce Willis]] *[[Carina Wieseová]] *[[Casey Ryback]] *[[Clarence Gilyard]] *[[Cuba Gooding, Jr.]] *[[David James Elliott]] *[[David Morse]] *[[Dean Cain]] *[[Delroy Lindo]] *[[Damien Walters]] *[[Erdoğan Atalay]] *[[Eric Bogosian]] *[[Ethan Hawke]] *[[Frank Lampard]] *[[Gerhard Zemann]] *[[Gottfried Vollmer]] *[[Halit Ergenç]] *[[Heinz Weixelbraun]] *[[Charlie Sheen]] *[[Charlotte Schwab]] *[[Christian Clavier]] *[[Igor Drotár]] *[[Igor Stefanovski]] *[[Iker Casillas]] *[[James Coburn]] *[[Jason Statham]] *[[Jennifer Jones]] *[[Jere Karalahti]] *[[Jet Li]] *[[Joe Hart]] *[[John C. McGinley]] *[[John Singleton]] *[[John Terry]] *[[Jon Cryer]] *[[Juha Kankkunen]] *[[Jukka Jalonen]] *[[Kaapo Kakko]] *[[Kaspar Capparoni]] *[[Ken Block]] *[[Kurt Russell]] *[[Lars Boom]] *[[Lauri Korpikoski]] *[[Lex Barker]] *[[Li Xiaoxia]] *[[Liam Neeson]] *[[Manuel Neuer]] *[[Mario Gómez]] *[[Mark Harmon]] *[[Mark Wahlberg]] *[[Martin Semerád]] *[[Metin Çekmez]] *[[Michael Jai White]] *[[Michael Krohn-Dehli]] *[[Michel Muller]] *[[Michael Biehn]] *[[Mikael Granlund]] *[[Mike Starr (herec)|Mike Starr]] *[[Morgan De Sanctis]] *[[Otakar Krámský]] *[[Paul Walker]] *[[Petri Vehanen]] *[[Petter Solberg]] *[[Pierre Rolland]] *[[René Steinke]] *[[Rufus Sewell]] *[[Ryan Getzlaf]] *[[Samy Naceri]] *[[Sasha Mitchell]] *[[Scott Adkins]] *[[Seann William Scott]] *[[Simon Baker]] *[[Simone Faggioli]] *[[Stuart O'Grady]] *[[Thom Barry]] *[[Thor Hushovd]] *[[Tobey Maguire]] *[[Tom Boonen]] *[[Tomáš Ondrej]] *[[Tyler Farrar]] *[[Vasilij Ivanovič Alexejev]] *[[Václav Pech]] *[[Viktor Fasth]] *[[Viktor Fedorovyč Janukovyč]] *[[Vinnie Jones]] *[[Viačeslav Viktorovič Bulanov]] *[[Wesley Snipes]] *[[William Forsythe]] *[[Yukiya Araširo]] </small> ===Zoznamy=== <small> *[[Zoznam jungle a drum and bassových interpretov]] *[[Zoznam electroclash skupín a umelcov]] *[[Zoznam národných parkov v Kanade]] *[[Zoznam ocenení skupiny Nickelback]] </small> ===Iné=== <small> *[[1997 v hudbe]] *[[2012 v doprave]] *[[33 South Six]] *[[4Motion]] *[[9ff]] *[[AA20-1]] *[[Active Yaw Control]] *[[Adidas Jabulani]] *[[Airplay]] *[[Allianz]] *[[Alpina]] *[[Alpine Electronics]] *[[Alternative Songs]] *[[Amen break]] *[[American Border Peak]] *[[American Music Awards]] *[[Amputácia]] *[[Anglická Wikipédia]] *[[Anglické národné futbalové mužstvo]] *[[Antilag systém]] *[[APOEL FC]] *[[ARIA Charts]] *[[A State of Trance]] *[[Atomic]] *[[Audio Video Interleave]] *[[Australian Recording Industry Association]] *[[Automatická prevodovka]] *[[Automobilka]] *[[Automobilová sieň slávy]] *[[Automobilový koncept]] *[[Automobilový šport]] *[[Å (písmeno)|Å]] *[[B4 (motor)|B4]] *[[Bageta]] *[[Baldovská]] *[[Bangarang (singel)|Bangarang]] *[[Barum Rally Zlín]] *[[Bas (hlas)|Bas]] *[[Basový bubon]] *[[Bauma]] *[[BBC Radio 1Xtra]] *[[Bentley]] *[[Beulas]] *[[BFGoodrich]] *[[Bicí automat]] *[[Billboard Music Awards]] *[[Blow-off ventil]] *[[BMW]] *[[BNSF Railway]] *[[Bootleg]] *[[Brembo]] *[[Bring]] *[[British Phonographic Industry]] *[[Brzdová kvapalina]] *[[Bulb]] *[[C20LET]] *[[Cadillac]] *[[Caffellatte]] *[[Caffè macchiato]] *[[Call of Duty: Modern Warfare 3]] *[[Canadian Albums Chart]] *[[Canadian Hot 100]] *[[Canadian Recording Industry Association]] *[[Canon EOS 60D]] *[[Canon EOS 600D]] *[[Casio]] *[[Caterpillar Inc.]] *[[CD singel]] *[[Cena Grammy v kategórii Best Dance/Electronica Album]] *[[Cena Grammy v kategórii Best Hard Rock Performance]] *[[Cena Grammy v kategórii Best Remixed Recording, Non-Classical]] * [[Cestný vlak]] *[[CFOX-FM]] *[[Chrómmolybdénová oceľ]] *[[Coast Starlight]] *[[Continental AG]] *[[Counter-Strike: Condition Zero]] *[[Counter-Strike: Source]] *[[Coupé utility]] *[[Croissant]] *[[Čadské národné futbalové mužstvo]] *[[Časovka jednotlivcov]] *[[Daihatsu]] *[[Dánska Wikipédia]] *[[Dažďový senzor]] *[[DC Shoes]] *[[Deformačná zóna]] *[[Dell]] *[[Detonačná rýchlosť]] *[[Detonačné spaľovanie]] *[[Diferenciál so zvýšeným trením]] *[[Digipack]] *[[Discogs]] *[[Diskografia]] *[[Diskotekár]] *[[DJ Mag]] *[[Dolly (príves)|Dolly]] *[[Doodle Jump]] *[[Dopravná zápcha]] *[[Downhill]] *[[Download Festival]] *[[Dragster]] *[[Drift (motorizmus)|Drift]] *[[DSG]] *[[Dunlop Tyres]] *[[Dutch Top 40]] *[[Dvanásťvalcový vejárový motor]] *[[Džús]] *[[Efektívny vyžiarený výkon]] *[[Electrolux]] *[[Elektrický rušeň 350]] *[[EMD DDA40X]] *[[Energetický nápoj]] *[[Energy Plaza]] *[[European Hot 100 Singles]] *[[Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí]] *[[Evo]] *[[Facelift]] *[[Faktor strachu]] *[[Federazione Industria Musicale Italiana]] *[[Fender Precision Bass]] *[[Festivaly Reading a Leeds]] *[[FIAT (automobilka)|FIAT]] *[[First Canadian Place]] *[[Fiskars]] *[[FL Studio]] *[[FlatOut 2]] *[[Flexotlač]] *[[Flickr]] *[[Force India]] *[[Francúzska Wikipédia]] *[[Frapé]] *[[Fujifilm FinePix S5 Pro]] *[[Funai]] *[[Futbalový útočník]] *[[G-Power]] *[[Gangréna]] *[[Gasprom]] *[[General Electric]] *[[Germicídna výbojka]] *[[Gibson Explorer]] *[[Gibson Flying V]] *[[Gibson Guitar Corporation]] *[[Gibson Les Paul]] *[[Gibson SG]] *[[Gitarové sólo]] *[[Gitarový efekt]] *[[Gorenje]] *[[Grader]] *[[Grammy Award]] *[[Grandhotel Kempinski Vysoké Tatry]] *[[Grand tourer]] *[[GT Bicycles]] *[[Haldex Traction]] *[[Hapag-Lloyd]] *[[Harvestor]] *[[Heineken International]] *[[Hitparáda]] *[[HKS]] *[[Hod diskom]] *[[Hod oštepom]] *[[Holandská Wikipédia]] *[[Holden]] *[[Homerun]] *[[Homokinetický kĺb]] *[[Honeywell]] *[[Hot Adult Top 40 Tracks]] *[[Hot hatch]] *[[Hriadeľ]] *[[Hrianka (pokrm)]] *[[Hudobný festival]] *[[Hurikán Patricia]] *[[Husqvarna]] *[[Hydraulické vápno]] *[[Hyundai Motor Group]] *[[Chelsea FC]] *[[iDrive]] *[[illy (káva)|illy]] *[[Instantná káva]] *[[International Federation of the Phonographic Industry]] *[[Irish Recorded Music Association]] *[[Irmscher]] *[[iTunes Store]] *[[Jacobs]] *[[Jägermeister]] *[[JCB]] *[[JBL]] *[[Joint stereo]] *[[Jukebox]] *[[Junglist]] *[[Juno Award]] *[[K-Multimedia Player]] *[[Kanadské bodovanie]] *[[Kandizované ovocie]] *[[Kapota]] *[[Karcinóm]] *[[Kenwood Corporation]] *[[Keramický nôž]] *[[KERS]] *[[Kevlar]] *[[Koleso z ľahkých zliatin]] *[[Kombi]] *[[Konské mäso]] *[[Kögel Trailer]] *[[Krajnica]] *[[Václav Klaus#Udalosť v Čile|Krádež pera v Čile]] *[[Krútiaci moment]] *[[KTM]] *[[Kypriaci prášok do pečiva]] *[[Kyslá smotana]] *[[Lamberet]] *[[Laminát]] *[[Latte macchiato]] *[[Lávová fontána]] *[[Lee Valley White Water Centre]] *[[Legovanie]] *[[Lexmark]] *[[Liebherr]] *[[Likér]] *[[Lincolnov tunel]] *[[Liqui Moly]] *[[Liquigas-Cannondale]] *[[Litovská Wikipédia]] *[[Lola Cars]] *[[Los Angeles Times]] *[[Lukko Rauma]] *[[Lyžiarsky vlek]] *[[Ľahké úžitkové vozidlo]] *[[Maďarská Wikipédia]] *[[Mafin]] *[[Mahasz]] *[[MAHLE Powertrain]] *[[Mainstream Rock Tracks]] *[[Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu]] *[[Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu 2012]] *[[Majstrovstvá sveta v rely 1995]] *[[Majstrovstvá sveta v rely 1999]] *[[Majstrovstvá sveta v rely 2011]] *[[Manuálna prevodovka]] *[[Marlboro]] *[[Massey Ferguson]] *[[Master of Ceremony]] *[[Mastering]] *[[Mazda Motor|Mazda]] *[[Mazda Raceway Laguna Seca]] *[[Mazut]] *[[McLaren Automotive]] *[[Meänkieli]] *[[Media Control Charts]] *[[Media Player Classic]] *[[Medzichladič]] *[[MegaCharts]] *[[Mesa Boogie]] *[[Metalhalogenidová výbojka]] *[[Mine's]] *[[MIVEC]] *[[Moccacino]] *[[Monster Energy]] *[[Motor Nissan RB]] *[[Motor Nissan SR20DET]] *[[Motor vzadu, pohon všetkých kolies]] *[[Motoristický časopis]] *[[Motorová konfigurácia]] *[[Motorové vozidlo]] *[[motorový chladič (kvapalinové chladenie)|Motorový chladič]] *[[MP3]] *[[Muscle car]] *[[Nákladná doprava]] *[[Nákupný vozík]] *[[Náves (vozidlo)|Náves]] *[[Need for Speed: Most Wanted (2012)]] *[[Need for Speed: The Run]] *[[Nestlé]] *[[Netbal]] *[[NGK]] *[[Nikon D5100]] *[[Nikon D5300]] *[[Nikon D750]] *[[Nikon D810]] *[[Nikon D90]] *[[Nismo]] *[[Nokia 5730]] *[[Nokia 6233]] *[[Nokia E52]] *[[Nokia N82]] *[[Nokia N86 8MP]] *[[Nokia X6]] *[[Nor-Cargo]] *[[NME]] *[[Nynorsk]] *[[Ń]] *[[Obilný kombajn]] *[[Ofsetová tlač]] *[[Okolo Slovenska]] *[[Olympus (spoločnosť)|Olympus]] *[[Olympus SP-590 Ultra Zoom]] *[[Opel]] *[[Osemvalcový W motor]] *[[Oshkosh Corporation]] *[[Osram]] *[[Otáčkomer]] *[[OZ Racing]] *[[Ö3 Austria Top 40]] *[[Öhlins]] *[[Palivový článok]] *[[Palmový olej]] *[[Panasonic Corporation]] *[[Paroplynová elektráreň]] *[[Peavey Electronics]] *[[Pinkpop Festival]] *[[Pioneer Corporation]] *[[Pirate Station]] *[[Pivovar Náchod]] *[[Platinová platňa]] *[[Pľúcna tepna]] *[[Pohon 8 × 8]] *[[Pohon 10 × 10]] *[[Polaris Industries]] *[[Pop 100]] *[[Portálový kontajnerový žeriav]] *[[Portské víno]] *[[Posilňovač riadenia]] *[[PP]] *[[Preteky automobilov do vrchu]] *[[Priesmyk]] *[[Priestorový zvuk]] *[[Problém roku 2000]] *[[Prodrive]] *[[Productores de Música de España]] *[[Propagačný singel]] *[[PRS Guitars]] *[[Prvá dáma]] *[[Quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] *[[R4 (motor)|R4]] *[[R5 (motor)|R5]] *[[R6 (motor)|R6]] *[[Radegast (pivo)|Radegast]] *[[Rádio Top 100 Oficiálna]] *[[Rádioaktívne zamorenie]] *[[Ralliart]] *[[Rate Your Music]] *[[Rázvor]] *[[RC Cola]] *[[Rely Argentíny]] *[[Rely Francúzska]] *[[Rely Mexika]] *[[Rely Nemecka]] *[[Rely Španielska]] *[[Rely Švédska]] *[[Rely Veľkej Británie]] *[[Recaro]] *[[Recording Industry Association of New Zealand]] *[[Regulátor plniaceho tlaku]] *[[Republic Plaza]] *[[Retardér (brzda)|Retardér]] *[[Rexall Place]] *[[Riadiaca jednotka motora]] *[[Riff]] *[[Right Here, Right Now]] *[[Rock Against Bush]] *[[Rock am Ring]] *[[Rockford Fosgate]] *[[Ropovod]] *[[Rosa]] *[[Rozvodovka]] *[[Rytmická gitara]] *[[Rýchlik (vlak)|Rýchlik]] *[[Saab Automobile]] *[[Zberač nasávacieho potrubia|Sacie potrubie]] *[[Sampler (hudobný nástroj)|Sampler]] *[[Samsung Electronics]] *[[SC Freiburg]] *[[Sekvencer]] *[[Sendvič]] *[[Serpentína]] *[[Sheffield Jumpers]] *[[Shell Oil Company]] *[[Shooting Brake]] *[[Schmitz Cargobull]] *[[Schweizer Hitparade]] *[[Sigma Corporation]] *[[Sikorsky Aircraft Corporation]] *[[Skanska]] *[[Skittles]] *[[Skupina B]] *[[Skynet]] *[[Slamka (pitie)|Slamka]] *[[Slanina (pokrm)|Slanina]] *[[Sliezsky dom]] *[[Slnečnicový olej]] *[[Slovenské národné futbalové mužstvo]] *[[Slovinská Wikipédia]] *[[Smart (automobil)|smart]] *[[Smash]] *[[Snare drum]] *[[Snehová búrka]] *[[Snežné delo]] *[[Snežné pásové vozidlo]] *[[Snežný pluh]] *[[Sodíková výbojka]] *[[Sólová gitara]] *[[Sparco]] *[[Spirometria]] *[[Spojka (strojárstvo)|Spojka]] *[[Spojler (automobil)|Spojler]] *[[Spomaľovací prah]] *[[Sporák]] *[[Sprievodný spev]] *[[Srvátka]] *[[Staropramen]] *[[Suomen virallinen lista]] *[[Super 2000]] *[[Superšportový automobil]] *[[Sverigetopplistan]] *[[Svetlá do hmly]] *[[Sydney FC]] *[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]] *[[Sziget Festival]] *[[Šejker (koktail)|Šejker]] *[[Španielske národné futbalové mužstvo]] *[[Špirálový kompresor]] *[[Športový sedan]] *[[Šunka]] *[[Švédska Wikipédia]] *[[Targa]] *[[Techno-thriller]] *[[Teleobjektív]] *[[Tempomat]] *[[Terénne vozidlo]] *[[Texaco]] *[[TFSI]] *[[The Coca-Cola Company]] *[[Tippeligaen]] *[[Tiptronic]] *[[Top Gear (časopis)|Top Gear]] *[[Torpédoborec]] *[[Torre Espacio]] *[[Torsen]] *[[Tour de France 2013]] *[[Toyo Tire & Rubber Company]] *[[Toyota]] *[[Tracklisten]] *[[Tramen]] *[[Tribute album]] *[[Triple J]] *[[Truck of the Year]] *[[Tsukuba Circuit]] *[[Turbodiesel]] *[[Turbodúchadlo]] *[[Turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek]] *[[Turbocharged Direct Injection]] *[[Tvárna oceľ]] *[[Twin Clutch SST]] *[[Twin-turbo]] *[[Tyler]] *[[Uhol odklonu kolesa]] *[[Uhoľná elektráreň]] *[[Uperizácia]] *[[UK Albums Chart]] *[[UK Dance Chart]] *[[UK Singles Chart]]/[[UK Singles Chart (2010)|2010]] & [[UK Singles Chart (2011)|2011]] *[[UKF Music]] *[[Ultratop]] *[[Ultratop 40]] *[[Union Pacific Big Boy]] *[[Union Pacific Railroad]] *[[Usporiadanie pojazdu]] *[[Útoky v Nórsku (2011)]] *[[Ü]] *[[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] *[[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] *[[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] *[[Dvanásťvalcový vidlicový motor|V12]] *[[Šestnásťvalcový vidlicový motor|V16]] *[[Ultra High Definition Television]] *[[Valec (technika)|Valec]] *[[VARTA]] *[[Velkopopovický Kozel]] *[[Veľká cena Európy 2012]] *[[Veľká cena Monaka 2012]] *[[Veľká cena Nemecka 2012]] *[[Veľká cena Španielska 2012]] *[[VG-lista]] *[[Vianočka]] *[[Vibračný valec]] *[[Videoklip]] *[[VOB]] *[[Vocoder]] *[[Vodičský preukaz]] *[[Volframit]] *[[Volvo]] *[[Volvo Lastvagnar]] *[[Vox Continental]] *[[Vyjednávanie]] *[[Vyprážaný syr]] *[[Vysokovýkonné vozidlo]] *[[Vyššia stredná trieda]] *[[Výfuková brzda]] *[[Výfukové zvody]] *[[Výtlk]] *[[Wastegate]] *[[Wells Fargo Center (Denver)]] *[[West Coast Customs]]´ *[[Winamp]] *[[Windows 8]] *[[Wireless LAN]] *[[World Music Awards]] *[[World Rally Car]] *[[Xenónová výbojka]] *[[Zapaľovacia sviečka]] *[[Zapaľovanie (spaľovací motor)|Zapaľovanie]] *[[Zatmenie Mesiaca 15. júna 2011]] *[[Zemetrasenie pri pobreží Honšú (2011)]] *[[Zlatá hokejka]] *[[Zmrzlinový pohár]] *[[Zombi (mŕtvola)|Zombi]] *[[Zvukový inžinier]] *[[Związek Producentów Audio Video]] *[[Železničný vozeň]] </small> {{col-end}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Motoring Weapon R]] n28ewgkm3noazmz0kb4k8pxsnb02ipd 7415127 7415126 2022-07-23T09:44:30Z Midnight Runner 48168 /* Biológia */ wikitext text/x-wiki ===Šablóny=== {{col-begin}} {{col-break}} <small> *[[Šablóna:Akon]] *[[Šablóna:Alfa Romeo]] *[[Šablóna:Avon]] *[[Šablóna:Basshunter]] *[[Šablóna:BF Goodrich]] *[[Šablóna:Bruce Springsteen]] *[[Šablóna:Bryan Adams]] *[[Šablóna:Continental]] *[[Šablóna:Daft Punk]] *[[Šablóna:Dunlop]] *[[Šablóna:Eminem]] *[[Šablóna:Falken]] *[[Šablóna:Firestone]] *[[Šablóna:Foo Fighters]] *[[Šablóna:Goodyear]] *[[Šablóna:Guns N’ Roses]] *[[Šablóna:Infobox album]] *[[Šablóna:Infobox automobilový motor]] *[[Šablóna:Infobox cyklistický pretek]] *[[Šablóna:Infobox cyklistický tím]] *[[Šablóna:Infobox Diskografia umelca]] *[[Šablóna:Infobox formát súboru]] *[[Šablóna:Infobox Jazdec MS v rely]] *[[Šablóna:Infobox Mobilný telefón]] *[[Šablóna:Infobox model gitary]] *[[Šablóna:Infobox motocykel]] *[[Šablóna:Kiss (skupina)]] *[[Šablóna:Kumho]] *[[Šablóna:Majstrovstvá sveta v rely]] *[[Šablóna:Midnight Oil]] *[[Šablóna:Nickelback]] *[[Šablóna:Nightwish]] *[[Šablóna:OutKast]] *[[Šablóna:Papa Roach]] *[[Šablóna:Paul van Dyk]] *[[Šablóna:Pendulum]] *[[Šablóna:Piestové spaľovacie motory]] *[[Šablóna:R.E.M.]] *[[Šablóna:Red Hot Chili Peppers]] *[[Šablóna:Rise Against]] *[[Šablóna:Rob Zombie]] *[[Šablóna:Roxette]] *[[Šablóna:Scorpions]] *[[Šablóna:Single]] *[[Šablóna:Slayer]] *[[Šablóna:System of a Down]] *[[Šablóna:Taio Cruz]] *[[Šablóna:Techno]] *[[Šablóna:The Chemical Brothers]] *[[Šablóna:The Killers]] *[[Šablóna:The Police]] *[[Šablóna:The Prodigy]] *[[Šablóna:Toyo]] *[[Šablóna:Turistická značka]] *[[Šablóna:Yokohama]]</small> ===Geografia, geológia, sídla, stavby=== <small> *[[Abbotsford]] *[[Aconcagua]] *[[Andrejcová (vrch)|Andrejcová]] *[[Aspen]] *[[Atigun Pass]] *[[Autodróm Most]] *[[Batizovské vodopády]] *[[Beverly Hills]] *[[Bezpečnostný prepad]] *[[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]] *[[Brooks]] *[[Burnaby (mesto)|Burnaby]] *[[Bystré sedlo (Vysoké Tatry)|Bystré sedlo]] *[[Calgary International Airport]] *[[Cesta III. triedy 3227 (Slovensko)|Cesta III. triedy 53614]] *[[Cesta Yungas]] *[[Col du Grand Colombier]] *[[Čierne pleso (Batizovská dolina)|Čierne pleso]] *[[Dobšinský kopec]] *[[Dolina Veľkej hučavy]] *[[E-Werk]] *[[Ennis (Montana)|Ennis]] *[[Eureka Tower]] *[[Fontan]] *[[Furkajoch]] *[[Geravy]] *[[Glac]] *[[Glacier National Park (Kanada)|Glacier National Park]] *[[Great Blue Hole]] *[[Hanna (Alberta)|Hanna]] *[[Hartwall-areena]] *[[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] *[[Humphreys Peak]] *[[Hviezdoslavov vodopád]] *[[Châteauneuf-d’Entraunes]] *[[Ii]] *[[Jamské pleso]] *[[Kamloops]] *[[Kanada]] *[[Kirkenes]] *[[Kranjska Gora]] *[[Kyseľ (tiesňava)|Kyseľ]] *[[Ladožské jazero]] *[[Lake Pontchartrain Causeway]] *[[Lanslebourg-Mont-Cenis]] *[[Lanslevillard]] *[[Leluchów]] *[[Le Monêtier-les-Bains]] *[[Los Angeles County]] *[[Memmingen]] *[[Mlynická dolina]] *[[Monticello Dam]] *[[Monument Valley]] *[[Moskenesøy]] *[[Mount Assiniboine]] *[[Mount Elbert]] *[[Mount Fairweather]] *[[Mount Panorama Circuit]] *[[Mount Robson]] *[[Mount Shuksan]] *[[Murchisonove vodopády]] *[[Národná prírodná rezervácia Kôprová dolina]] *[[Národná prírodná rezervácia Stratená]] *[[Národná prírodná rezervácia Uhlištiatka]] *[[Národný park Iguazú]] *[[New Ulm (Minnesota)|New Ulm]] *[[Okrúhle pleso]] *[[Orange County (Kalifornia)|Orange County]] *[[Ouray County]] *[[Park Avenue]] *[[Passo dello Stelvio]] *[[Piecky]] *[[Pikes Peak]] *[[Podlesok]] *[[Priehyba (sedlo v Kráľovohoľských Tatrách)|Priehyba]] *[[Prielom Hornádu]] *[[Prince George]] *[[Prudhoe Bay]] *[[Quake Lake]] *[[Saint-Jacques-en-Valgodemard]] *[[Saskatoon]] *[[Scandinavium]] *[[Sedlo pod Ostrvou]] *[[Sedlo pod Svišťovkou]] *[[Severomujský tunel]] *[[Siklawa]] *[[Sokolia dolina]] *[[Spišsko-gemerský kras]] *[[Stadium Australia]] *[[Stavanger]] *[[Stoney Creek Bridge]] *[[Stratenská dolina]] *[[Suchá Belá]] *[[Štôlska dolina]] *[[Tahoe]] *[[Tatranská magistrála]] *[[Tatranský národný park]] *[[Tibbitt Lake]] *[[Timmelsjoch]] *[[Tomášovský výhľad]] *[[Truckee]] *[[Tunel pod Dielikom]] *[[Tunel Vyšné Hágy]] *[[Vajanského vodopád]] *[[Vernárska tiesňava]] *[[Washington (štát USA)|Washington]] *[[Vodopád Skok]] *[[Vyšné Hágy]] *[[Wodogrzmoty Mickiewicza]] *[[Západné Nórsko]] *[[Zejmarská roklina]] *[[Zelené pleso]] </small> ===Letectvo=== <small> *[[AgustaWestland AW109]] *[[Airbus A330 MRTT]] *[[Antonov An-225]] *[[Bell Boeing V-22 Osprey]] *[[Bell Helicopter]] *[[Boeing CH-47 Chinook]] *[[Boeing E-3 Sentry]] *[[Boeing KC-135 Stratotanker]] *[[Eurocopter]] *[[Eurocopter Fennec]] *[[Eurofighter Typhoon]] *[[Let Germanwings 9525]] *[[Lockheed C-5 Galaxy]] *[[Lockheed Martin F-35 Lightning II]] *[[Maximálna vzletová hmotnosť]] *[[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] *[[Nákladné lietadlo]] *[[Northrop Grumman E-2 Hawkeye]] *[[Prídavné spaľovanie]] *[[SEPECAT Jaguar]] *[[Sikorsky CH-53E Super Stallion]] *[[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] *[[Turbohriadeľový motor]] *[[Turboventilátorový motor]] *[[Turbomeca Arrius]] </small> ===Hudba=== ====Hudobné skupiny a umelci==== <small> *[[1200 Micrograms]] *[[2 Unlimited]] *[[30 Seconds to Mars]] *[[311 (skupina)|311]] *[[3OH!3]] *[[3 Doors Down]] *[[4 Clubbers]] *[[88 Fingers Louie]] *[[A Flock of Seagulls]] *[[Abandon All Ships]] *[[Above & Beyond]] *[[Adam F]] *[[Afrojack]] *[[Afroman]] *[[Al Bano & Romina Power]] *[[Alberto Ingo Hauss]] *[[Alcazar (skupina)|Alcazar]] *[[Alice DeeJay]] *[[Alien Ant Farm]] *[[Alkaline Trio]] *[[Alesso]] *[[Alex Clare]] *[[Alex Gaudino]] *[[Alex Christensen]] *[[Alesha Dixon]] *[[American Hi-Fi]] *[[Andrew Roachford]] *[[Andrew Wyatt]] *[[Andy C]] *[[Angelspit]] *[[Aphrodite (DJ)|Aphrodite]] *[[Apollo 440]] *[[Aqua (hudobná skupina)|Aqua]] *[[Aquasky]] *[[Arma Angelus]] *[[Army of Lovers]] *[[ASAP Rocky]] *[[Asian Dub Foundation]] *[[Asking Alexandria]] *[[Atomic Kitten]] *[[Audioslave]] *[[Autechre]] *[[Avicii]] *[[Ayah Marar]] *[[B.o.B.]] *[[B-complex]] *[[B-Real]] *[[Baauer]] *[[Bad Boys Blue]] *[[Bad Company (drum and bassová skupina)|Bad Company]] *[[Bad Meets Evil]] *[[Bad Religion]] *[[Bag Raiders]] *[[Bachman–Turner Overdrive]] *[[Bakermat]] *[[Baltimora]] *[[Baxter]] *[[Baracuda]] *[[Beastie Boys]] *[[Ben Mount]] *[[Benassi Bros.]] *[[Benny Benassi]] *[[Billy Gibbons]] *[[Billy Idol]] *[[Binary Finary]] *[[Black Sun Empire]] *[[blink-182]] *[[Blondie (skupina)|Blondie]] *[[Bloodhound Gang]] *[[Blue Stahli]] *[[Blur]] *[[Bob Marley and the Wailers]] *[[Bob Seger]] *[[Bob Sinclar]] *[[Bomfunk MC’s]] *[[Bono Vox]] *[[Boston (hudobná skupina)|Boston]] *[[Brandon Flowers]] *[[Brandon Kroeger]] *[[Bread]] *[[Breaking Benjamin]] *[[Breathe Carolina]] *[[Bronski Beat]] *[[Brookes Brothers]] *[[Buraka Som Sistema]] *[[Busta Rhymes]] *[[Caesars]] *[[Calvin Harris]] *[[Calyx]] *[[Camo & Krooked]] *[[Camouflage]] *[[Capital Cities]] *[[Carl Cox]] *[[Celldweller]] *[[Concord Dawn]] *[[Contiez]] *[[Coolio]] *[[Cosmic Gate]] *[[Counterstrike]] *[[Crash Test Dummies]] *[[Crazy Town]] *[[Creedence Clearwater Revival]] *[[Creed]] *[[Cris Cab]] *[[Crookers]] *[[Crowded House]] *[[Crystal Waters]] *[[Culture Club]] *[[Current Value]] *[[Cutting Crew]] *[[Cyantific]] *[[Cypress Hill]] *[[D.Kay]] *[[Daft Punk]] *[[Damian Marley]] *[[Daniel Adair]] *[[Daniel Powter]] *[[Danny Byrd]] *[[Danny Wheeler]] *[[Dario G]] *[[Darius & Finlay]] *[[Darkest Hour]] *[[Darren Styles]] *[[Darude]] *[[Daughtry]] *[[David Tavaré]] *[[DC Breaks]] *[[DCUP]] *[[Deadmau5]] *[[Deee-Lite]] *[[Deekline]] *[[Deep Blue Something]] *[[Deftones]] *[[Desireless]] *[[Deutsch-Amerikanische Freundschaft]] *[[Dexys Midnight Runners]] *[[Diane Charlemagne]] *[[Dick Dale]] *[[Die Krupps]] *[[Dio]] *[[Dirty South]] *[[Disco Ensemble]] *[[Disturbed]] *[[DJ BoBo]] *[[DJ Fresh]] *[[DJ Hazard]] *[[DJ Hype]] *[[DJ Muggs]] *[[DJ Paul Elstak]] *[[DJ Scot Project]] *[[DJ SS]] *[[DJ Tiësto]] *[[DJ Zinc]] *[[DMX]] *[[Does It Offend You, Yeah?]] *[[Dr. Dre]] *[[Dragonette]] *[[Drumsound & Bassline Smith]] *[[Dub Incorporation]] *[[Duck Sauce]] *[[Dune]] *[[E-Type]] *[[E-Z Rollers]] *[[Eamon]] *[[Ed Solo]] *[[Eddy Grant]] *[[Edward Maya]] *[[Edwin Starr]] *[[Edwyn Collins]] *[[Echosmith]] *[[Eiffel 65]] *[[Ellie Goulding]] *[[Elton John]] *[[Emalkay]] *[[Eminem]] *[[Empire of the Sun]] *[[Enduser]] *[[Enigma (hudobný projekt)|Enigma]] *[[Enter Shikari]] *[[Era]] *[[Eric Prydz]] *[[Eros Ramazzotti]] *[[Etta James]] *[[Evol Intent]] *[[Example]] *[[Excision]] *[[F. R. David]] *[[Faithless]] *[[Fall Out Boy]] *[[Fancy]] *[[Far East Movement]] *[[Fats Waller]] *[[Fine Young Cannibals]] *[[Flip & Fill]] *[[Flipsyde]] *[[Florence and the Machine]] *[[Flo Rida]] *[[Fonzerelli]] *[[Fools Garden]] *[[Forbidden Society]] *[[Foreign Beggars]] *[[Foreigner]] *[[Foster the People]] *[[Fox Stevenson]] *[[Fox the Fox]] *[[Frankie Knuckles]] *[[Fred V & Grafix]] *[[Freestylers]] *[[From First to Last]] *[[Future Prophecies]] *[[Futurebound]] *[[G-Unit]] *[[Gala (speváčka)|Gala]] *[[Game (reper)|Game]] *[[Garbage]] *[[Gareth Greenall]] *[[Gareth McGrillen]] *[[Gazebo]] *[[Gebroeders Ko]] *[[George Benson]] *[[Global Deejays]] *[[GMS]] *[[Gnarls Barkley]] *[[Godsmack]] *[[Goldie]] *[[Goo Goo Dolls]] *[[Gridlok]] *[[Guru Josh]] *[[Gym Class Heroes]] *[[H. P. Baxxter]] *[[Haddaway]] *[[Hadouken!]] *[[Haim]] *[[Hall & Oates]] *[[Hardfloor]] *[[Hardwell]] *[[Heart]] *[[Heatbeat]] *[[Heavy D]] *[[Hesher]] *[[High Contrast]] *[[Hinder]] *[[Hive (DJ)|Hive]] *[[Hixxy]] *[[Hot Chocolate]] *[[Charly Lownoise & Mental Theo]] *[[Chase & Status]] *[[Cher (speváčka)|Cher]] *[[Chesney Hawkes]] *[[Chet Baker]] *[[Chevelle]] *[[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]] *[[Chris Rea]] *[[Chris Willis]] *[[Chuck Garric]] *[[I See Stars]] *[[Ian Carey]] *[[Ian Pooley]] *[[Icona Pop]] *[[Ill.Skillz]] *[[In Flames]] *[[Incubus (hudobná skupina)|Incubus]] *[[Indila]] *[[Ini Kamoze]] *[[Inna]] *[[Inner Circle]] *[[Insolence]] *[[Iron Butterfly]] *[[Iyaz]] *[[J Majik]] *[[Jack Antonoff]] *[[Jakarta (DJ)|Jakatra]] *[[Jam & Spoon]] *[[James Arthur]] *[[Jane's Addiction]] *[[Jason Derulo]] *[[Jay-Z]] *[[Jeff Lynne]] *[[Jefferson Airplane]] *[[Jens Thele]] *[[Jerry Cantrell]] *[[Jess Glynne]] *[[Jimmy Eat World]] *[[Jive Bunny and the Mastermixers]] *[[Joe Cocker]] *[[Joe Principe]] *[[John B]] *[[John Farnham]] *[[John Legend]] *[[John Newman]] *[[John O’Callaghan]] *[[John Parr]] *[[Journey]] *[[Juan Atkins]] *[[Jungle Drummer]] *[[Junior Senior]] *[[Junkie XL]] *[[Juno Reactor]] *[[Justice]] *[[Kanye West]] *[[Kardinal Offishall]] *[[Karnivool]] *[[Kaskade]] *[[Kate Ryan]] *[[Katrina and the Waves]] *[[Keane]] *[[Kelly Clarkson]] *[[Kevin Saunderson]] *[[Kid Cudi]] *[[Kid Rock]] *[[Kings of Leon]] *[[Kirsty Hawkshaw]] *[[KJ Sawka]] *[[Klaas (DJ)|Klaas]] *[[Klute]] *[[KMFDM]] *[[Knife Party]] *[[Konflict]] *[[Kool & the Gang]] *[[Korn (metalová skupina)|KoЯn]] *[[Kosheen]] *[[Kraan]] *[[Kraddy]] *[[Kwabs]] *[[La Bouche]]´ *[[La Roux]] *[[Labrinth]] *[[Las Ketchup]] *[[Laurent Wolf]] *[[LCD Soundsystem]] *[[Leland Sklar]] *[[Leningrad Cowboys]] *[[Lenny Kravitz]] *[[Liam Howlett]] *[[Lighthouse Family]] *[[Lil Jon]] *[[Liquido]] *[[LMFAO]] *[[Loadstar]] *[[Logistics]] *[[London Elektricity]] *[[Londonbeat]] *[[LTJ Bukem]] *[[M People]] *[[Macklemore]] *[[Madcon]] *[[Madness]] *[[Magic!]] *[[Makoto]] *[[Manowar]] *[[Marc Trauner]] *[[Marco V]] *[[Mark Breeze]] *[[Mark Ronson]] *[[Markus Schulz]] *[[Martin Garrix]] *[[Martin Solveig]] *[[Marusha]] *[[Massive Attack]] *[[Matchbox Twenty]] *[[Matrix (hudobník)|Matrix]] *[[Matrix & Futurebound]] *[[Matt Schwartz]] *[[Matthew Bellamy]] *[[Mauro Picotto]] *[[Max Farenthide]] *[[Maxim Reality]] *[[Maximum the Hormone]] *[[Me & My]] *[[Medial Banana]] *[[Men at Work]] *[[Metrik]] *[[MGMT]] *[[Midnight Oil]] *[[Michael Mind]] *[[Michael Simon]] *[[Michel Teló]] *[[Mika]] *[[Mike + the Mechanics]] *[[Mike Kroeger]] *[[Mike Starr]] *[[Milky Chance]] *[[Mitch Guindon]] *[[Mo-Do]] *[[Modestep]] *[[Modjo]] *[[Morcheeba]] *[[Mory Kanté]] *[[Ms. Dynamite]] *[[Mt Eden]] *[[Muffler]] *[[Muse]] *[[Myles Heskett]] *[[N.W.A.]] *[[Nanna Bryndís Hilmarsdóttir]] *[[Nate Dogg]] *[[Nazareth (skupina)|Nazareth]] *[[Neil Sedaka]] *[[Nelly]] *[[Nero (hudobná skupina)|Nero]] *[[Netsky]] *[[New Order]] *[[New Radicals]] *[[Newton (skupina)|Newton]] *[[Nickelback]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Nicky Romero]] *[[No Mercy]] *[[Norma Jean]] *[[Norman Cook]] *[[Of Monsters and Men]] *[[OMC]] *[[OneRepublic]] *[[Ontronik Khachaturian]] *[[Orchestral Manoeuvres in the Dark]] *[[Ottawan]] *[[Otto Knows]] *[[Out Hud]] *[[OutKast]] *[[Owl City]] *[[Oxymoron (skupina)|Oxymoron]] *[[P.O.D.]] *[[Pakito]] *[[Paramore]] *[[Parov Stelar]] *[[Paul Johnson (hudobník)|Paul Johnson]] *[[Paul Kodish]] *[[Paul Oakenfold]] *[[Peter Svensson]] *[[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]] *[[Peredur ap Gwynedd]] *[[Phil Collins]] *[[Pitbull (reper)|Pitbull]] *[[Pitchshifter]] *[[Pnau]] *[[Porter Robinson]] *[[Portishead]] *[[Pretty Maids]] *[[Propellerheads]] *[[Psy (hudobník)|Psy]] *[[Public Enemy]] *[[Q Project]] *[[Queensrÿche]] *[[Rage Against the Machine]] *[[Ram Jam]] *[[Rameses B]] *[[Ratatat]] *[[Real McCoy]] *[[Reamonn]] *[[Rebel MC]] *[[Red Hot Chili Peppers]] *[[Rednex]] *[[Republica]] *[[Rex Brown]] *[[Rick J. Jordan]] *[[Rick Parashar]] *[[Rick Ross]] *[[Rick Rubin]] *[[Richard Marx]] *[[Rise Against]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Rita Ora]] *[[Rob Dougan]] *[[Rob Holliday]] *[[Rob Swire]] *[[Rob Zombie]] *[[Robert Miles]] *[[Robin Schulz]] *[[Rollz]] *[[Roni Size]] *[[Rregula]] *[[Rudimental]] *[[Run–D.M.C.]] *[[Rusko (hudobník)|Rusko]] *[[Ryan Lewis]] *[[Ryan Peake]] *[[Rybičky 48]] *[[Safri Duo]] *[[Sak Noel]] *[[Saliva]] *[[Sam Rivers]] *[[Samantha Fox]] *[[Sash!]] *[[Sasha]] *[[Scooter (skupina)|Scooter]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Scott Brown (DJ)|Scott Brown]] *[[Scott McKenzie]] *[[Sean Combs]] *[[Sean Paul]] *[[Secret Service]] *[[Seether]] *[[September (speváčka)|September]] *[[Shaggy]] *[[Shapeshifter]] *[[Showtek]] *[[Shy FX]] *[[Sidney Samson]] *[[Sigma (skupina)|Sigma]] *[[Ska-P]] *[[Skindred]] *[[Skinny Puppy]] *[[Skrillex]] *[[Skunk Anansie]] *[[SL2]] *[[Smash Mouth]] *[[Snoop Dogg]] *[[Soft Cell]] *[[Soul Asylum]] *[[Soulsister]] *[[Soundgarden]] *[[Spagna]] *[[Spandau Ballet]] *[[Spencer Chamberlain]] *[[Spiderbait]] *[[Spiller]] *[[Spin Doctors]] *[[Spor]] *[[Staind]] *[[Starship]] *[[State of Mind]] *[[Static-X]] *[[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] *[[Stereophonics]] *[[Steve Angello]] *[[Steve Aoki]] *[[Stevie Wonder]] *[[Sting]] *[[Stromae]] *[[Sub Focus]] *[[Sublime]] *[[Sum 41]] *[[Supafly]] *[[Supergrass]] *[[Survivor]] *[[Swedish House Mafia]] *[[t.A.T.u.]] *[[T.I.]] *[[Taio Cruz]] *[[Takura]] *[[Tal Bachman]] *[[Talamasca]] *[[Tangerine Dream]] *[[Tantrum Desire]] *[[TC]] *[[Ted Jensen]] *[[Teebee]] *[[Tenor Fly]] *[[Tim Commerford]] *[[Tim McIlrath]] *[[Tinchy Stryder]] *[[Tinie Tempah]] *[[The 45 King]] *[[The Black Eyed Peas]] *[[The Cars]] *[[The Cat Empire]] *[[The Connells]] *[[The Cranberries]] *[[The Crystal Method]] *[[The Flirts]] *[[The Hooters]] *[[The Human League]] *[[The Chemical Brothers]] *[[The J. Geils Band]] *[[The Killers]] *[[The KLF]] *[[The Lemonheads]] *[[The Presidents of the United States of America]] *[[The Pretenders]] *[[The Proclaimers]] *[[The Qemists]] *[[The Rembrandts]] *[[The Roots]] *[[The Unguided]] *[[The Upbeats]] *[[The Vines]] *[[The White Stripes]] *[[Theory of a Deadman]] *[[Third Eye Blind]] *[[Todd Mohney]] *[[Tom Morello]] *[[Train]] *[[Trans-X]] *[[Trentemøller]] *[[Two Steps from Hell]] *[[U96]] *[[Undercover]] *[[Underoath]] *[[Underworld (skupina)|Underworld]] *[[Urban Cookie Collective]] *[[Utah Saints]] *[[Verona (skupina)|Verona]] *[[Victor Wooten]] *[[Wankelmut]] *[[Wickaman]] *[[Wilkinson]] *[[Woe, Is Me]] *[[Wu-Tang Clan]] *[[WWO]] *[[Xzibit]] *[[Years & Years]] *[[Yolanda Be Cool]] *[[Youngman]] *[[Yves Larock]] *[[Zack de la Rocha]] *[[Zach Blair]] *[[Zane Lowe]] *[[Zardonic]] *[[Zeds Dead]] *[[Zombie Nation]] *[[Zomboy]] *[[ZZ Top]]</small> ====Hudobné albumy, skladby, single, DVD==== <small> *„[[’74–’75]]“ *„[[(I’ll Never Be) Maria Magdalena]]“ *„[[(I Just) Died in Your Arms]]“ *''[[(pronounced ’lĕh-’nérd ’skin-’nérd)]]'' *„[[(You Gotta) Fight for Your Right (To Party!)]]“ *[[100% Pure Love]] *''[[2 (album, Netsky)|2]]'' *„[[2 Minutes to Midnight]]“ *„[[21 Guns]]“ *„[[21 Questions]]“ *''[[45 RPM]]'' *''[[4x4=12]]'' *„[[5 More Days ’Til Summer]]“ *''[[54 dole hlavou]]'' *„[[7 Seconds (singel)|7 Seconds]]“ *„[[99 Luftballons]]“ *„[[9pm (Till I Come)]]“ *''[[...and the Beat Goes On!]]'' *''[[A Day Without Rain]]'' *„[[A Girl Like You]]“ *''[[A Thousand Suns]]'' *„[[Abracadabra]]“ *[[Academy of Dance]] *„[[Ace of Spades]]“ *„[[Adiemus]]“ *''[[Adventures In Freestyle]]'' *„[[Aerials]]“ *„[[Africa (skladba)|Africa]]“ *„[[Africa (skladba Rose Laurens)|Africa]]“ *„[[Aiii Shot the DJ]]“ *„[[Airplanes]]“ *''[[All Eyez on Me]]'' *„[[All Fall Down]]“ *„[[All I Ever Wanted (Basshunter)|All I Ever Wanted]]“ *„[[All I Want (singel The Offspring)|All I Want]]“ *„[[All I Want for Christmas Is You]]“ *''[[All or Nothing]]'' *„[[All Summer Long]]“ *''[[Always Outnumbered, Never Outgunned]]'' *„[[Am I Wrong]]“ *„[[Amaranth]]“ *''[[American Idiot]]'' *„[[American Woman]]“ *„[[Anaconda (singel)|Anaconda]]“ *„[[Angie]]“ *„[[Animal Instinct]]“ *„[[Animals (singel Martina Garrixa)]]“ *„[[Animals (singel Nickelback)]]“ *[[Another Brick in the Wall]] *[[Another Planet / Voyager]] *[[ANThology]] *„[[Antidote]]“ *„[[Anybody Seen My Baby?]]“ *[[Appeal to Reason]] *„[[Are You Gonna Go My Way (singel)|Are You Gonna Go My Way]]“ *„[[Are You with Me]]“ *[[Around the World]] *„[[Around the World (La La La La La)]]“ *''[[Artpop]]'' *''[[A State of Trance 2011]]'' *[[Audience of One]] *''[[Away from the Sun]]'' *„[[B.Y.O.B.]]“ *„[[Baby When the Light]]“ *„[[Back 2 You / Still Grey]]“ *„[[Back to You]]“ *„[[Bad Boy]]“ *„[[Bad Boys]]“ *„[[Bad Day]]“ *„[[Bad to the Bone]]“ *„[[Bangarang (singel)|Bangarang]]“ *„[[Barbra Streisand (singel)|Barbra Streisand]]“ *„[[Beautiful Day]]“ *„[[Because of You]]“ *„[[Beds Are Burning]]“ *''[[Before the Storm]]'' *„[[Behind the Cow]]“ *„[[Believe (skladba Cher)|Believe]]“ *''[[Bengoro]]'' *„[[Benzin]]“ *„[[Better Off Alone]]“ *„[[Big in Japan]]“ *''[[Billion Dollar Gravy]]'' *„[[Bitter Sweet Symphony]]“ *„[[Black and Yellow]]“ *„[[Black Hole Sun]]“ *„[[Bless the Child]]“ *„[[Blitzkrieg Bop]]“ *„[[Block Rockin’ Beats]]“ *„[[Blood Sugar / Axle Grinder]]“ *''[[Blood Sugar Sex Magik]]'' *„[[Blue (Da Ba Dee)]]“ *''[[Blur (album)|Blur]]'' *„[[Bohemian Rhapsody]]“ *„[[Bongo Bong]]“ *„[[Born to Be Alive]]“ *„[[Born to Be Wild]]“ *[[Boten Anna]] *[[Bottoms Up]] *„[[Boulevard of Broken Dreams]]“ *„[[Breakfast at Tiffany’s]]“ *„[[Breaking the Habit]]“ *„[[Break On Through (To the Other Side)]]“ *„[[Break Your Heart]]“ *[[Breathe (Nickelback)|Breathe]] *„[[Breathe (The Prodigy)|Breathe]]“ *„[[Brimful of Asha]]“ *„[[Bring Me to Life]]“ *''[[Broadcast to the World]]'' *„[[Brother Louie]]“ *„[[Bumpy Ride]]“ *„[[Burn It Down (Linkin Park)|Burn It Down]]“ *„[[Burn It to the Ground]]“ *„[[Butterfly]]“ *„[[By the Way]]“ *„[[C U When U Get There]]“ *„[[California King Bed]]“ *„[[Call Me (skladba Blondie)|Call Me]]“ *„[[Call on Me]]“ *„[[Can't Hold Us]]“ *„[[Candle in the Wind 1997]]“ *„[[Castle Walls]]“ *„[[Ça plane pour moi]]“ *„[[Celebration (skladba Kool & the Gang)|Celebration]]“ *„[[Centerfold]]“ *„[[Cinema (Benny Benassi)|Cinema]]“ *„[[Civil War]]“ *„[[Cloud 9]]“ *„[[Club Can’t Handle Me]]“ *''[[Clubland X-Treme Hardcore (kompilácia)|Clubland X-Treme Hardcore]]'' *„[[Coconut Tree]]“ *„[[Cochise (singel)|Cochise]]“ *„[[Cold as Ice]]“ *„[[Comanchero]]“ *„[[Come & Get It]]“ *''[[Come with Us]]'' *„[[Coming Home]]“ *„[[Come as You Are]]“ *„[[Come Out and Play]]“ *„[[Commander (singel)|Commander]]“ *[[Connected]] *„[[Control]]“ *„[[Cotton Eye Joe]]“ *[[Crawling]] *„[[Crazy (Seal)|Crazy]]“ *„[[Crazy Crazy Nights]]“ *„[[Creep (singel Radiohead)|Creep]]“ *„[[Criminal]]“ *„[[Crush]]“ *„[[Cum On Feel the Noize]]“ *''[[Curb]]'' *[[Curb Tour]] *„[[Curb (skladba)|Curb]]“ *„[[Daddy DJ (singel)|Daddy DJ]]“ *„[[Dance with Somebody]]“ *„[[Dancing in the Dark]]“ *[[Dancing with Tears in My Eyes]] *„[[Dangerous]]“ *„[[Dani California]]“ *„[[Danza Kuduro]]“ *„[[Das Boot (skladba)|Das Boot]]“ *''[[Das Boot (album)|Das Boot]]'' *''[[Day & Age]]'' *„[[Day ’n’ Nite]]“ *„[[Demon Speeding]]“ *„[[Diamonds and Guns]]“ *„[[Die Young]]“ </small> {{col-break}} <small> *''[[Dig Your Own Hole]]'' *„[[Dimension]]“ *[[Disclaimer II]] *[[Diskografia Aviciiho]] *[[Diskografia Katy Perry]] *[[Diskografia Rise Against]] *[[Diskografia skupiny Linkin Park]] *[[Diskografia skupiny Nickelback]] *[[Diskografia skupiny Pendulum]] *[[Diskografia skupiny Scooter]] *''[[Do lesíčka na čekanou]]'' *„[[Doin' It Right]]“ *„[[Don’t Bring Me Down]]“ *„[[Don’t Cry]]“ *„[[Don’t Get Me Wrong]]“ *„[[Don’t Stop (Color on the Walls)]]“ *„[[Don’t Stop Me Now]]“ *„[[Don't Stop the Music]]“ *„[[Don’t Stop the Party]]“ *„[[Don’t Worry]]“ *„[[Don’t Worry, Be Happy]]“ *„[[Don’t You Want Me]]“ *„[[Don't You Worry Child]]“ *„[[Down (singel Jay Sean)|Down]]“ *„[[Down Under]]“ *„[[Dream On (singel Aerosmith)|Dream On]]“ *''[[Dreamland]]'' *„[[Dreams (singel The Cranberries)|Dreams]]“ *„[[Dreams (Will Come Alive)]]“ *„[[Drinking from the Bottle]]“ *„[[Drive (singel)|Drive]]“ *„[[Driving Home for Christmas]]“ *''[[Dual Shock]]'' *„[[Du hast]]“ *„[[Du hast den schönsten Arsch der Welt]]“ *„[[Dynamite]]“ *„[[E.T. (singel)|E.T.]]“ *„[[Ecuador (Sash!)|Ecuador]]“ *„[[Echoes in Rain]]“ *[[Elevation]] *''[[Eliminator]]'' *„[[End Credits]]“ *''[[Endgame (album)|Endgame]]'' *[[Endless Summer]] *„[[Endorphins]]“ *„[[End of All Hope]]“ *„[[Englishman in New York]]“ *„[[Enjoy the Silence]]“ *„[[Enola Gay (singel)|Enola Gay]]“ *„[[Enter Sandman]]“ *„[[Epic (singel Faith No More)|Epic]]“ *„[[Escape Velocity]]“ *„[[Every Breath You Take]]“ *„[[Every Morning]]“ *„[[Every Single Day]]“ *„[[Every You Every Me]]“ *„[[Everybody’s Changing]]“ *''[[Evolution (Paul van Dyk)|Evolution]]'' *„[[Ex’s & Oh’s]]“ *''[[Experience (album)|Experience]]'' *„[[Eye of the Tiger]]“ *„[[F.B.I. (singel)|F.B.I.]]“ *„[[Fable]]“ *„[[Fading Like a Flower (Every Time You Leave)]]“ *[[Faint]] *[[Fairytale Gone Bad]] *''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'' *[[Far Away]] *[[Far l’amore]] *„[[Far Far Away]]“ *„[[Faster Harder Scooter]]“ *„[[Fat Lip]]“ *„[[Feel the Love]]“ *„[[Feelin’ Way Too Damn Good]]“ *„[[Feuer frei!]]“ *„[[Figured You Out]]“ *„[[Fire (Scooter)|Fire]]“ *„[[Fireflies]]“ *„[[Firestarter (The Prodigy)|Firestarter]]“ *„[[Firestone (pieseň)|Firestone]]“ *„[[Flashlight]]“ *„[[Flat on the Floor]]“ *„[[Fly (Nickelback)|Fly]]“ *„[[Fly Away]]“ *„[[For an Angel]]“ *''[[For Lack of a Better Name]]'' *„[[Freaky Like Me]]“ *''[[Freedom (Akon)|Freedom]]'' *„[[Freestyler]]“ *„[[Fresh (skladba Kool & the Gang)|Fresh]]“ *„[[Friday I’m in Love]]“ *„[[Friends (Scooter)|Friends]]“ *„[[Friends Turbo]]“ *''[[Further]]'' *„[[G.D.F.R.]]“ *„[[Galvanize]]“ *„[[Games People Play]]“ *„[[Gangnam Style]]“ *„[[Gangsta’s Paradise]]“ *„[[Gangster Tripping]]“ *„[[Gentleman (singel)|Gentlaman]]“ *„[[Get Down on It]]“ *„[[Get Get Down]]“ *„[[Get Low]]“ *„[[Get Lucky]]“ *''[[Get Rich or Die Tryin’ (album)|Get Rich or Die Tryin’]]'' *„[[Get Up]]“ *''[[Gettin’ High on Your Own Supply]]'' *„[[Ghetto Gospel]]“ *„[[Ghosts 'n' Stuff]]“ *„[[Gimme All Your Lovin’]]“ *„[[Give It All]]“ *„[[Give It Away]]“ *„[[Give It Up]]“ *„[[Glad You Came]]“ *„[[God Is a DJ]]“ *„[[Going Under]]“ *„[[Gold Dust]]“ *„[[Golden Skans]]“ *„[[Good Feeling]]“ *„[[Good Riddance (Time of Your Life)]]“ *[[Good Vibrations (Marky Mark and the Funky Bunch)|Good Vibrations]] *„[[Got My Mind Set on You]]“ *„[[Gotta Be Somebody]]“ *''[[Gran Turismo (album)|Gran Turismo]]'' *„[[Granite (singel)|Granite]]“ *„[[Gravity (singel DJa Fresha)|Gravity]]“ *„[[Greyhound (skladba)|Greyhound]]“ *„[[Guilt]]“ *''[[HAARP (album)|HAARP]]'' *''[[Hádej kdo...]]'' *„[[Half Light]]“ *„[[Hands Up (singel)|Hands Up]]“ *„[[Happy]]“ *''[[Haunted House]]'' *„[[Haunting / Workout]]“ *„[[Have a Nice Day (Stereophonics)|Have a Nice Day]]“ *„[[Have You Ever Been Mellow]]“ *„[[Have You Ever Seen the Rain?]]“ *„[[Heartbeatz]]“ *„[[Heartbreak]]“ *[[Heaven]] *„[[Helele]]“ *„[[Hello]]“ *''[[Hello, I Must Be Going!]]'' *„[[Hello! (Good to Be Back)]]“ *„[[Hells Bells]]“ *''[[Here and Now]]'' *„[[Here Comes the Hotstepper]]“ *„[[Here I Go Again]]“ *„[[Here Without You]]“ *„[[Hero]]“ *„[[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Heroes]]“ *„[[Heroes (We Could Be)]]“ *„[[Hey Boy Hey Girl]]“ *„[[Hey Brother]]“ *„[[Hey Porsche]]“ *„[[Hey Ya!]]“ *„[[High (singel Lighthouse Family)|High]]“ *„[[High Hopes]]“ *„[[Highway to Hell (singel)|Highway to Hell]]“ *„[[Hit That Perfect Beat]]“ *„[[Hōkiboshi]]“ *„[[Hold the Line]]“ *''[[Hold Your Colour]]'' *„[[Hold Your Colour (Bipolar Vocal Mix)]]“ *„[[Holding Out for a Hero]]“ *„[[Holiday]]“ *„[[Hollywood (skladba)|Hollywood]]“ *„[[Holy Diver]]“ *''[[Hot Fuss]]'' *„[[Hot in the City]]“ *„[[Hot Right Now]]“ *''[[Hotel (album)|Hotel]]'' *„[[How Bizarre]]“ *„[[How Do You Do!]]“ *„[[How Much Is the Fish?]]“ *„[[How You Remind Me]]“ *„[[Human (The Killers)|Human]]“ *„[[Hung Up]]“ *„[[Hungry Like the Wolf]]“ *„[[Hyper Hyper]]“ *„[[Hyper Music/Feeling Good]]“ *„[[Champagne Showers]]“ *„[[Changed the Way You Kiss Me]]“ *„[[Changing]]“ *''[[Chaos by Design]]'' *„[[Charly]]“ *„[[Children]]“ *''[[Chocolate Starfish and the Hotdog Flavored Water]]'' *„[[Chop Suey!]]“ *„[[I’d Come for You]]“ *„[[I’ll Be Missing You]]“ *„[[I’m a Believer]]“ *„[[I’m in Miami Bitch]]“ *„[[I’m So Excited]]“ *„[[I’m So Paid]]“ *„[[If Everyone Cared]]“ *„[[If I Go]]“ *„[[If I Lose Myself]]“ *„[[If Today Was Your Last Day]]“ *„[[I Could Be the One]]“ *„[[I Don’t Wanna Go on with You Like That]]“ *„[[I Don’t Want to Miss a Thing]]“ *„[[I Feel It / Thousand]]“ *„[[I Know You Want Me (Calle Ocho)]]“ *„[[I Like Chopin]]“ *„[[I Love It]]“ *„[[I Love Rock 'n' Roll]]“ *„[[I Love Your Smile]]“ *„[[I Miss You]]“ *„[[I Remember]]“ *„[[Imitation of Life]]“ *„[[I Need a Dollar]]“ *„[[I Want Out]]“ *„[[Icarus]]“ *„[[Immigrant Song]]“ *„[[In da Club]]“ *„[[In the Army Now]]“ *''[[In the Army Now (album)|In the Army Now]]'' *''[[In Time: The Best of R.E.M. 1988–2003]]'' *''[[Infest]]'' *„[[Infinity (Guru Josh)|Infinity]]“ *„[[Insane in the Brain]]“ *„[[International]]“ *„[[International Love]]“ *„[[Into the Night]]“ *''[[Invaders Must Die]]'' *„[[Invaders Must Die (singel)|Invaders Must Die]]“ *„[[I Ran (So Far Away)]]“ *„[[Iris (pieseň Goo Goo Dolls)‎|Iris]]“ *„[[Ironic]]“ *„[[It’s Like That]]“ *„[[It’s My Life (Dr. Alban)|It’s My Life]]“ *„[[It's the End of the World as We Know It (And I Feel Fine)]]“ *„[[I Want It All]]“ *„[[I Was Made for Lovin’ You]]“ *„[[I Will Love You Monday (365)]]“ *„[[Jaan Pehechan Ho]]“ *„[[Jerk It Out]]“ *„[[Jesus He Knows Me]]“ *„[[Jigga Jigga!]]“ *[[Jingle Bells]] *„[[Join Me in Death]]“ *''[[Join the Q]]'' *''[[Joyride (album)|Joyride]]'' *„[[Jubel]]“ *„[[Juggernauts]]“ *„[[Jump (For My Love)]]“ *[[Jump (Van Halen)|Jump]] *[[Jumping All Over the World (singel)|Jumping All Over the World]] *[[Jumping All Over the World]] *[[Jump That Rock (Whatever You Want)]] *„[[Just a Dream]]“ *„[[Just a Girl]]“ *[[Just a Little More Love]] *„[[Just Be]]“ *''[[Just Be (album)|Just Be]]'' *„[[Just Can’t Get Enough]]“ *„[[Kernkraft 400]]“ *„[[Kickstarts]]“ *„[[Kids (singel)|Kids]]“ *„[[Kids in America]]“ *„[[Killing in the Name]]“ *„[[King (singel Years & Years)|King]]“ *„[[King Nothing]]“ *[[L’amour toujours]] *„[[La Grange (singel)|La Grange]]“ *„[[La La La]]“ *„[[Lady in Black]]“ *„[[Land of Confusion]]“ *„[[Language (pieseň)|Language]]“ *„[[Lassitude]]“ *„[[Layla]]“ *„[[Learn to Fly]]“ *„[[Leave Out All the Rest]]“ *„[[Left Outside Alone]]“ *''[[Leichenschmaus]]'' *[[Let It Out]] *„[[Let Me Entertain You]]“ *„[[Let’s Dance (singel Chrisa Reu)|Let’s Dance]]“ *„[[Let’s Groove]]“ *„[[Light My Fire]]“ *„[[Levels]]“ *„[[Liar Liar]]“ *[[Liberal Animation]] *[[Lie, Cheat & Steal]] *„[[Lies (skladba)|Lies]]“ *[[Life Less Frightening]] *„[[Lift Me Up]]“ *„[[Light My Fire]]“ *„[[Lighters]]“ *„[[Lights]]“ *„[[Like Toy Soldiers]]“ *„[[Little Bad Girl]]“ *„[[Little Lies]]“ *„[[Little Talks]]“ *''[[Live at Home]]'' *''[[Live at Sturgis 2006]]'' *„[[Live and Let Die (singel)|Live and Let Die]]“ *„[[Live Your Life]]“ *[[Living in America]] *[[Living on Video]] *„[[Loca People]]“ *''[[LOL (^^,)]]'' *„[[Lonely Day]]“ *„[[Loser (Beck)|Loser]]“ *„[[Losing My Religion]]“ *„[[Lost (skladba)|Lost]]“ *„[[Lost & Not Found]]“ *„[[Louder]]“ *[[Love Don’t Let Me Go]] *[[Love Is Gone]] *„[[Love Me Again]]“ *[[Love Sees No Colour]] *„[[Love Suicide]]“ *„[[Lovers on the Sun]]“ *„[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ *„[[Ma Baker]]“ *„[[Magnetic Eyes]]“ *„[[Make It Bun Dem]]“ *„[[Mama, I'm Coming Home]]“ *„[[Maneater]]“ *„[[Maneater (skladba Hall & Oates)|Maneater]]“ *„[[Maniac]]“ *„[[Maria (I Like It Loud)]]“ *„[[Merry Xmas Everybody]]“ *„[[Marry You]]“ *„[[Master of Puppets (skladba)|Master of Puppets]]“ *[[Maximum Overdrive]] *„[[Me & You (pieseň Nero)|Me & You]]“ *„[[Memories]]“ *''[[Mezzanine]]'' *„[[Mi Nuevo Vicio]]“ *[[Midnight Run]] *„[[Million Voices]]“ *„[[Miracle (skladba Cascada)|Miracle]]“ *„[[Moneytalks]]“ *''[[Monsta (EP)|Monsta]]'' *„[[Moonlight Shadow]]“ *„[[More Than a Feeling]]“ *„[[Move Your Ass!]]“ *„[[Moves Like Jagger]]“ *[[Movin’ Melodies]] *„[[Mr. Brightside]]“ *„[[Mr. Saxobeat]]“ *„[[Ms. Jackson]]“ *[[MTV Unplugged (Nickelback)|MTV Unplugged]] *''[[Music for a Big Night Out]]'' *''[[Music for the Jilted Generation]]'' *„[[Music Sounds Better with You]]“ *„[[My Favourite Game]]“ *„[[My Life Would Suck Without You]]“ *„[[My Love]]“ *„[[My Oh My]]“ *„[[My Way]]“ *„[[Nasty]]“ *„[[Need You Tonight]]“ *„[[Nemo (skladba)|Nemo]]“ *„[[Nessaja]]“ *''[[Netsky (album)|Netsky]]'' *„[[Never Again (Nickelback)|Never Again]]“ *„[[Never Gonna Be Alone]]“ *„[[Never Gonna Give You Up]]“ *„[[New Day]]“ *„[[Next Contestant]]“ *''[[Nextlevelism]]'' *„[[Niton (The Reason)]]“ *„[[No Good (Start the Dance)]]“ *„[[No Limit]]“ *„[[No Love]]“ *„[[No Milk Today]]“ *''[[No More Idols]]'' *''[[No More Sleep]]'' *„[[No Stress]]“ *„[[No Woman, No Cry]]“ *„[[Nobody to Love]]“ *''[[Not 4 Sale]]'' *„[[Not Leavin’ Yet]]“ *''[[Nothing But the Beat]]'' *„[[Nothing’s Gonna Stop Us Now]]“ *„[[Now You’re Gone]]“ *„[[Number 1]]“ *„[[Ok, You’re Right]]“ *[[Old Enough]] *„[[Omen (singel)|Omen]]“ *„[[One (Swedish House Mafia)|One]]“ *„[[One (Always Hardcore)]]“ *„[[One & One]]“ *„[[One in a Million]]“ *''[[One Love]]'' *„[[One More Time (Daft Punk)|One More Time]]“ *„[[One Night in Bangkok]]“ *„[[One Way Ticket]]“ *„[[Only If I]]“ *''[[Oracular Spectacular]]'' *„[[Out of Space]]“ *''[[Out of the Blue]]'' *„[[Out of Touch]]“ *„[[Out the Blue]]“ *„[[Outside (singel Calvina Harrisa)|Outside]]“ *„[[Outta Control]]“ *„[[Over My Shoulder]]“ *„[[Painkiller (Freestylers)|Painkiller]]“ *„[[Paper Wings]]“ *„[[Paradise]]“ *„[[Part-Time Lover]]“ *„[[Party Over]]“ *[[Party Rock]] *„[[Party Rock Anthem]]“ *„[[Party Up (Up in Here)]]“ *„[[Patience (singel Take That)|Patience]]“ *„[[People Are People]]“ *„[[Photograph (Nickelback)|Photograph]]“ *''[[Photo Album]]'' *„[[Pieces]]“ *„[[Play Hard]]“ *[[Playing in the Shadows]] *''[[Pocket Full of Kryptonite]]'' *„[[Poison (singel Alice Coopera)|Poison]]“ *„[[Porcelain]]“ *„[[Posse (I Need You on the Floor)]]“ *„[[Pour Some Sugar on Me]]“ *„[[Praise You]]“ *„[[Pray to God]]“ *„[[Prayer in C]]“ *[[Prayer of the Refugee]] *„[[Pretty Fly (for a White Guy)]]“ *„[[Promiscuous]]“ *„[[Propane Nightmares]]“ *''[[Proud Like a God]]'' *„[[Pump It]]“ *„[[Pumped Up Kicks]]“ *„[[Push It (singel Garbage)|Push It]]“ *''[[Push the Beat for This Jam (The Singles 98-02)]]'' *''[[Push the Button]]'' *„[[Radio/Video]]“ *„[[Ragga Bomb]]“ *„[[Rain Over Me]]“ *„[[Ramp! (The Logical Song)]]“ *„[[Ransom (singel)|Ransom]]“ *„[[Rape Me]]“ *„[[Rasputin (skladba)|Rasputin]]“ *''[[Rave Digger]]'' *„[[Ready 2 Go]]“ *[[Ready to Fall]] *''[[Reasonable Doubt]]'' *''[[Rebelution]]'' *„[[Rebel Yell]]“ *''[[Recognise]]'' *„[[Re-Education (Through Labor)]]“ *''[[Relapse]]'' *„[[Relax (skladba Frankie Goes to Hollywood)|Relax]]“ *„[[Reload]]“ *„[[Respectable (skladba Mel & Kim)|Respectable]]“ *„[[Return to Innocence]]“ *[[Revolutions per Minute]] *''[[Rhythm & Drums]]'' *„[[Riders on the Storm (The Doors)|Riders on the Storm]]“ *„[[Right Beside You]]“ *„[[Right Here, Right Now (Fatboy Slim)|Right Here, Right Now]]“ *[[Right Here Waiting]] *„[[Right in the Night]]“ *„[[Richard III]]“ *„[[Riptide (singel)|Riptide]]“ *''[[Rise Against 7″]]'' *''[[Rise Up (album)|Rise Up]]'' *„[[Riverside]]“ *[[Road to Success]] *„[[Rock ’n’ Roll Is King]]“ *''[[Rock am Ring (DVD Nickelback)|Rock am Ring]]'' *„[[Rock You Like a Hurricane]]“ *[[Rockstar (Nickelback)|Rockstar]] *„[[Rollin’ (Air Raid Vehicle)]]“ *''[[Rolling Stone Original]]'' *„[[Rosana]]“ *„[[Rough Landing, Holly]]“ *„[[Rudeboy (Sigma)|Rudeboy]]“ *„[[Run Run Run]]“ *„[[Run to the Hills]]“ *„[[Runaway (singel Bon Jovi)|Runaway]]“ *„[[Russia Privjet]]“ *„[[Sad but True]]“ *„[[Safe and Sound]]“ *''[[Salisbury (album)|Salisbury]]'' *''[[Sam’s Town]]'' *„[[Sandstorm]]“ *„[[Satisfaction]]“ *„[[Save the World]]“ *„[[Save Tonight]]“ *„[[Savin’ Me]]“ *[[Savior]] *„[[Scary Monsters and Nice Sprites]]“ *„[[Scatman (Ski Ba Bop Ba Dop Bop)]]“ *''[[Second Toughest in the Infants]]'' *„[[See You at the Show]]“ *„[[Seek Bromance]]“ *„[[Self Esteem]]“ *„[[Semi-Charmed Life]]“ *„[[Send Me an Angel]]“ *„[[September (skladba)|September]]“ *„[[Setting Sun]]“ *„[[Seven Nation Army]]“ *''[[Sex & Violins]]'' *„[[Sex on Fire]]“ *„[[Sexy and I Know It]]“ *„[[Sexy Bitch]]“ *„[[Shake That!]]“ *„[[(Shake, Shake, Shake) Shake Your Booty]]“ *„[[Shakin’ Hands]]“ *„[[Sharp Dressed Man]]“ *„[[She Drives Me Crazy]]“ *„[[She Makes Me Go]]“ *„[[She’s So High]]“ „ [[Shooting Stars]]“ *„[[Should’ve Listened]]“ *„[[Side of a Bullet]]“ *„[[Silence]]“ *„[[Silent Running (On Dangerous Ground)]]“ *''[[Silver Side Up]]'' [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *„[[Simple Man]]“ *„[[Since You Been Gone]]“ *''[[Siren Song of the Counter Culture]]'' *[[Sky]] *''[[Skydivin’]]'' *''[[Slash (album)|Slash]]'' *„[[Sleeping in My Car]]“ *„[[Sleeping Satellite]]“ *„[[Smack My Bitch Up]]“ *[[Smash]] *„[[Smooth]]“ *„[[Solsbury Hill]]“ *„[[Somebody’s Watching Me]]“ *„[[Somebody That I Used to Know]]“ *„[[Somebody to Love (skladba Jefferson Airplane)|Somebody to Love]]“ *„[[Somebody to Love Me]]“ *„[[Somebody Told Me]]“ *„[[Someday]]“ *[[Someday: The String Quartet Tribute to Nickelback]] *„[[Something Good]]“ *„[[Something Happened on the Way to Heaven]]“ *[[Something in Your Mouth]] *„[[Somewhere I Belong]]“ *„[[Song 2]]“ *''[[Songs About Jane]]'' *„[[Sorry]]“ *[[Sorry for Party Rocking]] *„[[Spiral/Ulterior Motive]]“ *„[[Spitfire (singel)|Spitfire]]“ *„[[Square Rooms]]“ *''[[Stadium Arcadium]]'' *„[[Stan (skladba)|Stan]]“ *[[Star Guitar]] *„[[Stars Are Blind]]“ *„[[Starstrukk]]“ *„[[Start Me Up]]“ *„[[Stay Awake]]“ *„[[Stayin’ Alive]]“ *[[Stereo Hearts]] *„[[Stereo Love]]“ *„[[Still Got the Blues (For You)]]“ *„[[Still Loving You]]“ *„[[Stolen Dance]]“ *„[[Stranger Than Fiction]]“ *„[[Strange World]]“ *„[[Streamline]]“ *„[[Stuck on Replay]]“ *„[[Sweat (A La La La La Long)]]“ *„[[Sweet About Me]]“ *„[[Sweet Harmony]]“ *„[[Sweet Child o’ Mine]]“ *[[Sweet Little Sixteen]] *[[Swing Life Away]] *„[[Swing the Mood]]“ *„[[Swoon]]“ *„[[Suave (Kiss Me)]]“ *„[[Suavemente]]“ *„[[Sugar (singel System of a Down)|Sugar]]“ *„[[Suicide Blonde]]“ *„[[Sultans of Swing]]“ *„[[Summer]]“ *''[[Summer In Kingston]]'' *„[[Summer of ’69]]“ *„[[Summertime Sadness]]“ *„[[Sweet Lullaby]]“ *[[Symphony of Destruction]] *[[Syncopated City]] *[[SYR6: Koncertas Stan Brakhage Prisiminimui]] *„[[Take a Look Around]]“ *„[[Take Me Out]]“ *„[[Take Me to the Hospital]]“ *„[[Take on Me]]“ *„[[Take You Higher]]“ *''[[Tank (album)|Tank]]'' *„[[Tarantula / Fasten Your Seatbelt]]“ *„[[Team (singel)|Team]]“ *„[[Teardrop]]“ *„[[Tear You Down]]“ *„[[Tell It to My Heart]]“ *„[[The Adventures of Rain Dance Maggie]]“ *„[[The Bad Touch]]“ *„[[The Ballroom Blitz]]“ *[[The Bassmachine]] *''[[The Big Mash Up]]'' *„[[The Boxer]]“ *''[[The Day Is My Enemy]]'' *„[[The Day Is My Enemy (singel)|The Day Is My Enemy]]“ *„[[The Days]]“ *''[[The Eminem Show]]'' *[[The Extremist]] *''[[The Fat of the Land]]'' *„[[The Feeling]]“ *''[[The Final Countdown (album)|The Final Countdown]]'' *„[[The Fox (What Does the Fox Say?)]]“ *''[[The Gift of Game]]'' *„[[The Island]]“ *''[[The Long Road]]'' *[[The Long Road Tour]] *„[[The Man Who Sold the World]]“ *„[[The Memory Remains]]“ *„[[The Monster]]“ *„[[The Next Episode]]“ *„[[The Night (Scooter)|The Night]]“ *[[The Old Shit]] *„[[The One and Only]]“ *„[[The One I Love]]“ *[[The Only One]] *„[[The Other Side]]“ *„[[The Passenger]]“ *„[[The Power of Love (skladba Frankie Goes to Hollywood)|The Power of Love]]“ *„[[The Question Is What Is the Question?]]“ *[[The Reason]] *''[[The Resistance]]'' *„[[The Rockafeller Skank]]“ *[[The Sinister Urge]] *[[The Sound Above My Hair]] *„[[The Sound of San Francisco]]“ *„[[The Spirit of the Hawk]]“ *''[[The Stadium Techno Experience (album)|The Stadium Techno Experience]]'' *''[[The Sufferer & the Witness]]'' *„[[The Sun Always Shines on T.V.]]“ *''[[The Ultimate Aural Orgasm]]'' *[[The Ultimate Video Collection]] *„[[The Unforgiven]]“ *[[The Unraveling]] *''[[The Very Best of Chris Rea]]'' *''[[The Videos]]'' *[[The Way I Are]] *[[The World Is Mine]] *''[[Their Law: The Singles 1990–2005]]'' *''[[They’re Only Chasing Safety]]'' *„[[This Afternoon]]“ *[[This Is My Life]] *[[This Is Noise]] *''[[Three-Sided Coin]]'' *„[[Thrift Shop]]“ *„[[Through the Night]]“ *[[Throw Yourself Away]] *„[[Thumper]]“ *„[[Thunderstruck]]“ *„[[Ti Sento]]“ *„[[Tidal Wave]]“ *„[[Timber]]“ *„[[Titanium]]“ *[[Tonight]] *„[[Too Bad]]“ *„[[Too Close]]“ *''[[Toxicity]]'' *„[[Toxicity (singel)|Toxicity]]“ *''[[Torus (album)|Torus]]'' *„[[Troublemaker (Taio Cruz)|Troublemaker]]“ *„[[True (skladba Spandau Ballet)|True]]“ *[[True Colours]] *„[[Trumpsta]]“ *''[[Tubthumper]]'' *„[[Turn Me On]]“ *„[[Turn the Page]]“ *„[[Twilight Zone]]“ *„[[Two Princes]]“ *''[[Two Shoes]]'' *„[[Two Shoes (singel)]]“ *[[U Don’t Know Me]] *''[[Ultimate Santana]]'' *„[[Under the Bridge]]“ *''[[Under the Radar Over the Top]]'' *„[[United]]“ *„[[Until It Sleeps]]“ *''[[Until Now]]'' *„[[Uprising (singel)|Uprising]]“ *„[[Uptown Funk]]“ *[[Urban Hymns]] *„[[Vandaag]]“ *[[Vegas]] *„[[Vi sitter i Ventrilo och spelar DotA]]“ *„[[Video Killed the Radio Star]]“ *„[[Viva la Vida]]“ *„[[Voodoo People]]“ *''[[Voodoo People (EP)|Voodoo People]]'' *„[[Voodoo People (Pendulum Remix)/Out of Space (Audio Bullys Remix)]]“ *„[[Voyage, voyage]]“ *„[[Waiting All Night]]“ *„[[Wake Me Up!]]“ *''[[Wake Your Mind]]'' *„[[Walk (singel Kwabsa)|Walk]]“ *„[[Walk of Life]]“ *„[[Walking on Sunshine (pieseň)|Walking on Sunshine]]“ *„[[War (Edwin Starr)|War]]“ *[[Warrior’s Dance]] *„[[Watercolour]]“ *„[[Waterloo (singel)|Waterloo]]“ *„[[Waves]]“ *„[[We'll Be Coming Back]]“ *„[[We're Not Gonna Take It]]“ *„[[We Are All Made of Stars]]“ *„[[We Are Young]]“ *„[[We Built This City]]“ *„[[We Can Have It All]]“ *„[[We Made You]]“ *„[[Weather with You]]“ *''[[Weekend World]]'' *„[[Welcome to St. Tropez]]“ *„[[Wet]]“ *„[[We No Speak Americano]]“ *„[[What a Feeling (Flashdance)]]“ *„[[What About Love]]“ *„[[What Can You Do for Me]]“ *[[What Evil Lurks]] *„[[What's My Age Again?]]“ *„[[What’s Your Number?]]“ *„[[When the Rain Begins to Fall]]“ *„[[When We Stand Together]]“ *„[[When You’re Gone]]“ *[[Where?]] *[[Where Do I Hide]] *„[[Where Is the Love?]]“ *''[[Where Sleeplessness Is Rest from Nightmares]]'' *„[[Where Them Girls At]]“ *„[[Wherever You Will Go]]“ *„[[Whiskey in the Jar]]“ *„[[Whistle]]“ *„[[Who Can It Be Now?]]“ *„[[Who Wants to Be Alone]]“ *„[[Whole Lotta Love]]“ *„[[Why Does My Heart Feel So Bad?]]“ *„[[Why Don’t You & I]]“ *„[[Wicked Wonderland]]“ *„[[Wild Frontier]]“ *„[[Wind of Change]]“ *„[[Window Shopper]]“ *„[[Wisemen]]“ *„[[With Arms Wide Open]]“ *„[[Witchcraft]]“ *„[[Woke Up This Morning]]“ *''[[Wolfmother (album)|Wolfmother]]'' *„[[Wonderful Land]]“ *„[[Word Up!]]“ *„[[Words]]“ *''[[World’s on Fire]]'' *„[[Worthy to Say]]“ *„[[Written in the Stars]]“ *„[[X Gon’ Give It to Ya]]“ *„[[Y.M.C.A.]]“ *„[[Yanking Out My Heart]]“ *„[[You’re a Woman]]“ *„[[You’re My Heart, You’re My Soul]]“ *„[[You’re Shining]]“ *„[[You’re the Voice]]“ *''[[You’ve Come a Long Way, Baby]]'' *„[[You Ain’t Seen Nothing Yet]]“ *„[[You Could Be Mine]]“ *„[[You Don’t Fool Me]]“ *„[[You Don’t Know]]“ *„[[You Give Love a Bad Name]]“ *„[[You Keep Me Hangin’ On]]“ *„[[You Spin Me Round (Like a Record)]]“ *„[[You Win Again]]“ *„[[Young Forever]]“ *„[[Youth of the Nation]]“ *„[[Zombie (singel)|Zombie]]“</small> ====Hudobné vydavateľstvá==== <small> *[[604 Records]] *[[Aftermath Entertainment]] *[[Arista Records]] *[[Astralwerks]] *[[Atlantic Records]] *[[AudioPorn Records]] *[[Black Hole Recordings]] *[[Black Sun Empire Recordings]] *[[Blasting Room]] *[[Breakbeat Kaos]] *[[Edel Records]] *[[EMI Records]] *[[Fat Wreck Chords]] *[[Geffen Records]] *[[Hard2Beat]] *[[Hollywood Records]] *[[Hospital Records]]/[[Diskografia Hospital Records]] *[[Interscope Records]] *[[Kontor Records]] *[[Lifted Music]] *[[Liquicity]] *[[Machine Shop Recordings]] *[[Ministry of Sound]] *[[Motor Music]] *[[Motown Records]] *[[Moving Shadow]] *[[Mute Records]] *[[Nitro Records]] *[[OWSLA]] *[[Ram Records]] *[[Roadrunner Records]] *[[Sheffield Tunes]] *[[Sony Music Entertainment]] *[[Spinnin' Records]] *[[The Island Def Jam Music Group]] *[[Universal Music Group]] *[[Uprising Records (Nový Zéland)|Uprising Records]] *[[Viper Recordings]] *[[Virgin Records]] *[[Virus Recordings]] *[[Warner Music Group]] *[[XL Recordings]]</small> ====Hudobné žánre==== <small> *[[Acid rock]] *[[Akustická hudba]] *[[Alternative dance]] *[[Alternatívny hip-hop]] *[[Alternatívny metal]] *[[Ambient house]] *[[Anarcho-punk]] *[[Arena rock]] *[[Big beat (90. roky)|Big beat]] *[[Breakbeat]] *[[Breakbeat hardcore]] *[[Breakcore]] *[[Breakstep]] *[[Cello rock]] *[[Comedy rock]] *[[Contemporary R&B]] *[[Country rap]] *[[Country rock]] *[[Cowpunk]] *[[Crunk]] *[[Crunkcore]] *[[D-beat]] *[[Dance-punk]] *[[Dance-rock]] *[[Dark psytrance]] *[[Darkcore]] *[[Darkstep]] *[[Death/doom]] *[[Death ’n’ roll]] *[[Deathcore]] *[[Deathgrind]] *[[Deathrock]] *[[Deep house]] *[[Digital hardcore]] *[[Downtempo]] *[[Dream house]] *[[Drill & Bass]] *[[Drone metal]] *[[Drum and bass]] *[[Drumfunk]] *[[Dub (hudobný štýl)|Dub]] *[[Dubstep]] *[[Dubtronica]] *[[East Coast hip-hop]] *[[Electro]] *[[Electro-industrial]] *[[Electro house]] *[[Electro swing]] *[[Electro-Hop]] *[[Electroclash]] *[[Electronic body music]] *[[Electronica]] *[[Electronicore]] *[[Elektronická tanečná hudba]] *[[Elektronický rock]] *[[Emo pop]] *[[Ethereal Wave]] *[[Ethnic electronica]] *[[Euro-Trance]] *[[Folktronica]] *[[Folk metal]] *[[Folk punk]] *[[Freeform hardcore]] *[[French house]] *[[Funk rock]] *[[Funky house]] *[[Funkstep]] *[[Funktronica]] *[[Futurepop]] *[[Future garage]] *[[G-funk]] *[[Gabber]] *[[Gangsta rap]] *[[Garage punk]] *[[Garage rock]] *[[Ghettotech]] *[[Glitch]] *[[Goa trance]] *[[Grime]] *[[Groove metal]] *[[Happy gabber]] *[[Happy hardcore]] *[[Hard dance]] *[[Hard house]] *[[Hard trance]] *[[Hardcore hip-hop]] *[[Hardstep]] *[[Hardstyle]] *[[Heartland rock]] *[[Hip house]] *[[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]] *[[Horror punk]] *[[Horrorcore]] *[[House (hudba)|House]] *[[Chill-out]] *[[Chillwave]] *[[Indie pop]] *[[Indietronica]] *[[Industriálna hudba]] *[[Industriálny metal]] *[[Industriálny rock]] *[[Inštrumentálny rock]] *[[Intelligent drum and bass]] *[[Jangle pop]] *[[Jazz fusion]] *[[Jump-Up]] *[[Jumpstyle]] *[[Krautrock]] *[[Latin house]] *[[Latin metal]] *[[Latin rock]] *[[Liquid funk]] *[[Mathcore]] *[[Mákina]] *[[Melodic hardcore]] *[[Melodic metalcore]] *[[Microhouse]] *[[Minimal techno]] *[[Moombahcore]] *[[Moombahton]] *[[Neo-psychedelia]] *[[Neo-trance]] *[[Neoprogresívny rock]] *[[Neue Deutsche Welle]] *[[Neurofunk]] *[[Newstyle hardcore]] *[[New age (hudba)|New age]] *[[Nintendocore]] *[[Nu metal]] </small> {{col-break}} <small> *[[Nu skool breaks]] *[[Oldschool jungle]] *[[Piano rock]] *[[Pop rap]] *[[Pornogrind]] *[[Post-Britpop]] *[[Post-grunge]] *[[Post-hardcore]] *[[Post-metal]] *[[Post-punk revival]] *[[Power electronics]] *[[Progresívny house]] *[[Psychedelická hudba]] *[[Psychedelický trance]] *[[Psychedelický folk]] *[[Ragga jungle]] *[[Raggamuffin]] *[[Rap metal]] *[[Rap rock]] *[[Rapcore]] *[[Rave]] *[[Rave breaks]] *[[Reggae fusion]] *[[Reggae rock]] *[[Shock rock]] *[[Schranz]] *[[Ska punk]] *[[Soul (hudba)|Soul]] *[[Space rock]] *[[Speedbass]] *[[Speedcore]] *[[Speed garage]] *[[Stoner rock]] *[[Suomisaundi]] *[[Synthpunk]] *[[Tech house]] *[[Tech trance]] *[[Techno]] *[[Techno-DNB]] *[[Terrorcore]] *[[Trance]] *[[Trancecore]] *[[Trancestep]] *[[Trap]] *[[Trip-hop]] *[[UK garage]] *[[UK Hardcore]] *[[Uplifting trance]] *[[West Coast hip-hop]] *[[Zoznam elektronických hudobných žánrov]] </small> ===Automobily=== <small> *[[Alfa Romeo 156]] *[[Alfa Romeo Brera]] *[[Aston Martin DBS V12]] *[[Audi A6 allroad quattro]] *[[Audi A7]] *[[Audi A8]] *[[Audi Quattro]] *[[Audi R8]] *[[Audi RS2]] *[[Audi RS6]] *[[Bentley Turbo R]] *[[BMW M1]] *[[BMW M4]] *[[BMW rad 3]] *[[BMW rad 3 (E30)]] *[[BMW rad 3 (E36)]] *[[BMW rad 5]] *[[BMW rad 5 (E34)]] *[[BMW rad 7]] *[[BMW rad 7 (E32)]] *[[BMW rad 7 (E38)]] *[[BMW rad 8]] *[[BMW Z3]] *[[Bond Bug]] *[[DAF Trucks]] - [[DAF XF]] *[[Dodge Ram]] *[[Dodge Viper]] *[[Ferrari 360]] *[[Ferrari 458 Italia]] *[[Ferrari 575M Maranello]] *[[Ferrari California]] *[[Ferrari F355]] *[[Ferrari F430]] *[[Ferrari FF]] *[[Fiat Coupé]] *[[Fiat Marea]] *[[Fiat Stilo]] *[[Fiat Tempra]] *[[Fiat Tipo (1988)|Fiat Tipo]] *[[Ford Cougar]] *[[Ford Escort]] *[[Ford Escort RS Cosworth]] *[[Ford Excursion]] *[[Ford Focus RS]] *[[Ford Mustang]] *[[Ford Probe]] *[[Ford RS200]] *[[Ford S-Max]] *[[Ford Scorpio]] *[[Ford Sierra]] *[[Ford Sierra RS Cosworth]] *[[Freightliner Argosy]] *[[Honda Civic]] *[[Honda Civic Type R]] *[[Honda CR-X del Sol]] *[[Honda Integra]] *[[Honda Legend]] *[[Honda NSX]] *[[Honda Prelude]] *[[Honda S2000]] *[[Chevrolet Corvette C5 Z06]] *[[Iveco EuroStar]] *[[Iveco Stralis]] *[[Jaguar XJ220]] *[[Karosa LC 736]] *[[Koenigsegg Agera]] *[[Koenigsegg CC8S]] *[[Lamborghini Reventón]] *[[Lotus Esprit]] *[[Lotus Omega]] *[[March 2-4-0]] *[[Mazda 3]] *[[Mazda Lantis]] *[[Mazda MX-6]] *[[Mazda RX-7]] *[[Mazda RX-8]] *[[Mercedes-AMG GT]] *[[Mercedes-Benz 450SEL 6.9]] *[[Mercedes-Benz 500E]] *[[Mercedes-Benz Actros]] *[[Mercedes-Benz C208]] *[[Mercedes-Benz C215]] *[[Mercedes-Benz SLS AMG]] *[[Mercedes-Benz triedy S]] *[[Mercedes-Benz W124]] *[[Mitsubishi 3000GT]] *[[Mitsubishi Eclipse]] *[[Mitsubishi Galant]] *[[Mitsubishi Galant VR-4]] *[[Mitsubishi L200]] *[[Mitsubishi Lancer Evolution]] [[Súbor:Symbol support vote.svg|10px]] *[[Mitsubishi Pajero Sport]] *[[Nissan 100NX]] *[[Nissan 240SX]] *[[Nissan 300ZX]] *[[Nissan 350Z]] *[[Nissan 370Z]] *[[Nissan GT-R]] *[[Nissan Patrol]] *[[Nissan Primera]] *[[Nissan Pulsar GTI-R]] *[[Nissan Silvia]] *[[Nissan Skyline]] *[[Nissan Skyline R34]] *[[Nissan Skyline GT-R]] *[[Opel Ascona]] *[[Opel Calibra]] *[[Opel Manta]] *[[Opel Sintra]] *[[Peugeot 202]] *[[Peugeot 403]] *[[Peugeot 405]] *[[Peugeot 508]] *[[Peugeot 607]] *[[Peugeot RCZ]] *[[Pontiac Firebird]] *[[Porsche 911 GT2]] *[[Porsche 968]] *[[Porsche 996]] *[[Porsche Carrera GT]] *[[Porsche Cayman]] *[[Porsche Panamera]] *[[Renault 5 Turbo]] *[[Renault Clio V6 Renault Sport]] *[[Renault Magnum]] *[[Rolls-Royce Wraith (2013)]] *[[Saab 9-3]] *[[Saab 9-5]] *[[Saleen S7]] *[[Scania série 4]] *[[SEAT León]] *[[Setra S415HDH]] *[[Setra S417HDH]] *[[SSC Aero]] *[[Subaru Baja]] *[[Subaru Forester]] *[[Subaru Impreza]] *[[Subaru Impreza WRX STi]] *[[Subaru Legacy (BE/BH)]] *[[Subaru SVX]] *[[Škoda Fabia S2000]] *[[Škoda Felicia Kit Car]] *[[Škoda Kodiaq]] *[[TechArt Magnum]] *[[Toyota 86]] *[[Toyota AE86]] *[[Toyota Caldina]] *[[Toyota Celica GT-4]] *[[Toyota MR2]] *[[Toyota Soarer]] *[[Toyota Supra]] *[[Toyota Tundra]] *[[Volkswagen Amarok]] *[[Volkswagen Corrado]] *[[Volkswagen Crafter]] *[[Volkswagen Passat]] *[[Volkswagen Phaeton]] *[[Volvo 850]] *[[Volvo V70]]</small> ===Motocykle=== <small> *[[Honda Gold Wing]] *[[Yamaha YZF-R1]]</small> ===Biológia=== <small> *[[Aktinídia lahodná]] *[[Banánovník]] *[[Biokoridor]] *[[Borovica horská]] *[[Borovica pyrenejská]] *[[Borovica tuhá]] *[[Carcharhinus albimarginatus]] *[[Dužina]] *[[Hálka]] *[[Holohlavec]] *[[Holohlavec končistý]] *[[Horec]] *[[Hraboš snežný]] *[[Hríb sosnový]] *[[Hruška obyčajná]] *[[Hyperion (strom)|Hyperion]] *[[Chren dedinský]] *[[Ihlica (list)|Ihlica]] *[[Jeleň]] *[[Jeleň lesný]] *[[Jeleň wapiti]] *[[Kakaovník pravý]] *[[Koruna (strom)|Koruna]] *[[Kyprina úzkolistá]] *[[Lastovičník väčší]] *[[Medveď hnedý kodiak]] *[[Mrena škvrnitá]] *[[Ocelot stromový]] *[[Ostružina černicová]] *[[Pavučina]] *[[Pichliač obyčajný]] *[[Podzemnica olejná]] *[[Ríbezľa egrešová]] *[[Rys ostrovid]] *[[Sequoia National Park]] *[[Slintačka a krívačka]] *[[Stračonôžka tatranská]] *[[Strom generála Shermana]] *[[Suchohríb plstnatý]] *[[Šuška]] *[[Šošovica jedlá]] *[[Vŕba oštepovitolistá]] </small> ===Filmy, seriály=== <small> * ''[[15 minút]]'' *''[[16 blokov]]'' *''[[60 sekúnd]]'' *[[Akčný film]] *''[[Atómový vlak]]'' *''[[Cliffhanger]]'' *''[[D-Tox]]'' *''[[Diabol v tele]]'' *''[[Dokonalý trik]]'' *''[[Generation Lost]]'' *''[[Invázia (film)|Invázia]]'' *''[[Johnny English]]'' *''[[Kid]]'' *''[[Krvavá lagúna]]'' *''[[Legenda o opitom majstrovi]]'' *''[[Letecké katastrofy]] *''[[Masaker na strednej škole]]'' *''[[Muž v ohni (film z roku 2004)|Muž v ohni]]'' *''[[Nemilosrdná spravodlivosť]]'' *''[[Ohnivé kolesá]]'' *''[[Oko dravca]]'' *''[[Pomsta v mene syna]]'' *''[[Prepadnutie 2: Temné územie]]'' *''[[Purpurové rieky]]'' *[[Road movie]] *''[[Rýchlo a zbesilo 2]]'' *''[[Smrtonosná pasca 4.0]]'' *''[[Stoj, lebo mamička vystrelí!]]'' *''[[Tajný agent Jack T.]]'' *''[[Taxi (film)|Taxi]]'' *''[[The Expendables 2]]'' * ''[[Trauma (seriál)|Trauma]]'' *''[[Ťažko ho zabiť]]'' *''[[Útek na Horu čarodejníc]]'' *''[[Vec (film)|Vec]]'' *''[[Vitajte v džungli]]'' *[[Zombie comedy]] *''[[Žralok útočí: Ľudožrút]]'' </small> ===Armáda, zbrane, výbušniny=== <small> *[[Accuracy International AWM]] *[[AIM-9 Sidewinder]] *[[B53]] *[[Benelli M3]] *[[Bullpup]] *[[C-4]] *[[Desert Eagle]] *[[FAMAS]] *[[FN Minimi]] *[[GAU-8 Avenger]] *[[GSG 9]] *[[H6]] *[[Heckler & Koch PSG1]] *[[Heckler & Koch UMP]] *[[Implementačná sila|IFOR]] *[[IMI Galil]] *[[LAW 80]] *[[M16 (puška)|M16]] *[[M249]] *[[M61 Vulcan]] *[[Mark VIII]] *[[Ostreľovačská puška]] *[[Puškohľad]] *[[Raketomet]] *[[Royal Australian Air Force]] *[[Royal Australian Navy]] *[[SIG-Sauer SSG 3000]] *[[SIG SG 550]] *[[Steyr AUG]] *[[Špeciálne protiteroristické jednotky]] *[[Tlmič hluku výstrelu]] *[[Torpex]] *[[Záver (zbraň)|Záver]] </small> ===Lode=== <small> *[[Achille Lauro (loď)|Achille Lauro]] *[[Costa Concordia]] *[[Knock Nevis]] *[[Kontajnerová loď]] *[[MS Allure of the Seas]] *[[MS Symphony of the Seas]] *[[Trieda Adelaide]] *[[Trieda Nimitz]] *[[Trieda Oasis]] *[[Trieda Ohio]] *[[USS Barry (DDG-52)]] *[[Vedúca loď]] </small> ===Chémia=== <small> *[[AdBlue]] *[[Azid olovnatý]] *[[Dietyléter]] *[[Dietyltoluamid]] *[[Dinitrotoluén]] *[[Dusičnan amónny]] *[[Etylacetát]] *[[Etylénglykoldinitrát]] *[[Hexanitrohexaazaisowurtzitan]] *[[Jodovodík]] *[[Karbid kremíka]] *[[Karbid tetrabóru]] *[[Karbid volfrámu]] *[[Kyselina fluóroantimoničná]] *[[Kyselina chlorečná]] *[[Kyselina chloristá]] *[[Kyselina chlorovodíková]] *[[Kyselina kávová]] *[[Izooktán]] *[[Smernica 67/548/EHS]] *[[Sulfid germaničitý]] *[[Syntetický olej]] </small> ===Osobnosti=== <small> *[[Alexandr Vladimirovič Riazancev]] *[[Anže Kopitar]] *[[Arnold Schwarzenegger]] *[[Brad Hunt]] *[[Brendan Fraser]] *[[Bruce Willis]] *[[Carina Wieseová]] *[[Casey Ryback]] *[[Clarence Gilyard]] *[[Cuba Gooding, Jr.]] *[[David James Elliott]] *[[David Morse]] *[[Dean Cain]] *[[Delroy Lindo]] *[[Damien Walters]] *[[Erdoğan Atalay]] *[[Eric Bogosian]] *[[Ethan Hawke]] *[[Frank Lampard]] *[[Gerhard Zemann]] *[[Gottfried Vollmer]] *[[Halit Ergenç]] *[[Heinz Weixelbraun]] *[[Charlie Sheen]] *[[Charlotte Schwab]] *[[Christian Clavier]] *[[Igor Drotár]] *[[Igor Stefanovski]] *[[Iker Casillas]] *[[James Coburn]] *[[Jason Statham]] *[[Jennifer Jones]] *[[Jere Karalahti]] *[[Jet Li]] *[[Joe Hart]] *[[John C. McGinley]] *[[John Singleton]] *[[John Terry]] *[[Jon Cryer]] *[[Juha Kankkunen]] *[[Jukka Jalonen]] *[[Kaapo Kakko]] *[[Kaspar Capparoni]] *[[Ken Block]] *[[Kurt Russell]] *[[Lars Boom]] *[[Lauri Korpikoski]] *[[Lex Barker]] *[[Li Xiaoxia]] *[[Liam Neeson]] *[[Manuel Neuer]] *[[Mario Gómez]] *[[Mark Harmon]] *[[Mark Wahlberg]] *[[Martin Semerád]] *[[Metin Çekmez]] *[[Michael Jai White]] *[[Michael Krohn-Dehli]] *[[Michel Muller]] *[[Michael Biehn]] *[[Mikael Granlund]] *[[Mike Starr (herec)|Mike Starr]] *[[Morgan De Sanctis]] *[[Otakar Krámský]] *[[Paul Walker]] *[[Petri Vehanen]] *[[Petter Solberg]] *[[Pierre Rolland]] *[[René Steinke]] *[[Rufus Sewell]] *[[Ryan Getzlaf]] *[[Samy Naceri]] *[[Sasha Mitchell]] *[[Scott Adkins]] *[[Seann William Scott]] *[[Simon Baker]] *[[Simone Faggioli]] *[[Stuart O'Grady]] *[[Thom Barry]] *[[Thor Hushovd]] *[[Tobey Maguire]] *[[Tom Boonen]] *[[Tomáš Ondrej]] *[[Tyler Farrar]] *[[Vasilij Ivanovič Alexejev]] *[[Václav Pech]] *[[Viktor Fasth]] *[[Viktor Fedorovyč Janukovyč]] *[[Vinnie Jones]] *[[Viačeslav Viktorovič Bulanov]] *[[Wesley Snipes]] *[[William Forsythe]] *[[Yukiya Araširo]] </small> ===Zoznamy=== <small> *[[Zoznam jungle a drum and bassových interpretov]] *[[Zoznam electroclash skupín a umelcov]] *[[Zoznam národných parkov v Kanade]] *[[Zoznam ocenení skupiny Nickelback]] </small> ===Iné=== <small> *[[1997 v hudbe]] *[[2012 v doprave]] *[[33 South Six]] *[[4Motion]] *[[9ff]] *[[AA20-1]] *[[Active Yaw Control]] *[[Adidas Jabulani]] *[[Airplay]] *[[Allianz]] *[[Alpina]] *[[Alpine Electronics]] *[[Alternative Songs]] *[[Amen break]] *[[American Border Peak]] *[[American Music Awards]] *[[Amputácia]] *[[Anglická Wikipédia]] *[[Anglické národné futbalové mužstvo]] *[[Antilag systém]] *[[APOEL FC]] *[[ARIA Charts]] *[[A State of Trance]] *[[Atomic]] *[[Audio Video Interleave]] *[[Australian Recording Industry Association]] *[[Automatická prevodovka]] *[[Automobilka]] *[[Automobilová sieň slávy]] *[[Automobilový koncept]] *[[Automobilový šport]] *[[Å (písmeno)|Å]] *[[B4 (motor)|B4]] *[[Bageta]] *[[Baldovská]] *[[Bangarang (singel)|Bangarang]] *[[Barum Rally Zlín]] *[[Bas (hlas)|Bas]] *[[Basový bubon]] *[[Bauma]] *[[BBC Radio 1Xtra]] *[[Bentley]] *[[Beulas]] *[[BFGoodrich]] *[[Bicí automat]] *[[Billboard Music Awards]] *[[Blow-off ventil]] *[[BMW]] *[[BNSF Railway]] *[[Bootleg]] *[[Brembo]] *[[Bring]] *[[British Phonographic Industry]] *[[Brzdová kvapalina]] *[[Bulb]] *[[C20LET]] *[[Cadillac]] *[[Caffellatte]] *[[Caffè macchiato]] *[[Call of Duty: Modern Warfare 3]] *[[Canadian Albums Chart]] *[[Canadian Hot 100]] *[[Canadian Recording Industry Association]] *[[Canon EOS 60D]] *[[Canon EOS 600D]] *[[Casio]] *[[Caterpillar Inc.]] *[[CD singel]] *[[Cena Grammy v kategórii Best Dance/Electronica Album]] *[[Cena Grammy v kategórii Best Hard Rock Performance]] *[[Cena Grammy v kategórii Best Remixed Recording, Non-Classical]] * [[Cestný vlak]] *[[CFOX-FM]] *[[Chrómmolybdénová oceľ]] *[[Coast Starlight]] *[[Continental AG]] *[[Counter-Strike: Condition Zero]] *[[Counter-Strike: Source]] *[[Coupé utility]] *[[Croissant]] *[[Čadské národné futbalové mužstvo]] *[[Časovka jednotlivcov]] *[[Daihatsu]] *[[Dánska Wikipédia]] *[[Dažďový senzor]] *[[DC Shoes]] *[[Deformačná zóna]] *[[Dell]] *[[Detonačná rýchlosť]] *[[Detonačné spaľovanie]] *[[Diferenciál so zvýšeným trením]] *[[Digipack]] *[[Discogs]] *[[Diskografia]] *[[Diskotekár]] *[[DJ Mag]] *[[Dolly (príves)|Dolly]] *[[Doodle Jump]] *[[Dopravná zápcha]] *[[Downhill]] *[[Download Festival]] *[[Dragster]] *[[Drift (motorizmus)|Drift]] *[[DSG]] *[[Dunlop Tyres]] *[[Dutch Top 40]] *[[Dvanásťvalcový vejárový motor]] *[[Džús]] *[[Efektívny vyžiarený výkon]] *[[Electrolux]] *[[Elektrický rušeň 350]] *[[EMD DDA40X]] *[[Energetický nápoj]] *[[Energy Plaza]] *[[European Hot 100 Singles]] *[[Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí]] *[[Evo]] *[[Facelift]] *[[Faktor strachu]] *[[Federazione Industria Musicale Italiana]] *[[Fender Precision Bass]] *[[Festivaly Reading a Leeds]] *[[FIAT (automobilka)|FIAT]] *[[First Canadian Place]] *[[Fiskars]] *[[FL Studio]] *[[FlatOut 2]] *[[Flexotlač]] *[[Flickr]] *[[Force India]] *[[Francúzska Wikipédia]] *[[Frapé]] *[[Fujifilm FinePix S5 Pro]] *[[Funai]] *[[Futbalový útočník]] *[[G-Power]] *[[Gangréna]] *[[Gasprom]] *[[General Electric]] *[[Germicídna výbojka]] *[[Gibson Explorer]] *[[Gibson Flying V]] *[[Gibson Guitar Corporation]] *[[Gibson Les Paul]] *[[Gibson SG]] *[[Gitarové sólo]] *[[Gitarový efekt]] *[[Gorenje]] *[[Grader]] *[[Grammy Award]] *[[Grandhotel Kempinski Vysoké Tatry]] *[[Grand tourer]] *[[GT Bicycles]] *[[Haldex Traction]] *[[Hapag-Lloyd]] *[[Harvestor]] *[[Heineken International]] *[[Hitparáda]] *[[HKS]] *[[Hod diskom]] *[[Hod oštepom]] *[[Holandská Wikipédia]] *[[Holden]] *[[Homerun]] *[[Homokinetický kĺb]] *[[Honeywell]] *[[Hot Adult Top 40 Tracks]] *[[Hot hatch]] *[[Hriadeľ]] *[[Hrianka (pokrm)]] *[[Hudobný festival]] *[[Hurikán Patricia]] *[[Husqvarna]] *[[Hydraulické vápno]] *[[Hyundai Motor Group]] *[[Chelsea FC]] *[[iDrive]] *[[illy (káva)|illy]] *[[Instantná káva]] *[[International Federation of the Phonographic Industry]] *[[Irish Recorded Music Association]] *[[Irmscher]] *[[iTunes Store]] *[[Jacobs]] *[[Jägermeister]] *[[JCB]] *[[JBL]] *[[Joint stereo]] *[[Jukebox]] *[[Junglist]] *[[Juno Award]] *[[K-Multimedia Player]] *[[Kanadské bodovanie]] *[[Kandizované ovocie]] *[[Kapota]] *[[Karcinóm]] *[[Kenwood Corporation]] *[[Keramický nôž]] *[[KERS]] *[[Kevlar]] *[[Koleso z ľahkých zliatin]] *[[Kombi]] *[[Konské mäso]] *[[Kögel Trailer]] *[[Krajnica]] *[[Václav Klaus#Udalosť v Čile|Krádež pera v Čile]] *[[Krútiaci moment]] *[[KTM]] *[[Kypriaci prášok do pečiva]] *[[Kyslá smotana]] *[[Lamberet]] *[[Laminát]] *[[Latte macchiato]] *[[Lávová fontána]] *[[Lee Valley White Water Centre]] *[[Legovanie]] *[[Lexmark]] *[[Liebherr]] *[[Likér]] *[[Lincolnov tunel]] *[[Liqui Moly]] *[[Liquigas-Cannondale]] *[[Litovská Wikipédia]] *[[Lola Cars]] *[[Los Angeles Times]] *[[Lukko Rauma]] *[[Lyžiarsky vlek]] *[[Ľahké úžitkové vozidlo]] *[[Maďarská Wikipédia]] *[[Mafin]] *[[Mahasz]] *[[MAHLE Powertrain]] *[[Mainstream Rock Tracks]] *[[Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu]] *[[Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu 2012]] *[[Majstrovstvá sveta v rely 1995]] *[[Majstrovstvá sveta v rely 1999]] *[[Majstrovstvá sveta v rely 2011]] *[[Manuálna prevodovka]] *[[Marlboro]] *[[Massey Ferguson]] *[[Master of Ceremony]] *[[Mastering]] *[[Mazda Motor|Mazda]] *[[Mazda Raceway Laguna Seca]] *[[Mazut]] *[[McLaren Automotive]] *[[Meänkieli]] *[[Media Control Charts]] *[[Media Player Classic]] *[[Medzichladič]] *[[MegaCharts]] *[[Mesa Boogie]] *[[Metalhalogenidová výbojka]] *[[Mine's]] *[[MIVEC]] *[[Moccacino]] *[[Monster Energy]] *[[Motor Nissan RB]] *[[Motor Nissan SR20DET]] *[[Motor vzadu, pohon všetkých kolies]] *[[Motoristický časopis]] *[[Motorová konfigurácia]] *[[Motorové vozidlo]] *[[motorový chladič (kvapalinové chladenie)|Motorový chladič]] *[[MP3]] *[[Muscle car]] *[[Nákladná doprava]] *[[Nákupný vozík]] *[[Náves (vozidlo)|Náves]] *[[Need for Speed: Most Wanted (2012)]] *[[Need for Speed: The Run]] *[[Nestlé]] *[[Netbal]] *[[NGK]] *[[Nikon D5100]] *[[Nikon D5300]] *[[Nikon D750]] *[[Nikon D810]] *[[Nikon D90]] *[[Nismo]] *[[Nokia 5730]] *[[Nokia 6233]] *[[Nokia E52]] *[[Nokia N82]] *[[Nokia N86 8MP]] *[[Nokia X6]] *[[Nor-Cargo]] *[[NME]] *[[Nynorsk]] *[[Ń]] *[[Obilný kombajn]] *[[Ofsetová tlač]] *[[Okolo Slovenska]] *[[Olympus (spoločnosť)|Olympus]] *[[Olympus SP-590 Ultra Zoom]] *[[Opel]] *[[Osemvalcový W motor]] *[[Oshkosh Corporation]] *[[Osram]] *[[Otáčkomer]] *[[OZ Racing]] *[[Ö3 Austria Top 40]] *[[Öhlins]] *[[Palivový článok]] *[[Palmový olej]] *[[Panasonic Corporation]] *[[Paroplynová elektráreň]] *[[Peavey Electronics]] *[[Pinkpop Festival]] *[[Pioneer Corporation]] *[[Pirate Station]] *[[Pivovar Náchod]] *[[Platinová platňa]] *[[Pľúcna tepna]] *[[Pohon 8 × 8]] *[[Pohon 10 × 10]] *[[Polaris Industries]] *[[Pop 100]] *[[Portálový kontajnerový žeriav]] *[[Portské víno]] *[[Posilňovač riadenia]] *[[PP]] *[[Preteky automobilov do vrchu]] *[[Priesmyk]] *[[Priestorový zvuk]] *[[Problém roku 2000]] *[[Prodrive]] *[[Productores de Música de España]] *[[Propagačný singel]] *[[PRS Guitars]] *[[Prvá dáma]] *[[Quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] *[[R4 (motor)|R4]] *[[R5 (motor)|R5]] *[[R6 (motor)|R6]] *[[Radegast (pivo)|Radegast]] *[[Rádio Top 100 Oficiálna]] *[[Rádioaktívne zamorenie]] *[[Ralliart]] *[[Rate Your Music]] *[[Rázvor]] *[[RC Cola]] *[[Rely Argentíny]] *[[Rely Francúzska]] *[[Rely Mexika]] *[[Rely Nemecka]] *[[Rely Španielska]] *[[Rely Švédska]] *[[Rely Veľkej Británie]] *[[Recaro]] *[[Recording Industry Association of New Zealand]] *[[Regulátor plniaceho tlaku]] *[[Republic Plaza]] *[[Retardér (brzda)|Retardér]] *[[Rexall Place]] *[[Riadiaca jednotka motora]] *[[Riff]] *[[Right Here, Right Now]] *[[Rock Against Bush]] *[[Rock am Ring]] *[[Rockford Fosgate]] *[[Ropovod]] *[[Rosa]] *[[Rozvodovka]] *[[Rytmická gitara]] *[[Rýchlik (vlak)|Rýchlik]] *[[Saab Automobile]] *[[Zberač nasávacieho potrubia|Sacie potrubie]] *[[Sampler (hudobný nástroj)|Sampler]] *[[Samsung Electronics]] *[[SC Freiburg]] *[[Sekvencer]] *[[Sendvič]] *[[Serpentína]] *[[Sheffield Jumpers]] *[[Shell Oil Company]] *[[Shooting Brake]] *[[Schmitz Cargobull]] *[[Schweizer Hitparade]] *[[Sigma Corporation]] *[[Sikorsky Aircraft Corporation]] *[[Skanska]] *[[Skittles]] *[[Skupina B]] *[[Skynet]] *[[Slamka (pitie)|Slamka]] *[[Slanina (pokrm)|Slanina]] *[[Sliezsky dom]] *[[Slnečnicový olej]] *[[Slovenské národné futbalové mužstvo]] *[[Slovinská Wikipédia]] *[[Smart (automobil)|smart]] *[[Smash]] *[[Snare drum]] *[[Snehová búrka]] *[[Snežné delo]] *[[Snežné pásové vozidlo]] *[[Snežný pluh]] *[[Sodíková výbojka]] *[[Sólová gitara]] *[[Sparco]] *[[Spirometria]] *[[Spojka (strojárstvo)|Spojka]] *[[Spojler (automobil)|Spojler]] *[[Spomaľovací prah]] *[[Sporák]] *[[Sprievodný spev]] *[[Srvátka]] *[[Staropramen]] *[[Suomen virallinen lista]] *[[Super 2000]] *[[Superšportový automobil]] *[[Sverigetopplistan]] *[[Svetlá do hmly]] *[[Sydney FC]] *[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]] *[[Sziget Festival]] *[[Šejker (koktail)|Šejker]] *[[Španielske národné futbalové mužstvo]] *[[Špirálový kompresor]] *[[Športový sedan]] *[[Šunka]] *[[Švédska Wikipédia]] *[[Targa]] *[[Techno-thriller]] *[[Teleobjektív]] *[[Tempomat]] *[[Terénne vozidlo]] *[[Texaco]] *[[TFSI]] *[[The Coca-Cola Company]] *[[Tippeligaen]] *[[Tiptronic]] *[[Top Gear (časopis)|Top Gear]] *[[Torpédoborec]] *[[Torre Espacio]] *[[Torsen]] *[[Tour de France 2013]] *[[Toyo Tire & Rubber Company]] *[[Toyota]] *[[Tracklisten]] *[[Tramen]] *[[Tribute album]] *[[Triple J]] *[[Truck of the Year]] *[[Tsukuba Circuit]] *[[Turbodiesel]] *[[Turbodúchadlo]] *[[Turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek]] *[[Turbocharged Direct Injection]] *[[Tvárna oceľ]] *[[Twin Clutch SST]] *[[Twin-turbo]] *[[Tyler]] *[[Uhol odklonu kolesa]] *[[Uhoľná elektráreň]] *[[Uperizácia]] *[[UK Albums Chart]] *[[UK Dance Chart]] *[[UK Singles Chart]]/[[UK Singles Chart (2010)|2010]] & [[UK Singles Chart (2011)|2011]] *[[UKF Music]] *[[Ultratop]] *[[Ultratop 40]] *[[Union Pacific Big Boy]] *[[Union Pacific Railroad]] *[[Usporiadanie pojazdu]] *[[Útoky v Nórsku (2011)]] *[[Ü]] *[[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] *[[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] *[[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] *[[Dvanásťvalcový vidlicový motor|V12]] *[[Šestnásťvalcový vidlicový motor|V16]] *[[Ultra High Definition Television]] *[[Valec (technika)|Valec]] *[[VARTA]] *[[Velkopopovický Kozel]] *[[Veľká cena Európy 2012]] *[[Veľká cena Monaka 2012]] *[[Veľká cena Nemecka 2012]] *[[Veľká cena Španielska 2012]] *[[VG-lista]] *[[Vianočka]] *[[Vibračný valec]] *[[Videoklip]] *[[VOB]] *[[Vocoder]] *[[Vodičský preukaz]] *[[Volframit]] *[[Volvo]] *[[Volvo Lastvagnar]] *[[Vox Continental]] *[[Vyjednávanie]] *[[Vyprážaný syr]] *[[Vysokovýkonné vozidlo]] *[[Vyššia stredná trieda]] *[[Výfuková brzda]] *[[Výfukové zvody]] *[[Výtlk]] *[[Wastegate]] *[[Wells Fargo Center (Denver)]] *[[West Coast Customs]]´ *[[Winamp]] *[[Windows 8]] *[[Wireless LAN]] *[[World Music Awards]] *[[World Rally Car]] *[[Xenónová výbojka]] *[[Zapaľovacia sviečka]] *[[Zapaľovanie (spaľovací motor)|Zapaľovanie]] *[[Zatmenie Mesiaca 15. júna 2011]] *[[Zemetrasenie pri pobreží Honšú (2011)]] *[[Zlatá hokejka]] *[[Zmrzlinový pohár]] *[[Zombi (mŕtvola)|Zombi]] *[[Zvukový inžinier]] *[[Związek Producentów Audio Video]] *[[Železničný vozeň]] </small> {{col-end}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Motoring Weapon R]] syt42k6ia9w9llec7zro3pj6dsbo7qx 0 331105 7415088 6582621 2022-07-23T01:07:08Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Szondy |Portrét = Szondy György kk.JPG |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = vojak a kapitán hradu Drégeľ |Dátum narodenia = ? |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->[[9. júl]] [[1552]] |Miesto úmrtia = hrad Drégeľ }} [[File:DregelypalankiSzondiEmlekmu.jpg|thumb]] '''Juraj Szondy/Szondi''' alebo '''Juraj Šucho/Šucha'''( ? – † [[9. júl]] [[1552]], hrad [[Drégely (hrad)|Drégeľ]]) bol vojak a kapitán hradu Drégeľ. Jeho odvážny boj proti Turkom vzbudil v očiach nepriateľa hlboké uznanie, preto ho budínsky paša [[Hádim Ali]] dal pochovať so všetkými poctami. == Pôvod == Podľa niektorých historikov bol pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny v [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]], podľa iných pochádzal z meštianskej rodiny. V jemu adresovaných listoch ho oslovujú egregius, čo od 15. storočia používali na oslovenie [[zeman]]ov. To pravdepodobne poukazuje len na jeho vojenskú hodnosť, no nemožno vylúčiť, že konkrétne on dosiahol šľachtický stav. Meno Szondy sa v listoch píše s i aj y. Jediný, podľa mena známy potomok, bol jeho brat Jakub Szondy, ktorý určite nebol šľachtického pôvodu. <!-- Jakub umrel hrdinskou smrťou, keď sa odvolal na bratove zásluhy pri žiadaní kráľa Ferdinanda o donáciu majetku. --> Jakuba Szondyho označuje komora datovaná na 26. novembra 1554 ako circum spectus, čo v tom období bolo označením mestských obyvateľov. Ak by bol Juraj Szondy šľachtického pôvodu, šľachtický titul by pripadol aj jeho bratovi. Jeho pôvodné meno bolo Suhó (Szuhó), meno Szondy si pribral on sám. Je to známe zo žiadosti jeho brata (žiadal kráľa Ferdinanda o donáciu majetku), pretože vo svojej prosbe sa nazýva Szondy alias Suhó. Doteraz je otázne, prečo si pribral toto meno. Sonta (v Srbsku) bola jednou z usadlostí [[Báčska župa|Báčskej župy]]. <!-- Ak toto spojíme so situáciou, že aj rodina Révai pochádza z Dolnozemskej Sriemskej župy, ponúka sa nám možný záver, že rodina Szondyovcov a Révaiovcov sa dostali do služby na západe Uhorska po prehre Moháčskej bitky, unikajúc pred rozširujúcou sa tureckou expanziou. Napriek tomu v okolí hradu Drégeľ hrdinu považujú za vlastného, ale tieto predstavy nepodporuje žiaden spis. --> == Životopis == V detstve si Juraja Szondyho zobral ku sebe [[František Révai (1489 – 1553)|František Révai]], naučil ho písať a chlapec vyrastal na jeho dvore v [[Sklabinský hrad|Sklabini]]. Szondy preto cítil veľkú vďačnosť, o čom podáva svedectvo aj zachovaný list. V bitkách o pohraničné pevnosti sa vyznamenal svojou statočnosťou. Do pozornosti histórie sa však dostáva v polovici štyridsiatych rokov 16. storočia, keď ho po páde [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] a Novohradu ([[Nógrád]] v Maďarsku) [[Pavol Várdai]] (Várday Pál), ostrihomský arcibiskup, vymenoval za správcu Drégeľského panstva a kapitána hradu.<!-- Napriek tomu, že hodnosť hradného kapitána napĺňal s Vavrincom Zoltaiom (Zoltay Lőrinc), v historických okamihoch musel priniesť rozhodnutia on. --> Malé horské sídlo nepostačovalo vojenským požiadavkám onej doby.<!-- , čo môžeme pobadať aj na tom, že s približujúcou sa tureckou hrozbou začali ostrihomský arcibiskupi tento hrad používať ako poľovnícky kaštieľ. Situácia sa však po smrti Pavla Várdaia v roku 1549 zhoršila, keďže arcibiskupskú povinnosť už roky nespĺňali, dostal sa hrad do rúk kráľa. --> Hromadili sa problémy, napríklad [[pušný prach]] skladovaný v hradnej veži po zasiahnutí [[blesk]]om vybuchol, čo poškodilo jej steny. Szondy sa snažil hrad lepšie opevniť; zachovalo sa množstvo listov, v ktorých žiada o zvýšenie počtu hradnej posádky a výrobu munície. Podal dokonca návrh, aby ťažko brániteľný Drégeľ zbúrali a namiesto neho postavili novú pevnosť na neďalekom močaristom mieste. Návrh kráľovský dvor uvážil, ale z finančných dôvodov k realizácii nedošlo. V roku 1552 bránilo Drégeľ šestnásť jazdcov, šesťdesiat pešiakov, jeden delostrelec a traja hradní strážnici, dokopy osemdesiat vojakov. V čase blížiaceho sa tureckého útoku napísal Szondy list komore, mestu [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a aj nitrianskemu [[biskup]]ovi. V apríli kráľ povolil naverbovanie štyridsiatich pešiakov na posilnenie posádky, v júni odpovedala na Szondyho list Banská Štiavnica, ktorá poslala dvadsaťšesť [[žoldnier]]ov. [[František Thurzo]], nitriansky biskup, osobne navštívil hrad a presvedčil sa o nedostatkoch obrany a jeho zlom stave. Poslal na hrad aj niekoľko kamenárov, ktorí na ňom previedli drobnejšie opravy. Začiatkom júna a po obsadení [[Vesprém]]u bolo len otázkou času, kedy sa vojská budínskeho pašu Aliho pohnú smerom na banské mestá. Podkapitán Gregor Bekefalvai (Bekefalvay Gergely) opustil hrad Drégeľ kvôli nevyplateniu žoldu a po obdržaní správy o približujúcich sa Turkoch, pričom nechal Szondyho pri vedení obrany samého. Kráľovská komora nevyplatila Szondymu 322 forintov za predchádzajúce služby aj napriek dvom napomenutiam kráľa, ale k osobnému riešeniu veci sa kapitán už nedostal kvôli tureckej hrozbe. On sám napísal: ''„Ja sám by som tam zašiel, ale dom jeho veličenstva kráľa nedokážem opustiť.“'' Budínsky paša [[Hádim Ali]] začiatkom júla obľahol hrad Drégeľ s delami a voskom o počte 8-10 000 mužov. Útok nezastihol Szondyho nečakane, pretože už od začiatku roka sa šírili správy o pripravovanom ťažení. Do 6. júla Turci obkľúčili hrad. Dve turecké divízie ostali priamo pred hradom, tretia pravdepodobne uzavrela cestu vedúcu na Šahy a Ďarmoty, aby Szondy nedostal pomoc od banských miest a Novohradu. Pomocné vojská však nedorazili ani z jednej strany. Kráľovská armáda na čele s Erazmusom von Teuffelom (Maďarmi prezývaný ako Diabolský Matúš), hornouhorským hlavným kapitánom, sa zdržiavala v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Za toto váhanie neskôr zaplatila vysokú cenu. O mesiac neskôr v [[bitka pri Plášťovciach|bitke pri Plášťovciach]] získala turecká armáda najväčšie víťazstvo v Uhorsku od čias [[Bitka pri Moháči (1526)|Moháčskej bitky]], a zajatého generála Teuffela v [[Konštantínopol]]e narazili na kôl. Drégeľskí obrancovia pred hradom podpálili snopy sena a začali nepriateľa ostreľovať. V podvečer 6. júla dorazil paša pod drégeľské hradby a vyzval Szondyho, aby sa vzdal. Kapitán to odmietol, na čo Turci podpálili podhradie postavené z dreva a hliny, čím zatlačili obrancov do horného hradu. Na ďalšie ráno začali Turci kopať zákopy, stavať obliehacie veže, priniesli tri [[kanón]]y na prerazenie múrov, šesť [[húfnica|húfnic]] a začali ostreľovať hrad. Hrad ostreľovali bez prestávky 7. a 8. júla 1552, čo malo za následok zrútenie bránovej veže a početné trhliny na múroch. Potom zavelil paša pešiakom do útoku, ale Szondy a obrancovia hradu ich odrazili, spôsobiac Turkom veľké straty. Ali po ústupe opäť spustil delostreleckú paľbu a prakticky rozstrieľal celý hrad. Pred ďalším útokom pechoty Ali poslal k Szondymu Martina, kňaza zo susedného Nagyoroszu, znova ho vyzývajúc, aby sa vzdal. Szondy opäť odmietol, so zvyškom síl sa pripravil k rozhodujúcemu útoku. Kapitán vtedy dal priviesť dvoch tureckých zajatcov, a vrátil ich pašovi ako vyslancov s odkazom, aby z chlapcov vychoval bohatierov, a aby jeho telo po bitke pochovali s úctou. Pred rozhodujúcim útokom Szondy všetky cenné veci v hrade spálil a zabil všetky kone, aby sa nedostali do tureckých rúk. Posledný útok trval niekoľko hodín, pretože obrancovia kládli hrdinský odpor a padli do posledného muža. Po skončení útoku dal Ali paša vyhľadať kapitánovo telo, jeho hlavu vystavil na verejnosti, potom vzdajúc úctu jeho hrdinstvu ho dal pochovať vojenským spôsobom, a na znamenie jeho odvahy dal vztýčiť nad hrobom jazdeckú kopiju s vlajkou. Oceňujúc Szondyho úlohu v dejinách, o ňom Ignác Acsády napísal: ''„Naše dejiny sú plné hrdinov, vlastencov, ktorí ako aj on sa obetovali svojmu národu. Sú medzi nimi väčší, ktorých život a smrť zanechali hlbší vplyv na osude krajiny; sú takí, ktorí mocnejšie, vznešenejšie získali svojimi činmi nesmrteľnosť, popri ktorých je prípad malého Drégeľu maličkosťou. Ale aj medzi najväčšími, najperfektnejšími je málo takých, čo by pôvabom svojej osobnosti, kúzlom svojej mužnosti, čistotou celého svojho života, veľkoleposťou svojho obetovania vzbudzovali takú úprimnú sympatiu, ako Juraj Szondy.“'' == Szondyho kult == V maďarskej kultúre sa hrdinský boj Juraja Szondyho stal národným príkladom. Mladík pochádzajúci z nižších vrstiev, šikovný, čistej povahy, ktorý sa vďaka svojej hrdinskosti stal hradným kapitánom ostrihomských arcibiskupov a v ťažkej chvíli šiel príkladom vo vytrvalosti, odvahe, vernosti a hrdinským sebaobetovaním. Objavuje sa v mnohých dielach maďarskej literatúry, jeho meno nesú ulice po celej krajine, vznikali umelecké diela na jeho počesť a jeho meno nesú aj mnohé úrady. === Diela ktoré majú spojitosť s Jurajom Szondym === * Sebastián Tinódy (Tinódi Lantos Sebestyén) - historický spev * Ján Arany (Arany János) - [[balada]] s názvom „Szondyho dvaja drobci“ * Ladislav Marton (Marton László) - Socha Juraja Szondyho * Pavol Kő (Kő Pál) - Szondyho sarkofág * Kamenná doska na zrúcanine Drégeľského hradu na úctu Szondyho pamiatky {{DEFAULTSORT:Szondy, Juraj}} [[Kategória:Uhorské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Úmrtia v 1552]] qpv4q9k3ugui2sa0llbg39wpxad8yfq 0 343715 7415090 6609992 2022-07-23T01:07:08Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam chránených území v okrese České Budějovice''' aktuálny k januáru roku 2017, v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Okres České Budějovice|okresu České Budějovice]]. {| class="wikitable sortable" |- ! Kód !! class="unsortable"|Obrázok !! Názov !! Druh || class="unsortable"|Galéria <br>Commons || class="unsortable"|Popis územia !! Súradnice |- |1386 || [[Súbor:Dědek u Hluboké.JPG|100x100px|Bába]] || [[Baba (prírodná pamiatka, Hluboká nad Vltavou)|Baba]] || [[Prírodná pamiatka]] || {{Commonscat v tabuľke|Bába (Natural monument, Hluboká nad Vltavou)}} || Zvyšky rastlinných spoločenstiev pôvodnej vegetácie, významné druhy entomofauny <br>charakteristické pre zachovalé typy listnatých a zmiešaných lesov || {{Súradnice|49.0751308|14.4527353}} |- |5865 || [[Súbor:PP Bedřichovský potok 2015-08-03 1.jpg|100x100px|PP Bedřichovský potok]]|| [[Bedřichovský potok]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Bedřichovský potok (natural monument)}} || Ochrana živočíchov a rastlín viazaných na prostredie prirodzeného oligotrofného toku || {{Súradnice|48.7532853|14.7118017}} |- |5649 || [[Súbor:Blana 1.JPG|100x100px|Blana]] || [[Blana (prírodná pamiatka)|Blana]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Blana}} || || {{Súradnice|49.0783333|14.3913889}} |- |31 || [[File:Klášter na Kuklově (2).JPG|100px|Kláštor na Kuklove v Blanskom lese]] || [[Chránená krajinná oblasť Blanský les|Blanský les]] || [[Chránená krajinná oblasť]] || {{Commonscat v tabuľke|CHKO Blanský les}} || || {{Súradnice|48.8931197|14.2578306}} |- |1403 || [[Súbor:Brouskuv mlyn02.jpg|100x100px]] || [[Brouskův mlýn]] || [[Národná prírodná rezervácia]] || {{Commonscat v tabuľke|Brouskův mlýn}} || Krajinársky hodnotné údolie [[Stropnice]] || {{Súradnice|48.8797222|14.6844444}} |- |2465 || [[Obrázok:Cervene-blato-1.jpg|100px|Pohled do Červeného blata]] || [[Červené blato]] || Národná prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Červené blato}} || Rozsiahle rašelinisko s porastom blatky || {{Súradnice|48.857222|14.808889}} |- |1395 || [[Súbor:PP Ďáblík 06.jpg|100x100px|Ďáblík na Ďáblíku]] || [[Ďáblík (prírodná pamiatka)|Ďáblík]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Ďáblík (natural monument)}} || Mokraď s bohatým výskytom [[diablik močiarny|diablika močiarneho]] || {{Súradnice|48.8277967|14.5952817}} |- |1394 || [[Súbor:Duben dekanec 09.jpg|100x100px|Děkanec]] || [[Děkanec]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Děkanec (natural monument)}} || Slatinná lúka s hojným výskytom vzácnej flóry || {{Súradnice|48.8660842|14.4406194}} |- |1405 || || [[Dvořiště (prírodná rezervácia)|Dvořiště]] || [[Prírodná rezervácia]] || || Zachovalé spoločenstvá rybničného litorálu, [[mokraď|mokradí]] a [[rašelinisko]] || {{Súradnice|49.0666667|14.645}} |- |1388 || [[File:Natural monument Hlinir in 2011 (3).JPG|100px]] || [[Hliníř]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Hliníř}} || Prechodové rašelinisko so vzácnou kvetenou na okraji rybníka || {{Súradnice|49.1369406|14.6809508}} |- |5870 || [[Súbor:PP Hlubocké hráze 01.jpg|100x100px|Hlubocké hráze]] || [[Hlubocké hráze]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Hlubocké hráze}} || Líniové prvky starých alejí a skupín stromov, ďalej porasty zámockého parku a na ne viazané biotopy zvlášť chránených alebo významných druhov živočíchov|| {{Súradnice|49.0430831|14.4338819}} |- |110 || [[Súbor:Národní přírodní památka Hojná voda (01).jpg|100x100px]] || [[Hojná voda (národná prírodná pamiatka)|Hojná voda]] || Národná prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Hojná voda (national natural monument)}} || Okrem [[Žofínský prales|Žofínského pralesa]] česká najstaršia rezervácia (1838), bukojedľový prales || {{Súradnice|48.7052778|14.7533333}} |- |1291 || [[File:Horusicka Blata (4).JPG|100px|Horusická blata]] || [[Horusická blata]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Horusická blata}} || Polokultúrne lúky s významnou kvetenou a bohatou avifaunou || {{Súradnice|49.1588889|14.6513889}} |- |1400 || [[Súbor:Kaliste 02.jpg|100x100px|Kaliště]] || [[Kaliště (prírodná pamiatka)|Kaliště]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Kaliště (natural monument)}} || Polokultúrna mokrá lúka s výskytom ohrozených druhov rastlín || {{Súradnice|48.9580556|14.5897222}} |- |5871 || || [[Kameník (prírodná pamiatka)|Kameník]] || Prírodná pamiatka || || Výskyt ohrozených druhov živočíchov a rastlín || {{Súradnice|49.0918728|14.4377972}} |- |1802 || [[Súbor:Kveten pr karvanice 17.jpg|100x100px|Karvanice]] || [[Karvanice]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Karvanice}} || Komplex lipových a hrabových dúbrav a suťového lesa <br> s bohatou avifaunou a entomofaunou || {{Súradnice|49.0898333|14.4636389}} |- |1397 || [[File:Natural_monument_Lhota_u_Dynina_in_2011_(11).JPG|100px]] || [[Lhota u Dynína (prírodná pamiatka)|Lhota u Dynína]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Lhota u Dynína (natural monument)}} || Rašelinová lúka s typickou kvetenou||{{Súradnice|49.1313889|14.6680556}} |- |1384 || [[Súbor:PP Libnič 03.jpg|100x100px|Znak PP Libníč]] || [[Libníč (prírodná pamiatka)|Libníč]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Libnič}} || Lokalita [[črievičník papučkový|črievičníka papučkového]] || {{Súradnice|49.0202778|14.5586111}} |- |1385 || || [[Libochovka (prírodná rezervácia)|Libochovka]] || Prírodná rezervácia || || Bohatá lokalita [[perovník pštrosí|perovníka pštrosieho]] || {{Súradnice|49.0819444|14.4786111}} |- |5873 || || [[Lužnice (prírodná pamiatka)|Lužnice]] || Prírodná pamiatka || || || {{Súradnice|49.2743461|14.4342281}} |- |1391 || [[File:Mokriny u Vomacku in spring 2011 (11).JPG|100px|Mokřiny u Vomáčků]] || [[Mokřiny u Vomáčků]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Mokřiny u Vomáčků}} || Vlhké lúky a [[mokraď|mokrade]] s bohatou flórou a faunou || {{Súradnice|49.0705556|14.3480556}} |- |1383 || [[Súbor:Ohrazeni07.jpg|100x100px|Ohrazení]] || [[Ohrazení (prírodná pamiatka)|Ohrazení]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Ohrazení (natural monument)}} || Vlhké lúky, lokalita [[horec plúcny|horca plúcneho]] || {{Súradnice|48.9480556|14.5972222}} |- |1396 || [[Obrázok:Klenuta-chodba-orty.jpg|100px]] || [[Orty]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Orty}} || Zimovisko [[netopiere (rad)|netopierov]] v starých banských chodbách || {{Súradnice|49.0286111|14.4940556}} |- |602 || [[Súbor:PP Ostrolovský Újezd 04.jpg|100x100px|Ostrolovský Újezd]] || [[Ostrolovský Újezd (prírodná pamiatka)|Ostrolovský Újezd]] ||Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Ostrolovský Újezd (natural monument)}} || Lokalita bledule jarnej || {{Súradnice|48.8836111|14.5905556}} |- |1404 || [[Súbor:Pasinovicka louka01.jpg|100x100px|Celkový pohled]] || [[Pašínovická louka]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Pašínovická louka}} || Bohatá lokalita bledule jarnej || {{Súradnice|48.8742619|14.5227908}} |- |1398 || [[Súbor:Přesličkový rybník.jpg|100x100px|Přesličkový rybník]] || [[Přesličkový rybník]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Přesličkový rybník}} || Krajinársky atraktívne územie mokraďových spoločenstiev || {{Súradnice|48.7705556|14.8033333}} |- |1390 || [[File:Radomilická mokřina in spring 2011 (3).JPG|100px|Radomilická mokřina]] || [[Radomilická mokřina]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Radomilická mokřina}} || Mokrade s početnými druhmi chránených a ohrozených rastlín || {{Súradnice|49.1288889|14.26}} |- |375 || [[File:National nature reserve Ruda in 2011 (4).JPG|100px|Rašeliniště]] || [[Ruda (národná prírodná pamiatka)|Ruda]] || Národná prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Ruda (national nature reserve)}} || Rašelinisko s hojným výskytom [[rosička okrúhlolistá|rosičky okrúhlolistej]] || {{Súradnice|49.149485|14.6893175}} |- |1392 || [[Súbor:Ruda u Kojákovic 04.jpg|100x100px]] || [[Ruda u Kojákovic]] || Prírodná rezervácia || || Rybník s priľahlými lúkami, vtáčie hniezdisko || {{Súradnice|48.9469444|14.7675}} |- |5881 || [[Súbor:PP Sokolí hnízdo a bažantnice 2015-08-03.jpg|100x100px|PP Sokolí hnízdo a bažantnice]] || [[Sokolí hnízdo a bažantnice]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Sokolí hnízdo a bažantnice}} || || {{Súradnice|48.7975811|14.7732297}} |- |444 || [[Obrázok:Terčino údolí vodopád.jpg|100px| Umelý vodopád na riečke Stropnici v Terčinom údolí neďaleko od Nových Hradov]] || [[Terčino údolí]] || Národná prírodná pamiatka || || Parkovo upravená krajina z 18. storočia || {{Súradnice|48.7844444|14.7616667}} |- |2232 || [[Súbor:Trpnouzské blato.jpg|100x100px]] || [[Trpnouzské blato]] <small>(zrušená)</small> || Prírodná rezervácia || || Unikátny komplex rašeliniska na miestach po bývalej ťažbe rašeliny<br> so sukcesnými štádiami v rôznom stupni vývoja, nadväzujúci na NPR Žofinka, s ktorou tvorí<br/> rozsiahlu homogénnu oblasť rašelinísk pokrytých prevažne lesnými spoločenstvami s dominujúcou blatkou.<br/> Zrušená k 26. februáru 2014. Územie PR sa stalo súčasťou NPR Žofinka || {{Súradnice|48.8341667|14.8808333}} |- |32 || [[Obrázok:Koclířov a Velký Tisý.JPG|100 px]]|| [[Chránená krajinná oblasť Třeboňsko|Třeboňsko]] || Chránená krajinná oblasť || {{Commonscat v tabuľke|CHKO Třeboňsko}} || |- |454 || [[Súbor:Tůně u Špačků 09.jpg|100x100px|Tůně u Špačků]] || [[Tůně u Špačků]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Tůně u Špačků}} || Tône s výskytom [[Rezavka aloovitá|rezavky aloovitej]] || {{Súradnice|48.9469444|14.4902778}} |- |486 || [[Súbor:V Rájích 09.jpg|100x100px]] || [[V Rájích]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|V Rájích (nature reserve)}} || Slatina iba miestami zalesnená, lokalita [[rosička okrúhlolistá|rosičky okrúhlolistej]] || {{Súradnice|48.9847222|14.7086111}} |- |1393 || [[Obrázok:Velký a Malý Kamýk (3).jpg|100px|Velký a Malý Kamýk]] || [[Velký a Malý Kamýk]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Velký a Malý Kamýk}} || Fragment acidofilnej bučiny || {{Súradnice|49.2328958|14.2970389}} |- |1401 || [[Súbor:PP Velký Karasín 04.jpg|100x100px|Velký Karasín]] || [[Velký Karasín]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Velký Karasín}} || Rybník ornitologicky veľmi bohatý || {{Súradnice|49.0447222|14.2783333}} |- |5884 || [[Súbor:PP Veveřský potok 2015-08-03.jpg|100x100px|PP Veveřský potok]]|| [[Veveřský potok]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Veveřský potok (natural monument)}} || Vzácne a ohrozené druhy živočíchov, najmä kriticky ohrozenej [[Mihuľa potočná|mihule potočnej]] || {{Súradnice|48.7585261|14.7929278}} |- |5890 || [[Súbor:PP Vltava u Blanského lesa - Maškovec 1.jpg|100x100px|PP Vltava u Blanského lesa]] || [[Vltava u Blanského lesa]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Vltava u Blanského lesa}} || Populácia vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov || {{Súradnice|48.8983161|14.4098656}} |- |603 || [[Súbor:Vrbenská tůň 2011-06-27 (4).jpg|100x100px|Část tůně]] || [[Vrbenská tůň]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Vrbenská tůň}} || Lokalita [[Rezavka aloovitá|rezavky aloovitej]] || {{Súradnice|49.0155556|14.4427778}} |- |1389 || [[File:Ostrov-na-rybníku-Domin-11.jpg|100px|Ostrůvek na rybníku Domin]] || [[Vrbenské rybníky]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Vrbenské rybníky}} || Lokalita rezavky aloovitej || {{Súradnice|49.0013889|14.4311111}} |- |1387 || [[Súbor:Vysoká Běta 1.jpg|100x100px|Vysoká Běta]] || [[Vysoká Běta]] || Prírodná rezervácia || {{Commonscat v tabuľke|Vysoká Běta}} || Suťový porast s hojným výskytom mesačnice trvácej || {{Súradnice|48.9780556|14.2172222}} |- |1402 || [[Súbor:PP Zámek 04.jpg|100x100px|Zámek]] || [[Zámek (prírodná pamiatka)|Zámek]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Zámek (natural monument)}} || Rašelinové lúky s bohatou kvetenou || {{Súradnice|48.8716667|14.6047222}} |- |1399 || [[Súbor:Pp zemlicka 05.jpg|100x100px]] || [[Žemlička (prírodná pamiatka)|Žemlička]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Žemlička (natural monument)}} || Vlhká lúka s rašelinovou vegetáciou || {{Súradnice|48.8913889|14.6888889}} |- |1074 || [[Súbor:Židova strouha 4.jpg|100x100px|Židova strouha]] || [[Židova strouha (prírodná pamiatka)|Židova strouha]] || Prírodná pamiatka || {{Commonscat v tabuľke|Židova strouha}} || Geomorfologicky významné priestorovo členité údolie kaňonovitého charakteru<br> s fragmentami prirodzených reliktných bôrov na skalách, významnými lišajníkovými a machovými spoločenstvami <br>s radom významných rastlinných a živočíšnych druhov. || {{Súradnice|49.2724139|14.4676}} |- |608 || || [[Žofinka]] || Národná prírodná rezervácia || || Prirodzené lesné porasty, populácia vzácnych a ohrozených druhov rastlín || {{Súradnice|48.8213222|14.8836028}} |} == Zdroje == * Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/chrob_find/index.php?frame=1&TYPVYSTUPU%5B%5D=drusop&h_zchru=1&h_kod=&h_nazev=&h_organ_oochp=&h_kraj=&h_okres=CZ0311&ORP_ICOB=&POVOB_ICOB=&h_obec=&h_ku=&h_submit=Vyhledat AOPK ČR]. * {{Preklad|cs|Seznam chráněných území v okrese České Budějovice|6062309}} [[Kategória:Zoznamy chránených území v Česku podľa okresov|České Budějovice]] [[Kategória:Chránené územia v okrese České Budějovice|České Budějovice]] kyegwl3bkvv97jxc3iy94stuiy5tzzz 2 368847 7415119 7387363 2022-07-23T09:12:20Z Midnight Runner 48168 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby| Názov=hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes| Podtrieda po slovensky= [[celistvookrajové huby]], holobazídiomycéty|Podtrieda po latinsky=Holobasidiomycetidae| Rad po slovensky= [[hríbotvaré]]|Rad po latinsky=Boletales| Čeľaď po slovensky= [[hríbovité]]|Čeľaď po latinsky=Boletaceae| Rod po slovensky=hríb|Rod po latinsky=Boletus| Druh po slovensky=hríb smrekový|Druh po latinsky=Boletus pinophilus| Binomické meno=Boletus pinophilus| Klasifikátor1=[[Albert Pilát]] & [[Aurel Dermek]]<ref name=taxonomists>{{citácia elektronického dokumentu | titul=Boletus pinophilus taxon record details at Index Fungorum | vydavateľ=Index Fungorum | url=http://www.indexfungorum.org/Names/NamesRecord.asp?RecordID=309751 | dátum prístupu=2008-08-28 }}</ref>| Dátum1=1973| Synonymá= Hríb borový | Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Gatunek jadalny.svg|left]] '''Hríb sosnový''' ([[latinčina|lat.]] ''Boletus pinophilus'') je jedlá huba z čeľade [[hríbovité]], rastúca naprieč Európou a západnou Áziou. Vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch a na piesčitých pôdach, pričom rastie v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze s ihličnatými stromami akými sú rôzne druhy borovíc, [[jedľa biela]], [[smrek obyčajný]] či niektoré druhy listnatých stromov ako gaštan, dub, buk. b06aag3dhz8dyurmx9p2rf0rg75iwiw 7415120 7415119 2022-07-23T09:15:29Z Midnight Runner 48168 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby| Názov=Hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes| Podtrieda po slovensky= [[celistvookrajové huby]], holobazídiomycéty|Podtrieda po latinsky=Holobasidiomycetidae| Rad po slovensky= [[hríbotvaré]]|Rad po latinsky=Boletales| Čeľaď po slovensky= [[hríbovité]]|Čeľaď po latinsky=Boletaceae| Rod po slovensky=hríb|Rod po latinsky=Boletus| Druh po slovensky=hríb smrekový|Druh po latinsky=Boletus pinophilus| Binomické meno=Boletus pinophilus| Klasifikátor1=[[Albert Pilát]] & [[Aurel Dermek]]<ref name=taxonomists>{{citácia elektronického dokumentu | titul=Boletus pinophilus taxon record details at Index Fungorum | vydavateľ=Index Fungorum | url=http://www.indexfungorum.org/Names/NamesRecord.asp?RecordID=309751 | dátum prístupu=2008-08-28 }}</ref>| Dátum1=1973| Synonymá= Hríb borový | Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Gatunek jadalny.svg|left]] '''Hríb sosnový''' ([[latinčina|lat.]] ''Boletus pinophilus'') je jedlá huba z čeľade [[hríbovité]], rastúca naprieč Európou a západnou Áziou. Vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch a na piesčitých pôdach, pričom rastie v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze s ihličnatými stromami akými sú rôzne druhy borovíc, [[jedľa biela]], [[smrek obyčajný]] či niektoré druhy listnatých stromov ako gaštan, dub, buk. ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Boletus pinophilus|1092941918}} brfqdn6j2reahlgh7uzsaww3g87jc3z 7415121 7415120 2022-07-23T09:21:47Z Midnight Runner 48168 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby| Názov=Hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes| Podtrieda po slovensky= [[celistvookrajové huby]], holobazídiomycéty|Podtrieda po latinsky=Holobasidiomycetidae| Rad po slovensky= [[hríbotvaré]]|Rad po latinsky=Boletales| Čeľaď po slovensky= [[hríbovité]]|Čeľaď po latinsky=Boletaceae| Rod po slovensky=hríb|Rod po latinsky=Boletus| Druh po slovensky=Hríb sosnový|Druh po latinsky=Boletus pinophilus| Binomické meno=Boletus pinophilus| Klasifikátor1=[[Albert Pilát]] & [[Aurel Dermek]]<ref name=taxonomists>{{citácia elektronického dokumentu | titul=Boletus pinophilus taxon record details at Index Fungorum | vydavateľ=Index Fungorum | url=http://www.indexfungorum.org/Names/NamesRecord.asp?RecordID=309751 | dátum prístupu=2008-08-28 }}</ref>| Dátum1=1973| Synonymá= Hríb borový | Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Gatunek jadalny.svg|left]] '''Hríb sosnový''' ([[latinčina|lat.]] ''Boletus pinophilus'') je jedlá huba z čeľade [[hríbovité]], rastúca naprieč Európou a západnou Áziou. Vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch a na piesčitých pôdach, pričom rastie v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze s ihličnatými stromami akými sú rôzne druhy borovíc, [[jedľa biela]], [[smrek obyčajný]] či niektoré druhy listnatých stromov ako gaštan, dub, buk. ==Popis== Klobúk má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon hrubo vankúšovitý, robustný, mäsitý, na povrchu hrboľatý a často aj vráskavý. Hlúbik je 70-160 mm dlhý a 30-100 mm hrubý, za mladi takmer guľovitý alebo vajcovitý, potom kyjakovite valcovitý, relatívne krátky a hrubý, tvrdo mäsitý. Výtrusný prach je olivovohnedý až olivový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nahuby.sk/atlas-hub/Boletus-pinophilus/hrib-sosnovy/hrib-borovy/ID137|titul=Atlas húb - Boletus pinophilus - Hríb sosnový|vydavateľ=nahuby.sk|dátum vydania=18. február 2004|dátum prístupu=2022-07-23}}</ref> ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Boletus pinophilus|1092941918}} 8g6s2rxtt6qbz9tw0dyx1sinnn0gecj 7415122 7415121 2022-07-23T09:24:12Z Midnight Runner 48168 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby| Názov=Hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes| Podtrieda po slovensky= [[celistvookrajové huby]], holobazídiomycéty|Podtrieda po latinsky=Holobasidiomycetidae| Rad po slovensky= [[hríbotvaré]]|Rad po latinsky=Boletales| Čeľaď po slovensky= [[hríbovité]]|Čeľaď po latinsky=Boletaceae| Rod po slovensky=hríb|Rod po latinsky=Boletus| Druh po slovensky=Hríb sosnový|Druh po latinsky=Boletus pinophilus| Binomické meno=Boletus pinophilus| Klasifikátor1=[[Albert Pilát]] & [[Aurel Dermek]]<ref name=taxonomists>{{citácia elektronického dokumentu | titul=Boletus pinophilus taxon record details at Index Fungorum | vydavateľ=Index Fungorum | url=http://www.indexfungorum.org/Names/NamesRecord.asp?RecordID=309751 | dátum prístupu=2008-08-28 }}</ref>| Dátum1=1973| Synonymá= Hríb borový | Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Gatunek jadalny.svg|left]] '''Hríb sosnový''' ([[latinčina|lat.]] ''Boletus pinophilus'') je jedlá huba z čeľade [[hríbovité]], rastúca naprieč Európou a západnou Áziou. Vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch a na piesčitých pôdach, pričom rastie v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze s ihličnatými stromami akými sú rôzne druhy borovíc, [[jedľa biela]], [[smrek obyčajný]] či niektoré druhy listnatých stromov ako gaštan, dub, buk. ==Popis== [[Klobúk (huby)|Klobúk]] má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon hrubo vankúšovitý, robustný, mäsitý, na povrchu hrboľatý a často aj vráskavý. [[Hlúbik]] je 70-160 mm dlhý a 30-100 mm hrubý, za mladi takmer guľovitý alebo vajcovitý, potom kyjakovito valcovitý, relatívne krátky a hrubý, tvrdo mäsitý. [[Výtrusný prach]] je olivovohnedý až olivový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nahuby.sk/atlas-hub/Boletus-pinophilus/hrib-sosnovy/hrib-borovy/ID137|titul=Atlas húb - Boletus pinophilus - Hríb sosnový|vydavateľ=nahuby.sk|dátum vydania=18. február 2004|dátum prístupu=2022-07-23}}</ref> ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Boletus pinophilus|1092941918}} 97bq3huug4m7nd2dlrpedmpcxrr8081 7415123 7415122 2022-07-23T09:33:52Z Midnight Runner 48168 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby| Názov=Hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes| Podtrieda po slovensky= [[celistvookrajové huby]], holobazídiomycéty|Podtrieda po latinsky=Holobasidiomycetidae| Rad po slovensky= [[hríbotvaré]]|Rad po latinsky=Boletales| Čeľaď po slovensky= [[hríbovité]]|Čeľaď po latinsky=Boletaceae| Rod po slovensky=hríb|Rod po latinsky=Boletus| Druh po slovensky=Hríb sosnový|Druh po latinsky=Boletus pinophilus| Binomické meno=Boletus pinophilus| Klasifikátor1=[[Albert Pilát]] & [[Aurel Dermek]]<ref name=taxonomists>{{citácia elektronického dokumentu | titul=Boletus pinophilus taxon record details at Index Fungorum | vydavateľ=Index Fungorum | url=http://www.indexfungorum.org/Names/NamesRecord.asp?RecordID=309751 | dátum prístupu=2008-08-28 }}</ref>| Dátum1=1973| Synonymá= Hríb borový | Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Gatunek jadalny.svg|left]] '''Hríb sosnový''' ([[latinčina|lat.]] ''Boletus pinophilus'') je jedlá huba z čeľade [[hríbovité]], rastúca naprieč Európou a západnou Áziou. Vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch a na piesčitých pôdach, pričom rastie v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze s ihličnatými stromami akými sú rôzne druhy borovíc, [[jedľa biela]], [[smrek obyčajný]] či niektoré druhy listnatých stromov ako gaštan, dub, buk. ==Popis== [[Klobúk (huby)|Klobúk]] má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon hrubo vankúšovitý, robustný, mäsitý, na povrchu hrboľatý a často aj vráskavý. [[Hlúbik]] je 70-160 mm dlhý a 30-100 mm hrubý, v mladosti takmer guľovitý alebo vajcovitý, potom kyjakovito valcovitý, relatívne krátky a hrubý, tvrdo mäsitý. [[Výtrusný prach]] je olivovohnedý až olivový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nahuby.sk/atlas-hub/Boletus-pinophilus/hrib-sosnovy/hrib-borovy/ID137|titul=Atlas húb - Boletus pinophilus - Hríb sosnový|vydavateľ=nahuby.sk|dátum vydania=18. február 2004|dátum prístupu=2022-07-23}}</ref> ==Galéria== <gallery> Súbor:Hřib08441.JPG|Hríb sosnový má najprv polguľovitý klobúk Súbor:Boletus pinophilus DSCF6372e.jpg|Hríb sosnový má neskôr klenutý klobúk a kyjakovitý hlúbik </gallery> ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Boletus pinophilus|1092941918}} ambnp3accqm81uzi0k8ewsnom95l1lk 7415125 7415123 2022-07-23T09:38:27Z Midnight Runner 48168 Odstránený obsah stránky wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 376331 7415006 7054548 2022-07-22T19:36:58Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ladislav Švihran |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = slovenský spisovateľ a prekladateľ |Dátum narodenia = {{dnv|1931|12|15}} |Miesto narodenia = [[Liège]], [[Belgicko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Ladislav Švihran''' (* [[15. december]] [[1931]], [[Liege]], [[Belgicko]]) je slovenský spisovateľ „literatúry faktu“ a prekladateľ. Debutoval v roku 1970 popularizačnou pedagogickopsychologickou knihou ''Kulturizmus ducha'', od roku 1973 sa písaniu venuje profesionálne. Aj jeho ďalšia tvorba je venovaná najmä faktografickým žánrom adresovaným mládeži. Získal viacero ocenení - napr. za knihu ''Vzácne návštevy Bratislavy'' získal česko-slovenskú [[Cena Egona Ervína Kischa|cenu Egona Ervína Kischa]].<!-- v roku 2006 cs.wikipedia.org/wiki/Cena_Egona_Erwina_Kische#Rok_2006 pozri aj cs.wikipedia.org/wiki/Cena_Miroslava_Ivanova --> == Životopis == Ladislav Švihran sa narodil 15. decembra 1931 v belgickom meste [[Liege]], kde prežil prvých sedem rokov svojho života. Ľudovú školu navštevoval v Kostolných Moravciach (teraz [[Hontianske Moravce]]) a [[Bátovce|Bátovciach]] (1938-1943), meštiansku školu v Bátovciach (1943-1947), gymnázium (1947-1952)<ref>Ladislav Švihran - životopis, referaty.sk, 8. jan. 2008, [http://referaty.atlas.sk/prakticke-pomocky/zivotopisy/43608/ladislav-svihran---zivotopis Online]</ref> a pedagogiku a psychológiu na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského]]<ref>Ladislav Švihran, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ladislav-svihran Online] </ref> (1952-1956) v Bratislave. Po štúdiách bol rok redaktorom [[Smena (denník)|denníka Smena]], potom až do roku 1973 redaktorom vo vydavateľstve Smena. Prekladá z ruštiny a poľštiny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestská knižnica mesta Piešťany - Švihran Ladislav|url=http://www.kniznica.sk/digitalna-kronika/detail-clanku/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=pim_un_auth*p0010587|vydavateľ=www.kniznica.sk|dátum prístupu=2019-09-20|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Žije a tvorí v Bratislave. == Tvorba == * ''Kulturizmus ducha'' (1970) * ''Tichý chlapec z Illinoisu'' (1971) * ''Rozmarná zemeguľa'' (1973) * ''Kým prišli mušketieri'' (1974) * ''Nenápadní spoločníci'' (1976) * ''Slávni vynálezcovia'' (1977) * ''Tu sa usadíme'' (spoluautor s [[Michal Borguľa|Michalom Borguľom]], 1979) * ''Náš priateľ Jules'' (1983) * ''Svet stavia'' (1984) * ''Výpravy do budúcnosti'' (1986) * ''Naj, naj, naj...'' (1988) * ''Aféry po novembri'' (spoluautor, 1990) * ''Ako sme kradli'' (spoluautor, 1991) * ''Ako zomierajú diktátori'' (1994) * ''Knihy na dračku'' (1995) * ''1000 plus 1 slovenských naj'' (1996) * ''Ján Jesenius'' (1996) * ''Kto nám vládol'' (1999) * ''Pavol Dobšinský'' (2001) * ''Hviezdne okamihy'' (2001) * ''Majstri ducha'' (spoluautor s [[Ondrej Pöss|Ondrejom Pössom]] a [[Pavol Blažo|Pavlom Blažom]], 2002) * ''Vzácne návštevy Bratislavy'' (spoluautor s [[Ivan Szabó|Ivanom Szabó]]<nowiki/>om, 2005) == Ocenenia == * 2001 - Cena Vojtecha Zamarovského * 2006 - Cena Egona Ervína Kischa * 2010 - Cena Miroslava Ivanova za trvalý prínos pre českú a slovenskú literatúru faktu == Monografie a štúdie o autorovi == * JURČO, M.: Rozmarná zemeguľa. In: ''Zlatý má''j, 17, 1973, č. 7, s. 486. * JURČO, M.: Nenápadní spoločníci. In: ''Zlatý máj'', 21, 1977, č. 3, s. 209 – 210. * JURČO, M.: Náš priateľ Jules. In: ''Zlatý máj'', 28,  1984, č. 5, s. 310 – 311. * GLOCKO, P. ml.: Upíri novodobých dejín. In: ''Knižná revue,'' 5, 1995, č. 7, s. 5. * BODACZ, B.: Príťažlivosť informácie. In: ''Literárny týždenník'', 11, 1998, č. 49, s. 7. * SLIACKY, O.: Pavol Dobšinský. In: ''Bibiana,'' 9, 2002, č. 2, s. 62 – 63. * SLIACKY, O.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, Bratislava 2005. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-svihran/zivotopis-autora Litcentrum, Ladislav Švihran] *[https://www.litcentrum.sk/rozhovor/rozhovor-s-autorom-literatury-faktu-ladislavom-svihranom Emil Benčík: Rozhovor s autorom literatúry faktu Ladislavom Švihranom, In Knižná revue 2010/13] {{spisovateľský výhonok}} {{DEFAULTSORT:Švihran, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Liège]] 3b7svbrjr9iwialth1wayif7qlntxjp 0 376332 7415007 7087311 2022-07-22T19:37:12Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Emil Benčík |Portrét = Emil Bencik 2011.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ |Dátum narodenia = {{dnv|1933|1|20}} |Miesto narodenia = [[Zlatno (okres Zlaté Moravce)|Zlatno]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Emil Benčík''' (* [[20. január]] [[1933]], [[Zlatno (okres Zlaté Moravce)|Zlatno]]) je slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ. Ako šéfredaktor literárno-dramatického vysielania [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] zaviedol na Slovensku rozhlasový žáner fíčer. V 50-tych rokoch bol súčasťou významnej novinárskej generácie ako redaktor v denníku Smena. Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením vznikol a 17 rokov sa vysielal prvý slovenský rozhlasový rodinný seriál ''Čo nového, Bielikovci''. ktorý získal takmer 2 milióny stálych poslucháčov. Emil Benčík počas 40-ročného pôsobenia v Slovenskom rozhlase autorsky pripravoval publicistické cykly relácií o významných osobnostiach Slovenska ''Ľudia, fakty, udalosti'', ''Sólo pre ...'', ''Takí sú rozhlasáci''. Je autorom mnohých umelecko-publicistických, dokumentárnych, dramatických i literárnych pásem a rozhlasových fíčrov. Za svoju literárnu a žurnalistickú tvorbu bol Emil Benčík vyznamenaný viacerými oceneniami, medzi inými prestížnou medzinárodnou Cenou Egona Erwina Kischa za jeho knihu ''Králi ducha''.<ref>http://www.rozhlas.sk/Oceneny-Emil-Bencik?l=1&c=0&i=21173&p=1</ref> Ako prvý, a dodnes jediný autor získal Cenu Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu. == Životopis == Emil Benčík sa narodil [[20. január]]a [[1933]] v obci [[Zlatno (okres Zlaté Moravce)|Zlatno]] pri Zlatých Moravciach. Vyštudoval slovenský a ruský jazyk na Pedagogickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v Bratislave. Vyučoval na ZDŠ v [[Lokca|Lokci]] a na Pedagogickom gymnáziu v [[Krupina|Krupine]]. V rokoch 1956 – 1958 bol redaktorom v denníku Smena. Od roku [[1958]] do [[1971]] pôsobil vo [[Varšava|Varšave]] ako zahraničný korešpondent denníka Smena, lektor slovenského jazyka a vedúci redaktor časopisu Poľsko. Od roku 1971 do [[1990]] bol šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku [[1990]] do [[1998]] bol redaktorom Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]. == Tvorba == Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením sa 17 rokov vysielal prvý slovenský rodinný rozhlasový seriál ''Čo nového, Bielikovci''. === Literárna tvorba === * 1971 - ''Domov a svet'' (spolu s K. Kwaliszynovou) * 2003 - ''Prvý muž česko-slovenskej jari Alexander Dubček'' * 2007 - ''Čo neodvial vietor'' * 2008 - ''Rebrík do neba'' * 2010 - ''Králi ducha'' * 2011 - ''Bohatá žatva Andreja Chudobu'' * 2014 - ''Zlatno v náručí hôr'' === Preklady literárnych diel === * 1960 - Dawid Rubinowicz: Dávidkov denník * 1962 - Włodzimierz Jaroszyński: Tajný front * 1972 - Alojzy Twardecki: Škola janičiarov === Rozhlasové publicistické cykly === * 1997 – 2004 - ''Ľudia, fakty, udalosti'' * 2003 – 2008 - ''Sólo pre ...'' * 2008 – 2011 - ''Takí sú rozhlasáci'' === Rozhlasová literárna a umelecko-publicistická tvorba === * 1972 - ''Tiché ruky'', ''Hniezdo na dlani'', ''Nechajme stromy rásť'', ''Na dne leta'' * 1975 - ''Dráma lásky a nelásky'' * 1979 - ''Zasadiť strom'' * 1978 - ''Zatmenie Zeme'' * 1989 - ''Vaša výsosť peniaze'' * 1990 - ''Slovenský chlebík'' * 1990 - ''Sako Róm gilavel – Každý Róm si spieva'' * 1991 - ''Zvon Andrej'' * 1991 - ''Život a smrť s Dávidovou hviezdou'' * 1993 - ''Akí sme, takí sme'' * 1993 - ''Prvý muž Pražskej jari'' * 1994 - ''Dies veritatis – Deň pravdy'' * 1994 - ''Hviezdne nebo nad Jeruzalemom'' * 1995 - ''Kniha kníh prehovorí k všetkým'' * 1995 - ''Posledný deň vojny, prvý deň mieru'' * 1996 - ''Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia'' * 1996 - ''Norimberský proces – Akt historickej spravodlivosti'' * 1996 - ''Po dobrom živote dobrá smrť'' * 1997 - ''Podla vzoru srdce'' * 1997 - ''Operácia Overlord'' * 1997 - ''Eroica Varsoviensis'' * 1998 - ''Čierne dni v éteri'' * 1999 - ''Dlhá noc v Kremli'' * 2000 - ''Čo nám dalo a čo nám vzalo 20. storočie'' * 2002 - ''Hlavou proti múru'' * 2003 - ''Tanec nad priepasťou'' * 2003 - ''Pred bránou pekla'' * 2004 - ''Plamienky nádeje'' * 2005 - ''Bola raz jedna Nežná'' * 2006 - ''Neslávny odchod mocných'' === Preklady rozhlasových hier === * Henryk Bardijevski: Koperník * Józef Gruda: Poľská suita, Albert, Kapela * Andrzej Mularczyk: Z hlbín vôd, Balkón na Hlavnej ulici, Prespať zimu, Kuchynský vchod * Marian Grzesczak: Poľská symfónia == Ocenenia == * 1998 - Zlatá medaila Alexandra Dubčeka za fíčrový rozhlasový seriál ´´Prvý muž Pražskej jari´´ * 2001 - Cena Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu * 2011 - Cena Egona Erwina Kischa za literatúru faktu == Monografie a štúdie == Tvorba a život Emila Benčíka sú predmetom nasledujúcich odborných monografií, štúdií a vedeckých prác: * ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', I. zväzok. Encyklopedický ústav SAV, Osveta, Bratislava 1977, s. 177. * ''[[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]'' 1. [[Veda, vydavateľstvo SAV]], Bratislava 1989, s. 103. * Príspevky k dejinám rozhlasu. Slovenský rozhlas, Bratislava 2006. * Kačala, J.: Jazyk v knihe Emila Benčíka o troch slovenských kráľoch ducha, Kultúra slova, ročník 46, Bratislava 2012. * Herceg, E.: Emil Bencík – všestranná novinárska osobnost. Diplomová práca, Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2006. * Nemečková, L.: Rozhlasový dokument v Slovenskom rozhlase - Emil Benčík, kľúčová osobnosť zakladateľskej generácie, diplomová práca, Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, evidenčné číslo FM-24684-7985, Bratislava 2014. * ''Slovník klubů českých a slovenských autorů literatury faktu''. Praha 2003, s. 268. * Čo bolo (i nebolo) v éteri. Slovenský rozhlas, Bratislava 2003. * Matovcík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]''. Vydavatelstvo SSS a SNK, Bratislava – Martin 2001, s. 33. == Referencie == {{reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.litcentrum.sk/39946 Emil Benčík Literárne Centrum - profil Emila Benčíka] {{DEFAULTSORT:Bencik, Emil}} [[Kategória:Osobnosti zo Zlatna (okres Zlaté Moravce)]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 64f7ovzzpaxrxmlfysg9wsxut4l1fkp 0 381549 7414945 7361135 2022-07-22T14:55:19Z Eurohunter 48247 /* Koncoročné pozície v rebríčkoch */ +certification wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Now You’re Gone | z Albumu = ''[[Now You're Gone – The Album]]'' | Interpret = [[Basshunter]] | Interpret2 = [[DJ Mental Theo’s Bazzheadz]] | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]], [[maxi singel]], [[Gramofónová platňa|12" singel]], [[digital download]] | Dátum vydania = 31. december 2007 <small>([[Spojené kráľovstvo|UK]])</small><br />22. február 2008 <small>([[Európa]])</small><br>4. marec 2008 <small>([[USA]])</small> | Nahrané = 2007 | Žáner = [[eurodance]] | Dĺžka = 2:34 (Radio Edit) <br/> 5:43 (DJ Alex Extended Mix) | Vydavateľ = [[Hard2Beat]] <small>(5051011-4730-5-0)</small> | Textár = Basshunter, DJ Mental Theo's Bazzheadz | Skladateľ = | Producent = Basshunter, [[Robert Uhlmann]] | URL text = | Certifikácie = Platina <small>([[RIANZ]])</small> | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Jingle Bells (Basshunter)|Jingle Bells]]“<br />(2006) | Tento singel = '''„Now You’re Gone“'''<br />(2007) | Nasledujúci singel = „[[Please Don’t Go]]“<br />(2008) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Now You’re Gone'''“ je skladba [[Švédsko|švédskeho]] [[dance]] hudobníka [[Basshunter]]a v spolupráci s [[Holandsko|holandským]] DJom [[DJ Mental Theo’s Bazzheadz]]. Skladba používa rovnakú hudbu ako skladba „[[Boten Anna]]“, ktorá bola Basshunterovým veľkým hitom v celej Európe počas roku 2006, ale jej text v Angličtine od Sebastiana Westwooda je úplne odlišný. ==Formáty a zoznamy skladieb== '''2-skladbový [[CD singel]]''' #„Now You’re Gone“ (Radio Edit) – 2:34 #„Now You’re Gone“ (DJ Alex Extended Mix) – 5:42 '''CD [[maxi singel]]''' #„Now You’re Gone“ (Radio Edit) – 2:34 #„Now You’re Gone“ (Video Edit) – 2:39 #„Now You’re Gone“ (DJ Alex Extended Mix) – 5:42 #„Now You’re Gone“ (Sound Selektaz Remix) – 5:35 #„Now You’re Gone“ ([[Fonzerelli]] Remix) – 6:27 #„Now You’re Gone“ (Video) '''Austrálsky a nemecký CD singel / Brazílsky digital download''' #„Now You’re Gone“ (Radio Edit) – 2:36 #„Now You’re Gone“ (DJ Alex Extended Mix) – 5:45 #„Now You’re Gone“ (Sound Selektaz Remix) – 5:38 #„Now You’re Gone“ (Fonzerelli Remix) – 6:29 #„[[Boten Anna]]“ (Radio Edit) – 3:30 ==Pozície v rebríčkoch== {| class="wikitable" |- ! Rebríček (2007 – 2008) ! Vrcholová<br>pozícia |- |Australian ARIA Singles Chart<ref name="ARIA Report">[http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20080420-0000/issue947.pdf "ARIA Top 100 Singles - Week Commencing 21st April 2008"]. ''[[ARIA Charts]]''. Retrieved 10 April 2009.</ref> |align="center"|78 |- |Austrian Singles Chart<ref name="Austriancharts">[http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Basshunter+feat%2E+DJ+Mental+Theo%27s+Bazzheadz&titel=Now+You%27re+Gone&cat=s Austriancharts.at]</ref> |align="center"|14 |- |Belgian (Valónsko) Singles Chart |align="center"|5 |- |[[Canadian Hot 100]]<ref>[http://www.billboard.com/bbcom/charts/chart_display.jsp?f=Canadian+Hot+100&pageNumber=Top+51-100&g=Singles Canadian Hot 100 Single Charts Issue Date: 2008-04-12 ]</ref> |align="center"| 88 |- |Danish Singles Chart<ref name="Austriancharts" /> |align="center"|14 |- |Finnish Singles Chart<ref name="Austriancharts" /> |align="center"|8 |- |[[SNEP|French Singles Chart]]<ref>[http://www.ifop.com/europe/sondages/top50/sgl0819.stm French Singles Chart]</ref> |align="center"|6 |- | [[Media Control Charts|German Singles Chart]] |align="center"| 18 |- |Hot Canadian Digital Singles |align="center"| 71 |- | [[Irish Singles Chart]] |align="center"| 1 |- |Mogadishan Singles Chart |align="center"|4 |- |[[RIANZ|New Zealand Singles Chart]]<ref>http://www.rianz.org.nz/rianz/chart.asp</ref> |align="center"|3 |- |Norwegian Singles Chart<ref name="Austriancharts" /> |align="center"|10 |- |[[Romanian Top 100|Romanian Singles Chart]]<ref>[http://www.rt100.ro/top-100-edition.html?edition=629&go=Go Romanian Singles Chart]</ref> |align="center"|28 |- |Swedish Singles Chart<ref name="Austriancharts" /> |align="center"|2 |- |Swiss Singles Chart<ref name="Austriancharts" /> |align="center"|29 |- |[[UK Singles Chart]] |align="center"| 1 |- |US Billboard [[Hot Dance Airplay]]<ref>http://web.archive.org/20121023135652/www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.vnuArtistId=781084&model.vnuAlbumId=1105249</ref> |align="center"|1 |- |} {| class="wikitable sortable" !align="left"|Rebríček (2000 – 2009) !align="center"|Vrcholová<br />pozícia |- |align="left"|UK Top 100 Songs of the Decade |align="center"|95<ref>Radio 1 Official Chart of the Decade, as broadcast on BBC Radio 1 on Tuesday 29th December 2009, presented by Nihal </ref> |} === Koncoročné pozície v rebríčkoch === {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2009) !Pozícia |- |[[RIANZ|New Zealand Singles Chart]]<ref>http://www.rianz.org.nz/rianz/chart_annual.asp</ref> |align="center"|35 |} == Certifikácie == {| class="wikitable sortable" style="border-width:1.75px;" ! Krajina ! Certifikácia ! [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Predaj]] |- | style="background:#dde;"| Nový Zéland ([[Recording Industry Association of New Zealand|RMNZ]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=77&Itemid=61 | titul = Latest gold / Platinum singles | vydavateľ = RadioScope | dátum prístupu = 2022-07-22 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20131220013352/http://www.musicweek.com/news/read/santa-delivers-good-cheer-for-sales-charts/039078 | archive-date = 20 December 2013 | url-status = live}}</ref> | Platina | 15 000 |- |} ==Referencie== {{reflist}} ==Zdroj== {{preklad|en|Now You're Gone (Basshunter song)|467149548}} ==Externé odkazy== * {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.basshunter.se | titul = Oficiálna webstránka Basshuntera | dátum prístupu = 2010-06-16 | vydavateľ = basshunter.se | jazyk = en}} {{Basshunter}} [[Kategória:Single z 2007]] [[Kategória:Piesne z 2007]] [[Kategória:Single z 2008]] [[Kategória:Piesne z 2008]] [[Kategória:Single Basshuntera]] [[Kategória:Piesne Basshuntera]] [[Kategória:Techno piesne]] [[Kategória:Trance piesne]] [[Kategória:Eurodance piesne]] sk7jbpefu05biy8kkm9jgqesbmzqve4 0 381688 7414944 7361094 2022-07-22T14:54:38Z Eurohunter 48247 /* Pozície v rebríčkoch */ +certifications wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = All I Ever Wanted | z Albumu = ''[[Now You're Gone – The Album]]'' | Interpret = [[Basshunter]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = | Dátum vydania = 29. jún 2008 <small>([[Spojené kráľovstvo|UK]])</small><br>1. august 2008 <small>([[Európa]])</small><br>5. august 2008 <small> ([[USA]])</small> | Nahrané = 2008 | Žáner = [[Euro-Trance]], [[Elektronická tanečná hudba|EDM]] | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = [[Hard2Beat]] <small>(5051011-4730-5-0)</small> | Textár = David Le Roy, Jean Christophe Belval, Scott Simons | Skladateľ = | Producent = Basshunter, [[Robert Uhlmann]], Scott Simons | URL text = | Certifikácie = Zlato <small>([[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]])</small> | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Please Don’t Go]]“<br />(2008) | Tento singel = '''„All I Ever Wanted“'''<br />(2008) | Nasledujúci singel = „[[Angel in the Night]]“<br />(2008) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''All I Ever Wanted'''“ je skladba [[Švédsko|švédskeho]] [[eurodance]] hudobníka [[Basshunter]]a. Je podobná predchádzajúcej skladbe „[[Vi sitter i Ventrilo och spelar DotA|DotA]]“. Melódia skladby „All I Ever Wanted“ je z veľkej časti remixovanou verziou skladby „[[Daddy DJ (singel)|Daddy DJ]]“, ako aj v predchádzajúcej Basshunterovej skladbe „Vi sitter i Ventrilo och spelar DotA“. „All I Ever Wanted“ používa beaty zo skladby „Daddy DJ“, francúzskej dance skupiny [[Daddy DJ]]. ==Hudobné video== Videoklip bol natočený v [[Malaga|Malage]] v Španielsku a objavili sa v ňom nórska modelka [[Aylar Lie]] a herec Lucas Thorheim. ==Zoznam skladieb== ; UK singel # „All I Ever Wanted“ (Radio Edit) – 2:59 # „All I Ever Wanted“ (Extended Mix) – 5:25 # „All I Ever Wanted“ ([[Fonzerelli]] Remix) – 6:39 # „Now You’re Gone“ (Voodoo & Serano Remix) <small>(featuring DJ Mental Theo’s Bazzheadz)</small> – 5:39 ==Pozície v rebríčkoch== Na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] debutovala skladba na 27. mieste a dosiahla 17. miesto. Bola certifikovaná zlatou platňou po osemnástich týždňoch za predaj nad 7500 kópií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rianz.org.nz/rianz/chart_facts.asp |titul=The Official New Zealand Music Chart |vydavateľ=Rianz.org.nz |date= |dátum prístupu=2011-12-10}}</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! Rebríček (2008) ! Vrcholová<br>pozícia |- |[[ARIA Charts|Austrian Singles Chart]] | style="text-align:center;"| 15 |- |[[Media Control Charts|German Singles Chart]] | style="text-align:center;"| 35 |- |[[IRMA|Irish Singles Chart]] | style="text-align:center;"| 1 |- |[[Romanian Top 100|Romanian Singles Chart]] | style="text-align:center;"| 10 |- |Slovak [[IFPI]] Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=ds |url=http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?hitp=R |titul=Sns Ifpi |vydavateľ=Ifpicr.cz |date= |dátum prístupu=2011-12-10}}</ref> | style="text-align:center;"|12 |- |[[Schweizer Hitparade|Swiss Singles Chart]] | style="text-align:center;"| 37 |- |align="left"|[[Turecko|Turkish Singles Chart]]<ref>[http://www.billboard.com.tr/pages/Turkiye_top20.aspx Turkey Top 20 Chart] Retrieved September 15, 2008 {{Wayback | url=http://www.billboard.com.tr/pages/Turkiye_top20.aspx <!-- Bot retrieved archive --> | date=20080730091745 }}</ref> | style="text-align:center;"|20 |- |[[UK Dance Chart]] | style="text-align:center;"| 1 |- |[[UK Singles Chart]] | style="text-align:center;"| 2 |- | [[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Steffen Hung |url=http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Basshunter&titel=All+I+Ever+Wanted&cat=s |titul=Basshunter - All I Ever Wanted |vydavateľ=charts.org.nz |date= |dátum prístupu=2011-12-10}}</ref> | style="text-align:center;"| 17 |- ! Rebríček (2010) ! Vrcholová<br>pozícia |- |[[UK Singles Chart]] | style="text-align:center;"|98 |} == Certifikácie == {| class="wikitable sortable" style="border-width:1.75px;" ! Krajina ! Certifikácia ! [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Predaj]] |- | style="background:#dde;"| Nový Zéland ([[Recording Industry Association of New Zealand|RMNZ]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=77&Itemid=61 | titul = Latest gold / Platinum singles | vydavateľ = RadioScope | dátum prístupu = 2022-07-22 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20131220013352/http://www.musicweek.com/news/read/santa-delivers-good-cheer-for-sales-charts/039078 | archive-date = 20 December 2013 | url-status = live}}</ref> | Zlato | 7 500 |- | style="background:#dde;"| Spojené kráľovstvo ([[British Phonographic Industry|BPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bpi.co.uk/award/381-2716-1 | titul = Basshunter – All I Ever Wanted | vydavateľ = [[British Phonographic Industry]] | dátum prístupu = 2022-07-22 | jazyk = en}}</ref> | Platina | 600 000 |} ==Referencie== {{reflist}} ==Externé odkazy== * {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.basshunter.se | titul = Oficiálna webstránka Basshuntera | dátum prístupu = 2010-06-16 | vydavateľ = basshunter.se | jazyk = en}} * {{youtube|l--UJwBFCV0|Oficiálne hudobné video „All I Ever Wanted“}} * [http://www.discogs.com/Basshunter-All-I-Ever-Wanted/master/140658 All I Ever Wanted] na [[Discogs]] ==Zdroj== {{Preklad|en|All I Ever Wanted (Basshunter song)|467149390}} {{Basshunter}} [[Kategória:Single z 2008]] [[Kategória:Piesne z 2008]] [[Kategória:Single Basshuntera]] [[Kategória:Piesne Basshuntera]] [[Kategória:Eurodance piesne]] [[Kategória:Trance piesne]] pm1hs446k12a1rfqtb6k2xt3g7chv52 0 450703 7415132 7064977 2022-07-23T11:15:56Z PeterRet 2987 Pridané foto pamätihodnosti wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Mošovce]]''' v okrese Turčianske Teplice. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Mošovce |Kód obce = 512460 |Okres = Turčianske Teplice |Kód okresu = 509 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Mošovce | Názov = MIESTO PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 721 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.85448 | dĺžka = 18.91848 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = 721 | IDobjektu = 509-3209/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = SNR ilegálna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Mošovce | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 721 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.85448 | dĺžka = 18.91848 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 509-3209/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = SNR ilegálna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Izba Kollar.jpg | Commonscat = Mošovce | Názov = PRIESTOR PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kollárova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.91209 | dĺžka = 18.88600 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 509-675/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kollár Ján;1793-1852,básnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostolmosovce2.JPG | Commonscat = Churches of Mošovce | Názov = KOSTOL | Článok = Kostol Najsvätejšej Trojice (Mošovce) | Názov_článku = Kostol Najsvätejšej Trojice | Adresa = Kollárova ul. 27 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.911388 | dĺžka = 18.886677 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = 27 | IDobjektu = 509-603/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Trojice;kostol sv.Trojice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostolmosovce1.jpg | Commonscat = Churches of Mošovce | Názov = KOSTOL | Článok = Evanjelický kostol v Mošovciach | Názov_článku = Evanjelický kostol | Adresa = Kollárova ul. 141 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.90593 | dĺžka = 18.884805 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = 141 | IDobjektu = 509-604/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.;evanjelický kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = SNP.JPG | Commonscat = Mošovce | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kollárovo nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.90927 | dĺžka = 18.88733 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 509-674/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP 8;Pomník mošovským občanom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Mošovce, Ján Kollár.jpg | Commonscat = Mošovce | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kollárovo nám. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.90960 | dĺžka = 18.88788 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 509-676/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kollár Ján;1793-1852,básnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Mošovce - kaštieľ - 2020.jpg | Commonscat = Castle Mošovce | Názov = KAŠTIEĽ | Článok = Kaštieľ v Mošovciach | Názov_článku = | Adresa = Kollárovo nám. 36 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.90989 | dĺžka = 18.88885 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = 36 | IDobjektu = 509-605/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Copy of DSCF0030.jpg | Commonscat = Castle Mošovce | Názov = MAUZÓLEUM | Článok = Neogotická kaplnka v Mošovciach | Názov_článku = | Adresa = Kollárovo nám. 30 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.91109 | dĺžka = 18.88740 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = 30 | IDobjektu = 509-605/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Révayovská mauzóleum | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Pavilon.jpg | Commonscat = Castle Mošovce | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kollárovo nám. 36 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.91140 | dĺžka = 18.88948 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = 36 | IDobjektu = 509-605/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;rozárium,aquacentrum | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KaplnkaMosovce.jpg | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = Mošovský park | Názov_článku = | Adresa = Kollárovo nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.91252 | dĺžka = 18.89239 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Mošovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 509-605/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Žilinský | Okres = Turčianske Teplice | Obec = Mošovce }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Turčianske Teplice}} [[Kategória:Mošovce| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Turčianske Teplice|Mošovce]] ttbm22xbirkq3kx427zwga1p59u8e92 0 459200 7415086 6520688 2022-07-23T01:07:08Z Danny B. 2625 oprava kódu wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" style="width: 25em; text-align: left; font-size: 90%;" |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size: large;" | ''' Najvyšší súd<br />Islandu ''' |- | colspan="2" style="text-align:center;" | <br />[[File:Coat of arms of Iceland.svg|200px]]<br /><br />'''Oficiálny znak''' |- ! Rok založenia budovy súdu|| [[1996]] |- ! Súradnice budovy súdu|| {{Coord|64|8|52.00|S|21|55|56.00|Z}} |- ! Webová stránka: | [http://www.haestirettur.is/ Oficiálna stránka súdu]<center> | colspan="2" style="font-size: smaller;" | |} '''Hæstiréttur Íslands''' (doslova ''Najvyšší súd Islandu'') je najstarší súd a má najvyššiu súdnu moc na [[Island]]e. Islandské súdnictvo je rozdelené na hlavný (najvyšší) súd a okresné súdy. Hlavný súd je práve tento Hæstiréttur, v ktorom sedí deväť sudcov, ktorý majú v súlade s návrhmi [[Minister|ministra spravodlivosti]], najvyššie velenie v štáte. Nachádza na ulici Lindargata 2 v [[Reykjavík]]u, v budove, ktorá bola špeciálne postavená na tento účel a začala sa používať v roku [[1996]]. [[Kategória:Najvyššie súdy]] [[Kategória:Island]] 5rgokcaab1m5t58tybopme55qvluzyx 0 461256 7414969 7410213 2022-07-22T18:05:13Z Iamd3nis 79096 /* 10. séria (2019-21) */ s10 sk wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Walking Dead 2010 logo.svg|300px|vpravo|Logo seriálu ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'']] ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'' je americký post-apokalyptický hororový seriál, ktorý mal premiéru na americkej káblovej stanici [[AMC]] 31. októbra 2010. Seriál zobrazuje šerifa Ricka Grimesa, ktorý sa po kóme prebudí do sveta zaplaveného „chodcami“ (zombie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Greenlights Six Episodes of The Walking Dead Set to Premiere in October 2010 | url = http://blogs.amctv.com/movie-blog/2010/03/amc-greenlights.php | dátum vydania = marec 2010 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> ==Série== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#8F9A7F;"| | [[#1. séria (2010)|1]] | 6 | 31. október 2010 | 5. december 2010 | 5,24 mil. | rowspan="11"| [[AMC]] | 23. máj 2012 | 20. jún 2012 | rowspan="10"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#EDE0CD;"| | [[#2. séria (2011-12)|2]] | 13 | 16. október 2011 | 18. marec 2012 | 6,72 mil. | 27. jún 2012 | 22. august 2012 |- | style="background:#B7B094;"| | [[#3. séria (2012-13)|3]] | 16 | 14. október 2012 | 31. marec 2013 | 10,40 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-three-ratings-25309/ | dátum vydania = 2.4.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. marec 2013 | 11. apríl 2013 |- | style="background:#27504C;"| | [[#4. séria (2013-14)|4]] | 16 | 13. október 2013 | 30. marec 2014 | 13,33 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-four-ratings-30401/ | dátum vydania = 1.4.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 21. november 2013 | 26. máj 2014 |- | style="background:#465B5F;"| | [[#5. séria (2014-15)|5]] | 16 | 12. október 2014 | 29. marec 2015 | 14,38 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-five-ratings-34370/ | dátum vydania = 31.3.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. október 2015 | 2. december 2015 |- | style="background:#000000;"| | [[#6. séria (2015-16)|6]] | 16 | 11. október 2015 | 3. apríl 2016 | 13,15 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-six-ratings-38649/ | dátum vydania = 5.4.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 24. február 2016 | 8. jún 2016 |- | style="background:#B11518;"| | [[#7. séria (2016-17)|7]] | 16 | 23. október 2016 | 2. apríl 2017 | 11,35 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 4.4.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 16. november 2017 | 15. február 2018 |- | style="background:#555752;"| | [[#8. séria (2017-18)|8]] | 16 | 22. október 2017 | 15. apríl 2018 | 7,82 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 10.4.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 8. február 2019 | 29. marec 2019 |- | style="background:#701416;"| | [[#9. séria (2018-19)|9]] | 16 | 7. október 2018 | 31. marec 2019 | 4,95 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Nine Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-nine-ratings/ | dátum vydania = 26.3.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 5. február 2020 | 4. marec 2020 |- | style="background:#a51c36;"| | [[#10. séria (2019-21)|10]] | 22 | 6. október 2019 | 4. apríl 2021 | 3,04 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Ten Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-10-ratings/ | dátum vydania = 6.4.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 3. júl 2022 | |- | style="background:#16584C;"| | [[#11. séria (2021-22)|11]] | 24 | 22. august 2021 | | | | | |} ==Časti== ===1. séria (2010)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Days Gone Bye |réžia = [[Frank Darabont]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 31. október 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Guts |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 7. november 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Tell It to the Frogs |réžia = Gwyneth Horder-Payton |scenár = ''Námet:'' Charles H. Eglee & Jack LoGiudice<br>''Scenár:'' Charles H. Eglee, Jack LoGiudice & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 14. november 2010 |slovenské uvedenie = 30. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vatos |réžia = Johan Renck |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 21. november 2010 |slovenské uvedenie = 6. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Wildfire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 28. november 2010 |slovenské uvedenie = 13. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = TS-19 |réžia = Guy Ferland |scenár = Adam Fierro & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 5. december 2010 |slovenské uvedenie = 20. jún 2012 }} |} ===2. séria (2011-12)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 1 |pôvodný názov = What Lies Ahead |réžia = Ernest Dickerson<br>Gwyneth Horder-Payton |scenár = [[Frank Darabont|Ardeth Bey]] & Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 16. október 2011 |slovenské uvedenie = 27. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Bloodletting |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 23. október 2011 |slovenské uvedenie = 4. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Save the Last One |réžia = Phil Abraham |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 30. október 2011 |slovenské uvedenie = 11. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Cherokee Rose |réžia = Billy Gierhart |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 6. november 2011 |slovenské uvedenie = 18. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Chupacabra |réžia = Guy Ferland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 13. november 2011 |slovenské uvedenie = 25. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Secrets |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Pretty Much Dead Already |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 27. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Nebraska |réžia = Clark Johnson |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 12. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Triggerfinger |réžia = Billy Gierhart |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 19. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 10 |pôvodný názov = 18 Miles Out |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Scott M. Gimple & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 26. február 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Judge, Jury, Executioner |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 4. marec 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Better Angels |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 11. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Beside the Dying Fire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Robert Kirkman & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 18. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} |} ===3. séria (2012-13)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B7B094; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #B7B094; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #B7B094; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B7B094; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #B7B094; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Seed |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 14. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Sick |réžia = Billy Gierhart |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 21. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Walk with Me |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 28. október 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Killer Within |réžia = Guy Ferland |scenár = Sang Kyu Kim |pôvodné uvedenie = 4. november 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Say the Word |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 11. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Hounded |réžia = Dan Attias |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 18. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 7 |pôvodný názov = When the Dead Come Knocking |réžia = Dan Sackheim |scenár = Frank Renzulli |pôvodné uvedenie = 25. november 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Billy Gierhart |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 2. december 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 9 |pôvodný názov = The Suicide King |réžia = Lesli Linka Glatter |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 10. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Home |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 11 |pôvodný názov = I Ain't a Judas |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 24. február 2013 |slovenské uvedenie = 22. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Clear |réžia = Tricia Brock |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 3. marec 2013 |slovenské uvedenie = 23. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Arrow on the Doorpost |réžia = David Boyd |scenár = Ryan C. Coleman |pôvodné uvedenie = 10. marec 2013 |slovenské uvedenie = 24. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Prey |réžia = Stefan Schwartz |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 17. marec 2013 |slovenské uvedenie = 28. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 15 |pôvodný názov = This Sorrowful Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 24. marec 2013 |slovenské uvedenie = 4. apríl 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Welcome to the Tombs |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 31. marec 2013 |slovenské uvedenie = 11. apríl 2013 }} |} ===4. séria (2013-14)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #27504C; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #27504C; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #27504C; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #27504C; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #27504C; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 1 |pôvodný názov = 30 Days Without an Accident |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 13. október 2013 |slovenské uvedenie = 21. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Infected |réžia = Guy Ferland |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. október 2013 |slovenské uvedenie = 28. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Isolation |réžia = Dan Sackheim |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 27. október 2013 |slovenské uvedenie = 5. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Indifference |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. november 2013 |slovenské uvedenie = 12. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Internment |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 10. november 2013 |slovenské uvedenie = 19. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Live Bait |réžia = Michael Uppendahl |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. november 2013 |slovenské uvedenie = 26. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Dead Weight |réžia = Jeremy Podeswa |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 24. november 2013 |slovenské uvedenie = 2. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Too Far Gone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 1. december 2013 |slovenské uvedenie = 9. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 9 |pôvodný názov = After |réžia = Greg Nicotero |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 9. február 2014 |slovenské uvedenie = 7. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Inmates |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 16. február 2014 |slovenské uvedenie = 14. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Claimed |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. február 2014 |slovenské uvedenie = 21. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Still |réžia = Julius Ramsay |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 2. marec 2014 |slovenské uvedenie = 28. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Alone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 9. marec 2014 |slovenské uvedenie = 5. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Grove |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 16. marec 2014 |slovenské uvedenie = 12. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. marec 2014 |slovenské uvedenie = 19. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. marec 2014 |slovenské uvedenie = 26. máj 2014 }} |} ===5. séria (2014-15)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 1 |pôvodný názov = No Sanctuary |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Strangers |réžia = David Boyd |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 19. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Four Walls and a Roof |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. október 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Slabtown |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 2. november 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Self Help |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Heather Bellson & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 9. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Consumed |réžia = Seith Mann |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 16. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Crossed |réžia = Billy Gierhart |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Coda |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 9 |pôvodný názov = What Happened and What's Going On |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 8. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Them |réžia = Julius Ramsay |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 11 |pôvodný názov = The Distance |réžia = Larysa Kondracki |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 22. február 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Remember |réžia = Greg Nicotero |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 1. marec 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Forget |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Spend |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Try |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 22. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Conquer |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 29. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} |} ===6. séria (2015-16)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #000000; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 1 |pôvodný názov = First Time Again |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 11. október 2015 |slovenské uvedenie = 24. február 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 2 |pôvodný názov = JSS |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 18. október 2015 |slovenské uvedenie = 2. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Thank You |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 25. október 2015 |slovenské uvedenie = 9. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Here's Not Here |réžia = Stephen Williams |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 1. november 2015 |slovenské uvedenie = 16. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Now |réžia = Avi Youabian |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. november 2015 |slovenské uvedenie = 23. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Always Accountable |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. november 2015 |slovenské uvedenie = 30. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Heads Up |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 22. november 2015 |slovenské uvedenie = 6. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Start to Finish |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 29. november 2015 |slovenské uvedenie = 13. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Way Out |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 14. február 2016 |slovenské uvedenie = 20. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Next World |réžia = Kari Skogland |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. február 2016 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Knots Untie |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 28. február 2016 |slovenské uvedenie = 4. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Not Tomorrow Yet |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 6. marec 2016 |slovenské uvedenie = 11. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Same Boat |réžia = Billy Gierhart |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 13. marec 2016 |slovenské uvedenie = 18. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Twice as Far |réžia = Alrick Riley |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 20. marec 2016 |slovenské uvedenie = 25. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 15 |pôvodný názov = East |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Channing Powell<br>''Scenár:'' Channing Powell |pôvodné uvedenie = 27. marec 2016 |slovenské uvedenie = 1. jún 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Last Day on Earth |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 8. jún 2016 }} |} ===7. séria (2016-17)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B11518; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #B11518; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #B11518; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B11518; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #B11518; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 1 |pôvodný názov = The Day Will Come When You Won't Be |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 23. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Well |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 30. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Cell |réžia = Alrick Riley |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Service |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 13. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Go Getters |réžia = Darnell Martin |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 20. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Swear |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 27. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Sing Me a Song |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Hearts Still Beating |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 11. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Rock in the Road |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 12. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Best Friends |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 19. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Hostiles and Calamities |réžia = Kari Skogland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 26. február 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Say Yes |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 5. marec 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Bury Me Here |réžia = Alrick Riley |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. marec 2017 |slovenské uvedenie = 11. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Other Side |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. marec 2017 |slovenské uvedenie = 18. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Something They Need |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. marec 2017 |slovenské uvedenie = 25. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The First Day of the Rest of Your Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2018 }} |} ===8. séria (2017-18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #555752; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #555752; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #555752; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #555752; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #555752; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Mercy |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Damned |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Monsters |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 5. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Some Guy |réžia = Dan Liu |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 12. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Big Scary U |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple, David Leslie Johnson & Angela Kang<br>''Scenár:'' David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The King, the Widow, and Rick |réžia = John Polson |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Time for After |réžia = Larry Teng |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 3. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 8 |pôvodný názov = How It's Gotta Be |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Honor |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Lost and the Plunderers |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang, Channing Powell & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. marec 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Dead or Alive Or |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Key |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 18. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Do Not Send Us Astray |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 25. marec 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Still Gotta Mean Something |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Worth |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Wrath |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} |} ===9. séria (2018-19)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #701416; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #701416; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #701416; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #701416; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #701416; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 1 |pôvodný názov = A New Beginning |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 7. október 2018 |slovenské uvedenie = 6. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Bridge |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 14. október 2018 |slovenské uvedenie = 7. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Warning Signs |réžia = Dan Liu |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. október 2018 |slovenské uvedenie = 8. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 4 |pôvodný názov = The Obliged |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 28. október 2018 |slovenské uvedenie = 12. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What Comes After |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Matthew Negrete<br>''Scenár:'' Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 4. november 2018 |slovenské uvedenie = 13. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Who Are You Now |réžia = Larry Teng |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. november 2018 |slovenské uvedenie = 14. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Stradivarius |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 18. november 2018 |slovenské uvedenie = 15. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Evolution |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 25. november 2018 |slovenské uvedenie = 19. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Adaptation |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 10. február 2019 |slovenské uvedenie = 20. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Omega |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 17. február 2019 |slovenské uvedenie = 21. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Bounty |réžia = Meera Menon |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 24. február 2019 |slovenské uvedenie = 22. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Guardians |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 3. marec 2019 |slovenské uvedenie = 26. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Chokepoint |réžia = Liesl Tommy |scenár = Eddie Guzelian & David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 10. marec 2019 |slovenské uvedenie = 27. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Scars |réžia = Millicent Shelton |scenár = Corey Reed & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 17. marec 2019 |slovenské uvedenie = 28. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Calm Before |réžia = Laura Belsey |scenár = Geraldine Inoa & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 24. marec 2019 |slovenské uvedenie = 29. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The Storm |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 31. marec 2019 |slovenské uvedenie = 4. marec 2020 }} |} ===10. séria (2019-21)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Lines We Cross |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 2 |pôvodný názov = We Are the End of the World |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 13. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Ghosts |réžia = David Boyd |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 20. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Silence the Whisperers |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 27. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What It Always Is |réžia = Laura Belsey |scenár = Eli Jorné |pôvodné uvedenie = 3. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Bonds |réžia = Dan Liu |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 10. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Open Your Eyes |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 17. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 8 |pôvodný názov = The World Before |réžia = John Dahl |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 24. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Squeeze |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 23. február 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Stalker |réžia = Bronwen Hughes |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 1. marec 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Morning Star |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 8. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Walk With Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Eli Jorné & Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 15. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 13 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Sharat Raju |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 22. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Look at the Flowers |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Tower |réžia = Laura Belsey |scenár = Kevin Deiboldt & Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A Certain Doom |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Jim Barnes, Eli Jorné & Corey Reed<br>''Scenár:'' Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. október 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Home Sweet Home |réžia = David Boyd |scenár = Kevin Deiboldt & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 28. febuár 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Find Me |réžia = David Boyd |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 7. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 19 |pôvodný názov = One More |réžia = Laura Belsey |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 14. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Splinter |réžia = Laura Belsey |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 21. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Diverged |réžia = David Boyd |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 28. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Here's Negan |réžia = Laura Belsey |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ===11. séria (2021-22)=== Táto séria bude posledná pričom bude mať 24 častí a vysielať sa bude do roku 2022.<ref>http://www.thefutoncritic.com/news/2020/09/09/the-walking-dead-to-conclude-with-expanded-two-year-eleventh-season-88302/20200909amc01/</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Acheron: Part I |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 22. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Acheron: Part II |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 29. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Hunted |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 5. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Rendition |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 12. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Out of the Ashes |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 19. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 6 |pôvodný názov = On the Inside |réžia = Greg Nicotero |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 26. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Promises Broken |réžia = Sharat Raju |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 3. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 8 |pôvodný názov = For Blood |réžia = Sharat Raju |scenár = Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 10. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Other Way |réžia = Jon Amiel |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 20. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Haunts |réžia = Jon Amiel |scenár = Magali Lozano |pôvodné uvedenie = 27. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Rogue Element |réžia = Michael Cudlitz |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 6. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Lucky Ones |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 13. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Warlords |réžia = Loren Yaconelli |scenár = Jim Barnes & Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 20. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Rotten |réžia = Marcus Stokes |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 27. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Trust |réžia = Lily Mariye |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Acts of God |réžia = Catriona McKenzie |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ==Špeciály== Týždeň pred premiérou 7. série bol odvysielaný špeciál, ktorý zhrnul uplynulých 6 sérií, vrátane rozhovorov s hercami a producentmi. ==Webizódy== ===''Torn Apart'' (2011)=== Pred začatím 2. série, 6-dielna miniséria mala premiéru na oficiálnej webstránke AMC. Táto miniséria rozpráva príbeh Hannah, „dievčati na bicykli“, chodca, ktorú Rick zabil z milosti v prvej epizóde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Launches "The Walking Dead" Webisodes on Monday, October 3 at 2 PM | url = http://www.thefutoncritic.com/news/2011/09/27/amc-launches-the-walking-dead-webisodes-on-monday-october-3-at-2-pm-801410/20110927amc01/ | dátum vydania = 27.9.2011 | vydavateľ = The Futon Critic | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #363636; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = A New Day |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Family Matters |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Domestic Violence |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Neighborly Advice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Step-Mother |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Everything Dies |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} |} ===''Cold Storage'' (2012)=== Miniséria ''Cold Storage'' rozpráva príbeh mladého Chasea, ktorý hľadá úkryt v sklade spolu so zákerným zamestnancom B.J.-om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead – Cold Storage Webisodes Now Online | url = http://blogs.amctv.com/the-walking-dead/2012/10/season-3-webisodes.php | dátum vydania = október 2012 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #363636; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Hide and Seek |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Keys to the Kingdom |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = The Chosen Ones |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Parting Shots |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} |} ===''The Oath'' (2013)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #121212; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #121212; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #121212; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #121212; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #121212; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Alone |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Choice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Bond |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} |} ===''Red Machete'' (2017–18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Behind Us |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Sorrowful |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Gone |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 20. marec 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = We Find Ourselves |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2018 }} |} ==Referencie== <references/> [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Walking Dead, The]] kpnrz0m07u5pyn75zh7ybl3m2turn7a 0 485018 7414907 6371051 2022-07-22T12:33:03Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Johannes Aavik | Rodné meno = | Portrét = Johannes Aavik.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = [[26. november]] [[1880]] | Miesto narodenia = [[Randvere]], [[Estónsko]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1973|3|18|1880|11|26}} | Miesto úmrtia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Univerzita v Tartu]]<br />Nižynská univerzita<br />[[Univerzita v Helsinkách]] | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = }} '''Johannes Aavik''' (* [[8. december]] (podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[26. november]]) [[1880]], [[Randvere]], [[Laimjala]], [[Saaremaa]]{{--}}† [[18. marec]] [[1973]], [[Štokholm]]) bol estónsky jazykovedec, teoretik a fennofil, ktorý zohral významnú úlohu v modernizácii a vývoji estónskeho jazyka.<ref>Toivo Miljan, ''Historical Dictionary of Estonia'', Scarecrow Press 2004</ref> == Život == Narodil sa ako syn spisovateľa na voľnej nohe. Svoje stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Kuressaare, kde študoval v rokoch 1894 – 1902. Bol najlepším študentom a vynikal v cudzích jazykoch. Škola mu umožnila študovať nemčinu, francúzštinu, latinčinu a gréčtinu. Angličtinu a fínčinu študoval samoštúdiom. Aavik študoval históriu a filológiu na [[Univerzita v Tartu|Univerzite v Tartu]] v rokoch 1901 – 02 a na Nižynskej univerzite v rokoch 1902 – 05. Bol členom mladoestónskeho hnutia a získal doktorát z [[románske jazyky|románskych jazykov]] na [[Helsinská univerzita|Univerzite v Helsinkách]] v roku 1910. Po škole sa stal členom Mladoestónskeho hnutia [[Noor-Eesti]]. Odišiel na [[Jalta|Jaltu]], kde vyučoval [[francúzština|francúzštinu]], no po čase sa vrátil späť na [[Saaremaa]]. Aavik vyučoval v rokoch 1926 až 1933 [[francúzština|francúzštinu]] a [[estónčina|estónčinu]] na univerzite v [[Tartu]] (v rokoch 1934 – 40) a v [[Kuressaare]]. Taktiež bol učiteľom [[estónčina|estónčiny]] na gymnáziu v [[Tartu]]. V roku 1934 bol Ministerstvom školstva Estónska vymenovaný za konzultanta a inšpektora škôl. Odišiel s rodinou do exilu pred [[sovietska okupácia|sovietskou okupáciou]] v roku 1944 a zvyšok života strávil v [[Štokholm]]e, kde roku 1973 zomiera. == Vývoj estónskeho jazyka == Johannes Aavik si uvedomil, že [[estónčina]], ktorá bola po storočia jazykom poddaných, potrebovala inovovať. Tento proces bol podmienený vznikom moderného národa. Bola potreba štandardizovať [[gramatika|gramatiku]], [[ortografia|ortografiu]] a tiež vytvoriť odbornú [[terminológia|terminológiu]]. Aavik bol toho názoru, že jazyk má byť univerzálny a ľubozvučný. V roku 1912 začal písať články do literárnych časopisov, kde navrhoval zmeny, ako rozvinúť [[estónčina|estónčinu]]. Bol veľkým zástancom preberania slov z [[fínčina|fínčiny]], napríklad ''aare'' (poklad), ''hetk'' (chvíľa), ''julm'' (krutý), ''lause'' (veta) ''levima'' (rozšíriť), ''raev'' (zlosť, hnev), ''siirduma'' (odložiť, odročiť), ''tootma'' (vyrobiť), ''vallutama'' (dobiť).<ref>[http://www.eestigiid.ee/?Person=nimi&PYear=aasta&start=0&ItemID=220 Eestigiid.ee. ''Aavik, Johannes'']</ref> Na druhej strane ale odmietal vplyv [[nemčina|nemčiny]] a [[ruština|ruštiny]], ktoré neboli, podľa Aavika, dostatočne ľubozvučné a vznešené. Mnoho z jeho návrhov bolo uznaných a stalo sa súčasťou estónskej slovnej zásoby. Od roku 1914 začal s tvorením nových, dobre znejúcich slov, ktoré nahrádzal za nedobre znejúce. Napríklad navrhol slová ''relv'' (zbraň) namiesto ''sõjariist'' (lit. vojnové náradie), ''roim'' (zločin) namiesto ''kuritöö'' (diabolský čin), ''veenma'' (presvedčiť) namiesto ''uskuma panema'' (lit. primäť veriť). Vo všeobecnosti sa snažil vyhnúť sa fonémam ''t'' a ''s'' a tiež preferoval krátke slová pred dlhými. Taktiež uprednostňoval ''o'' pred ''u'' tak, ako je to bežné v juhoestónskych dialektoch. Taktiež sa pokúšal zmeniť ''ü'' na ''y'' podľa fínskej ortografie. Dlhé a nepraktické označenia skracoval: 1) z vety vytvoril frázu, 2) z frázy zlúčeninu, 3) zo zlúčeniny derivát a 4)z derivátu kmeň slova: ''täht, millel on saba > sabaga täht > sabatäht > komeet''. Aavik sa snažil modernizovať aj [[gramatika|gramatiku]]. Podporoval používanie ''i-plurálu'' namiesto ''t(d)-plurálu'' (''keelis'' namiesto ''keeltes''), tiež aj ''i-superlatívu'' namiesto bežného superlatívu (''suurim'' namiesto ''kõige suurem'') a ''-nd'' namiesto ''-nud'' v aktívnom minulom particípiu. Navrhol používanie skloňovacích afixov v ''ma-infinitíve'', ale len niektoré z nich sa presadili v bežnej reči. Rovnako sa pokúsil zaviesť [[budúci čas]] slovies a zámeno pre [[ženský rod]], ale nezaznamenal úspech. Aavik publikoval množstvo esejí a prekladov kvôli propagácii svojich myšlienok. Mal rovnako prívržencov aj odporcov. V roku 1919 vydal slovník s 2000 inovovanými slovami. Jeho princípy (funkčnosť, estetika a národná kvalita) boli zosumarizované v diele „Keeleuuenduse äärmised võimalused“ (Extrémna perspektíva na jazykovú inovatívnosť; [[Tartu]], 1924. Napísaná v rokoch 1914-1918). Jazykové inovácie postupne začali upadať po roku 1927, kedy bolo schválené, že v školách sa má vyučovať už ucelená a štandardná [[estónčina]] tak, ako je popísaná v ''Estónskom ortografickom slovníku'' (1925, hlavný vydavateľ J. V. Veski) a v ''Estónskej gramatike'' (od Elmara Muuka, 1927). Aj v dnešnej dobe sa Aavikove názory dajú považovať za podnetné. == Referencie == <references /> == Literatúra == * Antoine Chalvin. ''Johannes Aavik et la rénovation de la langue estonienne''. Paríž: ADEFO/L'Harmattan, 2010. 334 s. * Virve Raag. ''The Effects of Planned Change on Estonian Morphology''. Acta Universitatis Upsaliensis, Studia Uralica Upsaliensia, 29. Uppsala, 1998. 156 s. * Reet Kasik. ''Stahli mantlipärijad''. Tartu Ülikooli Kirjastus, 2011, 302 s. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Johannes Aavik|545465129}} {{DEFAULTSORT:Aavik, Johannes}} [[Kategória:Estónski jazykovedci]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] nry5teyu4jtophtccgkheymm6vk2b9r 0 488183 7414917 7360379 2022-07-22T12:46:27Z Tvojfon.sk 209162 Doplnenie špecifík teleskopov monokulárne a binokulárne a taktiež doplnenie definície teleskopu wikitext text/x-wiki '''Optický ďalekohľad''' (iné názvy: '''[[ďalekohľad]]''', najmä veľký v astronómii: '''optický teleskop, teleskop''') je [[ďalekohľad]] pre [[optické žiarenie]], resp. najmä [[viditeľné svetlo]], t. j. optický prístroj, ktorým možno zväčšiť [[zorný uhol]] pozorovaného predmetu a koncetráciou [[svetlo|svetla]] na malú plochu zvýšiť jasnosť a rozlišovaciu schopnosť. == Charakteristika == Základnou časťou ďalekohľadu je [[objektív]], ktorý vytvára v [[ohnisko]]vej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť [[šošovka (optika)|šošovka]] alebo vyduté [[zrkadlo]]. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď [[okulár]]om, alebo, pri väčších ďalekohľadoch, [[fotografická doska|fotografickou doskou]], [[spektrograf]]om, [[fotometer|fotometrom]], [[fotonásobič]]om, [[MCP]] alebo [[CCD kamera|CCD kamerou]]. Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha [[aktívna optika|aktívna]] a [[adaptívna optika]]. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. == Dejiny == Prvý ďalekohľad zostrojil v roku [[1608]] holandský optik [[Hans Lippershey]]. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr [[Galileo Galilei]] skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad – refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]], [[Galileove mesiace|Jupiterových mesiacov]], alebo [[hviezda|hviezdy]] v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej ceste]]. Ďalší významný [[astronóm]], [[Johannes Kepler]], skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil [[Isaac Newton]]. == Druhy == Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje: * [[refraktor]] – využíva lom svetla na [[šošovka (optika)|šošovke]] **[[Keplerov ďalekohľad]] ([[astronomický ďalekohľad]]) **[[Galileiho ďalekohľad]] * [[Reflektor (astronómia)|reflektor]] – využíva odraz svetla na zakrivenom [[zrkadlo|zrkadle]] Podľa použitia sa rozlišuje * [[monokulár]], [[binokulár]] – prenosný prístroj. Monokulár je využiteľný pre jedno oko, binokulár sa používa na dve oči zároveň. * [[teleskop]] (v užšom zmysle) – veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v [[astronómia|astronómii]], ktorý sa používa na sledovanie nočnej oblohy, hviezd a planét.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TVOJFON.sk {{!}} Garantovaný, bezpečný a overený nákup ✅|url=https://www.tvojfon.sk/blog-o-teleskopoch/ako-si-vybrat-spravny-teleskop/|vydavateľ=tvojfon.sk|dátum vydania=2022-04-28|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=sk|priezvisko=TVOJFON.sk}}</ref> == Najväčšie pozemské optické ďalekohľady == * VLT ([[Very Large Telescope]]), [[Cerro Paranal]], [[Čile]] – 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra * [[Veľký binokulárny ďalekohľad]], [[Mount Graham|Mt. Graham]], [[Arizona]] – dvojica 8,4-metrových ďalekohľadov * [[Keck 1]] a [[Keck 2|2]], [[Mauna Kea]], [[Havajské ostrovy|Havaj]] – dvojica zrkadiel z 36 segmentov * [[GTC]], [[Observatorio del Roque de los Muchachos]] – 10-metrový ďalekohľad vo výstavbe * [[Hobby-Eberly]], [[Mount Fowlkes|Mt. Fowlkes]], [[Texas]] – segmentový, 9,2 metra * [[Subaru]], Mauna Kea, Havaj – japonský 8,2-metrový teleskop == Najmenšie teleskopy <ref>Péter Vizi, Hviezdny atlas k malým ďalekohladom, Geobook 2010, ISBN 978 615 5015 02 1</ref> == Najmenšie teleskopy sa volia väčšinou z dôvodov obstarávacej ceny a skladovania. Vtedy sa volí cieľ pozorovania a minimálne parametre teleskopu. Volí sa najmä [[zväčšenie]], veľkosť, typ a kvalita [[objektív]]u, [[svetelnosť]] a [[montáž ďalekohľadu]]. Príklady hodnôt najmenšieho zväčšenia {| class="wikitable" |'''Objekt pozorovania''' |'''Najmenšie rozpoznávacie zväčšenie''' |'''Najmenšie zväčšenie pre prvé detaily ''' |- |[[Jupiter]] |30x - 60x |80x - 200x |- |[[Saturn]]ov prstenec |40x - 80x |100x - 200x |- |[[Mesiac]] |7x - 12x |30x - 60x |- |[[M31]] galaxia v Androméde |12x |30x - 60x |- |[[NGC 2903]] špirálová galaxia |60x |80x - 200x |- |[[NGC 2244]] otvorená hviezdokopa |7x - 12x |30x - 60x |- |} Pri zväčšení nemá zmysel používať menšie zväčšenia ako 7x z dôvodu veľkosti [[zrenička|zreničky]] a obvykle nemá zmysel používať väčšie zväčšenia ako 200x z dôvodu chvenia [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Optimálne zväčšenie je závislé aj od kvality optiky a ostrosti obrazu. Nekvalitná optika rozostruje obraz už pri zväčšení 0,5x priemer objektívu (mm), bežná kvalita objektívu dovoľuje zväčšenia 1x - 1,5x priemer objektívu v (mm), vysokokvalitná optika poskytuje ostrý obraz aj pri zväčšení 2x priemer objektívu v (mm). Na kvalitnom menšom zväčšení je vidieť viac detailov ako na veľkom rozostrenom obraze. Pretože zväčšovaním sa stráca svetelný zisk, odporúčajú sa používať väčšie zväčšenia pri ďalekohľadoch s väčším priemerom objektívu, teda pri objektívoch s väčším svetelným ziskom. == Referencie == <references/> == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} Presun z článku [[ďalekohľad]]. [[Kategória:Ďalekohľady]] cxtmgvq542o1oj8txyvebyktvw3syfu 7414918 7414917 2022-07-22T12:55:41Z Teslaton 12161 Revízia 7414917 používateľa [[Special:Contributions/Tvojfon.sk|Tvojfon.sk]] ([[User talk:Tvojfon.sk|diskusia]]) bola vrátená: spam wikitext text/x-wiki '''Optický ďalekohľad''' (iné názvy: '''[[ďalekohľad]]''', najmä veľký v astronómii: '''optický teleskop, teleskop''') je [[ďalekohľad]] pre [[optické žiarenie]], resp. najmä [[viditeľné svetlo]], t. j. optický prístroj, ktorým možno zväčšiť [[zorný uhol]] pozorovaného predmetu a koncetráciou [[svetlo|svetla]] na malú plochu zvýšiť jasnosť a rozlišovaciu schopnosť. == Charakteristika == Základnou časťou ďalekohľadu je [[objektív]], ktorý vytvára v [[ohnisko]]vej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť [[šošovka (optika)|šošovka]] alebo vyduté [[zrkadlo]]. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď [[okulár]]om, alebo, pri väčších ďalekohľadoch, [[fotografická doska|fotografickou doskou]], [[spektrograf]]om, [[fotometer|fotometrom]], [[fotonásobič]]om, [[MCP]] alebo [[CCD kamera|CCD kamerou]]. Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha [[aktívna optika|aktívna]] a [[adaptívna optika]]. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. == Dejiny == Prvý ďalekohľad zostrojil v roku [[1608]] holandský optik [[Hans Lippershey]]. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr [[Galileo Galilei]] skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad – refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]], [[Galileove mesiace|Jupiterových mesiacov]], alebo [[hviezda|hviezdy]] v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej ceste]]. Ďalší významný [[astronóm]], [[Johannes Kepler]], skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil [[Isaac Newton]]. == Druhy == Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje: * [[refraktor]] – využíva lom svetla na [[šošovka (optika)|šošovke]] **[[Keplerov ďalekohľad]] ([[astronomický ďalekohľad]]) **[[Galileiho ďalekohľad]] * [[Reflektor (astronómia)|reflektor]] – využíva odraz svetla na zakrivenom [[zrkadlo|zrkadle]] Podľa použitia sa rozlišuje * [[monokulár]], [[binokulár]] – prenosný prístroj * [[teleskop]] (v užšom zmysle) – veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v [[astronómia|astronómii]] == Najväčšie pozemské optické ďalekohľady == * VLT ([[Very Large Telescope]]), [[Cerro Paranal]], [[Čile]] – 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra * [[Veľký binokulárny ďalekohľad]], [[Mount Graham|Mt. Graham]], [[Arizona]] – dvojica 8,4-metrových ďalekohľadov * [[Keck 1]] a [[Keck 2|2]], [[Mauna Kea]], [[Havajské ostrovy|Havaj]] – dvojica zrkadiel z 36 segmentov * [[GTC]], [[Observatorio del Roque de los Muchachos]] – 10-metrový ďalekohľad vo výstavbe * [[Hobby-Eberly]], [[Mount Fowlkes|Mt. Fowlkes]], [[Texas]] – segmentový, 9,2 metra * [[Subaru]], Mauna Kea, Havaj – japonský 8,2-metrový teleskop == Najmenšie teleskopy <ref>Péter Vizi, Hviezdny atlas k malým ďalekohladom, Geobook 2010, ISBN 978 615 5015 02 1</ref> == Najmenšie teleskopy sa volia väčšinou z dôvodov obstarávacej ceny a skladovania. Vtedy sa volí cieľ pozorovania a minimálne parametre teleskopu. Volí sa najmä [[zväčšenie]], veľkosť, typ a kvalita [[objektív]]u, [[svetelnosť]] a [[montáž ďalekohľadu]]. Príklady hodnôt najmenšieho zväčšenia {| class="wikitable" |'''Objekt pozorovania''' |'''Najmenšie rozpoznávacie zväčšenie''' |'''Najmenšie zväčšenie pre prvé detaily ''' |- |[[Jupiter]] |30x - 60x |80x - 200x |- |[[Saturn]]ov prstenec |40x - 80x |100x - 200x |- |[[Mesiac]] |7x - 12x |30x - 60x |- |[[M31]] galaxia v Androméde |12x |30x - 60x |- |[[NGC 2903]] špirálová galaxia |60x |80x - 200x |- |[[NGC 2244]] otvorená hviezdokopa |7x - 12x |30x - 60x |- |} Pri zväčšení nemá zmysel používať menšie zväčšenia ako 7x z dôvodu veľkosti [[zrenička|zreničky]] a obvykle nemá zmysel používať väčšie zväčšenia ako 200x z dôvodu chvenia [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Optimálne zväčšenie je závislé aj od kvality optiky a ostrosti obrazu. Nekvalitná optika rozostruje obraz už pri zväčšení 0,5x priemer objektívu (mm), bežná kvalita objektívu dovoľuje zväčšenia 1x - 1,5x priemer objektívu v (mm), vysokokvalitná optika poskytuje ostrý obraz aj pri zväčšení 2x priemer objektívu v (mm). Na kvalitnom menšom zväčšení je vidieť viac detailov ako na veľkom rozostrenom obraze. Pretože zväčšovaním sa stráca svetelný zisk, odporúčajú sa používať väčšie zväčšenia pri ďalekohľadoch s väčším priemerom objektívu, teda pri objektívoch s väčším svetelným ziskom. == Referencie == <references/> == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} Presun z článku [[ďalekohľad]]. [[Kategória:Ďalekohľady]] 4sy659f5zphg9qziufu5cuw19cuhz2t 1 489226 7415077 5554646 2022-07-22T23:50:20Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Diskusia:Täu]] na [[Diskusia:Daewoo]]: presun na základe: "Kórejské názvy firiem Hyundai a Daewoo sú u nás známe v anglickej transkripcii kórejčiny. Správne sa majú vyslovovať [hjondä] a [tä-u], ale prevláda skomolená výslovnosť [hjundaj] a [dejvu]. Písomná forma sa však nemôže meniť, lebo ide o značky." p o d ľ a GENZOR, Jozef: Úskalia prepisu z kórejčiny. In: Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: Praktická príručka. Ed: Rácová, Anna – Bucková Martina… wikitext text/x-wiki To je zase čo za blbosť? Täu ??? Daewoo bolo Daewoo, žiadne Täu. odkiaľ máš takúto informáciu??? a Daewoo je korejsky Veľký vesmír. 1. Diskutujeme tu pod svojim nickom a nie ako IP. 2. Ide o prepis originálneho kórejského názvu firmy podľa tabuľky v Pravidlách slovenského pravopisu. 3. Nie je Veľký vesmír. 4. Veľa zdaru a príjemný a veselý deň !!! ??? !!! [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 01:03, 23. jún 2013 (UTC) Nie je veľký vesmír??? na to by som sa pozrel... a aj som sa pozrel... a o korejčine mi nič nehovor, učím sa ju... Daewoo was once a multibillion-dollar, globe-girdling enterprise with the name <big>'Great Universe.'</big> That was before the South Korean company collapsed three years ago in one of the world's largest-ever bankruptcies. Daewoo's erstwhile chairman, Kim Woo Choong, wrote an autobiography called Every Street is Paved with Gold. For him they were, for he started life from humble origins in the town of Taegu in 1936. However Kim disappeared from public stage in disgrace after the company collapsed. Kdekoľvek sa pozrieš, všade je Daewoo "Great Universe" alebo "Veľký vesmír" ... bronto bronto... Pekný deň prajem. lb6gj2dlbs9hb3h7w1fraete5i6tlvr 4 504285 7414937 7413476 2022-07-22T13:59:29Z 78.99.32.190 Prečo som bol zablokovaný veď ja som bol tu celú dobu na pieskovisku! No veď to nedáva zmysel no tak si tu pridám šablóny wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} <!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --> == Šablóny od [[Pe3kZA]] == {{Vandalizmus2}} {{Na zmazanie}} {{Vandalizmus}} {{Reklama}} {{Osobný útok}} {{Experimenty}} {{Experimenty2}} {{Experimenty3}} Sorry i this gasoline engines {{Exp3N}} no petrol Odpowiedź przyszła za późno! Nie zaliczam. c3tio0wj1oimort8ul9xtcy8vhsu4j2 7414939 7414937 2022-07-22T14:06:03Z Gateshebe 193515 vyčistiť wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} <!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --> jrkvksuppgh6eqielvkjyurrvesdpiy 7415101 7414939 2022-07-23T04:46:35Z 78.99.32.254 Dodanie vtipných šablón od redaktora Lišiak wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} <!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --> == Vtipné šablóny od redaktora [[Lišiak]] == {{Urgentne upraviť|¥$$}} {{Urgentne upraviť|19890420}} No toto nikde inde neskúšajte len tu '''Española lo siento''' {{Vandalizmus2}} {{Vandalizmus}} {{výhonok}} {{ExpU}} 2h57j56r2ogv8irncpv5g72l8kzgu0b 7415104 7415101 2022-07-23T05:33:19Z Luppus 39967 vyčistiť wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} <!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --> jrkvksuppgh6eqielvkjyurrvesdpiy 2 505079 7414946 7413998 2022-07-22T14:57:09Z Pe3kZA 39673 d wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Smrekovica | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Liptovský Ján]] | obec1 = [[Uhorská Ves]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Demänovské vrchy]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1273.8 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.0158 | zemepisná dĺžka = 19.6908 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|červená}} z [[Liptovský Ján|Liptovského Jána]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Smrekovica''' ({{mnm|1273.8}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|38}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]], približne {{Km|3|m|w}} juhozápadne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.69084&y=49.01581&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Liptovský Ján]] a [[Uhorská Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú severným smerom ležiaca [[Závažná Poruba]], [[Liptovský Ján]] a [[Liptovský Hrádok]], juhovýchodne sa nachádza [[Malužiná]] a juhozápadne [[Demänovská Dolina]]. Vrcholom prechádza severná hranica [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Smrekovica je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{Mnm|2046}}) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] ({{Mnm|1723}}) a [[Slemä]] ({{Mnm|1514}}). Severným smerom leží Vislavice ({{Mnm|922}}) a Kaštieľske lazy ({{Mnm|951}}), západným Javorovica ({{Mnm|1062}}), Biela Marušová cez [[Krakova hoľa|Krakovu hoľu]] ({{Mnm|1752}}) a [[Poludnica (vrch)|Poludnicu]] ({{Mnm|1549}}). Západným smerom sa nachádza Bodová ({{Mnm|955}}), Kalište ({{Mnm|987}}), [[Demänovská hora]] ({{Mnm|1304}}) a [[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)|Kurence]] ({{Mnm|1264}}), južným [[Magura (1 376,5 m n. m.)|Magura]] ({{Mnm|1377}}), [[Pusté]] ({{Mnm|1501}}), [[Kúpeľ (vrch v Nízkych Tatrách)|Kúpeľ]] ({{Mnm|1270}}) a Poludnica, východným Predná Poludnica, a Rakytovica ({{Mnm|916}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu z južných, západných aj severnývh svahov odvádza riečka [[Iľanovianka]], z východných voda odteká jej prítokom [[Lažtek]]. Vrcholovou časťou vedie značený chodník z [[Iľanovo|Iľanova]] na Krakovu hoľu.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý, miestami redší lesný porast, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] a [[Veľká Fatra|Veľkú]] a [[Malá Fatra|Malú Fatru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.03047&lng=19.62114&ele=1390&azi=40.38&alt=-2.79&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=49.03047%c2%b0%20N%2019.62114%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke: ** zo severu z [[Iľanovo|Iľanova]] cez Bodovú ** od juhu z rázc. Kosienky, poľana cez [[Poludnica (vrch)|Poludnicu]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Demänovské vrchy]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.69084&y=49.01581&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} <nowiki>[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Liptovský Ján]] [[Kategória:Uhorská Ves]]</nowiki> {{Infobox vrch | názov = Malý Chabenec | obrázok = Nízké Tatry, Malý Chabenec (5).JPG | popis = Vrcholová časť | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = [[Brezno (okres)|Brezno]] | obec = [[Partizánska Ľupča]] | obec1 = [[Jasenie]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = [[Hron]] | nadmorská výška = 1839.7 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9377 | zemepisná dĺžka = 19.4755 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|zelená}} z [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurky]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Malý Chabenec | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Malý Chabenec''' ({{mnm|1839.7}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v hlavnom hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Leží nad obcou [[Jasenie]], približne {{Km|18|m|w}} severozápadne od [[Brezno|Brezna]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.47554&y=48.93775&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží na hranici [[Žilinský kraj|Žilinského]] a [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]], okresov [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Partizánska Ľupča]] a [[Jasenie]]. Najbližšími sídlami sú na západe situované osady [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] a [[Železnô]], južne leží obec [[Jasenie]] a [[Dolná Lehota (okres Brezno)|Dolná Lehota]], východne [[Demänovská Dolina]] a severne [[Partizánska Ľupča]], [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] a [[Liptovské Kľačany]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Malý Chabenec je súčasťou hlavného hrebeňa medzi [[Ďurková (vrch)|Ďurkovou]] ({{Mnm|1750}}) a [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabencom]] ({{Mnm|1955}}). Severne susedí [[Krámec]] ({{Mnm|1523}}) a Spálená ({{Mnm|1690}}), východne dominuje Chabenec, [[Kotliská]] ({{Mnm|1937}}) a [[Skalka (1 980,1 m n. m.)|Skalka]] ({{Mnm|1980}}), južne [[Žiarska hoľa]] ({{Mnm|1841}}), [[Žiar (1 408 m n. m.)|Žiar]] ({{Mnm|1408}}) a [[Struhár (vrch)|Struhár]] ({{Mnm|1471}}) a západne Ďurková, [[Zámostská hoľa]] ({{Mnm|1612}}) a [[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)|Mestská hora]] ({{Mnm|1529}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Severné svahy odvodňuje Veľký Oružný potok do [[Ľupčianka|Ľupčianky]] v povodí [[Váh]]u, voda z južných odteká potokom [[Lomnistá]] do [[Jasenský potok|Jasenského potoka]] a rieky [[Hron]]. Vrcholom prechádza [[Cesta hrdinov SNP]] a juhovýchodné svahy sú súčasťou [[Skalka (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácie Skalka]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol umožňuje takmer kruhový rozhľad, obmedzený len východne situovanými vyššími susedmi. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] i [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Malá Fatra|Malú]] a [[Veľká Fatra|Veľkú Fatru]], [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]] a [[Veporské vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93775&lng=19.47554&ele=1841&azi=18.73&alt=-1.22&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.93775%c2%b0%20N%2019.47554%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{turistická značka|červená}} červeno značkovanej hrebeňovke ([[Cesta hrdinov SNP]]): ** od západu z [[Hiadeľské sedlo|Hiadeľského sedla]] cez [[Veľká Chochuľa|Veľkú Chochuľu]] a [[Ďurková (vrch)|Ďurkovú]] ** od východu z [[Chopok|Chopka]] cez [[Kotliská]] a [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]] * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke z [[Jasenie|Jasenia]] [[Jasenianska dolina|Jasenianskou dolinou]] okolo [[útulňa Ďurková pod Chabencom|turistickej útulne Ďurková]] * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke od západu z [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurky]] cez rázc. nad sedlom Ďurkovej<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Skalka (národná prírodná rezervácia)]] * [[Ďumbier (geomorfologická časť)]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.47554&y=48.93775&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} <nowiki>[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]] [[Kategória:Partizánska Ľupča]] [[Kategória:Jasenie]]</nowiki> {{Infobox vrch | názov = Ráztocká hoľa | obrázok = Ondrejska hola 2NT4.jpg | popis = Ráztocká hoľa v strednej časti | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | okres1 = [[Brezno (okres)|Brezno]] | obec = [[Pohronský Bukovec]] | obec1 = [[Jasenie]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]] | povodie = [[Hron]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1565.3 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8828 | zemepisná dĺžka = 19.3871 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|modrá}} z [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoky]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Ráztocká hoľa | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Ráztocká hoľa''' ({{mnm|1565.3}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|58}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad obcou [[Pohronský Bukovec]], približne {{Km|20|m|w}} západne od [[Brezno|Brezna]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.38706&y=48.88287&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], na hranici okresov [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Pohronský Bukovec]] a [[Jasenie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú južne ležiaci [[Pohronský Bukovec]] a [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]], juhovýchodne ležiace [[Jasenie]], severne sa nachádza [[Liptovská Lúžna]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Ráztocká hoľa je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)|Košariska]] ({{Mnm|1695}}) v hlavnom hrebeni [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivej]]. Západne susedí [[Chabenec (1 515,5 m n. m.)|Chabenec]] ({{Mnm|1516}}) a [[Ondrejská hoľa]] ({{Mnm|1592}}), no tiež v hlavnom hrebeni ležiaca [[Malá Chochuľa|Malá]] ({{Mnm|1719}}) a [[Veľká Chochuľa]] ({{Mnm|1753}}) a Košarisko, severne sa nachádza [[Skalka (1 549 m n. m.)|Skalka]] ({{Mnm|1549}}), [[Veľká hoľa]] ({{Mnm|1640}}) a [[Latiborská hoľa]] ({{Mnm|1643}}), východne Struhár ({{Mnm|1471}}) a [[Ráztocké poľany]] ({{Mnm|1336}}) a južne Čierny diel ({{Mnm|1146}}), Matúšová ({{Mnm|1176}}) a Mlynárová ({{Mnm|1312}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Hron]]a, kde vodu odvádza zo severnej časti Husárka a z juhovýchodnej [[Suchý potok (prítok Jasenského potoka)|Suchý potok]], oba smerujúce do [[Jasenský potok|Jasenského potoka]], vodu z juhozápadnej časti odvádza potok [[Bukovec (prítok Hrona)|Bukovec]]. Na vrchol vedie turistický chodník z [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoky]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Hrebeň i vrchol Ráztockej hole je čiastočne porastený [[Borovica horská|kosodrevinou]], umožňujúcou obmedzený rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], pri priaznivých podmienkach aj [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]] a [[Veporské vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.88287&lng=19.38706&ele=1565&azi=230.37&alt=-1.71&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.88287%c2%b0%20N%2019.38706%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke: ** od juhu z [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoky]] cez Kopcovú ** z [[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)|Košariska]] v hlavnom hrebeni cez rázc. Pod Ráztockou hoľou * po {{turistická značka|červená}} červeno značkovanom chodníku z [[Jasenie|Jasenia]] cez Kopcovú<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Prašivá (geomorfologická časť)]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ráztocká hoľa}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.38706&y=48.88287&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} <nowiki>[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]] [[Kategória:Jasenie]] [[Kategória:Pohronský Bukovec]]</nowiki> ------------ {{Infobox vrch | názov = Struhár | obrázok = Lomnistá dolina TN4.jpg | popis = Struhár v strednej časti | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Brezno (okres)|Brezno]] | okres1 = | obec = [[Jasenie]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]] | povodie = [[Hron]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1471.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9011 | zemepisná dĺžka = 19.4629 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Struhár | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | lokátor1 = Banskobystrický kraj }} '''Struhár''' ({{mnm|1471.4}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|59}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad obcou [[Jasenie]], približne {{Km|16|m|w}} severozápadne od [[Brezno|Brezna]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.46289&y=48.90107&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] a na katastrálnom území obce [[Jasenie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú južne situované [[Jasenie]] a [[Dolná Lehota (okres Brezno)|Dolná Lehota]], severozápadne leží osada [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]]|. Masív patrí do ochranného pásma [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Struhár je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej južným smerom z [[Ďurková (vrch)|Ďurkovej]] ({{Mnm|1750}}) na Obrštín ({{Mnm|1043}}). Západne susedí [[Latiborská hoľa]] ({{Mnm|1643}}), [[Veľká hoľa]] ({{Mnm|1640}}), [[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)|Košarisko]] ({{Mnm|1695}}), [[Ráztocká hoľa]] ({{Mnm|1565}}) a [[Ráztocké poľany]] ({{Mnm|1336}}), južne Obrštín ({{Mnm|1043}}), východne [[Žiar (1 408 m n. m.)|Žiar]] ({{Mnm|1408}}) a [[Žiarska hoľa]] ({{Mnm|1840}}) a severným smerom [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]] ({{Mnm|1955}}), [[Ďurková (vrch)|Ďurková]] ({{Mnm|1750}}) a [[Zámostská hoľa]] ({{Mnm|1612}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Hron]]a, kde vodu odvádza [[Jasenský potok]], odvodňujúci západné (Prostredný potok) i východné ([[Lomnistá]]) svahy hrebeňa. Juhozápadným smerom sa svahy zvažujú do [[Jasenianska dolina|Jasenianskej doliny]], severozápadné do doliny Šifrová a východné do [[Lomnistá dolina|Lomnistej doliny]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý, miestami riedky porast s čistinami, umožňujúci obmedzený rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], pri priaznivých podmienkach aj [[Kremnické vrchy|Kremnické]] a [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]] a [[Veporské vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.90107&lng=19.46289&ele=1471&azi=214.04&alt=-0.22&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.90107%c2%b0%20N%2019.46289%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no úbočím vedú chodníky: * {{Turistická značka|modrá}} modrá značka západným úbočím z [[Jasenianska dolina|Jasenianskou dolinou]] z [[Jasenie|Jasenia]] cez Struhárske sedlo na [[Ďurková (vrch)|Ďurkovú]] * {{Turistická značka|zelená}} zelená značka z rázc. Pod Obrštínom [[Lomnistá dolina|Lomnistou dolinou]] do Struhárskeho sedla<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Prašivá (geomorfologická časť)]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Struhár}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.46289&y=48.90107&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} <nowiki>[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]] [[Kategória:Jasenie]] </nowiki> == Mapa == {{LocMap+|Slovensko|float=center|width=1024|relief=1|link=|caption=Vrchy v krížom na vrchole|places= {{LocMap~|Slovensko|label=[[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]]|position=bottom|lat=49.12404|lon=18.82728}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]]|position=bottom|lat=48.98161|lon=18.64094}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľký Rozsutec]]|position=top|lat=49.23157|lon=19.09848}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]]|position=right|lat=48.93638|lon=19.64035}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Šíp (vrch)|Šíp]]|position=right|lat=49.16533|lon=19.1789}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Gerlachovský štít|Gerlach]]|position=right|lat=49.1639|lon=20.13405}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Suchý (1 468 m n. m.)|Suchý]]|position=top|lat=49.17145|lon=18.95647}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Predné Solisko]]|position=bottom|lat=49.14984|lon=20.03848}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľká Svišťovka]]|position=top|lat=49.20494|lon=20.23694}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|position=left|lat=49.16286|lon=20}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Sitno (vrch)|Sitno]]|position=left|lat=48.40318|lon=18.87712}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Inovec (1 041,6 m n. m.)|Inovec]]|position=right|lat=48.77473|lon=18.04135}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Záruby]]|position=left|lat=48.52355|lon=17.3927}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Rokoš (vrch)|Rokoš]]|position=bottom|lat=48.77105|lon=18.43447}} {{LocMap~|Slovensko|label=Čierny vrch|position=right|lat=48.81502|lon=18.40892}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Ostrý vrch (767,5 m n. m.)|Ostrý vrch]]|position=left|lat=48.8481|lon=18.12477}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Vtáčnik (vrch vo Vtáčniku)|Vtáčnik]]|position=right|lat=48.62472|lon=18.63493}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Rakytov (vrch)|Rakytov]]|position=right|lat=48.96073|lon=19.17899}} {{LocMap~|Slovensko|label=|position=right|lat=49.1522|lon=20.05843}} <!--Patria--> {{LocMap~|Slovensko|label=|position=right|lat=49.18256|lon=20.04828}} <!--Kôprovský štít--> {{LocMap~|Slovensko|label=|position=right|lat=49.1664|lon=20.18456}} <!--Slavkovský štít--> {{LocMap~|Slovensko|label=Dolnoždánska skala|position=right|lat=48.55387|lon=18.72694}} {{LocMap~|Slovensko|label=Jelenia skala|position=left|lat=48.49142|lon=18.82507}} {{LocMap~|Slovensko|label=Paradajs|position=right|lat=48.46266|lon=18.87431}} {{LocMap~|Slovensko|label=Kojšová|position=left|lat=49.16831|lon=18.84749}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Marhát]]|position=left|lat=48.59485|lon=17.97062}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľká Rača]]|position=left|lat=49.41339|lon=18.96842}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Malý Manín]]|position=left|lat=49.14852|lon=18.5067}} {{LocMap~|Slovensko|label=Rohatá skala|position=left|lat=48.99482|lon=18.37334}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Orlová (vrch)|Orlová]]|position=right|lat=48.88931|lon=20.08627}} {{LocMap~|Slovensko|label=Kopa|position=bottom|lat=49.13701|lon=19.13769}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľký Tribeč (vrch)|Veľký Tribeč]]|position=left|lat=48.46915|lon=18.23945}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Buchlov (vrch vo Vtáčniku)|Buchlov]]|position=bottom|lat=48.60912|lon=18.57329}} {{LocMap~|Slovensko|label=[[Žarnov (vrch vo Vtáčniku)|Žarnov]]|position=left|lat=48.60912|lon=18.5430}} {{LocMap~|Slovensko|label=Kohút|position=right|lat=49.11382|lon=21.01703}} {{LocMap~|Slovensko|label=Marduňa|position=left|lat=49.11051|lon=20.97532}} {{LocMap~|Slovensko|label=Kamenná|position=bottom|lat=49.1045|lon=20.99223}} }} Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hiking.sk | odkaz na autora = | titul = Téma - Kríže na slovenských horách {{!}} strana 3 | url = https://hiking.sk/hk/fo/4567/krize_na_slovenskych_horach.html?offset=30&period=0&fifo&fbclid=IwAR01L3J0MWo-D7lAC4keMwcxPNs3TQnEu3RYkb027aDxXwt6O6xFU335ZB4 | vydavateľ = hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-25 | miesto = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} kgdlal0qak3clg0q3fnb59jhx6bgi9h 4 510354 7415105 7178406 2022-07-23T05:34:38Z Kwamikagami 14704 /* Galéria článkov */ wikitext text/x-wiki Toto je automaticky vygenerovaná '''galéria článkov preložených z češtiny do slovenčiny''' s využitím [[../../Nástroje#Prekladací nástroj|prekladacieho nástroja]] [[../../|Česko-slovenskej Wikipédie]] v priebehu mesiaca [[marec 2014|marca 2014]]. Je odvodená z [[../|podrobného textového zoznamu]] a každý článok je v nej reprezentovaný jedným obrázkom. Táto galéria obsahuje 134 položiek a naposledy bola aktualizovaná k dátumu 2014-04-01 01:30:10. == Galéria článkov == <gallery mode="packed-hover"> File:Souvigny_Eglise_Prieurale_Clocher.jpg|[[Kláštor Souvigny]] File:Slottet_-_framsida_1.jpg|[[Kráľovský palác v Oslo]] File:Osborne_House_-_geograph.org.uk_-_1034203.jpg|[[Osborne House]] File:J8M_Shusui_Sword_Stroke_Komet_J8M-10.jpg|[[Micubiši J8M]] File:Wartenbergwheel.jpg|[[Wartenbergovo koliesko]] File:Culpeo_MC.jpg|[[Líška horská]] File:Remmingsheim,_Peterskirche.JPG|[[Neustetten]] File:Studio of Jacob Huysmans - Catherine of Braganza.jpg|[[Jacob Huysmans]] File:Testudo_relief_Marcus_Aurelius_column.png|[[Korytnačka (formácia)]] File:Media-cdrom.svg|[[Želva (album)]] File:Zelnavska_hornatina.jpg|[[Želnavská hornatina]] File:Sin foto.svg|[[Željko Šturanović]] File:Željko Komšić (cropped).jpg|[[Željko Komšić]] File:Željko_Kalac.jpg|[[Željko Kalac]] File:Alain_Resnais_Césars_2recorte.jpg|[[Alain Resnais]] File:Kuhnertbuvacklopp.jpg|[[Željko Buvač]] File:Bosnia_Bos_Bojela_316_ZFBH.jpg|[[Željeznice Bosne i Hercegovine]] File:Želivka_1.jpg|[[Želivka]] File:Bělá_river_by_Radětín_2.jpg|[[Bělá (prítok Hejlovky)]] File:Vodní_nádrž_Sedlice.jpg|[[Vodní nádrž Sedlice]] File:Trnava_v_Želivi.jpg|[[Trnava (rieka v Česku)]] File:Vodní_nádrž_Želiv_(2).jpg|[[Vodní nádrž Trnávka]] File:Pod_hrází_VD_Želivka_-_Švihov.jpg|[[Vodní nádrž Švihov]] File:Říční_síť_Želivky_-_Sedlický_potok.png|[[Vodní nádrž Němčice]] File:Želivský_klášter_-_Kostel_Narození_Panny_Marie.jpg|[[Želiv]] File:Czech_Republic_location_map.svg|[[Želinský meandr]] File:Barbaramodena.jpg|[[Barbora Habsburská]] File:Preisverleihung_Hamann.jpg|[[Brigitte Hamannová]] File:EleonoreofAustria_(1534-1594).jpg|[[Eleonóra Habsburská (1534 – 1594)]] File:Maison_Dumas_Château_de_Monte-Cristo_01.jpg|[[Zámok Monte Cristo]] File:Oak_galls_and_iron(II)_sulfate_-_California_State_Archives.jpg|[[Železodubienkový atrament]] File:Pure_iron_phase_diagram_(EN).svg|[[Alotropické modifikácie železa]] File:Železný_vrch_2.jpg|[[Železný vrch]] File:Gallipoli-star-turkish.jpg|[[Železný polmesiac]] File:Escudo_Isengard.svg|[[Železný pas]] File:Sin foto.svg|[[Železný muž (KHL)]] File:Eisernes_Kreuz_Klasse2_WK1_.png|[[Železný kríž]] File:EduardTaaffe.jpg|[[Vláda Eduarda Taaffeho]] File:Sin foto.svg|[[Železný dědek]] File:Sin foto.svg|[[Železný Zekon]] File:Železný_Brod_–_náměstí_3._května_1.jpg|[[Železný Brod]] File:Carcasse_transformateur_monophasé.png|[[Železné jadro]] File:Lichnice-leden.jpg|[[Železné hory]] File:Diverse_torture_instruments.jpg|[[Železná panna]] File:České_Budějovice,_pohled_na_Zátkovo_nábřeží.JPG|[[Železná panna (České Budějovice)]] File:Sin foto.svg|[[Železná lady]] File:Gabare_sur_la_Dordogne_PM_18629.jpg|[[Kláštor Beaulieu-sur-Dordogne]] File:Eisenbuehl.jpg|[[Železná hůrka]] File:Abbaye_de_l&#039;Escaladieu_-225.JPG|[[Kláštor Escaladieu]] File:Veruela_-_Torre_del_homenaje_y_murallas.jpg|[[Kláštor Veruela]] File:Abbaye_Saint-Michel-de-Cuxa.JPG|[[Kláštor Saint-Michel de Cuxa]] File:Prieuré_de_Serrabone_façade_ouest.jpg|[[Kláštor Serrabone]] File:Margaret_Thatcher.png|[[Margaret Thatcherová]] File:Vera_Chytilova.jpg|[[Věra Chytilová]] File:Iron Curtain map.svg|[[Železná opona]] File:Flickr_-_Israel_Defense_Forces_-_Iron_Dome_Battery_Deployed_Near_Ashkelon.jpg|[[Železná kopula]] File:Zelezna_Ruda-centrum.jpg|[[Železná Ruda]] File:31.08.2013,_Erna_Solberg.2.jpg|[[Erna Solbergová]] File:Železná,_old_farm.jpg|[[Železná (okres Beroun)]] File:Kralovsky_hvozd.jpg|[[Železnorudská hornatina]] File:Horská_Kvilda,_Jezerní_slať.JPG|[[Šumavské pláně]] File:Černé_jezero_zabírané_z_karové_stěny.JPG|[[Černé jezero (Šumava)]] File:Ostry_1293_m.JPG|[[Ostrý (Šumava)]] File:Svět_knihy_2011_-_Otakar_Brousek.jpg|[[Otakar Brousek starší]] File:Dagmar-Havlova-Veskrnova-TV-show-Bolkoviny.jpg|[[Dagmar Havlová]] File:Corbie_abbatiale_1.jpg|[[Kláštor Corbie]] File:Ferrières_-_Abbaye_-_Eglise_Saint-Pierre_et_bâtiments.jpg|[[Kláštor Ferrières]] File:Cartuja_de_Miraflores.JPG|[[Kláštor Miraflores]] File:LunikIX.jpeg|[[Jozef Červeň]] File:Fontcaude_chevet.JPG|[[Kláštor Fontcaude]] File:France-Saint-Hilaire-eglise.jpg|[[Kláštor Saint-Hilaire]] File:Claustre_de_l&#039;abadia_de_Santa_Maria_d&#039;Arles.jpg|[[Kláštor Arles-sur-Tech]] File:Sainte_madelaine_du_Barroux_-_arrivée,_by_JM_Rosier.jpg|[[Opátstvo Sainte-Madeleine du Barroux]] File:Zámek_Plumlov.JPG|[[Zámok Plumlov]] File:Sin foto.svg|[[Marián Kuffa]] File:Kamenice_nad_Lipou_-_zamek.jpg|[[Zámok Kamenice nad Lipou]] File:Map-Prussia-WestPrussia.svg|[[Západné Prusko]] File:Escribano.jpg|[[Skriptórium]] File:Sin foto.svg|[[Ladislav Kaboš]] File:Vysilac_Krasov-celk.jpg|[[Vysílač Krašov]] File:Vysílač_Kojál_03.jpg|[[Vysílač Kojál]] File:Greensboro_Skyline.jpg|[[Greensboro (Severná Karolína)]] File:Glasgowcathedral.jpg|[[Katedrála svätého Munga]] File:Liverpool_Anglican_Cathedral_North_elevation.jpg|[[Liverpoolská katedrála]] File:Gulf_of_Honduras.jpg|[[Mezoamerický koralový útes]] File:Sin foto.svg|[[Infrastructure for Spatial Information in the European Community]] File:Chelonia_Mydas.JPG|[[Kareta obrovská]] File:Chrustenice_vstupni_stola.jpg|[[Chrustenická šachta]] File:Greater_flamingo_galapagos.JPG|[[Plameniak červený (Phoenicopterus ruber)]] File:Railway_viaduct_in_Smržovka_in_winter_2013-2014_(2).JPG|[[Železničný viadukt v Smržovke]] File:Obřany,_železniční_most.jpg|[[Železničný viadukt v Obřanoch]] File:NowaRudaWiadukt22.JPG|[[Železničný viadukt v Nowej Rude]] File:Střelice_u_Brna,_železniční_most_u_střelické_bažinky.JPG|[[Železničný viadukt pri Střeliciach]] File:Hutterer-Chor1.jpeg|[[Hutteriti]] File:Toledo_Ohio_skyline.jpg|[[Toledo (Ohio)]] File:Hlubočepy,_trať_173_u_železničního_zářezu.jpg|[[Železniční zářez]] File:Praha-Smichov_railway_station_CZ_926.jpg|[[Železničná stanica Praha-Smíchov]] File:Zbynov_vlak_Zilina_-_Rajec.jpg|[[Železničná zastávka]] File:Cítov,_od_přejezdu.jpg|[[Železničné závory]] File:Praha-Libeň,_zabezpečovací_zařízení.jpg|[[Železničné zabezpečovacie zariadenie]] File:Sin foto.svg|[[Róbert Štefko]] File:Praha,_Běchovice,_památník.jpg|[[Beh Běchovice-Praha]] File:Vlečka_chemičky_v_Ústí_nad_Labem.jpg|[[Vlečka (železnica)]] File:Most_Dolni_Loucky_Vlak_1.JPG|[[Most Míru]] File:Praha-Malešice,_tunel_pod_Táborem_(02).jpg|[[Tunel pod Táborom]] File:Sin foto.svg|[[Ljuba Hermanová]] File:Cukrak_vysilac.jpg|[[Vysílač Cukrák]] File:Media-cdrom.svg|[[THRAK]] File:Vysílač_Krásné.jpg|[[Vysílač Krásné]] File:Igorsvyat.jpg|[[Slovo o pluku Igorovom]] File:MarciaCrossApr08.jpg|[[Marcia Crossová]] File:AfonsoII-P.jpg|[[Alfonz II. (Portugalsko)]] File:Jcarvalho-dmariaI-mhn.jpg|[[Mária I. (Portugalsko)]] File:Chrám_svaté_Sofie_(Kyjev).jpg|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)]] File:Pribram_(2).jpg|[[Vysílač Buková hora]] File:IMG_0789_-_Perugia_-_San_Bernardino,_di_Agostino_di_Duccio_-1457-61-_-_Foto_G._Dall&#039;Orto_-_6_ago_2006_-_.jpg|[[Agostino di Duccio]] File:Relief_Map_of_Czech_Republic.png|[[Vysílač Hošťálkovice]] File:Gloria_Macapagal_Arroyo_WEF_2009.jpg|[[Gloria Macapagalová-Arroyová]] File:Memling-Gravat1862.jpg|[[Hans Memling]] File:Rogier_Lamp.jpg|[[Rogier van der Weyden]] File:Jacopo_amigoni,_il_cantante_farinelli_con_amici_(detail).jpg|[[Jacopo Amigoni]] File:Sin foto.svg|[[Barbara Erskinová]] File:Mary_Todd_Lincoln_cropped.jpg|[[Mary Lincolnová]] File:126_le_vite,_antonio_da_sangallo.jpg|[[Antonio da Sangallo mladší]] File:Sin foto.svg|[[Multiplex 1 (Česko)]] File:Sin foto.svg|[[Multiplex 2 (Česko)]] File:Sin foto.svg|[[Multiplex 3 (Česko)]] File:Sin foto.svg|[[Multiplex 4 (Česko)]] File:Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg|[[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] File:Praha_zel_uzel.png|[[Pražský železničný uzol]] File:Bluetooth_headset.jpg|[[Bluetooth]] File:Roderick MacKinnon, M.D..jpg|[[Roderick MacKinnon]] File:Nobel2004chemistrylaurets-Ciehanover.jpg|[[Aaron Ciechanover]] File:Osamu_Shimomura-press_conference_Dec_06th,_2008-2.jpg|[[Osamu Šimomura]] </gallery> [[Kategória:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Zoznamy článkov|Galéria]] 43aqxfml54ur9qp0ivgeekb6j3n305i 0 510814 7414915 7005755 2022-07-22T12:36:14Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Riin Tammová |Portrét = Geneetik Riin Tamm.jpg |Popis = estónska genetička |Dátum narodenia = {{dnv|1981|8|12}} |Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Riin Tammová''' (* [[12. august]] [[1981]], [[Tartu]], [[Estónsko]]) je estónska genetička pracujúca na univerzite v [[Tartu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Riin Tamm na labome.org | url = http://www.labome.org/expert/estonia/university/tamm/riin-tamm-1258798.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> a popularizátorka vedy v oblasti [[Genetika|genetiky]] a [[Molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Jej rodičia sú lekári. V rokoch [[1997]] - [[2001]] absolvovala gymnázium. V rokoch 2001 až [[2005]] študovala molekulárnu diagnostiku na bakalárskom stupni, v rokoch 2005 - [[2007]] na magisterskom stupni. V roku 2007 získal titul [[Doktor (PhD.)|PhD.]] Publikuje v odborných časopisoch a prezentuje výskum pre širšiu verejnosť v novinách, rádiu a televízii. Je členkou správnej rady Estónskej spoločnosti pre ľudskú genetiku (Eesti Inimesegeneetika Ühing) a Estónskej asociácie gerontológie a geriatrie (Eesti Gerontoloogia ja Geriaatria Assotsiatsioon). == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Riin Tamm}} == Zdroj == {{preklad|en|Riin Tamm|598162086}} {{DEFAULTSORT:Tammová, Riin}} [[Kategória:Estónski genetici]] [[Kategória:Estónski publicisti]] [[Kategória:Molekulárni biológovia]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] pfua6y7wjv0zl5qlhxjbqutqi7pp5je 0 528771 7415097 7395706 2022-07-23T02:14:03Z 91.219.132.63 wikitext text/x-wiki '''Pohlavie''' (zriedkavo: '''[[sexus]]''', '''[[sex]]'''; lat. ''sexus'') môže byť: *súbor znakov, ktorými sa líšia muži a ženy resp. samce a samice (resp. súbor jedincov s týmito súbormi znakov): **a) v užšom zmysle: biologické pohlavie, pozri [[pohlavie (biológia)]] **b) v širšom zmysle: ***b1) biologické pohlavie + [[sociálne pohlavie]] (t. j.v slovenčine obyčajne označované ako [[rod]], internacionálne je výstižný výraz [[Gender (rod)|gender]] (subjektívne cítenie príslušnosti k rodu/pohlaviu (synon.: náklonnosť, empatia...)) ***b2) biologické pohlavie+ sociálne pohlavie + [[psychické pohlavie]] v užšom zmysle (t. j. sexuálna identita+cerebrálne pohlavie) + prípadne aj [[sexuálna orientácia]] (posledne tri položky, t. j. sociologické pohlavie, psychické pohlavie a sexuálna orientácia sa niekedy označujú ako [[psychické pohlavie]] v širšom zmysle) *(najmä vonkajšie) [[pohlavné ústrojenstvo]] Poznámka: V angličtine sa ako gender označuje 1.najčastejšie: sociálne pohlavie, 2. význam b1 (občas b2), 3. biologické pohlavie (tu je ale častejší názov sex). Anglický výraz sex označuje 1. najčastejšie biologické pohlavie, 2. význam b1 alebo b2 (napr. vo výrazoch psychic (al) sex, social sex). == Zdroje == *''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]'' *sex in: Malina, J. (ed.): ''Encyklopedie sexuality, erotiky a lásky všech kultur světa'', 2012. [http://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encykl-sexuality/encyklopedie.html] *Geschlecht in: Brechner, E. et al.: ''Kompaktlexikon der Biologie'', 2005 *Hiort, O. et al.: ''Pädiatrische Endokrinologie und Diabetologie'', 2010, str. 394 *[http://queer-lexikon.net/sex/psychisches_geschlecht?s[]=psychisches&s[]=geschlecht ] *http://queer-lexikon.net/sex/Geschlecht?redirect=1 *sex in: Segen’s Medical Dictionary http://medical-dictionary.thefreedictionary.com/sex *sex in: Miller-Keane Encyclopedia and Dictionary of Medicine http://medical-dictionary.thefreedictionary.com/sex *http://www.oed.com/view/Entry/77468?rskey=ddpgsv&result=1 {{rozlišovacia stránka}} pq1komzuk8fz58qo4ihnqsfmeykryi4 0 531850 7415015 7414881 2022-07-22T19:47:39Z Palickap 97206 Mokřad u Slováckých strojíren wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam chránených území v okrese Uherské Hradiště''' aktuálny k 1. októbru 2019, v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Okres Uherské Hradiště|okresu Uherské Hradiště]]. {| class="wikitable sortable" !Kód ! class="unsortable" width="100px" |Obrázok !Typ !Názov !Rozloha ([[Hektár|ha]]) ! class="unsortable" |Galéria <br />Commons !Popis územia !Súradnice |- |{{drusop|1919}} |[[Súbor:PP_Babí_hora_(2).jpg|100x100bod|Babí hora]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Babí hora]] |{{nts|1.19}} |{{Commonscat v tabuľke|Babí hora (natural monument)}} |[[Step (krajina)|Stepné]] spoločenstvá s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov |{{Súradnice|48.9561111|17.5636111}} |- |{{drusop|784}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Bahulské_jamy,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Bahulské jamy]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Bahulské jamy]] |{{nts|14.09}} |{{Commonscat v tabuľke|Bahulské jamy}} |Ukážka bielokarpatskej kvetnatej lúky |{{Súradnice|48.8975|17.6527778}} |- |{{drusop|1693}} |[[Súbor:Barborka_(přírodní_památka).jpg|100x100bod]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Barborka (prírodná pamiatka)|Barborka]] |{{nts|7.96}} |{{Commonscat v tabuľke|Barborka (přírodní památka)}} |Zachovanie starého porastu dubovej bučiny a [[Pieskovec|pieskovcových]] skalných útvarov |{{Súradnice|49.1085447|17.3189717}} |- |{{drusop|71}} |[[Súbor:Kopec_Lesná,_okres_Uherské_Hradiště_(07).jpg|100x100bod|Kopec Lesná, časť CHKO Bílé Karpaty]] |[[Chránená krajinná oblasť|CHKO]] |[[Chránená krajinná oblasť Bílé Karpaty|Bílé Karpaty]] |{{nts|71500}} |{{Commonscat v tabuľke|CHKO Bílé Karpaty}} | |{{Súradnice|49.0202147|17.8555831}} |- |{{drusop|2156}} |[[Súbor:Břestecká_skála_-_výhled.jpg|100x100bod|Výhľad z PP Břestecká skála smerom k pohoriu Chřiby]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Břestecká skála]] |{{nts|4.10}} |{{Commonscat v tabuľke|Břestecká skála (natural monument)}} |Významný [[Geomorfológia|geomorfologický]] útvar s reliktným výskytom [[Borovica lesná|borovice lesnej]] a pôvodnej karpatskej [[Ostrica|ostricovej]] dubohrabiny |{{Súradnice|49.1113889|17.335}} |- |{{drusop|1746}} |[[Súbor:PP_Cestiska_(04).jpg|100x100bod|Cestiska]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Cestiska]] |{{nts|2.98}} |{{Commonscat v tabuľke|Cestiska}} |Opustené pastviny s [[Borievka|borievkou]] a vzácnymi rastlinnými druhmi |{{Súradnice|48.9283486|17.7310503}} |- |{{drusop|5821}} |[[Súbor:Čerťák_(přírodní_památka)_(7).jpg|100x100bod|Čerťák]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Čerťák (prírodná pamiatka)|Čerťák]] |{{nts|8.4299}} |{{Commonscat v tabuľke|Čerťák (natural monument)}} |Populácia [[Lopatka dúhová|lopatky dúhovej]], vrátane jej biotopu |{{Súradnice|49.071271466|17.42694829}} |- |{{drusop|785}} |[[Súbor:PR Dolnoněmčanské louky (21).jpg|100x100bod|File:Přírodní rezervace Dolnoněmčanské louky]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Dolnoněmčanské louky]] |{{nts|28.82}} |{{Commonscat v tabuľke|Dolnoněmčanské louky}} |Zvyšok bielokarpatských lúk |{{Súradnice|48.8972333|17.6337222}} |- |{{drusop|781}} |[[Súbor:PR Drahy (11).jpg|100x100bod]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Drahy (prírodná rezervácia)|Drahy]] |{{nts|15.08}} |{{Commonscat v tabuľke|Drahy (nature reserve)}} |Ukážka bielokarpatských lúk a pasienkov |{{Súradnice|48.9210028|17.6392306}} |- |{{drusop|1747}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Dubiny,_okres_Uherské_Hradiště_(02).jpg|100x100bod|Dubiny]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Dubiny (prírodná pamiatka)|Dubina]] |{{nts|1.37}} |{{Commonscat v tabuľke|Dubiny (natural monument)}} |Významná [[Vstavačovité|orchideová]] lúka |{{Súradnice|48.9162611|17.7345389}} |- |{{drusop|1624}} |[[File:Přírodní památka Grun, okres Uherské Hradiště (02).jpg|100x100px|Grun]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Grun]] |{{nts|3.46}} |{{Commonscat v tabuľke|Grun}} |Zamokrená lúka s typickou kvetenou [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] |{{Súradnice|48.9404264|17.774595}} |- |{{drusop|5753}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Hladké]] |{{nts|38.4076}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Pôvodný listnaté lesy s prestarnutou bučinou |{{Súradnice|48.927317|17.788396}} |- |{{drusop|620}} |[[Súbor:Holý_kopec.jpg|100x100bod]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Holý kopec]] |{{nts|92.09}} |{{Commonscat v tabuľke|Holý kopec}} |Zachovanie lesného komplexu prirodzených dúbrav a bučín s bohatou škálou lesných typov a vzácnymi druhmi flóry a fauny |{{Súradnice|49.1038889|17.2877778}} |- |{{drusop|808}} |[[Súbor:PR_Horní_louky,_vstavače_(1).jpg|100x100bod|Horní louky]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Horní louky]] |{{nts|6.29}} |{{Commonscat v tabuľke|Horní louky}} |Ukážka bielokarpatských lúk |{{Súradnice|48.9447|17.7168333}} |- |{{drusop|2182}} |[[Súbor:Bánov,_tři_kříže.jpg|100x100bod|Hrádek (přírodní památka, okres Uherské Hradiště)]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Hrádek (prírodná pamiatka, okres Uherské Hradiště)|Hrádek]] |{{nts|0.33}} |{{Commonscat v tabuľke|Hrádek}} |Zachovanie najväčšieho a charakteristického prejavu [[Terciér|treťohornej]] [[Sopečná činnosť|vulkanickej]] aktivity v tejto oblasti |{{Súradnice|48.9918294|17.7151617}} |- |{{drusop|1745}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Hrnčárky,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Přírodní památka Hrnčárky]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Hrnčárky]] |{{nts|4.05}} |{{Commonscat v tabuľke|Hrnčárky}} |Kvetnatá lúka a pramenisko s bohatou kvetenou |{{Súradnice|48.9088333|17.6760278}} |- |{{drusop|5982}} |[[Súbor:PP_Hříštěk_(09).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Hříštěk]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Hříštěk]] |{{nts|1.9151}} |{{Commonscat v tabuľke|Hříštěk (natural monument)}} |Lúčne penovcové pramenisko, vlhká pichliačová lúka, mezofilná ovsíková lúka, západokarpatské dubohrabiny; druhy [[pimprlík mokraďový]] ''(Vertigo angustior)'', [[ohniváčik veľký]] ''(Lycaena dispar)'' a [[modráčik bahniskový]] ''(Phengaris nausithous)'', vrátane ich biotopu |{{Súradnice|49.0739592|17.3046281}} |- |{{drusop|5920}} |[[Súbor:Výrovka_(Huštěnovická_ramena)_01.JPG|100x100bod|Huštěnovická ramena]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Huštěnovická ramena]] |{{nts|23.67}} |{{Commonscat v tabuľke|Huštěnovická ramena}} |Mäkký luh nížinných riek a [[lopatka dúhová]] ''(Rhodeus amarus)'' vrátane jej biotopu |{{Súradnice|48.100123|17.483267}} |- |{{drusop|791}} |[[Súbor:Hutě_(přírodní_rezervace)_1.jpg|100x100bod|Hutě (prírodná rezervácia)]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Hutě (prírodná rezervácia)|Hutě]] |{{nts|12.23}} |{{Commonscat v tabuľke|Hutě (přírodní rezervace)}} |Bielokarpatské pasienky s bohatou kvetenou a solitérnymi stromami |{{Súradnice|48.9906833|17.9081417}} |- |{{drusop|805}} |[[Súbor:Chmelinec_03.JPG|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Chmelinec (prírodná pamiatka)|Chmelinec]] |{{nts|2.76}} |{{Commonscat v tabuľke|Chmelinec}} |Bohatá lokalita [[Vstavačovec májový|vstavačovca májového]] a [[Kruštík močiarny|kruštíka močiarnehoho]] |{{Súradnice|48.9396722|17.8526194}} |- | |[[Súbor:Kamenná_rozhledna_Brdo,_květen_2008,_ukázka_výhledu_na_sever.JPG|100x100bod|Chřiby z rozhľadne Brdo]] |[[Prírodný park|PRP]] |[[Prírodný park Chřiby|Chřiby]] |{{nts|26025}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> | |{{Súradnice|49.0819444|17.2402778}} |- |{{drusop|140}} |[[Súbor:NPR_Javorina_(2).jpg|100x100bod|NPR Javorina]] |[[Národná prírodná rezervácia|NPR]] |[[Javorina]] |{{nts|165.87}} |{{Commonscat v tabuľke|Javorina (national nature reserve}} |Pôvodné listnaté porasty tvorené predovšetkým kvetnatými bučinami a [[Suť|suťovými]] porastmi, majúcimi vo svojej vrcholovej časti [[Prales|pralesovitý]] charakter |{{Súradnice|48.86125|17.6772139}} |- |{{drusop|1950}} |[[Súbor:Ježovský_lom_(1).jpg|100x100bod|Oblast Ježovského lomu]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Ježovský lom]] |{{nts|0.97}} |{{Commonscat v tabuľke|Ježovský lom}} |Ukážka [[Flyš|flyšovej]] sedimentácie luhačovického súvrstvia |{{Súradnice|49.0391389|17.2252056}} |- |{{drusop|2056}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Kalábová,_okres_Uherské_Hradiště.jpg|100x100bod|Kalábová]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Kalábová]] |{{nts|0.58}} |{{Commonscat v tabuľke|Kalábová}} |[[Mokraď (ekológia)|Mokraď]] s výskytom ohrozených druhov rastlín |{{Súradnice|48.9395889|17.7433528}} |- |{{drusop|5863}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Kalábová 2]] |{{nts|0.0489}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Penovcová mokraď, vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, najmä [[ostrica Davallova]] a [[ostrica biela]] vrátane ich biotopov |{{Súradnice|48.9395889|17.7433528}} |- |{{drusop|1942}} |[[Súbor:Kanada_(přírodní_rezervace)_1.jpg|100x100bod|Kanada (prírodná rezervácia)]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kanada (prírodná rezervácia)|Kanada]] |{{nts|18.73}} |{{Commonscat v tabuľke|Kanada (přírodní rezervace)}} |Tône a [[Riečne rameno|slepé ramená]] v inundačnom území |{{Súradnice|49.1023667|17.4909722}} |- |{{drusop|1939}} |[[File:PR Kobylí hlava (19).jpg|100x100px|Popis obrazku]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kobylí hlava]] |{{nts|3.39}} |{{Commonscat v tabuľke|Kobylí hlava (nature reserve)}} |Zvyšok [[Kavyľ|kavyľové]] lúky |{{Súradnice|48.9569556|17.5251667}} |- |{{drusop|1938}} |[[Súbor:Kolébky,_tabule.jpg|100x100bod]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kolébky]] |{{nts|95.86}} |{{Commonscat v tabuľke|Kolébky}} |[[Brest (strom)|Brestový]] luh s výskytom vzácnych druhov |{{Súradnice|49.0112444|17.3751694}} |- |{{drusop|2183}} |[[Súbor:PP_Koukolky_(5).jpg|100x100bod|Koukolky]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Koukolky]] |{{nts|1.36}} |{{Commonscat v tabuľke|Koukolky}} |Ojedinelá lokalita xerotermnej vegetácie so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín |{{Súradnice|49.0522222|17.3305556}} |- |{{drusop|192}} |[[Súbor:Kovářův_žleb_1.jpg|100x100bod|Kovářův žleb]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kovářův žleb]] |{{nts|7.26}} |{{Commonscat v tabuľke|Kovářův žleb}} |Ochrana bohatého výskytu ohrozených druhov rastlín a živočíchov |{{Súradnice|49.0194167|17.5775556}} |- |{{drusop|2120}} |[[Súbor:Lázeňský_mokřad_1.jpg|100x100bod|Lázeňský mokřad]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Lázeňský mokřad]] |{{nts|9.18}} |{{Commonscat v tabuľke|Lázeňský mokřad}} |Posledný zvyšok pôvodných slatinných lúk s porastmi vrbiny |{{Súradnice|49.0187333|17.4405278}} |- |{{drusop|810}} |[[Súbor:Lom_Rasová.jpg|100x100bod|Lom Rasová]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Lom Rasová]] |{{nts|4.43}} |{{Commonscat v tabuľke|Lom Rasová}} |Zatopený pieskovcový lom - [[Refúgium (ekoógia)|refúgium]] [[Obojživelníky|obojživelníkov]] |{{Súradnice|48.9759711|17.8122139}} |- |{{drusop|2098}} |[[File:PP Máchova dolina (3).jpg|100x100px|Máchova dolina]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Máchova dolina]] |{{nts|2.51}} |{{Commonscat v tabuľke|Máchova dolina}} |Zachovanie v areáli Chřibov ojedinelého typu kyslých bučín značného veku |{{Súradnice|49.1629028|17.314375}} |- |{{drusop|2157}} |[[Súbor:PP_Makovica_6.JPG|100x100bod|Pohľad na lokalitu]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Makovica]] |{{nts|5.20}} |{{Commonscat v tabuľke|Makovica}} |Zachovanie ukážky typických lesných spoločenstiev chřibskej pahorkatiny |{{Súradnice|49.0901333|17.274825}} |- |{{drusop|2158}} |[[Súbor:Maršava,_Chřiby_(4).JPG|100x100bod|Maršava]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Maršava]] |{{nts|2.40}} |{{Commonscat v tabuľke|Maršava}} |Zachovanie posledných zvyškov starých porastov na prirodzených odkryvoch sedimentov račianskej jednotky |{{Súradnice|49.1011861|17.2727}} |- |{{drusop|1889}} |[[Súbor:Medlovický_lom_12.jpg|100x100bod|Medlovický lom ]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Medlovický lom]] |{{nts|1.16}} |{{Commonscat v tabuľke|Medlovický lom}} |Unikátny výskyt [[Porcelanit|porcelanitu]] v lomovej stene |{{Súradnice|49.0508444|17.26345}} |- |{{drusop|796}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Mechnáčky,_okres_Uherské_Hradiště.jpg|100x100bod]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Mechnáčky]] |{{nts|9.65}} |{{Commonscat v tabuľke|Mechnáčky}} |Kvetnatá lúka, nálezisko [[vstavačovec strmolistý|vstavačovca strmolistého]] |{{Súradnice|48.8827917|17.7041194}} |- |{{drusop|5989}} |[[File:PP Mokřad u Slováckých strojíren (8).jpg|100x100px|Mokřad u Slováckých strojíren]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Mokřad u Slováckých strojíren]] |{{nts|7.38}} |{{Commonscat v tabuľke|Mokřad u Slováckých strojíren}} |Kunka žltobruchá - európsky významný druh a jej biotop |{{Súradnice|49.0011875|17.6496381}} |- |{{drusop|801}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Mravenčí_louka,_okres_Uherské_Hradiště_(03).jpg|100x100bod|Mravenčí louka]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Mravenčí louka|Mravčia lúka]] |{{nts|15.35}} |{{Commonscat v tabuľke|Mravenčí louka}} |Zachovalé spoločenstvá [[Vstavač|vstavačových]] lúk |{{Súradnice|48.9662083|17.8214472}} |- |{{drusop|5994}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Myšince]] |{{nts|11.6046}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Teplomilné dúbravy a širokolisté suché trávniky |{{Súradnice|48.022527|17.579593}} |- |{{drusop|2159}} |[[Súbor:PP_Nádavky_(08).jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Nádavky]] |{{nts|0.32}} |{{Commonscat v tabuľke|Nádavky}} |Bohatý výskyt vzácnych teplomilných druhov rastlín a predovšetkým ochrana [[ľan žltý|ľanu žltého]] |{{Súradnice|48.9462806|17.5781694}} |- |{{drusop|2195}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Nazaret.jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Nazaret]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Nazaret (prírodná pamiatka)|Nazaret]] |{{nts|2.80}} |{{Commonscat v tabuľke|Nazaret (natural monument)}} |Zachovanie ukážky starého lesného porastu tvoreného zástupcami drevín typickými pre pôvodné karpatské lesy |{{Súradnice|49.1648278|17.3116111}} |- |{{drusop|798}} |[[Súbor:Přírodní_rezervace_Nová_hora,_okres_Uherské_Hradiště_(04).jpg|100x100bod|Prírodná rezervácia Nová hora]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Nová hora]] |{{nts|29.61}} |{{Commonscat v tabuľke|Nová hora}} |Lúky a pasienky s hojným výskytom rastu orchideí |{{Súradnice|48.8900139|17.7274306}} |- |{{drusop|799}} |[[Súbor:Nové_louky_07.jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Nové louky]] |{{nts|12.96}} |{{Commonscat v tabuľke|Nové louky}} |Lúky s výskytom vzácnych teplomilných druhov |{{Súradnice|48.9184417|17.6754639}} |- |{{drusop|2184}} |[[Súbor:PP_Okluky_(08).jpg|100x100bod|Okluky]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Okluky (prírodná pamiatka)|Okluky]] |{{nts|0.52}} |{{Commonscat v tabuľke|Okluky (natural monument}} |Jediný povrchový odkryv púchovských [[slieň]]ov v rámci magurského [[flyš]]a |{{Súradnice|48.9791806|17.5060056}} |- |{{drusop|2055}} |[[Súbor:PP_Olšava_03.jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Olšava (prírodná pamiatka)|Olšava]] |{{nts|3.44}} |{{Commonscat v tabuľke|Olšava (natural monument)}} |Posledné zvyšky prirodzeného neregulovaného úseku rieky [[Olšava (prítok Moravy)|Olšavy]], zoologicky veľmi významná lokalita |{{Súradnice|49.0446528|17.517125}} |- |{{drusop|5990}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Ovčírka]] |{{nts|1.44}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Kunka červenobruchá- európsky významný druh a jej biotop |{{Súradnice|49.0428803|17.7255581}} |- |{{drusop|807}} |[[Súbor:Pod_Hribovňou_2.JPG|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Pod Hribovňou]] |{{nts|6.65}} |{{Commonscat v tabuľke|Pod Hribovňou}} |Zvyšok bielokarpatských pastvín so vzácnymi druhmi rastlín; jedna z posledných lokalít [[horček žltkastý|horčeka žltkastého]] |{{Súradnice|48.93295|17.845025}} |- |{{drusop|2185}} |[[Súbor:PP_Pod_Husí_horou_(3).jpg|100x100bod|Pod Husí horou]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Pod Husí horou]] |{{nts|0.03}} |{{Commonscat v tabuľke|Pod Husí horou}} |Jediný povrchový odkryv hluckých vrstiev, ktoré sú najstarším sedimentom bielokarpatskej jednotky |{{Súradnice|48.9833333|17.5155556}} |- |{{drusop|788}} |[[Súbor:Pod_Žitkovským_vrchem.jpg|100x100bod|Pod Žitkovským vrchem]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Pod Žitkovským vrchem]] |{{nts|16.06}} |{{Commonscat v tabuľke|Pod Žitkovským vrchem}} |Krajinársky cenné lúky a pasienky s rozptýlenou zeleňou |{{Súradnice|48.9861278|17.8832694}} |- |{{drusop|1035}} |[[Súbor:Národní_přírodní_rezervace_Porážky,_okresy_Hodonín_a_Uherské_Hradiště_(16).jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Národná prírodná rezerváci|NPR]] |[[Porážky]] |{{nts|49.76}} |{{Commonscat v tabuľke|Porážky}} |Významná bielokarpatská lúka, jediné nálezisko [[Všivec statný|všivca statného]] v Česku |{{Súradnice|48.8851444|17.6241361}} |- | |[[Súbor:Prakšická_vrchovina.jpg|100x100bod|Prakšická vrchovina]] |[[Prírodný park|PRP]] |[[Prírodný park Prakšická vrchovina|Prakšická vrchovina]] |{{nts|4482.5}} |{{Commonscat v tabuľke|Nature park Prakšická vrchovina}} | |<!--{{Súradnice||}}--> |- |{{drusop|5991}} |[[Súbor:PP_Remízy_u_Bánova_(06).jpg|100x100bod|Remízy u Bánova]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Remízy u Bánova]] |{{nts|15.82}} |{{Commonscat v tabuľke|Remízy u Bánova}} |Priadkovec trnkový - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|48.9706586|17.7401706}} |- |{{drusop|5986}} |[[Súbor:PP_Rochus_4.jpg|100x100bod|Rochus]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Rochus]] |{{nts|20.37}} |{{Commonscat v tabuľke|Rochus (natural monument)}} |Priadkovec trnkový - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|49.0758133|17.4924686}} |- |{{drusop|1940}} |[[Súbor:PR_Rovná_hora_(5).jpg|100x100bod|Rovná hora]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Rovná hora (prírodná rezervácia)|Rovná hora]] |{{nts|12.27}} |{{Commonscat v tabuľke|Rovná hora}} |Lokalita vzácneho hmyzu, najmä [[Motýle|motýľov]] |{{Súradnice|49.0695389|17.5893667}} |- |{{drusop|5987}} |[[File:PP Salašské pěnovce (04).jpg|100x100px|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Salašské pěnovce]] |{{nts|5.8548}} |<{{Commonscat v tabuľke|Salašské pěnovce}} |Lesné penovcové pramenisko |{{Súradnice|49.1440706|17.3246542}} |- |{{drusop|2186}} |[[Súbor:Skalky_(přírodní_památka)_03.JPG|100x100bod|Skalky (prírodná pamiatka)]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Skalky (prírodná pamiatka, okres Uherské Hradiště)|Skalky]] |{{nts|0.87}} |{{Commonscat v tabuľke|Skalky (natural monument, Uherské Hradiště District)}} |Jedinečná ukážka mladého vulkanizmu v oblasti flyšových Karpát na území Moravy |{{Súradnice|48.9830194|17.7451917}} |- |{{drusop|2099}} |[[File:PR Smutný žleb (03).jpg|100x100px|Smutný žleb]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Smutný žleb]] |{{nts|8.50}} |{{Commonscat v tabuľke|Smutný žleb}} |Zachovanie ojedinelého typu kyslých bučín značného veku v areáli Chřibov |{{Súradnice|49.1513|17.3042889}} |- |{{drusop|5992}} |[[File:PP Stráně u Popovic (5).jpg|100x100px|Stráně u Popovic]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Stráně u Popovic]] |{{nts|8.50}} |{{Commonscat v tabuľke|Stráně u Popovic}} |Priadkovec trnkový (Eriogaster catax) - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|49.23448|17.321115}} |- |{{drusop|1434}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Sviní_hnízdo,_okres_Uherské_Hradiště_(06).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Sviní hnízdo]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Sviní hnízdo]] |{{nts|5.34}} |{{Commonscat v tabuľke|Sviní hnízdo}} |Zmiešaný listnatý porast s bohatým podrastom, nálezisko motýľa [[Jasoň chochlačkový|jasoňa chochlačkového]] |{{Súradnice|48.89|17.6325}} |- |{{drusop|779}} |[[Súbor:PP_Terasy_(06).jpg|100x100bod|Terasy]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Terasy]] |{{nts|10.83}} |{{Commonscat v tabuľke|Terasy}} |Jedno z posledných útočísk ohrozených druhov teplomilnej kveteny pravobrežných terás rieky Olšavy a na ňu viazaných druhov hmyzu |{{Súradnice|49.0576056|17.6015583}} |- |{{drusop|2097}} |[[Súbor:Trnovec_(přírodní_rezervace),_sad.jpg|100x100bod|Trnovec (prírodná rezervácia)]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Trnovec (prírodná rezervácia)|Trnovec]] |{{nts|45.93}} |{{Commonscat v tabuľke|Trnovec (přírodní rezervace)}} |Zachovanie lesného typu tvrdého luhu |{{Súradnice|49.11525|17.4976722}} |- |{{drusop|1905}} |[[Súbor:Tůň_u_Kostelan_1.jpg|100x100bod|Tůň u Kostelan ]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Tůň u Kostelan]] |{{nts|1.20}} |{{Commonscat v tabuľke|Tůň u Kostelan}} |Významná mokraď - lokalita [[Kotvica plávajúca|kotvice plávajúcej]] |{{Súradnice|49.0424639|17.4141}} |- |{{drusop|1435}} |[[Súbor:Přírodní_památka_U_zvonice,_okres_Uherské_Hradiště_(07).jpg|100x100bod|U zvonice]]-> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[U zvonice]] |{{nts|1.27}} |{{Commonscat v tabuľke|U zvonice}} |Pastvina s hojným výskytom rastu orchideí |{{Súradnice|48.9402972|17.7858944}} |- |{{drusop|5997}} |[[Súbor:PP_Údolí_Bánovského_potoka_(1).jpg|100x100bod|Údolie Bánovského potoka]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Údolí Bánovského potoka]] |{{nts|21.65}} |{{Commonscat v tabuľke|Údolí Bánovského potoka}} |Priadkovec trnkový a Kunka žltobruchá vrátane ich biotopu |{{Súradnice|49.007501|17.705238}} |- |{{drusop|5993}} |[[Súbor:PP_Údolí_Okluky_(2).jpg|100x100bod|Údolí Okluky ]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Údolí Okluky]] |{{nts|4.6}} |{{Commonscat v tabuľke|Údolí Okluky (natural monument)}} |Priadkovec trnkový - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|48.9747217| 17.4549358}} |- |{{drusop|5998}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Újezdecký les]] |{{nts|77.87}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Západokarpatské dubohrabiny, stredoeurópske teplomilné dúbravy, priadkovec trnkový a jeho biotop |{{Súradnice|49.049508|17.686384}} |- |{{drusop|1436}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Uvezené,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatkaa Uvezené]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Uvezené]] |{{nts|14.39}} |{{Commonscat v tabuľke|Uvezené}} |Ukážka zosuvného územia na pramenisku, zmiešaný porast s hojným [[Cesnak medvedí|cesnakom medvedím]] |{{Súradnice|48.9089278|17.6479722}} |- |{{drusop|802}} |[[Súbor:Přírodní_památka_V_Krátkých,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|V Krátkých]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[V Krátkých]] |{{nts|1.37}} |{{Commonscat v tabuľke|V Krátkých}} |Pastvina s bohatou kvetenou Bielych Karpát |{{Súradnice|48.9590333|17.8234472}} |- |{{drusop|1437}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Vápenky (prírodná pamiatka)|Vápenky]] |{{nts|10.60}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Dubová bučina, reprezentatívny porast Bielych Karpát |{{Súradnice|48.8759222|17.6402417}} |- |{{drusop|804}} |[[Súbor:Ve_Vlčí.JPG|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Ve Vlčí]] |{{nts|21.68}} |{{Commonscat v tabuľke|Ve Vlčí}} |Bohatá lokalita vstavačovitých |{{Súradnice|48.9294028|17.8574972}} |- |{{drusop|511}} |[[File:PR Vlčnovský háj (6).jpg|100x100px|Vlčnovský háj]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Vlčnovský háj]] |{{nts|31.97}} |{{Commonscat v tabuľke|Vlčnovský háj}} |Zachovanie typické vegetácie karpatskej [[Prvosienka|prvosienkovej]] dubohrabiny s bohatým výskytom ohrozenej [[Scila dvojlistá|scily dvojlistej]] |{{Súradnice|48.9964167|17.6019778}} |- |{{drusop|780}} |[[File:PR Vrchové (16).jpg|100x100px|Vrchové]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Vrchové]] |{{nts|21.01}} |{{Commonscat v tabuľke|Vrchové}} |Ukážka prirodzenej [[Sukcesia (ekológia)|sukcesie]] opustených pastvín a sadov |{{Súradnice|49.0653889|17.6106194}} |- |{{drusop|783}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Za_lesem,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Za lesem]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Za lesem]] |{{nts|1.22}} |{{Commonscat v tabuľke|Za lesem}} |Lokalita [[Šafran bielokvetý|šafranu bielokvetého]]. Predtým sa vyskytujúci [[horec Kochov]] vymizol |{{Súradnice|48.905725|17.6526194}} |- |{{drusop|797}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Záhumenice,_okres_Uherské_Hradiště_(04).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Záhumenice]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Záhumenice]] |{{nts|11.01}} |{{Commonscat v tabuľke|Záhumenice}} |Zachované pramenisko s typickými vlhkomilným spoločenstvami |{{Súradnice|48.8967139|17.6874028}} |} == Zrušené chránené územia == <!-- {{Commonscat v tabuľke|}} --> {| class="wikitable sortable" !Kód ! class="unsortable" |Obrázok !Názov !Druh ! class="unsortable" |Galéria <br />Commons ! class="unsortable" |Popis územia !Dátum zrušenia |- |{{drusop|1743}}|| || [[Javořina (prírodná rezervácia)|Javořina]] || Prírodná rezervácia || || Listnaté zmiešané porasty - nadväzuje na NPR Javořina || 1.5.2008 |- |{{drusop|1744}} | |[[Žleb (prírodná pamiatka)|Žleb]] |Prírodná pamiatka | |Kvetnatá lúka, mokrade a dubový háj s bohatou kvetenou a hmyzom |8.12.2011 |- |} == Referencie == * Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [https://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/chrob_find/index.php?h_zchru=1&CIS=&NAZEV=&h_organ_oochp=&KRAJ=CZ072&OKRES=CZ0722&ORP_ICOB=&OBEC=&KU=&__=+Vyhledat+&frame=1&EDIT_ID= AOPK ČR]. [[Kategória:Zoznamy chránených území v Česku podľa okresov|Uherské Hradiště]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] ikwj268xpiw5pfhm53i68cmjry7oo20 7415016 7415015 2022-07-22T19:51:36Z Palickap 97206 Újezdecký les wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam chránených území v okrese Uherské Hradiště''' aktuálny k 1. októbru 2019, v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Okres Uherské Hradiště|okresu Uherské Hradiště]]. {| class="wikitable sortable" !Kód ! class="unsortable" width="100px" |Obrázok !Typ !Názov !Rozloha ([[Hektár|ha]]) ! class="unsortable" |Galéria <br />Commons !Popis územia !Súradnice |- |{{drusop|1919}} |[[Súbor:PP_Babí_hora_(2).jpg|100x100bod|Babí hora]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Babí hora]] |{{nts|1.19}} |{{Commonscat v tabuľke|Babí hora (natural monument)}} |[[Step (krajina)|Stepné]] spoločenstvá s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov |{{Súradnice|48.9561111|17.5636111}} |- |{{drusop|784}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Bahulské_jamy,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Bahulské jamy]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Bahulské jamy]] |{{nts|14.09}} |{{Commonscat v tabuľke|Bahulské jamy}} |Ukážka bielokarpatskej kvetnatej lúky |{{Súradnice|48.8975|17.6527778}} |- |{{drusop|1693}} |[[Súbor:Barborka_(přírodní_památka).jpg|100x100bod]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Barborka (prírodná pamiatka)|Barborka]] |{{nts|7.96}} |{{Commonscat v tabuľke|Barborka (přírodní památka)}} |Zachovanie starého porastu dubovej bučiny a [[Pieskovec|pieskovcových]] skalných útvarov |{{Súradnice|49.1085447|17.3189717}} |- |{{drusop|71}} |[[Súbor:Kopec_Lesná,_okres_Uherské_Hradiště_(07).jpg|100x100bod|Kopec Lesná, časť CHKO Bílé Karpaty]] |[[Chránená krajinná oblasť|CHKO]] |[[Chránená krajinná oblasť Bílé Karpaty|Bílé Karpaty]] |{{nts|71500}} |{{Commonscat v tabuľke|CHKO Bílé Karpaty}} | |{{Súradnice|49.0202147|17.8555831}} |- |{{drusop|2156}} |[[Súbor:Břestecká_skála_-_výhled.jpg|100x100bod|Výhľad z PP Břestecká skála smerom k pohoriu Chřiby]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Břestecká skála]] |{{nts|4.10}} |{{Commonscat v tabuľke|Břestecká skála (natural monument)}} |Významný [[Geomorfológia|geomorfologický]] útvar s reliktným výskytom [[Borovica lesná|borovice lesnej]] a pôvodnej karpatskej [[Ostrica|ostricovej]] dubohrabiny |{{Súradnice|49.1113889|17.335}} |- |{{drusop|1746}} |[[Súbor:PP_Cestiska_(04).jpg|100x100bod|Cestiska]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Cestiska]] |{{nts|2.98}} |{{Commonscat v tabuľke|Cestiska}} |Opustené pastviny s [[Borievka|borievkou]] a vzácnymi rastlinnými druhmi |{{Súradnice|48.9283486|17.7310503}} |- |{{drusop|5821}} |[[Súbor:Čerťák_(přírodní_památka)_(7).jpg|100x100bod|Čerťák]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Čerťák (prírodná pamiatka)|Čerťák]] |{{nts|8.4299}} |{{Commonscat v tabuľke|Čerťák (natural monument)}} |Populácia [[Lopatka dúhová|lopatky dúhovej]], vrátane jej biotopu |{{Súradnice|49.071271466|17.42694829}} |- |{{drusop|785}} |[[Súbor:PR Dolnoněmčanské louky (21).jpg|100x100bod|File:Přírodní rezervace Dolnoněmčanské louky]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Dolnoněmčanské louky]] |{{nts|28.82}} |{{Commonscat v tabuľke|Dolnoněmčanské louky}} |Zvyšok bielokarpatských lúk |{{Súradnice|48.8972333|17.6337222}} |- |{{drusop|781}} |[[Súbor:PR Drahy (11).jpg|100x100bod]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Drahy (prírodná rezervácia)|Drahy]] |{{nts|15.08}} |{{Commonscat v tabuľke|Drahy (nature reserve)}} |Ukážka bielokarpatských lúk a pasienkov |{{Súradnice|48.9210028|17.6392306}} |- |{{drusop|1747}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Dubiny,_okres_Uherské_Hradiště_(02).jpg|100x100bod|Dubiny]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Dubiny (prírodná pamiatka)|Dubina]] |{{nts|1.37}} |{{Commonscat v tabuľke|Dubiny (natural monument)}} |Významná [[Vstavačovité|orchideová]] lúka |{{Súradnice|48.9162611|17.7345389}} |- |{{drusop|1624}} |[[File:Přírodní památka Grun, okres Uherské Hradiště (02).jpg|100x100px|Grun]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Grun]] |{{nts|3.46}} |{{Commonscat v tabuľke|Grun}} |Zamokrená lúka s typickou kvetenou [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] |{{Súradnice|48.9404264|17.774595}} |- |{{drusop|5753}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Hladké]] |{{nts|38.4076}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Pôvodný listnaté lesy s prestarnutou bučinou |{{Súradnice|48.927317|17.788396}} |- |{{drusop|620}} |[[Súbor:Holý_kopec.jpg|100x100bod]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Holý kopec]] |{{nts|92.09}} |{{Commonscat v tabuľke|Holý kopec}} |Zachovanie lesného komplexu prirodzených dúbrav a bučín s bohatou škálou lesných typov a vzácnymi druhmi flóry a fauny |{{Súradnice|49.1038889|17.2877778}} |- |{{drusop|808}} |[[Súbor:PR_Horní_louky,_vstavače_(1).jpg|100x100bod|Horní louky]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Horní louky]] |{{nts|6.29}} |{{Commonscat v tabuľke|Horní louky}} |Ukážka bielokarpatských lúk |{{Súradnice|48.9447|17.7168333}} |- |{{drusop|2182}} |[[Súbor:Bánov,_tři_kříže.jpg|100x100bod|Hrádek (přírodní památka, okres Uherské Hradiště)]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Hrádek (prírodná pamiatka, okres Uherské Hradiště)|Hrádek]] |{{nts|0.33}} |{{Commonscat v tabuľke|Hrádek}} |Zachovanie najväčšieho a charakteristického prejavu [[Terciér|treťohornej]] [[Sopečná činnosť|vulkanickej]] aktivity v tejto oblasti |{{Súradnice|48.9918294|17.7151617}} |- |{{drusop|1745}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Hrnčárky,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Přírodní památka Hrnčárky]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Hrnčárky]] |{{nts|4.05}} |{{Commonscat v tabuľke|Hrnčárky}} |Kvetnatá lúka a pramenisko s bohatou kvetenou |{{Súradnice|48.9088333|17.6760278}} |- |{{drusop|5982}} |[[Súbor:PP_Hříštěk_(09).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Hříštěk]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Hříštěk]] |{{nts|1.9151}} |{{Commonscat v tabuľke|Hříštěk (natural monument)}} |Lúčne penovcové pramenisko, vlhká pichliačová lúka, mezofilná ovsíková lúka, západokarpatské dubohrabiny; druhy [[pimprlík mokraďový]] ''(Vertigo angustior)'', [[ohniváčik veľký]] ''(Lycaena dispar)'' a [[modráčik bahniskový]] ''(Phengaris nausithous)'', vrátane ich biotopu |{{Súradnice|49.0739592|17.3046281}} |- |{{drusop|5920}} |[[Súbor:Výrovka_(Huštěnovická_ramena)_01.JPG|100x100bod|Huštěnovická ramena]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Huštěnovická ramena]] |{{nts|23.67}} |{{Commonscat v tabuľke|Huštěnovická ramena}} |Mäkký luh nížinných riek a [[lopatka dúhová]] ''(Rhodeus amarus)'' vrátane jej biotopu |{{Súradnice|48.100123|17.483267}} |- |{{drusop|791}} |[[Súbor:Hutě_(přírodní_rezervace)_1.jpg|100x100bod|Hutě (prírodná rezervácia)]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Hutě (prírodná rezervácia)|Hutě]] |{{nts|12.23}} |{{Commonscat v tabuľke|Hutě (přírodní rezervace)}} |Bielokarpatské pasienky s bohatou kvetenou a solitérnymi stromami |{{Súradnice|48.9906833|17.9081417}} |- |{{drusop|805}} |[[Súbor:Chmelinec_03.JPG|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Chmelinec (prírodná pamiatka)|Chmelinec]] |{{nts|2.76}} |{{Commonscat v tabuľke|Chmelinec}} |Bohatá lokalita [[Vstavačovec májový|vstavačovca májového]] a [[Kruštík močiarny|kruštíka močiarnehoho]] |{{Súradnice|48.9396722|17.8526194}} |- | |[[Súbor:Kamenná_rozhledna_Brdo,_květen_2008,_ukázka_výhledu_na_sever.JPG|100x100bod|Chřiby z rozhľadne Brdo]] |[[Prírodný park|PRP]] |[[Prírodný park Chřiby|Chřiby]] |{{nts|26025}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> | |{{Súradnice|49.0819444|17.2402778}} |- |{{drusop|140}} |[[Súbor:NPR_Javorina_(2).jpg|100x100bod|NPR Javorina]] |[[Národná prírodná rezervácia|NPR]] |[[Javorina]] |{{nts|165.87}} |{{Commonscat v tabuľke|Javorina (national nature reserve}} |Pôvodné listnaté porasty tvorené predovšetkým kvetnatými bučinami a [[Suť|suťovými]] porastmi, majúcimi vo svojej vrcholovej časti [[Prales|pralesovitý]] charakter |{{Súradnice|48.86125|17.6772139}} |- |{{drusop|1950}} |[[Súbor:Ježovský_lom_(1).jpg|100x100bod|Oblast Ježovského lomu]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Ježovský lom]] |{{nts|0.97}} |{{Commonscat v tabuľke|Ježovský lom}} |Ukážka [[Flyš|flyšovej]] sedimentácie luhačovického súvrstvia |{{Súradnice|49.0391389|17.2252056}} |- |{{drusop|2056}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Kalábová,_okres_Uherské_Hradiště.jpg|100x100bod|Kalábová]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Kalábová]] |{{nts|0.58}} |{{Commonscat v tabuľke|Kalábová}} |[[Mokraď (ekológia)|Mokraď]] s výskytom ohrozených druhov rastlín |{{Súradnice|48.9395889|17.7433528}} |- |{{drusop|5863}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Kalábová 2]] |{{nts|0.0489}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Penovcová mokraď, vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, najmä [[ostrica Davallova]] a [[ostrica biela]] vrátane ich biotopov |{{Súradnice|48.9395889|17.7433528}} |- |{{drusop|1942}} |[[Súbor:Kanada_(přírodní_rezervace)_1.jpg|100x100bod|Kanada (prírodná rezervácia)]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kanada (prírodná rezervácia)|Kanada]] |{{nts|18.73}} |{{Commonscat v tabuľke|Kanada (přírodní rezervace)}} |Tône a [[Riečne rameno|slepé ramená]] v inundačnom území |{{Súradnice|49.1023667|17.4909722}} |- |{{drusop|1939}} |[[File:PR Kobylí hlava (19).jpg|100x100px|Popis obrazku]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kobylí hlava]] |{{nts|3.39}} |{{Commonscat v tabuľke|Kobylí hlava (nature reserve)}} |Zvyšok [[Kavyľ|kavyľové]] lúky |{{Súradnice|48.9569556|17.5251667}} |- |{{drusop|1938}} |[[Súbor:Kolébky,_tabule.jpg|100x100bod]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kolébky]] |{{nts|95.86}} |{{Commonscat v tabuľke|Kolébky}} |[[Brest (strom)|Brestový]] luh s výskytom vzácnych druhov |{{Súradnice|49.0112444|17.3751694}} |- |{{drusop|2183}} |[[Súbor:PP_Koukolky_(5).jpg|100x100bod|Koukolky]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Koukolky]] |{{nts|1.36}} |{{Commonscat v tabuľke|Koukolky}} |Ojedinelá lokalita xerotermnej vegetácie so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín |{{Súradnice|49.0522222|17.3305556}} |- |{{drusop|192}} |[[Súbor:Kovářův_žleb_1.jpg|100x100bod|Kovářův žleb]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Kovářův žleb]] |{{nts|7.26}} |{{Commonscat v tabuľke|Kovářův žleb}} |Ochrana bohatého výskytu ohrozených druhov rastlín a živočíchov |{{Súradnice|49.0194167|17.5775556}} |- |{{drusop|2120}} |[[Súbor:Lázeňský_mokřad_1.jpg|100x100bod|Lázeňský mokřad]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Lázeňský mokřad]] |{{nts|9.18}} |{{Commonscat v tabuľke|Lázeňský mokřad}} |Posledný zvyšok pôvodných slatinných lúk s porastmi vrbiny |{{Súradnice|49.0187333|17.4405278}} |- |{{drusop|810}} |[[Súbor:Lom_Rasová.jpg|100x100bod|Lom Rasová]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Lom Rasová]] |{{nts|4.43}} |{{Commonscat v tabuľke|Lom Rasová}} |Zatopený pieskovcový lom - [[Refúgium (ekoógia)|refúgium]] [[Obojživelníky|obojživelníkov]] |{{Súradnice|48.9759711|17.8122139}} |- |{{drusop|2098}} |[[File:PP Máchova dolina (3).jpg|100x100px|Máchova dolina]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Máchova dolina]] |{{nts|2.51}} |{{Commonscat v tabuľke|Máchova dolina}} |Zachovanie v areáli Chřibov ojedinelého typu kyslých bučín značného veku |{{Súradnice|49.1629028|17.314375}} |- |{{drusop|2157}} |[[Súbor:PP_Makovica_6.JPG|100x100bod|Pohľad na lokalitu]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Makovica]] |{{nts|5.20}} |{{Commonscat v tabuľke|Makovica}} |Zachovanie ukážky typických lesných spoločenstiev chřibskej pahorkatiny |{{Súradnice|49.0901333|17.274825}} |- |{{drusop|2158}} |[[Súbor:Maršava,_Chřiby_(4).JPG|100x100bod|Maršava]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Maršava]] |{{nts|2.40}} |{{Commonscat v tabuľke|Maršava}} |Zachovanie posledných zvyškov starých porastov na prirodzených odkryvoch sedimentov račianskej jednotky |{{Súradnice|49.1011861|17.2727}} |- |{{drusop|1889}} |[[Súbor:Medlovický_lom_12.jpg|100x100bod|Medlovický lom ]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Medlovický lom]] |{{nts|1.16}} |{{Commonscat v tabuľke|Medlovický lom}} |Unikátny výskyt [[Porcelanit|porcelanitu]] v lomovej stene |{{Súradnice|49.0508444|17.26345}} |- |{{drusop|796}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Mechnáčky,_okres_Uherské_Hradiště.jpg|100x100bod]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Mechnáčky]] |{{nts|9.65}} |{{Commonscat v tabuľke|Mechnáčky}} |Kvetnatá lúka, nálezisko [[vstavačovec strmolistý|vstavačovca strmolistého]] |{{Súradnice|48.8827917|17.7041194}} |- |{{drusop|5989}} |[[File:PP Mokřad u Slováckých strojíren (8).jpg|100x100px|Mokřad u Slováckých strojíren]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Mokřad u Slováckých strojíren]] |{{nts|7.38}} |{{Commonscat v tabuľke|Mokřad u Slováckých strojíren}} |Kunka žltobruchá - európsky významný druh a jej biotop |{{Súradnice|49.0011875|17.6496381}} |- |{{drusop|801}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Mravenčí_louka,_okres_Uherské_Hradiště_(03).jpg|100x100bod|Mravenčí louka]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Mravenčí louka|Mravčia lúka]] |{{nts|15.35}} |{{Commonscat v tabuľke|Mravenčí louka}} |Zachovalé spoločenstvá [[Vstavač|vstavačových]] lúk |{{Súradnice|48.9662083|17.8214472}} |- |{{drusop|5994}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Myšince]] |{{nts|11.6046}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Teplomilné dúbravy a širokolisté suché trávniky |{{Súradnice|48.022527|17.579593}} |- |{{drusop|2159}} |[[Súbor:PP_Nádavky_(08).jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Nádavky]] |{{nts|0.32}} |{{Commonscat v tabuľke|Nádavky}} |Bohatý výskyt vzácnych teplomilných druhov rastlín a predovšetkým ochrana [[ľan žltý|ľanu žltého]] |{{Súradnice|48.9462806|17.5781694}} |- |{{drusop|2195}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Nazaret.jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Nazaret]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Nazaret (prírodná pamiatka)|Nazaret]] |{{nts|2.80}} |{{Commonscat v tabuľke|Nazaret (natural monument)}} |Zachovanie ukážky starého lesného porastu tvoreného zástupcami drevín typickými pre pôvodné karpatské lesy |{{Súradnice|49.1648278|17.3116111}} |- |{{drusop|798}} |[[Súbor:Přírodní_rezervace_Nová_hora,_okres_Uherské_Hradiště_(04).jpg|100x100bod|Prírodná rezervácia Nová hora]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Nová hora]] |{{nts|29.61}} |{{Commonscat v tabuľke|Nová hora}} |Lúky a pasienky s hojným výskytom rastu orchideí |{{Súradnice|48.8900139|17.7274306}} |- |{{drusop|799}} |[[Súbor:Nové_louky_07.jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Nové louky]] |{{nts|12.96}} |{{Commonscat v tabuľke|Nové louky}} |Lúky s výskytom vzácnych teplomilných druhov |{{Súradnice|48.9184417|17.6754639}} |- |{{drusop|2184}} |[[Súbor:PP_Okluky_(08).jpg|100x100bod|Okluky]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Okluky (prírodná pamiatka)|Okluky]] |{{nts|0.52}} |{{Commonscat v tabuľke|Okluky (natural monument}} |Jediný povrchový odkryv púchovských [[slieň]]ov v rámci magurského [[flyš]]a |{{Súradnice|48.9791806|17.5060056}} |- |{{drusop|2055}} |[[Súbor:PP_Olšava_03.jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Olšava (prírodná pamiatka)|Olšava]] |{{nts|3.44}} |{{Commonscat v tabuľke|Olšava (natural monument)}} |Posledné zvyšky prirodzeného neregulovaného úseku rieky [[Olšava (prítok Moravy)|Olšavy]], zoologicky veľmi významná lokalita |{{Súradnice|49.0446528|17.517125}} |- |{{drusop|5990}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Ovčírka]] |{{nts|1.44}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Kunka červenobruchá- európsky významný druh a jej biotop |{{Súradnice|49.0428803|17.7255581}} |- |{{drusop|807}} |[[Súbor:Pod_Hribovňou_2.JPG|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Pod Hribovňou]] |{{nts|6.65}} |{{Commonscat v tabuľke|Pod Hribovňou}} |Zvyšok bielokarpatských pastvín so vzácnymi druhmi rastlín; jedna z posledných lokalít [[horček žltkastý|horčeka žltkastého]] |{{Súradnice|48.93295|17.845025}} |- |{{drusop|2185}} |[[Súbor:PP_Pod_Husí_horou_(3).jpg|100x100bod|Pod Husí horou]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Pod Husí horou]] |{{nts|0.03}} |{{Commonscat v tabuľke|Pod Husí horou}} |Jediný povrchový odkryv hluckých vrstiev, ktoré sú najstarším sedimentom bielokarpatskej jednotky |{{Súradnice|48.9833333|17.5155556}} |- |{{drusop|788}} |[[Súbor:Pod_Žitkovským_vrchem.jpg|100x100bod|Pod Žitkovským vrchem]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Pod Žitkovským vrchem]] |{{nts|16.06}} |{{Commonscat v tabuľke|Pod Žitkovským vrchem}} |Krajinársky cenné lúky a pasienky s rozptýlenou zeleňou |{{Súradnice|48.9861278|17.8832694}} |- |{{drusop|1035}} |[[Súbor:Národní_přírodní_rezervace_Porážky,_okresy_Hodonín_a_Uherské_Hradiště_(16).jpg|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Národná prírodná rezerváci|NPR]] |[[Porážky]] |{{nts|49.76}} |{{Commonscat v tabuľke|Porážky}} |Významná bielokarpatská lúka, jediné nálezisko [[Všivec statný|všivca statného]] v Česku |{{Súradnice|48.8851444|17.6241361}} |- | |[[Súbor:Prakšická_vrchovina.jpg|100x100bod|Prakšická vrchovina]] |[[Prírodný park|PRP]] |[[Prírodný park Prakšická vrchovina|Prakšická vrchovina]] |{{nts|4482.5}} |{{Commonscat v tabuľke|Nature park Prakšická vrchovina}} | |<!--{{Súradnice||}}--> |- |{{drusop|5991}} |[[Súbor:PP_Remízy_u_Bánova_(06).jpg|100x100bod|Remízy u Bánova]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Remízy u Bánova]] |{{nts|15.82}} |{{Commonscat v tabuľke|Remízy u Bánova}} |Priadkovec trnkový - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|48.9706586|17.7401706}} |- |{{drusop|5986}} |[[Súbor:PP_Rochus_4.jpg|100x100bod|Rochus]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Rochus]] |{{nts|20.37}} |{{Commonscat v tabuľke|Rochus (natural monument)}} |Priadkovec trnkový - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|49.0758133|17.4924686}} |- |{{drusop|1940}} |[[Súbor:PR_Rovná_hora_(5).jpg|100x100bod|Rovná hora]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Rovná hora (prírodná rezervácia)|Rovná hora]] |{{nts|12.27}} |{{Commonscat v tabuľke|Rovná hora}} |Lokalita vzácneho hmyzu, najmä [[Motýle|motýľov]] |{{Súradnice|49.0695389|17.5893667}} |- |{{drusop|5987}} |[[File:PP Salašské pěnovce (04).jpg|100x100px|Popis obrazku]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Salašské pěnovce]] |{{nts|5.8548}} |<{{Commonscat v tabuľke|Salašské pěnovce}} |Lesné penovcové pramenisko |{{Súradnice|49.1440706|17.3246542}} |- |{{drusop|2186}} |[[Súbor:Skalky_(přírodní_památka)_03.JPG|100x100bod|Skalky (prírodná pamiatka)]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Skalky (prírodná pamiatka, okres Uherské Hradiště)|Skalky]] |{{nts|0.87}} |{{Commonscat v tabuľke|Skalky (natural monument, Uherské Hradiště District)}} |Jedinečná ukážka mladého vulkanizmu v oblasti flyšových Karpát na území Moravy |{{Súradnice|48.9830194|17.7451917}} |- |{{drusop|2099}} |[[File:PR Smutný žleb (03).jpg|100x100px|Smutný žleb]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Smutný žleb]] |{{nts|8.50}} |{{Commonscat v tabuľke|Smutný žleb}} |Zachovanie ojedinelého typu kyslých bučín značného veku v areáli Chřibov |{{Súradnice|49.1513|17.3042889}} |- |{{drusop|5992}} |[[File:PP Stráně u Popovic (5).jpg|100x100px|Stráně u Popovic]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Stráně u Popovic]] |{{nts|8.50}} |{{Commonscat v tabuľke|Stráně u Popovic}} |Priadkovec trnkový (Eriogaster catax) - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|49.23448|17.321115}} |- |{{drusop|1434}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Sviní_hnízdo,_okres_Uherské_Hradiště_(06).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Sviní hnízdo]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Sviní hnízdo]] |{{nts|5.34}} |{{Commonscat v tabuľke|Sviní hnízdo}} |Zmiešaný listnatý porast s bohatým podrastom, nálezisko motýľa [[Jasoň chochlačkový|jasoňa chochlačkového]] |{{Súradnice|48.89|17.6325}} |- |{{drusop|779}} |[[Súbor:PP_Terasy_(06).jpg|100x100bod|Terasy]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Terasy]] |{{nts|10.83}} |{{Commonscat v tabuľke|Terasy}} |Jedno z posledných útočísk ohrozených druhov teplomilnej kveteny pravobrežných terás rieky Olšavy a na ňu viazaných druhov hmyzu |{{Súradnice|49.0576056|17.6015583}} |- |{{drusop|2097}} |[[Súbor:Trnovec_(přírodní_rezervace),_sad.jpg|100x100bod|Trnovec (prírodná rezervácia)]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Trnovec (prírodná rezervácia)|Trnovec]] |{{nts|45.93}} |{{Commonscat v tabuľke|Trnovec (přírodní rezervace)}} |Zachovanie lesného typu tvrdého luhu |{{Súradnice|49.11525|17.4976722}} |- |{{drusop|1905}} |[[Súbor:Tůň_u_Kostelan_1.jpg|100x100bod|Tůň u Kostelan ]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Tůň u Kostelan]] |{{nts|1.20}} |{{Commonscat v tabuľke|Tůň u Kostelan}} |Významná mokraď - lokalita [[Kotvica plávajúca|kotvice plávajúcej]] |{{Súradnice|49.0424639|17.4141}} |- |{{drusop|1435}} |[[Súbor:Přírodní_památka_U_zvonice,_okres_Uherské_Hradiště_(07).jpg|100x100bod|U zvonice]]-> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[U zvonice]] |{{nts|1.27}} |{{Commonscat v tabuľke|U zvonice}} |Pastvina s hojným výskytom rastu orchideí |{{Súradnice|48.9402972|17.7858944}} |- |{{drusop|5997}} |[[Súbor:PP_Údolí_Bánovského_potoka_(1).jpg|100x100bod|Údolie Bánovského potoka]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Údolí Bánovského potoka]] |{{nts|21.65}} |{{Commonscat v tabuľke|Údolí Bánovského potoka}} |Priadkovec trnkový a Kunka žltobruchá vrátane ich biotopu |{{Súradnice|49.007501|17.705238}} |- |{{drusop|5993}} |[[Súbor:PP_Údolí_Okluky_(2).jpg|100x100bod|Údolí Okluky ]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Údolí Okluky]] |{{nts|4.6}} |{{Commonscat v tabuľke|Údolí Okluky (natural monument)}} |Priadkovec trnkový - európsky významný druh a jeho biotop |{{Súradnice|48.9747217| 17.4549358}} |- |{{drusop|5998}} |[[File:PP Újezdecký les (03).jpg|100x100px|Újezdecký les]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Újezdecký les]] |{{nts|77.87}} |{{Commonscat v tabuľke|Újezdecký les}} |Západokarpatské dubohrabiny, stredoeurópske teplomilné dúbravy, priadkovec trnkový a jeho biotop |{{Súradnice|49.049508|17.686384}} |- |{{drusop|1436}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Uvezené,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatkaa Uvezené]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Uvezené]] |{{nts|14.39}} |{{Commonscat v tabuľke|Uvezené}} |Ukážka zosuvného územia na pramenisku, zmiešaný porast s hojným [[Cesnak medvedí|cesnakom medvedím]] |{{Súradnice|48.9089278|17.6479722}} |- |{{drusop|802}} |[[Súbor:Přírodní_památka_V_Krátkých,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|V Krátkých]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[V Krátkých]] |{{nts|1.37}} |{{Commonscat v tabuľke|V Krátkých}} |Pastvina s bohatou kvetenou Bielych Karpát |{{Súradnice|48.9590333|17.8234472}} |- |{{drusop|1437}} |<!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--> |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Vápenky (prírodná pamiatka)|Vápenky]] |{{nts|10.60}} |<!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> |Dubová bučina, reprezentatívny porast Bielych Karpát |{{Súradnice|48.8759222|17.6402417}} |- |{{drusop|804}} |[[Súbor:Ve_Vlčí.JPG|100x100bod|Popis obrazku]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Ve Vlčí]] |{{nts|21.68}} |{{Commonscat v tabuľke|Ve Vlčí}} |Bohatá lokalita vstavačovitých |{{Súradnice|48.9294028|17.8574972}} |- |{{drusop|511}} |[[File:PR Vlčnovský háj (6).jpg|100x100px|Vlčnovský háj]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Vlčnovský háj]] |{{nts|31.97}} |{{Commonscat v tabuľke|Vlčnovský háj}} |Zachovanie typické vegetácie karpatskej [[Prvosienka|prvosienkovej]] dubohrabiny s bohatým výskytom ohrozenej [[Scila dvojlistá|scily dvojlistej]] |{{Súradnice|48.9964167|17.6019778}} |- |{{drusop|780}} |[[File:PR Vrchové (16).jpg|100x100px|Vrchové]] |[[Prírodná rezervácia|PR]] |[[Vrchové]] |{{nts|21.01}} |{{Commonscat v tabuľke|Vrchové}} |Ukážka prirodzenej [[Sukcesia (ekológia)|sukcesie]] opustených pastvín a sadov |{{Súradnice|49.0653889|17.6106194}} |- |{{drusop|783}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Za_lesem,_okres_Uherské_Hradiště_(05).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Za lesem]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Za lesem]] |{{nts|1.22}} |{{Commonscat v tabuľke|Za lesem}} |Lokalita [[Šafran bielokvetý|šafranu bielokvetého]]. Predtým sa vyskytujúci [[horec Kochov]] vymizol |{{Súradnice|48.905725|17.6526194}} |- |{{drusop|797}} |[[Súbor:Přírodní_památka_Záhumenice,_okres_Uherské_Hradiště_(04).jpg|100x100bod|Prírodná pamiatka Záhumenice]] |[[Prírodná pamiatka|PP]] |[[Záhumenice]] |{{nts|11.01}} |{{Commonscat v tabuľke|Záhumenice}} |Zachované pramenisko s typickými vlhkomilným spoločenstvami |{{Súradnice|48.8967139|17.6874028}} |} == Zrušené chránené územia == <!-- {{Commonscat v tabuľke|}} --> {| class="wikitable sortable" !Kód ! class="unsortable" |Obrázok !Názov !Druh ! class="unsortable" |Galéria <br />Commons ! class="unsortable" |Popis územia !Dátum zrušenia |- |{{drusop|1743}}|| || [[Javořina (prírodná rezervácia)|Javořina]] || Prírodná rezervácia || || Listnaté zmiešané porasty - nadväzuje na NPR Javořina || 1.5.2008 |- |{{drusop|1744}} | |[[Žleb (prírodná pamiatka)|Žleb]] |Prírodná pamiatka | |Kvetnatá lúka, mokrade a dubový háj s bohatou kvetenou a hmyzom |8.12.2011 |- |} == Referencie == * Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [https://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/chrob_find/index.php?h_zchru=1&CIS=&NAZEV=&h_organ_oochp=&KRAJ=CZ072&OKRES=CZ0722&ORP_ICOB=&OBEC=&KU=&__=+Vyhledat+&frame=1&EDIT_ID= AOPK ČR]. [[Kategória:Zoznamy chránených území v Česku podľa okresov|Uherské Hradiště]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] gd3x5wmtx6ad9o8en66hun7x16h7apr 0 534966 7414899 7241402 2022-07-22T12:30:59Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jaan Kaplinski |Portrét = KaplinskiIMGP5904.JPG |Veľkosť obrázka = |Popis = estónsky filozof, básnik, spisovateľ a kritik |Dátum narodenia = {{dn|1941|1|22}} |Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2021|8|8|1941|1|22}} |Miesto úmrtia = |Podpis = }} '''Jaan Kaplinski''' (* [[22. január]] [[1941]], [[Tartu]], [[Estónsko]] – † [[8. august]] [[2021]]<ref>{{Cite web |title=Jaan Kaplinski |url=https://www.geni.com/people/Jaan-Kaplinski/6000000114631799850 |access-date=2021-08-09|website=geni_family_tree |language=en-US}}</ref>) bol estónsky filozof, básnik, spisovateľ a kritik. Je známy svojim príklonom k východným filozofiám ([[taoizmus]] a [[budhizmus]]), podporoval [[ľavicový liberalizmus|ľavicových liberálov]] a zaujímal sa o globálne problémy. Veľký vplyv mala na neho [[kelti|keltská mytológia]] a jazyky, ale aj [[Indiáni]] a tradičná čínska filozofia a poézia. Okrem literatúry sa zaoberal taktiež výskumom v [[jazykoveda|jazykovede]], [[sociológia|sociológii]], či [[ekológia|ekológii]] a prekladá z viacerých jazykov do [[estónčina|estónčiny]]. == Životopis == Narodil sa ako dieťa estónskej matky (tanečnica Nora Raudsepp-Kaplinski) a poľského otca (lektor poľštiny Jerzy Kaplinski), ktorý bol lektorom v Tartu a počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol odvedený [[NKVD]] na [[Sibír]], kde zrejme aj zomrel.<ref>Jaan Kaplinski, Autobiography</ref> Kaplinski študoval v rokoch 1958 – 1964 francúzsku [[filológia|filológiu]] na univerzite v Tartu. Neskôr študoval tiež štrukturálnu a aplikovanú jazykovedu. Istú dobu pracoval v [[Tallinna botaanikaaed]] (Tallinská botanická záhrada) ako ekológ a výskumník. V rokoch 1992 – 1995 pôsobil v estónskom parlamente [[Riigikogu]]. Jeho manželka Tiia Toomet je spisovateľka a riaditeľka múzea.<ref>Estonian Literature centre, Jaan Kaplinski; Biography</ref> Od roku [[1968]] bol členom [[Eesti Kirjanike Liit]] (Estónsky zväz spisovateľov). Jaan Kaplinski bol nominovaný na [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] a získal niekoľko národných z medzinárodných cien.<ref>Estonian writers online dictionary, Jaan Kaplinski</ref> == Dielo == Kaplinski začal písať poéziu už počas svojich štúdií. Jeho prvotiny majú romantický ráz a je v nich viditeľný vplyv [[Michail Jurievič Lermontov|Lermontova]] a [[Percy Bysshe Shelley|Shelleyho]]. Debutoval v roku [[1965]] zbierkou básní ''Jäljed allikal'' (prekl.: ''Stopy v prameni''), ale väčšiu pozornosť si získal až dielom ''Tolmust ja värvidest'' (prekl.: ''Z prachu a z farieb''), ktoré je o celistvosti, harmónii prírody a človeka. Celá Kaplinskeho tvorba je poznačená inklinovaním k prírode a alternatívami k západnému materiálnemu spôsobu života. Práve preto je považovaný za jedného z prvých estónskych spisovateľov, ktorý už v šesťdesiatych rokoch zmýšľal ekologicky. Sám Kaplinski tvrdí, že jeho poézia je prejavom jeho lásky k svetu, k ľuďom a veciam, ktoré sú mu drahé.<ref>Estonian Literature Center, Jaan Kaplinski</ref> Vidí prírodu ako celok a snaží sa jej navrátiť „nevinnosť raja“. Kaplinského jazyk sa v básniach podobá jazyku bežnej komunikácie, ktorý je najviac viditeľný v zbierke ''Raske on kergeks saada'' (prekl.: ''Ťažké je stať sa ľahkým''), či v ''Õhtu toob tagasi kõik'' (prekl.: ''Večer prinesie všetko späť''). Jeho poetický jazyk sa snaží vyhýbať [[metafora|metaforám]] a [[abstrakcia|abstrakcii]] intelektualizovaného jazyka. Ďalšími zbierkami básní sú napr.: ''Ma vaatasin päikese aknasse'' (prekl.: ''Pozeral som so slnečného okna'') a ''Uute kivide kasvamine'' (prekl.: ''Rast nových skál''). Niektoré z jeho diel, ktoré napísal ešte počas komunistickej éry, boli zamietnuté a ich vydanie sa mohlo uskutočniť až po zrušení [[cenzúra|cenzúry]], napr.: ''Hinge tagasitulek'' (prekl.: ''Návrat duší''). Ako jeden z najproduktívnejších estónskych básnikov moderny, Kaplinski mení často svoju rutinu. Niekedy píše jednoduchú poéziu, inokedy sa hrá s rytmom a [[rým]]om a vytvára tak akoby spevavé básne. V básniach píše o obyčajných veciach hovorovým jazykom. Je známy svojimi multilinguálnymi schopnosťami a píše básne nielen [[estónčina|estónsky]], ale tiež [[fínčina|fínsky]], [[angličtina|anglicky]] alebo v jazyku [[Võro kiil]]. V oblasti prózy debutoval až v deväťdesiatych rokoch knihou krátkej prózy ''Kust tuli öö'' (prekl.: ''Odkiaľ prišla noc''). Globálna ekológia je hlavnou témou v jeho [[sci-fi]] knihách ''Hektor'' a ''Silm'' (prekl.: ''Oko''). ''Hektor'' je kniha o zmutovanom inteligentnom psovi a o jeho tvorcovi. Získal za ňu cenu od [[Eeesti Kultuurkapital]] (Estónskeho kultúrneho fondu). Novelu o mystickom lete počas šesťdesiatych rokov ''Seesama jõgi'' (prekl.: ''Tá istá rieka'') písal Kaplinski 12 rokov a je považovaná za akoby prierez jeho tvorbou. Je to dielo s črtami [[autobiografia|autobiografie]] a hlbokým intelektuálnym príbehom. Jeho próza je písaná neutrálnym štýlom, takmer akoby bez postáv, čo pripomína staroveké čínske filozofické dialógy. Často používa formu [[denník]]ov, priznaní, poznámok alebo prílohy. Podľa Kaplinskeho sú odpovede na fundamentálne otázky v [[genetika|genetike]], [[teológia|teológii]], [[matematika|matematike]], [[náboženstvo|náboženstve]], [[semiotika|semiotike]], ale toto všetko vyúsťuje do [[paradox]]u. Inšpirácia [[budhizmus|budhizmom]] je pre autora veľmi dôležitá, aj napriek tomu, že je voči náboženstvám veľmi kritický. V posledných rokoch sa zaoberal písaním [[cestopis]]ov a kníh pre deti. == Tvorba == === Básne === * ''Jäljed allikal'' (1965) * ''Kalad punuvad pesi'' (1966) * ''Tolmust ja värvidest'' (1967) * ''Valge joon Võrumaa kohale'' (1972) * ''Ma vaatasin päikese aknasse'' (1976) * ''Uute kivide kasvamine'' (1977) * ''Raske on kergeks saada'' (1982) * ''Tule tagasi helmemänd'' (1984) * ''Õhtu toob tagasi kõik'' (1985) * ''Käoraamat. Luulet 1956–1980'' (1986) * ''Hinge tagasitulek'' (1990) * ''Tükk elatud elu. Tekste 1986–1989'' (1991) * ''Mitu suve ja kevadet'' (1995) * ''Öölinnud. Öömõtted. Luuletusi 1995–1997'' (1998) * ''Sõnad sõnatusse'' (2005; eesti ja vene keeles) * ''Vaikus saab värvideks'' (2005) * ''Teiselpool järve'' (2008) === Próza === * ''Kust tuli öö'' (1990) * ''Teekond Ayia Triadasse'' (1993) * ''Jää ja Titanic'' (1995) * ''Silm / Hektor'' (2000) * ''Kevad kahel rannikul ehk Tundeline teekond Ameerikasse'' (2000) * ''Kajakas võltsmunal'' (2000) * ''Isale'' (2003) * ''Seesama jõgi'' (2007) * ''Jää ...'' (2009) === Hry === * ''Neljakuningapäev'' (predstavené roku 1977) * ''Liblikas ja peegel'' (napísané roku 1980) === Detská literatúra === * ''Kuhu need värvid jäävad'' (1975) s Tiiou Toometi * ''Udujutt'' (1977) * ''Kes mida sööb, kes keda sööb'' (1977) * ''Jänes'' (1980) * ''Jalgrataste talveuni'' (1987) * ''Kaks päikest'' (2005) * ''Põhjatuul ja lõunatuul'' (2006) === Články a eseje === * Poliitika ja antipoliitika (1992) * See ja teine (1996) * Võimaluste võimalikkus (1997) * Usk on uskmatus (1998) * Kõik on ime (2004) * Paralleele ja parallelisme (2009) == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://sisu.ut.ee/ewod/k/jaankaplinski Estonian writers online dictionary], Jaan Kaplinski (online 13.1.2015) * [http://www.estlit.ee/elis/?cmd=writer&id=46378 Estonian literature centre], Jaan Kaplinski (online 13.1.2015) * [http://jaan.kaplinski.com/life/autobio.html Jaan Kaplinski], Autobiography (online 13.1.2015) {{DEFAULTSORT:Kaplinski, Jaan}} [[Kategória:Estónski spisovatelia]] [[Kategória:Členovia Riigikogu]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] 8ai867k4pm8g2dj7nqvd8dmmrwkc2xe 0 535331 7414900 6711271 2022-07-22T12:31:15Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anton Hansen Tammsaare | Rodné meno = Anton Hansen | Portrét = Anton Hansen Tammsaare, 000290.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = estónsky [[esej]]ista, [[dramatik]], [[prozaik]], [[prekladateľ]] a kultúrny [[filozof]] | Dátum narodenia = [[30. január]] [[1878]] | Miesto narodenia = Vetepere, [[Abu vald]], [[Estónsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1940|3|1|1878|1|30}} | Miesto úmrtia = [[Tallinn]], [[Estónsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Estónci|estónska]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Käthe-Amalie (1920 – 1940) | Deti = Rita (1921 – 2004)<br />Erik (1928 – 1980) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Anton Hansen Tammsaare''' (alebo tiež '''A. H. Hansen-Tammsaare''', '''U. H. Tammsaare''', '''A. H.''', '''A. H. Kadejuku'''<ref name="ReferenceA">Hansen, Anton; Eesti biograafiline andmebaas ISIK</ref>; vlastným menom menom '''Anton Hansen'''; * [[30. január]] [[1878]], Vetepere, [[Abu vald]] – † [[1. marec]] [[1940]], [[Tallinn]]) bol estónsky [[esejista]], [[dramatik]], [[prozaik]]<ref>Slovník pobaltských spisovatelů, Pavel Štoll a kol., Libri: 2008</ref>, [[prekladateľ]] a kultúrny [[filozof]].<ref name="ReferenceA"/> Je autorom románovej pentalógie ''Tõde ja õigus'' (prekl.: ''Pravda a spravodlivosť''), ktorá je základným dielom estónskej literatúry. == Život == A. H. Tammsaare sa narodil v oblasti [[Järvamaa]] v rodine farmára Peetera Hansena. Navzdory svojej sociálnej situácii sa Tammsaare dostal na štúdiá do [[Tartu]]. Kvôli peniazom na školu musel pracovať ako novinár a divadelný kritik v Tallinne s osobnosťami ako [[Konstantin Päts]], či [[Eduard Vilder]]. Začal tiež na [[Univerzita v Tartu|Univerzite v Tartu]] študovať [[právo]], ktoré ale kvôli [[tuberkulóza|tuberkulóze]] nedokončil. V roku [[1911]] odišiel na rok na liečenie do sanatória na [[Kaukaz]]e, čo bola jeho jediná cesta do zahraničia. Po návrate zo sanatória žil Tammsaare šesť rokov u svojho brata na farme v [[Koitjärve]].<ref>Anton Tammsaare, Petri Liukkonen; 2008</ref> Počas pobytu u brata u Tammsaareho nastali komplikácie žalúdka a musel byť v Tartu operovaný. Lekári mu nedávali nádej, ale nakoniec sa uzdravil. Roku [[1919]] sa Tammsaare presťahoval do Tallinnu, kde žil až do svojej smrti. Spolu so svojou manželkou Käthe Weltman žili v dome na ulici Koidula v časti [[Kadriorg]], kde je dnes zriadené Tammsaarovo múzeum. Ešte počas života Tammsaare nadobudol uznanie okolia a bol mu postavený pamätník, na ktorého odhalení sa spisovateľ, kvôli svojej uzavretej povahe, nezúčastnil.<ref>Who is A. H. Tammsaare, Linnamuuseum</ref> Tammsaare zomrel v Tallinne roku [[1940]] nečakane na srdcový infarkt. Jeho hrob sa nachádza na [[Tallinna Metsakalmistu]] (prekl.: lesný cintorín) == Dielo == A. H. Tammsaare debutoval roku [[1900]] novelou ''Kilgvere Kustas'', ktorá bola vydaná v novinách ''[[Postimees]]'' (prekl.: ''Poštár'') pod menom A. H. V roku [[1902]] začal používať pseudonym Tammsaare, podľa názvu farmy, na ktorej vyrastal. Počiatok tvorby je u Tammsaareho charakterizovaný vidieckym realizmom, ktorý je inšpirovaný ruským realizmom. Autor v dielach psychologizuje postavy, ktoré sa počas deja vyvíjajú. V jeho tvorbe vidíme vplyvy z okolia, napr. rodičovská farma, [[Prvá svetová vojna]], ale taktiež aj vplyvy iných autorov, napr. v knihe ''Poiss ja liblik'' (prekl.: ''Chlapec ja motýľ'') je badateľný vplyv [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Prvou a zároveň najlepšou hrou je ''Juudit'' (prekl.: ''Judita''), ktorá je postavená na jednom príbehu zo [[Starý zákon|Starého zákona]], a ktorý je plný protikladov ako láska a smrť, túžba a krutosť. Ďalšou z hier je napr.: ''Kuningal on külm'' (''Kráľovi je zima''), ktorá predkladá príbeh starého kráľa, ktorý trpí nachladnutím a je upozornený na nebezpečenstvo nedemokratického hnutia. Ale najznámejším dielom A. H. Tammsaareho je pentalógia ''Tõde ja õigus'' (prekl.: ''Pravda a spravodlivosť''). Prvá časť je o ťažkostiach muža so zemou, druhá s Bohom, tretia so spoločnosťou, štvrtá sám so sebou a piata končí rezignáciou. Tammsaareho pohľad je skeptický a naturalistický. Pre prvú časť našiel inšpiráciu vo svojom detstve, kedy sa jeho otec rozhodol pracovať na farme plnej močarísk a skál. Túto jeho snahu často ničil ich sused. Ale Tammsaaremu sa podarilo zohnať peniaze na štúdia a z farmy odišiel. V knihe je spočiatku hlavnou postavou Andres, ktorý sa pokúša založiť prosperujúcu farmu, ktorú by zdedili jeho deti, až neskôr sa do popredia dostáva postava syna, Indreka. Príbeh končí odchodom najstarších dvoch synov: jeden ide na vojnu a druhý na štúdiá. Druhá časť pentalógie je Indrekovým príbehom. Hlavný hrdina študuje v meste, kde sa zamiluje do dcéry riaditeľa. Ale tá umiera na [[tuberkulóza|tuberkulózu]] a Indrek je zo školy vyhodený, pretože napíše ateistický článok. Indrek ako citlivé dieťa začína na škole pochybovať o Bohu a viere, o zmysle života. Tretia časť rozpráva ako sa Indrek zúčastňuje na revolučných akciách v roku [[1905]], ale je zhrozený ich priebehom. Je to boj človeka so spoločnosťou. Tammsaare vyjadruje svoj pozitívny postoj voči [[demokracia|demokracii]] a socialistické myšlienky považuje za násilné. Štvrtá časť je prepojená s osamostatnením [[Estónsko|Estónska]] od [[Rusko|Ruska]]. Indrek si zakladá vlastnú rodinu s Karin a majú spolu dve deti. No jeho šťastie je prerušené ženinou neverou a Indrek ju takmer zabije. Z väzenia ho prepustia. A Karin zomrie pri autonehode. V poslednej piatej časti sa Indrek vracia do svojej rodnej dediny. Táto kniha znamená nový začiatok. Pentalógia ''Tõde ja õigus'' je o existencii, či neexistencii pravdy a spravodlivosti. Knihy boli preložené do niekoľkých svetových jazykov a preslávili Tammsaareho po celom svete. V roku [[1922]] vydáva autor román ''Kõrboja peremees'' (prekl.: ''Statkár z Kõrboja''), ktorý je jedným z najtragickejších romantických románov v literatúre. Je celý popretkávaný témou lásky, ale nikto toto slovo v románe ani raz nespomenie. Prejavuje sa tu Tammsaareho poetickosť a komplikovanosť v štruktúre. V tridsiatych rokoch píše autor neorealistické romány ako ''Elu ja armastus'' (prekl.: ''Život a láska''). Láska je témou ďalšieho modernistického psychologického románu ''Ma armastasin sakslast'' (prekl.: Miloval som Nemku), ktorý je o vzťahu baltonemeckej ženy a estónskeho muža. V knihe končí obetovanie lásky smrťou. Ďalším dielom, ktoré si získalo povedomie verejnosti je kniha ''Põrgupõhja uus vanapagan'' (prekl.: ''Nehody nového diabla'') z roku 1939. Je to román, ktorý je satirickou alegóriou Boha posielajúceho diabla na Zem, aby tam našiel spásu, no ukazuje sa, že je to márne. Diabol žije na zemi ako farmár s nadľudskou silou, no aj napriek tomu má problémy so svetom plným pokrytectva a demagógie. Dielo je Tammsaareho najpopulárnejšou knihou. == Tvorba == *1907 "Uurimisel", "Raha-auk" *1908 "Pikad sammud" *1909 "Noored hinged" *1910 "Üle piiri" *1913 "Vanad ja noored" *1915 "Poiss ja liblik" (Chlapec a motýľ, Perioodika: 1980), "Keelest ja luulest" *1917 "Varjundid", "Kärbes" *1919 "Sõjamõtted" *1921 "Juudit" (hra) *1922 "Kõrboja peremees" *1923 "Pöialpoiss" *1924 "Kaks paari ja üksainus ning teised jutustused", "Sic transit..." *1925 "Tähtis päev ja Tõsi jah" *1926 ''Tõde ja õigus I'' (Dva rody z Vargamäe, Slovenský Spisovateľ: 1973) *1929 ''Tõde ja õigus II'' *1931 ''Tõde ja õigus III'' *1932 ''Tõde ja õigus IV'', "Meie rebane" *1933 ''Tõde ja õigus V'' *1934 "Elu ja armastus" *1935 "Ma armastasin sakslast" *1936 "Kuningal on külm" (hra) *1937 "Kõrboja peremees" (hra), "Andres ja Pearu" *1938 "Hiina ja hiinlane" *1939 "Põrgupõhja uus Vanapagan" *1940 "Põrgupõhja uus vanapagan" (hra) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.kirjasto.sci.fi/tammsaar.htm Anton Tammsaare, Petri Liukkonen; 2008 (online 17.1.2015)] * [http://www.estlit.ee/elis/?cmd=writer&id=39986&grp=1 A. H. Tammsaare, Biography (online 17.1.2015)] * [http://tammsaare.weebly.com/elulugu.html%20 Anton Hansen Tammsaare, Elulugu (online 18.1.2015)] * [http://www2.kirmus.ee/biblioserver/isik/index.php?id=565 Hansen, Anton; Eesti biograafiline andmebaas ISIK (online 17.1.2015)] {{DEFAULTSORT:Tammsaare, Anton Hansen}} [[Kategória:Estónski spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na bankovkách]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] 3e88qqzja41f6gmv3o80sohxbf81zlb 0 548953 7415081 7334881 2022-07-23T00:19:02Z Nelliette 31909 /* Dielo */ aktualizácia wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Búran | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = Spisovateľ Miroslav Búran | pseudonym = | dátum narodenia = {{dnv|1978|2|18}} | miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[básnik]] | národnosť = slovenská | obdobie = | žáner = [[báseň]], [[román]] | téma = intímna lyrika | hnutie = | debut = Podoby - zbierka poézie | významné práce = V hluchom svete = zbierka básní | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Miroslav Búran''' (* [[18. február]] [[1978]], [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]) je slovenský básnik a prozaik. Žije v [[Jablonica|Jablonici]]. Je absolventom „Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej“ z roku [[1996]]. Je autorom troch básnických zbierok, troch noviel a jednej detskej knižky. Autor sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, na ktorých získal aj ocenenia. == Dielo == * ''Podoby'' - zbierka poézie, nakladatelství Mezera, ČSR, rok [[2010]] * ''Štyri ruky života'' - zbierka poézie, vydavateľstvo Formát, rok [[2010]], ISBN 978-80-96994-75-5 * ''Sólo pre deväť hlasov'' - výber poézie 9 autorov, vydavateľstvo IKAR, rok [[2011]], edícia Mam talent, ISBN 978-80-55123-72-1 * ''[[Potreba milovať]]'' - zbierka poézie, vydavateľstvo DALi, [[2014]], ISBN 978-80-89596-07-2<ref>[http://www.litcentrum.sk/recenzie/potreba-milovat-miroslav-buran#.VT0Qi8FWTFs.facebook [[Literárne informačné centrum]]]</ref> * ''[[Návrat do prítomnosti]]'' - novela-prvotina, vydavateľstvo Richard Lunter - Kicom, rok [[2015]], ISBN 978-80-97175-87-0 * ''Jabuonické všelico'' - Monografia obce Jablonica, ktorej je spoluautorom a sú v nej uvedené aj jeho básne. * [[Poblúdenie]] -novela, [[Richard Lunter - Kicom]], rok 2016, ISBN 978-80-89780-11-2 * [[V hluchom svete]] - zbierka poézie, vydavateľstvo. Richard Lunter-KICOM, rok [[2017]],ilustrácie: Juraj Bocian, korektúry: Jana Burdová, ISBN 978-80-89780-15-0 * [[Väzenie Dúfať]] - novela, vydavateľstvo Richard Lunter-KICOM, rok [[2019]], str. 188, ISBN 9788089780273 * [[Katkine dobrodružstvá]], knižka pre deti, vydavateľstvo Signis.sk, rok [[2021]], ilustrácie [[Ivana Vargončíková]], ISBN 978-80-999-36-17-2 * [[Veveričkine trampoty]] Miroslav Búran prispieva do: * literárneho časopisu [[Rak (Revue aktuálnej kultúry)]] * [[Dotyky (časopis)|Dotyky]] - literárny časopis * online kultúrny magazín [[iLeGaLiT]] * Literárna Senica 2009 - rozhovory<ref>[http://www.nocka.sk/literarne-aktivity/literarna-senica/2009/rozhovory/buran Literárna Senica]</ref> == Ocenenia v súťažiach == * Florinova jar 2008 - próza, 1. miesto * Prvotiny [[Olomouc]] 2008 - poézia, 1. miesto * Literárny [[Lučenec]] - 2009 - poézia, 1. miesto * Literární a výt. soutěž o cenu prov A. Voráčka, [[Strakonice]], 2009 - poézia, 2. miesto * O cenu Slov. učeného tovarištva [[Trnava]] - 2010, 3. miesto == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/navrat-do-pritomnosti-miroslav-buran ''Návrat do prítomnosti''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/potreba-milovat-miroslav-buran ''Potreba milovať''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Búran, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] pttjpgq95d4qf0hkba0f73oeq4tcsuy 7415083 7415081 2022-07-23T00:29:47Z Nelliette 31909 /* Externé odkazy */ ext.odkaz wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Búran | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = Spisovateľ Miroslav Búran | pseudonym = | dátum narodenia = {{dnv|1978|2|18}} | miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[básnik]] | národnosť = slovenská | obdobie = | žáner = [[báseň]], [[román]] | téma = intímna lyrika | hnutie = | debut = Podoby - zbierka poézie | významné práce = V hluchom svete = zbierka básní | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Miroslav Búran''' (* [[18. február]] [[1978]], [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]) je slovenský básnik a prozaik. Žije v [[Jablonica|Jablonici]]. Je absolventom „Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej“ z roku [[1996]]. Je autorom troch básnických zbierok, troch noviel a jednej detskej knižky. Autor sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, na ktorých získal aj ocenenia. == Dielo == * ''Podoby'' - zbierka poézie, nakladatelství Mezera, ČSR, rok [[2010]] * ''Štyri ruky života'' - zbierka poézie, vydavateľstvo Formát, rok [[2010]], ISBN 978-80-96994-75-5 * ''Sólo pre deväť hlasov'' - výber poézie 9 autorov, vydavateľstvo IKAR, rok [[2011]], edícia Mam talent, ISBN 978-80-55123-72-1 * ''[[Potreba milovať]]'' - zbierka poézie, vydavateľstvo DALi, [[2014]], ISBN 978-80-89596-07-2<ref>[http://www.litcentrum.sk/recenzie/potreba-milovat-miroslav-buran#.VT0Qi8FWTFs.facebook [[Literárne informačné centrum]]]</ref> * ''[[Návrat do prítomnosti]]'' - novela-prvotina, vydavateľstvo Richard Lunter - Kicom, rok [[2015]], ISBN 978-80-97175-87-0 * ''Jabuonické všelico'' - Monografia obce Jablonica, ktorej je spoluautorom a sú v nej uvedené aj jeho básne. * [[Poblúdenie]] -novela, [[Richard Lunter - Kicom]], rok 2016, ISBN 978-80-89780-11-2 * [[V hluchom svete]] - zbierka poézie, vydavateľstvo. Richard Lunter-KICOM, rok [[2017]],ilustrácie: Juraj Bocian, korektúry: Jana Burdová, ISBN 978-80-89780-15-0 * [[Väzenie Dúfať]] - novela, vydavateľstvo Richard Lunter-KICOM, rok [[2019]], str. 188, ISBN 9788089780273 * [[Katkine dobrodružstvá]], knižka pre deti, vydavateľstvo Signis.sk, rok [[2021]], ilustrácie [[Ivana Vargončíková]], ISBN 978-80-999-36-17-2 * [[Veveričkine trampoty]] Miroslav Búran prispieva do: * literárneho časopisu [[Rak (Revue aktuálnej kultúry)]] * [[Dotyky (časopis)|Dotyky]] - literárny časopis * online kultúrny magazín [[iLeGaLiT]] * Literárna Senica 2009 - rozhovory<ref>[http://www.nocka.sk/literarne-aktivity/literarna-senica/2009/rozhovory/buran Literárna Senica]</ref> == Ocenenia v súťažiach == * Florinova jar 2008 - próza, 1. miesto * Prvotiny [[Olomouc]] 2008 - poézia, 1. miesto * Literárny [[Lučenec]] - 2009 - poézia, 1. miesto * Literární a výt. soutěž o cenu prov A. Voráčka, [[Strakonice]], 2009 - poézia, 2. miesto * O cenu Slov. učeného tovarištva [[Trnava]] - 2010, 3. miesto == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/navrat-do-pritomnosti-miroslav-buran ''Návrat do prítomnosti''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/potreba-milovat-miroslav-buran ''Potreba milovať''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.signis.sk/l/miroslav-buran-veverickine-trampoty/ "Veveričkine trampoty"] - detská knižka {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Búran, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] 6kpqfpgnhmp0cev15egu03469mk29as 7415084 7415083 2022-07-23T00:37:30Z Nelliette 31909 /* Dielo */ aktualiz. wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Búran | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = Spisovateľ Miroslav Búran | pseudonym = | dátum narodenia = {{dnv|1978|2|18}} | miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[básnik]] | národnosť = slovenská | obdobie = | žáner = [[báseň]], [[román]] | téma = intímna lyrika | hnutie = | debut = Podoby - zbierka poézie | významné práce = V hluchom svete = zbierka básní | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Miroslav Búran''' (* [[18. február]] [[1978]], [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]) je slovenský básnik a prozaik. Žije v [[Jablonica|Jablonici]]. Je absolventom „Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej“ z roku [[1996]]. Je autorom troch básnických zbierok, troch noviel a jednej detskej knižky. Autor sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, na ktorých získal aj ocenenia. == Dielo == * ''Podoby'' - zbierka poézie, nakladatelství Mezera, ČSR, rok [[2010]] * ''Štyri ruky života'' - zbierka poézie, vydavateľstvo Formát, rok [[2010]], ISBN 978-80-96994-75-5 * ''Sólo pre deväť hlasov'' - výber poézie 9 autorov, vydavateľstvo IKAR, rok [[2011]], edícia Mam talent, ISBN 978-80-55123-72-1 * ''[[Potreba milovať]]'' - zbierka poézie, vydavateľstvo DALi, [[2014]], ISBN 978-80-89596-07-2<ref>[http://www.litcentrum.sk/recenzie/potreba-milovat-miroslav-buran#.VT0Qi8FWTFs.facebook [[Literárne informačné centrum]]]</ref> * ''[[Návrat do prítomnosti]]'' - novela-prvotina, vydavateľstvo Richard Lunter - Kicom, rok [[2015]], ISBN 978-80-97175-87-0 * ''Jabuonické všelico'' - Monografia obce Jablonica, ktorej je spoluautorom a sú v nej uvedené aj jeho básne. * [[Poblúdenie]] -novela, [[Richard Lunter - Kicom]], rok 2016, ISBN 978-80-89780-11-2 * [[V hluchom svete]] - zbierka poézie, vydavateľstvo. Richard Lunter-KICOM, rok [[2017]],ilustrácie: Juraj Bocian, korektúry: Jana Burdová, ISBN 978-80-89780-15-0 * [[Väzenie Dúfať]] - novela, vydavateľstvo Richard Lunter-KICOM, rok [[2019]], str. 188, ISBN 9788089780273 * [[Katkine dobrodružstvá]], knižka pre deti, vydavateľstvo Signis.sk, rok [[2021]], ilustrácie [[Ivana Vargončíková]], ISBN 978-80-999-36-17-2 * [[Veveričkine trampoty]], knižka pre deti, vydavateľstvo Signis.sk, rok [[2021]], ISBN 978-80-99936-28-8 Miroslav Búran prispieva do: * literárneho časopisu [[Rak (Revue aktuálnej kultúry)]] * [[Dotyky (časopis)|Dotyky]] - literárny časopis * online kultúrny magazín [[iLeGaLiT]] * Literárna Senica 2009 - rozhovory<ref>[http://www.nocka.sk/literarne-aktivity/literarna-senica/2009/rozhovory/buran Literárna Senica]</ref> == Ocenenia v súťažiach == * Florinova jar 2008 - próza, 1. miesto * Prvotiny [[Olomouc]] 2008 - poézia, 1. miesto * Literárny [[Lučenec]] - 2009 - poézia, 1. miesto * Literární a výt. soutěž o cenu prov A. Voráčka, [[Strakonice]], 2009 - poézia, 2. miesto * O cenu Slov. učeného tovarištva [[Trnava]] - 2010, 3. miesto == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/navrat-do-pritomnosti-miroslav-buran ''Návrat do prítomnosti''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/potreba-milovat-miroslav-buran ''Potreba milovať''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.signis.sk/l/miroslav-buran-veverickine-trampoty/ "Veveričkine trampoty"] - detská knižka {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Búran, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] t8l6dai8nvnjeme4qrl0suwlxb8v7j5 7415085 7415084 2022-07-23T00:38:02Z Nelliette 31909 /* Dielo */ preklep wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Búran | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = Spisovateľ Miroslav Búran | pseudonym = | dátum narodenia = {{dnv|1978|2|18}} | miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[básnik]] | národnosť = slovenská | obdobie = | žáner = [[báseň]], [[román]] | téma = intímna lyrika | hnutie = | debut = Podoby - zbierka poézie | významné práce = V hluchom svete = zbierka básní | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Miroslav Búran''' (* [[18. február]] [[1978]], [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]) je slovenský básnik a prozaik. Žije v [[Jablonica|Jablonici]]. Je absolventom „Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej“ z roku [[1996]]. Je autorom troch básnických zbierok, troch noviel a jednej detskej knižky. Autor sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, na ktorých získal aj ocenenia. == Dielo == * ''Podoby'' - zbierka poézie, nakladatelství Mezera, ČSR, rok [[2010]] * ''Štyri ruky života'' - zbierka poézie, vydavateľstvo Formát, rok [[2010]], ISBN 978-80-96994-75-5 * ''Sólo pre deväť hlasov'' - výber poézie 9 autorov, vydavateľstvo IKAR, rok [[2011]], edícia Mam talent, ISBN 978-80-55123-72-1 * ''[[Potreba milovať]]'' - zbierka poézie, vydavateľstvo DALi, [[2014]], ISBN 978-80-89596-07-2<ref>[http://www.litcentrum.sk/recenzie/potreba-milovat-miroslav-buran#.VT0Qi8FWTFs.facebook [[Literárne informačné centrum]]]</ref> * ''[[Návrat do prítomnosti]]'' - novela-prvotina, vydavateľstvo Richard Lunter - Kicom, rok [[2015]], ISBN 978-80-97175-87-0 * ''Jabuonické všelico'' - Monografia obce Jablonica, ktorej je spoluautorom a sú v nej uvedené aj jeho básne. * [[Poblúdenie]] -novela, [[Richard Lunter - Kicom]], rok 2016, ISBN 978-80-89780-11-2 * [[V hluchom svete]] - zbierka poézie, vydavateľstvo. Richard Lunter-KICOM, rok [[2017]],ilustrácie: Juraj Bocian, korektúry: Jana Burdová, ISBN 978-80-89780-15-0 * [[Väzenie Dúfať]] - novela, vydavateľstvo Richard Lunter-KICOM, rok [[2019]], str. 188, ISBN 9788089780273 * [[Katkine dobrodružstvá]], knižka pre deti, vydavateľstvo Signis.sk, rok [[2021]], ilustrácie [[Ivana Vargončíková]], ISBN 978-80-999-36-17-2 * [[Veveričkine trampoty]], knižka pre deti, vydavateľstvo Signis.sk, rok [[2022]], ISBN 978-80-99936-28-8 Miroslav Búran prispieva do: * literárneho časopisu [[Rak (Revue aktuálnej kultúry)]] * [[Dotyky (časopis)|Dotyky]] - literárny časopis * online kultúrny magazín [[iLeGaLiT]] * Literárna Senica 2009 - rozhovory<ref>[http://www.nocka.sk/literarne-aktivity/literarna-senica/2009/rozhovory/buran Literárna Senica]</ref> == Ocenenia v súťažiach == * Florinova jar 2008 - próza, 1. miesto * Prvotiny [[Olomouc]] 2008 - poézia, 1. miesto * Literárny [[Lučenec]] - 2009 - poézia, 1. miesto * Literární a výt. soutěž o cenu prov A. Voráčka, [[Strakonice]], 2009 - poézia, 2. miesto * O cenu Slov. učeného tovarištva [[Trnava]] - 2010, 3. miesto == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/navrat-do-pritomnosti-miroslav-buran ''Návrat do prítomnosti''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.litcentrum.sk/recenzia/potreba-milovat-miroslav-buran ''Potreba milovať''] – recenzia na webe Literárneho informačného centra * [https://www.signis.sk/l/miroslav-buran-veverickine-trampoty/ "Veveričkine trampoty"] - detská knižka {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Búran, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] i5uj1ta6kz8xdfmpano4xxft50zqht3 0 553742 7415033 7395760 2022-07-22T20:42:10Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Kája Saudek | Rodné meno = | Portrét = Kája_Saudek.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = | Dátum narodenia = [[13. máj]] [[1935]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2015|6|25|1935|5|13}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Česi|česká]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Johan | Deti = [[Berenika Saudková]] | Súrodenci = [[Jan Saudek]] | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Kája Saudek''', vlastným menom '''Karel Saudek''' (* [[13. máj]] [[1935]], [[Praha]]{{--}}† [[25. jún]] [[2015]], [[Praha]]) bol významný český maliar a [[komiks]]ový kresliar. Jeho špecifické výtvarné dielo doplnilo aj niekoľko filmov a populárno náučný televízny seriál ''[[Okná vesmíru dokorán (televízna relácia)|Okná vesmíru dokorán]]'', ilustroval tiež rad kníh a [[časopis]]ov. Bol bratom (jednovaječné [[dvojča]]) fotografa [[Jan Saudek|Jana Saudka]]. Od apríla 2006 ležal vo [[vegetatívny stav|vegetatívnom stave]] v [[Fakultná nemocnica v Motole|Motolskej nemocnici]].<ref name="idnes" /> == Život == Kája Saudek sa narodil v Prahe, ale jeho rodina z matkinej strany pochádza z južných Čiech.<ref>[[Český rozhlas České Budějovice]]. V Českých Budějovicích jsem doma, říká Berenika Saudková, dcera slavného kreslíře. 2014-07-08 [cit. 2014-07-16]. [http://www.rozhlas.cz/cb/zpravodajstvi/_zprava/v-ceskych-budejovicich-jsem-doma-rika-berenika-saudkova-dcera-slavneho-kreslire--1371793 Dostupné online].</ref> Otec sa narodil v Děčíne. Na konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa kvôli svojmu polovičnému [[Židia|židovskému pôvodu]] dostal spolu so svojím dvojčaťom Janom do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] v Sliezsku pre tzv. miešancov. S [[Spojené štáty|americkými]] komiksmi sa zoznámil už v [[detstvo|detstve]]. V päťdesiatych rokoch nemohol z politických dôvodov študovať, stal sa teda technickým kresličom a kulisárom vo filmových štúdiách na [[Barrandov]]e. V roku [[1966]] použil jeho kresby [[Miloš Macourek]] vo filme ''[[Kdo chce zabít Jessii?]]''. Tým sa dostal do širšieho povedomia a jeho kresby začali byť publikované v širšom zmysle. Zrejme najväčším projektom mal byť komiks podľa scenára Miroslav Macourka ''Muriel a andělé''. V roku [[1969]] z neho však vyšla časopisecky len ukážka niekoľkých strán, kniha samotná už vyjsť nemohla (nakoniec bola vydaná v roku [[1991]]). Zaujímavosťou je, že si ako predobraz ústredných postáv vybral skutočné osoby - pre generál-seržanta Xerona (jedinú hlavnú zápornú postavu) svojho brata [[Jan Saudek|Jana]], s ktorým mal v tom čase rozpory, a pre Muriel herečku [[Olga Schoberová|Olgu Schoberovú]] - vtedajší [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] [[sexsymbol]]. K tomuto komiksu rovnaká dvojica autorov vytvorila aj druhý diel (''Muriel a oranžová smrt''), ktorý vyšiel až v roku [[2009]] (okrem iného aj pre podobnosť príbehu s inváziou v roku 1968; časť originálnych kresieb sa stratila v tlačiarni). V roku [[1971]] spolupracoval ešte na filme ''[[Čtyři vraždy stačí, drahoušku]]''. Začiatkom 70. rokov sa niekoľko rokov živil kreslením seriálov pre časopis ''[[Mladý svět]]''. Dva roky vychádzal seriál ''Lips Tulian'' podľa dobrodružných románov [[19. storočia]] (bol ukončený na zásah [[cenzúra|cenzúry]]), ďalšie dva roky seriál kreslený na [[Libreto|libreta]] [[Opera|opier]] (v seriáli boli [[Karikatúra|karikovaný]] speváci populárnej hudby, niektorí - zvlášť [[Karel Gott]] - proti tomu protestovali). Potom boli komiksy v Mladom svete zrušené. V rokoch [[1976]]-[[1978]] maľoval Saudek pre pioniersky magazín ''Stezka'' ešte komiks na motívy [[seriál]]u ''[[30 prípadov majora Zemana]]'' - všetkých päť nakreslených dielov spolu s novým (''Poslední případ majora Zemana'', napísal Jan Reinisch podľa novely [[Jiří Procházka (spisovateľ)|Jiřího Prechádzky]] ''Zločin na zámku'') vyšlo v roku [[1999]] pod názvom ''Major Zeman a jeho 6 případů''. [[Súbor:Saudek_portret_s_obrazy.jpg|thumb|Kája Saudek v polovici 80. rokov]] V roku [[1979]] nadviazal spoluprácu s Českou speleologickou spoločnosťou, ktorá mu umožnila vydávať komiksy v nákladoch niekoľkých tisíc výtlačkov ako materiál pre svoju vnútornú potrebu (tzv. záujmová tlač). V nasledujúcom desaťročí tak vyšli príbehy podľa scenárov rady známych [[spisovateľ]]ov a [[scenár]]istov. V osemdesiatych rokoch tiež spolu s [[Vladimír Železný|Vladimírom Železným]] a [[Jiří Grygar|Jiřím Grygarom]] spolupracoval na seriáli [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] ''Okná vesmíru dokorán''. V druhej polovici 80. rokov často svojimi ilustráciami sprevádzal rozvoj počítačovej gramotnosti u nás. V polovici roka [[1989]] ilustroval návod a prebal magnetofónovej kazety prvej oficiálne predávanej počítačovej hry v predrevolučnom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] - ''Město robotů''. Na začiatku deväťdesiatych rokov boli prakticky všetky jeho diela znovu vydané. On sám [[Ilustrácia|ilustroval]] titulné stránky komiksových magazínov ''Kometa'' a znovuvydaných zošitov príbehov [[Bob Hurikán|Boba Hurikána]]. V posledných rokoch maľoval pre časopis ''NeI Report''. Stal sa vzorom aj pre ďalších kresliarov. Zrejme najvýznamnejšími z nich sú [[Štěpán Mareš]] a Miroslav Schoenberg. Od nehody v apríli 2006, keď mu v hrdle zaskočilo sústo, ležal vo [[vegetatívny stav|vegetatívnom stave]] v [[Fakultná nemocnica v Motole|motolskej nemocnici]].<ref name="idnes">{{Citácia periodika | autor = iDnes | odkaz na autora = iDnes | titul = Kreslíř Kája Saudek bojuje v nemocnici o život | periodikum = iDnes | odkaz na periodikum = iDnes | dátum vydania = 2006-04-21 | dátum prístupu = 2014-02-19 | url = http://kultura.idnes.cz/show_aktual.aspx?c=A060421_482562_show_aktual_kot}}</ref> V motolskej nemocnici zomrel 25. júna 2015 vo veku 80 rokov.<ref name="čro150626">{{Citácia periodika | autor = ČRo | titul = Zemřel král českého komiksu Kája Saudek | periodikum = Český rozhlas | dátum vydania = 2015-06-26 | dátum prístupu = 2015-06-26 | url = http://www.rozhlas.cz/zpravy/vytvarno/_zprava/zemrel-kral-ceskeho-komiksu-kaja-saudek--1506191}}</ref> == Rodina == S manželkou Johan mal dcéru [[Berenika Saudková|Bereniku]], ktorá je maliarkou, a syna Patrika. == Dielo == * ''[[Kdo chce zabít Jessii?]]'' (plagát a fiktívne komiksy vo filme) * ''[[Čtyři vraždy stačí, drahoušku]]'' (dokreslované scény, fiktívny komiks) * ''[[Okná vesmíru dokorán (televízna relácia)|Okná vesmíru dokorán]]'' (sprievodné ilustrácie seriálu) === Komiksy === * ''Honza Hrom'' ([[1968]], celkom 7 dielov, vlastný scenár, vyšlo v časopise Pop Music Expres) * ''Pepík-Hipík'' ([[1969]], celkom 4 diely, scenár Rudolf Křesťan, Karel Hvížďala, Karel Šmíd, vyšlo v časopise Čtení pod lavicí) * ''Muriel a andělé'' ([[1969]], podklady sa stratili, vyšlo až v roku [[1991]] v nakladateľstve Comet, scenár [[Miloš Macourek]], ISBN 80-85216-05-1) * ''Muriel a oranžová smrt'' ([[1970]], časť podkladov zmizla v tlačiarni, 1. vydanie vyšlo až v decembri [[2009]] v [[Albatros (nakladateľstvo)|nakladateľstve Albatros]], ISBN 978-80-00-02447-9, vo februári 2010 už vypredané a pripravuje sa dotlač na december roku [[2010]]<ref>[http://ww.kosmas.cz/detail.asp?cislo=150881 Dotisk knihy Muriel a oranžová smrt plánovaný na prosinec roku 2010 (na kosmas.cz)]</ref>) * ''Čtverylka'' ([[1971]], 22 stripov, scenár Rudolf Křesťan, Haiduková, Tikalová, Pacovský, vyšlo v časopise Mladý svět) * ''Výprava ze Sixie'', ([[1971]]-[[1972|72]], celkom 24 strán komiksu, scenár [[Miloš Polášek]], vyšlo v časopise Ostravský Kulturní Zpravodaj) * ''Lips Tullian'', najobávanejší náčelník lupičov ([[1972]], námet Kvidon z Felsů, scenár [[Jaroslav Weigel]], vyšlo v časopise Mladý svět) * ''Diamantová šifra'' ([[1972]], celkom 12 dielov - nedokončené, scenár Svatopluk Novotný, vyšlo v časopise Mladá Fronta) * ''Fantom opery uvádí'' ([[1973]], Rigoletto 10 strán, Carmen 15 strán, Dívčí válka - Šárka 11 strán, Dívčí válka - Vlasty skon 5 strán, scenár Jaroslav Pacovský, Jiří Šebánek, vyšlo v časopise Mladý svět) * ''Černý Filip'' ([[1974]], scenár Jaroslav Weigel, vyšlo v časopise Mladý svět) * ''Major Zeman'' ([[1978]]-[[1979]], scenár Jaroslav Weigel, vyšlo v časopise Pionýrská stezka) * ''Tajemství zlatého koně'' ([[1979]], vlastný scenár, vydala Česká speleologická společnost) * ''Po stopách sněžného muže'' ([[1980]], scenár [[Josef Nesvadba]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Trať se ztrácí ve tmě'' ([[1980]], námet V. Kafka, vydala Česká speleologická společnost) * ''Stříbrný poklad'' ([[1982]], námet K. z Felsů, scenár J. Weigel, vydala Česká speleologická společnost) * ''Studňa'' ([[1984]], celkom 12 strán, scenár Miloš Voš (Volný a Ščepka), vyšlo v časopise Film a Divadlo) * ''Modrá rokle'' ([[1984]], scenár [[Jaroslav Foglar]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Peruánský deník'' ([[1984]], [[Miloš Macourek]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Konec Sahrbergovy bandy'' ([[1985]], [[Jaroslav Weigel]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Ztracený kamarád'' ([[1987]], scenár [[Jaroslav Foglar]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Arnal a dva dračí zuby'' ([[1988]], scenár [[Ondřej Neff]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Štěstí a jiné příběhy'' ([[1989]], scenár [[Ondřej Neff]], vydala Česká speleologická společnost) * ''Jeskyně Saturn'' ([[1990]] – [[1991|91]], scenár J. Foglar, vydala Česká speleologická společnost) * ''Šarlatáni'' (1989) scenár J. Reinisch, vydala MF (časopis Pionýrská stezka - Filip) * ''Cesta hrdinů'' (1990) scenár J. Reinisch, časopis Filip * ''31. případ Majora Zemana'' (1992) scenár J. Reinisch, časopis Reflex == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.komiks.cz/detail.php?a=29 Kája Saudek] na komiks.cz * [http://www.comics.cz/clanky/profil-saudek.html Kája Saudek] na comics.cz * [http://komix.kvalitne.cz/saudek.htm Kája Saudek] na komix.kvalitne.cz * [http://www.kajasaudek.cz/ Komiksové múzeum Káji Saudka] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kája Saudek|12702948}} {{DEFAULTSORT:Saudek, Kája}} [[Kategória:Českí kresliari komiksov]] [[Kategória:Českí výtvarníci]] [[Kategória:Väzni nacistických koncentračných táborov]] [[Kategória:České osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Dvojčatá]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] psjcn55rtgvmubiygwa5fk9auuc894g 1 558803 7414982 6144219 2022-07-22T18:29:26Z Robert Jahoda 157187 Robert Jahoda premiestnil stránku [[Diskusia:Hjondä]] na [[Diskusia:Hyundai]]: presnejší názov wikitext text/x-wiki Hjondä? Firma vsade vystupuje ako Hyundai! Preco len na Slovenskej wiki to musi byt vzdy inac? 1slxn0shegnwmx2cb9van7zezhrv6ut 0 559785 7414989 7414145 2022-07-22T19:06:08Z 95.103.50.146 pravopis wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber | Meno = GoGoManTV | Rodné meno = Daniel Sebastián Štrauch | Iné mená = | Popis osoby = slovenský [[Youtuber|YouTuber]] | Obrázok = | Popis obrázka = GoGo v roku 2016 | Dátum narodenia = {{dnv|1997|9|24}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Daniel Štrauch – nejnovější zprávy a fotografie | url = https://www.extra.cz/tema/daniel-strauch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = extra.cz | miesto = | jazyk = }} </ref> | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Národnosť = slovenská | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = Maňo Štrauch, Lucia Štrauchová | Príbuzní = | Súrodenci = Maximilián Štrauch | Vzdelanie = Súkromná škola umeleckého priemyslu animovanej tvorby | Výška = | Podpis = | Webstránka = www.gogoshop.sk | Názov kanálu = GoGoManTV | Zakladateľ = | Aktívne roky = [[2011]]{{--}}[[2018]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Zameranie = | Odoberatelia = 0 | Zhliadnutia = 0 | Chytľavé hlášky = | Silver button = a | Silver year = 2014 | Gold button = a | Gold year = 2016 | Diamond button = n | Diamond year = | Ruby button = n | Ruby year = | Red diamond button = n | Red diamond year = | portál1 = | portál2 }} '''Daniel Sebastián Štrauch''' (* [[24. september]] [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = GOGOMANTV | url = https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/gogomantv/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = databazeyoutuberu.cz | miesto = | jazyk = }} </ref>, [[Bratislava]], [[Slovensko]]), známy aj pod pseudonymom '''GoGo''',<ref>Podľa jeho vyjadrenia je jeho prezývka: „prvé slovo, ktoré som kedy povedal, potom ma tak volali, tak som si to nechal“. Študent Gogo (18) si zahral v Paneláku. In: ''Noviny.sk'' ([[TV JOJ]]. Október 2014 [cit. 12.11.2015]. [http://topstar.noviny.sk/c/showbiznis/student-gogo-18-si-zahral-v-panelaku Dostupné online].</ref>{{Lepší zdroj}} je slovenský ex-youtuber, vloger a režisér. Preslávili ho kanály GoGoManTV a GoGoEXTRA na [[YouTube]]. Jeho hlavný kanál je prvým najodberanejším v českej časti YouTube, najodoberanejší YouTuber na Slovensku a bol jedným z najsledovanejších kanálov v českej a slovenskej časti YouTube. Bol jedným z prvých slovenských youtuberov<ref name=totosuludia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holič | meno = Dominik | odkaz na autora = | titul = Toto sú ľudia, ktorí mladým nahradili televíziu | url = http://kultura.sme.sk/c/7791539/toto-su-ludia-ktori-mladym-nahradili-televiziu.html | dátum vydania = 2015-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-13 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> a v súčasnosti je pokladaný za najznámejšieho slovenského [[Youtuber|youtubera]].<ref name=dnesnedeti>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štifilová | meno = Alena | odkaz na autora = | titul = Viete, kto je GoGo? Dnešné deti nemajú hviezdy v televízii, ale na YouTube | url = http://www.sme.sk/c/6836420/viete-kto-je-gogo-dnesne-deti-nemaju-hviezdy-v-televizii-ale-na-youtube.html | dátum vydania = 2015-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-13 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>MIKUŠOVIČ, Dušan. Keby ste sa namiesto učenia hrali na počítači, mohli ste sa tým dnes živiť. In: ''[[Denník N]]''. 13.05.2015 [cit. 12.11.2015]. [https://dennikn.sk/129966/keby-ste-sa-miesto-ucenia-hrali-na-pocitaci-mohli-ste-sa-tym-dnes-zivit/ Dostupné online].</ref><ref>VESELOVSKÝ, Martin. Největší úspěch mají nejšílenější videa, říká youtuber GoGo. In: ''Aktuálně.cz'' (Praha : Economia). 09.04.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://video.aktualne.cz/dvtv/cim-vetsi-hovadina-tim-vic-zaujme-rika-youtuber-gogo/r~1e0b1550de2011e4994f002590604f2e/ Dostupné online].</ref><ref>MRAVČÁK, Alexander. Videá, ktoré zarábajú. In: ''eProfit'' (Bratislava : News and Media Holding). 26.06.2013 [cit. 12.11.2015]. [http://profit.etrend.sk/dennik/videa-ktore-zarabaju.html Dostupné online].</ref><ref>VANÍČKOVÁ, Lucia. Nejznámější youtubeři: ViralBrothers, GoGoMan a Teri Blitzen. In: ''Mediář''. 21.07.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://www.mediar.cz/nejznamejsi-youtuberi-viralbrothers-gogoman-a-teri-blitzen/ Dostupné online].</ref><ref>Fenomén GoGo. In ''[http://profit.etrend.sk/profit-magazin/rok-2013/cislo-12.html Profit]''. 2013, č. 12.</ref> <ref>KERNOVÁ, Miroslava. Čo sa najviac hľadalo na slovenskom internete?. In: O médiách.com. 19.12.2013 [cit. 13.11.2015].</ref> V roku 2013 sa umiestnil na 4. mieste vo vyhľadávaní na [[YouTube|Youtube]] na slovenskom internete.<ref name=omediach2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =| meno = | odkaz na autora = | titul = Čo sa najviac hľadalo na slovenskom internete? | url = http://www.omediach.com/internet/item/3084-co-sa-najviac-hladalo-na-slovenskom-internete | dátum vydania = 2013-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-13 | vydavateľ = omediach.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[20. november|20. novembra]] [[2015]] vydal svoju vlastnú knihu ''GoGo chalan z internetu'',<ref>GOGO chalan z internetu. Martinus.sk [http://www.martinus.sk/?uItem=219670 Dostupné online]</ref> v ktorej opisuje svoj život [[Youtuber|youtubera]]. Teraz má okolo 1 000 zverejnených videí. Pri príležitosti dosiahnutia 1 milióna odberateľov na jeho kanále GoGoManTV, vydal [[29. november|29. novembra]] 2015 videoklip MŸSLI, ktorý má dnes viac než trinásť miliónov zhliadnutí.<ref name=funradio>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =| meno = | odkaz na autora = | titul = YouTuber Gogo vydal svoj prvý song s názvom „MŸSLI“ | url = http://www.funradio.sk/clanok/31741-youtuber-gogo-vydal-svoj-prvy-song-s-nazvom-mysli/ | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-28 | vydavateľ = Fun rádio | miesto = | jazyk = }}</ref> 21. októbra 2017 vydal GoGo spolu s [[Celeste Buckingham]] skladbu s videoklipom menom Jacuzzi, s cieľom vytesniť negativitu zo života bežných ľudí. == Mladosť a štúdium == Narodil sa v [[Bratislava|Bratislave]].Vo svojich šiestich rokoch sa s rodinou presťahoval do rodinného domu v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]. Tiež navštevoval cirkevnú základnú školu Spojenú Školu sv. Rodiny. V štúdiu pokračoval na gymnáziu, z ktorého po štyroch rokoch prestúpil na Súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]],<ref>Populárny YouTuber Gogo: Živím sa tvorením videí, ale najradšej vypadnem von a užívam si s 3D ľuďmi (Rozhovor). In: ''Refresher'' (Šamorín : REFRESHER). 29.09.2014 [cit. 12.11.2015]. [http://refresher.sk/21713-Popularny-YouTuber-Gogo-Zivim-sa-tvorenim-videi-ale-najradsej-vypadnem-von-a-uzivam-si-s-3D-ludmi-Rozhovor Dostupné online].</ref> na ktorej študoval [[Fotografovanie|fotografiu]]<ref>SLÁVOVÁ, Denisa. Jedeň deň Agáty. In: Create : Časopis študentov SSUŠAT. Zv. 6. s. 22-25. [http://issuu.com/uatsk/docs/create_vol.6?e=3139699/30721542 Dostupné online].</ref>. Zmaturoval v roku [[2015]].<ref>Draw My Life : GoGo. In: ''GoGoManTV'' (YouTube). 21.09.2015 [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/watch?v=-xTopNOW_rE Dostupné online].</ref> == Tvorba == Inšpirovaný zahraničnými youtubermi napríklad tobuscus, [[11. júl]]a [[2010]]<ref>GoGoManTV : Informácie. YouTube. [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV/about Dostupné online].</ref> založil jeden z prvých kanálov v slovenčine na YouTube.<ref>HOLIČ, Dominik. Toto sú ľudia, ktorí mladým nahradili televíziu..In: ''SME''. 6.5.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://kultura.sme.sk/c/7791539/toto-su-ludia-ktori-mladym-nahradili-televiziu.html Dostupné online].</ref> Svoje prvé video zverejnil [[30. december|30. decembra]] [[2011]].<ref>GoGoManTV : Videá. YouTube. [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV/videos?flow=grid&sort=da&view=0 Dostupné online].</ref> Po vytváraní videí v žánri let's play (komentovanie vlastného hrania videohier), kde začínal so sandboxovou videohrou [[Minecraft]], sa začal venovať aj vlogovaniu (vytváranie video [[blog]]ov), kvôli ktorému [[23. máj]]a [[2012]] založil kanál GoGoEXTRA.<ref>GoGosVlog : Informácie. YouTube. [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGosVlog/about Dostupné online].</ref> Jeho najstarší a hlavný kanál GoGoManTV (1,81 milióna odberateľov k 10.6. 2020<ref>GoGoManTV : Informácie. YouTube. [cit. 05.02.2017]. [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV/about Dostupné online].</ref>) je druhým najodberanejším kanálom zaregistrovaným v českej časti YouTube (prvým je kanál ViralBrothers, ktorých súčasná produkcia je však v angličtine)<ref>Top 100 YouTubers in Czech Republic by SB Score. Social Blade. [cit. 12.11.2015]. [http://socialblade.com/youtube/top/country/cz Dostupné online]. Pozri tiež: ČECHOVÁ, Miroslava. Ako zarábať na YouTube + niektorí úspešní SK/CZ youtuberi. In: ''iamcool.sk'' (Trenčín : MANDRA), 27.08.2014 [cit. 12.11.2015]. [http://www.iamcool.sk/blog/internet/online-vychytavky/ako-zarabat-na-youtube-niektori-uspesni-sk-cz-youtuberi-85.html Dostupné online].</ref> a najodberanejším kanálom vysielaným v slovenčine.<ref>Porovnaj: Top 100 YouTubers in Slovakia (Slovak Republic) by SB Score. Social Blade. [cit. 12.11.2015]. [http://socialblade.com/youtube/top/country/sk Dostupné online].</ref><ref>V síti. In: ''Fokus'' (Relácia [[ČT24]]). [[Česká televize]]. 26.07.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://www.ceskatelevize.cz/porady/11054978064-fokus-vaclava-moravce/215411030530003/ Dostupné online].</ref> Jeho kanál GoGoEnglishTV, na ktorom uverejňoval videá v [[Angličtina|angličtine]], je neaktívny (posledné video bolo nahrané 3. novembra 2013).<ref>GoGoEnglishTV : Videá. YouTube [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGoEnglishTV/videos Dostupné online].</ref> Na pozvanie [[Andrej Kraus|Andreja Krausa]] zahral improvizovanú zložku v epizóde seriálu [[Panelák (seriál)|Panelák]] z 23. októbra 2014 (epizóda 1214).<ref>Internetový fenomén Gogo v Paneláku: Pozrite si jeho najvtipnejšie video!. In [[JOJ]]. 24.10.2014 [cit. 12.11.2015]. [https://www.joj.sk/panelak/novinky/10299-internetovy-fenomen-gogo-v-panelaku-pozrite-si-jeho-najvtipnejsie-video Dostupné online].</ref> V júni 2015 sa zúčastnil 1. ročníka českého festivalu Utubering (v sekcii ''gaming''),<ref>AUST, Ondřej. Youtubeři se ukážou naživo na festivalu Utubering. In: Médiář. 08.04.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://www.mediar.cz/youtuberi-se-ukazou-nazivo-na-festivalu-utubering/ Dostupné online].</ref> na ktorom mu bola udelená Cena pre najlepšieho youtubera (jedna z troch kategórií).<ref>CINKOVÁ, Zuzana. Jak dopadl první ročník Utuberingu?. In: ''Booom.Tiscali.cz'' (Praha : Tiscali Media). Jún 2015 [cit. 12.11.2015]. [http://booom.tiscali.cz/jak-dopadl-prvni-rocnik-utuberingu-253046 Dostupné online].</ref> Režíroval videoklip k piesni ''Do Everything'' od DJ Mairee.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tanec shuffle, špeciálne efekty. Gogo a Mairee sa spojili v klipe Do Everything, aký si na Slovensku ešte nevidel!|url=https://www.expres.sk/205326/tanec-shuffle-specialne-efekty-gogo-a-mairee-sa-spojili-v-klipe-do-everything-aky-si-na-slovensku-este-nevidel/|dátum prístupu=2021-01-03|dátum vydania=2019-12-10|vydavateľ=Rádio Expres|jazyk=sk}}</ref>aj videoklip k piesni Kontrafakt - INSTAGRAM od Kontrafaktu. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV Kanál GoGoManTV] * [https://www.youtube.com/user/GoGosVlog Kanál GoGoEXTRA] * [https://www.youtube.com/user/GoGoEnglishTV Kanál GoGoEnglishTV] (po anglicky) * [http://www.ytmag.cz/gogomantv-v-poradu-vaclava-moravce-na-ct1 GoGoManTV v programe „Fokus Václava Moravce“] * [http://www.redbull.com/sk/sk/stories/1331735274421/sleduju-ho-statisice-ludi Jeden deň človeka, ktorého sleduje milión ľudí] {{DEFAULTSORT:Štrauch, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] bg1nnfii3dw0hk5mbtzgsvbnui8n5nz 7414990 7414989 2022-07-22T19:07:11Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/95.103.50.146|95.103.50.146]] ([[User_talk:95.103.50.146|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 185.188.190.251 wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber | Meno = GoGoManTV | Rodné meno = Daniel Sebastián Štrauch | Iné mená = | Popis osoby = slovenský [[Youtuber|YouTuber]] | Obrázok = | Popis obrázka = GoGo v roku 2016 | Dátum narodenia = {{dnv|1997|9|24}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Daniel Štrauch – nejnovější zprávy a fotografie | url = https://www.extra.cz/tema/daniel-strauch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = extra.cz | miesto = | jazyk = }} </ref> | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Národnosť = slovenská | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = Maňo Štrauch, Lucia Štrauchová | Príbuzní = | Súrodenci = Maximilián Štrauch | Vzdelanie = Súkromná škola umeleckého priemyslu animovanej tvorby | Výška = | Podpis = | Webstránka = www.gogoshop.sk | Názov kanálu = GoGoManTV | Zakladateľ = | Aktívne roky = [[2011]]{{--}}[[2018]] | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Zameranie = | Odoberatelia = 1 790 000 | Zhliadnutia = 609 103 753 | Chytľavé hlášky = | Silver button = a | Silver year = 2014 | Gold button = a | Gold year = 2016 | Diamond button = n | Diamond year = | Ruby button = n | Ruby year = | Red diamond button = n | Red diamond year = | portál1 = | portál2 }} '''Daniel Sebastián Štrauch''' (* [[24. september]] [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = GOGOMANTV | url = https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/gogomantv/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = databazeyoutuberu.cz | miesto = | jazyk = }} </ref>, [[Bratislava]], [[Slovensko]]), známy aj pod pseudonymom '''GoGo''',<ref>Podľa jeho vyjadrenia je jeho prezývka: „prvé slovo, ktoré som kedy povedal, potom ma tak volali, tak som si to nechal“. Študent Gogo (18) si zahral v Paneláku. In: ''Noviny.sk'' ([[TV JOJ]]. Október 2014 [cit. 12.11.2015]. [http://topstar.noviny.sk/c/showbiznis/student-gogo-18-si-zahral-v-panelaku Dostupné online].</ref>{{Lepší zdroj}} je slovenský ex-youtuber, vloger a režisér. Preslávili ho kanály GoGoManTV a GoGoEXTRA na [[YouTube]]. Jeho hlavný kanál je prvým najodberanejším v českej časti YouTube, najodoberanejší YouTuber na Slovensku a bol jedným z najsledovanejších kanálov v českej a slovenskej časti YouTube. Bol jedným z prvých slovenských youtuberov<ref name=totosuludia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holič | meno = Dominik | odkaz na autora = | titul = Toto sú ľudia, ktorí mladým nahradili televíziu | url = http://kultura.sme.sk/c/7791539/toto-su-ludia-ktori-mladym-nahradili-televiziu.html | dátum vydania = 2015-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-13 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> a v súčasnosti je pokladaný za najznámejšieho slovenského [[Youtuber|youtubera]].<ref name=dnesnedeti>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štifilová | meno = Alena | odkaz na autora = | titul = Viete, kto je GoGo? Dnešné deti nemajú hviezdy v televízii, ale na YouTube | url = http://www.sme.sk/c/6836420/viete-kto-je-gogo-dnesne-deti-nemaju-hviezdy-v-televizii-ale-na-youtube.html | dátum vydania = 2015-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-13 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>MIKUŠOVIČ, Dušan. Keby ste sa namiesto učenia hrali na počítači, mohli ste sa tým dnes živiť. In: ''[[Denník N]]''. 13.05.2015 [cit. 12.11.2015]. [https://dennikn.sk/129966/keby-ste-sa-miesto-ucenia-hrali-na-pocitaci-mohli-ste-sa-tym-dnes-zivit/ Dostupné online].</ref><ref>VESELOVSKÝ, Martin. Největší úspěch mají nejšílenější videa, říká youtuber GoGo. In: ''Aktuálně.cz'' (Praha : Economia). 09.04.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://video.aktualne.cz/dvtv/cim-vetsi-hovadina-tim-vic-zaujme-rika-youtuber-gogo/r~1e0b1550de2011e4994f002590604f2e/ Dostupné online].</ref><ref>MRAVČÁK, Alexander. Videá, ktoré zarábajú. In: ''eProfit'' (Bratislava : News and Media Holding). 26.06.2013 [cit. 12.11.2015]. [http://profit.etrend.sk/dennik/videa-ktore-zarabaju.html Dostupné online].</ref><ref>VANÍČKOVÁ, Lucia. Nejznámější youtubeři: ViralBrothers, GoGoMan a Teri Blitzen. In: ''Mediář''. 21.07.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://www.mediar.cz/nejznamejsi-youtuberi-viralbrothers-gogoman-a-teri-blitzen/ Dostupné online].</ref><ref>Fenomén GoGo. In ''[http://profit.etrend.sk/profit-magazin/rok-2013/cislo-12.html Profit]''. 2013, č. 12.</ref> <ref>KERNOVÁ, Miroslava. Čo sa najviac hľadalo na slovenskom internete?. In: O médiách.com. 19.12.2013 [cit. 13.11.2015].</ref> V roku 2013 sa umiestnil na 4. mieste vo vyhľadávaní na [[YouTube|Youtube]] na slovenskom internete.<ref name=omediach2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =| meno = | odkaz na autora = | titul = Čo sa najviac hľadalo na slovenskom internete? | url = http://www.omediach.com/internet/item/3084-co-sa-najviac-hladalo-na-slovenskom-internete | dátum vydania = 2013-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-13 | vydavateľ = omediach.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[20. november|20. novembra]] [[2015]] vydal svoju vlastnú knihu ''GoGo chalan z internetu'',<ref>GOGO chalan z internetu. Martinus.sk [http://www.martinus.sk/?uItem=219670 Dostupné online]</ref> v ktorej opisuje svoj život [[Youtuber|youtubera]]. Teraz má okolo 1 000 zverejnených videí. Pri príležitosti dosiahnutia 1 milióna odberateľov na jeho kanále GoGoManTV, vydal [[29. november|29. novembra]] 2015 videoklip MŸSLI, ktorý má dnes viac než trinásť miliónov zhliadnutí.<ref name=funradio>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =| meno = | odkaz na autora = | titul = YouTuber Gogo vydal svoj prvý song s názvom „MŸSLI“ | url = http://www.funradio.sk/clanok/31741-youtuber-gogo-vydal-svoj-prvy-song-s-nazvom-mysli/ | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-28 | vydavateľ = Fun rádio | miesto = | jazyk = }}</ref> 21. októbra 2017 vydal GoGo spolu s [[Celeste Buckingham]] skladbu s videoklipom menom Jacuzzi, s cieľom vytesniť negativitu zo života bežných ľudí. == Mladosť a štúdium == Narodil sa v [[Bratislava|Bratislave]].Vo svojich šiestich rokoch sa s rodinou presťahoval do rodinného domu v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]. Tiež navštevoval cirkevnú základnú školu Spojenú Školu sv. Rodiny. V štúdiu pokračoval na gymnáziu, z ktorého po štyroch rokoch prestúpil na Súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]],<ref>Populárny YouTuber Gogo: Živím sa tvorením videí, ale najradšej vypadnem von a užívam si s 3D ľuďmi (Rozhovor). In: ''Refresher'' (Šamorín : REFRESHER). 29.09.2014 [cit. 12.11.2015]. [http://refresher.sk/21713-Popularny-YouTuber-Gogo-Zivim-sa-tvorenim-videi-ale-najradsej-vypadnem-von-a-uzivam-si-s-3D-ludmi-Rozhovor Dostupné online].</ref> na ktorej študoval [[Fotografovanie|fotografiu]]<ref>SLÁVOVÁ, Denisa. Jedeň deň Agáty. In: Create : Časopis študentov SSUŠAT. Zv. 6. s. 22-25. [http://issuu.com/uatsk/docs/create_vol.6?e=3139699/30721542 Dostupné online].</ref>. Zmaturoval v roku [[2015]].<ref>Draw My Life : GoGo. In: ''GoGoManTV'' (YouTube). 21.09.2015 [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/watch?v=-xTopNOW_rE Dostupné online].</ref> == Tvorba == Inšpirovaný zahraničnými youtubermi napríklad tobuscus, [[11. júl]]a [[2010]]<ref>GoGoManTV : Informácie. YouTube. [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV/about Dostupné online].</ref> založil jeden z prvých kanálov v slovenčine na YouTube.<ref>HOLIČ, Dominik. Toto sú ľudia, ktorí mladým nahradili televíziu..In: ''SME''. 6.5.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://kultura.sme.sk/c/7791539/toto-su-ludia-ktori-mladym-nahradili-televiziu.html Dostupné online].</ref> Svoje prvé video zverejnil [[30. december|30. decembra]] [[2011]].<ref>GoGoManTV : Videá. YouTube. [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV/videos?flow=grid&sort=da&view=0 Dostupné online].</ref> Po vytváraní videí v žánri let's play (komentovanie vlastného hrania videohier), kde začínal so sandboxovou videohrou [[Minecraft]], sa začal venovať aj vlogovaniu (vytváranie video [[blog]]ov), kvôli ktorému [[23. máj]]a [[2012]] založil kanál GoGoEXTRA.<ref>GoGosVlog : Informácie. YouTube. [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGosVlog/about Dostupné online].</ref> Jeho najstarší a hlavný kanál GoGoManTV (1,81 milióna odberateľov k 10.6. 2020<ref>GoGoManTV : Informácie. YouTube. [cit. 05.02.2017]. [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV/about Dostupné online].</ref>) je druhým najodberanejším kanálom zaregistrovaným v českej časti YouTube (prvým je kanál ViralBrothers, ktorých súčasná produkcia je však v angličtine)<ref>Top 100 YouTubers in Czech Republic by SB Score. Social Blade. [cit. 12.11.2015]. [http://socialblade.com/youtube/top/country/cz Dostupné online]. Pozri tiež: ČECHOVÁ, Miroslava. Ako zarábať na YouTube + niektorí úspešní SK/CZ youtuberi. In: ''iamcool.sk'' (Trenčín : MANDRA), 27.08.2014 [cit. 12.11.2015]. [http://www.iamcool.sk/blog/internet/online-vychytavky/ako-zarabat-na-youtube-niektori-uspesni-sk-cz-youtuberi-85.html Dostupné online].</ref> a najodberanejším kanálom vysielaným v slovenčine.<ref>Porovnaj: Top 100 YouTubers in Slovakia (Slovak Republic) by SB Score. Social Blade. [cit. 12.11.2015]. [http://socialblade.com/youtube/top/country/sk Dostupné online].</ref><ref>V síti. In: ''Fokus'' (Relácia [[ČT24]]). [[Česká televize]]. 26.07.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://www.ceskatelevize.cz/porady/11054978064-fokus-vaclava-moravce/215411030530003/ Dostupné online].</ref> Jeho kanál GoGoEnglishTV, na ktorom uverejňoval videá v [[Angličtina|angličtine]], je neaktívny (posledné video bolo nahrané 3. novembra 2013).<ref>GoGoEnglishTV : Videá. YouTube [cit. 12.11.2015]. [https://www.youtube.com/user/GoGoEnglishTV/videos Dostupné online].</ref> Na pozvanie [[Andrej Kraus|Andreja Krausa]] zahral improvizovanú zložku v epizóde seriálu [[Panelák (seriál)|Panelák]] z 23. októbra 2014 (epizóda 1214).<ref>Internetový fenomén Gogo v Paneláku: Pozrite si jeho najvtipnejšie video!. In [[JOJ]]. 24.10.2014 [cit. 12.11.2015]. [https://www.joj.sk/panelak/novinky/10299-internetovy-fenomen-gogo-v-panelaku-pozrite-si-jeho-najvtipnejsie-video Dostupné online].</ref> V júni 2015 sa zúčastnil 1. ročníka českého festivalu Utubering (v sekcii ''gaming''),<ref>AUST, Ondřej. Youtubeři se ukážou naživo na festivalu Utubering. In: Médiář. 08.04.2015 [cit. 12.11.2015]. [http://www.mediar.cz/youtuberi-se-ukazou-nazivo-na-festivalu-utubering/ Dostupné online].</ref> na ktorom mu bola udelená Cena pre najlepšieho youtubera (jedna z troch kategórií).<ref>CINKOVÁ, Zuzana. Jak dopadl první ročník Utuberingu?. In: ''Booom.Tiscali.cz'' (Praha : Tiscali Media). Jún 2015 [cit. 12.11.2015]. [http://booom.tiscali.cz/jak-dopadl-prvni-rocnik-utuberingu-253046 Dostupné online].</ref> Režíroval videoklip k piesni ''Do Everything'' od DJ Mairee.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tanec shuffle, špeciálne efekty. Gogo a Mairee sa spojili v klipe Do Everything, aký si na Slovensku ešte nevidel!|url=https://www.expres.sk/205326/tanec-shuffle-specialne-efekty-gogo-a-mairee-sa-spojili-v-klipe-do-everything-aky-si-na-slovensku-este-nevidel/|dátum prístupu=2021-01-03|dátum vydania=2019-12-10|vydavateľ=Rádio Expres|jazyk=sk}}</ref>aj videoklip k piesni Kontrafakt - INSTAGRAM od Kontrafaktu. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/user/GoGoManTV Kanál GoGoManTV] * [https://www.youtube.com/user/GoGosVlog Kanál GoGoEXTRA] * [https://www.youtube.com/user/GoGoEnglishTV Kanál GoGoEnglishTV] (po anglicky) * [http://www.ytmag.cz/gogomantv-v-poradu-vaclava-moravce-na-ct1 GoGoManTV v programe „Fokus Václava Moravce“] * [http://www.redbull.com/sk/sk/stories/1331735274421/sleduju-ho-statisice-ludi Jeden deň človeka, ktorého sleduje milión ľudí] {{DEFAULTSORT:Štrauch, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 17qmsd3tqa59kvz6295l7g9at9sczcu 0 563524 7415134 7220514 2022-07-23T11:43:14Z 2A02:AB04:314F:EC00:A484:DEF5:6808:AC81 úprava z českého "fotovoltaicky" na slovenské "fotovolticky" wikitext text/x-wiki {{lowercase}} {{Infobox umelé kozmické teleso | nadpis = skCUBE | obrázok = SkCUBE.jpg | titulok = Satelit skCUBE s vysunutými anténami | organizácia = [[Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity]] (SOSA) | hlavní_dodávatelia = [[Žilinská univerzita v Žiline]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Technická univerzita v Košiciach]] | iné_názvy = | cospar = 2017-036AA | katalóg = | dátum_štartu = [[23. jún]] [[2017]], 03:59 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]<ref name="nasaspaceflight-PSLV-launch" /> | miesto_štartu = [[Kozmické centrum Satiša Dhawana]] | nosná_raketa = [[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]]<ref name="skyrocket.de-pslv-xl" /><ref name="skyrocket.de-skcube" /> | dĺžka_misie = | zánik = | hmotnosť = 1 056 [[gram|g]]<ref name="cubesat-zakladne-informacie" /> | stránka = {{url|www.druzica.sk}} | epocha = 2017-10-13 20:44:46 UTC | umiestnenie = [[nízka obežná dráha Zeme|LEO]] | typ_dráhy = [[polárna dráha|polárna]] | výška = | doba_obehu = 94 minút, 40 sekúnd | obežná_rýchlosť = 7,61 km/s | počet_obehov_za_deň = 15,2 | inklinácia = 97,4° | veľká_polos = 6880,63 km | excentricita = 0,001 | periapsis = 494,8 km | apoapsis = 510,2 km | pozícia = | dráha_ref = <ref name="kozmonautika.sk-2017-036AA" /><ref name="skcube-tle" /><ref name="sattracker" /> | typ_ďalekohľadu = | vlnová_dĺžka = | priemer = | zberná_oblasť = | ohnisková_vzdialenosť = | chladiaca_látka = | prístroj_1_názov = | prístroj_1_vlastnosti = | prístroj_2_názov = | prístroj_2_vlastnosti = | prístroj_3_názov = | prístroj_3_vlastnosti = | prístroj_4_názov = | prístroj_4_vlastnosti = | prístroj_5_názov = | prístroj_5_vlastnosti = | prístroj_6_názov = | prístroj_6_vlastnosti = }} [[Súbor:Nadoblačný blesk.png|náhľad|Rôzne typy nadoblačných bleskov, na ktorých rádiové odozvy sa mal sústreďovať VLF detektor satelitu]] '''skCUBE''' ([[výslovnosť]] [ˌesˈkjuːb]) je slovenská [[umelá družica|vesmírna družica]].<ref name="skcube-pribeh" /><ref name="skcube-je-dokoncena" /> Na [[polárna dráha|polárnu]] [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]] bola vynesená [[23. jún]]a [[2017]] indickou nosnou raketou [[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]] z [[Kozmické centrum Satiša Dhawana|kozmodrómu Šríharikota]]. Ide o malú družicu, tzv. nanosatelit typu [[CubeSat]] s hmotnosťou 1 056 [[gram|g]] a štandardizovanými rozmermi 10×10×10 cm (základný modul 1U).<ref name="cubesat-zakladne-informacie" /> Družicu vyvíjala od roku [[2011]] [[Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity]] (SOSA). Na obežnú dráhu ju mala pôvodne vyniesť [[nosná raketa]] [[Falcon 9|Falcon 9 FT]] spoločnosti [[SpaceX]]. Predpokladané vypustenie satelitu, pôvodne plánované na jar roku [[2016]], sa v priebehu roku niekoľkokrát odsúvalo.<ref name="kozmonautika-kapus-pribeh-pokracuje"/> Zrušený bol aj plánovaný štart v [[október 2016|októbri 2016]] z kozmodrómu [[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Situáciu skomplikovala septembrová havária rakety Falcon 9 FT, keď počas rutinného predletového testu motorov došlo k výbuchu, pri ktorom bol zničený nosič, izraelský komunikačný satelit [[Amos (družica)|Amos-6]] a značne poškodená bola aj štartovacia rampa. Jakub Kapuš dňa [[18. máj]]a [[2017]] na tlačovej konferencii oznámil, že SOSA dostala ponuku letieť na [[India|indickej]] rakete [[Polar Satellite Launch Vehicle|PSLV-XL]] s označením letu C38 a štartom, naplánovaným na [[jún 2017]]. „''Túto ponuku sme sa rozhodli využiť, keďže na tomto projekte SOSA so svojimi partnermi pracuje už od roku 2011 a už viac ako rok čaká na štart do kozmu''“, oznámil.<ref name="tasr-2017-05-start-v-juni" /><ref name="touchit-2017-05-start-v-juni" /> Nosič, ktorého hlavný náklad tvoril indický satelit [[Cartosat-2E]], okrem skCUBE a ďalších mikro a nanosatelitov vyniesol aj český 2U cubesat [[VZLUSat 1]].<ref name="kosmonautix.cz-ceka-nas-cs-let" /><ref name="zive-druzica-odstartovala-z-indie" /><ref name="skyrocket.de-skcube" /> == Prístroje a experimenty == === VLF detektor === Hlavným vedeckým experimentom mal byť prijímač veľmi dlhých rádiových vĺn (VLF), ktorý mal z obežnej dráhy detegovať signály v rozsahu {{nowrap|3{{--}}30 [[Hertz (jednotka)|kHz]]}}, produkované okrem iného tzv. nadoblačnými (ionosférickými) bleskami (v {{v jazyku|eng|''Transient Luminous Events'' – TLE}}).<ref name="skcube-experimenty-vlf" /> === Kamera === Kamera mala slúžiť na fotografovanie Zeme. Cieľom experimentu bolo, okrem overenia technológií, snímkovanie územia Slovenska z vesmíru. Základom kamery bol kvalitný [[snímač obrazu|obrazový snímač]] s rozlíšením 750×480 [[obrazový prvok|px]] a nízkym šumom. Optika so [[zorné pole (optika)|zorným uhlom]] 60° obsahovala [[infračervené žiarenie|infračervený]] (IR) a [[neutrálny filter|neutrálny]] (ND) filter. O spracovanie obrazu sa staral [[mikrokontrolér]] STM32F407, ktorý riešil aj celý postprocessing vrátane [[JPEG]] kompresie. Zhotovenie snímkov malo byť možné zo Zeme načasovať a uložiť ich do externej [[flash pamäť|flash pamäte]].<ref name="skcube-technologie"/> === Rádioamatérsky digitálny opakovač === Palubný digitálny [[opakovač]] (digipeater) umožňoval spojenie dvoch [[rádioamatérstvo|rádioamatérskych]] operátorov prostredníctvom satelitu. Odosielal tiež základné [[telemetria|telemetrické]] údaje prostredníctvom [[Medzinárodná Morseova abeceda|Morseovho kódu]] pre jednoduchý priamy posluch.<ref name="skcube-technologie"/><ref name="kozmonautika-ako-prijimat" /><ref name="kozmonautika-qfh-antena-pre-prijem-skcube" /> * frekvencia: 437,1 MHz * [[modulácia (elektronika)|modulácia]]: [[GMSK]] * výkon vysielača: 30 dBm (1 [[Watt (jednotka)|W]]) * anténa: [[dipólová anténa|dipól]] ([[zisk antény|zisk]] 2 dBi) * [[bitová rýchlosť|prenosová rýchlosť]]: 9 600 [[bit za sekundu|bps]] * [[komunikačný protokol]]: [[AX.25]] ([[packet radio]]) * perióda odosielania [[paket (informatika)|paketov]]: 30 s === Experimentálny prenos na 2,4 GHz === Vysokorýchlostný prenos záberov z kamery s využitím progresívnych metód kódovania. Rádioamatéri mali mať možnosť prijímať obrázok, označený menom skCUBE, volacím znakom OM9SAT a časovou značkou.<ref name="skcube-technologie"/> * frekvencia: 2 401 MHz * [[modulácia (elektronika)|modulácia]]: GMSK * výkon vysielača: 24 dBm (250 [[Watt (jednotka)|mW]]) * anténa: pravotočivo kruhovo polarizovaná [[mikropásiková anténa|patch anténa]] ([[zisk antény|zisk]] 6 dBi) * [[bitová rýchlosť|prenosová rýchlosť]]: 40{{--}}240 [[kilobit za sekundu|kbps]] * [[komunikačný protokol]]: proprietárny Antény oboch komunikačných systémov sú počas štartu zvinuté/zasunuté v ráme satelitu, k ich vysunutiu dochádza až po vypustení na obežnú dráhu, prepálením vlákna, blokujúceho [[polytetrafluóretylén|teflonové]] dvierka. === Ďalšie moduly a experimenty === ; senzor pozície Slnka: Súčasťou projektu bol vlastný mikro senzor pozície [[Slnko|Slnka]], o rád presnejší než sú bežne dostupné na trhu. Funkčne je založený na dvojosovom [[Position sensitive device|PSD]] detektore a následnom spracovaní pomocou [[analógovo-digitálny prevodník|A/D prevodníka]]. Testovanie malo byť zamerané na verifikáciu funkcionality, presnosti a odolnosti tohto senzora. ; rotačno-pozičné riadenie: Satelit po vypustení riadil svoju orientáciu voči Zemi pomocou [[elektromagnet|elektromagnetických]] akčných cievok, interagujúcich so [[magnetické pole Zeme|zemským magnetickým poľom]] (magnetorquer). [[Snímač|Senzory]] stabilizačného systému sú: [[Micro-Electro-Mechanical Systems|MEMS]] [[magnetometer]], MEMS [[gyroskop]], senzor pozície Slnka, senzor pozície Zeme (termokamera s rozlíšením 16×4 [[obrazový prvok|px]]). ; napájací systém: Redundantne zabezpečuje elektrickú energiu pre satelit. Získava ju zo [[Slnko|Slnka]] pomocou [[fotovoltický článok|fotovoltaických panelov]], uskladňuje ju v [[sekundárny elektrochemický článok|akumulátoroch]] a rozdeľuje ju jednotlivým modulom. Dokáže detegovať zvýšený odber niektorého zariadenia a včas na takúto udalosť reagovať. Pri nedostatku energie dokáže odpájať systémy, ktoré nie sú nutné pre základné fungovanie satelitu. Komplexný modul s vyše 1 000 súčiastkami na 6-vrstvovej [[Doska plošných spojov|DPS]] získal na veľtrhu [[EloSyS]] cenu „''Unikát roka 2015''“.<ref name="kozmonautika-prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite" /> ; palubný počítač: Modul riadiaceho počítača bol založený na [[mikrokontrolér]]i [[Texas Instruments|TI]] [[MSP430]] so statickou architektúrou a [[feroelektrická pamäť|feroelektrickou pamäťou]] (FRAM), kvôli väčšej radiačnej odolnosti. Bol navrhnutý redundantne, tzn. v prípade zlyhania jedného preberie riadenie záložný systém. ; operačný systém: Súčasťou projektu bol vlastný real time operating system ([[Operačný systém reálného času|RTOS]]), založený na štandarde Misra-C pre bezpečnostne kritické systémy. Testované mali byť všetky vlastnosti systému ako správa úloh, riešenie chýb, komunikačné protokoly, atď. ; samoopravný komunikačný protokol: Verifikácia spoľahlivosti [[Forward error correction|FEC]] [[Low-density parity-check code|LDPC]] [[komunikačný protokol|komunikačného protokolu]], navrhnutého na prenos obrázkov. ; radiačné poškodzovanie pamäte: Test [[kozmické žiarenie|radiačnej]] odolnosti počítačových systémov pomocou detekčnej metódy bit-flip. ; radiačná odolnosť technologických komponentov: Test odolnosti, najmä DC-DC konvertorov, meračov odporu, spínacieho tranzistoru, [[Pamäť s priamym prístupom|RAM]], [[feroelektrická pamäť|FRAM]] a [[flash pamäť|FLASH]] pamäte. ; redundancia komponentov: Na palube je redundantný energetický zdroj s vysokým stupňom odolnosti. Test mal byť zameraný na overenie funkčnosti konceptu v relevantnom prostredí. ; pozemná stanica: Súčasťou projektu bola aj pozemná stanica, ktorá prijímala, dekódovala a ukladala údaje z družice. Primárna pozemná stanica sa budovala pri [[Šamorín]]e, kde mala zastupovať rádioamatérske združenie SOSA (rádioklub OM3KAA, vedúci operátor OM1LD). Vybavená je precíznym riadením orientácie antény (0,1° pri hmotnosti paraboly 100 kg) a príjmom signálov v pásme nad 1 GHz. Sekundárna pozemná stanica má vzniknúť v priestoroch vedecko-technologického parku [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity]].<ref name="skcube-technologie"/><ref name="skcube-technologicke-experimenty"/> == Priebeh misie == Štart nosiča PSLV-XL sa uskutočnil [[23. jún]]a [[2017]] o 3:59 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] (5:59 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]).<ref name="nasaspaceflight-PSLV-launch" /> Vypúšťanie nanosatelitov bolo spustené podľa plánu približne 20 minút po štarte. Úspešné vypustenie a aktivita skCUBE na obežnej dráhe boli predbežne potvrdené o 5:28 UTC (7:28 SELČ), kedy signál zo satelitu na frekvencii 437,1 MHz zachytil rádioamatér Dmitrij Paškov (R4UAB) z ruského mesta Ružajevka. Prijatie dátových paketov z družice následne o 10:00 SELČ potvrdila aj SOSA.<ref name="dsl.sk-skcube-prvy-signal" /> Nasledujúce dva týždne satelit priebežne odosielal dátové pakety štyroch typov:<ref name="skcube-data" /> * ADCS – ''Attitude Determination and Control Subsystem:'' stavové údaje rotačno-pozičného riadenia (gyroskop, magnetometer, sun senzor, magnetorquer) * CDHS – ''Command and Data Handling System:'' stavové údaje hlavného palubného počítača * COM – ''Communication:'' stavové údaje komunikačného modulu * PWR – ''Power:'' stavové údaje napájacej sústavy (zdroj, fotovoltické panely, akumulátory) Z údajov bolo možné dedukovať úspešnú stabilizáciu – postupné aktívne spomaľovanie počiatočnej rotácie (ktorá bola podľa extrapolovaného odhadu 1,1 [[stupeň (uhol)|°]]/[[sekunda|s]] v osi X a 1,5 °/s v osi Y, pre os Z neboli získané zmysluplné údaje; stabilizácia trvala približne 2 dni) a funkčnosť všetkých uvedených systémov.<ref name="kozmonautika-prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite" /> === Porucha hlavného počítača === V noci zo [[7. júl|7.]] na [[8. júl]]a [[2017]], približne 15 dní po vypustení, došlo na satelite k poruche, ktorá sa z vonkajšieho pohľadu prejavila stratou komunikácie medzi komunikačným modulom (COM) a hlavným palubným počítačom (CDHS),<ref name="kozmonautika-prvy-problem" /><ref name="zive-druzica-skcube-ma-problem" /><ref name="dsl.sk-skcube-prestala-fungovat" /> pričom prostredníctvom hlavného počítača prebiehala aj komunikácia s ostatnými modulmi a vedeckými experimentmi na palube družice.<ref name="skcube-redundancia" /> SOSA za pravdepodobnú príčinu poruchy pokladá poškodenie [[hardvér]]u alebo [[softvér]]u palubného počítača [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]] a deklarovala snahu nasimulovať poruchu na duplicitnom module počítača na Zemi a eventuálne nájsť možné riešenie problému.<ref name="kozmonautika-prvy-problem" /><ref name="kozmonautika-prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite" /> Doteraz (október 2017) však o prípadnej zmene stavu družice neinformovala. Nakoľko hlavné experimenty, ktoré mala družica na obežnej dráhe realizovať (VLF detektor, prenos záberov z kamery), boli plánované až na ďalšie týždne, neboli v dôsledku poruchy zrealizované.<ref name="dsl.sk-skcube-prestala-fungovat" /> Vitálne systémy družice (napájanie, stabilizácia, komunikačný modul) zostávajú aj naďalej funkčné, rozsah jej využitia je však oproti plánovanému výrazne zredukovaný – na priebežné zasielanie [[telemetria|telemetrie]] komunikačného modulu a príležitostne aktivované rádiomatérske experimenty (morzeovka, digitálny opakovač).<ref name="kozmonautika-prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite" /><ref name="kozmonautika-ako-prijimat" /> Medzi alternatívne aktivity, naplánované po poruche, patrí aj mapovanie úrovne rušenia v pásme 70 cm v závislosti od času a polohy satelitu s využitím údajov z komunikačného modulu.<ref name="kozmonautika-prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite" /> === Strata kontaktu === V noci z [[12. január|12.]] na [[13. január]]a [[2019]] (569. deň na orbite) došlo k strate rádiového kontaktu s družicou. SOSA uviedla, že k zlyhaniu došlo pravdepodobne v oblasti [[juhoatlantická anomália|juhoatlantickej anomálie]], kde sa vnútorný [[Van Allenove radiačné pásy|Van Allenov radiačný pás]] nachádza najbližšie k zemskému povrchu a kde mali podľa tvrdenia organizácie telemetrické údaje už dlhšie naznačovať nadmerné prehrievanie satelitu. Organizácia predpokladá, že stav je trvalý, situáciu však plánuje naďalej monitorovať.<ref name="zive-2019-strata-kontaktu">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Doplnené Slovenská družica skCube končí, stratili s ňou kontakt | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/137621/zlovenska-druzica-skcube-konci-stratili-s-nou-kontakt/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-14 | dátum prístupu = 2019-01-15}}</ref> Nefunkčná družica by mala na obežnej dráhe stráviť ešte rádovo roky. Z pôvodnej výšky približne 500 km nad povrchom bude postupne klesať, pričom zhruba po piatich rokoch by mala zhorieť v atmosfére.<ref name="zive-2019-strata-kontaktu" /> == Kritika == Financovanie a prezentácia družice boli verejne kritizované viacerými slovenskými vedeckými pracovníkmi, novinármi<ref name="dennikn-snidl-2017-druzica-snidl" /><ref name="dsl-2017-korda-rozhovor" /><ref name="dsl.sk-skcube-prestala-fungovat" /> a občianskym združením [[Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku]].<ref name="sspa-2017-sprava2" /> Kritika sa týkala výšky a spôsobu financovania (bez verejnej súťaže), spornej vedeckej relevantnosti organizácie SOSA aj samotnej družice a nadnesenej mediálnej prezentácie projektu. [[Aleš Kučera]], do konca mája [[2017]] riaditeľ [[Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied|Astronomického ústavu SAV]] (AsÚ SAV) na margo projektu pre portál DSL.sk vyhlásil: „''Čo sa týka prezentácie projektu, jeho dôležitosť je neprimerane, nadnesene prezentovaná, keď si uvedomíme, že na Slovensku sa vyrobilo a aj sa stále vyrába vo vedeckých ústavoch SAV, na univerzitách a aj v priemyselnom sektore množstvo ďaleko kvalitnejších a náročnejších kozmických aparatúr, ktoré reálne získavajú vedecké informácie (dáta) alebo zabezpečujú technologické experimenty ... Fotografovanie Zeme a pár meraní, budú demonštrovať funkčnosť satelitu, ale z hľadiska vedeckého nemajú žiadnu hodnotu. Podobné kocky vypúšťajú štandardne študenti vysokých a stredných škôl a aj žiaci základných škôl''“.<ref name="dsl-2017-vedci-projekt-kritizuju" /><ref name="dennikn-snidl-2016-adademici-verzus-debavedomi-mladici" /> Podľa Kučeru tiež chýbajú transparentné informácie, ako sa použilo 315,7 tisíc EUR z verejných zdrojov.<ref name="dsl-2017-vedci-projekt-kritizuju" /> Ostrú kritiku projektu družice, organizácie SOSA, jej predsedníčky a podpredsedu zverejnil v marci 2017 aj v 22-stranovom vyjadrení na stránke AsÚ SAV a v troch rozhovoroch.<ref name="au-sav-kucera-2017-vyjadrenie" /><ref name="aktuality-2017-kucera" /><ref name="dsl-2017-korda-kucera" /><ref name="sme-2017-kucera" /> Financovanie projektu kritizoval aj astronóm [[Peter Vereš]]: „''Samotný projekt by som nikdy nekritizoval a dokonca bol ochotný priamo podporiť, keby ostal v rovine amatérskej snahy a bol financovaný zo súkromných zdrojov. Žiaľ, veľké množstvo financií získali zo štátneho rozpočtu, bez verejnej súťaže, priamymi dotáciami, pričom vedci musia o podobné financie súťažiť v transparentnej súťaži''“.<ref name="dsl-2017-vedci-projekt-kritizuju" /><ref name="dennikn-snidl-2017-slovak-v-nasa" /> SOSA v reakcii na kritiku argumentovala účasťou viacerých úspešných vedcov „''s doktorátmi v [[astrofyzika|astrofyzike]] a [[astrobiológia|astrobiológii]] získanými na zahraničných univerzitách a so stážami v [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], tiež jeden zahraničný profesor [[molekulárna biológia|molekulárnej biológie]] ako aj celá rada elektrotechnických a telekomunikačných inžinierov''“. Na kritiku stavebnicovej koncepcie a triviálnosti družice reagovali poukázaním na množstvo na mieru vyvinutých riešení a modulov: „''význam a náročnosť projektu prvej slovenskej družice skCUBE nie sú dobre pochopené, ak je prirovnávaný k aktivitám pre stredoškolákov, resp. panuje presvedčenie, že je možné si takúto družicu objednať na mieru v zahraničnom cubesat-shope. Naša družica je totiž navrhnutá úplne jedinečne; hoci navonok má štandardizované rozmery 10×10×10 cm, vo vnútri – takpovediac „pod kapotou“ – obsahuje celý rad technologických inovácií a experimentálnych technológií.''“. Spotrebované finančné prostriedky pokladá SOSA za nízke v porovnaní s podobnými zahraničnými projektami a poukazuje tiež na množstvo dobrovoľníckych aktivít a [[crowdfunding]]ových zdrojov.<ref name="dennikn-blog-sosa-2017-02" /><ref name="dennikn-blog-sosa-2017-03" /> == Referencie == {{referencie|2|refs= <ref name="skcube-je-dokoncena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Závodský | meno2 = Ondrej | priezvisko2 = Lászlo | meno3 = Róbert | priezvisko3 = Kapuš | meno = Jakub | titul = Družica skCUBE je dokončená | url = http://skcube.tumblr.com/post/136760011541/dru%C5%BEica-skcube-je-dokon%C4%8Den%C3%A1 | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = 2016-01-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="cubesat-zakladne-informacie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základné informácie | url = http://www.druzica.sk/skcube/zakladne-informacie/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="skcube-pribeh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh skCUBE | url = http://www.druzica.sk/o-projekte/pribeh-skcube/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="kozmonautika-kapus-pribeh-pokracuje">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kapuš | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmír chyby nepripúšťa – príbeh skCUBE pokračuje | url = http://kozmonautika.sk/2016/09/06/skcube-vesmir-chyby-nepripusta/ | vydavateľ = kozmonautika.sk | dátum vydania = 2016-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-23 | miesto = }}</ref> <ref name="skcube-experimenty-vlf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlavný VLF experiment | url = http://www.druzica.sk/skcube/veda-a-experimenty/hlavny-vlf-experiment/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="skcube-technologicke-experimenty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Technologické experimenty | url = http://www.druzica.sk/skcube/veda-a-experimenty/technologicke-experimenty/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="skcube-technologie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Technológie | url = http://www.druzica.sk/skcube/technologie/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="dsl-2017-korda-rozhovor">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Korda | meno = Eugen | autor = | odkaz na autora = | titul = S družicou lietajú aj pochybnosti | url = https://www.tyzden.sk/veda/41285/s-druzicou-lietaju-aj-pochybnosti/ | vydavateľ = W PRESS | dátum vydania = 2017-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="dsl.sk-skcube-prestala-fungovat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenská družica skCube prestala fungovať | url = http://dsl.sk/article.php?article=19957 | vydavateľ = DSL.sk | dátum vydania = 2017-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-09 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="dennikn-snidl-2017-druzica-snidl">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/775924/na-slovensku-druzicu-poskytol-stat-amaterom-uz-370-tisic-eur-vyletiet-ma-z-indie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2017-05-26 }}</ref> <ref name="sspa-2017-sprava2">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Slovenská spoločnost pre vesmírnu politiku | odkaz na autora = | titul = Prvá slovenská družica skCUBE: Pozitíva a negatíva prvého úspechu a ako ďalej? | periodikum = SSPA Reporty | odkaz na periodikum = http://www.vesmirnapolitika.sk/publikacie/ | url = http://www.vesmirnapolitika.sk/wp-content/uploads/SSPA-Report-02i.pdf | issn = 2585-755X | vydavateľ = Slovenská spoločnost pre vesmírnu politiku | miesto = Žilina | dátum = 2017-06-01 | dátum prístupu = 2017-06-01 }}</ref> <ref name="sme-2017-kucera">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronóm zo SAV: skCUBE? Namiesto bombastiky by mala prísť pokora | periodikum = Denník SME | odkaz na periodikum = http://www.sme.sk/ | url = https://tech.sme.sk/c/20605525/astronom-o-skcube-namiesto-bombastiky-by-mala-prist-pokora.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Denník SME | miesto = Bratislava | dátum = 2017-07-17 | dátum prístupu = 2017-07-17 }}</ref> <ref name="kosmonautix.cz-ceka-nas-cs-let">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeká nás česko-slovenský let | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/05/ceka-nas-cesko-slovensky-let/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2017-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-02 | miesto = }}</ref> <ref name="skyrocket.de-pslv-xl">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Launch Vehicles : India : PSLV family : PSLV versions : PSLV-XL | url = http://space.skyrocket.de/doc_lau_det/pslv-xl.htm | vydavateľ = Gunter's Space Page | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="skyrocket.de-skcube">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spacecraft by country : Slovakia : skCUBE | url = http://space.skyrocket.de/doc_sdat/skcube.htm | vydavateľ = Gunter's Space Page | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="tasr-2017-05-start-v-juni">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Štart prvej slovenskej družice do vesmíru je plánovaný začiatkom júna | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/start-prvej-slovenskej-druzice-do-vesm/34711-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-20 | dátum prístupu = 2017-06-02 }}</ref> <ref name="touchit-2017-05-start-v-juni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reiter | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská družica skCube už čoskoro vyletí do vesmíru | url = https://touchit.sk/slovenska-druzica-skcube-uz-coskoro-vyleti-do-vesmiru/114707 | vydavateľ = touchit.sk | dátum vydania = 2017-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-02 | miesto = }}</ref> <ref name="nasaspaceflight-PSLV-launch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PSLV rocket launches Cartosat 2E and 30 small sats | url = https://www.nasaspaceflight.com/2017/06/pslv-rocket-cartosat-2e-30-small-sats/ | vydavateľ = NASASpaceFlight.com | dátum vydania = 2017-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="zive-druzica-odstartovala-z-indie">{{Citácia periodika | priezvisko = Habara | meno = Peter | titul = Prvá slovenská družica úspešne odštartovala z Indie | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/125990/prva-slovenska-druzica-uspesne-odstartovala-z-indie/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-06-23 | dátum prístupu = 2017-10-14 }}</ref> <ref name="dsl.sk-skcube-prvy-signal">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská družica skCube je po vynesení funkčná, poslala prvý signál | url = http://www.dsl.sk/article.php?article=19902&hot=2 | vydavateľ = DSL.sk | dátum vydania = 2017-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-24 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="kozmonautika.sk-2017-036AA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = skCUBE is most probably NORAD object 2017-036AA | url = https://twitter.com/kozmonautika/status/880060334333202432 | vydavateľ = kozmonautika.sk, Twitter | dátum vydania = 2017-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-29 | miesto = }}</ref> <ref name="skcube-tle">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elementy dráhy skCUBE vo formáte TLE | url = http://celestrak.com/cgi-bin/TLE.pl?CATNR=42789 | vydavateľ = celestrak.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sattracker">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Satre | meno = Jens T. | titul = Satellite tracker based on two line elements | url = http://www.satellite-calculations.com/TLETracker/SatTracker.htm | vydavateľ = satellite-calculations.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dsl-2017-vedci-projekt-kritizuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nad ránom poletí prvá slovenská družica skCube, seriózni vedci projekt kritizujú | url = http://www.dsl.sk/article.php?article=19900 | vydavateľ = DSL.sk | dátum vydania = 2017-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-30 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="au-sav-kucera-2017-vyjadrenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kučera | meno = Aleš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie riaditeľa Astronomického ústavu SAV k Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity – SOSA | url = https://web.archive.org/web/20170630223606/https://www.astro.sk/docasne/sosa/vyjadrenie_AsU_SAV.pdf | vydavateľ = astro.sk | dátum vydania = 2017-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-30 | miesto = }}</ref> <ref name="dennikn-snidl-2017-slovak-v-nasa">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovák v NASA: Chcel som sa vrátiť, ale naši úradníci radšej podporujú amatérov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/688923/slovak-v-nasa-chcel-som-sa-vratit-ale-nasi-uradnici-radsej-podporuju-amaterov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-26 | dátum prístupu = 2017-06-30 }}</ref> <ref name="aktuality-2017-kucera">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Filipko | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedia ju zhotoviť aj deti, hovorí astrofyzik o prvej slovenskej družici | url = https://web.archive.org/web/20170928005508/https://www.aktuality.sk/clanok/499620/vedia-ju-zhotovit-aj-deti-hovori-astrofyzik-o-prvej-slovenskej-druzici/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer | dátum vydania = 2017-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="dsl-2017-korda-kucera">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Korda | meno = Eugen | autor = | odkaz na autora = | titul = Nafúknutá družica po pár dňoch spľasla | url = https://www.tyzden.sk/veda/40961/nafuknuta-druzica-po-par-dnoch-splasla/ | vydavateľ = W PRESS | dátum vydania = 2017-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-12 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="dennikn-snidl-2016-adademici-verzus-debavedomi-mladici">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Akademici verzus sebavedomí mladíci: Slovenskou vedou hýbe spor o kozmické peniaze | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/373603/akademici-versus-sebavedomi-dravci-slovenskou-vedou-hybe-spor-kozmicke-peniaze/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-19 | dátum prístupu = 2017-06-30 }}</ref> <ref name="dennikn-blog-sosa-2017-02">{{Citácia periodika | autor = SOSA | odkaz na autora = | titul = Kozmonautiku na Slovensku chceme robiť napriek neprajníkom | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/sosa-kozmonautiku-na-slovensku-chceme-robit-napriek-neprajnikom/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-27 | dátum prístupu = 2017-06-30 }}</ref> <ref name="dennikn-blog-sosa-2017-03">{{Citácia periodika | autor = SOSA | odkaz na autora = | titul = Akademici verzus sebavedomí dravci – pohľad z druhej strany | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/akademici-verzus-sebavedomi-dravci-pohlad-druhej-strany/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2017-06-30 }}</ref> <ref name="skcube-data">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = skCUBE data | url = https://data.skcube.sk/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-14 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="skcube-redundancia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Redundancia systémov na palube | url = http://www.druzica.sk/skcube/technologie/redundancia-systemov-v-skcube/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-15 | miesto = }}</ref> <ref name="kozmonautika-prvy-problem">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SOSA | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa: Prvá slovenská družica zaznamenala na orbite prvý problém | url = http://kozmonautika.sk/2017/07/10/tlacova-sprava-prva-slovenska-druzica-zaznamenala-na-orbite-prvy-problem/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = 2017-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-16 | miesto = Batislava }}</ref> <ref name="zive-druzica-skcube-ma-problem">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Družica skCube má problém. Jej misia je v ohrození | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/126330/druzica-skcube-ma-problem-jej-misia-je-v-ohrozeni/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-07-10 | dátum prístupu = 2017-10-15 }}</ref> <ref name="kozmonautika-prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kapuš | meno = Jakub | odkaz na autora = | titul = Prvý štvrťrok skCUBE na orbite | url = http://kozmonautika.sk/2017/09/23/prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = 2017-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-15 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="kozmonautika-ako-prijimat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Závodský | meno = Ondrej | odkaz na autora = | titul = Ako prijímať signály z skCUBE | url = http://kozmonautika.sk/2017/07/26/ako-prijimat-signaly-z-skcube/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = 2017-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-15 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="kozmonautika-qfh-antena-pre-prijem-skcube">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rezenov | meno = Maksim | odkaz na autora = | titul = QFH anténa pre príjem skCUBE | url = http://kozmonautika.sk/2017/08/04/qfh-antena-pre-prijem-skcube/ | vydavateľ = SOSA | dátum vydania = 2017-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-15 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|štítok=skCUBE}} == Externé odkazy == {{Portál Kozmonautika}} * [http://www.druzica.sk/ Oficiálna stránka] * [https://directory.eoportal.org/web/eoportal/satellite-missions/s/skcube Technický popis prístrojov a experimentov] na ESA eoPortal * [http://kozmonautika.sk/2017/07/26/ako-prijimat-signaly-z-skcube/ Ako prijímať signály z skCUBE] * [http://kozmonautika.sk/2017/09/23/prvy-stvrtrok-skcube-na-orbite/ Prvý štvrťrok skCUBE na orbite] – zhrnutie doterajšieho priebehu misie a výsledkov (2017) * [https://zive.aktuality.sk/clanok/138943/skutocny-pribeh-druzice-skcube-od-napadu-az-po-smrt-na-orbite/ Skutočný príbeh družice skCube: Od nápadu až po smrť na orbite] – rozhovor s podpredsedom SOSA Jakubom Kapušom (2019) * [http://celestrak.com/cgi-bin/TLE.pl?CATNR=42789 Elementy dráhy skCUBE] vo formáte TLE * [http://www.satview.org/?sat_id=42789U On-line tracking] pomocou satview.org [[Kategória:Slovenské umelé družice]] [[Kategória:Umelé družice Zeme]] [[Kategória:Vedecké družice]] [[Kategória:CubeSat]] [[Kategória:Kozmonautika v 2017]] fcog1rhpj07vogqawcjjwjcgdhbh8z2 0 570330 7415080 6713447 2022-07-22T23:52:42Z V&ltz 199444 wl, preklepy wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vaz 2107.jpg|náhľad|VAZ 2107]] '''VAZ 2107''' je automobil, ktorý vyrábala spoločnosť [[AvtoVAZ]]. Po predstavení typu 2107 na konci roka [[1981]] sa v budúcom roku pristúpilo k jeho sériovej výrobe. Nový model vznikol úpravou modelu 2105, konkrétne jeho najvýkonnejšej špecifikácie 21053. Išlo o najluxusnejšie poňatú variantu celej rady, pričom bola ideovým nástupcom modelu [[VAZ 2106]], s ktorým bol do roku 2005, kedy bola produkcia typu [[VAZ 2103|2106]] ukončená, predávaný súbežne. Veľkú obľubu tohto modelu dokazuje nielen jeho dlhá doba výroby, ale aj skutočnosť, že sa vyrábal aj v krajinách mimo Ruska. Okrem domovského závodu v [[Togliatti (mesto)|Togliatti]] v sa vyrábal od roku 2002 ešte na [[Ukrajina|Ukrajine]] v továrňach bývalej značky ZAZ (dnes materskej [[Daewoo]]) a LuAZ. Od roku 2006 sa vyrábal aj v [[Egypt]]e v hlavnom meste [[Káhira|Káhire]]. Tu sa o výrobu starala automobilka participujúca s japonským koncernom [[Suzuki]]. Od roku 2008 prebiehala montáž z už vyrobených dielov i v [[Čečensko|Čečensku]] v meste Argun.<ref>[http://top.rbc.ru/economics/08/05/2008/164313.shtml В Чечне начали выпускать «Жигули» (V Čečensku začala výroba ,,Žiguli"), www.top.rbc.ru]</ref> Vonkajší vzhľad sa menil len kozmeticky, najviac sa zmeny dotkli prednej časti vozidla. Tu pribudol dôležitý rozpoznávací prvok, pochrómovaná maska ​​chladiča, ktorá na štandardnom 2105 už nefigurovala. Charakteristická je pre prepychovejšiu 2107 aj vypuklinu na kapote motora, ktorá plynulo postupuje od obdĺžnikovej prednej masky až k čelnému sklu. Svetlomety boli dodávané so stieračmi aj ostrekovačmi, podľa stupňa výbavy. Masívnejšie, viac pogumované nárazníky mali za následok zväčšenie celkovej dĺžky vozidla o 15&nbsp;mm. Interiér bol opäť oproti predchodcovi vylepšený a mierne reorganizovaný, predovšetkým palubná doska. Predné sedadlá mali operadlá plynulo prechádzajúce na operadlá hlavy. Spočiatku sa voz dodával v dvoch motorizáciách. Menšiu pohonnú jednotku zastupoval štvorvalec s objemom 1 451&nbsp;cm³, ktorý poskytoval výkon 55&nbsp;kW (75 koní), s ktorým vozidlo dosahovalo rýchlosť cez 145&nbsp;km/h. Druhou, výkonnejšou motorizáciou, bol štvorvalec 1 568&nbsp;cm³, vďaka ktorému sa model 21074, ako sa takto špecifikovaný voz nazýval, dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 150&nbsp;km/h. S časom sa pod kapotou modelu 2107 začala objavovať stále rôznorodejšia paleta motorov. V roku 1985 sa začal predávať model 21072 s motorom 1,3 litra, ďalej napr. Model 21073 s motorom 1,7 litra známym z [[Lada Niva|Lady Niva]]. Vyrábala sa dokonca aj verzia 21079 poháňaná [[Wankelov motor|wankelovým rotačným motorom]]. == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|VAZ 2104|12754103}} {{Lada}} [[Kategória:Automobily Lada|2104]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] [[Kategória:Automobily skupiny B]] te3r17jgsuz0w2vn7d08pilbiwkf82n 0 579884 7415009 7383691 2022-07-22T19:40:36Z 46.34.228.122 6 deti :D wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{Infobox Politik | Meno = Marek Krajčí | Portrét = Minister_Marek_Krajčí.jpg | Popis = | Poradie = [[Zoznam ministrov zdravotníctva Slovenskej republiky|18.]] | Úrad = minister zdravotníctva SR | Začiatok obdobia = [[21. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[12. marec]] [[2021]] | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Igor Matovič]] | Predchodca = [[Peter Pellegrini]] <br> ''[[ad interim]]'' | Nástupca = [[Eduard Heger]] <br> ''ad interim'' | Poradie2 = [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|Súčasný]] | Úrad2 = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[16. marca]] [[2021]] | Koniec obdobia2 = | Začiatok obdobia3 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia3 = [[21. marec]] [[2020]] | Dátum narodenia = {{dnv|1974|3|24}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]<ref>[https://www.obycajniludia.sk/kandidat/marek-krajci// Profil na stránkach OĽaNO]</ref> | Profesia = detský [[Kardiológia|kardiológ]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = 6 | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = [[Bratská jednota baptistov]]<ref name="krivosik">{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontext je dôležitý: K debate o videu Mareka Krajčího | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/54766/kontext-je-dolezity-k-debate-o-videu-mareka-krajciho | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-13 | dátum prístupu = 2020-05-13 }}</ref> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[MUDr.]] '''Marek Krajčí''' (* [[24. marec]] [[1974]], [[Bratislava]]) je slovenský [[politik]], ktorý od [[21. marec|21. marca]] [[2020]] do [[12. marec|12. marca]] [[2021]] pôsobil ako 18. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva Slovenskej republiky]], detský [[kardiológia|kardiológ]], zakladateľ a predseda správnej rady platformy ''Kresťania v meste'', [[hudobník]], [[skladateľ]] a [[textár]]. V rokoch 2016{{--}}2020 bol poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], členom poslaneckého klubu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]], bývalým podpredsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a bývalým tieňovým ministrom zdravotníctva hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. == Životopis == Marek Krajčí pracoval viac ako 20 rokov v Detskom kardiocentre ako detský [[Kardiológia|kardiológ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Krajčí O osobnosti|url=https://www.sme.sk/os/168247/marek-krajci|dátum prístupu=2021-03-11|vydavateľ=SME|jazyk=sk}}</ref> Je ženatý, s manželkou Kamilou má 5 detí a žije v Bratislave. === Kresťania v meste === Je zakladateľom platformy ''Kresťania v meste'', ktorá v [[Bratislava|Bratislave]] prepája viac ako 30 spoločenstiev, kresťanských komunít a rôzne mimovládne organizácie. Práca, ktorú rozvinul, je založená na priateľských vzťahoch a stala sa základom pre realizáciu mnohých spoločných podujatí, benefičných koncertov, verejno-prospešných a charitatívnych akcií s dosahom na celú spoločnosť.<ref>[http://www.krestaniavmeste.sk/o-nas/ Kresťania v meste] - O nás</ref> Medzi najznámejšie projekty platformy patrí jej festival ''Milujem svoje mesto'', počas ktorého stovky dobrovoľníkov pomáhajú núdznym, sociálnym zariadeniam a v spolupráci s mestskými časťami čistia a revitalizujú verejné priestranstvá, parky a lesy.<ref>[http://milujemsvojemesto.sk/ Milujem svoje mesto]</ref> Kresťania v meste si získali celospoločenské uznanie aj za svoju obetavú pomoc ľuďom bez domova. Celoročne, niekoľkokrát týždenne im varia z vlastných zdrojov – dnes už takmer s dvesto dobrovoľníkmi. Ľudí bez domova sa snažia postupne, osobným záujmom a priateľstvom socializovať, prinášať im pracovné príležitosti. Na jeho podnet vznikol v roku 2008 Kresťanský komorný orchester ZOE, s ktorým zorganizoval množstvo benefičných koncertov na podporu rôznych charitatívnych projektov. Je členom správnej rady ''Nadácie Dobrá budúcnosť a nádej'' zameranej na pomoc sirotám v [[Uganda|Ugande]] a [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]]. Marek Krajčí je držiteľom Ceny primátora Bratislavy za rok 2014 za „''nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave i za hranicami mesta.''“<ref>[http://bratislava.sk/oceneni-cena-primatora-2014/d-11046625 Ocenení: Cena primátora 2014] - bratislava.sk</ref> Marek Krajčí je tiež hudobník a worship líder, je autorom desiatok hymien a chválospevov, troch albumov chvál a uctievania, jedného detského albumu a je jedným z prvých priekopníkov chválových koncertov na Slovensku. Roky viedol ''Koncerty modlitieb a chvál'', organizoval celoslovenské konferencie zamerané na vystrojenie kresťanov pre prinášanie kresťanských hodnôt do spoločnosti. V tomto období bol aj šéfredaktorom časopisu KROK kresťanov v spoločnosti.<ref>http://nasavolba.sk/kandidati/marek-krajci/</ref> == Politická kariéra == === Parlamentné voľby 2016 === Marek Krajčí kandidoval v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] zo štvrtého miesta na kandidátke hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]] (OĽaNO-NOVA) ako nezávislý kandidát.<ref>[http://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina/ Kandidátna listina] - obycajniludia.sk</ref> Vo voľbách získal 31 781 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca [[NR SR|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>[http://volbysr.sk/sk/data04.html Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2016] - volbysr.sk</ref> Bol podpredsedom ''Výboru NR SR pre zdravotníctvo'', overovateľom ''Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ'' a pôsobí v poslaneckom klube OĽaNO-NOVA. V novembri 2017 bol hnutím nominovaný do pozície tieňového ministra zdravotníctva. Bol predsedom parlamentnej Skupiny priateľstva s Austrálskym zväzom, Republikou fidžijských ostrovov, Republikou Marshallových ostrovov, Novým Zélandom a Samojským nezávislým štátom. Na jeho podnet sa na pôde parlamentu vytvorila 30. mája 2016 skupina Spojencov Izraela<ref>http://www.nrsr.sk/web/</ref> === Parlamentné voľby 2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidoval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽANO 2020|url=https://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina-2020/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> zo 143. miesta na kandidátke hnutia [[OĽANO]], získal 35 515<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Pridelenie mandátov kandidátom na poslancov|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> preferenčných hlasov a bol zvolený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Krajčí|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/kandidat/marek-krajci/olano-143/|dátum prístupu=2021-03-11|dátum vydania=|vydavateľ=Aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> 21. marca 2020 bol vymenovaný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania|url=https://www.prezident.sk/vymenovania-a-odvolania|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> za 18. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|ministra zdravotníctva Slovenskej republiky]] vo [[Vláda Igora Matoviča|vláde Igora Matoviča]]. ==== Vedenie ministerstva zdravotníctva počas pandémie COVID-19 ==== Pod jeho vedením Slovensko prekonalo prvú vlnu pandémie koronavírusu so statusom svetového premianta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-28-05-2020-pacienti-tk|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry pre HN: Proti koronavírusu máme dve nové zbrane. Prečo už lockdown nefunguje?|url=https://slovensko.hnonline.sk/2299093-krcmery-pre-hn-proti-koronavirusu-mame-dve-nove-zbrane-preco-uz-lockdown-nefunguje|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>. Problémy sa začali črtať krátko pred príchodom druhej vlny, v období uvoľnenejších letných mesiacov, počas ktorých Slovensko evidovalo minimum nových prípadov nákazy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Otestovali vyše 2-tisíc ľudí, pribudlo 19 nových prípadov|url=https://www.aktuality.sk/clanok/806915/koronavirus-online-slovensko-15-jul-2020/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>. Na Slovensku silneli hlasy, ktoré spochybňovali smrtnosť ochorenia COVID-19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COVID-19 ako banálne ochorenie? Ani omylom, reagujú vedci. Výber chýb Bukovského a Maleca (1. časť)|url=https://dennikn.sk/2025595/covid-19-ako-banalne-ochorenie-ani-omylom-reaguju-vedci-vyber-chyb-bukovskeho-a-maleca-1-cast/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-09-08|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Otakar|priezvisko=Horák}}</ref> a navrhované protiepidemické opatrenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KORONAVÍRUS Naozaj nás dusia rúška? FOTO Jednoduchý test odhalil pravdu!|url=https://www.topky.sk/cl/10/1975819/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2020-09-28|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en}}</ref>. Marek Krajčí v lete aktualizoval pandemický plán<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-komisia-pandemicka-plan|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?pandemicka-komisia-statut-novy|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a obnovil zasadnutia Pandemickej komisie vlády SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-23-07-2020-pandemicka-komisia-plan|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-24-07-2020-pandemicka-komisia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>. S podporou odborníkov pripravil plán<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí má nový plán. Opisuje, kedy zatvoriť kostoly, školy, nákupné centrá aj kedy obmedzí pohyb|url=https://dennikn.sk/2154497/krajci-ma-novy-plan-popisuje-v-nom-kedy-zatvorit-kostoly-skoly-nakupne-centra-aj-kedy-obmedzi-pohyb/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-11-23|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref> a presadzoval včasné zavedenie opatrení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Situácia by sa zlepšila, ak by opatrenia dodržiavali aj ľudia, ktorí im nedôverujú, hovorí Krajčí|url=https://www.expres.sk/231397/situacia-by-sa-zlepsila-ak-by-opatrenia-dodrziavali-aj-ludia-ktori-im-nedoveruju-hovori-krajci/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2020-10-16|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-11-09-2020-pandemicka-komisia-opatrenia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>, no narážal na odpor vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prísne opatrenia krízový štáb neschválil, v platnosti zostávajú súčasné limity|url=https://www.olympic.sk/clanok/prisne-opatrenia-krizovy-stab-neschvalil-v-platnosti-zostavaju-sucasne-limity|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=SOŠV}}</ref> ako aj opozície, ktorá podporovala ilegálne protestné zhromaždenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takto protestujú politici: Fico ožil v koži, Danko zamaskovaný. A Čarnogurský za športovca?|url=https://plus7dni.pluska.sk/ludia/takto-protestuju-politici-fico-ozil-kozi-danko-zamaskovany-carnogursky-sportovca|vydavateľ=plus7dni.pluska.sk|dátum vydania=2020-11-19|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>. Novembrové celoplošné testovanie obyvateľov Slovenska pribrzdilo nástup druhej vlny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-25-03-2021-studia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a zlomilo krivku nárastu prípadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Plošné testovanie zlomilo krivku nárastu pozitívnych prípadov|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/568675-infikovalo-sa-dalsich-vyse-2-tisic-osob-pocet-obeti-covidu-19-stupol-na-491/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-11-13|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref>, čo potvrdila aj štúdia<ref>{{Citácia periodika|titul=The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia|url=https://www.science.org/doi/full/10.1126/science.abf9648|periodikum=Science|dátum=2021-05-07|dátum prístupu=2021-10-22|ročník=372|číslo=6542|strany=635–641|doi=10.1126/science.abf9648|meno=Martin|priezvisko=Pavelka|meno2=Kevin|priezvisko2=Van-Zandvoort|meno3=Sam|priezvisko3=Abbott}}</ref>. Následne vláda zaviazala ministerstvo hospodárstva zabezpečiť dostatok ďalších testov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Uznesenie vlády|url=https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=66E1EDB2DC124593B0B69D0F0D5DA849-0AB896B4F9FC537A1A7D69703CBD6521|dátum prístupu=}}</ref> čo ministerstvo nedokázalo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Uznesenie vlády|url=https://rokovania.gov.sk/PUL/EvaluationPeriod/7|dátum prístupu=}}</ref> a epidemická situácia sa v krajine začala rapídne zhoršovať. Pandemická komisia následne v decembri odporučila prísne protiepidemické opatrenia, ktoré Vláda SR však akceptovala len čiastočne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vláda pred Vianocami ignorovala odporúčania Pandemickej komisie. Bude za to niekto niesť zodpovednosť?|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/2018120_vlada-pred-vianocami-ignorovala-odporucania-pandemickej-komisie-bude-za-to-niekto-niest-zodpovednost|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk}}</ref> Slovensko sa v januári stalo jednou z najzamorenejších krajín novou, oveľa infekčnejšou mutáciou koronavírusu - variantom B.1.1.7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?Stanovisko-ministra-MZSR-novy-Covid-5-1-2021|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Potvrdené! Britský zmutovaný vírus u nás už prevláda. Prečo je to dobrá správa?|url=https://www.dnes24.sk/potvrdene-britsky-zmutovany-virus-u-nas-uz-prevlada-preco-je-to-dobra-sprava-380465|vydavateľ=Dnes24.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Global24|priezvisko=s.r.o}}</ref>. Krajčímu sa na začiatku roka podarilo presadiť prísnejší zákaz vychádzania<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?stanovisko-ministra-zdravotnictva-mareka-krajciho-k-aktualnej-epidemiologickej-situacii-a-opatreniam|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?od-januara-vlada-zaviedla-prisnejsi-zakaz-vychadzania-zuzila-okruh-vynimiek|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a schváliť sprísnený COVID automat<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-03-02-2021-covid-automat|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>. Situácia sa však dva mesiace očakávane nezlepšovala a Slovensko sa počas kulminácie druhej vlny umiestnilo na popredných priečkach v týždennej úmrtnosti a počte hospitalizovaných osôb v prepočte na počet obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko je aktuálne najhoršie na svete v týždennom počte úmrtí na covid-19 v prepočte na počet obyvateľov|url=https://dennikn.sk/minuta/2270457/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-02-14|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z premianta propadlíkem. Expert zmiňuje sedm momentů, proč Slovensko nezvládá pandemii|url=https://denikn.cz/532823/z-premianta-propadlikem-expert-zminuje-sedm-momentu-proc-slovensko-nezvlada-pandemii/|vydavateľ=Deník N|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=cs|meno=Eva|priezvisko=Mošpanová}}</ref> Krajčí počas pandémie nasadil na manažment reprofilizácií lôžkového fondu nemocníc skúseného anesteziológa z Rakúska, štátneho tajomníka Petra Stachuru<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?druhy-statny-peter|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>, s ktorým napriek enormnému náporu chorých na zdecimované slovenské zdravotníctvo zabránil kolapsu nemocníc. Počas celej pandémie zabezpečil pre ľudí s COVID-om dostupnú zdravotnú starostlivosť postupnou reprofilizáciou lôžkového fondu nemocníc a centrálnym riadením prevozov pacientov podľa dostupnosti lôžok v jednotlivých nemocniciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-15-01-2021-stachura-galanta|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Porážame druhú vlnu. Všetko klesá, až na jednu rozhodujúcu krivku|url=https://slovensko.hnonline.sk/2322853-porazame-druhu-vlnu-vsetko-klesa-az-na-jednu-rozhodujucu-krivku|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-18-03-2021-zdravotnici-rumunsko|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primár Hložník: Pandémia vniesla tragédie do celých rodín|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/589962-primar-hloznik-pandemia-vniesla-tragedie-do-celych-rodin/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-06-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref>. Hoci podľa vtedajších štatistík sa v rýchlosti očkovania krajina pod Tatrami umiestňovala vo februári na popredných priečkach spomedzi všetkých krajín Európy<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus Pandemic (COVID-19)|url=https://ourworldindata.org/covid-vaccinations|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-03-05|dátum prístupu=2021-10-22|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Edouard|priezvisko2=Mathieu|meno3=Lucas|priezvisko3=Rodés-Guirao}}</ref> a Slovensko malo v tom čase podľa Globsecu v stredoeurópskom regióne najvyšší rast dôveryhodnoti v očkovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GLOBSEC Vaccination Trends: Perceptions from Central & Eastern Europe|url=https://www.globsec.org/publications/globsec-vaccination-trends-perceptions-from-central-eastern-europe/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en-GB}}</ref>, meškali dodávky vakcín nakontrahovaných cez Európsku komisiu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Miko - Dodávky vakcín meškajú najmä pre nedostatok surovín|url=https://www.expres.sk/242952/ladislav-miko-dodavky-vakcin-meskaju-najma-pre-nedostatok-surovin/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2021-02-23|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zástupca Pfizeru na Slovensku / Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka|url=https://www.postoj.sk/74642/verim-ze-europska-komisia-zasiahne-a-vakciny-nepridu-az-v-zavere-roka|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Kekelák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKTUÁLNE: EMA schválila vakcínu od AstraZeneca. Problém ale bude s jej dodávkami, EÚ tvrdí, že s nimi výrobca kšeftuje|url=https://www.startitup.sk/aktualne-ema-odporucila-schvalit-vakcinu-od-astrazeneca-problem-ale-bude-s-jej-dodavkami-eu-tvrdi-ze-s-nimi-vyrobca-kseftuje/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>. Preto, aj napriek vetovaniu strany [[ZA ĽUDÍ|Za Ľudí]] , spoločne s premiérom Matovičom zabezpečil pre Slovensko aj ruskú vakcínu Sputnik V, ktorú 1. marca spoločne privítali na Košickom letisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensko dorazilo lietadlo s vakcínou Sputnik V, Krajčí jej udelí výnimku|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/03/na-slovensko-dorazilo-lietadlo-s-vakcinou-sputnik-v-krajci-jej-udeli-vynimku/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Rtvs}}</ref> To eskalovalo dlhodobé napätie medzi hlavnými predstaviteľmi koalície a napokon viedlo k prepuknutiu vládnej krízy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prepukla koaličná kríza: Sulík žiada rekonštrukciu vlády a rokoval s prezidentkou, do paláca mieri aj Remišová|url=https://dennikn.sk/2294181/prepukla-koalicna-kriza-remisova-ide-za-prezidentkou-sulik-ziada-rekonstrukciu-vlady/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-03-03|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sputnik pochoval slovenskú vládu. Aké sú alternatívy?|url=https://www.trend.sk/spravy/sputnik-pochoval-slovensku-vladu-ake-su-alternativy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2021-03-03|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> V nej koaličné strany [[ZA ĽUDÍ|Za Ľudí]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] podmienili svoje zotrvanie v koalícii Krajčího odchodom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí podá demisiu, nástupcovi zaželal dostatok autority|url=https://domov.sme.sk/c/22615393/marek-krajci-konci-vo-funkcii-ministra-zdravotnictva.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Napriek nevôli svojej strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]], v situácii keď ohlásil dlhoočakávané správy o zlomení druhej vlny pandémie a postupné zlepšovanie pandemickej situácie v krajine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdá sa, že druhú vlnu pandémie máme za sebou, vyhlásil Krajčí po demisii|url=https://slovensko.hnonline.sk/2315550-zda-sa-ze-druhu-vlnu-pandemie-mame-za-sebou-vyhlasil-krajci-po-demisii|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>, oznámil 11. marca 2021 svoj plánovaný odchod z ministerského postu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí oznámil demisiu, no zostane, kým sa nezačne očkovanie Sputnikom. Kto ho nahradí?|url=https://www.forbes.sk/krajci-oznamil-demisiu-no-zostane-kym-sa-nezacne-ockovanie-sputnikom-kto-ho-nahradi/|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2021-03-11|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> po necelom roku pôsobenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí podá demisiu, nástupcovi zaželal dostatok autority|url=https://domov.sme.sk/c/22615393/marek-krajci-konci-vo-funkcii-ministra-zdravotnictva.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. 12. marca 2021 podal demisiu a funkciou ministra dočasne poverila [[Zuzana Čaputová|prezidentka]] [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Čaputová prijala demisiu ministra Krajčího|url=https://domov.sme.sk/c/22616182/marek-krajci-demisia-prezidentka-zuzana-caputova.html|dátum prístupu=2021-03-12|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|dátum vydania=2021-03-12|vydavateľ=SME|jazyk=sk}}</ref> 16. marca 2021 sa vrátil do Národnej rady SR ako poslanec.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Do parlamentu sa vrátil Marek Krajčí, odišiel jeho náhradník Kozarec | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/581380-do-parlamentu-sa-vratil-marek-krajci-odisiel-jeho-nahradnik-kozarec/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2021-03-16 }}</ref> ==== Naštartovanie reforiem zdravotníctva ==== Napriek pandemickému roku, počas ktorého išla väčšina energie ministra do manažmentu najväčšej pandémie za posledných 100 rokov, Krajčí naštartoval so svojim novým tímom aj dôležité reformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformy, chce stavať nové nemocnice - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/ministerstvo-zdravotnictva-pripravuje-reformy-chce-stavat-nove-nemocnice/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov|url=https://www.raabe.sk/cesi-ako-ciel-krajci-spusti-nabor-na-lekarov|vydavateľ=www.raabe.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Z Fondu obnovy získal pre ich zrealizovanie takmer 1,5 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťazmi súboja o miliardy z plánu obnovy sú SaS a minister Krajčí|url=https://e.dennikn.sk/2220638/vitazom-suboja-o-miliardy-z-planu-obnovy-su-sas-a-minister-krajci/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-01-12|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref> Zachránil štátne nemocnice pred exekúciami a ekonomickým kolapsom, ktorý hrozil po ich rozkrádaní a zlom manažovaní predchádzajúcimi vládami koncom roka 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdravotnícke zariadenia majú mať naďalej ochranu pred exekúciami|url=https://www.trend.sk/spravy/vlada-zdravotnicke-zariadenia-maju-mat-nadalej-ochranu-pred-exekuciami|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-11-19|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí opravuje Druckerovu protiústavnú exekučnú imunitu|url=https://mediweb.hnonline.sk/spravy/2256606-krajci-opravuje-druckerovu-protiustavnu-exekucnu-imunitu|vydavateľ=mediweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Zároveň získal 575 miliónov eur na ich oddĺženie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Materiál vlády SR|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25522/1|dátum prístupu=}}</ref>, začal nastavovať nový platobný mechanizmus na základe DRG a centrálny manažment nemocníc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BLOG: Slovensko má jedinečnú príležitosť pustiť sa do reformy zdravotníctva {{!}} Asociácia zdravotných poisťovní SR|url=http://www.azpsr.sk/aktualne/92-blog-slovensko-ma-jedinecnu-prilezitost-pustit-sa-do-reformy-zdravotnictva|vydavateľ=www.azpsr.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Tieto reformy mali definitívne zastaviť ich permanentné zadlžovanie. Krajčí nadefinoval optimálnu sieť nemocníc, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí avizoval zmeny v stratifikácii nemocníc|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22475716/krajci-avizoval-zmeny-v-stratifikacii-nemocnic.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stratifikácia nemocníc sa zrealizuje, ale inou formou, tvrdí Krajčí|url=https://regiony.zoznam.sk/stratifikacia-nemocnic-sa-zrealizuje-ale-inou-formou-tvrdi-krajci/|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva má veľké plány: Chce stavať nové moderné digitálne nemocnice|url=https://www.topky.sk/cl/10/2031797/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2021-01-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Oddlžovanie nemocníc bude výhodné pre štát aj pre veriteľov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/krajci-oddlzovanie-nemocnic-bude-v/511614-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-12-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktorú stakeholderi zdravotníctva nazývajú aj najväčšou reformou zdravotníctva za posledných 15 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lengvarský otvára diskusiu k najväčšej reforme zdravotníctva, pacienti by mali vstúpiť do 21. storočia - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/lengvarsky-otvara-diskusiu-k-najvacsej-reforme-zdravotnictva-pacienti-by-mali-vstupit-do-21-storocia/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> Pripravoval masívne investície do rekonštrukcií novej nemocničnej siete ako aj výstavbu nových nemocníc v hodnote prevyšujúcej 1 miliardu eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plán obnovy pre zdravotníctva by mal priniesť hlavne modernizáciu nemocníc a kvalitnejšiu starostlivosť - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/plan-obnovy-pre-zdravotnictva-by-mal-priniest-hlavne-modernizaciu-nemocnic-a-kvalitnejsiu-starostlivost/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko zverejnilo svoj plán obnovy|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2198865/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vicepremiérka Remišová rokovala s ministrami o ich prioritách pri čerpaní eurofondov|url=https://www.mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-rokovala-s-ministrami-o-ich-prioritach-pri-cerpani-eurofondov/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Po niekoľkoročných diskusiách na tému ochrany duševného zdravia navrhol koncepciu jej reformy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?minister-dusevne-zdravie-programove|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?prevencia-samovrazdy-dusevne-zdravie|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a vytvoril medzirezortnú platformu Rady vlády SR pre duševné zdravie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/?rvdz|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>. Pritiahol na Slovensko odborníkov zo zahraničia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analytik z novej štátnej agentúry: Čo preplatíme má byť aj o hodnotách nielen o peniazoch|url=https://dennikn.sk/1978924/ceny-liekov-su-pri-originaloch-prestrelene-hovori-analytik-z-novej-statnej-agentury/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-24|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našou prácou je pripravovať podklady na rozhodovanie o zdravotníckych technológiách a kvalitnej zdravotnej starostlivosti|url=https://unipharma.sk/nasou-pracou-je-pripravovat-podklady-na-rozhodovanie-o-zdravotnickych-technologiach-a-kvalitnej-zdravotnej-starostlivosti/|dátum vydania=2020-10-01|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> a podpísal návrh zákona o vzniku nezávislej agentúry HTA na hodnotenie zdravotníckych technológií <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národný HTA inštitút má fungovať od roku 2022|url=https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-narodny-hta-in/536621-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Legislatívny proces - SLOV-LEX|url=https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2021/120|vydavateľ=www.slov-lex.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> a inovatívnych liekov s potenciálom ušetriť zdravotníctvu desiatky miliónov eur a nasmerovať ich do efektívnych procesov a liečby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-lieky-inovativne|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liekom na výnimku chýbajú pravidlá, ministerstvo pracuje na systémových zmenách|url=https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/ministerstvo-pracuje-zmene-liekovej-politiky-dockame-konecne-inovativnych-liekov|vydavateľ=zdravie.pluska.sk|dátum vydania=2021-04-28|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Jeho expertné tímy zároveň pripravovali reformu dlhodobej starostlivosti, primárnej sféry, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?centra-integrovane-eu-vyzva|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?reforma-zdravotnictva-predstavenie|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prebieha verejné obstarávanie na stavbu Rázsoch|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22467065/projekt-razsoch-je-vo-faze-hodnotenia-ziadosti-o-ucast-vo-verejnom-obstavani.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Projekt Rázsochy je pre nás prioritou|url=https://www.aktuality.sk/clanok/790560/krajci-projekt-razsochy-je-pre-nas-prioritou/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Využitie zdrojov z eurofondov na výstavbu nemocnice Rázsochy je stále otvorené {{!}} Partnerská dohoda|url=https://www.partnerskadohoda.gov.sk/vyuzitie-zdrojov-z-eurofondov-na-vystavbu-nemocnice-razsochy-je-stale-otvorene/|vydavateľ=www.partnerskadohoda.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a komplexnú liekovú reformu. Tá mala zlepšiť vstup inovatívnych ako aj generických liekov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo chce zlepšiť stav slovenského zdravotníctva početnými reformami|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/188938/ministerstvo-chce-zlepsit-stav-slovenskeho-zdravotnictva-pocetnymi-reformami|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2020-08-24|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-zmeny-pacient|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Zefektívnil vyhlášku na revíziu úhrad liekov, ktorou ochránil pacientov pred vysokými doplatkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=430/2020 Z.z. - Vyhláška Ministerstva zdravotníctva...|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/430/|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva upravuje liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky|url=https://www.trend.sk/spravy/ministerstvo-zdravotnictva-upravuje-liekovu-politiku-pacientom-chce-znizit-doplatky-lieky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-08-06|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> a ušetril desiatky miliónov eur v systéme verejného zdravotného poistenia. Zároveň zrušil doplatky základných liekov u detí a nízkopríjmových dôchodcov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci schválili zrušenie doplatkov za lieky|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2258853/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-02-05|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-zmeny-pacient|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-vlada-zakony|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> == Diskografia == * [[1996]]: ''Slobodu nám dal – Copp'' – Štúdio-V, MC, CD <ref>[http://www.copp.sk/slobodu_nam_dal/index.html COPP - Slobodu nám dal - Koncerty modlitieb a chvál]</ref> (spev, autor hudby a textov okrem piesne č3., produkcia) * [[2002]]: ''Koncert modlitieb a chvál 2002'' (spev, produkcia) * [[2003]]: ''Koncert modlitieb a chvál 2003'' (spev, produkcia) * [[2004]]: ''To svetlo svieti v tme - Koncert modlitieb a chvál 2004'' - COPP, CD <small>R13 001-2-331</small> (spev, klávesy, autor hudby a textu 1.,3.,5.,8.,9, produkcia) <ref>[http://www.copp.sk/to_svetlo_svieti/index.html COPP - To svetlo svieti v tme - Koncerty modlitieb a chvál]</ref> * [[2008]]: ''Klop, klop, klop'' - Kresťania v meste, CD ([[spev]], [[klávesy]]) <ref>[https://musicbrainz.org/release/e4e6d7e4-5779-4506-9272-0da78e5766eb/disc/1 Klop, klop, klop, COPP deti]</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://sk-sk.facebook.com/marek.krajci.10 Stránky na Facebook-u] * [https://blog.etrend.sk/marek-krajci.html Blog na etrend.sk] * [http://mojpribeh.sk/pribeh/mudr-marek-krajci-prevziat-zodpovednost-za-kraji/ Príbeh - MUDr. Marek Krajčí Prevziať zodpovednosť za našu krajinu - mojpribeh.sk] * [http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/marek-krajci-olano-nova Marek Krajčí (OĽaNO-NOVA): Ak budeme jednotní, môžeme ovplyvňovať spoločnosť, v ktorej žijeme - rozhovor] {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Krajčí, Marek}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí kardiológovia]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2024)]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Kresťanskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Kresťanskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] r0tc5lffc827lte17i3lypg0iw58msw 7415014 7415009 2022-07-22T19:45:14Z Teslaton 12161 Revízia 7415009 používateľa [[Special:Contributions/46.34.228.122|46.34.228.122]] ([[User talk:46.34.228.122|diskusia]]) bola vrátená: ak je už narodené a je to doložiteľné nebulvárnym zdrojom, treba ten zdroj citovať wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{Infobox Politik | Meno = Marek Krajčí | Portrét = Minister_Marek_Krajčí.jpg | Popis = | Poradie = [[Zoznam ministrov zdravotníctva Slovenskej republiky|18.]] | Úrad = minister zdravotníctva SR | Začiatok obdobia = [[21. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[12. marec]] [[2021]] | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Igor Matovič]] | Predchodca = [[Peter Pellegrini]] <br> ''[[ad interim]]'' | Nástupca = [[Eduard Heger]] <br> ''ad interim'' | Poradie2 = [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|Súčasný]] | Úrad2 = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[16. marca]] [[2021]] | Koniec obdobia2 = | Začiatok obdobia3 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia3 = [[21. marec]] [[2020]] | Dátum narodenia = {{dnv|1974|3|24}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]<ref>[https://www.obycajniludia.sk/kandidat/marek-krajci// Profil na stránkach OĽaNO]</ref> | Profesia = detský [[Kardiológia|kardiológ]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = 5 | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = [[Bratská jednota baptistov]]<ref name="krivosik">{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontext je dôležitý: K debate o videu Mareka Krajčího | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/54766/kontext-je-dolezity-k-debate-o-videu-mareka-krajciho | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-13 | dátum prístupu = 2020-05-13 }}</ref> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[MUDr.]] '''Marek Krajčí''' (* [[24. marec]] [[1974]], [[Bratislava]]) je slovenský [[politik]], ktorý od [[21. marec|21. marca]] [[2020]] do [[12. marec|12. marca]] [[2021]] pôsobil ako 18. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva Slovenskej republiky]], detský [[kardiológia|kardiológ]], zakladateľ a predseda správnej rady platformy ''Kresťania v meste'', [[hudobník]], [[skladateľ]] a [[textár]]. V rokoch 2016{{--}}2020 bol poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], členom poslaneckého klubu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]], bývalým podpredsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a bývalým tieňovým ministrom zdravotníctva hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. == Životopis == Marek Krajčí pracoval viac ako 20 rokov v Detskom kardiocentre ako detský [[Kardiológia|kardiológ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Krajčí O osobnosti|url=https://www.sme.sk/os/168247/marek-krajci|dátum prístupu=2021-03-11|vydavateľ=SME|jazyk=sk}}</ref> Je ženatý, s manželkou Kamilou má 5 detí a žije v Bratislave. === Kresťania v meste === Je zakladateľom platformy ''Kresťania v meste'', ktorá v [[Bratislava|Bratislave]] prepája viac ako 30 spoločenstiev, kresťanských komunít a rôzne mimovládne organizácie. Práca, ktorú rozvinul, je založená na priateľských vzťahoch a stala sa základom pre realizáciu mnohých spoločných podujatí, benefičných koncertov, verejno-prospešných a charitatívnych akcií s dosahom na celú spoločnosť.<ref>[http://www.krestaniavmeste.sk/o-nas/ Kresťania v meste] - O nás</ref> Medzi najznámejšie projekty platformy patrí jej festival ''Milujem svoje mesto'', počas ktorého stovky dobrovoľníkov pomáhajú núdznym, sociálnym zariadeniam a v spolupráci s mestskými časťami čistia a revitalizujú verejné priestranstvá, parky a lesy.<ref>[http://milujemsvojemesto.sk/ Milujem svoje mesto]</ref> Kresťania v meste si získali celospoločenské uznanie aj za svoju obetavú pomoc ľuďom bez domova. Celoročne, niekoľkokrát týždenne im varia z vlastných zdrojov – dnes už takmer s dvesto dobrovoľníkmi. Ľudí bez domova sa snažia postupne, osobným záujmom a priateľstvom socializovať, prinášať im pracovné príležitosti. Na jeho podnet vznikol v roku 2008 Kresťanský komorný orchester ZOE, s ktorým zorganizoval množstvo benefičných koncertov na podporu rôznych charitatívnych projektov. Je členom správnej rady ''Nadácie Dobrá budúcnosť a nádej'' zameranej na pomoc sirotám v [[Uganda|Ugande]] a [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]]. Marek Krajčí je držiteľom Ceny primátora Bratislavy za rok 2014 za „''nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave i za hranicami mesta.''“<ref>[http://bratislava.sk/oceneni-cena-primatora-2014/d-11046625 Ocenení: Cena primátora 2014] - bratislava.sk</ref> Marek Krajčí je tiež hudobník a worship líder, je autorom desiatok hymien a chválospevov, troch albumov chvál a uctievania, jedného detského albumu a je jedným z prvých priekopníkov chválových koncertov na Slovensku. Roky viedol ''Koncerty modlitieb a chvál'', organizoval celoslovenské konferencie zamerané na vystrojenie kresťanov pre prinášanie kresťanských hodnôt do spoločnosti. V tomto období bol aj šéfredaktorom časopisu KROK kresťanov v spoločnosti.<ref>http://nasavolba.sk/kandidati/marek-krajci/</ref> == Politická kariéra == === Parlamentné voľby 2016 === Marek Krajčí kandidoval v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] zo štvrtého miesta na kandidátke hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]] (OĽaNO-NOVA) ako nezávislý kandidát.<ref>[http://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina/ Kandidátna listina] - obycajniludia.sk</ref> Vo voľbách získal 31 781 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca [[NR SR|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>[http://volbysr.sk/sk/data04.html Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2016] - volbysr.sk</ref> Bol podpredsedom ''Výboru NR SR pre zdravotníctvo'', overovateľom ''Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ'' a pôsobí v poslaneckom klube OĽaNO-NOVA. V novembri 2017 bol hnutím nominovaný do pozície tieňového ministra zdravotníctva. Bol predsedom parlamentnej Skupiny priateľstva s Austrálskym zväzom, Republikou fidžijských ostrovov, Republikou Marshallových ostrovov, Novým Zélandom a Samojským nezávislým štátom. Na jeho podnet sa na pôde parlamentu vytvorila 30. mája 2016 skupina Spojencov Izraela<ref>http://www.nrsr.sk/web/</ref> === Parlamentné voľby 2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidoval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽANO 2020|url=https://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina-2020/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> zo 143. miesta na kandidátke hnutia [[OĽANO]], získal 35 515<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Pridelenie mandátov kandidátom na poslancov|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> preferenčných hlasov a bol zvolený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Krajčí|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/kandidat/marek-krajci/olano-143/|dátum prístupu=2021-03-11|dátum vydania=|vydavateľ=Aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> 21. marca 2020 bol vymenovaný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania|url=https://www.prezident.sk/vymenovania-a-odvolania|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> za 18. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|ministra zdravotníctva Slovenskej republiky]] vo [[Vláda Igora Matoviča|vláde Igora Matoviča]]. ==== Vedenie ministerstva zdravotníctva počas pandémie COVID-19 ==== Pod jeho vedením Slovensko prekonalo prvú vlnu pandémie koronavírusu so statusom svetového premianta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-28-05-2020-pacienti-tk|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry pre HN: Proti koronavírusu máme dve nové zbrane. Prečo už lockdown nefunguje?|url=https://slovensko.hnonline.sk/2299093-krcmery-pre-hn-proti-koronavirusu-mame-dve-nove-zbrane-preco-uz-lockdown-nefunguje|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>. Problémy sa začali črtať krátko pred príchodom druhej vlny, v období uvoľnenejších letných mesiacov, počas ktorých Slovensko evidovalo minimum nových prípadov nákazy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Otestovali vyše 2-tisíc ľudí, pribudlo 19 nových prípadov|url=https://www.aktuality.sk/clanok/806915/koronavirus-online-slovensko-15-jul-2020/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>. Na Slovensku silneli hlasy, ktoré spochybňovali smrtnosť ochorenia COVID-19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COVID-19 ako banálne ochorenie? Ani omylom, reagujú vedci. Výber chýb Bukovského a Maleca (1. časť)|url=https://dennikn.sk/2025595/covid-19-ako-banalne-ochorenie-ani-omylom-reaguju-vedci-vyber-chyb-bukovskeho-a-maleca-1-cast/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-09-08|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Otakar|priezvisko=Horák}}</ref> a navrhované protiepidemické opatrenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KORONAVÍRUS Naozaj nás dusia rúška? FOTO Jednoduchý test odhalil pravdu!|url=https://www.topky.sk/cl/10/1975819/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2020-09-28|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en}}</ref>. Marek Krajčí v lete aktualizoval pandemický plán<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-komisia-pandemicka-plan|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?pandemicka-komisia-statut-novy|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a obnovil zasadnutia Pandemickej komisie vlády SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-23-07-2020-pandemicka-komisia-plan|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-24-07-2020-pandemicka-komisia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>. S podporou odborníkov pripravil plán<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí má nový plán. Opisuje, kedy zatvoriť kostoly, školy, nákupné centrá aj kedy obmedzí pohyb|url=https://dennikn.sk/2154497/krajci-ma-novy-plan-popisuje-v-nom-kedy-zatvorit-kostoly-skoly-nakupne-centra-aj-kedy-obmedzi-pohyb/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-11-23|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref> a presadzoval včasné zavedenie opatrení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Situácia by sa zlepšila, ak by opatrenia dodržiavali aj ľudia, ktorí im nedôverujú, hovorí Krajčí|url=https://www.expres.sk/231397/situacia-by-sa-zlepsila-ak-by-opatrenia-dodrziavali-aj-ludia-ktori-im-nedoveruju-hovori-krajci/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2020-10-16|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-11-09-2020-pandemicka-komisia-opatrenia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>, no narážal na odpor vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prísne opatrenia krízový štáb neschválil, v platnosti zostávajú súčasné limity|url=https://www.olympic.sk/clanok/prisne-opatrenia-krizovy-stab-neschvalil-v-platnosti-zostavaju-sucasne-limity|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=SOŠV}}</ref> ako aj opozície, ktorá podporovala ilegálne protestné zhromaždenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takto protestujú politici: Fico ožil v koži, Danko zamaskovaný. A Čarnogurský za športovca?|url=https://plus7dni.pluska.sk/ludia/takto-protestuju-politici-fico-ozil-kozi-danko-zamaskovany-carnogursky-sportovca|vydavateľ=plus7dni.pluska.sk|dátum vydania=2020-11-19|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>. Novembrové celoplošné testovanie obyvateľov Slovenska pribrzdilo nástup druhej vlny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-25-03-2021-studia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a zlomilo krivku nárastu prípadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Plošné testovanie zlomilo krivku nárastu pozitívnych prípadov|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/568675-infikovalo-sa-dalsich-vyse-2-tisic-osob-pocet-obeti-covidu-19-stupol-na-491/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-11-13|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref>, čo potvrdila aj štúdia<ref>{{Citácia periodika|titul=The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia|url=https://www.science.org/doi/full/10.1126/science.abf9648|periodikum=Science|dátum=2021-05-07|dátum prístupu=2021-10-22|ročník=372|číslo=6542|strany=635–641|doi=10.1126/science.abf9648|meno=Martin|priezvisko=Pavelka|meno2=Kevin|priezvisko2=Van-Zandvoort|meno3=Sam|priezvisko3=Abbott}}</ref>. Následne vláda zaviazala ministerstvo hospodárstva zabezpečiť dostatok ďalších testov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Uznesenie vlády|url=https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=66E1EDB2DC124593B0B69D0F0D5DA849-0AB896B4F9FC537A1A7D69703CBD6521|dátum prístupu=}}</ref> čo ministerstvo nedokázalo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Uznesenie vlády|url=https://rokovania.gov.sk/PUL/EvaluationPeriod/7|dátum prístupu=}}</ref> a epidemická situácia sa v krajine začala rapídne zhoršovať. Pandemická komisia následne v decembri odporučila prísne protiepidemické opatrenia, ktoré Vláda SR však akceptovala len čiastočne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vláda pred Vianocami ignorovala odporúčania Pandemickej komisie. Bude za to niekto niesť zodpovednosť?|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/2018120_vlada-pred-vianocami-ignorovala-odporucania-pandemickej-komisie-bude-za-to-niekto-niest-zodpovednost|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk}}</ref> Slovensko sa v januári stalo jednou z najzamorenejších krajín novou, oveľa infekčnejšou mutáciou koronavírusu - variantom B.1.1.7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?Stanovisko-ministra-MZSR-novy-Covid-5-1-2021|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Potvrdené! Britský zmutovaný vírus u nás už prevláda. Prečo je to dobrá správa?|url=https://www.dnes24.sk/potvrdene-britsky-zmutovany-virus-u-nas-uz-prevlada-preco-je-to-dobra-sprava-380465|vydavateľ=Dnes24.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Global24|priezvisko=s.r.o}}</ref>. Krajčímu sa na začiatku roka podarilo presadiť prísnejší zákaz vychádzania<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?stanovisko-ministra-zdravotnictva-mareka-krajciho-k-aktualnej-epidemiologickej-situacii-a-opatreniam|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?od-januara-vlada-zaviedla-prisnejsi-zakaz-vychadzania-zuzila-okruh-vynimiek|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a schváliť sprísnený COVID automat<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-03-02-2021-covid-automat|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>. Situácia sa však dva mesiace očakávane nezlepšovala a Slovensko sa počas kulminácie druhej vlny umiestnilo na popredných priečkach v týždennej úmrtnosti a počte hospitalizovaných osôb v prepočte na počet obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko je aktuálne najhoršie na svete v týždennom počte úmrtí na covid-19 v prepočte na počet obyvateľov|url=https://dennikn.sk/minuta/2270457/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-02-14|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z premianta propadlíkem. Expert zmiňuje sedm momentů, proč Slovensko nezvládá pandemii|url=https://denikn.cz/532823/z-premianta-propadlikem-expert-zminuje-sedm-momentu-proc-slovensko-nezvlada-pandemii/|vydavateľ=Deník N|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=cs|meno=Eva|priezvisko=Mošpanová}}</ref> Krajčí počas pandémie nasadil na manažment reprofilizácií lôžkového fondu nemocníc skúseného anesteziológa z Rakúska, štátneho tajomníka Petra Stachuru<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?druhy-statny-peter|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>, s ktorým napriek enormnému náporu chorých na zdecimované slovenské zdravotníctvo zabránil kolapsu nemocníc. Počas celej pandémie zabezpečil pre ľudí s COVID-om dostupnú zdravotnú starostlivosť postupnou reprofilizáciou lôžkového fondu nemocníc a centrálnym riadením prevozov pacientov podľa dostupnosti lôžok v jednotlivých nemocniciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-15-01-2021-stachura-galanta|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Porážame druhú vlnu. Všetko klesá, až na jednu rozhodujúcu krivku|url=https://slovensko.hnonline.sk/2322853-porazame-druhu-vlnu-vsetko-klesa-az-na-jednu-rozhodujucu-krivku|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-18-03-2021-zdravotnici-rumunsko|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primár Hložník: Pandémia vniesla tragédie do celých rodín|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/589962-primar-hloznik-pandemia-vniesla-tragedie-do-celych-rodin/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-06-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref>. Hoci podľa vtedajších štatistík sa v rýchlosti očkovania krajina pod Tatrami umiestňovala vo februári na popredných priečkach spomedzi všetkých krajín Európy<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus Pandemic (COVID-19)|url=https://ourworldindata.org/covid-vaccinations|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-03-05|dátum prístupu=2021-10-22|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Edouard|priezvisko2=Mathieu|meno3=Lucas|priezvisko3=Rodés-Guirao}}</ref> a Slovensko malo v tom čase podľa Globsecu v stredoeurópskom regióne najvyšší rast dôveryhodnoti v očkovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GLOBSEC Vaccination Trends: Perceptions from Central & Eastern Europe|url=https://www.globsec.org/publications/globsec-vaccination-trends-perceptions-from-central-eastern-europe/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en-GB}}</ref>, meškali dodávky vakcín nakontrahovaných cez Európsku komisiu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Miko - Dodávky vakcín meškajú najmä pre nedostatok surovín|url=https://www.expres.sk/242952/ladislav-miko-dodavky-vakcin-meskaju-najma-pre-nedostatok-surovin/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2021-02-23|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zástupca Pfizeru na Slovensku / Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka|url=https://www.postoj.sk/74642/verim-ze-europska-komisia-zasiahne-a-vakciny-nepridu-az-v-zavere-roka|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Kekelák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKTUÁLNE: EMA schválila vakcínu od AstraZeneca. Problém ale bude s jej dodávkami, EÚ tvrdí, že s nimi výrobca kšeftuje|url=https://www.startitup.sk/aktualne-ema-odporucila-schvalit-vakcinu-od-astrazeneca-problem-ale-bude-s-jej-dodavkami-eu-tvrdi-ze-s-nimi-vyrobca-kseftuje/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>. Preto, aj napriek vetovaniu strany [[ZA ĽUDÍ|Za Ľudí]] , spoločne s premiérom Matovičom zabezpečil pre Slovensko aj ruskú vakcínu Sputnik V, ktorú 1. marca spoločne privítali na Košickom letisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensko dorazilo lietadlo s vakcínou Sputnik V, Krajčí jej udelí výnimku|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/03/na-slovensko-dorazilo-lietadlo-s-vakcinou-sputnik-v-krajci-jej-udeli-vynimku/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Rtvs}}</ref> To eskalovalo dlhodobé napätie medzi hlavnými predstaviteľmi koalície a napokon viedlo k prepuknutiu vládnej krízy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prepukla koaličná kríza: Sulík žiada rekonštrukciu vlády a rokoval s prezidentkou, do paláca mieri aj Remišová|url=https://dennikn.sk/2294181/prepukla-koalicna-kriza-remisova-ide-za-prezidentkou-sulik-ziada-rekonstrukciu-vlady/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-03-03|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sputnik pochoval slovenskú vládu. Aké sú alternatívy?|url=https://www.trend.sk/spravy/sputnik-pochoval-slovensku-vladu-ake-su-alternativy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2021-03-03|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> V nej koaličné strany [[ZA ĽUDÍ|Za Ľudí]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] podmienili svoje zotrvanie v koalícii Krajčího odchodom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí podá demisiu, nástupcovi zaželal dostatok autority|url=https://domov.sme.sk/c/22615393/marek-krajci-konci-vo-funkcii-ministra-zdravotnictva.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Napriek nevôli svojej strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]], v situácii keď ohlásil dlhoočakávané správy o zlomení druhej vlny pandémie a postupné zlepšovanie pandemickej situácie v krajine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdá sa, že druhú vlnu pandémie máme za sebou, vyhlásil Krajčí po demisii|url=https://slovensko.hnonline.sk/2315550-zda-sa-ze-druhu-vlnu-pandemie-mame-za-sebou-vyhlasil-krajci-po-demisii|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>, oznámil 11. marca 2021 svoj plánovaný odchod z ministerského postu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí oznámil demisiu, no zostane, kým sa nezačne očkovanie Sputnikom. Kto ho nahradí?|url=https://www.forbes.sk/krajci-oznamil-demisiu-no-zostane-kym-sa-nezacne-ockovanie-sputnikom-kto-ho-nahradi/|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2021-03-11|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> po necelom roku pôsobenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí podá demisiu, nástupcovi zaželal dostatok autority|url=https://domov.sme.sk/c/22615393/marek-krajci-konci-vo-funkcii-ministra-zdravotnictva.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. 12. marca 2021 podal demisiu a funkciou ministra dočasne poverila [[Zuzana Čaputová|prezidentka]] [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Čaputová prijala demisiu ministra Krajčího|url=https://domov.sme.sk/c/22616182/marek-krajci-demisia-prezidentka-zuzana-caputova.html|dátum prístupu=2021-03-12|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|dátum vydania=2021-03-12|vydavateľ=SME|jazyk=sk}}</ref> 16. marca 2021 sa vrátil do Národnej rady SR ako poslanec.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Do parlamentu sa vrátil Marek Krajčí, odišiel jeho náhradník Kozarec | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/581380-do-parlamentu-sa-vratil-marek-krajci-odisiel-jeho-nahradnik-kozarec/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2021-03-16 }}</ref> ==== Naštartovanie reforiem zdravotníctva ==== Napriek pandemickému roku, počas ktorého išla väčšina energie ministra do manažmentu najväčšej pandémie za posledných 100 rokov, Krajčí naštartoval so svojim novým tímom aj dôležité reformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformy, chce stavať nové nemocnice - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/ministerstvo-zdravotnictva-pripravuje-reformy-chce-stavat-nove-nemocnice/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov|url=https://www.raabe.sk/cesi-ako-ciel-krajci-spusti-nabor-na-lekarov|vydavateľ=www.raabe.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Z Fondu obnovy získal pre ich zrealizovanie takmer 1,5 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťazmi súboja o miliardy z plánu obnovy sú SaS a minister Krajčí|url=https://e.dennikn.sk/2220638/vitazom-suboja-o-miliardy-z-planu-obnovy-su-sas-a-minister-krajci/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-01-12|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref> Zachránil štátne nemocnice pred exekúciami a ekonomickým kolapsom, ktorý hrozil po ich rozkrádaní a zlom manažovaní predchádzajúcimi vládami koncom roka 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdravotnícke zariadenia majú mať naďalej ochranu pred exekúciami|url=https://www.trend.sk/spravy/vlada-zdravotnicke-zariadenia-maju-mat-nadalej-ochranu-pred-exekuciami|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-11-19|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí opravuje Druckerovu protiústavnú exekučnú imunitu|url=https://mediweb.hnonline.sk/spravy/2256606-krajci-opravuje-druckerovu-protiustavnu-exekucnu-imunitu|vydavateľ=mediweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Zároveň získal 575 miliónov eur na ich oddĺženie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Materiál vlády SR|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25522/1|dátum prístupu=}}</ref>, začal nastavovať nový platobný mechanizmus na základe DRG a centrálny manažment nemocníc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BLOG: Slovensko má jedinečnú príležitosť pustiť sa do reformy zdravotníctva {{!}} Asociácia zdravotných poisťovní SR|url=http://www.azpsr.sk/aktualne/92-blog-slovensko-ma-jedinecnu-prilezitost-pustit-sa-do-reformy-zdravotnictva|vydavateľ=www.azpsr.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Tieto reformy mali definitívne zastaviť ich permanentné zadlžovanie. Krajčí nadefinoval optimálnu sieť nemocníc, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí avizoval zmeny v stratifikácii nemocníc|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22475716/krajci-avizoval-zmeny-v-stratifikacii-nemocnic.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stratifikácia nemocníc sa zrealizuje, ale inou formou, tvrdí Krajčí|url=https://regiony.zoznam.sk/stratifikacia-nemocnic-sa-zrealizuje-ale-inou-formou-tvrdi-krajci/|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva má veľké plány: Chce stavať nové moderné digitálne nemocnice|url=https://www.topky.sk/cl/10/2031797/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2021-01-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Oddlžovanie nemocníc bude výhodné pre štát aj pre veriteľov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/krajci-oddlzovanie-nemocnic-bude-v/511614-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-12-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktorú stakeholderi zdravotníctva nazývajú aj najväčšou reformou zdravotníctva za posledných 15 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lengvarský otvára diskusiu k najväčšej reforme zdravotníctva, pacienti by mali vstúpiť do 21. storočia - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/lengvarsky-otvara-diskusiu-k-najvacsej-reforme-zdravotnictva-pacienti-by-mali-vstupit-do-21-storocia/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> Pripravoval masívne investície do rekonštrukcií novej nemocničnej siete ako aj výstavbu nových nemocníc v hodnote prevyšujúcej 1 miliardu eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plán obnovy pre zdravotníctva by mal priniesť hlavne modernizáciu nemocníc a kvalitnejšiu starostlivosť - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/plan-obnovy-pre-zdravotnictva-by-mal-priniest-hlavne-modernizaciu-nemocnic-a-kvalitnejsiu-starostlivost/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko zverejnilo svoj plán obnovy|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2198865/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vicepremiérka Remišová rokovala s ministrami o ich prioritách pri čerpaní eurofondov|url=https://www.mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-rokovala-s-ministrami-o-ich-prioritach-pri-cerpani-eurofondov/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Po niekoľkoročných diskusiách na tému ochrany duševného zdravia navrhol koncepciu jej reformy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?minister-dusevne-zdravie-programove|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?prevencia-samovrazdy-dusevne-zdravie|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a vytvoril medzirezortnú platformu Rady vlády SR pre duševné zdravie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/?rvdz|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>. Pritiahol na Slovensko odborníkov zo zahraničia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analytik z novej štátnej agentúry: Čo preplatíme má byť aj o hodnotách nielen o peniazoch|url=https://dennikn.sk/1978924/ceny-liekov-su-pri-originaloch-prestrelene-hovori-analytik-z-novej-statnej-agentury/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-24|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našou prácou je pripravovať podklady na rozhodovanie o zdravotníckych technológiách a kvalitnej zdravotnej starostlivosti|url=https://unipharma.sk/nasou-pracou-je-pripravovat-podklady-na-rozhodovanie-o-zdravotnickych-technologiach-a-kvalitnej-zdravotnej-starostlivosti/|dátum vydania=2020-10-01|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> a podpísal návrh zákona o vzniku nezávislej agentúry HTA na hodnotenie zdravotníckych technológií <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národný HTA inštitút má fungovať od roku 2022|url=https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-narodny-hta-in/536621-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Legislatívny proces - SLOV-LEX|url=https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2021/120|vydavateľ=www.slov-lex.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> a inovatívnych liekov s potenciálom ušetriť zdravotníctvu desiatky miliónov eur a nasmerovať ich do efektívnych procesov a liečby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-lieky-inovativne|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liekom na výnimku chýbajú pravidlá, ministerstvo pracuje na systémových zmenách|url=https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/ministerstvo-pracuje-zmene-liekovej-politiky-dockame-konecne-inovativnych-liekov|vydavateľ=zdravie.pluska.sk|dátum vydania=2021-04-28|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Jeho expertné tímy zároveň pripravovali reformu dlhodobej starostlivosti, primárnej sféry, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?centra-integrovane-eu-vyzva|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?reforma-zdravotnictva-predstavenie|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prebieha verejné obstarávanie na stavbu Rázsoch|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22467065/projekt-razsoch-je-vo-faze-hodnotenia-ziadosti-o-ucast-vo-verejnom-obstavani.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Projekt Rázsochy je pre nás prioritou|url=https://www.aktuality.sk/clanok/790560/krajci-projekt-razsochy-je-pre-nas-prioritou/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Využitie zdrojov z eurofondov na výstavbu nemocnice Rázsochy je stále otvorené {{!}} Partnerská dohoda|url=https://www.partnerskadohoda.gov.sk/vyuzitie-zdrojov-z-eurofondov-na-vystavbu-nemocnice-razsochy-je-stale-otvorene/|vydavateľ=www.partnerskadohoda.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a komplexnú liekovú reformu. Tá mala zlepšiť vstup inovatívnych ako aj generických liekov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo chce zlepšiť stav slovenského zdravotníctva početnými reformami|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/188938/ministerstvo-chce-zlepsit-stav-slovenskeho-zdravotnictva-pocetnymi-reformami|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2020-08-24|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-zmeny-pacient|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Zefektívnil vyhlášku na revíziu úhrad liekov, ktorou ochránil pacientov pred vysokými doplatkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=430/2020 Z.z. - Vyhláška Ministerstva zdravotníctva...|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/430/|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva upravuje liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky|url=https://www.trend.sk/spravy/ministerstvo-zdravotnictva-upravuje-liekovu-politiku-pacientom-chce-znizit-doplatky-lieky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-08-06|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> a ušetril desiatky miliónov eur v systéme verejného zdravotného poistenia. Zároveň zrušil doplatky základných liekov u detí a nízkopríjmových dôchodcov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci schválili zrušenie doplatkov za lieky|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2258853/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-02-05|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-zmeny-pacient|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-vlada-zakony|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> == Diskografia == * [[1996]]: ''Slobodu nám dal – Copp'' – Štúdio-V, MC, CD <ref>[http://www.copp.sk/slobodu_nam_dal/index.html COPP - Slobodu nám dal - Koncerty modlitieb a chvál]</ref> (spev, autor hudby a textov okrem piesne č3., produkcia) * [[2002]]: ''Koncert modlitieb a chvál 2002'' (spev, produkcia) * [[2003]]: ''Koncert modlitieb a chvál 2003'' (spev, produkcia) * [[2004]]: ''To svetlo svieti v tme - Koncert modlitieb a chvál 2004'' - COPP, CD <small>R13 001-2-331</small> (spev, klávesy, autor hudby a textu 1.,3.,5.,8.,9, produkcia) <ref>[http://www.copp.sk/to_svetlo_svieti/index.html COPP - To svetlo svieti v tme - Koncerty modlitieb a chvál]</ref> * [[2008]]: ''Klop, klop, klop'' - Kresťania v meste, CD ([[spev]], [[klávesy]]) <ref>[https://musicbrainz.org/release/e4e6d7e4-5779-4506-9272-0da78e5766eb/disc/1 Klop, klop, klop, COPP deti]</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://sk-sk.facebook.com/marek.krajci.10 Stránky na Facebook-u] * [https://blog.etrend.sk/marek-krajci.html Blog na etrend.sk] * [http://mojpribeh.sk/pribeh/mudr-marek-krajci-prevziat-zodpovednost-za-kraji/ Príbeh - MUDr. Marek Krajčí Prevziať zodpovednosť za našu krajinu - mojpribeh.sk] * [http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/marek-krajci-olano-nova Marek Krajčí (OĽaNO-NOVA): Ak budeme jednotní, môžeme ovplyvňovať spoločnosť, v ktorej žijeme - rozhovor] {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Krajčí, Marek}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí kardiológovia]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2024)]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Kresťanskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Kresťanskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 3vpqb12ki5vw5vnm3n778an6qnexyi7 7415017 7415014 2022-07-22T19:54:04Z Teslaton 12161 ref., ref. dedup., typografia; text čl. je momentálne neskutočný patetický PR traktát wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{Infobox Politik | Meno = Marek Krajčí | Portrét = Minister_Marek_Krajčí.jpg | Popis = | Poradie = [[Zoznam ministrov zdravotníctva Slovenskej republiky|18.]] | Úrad = minister zdravotníctva SR | Začiatok obdobia = [[21. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[12. marec]] [[2021]] | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Igor Matovič]] | Predchodca = [[Peter Pellegrini]] <br> ''[[ad interim]]'' | Nástupca = [[Eduard Heger]] <br> ''ad interim'' | Poradie2 = [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|Súčasný]] | Úrad2 = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[16. marca]] [[2021]] | Koniec obdobia2 = | Začiatok obdobia3 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia3 = [[21. marec]] [[2020]] | Dátum narodenia = {{dnv|1974|3|24}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]<ref>[https://www.obycajniludia.sk/kandidat/marek-krajci// Profil na stránkach OĽaNO]</ref> | Profesia = detský [[Kardiológia|kardiológ]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = 5 | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = [[Bratská jednota baptistov]]<ref name="krivosik">{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontext je dôležitý: K debate o videu Mareka Krajčího | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/54766/kontext-je-dolezity-k-debate-o-videu-mareka-krajciho | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-13 | dátum prístupu = 2020-05-13 }}</ref> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[MUDr.]] '''Marek Krajčí''' (* [[24. marec]] [[1974]], [[Bratislava]]) je slovenský [[politik]], ktorý od [[21. marec|21. marca]] [[2020]] do [[12. marec|12. marca]] [[2021]] pôsobil ako 18. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva Slovenskej republiky]], detský [[kardiológia|kardiológ]], zakladateľ a predseda správnej rady platformy ''Kresťania v meste'', [[hudobník]], [[skladateľ]] a [[textár]]. V rokoch 2016{{--}}2020 bol poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], členom poslaneckého klubu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]], bývalým podpredsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a bývalým tieňovým ministrom zdravotníctva hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. == Životopis == Marek Krajčí pracoval viac ako 20 rokov v Detskom kardiocentre ako detský [[Kardiológia|kardiológ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Krajčí O osobnosti|url=https://www.sme.sk/os/168247/marek-krajci|dátum prístupu=2021-03-11|vydavateľ=SME|jazyk=sk}}</ref> Je ženatý, s manželkou Kamilou má 5 detí a žije v Bratislave.<ref name="tasr-konci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Krajčí končí vo funkcii ministra zdravotníctva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-krajci-konci-vo-funkcii-ministra/534154-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-11 | dátum prístupu = 2022-07-22}}</ref> === Kresťania v meste === Je zakladateľom platformy ''Kresťania v meste'', ktorá v [[Bratislava|Bratislave]] prepája viac ako 30 spoločenstiev, kresťanských komunít a rôzne mimovládne organizácie. Práca, ktorú rozvinul, je založená na priateľských vzťahoch a stala sa základom pre realizáciu mnohých spoločných podujatí, benefičných koncertov, verejno-prospešných a charitatívnych akcií s dosahom na celú spoločnosť.<ref>[http://www.krestaniavmeste.sk/o-nas/ Kresťania v meste] - O nás</ref> Medzi najznámejšie projekty platformy patrí jej festival ''Milujem svoje mesto'', počas ktorého stovky dobrovoľníkov pomáhajú núdznym, sociálnym zariadeniam a v spolupráci s mestskými časťami čistia a revitalizujú verejné priestranstvá, parky a lesy.<ref>[http://milujemsvojemesto.sk/ Milujem svoje mesto]</ref> Kresťania v meste si získali celospoločenské uznanie aj za svoju obetavú pomoc ľuďom bez domova. Celoročne, niekoľkokrát týždenne im varia z vlastných zdrojov – dnes už takmer s dvesto dobrovoľníkmi. Ľudí bez domova sa snažia postupne, osobným záujmom a priateľstvom socializovať, prinášať im pracovné príležitosti. Na jeho podnet vznikol v roku 2008 Kresťanský komorný orchester ZOE, s ktorým zorganizoval množstvo benefičných koncertov na podporu rôznych charitatívnych projektov. Je členom správnej rady ''Nadácie Dobrá budúcnosť a nádej'' zameranej na pomoc sirotám v [[Uganda|Ugande]] a [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]]. Marek Krajčí je držiteľom Ceny primátora Bratislavy za rok 2014 za „''nezištnú a účinnú pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave i za hranicami mesta.''“<ref>[http://bratislava.sk/oceneni-cena-primatora-2014/d-11046625 Ocenení: Cena primátora 2014] - bratislava.sk</ref> Marek Krajčí je tiež hudobník a worship líder, je autorom desiatok hymien a chválospevov, troch albumov chvál a uctievania, jedného detského albumu a je jedným z prvých priekopníkov chválových koncertov na Slovensku. Roky viedol ''Koncerty modlitieb a chvál'', organizoval celoslovenské konferencie zamerané na vystrojenie kresťanov pre prinášanie kresťanských hodnôt do spoločnosti. V tomto období bol aj šéfredaktorom časopisu KROK kresťanov v spoločnosti.<ref>http://nasavolba.sk/kandidati/marek-krajci/</ref> == Politická kariéra == === Parlamentné voľby 2016 === Marek Krajčí kandidoval v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] zo štvrtého miesta na kandidátke hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]] (OĽaNO-NOVA) ako nezávislý kandidát.<ref>[http://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina/ Kandidátna listina] - obycajniludia.sk</ref> Vo voľbách získal 31 781 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca [[NR SR|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>[http://volbysr.sk/sk/data04.html Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2016] - volbysr.sk</ref> Bol podpredsedom ''Výboru NR SR pre zdravotníctvo'', overovateľom ''Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ'' a pôsobí v poslaneckom klube OĽaNO-NOVA. V novembri 2017 bol hnutím nominovaný do pozície tieňového ministra zdravotníctva. Bol predsedom parlamentnej Skupiny priateľstva s Austrálskym zväzom, Republikou fidžijských ostrovov, Republikou Marshallových ostrovov, Novým Zélandom a Samojským nezávislým štátom. Na jeho podnet sa na pôde parlamentu vytvorila 30. mája 2016 skupina Spojencov Izraela<ref>http://www.nrsr.sk/web/</ref> === Parlamentné voľby 2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidoval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina OĽANO 2020|url=https://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina-2020/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> zo 143. miesta na kandidátke hnutia [[OĽANO]], získal 35 515<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky - Pridelenie mandátov kandidátom na poslancov|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data04.html|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> preferenčných hlasov a bol zvolený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Krajčí|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/kandidat/marek-krajci/olano-143/|dátum prístupu=2021-03-11|dátum vydania=|vydavateľ=Aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> 21. marca 2020 bol vymenovaný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania|url=https://www.prezident.sk/vymenovania-a-odvolania|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> za 18. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|ministra zdravotníctva Slovenskej republiky]] vo [[Vláda Igora Matoviča|vláde Igora Matoviča]]. ==== Vedenie ministerstva zdravotníctva počas pandémie COVID-19 ==== Pod jeho vedením Slovensko prekonalo prvú vlnu pandémie koronavírusu so statusom svetového premianta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-28-05-2020-pacienti-tk|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry pre HN: Proti koronavírusu máme dve nové zbrane. Prečo už lockdown nefunguje?|url=https://slovensko.hnonline.sk/2299093-krcmery-pre-hn-proti-koronavirusu-mame-dve-nove-zbrane-preco-uz-lockdown-nefunguje|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Problémy sa začali črtať krátko pred príchodom druhej vlny, v období uvoľnenejších letných mesiacov, počas ktorých Slovensko evidovalo minimum nových prípadov nákazy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Otestovali vyše 2-tisíc ľudí, pribudlo 19 nových prípadov|url=https://www.aktuality.sk/clanok/806915/koronavirus-online-slovensko-15-jul-2020/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Na Slovensku silneli hlasy, ktoré spochybňovali smrtnosť ochorenia COVID-19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COVID-19 ako banálne ochorenie? Ani omylom, reagujú vedci. Výber chýb Bukovského a Maleca (1. časť)|url=https://dennikn.sk/2025595/covid-19-ako-banalne-ochorenie-ani-omylom-reaguju-vedci-vyber-chyb-bukovskeho-a-maleca-1-cast/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-09-08|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Otakar|priezvisko=Horák}}</ref> a navrhované protiepidemické opatrenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KORONAVÍRUS Naozaj nás dusia rúška? FOTO Jednoduchý test odhalil pravdu!|url=https://www.topky.sk/cl/10/1975819/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2020-09-28|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en}}</ref> Marek Krajčí v lete aktualizoval pandemický plán<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-komisia-pandemicka-plan|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?pandemicka-komisia-statut-novy|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a obnovil zasadnutia Pandemickej komisie vlády SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-23-07-2020-pandemicka-komisia-plan|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-24-07-2020-pandemicka-komisia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> S podporou odborníkov pripravil plán<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí má nový plán. Opisuje, kedy zatvoriť kostoly, školy, nákupné centrá aj kedy obmedzí pohyb|url=https://dennikn.sk/2154497/krajci-ma-novy-plan-popisuje-v-nom-kedy-zatvorit-kostoly-skoly-nakupne-centra-aj-kedy-obmedzi-pohyb/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-11-23|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref> a presadzoval včasné zavedenie opatrení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Situácia by sa zlepšila, ak by opatrenia dodržiavali aj ľudia, ktorí im nedôverujú, hovorí Krajčí|url=https://www.expres.sk/231397/situacia-by-sa-zlepsila-ak-by-opatrenia-dodrziavali-aj-ludia-ktori-im-nedoveruju-hovori-krajci/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2020-10-16|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-11-09-2020-pandemicka-komisia-opatrenia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>, no narážal na odpor vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prísne opatrenia krízový štáb neschválil, v platnosti zostávajú súčasné limity|url=https://www.olympic.sk/clanok/prisne-opatrenia-krizovy-stab-neschvalil-v-platnosti-zostavaju-sucasne-limity|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=SOŠV}}</ref> ako aj opozície, ktorá podporovala ilegálne protestné zhromaždenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takto protestujú politici: Fico ožil v koži, Danko zamaskovaný. A Čarnogurský za športovca?|url=https://plus7dni.pluska.sk/ludia/takto-protestuju-politici-fico-ozil-kozi-danko-zamaskovany-carnogursky-sportovca|vydavateľ=plus7dni.pluska.sk|dátum vydania=2020-11-19|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Novembrové celoplošné testovanie obyvateľov Slovenska pribrzdilo nástup druhej vlny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-25-03-2021-studia|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a zlomilo krivku nárastu prípadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Plošné testovanie zlomilo krivku nárastu pozitívnych prípadov|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/568675-infikovalo-sa-dalsich-vyse-2-tisic-osob-pocet-obeti-covidu-19-stupol-na-491/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-11-13|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref>, čo potvrdila aj štúdia.<ref>{{Citácia periodika|titul=The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia|url=https://www.science.org/doi/full/10.1126/science.abf9648|periodikum=Science|dátum=2021-05-07|dátum prístupu=2021-10-22|ročník=372|číslo=6542|strany=635–641|doi=10.1126/science.abf9648|meno=Martin|priezvisko=Pavelka|meno2=Kevin|priezvisko2=Van-Zandvoort|meno3=Sam|priezvisko3=Abbott}}</ref> Následne vláda zaviazala ministerstvo hospodárstva zabezpečiť dostatok ďalších testov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Uznesenie vlády|url=https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=66E1EDB2DC124593B0B69D0F0D5DA849-0AB896B4F9FC537A1A7D69703CBD6521|dátum prístupu=}}</ref> čo ministerstvo nedokázalo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Uznesenie vlády|url=https://rokovania.gov.sk/PUL/EvaluationPeriod/7|dátum prístupu=}}</ref> a epidemická situácia sa v krajine začala rapídne zhoršovať. Pandemická komisia následne v decembri odporučila prísne protiepidemické opatrenia, ktoré Vláda SR však akceptovala len čiastočne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vláda pred Vianocami ignorovala odporúčania Pandemickej komisie. Bude za to niekto niesť zodpovednosť?|url=https://www.markiza.sk/spravy/domace/2018120_vlada-pred-vianocami-ignorovala-odporucania-pandemickej-komisie-bude-za-to-niekto-niest-zodpovednost|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk}}</ref> Slovensko sa v januári stalo jednou z najzamorenejších krajín novou, oveľa infekčnejšou mutáciou koronavírusu - variantom B.1.1.7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?Stanovisko-ministra-MZSR-novy-Covid-5-1-2021|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Potvrdené! Britský zmutovaný vírus u nás už prevláda. Prečo je to dobrá správa?|url=https://www.dnes24.sk/potvrdene-britsky-zmutovany-virus-u-nas-uz-prevlada-preco-je-to-dobra-sprava-380465|vydavateľ=Dnes24.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Global24|priezvisko=s.r.o}}</ref> Krajčímu sa na začiatku roka podarilo presadiť prísnejší zákaz vychádzania<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?stanovisko-ministra-zdravotnictva-mareka-krajciho-k-aktualnej-epidemiologickej-situacii-a-opatreniam|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?od-januara-vlada-zaviedla-prisnejsi-zakaz-vychadzania-zuzila-okruh-vynimiek|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a schváliť sprísnený COVID automat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-03-02-2021-covid-automat|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Situácia sa však dva mesiace očakávane nezlepšovala a Slovensko sa počas kulminácie druhej vlny umiestnilo na popredných priečkach v týždennej úmrtnosti a počte hospitalizovaných osôb v prepočte na počet obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko je aktuálne najhoršie na svete v týždennom počte úmrtí na covid-19 v prepočte na počet obyvateľov|url=https://dennikn.sk/minuta/2270457/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-02-14|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z premianta propadlíkem. Expert zmiňuje sedm momentů, proč Slovensko nezvládá pandemii|url=https://denikn.cz/532823/z-premianta-propadlikem-expert-zminuje-sedm-momentu-proc-slovensko-nezvlada-pandemii/|vydavateľ=Deník N|dátum vydania=2021-01-15|dátum prístupu=2021-03-11|jazyk=cs|meno=Eva|priezvisko=Mošpanová}}</ref> Krajčí počas pandémie nasadil na manažment reprofilizácií lôžkového fondu nemocníc skúseného anesteziológa z Rakúska, štátneho tajomníka Petra Stachuru<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?druhy-statny-peter|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref>, s ktorým napriek enormnému náporu chorých na zdecimované slovenské zdravotníctvo zabránil kolapsu nemocníc. Počas celej pandémie zabezpečil pre ľudí s COVID-om dostupnú zdravotnú starostlivosť postupnou reprofilizáciou lôžkového fondu nemocníc a centrálnym riadením prevozov pacientov podľa dostupnosti lôžok v jednotlivých nemocniciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-15-01-2021-stachura-galanta|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Porážame druhú vlnu. Všetko klesá, až na jednu rozhodujúcu krivku|url=https://slovensko.hnonline.sk/2322853-porazame-druhu-vlnu-vsetko-klesa-az-na-jednu-rozhodujucu-krivku|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-18-03-2021-zdravotnici-rumunsko|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primár Hložník: Pandémia vniesla tragédie do celých rodín|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/589962-primar-hloznik-pandemia-vniesla-tragedie-do-celych-rodin/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-06-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Hoci podľa vtedajších štatistík sa v rýchlosti očkovania krajina pod Tatrami umiestňovala vo februári na popredných priečkach spomedzi všetkých krajín Európy<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus Pandemic (COVID-19)|url=https://ourworldindata.org/covid-vaccinations|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-03-05|dátum prístupu=2021-10-22|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Edouard|priezvisko2=Mathieu|meno3=Lucas|priezvisko3=Rodés-Guirao}}</ref> a Slovensko malo v tom čase podľa Globsecu v stredoeurópskom regióne najvyšší rast dôveryhodnoti v očkovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GLOBSEC Vaccination Trends: Perceptions from Central & Eastern Europe|url=https://www.globsec.org/publications/globsec-vaccination-trends-perceptions-from-central-eastern-europe/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en-GB}}</ref>, meškali dodávky vakcín nakontrahovaných cez Európsku komisiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Miko - Dodávky vakcín meškajú najmä pre nedostatok surovín|url=https://www.expres.sk/242952/ladislav-miko-dodavky-vakcin-meskaju-najma-pre-nedostatok-surovin/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2021-02-23|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zástupca Pfizeru na Slovensku / Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka|url=https://www.postoj.sk/74642/verim-ze-europska-komisia-zasiahne-a-vakciny-nepridu-az-v-zavere-roka|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Kekelák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKTUÁLNE: EMA schválila vakcínu od AstraZeneca. Problém ale bude s jej dodávkami, EÚ tvrdí, že s nimi výrobca kšeftuje|url=https://www.startitup.sk/aktualne-ema-odporucila-schvalit-vakcinu-od-astrazeneca-problem-ale-bude-s-jej-dodavkami-eu-tvrdi-ze-s-nimi-vyrobca-kseftuje/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2021-01-29|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Preto, aj napriek vetovaniu strany [[ZA ĽUDÍ|Za Ľudí]] , spoločne s premiérom Matovičom zabezpečil pre Slovensko aj ruskú vakcínu Sputnik V, ktorú 1. marca spoločne privítali na Košickom letisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensko dorazilo lietadlo s vakcínou Sputnik V, Krajčí jej udelí výnimku|url=https://spravy.rtvs.sk/2021/03/na-slovensko-dorazilo-lietadlo-s-vakcinou-sputnik-v-krajci-jej-udeli-vynimku/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Rtvs}}</ref> To eskalovalo dlhodobé napätie medzi hlavnými predstaviteľmi koalície a napokon viedlo k prepuknutiu vládnej krízy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prepukla koaličná kríza: Sulík žiada rekonštrukciu vlády a rokoval s prezidentkou, do paláca mieri aj Remišová|url=https://dennikn.sk/2294181/prepukla-koalicna-kriza-remisova-ide-za-prezidentkou-sulik-ziada-rekonstrukciu-vlady/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-03-03|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sputnik pochoval slovenskú vládu. Aké sú alternatívy?|url=https://www.trend.sk/spravy/sputnik-pochoval-slovensku-vladu-ake-su-alternativy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2021-03-03|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> V nej koaličné strany [[ZA ĽUDÍ|Za Ľudí]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] podmienili svoje zotrvanie v koalícii Krajčího odchodom.<ref name="tasr-konci" /> Napriek nevôli svojej strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]], v situácii keď ohlásil dlhoočakávané správy o zlomení druhej vlny pandémie a postupné zlepšovanie pandemickej situácie v krajine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdá sa, že druhú vlnu pandémie máme za sebou, vyhlásil Krajčí po demisii|url=https://slovensko.hnonline.sk/2315550-zda-sa-ze-druhu-vlnu-pandemie-mame-za-sebou-vyhlasil-krajci-po-demisii|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref>, oznámil 11. marca 2021 svoj plánovaný odchod z ministerského postu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí oznámil demisiu, no zostane, kým sa nezačne očkovanie Sputnikom. Kto ho nahradí?|url=https://www.forbes.sk/krajci-oznamil-demisiu-no-zostane-kym-sa-nezacne-ockovanie-sputnikom-kto-ho-nahradi/|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2021-03-11|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> po necelom roku pôsobenia.<ref name="tasr-konci" /> 12. marca 2021 podal demisiu a funkciou ministra dočasne poverila [[Zuzana Čaputová|prezidentka]] [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Čaputová prijala demisiu ministra Krajčího|url=https://domov.sme.sk/c/22616182/marek-krajci-demisia-prezidentka-zuzana-caputova.html|dátum prístupu=2021-03-12|priezvisko=Sopóci|meno=Patrik|dátum vydania=2021-03-12|vydavateľ=SME|jazyk=sk}}</ref> 16. marca 2021 sa vrátil do Národnej rady SR ako poslanec.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Do parlamentu sa vrátil Marek Krajčí, odišiel jeho náhradník Kozarec | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/581380-do-parlamentu-sa-vratil-marek-krajci-odisiel-jeho-nahradnik-kozarec/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-16 | dátum prístupu = 2021-03-16 }}</ref> ==== Naštartovanie reforiem zdravotníctva ==== Napriek pandemickému roku, počas ktorého išla väčšina energie ministra do manažmentu najväčšej pandémie za posledných 100 rokov, Krajčí naštartoval so svojim novým tímom aj dôležité reformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformy, chce stavať nové nemocnice - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/ministerstvo-zdravotnictva-pripravuje-reformy-chce-stavat-nove-nemocnice/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov|url=https://www.raabe.sk/cesi-ako-ciel-krajci-spusti-nabor-na-lekarov|vydavateľ=www.raabe.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Z Fondu obnovy získal pre ich zrealizovanie takmer 1,5 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťazmi súboja o miliardy z plánu obnovy sú SaS a minister Krajčí|url=https://e.dennikn.sk/2220638/vitazom-suboja-o-miliardy-z-planu-obnovy-su-sas-a-minister-krajci/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-01-12|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref> Zachránil štátne nemocnice pred exekúciami a ekonomickým kolapsom, ktorý hrozil po ich rozkrádaní a zlom manažovaní predchádzajúcimi vládami koncom roka 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdravotnícke zariadenia majú mať naďalej ochranu pred exekúciami|url=https://www.trend.sk/spravy/vlada-zdravotnicke-zariadenia-maju-mat-nadalej-ochranu-pred-exekuciami|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-11-19|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí opravuje Druckerovu protiústavnú exekučnú imunitu|url=https://mediweb.hnonline.sk/spravy/2256606-krajci-opravuje-druckerovu-protiustavnu-exekucnu-imunitu|vydavateľ=mediweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Zároveň získal 575 miliónov eur na ich oddĺženie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vláda|meno=SR|titul=Materiál vlády SR|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25522/1|dátum prístupu=}}</ref>, začal nastavovať nový platobný mechanizmus na základe DRG a centrálny manažment nemocníc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BLOG: Slovensko má jedinečnú príležitosť pustiť sa do reformy zdravotníctva {{!}} Asociácia zdravotných poisťovní SR|url=http://www.azpsr.sk/aktualne/92-blog-slovensko-ma-jedinecnu-prilezitost-pustit-sa-do-reformy-zdravotnictva|vydavateľ=www.azpsr.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Tieto reformy mali definitívne zastaviť ich permanentné zadlžovanie. Krajčí nadefinoval optimálnu sieť nemocníc,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí avizoval zmeny v stratifikácii nemocníc|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22475716/krajci-avizoval-zmeny-v-stratifikacii-nemocnic.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stratifikácia nemocníc sa zrealizuje, ale inou formou, tvrdí Krajčí|url=https://regiony.zoznam.sk/stratifikacia-nemocnic-sa-zrealizuje-ale-inou-formou-tvrdi-krajci/|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva má veľké plány: Chce stavať nové moderné digitálne nemocnice|url=https://www.topky.sk/cl/10/2031797/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2021-01-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Oddlžovanie nemocníc bude výhodné pre štát aj pre veriteľov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/krajci-oddlzovanie-nemocnic-bude-v/511614-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-12-02|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ktorú stakeholderi zdravotníctva nazývajú aj najväčšou reformou zdravotníctva za posledných 15 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lengvarský otvára diskusiu k najväčšej reforme zdravotníctva, pacienti by mali vstúpiť do 21. storočia - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/lengvarsky-otvara-diskusiu-k-najvacsej-reforme-zdravotnictva-pacienti-by-mali-vstupit-do-21-storocia/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> Pripravoval masívne investície do rekonštrukcií novej nemocničnej siete ako aj výstavbu nových nemocníc v hodnote prevyšujúcej 1 miliardu eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plán obnovy pre zdravotníctva by mal priniesť hlavne modernizáciu nemocníc a kvalitnejšiu starostlivosť - vZdravotníctve.sk|url=https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/plan-obnovy-pre-zdravotnictva-by-mal-priniest-hlavne-modernizaciu-nemocnic-a-kvalitnejsiu-starostlivost/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko zverejnilo svoj plán obnovy|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2198865/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vicepremiérka Remišová rokovala s ministrami o ich prioritách pri čerpaní eurofondov|url=https://www.mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-rokovala-s-ministrami-o-ich-prioritach-pri-cerpani-eurofondov/|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> Po niekoľkoročných diskusiách na tému ochrany duševného zdravia navrhol koncepciu jej reformy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?minister-dusevne-zdravie-programove|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?prevencia-samovrazdy-dusevne-zdravie|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a vytvoril medzirezortnú platformu Rady vlády SR pre duševné zdravie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/?rvdz|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Pritiahol na Slovensko odborníkov zo zahraničia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analytik z novej štátnej agentúry: Čo preplatíme má byť aj o hodnotách nielen o peniazoch|url=https://dennikn.sk/1978924/ceny-liekov-su-pri-originaloch-prestrelene-hovori-analytik-z-novej-statnej-agentury/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-24|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našou prácou je pripravovať podklady na rozhodovanie o zdravotníckych technológiách a kvalitnej zdravotnej starostlivosti|url=https://unipharma.sk/nasou-pracou-je-pripravovat-podklady-na-rozhodovanie-o-zdravotnickych-technologiach-a-kvalitnej-zdravotnej-starostlivosti/|dátum vydania=2020-10-01|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> a podpísal návrh zákona o vzniku nezávislej agentúry HTA na hodnotenie zdravotníckych technológií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národný HTA inštitút má fungovať od roku 2022|url=https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-narodny-hta-in/536621-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Legislatívny proces - SLOV-LEX|url=https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2021/120|vydavateľ=www.slov-lex.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref> a inovatívnych liekov s potenciálom ušetriť zdravotníctvu desiatky miliónov eur a nasmerovať ich do efektívnych procesov a liečby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-lieky-inovativne|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liekom na výnimku chýbajú pravidlá, ministerstvo pracuje na systémových zmenách|url=https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/ministerstvo-pracuje-zmene-liekovej-politiky-dockame-konecne-inovativnych-liekov|vydavateľ=zdravie.pluska.sk|dátum vydania=2021-04-28|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> Jeho expertné tímy zároveň pripravovali reformu dlhodobej starostlivosti, primárnej sféry,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?centra-integrovane-eu-vyzva|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?reforma-zdravotnictva-predstavenie|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prebieha verejné obstarávanie na stavbu Rázsoch|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22467065/projekt-razsoch-je-vo-faze-hodnotenia-ziadosti-o-ucast-vo-verejnom-obstavani.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajčí: Projekt Rázsochy je pre nás prioritou|url=https://www.aktuality.sk/clanok/790560/krajci-projekt-razsochy-je-pre-nas-prioritou/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Využitie zdrojov z eurofondov na výstavbu nemocnice Rázsochy je stále otvorené {{!}} Partnerská dohoda|url=https://www.partnerskadohoda.gov.sk/vyuzitie-zdrojov-z-eurofondov-na-vystavbu-nemocnice-razsochy-je-stale-otvorene/|vydavateľ=www.partnerskadohoda.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> a komplexnú liekovú reformu. Tá mala zlepšiť vstup inovatívnych ako aj generických liekov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo chce zlepšiť stav slovenského zdravotníctva početnými reformami|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/188938/ministerstvo-chce-zlepsit-stav-slovenskeho-zdravotnictva-pocetnymi-reformami|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2020-08-24|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-zmeny-pacient|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> Zefektívnil vyhlášku na revíziu úhrad liekov, ktorou ochránil pacientov pred vysokými doplatkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=430/2020 Z.z. - Vyhláška Ministerstva zdravotníctva...|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/430/|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva upravuje liekovú politiku, pacientom chce znížiť doplatky za lieky|url=https://www.trend.sk/spravy/ministerstvo-zdravotnictva-upravuje-liekovu-politiku-pacientom-chce-znizit-doplatky-lieky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-08-06|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk}}</ref> a ušetril desiatky miliónov eur v systéme verejného zdravotného poistenia. Zároveň zrušil doplatky základných liekov u detí a nízkopríjmových dôchodcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci schválili zrušenie doplatkov za lieky|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2258853/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-02-05|dátum prístupu=2021-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-zmeny-pacient|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-vlada-zakony|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-22}}</ref> == Diskografia == * [[1996]]: ''Slobodu nám dal – Copp'' – Štúdio-V, MC, CD <ref>[http://www.copp.sk/slobodu_nam_dal/index.html COPP - Slobodu nám dal - Koncerty modlitieb a chvál]</ref> (spev, autor hudby a textov okrem piesne č3., produkcia) * [[2002]]: ''Koncert modlitieb a chvál 2002'' (spev, produkcia) * [[2003]]: ''Koncert modlitieb a chvál 2003'' (spev, produkcia) * [[2004]]: ''To svetlo svieti v tme - Koncert modlitieb a chvál 2004'' - COPP, CD <small>R13 001-2-331</small> (spev, klávesy, autor hudby a textu 1.,3.,5.,8.,9, produkcia) <ref>[http://www.copp.sk/to_svetlo_svieti/index.html COPP - To svetlo svieti v tme - Koncerty modlitieb a chvál]</ref> * [[2008]]: ''Klop, klop, klop'' - Kresťania v meste, CD ([[spev]], [[klávesy]]) <ref>[https://musicbrainz.org/release/e4e6d7e4-5779-4506-9272-0da78e5766eb/disc/1 Klop, klop, klop, COPP deti]</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://sk-sk.facebook.com/marek.krajci.10 Stránky na Facebook-u] * [https://blog.etrend.sk/marek-krajci.html Blog na etrend.sk] * [http://mojpribeh.sk/pribeh/mudr-marek-krajci-prevziat-zodpovednost-za-kraji/ Príbeh - MUDr. Marek Krajčí Prevziať zodpovednosť za našu krajinu - mojpribeh.sk] * [http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/marek-krajci-olano-nova Marek Krajčí (OĽaNO-NOVA): Ak budeme jednotní, môžeme ovplyvňovať spoločnosť, v ktorej žijeme - rozhovor] {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Krajčí, Marek}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí kardiológovia]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2024)]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Kresťanskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Kresťanskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] t4rmdhu4qn7zr20f0syhr10e8qxzij9 0 580504 7415022 7413304 2022-07-22T20:14:46Z Josephzbazin 195094 /* Marvel Studios seriály */ update wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Marvel Studios, LLC | Logo spoločnosti = Marvel Studios 2016 logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Limited liability company|LLC]] | IČO = | Odvetvie = [[Film]] | Založená = [[7. december]] [[1993]] | Zakladateľ = [[Avi Arad]], <br> [[ToyBiz]], <br> [[Marvel Entertainment Group]] | Sídlo = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]] | Štát sídla = Spojené štáty americké | Pôvod = | Vedenie = Kevin Feige (Prezident)<br />Louis D'Esposito (Co-prezident)<br />Victoria Alonso (vedúca výroby)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = filmový | Produkcia = [[Film]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]] | Dcérske spoločnosti = Marvel Music Marvel<br />Film Productions LLC, MVL<br />Development LLC MVL<br />Productions LLC | Vlastník = Marvel Entertainment, LLC | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/] | Zánik = | Poznámka = }} '''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld. Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť. Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]]. Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios. == Práva na postavy == V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool. Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“. V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu. Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili. {| class="wikitable" !Rok !Postava !Od štúdia !Poznámky / <abbr>Ref.</abbr> |- ! rowspan="2" |2005 |Čierny panter |Columbia Pictures |Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment. |- |Iron Man |New Line Cinema | |- ! rowspan="3" |2006 |Thor |Columbia Pictures | |- |Čierna vdova |Lions Gate Entertainment | |- |Hulk |Universal Pictures |Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia. |- ! rowspan="2" |2012 |Blade |New Line Cinema | |- |Daredevil |20th Century Fox/New Regency | |- ! rowspan="3" |2013 |Ghost Rider |Columbia Pictures | rowspan="2" | |- |Pomstiteľ |Lions Gate Entertainment |- |Luke Cage |Columbia Pictures | |- !2014 |Namor |Universal Pictures |V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije. |- !2016 |Ego |20th Century Fox |Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''. |- ! rowspan="3" |2019 |Fantastická štvorka |20th Century Fox/Constantin Film |V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |- |X-Men | rowspan="2" |20th Century Fox | rowspan="2" |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |} == Filmy == {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008 | Jon Favreau | Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway | 126 minút | $ 140 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk'' | {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008<br />{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008 | Louis Leterrier | Zak Penn | 112 minút | $ 150 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010<br />{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010 | Jon Favreau | Justin Theroux | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011 | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 449 mil.<ref name="thor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger'' | {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011<br />{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011 | Joe Johnston | Christopher Markus • Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Avengers'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012 | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,519 mld.<ref name="marvels the avengers"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013<br />{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013 | Shane Black | Drew Pearce • Shane Black | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,215 mld.<ref name="iron man 3"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013<br />{{minivlajka|USA}} 8. november 2013 | [[Alan Taylor]] | Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy'' | {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 1. august 2014 | James Gunn | James Gunn • Nicole Perlman | 122 minút | $ 170 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015 | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,403 mld.<ref name="avengers age of ultron"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015 | Peyton Reed | Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 147 minút | $ 250 mil.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,153 mld.<ref name="captain america civil war"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016<br />{{minivlajka|USA}} 4. november 2016 | Scott Derrickson | Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017 | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming'' | {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017<br />{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017 | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •<br />Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers | 133 minút | $ 175 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 880 mil.<ref name="spiderman"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017<br />{{minivlajka|USA}} 3. november 2017 | Taika Waititi | Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost | 130 minút | $ 180 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 854 mil.<ref name="thor3"></ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther'' | {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018<br />{{minivlajka|USA}} 16. február 2018 | Ryan Coogler | Joe Robert Cole • Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="black-panther-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,348 mld.<ref name="black-panther">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,048 mld.<ref name="Avengers3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018 | Peyton Reed | Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari | 118 minút | $ 130 mil.<ref name="antman2-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref name="antman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019<br />{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019 | Anna Boden • Ryan Fleck | Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet | 124 minút | $ 160 mil.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,128 mld.<ref name="captainmarvel"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 2,798 mld.<ref name="Avengers4"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 129 minút | $ 160 mil.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,132 mld.<ref name="spiderman2"/> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021<br />{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021 | Cate Shortland | Eric Pearson | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref name="blackwidow">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021<br />{{minivlajka|USA}} 3. september 2021 | Destin Daniel Cretton | David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021<br />{{minivlajka|USA}} 5. november 2021 | Chloé Zhao | Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home'' |{{minivlajka|USA}} 17. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,893 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''<br />{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022 | Sam Raimi | Michael Waldron | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 954 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder'' |{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022<br />{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022 | Taika Waititi | Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}</ref> | $ 500 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |} === Pripravované filmy === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}</ref><br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever'' |{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022<br />{{minivlajka|USA}} 11. november 2022 | Ryan Coogler | Ryan Coogler • Joe Robert Cole | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023<br />{{minivlajka|USA}} 17. február 2023 | Peyton Reed | Jeff Loveness | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023 | colspan="2" | James Gunn | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Marvels'' |{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023<br />{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023 | Nia DaCosta | Megan McDonnell | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade'' | N/A | Bassam Tariq | Stacy Osei-Kuffour | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America 4'' | N/A | Julius Onah | Malcolm Spellman • Dalan Musson | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3'' | N/A | Shawn Levy | Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''<br />{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four'' | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2'' | N/A | colspan="2" | Destin Daniel Cretton | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts'' |N/A |Jake Schreier |Eric Pearson |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |} == Seriály == === Marvel Television seriály === {| class="wikitable" style="width:70%; text-align:center;" |- ! Seriál ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- ! rowspan="7" | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | style="background:#F77F00; width:1%;"| | 1 | 22 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | rowspan="9" | [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | style="background:#9E1B1B; width:1%;"| | 2 | 22 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 |- | style="background:#BEBEBE; width:1%;"| | 3 | 22 | 29. september 2015 | 17. máj 2016 |- | style="background:#663F38; width:1%;"| | 4 | 22 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 |- | style="background:#322D39; width:1%;"| | 5 | 22 | 1. december 2017 | 18. máj 2018 |- | style="background:#25427D; width:1%;"| | 6 | 13 | 10. máj 2019 | 2. august 2019 |- | style="background:#73CDE2; width:1%;"| | 7 | 13 | 27. máj 2020 | 12. august 2020 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter'' | style="background:#A6C5C8; width:1%;"| | 1 | 8 | 6. január 2015 | 24. február 2015 |- | style="background:#3F4B60; width:1%;"| | 2 | 10 | 19. január 2016 | 1. marec 2016 |- ! rowspan="3"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil'' | style="background:#0A2252; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 10. apríl 2015 | rowspan="11" | [[Netflix]] |- | style="background:#395971; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 18. marec 2016 |- | style="background:#9E1E1D; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2"| 19. október 2018 |- ! rowspan="3" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones'' | style="background:#B298D9; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 20. november 2015 |- | style="background:#242217; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 8. marec 2018 |- | style="background:#461447; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2" |14. jún 2019 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage'' | style="background:#3E290C; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 30. september 2016 |- | style="background:#D6A400; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 22. jún 2018 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist'' | style="background:#28464A; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 17. marec 2017 |- | style="background:#6A543F; width:1%;"| | 2 | 10 | colspan="2" |7. september 2018 |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders'' | style="background:#969696; width:1%;" | | 1 | 8 | colspan="2" | 18. august 2017 |- ! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans'' | style="background:#55A2AC; width:1%;"| | 1 | 8 | 26. september 2017 | 10. november 2017 | ABC |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher'' | style="background:#000000; width:1%;" | | 1 | 13 | colspan="2" | 17. november 2017 | rowspan="2" | Netflix |- | style="background:#2A2C27; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |18. január 2019 |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways'' | style="background:#D8DAC5; width:1%;" | | 1 | 10 | 21. november 2017 | 9. január 2018 | rowspan="3" | Hulu |- | style="background:#5E4530; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |21. december 2018 |- | style="background:#191970; width:1%;" | | 3 | 10 | colspan="2" |13. december 2019 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak & Dagger'' | style="background:#766c6b; width:1%;" | | 1 | 10 | 7. jún 2018 | 2. august 2018 | rowspan="2" | Freeform |- | style="background:#0BB10D; width:1%;" | | 2 | 10 | 4. apríl 2019 | 30. máj 2019 |- !{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom'' | style="background:#210000; width:1%;" | | 1 | 10 | colspan="2" |16. október 2020 | Hulu |} === Marvel Studios seriály === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="3" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra série !Finále série !Stanica |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]'' |style="background:#B30E0E; width:1%;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 15. január 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="24" |[[Disney+]] |Jac Schaeffer | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier'' |style="background:#814140; width:1%;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Malcolm Spellman |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#754925;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Michael Waldron |- | style="background:#064A0C;"| |2 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Need a Breather From MCU Content? One of the Bigger Breaks Just Started!|url=https://tvline.com/2022/07/16/mcu-how-long-until-next-tv-series-movie/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.tvline.com}}</ref> |N/A |Eric Martin |natáča sa |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#281C3A;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 11. august 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 6. október 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="2" | A. C. Bradley |zverejnené |- | style="background:#FF4500;"| |2 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye'' | style="background:#D3C743;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. november 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 22. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jonathan Igla | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight'' | style="background:#979797;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jeremy Slater |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel'' | style="background:#334075;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022 |Bisha K. Ali |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#54DA0A;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022 |Ryan Little | rowspan="5" |postprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' {{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law'' | style="background:#03AE09;" | |1 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022<ref name="SheHulkPremiere">{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}</ref> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022 |Jessica Gao |- !''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' | style="background:#B8D255;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022<ref name="HalloweenSpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | style="background:#61E80B;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022<ref name="HolidaySpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}</ref> |James Gunn |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion'' | style="background:#769A39;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Kyle Bradstreet |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo'' | style="background:#F4F1F0;"| |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Marion Dayre | rowspan="2" |natáča sa |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart'' | style="background:#AE0E00;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Chinaka Hodge |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: House of Harkness'' | style="background:#3D2F94;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Jac Schaeffer |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars'' | style="background:#22314C;"| |1 |6 |N/A |N/A |Yassir Lester |preprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' | style="background:#B22222;" | |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024 |N/A |Jeff Trammel | rowspan="2" |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#FCFCAA;"| |1 |N/A |N/A |N/A |Zeb Wells |- !''Nepomenovaný Wakanda seriál'' | style="background:#C0C0C0;"| |1 |N/A |N/A |N/A |N/A | rowspan="4" |vo vývoji |- !''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' | style="background:#7556A1;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Andrew Guest |- !''Nepomenovaný Daredevil seriál'' | style="background:#800000;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Matt Corman a Chris Ord |- !''Nepomenovaný Nova seriál'' | style="background:#ADD4DA;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Sabir Pirzada |} === ''WandaVision'' (2021) === Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú. Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom. === ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) === Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť. Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''. === ''Loki'' (2021-) === Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri. Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}</ref> Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022). === Čo keby...? (2021-) === ''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak. Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria je vo vývoji a bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. ''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru. === ''Hawkeye'' (2021) === Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine. Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert & Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. ''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018). === ''Moon Knight'' (2022) === Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.<ref name="MoonKnightPremiere">{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref><ref name="MoonKnightFinale">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}</ref> Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. === ''Ms. Marvel'' (2022) === Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti. Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová. === ''Ja som Groot'' (2022) === Každá krátka epizóda sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov. V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych epizód, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. === ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) === Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.<ref name="SheHulkPremiere"></ref> Mark Ruffalo si zopakuje svoju úlohu ako Bruce Banner / Hulk z predchádzajúcich MCU filmov, zatiaľ čo si Tim Roth zopakuje svoju úlohu ako Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008). === ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) === Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom. V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref><ref name="HalloweenSpecialPremiere"></ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> === ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) === V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].<ref name="HolidaySpecialPremiere"></ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). === ''Tajná invázia'' (2023) === Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].<ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023 a bude obsahovať šesť epizód.<ref name="MarvelJapan">{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref><ref name="D-2023Release" /><ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> === ''Echo'' (2023) === Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023.<ref name="D-2023Release"></ref> === ''Ironheart'' (2023) === V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód. Premiéra seriálu je stanovená na rok 2023. Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref> === ''Agatha: House of Harkness'' (2023) === V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.<ref>{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref> === ''Armor Wars'' === James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}</ref> Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]. === ''Spider-Man: Freshman Year (2024)'' === V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. ''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017). === ''Marvel Zombies'' === Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie. ''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde ""What If... Zombies?!",'' ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. === ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' === Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media. === ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' === Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Daredevil seriál'' === V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Nova seriál'' === V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál. == Koprodukčné filmy == {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! Rok ! Názov ! Réžia ! Distribúcia ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- | 1998 | ''Blade'' | Stephen Norrington | New Line Cinema | $45 miliónov | $131 183 530 |- | 2000 | ''X-Men'' | [[Bryan Singer]] | [[20th Century Fox]] | $75 miliónov | $296 339 528 |- | rowspan="2" | 2002 | ''Blade II'' | Guillermo del Toro | New Line Cinema | $54 miliónov | $155 010 032 |- | ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' | Sam Raimi | [[Columbia Pictures]] | $140 miliónov | $825 025 036 |- | rowspan="3" | 2003 | ''Daredevil'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | 20th Century Fox | $78 miliónov | $179 179 718 |- | ''X2: X-Men United'' | Bryan Singer | $110 miliónov | $407 711 549 |- | ''Hulk'' | Ang Lee | [[Universal Studios|Universal Pictures]] | $137 miliónov | $245 285 165 |- | rowspan="3" | 2004 | ''Kat'' | Jonathan Hensleigh | Artisan Entertainment<br>Lionsgate | $15,5 miliónov | $54 700 105 |- | ''[[Spider-Man 2]]'' | Sam Raimi | Columbia Pictures | $200 miliónov | $788 976 453 |- | ''Blade: Trinity'' | David S. Goyer | New Line Cinema | $65 miliónov | $131 977 904 |- | rowspan="3" | 2005 | ''Elektra'' | Rob Bowman | 20th Century Fox | $43 miliónov | $56 995 646 |- | ''Man Thing'' | Brett Leonard | Lionsgate | $30 miliónov | $1 123 136 |- | ''Fantastická štvorka'' | Tim Story | rowspan="2" | 20th Century Fox | $100 miliónov | $333 535 934 |- | 2006 | ''X-Men: Posledný vzdor'' | Brett Ratner | $210 miliónov | $460 435 291 |- | rowspan="3" | 2007 | ''Ghost Rider'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $228 738 393 |- | ''[[Spider-Man 3]]'' | Sam Raimi | $258 miliónov | $894 983 373 |- | ''Fantastická štvorka: Silver Surfer'' | Tim Story | 20th Century Fox | $130 miliónov | $301 913 131 |- | 2008 |''Kat 2'' | Lexi Alexander | Lionsgate | $35 miliónov | $10 161 493 |- | 2009 | ''X-Men Origins: Wolverine'' | Gavin Hood | rowspan="2" | 20th Century Fox | $150 miliónov | $373 062 864 |- | 2011 | ''X-Men: Prvá trieda'' | Matthew Vaughn | $140–160 miliónov | $352 616 690 |- | rowspan="2" | 2012 | ''Ghost Rider 2'' | Mark Neveldine a Brian Taylor | rowspan="2" | Columbia Pictures | $57 miliónov | $132 563 930 |- | ''Amazing Spider-Man'' | Marc Webb | $230 miliónov | $757 930 663 |- | 2013 | ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]'' | James Mangold | 20th Century Fox | $120 miliónov | $414 828 246 |- | rowspan="2" | 2014 | ''Amazing Spider-Man 2'' | Marc Webb | Columbia Pictures | $200–255 miliónov | $708 982 323 |- | ''X-Men: Budúca minulosť'' | Bryan Singer | rowspan="6" |20th Century Fox | $200 miliónov | $746 045 700 |- | 2015 | ''Fantastická štvorka'' | Josh Trank | $120 miliónov | $167 882 881 |- | rowspan="2" | 2016 | ''Deadpool'' | Tim Miller | $58 miliónov | $782 836 791 |- | ''X-Men: Apokalypsa'' | Bryan Singer | $178 miliónov | $543 934 105 |- | 2017 | ''Logan: Wolverine'' | James Mangold | $97–127 milliónov | $619 179 950 |- | rowspan="2" | 2018 | ''Deadpool 2'' | Tim Miller | $110 miliónov | $786 470 484 |- | ''Venom'' | Ruben Fleischer | Columbia Pictures | $100 milliónov | $856 085 151 |- | 2019 | ''X-Men: Dark Phoenix'' | Simon Kinberg | 20th Century Fox | $200 miliónov | $252 442 974 |- | 2020 | ''Noví mutanti'' | Josh Boone | 20th Century Studios | $67-80 miliónov | $49 169 594 |- | 2021 | ''Venom 2: Carnage prichádza'' | Andy Serkis | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $506 863 592 |- | 2022 | ''Morbius'' | Daniel Espinosa | $75 miliónov | $163 865 530 |- bgcolor="#B0C4DE" ! align="center" colspan="6" | Plánované |- | rowspan="2" | 2023 | ''Kraven the Hunter'' | J. C. Chandor | rowspan="3" | Columbia Pictures | rowspan="3" | N/A | rowspan="3" | N/A |- | ''Madame Web'' | S. J. Clarkson |- | 2024 | ''El Muerto'' | N/A |} == Pozri aj == * [[Marvel Comics]] == Referencie == <references /> [[Kategória:Marvel Studios| ]] [[Kategória:Filmové štúdiá]] rflgqocg7xo02htket6xb39rq9voouu 7415039 7415022 2022-07-22T21:18:57Z Josephzbazin 195094 /* Marvel Studios seriály */ marvel zombies update wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Marvel Studios, LLC | Logo spoločnosti = Marvel Studios 2016 logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Limited liability company|LLC]] | IČO = | Odvetvie = [[Film]] | Založená = [[7. december]] [[1993]] | Zakladateľ = [[Avi Arad]], <br> [[ToyBiz]], <br> [[Marvel Entertainment Group]] | Sídlo = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]] | Štát sídla = Spojené štáty americké | Pôvod = | Vedenie = Kevin Feige (Prezident)<br />Louis D'Esposito (Co-prezident)<br />Victoria Alonso (vedúca výroby)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = filmový | Produkcia = [[Film]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]] | Dcérske spoločnosti = Marvel Music Marvel<br />Film Productions LLC, MVL<br />Development LLC MVL<br />Productions LLC | Vlastník = Marvel Entertainment, LLC | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/] | Zánik = | Poznámka = }} '''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld. Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť. Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]]. Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios. == Práva na postavy == V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool. Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“. V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu. Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili. {| class="wikitable" !Rok !Postava !Od štúdia !Poznámky / <abbr>Ref.</abbr> |- ! rowspan="2" |2005 |Čierny panter |Columbia Pictures |Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment. |- |Iron Man |New Line Cinema | |- ! rowspan="3" |2006 |Thor |Columbia Pictures | |- |Čierna vdova |Lions Gate Entertainment | |- |Hulk |Universal Pictures |Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia. |- ! rowspan="2" |2012 |Blade |New Line Cinema | |- |Daredevil |20th Century Fox/New Regency | |- ! rowspan="3" |2013 |Ghost Rider |Columbia Pictures | rowspan="2" | |- |Pomstiteľ |Lions Gate Entertainment |- |Luke Cage |Columbia Pictures | |- !2014 |Namor |Universal Pictures |V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije. |- !2016 |Ego |20th Century Fox |Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''. |- ! rowspan="3" |2019 |Fantastická štvorka |20th Century Fox/Constantin Film |V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |- |X-Men | rowspan="2" |20th Century Fox | rowspan="2" |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |} == Filmy == {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008 | Jon Favreau | Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway | 126 minút | $ 140 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk'' | {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008<br />{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008 | Louis Leterrier | Zak Penn | 112 minút | $ 150 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010<br />{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010 | Jon Favreau | Justin Theroux | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011 | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 449 mil.<ref name="thor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger'' | {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011<br />{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011 | Joe Johnston | Christopher Markus • Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Avengers'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012 | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,519 mld.<ref name="marvels the avengers"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013<br />{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013 | Shane Black | Drew Pearce • Shane Black | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,215 mld.<ref name="iron man 3"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013<br />{{minivlajka|USA}} 8. november 2013 | [[Alan Taylor]] | Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy'' | {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 1. august 2014 | James Gunn | James Gunn • Nicole Perlman | 122 minút | $ 170 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015 | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,403 mld.<ref name="avengers age of ultron"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015 | Peyton Reed | Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 147 minút | $ 250 mil.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,153 mld.<ref name="captain america civil war"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016<br />{{minivlajka|USA}} 4. november 2016 | Scott Derrickson | Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017 | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming'' | {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017<br />{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017 | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •<br />Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers | 133 minút | $ 175 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 880 mil.<ref name="spiderman"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017<br />{{minivlajka|USA}} 3. november 2017 | Taika Waititi | Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost | 130 minút | $ 180 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 854 mil.<ref name="thor3"></ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther'' | {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018<br />{{minivlajka|USA}} 16. február 2018 | Ryan Coogler | Joe Robert Cole • Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="black-panther-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,348 mld.<ref name="black-panther">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,048 mld.<ref name="Avengers3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018 | Peyton Reed | Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari | 118 minút | $ 130 mil.<ref name="antman2-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref name="antman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019<br />{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019 | Anna Boden • Ryan Fleck | Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet | 124 minút | $ 160 mil.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,128 mld.<ref name="captainmarvel"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 2,798 mld.<ref name="Avengers4"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 129 minút | $ 160 mil.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,132 mld.<ref name="spiderman2"/> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021<br />{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021 | Cate Shortland | Eric Pearson | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref name="blackwidow">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021<br />{{minivlajka|USA}} 3. september 2021 | Destin Daniel Cretton | David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021<br />{{minivlajka|USA}} 5. november 2021 | Chloé Zhao | Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home'' |{{minivlajka|USA}} 17. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,893 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''<br />{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022 | Sam Raimi | Michael Waldron | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 954 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder'' |{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022<br />{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022 | Taika Waititi | Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}</ref> | $ 500 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |} === Pripravované filmy === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}</ref><br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever'' |{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022<br />{{minivlajka|USA}} 11. november 2022 | Ryan Coogler | Ryan Coogler • Joe Robert Cole | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023<br />{{minivlajka|USA}} 17. február 2023 | Peyton Reed | Jeff Loveness | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023 | colspan="2" | James Gunn | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Marvels'' |{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023<br />{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023 | Nia DaCosta | Megan McDonnell | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade'' | N/A | Bassam Tariq | Stacy Osei-Kuffour | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America 4'' | N/A | Julius Onah | Malcolm Spellman • Dalan Musson | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3'' | N/A | Shawn Levy | Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''<br />{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four'' | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2'' | N/A | colspan="2" | Destin Daniel Cretton | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts'' |N/A |Jake Schreier |Eric Pearson |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |} == Seriály == === Marvel Television seriály === {| class="wikitable" style="width:70%; text-align:center;" |- ! Seriál ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- ! rowspan="7" | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | style="background:#F77F00; width:1%;"| | 1 | 22 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | rowspan="9" | [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | style="background:#9E1B1B; width:1%;"| | 2 | 22 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 |- | style="background:#BEBEBE; width:1%;"| | 3 | 22 | 29. september 2015 | 17. máj 2016 |- | style="background:#663F38; width:1%;"| | 4 | 22 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 |- | style="background:#322D39; width:1%;"| | 5 | 22 | 1. december 2017 | 18. máj 2018 |- | style="background:#25427D; width:1%;"| | 6 | 13 | 10. máj 2019 | 2. august 2019 |- | style="background:#73CDE2; width:1%;"| | 7 | 13 | 27. máj 2020 | 12. august 2020 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter'' | style="background:#A6C5C8; width:1%;"| | 1 | 8 | 6. január 2015 | 24. február 2015 |- | style="background:#3F4B60; width:1%;"| | 2 | 10 | 19. január 2016 | 1. marec 2016 |- ! rowspan="3"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil'' | style="background:#0A2252; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 10. apríl 2015 | rowspan="11" | [[Netflix]] |- | style="background:#395971; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 18. marec 2016 |- | style="background:#9E1E1D; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2"| 19. október 2018 |- ! rowspan="3" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones'' | style="background:#B298D9; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 20. november 2015 |- | style="background:#242217; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 8. marec 2018 |- | style="background:#461447; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2" |14. jún 2019 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage'' | style="background:#3E290C; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 30. september 2016 |- | style="background:#D6A400; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 22. jún 2018 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist'' | style="background:#28464A; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 17. marec 2017 |- | style="background:#6A543F; width:1%;"| | 2 | 10 | colspan="2" |7. september 2018 |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders'' | style="background:#969696; width:1%;" | | 1 | 8 | colspan="2" | 18. august 2017 |- ! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans'' | style="background:#55A2AC; width:1%;"| | 1 | 8 | 26. september 2017 | 10. november 2017 | ABC |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher'' | style="background:#000000; width:1%;" | | 1 | 13 | colspan="2" | 17. november 2017 | rowspan="2" | Netflix |- | style="background:#2A2C27; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |18. január 2019 |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways'' | style="background:#D8DAC5; width:1%;" | | 1 | 10 | 21. november 2017 | 9. január 2018 | rowspan="3" | Hulu |- | style="background:#5E4530; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |21. december 2018 |- | style="background:#191970; width:1%;" | | 3 | 10 | colspan="2" |13. december 2019 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak & Dagger'' | style="background:#766c6b; width:1%;" | | 1 | 10 | 7. jún 2018 | 2. august 2018 | rowspan="2" | Freeform |- | style="background:#0BB10D; width:1%;" | | 2 | 10 | 4. apríl 2019 | 30. máj 2019 |- !{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom'' | style="background:#210000; width:1%;" | | 1 | 10 | colspan="2" |16. október 2020 | Hulu |} === Marvel Studios seriály === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="3" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra série !Finále série !Stanica |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]'' |style="background:#B30E0E; width:1%;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 15. január 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="24" |[[Disney+]] |Jac Schaeffer | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier'' |style="background:#814140; width:1%;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Malcolm Spellman |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#754925;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Michael Waldron |- | style="background:#064A0C;"| |2 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Need a Breather From MCU Content? One of the Bigger Breaks Just Started!|url=https://tvline.com/2022/07/16/mcu-how-long-until-next-tv-series-movie/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.tvline.com}}</ref> |N/A |Eric Martin |natáča sa |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#281C3A;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 11. august 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 6. október 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="2" | A. C. Bradley |zverejnené |- | style="background:#FF4500;"| |2 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye'' | style="background:#D3C743;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. november 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 22. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jonathan Igla | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight'' | style="background:#979797;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jeremy Slater |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel'' | style="background:#334075;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022 |Bisha K. Ali |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#54DA0A;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022 |Ryan Little | rowspan="5" |postprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' {{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law'' | style="background:#03AE09;" | |1 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022<ref name="SheHulkPremiere">{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}</ref> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022 |Jessica Gao |- !''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' | style="background:#B8D255;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022<ref name="HalloweenSpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | style="background:#61E80B;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022<ref name="HolidaySpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}</ref> |James Gunn |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion'' | style="background:#769A39;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Kyle Bradstreet |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo'' | style="background:#F4F1F0;"| |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Marion Dayre | rowspan="2" |natáča sa |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart'' | style="background:#AE0E00;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Chinaka Hodge |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: House of Harkness'' | style="background:#3D2F94;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Jac Schaeffer |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars'' | style="background:#22314C;"| |1 |6 |N/A |N/A |Yassir Lester |preprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' | style="background:#B22222;" | |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024 |N/A |Jeff Trammel | rowspan="2" |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#FCFCAA;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024 |N/A |Zeb Wells |- !''Nepomenovaný Wakanda seriál'' | style="background:#C0C0C0;"| |1 |N/A |N/A |N/A |N/A | rowspan="4" |vo vývoji |- !''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' | style="background:#7556A1;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Andrew Guest |- !''Nepomenovaný Daredevil seriál'' | style="background:#800000;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Matt Corman a Chris Ord |- !''Nepomenovaný Nova seriál'' | style="background:#ADD4DA;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Sabir Pirzada |} === ''WandaVision'' (2021) === Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú. Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom. === ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) === Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť. Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''. === ''Loki'' (2021-) === Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri. Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}</ref> Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022). === Čo keby...? (2021-) === ''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak. Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria je vo vývoji a bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. ''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru. === ''Hawkeye'' (2021) === Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine. Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert & Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. ''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018). === ''Moon Knight'' (2022) === Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.<ref name="MoonKnightPremiere">{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref><ref name="MoonKnightFinale">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}</ref> Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. === ''Ms. Marvel'' (2022) === Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti. Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová. === ''Ja som Groot'' (2022) === Každá krátka epizóda sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov. V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych epizód, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. === ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) === Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.<ref name="SheHulkPremiere"></ref> Mark Ruffalo si zopakuje svoju úlohu ako Bruce Banner / Hulk z predchádzajúcich MCU filmov, zatiaľ čo si Tim Roth zopakuje svoju úlohu ako Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008). === ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) === Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom. V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref><ref name="HalloweenSpecialPremiere"></ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> === ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) === V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].<ref name="HolidaySpecialPremiere"></ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). === ''Tajná invázia'' (2023) === Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].<ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023 a bude obsahovať šesť epizód.<ref name="MarvelJapan">{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref><ref name="D-2023Release" /><ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> === ''Echo'' (2023) === Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023.<ref name="D-2023Release"></ref> === ''Ironheart'' (2023) === V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód. Premiéra seriálu je stanovená na rok 2023. Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref> === ''Agatha: House of Harkness'' (2023) === V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.<ref>{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref> === ''Armor Wars'' === James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}</ref> Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]. === ''Spider-Man: Freshman Year (2024)'' === V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. ''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017). === ''Marvel Zombies (2024)'' === Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie. ''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde ""What If... Zombies?!", ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum. === ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' === Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media. === ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' === Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Daredevil seriál'' === V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Nova seriál'' === V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál. == Koprodukčné filmy == {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! Rok ! Názov ! Réžia ! Distribúcia ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- | 1998 | ''Blade'' | Stephen Norrington | New Line Cinema | $45 miliónov | $131 183 530 |- | 2000 | ''X-Men'' | [[Bryan Singer]] | [[20th Century Fox]] | $75 miliónov | $296 339 528 |- | rowspan="2" | 2002 | ''Blade II'' | Guillermo del Toro | New Line Cinema | $54 miliónov | $155 010 032 |- | ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' | Sam Raimi | [[Columbia Pictures]] | $140 miliónov | $825 025 036 |- | rowspan="3" | 2003 | ''Daredevil'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | 20th Century Fox | $78 miliónov | $179 179 718 |- | ''X2: X-Men United'' | Bryan Singer | $110 miliónov | $407 711 549 |- | ''Hulk'' | Ang Lee | [[Universal Studios|Universal Pictures]] | $137 miliónov | $245 285 165 |- | rowspan="3" | 2004 | ''Kat'' | Jonathan Hensleigh | Artisan Entertainment<br>Lionsgate | $15,5 miliónov | $54 700 105 |- | ''[[Spider-Man 2]]'' | Sam Raimi | Columbia Pictures | $200 miliónov | $788 976 453 |- | ''Blade: Trinity'' | David S. Goyer | New Line Cinema | $65 miliónov | $131 977 904 |- | rowspan="3" | 2005 | ''Elektra'' | Rob Bowman | 20th Century Fox | $43 miliónov | $56 995 646 |- | ''Man Thing'' | Brett Leonard | Lionsgate | $30 miliónov | $1 123 136 |- | ''Fantastická štvorka'' | Tim Story | rowspan="2" | 20th Century Fox | $100 miliónov | $333 535 934 |- | 2006 | ''X-Men: Posledný vzdor'' | Brett Ratner | $210 miliónov | $460 435 291 |- | rowspan="3" | 2007 | ''Ghost Rider'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $228 738 393 |- | ''[[Spider-Man 3]]'' | Sam Raimi | $258 miliónov | $894 983 373 |- | ''Fantastická štvorka: Silver Surfer'' | Tim Story | 20th Century Fox | $130 miliónov | $301 913 131 |- | 2008 |''Kat 2'' | Lexi Alexander | Lionsgate | $35 miliónov | $10 161 493 |- | 2009 | ''X-Men Origins: Wolverine'' | Gavin Hood | rowspan="2" | 20th Century Fox | $150 miliónov | $373 062 864 |- | 2011 | ''X-Men: Prvá trieda'' | Matthew Vaughn | $140–160 miliónov | $352 616 690 |- | rowspan="2" | 2012 | ''Ghost Rider 2'' | Mark Neveldine a Brian Taylor | rowspan="2" | Columbia Pictures | $57 miliónov | $132 563 930 |- | ''Amazing Spider-Man'' | Marc Webb | $230 miliónov | $757 930 663 |- | 2013 | ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]'' | James Mangold | 20th Century Fox | $120 miliónov | $414 828 246 |- | rowspan="2" | 2014 | ''Amazing Spider-Man 2'' | Marc Webb | Columbia Pictures | $200–255 miliónov | $708 982 323 |- | ''X-Men: Budúca minulosť'' | Bryan Singer | rowspan="6" |20th Century Fox | $200 miliónov | $746 045 700 |- | 2015 | ''Fantastická štvorka'' | Josh Trank | $120 miliónov | $167 882 881 |- | rowspan="2" | 2016 | ''Deadpool'' | Tim Miller | $58 miliónov | $782 836 791 |- | ''X-Men: Apokalypsa'' | Bryan Singer | $178 miliónov | $543 934 105 |- | 2017 | ''Logan: Wolverine'' | James Mangold | $97–127 milliónov | $619 179 950 |- | rowspan="2" | 2018 | ''Deadpool 2'' | Tim Miller | $110 miliónov | $786 470 484 |- | ''Venom'' | Ruben Fleischer | Columbia Pictures | $100 milliónov | $856 085 151 |- | 2019 | ''X-Men: Dark Phoenix'' | Simon Kinberg | 20th Century Fox | $200 miliónov | $252 442 974 |- | 2020 | ''Noví mutanti'' | Josh Boone | 20th Century Studios | $67-80 miliónov | $49 169 594 |- | 2021 | ''Venom 2: Carnage prichádza'' | Andy Serkis | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $506 863 592 |- | 2022 | ''Morbius'' | Daniel Espinosa | $75 miliónov | $163 865 530 |- bgcolor="#B0C4DE" ! align="center" colspan="6" | Plánované |- | rowspan="2" | 2023 | ''Kraven the Hunter'' | J. C. Chandor | rowspan="3" | Columbia Pictures | rowspan="3" | N/A | rowspan="3" | N/A |- | ''Madame Web'' | S. J. Clarkson |- | 2024 | ''El Muerto'' | N/A |} == Pozri aj == * [[Marvel Comics]] == Referencie == <references /> [[Kategória:Marvel Studios| ]] [[Kategória:Filmové štúdiá]] jzt5m8k17c43dahengmjqucrp8albk6 7415041 7415039 2022-07-22T21:20:36Z Josephzbazin 195094 /* Marvel Zombies (2024) */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Marvel Studios, LLC | Logo spoločnosti = Marvel Studios 2016 logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Limited liability company|LLC]] | IČO = | Odvetvie = [[Film]] | Založená = [[7. december]] [[1993]] | Zakladateľ = [[Avi Arad]], <br> [[ToyBiz]], <br> [[Marvel Entertainment Group]] | Sídlo = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]] | Štát sídla = Spojené štáty americké | Pôvod = | Vedenie = Kevin Feige (Prezident)<br />Louis D'Esposito (Co-prezident)<br />Victoria Alonso (vedúca výroby)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = filmový | Produkcia = [[Film]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]] | Dcérske spoločnosti = Marvel Music Marvel<br />Film Productions LLC, MVL<br />Development LLC MVL<br />Productions LLC | Vlastník = Marvel Entertainment, LLC | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/] | Zánik = | Poznámka = }} '''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld. Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť. Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]]. Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios. == Práva na postavy == V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool. Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“. V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu. Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili. {| class="wikitable" !Rok !Postava !Od štúdia !Poznámky / <abbr>Ref.</abbr> |- ! rowspan="2" |2005 |Čierny panter |Columbia Pictures |Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment. |- |Iron Man |New Line Cinema | |- ! rowspan="3" |2006 |Thor |Columbia Pictures | |- |Čierna vdova |Lions Gate Entertainment | |- |Hulk |Universal Pictures |Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia. |- ! rowspan="2" |2012 |Blade |New Line Cinema | |- |Daredevil |20th Century Fox/New Regency | |- ! rowspan="3" |2013 |Ghost Rider |Columbia Pictures | rowspan="2" | |- |Pomstiteľ |Lions Gate Entertainment |- |Luke Cage |Columbia Pictures | |- !2014 |Namor |Universal Pictures |V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije. |- !2016 |Ego |20th Century Fox |Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''. |- ! rowspan="3" |2019 |Fantastická štvorka |20th Century Fox/Constantin Film |V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |- |X-Men | rowspan="2" |20th Century Fox | rowspan="2" |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |} == Filmy == {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008 | Jon Favreau | Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway | 126 minút | $ 140 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk'' | {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008<br />{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008 | Louis Leterrier | Zak Penn | 112 minút | $ 150 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010<br />{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010 | Jon Favreau | Justin Theroux | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011 | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 449 mil.<ref name="thor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger'' | {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011<br />{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011 | Joe Johnston | Christopher Markus • Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Avengers'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012 | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,519 mld.<ref name="marvels the avengers"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013<br />{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013 | Shane Black | Drew Pearce • Shane Black | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,215 mld.<ref name="iron man 3"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013<br />{{minivlajka|USA}} 8. november 2013 | [[Alan Taylor]] | Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy'' | {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 1. august 2014 | James Gunn | James Gunn • Nicole Perlman | 122 minút | $ 170 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015 | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,403 mld.<ref name="avengers age of ultron"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015 | Peyton Reed | Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 147 minút | $ 250 mil.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,153 mld.<ref name="captain america civil war"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016<br />{{minivlajka|USA}} 4. november 2016 | Scott Derrickson | Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017 | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming'' | {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017<br />{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017 | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •<br />Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers | 133 minút | $ 175 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 880 mil.<ref name="spiderman"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017<br />{{minivlajka|USA}} 3. november 2017 | Taika Waititi | Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost | 130 minút | $ 180 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 854 mil.<ref name="thor3"></ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther'' | {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018<br />{{minivlajka|USA}} 16. február 2018 | Ryan Coogler | Joe Robert Cole • Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="black-panther-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,348 mld.<ref name="black-panther">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,048 mld.<ref name="Avengers3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018 | Peyton Reed | Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari | 118 minút | $ 130 mil.<ref name="antman2-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref name="antman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019<br />{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019 | Anna Boden • Ryan Fleck | Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet | 124 minút | $ 160 mil.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,128 mld.<ref name="captainmarvel"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 2,798 mld.<ref name="Avengers4"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 129 minút | $ 160 mil.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,132 mld.<ref name="spiderman2"/> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021<br />{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021 | Cate Shortland | Eric Pearson | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref name="blackwidow">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021<br />{{minivlajka|USA}} 3. september 2021 | Destin Daniel Cretton | David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021<br />{{minivlajka|USA}} 5. november 2021 | Chloé Zhao | Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home'' |{{minivlajka|USA}} 17. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,893 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''<br />{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022 | Sam Raimi | Michael Waldron | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 954 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder'' |{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022<br />{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022 | Taika Waititi | Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}</ref> | $ 500 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |} === Pripravované filmy === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}</ref><br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever'' |{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022<br />{{minivlajka|USA}} 11. november 2022 | Ryan Coogler | Ryan Coogler • Joe Robert Cole | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023<br />{{minivlajka|USA}} 17. február 2023 | Peyton Reed | Jeff Loveness | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023 | colspan="2" | James Gunn | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Marvels'' |{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023<br />{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023 | Nia DaCosta | Megan McDonnell | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade'' | N/A | Bassam Tariq | Stacy Osei-Kuffour | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America 4'' | N/A | Julius Onah | Malcolm Spellman • Dalan Musson | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3'' | N/A | Shawn Levy | Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''<br />{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four'' | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2'' | N/A | colspan="2" | Destin Daniel Cretton | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts'' |N/A |Jake Schreier |Eric Pearson |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |} == Seriály == === Marvel Television seriály === {| class="wikitable" style="width:70%; text-align:center;" |- ! Seriál ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- ! rowspan="7" | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | style="background:#F77F00; width:1%;"| | 1 | 22 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | rowspan="9" | [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | style="background:#9E1B1B; width:1%;"| | 2 | 22 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 |- | style="background:#BEBEBE; width:1%;"| | 3 | 22 | 29. september 2015 | 17. máj 2016 |- | style="background:#663F38; width:1%;"| | 4 | 22 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 |- | style="background:#322D39; width:1%;"| | 5 | 22 | 1. december 2017 | 18. máj 2018 |- | style="background:#25427D; width:1%;"| | 6 | 13 | 10. máj 2019 | 2. august 2019 |- | style="background:#73CDE2; width:1%;"| | 7 | 13 | 27. máj 2020 | 12. august 2020 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter'' | style="background:#A6C5C8; width:1%;"| | 1 | 8 | 6. január 2015 | 24. február 2015 |- | style="background:#3F4B60; width:1%;"| | 2 | 10 | 19. január 2016 | 1. marec 2016 |- ! rowspan="3"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil'' | style="background:#0A2252; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 10. apríl 2015 | rowspan="11" | [[Netflix]] |- | style="background:#395971; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 18. marec 2016 |- | style="background:#9E1E1D; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2"| 19. október 2018 |- ! rowspan="3" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones'' | style="background:#B298D9; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 20. november 2015 |- | style="background:#242217; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 8. marec 2018 |- | style="background:#461447; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2" |14. jún 2019 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage'' | style="background:#3E290C; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 30. september 2016 |- | style="background:#D6A400; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 22. jún 2018 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist'' | style="background:#28464A; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 17. marec 2017 |- | style="background:#6A543F; width:1%;"| | 2 | 10 | colspan="2" |7. september 2018 |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders'' | style="background:#969696; width:1%;" | | 1 | 8 | colspan="2" | 18. august 2017 |- ! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans'' | style="background:#55A2AC; width:1%;"| | 1 | 8 | 26. september 2017 | 10. november 2017 | ABC |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher'' | style="background:#000000; width:1%;" | | 1 | 13 | colspan="2" | 17. november 2017 | rowspan="2" | Netflix |- | style="background:#2A2C27; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |18. január 2019 |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways'' | style="background:#D8DAC5; width:1%;" | | 1 | 10 | 21. november 2017 | 9. január 2018 | rowspan="3" | Hulu |- | style="background:#5E4530; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |21. december 2018 |- | style="background:#191970; width:1%;" | | 3 | 10 | colspan="2" |13. december 2019 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak & Dagger'' | style="background:#766c6b; width:1%;" | | 1 | 10 | 7. jún 2018 | 2. august 2018 | rowspan="2" | Freeform |- | style="background:#0BB10D; width:1%;" | | 2 | 10 | 4. apríl 2019 | 30. máj 2019 |- !{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom'' | style="background:#210000; width:1%;" | | 1 | 10 | colspan="2" |16. október 2020 | Hulu |} === Marvel Studios seriály === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="3" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra série !Finále série !Stanica |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]'' |style="background:#B30E0E; width:1%;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 15. január 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="24" |[[Disney+]] |Jac Schaeffer | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier'' |style="background:#814140; width:1%;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Malcolm Spellman |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#754925;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Michael Waldron |- | style="background:#064A0C;"| |2 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Need a Breather From MCU Content? One of the Bigger Breaks Just Started!|url=https://tvline.com/2022/07/16/mcu-how-long-until-next-tv-series-movie/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.tvline.com}}</ref> |N/A |Eric Martin |natáča sa |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#281C3A;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 11. august 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 6. október 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="2" | A. C. Bradley |zverejnené |- | style="background:#FF4500;"| |2 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye'' | style="background:#D3C743;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. november 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 22. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jonathan Igla | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight'' | style="background:#979797;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jeremy Slater |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel'' | style="background:#334075;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022 |Bisha K. Ali |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#54DA0A;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022 |Ryan Little | rowspan="5" |postprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' {{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law'' | style="background:#03AE09;" | |1 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022<ref name="SheHulkPremiere">{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}</ref> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022 |Jessica Gao |- !''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' | style="background:#B8D255;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022<ref name="HalloweenSpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | style="background:#61E80B;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022<ref name="HolidaySpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}</ref> |James Gunn |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion'' | style="background:#769A39;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Kyle Bradstreet |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo'' | style="background:#F4F1F0;"| |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Marion Dayre | rowspan="2" |natáča sa |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart'' | style="background:#AE0E00;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Chinaka Hodge |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: House of Harkness'' | style="background:#3D2F94;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Jac Schaeffer |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars'' | style="background:#22314C;"| |1 |6 |N/A |N/A |Yassir Lester |preprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' | style="background:#B22222;" | |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024 |N/A |Jeff Trammel | rowspan="2" |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#FCFCAA;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024 |N/A |Zeb Wells |- !''Nepomenovaný Wakanda seriál'' | style="background:#C0C0C0;"| |1 |N/A |N/A |N/A |N/A | rowspan="4" |vo vývoji |- !''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' | style="background:#7556A1;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Andrew Guest |- !''Nepomenovaný Daredevil seriál'' | style="background:#800000;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Matt Corman a Chris Ord |- !''Nepomenovaný Nova seriál'' | style="background:#ADD4DA;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Sabir Pirzada |} === ''WandaVision'' (2021) === Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú. Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom. === ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) === Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť. Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''. === ''Loki'' (2021-) === Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri. Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}</ref> Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022). === Čo keby...? (2021-) === ''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak. Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria je vo vývoji a bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. ''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru. === ''Hawkeye'' (2021) === Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine. Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert & Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. ''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018). === ''Moon Knight'' (2022) === Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.<ref name="MoonKnightPremiere">{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref><ref name="MoonKnightFinale">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}</ref> Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. === ''Ms. Marvel'' (2022) === Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti. Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová. === ''Ja som Groot'' (2022) === Každá krátka epizóda sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov. V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych epizód, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. === ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) === Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.<ref name="SheHulkPremiere"></ref> Mark Ruffalo si zopakuje svoju úlohu ako Bruce Banner / Hulk z predchádzajúcich MCU filmov, zatiaľ čo si Tim Roth zopakuje svoju úlohu ako Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008). === ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) === Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom. V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref><ref name="HalloweenSpecialPremiere"></ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> === ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) === V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].<ref name="HolidaySpecialPremiere"></ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). === ''Tajná invázia'' (2023) === Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].<ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023 a bude obsahovať šesť epizód.<ref name="MarvelJapan">{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref><ref name="D-2023Release" /><ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> === ''Echo'' (2023) === Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023.<ref name="D-2023Release"></ref> === ''Ironheart'' (2023) === V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód. Premiéra seriálu je stanovená na rok 2023. Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref> === ''Agatha: House of Harkness'' (2023) === V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.<ref>{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref> === ''Armor Wars'' === James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}</ref> Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]. === ''Spider-Man: Freshman Year (2024)'' === V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. ''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017). === ''Marvel Zombies (2024)'' === Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie. ''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde "What If... Zombies?!", ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum. === ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' === Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media. === ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' === Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Daredevil seriál'' === V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Nova seriál'' === V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál. == Koprodukčné filmy == {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! Rok ! Názov ! Réžia ! Distribúcia ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- | 1998 | ''Blade'' | Stephen Norrington | New Line Cinema | $45 miliónov | $131 183 530 |- | 2000 | ''X-Men'' | [[Bryan Singer]] | [[20th Century Fox]] | $75 miliónov | $296 339 528 |- | rowspan="2" | 2002 | ''Blade II'' | Guillermo del Toro | New Line Cinema | $54 miliónov | $155 010 032 |- | ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' | Sam Raimi | [[Columbia Pictures]] | $140 miliónov | $825 025 036 |- | rowspan="3" | 2003 | ''Daredevil'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | 20th Century Fox | $78 miliónov | $179 179 718 |- | ''X2: X-Men United'' | Bryan Singer | $110 miliónov | $407 711 549 |- | ''Hulk'' | Ang Lee | [[Universal Studios|Universal Pictures]] | $137 miliónov | $245 285 165 |- | rowspan="3" | 2004 | ''Kat'' | Jonathan Hensleigh | Artisan Entertainment<br>Lionsgate | $15,5 miliónov | $54 700 105 |- | ''[[Spider-Man 2]]'' | Sam Raimi | Columbia Pictures | $200 miliónov | $788 976 453 |- | ''Blade: Trinity'' | David S. Goyer | New Line Cinema | $65 miliónov | $131 977 904 |- | rowspan="3" | 2005 | ''Elektra'' | Rob Bowman | 20th Century Fox | $43 miliónov | $56 995 646 |- | ''Man Thing'' | Brett Leonard | Lionsgate | $30 miliónov | $1 123 136 |- | ''Fantastická štvorka'' | Tim Story | rowspan="2" | 20th Century Fox | $100 miliónov | $333 535 934 |- | 2006 | ''X-Men: Posledný vzdor'' | Brett Ratner | $210 miliónov | $460 435 291 |- | rowspan="3" | 2007 | ''Ghost Rider'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $228 738 393 |- | ''[[Spider-Man 3]]'' | Sam Raimi | $258 miliónov | $894 983 373 |- | ''Fantastická štvorka: Silver Surfer'' | Tim Story | 20th Century Fox | $130 miliónov | $301 913 131 |- | 2008 |''Kat 2'' | Lexi Alexander | Lionsgate | $35 miliónov | $10 161 493 |- | 2009 | ''X-Men Origins: Wolverine'' | Gavin Hood | rowspan="2" | 20th Century Fox | $150 miliónov | $373 062 864 |- | 2011 | ''X-Men: Prvá trieda'' | Matthew Vaughn | $140–160 miliónov | $352 616 690 |- | rowspan="2" | 2012 | ''Ghost Rider 2'' | Mark Neveldine a Brian Taylor | rowspan="2" | Columbia Pictures | $57 miliónov | $132 563 930 |- | ''Amazing Spider-Man'' | Marc Webb | $230 miliónov | $757 930 663 |- | 2013 | ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]'' | James Mangold | 20th Century Fox | $120 miliónov | $414 828 246 |- | rowspan="2" | 2014 | ''Amazing Spider-Man 2'' | Marc Webb | Columbia Pictures | $200–255 miliónov | $708 982 323 |- | ''X-Men: Budúca minulosť'' | Bryan Singer | rowspan="6" |20th Century Fox | $200 miliónov | $746 045 700 |- | 2015 | ''Fantastická štvorka'' | Josh Trank | $120 miliónov | $167 882 881 |- | rowspan="2" | 2016 | ''Deadpool'' | Tim Miller | $58 miliónov | $782 836 791 |- | ''X-Men: Apokalypsa'' | Bryan Singer | $178 miliónov | $543 934 105 |- | 2017 | ''Logan: Wolverine'' | James Mangold | $97–127 milliónov | $619 179 950 |- | rowspan="2" | 2018 | ''Deadpool 2'' | Tim Miller | $110 miliónov | $786 470 484 |- | ''Venom'' | Ruben Fleischer | Columbia Pictures | $100 milliónov | $856 085 151 |- | 2019 | ''X-Men: Dark Phoenix'' | Simon Kinberg | 20th Century Fox | $200 miliónov | $252 442 974 |- | 2020 | ''Noví mutanti'' | Josh Boone | 20th Century Studios | $67-80 miliónov | $49 169 594 |- | 2021 | ''Venom 2: Carnage prichádza'' | Andy Serkis | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $506 863 592 |- | 2022 | ''Morbius'' | Daniel Espinosa | $75 miliónov | $163 865 530 |- bgcolor="#B0C4DE" ! align="center" colspan="6" | Plánované |- | rowspan="2" | 2023 | ''Kraven the Hunter'' | J. C. Chandor | rowspan="3" | Columbia Pictures | rowspan="3" | N/A | rowspan="3" | N/A |- | ''Madame Web'' | S. J. Clarkson |- | 2024 | ''El Muerto'' | N/A |} == Pozri aj == * [[Marvel Comics]] == Referencie == <references /> [[Kategória:Marvel Studios| ]] [[Kategória:Filmové štúdiá]] l925wttt3w0m3uxvyutzbqag02af6k2 7415110 7415041 2022-07-23T06:48:54Z 94.113.197.102 aktualizácia wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Marvel Studios, LLC | Logo spoločnosti = Marvel Studios 2016 logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Limited liability company|LLC]] | IČO = | Odvetvie = [[Film]] | Založená = [[7. december]] [[1993]] | Zakladateľ = [[Avi Arad]], <br> [[ToyBiz]], <br> [[Marvel Entertainment Group]] | Sídlo = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]] | Štát sídla = Spojené štáty americké | Pôvod = | Vedenie = Kevin Feige (Prezident)<br />Louis D'Esposito (Co-prezident)<br />Victoria Alonso (vedúca výroby)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = filmový | Produkcia = [[Film]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]] | Dcérske spoločnosti = Marvel Music Marvel<br />Film Productions LLC, MVL<br />Development LLC MVL<br />Productions LLC | Vlastník = Marvel Entertainment, LLC | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/] | Zánik = | Poznámka = }} '''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld. Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť. Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]]. Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios. == Práva na postavy == V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool. Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“. V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu. Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili. {| class="wikitable" !Rok !Postava !Od štúdia !Poznámky / <abbr>Ref.</abbr> |- ! rowspan="2" |2005 |Čierny panter |Columbia Pictures |Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment. |- |Iron Man |New Line Cinema | |- ! rowspan="3" |2006 |Thor |Columbia Pictures | |- |Čierna vdova |Lions Gate Entertainment | |- |Hulk |Universal Pictures |Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia. |- ! rowspan="2" |2012 |Blade |New Line Cinema | |- |Daredevil |20th Century Fox/New Regency | |- ! rowspan="3" |2013 |Ghost Rider |Columbia Pictures | rowspan="2" | |- |Pomstiteľ |Lions Gate Entertainment |- |Luke Cage |Columbia Pictures | |- !2014 |Namor |Universal Pictures |V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije. |- !2016 |Ego |20th Century Fox |Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''. |- ! rowspan="3" |2019 |Fantastická štvorka |20th Century Fox/Constantin Film |V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |- |X-Men | rowspan="2" |20th Century Fox | rowspan="2" |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |} == Filmy == {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008 | Jon Favreau | Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway | 126 minút | $ 140 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk'' | {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008<br />{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008 | Louis Leterrier | Zak Penn | 112 minút | $ 150 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010<br />{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010 | Jon Favreau | Justin Theroux | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011 | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 449 mil.<ref name="thor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger'' | {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011<br />{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011 | Joe Johnston | Christopher Markus • Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Avengers'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012 | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,519 mld.<ref name="marvels the avengers"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013<br />{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013 | Shane Black | Drew Pearce • Shane Black | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,215 mld.<ref name="iron man 3"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013<br />{{minivlajka|USA}} 8. november 2013 | [[Alan Taylor]] | Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy'' | {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 1. august 2014 | James Gunn | James Gunn • Nicole Perlman | 122 minút | $ 170 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015 | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,403 mld.<ref name="avengers age of ultron"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015 | Peyton Reed | Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 147 minút | $ 250 mil.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,153 mld.<ref name="captain america civil war"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016<br />{{minivlajka|USA}} 4. november 2016 | Scott Derrickson | Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017 | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming'' | {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017<br />{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017 | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •<br />Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers | 133 minút | $ 175 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 880 mil.<ref name="spiderman"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017<br />{{minivlajka|USA}} 3. november 2017 | Taika Waititi | Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost | 130 minút | $ 180 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 854 mil.<ref name="thor3"></ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther'' | {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018<br />{{minivlajka|USA}} 16. február 2018 | Ryan Coogler | Joe Robert Cole • Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="black-panther-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,348 mld.<ref name="black-panther">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,048 mld.<ref name="Avengers3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018 | Peyton Reed | Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari | 118 minút | $ 130 mil.<ref name="antman2-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref name="antman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019<br />{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019 | Anna Boden • Ryan Fleck | Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet | 124 minút | $ 160 mil.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,128 mld.<ref name="captainmarvel"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 2,798 mld.<ref name="Avengers4"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 129 minút | $ 160 mil.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,132 mld.<ref name="spiderman2"/> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021<br />{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021 | Cate Shortland | Eric Pearson | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref name="blackwidow">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021<br />{{minivlajka|USA}} 3. september 2021 | Destin Daniel Cretton | David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021<br />{{minivlajka|USA}} 5. november 2021 | Chloé Zhao | Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home'' |{{minivlajka|USA}} 17. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,893 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''<br />{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022 | Sam Raimi | Michael Waldron | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 954 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder'' |{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022<br />{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022 | Taika Waititi | Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}</ref> | $ 520 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |} === Pripravované filmy === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}</ref><br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever'' |{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022<br />{{minivlajka|USA}} 11. november 2022 | Ryan Coogler | Ryan Coogler • Joe Robert Cole | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023<br />{{minivlajka|USA}} 17. február 2023 | Peyton Reed | Jeff Loveness | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023 | colspan="2" | James Gunn | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Marvels'' |{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023<br />{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023 | Nia DaCosta | Megan McDonnell | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade'' | N/A | Bassam Tariq | Stacy Osei-Kuffour | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America 4'' | N/A | Julius Onah | Malcolm Spellman • Dalan Musson | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3'' | N/A | Shawn Levy | Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''<br />{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four'' | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2'' | N/A | colspan="2" | Destin Daniel Cretton | N/A | N/A | N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts'' |N/A |Jake Schreier |Eric Pearson |N/A |N/A |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk'' |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |} == Seriály == === Marvel Television seriály === {| class="wikitable" style="width:70%; text-align:center;" |- ! Seriál ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- ! rowspan="7" | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | style="background:#F77F00; width:1%;"| | 1 | 22 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | rowspan="9" | [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | style="background:#9E1B1B; width:1%;"| | 2 | 22 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 |- | style="background:#BEBEBE; width:1%;"| | 3 | 22 | 29. september 2015 | 17. máj 2016 |- | style="background:#663F38; width:1%;"| | 4 | 22 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 |- | style="background:#322D39; width:1%;"| | 5 | 22 | 1. december 2017 | 18. máj 2018 |- | style="background:#25427D; width:1%;"| | 6 | 13 | 10. máj 2019 | 2. august 2019 |- | style="background:#73CDE2; width:1%;"| | 7 | 13 | 27. máj 2020 | 12. august 2020 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter'' | style="background:#A6C5C8; width:1%;"| | 1 | 8 | 6. január 2015 | 24. február 2015 |- | style="background:#3F4B60; width:1%;"| | 2 | 10 | 19. január 2016 | 1. marec 2016 |- ! rowspan="3"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil'' | style="background:#0A2252; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 10. apríl 2015 | rowspan="11" | [[Netflix]] |- | style="background:#395971; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 18. marec 2016 |- | style="background:#9E1E1D; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2"| 19. október 2018 |- ! rowspan="3" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones'' | style="background:#B298D9; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 20. november 2015 |- | style="background:#242217; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 8. marec 2018 |- | style="background:#461447; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2" |14. jún 2019 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage'' | style="background:#3E290C; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 30. september 2016 |- | style="background:#D6A400; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 22. jún 2018 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist'' | style="background:#28464A; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 17. marec 2017 |- | style="background:#6A543F; width:1%;"| | 2 | 10 | colspan="2" |7. september 2018 |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders'' | style="background:#969696; width:1%;" | | 1 | 8 | colspan="2" | 18. august 2017 |- ! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans'' | style="background:#55A2AC; width:1%;"| | 1 | 8 | 26. september 2017 | 10. november 2017 | ABC |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher'' | style="background:#000000; width:1%;" | | 1 | 13 | colspan="2" | 17. november 2017 | rowspan="2" | Netflix |- | style="background:#2A2C27; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |18. január 2019 |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways'' | style="background:#D8DAC5; width:1%;" | | 1 | 10 | 21. november 2017 | 9. január 2018 | rowspan="3" | Hulu |- | style="background:#5E4530; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |21. december 2018 |- | style="background:#191970; width:1%;" | | 3 | 10 | colspan="2" |13. december 2019 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak & Dagger'' | style="background:#766c6b; width:1%;" | | 1 | 10 | 7. jún 2018 | 2. august 2018 | rowspan="2" | Freeform |- | style="background:#0BB10D; width:1%;" | | 2 | 10 | 4. apríl 2019 | 30. máj 2019 |- !{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom'' | style="background:#210000; width:1%;" | | 1 | 10 | colspan="2" |16. október 2020 | Hulu |} === Marvel Studios seriály === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="3" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra série !Finále série !Stanica |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]'' |style="background:#B30E0E; width:1%;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 15. január 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="24" |[[Disney+]] |Jac Schaeffer | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier'' |style="background:#814140; width:1%;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Malcolm Spellman |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#754925;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Michael Waldron |- | style="background:#064A0C;"| |2 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Need a Breather From MCU Content? One of the Bigger Breaks Just Started!|url=https://tvline.com/2022/07/16/mcu-how-long-until-next-tv-series-movie/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.tvline.com}}</ref> |N/A |Eric Martin |natáča sa |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#281C3A;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 11. august 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 6. október 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="2" | A. C. Bradley |zverejnené |- | style="background:#FF4500;"| |2 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="SDCC2022-Animation">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: Everything From the Marvel Studios Animation Panel|url=https://www.marvel.com/articles/tv-shows/sdcc-2022-marvel-studios-animation-panel|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.marvel.com|jazyk=en}}</ref> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |v produkcii |- | style="background:#FF4500;"| |3<ref name="SDCC2022-Animation" /> |N/A |N/A |N/A |N/A |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye'' | style="background:#D3C743;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. november 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 22. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jonathan Igla | rowspan="3" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight'' | style="background:#979797;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jeremy Slater |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel'' | style="background:#334075;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022 |Bisha K. Ali |- ! rowspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#54DA0A;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022 |Ryan Little | postprodukcia |- | style="background:#54DA0A;"| |2<ref name="SDCC2022-Animation" /> |N/A |N/A |N/A |N/A |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' {{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law'' | style="background:#03AE09;" | |1 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022<ref name="SheHulkPremiere">{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}</ref> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022 |Jessica Gao | rowspan="4" |postprodukcia |- !''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' | style="background:#B8D255;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022<ref name="HalloweenSpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | style="background:#61E80B;" | | colspan="2" |špeciál | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022<ref name="HolidaySpecialPremiere">{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}</ref> |James Gunn |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''<br />{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion'' | style="background:#769A39;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Kyle Bradstreet |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo'' | style="background:#F4F1F0;"| |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Marion Dayre | rowspan="2" |natáča sa |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart'' | style="background:#AE0E00;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023 |Chinaka Hodge |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: House of Harkness'' | style="background:#3D2F94;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023<ref name="D-2023Release" /> |N/A |Jac Schaeffer |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars'' | style="background:#22314C;"| |1 |6 |N/A |N/A |Yassir Lester |preprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' | style="background:#B22222;" | |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024<ref name="SDCC2022-Animation" /> |N/A |Jeff Trammel |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Sophomore Year'' | style="background:#B22222;" | |2<ref name="SDCC2022-Animation" /> |N/A |N/A |N/A |N/A |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#FCFCAA;"| |1 |N/A |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024<ref name="SDCC2022-Animation" /> |N/A |Zeb Wells |v produkcii |- !''Nepomenovaný Wakanda seriál'' | style="background:#C0C0C0;"| |1 |N/A |N/A |N/A |N/A | rowspan="4" |vo vývoji |- !''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' | style="background:#7556A1;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Andrew Guest |- !''Nepomenovaný Daredevil seriál'' | style="background:#800000;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Matt Corman a Chris Ord |- !''Nepomenovaný Nova seriál'' | style="background:#ADD4DA;" | |1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}</ref> |N/A |N/A |N/A |Sabir Pirzada |} === ''WandaVision'' (2021) === Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú. Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom. === ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) === Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť. Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''. === ''Loki'' (2021-) === Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri. Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}</ref> Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022). === Čo keby...? (2021-) === ''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak. Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria je vo vývoji a bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. ''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru. === ''Hawkeye'' (2021) === Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine. Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert & Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. ''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018). === ''Moon Knight'' (2022) === Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.<ref name="MoonKnightPremiere">{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref><ref name="MoonKnightFinale">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}</ref> Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. === ''Ms. Marvel'' (2022) === Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti. Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová. === ''Ja som Groot'' (2022) === Každá krátka epizóda sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov. V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych epizód, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. === ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) === Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.<ref name="SheHulkPremiere"></ref> Mark Ruffalo si zopakuje svoju úlohu ako Bruce Banner / Hulk z predchádzajúcich MCU filmov, zatiaľ čo si Tim Roth zopakuje svoju úlohu ako Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008). === ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) === Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom. V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref><ref name="HalloweenSpecialPremiere"></ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> === ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) === V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].<ref name="HolidaySpecialPremiere"></ref> ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). === ''Tajná invázia'' (2023) === Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].<ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023 a bude obsahovať šesť epizód.<ref name="MarvelJapan">{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref><ref name="D-2023Release" /><ref>{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref> === ''Echo'' (2023) === Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru v roku 2023.<ref name="D-2023Release"></ref> === ''Ironheart'' (2023) === V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód. Premiéra seriálu je stanovená na rok 2023. Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref> === ''Agatha: House of Harkness'' (2023) === V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.<ref>{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref> === ''Armor Wars'' === James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}</ref> Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]. === ''Spider-Man: Freshman Year (2024)'' === V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. ''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017). === ''Marvel Zombies (2024)'' === Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie. ''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde "What If... Zombies?!", ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum. === ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' === Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media. === ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' === Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Daredevil seriál'' === V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. Natáčanie sa začne v roku 2023. === ''Nepomenovaný Nova seriál'' === V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál. == Koprodukčné filmy == {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! Rok ! Názov ! Réžia ! Distribúcia ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- | 1998 | ''Blade'' | Stephen Norrington | New Line Cinema | $45 miliónov | $131 183 530 |- | 2000 | ''X-Men'' | [[Bryan Singer]] | [[20th Century Fox]] | $75 miliónov | $296 339 528 |- | rowspan="2" | 2002 | ''Blade II'' | Guillermo del Toro | New Line Cinema | $54 miliónov | $155 010 032 |- | ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' | Sam Raimi | [[Columbia Pictures]] | $140 miliónov | $825 025 036 |- | rowspan="3" | 2003 | ''Daredevil'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | 20th Century Fox | $78 miliónov | $179 179 718 |- | ''X2: X-Men United'' | Bryan Singer | $110 miliónov | $407 711 549 |- | ''Hulk'' | Ang Lee | [[Universal Studios|Universal Pictures]] | $137 miliónov | $245 285 165 |- | rowspan="3" | 2004 | ''Kat'' | Jonathan Hensleigh | Artisan Entertainment<br>Lionsgate | $15,5 miliónov | $54 700 105 |- | ''[[Spider-Man 2]]'' | Sam Raimi | Columbia Pictures | $200 miliónov | $788 976 453 |- | ''Blade: Trinity'' | David S. Goyer | New Line Cinema | $65 miliónov | $131 977 904 |- | rowspan="3" | 2005 | ''Elektra'' | Rob Bowman | 20th Century Fox | $43 miliónov | $56 995 646 |- | ''Man Thing'' | Brett Leonard | Lionsgate | $30 miliónov | $1 123 136 |- | ''Fantastická štvorka'' | Tim Story | rowspan="2" | 20th Century Fox | $100 miliónov | $333 535 934 |- | 2006 | ''X-Men: Posledný vzdor'' | Brett Ratner | $210 miliónov | $460 435 291 |- | rowspan="3" | 2007 | ''Ghost Rider'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $228 738 393 |- | ''[[Spider-Man 3]]'' | Sam Raimi | $258 miliónov | $894 983 373 |- | ''Fantastická štvorka: Silver Surfer'' | Tim Story | 20th Century Fox | $130 miliónov | $301 913 131 |- | 2008 |''Kat 2'' | Lexi Alexander | Lionsgate | $35 miliónov | $10 161 493 |- | 2009 | ''X-Men Origins: Wolverine'' | Gavin Hood | rowspan="2" | 20th Century Fox | $150 miliónov | $373 062 864 |- | 2011 | ''X-Men: Prvá trieda'' | Matthew Vaughn | $140–160 miliónov | $352 616 690 |- | rowspan="2" | 2012 | ''Ghost Rider 2'' | Mark Neveldine a Brian Taylor | rowspan="2" | Columbia Pictures | $57 miliónov | $132 563 930 |- | ''Amazing Spider-Man'' | Marc Webb | $230 miliónov | $757 930 663 |- | 2013 | ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]'' | James Mangold | 20th Century Fox | $120 miliónov | $414 828 246 |- | rowspan="2" | 2014 | ''Amazing Spider-Man 2'' | Marc Webb | Columbia Pictures | $200–255 miliónov | $708 982 323 |- | ''X-Men: Budúca minulosť'' | Bryan Singer | rowspan="6" |20th Century Fox | $200 miliónov | $746 045 700 |- | 2015 | ''Fantastická štvorka'' | Josh Trank | $120 miliónov | $167 882 881 |- | rowspan="2" | 2016 | ''Deadpool'' | Tim Miller | $58 miliónov | $782 836 791 |- | ''X-Men: Apokalypsa'' | Bryan Singer | $178 miliónov | $543 934 105 |- | 2017 | ''Logan: Wolverine'' | James Mangold | $97–127 milliónov | $619 179 950 |- | rowspan="2" | 2018 | ''Deadpool 2'' | Tim Miller | $110 miliónov | $786 470 484 |- | ''Venom'' | Ruben Fleischer | Columbia Pictures | $100 milliónov | $856 085 151 |- | 2019 | ''X-Men: Dark Phoenix'' | Simon Kinberg | 20th Century Fox | $200 miliónov | $252 442 974 |- | 2020 | ''Noví mutanti'' | Josh Boone | 20th Century Studios | $67-80 miliónov | $49 169 594 |- | 2021 | ''Venom 2: Carnage prichádza'' | Andy Serkis | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $506 863 592 |- | 2022 | ''Morbius'' | Daniel Espinosa | $75 miliónov | $163 865 530 |- bgcolor="#B0C4DE" ! align="center" colspan="6" | Plánované |- | rowspan="2" | 2023 | ''Kraven the Hunter'' | J. C. Chandor | rowspan="3" | Columbia Pictures | rowspan="3" | N/A | rowspan="3" | N/A |- | ''Madame Web'' | S. J. Clarkson |- | 2024 | ''El Muerto'' | N/A |} == Pozri aj == * [[Marvel Comics]] == Referencie == <references /> [[Kategória:Marvel Studios| ]] [[Kategória:Filmové štúdiá]] 7437rfisjzxaj97aic1k7ig6esqvpud 0 585084 7414958 7263494 2022-07-22T17:06:31Z SanoAK 20442 odstránenie synonyma, podľa revízie slovenských mien vtákov z roku 13.08.2020 je lastovička skalná druh Ptyonoprogne rupestris wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=lastovička červenochrbtá| Obrázok=Hirundo_daurica.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/103812643/111238464 IUCN Red list 2021.2. Prístup 31. októbra 2021.]</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[lastovičkovité]]|Čeľaď po latinsky=Hirundinidae| Rod po slovensky= [[lastovička]]|Rod po latinsky=Cecropis| Druh po slovensky=lastovička červenochrbtá|Druh po latinsky=C. daurica| Binomické meno=Cecropis daurica| Klasifikátor1=[[Carl von Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1771]]| Synonymá=Hirundo daurica| Obrázok2=CecropisDauricaIUCNver2018 2.png| Titulok2=Mapa rozšírenia lastovičky červenochrbtej{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaca, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#008000| Hniezdiaca, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaca|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#FF00FF| Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná)|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Lastovička červenochrbtá'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016, 2018, 2020) | dátum aktualizácie = 13.08.2020 | dátum prístupu = 30.10.2020 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> (lat. ''Cecropis daurica'', ''Hirundo daurica'') je [[spevavce|spevavec]] a patrí do čeľadi [[lastovičkovité]]. Je rozšírená v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], obýva aj sever [[Afrika|Afriky]] a smerom na [[východ (svetová strana)|východ]] [[Malá Ázia|Malú Áziu]], [[Irak]] až po [[India|Indiu]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] bola zistená len raz, 13. mája 2006 v obci [[Mikušovce (okres Ilava)|Mikušovce]], pozorovanie hodnotené ako náhodný zálet bolo akceptované Faunistickou komisiou [[Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko|Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko]].<ref name="Tichodroma18" >{{Citácia periodika | priezvisko = Filípek | meno = Marián | titul = Prvý zaznám lastovičky červenochrbtej (''Hirundo daurica'') na Slovensku / First record of the Red-rumped Swallow (Hirundo daurica) in Slovakia | periodikum = Tichodroma | ročník = 18 | číslo = 2006 | strany = 109 - 110 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/18/Tichodroma_18.109-110.pdf | dátum prístupu = 2016-11-2 }}</ref> V zozname vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii nie sú žiadne ďalšie záznamy <ref name="OnlineFK" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii, databázový systém Aves-Symfony | url = http://aves.vtaky.sk/sk/zoologyfk | dátum prístupu = 2.11.2016 | vydavateľ = [[Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko|SOS/BirdLife Slovensko]] | miesto = Bratislava }}</ref> a v zozname vzácnych a zriedkavých druhov vtákov databázového systému Birding Slovakia takisto nie sú žiadne údaje. <ref name="birdingSK" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam pozorovaní vzácnych a zriedkavých druhov vtákov, databázový systém Birding Slovakia | url = http://www.birding.sk | dátum prístupu = 2.11.2016 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] lastovička červenochrbtá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná a taktiež [[európa|európska]] populácia bola v rokoch [[1980]]{{--}}[[2013]] stabilná.<ref name="IUCN" /> == Ochrana == Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> == Galéria == <gallery> Golondrina dáurica Cecropis daurica 2.jpg|Zber stavebného materiálu na hniezdo Nido hirundo rustica.JPG|Hniezdo Cecropis daurica MHNT.jpg|Vajíčka Red-rumped Swallow from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Cecropis daurica|commonscat=Cecropis daurica}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|lastovičky červenochrbtej|Cecropis|daurica}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=rerswa1|Nadpis=Cecropis daurica}} {{Ornitologický výhonok}} [[Kategória:Lastovičkovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] na8lv92xnllr6a2501tzxfjnla8t6rt 0 585086 7414972 6387215 2022-07-22T18:14:19Z SanoAK 20442 založenie stránky skutočného druhu lastovička skalná namiesto presmerovania synonyma wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=lastovička skalná| Obrázok=Ptyonoprogne rupestris -Europe-8.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22712216/118840565 IUCN Red list 2022.1. Prístup 22. júla 2022.]</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[lastovičkovité]]|Čeľaď po latinsky=Hirundinidae| Rod po slovensky= [[lastovička]]|Rod po latinsky=Ptyonoprogne| Druh po slovensky=lastovička skalná|Druh po latinsky=P. rupestris| Binomické meno=Ptyonoprogne rupestris| Klasifikátor1=[[Giovanni Antonio Scopoli|Scopoli]]| Dátum1=[[1769]]| Synonymá= ''Hirundo rupestris'' {{Malé|Scopoli, 1769}}| Obrázok2=Ptyonoprogne rupestris.png| Titulok2=Mapa rozšírenia lastovičky skalnej{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#F5ED00| Hniezdiaca, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#008108| Hniezdiaca, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#00BDC2| Nehniezdiaca|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Lastovička skalná'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016, 2018, 2020) | dátum aktualizácie = 13.08.2020 | dátum prístupu = 30.10.2020 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> (lat. ''Ptyonoprogne rupestris'', ''Hirundo rupestris'') je [[spevavce|spevavec]] a patrí do čeľadi [[lastovičkovité]]. Je rozšírená v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], obýva aj severovýchod [[Afrika|Afriky]] a smerom na [[východ (svetová strana)|východ]] celú [[Paleoarktis|Palearktídu]]. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] lastovička skalná patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná a taktiež [[európa|európska]] populácia bola v rokoch [[1998]]{{--}}[[2013]] stabilná.<ref name="IUCN" /> == Ochrana == Je zákonom chránená (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> == Galéria == <gallery> Eurasian crag martin David Raju (cropped).jpg|Za letu Picos393.JPG|Hniezdny biotop v [[Španielsko|Španielsku]] Ptyonoprogne rupestris MHNT.jpg|Vajíčka Cragmartinnest.jpg|Hniezdo s mláďatami Gorham's Cave Complex.jpg|[[Gorhamova jaskyna]], jaskynný komplex na východe [[Gibraltár]]u je najväčším zimoviskom lastovičiek skalných na svete </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Ptyonoprogne rupestris|commonscat=Ptyonoprogne rupestris}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|lastovičky skalnej|Ptyonoprogne|rupestris}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=eurcrm1|Nadpis=Ptyonoprogne rupestris}} {{Ornitologický výhonok}} [[Kategória:Lastovičkovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] pf5r5bdl8wsztvmtifg6fai36pjc57a 0 586753 7414911 7071091 2022-07-22T12:34:03Z Teslaton 12161 kat. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Ivanovič Pirogov | Rodné meno = | Popis osoby = ruský lekár, vedec a pedagóg | Portrét = Ilya Repin Portrait of the Surgeon Nikolay Pirogov 1881.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[25. november]] [[1810]] | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Rusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1881|12|5|1810|11|25}} | Miesto úmrtia = [[Vinnycia]], [[Ukrajina]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Lomonosovova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Nikolaj Ivanovič Pirogov''' (* [[25. november]] [[1810]], [[Moskva]], [[Rusko]]{{--}}† [[5. december]] [[1881]], [[Vinnycia]], [[Ukrajina]]) bol ruský lekár, [[vedec]] a [[Učiteľ|pedagóg]]. Je považovaný za jedného zo zakladateľov [[chirurgia|chirurgie]], bol jedným z prvých európskych chirurgov, ktorý používal [[Dietyléter|éter]] ako [[Celková anestézia|anestetikum]]. V roku [[1847]] použil ako prvý chirurg na svete éter pri operácii v poľných podmienkach. Vynašiel tiež vlastnú techniku ​​použitia [[Sadra|sadry]] pri liečení [[Zlomenina (kosť)|zlomenín]]. Po smrti bolo jeho telo balzamované technikou, ktorú sám vyvinul, a uložené v kostole vo Vinnycii na Ukrajine. Telo zostalo dodnes vo vynikajúcom stave. Patrí k ruským národným hrdinom, čoho dôkazom je aj to, že v roku [[2008]] bol zvolený do [[Imia Rossii|päťdesiatky najväčších Rusov histórie]]. == Externé odkazy == * [http://www.infoplease.com/ce6/people/A0839174.html Heslo v Columbia Electronic Encyclopedia] == Zdroj == {{Preklad|cs|Nikolaj Ivanovič Pirogov|13017281}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pirogov, Nikolaj Ivanovič}} [[Kategória:Ruskí lekári]] [[Kategória:Chirurgovia]] [[Kategória:Ruskí vedci]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Osobnosti na ruských poštových známkach]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] swz41sco7fi09gyhbft3mdjxdv86wwv 3 587060 7415058 7034105 2022-07-22T22:21:37Z PeterWiki3 212380 experimenty wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 11:10, 12. december 2016 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:55, 24. január 2018 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:36, 6. máj 2020 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:50, 8. máj 2020 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:32, 14. máj 2020 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:40, 17. máj 2020 (UTC) {{experimenty}}--[[Redaktor:PeterWiki3|PeterWiki3]] ([[Diskusia s redaktorom:PeterWiki3|diskusia]]) 22:21, 22. júl 2022 (UTC) twb3cv7yktxrnavofadeulob9vpt2k0 3 596667 7415046 7363971 2022-07-22T21:40:41Z Pelex 2483 upozornenie wikitext text/x-wiki ==Zavlečenie Michala Kováča ml.== Vďaka za napísanie úvodu v článku [[Zavlečenie Michala Kováča ml.]] Niektoré úpravy sú však nekorektné. Kauzu si predefinoval na politickú kauzu. Viacero úprav sú tvoja interpretácia bez zdroja (napr. nadpisy a časti: Prípravy na odvetu, Odveta a pod.). Niektoré sú zavádzaním: napr. Michala Kováča... vo voľbe suverénne zvíťazil. Žiadam ťa upraviť to ešte raz konštruktívne, neemotívne a nestranne (faktické) opravy. Zjednodušene povedané: mám na mysli skrátenie tvojich častí na faktické tvrdenia. Máme totiž samostatné články [[Kauza Technopol]] aj [[politický vývoj Slovenska od roku 1989]]. --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 14:33, 26. apríl 2017 (UTC) :Zdvojnásobili ste rozsah článku pridaním troch nadpisov v úvode. Všetky vaše tri časti sú bez jediného zdroja. Váš štýl nie je dosť encyklopedický: píšete o podozreniach, vyslovujete subjektívne hodnotenia atď. Nechcel som Vás znechutiť a odstrániť vaše úpravy, preto som otvoril diskusiu. Na mojej diskusnej stránke píšete: "Článok Zavlečenie Michala Kováča ml. bude postupne opravený". Do kedy, to opravíte?--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 11:56, 2. máj 2017 (UTC) :: Dobrý deň, vo svojej reakcii píšete niektoré veci, sa ktorými sa nedá súhlasiť, ale nechcem vyvolať hádku či škriepku. Prípad Zavlečenia prezidentovho syna a okolnosti, ktoré tento prípad doprevádzajú sú mimoriadne rozsiahle, takže sa to nedá urobiť za jeden večer. Článok bude dokončený do konca tohto týždňa. Pekný zbytok dňa želám. --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ::: Keď odtiaľ do týždňa odstránite subjektívne tvrdenia, ktoré nie sú ničím doložené zostanú fakty, s ktorými musia všetci súhlasiť - to je zmysel encyklopédie. Tu nejde o našu vzájomnú diskusiu ale o to aby ten článok bol dobrým zdrojom informácií aj do budúcnosti pre všetkých čitateľov. --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 15:44, 2. máj 2017 (UTC) :::: Chcel by som vás upozorniť na článok: [[Politický_vývoj_Slovenska_od_roku_1989#Samostatn.C3.A1_republika_s_prezidentom|Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Samostatná_republika_s_prezidentom]] pretože práve tam by sa uplatnili vaše analýzy politickej situácie z časti Predohra. Je pravda, že aj článok [[Kauza Technopol]] obsahuje veľa podobných tvrdení. Ešte voľačo: 1. za číslovkou v dátume sa dáva bodka. 2. používajte formulácie, ktoré sú dostatočne všeobecné aby mohli byť považované za pravdivé. napr. súdom sa doteraz nepodarilo potvrdiť účasť SIS na únose --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 17:58, 3. máj 2017 (UTC) ::::: V časti Predohra nemienim veľmi detailne rozoberať vnutropolitickú situáciu a len okrajovo je tam spomenuté, že sa Mečiarova vláda stala menšinovou. Ak chcete, dajte tam odkaz na článok o Politickom vývoji. Časť Predohra je najmä o konflikte Mečiar - Kováč, lebo ten stojí za všetkým a zavlečenie prezidentovho syna je len dôsledkom toho konfliktu. Asi tú predohru premenuje ma konflikt Prezident - premiér. Že sa za číslovkou v dátume dáva bodka mi je známe veľmi dávno, takže asi len preklep. Mimochodom, hodlám zajtra prerobiť aj článok Kauza Technopol. Tento je plný vecí, ktoré sa toho prípadu netýkajú. Je to nesúrodé, chýbajú tam veci. Páchatelia podvodu boli odsúdení ešte v roku 1992. Celá vec bola spolitizovaná, Kováča juniora do podvodu ťahala len tá podivná výpoved Krylova. Za Krylovom do Nemecka chodila Mečiarova šedá eminencia Nagyová. Sú k tomu výpovede... napr tu https://www.sme.sk/c/2135435/krylov-odsudeny-za-podvod-v-afere-technopol-prehovoril-v-slovenskej-televizii.html . Bude treba založiť článok... Slovenská noc dlhých nožov. V slovenskej politike je to známy pojem. --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] :::::: Zdravím. POčkám najprv pokiaľ uplynie váš sľubovaný týždeň. Noc dlhých nožov je na [[Politický vývoj_Slovenska_od_roku_1989#Ustanovuj.C3.BAca_sch.C3.B4dza_N.C3.A1rodnej_rady_SR_.281994.29]] (môžete linkovať aj časti článkov). Vaše Predohra je vaše vysvetlenie prečo dôvodné podozrenie padá na SIS (Lexu/HZDS/Mečiara). Čítal som viacero zdrojov, na ktoré odkazujete. Že Nagyová bola za Krylom je len nepotvrdené podozrenie (podľa publikovaných správ). Tá analytická správa SIS je podobne vágna. Potvrdzujú ju Mitro, Cibuľa a Toth... Neviem či ešte niekde na wiki je meno bez priezviska (Július I.). Ja nepíšem, že to tak nebolo ale, že sú to podozrenia, ktoré sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť ako dôvodné na súdoch. Možno sa tak stane po zrušení amnestií. Možno máte lepšie priame zdroje o týchto spravodajských hrách. Ak áno tak ich uveďte alebo píšte o podozreniach. Mimochodom po bodke v dátume je ešte medzera. Tiež opakujete tu, čo ste už napísali k Svechotovi (OŠO, tzv.neštandardných operácií). Predpokladám že ste na wiki nový a oceňujem vaše úsilie a nechcem vás znechutiť ale vaše pôsobenia sa môže javiť aj ako vandalizmus, keď presadzujete niečo bez podpory zdrojov. V encyklopédii sa nerobí vlastný výskum ale dokumentujú veci a udalosti, ktoré sú potvrdené ako pravdivé.--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 08:12, 4. máj 2017 (UTC) ::::::: Musím sa pridať. Tieto témy sú mimoriadne citlivé a preto je zdrojovanie nutné. Zdroje by mali byť pripisované priamo k informácii, nie v dolu k celému článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 4. máj 2017 (UTC) ::::::::Nerozumiem vašej poznámke (pre starékolena), že si počkáte na "môj sľubovaný ťýždeň". Mám tomu rozumieť tak, je ja budem trápiť dávať dokopy fakty a vy to potom jedným šmahom zhodíte zo stola? Ak je to tak, v tom prípade to ukončme hneď. Píšete nezmysly. To čo píšem v bývalej Predohre nie je moje vysvetlenie prečo podozrenie padá na SIS, ale iba to, že bol konflikt medzi prezidentom a premiérom. Možno ste čítali "viacero zdrojov" (neviem, ktoré máte na mysli), na ktoré odkazujem, ale zdá sa, že o celom prípade neviete takmer nič. Analytickú správu spomína v knihe Únos demokracie spomenutá Ľuba Lesná, ako dokument, ktorý sa podarilo uchovať pred skartovaním v SIS po voľbách 1998 a to prosím nezávisle od Mitra a priamo tam z nej aj cituje. A že ten dokument je pravdivý dokazujú udalosti, ktoré sa diali následne, napr. kauza Triptich, čo bol pokus o diskretizáciu biskupa Baláža Ak vás trápia súdy, tak u nás síce nie sú v tomto smere žiadne rozhodnutia, ale existuje rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ktorý pri prepustení mladého Kováča a jeho vrátení na Slovensko konštatoval, že na jeho zavlečení sa podieľali štátne orgány Slovenskej republiky. A navyše, na Slovensku vo veci zavlečenia M.K.ml. existuje žaloba na konkrétnych ľudí bývalých príslušníkov SIS. A to je ľahko dokázateľný fakt a nie môj výskum!!! Ak by prokurátor nemal dostatok dôkazov, žalobu by nepodával. A príslušníkov SIS už obvinil aj bývalý vyšetrovateľ Vačok, a následne bol (a nielen on) z prípadu odvolaný. atď. atď... Inak, ak ste taký starý harcovník ako sa prezentujete, mohli by ste mi vysvetliť, ako súvisel displej pred prezidentským palácom, ktorý ukazoval koľko ostáva prezidentovi do konca funkčného obdobia s kauzou Technopol? To niekto potvrdil, že to spolu súvisí? Takže ak vy osobne, aj ja teda. Vaše reakcie mi silno pripomínajú reakcie istého človeka, ktorý kedysi robil administrátora na istom veľkom diskusnom fóre. Veľmi rád sa oháňal článkami z wikipédie. S chápaním textu a súvislostí to však u neho bolo biedne. Jedno čo mu bolo šlo dokonale bolo strpčovanie života ľuďom, ich blokovanie a vyhadzovanie... Užíval si svoju moc. Napokon to fórum aj s partičkou poskokov "vyčistil". To by ale nebolo všetko, Po jeho "aktivitách" skončil istý človek v nemocnici, takže celú vec nakoniec riešil prevádzkovateľ webu, na ktorom to fórum fungovalo. A to nehovorím o iných veciach, ako účelové vyberanie a používanie metód podľa toho, s kým mal problém. Takže ak mám pravdu, predpokladám, že ma budete prenasledovať po wikipedii ako to u vás býva zvykom. A ak by k tomu aj došlo, predpokladám, že sa budete chovať alibisticky a schováte za nezmysly, že som si to vyžiadal... --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] :::::::::Píšete naraz o veľa veciach, na ktoré keď nie sú ozdrojované môžu mať rôzni ľudia rôzne názory. Na moju otázku z 2. máj 2017 ste odpovedal, že to upravíte do konca týždňa. Podľa mňa vás nikto nenútil sem písať, nikto vám život nestrpčuje a nikto sa vám ani nevyhráža. Navrhoval alebo radil som vám podľa najlepšieho vedomia ako urobiť váš text viacej vhodný pre encyklopédiu (napríklad žalobu tam máme ale ako žalobu, z toho že existuje nevyplýva, že sa skutky stali tak ako sú v nej popísané, problém medzi Kováčom a Mečiarom (HZDS) máme dokumentovaný napríklad aj hodinami, ku ktorým sa priznal Flašík atď.) AK chcete doplňte napríklad do politického vývoja kauzu Triptich ale nemeňte zmysel článku [[Zavlečenie Michala Kováča ml.]] z informačného na podnety na politickú diskusiu.--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 11:59, 4. máj 2017 (UTC) ::::::::::Prepáčte ale píšete nezmysly. Budem konkrétny: 1.podľa vašich tvrdení, že na neozdrojované veci môžu mať ľudia rôznych ľudia rôzne názory, tak ak sa pri tvrdení, že Svechota bol menovaný za riaditeľa II.sekcie sa objavila poznámka o chybajucom zdroji, to znamená, že niekto iný môže mať názor, že nebol riaditeľom druhej sekcie???? To a myslíte vážne....??!!:D 2. Prí analytickom dokumente mám uvedenú referenciu (odkiaľ je tá informácia ). Keď uvediem detailnejšie, čo v tom dokumente je, a u každej alternatívy (ktorá je uvedená v tom analytickom dokumente) sa objaví poznámka, že chýba zdroj...To myslíte vážne??? veď ten zdroj je uvedený... :D 3. Chýbali vám súdne rozhodnutia, keď vám jedno dám, proste to odignorujte. 4.Článok neposudzuje vinu, či nevinu. článok popisuje pripad zavlecenia, Takže ak by som dal tvrdenie, že bola podaná žaloba, tak to nerozoberáme detailne. atd. 5. Cely pripad zavlecenia má istú postupunost, vecí a udalostí, ktoré na seba nadväzujú, takže nie je možné si jednotlivé veci vyberať podľa toho ako si kto zmyslí. nemením zmysel článku na politickú debatu, popisujem jednotlivé udalosti ako na seba nadväzujú. Nejakú politickú debatu v tom vidíte len vy. 6. Nikto ma tu nenúti písať to je fakt, ani na to nie som odkázaný, nakoľko tento článok vytvára len konkurenciu.. Ale začali ste ma nútiť aby som to písal ďalej a upresňoval. 7.žiaden Triptich do politického vývoja pridávať nebudem. Urobte to sám, keď máte také predstavy ako sa to má robiť. 8.Neodpoveali ste mi na otázku, ako súviseli tie hodiny pred prezidentským palácom s kauzou Technopol.--[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ::::::::::: Pardon, že do toho skáčem, ale tie šablóny Na doplnenie zdrojov som do článku pridal ja.Aj keď sú zdroje známe a aj v článku uvedené, treba ich pridať aj za ďalšie tvrdenia. Skúste sa pozrieť na iné články, často sa rovnaký dokument cituje viackrát - toľko, koľko treba.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 4. máj 2017 (UTC) :::::::::::: No, to je možné, každopádne ako píšem na inom mieste, rozhodol som sa ukončiť práce na tomto článku. Výtky redaktora starekolena považujem za nekompetentné. Navyše mi vyčíta napr subjektívne veci, ktoré sú bežné v článku Kauza Technopol. A ďalej, tiež tam nie je zdroj na tvrdenia, že dokumenty okolo vyšetrovania boli skartované. --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] 4. máj 2017 (UTC) :::::::::::: @Lukasabram Články na wikipedii sú spoločným dielom wikipedistov. To je všetko, čo považujem za vhodné vám v tejto chvíli odpovedať.--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 15:01, 4. máj 2017 (UTC) ::::::::::::: Tak vzúru do práce, ty wikipedista !!--[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] 4. máj 2017 (UTC) :::::::::::::: Vážený pán [[redaktor:Lukasabram]] týmto vás slávnostne vítam medzi wikipedistami. Upravil som tri súvisiace články o ktorých sme tu diskutovali... --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 00:21, 9. máj 2017 (UTC) ==Iné== Vďaka za snahu o rozšírenie článku [[Jaroslav Svěchota]]. Informácie v ňom neboli potvrdené zdrojmi. Zdroje sú nutné v každom článku a obzvlášť v biografiách. Ďakujem!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:01, 17. apríl 2017 (UTC) {{Doplň zdroje|Milan Dvorščík}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:36, 25. apríl 2017 (UTC) == Urgentne upraviť == {{Urgentne upraviť autor|Vladimír Matula (odbojár)}}--[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 20:57, 26. august 2020 (UTC) == Prerobenie článku o Malárovi == Mám pripravené rozsiahle článku o Augustínovi Malárovi a podklady pre nový článok o Vychodoslovenskej armáde. [[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukasabram|diskusia]]) 14:38, 29. december 2021 (UTC) == Stránka o východoslovenskej armáde == Ešte budem pokračovať na doplnení článku a upresnení informácií [[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukasabram|diskusia]]) 14:16, 3. máj 2022 (UTC) == Anatolij Šarij == {{Urgentne upraviť autor|Anatolij Šarij}} Okrem opravy nekvalitného prekladu, je nutné doplniť nestranné zdroje.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:40, 22. júl 2022 (UTC) 982nn1kw1b59goor7en4jg9dznlajlk 7415103 7415046 2022-07-23T05:03:01Z Lukasabram 140452 /* Anatolij Šarij */ odpoveď wikitext text/x-wiki ==Zavlečenie Michala Kováča ml.== Vďaka za napísanie úvodu v článku [[Zavlečenie Michala Kováča ml.]] Niektoré úpravy sú však nekorektné. Kauzu si predefinoval na politickú kauzu. Viacero úprav sú tvoja interpretácia bez zdroja (napr. nadpisy a časti: Prípravy na odvetu, Odveta a pod.). Niektoré sú zavádzaním: napr. Michala Kováča... vo voľbe suverénne zvíťazil. Žiadam ťa upraviť to ešte raz konštruktívne, neemotívne a nestranne (faktické) opravy. Zjednodušene povedané: mám na mysli skrátenie tvojich častí na faktické tvrdenia. Máme totiž samostatné články [[Kauza Technopol]] aj [[politický vývoj Slovenska od roku 1989]]. --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 14:33, 26. apríl 2017 (UTC) :Zdvojnásobili ste rozsah článku pridaním troch nadpisov v úvode. Všetky vaše tri časti sú bez jediného zdroja. Váš štýl nie je dosť encyklopedický: píšete o podozreniach, vyslovujete subjektívne hodnotenia atď. Nechcel som Vás znechutiť a odstrániť vaše úpravy, preto som otvoril diskusiu. Na mojej diskusnej stránke píšete: "Článok Zavlečenie Michala Kováča ml. bude postupne opravený". Do kedy, to opravíte?--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 11:56, 2. máj 2017 (UTC) :: Dobrý deň, vo svojej reakcii píšete niektoré veci, sa ktorými sa nedá súhlasiť, ale nechcem vyvolať hádku či škriepku. Prípad Zavlečenia prezidentovho syna a okolnosti, ktoré tento prípad doprevádzajú sú mimoriadne rozsiahle, takže sa to nedá urobiť za jeden večer. Článok bude dokončený do konca tohto týždňa. Pekný zbytok dňa želám. --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ::: Keď odtiaľ do týždňa odstránite subjektívne tvrdenia, ktoré nie sú ničím doložené zostanú fakty, s ktorými musia všetci súhlasiť - to je zmysel encyklopédie. Tu nejde o našu vzájomnú diskusiu ale o to aby ten článok bol dobrým zdrojom informácií aj do budúcnosti pre všetkých čitateľov. --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 15:44, 2. máj 2017 (UTC) :::: Chcel by som vás upozorniť na článok: [[Politický_vývoj_Slovenska_od_roku_1989#Samostatn.C3.A1_republika_s_prezidentom|Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Samostatná_republika_s_prezidentom]] pretože práve tam by sa uplatnili vaše analýzy politickej situácie z časti Predohra. Je pravda, že aj článok [[Kauza Technopol]] obsahuje veľa podobných tvrdení. Ešte voľačo: 1. za číslovkou v dátume sa dáva bodka. 2. používajte formulácie, ktoré sú dostatočne všeobecné aby mohli byť považované za pravdivé. napr. súdom sa doteraz nepodarilo potvrdiť účasť SIS na únose --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 17:58, 3. máj 2017 (UTC) ::::: V časti Predohra nemienim veľmi detailne rozoberať vnutropolitickú situáciu a len okrajovo je tam spomenuté, že sa Mečiarova vláda stala menšinovou. Ak chcete, dajte tam odkaz na článok o Politickom vývoji. Časť Predohra je najmä o konflikte Mečiar - Kováč, lebo ten stojí za všetkým a zavlečenie prezidentovho syna je len dôsledkom toho konfliktu. Asi tú predohru premenuje ma konflikt Prezident - premiér. Že sa za číslovkou v dátume dáva bodka mi je známe veľmi dávno, takže asi len preklep. Mimochodom, hodlám zajtra prerobiť aj článok Kauza Technopol. Tento je plný vecí, ktoré sa toho prípadu netýkajú. Je to nesúrodé, chýbajú tam veci. Páchatelia podvodu boli odsúdení ešte v roku 1992. Celá vec bola spolitizovaná, Kováča juniora do podvodu ťahala len tá podivná výpoved Krylova. Za Krylovom do Nemecka chodila Mečiarova šedá eminencia Nagyová. Sú k tomu výpovede... napr tu https://www.sme.sk/c/2135435/krylov-odsudeny-za-podvod-v-afere-technopol-prehovoril-v-slovenskej-televizii.html . Bude treba založiť článok... Slovenská noc dlhých nožov. V slovenskej politike je to známy pojem. --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] :::::: Zdravím. POčkám najprv pokiaľ uplynie váš sľubovaný týždeň. Noc dlhých nožov je na [[Politický vývoj_Slovenska_od_roku_1989#Ustanovuj.C3.BAca_sch.C3.B4dza_N.C3.A1rodnej_rady_SR_.281994.29]] (môžete linkovať aj časti článkov). Vaše Predohra je vaše vysvetlenie prečo dôvodné podozrenie padá na SIS (Lexu/HZDS/Mečiara). Čítal som viacero zdrojov, na ktoré odkazujete. Že Nagyová bola za Krylom je len nepotvrdené podozrenie (podľa publikovaných správ). Tá analytická správa SIS je podobne vágna. Potvrdzujú ju Mitro, Cibuľa a Toth... Neviem či ešte niekde na wiki je meno bez priezviska (Július I.). Ja nepíšem, že to tak nebolo ale, že sú to podozrenia, ktoré sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť ako dôvodné na súdoch. Možno sa tak stane po zrušení amnestií. Možno máte lepšie priame zdroje o týchto spravodajských hrách. Ak áno tak ich uveďte alebo píšte o podozreniach. Mimochodom po bodke v dátume je ešte medzera. Tiež opakujete tu, čo ste už napísali k Svechotovi (OŠO, tzv.neštandardných operácií). Predpokladám že ste na wiki nový a oceňujem vaše úsilie a nechcem vás znechutiť ale vaše pôsobenia sa môže javiť aj ako vandalizmus, keď presadzujete niečo bez podpory zdrojov. V encyklopédii sa nerobí vlastný výskum ale dokumentujú veci a udalosti, ktoré sú potvrdené ako pravdivé.--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 08:12, 4. máj 2017 (UTC) ::::::: Musím sa pridať. Tieto témy sú mimoriadne citlivé a preto je zdrojovanie nutné. Zdroje by mali byť pripisované priamo k informácii, nie v dolu k celému článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 4. máj 2017 (UTC) ::::::::Nerozumiem vašej poznámke (pre starékolena), že si počkáte na "môj sľubovaný ťýždeň". Mám tomu rozumieť tak, je ja budem trápiť dávať dokopy fakty a vy to potom jedným šmahom zhodíte zo stola? Ak je to tak, v tom prípade to ukončme hneď. Píšete nezmysly. To čo píšem v bývalej Predohre nie je moje vysvetlenie prečo podozrenie padá na SIS, ale iba to, že bol konflikt medzi prezidentom a premiérom. Možno ste čítali "viacero zdrojov" (neviem, ktoré máte na mysli), na ktoré odkazujem, ale zdá sa, že o celom prípade neviete takmer nič. Analytickú správu spomína v knihe Únos demokracie spomenutá Ľuba Lesná, ako dokument, ktorý sa podarilo uchovať pred skartovaním v SIS po voľbách 1998 a to prosím nezávisle od Mitra a priamo tam z nej aj cituje. A že ten dokument je pravdivý dokazujú udalosti, ktoré sa diali následne, napr. kauza Triptich, čo bol pokus o diskretizáciu biskupa Baláža Ak vás trápia súdy, tak u nás síce nie sú v tomto smere žiadne rozhodnutia, ale existuje rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, ktorý pri prepustení mladého Kováča a jeho vrátení na Slovensko konštatoval, že na jeho zavlečení sa podieľali štátne orgány Slovenskej republiky. A navyše, na Slovensku vo veci zavlečenia M.K.ml. existuje žaloba na konkrétnych ľudí bývalých príslušníkov SIS. A to je ľahko dokázateľný fakt a nie môj výskum!!! Ak by prokurátor nemal dostatok dôkazov, žalobu by nepodával. A príslušníkov SIS už obvinil aj bývalý vyšetrovateľ Vačok, a následne bol (a nielen on) z prípadu odvolaný. atď. atď... Inak, ak ste taký starý harcovník ako sa prezentujete, mohli by ste mi vysvetliť, ako súvisel displej pred prezidentským palácom, ktorý ukazoval koľko ostáva prezidentovi do konca funkčného obdobia s kauzou Technopol? To niekto potvrdil, že to spolu súvisí? Takže ak vy osobne, aj ja teda. Vaše reakcie mi silno pripomínajú reakcie istého človeka, ktorý kedysi robil administrátora na istom veľkom diskusnom fóre. Veľmi rád sa oháňal článkami z wikipédie. S chápaním textu a súvislostí to však u neho bolo biedne. Jedno čo mu bolo šlo dokonale bolo strpčovanie života ľuďom, ich blokovanie a vyhadzovanie... Užíval si svoju moc. Napokon to fórum aj s partičkou poskokov "vyčistil". To by ale nebolo všetko, Po jeho "aktivitách" skončil istý človek v nemocnici, takže celú vec nakoniec riešil prevádzkovateľ webu, na ktorom to fórum fungovalo. A to nehovorím o iných veciach, ako účelové vyberanie a používanie metód podľa toho, s kým mal problém. Takže ak mám pravdu, predpokladám, že ma budete prenasledovať po wikipedii ako to u vás býva zvykom. A ak by k tomu aj došlo, predpokladám, že sa budete chovať alibisticky a schováte za nezmysly, že som si to vyžiadal... --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] :::::::::Píšete naraz o veľa veciach, na ktoré keď nie sú ozdrojované môžu mať rôzni ľudia rôzne názory. Na moju otázku z 2. máj 2017 ste odpovedal, že to upravíte do konca týždňa. Podľa mňa vás nikto nenútil sem písať, nikto vám život nestrpčuje a nikto sa vám ani nevyhráža. Navrhoval alebo radil som vám podľa najlepšieho vedomia ako urobiť váš text viacej vhodný pre encyklopédiu (napríklad žalobu tam máme ale ako žalobu, z toho že existuje nevyplýva, že sa skutky stali tak ako sú v nej popísané, problém medzi Kováčom a Mečiarom (HZDS) máme dokumentovaný napríklad aj hodinami, ku ktorým sa priznal Flašík atď.) AK chcete doplňte napríklad do politického vývoja kauzu Triptich ale nemeňte zmysel článku [[Zavlečenie Michala Kováča ml.]] z informačného na podnety na politickú diskusiu.--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 11:59, 4. máj 2017 (UTC) ::::::::::Prepáčte ale píšete nezmysly. Budem konkrétny: 1.podľa vašich tvrdení, že na neozdrojované veci môžu mať ľudia rôznych ľudia rôzne názory, tak ak sa pri tvrdení, že Svechota bol menovaný za riaditeľa II.sekcie sa objavila poznámka o chybajucom zdroji, to znamená, že niekto iný môže mať názor, že nebol riaditeľom druhej sekcie???? To a myslíte vážne....??!!:D 2. Prí analytickom dokumente mám uvedenú referenciu (odkiaľ je tá informácia ). Keď uvediem detailnejšie, čo v tom dokumente je, a u každej alternatívy (ktorá je uvedená v tom analytickom dokumente) sa objaví poznámka, že chýba zdroj...To myslíte vážne??? veď ten zdroj je uvedený... :D 3. Chýbali vám súdne rozhodnutia, keď vám jedno dám, proste to odignorujte. 4.Článok neposudzuje vinu, či nevinu. článok popisuje pripad zavlecenia, Takže ak by som dal tvrdenie, že bola podaná žaloba, tak to nerozoberáme detailne. atd. 5. Cely pripad zavlecenia má istú postupunost, vecí a udalostí, ktoré na seba nadväzujú, takže nie je možné si jednotlivé veci vyberať podľa toho ako si kto zmyslí. nemením zmysel článku na politickú debatu, popisujem jednotlivé udalosti ako na seba nadväzujú. Nejakú politickú debatu v tom vidíte len vy. 6. Nikto ma tu nenúti písať to je fakt, ani na to nie som odkázaný, nakoľko tento článok vytvára len konkurenciu.. Ale začali ste ma nútiť aby som to písal ďalej a upresňoval. 7.žiaden Triptich do politického vývoja pridávať nebudem. Urobte to sám, keď máte také predstavy ako sa to má robiť. 8.Neodpoveali ste mi na otázku, ako súviseli tie hodiny pred prezidentským palácom s kauzou Technopol.--[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ::::::::::: Pardon, že do toho skáčem, ale tie šablóny Na doplnenie zdrojov som do článku pridal ja.Aj keď sú zdroje známe a aj v článku uvedené, treba ich pridať aj za ďalšie tvrdenia. Skúste sa pozrieť na iné články, často sa rovnaký dokument cituje viackrát - toľko, koľko treba.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 4. máj 2017 (UTC) :::::::::::: No, to je možné, každopádne ako píšem na inom mieste, rozhodol som sa ukončiť práce na tomto článku. Výtky redaktora starekolena považujem za nekompetentné. Navyše mi vyčíta napr subjektívne veci, ktoré sú bežné v článku Kauza Technopol. A ďalej, tiež tam nie je zdroj na tvrdenia, že dokumenty okolo vyšetrovania boli skartované. --[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] 4. máj 2017 (UTC) :::::::::::: @Lukasabram Články na wikipedii sú spoločným dielom wikipedistov. To je všetko, čo považujem za vhodné vám v tejto chvíli odpovedať.--[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 15:01, 4. máj 2017 (UTC) ::::::::::::: Tak vzúru do práce, ty wikipedista !!--[[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] 4. máj 2017 (UTC) :::::::::::::: Vážený pán [[redaktor:Lukasabram]] týmto vás slávnostne vítam medzi wikipedistami. Upravil som tri súvisiace články o ktorých sme tu diskutovali... --[[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]]) 00:21, 9. máj 2017 (UTC) ==Iné== Vďaka za snahu o rozšírenie článku [[Jaroslav Svěchota]]. Informácie v ňom neboli potvrdené zdrojmi. Zdroje sú nutné v každom článku a obzvlášť v biografiách. Ďakujem!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:01, 17. apríl 2017 (UTC) {{Doplň zdroje|Milan Dvorščík}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:36, 25. apríl 2017 (UTC) == Urgentne upraviť == {{Urgentne upraviť autor|Vladimír Matula (odbojár)}}--[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 20:57, 26. august 2020 (UTC) == Prerobenie článku o Malárovi == Mám pripravené rozsiahle článku o Augustínovi Malárovi a podklady pre nový článok o Vychodoslovenskej armáde. [[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukasabram|diskusia]]) 14:38, 29. december 2021 (UTC) == Stránka o východoslovenskej armáde == Ešte budem pokračovať na doplnení článku a upresnení informácií [[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukasabram|diskusia]]) 14:16, 3. máj 2022 (UTC) == Anatolij Šarij == {{Urgentne upraviť autor|Anatolij Šarij}} Okrem opravy nekvalitného prekladu, je nutné doplniť nestranné zdroje.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:40, 22. júl 2022 (UTC) :Ahoj, Na článku Anatolij Šaroj sa samozrejme ešte pracovať bude Úvádzal som najmä fakty s odvolaním sa na príslušné zdroje. Čo sa týka tých "nestranných zrojov", výhrady sú hlavne referencii Šarij.Net? To isté sa týka aj "nekvalitného prekladu". Preklad informácií z toho španielského zdroja?. [[Redaktor:Lukasabram|Lukasabram]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukasabram|diskusia]]) 05:03, 23. júl 2022 (UTC) t1lnb82ykxqxku27uq9m0662deowomk 0 602249 7415108 7413270 2022-07-23T06:40:41Z 94.113.197.102 aktualizácia wikitext text/x-wiki [[Súbor:Marvel Cinematic Universe logo.png|náhľad|Logo Marvel Cinematic Universe]] '''Marvel Cinematic Universe (MCU)''' je mediálna [[Franchising|franšíza]] a fiktívny svet, kde sa odohrávajú filmy, televízne seriály a vybrané komiksy so superhrdinami komiksového vydavateľstva [[Marvel Comics]]. Celovečerné snímky sú produkované filmovým štúdiom [[Marvel Studios]]. Prvým vydaným filmom bol ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008), ktorým sa odštartovala fáza 1. Za ním nasledovali snímky ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), ''[[Iron Man 2]] ''(2010), ''[[Thor (film)|Thor]]'' (2011), ''[[Captain America: Prvý Avenger]] ''(2011), ktoré spoločne viedli k poslednému filmu fázy 1, ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' (2012). Druhá fáza následne začala filmom ''[[Iron Man 3]] ''(2013), pokračovala snímkami ''[[Thor: Temný svet]]'' (2013), ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' (2014), ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' (2014), ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' (2015) a uzavretá bola filmom ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' (2015). Nasleduje fáza tretia, ktorej plány štúdio Marvel odhalilo na Comic-Cone 2014. Fázu 3 započal film ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' (2016), ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' (2017), ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Thor: Ragnarok]]'' (2017), ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' (2018), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Ant-Man a Wasp]]'' (2018), ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' (2019), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019) a prvé 3 fázy ukončila snímka ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019). Aktuálne sú MCU filmy vo fáze 4, ktorá započala filmom ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' (2021), ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' (2021), ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021), ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022) a ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022). Plány na pokračovanie 4. fázy má [[Marvel Studios]] nasledovné: ''[[Čierny Panther: Navždy Wakanda]]'' (2022), ''[[Ant-Man and the Wasp: Quantumania]]'' (2023), ''[[Guardians of the Galaxy Vol. 3]]'' (2023) a ''[[The Marvels]]'' (2023). Ďalšie snímky ktoré pravdepodobne uvidíme sú ''Blade'', ''Captain America 4'', ''Deadpool'', ''Fantastic Four'', ''Shang-Chi 2'', ''Thunderbolts'' a film o ''X-Menoch''. Filmy od Marvel Cinematic Universe sa dočkali ohlasu ako zo strany kritikov, tak aj fanúšikov komiksových predlôh. Franšíza ako celok sa radí na tretie miesto v zozname filmových franšíz s najväčším ročným obratom. Okrem filmov franšíza vydala vlastné komiksy, sériu krátkych filmov [[Marvel One-Shots]] a navyše sa už vysielajú či vysielali televízne seriály, ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' (2013-2020), ''[[Agent Carter]]'' (2015-2016), ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' (2015-2018), ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' (2015-2019), ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' (2016-2018), ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' (2017-2018), ''[[The Defenders]]'' (2017), ''[[Inhumans]]'' (2017), ''[[The Punisher]]'' (2017-2019), ''[[Runaways]]'' (2017-2019), ''[[Cloak & Dagger]]'' (2018-2019), ''[[Helstrom]]'' (2020), ''[[WandaVision]]'' (2021), ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' (2021), ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' (od 2021), ''[[Čo keby...?]]'' (od 2021), ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' (2021), ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' (2022) a ''[[Ms. Marvel]]'' (2022). == Filmy == Celovečerné filmy, ktoré tvoria jadro sveta a franšízy MCU, sú rozdelené do tzv. fáz. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 1. fáza / Phase One: Avengers Assembled |- ! [[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]] | Iron Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} | Jon Favreau | Mark Fergus<br>Hawk Ostby<br>Art Marcum<br>Matt Holloway | Avi Arad<br>Kevin Feige | 126 minút | $ 140 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man"/> |- ! ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' | The Incredible Hulk | {{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} | Louis Leterrier | Zak Penn | Avi Arad<br>Gale Anne Hurd<br>Kevin Feige | 112 minút | $ 150 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk"/> |- ! ''[[Iron Man 2]]'' | Iron Man 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} | Jon Favreau | Justin Theroux | rowspan=4| Kevin Feige | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! ''[[Thor (film)|Thor]]'' | Thor | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller<br>Zack Stentz<br>Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 449 mil.<ref name="thor"/> |- ! ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' | Captain America: The First Avenger | {{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} | Joe Johnston | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger"/> |- ! ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' | The Avengers | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,519 mld.<ref name="marvels the avengers"/> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 2. fáza / Phase Two |- ! ''[[Iron Man 3]]'' | Iron Man 3 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} | Shane Black | Drew Pearce<br>Shane Black | rowspan=6| Kevin Feige | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,215 mld.<ref name="iron man 3"/> |- ! ''[[Thor: Temný svet]]'' | Thor: The Dark World | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} | [[Alan Taylor]] | Christopher Yost<br>Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world"/> |- ! ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' | Captain America: The Winter Soldier | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier"/> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' | Guardians of the Galaxy | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} | James Gunn | James Gunn<br>Nicole Perlman | 122 minút | $ 170 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy"/> |- ! ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' | Avengers: Age of Ultron | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,403 mld.<ref name="avengers age of ultron"/> |- ! ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | Ant-Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} | Peyton Reed | Edgar Wright<br>Joe Cornish<br>Adam McKay<br>Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man"/> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 3. fáza / Phase Three |- ! ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' | Captain America: Civil War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | rowspan=3| Kevin Feige | 147 minút | $ 250 mil.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,153 mld.<ref name="captain america civil war"/> |- ! ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | Doctor Strange | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} | Scott Derrickson | Jon Spaihts<br>Scott Derrickson<br>C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor"/> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' | Guardians of the Galaxy Vol. 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2"/> |- ! ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' | Spider-Man: Homecoming | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein<br>John Francis Daley<br>Jon Watts<br>Christopher Ford<br>Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascal | 133 minút | $ 175 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 880 mil.<ref name="spiderman"/> |- ! ''[[Thor: Ragnarok]]'' | Thor: Ragnarok | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} | Taika Waititi | Eric Pearson<br>Craig Kyle<br>Christopher Yost | rowspan=3| Kevin Feige | 130 minút | $ 180 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 854 mil.<ref name="thor3"></ref> |- ! ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' | Black Panther | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} | Ryan Coogler | Joe Robert Cole<br>Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="black-panther-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,348 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' | Avengers: Infinity War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,048 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man a Wasp]]'' | Ant-Man and the Wasp | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} | Peyton Reed | Chris McKenna<br>Erik Sommers<br>Andrew Barrer<br>Gabriel Ferrari<br>Paul Rudd | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 118 minút | $ 130 mil.<ref name="antman2-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | Captain Marvel | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} | Anna Boden<br>Ryan Fleck | Geneva Robertson-Dworet | rowspan=2| Kevin Feige | 124 minút | $ 160 mil.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,128 mld.<ref name="captainmarvel"/> |- ! ''[[Avengers: Endgame]]'' | Avengers: Endgame | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 2,798 mld.<ref name="Avengers4"/> |- ! ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' | Spider-Man: Far From Home | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascal | 129 minút | $ 160 mil.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,132 mld.<ref name="spiderman2"/> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 4. fáza / Phase Four |- ! ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' | Black Widow | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} | Cate Shortland | Eric Pearson | Kevin Feige | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-11-05|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' | Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} | Destin Daniel Cretton | David Callaham<br>Destin Daniel Cretton<br>Andrew Lanham | Kevin Feige<br>Jonathan Schwartz | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' | Eternals | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} | Chloé Zhao | Chloé Zhao<br>Patrick Burleigh<br>Ryan Firpo<br>Kaz Firpo | Kevin Feige<br>Nate Moore | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' | Spider-Man: No Way Home | {{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascal | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 1,901 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-06-09|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' | Doctor Strange in the Multiverse of Madness | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} | Sam Raimi | Michael Waldron | Kevin Feige | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 954 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Láska a hrom]]'' | Thor: Love and Thunder | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} | Taika Waititi | Taika Waititi<br>Jennifer Kaytin Robinson | Kevin Feige<br>Brad Winderbaum | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}</ref> | $ 520 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny Panther: Navždy Wakanda]]''<ref name="blackpanther2"></ref> | Black Panther: Wakanda Forever | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<ref name="blackpanther2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-06-29|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} | Ryan Coogler | Ryan Coogler<br>Joe Robert Cole | rowspan=4 | Kevin Feige | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Ant-Man and the Wasp: Quantumania]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<ref name="antman3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp: Quantumania|url=https://www.ufd.sk/filmy/antmanandthewaspquantumania|dátum prístupu=2021-10-21|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} | Peyton Reed | Jeff Loveness | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Guardians of the Galaxy Vol. 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<ref name="gog3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy vol.3|url=https://www.ufd.sk/filmy/guardiansofthegalaxyvol3|dátum prístupu=2021-10-21|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} | colspan="2" | James Gunn | | | |- ! ''TBA'' | ''[[The Marvels]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|27|07|2023}}<ref name="captainmarvel2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marvels|url=https://www.ufd.sk/filmy/themarvels|dátum prístupu=2021-10-21|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|28|07|2023}} | Nia DaCosta | Megan McDonnell | | | |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |} == Televízne seriály == Dej niektorých televíznych seriálov je čiastočne prepojený s celovečernými filmami, väčšinou sa však zaoberajú samostatnými témami. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" | Slovenský názov ! rowspan="2" | Pôvodný názov ! rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Showrunner ! rowspan="2" | Autor ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | rowspan="7" | ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' | rowspan="7" | ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | 1 | 22 | {{dts|24|09|2013}} | {{dts|13|05|2014}} | rowspan="7" | Jed Whedon, Maurissa Tancharoen & Jeffrey Bell<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Littleton|meno=Cynthia|titul=ABC orders Marvel ‘S.H.I.E.L.D’ pilot|periodikum=Variety|dátum=2012-08-29|url=http://variety.com/2012/tv/news/abc-orders-marvel-s-h-i-e-l-d-pilot-1118058399/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Showrunners Maurissa Tancharoen and Jed Whedon Talk MARVEL’S AGENTS OF S.H.I.E.L.D., Their Two-Year Plan, Easter Eggs, and More|periodikum=Collider|dátum=2013-11-20|url=http://collider.com/maurissa-tancharoen-jed-whedon-agents-of-shield-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="7" | [[Joss Whedon]], Jed Whedon & Maurissa Tancharoen<ref>{{Citácia periodika|titul=Jed Whedon Makes Directorial Debut with Agents of SHIELD|periodikum=CBR|dátum=2017-02-15|url=http://www.cbr.com/jed-whedon-directorial-debut-agents-of-shield/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="10" |vydané |- | 2 | 22 | {{dts|23|09|2014}} | {{dts|12|05|2015}} |- | 3 | 22 | {{dts|29|09|2015}} | {{dts|17|05|2016}} |- | 4 | 22 | {{dts|20|09|2016}} | {{dts|16|05|2017}} |- | 5 | 22 | {{dts|01|12|2017}} | {{dts|18|05|2018}} |- | 6 | 13 | {{dts|10|05|2019}} | {{dts|02|08|2019}} |- | 7 | 13 | {{dts|27|05|2020}} | {{dts|12|08|2020}} |- | rowspan="3" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Agent Carter|Marvel's Agent Carter]]'' | 1 | 8 |{{dts|06|01|2015}} |{{dts|24|02|2015}} | rowspan="2" | Tara Butters, Michele Fazekas & Chris Dingess<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Agent Carter’: Hayley Atwell reprises capable 1940s spy for Marvel TV show|periodikum=Hero Complex - movies, comics, pop culture - Los Angeles Times|dátum=2015-01-02|url=http://herocomplex.latimes.com/tv/agent-carter-hayley-atwell-reprises-capable-1940s-spy-for-marvel-tv-show/#/0|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Christopher Markus & Stephen McFeely<ref>{{Citácia periodika|titul=Exclusive: AGENT CARTER Co-Creator Christopher Markus on Peggy’s Past, Present, and Future {{!}} Nerdist|periodikum=Nerdist|dátum=2015-02-26|url=http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> |- | 2 | 10 | {{dts|19|01|2016}} | {{dts|01|03|2016}} |- | ''[[Inhumans|Marvel's Inhumans]]'' | 1 | 8 | {{dts|29|09|2017}} | {{dts|10|11|2017}} | colspan="2" | Scott Buck<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Andreeva|meno=Nellie|titul=‘Marvel’s Inhumans’: ‘Hell On Wheels’ Anson Mount To Star As Black Bolt In ABC Series|periodikum=Deadline|dátum=2017-02-28|url=http://deadline.com/2017/02/marvels-inhumans-anson-mount-black-bolt-casting-abc-1202027526/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Netflix|Netflixu]] |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Daredevil'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|10|04|2015}} | [[Steven S. DeKnight]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Steven S. DeKnight Joins 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/22578/steven_s_deknight_joins_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="3" | Drew Goddard<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Daredevil’: Drew Goddard Says He’s Involved in Season 2|periodikum=Collider|dátum=2015-09-14|url=http://collider.com/daredevil-season-2-drew-goddard-says-hes-involved-talks-marvel-movies/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="13" |vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|03|2016}} | Doug Petrie & Marco Ramirez<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Netflix Orders a Second Season of 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/24478/netflix_orders_a_second_season_of_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|19|10|2018}} | Erik Oleson |- | rowspan="3" | ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Jessica Jones'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|20|11|2015}} | colspan="2" rowspan="3" | Melissa Rosenberg<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|08|03|2018}} |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|14|06|2019}} |- | rowspan="2" | ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Luke Cage'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|30|09|2016}} | colspan="2" rowspan="2" | Cheo Hodari Coker<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spangler|meno=Todd|titul=Netflix, Marvel Pick ‘Luke Cage’ Showrunner, Cheo Hodari Coker|periodikum=Variety|dátum=2015-03-31|url=https://variety.com/2015/digital/news/netflix-marvel-pick-luke-cage-showrunner-cheo-hodari-coker-1201463456/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|22|06|2018}} |- | rowspan="2" | ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Iron Fist'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|03|2017}} | Scott Buck<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scott Buck to Showrun the Netflix Original Series 'Marvel's Iron Fist'|url=https://news.marvel.com/tv/25516/scott_buck_to_showrun_the_netflix_original_series_marvels_iron_fist/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Scott Buck<ref name=":17" /> |- | 2 | 10 | colspan="2" | {{dts|07|09|2018}} | Raven Metzner<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Otterson|meno=Joe|titul=‘Iron Fist’ Renewed for Season 2 at Netflix, Taps New Showrunner|periodikum=Variety|dátum=2017-07-22|url=http://variety.com/2017/tv/news/iron-fist-renewed-season-2-netflix-1202503174/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | ''[[The Defenders]]'' | ''Marvel's The Defenders'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|18|08|2017}} | colspan="2" | Marco Ramirez<ref>{{Citácia periodika|titul='The Defenders' EP Talks Juggling Four Heroes — and the 'Crisis' That Unites Them|periodikum=EW.com|dátum=2017-01-13|url=http://ew.com/tv/2017/01/13/defenders-marco-ramirez-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | rowspan="2" | ''[[The Punisher]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's The Punisher'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|11|2017}} | rowspan="2" colspan="2" | Steve Lightfoot<ref>{{Citácia periodika|titul='Marvel's The Punisher' spin-off ordered by Netflix, Jon Bernthal to star|periodikum=EW.com|dátum=2016-04-29|url=http://ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|01|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Hulu]] |- | rowspan="4" style="text-align: center" |– | rowspan="3" | ''[[Runaways|Marvel's Runaways]]'' | 1 | 10 | {{dts|21|11|2017}} | {{dts|09|01|2018}} | rowspan="3" colspan="2" | Josh Schwartz & Stephanie Savage<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel's Runaways Will Be The O.C. Of The MCU|url=http://comicbook.com/marvel/2017/07/30/marvels-runaways-hulu-marvel-cinematic-universe/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=Marvel}}</ref> | rowspan="4" | vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|21|12|2018}} |- | 3 | 10 | colspan="2" | {{dts|13|12|2019}} |- |''[[Helstrom|Marvel's Helstrom]]'' | 1 | 10 | colspan="2" | {{dts|16|10|2020}} | colspan="2" | Paul Zbyszewski |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Freeform|Freeformu]] |- | rowspan="2" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Cloak & Dagger|Marvel's Cloak & Dagger]]'' | 1 | 10 | {{dts|07|06|2018}} | {{dts|02|08|2018}} | rowspan="2" colspan="2" | Joe Pokaski<ref name="CaD-sr2">http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/freeforms-fraught-year-inside-rebranded-networks-chase-millennials-a-hit-show-945184</ref> | rowspan="2" |vydané |- | 2 | 10 | {{dts|04|04|2019}} | {{dts|30|05|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Disney+]] |- | style="text-align: center" | ''[[WandaVision]]'' | ''WandaVision'' | 1 | 9 | {{dts|15|01|2021}} | {{dts|05|03|2021}} | colspan="2" | Jac Schaeffer | rowspan="3" | vydané |- | style="text-align: center" | ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' | ''The Falcon and the Winter Soldier'' | 1 | 6 | {{dts|19|03|2021}} | {{dts|23|04|2021}} | colspan="2" | Malcolm Spellman |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | rowspan="2" | ''Loki'' | 1 | 6 | {{dts|09|06|2021}} | {{dts|14|07|2021}} | colspan="2" | Michael Waldron |- | 2 | 6 | 2023<ref name="D-2023Release">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Need a Breather From MCU Content? One of the Bigger Breaks Just Started!|url=https://tvline.com/2022/07/16/mcu-how-long-until-next-tv-series-movie/|dátum prístupu=2022-07-19|vydavateľ=www.tvline.com}}</ref> | | colspan="2" | Eric Martin | natáča sa |- | rowspan="3" | ''[[Čo keby...?]]'' | rowspan="3" | ''What If...?'' | 1 | 9 | {{dts|11|08|2021}} | {{dts|06|10|2021}} | rowspan="2" colspan="2" | A. C. Bradley | vydané |- | 2 | 9 | 2023<ref name="SDCC2022-Animation" /> | | v produkcii |- | 3<ref name="SDCC2022-Animation">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: Everything From the Marvel Studios Animation Panel|url=https://www.marvel.com/articles/tv-shows/sdcc-2022-marvel-studios-animation-panel|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.marvel.com|jazyk=en}}</ref> | | | | colspan="2" | | vo vývoji |- | style="text-align: center" | ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' | ''Hawkeye'' | 1 | 6 | {{dts|24|11|2021}} | {{dts|22|12|2021}} | colspan="2" | Jonathan Igla | rowspan="3" | vydané |- | ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' | ''Moon Knight'' | 1 | 6 | {{dts|30|03|2022}} | {{dts|04|05|2022}} | colspan="2" | Jeremy Slater |- | ''[[Ms. Marvel]]'' | ''Ms. Marvel'' | 1 | 6 | {{dts|08|06|2022}} | {{dts|13|07|2022}} | colspan="2" | Bisha K. Ali |- | rowspan="2" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[I Am Groot]]'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|10|08|2022}} | colspan="2" | Ryan Little | v produkcii |- | 2<ref name="SDCC2022-Animation" /> | | | | colspan="2" | | vo vývoji |- | ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' | ''She-Hulk: Attorney at Law'' | 1 | 9 | {{dts|17|08|2022}} | {{dts|12|10|2022}} | colspan="2" | Jessica Gao | rowspan="4" | post-produkcia |- | rowspan="14" style="text-align: center" |– | Nepomenovaný ''Halloweensky špeciál'' | colspan="2" | špeciál<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel is Seeking Latino Lead for Disney+ Halloween Special (Exclusive)|dátum=2021-08-26|url=https://www.thewrap.com/marvel-seeking-latino-lead-for-disney-halloween-special-exclusive/|periodikum=TheWrap|dátum prístupu=2021-09-21|jazyk=en-US}}</ref> | colspan="2" | október 2022<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's 'Blade' Reportedly Sets Filming Start Date for Summer 2022|dátum=2021-11-26|url=https://collider.com/blade-movie-filming-start-date-summer-2022/|periodikum=Collider|dátum prístupu=2021-12-07|jazyk=en-US}}</ref> | colspan="2" | |- | ''[[The Guardians of the Galaxy Holiday Special]]'' | colspan="2" | špeciál | colspan="2" | december 2022 | colspan="2" | James Gunn |- | ''[[Secret Invasion]]'' | 1 | 6 | 2023<ref name="D-2023Release" /> | | colspan="2" | Kyle Bradstreet |- | ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' | 1 | | 2023<ref>{{Citácia periodika|titul= Daredevil and Kingpin Seemingly Confirmed to Appear Together in New Disney+ Series|dátum=2022-04-05|url=https://movieweb.com/daredevil-and-kingpin-next-mcu-confirmed-costume-designer/|periodikum=Movieweb|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=en-US}}</ref> | | colspan="2" | Marion Dayre | rowspan="2" | natáča sa |- | ''[[Ironheart]]'' | 1 | 6 | 2023<ref name="D-2023Release" /> | | colspan="2" | Chinaka Hodge |- | ''[[Agatha: House of Harkness]]'' | 1 | | 2023<ref name="D-2023Release" /> | | colspan="2" | Jac Schaeffer | vo vývoji |- | ''[[Armor Wars]]'' | 1 | | | | colspan="2" | Yassir Lester | pre-produkcia |- | ''[[Spider-Man: Freshman Year]]'' | 1 | | 2024<ref name="SDCC2022-Animation" /> | | colspan="2" | Jeff Trammel | v produkcii |- | ''[[Spider-Man: Sophomore Year]]'' | 2<ref name="SDCC2022-Animation" /> | | | | colspan="2" | | vo vývoji |- | ''[[Marvel Zombies]]'' | 1 | | 2024<ref name="SDCC2022-Animation" /> | | colspan="2" | Zeb Wells | v produkcii |- | Nepomenovaný ''Wakanda'' seriál | 1<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Black Panther’ Helmer Ryan Coogler Stakes His Proximity Media Banner To 5-Year Exclusive Disney Television Deal; Wakanda Series In Works For Disney+|dátum=2021-02-01|url=https://deadline.com/2021/02/black-panther-ryan-coogler-wakanda-series-disney-plus-exclusive-disney-television-deal-proximity-media-1234684707/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2021-09-21|jazyk=en-US}}</ref> | | | | colspan="2" | | rowspan="4" | vo vývoji |- | Nepomenovaný ''Wonder Man'' seriál | 1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}</ref> | | | | colspan="2" | Andrew Guest |- | Nepomenovaný ''Daredevil'' seriál | 1<ref>{{Citácia periodika|titul= Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}</ref> | | | | colspan="2" | Matt Corman a Chris Ord |- | Nepomenovaný ''Nova'' seriál | 1<ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}</ref> | | | | colspan="2" | Sabir Pirzada |} == Krátke filmy == Krátke filmy v rámci série Marvel One-Shots boli vydané ako bonusy na BD edíciách celovečerných filmov. Dejovo s nimi súvisia a ukazujú drobné epizódy zo života niektorých postáv z týchto snímok. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Produkcia ! Vydané s filmom |- | rowspan="9" style="text-align: center" |– | ''The Consultant'' | {{dts|13|09|2011}} | rowspan="2" | Leythum<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Not Brand Echh: Brand Conscious|url=http://marvel.com/news/movies/2011/8/2/16398/marvel_one-shots_expanding_the_cinematic_universe|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="4" | Eric Pearson<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=FIRST LOOK: Marvel's top-secret 'Avengers' short film 'Item 47'|periodikum=EW.com|dátum=2012-07-03|url=http://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref><ref name=":23">{{Citácia periodika|titul=SDCC: Marvel Debuts Atwell's "Agent Carter One-Shot"|periodikum=CBR|dátum=2013-07-22|url=http://www.cbr.com/sdcc-marvel-debuts-atwells-agent-carter-one-shot/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="8" | Kevin Feige | ''[[Thor (film)|Thor]]'' |- | ''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' | {{dts|25|10|2011}} | ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' |- | ''Item 47'' | {{dts|25|09|2012}} | rowspan="2" | Louis D’Esposito<ref name=":22" /><ref name=":23" /> | ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' |- | ''Agent Carter'' | digitálne: {{dts|03|09|2013}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|24|09|2013}} | ''[[Iron Man 3]]'' |- | ''All Hail the King'' | digitálne: {{dts|04|02|2014}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|25|02|2014}}  | colspan="2" | Drew Pearce<ref name="EW">http://ew.com/article/2014/01/09/marvel-one-shot-ben-kingsley-mandarin-all-hail-the-king/</ref> | ''[[Thor: Temný svet]]'' |- | ''Team Thor'' | digitálne: {{dts|28|08|2016}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|13|09|2016}}  | colspan="2" rowspan="3" | Taika Waititi | ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' |- | ''Team Thor: Part 2'' | digitálne: {{dts|14|02|2017}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|28|02|2017}}  | ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' |- | ''Team Darryl'' | digitálne: {{dts|20|02|2018}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|06|03|2018}}  | ''[[Thor: Ragnarok]]'' |- | ''Peter's To-Do List'' | digitálne: {{dts|17|09|2019}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|01|10|2019}}  | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascal | ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' |} == Web seriály == Doplnkové seriály vydávané prostredníctvom streamovacej služby [[YouTube]]. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" |Pôvodný názov ! rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" |Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- | rowspan="2" style="text-align:left" | ''[[WHIH Newsfront]]''<ref group="p.">''WHIH Newsfront'' je fiktívna spravodajská relácia zasadená do fiktívneho sveta MCU, ktorá bola využitá ako [[Vírusový marketing|virálna marketingová]] kampaň pre niektoré celovečerné filmy MCU. V niektorých filmoch a seriáloch MCU je fiktívna spravodajská televízna stanica WHIH World News predstavená ako kanál, ktorý informuje ľudí o veľkých udalostiach, ktoré sa v rámci fiktívneho sveta udiali. </ref> | 1 | 5 |{{dts|02|07|2015}} |{{dts|16|07|2015}} | rowspan="3" | vydané |- | 2 | 5 |{{dts|22|04|2016}} |{{dts|03|05|2016}} |- | style="text-align:left" |''[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot|Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]]'' | 1 | 6 | colspan="2" |{{dts|13|12|2016}} |} == Chronologické zoradenie == Chronologické poradie všetkých '''filmov''', seriálov a ''krátkych filmov'' podľa toho v akom období sa odohrávajú. {| class="wikitable sortable static-row-numbers" style="width:100%;" ! Poradie ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! style="width: 180px;" | Premiéra ! Obdobie v príbehu |- !1 |'''[[Captain America: Prvý Avenger]]''' |'''Captain America: The First Avenger''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} |marec 1942 až máj 1945 |- !2 |''Agent Carter'' |''Agent Carter'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2013}} |marec 1946 |- !3 |[[Agent Carter]] (1. séria) |Agent Carter (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|06|01|2015}} |apríl až máj 1946 |- !4 |[[Agent Carter]] (2. séria) |Agent Carter (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|01|2016}} |júl 1947 |- !5 |'''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''' |'''Captain Marvel''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} |jún 1995 |- !6 |'''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''' |'''Iron Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} |2010 |- !7 |'''[[Iron Man 2]]''' |'''Iron Man 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} |máj až jún 2011 - 6 mesiacov po Iron Man |- !8 |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor’s Hammer'' |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|10|2011}} |jún 2011 |- !9 |'''[[Thor (film)|Thor]]''' |'''Thor''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} |jún 2011 |- !10 |'''[[Neuveriteľný Hulk]]''' |'''The Incredible Hulk''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} |apríl až júl 2011 |- !11 |''The Consultant'' |''The Consultant'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|09|2011}} |júl 2011 |- !12 |'''[[Avengers: Pomstitelia]]''' |'''The Avengers''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} |máj 2012 |- !13 |''Item 47'' |''Item 47'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|09|2012}} |máj 2012 |- !14 |'''[[Iron Man 3]]''' |'''Iron Man 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} |december 2012 |- !15 |''All Hail the King'' |''All Hail the King'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|02|2014}} |2013 |- !16 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 1-7) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 1-7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |september až november 2013 |- !17 |'''[[Thor: Temný svet]]''' |'''Thor: The Dark World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} |november 2013 |- !18 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 8-16) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 8-16) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |november 2013 až január 2014 |- !19 |'''[[Captain America: Zimný vojak]]''' |'''Captain America: The Winter Soldier''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} |január 2014 |- !20 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 17-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 17-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |január 2014 |- !21 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 1-2) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |apríl 2014 |- !22 |'''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''' |'''Guardians of the Galaxy''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} |august 2014 |- !23 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizóda 3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episode 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |september 2014 |- !24 |'''[[Strážcovia Galaxie 2]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} |október 2014 |- !25 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (1. séria) |Daredevil (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|04|2015}} |2014 |- !26 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (1. séria) |Jessica Jones (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|20|11|2015}} |január až marec 2015 |- !27 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 4-19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 4-19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |marec až apríl 2015 |- !28 |'''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''' |'''Avengers: Age of Ultron''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} |apríl až máj 2015 |- !29 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |apríl 2015 |- !30 |[[WHIH Newsfront]] (1. séria) |WHIH Newsfront (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|02|07|2015}} |júl 2015 |- !31 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (2. séria, epizódy 1-6) |Daredevil (season 2, episodes 1-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|03|2016}} |júl 2015 |- !32 |'''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''' |'''Ant-Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} |september až október 2015 |- !33 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 1-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 1-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |október až november 2015 |- !34 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (2. séria, epizódy 7-13) |Daredevil (season 2, episodes 7-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|03|2016}} |november 2015 |- !35 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria) |Luke Cage (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november až december 2015 |- !36 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 9-19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 9-19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |december 2015 až apríl 2016 |- !37 |[[WHIH Newsfront]] (2. séria) |WHIH Newsfront (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|04|2016}} |marec 2016 |- !38 |'''[[Captain America: Občianska vojna]]''' |'''Captain America: Civil War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} |marec až apríl 2016 |- !39 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |apríl 2016 |- !40 |'''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''' |'''Black Widow''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} |apríl 2016 |- !41 |'''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''' |'''Black Panther''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} |apríl 2016 |- !42 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (1. séria) |Iron Fist (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|03|2017}} |jún až jul 2016 |- !43 |[[Inhumans]] |Inhumans |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2017}} |august 2016 |- !44 |'''[[Spider-Man: Návrat domov]]''' |'''Spider-Man: Homecoming''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} |október 2016 |- !45 |[[The Defenders]] |The Defenders |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2017}} |november 2016 |- !46 |[[The Punisher]] (1. séria) |The Punisher (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|11|2017}} |november až december 2016 |- !47 |'''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''' |'''Doctor Strange''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} |február 2016 až február 2017 |- !48 |[[Cloak & Dagger]] (1. séria) |Cloak & Dagger (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|06|2018}} |február až marec 2017 |- !49 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 1-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 1-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !50 |[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]] |Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2016}} |apríl 2017 |- !51 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 9-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 9-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !52 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (2. séria) |Jessica Jones (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2018}} |apríl až máj 2017 |- !53 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 13-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 13-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |máj 2017 |- !54 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (2. séria) |Luke Cage (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|06|2018}} |august až september 2017 |- !55 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (3. séria) |Daredevil (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|10|2018}} |október 2017 |- !56 |[[Cloak & Dagger]] (2. séria) |Cloak & Dagger (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2019}} |október až november 2017 |- !57 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 1-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 1-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |Putovanie v čase (2091) |- !58 |'''[[Thor: Ragnarok]]''' |'''Thor: Ragnarok''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} |november 2017 |- !59 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 11-13) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 11-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |december 2017 |- !60 |[[Runaways]] (1. séria) |Runaways (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|11|2017}} |december 2017 |- !61 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (2. séria, epizódy 1-7) |Iron Fist (season 2, episodes 1-7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|09|2018}} |január 2018 |- !62 |[[Runaways]] (2. séria) |Runaways (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |január 2018 |- !63 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 1-4) |Runaways (season 3, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |január 2018 |- !64 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (2. séria, epizódy 8-10) |Iron Fist (season 2, episodes 8-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|09|2018}} |február 2018 |- !65 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (3. séria) |Jessica Jones (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|14|06|2019}} |2018 |- !66 |[[The Punisher]] (2. séria, epizódy 1-5) |The Punisher (season 2, episodes 1-5) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|01|2019}} |apríl 2018 |- !67 |'''[[Ant-Man a Wasp]]''' |'''Ant-Man and the Wasp''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} |apríl až máj 2018 |- !68 |[[The Punisher]] (2. séria, epizódy 6-13) |The Punisher (season 2, episodes 6-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|01|2019}} |máj 2018 |- !69 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 14-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 14-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |máj 2018 |- !70 |'''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''' |'''Avengers: Infinity War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} |máj 2018 |- !71 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 5-10) |Runaways (season 3, episodes 5-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |august 2018 |- !72 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (6. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|05|2019}} |január 2019 |- !73 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (7. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|05|2020}} |Putovanie v čase (1931-1983) potom január 2019 až 2020 |- !74 |[[Helstrom]] |Helstrom |{{minivlajka|USA}} {{dts|16|10|2020}} |november až december 2020 |- !75 |'''[[Avengers: Endgame]]''' |'''Avengers: Endgame''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} |október 2023 |- !76 |[[Loki (seriál)|Loki]] (1. séria) |Loki (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|06|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !77 |[[Čo keby...?]] (1. séria) |What If...? (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !78 |'''[[Eternals (film)|Eternals]]''' |'''Eternals''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} |október 2023 - týždeň po Avengers: Endgame |- !79 |[[WandaVision]] |WandaVision |{{minivlajka|USA}} {{dts|15|01|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |november 2023 - 3 týždne po Avengers: Endgame |- !80 |'''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''' |'''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} |marec až apríl 2024 |- !81 |[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]] |The Falcon and the Winter Soldier |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|03|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl až máj 2024 - 6 mesiacov po Avengers: Endgame |- !82 |''Peter's To-Do List'' |''Peter's To-Do List'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|09|2019}} |jún 2024 |- !83 |'''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''' |'''Spider-Man: Far From Home''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} |jún až júl 2024 - 8 mesiacov po Avengers: Endgame |- !84 |'''[[Spider-Man: Bez domova]]''' |'''Spider-Man: No Way Home''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} |november 2024 |- !85 |[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]] |Hawkeye |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|11|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |december 2024 |- !86 |'''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''' |'''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} |2025 |- !87 |[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]] |Moon Knight |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|03|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |máj až jún 2025 |- !88 |'''[[Thor: Láska a hrom]]''' |'''Thor: Love and Thunder''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} |2025 |- !89 |[[Ms. Marvel]] |Ms. Marvel |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|06|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |september 2025 |- ! colspan=8 style="background-color:#ccccff;" | Ešte nevydané |- ! |[[I Am Groot]] (1. séria) |I Am Groot (season 1) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} | |- ! |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] |She-Hulk: Attorney at Law |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|17|08|2022}} | |- ! |'''[[Čierny Panther: Navždy Wakanda]]''' |'''Black Panther: Wakanda Forever''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<ref name="blackpanther2"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} | |- ! |''[[The Guardians of the Galaxy Holiday Special]]'' |''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} december 2022 | |- ! |'''[[Ant-Man and the Wasp: Quantumania]]''' |'''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<ref name="antman3"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} | |- ! |'''[[Guardians of the Galaxy Vol. 3]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<ref name="gog3"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} | |- ! |'''[[The Marvels]]''' |'''The Marvels''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|27|07|2023}}<ref name="captainmarvel2"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|28|07|2023}} | |- ! |[[Secret Invasion]] |Secret Invasion |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2023 |november 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Secret Invasion Set Photo Reveals National Unity Day Celebration|url=https://comicbook.com/marvel/news/secret-invasion-set-photo-reveals-national-unity-day-celebration/|dátum prístupu=2022-01-23|vydavateľ=https://comicbook.com/|jazyk=en}}</ref> |- ! |[[Čo keby...?]] (2. séria) |What If...? (season 2) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2023 | |- ! |[[Echo (seriál)|Echo]] |Echo |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2023 | |- ! |[[Loki (seriál)|Loki]] (2. séria) |Loki (season 2) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2023 | |- ! |[[Ironheart]] |Ironheart |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2023 | |- ! |[[Agatha: House of Harkness]] |Agatha: House of Harkness |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2023 | |- ! |[[Spider-Man: Freshman Year]] (1. séria) |Spider-Man: Freshman Year (season 1) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2024 | |- ! |[[Marvel Zombies]] |Marvel Zombies |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} 2024 | |- ! |[[Armor Wars]] |Armor Wars | | |- ! |[[Čo keby...?]] (3. séria) |What If...? (season 3) | | |- ! |[[I Am Groot]] (2. séria) |I Am Groot (season 2) | | |- ! |[[Spider-Man: Sophomore Year]] (2. séria) |Spider-Man: Sophomore Year (season 2) | | |} Zdroje:<br> [https://www.thecomicboard.com/threads/marvel-cinematic-universe-timeline-continued.14631/ The Comic Board: Marvel Cinematic Universe - Timeline (continued)]<br> [https://marvelcinematicuniverse.fandom.com/wiki/Timeline Marvel Cinematic Universe Wikia: Timeline]<br> [https://en.wikipedia.org/wiki/Marvel_Cinematic_Universe#Timeline Marvel Cinematic Universe Wikipedia: Timeline] == Poznámky == <references group="p." /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://marvelcinematicuniverse.wikia.com Marvel Cinematic Universe Wiki], marvelcinematicuniverse.wikia.com [[Kategória:Fiktívne vesmíry]] [[Kategória:Filmové série]] qrstzf3o942l7i741rmzr4gp68x19no 0 606820 7414971 7414236 2022-07-22T18:11:40Z Mr.inkognito123 145903 Revízia 7414236 používateľa [[Special:Contributions/78.99.191.215|78.99.191.215]] ([[User talk:78.99.191.215|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Inkognito | formát = [[televízny program|relácia]] | moderátori = [[Vladimír Voštinár]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 8 {{small|(2003–2007)}}<br>15 {{small|(2015–súčasnosť)}} | počet epizód = 175 {{small|(2003–2007)}}<br>425 {{small|(2015–súčasnosť)}} | zoznam epizód = Zoznam častí televíznej relácie Inkognito | dĺžka = 45 – 90 minút | vysielanie = [[1. september]] [[2003]] – súčasnosť | tv = [[TV JOJ|JOJ]] | produkčná spoločnosť = [[TV JOJ|Slovenská produkčná]]<br>[[Maya Production]] {{small|(2003–2007)}}<br>[[Fremantle (spoločmosť)|Fremantle]]{{#tag:ref|do novembra 2018 uvádzané ako FremantleMedia|group="pozn."}} {{small|(2015–súčasnosť)}} | webstránka = https://www.joj.sk/inkognito | typ = Zábavná relácia | slogan = ''Kto som? Čo som? Uhádnite!'' | logo = InkognitoLogo.png }} '''Inkognito''' je zábavná relácia, ktorú vysielala [[TV JOJ|JOJ]] od 1. septembra 2003 do 28. júna 2007. Je založená na tom, že štyria mediálne známi ľudia hádajú profesie pozvaných ľudí. Navyše na konci so zakrytými očami hádajú ďalšiu, tentoraz tiež mediálne známu osobu. V roku 2015 sa televízia JOJ rozhodla reláciu vrátiť na televízne obrazovky.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Dobrá správa pre fanúšikov humoru: Vracia sa obľúbená zábavná relácia!|periodikum=JOJ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.joj.sk/inkognito/novinky/11534-dobra-sprava-pre-fanusikov-humoru-vracia-sa-oblubena-zabavna-relacia|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Inkognito na obrazovkách JOJky už v máji: Vieme presný čas štartu!|periodikum=JOJ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.joj.sk/inkognito/novinky/11582-inkognito-na-obrazovkach-jojky-uz-v-maji-vieme-presny-cas-startu|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref> Moderátorom relácie je [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. == Obsadenie == === Súčasní hádači (2022) === * [[Michal Hudák]] * [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]] * [[Jozef Vajda]] * [[Zdena Studenková]] * [[Marcel Forgáč]] * [[Marián Čekovský|Marián „Čeky“ Čekovský]] * [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] * [[Maroš Kramár]] * [[Ondrej Kandráč]] * [[Peter Novák|Peter „Šarkan“ Novák]] * [[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] * [[Anna Jakab Rakovská]] * [[Jana Kovalčíková|Jana Graňáková Kovalčíková]] * [[Simona Salátová]] === Bývalí hádači === * [[Vladimír Hajdu|Vladimír „Ady“ Hajdu]] * [[Emil Horváth|Emil Horváth ml.]] * [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner ml.]] * [[Kamila Magálová]] * [[Magda Paveleková]] (†) * [[Andrej Kraus|Andrej „Andy“ Kraus]] * [[Peter Kočiš]] * [[Peter Nagy]] * [[Matej Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] * [[Vera Wisterová]] * [[Oľga Feldeková]] * [[Pavol Hammel]] * [[Ivo Ladižinský]] * [[Ľubica Čekovská]] * [[Petra Polnišová]] * [[Lujza Garajová-Schrameková]] * [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] * [[Vladimír Voštinár]] * [[Boris Valábik]] == Kontroverzia == === Licencia === 20. februára 2007 bolo oznámené, že [[Prima]] zrušila českú verziu relácie ''Inkognito''. Dôvodom malo byť to, že produkčná spoločnosť [[Maya Production|Maya]] mala ukradnúť formát spoločnosti [[Fremantle (spoločmosť)|Fremantle]]. Maya obvivenia odmietla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prima zrušila Inkognito, ide podľa nej o kradnutý formát|url=https://medialne.trend.sk/televizia/prima-zrusila-inkognito-ide-podla-nej-kradnuty-format|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2007-02-20|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> V auguste 2007 aj samotný vlastník licencie obvinil spoločnosť z krádeže a televízia JOJ sa rozhodla reláciu ukončiť.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fremantle tvrdí, že Maya okopírovala Inkognito z formátu What´s My Line|url=https://medialne.trend.sk/televizia/fremantle-tvrdi-maya-okopirovala-inkognito-formatu-what-my-line|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2007-08-17|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> To ale pre JOJ nebol jediný dôvod, ďalším dôvodom bola nízka sledovanosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V piatok skončilo po štyroch sezónach Inkognito ako prepadák|url=https://medialne.trend.sk/televizia/piatok-skoncilo-styroch-sezonach-inkognito-ako-prepadak|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2007-08-27|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> Zatiaľ čo Prima reláciu premenovala a vysielala pod názvom ''Hádej, kdo jsem!'',<ref name=":0" /> JOJ sa v roku 2015 rozhodla reláciu vrátiť s rovnakým názvom, avšak už pod originálnou licenciou od spoločnosti Fremantle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inkognito: Veterán televíznej zábavy sa dnes vráti na Joj (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/media/781928-inkognito-veteran-televiznej-zabavy-sa-dnes-vrati-na-joj-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-06-24|jazyk=sk}}</ref> Prima od augusta 2021 opäť vyrába v štúdiu TV JOJ české ''Inkognito'' podľa licencie od Fremantle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prima na podzim zařadí i zábavný pořad Inkognito|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2021/08/prima-na-podzim-zaradi-i-zabavny-porad-inkognito/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=cs}}</ref> === Vtipy === 27. septembra 2017 uložila [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] televízii JOJ pokutu 3 319 € za čierny humor o amputáciách končatín z vydania, ktoré JOJ vysielala 23. marca 2017. Vtipy mali podľa regulátora zasahovať do ľudskej dôstojnosti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Paško|meno=Ivan|titul=Historicky najdrahšie vtipy Inkognita: Tieto čiernoty naštvali nášho diváka!|periodikum=JOJ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.joj.sk/inkognito/novinky/263566-historicky-najdrahsie-vtipy-inkognita-rozosmeju-vas-alebo-skor-pohorsia|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom » Stopka pre čierny humor v televízii: Joj musí za toto video platiť! Zmiznú podobné vtipy z Inkognita?|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/stopka-pre-cierny-humor-v-televiznej-zabave-joj-musi-za-toto-video-platit-zmizne-podobny-humor-z-inkognita/|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=mediaboom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Joj má platiť za vtipy z Inkognita, zabávačom neprešiel čierny humor|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-ma-platit-za-vtipy-z-inkognita-zabavacom-nepresiel-cierny-humor.html|dátum prístupu=2017-10-10|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Pokuta za vtipy v Inkognite sú zlý vtip. Na účet slobody slova|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/pokuta-za-vtipy-v-inkognite-su-zly-vtip-na-ucet-slobody-slova-a-aj-tych-ktorych-licencna-rada-chcela-chranit.html|dátum prístupu=2017-10-10|jazyk=sk}}</ref> == Série == Pozri aj ''[[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito]]'' {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "2" | Pôvodne vysielané ! rowspan = "2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#B22222; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#1. séria (2015)|1]] | 10 | 18. máj 2015 | 13. august 2015 | rowspan = "39" | [[TV JOJ|JOJ]] |- | rowspan = "2" style="background:#FFD700; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#2. séria (2015)|2]] | 13 | 21. september 2015 | 14. december 2015 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál (2015)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2015 |- | style="background:#008000; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#3. séria (2016)|3]] | 32 | 14. január 2016 | 25. august 2016 |- | rowspan = "2" style="background:#000080; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#4. séria (2016)|4]] | 26 | 12. september 2016 | 19. december 2016 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál + Polnočné prekvapenie (2016)|Špeciály]] | 2 | colspan = "2" | 31. december 2016 |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#5. séria (2017)|5]] | 46 | 2. január 2017 | 10. júl 2017 |- | rowspan = "2" style="background:#CD853F; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#6. séria (2017)|6]] | 30 | 4. september 2017 | 18. december 2017 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Vianočný špeciál (2017)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2017 |- | rowspan = "4" style="background:#008080; width:1%;" | | [[#Novoročný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 1. január 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#7. séria (2018)|7]] | 24 | 8. január 2018 | 29. marec 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Veľkonočný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 2. apríl 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#7. séria – pokračovanie (2018)|7]] | 28 | 5. apríl 2018 | 6. august 2018 |- | rowspan = "5" style="background:#FF00FF; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#8. séria (2018)|8]] | 28 | 30. august 2018 | 3. december 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Mikulášský špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 6. december 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#8. séria – pokračovanie (2018)|8]] | 3 | 10. december 2018 | 17. december 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Vianočný špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 22. december 2018 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál (2018)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2018 |- | rowspan = "3" style="background:#DC143C; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#9. séria (2019)|9]] | 18 | 7. január 2019 | 18. apríl 2019 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Veľkonočný špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 22. apríl 2019 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#9. séria – pokračovanie (2019)|9]] | 12 | 25. apríl 2019 | 24. jún 2019 |- | rowspan = "3" style="background:#2E8B57; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#10. séria (2019)|10]] | 30 | 2. september 2019 | 16. december 2019 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Vianočný špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 19. december 2019 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál (2019)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2019 |- | style="background:#B8860B; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#11. séria (2020)|11]] | 24 | 13. január 2020 | 13. júl 2020 |- | rowspan = "3" style="background:#9932CC; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#12. séria (2020)|12]] | 19 | 17. august 2020 | 14. december 2020 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Vianočný špeciál (2020)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2020 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál + Polnočný prípitok (2020–21)|Špeciály]] | 2 | 31. december 2020 | 1. január 2021 |- | rowspan = "3" style="background:#FF0000; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#13. séria (2021)|13]] | 13 | 4. január 2021 | 29. marec 2021 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Veľkonočný špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 5. apríl 2021 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#13. séria – pokračovanie (2021)|13]] | 12 | 12. apríl 2021 | 28. jún 2021 |- | rowspan = "5" style="background:#D2691E; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#14. séria (2021)|14]] | 12 | 6. september 2021 | 29. november 2021 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Mikulášský špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 6. december 2021 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#14. séria – pokračovanie (2021)|14]] | 1 | colspan = "2" | 13. december 2021 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Vianočný špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 21. december 2021 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Silvestrovský špeciál (2021)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 31. december 2021 |- | rowspan = "3" style="background:#8A2BE2; width:1%;" | | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#15. séria (2022)|15]] | 15 | 3. január 2022 | 11. apríl 2022 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#Veľkonočný špeciál (2022)|Špeciál]] | 1 | colspan = "2" | 18. apríl 2022 |- | [[Zoznam častí televíznej relácie Inkognito#15. séria – pokračovanie (2022)|15]] | 10 | 25. apríl 2022 | 27. jún 2022 |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=https://www.joj.sk/inkognito|názov=Inkognito - oficiálne stránky}} * {{Csfd film|id=245272|názov=Inkognito (2003)}} * {{Csfd film|id=17118|názov=Inkognito (2015)}} [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2003]] cfxi236uo8v7hgoylc2qhoh7on1i3we 0 607673 7415100 7265810 2022-07-23T04:46:02Z Georgeo88 61234 šablóna wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jaroslav Kubečka | Rodné meno = | Portrét = | Podpis = | Úrad = Minister hospodárstva [[ČSFR]] | Poradie = | Začiatok obdobia = [[2. júl]] [[1992]] | Koniec obdobia = [[31. december]] [[1992]] | Predchodca = [[Vladimír Dlouhý]] {{small|(poverený)}} | Nástupca = ČSFR zanikla | Poradie2 = 2. | Úrad2 = [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Minister hospodárstva SR]] | Začiatok obdobia2= [[19. marec]] [[1993]] | Koniec obdobia2 = [[10. november]] [[1993]] | Predchodca2 = [[Ľudovít Černák]] | Nástupca2 = [[Ján Ducký]] | Dátum narodenia = {{dnv|1934|10|27}} | Miesto narodenia = [[Turá Lúka]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[HZDS]] | Alma mater = [[Vysoká škola ekonomická v Bratislave]] | Profesia = ekonóm | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = | Deti = | Partnerka = | Webstránka = | Poznámky = | Popis = }} Ing. '''Jaroslav Kubečka''' (* [[27. október]] [[1934]], [[Turá Lúka]]) je slovenský ekonóm, posledný federálny minister hospodárstva a zároveň druhý minister hospodárstva po vzniku samostatného [[Slovensko|Slovenska]]. == Vzdelanie a kariéra do roku 1990 == Stredoškolské vzdelanie absolvoval na gymnáziu v [[Myjava (mesto)|Myjave]]. V roku 1958 ukončil [[Vysoká škola ekonomická v Bratislave|Vysokú školu ekonomickú v Bratislave]]. Po skončení štúdií pracoval na krajskej službe Slovenského štatistického úradu v [[Nitra|Nitre]]. Od roku 1960 pracoval na ONV v [[Trenčín]]e, no pre politické dôvody v roku 1969 musel túto pozíciu opustiť. Jeho ďalším pôsobiskom bolo generálne riaditeľstvo podniku [[Slovakotex Trenčín]], kde pôsobil do roku 1973. Následne, až do roku 1990, pracoval v Technicko - ekonomickom ústave textilného a odevného priemyslu. == Politická kariéra == Po spoločensko - politických udalostiach v roku 1989 na niekoľko rokov vstúpil do politiky. V januári 1990 sa stal vo [[Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990|vláde]] premiéra [[Milan Čič|Milana Čiča]] námestníkom ministra priemyslu (ministrom priemyslu bol [[Ján Ducký]]). Po [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|parlamentných voľbách v roku 1990]] a po vymenovaní [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|I. vlády]] premiéra [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] sa v auguste 1990 stal námestníkom ministra hospodárstva SR a v tejto funkcii zotrval až do júna 1992, teda aj počas [[Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992|vlády]] premiéra [[Ján Čarnogurský|Jána Čarnogurského]] (ministrom hospodárstva bol počas oboch vlád [[Jozef Belcák]]). V roku 1992 Jaroslava Kubečku nominovalo [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] do federálnej vlády [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]], kde zastával post ministra hospodárstva a zároveň (do 29. októbra 1992) bol aj poverený riadením ministerstva pre strategické plánovanie. Rezort hospodárstva viedol od 2. júla do 31. decembra 1992, teda do zániku ČSFR. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 zasadol do [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|slovenskej vlády]]. 19. marca 1993 bol vymenovaný za ministra hospodárstva vo vláde premiéra Vladimíra Mečiara. Na tomto poste zotrval do 10. novembra 1993, kedy bol nahradený Jánom Duckým. Po odchode z ministerstva dlhé roky pôsobil v Asociácii textilného priemyslu SR. == Zdroje == *https://vtedy.tasr.sk/zoom/117307/view?page=1&p=separate&view=-483,43,5056,2622 *https://vtedy.tasr.sk/zoom/117885/view?page=1&p=separate&view=-1101,-7,3511,1821 {{Vláda Slovenska z 24. júna 1992}} {{Ministri hospodárstva Slovenskej republiky}} {{DEFAULTSORT:Kubečka, Jaroslav}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí ekonómovia]] [[Kategória:Ministri hospodárstva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Politici ĽS-HZDS]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] siuwyjfj9mcu26yr0ru1uzns1xfkb1b 0 610759 7414947 7386585 2022-07-22T15:29:08Z 188.112.66.108 /* Biografia */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Emma Drobná | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|3|24}} | Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Pôsobenie = speváčka | Žáner = | Roky pôsobenia = 2015{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Česko Slovenská SuperStar (2015)]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Emma Drobná''' (* [[24. marec]] [[1994]], [[Nové Mesto nad Váhom]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Cesta soutěží: Takhle si došla Emma pro vítězství v SuperStar!|periodikum=http://tn.nova.cz/|dátum=2015-12-08|url=http://tn.nova.cz/clanek/cesta-soutezi-takhle-si-dosla-emma-drobna-pro-vitezstvi-v-superstar.html|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]]<ref>{{Citácia periodika|titul=GLOSA: Emma Drobná vykročila slušně, jen osobitost je najednou ta tam|periodikum=iDNES.cz|url=http://kultura.zpravy.idnes.cz/emma-drobna-smile-glosa-07w-/hudba.aspx?c=A160926_160926_hudba_vha|dátum vydania=2016-09-26|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref>, [[Dabing|dabingová]] herečka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drobná ukázala svoj skrytý TALENT: Aha, čím Emma potešila fanúšikov!|url=https://www.slovakwoman.sk/drobna-ukazala-svoj-skryty-talent-aha-cim-emma-potesila-fanusikov/|dátum vydania=2021-11-30|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=LucyM}}</ref> a víťazka štvrtej série speváckej súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar (2015)|Česko Slovenská SuperStar]].'' Svoj debutový album s názvom ''You Should Know'' vydala v roku 2017. Jej druhý album ''Better Like This'' vyšiel v roku 2020''.'' == Biografia == Do svojich 17 rokov vyrastala v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] so svojou matkou, babičkou a sestrou. Potom sa rozhodla odísť na rok do [[Dánsko|Dánska]], kde vyštudovala strednú školu s hlavným odborom ''dizajn''.<ref>[https://revue.idnes.cz/kdo-se-stane-dalsim-vyhercem-souteze-superstar-frs-/lidicky.aspx?c=A151203_133604_lidicky_jfk Sympaťák, kráska nebo hezoun. Kdo vyhraje SuperStar?] - revue.idnes.cz</ref> Neskôr sa odsťahovala na dva roky do [[Londýn]]a, kde sa živila prácou v bare. Počas svojho pobytu v [[Londýn|Londýne]] si zahrala v klipe „Hlavolam“ českej kapely [[Chinaski]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná: „Nebudu zpívat popové pecky“|periodikum=reality-show.panacek.com|url=http://reality-show.panacek.com/45357-emma-drobna-nebudu-zpivat-popove-pecky.html|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> Do povedomia verejnosti sa dostala vďaka účasti a výhre v súťaži [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|Česko Slovenská SuperStar]] (4. séria) v roku [[2015]]. V roku [[2016]] účinkovala tiež v prvej rade slovenskej show ''[[Tvoja tvár znie povedome]].''<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná žiari šťastím. Veľká novinka v jej živote|periodikum=markiza.sk|dátum=2016-09-23|url=http://www.markiza.sk/soubiz/1841943_emma-drobna-ziari-stastim-velka-novinka-v-jej-zivote|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> Ďalej potom v programoch ''Galashow s latinou 2016'', v ''Hviezdna párty'' a do svojho programu ''[[Všechnopárty]]'' si ju pozval aj [[Karel Šíp]]. V slovenskej televízii Markíza účinkovala v relácii ''[[Dobre vedieť!]]'' a na RTVS v relácii ''[[Milujem Slovensko]]''. V tom istom roku vydala svoj prvý Singel „Smile“, ktorý sa prebojoval aj do rádií. <ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná uspěla s písní Smile|periodikum=www.electropiknik.cz|url=http://www.electropiknik.cz/hudebni-magazin/hudebni-novinky-hudebni-magazin/emma-drobna-uspela-s-pisni-smile/2016/10/|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> Na tomto videoklipe spolupracoval tím ''Creative Music House''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná uspěla s písní Smile|periodikum=www.musicserver.cz|url=http://musicserver.cz/clanek/54060/emma-drobna-smile/|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> V júni [[2017]] vyšiel jej druhý singel „Words“, ktorý sa niekoľko týždňov držal na 1. mieste hranosti nielen na Slovensku ale aj v Česku. Videoklip zachytávajúci krásu Anglicka bol zverejnený 1. 9. 2017. Debutový album ''You Should Know'' vyšiel 3. novembra toho istého roku a dočkal sa pozitívnej odozvy publika. == Osobný život == Na konci roka [[2015]] sa jej partnerom stal [[Štěpán Urban]], ktorý v SuperStar skončil na 2. mieste. a ktorý ju pravidelne sprevádzal na koncertoch ako gitarista, vokalista a takisto prispel pri skladaní piesní na jej albume (napr. duet „What Have We Done“) Vzťah obaja potvrdili v roku [[2016]]. V súčasnosti ([[2020]]) je jej partnerom [[Filip Šebo]]. == Úspechy == * [[2015]] – víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|4. série]] speváckej súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar]]''<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná se z vítězství nezblázní - Haló noviny|periodikum=www.halonoviny.cz|url=http://www.halonoviny.cz/articles/view/42360997|datum prístupu=2016-11-21}}</ref> * Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] udelená v roku 2018 za rok 2017 v kategórii „najhranejšia skladba“ s piesňou „Smile“ * Cena SOZA udelená roku 2019 za rok 2018 v kategórii „najhranejšia skladba“ s piesňou „Words“ == Diskografia == * ''Emma Drobná'' (2015) * ''[[You Should Know]]'' (2017) * ''[[Better Like This]] ''(2020) === Hudobné klipy === * „Smile“ (2016) * „Words“ (2017) * „Remember“ (2017) * „Try“ (2018) * „Demons“ (2019) * „Yeah Baby!“ (2020) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Csfd meno|224255}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Emma Drobná|15638830}} {{DEFAULTSORT:Drobná, Emma}} [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Slovenskí finalisti Česko Slovenskej Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Nového Mesta nad Váhom]] awjtxywvsxbktgo617ugxq2ry7x58la 0 629689 7415064 7413821 2022-07-22T22:51:21Z Teslaton 12161 + primátor BA, uväzenie v 50. rokoch (je v rozpore s chronológiou v SBS, takže uvádzam každú verziu zvlášť), exil, ref., wl., kat. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anton Vasek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik, úradník, komunálny politik a diplomat | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] Československej socialistickej republiky v Kodani | Začiatok obdobia = [[11. december|11. decembra]] [[1969]] | Koniec obdobia = ? | Predchodca = [[Jaroslav Šmíd]] | Nástupca = [[Jiří Skoumal]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátor Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[1948]] | Koniec obdobia2 = [[1950]] | Predchodca2 = [[Martin Kuban]] | Nástupca2 = [[Ladislav Kurták]] | Začiatok obdobia3 = [[1945]] | Koniec obdobia3 = [[4. október|4. októbra]] [[1946]] | Predchodca3 = [[Štefan Ravasz]] (mešťanosta) | Nástupca3 = [[Josef Kyselý]] | Dátum narodenia = {{dn|1918|6|12}} | Miesto narodenia = [[Malacky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1984|1|24|1918|6|12}} | Miesto úmrtia = [[Kodaň]], [[Dánsko]] | Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = Martin Vasek<br>Alžbeta, rod. Suchalová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marica | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Anton Vasek''' (iný zápis: '''Antonín Vasek'''<ref name=Kodan>{{Citácia Harvard | Rok = [s. a.] | Titul = Historie diplomatického zastoupení v Dánsku | URL = https://www.mzv.cz/copenhagen/cz/o_velvyslanectvi/pocatek_navazovani_diplomatickych_vztahu/historie_diplomatickeho_zastoupeni_v.html | Miesto = Kodaň | Vydavateľ = Velvyslanectví České republiky v Kodani | DátumVydania = [s. a.] | DátumPrístupu = 2019-03-13 }}</ref>; * [[12. jún]] [[1918]], [[Malacky]]{{--}}† [[24. január]] [[1984]], [[Kodaň]])<ref name="nase-snahy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel Dr. Anton Vasek | periodikum = Naše snahy | odkaz na periodikum = | url = http://scriptum.cz/soubory//scriptum/%5Bnode%5D/nase-snahy_chicago_1984_03_ocr.pdf#page=16 | issn = | vydavateľ = Stála konferencia slovenských demokratických exulantov | miesto = New York | dátum = | rok = 1984 | mesiac = máj{{--}}jún | deň = | ročník = 20 | číslo = 3 | strany = 16 | dátum prístupu = }}</ref> bol slovenský [[právnik]], [[úradník]], [[komunálny politik]] a [[diplomat]]. == Životopis == Pochádzal z rodiny Martina Vaseka a jeho manželky Alžbety, rod. Suchalovej. V roku [[1940]] absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]) a následne pôsobil vo verejnej správe. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] zastával funkciu podpredsedu a neskôr predsedu [[Národný výbor mesta Bratislavy|Národného výboru mesta Bratislavy]]<ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = VASEK, Anton | Rok = 1994 | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = VI. zväzok, T – Ž | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | ISBN = 80-7090-111-X | Strana = 239 }}</ref> a v období od roku [[1945]] do [[4. október|4. októbra]] [[1946]] bol prvým [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom Bratislavy]] po zriadení tejto funkcie (resp. premenovaní z dovtedajšieho [[mešťanosta|mešťanostu]]).<ref name="nase-snahy" /><ref name="ba-richtari">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Richtári Bratislavy | url = http://archive.is/MwzPe | vydavateľ = Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2014-09-26 | dátum prístupu = 2019-02-09 | miesto = }}</ref> Primátorom bol potom opätovne ešte v rokoch [[1948]]{{--}}[[1950]].<ref name="ba-richtari" /> Podľa nekrológu v exilovom časopise ''[[Naše snahy]]'' bol členom [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], kde patril do skupiny takzvaných [[buržoázny nacionalizmus|buržoáznych nacionalistov]]. Po [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s Husákovou skupinou]] bol odstavený, neskôr odsúdený a strávil niekoľko rokov vo väzení. Po rehabilitácii pracoval v zahraničnej službe [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]]. Podľa [[Slovenský biografický slovník|Slovenského biografického slovníka]] pracoval v zahraničnej službe už od roku [[1950]], v rokoch [[1950]]{{--}}[[1960]] ako vedúci oddelenia a zástupca vedúceho odboru na ministerstve zahraničných vecí, v rokoch [[1962]]{{--}}[[1966]] ako [[mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] v [[Bagdad]]e a v rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] ako zástupca vedúceho odboru na ministerstve zahraničných vecí. [[11. december|11. decembra]] [[1969]]<ref name=Kodan/> sa ujal funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca v [[Kodaň|Kodani]]. Potom, čo bol z tejto funkcie odvolaný, požiadal aj s maželkou Maricou v Kodani o azyl, ktorý im bol udelený.<ref name=SBS/><ref name="nase-snahy" /> V [[exil]]e v Kodani 24. januára 1984 zomrel.<ref name="nase-snahy" /> == Referencie == {{Referencie}} == Odporúčaná literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kálmán | Meno = Július | OdkazNaAutora = | Rok = 1981 | Titul = Primaciálny palác | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]; Galéria hl. mesta SSR Bratislavy | Strana = 23 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Slušná | Meno = Oľga | OdkazNaAutora = | Rok = 1970 | Titul = Kto je kto na Slovensku 1969 | Vydanie = | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Slovakopress | Strana = 467 }} {{Primátori Bratislavy}} {{DEFAULTSORT:Vasek, Anton}} [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí úradníci]] [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Primátori Bratislavy]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Iraku]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Dánsku]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Malaciek]] 9ubjxr1p7xxrrl2w5ehczag1cjv2acn 7415066 7415064 2022-07-22T22:56:56Z Teslaton 12161 ešte rozčlenenie a ref. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anton Vasek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik, úradník, komunálny politik a diplomat | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] Československej socialistickej republiky v Kodani | Začiatok obdobia = [[11. december|11. decembra]] [[1969]] | Koniec obdobia = ? | Predchodca = [[Jaroslav Šmíd]] | Nástupca = [[Jiří Skoumal]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátor Bratislavy]] | Začiatok obdobia2 = [[1948]] | Koniec obdobia2 = [[1950]] | Predchodca2 = [[Martin Kuban]] | Nástupca2 = [[Ladislav Kurták]] | Začiatok obdobia3 = [[1945]] | Koniec obdobia3 = [[4. október|4. októbra]] [[1946]] | Predchodca3 = [[Štefan Ravasz]] (mešťanosta) | Nástupca3 = [[Josef Kyselý]] | Dátum narodenia = {{dn|1918|6|12}} | Miesto narodenia = [[Malacky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1984|1|24|1918|6|12}} | Miesto úmrtia = [[Kodaň]], [[Dánsko]] | Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = Martin Vasek<br>Alžbeta, rod. Suchalová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marica | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Anton Vasek''' (iný zápis: '''Antonín Vasek'''<ref name=Kodan>{{Citácia Harvard | Rok = [s. a.] | Titul = Historie diplomatického zastoupení v Dánsku | URL = https://www.mzv.cz/copenhagen/cz/o_velvyslanectvi/pocatek_navazovani_diplomatickych_vztahu/historie_diplomatickeho_zastoupeni_v.html | Miesto = Kodaň | Vydavateľ = Velvyslanectví České republiky v Kodani | DátumVydania = [s. a.] | DátumPrístupu = 2019-03-13 }}</ref>; * [[12. jún]] [[1918]], [[Malacky]]{{--}}† [[24. január]] [[1984]], [[Kodaň]])<ref name="nase-snahy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel Dr. Anton Vasek | periodikum = Naše snahy | odkaz na periodikum = | url = http://scriptum.cz/soubory//scriptum/%5Bnode%5D/nase-snahy_chicago_1984_03_ocr.pdf#page=16 | issn = | vydavateľ = Stála konferencia slovenských demokratických exulantov | miesto = New York | dátum = | rok = 1984 | mesiac = máj{{--}}jún | deň = | ročník = 20 | číslo = 3 | strany = 16 | dátum prístupu = }}</ref> bol slovenský [[právnik]], [[úradník]], [[komunálny politik]] a [[diplomat]]. == Životopis == Pochádzal z rodiny Martina Vaseka a jeho manželky Alžbety, rod. Suchalovej. V roku [[1940]] absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]) a následne pôsobil vo verejnej správe. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] zastával funkciu podpredsedu a neskôr predsedu [[Národný výbor mesta Bratislavy|Národného výboru mesta Bratislavy]]<ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = VASEK, Anton | Rok = 1994 | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = VI. zväzok, T – Ž | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | ISBN = 80-7090-111-X | Strana = 239 }}</ref> a v období od roku [[1945]] do [[4. október|4. októbra]] [[1946]] bol prvým [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom Bratislavy]] po zriadení tejto funkcie (resp. premenovaní z dovtedajšieho [[mešťanosta|mešťanostu]]).<ref name="nase-snahy" /><ref name="ba-richtari">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Richtári Bratislavy | url = http://archive.is/MwzPe | vydavateľ = Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2014-09-26 | dátum prístupu = 2019-02-09 | miesto = }}</ref> Primátorom bol potom opätovne ešte v rokoch [[1948]]{{--}}[[1950]].<ref name="ba-richtari" /> Podľa nekrológu v exilovom časopise ''[[Naše snahy]]'' bol členom [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], kde patril do skupiny takzvaných [[buržoázny nacionalizmus|buržoáznych nacionalistov]]. Po [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s Husákovou skupinou]] bol odstavený, neskôr odsúdený a strávil niekoľko rokov vo väzení. Po rehabilitácii pracoval v zahraničnej službe [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]].<ref name="nase-snahy" /> Podľa [[Slovenský biografický slovník|Slovenského biografického slovníka]] pracoval v zahraničnej službe už od roku [[1950]], v rokoch [[1950]]{{--}}[[1960]] ako vedúci oddelenia a zástupca vedúceho odboru na ministerstve zahraničných vecí, v rokoch [[1962]]{{--}}[[1966]] ako [[mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] v [[Bagdad]]e a v rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] ako zástupca vedúceho odboru na ministerstve zahraničných vecí. [[11. december|11. decembra]] [[1969]] sa ujal funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca v [[Kodaň|Kodani]].<ref name=Kodan/><ref name=SBS/> Potom, čo bol z funkcie veľvyslanca v Kodani odvolaný, požiadal tam aj s maželkou Maricou o azyl, ktorý im bol udelený.<ref name="nase-snahy" /><ref name=SBS/> V [[exil]]e v Kodani 24. januára 1984 zomrel.<ref name="nase-snahy" /> == Referencie == {{Referencie}} == Odporúčaná literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kálmán | Meno = Július | OdkazNaAutora = | Rok = 1981 | Titul = Primaciálny palác | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]; Galéria hl. mesta SSR Bratislavy | Strana = 23 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Slušná | Meno = Oľga | OdkazNaAutora = | Rok = 1970 | Titul = Kto je kto na Slovensku 1969 | Vydanie = | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Slovakopress | Strana = 467 }} {{Primátori Bratislavy}} {{DEFAULTSORT:Vasek, Anton}} [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí úradníci]] [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Primátori Bratislavy]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Iraku]] [[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Dánsku]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Malaciek]] m7kiv13q9wa6qf4mqxf35wy19b1wcwl 0 633437 7414909 6848957 2022-07-22T12:33:22Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Lionel Kieseritzky | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký učiteľ matematiky a šachista | Portrét = Kieseritzky.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1. január]] [[1806]] | Miesto narodenia = Dorpat (dnes [[Tartu]]), [[Ruské impérium]] (dnes [[Estónsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1853|5|18|1806|1|1}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Nemci|nemecká]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Lionel Adalbert Bagration Felix Kieseritzky''' (* [[1. január]] [[1806]], Dorpat (dnes [[Tartu]]), [[Estónsko]]{{--}}† [[18. máj]] [[1853]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol nemecký šachový majster 19. storočia, známy predovšetkým ako protihráč [[Adolf Anderssen|Adolfa Anderssena]] v [[Nesmrteľná partia|nesmrteľnej partii]] (Immortal Game), v ktorej ho Anderssen po kaskáde obetí nakoniec porazil. Lionel Kieseritzky sa narodil ako občan Ruskej ríše v meste [[Tartu|Dorpat]], (rusky ''Jurjev'', teraz Tartu v [[Estónsko|Estónsku]]), ale pochádzal z rodiny pobaltských Nemcov. V rokoch 1825 až 1829 študoval na miestnej univerzite a potom sa stal učiteľom [[matematika|matematiky]]. Roku 1839 sa usadil natrvalo v [[Paríž]]i, kde ho La Bourdonnais uvítal ako druhého šachistu Francúzska, a v tomto roku porazil v parížskej šachovej kaviarni ''Café de la Régence'' Eugèna Rousseaua v tzv. zápase o sto partiách. Po La Bourdonnaisovej smrti nemal Kieseritzky v ''Café de la Régence'' okrem Saint-Amanta konkurenciu. V roku 1842 tu remizoval s významným talianskym hráčom Ignaziem Calvim (1797 – 1872) 7:7 (=1) a v roku 1846 zvíťazil v [[Londýn]]e nad Bernhardom Horwitzom 7:4 (=1). V roku 1848 však nad ním v Paríži zvíťazil anglický šachista Henry Thomas Buckle v pomere 3:2 (=3). Kieseritzky potom neuspel ani na prvom medzinárodnom turnaji v roku 1851 v Londýne, kde podľahol už v prvom kole neskoršiemu víťazovi turnaja Adolfovi Anderssenovi 0:2 (=1). Počas turnaja potom zohral s Anderssenom ešte niekoľko voľných partií (tj. partií mimo súťaž), pričom jedna z nich sa preslávila ako nesmrteľná partia. Jej priebeh vychádza z vtedajších názorov na šachové umenie. Je romantický a s nádhernou kaskádou obetí: biely hráč (Anderssen) obetoval skoro všetok materiál a Kieseritzkyho porazil. Je po ňom pomenovaný Kieseritzkého gambit (1.e4 e5 2.f4 exf4 3.Jf3 g5 4.h4 g4 5.Je5)<ref>http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/415543-kieseritzky-lionel</ref> == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Lionel Kieseritzky|14518343}} {{Portál|Šach}} == Externé odkazy == * Kieseritzkého gambit na [http://www.chessgames.com/perl/chesscollection?cid=1007437 chessgames.com ] == Pozri aj == * [[Nesmrteľná partia]] {{DEFAULTSORT:Kieseritzky, Lionel}} [[Kategória:Estónski šachisti]] [[Kategória:Nemeckí šachisti]] [[Kategória:Francúzski šachisti]] [[Kategória:Estónski matematici]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] 8a9q105mh25u7080xv8olhgk1vuinw5 2 635097 7414970 7414336 2022-07-22T18:09:25Z Robert Jahoda 157187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola =Spišský Jeruzalem | Druh kostola =[[Kalvária (pútnické miesto)|kalvária]] | Celé meno = | Iné meno1 =Kalvária pri Spišskej Kapitule | Iné meno2 = | Obrázok =Spišské Podhradie 16Slovakia18.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Levoča | Mesto typ = | Mesto = Spišské Podhradie | Mestská časť typ = Miestna časť | Mestská časť = Spišská Kapitula | Adresa = | Zemepisná šírka =49.00337 | Zemepisná dĺžka =20.7335 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = spiš | Dekanát typ = | Dekanát = Spišskopodhradský | Farnosť typ = | Farnosť = Spišská Kapitula | Je súčasťou =Pažica, [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula]]{{Break}} a lokalita [[Jablonov]]{{--}}Rybníky | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh =[[barok]] | Sloh1 = | Výstavba =[[1666]]{{--}}[[1675]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web =https://spisskyjeruzalem.sk/ | Commons =Spišský Jeruzalem | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania =}} '''Spišský Jeruzalem'''<ref name=":2">{{Citácia periodika |priezvisko=Varšov |meno=Miroslav |titul=Dialógy o krížovej ceste na rozhraní cirkevnej drámy, náboženskej filozofie a slovenského písomníctva v kontexte európskeho baroka |periodikum=Slovenské divadlo |url=https://www.sav.sk/index.php?doc=journal&journal_no=29 |vydavateľ=Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení [[Slovenská akadémia vied|SAV]] |miesto=Bratislava |dátum=2013 |ročník=61 |číslo=4 |strany=407 |issn=1336-8605 |dátum prístupu=14.7.2022}}</ref> alebo '''Kalvária pri Spišskej Kapitule'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spišský Jeruzalem |vydavateľ=[[Biskupstvo Spišské Podhradie]] |miesto=Spišské Podhradie |url=https://kapitula.sk/spissky-jeruzalem/ |dátum prístupu=2022-07-14}}</ref> je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] (sedem [[Božie muky|božích múk]], štyri [[Kaplnka|kaplnky]], [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|katedrála]] a biskupský palác) a dve dnes nezachované [[Lokalita|lokality]] (Jablonov{{--}}Rybníky a archeologické nálezisko na Pažici). Komplex stavieb sa prevažne rozkladá na území plošiny Pažice, travertínovej kopy [[Sivá Brada]], [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]] a lokality [[Jablonov]]{{--}}Rybníky. Vytýčené body mali pripomínať utrpenie a ukrižovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], vrcholiac na návrší Sivá Brada ako [[Golgota]], pri slávení pašiových hier a [[Mystérium (stredoveké divadlo)|mystérií]].<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko=Kucharík |meno=Juraj |titul=Spiš |vydavateľ=Dajama |miesto=Bratislava |rok=2018 |isbn=978-80-8136-082-4 |strany=66{{--}}67}}</ref><ref name=":2" /> Koncept [[Kalvária (pútnické miesto)|kalvárie]] predstavuje pomyselnú kópiu [[Jeruzalem]]a tzv. ''Calvario Jerusalem'' v mierke 1:1. Kalvária bola vybudovaná medzi rokmi [[1666]]{{--}}[[1675]] a jej iniciátorom bol spišský [[prepošt]] Juraj Báršoň Predlohou kalvárie bola pravdepodobne [[Kalwaria Zebrzydowska]] v [[Poľsko|Poľsku]]. Spišský Jeruzalem je pravdepodobne najstaršia známa kalvária na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name=":2" /> == História výstavby == == Komplex stavieb == [[Súbor:Map of Spiš jerusalem.png|náhľad]] === Katedrála svätého Martina === {{Catmore|Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)}} === Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky === Lokalita Jablonov{{--}}Rybníky severne od Pažice a juhovýchodne od obci [[Jablonov]] za Vavrincovým potokom predstavuje údolie rieky Cedron a [[Getsemanská záhrada|Getsemanskú záhradu]]. Výskum starších mapových podkladov potvrdil existenciu dvoch rybníkov na Vavrinocovom potoku. V polovici [[19. storočie|19. storočia]] lokalitu parkovo upravili, čím vznikla symbolická Getsemnaská záhrada, kde sa [[Ježiš Kristus]] modlil, bol zradený a zajatý.<ref name=":1" /> Poloha Getsemanskej záhrade súvisela s výhľadom na symbolickú krajinu Spišského Jeruzalema.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem |url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:5DHl7b6F02cJ:www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf+&cd=6&hl=sk&ct=clnk&gl=sk|dátum vydania=2011 |dátum prístupu=15.7.2022 |vydavateľ=Arland |strany=22}}</ref> Lokalita je najlepšie zachytená na mape z roku [[1860]]. Getsemanská záhrada postupne zanikla a dnes už táto lokalita neexistuje.<ref name=":1" /> === Archeologická lokalita na Pažici === Archeologická lokalita na Pažici predstavuje zvyšky staršieho benediktínskeho kláštora svätého Martina z [[11. storočie|11. storočia]]. Zaniknutý kláštor bol postavený na vyvýšenine zvanej ''Mons sancti Martini'' (Hora svätého Martina) oproti Spišskej Kapitule. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] prebehol archeologický výskum pod vedením [[Adrian Vallašek|Adriána Vallášeka]], ktorý odhalil [[Kaplnka|kaplnku]], [[baptistérium]], priorsky dom, [[studňa]] a rôzne obytné a hospodárske budovy. Súčasťou kláštora bol pravdepodobne opevnený komplex alebo [[hospic]]. Areál kláštorného komplexu postupne s rozvojom Spišskej Kapituly strácal význam a pravdepodobne v [[15. storočie|15. storočí]] zanikol.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Vallášek |meno=Adrián |titul=Zaniknutý kláštor svätého Martina nad Spišskou Kapitulou |periodikum=Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo |vydavateľ=[[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]], [[Slovenské národné múzeum|Slovenské národne múzeum]] |miesto=Bratislava |dátum=1999 |číslo=2 |strany=61{{--}}65 |issn=1335-4353 |dátum prístupu=22.7.2022 |odkaz na autora=Adrian Vallašek}}</ref><ref name=":0">Pamiatky In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spišský Jeruzalem |url=https://spisskyjeruzalem.sk/pamiatky/ |dátum prístupu=2022-07-15}}</ref> Ďalšie objasnenie kláštora je predmetom bádania. Zvyšky kláštorného komplexu pravdepodobne v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavujú na úrovni hypotézy [[Jeruzalemský chrám]] (teda Ježiš Kristus pre veľkňazom [[Annáš]]om).<ref name=":1" /> === Biskupský palác === {{Catmore|Spišská Kapitula}} === Kaplnka svätého Františka Xaverského === === Kaplnka svätej Rozálie === Kaplnku dal postaviť v roku [[1666]] spišský kanonik Ján z Betlanoviec ako prvú a najstaršiu časť kalvárie. Ide o ranobarokovú kaplnku s [[Šesťuholník|hexagonál]]nym pôdorysom. Kaplnka je zaklenutá hviezdicovitou hrebienkovou klenbou.<ref name=":3">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 46{{--}}47.</ref> V interiéri sa nachádzal baldachýnový rokokový [[oltár]] svätej Rozálie z roku [[1701]] s ústredným motívom svätice a sochami anjelov. Žiaľ dodnes sa zachoval iba murovaný oltárny podstavec s kamennou [[Menza|menzou]] a priestorom na oltárny kameň s [[relikvia]]mi. Oltárny obraz svätej Rozálie sa v priebehu storočí stratil.<ref name=":5">{{Citácia knihy |titul=Súpis pamiatok na Slovensku |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |miesto=Bratislava |rok=1969 |strany=174 |editori=Ivan Harminc |zväzok=III. R{{--}}Ž |kapitola zborník=}}</ref> Exteriérovú výzdobu (štyri obrazy, ktoré viseli na stenách kaplnky) zhotovil v roku [[1708]] spišský kanonik ([[kustód]]) Peter Martinovszky. Nad portálom kaplnky sa nachádza vytesaný rok 1666.<ref name=":6">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 45.</ref> Strecha má tvar šesťbokého [[ihlan]]a.<ref name=":3" /> Kaplnka bola zasvätená svätej Rozálie ako ochrankyne proti [[Čierna smrť|mor]]u a [[Cholera|cholere]]<ref name=":0" /> v roku [[1667]] spišským prepoštom Jurajom Báršoňom. K vzniku kaplnky sa viaže legenda podľa, ktorej je pamiatkou na morovú epidémiu na Spiši medzi rokmi [[1662]]{{--}}[[1664]]. V roku 1662 vrcholila v okolí Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia.<ref name=":3" /> Počas morovej epidémie bola z karanténnych dôvod na určitý čas zakázaná účasť na [[Bohoslužba|bohoslužbách]] v Spišskej Kapitule.<ref name=":1" /> [[Jezuiti]] v snahe neprerušiť pastoračnú činnosť zriadili na Pažici provizórnu kaplnku pre veriacich, kde vo sviatky a nedele slávili svätú omšu. Kaplnka svätej Rozálie bola pravdepodobne postavená po morovej epidémií na mieste provizórnej kaplnky.<ref name=":3" /> Spišský prepošt Juraj Báršoň nechal po vysvätení kaplnky založiť fundáciu na jej vydržiavanie o sume 100 uhorských zlatých a 200 zlatých na odslúženie dvanástich omší k úcte svätej Rozálie a za zakladateľa kaplnky a jeho rodičov. Ku kaplnke pravidelne chodili pútnici a procesie. Jedna z najväčších procesií sa odohrala [[4. september|4. septembra]] [[1778]]. Neskôr sa procesie obmedzili na Prosebné dni a utorky.<ref name=":3" /> Veľké opravy kaplnky sa odohrali v rokoch [[1935]], [[1945]] a [[1991]]{{--}}[[1993]].<ref name=":5" /> Kaplnka svätej Rozálie v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavuje palác [[Herodes Antipas|Herodesa Antipasa]] (teda Ježiša Krista pred Herodesom).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> === Kaplnka svätého Kríža === === Božie muky === [[Súbor:Spišská Kapitula (10).jpg|náhľad|Jedna z božích múk neďaleko Spišskej Kapituly]] [[Božie muky]] sú orientované na južnom a severnom okraji Pažice.<ref name=":0" /> V súčasnosti je ich sedem{{--}}južný okraj obsahuje tri a severný štyri. Božie muky boli postavené postupne okolo roku [[1675]].<ref name=":1" /> Ide o štvorboké kamenné a [[pilier]]e s [[Nika (architektúra)|nikou]] (jedna je opravená a omietnutá, ostatné božie muky sú bez omietky a obrazov). Božie muky sú situované na vysokých [[Bralo|bralách]], aby pôsobili monumentálnym dojmom. Niky sú natočené pozdĺž ciest okolo Pažice z juhu a severu. V nikách boli pravdepodobne umiestnené pašiové obrazy, obrazy Kristovho umučenia alebo zo života Krista. Pôvodné obrazy sa nezachovali (napr. Kristus na [[Olivová hora|Olivovej hore]], Kristus nesúci kríž, Bolestná [[Panna Mária]], [[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]], [[Peter (apoštol)|svätý Peter]] a [[Ján Nepomucký|svätý Ján Nepomucký]]),<ref name=":4">''Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem'', s. 17{{--}}18.</ref> pretože v priebehu storočí boli viackrát vymenené. Božie muky symbolizujú pomyselné jeruzalemské hradby.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Kaplnka svätého Jána Nepomuckého === [[Súbor:Spišské Podhradie 16Slovakia4.jpg|vľavo|náhľad|Kaplnka svätého Jána Nepomuckého]] Kaplnka [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] je najväčšou kaplnkou na Pažici. Ide o rokokovú kaplnku s nepravidelným oktogonálným pôdorysom a polkruhovým presbytériom na východnej strane. Kaplnka je zaklenutá [[Kupola|kupolu]] a na bokoch pruskou klenbou. V interiéri sa nachádza tabuľa s nápisom zdôrazňujúci výber svätého Jána Nepomuckého ako jej patróna a dátum výstavby. V kaplnke sa nachádzal oltár, ktorý sa však nezachoval.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> Strecha má oktogonálnu kupolu s [[Lucerna (kupola)|lucernou]] na vrchu. Kaplnka bola postavená z iniciatívy posledného spišského prepošta Jozefa Karola Zbiška v rokoch [[1765]]{{--}}[[1766]].<ref group="pozn." name=":0">Cselényi uvádza rok [[1771]].</ref> Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice, a prepoštom Jozefom Karolo Zbiškom pre jeho svojvoľné konanie{{--}}aj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená.<ref name=":7">OLEJNÍK, Vladimír, et al. ''Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra'', s. 59{{--}}61.</ref> Prepošt Zbiško pre kaplnku v roku [[1771]] založil fundáciu, podľa ktorej sa v nej mala slúžiť dvakrát do mesiaca [[Omša (bohoslužba)|omša]] za zakladateľa kaplnky. Okolo roku [[1778]] púte ku kaplnke upadli. Kaplnku potom zasiahol [[blesk]] a bola poškodená strecha a pamätná tabuľa. V roku [[1796]] bola obnovená. Dodržiavanie fundácie pokračovalo ešte v roku [[1804]]. Okolo roku [[1849]] sa v blízkosti kaplnky utáborilo približne 3000 ruských [[Kozáci|Kozákov]] [[cár]]a [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] Dvaja z nich sú pochovaní severne od kaplnky. Na jar v roku [[1935]] udrel do kaplnky opäť blesk a poškodil strechu. Ešte v tom roku bola strecha opravená. Okolo roku [[2010]] bola strecha kaplnky odcudzená a neskôr nahradená novou plechovou strechou.<ref name=":7" /> V roku [[2018]] bola do interiéru kaplnky umiestnená zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého, ktorý pre kaplnku Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v roku [[1944]] zhotovil [[Martin Benka]]. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pravdepodobne nesúvisí s konceptom Spišského Jeruzalema.<ref name=":4" /> Poloha kaplnky pri porovnaní s mapou starovekého Jeruzalema zodpovedá palácu Hasmoneovcov, ktorý sa však podľa [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]] nespája s utrpením Ježiša Krista.<ref name=":1" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Spišské Podhradie 16Slovakia106.jpg|alt= Súbor:Spišské Podhradie 16Slovakia93.jpg|alt= </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == == Pozri aj == == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Spišský Jeruzalem}} == Externé odkazy == * [https://spisskyjeruzalem.sk/ Oficiálna stránka Spišského Jeruzalema] c8znse6xkp3oc58gfhuhoxee5juqt44 0 644609 7414950 7414776 2022-07-22T15:43:10Z 2A02:AB04:3140:7400:488F:4A27:F9DF:8E42 wikitext text/x-wiki '''Okrúhlica''' môže byť: * v botanike a poľnohospodárstve: ** [[kapusta poľná pravá]] (=[[vodnica]]<ref>okopaniny. In: [[Encyklopédia Slovenska]] IV. S. 185</ref><ref name=Ber1/>; zastarano: [[okrúhla repa]]<ref>REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 38</ref>, [[vodná repa]]<ref name=Ber1>wodňica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí ]]</ref>; lat. ''Brassica rapa'' subsp. [alebo var.] ''rapa'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské botanické názvoslovie | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 517 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}</ref> ** staršie: súhrnné označenie foriem kapusty poľnej pravej so sploštenou a guľatou buľva (zastarano: okrúhla repa; lat. ''Brassica rapa sativa rotunda'', ''Brassica rapa'' [subsp.] ''depressa'', ''Brassica rapa'' var. ''rapa'' f. ''depressa'' et f. ''globularia''), dávnejšie okrem tzv. veľkej okrúhlej repy (lat. zastarano: ''Rapum orbiculatum'' [''maius''], čo je forma, ktorej buľva je síce sploštená, ale dole končistá)<ref>okrúhlica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (Poznámka: Názov veľká okrúhla repa je z hesla repa.)</ref><ref>Vodnice, bílá řepa (Brassica rapa rapifera). In: Pomologické listy. roč. 2. 1872. č. 8. S. 118 [https://books.google.sk/books?id=7V4ammrURC4C&pg=RA1-PA118&dq=vodnice+okrouhlice&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjXrcGFvoz5AhWGCOwKHcqwBvsQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=vodnice&f=false]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Settegast | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Die landwirthschaftlichen Sämereien und der Samenbau (Anleitung für Landwirthe, Forstwirthe und Gärtner zur Werthschätzung und Gewinnung der Sämereien) | vydanie = | vydavateľ = T. D. Weigel Nachfolger | miesto = | rok = 1892 | počet strán = 390 | url = https://books.google.sk/books?id=emVCAAAAYAAJ&pg=PA295&dq=Wasserr%C3%BCbe+%22runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiF2fixuYz5AhUPQPEDHYupAF0Q6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wasserr%C3%BCbe%20%22runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 295| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Becker | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch des gesamten Gemüsebaues, einschliesslich der Küchenkräuter | vydanie = | vydavateľ = P. Parey | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 755 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The American Naturalist | vydanie = | vydavateľ = Essex Institute | miesto = | rok = 1891 | počet strán = 600 | url = https://books.google.sk/books?id=F2JNAAAAYAAJ&pg=PA805&dq=%22Brassica+rapa+depressa%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjng6fY0oz5AhWEtqQKHUuwAd8Q6AF6BAgBEAI#v=onepage&q=napo-brassica&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 805 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Calwer | meno = Carl Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde | vydanie = | vydavateľ = Krais & Hoffmann | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 276 | url = https://books.google.sk/books?id=6htAAAAAcAAJ&pg=PA26&dq=rapa+depressa+oblonga&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiWkbSo2Iz5AhVCt6QKHdj9DWQQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=rapa%20depressa%20oblonga&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mattioli | meno = Pietro Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Herbář aneb Bylinář Wysoce včeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřege Mathiola | vydanie = | vydavateľ = v M. Danyele Adama z Veleslawjna nákladem geho a Wáclawa Trewtlara z Krosswic | miesto = | rok = 1596 | počet strán = 952 | url = https://books.google.sk/books?id=cq9eAAAAcAAJ&pg=PT29&dq=%22rapum+orbiculatum%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjr19P95oz5AhUDG-wKHQhnCMUQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22rapum%20orbiculatum%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 125| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zwinger | meno = Theodor | autor = | odkaz na autora = | titul = Theodori Zuingeri Theatrum botanicum (Das ist: Vollkommenes Kräuter-Buch, Worinnen Allerhand Erdgewächs, Bäume, Stauden u. Kräuter, welche in allen 4 Theilen d. Welt, sonderl. aber in Europa, hervorkommen ... beschrieben ... sind) | vydanie = | vydavateľ = Bischoff | miesto = | rok = 1744 | počet strán = 1216 | url = https://books.google.sk/books?id=fHFoAAAAcAAJ&pg=PA453&dq=%22gro%C3%9Fe+runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwimxMuZ44z5AhUHP-wKHf9YDQ4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 453| jazyk = }}</ref> ** typ slivky s guľatým plodom a mäkkou dužinou<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, pozri [[okrúhlica (slivka)]] ** typ hrušky<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>, pozri [[okrúhlica (hruška)]] *starobylý (aj na Slovensku sa vyskytujúci) centrálny typ dediny a spribližne kruhovitým usporiadaním obytných domov a roľníckyh usadlostí okolo centrálneho priestranstva, na ktorom stál buď kostol alebo rybník<ref>okrúhlica. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 3999</ref>, pozri [[okrúhlica (dedina)]] * vrch: ** v Kysuckej vrchovine pri Belej, pozri [[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 076,4 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]] ==Zdroje== {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 6y7zhsu0lnlbt0d97bez41x0dvt34wk 7414952 7414950 2022-07-22T15:44:10Z 2A02:AB04:3140:7400:488F:4A27:F9DF:8E42 wikitext text/x-wiki '''Okrúhlica''' môže byť: * v botanike a poľnohospodárstve: ** [[kapusta poľná pravá]] (=[[vodnica]]<ref>okopaniny. In: [[Encyklopédia Slovenska]] IV. S. 185</ref><ref name=Ber1/>; zastarano: [[okrúhla repa]]<ref>REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 38</ref>, [[vodná repa]]<ref name=Ber1>wodňica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí ]]</ref>; lat. ''Brassica rapa'' subsp. [alebo var.] ''rapa'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské botanické názvoslovie | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 517 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}</ref> ** staršie: súhrnné označenie foriem kapusty poľnej pravej so sploštenou a guľatou buľva (zastarano: okrúhla repa; lat. ''Brassica rapa sativa rotunda'', ''Brassica rapa'' [subsp.] ''depressa'', ''Brassica rapa'' var. ''rapa'' f. ''depressa'' et f. ''globularia''), dávnejšie okrem tzv. veľkej okrúhlej repy (lat. zastarano: ''Rapum orbiculatum'' [''maius''], čo je forma, ktorej buľva je síce sploštená, ale dole končistá)<ref>okrúhlica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (Poznámka: Názov veľká okrúhla repa je z hesla repa.)</ref><ref>Vodnice, bílá řepa (Brassica rapa rapifera). In: Pomologické listy. roč. 2. 1872. č. 8. S. 118 [https://books.google.sk/books?id=7V4ammrURC4C&pg=RA1-PA118&dq=vodnice+okrouhlice&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjXrcGFvoz5AhWGCOwKHcqwBvsQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=vodnice&f=false]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Settegast | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Die landwirthschaftlichen Sämereien und der Samenbau (Anleitung für Landwirthe, Forstwirthe und Gärtner zur Werthschätzung und Gewinnung der Sämereien) | vydanie = | vydavateľ = T. D. Weigel Nachfolger | miesto = | rok = 1892 | počet strán = 390 | url = https://books.google.sk/books?id=emVCAAAAYAAJ&pg=PA295&dq=Wasserr%C3%BCbe+%22runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiF2fixuYz5AhUPQPEDHYupAF0Q6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wasserr%C3%BCbe%20%22runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 295| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Becker | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch des gesamten Gemüsebaues, einschliesslich der Küchenkräuter | vydanie = | vydavateľ = P. Parey | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 755 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The American Naturalist | vydanie = | vydavateľ = Essex Institute | miesto = | rok = 1891 | počet strán = 600 | url = https://books.google.sk/books?id=F2JNAAAAYAAJ&pg=PA805&dq=%22Brassica+rapa+depressa%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjng6fY0oz5AhWEtqQKHUuwAd8Q6AF6BAgBEAI#v=onepage&q=napo-brassica&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 805 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Calwer | meno = Carl Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde | vydanie = | vydavateľ = Krais & Hoffmann | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 276 | url = https://books.google.sk/books?id=6htAAAAAcAAJ&pg=PA26&dq=rapa+depressa+oblonga&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiWkbSo2Iz5AhVCt6QKHdj9DWQQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=rapa%20depressa%20oblonga&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mattioli | meno = Pietro Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Herbář aneb Bylinář Wysoce včeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřege Mathiola | vydanie = | vydavateľ = v M. Danyele Adama z Veleslawjna nákladem geho a Wáclawa Trewtlara z Krosswic | miesto = | rok = 1596 | počet strán = 952 | url = https://books.google.sk/books?id=cq9eAAAAcAAJ&pg=PT29&dq=%22rapum+orbiculatum%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjr19P95oz5AhUDG-wKHQhnCMUQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22rapum%20orbiculatum%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 125| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zwinger | meno = Theodor | autor = | odkaz na autora = | titul = Theodori Zuingeri Theatrum botanicum (Das ist: Vollkommenes Kräuter-Buch, Worinnen Allerhand Erdgewächs, Bäume, Stauden u. Kräuter, welche in allen 4 Theilen d. Welt, sonderl. aber in Europa, hervorkommen ... beschrieben ... sind) | vydanie = | vydavateľ = Bischoff | miesto = | rok = 1744 | počet strán = 1216 | url = https://books.google.sk/books?id=fHFoAAAAcAAJ&pg=PA453&dq=%22gro%C3%9Fe+runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwimxMuZ44z5AhUHP-wKHf9YDQ4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 453| jazyk = }}</ref>, pozri pod [[kapusta poľná pravá]] ** typ slivky s guľatým plodom a mäkkou dužinou<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, pozri [[okrúhlica (slivka)]] ** typ hrušky<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>, pozri [[okrúhlica (hruška)]] *starobylý (aj na Slovensku sa vyskytujúci) centrálny typ dediny a spribližne kruhovitým usporiadaním obytných domov a roľníckyh usadlostí okolo centrálneho priestranstva, na ktorom stál buď kostol alebo rybník<ref>okrúhlica. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 3999</ref>, pozri [[okrúhlica (dedina)]] * vrch: ** v Kysuckej vrchovine pri Belej, pozri [[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 076,4 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]] ==Zdroje== {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 7zp48wi56rhgz62owcr29a52duly8q4 7414953 7414952 2022-07-22T15:44:32Z 2A02:AB04:3140:7400:488F:4A27:F9DF:8E42 wikitext text/x-wiki '''Okrúhlica''' môže byť: * v botanike a poľnohospodárstve: ** [[kapusta poľná pravá]] (=[[vodnica]]<ref>okopaniny. In: [[Encyklopédia Slovenska]] IV. S. 185</ref><ref name=Ber1/>; zastarano: [[okrúhla repa]]<ref>REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 38</ref>, [[vodná repa]]<ref name=Ber1>wodňica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí ]]</ref>; lat. ''Brassica rapa'' subsp. [alebo var.] ''rapa'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské botanické názvoslovie | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 517 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}</ref> ** staršie: súhrnné označenie foriem kapusty poľnej pravej so sploštenou alebo guľatou buľvou (zastarano: okrúhla repa; lat. ''Brassica rapa sativa rotunda'', ''Brassica rapa'' [subsp.] ''depressa'', ''Brassica rapa'' var. ''rapa'' f. ''depressa'' et f. ''globularia''), dávnejšie okrem tzv. veľkej okrúhlej repy (lat. zastarano: ''Rapum orbiculatum'' [''maius''], čo je forma, ktorej buľva je síce sploštená, ale dole končistá)<ref>okrúhlica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (Poznámka: Názov veľká okrúhla repa je z hesla repa.)</ref><ref>Vodnice, bílá řepa (Brassica rapa rapifera). In: Pomologické listy. roč. 2. 1872. č. 8. S. 118 [https://books.google.sk/books?id=7V4ammrURC4C&pg=RA1-PA118&dq=vodnice+okrouhlice&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjXrcGFvoz5AhWGCOwKHcqwBvsQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=vodnice&f=false]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Settegast | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Die landwirthschaftlichen Sämereien und der Samenbau (Anleitung für Landwirthe, Forstwirthe und Gärtner zur Werthschätzung und Gewinnung der Sämereien) | vydanie = | vydavateľ = T. D. Weigel Nachfolger | miesto = | rok = 1892 | počet strán = 390 | url = https://books.google.sk/books?id=emVCAAAAYAAJ&pg=PA295&dq=Wasserr%C3%BCbe+%22runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiF2fixuYz5AhUPQPEDHYupAF0Q6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wasserr%C3%BCbe%20%22runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 295| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Becker | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch des gesamten Gemüsebaues, einschliesslich der Küchenkräuter | vydanie = | vydavateľ = P. Parey | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 755 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The American Naturalist | vydanie = | vydavateľ = Essex Institute | miesto = | rok = 1891 | počet strán = 600 | url = https://books.google.sk/books?id=F2JNAAAAYAAJ&pg=PA805&dq=%22Brassica+rapa+depressa%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjng6fY0oz5AhWEtqQKHUuwAd8Q6AF6BAgBEAI#v=onepage&q=napo-brassica&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 805 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Calwer | meno = Carl Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde | vydanie = | vydavateľ = Krais & Hoffmann | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 276 | url = https://books.google.sk/books?id=6htAAAAAcAAJ&pg=PA26&dq=rapa+depressa+oblonga&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiWkbSo2Iz5AhVCt6QKHdj9DWQQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=rapa%20depressa%20oblonga&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mattioli | meno = Pietro Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Herbář aneb Bylinář Wysoce včeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřege Mathiola | vydanie = | vydavateľ = v M. Danyele Adama z Veleslawjna nákladem geho a Wáclawa Trewtlara z Krosswic | miesto = | rok = 1596 | počet strán = 952 | url = https://books.google.sk/books?id=cq9eAAAAcAAJ&pg=PT29&dq=%22rapum+orbiculatum%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjr19P95oz5AhUDG-wKHQhnCMUQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22rapum%20orbiculatum%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 125| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zwinger | meno = Theodor | autor = | odkaz na autora = | titul = Theodori Zuingeri Theatrum botanicum (Das ist: Vollkommenes Kräuter-Buch, Worinnen Allerhand Erdgewächs, Bäume, Stauden u. Kräuter, welche in allen 4 Theilen d. Welt, sonderl. aber in Europa, hervorkommen ... beschrieben ... sind) | vydanie = | vydavateľ = Bischoff | miesto = | rok = 1744 | počet strán = 1216 | url = https://books.google.sk/books?id=fHFoAAAAcAAJ&pg=PA453&dq=%22gro%C3%9Fe+runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwimxMuZ44z5AhUHP-wKHf9YDQ4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 453| jazyk = }}</ref>, pozri pod [[kapusta poľná pravá]] ** typ slivky s guľatým plodom a mäkkou dužinou<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, pozri [[okrúhlica (slivka)]] ** typ hrušky<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>, pozri [[okrúhlica (hruška)]] *starobylý (aj na Slovensku sa vyskytujúci) centrálny typ dediny a spribližne kruhovitým usporiadaním obytných domov a roľníckyh usadlostí okolo centrálneho priestranstva, na ktorom stál buď kostol alebo rybník<ref>okrúhlica. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 3999</ref>, pozri [[okrúhlica (dedina)]] * vrch: ** v Kysuckej vrchovine pri Belej, pozri [[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 076,4 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]] ==Zdroje== {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 9ry7ldyrgelnj868hhlzdx3ku6hrj1h 7414954 7414953 2022-07-22T15:46:24Z 2A02:AB04:3140:7400:488F:4A27:F9DF:8E42 wikitext text/x-wiki '''Okrúhlica''' môže byť: * v botanike a poľnohospodárstve: ** [[kapusta poľná pravá]] (=[[vodnica]]<ref>okopaniny. In: [[Encyklopédia Slovenska]] IV. S. 185</ref><ref name=Ber1/>; zastarano: [[okrúhla repa]]<ref>REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 38</ref>, [[vodná repa]]<ref name=Ber1>wodňica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí ]]</ref>; lat. ''Brassica rapa'' subsp. [alebo var.] ''rapa'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské botanické názvoslovie | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 517 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}</ref> ** staršie: súhrnné označenie foriem kapusty poľnej pravej so sploštenou alebo guľatou buľvou (zastarano: okrúhla repa; lat. ''Brassica rapa sativa rotunda'', ''Brassica rapa'' [subsp.] ''depressa'', ''Brassica rapa'' var. ''rapa'' f. ''depressa'' et f. ''globularia''), dávnejšie okrem tzv. okrúhlej veľkej repy (lat. zastarano: ''Rapum orbiculatum'' [''maius''], čo je forma, ktorej buľva je síce sploštená, ale dole končistá)<ref>okrúhlica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (Poznámka: Názov "okrúhla veľká repa" je z hesla repa.)</ref><ref>Vodnice, bílá řepa (Brassica rapa rapifera). In: Pomologické listy. roč. 2. 1872. č. 8. S. 118 [https://books.google.sk/books?id=7V4ammrURC4C&pg=RA1-PA118&dq=vodnice+okrouhlice&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjXrcGFvoz5AhWGCOwKHcqwBvsQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=vodnice&f=false]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Settegast | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Die landwirthschaftlichen Sämereien und der Samenbau (Anleitung für Landwirthe, Forstwirthe und Gärtner zur Werthschätzung und Gewinnung der Sämereien) | vydanie = | vydavateľ = T. D. Weigel Nachfolger | miesto = | rok = 1892 | počet strán = 390 | url = https://books.google.sk/books?id=emVCAAAAYAAJ&pg=PA295&dq=Wasserr%C3%BCbe+%22runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiF2fixuYz5AhUPQPEDHYupAF0Q6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wasserr%C3%BCbe%20%22runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 295| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Becker | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch des gesamten Gemüsebaues, einschliesslich der Küchenkräuter | vydanie = | vydavateľ = P. Parey | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 755 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The American Naturalist | vydanie = | vydavateľ = Essex Institute | miesto = | rok = 1891 | počet strán = 600 | url = https://books.google.sk/books?id=F2JNAAAAYAAJ&pg=PA805&dq=%22Brassica+rapa+depressa%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjng6fY0oz5AhWEtqQKHUuwAd8Q6AF6BAgBEAI#v=onepage&q=napo-brassica&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 805 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Calwer | meno = Carl Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde | vydanie = | vydavateľ = Krais & Hoffmann | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 276 | url = https://books.google.sk/books?id=6htAAAAAcAAJ&pg=PA26&dq=rapa+depressa+oblonga&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiWkbSo2Iz5AhVCt6QKHdj9DWQQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=rapa%20depressa%20oblonga&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mattioli | meno = Pietro Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Herbář aneb Bylinář Wysoce včeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřege Mathiola | vydanie = | vydavateľ = v M. Danyele Adama z Veleslawjna nákladem geho a Wáclawa Trewtlara z Krosswic | miesto = | rok = 1596 | počet strán = 952 | url = https://books.google.sk/books?id=cq9eAAAAcAAJ&pg=PT29&dq=%22rapum+orbiculatum%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjr19P95oz5AhUDG-wKHQhnCMUQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22rapum%20orbiculatum%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 125| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zwinger | meno = Theodor | autor = | odkaz na autora = | titul = Theodori Zuingeri Theatrum botanicum (Das ist: Vollkommenes Kräuter-Buch, Worinnen Allerhand Erdgewächs, Bäume, Stauden u. Kräuter, welche in allen 4 Theilen d. Welt, sonderl. aber in Europa, hervorkommen ... beschrieben ... sind) | vydanie = | vydavateľ = Bischoff | miesto = | rok = 1744 | počet strán = 1216 | url = https://books.google.sk/books?id=fHFoAAAAcAAJ&pg=PA453&dq=%22gro%C3%9Fe+runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwimxMuZ44z5AhUHP-wKHf9YDQ4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 453| jazyk = }}</ref>, pozri pod [[kapusta poľná pravá]] ** typ slivky s guľatým plodom a mäkkou dužinou<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, pozri [[okrúhlica (slivka)]] ** typ hrušky<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>, pozri [[okrúhlica (hruška)]] *starobylý (aj na Slovensku sa vyskytujúci) centrálny typ dediny a spribližne kruhovitým usporiadaním obytných domov a roľníckyh usadlostí okolo centrálneho priestranstva, na ktorom stál buď kostol alebo rybník<ref>okrúhlica. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 3999</ref>, pozri [[okrúhlica (dedina)]] * vrch: ** v Kysuckej vrchovine pri Belej, pozri [[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 076,4 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]] ==Zdroje== {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 868sgq4l4ztr7enp7e0bq0qduib7rnm 0 647310 7414968 7414016 2022-07-22T17:49:04Z 85.237.227.53 /* Udalosti */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox športová liga | titul = Oktagon MMA | aktualna_sezona = | logo = | rozmery obrázka = | popis Som kokot= | povodne = | sport = [[bojové umenie]], [[Zmiešané bojové umenia|MMA]] | zalozena = [[jún]] [[2016]] | zalozeny = | zrusena = | zakladatel = Pavol Neruda (skôr Šipkovský){{break}}Ondřej Novotný | organizator = Neruda Production s.r.o. | motto = | prva_sezona = | kluby = | krajiny = [[Česko]], [[Slovensko]] | kontinent = [[Eurázia]] | majster = | TV = OKTAGON.TV | sponzor = [[Tipsport]], [[Dáme jídlo]] | stranka = [https://oktagonmma.cz/ Oktagon MMA] }} '''Oktagon MMA''' je najväčšia česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov [[MMA]]. Zakladatelia a zároveň jeho majitelia sú Pavol Neruda (skôr Šipkovský) a Ondřej Novotný. Organizácia vznikla v júni [[2016]], kedy prišla s reality show ''Oktagon Výzva''. Projekt vyvrcholil na turnaji ''Oktagon 1''. Vo finále proti sebe stáli Gábor Boráros a Jakub Běle. Víťazom hlavného zápasu a celej reality show sa stal Gábor Boráros a Oktagon odštartoval sériu galavečerov. Nasledujúce 3 série priniesli niekoľko víťazov zo Slovenska. Samuel Krištofič, Karol Ryšavý a Lucia Szabová doplnili zbierku šampiónov. Finále 5. série prebehlo na turnaji ''Oktagon 20'', v ktorom zvíťazil Roman Paulus nad Tomášom Zajacom na body. Oktagon ročne usporadúva hneď niekoľko turnajov v tých najväčších českých a slovenských arénach či mestách. Mimo to pripravuje pre všetkých športových fanúšikov jedinečnú reality šou s profesionálnymi bojovníkmi zvanú ''Oktagon Výzva''. Pripravuje tiež týždenník ''Oktagon Magazín'', ktorý mapuje scénu bojových športov. Obľúbený ''Projekt X'', ktorý sledoval cestu obyčajného človeka až do klietky, ''Projekt Y'' - čisto ženskú [[MMA]] reality show a v neposlednom rade talkshow o bojovníkoch a ľuďoch zo scény ''Oktagon Majk''. Organizácia má teraz viac ako 450 000 fanúšikov na sociálnych sieťach a [[YouTube]], kde ich videá mali len za rok [[2019]] cez 30 mil. zhliadnutí. == Udalosti == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !Výkon večera |- |Oktagon 38 |30.12.2022 |[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko | | | | | |- |Oktagon 37 |3.12.2022 |[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko |David Kozma vs. Kaik Brito | | |O titul 77 | |- |Oktagon 36 |15.10.2022 |Festhalle, Frankfurt, Nemecko | | | | | |- |Oktagon 35 |17.9.2022 |Winning Group Arena, Brno, Česko |Patrik Kincl vs. Alex Lohoré | | |O titul 84 | |- |Oktagon 34 |23.7.2022 |Štvanice, Praha, Česko |Karlos Vémola vs. Aleksandar Ilić | | |O titul 93 | |- |Oktagon 33 |4.6.2022 |Festhalle, Frankfurt, Nemecko |Ivan Buchinger vs. Losene Keita |Keita |1. kolo - TKO |O titul 70 |Keita |- |Oktagon UNDG 2 |21.5.2022 |[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko |Karlos Vémola vs. Marpo |Vémola |4. kolo - TKO |Box |Mazuch |- |Oktagon 32 |9.4.2022 |[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko |David Kozma vs. Petr Kníže |Kozma |5. kolo - DEC |O titul 77 |Jungwirth |- |Oktagon Prime 5 |26.3.2022 |X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko |Máté Kertész vs. Bojan Veličkovič |Veličkovič |3. kolo - DEC | |Kohout |- |Oktagon 31 |26.2.2022 |[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko |Samuel Krištofič vs. Patrik Kincl |Kincl |5. kolo - DEC |O titul 84 |Čepo |- |Oktagon 30 |30.12.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Tereza Bledá vs. Mabelly Lima |Bledá |1. kolo - TKO |O titul 56 - Ženy |Peňáz |- |Oktagon 29 |4.12.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |David Kozma vs. Bojan Veličkovič |Kozma |4. kolo - TKO |O titul 77 |Kozma |- |Oktagon Prime 4 |6.11.2021 |Enteria arena, Sukova třída, Pardubice, Česko |Filip Macek vs. Jonas Mågård |Mågård |5. kolo - DEC |O titul 61 |Bahník |- |Oktagon 28 |25.9.2021 |O2 Universum, Praha, Česko |Viktor Pešta vs. Stephan Pütz |Pešta |3. kolo - TKO |O titul 93 |Kalašnik |- |Oktagon 27 |11.9.2021 |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko |Ivan Buchinger vs. Vojto Barborík |Buchinger |5. kolo - DEC |O titul 66 |Buchinger |- |Oktagon 26 |24.7.2021 |Štvanice, Praha, Česko |Samuel Krištofič vs. Marcin Naruszczka |Krištofič |5. kolo - DEC |O doč. titul 84 |Szabová |- |Oktagon 25 |19.6.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Martin Buday vs. Kamil Minda |Buday |2. kolo - TKO |O titul 120 |Fodor |- |Oktagon 24 |29.5.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |David Kozma vs. Leandro Silva |Kozma |5. kolo - DEC |O titul 77 |Kozma |- |Oktagon 23 |1.5.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Petr Kníže vs. Andrea Fusi |Kníže |1. kolo - SUB | |Brito |- |Oktagon 22 |27.3.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Karlos Vémola vs. Milan Ďatelinka |Vémola |1. kolo - SUB |O titul 84 |Szabová |- |Oktagon UNDG:LMS |27.2.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Michael Krčmář vs. Milan Paleš |Paleš |3. kolo - DEC |Pyramída Muay Thai |Fapšo, Kozubovský |- |Oktagon 21 |30.1.2021 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Ronald Paradeiser vs. Ivan Buchinger |Buchinger |1. kolo - SUB |O titul 70 |Szabová |- |Oktagon 20 |30.12.2020 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Karlos Vémola vs. Alex Lohoré |Vémola |5. kolo - DEC |O titul 84 |Brichta |- |Oktagon 19 |5.12.2020 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Karlos Vémola vs. Václav Mikulášek |Vémola |1. kolo - SUB | |Vémola |- |Oktagon 18 |21.11.2020 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Jozef Wittner vs. Róbert Pukač |Wittner |3. kolo - TKO | |Brichta |- |Oktagon 17 |17.10.2020 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |David Kozma vs. Máté Kertész |Kozma |5. kolo - DEC |O titul 77 |Kalašnik |- |Oktagon 16 |26.9.2020 |Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko |Karol Ryšavý vs. Ronald Paradeiser |Paradeiser |1. kolo - SUB | |Paradeiser |- |Oktagon Prime 3 |15.2.2020 |X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko |Miroslav Štrbák vs. Mateusz Legierski |Legierski |5. kolo - DEC |O titul 70 |Klein |- |Oktagon 15 |9.11.2019 |[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko |Attila Végh vs. Karlos Vémola |Végh |1. kolo - KO | | |- |Oktagon Prime 2 |25.10.2019 |[[Crow Arena]], Košice, Slovensko |Jozef Wittner vs. Máté Kertész |Kertész |1. kolo - TKO | | |- |Oktagon 14 |14.9.2019 |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko |Tomáš Deák vs. Filip Macek |Deák |5. kolo - DEC |O titul 61 | |- |Oktagon 13 |27.7.2019 |Štvanice, Praha, Česko |Karlos Vémola vs. Henrique Da Silva |Vémola |3. kolo - DEC | | |- |Oktagon 12 |8.6.2019 |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko |Attila Végh vs. Virgil Zwicker |Zwicker |1. kolo - KO | | |- |Oktagon Prime 1 |26.4.2019 |[[Crow Arena]], Košice, Slovensko |Jozef Wittner vs. Adam Horváth |Wittner |2. kolo - TKO | | |- |Oktagon 11 |16.3.2019 |[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko |David Kozma vs. Samuel Krištofič |Kozma |5. kolo - DEC |O titul 77 | |- |Oktagon 10 |17.11.2018 |[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko |Tomáš Deák vs. Cory Galloway |Deák |3. kolo - DEC | | |- |Oktagon 9 |15.9.2018 |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko |Samuel Krištofič vs. Grzegorz Siwy |Siwy |3. kolo - DEC | | |- |Oktagon 7 |28.7.2018 |Štvanice, Praha, Česko |Michal Martínek vs. Daniel Dittrich |Martínek |3. kolo - TKO |O titul 120 | |- |Oktagon 6 |26.5.2018 |[[Steel Aréna]], Košice, Slovensko |Samuel Krištofič vs. Ondřej Raška |Krištofič |1. kolo - TKO | | |- |Oktagon 5 |17.3.2018 |RT Torax Arena, Ostrava, Česko |Matěj Kuzník vs. Ľudovít Klein |Klein |4. kolo - TKO | | |- |Oktagon 4 |12.11.2017 |[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko |Samuel Krištofič vs. Radovan Úškrt |Krištofič |3. kolo - SUB |O titul Oktagon výzvy 2 | |- |Oktagon 3 |29.7.2017 |Štvanice, Praha, Česko |Attila Végh vs. Paul Byrne |Végh |3. kolo - DEC | | |- |Oktagon 2 |7.4.2017 |[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko |Gábor Boráros vs. Roland Čambal |Boráros |1. kolo - KO | | |- |Oktagon 1 |10.12.2016 |Športová hala Královka, Praha, Česko |Gábor Boráros vs. Jakub Běle |Boráros |1. kolo - SUB |O titul Oktagon výzvy 1 | |} == Váhové kategórie/Šampióni == {| class="wikitable" |+Muži !Váhová kategória !Maximálna váha (kg) !Súčasný šampión !Dátum zisku titulu !Počet obhajob !Nasledujúca obhajoba !Predchádzajúci šampióni |- |'''Bantamová váha''' |61.2 |'''Jonas Mågård''' |6. 11. 2021 |0 | |Tomáš Deák |- |'''Perová váha''' |65.8 |'''Ivan Buchinger''' |11. 9. 2021 |0 | | |- |'''Ľahká váha''' |70.3 |'''Losene Keita''' |4. 6. 2022 |0 | |Mateusz Legierski, Ivan Buchinger |- |'''Welterová váha''' |77.1 |'''David Kozma''' |17. 10. 2018 |5 |Kaik Brito | |- |'''Stredná váha''' |83.9 |'''Patrik Kincl''' |26. 2. 2022 |0 |Alex Lohoré |Karlos Vémola, Samuel Krištofič (dočasný titul) |- |'''Poloťažká váha''' |93.0 | | | | |Viktor Pešta |- |'''Ťažká váha''' |120.2 | | | | |Michal Martínek, Martin Buday |} {| class="wikitable" |+Ženy !Váhová kategória !Maximálna váha (kg) !Súčasný šampión !Dátum zisku titulu !Počet obhajob !Nasledujúca obhajoba !Predchádzajúci šampióni |- |'''Slámová váha''' |52.2 | | | | | |- |'''Mušia váha''' |56.7 |Tereza Bledá |30.12.2021 |0 | | |- |'''Bantamová váha''' |61.2 | | | | | |} == Projekt UNDERGROUND == {| class="wikitable" |+UNDERGROUND SUPER-FINÁLE 4.7.2020 !Váhová kategória !Finálový zápas !Víťaz !Poznámka |- |'''Ženy - 60kg''' |Lucia Szabová vs. Tereza Bledá |'''Tereza Bledá''' | |- |'''Muži - 70kg''' |Tadeáš Růžička vs. Marco Novák |'''Tadeáš Růžička''' | |- |'''Muži - 80kg''' |Ronald Paradeiser vs. Matouš Kohout |'''Matouš Kohout''' | |- |'''Muži - 90kg''' |Matěj Peňáz vs. Vlasto Čepo |'''Vlasto Čepo''' |Zápas sa z dôvodu zranenia Matěja Peňáza nekonal |- |'''Muži - 100kg''' |Daniel Škvor vs. Ivan Bartek |'''Daniel Škvor''' | |} {| class="wikitable" |+Vyraďovacie turnaje !Udalosť !Dátum !Hlavný zápas !Víťaz |- |'''Underground #6''' |20.6.2020 |Samuel Krištofič vs. Vlasto Čepo |'''Vlasto Čepo''' |- |'''Underground #5''' |13.6.2020 |Leo Brichta vs. Matouš Kohout |'''Leo Brichta''' |- |'''Underground #4''' |6.6.2020 |Samuel Krištofič vs. Lukáš Eliáš |'''Samuel Krištofič''' |- |'''Underground #3''' |30.5.2020 |Lucie Pudilová vs. Tereza Bledá |'''Tereza Bledá''' |- |'''Underground #2''' |23.5.2020 |Marek Bartl vs. Kamil Cibinski |'''Kamil Cibinski''' |- |'''Underground #1''' |16.5.2020 |Tomáš Linh Le Sy vs. Tadeáš Růžička |'''Tadeáš Růžička''' |} == Externé odkazy == * [https://oktagonmma.cz/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Športové organizácie]] [[Kategória:Organizácie v Česku]] ltyzymeeerhaajhw9bxgsrwtw34tlog 0 650294 7414906 7076043 2022-07-22T12:32:49Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Konstantin Päts | Popis osoby = estónsky politik a prezident | Portrét = Konstantin Päts.jpg | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 1. | Úrad = [[Prezident Estónskej republiky|prezident Estónska]] | Začiatok obdobia = [[24. apríl]] [[1938]] | Koniec obdobia = [[23. júl]] [[1940]] | Predchodca = úrad vznikol | Nástupca = [[Lennart Meri]] {{Malé|(prezident po obnovení nezávislosti)}} | Poradie2 = | Úrad2 = prezident regent (štátny protektor) | Začiatok obdobia2= [[3. september]] [[1937]] | Koniec obdobia2 = [[24. apríl]] [[1938]] | Predchodca2 = úrad vznikol | Nástupca2 = on ako prezident | Poradie3 = | Úrad3 = premiér s povinnosťami hlavy štátu | Začiatok obdobia3= [[24. január]] [[1934]] | Koniec obdobia3 = [[3. september]] [[1937]] | Predchodca3 = úrad vznikol | Nástupca3 = on ako prezident regent | Poradie4 = | Úrad4 = 2., 4., 11., 14., 16. ''riigivanem'' (hlava štátu) | Začiatok obdobia4= | Koniec obdobia4 = 5 x počas 20. a 30. rokov 20. storočia | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Poradie5 = | Úrad5 = premiér dočasnej vlády Estónska | Začiatok obdobia5= [[24. február]] [[1918]] | Koniec obdobia5 = [[9. máj]] [[1919]] | Predchodca5 = úrad vznikol | Nástupca5 = [[Otto August Strandman]]{{Break}}{{Malé|(prvý riadny premiér Estónska)}} | Dátum narodenia = [[23. február]] [[1874]] | Miesto narodenia = [[Tahkuranna]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1956|1|18|1874|2|23}} | Miesto úmrtia = [[Buraševo]] pri [[Tver|Kalinin]]e, [[ZSSR]] (dnes [[Tver]], [[Rusko]]) | Politická strana = [[Põllumeeste Kogud]]{{Break}}[[Asunikkude ning väikemaapidajate Koondis]]{{Break}}[[Isamaaliit]] | Alma mater = [[Tartuská univerzita]] | Profesia = právnik, novinár | Národnosť = [[Estónci|estónska]] | Vierovyznanie = [[kresťanstvo]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Wilhelma Ida Emilie Pätsová | Deti = dvaja synovia Lev a Viktor | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Konstantin Päts''' (* [[23. február]] [[1874]], [[Tahkuranna]]{{--}}† [[18. január]] [[1956]], [[Buraševo]] pri [[Tver|Kalinine]], [[ZSSR]]) bol [[Estónci|estónsky]] novinár, politik, štátnik, jeden z najvýznamnejších Estóncov 20. storočia. Zaslúžil sa o vytvorenie [[Estónsko|Estónska]] a následne vystriedal viacero pozícií. Medzi jeho najvýznamnejšie patrili: post [[Predseda vlády|predsedu vlády]] [[Estónsko|Estónska]] a post [[Prezident Estónskej republiky|estónskeho prezidenta]], ako i post hlavy štátu ''[[riigivanem]]''. Od roku [[1934]] vládol krajine autoritatívne, ''de facto'' ako [[diktátor]] až do roku [[1940]], keď krajinu obsadil [[Sovietsky zväz]].<ref name=bri>Konstantin Päts In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopedia Britannica]] |url=https://www.britannica.com/biography/Konstantin-Pats |dátum prístupu=2020-05-11 |jazyk=en}}</ref>'''<ref name=otto>Päts In:{{Citácia knihy |titul=Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž |vydanie=1 |vydavateľ=Agentúra Cesty |miesto=Bratislava |rok=2006 |isbn=8096915940 |strany=206 |jazyk=sk}}</ref>''' Patrí k najkontroverznejším postavám estónskych dejín.<ref name=esp/> == Životopis == Konstantin Päts sa narodil do roľníckej rodiny v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] v estónskej obci [[Tahkuranna]] v roku [[1874]]. Po tom čo vyštudoval Štátnu strednú školu v [[Pärnu]] nastúpil na štúdium práv na [[Tartuská univerzita|univerzite v Tartu]]. Po získaní titulu v roku [[1898]] vykonal povinnú vojenskú službu v [[Pskov]]e a v roku [[1901]] začal pracovať ako žurnalista v estónskych novinách ''[[Teataja]]'' (Hlásateľ). V roku [[1904]] sa stal členom mestskej rady a následne aj zástupcom starostu v [[Tallinn]]e. Po tom, čo o rok neskôr vypukla v [[Ruská revolúcia (1905|Rusku revolúcia]] musel z [[Estónsko|Estónska]] utiecť, pretože bol odsúdený na smrť pre údajnú účasť na vedení miestnych rebelov. Sám pred tým pritom vyzýval skôr k zdržanlivosti. Roky [[1905]] až [[1906]] prežil v exile vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], následne do roku [[1909]] žil vo [[Fínsko|Fínsku]].<ref name=bri/><ref name=esp>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Konstantin Päts |url=https://www.president.ee/en/republic-of-estonia/heads-of-state/5109-konstantin-paets/layout-headofstate.html |vydavateľ=Úrad prezidenta Estónskej republiky |dátum prístupu=2020-05-11}}</ref> [[Súbor:Konstantin Päts, ERM Fk 2625-74.jpg|náhľad|Konštantín Päts v roku 1917|vľavo]] V roku [[1910]] prišiel do [[Petrohrad]]u, kde sa nahlásil úradom a 9 mesiacov následne slúžil v petrohradskom väzení Kresty. Od návratu písal pre estónske petrohradské noviny ''Peterburi Teataja'' a od roku [[1911]] pre noviny ''Tallinna Teataja''. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] vykonával vojenskú službu v Tallinne, v roku [[1917]] sa zapojil sa do estónskeho národnooslobodzovacieho hnutia. Bol jedným z trojice členov [[Výbor na záchranu Estónska|Výboru na záchranu Estónska]], ktorý 24. februára [[1918]] vydal [[Deklarácia nezávislosti Estónska|Deklaráciu nezávislosti Estónska]]. Päts sa následne stal hlavou provizórnej estónskej vlády, no takmer ihneď bol uväznený nemeckými vojskami a odvlečený do [[Druhá poľská republika|Poľska]]. Po porážke [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]] a vyhlásení prímeria v novembri [[1918]] bol prepustený a vrátil sa do [[Estónsko|Estónska]]. V provizórnej vláde mal v nasledujúcom období na starosť viacero úloh ako: post minister obchodu a vnútra,<ref>ESTONIAN PROVISIONAL GOVERNMENT. a ESTONIAN RESCUE (SALVATION) COMMITTEE (Eestimaa Päästmise Komitee). In: {{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Estonia |vydavateľ=Rowman & Littlefield |rok=2015 |isbn=978-0-8108-7513-5 |jazyk=en |meno=Toivo |strany=169 |priezvisko=Miljan}}</ref> či ministra vojny. Mal na starosti obranu krajiny proti povstalcom bojujúcim o moc na území bývalej Ruskej ríše.<ref name=esp/><ref name=est>Päts, Konstantin In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Encyclopedia Estonica |url=http://www.estonica.org/en/P%C3%A4ts,_Konstantin/ |vydavateľ=www.estonica.org |dátum prístupu=2020-05-11}}</ref> V politike zastával pravicové agrárne stanovisko a bol členom strany ''[[Põllumeeste Kogud]]'' (Zväz roľníkov,<ref name=otto/> neskôr po spojení ''[[Asunikkude ning väikemaapidajate Koondis]]''). V [[Estónsko|Prvej estónskej republike]] patrila jeho strana k najsilnejším a Päts zastával viacero významných postov v exekutíve. V rokoch [[1922]] až [[1923]] bol taktiež hlavou (hovorcom) estónskeho parlamentu [[Riigikogu]]. Ako hlava štátu ''[[riigivanem]]'' s mocou obdobnou pôsobnosti prezidenta a premiéra pôsobil päťkrát v obdobiach od [[25. január]]a [[1921]] až [[21. november|21. novembra]] [[1922]], [[2. august]]a [[1923]] až [[26. marec|26. marca]] [[1924]], [[12. február]]a [[1931]] až [[19. február]]a [[1932]], [[1. november|1. novembra]] [[1932]] až [[18. máj]]a [[1933]] a [[21. október|21. októbra]] [[1933]] až [[24. január]]a [[1934]].<ref name=bri/><ref name=esp/> Po tom, čo bola v roku [[1933]] po referende prijatá nová ústava Päts využil situáciu a potlačil pronemecké [[Fašizmus|fašistické]] hnutie ''[[Vaps]]'', ktoré údajne chystalo prevrat. Zároveň sám s pomocou generála [[Johan Laidoner|Johana Laidonera]] prevzal ''de facto'' ako diktátor moc. V roku [[1935]] založil novú stranu Vlastenecká liga (''[[Isamaaliit]]''), ktorá sa stala štátostranou. V roku [[1937]] sa nechal zvoliť tzv. [[riigihoidja]] (prezidentom regentom, resp. štátnym protektorom) a v roku [[1938]], po prijatí novej ústavy na 6 rokov [[Prezident Estónskej republiky|prezidentom]]. Jeho autoritársky režim nazývaný aj [[éra ticha]] ({{VJZ|est|vaikiv ajastu}}) následne trval až do okupácie [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] v júli [[1940]]. Päts ako vodca krajiny podpísal so Sovietmi viaceré „spojenecké zmluvy" vedúce k začleneniu krajiny do ZSSR.<ref name=bri/><ref name=esp/><ref>Years of the authoritarian regime In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Encyclopedia Estonica |url=http://www.estonica.org/en/History/1920-1939_The_Republic_of_Estonia_between_the_two_World_Wars/Years_of_the_authoritarian_regime/ |vydavateľ=www.estonica.org |dátum prístupu=2020-05-11}}</ref> [[Súbor:Päts prison.jpg|náhľad|Päts v sovietskom väzení|vľavo]] Okrem politiky sa Päts venoval aj iným ekonomickým, či kultúrnym činnostiam. V rokoch [[1919]]{{--}}[[1933]] pôsobil ako predseda poisťovne ''Estonian Lloyd'', v rokoch [[1925]] až [[1929]] bol predsedom estónskej Rady obchodnej a priemyselnej komory a v rokoch [[1925]]{{--}}[[1936]] bol predsedom [[Estónsko-fínsko-maďarská asociácia|Estónsko-fínsko-maďarskej asociácie]], následne od roku [[1936]] bol jej čestným predsedom. V rokoch [[1927]]{{--}}[[1937]] pôsobil tiež ako predseda nadácie ''Fenno-Ugria''. Vlastnil tiež farmu v obci [[Kloostrimetsa]]. V roku [[1928]] získal čestný doktorát z práv na [[Tartuská univerzita|Tartuskej univerzite]], v roku [[1938]] čestný doktorát z vied na [[Technická univerzita Tallinn|Tallinnskej technickej univerzite]] a na univerzite v indickej [[Andhra|Andhre]]. Získal viacero ocenení a čestných občianstiev.<ref name=esp/> Po obsadení [[Estónsko|Estónska]] Sovietmi bol Päts deportovaný do [[ZSSR]], kde žil v [[Ufa|Ufe]]. V roku [[1941]] bol zatknutý a uväznený do roku [[1954]], v roku [[1956]] zomrel v psychiatrickej liečebni neďaleko dnešného [[Tver]]u.<ref name=est/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Politika|Politický}} == Externé odkazy == * [https://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Konstantin+Pats Konstantin Päts In: ''Veľká sovietska encyklopédia'' (po anglicky)] {{Prezidenti Estónska}} {{DEFAULTSORT:Päts, Konstantin}} [[Kategória:Prezidenti Estónska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Estónska]] [[Kategória:Diktátori]] [[Kategória:Väzni gulagov]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] 9fvx71y2x6yctvdz29ufa7meyig739q 0 651215 7414886 7283312 2022-07-22T12:04:34Z Teslaton 12161 akt. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jüri Ratas | Rodné meno = | Popis osoby = estónsky politik | Portrét = Jüri_Ratas_2017-05.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 18. | Úrad = premiér [[Estónsko|Estónska]] | Začiatok obdobia = [[23. november|23. novembra]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[26. január]]a [[2021]] | Predchodca = [[Taavi Rõivas]] | Nástupca = [[Kaja Kallasová]] | Dátum narodenia = {{dnv|1978|7|2}} | Miesto narodenia = [[Tallinn]], [[Estónsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Estónská strana stredu | Alma mater = Tallinská technická univerzita<br>[[Tartuská univerzita]] | Rodičia = Rein Ratas, Urve Ratas | Manželka = Karin Ratas | Deti = 4 | Webstránka = }} '''Jüri Ratas''' (* [[2. júl]] [[1978]], [[Tallinn]], [[Estónsko]]) je estónsky politik, líder Estónskej strany stredu a v období od [[23. november|23. novembra]] [[2016]] do [[26. január]]a [[2021]] estónsky premiér. == Kariéra == Vyštudoval ekonómiu na Tallinskej technickej univerzite a právo na univerzite v [[Tartu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://dv.ee/novosti/2016/11/19/znakomtes-premer-ministr | titul = Знакомьтесь, премьер-министр | miesto = | vydavateľ = Delovyje vedomosti | dátum = 2016-11-21 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = ru }}</ref> Po dvoch kratších obdobiach vo funkcii zástupcu starostu pôsobil v rokoch 2005 až 2007 ako starosta [[Tallinn]]u.<ref name=":0" /> V tom čase inicioval program Európske zelené mesto,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://euractiv.cz/clanky/evropske-fondy/komise-vyhlasila-soutez-o-evropske-zelene-mesto/ | titul = Komise vyhlásila soutěž o „Evropské zelené město“ | vydavateľ = EurActiv.cz | dátum = 2008-05-30 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = cs}}</ref> v meste bola zahájená rekonštrukcia škôl a bola vybudovaná výpadovka na Tartu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.ratas.ee/index2.php?pid=6 | titul = Jüri Ratas | vydavateľ = | dátum = | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = po estónsky a rusky}}</ref> Už od volieb v roku 2007 bol podpredsedom parlamentu.<ref name=":0" /> Keď v roku [[2015]] opäť obhájil svoj poslanecký mandát, bol znovu potvrdený aj do funkcie druhého parlamentného podpredsedu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://news.err.ee/v/politics/726a2702-593a-4cf9-af2a-0c0cd1597fb2 | titul = President opens new Parliament, Eiki Nestor re-elected as Speaker | miesto = | vydavateľ = ERR.ee | dátum = 2015-03-30 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = en}}</ref> Funkciu potom vykonával až do vymenovania premiérom. === Premiér Estónska === [[5. november|5. novembra]] [[2016]] sa stal iba druhým lídrom Estónskej strany stredu, ktorú do tej doby viedol štvrť storočie [[Edgar Savisaar]]. Za jeho éry „centristi“ podpísali aj zmluvu o spolupráci s [[Jednotné Rusko|Jednotným Ruskom]]. Savisaarovo rozhodnutie neuchádzať sa znovu o predsedníctvo strany bolo kľúčovým momentom pre ustanovenie vládnej koalície v zložení so Stranou stredu, keďže kremeľská väzba predtým zapojenie Strany stredu do vládnej koalície znemožňovala.<ref name=":1" /> Jeho nástupca Ratas navyše zdôraznil, že „centristi“ nemôžu s [[Moskva|Moskvou]] spolupracovať, kým Rusko nezačne opäť rešpektovať medzinárodné právo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Dalsi-smutna-zprava-pro-Brusel-a-Obamovu-Ameriku-Tentokrat-prisla-z-Estonska-463691 | titul = Další smutná zpráva pro Brusel a Obamovu Ameriku. Tentokrát přišla z Estonska | miesto = | vydavateľ = Parlamentní listy | dátum = 2016-11-21 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = cs}}</ref> Keď potom padla vláda Taaviho Roivasa a sociálni demokrati a konzervatívci z nej odišli, zložili vládnu koalíciu so Stranou stredu. Kabinet získal dôveru parlamentu prevahou 53 hlasov proti 33,<ref name=":0" /> následne nato 23. novembra 2016 menovala prezidentka [[Kersti Kaljulaidová]] vládu na čele s premiérom Ratasom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1962466-estonsko-ma-novou-vladu-premierem-sef-strany-spojovane-s-ruskem | titul = Estonsko má novou vládu, premiérem šéf strany spojované s Ruskem | miesto = | vydavateľ = ČT24.cz | dátum = 2016-11-23 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = cs}}</ref> [[3. marec|3. marca]] [[2019]] voľby do parlamentu vyhrala [[Liberalizmus|liberálna]] [[Estónska reformná strana]] (ER) so ziskom 28,8 percenta odovzdaných hlasov. Na druhom mieste s 23 percentami hlasov skončila Ratasova Estónska strana stredu (EK) a na treťom mieste pravicovo-populistická strana [[Estónská konzervatívna ľudová strana|EKRE]].<ref name =":2">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://svet.sme.sk/c/22110025/estonsko-ma-novu-vladu-naconalisti-obsadili-vnutro-aj-financie.html | titul = Estónsko má novú vládu, naconalisti obsadili vnútro aj financie | miesto = | vydavateľ = sme.sk | dátum = 2019-04-29 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = }}</ref> Prezidentka Kaljuaidová poverila predsedníčku [[Kaja Kallasová|Kaju Kallasovú]] zostavením vlády. Kallasová dostala 14 dní na to, aby predstavila zákonodarcom svoj návrh, ako by mala vláda vyzerať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.aktuality.sk/clanok/682662/estonsko-smeruje-ku-koalicii-zahrnajucej-krajne-pravicovu-stranu/ | titul = Estónsko smeruje ku koalícii zahŕňajúcej krajne pravicovú stranu | miesto = | vydavateľ = aktuality.sk | dátum = 2019-04-07 | dátum prístupu = 2020-05-30 | jazyk = }}</ref> Keďže sa jej však vládu vytvoriť nepodarilo, následne dostal toto poverenie Ratas. Ten sa prekvapivo dohodol na vytvorení vládnej trojkoalície so zmienenou pravicovo-populistickou EKRE a tiež konzervatívnou stranou [[Isamaa]] (Vlasť), pričom v 101 – člennom estónskom parlamente ([[Riigikogu]]) obsadila trojkoalícia celkovo 56 kresiel.<ref name =":2"/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Politika|Politický}} == Externé odkazy == * [http://www.ratas.ee/ Osobné stránky] (estónsky, rusky) == Zdroj == {{Preklad|en|Jüri Ratas|752989605|cs|Jüri Ratas|18222371}} {{DEFAULTSORT:Ratas, Jüri}} [[Kategória:Estónski právnici]] [[Kategória:Estónski ekonómovia]] [[Kategória:Estónski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Estónska]] [[Kategória:Primátori Tallinnu]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tallinnu]] 8rvohdbszawpz3zez4k4yl92vfbymjv 0 652414 7415049 7314243 2022-07-22T21:45:18Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[NÁRODNÁ KOALÍCIA]] na [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]: https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208014 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = NÁRODNÁ KOALÍCIA |Logo strany = |Skratka = |Založenie = [[8. marec]] [[2014]] (ako SDS)<br> [[14. august]] [[2015]] (ako NK) |Rozpustenie = |Predseda = [[Rudolf Huliak]]<ref name="mysme">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = My sme NÁRODNÁ KOALÍCIA| url = https://narodnakoalicia.sk/o-nas/| vydavateľ = narodnakoalicia.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-02-03 | dátum prístupu = 2021-03-18| miesto = | jazyk =}}</ref> |Podpredseda = [[Dušan Doliak]]<br>[[Sergej Kozlík]]<br>[[Tomáš Laššák]]<br>[[Jaroslav Magura]]<br>[[Peter Sokol]]<br>[[Peter Tomeček]]<br>[[Pavel Zacharovský]]<ref name="mysme"/> |Prezident = |Najviac poslancov = 0 |Poslancov = 0 (NR SR) <br> 0 ([[Európsky parlament|EP]]) |Volebný výsledok = |Ideológie = [[Sociálny konzervativizmus]]<ref name="mysme"/><br>[[Národná orientácia]]<ref name="mysme"/> |Politické spektrum = [[Politický stred|Stred]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = {{rast}} 1 500 ''(31.12.2018)''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2018/narodna_koalicia.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = |Študentská = |Ženská = |Polovojenská = |Skupina EP = |Európska strana = |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianska 1571/66]], 831 02 [[Bratislava-Nové Mesto]] |Noviny = |Farby = {{colorbox|lightblue}} modrá ''(od 2018)'' <br> {{colorbox|white}} {{colorbox|blue}} {{colorbox|red}} biela, modrá, červená ''(historicky, do 2018)'' |Web = [https://narodnakoalicia.sk/ narodnakoalicia.sk] }} '''NÁRODNÁ KOALÍCIA''' (v rokoch 2014-2015 '''Strana demokratického Slovenska''') je slovenská stredovo orientovaná konzervatívna [[politická strana]], založená v roku 2014 bývalým politikom hnutia [[ĽS-HZDS]], [[Sergej Kozlík|Sergejom Kozlíkom]]. Strana sa profiluje v troch pilieroch – národnom, kresťanskom a sociálnom.<ref name="mysme"/> Od októbra 2021 je predsedom strany [[Rudolf Huliak]]. Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] NÁRODNÁ KOALÍCIA vstúpila do volebnej de facto päťkoalície so stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], avšak nezískala žiaden mandát v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]].<ref name="memorandum">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Budúcnosť KDH | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/48921/kotlebovci-podpisali-memorandum-s-kdzp-a-dalsimi-tromi-stranami | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-06-29 }}</ref> == Dejiny == === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] strana vyjadrila podporu [[Štefan Harabin|Štefanovi Harabinovi]].<ref name="harabin">{{Citácia periodika|priezvisko=Rusnáková|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=2. Je Národná koalícia nový subjekt?|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1921291-je-narodna-koalicia-novy-subjekt|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-29}}</ref> V následných [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019]] za NÁRODNÚ KOALÍCIU kandidoval synovec Štefana Harabina Slavomír Harabin. Strana získala len 0,72 % hlasov a nezískala žiaden mandát. V novembri 2019 sa NÁRODNÁ KOALÍCIA stala jednou z malých slovenských politických strán, ktoré podpísali memorandum o spolupráci "pronárodných a kresťanských síl" do nadchádzajúcich parlamentných volieb so stranou [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zjednotenie pronárodných a kresťanských síl k akému nedošlo od roku 1993. | url = https://narodnakoalicia.sk/zjednotenie-pronarodnych-a-krestanskych-sil-k-akemu-nedoslo-od-roku-1993/ | vydavateľ = narodnakoalicia.sk | dátum vydania = 2020-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[De iure]] koalícia nevznikla, Kotlebovci iba uvoľnili ostatným stranám istý počet miest na svojej kandidátnej listine.<ref name="memorandum"/> NK získala na kandidátke 10 miest, najvyššie umiestnenou bola predsedníčka Slavěna Vorobelová na 16. mieste. Vďaka vyššiemu počtu krúžkov sa pred ňu dostali traja ďalší kandidáti a z celkového 19. miesta zostala pred bránami parlamentu po vzdaní sa mandátu [[Danica Mikovčáková|Danice Mikovčákovej]] ako prvá náhradníčka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Strana tak napriek členstvu v kotlebovskej koalícii nezískala žiaden mandát v Národnej rade SR. == Volebné výsledky == === Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie ! Parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | colspan="5" align="center" | ''strana nekandidovala'' |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]]* | align="right" | ''229 660'' | align="right" | ''7,97 %'' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|17|150|hex=#008000}} | ''4. miesto'' | ''opozícia'' |} ^* politici NÁRODNEJ KOALÍCIE kandidovali na kandidátke ĽSNS, žiaden zo zvolených poslancov nezastupuje NK. === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie ! Parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 8 378 | align="right" | 1,49 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=#005eb8}} | 14. miesto | neúčasť v parlamente |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | 7 145 | align="right" | 0,72 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=lightblue}} | 15. miesto | neúčasť v parlamente |} === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov % ! Umiestnenie ! Počet <br>mandátov<br> poslancov ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|20|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,68 % | 12. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|336|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 1,63 % | 9. miesto |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=lightblue}} | align="right" | 0,10 % | 34. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|151|20646|hex=lightblue}} | align="right" | 0,73 % | 10. miesto |} == Vedenie strany == === Predsedovia === * [[Sergej Kozlík]] (2014{{--}}2018) * [[Slavěna Vorobelová]] (marec 2018{{--}}2020) * [[Vladimír Hudec]] (2020{{--}}október 2021) * [[Rudolf Huliak]] (od októbra 2021)<ref name="mysme"/> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://narodnakoalicia.sk/ Oficiálna stránka strany] * [https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208014 NÁRODNÁ KOALÍCIA v registri strán Ministerstva vnútra SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2014]] kpeu48h1b9fi3frgm5bm7r6cnyoiq1z 7415051 7415049 2022-07-22T21:47:30Z Teslaton 12161 názvy, akt. wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Politická strana |Názov = NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI |Logo strany = |Skratka = NK/NEKA |Založenie = [[8. marec]] [[2014]] (ako SDS)<br> [[14. august]] [[2015]] (ako NK) |Rozpustenie = |Predseda = [[Rudolf Huliak]]<ref name="mysme">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = My sme NÁRODNÁ KOALÍCIA| url = https://narodnakoalicia.sk/o-nas/| vydavateľ = narodnakoalicia.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-02-03 | dátum prístupu = 2021-03-18| miesto = | jazyk =}}</ref> |Podpredseda = [[Dušan Doliak]]<br>[[Sergej Kozlík]]<br>[[Tomáš Laššák]]<br>[[Jaroslav Magura]]<br>[[Peter Sokol]]<br>[[Peter Tomeček]]<br>[[Pavel Zacharovský]]<ref name="mysme"/> |Prezident = |Najviac poslancov = 0 |Poslancov = 0 (NR SR) <br> 0 ([[Európsky parlament|EP]]) |Volebný výsledok = |Ideológie = [[Sociálny konzervativizmus]]<ref name="mysme"/><br>[[Národná orientácia]]<ref name="mysme"/> |Politické spektrum = [[Politický stred|Stred]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = {{rast}} 1 500 ''(31.12.2018)''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2018/narodna_koalicia.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = |Študentská = |Ženská = |Polovojenská = |Skupina EP = |Európska strana = |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianska 1571/66]], 831 02 [[Bratislava-Nové Mesto]] |Noviny = |Farby = {{colorbox|lightblue}} modrá ''(od 2018)'' <br> {{colorbox|white}} {{colorbox|blue}} {{colorbox|red}} biela, modrá, červená ''(historicky, do 2018)'' |Web = [https://narodnakoalicia.sk/ narodnakoalicia.sk] }} '''NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI''' (skr. '''NK/NEKA'''; staršie názvy: '''Strana demokratického Slovenska''', '''NÁRODNÁ KOALÍCIA''') je slovenská stredovo orientovaná konzervatívna [[politická strana]], založená v roku 2014 bývalým politikom hnutia [[ĽS-HZDS]], [[Sergej Kozlík|Sergejom Kozlíkom]]. Strana sa profiluje v troch pilieroch – národnom, kresťanskom a sociálnom.<ref name="mysme"/> Od októbra 2021 je predsedom strany [[Rudolf Huliak]]. Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] NÁRODNÁ KOALÍCIA vstúpila do volebnej de facto päťkoalície so stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], avšak nezískala žiaden mandát v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]].<ref name="memorandum">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Budúcnosť KDH | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/48921/kotlebovci-podpisali-memorandum-s-kdzp-a-dalsimi-tromi-stranami | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-06-29 }}</ref> == Dejiny == === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] strana vyjadrila podporu [[Štefan Harabin|Štefanovi Harabinovi]].<ref name="harabin">{{Citácia periodika|priezvisko=Rusnáková|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=2. Je Národná koalícia nový subjekt?|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1921291-je-narodna-koalicia-novy-subjekt|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-29}}</ref> V následných [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019]] za NÁRODNÚ KOALÍCIU kandidoval synovec Štefana Harabina Slavomír Harabin. Strana získala len 0,72 % hlasov a nezískala žiaden mandát. V novembri 2019 sa NÁRODNÁ KOALÍCIA stala jednou z malých slovenských politických strán, ktoré podpísali memorandum o spolupráci "pronárodných a kresťanských síl" do nadchádzajúcich parlamentných volieb so stranou [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zjednotenie pronárodných a kresťanských síl k akému nedošlo od roku 1993. | url = https://narodnakoalicia.sk/zjednotenie-pronarodnych-a-krestanskych-sil-k-akemu-nedoslo-od-roku-1993/ | vydavateľ = narodnakoalicia.sk | dátum vydania = 2020-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[De iure]] koalícia nevznikla, Kotlebovci iba uvoľnili ostatným stranám istý počet miest na svojej kandidátnej listine.<ref name="memorandum"/> NK získala na kandidátke 10 miest, najvyššie umiestnenou bola predsedníčka Slavěna Vorobelová na 16. mieste. Vďaka vyššiemu počtu krúžkov sa pred ňu dostali traja ďalší kandidáti a z celkového 19. miesta zostala pred bránami parlamentu po vzdaní sa mandátu [[Danica Mikovčáková|Danice Mikovčákovej]] ako prvá náhradníčka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Strana tak napriek členstvu v kotlebovskej koalícii nezískala žiaden mandát v Národnej rade SR. == Volebné výsledky == === Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie ! Parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | colspan="5" align="center" | ''strana nekandidovala'' |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]]* | align="right" | ''229 660'' | align="right" | ''7,97 %'' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|17|150|hex=#008000}} | ''4. miesto'' | ''opozícia'' |} ^* politici NÁRODNEJ KOALÍCIE kandidovali na kandidátke ĽSNS, žiaden zo zvolených poslancov nezastupuje NK. === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie ! Parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 8 378 | align="right" | 1,49 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=#005eb8}} | 14. miesto | neúčasť v parlamente |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | 7 145 | align="right" | 0,72 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=lightblue}} | 15. miesto | neúčasť v parlamente |} === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov % ! Umiestnenie ! Počet <br>mandátov<br> poslancov ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|20|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,68 % | 12. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|336|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 1,63 % | 9. miesto |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=lightblue}} | align="right" | 0,10 % | 34. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|151|20646|hex=lightblue}} | align="right" | 0,73 % | 10. miesto |} == Vedenie strany == === Predsedovia === * [[Sergej Kozlík]] (2014{{--}}2018) * [[Slavěna Vorobelová]] (marec 2018{{--}}2020) * [[Vladimír Hudec]] (2020{{--}}október 2021) * [[Rudolf Huliak]] (od októbra 2021)<ref name="mysme"/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://narodnakoalicia.sk/ Oficiálna stránka strany] * [https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208014 NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI v registri strán Ministerstva vnútra SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2014]] 3az5zav6lf6wywci6pifmkik7sl3zrq 0 653203 7414908 7250892 2022-07-22T12:33:15Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Kersti Kaljulaidová | Popis osoby = estónska politička | Portrét = Kersti_Kaljulaid_-_2018_(cropped).jpg | Poradie = 5. | Úrad = prezidentka Estónska | Začiatok obdobia = [[10. október]] [[2016]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Toomas Hendrik Ilves]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1969|12|30}} | Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Erakond Isamaaliit (2001 - 2004) | Alma mater = Tallinna Mustamäe Gümnaasium (od 1987)<br>[[Tartuská univerzita]] (do 1992) | Profesia = úradníčka, konzultantka, riaditeľka, podnikateľka a politička | Súrodenci = Raimond Kaljulaid | Manžel = Georgi-Rene Maksimovski | Webstránka = www.president.ee }} [[Súbor:Kersti Kaljulaid 2021. aasta Arvamusfestivalil.jpg|náhľad|Kersti Kaljulaid (2021)]] '''Kersti Kaljulaidová''' ({{vjz|est|''Kersti Kaljulaid''}}; * [[30. december]] [[1969]], [[Tartu]], [[Estónsko]]) je estónska politička, od októbra 2016 [[Zoznam prezidentov Estónska|prezidentka Estónska]], ktorá vo funkcii vystriedala [[Toomas Hendrik Ilves|Toomasa Hendrika Ilvesa]]. Stala sa tak prvou ženou v prezidentskom úrade a v 46 rokoch zároveň najmladšou osobou s najvyššou ústavnou funkciou krajiny.<ref name="ČT24prezidentka">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Estonsko má první prezidentku|periodikum=ČT24|odkaz na periodikum=ČT24|dátum vydania=2016-10-03|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=česky|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1926635-estonsko-ma-prvni-prezidentku}}</ref><ref name="iDNESprezidentka">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=ČTK|odkaz na autora=Česká tisková kancelář|priezvisko2=Barochová|meno2=Anna|titul=Estonci do čela země zvolili poprvé ženu, evropskou účetní Kaljulaidovou|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=iDNES.cz|dátum vydania=2016-10-03|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=česky|url=http://zpravy.idnes.cz/estonsko-prezidentka-kaljulaidova-dur-/zahranicni.aspx?c=A161003_141615_zahranicni_aba}}</ref> == Životopis == === Kariéra === Kersti Kaljulaidová v roku 1992 vyštudovala biológiu na [[Tartuská univerzita|univerzite v Tartu]] a v roku 2001 tu získala aj titul [[Master of Business Administration|MBA]] v odbore manažment.<ref name="ČT24prezidentka" /> Vo svojom prvom obore nenašla uplatnenie a tak v 90. rokoch 20. storočia už ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a potom pre investičnú banku.<ref name="ČT24prezidentka" /><ref name="iDNESprezidentka" /> V roku 1999 sa dostala k politike.<ref name="iDNESprezidentka" /> Medzi rokmi 1999 a 2002 bola ekonomickou poradkyňou premiéra [[Mart Laar|Marta Laara]] a v roku 2002 sa stala ako prvá žena riaditeľom elektrárne.<ref name="ČT24prezidentka" /><ref name="iDNESprezidentka" /> Pri tom sa venovala aj publicistike a ako analytička písala o sociálnych a ekonomických témach a témach Európskej únie. Medzi rokmi 2004 a 2016 pôsobila v [[Európsky dvor audítorov|Európskom dvore audítorov]] ako estónska zástupkyňa.<ref name="ČT24prezidentka" /> Predtým bola členkou pravicovej konzervatívnej strany [[Vlasť (Estónsko)|Vlasť]].<ref name="ČT24prezidentka" /><ref name="iDNESprezidentka" /> === Prezidentka krajiny === Na konci augusta 2016 prebehla tri hlasovania parlamentu o novej hlave štátu, ale žiadne nebolo úspešné. V septembri tak prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to neuspelo a proces sa tak vrátil do rúk parlamentu, ktorý na začiatku októbra hlasoval znova.<ref name="ČT24prezidentka" /> Hoci pri tejto voľbe mala Kaljulaidová protikandidáta, napr. nezávislého právnika Allare Joksa, bývalého eurokomisára [[Siim Kallas|Siima Kallasa]] z vládnucej Reformnej strany, či bývalú ministerku [[Mailis Repsová|Mailis Repsovovú]] z opozičnej [[Estonská strana stredu|Estónskej strany stredu]], na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán. Pri voľbe tak nemala reálneho súpera. Zo 101 poslancov hlasovalo 81 za a 17 konzervatívcov proti, pričom minimum pre zvolenie bolo 68 hlasov.<ref name="ČT24prezidentka" /> Pri registrácii kandidátov získala dokonca 90 hlasov, vrátane všetkých členov vládnej koalície a 23 opozičných poslancov.<ref name="iDNESprezidentka" /> Kaljulaidová sa oficiálne ujala funkcie 9. októbra 2016 a slávnostnú prísahu v parlamente zložila 10. októbra. Na inaugurácii prišla s dosluhujúcim prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová zložila prísahu|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|dátum vydania=2016-10-10|dátum prístupu=2016-10-29|url=http://www.teraz.sk/zahranicie/nova-estonska-prezidentka-kersti-kalju/222013-clanok.html}}</ref> === Osobný život === Z dvoch manželstiev Kaljulaidovej vzišli štyri deti a stala sa tiež babičkou.<ref name="ČT24prezidentka" /> == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Kersti Kaljulaidová|17110911}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Prezidenti Estónska}} {{DEFAULTSORT:Kaljulaidová, Kersti}} [[Kategória:Estónski politici]] [[Kategória:Prezidenti Estónska]] [[Kategória:Prezidentky]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] 8aepmivgaqlvncsbsjyq7qhezl354pe 7414927 7414908 2022-07-22T13:24:21Z Teslaton 12161 akt. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Kersti Kaljulaidová | Popis osoby = estónska politička | Portrét = Kersti_Kaljulaid_-_2018_(cropped).jpg | Poradie = 5. | Úrad = prezidentka Estónska | Začiatok obdobia = [[10. október|10. októbra]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[11. október|11. októbra]] [[2021]] | Predchodca = [[Toomas Hendrik Ilves]] | Nástupca = [[Alar Karis]] | Premiér = [[Taavi Rõivas]]<br />[[Jüri Ratas]]<br />[[Kaja Kallasová]] | Dátum narodenia = {{dnv|1969|12|30}} | Miesto narodenia = [[Tartu]], [[Estónsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Erakond Isamaaliit (2001 - 2004) | Alma mater = Tallinna Mustamäe Gümnaasium (od 1987)<br>[[Tartuská univerzita]] (do 1992) | Profesia = úradníčka, konzultantka, riaditeľka, podnikateľka a politička | Súrodenci = Raimond Kaljulaid | Manžel = Georgi-Rene Maksimovski | Webstránka = www.president.ee }} '''Kersti Kaljulaidová''' ({{vjz|est|''Kersti Kaljulaid''}}; * [[30. december]] [[1969]], [[Tartu]], [[Estónsko]]) je estónska politička, v období od októbra [[2016]] do októbra [[2021]] [[Zoznam prezidentov Estónska|prezidentka Estónska]], ktorá vo funkcii vystriedala [[Toomas Hendrik Ilves|Toomasa Hendrika Ilvesa]]. Stala sa tak prvou ženou v prezidentskom úrade a v 46 rokoch zároveň najmladšou osobou s najvyššou ústavnou funkciou krajiny.<ref name="ČT24prezidentka">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Estonsko má první prezidentku|periodikum=ČT24|odkaz na periodikum=ČT24|dátum vydania=2016-10-03|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=česky|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1926635-estonsko-ma-prvni-prezidentku}}</ref><ref name="iDNESprezidentka">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=ČTK|odkaz na autora=Česká tisková kancelář|priezvisko2=Barochová|meno2=Anna|titul=Estonci do čela země zvolili poprvé ženu, evropskou účetní Kaljulaidovou|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=iDNES.cz|dátum vydania=2016-10-03|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=česky|url=http://zpravy.idnes.cz/estonsko-prezidentka-kaljulaidova-dur-/zahranicni.aspx?c=A161003_141615_zahranicni_aba}}</ref> == Životopis == [[Súbor:Kersti Kaljulaid 2021. aasta Arvamusfestivalil.jpg|náhľad|Kersti Kaljulaid (2021)]] === Kariéra === Kersti Kaljulaidová v roku 1992 vyštudovala biológiu na [[Tartuská univerzita|univerzite v Tartu]] a v roku 2001 tu získala aj titul [[Master of Business Administration|MBA]] v odbore manažment.<ref name="ČT24prezidentka" /> Vo svojom prvom obore nenašla uplatnenie a tak v 90. rokoch 20. storočia už ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a potom pre investičnú banku.<ref name="ČT24prezidentka" /><ref name="iDNESprezidentka" /> V roku 1999 sa dostala k politike.<ref name="iDNESprezidentka" /> Medzi rokmi 1999 a 2002 bola ekonomickou poradkyňou premiéra [[Mart Laar|Marta Laara]] a v roku 2002 sa stala ako prvá žena riaditeľom elektrárne.<ref name="ČT24prezidentka" /><ref name="iDNESprezidentka" /> Pri tom sa venovala aj publicistike a ako analytička písala o sociálnych a ekonomických témach a témach Európskej únie. Medzi rokmi 2004 a 2016 pôsobila v [[Európsky dvor audítorov|Európskom dvore audítorov]] ako estónska zástupkyňa.<ref name="ČT24prezidentka" /> Predtým bola členkou pravicovej konzervatívnej strany [[Vlasť (Estónsko)|Vlasť]].<ref name="ČT24prezidentka" /><ref name="iDNESprezidentka" /> === Prezidentka krajiny === Na konci augusta 2016 prebehla tri hlasovania parlamentu o novej hlave štátu, ale žiadne nebolo úspešné. V septembri tak prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to neuspelo a proces sa tak vrátil do rúk parlamentu, ktorý na začiatku októbra hlasoval znova.<ref name="ČT24prezidentka" /> Hoci pri tejto voľbe mala Kaljulaidová protikandidáta, napr. nezávislého právnika Allare Joksa, bývalého eurokomisára [[Siim Kallas|Siima Kallasa]] z vládnucej Reformnej strany, či bývalú ministerku [[Mailis Repsová|Mailis Repsovovú]] z opozičnej [[Estonská strana stredu|Estónskej strany stredu]], na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán. Pri voľbe tak nemala reálneho súpera. Zo 101 poslancov hlasovalo 81 za a 17 konzervatívcov proti, pričom minimum pre zvolenie bolo 68 hlasov.<ref name="ČT24prezidentka" /> Pri registrácii kandidátov získala dokonca 90 hlasov, vrátane všetkých členov vládnej koalície a 23 opozičných poslancov.<ref name="iDNESprezidentka" /> Kaljulaidová sa oficiálne ujala funkcie 9. októbra 2016 a slávnostnú prísahu v parlamente zložila 10. októbra. Na inaugurácii prišla s dosluhujúcim prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová zložila prísahu|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|dátum vydania=2016-10-10|dátum prístupu=2016-10-29|url=http://www.teraz.sk/zahranicie/nova-estonska-prezidentka-kersti-kalju/222013-clanok.html}}</ref> === Osobný život === Z dvoch manželstiev Kaljulaidovej vzišli štyri deti a stala sa tiež babičkou.<ref name="ČT24prezidentka" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kersti Kaljulaidová|17110911}} {{Prezidenti Estónska}} {{DEFAULTSORT:Kaljulaidová, Kersti}} [[Kategória:Estónski politici]] [[Kategória:Prezidenti Estónska]] [[Kategória:Prezidentky]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tartu]] p71qhdhbpuxa21ovtm3esr84ed20uev 0 658069 7415115 7117658 2022-07-23T08:09:06Z 91.127.9.99 /* Nedostatok spánku */ Len som vymazal nepravdivú informáciu. Zdroj máte v knihe Prečo spíme od Matthew Walkera wikitext text/x-wiki '''Poruchy spánku''' sú choroby, ktoré ovplyvňujú normálny priebeh cyklu [[spánok|spánku]] a bdenia. Niektoré poruchy spánku môžu byť veľmi závažné a zasahovať do fyzického, psychického a emocionálneho fungovania človeka. == Druhy porúch spánku == Existuje viac ako tridsať porúch spánku, aj keď najbežnejšie sa vyskytuje len šesť z nich. Priebeh spánku môžu ovplyvňovať buď priamo alebo nepriamo. Najbežnejšie poruchy sú: * [[Syndróm spánkového apnoe|Spánkové apnoe]] - osoba počas spánku prestane niekedy prestane na krátku chvíľu dýchať, alebo dýcha povrchne. * Enuréza - keď sa človek v posteli počas spánku pomočí. Trápi väčšinou deti a často je dedičná. * [[Nespavosť|Insomnia]] - nedostatočný, nepokojný, nekvalitný spánok, ktorý neposkytuje oddych, je najčastejšou poruchou spánku <ref>APA: [https://www.psychiatry.org/patients-families/sleep-disorders/what-are-sleep-disorders] “What are sleep disorders?”, Retrieved 2019-06-25.</ref> * [[Syndróm nepokojných nôh]] - ak človek trpí touto poruchou, chce alebo potrebuje pohybovať nohami, aby zastavil nepríjemné pocity. * Spánková paralýza - kvôli tejto chorobe sa človek zobudí uprostred fázy REM, kedy mozog je aktívny, ale telo nie. Táto porucha znemožňuje človeku pohybovať celým telom, okrem očí, a spôsobuje halucinácie zo strachu. * [[Nočný úľak|Nočné mory]] - človek trpiaci touto poruchou sa vystrašene a náhle prebudí zo spánku. * [[Námesačníctvo]] - ľudia počas spánku kráčajú alebo vykonávajú iné činnosti. * [[Narkolepsia]] - keď je osoba počas celého dňa veľmi unavená, aj keď noc predtým dostatočne dlho spala. Človek môže hocikedy zrazu nedobrovoľne zaspať. * Iné parasomnie ==== Denná ospalosť ==== Je najbežnejšia forma [[Hypersomnia|hypersomnie]]. Táto porucha je charakterizovaná skoro neustálymi pocitmi driemot, únavy, vidín alebo ospalosti, a pacient sa sťažuje na to, že nikdy nie je skutočne bdelý, alebo že je tomu tak len veľmi zriedka. Cez deň síce dlho spí, no po prebudení je ešte ospalejší, v niektorých prípadoch viac než pred spánkom; spánok mu neprináša oddych. V noci spí dlho, budí sa neskoro a s ťažkosťami. Pacienti majú pocit, že fungujú „na radar“; pomaly myslia a hovoria. Niekedy sa nevhodne správajú. Tiež môžu trpieť bolesťami hlavy alebo návalmi tepla. Bohužiaľ, ide o chorobu, ktorá ak sa nezistí včas, môže spôsobiť vážne škody v spoločenskom a rodinnom živote, keďže sa zhoršuje spolunažívanie s pacientom. Rovnako škodí aj školskému a pracovnému pokroku, pretože človek nezachytáva informácie tak, ako zdravá osoba. ==== Iné poruchy spánku ==== * Idiopatická hypersomnia - jedná sa o zmenu cyklu, počas ktorého pacient okrem spánku v noci spí 1 až 4 hodiny cez deň. * [[Hypersomnia|Nadmerná spavosť]] - je menej častá ako predchádzajúca. Vyznačuje sa etapami spánku, ktoré trvajú 18 až 20 hodín počas 3 až 10 dní, počas ktorých pacient nevstane ani aby sa najedol. * Idiopatická nespavosť - táto forma nespavosti je dosť zriedkavá; môže sa prejaviť už po narodení. Je spôsobená neurologickou poruchou riadiaceho systému cyklu spánku a bdenia (hyperaktivita časti nervovej sústavy, ktorá má na svedomí prebúdzanie, hypoaktivita časti nervovej sústavy, ktorá reguluje spánok). * [[Pásmová choroba]] - (angl. ''jet lag''): adaptívna porucha spánku spôsobená dlhým cestovaním v [[Časové pásmo|časových pásmach]] odlišných od pôvodnej geografickej polohy človeka. * Spánkový bruxizmus - škrípanie zubami počas spánku vplyvom [[Stres (biológia)|stresu]], čo zuby výrazne poškodzuje. * Somnilokvia - rozprávanie zo sna. * Ronchopatia - chrápanie. * Fatálna familiárna insomnia - závažné dedičné neurodegeneratívne ochorenie. * Syndróm explodujúcej hlavy - pri zaspávaní je počuť hlučný zvuk. Pacienti zvyčajne navštívia lekára z troch hlavných dôvodov: * Chronická neschopnosť v noci dostatočne spať. * Chronická únava. * Abnormálne prejavy správania počas spánku. Pri hodnotení a následnej [[Diagnóza|diagnóze]] je dôležité riadiť sa dôkladným záznamom o pacientovej chorobe. Odhad pacienta a jeho spolubývajúcich je nevyhnutný je pre diagnózu. == Nedostatok spánkuSú známe len tri osoby, ktoré sa dokázali zaobísť bez spánku aj celé desaťročia (napríklad Vietnamec Thái Ngọc), tieto prípady sú však otázne. Normálni ľudia, ktorí nemajú dostatok spánku, sa rýchlo stanú podráždenými, zle sa koncentrujú, trpia miernymi halucináciami a sú zábudliví; dlhšia doba bez spánku ďalej mení spracovanie kognitívnych funkcií, čím spôsobuje skreslenie zmyslov, pomalé myslenie, psychomotorickú nemotornosť (absencia reflexov), veľké podráždenie a suché oči. Nedostatok spánku tiež narúša cirkadiánne rytmy a iné biorytmy. Po 72 hodinách bez spánku už nastávajú dôležité metabolické zmeny: ako reakcia na stres sa zvýši sekrécia [[Katecholamín|katecholamínov]] ([[adrenalín]], [[dopamín]], [[noradrenalín]]), [[Kortizol|kortizolu]] a [[Inzulín|inzulínov]]. Po viac ako 72 hodinách sa objavia vážne a nezvratné zmeny, závažné kognitívne halucinácie a blúznenie, psychotické príznaky, kolaps a [[smrť]]. == Nedostatok spánku patrí k najuniverzálnejším a najbežnejšie používaným typom psychologického [[Mučenie|mučenia]]. Aj keď sa tolerancia nedostatku spánku líši v závislosti od človeka (sú ľudia, ktorí potrebujú iba tri hodiny, ale drvivá väčšina ľudí potrebuje najmenej osem hodín spánku), nikto neprežil bez spánku 264 hodín a 12 minút. Stratený spánok sa nedá nahradiť a nenávratne poškodzuje nervové tkanivo. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.rcpsych.ac.uk/mentalhealthinfoforall/problems/sleepproblems/sleepingwell.aspx Sleep Problems] – information leaflet from mental health charity The Royal College of Psychiatrists *[http://www.webmd.com/sleep-disorders/guide/insomnia-symptoms-and-causes WebMD] Sleep Disorders Health Center == Zdroj == {{Preklad|es|Trastorno del sueño|130543327}} [[Kategória:Poruchy spánku]] ms3d3iquz6ylrxp3i2rizx20fga74jr 7415136 7415115 2022-07-23T11:50:42Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/91.127.9.99|91.127.9.99]] ([[User_talk:91.127.9.99|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 188.167.254.232 wikitext text/x-wiki '''Poruchy spánku''' sú choroby, ktoré ovplyvňujú normálny priebeh cyklu [[spánok|spánku]] a bdenia. Niektoré poruchy spánku môžu byť veľmi závažné a zasahovať do fyzického, psychického a emocionálneho fungovania človeka. == Druhy porúch spánku == Existuje viac ako tridsať porúch spánku, aj keď najbežnejšie sa vyskytuje len šesť z nich. Priebeh spánku môžu ovplyvňovať buď priamo alebo nepriamo. Najbežnejšie poruchy sú: * [[Syndróm spánkového apnoe|Spánkové apnoe]] - osoba počas spánku prestane niekedy prestane na krátku chvíľu dýchať, alebo dýcha povrchne. * Enuréza - keď sa človek v posteli počas spánku pomočí. Trápi väčšinou deti a často je dedičná. * [[Nespavosť|Insomnia]] - nedostatočný, nepokojný, nekvalitný spánok, ktorý neposkytuje oddych, je najčastejšou poruchou spánku <ref>APA: [https://www.psychiatry.org/patients-families/sleep-disorders/what-are-sleep-disorders] “What are sleep disorders?”, Retrieved 2019-06-25.</ref> * [[Syndróm nepokojných nôh]] - ak človek trpí touto poruchou, chce alebo potrebuje pohybovať nohami, aby zastavil nepríjemné pocity. * Spánková paralýza - kvôli tejto chorobe sa človek zobudí uprostred fázy REM, kedy mozog je aktívny, ale telo nie. Táto porucha znemožňuje človeku pohybovať celým telom, okrem očí, a spôsobuje halucinácie zo strachu. * [[Nočný úľak|Nočné mory]] - človek trpiaci touto poruchou sa vystrašene a náhle prebudí zo spánku. * [[Námesačníctvo]] - ľudia počas spánku kráčajú alebo vykonávajú iné činnosti. * [[Narkolepsia]] - keď je osoba počas celého dňa veľmi unavená, aj keď noc predtým dostatočne dlho spala. Človek môže hocikedy zrazu nedobrovoľne zaspať. * Iné parasomnie ==== Denná ospalosť ==== Je najbežnejšia forma [[Hypersomnia|hypersomnie]]. Táto porucha je charakterizovaná skoro neustálymi pocitmi driemot, únavy, vidín alebo ospalosti, a pacient sa sťažuje na to, že nikdy nie je skutočne bdelý, alebo že je tomu tak len veľmi zriedka. Cez deň síce dlho spí, no po prebudení je ešte ospalejší, v niektorých prípadoch viac než pred spánkom; spánok mu neprináša oddych. V noci spí dlho, budí sa neskoro a s ťažkosťami. Pacienti majú pocit, že fungujú „na radar“; pomaly myslia a hovoria. Niekedy sa nevhodne správajú. Tiež môžu trpieť bolesťami hlavy alebo návalmi tepla. Bohužiaľ, ide o chorobu, ktorá ak sa nezistí včas, môže spôsobiť vážne škody v spoločenskom a rodinnom živote, keďže sa zhoršuje spolunažívanie s pacientom. Rovnako škodí aj školskému a pracovnému pokroku, pretože človek nezachytáva informácie tak, ako zdravá osoba. ==== Iné poruchy spánku ==== * Idiopatická hypersomnia - jedná sa o zmenu cyklu, počas ktorého pacient okrem spánku v noci spí 1 až 4 hodiny cez deň. * [[Hypersomnia|Nadmerná spavosť]] - je menej častá ako predchádzajúca. Vyznačuje sa etapami spánku, ktoré trvajú 18 až 20 hodín počas 3 až 10 dní, počas ktorých pacient nevstane ani aby sa najedol. * Idiopatická nespavosť - táto forma nespavosti je dosť zriedkavá; môže sa prejaviť už po narodení. Je spôsobená neurologickou poruchou riadiaceho systému cyklu spánku a bdenia (hyperaktivita časti nervovej sústavy, ktorá má na svedomí prebúdzanie, hypoaktivita časti nervovej sústavy, ktorá reguluje spánok). * [[Pásmová choroba]] - (angl. ''jet lag''): adaptívna porucha spánku spôsobená dlhým cestovaním v [[Časové pásmo|časových pásmach]] odlišných od pôvodnej geografickej polohy človeka. * Spánkový bruxizmus - škrípanie zubami počas spánku vplyvom [[Stres (biológia)|stresu]], čo zuby výrazne poškodzuje. * Somnilokvia - rozprávanie zo sna. * Ronchopatia - chrápanie. * Fatálna familiárna insomnia - závažné dedičné neurodegeneratívne ochorenie. * Syndróm explodujúcej hlavy - pri zaspávaní je počuť hlučný zvuk. Pacienti zvyčajne navštívia lekára z troch hlavných dôvodov: * Chronická neschopnosť v noci dostatočne spať. * Chronická únava. * Abnormálne prejavy správania počas spánku. Pri hodnotení a následnej [[Diagnóza|diagnóze]] je dôležité riadiť sa dôkladným záznamom o pacientovej chorobe. Odhad pacienta a jeho spolubývajúcich je nevyhnutný je pre diagnózu. == Nedostatok spánku == Sú známe len tri osoby, ktoré sa dokázali zaobísť bez spánku aj celé desaťročia (napríklad Vietnamec Thái Ngọc), tieto prípady sú však otázne. Normálni ľudia, ktorí nemajú dostatok spánku, sa rýchlo stanú podráždenými, zle sa koncentrujú, trpia miernymi halucináciami a sú zábudliví; dlhšia doba bez spánku ďalej mení spracovanie kognitívnych funkcií, čím spôsobuje skreslenie zmyslov, pomalé myslenie, psychomotorickú nemotornosť (absencia reflexov), veľké podráždenie a suché oči. Nedostatok spánku tiež narúša cirkadiánne rytmy a iné biorytmy. Po 72 hodinách bez spánku už nastávajú dôležité metabolické zmeny: ako reakcia na stres sa zvýši sekrécia [[Katecholamín|katecholamínov]] ([[adrenalín]], [[dopamín]], [[noradrenalín]]), [[Kortizol|kortizolu]] a [[Inzulín|inzulínov]]. Po viac ako 72 hodinách sa objavia vážne a nezvratné zmeny, závažné kognitívne halucinácie a blúznenie, psychotické príznaky, kolaps a [[smrť]]. Nedostatok spánku patrí k najuniverzálnejším a najbežnejšie používaným typom psychologického [[Mučenie|mučenia]]. Aj keď sa tolerancia nedostatku spánku líši v závislosti od človeka (sú ľudia, ktorí potrebujú iba tri hodiny, ale drvivá väčšina ľudí potrebuje najmenej osem hodín spánku, vekom sa však potrebu spánku znižuje), nikto neprežil bez spánku 264 hodín a 12 minút. Stratený spánok sa nedá nahradiť a nenávratne poškodzuje nervové tkanivo. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.rcpsych.ac.uk/mentalhealthinfoforall/problems/sleepproblems/sleepingwell.aspx Sleep Problems] – information leaflet from mental health charity The Royal College of Psychiatrists *[http://www.webmd.com/sleep-disorders/guide/insomnia-symptoms-and-causes WebMD] Sleep Disorders Health Center == Zdroj == {{Preklad|es|Trastorno del sueño|130543327}} [[Kategória:Poruchy spánku]] n1ma9el7g1awxw9m7ai9vyvhmhjlox3 2 667561 7415036 7407883 2022-07-22T21:09:54Z Gateshebe 193515 próbalap kitisztítása / vyčistenie pieskoviska (1.) wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Gateshebe/Šablóna:Pieskovisko-DEL|1}} ssov26mm7k8bqlanwkx3qb5r3wqw64h 0 670905 7414949 7414241 2022-07-22T15:38:02Z Nela Pecenakova 221324 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista | Meno = Juraj Slafkovský | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|2004|3|30}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2021 | Rok2 = | Pozícia = útočník | Streľba = ľavou rukou | Výška = 192 | Váha = 102 | Tím = [[Club de hockey Canadien|Montreal Canadiens]] | Bývalé tímy = [[HC Košice|HC Košice U16, U18]],<br>[[EC Red Bull Salzburg|EC Red Bull Salzburg U18]],<br>[[Mountfield HK|Mountfield HK U16, U18]]<br>[[TPS Turku]] | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft =1. celkovo, [[NHL draft (2022)|2022]],<br />[[Club de hockey Canadien|Montreal Canadiens]] | WHA draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka =Slafko,Dino,Slayka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bugan | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slafgoalsky a Slafcontentsky. V Montreale zisťujú, aký marketingový potenciál draftovali | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2929075/slafgoalsky-a-slafcontentsky-v-montreale-zistuju-aky-marketingovy-potencial-draftovali/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-15 }}</ref> | Príbuzenstvo = }} '''Juraj Slafkovský''' (* [[30. marec]] [[2004]], [[Košice]]) je slovenský profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník, ktorý aktuálne hrá za [[Club de hockey Canadien|Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Oh my Hockey | odkaz na autora = | titul = Slafkovský podpísal prvý kontrakt v NHL. Zarobiť si môže cez 13 miliónov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-juraj-slafkovsky-montreal-canadiens-novacikovska-zmluva-kontrakt-nhl-2022-2023/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref> V [[NHL draft (2022)|NHL drafte 2022]] si ho z prvého miesta vybral klub Montreal Canadiens, čím sa stal historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neuveriteľné! Juraj Slafkovský sa stal hlavnou hviezdou draftu NHL! | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/8xO75eV/juraj-slafkovsky-draft-nhl-dnes-hokej-montreal-canadiens/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Slafkovský je odchovancom [[HC Košice]], v ktorého drese hral až do jeho dorastu. Na seniorskej úrovni sa presadil vo Fínsku v klube [[TPS Turku]], v sezóne 2021/22 hral za klub vo finále SM-liigy. V dôsledku jeho výkonov v klube ako aj v reprezentácií bol považovaný za jedného z vrcholných účastníkov draftu NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morreale | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Slafkovsky got confidence boost at Olympics ahead of 2022 NHL Draft| url = https://www.nhl.com/news/juraj-slafkovsky-received-confidence-boost-at-olympics-ahead-of-2022-nhl-draft/c-333521228 | vydavateľ = nhl.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rill | meno = Jake | autor = | odkaz na autora = | titul = NHL Draft 2022: 1st-Round Mock Predictions and Latest Order | url = https://bleacherreport.com/articles/2955396-nhl-draft-2022-1st-round-mock-predictions-and-latest-order | vydavateľ = bleacherreport.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skauti NHL vydali rebríček nádejí. Slafkovský je v absolútnej špičke | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-juraj-slafkovsky-simon-nemec-filip-mesar-draft-ranking-rebricek-nhl-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref>13. júla 2022 podpísal trojročnú zmluvu s klubom v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canadiens sign first-overall pick Juraj Slafkovsky to three-year entry-level deal | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/canadiens-sign-juraj-slafkovsky-to-three-year-entry-level-deal/ | vydavateľ = sportsnet.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slafkovský je zo športovej rodiny, jeho matka Gabriela Slafkovská je bývalá reprezentantka v plávaní, ktorému sa venovala 18 rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fotta | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Najmladší Slovák na olympiáde? Ako dieťa hral hokej aj v Chicagu či Quebecu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-ms-2021-juraj-slafkovsky-rodicia-pribeh/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|[[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry 2022|Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Bronz||<center>[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|Peking 2022]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|Hlinka Gretzky Cup}} {{Medaila|Striebro||<center>[[Břeclav]] / [[Piešťany]] [[2021]]</center>|}} {{Infobox koniec}} == Klubové sezóny == {| width="50%" cellspacing="0" cellpadding="2" border="0" style="text-align:center" !Sezóna !Tím !Podujatie ! rowspan="6" | !Z !G !A !B |- |2018 - 2019 |[[Mountfield HK]] |[[ELJ]] !3 |0 |2 |'''2''' |- |2019 - 2020 |[[TPS Turku|TPS]] |[[U20 SM-sarja]] |'''3''' |0 |3 |'''3''' |- |2020 - 2021 |[[TPS Turku|TPS]] |[[U20 SM-sarja]] !10 |8 |5 |'''13''' |- |2021 - 2022 |[[TPS Turku|TPS]] |[[U20 SM-sarja]] !9 |6 |12 |'''18''' |- |2021 - 2022 |[[TPS Turku|TPS]] |[[Liiga]] !49 |7 |10 |'''17''' |- | colspan="3" | | rowspan="2" | ! colspan="4" | |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |Celkom !74 !21 !32 !53 |} == Reprezentácia == Svoj debut v seniorskej reprezentácii absolvoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|majstrovstvách sveta 2021 IIHF]], kde reprezentoval Slovensko a stal sa najmladším slovenským reprezentantom na seniorských majstrovstvách v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MS 2021: SR do Rigy s historicky najmladším tímom, nedostali sa doň Koch, Regenda a Hrehorčák| url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/ms-2021-do-zaverecnej-nominacie-sa-neprebojovali-koch-regenda-a-hrehorcak| vydavateľ = hockeyslovakia.sk| dátum vydania = 2021-05-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-13| miesto = Piešťany| jazyk =}}</ref> Spolu so [[Šimon Nemec|Šimonom Nemcom]] bolo Slafkovskému ako jednému z dvoch 17-ročných hokejistov, umožnené reprezentovať Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2022|ZOH 2022]], pričom Slafkovský bol úplne najmladším hráčom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aykroyd| meno = Lucas| autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Slovakia earns first win | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/32049/svk-lat | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slafkovský strelil oba góly Slovenska v úvodnom zápase proti [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsku]] a týmto sa stal prvým sedemnásťročným hráčom, ktorý skóroval v mužskom olympijskom turnaji na ZOH od čias [[Eddie Olczyk|Eddieho Olczyka]] v roku [[1984]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Quigley| meno = Ryan| autor =| odkaz na autora =| titul = Juraj Slafkovsky, 17, impresses in Olympic debut despite Slovakia's loss to Finland {{!}} NBC Olympics| url = https://www.nbcolympics.com/news/juraj-slafkovsky-17-impresses-olympic-debut-despite-slovakias-loss-finland| vydavateľ = nbcolympics.com| dátum vydania = 2022-02-10| dátum aktualizácie = 2022-02-11| dátum prístupu = 2022-02-13| miesto =| jazyk = en}}</ref> Po zisku bronzovej medaily, získal titul najproduktívnejšieho hráča ZOH 2022 v ľadovom hokeji (MVP). Spolu na turnaji nazbieral 7 kanadských bodov (7+0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Potts| meno = Andy| autor =| odkaz na autora =| titul = IIHF - Slafkovsky voted MVP| url = https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/32248/slafkovsky_voted_mvp| vydavateľ = iihf.com| dátum vydania = 2022-02-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-20| miesto = Peking| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ZOH 2022: MVP! Juraj Slafkovský sa stal najužitočnejším hráčom turnaja, v All Star tíme aj Rybár| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/p92zmy4/zoh-2022-hokej-dnes-peking-2022-zimne-olympijske-hry-2022-slovensko-juraj-slafkovsky-sa-sta-najuzitocnejsim-hracom-turnaja-v-all-star-time-aj-rybar/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-20| dátum prístupu = 2022-02-20}}</ref> {| width="50%" cellspacing="0" cellpadding="2" border="0" style="text-align:center" !Rok !Tím !Podujatie ! rowspan="89" bgcolor="#ffffff" |&nbsp; !Z !G !A !B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] |'''5''' |0 |0 |'''0''' |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2021|2021]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Memoriál Ivana Hlinku|MIH]] !5 |3 |6 |'''9''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] !2 |0 |0 |'''0''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] !7 |7 |0 |'''7''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] !8 !3 |6 |'''9''' |- | colspan="3" | ! colspan="4" | |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |Juniorské súčty !10 !3 !6 !9 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |Seniorské súčty !21 !10 !6 !16 |} == Ocenenia == {| width="50%" cellspacing="0" cellpadding="2" border="0" style="text-align:center" !Rok !Turnaj !Cena |- ![[2022]] ![[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] |Olympijský MVP |- ![[2022]] ![[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] |Člen All - stars tímu na Olympíjskom turnaji |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{DEFAULTSORT:Slafkovský, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Hráči TPS Turku]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Hráči HC Košice]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2021]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] hax9g9slmlzwhoq1h3l99aixdcdx152 7415109 7414949 2022-07-23T06:47:52Z Hokej fanúšik 210744 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista | Meno = Juraj Slafkovský | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|2004|3|30}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2021 | Rok2 = | Pozícia = útočník | Streľba = ľavou rukou | Výška = 192 | Váha = 102 | Tím = [[Club de hockey Canadien|Montreal Canadiens]] | Bývalé tímy = [[HC Košice|HC Košice U16, U18]],<br>[[EC Red Bull Salzburg|EC Red Bull Salzburg U18]],<br>[[Mountfield HK|Mountfield HK U16, U18]]<br>[[TPS Turku]] | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft =1. celkovo, [[NHL draft (2022)|2022]],<br />[[Club de hockey Canadien|Montreal Canadiens]] | WHA draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka =Slafko, Slafgoalsky<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bugan | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slafgoalsky a Slafcontentsky. V Montreale zisťujú, aký marketingový potenciál draftovali | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2929075/slafgoalsky-a-slafcontentsky-v-montreale-zistuju-aky-marketingovy-potencial-draftovali/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-15 }}</ref> | Príbuzenstvo = }} '''Juraj Slafkovský''' (* [[30. marec]] [[2004]], [[Košice]]) je slovenský profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník, ktorý aktuálne hrá za [[Club de hockey Canadien|Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Oh my Hockey | odkaz na autora = | titul = Slafkovský podpísal prvý kontrakt v NHL. Zarobiť si môže cez 13 miliónov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-juraj-slafkovsky-montreal-canadiens-novacikovska-zmluva-kontrakt-nhl-2022-2023/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref> V [[NHL draft (2022)|NHL drafte 2022]] si ho z prvého miesta vybral klub Montreal Canadiens, čím sa stal historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neuveriteľné! Juraj Slafkovský sa stal hlavnou hviezdou draftu NHL! | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/8xO75eV/juraj-slafkovsky-draft-nhl-dnes-hokej-montreal-canadiens/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Slafkovský je odchovancom [[HC Košice]], v ktorého drese hral až do jeho dorastu. Na seniorskej úrovni sa presadil vo Fínsku v klube [[TPS Turku]], v sezóne 2021/22 hral za klub vo finále SM-liigy. V dôsledku jeho výkonov v klube ako aj v reprezentácií bol považovaný za jedného z vrcholných účastníkov draftu NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morreale | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Slafkovsky got confidence boost at Olympics ahead of 2022 NHL Draft| url = https://www.nhl.com/news/juraj-slafkovsky-received-confidence-boost-at-olympics-ahead-of-2022-nhl-draft/c-333521228 | vydavateľ = nhl.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rill | meno = Jake | autor = | odkaz na autora = | titul = NHL Draft 2022: 1st-Round Mock Predictions and Latest Order | url = https://bleacherreport.com/articles/2955396-nhl-draft-2022-1st-round-mock-predictions-and-latest-order | vydavateľ = bleacherreport.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skauti NHL vydali rebríček nádejí. Slafkovský je v absolútnej špičke | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-juraj-slafkovsky-simon-nemec-filip-mesar-draft-ranking-rebricek-nhl-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref>13. júla 2022 podpísal trojročnú zmluvu s klubom v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canadiens sign first-overall pick Juraj Slafkovsky to three-year entry-level deal | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/canadiens-sign-juraj-slafkovsky-to-three-year-entry-level-deal/ | vydavateľ = sportsnet.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slafkovský je zo športovej rodiny, jeho matka Gabriela Slafkovská je bývalá reprezentantka v plávaní, ktorému sa venovala 18 rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fotta | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | titul = Najmladší Slovák na olympiáde? Ako dieťa hral hokej aj v Chicagu či Quebecu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-ms-2021-juraj-slafkovsky-rodicia-pribeh/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|[[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry 2022|Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Bronz||<center>[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|Peking 2022]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|Hlinka Gretzky Cup}} {{Medaila|Striebro||<center>[[Břeclav]] / [[Piešťany]] [[2021]]</center>|}} {{Infobox koniec}} == Klubové sezóny == {| width="50%" cellspacing="0" cellpadding="2" border="0" style="text-align:center" !Sezóna !Tím !Podujatie ! rowspan="6" | !Z !G !A !B |- |2018 - 2019 |[[Mountfield HK]] |[[ELJ]] !3 |0 |2 |'''2''' |- |2019 - 2020 |[[TPS Turku|TPS]] |[[U20 SM-sarja]] |'''3''' |0 |3 |'''3''' |- |2020 - 2021 |[[TPS Turku|TPS]] |[[U20 SM-sarja]] !10 |8 |5 |'''13''' |- |2021 - 2022 |[[TPS Turku|TPS]] |[[U20 SM-sarja]] !9 |6 |12 |'''18''' |- |2021 - 2022 |[[TPS Turku|TPS]] |[[Liiga]] !49 |7 |10 |'''17''' |- | colspan="3" | | rowspan="2" | ! colspan="4" | |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |Celkom !74 !21 !32 !53 |} == Reprezentácia == Svoj debut v seniorskej reprezentácii absolvoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|majstrovstvách sveta 2021 IIHF]], kde reprezentoval Slovensko a stal sa najmladším slovenským reprezentantom na seniorských majstrovstvách v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MS 2021: SR do Rigy s historicky najmladším tímom, nedostali sa doň Koch, Regenda a Hrehorčák| url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/ms-2021-do-zaverecnej-nominacie-sa-neprebojovali-koch-regenda-a-hrehorcak| vydavateľ = hockeyslovakia.sk| dátum vydania = 2021-05-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-13| miesto = Piešťany| jazyk =}}</ref> Spolu so [[Šimon Nemec|Šimonom Nemcom]] bolo Slafkovskému ako jednému z dvoch 17-ročných hokejistov, umožnené reprezentovať Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2022|ZOH 2022]], pričom Slafkovský bol úplne najmladším hráčom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aykroyd| meno = Lucas| autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Slovakia earns first win | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/32049/svk-lat | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slafkovský strelil oba góly Slovenska v úvodnom zápase proti [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsku]] a týmto sa stal prvým sedemnásťročným hráčom, ktorý skóroval v mužskom olympijskom turnaji na ZOH od čias [[Eddie Olczyk|Eddieho Olczyka]] v roku [[1984]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Quigley| meno = Ryan| autor =| odkaz na autora =| titul = Juraj Slafkovsky, 17, impresses in Olympic debut despite Slovakia's loss to Finland {{!}} NBC Olympics| url = https://www.nbcolympics.com/news/juraj-slafkovsky-17-impresses-olympic-debut-despite-slovakias-loss-finland| vydavateľ = nbcolympics.com| dátum vydania = 2022-02-10| dátum aktualizácie = 2022-02-11| dátum prístupu = 2022-02-13| miesto =| jazyk = en}}</ref> Po zisku bronzovej medaily, získal titul najproduktívnejšieho hráča ZOH 2022 v ľadovom hokeji (MVP). Spolu na turnaji nazbieral 7 kanadských bodov (7+0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Potts| meno = Andy| autor =| odkaz na autora =| titul = IIHF - Slafkovsky voted MVP| url = https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/32248/slafkovsky_voted_mvp| vydavateľ = iihf.com| dátum vydania = 2022-02-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-20| miesto = Peking| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ZOH 2022: MVP! Juraj Slafkovský sa stal najužitočnejším hráčom turnaja, v All Star tíme aj Rybár| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/p92zmy4/zoh-2022-hokej-dnes-peking-2022-zimne-olympijske-hry-2022-slovensko-juraj-slafkovsky-sa-sta-najuzitocnejsim-hracom-turnaja-v-all-star-time-aj-rybar/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-20| dátum prístupu = 2022-02-20}}</ref> {| width="50%" cellspacing="0" cellpadding="2" border="0" style="text-align:center" !Rok !Tím !Podujatie ! rowspan="89" bgcolor="#ffffff" |&nbsp; !Z !G !A !B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] |'''5''' |0 |0 |'''0''' |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2021|2021]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Memoriál Ivana Hlinku|MIH]] !5 |3 |6 |'''9''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] !2 |0 |0 |'''0''' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – Mužský turnaj|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] !7 |7 |0 |'''7''' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] !8 !3 |6 |'''9''' |- | colspan="3" | ! colspan="4" | |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |Juniorské súčty !10 !3 !6 !9 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |Seniorské súčty !21 !10 !6 !16 |} == Ocenenia == {| width="50%" cellspacing="0" cellpadding="2" border="0" style="text-align:center" !Rok !Turnaj !Cena |- ![[2022]] ![[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] |Olympijský MVP |- ![[2022]] ![[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] |Člen All - stars tímu na Olympíjskom turnaji |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{DEFAULTSORT:Slafkovský, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Hráči TPS Turku]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Hráči HC Košice]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2021]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] apvfwoh3il4awfvx37bakt237khq4f3 0 671460 7415128 7413894 2022-07-23T10:19:00Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | aktuálny titul = emeritný biskup Starokatolíckej cirkvi v Českej republike | portrét = Dušan_Hejbal.jpg | popis portrétu = | 1. funkcia = biskup [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]] | 1. funkcia - predchodca = [[Augustin Podolák]] | 1. funkcia - nástupca = [[Pavel Benedikt Stránský]] | 1. funkcia - obdobie = [[1991]]{{--}}[[2016]] | dátum narodenia = {{dnv|1951|7|16}} | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | cirkev = [[starokatolícka cirkev|starokatolícka]] | diakonát dátum = [[29. jún]] [[1970]] | kňazské svätenie dátum = [[29. jún]] [[1971]] | biskupské svätenie dátum = [[27. september]] [[1997]] | biskupské svätenie miesto = [[Praha]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Bernhard Heitz]], rakúsky starokatolícky biskup | 1. funckia - obdobie = [[1991]]{{--}}[[2016]] }} [[Magister teológie|ThMgr.]] '''Dušan Hejbal''' (* [[16. júl]] [[1951]], [[Praha]]) je [[Emeritný|emeritný]] [[biskup]] [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]], na čele ktorej stál v rokoch [[1991]] až [[2016]]. Ako biskup bol zároveň biskupom-ordinárom pre [[Anglikánsky zväz cirkví|anglikánskych]] veriacich na území celého Česka. Okrem vedenia cirkvi pôsobil ako farár Starokatolíckej farnosti Praha, ktorej duchovným správcom zostal aj po odchode do emeritúry do júna 2018.<ref>[http://praha.starokatolici.cz/ Internetové stránky] Pražské farnosti Starokatolické církve v ČR. </ref> Taktiež píše texty piesní. == Životopis == === Kresťanstvo === Do [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolickej cirkvi]] vstúpil v roku [[1968]]. V nasledujúcom roku začal študovať na [[Husova československá bohoslovecká fakulta|Husovej československej bohosloveckej fakulte]] v Prahe. V júni 1970 bol vysvätený za [[Diakon|diakona]] a o rok neskôr za kňaza. V máji 1972 musel na príkaz úradov opustiť bohosloveckú fakultu. Až do pádu komunistického režimu pôsobil v pastorácii neverejne, pracoval ako pomocný robotník, murár, prevádzkar, vodič električky alebo predavač.<ref name="ceskatelevize-svatecni-slovo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sváteční slovo biskupa Dušana Hejbala | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/880349-svatecni-slovo/212562216100001-svatecni-slovo-biskupa-dusana-hejbala/ | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-07 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Bol blízskym spolupracovníkom vtedajšieho prenasledovaného biskupa [[Augustin Podolák|Augustina Podoláka]], pod ktorého vedením as venoval štúdiu teológie a podielal sa na neverejných cirkevných vzdelávacích aktivitách. Bol tak tiež vyšetrovaný [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] pre marenie štátneho dohľadu nad cirkvami.<ref name="život">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starokatolická církev v ČR. O nás. Biskup. Dušan Hejbal | url = https://www.starokatolici.cz/dusan-hejbal/t5999 | vydavateľ = Starokatolici.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] bol v apríli 1990 vymenovaný za generálneho vikára, dňa [[23. február]]a [[1991]] zvolený za biskupa. V nasledujúcom roku sa stal podpredsedom [[Ekumenická rada církví v České republice|Ekumenickej rady cirkví v ČR]] (ERC). Od roku [[1993]] prednášal starokatolícku dogmatiku a liturgiku na [[Husitská teologická fakulta Univerzity Karlovy|Husitskej teologickej fakulte Univerzity Karlovy]]. Dňa [[27. september|27. septembra]] [[1997]] bol v Prahe v [[Kostol svätého Vavrinca (Petřínské sady)|katedrálnom chráme svätého Vavrinca]] na Petříne vysvätený za [[biskup]]a.<ref name="život" /> V čele Starokatolickej cirkvi v Českej republike ako biskup stál do [[16. júl|16. júla]] [[2016]], kedy dosiahol veku 65 rokov a vedenie cirkvi prevzal novo-zvolený biskup [[Pavel Benedikt Stránský]]. V rokoch 2000{{--}}2005 bol predseda riadiaceho výboru ERC, potom opäť podporedsedom tohto združenia.<ref name="christnet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thossová | meno = Alena | autor = | odkaz na autora = | titul = Místopředseda ERC a biskup Starokatolické církve v ČR Dušan Hejbal oslavil výročí své konsekrace | url = https://www.christnet.eu/zpravy/14244/mistopredseda_erc_a_biskup_starokatolicke_cirkve_v_cr_dusan_hejbal_oslavil_vyroci_sve_konsekrace.url | vydavateľ = christnet.eu | dátum vydania = 2007-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Hudba === Od mladosti sa venoval hudbe, zo začiatku ako [[folk]]ový spevák v dvojici Labašta & Hejbal.<ref name="chsoi">Hejbal, Dušan. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Český hudební slovník osob a institucí | url = https://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&task=record.record_detail&id=1000524 | vydavateľ = Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-07 | miesto = Brno | jazyk = }}</ref> Od 1981 do 1993 bol kmeňovým textárom rokovej skupiny [[Dr. Max]]<ref name="ceskatelevize-svatecni-slovo"/> a písal aj pre interprétov stredného prúdu populárnej hudby. Celkom v období 1986{{--}}1997 uplatnil osemdesiat textov.<ref name="chsoi"/> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dušan Hejbal|19727310}} {{DEFAULTSORT:Hejbal, Dušan}} [[Kategória:Českí starokatolícki biskupi]] [[Kategória:Českí folkoví speváci]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] 9z3d1b2fvqhpq1iia55oe9hm0j1g6ng 7415129 7415128 2022-07-23T10:20:43Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | aktuálny titul = emeritný biskup Starokatolíckej cirkvi v Českej republike | portrét = Dušan_Hejbal.jpg | popis portrétu = | 1. funkcia = biskup [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]] | 1. funkcia - predchodca = [[Augustin Podolák]] | 1. funkcia - nástupca = [[Pavel Benedikt Stránský]] | 1. funkcia - obdobie = [[1991]]{{--}}[[2016]] | dátum narodenia = {{dnv|1951|7|16}} | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | cirkev = [[starokatolícka cirkev|starokatolícka]] | diakonát dátum = [[29. jún]] [[1970]] | kňazské svätenie dátum = [[29. jún]] [[1971]] | biskupské svätenie dátum = [[27. september]] [[1997]] | biskupské svätenie miesto = [[Praha]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Bernhard Heitz]], rakúsky starokatolícky biskup | 1. funckia - obdobie = [[1991]]{{--}}[[2016]] }} [[Magister teológie|ThMgr.]] '''Dušan Hejbal''' (* [[16. júl]] [[1951]], [[Praha]]) je [[Emeritný|emeritný]] [[biskup]] [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]], na čele ktorej stál v rokoch [[1991]] až [[2016]]. Ako biskup bol zároveň biskupom-ordinárom pre [[Anglikánsky zväz cirkví|anglikánskych]] veriacich na území celého Česka. Okrem vedenia cirkvi pôsobil ako farár Starokatolíckej farnosti Praha, ktorej duchovným správcom zostal aj po odchode do emeritúry do júna 2018.<ref>[http://praha.starokatolici.cz/ Internetové stránky] Pražské farnosti Starokatolické církve v ČR. </ref> Taktiež píše texty piesní. == Životopis == === Kresťanstvo === Do [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolickej cirkvi]] vstúpil v roku [[1968]]. V nasledujúcom roku začal študovať na [[Husova československá bohoslovecká fakulta|Husovej československej bohosloveckej fakulte]] v Prahe. V júni 1970 bol vysvätený za [[Diakon|diakona]] a o rok neskôr za kňaza. V máji 1972 musel na príkaz úradov opustiť bohosloveckú fakultu. Až do pádu komunistického režimu pôsobil v pastorácii neverejne, pracoval ako pomocný robotník, murár, prevádzkar, vodič električky alebo predavač.<ref name="ceskatelevize-svatecni-slovo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sváteční slovo biskupa Dušana Hejbala | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/880349-svatecni-slovo/212562216100001-svatecni-slovo-biskupa-dusana-hejbala/ | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-07 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Bol blízskym spolupracovníkom vtedajšieho prenasledovaného biskupa [[Augustin Podolák|Augustina Podoláka]], pod ktorého vedením as venoval štúdiu teológie a podielal sa na neverejných cirkevných vzdelávacích aktivitách. Bol tak tiež vyšetrovaný [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] pre marenie štátneho dohľadu nad cirkvami.<ref name="život">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starokatolická církev v ČR. O nás. Biskup. Dušan Hejbal | url = https://www.starokatolici.cz/dusan-hejbal/t5999 | vydavateľ = Starokatolici.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] bol v apríli 1990 vymenovaný za generálneho vikára, dňa [[23. február]]a [[1991]] zvolený za biskupa. V nasledujúcom roku sa stal podpredsedom [[Ekumenická rada církví v České republice|Ekumenickej rady cirkví v ČR]] (ERC). Od roku [[1993]] prednášal starokatolícku dogmatiku a liturgiku na [[Husitská teologická fakulta Univerzity Karlovy|Husitskej teologickej fakulte Univerzity Karlovy]]. Dňa [[27. september|27. septembra]] [[1997]] bol v Prahe v [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|katedrále svätého Vavrinca]] na Petříne vysvätený za [[biskup]]a.<ref name="život" /> V čele Starokatolickej cirkvi v Českej republike ako biskup stál do [[16. júl|16. júla]] [[2016]], kedy dosiahol veku 65 rokov a vedenie cirkvi prevzal novo-zvolený biskup [[Pavel Benedikt Stránský]]. V rokoch 2000{{--}}2005 bol predseda riadiaceho výboru ERC, potom opäť podporedsedom tohto združenia.<ref name="christnet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thossová | meno = Alena | autor = | odkaz na autora = | titul = Místopředseda ERC a biskup Starokatolické církve v ČR Dušan Hejbal oslavil výročí své konsekrace | url = https://www.christnet.eu/zpravy/14244/mistopredseda_erc_a_biskup_starokatolicke_cirkve_v_cr_dusan_hejbal_oslavil_vyroci_sve_konsekrace.url | vydavateľ = christnet.eu | dátum vydania = 2007-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Hudba === Od mladosti sa venoval hudbe, zo začiatku ako [[folk]]ový spevák v dvojici Labašta & Hejbal.<ref name="chsoi">Hejbal, Dušan. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Český hudební slovník osob a institucí | url = https://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&task=record.record_detail&id=1000524 | vydavateľ = Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-07 | miesto = Brno | jazyk = }}</ref> Od 1981 do 1993 bol kmeňovým textárom rokovej skupiny [[Dr. Max]]<ref name="ceskatelevize-svatecni-slovo"/> a písal aj pre interprétov stredného prúdu populárnej hudby. Celkom v období 1986{{--}}1997 uplatnil osemdesiat textov.<ref name="chsoi"/> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dušan Hejbal|19727310}} {{DEFAULTSORT:Hejbal, Dušan}} [[Kategória:Českí starokatolícki biskupi]] [[Kategória:Českí folkoví speváci]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] emajemwimh0cmz8dx2qwk15ybh5iled 0 672174 7414948 7412984 2022-07-22T15:37:12Z Nela Pecenakova 221324 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|dosť mizerný štýl, viaceré informácie sú už minulosťou, pričom sú prezentované v prítomnom čase}} {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista |Meno=Šimon Nemec |Popis=hokejový obranca |Štátna príslušnosť=Slovensko |Dátum narodenia= {{dnv|2004|2|15}} |Miesto narodenia=[[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] |Pozícia=obranca |Streľba=pravou rukou |Výška=185 |Váha=87 |Prezývka=Sajmon Nemek |Tím= [[New Jersey Devils]] |Bývalé tímy=[[HK Nitra]], [[HK Levice]] |Draft=2. celkovo, [[NHL draft (2022)|2022]],<br />[[New Jersey Devils]] |Rok1=2022}} '''Šimon Nemec''' (* [[15. február]] [[2004]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]]) je slovenský hokejista, ktorý bol draftovaný z druhého miesta do [[New Jersey Devils]] kde bude mať možnosť zahrať si s [[Tomáš Tatar|Tomášom Tatárom]]. Nemec je taktiež členom seniorskej reprezentácie, ako sedemnásťročný debutoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]] v roku 2021 v lotyšskej Rige. Okrem iného je považovaný za jedného z najtalentovanejších mladých hokejistov spod Tatier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najlepší bek od čias Cháru a jeden z najfascinujúcejších hokejistov. Slováci opäť medzi elitou|url=https://sport.aktuality.sk/c/bpqqlfl/najlepsi-bek-od-cias-charu-a-jeden-z-najfascinujucejsich-hokejistov-slovaci-opat-medzi-elitou/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2021-11-04|jazyk=sk|meno=SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Media|priezvisko=s.r.o}}</ref> == Kariéra == Hokeju sa začal venovať v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil do roku 2019, kedy sa presunul do Nitry. V extralige debutoval vo veku pätnásť rokov a po [[Andrej Podkonický|Andrejovi Podkonickom]] sa stal druhým najmladším hokejistom, ktorý sa predstavil v najvyššej hokejovej súťaži na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Nitrianskí fanúšikovia skandovali meno 15-ročného odchovanca|url=https://www.sport7.sk/147514/video-nitrianski-fanusikovia-skandovali-meno-15-rocneho-odchovanca|vydavateľ=Šport7.sk|dátum vydania=2019-09-19|dátum prístupu=2021-11-04|jazyk=sk}}</ref> Prvý kanadský bod v extralige zapísal, zhodou okolností, proti Liptovskému Mikulášu v septembri 2019. V sezóne [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]] naskočil do dvanástich stretnutí za HK Nitra, ktorý ho neskôr poslal na hosťovanie do druholigových Levíc. V drese HK Levice stihol odohrať 20 zápasov, v ktorých sa dvakrát gólovo presadil a na šesť ďalších zásahov prihrával. V nasledujúcom ročníku sa už naplno etabloval do zostavy extraligovej Nitry, za ktorú odohral 37 duelov, v ktorých zapísal devätnásť bodov. Stabilné výkony v najvyššej súťaži mu vyniesli miesto na súpiske [[Slovenské národné hokejové mužstvo do 20 rokov|slovenskej hokejovej reprezentácie do dvadsať rokov]], s ktorou sa zúčastnil juniorského svetového šampionátu v kanadskom Edmontone na prelome rokov 2020 a 2021. Napriek tomu, že na turnaji patril medzi vôbec najmladších hráčov, tak dominoval. V piatich stretnutiach pozbieral štyri body, kraľoval produktivite medzi slovenskými hokejistami a napokon bol zvolený medzi troch najlepších hráčov národného tímu na šampionáte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=https://twitter.com/scottcwheeler/status/1345612342306897924 |url=https://twitter.com/scottcwheeler/status/1345612342306897924 |vydavateľ=Twitter |dátum prístupu=2021-11-04}}</ref> Zároveň sa Šimon Nemec stal druhým najproduktívnejším šestnásťročným obrancom v histórii turnaja, iba Fín [[Reijo Ruotsalainen]] v tak mladom veku pozbieral viacej bodov, keď v roku 1977 získal ešte o jeden bod viac ako slovenský obranca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2022 NHL Draft prospect Simon Nemec - The most productive player for Team Slovakia (4 pts in 5 games). He was picked by coaching staff as a Top 3 player for Slovakia. He is also second most productive 16 yr old defensemen in history of the WJC. Only Reijo Ruotsalainen scored more points (5) in 77.|url=http://www.reddit.com/r/hockey/comments/kpnqcg/2022_nhl_draft_prospect_simon_nemec_the_most/|dátum vydania=2021-01-03|dátum prístupu=2021-11-04|priezvisko=Rusty7550}}</ref> V sezóne 2020/21 premiérovo nahliadol aj do {{SVK|lh|seniorskej reprezentácie}}, keď sa ocitol v záverečnej nominácii na svetový šampionát v Rige a Slovensku pomohol k prvej účasti vo štvrťfinále od roku 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jeden z najmladších hokejistov na MS v Rige Šimon Nemec: Zostane po sezóne v Nitre?|url=https://www.cas.sk/clanok/2538099/|vydavateľ=Nový Čas|dátum vydania=2021-06-06|dátum prístupu=2021-11-04|jazyk=sk|priezvisko=Cas.sk}}</ref> Bol nominovaný aj na [[Zimné olympijské hry 2022]], kde bol súčasťou mužstva, ktoré získalo bronzové medaily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympijský bronz priniesol Šimonovi Nemcovi Cenu mesta Liptovský Mikuláš | url = https://www.mikulas.sk/samosprava/tlacove-spravy/11558 | vydavateľ = mikulas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] sa v drese klubu HK Nitra prekvapujúco<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priama reč Jána Pardavého: Nitra už dosiahla veľa, môže hrať uvoľnene | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/egzrT42/priama-rec-jana-pardaveho-nitra-uz-dosiahla-vela-moze-hrat-uvolnene/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> prebojoval až do finále play-off, kde však podľahli Slovanu Bratislava.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bakaj | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nie je ľahké, keď je proti vám 10-tisíc slovanistov. Umlčali sme ich | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/624384-nie-je-lahke-ked-je-proti-vam-10-tisic-slovanistov-umlcali-sme-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> == Vstupný draft NHL 2022 == Šimon Nemec je posledné dva roky považovaný za jedného z najtalentovanejších hokejistov narodených v roku 2004 nielen na Slovensku, ale aj v celom svete, a preto je dlhodobo považovaný na kandidáta na popredné priečky v drafte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OHL center Wright could be No. 1 pick in 2022 NHL Draft|url=https://www.nhl.com/news/scouting-report-2022-nhl-draft-lookahead/c-325796410|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2021-11-04|jazyk=en-US}}</ref> Môže sa stať prvým Slovákom zvoleným v prvom kole draftu za posledných deväť rokov, kedy v roku 2013 ukázali predstavitelia klubu [[Columbus Blue Jackets]] z celkovej 27. pozície na [[Marko Daňo|Marka Daňa]]. Predpokladá sa, že by slovenský obranca mohol byť zvolený medzi druhým a pätnástym miestom, Nemec teda má príležitosť stať sa najvyššie draftovaným Slovákom v dejinách. Prvenstvo v tejto kategórii doposiaľ drží [[Marián Gáborík]], ktorý sa stal trojkou draftu v roku 2000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Simon Nemec at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/589605/simon-nemec|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2021-11-04|jazyk=en}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{DEFAULTSORT:Nemec, Šimon}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New Jersey Devils]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2021]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Hráči HK Nitra]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] e6v9qrhdkxyosaadws695nh941yanb5 0 672513 7415130 7344258 2022-07-23T10:24:13Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|zdrojový článok [[:cs:Augustin Podolák]] je označený viacerými šablónami}} {{Infobox Duchovný | typ = biskup | portrét = | heslo = „Amore pacem“ | štát pôsobenia = [[Československo]] | 1. funkcia = biskup [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]] | 1. funkcia - obdobie = [[1968]]-[[1991]] | 1. funkcia - predchodca = [[Alois Pašek]] | 1. funkcia - nástupca = [[Dušan Hejbal]] | dátum narodenia = [[24. jún]] [[1912]] | miesto narodenia = [[České Budějovice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1991|1|7|1912|6|24}} | miesto úmrtia = [[Česká Lípa]], [[ČSFR]] | cirkev = [[Starokatolícka cirkev|starokatolícka]] (po [[1947]]) [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] (pred [[1947]]) | kňazské svätenie dátum = [[29. jún]] [[1938]] | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | biskupské svätenie dátum = [[15. december]] [[1968]] | biskupské svätenie miesto = [[Utrecht]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Andreas Rinkel]], | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup utrechtský }} [[PhDr.]] [[Licenciát teológie|ThLic.]] '''Augustín Podolák''' (* [[24. jún]] [[1912]], [[České Budějovice]] - † [[7. január]] [[1991]], [[Česká Lípa]]) bol [[Česi|český]] [[filozof]], [[Teológia|teológ]] a [[biskup]] [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]] v Československu. == Život == Augustin Podolák sa narodil v roku [[1912]] v [[České Budějovice|Českých Budějovicích]]. V roku [[1930]] vstúpil do dominikánskeho noviciátu v [[Olomouc|Olomouci]] a tam začal študovať filozofiu, teológiu a kánonické právo. Potom získal doktorát filozofie na Pápežskom inštitúte medzinárodných štúdií v Ríme. [[29. jún|29. júna]] [[1938]] bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza a pôsobil ako profesor filozofie a teológie v [[Olomouc|Olomouci]]. Na začiatku 2. svetovej vojny ([[1939]]) sa stal profesorom filozofie a teológie na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v [[Olomouc|Olomouci]]. Po promócii zostal s rodinou v pražskej robotníckej kolónii v [[Hloubětín]]e. Po vojne sa nakrátko stal predsedom Národného revolučného výboru a po konflikte s komunistami pracoval ako robotník v rušňovom depe v [[Libeň|Libni]]. V roku [[1947]] prestúpil do [[Starokatolícka cirkev|starokatolíckej cirkvi]] a prijal miesto kaplána v kaplnke sv. Márie Magdalény v [[Praha|Prahe]], pôsobil aj vo farnostiach [[Varnsdorf]] a [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]]. V roku [[1950]] sa stal správcom cirkvi a presťahoval sa do [[Varnsdorf]]u (v tom čase sídla cirkvi). V roku [[1956]] bol v dôsledku represií štátu voči cirkvám a náboženským jednotám zbavený súhlasu s prácou duchovného a musel opustiť svoju farnosť. Na prelome rokov [[1956]] a [[1957]] bol nakrátko zatknutý a po prepustení fyzicky pracoval v [[Rumburk]]u. Potom začal v dôsledku mnohých po sebe nasledujúcich výsluchov a predchádzajúceho väznenia strácať sluch. Na jar v roku [[1968]] vďaka politickému uvoľneniu ([[Pražská jar]]) Starokatolícka cirkev v Československu mohla obnoviť svoju bežnú činnosť. Ministerstvo kultúry po dlhých rokoch schválilo Celoštátnu synodu, ktorá zvolila za biskupa Augustina Podoláka. [[15. december|15. decembra]] [[1968]] bol vysvätený za biskupa starokatolíckymi biskupmi Utrechtskej únie. Po rokoch rozmrazovania bola v roku [[1971]] cirkev a jej biskup opäť prenasledovaní a jej činnosť bola v dôsledku sprísnenia politického kurzu zakázaná. Starokatolíci, hoci ilegálne, pôsobili v podzemí, čím vytvárali zdanie normálnej pastoračnej práce. V júni [[1971]] vo [[Varnsdorf]]e tajne vysvätil štyroch kandidátov za kňazov (vrátane svojho neskoršieho nástupcu [[Dušan Hejbal|Dušana Hejbala]]) a jedného za diakona. Podolákove pastierske listy a cirkevné publikácie vyšli ako dokumenty „druhého nákladu“. Od [[29. apríl]]a [[1990]] Starokatolícka cirkev znovu nadobudla legálnosť svojho pôsobenia. Biskup Podolák zomrel [[7. január]]a [[1991]] v nemocnici v [[Česká Lípa|Českej Lípe]] a pochovaný je v [[Cvikov]]e. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] == Zdroje == * [https://www.starokatolici.cz/augustin-podolak/t94 O Podolákovi na stránke starokatolici.cz] * {{Preklad|cs|Augustin Podolák|20424974|pl|Augustin Podolák|65342619}} {{DEFAULTSORT:Podolák, Augustin}} [[Kategória:Osobnosti z Českých Budějovíc]] [[Kategória:Českí starokatolícki biskupi]] [[Kategória:Českí kňazi]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí filozofi]] 9i3l98mwydj6as94y8bpigurzobgjkw 7415131 7415130 2022-07-23T11:08:17Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|zdrojový článok [[:cs:Augustin Podolák]] je označený viacerými šablónami}} {{Infobox Duchovný | typ = biskup | portrét = | erb = Znak_starokatolického_biskupa_Augustina_Podoláka.jpg | heslo = „Amore pacem“ | štát pôsobenia = [[Československo]] | 1. funkcia = biskup [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]] | 1. funkcia - obdobie = [[1968]]-[[1991]] | 1. funkcia - predchodca = [[Alois Pašek]] | 1. funkcia - nástupca = [[Dušan Hejbal]] | dátum narodenia = [[24. jún]] [[1912]] | miesto narodenia = [[České Budějovice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1991|1|7|1912|6|24}} | miesto úmrtia = [[Česká Lípa]], [[ČSFR]] | cirkev = [[Starokatolícka cirkev|starokatolícka]] (po [[1947]]) [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] (pred [[1947]]) | kňazské svätenie dátum = [[29. jún]] [[1938]] | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | biskupské svätenie dátum = [[15. december]] [[1968]] | biskupské svätenie miesto = [[Utrecht]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Andreas Rinkel]], | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup utrechtský }} [[PhDr.]] [[Licenciát teológie|ThLic.]] '''Augustín Podolák''' (* [[24. jún]] [[1912]], [[České Budějovice]] - † [[7. január]] [[1991]], [[Česká Lípa]]) bol [[Česi|český]] [[filozof]], [[Teológia|teológ]] a [[biskup]] [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]] v Československu. == Život == Augustin Podolák sa narodil v roku [[1912]] v [[České Budějovice|Českých Budějovicích]]. V roku [[1930]] vstúpil do dominikánskeho noviciátu v [[Olomouc|Olomouci]] a tam začal študovať filozofiu, teológiu a kánonické právo. Potom získal doktorát filozofie na Pápežskom inštitúte medzinárodných štúdií v Ríme. [[29. jún|29. júna]] [[1938]] bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza a pôsobil ako profesor filozofie a teológie v [[Olomouc|Olomouci]]. Na začiatku 2. svetovej vojny ([[1939]]) sa stal profesorom filozofie a teológie na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v [[Olomouc|Olomouci]]. Po promócii zostal s rodinou v pražskej robotníckej kolónii v [[Hloubětín]]e. Po vojne sa nakrátko stal predsedom Národného revolučného výboru a po konflikte s komunistami pracoval ako robotník v rušňovom depe v [[Libeň|Libni]]. V roku [[1947]] prestúpil do [[Starokatolícka cirkev|starokatolíckej cirkvi]] a prijal miesto kaplána v kaplnke sv. Márie Magdalény v [[Praha|Prahe]], pôsobil aj vo farnostiach [[Varnsdorf]] a [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]]. V roku [[1950]] sa stal správcom cirkvi a presťahoval sa do [[Varnsdorf]]u (v tom čase sídla cirkvi). V roku [[1956]] bol v dôsledku represií štátu voči cirkvám a náboženským jednotám zbavený súhlasu s prácou duchovného a musel opustiť svoju farnosť. Na prelome rokov [[1956]] a [[1957]] bol nakrátko zatknutý a po prepustení fyzicky pracoval v [[Rumburk]]u. Potom začal v dôsledku mnohých po sebe nasledujúcich výsluchov a predchádzajúceho väznenia strácať sluch. Na jar v roku [[1968]] vďaka politickému uvoľneniu ([[Pražská jar]]) Starokatolícka cirkev v Československu mohla obnoviť svoju bežnú činnosť. Ministerstvo kultúry po dlhých rokoch schválilo Celoštátnu synodu, ktorá zvolila za biskupa Augustina Podoláka. [[15. december|15. decembra]] [[1968]] bol vysvätený za biskupa starokatolíckymi biskupmi Utrechtskej únie. Po rokoch rozmrazovania bola v roku [[1971]] cirkev a jej biskup opäť prenasledovaní a jej činnosť bola v dôsledku sprísnenia politického kurzu zakázaná. Starokatolíci, hoci ilegálne, pôsobili v podzemí, čím vytvárali zdanie normálnej pastoračnej práce. V júni [[1971]] vo [[Varnsdorf]]e tajne vysvätil štyroch kandidátov za kňazov (vrátane svojho neskoršieho nástupcu [[Dušan Hejbal|Dušana Hejbala]]) a jedného za diakona. Podolákove pastierske listy a cirkevné publikácie vyšli ako dokumenty „druhého nákladu“. Od [[29. apríl]]a [[1990]] Starokatolícka cirkev znovu nadobudla legálnosť svojho pôsobenia. Biskup Podolák zomrel [[7. január]]a [[1991]] v nemocnici v [[Česká Lípa|Českej Lípe]] a pochovaný je v [[Cvikov]]e. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] == Zdroje == * [https://www.starokatolici.cz/augustin-podolak/t94 O Podolákovi na stránke starokatolici.cz] * {{Preklad|cs|Augustin Podolák|20424974|pl|Augustin Podolák|65342619}} {{DEFAULTSORT:Podolák, Augustin}} [[Kategória:Osobnosti z Českých Budějovíc]] [[Kategória:Českí starokatolícki biskupi]] [[Kategória:Českí kňazi]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí filozofi]] l8dvvjgl82hdefsy7j3nzdvii5apvzp 7415133 7415131 2022-07-23T11:28:51Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|zdrojový článok [[:cs:Augustin Podolák]] je označený viacerými šablónami}} {{Infobox Duchovný | typ = biskup | portrét = | erb = Znak_starokatolického_biskupa_Augustina_Podoláka.jpg | heslo = „Amore pacem“ | štát pôsobenia = [[Československo]] | 1. funkcia = biskup [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi v Českej republike]] | 1. funkcia - obdobie = [[1968]]-[[1991]] | 1. funkcia - predchodca = [[Alois Pašek]] | 1. funkcia - nástupca = [[Dušan Hejbal]] | dátum narodenia = [[24. jún]] [[1912]] | miesto narodenia = [[České Budějovice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1991|1|7|1912|6|24}} | miesto úmrtia = [[Česká Lípa]], [[ČSFR]] | cirkev = [[Starokatolícka cirkev|starokatolícka]] (po [[1947]]) [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] (pred [[1947]]) | kňazské svätenie dátum = [[29. jún]] [[1938]] | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | biskupské svätenie dátum = [[15. december]] [[1968]] | biskupské svätenie miesto = [[Utrecht]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Andreas Rinkel]], | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup utrechtský }} [[PhDr.]] [[Licenciát teológie|ThLic.]] '''Augustín Podolák''' (* [[24. jún]] [[1912]], [[České Budějovice]] - † [[7. január]] [[1991]], [[Česká Lípa]]) bol [[Česi|český]] [[filozof]], [[Teológia|teológ]] a [[biskup]] [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]] v Československu. == Život == [[Súbor:Augustin_Podolák.jpg|náhľad|321x321bod|Augustin Podolák]] Augustin Podolák sa narodil v roku [[1912]] v [[České Budějovice|Českých Budějovicích]]. V roku [[1930]] vstúpil do dominikánskeho noviciátu v [[Olomouc|Olomouci]] a tam začal študovať filozofiu, teológiu a kánonické právo. Potom získal doktorát filozofie na Pápežskom inštitúte medzinárodných štúdií v Ríme. [[29. jún|29. júna]] [[1938]] bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza a pôsobil ako profesor filozofie a teológie v [[Olomouc|Olomouci]]. Na začiatku 2. svetovej vojny ([[1939]]) sa stal profesorom filozofie a teológie na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v [[Olomouc|Olomouci]]. Po promócii zostal s rodinou v pražskej robotníckej kolónii v [[Hloubětín]]e. Po vojne sa nakrátko stal predsedom Národného revolučného výboru a po konflikte s komunistami pracoval ako robotník v rušňovom depe v [[Libeň|Libni]]. V roku [[1947]] prestúpil do [[Starokatolícka cirkev|starokatolíckej cirkvi]] a prijal miesto kaplána v kaplnke sv. Márie Magdalény v [[Praha|Prahe]], pôsobil aj vo farnostiach [[Varnsdorf]] a [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]]. V roku [[1950]] sa stal správcom cirkvi a presťahoval sa do [[Varnsdorf]]u (v tom čase sídla cirkvi). V roku [[1956]] bol v dôsledku represií štátu voči cirkvám a náboženským jednotám zbavený súhlasu s prácou duchovného a musel opustiť svoju farnosť. Na prelome rokov [[1956]] a [[1957]] bol nakrátko zatknutý a po prepustení fyzicky pracoval v [[Rumburk]]u. Potom začal v dôsledku mnohých po sebe nasledujúcich výsluchov a predchádzajúceho väznenia strácať sluch. Na jar v roku [[1968]] vďaka politickému uvoľneniu ([[Pražská jar]]) Starokatolícka cirkev v Československu mohla obnoviť svoju bežnú činnosť. Ministerstvo kultúry po dlhých rokoch schválilo Celoštátnu synodu, ktorá zvolila za biskupa Augustina Podoláka. [[15. december|15. decembra]] [[1968]] bol vysvätený za biskupa starokatolíckymi biskupmi Utrechtskej únie. Po rokoch rozmrazovania bola v roku [[1971]] cirkev a jej biskup opäť prenasledovaní a jej činnosť bola v dôsledku sprísnenia politického kurzu zakázaná. Starokatolíci, hoci ilegálne, pôsobili v podzemí, čím vytvárali zdanie normálnej pastoračnej práce. V júni [[1971]] vo [[Varnsdorf]]e tajne vysvätil štyroch kandidátov za kňazov (vrátane svojho neskoršieho nástupcu [[Dušan Hejbal|Dušana Hejbala]]) a jedného za diakona. Podolákove pastierske listy a cirkevné publikácie vyšli ako dokumenty „druhého nákladu“. Od [[29. apríl]]a [[1990]] Starokatolícka cirkev znovu nadobudla legálnosť svojho pôsobenia. Biskup Podolák zomrel [[7. január]]a [[1991]] v nemocnici v [[Česká Lípa|Českej Lípe]] a pochovaný je v [[Cvikov]]e. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] == Zdroje == * [https://www.starokatolici.cz/augustin-podolak/t94 O Podolákovi na stránke starokatolici.cz] * {{Preklad|cs|Augustin Podolák|20424974|pl|Augustin Podolák|65342619}} {{DEFAULTSORT:Podolák, Augustin}} [[Kategória:Osobnosti z Českých Budějovíc]] [[Kategória:Českí starokatolícki biskupi]] [[Kategória:Českí kňazi]] [[Kategória:Českí teológovia]] [[Kategória:Českí filozofi]] 90cwjfkjtmidxpuqm4pam1cfquuej8s 0 672518 7415111 7413910 2022-07-23T07:01:52Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol|Obrázok=Kostel svatého Vavřince na Petříně, pohled z rozhledny cropped.jpg|Patrocínium=[[Vavrinec Rímsky|Svätý Vavrinec]]|Štát=|Mesto=[[Praha]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Náboženstvo=[[Kresťanstvo]]|Farnosť=Starokatolícka ketedrálna duchovná správa|Architekt=[[Ignác Palliardi]]|Web=http://www.starokatolickakatedrala.cz/|Počet veží=2|Sloh=[[Barok]]|Výstavba=[[1735]]|Mestská časť=[[Malá Strana]]}} '''Katedrála svätého Vavrinca''' je [[Barok|barokový]] [[kostol]] v [[Park u Petřínské rozhledny|Parku u rozhledny]] na [[Praha|pražskom]] [[Petřín]]e. Od roku [[1995]] ho využíva [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] ako biskupský kostol. Je chránený ako kultúrna pamiatka [[Česko|Českej republiky]]. == História == Pôvodne išlo o románsky kostol. Najstaršia správa o ňom pochádza z roku [[1135]]. Podľa kostola tiež vznikol starý nemecký názov Petřína ''Laurenziberg''. Románska stavba spadala pod svätovítsku kapitulu, ktorá sa však v jeho správe až do Bielej Hory striedala s kapitulou vyšehradskou. V 30. rokoch [[18. storočie|18. storočia]], v súvislosti s výstavbou výklenkových pútnických kaplniek krížovej cesty, prestala pôvodná románska stavba postačovať. Preto asi v rokoch [[1740]] – [[1742]] došlo k prestavbe v štýle neskorého dynamického baroka architektom [[Ignác Palliardi|Ignácom Palliardim starším]], snáď podľa upravených plánov [[Kilián Ignác Dientzenhofer|Kiliána Ignáca Dientzenhofera]]. Niekedy sa uvádza, že stavbu dokončil známejší Ignác Palliardi mladší okolo roku 1770. O kostol sa zaviazalo starať Bratstvo pražských kuchárov. V roku [[1784]] bol kostol zrušený, zariadenie rozpredané a hlavný oltár bol prenesený do kostola v [[Bříství]]. Pre potreby bohoslužieb bol chátrajúci objekt opravený opäť v rokoch [[1830]] – [[1840]]. Spoločne s vedľajšou kaplnkou Kalvárie, Božím hrobom a krížovou cestou tvorí katedrálny chrám sv. Vavrinca sakrálny komplex stavieb na vrchu [[Petřín]] a jeho duchovnú správu zabezpečuje [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolícka cirkev]]. == Duchovná správa == [[Súbor:Kostel_svatého_Vavřince_v_Praze_na_Petříně.jpg|náhľad|220x220bod|stred|Starokatolícka omša v kostole sv. Vavrinca.]] Od roku [[1995]], kedy sa kostol sv. Vavrinca stal katedrálnym chrámom [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi]], bol spravovaný ako súčasť pražskej farnosti, teraz tu existuje samostatná farnosť. Administrátorom je kňaz ThDr. Petr Jan Vinš. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] == Zdroje == {{Preklad|cs|Kostel svatého Vavřince (Malá Strana, Petřínské sady)|20248413}} [[Kategória:Kostoly v Prahe]] [[Kategória:Malá Strana]] [[Kategória:Katedrály v Česku|Vavrinca]] [[Kategória:Barokové kostoly v Česku]] [[Kategória:Architektúra z 1735]] 7akswt5ebw53dsjz78su31v8g91hase 7415112 7415111 2022-07-23T07:10:15Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol|Obrázok=Kostel svatého Vavřince na Petříně, pohled z rozhledny cropped.jpg|Patrocínium=[[Vavrinec Rímsky|Svätý Vavrinec]]|Štát=|Mesto=[[Praha]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Náboženstvo=[[Kresťanstvo]]|Farnosť=Starokatolícka ketedrálna duchovná správa|Architekt=[[Ignác Palliardi]]|Web=http://www.starokatolickakatedrala.cz/|Počet veží=2|Sloh=[[Barok]]|Výstavba=[[1735]]|Mestská časť=[[Malá Strana]]}} '''Katedrála svätého Vavrinca''' je [[Barok|barokový]] [[kostol]] v [[Park u Petřínské rozhledny|Parku u rozhledny]] na [[Praha|pražskom]] [[Petřín]]e. Od roku [[1995]] ho využíva [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] ako biskupský kostol. Je chránený ako kultúrna pamiatka [[Česko|Českej republiky]]. == História == Pôvodne išlo o románsky kostol. Najstaršia správa o ňom pochádza z roku [[1135]]. Podľa kostola tiež vznikol starý nemecký názov Petřína ''Laurenziberg''. Románska stavba spadala pod svätovítsku kapitulu, ktorá sa však v jeho správe až do Bielej Hory striedala s kapitulou vyšehradskou. V 30. rokoch [[18. storočie|18. storočia]], v súvislosti s výstavbou výklenkových pútnických kaplniek krížovej cesty, prestala pôvodná románska stavba postačovať. Preto asi v rokoch [[1740]] – [[1742]] došlo k prestavbe v štýle neskorého dynamického baroka architektom [[Ignác Palliardi|Ignácom Palliardim starším]], snáď podľa upravených plánov [[Kilián Ignác Dientzenhofer|Kiliána Ignáca Dientzenhofera]]. Niekedy sa uvádza, že stavbu dokončil známejší Ignác Palliardi mladší okolo roku 1770. O kostol sa zaviazalo starať Bratstvo pražských kuchárov. V roku [[1784]] bol kostol zrušený, zariadenie rozpredané a hlavný oltár bol prenesený do kostola v [[Bříství]]. Pre potreby bohoslužieb bol chátrajúci objekt opravený opäť v rokoch [[1830]] – [[1840]]. Spoločne s vedľajšou kaplnkou Kalvárie, Božím hrobom a krížovou cestou tvorí katedrálny chrám sv. Vavrinca sakrálny komplex stavieb na vrchu [[Petřín]] a jeho duchovnú správu zabezpečuje [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolícka cirkev]]. == Duchovná správa == [[Súbor:Kostel_svatého_Vavřince_v_Praze_na_Petříně.jpg|náhľad|220x220bod|stred|Starokatolícka omša v kostole sv. Vavrinca.]] Od roku [[1995]], kedy sa kostol sv. Vavrinca stal katedrálnym chrámom [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckej cirkvi]], bol spravovaný ako súčasť pražskej farnosti, teraz tu existuje samostatná farnosť. Administrátorom je kňaz ThDr. Petr Jan Vinš. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/starokatolickakatedrala/ Facebook Starokatolíckej katedrály sv. Vavrinca] * [https://www.starokatolici.cz/starokatolicka-katedralni-duchovni-sprava/t12445 O farnosti a katedrále na starokatolici.cz] == Zdroje == {{Preklad|cs|Kostel svatého Vavřince (Malá Strana, Petřínské sady)|20248413}} [[Kategória:Kostoly v Prahe]] [[Kategória:Malá Strana]] [[Kategória:Katedrály v Česku|Vavrinca]] [[Kategória:Barokové kostoly v Česku]] [[Kategória:Architektúra z 1735]] 3jwx7diws4edqzzjp2r2blb1dsnhjcs 0 673150 7414916 7341396 2022-07-22T12:43:07Z Tvojfon.sk 209162 Doplnenie fukncionalít kamery a fotoaparátu wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:iPhone 13}} {{Infobox Mobilný telefón | názov = iPhone 13 / iPhone 13 mini | obrázok = IPhone 13 vector.svg | text = iPhone 13 v modrej farbe | kódové meno = '''iPhone 13'''<br>A2633 (Medzinárodné)<br>A2482 (USA)<br>A2631 (Kanada, Japonsko)<br>A2634 (Čína, Hong Kong)<br>A2635 (Rusko) | výrobca = [[Apple]] | slogan = ''Tvoja nová superschopnosť.'' | séria = | dátum predstavenia = [[14. september]] [[2021]] | dátum = | predchodca = [[iPhone 12]] | nástupca = | displej = '''13:''' 6.1 [[Palec (jednotka dĺžky)|palcov]] (150 [[Milimeter|mm]]) [[Retina displej|Super Retina XDR]] [[OLED]], 2532×1170px (460 ppi)<br>'''13 Mini:''' 5.4 [[Palec (jednotka dĺžky)|palcov]] (140 [[Milimeter|mm]]) [[Retina displej|Super Retina XDR]] [[OLED]], 2340x1080px (476 ppi) | fotoaparát = 12 [[Megapixel|Mpx]], f/1.6, 26mm (široký), 1.7µm, dual pixel PDAF, senzorová optická stabilizácia obrazu;<br>12 [[Megapixel|Mpx]], f/2.4, 120˚, 13mm (ultra-široký) | druhá kamera = 12 [[Megapixel|Mpx]], f/2.2, 23mm (široká), 1/3.6" SL 3D, (hĺbkový/biometrický senzor) | operačný systém = '''pôvodný:''' [[iOS]] 15.0 <br />'''aktuálny:''' [[iOS]] 15.1.1 ([[17. novembra]] [[2021]]) | procesor = Hexa-core (2x "high-performance" Avalanche + 4x "energy-saving" Blizzard) | grafická karta = Apple 4-jadrová | ram = 4 GB LPDDR4 RAM | systém na čipe = Apple A15 Bionic | veľkosť pamäti = 128, 256 a 512 [[Gigabajt|GB]] | typ pamäťovej karty = Nie je podporovaná | frekvencie = | podporované siete = 2G, 3G, 4G [[LTE]], [[5G]] | pripojiteľnosť = Lightning, [[Wi-Fi]] 6 (802.11ax), [[Bluetooth]] 5.0 | typ a výkonnosť batérie = '''13:''' 12.41 Wh (3 240 [[Ampérhodina|mAh]]) Li-ion<br />'''13 mini:''' 9.34 Wh (2 438 [[Ampérhodina|mAh]]) Li-ion | rozmery = '''13:'''<br/>146.7 mm × 71.5 mm × 7.65 mm<br/>'''13 Mini:'''<br/>131.5 mm × 64.2 mm × 7.65 mm | hmotnosť = '''13''' 173–174 g<br/>'''13 Mini''' 140–141 g (na základe krajiny) | webová stránka = [https://www.apple.com/sk/iphone-13/ Oficiálna stránka] | referencie = [https://www.apple.com/sk/iphone-13/specs/ Technická špecifikácia] }} {{IPhone modely}} '''iPhone 13''' a '''13 Mini''' sú [[Smartfón|smartfóny]], ktoré boli navrhnuté, vyvinuté a sú predávané spoločnosťou [[Apple]]. V súčasnosti sú jednými z modelov pätnástej generácie telefónov [[iPhone]]. Ide o nástupcov modelov [[iPhone 12|iPhone 12 a 12 mini]]. Modely boli oznámené spolu s drahším modelom [[iPhone 13 Pro|iPhone 13 Pro a Pro Max]] [[14. septembra]] [[2021]] v Divadle Steva Jobsa v Apple Parku, [[Výkonný riaditeľ|výkonným riaditeľom]] spoločnosti [[Apple]], [[Tim Cook|Timom Cookom]]. Predobjednávky na iPhone 13 sa začali [[17. septembra]] [[2021]] a telefón bol vo väčšine krajín k dispozícii [[24. septembra]] [[2021]]. Predobjednávky na iPhone 12 Mini sa začali [[6. novembra]] [[2020]] a telefón bol k dispozícii od [[13. novembra]] [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Apple| odkaz na autora = | titul = iPhone 13| url = https://www.apple.com/iphone-13/| vydavateľ = apple.com| dátum vydania = 2021-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-26| miesto = | jazyk = en}}</ref> == Charakteristika == iPhone 13 má ploché šasi podobné s predchádzajúcimi modelmi Apple iPhone. Telefóny však disponujú niektorými rozdielmi, akými sú napríklad zadné kamery, ktoré sú väčšie a usporiadané diagonálne. Snímač Face ID v hornej časti obrazovky je teraz o 20 % menší v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi [[iPhone 12]]. iPhone 13 a 13 Mini sú dostupné v piatich farbách: Midnight (tmavosivá), Starlight (biela), Product Red (červená), zelená, modrá a ružová.<ref name="i13USspecs">{{Cite web|title=iPhone 13 and iPhone 13 mini - US Technical Specifications|url=https://www.apple.com/iphone-13/specs/|access-date=September 29, 2021|website=Apple.com|language=en-US}}</ref> iPhone 13 a iPhone 13 Mini využívajú čip A15 Bionic navrhnutý spoločnosťou Apple. Sú vybavené 6-jadrovým [[CPU]], 4-jadrovým [[Grafický procesor|GPU]] a 16-jadrovým systémom Neural Engine,<ref name=":0">{{Cite web|title=Apple launched the new iPhone 13 and iPhone 13 Mini {{!}} Programming Nation|url=https://programmingnation.in/2021/09/15/apple-launched-iphone-13-13-mini/|access-date=2021-09-16|language=en-US}}</ref> zatiaľ čo [[iPhone 13 Pro]] a 13 Pro Max majú až 5-jadrový GPU.<ref>{{Cite web|last=Espósito|first=Filipe|date=2021-09-15|title=iPhone 13 Pro's A15 Bionic chip has more powerful GPU than regular iPhone 13|url=https://9to5mac.com/2021/09/14/iphone-13-pros-a15-bionic-chip-has-more-powerful-gpu-than-regular-iphone-13/|access-date=2021-09-15|website=9to5Mac|language=en-US}}</ref> === Displeje === iPhone 13 má 6,1-palcový (15 cm) [[Displej s kvapalnými kryštálmi|displej]] s technológiou Super Retina XDR [[OLED]] s rozlíšením 2532 × 1170 [[Obrazový prvok|pixelov]] a hustotou pixelov približne 460 PPI s obnovovacou frekvenciou 60 Hz. iPhone 13 Mini má 5,4-palcový (14 cm) displej s rovnakou technológiou s rozlíšením 2340 × 1080 pixelov a hustotou pixelov približne 476 PPI.<ref name=":0" /> === Kamery === iPhone 13 a 13 Mini sú vybavené rovnakým kamerovým systémom s tromi kamerami: jedna predná kamera a dve zadné kamery: širokouhlá a ultraširoká. Zadné fotoaparáty obsahujú väčšie snímače pre väčší zber svetla s optickou stabilizáciou obrazu ({{eng|OIS}}). Modul fotoaparátu na zadnej strane je usporiadaný diagonálne, aby sa do šasi zmestili väčšie snímače. V rámci systému ponúka kamera rôzne vylepšenia a možnosti natáčania, a to sú: Cinematic režim, Smart HDR 4. režim Deep Fusion a fotografické štýly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apple iPhone 13{{!}}128 GB - Polnočná čierna|url=https://www.tvojfon.sk/iphone-13/apple-iphone-13-128-gb-polnocna-cierna-midnight-black/|vydavateľ=tvojfon.sk|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=sk|priezvisko=TVOJFON.sk}}</ref> {{Časová os modelov iPhone}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[iPhone 12]] a [[iPhone 12 Pro]] – modely predchádzajúcej generácie * [[IOS (Apple)|iOS]] * [[iPhone]] * [[Apple]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.apple.com/sk/iphone-13/|iPhone 13 a 13 Mini - Apple}} – oficiálna stránka iPhone 13 a 13 Mini == Zdroj == * {{Preklad|jazyk=en |článok=iPhone 13|revízia=1056887185}} {{modely iPhone}} {{Apple}} [[Kategória:IPhone]] [[Kategória:IOS]] [[Kategória:Mobilné telefóny Apple]] [[Kategória:Hardvér firmy Apple]] tiyz313hd6ja1g8g29l7rm81txby4lj 7414919 7414916 2022-07-22T12:56:07Z Teslaton 12161 Revízia 7414916 používateľa [[Special:Contributions/Tvojfon.sk|Tvojfon.sk]] ([[User talk:Tvojfon.sk|diskusia]]) bola vrátená: spam wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:iPhone 13}} {{Infobox Mobilný telefón | názov = iPhone 13 / iPhone 13 mini | obrázok = IPhone 13 vector.svg | text = iPhone 13 v modrej farbe | kódové meno = '''iPhone 13'''<br>A2633 (Medzinárodné)<br>A2482 (USA)<br>A2631 (Kanada, Japonsko)<br>A2634 (Čína, Hong Kong)<br>A2635 (Rusko) | výrobca = [[Apple]] | slogan = ''Tvoja nová superschopnosť.'' | séria = | dátum predstavenia = [[14. september]] [[2021]] | dátum = | predchodca = [[iPhone 12]] | nástupca = | displej = '''13:''' 6.1 [[Palec (jednotka dĺžky)|palcov]] (150 [[Milimeter|mm]]) [[Retina displej|Super Retina XDR]] [[OLED]], 2532×1170px (460 ppi)<br>'''13 Mini:''' 5.4 [[Palec (jednotka dĺžky)|palcov]] (140 [[Milimeter|mm]]) [[Retina displej|Super Retina XDR]] [[OLED]], 2340x1080px (476 ppi) | fotoaparát = 12 [[Megapixel|Mpx]], f/1.6, 26mm (široký), 1.7µm, dual pixel PDAF, senzorová optická stabilizácia obrazu;<br>12 [[Megapixel|Mpx]], f/2.4, 120˚, 13mm (ultra-široký) | druhá kamera = 12 [[Megapixel|Mpx]], f/2.2, 23mm (široká), 1/3.6" SL 3D, (hĺbkový/biometrický senzor) | operačný systém = '''pôvodný:''' [[iOS]] 15.0 <br />'''aktuálny:''' [[iOS]] 15.1.1 ([[17. novembra]] [[2021]]) | procesor = Hexa-core (2x "high-performance" Avalanche + 4x "energy-saving" Blizzard) | grafická karta = Apple 4-jadrová | ram = 4 GB LPDDR4 RAM | systém na čipe = Apple A15 Bionic | veľkosť pamäti = 128, 256 a 512 [[Gigabajt|GB]] | typ pamäťovej karty = Nie je podporovaná | frekvencie = | podporované siete = 2G, 3G, 4G [[LTE]], [[5G]] | pripojiteľnosť = Lightning, [[Wi-Fi]] 6 (802.11ax), [[Bluetooth]] 5.0 | typ a výkonnosť batérie = '''13:''' 12.41 Wh (3 240 [[Ampérhodina|mAh]]) Li-ion<br />'''13 mini:''' 9.34 Wh (2 438 [[Ampérhodina|mAh]]) Li-ion | rozmery = '''13:'''<br/>146.7 mm × 71.5 mm × 7.65 mm<br/>'''13 Mini:'''<br/>131.5 mm × 64.2 mm × 7.65 mm | hmotnosť = '''13''' 173–174 g<br/>'''13 Mini''' 140–141 g (na základe krajiny) | webová stránka = [https://www.apple.com/sk/iphone-13/ Oficiálna stránka] | referencie = [https://www.apple.com/sk/iphone-13/specs/ Technická špecifikácia] }} {{IPhone modely}} '''iPhone 13''' a '''13 Mini''' sú [[Smartfón|smartfóny]], ktoré boli navrhnuté, vyvinuté a sú predávané spoločnosťou [[Apple]]. V súčasnosti sú jednými z modelov pätnástej generácie telefónov [[iPhone]]. Ide o nástupcov modelov [[iPhone 12|iPhone 12 a 12 mini]]. Modely boli oznámené spolu s drahším modelom [[iPhone 13 Pro|iPhone 13 Pro a Pro Max]] [[14. septembra]] [[2021]] v Divadle Steva Jobsa v Apple Parku, [[Výkonný riaditeľ|výkonným riaditeľom]] spoločnosti [[Apple]], [[Tim Cook|Timom Cookom]]. Predobjednávky na iPhone 13 sa začali [[17. septembra]] [[2021]] a telefón bol vo väčšine krajín k dispozícii [[24. septembra]] [[2021]]. Predobjednávky na iPhone 12 Mini sa začali [[6. novembra]] [[2020]] a telefón bol k dispozícii od [[13. novembra]] [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Apple| odkaz na autora = | titul = iPhone 13| url = https://www.apple.com/iphone-13/| vydavateľ = apple.com| dátum vydania = 2021-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-26| miesto = | jazyk = en}}</ref> == Charakteristika == iPhone 13 má ploché šasi podobné s predchádzajúcimi modelmi Apple iPhone. Telefóny však disponujú niektorými rozdielmi, akými sú napríklad zadné kamery, ktoré sú väčšie a usporiadané diagonálne. Snímač Face ID v hornej časti obrazovky je teraz o 20 % menší v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi [[iPhone 12]]. iPhone 13 a 13 Mini sú dostupné v piatich farbách: Midnight (tmavosivá), Starlight (biela), Product Red (červená), zelená, modrá a ružová.<ref name="i13USspecs">{{Cite web|title=iPhone 13 and iPhone 13 mini - US Technical Specifications|url=https://www.apple.com/iphone-13/specs/|access-date=September 29, 2021|website=Apple.com|language=en-US}}</ref> iPhone 13 a iPhone 13 Mini využívajú čip A15 Bionic navrhnutý spoločnosťou Apple. Sú vybavené 6-jadrovým [[CPU]], 4-jadrovým [[Grafický procesor|GPU]] a 16-jadrovým systémom Neural Engine,<ref name=":0">{{Cite web|title=Apple launched the new iPhone 13 and iPhone 13 Mini {{!}} Programming Nation|url=https://programmingnation.in/2021/09/15/apple-launched-iphone-13-13-mini/|access-date=2021-09-16|language=en-US}}</ref> zatiaľ čo [[iPhone 13 Pro]] a 13 Pro Max majú až 5-jadrový GPU.<ref>{{Cite web|last=Espósito|first=Filipe|date=2021-09-15|title=iPhone 13 Pro's A15 Bionic chip has more powerful GPU than regular iPhone 13|url=https://9to5mac.com/2021/09/14/iphone-13-pros-a15-bionic-chip-has-more-powerful-gpu-than-regular-iphone-13/|access-date=2021-09-15|website=9to5Mac|language=en-US}}</ref> === Displeje === iPhone 13 má 6,1-palcový (15 cm) [[Displej s kvapalnými kryštálmi|displej]] s technológiou Super Retina XDR [[OLED]] s rozlíšením 2532 × 1170 [[Obrazový prvok|pixelov]] a hustotou pixelov približne 460 PPI s obnovovacou frekvenciou 60 Hz. iPhone 13 Mini má 5,4-palcový (14 cm) displej s rovnakou technológiou s rozlíšením 2340 × 1080 pixelov a hustotou pixelov približne 476 PPI.<ref name=":0" /> === Kamery === iPhone 13 a 13 Mini sú vybavené rovnakým kamerovým systémom s tromi kamerami: jedna predná kamera a dve zadné kamery: širokouhlá a ultraširoká. Zadné fotoaparáty obsahujú väčšie snímače pre väčší zber svetla s optickou stabilizáciou obrazu ({{eng|OIS}}). Modul fotoaparátu na zadnej strane je usporiadaný diagonálne, aby sa do šasi zmestili väčšie snímače. {{Časová os modelov iPhone}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[iPhone 12]] a [[iPhone 12 Pro]] – modely predchádzajúcej generácie * [[IOS (Apple)|iOS]] * [[iPhone]] * [[Apple]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.apple.com/sk/iphone-13/|iPhone 13 a 13 Mini - Apple}} – oficiálna stránka iPhone 13 a 13 Mini == Zdroj == * {{Preklad|jazyk=en |článok=iPhone 13|revízia=1056887185}} {{modely iPhone}} {{Apple}} [[Kategória:IPhone]] [[Kategória:IOS]] [[Kategória:Mobilné telefóny Apple]] [[Kategória:Hardvér firmy Apple]] jdnwah654v968v8yoorix828sl1bven 2 678118 7415059 7330122 2022-07-22T22:22:36Z PeterWiki3 212380 akt. wikitext text/x-wiki {{Infobox |stylTela = background: #ffffff; margin: 0; border: 1px solid #121212; |zahlavie = <big>PeterWiki3</big> |stylZahlavia = color:black; background: #ffffff; |stylHlavicky = color:black; background: #121212 |stylPopisu = width: 30%; color:black; |stylDat = color:black; font-weight: normal; |data1 = — [[Wikipedián|{{farba|black|wikipedián}}]] — |popis2 = [[Krstné meno|{{farba|black|Meno}}]] |data2 = [[Peter (prvé meno)|{{farba|black|Peter}}]] |popis3 = Bydlisko |data3 = [[Košice|{{farba|black|Košice}}]],&nbsp;[[Slovensko|{{farba|black|Slovensko}}]]&nbsp;{{SVK}}<br>[[Budapešť|{{farba|black|Budapešť}}]],&nbsp;[[Maďarsko|{{farba|black|Maďarsko}}]]&nbsp;{{HUN}} }} '''🇷🇺''' [[Súbor:Flag_of_Russia.svg|thumb|]] btw1diezjs8frqa9x5zqve0yg2nb9la 0 684227 7414967 7410466 2022-07-22T17:34:48Z Teslaton 12161 + kat. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Kim Campbellová | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Kim Campbell.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Kim Campbellová v roku 2012 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 19. | Úrad = [[predseda vlády]] Kanady | Začiatok obdobia = [[25. jún]] [[1993]] | Koniec obdobia = [[13. december]] [[1993]] | Predchodca = [[Brian Mulroney]] | Nástupca = [[Jean Chrétien]] | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = | Začiatok obdobia3 = | Koniec obdobia3 = | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|03|10}} | Miesto narodenia = [[Port Alberni]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progressive Conservative Party of Canada]] | Alma mater = [[University of British Columbia]]{{break}}[[London School of Economics]] | Profesia = právnička | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manžel = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Kim Campbellová''' (neprechýlene: Kim Campbell; * [[10. marec]] [[1947]], [[Port Alberni]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="encyclopaedia-britannica"/>) je bývalá kanadská politička, akademička a právnička. V roku 1993 bola [[Predseda vlády|predsedníčkou vlády Kanady]] ako prvá a zatiaľ jediná žena v tejto funkcii.<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="encyclopaedia-britannica"/><ref name="ualberta-biography-rt-hon-kim-campbell"/> == Životopis == Narodila sa ako Avril Phaedra Campbellová v meste Port Alberni. V roku 1969 získala titul z politológie na [[University of British Columbia]], v rokoch 1970 až 1970 študovala na [[London School of Economics|London School of Economics and Political Science]].<ref name="thecanadianencyclopedia"/> Po absolvovaní vyučovala politológiu, v roku 1983 na UBC absolvovala právo a kým nezačala svoju politickú kariéru, dva roky vo [[Vancouver]]i pôsobila ako právnička.<ref name="encyclopaedia-britannica"/> == Politická kariéra == V roku 1986 bola zvolená do provinčného parlamentu v Britskej Kolumbii, v októbri 1988 z parlamentu rezignovala. V novembri 1988 vyhrala voľby v okrsku Vancouver Centre a stala sa poslankyňou federálneho parlamentu. V roku 1989 sa stala ministerkou pre indiánske záležitosti a rozvoj Severu. V roku 1990 sa stala prvou ženou vo funkcii ministra spravodlivosti Kanady. V januári 1993 sa stala prvou ministerkou obrany a záležitostí vojenských veteránov. Stala sa tiež prvou ženou reprezentujúcou štát na stretnutí [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name="thecanadianencyclopedia"/> Vo februári 1993 rezignoval vtedajší predseda vlády, [[Brian Mulroney]], a Campbellová vyhrala stranícke voľby, stala sa predsedníčkou strany a vo veku 46 rokov bola 19. júna 1993 menovaná za predsedníčku vlády. V októbri 1993 však jej strana prehrala federálne voľby a Campbellová po 123 dňoch vo funkcii 13. decembra 1993 rezignovala.<ref name="thecanadianencyclopedia"/> == Neskoršia kariéra == Po politike pôsobila v akademickej sfére, v rokoch 1996 až 2000 bola generálnou konzulkou Kanady v [[Los Angeles]]. Neskôr pôsobila v treťom sektore.<ref name="encyclopaedia-britannica"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="encyclopaedia-britannica">Kim Campbell. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Kim-Campbell | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="thecanadianencyclopedia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kim Campbell | url = https://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/kim-campbell | vydavateľ = thecanadianencyclopedia.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ualberta-biography-rt-hon-kim-campbell">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biography: Rt. Hon. Kim Campbell | url = https://www.ualberta.ca/lougheed-leadership-college/about-us/kim-bio.html | vydavateľ = University of Alberta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Kim Campbell|1096015062}} {{Predsedovia vlády Kanady}} {{DEFAULTSORT:Campbellová, Kim}} [[Kategória:Kanadskí politológovia]] [[Kategória:Kanadskí politici]] [[Kategória:Kanadskí diplomati]] [[Kategória:Kanadskí právnici]] [[Kategória:Kanadskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Predsedovia vlády Kanady]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Ministri obrany Kanady]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Companions Radu Kanady]] [[Kategória:Absolventi University of British Columbia]] [[Kategória:Absolventi London School of Economics]] [[Kategória:Osobnosti z Britskej Kolumbie]] 6bbrn84efwhxidy4rwk5cyxdzsgn8z0 2 684345 7415082 7411869 2022-07-23T00:20:39Z V&ltz 199444 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable sortable mw-collapsible" |+ ! !Obec A !Obec B !Obec C !Obec D !Obec E |- |strana 1 |10 |1 |1,01 |5 |4 |- |strana 2 |9 |2 |1 |2 |5 |- |strana 3 |8 |5 |11 |7 |2 |- |strana 4 |7 |8 |42 |4 |7 |- |strana 5 |6 |4 |8,4 |6 |9 |- |strana 6 |5 |0 |15 |1 |6 |- |strana 7 |4 |5,2 |0,2 |8 |5,456 |} <u>Víťaz</u>^[1][2][3] <u>Viktor</u>^{[π][pozn -1][2*2]} <u>videl</u>^{[pozn 0][pozn 1][5]} <u>visieť</u>^{[2]*[3]=[1]*[6][pozn 2][7]} <u>višňu</u>^{[8][9][10][11][12]} <u>na</u>^{[pozn 4,28][13][14][15]} <u>vidličke</u>^{[16][17][pozn–pozn][18][19][20][21][22][23]}<u>.</u>^{[pozn 666][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35]} == Regulérne obecné voľby 1937? == === Košice === {| class="wikitable" ! colspan="2" |[[Košice]] ! colspan="2" |Platné hlasy: 31 943 |- ! colspan="2" rowspan="2" |Politické subjekty ! colspan="2" |Výsledky<ref>{{Citácia periodika|titul=Ľudáci získali v Košiciach|periodikum=Slovák|miesto=Bratislava|dátum=1937-05-25|ročník=XIX|číslo=116|strany=1|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/93271/view?page=1&p=separate&tool=search&view=1704,0,3039,1132|dátum prístupu=2022-07-14}}</ref> |- !Počet hlasov !'''%''' |- |1. |[[Zjednotená maďarská strana]] ''(Spojená maďarská opozícia)'' |9 053 |28,34 |- |2. |[[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] |5 998 |18,78 |- |3. |[[Česká strana sociálnodemokratická|Československá sociálnodemokratická strana robotnícka]]<br>(2 kandidátne listiny: celostranícka a maďarskej frakcie) |3 193<br><small>(2661 + 532)</small> |10,00 |- |4. |Československá strana národne socialistická |2 876 |9,00 |- |5. |[[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]]<br>(2 kandidátne listiny: stranícka oficiálna a ''„kresťansko-katolícki občania“'') |2 359<br><small>(1673 + 686)</small> |7,39 |- |6. |[[Československá živnostnicko-obchodnická strana|Československá živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská]] |1 492 |4,67 |- |7. |[[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu]]<br>(2 kandidátne listiny: stranícka oficiálna a ''„Odborová jednota republikánskych zemedelcov“'') |1 282<br><small>(1 166 + 116)</small> |4,01 |- |8. |Maxoňova neodvislá strana |1118 |3,50 |- |9. |Spojené židovské strany a sionisti |861 |2,70 |- |10. |Mestská strana |675 |2,11 |- |11. |Národné zjednotenie |607 |1,90 |- |12. |[[Židovská strana]] |561 |1,76 |- |13. |[[KDU-ČSL|Československá strana ľudová]] |529 |1,66 |- |14. |''hostinskí'' |322 |1,01 |- |15. |''chudobní občania'' |320 |1,00 |- |16. |''váleční invalidi'' |308 |0,96 |- |17. |Slovenská národná strana |154 |0,48 |- |18. |''košickí robotníci'' |131 |0,41 |- |19. |''skupina zamestnancov živnosti, obchodu a priemyslu'' |104 |0,32 |} <references /> 1 = Nové úspechy republikánskej strany pri obecných voľbách. Slovenský deník, orgán Slovenskej národnej rady. Ročník XVIII, číslo 277, strana 3. Dátum: 3. 12. 1935. Dostupné online: http://digitalna.kniznica.info/zoom/114089/view?search=Nov%C3%A9%20%C3%BAspechy%20republik%C3%A1nskej%20strany%20pri%20obecn%C3%BDch%20vo%C4%BEb%C3%A1ch.&page=3&p=separate&tool=search&view=0,0,1127,634 2 = Ďalšie úspechy republikánskej strany v obecných voľbách. Slovenský deník, orgán Slovenskej národnej rady. Ročník XVIII, číslo 279, strana 2. Dátum: 5. 12. 1935. Dostupné online: http://digitalna.kniznica.info/zoom/114091/view?search=%C4%8Eal%C5%A1ie%20%C3%BAspechy%20republik%C3%A1nskej%20strany%20v%20obecn%C3%BDch%20vo%C4%BEb%C3%A1ch.&page=2&p=separate&tool=search&view=0,1033,2655,3038 3 = Výsledky nedeľných obecných volieb. Slovák. Ročník XVII, číslo 273, strana 3. Dátum: 3. 12. 1935. Dostupné online: http://digitalna.kniznica.info/zoom/97047/view?search=V%C3%BDsledky%20nede%C4%BEn%C3%BDch%20obecn%C3%BDch%20volieb&hlid=793488661&page=3&p=separate&tool=search&view=0,0,3617,2161 4 = Ľudáci získali v Košiciach. Slovák. Ročník XIX, číslo 116, strana 1. Dátum: 25. 5. 1937. Dostupné online: http://digitalna.kniznica.info/zoom/93271/view?search=&page=1&p=separate&tool=search&view=346,456,3039,1273 7ttvczp3sg8cz8kkezi8jsberx6sl2h 0 684456 7415040 7413802 2022-07-22T21:19:08Z M202080 221285 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2022-07-16}} [[Súbor:Schloss Hartheim, Ansicht von Südwesten.jpg|thumb|Zámok Hartheim, pohľad z juhozápadu]] '''Schloss Hartheim''' alebo '''zámok Hartheim''' v [[Alkoven|Alkovene]] v [[Horné Rakúsko|Hornom Rakúsku]] bol zariadením zapojeným do realizácie programov eutanázie s názvom „[[Program T-4]]“ a „[[14f13]]“ počas národného socializmu. ==História== Zámok Hartheim je renesančný zámok postavený na začiatku 17. storočia. Najznámejšia je ako miesto vraždenia invalidných a duševne chorých ľudí, práce neschopných väzňov koncentračných táborov a zahraničných nútene nasadených pracovníkov nacistami v období od mája 1940 do decembra 1944. Celkom bolo počas tohto obdobia zavraždených oxidom uhoľnatým v [[Plynová komora|plynovej komore]] 30 000 ľudí.<ref>https://www.schloss-hartheim.at/gedenkstaette-ausstellung/historischer-ort/toetungsanstalt-1940-1944</ref> ==Pamätné miesto== V roku 2003 bolo na zámku Hartheim otvorené výukové a pamätné miesto na pamiatku obetí [[Program T-4|nacistickej eutanázie]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.schloss-hartheim.at/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Múzeá v Rakúsku]] [[Kategória:Hrady a zámky v Rakúsku]] osrq65v5bkkc7o47kn25qlpd3ynwx6v 1 684690 7414935 7414046 2022-07-22T13:37:04Z Lišiak 21212 odpoveď wikitext text/x-wiki {{ping|Lišiak|Vasiľ}} neviete niekto overiť, či ide o rovnakú osobu ako „Dr. Anton Vasek“, uvádzaný (a wikilikovaný) v zozname [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorov BA]]? Podľa roku narodenia (primátorom by sa stal 27-ročný), titulov a chýbajúcej zmienke o primátorovaní v biografii súdim, že skôr asi nie. V takom prípade by to chcelo asi rozlišovačku (kde by sa ale zisšiel aspoň rok narodenia toho, čo primátoroval). V EZO ŠtB je ešte jeden Anton Vasek, nar. 1905 [https://www.svazky.cz/test/svazkyMT.php?display=byname&jmeno=ANTON&prijm=VASEK], ten by vekom skôr sedel, chcelo by to ale nejaký bližší kontext (tam by, s ohľadom na rok narodenia, mohlo teoreticky ísť o zámenu s [[:cs:Anton Vašek|Antonom Vašekom]] so „š“, zas ale prečo by ho zavádzali do ev. 40 rokov po smrti). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:37, 19. júl 2022 (UTC) V piatok pozriem v ''[[Slovenský biografický slovník|Slovenskom biografickom slovníku]]'' a ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédii Slovenska]]''. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:18, 19. júl 2022 (UTC) :V SBS nie je a&nbsp;síce môžeš skúsiť ES, ale ak emigroval na Západ v&nbsp;'69 tak pochybujem, že by ho dali do encyklopédie. Skôr mi napadá, že či nie je nejaký lexikón osobností Bratislavy, kde by to bolo možné spoľahlivo overiť. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 14:41, 20. júl 2022 (UTC) :Ak v SBS nie je, tak prečo je potom citovaný v článku? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:52, 20. júl 2022 (UTC) ::Oprava, teraz som ho našiel. Je tam. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 13:37, 22. júl 2022 (UTC) 276go1qeh6jtqt5eovo1mn8qqeg8nv6 7415065 7414935 2022-07-22T22:52:47Z Teslaton 12161 + wikitext text/x-wiki {{ping|Lišiak|Vasiľ}} neviete niekto overiť, či ide o rovnakú osobu ako „Dr. Anton Vasek“, uvádzaný (a wikilikovaný) v zozname [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorov BA]]? Podľa roku narodenia (primátorom by sa stal 27-ročný), titulov a chýbajúcej zmienke o primátorovaní v biografii súdim, že skôr asi nie. V takom prípade by to chcelo asi rozlišovačku (kde by sa ale zisšiel aspoň rok narodenia toho, čo primátoroval). V EZO ŠtB je ešte jeden Anton Vasek, nar. 1905 [https://www.svazky.cz/test/svazkyMT.php?display=byname&jmeno=ANTON&prijm=VASEK], ten by vekom skôr sedel, chcelo by to ale nejaký bližší kontext (tam by, s ohľadom na rok narodenia, mohlo teoreticky ísť o zámenu s [[:cs:Anton Vašek|Antonom Vašekom]] so „š“, zas ale prečo by ho zavádzali do ev. 40 rokov po smrti). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:37, 19. júl 2022 (UTC) V piatok pozriem v ''[[Slovenský biografický slovník|Slovenskom biografickom slovníku]]'' a ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédii Slovenska]]''. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:18, 19. júl 2022 (UTC) :V SBS nie je a&nbsp;síce môžeš skúsiť ES, ale ak emigroval na Západ v&nbsp;'69 tak pochybujem, že by ho dali do encyklopédie. Skôr mi napadá, že či nie je nejaký lexikón osobností Bratislavy, kde by to bolo možné spoľahlivo overiť. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 14:41, 20. júl 2022 (UTC) :Ak v SBS nie je, tak prečo je potom citovaný v článku? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:52, 20. júl 2022 (UTC) ::Oprava, teraz som ho našiel. Je tam. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 13:37, 22. júl 2022 (UTC) Tak vyzerá, že šlo predsa o rovnakú osobu, doplnil som to tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:52, 22. júl 2022 (UTC) 9j4x1unyym9136l4nbd69ejqefi4bsl 0 684762 7415032 7414855 2022-07-22T20:42:06Z Teslaton 12161 wl., typografia wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Le Payaco | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[elektronický rock]], [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1999]] | Miesto nahratia = [[Sound Master]]<br />[[Ebony Studio]] | Popis = | Vydavateľ = [[Pavol Bílek Production]] | Producent = [[Ivan Minárik]]<br />[[Oskar Rózsa]]<br />[[Le Payaco]] | Skladateľ = [[Le Payaco]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = | Tento album = Le Payaco<br />(1999) | Nasledujúci album = [[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)|Okná vesmíru dokorán]]<br/> (2001) | Allmusic = | Misc = }} '''''Le Payaco''''' je názov debutového štúdiového albumu slovenskej skupiny [[Le Payaco]], ktorý bol vydaný v roku 1999 hudobným vydavateľstvom [[Pavol Bílek Production]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco - Le Payaco|url=https://www.discogs.com/release/8897725-Le-Payaco-Le-Payaco|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Dobrý večer priatelia“ # „Mir 99“ # „Osol“ # „Svetlo zhaslo“ # „Intelektuál“ # „Horská chata“ # „Pes priateľ môj“ # „Mierna letná citlivosť“ # „Orgován“ # „So zaklonenou hlavou“ # „Zabil ma nožom na chleba“ Autorom textov a hudby je kapela Le Payaco == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[spev]], vokály * [[Stanislav Petrov]] - gitara, spev, vokály * [[Martin Stempel]] - basová gitara, spev, vokály * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, zvony, spev, vokály ;Hostia * [[Oskar Rózsa]] - klavír, klávesové nástroje, čembalo * [[Ravi Shankar]] - sitar (4) * Produkcia * [[Ivan Minárik]] (2, 12), [[Juraj Kupec]] (6), [[Miroslav Širáň]] (1, 3-5, 7 to 11) - nahrávanie albumu * Producenti – [[Ivan Minárik]] (12), Le Payaco (2, 4-6, 8, 10), [[Oskar Rózsa]] (1, 3, 7, 9, 11) == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1999]] [[Kategória:Debutové albumy]] rqt6a6ou7j175c82shr0ayvtldn7xa8 10 684766 7415029 7414867 2022-07-22T20:37:01Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Le Payaco | nadpis = [[Le Payaco]] | skupina1 = Členovia | zoznam1 = * [[Tomáš Sloboda]] * [[Martin Stempel]] * [[Juraj Vitéz]] | skupina2 = Bývalí členovia | zoznam2 = * [[Tomáš Vagaský]] * [[Jerguš Oravec]] * [[Stanislav Petrov]] | skupina3 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam3 = * ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' * ''[[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)|Okná vesmíru dokorán]]'' * ''[[Niečo je zlodej]]'' * ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' * ''[[Dnes je ten deň]]'' * ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' | skupina4 = Single, EP | zoznam4 = * ''[[Za lyžicu medu]]'' * „[[She/Punkrock Girl]]“ * „[[Truest Kind/Turn Around]]“ * „[[Kone/Hodím si Korunou]]“ * | skupina5 = [[Kompilačný album|Kompilačné albumy]] | zoznam5 = * ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny hudobných skupín]] </noinclude> ilr9pj3d4tyf17i9ujpzeunfsqpef8o 2 684767 7414941 7414823 2022-07-22T14:36:53Z Praxidicae 141183 delete wikitext text/x-wiki {{delete|Spam or spambot}} ===== How to fast break nexus in annihilation with vanilla minecraft ===== Before starting, however, I warn you that it is a very difficult technique that can be learned in 10 and 10 hours of testing, but on the other hand, it can help you break blocks in minecraft with the same pickaxe, even 2, 3, maybe 4x more effectively This technique sounds very simple, but it's not as easy as it might seem at first. It's basically about clicking and holding the computer mouse for a certain time before the block breaks, you have to release the mouse and quickly release it for an equally fast time. so that it multiplies, if you have to dig 1000 blocks, it can be 5x faster because when you break the first block, it can be 2ms for the next one, 4ms for the next one, and 8ms for the next one, but even minecraft has it guaranteed that you can't dig in this way indefinitely, once it stops but at the point where the kicking speed is almost instantaneous, this state called "creative breaking" can be achieved in different ways, but it also depends on the player's experience, this state can occur at about 300 blocks, but it can also start at 1000, as I said it is individual. Also see other tests on various interesting things about minecraft. I will paste a few pages and study: https://minecraft.fandom.com/wiki/Breaking What you can find on the site Breaking, digging, punching, or mining is a common activity in Minecraft, performed (by default) by holding the left mouse button or right trigger while the cursor is pointing at a block, or by long-pressing on the block on touch screens. Breaking is used to create passages, tunnels and clear away unwanted blocks, and is the primary way of acquiring blocks for future placement or crafting fpqsxu0pmav5dtgdnbxfvpibnelb0cv 0 684771 7414929 7414860 2022-07-22T13:30:10Z Bojars 6357 drobnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Okná vesmíru dokorán | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = [[3. apríl]]-[[7. máj]] 2001<br />[[Štúdio Ivory|Ivory Studio]]<br />[[Štúdio Ebony|Ebony Studio]] | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Music]] | Producent = [[Le Payaco]] | Skladateľ = [[Le Payaco]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]<br />(1999) | Tento album = Okná vesmíru dokorán<br />(2001) | Nasledujúci album = [[Niečo je zlodej]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Okná vesmíru dokorán''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album bol vydaný v roku 2001 hudobným vydavateľstvom [[Warner Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Okná Vesmíru Dokorán|url=https://www.discogs.com/release/5081312-Le-Payaco-Okn%C3%A1-Vesm%C3%ADru-Dokor%C3%A1n|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Wonderland“ ([[Le Payaco]]/[[Maroš Hečko]]) - 3:15 # „Sadni si mi na kolená“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:03 # „Na drevenom koni“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:58 # „Ochorel som smútkom belasým“ (Le Payaco/[[Maroš Hečko]]) - 2:33 # „Za vodou“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:18 # „Jimmy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 0:41 # „Ústav“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:53 # „Popový dážď“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:39 # „Himalája“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:14 # „Country boy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:16 # „Kat“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:31 # „Kým sa nadýchneš“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:06 # „Naopak“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:41 == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[Hammond organ]], elektrický klarvír (Fender), bicie nástroje, [[spev]], sampler, činel, pedalboard * [[Martin Stempel]] - basová gitara, klávesy, saxofón, spev * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, elektrický klarvír (Fender), [[Hammond organ]], [[Minimoog]], kontrabas, spev, sampler ;Hostia * [[Martin Ďurdina]] - trúbka * [[Richard Šimurka]] - saxofón, flauta * [[Martin Noga]] - trombón ;Produkcia * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - nahrávanie albumu, mixovanie, masteribg * Producenti – [[Le Payaco]] * [[Jakub Hauskrecht]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] 6muugqq4r5kwau6z61tsta2wff3oscj 7414931 7414929 2022-07-22T13:31:56Z Bojars 6357 /* Výroba albumu */ drobnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Okná vesmíru dokorán | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = [[3. apríl]]-[[7. máj]] 2001<br />[[Štúdio Ivory|Ivory Studio]]<br />[[Štúdio Ebony|Ebony Studio]] | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Music]] | Producent = [[Le Payaco]] | Skladateľ = [[Le Payaco]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]<br />(1999) | Tento album = Okná vesmíru dokorán<br />(2001) | Nasledujúci album = [[Niečo je zlodej]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Okná vesmíru dokorán''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album bol vydaný v roku 2001 hudobným vydavateľstvom [[Warner Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Okná Vesmíru Dokorán|url=https://www.discogs.com/release/5081312-Le-Payaco-Okn%C3%A1-Vesm%C3%ADru-Dokor%C3%A1n|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Wonderland“ ([[Le Payaco]]/[[Maroš Hečko]]) - 3:15 # „Sadni si mi na kolená“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:03 # „Na drevenom koni“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:58 # „Ochorel som smútkom belasým“ (Le Payaco/[[Maroš Hečko]]) - 2:33 # „Za vodou“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:18 # „Jimmy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 0:41 # „Ústav“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:53 # „Popový dážď“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:39 # „Himalája“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:14 # „Country boy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:16 # „Kat“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:31 # „Kým sa nadýchneš“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:06 # „Naopak“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:41 == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[Hammond organ]], elektrický klavír (Fender), [[bicie nástroje]], [[spev]], sampler, činel, pedalboard * [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], klávesy, saxofón, spev * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, elektrický klavír (Fender), [[Hammond organ]], [[Minimoog]], [[kontrabas]], spev, sampler ;Hostia * [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]] * [[Richard Šimurka]] - [[saxofón]], [[flauta]] * [[Martin Noga]] - [[trombón]] ;Produkcia * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - nahrávanie albumu, mixovanie, mastering * Producenti – [[Le Payaco]] * [[Jakub Hauskrecht]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] 33zb0y1qk5momtk9tsorstodo1sklvb 7414932 7414931 2022-07-22T13:32:37Z Bojars 6357 zmena wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Okná vesmíru dokorán | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = [[3. apríl]]-[[7. máj]] 2001<br />[[Štúdio Ivory|Ivory Studio]]<br />[[Štúdio Ebony|Ebony Studio]] | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Music]] | Producent = [[Le Payaco]] | Skladateľ = [[Le Payaco]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]<br />(1999) | Tento album = Okná vesmíru dokorán<br />(2001) | Nasledujúci album = [[Za lyžicu medu]]<br/> (2002) | Allmusic = | Misc = }} '''''Okná vesmíru dokorán''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album bol vydaný v roku 2001 hudobným vydavateľstvom [[Warner Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Okná Vesmíru Dokorán|url=https://www.discogs.com/release/5081312-Le-Payaco-Okn%C3%A1-Vesm%C3%ADru-Dokor%C3%A1n|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Wonderland“ ([[Le Payaco]]/[[Maroš Hečko]]) - 3:15 # „Sadni si mi na kolená“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:03 # „Na drevenom koni“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:58 # „Ochorel som smútkom belasým“ (Le Payaco/[[Maroš Hečko]]) - 2:33 # „Za vodou“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:18 # „Jimmy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 0:41 # „Ústav“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:53 # „Popový dážď“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:39 # „Himalája“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:14 # „Country boy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:16 # „Kat“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:31 # „Kým sa nadýchneš“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:06 # „Naopak“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:41 == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[Hammond organ]], elektrický klavír (Fender), [[bicie nástroje]], [[spev]], sampler, činel, pedalboard * [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], klávesy, saxofón, spev * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, elektrický klavír (Fender), [[Hammond organ]], [[Minimoog]], [[kontrabas]], spev, sampler ;Hostia * [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]] * [[Richard Šimurka]] - [[saxofón]], [[flauta]] * [[Martin Noga]] - [[trombón]] ;Produkcia * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - nahrávanie albumu, mixovanie, mastering * Producenti – [[Le Payaco]] * [[Jakub Hauskrecht]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] pfs5mhlfh6hzafo3ak8dodfpbyuoxje 7415024 7414932 2022-07-22T20:27:57Z Pelex 2483 Pelex premiestnil stránku [[Okná vesmíru dokorán]] na [[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)]]: rozlišovacia stránka wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Okná vesmíru dokorán | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2001]] | Miesto nahratia = [[3. apríl]]-[[7. máj]] 2001<br />[[Štúdio Ivory|Ivory Studio]]<br />[[Štúdio Ebony|Ebony Studio]] | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Music]] | Producent = [[Le Payaco]] | Skladateľ = [[Le Payaco]] | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]<br />(1999) | Tento album = Okná vesmíru dokorán<br />(2001) | Nasledujúci album = [[Za lyžicu medu]]<br/> (2002) | Allmusic = | Misc = }} '''''Okná vesmíru dokorán''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album bol vydaný v roku 2001 hudobným vydavateľstvom [[Warner Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Okná Vesmíru Dokorán|url=https://www.discogs.com/release/5081312-Le-Payaco-Okn%C3%A1-Vesm%C3%ADru-Dokor%C3%A1n|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Wonderland“ ([[Le Payaco]]/[[Maroš Hečko]]) - 3:15 # „Sadni si mi na kolená“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:03 # „Na drevenom koni“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:58 # „Ochorel som smútkom belasým“ (Le Payaco/[[Maroš Hečko]]) - 2:33 # „Za vodou“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:18 # „Jimmy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 0:41 # „Ústav“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:53 # „Popový dážď“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:39 # „Himalája“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:14 # „Country boy“ (Le Payaco/Le Payaco) - 4:16 # „Kat“ (Le Payaco/Le Payaco) - 2:31 # „Kým sa nadýchneš“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:06 # „Naopak“ (Le Payaco/Le Payaco) - 3:41 == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[Hammond organ]], elektrický klavír (Fender), [[bicie nástroje]], [[spev]], sampler, činel, pedalboard * [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], klávesy, saxofón, spev * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, elektrický klavír (Fender), [[Hammond organ]], [[Minimoog]], [[kontrabas]], spev, sampler ;Hostia * [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]] * [[Richard Šimurka]] - [[saxofón]], [[flauta]] * [[Martin Noga]] - [[trombón]] ;Produkcia * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - nahrávanie albumu, mixovanie, mastering * Producenti – [[Le Payaco]] * [[Jakub Hauskrecht]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] pfs5mhlfh6hzafo3ak8dodfpbyuoxje 0 684773 7414930 7414876 2022-07-22T13:31:31Z Teslaton 12161 ext.o. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Kaja Kallasová | Rodné meno = | Popis osoby = estónska právnička a politička, premiérka Estónska | Portrét = Kaja Kallas (crop).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Kaja Kallasová v roku 2021 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 19. | Úrad = [[predseda vlády|premiér]] [[Estónsko|Estónska]] | Začiatok obdobia = [[26. január]]a [[2021]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Jüri Ratas]] | Nástupca = | Prezident = [[Kersti Kaljulaidová]]<br />[[Alar Karis]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslankyňa Európského parlamentu]] | Začiatok obdobia2= [[1. júl]]a [[2014]] | Koniec obdobia2 = [[5. september|5. septembra]] [[2018]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = Predsedníčka Estónskej reformnej strany | Začiatok obdobia3= [[14. apríl]]a [[2018]] | Koniec obdobia3 = | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Poradie4 = | Úrad4 = Členka [[Riigikogu]] | Začiatok obdobia4= [[3. marec|3. marca]] [[2019]] | Koniec obdobia4 = | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Začiatok obdobia5= [[6. marec|6. marca]] [[2011]] | Koniec obdobia5 = [[1. júl]]a [[2014]] | Dátum narodenia = {{dnv|1977|06|18}} | Miesto narodenia = [[Tallinn]], [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Estónska reformná strana | Alma mater = [[Tartuská univerzita]]<br />Estonian Business School | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Siim Kallas]]<br />Kristi Kallasová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Roomet Leiger {{small|(2002{{--}}2006)}}<br />Arvo Hallik {{small|(od 2018)}} | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Kaja Kallasová''' ({{vjz|est|''Kaja Kallas''}}; * [[18. jún]] [[1977]], [[Tallinn]], [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]], [[Sovietsky zväz]])<ref name="ep">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 8th parliamentary term Kaja KALLAS | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/124697/KAJA_KALLAS/history/8 | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> je [[Estónsko|estónska]] [[Politik|politička]], od januára [[2021]] premiérka Estónska ako prvá žena v tomto úrade.<ref name="valitsus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaja Kallas | url = https://valitsus.ee/en/prime-minister-ministers/prime-minister-kaja-kallas | vydavateľ = Government Office | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = Talinn | jazyk = }}</ref> Od apríla [[2018]] pôsobí vo funkcii predsedníčky Estónskej reformnej strany. == Politická kariéra == V roku [[1999]] absolvovala bakalárske štúdium práva na [[Tartuská univerzita|Tartuskej univerzite]]. Počas právnického praxovania žila krátko vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Fínsko|Fínsku]],<ref name="estonianworld-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tambur | meno = Silver | autor = | odkaz na autora = | titul = Estonian candidates for the European Parliament: Kaja Kallas (Reform Party) | url = https://estonianworld.com/opinion/estonian-candidates-european-parliament-kaja-kallas/ | vydavateľ = estonianworld.com | dátum vydania = 2014-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> neskôr bola partnerkou v druhej najväčšej právnickej firme v Estónsku.<ref name="irozhlas-2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urbanová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = ‚Železná lady současnosti.‘ Estonská premiérka Kallasová razí nekompromisní postoj k Rusku | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/estonsko-kaja-kallasova-premierka-valka-na-ukrajine-rusko_2205200615_aur | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Od roku [[2007]] dištančne študovala na súkromnej Estonian Business School a v roku [[2010]] získala titul [[Master of Business Administration|EMBA]] z [[ekonómia|ekonómie]].<ref name="nb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Adnan | meno = Asifa | autor = | odkaz na autora = | titul = Who is Kaja Kallas? Biography, Wiki, Net Worth, Husband, Political Career | url = https://www.nextbiography.com/kaja-kallas/ | vydavateľ = nextbiography.com | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> V politike sa začala angažovať v roku [[2010]], kedy vstúpila do Estónskej reformnej strany. V rokoch [[2011]] až [[2014]] bola poslankyňou estónskeho parlamentu ([[Riigikogu]]). V rokoch 2014 až 2018 bola [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslankyňou Európskeho parlamentu]] v liberálnej frakcii [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]].<ref name="nb" /><ref name="ep" /> V januári [[2021]] sa stala prvou premiérkou Estónska. Vo funkcii zastáva veľmi kritické postoje voči [[Rusko|Rusku]], najmä v súvislosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]]. Ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] označila za [[Vojnový zločin|vojnového zločinca]] a jej vláda rýchlo poskytla napadnutej [[Ukrajina|Ukrajine]] rozmanitú pomoc, vrátane dodávok zbraní ako sú [[Protitankové zbrane|protitankové strely]] alebo [[Húfnica|húfnice]].<ref name="irozhlas-2022" /> [[15. júl]]a [[2022]] obhájila v parlamente mandát svojej druhej vlády. Prvá sa rozpadla 3. júna po tom, ako premiérka odmietla spoluprácu s koaličnou stredoľavou Estónskou stranou stredu, ktorá zablokovala vládnu reformu týkajúcu sa sociálnej politiky a predškolského vzdelávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Novú estónsku vládu premiérky Kallasovej schválil parlament | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/07/novu-estonsku-vladu-premierky-kallasovej-schvalil-parlament/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-07-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Rodina == Jej otcom je [[Siim Kallas]], ktorý v roku [[1994]] Estónsku reformnú stranu zakladal. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol ministrom zahraničných vecí Estónska, v rokoch 2002 – 2003 aj premiérom. V rokoch 2010 až 2014 bol členom [[Európska komisia|Európskej komisie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Havlická | meno = Kateřina | autor = | odkaz na autora = | titul = Estonsku povládnou ženy. Po prezidentce nastupuje i premiérka Kallasová | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/estonsko-vlada-zeny-kaja-kallas-premierka-demise-juri-ratas.A210125_105313_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2021-01-25 | dátum prístupu = 2022-07-22 }}</ref> Je druhýkrát vydatá, z prvého manželstva má syna, s druhým manželom vychováva syna a dcéru z jeho prvého manželstva.<ref name="valitsus" /><ref name="nb" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://kajakallas.ee/ Kaja Kallasová] – osobný web {{est icon}} * [https://valitsus.ee/en/prime-minister-ministers/prime-minister-kaja-kallas Kaja Kallasová] na webe úradu vlády {{eng icon}} * [https://twitter.com/kajakallas Kaja Kallasová] na Twitteri {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|cs|Kaja Kallasová|21379636}} {{Európska rada}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kallasová, Kaja}} [[Kategória:Estónski právnici]] [[Kategória:Estónski ekonómovia]] [[Kategória:Estónski politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Estónska]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:Členovia Riigikogu]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Estónska]] [[Kategória:Absolventi Tartuskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Tallinnu]] ktzeoo3aygg5qblf8wllcawc5nykylx 0 684779 7414890 2022-07-22T12:09:42Z Starček 199741 Pridaný nový článok Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála). Vzhľadom na to, že už máme vo WIKI čerstvý nový článok Vrbovský kanál (prítok Čečehovského kanála), bude užitočné utvoriť rozlišovaciu stránku. 2022-07-22. ~~~~ wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála) | other_name = | category = vodný kanál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality1 = [[Komárno]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Vrbová nad Váhom]] | source_type = začiatok | source_location = ''Banský kút'' | source_elevation = 108 | source_lat_d = 47.8694 | source_long_d = 18.0424 | mouth = [[Lándorský kanál]] | mouth_location = [[Komárno]] | mouth_elevation = 108 | mouth_lat_d = 47.8172 | mouth_long_d =18.1261 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 10.5 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-18-22 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Vrbovský kanál'''<ref>Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2022-07-22.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v regióne [[Podunajsko]] na území obce [[Vrbová nad Váhom]] a mesta [[Komárno]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]. Ústi do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]]. Má dĺžku {{km|10,5}}. ==Začiatok== Začína sa sútokom dvoch zdrojníc v severnej časti poľnohospodárskeho [[extravilán]]u obce [[Vrbová nad Váhom]], v severozápadnom úseku poľa ''Banský kút''<ref>Geografické názvy okresu Komárno A 20. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-380/1991 z 26.7.1991. 74 s. S. 46, 51. ISBN 80-900509-3-X</ref> v {{mnm|108}} ''Vrbovský kanál'' patrí do okresu [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-14]</ref>. ==Opis toku== Od začiatku tečie juhozápadným, južným až juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] obce [[Vrbová nad Váhom]], v {{mnm|108}} vteká do [[intravilán]]u obce [[Vrbová nad Váhom]], v {{mnm|108}} vyteká z [[intravilán]]u obce [[Vrbová nad Váhom]] pokračuje cez jej extravilán a zároveň sa odpája od neho [[Ostrovský kanál]] ako spojka do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]], v {{mnm|108}} pretína hranicu medzi obcou [[Vrbová nad Váhom]] a mestom [[Komárno]] a vteká na územie mesta v jeho mestskej časti ''Kava'', priberá bezmenný pravostranný prítok, v {{mnm|108}} priberá pravostranný prítok [[Rybný kanál]], [[ústie (rieka, potok)|ústi]] v {{mnm|108}} do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]] v poľnohospodárskom extraviláne mesta [[Komárno]] v jeho mestskej časti ''Kava'' ako jeho pravostranný prítok. ''Vrbovský kanál'' má dva významnejšie prítoky: [[Ostrovský kanál]] a [[Rybný kanál]]. Začína sa a preteká na území obce [[Vrbová nad Váhom]] a preteká a ústi na území mesta [[Komárno]] v mestskej časti ''Kava''.<ref>Priebeh vodného toku Vrbovský kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/2069?pos=47.843142,18.082130,14] [cit. 2022-07-15]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Vrbovský kanál'' má pôvod v štandardizovanom názve obce [[Vrbová nad Váhom]], na území ktorej sa začína a cez územie ktorej preteká. Z tohto slovného základu kombináciou s formantom ''-ský'' a kombináciou so všeobecným podstatným menom [[vodný kanál|kanál]] s významom ''umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi'' bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe ''Vrbovský kanál'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref> Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1978 <ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 115. Bratislava 1979. 79-904-79</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Vrbovský kanál'' nie je jedinečným hydronymom (júl 2022), v okrese Michalovce existuje umelý vodný tok ''Vrbovský kanál (prítok Čečehovského kanála)'' s homonymným názvom. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] ay5ka932gan3e4qf8ld7vzi1u9gascd 14 684780 7414891 2022-07-22T12:25:41Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzity v Estónsku]] [[Kategória:Tartu]]“ wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzity v Estónsku]] [[Kategória:Tartu]] om7h97buai25p70cpq5dhmel5r0bk67 14 684781 7414892 2022-07-22T12:25:45Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Estónsku|Tartu]] [[Kategória:Tartuská univerzita]]“ wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Estónsku|Tartu]] [[Kategória:Tartuská univerzita]] ep50kygqx0mv3buqj12gydqb8wbc064 14 684782 7414893 2022-07-22T12:25:56Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „[[Kategória:Vysoké školy v Estónsku]] [[Kategória:Univerzity podľa štátu|Estónsko]]“ wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vysoké školy v Estónsku]] [[Kategória:Univerzity podľa štátu|Estónsko]] bez0i1rs3udg43rrfq8h9en6yyhrzen 14 684783 7414894 2022-07-22T12:26:00Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „[[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Európe|Estónsko]] [[Kategória:Vysoké školy v Estónsku]]“ wikitext text/x-wiki [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Európe|Estónsko]] [[Kategória:Vysoké školy v Estónsku]] 2c7zxrmqkftm6g93s31dbmj62ira7bq 14 684784 7414895 2022-07-22T12:26:03Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Školy v Estónsku]] [[Kategória:Vysoké školy podľa štátu|Estónsko]] [[Kategória:Vysoké školy v Európe|Estónsko]]“ wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Školy v Estónsku]] [[Kategória:Vysoké školy podľa štátu|Estónsko]] [[Kategória:Vysoké školy v Európe|Estónsko]] etfcx1gaa841jx06nq9avxckkl8j1h4 14 684785 7414896 2022-07-22T12:26:06Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Stavby v Estónsku]] [[Kategória:Školy podľa štátu|Estónsko]]“ wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Stavby v Estónsku]] [[Kategória:Školy podľa štátu|Estónsko]] qzgdrhg4whkxvq44lv37v0e1gy1yvbp 3 684786 7414921 2022-07-22T12:56:52Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{spam}} --~~~~“ wikitext text/x-wiki {{spam}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 22. júl 2022 (UTC) siwm0et8px69meq5f44k1n6c9ymnfzj 7414923 7414921 2022-07-22T12:58:56Z Teslaton 12161 + neprípustné používateľské meno wikitext text/x-wiki {{spam}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 22. júl 2022 (UTC) {{neprípustné používateľské meno}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:58, 22. júl 2022 (UTC) 3yu1xdr03yph60u8qc1jqf8he1nl4mg 0 684787 7414928 2022-07-22T13:29:43Z Bojars 6357 Za lyžicu medu wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Za lyžicu medu | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2002]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Kuku Productions]] | Producent = | Skladateľ = [[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]]<br />[[Tomáš Sloboda]] | Recenzie = | Farba pozadia = #FFA07A | Predchádzajúci album = [[Okná vesmíru dokorán]]<br />(2001) | Tento album = Za lyžicu medu<br />(2002) | Nasledujúci album = [[Niečo je zlodej]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Za lyžicu medu''''' je názov [[Extended play|EP]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Tento album bol vydaný v roku 2002 hudobným vydavateľstvom [[Kuku Productions]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Za Lyžicu Medu|url=https://www.discogs.com/release/7351804-Le-Payaco-Za-Ly%C5%BEicu-Medu|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == Autormi hudby a textov sú [[Juraj Vitéz]], [[Martin Stempel]] a [[Tomáš Sloboda]]. # „Za Lyžicu Medu“ - 3:07 # „Svadobné Koláče“ - 2:42 # „Nechcem Tvoje Slzy“ - 3:40 # „Rozprávka“ - 1:20 # „Za Lyžicu Medu (demo)“ - 2:17 == Výroba albumu == * [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]], [[krídlovka]] * [[Jozef Schnierer]] - trombón * [[Le Payaco]] - aranžmány, mixovanie * [[Vladimír Bajnóci]] - aranžmány, mixovanie, mastering * [[Juraj Kupec]] - aranžmány, mixovanie * [[Miroslav Tolla]] - aranžmány, mixovanie * [[Michal Lašán]] - dizajn obalu albumu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2002]] 9rrwr3fjbsam7gc5u1kfsjhcru741qk 7415031 7414928 2022-07-22T20:41:49Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Za lyžicu medu | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2002]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Kuku Productions]] | Producent = | Skladateľ = [[Juraj Vitéz]]<br />[[Martin Stempel]]<br />[[Tomáš Sloboda]] | Recenzie = | Farba pozadia = #FFA07A | Predchádzajúci album = [[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)|Okná vesmíru dokorán]]<br />(2001) | Tento album = Za lyžicu medu<br />(2002) | Nasledujúci album = [[Niečo je zlodej]]<br/> (2003) | Allmusic = | Misc = }} '''''Za lyžicu medu''''' je názov [[Extended play|EP]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Tento album bol vydaný v roku 2002 hudobným vydavateľstvom [[Kuku Productions]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Za Lyžicu Medu|url=https://www.discogs.com/release/7351804-Le-Payaco-Za-Ly%C5%BEicu-Medu|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == # „Za Lyžicu Medu“ - 3:07 # „Svadobné Koláče“ - 2:42 # „Nechcem Tvoje Slzy“ - 3:40 # „Rozprávka“ - 1:20 # „Za Lyžicu Medu (demo)“ - 2:17 Autormi hudby a textov sú [[Juraj Vitéz]], [[Martin Stempel]] a [[Tomáš Sloboda]]. == Výroba albumu == * [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]], [[krídlovka]] * [[Jozef Schnierer]] - trombón * [[Le Payaco]] - aranžmány, mixovanie * [[Vladimír Bajnóci]] - aranžmány, mixovanie, mastering * [[Juraj Kupec]] - aranžmány, mixovanie * [[Miroslav Tolla]] - aranžmány, mixovanie * [[Michal Lašán]] - dizajn obalu albumu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2002]] h0nev42nki8nsx0iezx4a2xobfo4ijc 3 684788 7414942 2022-07-22T14:41:28Z Zdenek Michalov 221531 Doplnený obsah wikitext text/x-wiki Druhý sobáš mal Miroslav Valko v roku 1961 jskytjzzr41d5tndxbdfblsd7orqijd 0 684789 7414960 2022-07-22T17:20:41Z Johann Slovák 209094 Ak by sa článok zdal v nedostatočnej kvalite, tak pokojne môžete upraviť, aby zodpovedal žiadúcej kvalite. wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' vo [[Varnsdorf|Varnsdorfe]] je kostol používaný [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckou cirkvou]]. Stavba kostola v novorománskom slohu započala v roku [[1873]] a už v októbri [[1874]] bolo možné osadiť vežný špic. Na vežu boli osadené štyri zvony. [[27. december|27. decembra]] [[1874]] bol kostol slávnostne otvorený. {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol Premenenia Pána|Obrázok=Starokatolický kostel ve Varnsdorfu.JPG|Patrocínium=[[Premenenie Pána]]|Štát=Česko|Kraj=[[Ústecký kraj]]|Okres=Děčín|Mesto=[[Varnsdorf]]|Náboženstvo=[[kresťanstvo]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Farnosť=Starokatolícka farnosť Varnsdorf|Počet veží=1|Sloh=novorománsky|Výstavba=[[1873]]–[[1874]]|Dátum posvätenia=[[27. december]] [[1874]]}} == História == Koncom augusta [[1880]] začala stavba fary. K [[1. január|1. januáru]] [[1897]] došlo k preloženia biskupského sídla z [[Viedeň|Viedne]] do [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] a k povýšeniu kostola na katedrálu. Najkrásnejšou ozdobou kostola je alabastrová socha Krista na oltári, kam bola umiestnená v júli [[1882]]. Kostol a mesto [[Varnsdorf]] zohrali dôležitú úlohu v cirkevných dejinách. Zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] [[8. december|8. decembra]] [[1869]] bolo podnetom k náboženskému rozkolu. Ten vyvolal v Nemecku veľké hnutie, ktoré sa prenieslo aj do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]]. Duchovným pôvodcom tohto hnutia sa stal Anton Nittel. Vyvrcholením tohto hnutia bol vznik [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]]. Štát uznal [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícku cirkev]] v roku [[1877]] a v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] vznikli tri farnosti: [[Viedeň]], [[Varnsdorf]] a [[Ried im Innkreis|Ried]]. Nacisti jej počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] príliš nepriali. Po odsune sudetských Nemcov sa Starokatolícka cirkev stala ľahkou obeťou komunistickej diktatúry a kostol slúžil mnohým účelom, napr. bol mestkým kolumbáriom. V roku [[1995]] sa rozhodlo o presune biskupstva z [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] do [[Praha|Prahy]]. Kostol sa stal chrámom konkatedrálnym a po dokončení opráv bol premenovaný na kostol Premenenia Pána. V roku [[2000]] započala oprava vitrážových okien. == Starokatolícka farnosť Varnsdorf == Kostol je súčasťou Starokatolíckej farnosti Varnsdorf, ktorej farárom je Mgr. Roland Solloch. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] * [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|Katedrála svätého Vavrinca v Prahe, na Pětříne]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/pages/category/Religious-organization/Starokatolick%C3%A1-farnost-ve-Varnsdorfu-170007140162629/ Facebook Starokatolickej farnosti vo Varnsdorfe] * [https://www.hrady.cz/kostel-promeneni-pane-starokatolicky-kostel-varnsdorf O kostole na hrady.cz] * [https://www.nockostelu.cz/kostel/663/ O kostole na nockostelu.cz] * [https://www.starokatolici.cz/farnost-varnsdorf/t284 O starokatolíckej varnsdorfskej farnosti a kostole na starokatolici.cz] * {{Preklad|cz|Kostel Proměnění Páně (Varnsdorf}} saft8c7hug2xtdgif9syn2ea0s66jig 7414962 7414960 2022-07-22T17:23:53Z Johann Slovák 209094 /* Externé odkazy */ wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' vo [[Varnsdorf|Varnsdorfe]] je kostol používaný [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckou cirkvou]]. Stavba kostola v novorománskom slohu započala v roku [[1873]] a už v októbri [[1874]] bolo možné osadiť vežný špic. Na vežu boli osadené štyri zvony. [[27. december|27. decembra]] [[1874]] bol kostol slávnostne otvorený. {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol Premenenia Pána|Obrázok=Starokatolický kostel ve Varnsdorfu.JPG|Patrocínium=[[Premenenie Pána]]|Štát=Česko|Kraj=[[Ústecký kraj]]|Okres=Děčín|Mesto=[[Varnsdorf]]|Náboženstvo=[[kresťanstvo]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Farnosť=Starokatolícka farnosť Varnsdorf|Počet veží=1|Sloh=novorománsky|Výstavba=[[1873]]–[[1874]]|Dátum posvätenia=[[27. december]] [[1874]]}} == História == Koncom augusta [[1880]] začala stavba fary. K [[1. január|1. januáru]] [[1897]] došlo k preloženia biskupského sídla z [[Viedeň|Viedne]] do [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] a k povýšeniu kostola na katedrálu. Najkrásnejšou ozdobou kostola je alabastrová socha Krista na oltári, kam bola umiestnená v júli [[1882]]. Kostol a mesto [[Varnsdorf]] zohrali dôležitú úlohu v cirkevných dejinách. Zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] [[8. december|8. decembra]] [[1869]] bolo podnetom k náboženskému rozkolu. Ten vyvolal v Nemecku veľké hnutie, ktoré sa prenieslo aj do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]]. Duchovným pôvodcom tohto hnutia sa stal Anton Nittel. Vyvrcholením tohto hnutia bol vznik [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]]. Štát uznal [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícku cirkev]] v roku [[1877]] a v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] vznikli tri farnosti: [[Viedeň]], [[Varnsdorf]] a [[Ried im Innkreis|Ried]]. Nacisti jej počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] príliš nepriali. Po odsune sudetských Nemcov sa Starokatolícka cirkev stala ľahkou obeťou komunistickej diktatúry a kostol slúžil mnohým účelom, napr. bol mestkým kolumbáriom. V roku [[1995]] sa rozhodlo o presune biskupstva z [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] do [[Praha|Prahy]]. Kostol sa stal chrámom konkatedrálnym a po dokončení opráv bol premenovaný na kostol Premenenia Pána. V roku [[2000]] započala oprava vitrážových okien. == Starokatolícka farnosť Varnsdorf == Kostol je súčasťou Starokatolíckej farnosti Varnsdorf, ktorej farárom je Mgr. Roland Solloch. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] * [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|Katedrála svätého Vavrinca v Prahe, na Pětříne]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/pages/category/Religious-organization/Starokatolick%C3%A1-farnost-ve-Varnsdorfu-170007140162629/ Facebook Starokatolickej farnosti vo Varnsdorfe] * [https://www.hrady.cz/kostel-promeneni-pane-starokatolicky-kostel-varnsdorf O kostole na hrady.cz] * [https://www.nockostelu.cz/kostel/663/ O kostole na nockostelu.cz] * [https://www.starokatolici.cz/farnost-varnsdorf/t284 O starokatolíckej varnsdorfskej farnosti a kostole na starokatolici.cz] * {{Preklad|cz|Kostel Proměnění Páně (Varnsdorf) }} 9yno8nqqtnt3l000f45x1evscy3yc8z 7414963 7414962 2022-07-22T17:27:36Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' vo [[Varnsdorf|Varnsdorfe]] je kostol používaný [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckou cirkvou]]. Stavba kostola v novorománskom slohu započala v roku [[1873]] a už v októbri [[1874]] bolo možné osadiť vežný špic. Na vežu boli osadené štyri zvony. [[27. december|27. decembra]] [[1874]] bol kostol slávnostne otvorený. {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol Premenenia Pána|Obrázok=Starokatolický kostel ve Varnsdorfu.JPG|Patrocínium=[[Premenenie Pána]]|Štát=Česko|Kraj=[[Ústecký kraj]]|Okres=Děčín|Mesto=[[Varnsdorf]]|Náboženstvo=[[kresťanstvo]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Farnosť=Starokatolícka farnosť Varnsdorf|Počet veží=1|Sloh=novorománsky|Výstavba=[[1873]]–[[1874]]|Dátum posvätenia=[[27. december]] [[1874]]}} == História == Koncom augusta [[1880]] začala stavba fary. K [[1. január|1. januáru]] [[1897]] došlo k preloženia biskupského sídla z [[Viedeň|Viedne]] do [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] a k povýšeniu kostola na katedrálu. Najkrásnejšou ozdobou kostola je alabastrová socha Krista na oltári, kam bola umiestnená v júli [[1882]]. Kostol a mesto [[Varnsdorf]] zohrali dôležitú úlohu v cirkevných dejinách. Zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] [[8. december|8. decembra]] [[1869]] bolo podnetom k náboženskému rozkolu. Ten vyvolal v Nemecku veľké hnutie, ktoré sa prenieslo aj do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]]. Duchovným pôvodcom tohto hnutia sa stal Anton Nittel. Vyvrcholením tohto hnutia bol vznik [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]]. Štát uznal [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícku cirkev]] v roku [[1877]] a v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] vznikli tri farnosti: [[Viedeň]], [[Varnsdorf]] a [[Ried im Innkreis|Ried]]. Nacisti jej počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] príliš nepriali. Po odsune sudetských Nemcov sa Starokatolícka cirkev stala ľahkou obeťou komunistickej diktatúry a kostol slúžil mnohým účelom, napr. bol mestkým kolumbáriom. V roku [[1995]] sa rozhodlo o presune biskupstva z [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] do [[Praha|Prahy]]. Kostol sa stal chrámom konkatedrálnym a po dokončení opráv bol premenovaný na kostol Premenenia Pána. V roku [[2000]] započala oprava vitrážových okien. == Starokatolícka farnosť Varnsdorf == Kostol je súčasťou Starokatolíckej farnosti Varnsdorf, ktorej farárom je Mgr. Roland Solloch. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] * [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|Katedrála svätého Vavrinca v Prahe, na Pětříne]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/pages/category/Religious-organization/Starokatolick%C3%A1-farnost-ve-Varnsdorfu-170007140162629/ Facebook Starokatolickej farnosti vo Varnsdorfe] * [https://www.hrady.cz/kostel-promeneni-pane-starokatolicky-kostel-varnsdorf O kostole na hrady.cz] * [https://www.nockostelu.cz/kostel/663/ O kostole na nockostelu.cz] * [https://www.starokatolici.cz/farnost-varnsdorf/t284 O starokatolíckej varnsdorfskej farnosti a kostole na starokatolici.cz] * {{Preklad|cz|Kostel Proměnění Páně (Varnsdorf)|226736}} 6qzkv09gidc8dyiwae57h8ejf4x4wfo 7414964 7414963 2022-07-22T17:28:36Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' vo [[Varnsdorf|Varnsdorfe]] je kostol používaný [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckou cirkvou]]. Stavba kostola v novorománskom slohu započala v roku [[1873]] a už v októbri [[1874]] bolo možné osadiť vežný špic. Na vežu boli osadené štyri zvony. [[27. december|27. decembra]] [[1874]] bol kostol slávnostne otvorený. {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol Premenenia Pána|Obrázok=Starokatolický kostel ve Varnsdorfu.JPG|Patrocínium=[[Premenenie Pána]]|Štát=Česko|Kraj=[[Ústecký kraj]]|Okres=Děčín|Mesto=[[Varnsdorf]]|Náboženstvo=[[kresťanstvo]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Farnosť=Starokatolícka farnosť Varnsdorf|Počet veží=1|Sloh=novorománsky|Výstavba=[[1873]]–[[1874]]|Dátum posvätenia=[[27. december]] [[1874]]}} == História == Koncom augusta [[1880]] začala stavba fary. K [[1. január|1. januáru]] [[1897]] došlo k preloženia biskupského sídla z [[Viedeň|Viedne]] do [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] a k povýšeniu kostola na katedrálu. Najkrásnejšou ozdobou kostola je alabastrová socha Krista na oltári, kam bola umiestnená v júli [[1882]]. Kostol a mesto [[Varnsdorf]] zohrali dôležitú úlohu v cirkevných dejinách. Zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] [[8. december|8. decembra]] [[1869]] bolo podnetom k náboženskému rozkolu. Ten vyvolal v Nemecku veľké hnutie, ktoré sa prenieslo aj do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]]. Duchovným pôvodcom tohto hnutia sa stal Anton Nittel. Vyvrcholením tohto hnutia bol vznik [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]]. Štát uznal [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícku cirkev]] v roku [[1877]] a v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] vznikli tri farnosti: [[Viedeň]], [[Varnsdorf]] a [[Ried im Innkreis|Ried]]. Nacisti jej počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] príliš nepriali. Po odsune sudetských Nemcov sa Starokatolícka cirkev stala ľahkou obeťou komunistickej diktatúry a kostol slúžil mnohým účelom, napr. bol mestkým kolumbáriom. V roku [[1995]] sa rozhodlo o presune biskupstva z [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] do [[Praha|Prahy]]. Kostol sa stal chrámom konkatedrálnym a po dokončení opráv bol premenovaný na kostol Premenenia Pána. V roku [[2000]] započala oprava vitrážových okien. == Starokatolícka farnosť Varnsdorf == Kostol je súčasťou Starokatolíckej farnosti Varnsdorf, ktorej farárom je Mgr. Roland Solloch. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] * [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|Katedrála svätého Vavrinca v Prahe, na Pětříne]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/pages/category/Religious-organization/Starokatolick%C3%A1-farnost-ve-Varnsdorfu-170007140162629/ Facebook Starokatolickej farnosti vo Varnsdorfe] * [https://www.hrady.cz/kostel-promeneni-pane-starokatolicky-kostel-varnsdorf O kostole na hrady.cz] * [https://www.nockostelu.cz/kostel/663/ O kostole na nockostelu.cz] * [https://www.starokatolici.cz/farnost-varnsdorf/t284 O starokatolíckej varnsdorfskej farnosti a kostole na starokatolici.cz] * {{Preklad|cz|Kostel Proměnění Páně (Varnsdorf)}} q0kj6v63rcomblgwfa7g3udzjlad3ot 7414965 7414964 2022-07-22T17:31:20Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' vo [[Varnsdorf|Varnsdorfe]] je kostol používaný [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckou cirkvou]]. Stavba kostola v novorománskom slohu započala v roku [[1873]] a už v októbri [[1874]] bolo možné osadiť vežný špic. Na vežu boli osadené štyri zvony. [[27. december|27. decembra]] [[1874]] bol kostol slávnostne otvorený. {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol Premenenia Pána|Obrázok=Starokatolický kostel ve Varnsdorfu.JPG|Patrocínium=[[Premenenie Pána]]|Štát=Česko|Kraj=[[Ústecký kraj]]|Okres=Děčín|Mesto=[[Varnsdorf]]|Náboženstvo=[[kresťanstvo]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Farnosť=Starokatolícka farnosť Varnsdorf|Počet veží=1|Sloh=novorománsky|Výstavba=[[1873]]–[[1874]]|Dátum posvätenia=[[27. december]] [[1874]]}} == História == Koncom augusta [[1880]] začala stavba fary. K [[1. január|1. januáru]] [[1897]] došlo k preloženia biskupského sídla z [[Viedeň|Viedne]] do [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] a k povýšeniu kostola na katedrálu. Najkrásnejšou ozdobou kostola je alabastrová socha Krista na oltári, kam bola umiestnená v júli [[1882]]. Kostol a mesto [[Varnsdorf]] zohrali dôležitú úlohu v cirkevných dejinách. Zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] [[8. december|8. decembra]] [[1869]] bolo podnetom k náboženskému rozkolu. Ten vyvolal v Nemecku veľké hnutie, ktoré sa prenieslo aj do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]]. Duchovným pôvodcom tohto hnutia sa stal Anton Nittel. Vyvrcholením tohto hnutia bol vznik [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]]. Štát uznal [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícku cirkev]] v roku [[1877]] a v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] vznikli tri farnosti: [[Viedeň]], [[Varnsdorf]] a [[Ried im Innkreis|Ried]]. Nacisti jej počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] príliš nepriali. Po odsune sudetských Nemcov sa Starokatolícka cirkev stala ľahkou obeťou komunistickej diktatúry a kostol slúžil mnohým účelom, napr. bol mestkým kolumbáriom. V roku [[1995]] sa rozhodlo o presune biskupstva z [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] do [[Praha|Prahy]]. Kostol sa stal chrámom konkatedrálnym a po dokončení opráv bol premenovaný na kostol Premenenia Pána. V roku [[2000]] započala oprava vitrážových okien. == Starokatolícka farnosť Varnsdorf == Kostol je súčasťou Starokatolíckej farnosti Varnsdorf, ktorej farárom je Mgr. Roland Solloch. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] * [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|Katedrála svätého Vavrinca v Prahe, na Pětříne]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/pages/category/Religious-organization/Starokatolick%C3%A1-farnost-ve-Varnsdorfu-170007140162629/ Facebook Starokatolickej farnosti vo Varnsdorfe] * [https://www.hrady.cz/kostel-promeneni-pane-starokatolicky-kostel-varnsdorf O kostole na hrady.cz] * [https://www.nockostelu.cz/kostel/663/ O kostole na nockostelu.cz] * [https://www.starokatolici.cz/farnost-varnsdorf/t284 O starokatolíckej varnsdorfskej farnosti a kostole na starokatolici.cz] {{Preklad|cs|Kostel Proměnění Páně (Varnsdorf)}} 7wz3dzgmpnxexs2juu2e8ccz92q8iiz 7414966 7414965 2022-07-22T17:32:11Z Johann Slovák 209094 wikitext text/x-wiki '''Kostol Premenenia Pána''' vo [[Varnsdorf|Varnsdorfe]] je kostol používaný [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|Starokatolíckou cirkvou]]. Stavba kostola v novorománskom slohu započala v roku [[1873]] a už v októbri [[1874]] bolo možné osadiť vežný špic. Na vežu boli osadené štyri zvony. [[27. december|27. decembra]] [[1874]] bol kostol slávnostne otvorený. {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kostol Premenenia Pána|Obrázok=Starokatolický kostel ve Varnsdorfu.JPG|Patrocínium=[[Premenenie Pána]]|Štát=Česko|Kraj=[[Ústecký kraj]]|Okres=Děčín|Mesto=[[Varnsdorf]]|Náboženstvo=[[kresťanstvo]]|Cirkev=[[Starokatolícka cirkev v Českej republike]]|Farnosť=Starokatolícka farnosť Varnsdorf|Počet veží=1|Sloh=novorománsky|Výstavba=[[1873]]–[[1874]]|Dátum posvätenia=[[27. december]] [[1874]]}} == História == Koncom augusta [[1880]] začala stavba fary. K [[1. január|1. januáru]] [[1897]] došlo k preloženia biskupského sídla z [[Viedeň|Viedne]] do [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] a k povýšeniu kostola na katedrálu. Najkrásnejšou ozdobou kostola je alabastrová socha Krista na oltári, kam bola umiestnená v júli [[1882]]. Kostol a mesto [[Varnsdorf]] zohrali dôležitú úlohu v cirkevných dejinách. Zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] [[8. december|8. decembra]] [[1869]] bolo podnetom k náboženskému rozkolu. Ten vyvolal v Nemecku veľké hnutie, ktoré sa prenieslo aj do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]]. Duchovným pôvodcom tohto hnutia sa stal Anton Nittel. Vyvrcholením tohto hnutia bol vznik [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]]. Štát uznal [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícku cirkev]] v roku [[1877]] a v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] vznikli tri farnosti: [[Viedeň]], [[Varnsdorf]] a [[Ried im Innkreis|Ried]]. Nacisti jej počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] príliš nepriali. Po odsune sudetských Nemcov sa Starokatolícka cirkev stala ľahkou obeťou komunistickej diktatúry a kostol slúžil mnohým účelom, napr. bol mestkým kolumbáriom. V roku [[1995]] sa rozhodlo o presune biskupstva z [[Varnsdorf|Varnsdorfu]] do [[Praha|Prahy]]. Kostol sa stal chrámom konkatedrálnym a po dokončení opráv bol premenovaný na kostol Premenenia Pána. V roku [[2000]] započala oprava vitrážových okien. == Starokatolícka farnosť Varnsdorf == Kostol je súčasťou Starokatolíckej farnosti Varnsdorf, ktorej farárom je Mgr. Roland Solloch. == Pozri aj == * [[Starokatolícka cirkev]] * [[Starokatolícka cirkev v Českej republike]] * [[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)|Katedrála svätého Vavrinca v Prahe, na Pětříne]] == Externé odkazy == * [https://m.facebook.com/pages/category/Religious-organization/Starokatolick%C3%A1-farnost-ve-Varnsdorfu-170007140162629/ Facebook Starokatolickej farnosti vo Varnsdorfe] * [https://www.hrady.cz/kostel-promeneni-pane-starokatolicky-kostel-varnsdorf O kostole na hrady.cz] * [https://www.nockostelu.cz/kostel/663/ O kostole na nockostelu.cz] * [https://www.starokatolici.cz/farnost-varnsdorf/t284 O starokatolíckej varnsdorfskej farnosti a kostole na starokatolici.cz] {{Preklad|cs|Kostel Proměnění Páně (Varnsdorf)}} [[Kategória: Starokatolícka cirkev]] 0hbengvg375ygmwq4e7fwgtqexkzztm 0 684790 7414973 2022-07-22T18:15:52Z SanoAK 20442 presmerovanie vedeckého názvu na stránku druhu wikitext text/x-wiki #Presmeruj [[lastovička skalná]] 0ougcp55sx61msm8oksgnr3u0vwcxgd 0 684791 7414974 2022-07-22T18:16:38Z SanoAK 20442 presmerovanie synonymického vedeckého mena druhu na stránku druhu wikitext text/x-wiki #Presmeruj [[lastovička skalná]] 0ougcp55sx61msm8oksgnr3u0vwcxgd 0 684792 7414977 2022-07-22T18:21:10Z Robert Jahoda 157187 Robert Jahoda premiestnil stránku [[Kia Čadongčcha]] na [[Kia Motors Corporation]]: presnejší názov wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kia Motors Corporation]] 7waj96z90asgyeutdte5jo3kfzlaq7r 0 684793 7414981 2022-07-22T18:29:26Z Robert Jahoda 157187 Robert Jahoda premiestnil stránku [[Hjondä]] na [[Hyundai]] prostredníctvom presmerovania: presnejší názov wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hyundai]] ncbw07qyfaiwqzfti1mlareaip34s2q 3 684795 7414991 2022-07-22T19:07:19Z Teslaton 12161 Upozornenie wikitext text/x-wiki {{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:07, 22. júl 2022 (UTC) tg1qks3e0y55iwiky4r52tco0ta47wu 0 684796 7414992 2022-07-22T19:11:12Z Bojars 6357 +Niečo je zlodej wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Niečo je zlodej | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2003]] | Miesto nahratia = marec 2003<br/>na chalupe | Popis = | Vydavateľ = [[Millenium Records]] | Producent = [[Martin Gašpar]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Za lyžicu medu]]<br/> (2002) | Tento album = Niečo je zlodej<br />(2003) | Nasledujúci album = [[Všetko sa dá zjesť]]<br/> (2005) | Allmusic = | Misc = }} '''''Niečo je zlodej''''' je názov tretieho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album bol vydaný v roku 2003 hudobným vydavateľstvom [[Millenium Records]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Okná Vesmíru Dokorán|url=https://www.discogs.com/release/5081312-Le-Payaco-Okn%C3%A1-Vesm%C3%ADru-Dokor%C3%A1n|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Team 3'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Otváram | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Juraj Vitéz]]/[[Juraj Vitéz]], [[Tomáš Sloboda]] | dĺžka1 = 5:16 | titul2 = Raz popoludní | poznámka2 = | skladateľ2 = Tomáš Sloboda/Michalec | dĺžka2 = 2:37 | titul3 = Ako môj pes | poznámka3 = | skladateľ3 = Martin Stempel, Tomáš Sloboda, Juraj Vitéz/Juraj Vitéz | dĺžka3 = 2:50 | titul4 = Na mesiaci | poznámka4 = | skladateľ4 = Martin Stempel, Juraj Vitéz/Juraj Vitéz | dĺžka4 = 3:48 | titul5 = Vypočítavá | poznámka5 = | skladateľ5 = Martin Stempel/Martin Stempel | dĺžka5 = 4:38 | titul6 = Hodím si korunou | poznámka6 = | skladateľ6 = Tomáš Sloboda, Martin Stempel/Martin Stempel, Juraj Vitéz, Tomáš Sloboda | dĺžka6 = 3:18 | titul7 = Poď so mnou von | poznámka7 = | skladateľ7 = Tomáš Sloboda, Martin Stempel/Martin Stempel | dĺžka7 = 5:40 | titul8 = Napojí sa na ňu | poznámka8 = | skladateľ8 = Tomáš Sloboda/[[Maroš Hečko]] | dĺžka8 = 4:13 | titul9 = V Tatrách | poznámka9 = | skladateľ9 = Juraj Vitéz, Martin Stempel, Tomáš Sloboda/[[Martin Žúži]] | dĺžka9 = 2:57 | titul10 = Stolový futbal | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:27 | titul11 = Ponorka | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 3:25 | titul12 = Sud | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 3:53 | titul13 = Kávu alebo čaj? | poznámka13 = | skladateľ13 = Tomáš Sloboda/Juraj Vitéz | dĺžka13 = 3:31 | titul14 = Stretol som ťa v Bosne | poznámka14 = | skladateľ14 = Juraj Vitéz, Martin Stempel, Tomáš Sloboda/Juraj Vitéz | dĺžka14 = 7:09 }} == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[spev]], [[perkusie]], [[Hammond organ]], [[sitár]] * [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], spev, perkusie, grécky nylón, klarinet * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, [[Hammond organ]], spev * [[Martin Gašpar]] - gitara * [[Juraj Kupec]] - [[Hammond organ]] * [[Igor Sabo]] - [[udu drum]] * [[Peter Heriban]] - [[tamburína]] * [[Barnabáš Kos]] - [[triangel]] ;Produkcia * [[Juraj Kupe]]c - zvuk * [[Juraj Kupec]], [[Martin Gašpar]], [[Le Payaco]] - mix * Martin Gašpar - fotografie * [[Milan Michalec]] - [[motto]] * [[Michal Lašán]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2003]] 5p8jj39qckmkkif6h6qaec2x7p9as9e 7414993 7414992 2022-07-22T19:13:10Z Bojars 6357 fix ref wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Le Payaco]] | Názov = Niečo je zlodej | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2003]] | Miesto nahratia = marec 2003<br/>na chalupe | Popis = | Vydavateľ = [[Millenium Records]] | Producent = [[Martin Gašpar]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Za lyžicu medu]]<br/> (2002) | Tento album = Niečo je zlodej<br />(2003) | Nasledujúci album = [[Všetko sa dá zjesť]]<br/> (2005) | Allmusic = | Misc = }} '''''Niečo je zlodej''''' je názov tretieho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album bol vydaný v roku 2003 hudobným vydavateľstvom [[Millenium Records]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco - Niečo Je Zlodej|url=https://www.discogs.com/release/5351293-Le-Payaco-Niečo-Je-Zlodej|dátum prístupu=2022-07-22|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Team 3'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Otváram | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Juraj Vitéz]]/[[Juraj Vitéz]], [[Tomáš Sloboda]] | dĺžka1 = 5:16 | titul2 = Raz popoludní | poznámka2 = | skladateľ2 = Tomáš Sloboda/Michalec | dĺžka2 = 2:37 | titul3 = Ako môj pes | poznámka3 = | skladateľ3 = Martin Stempel, Tomáš Sloboda, Juraj Vitéz/Juraj Vitéz | dĺžka3 = 2:50 | titul4 = Na mesiaci | poznámka4 = | skladateľ4 = Martin Stempel, Juraj Vitéz/Juraj Vitéz | dĺžka4 = 3:48 | titul5 = Vypočítavá | poznámka5 = | skladateľ5 = Martin Stempel/Martin Stempel | dĺžka5 = 4:38 | titul6 = Hodím si korunou | poznámka6 = | skladateľ6 = Tomáš Sloboda, Martin Stempel/Martin Stempel, Juraj Vitéz, Tomáš Sloboda | dĺžka6 = 3:18 | titul7 = Poď so mnou von | poznámka7 = | skladateľ7 = Tomáš Sloboda, Martin Stempel/Martin Stempel | dĺžka7 = 5:40 | titul8 = Napojí sa na ňu | poznámka8 = | skladateľ8 = Tomáš Sloboda/[[Maroš Hečko]] | dĺžka8 = 4:13 | titul9 = V Tatrách | poznámka9 = | skladateľ9 = Juraj Vitéz, Martin Stempel, Tomáš Sloboda/[[Martin Žúži]] | dĺžka9 = 2:57 | titul10 = Stolový futbal | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:27 | titul11 = Ponorka | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 3:25 | titul12 = Sud | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 3:53 | titul13 = Kávu alebo čaj? | poznámka13 = | skladateľ13 = Tomáš Sloboda/Juraj Vitéz | dĺžka13 = 3:31 | titul14 = Stretol som ťa v Bosne | poznámka14 = | skladateľ14 = Juraj Vitéz, Martin Stempel, Tomáš Sloboda/Juraj Vitéz | dĺžka14 = 7:09 }} == Výroba albumu == * [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], [[spev]], [[perkusie]], [[Hammond organ]], [[sitár]] * [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], spev, perkusie, grécky nylón, klarinet * [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, perkusie, [[Hammond organ]], spev * [[Martin Gašpar]] - gitara * [[Juraj Kupec]] - [[Hammond organ]] * [[Igor Sabo]] - [[udu drum]] * [[Peter Heriban]] - [[tamburína]] * [[Barnabáš Kos]] - [[triangel]] ;Produkcia * [[Juraj Kupe]]c - zvuk * [[Juraj Kupec]], [[Martin Gašpar]], [[Le Payaco]] - mix * Martin Gašpar - fotografie * [[Milan Michalec]] - [[motto]] * [[Michal Lašán]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Le Payaco}} [[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2003]] c8ew97au8ft7a8hy201pw9g9ng95e9s 0 684797 7415019 2022-07-22T20:07:09Z Lukasabram 140452 Nový článok wikitext text/x-wiki Anatolij Šarij (rusky Анатолий Шарий) (nar.*1978, [[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]] - ) je ukrajinský novinár, vloger a politický aktivista. Od roku 2012 žije v [[Španielsko|Španielsku]]. Šarij je zakladateľom politického blogu, ktorý má v súčasnosti viac ako 3 milióny sledovateľov a v ruskojazyčnom segmete YouTube patrí k najsledovanejším v oblasti politického obsahu.. == Život == Po skončení školy absolvoval Šarij vojenské učilište, špecializácia "plukovná rozviedka". V roku 2005 začal kariéru investigatívneho novinára. === Do Euromajdanu 2014 === Ako novinárovi sa mu podarilo rozkryť nelegálne stránky herného biznisu, obchod z drogami, vykorysťovanie detí a mnoho ďalšieho, Vo svojich vyšetrovaniach rozkryl prepojenia bezpečnostných orgánov štátu na organizovaný zločin, na základe čoho sa stal objektom prenasledovania zo strany orgánov silových zložiek. V roku 2012 po rôznych provokáciách a nezákonných prehliadkach zo strany ministerstva vnútra Šarij opustil Ukrajinu..Najskôr sa hodlal uchýliť na územie Litvy, no napokon odišiel do Španielska, kde dostal politický azyl.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Анатолий Шарий|url=https://sharij.net/nasha-komanda/anatolij-sharij|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref>. === Po Euromajdane 2014 === Po udalostich v Kyjeve, ktoré dostali názov Euromajdan 2014 založil Šarij na sociálnej sieti YouTube politický video blog, na ktorom sačal aktívne komentovať a analyzovať udalosti na Ukrajine. Pokazovanie na násilnosti a zločiny počas udalostí na Majdane a falzifikácie ukrajinských médií priniesli jeho blogu popularitu Šarij bol hlavným kritikom Petro Porošenka počas výkonu jeho výkonu funkcie prezidenta.Porošenko vynaložil veľké úsilie na dikreditáciu novinára a dokonca požiadal o spločnosť Google, aby Šarijov blog zavrela. No ani to nezabránilo Šarijovi odhaliť Porošenkove početné zločiny pri praní špinavých peňazí vo vojenskom konflikte na Donbase.. Pred ukrajinskými prezidentskými voľbami 2019 Šarij podporoval Vladimíra Zelenského - kandidáta a lídra politickej strany Sluha národa. No po víťazstve Zelenského ich cesty rozišli a vzťah Šarij má so Zelenským ako prezidentom ešte zložitejší vzťah, ako mal s Porošenkom. Šarij čoraz silnejšie kritizoval Zelenského politiku a nevypĺňanie predvolebných sľubov. Vo februári 2021 ukajinská tajná služba SBU (Sluzba Bezopasnosti Ukrajiny) obvinila Šarija z velezrady.a zaradila ho na zoznam hľadaných osôb.. <ref name=":0" />. Na svojom video blogu sa šarij často venuje problému ukrajinských neofašistov a ich prepojeniu na vládne kruhy dokonca na administráciu prezidenta. 20.mája 2022 vyšiel na webe španielskeho denník El Pais článok, v ktorom jeho autor popisuje snahu ukrajinských neofašistov z tzv. Nacionálneho korpusu - krajnepravicovej strany založenej ľuďmi z bataliónu Azov o fyzickú likvidáciu Anatolija Šarija. Aj podľa zistení El Pais sú Anatolij Šarij a jeho manželka Oľga prenasledivaní kvôli svojej novinárskej práci. Potom ako na internete začali neofašisti zverejňovať adresu pobytu Šarija na území Španielska. bol Šarij nútený v lete 2020 požiadať o pomoc španielske bezpečnostné orgány o pomoc a ochranu. Ukrajinskí neofašisti sa k Šarijovej adrese dostali vďaka Ukrajincovi s kriminálnou minulosťou Alexanderovi Zolotuchynovi, ktorý ju zistil za 24 euro v španielskom katastri Šarij na svojom video blogu opublikoval video, v ktorom citoval priznanie Alexandra Zolotuchyna. Ten sa priznal, že sa ho snažili naverbovať do príprav vraždy Šarija, ktorá mala byť vykonaný na základe iniciatívy spolupracovníkov kancelárie prezidenta.Ukrajiny. <ref name=":0" />.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bueno|meno=Jesús García|titul=Un juez investiga el acoso de neonazis ucranios a un activista oculto en España|url=https://elpais.com/espana/catalunya/2021-05-20/un-juez-investiga-el-acoso-de-neonazis-ucranios-a-un-activista-oculto-en-espana.html|dátum vydania=20.5.2021|dátum prístupu=24.7.2022|vydavateľ=El Pais}}</ref> V máji 2022 bol šarij na chvíľu zadržaný španielskými bezpečnostnými orgánmi na základe obvinení z vlastizrady zo strany ukrajinskej prokuratúry a snahy ukrajinskej SBU eskortovať Šarija na územie Ukrajiny. SBU viní Šarija, že svojimi "protuskými postojmi a informáciami na svojom blogu koná proti ukrajinskej národnej bezpečnosti" Advokát Šarija označuje obvinenia za zjavne politicky motivované. <ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ČTK|titul=Ve Španělsku zadrželi ukrajinského novináře obviněného z vlastizrady|url=https://denikn.cz/minuta/873259/|dátum vydania=5.5. 2022|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref> == Iné == * Anatolij Šarij je ženatý, Jeho manťelka Oľga Šarij má takisto na sociálnej sieti YouTube.analytický politický video blog. * V roku 2019 založil Anatolij Šarij so svojimi priaznivcami politickú stranu, opozičnú voči režimu v Kyjeve. Politickí aktivisti tejto strany čelili fyzickým útokom zo strany Nationálneho korpusu.<ref name=":1" /> * Anatojij Šarij a jeho manželka spoločne s niekoľnými ďalšími spolupracovníkmi založili webové médium Šarij.Net, kde ponúkajú články a rozhovory. == Referencie == <references /> В 2017 году на канал Шария подписалось более миллиона человек. Он стал абсолютным лидером русскоязычного сегмента YouTube в сфере политического контента и самым ярким русскоязычным представителем формата «New Media». qvef3svxb7djsf1ir8xtwwrsbgj3w70 7415020 7415019 2022-07-22T20:09:42Z Lukasabram 140452 wikitext text/x-wiki Anatolij Šarij (rusky Анатолий Шарий) (nar.*1978, [[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]] - ) je ukrajinský novinár, vloger a politický aktivista. Od roku 2012 žije v [[Španielsko|Španielsku]]. Šarij je zakladateľom politického blogu, ktorý má v súčasnosti viac ako 3 milióny sledovateľov a v ruskojazyčnom segmete YouTube patrí k najsledovanejším v oblasti politického obsahu.. == Život == Po skončení školy absolvoval Šarij vojenské učilište, špecializácia "plukovná rozviedka". V roku 2005 začal kariéru investigatívneho novinára. === Do Euromajdanu 2014 === Ako novinárovi sa mu podarilo rozkryť nelegálne stránky herného biznisu, obchod z drogami, vykorisťovanie detí a mnoho ďalšieho, Vo svojich vyšetrovaniach rozkryl prepojenia bezpečnostných orgánov štátu na organizovaný zločin, na základe čoho sa stal objektom prenasledovania zo strany orgánov silových zložiek. V roku 2012 po rôznych provokáciách a nezákonných prehliadkach zo strany ministerstva vnútra Šarij opustil Ukrajinu..Najskôr sa hodlal uchýliť na územie Litvy, no napokon odišiel do Španielska, kde dostal politický azyl.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Анатолий Шарий|url=https://sharij.net/nasha-komanda/anatolij-sharij|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref>. === Po Euromajdane 2014 === Po udalostich v Kyjeve, ktoré dostali názov Euromajdan 2014 založil Šarij na sociálnej sieti YouTube politický video blog, na ktorom sačal aktívne komentovať a analyzovať udalosti na Ukrajine. Pokazovanie na násilnosti a zločiny počas udalostí na Majdane a falzifikácie ukrajinských médií priniesli jeho blogu popularitu Šarij bol hlavným kritikom Petro Porošenka počas výkonu jeho výkonu funkcie prezidenta.Porošenko vynaložil veľké úsilie na dikreditáciu novinára a dokonca požiadal o spločnosť Google, aby Šarijov blog zavrela. No ani to nezabránilo Šarijovi odhaliť Porošenkove početné zločiny pri praní špinavých peňazí vo vojenskom konflikte na Donbase.. Pred ukrajinskými prezidentskými voľbami 2019 Šarij podporoval Vladimíra Zelenského - kandidáta a lídra politickej strany Sluha národa. No po víťazstve Zelenského ich cesty rozišli a vzťah Šarij má so Zelenským ako prezidentom ešte zložitejší vzťah, ako mal s Porošenkom. Šarij čoraz silnejšie kritizoval Zelenského politiku a nevypĺňanie predvolebných sľubov. Vo februári 2021 ukajinská tajná služba SBU (Sluzba Bezopasnosti Ukrajiny) obvinila Šarija z velezrady.a zaradila ho na zoznam hľadaných osôb.. <ref name=":0" />. Na svojom video blogu sa šarij často venuje problému ukrajinských neofašistov a ich prepojeniu na vládne kruhy dokonca na administráciu prezidenta. 20.mája 2022 vyšiel na webe španielskeho denník El Pais článok, v ktorom jeho autor popisuje snahu ukrajinských neofašistov z tzv. Nacionálneho korpusu - krajnepravicovej strany založenej ľuďmi z bataliónu Azov o fyzickú likvidáciu Anatolija Šarija. Aj podľa zistení El Pais sú Anatolij Šarij a jeho manželka Oľga prenasledivaní kvôli svojej novinárskej práci. Potom ako na internete začali neofašisti zverejňovať adresu pobytu Šarija na území Španielska. bol Šarij nútený v lete 2020 požiadať o pomoc španielske bezpečnostné orgány o pomoc a ochranu. Ukrajinskí neofašisti sa k Šarijovej adrese dostali vďaka Ukrajincovi s kriminálnou minulosťou Alexanderovi Zolotuchynovi, ktorý ju zistil za 24 euro v španielskom katastri Šarij na svojom video blogu opublikoval video, v ktorom citoval priznanie Alexandra Zolotuchyna. Ten sa priznal, že sa ho snažili naverbovať do príprav vraždy Šarija, ktorá mala byť vykonaný na základe iniciatívy spolupracovníkov kancelárie prezidenta.Ukrajiny. <ref name=":0" />.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bueno|meno=Jesús García|titul=Un juez investiga el acoso de neonazis ucranios a un activista oculto en España|url=https://elpais.com/espana/catalunya/2021-05-20/un-juez-investiga-el-acoso-de-neonazis-ucranios-a-un-activista-oculto-en-espana.html|dátum vydania=20.5.2021|dátum prístupu=24.7.2022|vydavateľ=El Pais}}</ref> V máji 2022 bol šarij na chvíľu zadržaný španielskými bezpečnostnými orgánmi na základe obvinení z vlastizrady zo strany ukrajinskej prokuratúry a snahy ukrajinskej SBU eskortovať Šarija na územie Ukrajiny. SBU viní Šarija, že svojimi "protuskými postojmi a informáciami na svojom blogu koná proti ukrajinskej národnej bezpečnosti" Advokát Šarija označuje obvinenia za zjavne politicky motivované. <ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ČTK|titul=Ve Španělsku zadrželi ukrajinského novináře obviněného z vlastizrady|url=https://denikn.cz/minuta/873259/|dátum vydania=5.5. 2022|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref> == Iné == * Anatolij Šarij je ženatý, Jeho manťelka Oľga Šarij má takisto na sociálnej sieti YouTube.analytický politický video blog. * V roku 2019 založil Anatolij Šarij so svojimi priaznivcami politickú stranu, opozičnú voči režimu v Kyjeve. Politickí aktivisti tejto strany čelili fyzickým útokom zo strany Nationálneho korpusu.<ref name=":1" /> * Anatojij Šarij a jeho manželka spoločne s niekoľnými ďalšími spolupracovníkmi založili webové médium Šarij.Net, kde ponúkajú články a rozhovory. == Referencie == <references /> В 2017 году на канал Шария подписалось более миллиона человек. Он стал абсолютным лидером русскоязычного сегмента YouTube в сфере политического контента и самым ярким русскоязычным представителем формата «New Media». kjps7mydc8vew3l6jnxa27kxlvo9wok 7415021 7415020 2022-07-22T20:12:35Z Lukasabram 140452 doplnenie wikitext text/x-wiki Anatolij Šarij (rusky Анатолий Шарий) (nar.*1978, [[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]] - ) je ukrajinský novinár, vloger a politický aktivista. Od roku 2012 žije v [[Španielsko|Španielsku]]. Šarij je zakladateľom politického blogu, ktorý má v súčasnosti viac ako 3 milióny sledovateľov a v ruskojazyčnom segmete YouTube patrí k najsledovanejším v oblasti politického obsahu.. == Život == Po skončení školy absolvoval Šarij vojenské učilište, špecializácia "plukovná rozviedka". V roku 2005 začal kariéru investigatívneho novinára. === Do Euromajdanu 2014 === Ako novinárovi sa mu podarilo rozkryť nelegálne stránky herného biznisu, obchod z drogami, vykorisťovanie detí a mnoho ďalšieho, Vo svojich vyšetrovaniach rozkryl prepojenia bezpečnostných orgánov štátu na organizovaný zločin, na základe čoho sa stal objektom prenasledovania zo strany orgánov silových zložiek. V roku 2012 po rôznych provokáciách a nezákonných prehliadkach zo strany ministerstva vnútra Šarij opustil Ukrajinu..Najskôr sa hodlal uchýliť na územie Litvy, no napokon odišiel do Španielska, kde dostal politický azyl.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Анатолий Шарий|url=https://sharij.net/nasha-komanda/anatolij-sharij|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref>. === Po Euromajdane 2014 === Po udalostich v Kyjeve, ktoré dostali názov Euromajdan 2014 založil Šarij na sociálnej sieti YouTube politický video blog, na ktorom sačal aktívne komentovať a analyzovať udalosti na Ukrajine. Pokazovanie na násilnosti a zločiny počas udalostí na Majdane a falzifikácie ukrajinských médií priniesli jeho blogu popularitu Šarij bol hlavným kritikom Petro Porošenka počas výkonu jeho výkonu funkcie prezidenta.Porošenko vynaložil veľké úsilie na dikreditáciu novinára a dokonca požiadal o spločnosť Google, aby Šarijov blog zavrela. No ani to nezabránilo Šarijovi odhaliť Porošenkove početné zločiny pri praní špinavých peňazí vo vojenskom konflikte na Donbase.. Pred ukrajinskými prezidentskými voľbami 2019 Šarij podporoval Vladimíra Zelenského - kandidáta a lídra politickej strany Sluha národa. No po víťazstve Zelenského ich cesty rozišli a vzťah Šarij má so Zelenským ako prezidentom ešte zložitejší vzťah, ako mal s Porošenkom. Šarij čoraz silnejšie kritizoval Zelenského politiku a nevypĺňanie predvolebných sľubov. Vo februári 2021 ukajinská tajná služba SBU (Sluzba Bezopasnosti Ukrajiny) obvinila Šarija z velezrady.a zaradila ho na zoznam hľadaných osôb.. <ref name=":0" />. Na svojom video blogu sa šarij často venuje problému ukrajinských neofašistov a ich prepojeniu na vládne kruhy dokonca na administráciu prezidenta. 20.mája 2022 vyšiel na webe španielskeho denník El Pais článok, v ktorom jeho autor popisuje snahu ukrajinských neofašistov z tzv. Nacionálneho korpusu - krajnepravicovej strany založenej ľuďmi z bataliónu Azov o fyzickú likvidáciu Anatolija Šarija. Aj podľa zistení El Pais sú Anatolij Šarij a jeho manželka Oľga prenasledivaní kvôli svojej novinárskej práci. Potom ako na internete začali neofašisti zverejňovať adresu pobytu Šarija na území Španielska. bol Šarij nútený v lete 2020 požiadať španielske bezpečnostné a súdne orgány o pomoc a ochranu. Ukrajinskí neofašisti sa k Šarijovej adrese dostali vďaka Ukrajincovi s kriminálnou minulosťou Alexanderovi Zolotuchynovi, ktorý ju zistil za 24 euro v španielskom katastri Šarij na svojom video blogu opublikoval video, v ktorom citoval priznanie Alexandra Zolotuchyna. Ten sa priznal, že sa ho snažili naverbovať do príprav vraždy Šarija, ktorá mala byť vykonaný na základe iniciatívy spolupracovníkov kancelárie prezidenta.Ukrajiny. Vo veci pokusu o vražu Anatolija Šarija je Španielsku vedené vyšetrovanie.<ref name=":0" />.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bueno|meno=Jesús García|titul=Un juez investiga el acoso de neonazis ucranios a un activista oculto en España|url=https://elpais.com/espana/catalunya/2021-05-20/un-juez-investiga-el-acoso-de-neonazis-ucranios-a-un-activista-oculto-en-espana.html|dátum vydania=20.5.2021|dátum prístupu=24.7.2022|vydavateľ=El Pais}}</ref> V máji 2022 bol šarij na chvíľu zadržaný španielskými bezpečnostnými orgánmi na základe obvinení z vlastizrady zo strany ukrajinskej prokuratúry a snahy ukrajinskej SBU eskortovať Šarija na územie Ukrajiny. SBU viní Šarija, že svojimi "protuskými postojmi a informáciami na svojom blogu koná proti ukrajinskej národnej bezpečnosti" Advokát Šarija označuje obvinenia za zjavne politicky motivované. <ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ČTK|titul=Ve Španělsku zadrželi ukrajinského novináře obviněného z vlastizrady|url=https://denikn.cz/minuta/873259/|dátum vydania=5.5. 2022|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref> == Iné == * Anatolij Šarij je ženatý, Jeho manťelka Oľga Šarij má takisto na sociálnej sieti YouTube.analytický politický video blog. * V roku 2019 založil Anatolij Šarij so svojimi priaznivcami politickú stranu, opozičnú voči režimu v Kyjeve. Politickí aktivisti tejto strany čelili fyzickým útokom zo strany Nationálneho korpusu.<ref name=":1" /> * Anatojij Šarij a jeho manželka spoločne s niekoľnými ďalšími spolupracovníkmi založili webové médium Šarij.Net, kde ponúkajú články a rozhovory. == Referencie == <references /> В 2017 году на канал Шария подписалось более миллиона человек. Он стал абсолютным лидером русскоязычного сегмента YouTube в сфере политического контента и самым ярким русскоязычным представителем формата «New Media». hoaci6am51glm9jenfcjenhwrinyq35 7415023 7415021 2022-07-22T20:21:52Z 78.98.111.4 /* Po Euromajdane 2014 */ wikitext text/x-wiki Anatolij Šarij (rusky Анатолий Шарий) (nar.*1978, [[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]] - ) je ukrajinský novinár, vloger a politický aktivista. Od roku 2012 žije v [[Španielsko|Španielsku]]. Šarij je zakladateľom politického blogu, ktorý má v súčasnosti viac ako 3 milióny sledovateľov a v ruskojazyčnom segmete YouTube patrí k najsledovanejším v oblasti politického obsahu.. == Život == Po skončení školy absolvoval Šarij vojenské učilište, špecializácia "plukovná rozviedka". V roku 2005 začal kariéru investigatívneho novinára. === Do Euromajdanu 2014 === Ako novinárovi sa mu podarilo rozkryť nelegálne stránky herného biznisu, obchod z drogami, vykorisťovanie detí a mnoho ďalšieho, Vo svojich vyšetrovaniach rozkryl prepojenia bezpečnostných orgánov štátu na organizovaný zločin, na základe čoho sa stal objektom prenasledovania zo strany orgánov silových zložiek. V roku 2012 po rôznych provokáciách a nezákonných prehliadkach zo strany ministerstva vnútra Šarij opustil Ukrajinu..Najskôr sa hodlal uchýliť na územie Litvy, no napokon odišiel do Španielska, kde dostal politický azyl.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Анатолий Шарий|url=https://sharij.net/nasha-komanda/anatolij-sharij|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref>. === Po Euromajdane 2014 === Po udalostich v Kyjeve, ktoré dostali názov Euromajdan 2014 založil Šarij na sociálnej sieti YouTube politický video blog, na ktorom sačal aktívne komentovať a analyzovať udalosti na Ukrajine. Pokazovanie na násilnosti a zločiny počas udalostí na Majdane a falzifikácie ukrajinských médií priniesli jeho blogu popularitu Šarij bol hlavným kritikom Petro Porošenka počas výkonu jeho výkonu funkcie prezidenta.Porošenko vynaložil veľké úsilie na dikreditáciu novinára a dokonca požiadal o spločnosť Google, aby Šarijov blog zavrela. No ani to nezabránilo Šarijovi odhaliť Porošenkove početné zločiny pri praní špinavých peňazí vo vojenskom konflikte na Donbase.. Pred ukrajinskými prezidentskými voľbami 2019 Šarij podporoval Vladimíra Zelenského - kandidáta a lídra politickej strany Sluha národa. No po víťazstve Zelenského ich cesty rozišli a vzťah Šarij má so Zelenským ako prezidentom ešte zložitejší vzťah, ako mal s Porošenkom. Šarij čoraz silnejšie kritizoval Zelenského politiku a nevypĺňanie predvolebných sľubov. Vo februári 2021 ukajinská tajná služba SBU (Sluzba Bezopasnosti Ukrajiny) obvinila Šarija z velezrady.a zaradila ho na zoznam hľadaných osôb.. <ref name=":0" />. Na svojom video blogu sa šarij často venuje problému ukrajinských neofašistov a ich prepojeniu na vládne kruhy dokonca na administráciu prezidenta. 20.mája 2022 vyšiel na webe španielskeho denník El Pais článok, v ktorom jeho autor popisuje snahu ukrajinských neofašistov z tzv. Nacionálneho korpusu - krajnepravicovej strany založenej ľuďmi z bataliónu Azov o fyzickú likvidáciu Anatolija Šarija. Aj podľa zistení El Pais sú Anatolij Šarij a jeho manželka Oľga prenasledivaní kvôli svojej novinárskej práci. Potom ako na internete začali neofašisti zverejňovať adresu pobytu Šarija na území Španielska. bol Šarij nútený v lete 2020 požiadať španielske bezpečnostné a súdne orgány o pomoc a ochranu. Ukrajinskí neofašisti sa k Šarijovej adrese dostali vďaka Ukrajincovi s kriminálnou minulosťou Alexanderovi Zolotuchynovi, ktorý ju zistil za 24 euro v španielskom katastri Šarij na svojom video blogu opublikoval video, v ktorom citoval priznanie Alexandra Zolotuchyna. Ten sa priznal, že sa ho snažili naverbovať do príprav vraždy Šarija, ktorá mala byť vykonaná na základe iniciatívy spolupracovníkov kancelárie prezidenta.Ukrajiny. Vo veci pokusu o vražu Anatolija Šarija je Španielsku vedené vyšetrovanie.<ref name=":0" />.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bueno|meno=Jesús García|titul=Un juez investiga el acoso de neonazis ucranios a un activista oculto en España|url=https://elpais.com/espana/catalunya/2021-05-20/un-juez-investiga-el-acoso-de-neonazis-ucranios-a-un-activista-oculto-en-espana.html|dátum vydania=20.5.2021|dátum prístupu=24.7.2022|vydavateľ=El Pais}}</ref> V máji 2022 bol šarij na chvíľu zadržaný španielskými bezpečnostnými orgánmi na základe obvinení z vlastizrady zo strany ukrajinskej prokuratúry a snahy ukrajinskej SBU eskortovať Šarija na územie Ukrajiny. SBU viní Šarija, že svojimi "protuskými postojmi a informáciami na svojom blogu koná proti ukrajinskej národnej bezpečnosti" Advokát Šarija označuje obvinenia za zjavne politicky motivované. <ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ČTK|titul=Ve Španělsku zadrželi ukrajinského novináře obviněného z vlastizrady|url=https://denikn.cz/minuta/873259/|dátum vydania=5.5. 2022|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref> == Iné == * Anatolij Šarij je ženatý, Jeho manťelka Oľga Šarij má takisto na sociálnej sieti YouTube.analytický politický video blog. * V roku 2019 založil Anatolij Šarij so svojimi priaznivcami politickú stranu, opozičnú voči režimu v Kyjeve. Politickí aktivisti tejto strany čelili fyzickým útokom zo strany Nationálneho korpusu.<ref name=":1" /> * Anatojij Šarij a jeho manželka spoločne s niekoľnými ďalšími spolupracovníkmi založili webové médium Šarij.Net, kde ponúkajú články a rozhovory. == Referencie == <references /> В 2017 году на канал Шария подписалось более миллиона человек. Он стал абсолютным лидером русскоязычного сегмента YouTube в сфере политического контента и самым ярким русскоязычным представителем формата «New Media». dxwc4bzwri5fslklcp6ykkz0p8uhlk1 7415027 7415023 2022-07-22T20:33:43Z Lukasabram 140452 malá úprava wikitext text/x-wiki Anatolij Šarij (rusky Анатолий Шарий) (nar.*1978, [[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]] - ) je ukrajinský novinár, vloger a politický aktivista. Od roku 2012 žije v [[Španielsko|Španielsku]]. Šarij je zakladateľom politického video blogu, ktorý má v súčasnosti viac ako 3 milióny sledovateľov a v ruskojazyčnom segmete YouTube patrí k najsledovanejším v oblasti politického obsahu.. == Život == Po skončení školy absolvoval Šarij vojenské učilište, špecializácia "plukovná rozviedka". V roku 2005 začal kariéru investigatívneho novinára. === Do Euromajdanu 2014 === Ako novinárovi sa mu podarilo rozkryť nelegálne stránky herného biznisu, obchod z drogami, vykorisťovanie detí a mnoho ďalšieho, Vo svojich vyšetrovaniach rozkryl prepojenia bezpečnostných orgánov štátu na organizovaný zločin, na základe čoho sa stal objektom prenasledovania zo strany orgánov silových zložiek. V roku 2012 po rôznych provokáciách a nezákonných prehliadkach zo strany ministerstva vnútra Šarij opustil Ukrajinu..Najskôr sa hodlal uchýliť na územie Litvy, no napokon odišiel do Španielska, kde dostal politický azyl.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Анатолий Шарий|url=https://sharij.net/nasha-komanda/anatolij-sharij|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref>. === Po Euromajdane 2014 === Po udalostich v Kyjeve, ktoré dostali názov Euromajdan 2014 založil Šarij na sociálnej sieti YouTube politický video blog, na ktorom sačal aktívne komentovať a analyzovať udalosti na Ukrajine. Pokazovanie na násilnosti a zločiny počas udalostí na Majdane a falzifikácie ukrajinských médií priniesli jeho blogu popularitu Šarij bol hlavným kritikom Petro Porošenka počas výkonu jeho výkonu funkcie prezidenta.Porošenko vynaložil veľké úsilie na dikreditáciu novinára a dokonca požiadal o spločnosť Google, aby Šarijov blog zavrela. No ani to nezabránilo Šarijovi odhaliť Porošenkove početné zločiny pri praní špinavých peňazí vo vojenskom konflikte na Donbase.. Pred ukrajinskými prezidentskými voľbami 2019 Šarij podporoval Vladimíra Zelenského - kandidáta a lídra politickej strany Sluha národa. No po víťazstve Zelenského ich cesty rozišli a vzťah Šarij má so Zelenským ako prezidentom ešte zložitejší vzťah, ako mal s Porošenkom. Šarij čoraz silnejšie kritizoval Zelenského politiku a nevypĺňanie predvolebných sľubov. Vo februári 2021 ukajinská tajná služba SBU (Sluzba Bezopasnosti Ukrajiny) obvinila Šarija z velezrady.a zaradila ho na zoznam hľadaných osôb.. <ref name=":0" />. Na svojom video blogu sa šarij často venuje problému ukrajinských neofašistov a ich prepojeniu na vládne kruhy dokonca na administráciu prezidenta. 20.mája 2022 vyšiel na webe španielskeho denník El Pais článok, v ktorom jeho autor popisuje snahu ukrajinských neofašistov z tzv. Nacionálneho korpusu - krajnepravicovej strany založenej ľuďmi z bataliónu Azov o fyzickú likvidáciu Anatolija Šarija. Aj podľa zistení El Pais sú Anatolij Šarij a jeho manželka Oľga prenasledivaní kvôli svojej novinárskej práci. Potom ako na internete začali neofašisti zverejňovať adresu pobytu Šarija na území Španielska. bol Šarij nútený v lete 2020 požiadať španielske bezpečnostné a súdne orgány o pomoc a ochranu. Ukrajinskí neofašisti sa k Šarijovej adrese dostali vďaka Ukrajincovi s kriminálnou minulosťou Alexanderovi Zolotuchynovi, ktorý ju zistil za 24 euro v španielskom katastri Šarij na svojom video blogu opublikoval video, v ktorom citoval priznanie Alexandra Zolotuchyna. Ten sa priznal, že sa ho snažili naverbovať do príprav vraždy Šarija, ktorá mala byť vykonaná na základe iniciatívy spolupracovníkov kancelárie prezidenta.Ukrajiny. Vo veci pokusu o vražu Anatolija Šarija je Španielsku vedené vyšetrovanie.<ref name=":0" />.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bueno|meno=Jesús García|titul=Un juez investiga el acoso de neonazis ucranios a un activista oculto en España|url=https://elpais.com/espana/catalunya/2021-05-20/un-juez-investiga-el-acoso-de-neonazis-ucranios-a-un-activista-oculto-en-espana.html|dátum vydania=20.5.2021|dátum prístupu=24.7.2022|vydavateľ=El Pais}}</ref> V máji 2022 bol šarij na chvíľu zadržaný španielskými bezpečnostnými orgánmi na základe obvinení z vlastizrady zo strany ukrajinskej prokuratúry a snahy ukrajinskej SBU eskortovať Šarija na územie Ukrajiny. SBU viní Šarija, že svojimi "protuskými postojmi a informáciami na svojom blogu koná proti ukrajinskej národnej bezpečnosti" Advokát Šarija označuje obvinenia za zjavne politicky motivované. <ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ČTK|titul=Ve Španělsku zadrželi ukrajinského novináře obviněného z vlastizrady|url=https://denikn.cz/minuta/873259/|dátum vydania=5.5. 2022|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref> == Iné == * Anatolij Šarij je ženatý, Jeho manťelka Oľga Šarij má takisto na sociálnej sieti YouTube.analytický politický video blog. * V roku 2019 založil Anatolij Šarij so svojimi priaznivcami politickú stranu, opozičnú voči režimu v Kyjeve. Politickí aktivisti tejto strany čelili fyzickým útokom zo strany Nationálneho korpusu.<ref name=":1" /> * Anatojij Šarij a jeho manželka spoločne s niekoľnými ďalšími spolupracovníkmi založili webové médium Šarij.Net, kde ponúkajú články a rozhovory. == Referencie == <references /> В 2017 году на канал Шария подписалось более миллиона человек. Он стал абсолютным лидером русскоязычного сегмента YouTube в сфере политического контента и самым ярким русскоязычным представителем формата «New Media». r2ksrhqenv9m7oopgbkds6tjhknv4gt 7415045 7415027 2022-07-22T21:34:47Z Pelex 2483 opravy v úvodnej definícii; šabl. na urgent, strojový/nekvalitný preklad, okrem toho podľa letmého prezrenia je to kontroverzná postava, tieto veci treba v článku spomenúť wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2022-07-22}} {{Neutralita}} '''Anatolij Anatoliovič Šarij''' (ukr. Шарій Анатолій Анатолійович; rus. Анатолий Анатольевич Шарий) ( *1978, [[Kyjev]], [[Sovietsky zväz]]) je ukrajinský novinár, vloger a politický aktivista. Od roku 2012 žije v [[Španielsko|Španielsku]]. Šarij je zakladateľom politického video blogu, ktorý má v súčasnosti viac ako 3 milióny sledovateľov a v ruskojazyčnom segmete YouTube patrí k najsledovanejším v oblasti politického obsahu. == Život == Po skončení školy, podľa vlastných slov, absolvoval Šarij Kyjevsku tankovú inžiniersku a technickú školu, špecializácia plukovná rozviedka. V roku 2005 začal kariéru investigatívneho novinára. === Do Euromajdanu 2014 === Ako novinárovi sa mu podarilo rozkryť nelegálne stránky herného biznisu, obchod z drogami, vykorisťovanie detí a mnoho ďalšieho, Vo svojich vyšetrovaniach rozkryl prepojenia bezpečnostných orgánov štátu na organizovaný zločin, na základe čoho sa stal objektom prenasledovania zo strany orgánov silových zložiek. V roku 2012 po rôznych provokáciách a nezákonných prehliadkach zo strany ministerstva vnútra Šarij opustil Ukrajinu..Najskôr sa hodlal uchýliť na územie Litvy, no napokon odišiel do Španielska, kde dostal politický azyl.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Анатолий Шарий|url=https://sharij.net/nasha-komanda/anatolij-sharij|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref>. === Po Euromajdane 2014 === Po udalostich v Kyjeve, ktoré dostali názov Euromajdan 2014 založil Šarij na sociálnej sieti YouTube politický video blog, na ktorom sačal aktívne komentovať a analyzovať udalosti na Ukrajine. Pokazovanie na násilnosti a zločiny počas udalostí na Majdane a falzifikácie ukrajinských médií priniesli jeho blogu popularitu Šarij bol hlavným kritikom Petro Porošenka počas výkonu jeho výkonu funkcie prezidenta.Porošenko vynaložil veľké úsilie na dikreditáciu novinára a dokonca požiadal o spločnosť Google, aby Šarijov blog zavrela. No ani to nezabránilo Šarijovi odhaliť Porošenkove početné zločiny pri praní špinavých peňazí vo vojenskom konflikte na Donbase.. Pred ukrajinskými prezidentskými voľbami 2019 Šarij podporoval Vladimíra Zelenského - kandidáta a lídra politickej strany Sluha národa. No po víťazstve Zelenského ich cesty rozišli a vzťah Šarij má so Zelenským ako prezidentom ešte zložitejší vzťah, ako mal s Porošenkom. Šarij čoraz silnejšie kritizoval Zelenského politiku a nevypĺňanie predvolebných sľubov. Vo februári 2021 ukajinská tajná služba SBU (Sluzba Bezopasnosti Ukrajiny) obvinila Šarija z velezrady.a zaradila ho na zoznam hľadaných osôb.. <ref name=":0" />. Na svojom video blogu sa šarij často venuje problému ukrajinských neofašistov a ich prepojeniu na vládne kruhy dokonca na administráciu prezidenta. 20.mája 2022 vyšiel na webe španielskeho denník El Pais článok, v ktorom jeho autor popisuje snahu ukrajinských neofašistov z tzv. Nacionálneho korpusu - krajnepravicovej strany založenej ľuďmi z bataliónu Azov o fyzickú likvidáciu Anatolija Šarija. Aj podľa zistení El Pais sú Anatolij Šarij a jeho manželka Oľga prenasledivaní kvôli svojej novinárskej práci. Potom ako na internete začali neofašisti zverejňovať adresu pobytu Šarija na území Španielska. bol Šarij nútený v lete 2020 požiadať španielske bezpečnostné a súdne orgány o pomoc a ochranu. Ukrajinskí neofašisti sa k Šarijovej adrese dostali vďaka Ukrajincovi s kriminálnou minulosťou Alexanderovi Zolotuchynovi, ktorý ju zistil za 24 euro v španielskom katastri Šarij na svojom video blogu opublikoval video, v ktorom citoval priznanie Alexandra Zolotuchyna. Ten sa priznal, že sa ho snažili naverbovať do príprav vraždy Šarija, ktorá mala byť vykonaná na základe iniciatívy spolupracovníkov kancelárie prezidenta.Ukrajiny. Vo veci pokusu o vražu Anatolija Šarija je Španielsku vedené vyšetrovanie.<ref name=":0" />.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bueno|meno=Jesús García|titul=Un juez investiga el acoso de neonazis ucranios a un activista oculto en España|url=https://elpais.com/espana/catalunya/2021-05-20/un-juez-investiga-el-acoso-de-neonazis-ucranios-a-un-activista-oculto-en-espana.html|dátum vydania=20.5.2021|dátum prístupu=24.7.2022|vydavateľ=El Pais}}</ref> V máji 2022 bol šarij na chvíľu zadržaný španielskými bezpečnostnými orgánmi na základe obvinení z vlastizrady zo strany ukrajinskej prokuratúry a snahy ukrajinskej SBU eskortovať Šarija na územie Ukrajiny. SBU viní Šarija, že svojimi "protuskými postojmi a informáciami na svojom blogu koná proti ukrajinskej národnej bezpečnosti" Advokát Šarija označuje obvinenia za zjavne politicky motivované. <ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ČTK|titul=Ve Španělsku zadrželi ukrajinského novináře obviněného z vlastizrady|url=https://denikn.cz/minuta/873259/|dátum vydania=5.5. 2022|dátum prístupu=22.7.2022}}</ref> == Iné == * Anatolij Šarij je ženatý, Jeho manťelka Oľga Šarij má takisto na sociálnej sieti YouTube.analytický politický video blog. * V roku 2019 založil Anatolij Šarij so svojimi priaznivcami politickú stranu, opozičnú voči režimu v Kyjeve. Politickí aktivisti tejto strany čelili fyzickým útokom zo strany Nationálneho korpusu.<ref name=":1" /> * Anatojij Šarij a jeho manželka spoločne s niekoľnými ďalšími spolupracovníkmi založili webové médium Šarij.Net, kde ponúkajú články a rozhovory. == Referencie == <references /> {{DEFAULTSORT:Šarij, Anatolij}} [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí vlogeri]] kqq80pt0mc3pwkwy8pkue13xqi24iel 0 684798 7415025 2022-07-22T20:27:57Z Pelex 2483 Pelex premiestnil stránku [[Okná vesmíru dokorán]] na [[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)]]: rozlišovacia stránka wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)]] 58ajzqn81jlrdnzk57cqmkz7tom1zjw 7415026 7415025 2022-07-22T20:31:01Z Pelex 2483 prerobené na rs. wikitext text/x-wiki '''Okná vesmíru dokorán''' môže byť: * populárno-náučná relácia Československej televízie, pozri [[Okná vesmíru dokorán (televízna relácia)]] * album skupiny Le Payaco z roku 2001, pozri [[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)]] {{rozlišovacia stránka}} d8z7e1y2tzoyihdab51u65xajnimhno 0 684799 7415050 2022-07-22T21:45:18Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[NÁRODNÁ KOALÍCIA]] na [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]: https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=208014 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] 0s5w5mau61ldrt1btbddlthiw57mkm9 0 684800 7415052 2022-07-22T21:47:51Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] taso111zuetm2dolmt7ibugstrsqj4c 0 684801 7415060 2022-07-22T22:33:57Z Gateshebe 193515 Vytvorená stránka „{{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Lozorna | map1_locator = | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Malacky (okres)|Malacky]] | municipality = [[Lozorno]] | established = | established1 = | established1_type = | category…“ wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Lozorna | map1_locator = | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Malacky (okres)|Malacky]] | municipality = [[Lozorno]] | established = | established1 = | established1_type = | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Jaskyňa Sedmička | image = Jaskyňa Sedmička - vchod.jpg | image_caption = Vchod do jaskyne | code = | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = Jaskyňa Sedmička | lat_d = 48.281088 | long_d = 17.127060 }} [[Súbor:Jaskyňa Sedmička.jpg|náhľad|Tabuľka s informáciami na múre jaskyne]] [[Súbor:Jaskyňa Sedmička - tabula.jpg|náhľad|Informačná tabuľa pred vchodom do jaskyne]] '''Jaskyňa Sedmička''' je [[jaskyňa]], ktorá sa nachádza v [[pohorie|pohorí]] [[Malé Karpaty]], v katastri obce [[Lozorno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaujímavosti v okolí - jaskyňa Sedmička | url = https://gabriela-slivova.racan.sk/2013/11/zaujimavosti-v-okoli-jaskyna-sedmicka.html | vydavateľ = gabriela-slivova.racan.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaskyne | url = https://www.bratislavaregion.travel/poi/5273/jaskyne | vydavateľ = bratislavaregion.travel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = OMA.sk | odkaz na autora = | titul = Jaskyňa Sedmička | url = https://poi.oma.sk/n4788334428 | vydavateľ = poi.oma.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ssj.sk/user_files/PZ%20-%20Sedmi%C4%8Dka%20s%20mapami.pdf | vydavateľ = ssj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Jaskyňa bola objavená na [[jar]] v roku [[1958]] skupinou profesionálnych jaskyniarov, pracujúcich v národnom podniku ''Turista''. Ich vedúcim bol [[Ján Majko]] a do jaskyne sa dostali rozšírením pukliny, z ktorej vanul studený vzduch. Postupne tu objavili asi {{m|200}} chodieb, vrátane troch dómov: Vstupný, Skalný a Veľký. Pokračovanie hľadali v chodbe, ktorá klesala zo Skalného dómu. Profesionálny pracovníci s prácami v jaskyni prestali na [[jeseň]] [[1958]] a v činnosti ich vystriedal jaskyniarsky krúžok vedený [[Karol Silnický|Karolom Silnickým]]. Pokračovali vo vynášaní hliny a blata zo spomenutej klesajúcej chodby nazvanej neskôr „Bahenná“, postupne až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Oživenie prác začalo začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]], kedy tu začali vyvíjať aktivitu členovia oblastnej skupiny č. 20 Slovenskej speleologickej spoločnosti, čo bola nástupnícka organizácia krúžku od roku [[1969]]. V [[zima|zime]] a na [[jar]] [[1981]] sa pracovalo na „Tunelovej chodbe“. == Geológia a geomorfológia == Všetky krasové jaskyne na [[Slovensko|Slovensku]] sú vytvorené vo [[vápenec|vápencoch]], jaskyňa Sedmička v type hrubolavicových vápencov patriacich do Prepadlianskeho súvrstvia. Táto [[hornina]] vznikla v období [[mezozoikum|druhohôr]], konkrétne v spodnej jure, teda asi pred 190 miliónmi rokov ako usadenina v nehlbokom mori. Podzemné priestory sú založené na puklinách rozšírených eróznym pôsobením vody, ktorá nimi v minulosti pretekala. Väčšie siene a dómy vznikli na križovaní puklín a sú poznačené rútením. Druhotne sa na stenách a v strope vytvorili sintrové [[nátek]]y, [[stalaktit]]y a na podlahe [[stalagmit]]y. Tieto útvary sa sformovali vyzrážaním rozpusteného [[Uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] z roztokov vznikajúcich presakovaním dažďovej vody cez vápencové nádložie. Zvlášť pekná výzdoba je v hornom poschodí (Tiffanyho puklina). Spodné časti sú vyplnené splaveným [[štrk]]om a [[blato]]m, ktoré sem prinášajú povrchové toky pri zvýšenom vodnom stave. V jaskyni je celoročne stála teplota 8,5°C. == Fauna == Pretože v jaskyni nie je svetlo, nenachádzajú sa v nej žiadne [[rastliny]]. Avšak [[živočíchy]] do nej prenikajú. K občasným návštevníkom patria [[netopierovité|netopiere]], ktoré tu prečkávajú [[zima|zimu]] v [[spánok|spánku]] zavesené na strope. Z netopierov sa tu ojedinele pozoruje [[Netopier veľký]] ({{vjz|lat|''Myotis myotis''}}). Spolu s netopiermi sa do jaskyne dostávajú aj ich [[parazitizmus|parazity]] - [[kliešťovité|kliešte]] a tie po nasatí môžu ostať v podzemí. Medzi trvalých obyvateľov jaskyne patria [[Chvostoskoky]] ({{vjz|lat|''Collembola''}}), čo sú článkonožce prispôsobené životu v podzemí a pre jaskyne [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] je typický chvostoskok {{vjz|lat|''Protaphorura janosik''}}. Z tejto jaskyne je opísaný nový druh {{vjz|lat|Protaphorura borinensis}}, ktorý sa zatiaľ nikde inde nenašiel. Patrí k tzv. troglobiontom, teda živočíchom tráviacim celý svoj životný cyklus v podzemných priestoroch bez svetla, následkom čoho úplne stratil [[pigment (biológia)|pigment]] a [[zrak]]. Veľkosť dospelých chvostoskokov je asi 3 mm a najčastejšie ich nájdeme na vodných plochách, napr. malých [[jazero|jazerách]] a kalužiach. == Speleologické možnosti == Vrstva vápencov, v ktorých je jaskyňa vyvinutá, sa tiahne v smere na [[Svetová strana|východ]] viac než {{m|500}} a na [[Svetová strana|juh]] asi {{km|3}}. Prekonaním úžin a odstraňovaním nánosov je možné v týchto smeroch objaviť ďalšie chodby. Najbližším cieľom jaskyniarov je prepojiť jaskyňu Sedmička s neďalekou [[Silnického jaskyňa|Silnického jaskyňou]], od ktorej ju v najnižšiom mieste delí iba okolo {{m|20}} a podľa prúdenia vzduchu obe jaskyne komunikujú. V súčasnosti má jaskyňa zameraných {{m|1025}} chodieb s výškovým rozdielom {{m|54}}. Vstup do jaskyne je možný len v sprievode registrovaných jaskyniarov, ktorí majú povolenie na prieskumnú činnosť. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Oficiálna stránka|https://www.speleobratislava.webnode.sk}} 5w6n2q538x4xo1sqn9a1gc042c9jc74 7415062 7415060 2022-07-22T22:34:51Z Gateshebe 193515 +[[Kategória:Jaskyne Malých Karpát]]; +[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Lozorna | map1_locator = | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Malacky (okres)|Malacky]] | municipality = [[Lozorno]] | established = | established1 = | established1_type = | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Jaskyňa Sedmička | image = Jaskyňa Sedmička - vchod.jpg | image_caption = Vchod do jaskyne | code = | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = Jaskyňa Sedmička | lat_d = 48.281088 | long_d = 17.127060 }} [[Súbor:Jaskyňa Sedmička.jpg|náhľad|Tabuľka s informáciami na múre jaskyne]] [[Súbor:Jaskyňa Sedmička - tabula.jpg|náhľad|Informačná tabuľa pred vchodom do jaskyne]] '''Jaskyňa Sedmička''' je [[jaskyňa]], ktorá sa nachádza v [[pohorie|pohorí]] [[Malé Karpaty]], v katastri obce [[Lozorno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaujímavosti v okolí - jaskyňa Sedmička | url = https://gabriela-slivova.racan.sk/2013/11/zaujimavosti-v-okoli-jaskyna-sedmicka.html | vydavateľ = gabriela-slivova.racan.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaskyne | url = https://www.bratislavaregion.travel/poi/5273/jaskyne | vydavateľ = bratislavaregion.travel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = OMA.sk | odkaz na autora = | titul = Jaskyňa Sedmička | url = https://poi.oma.sk/n4788334428 | vydavateľ = poi.oma.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ssj.sk/user_files/PZ%20-%20Sedmi%C4%8Dka%20s%20mapami.pdf | vydavateľ = ssj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Jaskyňa bola objavená na [[jar]] v roku [[1958]] skupinou profesionálnych jaskyniarov, pracujúcich v národnom podniku ''Turista''. Ich vedúcim bol [[Ján Majko]] a do jaskyne sa dostali rozšírením pukliny, z ktorej vanul studený vzduch. Postupne tu objavili asi {{m|200}} chodieb, vrátane troch dómov: Vstupný, Skalný a Veľký. Pokračovanie hľadali v chodbe, ktorá klesala zo Skalného dómu. Profesionálny pracovníci s prácami v jaskyni prestali na [[jeseň]] [[1958]] a v činnosti ich vystriedal jaskyniarsky krúžok vedený [[Karol Silnický|Karolom Silnickým]]. Pokračovali vo vynášaní hliny a blata zo spomenutej klesajúcej chodby nazvanej neskôr „Bahenná“, postupne až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Oživenie prác začalo začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]], kedy tu začali vyvíjať aktivitu členovia oblastnej skupiny č. 20 Slovenskej speleologickej spoločnosti, čo bola nástupnícka organizácia krúžku od roku [[1969]]. V [[zima|zime]] a na [[jar]] [[1981]] sa pracovalo na „Tunelovej chodbe“. == Geológia a geomorfológia == Všetky krasové jaskyne na [[Slovensko|Slovensku]] sú vytvorené vo [[vápenec|vápencoch]], jaskyňa Sedmička v type hrubolavicových vápencov patriacich do Prepadlianskeho súvrstvia. Táto [[hornina]] vznikla v období [[mezozoikum|druhohôr]], konkrétne v spodnej jure, teda asi pred 190 miliónmi rokov ako usadenina v nehlbokom mori. Podzemné priestory sú založené na puklinách rozšírených eróznym pôsobením vody, ktorá nimi v minulosti pretekala. Väčšie siene a dómy vznikli na križovaní puklín a sú poznačené rútením. Druhotne sa na stenách a v strope vytvorili sintrové [[nátek]]y, [[stalaktit]]y a na podlahe [[stalagmit]]y. Tieto útvary sa sformovali vyzrážaním rozpusteného [[Uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] z roztokov vznikajúcich presakovaním dažďovej vody cez vápencové nádložie. Zvlášť pekná výzdoba je v hornom poschodí (Tiffanyho puklina). Spodné časti sú vyplnené splaveným [[štrk]]om a [[blato]]m, ktoré sem prinášajú povrchové toky pri zvýšenom vodnom stave. V jaskyni je celoročne stála teplota 8,5°C. == Fauna == Pretože v jaskyni nie je svetlo, nenachádzajú sa v nej žiadne [[rastliny]]. Avšak [[živočíchy]] do nej prenikajú. K občasným návštevníkom patria [[netopierovité|netopiere]], ktoré tu prečkávajú [[zima|zimu]] v [[spánok|spánku]] zavesené na strope. Z netopierov sa tu ojedinele pozoruje [[Netopier veľký]] ({{vjz|lat|''Myotis myotis''}}). Spolu s netopiermi sa do jaskyne dostávajú aj ich [[parazitizmus|parazity]] - [[kliešťovité|kliešte]] a tie po nasatí môžu ostať v podzemí. Medzi trvalých obyvateľov jaskyne patria [[Chvostoskoky]] ({{vjz|lat|''Collembola''}}), čo sú článkonožce prispôsobené životu v podzemí a pre jaskyne [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] je typický chvostoskok {{vjz|lat|''Protaphorura janosik''}}. Z tejto jaskyne je opísaný nový druh {{vjz|lat|Protaphorura borinensis}}, ktorý sa zatiaľ nikde inde nenašiel. Patrí k tzv. troglobiontom, teda živočíchom tráviacim celý svoj životný cyklus v podzemných priestoroch bez svetla, následkom čoho úplne stratil [[pigment (biológia)|pigment]] a [[zrak]]. Veľkosť dospelých chvostoskokov je asi 3 mm a najčastejšie ich nájdeme na vodných plochách, napr. malých [[jazero|jazerách]] a kalužiach. == Speleologické možnosti == Vrstva vápencov, v ktorých je jaskyňa vyvinutá, sa tiahne v smere na [[Svetová strana|východ]] viac než {{m|500}} a na [[Svetová strana|juh]] asi {{km|3}}. Prekonaním úžin a odstraňovaním nánosov je možné v týchto smeroch objaviť ďalšie chodby. Najbližším cieľom jaskyniarov je prepojiť jaskyňu Sedmička s neďalekou [[Silnického jaskyňa|Silnického jaskyňou]], od ktorej ju v najnižšiom mieste delí iba okolo {{m|20}} a podľa prúdenia vzduchu obe jaskyne komunikujú. V súčasnosti má jaskyňa zameraných {{m|1025}} chodieb s výškovým rozdielom {{m|54}}. Vstup do jaskyne je možný len v sprievode registrovaných jaskyniarov, ktorí majú povolenie na prieskumnú činnosť. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Oficiálna stránka|https://www.speleobratislava.webnode.sk}} [[Kategória:Jaskyne Malých Karpát]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] keoba84lrxptzfvf9c9mojs2r5je3pr 7415063 7415062 2022-07-22T22:47:09Z Gitanes232 142243 oprava - nazvy zivocichov sa v slovencine okrem zaciatku vety nepisu velkym pismenom wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Lozorna | map1_locator = | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Malacky (okres)|Malacky]] | municipality = [[Lozorno]] | established = | established1 = | established1_type = | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Jaskyňa Sedmička | image = Jaskyňa Sedmička - vchod.jpg | image_caption = Vchod do jaskyne | code = | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = Jaskyňa Sedmička | lat_d = 48.281088 | long_d = 17.127060 }} [[Súbor:Jaskyňa Sedmička.jpg|náhľad|Tabuľka s informáciami na múre jaskyne]] [[Súbor:Jaskyňa Sedmička - tabula.jpg|náhľad|Informačná tabuľa pred vchodom do jaskyne]] '''Jaskyňa Sedmička''' je [[jaskyňa]], ktorá sa nachádza v [[pohorie|pohorí]] [[Malé Karpaty]], v katastri obce [[Lozorno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaujímavosti v okolí - jaskyňa Sedmička | url = https://gabriela-slivova.racan.sk/2013/11/zaujimavosti-v-okoli-jaskyna-sedmicka.html | vydavateľ = gabriela-slivova.racan.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaskyne | url = https://www.bratislavaregion.travel/poi/5273/jaskyne | vydavateľ = bratislavaregion.travel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = OMA.sk | odkaz na autora = | titul = Jaskyňa Sedmička | url = https://poi.oma.sk/n4788334428 | vydavateľ = poi.oma.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ssj.sk/user_files/PZ%20-%20Sedmi%C4%8Dka%20s%20mapami.pdf | vydavateľ = ssj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Jaskyňa bola objavená na [[jar]] v roku [[1958]] skupinou profesionálnych jaskyniarov, pracujúcich v národnom podniku ''Turista''. Ich vedúcim bol [[Ján Majko]] a do jaskyne sa dostali rozšírením pukliny, z ktorej vanul studený vzduch. Postupne tu objavili asi {{m|200}} chodieb, vrátane troch dómov: Vstupný, Skalný a Veľký. Pokračovanie hľadali v chodbe, ktorá klesala zo Skalného dómu. Profesionálny pracovníci s prácami v jaskyni prestali na [[jeseň]] [[1958]] a v činnosti ich vystriedal jaskyniarsky krúžok vedený [[Karol Silnický|Karolom Silnickým]]. Pokračovali vo vynášaní hliny a blata zo spomenutej klesajúcej chodby nazvanej neskôr „Bahenná“, postupne až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Oživenie prác začalo začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]], kedy tu začali vyvíjať aktivitu členovia oblastnej skupiny č. 20 Slovenskej speleologickej spoločnosti, čo bola nástupnícka organizácia krúžku od roku [[1969]]. V [[zima|zime]] a na [[jar]] [[1981]] sa pracovalo na „Tunelovej chodbe“. == Geológia a geomorfológia == Všetky krasové jaskyne na [[Slovensko|Slovensku]] sú vytvorené vo [[vápenec|vápencoch]], jaskyňa Sedmička v type hrubolavicových vápencov patriacich do Prepadlianskeho súvrstvia. Táto [[hornina]] vznikla v období [[mezozoikum|druhohôr]], konkrétne v spodnej jure, teda asi pred 190 miliónmi rokov ako usadenina v nehlbokom mori. Podzemné priestory sú založené na puklinách rozšírených eróznym pôsobením vody, ktorá nimi v minulosti pretekala. Väčšie siene a dómy vznikli na križovaní puklín a sú poznačené rútením. Druhotne sa na stenách a v strope vytvorili sintrové [[nátek]]y, [[stalaktit]]y a na podlahe [[stalagmit]]y. Tieto útvary sa sformovali vyzrážaním rozpusteného [[Uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] z roztokov vznikajúcich presakovaním dažďovej vody cez vápencové nádložie. Zvlášť pekná výzdoba je v hornom poschodí (Tiffanyho puklina). Spodné časti sú vyplnené splaveným [[štrk]]om a [[blato]]m, ktoré sem prinášajú povrchové toky pri zvýšenom vodnom stave. V jaskyni je celoročne stála teplota 8,5°C. == Fauna == Pretože v jaskyni nie je svetlo, nenachádzajú sa v nej žiadne [[rastliny]]. Avšak [[živočíchy]] do nej prenikajú. K občasným návštevníkom patria [[netopierovité|netopiere]], ktoré tu prečkávajú [[zima|zimu]] v [[spánok|spánku]] zavesené na strope. Z netopierov sa tu ojedinele pozoruje [[netopier veľký]] ({{vjz|lat|''Myotis myotis''}}). Spolu s netopiermi sa do jaskyne dostávajú aj ich [[parazitizmus|parazity]] - [[kliešťovité|kliešte]] a tie po nasatí môžu ostať v podzemí. Medzi trvalých obyvateľov jaskyne patria [[chvostoskoky]] ({{vjz|lat|''Collembola''}}), čo sú článkonožce prispôsobené životu v podzemí a pre jaskyne [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] je typický chvostoskok {{vjz|lat|''Protaphorura janosik''}}. Z tejto jaskyne je opísaný nový druh {{vjz|lat|Protaphorura borinensis}}, ktorý sa zatiaľ nikde inde nenašiel. Patrí k tzv. troglobiontom, teda živočíchom tráviacim celý svoj životný cyklus v podzemných priestoroch bez svetla, následkom čoho úplne stratil [[pigment (biológia)|pigment]] a [[zrak]]. Veľkosť dospelých chvostoskokov je asi 3 mm a najčastejšie ich nájdeme na vodných plochách, napr. malých [[jazero|jazerách]] a kalužiach. == Speleologické možnosti == Vrstva vápencov, v ktorých je jaskyňa vyvinutá, sa tiahne v smere na [[Svetová strana|východ]] viac než {{m|500}} a na [[Svetová strana|juh]] asi {{km|3}}. Prekonaním úžin a odstraňovaním nánosov je možné v týchto smeroch objaviť ďalšie chodby. Najbližším cieľom jaskyniarov je prepojiť jaskyňu Sedmička s neďalekou [[Silnického jaskyňa|Silnického jaskyňou]], od ktorej ju v najnižšiom mieste delí iba okolo {{m|20}} a podľa prúdenia vzduchu obe jaskyne komunikujú. V súčasnosti má jaskyňa zameraných {{m|1025}} chodieb s výškovým rozdielom {{m|54}}. Vstup do jaskyne je možný len v sprievode registrovaných jaskyniarov, ktorí majú povolenie na prieskumnú činnosť. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Oficiálna stránka|https://www.speleobratislava.webnode.sk}} [[Kategória:Jaskyne Malých Karpát]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] hh9c9tcq5gab3rupekfsjydc9frpk39 1 684802 7415067 2022-07-22T22:57:05Z Gitanes232 142243 /* Názov */ nová sekcia wikitext text/x-wiki == Názov == Nebol by vhodnejší/správnejší názov članku: Sedmička (jaskyňa)? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:57, 22. júl 2022 (UTC) gvr6dtb2rb8sxampo7garol2u8mb5wi 7415091 7415067 2022-07-23T01:31:32Z Teslaton 12161 /* Názov */ re wikitext text/x-wiki == Názov == Nebol by vhodnejší/správnejší názov članku: Sedmička (jaskyňa)? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:57, 22. júl 2022 (UTC) :{{re|Gitanes232|s=1}} Hej, v zmysle textov ([http://www.ssj.sk/user_files/PZ%20-%20Sedmi%C4%8Dka%20s%20mapami.pdf][https://speleobratislava.webnode.sk/news/objav-v-sedmicke/]) to vyzerá byť vhodnejší tvar. Akurát ak to dáme so zátvorkovým rozlíšením, bude to zrejme chcieť rozlišovačku na výraze [[sedmička]], niečo v duchu [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=sedmi%C4%8Dka]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:31, 23. júl 2022 (UTC) osy713djbjuypufn5121slqvl5ga58o 0 684803 7415076 2022-07-22T23:50:20Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Täu]] na [[Daewoo]] prostredníctvom presmerovania: presun na základe: "Kórejské názvy firiem Hyundai a Daewoo sú u nás známe v anglickej transkripcii kórejčiny. Správne sa majú vyslovovať [hjondä] a [tä-u], ale prevláda skomolená výslovnosť [hjundaj] a [dejvu]. Písomná forma sa však nemôže meniť, lebo ide o značky." p o d ľ a GENZOR, Jozef: Úskalia prepisu z kórejčiny. In: Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: Praktická príručka. Ed: Rácová, Anna – Buc… wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Daewoo]] b255etvgv43cb2auqzm6n2a78h36u2q 1 684804 7415078 2022-07-22T23:50:20Z V&ltz 199444 V&ltz premiestnil stránku [[Diskusia:Täu]] na [[Diskusia:Daewoo]]: presun na základe: "Kórejské názvy firiem Hyundai a Daewoo sú u nás známe v anglickej transkripcii kórejčiny. Správne sa majú vyslovovať [hjondä] a [tä-u], ale prevláda skomolená výslovnosť [hjundaj] a [dejvu]. Písomná forma sa však nemôže meniť, lebo ide o značky." p o d ľ a GENZOR, Jozef: Úskalia prepisu z kórejčiny. In: Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: Praktická príručka. Ed: Rácová, Anna – Bucková Martina… wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Diskusia:Daewoo]] afrsztrf24alcogs4s1ayzvju7bycms 0 684805 7415093 2022-07-23T01:53:22Z Gitanes232 142243 vytvorenie clanku wikitext text/x-wiki {{Geobox | protected area <!-- *** Heading *** --> | name = Dondukova gradina | native_name = Дондукова градина | other_name = Gradska gradina | category = mestský park <!-- *** Image *** --> | image = Dondukova Garden.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = Mestská časť | municipality = Maraša <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 42.149544 | long_d = 24.743397 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bulharska | map_locator = Bulharsko }} '''Dondukova gradina''' ({{vjz|bul|Dondukova gradina}}, doslova ''Dondukovova záhrada''), známa aj pod názvom '''Gradska gradina''' ({{vjz|bul|Градска градина}}, doslova ''Mestská záhrada'') je mestský park ležiaci v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 162. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 132. (po bulharsky)</ref><ref name="lostinplovdiv.com">[https://lostinplovdiv.com/bg/articles/dondukovata-gradina-zabraveniqt-gradski-park lostinplovdiv.com]</ref><ref name="plovdiv.bg">[https://www.plovdiv.bg/item/ecology/green_system/%D0%B4%D0%BE%D0%BD%D0%B4%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D0%BD%D0%B0/ plovdiv.bg]</ref> == Poloha == Park sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v miestnej časti Maraša ({{vjz|bul|Мараша}}) (presnejšie v bývalej štvrti Chadži Jumer ({{vjz|bul|Хаджи Юмер}})) medzi ulicami „Christo G. Danov“ ({{vjz|bul|улица „Христо Г. Данов“}}, doslova ''ulica Christa G. Danova''), „Šesti septemvri“ ({{vjz|bul|булевард „Шести септември“}}, doslova ''bulvár Šiesteho septembra'') а „Betchoven“ ({{vjz|bul|улица „Бетховен“}}, doslova ''Beethovenova ulica'').<ref name="ref1"/><ref name="plovdiv.bg" /> == Charakteristika a dejiny == Jedná sa o prvý verejný park na území nielen Plovdivu, ale aj celého Bulharska.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> Bol založený na jar roku [[1878]].<ref name="ref2"/> Pomenovaný je po [[generál]]ovi [[Aleksandr Dondukov-Korsakov|A. Dondukovovi]]<ref name="ref1"/> (v tom čase generálnom guvernérovi počas dočasnej ruskej správy Bulharska),<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> ktorý bol zároveň aj autorom myšlienky založenia parku, ako aj organizátorom tejto iniciatívy.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/><ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> Park bol vytvorený slávnym krajinným architektom [[Lucien Chevallaz|Lucienom Chevallazom]]<ref name="ref1"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> podľa projektu Georgiho Michajloviča, hlavného inžiniera Plovdivského [[department]]u.<ref name="ref2"/> Park bol ohradený a bol prístupný verejnosti v čase od 6:00 do 19:30<ref name="ref2"/> a konali so v ňom mestské zábavy s hudbou.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> Na plošine medzi skalami oproti parku sa tiež konali počas sviatočných dnó koncerty vojenskej hudby. V roku [[1905]] sa návštevné hodiny predĺžili a park bol otvorený až do polnoci, pričom 15 minút pred uzavretím parku sa zvonilo na zvonec, aby návštevníci boli upozornení na čoskoré uzatvorenie.<ref name="ref2"/> V parku sa nachádza budova súčasného [[Prírodovedno-náučné múzeum (Plovdiv)|Prírodovedno-náučného múzea]] (postavená v roku [[1880]] ako budova plovdivskej radnice), ako aj [[Dom na mladožencite (Plovdiv)|obradný dom]] a pamätníky [[Pamätník Ivana Vazova (Plovdiv)|Ivana Vazova]] a Zachariho Stojanova.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> [[19. máj]]a<ref name="plovdiv.bg" /> [[1992]] bol park oficiálne vyhlásený<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> v štátnom vestníku č. 41<ref name="plovdiv.bg" /> za pamiatku parkového umenia.<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> Z dôvodu svojho významu ako prvý verejný mestský park je tiež vyhlásený za pamiatku bulharskej záhradno-parkovej kultúry<ref name="plovdiv.bg" /> a rozkazom Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky ({{vjz|bul|Национален институт за паметниците на културата|''Nacionalen institut za pametnicite na kulturata''}}) z [[12. november|12. novembra]]<ref name="plovdiv.bg" /> [[1993]] je aj v tzv. režime na ochranu historických zelených plôch v centrálnej mestskej časti.<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> V roku [[2018]] bola v rámci parku vytvorená malá etnozáhrada pozostávajúca zo siedmich stromov, ktorá symbolizuje mierové súžitie etník a kultúr. Stromy zasadili detskí zástupcovia [[Arméni|arménskeho]], [[Bulhari|bulharského]], [[Židia|židovského]], [[Taliani|talianského]], [[Rusi|ruského]] a [[Turci|tureckého]] národa, pričom siedmy strom symbolizuje všetky ostatné národy, ktorých život, kultúra a história sú spojené s Plovdivom.<ref name="lostinplovdiv.com" /> == Galéria == <gallery> Dondukova Garden2.jpg|z parku Dondukova Garden4.jpg|z parku Dondukova Garden3.jpg|[[Pamätník Ivana Vazova (Plovdiv)|pamätník Ivana Vazova]] v parku Alley in Dondukova Garden, Plovdiv, Bulgaria 03.jpg|z parku Dondukova Garden, Plovdiv, Bulgaria 05.jpg|z parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dondukova Garden}} [[Kategória:Parky v Bulharsku]] [[Kategória:Plovdiv]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] celxp89lihff7mkehkmyzdosroq5chn 7415096 7415093 2022-07-23T02:08:11Z Gitanes232 142243 /* Charakteristika a dejiny */ opr wikitext text/x-wiki {{Geobox | protected area <!-- *** Heading *** --> | name = Dondukova gradina | native_name = Дондукова градина | other_name = Gradska gradina | category = mestský park <!-- *** Image *** --> | image = Dondukova Garden.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = Mestská časť | municipality = Maraša <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 42.149544 | long_d = 24.743397 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bulharska | map_locator = Bulharsko }} '''Dondukova gradina''' ({{vjz|bul|Dondukova gradina}}, doslova ''Dondukovova záhrada''), známa aj pod názvom '''Gradska gradina''' ({{vjz|bul|Градска градина}}, doslova ''Mestská záhrada'') je mestský park ležiaci v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 162. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 132. (po bulharsky)</ref><ref name="lostinplovdiv.com">[https://lostinplovdiv.com/bg/articles/dondukovata-gradina-zabraveniqt-gradski-park lostinplovdiv.com]</ref><ref name="plovdiv.bg">[https://www.plovdiv.bg/item/ecology/green_system/%D0%B4%D0%BE%D0%BD%D0%B4%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D0%BD%D0%B0/ plovdiv.bg]</ref> == Poloha == Park sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v miestnej časti Maraša ({{vjz|bul|Мараша}}) (presnejšie v bývalej štvrti Chadži Jumer ({{vjz|bul|Хаджи Юмер}})) medzi ulicami „Christo G. Danov“ ({{vjz|bul|улица „Христо Г. Данов“}}, doslova ''ulica Christa G. Danova''), „Šesti septemvri“ ({{vjz|bul|булевард „Шести септември“}}, doslova ''bulvár Šiesteho septembra'') а „Betchoven“ ({{vjz|bul|улица „Бетховен“}}, doslova ''Beethovenova ulica'').<ref name="ref1"/><ref name="plovdiv.bg" /> == Charakteristika a dejiny == Jedná sa o prvý verejný park na území nielen Plovdivu, ale aj celého Bulharska.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> Bol založený na jar roku [[1878]].<ref name="ref2"/> Pomenovaný je po [[generál]]ovi [[Aleksandr Dondukov-Korsakov|A. Dondukovovi]]<ref name="ref1"/> (v tom čase generálnom guvernérovi počas dočasnej ruskej správy Bulharska),<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> ktorý bol zároveň aj autorom myšlienky založenia parku, ako aj organizátorom tejto iniciatívy.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/><ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> Park bol vytvorený slávnym krajinným architektom [[Lucien Chevallaz|Lucienom Chevallazom]]<ref name="ref1"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> podľa projektu Georgiho Michajloviča, hlavného inžiniera Plovdivského [[department]]u.<ref name="ref2"/> Park bol ohradený a bol prístupný verejnosti v čase od 6:00 do 19:30<ref name="ref2"/> a konali so v ňom mestské zábavy s hudbou.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> Na plošine medzi skalami oproti parku sa tiež konali počas sviatočných dní koncerty vojenskej hudby. V roku [[1905]] sa návštevné hodiny predĺžili a park bol otvorený až do polnoci, pričom 15 minút pred uzavretím parku sa zvonilo na zvonec, aby návštevníci boli upozornení na jeho uzatvorenie.<ref name="ref2"/> V parku sa nachádza budova súčasného [[Prírodovedno-náučné múzeum (Plovdiv)|Prírodovedno-náučného múzea]] (postavená v roku [[1880]] ako budova plovdivskej radnice), ako aj [[Dom na mladožencite (Plovdiv)|obradný dom]] a pamätníky [[Pamätník Ivana Vazova (Plovdiv)|Ivana Vazova]] a Zachariho Stojanova.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> [[19. máj]]a<ref name="plovdiv.bg" /> [[1992]] bol park oficiálne vyhlásený<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> v štátnom vestníku č. 41<ref name="plovdiv.bg" /> za pamiatku parkového umenia.<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> Z dôvodu svojho významu ako prvý verejný mestský park je tiež vyhlásený za pamiatku bulharskej záhradno-parkovej kultúry<ref name="plovdiv.bg" /> a rozkazom Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky ({{vjz|bul|Национален институт за паметниците на културата|''Nacionalen institut za pametnicite na kulturata''}}) z [[12. november|12. novembra]]<ref name="plovdiv.bg" /> [[1993]] je aj v tzv. režime na ochranu historických zelených plôch v centrálnej mestskej časti.<ref name="plovdiv.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> V roku [[2018]] bola v rámci parku vytvorená malá etnozáhrada pozostávajúca zo siedmich stromov, ktorá symbolizuje mierové súžitie etník a kultúr. Stromy zasadili detskí zástupcovia [[Arméni|arménskeho]], [[Bulhari|bulharského]], [[Židia|židovského]], [[Taliani|talianského]], [[Rusi|ruského]] a [[Turci|tureckého]] národa, pričom siedmy strom symbolizuje všetky ostatné národy, ktorých život, kultúra a história sú spojené s Plovdivom.<ref name="lostinplovdiv.com" /> == Galéria == <gallery> Dondukova Garden2.jpg|z parku Dondukova Garden4.jpg|z parku Dondukova Garden3.jpg|[[Pamätník Ivana Vazova (Plovdiv)|pamätník Ivana Vazova]] v parku Alley in Dondukova Garden, Plovdiv, Bulgaria 03.jpg|z parku Dondukova Garden, Plovdiv, Bulgaria 05.jpg|z parku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dondukova Garden}} [[Kategória:Parky v Bulharsku]] [[Kategória:Plovdiv]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] jsq8hh1dviho6qrsuhimlmwaglggj8b 14 684806 7415094 2022-07-23T01:54:48Z Gitanes232 142243 kategoria wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Bulharska]] [[Kategória:Parky podľa štátu|Bulharsko]] [[Kategória:Verejné priestranstvá v Bulharsku| Parky]] 1d6tae7wm44obi1k9n4psrks7xvyz8c 14 684807 7415095 2022-07-23T01:55:24Z Gitanes232 142243 kategoria wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Verejné priestranstvá podľa štátu|Bulharsko]] [[Kategória:Geografia Bulharska]] 8cip42rrigfmjfj567amg432ssz0tos 1 684808 7415098 2022-07-23T02:25:58Z ŠJů 14288 Vytvorená stránka „== == {{ping|Ondrejsv}} Číslovanie ciest na Slovensku bolo od počiatku (1950?) šesťmiestne, alebo alebo sa spočiatku používali štvormiestne a päťmiestne čísla rovnako ako v Česku, a pri nejakej neskoršej reforme, ktorá v článku nie je spomenutá, boli čísla doplnené nulami na šesťmiestne? V Česku prebehla podobná úprava v číslach mostov, ale nie dôsledne – starý formát čísel sa používa súbežne s novým. ~~~~“ wikitext text/x-wiki == == {{ping|Ondrejsv}} Číslovanie ciest na Slovensku bolo od počiatku (1950?) šesťmiestne, alebo alebo sa spočiatku používali štvormiestne a päťmiestne čísla rovnako ako v Česku, a pri nejakej neskoršej reforme, ktorá v článku nie je spomenutá, boli čísla doplnené nulami na šesťmiestne? V Česku prebehla podobná úprava v číslach mostov, ale nie dôsledne – starý formát čísel sa používa súbežne s novým. [[Redaktor:ŠJů|ŠJů]] ([[Diskusia s redaktorom:ŠJů|diskusia]]) 02:25, 23. júl 2022 (UTC) 2h8z66ene17lztkq7mfebuvrm2c4wa4 0 684809 7415114 2022-07-23T08:07:45Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Venus Villa Adriana. 01.JPG|náhľad|Skrčená Afrodita, dielo pripisované Doidalseovi, mramor, rímska kópia zrejme [[bronz]]ového originálu z roku 250 pred Kr. Rím, Národné múzeum Terme <ref name=":57">{{Citácia knihy| autor = Jerome Jordan Pollitt | titul = Art in the Hellenistic Age | isbn = 978-05-2127-672-6 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1986 | strany = 57}}</ref>]]Súbor:Nikomedes III Euergetes.jpg|…“ wikitext text/x-wiki [[Súbor:Venus Villa Adriana. 01.JPG|náhľad|Skrčená Afrodita, dielo pripisované Doidalseovi, mramor, rímska kópia zrejme [[bronz]]ového originálu z roku 250 pred Kr. Rím, Národné múzeum Terme <ref name=":57">{{Citácia knihy| autor = Jerome Jordan Pollitt | titul = Art in the Hellenistic Age | isbn = 978-05-2127-672-6 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1986 | strany = 57}}</ref>]][[Súbor:Nikomedes III Euergetes.jpg|náhľad|Minca Nikoméda III. s vyobrazením Dia-Stratia na zadnej strane]] '''Doidalses''' alebo '''Doidalsas''' ({{v jazyku|grc|''Δοιδάλσης, Δοιδάλσας''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v druhej polovici [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]]<ref name=":151">{{Citácia knihy| autor = Roderich König, Gerhard Winkler | titul = Die Steine | isbn = 978-30-5006-209-9 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2013 | strany = 151}}</ref> Doidalses pochádzal zrejme z [[Bitýnia|Bitýnie]]. Sochárskymi dielami, ktoré sa mu pripisujú, je socha tzv. Skrčenej [[Afrodita|Afrodity]] a kultová socha [[Zeus|Dia]] Stratia, zhotovená pre chrám v [[Nikomédia|Nikomédeii]], známa len z vyobrazení na bitýnskych minciach.<ref name=":790">{{Citácia knihy| autor = Carl Schneider | titul = Kulturgeschichte des Hellenismus | isbn = 978-34-0602-220-3 | miesto = München | vydavateľ = Beck | rok = 1967 | strany = 790}}</ref> Príbeh sochára Doidalsea sa začal písať v [[19. storočie|19. storočí]], keď učenci skúmali zachované latinské písomnosti [[Staroveký Rím|rímskeho]] spisovateľa [[Plínius Starší|Plínia Staršieho]], z ktorých mnohé boli neúplné a nachádzali sa v nich často nečitateľné pasáže, chyby a zmeny, ktoré urobili prepisovači v priebehu storočí. Na konci krátkej pasáže v knihe ''Naturalis Historia'' 36, kapitole 35, v ktorej Plínius písal o [[mramor]]ových sochách v stĺporadí ''Porticus Octaviae'' v [[Rím]]e, bola nejasne formulovaná (nezmyselná) veta. Vo väčšine spisoch sa totiž v latinčine objavovala ako: „Venerum lavantem sesededalsa stantem Polycharmus“ - ''Venuša (Afrodita) sa kúpe a stojí vedľa Polycharma'', čo nedávalo zmysel. Avšak v [[Bamberský kódex|Bamberskom kódexe]] sa slovo „sesededalsa“ zaznamenalo ako „sesedaedalsas“. Znalci tento výraz rozdelili do dvoch slov, a zmenilo sa to na: "... Venerem lavantem sese Daedalsas, stantem Polycharmus." - ''Daedalsas'' Venušu kúpajúcu sa, stojacu [[Polycharmos]] (zhotovili).<ref name=":230"/><ref name=":1a">Internet archive: ''Pliny: Natural history'' [https://archive.org/details/natural-history-in-ten-volumes.-vol.-10-libri-xxxvi-xxxvii-loeb-419/page/n29/mode/2up]</ref> Meno Daidalsas znelo podobne ako meno Doidalses, patriace bitýnskej [[dynastia|dynastii]] z konca [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]], a ktoré sa vyskytuje aj na nápisoch z Bitýnie<ref name=":1">Inscriptiones, Regions: Asia Minor: Bithynia ''TAM IV,1 182'' [https://epigraphy.packhum.org/text/279002?hs=33-44]</ref> a susednej Mysie.<ref name=":2">Inscriptiones, Regions: Asia Minor: Mysia ''IMT LApollon/Milet 2292'' [https://epigraphy.packhum.org/text/289529?hs=169-180]</ref><ref name=":682">{{Citácia knihy| autor = Louise Spiegler | titul = The Amethyst Road | isbn = 978-06-1848-572-7 | miesto = Boston | vydavateľ = Houghton Mifflin Harcourt | rok = 2005 | strany = 682}}</ref><ref name=":230">{{Citácia knihy| autor = Brunilde Sismondo Ridgway | titul = Hellenistic Sculpture | isbn = 978-02-9911-824-2 | miesto = Madison | vydavateľ = Univ of Wisconsin Press | rok = 1990 | strany = 230}}</ref> Datovanie (do roku okolo [[250 pred Kr.]]) zhotovenia Doidalseovej sochy Afrodity spočíva výlučne na pasáži od Plínia (NH 36.21), kde sa uvádza, že bitýnsky kráľ [[Nikomédes I.]] sa márne snažil získať [[Praxiteles (sochár)|Praxitelovu]] Afroditu Knidskú (Nikomédes v roku [[264 pred Kr.]] založil Nikomédeiu, hlavné mesto Bitýnie a zomrel v roku [[247 pred Kr.]]); a je možné, že sochu Afrodity mu dali zhotoviť preto, aby ho utešili ([[Eustathios zo Solúna|Eustathios]], biskup zo Solúna, koncom [[12. storočie|12. storočia]] zaznamenal, že sochu Skrčenej Afrodity zhotovil ''Daidalos'').<ref name=":230"/> Preto sa predpokladá, že tzv. kúpajúca sa Afrodita od Doidalsea, bola originálom typu Skrčenej Afrodity.<ref name=":57"/> V [[Starovek|Antike]] (v [[Helenizmus|helenistickom]] a [[Rímske cisárstvo|cisárskom]] období) si tento typ sochy veľmi vysoko cenili. Bola to naozaj éra Venuší, ako o tom svedčí mnoho kópií tejto sochy (podľa mnohých učencov táto socha predstavuje archetyp krčiacej sa a úplne nahej bohyne lásky stvorenej v helenizme<ref name=":83">{{Citácia knihy| autor = Robert Sturm | titul = Die Stereofotografie antiker Skulpturen | isbn = 978-37-4948-542-0 | miesto = Norderstedt | vydavateľ = BoD – Books on Demand | rok = 2019 | strany = 83}}</ref><ref name=":81">{{Citácia knihy| autor = Christine Mitchell Havelock | titul = The Aphrodite of Knidos and Her Successors | isbn = 978-04-7203-277-8 | miesto = Michigan | vydavateľ = University of Michigan Press | rok = 2007 | strany = 81}}</ref>).<ref name=":168">{{Citácia knihy| autor = José Pijoan | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982 | strany = 168}}</ref> Eustathios zo Solúna vo svojom komentári k stratenému geografickému dielu [[Dionysios Periegetes|Dionysia Periegeta]] citoval bitýnskeho historika [[Arrianos|Arriana z Nikomédeie]], že Daidalos vyrobil bronzovú sochu Dia Stratia pre Nikomédeiu. Keďže toto mesto bolo založené okolo roku 264 pred Kr., musel ju zhotoviť neskôr, teda možno už v 2. polovici 3. stor. pred Kr.<ref name=":86">{{Citácia knihy| autor = Blanche R. Brown | titul = Anticlassicism in Greek Sculpture of the Fourth Century B.C. | isbn = 978-08-1470-971-9 | miesto = Michigan | vydavateľ = College Art Association of America in conjunction with the Art Bulletin | rok = 1983 | strany = 86}}</ref><ref name=":111">{{Citácia knihy| autor = J. J. Pollitt | titul = The Art of Ancient Greece | isbn = 978-05-2127-366-4 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1990 | strany = 111}}</ref> Daidalos a Doidalsas určite nie sú ekvivalentné mená, ale Eustathios sa podľa mnohých znalcov mohol pomýliť pri prepisovaní.<ref name=":230"/> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} [[Kategória:Sochári starovekého Grécka]] cyxmbzou5f7su16hstv5ahh93botw68 0 684810 7415124 2022-07-23T09:37:46Z Midnight Runner 48168 Vytvorená stránka „{{Infobox huby| Názov=Hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po lat…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox huby| Názov=Hríb sosnový| Obrázok=Boletus pinophilus3.JPG| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/122090234/122090863 IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022]</ref>| Skry5=áno| Ríša po slovensky= [[huby]]|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota| Oddelenie po slovensky= [[bazídiové huby]], bazídiomycéty |Oddelenie po latinsky=Basidiomycotina| Trieda po slovensky= [[rúchovky]]|Trieda po latinsky=Hymenomycetes| Podtrieda po slovensky= [[celistvookrajové huby]], holobazídiomycéty|Podtrieda po latinsky=Holobasidiomycetidae| Rad po slovensky= [[hríbotvaré]]|Rad po latinsky=Boletales| Čeľaď po slovensky= [[hríbovité]]|Čeľaď po latinsky=Boletaceae| Rod po slovensky=hríb|Rod po latinsky=Boletus| Druh po slovensky=Hríb sosnový|Druh po latinsky=Boletus pinophilus| Binomické meno=Boletus pinophilus| Klasifikátor1=[[Albert Pilát]] & [[Aurel Dermek]]<ref name=taxonomists>{{citácia elektronického dokumentu | titul=Boletus pinophilus taxon record details at Index Fungorum | vydavateľ=Index Fungorum | url=http://www.indexfungorum.org/Names/NamesRecord.asp?RecordID=309751 | dátum prístupu=2008-08-28 }}</ref>| Dátum1=1973| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Gatunek jadalny.svg|left]] '''Hríb sosnový''' ([[latinčina|lat.]] ''Boletus pinophilus'') je jedlá huba z čeľade [[hríbovité]], rastúca naprieč Európou a západnou Áziou. Vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch a na piesčitých pôdach, pričom rastie v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze s ihličnatými stromami akými sú rôzne druhy borovíc, [[jedľa biela]], [[smrek obyčajný]] či niektoré druhy listnatých stromov ako gaštan, dub, buk. ==Popis== [[Klobúk (huby)|Klobúk]] má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon hrubo vankúšovitý, robustný, mäsitý, na povrchu hrboľatý a často aj vráskavý. [[Hlúbik]] je 70-160 mm dlhý a 30-100 mm hrubý, v mladosti takmer guľovitý alebo vajcovitý, potom kyjakovito valcovitý, relatívne krátky a hrubý, tvrdo mäsitý. [[Výtrusný prach]] je olivovohnedý až olivový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nahuby.sk/atlas-hub/Boletus-pinophilus/hrib-sosnovy/hrib-borovy/ID137|titul=Atlas húb - Boletus pinophilus - Hríb sosnový|vydavateľ=nahuby.sk|dátum vydania=18. február 2004|dátum prístupu=2022-07-23}}</ref> ==Galéria== <gallery> Súbor:Hřib08441.JPG|Hríb sosnový má najprv polguľovitý klobúk Súbor:Boletus pinophilus DSCF6372e.jpg|Hríb sosnový má neskôr klenutý klobúk a kyjakovitý hlúbik </gallery> ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Boletus pinophilus|1092941918}} [[Kategória:Hríbovité]] [[Kategória:Jedlé huby]] [[Kategória:Mykorízne huby]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] 9fe9pgs5fa2d7s16oag3e1fbmvvxsgn 0 684811 7415135 2022-07-23T11:48:47Z Pe3kZA 39673 základ wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Smrekovica | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Liptovský Ján]] | obec1 = [[Uhorská Ves]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Demänovské vrchy]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1273.8 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.0158 | zemepisná dĺžka = 19.6908 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|červená}} z [[Liptovský Ján|Liptovského Jána]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Smrekovica''' ({{mnm|1273.8}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|38}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]], približne {{Km|3|m|w}} juhozápadne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.69084&y=49.01581&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Liptovský Ján]] a [[Uhorská Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú severným smerom ležiaca [[Závažná Poruba]], [[Liptovský Ján]] a [[Liptovský Hrádok]], juhovýchodne sa nachádza [[Malužiná]] a juhozápadne [[Demänovská Dolina]]. Vrcholom prechádza severná hranica [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Smrekovica je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{Mnm|2046}}) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] ({{Mnm|1723}}) a [[Slemä]] ({{Mnm|1514}}). Severným smerom leží vrch Vislavice ({{Mnm|922}}) a Kaštieľske lazy ({{Mnm|951}}), západným Javorovica ({{Mnm|1062}}), Biela Marušová ({{Mnm|1098}}) a [[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)|Kopa]] ({{Mnm|1420}}), južným Škopovo ({{Mnm|1288}}), Slemä a Brtkovica ({{Mnm|1175}}) a východným Bukovica ({{Mnm|1117}}), [[Selnice]] ({{Mnm|1244}}) a Zapač ({{Mnm|844}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu odvádza riečka [[Štiavnica (prítok Váhu)|Štiavnica]]. Vrcholovou časťou vedie značený chodník z [[Liptovský Ján|Liptovského Jána]] do [[Stanišovské sedlo|Stanišovského sedla]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.01581&lng=19.69084&ele=1287&azi=47.87&alt=-3.4&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=49.01581%c2%b0%20N%2019.69084%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|červená}} červenej značke: ** zo severozápadu z [[Liptovský Ján|Liptovského Jána]] ** od severovýchodu z [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] cez [[Stanišovské sedlo]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Demänovské vrchy]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.69084&y=49.01581&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Liptovský Ján]] [[Kategória:Uhorská Ves]] gl6pmqb3dgphnzygl3ymdx2s8m9sm3z