Pomoc:Wikitext

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10.xsd" version="0.10" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.39.0-wmf.21</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="2300" case="first-letter">Udělátko</namespace>
      <namespace key="2301" case="first-letter">Diskuse k udělátku</namespace>
      <namespace key="2302" case="case-sensitive">Definice udělátka</namespace>
      <namespace key="2303" case="case-sensitive">Diskuse k definici udělátka</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Pomoc:Wikitext</title>
    <ns>12</ns>
    <id>651</id>
    <revision>
      <id>7415515</id>
      <parentid>7265645</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:53:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nikolas2209</username>
        <id>213734</id>
      </contributor>
      <comment>Hromadná bitka trnava</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26526" xml:space="preserve">Viacnásobná  bitka v trnave na ulici jozefa gregora tajovského policajní útvar hľadá muža vysokého približne 186cm čierne vlasy mal oblečené zelené tričko a air max topánky 
== Základné pravidlo úpravy textov ==
Do [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii|wikipédie]] sa nepíše osobný názor, ani [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|výskum]] (aj ak by bol správny), ale [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedická informácia]], ktorú je potrebné doložiť [[Pomoc:Referencie|citáciou]] [[Wikipédia:Overiteľnosť|dôveryhodného zdroja]].
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Príklad encyklopedickej informácie s odkazom na dôveryhodný zdroj (zdroj je vloženým medzi tag &lt;nowiki&gt;&lt;ref&gt;  &lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;)
|-
! Text vložený na stránku pri úprave textu článku !! Zobrazenie textu na stránke po úprave
|-
| Ústava Slovenskej republiky odkazuje na cyrilo-metodské duchovné &lt;BR&gt;dedičstvo.'''&lt;nowiki&gt;&lt;ref&gt;&lt;/nowiki&gt;'''&lt;nowiki&gt;Preambula ústavy SR, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101&lt;/nowiki&gt;'''&lt;nowiki&gt;&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;''' ||  Ústava Slovenskej republiky odkazuje na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.&lt;sup&gt;&lt;nowiki&gt;[1]&lt;/nowiki&gt;&lt;/sup&gt;&lt;BR&gt;&lt;BR&gt;1. ''Preambula ústavy SR, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101''
|}
Pri úpravách Vás prosíme, aby ste dodržiavali [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]] a [[Pomoc:Referencie|citovali Vaše zdroje]] tak, aby iní mohli skontrolovať a rozšíriť vašu prácu.

== Ako zmeniť text článku ==
Upravovať stránku Wikipédie je veľmi jednoduché:
* kliknite na odkaz „'''Upraviť'''“ v hornej časti stránky, čo Vám umožní zmeniť text stránky, alebo 
* kliknite na odkaz „'''Diskusia'''“ a následne na odkaz „Upraviť“, čo Vám umožní pridať text do [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránky]] patriacej k danému článku (každý článok Wikipédie má svoju diskusnú stránku). 

Kliknutím na „Upraviť“ sa vždy otvorí stránka s textovým okienkom na úpravy, ktoré obsahuje editovateľný text danej wiki-stránky.

Na záver prosím pripíšte krátke [[Wikipédia:Zhrnutie úprav|zhrnutie úprav]] do malého textového poľa pod okienkom na úpravy. 

Pred samotným uložením zmien odporúčame dať si zobraziť náhľad (stlačte „Zobraziť náhľad“). Zobrazenie náhľadu však ešte neuloží Vaše zmeny.

Keď skončíte úpravy, stlačte „Uložiť stránku“. V závislosti od systému môže mať stlačenie Enter-u, keď nie je okienko na úpravy aktívne (čiže v jeho vnútri nie je zobrazený kurzor), rovnaký efekt ako stlačenie Uložiť stránku. 

== Odporúčania ==
Ak si chcete vyskúšať rôzne veci bez spôsobenia škody, môžete tak urobiť v našom [[Wikipédia:Pieskovisko|pieskovisku]].

Často je pri upravovaní textu pohodlnejšie najprv skopírovať a vložiť starý text do vášho obľúbeného [[textový editor|textového editora]], tam ho upraviť a skontrolovať preklepy, a až potom vložiť text späť do okienka na úpravy vo Wikipédii a uložiť. Takto tiež zároveň získate lokálnu záložnú kópiu stránok, na ktorých práve robíte, takže môžete robiť úpravy aj offline a zabránite prípadnej strate vykonaných zmien v dôsledku prípadného výpadku spojenia s Wikipédiou. Niektoré textové editory možno prispôsobiť na editáciu článkov Wikipédie: pozri [[w:en:Wikipedia:syntax highlighting|Zobrazovanie syntaxe (en)]] a [[:en:Help:Text_editor_support|Textové editory spolupracujúce s Wikipediou (en)]].

Po vytvorení novej stránky je vhodné:
* Na zobrazenej stránke kliknúť v ľavom menu na ''Odkazy na túto stránku'', ktorý Vám umožní skontrolovať už existujúce [[Odkaz|odkazy]] ([[Hyperlink|hyperlinky]]) na daný článok z iných článkov a uistiť sa, či naozaj všetky predpokladajú, že obsah Vášho článku sa vzťahuje na ten istý význam ako ho poňali autori týchto existujúcich odkazov (dôležité pri slovách s viacerými významami);
* Kliknite na tlačidlo ''Hľadať'' (v pravom hornom rohu obrazovky)(vedľa Viac - Presunúť), ktoré umožňuje spustiť hľadanie nadpisu Vášho článku vo Wikipédii (hľadá sa presná textová zhoda). Nájdete tak články, v ktorých sa nachádza (v texte) názov vášho článku, a (ak je to vhodné) zmeňte tieto slová na presmerovania, t.j. „obklopte“ ich dvojitými hranatými zátvorkami [[]];
* Skontrolujte zodpovedajúce články vo Wikipédiach iných jazykov, ktoré viete prečítať.

== Drobné úpravy ==
Keď upravujete stránku ako [[Pomoc:Ako sa prihlásiť|prihlásený]] používateľ, máte možnosť zaškrtnutím políčka „Toto je drobná úprava“ označiť vaše úpravy ako „drobnú úpravu“. 

Je otázkou osobných preferencií, kedy tento spôsob použiť:
* Základné pravidlo je, že úpravy článkov, pri ktorých len opravujete preklepy, formátovanie alebo robíte menšie reorganizovanie textu, má byť označená ako „drobná úprava“. 
* Veľká úprava je vlastne to, čo robí záznam hodnotnejším, a pre niekoho, kto chce sledovať články podrobne, takže vlastne, každá „reálna“ zmena, týkajúca sa hoc aj jedného slova je veľká úprava. 

Táto vlastnosť je dôležitá, lebo každý používateľ (čiže redaktor) sa môže rozhodnúť, že dá ''skryť'' drobné úpravy vo svojom pohľade na stránku Posledné úpravy, aby stíhal sledovať prípadné veľké množstvo vo viacerých článkoch.

Dôvod, prečo neprihlásení používatelia nemôžu zaškrtnúť drobné úpravy, je ten, aby prípadný [[Wikipédia:vandalizmus|vandalizmus]] nemohol byť označený ako drobná úprava, inak by vandal ostal nespozorovaný dlhšie. Toto obmedzenie je tiež dôvodom na prihlásenie sa.

Označenie reálnej zmeny ako drobná úprava je považované za zlé správanie a to tým viac, ak zahŕňa mazanie nejakého textu. Ak omylom označíte úpravu ako drobná, urobte ďalšiu úpravu a do poľa Zhrnutie úprav napíšte „predchádzajúca úprava bola veľká“. Na korektné uloženie treba však vykonať minimálne triviálnu úpravu, jednoduché otvorenie okienka na úpravu a následné uloženie bez akýchkoľvek zmien nepomôže. Taktiež nepomôže pridanie bieleho znaku na koniec riadku alebo nový riadok na konci stránky, v týchto prípadoch je úprava zrušená a text, ktorý ste napísali do poľa Zhrnutie úprav, sa ignoruje. No môžete napríklad pridať extra medzeru medzi dve slová, zmeniť počet zalomení riadku na nejakom mieste z 0 na 1 alebo z 2 na 3 (nie však z 1 na 2) - takéto zmeny sa v texte zachovajú a zaznamenajú sa úprava, hoci samotné nemenia výsledný vzhľad stránky.

== Wiki značky ==
V ľavom stĺpci tabuľky nižšie, môžete vidieť výsledný efekt. V pravom stĺpci, môžete vidieť ako sa daný efekt dá dosiahnuť. Inými slovami, aby text vyzeral ako v ľavom stĺpci, napíšte ho vo formáte ktorý vidíte v pravom stĺpci.

Túto stránku si môžete nechať otvorenú v inom okne prehliadača ako referenčnú. Ak chcete vyskúšať rôzne veci bez spôsobenia škody, môžete tak urobiť v [[Wikipédia:Pieskovisko|Pieskovisku]].

=== Odseky, zoznamy a riadky ===

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Ako to vyzerá
! bgcolor=lightgrey | Čo napíšete
|-
|

== Nový nadpis ==

=== Pod nadpis ===

==== Pod-podnadpis ====
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;

== Nový nadpis ==

=== Pod nadpis ===

==== Pod podnadpis ====

&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
Jednoduchý [[w:en:newline|prázdny riadok (en)]]
nemá žiadny efekt na výsledné zobrazenie.
Môže byť použitý na oddelenie
viet v rámci odseku.

Ale prázdny riadok
znamená začiatok nového odseku.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Jednoduchý [[w:en:newline|prázdny riadok (en)]]
nemá žiadny efekt na výsledné zobrazenie.
Môže byť použitý na oddelenie
viet v rámci odseku.

Ale prázdny riadok
znamená začiatok nového odseku.
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Môžete zalamovať riadky &lt;br&gt;
bez začatia nového odseku.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete zalamovať riadky &lt;br&gt;
bez začatia nového odseku.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
* Je ľahké robiť zoznamy:
** začnite každý riadok hviezdičkou
*** viac hviezdičiek znamená hlbšiu úroveň
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;* Je ľahké robiť zoznamy:
** začnite každý riadok hviezdičkou
*** viac hviezdičiek znamená hlbšiu úroveň
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
# Číslované zoznamy sú tiež dobré
## ľahko organizovateľné
## ľahké na čítanie
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;# Číslované zoznamy sú tiež dobré
## ľahko organizovateľné
## ľahké na čítanie&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
* Môžete dokonca robiť zmiešané zoznamy
*# a vkladať ich do seba
*#* ako tento
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;* Môžete dokonca robiť zmiešané zoznamy
*# a vkladať ich do seba
*#* ako tento&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
; Zoznam definícií : zoznamy definícií
; položka : definícia položky
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;; Zoznam definícií : zoznamy definícií
; položka : definícia položky&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
: Dvojbodka odsadí riadok alebo odsek. 
Ručne zadaný nový riadok začne nový odsek.
* Toto je primárne určené pre text na zobrazovanie, ale môže byť použité na komentáre na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;: Dvojbodka odsadí riadok alebo odsek.
Ručne zadaný nový riadok začne nový odsek.
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;AK riadok začína medzerou TAK
bude zobrazený presne
ako bol napísaný;
pomocou písma s fixnou šírkou (fixed-width font);
riadky nebudú zalomené;
INÁČ
Toto je užitočné ak chcete:
* vložiť pred-formátovaný text;
* popísať algoritmus;
* vložiť výpis zdrojového kódu programu
* použiť špeciálne rozloženie znakov (ASCII umenie);&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;

VAROVANIE Ak odsadenie spravíte príliš široké, [[w:en:page widening|rozširujete celé stránky (en)]] a tým pádom sa stávajú menej čitateľné. Nikdy nezačínajte obyčajné riadky medzerou.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; AK riadok začína medzerou TAK
bude zobrazený presne
ako bol napísaný;
pomocou písma z fixnou šírkou (fixed-width font);
riadky nebudú zalomené;
INÁČ
Toto je užitočné keď chcete:
* vložiť pred-formátovaný text;
* popísať algoritmus;
* vložiť výpis zdrojového kódu programu
* použiť špeciálne rozloženie znakov (ASCII umenie);&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| &lt;center&gt;Centrovaný text.&lt;/center&gt;
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;center&gt; Centrovaný text.&lt;/center&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
| A horizontálna oddeľovacia čiara: nad
----

a pod.

Užitočné najmä na oddeľovanie vlákien na diskusných stránkach.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Horizontálna oddeľovania čiara: nad
----
a pod. &lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|}

== Odkazy, URL adresy, obrázky ==

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Ako to vyzerá
! bgcolor=lightgrey | Čo napíšete
|- valign=&quot;top&quot;
| Toto je odkaz [[hlavná stránka]], kde odkaz je zhodný s textom odkazu, ktorý je názvom článku Wikipédie. 
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je odkaz [[hlavná stránka]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Toto je [[hlavná stránka|odkaz na hlavnú stránku]] (text nie je zhodný s odkazom).
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je [[hlavná stránka|odkaz na hlavnú stránku]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|Toto je odkaz na nasledovnú časť článku [[Claude Debussy#Klav.C3.ADrna tvorba|Klavírna tvorba v článku Claude Debussyho]]. (Text za tagom kotvy # musí byť html teda nesmie obsahovať medzery a diakritiku: Klav.C3.ADrna_tvorba)
|&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je odkaz na nasledovnú časť článku [[Claude Debussy#Klav.C3.ADrna_tvorba|Klavírna tvorba v článku Claude Debussyho]]. (Text za tagom kotvy # musí byť html teda nesmie obsahovať medzery a diakritiku: Klav.C3.ADrna_tvorba) &lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Toto je odkaz na [[neexistujúca stránka|neexistujúcu stránku]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je odkaz na [[neexistujúca stránka|neexistujúcu stránku]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
=== Cudzojazyčné Wikipédie: ===
Možné spôsoby odkazov na [[:en:Main page|hlavnú stránku]] na anglickej Wikipédii ('''w''' ako Wikipedia a '''en''' ako English a '''cz''' ako Czech):&lt;br&gt;
1 [[:en:Main page]].         &lt;br&gt;
2 [[w:Main page]].           &lt;br&gt;
3 [[:w:Main page]].          &lt;br&gt;
4 [[w:en:Main page]].        &lt;br&gt;
5 [[:w:en:Main page]].       &lt;br&gt;
6 [[Wikipédia:Main page]].   &lt;br&gt;
7 [[:wikipedia:Main page]].  &lt;br&gt;
8 [[Wikipedia:en:Main page]].&lt;br&gt;
9 [[w:cz:Hlavní strana]].    &lt;br&gt;
|
&lt;pre&gt;
&lt;nowiki&gt;Možné spôsoby odkazov na [[:en:Main page|hlavnú stránku]] na anglickej Wikipédii:&lt;/nowiki&gt;

&lt;nowiki&gt;1 [[:en:Main page]].         &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;2 [[w:Main page]].           &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;3 [[:w:Main page]].          &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;4 [[w:en:Main page]].        &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;5 [[:w:en:Main page]].       &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;6 [[wikipedia:Main page]].   &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;7 [[:wikipedia:Main page]].  &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;8 [[wikipedia:en:Main page]].&lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;9 [[w:cz:Hlavní strana]].    &lt;/nowiki&gt;
&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Zuzka číta [[W:en:Velvet Revolution|anglickú verziu článku Nežná revolúcia (en - Velvet Revolution)]] 
* Prvý znak je automaticky veľký.

* Medzery sú interne reprezentované ako podtrhovníky (underscores) (písanie podtrhovníkov má rovnaký efekt ako písanie medzier ale nie je odporúčané).
Preto odkaz vyššie je na stránku https://en.wikipedia.org/wiki/Velvet_Revolution, čo je stránka s menom „Velvet Revolution“.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Zuzka číta [[w:en:Velvet Revolution|anglickú verziu článku Nežná revolúcia (en - Velvet Revolution)]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
Odkaz na konkrétny odsek na stránke (nadpis, podnadpis, ktorý vytvoril [[Kotva (HTML)|HTML kotvu #]]), napríklad, [[w:en:List_of_cities_by_country#S]] (odkazy na neexistujúce odseky nie sú vyhodnotené ako chybné, ale presmerované na samotnú stránku)
|
&lt;nowiki&gt;[[w:en:List_of_cities_by_country#S]]&lt;/nowiki&gt;
.
|- valign=&quot;top&quot;
| Rovnaký cieľ, iné meno (pozrite: [[w:en:piped link|spojené odkazy (en - piped link)]]): [[w:en:User:Larry Sanger|answers]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Rovnaký cieľ, iné meno:
[[w:en:User:Larry Sanger|answers]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Koncovky sú pridané do odkazu: [[w:en:test]]ing, [[w:en:gene]]s
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Koncovky sú pridané do odkazu: [[w:en:test]]ing, [[w:en:gene]]s&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
Automatické skrývanie slov v zátvorkách: [[w:en:kingdom (biology)|kingdom]].
&lt;p&gt;Automatické skrývanie menných priestorov (namespaces): [[w:en:Wikipedia:Village pump|Village pump]].
&lt;p&gt;Keď uložíte stránky, server vyplní časť po znaku |. Nabudúce keď otvoríte editovací box, uvidíte rozšírený odkaz. Náhľad prekladá túto skrátenú formu správne ale nerozšíri ich v editačnom boxe. Stlačte Ulož a znova Edituj a uvidíte rozšírené verzie odkazov. To isté platí aj pre ďalšiu vlastnosť.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Automatické skrývanie slov v zátvorkách:
[[w:en:kingdom (biology)|]]. &lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Automatické skrývanie menných priestorov (namespaces):
[[w:en:Wikipedia:Village pump|]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
=== Iné odkazy: ===
Keď pridávate komentár na diskusnú stránku,
mali by ste ho podpísať. Toto môžete urobiť pridaním troch vlnoviek, čo automaticky vypíše vaše meno:
: [[Redaktor:jnovák|Ján Novák]]
alebo štyroch, čo automaticky vypíše vaše meno plus dátum/čas:
: [[Redaktor:jnovák|Ján Novák]] 22:15 Feb 10, 2004 (CET)
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Keď pridávate komentár na diskusnú stránku,
mali by ste ho podpísať. Toto môžete urobiť
pridaním troch vlnoviek, čo atomaticky vypíše vaše meno:
: ~~~
alebo štyroch, čo automaticky vypíše vaše meno plus dátum/čas:
: ~~~~&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| [[Počasie na Myjave]] je stránka ktorá ešte neexistuje.
* Môžete ju vytvoriť kliknutím na na jej odkaz.
* Na vytvorenie novej stránky:
*# Vytvorte na ňu odkaz na niektorej inej stránke.
*# Uložte stránku.
*# Kliknite na odkaz ktorý ste práve vytvorili. Nová stránka sa vám otvorí pripravená na editáciu.
* Pozrite si sprievodcu [[Pomoc:Ako vytvoriť novú stránku]] a ako pomenovávať stránky vášho projektu.
* Po vytvorení novej stránky, hľadajte vo Wikipédií jej nadpis a uistite sa že každá stránka sa na ňu korektne odkazuje.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;[[Počasie na Myjave]] je stránka ktorá ešte neexistuje.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
[[w:en:MediaWiki User's Guide: Using redirects|Presmerujte (en - redirect)]] nadpis jedného článku na nadpis iného napísaním nasledovného textu na prvý riadok.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;#REDIRECT [[w:en:United States]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
Špeciálny spôsob ako sa odkazovať na stránku toho istého článku v inom jazyku alebo na inom wiki pozri [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|Medzijazykové odkazy]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;[[:fr:Aide]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Externý odkaz: [http://www.nupedia.com Nupedia]
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Externý odkaz:
[http://www.nupedia.com Nupedia]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Alebo jednoducho napíšte URL adresu: http://www.nupedia.com.
* V [[Uniform Resource Locator|URL adrese]] musia byť všetky znaky iba z množiny: A-Z a-z 0-9 ._\/~%-+&amp;amp;#?!=()@ \x80-\xFF. Ak URL adresa obsahuje iné znaky, mala by byť skonvertovaná; napríklad, ^ sa zapíše ako %5E (pozrite v [[ASCII]]).
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Alebo jednoducho napíšte URL adresu:
http://www.nupedia.com.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Obrázok (vhodnejšie používať pojem Súbor)
* Iba obrázky nahrané na Commons môžu byť použité. Na nahranie obrázkov, použite odkaz v ľavom menu [http://commons.wikimedia.org/wiki/Special:Upload?uselang=sk Nahrať na Commons], '''nie Nahrať súbor'''
* [[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad|[[Wikipédia]] - Slobodná Encyklopédia]]
* Použiť v článku iný rozmer ako náhľad musí mať svoje opodstatnenie
* Štandardne sa náhľad zobrazuje vpravo, pre ďalšie možnosti práce s obrázkami pozrite [[Wikipédia:Obrázky]]
| Adresa súboru a rozmery v článku &lt;pre&gt;[[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad]]&lt;/pre&gt;
lepšie však aj s popisom &lt;pre&gt;[[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad|Wikipédia - Slobodná Encyklopédia]]&lt;/pre&gt;
popis môže obsahovať vnorené odkazy &lt;pre&gt;[[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad|[[Wikipédia]] - Slobodná Encyklopédia]]&lt;/pre&gt;
|-
|Kliknutím na nahraný obrázok, sa zobrazí jeho popisná stránka. Často obsahuje doplňujúce informácie o súbore (čas vzniku, licenciu, povolenie apod.) [[:w:Súbor:Wikipedia-logo-sk.png]]
| Takýto odkaz na popisnú stránku sa však nepoužíva, pretože stačí kliknúť na obrázok&lt;pre&gt;[[:w::Súbor:Wikipedia-logo-sk.png]]&lt;/pre&gt;
|-
|
Na pridanie odkazov na nahrávanie prvkov iných ako obrázkov, ako napríklad zvuky alebo na obrázky zobrazené ako odkazy namiesto ich vykreslenia na stránke, použite odkaz „media“.
&lt;br&gt;[[w:en:media:Sg_mrob.ogg|Sound]]
&lt;br&gt;
&lt;br&gt;[[w:en:media:Tornado.jpg|Image of a Tornado]]
|
&lt;pre&gt;[[w:en:media:Sg_mrob.ogg|Sound]]
[[w:en:media:Tornado.jpg|Image of a Tornado]]
&lt;/pre&gt;
|-
|
Na odkazy na knihy, môžete použiť odkaz [[ISBN]].
ISBN 0123456789X Pozrite [[w:en:Wikipedia:ISBN|ISBN odkazy (en)]]
|
&lt;nowiki&gt;ISBN 0123456789X&lt;/nowiki&gt;
|-
| „Odkazy na túto stránku“ a „Súvisiace úpravy“ môžu byť odkazované ako:&lt;br&gt;
[[Špeciálne:ČoOdkazujeSem/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]] a
[[Špeciálne:SúvisiacePoslednéÚpravy/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]]
| &lt;nowiki&gt;
[[Špeciálne:ČoOdkazujeSem/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]] a
[[Špeciálne:SúvisiacePoslednéÚpravy/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]]&lt;/nowiki&gt;
|-
| Na kategóriu sa v texte odkazuje (podobne ako na obrázky či na inú jazykovú verziu) pomocou dvojbodky: &lt;br&gt;
[[:Kategória:Šablóny pre citáciu]]&lt;br&gt;
Pokiaľ by úvodná dvojbodka nebola uvedená, bol by článok zaradený do príslušnej kategórie. Takto je na ňu len vytvorený odkaz.
| &lt;nowiki&gt;[[:Kategória:Šablóny pre citáciu]]&lt;/nowiki&gt;
|}

== Formátovanie znakov ==

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Ako to vyzerá
! bgcolor=lightgrey | Čo napíšete
|- valign=&quot;top&quot;
|
''kurzíva'', '''tučne''', '''''tučne s kurzívou'''''.
* Použité sú dvojité a trojité apostrofy, nie dvojité úvodzovky.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;''kurzíva'', '''tučne''', '''''tučne s kurzívou'''''.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
Môžete písať ''kurzívou'' a '''tučne'''
Ak požadovaný efekt je viac špecifický štýl písma,
ako zdôraznenie, napríklad ako matematický vzorec:
:'''F''' = ''m'''''a'''
* Napriek tomu, rozdiel medzi týmito oboma metódami nie je veľmi podstatný pre grafické prehliadače a tiež množstvo ľudí tento rozdiel ignoruje.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete písať &lt;i&gt;kurzívou&lt;/i&gt; a &lt;b&gt;tučne&lt;/b&gt;
Ak požadovaný efekt je viac špecifický štýl písma,
ako zdôraznenie, napríklad pri matematických vzorcoch:
:&lt;b&gt;F&lt;/b&gt; = &lt;i&gt;m&lt;/i&gt;&lt;b&gt;a&lt;/b&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Typ písma písacích strojov pre &lt;tt&gt;technické termíny&lt;/tt&gt;.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Typ písma písacích strojov pre &lt;tt&gt;technické termíny&lt;/tt&gt;.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;

|- valign=&quot;top&quot;
| Môžete použiť &lt;small&gt;malý text&lt;/small&gt; na nadpisy.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete použiť &lt;small&gt;malý text&lt;/small&gt; na nadpisy.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Môžete &lt;del&gt;prečiarknuť zmazaný materiál&lt;/del&gt;
a &lt;ins&gt;podčiarknuť nový materiál&lt;/ins&gt;.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete &lt;del&gt;prečiarknuť zmazaný materiál&lt;/del&gt;
a &lt;ins&gt;podčiarknuť nový materiál&lt;/ins&gt;.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Prehlasovanie a prízvuk:''' &lt;!-- (pozri [[w:en:MediaWiki User's Guide: Creating special characters|Vytváranie špeciálnych znakov (en)]])&lt;br&gt; --&gt;
è é ê ë ì í&lt;br&gt;
&lt;br&gt;
À Á Â Ã Ä Å &lt;br&gt;
Æ Ç È É Ê Ë &lt;br&gt;
Ì Í
Î Ï Ñ Ò &lt;br&gt;
Ó Ô Õ
Ö Ø Ù &lt;br&gt;
Ú Û Ü ß
à á &lt;br&gt;
â ã ä å æ
ç &lt;br&gt;
è é ê ë ì í&lt;br&gt;
î ï ñ ò ó ô &lt;br&gt;
œ õ
ö ø ù ú &lt;br&gt;
û ü ÿ
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;

è é ê ë ì í

À Á Â Ã Ä Å
Æ Ç È É Ê Ë
Ì Í Î Ï Ñ Ò
Ó Ô Õ Ö Ø Ù
Ú Û Ü ß à á
â ã ä å æ ç
è é ê ë ì í
î ï ñ ò ó ô
œ õ ö ø ù ú
û ü ÿ&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Interpunkcia:'''&lt;br&gt;
¿ ¡ « » § ¶&lt;br&gt;
† ‡ • —
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
¿ ¡ « » § ¶
† ‡ • —&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Komerčné symboly:'''&lt;br&gt;
™ © ® ¢ € ¥ &lt;br&gt;
£ ¤
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
™ © ® ¢ € ¥
£ ¤
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Dolný index: x&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;&lt;br&gt;
Horný index: x&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; alebo x&amp;sup2;
* Druhá metóda zadania hodného indexu nemôže byť použitá všade, ale je preferovaná všade tam, kde je možná (ako jednotky mier) pretože väčšina prehliadačov pomocou nej ľahšie formátuje riadky.
ε&lt;sub&gt;0&lt;/sub&gt; =
8.85 × 10&lt;sup&gt;−12&lt;/sup&gt;
C&amp;sup2; / J m.
&lt;br&gt;
&lt;br&gt;
1 [[hektár]] = 1 E4 m²
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Dolný index: x&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
Horný index: x&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; alebo x&amp;amp;sup2;
ε&lt;sub&gt;0&lt;/sub&gt; =
8.85 × 10&lt;sup&gt;−12&lt;/sup&gt;
C&amp;amp;sup2; / J m.

1 [[hektár]] = [[1 E4 m²]]
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| '''Grécka abeceda:''' &lt;br&gt;
α β γ δ ε ζ &lt;br&gt;
η θ ι κ λ μ ν &lt;br&gt;
ξ ο π ρ  σ ς &lt;br&gt;
τ υ φ χ ψ ω&lt;br&gt;
Γ Δ Θ Λ Ξ Π &lt;br&gt;
Σ Φ Ψ Ω
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
α β γ δ ε ζ
η θ ι κ λ μ ν
ξ ο π ρ  σ ς
τ υ φ χ ψ ω
Γ Δ Θ Λ Ξ Π
Σ Φ Ψ Ω
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Matematické znaky:''' &lt;br&gt;
∫ ∑ ∏ √ − ± ∞&lt;br&gt;
≈ ∝ ≡ ≠ ≤ ≥ →&lt;br&gt;
× · ÷ ∂ ′ ″&lt;br&gt;
∇ ‰ ° &amp;there4; ℵ ø&lt;br&gt;
∈ ∉ ∩ ∪ ⊂ ⊃ ⊆ ⊇&lt;br&gt;
¬ ∧ ∨ ∃ ∀ ⇒ ⇔&lt;br&gt;
→ ↔&lt;br&gt;
| valign=&quot;middle&quot; | &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
∫ ∑ ∏ √ − ± ∞
≈ ∝ ≡ ≠ ≤ ≥ →
× · ÷ ∂ ′ ″
∇ ‰ ° &amp;amp;there4; ℵ ø
∈ ∉ ∩ ∪ ⊂ ⊃ ⊆ ⊇
¬ ∧ ∨ ∃ ∀ ⇒ ⇔
→ ↔&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| ''x''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;≥&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;0 pravda.
* Na pevné oddelenie slov použite nedeliteľné medzery - &lt;tt&gt;&amp;amp;nbsp;&lt;/tt&gt;.
* &lt;tt&gt;&amp;amp;nbsp;&lt;/tt&gt; ktoré tiež zabraňujú zalomeniu riadkov v strede textu, toto je užitočné vo vzorcoch.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
&lt;i&gt;x&lt;/i&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;&amp;amp;nbsp;&amp;amp;nbsp;≥&amp;amp;nbsp;&amp;amp;nbsp;0 pravda.
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
'''Zložité vzorce:'''&lt;br&gt;
&amp;nbsp;&amp;nbsp;&lt;math&gt;\sum_{n=0}^\infty \frac{x^n}{n!}&lt;/math&gt;
* Pozrite [[Pomoc:Matematické vzorce]]
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
&lt;math&gt;\sum_{n=0}^\infty \frac{x^n}{n!}&lt;/math&gt;
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
'''Potlačenie interpretácie značiek:'''&lt;br&gt;
&lt;nowiki&gt;Odkaz → (&lt;i&gt;to&lt;/i&gt;) na [[FAQ]]&lt;/nowiki&gt;
* Používané na zobrazenie dát, ktoré ináč majú špeciálny význam.
* Preskočí všetky wiki značky, zahŕňajúc tie, ktoré vyzerajú ako HTML značky (tagy).
* Nepreskakuje HTML znakové entity.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;nowiki&gt;Odkaz → (&lt;i&gt;to&lt;/i&gt;)
na [[FAQ]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
'''Komentár zdrojovej stránky:'''&lt;br&gt;
''nezobrazený na stránke''
* Používa sa na komentáre v stránke, zanechané pre budúcich redaktorov.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;!-- komentár --&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|}

== HTML Tabuľky ==

[[Hypertext markup language|HTML]] tabuľky môžu byť tiež celkom užitočné. Detaily a ako ich používať a diskusiu kedy sú vhodné nájdete v [[Pomoc:Tabuľky|tu]].

== Premenné ==

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Kód
! bgcolor=lightgrey | Efekt
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTMONTH}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTMONTH}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTMONTHNAME}}&lt;/nowiki&gt;
| {{CURRENTMONTHNAME}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTMONTHNAMEGEN}}&lt;/nowiki&gt;
| {{CURRENTMONTHNAMEGEN}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTDAY}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTDAY}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTDAYNAME}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTDAYNAME}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTYEAR}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTYEAR}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTTIME}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTTIME}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{NUMBEROFARTICLES}}&lt;/nowiki&gt;
| {{NUMBEROFARTICLES}}
|}

NUMBEROFARTICLES: počet článkov v hlavnom mennom priestore (main namespace), ktoré obsahujú link a nie sú presmerované (teda počet článkov, stubs containing a link a jednoznačné stránky).

== Ochrana stránok ==
V niektorých prípadoch je stránka zamknutá a nemôže byť upravovaná.

== Pozri aj ==
* [[w:en:MediaWiki User's Guide: Editing toolbar]]
* [[w:en:UseModWiki|UseModWiki]] a [[w:en:Wikipedia:PHP script|Wikipedia:PHP script]].
* [[w:en:HTML tag|HTML tag]].
* [[w:en:MediaWiki User's Guide:Administrators#Protecting pages | Protecting pages]]

[[Kategória:Wikipédia:Pomocník|Prehľad editácie stránok]]</text>
      <sha1>gjeot8f7rn7mkuwgdybvksm8xywt1e4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415516</id>
      <parentid>7415515</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:55:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/Nikolas2209|Nikolas2209]] ([[User_talk:Nikolas2209|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Martin Jediny</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26336" xml:space="preserve">== Základné pravidlo úpravy textov ==
Do [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii|wikipédie]] sa nepíše osobný názor, ani [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|výskum]] (aj ak by bol správny), ale [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedická informácia]], ktorú je potrebné doložiť [[Pomoc:Referencie|citáciou]] [[Wikipédia:Overiteľnosť|dôveryhodného zdroja]].
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Príklad encyklopedickej informácie s odkazom na dôveryhodný zdroj (zdroj je vloženým medzi tag &lt;nowiki&gt;&lt;ref&gt;  &lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;)
|-
! Text vložený na stránku pri úprave textu článku !! Zobrazenie textu na stránke po úprave
|-
| Ústava Slovenskej republiky odkazuje na cyrilo-metodské duchovné &lt;BR&gt;dedičstvo.'''&lt;nowiki&gt;&lt;ref&gt;&lt;/nowiki&gt;'''&lt;nowiki&gt;Preambula ústavy SR, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101&lt;/nowiki&gt;'''&lt;nowiki&gt;&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;''' ||  Ústava Slovenskej republiky odkazuje na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.&lt;sup&gt;&lt;nowiki&gt;[1]&lt;/nowiki&gt;&lt;/sup&gt;&lt;BR&gt;&lt;BR&gt;1. ''Preambula ústavy SR, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101''
|}
Pri úpravách Vás prosíme, aby ste dodržiavali [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]] a [[Pomoc:Referencie|citovali Vaše zdroje]] tak, aby iní mohli skontrolovať a rozšíriť vašu prácu.

== Ako zmeniť text článku ==
Upravovať stránku Wikipédie je veľmi jednoduché:
* kliknite na odkaz „'''Upraviť'''“ v hornej časti stránky, čo Vám umožní zmeniť text stránky, alebo 
* kliknite na odkaz „'''Diskusia'''“ a následne na odkaz „Upraviť“, čo Vám umožní pridať text do [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránky]] patriacej k danému článku (každý článok Wikipédie má svoju diskusnú stránku). 

Kliknutím na „Upraviť“ sa vždy otvorí stránka s textovým okienkom na úpravy, ktoré obsahuje editovateľný text danej wiki-stránky.

Na záver prosím pripíšte krátke [[Wikipédia:Zhrnutie úprav|zhrnutie úprav]] do malého textového poľa pod okienkom na úpravy. 

Pred samotným uložením zmien odporúčame dať si zobraziť náhľad (stlačte „Zobraziť náhľad“). Zobrazenie náhľadu však ešte neuloží Vaše zmeny.

Keď skončíte úpravy, stlačte „Uložiť stránku“. V závislosti od systému môže mať stlačenie Enter-u, keď nie je okienko na úpravy aktívne (čiže v jeho vnútri nie je zobrazený kurzor), rovnaký efekt ako stlačenie Uložiť stránku. 

== Odporúčania ==
Ak si chcete vyskúšať rôzne veci bez spôsobenia škody, môžete tak urobiť v našom [[Wikipédia:Pieskovisko|pieskovisku]].

Často je pri upravovaní textu pohodlnejšie najprv skopírovať a vložiť starý text do vášho obľúbeného [[textový editor|textového editora]], tam ho upraviť a skontrolovať preklepy, a až potom vložiť text späť do okienka na úpravy vo Wikipédii a uložiť. Takto tiež zároveň získate lokálnu záložnú kópiu stránok, na ktorých práve robíte, takže môžete robiť úpravy aj offline a zabránite prípadnej strate vykonaných zmien v dôsledku prípadného výpadku spojenia s Wikipédiou. Niektoré textové editory možno prispôsobiť na editáciu článkov Wikipédie: pozri [[w:en:Wikipedia:syntax highlighting|Zobrazovanie syntaxe (en)]] a [[:en:Help:Text_editor_support|Textové editory spolupracujúce s Wikipediou (en)]].

Po vytvorení novej stránky je vhodné:
* Na zobrazenej stránke kliknúť v ľavom menu na ''Odkazy na túto stránku'', ktorý Vám umožní skontrolovať už existujúce [[Odkaz|odkazy]] ([[Hyperlink|hyperlinky]]) na daný článok z iných článkov a uistiť sa, či naozaj všetky predpokladajú, že obsah Vášho článku sa vzťahuje na ten istý význam ako ho poňali autori týchto existujúcich odkazov (dôležité pri slovách s viacerými významami);
* Kliknite na tlačidlo ''Hľadať'' (v pravom hornom rohu obrazovky)(vedľa Viac - Presunúť), ktoré umožňuje spustiť hľadanie nadpisu Vášho článku vo Wikipédii (hľadá sa presná textová zhoda). Nájdete tak články, v ktorých sa nachádza (v texte) názov vášho článku, a (ak je to vhodné) zmeňte tieto slová na presmerovania, t.j. „obklopte“ ich dvojitými hranatými zátvorkami [[]];
* Skontrolujte zodpovedajúce články vo Wikipédiach iných jazykov, ktoré viete prečítať.

== Drobné úpravy ==
Keď upravujete stránku ako [[Pomoc:Ako sa prihlásiť|prihlásený]] používateľ, máte možnosť zaškrtnutím políčka „Toto je drobná úprava“ označiť vaše úpravy ako „drobnú úpravu“. 

Je otázkou osobných preferencií, kedy tento spôsob použiť:
* Základné pravidlo je, že úpravy článkov, pri ktorých len opravujete preklepy, formátovanie alebo robíte menšie reorganizovanie textu, má byť označená ako „drobná úprava“. 
* Veľká úprava je vlastne to, čo robí záznam hodnotnejším, a pre niekoho, kto chce sledovať články podrobne, takže vlastne, každá „reálna“ zmena, týkajúca sa hoc aj jedného slova je veľká úprava. 

Táto vlastnosť je dôležitá, lebo každý používateľ (čiže redaktor) sa môže rozhodnúť, že dá ''skryť'' drobné úpravy vo svojom pohľade na stránku Posledné úpravy, aby stíhal sledovať prípadné veľké množstvo vo viacerých článkoch.

Dôvod, prečo neprihlásení používatelia nemôžu zaškrtnúť drobné úpravy, je ten, aby prípadný [[Wikipédia:vandalizmus|vandalizmus]] nemohol byť označený ako drobná úprava, inak by vandal ostal nespozorovaný dlhšie. Toto obmedzenie je tiež dôvodom na prihlásenie sa.

Označenie reálnej zmeny ako drobná úprava je považované za zlé správanie a to tým viac, ak zahŕňa mazanie nejakého textu. Ak omylom označíte úpravu ako drobná, urobte ďalšiu úpravu a do poľa Zhrnutie úprav napíšte „predchádzajúca úprava bola veľká“. Na korektné uloženie treba však vykonať minimálne triviálnu úpravu, jednoduché otvorenie okienka na úpravu a následné uloženie bez akýchkoľvek zmien nepomôže. Taktiež nepomôže pridanie bieleho znaku na koniec riadku alebo nový riadok na konci stránky, v týchto prípadoch je úprava zrušená a text, ktorý ste napísali do poľa Zhrnutie úprav, sa ignoruje. No môžete napríklad pridať extra medzeru medzi dve slová, zmeniť počet zalomení riadku na nejakom mieste z 0 na 1 alebo z 2 na 3 (nie však z 1 na 2) - takéto zmeny sa v texte zachovajú a zaznamenajú sa úprava, hoci samotné nemenia výsledný vzhľad stránky.

== Wiki značky ==
V ľavom stĺpci tabuľky nižšie, môžete vidieť výsledný efekt. V pravom stĺpci, môžete vidieť ako sa daný efekt dá dosiahnuť. Inými slovami, aby text vyzeral ako v ľavom stĺpci, napíšte ho vo formáte ktorý vidíte v pravom stĺpci.

Túto stránku si môžete nechať otvorenú v inom okne prehliadača ako referenčnú. Ak chcete vyskúšať rôzne veci bez spôsobenia škody, môžete tak urobiť v [[Wikipédia:Pieskovisko|Pieskovisku]].

=== Odseky, zoznamy a riadky ===

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Ako to vyzerá
! bgcolor=lightgrey | Čo napíšete
|-
|

== Nový nadpis ==

=== Pod nadpis ===

==== Pod-podnadpis ====
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;

== Nový nadpis ==

=== Pod nadpis ===

==== Pod podnadpis ====

&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
Jednoduchý [[w:en:newline|prázdny riadok (en)]]
nemá žiadny efekt na výsledné zobrazenie.
Môže byť použitý na oddelenie
viet v rámci odseku.

Ale prázdny riadok
znamená začiatok nového odseku.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Jednoduchý [[w:en:newline|prázdny riadok (en)]]
nemá žiadny efekt na výsledné zobrazenie.
Môže byť použitý na oddelenie
viet v rámci odseku.

Ale prázdny riadok
znamená začiatok nového odseku.
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Môžete zalamovať riadky &lt;br&gt;
bez začatia nového odseku.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete zalamovať riadky &lt;br&gt;
bez začatia nového odseku.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
* Je ľahké robiť zoznamy:
** začnite každý riadok hviezdičkou
*** viac hviezdičiek znamená hlbšiu úroveň
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;* Je ľahké robiť zoznamy:
** začnite každý riadok hviezdičkou
*** viac hviezdičiek znamená hlbšiu úroveň
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
# Číslované zoznamy sú tiež dobré
## ľahko organizovateľné
## ľahké na čítanie
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;# Číslované zoznamy sú tiež dobré
## ľahko organizovateľné
## ľahké na čítanie&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
* Môžete dokonca robiť zmiešané zoznamy
*# a vkladať ich do seba
*#* ako tento
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;* Môžete dokonca robiť zmiešané zoznamy
*# a vkladať ich do seba
*#* ako tento&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
; Zoznam definícií : zoznamy definícií
; položka : definícia položky
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;; Zoznam definícií : zoznamy definícií
; položka : definícia položky&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
: Dvojbodka odsadí riadok alebo odsek. 
Ručne zadaný nový riadok začne nový odsek.
* Toto je primárne určené pre text na zobrazovanie, ale môže byť použité na komentáre na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;: Dvojbodka odsadí riadok alebo odsek.
Ručne zadaný nový riadok začne nový odsek.
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;AK riadok začína medzerou TAK
bude zobrazený presne
ako bol napísaný;
pomocou písma s fixnou šírkou (fixed-width font);
riadky nebudú zalomené;
INÁČ
Toto je užitočné ak chcete:
* vložiť pred-formátovaný text;
* popísať algoritmus;
* vložiť výpis zdrojového kódu programu
* použiť špeciálne rozloženie znakov (ASCII umenie);&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;

VAROVANIE Ak odsadenie spravíte príliš široké, [[w:en:page widening|rozširujete celé stránky (en)]] a tým pádom sa stávajú menej čitateľné. Nikdy nezačínajte obyčajné riadky medzerou.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; AK riadok začína medzerou TAK
bude zobrazený presne
ako bol napísaný;
pomocou písma z fixnou šírkou (fixed-width font);
riadky nebudú zalomené;
INÁČ
Toto je užitočné keď chcete:
* vložiť pred-formátovaný text;
* popísať algoritmus;
* vložiť výpis zdrojového kódu programu
* použiť špeciálne rozloženie znakov (ASCII umenie);&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| &lt;center&gt;Centrovaný text.&lt;/center&gt;
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;center&gt; Centrovaný text.&lt;/center&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
| A horizontálna oddeľovacia čiara: nad
----

a pod.

Užitočné najmä na oddeľovanie vlákien na diskusných stránkach.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Horizontálna oddeľovania čiara: nad
----
a pod. &lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|}

== Odkazy, URL adresy, obrázky ==

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Ako to vyzerá
! bgcolor=lightgrey | Čo napíšete
|- valign=&quot;top&quot;
| Toto je odkaz [[hlavná stránka]], kde odkaz je zhodný s textom odkazu, ktorý je názvom článku Wikipédie. 
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je odkaz [[hlavná stránka]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Toto je [[hlavná stránka|odkaz na hlavnú stránku]] (text nie je zhodný s odkazom).
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je [[hlavná stránka|odkaz na hlavnú stránku]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|Toto je odkaz na nasledovnú časť článku [[Claude Debussy#Klav.C3.ADrna tvorba|Klavírna tvorba v článku Claude Debussyho]]. (Text za tagom kotvy # musí byť html teda nesmie obsahovať medzery a diakritiku: Klav.C3.ADrna_tvorba)
|&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je odkaz na nasledovnú časť článku [[Claude Debussy#Klav.C3.ADrna_tvorba|Klavírna tvorba v článku Claude Debussyho]]. (Text za tagom kotvy # musí byť html teda nesmie obsahovať medzery a diakritiku: Klav.C3.ADrna_tvorba) &lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Toto je odkaz na [[neexistujúca stránka|neexistujúcu stránku]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Toto je odkaz na [[neexistujúca stránka|neexistujúcu stránku]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
=== Cudzojazyčné Wikipédie: ===
Možné spôsoby odkazov na [[:en:Main page|hlavnú stránku]] na anglickej Wikipédii ('''w''' ako Wikipedia a '''en''' ako English a '''cz''' ako Czech):&lt;br&gt;
1 [[:en:Main page]].         &lt;br&gt;
2 [[w:Main page]].           &lt;br&gt;
3 [[:w:Main page]].          &lt;br&gt;
4 [[w:en:Main page]].        &lt;br&gt;
5 [[:w:en:Main page]].       &lt;br&gt;
6 [[Wikipédia:Main page]].   &lt;br&gt;
7 [[:wikipedia:Main page]].  &lt;br&gt;
8 [[Wikipedia:en:Main page]].&lt;br&gt;
9 [[w:cz:Hlavní strana]].    &lt;br&gt;
|
&lt;pre&gt;
&lt;nowiki&gt;Možné spôsoby odkazov na [[:en:Main page|hlavnú stránku]] na anglickej Wikipédii:&lt;/nowiki&gt;

&lt;nowiki&gt;1 [[:en:Main page]].         &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;2 [[w:Main page]].           &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;3 [[:w:Main page]].          &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;4 [[w:en:Main page]].        &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;5 [[:w:en:Main page]].       &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;6 [[wikipedia:Main page]].   &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;7 [[:wikipedia:Main page]].  &lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;8 [[wikipedia:en:Main page]].&lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;9 [[w:cz:Hlavní strana]].    &lt;/nowiki&gt;
&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Zuzka číta [[W:en:Velvet Revolution|anglickú verziu článku Nežná revolúcia (en - Velvet Revolution)]] 
* Prvý znak je automaticky veľký.

* Medzery sú interne reprezentované ako podtrhovníky (underscores) (písanie podtrhovníkov má rovnaký efekt ako písanie medzier ale nie je odporúčané).
Preto odkaz vyššie je na stránku https://en.wikipedia.org/wiki/Velvet_Revolution, čo je stránka s menom „Velvet Revolution“.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Zuzka číta [[w:en:Velvet Revolution|anglickú verziu článku Nežná revolúcia (en - Velvet Revolution)]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
Odkaz na konkrétny odsek na stránke (nadpis, podnadpis, ktorý vytvoril [[Kotva (HTML)|HTML kotvu #]]), napríklad, [[w:en:List_of_cities_by_country#S]] (odkazy na neexistujúce odseky nie sú vyhodnotené ako chybné, ale presmerované na samotnú stránku)
|
&lt;nowiki&gt;[[w:en:List_of_cities_by_country#S]]&lt;/nowiki&gt;
.
|- valign=&quot;top&quot;
| Rovnaký cieľ, iné meno (pozrite: [[w:en:piped link|spojené odkazy (en - piped link)]]): [[w:en:User:Larry Sanger|answers]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Rovnaký cieľ, iné meno:
[[w:en:User:Larry Sanger|answers]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Koncovky sú pridané do odkazu: [[w:en:test]]ing, [[w:en:gene]]s
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Koncovky sú pridané do odkazu: [[w:en:test]]ing, [[w:en:gene]]s&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
Automatické skrývanie slov v zátvorkách: [[w:en:kingdom (biology)|kingdom]].
&lt;p&gt;Automatické skrývanie menných priestorov (namespaces): [[w:en:Wikipedia:Village pump|Village pump]].
&lt;p&gt;Keď uložíte stránky, server vyplní časť po znaku |. Nabudúce keď otvoríte editovací box, uvidíte rozšírený odkaz. Náhľad prekladá túto skrátenú formu správne ale nerozšíri ich v editačnom boxe. Stlačte Ulož a znova Edituj a uvidíte rozšírené verzie odkazov. To isté platí aj pre ďalšiu vlastnosť.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Automatické skrývanie slov v zátvorkách:
[[w:en:kingdom (biology)|]]. &lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Automatické skrývanie menných priestorov (namespaces):
[[w:en:Wikipedia:Village pump|]].&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
=== Iné odkazy: ===
Keď pridávate komentár na diskusnú stránku,
mali by ste ho podpísať. Toto môžete urobiť pridaním troch vlnoviek, čo automaticky vypíše vaše meno:
: [[Redaktor:jnovák|Ján Novák]]
alebo štyroch, čo automaticky vypíše vaše meno plus dátum/čas:
: [[Redaktor:jnovák|Ján Novák]] 22:15 Feb 10, 2004 (CET)
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Keď pridávate komentár na diskusnú stránku,
mali by ste ho podpísať. Toto môžete urobiť
pridaním troch vlnoviek, čo atomaticky vypíše vaše meno:
: ~~~
alebo štyroch, čo automaticky vypíše vaše meno plus dátum/čas:
: ~~~~&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| [[Počasie na Myjave]] je stránka ktorá ešte neexistuje.
* Môžete ju vytvoriť kliknutím na na jej odkaz.
* Na vytvorenie novej stránky:
*# Vytvorte na ňu odkaz na niektorej inej stránke.
*# Uložte stránku.
*# Kliknite na odkaz ktorý ste práve vytvorili. Nová stránka sa vám otvorí pripravená na editáciu.
* Pozrite si sprievodcu [[Pomoc:Ako vytvoriť novú stránku]] a ako pomenovávať stránky vášho projektu.
* Po vytvorení novej stránky, hľadajte vo Wikipédií jej nadpis a uistite sa že každá stránka sa na ňu korektne odkazuje.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;[[Počasie na Myjave]] je stránka ktorá ešte neexistuje.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
[[w:en:MediaWiki User's Guide: Using redirects|Presmerujte (en - redirect)]] nadpis jedného článku na nadpis iného napísaním nasledovného textu na prvý riadok.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;#REDIRECT [[w:en:United States]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
Špeciálny spôsob ako sa odkazovať na stránku toho istého článku v inom jazyku alebo na inom wiki pozri [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|Medzijazykové odkazy]].
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;[[:fr:Aide]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Externý odkaz: [http://www.nupedia.com Nupedia]
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Externý odkaz:
[http://www.nupedia.com Nupedia]&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Alebo jednoducho napíšte URL adresu: http://www.nupedia.com.
* V [[Uniform Resource Locator|URL adrese]] musia byť všetky znaky iba z množiny: A-Z a-z 0-9 ._\/~%-+&amp;amp;#?!=()@ \x80-\xFF. Ak URL adresa obsahuje iné znaky, mala by byť skonvertovaná; napríklad, ^ sa zapíše ako %5E (pozrite v [[ASCII]]).
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Alebo jednoducho napíšte URL adresu:
http://www.nupedia.com.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Obrázok (vhodnejšie používať pojem Súbor)
* Iba obrázky nahrané na Commons môžu byť použité. Na nahranie obrázkov, použite odkaz v ľavom menu [http://commons.wikimedia.org/wiki/Special:Upload?uselang=sk Nahrať na Commons], '''nie Nahrať súbor'''
* [[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad|[[Wikipédia]] - Slobodná Encyklopédia]]
* Použiť v článku iný rozmer ako náhľad musí mať svoje opodstatnenie
* Štandardne sa náhľad zobrazuje vpravo, pre ďalšie možnosti práce s obrázkami pozrite [[Wikipédia:Obrázky]]
| Adresa súboru a rozmery v článku &lt;pre&gt;[[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad]]&lt;/pre&gt;
lepšie však aj s popisom &lt;pre&gt;[[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad|Wikipédia - Slobodná Encyklopédia]]&lt;/pre&gt;
popis môže obsahovať vnorené odkazy &lt;pre&gt;[[Súbor:Wikipedia-logo-sk.png|náhľad|[[Wikipédia]] - Slobodná Encyklopédia]]&lt;/pre&gt;
|-
|Kliknutím na nahraný obrázok, sa zobrazí jeho popisná stránka. Často obsahuje doplňujúce informácie o súbore (čas vzniku, licenciu, povolenie apod.) [[:w:Súbor:Wikipedia-logo-sk.png]]
| Takýto odkaz na popisnú stránku sa však nepoužíva, pretože stačí kliknúť na obrázok&lt;pre&gt;[[:w::Súbor:Wikipedia-logo-sk.png]]&lt;/pre&gt;
|-
|
Na pridanie odkazov na nahrávanie prvkov iných ako obrázkov, ako napríklad zvuky alebo na obrázky zobrazené ako odkazy namiesto ich vykreslenia na stránke, použite odkaz „media“.
&lt;br&gt;[[w:en:media:Sg_mrob.ogg|Sound]]
&lt;br&gt;
&lt;br&gt;[[w:en:media:Tornado.jpg|Image of a Tornado]]
|
&lt;pre&gt;[[w:en:media:Sg_mrob.ogg|Sound]]
[[w:en:media:Tornado.jpg|Image of a Tornado]]
&lt;/pre&gt;
|-
|
Na odkazy na knihy, môžete použiť odkaz [[ISBN]].
ISBN 0123456789X Pozrite [[w:en:Wikipedia:ISBN|ISBN odkazy (en)]]
|
&lt;nowiki&gt;ISBN 0123456789X&lt;/nowiki&gt;
|-
| „Odkazy na túto stránku“ a „Súvisiace úpravy“ môžu byť odkazované ako:&lt;br&gt;
[[Špeciálne:ČoOdkazujeSem/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]] a
[[Špeciálne:SúvisiacePoslednéÚpravy/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]]
| &lt;nowiki&gt;
[[Špeciálne:ČoOdkazujeSem/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]] a
[[Špeciálne:SúvisiacePoslednéÚpravy/Pomoc:Prehľad_editácie_stránok]]&lt;/nowiki&gt;
|-
| Na kategóriu sa v texte odkazuje (podobne ako na obrázky či na inú jazykovú verziu) pomocou dvojbodky: &lt;br&gt;
[[:Kategória:Šablóny pre citáciu]]&lt;br&gt;
Pokiaľ by úvodná dvojbodka nebola uvedená, bol by článok zaradený do príslušnej kategórie. Takto je na ňu len vytvorený odkaz.
| &lt;nowiki&gt;[[:Kategória:Šablóny pre citáciu]]&lt;/nowiki&gt;
|}

== Formátovanie znakov ==

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Ako to vyzerá
! bgcolor=lightgrey | Čo napíšete
|- valign=&quot;top&quot;
|
''kurzíva'', '''tučne''', '''''tučne s kurzívou'''''.
* Použité sú dvojité a trojité apostrofy, nie dvojité úvodzovky.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;''kurzíva'', '''tučne''', '''''tučne s kurzívou'''''.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
Môžete písať ''kurzívou'' a '''tučne'''
Ak požadovaný efekt je viac špecifický štýl písma,
ako zdôraznenie, napríklad ako matematický vzorec:
:'''F''' = ''m'''''a'''
* Napriek tomu, rozdiel medzi týmito oboma metódami nie je veľmi podstatný pre grafické prehliadače a tiež množstvo ľudí tento rozdiel ignoruje.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete písať &lt;i&gt;kurzívou&lt;/i&gt; a &lt;b&gt;tučne&lt;/b&gt;
Ak požadovaný efekt je viac špecifický štýl písma,
ako zdôraznenie, napríklad pri matematických vzorcoch:
:&lt;b&gt;F&lt;/b&gt; = &lt;i&gt;m&lt;/i&gt;&lt;b&gt;a&lt;/b&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Typ písma písacích strojov pre &lt;tt&gt;technické termíny&lt;/tt&gt;.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Typ písma písacích strojov pre &lt;tt&gt;technické termíny&lt;/tt&gt;.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;

|- valign=&quot;top&quot;
| Môžete použiť &lt;small&gt;malý text&lt;/small&gt; na nadpisy.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete použiť &lt;small&gt;malý text&lt;/small&gt; na nadpisy.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Môžete &lt;del&gt;prečiarknuť zmazaný materiál&lt;/del&gt;
a &lt;ins&gt;podčiarknuť nový materiál&lt;/ins&gt;.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt; Môžete &lt;del&gt;prečiarknuť zmazaný materiál&lt;/del&gt;
a &lt;ins&gt;podčiarknuť nový materiál&lt;/ins&gt;.&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Prehlasovanie a prízvuk:''' &lt;!-- (pozri [[w:en:MediaWiki User's Guide: Creating special characters|Vytváranie špeciálnych znakov (en)]])&lt;br&gt; --&gt;
è é ê ë ì í&lt;br&gt;
&lt;br&gt;
À Á Â Ã Ä Å &lt;br&gt;
Æ Ç È É Ê Ë &lt;br&gt;
Ì Í
Î Ï Ñ Ò &lt;br&gt;
Ó Ô Õ
Ö Ø Ù &lt;br&gt;
Ú Û Ü ß
à á &lt;br&gt;
â ã ä å æ
ç &lt;br&gt;
è é ê ë ì í&lt;br&gt;
î ï ñ ò ó ô &lt;br&gt;
œ õ
ö ø ù ú &lt;br&gt;
û ü ÿ
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;

è é ê ë ì í

À Á Â Ã Ä Å
Æ Ç È É Ê Ë
Ì Í Î Ï Ñ Ò
Ó Ô Õ Ö Ø Ù
Ú Û Ü ß à á
â ã ä å æ ç
è é ê ë ì í
î ï ñ ò ó ô
œ õ ö ø ù ú
û ü ÿ&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Interpunkcia:'''&lt;br&gt;
¿ ¡ « » § ¶&lt;br&gt;
† ‡ • —
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
¿ ¡ « » § ¶
† ‡ • —&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Komerčné symboly:'''&lt;br&gt;
™ © ® ¢ € ¥ &lt;br&gt;
£ ¤
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
™ © ® ¢ € ¥
£ ¤
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| Dolný index: x&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;&lt;br&gt;
Horný index: x&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; alebo x&amp;sup2;
* Druhá metóda zadania hodného indexu nemôže byť použitá všade, ale je preferovaná všade tam, kde je možná (ako jednotky mier) pretože väčšina prehliadačov pomocou nej ľahšie formátuje riadky.
ε&lt;sub&gt;0&lt;/sub&gt; =
8.85 × 10&lt;sup&gt;−12&lt;/sup&gt;
C&amp;sup2; / J m.
&lt;br&gt;
&lt;br&gt;
1 [[hektár]] = 1 E4 m²
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;Dolný index: x&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
Horný index: x&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; alebo x&amp;amp;sup2;
ε&lt;sub&gt;0&lt;/sub&gt; =
8.85 × 10&lt;sup&gt;−12&lt;/sup&gt;
C&amp;amp;sup2; / J m.

1 [[hektár]] = [[1 E4 m²]]
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| '''Grécka abeceda:''' &lt;br&gt;
α β γ δ ε ζ &lt;br&gt;
η θ ι κ λ μ ν &lt;br&gt;
ξ ο π ρ  σ ς &lt;br&gt;
τ υ φ χ ψ ω&lt;br&gt;
Γ Δ Θ Λ Ξ Π &lt;br&gt;
Σ Φ Ψ Ω
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
α β γ δ ε ζ
η θ ι κ λ μ ν
ξ ο π ρ  σ ς
τ υ φ χ ψ ω
Γ Δ Θ Λ Ξ Π
Σ Φ Ψ Ω
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
|
'''Matematické znaky:''' &lt;br&gt;
∫ ∑ ∏ √ − ± ∞&lt;br&gt;
≈ ∝ ≡ ≠ ≤ ≥ →&lt;br&gt;
× · ÷ ∂ ′ ″&lt;br&gt;
∇ ‰ ° &amp;there4; ℵ ø&lt;br&gt;
∈ ∉ ∩ ∪ ⊂ ⊃ ⊆ ⊇&lt;br&gt;
¬ ∧ ∨ ∃ ∀ ⇒ ⇔&lt;br&gt;
→ ↔&lt;br&gt;
| valign=&quot;middle&quot; | &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
∫ ∑ ∏ √ − ± ∞
≈ ∝ ≡ ≠ ≤ ≥ →
× · ÷ ∂ ′ ″
∇ ‰ ° &amp;amp;there4; ℵ ø
∈ ∉ ∩ ∪ ⊂ ⊃ ⊆ ⊇
¬ ∧ ∨ ∃ ∀ ⇒ ⇔
→ ↔&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|- valign=&quot;top&quot;
| ''x''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;≥&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;0 pravda.
* Na pevné oddelenie slov použite nedeliteľné medzery - &lt;tt&gt;&amp;amp;nbsp;&lt;/tt&gt;.
* &lt;tt&gt;&amp;amp;nbsp;&lt;/tt&gt; ktoré tiež zabraňujú zalomeniu riadkov v strede textu, toto je užitočné vo vzorcoch.
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
&lt;i&gt;x&lt;/i&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;&amp;amp;nbsp;&amp;amp;nbsp;≥&amp;amp;nbsp;&amp;amp;nbsp;0 pravda.
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
'''Zložité vzorce:'''&lt;br&gt;
&amp;nbsp;&amp;nbsp;&lt;math&gt;\sum_{n=0}^\infty \frac{x^n}{n!}&lt;/math&gt;
* Pozrite [[Pomoc:Matematické vzorce]]
| &lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;
&lt;math&gt;\sum_{n=0}^\infty \frac{x^n}{n!}&lt;/math&gt;
&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
'''Potlačenie interpretácie značiek:'''&lt;br&gt;
&lt;nowiki&gt;Odkaz → (&lt;i&gt;to&lt;/i&gt;) na [[FAQ]]&lt;/nowiki&gt;
* Používané na zobrazenie dát, ktoré ináč majú špeciálny význam.
* Preskočí všetky wiki značky, zahŕňajúc tie, ktoré vyzerajú ako HTML značky (tagy).
* Nepreskakuje HTML znakové entity.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;nowiki&gt;Odkaz → (&lt;i&gt;to&lt;/i&gt;)
na [[FAQ]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|-
|
'''Komentár zdrojovej stránky:'''&lt;br&gt;
''nezobrazený na stránke''
* Používa sa na komentáre v stránke, zanechané pre budúcich redaktorov.
|
&lt;pre&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;!-- komentár --&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/pre&gt;
|}

== HTML Tabuľky ==

[[Hypertext markup language|HTML]] tabuľky môžu byť tiež celkom užitočné. Detaily a ako ich používať a diskusiu kedy sú vhodné nájdete v [[Pomoc:Tabuľky|tu]].

== Premenné ==

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! bgcolor=lightgrey | Kód
! bgcolor=lightgrey | Efekt
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTMONTH}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTMONTH}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTMONTHNAME}}&lt;/nowiki&gt;
| {{CURRENTMONTHNAME}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTMONTHNAMEGEN}}&lt;/nowiki&gt;
| {{CURRENTMONTHNAMEGEN}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTDAY}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTDAY}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTDAYNAME}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTDAYNAME}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTYEAR}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTYEAR}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{CURRENTTIME}}&lt;/nowiki&gt; || {{CURRENTTIME}}
|-
| &lt;nowiki&gt;{{NUMBEROFARTICLES}}&lt;/nowiki&gt;
| {{NUMBEROFARTICLES}}
|}

NUMBEROFARTICLES: počet článkov v hlavnom mennom priestore (main namespace), ktoré obsahujú link a nie sú presmerované (teda počet článkov, stubs containing a link a jednoznačné stránky).

== Ochrana stránok ==
V niektorých prípadoch je stránka zamknutá a nemôže byť upravovaná.

== Pozri aj ==
* [[w:en:MediaWiki User's Guide: Editing toolbar]]
* [[w:en:UseModWiki|UseModWiki]] a [[w:en:Wikipedia:PHP script|Wikipedia:PHP script]].
* [[w:en:HTML tag|HTML tag]].
* [[w:en:MediaWiki User's Guide:Administrators#Protecting pages | Protecting pages]]

[[Kategória:Wikipédia:Pomocník|Prehľad editácie stránok]]</text>
      <sha1>qvwe63n421e9zuwn83t16m21kcbymcb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Periodická tabuľka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2635</id>
    <revision>
      <id>7415446</id>
      <parentid>7118146</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:19:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1599" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}

'''Periodická tabuľka chemických prvkov''' (PTP) alebo '''periodická sústava chemických prvkov''' (PSP) je tabulárna metóda zobrazenia [[chemický prvok|chemických prvkov]]. Riadi sa tzv. [[Periodický zákon|periodickým zákonom]], ktorý v roku [[1869]] publikoval [[Dmitrij Ivanovič Mendelejev]], čiže zobrazuje pravidelne sa vyskytujúce trendy vo vlastnostiach prvkov v závislosti od ich protónového čísla. Tabuľka zatiaľ obsahuje 118 chemických prvkov zoradených do  7 periód (riadkov) a 18 skupín (stĺpcov).

{{Periodická tabuľka prvkov|Legenda=ano|}}

== História ==
{{Hlavný článok|História periodickej tabuľky}}

Veľkú zásluhu na poznaní vlastností prvkov má známy ruský chemik [[Dmitrij Ivanovič Mendelejev]] (*1834{{--}}†1907). Zoradil všetky vtedy známe prvky podľa atómových hmotností a zistil, že vytvárajú periodický rad, teda rad, v ktorom sa vlastnosti prvkov pravidelne opakujú. V periodickej tabuľke, ktorú zverejnil vo februári roku 1869, však niektoré prvky chýbali. Už rok po zverejnení tejto periodickej tabuľky, teda v roku 1870, bolo známych 64 chemických prvkov. Mendelejev správne usúdil, že chýbajúce prvky existujú, ale nie sú ešte objavené. Vývoj mu dal neskôr za pravdu a postupne boli objavené všetky prvky, ktorých existenciu predpokladal.

== Pozri aj ==
* [[Rozšírená periodická tabuľka]]
* [[História periodickej tabuľky]]

== Iné projekty ==
{{Portál|Chémia}}
{{Projekt}}

{{Chémia}}
 
[[Kategória:Periodická tabuľka| ]]
[[Kategória:Chemické prvky]]</text>
      <sha1>7diblkzz5y85ul5f7m1v5lh3itxbpwv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Považská Bystrica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2691</id>
    <revision>
      <id>7415550</id>
      <parentid>7397972</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:53:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>212.89.233.122</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21283" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom okrese|Považská Bystrica (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Považská Bystrica
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Povazska bystrica2.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Trenčiansky
 | Okres              = Považská Bystrica
 | Región             = Horné Považie
 | Časti              = 
 | Rieka              = Váh
 | Rieka 1            = Domanižanka
 | Zemepisná šírka    = 49.116111
 | Zemepisná dĺžka    = 18.447222
 | Nadmorská výška    = 288
 | Najvyšší bod       = Veľký Manín
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1316
 | Starosta           = [[Karol Janas]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Strana zelených (Slovensko)|SZ]]
 | PSČ                = 017 01
 | Kód                = 512842
 | EČV                = PB
 | Predvoľba          = +421-42
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Centrum 2/3&lt;br/&gt;017 01 Považská Bystrica
 | E-mail             = 
 | Telefón            = 042/4305111
 | Fax                = 042/4326613
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.povazska-bystrica.sk
 | Commons            = Považská Bystrica
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Manínská tiesňava.jpg|thumb|right|[[Manínska tiesňava]]]]
[[Súbor:Povazsky hrad od Velkeho Manina.jpg|[[Považský hrad]] nad mestskou časťou [[Považské Podhradie]]|right|thumb]]
[[Súbor:Kaplnka sv heleny.jpg|right|thumb|[[Kaplnka svätej Heleny]]]]
[[Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|right|thumb|Výstavba [[Estakáda Považská Bystrica|Estakády Považská Bystrica]] na  [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]]]]
[[Súbor:Povazska bystrica2.jpg|right|thumb|Pohľad na mesto]]
[[Súbor:Manor house orlove2010.jpg|right|thumb|Kaštieľ Orlové]]

'''Považská Bystrica''' ([[nemčina|nem.]] ''Waagbistritz'', [[maďarčina|maď.]] ''Vágbeszterce'') je okresné, priemyselné mesto na severozápade [[Slovensko|Slovenska]] na rieke [[Váh]]. Nachádza sa medzi mestami [[Púchov]] a [[Bytča]], leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v [[Trenčiansky kraj|kraji]].

== Polohopis ==
Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.

Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – [[Strážovské vrchy|Strážovskými vrchmi]], [[Súľovské vrchy|Súľovskými vrchmi]] a [[Javorníky|Javorníkmi]]. [[Panoráma (rozhľad)|Panoráme]] [[Mesto|mesta]] dominuje [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Veľký Manín]] s výškou {{m|891|m}}, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká [[Váh]], do ktorého sa tu vlieva [[Domanižanka]].

Medzi Veľkým a [[Malý Manín|Malým Manínom]] ({{m|812|m}}) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna [[Manínska tiesňava|Manínska]] a [[Kostolecká tiesňava]]. Naproti nim sa nachádza zrúcanina [[Považský hrad|Považského hradu]], s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú [[Súľovské skaly]] so zrúcaninou [[Súľovský hrad|Súľovského hradu]]. Západne sa nachádzajú [[Javorníky]], ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú [[Cyklistika|cyklistiku]] a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len {{km|10|m}} vzdialené kúpele [[Nimnica]] nad hladinou [[Nosice (vodná nádrž)|Nosickej priehrady]] poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti {{km|20|m}} od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších [[:Kategória:Kúpele na Slovensku|slovenských kúpeľov]], [[Rajecké Teplice]].

== Časti mesta ==
[[Súbor:Považský hrad and a kaštieľ.JPG|thumb|right|Považský hrad so Száparyovským kaštieľom]]
[[Súbor:Burg2010.jpg|thumb|right|Kaštieľ Burg pod hradom]]

=== Sídliská ===
* [[Centrum (Považská Bystrica)|Centrum]] 
* [[Rozkvet (Považská Bystrica)|Rozkvet]] 
* [[Lány (Považská Bystrica)|Lány]]
* [[Stred (Považský Bystrica)|Stred]]
* [[Sídlisko SNP (Považská Bystrica)|SNP]] 
* [[Zakvášov]] 
* [[Hliny (Považská Bystrica)|Hliny]] 
* [[Kolónia (Považská Bystrica)|Kolónia]]
* [[Dedovec]] 
* [[Strojárenská štvrť]]

=== Mestské časti ===
* [[Dolný Moštenec]]
* [[Horný Moštenec]]
* [[Milochov]]
* [[Orlové]]
* [[Podmanín]]
* [[Podvažie (Považská Bystrica)|Podvažie]]
* [[Považská Teplá]]
* [[Považské Podhradie]]
* [[Praznov]]
* [[Šebešťanová]]
* [[Vrtižer]]
* [[Zemiansky Kvášov]]

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1316]], v spojitosti s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]]. Ďalšia zmienka je listina konventu v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]] datovaná na [[13. júl]] [[1330]]. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399&lt;ref&gt;Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta. Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41&lt;/ref&gt;, ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.&lt;ref&gt;Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85&lt;/ref&gt;

V roku [[1432]] bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri [[Podmanickovci|Ján a Rafael Podmanickí]], známi z ich lúpeží. [[Podmanickovci|Rodina Podmanických]] sa stala vládcom mesta v roku [[1458]], keď uhorský kráľ [[Matej Korvín]] daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument [[Articuli Podmanickyani]] z roku [[1506]], ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v [[slovenčina|slovenčine]].

Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] v roku [[1604]], [[Imrich Tököli|Imricha Tökölyho]] v roku [[1679]], Bereczényiho a Očkaya a roku [[1707]]. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku [[1886]], keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.

V roku [[1918]] sa mestečko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V roku [[1929]] sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.

Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja. Od zaciatku 21. storočia je však areál bývalých strojární opäť využívaný niekoľkými veľkými stojárskymi firmami, ktoré zamestnali bývalých pracovníkov Považských strojární, čo prispelo k zastaveniu úpadku mesta. Nezamestnanosť sa v meste v roku 2021 pohybovala pod hranicou 6%, čo bolo pod slovenským priemerom (7,58%). 

== Politika ==
V meste v čase [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] žilo množstvo podporovateľov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Hlinkova garda|gardistov]], neskôr počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] mala veľkú podporu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]]. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] neskôr [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]]. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni. 

Na [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnej úrovni]] v meste 12 rokov zastával funkciu [[Primátor|primátora]] [[Ľuboš Lackovič]] ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]), neskôr [[Miroslav Adame]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 [[Karol Janas]] (SMER-SD, v súčasnosti HLAS-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD. 

== Kultúra a zaujímavosti ==
Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku [[1950]] do [[1980]].

=== Pamiatky ===
* [[Považský hrad]]&lt;ref&gt;Považský hrad[Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny [http://www.lanoviny.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=63:povasky-hrad&amp;catid=34:lanky&amp;Itemid=2]&lt;/ref&gt; je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie. Najznámejšími majiteľmi hradu boli '''bratia Ján a Rafael Podmanický.''' Preslávili sa ako známi lúpežníci&lt;ref&gt;Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010[Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry&lt;/ref&gt;
* Funkcionalistická [[Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice (Považská Bystrica)|budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice]] (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA
  | url = http://www.povazska-bystrica.sk/download_file_f.php?id=109917
  | dátum vydania = 2010-10-22
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-02-14
  | vydavateľ = Mesto Považská Bystrica
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[Administratívna budova štátnych orgánov|Administratívna budova ABŠO]] od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.&lt;ref&gt;tamtiež&lt;/ref&gt;
* [[Estakáda Považská Bystrica|Diaľničná estakáda]] ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu [[Stavba roka]]. 
* [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Považská Bystrica)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] z [[15. storočia]]
* [[Kostol svätého Juraja (Považská Bystrica)|Kostol sv. Juraja]] z roku [[1791]]
* [[Kaplnka sv. Heleny]] z roku [[1728]]
* Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku [[1805]]
* Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
* [[Kaštieľ Orlové|Kaštieľ v Orlovom]] v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie
* [[Kaštieľ Burg]] v Považskom Podhradí z roku [[1631]], zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia
* [[Száparayovský kaštieľ]] z roku [[1676]]
* Považská knižnica

=== Šport ===
==== Športové kluby ====
* Hokejový klub HK 95 PANTERS
* Hádzanársky klub MŠK
* Futbalový klub MŠK
* Basketbalový klub BK IMC
* Atletický oddiel Sparta PB
* Plavecký Klub PBPO
* Hokejbalový klub HBK PROTEF
* Tanečný klub Stella
* Šachový klub Sparta Považská Bystrica

V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub.

Z mesta pochádza aj známy olympionik [[Juraj Mokráš]] (slovenský bobista). V súčasnosti sa už športu aktívne nevenuje, ale vykonáva právnickú prax. V roku 2022 absolvoval advokátsku skúšku s vyznamenaním. 

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Priemysel ===
V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli [[Považské strojárne]]. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s. Mesto bolo taktiež známe výrobou bývalych motocyklov [[Jawa Pionier]], [[Babetta]] a [[Manet|Manet.]]

=== Doprava ===
==== Výstavba estakády ====
Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o [[konflikt]] medzi [[tunel]]ovými variantmi a [[Estakáda Považská Bystrica|estakádou]] priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.

Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku [[2008]]. Estakáda bola slávnostne otvorená [[30. máj]]a [[2010]] a odovzdaná do užívania [[31. máj]]a 2010.

==== Cestná doprava ====
Do dostavby [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Žilina|Žilinou]] a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]], ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesta I/61]], spájajúca [[Trenčín]] so [[Žilina|Žilinou]] tu križuje [[Cesta II. triedy 517 (Slovensko)|cestu II/517]] na [[Rajec]] a pravý breh Váhu lemuje [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]] z [[Bytča|Bytče]] do [[Trenčín]]a.

==== Železničná doprava ====
Cez mesto prechádza [[železničná trať Bratislava – Žilina]] a na [[Železničná stanica Považská Bystrica|železničnej stanici]] zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov [[InterCity|IC]] ([[Viedeň]]) – [[Bratislava]] – [[Košice]]. Z mesta sú cez [[Púchov]] priame vlakové spojenia aj do [[Česko|Česka]].

==== Mestská hromadná doprava ====
V Považskej Bystrici premáva [[mestská hromadná doprava]], ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť ''Mestská dopravná spoločnosť, a.s. (MDS),'' ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Od novembra 2020 prevzal premávku liniek novovzniknutý [https://www.dpmpb.sk/sk/ ''Dopravný podnik mesta Považská Bystrica''] (DPMPB), až na linku 8, ktorú naďalej prevádzkuje MDS. Väčšina z 22 autobusov DPMPB je denne vypravovaných na 10 liniek. MDS prevádzkuje linku 8 s 3 autobusmi. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2021 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 8, 9, 11, 32, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách.

K aprílu 2021 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov:
*[[Karosa B 952|Karosa B 952E]] (r.v. 2006) – 7ks
*[[Irisbus Citelis 12M]] (r.v. 2006) – 1ks nízkopodlažné vozidlo
*[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 10,8M]] (r.v. 2011, 2013) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
*[[Iveco|IVECO Urbanway 12M]] (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019 /2ks/, 2020) – 10ks nízkopodlažné vozidlo
*IVECO Urbanway 10,5M (r.v. 2020 /2ks/) - 2ks nízkopodlažné vozidlo
*Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo

Z celkového počtu 25 vozidiel je 18 nízkopodlažných a 16 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú wi-fi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje DPMPB ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici.

== Osobnosti ==
=== Rodáci ===
* [[Podmanickovci|Štefan Podmanický]] (1480 – 1530) – nitriansky biskup
* [[Imro Weiner-Kráľ]] (1901 – 1978) – maliar a grafik
* [[Irena Blühová]] (1904 - 1991) - fotografka
* [[Michal Maximilián Scheer]] (1902 – 2000) – funkcionalistický architekt
* [[Peter Holka]] (1950) – [[spisovateľ]], dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež
* [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] (1956) – herec
* [[Dorota Nvotová]] (1982) – herečka a speváčka
* [[Marián Vajda]] (1965) – tenista, tréner
* [[Michal Mertiňák]] (1979) – double tenista
* [[Andrej Meszároš]] (1985) – hokejista
* Roman Tománek – hokejista
* [[Jaroslav Baška]] (1975) – Poslanec NR SR (SMER-SD)
* Jaro Gašpar Kremeň – spisovateľ 
* Gustáv Ulický – konštruktér, motoristický novinár
* [[Simona Martausová]] (1988) – speváčka, skladateľka, herečka
* [[Marián Mitaš]] (1980) – herec

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Srbsko}} [[Báčska Palanka]], [[Srbsko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Bełchatów]], [[Poľsko]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Holešov]], [[Česko]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Rožnov pod Radhoštěm]], [[Česko]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Sovietsk]], [[Ruská federácia]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Tauragė]], [[Litva]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Zubří (okres Vsetín)|Zubří]], [[Česko]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Považský hrad]]
* [[Zoznam ulíc a námestí v Považskej Bystrici]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Považskej Bystrici]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.povazska-bystrica.sk Oficiálna stránka] 
* [https://egov.povazska-bystrica.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Považská Bystrica] 
* [http://www.povazska.com Portál o meste] 
* [http://povazska-bystrica.otvorene.sk/ Považská Bystrica Otvorene – občiansky portál]
* [http://povazska-bystrica.virtualne.sk Informačný portál PB]

{{Mestské časti Považskej Bystrice}}
{{Obce okresu Považská Bystrica}}

[[Kategória:Považská Bystrica| ]]
[[Kategória:Okres Považská Bystrica]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>e7rlhjdpg1v91ajwlezktakwqexkk99</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ukrajina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4071</id>
    <revision>
      <id>7415544</id>
      <parentid>7411870</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:16:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.135.76.128</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Ozbrojené sily */Doplnený obsah</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="127757" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Ukrajina
| 2. pád názvu = Ukrajiny
| Vlajka = Flag of Ukraine.svg
| Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg
| Poloha = Ukraine_-_disputed_(orthographic_projection).svg
| Motto = Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)&lt;br /&gt;(Sloboda, zhoda, láskavosť)
| Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt;[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = –
| Krátky miestny názov = Україна
| Hlavné mesto = [[Kyjev]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 27
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 30
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kyjev
| Úradné jazyky = [[ukrajinčina]]
| Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]]
| Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] 
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]&lt;br /&gt;[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]&lt;br /&gt;[[Denys Anatolijovyč Šmyhaľ|Denys Šmyhaľ]]
| Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]])&lt;br /&gt;[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
| Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]]
| Rozloha = 603 712
| Poradie rozloha = 45
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 3,8
| Odhad počtu obyvateľov = 41 167 336
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 36
| Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001
| Hustota obyvateľstva = 73,8
| Poradie hustota = 115
| HDP = 112,154 mld. 
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP = 60
| HDP na hlavu = 8 667 
| Poradie HDP na hlavu = 127
| HDI = 0,743
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 84
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok)
| Kód meny = UAH
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]]
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = UKR/UA
| Kód motorových vozidiel = UA
| Internetová doména = .ua&lt;br /&gt;.укр
| Smerové telefónne číslo = 380
| Poznámky = 
}}

'''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je štát vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Je druhou najväčšou krajinou [[Európa|Európy]] po [[Rusko|Rusku]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]].

Dňa [[24. február]]a [[2022]] o 05:00 miestneho času [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny, čím [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenský konflikt]] na jej území vstúpil do novej fázy.

== Pôvod názvu ==
Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.''

Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&amp;nbsp;–&amp;nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &amp;#x5B;1186&amp;#x5D; - 6698 &amp;#x5B;1190&amp;#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}

=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]].

V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčaci|Polovcov]].

Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]].

=== Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou ===
V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt;
 
=== Chmeľnyckého povstanie ===
[[Súbor:Hondius_Bohdan_Khmelnytsky.jpg|náhľad|vľavo|170px|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]]

V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrušove.

=== Haďačská únia ===
[[Súbor:Marten's Poltava.jpg|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]]

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]].

=== Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši ===
[[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]]

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši  pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest, napríklad [[Odesa|Odessu]] a [[Dnipro|Jekaterinoslav]].

Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]].

=== Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť ===
{{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}}
[[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]]

Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]].

V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

=== Sovietska éra ===
{{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]]
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]]
[[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]]

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;/&gt; Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]].

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

=== Nezávislá Ukrajina ===
[[Súbor:Joesjtsjenko Marion Kiev 2004.jpg|náhľad|Demonštrácie na [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestí Nezávislosti]] v Kyjeve počas [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] v novembri 2004]]

V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]].

Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]]
[[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]]
[[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]]

Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

[[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]]

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]].

V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]].

== Geografia ==
[[Súbor:Ukraine topo en.jpg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]]
[[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]]

Ukrajina je s rozlohou 603 628&amp;nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]].

=== Povrch ===
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady.

=== Podnebie ===
Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]].

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&amp;nbsp;°C na severe a +12&amp;nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&amp;nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&amp;nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&amp;nbsp;mm ročne).

=== Vodstvo ===
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&amp;nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]].

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&amp;nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]].

&lt;gallery&gt;
Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny
Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]]
Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]
Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]]
Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]]
Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]
Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]
&lt;/gallery&gt;

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}}
[[Súbor:Kharkov Freedom Square.jpg|náhľad|Námestie Slobody v [[Charkov]]e je jedným z najväčších námestí v Európe]]
[[Súbor:Beach-Chayka-aerial-4.jpg|náhľad|Pohľad na mesto [[Odesa]]]]
[[Súbor:Лвов Галиција.jpg|náhľad|Staré mesto v [[Ľvov]]e, pamiatka [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]]]

Prehľad 20 najväčších miest podľa počtu obyvateľov (hrubo sú vyznačené sídla oblastí a mesto so zvláštnym statusom Sevastopoľ):

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right;&quot;
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Por.
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ukrajinský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ruský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Oblasť
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Sčítanie 2001
|-
| 1. || align=&quot;left&quot; | '''[[Kyjev]]''' || align=&quot;left&quot; | Київ – ''Kyjiv'' || align=&quot;left&quot; | Киев – ''Kijev'' || align=&quot;left&quot; | [[Kyjev]] || 2 611 327 
|-
| 2. || align=&quot;left&quot; | '''[[Charkov]]''' || align=&quot;left&quot; | Харків – ''Charkiv'' || align=&quot;left&quot; | Харьков – ''Charkov'' || align=&quot;left&quot; | [[Charkovská oblasť]] || 1 470 902 
|-
| 3. || align=&quot;left&quot; | '''[[Dnipro]]''' || align=&quot;left&quot; | Дніпро – ''Dnipro'' || align=&quot;left&quot; | Днепр – ''Dnepr'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 1 065 008 
|-
| 4. || align=&quot;left&quot; | '''[[Odesa]]''' || align=&quot;left&quot; | Одеса – ''Odesa'' || align=&quot;left&quot; | Одесса – ''Odessa'' || align=&quot;left&quot; | [[Odeská oblasť]] || 1 029 049 
|-
| 5. || align=&quot;left&quot; | '''[[Doneck]]''' || align=&quot;left&quot; | Донецьк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | Донецк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 1 016 194 
|-
| 6. || align=&quot;left&quot; | '''[[Záporožie]]''' || align=&quot;left&quot; | Запоріжжя – ''Zaporižžia'' || align=&quot;left&quot; | Запорожье – ''Zaporožie'' || align=&quot;left&quot; | [[Záporožská oblasť]] || 815 256 
|-
| 7. || align=&quot;left&quot; | '''[[Ľvov]]''' || align=&quot;left&quot; | Львів – ''Ľviv'' || align=&quot;left&quot; | Львов – ''Ľvov'' || align=&quot;left&quot; | [[Ľvovská oblasť]] || 732 818 
|-
| 8. || align=&quot;left&quot; | [[Kryvyj Rih]] || align=&quot;left&quot; | Кривий Ріг – ''Kryvyj Rih'' || align=&quot;left&quot; | Кривой Рог – ''Krivoj Rog'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 668 980 
|-
| 9. || align=&quot;left&quot; | '''[[Mykolajiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Миколаїв – ''Mykolajiv'' || align=&quot;left&quot; | Николаев – ''Nikolajev'' || align=&quot;left&quot; | [[Mykolajivská oblasť]] || 514 136 
|-
| 10. || align=&quot;left&quot; | [[Mariupoľ]] || align=&quot;left&quot; | Маріуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | Мариуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 492 176 
|-
| 11. || align=&quot;left&quot; | '''[[Luhansk]]''' || align=&quot;left&quot; | Луганськ – ''Luhansk'' || align=&quot;left&quot; | Луганск – ''Lugansk'' || align=&quot;left&quot; | [[Luhanská oblasť]] || 463 097 
|-
| 12. || align=&quot;left&quot; | [[Makijivka]] || align=&quot;left&quot; | Макіївка – ''Makijivka'' || align=&quot;left&quot; | Макеевка – ''Makejevka'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 389 589 
|-
| 13. || align=&quot;left&quot; | '''[[Vinnycia]]''' || align=&quot;left&quot; | Вінниця – ''Vinnycia'' || align=&quot;left&quot; | Винница – ''Vinnica'' || align=&quot;left&quot; | [[Vinnycká oblasť]] || 356 665 
|-
| 14. || align=&quot;left&quot; | '''[[Simferopol]]''' || align=&quot;left&quot; | Сімферополь – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Симферопoль – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Krym (republika)|Krym]] || 343 644
|-
| 15. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sevastopoľ]]''' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Sevastopoľ]] || 342 451 
|-
| 16. || align=&quot;left&quot; | '''[[Cherson]]''' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | [[Chersonská oblasť]] || 328 360
|-
| 17. || align=&quot;left&quot; | '''[[Poltava (mesto)|Poltava]]''' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; |[[Poltavská oblasť]] || 317 998 
|-
| 18. || align=&quot;left&quot; | '''[[Černihiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Чернігів – ''Černihiv'' || align=&quot;left&quot; | Чернигов – ''Černigov'' || align=&quot;left&quot; | [[Černihivská oblasť]] || 304 994
|-
| 19. || align=&quot;left&quot; | '''[[Čerkasy]]''' || align=&quot;left&quot; | Черкаси – ''Čerkasy'' || align=&quot;left&quot; | Черкасcы – ''Čerkassy'' || align=&quot;left&quot; | [[Čerkaská oblasť]] || 295 414
|-
| 20. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sumy]]''' || align=&quot;left&quot; | Суми – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | Сумы – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | [[Sumská oblasť]] || 293 141 
|}

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
[[Súbor:Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg|náhľad|170px|[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]]]

Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Oleksij Valerijovič Hončaruk|Denis Šmyhaľ]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister
 | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html
 | vydavateľ = unian.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-29
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Štátne symboly ===
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}}

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]].

&lt;center&gt;
{{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}}
&lt;/center&gt;

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:Президент оглянув виставку військової техніки до Дня захисника України 7944 (22029826669) (cropped).jpg|náhľad|Ukrajinský [[tank (vozidlo)|tank]] [[T-64BM Bulat]]]]

[[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Сухопутні війська Збройних сил України|''Suchoputni vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]] ({{V jazyku|ukr|Повітряні сили Збройних сил України|''Povitriani syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vojenské námorné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorné sily]] ({{V jazyku|ukr|Військово-морські сили Збройних сил України|''Vijskovo-morski syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Десантно-штурмові війська Збройних сил України|''Desantno-šturmovi vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}) a [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]] ({{V jazyku|ukr|Сили спеціальних операцій Збройних сил України|''Syly speciaľnych operacij Zbrojnych syl Ukrajiny''}}). Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine.

Po boku pravidelnej armády bojujú na východnej Ukrajine dobrovoľnícke prápory ukrajinskej Národnej gardy, napríklad nacionalistické oddiely ako[[batalión Azov]], Pravý Sektor, Aidar, ktoré patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V apríli 2015 vykonávala po dva mesiace výcvik ukrajinských ozbrojených síl 173. výsadková brigáda [[United States Army|americkej armády]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozkvět ukrajinské armády brzdí dobrovolnické prapory | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1522164-rozkvet-ukrajinske-armady-brzdi-dobrovolnicke-prapory | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Zahraničná politika ===
[[Súbor:Viktor Yanukovych &amp; Yukiya Amano (01910428) (10992648186) (cropped).jpg|náhľad|170px|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda [[Strana regiónov|Strany regiónov]]]]

==== Vzťahy s Ruskom ====
Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území.

Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime.

==== Vzťahy s Poľskom ====
[[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]]

Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &quot;Wołyń&quot; uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ====
Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ekonomika ==
=== Hospodársky rast ===
[[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]]
[[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]]

Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]].

V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol.

V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&amp;ey=2017&amp;scsm=1&amp;ssd=1&amp;sort=country&amp;ds=.&amp;br=1&amp;pr1.x=55&amp;pr1.y=9&amp;c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&amp;s=PPPPC&amp;grp=0&amp;a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]].

=== Makroekonomické ukazovatele ===
[[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]]
[[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]]

* Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016)
* HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017)

Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]].

Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;/&gt; Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%).

Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky.

=== Nerastné bohatstvo a priemysel ===
Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]].

V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]].

=== Poľnohospodárstvo ===
Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov.

=== Doprava ===
==== Infraštruktúra ====
[[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]]
[[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]]

Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru.

Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&amp;nbsp;mm) má celkovo 23 300&amp;nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] –
[[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine.

V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“.

Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&amp;nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&amp;nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách.

Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Hromadná doprava ====
Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus.

==== Letecká doprava ====
[[Súbor:Ukraine International Airlines aircraft at Boryspil Airport.jpeg|náhľad|Lietadlá ukrajinského národného leteckého dopravcu [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]] na [[Medzinárodné letisko Boryspiľ|Medzinárodnom letisku Boryspiľ]] v [[Kyjev]]e]]

V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]].

==== Námorná doprava ====
Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená.

=== Turizmus ===
[[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]]

Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska.

Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]].

==== Pamätihodnosti ====
[[Súbor:Kijów - Sobór Mądrości Bożej 01.jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v Kyjeve]]
[[Súbor:17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74370-PANORAMA.jpg|náhľad|Kyjevské [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestie Nezávislosti]] (''Majdan Nezaležnosti'')]]

[[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]].

Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov.

[[Súbor:2019-07-18 Monument to the Motherland.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]]

Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože.

[[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

[[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]]

[[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri.

[[Súbor:73-250-0001 Khotyn Fortress RB 18.jpg|náhľad|Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]]]

[[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Населення України (1950-2012).svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2012]]

K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajiou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens &amp; Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Mapa zobrazujúca zastúpenie ukrajinskej národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]]
[[Súbor:Готування до Андріївських вечорниць.jpg|náhľad|Ukrajinské dievčatá v tradičných krojoch]]

K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti.

Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}&lt;/ref&gt; a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a.

Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:&lt;ref&gt;[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva].&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
 !Umiestnenie
 !Národnosť
 !Počet (tisíce)
 !%
 |-
 !1
 |[[Ukrajinci]] 
 |37 541,7
 |77,82
 |-
 !2
 |[[Rusi]] 
 |8 334,1
 |17,28
 |-
 !3
 |[[Bielorusi]] 
 |275,8
 |0,57
 |-
 !4
 |[[Moldavčania|Moldavci]]
 |258,6
 |0,54
 |-
 !5
 |[[Krymskí Tatári]]
 |248,2
 |0,51
 |-
 !6
 |[[Bulhari]]
 |204,6
 |0,42
 |-
 !7
 |[[Maďari]]
 |156,6
 |0,32
 |-
 !8
 |[[Rumuni]]
 |151,0
 |0,31
 |-
 !9
 |[[Poliaci]]
 |144,1
 |0,30
 |-
 !10
 |[[Židia]]
 |103,6
 |0,21
 |-
 !11
 |[[Arméni]]
 |99,9
 |0,21
 |-
 !12
 |[[Gréci]]
 |91,5
 |0,2
 |-
 !13
 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]]
 |73,3
 |0,2
 |-
 !14
 |[[Rómovia]]
 |47,6
 |0,1
 |-
 !15
 |[[Azerbajdžanci]]
 |45,2
 |0,1
 |-
 !16
 |[[Gruzínci]]
 |34,2
 |0,1
 |-
 !17
 |[[Nemci]]
 |33,3
 |0,1
 |-
 !18
 |[[Gagauzi]]
 |31,9
 |0,1
 |}

=== Jazyky ===
[[Súbor:Ukraine census 2001 Russian.svg|náhľad|Podľa sčítania z roku 2001 je [[ruština]] na Ukrajine rodným jazykom pre 29,6% obyvateľov]]

Okrem Ruskom anektovaného [[Krym (republika)|Krymu]], kde je úradným jazykom [[ruština]] a tiež [[tatárčina]] a [[ukrajinčina]], je na Ukrajine zatiaľ oficiálne [[úradný jazyk|úradným jazykom]] výhradne ukrajinčina. V južných oblastiach a najmä na Donbase je ale ruština de facto tiež úradným jazykom. Prvé vlny ruských osadníkov prišli na severovýchodné neobývané stepi v [[16. storočie|16. storočí]]. V [[18. storočie|18. storočí]] osídlili Rusi Krym a juhovýchodnú časť dnešnej Ukrajiny, keďže tieto územia dobyl ruský štát od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. V [[20. storočie|20. storočí]] prišli veľké počty Rusov na rýchlo sa hospodársky rozvíjajúce územia Donbasu za prácou.

Pre významnú časť ukrajinských občanov nie je [[ukrajinčina]] ich rodným jazykom. Pri oficiálnom sčítaní ľudu v roku 2001 uviedlo za svoj rodný jazyk ukrajinčinu 67,5% obyvateľov Ukrajiny, resp. 85,2% ľudí sa považuje za Ukrajincov – približne 33% Ukrajincov teda nehovorí ukrajinsky. Rusky hovorí aj väčšina ukrajinských Bielorusov a Židov. Svoju rodnú reč si tiež udržiavajú [[Rumuni|Rumuni,]] Rusíni, [[Maďari]] a [[Krymskí Tatári]].

Používanie ukrajinčiny prevažuje v západných, severných a stredných oblastiach. Ruština je približne polovicou obyvateľov používaná na juhu, na východe (na [[Donecká panva|Donbase]] a v [[Charkov]]e) je dominantným jazykom. Ďalším používaným jazykom je [[suržyk]], zmes prevažne ukrajinskej gramatiky a ruskej slovnej zásoby. Rozšírený je hlavne na severovýchode krajiny.

=== Národnoemancipačné snahy a aktivity rusínskej emigrácie (1917 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj] ===
''Grigorij Žatkovič''Ako reprezentant Uhorských Rusínov (Uhro-Rusínov) bol jedným zo signatárov ''Deklarácie spoločných cieľov nezávislých stredoeurópskych národov'', ktorá bola podpísaná vo [[Philadelphia|Philadelphii]], [[26. október|26. októbra]] [[1918]]

[[Library of Congress]] úplné znenie

Podľa sčítania obyvateľov z roku [[1910]] v tejto časti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] žilo 319 361 [[Rusíni|Rusínov]], 169 434 [[Maďari|Maďarov]], 84 697 [[Židia|Židov]], 62 187 [[Nemci|Nemcov]], 15 387 [[Rumuni|Rumunov]], 4057 [[Slováci|Slovákov]] a 1602 príslušníkov iných národností,napríklad aj malý počet [[Ukrajinci|Ukrajincov]], pričom Rusíni obývali predovšetkým vidiecke oblasti, keďže populáciu miest tvorili v prevažnej miere Maďari, Židia a Nemci. Teda Ukrajinci, podobne ako aj pri ďalšom sčítaní v roku 1921 , tvorili len zanedbateľnú časť populácie Podkarpatskej Rusi.  Situácia na území Podkarpatskej Rusi počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] neposkytovala priestor na rozvinutie emancipačných snáh tu žijúcej rusínskej národnosti. Perzekúcii uhorských úradov boli vystavovaní hlavne rusínski pravoslávni duchovní a intelektuáli (učitelia, právnici a pod.), ktorí boli hromadne zatýkaní a transportovaní do väzníc v západnej časti monarchie, čo bolo odôvodnené obvineniami zo špionáže a kolaborácie s ruskou armádou. Najväčšie množstvo Rusínov bolo internovaných spolu s rusofilmi z [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]] a ruskými zajatcami v tábore [[Talerhof]] v [[Štajersko|Štajersku]], pričom odhady hovoria o 1915 až 5000 väzňoch z 151 rusínskych obcí.

Z tohto dôvodu do novembra [[1918]] zohrávala hlavnú úlohu reprezentácie Podkarpatskej Rusi početná rusínska emigrácia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], ktorá avšak spočiatku nebola názorovo jednotná. [[13. júl|13. júla]] [[1917]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] zasadal rusofilsky orientovaný Rusínsky kongres. Svoju žiadosť o ''„čo najužšiu autonómiu a zjednotenie so staršou sestrou – veľkým demokratickým Ruskom“'' adresoval vedúci reprezentant kongresu [[Nikolaj Pačuta]] [[Ministerstvo zahraničných vecí USA|Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov]] a veľvyslanectvám európskych štátov v USA. Túto iniciatívu avšak prekazil [[Októbrová revolúcia|boľševický prevrat v Rusku]], ako aj odmietavý postoj rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA, požadujúcej autonómiu v rámci [[Uhorsko|Uhorska]], a diplomacie [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových štátov]], ktoré nechceli pripustiť posunutie ruských hraníc do [[Stredná Európa|strednej Európy]].

Najdôležitejším krokom emigrácie bolo utvorenie [[Americká národná rada Uhro-Rusínov|Americkej národnej rady Uhro-Rusínov]] (skratka ANRUR), ktorá vznikla na schôdzi delegátov rusínskych svetských a náboženských spolkov [[23. júl|23. júla]] [[1918]] v [[Homestead (Pensylvánia)|Homesteade]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. ANRUR sa vyhlásila za jediný legitímny orgán reprezentujúci rusínskych emigrantov z Uhorska a prijala tzv. ''Homesteadskú rezolúciu'', podľa ktorej, ako to uvádza vo svojich poznámkach [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ''„pokiaľ nebude možná úplná samostatnosť, Rusíni sa majú spojiť so svojimi bratmi v Haliči a Bukovine. Ak nebude možné ani to, má im byť udelená autonómia. Nespomína sa v ktorom štáte.“'' Zatiaľ čo časť predstaviteľov ANRUR bola vďaka konexiám s [[Slováci v Spojených štátoch|americkými Slovákmi]] naklonená plánu [[Česko-slovenská národná rada|Česko-slovenskej národnej rady]], predovšetkým konzervatívni gréckokatolícki klerikáli zaujímali opačné (proruské a proukrajinské) stanovisko, poukazujúc na územné spory so Slovákmi ohľadne [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]], [[Spišská župa (Uhorsko)|spišskej]], [[Abovská župa|abovskej]], [[Boršodská župa|boršodskej]] a [[Užská župa (Uhorsko)|užskej župy]].

Významnú diplomatickú iniciatívu vo vedení ANRUR vyvinul právnik [[Grigorij Žatkovič]], ktorý po rokovaniach s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Woodrowom Wilsonom]] a zástupcom Česko-slovenskej národnej rady [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]] vyvodil ako najrealistickejšiu alternatívu spojenie Podkarpatskej Rusi s [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenskou republikou]] (ČSR) na báze autonómie. Rozhodujúcim faktorom bola aj Masarykova naklonenosť tejto myšlienke, ktorý to vnímal ako zlepšenie geopolitickej situácie vznikajúcej ČSR, keďže by jej hranice siahali až k [[Rumunsko|Rumunsku]] – potencionálnemu spojencovi. Tento zámer následne podporil plebiscit amerických Rusínov, v ktorom 67 % súhlasilo s pripojením k ČSR, 28 % sa vyslovilo k spojeniu s Ukrajinou a 2 % uprednostňovalo samostatný štát. Tendencie na spojenie s [[Maďarská republika (1918 – 1919)|Maďarskom]], [[Druhá poľská republika|Poľskom]] alebo [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskom]] boli marginálne (len po 1 % hlasov v plebiscite). Americké rokovania boli uzavreté koncom decembra 1918 a ANRUR pristúpila k vyslaniu delegácie do Podkarpatskej Rusi.

'''Huculská republika''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] ''Гуцульська республіка'') bol štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešnej [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Existoval len krátko v prvej polovici roka [[1919]] a nebol uznaný žiadnym iným štátom. Hlavné mesto bolo zriadené v [[Jasiňa|Jasini]].

Štátny útvar bol vyhlásený na bývalom [[Uhorsko|uhorskom]] území obývanom [[Rusíni|Rusínmi]]. Začiatkom roka [[1919]] ešte neboli definitívne určené hranice budúcich nástupníckych štátov po Rakúsko-Uhorsku a išlo v poradí už o druhý pokus vytvoriť samostatný štát na tomto území. Prvý pokus o vytvorenie [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]] z roku [[1918]] zlyhal. Za predsedu vlády Huculskej republiky bol zvolený [[generál]] [[Štefan Kločurak]], ktorý taktiež velil ozbrojenej zložke, v ktorej bolo organizovaných asi tisíc vojakov.

Proti vytvoreniu tohto útvaru bola časť rusínskej inteligencie, ktorá sa snažila o zachovanie integrity Uhorska, respektíve pripojenie Podkarpatskej Rusi ku [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]]. Zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] však plynula obava z [[Boľševizmus|boľševizmu]], pretože a bývalá Západoukrajinská ľudová republika bola po obsadení [[Červená armáda|Červenou armádou]] transformovaná do Ukrajinskej SSR a pripojená k ZSSR. Maďarsky orientovaní Rusíni navyše stratili oporu v Maďarsku po komunistickom prevrate a vytvorení [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].

Huculská republika zanikla po obsadení rumunskou armádou v [[Jún|júni]] [[1919]] a na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|Saintgermainskej zmluvy]] bolo jej územie pripojené k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Južná hranica bola stanovená až [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskou mierovou zmluvou]] z roku [[1920]] a ďalšími bilaterálnymi dohodami medzi ČSR a [[Rumunsko|Rumunskom]] o odstúpení mesta [[Sighetu Marmaţiei|Marmarošská Sihoť]] (dnes ''Sighetu Marmaţiei'') Rumunsku.

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]]
[[Súbor:PochaevInside.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]]

Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]] (asi 2–3 milióny), časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]] (asi 6–7 miliónov). Okrem toho pôsobí na západe krajiny aj [[Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev]] (asi 1,5–2 milióny veriacich – spolu s ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou patria, už historicky, k najväčším podporovateľom ukrajinskej svojbytnosti). Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] vyznanie ([[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev]]). V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]].

Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje.

Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny.

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]]

Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.).

Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Veda ==
[[Súbor:Sergey Korolyov.jpg|náhľad|170px|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] (1907 – 1966), rodák zo [[Žytomyr]]u, hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]]

Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]].

Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]].

Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy.

Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]]

[[Ukrajinská kultúra]] vyrastá z [[kresťanstvo|kresťanských]] tradícií, predovšetkým z pravoslávia, ale aj z gréckeho katolíctva. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe.

[[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|170px|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]]

V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter.

Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé.

[[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|170px|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská autorka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]]

Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]].

V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč.

Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]].

V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]].

Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''.

Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]].

=== Šport ===
[[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|170px|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]]

Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]].

Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar (Doneck)|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]].

Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]]

[[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv.

Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike.

Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[pelmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum.

&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou
Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou
Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom
Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou
Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet
Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom
Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Dni pracovného pokoja ==
[[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]]

* [[1. január]] – [[Nový rok]]
* [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]])
* [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]]
* pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára)
* pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára)
* [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]]
* [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]]
* [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]]
* [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]]
* [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]]
* [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Zoznam miest na Ukrajine]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}}

== Zdroj ==
* MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007.

{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>awayx8kmpetclxmmswy77ayg3outxsy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415545</id>
      <parentid>7415544</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:17:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.135.76.128</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Ozbrojené sily */Opravený peklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="127758" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Ukrajina
| 2. pád názvu = Ukrajiny
| Vlajka = Flag of Ukraine.svg
| Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg
| Poloha = Ukraine_-_disputed_(orthographic_projection).svg
| Motto = Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)&lt;br /&gt;(Sloboda, zhoda, láskavosť)
| Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt;[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = –
| Krátky miestny názov = Україна
| Hlavné mesto = [[Kyjev]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 27
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 30
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kyjev
| Úradné jazyky = [[ukrajinčina]]
| Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]]
| Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] 
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]&lt;br /&gt;[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]&lt;br /&gt;[[Denys Anatolijovyč Šmyhaľ|Denys Šmyhaľ]]
| Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]])&lt;br /&gt;[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
| Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]]
| Rozloha = 603 712
| Poradie rozloha = 45
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 3,8
| Odhad počtu obyvateľov = 41 167 336
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 36
| Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001
| Hustota obyvateľstva = 73,8
| Poradie hustota = 115
| HDP = 112,154 mld. 
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP = 60
| HDP na hlavu = 8 667 
| Poradie HDP na hlavu = 127
| HDI = 0,743
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 84
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok)
| Kód meny = UAH
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]]
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = UKR/UA
| Kód motorových vozidiel = UA
| Internetová doména = .ua&lt;br /&gt;.укр
| Smerové telefónne číslo = 380
| Poznámky = 
}}

'''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je štát vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Je druhou najväčšou krajinou [[Európa|Európy]] po [[Rusko|Rusku]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]].

Dňa [[24. február]]a [[2022]] o 05:00 miestneho času [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny, čím [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenský konflikt]] na jej území vstúpil do novej fázy.

== Pôvod názvu ==
Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.''

Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&amp;nbsp;–&amp;nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &amp;#x5B;1186&amp;#x5D; - 6698 &amp;#x5B;1190&amp;#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}

=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]].

V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčaci|Polovcov]].

Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]].

=== Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou ===
V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt;
 
=== Chmeľnyckého povstanie ===
[[Súbor:Hondius_Bohdan_Khmelnytsky.jpg|náhľad|vľavo|170px|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]]

V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrušove.

=== Haďačská únia ===
[[Súbor:Marten's Poltava.jpg|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]]

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]].

=== Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši ===
[[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]]

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši  pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest, napríklad [[Odesa|Odessu]] a [[Dnipro|Jekaterinoslav]].

Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]].

=== Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť ===
{{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}}
[[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]]

Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]].

V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

=== Sovietska éra ===
{{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]]
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]]
[[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]]

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;/&gt; Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]].

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

=== Nezávislá Ukrajina ===
[[Súbor:Joesjtsjenko Marion Kiev 2004.jpg|náhľad|Demonštrácie na [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestí Nezávislosti]] v Kyjeve počas [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] v novembri 2004]]

V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]].

Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]]
[[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]]
[[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]]

Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

[[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]]

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]].

V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]].

== Geografia ==
[[Súbor:Ukraine topo en.jpg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]]
[[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]]

Ukrajina je s rozlohou 603 628&amp;nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]].

=== Povrch ===
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady.

=== Podnebie ===
Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]].

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&amp;nbsp;°C na severe a +12&amp;nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&amp;nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&amp;nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&amp;nbsp;mm ročne).

=== Vodstvo ===
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&amp;nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]].

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&amp;nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]].

&lt;gallery&gt;
Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny
Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]]
Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]
Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]]
Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]]
Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]
Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]
&lt;/gallery&gt;

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}}
[[Súbor:Kharkov Freedom Square.jpg|náhľad|Námestie Slobody v [[Charkov]]e je jedným z najväčších námestí v Európe]]
[[Súbor:Beach-Chayka-aerial-4.jpg|náhľad|Pohľad na mesto [[Odesa]]]]
[[Súbor:Лвов Галиција.jpg|náhľad|Staré mesto v [[Ľvov]]e, pamiatka [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]]]

Prehľad 20 najväčších miest podľa počtu obyvateľov (hrubo sú vyznačené sídla oblastí a mesto so zvláštnym statusom Sevastopoľ):

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right;&quot;
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Por.
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ukrajinský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ruský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Oblasť
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Sčítanie 2001
|-
| 1. || align=&quot;left&quot; | '''[[Kyjev]]''' || align=&quot;left&quot; | Київ – ''Kyjiv'' || align=&quot;left&quot; | Киев – ''Kijev'' || align=&quot;left&quot; | [[Kyjev]] || 2 611 327 
|-
| 2. || align=&quot;left&quot; | '''[[Charkov]]''' || align=&quot;left&quot; | Харків – ''Charkiv'' || align=&quot;left&quot; | Харьков – ''Charkov'' || align=&quot;left&quot; | [[Charkovská oblasť]] || 1 470 902 
|-
| 3. || align=&quot;left&quot; | '''[[Dnipro]]''' || align=&quot;left&quot; | Дніпро – ''Dnipro'' || align=&quot;left&quot; | Днепр – ''Dnepr'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 1 065 008 
|-
| 4. || align=&quot;left&quot; | '''[[Odesa]]''' || align=&quot;left&quot; | Одеса – ''Odesa'' || align=&quot;left&quot; | Одесса – ''Odessa'' || align=&quot;left&quot; | [[Odeská oblasť]] || 1 029 049 
|-
| 5. || align=&quot;left&quot; | '''[[Doneck]]''' || align=&quot;left&quot; | Донецьк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | Донецк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 1 016 194 
|-
| 6. || align=&quot;left&quot; | '''[[Záporožie]]''' || align=&quot;left&quot; | Запоріжжя – ''Zaporižžia'' || align=&quot;left&quot; | Запорожье – ''Zaporožie'' || align=&quot;left&quot; | [[Záporožská oblasť]] || 815 256 
|-
| 7. || align=&quot;left&quot; | '''[[Ľvov]]''' || align=&quot;left&quot; | Львів – ''Ľviv'' || align=&quot;left&quot; | Львов – ''Ľvov'' || align=&quot;left&quot; | [[Ľvovská oblasť]] || 732 818 
|-
| 8. || align=&quot;left&quot; | [[Kryvyj Rih]] || align=&quot;left&quot; | Кривий Ріг – ''Kryvyj Rih'' || align=&quot;left&quot; | Кривой Рог – ''Krivoj Rog'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 668 980 
|-
| 9. || align=&quot;left&quot; | '''[[Mykolajiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Миколаїв – ''Mykolajiv'' || align=&quot;left&quot; | Николаев – ''Nikolajev'' || align=&quot;left&quot; | [[Mykolajivská oblasť]] || 514 136 
|-
| 10. || align=&quot;left&quot; | [[Mariupoľ]] || align=&quot;left&quot; | Маріуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | Мариуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 492 176 
|-
| 11. || align=&quot;left&quot; | '''[[Luhansk]]''' || align=&quot;left&quot; | Луганськ – ''Luhansk'' || align=&quot;left&quot; | Луганск – ''Lugansk'' || align=&quot;left&quot; | [[Luhanská oblasť]] || 463 097 
|-
| 12. || align=&quot;left&quot; | [[Makijivka]] || align=&quot;left&quot; | Макіївка – ''Makijivka'' || align=&quot;left&quot; | Макеевка – ''Makejevka'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 389 589 
|-
| 13. || align=&quot;left&quot; | '''[[Vinnycia]]''' || align=&quot;left&quot; | Вінниця – ''Vinnycia'' || align=&quot;left&quot; | Винница – ''Vinnica'' || align=&quot;left&quot; | [[Vinnycká oblasť]] || 356 665 
|-
| 14. || align=&quot;left&quot; | '''[[Simferopol]]''' || align=&quot;left&quot; | Сімферополь – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Симферопoль – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Krym (republika)|Krym]] || 343 644
|-
| 15. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sevastopoľ]]''' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Sevastopoľ]] || 342 451 
|-
| 16. || align=&quot;left&quot; | '''[[Cherson]]''' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | [[Chersonská oblasť]] || 328 360
|-
| 17. || align=&quot;left&quot; | '''[[Poltava (mesto)|Poltava]]''' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; |[[Poltavská oblasť]] || 317 998 
|-
| 18. || align=&quot;left&quot; | '''[[Černihiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Чернігів – ''Černihiv'' || align=&quot;left&quot; | Чернигов – ''Černigov'' || align=&quot;left&quot; | [[Černihivská oblasť]] || 304 994
|-
| 19. || align=&quot;left&quot; | '''[[Čerkasy]]''' || align=&quot;left&quot; | Черкаси – ''Čerkasy'' || align=&quot;left&quot; | Черкасcы – ''Čerkassy'' || align=&quot;left&quot; | [[Čerkaská oblasť]] || 295 414
|-
| 20. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sumy]]''' || align=&quot;left&quot; | Суми – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | Сумы – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | [[Sumská oblasť]] || 293 141 
|}

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
[[Súbor:Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg|náhľad|170px|[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]]]

Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Oleksij Valerijovič Hončaruk|Denis Šmyhaľ]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister
 | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html
 | vydavateľ = unian.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-29
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Štátne symboly ===
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}}

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]].

&lt;center&gt;
{{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}}
&lt;/center&gt;

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:Президент оглянув виставку військової техніки до Дня захисника України 7944 (22029826669) (cropped).jpg|náhľad|Ukrajinský [[tank (vozidlo)|tank]] [[T-64BM Bulat]]]]

[[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Сухопутні війська Збройних сил України|''Suchoputni vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]] ({{V jazyku|ukr|Повітряні сили Збройних сил України|''Povitriani syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vojenské námorné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorné sily]] ({{V jazyku|ukr|Військово-морські сили Збройних сил України|''Vijskovo-morski syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Десантно-штурмові війська Збройних сил України|''Desantno-šturmovi vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}) a [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]] ({{V jazyku|ukr|Сили спеціальних операцій Збройних сил України|''Syly speciaľnych operacij Zbrojnych syl Ukrajiny''}}). Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine.

Po boku pravidelnej armády bojujú na východnej Ukrajine dobrovoľnícke prápory ukrajinskej Národnej gardy, napríklad nacionalistické oddiely ako [[batalión Azov]], Pravý Sektor, Aidar, ktoré patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V apríli 2015 vykonávala po dva mesiace výcvik ukrajinských ozbrojených síl 173. výsadková brigáda [[United States Army|americkej armády]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozkvět ukrajinské armády brzdí dobrovolnické prapory | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1522164-rozkvet-ukrajinske-armady-brzdi-dobrovolnicke-prapory | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Zahraničná politika ===
[[Súbor:Viktor Yanukovych &amp; Yukiya Amano (01910428) (10992648186) (cropped).jpg|náhľad|170px|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda [[Strana regiónov|Strany regiónov]]]]

==== Vzťahy s Ruskom ====
Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území.

Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime.

==== Vzťahy s Poľskom ====
[[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]]

Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &quot;Wołyń&quot; uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ====
Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ekonomika ==
=== Hospodársky rast ===
[[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]]
[[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]]

Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]].

V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol.

V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&amp;ey=2017&amp;scsm=1&amp;ssd=1&amp;sort=country&amp;ds=.&amp;br=1&amp;pr1.x=55&amp;pr1.y=9&amp;c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&amp;s=PPPPC&amp;grp=0&amp;a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]].

=== Makroekonomické ukazovatele ===
[[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]]
[[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]]

* Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016)
* HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017)

Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]].

Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;/&gt; Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%).

Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky.

=== Nerastné bohatstvo a priemysel ===
Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]].

V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]].

=== Poľnohospodárstvo ===
Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov.

=== Doprava ===
==== Infraštruktúra ====
[[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]]
[[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]]

Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru.

Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&amp;nbsp;mm) má celkovo 23 300&amp;nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] –
[[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine.

V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“.

Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&amp;nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&amp;nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách.

Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Hromadná doprava ====
Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus.

==== Letecká doprava ====
[[Súbor:Ukraine International Airlines aircraft at Boryspil Airport.jpeg|náhľad|Lietadlá ukrajinského národného leteckého dopravcu [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]] na [[Medzinárodné letisko Boryspiľ|Medzinárodnom letisku Boryspiľ]] v [[Kyjev]]e]]

V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]].

==== Námorná doprava ====
Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená.

=== Turizmus ===
[[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]]

Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska.

Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]].

==== Pamätihodnosti ====
[[Súbor:Kijów - Sobór Mądrości Bożej 01.jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v Kyjeve]]
[[Súbor:17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74370-PANORAMA.jpg|náhľad|Kyjevské [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestie Nezávislosti]] (''Majdan Nezaležnosti'')]]

[[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]].

Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov.

[[Súbor:2019-07-18 Monument to the Motherland.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]]

Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože.

[[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

[[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]]

[[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri.

[[Súbor:73-250-0001 Khotyn Fortress RB 18.jpg|náhľad|Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]]]

[[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Населення України (1950-2012).svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2012]]

K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajiou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens &amp; Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Mapa zobrazujúca zastúpenie ukrajinskej národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]]
[[Súbor:Готування до Андріївських вечорниць.jpg|náhľad|Ukrajinské dievčatá v tradičných krojoch]]

K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti.

Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}&lt;/ref&gt; a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a.

Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:&lt;ref&gt;[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva].&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
 !Umiestnenie
 !Národnosť
 !Počet (tisíce)
 !%
 |-
 !1
 |[[Ukrajinci]] 
 |37 541,7
 |77,82
 |-
 !2
 |[[Rusi]] 
 |8 334,1
 |17,28
 |-
 !3
 |[[Bielorusi]] 
 |275,8
 |0,57
 |-
 !4
 |[[Moldavčania|Moldavci]]
 |258,6
 |0,54
 |-
 !5
 |[[Krymskí Tatári]]
 |248,2
 |0,51
 |-
 !6
 |[[Bulhari]]
 |204,6
 |0,42
 |-
 !7
 |[[Maďari]]
 |156,6
 |0,32
 |-
 !8
 |[[Rumuni]]
 |151,0
 |0,31
 |-
 !9
 |[[Poliaci]]
 |144,1
 |0,30
 |-
 !10
 |[[Židia]]
 |103,6
 |0,21
 |-
 !11
 |[[Arméni]]
 |99,9
 |0,21
 |-
 !12
 |[[Gréci]]
 |91,5
 |0,2
 |-
 !13
 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]]
 |73,3
 |0,2
 |-
 !14
 |[[Rómovia]]
 |47,6
 |0,1
 |-
 !15
 |[[Azerbajdžanci]]
 |45,2
 |0,1
 |-
 !16
 |[[Gruzínci]]
 |34,2
 |0,1
 |-
 !17
 |[[Nemci]]
 |33,3
 |0,1
 |-
 !18
 |[[Gagauzi]]
 |31,9
 |0,1
 |}

=== Jazyky ===
[[Súbor:Ukraine census 2001 Russian.svg|náhľad|Podľa sčítania z roku 2001 je [[ruština]] na Ukrajine rodným jazykom pre 29,6% obyvateľov]]

Okrem Ruskom anektovaného [[Krym (republika)|Krymu]], kde je úradným jazykom [[ruština]] a tiež [[tatárčina]] a [[ukrajinčina]], je na Ukrajine zatiaľ oficiálne [[úradný jazyk|úradným jazykom]] výhradne ukrajinčina. V južných oblastiach a najmä na Donbase je ale ruština de facto tiež úradným jazykom. Prvé vlny ruských osadníkov prišli na severovýchodné neobývané stepi v [[16. storočie|16. storočí]]. V [[18. storočie|18. storočí]] osídlili Rusi Krym a juhovýchodnú časť dnešnej Ukrajiny, keďže tieto územia dobyl ruský štát od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. V [[20. storočie|20. storočí]] prišli veľké počty Rusov na rýchlo sa hospodársky rozvíjajúce územia Donbasu za prácou.

Pre významnú časť ukrajinských občanov nie je [[ukrajinčina]] ich rodným jazykom. Pri oficiálnom sčítaní ľudu v roku 2001 uviedlo za svoj rodný jazyk ukrajinčinu 67,5% obyvateľov Ukrajiny, resp. 85,2% ľudí sa považuje za Ukrajincov – približne 33% Ukrajincov teda nehovorí ukrajinsky. Rusky hovorí aj väčšina ukrajinských Bielorusov a Židov. Svoju rodnú reč si tiež udržiavajú [[Rumuni|Rumuni,]] Rusíni, [[Maďari]] a [[Krymskí Tatári]].

Používanie ukrajinčiny prevažuje v západných, severných a stredných oblastiach. Ruština je približne polovicou obyvateľov používaná na juhu, na východe (na [[Donecká panva|Donbase]] a v [[Charkov]]e) je dominantným jazykom. Ďalším používaným jazykom je [[suržyk]], zmes prevažne ukrajinskej gramatiky a ruskej slovnej zásoby. Rozšírený je hlavne na severovýchode krajiny.

=== Národnoemancipačné snahy a aktivity rusínskej emigrácie (1917 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj] ===
''Grigorij Žatkovič''Ako reprezentant Uhorských Rusínov (Uhro-Rusínov) bol jedným zo signatárov ''Deklarácie spoločných cieľov nezávislých stredoeurópskych národov'', ktorá bola podpísaná vo [[Philadelphia|Philadelphii]], [[26. október|26. októbra]] [[1918]]

[[Library of Congress]] úplné znenie

Podľa sčítania obyvateľov z roku [[1910]] v tejto časti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] žilo 319 361 [[Rusíni|Rusínov]], 169 434 [[Maďari|Maďarov]], 84 697 [[Židia|Židov]], 62 187 [[Nemci|Nemcov]], 15 387 [[Rumuni|Rumunov]], 4057 [[Slováci|Slovákov]] a 1602 príslušníkov iných národností,napríklad aj malý počet [[Ukrajinci|Ukrajincov]], pričom Rusíni obývali predovšetkým vidiecke oblasti, keďže populáciu miest tvorili v prevažnej miere Maďari, Židia a Nemci. Teda Ukrajinci, podobne ako aj pri ďalšom sčítaní v roku 1921 , tvorili len zanedbateľnú časť populácie Podkarpatskej Rusi.  Situácia na území Podkarpatskej Rusi počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] neposkytovala priestor na rozvinutie emancipačných snáh tu žijúcej rusínskej národnosti. Perzekúcii uhorských úradov boli vystavovaní hlavne rusínski pravoslávni duchovní a intelektuáli (učitelia, právnici a pod.), ktorí boli hromadne zatýkaní a transportovaní do väzníc v západnej časti monarchie, čo bolo odôvodnené obvineniami zo špionáže a kolaborácie s ruskou armádou. Najväčšie množstvo Rusínov bolo internovaných spolu s rusofilmi z [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]] a ruskými zajatcami v tábore [[Talerhof]] v [[Štajersko|Štajersku]], pričom odhady hovoria o 1915 až 5000 väzňoch z 151 rusínskych obcí.

Z tohto dôvodu do novembra [[1918]] zohrávala hlavnú úlohu reprezentácie Podkarpatskej Rusi početná rusínska emigrácia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], ktorá avšak spočiatku nebola názorovo jednotná. [[13. júl|13. júla]] [[1917]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] zasadal rusofilsky orientovaný Rusínsky kongres. Svoju žiadosť o ''„čo najužšiu autonómiu a zjednotenie so staršou sestrou – veľkým demokratickým Ruskom“'' adresoval vedúci reprezentant kongresu [[Nikolaj Pačuta]] [[Ministerstvo zahraničných vecí USA|Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov]] a veľvyslanectvám európskych štátov v USA. Túto iniciatívu avšak prekazil [[Októbrová revolúcia|boľševický prevrat v Rusku]], ako aj odmietavý postoj rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA, požadujúcej autonómiu v rámci [[Uhorsko|Uhorska]], a diplomacie [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových štátov]], ktoré nechceli pripustiť posunutie ruských hraníc do [[Stredná Európa|strednej Európy]].

Najdôležitejším krokom emigrácie bolo utvorenie [[Americká národná rada Uhro-Rusínov|Americkej národnej rady Uhro-Rusínov]] (skratka ANRUR), ktorá vznikla na schôdzi delegátov rusínskych svetských a náboženských spolkov [[23. júl|23. júla]] [[1918]] v [[Homestead (Pensylvánia)|Homesteade]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. ANRUR sa vyhlásila za jediný legitímny orgán reprezentujúci rusínskych emigrantov z Uhorska a prijala tzv. ''Homesteadskú rezolúciu'', podľa ktorej, ako to uvádza vo svojich poznámkach [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ''„pokiaľ nebude možná úplná samostatnosť, Rusíni sa majú spojiť so svojimi bratmi v Haliči a Bukovine. Ak nebude možné ani to, má im byť udelená autonómia. Nespomína sa v ktorom štáte.“'' Zatiaľ čo časť predstaviteľov ANRUR bola vďaka konexiám s [[Slováci v Spojených štátoch|americkými Slovákmi]] naklonená plánu [[Česko-slovenská národná rada|Česko-slovenskej národnej rady]], predovšetkým konzervatívni gréckokatolícki klerikáli zaujímali opačné (proruské a proukrajinské) stanovisko, poukazujúc na územné spory so Slovákmi ohľadne [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]], [[Spišská župa (Uhorsko)|spišskej]], [[Abovská župa|abovskej]], [[Boršodská župa|boršodskej]] a [[Užská župa (Uhorsko)|užskej župy]].

Významnú diplomatickú iniciatívu vo vedení ANRUR vyvinul právnik [[Grigorij Žatkovič]], ktorý po rokovaniach s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Woodrowom Wilsonom]] a zástupcom Česko-slovenskej národnej rady [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]] vyvodil ako najrealistickejšiu alternatívu spojenie Podkarpatskej Rusi s [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenskou republikou]] (ČSR) na báze autonómie. Rozhodujúcim faktorom bola aj Masarykova naklonenosť tejto myšlienke, ktorý to vnímal ako zlepšenie geopolitickej situácie vznikajúcej ČSR, keďže by jej hranice siahali až k [[Rumunsko|Rumunsku]] – potencionálnemu spojencovi. Tento zámer následne podporil plebiscit amerických Rusínov, v ktorom 67 % súhlasilo s pripojením k ČSR, 28 % sa vyslovilo k spojeniu s Ukrajinou a 2 % uprednostňovalo samostatný štát. Tendencie na spojenie s [[Maďarská republika (1918 – 1919)|Maďarskom]], [[Druhá poľská republika|Poľskom]] alebo [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskom]] boli marginálne (len po 1 % hlasov v plebiscite). Americké rokovania boli uzavreté koncom decembra 1918 a ANRUR pristúpila k vyslaniu delegácie do Podkarpatskej Rusi.

'''Huculská republika''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] ''Гуцульська республіка'') bol štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešnej [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Existoval len krátko v prvej polovici roka [[1919]] a nebol uznaný žiadnym iným štátom. Hlavné mesto bolo zriadené v [[Jasiňa|Jasini]].

Štátny útvar bol vyhlásený na bývalom [[Uhorsko|uhorskom]] území obývanom [[Rusíni|Rusínmi]]. Začiatkom roka [[1919]] ešte neboli definitívne určené hranice budúcich nástupníckych štátov po Rakúsko-Uhorsku a išlo v poradí už o druhý pokus vytvoriť samostatný štát na tomto území. Prvý pokus o vytvorenie [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]] z roku [[1918]] zlyhal. Za predsedu vlády Huculskej republiky bol zvolený [[generál]] [[Štefan Kločurak]], ktorý taktiež velil ozbrojenej zložke, v ktorej bolo organizovaných asi tisíc vojakov.

Proti vytvoreniu tohto útvaru bola časť rusínskej inteligencie, ktorá sa snažila o zachovanie integrity Uhorska, respektíve pripojenie Podkarpatskej Rusi ku [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]]. Zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] však plynula obava z [[Boľševizmus|boľševizmu]], pretože a bývalá Západoukrajinská ľudová republika bola po obsadení [[Červená armáda|Červenou armádou]] transformovaná do Ukrajinskej SSR a pripojená k ZSSR. Maďarsky orientovaní Rusíni navyše stratili oporu v Maďarsku po komunistickom prevrate a vytvorení [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].

Huculská republika zanikla po obsadení rumunskou armádou v [[Jún|júni]] [[1919]] a na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|Saintgermainskej zmluvy]] bolo jej územie pripojené k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Južná hranica bola stanovená až [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskou mierovou zmluvou]] z roku [[1920]] a ďalšími bilaterálnymi dohodami medzi ČSR a [[Rumunsko|Rumunskom]] o odstúpení mesta [[Sighetu Marmaţiei|Marmarošská Sihoť]] (dnes ''Sighetu Marmaţiei'') Rumunsku.

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]]
[[Súbor:PochaevInside.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]]

Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]] (asi 2–3 milióny), časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]] (asi 6–7 miliónov). Okrem toho pôsobí na západe krajiny aj [[Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev]] (asi 1,5–2 milióny veriacich – spolu s ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou patria, už historicky, k najväčším podporovateľom ukrajinskej svojbytnosti). Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] vyznanie ([[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev]]). V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]].

Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje.

Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny.

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]]

Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.).

Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Veda ==
[[Súbor:Sergey Korolyov.jpg|náhľad|170px|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] (1907 – 1966), rodák zo [[Žytomyr]]u, hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]]

Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]].

Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]].

Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy.

Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]]

[[Ukrajinská kultúra]] vyrastá z [[kresťanstvo|kresťanských]] tradícií, predovšetkým z pravoslávia, ale aj z gréckeho katolíctva. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe.

[[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|170px|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]]

V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter.

Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé.

[[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|170px|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská autorka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]]

Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]].

V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč.

Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]].

V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]].

Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''.

Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]].

=== Šport ===
[[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|170px|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]]

Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]].

Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar (Doneck)|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]].

Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]]

[[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv.

Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike.

Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[pelmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum.

&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou
Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou
Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom
Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou
Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet
Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom
Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Dni pracovného pokoja ==
[[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]]

* [[1. január]] – [[Nový rok]]
* [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]])
* [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]]
* pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára)
* pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára)
* [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]]
* [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]]
* [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]]
* [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]]
* [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]]
* [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Zoznam miest na Ukrajine]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}}

== Zdroj ==
* MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007.

{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>jfre2a7zfsn5kafxwq2w3soqlf8hok9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415561</id>
      <parentid>7415545</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:28:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>reverting vandalism</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="127762" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Ukrajina
| 2. pád názvu = Ukrajiny
| Vlajka = Flag of Ukraine.svg
| Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg
| Poloha = Ukraine_-_disputed_(orthographic_projection).svg
| Motto = Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)&lt;br /&gt;(Sloboda, zhoda, láskavosť)
| Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt;[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = –
| Krátky miestny názov = Україна
| Hlavné mesto = [[Kyjev]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 27
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 30
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kyjev
| Úradné jazyky = [[ukrajinčina]]
| Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]]
| Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] 
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]&lt;br /&gt;[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]&lt;br /&gt;[[Denys Anatolijovyč Šmyhaľ|Denys Šmyhaľ]]
| Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]])&lt;br /&gt;[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
| Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]]
| Rozloha = 603 712
| Poradie rozloha = 45
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 3,8
| Odhad počtu obyvateľov = 41 167 336
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 36
| Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001
| Hustota obyvateľstva = 73,8
| Poradie hustota = 115
| HDP = 112,154 mld. 
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP = 60
| HDP na hlavu = 8 667 
| Poradie HDP na hlavu = 127
| HDI = 0,743
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 84
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok)
| Kód meny = UAH
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]]
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = UKR/UA
| Kód motorových vozidiel = UA
| Internetová doména = .ua&lt;br /&gt;.укр
| Smerové telefónne číslo = 380
| Poznámky = 
}}

'''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je štát vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Je druhou najväčšou krajinou [[Európa|Európy]] po [[Rusko|Rusku]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]].

Dňa [[24. február]]a [[2022]] o 05:00 miestneho času [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny, čím [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenský konflikt]] na jej území vstúpil do novej fázy.

== Pôvod názvu ==
Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.''

Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&amp;nbsp;–&amp;nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &amp;#x5B;1186&amp;#x5D; - 6698 &amp;#x5B;1190&amp;#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}

=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]].

V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčaci|Polovcov]].

Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]].

=== Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou ===
V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt;
 
=== Chmeľnyckého povstanie ===
[[Súbor:Hondius_Bohdan_Khmelnytsky.jpg|náhľad|vľavo|170px|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]]

V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrušove.

=== Haďačská únia ===
[[Súbor:Marten's Poltava.jpg|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]]

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]].

=== Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši ===
[[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]]

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši  pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest, napríklad [[Odesa|Odessu]] a [[Dnipro|Jekaterinoslav]].

Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]].

=== Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť ===
{{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}}
[[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]]

Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]].

V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

=== Sovietska éra ===
{{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]]
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]]
[[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]]

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;/&gt; Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]].

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

=== Nezávislá Ukrajina ===
[[Súbor:Joesjtsjenko Marion Kiev 2004.jpg|náhľad|Demonštrácie na [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestí Nezávislosti]] v Kyjeve počas [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] v novembri 2004]]

V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]].

Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]]
[[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]]
[[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]]

Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

[[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]]

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]].

V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]].

== Geografia ==
[[Súbor:Ukraine topo en.jpg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]]
[[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]]

Ukrajina je s rozlohou 603 628&amp;nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]].

=== Povrch ===
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady.

=== Podnebie ===
Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]].

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&amp;nbsp;°C na severe a +12&amp;nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&amp;nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&amp;nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&amp;nbsp;mm ročne).

=== Vodstvo ===
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&amp;nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]].

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&amp;nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]].

&lt;gallery&gt;
Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny
Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]]
Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]
Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]]
Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]]
Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]
Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]
&lt;/gallery&gt;

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}}
[[Súbor:Kharkov Freedom Square.jpg|náhľad|Námestie Slobody v [[Charkov]]e je jedným z najväčších námestí v Európe]]
[[Súbor:Beach-Chayka-aerial-4.jpg|náhľad|Pohľad na mesto [[Odesa]]]]
[[Súbor:Лвов Галиција.jpg|náhľad|Staré mesto v [[Ľvov]]e, pamiatka [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]]]

Prehľad 20 najväčších miest podľa počtu obyvateľov (hrubo sú vyznačené sídla oblastí a mesto so zvláštnym statusom Sevastopoľ):

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right;&quot;
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Por.
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ukrajinský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ruský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Oblasť
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Sčítanie 2001
|-
| 1. || align=&quot;left&quot; | '''[[Kyjev]]''' || align=&quot;left&quot; | Київ – ''Kyjiv'' || align=&quot;left&quot; | Киев – ''Kijev'' || align=&quot;left&quot; | [[Kyjev]] || 2 611 327 
|-
| 2. || align=&quot;left&quot; | '''[[Charkov]]''' || align=&quot;left&quot; | Харків – ''Charkiv'' || align=&quot;left&quot; | Харьков – ''Charkov'' || align=&quot;left&quot; | [[Charkovská oblasť]] || 1 470 902 
|-
| 3. || align=&quot;left&quot; | '''[[Dnipro]]''' || align=&quot;left&quot; | Дніпро – ''Dnipro'' || align=&quot;left&quot; | Днепр – ''Dnepr'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 1 065 008 
|-
| 4. || align=&quot;left&quot; | '''[[Odesa]]''' || align=&quot;left&quot; | Одеса – ''Odesa'' || align=&quot;left&quot; | Одесса – ''Odessa'' || align=&quot;left&quot; | [[Odeská oblasť]] || 1 029 049 
|-
| 5. || align=&quot;left&quot; | '''[[Doneck]]''' || align=&quot;left&quot; | Донецьк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | Донецк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 1 016 194 
|-
| 6. || align=&quot;left&quot; | '''[[Záporožie]]''' || align=&quot;left&quot; | Запоріжжя – ''Zaporižžia'' || align=&quot;left&quot; | Запорожье – ''Zaporožie'' || align=&quot;left&quot; | [[Záporožská oblasť]] || 815 256 
|-
| 7. || align=&quot;left&quot; | '''[[Ľvov]]''' || align=&quot;left&quot; | Львів – ''Ľviv'' || align=&quot;left&quot; | Львов – ''Ľvov'' || align=&quot;left&quot; | [[Ľvovská oblasť]] || 732 818 
|-
| 8. || align=&quot;left&quot; | [[Kryvyj Rih]] || align=&quot;left&quot; | Кривий Ріг – ''Kryvyj Rih'' || align=&quot;left&quot; | Кривой Рог – ''Krivoj Rog'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 668 980 
|-
| 9. || align=&quot;left&quot; | '''[[Mykolajiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Миколаїв – ''Mykolajiv'' || align=&quot;left&quot; | Николаев – ''Nikolajev'' || align=&quot;left&quot; | [[Mykolajivská oblasť]] || 514 136 
|-
| 10. || align=&quot;left&quot; | [[Mariupoľ]] || align=&quot;left&quot; | Маріуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | Мариуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 492 176 
|-
| 11. || align=&quot;left&quot; | '''[[Luhansk]]''' || align=&quot;left&quot; | Луганськ – ''Luhansk'' || align=&quot;left&quot; | Луганск – ''Lugansk'' || align=&quot;left&quot; | [[Luhanská oblasť]] || 463 097 
|-
| 12. || align=&quot;left&quot; | [[Makijivka]] || align=&quot;left&quot; | Макіївка – ''Makijivka'' || align=&quot;left&quot; | Макеевка – ''Makejevka'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 389 589 
|-
| 13. || align=&quot;left&quot; | '''[[Vinnycia]]''' || align=&quot;left&quot; | Вінниця – ''Vinnycia'' || align=&quot;left&quot; | Винница – ''Vinnica'' || align=&quot;left&quot; | [[Vinnycká oblasť]] || 356 665 
|-
| 14. || align=&quot;left&quot; | '''[[Simferopol]]''' || align=&quot;left&quot; | Сімферополь – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Симферопoль – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Krym (republika)|Krym]] || 343 644
|-
| 15. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sevastopoľ]]''' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Sevastopoľ]] || 342 451 
|-
| 16. || align=&quot;left&quot; | '''[[Cherson]]''' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | [[Chersonská oblasť]] || 328 360
|-
| 17. || align=&quot;left&quot; | '''[[Poltava (mesto)|Poltava]]''' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; |[[Poltavská oblasť]] || 317 998 
|-
| 18. || align=&quot;left&quot; | '''[[Černihiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Чернігів – ''Černihiv'' || align=&quot;left&quot; | Чернигов – ''Černigov'' || align=&quot;left&quot; | [[Černihivská oblasť]] || 304 994
|-
| 19. || align=&quot;left&quot; | '''[[Čerkasy]]''' || align=&quot;left&quot; | Черкаси – ''Čerkasy'' || align=&quot;left&quot; | Черкасcы – ''Čerkassy'' || align=&quot;left&quot; | [[Čerkaská oblasť]] || 295 414
|-
| 20. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sumy]]''' || align=&quot;left&quot; | Суми – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | Сумы – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | [[Sumská oblasť]] || 293 141 
|}

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
[[Súbor:Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg|náhľad|170px|[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]]]

Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Oleksij Valerijovič Hončaruk|Denis Šmyhaľ]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister
 | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html
 | vydavateľ = unian.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-29
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Štátne symboly ===
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}}

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]].

&lt;center&gt;
{{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}}
&lt;/center&gt;

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:Президент оглянув виставку військової техніки до Дня захисника України 7944 (22029826669) (cropped).jpg|náhľad|Ukrajinský [[tank (vozidlo)|tank]] [[T-64BM Bulat]]]]

[[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Сухопутні війська Збройних сил України|''Suchoputni vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]] ({{V jazyku|ukr|Повітряні сили Збройних сил України|''Povitriani syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vojenské námorné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorné sily]] ({{V jazyku|ukr|Військово-морські сили Збройних сил України|''Vijskovo-morski syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Десантно-штурмові війська Збройних сил України|''Desantno-šturmovi vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}) a [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]] ({{V jazyku|ukr|Сили спеціальних операцій Збройних сил України|''Syly speciaľnych operacij Zbrojnych syl Ukrajiny''}}). Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine.

Po boku pravidelnej armády bojujú na východnej Ukrajine dobrovoľnícke prápory ukrajinskej Národnej gardy, napríklad nacionalistické oddiely ako [[batalión Azov]], Pravý Sektor, Aidar, ktoré patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V apríli 2015 vykonávala po dva mesiace výcvik ukrajinských ozbrojených síl 173. výsadková brigáda [[United States Army|americkej armády]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozkvět ukrajinské armády brzdí dobrovolnické prapory | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1522164-rozkvet-ukrajinske-armady-brzdi-dobrovolnicke-prapory | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Zahraničná politika ===
[[Súbor:Viktor Yanukovych &amp; Yukiya Amano (01910428) (10992648186) (cropped).jpg|náhľad|170px|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda [[Strana regiónov|Strany regiónov]]]]

==== Vzťahy s Ruskom ====
Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území.

Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime.

==== Vzťahy s Poľskom ====
[[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]]

Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &quot;Wołyń&quot; uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ====
Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ekonomika ==
=== Hospodársky rast ===
[[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]]
[[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]]

Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]].

V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol.

V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&amp;ey=2017&amp;scsm=1&amp;ssd=1&amp;sort=country&amp;ds=.&amp;br=1&amp;pr1.x=55&amp;pr1.y=9&amp;c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&amp;s=PPPPC&amp;grp=0&amp;a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]].

=== Makroekonomické ukazovatele ===
[[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]]
[[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]]

* Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016)
* HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017)

Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]].

Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;/&gt; Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%).

Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky.

=== Nerastné bohatstvo a priemysel ===
Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]].

V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]].

=== Poľnohospodárstvo ===
Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov.

=== Doprava ===
==== Infraštruktúra ====
[[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]]
[[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]]

Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru.

Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&amp;nbsp;mm) má celkovo 23 300&amp;nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] –
[[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine.

V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“.

Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&amp;nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&amp;nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách.

Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Hromadná doprava ====
Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus.

==== Letecká doprava ====
[[Súbor:Ukraine International Airlines aircraft at Boryspil Airport.jpeg|náhľad|Lietadlá ukrajinského národného leteckého dopravcu [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]] na [[Medzinárodné letisko Boryspiľ|Medzinárodnom letisku Boryspiľ]] v [[Kyjev]]e]]

V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]].

==== Námorná doprava ====
Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená.

=== Turizmus ===
[[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]]

Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska.

Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]].

==== Pamätihodnosti ====
[[Súbor:Kijów - Sobór Mądrości Bożej 01.jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v Kyjeve]]
[[Súbor:17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74370-PANORAMA.jpg|náhľad|Kyjevské [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestie Nezávislosti]] (''Majdan Nezaležnosti'')]]

[[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]].

Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov.

[[Súbor:2019-07-18 Monument to the Motherland.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]]

Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože.

[[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

[[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]]

[[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri.

[[Súbor:73-250-0001 Khotyn Fortress RB 18.jpg|náhľad|Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]]]

[[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Населення України (1950-2012).svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2012]]

K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajiou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens &amp; Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Mapa zobrazujúca zastúpenie ukrajinskej národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]]
[[Súbor:Готування до Андріївських вечорниць.jpg|náhľad|Ukrajinské dievčatá v tradičných krojoch]]

K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti.

Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}&lt;/ref&gt; a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a.

Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:&lt;ref&gt;[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva].&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
 !Umiestnenie
 !Národnosť
 !Počet (tisíce)
 !%
 |-
 !1
 |[[Ukrajinci]] 
 |37 541,7
 |77,82
 |-
 !2
 |[[Rusi]] 
 |8 334,1
 |17,28
 |-
 !3
 |[[Bielorusi]] 
 |275,8
 |0,57
 |-
 !4
 |[[Moldavčania|Moldavci]]
 |258,6
 |0,54
 |-
 !5
 |[[Krymskí Tatári]]
 |248,2
 |0,51
 |-
 !6
 |[[Bulhari]]
 |204,6
 |0,42
 |-
 !7
 |[[Maďari]]
 |156,6
 |0,32
 |-
 !8
 |[[Rumuni]]
 |151,0
 |0,31
 |-
 !9
 |[[Poliaci]]
 |144,1
 |0,30
 |-
 !10
 |[[Židia]]
 |103,6
 |0,21
 |-
 !11
 |[[Arméni]]
 |99,9
 |0,21
 |-
 !12
 |[[Gréci]]
 |91,5
 |0,2
 |-
 !13
 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]]
 |73,3
 |0,2
 |-
 !14
 |[[Rómovia]]
 |47,6
 |0,1
 |-
 !15
 |[[Azerbajdžanci]]
 |45,2
 |0,1
 |-
 !16
 |[[Gruzínci]]
 |34,2
 |0,1
 |-
 !17
 |[[Nemci]]
 |33,3
 |0,1
 |-
 !18
 |[[Gagauzi]]
 |31,9
 |0,1
 |}

=== Jazyky ===
[[Súbor:Ukraine census 2001 Russian.svg|náhľad|Podľa sčítania z roku 2001 je [[ruština]] na Ukrajine rodným jazykom pre 29,6% obyvateľov]]

Okrem Ruskom anektovaného [[Krym (republika)|Krymu]], kde je úradným jazykom [[ruština]] a tiež [[tatárčina]] a [[ukrajinčina]], je na Ukrajine zatiaľ oficiálne [[úradný jazyk|úradným jazykom]] výhradne ukrajinčina. V južných oblastiach a najmä na Donbase je ale ruština de facto tiež úradným jazykom. Prvé vlny ruských osadníkov prišli na severovýchodné neobývané stepi v [[16. storočie|16. storočí]]. V [[18. storočie|18. storočí]] osídlili Rusi Krym a juhovýchodnú časť dnešnej Ukrajiny, keďže tieto územia dobyl ruský štát od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. V [[20. storočie|20. storočí]] prišli veľké počty Rusov na rýchlo sa hospodársky rozvíjajúce územia Donbasu za prácou.

Pre významnú časť ukrajinských občanov nie je [[ukrajinčina]] ich rodným jazykom. Pri oficiálnom sčítaní ľudu v roku 2001 uviedlo za svoj rodný jazyk ukrajinčinu 67,5% obyvateľov Ukrajiny, resp. 85,2% ľudí sa považuje za Ukrajincov – približne 33% Ukrajincov teda nehovorí ukrajinsky. Rusky hovorí aj väčšina ukrajinských Bielorusov a Židov. Svoju rodnú reč si tiež udržiavajú [[Rumuni|Rumuni,]] Rusíni, [[Maďari]] a [[Krymskí Tatári]].

Používanie ukrajinčiny prevažuje v západných, severných a stredných oblastiach. Ruština je približne polovicou obyvateľov používaná na juhu, na východe (na [[Donecká panva|Donbase]] a v [[Charkov]]e) je dominantným jazykom. Ďalším používaným jazykom je [[suržyk]], zmes prevažne ukrajinskej gramatiky a ruskej slovnej zásoby. Rozšírený je hlavne na severovýchode krajiny.

=== Národnoemancipačné snahy a aktivity rusínskej emigrácie (1917 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj] ===
''Grigorij Žatkovič''Ako reprezentant Uhorských Rusínov (Uhro-Rusínov) bol jedným zo signatárov ''Deklarácie spoločných cieľov nezávislých stredoeurópskych národov'', ktorá bola podpísaná vo [[Philadelphia|Philadelphii]], [[26. október|26. októbra]] [[1918]]

[[Library of Congress]] úplné znenie

Podľa sčítania obyvateľov z roku [[1910]] v tejto časti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] žilo 319 361 [[Rusíni|Rusínov]], 169 434 [[Maďari|Maďarov]], 84 697 [[Židia|Židov]], 62 187 [[Nemci|Nemcov]], 15 387 [[Rumuni|Rumunov]], 4057 [[Slováci|Slovákov]] a 1602 príslušníkov iných národností,napríklad aj malý počet [[Ukrajinci|Ukrajincov]], pričom Rusíni obývali predovšetkým vidiecke oblasti, keďže populáciu miest tvorili v prevažnej miere Maďari, Židia a Nemci. Teda Ukrajinci, podobne ako aj pri ďalšom sčítaní v roku 1921 , tvorili len zanedbateľnú časť populácie Podkarpatskej Rusi. &amp;nbsp;Situácia na území Podkarpatskej Rusi počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] neposkytovala priestor na rozvinutie emancipačných snáh tu žijúcej rusínskej národnosti. Perzekúcii uhorských úradov boli vystavovaní hlavne rusínski pravoslávni duchovní a intelektuáli (učitelia, právnici a pod.), ktorí boli hromadne zatýkaní a transportovaní do väzníc v západnej časti monarchie, čo bolo odôvodnené obvineniami zo špionáže a kolaborácie s ruskou armádou. Najväčšie množstvo Rusínov bolo internovaných spolu s rusofilmi z [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]] a ruskými zajatcami v tábore [[Talerhof]] v [[Štajersko|Štajersku]], pričom odhady hovoria o 1915 až 5000 väzňoch z 151 rusínskych obcí.

Z tohto dôvodu do novembra [[1918]] zohrávala hlavnú úlohu reprezentácie Podkarpatskej Rusi početná rusínska emigrácia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], ktorá avšak spočiatku nebola názorovo jednotná. [[13. júl|13. júla]] [[1917]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] zasadal rusofilsky orientovaný Rusínsky kongres. Svoju žiadosť o ''„čo najužšiu autonómiu a zjednotenie so staršou sestrou – veľkým demokratickým Ruskom“'' adresoval vedúci reprezentant kongresu [[Nikolaj Pačuta]] [[Ministerstvo zahraničných vecí USA|Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov]] a veľvyslanectvám európskych štátov v USA. Túto iniciatívu avšak prekazil [[Októbrová revolúcia|boľševický prevrat v Rusku]], ako aj odmietavý postoj rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA, požadujúcej autonómiu v rámci [[Uhorsko|Uhorska]], a diplomacie [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových štátov]], ktoré nechceli pripustiť posunutie ruských hraníc do [[Stredná Európa|strednej Európy]].

Najdôležitejším krokom emigrácie bolo utvorenie [[Americká národná rada Uhro-Rusínov|Americkej národnej rady Uhro-Rusínov]] (skratka ANRUR), ktorá vznikla na schôdzi delegátov rusínskych svetských a náboženských spolkov [[23. júl|23. júla]] [[1918]] v [[Homestead (Pensylvánia)|Homesteade]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. ANRUR sa vyhlásila za jediný legitímny orgán reprezentujúci rusínskych emigrantov z Uhorska a prijala tzv. ''Homesteadskú rezolúciu'', podľa ktorej, ako to uvádza vo svojich poznámkach [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ''„pokiaľ nebude možná úplná samostatnosť, Rusíni sa majú spojiť so svojimi bratmi v Haliči a Bukovine. Ak nebude možné ani to, má im byť udelená autonómia. Nespomína sa v ktorom štáte.“'' Zatiaľ čo časť predstaviteľov ANRUR bola vďaka konexiám s [[Slováci v Spojených štátoch|americkými Slovákmi]] naklonená plánu [[Česko-slovenská národná rada|Česko-slovenskej národnej rady]], predovšetkým konzervatívni gréckokatolícki klerikáli zaujímali opačné (proruské a proukrajinské) stanovisko, poukazujúc na územné spory so Slovákmi ohľadne [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]], [[Spišská župa (Uhorsko)|spišskej]], [[Abovská župa|abovskej]], [[Boršodská župa|boršodskej]] a [[Užská župa (Uhorsko)|užskej župy]].

Významnú diplomatickú iniciatívu vo vedení ANRUR vyvinul právnik [[Grigorij Žatkovič]], ktorý po rokovaniach s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Woodrowom Wilsonom]] a zástupcom Česko-slovenskej národnej rady [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]] vyvodil ako najrealistickejšiu alternatívu spojenie Podkarpatskej Rusi s [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenskou republikou]] (ČSR) na báze autonómie. Rozhodujúcim faktorom bola aj Masarykova naklonenosť tejto myšlienke, ktorý to vnímal ako zlepšenie geopolitickej situácie vznikajúcej ČSR, keďže by jej hranice siahali až k [[Rumunsko|Rumunsku]] – potencionálnemu spojencovi. Tento zámer následne podporil plebiscit amerických Rusínov, v ktorom 67 % súhlasilo s pripojením k ČSR, 28 % sa vyslovilo k spojeniu s Ukrajinou a 2 % uprednostňovalo samostatný štát. Tendencie na spojenie s [[Maďarská republika (1918 – 1919)|Maďarskom]], [[Druhá poľská republika|Poľskom]] alebo [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskom]] boli marginálne (len po 1 % hlasov v plebiscite). Americké rokovania boli uzavreté koncom decembra 1918 a ANRUR pristúpila k vyslaniu delegácie do Podkarpatskej Rusi.

'''Huculská republika''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] ''Гуцульська республіка'') bol štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešnej [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Existoval len krátko v prvej polovici roka [[1919]] a nebol uznaný žiadnym iným štátom. Hlavné mesto bolo zriadené v [[Jasiňa|Jasini]].

Štátny útvar bol vyhlásený na bývalom [[Uhorsko|uhorskom]] území obývanom [[Rusíni|Rusínmi]]. Začiatkom roka [[1919]] ešte neboli definitívne určené hranice budúcich nástupníckych štátov po Rakúsko-Uhorsku a išlo v poradí už o druhý pokus vytvoriť samostatný štát na tomto území. Prvý pokus o vytvorenie [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]] z roku [[1918]] zlyhal. Za predsedu vlády Huculskej republiky bol zvolený [[generál]] [[Štefan Kločurak]], ktorý taktiež velil ozbrojenej zložke, v ktorej bolo organizovaných asi tisíc vojakov.

Proti vytvoreniu tohto útvaru bola časť rusínskej inteligencie, ktorá sa snažila o zachovanie integrity Uhorska, respektíve pripojenie Podkarpatskej Rusi ku [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]]. Zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] však plynula obava z [[Boľševizmus|boľševizmu]], pretože a bývalá Západoukrajinská ľudová republika bola po obsadení [[Červená armáda|Červenou armádou]] transformovaná do Ukrajinskej SSR a pripojená k ZSSR. Maďarsky orientovaní Rusíni navyše stratili oporu v Maďarsku po komunistickom prevrate a vytvorení [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].

Huculská republika zanikla po obsadení rumunskou armádou v [[Jún|júni]] [[1919]] a na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|Saintgermainskej zmluvy]] bolo jej územie pripojené k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Južná hranica bola stanovená až [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskou mierovou zmluvou]] z roku [[1920]] a ďalšími bilaterálnymi dohodami medzi ČSR a [[Rumunsko|Rumunskom]] o odstúpení mesta [[Sighetu Marmaţiei|Marmarošská Sihoť]] (dnes ''Sighetu Marmaţiei'') Rumunsku.

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]]
[[Súbor:PochaevInside.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]]

Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]] (asi 2–3 milióny), časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]] (asi 6–7 miliónov). Okrem toho pôsobí na západe krajiny aj [[Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev]] (asi 1,5–2 milióny veriacich – spolu s ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou patria, už historicky, k najväčším podporovateľom ukrajinskej svojbytnosti). Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] vyznanie ([[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev]]). V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]].

Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje.

Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny.

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]]

Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.).

Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Veda ==
[[Súbor:Sergey Korolyov.jpg|náhľad|170px|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] (1907 – 1966), rodák zo [[Žytomyr]]u, hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]]

Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]].

Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]].

Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy.

Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]]

[[Ukrajinská kultúra]] vyrastá z [[kresťanstvo|kresťanských]] tradícií, predovšetkým z pravoslávia, ale aj z gréckeho katolíctva. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe.

[[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|170px|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]]

V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter.

Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé.

[[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|170px|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská autorka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]]

Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]].

V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč.

Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]].

V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]].

Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''.

Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]].

=== Šport ===
[[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|170px|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]]

Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]].

Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar (Doneck)|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]].

Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]]

[[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv.

Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike.

Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[pelmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum.

&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou
Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou
Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom
Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou
Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet
Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom
Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Dni pracovného pokoja ==
[[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]]

* [[1. január]] – [[Nový rok]]
* [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]])
* [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]]
* pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára)
* pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára)
* [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]]
* [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]]
* [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]]
* [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]]
* [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]]
* [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Zoznam miest na Ukrajine]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}}

== Zdroj ==
* MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007.

{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>lkcoc0xkl0xu43u5d3ous1pvrjy3qgs</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415562</id>
      <parentid>7415561</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:29:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>manuálny revert vandalizmu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="127737" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Ukrajina
| 2. pád názvu = Ukrajiny
| Vlajka = Flag of Ukraine.svg
| Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg
| Poloha = Ukraine_-_disputed_(orthographic_projection).svg
| Motto = Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)&lt;br /&gt;(Sloboda, zhoda, láskavosť)
| Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt;[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = –
| Krátky miestny názov = Україна
| Hlavné mesto = [[Kyjev]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 27
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 30
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kyjev
| Úradné jazyky = [[ukrajinčina]]
| Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]]
| Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] 
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]&lt;br /&gt;[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]&lt;br /&gt;[[Denys Anatolijovyč Šmyhaľ|Denys Šmyhaľ]]
| Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]])&lt;br /&gt;[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
| Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]]
| Rozloha = 603 712
| Poradie rozloha = 45
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 3,8
| Odhad počtu obyvateľov = 41 167 336
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 36
| Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001
| Hustota obyvateľstva = 73,8
| Poradie hustota = 115
| HDP = 112,154 mld. 
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP = 60
| HDP na hlavu = 8 667 
| Poradie HDP na hlavu = 127
| HDI = 0,743
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 84
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok)
| Kód meny = UAH
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]]
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = UKR/UA
| Kód motorových vozidiel = UA
| Internetová doména = .ua&lt;br /&gt;.укр
| Smerové telefónne číslo = 380
| Poznámky = 
}}

'''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je štát vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Je druhou najväčšou krajinou [[Európa|Európy]] po [[Rusko|Rusku]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov Krym vrátane mesta Sevastopoľ bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]].

Dňa [[24. február]]a [[2022]] o 05:00 miestneho času [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny, čím [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenský konflikt]] na jej území vstúpil do novej fázy.

== Pôvod názvu ==
Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.''

Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&amp;nbsp;–&amp;nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &amp;#x5B;1186&amp;#x5D; - 6698 &amp;#x5B;1190&amp;#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}

=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]].

V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska a Bieloruska sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčaci|Polovcov]].

Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]].

=== Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou ===
V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt;
 
=== Chmeľnyckého povstanie ===
[[Súbor:Hondius_Bohdan_Khmelnytsky.jpg|náhľad|vľavo|170px|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]]

V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v Andrušove.

=== Haďačská únia ===
[[Súbor:Marten's Poltava.jpg|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]]

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]].

=== Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši ===
[[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]]

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši  pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest, napríklad [[Odesa|Odessu]] a [[Dnipro|Jekaterinoslav]].

Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]].

=== Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť ===
{{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}}
[[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]]

Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]].

V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

=== Sovietska éra ===
{{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]]
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]]
[[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]]

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych&quot;/&gt; Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]].

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

=== Nezávislá Ukrajina ===
[[Súbor:Joesjtsjenko Marion Kiev 2004.jpg|náhľad|Demonštrácie na [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestí Nezávislosti]] v Kyjeve počas [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] v novembri 2004]]

V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]].

Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]]
[[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]]
[[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]]

Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

[[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]]

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt; Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]].

V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]].

== Geografia ==
[[Súbor:Ukraine topo en.jpg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]]
[[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]]

Ukrajina je s rozlohou 603 628&amp;nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]].

=== Povrch ===
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady.

=== Podnebie ===
Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]].

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&amp;nbsp;°C na severe a +12&amp;nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&amp;nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&amp;nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&amp;nbsp;mm ročne).

=== Vodstvo ===
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&amp;nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]].

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&amp;nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]].

&lt;gallery&gt;
Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny
Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]]
Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]
Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]]
Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]]
Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]
Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]
&lt;/gallery&gt;

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}}
[[Súbor:Kharkov Freedom Square.jpg|náhľad|Námestie Slobody v [[Charkov]]e je jedným z najväčších námestí v Európe]]
[[Súbor:Beach-Chayka-aerial-4.jpg|náhľad|Pohľad na mesto [[Odesa]]]]
[[Súbor:Лвов Галиција.jpg|náhľad|Staré mesto v [[Ľvov]]e, pamiatka [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]]]

Prehľad 20 najväčších miest podľa počtu obyvateľov (hrubo sú vyznačené sídla oblastí a mesto so zvláštnym statusom Sevastopoľ):

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right;&quot;
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Por.
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ukrajinský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Ruský názov
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Oblasť
! bgcolor=&quot;#abcdef&quot; | Sčítanie 2001
|-
| 1. || align=&quot;left&quot; | '''[[Kyjev]]''' || align=&quot;left&quot; | Київ – ''Kyjiv'' || align=&quot;left&quot; | Киев – ''Kijev'' || align=&quot;left&quot; | [[Kyjev]] || 2 611 327 
|-
| 2. || align=&quot;left&quot; | '''[[Charkov]]''' || align=&quot;left&quot; | Харків – ''Charkiv'' || align=&quot;left&quot; | Харьков – ''Charkov'' || align=&quot;left&quot; | [[Charkovská oblasť]] || 1 470 902 
|-
| 3. || align=&quot;left&quot; | '''[[Dnipro]]''' || align=&quot;left&quot; | Дніпро – ''Dnipro'' || align=&quot;left&quot; | Днепр – ''Dnepr'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 1 065 008 
|-
| 4. || align=&quot;left&quot; | '''[[Odesa]]''' || align=&quot;left&quot; | Одеса – ''Odesa'' || align=&quot;left&quot; | Одесса – ''Odessa'' || align=&quot;left&quot; | [[Odeská oblasť]] || 1 029 049 
|-
| 5. || align=&quot;left&quot; | '''[[Doneck]]''' || align=&quot;left&quot; | Донецьк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | Донецк – ''Doneck'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 1 016 194 
|-
| 6. || align=&quot;left&quot; | '''[[Záporožie]]''' || align=&quot;left&quot; | Запоріжжя – ''Zaporižžia'' || align=&quot;left&quot; | Запорожье – ''Zaporožie'' || align=&quot;left&quot; | [[Záporožská oblasť]] || 815 256 
|-
| 7. || align=&quot;left&quot; | '''[[Ľvov]]''' || align=&quot;left&quot; | Львів – ''Ľviv'' || align=&quot;left&quot; | Львов – ''Ľvov'' || align=&quot;left&quot; | [[Ľvovská oblasť]] || 732 818 
|-
| 8. || align=&quot;left&quot; | [[Kryvyj Rih]] || align=&quot;left&quot; | Кривий Ріг – ''Kryvyj Rih'' || align=&quot;left&quot; | Кривой Рог – ''Krivoj Rog'' || align=&quot;left&quot; | [[Dnepropetrovská oblasť]] || 668 980 
|-
| 9. || align=&quot;left&quot; | '''[[Mykolajiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Миколаїв – ''Mykolajiv'' || align=&quot;left&quot; | Николаев – ''Nikolajev'' || align=&quot;left&quot; | [[Mykolajivská oblasť]] || 514 136 
|-
| 10. || align=&quot;left&quot; | [[Mariupoľ]] || align=&quot;left&quot; | Маріуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | Мариуполь – ''Mariupoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 492 176 
|-
| 11. || align=&quot;left&quot; | '''[[Luhansk]]''' || align=&quot;left&quot; | Луганськ – ''Luhansk'' || align=&quot;left&quot; | Луганск – ''Lugansk'' || align=&quot;left&quot; | [[Luhanská oblasť]] || 463 097 
|-
| 12. || align=&quot;left&quot; | [[Makijivka]] || align=&quot;left&quot; | Макіївка – ''Makijivka'' || align=&quot;left&quot; | Макеевка – ''Makejevka'' || align=&quot;left&quot; | [[Donecká oblasť]] || 389 589 
|-
| 13. || align=&quot;left&quot; | '''[[Vinnycia]]''' || align=&quot;left&quot; | Вінниця – ''Vinnycia'' || align=&quot;left&quot; | Винница – ''Vinnica'' || align=&quot;left&quot; | [[Vinnycká oblasť]] || 356 665 
|-
| 14. || align=&quot;left&quot; | '''[[Simferopol]]''' || align=&quot;left&quot; | Сімферополь – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Симферопoль – ''Simferopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Krym (republika)|Krym]] || 343 644
|-
| 15. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sevastopoľ]]''' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | Севастополь – ''Sevastopoľ'' || align=&quot;left&quot; | [[Sevastopoľ]] || 342 451 
|-
| 16. || align=&quot;left&quot; | '''[[Cherson]]''' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | Херсон – ''Cherson'' || align=&quot;left&quot; | [[Chersonská oblasť]] || 328 360
|-
| 17. || align=&quot;left&quot; | '''[[Poltava (mesto)|Poltava]]''' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; | Полтава – ''Poltava'' || align=&quot;left&quot; |[[Poltavská oblasť]] || 317 998 
|-
| 18. || align=&quot;left&quot; | '''[[Černihiv]]''' || align=&quot;left&quot; | Чернігів – ''Černihiv'' || align=&quot;left&quot; | Чернигов – ''Černigov'' || align=&quot;left&quot; | [[Černihivská oblasť]] || 304 994
|-
| 19. || align=&quot;left&quot; | '''[[Čerkasy]]''' || align=&quot;left&quot; | Черкаси – ''Čerkasy'' || align=&quot;left&quot; | Черкасcы – ''Čerkassy'' || align=&quot;left&quot; | [[Čerkaská oblasť]] || 295 414
|-
| 20. || align=&quot;left&quot; | '''[[Sumy]]''' || align=&quot;left&quot; | Суми – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | Сумы – ''Sumy'' || align=&quot;left&quot; | [[Sumská oblasť]] || 293 141 
|}

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
[[Súbor:Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg|náhľad|170px|[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]]]

Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Oleksij Valerijovič Hončaruk|Denis Šmyhaľ]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister
 | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html
 | vydavateľ = unian.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-29
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Štátne symboly ===
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}}

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]].

&lt;center&gt;
{{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}}
&lt;/center&gt;

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:Президент оглянув виставку військової техніки до Дня захисника України 7944 (22029826669) (cropped).jpg|náhľad|Ukrajinský [[tank (vozidlo)|tank]] [[T-64BM Bulat]]]]

[[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Сухопутні війська Збройних сил України|''Suchoputni vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]] ({{V jazyku|ukr|Повітряні сили Збройних сил України|''Povitriani syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Vojenské námorné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorné sily]] ({{V jazyku|ukr|Військово-морські сили Збройних сил України|''Vijskovo-morski syly Zbrojnych syl Ukrajiny''}}), [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]] ({{V jazyku|ukr|Десантно-штурмові війська Збройних сил України|''Desantno-šturmovi vijska Zbrojnych syl Ukrajiny''}}) a [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]] ({{V jazyku|ukr|Сили спеціальних операцій Збройних сил України|''Syly speciaľnych operacij Zbrojnych syl Ukrajiny''}}). Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine.

Po boku pravidelnej armády bojujú na východnej Ukrajine dobrovoľnícke prápory ukrajinskej Národnej gardy, ako napríklad [[batalión Azov]], Pravý Sektor, Aidar, ktoré patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V apríli 2015 vykonávala po dva mesiace výcvik ukrajinských ozbrojených síl 173. výsadková brigáda [[United States Army|americkej armády]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozkvět ukrajinské armády brzdí dobrovolnické prapory | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1522164-rozkvet-ukrajinske-armady-brzdi-dobrovolnicke-prapory | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Zahraničná politika ===
[[Súbor:Viktor Yanukovych &amp; Yukiya Amano (01910428) (10992648186) (cropped).jpg|náhľad|170px|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda [[Strana regiónov|Strany regiónov]]]]

==== Vzťahy s Ruskom ====
Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území.

Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime.

==== Vzťahy s Poľskom ====
[[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]]

Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &quot;Wołyń&quot; uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ====
Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}&lt;/ref&gt; Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ekonomika ==
=== Hospodársky rast ===
[[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]]
[[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]]

Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]].

V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol.

V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&amp;ey=2017&amp;scsm=1&amp;ssd=1&amp;sort=country&amp;ds=.&amp;br=1&amp;pr1.x=55&amp;pr1.y=9&amp;c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&amp;s=PPPPC&amp;grp=0&amp;a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]].

=== Makroekonomické ukazovatele ===
[[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]]
[[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]]

* Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016)
* HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017)

Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]].

Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.&lt;ref name=&quot;businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika&quot;/&gt; Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%).

Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky.

=== Nerastné bohatstvo a priemysel ===
Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]].

V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]].

=== Poľnohospodárstvo ===
Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov.

=== Doprava ===
==== Infraštruktúra ====
[[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]]
[[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]]

Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru.

Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&amp;nbsp;mm) má celkovo 23 300&amp;nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] –
[[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine.

V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“.

Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&amp;nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&amp;nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách.

Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Hromadná doprava ====
Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus.

==== Letecká doprava ====
[[Súbor:Ukraine International Airlines aircraft at Boryspil Airport.jpeg|náhľad|Lietadlá ukrajinského národného leteckého dopravcu [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]] na [[Medzinárodné letisko Boryspiľ|Medzinárodnom letisku Boryspiľ]] v [[Kyjev]]e]]

V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]].

==== Námorná doprava ====
Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená.

=== Turizmus ===
[[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]]

Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska.

Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]].

==== Pamätihodnosti ====
[[Súbor:Kijów - Sobór Mądrości Bożej 01.jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v Kyjeve]]
[[Súbor:17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74370-PANORAMA.jpg|náhľad|Kyjevské [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestie Nezávislosti]] (''Majdan Nezaležnosti'')]]

[[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]].

Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov.

[[Súbor:2019-07-18 Monument to the Motherland.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]]

Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože.

[[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

[[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]]

[[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri.

[[Súbor:73-250-0001 Khotyn Fortress RB 18.jpg|náhľad|Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]]]

[[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Населення України (1950-2012).svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2012]]

K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajiou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens &amp; Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Mapa zobrazujúca zastúpenie ukrajinskej národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]]
[[Súbor:Готування до Андріївських вечорниць.jpg|náhľad|Ukrajinské dievčatá v tradičných krojoch]]

K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti.

Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}&lt;/ref&gt; a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a.

Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:&lt;ref&gt;[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva].&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
 !Umiestnenie
 !Národnosť
 !Počet (tisíce)
 !%
 |-
 !1
 |[[Ukrajinci]] 
 |37 541,7
 |77,82
 |-
 !2
 |[[Rusi]] 
 |8 334,1
 |17,28
 |-
 !3
 |[[Bielorusi]] 
 |275,8
 |0,57
 |-
 !4
 |[[Moldavčania|Moldavci]]
 |258,6
 |0,54
 |-
 !5
 |[[Krymskí Tatári]]
 |248,2
 |0,51
 |-
 !6
 |[[Bulhari]]
 |204,6
 |0,42
 |-
 !7
 |[[Maďari]]
 |156,6
 |0,32
 |-
 !8
 |[[Rumuni]]
 |151,0
 |0,31
 |-
 !9
 |[[Poliaci]]
 |144,1
 |0,30
 |-
 !10
 |[[Židia]]
 |103,6
 |0,21
 |-
 !11
 |[[Arméni]]
 |99,9
 |0,21
 |-
 !12
 |[[Gréci]]
 |91,5
 |0,2
 |-
 !13
 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]]
 |73,3
 |0,2
 |-
 !14
 |[[Rómovia]]
 |47,6
 |0,1
 |-
 !15
 |[[Azerbajdžanci]]
 |45,2
 |0,1
 |-
 !16
 |[[Gruzínci]]
 |34,2
 |0,1
 |-
 !17
 |[[Nemci]]
 |33,3
 |0,1
 |-
 !18
 |[[Gagauzi]]
 |31,9
 |0,1
 |}

=== Jazyky ===
[[Súbor:Ukraine census 2001 Russian.svg|náhľad|Podľa sčítania z roku 2001 je [[ruština]] na Ukrajine rodným jazykom pre 29,6% obyvateľov]]

Okrem Ruskom anektovaného [[Krym (republika)|Krymu]], kde je úradným jazykom [[ruština]] a tiež [[tatárčina]] a [[ukrajinčina]], je na Ukrajine zatiaľ oficiálne [[úradný jazyk|úradným jazykom]] výhradne ukrajinčina. V južných oblastiach a najmä na Donbase je ale ruština de facto tiež úradným jazykom. Prvé vlny ruských osadníkov prišli na severovýchodné neobývané stepi v [[16. storočie|16. storočí]]. V [[18. storočie|18. storočí]] osídlili Rusi Krym a juhovýchodnú časť dnešnej Ukrajiny, keďže tieto územia dobyl ruský štát od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. V [[20. storočie|20. storočí]] prišli veľké počty Rusov na rýchlo sa hospodársky rozvíjajúce územia Donbasu za prácou.

Pre významnú časť ukrajinských občanov nie je [[ukrajinčina]] ich rodným jazykom. Pri oficiálnom sčítaní ľudu v roku 2001 uviedlo za svoj rodný jazyk ukrajinčinu 67,5% obyvateľov Ukrajiny, resp. 85,2% ľudí sa považuje za Ukrajincov – približne 33% Ukrajincov teda nehovorí ukrajinsky. Rusky hovorí aj väčšina ukrajinských Bielorusov a Židov. Svoju rodnú reč si tiež udržiavajú [[Rumuni|Rumuni,]] Rusíni, [[Maďari]] a [[Krymskí Tatári]].

Používanie ukrajinčiny prevažuje v západných, severných a stredných oblastiach. Ruština je približne polovicou obyvateľov používaná na juhu, na východe (na [[Donecká panva|Donbase]] a v [[Charkov]]e) je dominantným jazykom. Ďalším používaným jazykom je [[suržyk]], zmes prevažne ukrajinskej gramatiky a ruskej slovnej zásoby. Rozšírený je hlavne na severovýchode krajiny.

=== Národnoemancipačné snahy a aktivity rusínskej emigrácie (1917 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj] ===
''Grigorij Žatkovič''Ako reprezentant Uhorských Rusínov (Uhro-Rusínov) bol jedným zo signatárov ''Deklarácie spoločných cieľov nezávislých stredoeurópskych národov'', ktorá bola podpísaná vo [[Philadelphia|Philadelphii]], [[26. október|26. októbra]] [[1918]]

[[Library of Congress]] úplné znenie

Podľa sčítania obyvateľov z roku [[1910]] v tejto časti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] žilo 319 361 [[Rusíni|Rusínov]], 169 434 [[Maďari|Maďarov]], 84 697 [[Židia|Židov]], 62 187 [[Nemci|Nemcov]], 15 387 [[Rumuni|Rumunov]], 4057 [[Slováci|Slovákov]] a 1602 príslušníkov iných národností,napríklad aj malý počet [[Ukrajinci|Ukrajincov]], pričom Rusíni obývali predovšetkým vidiecke oblasti, keďže populáciu miest tvorili v prevažnej miere Maďari, Židia a Nemci. Teda Ukrajinci, podobne ako aj pri ďalšom sčítaní v roku 1921 , tvorili len zanedbateľnú časť populácie Podkarpatskej Rusi. &amp;nbsp;Situácia na území Podkarpatskej Rusi počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] neposkytovala priestor na rozvinutie emancipačných snáh tu žijúcej rusínskej národnosti. Perzekúcii uhorských úradov boli vystavovaní hlavne rusínski pravoslávni duchovní a intelektuáli (učitelia, právnici a pod.), ktorí boli hromadne zatýkaní a transportovaní do väzníc v západnej časti monarchie, čo bolo odôvodnené obvineniami zo špionáže a kolaborácie s ruskou armádou. Najväčšie množstvo Rusínov bolo internovaných spolu s rusofilmi z [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]] a ruskými zajatcami v tábore [[Talerhof]] v [[Štajersko|Štajersku]], pričom odhady hovoria o 1915 až 5000 väzňoch z 151 rusínskych obcí.

Z tohto dôvodu do novembra [[1918]] zohrávala hlavnú úlohu reprezentácie Podkarpatskej Rusi početná rusínska emigrácia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], ktorá avšak spočiatku nebola názorovo jednotná. [[13. júl|13. júla]] [[1917]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] zasadal rusofilsky orientovaný Rusínsky kongres. Svoju žiadosť o ''„čo najužšiu autonómiu a zjednotenie so staršou sestrou – veľkým demokratickým Ruskom“'' adresoval vedúci reprezentant kongresu [[Nikolaj Pačuta]] [[Ministerstvo zahraničných vecí USA|Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov]] a veľvyslanectvám európskych štátov v USA. Túto iniciatívu avšak prekazil [[Októbrová revolúcia|boľševický prevrat v Rusku]], ako aj odmietavý postoj rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA, požadujúcej autonómiu v rámci [[Uhorsko|Uhorska]], a diplomacie [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových štátov]], ktoré nechceli pripustiť posunutie ruských hraníc do [[Stredná Európa|strednej Európy]].

Najdôležitejším krokom emigrácie bolo utvorenie [[Americká národná rada Uhro-Rusínov|Americkej národnej rady Uhro-Rusínov]] (skratka ANRUR), ktorá vznikla na schôdzi delegátov rusínskych svetských a náboženských spolkov [[23. júl|23. júla]] [[1918]] v [[Homestead (Pensylvánia)|Homesteade]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. ANRUR sa vyhlásila za jediný legitímny orgán reprezentujúci rusínskych emigrantov z Uhorska a prijala tzv. ''Homesteadskú rezolúciu'', podľa ktorej, ako to uvádza vo svojich poznámkach [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ''„pokiaľ nebude možná úplná samostatnosť, Rusíni sa majú spojiť so svojimi bratmi v Haliči a Bukovine. Ak nebude možné ani to, má im byť udelená autonómia. Nespomína sa v ktorom štáte.“'' Zatiaľ čo časť predstaviteľov ANRUR bola vďaka konexiám s [[Slováci v Spojených štátoch|americkými Slovákmi]] naklonená plánu [[Česko-slovenská národná rada|Česko-slovenskej národnej rady]], predovšetkým konzervatívni gréckokatolícki klerikáli zaujímali opačné (proruské a proukrajinské) stanovisko, poukazujúc na územné spory so Slovákmi ohľadne [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]], [[Spišská župa (Uhorsko)|spišskej]], [[Abovská župa|abovskej]], [[Boršodská župa|boršodskej]] a [[Užská župa (Uhorsko)|užskej župy]].

Významnú diplomatickú iniciatívu vo vedení ANRUR vyvinul právnik [[Grigorij Žatkovič]], ktorý po rokovaniach s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Woodrowom Wilsonom]] a zástupcom Česko-slovenskej národnej rady [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]] vyvodil ako najrealistickejšiu alternatívu spojenie Podkarpatskej Rusi s [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenskou republikou]] (ČSR) na báze autonómie. Rozhodujúcim faktorom bola aj Masarykova naklonenosť tejto myšlienke, ktorý to vnímal ako zlepšenie geopolitickej situácie vznikajúcej ČSR, keďže by jej hranice siahali až k [[Rumunsko|Rumunsku]] – potencionálnemu spojencovi. Tento zámer následne podporil plebiscit amerických Rusínov, v ktorom 67 % súhlasilo s pripojením k ČSR, 28 % sa vyslovilo k spojeniu s Ukrajinou a 2 % uprednostňovalo samostatný štát. Tendencie na spojenie s [[Maďarská republika (1918 – 1919)|Maďarskom]], [[Druhá poľská republika|Poľskom]] alebo [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskom]] boli marginálne (len po 1 % hlasov v plebiscite). Americké rokovania boli uzavreté koncom decembra 1918 a ANRUR pristúpila k vyslaniu delegácie do Podkarpatskej Rusi.

'''Huculská republika''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] ''Гуцульська республіка'') bol štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešnej [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Existoval len krátko v prvej polovici roka [[1919]] a nebol uznaný žiadnym iným štátom. Hlavné mesto bolo zriadené v [[Jasiňa|Jasini]].

Štátny útvar bol vyhlásený na bývalom [[Uhorsko|uhorskom]] území obývanom [[Rusíni|Rusínmi]]. Začiatkom roka [[1919]] ešte neboli definitívne určené hranice budúcich nástupníckych štátov po Rakúsko-Uhorsku a išlo v poradí už o druhý pokus vytvoriť samostatný štát na tomto území. Prvý pokus o vytvorenie [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]] z roku [[1918]] zlyhal. Za predsedu vlády Huculskej republiky bol zvolený [[generál]] [[Štefan Kločurak]], ktorý taktiež velil ozbrojenej zložke, v ktorej bolo organizovaných asi tisíc vojakov.

Proti vytvoreniu tohto útvaru bola časť rusínskej inteligencie, ktorá sa snažila o zachovanie integrity Uhorska, respektíve pripojenie Podkarpatskej Rusi ku [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]]. Zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] však plynula obava z [[Boľševizmus|boľševizmu]], pretože a bývalá Západoukrajinská ľudová republika bola po obsadení [[Červená armáda|Červenou armádou]] transformovaná do Ukrajinskej SSR a pripojená k ZSSR. Maďarsky orientovaní Rusíni navyše stratili oporu v Maďarsku po komunistickom prevrate a vytvorení [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].

Huculská republika zanikla po obsadení rumunskou armádou v [[Jún|júni]] [[1919]] a na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|Saintgermainskej zmluvy]] bolo jej územie pripojené k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Južná hranica bola stanovená až [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskou mierovou zmluvou]] z roku [[1920]] a ďalšími bilaterálnymi dohodami medzi ČSR a [[Rumunsko|Rumunskom]] o odstúpení mesta [[Sighetu Marmaţiei|Marmarošská Sihoť]] (dnes ''Sighetu Marmaţiei'') Rumunsku.

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]]
[[Súbor:PochaevInside.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]]

Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]] (asi 2–3 milióny), časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]] (asi 6–7 miliónov). Okrem toho pôsobí na západe krajiny aj [[Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev]] (asi 1,5–2 milióny veriacich – spolu s ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou patria, už historicky, k najväčším podporovateľom ukrajinskej svojbytnosti). Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] vyznanie ([[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev]]). V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]].

Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje.

Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny.

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]]

Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.).

Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Veda ==
[[Súbor:Sergey Korolyov.jpg|náhľad|170px|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] (1907 – 1966), rodák zo [[Žytomyr]]u, hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]]

Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]].

Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]].

Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy.

Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]]

[[Ukrajinská kultúra]] vyrastá z [[kresťanstvo|kresťanských]] tradícií, predovšetkým z pravoslávia, ale aj z gréckeho katolíctva. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe.

[[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|170px|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]]

V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter.

Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé.

[[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|170px|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská autorka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]]

Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]].

V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč.

Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]].

V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]].

Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''.

Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]].

=== Šport ===
[[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|170px|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]]

Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]].

Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar (Doneck)|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]].

Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]]

[[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv.

Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike.

Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[pelmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum.

&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou
Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou
Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom
Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou
Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet
Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom
Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Dni pracovného pokoja ==
[[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]]

* [[1. január]] – [[Nový rok]]
* [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]])
* [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]]
* pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára)
* pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára)
* [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]]
* [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]]
* [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]]
* [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]]
* [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]]
* [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Zoznam miest na Ukrajine]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}}

== Zdroj ==
* MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007.

{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>8jzqt5brauvs00n8a311zaar4e57el2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>90. roky 20. storočia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4505</id>
    <revision>
      <id>7415547</id>
      <parentid>7411367</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:34:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej203</username>
        <id>3115</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6980" xml:space="preserve">{{Desaťročie|199}}
[[Súbor:1990s decade montage.png|náhľad|251x251bod|Montáž udalostí 90. rokov]]
Pre '''90. roky [[20. storočia]] '''(''' 1990-1999 ''') bol charakteristický rozvoj technológií, predovšetkým [[počítač]]ov a [[Internet]]u. Na začiatku dekády napadol [[Irak]] [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], čo viedlo k [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Zálive]]. V roku [[1991]] sa rozpadol [[Sovietsky zväz]] a skončila tak [[studená vojna]].

Socialistické štáty strednej a východnej Európy v ekonomickej oblasti naštartovali prerod z centrálne riadených ekonomík k modelu voľného trhu, silnému postaveniu súkromného vlastníctva a kapitalistickým princípom riadenia, neexistujúce legislatíva a sprievodný chaos týchto procesov často vyústili v ekonomický prepad a na prelínanie ekonomickej moci s mocou politickou - [[oligarchia]].

Opäť bolo [[Zjednotenie Nemecka (1990)| spojené Nemecko]], [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] sa naopak [[Rozdelenie Česko-Slovenska| rozdelila]]. [[Balkánsky polostrov|Balkán]] poznamenali rozpad [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a [[Vojna v Bosne a Hercegovine]]. Určité upokojenie [[Izraelsko-palestínsky konflikt|izraelsko-palestínskeho konfliktu]] predstavovala [[Mierová dohoda z Osla]] z roku [[1993]] a došlo k ukončeniu [[Konflikt v Severnom Írsku|Konfliktu v Severnom Írsku]] prostredníctvom tzv. [[Veľkopiatková dohoda|Veľkopiatkovej dohody]].

V oblasti kultúry sa opakovala akási eufória podobná rokom šesťdesiatym; film, hudba, literatúra a iné ťažili z globálneho politického uvoľnenia a z prílivu nových tvorivých trendov a vplyvov.

== Informačné technológie ==
[[Súbor: First Web Server.jpg | náhľad | vpravo | Prvý [[webový server]] na svete mal Tim Berners-Lee na svojom stole v CERNu. Fotografia pochádza z múzea CERNu v roku 2005.]]
Britský fyzik [[Tim Berners-Lee]] počas svojho pôsobenia v [[Európska organizácia pre jadrový výskum | CERNu]] v roku [[1990]] vytvoril značkovací jazyk [[HyperText Markup Language | HTML]] a protokol [[Hypertext Transfer protocol |HTTP]], ktoré sa stali základom služby [[World Wide Web]]. Tá sa po niekoľkých rokoch stala dominujúcou službou na [[Internet]]u.

V roku [[1991]] fínsky študent [[Linus Torvalds]] zverejnil svoje [[Jadro (informatika) |jadro]] [[Slobodný softvér | slobodného]] [[Operačný systém | operačného systému]], ktoré po ňom nesie názov ''[[Linux]]''. Na základe toho jadra boli vytvorené tzv. [[Linuxová distribúcia|linuxové distribúcie]], z ktorých najvýznamnejšie z tej doby sú [[Debian]], [[Slackware]] a [[Mandriva Linux| Mandriva]].

V roku [[1995]] vydala firma [[Microsoft]] nový operačný systém [[Windows 95]].

Deväťdesiate roky 20. stor. takisto sú érou masívneho nástupu [[mobilný telefón|mobilných telefónov]].

== Šport ==
=== Olympijské hry ===
V roku 1992 sa konali [[Letné olympijské hry 1992|Letné olympijské hry v Barcelone]] a [[Zimné olympijské hry 1992|Zimné olympijské hry Albertville]], v roku 1994 sa konali [[Zimné olympijské hry 1994|Zimné olympijské hry v Lillehammeri]], v roku 1996 [[Letné olympijské hry 1996|Letné olympijské hry v Atlante]] a v roku 1998 [[zimné olympijské hry 1998|zimné olympijské hry v Nagane]].
=== Futbal ===
[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] sa konali trikrát: v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] v Taliansku uspelo {{DEU|f}}, v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] v USA uspela {{BRA|f}} a v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] zvíťazilo domáce {{FRA|f}}. V Európe došlo k zmene súťaže pre najlepšie futbalové kluby, z Pohára majstrov európskych krajín sa stala [[Liga majstrov UEFA]]. V klubovom futbale došlo k nárastu súm za prestupy hráčov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC SPORT EUROPE: When transfers go mad | url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/830192.stm | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-31 | miesto = Londýn | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Hlavy štátov a politickí lídri ==
* '''Francúzsko'''
** prezident: [[François Mitterrand]] (1981-1995), [[Jacques Chirac]] (1995-2007)
** premiér: [[Michel Rocard]] (1988-1991), [[Pani Cressonová]] (1991-1992), [[Pierre Bérégovoy]] (1992-1993), [[Édouard Balladur]] (1993-1995 ), [[Alain Juppé]] (1995-1997), [[Lionel Jospin]] (1997-2002)
* '''Sovietsky zväz''' / '''Rusko'''
** Generálny tajomník ÚV KSSZ: [[Michail Sergejevič Gorbačov]] (1985-1991), prezident Ruska: [[Boris Nikolajevič Jeľcin]] (1991-1999)
** premiér: [[Viktor Černomyrdin]] (1993-1998), [[Jevgenij Primakov]] (1998-1999)
* '''Spojené kráľovstvo'''
** kráľovná: [[Alžbeta II.]] (Od 1952)
** premiér: [[Margaret Thatcherová]] (1979-1990), [[John Major]] (1990-1997), [[Tony Blair]] (1997-2007)
* '''Spojené štáty americké'''
** prezident: [[George H. W. Bush]] (1989-1993), [[Bill Clinton]] (1993-2001)
* '''Vatikán'''
** pápež: [[Ján Pavol II.]] (1978-2005)
* '''Česko-Slovensko'''
** prezident Československa: [[Václav Havel]] (1989-1992)
** premiér Československa: [[Marián Čalfa]] (1989-1992), [[Jan Stráský]] (1992)
* '''Česko'''
** prezident Česka: [[Václav Havel]] (1993-2003)
** premiér Česka: [[Václav Klaus]] (1993-1998), [[Josef Tošovský]] (1998), [[Miloš Zeman]] (1998-2002)
* '''Nemecká spolková republika'''
** prezident: [[Richard von Weizsäcker]] (1984-1994), [[Roman Herzog]] (1994-1999), [[Johannes Rau]] (1999-2004)
** spolkový kancelár: [[Helmut Kohl]] (1982-1998), [[Gerhard Schröder]] (1998-2005)
* '''Nemecká demokratická republika'''
** predseda štátnej rady: [[Manfred Gerlach]] (1990)
** predsedkyňa Snemovne ľudu: [[Sabine Bergmannová-Pohlová]] (1990)
* '''Poľsko'''
** prezident: [[Wojciech Jaruzelski]] (1989-1990), [[Lech Wałęsa]] (1990-1995), [[Aleksander Kwaśniewski]] (1995-2005)
** premiér: [[Tadeusz Mazowiecki]] (1989-1991), [[Jan Krzysztof Bielecki]] (1991), [[Jan Olszewski]] (1991-1992), [[Waldemar Pawlak]] (1992), [[Hanna Suchocka]] (1992-1993), [[Waldemar Pawlak]] (1993-1995), [[Józef Oleksy]] (1995-1996), [[Włodzimierz Cimoszewicz]] (1996-1997), [[Jerzy Buzek]] ( 1997-2001)
* '''Rakúsko'''
** prezident: [[Kurt Waldheim]](1986–1992), [[Thomas Klestil]] (1992–2004)
** spolkový kancelár: [[Franz Vranitzky]] (1986–1997), [[Viktor Klima]] (1997–2000)
* '''Slovensko'''
** prezident: [[Michal Kováč]] (1993–1998), [[Rudolf Schuster]] (1999–2004)
** premiér: [[Vladimír Mečiar]] (1992–1994), [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]] (1994), Vladimír Mečiar (1994–1998), [[Mikuláš Dzurinda]] (1998–2006)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|1990–1999|20281635}}

[[Kategória:90. roky 20. storočia| ]]</text>
      <sha1>1gal9b6f4d8jjowxrl97vff0dce87ur</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Saturn</title>
    <ns>0</ns>
    <id>5852</id>
    <revision>
      <id>7415530</id>
      <parentid>7360350</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:56:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eryn Blaireová</username>
        <id>2374</id>
      </contributor>
      <comment>/* Súčasné pozorovania */ aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="65181" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Najlepší článok}}
{{Infobox Planéta |
názov = Saturn |
znak = Saturn symbol (bold).svg|
obrázok = Saturn from Cassini Orbiter (2004-10-06).jpg |
objaviteľ = |
dátum objavu = |
epocha = 2000,0 |
vzdialenosť = 1&amp;nbsp;426,9 mil. km |
obvod dráhy = 8,958 Tm (59,879 AU) |
excentricita = 0,054&amp;nbsp;150&amp;nbsp;60 |
perihélium = {{km|1349467375|m}} |
afélium = {{km|1503983449|m}} |
doba obehu = 10&amp;nbsp;756,1995 d |
synodická doba obehu = 	378,10 d |
rýchlosť = {{km|9.639|m}}/s |
maximálna rýchlosť = {{km|10.183|m}}/s |
minimálna rýchlosť = {{km|9.137|m}}/s |
sklon dráhy = 2,484 46° |
výstupný uzol = 113,715 04° |
argument perihélia = 338,716 90° |
stredná anomália = ? |
satelity = 82 potvrdených |
priemer = {{km|120536|m}} |
povrch = 4,27×10&lt;sup&gt;10&lt;/sup&gt; km² |
objem = 8,27×10&lt;sup&gt;14&lt;/sup&gt; km³ |
hmotnosť = 5,6846×10&lt;sup&gt;26&lt;/sup&gt; kg |
hustota = 0,6873 g/cm³ |
gravitácia = {{m|10.44|m}}/s² |
úniková rýchlosť = {{km|35.49|m}}/s |
doba rotácie = 0,439 294 d&lt;br /&gt;(10&amp;nbsp;h 32&amp;nbsp;min 35&amp;nbsp;s)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Length of Saturn's Day Revised
  | url = http://www.space.com/scienceastronomy/070906_saturn_day.html
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;|
rýchlosť rotácie = {{km|9.87|m}}/s ({{km|35500|m}}/h) |
sklon osi = 26,73° |
NPoleRA = 40,59°&lt;br /&gt;(2 h 42 min 21 s) |
NPoleDec = 83,54° |
abs mag = ? |
albedo = 0,47 |
teplota = 82 K – 143 K – ? |
zloženie atmosféry = [[vodík]] 89 – 98 %&lt;br /&gt;[[hélium]] 3 – 11 %&lt;br /&gt;[[metán]] 0,2 – 0,4 %&lt;br /&gt;[[vodná para]] 0,1 %&lt;br /&gt;[[amoniak]] ~0,01 %&lt;br /&gt;[[etán]] 0,0005 – 0,0007 %&lt;br /&gt;molekulárny [[ťažký vodík]] ~0,01%&lt;br /&gt;[[fosfán]] 0,000&amp;nbsp;1 % |
hustota atmosféry = 0,19 kg/m³ |
atmosférický tlak = 140 kPa |
výška atmosféry = 59,5 km |
}}
[[Súbor:Saturn (planet) large.jpg|vpravo|náhľad|Saturn na zábere zo sondy [[Voyager 2]], ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov]]
'''Saturn''' je šiesta [[planéta]] [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]] v poradí od Slnka, po [[Jupiter]]i druhá najväčšia z planét. Je známa i z prehistorického obdobia. Pomenovaný bol podľa rímskeho boha [[Saturnos|Saturna]], ktorý je obdobou gréckeho [[Kronos|Krona]]. [[Astronomický symbol]] pre Saturn je [[♄]].

Saturn patrí medzi [[joviálna planéta|joviálne planéty]], to znamená, že nemá pevný povrch, ale len hustú [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], ktorá postupne prechádza do plášťa. Atmosféra je tvorená prevažne [[vodík]]om, ktorý tvorí 96,3 % jej objemu. Viditeľný povrch planéty tvorí svetložltá vrstva [[mrak]]ov s nejasnými pásmi rôznych odtieňov, ktoré sú rovnobežné s [[rovník]]om. [[Teplota]] v hornej oblačnej vrstve dosahuje −140 °C. [[Hmotnosť]] planéty je približne 95-krát väčšia ako hmotnosť Zeme&lt;ref name=&quot;Mass ref&quot;&gt;{{cite web
| url = http://www.astrophysicsspectator.com/tables/PlanetComparativeData.html
| title = Solar System Planets Compared to Earth
| accessdate = 2010-07-05
| last=Brainerd
| first=Jerome James 
| date = October 6, 2004
| publisher = The Astrophysics Spectator}}&lt;/ref&gt;, má však zo všetkých planét najmenšiu [[hustota|hustotu]]: len 0,6873 g/cm³ a ako jediná planéta v slnečnej sústave je ľahší než voda. Saturn je známy najmohutnejšou sústavou [[prstenec planéty|prstencov]] zo všetkých planét slnečnej sústavy. Jeho hlavné prstence, ktoré sú označené veľkými písmenami možno pozorovať zo Zeme už aj malým [[ďalekohľad]]om. Okolo planéty obieha tiež početná rodina [[mesiac (družica)|mesiacov]], z ktorých najväčší je [[Titan (mesiac)|Titan]], jediný mesiac v slnečnej sústave s hustou atmosférou.

Jeden obeh Saturna okolo Slnka trvá 29,46 pozemského roka. Je ľahko pozorovateľný voľným okom ako žltý neblikajúci objekt jasnosťou porovnateľný s najjasnejšími [[hviezda]]mi. Od [[ekliptika|ekliptiky]] sa nikdy nevzdiali na väčšiu uhlovú vzdialenosť ako 2,5°. Prechod jedným [[zvieratník]]ovým znamením mu trvá viac než dva roky.

== Fyzikálne vlastnosti ==
Vďaka nízkej hustote a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10 % väčší ako polárny priemer (rovníkový priemer je {{km|120660|m}}, polárny priemer je {{km|108000|m}}). Možným vysvetlením tohto javu je rýchla [[rotácia]] a skôr tekutá ako pevná fáza vodíka v jadre, ktorá sa pôsobením vnútorných tlakov nezmení až do teploty 6 727 °[[stupeň Celzia|C]]. (7 000 K).&lt;ref name=AZCS&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saturn
  | url = http://astronomia.zcu.cz/planety/saturn/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt; Podobne ako [[Jupiter]], aj Saturn vyžaruje väčšie množstvo [[energia|energie]], ako dostáva od Slnka. 

=== Zloženie ===
Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75 % [[vodík]]a a 25 % [[hélium|hélia]] so stopami [[metán]]u, [[voda|vody]] a [[amoniak]]u, podobne ako pôvodná [[hmlovina]], z ktorej vznikli všetky planéty. [[Jadro]] je pravdepodobne z [[kov]]ového vodíka (je tu taký veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 11 727 °C (12 000 K). Podľa údajov zo sondy [[Voyager 1]] je pomer vodíka k héliu v Saturnovej atmosfére 9:1.&lt;ref name=&quot;Kozmos1981&quot; /&gt;

=== Dráha a rotácia ===
Saturn obieha Slnko v strednej vzdialenosti 1 426,9 milióna [[kilometer|km]], čo je približne dvojnásobok vzdialenosti Jupitera od Slnka a takmer desaťnásobok vzdialenosti Zeme od Slnka. Odklon jeho osi od kolmice na [[ekliptika|ekliptiku]] je 26,7°, zhruba o 4 stupne viac, ako sklon Zeme. Sklon osi rotácie voči obežnej dráhe má veľký význam z hľadiska viditeľnosti Saturnovho prstenca. Dráha Saturna je [[eliptická dráha|eliptická]], blízka kruhovej. Jeho obežná rýchlosť je {{km|9.66|m}}/s ({{km|34703|m}}/h), vďaka čomu je treťou najpomalšie obiehajúcou planétou (po [[Urán (planéta)|Uráne]] a [[Neptún]]e).

Jedna otočka Saturna okolo svojej osi trvá 10,66 hodín, čím sa radí medzi planéty s najkratším dňom. Rýchlejšiu rotáciu má už len Jupiter. Rotácia je [[diferenciálna rotácia|diferenciálna]] a jej rýchlosť klesá od rovníka smerom k pólom. Na 57° šírky trvá jedna otočka okolo osi 11 hodín 7,5 minút.

== Vznik a vývoj ==
{{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}}
Predpokladá sa, že Saturn vznikal rovnakým procesom ako Jupiter v [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]] pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Existujú dve hlavné teórie, ako sa mohli veľké plynné planéty sformovať: Teória [[akrécia (astronómia)|akrécie]]&lt;ref&gt;{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = strany: 62}}&lt;/ref&gt; a teória [[gravitačný kolaps|gravitačného kolapsu]]&lt;ref name=&quot;Jupiter&quot;&gt;{{cite journal
| title = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov
| journal = Kozmos 
| year = 2003
| volume = XXXIV
| issue = 1
| pages = strany: 2
| issn=}}&lt;/ref&gt;. Teória akrécie hovorí, že v protoplanetárnom disku sa postupne zliepali prachové častice do čoraz väčších celkov, až sa nabalili do veľkosti niekoľko tisíc kilometrov. Tieto železnokamenné zárodky planét sa tvorili aj v miestach obrích planét a je možné, že k ich vzniku došlo ešte skôr než k vzniku zárodkov [[terestrická planéta|terestrických planét]]. Pretože mali veľkú gravitáciu, začali strhávať zo svojho okolia [[plyn]] a [[prach]], ktorý sa postupne nabaľoval na pevné jadrá, až dorástli do dnešnej veľkosti.&lt;ref&gt;{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = strany: 75}}&lt;/ref&gt; Najpodrobnejšie výpočty ukazujú, že Saturn sa sformoval o niečo bližšie k Slnku, vo vzdialenosti asi 7,3 [[AU]]. Vplyvom gravitačných porúch Jupitera sa postupne vzdialil ([[Vznik a vývoj slnečnej sústavy#Migrácia planét|migroval]]) na dnešných 9,5 AU.&lt;ref&gt;{{cite journal
| author = Jiří Grygar
| title = Žeň objevů 2003 (kapitola 1,3, Planetární sostava kdysi a dnes)
| journal = Kozmos 
| year = 2005
| volume = XXXVI
| issue = 4
| pages = strany: 12-13
| issn=}}&lt;/ref&gt;

[[Úniková rýchlosť]] {{km|35.49|m}}/s ďaleko prevyšuje tepelnú rýchlosť molekúl, preto si Saturn ponechal pôvodné zloženie atmosféry, ktoré nadobudol už pri svojom vzniku z protoplanetárneho disku.&lt;ref name=&quot;Kleczek&quot; /&gt; 

Podľa teórie gravitačného kolapsu veľké planéty nevznikli postupným zliepaním, ale pomerne rýchlym zmrštením sa zhluku v zárodočnom disku podobným spôsobom, akým [[vznik hviezdy|vznikajú hviezdy]]. Podľa teórie niekoľkých gravitačných kolapsov, ktorej autorom je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution of Washington]]&lt;ref name=&quot;Jupiter&quot;/&gt; bol vznik joviálnych planét krátky proces a v prípade Saturna trval len niekoľko storočí.

Vznik veľkých Saturnových mesiacov prebiehal pravdepodobne rovnakým spôsobom, ako vznik kamenných planét. Keďže Saturn je od Slnka dosť vzdialený, podľa modelových výpočtov v nijakej fáze jeho vzniku teplota nestúpla na také vysoké hodnoty, ako teplota Jupitera. Následkom toho sa ani ľahko taviteľné látky z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty nemohli vypariť. Preto je podstatnou zložkou jeho mesiacov [[ľad]] a voda vo forme ľadu sa mohla uchovať aj u najbližšie obiehajúcich mesiacov&lt;ref&gt;{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = strany: 78-79}}&lt;/ref&gt;. Menšie a [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúce mesiace môžu byť zachytenými [[planetezimála]]mi.

== Magnetosféra ==
[[Súbor:Saturn.Aurora.HST.UV-Vis.jpg|vľavo|náhľad|[[Polárna žiara]] na Saturne. Trojica snímok vznikla kombináciou snímok v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a [[viditeľné svetlo|viditeľnom]] spektre, pričom ultrafialové zábery urobil [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] v januári 2004 a zábery vo viditeľnom spektre vznikli v marci 2004.]]
[[Súbor:Saturns Northern Aurora in Motion.gif|náhľad|vľavo|Zrýchlený priebeh vývoja polárnej žiary nasnímaný sondou Cassini]]
[[Magnetické pole]] Saturna objavila sonda [[Pioneer 11]] v roku 1979.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nitro
  | url = http://planety.astro.cz/saturn/9/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt; Má oveľa menšiu intenzitu, ako [[magnetické pole Jupitera]] a je najslabšie zo všetkých magnetických polí plynných obrov. Na rovníku má hodnotu 21 μ[[Tesla (jednotka)|T]]&lt;ref name=&quot;Astropis&quot; /&gt; a je len o málo silnejšie, než [[magnetické pole Zeme]]. Má však v porovnaní so Zemou výraznejší dvojpólový charakter a magnetická os je takmer rovnobežná s [[rotačná os|rotačnou osou]]. Orientácia magnetického poľa je rovnaká ako u Jupitera. Magnetické pole je generované pravdepodobne [[hydromagnetické dynamo|hydromagnetickým dynamom]], ktoré je o niečo hlbšie pod povrchom ako u Jupitera. Magnetosféra siaha ďaleko do priestoru (na strane privrátenej k Slnku do vzdialenosti 1,5 milióna km, na odvrátenej strane je natiahnutá do chvosta s neznámou dĺžkou) a pohybujú sa v nej všetky väčšie mesiace aj častice prstencov. Tvar magnetosféry pravdepodobne súvisí s prítomnosťou prstencov. Magnetosféra, resp. nabité častice v nej, obiehajú planétu podobnou rýchlosťou, akou ona rotuje okolo svojej osi. V oblasti dráhy Titanu je to až {{km|193|m}}/s, takže častice mesiac pri jeho obehu dokonca predbiehajú.&lt;ref name=&quot;Kozmos1981&quot; /&gt; Atómy vodíka v prstenci však nie sú ionizované a preto sa nezúčastňujú pohybu častíc magnetosféry.

Vďaka existencii magnetosféry sa v prítomnosti pólov príležitostne vyskytujú [[polárna žiara|polárne žiary]], ktoré sú viditeľné v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej časti spektra]]. V [[svetlo|optickej oblasti spektra]] zatiaľ neboli pozorované, čo môže súvisieť s tým, že sú slabšie ako u Jupitera a ich pozorovanie ruší odrazené a rozptýlené svetlo na prstencoch. Siahajú až do výšky {{km|1600|m}} nad oblačnú vrstvu.&lt;ref name=&quot;A.M.&quot;&gt;{{Cite book
| author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec
| year = 2005
| title = Astronomické minimum
| publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo
| isbn = 80-85221-48-9
| pages = strany: 58}}&lt;/ref&gt; Chemici sa domnievajú, že energia polárnych žiar napomáha vzniku zložitých uhľovodíkov, ktoré potom spôsobujú rôznofarebné odtiene. Sledovaním zmenšovania sa a zväčšovania sa polárnej žiary môžu [[astronóm]]ovia na diaľku sledovať atmosféru planéty a jej magnetické pole. Novšie štúdie polárnej žiary opierajúce sa o pozorovania sondou [[Cassini (sonda)|Cassini]] a [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovým ďalekohľadom]] ukázali, že polárna žiara Saturna je odlišná od polárnych žiar iných planét. Polárny prstenec často nie je spojený (má tvar neúplného kruhu) a udrží sa dlhšie ako na Zemi.&lt;ref name=&quot;Kozmos2005&quot;&gt;{{cite journal
| title = Saturn
| journal = Kozmos
| author = 
| volume = XXXVI
| issue = 2
| year = 2005
| pages = strany: 12
| issn=}}&lt;/ref&gt; Výskyt polárnych žiar v stredných šírkach na osvetlenej pologuli je zatiaľ nevysvetlený.

Z prítomnosti magnetosféry logicky vyplýva prítomnosť [[Van Allenove radiačné pásy|radiačných pásov]] planéty, čiže oblastí okolo rovníka, v ktorých sa zachytávajú častice [[slnečný vietor|slnečného vetra]]. Žiarenie z radiačných pásov je také slabé, že na rozdiel od žiarenia z pásov Jupitera nie je merateľné zo Zeme.&lt;ref name=&quot;Astropis&quot; /&gt; V blízkosti prstencov a mesiacov radiačné pásy nie sú spojité, pretože ich častice dokonale pohlcujú elektricky nabité častice slnečného vetra.&lt;ref name=&quot;Kozmos1981&quot; /&gt; Najmenšie čiastočky prstenca však po zrážke s nabitou časticou radiačného pásu opúšťajú prstenec a pridávajú sa k stacionárne rotujúcim časticiam magnetosféry.

== Atmosféra ==
Atmosféra Saturna pozostáva takmer výlučne z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]]. Najväčšie zastúpenie má molekulárny vodík (96.3%), nasleduje hélium (3.25%). Malý obsah hélia sa vysvetľuje tým, že ťažšie hélium klesá cez vodíkovú vrstvu bližšie k jadru. V jej horných vrstvách sa nachádza aj kryštalický [[amoniak]]. Okrem toho atmosféra obsahuje aj malé množstvo [[metán]]u a ďalšie [[uhľovodík]]y.&lt;ref name=&quot;A.M.&quot; /&gt; Keďže atmosféra Saturna je chladnejšia ako [[atmosféra Jupitera]], nachádzajú sa v nej  komplexnejšie molekuly ako v Jupiterovej atmosfére. Sú to napríklad [[etán]] a iné [[derivát]]y metánu.&lt;ref name=&quot;Rekordy&quot; /&gt;

[[Ionosféra]], extrémne riedka ionizovaná vrstva atmosféry Saturna, siaha až po prstenec C. Najvrchnejšia vrstva atmosféry absorbuje ultrafialové žiarenie, čo vedie k vzniku hmlistého oparu. Hmla vzniká na pologuli, ktorá je práve priklonená k Slnku. V horným mrakoch dosahuje teplota približne −140 °C (133 K). S hĺbkou postupne rastie, čo ovplyvňuje [[skupenstvo]] rôznych chemických zlúčenín v atmosfére a má za následok vznik mrakov rôzneho zloženia v rôznych výškových hladinách. Najvyššiu vrstvu tvoria kryštáliky čpavkového ľadu. Pod nimi sa nachádza vrstva mrakov zo [[siričitan amónny|siričitanu amónneho]]. Predpokladá sa, že najnižšiu vrstvu tvoria mraky z vodného ľadu. K jadru planéty padajú kvapky héliového dažďa. Premena ich pohybovej energie na tepelnú má za následok, že Saturn vyžaruje približne dvojnásobné množstvo energie, aké dostáva od Slnka.&lt;ref name=&quot;Vesmír&quot;&gt;{{Cite book
| author = Martin Rees
| year = 2006
| title = Vesmír
| publisher = Ikar
| isbn = 80-551-1233-9
| pages = strany: 187}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Blue Saturn.jpg|vpravo|náhľad|Pohľad zo sondy Cassini na severnú pologuľu Saturna, kde je zreteľná modrá farba planéty spôsobená rozptylom slnečného svetla v horných vrstvách atmosféry. Tmavé pruhy sú tiene prstencov, mesiac na okraji fotografie je [[Mimas (mesiac)|Mimas]].]] Vyžarovaniu energie do okolia pravdepodobne pomáha ešte aj iný mechanizmus, [[gravitačný kolaps]], (tzv. [[Kelvinov-Helmhotzov mechanizmus]]), podobne, ako v prípade Jupitera.&lt;ref name=KF&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saturnove prstence
  | url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/20040906.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = Katedra fyziky, Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Najchladnejšou časťou atmosféry sú póly, ale Voyagery prekvapivo namerali nízke teploty aj v strede rovníkového pásu.

Žltá farba planéty je spôsobená odrazom slnečného svetla od vrchných mrakov. Na podrobných záberoch zo [[Cassini (sonda)|sondy Cassini]] sa však atmosféra zobrazuje ako modrá. Bob West z [[Jet Propulsion Laboratory]], člen zobrazovacieho tímu Cassini, prehlásil: „Boli sme veľmi prekvapení. Saturn by mal byť žltý.“&lt;ref name=AO&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saturn má modrú oblohu
  | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?nazevclanku=&amp;cisloclanku=2006021002
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pri pozorovaní z nižších vrstiev atmosféry by sa obloha Saturnu javila ako modrá. Modrá farba je pravdepodobne spôsobená rozptylom slnečného svetla, tzv. [[Rayleighov rozptyl|Rayleighovým rozptylom]] na molekulách atmosféry podobne ako v prípade Zeme. Zatiaľ čo v prípade Zeme sa svetlo rozptyľuje na molekulárnom dusíku a kyslíku, v atmosfére Saturna sa rozptyľuje na molekulárnom vodíku. Stále však zostáva nejasné, prečo je severnejšia pologuľa oveľa výraznejšie modrá než južná. Podľa jednej hypotézy je to spôsobené tým, že južná pologuľa obsahuje oveľa viac mrakov, ktoré sa podieľajú na žltej farbe planéty.&lt;ref name=AO /&gt;

=== Počasie a atmosférické útvary ===

V Saturnovej atmosfére vanú [[vietor|vetry]] rýchlosťami až {{m|480|m}}/s, v zóne okolo rovníka, v porovnaní so {{m|150|m}}/s na Jupiteri. Vo väčších výškach rýchlosť prúdenia vetrov neprekročí {{m|160|m}}/s. Prevažná časť vetrov veje východným smerom a predbieha rotáciu jadra. V západnom smere vanú len slabšie vetry v severných šírkach. Vetry sa prejavujú pohybom mrakov a vytváraním tmavších pásiem oblakov rovnobežných s rovníkom a svetlejších pásiem medzi nimi. V dôsledku metánového zákalu vo veľkých výškach však nie sú také kontrastné, ako na Jupiteri.&lt;ref name=&quot;Kleczek&quot;&gt;{{Cite book
| author = Josip Klezcek
| year = 2002
| title = Velká encyklopedie vesmíru
| publisher = Academia
| isbn = 80-200-0906-X
| pages = strany: 437}}&lt;/ref&gt;

Polárne sploštenie spôsobilo vznik striedavo svetlejších a tmavších pruhov v atmosfére, ktoré obiehajú rovnobežne s rovníkom. Rôzne sfarbenie pruhov je spôsobené rozdielmi v ich chemickom zložení a rozdielnou hrúbkou oblačnosti. Atmosférické pásy sú menej výrazné ako u Jupitera a v oblasti rovníka sú tiež širšie.&lt;ref name=&quot;Atlas vesmíru&quot;&gt;{{Cite book
| author = 
| year = 2006
| title = Ilustrovaný atlas vesmíru
| publisher = Nakladateľstvo SUN s. r. o.
| isbn = 80-7371-144-3
| pages = strany: 174}}&lt;/ref&gt; Podľa iného zdroja sú pásy naopak tenšie a majú zložitejšiu, i keď nevýraznejšiu štruktúru ako pásy Jupitera.&lt;ref name=&quot;Kozmos1981&quot;&gt;{{cite journal
| title = Stretnutie so Saturnom
| journal = Kozmos
| author = Vladimír Pohánka 
| year = 1981
| volume = XII
| issue = 3
| pages = strany: 75-80
| issn=}}&lt;/ref&gt;

Výraznými atmosférickými útvarmi sú svetlé škvrny podobné [[tlaková níž|tlakovým nížam]] na Zemi, ale tiež sú omnoho väčšie. Utvárajú ich [[konvekcia|konvektívne]] prúdy v atmosfére Saturna. Rýchlo menia tvar a po čase miznú. Biele škvrny sú pravdepodobne veľké výbuchy plynov zvnútra planéty. Ďalšie prejavy konvekcie sú vlnové reťazce.&lt;ref name=&quot;Rekordy&quot;&gt;{{Cite book
| author = Róbert Čeman, Eduard Pittich
| year = 2002
| title = Vesmír 1: Slnečná sústava
| publisher = Slovenská Grafia, Bratislava
| isbn = 80-8067-071-4
| pages = strany: 266-267}}&lt;/ref&gt;

V decembri roku [[1994]] objavil Hubblov vesmírny ďalekohľad biely búrkový vír v tvare klinu, jeden z najväčších pozorovaných búrkových útvarov v atmosfére Saturna. Búrka sa nachádzala tesne nad jeho rovníkom a spôsoboval ju prúd prehriateho vzduchu stúpajúceho z nižších vrstiev atmosféry. Novšie snímky zobrazili jej pohyb a detailné zmeny prebiehajúce v útvare. Biele búrkové mraky boli vytvorené z kryštálikov amoniaku.&lt;ref name=&quot;Kozmos1995&quot;&gt;{{cite journal
| title = Hubble pozoruje nové oko Saturna
| journal = Kozmos
| author = Vojtech Rušin 
| year = 1995
| volume = XXVI
| issue = 2
| pages = strany: 12
| issn=}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Looking saturn in the eye.jpg|náhľad|vľavo|Južný polárny [[vír]] na Saturne]]
V júli až septembri 2004 vedci pozorovali intenzívne rádiové emisie z útvaru, ktorý dostal meno ''[[Dračia búrka]]''. Generátorom rádiového žiarenia boli silné výboje statickej energie. Tento gigantický [[hurikán]] bol poháňaný energiou, ktorú produkovali dynamické procesy v hlbších vrstvách atmosféry. Dračia búrka sa nachádza v páse nazývanom ''Alej búrok''.&lt;ref name=&quot;Kozmos2005&quot; /&gt;

=== Polárne útvary ===
4. februára 2004 objavili [[Glenn S. Orton]] a [[Padma Yanamandra-Fisherová]] pomocou prístroja Long Wavelength Spectrometer na [[Keckovo observatórium|Keckovom observatóriu]] žeravý polárny vír – prvý prípad žeravej polárnej čiapočky v slnečnej sústave. Ide o najteplejšie miesto na planéte.&lt;ref name=SSHS&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saturn's Strange Hot Spot
  | url = http://www2.keck.hawaii.edu/news/science/saturn/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-08-19
  | vydavateľ =  
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Polárne víry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venuši sú chladnejšie než ich okolie, polárny vír v južných šírkach Saturna je však oveľa teplejší než okolie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Song
  | meno = Jaymes
  | odkaz na autora = 
  | titul = Astronomers Find 'Hot Spot' on Saturn
  | url = http://www.space.com/scienceastronomy/saturn_hot-spot_050204.html
  | dátum vydania = 2005-2-4
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2008-08-19
  | vydavateľ = www.nebulaawards.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Neobvyklá je celá teplejšia kompaktná oblasť na póle planéty. Na Zemi je tento efekt len veľmi krátkodobý, ale na Saturne ide o dlhodobý jav. Z pozorovaní sa zistilo, že teplota výrazne stúpa na 70° južnej šírky a opäť na 87°. Toto náhle zvýšenie teploty bude pravdepodobne spôsobovať koncentrácia častíc v okolí južného pólu, ktoré absorbujú slnečné svetlo a teplo.&lt;ref name=SSHS /&gt;
[[Súbor:Rotatingsaturnhexagon.gif|vpravo|náhľad|Animácia rotácie polárneho šesťuholníka]]
Okolo severného pólu Saturna obieha záhadná štruktúra v tvare [[šesťuholník]]a ({{V jazyku|eng|hexagonal cloud}}). Nasnímali ju už sondy [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]], podrobnejšie snímky prišli zo sondy Cassini. Z časovo veľmi vzdialených pozorovaní vyplýva, že šesťuholník s priemerom {{km|25000|m}} je stabilný. Jeho strany a uhly sú pravidelné. Tento útvar do istej miery pripomína atmosférické krútňavy nad zemskými pólmi, planetológov však zaráža, že nemá okrúhly tvar. Šesťuholník je vnorený {{km|100|m}} do atmosféry a zachováva si svoj tvar minimálne do {{km|75|m}} hĺbky. V súčasnosti je tento útvar zahalený do tmy polárnej noci, preto ho sonda Cassini neskúma opticky, ale infračerveným mapovacím [[spektrometer|spektrometrom]].&lt;ref&gt;{{cite journal
| title = Záhadný šesťuholník na Saturne
| journal = Kozmos
| author = Jet Propulsion Laboratory
| year = 2007
| pages = strany: 9
| volume = XXXVIII
| issue = 3
| issn=}}&lt;/ref&gt; 

=== Ročné obdobia ===
Na Saturne nastáva [[leto]], keď je naklonený k Slnku tak, že je Slnko v rovine s prstencami Saturnu a lúče dopadajú na povrch pod menším uhlom ako v zime. Tieto dve [[ročné obdobia]] sa na Saturne striedajú približne raz za 15 rokov. Na planéte sa však ročné obdobia nijako neprejavujú, čo je spôsobené vplyvom atmosféry a pôsobením vnútra Saturnu.&lt;ref name=AZCS /&gt; Vo výskyte mohutných búrkových útvarov sa však prejavuje istá periodicita. Medzi výskytom troch najväčších doteraz pozorovaných útvarov uplynulo vždy približne 57 rokov, čo sú 2 obehy Saturna okolo Slnka. Pozorovaní je však zatiaľ príliš málo na to, aby mohli vedci tvrdiť, že výskyt veľkých búrok je pravidelný a súvisí s príchodom [[leto|leta]] na severnej pologuli planéty.&lt;ref name=&quot;Kozmos1995&quot; /&gt;

== Vnútro planéty ==
So vzrastajúcou hĺbkou teplota aj tlak vo vnútri Saturna rastie. Medzi atmosférou, povrchom, plášťom a jadrom nie sú zreteľné hranice. Už {{km|500|m}} pod vrcholkami mrakov vodík prechádza do kvapalného skupenstva a vytvára globálny oceán vodíka. Bližšie ku stredu planéty nadobúda čoraz viac vlastností [[kov]]u. Asi 25 000{{--}}{{km|33000|m}}&lt;ref&gt;{{cite journal
| title = Majú obrie planéty pevné jadrá? Ak áno, čo ich tvorí?
| journal = Kozmos
| author = 
| year = 2005
| volume = XXXVI
| issue = 2
| pages = strany: 15
| issn=}}&lt;/ref&gt; pod vrchnými mrakmi začína vrstva tekutého kovového vodíka, ktorá má hrúbku približne {{km|20000|m}}. Kovový vodík je tekutá molekulárna látka so zvláštnymi vlastnosťami, medzi ktoré patrí aj dobrá [[elektrická vodivosť]]. V tomto rozsiahlom objeme kovového vodíka sa vytvára magnetické pole. Jadro planéty má priemer pod {{km|20000|m}} a tvorí ho pravdepodobne nielen skalnatý materiál, ale aj ľad.&lt;ref name=&quot;Rekordy&quot; /&gt; Teplota vo vnútri jadra je podľa odhadov 12 000 °C. Jadro je asi 2,5-krát väčšie ako Zem, a jeho hmotnosť je 25-násobkom hmotnosti Zeme. 
[[Súbor:Enceladus.jpg|vľavo|náhľad|mesiac [[Enceladus (mesiac)|Enceladus]]]]

== Mesiace ==
{{hlavný článok|Mesiace Saturnu}}
Saturn má k októbru 2019 82 objavených mesiacov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Science
 | meno = Carnegie
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Saturn surpasses Jupiter after the discovery of 20 new moons and you can help name them!
 | url = https://carnegiescience.edu/news/saturn-surpasses-jupiter-after-discovery-20-new-moons-and-you-can-help-name-them
 | vydavateľ = carnegiescience.edu
 | dátum vydania = 2019-10-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-10-09
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, z toho pomenovaných je 53 [[mesiac (družica)|mesiacov]]. &lt;!-- Okrem nich evidujeme 8 ďalších [[satelit]]ov s provizórnymi označeniami. --&gt; Pred letmi Voyagerov ich bolo známych iba 9. Najbližší objavený mesiac Saturna [[Pan]] obieha vo vzdialenosti {{km|133583|m}} od planéty, najvzdialenejší pomenovaný [[Ymir (mesiac)|Ymir]] vo vzdialenosti {{km|23100000|m}}. Len 4, prípadne 6 najväčších z nich má [[guľa]]tý tvar, ostatné sú nepravidelné. So zdokonaľovaním prístrojov a pozorovacích techník počet známych mesiacov neustále pribúda. Počas posledných 20 rokov sa viac ako zdvojnásobil.&lt;ref name=&quot;Rekordy&quot; /&gt;

Najväčším, najznámejším a prvým objaveným mesiacom Saturna je [[Titan (mesiac)|Titan]]. Jeho polomer je {{km|2575|m}}, čo je viac, ako polomer [[Merkúr]]a a je obklopený vlastnou veľmi hustou atmosférou zloženou hlavne z molekulárneho [[dusík]]a a metánu. Po [[Ganymedes (mesiac)|Ganymede]] je to druhý najväčší mesiac slnečnej sústavy. Jeho povrch je pevný, ale na jeho povrchu je už potvrdené minimálne jedno jazero z tekutých uhľovodíkov. Povrchové teploty na Titane dosahujú asi −178 °C a tlak 160 kPa.&lt;ref name=&quot;A.M.&quot; /&gt; Titan bol prvým mesiacom, mimo nášho [[Mesiac]]a, na ktorého povrchu pristála sonda – [[Huygens (sonda)|Huygens]].

Druhý najväčší mesiac Saturna je [[Rhea (mesiac)|Rhea]] a najväčší známy mesiac bez atmosféry. Skladá sa zo zmesi vodného ľadu a [[kremičitan]]ov. Je možné, že má malé kamenné jadro. Spolu s mesiacom [[Japetus (mesiac)|Japetus]] sú viditeľné aj malými ďalekohľadmi. Japetus je zvláštny tým, že má jednu pologuľu svetlú a druhú tmavú. Podobný zvláštny jav vykazuje aj ďalší veľký mesiac [[Dione (mesiac)|Dione]], u ktorého je odrazivosť pologule v smere jeho pohybu až o 30 – 40 % väčšia ako odrazivosť opačnej pologule. Na povrchu mesiaca [[Mimas (mesiac)|Mimas]] sa nachádza obrovský [[impaktný kráter|kráter]] ''Herschel'', ktorý sa radí k najväčším impaktným kráterom v pomere k veľkosti telesa.

[[Enceladus (mesiac)|Enceladus]] s priemerom {{km|512|m}} má najväčšie [[albedo]] zo všetkých mesiacov slnečnej sústavy. Je to mesiac so [[sopečná aktivita|sopečnou aktivitou]], pričom [[sopka|sopky]] namiesto magmy chrlia vodu. Teplo potrebné na vulkanizmus mu dodávajú [[slapové sily]] okolitých mesiacov a Saturna. Okolo mesiaca je tiež veľmi riedka atmosféra. Pozoruhodný mesiac je tiež [[Tethys (mesiac)|Tethys]], ktorý zdieľa dráhu s ďalšími dvoma malými mesiacmi [[Telesto (mesiac)|Telesto]] a [[Calypso (mesiac)|Calypso]]. Tieto mesiačiky obiehajú v [[libračný bod|libračných bodoch]] Tethysu, v 60° vzdialenostiach od neho. Podobne aj mesiace Helene a Dione majú spoločnú obežnú dráhu. Dvojica mesiacov [[Prometheus (mesiac)|Prometeus]] a [[Pandora (mesiac)|Pandora]] obieha z opačných strán prstenca F a ich gravitačné pôsobenie udržuje častice v prstenci, preto sa im hovorí aj „pastierske mesiace“. 

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear:left;&quot;
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#ffffff&quot; | Saturnove najväčšie mesiace, porovnávané s [[Mesiac]]om Zeme.
|- style=&quot;background:#efefef;&quot;
! colspan=&quot;1&quot; | Meno&lt;br /&gt;
! Dátum objavu
! Priemer&lt;br /&gt;(km)
! Hmotnosť&lt;br /&gt;(kg)
! Stredná obežná vzdialenosť (km)
! Perióda obehu (dni)
|- style=&quot;background:#eeeeff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Mimas (mesiac)|Mimas]]''' || [[17. september]] [[1789]] ||  400&lt;br /&gt;(10 % Mesiaca) || 0,4×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(0,05 % Mesiaca) || 185 000&lt;br /&gt;(50 % Mesiaca) || 0,9&lt;br /&gt;(3 % Mesiaca)
|- style=&quot;background:#eeeeff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Enceladus (mesiac)|Enceladus]]''' || [[28. august]] [[1789]] || 500&lt;br /&gt;(15 % Mesiaca) || 1,1×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(0,2 % Mesiaca) || 238 000&lt;br /&gt;(60 % Mesiaca) || 1,4&lt;br /&gt;(5 % Mesiaca)
|- style=&quot;background:#eeeeff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Tethys (mesiac)|Tethys]]''' || [[21. marec]] [[1684]] || 1 060&lt;br /&gt;(30 % Mesiaca) || 6,2×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(0,8 % Mesiaca) || 295 000&lt;br /&gt;(80 % Mesiaca) || 1,9&lt;br /&gt;(7 % Mesiaca)
|- style=&quot;background:#eeeeff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Dione (mesiac)|Dione]]''' || [[21. marec]] [[1684]] || 1 120&lt;br /&gt;(30 % Mesiaca) || 11×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(1,5 % Mesiaca) || 377 000&lt;br /&gt;(100 % Mesiaca) || 2,7&lt;br /&gt;(10 % Mesiaca)
|- style=&quot;background:#eeeeff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Rhea (mesiac)|Rhea]]''' || [[23. december]] [[1672]] || 1 530&lt;br /&gt;(45 % Mesiaca) || 23×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(3 % Mesiaca) || 527 000&lt;br /&gt;(140 % Mesiaca) || 4,5&lt;br /&gt;(20 % Mesiaca)
|- style=&quot;background:#ccccff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Titan (mesiac)|Titan]]''' || [[25. marec]] [[1655]] || 5 150&lt;br /&gt;(150 % Mesiaca) || 1 350×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(180 % Mesiaca) || 1 222 000&lt;br /&gt;(320 % Mesiaca) || 16&lt;br /&gt;(60 % Mesiaca)
|- style=&quot;background:#eeeeff&quot; align=&quot;center&quot;
| '''[[Iapetus (mesiac)|Iapetus]]''' || [[25. október]] [[1671]] ||1 440&lt;br /&gt;(40 % Mesiaca) || 20×10&lt;sup&gt;20&lt;/sup&gt;&lt;br /&gt;(3 % Mesiaca) || 3 560 000&lt;br /&gt;(930 % Mesiaca) || 79&lt;br /&gt;(290 % Mesiaca)
|}

== Prstence ==
{{hlavný článok|Prstence Saturna}}
Saturn má najvýraznejšiu sústavu prstencov zo všetkých planét. Pôvodne boli známe jedine Saturnove prstence a planéta Saturn bola týmito prstencami význačná. Až v roku [[1977]] boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty [[Urán (planéta)|Urán]] a následne aj pri Jupiteri a [[Neptún]]e. Prstence Saturna sú však výrazne jasnejšie. 

Prstence sú tvorené množstvom drobných čiastočiek (veľkosti prachu, či väčšie s rozmermi desiatok metrov). Pravdepodobne sú to kúsky hornín obalené ľadom. Každá častica obieha planétu samostatne okolo rovníka a pri obehu sa riadia [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]]. Znamená to, že najbližšie častice obiehajú Saturn najrýchlejšie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenejšie najpomalšie (raz za 2 dni). Prelety sond ukázali, že hlavné prstence sú tvorené množstvom malých, jemných prstencov. Pôvod prstencov dodnes nie je celkom známy. Podľa jednej teórie sa sformovali prirodzene z pôvodného materiálu protoplanetárneho disku, podľa inej ide o rozpadnutý mesiac.&lt;ref name=&quot;Kozmos3&quot;&gt;{{cite journal
| title = Cassini už obieha Saturn
| journal = Kozmos
| author = 
| year = 2004
| volume = XXXV
| issue = 4
| pages = strany: 5
| issn=}}&lt;/ref&gt;

Celkovo sa prstence delia smerom od planéty na [[prstenec D|D]] [[prstenec C|C]] [[prstenec B|B]] [[prstenec A|A]] [[prstenec F|F]] [[prstenec G|G]] [[prstenec E|E]]. Jednotlivé prstence od seba oddeľujú medzery. Ani v medzerách však nie je prázdny priestor, vypĺňa ich množstvo tenkých riedkych prstencov. Komplex tvorený prstencami je široký približne {{km|250000|m}}, ale jeho hrúbka je maximálne {{km|3|m}}, väčšinou ešte oveľa menšia. Ich hmotnosť predstavuje len 1 % hmotnosti [[Mesiac]]a.&lt;ref name=&quot;Kozmos3&quot; /&gt; Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo [[Zem]]e sa nazýva ''[[Cassiniho delenie]]''. Najbližšie mesiace Saturna obiehajú vo vnútri Saturnových prstencov, napríklad obežná dráha mesiaca Pan je situovaná v ''Enckeho medzere''. Najvnútornejší prstenec D siaha od oblačnej vrstvy planéty do vzdialenosti 1,21 R&lt;sub&gt;S&lt;/sub&gt; (polomerov Saturna, pričom 1 R&lt;sub&gt;S&lt;/sub&gt; = {{km|60268|m}}). Je tvorený len časticami mikroskopických rozmerov. Prstenec C leží vo vzdialenosti 1,21 až 1,53 R&lt;sub&gt;S&lt;/sub&gt; a jeho častice majú rozmer až do 10 metrov. 

Prstenec B sa rozprestiera vo vzdialenostiach medzi 1,53 až 1,95 R&lt;sub&gt;S&lt;/sub&gt; a od prstenca A ho oddeľuje Cassiniho delenie. Častice v prstenci majú veľkosť asi {{cm|1|m}} až {{m|5|m}}. V tomto prstenci sa nachádzajú tmavé lúčovité škvrny (angl. ''spokes''), ktoré rotujú ako spice na kolesách, čo na prvý pohľad odporuje zákonom [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]]. Pravdepodobne ide o častice podliehajúce vplyvu magnetického poľa planéty. Objavené boli na snímkach zo sond Voyager, ale pravdepodobne sú pozorovateľné aj zo Zeme ďalekohľadom s minimálne {{cm|50|m}} objektívom.&lt;ref&gt;{{cite journal
| title = Žeň Objevů 2003
| journal = Kozmos
| author = [[Jiří Grygar]]
| year = 2005
| volume = XXXVI
| issue = 2
| pages = strany: 7
| issn=}}&lt;/ref&gt;

Prstenec A je tvorený zhruba 5-krát väčšími časticami, ako sú častice prstenca B a rozprestiera sa vo vzdialenosti 2,01 až 2,26 R&lt;sub&gt;S&lt;/sub&gt;. Prstence F a G sú tenké, tvorené mikroskopickými časticami. Najvzdialenejší [[prstenec E]] končí vo väčšej vzdialenosti od planéty, ako je vzdialenosť Mesiaca od Zeme, čo je zhruba 8 polomerov Saturna.&lt;ref name=&quot;A.M.&quot; /&gt;

[[Súbor:Saturn Rings PIA06175.jpg|stred|náhľad|700px|Panoramatický pohľad na prstence Saturna. Širší, vonkajší šedý prstenec je prstenec A. Z vnútornej strany ho vymedzuje [[Cassiniho delenie]], najväčšia medzera v Saturnových prstencoch. Za ňou sa nachádza široký, hnedobiely [[prstenec B]], potom tenší a tmavší prstenec C a najvnútornejší je prstenec D.]]

== Pozorovanie ==
=== História pozorovaní ===
Keďže Saturn je ľahko viditeľný voľným okom, bol známy od nepamäti. Prvé historicky doložené pozorovanie planéty spadá do obdobia okolo roku 650 pred Kr. a pochádza z oblasti Mezopotámie. V zachovanom texte sa spomína zákryt planéty Mesiacom.&lt;ref&gt;Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol - Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 171&lt;/ref&gt; V najstarších modeloch nebeskej sféry, ktoré boli [[geocentrizmus|geocentrické]], bol najvzdialenejšou planétou od Zeme, a obiehal ju medzi obežnou dráhou Jupitera a konečnou sférou hviezd. 

[[Galileo Galilei]] ako prvý spozoroval neobvyklý tvar planéty. Nedokázal však rozlíšiť, že ide o prstence a predpokladal, že ide o trojplanétu pretože jeho ďalekohľad s 32-násobným zväčšením a nedokonalými šošovkami zobrazoval prstence ako menšie kotúčiky po jeho bokoch. Pri ďalších pozorovaniach si všimol ich pravidelné „miznutie“. Spôsobil to meniaci sa sklon prstencov voči rovine zorného uhla, Galilei si však túto záhadu nevedel do konca života vysvetliť.&lt;ref&gt;Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol - Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 172&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Galileosaturnus.jpg|vpravo|náhľad|[[Galileo Galilei|Galileove]] kresby Saturna. Galileo pôvodne považoval prstence za veľké mesiace.]]
K záveru, že ide o prstence okolo planéty prišiel až [[Christian Huygens]] ([[1656]]). Saturn začal pozorovať ďalekohľadom vlastnej výroby s 50-násobným zväčšením v roku 1655. V apríli toho istého roku objavil Saturnov najväčší mesiac Titan a podarilo sa mu pomerne presne určiť aj jeho obežnú dobu. V 70. a 80. rokoch 17. storočia boli objavené 4 mesiace Saturna (Japetus, Rhea, Tethys a Dione). V roku [[1675]] [[Giovanni Domenico Cassini]] objavil tmavú medzeru v prstenci, ktorú na jeho počesť pomenovali Cassiniho delenie.&lt;ref&gt;McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007, s. 57&lt;/ref&gt; [[Pierre Simone de Laplace]] predpokladal, že prstenec je tvorený sústavou do seba zapadajúcich obručí, ale [[James Clerk Maxwell]] v roku [[1857]] dokázal, že prstenec je obrovská sústava samostatne obiehajúcich telies&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = O'Connor
  | meno = J. J. 
  | priezvisko2 = Robertson
  | meno2 = E. F. 
  | odkaz na autora = 
  | titul = James Clerk Maxwell - biografia
  | url = http://www-groups.dcs.st-and.ac.uk/~history/Biographies/Maxwell.html
  | dátum vydania = 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010
  | vydavateľ = School of Mathematical and Computational Sciences, University of St Andrews
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;.

V roku [[1789]] zmeral [[William Herschel]] sploštenie planéty.&lt;ref&gt;Drossart, Pierre: Saturn, s. 1. In:Murdin, Paul et al.: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing : Bristol - Philadelphia; Nature Publishing Group : London - New York - Tokyo. 2001.&lt;/ref&gt; Pomer rovníkového priemeru k polárnemu odhadol na 11:10. Od 18. storočia boli v atmosfére pozorované biele škvrny. V roku 1796 si ich všimli [[Johann Hieronymus Schröter]] a jeho asistent [[Karl Ludwig Harding]] na observatóriu v blízkosti [[Brémy|Brém]], pretože boli veľmi nápadné. Škvrny sa vyskytovali príležitostne aj v 19. a 20. storočí (v rokoch 1876, 1903, 1930, 1960 a 1990). Z neskorších pozorovaní vyplýva, že sa objavujú každých 27 – 30 rokov, čo korešponduje s obežnou dobou Saturnu (približne 29 a pol roka).&lt;ref&gt;Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol - Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 173&lt;/ref&gt;

=== Súčasné pozorovania ===
[[Súbor:Saturnoppositions.jpg|náhľad|Viditeľnosť Saturnu počas jeho jedného obehu okolo Slnka v rokoch 2001-2029]]
Saturn býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, je takmer taký jasný ako Jupiter a má žltú farbu. Jeho [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] sa pohybuje, v závislosti od [[aspekt (astronómia)|aspektu]], od 1,5 do -0,5 magnitúd, čím je porovnateľný s jasnejšími [[hviezda]]mi. Na rozdiel od hviezd, Saturn, rovnako ako iné planéty, nebliká. Istú úlohu v jeho jasnosti zohráva aj natočenie [[Prstence Saturna|prstenca]] voči Zemi.&lt;ref name=&quot;Rekordy&quot; /&gt; Saturn sa od [[ekliptika|ekliptiky]] nikdy nevzďaľuje viac ako o 2,5°, z čoho vyplýva, že v súčasnosti na 48. rovnobežke (zemepisná šírka južného [[Slovensko|Slovenska]]), pri hornej [[kulminácia|kulminácii]] nikdy nemôže stúpnuť viac ako 68° a klesnúť menej ako 16° nad [[Obzor (Zem)|obzor]]. Za jeden deň sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0333°.&lt;ref&gt;{{Cite web
| author = Peter Ivan
| title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach
| url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| accessdate = 18. november 2008
}}&lt;/ref&gt;

Považuje sa za poslednú planétu, ktorú možno pozorovať voľným okom. Jasnosť Urána sa však pohybuje na hranici pozorovateľnosti a za veľmi vhodných podmienok je možno teda vidieť aj vzdialenejší Urán. Prstence Saturna voľným okom nie sú viditeľné, zobrazia sa však už v menšom ďalekohľade (za predpokladu, že je planéta vhodne naklonená) spolu s jeho najjasnejším mesiacom Titanom. Dobre viditeľný je pri vhodnom sklone aj tieň prstencov na planéte. Na samotnom povrchu Saturna možno pozorovať atmosférické pásy a zriedkavo biele jasné škvrny, ktoré sa objavili napríklad v rokoch 1933 a 1990.&lt;ref name=&quot;Hviezdy a planéty&quot;&gt;{{Cite book
| author = Patrick Moore
| year = 
| title = Hviezdy a planéty
| publisher = Vydavateľstvo Slovart
| isbn = 80-7145-341-2
| pages = strany: 68}}&lt;/ref&gt; Medzi amatérskymi pozorovateľmi sú veľmi obľúbené zákryty Saturna Mesiacom.

Planéta sa pohybuje po oblohe najpomalšie zo všetkých planét viditeľných voľným okom, čo vyplýva z tretieho Keplerovho zákona. Ako všetky ostatné planéty, aj Saturn niekedy pri svojom pohybe na hviezdnom pozadí „spomaľuje“, „zastane“ a istý čas sa dokonca pohybuje spätne. Tieto nerovnomernosti v pohybe sú spôsobené pridaním pohybu Zeme k Saturnovmu takmer rovnomernému obehu okolo Slnka. Za jeden siderický obeh Saturn vykreslí na oblohe 28,5 slučiek.&lt;ref&gt;{{cite journal
| title = Slučky
| journal = Kozmos
| author = Peter Zimnikoval 
| year = 2002
| volume = XXXI
| issue = 1
| pages = strany: 30
| issn=}}&lt;/ref&gt;
Momentálne (júl 2022) sa Saturn nachádza v [[súhvezdie Kozorožec|súhvezdí Kozorožec]] a zostane v ňom do februára [[2023]], kedy prekročí hranicu so susedným [[súhvezdie Vodnár|súhvezdím Vodnár]]. Priemerne sa v jednom súhvezdí zdržuje viac než 2 roky. Pozorovateľný je každý rok vždy v tom období, v ktorom je viditeľné aj &quot;jeho momentálne&quot; súhvezdie.

Okrem amatérskych a profesionálnych astronómov vykonáva pozorovania Saturna aj Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) z obežnej dráhy Zeme. Predmetom jeho pozorovaní sú hlavne atmosférické zmeny, ale aj polárne žiary. Ďalekohľad objavil tiež niekoľko nových mesiacov a pomohol určiť maximálnu hrúbku jeho prstencov. Pri zákryte hviezdy GSCC5249-01240 [[20. november|20]]-[[21. november|21. novembra]] [[1995]] určil podrobnejšiu štruktúru prstencov.&lt;ref&gt;{{cite journal
| title = Saturn bez prstence - live III
| journal = Kozmos
| author = Jiří Dušek 
| year = 1995
| volume = XXVI
| issue = 6
| pages = strany: 20-21
| issn=}}&lt;/ref&gt; Pri maximálnom sklone prstencov v roku [[2003]] urobila kamera [[Wide Field Planetary Camera]] 2 s použitím 30 filtrov v širokom pásme vlnových dĺžok snímky Saturna, na ktorých sa dosiahlo doteraz najlepšie spektrálne pokrytie Saturna v dejinách jeho pozorovania.&lt;ref&gt;{{cite journal
| title = Saturnove prstence v najväčšom sklone
| journal = Kozmos
| author = NASA Press Release
| year = 2003
| volume = XXXIV
| issue = 5
| pages = strany: 12
| issn=}}&lt;/ref&gt; Fotografie v rôznych [[elektromagnetické spektrum|spektrách]] umožňujú vedcom lepšie študovať dynamické procesy odohrávajúce sa v atmosfére a prípadne aj modely sezónnych zmien.

Z pozemských observatórií pozorujú Saturn napríklad [[Európske južné observatórium]] (ESO) a observatórium na [[Mauna Kea]], ktoré v rokoch [[2000]] až [[2003]] objavili niekoľko malých, [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúcich mesiacov.&lt;ref name=&quot;Astropis&quot;&gt;{{cite journal
| title = Magnetická pole v sluneční soustavě III
| journal = Astropis
| author = Petr Kulhánek
| year = 2007
| volume =
| issue = 1
| pages = strany: 15
| issn=}}&lt;/ref&gt;

&lt;center&gt;'''Opozície Saturnu a jeho najmenšie vzdialenosti od Zeme v rokoch 2001 – 2020'''*&lt;/center&gt;
&lt;center&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;5&quot;
|-
! style=&quot;background:#FFEFDB&quot; | Dátum najväčšieho&lt;br /&gt; priblíženia k Zemi
! style=&quot;background:#FFEFDB&quot; | Minimálna vzdialenosť &lt;br /&gt;od Zeme v [[astronomická jednotka|AU]]
! style=&quot;background:#FFEFDB&quot; | Minimálna vzdialenosť &lt;br /&gt;od Zeme v km
! style=&quot;background:#FFEFDB&quot; | [[Zdanlivá hviezdna veľkosť]]
! style=&quot;background:#FFEFDB&quot; | Uhlový priemer&lt;br /&gt;na oblohe (rovníkový)
! style=&quot;background:#FFEFDB&quot; | Dátum najbližšej [[opozícia (astronómia)|opozície]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[3. december]] [[2001]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,080 593 0
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 208 839 509
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | -0,5
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 20,48″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[3. december]] [[2001]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[17. december]] [[2002]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,051 945 7
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 204 553 934
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | -0,5
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 20,55″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[17. december]] [[2002]]
|-
| style=&quot;background: #E0EEEE&quot;  | [[31. december]] [[2003]]
| style=&quot;background: #E0EEEE&quot;  | 8,050 130 3 
| style=&quot;background: #E0EEEE&quot;  | 1 204 282 354
| style=&quot;background: #E0EEEE&quot;  | -0,5
| style=&quot;background: #E0EEEE&quot;  | 20,55″
| style=&quot;background: #E0EEEE&quot;  | [[31. december]] [[2003]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[13. január]] [[2005]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,075 626 3
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 208 096 501
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | -0,4
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 20,49″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[13. január]] [[2005]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[27. január]] [[2006]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,126 846 2
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 215 758 889
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | -0,2
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 20,36″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[27. január]] [[2006]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[10. február]] [[2007]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,200 372 5
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 226 758 267
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | -0,0
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 20,18″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[10. február]] [[2007]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[24. február]] [[2008]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,291 409 6
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 240 377 224
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,2
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 19,96″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[24. február]] [[2008]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[8. marec]] [[2009]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,394 458 9
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 255 793 180
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,5
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 19,71″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[8. marec]] [[2009]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[21. marec]] [[2010]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,503 818 3
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 272 153 113
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,5
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 19,46″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[22. marec]] [[2010]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[3. apríl]] [[2011]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,613 943 3
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 288 627 579
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,3
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 19,21″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[3. apríl]] [[2011]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[15. apríl]] [[2012]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,719 623 4 
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 304 437 097
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,2
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,98″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[15. apríl]] [[2012]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[28. apríl]] [[2013]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,816 202 7
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 318 885 154
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,1
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,77″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[28. apríl]] [[2013]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[10. máj]] [[2014]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,899 676 1
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 331 372 597
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,1
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,59″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[10. máj]] [[2014]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[23. máj]] [[2015]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,966 702 3
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 341 399 574
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,0
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,45″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[23. máj]] [[2015]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[3. jún]] [[2016]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 9,014 902 7
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 348 610 251
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,0
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,35″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[3. jún]] [[2016]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[15. jún]] [[2017]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 9,042 674 6
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 352 764 868
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,0
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,30″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[15. jún]] [[2017]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[27. jún]] [[2018]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 9,048 816 2
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 353 683 639
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,0
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,29″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[27. jún]] [[2018]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[9. júl]] [[2019]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 9,032 789 9
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 351 286 138
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,1
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,32″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[9. júl]] [[2019]]
|-
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[21. júl]] [[2020]]
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 8,994 697 3
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 1 345 587 566
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 0,1
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | 18,40″
| style=&quot;background: #FFF8DC&quot; | [[20. júl]] [[2020]]
|}
&lt;/center&gt;
&lt;small&gt;* založené na údajoch z programu Skymap pro 11&lt;/small&gt;

== Výskum sondami ==
[[Súbor:Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg|vľavo|náhľad|Saturn zo sondy [[Voyager 1]]]]
Ako prvá navštívila planétu [[kozmická sonda]] [[Pioneer 11]] v roku [[1979]]. K Saturnu dorazila po štyriapolročnom prelete medziplanetárnym priestorom. Štúdium tejto planéty a jej okolia sa začalo [[2. august]]a [[1979]]. Po riskantnom, ale úspešnom prelete rovinou Saturnových prstencov [[1. september|1. septembra]] [[1979]] (hrozilo možné nebezpečenstvo zrážky s časticami týchto prstencov, ktoré mohli sondu ťažko poškodiť) sonda v ten istý deň preletela pericentrom saturnocentrickej dráhy vo výške {{km|21400|m}} nad hladinou mrakov. Sledovanie planéty sonda ukončila [[15. september|15. septembra]] [[1979]] a pokračovala v lete do vonkajších častí slnečnej sústavy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Vítek
  | meno = Antonín
  | odkaz na autora = 
  | titul = 1973-019A - Pioneer 11
  | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1973/I019A.HTM
  | dátum vydania = 2007-03-25
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-07-02
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt;.

V novembri [[1980]] preletel nad Saturnom [[Voyager 1]]. Najväčšie priblíženie nastalo 13. novembra 1980, ale už tri mesiace predtým začala s jeho fotografovaním. Vzniknuté fotografie priniesli mnoho nových poznatkov. Urobila tiež snímky mesiacov Mimas, Tethys, Dione, Enceladus, Rhea a Titan. Okolo Titanu preletela [[12. november|12. novembra]] 1980 vo vzdialenosti {{km|6500|m}}. Počas preletu nazbierala množstvo údajov o zložení atmosféry a teplote. Mimo iného zistila, že 7 % objemu hornej atmosféry tvorí hélium a takmer celý zvyšok pripadá na vodík.&lt;ref name=&quot;Kleczek&quot; /&gt;

O necelý rok neskôr potom nasledoval prelet sondy [[Voyager 2]]. Najbližšie priblíženie k Saturnu nastalo [[25. august]]a [[1981]]. Počas preletu okolo Saturnu začala sonda s výskumom horných vrstiev atmosféry planéty pomocou [[radar]]u. Radarové merania priniesli poznatky o [[teplota|teplote]] a [[hustota|hustote]] atmosféry. Na ich základe sa zistilo, že v najvyšších oblastiach je tlak okolo 7 kilopascalov s teplotou −203 °C a v najnižších skúmaných oblastiach dochádza k nárastu tlaku a teploty až na 120 kilopascalov a −130 °C. Severný [[pól]] vykazoval súčasne rozdielnu teplotu ako obdobné oblasti na juhu. Severné oblasti boli o 10 °C chladnejšie, čo sa následne interpretovalo ako následok sezónnych javov. Počas priblíženia sondy k planéte bolo vyhotovených a odoslaných na Zem okolo 16 000 fotografií.

=== Cassini-Huygens ===
[[Súbor:Cassini Saturn Orbit Insertion.jpg|vpravo|náhľad|Umelcova predstava sondy Cassini nad prstencami Saturna]]
{{hlavný článok|Cassini-Huygens}}
Všetky predchádzajúce misie však boli iba prelety, čiže sondy neboli navedené na obežnú dráhu planéty. Až v roku [[1997]] odštartovala k Saturnu sonda [[Cassini (sonda)|Cassini]] vyvinutá [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], ktorá sa stala prvou umelou družicou Saturna. Na obežnú dráhu bola navedená [[1. júl]]a 2004. 25. decembra sa od sondy oddelil pristávací modul [[Huygens (sonda)|Huygens]], navrhnutý a vyrobený [[Európska kozmická agentúra|Európskou kozmickou agentúrou]]. Modul po oddelení začal trojtýždňovú samostatnú cestu. [[14. január]]a [[2005]], počas tretieho obehu sondy Cassini okolo Saturna, modul Huygens úspešne pristál na mesiaci Titan. Počas jeho pristávania slúžila sonda Cassini ako retranslačná stanica pre predávanie vedeckých a technických dát zo sondy Huygens na Zem. Huygens pristál na zmrznutom titanovom „bahne“ tvorenom zmesou kremičitanových hornín a tuhého metánu. Nad očakávania vedcov prežil pristátie o viac ako 4 hodiny a spojenie medzi ním a materskou sondou Cassini preposielajúcou signál na Zem bolo prerušené až 2 hodiny po pristátí, keď sa Cassini stratila za [[horizont|obzorom]]. 

Sonda Cassini pokračuje z obežnej dráhy v skúmaní Saturnu rovnako ako aj jeho mesiacov. Na jej palube je 12 vedeckých prístrojov na snímkovanie, mapovanie, meranie chemického zloženia, teploty, magnetického poľa a štúdia zloženia telies. Sonda má fungovať do septembra roku 2017. Misia Cassini-Huygens je spoločný projekt [[Spojené štáty|americkej]] organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry [[ASI]]. Medzi hlavné úspechy tejto misie patrí objav uhľovodíkového jazera ''Ontario'' a impaktných kráterov na povrchu Titanu, potvrdenie atmosféry okolo mesiaca Enceladus, blízke snímky vzdialeného a retrográdne obiehajúceho mesiaca [[Phoebe (mesiac)|Phoebe]], objav nových mesiacov, prieskum oblasti medzi Saturnom a jeho prstencom a ďalšie.

== Možnosť života ==
Plynní obri, medzi ktorých zaraďujeme aj Saturn, nemajú pevný povrch a preto by sa život mohol vyvíjať len v jeho atmosfére, v oblastiach, kde sú kvapôčky vody a dostatok slnečného žiarenia. Objavili sa špekulácie, v ktorých sa tvrdilo, že by v takomto prostredí dokázali žiť dokonca i viacbunkové organizmy. Na Zemi sa však nenašli žiadne organizmy adaptované výhradne na život v mrakoch, dokonca ani na miestach, kde sú mraky prítomné fakticky neustále. Analogicky môžeme rovnakú situáciu predpokladať pre všetky telesá Slnečnej sústavy s atmosférou&lt;ref&gt;McKay, Christopher P. - Davis, Wanda L.: Astrobiology. In:McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007, s. 864&lt;/ref&gt; a teda i pre Saturn. Naopak, za najväčších kandidátov pre [[mimozemský život]] v slnečnej sústave sa považujú (popri [[Mars]]e a Jupiterových mesiacoch [[Európa (mesiac)|Európa]] a Ganymedes) jeho mesiace Titan a Enceladus. Zloženie atmosféry Titanu pripomína zloženie atmosféry Zeme v raných štádiách jej vývoja. Uvažuje sa tiež o možnosti vzniku jednobunkových organizmov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Life in the Solar System?
  | url = http://www.bbc.co.uk/science/space/life/looking/titan.shtml
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-7-2
  | vydavateľ = BBC
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Po pristátí sondy [[Huygens (sonda)|Huygens]] však Francois Raulin, jeden z expertov projektu, vyslovil domnienku, že život na Titane je veľmi nepravdepodobný z dôvodu neprítomnosti vody na povrchu mesiaca&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Život na Titane je nepravdepodobný
  | url = http://www.astronomiaonline.org/view.php?nazevclanku=&amp;cisloclanku=2006011311
  | dátum vydania = 2006-1-13
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-7-2
  | vydavateľ = Astronómia On-Line
  | miesto = 
  | jazyk = po slovensky
}}&lt;/ref&gt;.

Mesiac Enceladus zase vedcov prekvapil prítomnosťou vody v kvapalnom skupenstve, ktorú chrlia [[gejzír]]y na jeho povrchu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na měsíci Enceladus planety Saturn je voda
  | url = http://www.vesmir.info/saturn/na-mesici-enceladus-planety-saturn-je-voda.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-7-2
  | vydavateľ = vesmir.info
  | miesto = 
  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt;. Tým sa zaradil medzi telesá, na ktorých sa budú pravdepodobne v budúcnosti hľadať stopy primitívneho života.

== Planéta v kultúrnych dejinách ==
[[Súbor:Edzell deities Saturn.JPG|vpravo|náhľad|Zobrazenie boha Saturna na reliéfe na stredovekom hrade ''[[Edzell Castle]]'' v [[Škótsko|Škótsku]]]]
=== Mytológia ===
Saturnus, po ktorom je planéta pomenovaná, bol starý rímsky [[boh]] roľníctva. Neskôr ho začali stotožňovať s gréckym Kronom, bohom [[čas]]u. Na rozdiel od Krona, ktorý kvôli požieraniu vlastných detí nemal veľkú obľubu medzi [[Staroveké Grécko|starými Grékmi]], Saturnos mal u [[staroveký Rím|Rimanov]] veľkú vážnosť a úctu. Podľa mýtov naučil ľudí obrábať pôdu, pestovať rastliny a stavať obydlia. O dobe jeho údajného panovania sa hovorilo ako o „Zlatom veku ľudstva“ a na pamiatku jeho vlády sa konali slávnosti zvané [[saturnálie]]. V čase týchto slávností dostávali [[otrok|otroci]] na krátky čas slobodu, pretože v zlatom veku neboli páni ani otroci. Saturnovi sa po stotožnení s Kronom začali pripisovať Kronove deti, medzi nimi aj [[Zeus]], Rimanmi nazývaný Jupiter, ktorý ho nakoniec zvrhol z trónu.&lt;ref&gt;{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| year = 
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
| publisher = Perfekt, Bratislava
| isbn = 80-8046-203-8
| pages = strany: 403-404}}&lt;/ref&gt;

=== Astrológia ===
V [[astrológia|astrológii]] je Saturn pokladaný za nepriaznivú planétu, kvôli tomu, že jeho pohyb je najpomalší zo všetkých voľným okom viditeľných telies (okrem Urána). Má symbolizovať formovanie a istotu; zákony času a priestoru; štruktúru, poriadok, pravidlá a hranice; starobu, nepriazeň a smrť.&lt;ref name=JG&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Grumlík
  | meno = Jiří
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohled do tajů astrologie
  | vydavateľ = Fenix - Schneider
  | miesto = Brno
  | rok = 1991
  | isbn = 80-900349-1-8
  | kapitola = 
  | strany = 36
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Za kladné vlastnosti pripisované účinkom Saturna sa pokladajú stálosť, praktickosť, hospodárnosť, vytrvalosť a systematickosť, k nepriaznivým patrí chlad, upätosť a izolácia, nedôvera a [[pesimizmus]], [[frustrácia|frustrácie]] a [[depresia|depresie]]. Klasická astrológia sa na neho díva ako na „Otca času“, pretože ľudský život je údajne po troch obehoch tejto planéty [[zverokruh]]om naplnený. Súčasne ho považuje za životného učiteľa, a symbol [[otec|otca]], preto je tiež symbolom skúsenosti a zodpovednosti.&lt;ref name=JG /&gt;

== Planéta v súčasnej kultúre ==
=== Sci-fi ===
Saturn sa stal podobne ako ďalšie planéty slnečnej sústave námetom niektorých sci-fi [[kniha|kníh]]. Okrem samotného Saturnu je dej často situovaný na jeho mesiac Titan, ktorý sa často popisuje ako „[[čerpacia stanica]]“ pre budúce kozmické lety či ako surovinová základňa pre dobývanie vzdialených častí slnečnej sústavy. Saturn sa objavil napríklad v diele bratov Strugackých v roku [[1962]], ktorí publikovali svoju knihu [[Tachmasib letí k Saturnu]].&lt;ref&gt;{{Cite web
 | author = Ladislav -Knedle- Ševcůj 
 | title = Tachmasib letí k Saturnu
 | url = http://www.legie.info/kniha/2573-strugackij-strugackij-tachmasib-leti-k-saturnu
 | accessdate = 2008-12-25
 | publisher = www.legie.info
}}&lt;/ref&gt; Ďalšou knihou, v ktorej je oblasť okolo Saturna hlavným motívom, je román [[Arthur Charles Clarke|Arthura C. Clarka]] [[2001: Vesmírna odysea]]. Príbeh rozpráva o prvej ľudskej výprave k Saturnu, presnejšie k jeho mesiacu Japetus. Absolvovala ju päťčlenná posádka ma kozmickej lodi ''Discovery''. Keď sa napokon posledný preživší účastník výpravy dostane na obežnú dráhu okolo Japeta, objaví na jeho povrchu tajomný čierny monolit, ktorý je v skutočnosti hviezdnou bránou. V pokračovaní tejto knihy ([[2010: Druhá vesmírna odysea]]) sa však už nijaká výprava k Saturnu nespomína a misia lode ''Discovery'' bola pozmenená na cestu k Jupiteru. Mesiac Titan sa spomína napríklad v knihe českého autora [[Jiří Kulhánek|Jiřího Kulhánka]] [[Stroncium (román)|Stroncium]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kopeček
  | meno = Jaromír
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kulhánek, Jiří - Stroncium
  | url = http://www.knihovnice.cz/recenze/kulhanek-j-stroncium.html
  | dátum vydania = 2006-12-05
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-07-02
  | vydavateľ = knihovnice.cz
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Okrem literárneho spracovania sa Saturn stáva aj námetom [[filmové dielo|filmu]] ''[[Saturn 3]]'', ktorý rozpráva príbeh o malej vedeckej stanici na povrchu mesiaca Titan, kde sa dvojica vedcov dostáva do kontaktu s ďalšou osobou a jej robotom.&lt;ref&gt;{{Cite web
 | title = Saturn 3
 | url = http://www.csfd.cz/film/2426-saturn-3/
 | accessdate = 2008-12-25
 | publisher = Csfd.cz
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Saturn (planet)}}
{{portál|Slnečná sústava|}}

{{Mesiace Saturna}}
{{Slnečná sústava}}

[[Kategória:Saturn| ]]
[[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]]
[[Kategória:Rádiové zdroje]]
[[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]]</text>
      <sha1>gkgij51bk1z0f3s59m91z1dx0pj1f7t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Evidenčné číslo s voliteľnou logistikou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6482</id>
    <revision>
      <id>7415372</id>
      <parentid>7382453</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:48:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>62.169.172.56</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3293" xml:space="preserve">{{Spojiť s|Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku}}
'''Evidenčné číslo s voliteľnou logistikou''' (EČVL) je tabuľka identifikujúca [[vozidlo]], ktorú na žiadosť držiteľa vozidla prideľuje [[dopravný inšpektorát]]. Na rozdiel od štandardného [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|evidenčného čísla]] sa za označením [[Okres (Slovensko)|okresu]] uvádzajú:

*písmená na prvom až piatom mieste (napr. BA-AAAAA)
*písmená na prvom až štvrtom mieste a číslica od jeden po deväť na piatom mieste (napr. BA-AAAA1)
*písmená na prvom až treťom mieste a kombinácia čísel od jeden po deväť na štvrtom až piatom mieste (napr. BA-AAA11) 

'''EČVL nemožno prideliť, ak držiteľ vozidla žiada o pridelenie EČVL''':
*prideleného inému vozidlu,
*s kombináciou písmen alebo písmen a číslic tvoriacu názov alebo skratku názvu štátneho orgánu, [[Politická strana|politickej strany]] alebo [[Politické hnutie|hnutia]],
*s kombináciou písmen alebo písmen a číslic tvoriacu hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce alebo urážajúce výrazy,
*s písmenami „X“ alebo „O“ na prvom mieste za pomlčkou,
*obsahujúce písmená s [[Diakritické znamienko|diakritickým znamienkom]] alebo malé písmená,
*s kombináciou písmen alebo písmen a číslic, ktorej znenie by podporovalo alebo propagovalo hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potláčaniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu , náboženskú neznášanlivosť, mená poslancov v dobrom i zlom postavení

'''EČVL taktiež nemožno prideliť'''
*[[Prípojné vozidlo|prípojnému vozidlu]] vrátane prípojného vozidla za [[motocykel]] a motorovú trojkolku,
*vozidlám štátnych orgánov, [[Obec (správna jednotka)|obcí]], [[Štátny fond|štátnych fondov]] a štátnych [[Rozpočtová organizácia|rozpočtových]] a [[Príspevková organizácia|príspevkových organizácií]]. 

Pridelenie EČVL podlieha [[Správny poplatok|správnemu poplatku]] 165,5€ za každú tabuľku.

Správny poplatok neznamená &quot;zakúpenie&quot; EČVL. Pri odhlásení vozidla z evidencie motorových vozidiel je EČVL &quot;uvoľnené&quot; a je si ho možné zvoliť na nové vozidlo (za správny poplatok).

Podľa idnes.cz sa na Slovensku za EČVL vyberie od necelých 3000 záujemcov 900 000 € ročne.&lt;ref name=idesapril2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SPZ na přání od nového roku nebudou, ministerstvo stoplo tendr | url = http://zpravy.idnes.cz/spz-na-prani-od-noveho-roku-nebudou-du5-/domaci.aspx?c=A140418_073323_zahranicni_jpl | dátum vydania = 23.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.04.2014 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku]]

[[Kategória:Doprava na Slovensku]]
[[Kategória:Evidenčné čísla vozidiel]]

&lt;!--
Oprava článku: 

1) ...číslica na piatom resp. kombinácia číslic na štvrtom a piatom mieste od '''NULA''' po deväť

2) Pri odhlásení vozidla z evidencie motorových vozidiel '''NIE'''je EČVL &quot;uvoľnené&quot; a '''NIE'''nieje si ho možné zvoliť na nové vozidlo ('''ANI''' za správny poplatok).

J.J  --&gt;</text>
      <sha1>rtuu0cue33gq7l0oojt8h9uibn910wy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sabinov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7630</id>
    <revision>
      <id>7415431</id>
      <parentid>7398170</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:26:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lexandro3</username>
        <id>220094</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16359" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom okrese|Sabinov (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Sabinov
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Slovakia Sabinov 16.jpg
 | Popis obrázku      = Súkostolie v centre mesta
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Prešovský
 | Okres              = Sabinov
 | Región             = [[Šariš (región)|Šariš]]
 | Časti              = Orkucany
 | Rieka              = [[Torysa (rieka)|Torysa]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 49.106111
 | Zemepisná dĺžka    = 21.085556
 | Nadmorská výška    = 320
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1248
 | Starosta           = Michal Repaský&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 083 01
 | Kód                = 525146
 | EČV                = SB
 | Predvoľba          = +421-51
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Námestie slobody 57&lt;br/&gt;083 01 Sabinov
 | E-mail             = msu@sabinov.sk
 | Telefón            = 051 / 488 04 22
 | Fax                = 051 / 452 35 30
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.sabinov.sk
 | Commons            = Sabinov
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = '''Demonym''': ''Sabinovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Sabinovčan}}&lt;/ref&gt;, Sabinovčanka

}}

[[Súbor:Slovakia Sabinov 1.jpg|thumb|Mestská radnica]]
[[Súbor:Slovakia Sabinov 24.jpg|thumb|Hotel Torysa]]
[[Súbor:Slovakia Sabinov 34.jpg|thumb|Námestie]]
[[Súbor:Slovakia Sabinov 6.jpg|thumb|Centrum]]

'''Sabinov''' ({{V jazyku|deu|''Zeben''}}, {{V jazyku|hun|''Kisszeben''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]].

V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku [[1248]]. V polovici [[12. storočie|12. storočia]] sa tu usadili [[Nemecko|nemeckí]] kolonisti. Spolu s [[Prešov]]om získalo toto mesto v roku [[1299]] mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali [[hradby]] pochádzajúce z [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]], z ktorých sa dodnes zachoval súvislý pás. Celková dĺžka hradieb bola 1,4 km, boli 7 m vysoké, 2 m hrubé so strieľňami, s ochodzami, 9 vežami a 16 baštami. Niektoré veže sa zachovali, z ďalsích sú torzá, bášt zostalo 6 a takmer 500 m hradobného múra. V rokoch 2021 a 2022 prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia. 

V [[19. storočie|19. storočí]] boli vybudované menšie podniky, ale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku [[1960]] boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.

== Polohopis ==
Leží v údolí [[Torysa (rieka)|Torysy]], na pomedzí pohorí [[Čergov (pohorie)|Čergova]] a [[Bachureň (pohorie)|Bachurne]]. Vedie ním [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|cesta I/68]] z [[Prešov]]a do [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]], ako aj [[Železničná trať Košice – Muszyna|železničná trať Prešov – Plaveč]]. Sabinov je vzdialený {{Km|17|m|w}} severozápadne od [[Prešov]]a, {{Km|12|m|w}} juhovýchodne od [[Lipany|Lipian]] a {{Km|45|m|w}} od rovnakým smerom ležiacej [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]], [[Bardejov]] je vzdialený {{Km|49|m|w}} severovýchodne a [[Levoča]] {{Km|51|m|w}} západne.

=== Ulice ===
* '''Sabinov''': Čergovská, Fraňa Kráľa, Gen. Svobodu, Hollého, Hviezdoslavova, Jakubovanská, Janka Jesenského, Jilemnického, Jolany Cirbusovej, Kapitána Nálepku, Karpatská, Komenského, Matice Slovenskej, Moyzesova, Murgašova, Nezabudová, Novomeského, Ovocinárska, Pavla Gojdiča, Pod Švabľovkou, Prešovská, Priemyselná štvrť, Puškinova, Ružová, Sadová, Samuela Fábryho, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Švermova, Tehelná, Záhradná, 9. mája, 17. novembra.
* '''Orkucany''': Bernolákova, Jarková, Jonáša Záborského, Kukučínova, Kvetná, Mudroňova, Prídavkova, Sama Chalupku, Višňová.

=== Vodné toky ===
* rieka [[Torysa (rieka)|Torysa]], do ktorej v smere toku na území mesta postupne ústia:
** [[Ginec]] (zľava)
** [[Krakovský potok]] (zľava)
** [[Drienický potok]] (zľava)
*** [[Čierny potok (prítok Drienického potoka)|Čierny potok]] (sprava)
*** [[Červený potok (prítok Drienického potoka)|Červený potok]] (sprava)
** [[Telek]] (zľava, v m. č. Orkucany)
** [[Šalgov (potok)|Šalgov]] (sprava, v m. č. Orkucany)
** [[Jakuboviansky potok]] (zľava, v m. č. Orkucany)

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku [[1248]]. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol [[28. január]] [[1299]], kedy mu uhorský kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] udelil spolu s [[Prešov]]om a [[Veľký Šariš|Veľkým Šarišom]] spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom.  V roku [[1405]] bol Sabinov povýšený na [[slobodné kráľovské mesto]], čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte [[Košice]], [[Prešov]], [[Bardejov]] a [[Levoča]]. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku [[1461]] úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 – 1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938{{--}}1939, v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku [[1992]] bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku [[1657]], zvon pochádza z roku [[1470]]. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný [[Štúrovci|štúrovec]] [[Bohuslav Nosák|Bohuš Nosák-Nezabudov]], pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a [[Anton Prídavok]]. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením [[Janko Borodáč|Janka Borodáča]], ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.

Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vojnové časy
  | url = http://www.drienica.sk/?page=x_02_2predvojnova
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-08-12
  | vydavateľ = Obec Drienica
  | miesto = Drienica
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; Aj v rokoch [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára [[1945]] rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od [[Dukliansky priesmyk|Dukly]] cez Prešov a [[Bardejov]] na západ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pripomenuli sme si 73. výročie oslobodenia mesta
  | url = https://www.sabinov.sk/navstevnik/78-aktuality/159-pripomenuli-sme-si-73-vyrocie-oslobodenia-mesta
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-08-12
  | vydavateľ = Mesto Sabinov
  | miesto = Sabinov
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==
K 31. decembru 2012 v meste žilo 12 706 obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (ročne) [om7101rr]
  | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20pohlavia%20-%20obce%20(ro%C4%8Dne)%20%5Bom7101rr%5D
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-08-12
  | vydavateľ = DATAcube
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
* Slováci – 92,62 %
* Rómovia – 6,40 %
* Česi – 0,48 %
* Ukrajinci – 0,41 %
* Rusíni – 0,36 %

=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
* [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 74,08 %
* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 10,53 %
* bez vyznania – 5,47 %
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a.v.]] – 4,16 %
* [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 1,51 %

== Kultúra a zaujímavosti ==
V meste pôsobia folklórne súbory [[Sabinovčan (folklórny súbor)|Sabinovčan]] a DFS Sabiník, z mesta pochádzajú slovenské kapely Dalla mattina alla sera, Gloom či Out of age. V meste sa natáčal československý film [[Obchod na korze]], ktorý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = UNIKÁTNE FOTKY: Oscarový film Obchod na korze sa natáčal v Sabinove
  | url = https://www.teraz.sk/magazin/archiv-fotky-obchod-na-korze-sabinov/191993-clanok.html
  | dátum vydania = 17.4.2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-08-12
  | vydavateľ = Teraz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

=== Knižnica ===
Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.

=== Pamiatky ===
* rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
* gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho 
* renesančná zvonica
* renesančno-barokové lýceum
* zvyšky hradieb z 15.stor.
* historické jadro

=== Pomníky ===
Pamätník 2. svetovej vojny

=== Parky ===
[[Súbor:Slovakia Sabinov 36.jpg|right|thumb|Park v Sabinove]]
V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===

==== Železnica ====
Mestom prechádza železničná trať [[Železničná trať Košice – Muszyna|Košice – Lipany – Plaveč]], kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]] a [[Poprad]], železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010.

==== Mestská hromadná doprava ====
Sabinov momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou (MHD). Tá podľa kroník obcí [[Drienica]] a [[Ražňany|Razňany]] (blízke samostatné obce do ktorých MHD kedysi premávala) prestala premávať v roku 1991, podľa iných zdrojov fungovala vnútromestská linka č. 3 ešte na prelome storočí.&lt;ref&gt;[https://imhd.sk/transport/doc/sk/16213/Autobusy-Karosa-B-731-a-B-732-na-vychodnom-Slovensku]&lt;/ref&gt;

=== Priemysel ===
V meste pôsobí výrobca nábytku SANAS, potravinárske spoločnosti SABI a výrobca prevodoviek ZŤS.

=== Školstvo ===
==== Základné školy ====
* ZŠ Komenského 13 [http://www.zskomsab.edu.sk]
* CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [http://www.czssabinov.sk]
* ZŠ Ul. 17. novembra [http://zsnovsab.edupage.org/]
* Špeciálna základná škola, SNP 15
* Súkromná základná škola, Námestie slobody 100

==== Stredné školy ====
* Gymnázium DSA, Komenského 40 [http://www.gymkosb.sk]
* Stredná odborná škola, SNP 16 [http://www.soupsb.sk]

== Osobnosti mesta ==
* [[Eduard Samuel Bartsch]] - lekár, [[prírodovedec]] a [[entomológ]]
* [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] – senior [[Spiš (región)|spišských]] [[Mesto (Slovensko)|miest]], kazateľ [[Evanjelická cirkev|evanjelickej cirkvi]], literát a horolezec
* [[Juraj Hatrík]] – hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik
* [[Bohuslav Nosák|Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov]] – evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov
* [[Anton Prídavok]] – spisovateľ
* [[Severín Škultéty]] – [[evanjelický kňaz]], pedagóg, náboženský spisovateľ
* [[Jakub Wagner]] - evanjelický kňaz, pedagóg a básnik

== Partnerské obce ==
* {{minivlajka|Turecko}} [[Çubuk]], [[Turecko]]
* [[Súbor:Flag_of_Hungary.svg|25px]] [[Kenderes]], [[Maďarsko]]
* [[Súbor:Flag_of_Poland.svg|25px]] [[Siedlce]], [[Poľsko]]
* [[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|25px]] [[Soběslav]], [[Česko]]

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Slovakia Sabinov 37.jpg|Obchod na Korze
Súbor:Sabinov Slovakia 41.JPG|Pamätník osloboditeľom
Súbor:Sabinov Slovakia 47.JPG|Križovatka pred vjazdom na námestie
Súbor:sabinov Slovakia 48.JPG|Pôvodné mestské domčeky
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sabinov}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Sabinove]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.vucpo.sk/ganet/vuc/po/portal.nsf/pages/EB7842ED8B17A11DC1256EF20055617C Krátka prezentácia mesta + brožúrka v pdf - formáte]

{{Obce okresu Sabinov}}

[[Kategória:Sabinov| ]]
[[Kategória:Okres Sabinov]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]</text>
      <sha1>593p4u3pdvtr1hr6r2itgbzgtnt6tox</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trenčín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7702</id>
    <revision>
      <id>7415514</id>
      <parentid>7361064</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:36:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Hrdina Impéria</username>
        <id>165326</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Dejiny */ oprava Tatárov na Mongolov, doplnený vtedajší župan a obranca hradu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="48754" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Trenčín
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = Mesto módy
 | Obrázok            = Trencin_hrad_20010403.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí.
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Trenčiansky
 | Okres              = Trenčín
 | Región             = Stredné Považie
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Váh]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.894167
 | Zemepisná dĺžka    = 18.040556
 | Nadmorská výška    = 217
 | Najvyšší bod       =Svitava 
 | Najvyšší bod výška = 700
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1111
 | Starosta           = [[Richard Rybníček]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 911 01 - 08
 | Kód                = 505820
 | EČV                = TN, TC, TE
 | Predvoľba          = +421-32
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Mierové Námestie 2&lt;br/&gt;911 64 Trenčín
 | E-mail             = msu@trencin.sk
 | Telefón            = 032 / 650 43 11
 | Fax                = 032 / 743 28 36
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.trencin.sk
 | Commons            = Trenčín
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]]

'''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&amp;pg=PA261&amp;lpg=PA261&amp;dq=trincinium&amp;source=bl&amp;ots=ah4FDPz6Sh&amp;sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&amp;q=trincinium&amp;f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}&lt;/ref&gt; alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto Trenčianskeho kraja, ktorého je sídlom.

Trenčín sa nachádza v severo-západnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]].

Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnúce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]].

== Geografia ==
=== Vodné toky ===
* Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]].
* Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrá (potok)|Kubranský potok]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]].
* Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]].
* Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

=== Pohoria ===
* Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
* Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}}
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]].

Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]].

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté.  

Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili.
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]]
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].&lt;ref&gt;LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191&lt;/ref&gt; Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]].  Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko–slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80.-tych rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k  najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom&lt;ref&gt;[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]&lt;/ref&gt;.

== Pamiatky ==
[[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]]
[[File:Synagóga v Trenčíne.tif|thumb|Synagóga v Trenčíne]]{{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}}
* [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia.
* [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor.
* [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]]
* [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]]
* Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
* [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“.
* [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth.
* [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]].
*[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia.
* Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]]
* [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny.
* [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] neologického štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy.
*[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.

== Členenie mesta ==
=== Časti mesta ===
Trenčín má 4 hlavné mestské časti:
{| cellspacing=&quot;5&quot; cellpadding=&quot;5&quot; border=&quot;0&quot; width=&quot;96%&quot;
|-
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Stred:'''
** Stred mesta
** Dolné mesto
** Dlhé Hony
** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]]
** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:'''
** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Sever:'''
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]]
** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]]
** [[Pod Sokolice]]
** [[Kubrá]]
** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:'''
** Zámostie
** Kvetná
** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]]
** [[Orechové]]
** [[Zlatovce]]
** [[Nové Zlatovce]]
** [[Záblatie]]
|-
|}
[[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]]
[[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]]
=== Ulice a námestia ===
{{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]]
'''Ulice'''
* počet ulíc: 300
* počet námestí: 9

'''Námestia'''

* Mierové námestie
* Štúrovo námestie
* Námestie sv. Anny
* Námestie SNP
* Holubyho námestie
* Slnečné námestie
* Námestie Dr. prof. Hlaváča
* Mariánske námestie
* Námestie sv. rodiny

=== Rozloha a katastrálne územie ===
Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

* Hanzlíková  {{ha|511.90|m}}  (1976)
* Istebník  {{ha|484.50|m}}  (1972)
* Kubrá  {{ha|764.30|m}}  (1975)
* Kubrica  {{ha|670.00|m}}  (1975)
* Orechové  {{ha|387.70|m}}  (1972)
* Opatová  {{ha|1422.20|m}}  (1985)
* Trenčianske Biskupice  {{ha|750.10|m}}  (1965)
* Záblatie  {{ha|883.60|m}}  (1985)
* Zlatovce  {{ha|807.30|m}}  (1976)
* Trenčín  {{ha|1518.10|m}}
Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}}

Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km²

== Symboly mesta ==
=== Erb ===
Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.&lt;ref&gt;Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.&lt;/ref&gt; Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna).

V 70.tych rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však, našťastie, nebola realizovaná.

=== Vlajka ===
Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.&lt;ref&gt;[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]&lt;/ref&gt;

== Politika ==
=== Predstavitelia mesta ===

==== Mešťanostovia a starostovia ====

*[[1887]] – [[1918]] – [[Ernest Ucsnay]] (mešťanosta)
*[[1918]] – [[1919]] – [[Alexander Zeleny]] (mešťanosta)
*[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta)
*[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta)
*[[1923]] – [[1924]] – [[Ing. Gustáv Dohnányi]] (starosta)
*[[1924]] – [[1928]] – [[Rudolf Misz]] (starosta)
*[[1928]] – [[1939]] – [[Jozef Reihel]] (starosta)
*[[1939]] – [[1945]] – [[Dr. Ján Zaťko]] (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
*[[1945]] – [[Štefan Markovič]] (mešťanosta)

==== Predsedovia MsNV ====

*[[1945]] – Ján Zeman 
*[[1945]] – [[1946]] – [[Ján Barták]] 
*[[1946]] – [[1948]] – [[Dr. Jozef Baár]] 
*[[1948]] – [[Ján Mikula]] 
*[[1948]] – [[1949]] – [[Eduard Klčo]] 
*[[1949]] – [[1951]] – [[Štefan Ondruška]]
*[[1952]] – [[1954]] – [[Vojtech Kianička]]
*[[1954]] – [[1971]] – [[Anton Tomáš]]
*[[1971]] – [[1977]] – [[Rudolf Pajtina]] 
*[[1977]] – 1990 – [[Štefan Rehák]] 

==== Primátori mesta ====

*[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý)
*[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP)
*[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
*[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS)
*[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý)

== Obyvateľstvo ==
&lt;table&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Etnické zloženie obyvateľstva
|-
! Národnosť
!% (2011)
!% (2001)
|-
| Slováci
|85,22
| 95,29
|-
| Česi
|1,46
| 2,41
|-
| Maďari
|0,21
| 0,28
|-
| Moravania
|0,21
| 0,21
|-
| Rómovia
|0,03
| 0,08
|-
| Poliaci
|0,05
| 0,05
|-
| Nemci
|0,08
| 0,04
|-
| Rusíni
|0,05
| 0,04
|-
| Iní + nezistení
|12,69
| 1,6
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Náboženské zloženie obyvateľstva
|-
! Náboženstvo
!% (2011)
! % (2001)
|-
| Rímskokatolícke
|54,22
| 65,76
|-
| Bez vyznania
|22,41
| 22,32
|-
| Evanjelická cirkev a. v.
|5,44
| 7,05
|-
| Gréckokatolícke
|0,43
| 0,32
|-
| Pravoslávie
|0,15
| 0,17
|-
| Iní + nezistení
|17,35
| 4,38
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td&gt;
{| class=wikitable
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011).
|-
! Obyvateľstvo spolu ||113 261
|-
| Slovenská ||101 469
|-
| Česká ||1 189
|-
| Maďarská ||165
|-
| Moravská ||156
|-
| Rómska ||50
|-
| Poľská ||40
|-
| Nemecká ||65
|-
| Rusínska ||39
|-
| Ukrajinská ||21
|-
| Chorvátska ||8
|}
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;
'''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2019'''&lt;ref&gt;Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)&lt;/ref&gt;
{| style=&quot;text-align:center&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-

| '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] 
|[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]]

|[[2011]]
|[[2018]]
|[[2019]]
|[[2020]]
|-
| '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 
|13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}&lt;/ref&gt;||55 383||55 416
|}

== Kultúra ==
[[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]]
=== Galérie ===
* [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku  2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici.
* Mestská galéria Trenčín
*Galéria Nová Vlna
*Galéria Vážka

=== Knižnice ===
* Verejná knižnica Michala Rešetku (4 pobočky)
* Ústredná knižnica Slovenskej armády
* Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
* Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle

=== Divadlo ===
* Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo)
* Hudobné divadlo Trenčín
* Divadlo Normálka
* Virtuálne divadlo Trenčín

=== Múzeá ===
* [[Trenčianske múzeum]]
* Múzeum kolies ETOP
*Letecké múzeum Hangár X

=== Hudba ===
* Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
* Gulliver's Band
* Ľubor Martin Mikrostar
* [[Bez ladu a skladu]]
* [[Chór vážskych muzikantov]]

=== Kiná ===
* ARTKINO METRO
* CINEMAX Trenčín
*Kino Hviezda

=== Pravidelné podujatia ===
V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).
;Hudobné podujatia
* [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín
* Jazz pod hradom
* Runway international rock festival

;Festivaly
* Divadelný festival Sám na javisku
*Filmový festival HoryZonty

;Výstavy
* Rock-Pop-Jazz… vo fotografii

;Výstavisko Expo center
* Trenčín mesto módy
* SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
* Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
* Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
* Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
* Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
* Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
* Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
* Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
* Beauty Slovakia
* Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov
* Výstava koní

== Parky ==
* [[Lesopark Brezina]]
* Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}})
* Park M. R. Štefánika
* Park Pod Juhom

== Šport ==
* [[futbal]] – v  Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]]
* [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]]
* [[bandyhokej]]:&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]&lt;/ref&gt;
* [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, 	Kanoistický klub TTS Trenčín, 	TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
* [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12)
* [[florbal]] – ŠK 1. FBC Trenčín, klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal dva tituly majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto

=== Športoviská v Trenčíne ===
==== Zimné štadióny ====
* Zimný štadión Pavla Demitru – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici
* Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&amp;T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly

==== Futbalové štadióny ====
* Štadión na Sihoti- domovský štadión AS Trenčín
* Štadión Ozeta – zrušený
* Štadión Pod Sokolicami – zrušený

==== Športové haly ====
* Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici
* Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici

==== Plavárne a kúpaliská ====
* Mestská plaváreň
* Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského
* Plaváreň na SPŠ stavebnej
* Plaváreň na ZŠ Na dolinách nefunkčná
* Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta)
* Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom)
* Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici)

Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
==== Železničná doprava ====
Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]] a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V súčasnosti sa pracuje na modernizácii železničného prieťahu mestom, v roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie železničnej stanice Trenčín, ktorá bude realizovaná spolu s rekonštrukciou autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.&lt;ref&gt;http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html&lt;/ref&gt;

Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice:
* [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]])
* [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]])
* [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])
* Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])

==== Cestná doprava ====
Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji.

V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = TASR
  | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň
  | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen
  | dátum vydania = 8.4.2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 4.5.2011
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra).

==== Letecká doprava ====
V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín, a.s.]], opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta.

==== MHD ====
* Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujem podnik [[Slovenská autobusová doprava Trenčín|SAD Trenčín]].
* V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 31 a nočný spoj č. 50.
* V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
* V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}}

==== Vodná doprava ====
Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav.

== Školstvo ==
=== Základné ===

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ====

*[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]]
* Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ)
* Petra Bezruča 66 (predtým 6. ZDŠ)
* Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ)
* L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)
* Východná 9
* Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]])
* Kubranská cesta
* Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň)

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ====

* Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta

==== Súkromné základné školy ====

* Základná škola Futurum

Zaniknuté ZŠ:
* 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
* 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
* 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
* 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

=== Stredné ===
* [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]]
*Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
* Súkromné gymnázium Futurum
*Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
*Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša 
*Škola umeleckého priemyslu Trenčín
*Stredná športová škola
*Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej
* Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta
* Dopravná akadémia
* Stredná odborná škola Pod Sokolicami
* Stredná odborná škola letecko-technická 
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] 

=== Vysoké ===
* [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]]
* Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle

== Priemysel a Hospodárstvo ==
Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria [[TRENS, a.s.]] (bývalá [[TOS]]), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a [[KONŠTRUKTA - Industrial, a.s.]] a [[KONŠTRUKTA - Defence, a. s.]] – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť [[AU Optronics Slovakia s. r. o.|AU Optronics, s. r. o.]] zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls. 

== Osobnosti ==
=== Rodáci ===
{{Stĺpce|2|
* [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ
* [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012
* [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent
* JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]]
* [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu
* [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
* [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny
* [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ
* [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár
* [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik
* [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska
* [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista
* Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989
* RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea
* [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla
* [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL
* [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]
* [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka
* [[Egon Lánsky]] – podpredseda vlády Českej republiky
* [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]]
* [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase  Slovenskej republiky
* [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista 
* [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
* [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán
* Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]]
* [[Július Mazanec]] – televízny režisér
* [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]]
* [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]]
* [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička
* PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka
* [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka
* [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]]
* [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
* [[Igor Pietor]] – filmový režisér
* [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster
* [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka
* [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín
* [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor
* [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka
* [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér
* [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA
* Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992
* [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France
* [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]
* [[Fraňo Tiso]] – v čase  Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
* [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]]
* [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér
* JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
* [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]]

}}

=== Pôsobiaci v meste ===
{{Stĺpce|2|
* [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
* [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar
* Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.&lt;ref&gt; KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.&lt;/ref&gt;
* [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu
* MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]]
* [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]]
* [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie
* [[Alexander Dubček]] – slovenský politik
* Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
* [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
* [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf
* [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf
* [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka
* [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka
* MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie
* [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708.
* [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf
* [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
* [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov
* [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
* [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky
* [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
* [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
* [[Nataša Tanská]] – spisovateľka
* ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]]
* JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945
* Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]]
}}

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]]
* {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]]
Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga 
Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra 
Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]]
Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu
Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády
Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody
Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916
Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského
Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp
Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie
Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh
Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015)
File:Trenčín Castle in 2021.jpg|Pohľad na hrad z ulice Gen. M. R. Štefánika
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Trenčín}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.trencin.sk Oficiálna stránka]
* [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín]
* [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj]

{{Trenčín}}
{{Obce okresu Trenčín}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}

[[Kategória:Trenčín| ]]
[[Kategória:Okres Trenčín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Trenčiansky kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>lqsv932qk15frr58ifhmrhd1ghkbf3h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liberálna demokracia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10438</id>
    <revision>
      <id>7415505</id>
      <parentid>7300416</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T05:40:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>79.106.211.83</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12467" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Na revíziu}}
[[Súbor:Election MG 3455.JPG|náhľad|Všeobecné voľby sú definujúcou súčasťou súčasnej demokracie ([[Francúzsko]], 2007)]]
'''Liberálna demokracia''' je politický režim, ktorý vládne na princípoch [[Nepriama demokracia|zastupiteľskej demokracie]] a [[Liberalizmus|liberalizmu]] . Pre túto formu zriadenia sú charakteristické [[voľby]] medzi sebou voľne súťažiacimi [[Politická strana|politickými subjektmi]], [[deľba moci]] a rozdelenie právomocí, [[právny štát]], [[trhová ekonomika]] so [[Vlastníctvo (všeobecne)|súkromným vlastníctvom]] a ochrana [[Ľudské práva|ľudských]] a [[Občianske práva|občianskych práv]] pre všetkých.

Podobný význam majú pojmy '''ústavná demokracia''' (s dôrazom na to, že moc štátu je limitovaná [[Ústava|ústavou]] a [[Zákon (právo)|zákonom]] ) a '''západná demokracia''' (s odkazom na to, že prevláda v západných krajinách). To však neznamená, že by demokratické štáty museli mať písanú ústavu (nemá ju napr. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]]) alebo že by museli patriť k západnému kultúrnemu okruhu (nepatrí tam napr. [[Japonsko]]).

Liberálna demokracia nie je viazaná na konkrétne štátne zriadenie. Môže byť [[republika]] (napr. [[Francúzsko]], [[Nemecko]] či [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] ), alebo [[monarchia]] (napr. [[Japonsko]], [[Španielsko]], [[Spojené kráľovstvo]] alebo [[Kanada]] ). Môžu mať rôzne formy vlády. Existujú demokratické [[Prezidentská republika|prezidentské republiky]] (napr. [[Brazília]], [[Mexiko]], [[Spojené štáty]] ), [[Poloprezidentská republika|poloprezidentské republiky]] (napr. [[Francúzsko]], [[Taiwan]] ) alebo [[Parlamentarizmus|parlamentné republiky]] (napr. [[Nemecko]], [[India]] alebo [[Česko]] ).

==Myšlienka==
Liberálna demokracia zásadne presadzuje volebné právo bez ohľadu na rasu, pohlavie či majetok jednotlivca. Predtým bolo v krajinách, ktoré boli považované za liberálne demokracie, volebné právo obmedzenejšie. Existoval aj [[zákon]] prikazujúci registráciu voličov pred tým, než pôjdu voliť.

Ústava liberálnodemokratického štátu určuje jeho charakter. Stanovuje dobu vlády zvolených strán, kladie dôraz na ich právomoci, na nezávislé [[súdnictvo]] a na kontrolu vládnych zastupiteľstiev. Vládny orgán môže začať činnosť iba v súlade s prijatými písomnými zákonmi a v súlade so schváleným postupom. Veľa demokratických štátov je orientovaných [[Federácia|federatívne]] s cieľom zabrániť zneužívaniu právomocí a rozdeleniu právomocí vlád v danom meste, kraji alebo v národných vládach (napr. [[Nemecko]] ).

=== Občianske práva a slobody===
[[Súbor:Parliament building Finland.jpg|náhled|250px|vpravo|[[Fínsko|Finský]] parlament]]
Aj napriek tomu, že by mali demokratické štáty chrániť práva jednotlivcov, objavujú sa určité obmedzenia konkrétnych slobôd. Rôzne právne obmedzenia, ako sú [[Autorské právo|autorské práva]], zákony proti ohováraniu alebo obmedzenie kritiky demokracie a podpory [[Terorizmus|terorizmu]], sú často nevyhnutné na zabezpečenie existencie [[Demokracia|demokracie]].

Stále existuje mnoho [[Vláda|vlád]], ktoré sú ľuďmi považované za [[demokratické]], aj napriek tomu, že potláčajú slobodu prejavu. Tieto obmedzenia [[slobody]] sa vyskytujú napríklad vo forme obmedzenia možnosti získať pracovné miesto, zákazu pristúpiť k voľbám alebo ako [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskriminácia]] rasy či [[Náboženstvo|náboženstva]], ktoré jedinec uznáva.

Niektoré práva, ktoré presadzuje demokracia v danej krajine, môžu byť pre iné demokratické krajiny úplne neznáme. Napríklad zákony [[Kanada|Kanady]], [[Indie]], [[Izrael|Izraela]], [[Mexiko|Mexika]] a [[Spojené štáty|USA]] zaručujú ochranu pred dvojitým potrestaním za ten istý trestný čin, čo je právo, ktoré ostatné demokratické štáty nezaručujú. Mnoho [[Američania (USA)|Američanov]] pokladá za dôležité právo na vlastníctvo zbrane, zatiaľ čo iné krajiny toto právo nestanovujú.
===Predpoklady===
Vlády, ktoré sú súčasťou systému, sľubujú ekonomické slobody, vedú k prosperujúcej občianskej spoločnosti a k vytvoreniu významnej strednej triedy. Ide o vlády liberálnych demokracií. V autokratických nedemokratických krajinách, kde chýba veľký počet jedincov, ktorí stoja o demokracii, niekedy stačí málo na demokratický prevrat a zavedenie slobodných volieb. Posun v politickej kultúre a postupné dosiahnutie k vytvoreniu demokratických vlád sú úplne potrebné. Existujú príklady ako v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]], kde sa podarilo demokraciu udržať len dočasne alebo v obmedzenej dobe až do širších kultúrnych zmien, ktoré ustanovili podmienky, za ktorých je možné, aby tam demokracia rozkvitala.

Jedným z kľúčových bodov demokratickej kultúry je predstava o ''„ lojálnej [[Opozícia (politika)|opozícii]] “'' . Tento kultúrny posun je však náročný uskutočniť v krajinách, kde došlo k demokratickému prevratu násilnou cestou. Znamená to, že všetky [[strany]] odlišného názoru o demokracii budú zdieľať spoločný záväzok k ich základným hodnotám. Politickí konkurenti môžu nesúhlasiť, ale musia rešpektovať jeden druhého a uznávať legitímne a dôležité úlohy, ktorú každý jedinec hrá. Základné pravidlá o spoločnosti musia podporovať toleranciu a zdvorilosť vo verejnej debate. V takejto spoločnosti musí porazená strana vo volebných výsledkoch prijať svoju porážku a pokojne odovzdať moc víťaznej strane. Porazení by mali žiť v uspokojení a s vedomím, že ich život a sloboda nekončia a že sa môžu podieľať na vláde. Nemusia byť lojálni voči politike víťaznej vlády, ale voči základnej legitimite štátu a demokratických procesov.

==Kritika liberálnej demokracie ==
Pojem liberálna demokracia je ťažké definovať vzhľadom na mieru jeho využívania v rôznych kontextoch, najmä je problematické jeho vymedzenie, resp. odlíšenie od klasickej demokracie. Nie je preto jasné, čo presne znamená. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liberální demokracie – další matení pojmů | url = http://virtually.cz/clanky2/3392.html | vydavateľ = virtually.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 Na začiatku 21. storočia je stále častejšie používanie tohto pojmu určitými záujmovými skupinami. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liberální demokracie se podobá komunismu | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ceskapozice.lidovky.cz/recenze/liberalni-demokracie-se-podoba-komunismu.A170219_224822_pozice-recenze_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2022-01-05 }}&lt;/ref&gt; Kritika preto upozorňuje na uzurpovanie pojmu liberálna demokracia v rámci politického boja, resp. jeho zneužitie a naplnenie obsahom, ktorý nemá s klasickým liberalizmom ani s [[Demokracia|demokraciou]] veľa spoločného. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liberální demokracie se podobá komunismu | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ceskapozice.lidovky.cz/recenze/liberalni-demokracie-se-podoba-komunismu.A170219_224822_pozice-recenze_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2022-01-05 }}&lt;/ref&gt;
 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Václav Klaus pro MF Dnes: Souboj s inflací vyžaduje rozpočtové škrty | url = https://www.klaus.cz/ | vydavateľ = klaus.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;


==Liberálne demokratické štáty==
[[Súbor:2021 Freedom House world map.png|náhled|vpravo|350px|Mapa s výsledkami americkou vládou platenou organizaciou [[Freedom House]] z roku [[2021]], ktorá ukazuje „slobodné“ a „neslobodné“ štáty na svete, podľa ktorých definuje úroveň liberálnej demokracie. Niektoré z týchto priezkumov sú ale sporné. {{legenda|#179C86|Slobodné štáty (86)}} {{legenda|#F6DD4F|Čiastočne slobodné štáty(59)}} {{legenda|#706EA4|Neslobodné štáty (50)}}]]
[[Súbor:Freedom in the World graph.svg|náhled|350px|vpravo|Graf [[Freedom House]] ukazujúci počet národov v rôznych kategoriach v období rokov 1973–2013. {{legenda|#179C86|Slobodné štáty}} {{legenda|#F6DD4F|Čiastočne slobodné štáty}} {{legenda|#706EA4|Neslobodné štáty}}]]

Existuje tiež zhoda medzi niekoľkými vedcami a organizáciami (ako napr. už spomínaná [[Freedom House]] ), že [[Členovia Európskej únie|štáty Európskej únie]](okrem [[Maďarsko|Maďarska]]), [[Nórsko]], [[Island]], [[Švajčiarsko]], [[Japonsko]], [[Argentína]], [[Brazília]], [[Čile]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[Taiwan]], [[Spojené štáty|USA]], [[India]], [[Kanada]], [[Izrael]], [[Mexiko]], [[Južná Afrika (štát)|JAR]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] sú liberálna demokracia, však s [[Kanada|Kanadou]], ktorá má najväčšiu rozlohu a [[India|Indiou]], ktorá je svojou demokraciou na svete najľudnatejšia. India sa však v roku 2021 preradila do menej liberálnej kategórie „čiastočne slobodná“.

[[Freedom House]] sa domnieva, že mnoho oficiálnych demokratických vlád v [[Afrika|Afrike]] a bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] je nedemokratických, obvykle preto, že vláda, ktorá je pri moci, má silný vplyv na volebné výsledky. Podľa tohto výkladu sú nedemokratické štáty tie s vládou jednej strany, obvyklé vo východnej [[Ázia|Ázii]], na [[Stredný východ|Strednom východe]] a severnej [[Afrika|Afrike]] .

Organizácie ako [[Freedom House]] a ďalšie však boli historicky kritizované zo strany osobností ( [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]], [[Edward S. Herman]] ) i národných vlád za to, že stránia americkým záujmom. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Manufacturing Consent|strany=28|isbn=1551640023}}&lt;/ref&gt; To sa podľa kritikov premieta aj do samotnej definície demokracie, s ktorou organizácia pracuje a ktorú priamo stotožňuje s trhovou ekonomikou a ekonomickým liberalizmom, čím neberie ohľad na rôzne ideologické pohľady na demokratické usporiadanie. Podľa štúdie Woutera P. Veenendaala [[Freedom House]] „výrazne preceňuje formálne aspekty demokracie namiesto neformálnej analýzy mocenských a vplyvových štruktúr... a mnohokrát tak de facto vedie k odklonu od podstaty demokracie ako systému“. &lt;ref&gt;{{Cite news}}&lt;/ref&gt;

==Druhy systémov==
===Pomerný × väčšinový volebný systém===
[[Väčšinový volebný systém]] prideľuje kreslá v závislosti od regionálnej väčšiny. Víťazný kandidát či [[politická strana]] obsadzuje kreslo, ktoré predstavuje daný región. Existujú aj iné demokratické volebné systémy, ako sú napríklad rôzne formy [[Pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]], ktoré prideľuje kreslo podľa podielu jednotlivých hlasov, ktoré strana dostala celoštátne alebo v určitom regióne.

===Prezidentský × parlamentný systém===
[[Prezidentská republika|Prezidentský systém]] je systém republiky, v ktorej hlava vlády (prezident) vedie [[Výkonná moc|výkonnú moc]] a tá je oddelená od [[Zákonodarná moc|zákonodarnej moci]] (pozri [[deľba moci]] ), hlava vlády je priamo volená a nie je zodpovedná [[Parlament|parlamentu]] . [[Parlamentná republika|Parlamentný systém]] sa vyznačuje výkonom vlády, ktorá je závislá na priamej alebo nepriamej podpore parlamentu, väčšinou vyjadrením dôvery. Legislatíva tak má legitimitu odvodenú od [[Štátne občianstvo|občanov,]] zatiaľ čo vláda získava legitimitu nepriamo od parlamentu.

==Referencie==

[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Štáty podľa formy vlády]]
[[Kategória:Demokracia]]
[[Kategória:Liberalizmus]]
[[Kategória:Formy vlády]]

&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>jrjjsg1a5282l31brmvch9wc523i5v8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415506</id>
      <parentid>7415505</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T05:40:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>79.106.211.83</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12468" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Na revíziu}}
[[Súbor:Election MG 3455.JPG|náhľad|Všeobecné voľby sú definujúcou súčasťou súčasnej demokracie ([[Francúzsko]], 2007)]]
'''Liberálna demokracia''' je politický režim, ktorý vládne na princípoch [[Nepriama demokracia|zastupiteľskej demokracie]] a [[Liberalizmus|liberalizmu]] . Pre túto formu zriadenia sú charakteristické [[voľby]] medzi sebou voľne súťažiacimi [[Politická strana|politickými subjektmi]], [[deľba moci]] a rozdelenie právomocí, [[právny štát]], [[trhová ekonomika]] so [[Vlastníctvo (všeobecne)|súkromným vlastníctvom]] a ochrana [[Ľudské práva|ľudských]] a [[Občianske práva|občianskych práv]] pre všetkých.

Podobný význam majú pojmy '''ústavná demokracia''' (s dôrazom na to, že moc štátu je limitovaná [[Ústava|ústavou]] a [[Zákon (právo)|zákonom]] ) a '''západná demokracia''' (s odkazom na to, že prevláda v západných krajinách). To však neznamená, že by demokratické štáty museli mať písanú ústavu (nemá ju napr. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]]) alebo že by museli patriť k západnému kultúrnemu okruhu (nepatrí tam napr. [[Japonsko]]).

Liberálna demokracia nie je viazaná na konkrétne štátne zriadenie. Môže byť [[republika]] (napr. [[Francúzsko]], [[Nemecko]] či [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] ), alebo [[monarchia]] (napr. [[Japonsko]], [[Španielsko]], [[Spojené kráľovstvo]] alebo [[Kanada]] ). Môžu mať rôzne formy vlády. Existujú demokratické [[Prezidentská republika|prezidentské republiky]] (napr. [[Brazília]], [[Mexiko]], [[Spojené štáty]] ), [[Poloprezidentská republika|poloprezidentské republiky]] (napr. [[Francúzsko]], [[Taiwan]] ) alebo [[Parlamentarizmus|parlamentné republiky]] (napr. [[Nemecko]], [[India]] alebo [[Česko]] ).

==Myšlienka==
Liberálna demokracia zásadne presadzuje volebné právo bez ohľadu na rasu, pohlavie či majetok jednotlivca. Predtým bolo v krajinách, ktoré boli považované za liberálne demokracie, volebné právo obmedzenejšie. Existoval aj [[zákon]] prikazujúci registráciu voličov pred tým, než pôjdu voliť.

Ústava liberálnodemokratického štátu určuje jeho charakter. Stanovuje dobu vlády zvolených strán, kladie dôraz na ich právomoci, na nezávislé [[súdnictvo]] a na kontrolu vládnych zastupiteľstiev. Vládny orgán môže začať činnosť iba v súlade s prijatými písomnými zákonmi a v súlade so schváleným postupom. Veľa demokratických štátov je orientovaných [[Federácia|federatívne]] s cieľom zabrániť zneužívaniu právomocí a rozdeleniu právomocí vlád v danom meste, kraji alebo v národných vládach (napr. [[Nemecko]] ).

=== Občianske práva a slobody===
[[Súbor:Parliament building Finland.jpg|náhled|250px|vpravo|[[Fínsko|Finský]] parlament]]
Aj napriek tomu, že by mali demokratické štáty chrániť práva jednotlivcov, objavujú sa určité obmedzenia konkrétnych slobôd. Rôzne právne obmedzenia, ako sú [[Autorské právo|autorské práva]], zákony proti ohováraniu alebo obmedzenie kritiky demokracie a podpory [[Terorizmus|terorizmu]], sú často nevyhnutné na zabezpečenie existencie [[Demokracia|demokracie]].

Stále existuje mnoho [[Vláda|vlád]], ktoré sú ľuďmi považované za [[demokratické]], aj napriek tomu, že potláčajú slobodu prejavu. Tieto obmedzenia [[slobody]] sa vyskytujú napríklad vo forme obmedzenia možnosti získať pracovné miesto, zákazu pristúpiť k voľbám alebo ako [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskriminácia]] rasy či [[Náboženstvo|náboženstva]], ktoré jedinec uznáva.

Niektoré práva, ktoré presadzuje demokracia v danej krajine, môžu byť pre iné demokratické krajiny úplne neznáme. Napríklad zákony [[Kanada|Kanady]], [[Indie]], [[Izrael|Izraela]], [[Mexiko|Mexika]] a [[Spojené štáty|USA]] zaručujú ochranu pred dvojitým potrestaním za ten istý trestný čin, čo je právo, ktoré ostatné demokratické štáty nezaručujú. Mnoho [[Američania (USA)|Američanov]] pokladá za dôležité právo na vlastníctvo zbrane, zatiaľ čo iné krajiny toto právo nestanovujú.
===Predpoklady===
Vlády, ktoré sú súčasťou systému, sľubujú ekonomické slobody, vedú k prosperujúcej občianskej spoločnosti a k vytvoreniu významnej strednej triedy. Ide o vlády liberálnych demokracií. V autokratických nedemokratických krajinách, kde chýba veľký počet jedincov, ktorí stoja o demokracii, niekedy stačí málo na demokratický prevrat a zavedenie slobodných volieb. Posun v politickej kultúre a postupné dosiahnutie k vytvoreniu demokratických vlád sú úplne potrebné. Existujú príklady ako v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]], kde sa podarilo demokraciu udržať len dočasne alebo v obmedzenej dobe až do širších kultúrnych zmien, ktoré ustanovili podmienky, za ktorých je možné, aby tam demokracia rozkvitala.

Jedným z kľúčových bodov demokratickej kultúry je predstava o ''„ lojálnej [[Opozícia (politika)|opozícii]] “'' . Tento kultúrny posun je však náročný uskutočniť v krajinách, kde došlo k demokratickému prevratu násilnou cestou. Znamená to, že všetky [[strany]] odlišného názoru o demokracii budú zdieľať spoločný záväzok k ich základným hodnotám. Politickí konkurenti môžu nesúhlasiť, ale musia rešpektovať jeden druhého a uznávať legitímne a dôležité úlohy, ktorú každý jedinec hrá. Základné pravidlá o spoločnosti musia podporovať toleranciu a zdvorilosť vo verejnej debate. V takejto spoločnosti musí porazená strana vo volebných výsledkoch prijať svoju porážku a pokojne odovzdať moc víťaznej strane. Porazení by mali žiť v uspokojení a s vedomím, že ich život a sloboda nekončia a že sa môžu podieľať na vláde. Nemusia byť lojálni voči politike víťaznej vlády, ale voči základnej legitimite štátu a demokratických procesov.

==Kritika liberálnej demokracie ==
Pojem liberálna demokracia je ťažké definovať vzhľadom na mieru jeho využívania v rôznych kontextoch, najmä je problematické jeho vymedzenie, resp. odlíšenie od klasickej demokracie. Nie je preto jasné, čo presne znamená. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liberální demokracie – další matení pojmů | url = http://virtually.cz/clanky2/3392.html | vydavateľ = virtually.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 Na začiatku 21. storočia je stále častejšie používanie tohto pojmu určitými záujmovými skupinami. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liberální demokracie se podobá komunismu | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ceskapozice.lidovky.cz/recenze/liberalni-demokracie-se-podoba-komunismu.A170219_224822_pozice-recenze_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2022-01-05 }}&lt;/ref&gt; Kritika preto upozorňuje na uzurpovanie pojmu liberálna demokracia v rámci politického boja, resp. jeho zneužitie a naplnenie obsahom, ktorý nemá s klasickým liberalizmom ani s [[Demokracia|demokraciou]] veľa spoločného. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liberální demokracie se podobá komunismu | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ceskapozice.lidovky.cz/recenze/liberalni-demokracie-se-podoba-komunismu.A170219_224822_pozice-recenze_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2022-01-05 }}&lt;/ref&gt;
 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Václav Klaus pro MF Dnes: Souboj s inflací vyžaduje rozpočtové škrty | url = https://www.klaus.cz/ | vydavateľ = klaus.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;


==Liberálne demokratické štáty==
[[Súbor:2021 Freedom House world map.png|náhled|vpravo|350px|Mapa s výsledkami americkou vládou platenou organizaciou [[Freedom House]] z roku [[2021]], ktorá ukazuje „slobodné“ a „neslobodné“ štáty na svete, podľa ktorých definuje úroveň liberálnej demokracie. Niektoré z týchto priezkumov sú ale sporné. {{legenda|#179C86|Slobodné štáty (86)}} {{legenda|#F6DD4F|Čiastočne slobodné štáty(59)}} {{legenda|#706EA4|Neslobodné štáty (50)}}]]
[[Súbor:Freedom in the World graph.svg|náhled|350px|vpravo|Graf [[Freedom House]] ukazujúci počet národov v rôznych kategoriach v období rokov 1973–2013. {{legenda|#179C86|Slobodné štáty}} {{legenda|#F6DD4F|Čiastočne slobodné štáty}} {{legenda|#706EA4|Neslobodné štáty}}]]

Existuje tiež zhoda medzi niekoľkými vedcami a organizáciami (ako napr. už spomínaná [[Freedom House]] ), že [[Členovia Európskej únie|štáty Európskej únie]] (okrem [[Maďarsko|Maďarska]]), [[Nórsko]], [[Island]], [[Švajčiarsko]], [[Japonsko]], [[Argentína]], [[Brazília]], [[Čile]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[Taiwan]], [[Spojené štáty|USA]], [[India]], [[Kanada]], [[Izrael]], [[Mexiko]], [[Južná Afrika (štát)|JAR]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] sú liberálna demokracia, však s [[Kanada|Kanadou]], ktorá má najväčšiu rozlohu a [[India|Indiou]], ktorá je svojou demokraciou na svete najľudnatejšia. India sa však v roku 2021 preradila do menej liberálnej kategórie „čiastočne slobodná“.

[[Freedom House]] sa domnieva, že mnoho oficiálnych demokratických vlád v [[Afrika|Afrike]] a bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] je nedemokratických, obvykle preto, že vláda, ktorá je pri moci, má silný vplyv na volebné výsledky. Podľa tohto výkladu sú nedemokratické štáty tie s vládou jednej strany, obvyklé vo východnej [[Ázia|Ázii]], na [[Stredný východ|Strednom východe]] a severnej [[Afrika|Afrike]] .

Organizácie ako [[Freedom House]] a ďalšie však boli historicky kritizované zo strany osobností ( [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]], [[Edward S. Herman]] ) i národných vlád za to, že stránia americkým záujmom. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Manufacturing Consent|strany=28|isbn=1551640023}}&lt;/ref&gt; To sa podľa kritikov premieta aj do samotnej definície demokracie, s ktorou organizácia pracuje a ktorú priamo stotožňuje s trhovou ekonomikou a ekonomickým liberalizmom, čím neberie ohľad na rôzne ideologické pohľady na demokratické usporiadanie. Podľa štúdie Woutera P. Veenendaala [[Freedom House]] „výrazne preceňuje formálne aspekty demokracie namiesto neformálnej analýzy mocenských a vplyvových štruktúr... a mnohokrát tak de facto vedie k odklonu od podstaty demokracie ako systému“. &lt;ref&gt;{{Cite news}}&lt;/ref&gt;

==Druhy systémov==
===Pomerný × väčšinový volebný systém===
[[Väčšinový volebný systém]] prideľuje kreslá v závislosti od regionálnej väčšiny. Víťazný kandidát či [[politická strana]] obsadzuje kreslo, ktoré predstavuje daný región. Existujú aj iné demokratické volebné systémy, ako sú napríklad rôzne formy [[Pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]], ktoré prideľuje kreslo podľa podielu jednotlivých hlasov, ktoré strana dostala celoštátne alebo v určitom regióne.

===Prezidentský × parlamentný systém===
[[Prezidentská republika|Prezidentský systém]] je systém republiky, v ktorej hlava vlády (prezident) vedie [[Výkonná moc|výkonnú moc]] a tá je oddelená od [[Zákonodarná moc|zákonodarnej moci]] (pozri [[deľba moci]] ), hlava vlády je priamo volená a nie je zodpovedná [[Parlament|parlamentu]] . [[Parlamentná republika|Parlamentný systém]] sa vyznačuje výkonom vlády, ktorá je závislá na priamej alebo nepriamej podpore parlamentu, väčšinou vyjadrením dôvery. Legislatíva tak má legitimitu odvodenú od [[Štátne občianstvo|občanov,]] zatiaľ čo vláda získava legitimitu nepriamo od parlamentu.

==Referencie==

[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Štáty podľa formy vlády]]
[[Kategória:Demokracia]]
[[Kategória:Liberalizmus]]
[[Kategória:Formy vlády]]

&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>6129rtfjavd4i2cpb86crm2h9vuielg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11203</id>
    <revision>
      <id>7415445</id>
      <parentid>7415252</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:18:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Robert Jahoda</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav */ re.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68356" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív diskusií o wikipolitike ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.
* '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]]

== Proteín a rozlišovačky ==

Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...:

&quot;''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo &quot;proteín&quot; staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&amp;type=revision&amp;diff=7307194&amp;oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&amp;oldid=prev&amp;diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''&quot;

Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC)
:{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC)

:Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC)
::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené.
::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC)
:: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC)
:::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC)
::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli &quot;s vyššími právami&quot; než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC)
:::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC)
::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC)

::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC)

::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC)

::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa.
::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC)
:::Baví ma veta &quot;Evidentne sa používa.&quot; Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}&lt;/ref&gt; z roku 1980 rozdeľuje proteíny na &quot;jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd.&quot; Pojem &quot;proteid&quot; vôbec nepoužíva. Tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}&lt;/ref&gt; (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza &quot;Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''.&quot; na strane 53; na strane 79 hovorí &quot;Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její  struktury.&quot; Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &quot;proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''&quot; tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC)

:::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba).
:::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) 
::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;proteid&quot; - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&amp;s=exact&amp;c=f711&amp;cs=&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=ogs&amp;d=sssj&amp;d=orter&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ssn&amp;d=hssj&amp;d=bernolak&amp;d=noundb&amp;d=orient&amp;d=locutio&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=pskfr&amp;d=pskcs&amp;d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}&lt;/ref&gt; :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať &quot;jednoduché bielkoviny&quot; a &quot;zložené bielkoviny&quot; na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC)
:::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. 
:::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC)
:::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty &quot;nevidíš dôvod&quot; neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba:  Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty &quot;nevidíš dôvod&quot;, hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu &quot;Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]&quot;, ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC)
:::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D &quot;ani reagovať nebudem&quot; ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. 
:::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&amp;limit=200&amp;hideredirs=1&amp;hidelinks=1&amp;target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&amp;namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na &quot;Cirhóza&quot; ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku &quot;pre cirhózu pečene pozri tento článok&quot;)). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. 
:::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. 
:::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď &quot;Konsenzus by sa mal tvoriť  na základe vyargumentovaných názorov&quot;, evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC)

{{Referencie}}

== Byrokrat ==

Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&amp;logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. 

Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby.

Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}.

Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou.

-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:16, 31. marec 2022 (UTC)

:Gratulujem {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:20, 31. marec 2022 (UTC)

== 2022 Board of Trustees Call for Candidates ==

''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''

'''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]'''

The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees.

The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees.

The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team.

'''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].'''


Thank you for your support,

Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees

[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC)

== Články bez zdroja ==

Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]]  [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC)

== Šablóna ZL a mazanie všeobecne ==

Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. 

Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&amp;type=revision&amp;diff=7365551&amp;oldid=7364477&amp;diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC)

:Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC)

::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť.
::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC)

:::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC)

::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: 
:::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna).
:::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu)
:::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel.
:::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC)

::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&amp;type=revision&amp;diff=7366201&amp;oldid=7365549&amp;diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci (&quot;14 dní bez úpravy&quot;, pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}.
::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by  bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril.
::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články?  [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC)

:Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC)
::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC)
:::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC)
::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&amp;type=revision&amp;diff=7381513&amp;oldid=7381483&amp;diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny.
::::Takisto netuším, kde si vzal, že &quot;sa mi to tak páči&quot; - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš.
::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC)
:::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC)
:::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval.
:::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC)
::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy.
::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to &quot;14 dní nikto neupravil&quot; a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&amp;diff=next&amp;oldid=7357216&amp;diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D
::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&amp;diff=next&amp;oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky.
::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC)

{{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&amp;action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&amp;diff=prev&amp;oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC)

:::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo.
:::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na &quot;minimálny článok&quot;/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov.
:::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} &quot;... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''&quot;. Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme.
:::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC)

: ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&amp;diff=prev&amp;oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili.

: K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:37, 12. máj 2022 (UTC)
:Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&amp;oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:17, 12. máj 2022 (UTC)

::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC)

::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“).
::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC)

::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
:::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať).
:::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC)

::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny.
::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC)

::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC)

==Vandalizmus==
Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC)
: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&amp;curid=663158&amp;diff=7381677&amp;oldid=7302851&amp;diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&amp;curid=661287&amp;diff=7381681&amp;oldid=7150636&amp;diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&amp;curid=662007&amp;diff=7381686&amp;oldid=7154055&amp;diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&amp;curid=662066&amp;diff=7381687&amp;oldid=7184067&amp;diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&amp;diff=prev&amp;oldid=7359190&amp;diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&amp;diff=prev&amp;oldid=7362495&amp;diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7353530&amp;diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&amp;diff=prev&amp;oldid=7353167&amp;diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&amp;diff=prev&amp;oldid=7352759&amp;diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&amp;diff=prev&amp;oldid=7352657&amp;diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&amp;diff=prev&amp;oldid=7348881&amp;diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&amp;diff=prev&amp;oldid=7346222&amp;diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7341856&amp;diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&amp;diff=prev&amp;oldid=7337671&amp;diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&amp;diff=prev&amp;oldid=7337675&amp;diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&amp;diff=prev&amp;oldid=7336298&amp;diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne &quot;natruc&quot;. Za to vnímam ako &quot;natruc&quot; a &quot;chovanie ako urazený fagan&quot; tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov.
:Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 11:12, 12. máj 2022 (UTC)
:::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC)
::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} &quot;''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''&quot;? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu????
::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC)
:::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:48, 12. máj 2022 (UTC)

== Významnosť prezidentských poradcov ==

Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC)

== Autopatrolled flag ==

Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki.

Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu.

Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 06:42, 13. jún 2022 (UTC)

== Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav ==

Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]]
:Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. 
Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. 

Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia ([[Sobor Pokrovu, čo je na Priekope]]). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC)
:Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo.
:Čo sa týka budov, i [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v [https://www.topky.sk/tag/242397/Svetove-obchodne-centrum bulváre] alebo i [https://www.ta3.com/tag/4140/svetove-obchodne-centrum v spravodajstve], tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:44, 24. júl 2022 (UTC)
::Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare [[Chung-chaj ťing-mi kung-jie]]. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: &quot;''Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.''“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:18, 24. júl 2022 (UTC)</text>
      <sha1>jz82a8jux2akb436hv72trl2ngdrakj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415523</id>
      <parentid>7415445</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:01:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav */ odpoveď</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89155" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív diskusií o wikipolitike ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.
* '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]]

== Proteín a rozlišovačky ==

Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...:

&quot;''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo &quot;proteín&quot; staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&amp;type=revision&amp;diff=7307194&amp;oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&amp;oldid=prev&amp;diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''&quot;

Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC)
:{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC)

:Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC)
::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené.
::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC)
:: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC)
:::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC)
::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli &quot;s vyššími právami&quot; než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC)
:::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC)
::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC)

::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC)

::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC)

::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa.
::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC)
:::Baví ma veta &quot;Evidentne sa používa.&quot; Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}&lt;/ref&gt; z roku 1980 rozdeľuje proteíny na &quot;jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd.&quot; Pojem &quot;proteid&quot; vôbec nepoužíva. Tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}&lt;/ref&gt; (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza &quot;Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''.&quot; na strane 53; na strane 79 hovorí &quot;Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její  struktury.&quot; Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &quot;proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''&quot; tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC)

:::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba).
:::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) 
::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;proteid&quot; - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&amp;s=exact&amp;c=f711&amp;cs=&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=ogs&amp;d=sssj&amp;d=orter&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ssn&amp;d=hssj&amp;d=bernolak&amp;d=noundb&amp;d=orient&amp;d=locutio&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=pskfr&amp;d=pskcs&amp;d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}&lt;/ref&gt; :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať &quot;jednoduché bielkoviny&quot; a &quot;zložené bielkoviny&quot; na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC)
:::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. 
:::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC)
:::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty &quot;nevidíš dôvod&quot; neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba:  Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty &quot;nevidíš dôvod&quot;, hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu &quot;Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]&quot;, ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC)
:::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D &quot;ani reagovať nebudem&quot; ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. 
:::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&amp;limit=200&amp;hideredirs=1&amp;hidelinks=1&amp;target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&amp;namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na &quot;Cirhóza&quot; ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku &quot;pre cirhózu pečene pozri tento článok&quot;)). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. 
:::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. 
:::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď &quot;Konsenzus by sa mal tvoriť  na základe vyargumentovaných názorov&quot;, evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC)

{{Referencie}}

== Byrokrat ==

Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&amp;logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. 

Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby.

Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}.

Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou.

-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:16, 31. marec 2022 (UTC)

:Gratulujem {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:20, 31. marec 2022 (UTC)

== 2022 Board of Trustees Call for Candidates ==

''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''

'''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]'''

The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees.

The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees.

The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team.

'''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].'''


Thank you for your support,

Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees

[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC)

== Články bez zdroja ==

Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]]  [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC)

== Šablóna ZL a mazanie všeobecne ==

Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. 

Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&amp;type=revision&amp;diff=7365551&amp;oldid=7364477&amp;diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC)

:Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC)

::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť.
::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC)

:::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC)

::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: 
:::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna).
:::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu)
:::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel.
:::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC)

::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&amp;type=revision&amp;diff=7366201&amp;oldid=7365549&amp;diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci (&quot;14 dní bez úpravy&quot;, pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}.
::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by  bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril.
::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články?  [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC)

:Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC)
::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC)
:::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC)
::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&amp;type=revision&amp;diff=7381513&amp;oldid=7381483&amp;diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny.
::::Takisto netuším, kde si vzal, že &quot;sa mi to tak páči&quot; - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš.
::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC)
:::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC)
:::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval.
:::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC)
::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy.
::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to &quot;14 dní nikto neupravil&quot; a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&amp;diff=next&amp;oldid=7357216&amp;diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D
::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&amp;diff=next&amp;oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky.
::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC)

{{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&amp;action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&amp;diff=prev&amp;oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC)

:::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo.
:::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na &quot;minimálny článok&quot;/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov.
:::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} &quot;... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''&quot;. Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme.
:::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC)

: ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&amp;diff=prev&amp;oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili.

: K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:37, 12. máj 2022 (UTC)
:Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&amp;oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:17, 12. máj 2022 (UTC)

::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC)

::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“).
::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC)

::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
:::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať).
:::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC)

::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny.
::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC)

::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC)

==Vandalizmus==
Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC)
: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&amp;curid=663158&amp;diff=7381677&amp;oldid=7302851&amp;diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&amp;curid=661287&amp;diff=7381681&amp;oldid=7150636&amp;diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&amp;curid=662007&amp;diff=7381686&amp;oldid=7154055&amp;diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&amp;curid=662066&amp;diff=7381687&amp;oldid=7184067&amp;diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&amp;diff=prev&amp;oldid=7359190&amp;diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&amp;diff=prev&amp;oldid=7362495&amp;diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7353530&amp;diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&amp;diff=prev&amp;oldid=7353167&amp;diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&amp;diff=prev&amp;oldid=7352759&amp;diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&amp;diff=prev&amp;oldid=7352657&amp;diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&amp;diff=prev&amp;oldid=7348881&amp;diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&amp;diff=prev&amp;oldid=7346222&amp;diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7341856&amp;diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&amp;diff=prev&amp;oldid=7337671&amp;diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&amp;diff=prev&amp;oldid=7337675&amp;diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&amp;diff=prev&amp;oldid=7336298&amp;diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne &quot;natruc&quot;. Za to vnímam ako &quot;natruc&quot; a &quot;chovanie ako urazený fagan&quot; tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov.
:Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 11:12, 12. máj 2022 (UTC)
:::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC)
::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} &quot;''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''&quot;? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu????
::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC)
:::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:48, 12. máj 2022 (UTC)

== Významnosť prezidentských poradcov ==

Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC)

== Autopatrolled flag ==

Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki.

Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu.

Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 06:42, 13. jún 2022 (UTC)

== Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav ==

Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]]
:Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. 
Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. 

Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia ([[Sobor Pokrovu, čo je na Priekope]]). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC)
:Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo.
:Čo sa týka budov, i [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v [https://www.topky.sk/tag/242397/Svetove-obchodne-centrum bulváre] alebo i [https://www.ta3.com/tag/4140/svetove-obchodne-centrum v spravodajstve], tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:44, 24. júl 2022 (UTC)
::Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare [[Chung-chaj ťing-mi kung-jie]]. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: &quot;''Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.''“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:18, 24. júl 2022 (UTC)
:OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo).
:Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá&lt;/u&gt;''']]. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež.
:Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad [[Ostankinskaja telebašňa|Ostankinská televízna veža]] (vyslovene len generické označenie objektu + kde), [[Čhing-tao tien-š' tcha|Čching-taoská televízna veža]], [[Tchien-ťi po tien-š' tcha|Tiencinská vysielacia a televízna veža]] (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. [[Tókjó sukai curí|''Tókjó sukai curí'']] je z anglického Tokyo Skytree alebo [[N Soul tawo|''N Soul tawo'']] (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). [[Diskusia:Kuang-čou tcha|'''&lt;u&gt;Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny&lt;/u&gt;''']] a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestie Tchien-an-men]] na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď [https://beliana.sav.sk/heslo/jang-lien &lt;u&gt;'''prekladá aspoň slovo ''námestie'''''&lt;/u&gt;], alebo [https://beliana.sav.sk/heslo/komunisticka-strana-ciny &lt;u&gt;'''prekladá názov celý'''&lt;/u&gt;]), [[Čching-ma ta-čchiao|most Čching-ma]] je na Čching-ma ta-čchiao, [[Icukušima-džindža|svätyňa Icukušima]] je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach. 
:Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. [[:en:Wikipedia:Article_titles#Use_commonly_recognizable_names|&lt;u&gt;anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn&lt;/u&gt;]]. 
:Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.
:'''&lt;big&gt;NÁVRH PRAVIDIEL:&lt;/big&gt;'''  
:'''1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom &lt;u&gt;existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum&lt;/u&gt; (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (''Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola'' '''NIE''' Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža).
:'''(B)''' Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. ''Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise''), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.).
:'''(C)''' Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže:
:* '''(Ca)''' použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského);
:* '''(Cb)''' preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. &lt;small&gt;|| V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „''Tour de télévision du Chamois''“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola ''„Veža Jozefa Mrkvu“'') – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.&lt;/small&gt;
:* '''(Cc)''' použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.  
:'''(D)''' Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté:
:* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
:* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.
:'''2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom &lt;u&gt;existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum&lt;/u&gt; a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto:
:* '''(Aa)''' ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie ''„Näsiská ihla“'')'','' Kaknästornet;
:* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad ''Petronas Twin Towers;''
:* '''(Ac)''' ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
:* '''(Ad)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. &lt;small&gt;|| Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. ''Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža''. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. ''Taškentská'' televízna veža, nie ''Toškentská''). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.&lt;/small&gt;
:'''(B)''' ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný.
:'''(C)''' Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté:
:* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
:* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.
:'''3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne:
:* '''(Aa)''' ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
:* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. ''Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101''. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). &lt;small&gt;|| Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.&lt;/small&gt;
:* '''(Ac)''' ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – ''Dračia veža'', 青岛电视塔 – ''Čching-taoská televízna veža'', 吳淞無線電塔 – ''Wusungská rádiová veža'', Останкинская телебашня – ''Ostankinská televízna veža,'' Київська телевежа – ''Kyjevská televízna veža'' atď.    &lt;small&gt;'''||''' Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.&lt;/small&gt;
:* Preklad býva buď:
:** '''(Ac1) kompletný''' – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: ''Wusungská rádiová veža'', ''Čching-taoská televízna veža.'' Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. ''Tiencinská'' rozhlasová a televízna veža, nie ''Tchien-ťinská'')
:** '''(Ac2) čiastočný''' – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang).
:&lt;small&gt;|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo ''„drak veža“'', čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia ''Liao-ning'' (辽宁 liáoníng), ''vysielanie [rozhlasom]'' (广播 guǎngbō), ''televízia'' (电视 diànshì) a ''veža'' (塔 tǎ), pričom ale názov provincie ''Liao-ning'' sa skladá zo znakov pre významy ''rozľahlý, nekonečný'' (辽 liáo) a ''pokojný'' (宁 níng), ''vysielanie [rozhlasom]'' zo znakov pre významy ''široký'' (广 guǎng) a ''vysielať'' (播 bō), ''televízia'' zo znakov pre významy ''elektrina'' (电 diàn) a ''pozerať sa'' (视 shì) a ''veža'' je ''veža'' (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku ''„rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“'', jeho o chlp menej blbý kumpán by získal ''„Liao-ning vysielanie televízia veža“''. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža''.&lt;/small&gt;
:* '''(Ad)''' Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova ''wat'' ako ''chrám'') a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „''slovenské národné špecifikum“''.
:'''(B)''' Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom ''burdž'' (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. ''Burdž chalífa, Burdž al-Arab'' (namiesto prekladov typu ''Kalifova veža, Veža Arabov'' či ''Caliph Tower, Tower of the Arabs''). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. ''Jumeirah Emirates Hotel Tower'', ''Emirates Office Tower'' (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib).
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.
:'''4. Spoločné záverečné vyjadrenie'''
:Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku '''ALE''' Eurovea Tower; Hotel Lux '''ALE''' Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška '''ALE''' Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku. 
:'''&lt;big&gt;KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL.&lt;/big&gt;''' [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:01, 25. júl 2022 (UTC)</text>
      <sha1>oqba3pegca7efuec37skjua7hy99d08</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415524</id>
      <parentid>7415523</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:09:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav */ formát pre prehľadnosť</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89172" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív diskusií o wikipolitike ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.
* '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]]

== Proteín a rozlišovačky ==

Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...:

&quot;''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo &quot;proteín&quot; staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&amp;type=revision&amp;diff=7307194&amp;oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&amp;oldid=prev&amp;diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''&quot;

Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC)
:{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC)

:Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC)
::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené.
::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC)
:: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC)
:::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC)
::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli &quot;s vyššími právami&quot; než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC)
:::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC)
::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC)

::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC)

::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC)

::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa.
::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC)
:::Baví ma veta &quot;Evidentne sa používa.&quot; Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}&lt;/ref&gt; z roku 1980 rozdeľuje proteíny na &quot;jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd.&quot; Pojem &quot;proteid&quot; vôbec nepoužíva. Tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}&lt;/ref&gt; (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza &quot;Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''.&quot; na strane 53; na strane 79 hovorí &quot;Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její  struktury.&quot; Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &quot;proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''&quot; tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC)

:::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba).
:::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) 
::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;proteid&quot; - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&amp;s=exact&amp;c=f711&amp;cs=&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=ogs&amp;d=sssj&amp;d=orter&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ssn&amp;d=hssj&amp;d=bernolak&amp;d=noundb&amp;d=orient&amp;d=locutio&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=pskfr&amp;d=pskcs&amp;d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}&lt;/ref&gt; :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať &quot;jednoduché bielkoviny&quot; a &quot;zložené bielkoviny&quot; na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC)
:::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. 
:::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC)
:::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty &quot;nevidíš dôvod&quot; neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba:  Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty &quot;nevidíš dôvod&quot;, hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu &quot;Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]&quot;, ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC)
:::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D &quot;ani reagovať nebudem&quot; ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. 
:::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&amp;limit=200&amp;hideredirs=1&amp;hidelinks=1&amp;target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&amp;namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na &quot;Cirhóza&quot; ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku &quot;pre cirhózu pečene pozri tento článok&quot;)). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. 
:::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. 
:::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď &quot;Konsenzus by sa mal tvoriť  na základe vyargumentovaných názorov&quot;, evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC)

{{Referencie}}

== Byrokrat ==

Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&amp;logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. 

Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby.

Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}.

Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou.

-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:16, 31. marec 2022 (UTC)

:Gratulujem {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:20, 31. marec 2022 (UTC)

== 2022 Board of Trustees Call for Candidates ==

''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''

'''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]'''

The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees.

The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees.

The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team.

'''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].'''


Thank you for your support,

Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees

[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC)

== Články bez zdroja ==

Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]]  [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC)

== Šablóna ZL a mazanie všeobecne ==

Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. 

Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&amp;type=revision&amp;diff=7365551&amp;oldid=7364477&amp;diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC)

:Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC)

::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť.
::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC)

:::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC)

::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: 
:::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna).
:::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu)
:::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel.
:::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC)

::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&amp;type=revision&amp;diff=7366201&amp;oldid=7365549&amp;diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci (&quot;14 dní bez úpravy&quot;, pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}.
::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by  bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril.
::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články?  [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC)

:Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC)
::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC)
:::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC)
::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&amp;type=revision&amp;diff=7381513&amp;oldid=7381483&amp;diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny.
::::Takisto netuším, kde si vzal, že &quot;sa mi to tak páči&quot; - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš.
::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC)
:::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC)
:::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval.
:::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC)
::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy.
::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to &quot;14 dní nikto neupravil&quot; a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&amp;diff=next&amp;oldid=7357216&amp;diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D
::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&amp;diff=next&amp;oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky.
::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC)

{{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&amp;action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&amp;diff=prev&amp;oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC)

:::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo.
:::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na &quot;minimálny článok&quot;/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov.
:::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} &quot;... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''&quot;. Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme.
:::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC)

: ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&amp;diff=prev&amp;oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili.

: K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:37, 12. máj 2022 (UTC)
:Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&amp;oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:17, 12. máj 2022 (UTC)

::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC)

::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“).
::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC)

::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
:::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať).
:::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC)

::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny.
::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC)

::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC)

==Vandalizmus==
Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC)
: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&amp;curid=663158&amp;diff=7381677&amp;oldid=7302851&amp;diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&amp;curid=661287&amp;diff=7381681&amp;oldid=7150636&amp;diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&amp;curid=662007&amp;diff=7381686&amp;oldid=7154055&amp;diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&amp;curid=662066&amp;diff=7381687&amp;oldid=7184067&amp;diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&amp;diff=prev&amp;oldid=7359190&amp;diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&amp;diff=prev&amp;oldid=7362495&amp;diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7353530&amp;diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&amp;diff=prev&amp;oldid=7353167&amp;diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&amp;diff=prev&amp;oldid=7352759&amp;diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&amp;diff=prev&amp;oldid=7352657&amp;diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&amp;diff=prev&amp;oldid=7348881&amp;diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&amp;diff=prev&amp;oldid=7346222&amp;diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7341856&amp;diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&amp;diff=prev&amp;oldid=7337671&amp;diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&amp;diff=prev&amp;oldid=7337675&amp;diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&amp;diff=prev&amp;oldid=7336298&amp;diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne &quot;natruc&quot;. Za to vnímam ako &quot;natruc&quot; a &quot;chovanie ako urazený fagan&quot; tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov.
:Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 11:12, 12. máj 2022 (UTC)
:::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC)
::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} &quot;''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''&quot;? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu????
::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC)
:::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:48, 12. máj 2022 (UTC)

== Významnosť prezidentských poradcov ==

Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC)

== Autopatrolled flag ==

Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki.

Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu.

Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 06:42, 13. jún 2022 (UTC)

== Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav ==

Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]]
:Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. 
Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. 

Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia ([[Sobor Pokrovu, čo je na Priekope]]). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC)
:Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo.
:Čo sa týka budov, i [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v [https://www.topky.sk/tag/242397/Svetove-obchodne-centrum bulváre] alebo i [https://www.ta3.com/tag/4140/svetove-obchodne-centrum v spravodajstve], tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:44, 24. júl 2022 (UTC)
::Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare [[Chung-chaj ťing-mi kung-jie]]. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: &quot;''Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.''“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:18, 24. júl 2022 (UTC)
:OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo).
:Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá&lt;/u&gt;''']]. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež.
:Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad [[Ostankinskaja telebašňa|Ostankinská televízna veža]] (vyslovene len generické označenie objektu + kde), [[Čhing-tao tien-š' tcha|Čching-taoská televízna veža]], [[Tchien-ťi po tien-š' tcha|Tiencinská vysielacia a televízna veža]] (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. [[Tókjó sukai curí|''Tókjó sukai curí'']] je z anglického Tokyo Skytree alebo [[N Soul tawo|''N Soul tawo'']] (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). [[Diskusia:Kuang-čou tcha|'''&lt;u&gt;Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny&lt;/u&gt;''']] a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestie Tchien-an-men]] na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď [https://beliana.sav.sk/heslo/jang-lien &lt;u&gt;'''prekladá aspoň slovo ''námestie'''''&lt;/u&gt;], alebo [https://beliana.sav.sk/heslo/komunisticka-strana-ciny &lt;u&gt;'''prekladá názov celý'''&lt;/u&gt;]), [[Čching-ma ta-čchiao|most Čching-ma]] je na Čching-ma ta-čchiao, [[Icukušima-džindža|svätyňa Icukušima]] je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach. 
:Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. [[:en:Wikipedia:Article_titles#Use_commonly_recognizable_names|&lt;u&gt;anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn&lt;/u&gt;]]. 
:Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.&lt;br&gt;

:'''&lt;big&gt;NÁVRH PRAVIDIEL:&lt;/big&gt;'''  
:'''1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom &lt;u&gt;existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum&lt;/u&gt; (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (''Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola'' '''NIE''' Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža).
:'''(B)''' Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. ''Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise''), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.).
:'''(C)''' Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže:
:* '''(Ca)''' použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského);
:* '''(Cb)''' preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. &lt;small&gt;|| V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „''Tour de télévision du Chamois''“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola ''„Veža Jozefa Mrkvu“'') – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.&lt;/small&gt;
:* '''(Cc)''' použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.  
:'''(D)''' Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté:
:* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
:* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.&lt;br&gt;
:'''2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom &lt;u&gt;existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum&lt;/u&gt; a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto:
:* '''(Aa)''' ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie ''„Näsiská ihla“'')'','' Kaknästornet;
:* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad ''Petronas Twin Towers;''
:* '''(Ac)''' ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
:* '''(Ad)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. &lt;small&gt;|| Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. ''Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža''. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. ''Taškentská'' televízna veža, nie ''Toškentská''). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.&lt;/small&gt;
:'''(B)''' ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný.
:'''(C)''' Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté:
:* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
:* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.&lt;br&gt;
:'''3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne:
:* '''(Aa)''' ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
:* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. ''Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101''. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). &lt;small&gt;|| Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.&lt;/small&gt;
:* '''(Ac)''' ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – ''Dračia veža'', 青岛电视塔 – ''Čching-taoská televízna veža'', 吳淞無線電塔 – ''Wusungská rádiová veža'', Останкинская телебашня – ''Ostankinská televízna veža,'' Київська телевежа – ''Kyjevská televízna veža'' atď.    &lt;small&gt;'''||''' Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.&lt;/small&gt;
:* Preklad býva buď:
:** '''(Ac1) kompletný''' – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: ''Wusungská rádiová veža'', ''Čching-taoská televízna veža.'' Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. ''Tiencinská'' rozhlasová a televízna veža, nie ''Tchien-ťinská'')
:** '''(Ac2) čiastočný''' – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang).
:&lt;small&gt;|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo ''„drak veža“'', čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia ''Liao-ning'' (辽宁 liáoníng), ''vysielanie [rozhlasom]'' (广播 guǎngbō), ''televízia'' (电视 diànshì) a ''veža'' (塔 tǎ), pričom ale názov provincie ''Liao-ning'' sa skladá zo znakov pre významy ''rozľahlý, nekonečný'' (辽 liáo) a ''pokojný'' (宁 níng), ''vysielanie [rozhlasom]'' zo znakov pre významy ''široký'' (广 guǎng) a ''vysielať'' (播 bō), ''televízia'' zo znakov pre významy ''elektrina'' (电 diàn) a ''pozerať sa'' (视 shì) a ''veža'' je ''veža'' (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku ''„rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“'', jeho o chlp menej blbý kumpán by získal ''„Liao-ning vysielanie televízia veža“''. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža''.&lt;/small&gt;
:* '''(Ad)''' Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova ''wat'' ako ''chrám'') a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „''slovenské národné špecifikum“''.
:'''(B)''' Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom ''burdž'' (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. ''Burdž chalífa, Burdž al-Arab'' (namiesto prekladov typu ''Kalifova veža, Veža Arabov'' či ''Caliph Tower, Tower of the Arabs''). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. ''Jumeirah Emirates Hotel Tower'', ''Emirates Office Tower'' (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib).
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.&lt;br&gt;
:'''4. Spoločné záverečné vyjadrenie'''
:Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku '''ALE''' Eurovea Tower; Hotel Lux '''ALE''' Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška '''ALE''' Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku. 
:'''&lt;big&gt;KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL.&lt;/big&gt;''' [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:01, 25. júl 2022 (UTC)</text>
      <sha1>d3s3fe3b9j1eq7luzka0mcuecve2p3c</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415525</id>
      <parentid>7415524</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:14:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89203" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív diskusií o wikipolitike ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.
* '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]]

== Proteín a rozlišovačky ==

Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...:

&quot;''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo &quot;proteín&quot; staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&amp;type=revision&amp;diff=7307194&amp;oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&amp;oldid=prev&amp;diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''&quot;

Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC)
:{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC)

:Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC)
::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené.
::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC)
:: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC)
:::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC)
::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli &quot;s vyššími právami&quot; než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC)
:::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC)
::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC)

::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC)

::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC)

::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa.
::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC)
:::Baví ma veta &quot;Evidentne sa používa.&quot; Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}&lt;/ref&gt; z roku 1980 rozdeľuje proteíny na &quot;jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd.&quot; Pojem &quot;proteid&quot; vôbec nepoužíva. Tento zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}&lt;/ref&gt; (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza &quot;Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''.&quot; na strane 53; na strane 79 hovorí &quot;Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její  struktury.&quot; Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &quot;proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''&quot; tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC)

:::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba).
:::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) 
::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;proteid&quot; - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&amp;s=exact&amp;c=f711&amp;cs=&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=ogs&amp;d=sssj&amp;d=orter&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ssn&amp;d=hssj&amp;d=bernolak&amp;d=noundb&amp;d=orient&amp;d=locutio&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=pskfr&amp;d=pskcs&amp;d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}&lt;/ref&gt;, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}&lt;/ref&gt; :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať &quot;jednoduché bielkoviny&quot; a &quot;zložené bielkoviny&quot; na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC)
:::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. 
:::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC)
:::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty &quot;nevidíš dôvod&quot; neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba:  Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty &quot;nevidíš dôvod&quot;, hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu &quot;Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie &quot;predtým&quot;[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]&quot;, ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC)
:::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D &quot;ani reagovať nebudem&quot; ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. 
:::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&amp;limit=200&amp;hideredirs=1&amp;hidelinks=1&amp;target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&amp;namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na &quot;Cirhóza&quot; ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku &quot;pre cirhózu pečene pozri tento článok&quot;)). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. 
:::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. 
:::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď &quot;Konsenzus by sa mal tvoriť  na základe vyargumentovaných názorov&quot;, evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC)

{{Referencie}}

== Byrokrat ==

Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&amp;logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. 

Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby.

Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}.

Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou.

-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:16, 31. marec 2022 (UTC)

:Gratulujem {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:20, 31. marec 2022 (UTC)

== 2022 Board of Trustees Call for Candidates ==

''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]''

'''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]'''

The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees.

The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees.

The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team.

'''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].'''


Thank you for your support,

Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees

[[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC)

== Články bez zdroja ==

Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]]  [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC)

== Šablóna ZL a mazanie všeobecne ==

Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. 

Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&amp;type=revision&amp;diff=7365551&amp;oldid=7364477&amp;diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC)

:Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC)

::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť.
::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC)

:::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC)

::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: 
:::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna).
:::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu)
:::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel.
:::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC)

::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&amp;type=revision&amp;diff=7366201&amp;oldid=7365549&amp;diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci (&quot;14 dní bez úpravy&quot;, pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}.
::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by  bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril.
::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články?  [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC)

:Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC)
::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC)
:::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC)
::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&amp;type=revision&amp;diff=7381513&amp;oldid=7381483&amp;diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny.
::::Takisto netuším, kde si vzal, že &quot;sa mi to tak páči&quot; - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš.
::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC)
:::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC)
:::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval.
:::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC)
::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy.
::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to &quot;14 dní nikto neupravil&quot; a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&amp;diff=next&amp;oldid=7357216&amp;diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D
::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&amp;diff=next&amp;oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky.
::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC)
:::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC)

{{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&amp;action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&amp;diff=prev&amp;oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC)

:::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo.
:::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na &quot;minimálny článok&quot;/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov.
:::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} &quot;... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''&quot;. Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme.
:::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC)

: ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak –  aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&amp;diff=prev&amp;oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili.

: K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:37, 12. máj 2022 (UTC)
:Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&amp;oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:17, 12. máj 2022 (UTC)

::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC)

::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“).
::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC)

::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)
:::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať).
:::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC)

::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny.
::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC)

::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC)

==Vandalizmus==
Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC)
: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&amp;curid=663158&amp;diff=7381677&amp;oldid=7302851&amp;diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&amp;curid=661287&amp;diff=7381681&amp;oldid=7150636&amp;diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&amp;curid=662007&amp;diff=7381686&amp;oldid=7154055&amp;diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&amp;curid=662066&amp;diff=7381687&amp;oldid=7184067&amp;diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&amp;diff=prev&amp;oldid=7359190&amp;diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&amp;diff=prev&amp;oldid=7362495&amp;diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7353530&amp;diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&amp;diff=prev&amp;oldid=7353167&amp;diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&amp;diff=prev&amp;oldid=7352759&amp;diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&amp;diff=prev&amp;oldid=7352657&amp;diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&amp;diff=prev&amp;oldid=7348881&amp;diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&amp;diff=prev&amp;oldid=7346222&amp;diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&amp;diff=prev&amp;oldid=7341856&amp;diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&amp;diff=prev&amp;oldid=7337671&amp;diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&amp;diff=prev&amp;oldid=7337675&amp;diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&amp;diff=prev&amp;oldid=7336298&amp;diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne &quot;natruc&quot;. Za to vnímam ako &quot;natruc&quot; a &quot;chovanie ako urazený fagan&quot; tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov.
:Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)
::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&amp;diff=prev&amp;oldid=7341260&amp;diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 11:12, 12. máj 2022 (UTC)
:::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC)
::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} &quot;''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''&quot;? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu????
::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC)
::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC)
:::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:48, 12. máj 2022 (UTC)

== Významnosť prezidentských poradcov ==

Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC)

== Autopatrolled flag ==

Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki.

Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu.

Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 06:42, 13. jún 2022 (UTC)

== Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav ==

Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]]
:Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. 
Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. 

Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia ([[Sobor Pokrovu, čo je na Priekope]]). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC)
:Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo.
:Čo sa týka budov, i [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v [https://www.topky.sk/tag/242397/Svetove-obchodne-centrum bulváre] alebo i [https://www.ta3.com/tag/4140/svetove-obchodne-centrum v spravodajstve], tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:44, 24. júl 2022 (UTC)
::Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare [[Chung-chaj ťing-mi kung-jie]]. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: &quot;''Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.''“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:18, 24. júl 2022 (UTC)
:OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo).
:Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá&lt;/u&gt;''']]. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež.
:Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad [[Ostankinskaja telebašňa|Ostankinská televízna veža]] (vyslovene len generické označenie objektu + kde), [[Čhing-tao tien-š' tcha|Čching-taoská televízna veža]], [[Tchien-ťi po tien-š' tcha|Tiencinská vysielacia a televízna veža]] (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. [[Tókjó sukai curí|''Tókjó sukai curí'']] je z anglického Tokyo Skytree alebo [[N Soul tawo|''N Soul tawo'']] (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). [[Diskusia:Kuang-čou tcha|'''&lt;u&gt;Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny&lt;/u&gt;''']] a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestie Tchien-an-men]] na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď [https://beliana.sav.sk/heslo/jang-lien &lt;u&gt;'''prekladá aspoň slovo ''námestie'''''&lt;/u&gt;], alebo [https://beliana.sav.sk/heslo/komunisticka-strana-ciny &lt;u&gt;'''prekladá názov celý'''&lt;/u&gt;]), [[Čching-ma ta-čchiao|most Čching-ma]] je na Čching-ma ta-čchiao, [[Icukušima-džindža|svätyňa Icukušima]] je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach. 
:Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. [[:en:Wikipedia:Article_titles#Use_commonly_recognizable_names|&lt;u&gt;anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn&lt;/u&gt;]]. 
:Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.&lt;br&gt;

:'''&lt;big&gt;NÁVRH PRAVIDIEL:&lt;/big&gt;'''  
:'''&lt;u&gt;1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný&lt;/u&gt;'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom &lt;u&gt;existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum&lt;/u&gt; (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (''Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola'' '''NIE''' Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža).
:'''(B)''' Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. ''Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise''), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.).
:'''(C)''' Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže:
:* '''(Ca)''' použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského);
:* '''(Cb)''' preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. &lt;small&gt;|| V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „''Tour de télévision du Chamois''“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola ''„Veža Jozefa Mrkvu“'') – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.&lt;/small&gt;
:* '''(Cc)''' použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.  
:'''(D)''' Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté:
:* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
:* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.&lt;br&gt;

:'''&lt;u&gt;2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný&lt;/u&gt;'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom &lt;u&gt;existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum&lt;/u&gt; a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto:
:* '''(Aa)''' ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie ''„Näsiská ihla“'')'','' Kaknästornet;
:* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad ''Petronas Twin Towers;''
:* '''(Ac)''' ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
:* '''(Ad)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. &lt;small&gt;|| Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. ''Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža''. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. ''Taškentská'' televízna veža, nie ''Toškentská''). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.&lt;/small&gt;
:'''(B)''' ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný.
:'''(C)''' Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté:
:* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
:* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.&lt;br&gt;

:'''&lt;u&gt;3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke&lt;/u&gt;'''
:'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne:
:* '''(Aa)''' ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
:* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. ''Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101''. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). &lt;small&gt;|| Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.&lt;/small&gt;
:* '''(Ac)''' ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – ''Dračia veža'', 青岛电视塔 – ''Čching-taoská televízna veža'', 吳淞無線電塔 – ''Wusungská rádiová veža'', Останкинская телебашня – ''Ostankinská televízna veža,'' Київська телевежа – ''Kyjevská televízna veža'' atď.    &lt;small&gt;'''||''' Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.&lt;/small&gt;
:* Preklad býva buď:
:** '''(Ac1) kompletný''' – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: ''Wusungská rádiová veža'', ''Čching-taoská televízna veža.'' Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. ''Tiencinská'' rozhlasová a televízna veža, nie ''Tchien-ťinská'')
:** '''(Ac2) čiastočný''' – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang).
:&lt;small&gt;|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo ''„drak veža“'', čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia ''Liao-ning'' (辽宁 liáoníng), ''vysielanie [rozhlasom]'' (广播 guǎngbō), ''televízia'' (电视 diànshì) a ''veža'' (塔 tǎ), pričom ale názov provincie ''Liao-ning'' sa skladá zo znakov pre významy ''rozľahlý, nekonečný'' (辽 liáo) a ''pokojný'' (宁 níng), ''vysielanie [rozhlasom]'' zo znakov pre významy ''široký'' (广 guǎng) a ''vysielať'' (播 bō), ''televízia'' zo znakov pre významy ''elektrina'' (电 diàn) a ''pozerať sa'' (视 shì) a ''veža'' je ''veža'' (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku ''„rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“'', jeho o chlp menej blbý kumpán by získal ''„Liao-ning vysielanie televízia veža“''. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža''.&lt;/small&gt;
:* '''(Ad)''' Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova ''wat'' ako ''chrám'') a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „''slovenské národné špecifikum“''.
:'''(B)''' Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom ''burdž'' (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. ''Burdž chalífa, Burdž al-Arab'' (namiesto prekladov typu ''Kalifova veža, Veža Arabov'' či ''Caliph Tower, Tower of the Arabs''). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. ''Jumeirah Emirates Hotel Tower'', ''Emirates Office Tower'' (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib).
:Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.&lt;br&gt;

:'''&lt;u&gt;4. Spoločné záverečné vyjadrenie&lt;/u&gt;'''
:Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku '''ALE''' Eurovea Tower; Hotel Lux '''ALE''' Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška '''ALE''' Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku. 
:'''&lt;big&gt;KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL.&lt;/big&gt;''' [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:01, 25. júl 2022 (UTC)</text>
      <sha1>emcubixbsid4kygyuhul55026tqvcm2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>National Aeronautics and Space Administration</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19854</id>
    <revision>
      <id>7415466</id>
      <parentid>7305134</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T22:11:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Ap11-s69-31740.jpg bol nahradený odkazom Apollo_11_Prime_Crew_-_GPN-2000-001164_-_Ap11-s69-31740.jpg.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13636" xml:space="preserve">{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = NASA logo.svg
| šírka1 = 220
| popis1 = Logo
| obrázok2 = NASA Worm logo.svg
| šírka2 = 220
| popis2 = Logo používané v rokoch 1975{{--}}1992. Od roku 2020 sa začalo používať znova, tentokrát ako sekundárne
| obrázok3 = NASA seal.svg
| šírka3 = 220
| popis3 = Pečať
| obrázok4 = Flag of the United States National Aeronautics and Space Administration.svg
| šírka4 = 220
| popis4 = Vlajka
}}

'''National Aeronautics and Space Administration''' (skratka: '''NASA'''), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako '''Národný úrad pre letectvo a vesmír'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Přibyl | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobytie Mesiaca : príbeh programu Apollo | vydanie = 1 | vydavateľ = Lindeni | miesto = V Bratislave | rok = 2019 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-80-566-1174-6 | kapitola = | strany = 13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, je [[Spojené štáty|americká]] vládna agentúra zodpovedná za americký kozmický program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]].

== Dejiny ==
=== Vznik a začiatky ===
NASA vznikla ako americká reakcia na úspechy [[ZSSR|sovietskeho]] kozmického programu (pozri [[Vesmírne preteky]]). [[29. júl]]a [[1958]] americký prezident [[Dwight David Eisenhower|Eisenhower]] podpísal „National Aeronautics and Space Act“, zákon, ktorým vznikla NASA. Agentúra začala fungovať [[1. október|1.októbra]] [[1958]] a po [[NACA|Národnom poradnom výbore pre letectvo]] (National Advisory Committee for Aeronautics – NACA) zdedila 4 laboratóriá a približne 8 000 zamestnancov.

Prvé programy NASA boli zamerané na výskum letov človeka do vesmíru. [[Program Mercury]], ktorý začal v roku [[1958]], mal za cieľ hlavne zistiť, či človek môže prežiť vo vesmíre. [[5. máj]]a [[1961]] uskutočnil [[Alan Shepard]] balistický skok v kabíne [[Mercury 3]] a [[20. február]]a [[1962]] sa [[John Glenn]] stal prvým Američanom, ktorý obletel zemeguľu v kozmickej lodi [[Mercury 6]].

=== Program Apollo ===
[[Súbor:Apollo 11 Prime Crew - GPN-2000-001164 - Ap11-s69-31740.jpg|left|200px|thumb|Posádka [[Apollo 11|Apolla 11]] – [[Neil Armstrong]], [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a [[Buzz Aldrin|Edwin Eugene „Buzz“ Aldrin]]]]

Keď program Mercury preukázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol spustený [[program Apollo]]. Ten mal pôvodne za cieľ ďalší výskum [[vesmír]]u a eventuálne dosiahnutie obežnej dráhy [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]. Jeho cieľ bol predefinovaný potom, keď prezident USA [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] vo svojom prejave z [[25. máj]]a [[1961]] uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne späť na [[Zem]] do roku [[1970]]. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristátie na Mesiaci. Medzitým bol začatý [[program Gemini]], ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.

Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnilo mnoho skúšobných letov a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar [[Apollo 1|Apolla 1]] počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Posádka [[Apollo 11|Apolla 11]] pristála na Mesiaci [[20. júl]]a [[1969]] a po nej sa prechádzalo po Mesiaci ešte 10 ďalších astronautov.

Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký kozmický program ochabla. To sa prejavilo i predčasným ukončením mesačných misií Apollo – aj keď boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri [[1972]] letom [[Apollo 17|Apolla 17]] (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a zatiaľ naposledy, kedy sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec – geológ Harrison Schmitt). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo [[Vietnam]]e.

=== Ďalšie rané misie ===
Hoci väčšina rozpočtu NASA bola venovaná na pilotované kozmické lety, NASA vyslala tiež rad bezpilotných sond. V roku [[1962]] odštartoval [[Mariner 2]], ktorý ako prvá ľuďmi vyrobená sonda preletel okolo inej planéty – [[Venuša (planéta)|Venuša]] – a zároveň poslala z tohto preletu dáta. Programy [[program Ranger|Ranger]], [[program Surveyor|Surveyor]] a [[program Lunar Orbiter|Lunar Orbiter]] boli kľúčové pre prieskum podmienok na Mesiaci pred pristátím ľudí v rámci programu Apollo. Dve sondy [[Viking]] pristáli na [[Mars (planéta)|Marse]] a sondy [[Pioneer]] a [[Voyager]] sa vydali k vonkajším planétam [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] – [[Jupiter (planéta)|Jupitera]], [[Saturn (planéta)|Saturna]], [[Urán (planéta)|Urána]] a [[Neptún (planéta)|Neptúna]], odkiaľ popri vedeckých dátach vyslali aj farebné snímky.

V roku [[1973]] NASA vypustila svoju prvú družicovú stanicu – [[Skylab]]. Vystriedali sa na nej tri trojčlenné posádky, ale už v roku [[1975]] bola opustená.

Po víťazstve USA v pretekoch o dosiahnutie Mesiaca sa obe mocnosti začali orientovať na vzájomnú spoluprácu. [[17. júl]]a [[1975]] sa americká loď Apollo spojila so sovietskym [[Sojuz 19|Sojuzom 19]]. Tento projekt znamenal začiatok medzinárodnej spolupráce vo výskume vesmíru a mnohé projekty, ktoré existujú dnes, majú počiatok v tejto dobe.

=== Éra raketoplánov ===
{{hlavný článok|Program Space Shuttle}}
[[Súbor:NASA Space Shuttle Atlantis landing (STS-110) (19 April 2002).jpg|thumb|250px|Raketoplán štartuje ako raketa, ale pristáva ako lietadlo. [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] dosadá na pristávaciu dráhu Kennedyho kozmického strediska]]

Od druhej polovice 70. rokov sa hlavné úsilie NASA sústredilo na projekt [[kozmický raketoplán|raketoplánu]]. Do roku [[1985]] boli postavené 4 raketoplány [[Space Shuttle]], zamýšľané ako opakovane použiteľný dopravný prostriedok na obežnú dráhu Zeme. Prvý z nich, [[Columbia (raketoplán)|Columbia]], odštartoval [[12. apríl]]a [[1981]]. Lety raketoplánov však boli podstatne drahšie ako sa pôvodne plánovalo a [[STS-51-L|katastrofa]] [[Challenger (raketoplán)|Challengeru]] v roku [[1986]] ukázala ich bezpečnostné nedostatky.

Raketoplány boli využívané aj na čisto vojenské lety (program niektorých expedícií bol prísne tajný), ale ich vedecký prínos bol značný. V roku [[1990]] vyniesol raketoplán na obežnú dráhu okolo Zeme [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] (spoločný projekt s [[ESA]], začiatok významnejšej spolupráce oboch organizácií) a posádky raketoplánov na ňom vykonali aj niekoľko opráv a vylepšení priamo na obežnej dráhe.

V roku [[1995]] sa raketoplán pripojil k ruskej orbitálnej stanici [[Mir]]. Od roku [[1998]] sa na obežnej dráhe Zeme začala výstavba medzinárodnej stanice [[ISS]], ku ktorej americké raketoplány uskutočnili mnoho letov. Pri jednom z nich [[1. február]]a [[2003]] sa najstarší z flotily raketoplánov, Columbia, [[Havária raketoplánu Columbia|rozpadol]] nad [[Texas]]om vinou poškodenej tepelnej izolácie na krídle. Od tej doby až do roku ([[2005]]) boli lety raketoplánov zastavené. Ich opätovné uvedenie do prevádzky nastalo v júli 2005 misiou [[STS-114]]. Program raketoplánov bol ukončený v roku [[2011]].

Počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] NASA čelila stenčujúcemu sa rozpočtu. Deviaty riaditeľ NASA Daniel S. Goldin preto presadil prístup nazvaný „rýchlejšie, lepšie, lacnejšie“, ktorý mal znížiť náklady na kozmické lety. Program s týmto prístupom dostal názov [[Program Discovery]]. Bol však kritizovaný a prehodnotený po strate sond [[Mars Climate Orbiter]] a [[Mars Polar Lander]] v roku [[1999]].

=== Smer na Mars ===
{{aktualizovať}}
Pristátie malého vozidla [[Sojourner]] na Marse v roku [[1997]] si získalo značnú pozornosť verejnosti. Menší záujem si vyslúžila desať rokov fungujúca družica Marsu [[Mars Global Surveyor]], uvedená na obežnú dráhu okolo červenej planéty v tom istom roku. Od roku [[2001]] jej na obežnej dráhe robila spoločnosť ďalšia sonda – [[Mars Odyssey]], ktorá hľadá stopy bývalej [[vulkanická aktivita|vulkanickej aktivity]] a pôsobenie vody na Marse.

Po úspešnom pristátí ďalších vozidiel – [[Mars Exploration Rover]] [[Spirit]] a [[Opportunity]] – na Marse predniesol [[14. január]]a [[2004]] americký prezident [[George Walker Bush|George Bush]] prejav, v ktorom vytýčil svoju víziu pre ďalší prieskum vesmíru. Podľa nej sa majú ľudia [[kolonizácia Mesiaca|vrátiť na Mesiac]] do roku [[2020]] a vytvoriť tam stálu základňu. Tá má slúžiť ako pokusná stanica aj ako potenciálna základňa pre ďalšie výpravy. Raketoplány by mal nahradiť nový dopravný prostriedok – vesmírna loď [[Orion (vesmírna loď)|Orion]]. Tá by mala byť schopná ako spojenia s [[ISS]], tak aj medziplanetárnych letov. Prvý štart kozmickej lode Orion a jej nosnej rakety [[Ares 1]] sa očakáva v roku [[2020]]. Budúcnosť samotnej ISS je v pláne trocha nejasná.

V júni 2020 bolo oznámené, že ústredie vo Washingtone, D.C. bude pomenované po prvej inžinierke tmavej pleti, [[Mary Jackson]].&lt;ref name=&quot;dennikn-7-dobrych-sprav-nasa-pomenuje-svoje&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: NASA pomenuje svoje ústredie po prvej afroamerickej inžinierke | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1946560/7-dobrych-sprav-nasa-pomenuje-svoje-ustredie-po-prvej-afroamerickej-inzinierke/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-27 | dátum prístupu = 2020-06-29 }}&lt;/ref&gt;

== Vesmírne programy NASA ==
[[Súbor:International Space Station 17 April 2002.jpg|thumb|200px|Medzinárodná kozmická stanica [[ISS]]]]

=== Pilotované kozmické lety ===
* [[Program Mercury]]
* [[Program Gemini]]
* [[Program Apollo]]
* [[Skylab]]
* [[Program Space Shuttle]] ([[kozmický raketoplán|raketoplány]])
* [[Medzinárodná kozmická stanica]] (ISS)

=== Nepilotované kozmické lety ===
{{aktualizovať}}
[[Súbor:Surveyor NASA lunar lander.jpg|thumb|200px|Surveyor]]
* '''Výskum [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]'''
** [[Program Ranger]]
** [[Program Surveyor]]
** [[Program Lunar Orbiter]]
** Sonda [[Clementine]]
** Sonda [[Lunar Prospector]]
* '''Výskum [[Merkúr]]a'''
** Sonda [[Mariner 10]]
** Sonda [[MESSENGER]]
[[Súbor:Spaceprobe Magellan 01.jpg|thumb|200px|Magellan]]
* '''Výskum [[Venuša (planéta)|Venuše]]'''
** Sondy [[Mariner 2]], [[Mariner 5|5]] a [[Mariner 10|10]]
** Misia [[Pioneer Venus]]
** Sonda [[Magellan]]
* '''Výskum [[Mars (planéta)|Marsu]]'''
** [[Mariner 4]], [[Mariner 6|6]], [[Mariner 7|7]], [[Mariner 8|8]] a [[Mariner 9|9]]
** [[Viking 1]] a [[Viking 2|2]]
** [[Mars Observer]]
** [[Mars Pathfinder]]
** [[Mars Climate Orbiter]]
** [[Mars Polar Lander]]
** [[Mars Global Surveyor]]
** [[2001 Mars Odyssey]]
** [[Mars Exploration Rover]]
** [[Mars Reconnaissance Orbiter]]
** [[Phoenix (sonda)|Mars Phoenix]]
** [[Mars Science Laboratory]]
** [[ExoMars]] – plánovaná
[[Súbor:Pioneer10-11.jpg|thumb|200px|Pioneer 10]]
* '''Výskum [[Jupiter (planéta)|Jupitera]]'''
** [[Pioneer 10]]
** [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]
** [[JIMO]] (zrušená)
* '''Výskum [[Saturn (planéta)|Saturna]]'''
** [[Cassini-Huygens]]
* '''Lety k viacerým planétam súčasne'''
** [[Pioneer 11]] – Jupiter a Saturn
** [[Mariner 10]] – Venuša a Merkúr
** [[Voyager 1]] – Jupiter a Saturn
[[Súbor:Voyager spacecraft.jpg|thumb|200px|Voyager 2]]
** [[Voyager 2]] – Jupiter, Saturn, [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]
** [[New Horizons]] – na ceste, Jupiter, [[Pluto]] a [[Kuiperov pás]]
* '''Výskum [[planétka|planétok]] a [[kométa|komét]]'''
** [[Deep Space 1]]
** [[NEAR Shoemaker]]
** [[Stardust]]
** [[CRAF]] – zrušená
* '''Výskum [[Slnko|Slnka]]'''
** [[SOHO]]
** [[Odysseus (sonda)|Odysseus]]
[[Súbor:Hubble 01.jpg|thumb|200px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]]
* '''Vesmírne observatóriá'''
** [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]
** [[Compton GRO|Comptonovo gama observatórium]]
** [[Röntgenové observatórium Chandra]] – röntgenový ďalekohľad
** [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] – infračervený ďalekohľad
** [[COBE]]
** [[IRAS]]
** [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] – plánovaný nástupca Hubblovho ďalekohľadu

== Zoznam riaditeľov NASA ==
# [[T. Keith Glennan]] (1958{{--}}1961)
# [[James E. Webb]] (1961{{--}}1968)
# [[Thomas O. Paine]] (1969{{--}}1970)
# [[James C. Fletcher]] (1971{{--}}1977)
# [[Robert A. Frosch]] (1977{{--}}1981)
# [[James M. Beggs]] (1981{{--}}1985)
# [[James C. Fletcher]] (1986{{--}}1989)
# [[Richard H. Truly]] (1989{{--}}1992)
# [[Daniel S. Goldin]] (1992{{--}}2001)
# [[Sean O'Keefe]] (2001{{--}}2005)
# [[Michael D. Griffin]] (2005{{--}}2009)
# [[Charles Frank Bolden|Charles Bolden]] (2009{{--}}2018)
# [[Jim_Bridenstine|Jim Bridenstine (2018)]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Kozmonautika}}
* [http://www.nasa.gov Portál NASA]

{{Národné kozmické programy}}

[[Kategória:NASA| ]]
[[Kategória:Kozmické agentúry]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1958]]</text>
      <sha1>6e287v1shcl0f2y6bko93kio8s678l0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam lunárnych astronautov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19949</id>
    <revision>
      <id>7415467</id>
      <parentid>7281761</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T22:12:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Ap11-s69-31740.jpg bol nahradený odkazom Apollo_11_Prime_Crew_-_GPN-2000-001164_-_Ap11-s69-31740.jpg.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4759" xml:space="preserve">[[Súbor:Apollo 11 Prime Crew - GPN-2000-001164 - Ap11-s69-31740.jpg|thumb|right|Posádka [[Apollo 11|Apolla 11]]. Zľava doprava: [[Neil Armstrong]], [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a [[Buzz Aldrin]]]]

Dvadsaťštyri [[astronaut]]ov bolo na alebo v blízkosti [[Mesiac]]a. Dvanásť z nich pristálo a chodilo po jeho povrchu.

Všetci to boli muži zo [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] ([[Eugene Cernan]] pôvodom zo Slovenska ) , ktorí cestovali na Mesiac v rámci [[program Apollo|programu Apollo]] americkej vesmírnej agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v čase od [[december|decembra]] [[1968]] do decembra [[1972]].

Okrem týchto 24 ľudí žiadny iný človek neopustil [[obežná dráha Zeme|obežnú dráhu Zeme]] (do vzdialenosti väčšej ako niekoľko stoviek kilometrov); vzdialili sa od Zeme na väčšiu vzdialenosť, ako ktokoľvek iný.

== Ľudia, ktorí vkročili na povrch Mesiaca ==
Do roku 2016 iba títo dvanásti ľudia vkročili na povrch Mesiaca, každý iba v jednej misii. Žiadny človek nevkročil na Mesiac od roku [[1972]].

# [[Neil Alden Armstrong]] – [[Apollo 11]] – [[Júl]], [[1969]]
# [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] – [[Apollo 11]] – [[Júl]], [[1969]]
# [[Pete Conrad|Charles &quot;Pete&quot; Conrad]] – [[Apollo 12]] – [[November]], [[1969]] (mal sa znova vylodiť aj na palube [[Apollo 20]])
# [[Alan Bean]] – [[Apollo 12]] – [[November]],  [[1969]]
# [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] – [[Apollo 14]] – [[Február]], [[1971]]
# [[Edgar Mitchell]] – [[Apollo 14]] – [[Február]], [[1971]]
# [[David Scott]] – [[Apollo 15]] – [[Júl]], [[1971]]
# [[James Irwin]] – [[Apollo 15]] – [[Júl]], [[1971]]
# [[John W. Young|John Young]] – [[Apollo 16]] – [[Apríl]], [[1972]] (bol členom aj [[Apollo 10]], bez pristátia)
# [[Charles Duke]] – [[Apollo 16]] – [[Apríl]], [[1972]]
# [[Eugene Cernan]] – [[Apollo 17]] – [[December]], [[1972]] (bol členom [[Apollo 10]], bez pristátia)
# [[Harrison Schmitt]] – [[Apollo 17]] – [[December]], [[1972]]

== Ľudia, ktorí sa priblížili k Mesiacu bez pristátia ==
Na všetkých vymenovaných misiách sa zúčastnili traja astronauti. Jeden ostal na orbite Mesiaca, pokiaľ druhí dvaja pristáli na povrchu. Ďalšie misie [[Apollo 8]], [[Apollo 10]] a [[Apollo 13]] mali trojčlennú posádku a dostali sa do blízkosti Mesiaca (vstúpili na orbitu Mesiaca – prvé dve misie, kým Apollo 13 len preletelo okolo). Takže ďalších dvanásť ľudí sa dostalo do blízkosti Mesiaca:

# [[Frank Borman]] – [[Apollo 8]]
# [[James Arthur Lovell|Jim Lovell]] – [[Apollo 8]], [[Apollo 13]]
# [[Bill Anders]] – [[Apollo 8]]
# [[Thomas P. Stafford|Tom Stafford]] – [[Apollo 10]]
# [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] – [[Apollo 11]]
# [[Richard Francis Gordon|Dick Gordon]] – [[Apollo 12]] (bol naplánovaný na vylodenie s misiou [[Apollo 18]])
# [[Jack Swigert]] – [[Apollo 13]]
# [[Fred Haise]] – [[Apollo 13]] (bol naplánovaný na vylodenie s misiou [[Apollo 19]])
# [[Stuart Roosa]] – [[Apollo 14]] (bol naplánovaný na vylodenie s misiou [[Apollo 21]])
# [[Alfred M. Worden|Al Worden]] – [[Apollo 15]]
# [[Ken Mattingly]] – [[Apollo 16]]
# [[Ronald Evans]] – [[Apollo 17]]

Lovell, Young a Cernan boli jediní traja astronauti, ktorí boli na dvoch mesačných misiách. Z týchto troch iba Lovell nevkročil na mesačný povrch. Lovell a Haise sa mali dostať na povrch, ale porucha [[Apollo 13|Apolla 13]] im to znemožnila.

== Ľudia, ktorí sa mali alebo mohli stať lunárnymi astronautmi ==
*[[Joe Engle]] – pilot lunárneho modulu na misii [[Apollo 17]], ale bol nahradený Schmittom, keď bola zrušená misia [[Apollo 18]] (Schmitt bol vedec-astronaut, tak ho [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] potrebovala na Mesiaci)
*[[Vance Brand]] – pilot veliteľského modulu [[Apollo 18|Apolla 18]], ale misia bola zrušená
*[[Bill Pogue]] – pilot veliteľského modulu [[Apollo 19|Apolla 19]], ale misia bola zrušená
*[[Gerald Carr]] – pilot lunárneho modulu [[Apollo 19|Apolla 19]], ale misia bola zrušená
*[[Paul Weitz]] – možný pilot velitelskeho modulu [[Apollo 20|Apolla 20]], ale misia bola zrušená
*[[Jack Lousma]] – možný pilot lunárneho alebo veliteľského modulu [[Apollo 20|Apolla 20]], ale misia bola zrušená
*[[Don Lind]] – možný pilot lunárneho modulu [[Apollo 21|Apolla 21]], ale misia bola zrušená

{{Portál|Slnečná sústava||Kozmonautika}}

[[Kategória:Zoznamy kozmonautov|Apollo]]
[[Kategória:Kozmonautické zoznamy]]
[[Kategória:Program Apollo]]</text>
      <sha1>lormovpc3jgemukvk15xvftpwd94yr5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bratislava – mestská časť Dúbravka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>21983</id>
    <revision>
      <id>7415465</id>
      <parentid>7264118</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T22:04:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.36</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Dúbravské hody */Chýbajúce písmeno</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19760" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = mestská časť
 | Časť čoho        = [[Bratislava|Bratislavy]]
 | Názov            = Bratislava – mestská časť Dúbravka
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = miestnyurad.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = 
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Bratislava IV
 | Región           = [[Bratislava a okolie]]
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.189096
 | Zemepisná dĺžka  = 17.028801
 | Nadmorská výška  = 243
 | Prvá zmienka     = 1576
 | Starosta         = Martin Zaťovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]]
 | PSČ              = 841 XX
 | Kód              = 529389
 | EČV              = BA, BL, BT
 | Predvoľba        = +421-2
 | Adresa           = Žatevná 2, 841 02 Bratislava
 | E-mail           = mu@dubravka.sk
 | Telefón          = 02/6428 24 28
 | Fax              = 02/6436 91 00
 | Mapa             = Bratislava boroughs map Dúbravka.svg
 | Popis mapy       = Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
 | Web              = www.dubravka.sk
 | Commons          = Dúbravka (Bratislava)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Bratislava – mestská časť Dúbravka'''&lt;ref name=&quot;z258&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/258/
 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR
 | dátum vydania = 1996-08-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2015-10-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka'''; {{v jazyku|deu|Kaltenbrunn}}, {{V jazyku|hun|Pozsonyhidegkút}}) je [[mestská časť]] [[Bratislava|Bratislavy]] ležiaca na východnom úpätí [[Devínska Kobyla (geomorfologická časť)|Devínskej Kobyly]]. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je {{km2|8.6}}. Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 30 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti [[Krčace]], [[Záluhy]], Dieliky a [[Podvornice]].

[[Súbor:horanskastudna.jpg|thumb|Historická Horánska studňa v Dúbravke]]
[[Súbor:Stara dubravka 2.jpg|thumb|Stará Dúbravka]]

== Dejiny ==
Pôvodná obec existovala už v [[14. storočie|14. storočí]] a patrila hradu [[Devínsky hrad|Devín]]. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku [[1574]]. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.

V roku [[1683]] počas obliehania [[Viedeň|Viedne]] Turkami, ďalej počas [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]] a za prusko-rakúskej vojny v roku [[1866]] bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob                                              V.B.                      života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského [[Záhorie|Záhoria]]. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie. 
 
V [[19. storočie|19. storočí]] začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku [[1866]] sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku [[1889]], prvé ochotnícke divadlo hrali v roku [[1905]]. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku [[1926]] zaviedli elektrické osvetlenie, v roku [[1936]] vodovod a v roku [[1938]] postavili kultúrny dom.

Obec pripojili k mestu Bratislava v roku [[1946]]. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk [[Podvornice]], [[Záluhy]] a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku [[1911]], kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.

=== Názov ===
Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.

Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako ''Dúbrawa'', založená roku [[1574]].

== Obyvateľstvo ==

=== Etnické zloženie  ===
'''1773''': slovenská obec&lt;ref&gt;''Lexicon universorum regni hungariae locorum populosorum anno 1773 officiose confectum.'' Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF&lt;/ref&gt;

'''1796''': slovenská obec&lt;ref&gt;VÁLYI, András. ''Magyar Országnak Leírása.'' Budín: 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/root/0001/0002/0002/0326-1247.html&lt;/ref&gt;

'''1851''': slovenská obec&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;FENÝES, Elek. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Pešť: 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/root/0001/0008/0303-f0c.html&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+Percentuálny podiel jazykov (1880-1910) a národností (1930-2011)&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk/&lt;/ref&gt;
!Rok
!Spolu
![[Slováci]]
![[Česi]]
![[Maďari na Slovensku|Maďari]]
![[Nemci na Slovensku|Nemci]]
![[Rusíni na Slovensku|Rusíni a Ukrajinci]]
![[Chorváti na Slovensku|Chorváti a Srbi]]
![[Rómovia]]
!iní
|-
|1880
|645
|65,12%
| -
|1,09%
|1,40%
|0,00%
|26,82%
| -
|3,88%
|-
|1890
|752
|99,34%
| -
|0,13%
|0,53%
|0,00%
|0,00%
| -
|0,00%
|-
|1900
|841
|98,57%
| -
|0,83%
|0,59%
|0,00%
|0,00%
| -
|0,00%
|-
|1910
|876
|96,46%
| -
|1,37%
|1,37%
|0,00%
|0,34%
| -
|0,46%
|-
|1930
|1074
| colspan=&quot;2&quot; |98,79%
|0,09%
|0,28%
|0,00%
| -
| -
|0,84%
|-
|1991
|37442
|92,76%
|2,72%
|3,46%
|0,22%
|0,21%
| -
|0,03%
|0,60%
|-
|2001
|35199
|92,72%
|2,12%
|2,77%
|0,21%
|0,26%
|0,00%
|0,05%
|1,87%
|-
|2011
|32607
|92,12%
|1,67%
|2,51%
|0,19%
|0,29%
|0,11%
|0,07%
|3,62%
|}

=== Náboženské zloženie ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+Percentuálny podiel vierovyznaní (1851-2011)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
!Rok
!Spolu
![[Rímskokatolícka cirkev|R.Katolíci]]
![[Gréckokatolícka cirkev|G.Katolíci]]
![[Pravoslávna cirkev|Pravoslávni]]
![[Luteranizmus (náboženstvo)|Luteráni]]
![[Kalvinizmus|Kalvíni]]
![[Judaizmus|Židia]]
!iní
![[Ateizmus|ateisti]]
!n/a
|-
|1851
|582
|100,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
| colspan=&quot;3&quot; |0,00%
|-
|1880
|645
|99,38%
|0,00%
|0,00%
|0,16%
|0,00%
|0,47%
| colspan=&quot;3&quot; |0,00%
|-
|1910
|841
|100,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
| colspan=&quot;3&quot; |0,00%
|-
|1930
|1074
|98,88%
|0,00%
| -
|0,37%
|0,00%
|0,19%
| colspan=&quot;3&quot; |0,56%
|-
|1991
|37442
|45,18%
|0,43%
|0,13%
|4,25%
|0,19%
|0,02%
|0,59%
|19,52%
|29,67%
|-
|2001
|35199
|55,14%
|0,70%
|0,39%
|5,63%
|0,45%
|0,09%
|1,44%
|30,82%
|5,34%
|-
|2011
|32607
|52,18%
|0,87%
|0,39%
|5,22%
|0,35%
|0,06%
|2,60%
|31,33%
|7,00%
|}

== Samospráva ==
Súčasným starostom Dúbravky je [[Martin Zaťovič]] zvolený v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|komunálnych voľbách 2014]].

Prvým starostom mestskej časti Bratislava-Dúbravka, ktorý bol zvolený po revolúcii v roku 1989 sa stal v roku 1991 stredoškolský profesor a starodúbravčan Ing. Ján Rőssel, od roku 1995 bol zvolený pán Ries a od roku 1998 do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. [[Peter Polák]]. Počas rokov [[2006]] až [[2014]] túto funkciu zastával [[Ján Sandtner]] zvolený v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|komunálnych voľbách 2006]] a opätovne v roku [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]].

== Architektúra ==
Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1946]]. Podstatnejšie zmeny nastali až v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom a [[20. storočie|20.]] a začiatkom [[21. storočia]]. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.

=== Pamiatky ===
* '''Horánska studňa''', ktorá je v súčasnosti už uzavretá, sa nachádza na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána.
* '''[[Kostol svätých Kozmu a Damiána (Bratislava)|Kostol svätých Kozmu a Damiána]] ''': Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku [[1723]] kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa [[Svätí Kozma a Damián|sv. Kozmu a Damiána]]. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi – dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú [[26. septembra]] a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z [[Georg Raphael Donner|Donnerovej]] dielne.
* '''[[Kaplnka Panny Márie Ružencovej (Bratislava – Dúbravka)|Kaplnka Panny Márie]]''' sa nachádza v Starej Dúbravke. Blízko nej je aj malá jaskyňa so sochou Panny Márie. Podla legendy sa dvornému pastierovi zjavila v korune planej hrušky [[Panna Mária]]. Na tomto mieste začali stavať kostol, ktorý však nebol plne dostavaný. Z časti už postaveného kostola vznikla Kaplnka Panny Márie ružencovej.
* '''[[Villa rustica]]''' je národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry. Nachádza sa na Veľkej lúke, kde sa našli aj pozostatky [[Kelti|Keltov]] a iných kmeňov žijúcich na tomto území.
* '''Kamenný kríž''' bol postaveny v roku [[1808]] ako poďakovanie za vznik farnosti a na počesť prvého farára v Dúbravke.
* '''Červený kríž''' stojí na ulici Pri kríži, pri základnej škole. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila podzemná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady.
* '''Pamätník padlým v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]''' sa nachádza na Jadranskej ulici. Mnohé mená na pomníku majú koncovku ''-ič'', čo súvisí s tým, že v Dúbravke žilo mnoho Chorvátov.
* '''Pomník padlým v prusko-rakúskej vojne''' ([[1867]])
* '''Socha sv. Floriána''' bola postavená na Jadranskej ulici a má ochraňovať dedinu pred požiarom.
* '''Socha sv. Vendelína''' stojí blízko Základnej školy Dolinského. Nie je známe kedy bola odhalená, ale obnovená bola roku [[1928]] „ctiteľmi sv. Vendelína“ a roku [[1993]] bola reštaurovaná.

&lt;gallery&gt;
Súbor:Kozma damian.JPG|Kostol sv. Kozmu a Damiána
Súbor:Kaplnka panny marie dubravka.jpg|Kaplnka Panny Márie
Súbor:Kostol ducha sv.jpg|Kostol Ducha svätého
Súbor:Evanjelické centrum štvrtého bratislavského obvodu.JPG|Evanjelický zborový dom
Súbor:Domnabytku slovnaft.JPG|Dom nábytku a čerpacia stanica Slovnaft
Súbor:Dkd.JPG|Dom kultúry Dúbravka
Súbor:SG1L6512.jpg|Socha sv. Floriána
Súbor:SG1L6501.jpg|Jaskynka Panny Márie
Súbor:SG1L6497.jpg|Jaskynka Panny Márie s kaplnkou Panny Márie ružencovej
Súbor:WW I Memorial Bratislava Dúbravka SG1L6515.jpg|Pamätník padlým v 1. sv. vojne
Súbor:SG1L6507.jpg|Kríž
&lt;/gallery&gt;

=== Nové stavby ===

==== Kostol Ducha svätého ====
V roku [[2003]] bol dostavaný nový kostol – [[Kostol Ducha Svätého (Dúbravka)|Kostol Ducha svätého]]. Kostol sa nachádza na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financovala Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] pri svojej návšteve [[Slovensko|Slovenska]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštín]]e. Kostol postavili architekti Ing. arch. Ľudovít Režucha a Ing. arch. Marián Lupták. Výška kostola je 30 metrov.

==== Evanjelický zborový dom ====
[[Evanjelický kostol (Dúbravka)|Centrum evanjelikov Dúbravky]] a okolia bol pôvodne obradná sieň, postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Nachádza sa na začiatku Dúbravky na ulici M.Schn. Trnavského. Od roku [[1995]] sa v budove konajú pravidelné bohoslužby a od roku 2003 je vlastníctvom [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi]]. Hlavná sála má kapacitu okolo 200 veriacich. V roku 2006 posvätil krstiteľnicu chrámu generálny biskup Július Filo. V interiéri kostola sa nachádza štvormetrový drevený kríž a umelecký obraz Credo.

==== Obchodný dom Saratov ====
Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol [[Obchodný dom Saratov]], v ktorom je viac ako 30 prevádzok a okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, [[drogéria]], pošta, lekárne, módne [[butik]]y, [[papiernictvo]], [[kvetinárstvo]], [[kaviareň]] a stánok s domácou a zahraničnou tlačou.

==== Nové predajne ====
Najnovšie pribudli predajne Lidl (november [[2005]]) a Billa blízko Domu kultúry, OC Dúbrawa (2013), Tesco Expres (bývalá Brestovka) a Kaufland (2015). Neďaleko mestskej časti Dúbravka sa nachádza miestna časť [[Bory (Bratislava)|Bory]] patriaca Lamaču, v nej [[Bory Mall]] a neďaleko je otvorený veľkoobchod [[METRO Cash &amp; Carry Slovakia]]. Nedávno boli v časti Bory otvorené prevádzky obchodov Hornbach a Mercury Market.

== Zábava ==
Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie. Centrom kultúrneho diania je od roku [[1986]] Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno navštíviť kino alebo divadlo.

=== Dúbravské hody ===
Dúbravské hody sa konajú v Dúbravke každý rok v dňoch okolo sviatku sv. Kozmu a Damiána. Hlavné dejisko hodov je pred Domom kultúry a na námestí v Starej Dúbravke. S hodami sa spája aj tradícia prinášania veľkého strapca hrozna. Dúbravka bola totiž niekedy viničnou oblasťou.

== Voľný čas ==
[[Súbor:Zimnystadion dubravka.jpg|thumb|right|Zimný štadión v Dúbravke]]
V Dúbravke sú dva futbalové štadióny – FK CRA v Starej Dúbravke (na jeho mieste bol pôvodne kravský cintorín) a ŠKP Dúbravka oproti Zimnému štadiónu. Ten sa nachádza na Harmincovej ulici, svoje sídlo tam má hokejový klub HOBA Bratislava.

Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom „Pekníčka“. V blízkosti Základnej školy Beňovského sa nachádza Park družby.

== Verejná doprava ==
[[Súbor:Ikarus staradubravka.jpg|thumb|Autobus značky Ikarus v Starej Dúbravke na linke {{rcb|Doprava v Bratislave|83|inline=croute}}]]
Dejiny [[Dopravný podnik Bratislava|bratislavskej mestskej hromadnej dopravy]] sa začali v [[august]]e [[1895]], ale prvý [[autobus]] do Dúbravky začal premávať až [[27. júl]]a [[1952]]. V [[december|decembri]] [[1979]] odštartovali práce na predĺžení električkovej trate z [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v [[máj]]i [[1986]]. V súčasnosti v Dúbravke premávajú autobusy {{rcb|Doprava v Bratislave|20|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|35|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|inline=croute}} a náhradná linka za električky {{rcb|Doprava v Bratislave|X5|inline=croute}}.  Električková trať [[Hanulova]] – [[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]] bola v roku [[2014]] plne zmodernizovaná, vymenený bol zvršok a spodok trate, trolejové vedenie, nástupištia, taktiež sa vymenili zastávky [[MHD]] a pribudlo niekoľko nových prvkov. Na území Dúbravky bol od jesene 2019 do jari 2020 zmodernizovaný zvyšný úsek trate Pri Kríži - Dolné Krčace, Úsek Hanulova - Dolné Krčace má zatrávnenú trať, na rozdiel od úseku Hanulova - Pri Kríži, ktorý zatrávnenú trať nemá.

== Média ==
* Dúbravský spravodajca – dúbravská samospráva ho vydáva od roku [[1992]] v náklade 16 tisíc výtlačkov a je distribuovaný do každej domácnosti v Dúbravke. Názov bol do [[apríl]]a [[2007]] ''Dúbravské noviny'', avšak po nástupe nového starostu sa samospráva rozhodla zmeniť názov aj dizajn mesačníka.
* Dúbravská televízia – vysielať začala od roku [[1999]] a prináša aktuálne informácie o dianí v mestskej časti. Je členom spolku televíznych staníc Slovenska LOToS, so sídlom v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Televízia od roku [[2004]] vysiela 24 hodín denne v 12 hodinových vysielacích blokoch, ktoré pozostávajú z dvoch typov programov a to ''Dúbravského magazínu'' a ''Témy''.

== Osobnosti Dúbravky ==
=== Rodáci ===
* [[Leonard Tikl]] (* [[1902]]{{--}}† [[1973]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], trpiteľ za vieru{{--}}[[disident]] (odsúdený na 15 rokov väzenia). &lt;ref&gt; KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''.  Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 282 - 283.&lt;/ref&gt;
* [[Gustáv Husák]] (* [[1913]]{{--}}† [[1991]]){{--}} [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[prezident]] [[ČSSR]].

=== Pôsobili tu ===
* [[Peter Dvorský]] (* [[1951]]){{--}} operný [[spevák]], vystupoval v [[Metropolitan Opera]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]
* [[Dežo Ursiny]] (* 1947 - 1995) {{--}} slovenský bigbítový a artrockový hudobník

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Dúbravka (Bratislava)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.dubravka.sk/ Oficiálna stránka mestskej časti]
* [http://www.dubravskatv.sk Dúbravská televízia]
*[https://www.dkdubravka.sk/ Dom kultúry Dúbravka]
* [http://www.fara.sk/dubravka Rímskokatolícka farnosť Bratislava-Dúbravka]
* [http://www.ecavdubravka.sk Evanjelická farnosť Bratislava-Dúbravka]

== Literatúra ==
* Kronika Dúbravky, Občianske združenie Dúbravská studňa, 2006 - ISBN 80-969546-0-1

{{Dúbravka}}
{{Časti Bratislavy}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}

[[Kategória:Mestské časti Bratislavy|Dúbravka]]
[[Kategória:Okres Bratislava IV]]
[[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy|Dúbravka]]
[[Kategória:Dúbravka (Bratislava)| ]]</text>
      <sha1>8tfhedrn3nn6qg7jtxt1jnvbk0qzl5g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Han Solo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>22976</id>
    <revision>
      <id>7415509</id>
      <parentid>7092699</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:18:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.35.44</ip>
      </contributor>
      <comment>Pridal som hviezdnu ľoď Hana sola</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2578" xml:space="preserve">{{Na revíziu}}
{{Bez zdroja}}

{{Infobox Postava
|Autor= George Lucas
|Commons=
|Dabing=
|Herec=[[Harrison Ford]]
|Druh=človek
|Dátum narodenia= 29 BBY, Corelia
|Dátum úmrtia= 35 ABY, Starkiller base (64 rokov)
|Manžel(ka)= [[Leia|Leia Organa]]
|narodenie= 19 BBY Polis Massa
|úmrtie= 31 ABY Ajan Kloss (54 rokov)
|Obrázok=
|Priatelia= [[Chewbacca]]
|Posledný výskyt= Star Wars VII:Síla sa prebúdza
|Prvý výskyt= Star Wars IV:Nová nádej
|Potomkovia= Ben Solo (Kylo Ren)
|Povolanie= pašerák, kapitán, generál
|Rodina= [[Leia|Leia Organa]] (manželka),{{break}}[[Luke Skywalker]] (švagor)
Hviezdna ľoď= milenium falcon         
         [[Chewbacca]] (najlepší priateľ)
|Slovenský dabing= Ep. 4,5,6: Marek Majeský.
                  
 Ep. 7,9: Peter Rúfus
|Titul=
|Typ diela=
|Popis= 
|Meno= Han Solo
}}

'''Han Solo''' je fiktívna postava zo [[Hviezdne vojny (kult)|Star Wars]]. [[Pašerák]] pre gang [[Jabba Hutt]]a neskôr povstalecký generál. [[Rasa (človek)|Rasou]] bol [[koreliánec]].

== Život pred Star Wars ==

Han Solo pôvodne študoval za dôstojníka na imperiálnej akadémii. Patril k desiatim najlepším študentom. Ale hnusil sa mu [[rasizmus]], ktorý tu vládol a preto pomohol [[Chewbacca|Chewbaccovi]]. Za to bol ale z akadémie s hanbou prepustený a musel sa pretĺkať ako vedel. Chewbacca mu bol ale vďačný, a preto ho neopustil. Hanovi sa to spočiatku nepáčilo a chcel sa Chewieho zbaviť, ale potom si na neho zvykol a už nevedeli byť jeden bez druhého. 

Do vojny proti impériu sa zaplietol tak, že potreboval súrne rozsiahlu finančnú sumu, aby vyplatil dlh Jabbovi Huttovi. Preto zobral [[Luke Skywalker|Luka]] a [[Obi-Wan Kenobi|Obi-Wana]] na [[Alderaan]]. Tu bol ale malý problém: Alderaan už nebol. Tak ich odviezol ďalej na [[Yavin IV]], kde mali rebeli základňu. Tam zobral peniaze za ich prevoz a pobral sa svojou cestou. Potom sa však vrátil a zachránil Lukovi život a pomohol mu zničiť [[Hviezda smrti|Hviezdu smrti]].

== Star Wars ==
Tak sa pridal k rebelom. Potom si spolu s nimi užil mnoho trampôt (raz ho aj zamrazili do karbonitu) až do zničenia [[Druhá hviezda smrti|druhej hviezdy smrti]]. Ožení sa s [[Princeznou Leiou]] a neskôr majú spolu syna Bena Sola ([[Kylo Ren]]). V epizóde VII je zabitý jeho vlastným synom Benom, ktorý sa pridal na temnu stranu síly.

== Život po Star Wars ==
Po obnovení [[republika|republiky]] sa oženil s [[Leia Organa|princeznou Leiou]]. Mali 1 dieťa:

* [[Ben Solo]], (Kylo Ren) 


[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]</text>
      <sha1>mb3bx61wryo7fhx99is15m799em8zxz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415511</id>
      <parentid>7415509</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:21:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.35.44</ip>
      </contributor>
      <comment>Opravil som chybu a pridal hviezdnu lod</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2578" xml:space="preserve">{{Na revíziu}}
{{Bez zdroja}}

{{Infobox Postava
|Autor= George Lucas
|Commons=
|Dabing=
|Herec=[[Harrison Ford]]
|Druh=človek
|Dátum narodenia= 29 BBY, Corelia
|Dátum úmrtia= 35 ABY, Starkiller base (64 rokov)
|Manžel(ka)= [[Leia|Leia Organa]]
|narodenie= 19 BBY Polis Massa
|úmrtie= 31 ABY Ajan Kloss (54 rokov)
|Obrázok=
|Priatelia= [[Chewbacca]]
|Posledný výskyt= Star Wars VII:Síla sa prebúdza
|Prvý výskyt= Star Wars IV:Nová nádej
|Potomkovia= Ben Solo (Kylo Ren)
|Povolanie= pašerák, kapitán, generál
|Rodina= [[Leia|Leia Organa]] (manželka),{{break}}[[Luke Skywalker]] (švagor)
         
         [[Chewbacca]] (najlepší priateľ)
|Slovenský dabing= Ep. 4,5,6: Marek Majeský.
                  
 Ep. 7,9: Peter Rúfus
|Titul=
|Typ diela=
|Hviezdna ľoď= Milenium Falcon 
|Meno= Han Solo
}}

'''Han Solo''' je fiktívna postava zo [[Hviezdne vojny (kult)|Star Wars]]. [[Pašerák]] pre gang [[Jabba Hutt]]a neskôr povstalecký generál. [[Rasa (človek)|Rasou]] bol [[koreliánec]].
Hviez

== Život pred Star Wars ==

Han Solo pôvodne študoval za dôstojníka na imperiálnej akadémii. Patril k desiatim najlepším študentom. Ale hnusil sa mu [[rasizmus]], ktorý tu vládol a preto pomohol [[Chewbacca|Chewbaccovi]]. Za to bol ale z akadémie s hanbou prepustený a musel sa pretĺkať ako vedel. Chewbacca mu bol ale vďačný, a preto ho neopustil. Hanovi sa to spočiatku nepáčilo a chcel sa Chewieho zbaviť, ale potom si na neho zvykol a už nevedeli byť jeden bez druhého. 

Do vojny proti impériu sa zaplietol tak, že potreboval súrne rozsiahlu finančnú sumu, aby vyplatil dlh Jabbovi Huttovi. Preto zobral [[Luke Skywalker|Luka]] a [[Obi-Wan Kenobi|Obi-Wana]] na [[Alderaan]]. Tu bol ale malý problém: Alderaan už nebol. Tak ich odviezol ďalej na [[Yavin IV]], kde mali rebeli základňu. Tam zobral peniaze za ich prevoz a pobral sa svojou cestou. Potom sa však vrátil a zachránil Lukovi život a pomohol mu zničiť [[Hviezda smrti|Hviezdu smrti]].

== Star Wars ==
Tak sa pridal k rebelom. Potom si spolu s nimi užil mnoho trampôt (raz ho aj zamrazili do karbonitu) až do zničenia [[Druhá hviezda smrti|druhej hviezdy smrti]]. Ožení sa s [[Princeznou Leiou]] a neskôr majú spolu syna Bena Sola ([[Kylo Ren]]). V epizóde VII je zabitý jeho vlastným synom Benom, ktorý sa pridal na temnu stranu síly.

== Život po Star Wars ==
Po obnovení [[republika|republiky]] sa oženil s [[Leia Organa|princeznou Leiou]]. Mali 1 dieťa:

* [[Ben Solo]], (Kylo Ren) 


[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]</text>
      <sha1>26jwtk30ydvdh8ao5vp3wed7ihcd0sd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415512</id>
      <parentid>7415511</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:23:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.35.44</ip>
      </contributor>
      <comment>Opravil som predošlú chybu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2610" xml:space="preserve">{{Na revíziu}}
{{Bez zdroja}}

{{Infobox Postava
|Autor= George Lucas
|Commons=
|Dabing=
|Herec=[[Harrison Ford]]
|Druh=človek
|Dátum narodenia= 29 BBY, Corelia
|Dátum úmrtia= 35 ABY, Starkiller base (64 rokov)
|Manžel(ka)= [[Leia|Leia Organa]]
|narodenie= 19 BBY Polis Massa
|úmrtie= 31 ABY Ajan Kloss (54 rokov)
|Obrázok=
|Priatelia= [[Chewbacca]]
|Posledný výskyt= Star Wars VII:Síla sa prebúdza
|Prvý výskyt= Star Wars IV:Nová nádej
|Potomkovia= Ben Solo (Kylo Ren)
|Povolanie= pašerák, kapitán, generál
|Rodina= [[Leia|Leia Organa]] (manželka),{{break}}[[Luke Skywalker]] (švagor)
|hviezdna ľoď= Milenium falcon
        
         [[Chewbacca]] (najlepší priateľ)
|Slovenský dabing= Ep. 4,5,6: Marek Majeský.
                  
 Ep. 7,9: Peter Rúfus
|Titul=
|Typ diela=
|Hviezdna ľoď= Milenium Falcon 
|Meno= Han Solo
}}

'''Han Solo''' je fiktívna postava zo [[Hviezdne vojny (kult)|Star Wars]]. [[Pašerák]] pre gang [[Jabba Hutt]]a neskôr povstalecký generál. [[Rasa (človek)|Rasou]] bol [[koreliánec]].
Hviez

== Život pred Star Wars ==

Han Solo pôvodne študoval za dôstojníka na imperiálnej akadémii. Patril k desiatim najlepším študentom. Ale hnusil sa mu [[rasizmus]], ktorý tu vládol a preto pomohol [[Chewbacca|Chewbaccovi]]. Za to bol ale z akadémie s hanbou prepustený a musel sa pretĺkať ako vedel. Chewbacca mu bol ale vďačný, a preto ho neopustil. Hanovi sa to spočiatku nepáčilo a chcel sa Chewieho zbaviť, ale potom si na neho zvykol a už nevedeli byť jeden bez druhého. 

Do vojny proti impériu sa zaplietol tak, že potreboval súrne rozsiahlu finančnú sumu, aby vyplatil dlh Jabbovi Huttovi. Preto zobral [[Luke Skywalker|Luka]] a [[Obi-Wan Kenobi|Obi-Wana]] na [[Alderaan]]. Tu bol ale malý problém: Alderaan už nebol. Tak ich odviezol ďalej na [[Yavin IV]], kde mali rebeli základňu. Tam zobral peniaze za ich prevoz a pobral sa svojou cestou. Potom sa však vrátil a zachránil Lukovi život a pomohol mu zničiť [[Hviezda smrti|Hviezdu smrti]].

== Star Wars ==
Tak sa pridal k rebelom. Potom si spolu s nimi užil mnoho trampôt (raz ho aj zamrazili do karbonitu) až do zničenia [[Druhá hviezda smrti|druhej hviezdy smrti]]. Ožení sa s [[Princeznou Leiou]] a neskôr majú spolu syna Bena Sola ([[Kylo Ren]]). V epizóde VII je zabitý jeho vlastným synom Benom, ktorý sa pridal na temnu stranu síly.

== Život po Star Wars ==
Po obnovení [[republika|republiky]] sa oženil s [[Leia Organa|princeznou Leiou]]. Mali 1 dieťa:

* [[Ben Solo]], (Kylo Ren) 


[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]</text>
      <sha1>3y2o2ahynjt0ev7indovnvr2yild92s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415513</id>
      <parentid>7415512</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:25:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.35.44</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Star Wars */Opravenie chyby</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2653" xml:space="preserve">{{Na revíziu}}
{{Bez zdroja}}

{{Infobox Postava
|Autor= George Lucas
|Commons=
|Dabing=
|Herec=[[Harrison Ford]]
|Druh=človek
|Dátum narodenia= 29 BBY, Corelia
|Dátum úmrtia= 35 ABY, Starkiller base (64 rokov)
|Manžel(ka)= [[Leia|Leia Organa]]
|narodenie= 19 BBY Polis Massa
|úmrtie= 31 ABY Ajan Kloss (54 rokov)
|Obrázok=
|Priatelia= [[Chewbacca]]
|Posledný výskyt= Star Wars VII:Síla sa prebúdza
|Prvý výskyt= Star Wars IV:Nová nádej
|Potomkovia= Ben Solo (Kylo Ren)
|Povolanie= pašerák, kapitán, generál
|Rodina= [[Leia|Leia Organa]] (manželka),{{break}}[[Luke Skywalker]] (švagor)
|hviezdna ľoď= Milenium falcon
        
         [[Chewbacca]] (najlepší priateľ)
|Slovenský dabing= Ep. 4,5,6: Marek Majeský.
                  
 Ep. 7,9: Peter Rúfus
|Titul=
|Typ diela=
|Hviezdna ľoď= Milenium Falcon 
|Meno= Han Solo
}}

'''Han Solo''' je fiktívna postava zo [[Hviezdne vojny (kult)|Star Wars]]. [[Pašerák]] pre gang [[Jabba Hutt]]a neskôr povstalecký generál. [[Rasa (človek)|Rasou]] bol [[koreliánec]].
Hviez

== Život pred Star Wars ==

Han Solo pôvodne študoval za dôstojníka na imperiálnej akadémii. Patril k desiatim najlepším študentom. Ale hnusil sa mu [[rasizmus]], ktorý tu vládol a preto pomohol [[Chewbacca|Chewbaccovi]]. Za to bol ale z akadémie s hanbou prepustený a musel sa pretĺkať ako vedel. Chewbacca mu bol ale vďačný, a preto ho neopustil. Hanovi sa to spočiatku nepáčilo a chcel sa Chewieho zbaviť, ale potom si na neho zvykol a už nevedeli byť jeden bez druhého. 

Do vojny proti impériu sa zaplietol tak, že potreboval súrne rozsiahlu finančnú sumu, aby vyplatil dlh Jabbovi Huttovi. Preto zobral [[Luke Skywalker|Luka]] a [[Obi-Wan Kenobi|Obi-Wana]] na [[Alderaan]]. Tu bol ale malý problém: Alderaan už nebol. Tak ich odviezol ďalej na [[Yavin IV]], kde mali rebeli základňu. Tam zobral peniaze za ich prevoz a pobral sa svojou cestou. Potom sa však vrátil a zachránil Lukovi život a pomohol mu zničiť [[Hviezda smrti|Hviezdu smrti]].

== Star Wars ==
Tak sa pridal k rebelom. Potom si spolu s nimi užil mnoho trampôt aj s jeho hviezdnou loďou Milenium falcon (raz ho aj zamrazili do karbonitu) až do zničenia [[Druhá hviezda smrti|druhej hviezdy smrti]]. Ožení sa s [[Princeznou Leiou]] a neskôr majú spolu syna Bena Sola ([[Kylo Ren]]). V epizóde VII je zabitý jeho vlastným synom Benom, ktorý sa pridal na temnu stranu síly.

== Život po Star Wars ==
Po obnovení [[republika|republiky]] sa oženil s [[Leia Organa|princeznou Leiou]]. Mali 1 dieťa:

* [[Ben Solo]], (Kylo Ren) 


[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]</text>
      <sha1>sc4u2c8hi7tzn8cty30ox1t5532xshz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dubové (okres Turčianske Teplice)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23928</id>
    <revision>
      <id>7415396</id>
      <parentid>7024265</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:46:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Karelkam</username>
        <id>179395</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Dejiny */ preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9777" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Dubové
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Dubové, village center.JPG
 | Popis obrázku    = Centrum obce
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Turčianske Teplice
 | Región           = Turiec
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]]
 | Rieka 1          = [[Besná voda]]
 | Zemepisná šírka  = 48.8568
 | Zemepisná dĺžka  = 18.7944
 | Nadmorská výška  = 484
 | Prvá zmienka     = 1262
 | Starosta         = Milan Lettrich&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 038 23
 | Kód              = 512222
 | EČV              = TR
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = dubove.sk
 | Commons          = Dubové
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Dubové''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Turčianske Teplice|Turčianske Teplice]].

== Polohopis ==
Obec sa nachádza v južnej časti [[Turčianska kotlina|Turčianskej kotliny]] pod severovýchodnými svahmi pohoria [[Žiar (pohorie)|Žiar]], na ľavom brehu rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]]. Od okresného mesta [[Turčianske Teplice]] je vzdialená 5 km západne. Približne polovica územia chotára je odlesnená, druhá časť je charakteristická hustými lesmi.

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o osade ''Doboa'' je datovaná do roku [[1262]]. Názov obce zrejme vznikol na základe dubových lesov v okolí. Dubovým prechádzala cesta z [[Ponitrie|Ponitria]], preto sa isté obdobie vyberalo v obci polovičné mýto. Obec sa počítala vždy ako portálska, kde žili len poddaní a želiari, pretože svoje podiely tu mali viaceré zemianske rody. V roku [[1715]] mala 33 domácnosti, v roku [[1828]] to bolo 96 domov, v ktorých žilo 498 obyvateľov. Obyvateľov ťažko skúšali aj prírodné katastrofy – požiare a povodne. V roku [[1923]] vypukol v obci požiar, pri ktorom zhorelo 86 domov. Najhoršia povodeň bola v roku [[1984]].

Podhorská poloha mimo hlavných ciest a málo úrodná pôda znamenali ťažké podmienky na život. Dubové bolo známe chovom dobytka, ťažbou dreva, stolárskym cechom, hrnčiarstvom a olejkárstvom. Medzi rokmi [[1916]] – [[1922]] fungovala [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná železničná trať]] [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviaky]] - Dubové. Železničná trať viedla z drevoskladu na železničnú stanicu Diviaky cez obce Dubové, [[Budiš]] do údolia Veľká Jasenica a merala asi 12 km. Od roku [[1793]] tu fungoval pivovar. V hornej časti obce sa nachádza zvonica z roku [[1873]].

Obyvatelia obce podporovali [[SNP]] a obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP.

V obci kedysi stál drevený kostol sv. Filipa a Jakuba, ktorý v r. 1763 zhorel. Hoci mal pozemkové fondy, nový nepostavili, len v r. 1895 postavili zvonicu s jedným zvonom. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zarevúcky|meno=Anton|titul=Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva.|vydanie=Samizdat|vydavateľ=|miesto=|rok=1976|isbn=|strany=341-343}}&lt;/ref&gt;

== Časti obce ==
=== Košovský dvor ===
&lt;small&gt;{{Súradnice|48.864889|18.798611|type:Landmark|format=dms|name=Košovský dvor}}&lt;/small&gt;

''Košovský dvor'', obyvateľmi Dubového nazývaná aj ''Osada za Turcom'' je osada na severnej časti obce. Ide o obojstrannú odbočku z cesty spájajúcej Turčianske Teplice s Dubovým, z pohľadu obce sa nachádza naozaj za [[Turiec (prítok Váhu)|Turcom]].&lt;ref name=mapy&gt;Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“&lt;/ref&gt;

=== Požehy ===
&lt;small&gt;{{Súradnice|48.845667|18.81125|type:Landmark|format=dms|name=Požehy}}&lt;/small&gt;

''Požehy'' sa nachádzajú na sútoku Turca a [[Požežský potok|Požežského potoka]] pod masívom Požežskej hlavy ({{mnm|673}}). K Dubovému boli pričlenené po roku 1786.&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot;&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) 
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | edícia = 
  | kapitola zborník = 479 Dubové 
  | url kapitoly zborník = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Požehy&amp;s=exact&amp;c=Y04e&amp;d=obce&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
  | strany = 
  | url = http://www.juls.savba.sk/nazvy_obci.html
  | dátum prístupu = 2015-08-1
  | isbn = 80-224-0530-2
}}&lt;/ref&gt; Žije tu asi 15 rodín a funguje tu firma - rybárstvo&lt;ref name=mapy /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Požehy stále prašnou cestou | periodikum = turiec.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = http://turiec.sme.sk/c/5772044/na-pozehy-stale-prasnou-cestou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | dátum = 2011-02-18 | dátum prístupu = 2015-08-03 }}&lt;/ref&gt;. Prvý raz sa spomína v roku 1773 ako ''Posehy'', neskôr v roku 1786 ako ''Poszehi'' a v roku 1880 ako ''Pozeka''. V roku 1828 mala 2 domy a 24 obyvateľov&lt;ref&gt;*{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Kolektív autorov SAV
  | odkaz na autora = Slovenská akadémia vied
  | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1978
  | edícia = 
  | id = 71-114-78
}}
&lt;/ref&gt;.
O osade píše aj [[Matej Bel]] vo svojich ''Notíciách'':
{{Citát|Ide o alodiálny majetok slávnej rodiny [[Trebostovo|trebostovských]] [[Révay]]ovcov, ktorého nejakú časť zaberajú aj dedičia Alexandra Plathyho. Pozemky, patriace dedine sú natoľko rozsiahle, že by stačili aj na veľmi ľudnaté sídlo. Okrem lesov, ktoré sa tiahnu široko-ďaleko má bujné lúky, trávnaté polia a obilné pláne.|&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Bel
  | meno = Matej
  | odkaz na autora = Matej Bel
  | titul = Turčianska stolica d
  | vydavateľ = [[Osveta]]
  | miesto = Martin
  | rok = 1989
  | edícia = 
  | strany = 75
  | isbn = 80-217-0077-7
}}&lt;/ref&gt;}}
5. februára 1994 tu zavraždil svoju ženu a tri maloleté deti slovenský vrah [[Jaroslav Garaj]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Odsúdení na doživotné tresty odňatia slobody
  | url = https://www.sme.sk/c/2055401/odsudeni-na-dozivotne-tresty-odnatia-slobody.html
  | dátum vydania = 20.9. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 10.8. 2019
  | vydavateľ = SME
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Táto tragická udalosť bola sfilmovaná v dokumente [[Najväčšie kriminálne prípady Slovenska]] v časti &quot;Otec ...?&quot;.

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] cirkevný dom, dvojpodlažná bloková stavba s valbovou strechou z roku [[1927]]. Fasáde dominuje trojosový [[rizalit]] členený [[pilaster|pilastrami]] s dekoratívnou atikou. 
* Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a stanovou strechou.
* Súbor [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudových]] domov, ide o murované viacpriestorové stavby na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Často majú bohato dekorované fasády s lizénami a suprafenestrami. Pamiatkovo chránený je objekt číslo 60, pochádzajúci z roku [[1808]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23439
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
súbor:DuboveCirkevnyDom1.jpg|Cirkevný dom a zvonica
súbor:DuboveCirkevnyDom2.jpg|Cirkevný dom
súbor:DuboveCirkevnyDom3.jpg
súbor:DuboveZvonica.jpg|Zvonica
súbor:Dubové, Bell tower 3.JPG
&lt;/gallery&gt;
=== Turizmus ===
Obec v súčasnosti často navštevujú obyvatelia a kúpeľní hostia z Turčianskych Teplíc, pretože z neďalekých kúpeľov sem cez Diviacky háj vedie lesný chodník. V letných a jesenných mesiacoch je táto oblasť známa výskytom veľkého množstva húb. Na tektonickom zlome, ktorý prechádza chotárom obce, sa medzi cestou a riekou Turiec nachádza minerálny prameň uhličitej kyselky. Dubové je známe rybníkmi, vybudovanými v osemdesiatych rokoch 20. storočia, z ktorých sa ryby vyvážajú najmä do zahraničia.

V obci má deväťdesiatročnú tradíciu ochotnícke divadlo, populárne sú aj dychová hudba Dubovčianka, folklórny súbor PRAMEŇ, spevácka skupina žien RADOSŤ a hudobná skupina ŠTVRTÁ TRETINA.

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Michal Považan]] (* [[1913]] – † [[1952]]), [[literárny kritik]]
* [[Andrej Lettrich]] (* [[1922]] – † [[1993]]), [[režisér]], scenárista a herec

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.dubove.sk/ Oficiálna stránka obce]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Dubové|štítok=Dubové}}

{{Obce okresu Turčianske Teplice}}

[[Kategória:Dubové (okres Turčianske Teplice)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Turčianske Teplice]]</text>
      <sha1>9ad25eg52sku1isjb6csqer7ud33r5c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kláštor pod Znievom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23962</id>
    <revision>
      <id>7415384</id>
      <parentid>7385240</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:19:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Karelkam</username>
        <id>179395</id>
      </contributor>
      <comment>/* Osobnosti obce */ oprava</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12823" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kláštor pod Znievom
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kalvária kostol - Kláštor pod Znievom.JPG
 | Popis obrázku    = Kláštorská kalvária
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Martin
 | Región           = Turiec
 | Časti            = 
 | Rieka            = Vríca
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.972222
 | Zemepisná dĺžka  = 18.808333
 | Nadmorská výška  = 494
 | Prvá zmienka     = [[1113]]
 | Starosta         = Erika Cintulová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ              = 038 43
 | Kód              = 512354
 | EČV              = MT
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = M.Čulena 181
 | E-mail           = obecklastor@obecklastor.sk
 | Telefón          = 043/493 31 00
 | Fax              = 043/493 31 00
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obecklastor.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Kláštor pod Znievom''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Martin|Martin]].

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom [[Zniev (hrad)|Turiec]] (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa [[Koloman (Uhorsko)|Kolomana]] z roku [[1113]]. V tejto listine sa obec uvádza ako ''„Villa sancti Ypoliti“''. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]], ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13. storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v [[Turiec|Turci]].

V roku [[1869]] v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium. 

V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.

Riaditeľom gymnázia bol [[Martin Čulen]]. Ako profesori tu pôsobili [[Samuel Jaroslav Zachej|Samuel Zachej]], [[Gabriel Zaymus]], [[Matej Korauš|Imrich Matej Korauš]] a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia [[Ferko Urbánek]] a [[Anton Bielek]]. Gymnázium bolo zrušené v roku [[1874]].

== Časti obce ==
=== Lazany ===
Pôvodne samostatná obec [[Lazany (Kláštor pod Znievom)|Lazany]] bola pripojená ku Kláštoru v roku [[1971]].&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot;&gt;{{Názvy obcí|970 Kláštor pod Znievom|Kláštor+pod+Znievom|2015-08-28}}&lt;/ref&gt;

=== Osada pri Stanici ===
&lt;small&gt;{{Súradnice|48.956084|18.850044|type:Landmark|format=dms|name=Osada pri Stanici}}&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
Osada pri Stanici vznikla okolo železničnej stanice Kláštor pod Znievom, ktorá je od stredu obce vzdialená asi {{km|4|m|}}. Leží na [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|železničnej trati č. 170 Zvolen – Vrútky]].&lt;ref&gt;Turistická mapa ''Malá Fatra, Veľká Fatra''&lt;/ref&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Znievsky hrad]], zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu. Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Martin Bóna
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Hrad
 | strany = 542{{--}}344
 | jazyk = 
}}   
&lt;/ref&gt;
* Kláštor a kostol bývalej [[Rád premonštrátov|premonštrátskej prepozitúry]], stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až [[16. storočie|16. storočia]]. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je [[gotika|ranogotická]] jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku [[1520]] bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou [[klenba|klenbou]]. [[Klasicizmus|Klasicistická]] veža pochádza z roku [[1826]]. Interiéru kostola dominuje hlavný [[oltár]] Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu [[17. storočie|17.]] a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. [[Kazateľnica]] je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. [[Empora]] je murovaná s dreveným [[renesancia|renesančným]] parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia, ranogotická svätenička, sedílie, lavabo či epitaf rodu Ratold.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Kláštor premonštrátov
 | strany = 353{{--}}373
 | jazyk = 
}} 
&lt;/ref&gt;
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1260]]. Kostol po krátkom období, kedy bol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]], prevzali [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] v roku [[1586]]. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch [[1728]]-[[1733]] po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná [[krstiteľnica]] z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
 | strany = 345{{--}}351
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;
* Kláštorská [[kalvária]], barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov [[1728]]-[[1729]]. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1877]], polkruhovo ukončené olejomaľby na plechu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Kalvária
 | strany = 374{{--}}377
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;  
* Bývalé slovenské katolícke patronátne gymnázium, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku [[1822]] pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch [[1873]]-[[1874]] tu sídlilo gymnázium. Desaťosová fasáda je horizontálne členená pásovou rustikou a korunnou rímsou. Prvé poschodie je vertikálne členené lizénami so schematickým náznakom hlavíc a pätiek. Okná majú profilované šambrány.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Veronika Kapišinská
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Pamätné gymnázium - prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia
 | strany = 377{{--}}379
 | jazyk = 
}} 
&lt;/ref&gt;
* Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Milan Fabian a kolektív
 | odkaz na autora = 
 | titul = Turiec
 | vydavateľ = Osveta n. p.
 | miesto = Martin
 | rok = 1977
 | id = 70-065-77
 | kapitola = Národohistorické a umelecké pamiatky Turca
 | strany = 
 | jazyk = po slovensky
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
súbor:Znievsky hrad.jpg|Hrad Zniev
súbor:Múr ohradný s bránami - Kláštor pod Znievom.JPG|Zastavenia krížovej cesty
&lt;/gallery&gt;

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Ján Országh]] (* [[1816]] – † [[1888]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[cirkevný hodnostár]] a národnokultúrny dejateľ
* [[Ignác Országh]] (* [[1844]] – † [[1900]]), [[podnikateľ]] a statkár
* [[Ernest Polóny]] (* [[1844]] – † [[1928]]), [[pedagóg]], [[filológ]]
* [[Ján Capko]] (* [[1846]] – † [[1867]]), [[básnik]]
* [[Juraj Országh]] (* [[1849]] – † [[1926]]), obchodník a statkár
* [[Ján Kluch]] (* [[1852]] – † [[1918]]), [[historik]] a [[knihovník]]
* [[Juraj Maro]] (* [[1853]] – † [[1918]]), [[prekladateľ]], národno-kultúrny pracovník a obchodník
* [[Albert Mamatey]] (* [[1870]] – † [[1923]]), exilový politik, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody 
* [[Gabriel Volko]] (* [[1873]] – † [[1960]]), [[verejný činiteľ]]
* [[Oľga Paulinyová]] (* [[1876]] – † [[1960]]), [[spisovateľka]]
* [[Alexander Moyzes]] (* [[1906]] – † [[1984]]), [[hudobný skladateľ]], pedagóg a organizátor hudobného života
* [[Štefan Atila Brezány]] (* [[1909]] – † [[1992]]), básnik, publicista, zakladateľ literárnej družiny [[Postup]] 
* [[Ján Revallo]] (* [[1925]] – † [[2005]]), letecký konštruktér a športový [[letec]]

=== Pôsobili tu ===
* [[Benedikt Szőllősi]] (* [[1609]] – † [[1656]]), básnik a zostavovateľ
* [[Peter Krištof Akai]] (* [[1706]] – † [[1766]]/67), [[filozof]] a astronóm
* [[Ján Valentini (básnik)|Ján Valentini]] (* [[1756]] – † [[1812]]), rímskokatolícky kňaz - deken, básnik, [[historik]], [[prírodovedec]]
* [[Ferdinand Gregorovič]] (* [[1845]] – † [[1912]]), rímskokatolícky kňaz, [[náboženstvo|náboženský]] [[spisovateľ]]
* [[Karol Krčméry]] (* [[1859]] – † [[1949]]), [[jazykovedec]], [[pedagóg]], verejný činiteľ
* [[Mikuláš Moyzes]] (* [[1872]] – † [[1944]]), hudobný skladateľ, [[organista]], pedagóg
* [[Ladislav Šteffko]] (* [[1909]] – † [[1981]]), [[matematik]] a [[učiteľ|pedagóg]]
* [[Karol Cengel]] (* [[1915]] – † [[1987]]), prírodovedec - [[zoológ]], [[entomológ]], lesník, ochranár a [[preparátor]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroje ==
* http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/9731/

== Externé odkazy ==
* [http://www.obecklastor.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [http://www.apsida.sk/c/10906/klastor-pod-znievom Apsida.sk]- profil Kostola sv. Mikuláša


{{Obce okresu Martin}}

[[Kategória:Kláštor pod Znievom| ]]
[[Kategória:Obce okresu Martin]]</text>
      <sha1>jh1bw8xrtozu8bhlu6d4c7ztnb2wm4w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415390</id>
      <parentid>7415384</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:07:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Karelkam</username>
        <id>179395</id>
      </contributor>
      <comment>/* Dejiny */ V roku 1990 tu bol vykonaný vrt, z ktorého sa čerpá minerálna voda „Kláštorná“ + ref.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13149" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kláštor pod Znievom
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kalvária kostol - Kláštor pod Znievom.JPG
 | Popis obrázku    = Kláštorská kalvária
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Martin
 | Región           = Turiec
 | Časti            = 
 | Rieka            = Vríca
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.972222
 | Zemepisná dĺžka  = 18.808333
 | Nadmorská výška  = 494
 | Prvá zmienka     = [[1113]]
 | Starosta         = Erika Cintulová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ              = 038 43
 | Kód              = 512354
 | EČV              = MT
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = M.Čulena 181
 | E-mail           = obecklastor@obecklastor.sk
 | Telefón          = 043/493 31 00
 | Fax              = 043/493 31 00
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obecklastor.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Kláštor pod Znievom''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Martin|Martin]].

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom [[Zniev (hrad)|Turiec]] (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa [[Koloman (Uhorsko)|Kolomana]] z roku [[1113]]. V tejto listine sa obec uvádza ako ''„Villa sancti Ypoliti“''. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]], ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13. storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v [[Turiec|Turci]].

V roku [[1869]] v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium. 

V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.

Riaditeľom gymnázia bol [[Martin Čulen]]. Ako profesori tu pôsobili [[Samuel Jaroslav Zachej|Samuel Zachej]], [[Gabriel Zaymus]], [[Matej Korauš|Imrich Matej Korauš]] a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia [[Ferko Urbánek]] a [[Anton Bielek]]. Gymnázium bolo zrušené v roku [[1874]].

V roku 1990 tu bol vykonaný vrt, z ktorého sa čerpá minerálna voda „Kláštorná“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=vrt : Kláštor pod Znievom MT - 52 Kláštorný KM - 1|url=http://old.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/mt/mt-52.html|vydavateľ=old.sazp.sk|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt;

== Časti obce ==
=== Lazany ===
Pôvodne samostatná obec [[Lazany (Kláštor pod Znievom)|Lazany]] bola pripojená ku Kláštoru v roku [[1971]].&lt;ref name=&quot;Názvy obcí&quot;&gt;{{Názvy obcí|970 Kláštor pod Znievom|Kláštor+pod+Znievom|2015-08-28}}&lt;/ref&gt;

=== Osada pri Stanici ===
&lt;small&gt;{{Súradnice|48.956084|18.850044|type:Landmark|format=dms|name=Osada pri Stanici}}&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
Osada pri Stanici vznikla okolo železničnej stanice Kláštor pod Znievom, ktorá je od stredu obce vzdialená asi {{km|4|m|}}. Leží na [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|železničnej trati č. 170 Zvolen – Vrútky]].&lt;ref&gt;Turistická mapa ''Malá Fatra, Veľká Fatra''&lt;/ref&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Znievsky hrad]], zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu. Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Martin Bóna
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Hrad
 | strany = 542{{--}}344
 | jazyk = 
}}   
&lt;/ref&gt;
* Kláštor a kostol bývalej [[Rád premonštrátov|premonštrátskej prepozitúry]], stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až [[16. storočie|16. storočia]]. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je [[gotika|ranogotická]] jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku [[1520]] bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou [[klenba|klenbou]]. [[Klasicizmus|Klasicistická]] veža pochádza z roku [[1826]]. Interiéru kostola dominuje hlavný [[oltár]] Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu [[17. storočie|17.]] a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. [[Kazateľnica]] je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. [[Empora]] je murovaná s dreveným [[renesancia|renesančným]] parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia, ranogotická svätenička, sedílie, lavabo či epitaf rodu Ratold.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Kláštor premonštrátov
 | strany = 353{{--}}373
 | jazyk = 
}} 
&lt;/ref&gt;
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1260]]. Kostol po krátkom období, kedy bol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]], prevzali [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] v roku [[1586]]. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch [[1728]]-[[1733]] po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná [[krstiteľnica]] z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
 | strany = 345{{--}}351
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;
* Kláštorská [[kalvária]], barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov [[1728]]-[[1729]]. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1877]], polkruhovo ukončené olejomaľby na plechu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Kalvária
 | strany = 374{{--}}377
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;  
* Bývalé slovenské katolícke patronátne gymnázium, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku [[1822]] pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch [[1873]]-[[1874]] tu sídlilo gymnázium. Desaťosová fasáda je horizontálne členená pásovou rustikou a korunnou rímsou. Prvé poschodie je vertikálne členené lizénami so schematickým náznakom hlavíc a pätiek. Okná majú profilované šambrány.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin
 | editori = Veronika Kapišinská
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]], SLOVART
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0784-9
 | kapitola zborník = Pamätné gymnázium - prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia
 | strany = 377{{--}}379
 | jazyk = 
}} 
&lt;/ref&gt;
* Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Milan Fabian a kolektív
 | odkaz na autora = 
 | titul = Turiec
 | vydavateľ = Osveta n. p.
 | miesto = Martin
 | rok = 1977
 | id = 70-065-77
 | kapitola = Národohistorické a umelecké pamiatky Turca
 | strany = 
 | jazyk = po slovensky
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
súbor:Znievsky hrad.jpg|Hrad Zniev
súbor:Múr ohradný s bránami - Kláštor pod Znievom.JPG|Zastavenia krížovej cesty
&lt;/gallery&gt;

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Ján Országh]] (* [[1816]] – † [[1888]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[cirkevný hodnostár]] a národnokultúrny dejateľ
* [[Ignác Országh]] (* [[1844]] – † [[1900]]), [[podnikateľ]] a statkár
* [[Ernest Polóny]] (* [[1844]] – † [[1928]]), [[pedagóg]], [[filológ]]
* [[Ján Capko]] (* [[1846]] – † [[1867]]), [[básnik]]
* [[Juraj Országh]] (* [[1849]] – † [[1926]]), obchodník a statkár
* [[Ján Kluch]] (* [[1852]] – † [[1918]]), [[historik]] a [[knihovník]]
* [[Juraj Maro]] (* [[1853]] – † [[1918]]), [[prekladateľ]], národno-kultúrny pracovník a obchodník
* [[Albert Mamatey]] (* [[1870]] – † [[1923]]), exilový politik, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody 
* [[Gabriel Volko]] (* [[1873]] – † [[1960]]), [[verejný činiteľ]]
* [[Oľga Paulinyová]] (* [[1876]] – † [[1960]]), [[spisovateľka]]
* [[Alexander Moyzes]] (* [[1906]] – † [[1984]]), [[hudobný skladateľ]], pedagóg a organizátor hudobného života
* [[Štefan Atila Brezány]] (* [[1909]] – † [[1992]]), básnik, publicista, zakladateľ literárnej družiny [[Postup]] 
* [[Ján Revallo]] (* [[1925]] – † [[2005]]), letecký konštruktér a športový [[letec]]

=== Pôsobili tu ===
* [[Benedikt Szőllősi]] (* [[1609]] – † [[1656]]), básnik a zostavovateľ
* [[Peter Krištof Akai]] (* [[1706]] – † [[1766]]/67), [[filozof]] a astronóm
* [[Ján Valentini (básnik)|Ján Valentini]] (* [[1756]] – † [[1812]]), rímskokatolícky kňaz - deken, básnik, [[historik]], [[prírodovedec]]
* [[Ferdinand Gregorovič]] (* [[1845]] – † [[1912]]), rímskokatolícky kňaz, [[náboženstvo|náboženský]] [[spisovateľ]]
* [[Karol Krčméry]] (* [[1859]] – † [[1949]]), [[jazykovedec]], [[pedagóg]], verejný činiteľ
* [[Mikuláš Moyzes]] (* [[1872]] – † [[1944]]), hudobný skladateľ, [[organista]], pedagóg
* [[Ladislav Šteffko]] (* [[1909]] – † [[1981]]), [[matematik]] a [[učiteľ|pedagóg]]
* [[Karol Cengel]] (* [[1915]] – † [[1987]]), prírodovedec - [[zoológ]], [[entomológ]], lesník, ochranár a [[preparátor]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroje ==
* http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/9731/

== Externé odkazy ==
* [http://www.obecklastor.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [http://www.apsida.sk/c/10906/klastor-pod-znievom Apsida.sk]- profil Kostola sv. Mikuláša


{{Obce okresu Martin}}

[[Kategória:Kláštor pod Znievom| ]]
[[Kategória:Obce okresu Martin]]</text>
      <sha1>d1uiknja9gtarhvukn7jdtlcgxid4d9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rudník (okres Košice-okolie)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>24080</id>
    <revision>
      <id>7415333</id>
      <parentid>7323552</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:44:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.12.1</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Pamiatky */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3802" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Rudník
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Rudnik, Farský kostol sv. Juraja.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Juraja
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Abov
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.683333
 | Zemepisná dĺžka  = 21.000000
 | Nadmorská výška  = 314
 | Prvá zmienka     = 1255
 | Starosta         = Ing. Oľga Kormošová
 | Politická strana = 
 | PSČ              = 044 23 (pošta [[Jasov]])
 | Kód              = 521949
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = Rudník č.d.205
 | E-mail           = obec.rudnik@eposta.sk
 | Telefón          = 0554664203
 | Fax              = 0554664203
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              =www.obecrudnik.eu 
 | Commons          = Rudník (Košice-okolie)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Rudník''' (v minulosti ''Rudno'', {{v jazyku|hun|''Rudnok''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]].

== Dejiny  ==
Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy pred kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] predstúpil [[Premonštrátsky kláštor (Jasov)|jasovský]] prepošt Albert, ktorý žiadal o vydanie nových listín kláštoru. V darovacej listine sa na území prepošstva spomínajú aj ''populy de Rodnuk'' - ľudia z Rudníka. Dá sa však predpokladať skoršie slovanské osídlenie, ktoré v oblasti už od 12. storočia ťažilo železo. Od toho je odvodený aj názov obce i potoka, ktorý ňou preteká.

== Politika ==
=== Predstavitelia obce ===
* Ing. Oľga Kormošová, starostka obce
* MUDr. Vladimir Drabik, zástupca starostky
* Petra Bodnárová, referentka obecného úradu

=== Poslanci obecného zastupiteľstva ===
* Ing. Jozef Cibrík
* MUDr. Vladimír Drábik
* Ing. Tibor Szalona
* Ján Tancár
* Ján Novotný
* Bc. Michal Hegedüš DiS.
* Marián Cibrík

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Juraj (svätec)|sv. Juraja]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1842]]. Stojí na mieste staršej stavby. Fasády kostola sú členené zdvojenými [[pilaster|pilastrami]], okná sú termálne. Veža má barokovú helmicu. 

* Pútnický kostol [[Anna (svätica)|sv. Anny]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z rokov [[1750]]-[[1776]]. Stojí na mieste drevenej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch [[1923]]-[[1924]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19575
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Hlavnej fasáde členenej pilastrami dominuje prevýšený štít s prelamovanou rímsou. Okná sú lemované šambránami, veža má barokovú helmicu.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Košice-okolie}}

[[Kategória:Rudník (okres Košice-okolie)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>1tcxehngb3bcp4tq4wbz40tfx9amxvy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415334</id>
      <parentid>7415333</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:48:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.12.1</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Poslanci obecného zastupiteľstva */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3758" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Rudník
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Rudnik, Farský kostol sv. Juraja.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Juraja
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Abov
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.683333
 | Zemepisná dĺžka  = 21.000000
 | Nadmorská výška  = 314
 | Prvá zmienka     = 1255
 | Starosta         = Ing. Oľga Kormošová
 | Politická strana = 
 | PSČ              = 044 23 (pošta [[Jasov]])
 | Kód              = 521949
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = Rudník č.d.205
 | E-mail           = obec.rudnik@eposta.sk
 | Telefón          = 0554664203
 | Fax              = 0554664203
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              =www.obecrudnik.eu 
 | Commons          = Rudník (Košice-okolie)
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Rudník''' (v minulosti ''Rudno'', {{v jazyku|hun|''Rudnok''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]].

== Dejiny  ==
Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy pred kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] predstúpil [[Premonštrátsky kláštor (Jasov)|jasovský]] prepošt Albert, ktorý žiadal o vydanie nových listín kláštoru. V darovacej listine sa na území prepošstva spomínajú aj ''populy de Rodnuk'' - ľudia z Rudníka. Dá sa však predpokladať skoršie slovanské osídlenie, ktoré v oblasti už od 12. storočia ťažilo železo. Od toho je odvodený aj názov obce i potoka, ktorý ňou preteká.

== Politika ==
=== Predstavitelia obce ===
* Ing. Oľga Kormošová, starostka obce
* MUDr. Vladimir Drabik, zástupca starostky
* Petra Bodnárová, referentka obecného úradu

=== Poslanci obecného zastupiteľstva ===
* Ing. Jozef Cibrík
* MUDr. Vladimír Drábik
* Ing. Tibor Szalona
* Ján Tancár
* Ján Novotný
*

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Juraj (svätec)|sv. Juraja]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1842]]. Stojí na mieste staršej stavby. Fasády kostola sú členené zdvojenými [[pilaster|pilastrami]], okná sú termálne. Veža má barokovú helmicu. 

* Pútnický kostol [[Anna (svätica)|sv. Anny]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z rokov [[1750]]-[[1776]]. Stojí na mieste drevenej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch [[1923]]-[[1924]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19575
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Hlavnej fasáde členenej pilastrami dominuje prevýšený štít s prelamovanou rímsou. Okná sú lemované šambránami, veža má barokovú helmicu.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Košice-okolie}}

[[Kategória:Rudník (okres Košice-okolie)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>b9xm3sjkpugk30e94wzbf7sn4bq1xbm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turňa nad Bodvou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>24100</id>
    <revision>
      <id>7415405</id>
      <parentid>7142259</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:57:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18788" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Turňa nad Bodvou
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Torna2.JPG
 | Popis obrázku    = Turniansky hrad
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Abov
 | Časti            = 
 | Rieka            = Bodva
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.6013
 | Zemepisná dĺžka  = 20.8783
 | Nadmorská výška  = 190
 | Prvá zmienka     = 1198
 | Starosta         = Atila Oravecz&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]]
 | PSČ              = 044 02
 | Kód              = 559784
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Moldavská cesta 419/49&lt;br/&gt;044 02 Turňa nad Bodvou
 | E-mail           = turna@turnanadbodvou.sk
 | Telefón          = +421 55 466 21 01
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.turnanadbodvou.sk
 | Commons          = Turňa nad Bodvou
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Turňan'' i ''Bodvianskoturňan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Bodvianskoturňan}}&lt;/ref&gt;


}}
'''Turňa nad Bodvou''' ({{V jazyku|hun|''Torna''}}, {{V jazyku|deu|''Tornau''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]].

== Polohopis ==
Obec sa nachádza na pomedzí [[Turnianska kotlina|Turnianskaej kotliny]] (podcelok [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]) a [[Košická rovina|Košickej roviny]], geomorfologického podcelku [[Košická kotlina|Košickej kotliny]]. Severne od obce sa nachádza [[Turniansky hradný vrch]] so [[Turniansky hrad|zrúcaninou hradu]], ktorý patrí k [[Zádielska planina|Zádielskej planine]] a je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|národného parku]]. Asi 10 km na východ sa nachádza mesto [[Moldava nad Bodvou]], 5 kilometrov južne už leží maďarská obec [[Hidvégardó]]. [[Rožňava]] leží {{Km|31|m|w}} západne, [[Košice]] sú vzdialené cca {{Km|38|m|w}} východným smerom.

=== Prírodné zaujímavosti ===
Z prírodných zaujímavostí stojí za zmienku neďaleká [[Zádielska tiesňava]], známa najdlhším traverzom v [[Európa|Európe]], ktorej celková dĺžka presahuje 850 metrov. Je tvorená [[vápenec|vápencovými]] [[stena]]mi, dosahujúcimi výšku niekoľko desiatok metrov.

=== Vodné toky a plochy ===
Katastrálnym územím obce preteká riečka [[Bodva]] a Hájsky potok. Okrem nich sa neďaleko obce nachádza rybník.

== Dejiny ==
=== Pravek a starovek ===
Prvé náznaky osídlenia sú tu doložené nálezmi z [[Bronzová doba|bronzovej]] a neskôr [[Železná doba|železnej doby]]. Na konci železnej doby sa zaoberajú prví obyvatelia Turne aj baníctvom.

=== Stredovek ===
==== Raný stredovek ====
Po veľkom [[sťahovanie národov|sťahovaní národov]] a tým aj príchodom Slovanov sa začínajú na území Slovenska formovať prvé kmeňové zväzky a štátne útvary. Od [[Samova ríša|Samovej ríše]] postupne až po [[Nitrianske kniežatstvo]] a neskôr aj [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]]. Tá sa však po smrti [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] a po príchode staromaďarských kmeňov začína postupne rozpadať, až nakoniec zanikne. Keď vodca [[Arpád]] tiahol so svojím ľudom krajinou, pri odpočinku v Szerencsi vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra, na obhliadku územia až k poľským hraniciam. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí [[Bodva|Bodvy]] a [[Slaná|Slanej]]. Situácia sa však mení na konci 9. storočia, keď staromaďarské kmene prešli z kočovného typu života na usadlý. [[Štefan I. (Uhorsko)|Vajk]] s otcom [[Gejza (knieža)|Gejzom]] prijali kresťanstvo a obaja si zvolili meno Štefan. Následne na prelome tisícročí vzniklo [[Uhorské kráľovstvo]]. Nastala postupná konsolidácia pomerov v krajine, rozmach feudalizmu a kristianizácia. Začala sa formovať stredoveká šľachta. Turňa sa začlenila do nového štátneho útvaru, súčasťou ktorého zostala po niekoľko stáročí. Stavba kostola tu spadá do obdobia kristianizácie okolo 11. storočia. Cirkevne bola Turňa ústredím hlavného krajinského dekanátu troch poddekanských oblastí [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupstva]], založeného svätým Štefanom. O začiatku výstavby Turnianskeho hradu nie sú zachované žiadne známe pramene.

==== Vrcholný stredovek ====
[[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1198]]. Dokazuje to listina pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]], ktorý Turňu daroval antiochijskej princeznej. Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín a župan bán Domokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa [[Belo III.|Bela III.]] Turňa predtým bola kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom a v roku [[1243]] ju [[Belo IV.]] daroval bratom Bebekovcom. V tom čase tu stál starý hrad. [[Mongolský vpád do Uhorska|Mongolské hordy]] Turňu úplne spustošili a vypálili, obyvatelia aj kráľ Belo IV. sa len po odchode Mongolov mohli vrátiť domov. Pred nájazdníkmi kráľ utekal cez Turňu do [[Zádielska tiesňava|Zádielskej doliny]], kde sa ukryl v jaskyniach. Dôkaz o tom sa nachádzajú tak v kronikách a známych legendách, ako aj v miestnych pomenovaniach, ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa) či Király aszatala (Kráľovský stôl). Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a [[Hrhov]]a povýšil do zemianskeho stavu. Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota. Roku [[1255]] sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas mongolskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. V poslednom roku svojho života daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy.

==== Neskorý stredovek ====
Turňa nad Bodvou tvorila pôvodne príslušenstvo [[Turniansky hrad|Turnianskeho hradu]] a od roku [[1476]] bola poddanským mestečkom, zároveň bola strediskom [[Turnianska župa|Turnianskej župy]]. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, kedy ich rod vymrel. Roku 1409 bola Turňa povýšená na mesto a v roku 1476 sa ako slobodné mesto stala sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými poddanskými dedinami daroval kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy.

=== Novovek ===
Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojenským útokom. Roku 1652 ho obsadili Osmani, mesto bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]], o rok neskôr sa mesto podarilo obsadiť rakúskym vojskám, no už v roku 1681 ho znovu získal Tököli, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova. Po porážke tzv. [[Protihabsburské stavovské povstania|Tököliho povstania]] Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 dal na rozkaz cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda]] generál Schultz hrad vyhodil do povetria. Za [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákociho vojska. Rákoci v októbri roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyim rokovali o obliehaní mesta Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný. V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času je hrad v ruinách. 

=== Moderná doba ===
Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc. Dodnes si obec zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom, hradom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí. Novšia zástavba sa nachádza na severnom okraji intravilánu Turne, najmä v blízkosti cesty [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]].

== Obyvateľstvo ==
Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku [[2001]] vykazovala v obci celkovo 3 213 obyvateľov. Z toho bolo 1 411 [[Slováci|slovenskej]], 1 400 [[Maďari|maďarskej]], 259 [[Rómovia|rómskej]] a 143 inej národnosti.

Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku [[2011]] vykazovala v obci celkovo 3 511 obyvateľov. Z toho bolo 1 019 [[Slováci|slovenskej]], 2 036 [[Maďari|maďarskej]], 10 [[Rómovia|rómskej]], 21 rusínskej a 425 inej národnosti.

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Turniansky hrad]], zrúcanina stredovekého hradu z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19390
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Hrad bol sídlom Turnianskeho kominátu a [[Turnianska župa|Turnianskej stolice]]. Vlastníkom hradu bol rod Turnianskych (Tornajovcov), ktorí hrad dostali do držby za odmenu pri obrane krajiny pri tatárskom vpáde. V roku [[1357]] bol hrad rozšírený o objekt gotického paláca. Po vymretí Turnianskych bol hrad vo vlastníctve rozličných majiteľov, napríklad [[Imrich Zápoľský|Imricha Zápoľského]]. V období tureckých bojov bol hrad novo opevnený, napriek tomu sa ho v roku [[1652]] zmocnili [[Osmanská ríša|Turci]]. Počas [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsbuských stavovských povstaní]] slúžil hrad ako povstalecká pevnosť a tak bol v roku [[1685]] cisárskym generálom Schultzom zbúraný. Od tej doby je v ruinách. 

* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z prelomu 13. a [[14. storočie|14. storočia]]. Nachádza sa v opevnenom areáli na okraji obce. Pôvodné patrocínium bolo sv. Egídia. Pôvodná pravouhla svätyňa bola pred rokom [[1406]] nahradená súčasnou polygonálnou. V tomto období vznikla aj hodnotná [[freska|fresková]] výmaľba interiéru. V 16. storočí bol kostol protestantský. Sverne orientovaná kaplnka bol v 18. storočí doplnená o barokovú výmaľbu. Úpravami kostol prešiel ešte v rokoch [[1889]] a [[1930]]. V roku [[2014]] boli reštaurované stredoveké fresky vo svätyni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turňa nad Bodvou
  | url = http://apsida.sk/c/2024/turna-nad-bodvou
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Kostol má hladké fasády členené opornými piermi, veža je ukončená ihlancovou helmicou. 

* Kaštieľ Keglevičovcov, dvojpodlažná dvojtraktová [[renesancia|neskororenesančná]] stavba na pôdoryse písmena L s dvoma kruhovými nárožnými vežami zo [[17. storočie|17. storočia]]. Nachádza sa v blízkosti kostola. Na začiatku 19. storočia bol klasicisticky upravený Zičiovcami, ktorí ho zdedili po Keglevičovcoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turňa nad Bodvou
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/turna-nad-bodvou
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je kaštieľ v ruinách a čaká na obnovu. 

* Župný dom, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou z 18. storočia. Klasicisticky bol upravený v roku [[1820]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19398
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasáde dominuje stredný [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om, v ktorom je umiestnený župný erb. V súčasnosti pamiatka chátra. 
&lt;gallery&gt;
súbor:Turniansky hrad, 2022.jpg|Turniansky hrad
súbor:Tornacivertanlegi2.jpg
súbor:Tornacivertanlegi3.jpg
súbor:Turna castle detail from west 2.JPG
súbor:Turňa nad Bodvou, kostol Nanebovzatia Panny Márie.jpg|Kostol Nanebovzatia Panny Márie
&lt;/gallery&gt;

== Hospodárstvo ==
=== Dôležité firmy ===
Najväčším a zároveň najbližším priemyselným podnikom je závod na výrobu cementu ''Východoslovenské stavebné hmoty a.s. (VSH, a.s.)''. Tento  závod poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom Turne, ale aj z obcí v blízkom  okolí. Základný areál firmy je lokalizovaný v katastrálnom území obce [[Dvorníky-Včeláre]], ktorá leží asi 4 km západne od obce Turňa nad Bodvou. Základným predmetom činnosti VSH je výroba a predaj [[Cement (stavebníctvo)|cementu]], [[Štrkopiesok|štrkopieskov]] a [[betón]]u. Základnou surovinou na výrobu slinku je [[vápenec]], ktorej dodávateľom je lom Včeláre, vzdialený približne jeden kilometer od areálu VSH. 

== Školstvo ==
V starších dobách vznikali prvé školy na miestach, kde sa nachádzala farnosť a prvými učiteľmi boli zväčša kňazi. Pred rokom [[1869]] existovala v Turni nad Bodvou [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícka]] [[ľudová škola]]. Jej prvými učiteľmi boli Endre Mészáros a Ádám Tóth. Prvý údaj o počte žiakov je z roku [[1910]], kedy školu navštevovalo 248 žiakov. V roku 1914 došlo k zoštátneniu školy a vznikla tak ''Štátna ľudová škola''. Vyučovanie prebiehalo prevažne v [[Maďarčina|maďarskom jazyku]] a prvá slovenská trieda sa spomína až v roku [[1924]] a navštevovalo ju 44 žiakov. 

V roku [[1930]] vznikla samostatná ''Slovenská národná škola s vyučovacím jazykom československým'', ktorú navštevovalo 83 žiakov. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] v roku [[1948]] bola škola premenovaná na ''Obvodnú meštiansku strednú školu'', ktorá mala 152 žiakov v troch triedach. Jej riaditeľom bol Július Štrba. V roku 1953 bola zriadená ''Osemročná stredná škola'', ktorá vznikla zlúčením bývalej národnej a strednej školy. V rokoch [[1960]] až [[1968]] bolo zrušené riaditeľstvo maďarskej školy a obe školy boli zlúčené ako ''Základná deväťročná škola''. 

V súčasnosti sa v obci nachádza [[materská škola]] a dve [[Základná škola|základné školy]], jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s maďarským. Obe základné školy sú lokalizované v jednom areáli neďaleko materskej školy. Školy navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, v ktorých škola úplne chýba alebo má len prvý stupeň (1. až 4. ročník). Obe základné školy sú vybavené triedami, odbornými učebňami aj knižnicou. Prostredníctvom projektu Infovek získali obe školy [[počítač]]e. 

Predškolskú výchovu v obci zabezpečuje materská škola. Je umiestnená v južnej časti intravilánu v blízkosti [[Železnica|železničnej]] trate. Do roku [[1989]] sa v Turni nad Bodvou nachádzali 3 materské školy, ktoré v priemere navštevovalo 145 detí v 7 triedach. Po roku 1989 boli triedy pre rómske deti zrušené a neskôr pre nízky počet detí bola zrušená aj najstaršia materská škola v centre obce. Na jej mieste sa teraz nachádza budova obecného úradu. V dnešnej dobe funguje materská škola s celodennou prevádzkou pre dve triedy a s poldennou prevádzkou pre deti zo znevýhodneného prostredia (15 rómskych detí), kde sa zaškoľujú rok pred nástupom do nultého alebo prvého ročníka ZŠ. 

== Doprava ==
=== Cestná doprava ===
Turňou v minulosti prechádzala štátna cesta [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]] (v tom čase I/50), no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bola vybudovaná preložka cesty mimo intravilán obce. V súčasnosti obcou prechádzajú už len [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]] - konkrétne ''III/3329'' do Dvorníkov, ''III/3299'' na štátnu hranicu pri [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovciach]], ''III/3302'' do [[Žarnov (okres Košice-okolie)|Žarnov]]a a [[Peder]]a a ''III/3306'' do [[Hačava|Hačavy]].

=== Železničná doprava ===
Železničná doprava existuje v Turni nad Bodvou od [[12. október|12. októbra]] [[1890]], keď bola sprevádzkovaná trať ''Košice-Turňa nad Bodvou''. [[23. január]]a [[1955]] bol otvorený úsek ''Turňa nad Bodvou – Rožňava'', ktorý tak vytvoril významný dopravný koridor [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen – Košice]] cez južné okresy Slovenska.

Železničná stanica sa v Turni nachádza v juhovýchodnej časti intravilánu a má štyri koľaje, určené pre odbavenie osobnej dopravy.

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Alexius Cörver]] (* [[1714]] – † [[1747]]), [[teológ]], [[filozof]] a [[matematik]]

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
súbor:Turna n Bodvou.JPG|Pohľad na obec z hradu
súbor:Torna3.JPG
súbor:Szemben a vár. Fortepan 95712.jpg|Dedina v roku 1931
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Turňa nad Bodvou}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.turnanadbodvou.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [http://www.retep.sk/okolie/turna/turn-podhr.php Rožňava a okolie]- turistické atrakcie v obci

{{Obce okresu Košice-okolie}}

[[Kategória:Turňa nad Bodvou| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>hgyq65vbb6igu04tsotouy4mz4zpho1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenský Grob</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25443</id>
    <revision>
      <id>7415552</id>
      <parentid>7068396</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:02:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>212.89.233.122</ip>
      </contributor>
      <comment>doplnenie obsahu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2919" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Slovenský Grob
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Pezinok
 | Región           = 
 | Časti            = [[Šúr (Slovenský Grob)|Šúr]]
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.255833
 | Zemepisná dĺžka  = 17.274722
 | Nadmorská výška  = 145
 | Prvá zmienka     = [[1214]]
 | Starosta         = Štefan Gašparovič&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]
 | PSČ              = 900 26
 | Kód              = 508225
 | EČV              = PK
 | Predvoľba        = +421-33
 | Adresa           = OcÚ Slovenský Grob&lt;br /&gt;Hlavná 132&lt;br /&gt;Slovenský Grob&lt;br /&gt;900 26
 | E-mail           = javorka@slovensky-grob.sk
 | Telefón          = 033/647 82 10
 | Fax              = 033/647 82 22
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.slovensky-grob.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Slovenský Grob''' ({{V jazyku|hun|''Tótgurab''}}, {{V jazyku|deu|''Slowakisch-Eisgrub, Böhmisch-Grub, Slawisch-Weissgrob''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]].

V obci je rímskokatolícky [[kostol]] sv. Jána Krstiteľa z roku [[1635]] a kaplnky Sedembolestnej Panny Márie z roku [[1759]] a svätej Anny z roku [[1790]].

Obec leží dva kilometre od mestečka Pezinok na rovine vedľa Malých Karpát. Slovenský Grob je známy chovom a predajom husí a kačíc a najmä usporiadavaním husacích hodov vo viacerých známych miestnych reštauračných zariadeniach. Znalci husaciny a dobrého vína chodia za pečenými husami každoročne. K husacine sa podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína.


'''Názov''': Obec Slovenský Grob

'''Štatút''': obec

'''Štatutárny orgán''': JUDr. Štefan Gašparovič -starosta obce

'''Sídlo''': Hlavná č.132, 90026 Slovenský Grob

'''Vyšší územný celok:''' Bratislavský samosprávny kraj

'''Okres''': Pezinok

'''Prvá písomná zmienka''': 1214

'''Nadmorská výška''': 145 m n. m.

'''Výmera''': 1017 ha

'''Počet obyvateľov''': 5455 k 31.12.2021


Z obce pochádza aj úspešný tanečník Lúčnice Jakub Tomášik.

https://www.lucnica.sk/bio/tanecnici/jakub-tomasik-2/ 

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Pezinok}}

[[Kategória:Slovenský Grob| ]]
[[Kategória:Obce okresu Pezinok]]</text>
      <sha1>t3k4ww0zxnon89ju8ff8e7cmay6e1aq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Drienov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25647</id>
    <revision>
      <id>7415521</id>
      <parentid>7180225</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T07:45:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>wikilinka, ext. odkazy, obr.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8295" xml:space="preserve">::''O rovnomennom hrade pozri [[Drienov (hrad)]]. ''
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Drienov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Slovakia Drienov 7.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Prešov
 | Región           = [[Šariš (región)|Šariš]]
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.873333
 | Zemepisná dĺžka  = 21.270556
 | Nadmorská výška  = 219
 | Prvá zmienka     = 1283
 | Starosta         = Peter Tomko&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 082 04
 | Kód              = 524352
 | EČV              = PO
 | Predvoľba        = +421-51
 | Adresa           = Mierová 1
 | E-mail           = ocu@drienov.sk
 | Telefón          = 749 81 61
 | Fax              = 793 12 22
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.Drienov.sk
 | Commons          = Drienov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Drienov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]].

== Polohopis ==
Obec leží v Košickej kotline medzi [[Košice|Košicami]] a [[Prešov]]om. 

=== Ulice ===
Kvetná, Revolučná, Žižkova, Jarná, Záhradná, Krátka, Májová, Mierová, Osloboditeľov, Partizánska, Tehelná, Námestie Kapitána Nálepku, Košická, Okružná, Jarková, Mlynská, Letná, Pod Dvorom

=== Vodné toky ===
rieka [[Torysa (rieka)|Torysa]], Drienovský potok

== Symboly obce ==
Erb obce tvorí v modrom štíte v zelenej pažiti stojaca žena v strieborných šatoch s červeným ľajblíkom a červenou, zlato prepásanou zásterou, v zlatej šatke a zlatých čižmičkách, s ľavicou vbok, v pravici so zelenolistou vetvičkou s dvomi červenými drienkami.

== Dejiny ==
Podľa archeologických nálezov a historických prameňov, patrí obec Drienov k najstarším a najvýznamnejším obciam [[Šariš (región)|Šariša]]. Existovala už vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom období]], aj keď prvá písomná zmienka o nej je z roku 1283/1284, pod názvom Somus. Predpokladá sa, že názov Drienov je odvodený od pomenovania krovitého stromu drieňa čiže [[Drieň obyčajný|drienky]].

V prvom období [[Uhorsko|Uhorského štátu]] obec patrila šľachticom z [[Chazari|chazarskeho]] etnika (Krabari), rodu [[Abovci|Abovcov]]. Abovci dali pred rokom 1300 postaviť hrad Drienov (castrum Somus), nachádzajúci sa v katastri obce [[Obišovce]], na kopci Zamčisko nad údolím rieky [[Svinka|Svinky]].

5. septembra 1449 sa odohrala pri Drienove bitka, v ktorej [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jiskroví]] vojaci porazili [[Ján Huňady|Huňadyho]] oddiely vedené Tomášom Székelym.

Pravdepodobne na rozhraní 17. a 18. storočia splynulo s Drienovom osídlenie Židova, nachádzajúce sa na hornom konci obce.

V 2. svetovej vojne bola obec oslobodená sovietskou armádou dňa 19. januára 1945.

== Politika ==
=== Obecné zastupiteľstvo ===
'''Voľby starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva v Drienove 2. decembra 2006'''

Výsledky

Z '''1585''' oprávnených voličov sa volieb zúčastnilo 887. Odovzdaných bolo 859 platných hlasov. Volebná účasť bola '''55,96%'''.

Starosta:
'''Ing. Jozef Petro''': 628 hlasov

Volí sa 9 poslancov.

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Hudba ===
Nachádza sa tu pobočka CZUŠ sv.Mikuláša. Každý rok usporadúva koncerty, na ktorých si môžete vypočuť nielen krásne skladby od rôznych autorov na rôznych nástrojoch, ale ponuka sa vám aj vstup do galérie umeleckých prác študentov a taktiež tanečné predstavenia.

V máji sa koná Chrámový koncert - v kostole sv. Šimona a Júdy.

=== Chránené územia ===
'''Národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Prešov.
[[Súbor:NPR Gymešský jarok.jpg|náhľad|NPR Gymešský jarok]]
Nachádza sa v katastrálnom území obce Drienov v [[Okres Prešov|okrese Prešov]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1981]] na rozlohe 20,6200 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu lesných spoločenstiev brezových dúbrav a oglejených bukových dúbrav v Košickej kotline na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.''&lt;sup&gt;[[Gýmešský jarok#cite note-1|[1]]]&lt;/sup&gt;
[[Súbor:NPR Gymešský járok 1.jpg|náhľad|NPR Gymešský járok]]
[[Súbor:NPR Gymešský jarok 2.jpg|náhľad|Národná prírodná rezervácia Gymešský jarok Drienov]]

Referencie:

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR

http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/535

Fotto: D.Očenáš

=== Stavby ===
==== Kostol Rímskokatolícky sv. Šimona a Júdu ====
pôvodne gotický z 1. polovice 14. storočia, rozšírený v 15.storočí presbytériom. Barokovo upravený po roku 1749.

V hornej časti veže je pôvodne gotické okienko.

==== Chrám Greckokatolícky Zosnutia Presvätej Bohorodičky ====
Postavený v roku 1902 v ukrajinskom štýle.

==== Kaplnka sv. Cyrila a Metoda ====
[[Súbor:Dóm smútku.jpg|náhľad|Kaplnka sv. Cyrila a Metoda]]
Postavená v roku 1996.

V kaplnke sa slúži iba pohrebná liturgia a na liturgia vo sviatok sv. Cyrila a Metoda (starosloviensky).

==== Pomníky ====
Pomník vojakom padlým v 1. a 2. sv. vojne

=== Pravidelné podujatia ===
Hudobné koncerty, plesy, ...

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
* Autobusová doprava: SAD Košice, SAD Prešov. 
* Diaľničná doprava: 1 km od dediny - spojenie s Prešovom a Košicami. 
* Vlaková doprava: po blízkosti Kysak a príp. Obišovce. 
* Letecká doprava: letisko Košice.

=== Školstvo ===
* MŠ Drienov
* Základná škola Drienov je plnoorganizovaná základná škola s rozšíreným vyučovaním jazykov.
* Jedáleň Drienov

== Osobnosti ==
=== Významné osobnosti ===
'''Jolana Kirczová''' (* 1909 – † 1936) – umelecká keramička

'''Albín Korem''' (* 1941 – † 2006) – [[spisovateľ]] (Africké rozprávky; Ghana, Ghančania a ja; Šarišsko-slovenský slovník z obce Drienov a ďalšie), [[cestovateľ]]. Po absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v [[Nitra|Nitre]] v roku [[1968]] [[Emigrácia|emigroval]] do [[Kanada|Kanady]] resp. [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], kde žili jeho príbuzní. V roku [[1971]] začal svoje vyše tridsaťročné pôsobenie v [[Ghana|Ghane]]. V roku [[1984]] ghanský [[prezident]] Jerry John Rawlings napí­sal jeho rodičom list kde píše: „Jeho práca tu ho odlučuje od Vás na dlhý čas, ale rád by som Vám dal vedieť, ako veľmi oceňujeme túto jeho obetavosť.“ Prezident pomenoval Albína Korema obhajcom vidieckych farmárov, [[Učiteľ|učiteľom]] a priateľom, ktorého články otvárali myslenie ľudí­. Neskôr Korem aj vďaka listu od ghanského prezidenta získal naspäť [[cestovný pas]] a po rokoch emigrácie navštívil svojich rodičov. V miestnej základnej [[Škola|škole]] v Drienove sa s Albínom Koremom uskutočnili opakované besedy, kde Ghanu predstavil prostredníctvom exponátov cudzokrajných ozdobných nástrojov či obrazového materiálu. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Pútnik svätovojtešský 2019|vydavateľ=Spolok sv. Vojtecha|miesto=Trnava|rok=2018|isbn=978-80-8161-319-7|strany=131 – 133|jazyk=slovenský}}&lt;/ref&gt;

== Médiá (foto, audio, dokumenty) ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Slovakia Drienov 1.JPG|Drienov z diaľky
Súbor:Slovakia Drienov 8.JPG|Gréckokatolícky kostol
Súbor:Slovakia Drienov 3.JPG|Rímskokatolícky kostol
Súbor:Slovakia Drienov 9.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* http://www.pamiatkynaslovensku.sk/

{{Obce okresu Prešov}}

[[Kategória:Drienov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prešov]]</text>
      <sha1>im46pfhiptuzjd4upzhh1mrkwy0ll79</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Záhradné</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25683</id>
    <revision>
      <id>7415559</id>
      <parentid>7363867</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:21:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.248.74.188</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5613" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Záhradné
 | Iné názvy        = Sedikart
 | Obrázok          = Slovakia Zahradne 5.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Prešov
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.0894
 | Zemepisná dĺžka  = 21.2677
 | Nadmorská výška  = 322
 | Prvá zmienka     = 1285
 | Starosta         = Róbert Tkáč&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]]
 | PSČ              = 082 16 (pošta [[Fintice]])
 | Kód              = 525456
 | EČV              = PO
 | Predvoľba        = +421-51
 | Adresa           = Obecný úrad Záhradné&lt;br /&gt;Tulčícka 271/2&lt;br /&gt; 082 16 Záhradné
 | E-mail           = starosta@obeczahradne.sk
 | Telefón          = 455 77 25
 | Fax              = 455 77 25
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = obeczahradne.sk
 | Commons          = Záhradné
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Záhradné''' (do roku 1948: [[Slovenčina|slov]]. '''''Sedikart'''''), ([[Maďarčina|maď]]. ''Szedikert'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. Leží v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. Prvá  písomná zmienka o obci je z roku [[1263]]. V okolí je známa pod starým názvom ŠEDZIKART. Záhradné leží na severovýchodnom okraji šarišskej vrchoviny, v širokej doline Ternianky z prítoku [[Sekčov (rieka)|Sekčova]], v nadmorskej výške okolo 310 m.

== Dejiny ==
Kráľ Ladislav IV. v roku [[1285]] daroval kláštoru augustiniánov vo [[Veľký Šariš|Veľkom Šariši]] dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior [[kláštor|kláštora]]. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. [[1285]]. V písomnostiach z [[13. storočie|13.]] – [[16. storočie|16. storočia]] sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice [[13. storočie|13. storočia]] ako zemianska osada.

Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku [[1285]] nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do [[30. roky 16. storočia|30. rokov 16. storočia]]. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
Pravdepodobne v tretej štvrtine [[13. storočie|13. storočia]], keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V [[30. roky 14. storočia|30. rokoch 14. storočia]] v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach.

Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku [[1543]]. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku [[1427]] zdanené daňou kráľovi od 39 [[porta (daňová jednotka)|port]], takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch [[1543]], [[1567]] a [[1588]] sedliakov (okrem richtára) zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku [[1567]] hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku [[1600]] pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom [[16. storočie|16. storočia]] veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku [[1878]] bol postavený liehovar veľkostatkárov.

Pôvodne obec patrila k [[Bardejov (okres)|okresu Bardejov]] a k notáriu v [[Terňa|Terni]]. Od roku [[1910]] patrí do [[Prešov (okres)|okresu Prešov]]. V roku [[1916]] bola dostavaná terajšia škola. V roku [[1925]] bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri [[1942]] navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar [[Ľudovít Fulla]]. Z tohto obdobia je známy obraz „Mamka zo Sedikarta“. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola obec bombardovaná [[Nemecko|nemeckými]] lietadlami. V roku [[1950]] bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi [[Prešov|Prešovom]] a obcou Záhradné.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Záhradné}}

{{Obce okresu Prešov}}

[[Kategória:Záhradné| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prešov]]</text>
      <sha1>44snrdypdkgxdrrg068c7t5i0qbm41l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kolačkov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26085</id>
    <revision>
      <id>7415337</id>
      <parentid>7196275</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T13:29:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PosoniumAster</username>
        <id>125024</id>
      </contributor>
      <comment>Pamiatky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10432" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kolačkov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kolačkov S1 (4).jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Stará Ľubovňa
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.266667
 | Zemepisná dĺžka  = 20.616667
 | Nadmorská výška  = 758
 | Prvá zmienka     = [[1312]]
 | Starosta         = Pavol Zamiška&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 065 11 (pošta [[Nová Ľubovňa]])
 | Kód              = 526797
 | EČV              = SL
 | Predvoľba        = +421-52
 | Adresa           = Kolačkov 30
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 432 20 33
 | Fax              = 436 31 31
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = kolackov.sk
 | Commons          = Kolačkov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Kolačkov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]], v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]].

== Polohopis ==
Obec sa nachádza v severnej časti [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]] pod južnými a východnými svahmi [[Levočská vrchovina|Levočskej vrchoviny]] a severnými svahmi [[Kolačkovský chrbát|Kolačkovského chrbta]]. Obcou preteká [[Kolačkovský potok]]. Najbližšia susedná obec je [[Nová Ľubovňa]].

== Časti obce ==
Obec má dve miestne časti: Pastovník a Rovienka.

== Dejiny ==
Obec vznikla koncom [[13. storočia]] na území, ktoré dal roku [[1293]] [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Spišskému prepošstvu. V metačnej listine z roku [[1312]] sa uvádza ako Calacz. Od roku [[1390]] ju vlastnil [[prepošt]] na polovicu s [[Kapitula|kapitulou]]. Okolo roku [[1460]] bola zničená. V roku [[1464]] dáva prepošt Petrovi z [[Chmeľnica|Chmeľnice]] šoltýske práva, aby ju znovu osídlil. 

V roku [[1787]] mala obec 72, v roku [[1828]] 127 domov. V 1. polovici [[19. storočia]] tu bol v prevádzke [[Hámor|železný hámor]], ktorý v 60. rokoch 19. storočia zanikol. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou dreveného náradia a [[Súkno|súkna]]. V obci bolo niekoľko zemanov a [[Želiar (poddanstvo)|želiarov]]. Po roku [[1918]] sa hlavné zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. [[12. máj|12. mája]] [[1941]] bolo založené Potravné družstvo, ktoré sa [[1. február|1. februára]] [[1952]] zlúčilo s Jednotou OSD. 

Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] operovali v [[Chotár|chotári]] viaceré [[Partizán|partizánske skupiny]]. Pri oslobodzovaní obce došlo k tuhému boju, v ktorom zahynulo 7 [[Nemci|Nemcov]] a 1 [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[poručík]]. Obec bola oslobodená jednotkami [[320. gardový strelecký pluk|320. gardového streleckého pluku]] [[24. január|24. januára]] [[1945]]. Revolučný národný výbor bol utvorený [[28. január|28. januára]] [[1945]] - predsedom bol Rudolf Reľovský, podpredsedom Karol Duračinský a tajomníkom Tomáš Žoldák. Vo voľbách [[1946]] zvíťazila [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]], z 333 hlasov získala 315, [[KSS]] 11, [[Strana práce (1946)|Strana práce]] 1 a [[Strana slobody]] 6 hlasov. 

Po oslobodení bol v obci zavedený [[telefón]], [[Elektrifikácia|elektrická sieť]] ([[1955]]), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, [[vodovod]] ([[1993]]), postavené boli nové rodinné domy, škola, budova MNV, kultúrny dom ([[1974]]), miestne komunikácie, uskutočnila sa regulácia potoka a postavili ďalšie objekty.

=== Administratívne začlenenie ===
Kolačkov povodne patril pod [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskú župu]], v rokoch [[1923]]-[[1928]] pod Podtatranskú a v rokoch [[1940]]-[[1945]] pod Tatranskú župu. Následne bol začlenený do [[okres|okresu]] [[Stará Ľubovňa]] do [[1960]], neskôr [[Poprad]] (1960-[[1968]]). Od 1968 patrí pod okres [[Stará Ľubovňa]].

== Názov ==
'''Vývin názvu obce'''
* [[1312]] – ''Calacz''
* [[1361]] – ''Kolach''
* [[1390]] – ''Kalach''
* [[1431]] – ''Kollacz''
* [[1773]] – ''Kolaszko'', ''Klotz''
* [[1786]] – ''Klotsch'', ''Kolacschko''
* [[1808]] – ''Kolácskó'', ''Kolačkov'', ''Klautsch''
* [[1863]] – ''Kolácskó''
* [[1877]] – ''Kolácskó''
* [[1907]] – ''Kalács'' nem. ''Klotsch'', ''Klautsch'' 
* [[1920]] – ''Kolačkovo''
* [[1948]] – ''Kolačkov''

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 - 1993: Ján Zamiška ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]])
* 1993 - 1994: Veronika Krajčovičová (NEKA)
* 1994 - 1998: Mária Reľovská (KDH)
* 1999 - 2002: Marek Reľovský (NEKA)
* 2002 - 2006: Veronika Krajčovičová ([[Komunistická strana Slovenska|KSS]] + [[Strana demokratickej ľavice|SDĽ]])
* 2006 - 2010: Ján Horanský ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]])
* 2010 - 2014: Ján Horanský (NEKA)
* 2014 - 2018: Pavol Zamiška (NEKA)
*2018 - 2022: Pavol Zamiška (NEKA)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 - 1994 - 12 poslancov
* 1994 - 1998 - 12 poslancov
* 1998 - 2002 - 12 poslancov (10 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
* 2002 - 2006 - 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 SDKÚ)
* 2014 - 2018 - 9 poslancov
*2018 - 2022 - 9 poslancov

=== Obyvateľstvo ===
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1787:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1787
| 502
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1828
| 923
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 755
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 785
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 690
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 648
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 570
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 533
| 118
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 561
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1940
| 637
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1948
| 687
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 683
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 696
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 760
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 884
| 174
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 026
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (1921):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 527
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 3
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 2
|- align =&quot;center&quot;
| Ostatné a nezistené
| 1
|}


'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 012
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 
|- align =&quot;center&quot;
| Ostatné a nezistené
| 
|}

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Archanjel Michal|sv. Michala archanjela]], jednoloďová pôvodne [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1300]]. Úpravami prešiel v období [[klasicizmus|klasicizmu]] po roku [[1787]], keď vznikla súčasná úprava veže. Ďalšími obnovami prešiel v roku [[1912]], keď bol upravený jeho interiér.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=17632
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Hlavný [[oltár]] je [[barok|ranobarokový]] z druhej tretiny [[17. storočia]], doplnený novšími sochami. Bočný [[neogotika|neogotický]] oltár [[Svätá Anna|sv. Anny]] obsahuje neskorogotickú sochu Metercie zo začiatku [[16. storočia]] a dve maľované krídla z rovnakého obdobia s postavami [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a sv. Michala na vnútornej strane, sv. Rocha a Sebastiána na vonkajšej strane. Ďalej sa tu nachádza klasicistická [[kazateľnica]] z konca 18. storočia a [[organ]] z roku [[1912]]. [[Krstiteľnica]] so sochou krstu [[Ježiš Kristus|Krista]] je taktiež z [[18. storočia]]. Zo [[stredovek]]ých detailov sa dochoval gotický [[portál]] zo [[14. storočia]] na západnej strane lode. V exteriéri je na opornom pilieri umiestnený [[renesancia|renesančný]] [[epitaf]] zemana Samuela Kolačkovského (Samuela Kolacskovzského, * cca [[1578]])&lt;ref&gt;Martin Bartoš, Počiatky rodu Kolacskovszkých z Kolačkova, Historica Carpatica, roč 45, 2014, str 13&lt;/ref&gt; z roku [[1612]]. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami striedanými opornými piliermi. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kostol sv. Michala Archanjela (13.st.)
  | url = https://www.kolackov.sk/--3-9-kostol-sv-michala-archanjela-13st
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Kolačkov
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Nachádza sa tu klasicistický zvon z roku [[1808]].
&lt;gallery&gt;
Súbor:Kolačkov S1 (2).jpg| Kostol sv. Michala archanjela
&lt;/gallery&gt;

== Školstvo ==
V obci je materská škola aj základná škola.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.kolackov.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [http://www.kolackov.eu/ Neoficiálna stránka obce]


{{Obce okresu Stará Ľubovňa}}

[[Kategória:Kolačkov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Stará Ľubovňa]]</text>
      <sha1>9kj0eqvvcg7f0sjvxd2eiox9uwyxhq2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hrhov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26240</id>
    <revision>
      <id>7415400</id>
      <parentid>7249487</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:53:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>+ galéria</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5954" xml:space="preserve">{{pozri|obci v okrese Levoča|Spišský Hrhov}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Hrhov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Hrhov - pohľad na obec.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Rožňava
 | Región           = Abov
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.6054
 | Zemepisná dĺžka  = 20.7501
 | Nadmorská výška  = 216
 | Prvá zmienka     = 1263
 | Starosta         = Ladislav Tankó&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 049 44
 | Kód              = 525740
 | EČV              = RV
 | Predvoľba        = +421-58
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = 
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Hrhov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Rožňava|Rožňava]].

== Polohopis ==
Hrhov sa nachádza 47 kilometrov západne od [[Krajské mesto (Slovensko)|krajského mesta]] [[Košice]], pri ceste I. triedy č. E58/E571. Od [[Okresné mesto|okresného mesta]] [[Rožňava]] je vzdialená 20 km. Leží na juhovýchodných svahoch [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] na Turnianskej vínnej ceste. V strede obce je nadmorská výška 219 m n. m., v 3 607 ha katastri sa nadmorská výška pohybuje od 195 do 782 m n. m.

== Názov ==
'''Vývin názvu obce'''
* [[1263]] - ''Gurgev''
* [[1365]] - ''Gergew'', ''Görgő'', ''Tornagörgő''
* [[1920]] - ''Hrbov''
* [[1927]] - ''Hrhov''

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]]. Stavebným materiálom boli opracované [[Tuf|tufové]] kvádre z lokálneho zdroja. Kostol bol prestavaný a rozšírený v roku [[1500]], kedy došlo k rozšíreniu lodi. V [[17. storočie|17. storočí]] bol kostol fortifikovaný, časť opevnenia sa dochovala v podobe hranolovej veže. Zásadná prestavba sa uskutočnila v rokoch [[1814]]-[[1815]], kedy bol kostol nanovo zaklenutý. Veža kostola pochádza z roku [[1846]]. V interiéri sa nachádza gotický náhrobný kameň Juraja Bubeka z ružového mramoru, datovaný do roku [[1390]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hrhov
  | url = http://apsida.sk/c/4383/hrhov
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené lizénami, [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža lemovaná pilastrami je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

* [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[Tolerančný patent|tolerančná]] [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1784]]-[[1785]]. Nachádza sa na tufovom návrší uprostred dediny. Veža ukončená stanovou strechou bola dostavaná v roku [[1795]]. Stavba vyhorela v roku [[1846]], následne došlo k jej kompletnej prestavbe. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba|klenbami]]. V interiéri sa nachádzajú protiľahlé protestantské [[empora|empory]], drevené zariadenie z polovice [[19. storočie|19. storočia]] od majstra Jánosa Wandráka. [[Organ]] pochádza z [[Budapešť|budapeštianskej]] dielne Sándora Országa z roku [[1886]]. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou. Ku kostolu patrila aj budova školy a fara.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hrhov - Kalvínsky kostol
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hrhov-kalvinsky-kostol
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

=== Prírodné zaujímavosti ===
V obci sa nachádza približne 15 metrový [[Hrhovský vodopád]], ktorý je najväčší v oblasti [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Nachádza sa priamo v obci medzi obytnými domami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hrhovský vodopád medzi domami a vyvieračka Féj
  | url = https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-do-prirody/hrhovsky-vodopad/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = NP Slovenský kras
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Kostol sv. Jána Krstiteľa, Hrhov.jpg|Kostol sv. Jána Krstiteľa
Súbor:Kostol reformovanej cirkvi, Hrhov.jpg|Kostol reformovanej cirkvi
Súbor:Hrhov_Waterfall.jpg|Hrhovský vodopád
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.hrhov.sk/sk/ Oficiálna stránka obce]
* [http://www.retep.sk/okolie/hrhov/hrhov.php Rožňava a okolie]- turistické atrakcie v obci
* [http://www.apsida.sk/c/4383/hrhov Apsida.sk]- profil gotického kostola


{{Obce okresu Rožňava}}

[[Kategória:Hrhov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Rožňava]]</text>
      <sha1>h05eldkr54kypx7ohr93ufr23o8ttaa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pata</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27799</id>
    <revision>
      <id>7415375</id>
      <parentid>7263370</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:51:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ScholastikosSVK</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45654" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ             = obec
 | Názov            = Pata
 | Iné názvy       = 
 | Obrázok          = Pata, Kostol narodenia Panny Márie (nový).jpg 
 | Popis obrázku    = Kostol Narodenia Panny Márie v Pate, tzv. nový kostol 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Trnavský
 | Okres            = Galanta
 | Región           = 
 | Časti           = 
 | Rieka            = [[Jarčie]]
 | Rieka 1         = [[Šoporniansky kanál]]
 | Zemepisná šírka  = 48.273611
 | Zemepisná dĺžka  = 17.827222
 | Nadmorská výška  = 138
 | Prvá zmienka     = 1156
 | Starosta         = Jozef Berčík&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 925 53
 | Kód              = 503959
 | EČV              = GA
 | Predvoľba        = +421-31
 | Adresa           = 
 | E-mail          = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web             = www.obecpata.sk
 | Commons          = Pata, Galanta District
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Paťan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Paťan}}&lt;/ref&gt;}}

'''Pata''' je [[Obec (Slovensko)|obec]] na juhozápade [[Slovensko|Slovenska]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]] v [[Okres (Slovensko)|okrese]] [[Galanta (okres)|Galanta]]. Nachádza sa v centrálnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] na juhozápadnom okraji [[Nitrianska pahorkatina|Nitrianskej pahorkatiny]]. Územie obce je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou [[Jác]]. S výnimkou menších lesíkov je chotár obce odlesnený&lt;ref name=VSOS/&gt;. Katastrálnym územím preteká [[vodný tok]] [[Jarčie]] a [[Šoporniansky kanál]]. Prevládajúcim typom pôdy je [[černozem]], v doline vodného toku [[lužné pôdy]].&lt;ref name=VSOS&gt;{{Citácia knihy
|titul = [[Vlastivedný slovník obcí na Slovensku]]
|zväzok = II
|kapitola zborník=PATA
|vydanie = 1
|miesto = Bratislava
|vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
|rok = 1977
|počet strán = 517
|strany = 374}}&lt;/ref&gt; V roku 2021 mala 3241 obyvateľov.    

Obec susedí s obcami [[Šoporňa]], [[Báb (okres Nitra)|Báb]], [[Pusté Sady]], [[Šintava]] a [[Hájske]]. Územie obce hraničí s [[Nitriansky kraj|Nitrianskym krajom]]. Pata leží 9 km východne od mesta [[Sereď]], v tesnej blízkosti [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. Vzdialenosť od krajských miest [[Trnava]] a [[Nitra]] je približne rovnaká, 25 km. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je obec vzdialená 63 km. V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Významnou historickou udalosťou v dejinách obce bola bitka medzi maďarskými a cisárskymi vojskami v roku [[1849]].&lt;ref name=&quot;:Pata&quot;&gt;Pata In: {{Citácia knihy
|titul=Ottova praktická encyklopédia Slovensko
|vydavateľ=Ottovo nakladateľstvo
|miesto=Bratislava
|rok=2008
|isbn=978-80-7360-668-8
|strany=376}}&lt;/ref&gt;   

== Dejiny obce ==
[[Súbor:Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (starý).jpg|náhľad|Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (tzv. starý kostol)|vľavo]]

=== Pravek a rímska doba ===
Prvé dôkazy o prítomnosti pravekého človeka v tejto oblasti [[Slovensko|Slovenska]] pochádzajú zo [[Stredná doba kamenná|strednej doby kamennej]]. Priamo v zastavanom území obce sa mala nachádzať mohyla z obdobia [[neolit]]u, nikdy však nebola zdokumentovaná.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|8n}} 

Územie bolo pravekým obyvateľstvom obľúbené najmä pre jeho polohu na križovatke ciest, blízkosť [[Brod|brodu]] cez [[Váh]] a pre úrodné pôdne typy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta a [[Pahorkatina|pahorkatiny]], aké začínajú v katastri obce a pokračujú smerom na sever.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|8}}

Hrobové nálezy ľudu [[Nitrianska kultúra|nitrianskej kultúry]] v blízkom regióne dokazujú osídlenie širšieho územia Paty aj v období [[Staršia doba bronzová|staršej doby bronzovej]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Charakteristika obce
|url=https://www.obecpata.sk/charakteristika-obce.html
|vydavateľ=Obecný úrad Pata
|dátum prístupu=2021-07-13
|miesto=Pata}}&lt;/ref&gt; Priamo v obci, v lokalite ''Diely'' pri [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] smerom na [[Šoporňa|Šoporňu]], sa v rokoch 1997{{--}}1999 uskutočnil archeologický výskum pod vedením [[Ivan Cheben|Ivana Chebena]].&lt;ref&gt;Viac pozri CHEBEN, I. ''Záchranný výskum v Pate'' (AVANS, Nitra, 1999, s. 66)&lt;/ref&gt; Objavené boli sídliskové jamy a kostrové pohrebisko [[Únětická kultúra|únětickej]] a [[Maďarovská kultúra|maďarovskej]] kultúry. Na mieste pohrebiska sa nachádzalo viac ako 200 hrobov, čo dokazuje, že sa na území obce nachádzalo viacgeneračné sídlisko.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Väčšina hrobov, s výnimkou detských, bola vyrabovaná už v praveku. I napriek tomu bolo na mieste objavených viacero predmetov. [[Kostrové pochovávanie|Kostrový hrob]] v severozápadnej časti obce zároveň zakladá hypotézu, že v zastavanom území obce sa mohlo nachádzať ešte jedno pohrebisko.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|9{{--}}10}}

[[Súbor:Pata,_lokalita_Lazy.jpg|vľavo|náhľad|Pata, lokalita smerom na Lazy]]
Osada [[Maďarovská kultúra|maďarovskej kultúry]] zanikla krátko pred odsunom miestneho obyvateľstva z južného Slovenska preč k [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoriu]]. Zvyšky miestneho obyvateľstva zrejme splynuli s [[Čakanská kultúra|čakanskou kultúrou]], ktorá zanikla v 12. storočí pred Kristom. Miestne územie bolo následne zrejme trvalo neobývané, človek však na území obce naďalej prítomný bol.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|12{{--}}14}}

Ďalšie výkopové práce v Pate sa uskutočnili v lokalite Vinohrady (v povodí vodného toku [[Jarčie]]).&lt;ref&gt;Viac pozri A SO, f. ''Záchranný výskum (výskumná správa)'', AÚ SAV Nitra, 1997, 99 s.&lt;/ref&gt; Ide o skromnejšie nálezisko, pričom výskum bol sťažený pre predchádzajúcu poľnohospodársku činnosť v danej oblasti. Nálezy pochádzali z dvoch období, z neskorej doby bronzovej a z doby rímskej. Z neskorej doby bronzovej ([[kultúra Mezöcsát]]) bolo objavených 12 sídliskových jám a plytký kostrový hrob. Je možné, že šlo o hrob náhle zosnulého príslušníka väčšej karavány prechádzajúcej územím. Z [[Rímske cisárstvo|rímskeho obdobia]] bolo objavených 26 žiarových hrobov s črepmi. Časť bola domácej [[Germáni|germánskej]] výroby (na mieste sa nachádzala kupolovitá pec), časť pochádzala z rímskej výroby. Bolo objavených tiež šesť jám s odpadom. Sústava ďalších šiestich kolových jám zakladá hypotézu nadzemnej stavby z doby rímskej. Neskoršie dejiny obce nie sú dostatočne zdokumentované, historicky však územie obce patrilo pod rôzne štátne útvary.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|9{{--}}12, 14}}

=== Stredoveké dejiny obce ===
Predpokladá sa, že dnešné miestne osídlenie je pred-uhorské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti: najmä geografická poloha, blízkosť iných praslovanských osídlení, etymologický pôvod názvu obce i pôvodné slovanské obyvateľstvo.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|16{{--}}17}}

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1156]]. V listine [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský arcibiskup]] Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty („Pta“) a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Druhá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252 a viaže sa k miestnemu obyvateľovi, zemanovi Ladislavovi z Paty.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|18}} Samotná obec vznikla zrejme práve z pôvodnej zemianskej usadlosti. Už v stredoveku sa na území obce nachádzal [[kostol]]. S istotou je doložený od roku [[1332]], čo vyplýva zo záznamov pápežských vyberačov desiatkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;HUDÁK, J. Patrocínia na Slovensku. Bratislava, 1984, 480 s.&lt;/ref&gt;

Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Miestny zemiansky rod Patovcov (Pathovcov, ''de Patha'') v dôsledku vraždy spáchanej jeho príslušníkmi Ladislavom a Tomášom upadol, až sa nakoniec v [[15. storočie|15. storočí]] úplne vytratil z dobových prameňov. Okrem miestnej šľachty mala už od [[12. storočie|12. storočia]] záujmy v Pate aj kráľovská moc reprezentovaná [[Šintava|šintavským]] panstvom.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|18{{--}}25}}

[[Súbor:Pata_-_Hlavný_kríž.jpg|vľavo|náhľad|Hlavný kríž na cintoríne v obci Pata. Ide o najstarší stojaci objekt v obci, kríž pochádza z roku 1779.]]
=== Novoveká Pata ===
Pata zostala počas celého [[stredovek]]u a prakticky aj [[novovek]]u obcou obývanou [[zeman]]mi. Od roku [[1523]] patrila Pata k majetku šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva [[Turzovci|Thurzovcom]]. Naďalej však minimálne istý čas pretrvával zvláštny status zemianskej obce vo vzťahu k Šintave. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári. V roku [[1480]] podľa dobových prameňov v obci stálo viac ako 60 usadlostí a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú [[Farnosť (cirkev)|farnosť]], ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Ako filiálka v tom období patrila najprv pod [[Šintava|Šintavu]], neskôr pod [[Šoporňa|Šoporňu]]. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú [[Šoporňa|Šoporňu]] zasiahla vlna [[reformácia|reformácie]], avšak už koncom 17. storočia bola miestna krajina [[Protireformácia|rekatolizovaná]].&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|24{{--}}27}}

[[Súbor:Pata,_stará_mapa,_18._stor.png|náhľad|Pata (Batta) a okolie na mape z [[Prvé vojenské mapovanie|prvého vojenského mapovania]] Habsburskej monarchie, ktoré sa v Uhorsku uskutočnilo v rokoch 1782{{--}}1785, mierka 1:28 800.]]
V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany [[Osmanská ríša|Turkov]] neúspešne obliehajúcich [[Šintavský hrad]]. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali tajné podzemné úkryty. Šintavské panstvo v tomto období získal rod [[Esterháziovci|Eszterháziovcov]]. V roku [[1715]] mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku [[1828]] na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viacmenej poddanskou dedinou na čele s richtárom. Obyvateľstvo postupne schudobnelo. Podľa obecnej kroniky sa k obdobiu okolo roku 1800 viaže aj vznik ranej [[Rómovia|rómskej]] komunity v obci. Z roku [[1769]] pochádza urbár upravujúci vzťahy Paťanov a šintavského panstva. Napísaný bol v slovenčine. S [[Esterháziovci|Eszterháziovcami]] Paťania neboli z viacerých dôvodov spokojní, najmä pre nerešpektovanie urbariálnych oprávnení Paťanov. Viackrát preto adresovali list priamo panovníkovi ([[1803]], [[1816]], [[1817]]). Veľmi skromne šintavská šľachta odpovedala aj na žiadosti príspevku na výstavbu nového kostola, ku ktorému sa zaviazala.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|30{{--}}40}} Menšie majetky v obci mali aj rodiny [[Appelovci|Appelovcov]] a [[Ballayovci|Ballayovcov]].&lt;ref name=&quot;VSOS&quot; /&gt;

=== Pata po roku 1848 ===
[[Súbor:Pata,_stará_mapa,_19._stor.png|náhľad|Pata na mape z [[Druhé vojenské mapovanie|druhého vojenského mapovania]] v Habsburskej monarchii, ktoré sa v Uhorsku uskutočnilo v rokoch 1819{{--}}1869, mierka 1: 28 800.]]
Obce sa priamo dotkla [[Uhorská revolúcia|revolúcia v rokoch 1848/1849]]. V roku [[1849]] sa uhorské vojsko na čele s veliteľom [[Jozef Naďšándor|Jozefom Naďšándorom]] snažilo brániť povodie Váhu pred postupujúcim cisárskym vojskom. I napriek počiatočným maďarským úspechom sa cisárskemu vojsku v júni podarilo prelomiť vojenskú líniu a preniknúť za [[Váh]]. Na území Paty sa následne odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom. Maďarské vojsko bolo zdecimované a vyžiadalo si smrť 140 honvédov. Bitku v obci pripomína za dedinou stojaci uhorský [[obelisk]] z roku [[1872]]. Až do zániku [[Uhorsko|Uhorska]] sa pri ňom vykonávali pietne spomienky.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|46{{--}}51}}

Patu zasiahla vlna [[Maďarizácia|maďarizácie]], avšak dedina si zachovala slovenský ráz. Okrem Slovákov v obci žila malá skupina [[Židia|Židov]] a zopár [[Maďari|Maďarov]]. V 19. storočí výrazne vzrástol počet obyvateľov. V roku 1869 mala obec 1096 obyvateľov žijúcich v 133 domoch. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, centrom bol Hedviga majer. Čiastočnú obživu poskytovalo [[remeslo]], najmä tkáčstvo. Pata patrila pod okres [[Šaľa]] [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej župy]]. V roku [[1885]] vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor. Typickými remeslami v dedine v neskoršom období bolo plátenníctvo a čipkárstvo.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|46{{--}}51}}

=== Pata v Česko-Slovensku ===
Paty sa dotkla [[prvá svetová vojna]], ktorá si vyžiadala životy niekoľkých jej obyvateľov. Vznik [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa v Pate niesol v znamení [[Španielska chrípka|španielskej chrípky]], ktorá spôsobila smrť mnohých obyvateľov. Prvá [[pozemková reforma]] sa Paty príliš nedotkla. Celková hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia. V roku 1923 bola Pata spolu s okresom Šaľa začlenená do [[Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Bratislavskej župy]]. Silné politické pozície v prvo-republikovej obci mala [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. V dvadsiatych rokoch sa v Pate uskutočnilo viacero štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, v roku [[1934]] zase vzbura dlžníkov proti exekúciám. V tridsiatych rokoch Patu zasiahli taktiež viaceré epidémie chorôb ([[brušný týfus]] a iné).&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|52{{--}}59}}
[[Súbor:Pata,_Majerská_(pohľad_na_západ).jpg|náhľad|Okolie obce Pata, pohľad z ulice Majerskej na západ, v pozadí možno v diaľke vidieť pohorie [[Malé Karpaty]]]]

=== Pata počas druhej svetovej vojny ===
V roku 1939 sa Pata stala súčasťou novovzniknutého [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], pričom v blízkosti obce sa nachádzali hranice vymedzené [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskou arbitrážou]]. Keďže Šaľa sa stala súčasťou [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], Pata bola začlenená do okresu [[Hlohovec]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Štátny okresný archív v Trnave: sprievodca po fondoch a zbierkach
|vydavateľ=Archívna správa MV SSR
|rok=1978
|meno=Jozef
|priezvisko=Šimončič
|miesto=Bratislava
|strany=35}}&lt;/ref&gt; Poľnohospodárska výroba v obci sa v tomto období preorientovala na pestovanie [[Paprika ročná|papriky]]. V roku [[1941]] vzniklo v Pate paprikové družstvo a mlyn na mletie koreninovej zeleniny. Neskôr, počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] sa výroba už pod štátnou taktovkou rozšírila a družstvo exportovalo papriku a iné produkty (šípky, [[Tabak (produkt)|tabak]]) aj do zahraničia. Obce sa čiastočne dotkla [[arizácia]] a prenasledovanie Židov, ktorí počas vojny z obce úplne vymizli. Celková hospodárska situácia v obci v tomto období sa však čiastočne zlepšila.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|76{{--}}78}} 

Obce sa dotkla [[druhá svetová vojna]]. Viacerí jej obyvatelia bojovali a zomreli na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnej fronte]]. V decembri 1944 obec obsadili nemecké vojská, 22. decembra 1944 bola obec bombardovaná sovietskym letectvom. Nemecké vojská sa v obci opevnili, pričom na práce využívali aj miestne sily. Priame boje na území obce trvali v období od 29. marca do 1. apríla, keď bola obec oslobodená. Sovietske a čiastočne aj rumunské vojská sa dopustili rabovania a viacerých výtržností. Sovieti dokonca zajali časť obyvateľstva. Spor urovnali až prichádzajúce česko-slovenské jednotky.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|83{{--}}85}}

[[Súbor:Pata_-_Majerská_(pohľad_na_západ_2).jpg|náhľad|Polia na západe Paty, Majerská ulica|vľavo]]
=== Povojnové dejiny ===
[[Súbor:Materská_škola_v_Pate.jpg|náhľad|Materská škola v Pate]]
Po vojne sa obec stala dočasne opäť súčasťou okresu [[Šaľa]], hoci existovali snahy o začlenenie do okresu [[Nitra]]. Po reforme v roku 1948 vznikol nový okres [[Sereď]], ktorého súčasťou bola aj obec.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|86}} Voľby v roku 1946 v Pate jasne vyhrala [[KSS]], druhá s polovičným prepadom skončila [[Strana slobody]] a až tretia [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]].&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|90}} V roku 1949 vzniklo v Pate [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]] menšinového typu, ktoré pretrvalo až do roku 1957, keď bolo miestne obyvateľstvo nátlakom prinútené vstúpiť do družstva, čím sa dosiahla väčšinová účasť. Vlastníctvom JRD sa stali aj po vojne zhabané majery Hedviga majer a cirkevný Lúka dvor. Podnikateľským projektom JRD bola reštaurácia „Kolienko“ s bazénmi na ceste do Nitry.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|100{{--}}105, 107}}

V druhej polovici 20. storočia sa obec rozrástla a stala sa [[Stredisková obec|strediskovou obcou]]. Postupne sa vybudovali sociálne zariadenie, [[dom kultúry]], [[obecný úrad]] a budova novej školy. Už v roku 1948 bola postavená [[materská škola]]. Paťania sa aj v období [[Komunizmus|komunizmu]] opakovane snažili získať vlastnú [[Farnosť (cirkev)|farnosť]], čo sa im nakoniec aj podarilo.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|108{{--}}120}} Dovtedy od novoveku patrila obec ako filiálka pod Šoporňu. Významnou náboženskou osobnosťou v obci bol [[Bronislav Ignác Kramár|Bronislav Ignác Kramár,]] [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekan]], neskorší opát [[Kláštor Želiv|Želivského kláštora]]. Ako [[filiálka]] k farnosti Pata dnes patrí obec [[Pusté Sady]].

=== Najnovšie dejiny ===
[[Súbor:Zberný_dvor_odpadu_v_Pate.jpg|náhľad|Zberný dvor odpadu v Pate]]
Po roku 1989 sa v obci oživili súkromné podnikateľské aktivity. V obci vzniklo viacero firiem podnikajúcich v potravinárskom priemysle, ako aj gastronómii. V Pate sa tiež vyrábali produkty pre automobilový priemysel a slnečné kolektory. Prebehla tiež výstavba kanalizačnej siete v obci.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|122{{--}}124}} V rokoch 2002 až 2007 prebiehala výstavba nového farského kostola zasväteného Narodeniu Panny Márie. V roku 2007 bol otvorený domov dôchodcov Nezábudka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Nezábudka má dvanásť rokov
|url=https://www.seredonline.sk/2019/11/15/nezabudka-ma-dvanast-rokov/
|dátum vydania=2019-11-15
|dátum prístupu=2021-07-13
|priezvisko=Hubinák
|meno=Štefan
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď, Pata}}&lt;/ref&gt; V roku 2019 obec a zariadenie domova dôchodcov navštívila prezidentka [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Prezidentka Čaputová v Pate
|url=https://www.seredonline.sk/2019/12/19/prezidentka-caputova-v-pate/
|dátum vydania=2019-12-19
|dátum prístupu=2021-07-13
|priezvisko=Hubinák
|meno=Štefan
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď, Pata}}&lt;/ref&gt; V poslednom období sa v obci uskutočnila oprava viacerých pozemných komunikácií, obnova oboch budov miestnej základnej školy, bola tiež postavená nová tribúna miestneho športového ihriska a vybudovaných viacero športových zariadení pre mládež. V súčasnosti sa obec radí medzi stredne veľké obce [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; K 18. júnu 2021 mala obec podľa matriky 3299 obyvateľov.&lt;ref&gt;''Slovo Patanov'', Pata: Obecný úrad Pata. XVI ročník, apríl, máj, jún 2021, s. 22&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Vágpatta templom 1.JPG|vľavo|náhľad|Kostol Narodenia Panny Márie (tzv. starý kostol)]]
== Pamiatky a miesta v obci ==
Žiadna z pamiatok v Pate nie je zapísaná v [[Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku|Ústrednom zozname pamiatkového fondu]], v obci sa však podľa územného plánu obce nachádza viacero pamiatok historickej a kultúrnej hodnoty.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Územný plán obce Pata, Záväzná časť, s. 16. [https://www.obecpata.sk/uzemny-plan-obce-pata.html Dostupné online] [cit. 2021-07-14]&lt;/ref&gt;

====== Klasicistický kostol a kaplnka ======
[[Súbor:Kaplnka Panny Márie v Pate.jpg|náhľad|Kaplnka Panny Márie v Pate]]
Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie sa nachádza na hlavnej, Hlohoveckej ulici vedľa obecného úradu a hasičskej zbrojnice. V jeho blízkosti sa nachádza stará budova základnej školy postavená v roku 1938.

Na mieste kostola stál pôvodne starší, [[Gotika|gotický]] chrám, zasvätený taktiež Narodeniu Panny Márie. Prvýkrát sa spomínal v roku [[1332]]. Zasvätenie kultu Panne Márii potvrdzujú historické pečate a viaceré listinné pramene. Len jeden prameň z roku 1700 hovorí o patrocíniu [[Anna (svätica)|svätej Anny]], ide však zjavne o omyl. Architektonicky šlo o jednoduchšiu murovanú stavbu so šindľovou strechou a s vežou nad vstupom. Výška veže mala byť 9 siah. Vnútri sa nachádzal drevený [[Chórová ochodza|chór]], loď mala tri okná, z nich dve zasklené. Pôvodne farský, neskôr už len filiálny chrám, mal aj v neskoršom období svätostánok. V kostole sa tiež nachádzala truhlica, kde bol uchovávaný majetok. V blízkosti kostola sa až do roku 1778 nachádzal [[cintorín]].&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|135{{--}}139}} Na jeho mieste bola neskôr postavená budova školy.

Historická stavba bola v priebehu novoveku výrazne poškodená. Vplyv na to mali zrejme rakúsko-turecké vojny i [[Protihabsburské stavovské povstania|stavovské povstania]]. Pre zlý stav a opakované neúspešné opravy sa začiatkom 19. storočia rozhodlo o zbúraní pôvodnej stavby a výstavbe nového chrámu. [[Klasicistická architektúra|Klasicistický]] kostol bol postavený v rokoch [[1815]]{{--}}[[1820]]. Architektonicky nejde o zvlášť výnimočnú stavbu. Zlá hospodárska situácia viedla k skromnému prevedeniu. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s chórom nad vstupom a vežou oproti. V 20. storočí bol pre nárast počtu veriacich rozšírený o bočné prístavby, ktoré už dnes ale nestoja. V kostole sa nachádzajú nástenné maľby od akademického maliara [[Anton Dubovský|Antona Dubovského]]. Motívy čerpajú zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]. Dnes sa už budova kostola nevyužíva a pomaly chátra.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|135{{--}}138}} 

Za kostolom, vedľa starej budovy základnej školy sa nachádza [[Lurdská jaskyňa|lurdská skalná jaskyňa]], [[kaplnka]] zasvätená Panne Márii. Ku kaplnke sa zriedkavejšie (napr. [[Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv|Slávnosť Božieho tela]]) konajú procesie. Okolo kaplnky je vysadená zeleň. Pred starým kostolom sa nachádza starý kamenný kríž.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

====== Pamätník ======
Uhorský pamätník prezývaný aj oloment je jednoduchá stavba [[obelisk]]ového typu. Pripomína stret maďarských honvédskych vojsk s cisárskymi vojskami pri Pate 16.{{--}}19. [[jún]]a [[1849]]. Pochádza z roku [[1872]]. Iniciátorom stavby bol miestny krčmár židovského pôvodu menom Strasser. Už v roku 1884 bol však nápis na olomente nečitateľný, takže musel byť renovovaný.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|47{{--}}48}} Obelisk sa nachádza za zastavaným územím obce. Stojí vedľa poľnej cesty (kedysi šlo o hlavnú cestu z Nitry do Šintavy, istý čas bola spevnená, neskôr bola vytrhaná). Samotné okolie obelisku nie je upravené.

[[Súbor:Pata_-_Kostol_Narodenia_Panny_Márie,_nový,_zo_zadnej_strany.jpg|náhľad|Kostol Narodenia Panny Márie v obci Pata, pohľad z miestneho cintorína]]
====== Modernistický kostol ======
Rímskokatolícky kostol sa nachádza v strede obce v jej najvyššom bode. Prístupný je z Dlhej ulice. Vedľa neho sa nachádzajú farský úrad a [[cintorín]]. Je dobre viditeľný zo všetkých príjazdových strán obce. 

[[Súbor:Kostol_Narodenia_Panny_Márie_v_obci_Pata,_interiér.jpg|vľavo|náhľad|Interiér nového Kostola Narodenia Panny Márie v obci Pata]]
Hoci sa v obci o výstavbe nového kostola uvažovalo už od 40. rokov 20. storočia, s výstavbou sa začalo v roku [[2002]]. Základný kameň nového kostola bol posvätený 22. apríla [[1990]] pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] počas jeho prvej návšteve Slovenska. Autorom projektu stavby bol architekt Klement Trizuljak, miestnym farárom dohliadajúcim na výstavbu bol Mgr. Jozef Kaman. Stavba bola dokončená v roku 2007, konsekrácia sa uskutočnila 15. decembra 2007. Vykonaná bola trnavským arcibiskupom [[Ján Sokol|Jánom Sokolom]]. Kostol má tvar polkruhu s ihlicovitou vežou, v ktorej sú umiestnené tri zvony. V chráme sú použité niektoré časti výbavy staršieho kostola: vyrezávaná drevená krížová cesta, kríž a titulárny obraz Narodenia Panny Márie so svätými [[Anna (svätica)|Annou]] a [[Svätý Joachim|Joachimom]].&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=História: Farnosť Pata
|url=https://sered.fara.sk/dekanat/pata/historia
|vydavateľ=Dekanát Sereď
|miesto= Sereď
|dátum prístupu=2019-09-15}}&lt;/ref&gt; Pôvodne sa v kostole používal starý jednomanuálový sedem registrový píšťalový [[organ]] neznámeho pôvodu, pred tým používaný aj v starom kostole. V roku 2020 bol nahradený novým, elektronickým organom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Inaugurácia nového organa
|url=https://www.seredonline.sk/2020/06/23/inauguracia-noveho-organa/
|dátum vydania=2020-06-23
|dátum prístupu=2021-07-13
|priezvisko=Hubinák
|meno=Štefan
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď, Pata}}&lt;/ref&gt; Súčasným farárom v obci je PhDr. Ladislav Kuna.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Schematizmus Trnavskej arcidiecézy podľa názvu farností
|url=https://www.abu.sk/schematizmy/schematizmus-farnosti/
|vydavateľ=[[Trnavská arcidiecéza]]
|miesto=Trnava
|dátum prístupu=2021-07-14}}&lt;/ref&gt;

====== Studienka a sochy v obci ======
„Studienka“ je dnes už nefunkčná [[artézska studňa]] ku ktorej sa viaže viacero legiend. Pôvodne mala podľa legendy vyvierať v strede obce, neskôr sa však mal prameň premiestniť do lokality Pata - Vinohrady. Podľa legendy mal prameň utiecť pred nevydatou ženou, ktorá v ňom chcela oprať plienky svojho dieťaťa a zastavený bol len po vykonaní náboženskej procesie. Pri studni bola umiestnená socha (resp. kaplnka) svätého [[Svätý Urban|Urbana]], patróna vinohradníkov, ktorá v období komunizmu záhadne zmizla. Neskôr bola osadená nová socha, ktorá však bola opakovane poškodená vandalmi.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|148{{--}}149}} Okrem nej sa v dedine nachádza aj plastika svätého [[Vendelín z Trieru|Vendelína]] umiestnená na rázcestí ulíc Družstevná a Šopornianska. Na miestnom cintoríne sa nachádza historický hlavný kríž z roku [[1779]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V roku 2022 bola za obcou miestnym občanom Petrom Novákom vybudovaná lavička obrích rozmerov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Megalavička už aj v Pate
|url=https://www.seredonline.sk/2022/04/26/megalavicka-uz-aj-v-pate/
|dátum vydania=2022-04-26
|dátum prístupu=2022-07-24
|priezvisko=Hubinák
|meno=Štefan
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď, Pata}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Domov dôchodcov v Pate.jpg|náhľad|Domov dôchodcov v Pate]]
== Vybavenie obce ==
'''Výchova a vzdelávanie detí'''
* Základná škola Pata
* Materská škola Pata
'''Mimoškolské aktivity'''
* Školský klub detí
* Materské centrum Sto-nožka
'''Sociálne služby'''
* Dom sociálnych služieb Nezábudka
* v obci sa nachádzajú dve pediatrické a jedna zubná ambulancia

[[Súbor:925 53 Pata, Slovakia - panoramio.jpg|náhľad|Pamätník - oloment, ktorý stojí na poľnej ceste za obcou Pata]]
== Kultúra ==
V obci je vystavaný a renovovaný [[Dom kultúry|kultúrny dom]] s dnes už nefungujúcim kinom. Obec má zriadenú [[Obecná knižnica|obecnú knižnicu]]. Medzi významné pravidelné podujatia v obci patria ''Memoriál [[Ferenc Sidó|Ferenca Sidóa]]'', Memoriál Júliusa Mesároša&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Memoriál Júliusa Mesároša
|url=https://www.seredonline.sk/2022/07/18/memorial-juliusa-mesarosa-2/
|dátum vydania=2022-07-18
|dátum prístupu=2022-07-24
|priezvisko=Hubinák
|meno=Štefan
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď, Pata}}&lt;/ref&gt;, beh oslobodenia obce ([[1. apríl]]), augustové oslavy dní obce, septembrové hody či rôzne hasičské súťaže dobrovoľného hasičského zboru. V obci pôsobí Futbalový klub Pata, ktorý hrá 4. ligu JZ. V súťaži [[Slovnaft Cup]] sa tím dostal najďalej do 3. kola. Za jeden z najväčších úspechov miestneho futbalu býva považovaná prehra 1:0 s béčkom ruského [[FK Spartak Moskva|Spartaka Moskva]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=V Pate sa bála aj Moskva. Nech je to oslava futbalu, pozýva Valenta na Trnavu
|url=https://mynitra.sme.sk/c/22740677/v-pate-sa-bala-aj-moskva-nech-je-to-oslava-futbalu-pozyva-valenta-na-trnavu.html
|vydavateľ=My Nitra
|dátum prístupu=2022-07-24
|miesto=Nitra}}&lt;/ref&gt;

Z Paty pochádzajú slovenské hudobné skupiny [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]] a [[Čibuk]]. Okrem nich v obci pôsobia alebo pôsobili aj: ľudové zoskupenia Patanka, Patanská radosť, Stará chasa a Veselí starci a gospelová skupina AME. V Pate sa od roku [[2015]] každý rok koná festival gospelovej hudby ''Patagónia'', tradičný je aj ''Memoriál Júliusa Mesároša'' usporadúvaný na počesť zakladateľa súboru ''Patanka''.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; V roku 2021 vzniklo v obci Patanské ochotnícke divadlo Pathália, jeho prvým predstavením bola veselohra ''[[Ženský zákon]]'' od [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefa Gregora Tajovského]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patanské ochotnícke divadlo
|url=https://www.obecpata.sk/patanske-ochotnicke-divadlo-oznam/mid/278535/.html#m_278535
|vydavateľ=Obec Pata
|dátum prístupu=2022-07-24
|miesto=Pata}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=&quot;ŽENSKÝ ZÁKON&quot; v Pate
|url=https://www.seredonline.sk/2022/05/22/zensky-zakon-v-pate/
|dátum vydania=2022-05-22
|dátum prístupu=2022-07-24
|priezvisko=Hubinák
|meno=Štefan
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď, Pata}}&lt;/ref&gt;

V obci sa nachádza viacero podnikateľských subjektov, obchodných prevádzok, reštaurácií a pohostinstiev, mimo iné prvý slovenský [[Tesco|Tesco-expres]] na dedine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Tesco doviedlo Expres do Paty
|url=https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/tesco-doviedlo-expres-do-paty.html
|vydavateľ=[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2019-09-15}}&lt;/ref&gt; Cez obec vedie [[Svätojakubská cesta na Slovensku]] (úsek Hronský Beňadik{{--}}Trnava).

V dedine štvrťročne vychádza dedinský časopis ''Slovo Patanov''. Vydávaný je obecným úradom, staršie čísla sú dostupné online na webovej stránke obce&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Slovo Patanov
|url=https://www.obecpata.sk/slovo-patanov.html
|vydavateľ=Obecný úrad Pata
|dátum prístupu=2021-07-14
|miesto=Pata}}&lt;/ref&gt;.

== Významné osobnosti ==
[[Súbor:Pata_-_Priestor_pred_novým_Kostolom_Narodenia_Panny_Márie.jpg|náhľad|Priestor pred novým Kostolom Narodenia Panny Márie v obci Pata. V blízkosti sa nachádza cintorín, detské ihrisko a menší výbeh s hospodárskymi zvieratami spravovaný farou.]]
====== Narodili sa v obci ======
* [[Štefan Kereškéni]], jezuitský univerzitný profesor, autor diel ''Panegyris luctuosa'' a ''Corona Apostolico - Basilica''
* [[Vojtech Tóth]], piaristický kňaz a teológ, autor latinských básní
* [[Ferenc Sidó]], maďarský stolnotenisový reprezentant a tréner, viacnásobný víťaz [[Majstrovstvá sveta v stolnom tenise|Majstrovstiev sveta v stolnom tenise]]
* [[Alexander Salzman]]&lt;ref name=&quot;VSOS&quot; /&gt;, maliar na sklo, maľoval najmä náboženskú tematiku
* [[Ľubo Virág]], slovenský spevák a hudobník popu a rómskej hudby
* [[Veronika Greinerová]], slovenská [[workout]]istka, bronzová medailistka z Majstrovstiev sveta vo workoute v Moskve (2019), viacnásobná zlatá a strieborná medailistka Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Chrastová
|meno=Dominika
|titul=Bojovala s nábehom na anorexiu. Tento rok vyhrala bronz na majstrovstvách sveta v street workoute
|periodikum=Forbes
|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)
|vydavateľ=Barecz &amp; Conrad Media|miesto=Bratislava
|dátum=5. 12. 2019
|url=https://www.forbes.sk/bojovala-s-nabehom-na-anorexiu-tento-rok-vyhrala-bronz-na-majstrovstvach-sveta-v-street-workoute/
|dátum prístupu=12.10.2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=ROZHOVOR: Veronika Greinerová porazila anorexiu, vyhráva majstrovstvá Slovenska a trénuje ľudí. Spoznajte patanskú superženu
|url=https://seredsity.sk/rozhovor-veronika-greinerova-porazila-anorexiu-vyhrava-majstrovstva-slovenska-a-trenuje-ludi-spoznajte-patansku-superzenu/|dátum vydania=2021-10-11
|dátum prístupu=2021-10-12
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď}}&lt;/ref&gt;

====== Pôsobili v obci ======
* [[Margita Kováčová]], učiteľka, publicistka, autorka diel ''Drobné poviedky, rozprávky určené pre ľud a mládež'', ''Slovenský povstalec'' a ''Ičko Šibalský''
* [[Bronislav Ignác Kramár]], rímskokatolícky kňaz, dekan, bývalý opát [[Kláštor Želiv|Želivského kláštora]]
* [[Milan Bubák]], rímskokatolícky kňaz a náboženský spisovateľ
* [[Ferdinant Salzman]], maliar na sklo, otec Alexandra Salzmana, maľoval najmä náboženskú tematiku
* [[Oldřich Holiš]], predseda [[Slovenská živnostenská komora|Slovenskej živnostenskej komory]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Predseda SŽK
|url=http://www.szk.sk/organy-a-dokumenty/predseda-szk/
|vydavateľ=[[Slovenská živnostenská komora]]
|dátum prístupu=2021-10-12
|miesto=Žilina}}&lt;/ref&gt;, priekopník v slovenskom [[Káva|kávovom]] priemysle, zakladateľ Academy of Coffee.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Akadámia (nielen) pre kávových profesionálov
|periodikum=[[Hospodárske noviny]]
|issn=1335-470x
|url=https://hnonline.sk/pr-clanky/592232-akadamia-nielen-pre-kavovych-profesionalov|dátum prístupu=12.10.2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=ROZHOVOR: Kávový príbeh Oldřicha Holiša z Coffee Veronia je jeden z najinšpiratívnejších na Slovensku
|url=https://seredsity.sk/rozhovor-kavovy-pribeh-oldricha-holisa-z-coffee-veronia-je-jeden-z-najinspirativnejsich-na-slovensku/
|dátum vydania=2021-10-03
|dátum prístupu=2021-10-12
|vydavateľ=Sereď online
|miesto=Sereď}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Pata,_Dlhá.jpg|náhľad|Dlhá ulica v obci Pata|vľavo]]
== Symboly obce ==
[[Súbor:Erb_obce_Pata.jpg|náhľad|Erb obce Pata na tabuli pri zbernom dvore v obci]]
Základnými symbolmi obce sú [[erb]], [[pečať]] a [[vlajka]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Symboly obce|url=http://www.obecpata.sk/symboly-obce.html
|vydavateľ=Obecný úrad Pata
|miesto=Pata
|dátum prístupu=2019-05-31
|poznámka=(pozri Erb obce Pata - história.pdf)
|dátum vydania=12. 2. 2015}}&lt;/ref&gt;

Erb tvorí zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] so zlatou korunou, plášťom a žezlom ukončeným ľaliou.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vlajka je obdĺžnikového tvaru a pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov v žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Pomer strán vlajky je 2:3. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Pečať obce je okrúhla. Uprostred sa nachádza obecný symbol a kruhopis ''OBEC PATA''. Najstarší zachovaný motív obecnej pečate pochádza z roku [[1696]]. Ikonograficky symbolizuje [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] ako Kráľovnú Nebies (''Regina Coeli''). Kruhopis nesie nápis ''SIG(illvm) : ECCLESIAE: PATTHENSIS: 1696''. Tento znak sa s obcou, resp. s jej farnosťou spája pravdepodobne už od [[stredovek]]u, keďže miestna farnosť v období [[Reformácia|reformácie]] dočasne zanikla. Druhá mariánska pečať s kruhopisom ''SIGILL.PATHENSE ..61'' pochádza z roku [[1761]]. Tretia historická pečať pochádza niekedy z obdobia raného [[19. storočie|19. storočia]]. Niesla nápis ''„Pečať obce Pata“'' v maďarčine (''Patta Kozség pecsétje'') a v duchu vtedajšej [[Sekularizácia|sekularizácie]] zmenila tradičné sakrálne symboly obce za [[hrozno]], [[Kosák (nástroj)|kosák]] a [[lemeš]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|133{{--}}134}}

Zo základných symbolov obce možno odvodiť ďalšie - zástava, korúhva (zvisle situovaná zástava), krátka zástava, znaková zástava a iné.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[Súbor:Dom_smútku_v_Pate.jpg|náhľad|Vynovený Dom smútku na miestnom cintoríne. V pozadí sa nachádza nový Kostol Narodenia Panny Márie]]
=== Názov ===
Pôvod názvu Pata nie je úplne objasnený, s najväčšou pravdepodobnosťou je slovanský. Medzi historické názvy patria:

* [[1156]]{{--}}oprávňovacia listina arcibiskupa Martyria - ''Pta&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|127}}''
* [[1252]]{{--}}zápis zo súdneho konania - ''Patha'', listina spomína miestneho zemana Ladislava de Pathu.&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Klobučník
|meno=Miroslav
|titul=Z dejín obce Pata
|vydavateľ=Obecný úrad Pata
|miesto=Pata
|rok=2008
|isbn=978-80-969826-5-3}}&lt;/ref&gt;{{rp|127}}
* Na starších mapách sa možno stretnúť s označeniami ''Patta'' alebo ''Batta''.
* [[1773]] ''Pattha'', [[1786]] ''Pata'', [[1808]] ''Pata'', ''Patha'', [[1863]]{{--}}[[1907]] ''Patta'', [[1913]] ''Vágpatta'', [[1920]] {{--}} Pata&lt;ref&gt;Pata In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Majtán
|meno=M
|titul=Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)
|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
|miesto=Bratislava
|rok=1998
|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Pata&amp;s=exact&amp;c=Rfa0&amp;cs=&amp;d=obce#}}&lt;/ref&gt;

Podľa miestnej tradície sa názov Pata odvodzuje od číslice päť. Na miestnom území sa mal údajne nachádzať veľký háj, ktorý mal najdlhšie pretrvať v obci [[Hájske]]. V háji na území susednej obce [[Šoporňa]] sa údajne nachádzali štyri roľnícke šopy a na území Paty ležala piata. Daná ľudová povera je ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivá, keďže názov Pata sa ustálil už v stredoveku.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|127}} Nepravdepodobné sú tiež maďarské teórie, ktoré ho odvodzujú z [[Maďarčina|maďarčiny]], resp. tureckého prostredia, predovšetkým z osobného mena Pota (a to z ''Bota'').&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|127}} 

Najpravdepodobnejší je [[Slovanské jazyky|slovanský]] pôvod, ku ktorému sa prikláňal aj slovenský slavista [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=[[Slovenský juh v stredoveku]]
|vydavateľ=[[Matica slovenská]]
|rok=1948
|meno=Ján
|priezvisko=Stanislav
|miesto=Turčiansky Sv. Martin
|strany=339
|odkaz na autora=Ján Stanislav (1904)}}&lt;/ref&gt; Podľa jednej z hypotéz mohol byť názov odvodený z termínu ''pat'', ktorý označoval pohyblivú závoru z tenšej hrady, ktorá bránila prechodu. Tomuto výkladu svedčí skutočnosť, že obec ležala v blízkosti významného brodu cez [[Váh]]. Obdobne susedná obec [[Pusté Sady]] sa pôvodne nazývala ''Kyurth'', čo mohlo odkazovať na stanovište [[Starí Maďari|staromaďarskej]] strážnej posádky kmeňa Kürt.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Krajčovič
|meno=Rudolf
|titul=Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (46)
|periodikum=Kultúra slova
|vydavateľ=Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a Jazykového odboru Matice slovenskej
|miesto=Bratislava
|dátum=2014
|ročník=48
|číslo=4
|strany=217
|issn=0023-5202}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Patiansky kroj, ženský.jpg|náhľad|Bábika so ženským krojom z obce Pata. Bábika je uchovávaná v miestnom domove dôchodcov.]]

=== Kroj ===
Typický ženský patianský kroj sa skladá sa zo štyroch častí. Zo škrobnice, plátených rukávcov s farebnými vyšívanými štvorčekmi, červeného prucla (prusliaka) s damaskovým, brokátovým alebo vyšívaným podkladom. K nim patrila pôvodne zelená, neskôr kvetovaná nariasená sukňa a čierna vyšívaná zástera s bielou výšivkou. Kroj je charakteristický bohatými červenými výšivkami na ráme, paličkovými čipkami, mašličkami či blýskavými ozdobami. V minulosti videli odborníci z Národopisného ústavu v Prahe v červenej výšivke turecký živel.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|62}} Spolu s krojom nosili ženy i vyšívané čižmy s vysokými podpätkami. Ženský kroj sa v Pate nosí príležitostne dodnes.

Pri svadbe, poprípade krátko pred ňou v období ohlášok nosili ženy aj partu. Predstavovala prechod od dievčenského zeleného vienka so stužkami k vyšívaným čepcom vydatých žien. Vrchná a zadná časť patianskej party je ozdobená perličkami, granátmi a zrkadielkami. Vpredu je podložená kvetovanými mašľami, navrchu má strieborný vienok s rozmarínom. Vydaté ženy nosili na čepcoch šatky s točenými strapcami.

Patiansky mužský kroj sa skladá zo vyšívanej plátennej košele a zdobeného modrého prucla vyzdobeného striebornými šnúrkami a striebornými gombičkami. Úzke nohavice z čierneho súkna sa zasúvajú do vysokých čižiem zdobených modrými šnúrkami. Ženích má za klobúkom a na hrudi pestré pierko z rozmarínu, korálok, farebných nitiek a stužky.

S malými odlišnosťami sa kroj nosí aj v susedných obciach [[Šoporňa]] a [[Hájske]]. Patiansky svadobný kroj bol vyobrazený aj na slovenských poštových známkach z roku [[2004]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Svadobné kroje - mužský kroj z Paty
|url= https://www.pofis.sk/katalog/produkty/nalepny-list-2004-svadobne-kroje-z-paty
|vydavateľ= Poštová filatelistická služba
|miesto= Bratislava
|dátum prístupu= 2019-05-31}}&lt;/ref&gt;

=== Piesne ===
Neoficiálnou hymnou obce je pieseň ''Nad tú Patu jasný mesác svíti''. Jej upravenú verziu nahrala skupina Veselí starci. Medzi ďalšie piesne z Paty a jej okolia patria napr. ''Na patanských lúkach'', ''Tú ružičku, čo som v tebe nosil'', ''Zasadil som tu zelené topole''; ''Korení, korení jak duchovný list'', ''Svítí mesác nad naším huménkem'', ''Javorinka''.&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;{{rp|166}}

=== Dialekt ===
Najmä v minulosti, ale aj v dnešnej dobe, sa v Pate hovorí tvrdým [[Západoslovenské nárečia|západoslovenským dialektom]], ktorý obsahuje prvky trnavského a nitrianskeho nárečia. Typickým znakom je nepoužívanie [[Dvojhláska|dvojhlások]], tvrdé vyslovovanie mäkkých slabík a [[Samohláska|samohlások]] ľ, ň, či vynechávanie niektorých spoluhlások (najmä „d“) v slovách. Miestny dialekt sa okrem fonetického hľadiska od spisovnej slovenčiny čiastočne odlišuje aj slovnou zásobou. Často využíva bohemizmy alebo skomolené nemecké slová. Vrámci časopisu ''Slovo Patanov'' pravidelne vychádza rubrika ''„Malý slovník patančiny“''&lt;ref&gt;Napr. ''Slovo Patanov'', Pata: Obecný úrad Pata. XVI ročník, apríl, máj, jún 2021, s. 7&lt;/ref&gt;. Samotní Paťania sa pre absenciu dvojhlások v dialekte nenazývajú spisovne (Paťan, Patianka, Paťania), ale spravidla len Patan, Patanka, Patani. Dedinský časopis sa preto napr. nazýva ''Slovo Patanov''. Rovnako miestny folklórny súbor ''Patanka'' či napr. folklórne vystúpenie obyvateľov obce ''Patanská svadba''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Patanská svadba
|url=https://www.obecpata.sk/patanska-svadba-oznam/mid/278535/.html
|vydavateľ=Obecný úrad Pata
|dátum prístupu=2021-07-14
|dátum vydania=7.11.2017
|miesto=Pata}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.obecpata.sk Obec Pata]
* [https://www.google.sk/maps/@48.2738308,17.8285789,3a,75y,298.38h,73.29t/data=!3m7!1e1!3m5!1sAF1QipNOfzWa2jlTo5sf30iL8rkf8yGNz7kpFAVB80CZ!2e10!3e12!7i12000!8i6000?hl=sk Virtuálna prehliadka obce]
* [http://www.virtualnycintorin.sk/cintorin/145 Virtuálny cintorín obce]
* [https://zspata.edupage.org/ Základná škola Pata]
* Patiansky kroj - [https://seredsity.sk/tieto-fotky-si-zamilujete-lenka-beluska-nafotila-patanske-kroje-unikatnym-sposobom/ pri príležitosti divadelného predstavenia Patanská svadba], [http://www.gymsered.sk/g5/comenius2/pata/kroje.html patiansky kroj podrobnejšie]

{{Obce okresu Galanta}}

[[Kategória:Pata]]
[[Kategória:Obce okresu Galanta]]
[[Kategória:Okres Galanta]]</text>
      <sha1>9bbg490j6yl4knwqxeas8857j7fi5m1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dlžín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>28736</id>
    <revision>
      <id>7415555</id>
      <parentid>6756088</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:08:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>212.89.233.122</ip>
      </contributor>
      <comment>sasa</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2897" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Dlžín
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Trenčiansky
 | Okres            = Prievidza
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.816667
 | Zemepisná dĺžka  = 18.516667
 | Nadmorská výška  = 406
 | Prvá zmienka     = 1272
 | Starosta         = František Adamec&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 972 26 (pošta [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]])
 | Kód              = 513971
 | EČV              = PD
 | Predvoľba        = +421-46
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = 
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Dlžín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Prievidza (okres)|Prievidza]].

Obec sa spomína od roku 1272 ako Dolsyn, v roku 1786 ako Dlžen, v roku 1920 ako Dlžín, maďarsky Dlzsin. Patrila Diviackovcom. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1715 mala 5 domácnosti, v roku 1778 mala mlyn, 19 domov a 169 obyvateľov, v roku 1828 mala 24 domov a 169 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pracovali v lesoch a odchádzali na sezónne práce na južné Slovensko. Sezónni poľnohospodárski a lesní robotníci tvorili väčšinu obyvateľstva až do roku 1945.


'''Občianska a technická vybavenosť:'''

* Pohostinské odbytové stredisko
* Ihrisko pre futbal (okrem školských)
* Knižnica
* Verejný vodovod
* Rozvodná sieť plynu
* Komunálny odpad
* Využívaný komunálny odpad
* Zneškodňovaný komunálny odpad

== Starostovia ==
* 2002{{--}}2006 – Ján Kováč (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; 
* 2006{{--}}2007 – Ján Kováč ([[SMER]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&amp;obvod=304&amp;obec=513971 Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; – odstúpil z rodinných dôvodov vo februári 2007 
* 2007{{--}}2010 – Tomáš Bielik (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.sme.sk/c/3558885/Vo-Visolajoch-budu-mat-starostku.html SME 28. 10. 2007]&lt;/ref&gt; – zvolený v doplňovacích voľbách v októbri 2007

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Prievidza}}

[[Kategória:Dlžín| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prievidza]]</text>
      <sha1>ihtvhugf1700ogzwpzipzxjyhv9vink</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415556</id>
      <parentid>7415555</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:10:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>212.89.233.122</ip>
      </contributor>
      <comment>asas</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3029" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Dlžín
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Trenčiansky
 | Okres            = Prievidza
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.816667
 | Zemepisná dĺžka  = 18.516667
 | Nadmorská výška  = 406
 | Prvá zmienka     = 1272
 | Starosta         = František Adamec&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 972 26 (pošta [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]])
 | Kód              = 513971
 | EČV              = PD
 | Predvoľba        = +421-46
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = 
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Dlžín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Prievidza (okres)|Prievidza]].

Obec sa spomína od roku 1272 ako Dolsyn, v roku 1786 ako Dlžen, v roku 1920 ako Dlžín, maďarsky Dlzsin. Patrila Diviackovcom. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1715 mala 5 domácnosti, v roku 1778 mala mlyn, 19 domov a 169 obyvateľov, v roku 1828 mala 24 domov a 169 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pracovali v lesoch a odchádzali na sezónne práce na južné Slovensko. Sezónni poľnohospodárski a lesní robotníci tvorili väčšinu obyvateľstva až do roku 1945.


'''Občianska a technická vybavenosť:'''

* Pohostinské odbytové stredisko
* Ihrisko pre futbal (okrem školských)
* Knižnica
* Verejný vodovod
* Rozvodná sieť plynu
* Komunálny odpad
* Využívaný komunálny odpad
* Zneškodňovaný komunálny odpad
Z obce pochádza aj úspešný právnik, advokát Jozef Štefanec.

jozef@stefanecasyn.sk 

http://www.kvalitnekurenie.sk/kontakt/ 

== Starostovia ==
* 2002{{--}}2006 – Ján Kováč (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; 
* 2006{{--}}2007 – Ján Kováč ([[SMER]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&amp;obvod=304&amp;obec=513971 Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; – odstúpil z rodinných dôvodov vo februári 2007 
* 2007{{--}}2010 – Tomáš Bielik (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.sme.sk/c/3558885/Vo-Visolajoch-budu-mat-starostku.html SME 28. 10. 2007]&lt;/ref&gt; – zvolený v doplňovacích voľbách v októbri 2007

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Prievidza}}

[[Kategória:Dlžín| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prievidza]]</text>
      <sha1>o4ivdg2tvw9foh84pjhbh7u2p5j9oq7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415557</id>
      <parentid>7415556</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:12:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia 7415556 používateľa [[Special:Contributions/212.89.233.122|212.89.233.122]] ([[User talk:212.89.233.122|diskusia]]) bola vrátená - humor/reklama/spam</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2897" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Dlžín
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Trenčiansky
 | Okres            = Prievidza
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.816667
 | Zemepisná dĺžka  = 18.516667
 | Nadmorská výška  = 406
 | Prvá zmienka     = 1272
 | Starosta         = František Adamec&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 972 26 (pošta [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]])
 | Kód              = 513971
 | EČV              = PD
 | Predvoľba        = +421-46
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = 
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Dlžín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Prievidza (okres)|Prievidza]].

Obec sa spomína od roku 1272 ako Dolsyn, v roku 1786 ako Dlžen, v roku 1920 ako Dlžín, maďarsky Dlzsin. Patrila Diviackovcom. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1715 mala 5 domácnosti, v roku 1778 mala mlyn, 19 domov a 169 obyvateľov, v roku 1828 mala 24 domov a 169 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pracovali v lesoch a odchádzali na sezónne práce na južné Slovensko. Sezónni poľnohospodárski a lesní robotníci tvorili väčšinu obyvateľstva až do roku 1945.


'''Občianska a technická vybavenosť:'''

* Pohostinské odbytové stredisko
* Ihrisko pre futbal (okrem školských)
* Knižnica
* Verejný vodovod
* Rozvodná sieť plynu
* Komunálny odpad
* Využívaný komunálny odpad
* Zneškodňovaný komunálny odpad

== Starostovia ==
* 2002{{--}}2006 – Ján Kováč (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; 
* 2006{{--}}2007 – Ján Kováč ([[SMER]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&amp;obvod=304&amp;obec=513971 Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; – odstúpil z rodinných dôvodov vo februári 2007 
* 2007{{--}}2010 – Tomáš Bielik (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.sme.sk/c/3558885/Vo-Visolajoch-budu-mat-starostku.html SME 28. 10. 2007]&lt;/ref&gt; – zvolený v doplňovacích voľbách v októbri 2007

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Prievidza}}

[[Kategória:Dlžín| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prievidza]]</text>
      <sha1>ihtvhugf1700ogzwpzipzxjyhv9vink</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415558</id>
      <parentid>7415557</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:14:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2648" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Dlžín
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Trenčiansky
 | Okres            = Prievidza
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.816667
 | Zemepisná dĺžka  = 18.516667
 | Nadmorská výška  = 406
 | Prvá zmienka     = 1272
 | Starosta         = František Adamec&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 972 26 (pošta [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]])
 | Kód              = 513971
 | EČV              = PD
 | Predvoľba        = +421-46
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = 
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Dlžín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Prievidza (okres)|Prievidza]].

Obec sa spomína od roku 1272 ako Dolsyn, v roku 1786 ako Dlžen, v roku 1920 ako Dlžín, maďarsky Dlzsin. Patrila Diviackovcom. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1715 mala 5 domácnosti, v roku 1778 mala mlyn, 19 domov a 169 obyvateľov, v roku 1828 mala 24 domov a 169 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pracovali v lesoch a odchádzali na sezónne práce na južné Slovensko. Sezónni poľnohospodárski a lesní robotníci tvorili väčšinu obyvateľstva až do roku 1945.{{Bez citácie}}
== Starostovia ==
* 2002{{--}}2006 – Ján Kováč (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; 
* 2006{{--}}2007 – Ján Kováč ([[SMER]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) &lt;ref&gt;[http://www.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&amp;obvod=304&amp;obec=513971 Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt; – odstúpil z rodinných dôvodov vo februári 2007 
* 2007{{--}}2010 – Tomáš Bielik (nezávislý) &lt;ref&gt;[http://www.sme.sk/c/3558885/Vo-Visolajoch-budu-mat-starostku.html SME 28. 10. 2007]&lt;/ref&gt; – zvolený v doplňovacích voľbách v októbri 2007

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Prievidza}}

[[Kategória:Dlžín| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prievidza]]</text>
      <sha1>8yhvct06thuf3sy3wwtvpy5utv7dm85</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turniansky hrad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30211</id>
    <revision>
      <id>7415404</id>
      <parentid>7212632</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:56:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWiki3</username>
        <id>212380</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8366" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Turniansky hrad
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Hradná zrúcanina
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Turniansky hrad, 2022.jpg
| image_caption      = Zrúcaniny Turnianskeho hradu
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Košický kraj|Košický]]
| district           = [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Turňa nad Bodvou]] 
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 375
| elevation_round    = +48° 36' 39.78&quot;, +20° 52' 27.95&quot;
| lat_d =48| lat_m =36| lat_s =39.78 | lat_NS = S
| long_d =20| long_m =52| long_s =27.96 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = obec Turňa nad Bodvou
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Košice Region - outline map.svg
| map1_background    = Košice Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
| map1_locator       = Košický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Turniansky hrad
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Turniansky hrad''' (-normovaný názov)&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}&lt;/ref&gt; alebo '''hrad Turňa''' je zrúcanina hradu zo [[14. storočia]], týčiaca sa nad obcou [[Turňa nad Bodvou]] len 5 km od [[Maďarsko|maďarských]] hraníc. Stojí na [[kras]]ovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]] oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]]. Kedysi bol správnym centrom [[Turňa (župa)|Turnianskeho komitátu a stolice]].

== Dejiny ==
Obec [[Turňa nad Bodvou]] leží medzi [[Rožňava|Rožňavou]] a [[Košice|Košicami]] pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku 1198 a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Po mongolskom (tatárskom...) vpáde postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty [[Gemer (región)|Gemera]] na [[Spiš (región)|Spiš]]. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Mongolov (Tatárov...) do [[Uhorsko|Uhorska]]. Jeho môžeme považovať za stavebníka kamenného [[hrad]]u. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom. V listinách sa uvádza, že hrad postavili až v roku [[1357]], keď sa obec stala strediskom hradného panstva. Vtedajší majiteľ [[Ján Tornay]] však [[hrad]] v tomto roku rozšíril a opravil. Išlo teda o prestavbu staršieho [[hrad]]u, ktorý rodine [[Tornayovci|Tornayovcov]] patril do roku [[1406]]. Po vymretí rodu, ktorý si odvodzoval svoje meno od názvu lokality, [[hrad]] získal na krátky čas Štefan Šafár z [[Branč]]a ([[1409]]), od ktorého majetky získali [[Bebekovci]]. Okolo roku [[1448]] ho obsadili Jiskrove vojská. [[Imrich Zápoľský]] kúpil [[hrad]] v roku [[1476]] a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do roku [[1531]]. V rokoch [[1540]]-[[1550|50]] vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným [[hrad]]om. Napriek týmto stavebným prácam [[Turci]] [[hrad]] v roku [[1652]] obsadili. Za [[Stavovské povstanie|stavovského povstania]] v [[17. storočie|17. storočí]], vedeného [[Imrich Tököli|Thökölym]], dal generál Schultz v roku [[1685]] [[hrad]] zbúrať. Odvtedy je v [[ruina|ruinách]]. O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu, podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70-ych rokov minulého storočia.

== Exteriér == 
Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku [[1357]] [[hrad]] rozšírili o nový gotický [[Palác (hrad)|palác]], situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší [[Palác (hrad)|palác]] stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej [[Renesancia|renesančnej]] prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú [[bašta|baštu]] a dve [[bašta|bašty]] na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný [[bastión]], chrániaci [[hrad]] od prístupu.  

== Súčasný stav ==
Zo [[stredovek|stredovekého]] [[hrad]]u dodnes stoja múry jednotlivých objektov ([[bašta|bašty]], múry opevnenia, [[palác (hrad)|paláce]], veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová [[strieľňa]] a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol [[hrad]] sprístupnený - v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov. [[Hrad]] by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na SZ [[bastión]]e vidno stopy po odkopávaní [[zával]]u a výrube drevín. 
Na severozápadnom hrebeni a v južnej stráni hradného vrchu sa v rudimentoch zachovala pôvodná vozová prístupová cesta, o ktorej svedčia koľaje mechanického a korózneho pôvodu vtlačené do [[wettersteinský vápenec|wettersteinského vápenca]]. Teleso hradu bolo vybudované z rôznych hornín - zastúpený je [[wettersteinský vápenec]] a travertíny, ktoré sedimentovali v západnej časti Turnianskej kotliny. (Hrhov? Hrušov? Silická Jablonica?)

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Turna castle view from pond.JPG|pohľad od rybníka
Súbor:Turna castle view from pond 2.JPG|pohľad od rybníka
Súbor:Turna castle view from west.JPG|pohľad od západu
Súbor:Turniansky-hrad-2016-1.jpg|pohľad z hradu, smer Rožňava (2016)
Súbor:Turniansky-hrad2.jpg|pohľad z hradu na rybník (2016)
Súbor:Turniansky-hrad3.jpg|pohľad z hradu na Turňu nad Bodvou (2016)
Súbor:Turniansky-hrad4.jpg|pohľad z hradu, smer Košice (2016)
Súbor:Turniansky-hrad5.jpg|pohľad z hradu na rybník a Rožňavu (2016)
Súbor:0-02-05-5b4ffe948169cc8ede1287a9dd5471491fd314fb75c133f0df183a610eca0c0d full.jpg|západ slnka na Turnianskom hrade, smer Soroška
Súbor:0-02-05-ba9e4731874620b1cf4eaabcf947b67b137aad0bb145a1148ad529c486f9c5bb full.jpg|západ slnka na Turnianskom hrade, smer Soroška
Súbor:0-02-05-50f443179a4b63ab5f2a6bcbd9ac8b9d2f958c85945018038f944030085dcd84 full.jpg|Pohľad z hradu na smer Rožňava (marec 2017)
Súbor:0-02-05-602a44f0a8a702015a77fb52ac86c5a541cf1a57c3726d76921039e8cce57bcb full.jpg|Alexandra na hrade
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Turniansky hrad}}

== Externé odkazy ==
* {{Zámky|hrady-a-zamky/turniansky-hrad}}

{{Slovenský kras}}

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Zádielska planina]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]
[[Kategória:Turňa nad Bodvou]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]</text>
      <sha1>934jnewvbs0vniiaqhaahcdwovrp21t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Medzinárodná vesmírna stanica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>32634</id>
    <revision>
      <id>7415451</id>
      <parentid>7415316</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:00:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="47319" xml:space="preserve">{{Infobox Kozmická stanica 
 | stanica                = Medzinárodná vesmírna stanica
 | stanica_obr            = The station pictured from the SpaceX Crew Dragon 5 (cropped).jpg
 | stanica_obr_landscape  = 
 | stanica_obr_veľkosť    = 240px
 | stanica_obr_titulok    = Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúcej [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Dragon 2|Crew Dragon]] počas misie [[SpaceX Crew-2]], 8. november 2021
 | extra_obr              = 
 | extra_obr_landscape    = 
 | extra_obr_veľkosť      = 
 | extra_obr_titulok      = 
 | znak                   = ISS emblem.png
 | znak_veľkosť           = 130px
 | znak_titulok           = Emblém Medzinárodnej vesmírnej stanice 
 | volací_znak            = ''Alpha'', ''Station''
 | posádka                = 6
 | štart                  = [[20. november]] [[1998]],&lt;br /&gt;06:40:27 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
 | štartovacia_rampa      = [[Bajkonur]], [[Kazachstan]] (LC-1, LC-81)&lt;br /&gt;[[Kennedyho vesmírne stredisko]] ([[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39]])
 | hmotnosť               = ~419 725 kg
 | dĺžka                  = 72,8 m (pozdĺž osi hlavného nosníka)
 | šírka                  = 108,5 m (pozdĺž osi modulov)
 | výška                  = ~20 m
 | objem                  = 931,57 m³
 | tlak                   = 1 013 hPa
 | perigeum               = 420,2 km 
 | apogeum                = 427,2 km
 | inklinácia             = 51,64°
 | rýchlosť               = 27 600 km/h (7,66 km/s)
 | perióda                = 92,9 minút
 | obehy_deň              = 15,50
 | na_orbite              = {{vek v rokoch a dňoch|1998|11|20}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;({{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}})&lt;/small&gt; 
 | obývaná                = {{vek v rokoch a dňoch|2000|11|02}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;({{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}})&lt;/small&gt;
 | obehy                  = 133 312 &lt;small&gt;(jún 2022)&lt;/small&gt;
 | vzdialenosť            = 
 | štat_z                 = 24. júla 2022 &lt;small&gt;(pokiaľ nie je uvedené inak)&lt;/small&gt;
 | štat_ref               = 
 | konfigurácia_obr       = ISS configuration 2021-11 en.svg
 | konfigurácia_landscape = 
 | konfigurácia_veľkosť   = 
 | konfigurácia_titulok   = Konfigurácia ISS od novembra 2021
}}

'''Medzinárodná vesmírna stanica''' ({{vjz|eng|''International Space Station''}}; skratka: ''ISS''; {{vjz|rus|Международная космическая станция|''Meždunarodnaja kosmičeskaja stancija''}}; skratka: {{vjz|rus|МКС|''MKS''}}) je v súčasnosti (rok {{CURRENTYEAR}}) jedna z dvoch trvalo obývaných [[vesmírna stanica|vesmírnych staníc]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e. Ďalšou je [[Kozmická stanica Tchien-kung|Čínska vesmírna stanica]]. ISS sa skladá z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja [[20. november|20. novembra]] [[1998]]. Prvá stála [[Posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|posádka]] na ňu vstúpila [[2. november|2. novembra]] [[2000]] a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.

Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 420 [[kilometer|km]]. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva [[nízka obežná dráha Zeme|nízka obežná dráha]]. Zem obehne raz za približne 90 minút, čo je cca 15,5-krát za jeden deň. Na orbite ju udržujú manévre pomocou motorov modulu Zvezda alebo práve prítomných kozmických lodí. V súčasnosti predstavuje najväčšie umelé teleso na obežnej dráhe viditeľné voľným okom.

ISS slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou a vesmírnym prostredím, v ktorom posádka vykonáva experimenty z biológie, fyziky, astronómie a iných oblastí. Stanica je pripravená na testovanie vybavenia a vesmírnych plavidiel potrebných pre misie na Mesiac a Mars. 

V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský [[Mir-2]] a americkú stanicu [[Freedom (vesmírna stanica)|Freedom]]. Okrem [[Rusko|ruských]] a [[Spojené štáty americké|amerických]] modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul [[Columbus (ISS)|Columbus]] a japonský experimentálny modul [[Kibó|Kibō]]. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000. Od r. 2010 drží rekord v dĺžke súvislého obývania telesa vo vesmíre človekom, ktorý do tej doby držala kozmická stanica [[Mir]] (3634 dní). Spolupráca na stanici je dohodnutá do roku [[2024]]. [[28. marec|28. marca]] [[2015]] NASA a Roskosmos oznámili dohodu o spolupráci na nasledovníkovi ISS.

Medzinárodná vesmírna stanica je spoločným projektom piatich [[kozmická agentúra|kozmických agentúr]]:
* [[Súbor:NASA logo.svg|22px]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]]
* [[Súbor:Основной вариант логотипа Госкорпорации «Роскосмос».png|22px|border]] [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|Roskosmos]] – {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
* [[Súbor:Jaxa logo.svg|22px]] [[Japonská kozmická agentúra]] (JAXA) – {{minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]]
* [[Súbor:Canadian Space Agency Coat of Arms.svg|12px]] [[Canadian Space Agency|Kanadská vesmírna agentúra]] (CSA) – {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
* [[Súbor:ESA logo.png|22px]] [[Európska vesmírna agentúra|Európska vesmírna agentúra]] (ESA) – projektu sa účastní 11 z jej členov ({{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]], {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]], {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]], {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]], {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]], {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]], {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]], {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]], {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] a {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]).

[[Agência Espacial Brasileira|Brazílska vesmírna agentúra]] sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. [[Agenzia Spaziale Italiana|Talianska vesmírna agentúra]] má podobne oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pre ISS (ktorej je [[Taliansko]] tiež plným účastníkom).

Dopravu na stanicu a späť až do ukončenia ich prevádzky zabezpečovali hlavne americké [[kozmický raketoplán|raketoplány]], ruské transportné pilotované kozmické lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a automatické nákladné kozmické lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]]. Následkom [[havária raketoplánu Columbia|havárie Columbie]] bola ďalšia výstavba obmedzená a plánovaná konfigurácia stanice sa mierne pozmenila. Od roku [[2012]] sa do procesu dopravy materiálu a zásob zapojila aj súkromná spoločnosť [[SpaceX]] prostredníctvom lode [[Dragon (kozmická loď)|Dragon]].

== Účel ==
[[Súbor:ISS-08 Michael Foale conducts an inspection of the Microgravity Science Glovebox.jpg|thumb|left|Veliteľ [[Expedícia 8|Expedície 8]] [[kozmonaut|astronaut]] [[Michael Foale]] vykonáva experiment v laboratórnom module [[Destiny (ISS)|Destiny]] na ISS]]
[[Súbor:Space Fire.jpg|thumb|left|Porovnanie plameňa sviečky v podmienkach na [[Zem]]i (vľavo) a na ISS (vpravo)]]
[[Súbor:STS-134 EVA4 view to the Space Shuttle Endeavour.jpg|thumb|Pohľad na niektoré laboratórne moduly ISS]]
[[Súbor:Iss030e015472 Edit.jpg|thumb|150px|[[Kométa]] [[C/2011 W3 Lovejoy|Lovejoy]] fotografovaná veliteľom [[Expedícia 30|Expedície 30]] [[Daniel Burbank|Danielom Burbankom]]]]

Na základe pôvodného Memoranda medzi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|ruskou kozmickou agentúrou]] je účel stanice charakterizovaný ako [[laboratórium]], [[observatórium]] a špecializovaná dielňa vo vesmíre. V roku 2010 bol tento základný koncept rozšírený o aktivity komerčného, diplomatického a náučného charakteru. Zvažuje sa aj (zatiaľ presne nešpecifikovaná) podpora pre budúce misie na [[Mesiac]], [[Mars]] či [[asteroid]]y. ISS poskytuje možnosť testovania vesmírnych plavidiel pre dlhodobé lety na Mesiac alebo na Mars v relatívnom bezpečí nízkej obežnej dráhy. Takto získavame skúsenosti v obsluhe, opravách a výmenách na obežnej dráhe. Tieto aktivity budú kľúčové pri obsluhe kozmických lodí ďalej od Zeme a minimalizujú sa tak riziká takýchto operácií.

Malé nepilotované kozmické lode síce ponúkajú možnosť [[stav beztiaže|nulovej gravitácie]] a vystavenie sa vesmíru, ale stanica vytvára dlhodobé prostredie pre výskum. ISS je ľahko prístupná, čím zjednodušuje jednotlivé experimenty a odbúrava potrebu samostatných štartov pre vykonávanie experimentov. Široká paleta skúmaných oblastí zahŕňa [[astrobiológia|astrobiológiu]], [[astronómia|astronómiu]], výskum človeka vrátane vesmírnej medicíny a života, fyzikálne vedy, materiálové vedy, [[vesmírne počasie]] a [[meteorológia|meteorológiu]]. Vedci na Zemi majú prístup k dátam posádky a môžu upravovať a spúšťať experimenty. Posádky so 6 členmi sa menia v expedíciách po niekoľkých mesiacoch, čo poskytuje zhruba 160 pracovných hodín na člena posádky.

Posádka ISS umožňuje študentom na Zemi vykonávať vlastné experimenty, ktorých sa študenti osobne zúčastňujú a priamo komunikujú s posádkou ISS pomocou rádia, videa a [[e-mail]]ov. ESA zdarma poskytuje na stiahnutie a použitie v triedach širokú paletu výučbových materiálov. Hlavným cieľom materiálového výskumu na ISS sú ekonomické benefity.

=== Mikrogravitácia ===
Gravitácia vo výške obežnej dráhy ISS je len trošku slabšia ako na [[povrch Zeme|povrchu Zeme]]. Ale objekty na orbite sú v stave [[voľný pád|voľného pádu]], výsledkom čoho je zdanlivý stav [[beztiaž]]e. Tento stav narušuje päť rôznych javov.

* Odpor zvyškovej atmosféry. Ten ISS čiastočne eliminuje tým, že keď pri obehu vstúpi do [[zemský tieň|zemského tieňa]], solárne panely sa natočia tak, aby minimalizovali [[aerodynamický odpor]] a minimalizovali znižovanie obežnej dráhy
* Vibrácie z pohybov mechanických systémov a posádky
* Činnosť palubných [[gyroskop]]ov
* Činnosť trysiek pri zmene výšky alebo orbity
* [[slapový jav|Slapové javy]]

Vedci skúmajú vplyv mikrogravitácie na vývoj, rast a vnútorné procesy [[rastlina|rastlín]] a [[živočích]]ov. NASA skúma prejavy mikrogravitácie na rast &lt;!-- trojrozmerných - Pozn. E. B.: existujú aj dvojrozmerné tkanivá?--&gt; tkanív a tvorbu nezvyčajných [[kryštál]]ov [[proteín]]ov.

Výskum fyziky tekutín v mikrogravitácii umožní lepšie modelovanie správania tekutín, hlavne tých, ktoré sa na Zemi veľmi nepremiešajú, pretože v mikrogravitácii sa tekutiny takmer úplne premiešavajú. Navyše spomalenie reakcií nízkou gravitáciou pomôže lepšiemu pochopeniu [[supravodivosť|supravodivosti]].

=== Výsledky ===
Inžinieri a vedci z celého sveta vytvorili Alfa magnetický spektrometer (AMS), ktorý NASA porovnáva s [[HST]]. AMS nemohol byť umiestnený na samostatný satelit kvôli energetickým a komunikačným nárokom, preto je súčasťou ISS. [[3. apríl]]a &lt;!-- rok? --&gt;vedci NASA oznámili, že AMS možno zachytil prvé náznaky [[tmavá hmota|tmavej hmoty]].

Vesmírne prostredie je nepriateľské pre život. Charakterizuje ho silná [[radiácia]], extrémne [[vákuum]], extrémne teploty a [[mikrogravitácia]]. Niektoré jednoduché formy života (napr. ''[[Hypsibius dujardini]]'') tieto podmienky dokážu prežiť.

Medicínsky výskum skúma dlhodobé efekty na ľudský organizmus ako napr. [[svalová atrofia|svalovú atrofiu]], stratu [[kosť|kostnej]] hmoty a presun tekutín. Tieto údaje budú smerodajné pri ďalších ľudských misiách a [[kolonizácia vesmíru|kolonizácii]]. Údaje z roku 2006 predpokladali signifikantné riziko [[fraktúra|fraktúr]] a pohybových problémov následkom straty kostnej hmoty a svalovej atrofie už aj pre krátkodobé misie, ako napr. misia na Mars.

== História ==
[[Súbor:Sts088-703-019e.jpg|thumb|left|Zárodok stanice v decembri 1998]]

História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať už v roku [[1984]], keď americký prezident [[Ronald Reagan]] vyhlásil plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej [[Freedom (vesmírna stanica)|Freedom]] (Sloboda). Nasledujúce roky boli v znamení odďaľovania začiatku výstavby a problémov s financovaním. V roku [[1991]] sa k plánu výstavby pripojili [[Kanada]], [[Japonsko]] a [[Európska vesmírna agentúra]] (ESA). K nim sa v roku [[1993]] pripojilo [[Rusko]] a stanica sa začala nazývať Alpha. Rok [[1995]] možno považovať za začiatok prípravy na výstavbu. V rokoch 1995 – 98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou [[Mir]], pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok.

Plánovaný štart prvého modulu Funkcionalnyj Gruzovoj Blok s menom [[Zaria]] (úsvit) bol oneskorený opäť kvôli finančným problémom, a preto bol radšej celý zaplatený americkou stranou. Dňa [[20. november|20. novembra]] [[1998]] odštartovala raketa [[Proton (nosná raketa)|Proton]] so zmieňovaným modulom Zaria. Zaria je valcovitého tvaru, 12,6 metra dlhý a má maximálny priemer {{m|4.12|m}}. Patrí k nemu aj dvojica slnečných panelov a 4 spojovacie uzly. Jeho vypustením sa začala stavba ISS. Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr slúžil najmä ako skladovací priestor a zásobník. 

[[Súbor:STS-97 International Space Station seen from Space Shuttle Endeavour.jpg|thumb|ISS koncom roka 2000]]

O 16 dní neskôr sa so Zariou stretol raketoplán [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul [[Unity (ISS)|Unity]]. Tento modul obsahoval dva pretlakové spájacie adaptéry: jedným sa pripojil k Zarii a druhý umožňoval pripojenie raketoplánu. Unity slúži ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov. Po vlastnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte 3 [[výstup do otvoreného priestoru|výstupy do otvoreného priestoru]], počas ktorých prepájali kábeláž a inštalovali antény a držadlá pre ďalšie výstupy do otvoreného priestoru. [[13. september|13. septembra]] sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej [[rotácia|rotácie]]. 

Ďalšie dva roky zostala ISS neobývaná.  Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul – [[Zvezda]]. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až [[12. júl]]a [[2000]]. Naprogramované príkazy rozložili jeho solárne panely a komunikačnú anténu. Následne modul zostal ako pasívne teleso na obežnej dráhe stanice. O priblíženie a pripojenie k stanici sa postarali spojené moduly Zaria a Unity s pomocou pozemného strediska a automatického ruského spájacieho mechanizmu. Po pripojení Zvezdy k modulu Zaria vznikol základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy. Počítač Zarie odovzdal kontrolu nad stanicou počítaču modulu Zvezda. Zvezda pridala ubytovacie priestory, toalety, kuchyňu, filtráciu CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, odvlhčovač, generátory kyslíka, zariadenie na cvičenie a dátovú, hlasovú a televíznu komunikáciu s riadiacim strediskom. Tým sa umožnilo trvalé osídlenie stanice.

Už [[31. október|31. októbra]] 2000 mohla stanicu navštíviť [[Expedícia 1|prvá stála posádka]]. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. [[Kozmonaut]]i ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] s novým modulom [[Destiny (ISS)|Destiny]]. Tento modul bol pripojený [[10. február]]a [[2001]] k modulu Unity a po niekoľkých dňoch sa raketoplán vrátil na Zem.

Modul Destiny je hlavným centrom vedeckých experimentov na stanici. Kozmonauti oživili modul a ďalej čakali na raketoplán [[Discovery (raketoplán)|Discovery]], ktorý [[10. marec|10. marca]] priviezol novú posádku a nákladný modul [[Leonardo (ISS)|Leonardo]]. Raketoplán odviezol späť modul plný odpadu spolu s prvou posádkou.

Ďalšou dôležitou súčasťou je [[Canadarm2]], ktorú priviezol raketoplán Endeavour [[16. apríl]]a [[2001]]. ''Kanadská ruka'' je robotický manipulátor dlhý {{m|17.6|m}}. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.

Ruské moduly okrem modulu [[Rassvet]] odštartovali a aj sa spojili automaticky . Všetky ostatné moduly vyniesli na obežnú dráhu raketoplány a všetky vyžadovali inštaláciu posádkou ISS a raketoplánu prostredníctvom výstupov do otvoreného vesmíru a mobilného servisného systému ISS. K 5. júnu 2011 bolo pridaných 159 komponentov počas viac ako 1 000 hodín EVA. 127 týchto výstupov bolo realizovaných zo stanice a ostatných 32 z raketoplánov. Počnúc júnom 2011 stanica pozostáva z pätnástich natlakovaných modulov a v podstate kompletnej priehradovej konštrukcie.

=== Podoba stanice v čase ===
&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:ISS on 20 August 2001.jpg|20. august 2001
Súbor:Space Station as photographed by a STS-112 crewmember.jpg|9. október 2002
Súbor:ISS Aug2005.jpg|6. august 2005
Súbor:STS-115 ISS after undocking.jpg|17. september 2006
Súbor:ISS after STS-116 in December 2006.jpg|19. december 2006
Súbor:ISS after STS-117 in June 2007.jpg|19. jún 2007
Súbor:ISS after STS-118 in August 2007.jpg|19. august 2007
Súbor:ISS after STS-120 in November 2007.jpg|5. november 2007
Súbor:STS-123 ISS Flyaround cropped.jpg|25. marec 2008
Súbor:ISS after STS-124 06 2008.jpg|11. jún 2008
Súbor:ISS March 2009.jpg|25. marec 2009
Súbor:ISS &amp; Endeavour Shadow STS-127 2.jpg|28. júl 2009
Súbor:ISS ULF3 STS-129.jpg|25. november 2009
Súbor:ISSpoststs130.jpg|19. február 2010
Súbor:STS-131 Discovery flies around 4.jpg|17. apríl 2010
Súbor:STS-133 International Space Station after undocking 5.jpg|7. marec 2011
Súbor:S134e010665 - rotated and darkend.jpg|30. máj 2011
Súbor:ISS-56 International Space Station fly-around (05).jpg|4. október 2018
Súbor:The station pictured from the SpaceX Crew Dragon 4.jpg|8. november 2021
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Stavba stanice a moduly ==
{{Hlavný článok|Výstavba Medzinárodnej vesmírnej stanice}}
[[Súbor:ISS-assembly-animation.gif|thumb|400px|Animácia výstavby Medzinárodnej vesmírnej stanice v priebehu rokov 1998 až 2011]]
[[Súbor:Iss before and after undocking of progress m-um from prichal (cropped).png|thumb|Ruský segment ISS]]
[[Súbor:ISS Destiny Lab.jpg|thumb|Inštalácia laboratórneho modulu [[Destiny (ISS)|Destiny]] na ISS]]
[[Súbor:Columbus module - cropped.jpg|thumb|Európsky laboratórny modul [[Columbus (ISS)|Columbus]]]]
[[Súbor:きぼう Kibō.png|thumb|Japonský modul [[Kibó]]]]

ISS je modulárnou stanicou tretej generácie. Tento typ staníc umožňuje pridávať a odoberať  moduly. Preto sú veľmi flexibilné. Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Celkovo 35 letov na ISS spravili [[raketoplán]]y a nákladné lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] do konca r. 2013 vykonali 55 letov.

Stanica sa skladá z týchto modulov a dielov:

* Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)
** '''''[[Zaria]]''''' (Заря, funkcionalno-gruzovoj blok, FGB, функционально-грузовой блок, ФГБ) – prvý vypustený modul stanice [[ISS]]. Jeho meno, úsvit, odrážalo začiatok  novej éry medzinárodnej spolupráce vo vesmíre. Spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Počas počiatočnej fázy stavby stanice poskytoval elektrickú energiu, priestor, pohon a navigáciu. V súčasnosti sa používa hlavne ako sklad. Modul bol konštruovaný v Rusku od decembra 1994 do januára 1998. Jeho riadiaci systém vyvinula spoločnosť Khartron (Kjev, Ukrajina). Plánovaná životnosť je najmenej 15 rokov. Zaria váži 19 300kg, je 12,55 m dlhá a 4,1 m široká (bez solárnych panelov). Hoci bola postavená ruskou spoločnosťou, patrí USA. Na obežnú dráhu ju vyniesla ruská trojstupňová nosná raketa [[Proton (nosná raketa)|Proton]].
** '''''[[Unity (ISS)|Unity]]''''' (Node 1) – slúži ako prechodový modul, ku ktorému sa pripája americká časť stanice. Je jedným z troch pasívnych prepájacích modulov. Spája ruský modul Zaria, americké moduly Destiny, Quest a priehradovú konštrukcia Z1. Neskôr bola k nemu pripojená Cupola a Node 3. Prepája tiež hlavné zdroje stanice ako tekutiny, kontrola prostredia, systémy podpory života, elektrické a dátové systémy. Obsahuje viac ako 50 000 mechanických častí, 216 potrubí pre tekutiny a plyny a 121 interných a externých elektrických káblov s dĺžkou viac ako 10 km. Unity je vyrobený z hliníka a váži 11 600 kg. vyniesol ho raketoplán [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] pri misii [[STS-88]].
** '''''[[Zvezda]]''''' (Звезда, servisnyj moduľ, сервисный модуль, СМ) – základ ruskej časti stanice, má tvar valca, je vybavený solárnymi panelmi. Obsahuje všetky kritické systémy stanice a vďaka nemu je stanica obývateľná. DMS-R počítač modulu Zvezda spravuje dráhu, navigáciu a celú stanicu. Druhý počítač s rovnakou funkciou bude umiestnený v module NAUKA, FGB-2. Trup Zvezdy dokončili už dávno pred vypustením, vo februári 1985 a inštaláciu vnútorného vybavenia v októbri 1986. Vzhľadom na smer pohybu a orientáciu stanice je to koncový modul stanice. Jeho motory, prípadne ruské alebo európske kozmické lode pripojené k tomuto modulu, sa používajú na úpravu dráhy stanice. Vynesená bola raketou Proton 12. júla 2000. 
** laboratórny modul '''''[[Destiny (ISS)|Destiny]]''''' – vynesený bol raketoplánom Atlantis pri misii [[STS-98]]. Je to laboratórny modul, v ktorom môže byť umiestnených celkovo 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom.
** prechodová komora '''''[[Quest Joint Airlock|Quest]]''''' (Joint Airlock) – ako jediná prechodová komora zabezpečuje výstup kozmonautov do otvoreného priestoru. Na vonkajšom povrchu sú umiestnené dve nádrže s kyslíkom a dve s dusíkom. Skladá sa z dvoch častí: jedna obsahuje skafandre a vybavenie, a z druhej astronauti priamo vystupujú mimo stanice. Bola vynesený na palube raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] počas misie [[STS-104]] v roku [[2001]].
** styčný modul '''''[[Pirs]]''''' (Пирс, stykovočnyj modul, стыковочный модуль-1, СМ-1) – spolu s modulom Poisk slúži na pripájanie ruských vesmírnych lodí (Sojuz, Progress). Môže byť použitý aj ako prechodová komora na výstup dvoch kozmonautov do voľného kozmu. Modul je vajcovitého tvaru, vynesený bol kozmickou loďou [[Progress-M SO-1]].
** '''''[[Harmony (ISS)|Harmony]]''''' (Node 2) – Slúži ako prechodový uzol medzi modulmi, druhý spájací modul stanice. Poskytuje elektrickú energiu a prenos elektronických dát. Vďaka svojim šiestim mechanizmom na kotvenie slúži ako centrálny spájací bod pre iné komponenty. Trvalo sú k nemu pripojené dve laboratóriá, európsky Columbus a japonské Kibo, ležia oproti sebe. Horný a spodný port sa používajú na pripájanie krátkodobých misií niekoľkých typov vesmírnych lodi: HTV, Dragon a Cygnus. Spodný port slúži ako hlavný pripájací bod. Americké raketoplány sa pripájali k ISS pomocou predného portu na tomto module. Obsahuje štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii [[STS-120]].
** '''''[[Columbus (ISS)|Columbus]]''''' – európsky laboratórny modul, najväčší príspevok Európskej kozmickej agentúry (ESA) na stavbe ISS. Laboratórium tvorí valcovitý modul s kónickými koncami. Modul odštartoval na palube raketoplánu Atlantis [[STS-122]].
** '''''[[Kibó]]''''' – trojdielny (s manipulátorom JEMRMS štvordielny) japonský modul, ktorý po častiach dopravili na stanicu raketoplány v roku [[2008]]. 
** '''''[[Poisk]]''''' (MRM2) – podobný modulu Pirs. Slúži na pripájanie ruských lodí a na vedecké experimenty. Dopravila ho kozmická loď [[Progress M-MIM2]]
** '''''[[Tranquility]]''''' (Node 3) – vynesený raketoplánom [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] pri misii [[STS-130]]. Modul obsahuje doplnkové systémy podpory života, systémy obnovy ako recyklácia vody a doplnky tvorby kyslíka, a systémy monitorovania atmosféry stanice, cvičebné nástroje a priestory pre hygienu. Tranquility je tretí a posledný americký uzol na ISS. Tri zo štyroch kotviacich mechanizmov nie sú obsadené. Ku štvrtému je pripojená Cupola.
** '''''[[Cupola]]''''' – modul so šiestimi veľkými oknami určený na vedecké pozorovania Zeme. Je pripojený k modulu Tranquility a bol dopravený pri misii [[STS-130]]. 
** '''''[[Rassvet]]''''' (MRM1) – menší výskumný modul s prechodovou komorou pripojený k Zarii. Bol dopravený raketoplánom Atlantis pri lete [[STS-132]].
** '''''[[Leonardo (ISS)|Leonardo]]''''' – vznikol prestavbou z MPLM Leonardo, slúži hlavne na uskladnenie zásob. Je pripojený k spodnému uzlu Unity. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii [[STS-133]].

* Ďalšie dôležité súčasti
** [[Integrated Truss Structure|priehradová konštrukcia tvoriaca kostru stanice (ISS Truss)]]
** fotovoltaické (solárne) panely 
** mobilný servisný systém (súčasťou je [[Canadarm2]])
** kozmická loď [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] slúžiaca ako provizórny záchranný prostriedok
** palety ELC 1-4 a ESP 1-3 s náhradnými dielmi
** Magnetický spektrometer Alfa vynesený raketoplánom Endeavour pri misii [[STS-134]].

=== Zoznam základných posádok ===
{{Hlavný článok|Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice}}

Od novembra 2002 je stanica trvalo obývaná. Stála posádka, ktorá je označovaná ako ''expedícia'' bola  krátko po začiatku výstavby stanice dvojčlenná. Potom sa počet astronautov zvýšil na 3, ale krátko po katastrofe Columbie bol počet astronautov na stanici zredukovaný opäť na dvoch. [[29. máj]]a [[2009]] sa posádka rozšírila na 6 osôb.

Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími [[kozmická agentúra|kozmickými agentúrami]] (často z [[ESA]]). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.

== Život na palube ==
=== Denný harmonogram ===
[[Súbor:Tracy Caldwell Dyson in Cupola ISS.jpg|thumb|Astronautka [[Tracy Caldwellová Dysonová]] pozoruje Zem z modulu [[Cupola]]]]

Bežný deň posádky začína budíčkom o 6:00 ráno, nasledujú bežné ranné (aj hygienické) aktivity a prvá kontrola stanice. Posádka sa naraňajkuje a začne naplánovanú dennú aktivitu okolo 8:10, pričom prvá zmena trvá do 13:05. Po hodinovej obedňajšej prestávke pokračuje posádka v plnení harmonogramu, o 19:30 nasleduje večera a záverečný denný brífing. Naplánovaný spánok začína o 21:30. Posádka sa pracovným a fyzickým aktivitám venuje približne 10 hodín denne, 5 hodín v sobotu a zvyšok má k dispozícii pre relax či vlastnú potrebu.

=== Systém kontroly atmosféry ===
[[Súbor:ISS-43 Samantha Cristoforetti and Terry Virts in the Tranquility module during haircut.jpg|thumb|left|Astronaut [[Terry Wayne Virts|Terry Virts]] strihá vlasy svojej kolegyni [[Samantha Cristoforettiová|Samanthe Cristoforettiovej]]]]
[[Súbor:ISS-55 Dwarf wheat stalks grow in the Advanced Plant Habitat.jpg|thumb|Stonky [[pšenica|pšenice]] v module [[Kibó]]]]

Atmosféra na palube ISS je podobná [[atmosféra Zeme|tej na Zemi]]. [[atmosférický tlak|Tlak]] je rovnaký ako na Zemi 101,3 [[Pascal|kPa]]. Takáto atmosféra je vhodnejšia pre posádku a v porovnaní s čistou [[kyslík]]ovou atmosférou, aká bola používaná na prvých amerických kozmických lodiach, aj omnoho bezpečnejšia, pretože riziko požiaru je neporovnateľne menšie.

Kyslík pre stanicu generujú dva systémy: ''Elektron'' v module Zvezda a podobný systém v module Destiny. Posádka má dve záložné možnosti: kyslík vo fľašiach a SFOG kanistre (systém chemickej tvorby kyslíka). [[Oxid uhličitý]] sa odstraňuje systémom ''Vozdukh'' v module Zvezda. Ostatné produkty [[metabolizmus|metabolizmu]], ako [[metán]] z čriev a [[amoniak]] z potu sa odstraňujú pomocou filtrov.

Súčasťou ruskej časti systému sú aj zásoby kyslíka, čím je zabezpečená trojitá záloha tvorená jednotkou ''Elektron'' ako primárnym zdrojom kyslíka, SOFG generátormi a zásobami O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;. Sekundárny zdroj poskytujú ''Vika náplne''. Vyhorením takejto náplne sa vyprodukuje 600 litrov kyslíka v priebehu 5-20 minút.

=== Elektrický systém a kontrola teploty ===
Elektrickú energiu dodávajú stanici obojstranné solárne fotovoltaické panely. Tieto panely sú efektívnejšie, pretože zachytávajú nielen priame slnečné svetlo, ale druhou stranou aj svetlo odrazené od Zeme. Navyše pracujú pri nižšej teplote ako jednostranné panely, ktoré sa bežne používajú na Zemi.

Ruský segment stanice používa 28 [[Volt|V]] [[striedavý prúd]], rovnako ako raketoplány a väčšina vesmírnych lodí. Tento prúd generujú 4 solárne polia na moduloch Zaria a Zvezda. Americká časť získava striedavý prúd s napätím 130-180 V z vlastných solárnych panelov. Napätie je stabilizované na 160 V a následne distribuované. Až potom je transformované na potrebných 124 V. Väčšie distribučné napätie umožňuje využitie menších a ľahších vodičov na úkor bezpečnosti posádky. [[Transformátor]]y umožňujú vzájomné zdieľanie elektriny medzi oboma segmentami stanice.

=== Komunikácia a počítače ===
[[Súbor:ISS-61 Luca Parmitano tests specialized spacewalking tools in the Harmony module.jpg|thumb|left|Astronaut [[Luca Parmitano]] pracuje v module Harmony]]
[[Súbor:ISS-38 EVA-1 Laptops.jpg|thumb|[[Laptop]]y v laboratórnom module Destiny]]

Rádiová komunikácia zabezpečuje dátové spojenie pre [[telemetria|telemetriu]] a vedecké dáta medzi stanicou a riadiacimi strediskami. Rádiové spojenie sa využíva aj pri približovaní vesmírnych lodí a pripájaní k stanici a na audio-video komunikáciu medzi členmi posádky, letovými dispečermi a členmi rodiny. Preto je ISS vybavená vnútornými a vonkajšími komunikačnými systémami používanými na rôzne účely.

Ruský segment komunikuje pomocou antény ''Lira'' priamo so Zemou. Ďalší ruský komunikačný systém je ''Voskhod-M'', ktorý zabezpečuje vnútornú komunikáciu medzi modulmi Zvezda, Zaria, Pirs, Piosk a americkou časťou a tiež poskytuje VHF spojenie s riadiacimi strediskami pomocou antén na module Zvezda.

Americký segment využíva dva rôzne rádiové systémy pripevnené k modulu Z1 TRUSS: S pásmo pre audio a Ku pásmo pre audio, video a dáta.

UHF spojenie používajú astronauti a kozmonauti počas EVA. Toto spojenie využívajú na príjem príkazov z riadiaceho strediska a  posádky ISS počas pripájania a odpájania k stanici aj iné lode (Sojuz, Progress, HTV, ATV a čiastočne aj raketoplány). Automatizované lode sú vybavené vlastnými komunikačnými systémami.

ISS je vybavená približne 100 [[notebook]]mi IBM a Lenovo ThinkPad model A31 a T61P. V rámci ISS sú pripojené do [[WiFi]] siete a tá je spojená zo Zemou cez pásmo Ku. Takéto pripojenie poskytuje rýchlosť 10 Mbit/s smerom na stanicu a 3Mbit/s zo stanice.

Na počítačoch pre kľúčové funkcie stanice sa od mája 2013, kedy prebehla migrácia z [[MS Windows]], používa linuxová distribúcia [[Debian]], hlavne kvôli spoľahlivosti, stabilite a flexibilite.

=== Spánok ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = ISS-43 Scott Kelly's personal living quarters in space.jpg
| šírka1 = 248
| popis1 = Súkromná spánková bunka astronauta [[Scott Kelly|Scotta Kellyho]] v module Harmony
| obrázok2 = Yury Usachev in Russian crew quarters.jpg
| šírka2 = 118
| popis2 = Kozmonaut [[Jurij Vladimirovič Usačov|Jurij Usačov]] vo svojej kóji v module Zvezda}}

Na stanici je nainštalovaných celkovo šesť spánkových buniek, pričom 2 bunky sú v module Zvezda a 4 v module Harmony. Americké bunky sú plne privátne, ventilované a zvukovo izolované. Ruské majú každá vlastné okienko, sú však ukrátené o rovnaký komfort zvukovej izolácie.

Kvalitná ventilácia je extrémne dôležitá najmä pri spánku, pretože vydychovaný oxid uhličitý má v [[mikrogravitácia|mikrogravitácii]] tendenciu kumulácie okolo hlavy a organizmus kozmonauta by veľmi rýchlo mohol trpieť nedostatkom kyslíku až do stavu dusenia sa.

Spánkový režim je nezriedka narúšaný špeciálnymi úlohami alebo príletom kozmickej lode so zásobami alebo posádkou.

=== Strava ===
[[Súbor:Expedition 60 crew together for dinner inside the Zvezda service module.jpg|thumb|left|Posádka [[Expedícia 60|Expedície 60]] pri spoločnej večeri v module Zvezda]]

Potraviny sú na stanicu dopravované zväčša vo vákuovom balení a dehydrovanom stave. Stanica je vybavená [[Mikrovlnná rúra|mikrovlnnými ohrievačmi]], studenou aj horúcou vodou. Váha je kritickým faktorom pri kozmických letoch, preto sa napr. konzervy či fľašky takmer nepoužívajú. Jedným z dôsledkov mikrogravitácie spolu s dehydratáciou jedla je aj podstatné zníženie chutnosti potravín, preto posádka musí používať podstatne väčšie množstvá [[korenie|korenia]] ako pri klasickom varení a venovať zvýšenú pozornosť príprave dávok. Je preto pochopiteľné, že sa teší na každú novú dodávku potravín, ktorá obsahuje aj čerstvé [[ovocie]] či [[zelenina|zeleninu]]. Pre každého člena posádky sa pripravuje samostatné menu podľa jeho osobných chuťových preferencií a nutričných potrieb. Potraviny všeobecne sú volené a balené tak, aby neprodukovali omrvinky, kvapky či iné častice, ktoré by mohli znečistiť alebo ohroziť stanicu. Vrecká s tekutinami majú slamky, pevnejšie jedlo sa konzumuje klasickým príborom vybaveným [[magnet]]mi.

=== Hygiena ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Zvezda toilet.jpg
| šírka1 = 117
| popis1 = Toaleta v ruskom segmente ISS v module Zvezda
| obrázok2 = Node 3 toilet.jpg
| šírka2 = 267
| popis2 = Hlavné WC v západnom segmente v module [[Tranquility]]}}

Hygiena sa prispôsobuje najmä obmedzeniam spôsobeným mikrogravitáciou, ale aj priestorovými či zásobovacími obmedzeniami stanice. Práve tu sa naplno zúročili dlhoročné skúsenosti z vesmírnej stanice [[Mir]]. Pokusy so špeciálnou [[sprcha|sprchou]] zlyhali, dnes používajú kozmonauti väčšinou len antibakteriálnym roztokom navlhčené papierové utierky, ktorými sa dôkladne omyjú. [[Šampón]] je nepenivý a po umytí hlavy sa odsaje. [[Zubná pasta]] je konzumovateľná, takže kozmonaut ju po vyčistení zubov jednoducho prehltne.

Stanica má dve podtlakové [[toaleta|toalety]], umiestnené v moduloch [[Zvezda]] a [[Tranquility]]. Kozmonaut sa najprv popruhmi pripevní na toaletu a zabezpečí dobrý kontakt s tesnením odsávacieho zariadenia. Ventilačný mechanizmus odsaje telesný odpad, ktorý sa skladuje v špeciálnom kontajneri. Po jeho naplnení aj ďalším odpadom zo stanice nakoniec zhorí v atmosfére Zeme. Tekutý odpad sa recykluje do zásobníkov s pitnou vodou.

=== Zdravie ===
Psychické aj fyzické zdravie posádky sa veľmi starostlivo sleduje. Faktory, ktoré na neho vplývajú, sú najmä mikrogravitácia, [[stres]], [[kozmické žiarenie|radiácia]] a dôsledky vyplývajúce z obmedzenosti priestoru, súkromia a náročného harmonogramu.

Mikrogravitácia spôsobuje najmä [[atrofia|atrofiu]] svalov a rednutie kostí, preto každý člen posádky musí denne venovať približne 2 hodiny cvičeniu na špeciálnych zariadeniach. Taktiež sa výrazne znižuje tvorba [[červená krvinka|červených krviniek]] či odolnosť [[Imunitný systém|imunitného systému]].

Jedným z nepríjemných faktorov neustále fungujúcej ventilácie je trvalá a pomerne vysoká hladina hluku. V prípade ISS je to ale stále nepomerne lepšie, ako to bolo na stanici [[Mir]].

== Nehody, poruchy a opravy ==
[[Súbor:ISS 63 Behnken near solar arrays.jpg|thumb|Astronaut [[Robert Louis Behnken|Robert Behnken]] pracuje pri [[fotovoltický článok|solárnych paneloch]] ISS počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]], 1. júl 2020]]
[[Súbor:Volkov during Russian EVA28.jpg|thumb|left|Ruský kozmonaut [[Sergej Alexandrovič Volkov|Sergej Volkov]] pracuje počas výstupu do otvoreného vesmíru z ISS, 3. august 2011]]

Množstvo, zložitosť a sofistikovanosť jednotlivých častí stanice spolu s [[kozmický odpad|lietajúcim smetím]] a extrémnymi podmienkami v otvorenom vesmíre si z času na čas vyberú svoju daň v podobe väčších či menších porúch alebo nehôd. Do dnešného dňa (17. máj 2015) našťastie ani jedna udalosť nebola natoľko závažná, aby spôsobila znefunkčnenie kľúčových častí stanice alebo stála život kozmonautov, aj keď rôzne udalosti nezriedka znamenali obmedzenie chodu stanice či jeho súčastí. Stanica má taktiež náhradné diely kľúčových a životne dôležitých častí umiestnené vo vnútri alebo na priehradovej konštrukcii stanice, podľa toho či je daný diel nutné meniť zvnútra alebo zvonka.

Dňa 12. marca 2009 bola stanica prvýkrát preventívne evakuovaná, pretože sa k nej blížil úlomok s veľkosťou niekoľkých centimetrov. Bol odhalený príliš neskoro na vykonanie úhybného manévru. Posádka prešla do pripojenej kozmickej lodi [[Sojuz TMA-13]] a pripravila sa na opustenie stanice, ale úlomok nakoniec minul stanicu v bezpečnej vzdialenosti.

Pomerne najvážnejším život ohrozujúcim incidentom bola porucha vo vnútri [[skafander|skafandra]] talianskeho astronauta [[Luca Parmitano|Lucy Parmitana]] pri [[výstup do otvoreného priestoru|výstupe do otvoreného priestoru]] [[16. júl]]a [[2013]], keď mu zo zásobníka začala unikať voda do priestoru helmy. Voda sa v prostredí [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]] drží povrchov a pri incidente postupne vytvárala hrubšiu vrstvu okolo jeho hlavy. Kozmonaut nemá šancu ju odstrániť svojpomocne ani striasť, preto hrozilo, že ju vdýchne (utopí sa). Po krátkej konzultácii s riadením vesmírnych letov na Zemi, začal Luca s urýchleným návratom do stanice, čo mu s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo život. Presná príčina priesaku nie je dodnes známa, preto sú odvtedy výstupy do kozmu obmedzované len na najnutnejšiu nevyhnutnú mieru.

Poslednou vážnejšou poruchou systémov stanice bolo zlyhanie ventilu chladiaceho okruhu 'A' ku koncu roku 2013. Oprava si vyžiadala celkom dva výstupy do otvoreného priestoru, jeden z nich aj na [[Štedrý deň]] 24. decembra 2013.

== Budúcnosť ==
[[Súbor:Jules Verne Automated Transfer Vehicle re-enters Earth's atmosphere.jpg|thumb|ISS bude na konci svojej činnosti kontrolovane navedená do horných vrstiev [[atmosféra Zeme|atmosféry]], kde zanikne]]

Pôvodne plánovaná životnosť ISS bola do roku [[2016]]. V zime [[2013]] – [[2014]] bolo zabezpečené finančné krytie vládou USA do roku [[2024]] a v posledný deň roku [[2021]] NASA oznámila, že vláda bude prevádzku stanice financovať až do roku [[2030]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden-Harris Administration Extends Space Station Operations Through 2030 | url = https://blogs.nasa.gov/spacestation/2021/12/31/biden-harris-administration-extends-space-station-operations-through-2030/ | vydavateľ = blogs.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Na prelome [[január]]a a [[február]]a [[2022]] bol zverejnený plán&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Space Station Transition Report | url = https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/2022_iss_transition_report-final_tagged.pdf | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ktorý počíta s postupným znižovaním priemernej výšky dráhy stanice a riadeným ukončením existencie stanice v [[január]]i [[2031]] za pomoci brzdiaceho manévru pomocou zásobovacích lodí Progress, prípadne lode Cygnus. Manéver by bol vykonaný tak, aby zvyšky stanice, ktoré v atmosfére nezhoria, dopadli do obvyklej odľahlej oblasti v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], na polceste medzi [[Nový Zéland|Novým Zélandom]] a [[Čile]]. NASA súčasne predpokladá, že vo vedeckom programe bude pokračovať v spolupráci so súkromnými subjektmi, ktoré pracujú na vlastných projektoch orbitálnych staníc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wall | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA lays out plan for the International Space Station's final years | url = https://www.space.com/nasa-international-space-station-plan-final-years-2030 | vydavateľ = space.com | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Cena ==
Medzinárodná vesmírna stanica je bezpochyby najdrahším samostatným projektom v ľudskej histórii. Náklady na stavbu a prevádzku dosahujú astronomických 150 miliárd dolárov (odhad pri kurze doláru v r. 2010). Najväčší diel znáša [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] (72.4 miliárd), potom nasledujú [[Ruská kozmická agentúra]] (12 miliárd), [[Japonská kozmická agentúra]] a [[Európska kozmická agentúra|Európska kozmická agentúra (ESA)]] (zhodne po 5 miliardách) a [[Kanadská kozmická agentúra]] (približne 2 miliardy). Je nutné prirátať aj cenu všetkých letov [[kozmický raketoplán|raketoplánov]], pričom každý jednotlivý let stál 1,4 miliardy (spolu teda viac ako 50 miliárd dolárov).

Ak zrátame celkový počet strávených hodín všetkých posádok na stanici, dospejeme k číslu 20 tisíc. Po prepočte na celkové náklady teda vychádza každý deň pobytu kozmonauta na stanici približne 7,5 milióna dolárov.

== Pozorovanie ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Isshtv120090917200858nm.jpg
| šírka1 = 164
| popis1 = Medzinárodná vesmírna stanica fotografovaná cez [[ďalekohľad]] zo Zeme 
| obrázok2 = ISS 2008-01-10.jpg
| šírka2 = 170
| popis2 = Časová expozícia preletu ISS}}

Medzinárodná vesmírna stanica je dobre pozorovateľná z ktoréhokoľvek miesta Zeme, aj keď nie všade o rovnakom čase. Pri prelete nad daným územím vyzerá ako veľmi jasný, neblikajúci pohybujúci sa bod. S [[magnitúda|magnitúdou]] niekedy presahujúcou −3 je oveľa jasnejšia, než všetky hviezdy a jasnosťou sa približuje k planéte [[Venuša|Venuši]]. Jej jasnosť je však premenlivá v závislosti od preletu. Je to najjasnejšia umelá družica na oblohe. Viditeľný prelet trvá do päť minút, ale zvyčajne je kratší kvôli západu stanice do [[zemský tieň|zemského tieňa]]. Za skorého [[súmrak]]u a neskorého [[úsvit]]u sú jej prelety dlhšie ako za neskorého súmraku a skorého úsvitu.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=International Space Station}}

== Externé odkazy ==
* [[Súbor:NASA logo.svg|22px]] [https://www.nasa.gov/mission_pages/station/main/index.html Oficiálna stránka] {{eng icon}}
* [[Súbor:Основной вариант логотипа Госкорпорации «Роскосмос».png|22px|border]] [https://www.roscosmos.ru/202/ Medzinárodná vesmírna stanica na oficiálnej stránke Roskosmosu] {{rus icon}}
* [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/mezinar/iss/iss.htm Medzinárodná vesmírna stanica v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}}
* [https://www.heavens-above.com/orbit.aspx?satid=25544 Aktuálna poloha ISS na stránkach heavens-above.com] {{slk icon}}

=== ISS na stránkach ďalších agentúr ===
* [[Súbor:Jaxa logo.svg|22px]] [https://iss.jaxa.jp/en/ ISS na stránkach Japonskej kozmickej agentúry] {{eng icon}}
* [[Súbor:Canadian Space Agency Coat of Arms.svg|12px]] [https://www.asc-csa.gc.ca/eng/iss/default.asp ISS na stránkach Kanadskej vesmírnej agentúry] {{eng icon}}
* [[Súbor:ESA logo.png|22px]] [http://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/International_Space_Station ISS na stránkach Európskej vesmírnej agentúry] {{eng icon}}
* [https://iss.cnes.fr/en/internatinal-space-station ISS na stránkach francúzskeho Národného strediska astronomického výskumu] {{eng icon}}
* [[Súbor:DLR Logo.svg|22px]] [https://www.dlr.de/content/en/articles/missions-projects/iss/iss-international-space-station.html ISS na stránkach Nemeckého strediska pre letectvo a vesmír] {{eng icon}}
* [[Súbor:Asi logo.svg|22px]] [https://www.asi.it/en/life-in-space/international-space-station/ ISS na stránkach Talianskej vesmírnej agentúry] {{eng icon}}

{{Medzinárodná vesmírna stanica}}
{{Ruské programy pilotovaných kozmických letov}}

[[Kategória:Medzinárodná vesmírna stanica| ]]
[[Kategória:Kozmické stanice]]
[[Kategória:Kozmonautika]]
[[Kategória:Prebiehajúce misie]]</text>
      <sha1>lmzk4r81leht239q74ppobllxw5t8a6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tour de France</title>
    <ns>0</ns>
    <id>34245</id>
    <revision>
      <id>7415518</id>
      <parentid>7408001</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T07:12:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>FaktaDataSeznamy</username>
        <id>194185</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zoznam celkových víťazov */ Doplnění roku 2022</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43910" xml:space="preserve">{{Infobox cyklistický pretek
|             obrázok = 
|               popis = 
|               názov = Tour de France
|     slovenský názov =
|              ročník = 109. ([[Tour de France 2022|2022]])
|             krajina = {{flagicon|Francúzsko}} [[Francúzsko]] a susedné krajiny
|              termín = 1. júl{{--}}24. júl 2022
|         typ preteku = Etapové preteky ([[Grand tour]])
|         organizátor = [[Amaury Sport Organisation]]
|    riaditeľ preteku = [[Christian Prudhomme]]
|         vzdialenosť = {{km|3360|m}} ([[Tour de France 2015|2015]])
|         prvý ročník = [[Tour de France 1903|1903]] (pred {{Vek|1903|7|1}} rokmi)
|               etapy = 21 
|          prvý víťaz = {{flagicon|Francúzsko}} [[Maurice Garin]] ([[Francúzsko|FRA]])
|    počet víťazstiev = 5
|  najčastejší víťazi = {{flagicon|Francúzsko}} [[Jacques Anquetil]] ([[Francúzsko|FRA]])&lt;br /&gt;{{flagicon|Belgicko}} [[Eddy Merckx]] ([[Belgicko|BEL]])&lt;br /&gt;{{flagicon|Francúzsko}} [[Bernard Hinault]] ([[Francúzsko|FRA]])&lt;br /&gt;{{flagicon|Španielsko}}  [[Miguel Indurain]] ([[Španielsko|ESP]])
|      posledný víťaz = {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] ([[Slovinsko]])
}}

'''Tour de France''' (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych [[Cyklistika|cyklistov]] konajúce sa každoročne od roku [[Tour de France 1903|1903]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], výnimkou bola [[prvá svetová vojna]] a [[druhá svetová vojna]]. Dnes je jednou z najdôležitejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov [[UCI ProTour|ProTour]] podľa [[Medzinárodná cyklistická únia|Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI)]] sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej ''kategórie A''.

== História a opis ==
Preteky boli založené ako propagačné preteky novín ''L'Auto'' (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom [[Henri Desgrange|Henrim Desgrangom]]. Mal byť konkurenciou pre preteky [[Paríž-Brest a späť]] sponzorované ''Le Petit Journal'' a preteky [[Bordeaux-Paríž]] sponzorované novinami ''Le Vélo''. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové.

Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do [[Taliansko|Talianska]], [[Španielsko|Španielska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Belgicko|Belgicka]], [[Luxembursko|Luxemburska]] a [[Nemecko|Nemecka]], ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do [[Írsko|Írska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] alebo [[Holandsko|Holandska]]. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami.

V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka [[časovka jednotlivcov]] (1 – {{km|15|m}}) nazývaná ''Prológ''. Tradičným cieľom je [[paríž]]ska ulica [[Avenue des Champs-Élysées|Champs–Elysées]] (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle &quot;kráľ&quot; hôr a časoviek.
{{široký obrázok|Tour de France 2004, Champs Elysées.jpg|rám=áno|800px|Champs–Elysées, 2004}}

Medzi ďalšie dôležité etapové preteky patrí [[Giro d´Italia]] (Okružná jazda po Taliansku) a [[Vuelta a España]] (Okružná jazda po Španielsku).

== Dopingové škandály ==
Počas rokov dobré meno Tour de France pokazili mnohé [[doping]]ové škandály.

[[13. júl]]a [[1967]] zomrel pri výjazde na [[Mont Ventoux]] britský cyklista [[Tom Simpson]]. [[Pitva]] preukázala nadmerné požívanie [[amfetamín]]u.

[[8. júl]]a [[1998]] vypukol veľký škandál, keď francúzska colnica zatkla [[Willy Woet|Willyho Woeta]], doktora cyklistického tímu [[Festina]], ktorého hlavným jazdcom bol [[Richard Virenque]], za držbu nelegálneho množstva liekov na predpis a [[Narkotikum|narkotík]], vrátane [[erytropoetín]]u (EPO), [[Rastové hormóny|rastových hormónov]], [[testosterón]]ov a [[amfetamín]]u. Neskôr odkryl mnoho praktík používaných v cyklistike vo svojej knihe ''Massacre a la Chaîne'' (Pásový masaker). Richard Virenque odmietol podozrenie z dopingu a dodal, že ak dopoval, nerobil tak vedome.

[[23. júl]]a 1998 našla francúzska polícia pri domovej prehliadke dôležité množstvo dopingových produktov v hoteli a automobiloch stajne [[TVM]]. V roku [[2000]] boli [[Richard Virenque]] a vedenie stajne [[Festina]] vypočúvaní.

Celkový víťaz z roku [[2006]] [[Floyd Landis]] bol po 17. etape pozitívne testovaný. V jeho krvi bolo objavené zvýšené množstvo [[testosterón]]u. Prípad doteraz nebol doriešený, preto je Landis stále označovaný za víťaza Tour de France 2006.

Rok [[2007]]:
* Po 11. etape bol pozitívne testovaný [[Taliansko|taliansky]] cyklista [[Cristian Moreni]]. V jeho krvi bolo zvýšené množstvo [[testosterón]]u. Následné celý tím [[Cofidis]], za ktorý Moreni pretekal z Tour de France odstúpil.
* Po víťazstve v 13. etape (časovke jednotlivcov) mal pozitívny dopingový test [[Kazachstan|Kazach]] [[Alexandre Vinokourov]]. V jeho krvi boli objavené dva druhy červených krviniek, čo znamená krvný doping. Vinokourov je podozrievaný, že pred pretekmi prijal okysličenú krv od darcu s rovnakou krvnou skupinou. Celý tím [[Astana]], za ktorý Vinokourov pretekal odstúpil z pretekov.
* Po 16. etape [[Holandsko|holandský]] tím [[Rabobank]] vylúčil z tímu aj z pretekov dovtedy vedúceho [[Dánsko|dánskeho]] pretekára [[Michael Rasmussen|Michaela Rasmussena]] pre vyhýbanie sa dopingovým testom, ktorého sa dopustil tým, že nesprávne uvádzal miesto svojho tréningového pobytu. Za predchádzajúcich 18 mesiacov sa takto vyhol štyrom antidopingovým mimosúťažným testom, pričom už za tri vynechané antidopingové skúšky mal byť potrestaný dvojročným dištancom. Po odstúpení Rasmussena z pretekov v 17. etape nemal žiadny pretekár oblečený žltý dres vedúceho pretekára.
* [[Španielsko|Španielskemu]] cyklistovi [[Iban Mayo|Ibanovi Mayovi]] bolo pri antidopingovej skúške, ktorej sa podrobil vo voľný deň 24. júla, dokázané používanie [[erytropoetín]]u (EPO).
* Na základe šetrenia [[USADA]] (Anti-dopingová Agentúra Spojených Štátov) bol v roku 2012 dodatočne diskvalifikovaný [[Levi Leipheimer]] (všetky preteky od 1.6.1999-30.7.2006 a 7.7- 29.7.2007).

== Úmrtia na TdF ==
[[11. júl]]a [[1935]] Španiel [[Francisco Cepeda]] nezvládol prudký zjazd v etape z Col de Galiber a polámal si väzy. O tri dni na to zomrel v nemocnici v Grenoble.

[[13. júl]]a [[1967]] Krátko pred cieľom etapy, ktorá sa končila {{km|20|m}} dlhým stúpaním na [[Mont Ventoux]] skolaboval britský cyklista [[Tom Simpson]]. Aj napriek poskytnutiu prvej pomoci a okamžitom prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo lekárom zachrániť. [[Pitva]] preukázala nadmerné požívanie [[amfetamín]]u.

[[18. júl]]a [[1995]] Pri hromadnom páde v zjazde z [[Col de Aspet]] Talian [[Fabio Casartelli]] narazil hlavou do betónového obrubníka. Vážnym poraneniam krku a lebky na mieste podľahol.

== Tričká ==
Preteky sú spojené s niekoľkými súťažami, ku ktorým je obyčajne pridružené farebné tričko. Aktuálny držiteľ ocenenia je oprávnený nosiť počas jazdy príslušné tričko.

[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] [[Žlté tričko]] (''maillot jaune'') nosí vedúci jazdec celých pretekov a cení sa zo všetkých najviac. Po skončení pretekov je vedúci jazdec vyhlásený za celkového víťaza. Ocenenie získava jazdec, ktorý má najmenší súčet všetkých časov jednotlivých etáp.

[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] [[Zelené tričko]] (''maillot vert'') je udeľované za šprintérske body. Na konci každej etapy sa tieto body udelia jazdcom, ktorí skončia prví, druhí atď. Počet bodov závisí od typu etapy – veľa bodov za rovinaté etapy, menej už za horské etapy a najmenej za časovky. V priebehu etapy možno získať nejaké body aj za najrýchlejší prejazd určitými kontrolnými miestami, obvykle sú dve v etape. Na týchto kontrolných miestach (rovnako ako v cieli) možno získať aj sekundy navyše pre žlté tričko, ale je ich tak málo, že výraznejšie nezasiahnu do celkového poradia. Napriek tomu hrajú úlohu v prvom týždni pretekov pred horskými etapami, kedy je celkové poradie veľmi vyrovnané. Najviac zelených dresov má Peter Sagan (7).

[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] [[Bodkované tričko]] (''maillot à pois'') je určené pre kráľa hôr. Na vrchole každého výjazdu sú najrýchlejším jazdcom rozdeľované body. Výjazdy sa delia na kategórie od 1 (najnáročnejšia) do 4 (najľahšia) podľa náročnosti (strmosti). Existuje aj piata kategória (Mimo kategórie – ''Hors categorie''), ktorá je ešte náročnejšia. V roku 2004 bol systém hodnotenia zmenený, za prvé miesto vo výjazde 1. – 4. kategórie sa udeľujú 3 body, zatiaľ čo za víťazstvo vo výjazdoch kategórie ''Hors'' je udelených 20 bodov. Body za víťazstvo v 1. – 4. kategórii sú udelené prvým trom jazdcom, kým v kategórii ''Hors'' prvým desiatim jazdcom. Umiestnenie v prvej trojke v poslednom výjazde každého dňa je navyše ohodnotené dvojnásobným počtom bodov. O vrchárske víťazstvo sa bojuje od roku [[1933]], bodkované tričko bolo po prvý raz predstavené v roku [[1975]]. Farby zvolil sponzor Poulain Chocolate. Historicky najúspešnejším jazdcom je [[Richard Virenque]], ktorý triumfoval sedem raz – v roku [[1994]], [[1995]], [[1996]], [[1997]], [[1999]], [[2003]] a [[2004]].

[[Súbor:Jersey white.svg|20px]]Ďalšou súťažou je súťaž o  [[biele tričko]], ktorý je obdobou žltého trička, je však určené jazdcom, ktorí 1. januára v roku, v ktorom prebiehajú preteky, nedovŕšili 25 rokov. Posledná súťaž je súťaž o najbojovnejšieho jazdca. 

[[Súbor:Jersey red number.svg|20px]]Každý deň sa zíde skupina rozhodcov, ktorá udeľuje body pretekárom, ktorí sa pokúsili o únik či iný podobný útok. Jazdec s najväčším počtom bodov získava  biele štartovné číslo na červenom pozadí (namiesto čierneho čísla na bielom pozadí).

Poslednou súťažou je súťaž družstiev. Po každej etape sa každému tímu pridáva čas troch najrýchlejších jazdcov. V súčasnosti má Tour de France 21 tímov s 8 pretekármi, každé družstvo je sponzorované jednou či viacerými spoločnosťami.

== Druhy etáp ==
=== Bežná etapa ===
[[Súbor:TourDeFrance 2005 07 09.jpg|náhľad|Pelotón počas jednej z etáp Tour de France]]
V bežných etapách štartujú všetci jazdci naraz. Cyklistom je povolený kontakt, môžu jazdiť v zákryte (v háku). Jazda vo veternom tieni je rozhodujúca pre taktiku: osamelý jazdec má len malú šancu dohnať skupiny cyklistov, ktorí sa môžu striedať v namáhavej pozícii na čele skupiny. Väčšina jazdcov tvorí najväčšiu skupinu, pelotón, s útočiacimi skupinami na čele a odpadajúcimi skupinami na chvoste. V horských etapách býva pelotón rozdrobený, v rovinatých etapách jazdí pohromade.

Ak dorazí do cieľa viac jazdcov naraz, nezrýchľujú preto, aby si zlepšili svoj čas o pár sekúnd. Existuje totiž pravidlo, že keď jeden pretekár dorazí do cieľa so stratou menšou než jedna sekunda, pripíše sa mu rovnaký čas, ako jazdcovi pred ním. Toto platí postupne aj pre ďalších jazdcov, preto keď pelotón dorazí do cieľa pohromade, všetkým jazdcom sa pripíše rovnaký čas ako víťazovi, napriek tomu, že prejazd pelotónu cez cieľovú pásku trvá desiatky sekúnd, niekedy aj minúty. Na čele sa odohrávajú šprintérske súboje, ale nie kvôli zlepšeniu času, ale kvôli triumfu v etape a kvôli bodom na zisk zeleného trička pre najlepšieho šprintéra. Po prvej dvadsiatke jazdcov, kedy sa už nerozdeľujú šprintérske body, jazdci nesúťažia o konečné poradie. Týmto nepísaným pravidlom sa predchádza nebezpečným hromadným šprintom. Uprostred niektorých etáp alebo na ich koncoch je možné získať časový bonus, ale to platí len pre prvých troch jazdcov, ktorí dosiahnu určité kontrolné miesto. Tento bonus je maximálne 20 sekúnd.

Existuje aj pravidlo, že keď jazdec spadne menej než tri kilometre pred cieľom etapy, čo sa signalizuje červenou trojuholníkovou zástavkou nad traťou, potom sa mu pripisuje rovnaký čas ako je čas dojazdu skupiny, ktorej členom bol v čase, keď spadol. Toto pravidlo zamedzuje tomu, aby boli šprintéri potrestaní za nehodu, ktorá nereflektuje ich skutočný celkový výkon na trati. Tento šprintér síce nevyhrá etapu, ale nie je penalizovaný v celkovom poradí.

=== Časovka jednotlivcov ===
Časovku jednotlivcov jazdia cyklisti samostatne. Jazdci štartujú v intervale dvoch minút, v obrátenom poradí v celkovej klasifikácii. Najvyššie postavení jazdci, štartujúci nakoniec, vyrážajú na trať v intervaloch troch minút. Toto pravidlo však neplatí vždy. Tour v roku [[2004]] ponúkla časovku (dlhú asi {{km|15|m}}) s cieľom na vrchole legendárnej [[L’Alpe-d’Huez]], v ktorej jazdci štartovali v rozmedzí jednej minúty, tí najlepší v rozmedzí dvoch minút.

Pretože je časovka jednotlivcov skúškou individuálnych schopností, jazdci sa v priebehu etapy nemôžu dohovárať. Ak jazdec dobehne pretekára idúceho pred ním, čo sa vďaka rôznym schopnostiam cyklistov často stáva, nesmú jazdiť títo pretekári ako skupina. Predovšetkým nesmú jazdiť v zákryte.

V priebehu Tour de France sa obvykle uskutočňuje najmenej jedna časovka jednotlivcov, ale časovky môžu byť aj 2, 3, či 4. Pred prvou etapou sa jazdí krátka časovka, nazývaná prológ, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať v prvej etape žlté tričko a zamedzuje tomu, aby boli jazdci umiestnení v celkovej klasifikácii s rovnakými časmi (v prvom týždni zaznamená mnoho jazdcov rovnaký čas vďaka pravidlu, o ktorom je zmienka vyššie). Nasleduje rovinatá časovka, horská časovka a pred koncom pretekov ďalšia rovinatá časovka.

Tradične je posledná časovka predposlednou etapou, ktorá rozhoduje o víťazovi ešte pred štartom poslednej etapy, ktorá sa už nejazdí súťažne. Pri niektorých príležitostiach však organizátori pretekov zmenili poslednú etapu s dojazdom v Paríži na časovku. Poslednými pretekmi, kedy sa toto stalo, bola Tour v roku [[1989]], povestná najtesnejším víťazstvom [[Greg LeMond|Grega LeMonda]] pred [[Laurent Fignon|Laurentom Fignonom]]. Fignon šiel do poslednej etapy ako vedúci jazdec s náskokom 50 s, ale nakoniec bol porazený o osem sekúnd po skvelom časovkárskom výkone LeMonda.

=== Časovka tímov ===
Pomerne často, avšak nie vždy, sa počas Tour de France jazdí aj časovka tímov. Je podobná časovke jednotlivcov, ale celý tím jazdí pohromade. Tím jazdí ako skupina, jazdci sa striedajú na čele, ale nemôžu spolupracovať s ostatnými tímami. Každému členovi tímu je pripočítaný konečný čas štvrtého (do r. 2017 piateho) jazdca osemčlenného (do r. 2017 deväťčlenného) tímu. Ak sa však odtrhne jazdec od skupiny a dôjde na šiestej či nižšej pozícii oddelene od tejto skupiny, je mu pripočítaný horší čas, než aký skutočne dosiahol. Preto ak vodca skupiny dostane defekt alebo spadne, tím musí obetovať svoj čas v prospech času svojho lídra.

== Slávne etapy ==
Posledná etapa končí na bulvári [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Elysées]], ktorý je pre svoje dlažobné kamene pre jazdcov veľmi nepríjemný. Táto etapa sa väčšinou nejazdí v súťažnom duchu, pretože o víťazovi je už spravidla rozhodnuté. Napriek tomu sa v minulosti objavili výnimky. V roku [[1987]], kedy [[Stephen Roche]] viedol po poslednej časovke o 40 s pred [[Pedro Delgado|Pedrom Delgadom]], sa Delgado v poslednej etape odtrhol od pelotónu a pokúsil sa na poslednú chvíľu strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Roche Delgada ho však dohonil a obaja dojazdili v hlavnom pelotóne.

V ostatných rokoch organizátori experimentovali s presunutím poslednej časovky jednotlivcov do poslednej etapy namiesto etapy predposlednej. Najznámejšou sa týmto stala Tour v roku [[1989]], kedy [[Greg LeMond]] prevzal žlté tričko v poslednej časovkárskej etape pred [[Laurent Fignon|Laurentom Fignonom]] a zvíťazil o osem sekúnd. Je pravdepodobné, že táto úprava sa bude v budúcnosti opakovať.

Známou je etapa s cieľom na [[L’Alpe-d’Huez]]. V roku [[2004]] sa organizátori rozhodli uskutočniť ďalší experiment a usporiadali časovku jednotlivcov s cieľom na L’Alpe-d’Huez. Táto zmena však pretekármi nebola prijatá príliš dobre a pravdepodobne sa už nebude opakovať.

Hostiteľstvo začiatku alebo konca etapy prináša dotyčnému mestu prestíž a veľa publicity. 
Kým kedysi začínala každá etapa na mieste, kde predchádzajúca etapa končila, a preteky boli preto kontinuálne, teraz začínajú etapy o niekoľko kilometrov ďalej. Tým je zaistené, že si svoj kúsok slávy užije viac miest. Niekedy sa začiatok etapy posunie o obrovskú vzdialenosť a na presun jazdcov je potrebný jeden deň voľna.

Veľmi prestížne je hostiť prológ a začiatok prvej etapy. Keďže je prológ príliš krátky na prejazd medzi dvomi mestami, odohráva sa prológ a začiatok prvej etapy v rovnakom meste. Tour de France sa striedavo otvára vnútri a mimo Francúzska, často sa začiatočné etapy jazdia v okolitých štátoch.

== Bodovacie súťaže ==

=== Šprintérske bodovanie ===

V roku 2015 sa zmenil bodovací systém&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.letour.com/le-tour/2015/docs/TDF15_Reglement-BD.pdf|publisher=ASO/letour.fr|title=Regulations of the race|accessdate=6 July 2015}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!colspan=2|Typ etapy||1.||2.||3.||4.||5.||6.||7.||8.||9.||10.||11.||12.||13.||14.||15.
|-
|[[File:Plainstage.svg]]||Rovinatá||50||30||20||18||16||14||12||10||8||7||6||5||4||3||2
|-
|[[File:Mediummountainstage.svg]]||Kopcovitá||30||25||22||19||17||15||13||11||9||7||6||5||4||3||2
|-
|[[File:Mountainstage.svg]]||Horská||20||17||15||13||11||10||9||8||7||6||5||4||3||2||1
|-
|[[File:History.gif|22px]]||Individuálna časovka||20||17||15||13||11||10||9||8||7||6||5||4||3||2||1
|-
| ||Rýchlostná prémia||20||17||15||13||11||10||9||8||7||6||5||4||3||2||1
|}

=== Vrchárske bodovanie ===
Rozdelenie bodov je nasledovné:&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.letour.fr/2011/TDF/LIVE/us/reglements.html |title=Tour de France 2011&amp;nbsp;– Rules |publisher=Letour.fr |accessdate=23 February 2012}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!colspan=2|Vrchol||1.||2.||3.||4.||5.||6.||7.||8.||9.||10.
|-
|[[File:Mountainstage.svg]]||align=left|Kategórie Hors||25||20||16||14||12||10||8||6||4||2
|-
|[[File:Mountainstage.svg]]||align=left|Prvej Kategórie||10||8||6||4||2||1|| || || || 
|-
|[[File:Mountainstage.svg]]||align=left|Druhej Kategórie||5||3||2||1|| || || || || || 
|-
|[[File:Mediummountainstage.svg]]||align=left|Tretej Kategórie||2||1|| || || || || || || ||
|-
|[[File:Mediummountainstage.svg]]||align=left|Štvrtej Kategórie||1|| || || || || || || || ||
|}
*Rozdelený počet bodov je dvojnásobný ak je to zároveň cieľom etapy. Platí od kategórie 2 a viac.

== Zoznam celkových víťazov ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-  
! T
our
! Rok
! Víťaz [[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]]
! Národnosť
![[Súbor:Jersey green.svg|20px]]
!Národnosť
![[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]]
!Národnosť
![[Súbor:Jersey white.svg|20px]]
!Národnosť
|-
|109
|[[Tour de France 2022|2022]]
| [[Jonas Vingegaard]]
| [[Dánsko]]
| [[Wout van Aert]]
| [[Belgicko|Belgie]]
| [[Jonas Vingegaard]]
| [[Dánsko]]
| [[Tadej Pogačar]]
| [[Slovinsko]]
|-
|108
|[[Tour de France 2021|2021]]
| Tadej Pogačar
| Slovinsko
| Mark Cavendish
| Spojené kráľovstvo
| Tadej Pogačar
| Slovinsko
| Tadej Pogačar
| Slovinsko
|-
|107
|[[Tour de France 2020|2020]]
|Tadej Pogačar
|Slovinsko
|Sam Bennett
|Írsko
|Tadej Pogačar
|Slovinsko
|Tadej Pogačar
|Slovinsko
|-
|106
|[[Tour de France 2019|2019]]
|Egan Bernal
|Kolumbia
|[[Peter Sagan]]
|Slovensko
|Romain Bardet
|Francúzsko
|Egan Bernal
|Kolumbia
|-
|105
|[[Tour de France 2018|2018]]
|Geraint Thomas
|[[Spojené kráľovstvo]]
|[[Peter Sagan]]
|[[Slovensko]]
|Julian Alaphilippe
|[[Francúzsko]]
|Pierre Latour
|[[Francúzsko]]
|-
|104
|[[Tour de France 2017|2017]]
|Chris Froome
|[[Spojené kráľovstvo]]
|Michael Matthews
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
|Warren Barguil
|[[Francúzsko]]
|Simon Yates
|[[Spojené kráľovstvo]]
|-
|103
|[[Tour de France 2016|2016]]
|[[Chris Froome]]
|[[Spojené kráľovstvo]]
|[[Peter Sagan]]
|[[Slovensko]]
|[[Rafał Majka]]
|[[Poľsko]]
|Adam Yates
|[[Spojené kráľovstvo]]
|-
|102
|[[Tour de France 2015|2015]]
|[[Chris Froome]]
|[[Spojené kráľovstvo]]
|[[Peter Sagan]]
|[[Slovensko]]
|[[Chris Froome]]
|[[Spojené kráľovstvo]]
|[[Nairo Quintana]]
|[[Kolumbia]]
|-
|101 || [[Tour de France 2014|2014]] || [[Vincenzo Nibali]]||  [[Taliansko]]
|[[Peter Sagan]]
|[[Slovensko]]
|[[Rafał Majka]]
|[[Poľsko]]
|[[Thibaut Pinot]]
|[[Francúzsko]]
|-
|100 || [[Tour de France 2013|2013]] || [[Chris Froome]]||  [[Spojené kráľovstvo]]
|[[Peter Sagan]]
|[[Slovensko]]
|[[Nairo Quintana]]
|[[Kolumbia]]
|[[Nairo Quintana]]
|[[Kolumbia]]
|-
|99 || [[Tour de France 2012|2012]] || [[Bradley Wiggins]]||  [[Spojené kráľovstvo]]
|[[Peter Sagan]]
|[[Slovensko]]
|[[Thomas Voeckler]]
|[[Francúzsko]]
|[[Tejay van Garderen]]
|[[Spojené štáty|USA]]
|-
|98 || [[Tour de France 2011|2011]] || [[Cadel Evans]]|| [[Austrália (štát)|Austrália]]
|[[Mark Cavendish]]
|[[Spojené kráľovstvo]]
|[[Samuel Sánchez]]
|[[Španielsko]]
|[[Pierre Rolland]]
|[[Francúzsko]]
|-
|97 || [[Tour de France 2010|2010]] || [[Andy Schleck]]* || [[Luxembursko]]
|[[Alessandro Petacchi]]
|[[Taliansko]]
|[[Anthony Charteau]]
|[[Francúzsko]]
|[[Andy Schleck]]
|[[Luxembursko]]
|-
|96 || [[Tour de France 2009|2009]] || [[Alberto Contador]] || [[Španielsko]]
|[[Thor Hushovd]]
|[[Nórsko]]
| colspan=&quot;2&quot; |bez víťaza***
|[[Andy Schleck]]
|[[Luxembursko]]
|-
|95 || [[Tour de France 2008|2008]] || [[Carlos Sastre]]|| [[Španielsko]]
|[[Óscar Freire]]
|[[Španielsko]]
| colspan=&quot;2&quot; |bez víťaza****
|[[Andy Schleck]]
|[[Luxembursko]]
|-
|[[2007 Tour de France|94]] || [[2007]] || [[Alberto Contador]]|| [[Španielsko]]
|[[Tom Boonen]]
|[[Belgicko]]
|[[Mauricio Soler]] 
|[[Kolumbia]]
|[[Alberto Contador]]
|[[Španielsko]]
|-
|[[2006 Tour de France|93]] || [[2006]] || [[Óscar Pereiro]]|| [[Španielsko]]
|[[Robbie McEwen]]
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
|[[Michael Rasmussen]]
|[[Dánsko]]
|[[Damiano Cunego]]
|[[Taliansko]]
|-
|[[2005 Tour de France|92]] || [[2005]] || colspan=&quot;2&quot; | Mucooo* 
|[[Thor Hushovd]]
|[[Nórsko]]
|[[Michael Rasmussen]]
|[[Dánsko]]
|[[Yaroslav Popovych]]
|[[Ukrajina]]
|-
|[[2004 Tour de France|91]] || [[2004]] || colspan=&quot;2&quot; | bez víťaza** 
|[[Robbie McEwen]]
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Vladimir Karpets]]
|[[Rusko]]
|-
|[[2003 Tour de France|90]] || [[2003]] || colspan=&quot;2&quot; | bez víťaza** 
|[[Baden Cooke]]
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Denis Menchov]]
|[[Rusko]]
|-
|[[2002 Tour de France|89]] || [[2002]] || colspan=&quot;2&quot; | bez víťaza** 
|[[Robbie McEwen]]
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
|[[Laurent Jalabert]]
|[[Francúzsko]]
|[[Ivan Basso]]
|[[Taliansko]]
|-
|[[2001 Tour de France|88]] || [[2001]] || colspan=&quot;2&quot; | bez víťaza** 
|[[Erik Zabel]]
|[[Nemecko]]
|[[Laurent Jalabert]]
|[[Francúzsko]]
|[[Óscar Sevilla]]
|[[Španielsko]]
|-
|87 || [[2000]] || colspan=&quot;2&quot; |  bez víťaza** 
|[[Erik Zabel]]
|[[Nemecko]]
|[[Santiago Botero]]
|[[Kolumbia]]
|[[Francisco Mancebo]]
|[[Španielsko]]
|-
|86 || [[1999]] || colspan=&quot;2&quot; |  bez víťaza** 
|[[Erik Zabel]]
|[[Nemecko]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Benoît Salmon]]
|[[Francúzsko]]
|-
|85 || [[1998]] || [[Marco Pantani]] || [[Taliansko]]
|[[Erik Zabel]]
|[[Nemecko]]
|[[Christophe Rinero]]
|[[Francúzsko]]
|[[Jan Ulrich]]
|[[Nemecko]]
|-
|84 || [[1997]] || [[Jan Ullrich]] || [[Nemecko]]
|[[Erik Zabel]]
|[[Nemecko]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Jan Ulrich]]
|[[Nemecko]]
|-
|83 || [[1996]] || [[Bjarne Riis]] || [[Dánsko]]
|[[Erik Zabel]]
|[[Nemecko]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Jan Ulrich]]
|[[Nemecko]]
|-
|82 || [[1995]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]]
|[[Laurent Jalabert]]
|[[Francúzsko]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Marco Pantani]]
|[[Taliansko]]
|-
|81 || [[1994]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]]
|[[Djamolidine Abdoujaparov]]
|[[Uzbekistan]]
|[[Richard Virenque]]
|[[Francúzsko]]
|[[Marco Pantani]]
|[[Taliansko]]
|-
|80 || [[1993]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]]
|[[Djamolidine Abdoujaparov]]
|[[Uzbekistan]]
|[[Tony Rominger]]
|[[Švajčiarsko]]
|[[Antonio Martín Velasco]]
|[[Španielsko]]
|-
|79 || [[1992]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]]
|[[Laurent Jalabert]]
|[[Francúzsko]]
|[[Claudio Chiappucci]]
|[[Taliansko]]
|[[Eddy Bouwmans]]
|[[Holandsko]]
|-
|78 || [[1991]] || [[Miguel Indurain]] || [[Španielsko]]
|[[Djamolidine Abdoujaparov]]
|[[Sovietsky zväz|ZSSR]]
|[[Claudio Chiappucci]]
|[[Taliansko]]
|[[Álvaro Mejía]]
|[[Kolumbia]]
|-
|77 || [[1990]] || [[Greg LeMond]] || [[Spojené štáty|USA]]
|[[Olaf Ludwig]]
|[[Nemecká demokratická republika|NDR]]
|[[Thierry Claveyrolat]]
|[[Francúzsko]]
|[[Gilles Delion]]
|[[Francúzsko]]
|-
|76 || [[1989]] || [[Greg LeMond]] || [[Spojené štáty|USA]]
|[[Sean Kelly]]
|[[Írsko]]
|[[Gert-Jan Theunisse]]
|[[Holandsko]]
|[[Fabrice Philipot]]
|[[Francúzsko]]
|-
|75 || [[1988]] || [[Pedro Delgado]] || [[Španielsko]]
|[[Eddy Planckaert]]
|[[Belgicko]]
|[[Steven Rooks]]
|[[Holandsko]]
|[[Erik Breukink]]
|[[Holandsko]]
|-
|74 || [[1987]]|| [[Stephen Roche]] || [[Írska republika|Írsko]]
|[[Jean-Paul van Poppel]]
|[[Holandsko]]
|[[Luis Herrera]]
|[[Kolumbia]]
|[[Raúl Alcalá ]]
|[[Mexiko]]
|-
|73 || [[1986]]|| [[Greg LeMond]] || [[Spojené štáty|USA]]
|[[Eric Vanderaerden]]
|[[Belgicko]]
|[[Bernard Hinault]]
|[[Francúzsko]]
|[[Andrew Hampsten]]
|[[Spojené štáty|USA]]
|-
|72 || [[1985]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]]
|[[Sean Kelly]]
|[[Írsko]]
|[[Luis Herrera]]
|[[Kolumbia]]
|[[Fabio Parra]]
|[[Kolumbia]]
|-
|71 || [[1984]]|| [[Laurent Fignon]] || [[Francúzsko]]
|[[Frank Hoste]]
|[[Belgicko]]
|[[Robert Millar]]
|[[Spojené kráľovstvo]]
|[[Greg LeMond]]
|[[Spojené štáty|USA]]
|-
|70 || [[1983]]|| [[Laurent Fignon]] || [[Francúzsko]]
|[[Sean Kelly]]
|[[Írsko]]
|[[Lucien Van Impe]]
|[[Belgicko]]
|[[Laurent Fignon]]
|[[Francúzsko]]
|-
|69 || [[1982]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]]
|[[Sean Kelly]]
|[[Írsko]]
|[[Bernard Vallet]]
|[[Francúzsko]]
|[[Phil Anderson]]
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
|-
|68 || [[1981]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]]
|[[Freddy Maertens]]
|[[Belgicko]]
|[[Lucien Van Impe]]
|[[Belgicko]]
|[[Peter Winnen]]
|[[Holandsko]]
|-
|67 || [[1980]]|| [[Joop Zoetemelk]] || [[Holandsko]]
|[[Rudy Pevenage]]
|[[Belgicko]]
|[[Raymond Martin]]
|[[Francúzsko]]
|[[Johan Van der Velde]]
|[[Holandsko]]
|-
|66 || [[1979]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]]
|[[Bernard Hinault]]
|[[Francúzsko]]
|[[Giovanni Battaglin]]
|[[Taliansko]]
|[[Jean-Rene Bernaudeau]]
|[[Francúzsko]]
|-
|65 || [[1978]]|| [[Bernard Hinault]] || [[Francúzsko]]
|[[Freddy Maertens]]
|[[Belgicko]]
|[[Mariano Martínez]]
|[[Francúzsko]]
|[[Henk Lubberding]]
|[[Holandsko]]
|-
|64 || [[1977]]|| [[Bernard Thévenet]] || [[Francúzsko]]
|[[Jacques Esclassan]]
|[[Francúzsko]]
|[[Lucien Van Impe]]
|[[Belgicko]]
|[[Dietrich Thurau]]
|[[Nemecko]]
|-
|63 || [[1976]]|| [[Lucien Van Impe]] || [[Belgicko]]
|[[Freddy Maertens]]
|[[Belgicko]]
|[[Giancarlo Bellini]]
|[[Taliansko]]
|[[Enrique Martinez-Heredia]]
|[[Španielsko]]
|-
|62 || [[1975]]|| [[Bernard Thévenet]] || [[Francúzsko]]
|[[Rik Van Linden]]
|[[Belgicko]]
|[[Lucien Van Impe]]
|[[Belgicko]]
|[[Francesco Moser]]
|[[Taliansko]]
|-
|61 || [[1974]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]]
|[[Patrick Sercu]]
|[[Belgicko]]
|[[Domingo Perurena]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|60 || [[1973]]|| [[Luis Ocana]] || [[Španielsko]]
|[[Herman Van Springel]] 
|[[Belgicko]]
|[[Pedro Torres]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|59 || [[1972]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]]
|[[Eddy Merckx]]
|[[Belgicko]]
|[[Lucien Van Impe]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|58 || [[1971]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]]
|[[Eddy Merckx]]
|[[Belgicko]]
|[[Lucien Van Impe]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|57 || [[1970]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]]
|[[Walter Godefroot]] 
|[[Belgicko]]
|[[Eddy Merckx]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|56 || [[1969]]|| [[Eddy Merckx]] || [[Belgicko]]
|[[Eddy Merckx]]
|[[Belgicko]]
|[[Eddy Merckx]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|55 || [[1968]]|| [[Jan Janssen]] || [[Holandsko]]
|[[Franco Bitossi]]
|[[Taliansko]]
|[[Aurelio Gonzalez]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|54 || [[1967]]|| [[Roger Pingeon]] || [[Francúzsko]]
|[[Jan Janssen]]
|[[Holandsko]]
|[[Julio Jimenez]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|53 || [[1966]]|| [[Lucien Aimar]] || [[Francúzsko]]
|[[Willy Planckaert]]
|[[Belgicko]]
|[[Julio Jimenez]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|52 || [[1965]]|| [[Felice Gimondi]] || [[Taliansko]]
|[[Jan Janssen]]
|[[Holandsko]]
|[[Julio Jimenez]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|51 || [[1964]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]]
|[[Jan Janssen]]
|[[Holandsko]]
|[[Federico Bahamontes]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|50 || [[1963]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]]
|[[Rik Van Looy]]
|[[Belgicko]]
|[[Federico Bahamontes]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|49 || [[1962]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]]
|[[Rudi Altig]]
|[[Nemecko]]
|[[Federico Bahamontes]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|48 || [[1961]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]]
|[[André Darrigade]]
|[[Francúzsko]]
|[[Imerio Massignan]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|47 || [[1960]]|| [[Gastone Nencini]] || [[Taliansko]]
|[[Jean Graczyk]] 
|[[Francúzsko]]
|[[Imerio Massignan]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|46 || [[1959]]|| [[Federico Bahamontes]] || [[Španielsko]]
|[[André Darrigade]]
|[[Francúzsko]]
|[[Federico Bahamontes]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|45 || [[1958]]|| [[Charly Gaul]] || [[Luxembursko]]
|[[Jean Graczyk]]
|[[Francúzsko]]
|[[Federico Bahamontes]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|44 || [[1957]]|| [[Jacques Anquetil]] || [[Francúzsko]]
|[[Jean Forestier]]
|[[Francúzsko]]
|[[Gastone Nencini]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|43 || [[1956]]|| [[Roger Walkowiak]] || [[Francúzsko]]
|[[Stan Ockers]]
|[[Belgicko]]
|[[Charly Gaul]]
|[[Luxembursko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|42 || [[1955]]|| [[Louison Bobet]] || [[Francúzsko]]
|[[Stan Ockers]]
|[[Belgicko]]
|[[Charly Gaul]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|41 || [[1954]]|| [[Louison Bobet]] || [[Francúzsko]]
|[[Ferdi Kübler]]
|[[Švajčiarsko]]
|[[Federico Bahamontes]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|40 || [[1953]]|| [[Louison Bobet]] || [[Francúzsko]]
|[[Fritz Schär]]
|[[Švajčiarsko]]
|[[Jesús Loroño]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|39 || [[1952]]|| [[Fausto Coppi]] || [[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Fausto Coppi]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|38 || [[1951]]|| [[Hugo Koblet]] || [[Švajčiarsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Raphaêl Géminiani]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|37 || [[1950]]|| [[Ferdinand Kubler]] || [[Švajčiarsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Louison Bobet]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|36 || [[1949]]|| [[Fausto Coppi]] || [[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Fausto Coppi]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|35 || [[1948]]|| [[Gino Bartali]] || [[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Gino Bartali]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|34 || [[1947]]|| [[Jean Robic]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Pierre Brambilla]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
| colspan=&quot;10&quot; |''neuskutočnili sa kvôli [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]]''
|-
|33 || [[1939]]|| [[Sylvere Maes]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Sylvere Maes]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|32 || [[1938]]|| [[Gino Bartali]] || [[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Gino Bartali]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|31 || [[1937]]|| [[Roger Lapébie]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Félicien Vervaecke]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|30 || [[1936]]|| [[Sylvere Maes]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Julian Berrendero]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|29 || [[1935]]|| [[Romain Maes]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Félicien Vervaecke]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|28 || [[1934]]|| [[Antonin Magne]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[René Vietto]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|27 || [[1933]]|| [[Georges Speicher]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Vicente Trueba]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|26 || [[1932]]|| [[André Leducq]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Vicente Trueba]]
|[[Španielsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|25 || [[1931]]|| [[Antonin Magne]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Joseph Demuysere]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|24 || [[1930]]|| [[André Leducq]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Benoît Fauré]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|23 || [[1929]]|| [[Maurice de Waele]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Victor Fontan]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|22 || [[1928]]|| [[Nicolas Frantz]] || [[Luxembursko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Victor Fontan]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|21 || [[1927]]|| [[Nicolas Frantz]] || [[Luxembursko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Giovanni-Michele Gordini]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|20 || [[1926]]|| [[Lucien Buysse]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Lucien Buysse]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|19 || [[1925]]|| [[Ottavio Bottecchia]] || [[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Ottavio Bottecchia]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|18 || [[1924]] || [[Ottavio Bottecchia]] || [[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Ottavio Bottecchia]]
|[[Taliansko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|17 || [[1923]] || [[Henri Pélissier]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Henri Pélissier]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|16 || [[1922]] || [[Firmin Lambot]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Jean Alavoine]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|15 || [[1921]] || [[Léon Scieur]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Hector Heusghem]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|14 || [[1920]] || [[Philippe Thys]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Firmin Lambot]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|13 || [[1919]] || [[Firmin Lambot]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Honoré Barthélemy]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
| colspan=&quot;10&quot; |''neuskutočnili sa kvôli [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]''
|-
|12 || [[1914]] || [[Philippe Thys]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Firmin Lambot]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|11 || [[1913]] || [[Philippe Thys]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Philippe Thys]]
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|10 || [[1912]] || [[Odile Defraye]] || [[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Odiel Defraeye]] 
|[[Belgicko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|09 || [[1911]] || [[Gustave Garrigou]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Paul Duboc]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|08 || [[1910]] || [[Octave Lapize]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Octave Lapize]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|07 || [[1909]] || [[François Faber]] || [[Luxembursko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[François Faber]]
|[[Luxembursko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|06 || [[1908]] || [[Lucien Petit-Breton]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Gustave Garrigou]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|05 || [[1907]] || [[Lucien Petit-Breton]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[Emile Georget]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|04 || [[1906]] || [[René Pottier]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[René Pottier]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|03 || [[1905]] || [[Louis Trousselier]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|[[René Pottier]]
|[[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|02 || [[1904]] || [[Henri Cornet]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|-
|[[1903 Tour de France|01]] || [[1903]] || [[Maurice Garin]] || [[Francúzsko]]
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
|
|}

&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; dodatočne po odobratí víťazstva [[Floyd Landis|Floydovi Landisovi]] (2006) a [[Alberto Contador|Albertovi Contadorovi]] (2010) za doping&lt;br /&gt;&lt;nowiki&gt;**&lt;/nowiki&gt; víťaz [[Lance Armstrong]] ([[Spojené štáty|USA]]) bol zbavený titulov pre užívanie dopingových látok

&lt;nowiki&gt;***&lt;/nowiki&gt; [[Franco Pellizotti]] bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok

&lt;nowiki&gt;****&lt;/nowiki&gt; [[Bernhard Kohl]] bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok

== Rekordy  ==
[[Súbor:Lance-Armstrong-TdF2004.jpg|náhľad|250px|Lance Armstrong na Tour de France, 2004]]
Štyria jazdci vyhrali Tour päťkrát:

* [[Jacques Anquetil]] (Francúzsko) v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964;
* [[Eddy Merckx]] (Belgicko) v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974;
* [[Bernard Hinault]] (Francúzsko) v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985;
* [[Miguel Indurain]] (Španielsko) v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 (ako prvý vyhral päťkrát po sebe).

*[[Lance Armstrong]] (USA) síce vyhral Tour de France '''sedemkrát''' (v rokoch 1999 – 2005), no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza.

Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdcami Španielska (8), Veľkej Británie (5), Luxemburska (4), USA (3), Slovinska, Švajčiarska a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka, Kolumbie a Austrálie (1).

== Česi a Slováci na Tour ==

Tour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom [[Ján Svorada]] vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch [[Milan Jurčo]]. Najúspešnejšími jazdcami sú [[Peter Sagan]] s ôsmimi účasťami, dvanástimi individuálnymi etapovými víťazstvami (2012 1., 3. a 6. etapa, 2013 7. etapa, 2016 2. 11. a 16. etapa, 2017 2. etapa, 2018 2., 5. a 13. etapa a 2019 5.etapa) a ziskom siedmich zelených dresov. Česi [[Ján Svorada]] s ôsmimi štartmi a tromi individuálnymi etapovými víťazstvami a Pavel Padrnos so šiestimi štartmi a tromi víťazstvami v tímovej časovke. V ročníku 2012 bolo Slovensko rekordne zastúpené bratmi Petrom a Martinom Velitsovcami a Petrom Saganom. Sagan vyhral 3 etapy a zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. V roku 2013 Peter Sagan obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži o zelený dres a pridal jedno etapové víťazstvo. Aj v rokoch 2014 a 2015 získal zelený dres, ale bez vyhratej etapy.
 
* [[1987]] [[Květoslav Palov]] (103.), [[Milan Jurčo]] (nedokončil)
* [[1988]] [[Milan Jurčo]] (139., 3. miesto v časovke jednotlivcov)
* [[1993]] [[Ján Svorada]] (nedokončil)
* [[1994]] [[Ján Svorada]] (103., vyhral etapu)
* [[1995]] [[Ján Svorada]] (nedokončil)
* [[1996]] [[Ján Svorada]] (nedokončil)
* [[1998]] [[Ján Svorada]] (nedokončil, vyhral etapu)
* [[1999]] [[Ján Svorada]] (nedokončil), [[Pavel Padrnos]] (nedokončil)
* [[2000]] [[Pavel Padrnos]] (85.)
* [[2001]] [[Ján Svorada]] (129., vyhral etapu)
* [[2002]] [[Tomáš Konečný]] (65.), [[Pavel Padrnos]] (69.), [[Ján Svorada]] (131.)
* [[2003]] [[René Anderle]] (83.), [[Pavel Padrnos]] (102., vyhral tímovú časovku)
* [[2004]] [[Pavel Padrnos]] (79., vyhral tímovú časovku), [[Jan Hruška]] (117.)
* [[2005]] [[Pavel Padrnos]] (95., vyhral tímovú časovku)
* [[2006]] [[Pavel Padrnos]] (65.)
* [[Tour de France 2008|2008]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (13.), [[Peter Velits]] (57.)
* [[Tour de France 2009|2009]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (9.), [[Peter Velits]] (32.)
* [[Tour de France 2010|2010]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (9.)
* [[Tour de France 2011|2011]] [[Roman Kreuziger (1986)|Roman Kreuziger]] (112.), [[Peter Velits]] (19.)
* [[Tour de France 2012|2012]] [[Peter Sagan]] (42.) (vyhral tri etapy, získal zelené tričko [[Súbor:Jersey green.svg|20px]]), [[Peter Velits]] (27.), [[Martin Velits]] (88.)
* [[Tour de France 2013|2013]] [[Peter Sagan]] (82.) (vyhral jednu etapu, štyrikrát bol druhý, dvakrát tretí, obhájil [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] zelené tričko z roku 2012), [[Peter Velits]] (25.), Roman Kreuziger (5.)
* [[Tour de France 2014|2014]] [[Peter Sagan]] (60.) (štyri druhé a jedno tretie miesto v etapách, obhájil [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] zelené tričko z rokov 2012 a 2013), Peter Velits (27.), Leopold König (7.), Jan Bárta (71.)
* [[Tour de France 2015|2015]] [[Peter Sagan]] (46.) (5x 2. a 2x 3. miesto v etapách, opäť získal zelené tričko [[Súbor:Jersey green.svg|20px]]), Roman Kreuziger (17.), Jan Bárta (25.), Leopold König (70.), Zdeněk Štybar (103.) (vyhral 6. etapu)
* [[Tour de France 2016|2016]] [[Peter Sagan]] (získal 3 prvé, 2 druhé a 3 tretie miesta, ako aj zelené tričko [[Súbor:Jersey green.svg|20px]]) rekord bodovacej súťaže 470 bodov.
* [[Tour de France 2017|2017]] [[Peter Sagan]] (vyhral 3. etapu, no po kolízii s Cavendishom v závere 4. etapy bol diskvalifikovaný a v Tour nepokračoval)
* [[Tour de France 2018|2018]] [[Peter Sagan]] (vyhral 3 etapy ,3 druhé a 1 tretie miesto,), získal zelený dres a celkové 71. miesto -nový rekord bodovacej súťaže 477 bodov.
* [[Tour de France 2019|2019]] [[Peter Sagan]] (vyhral 1 etapu ,1 druhé a 1 tretie miesto,), získal zelený dres a celkové 82. miesto

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Tour de France}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Šport|Športový}}
* [http://www.letour.fr/indexus.html Oficiálna stránka Tour de France]
* [http://letour.sk/ Slovenská stránka o Tour de France] (neoficiálna)
* [http://www.candyman.sk/sport/tour-de-france-2015/ Tour de France 2015, TdF v kocke]
* [http://sport.aktuality.sk/cyklistika/tour-de-france/ Tour de France 2016] – komplexný prehľad z cyklistických pretekov

{{Tour de France}}

[[Kategória:Tour de France| ]]
[[Kategória:Cyklistika]]
[[Kategória:Cyklistika vo Francúzsku]]
[[Kategória:Cyklistické preteky]]
[[Kategória:Grand tour]]</text>
      <sha1>ffchckgmyymd589nb5dyvscygudue05</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia k portálu:Chémia</title>
    <ns>101</ns>
    <id>43759</id>
    <revision>
      <id>7415437</id>
      <parentid>7307682</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:47:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Šablóna:Kyseliny I. */ nová sekcia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13360" xml:space="preserve">{| width=&quot;100%&quot; cellpadding=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;font-size:16px; background:#ddffbb; text-align:center; border:1px solid #006600; border-collapse:collapse;&quot;
|- 
| style=&quot;width:25%; padding:8px; background:#478445; border:1px solid #356334;&quot;|'''[[Portál:Chémia|&lt;span style=&quot;color:#ebfbeb;&quot;&gt;Portál&lt;/span&gt;]]'''
| style=&quot;width:25%; padding:8px; background:#478445; border:1px solid #356334;&quot;|'''[[:Kategória:Portál:Chémia/Zapojené články|&lt;span style=&quot;color:#ebfbeb;&quot;&gt;Index&lt;/span&gt;]]'''
| style=&quot;width:25%; padding:8px; background:#478445; border:1px solid #356334;&quot;|'''[[Wikipédia:WikiProjekt Chémia|&lt;span style=&quot;color:#ebfbeb;&quot;&gt;Wikiprojekt&lt;/span&gt;]]'''
| style=&quot;width:25%; padding:8px; color:#2c0e08; border:1px solid #356334; border-bottom:1px none #356334;&quot;|'''Chemické bistro'''
|- 
| colspan=&quot;4&quot;|
|- 
| colspan=&quot;4&quot;|&amp;nbsp;
{{Portál:Chémia/Sekcia
 | ram_sekcie = 
 | nadpis = Diskusia k portálu
 | nadpis_veľkosť = 22
 | ikona = 
 | ikona_velkost = 
 | text = 
 | zarovnanie_textu_sekcie = center
 | velkost_pisma_sekcie = 14
 | edit_linka = 
}}
|}
==odporucany clanok==
odporucany clanok sa meni ako casto? ci to treba manualne zmenit?--[[Redaktor:Stefi|stefi]] 20:55, 3 január 2006 (UTC)

Na astroportále a všetkých portáloch, ktoré z neho priamo vychádzajú, sa automaticky mení každý týždeň, len musíš mať narobené dané šablóny. :p --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 20:56, 3 január 2006 (UTC)
*hoho :) nemozes to zmenit na manualne. Ze iba prepisem odkaz a nahodi mi inu sablonu odporucaneho clanku, lebo nieje dostatok clankov--[[Redaktor:Stefi|stefi]] 21:01, 3 január 2006 (UTC)

----
Tak takmer je to urobene, potrebujem este tri veci spravit, ktore neviem:
#Zmenit prikaz aby sa nemenila sablona odporucany clanok kazdy tyzden ale napriklad iba kazdy mesiac
#Vyhodit odsek Zoznamy
#Natiahnut podledny odsek Tabuľka tak aby to bolo po celej šírke strany.

Ak to viete urobiť gtak mi pls pomozte.--[[Redaktor:Stefi|stefi]] 21:32, 3 január 2006 (UTC)
*Dakujem za treti bod, tie zoznamy nakoniec nehcem zrusit len by som chcel keby sa dali prehodit na pravu stranu--[[Redaktor:Stefi|stefi]] 21:50, 3 január 2006 (UTC)

* Dobrá práca Stefi, ide ti to ako po masle. Ja by som na tvojom mieste nemenil cyklus odporúčaných článkov. Ten mesiac na jeden článok je trochu dlho. Určite nájdeš dosť článkov aj na tú týždennú frekvenciu. A keď nie, aspoň ťa to bude nútiť, aby si ich vytvoril.--[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]] 22:59, 3 január 2006 (UTC)
**Uff, no budem sa snažiť, veľmi pekne ďakujem:), mohol by sa niekto preipojiť :))--[[Redaktor:Stefi|stefi]] 23:24, 3 január 2006 (UTC)

== Difúzia ==

Difúzia je – schopnosť mikročastíc prechádzať samovoľne v dôsledku neusporiadaného tepelného pohybu z miesta svojej vyššej koncentrácie na miesto svojej nižšej koncentrácie . 
Prestup látky  difúziou  sa uplatňuje v nepohybujúcich sa fázach 
--[[Redaktor:Apollo333|Apollo333]] 08:16, 27. jún 2007 (UTC)

== PSP ==

Prečo je 117-prvok v PSP označený ako nevytvorený, keď v článku píše, že bol už vytvorený ?????? --[[Redaktor:Svalnac2|Svalnac2]] 14:16, 12. jún 2008 (UTC)
: A to je taký problém zmeniť formátovanie bunky z none na dotted? --[[Redaktor:Peko|peko]] 14:52, 12. jún 2008 (UTC)

== Enzýmy - názvoslovie ==

Zdravím, tému som otvoril v Kaviarni, ale schválne skúsim aj tu; 
Existuje v slovenčine nejaký zdroj (netriviálneho) názvoslovia enzýmov? Z toho, čo som zaregistroval, sa všetko píše spolu (narozdiel od angličtiny, kde to je oddelene; napr. glycínsyntáza namiesto glycine synthase). Na stránke [[Glycín]] ich totiž bolo niekoľko zakaždým inak, a potom je tam napr. D-aminokyselina oxidáza, ktorú by som pokojne nechal oddelene, keďže to nie je konkrétna molekula... Ja som tieto veci študoval v Česku, takže neviem, ako je to presne správne slovensky a ocenil by som nejaký zdroj názvoslovia enzýmov, ak nejaký existuje. Na stránke [[Enzým]] je to popísané veľmi zbežne a celkom nešpecificky. 
V Kaviarni mi boli odporučené dva varianty, kam sa obrátiť (autor Putala, od ktorého som narýchlo nič nenašiel, a potom [https://schems.sk/ Slovenská chemická spoločnosť]), ale napadlo mi, či ešte niekto tu nebude vedieť. Za akýkoľvek zdroj ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:10, 8. marec 2021 (UTC)
: Tak reakcia aj sem: Obávam sa, že priamo na webe toho veľa nebude. Od Putalu sa dá sa nájsť pdf '''NÁZVOSLOVIE ORGANICKÝCH ZLÚČENÍN (Stručné princípy a riešené príklady)''', ale to je skôr niečo ako pracovný zošit (a po druhé, biochémiu vôbec nerieši). Zaujímavá môže byť aj publikácia '''Názvoslovie organických zlúčenín''' (Devínsky, Heger, UK Bratislava 2000), no opäť z webu dostupná nie je. Ešte by som si dovolil upozorniť na pdf '''NIEKTORÉ ZMENY V NÁZVOSLOVÍ ORGANICKÝCH ZLÚČENÍN''' (konkrétne IV. časť), kde, citujem: ''Na základe posledných odporúčaní IUPAC-u pre oblasť organickej chémie z roku 1993 (A Guide to IUPAC Nomenclature of Organic Compounds, Recommendations 1993, R. Panico, W. H. Powell, J.-C. Richer., eds.; Blackwell Scientific Publications, Oxford, UK, 1993, 190 pp.; http://www.chem.qmw.ac.uk/iupac/iupac) sme pripravili stručný prehľad najpodstatnejších zmien v názvosloví organických zlúčenín (I. a II. časť). Priamy slovenský preklad uvedených odporúčaní IUPAC-u v slovenskom jazyku nevyšiel. Publikácia Názvoslovie organických zlúčenín, F. Devínsky, J. Heger, UK Bratislava 2000 nie je ekvivalentom týchto odporúčaní (i keď sú v nej zahrnuté) a neprešla recenziou Názvoslovnej komisie SCHS. Koncom roku 2000 sa však na našom trhu objavil český preklad uvedených odporúčaní: '''&quot;Průvodce názvoslovím organických sloučenin podle IUPAC, Doporučení 1993, Akademia Praha 2000, prevod do českého názvoslovia: J. Kahovec, F. Liška a O. Paleta&quot;'''. Keďže nie je reálny predpoklad na vydanie priamej slovenskej verzie týchto odporúčaní, Názvoslovná komisia pre organickú chémiu SCHS odporúča slovenskej chemickej obci využívať v otázkach názvoslovia organických zlúčenín uvedenú českú publikáciu (je ju možné zabezpečiť i cez kníhkupectvo Malé centrum) s prihliadnutím na určité rozdiely medzi slovenským a českým chemickým názvoslovím, z ktorých najpodstatnejšie sú tu zhrnuté...''. Takže by som to videl na prevzatie českého názvoslovia (ak teda neexistuje novšie doporučenie, resp. neexistuje metodika názvoslovia biochemických náležitostí). Resp. oslovenie spomínanej názvoslovnej komisie, to bude asi najčistejším riešením. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 15:42, 8. marec 2021 (UTC)
::Takže, nakoniec som si spomenul na Medzinárodnú úniu pre biochémiu a molekulárnu biológiu, ktorá je spomenutá na stránke Enzým, a tak som skúsil pozrieť, či existuje i slovenská (po vzore chemickej) - nakoniec sa mi podarilo nájsť [http://ssbmb.sk/ Slovenskú spoločnosť pre biochémiu a molekulárnu biológiu], ktorú som kontaktoval. A dostal som nasledujúcu odpoveď:
::* Všeobecne je názvoslovie spoločné s českým (až na mierne úpravy čo sa týka písania, tj. metyl namiesto methyl a pod.), zároveň sa odporuča obrátiť sa na biochemické učebnice a vychádzať z nich
::* Názvy enzýmov (triviálne) sú všeobecne spolu - citrátsyntáza, laktátdehydrogenáza (v angličtine oddelene - citrate synthase, lactate dehydrogenase)
::* V prípade nekonkrétneho substrátu, ale všeobecného, ako napr. &quot;aromatic L-amino acid decarboxylase&quot; je preferované pomenovanie &quot;dekarboxyláza L-aminokyselín&quot; (opisne), dá sa použiť i &quot;L-aminokyselinadekarboxyláza&quot; (preferuje sa však prvý spôsob)
::** Ohľadne komplexnejších názvov typu &quot;serine hydroxymethyltransferase&quot; alebo &quot;glutamate oxoglutarate transaminase&quot; som sa nepýtal, každopádne i u nich by som volil písane v jednom slove (&quot;serínhydroxymetyltransferáza&quot; a &quot;glutamátoxoglutaráttransamináza&quot;, v prvom prípade možno &quot;serínová hydroxymetyltransferáza&quot; (oddelene, lebo je to prídavné meno) - tu pokojne uvítam názory, ak nejaké sú.
::Týmto asi svoje pátranie (cielené) aktuálne ukončujem a mne to takto asi zatiaľ stačí; ak by sa niekde našli slovenské biochemické knihy (asi trochu obšírnejšie než len učebnice, ktoré by popisovali i zložitejšie procesy), tak by som určite ocenil nejaký odkaz (nie je nutné hľadať, len keby mal niekto náhodou po ruke). 
::Za pomoc ešte raz ďakujem. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:14, 21. marec 2021 (UTC)

== Presun ==

Zdravím, evidentne som úplne rozhádzaný posledné dni. Mohol by mi niekto presunúť [[Electronický jazyk]] na [[Elektronický jazyk]]? Alebo mi dať práva a budem si to robiť sám, keby to bolo nutné. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:50, 10. marec 2021 (UTC)
:{{Hotovo}} Inak podobné veci sa dajú riešiť na [[Wikipédia:Nástenka správcov|Nástenke správcov]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 11. marec 2021 (UTC)
::Skvelé, ďakujem! Stránku pridávam medzi sledované a budem prípadne používať. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:58, 11. marec 2021 (UTC)

== Presun? ==
Zdravím a prosím o názor. Viem, že presun sa dá riešiť na [[Wikipédia:Nástenka_správcov]], ale potrebujemi názor, či to má zmysel. 
Vytvoril som stránku [[Fosfoenolpyruvát]] a potom som si uvedomil, že by bolo možno lepšie vytvoriť stránku konjugovanej kyseliny (ergo asi kyseliny fosfoenolpyrohroznovej). V angličtine takisto existuje stránka [[en:Phosphoenolpyruvic acid]] namiesto [[en:Phosphoenolpyruvate]] (ktorý sa tam samozrejme presmeruje). Názov ''Kyselina fosfoenolpyrohroznová'' som však nikdy nepočul, ale [https://lekarske.slovniky.cz/lexikon-pojem/fosfoenolpyrohroznova-kyselina evidentne existuje]. Google mi dáva 4 odkazy. Má zmysel teda stránku presúvať na [[Kyselina fosfoenolpyrohroznová]]? Alebo ju necháme na Fosfoenolpyruvát? Prosím o názor, rozhodnutie a prípadný presun. Ďakujem. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:25, 19. december 2021 (UTC)
: No ja sa k tomu vyjadriť neviem (biochémia a jej názvoslovie nikdy nebola moja silná stránka), ale ak máme [[Kyselina pyrohroznová|kyselinu pyrohroznovú]] a na nie ňu presmerovaný pyruvát, tak analogicky by aj toto mohlo byť hlavný článok Kyselina... a fosfoenolpyruvát ako presmerovanie. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 09:53, 20. december 2021 (UTC)
::Analogicky áno, vždy máme názov kyselina a na ňu presmerovanú konjugovanú bázu, ale u tohto som nikdy ten názov nepočul, tak len pre to sa pýtam. Tak nechám asi na posúdení niekoho, kto sa trochu viac vyzná, ale osobne by som to asi presunul. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:12, 20. december 2021 (UTC)

== Bielkovina a Proteín ==

Podľa stránky [[Proteín]] je slovo &quot;proteín&quot; staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&amp;type=revision&amp;diff=7307194&amp;oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&amp;oldid=prev&amp;diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:31, 19. január 2022 (UTC)
: Ahoj, táto diskusia patrí skôr do krčmy, resp. po novom do [[Wikipédia:Kaviareň|kaviarne]]. Diskusie na portáli by sa mali týkať portálu samotného. Vďaka. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 19:45, 19. január 2022 (UTC)

== Šablóna:Kyseliny I. ==

Pri prechádzaní šablón pre kyseliny som si všimol, že [[Šablóna:Kyseliny I.]] obsahuje i odkazy na kyselinu chlorovodíkovú a jej podobné. Táto kyselina ale nemá (kyselinotvorný) prvok s oxidačným I, ale -I (chlór má ox. číslo -I, vodík +I; samozrejme má prvok s ox. číslom +I, a to vodík, ale to majú všetky kyseliny). Navrhujem teda tieto kyseliny oddeliť do samostatnej šablóny - ale v tom prípade by sa to rovno mohlo volať [[Šablóna:Bezkyslíkaté kyseliny]] (pretože to, čo spôsobuj kladné oxidačné číslo kyselinotvorného prvku, je kyslík, nie vodík) namiesto [[Šablóna:Kyseliny -I.]]. Než to urobím, sú nejaké iné návrhy alebo dôvody proti? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:47, 24. júl 2022 (UTC)</text>
      <sha1>oqnw3oaa41sgo8pa35blwuw56d7mxs8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roman Stantien</title>
    <ns>0</ns>
    <id>49487</id>
    <revision>
      <id>7415519</id>
      <parentid>6994900</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T07:20:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej203</username>
        <id>3115</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>referencie, aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14530" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista
 | Meno               = Roman Stantien
 | Portrét            = 
 | Veľkosť obrázka    = 
 | Štátna príslušnosť = Slovensko
 | Popis              = [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]]
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1964|10|16}}
 | Miesto narodenia   = [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]], [[Česko-Slovensko]]
 | Rok1               = 1986
 | Rok2               = 2009
 | Pozícia            = center
 | Streľba            = ľavou rukou
 | Výška              = 183
 | Váha               = 83
 | Bývalé tímy        = '''''[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]'''''&lt;br /&gt;[[Dukla Trenčín]]&lt;br /&gt;[[HK Aquacity ŠKP Poprad|ŠKP Poprad]]&lt;br /&gt;[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br /&gt;[[MsHK Žilina]]&lt;br /&gt;'''''[[Česká hokejová extraliga|ČE]]'''''&lt;br /&gt;[[HC Vsetín]]&lt;br /&gt;[[HC Vítkovice Steel|HC Vítkovice]]&lt;br /&gt;[[HC České Budějovice]]&lt;br /&gt;'''''[[Ruská hokejová superliga|RSL]]'''''&lt;br /&gt;[[Amur Chabarovsk]]
 | Prezývka           = Bobo
}}
{{Olympijská účasť}}
'''Roman Stantien''' (* [[16. október]] [[1964]], [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]])&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Roman Stantien sa vracia do Slovana ako tréner
| periodikum = hcslovan.sk
| dátum =
| url = http://www.hcslovan.sk/sk/spravy/roman-stantien-sa-vracia-do-slovana-ako-trener/}}&lt;/ref&gt; je bývalý slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] útočník, držiteľ dvoch slovenských a šiestich českých extraligových titulov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Stantien definitívne ukončil svoju výnimočnú kariéru
| periodikum = hokej.sk
| dátum = 23.5.2009
| url = http://hokej.sk/spravy/?clanok=62387}}&lt;/ref&gt;

== Klubový hokej ==
{{Infobox-medaila}}
{{Infobox-medaila súťaž|  [[Slovenská hokejová extraliga]]}} {{minivlajka|SVK}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]] – [[Dukla Trenčín]]&lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2004/2005|2004/05]] – [[HC Slovan Bratislava]]&lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila súťaž|  [[Česká hokejová extraliga]]}} {{minivlajka|Česko}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; 1994/95 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; 1995/96 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; 1996/97 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; 1997/98 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; 1998/99 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt; 1999/00 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt; 2000/01 – [[HC Vsetín]] &lt;/center&gt;|}}
{{Infobox koniec}}

S hokejom začínal v klube [[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica nad Váhom]]. V [[Česko-slovenská hokejová liga|česko-slovenskej lige]] odohral sezóny [[Česko-slovenská hokejová liga 1991/1992|1991/92]] a [[Česko-slovenská hokejová liga 1992/1993|1992/93]] za [[HK Poprad]]. V prvom ročníku slovenskej extraligy [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]] pôsobil v [[Dukla Trenčín|Dukle Trenčín]], hral v útoku s
[[Branislav Jánoš|Branislavom Jánošom]] a [[Ján Pardavý|Jánom Pardavým]] a s mužstvom vybojoval majstrovský titul. 

Následne prestúpil do českého [[HC Vsetín]], kde získal päť majstrovských titulov za sebou. Rovnaký úspech zaznamenal ešte v ročníku 2000/01. Po ňom podpísal kontrakt s [[Amur Chabarovsk|Amurom Chabarovsk]] v [[Ruská hokejová superliga|ruskej superlige]], ale sezónu skončil vo [[HC Vítkovice Steel|Vítkoviciach]]. 

Ďalšie roky hrával znovu vo Vsetíne, v úvode ročníka [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2004/2005|2004/05]] po nezhodách s vedením posilnil [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], kde vybojoval už svoj ôsmy titul. Pred začiatkom ďalšej sezóny opäť podpísal zmluvu so Vsetínom. Pôsobil v ňom aj v ročníku 2006/07, v zmluve mal však klauzulu, ktorá mu umožňovala prestúpiť, pokiaľ Vsetín stratí šancu na play-off. Túto klauzulu využil – v januári ho angažovali [[HC České Budějovice|České Budějovice]].
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Stantien končí vo Vsetíne, odchádza do Českých Budějovíc
| periodikum = hokej.sk
| dátum = 13.1.2001
| url = http://www.hokej.sk/clanok46045.htm}}&lt;/ref&gt; Vo veku 42 rokov sa stal najstarším hráčom [[Česká hokejová extraliga|českej hokejovej extraligy]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stantienova víťazná premiéra v Prahe na Slavii, už sa teší na Vsetín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/stantienova-vitazna-premiera-v-prahe-na-slavii-uz-sa-tesi-na-vsetin/?page=13 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-25 }}&lt;/ref&gt; 

Pred ďalším ročníkom prestúpil do slovenského mužstva [[MsHK Žilina]] a takisto bol najstarším hokejistom v súťaži. V priebehu sezóny [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[HC ŠKP Poprad|Popradu]],
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Garmin Žilina s dvojicou nových útočníkov, Stantien do Popradu
| periodikum = hokej.sk
| dátum = 23.1.2009
| url = http://www.hokej.sk/clanok59364-Garmin__Zilina_s_dvojicou_novych_utocnikov_Stantien_do_Popradu.htm}}&lt;/ref&gt; kde po ukončení sezóny skončil svoju aktívnu kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Veterán Stantien ukončil hokejovú kariéru | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/131021-veteran-stantien-ukoncil-hokejovu-karieru/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2009-05-23 | dátum prístupu = 2022-07-25 }}&lt;/ref&gt;

== Trénerské pôsobenie ==
Od sezóny 2010/11 bol asistentom trénera v [[HK Nitra]]. Od januára 2012 pôsobil v rovnakej pozícii v klube [[HC Slovan Bratislava]]. Od sezóny 2014/15 sa stal trénerom [[Dukla Trenčín]], za asistenta si vybral [[Branislav Jánoš|Branislava Jánoša]]. Od apríla roku 2018 nastúpil na pozíciu hlavného trénera [[HK Poprad]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Poprad vyriešil trénerskú otázku, do klubu prichádza bývalý asistent trénera v Slovane
| url=https://sport.sme.sk/c/20802517/richard-stantien-je-novym-trenerom-hk-poprad-2018.html
| periodikum =sme.sk
| dátum = 12.4.2018
| dátum prístupu=2019-03-13
| jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; kde pôsobil jeden rok. Následne bol 2 roky hlavným trénerom Slovana Bratislava, v slovenskej extralige.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HC Slovan Bratislava odvolal trénera Romana Stantiena. Vedenie klubu už oznámilo aj jeho nástupcov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/478810/hc-slovan-bratislava-odvolal-trenera-romana-stantiena-vedenie-klubu-uz-oznamilo-aj-jeho-nastupcu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-17 | dátum prístupu = 2022-07-25 }}&lt;/ref&gt;

=== Tituly v pozícii asistenta ===
* [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2011/2012|2011/12]] – [[HC Dukla Trenčín]]

== Rodina ==
Jeho otec Vojtech Stantien bol česko-slovenský reprezentant v boxe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Stantien definitívne zostane vo Vsetíne
| periodikum = sme.sk
| dátum = 26.6.1997
| url = http://www.sme.sk/c/2079994/stantien-definitivne-zostane-vo-vsetine.html}}&lt;/ref&gt; Synovia Simon (* [[1988]]) a Patrik (* [[1993]]) sú tiež hokejisti.

=== Klubová štatistika === 
{|bgcolor=&quot;#ffdead&quot; cellpadding=&quot;3&quot; cellspacing=&quot;0&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;&quot;
|- bgcolor=&quot;#ffdead&quot;
!rowspan=&quot;2&quot;| Sezóna ||rowspan=&quot;2&quot;|Klub ||rowspan=&quot;2&quot;|Liga
! colspan=&quot;6&quot; | Základná časť
! align=&quot;center&quot; colspan=&quot;6&quot; | Play-off
|- align=center bgcolor=#ffdead
!&amp;nbsp;Z&amp;nbsp;||&amp;nbsp;G&amp;nbsp;||&amp;nbsp;A&amp;nbsp;||&amp;nbsp;B&amp;nbsp;||TM||+/-||&amp;nbsp;Z&amp;nbsp;||&amp;nbsp;G&amp;nbsp;||&amp;nbsp;A&amp;nbsp;||&amp;nbsp;B&amp;nbsp;||&amp;nbsp;TM&amp;nbsp;||+/-
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Česko-slovenská hokejová liga 1986/1987|1986/87]]
| [[Dukla Trenčín]]
| [[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]
|3
|0
|0
|0
|0
|
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[Česko-slovenská hokejová liga 1991/1992|1991/92]]
| [[HK Aquacity ŠKP Poprad|HK Poprad]]
| [[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]
|36
|11
|16
|27
|
|
|5
|2
|4
|6
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Česko-slovenská hokejová liga 1992/1993|1992/93]]
| [[HK Aquacity ŠKP Poprad|HK Poprad]]
| [[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]
|44
|14
|12
|26
|57
|
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]]
| [[Dukla Trenčín]]
| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]
|43
|12
|18
|30
|
|
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 1994/95
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|55
|12
|16
|28
|
|
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 1995/96
| [[HC Vsetín]]
|[[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|40
|7
|9
|16
|20
|
|13
|2
|5
|7
|8
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 1996/97
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|51
|9
|15
|24
|26
|
|10
|2
|1
|3
|10
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 1997/98
| [[HC Vsetín]]
|[[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|32
|9
|11
|20
|64
|
|10
|1
|2
|3
|34
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 1998/99
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|46
|14
|13
|27
|92
|
|2
|0
|0
|0
|0
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 1999/00
| [[HC Vsetín]]
|[[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|51
|10
|16
|26
|57
| +1
|9
|2
|1
|3
|2
| +2
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2000/01
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|50
|17
|15
|32
|69
| +13
|12
|2
|1
|3
|20
| +3
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2001/02
| [[Amur Chabarovsk]]
| [[Ruská hokejová superliga|RSL]]
|25
|3
|1
|4
|5
|16
| -4
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|
| [[HC Vítkovice]]
|[[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|13
|3
|2
|5
|6
|0
|5
|0
|2
|2
|2
| +3
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2002/03
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|51
|12
|16
|28
|56
| -1
|4
|0
|0
|0
|6
| -2
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2003/04
| [[HC Vsetín]]
|[[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|49
|8
|20
|28
|60
| -4
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2004/05
| [[HC Vsetín]]
|[[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|9
|0
|5
|5
|0
| +2
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|
| [[HC Slovan Bratislava]]
| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]
|44
|3
|10
|13
|54
| +5
|13
|2
|1
|3
|12
| +4
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2005/06
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|45
|8
|9
|17
|75
| -6
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2006/07
| [[HC Vsetín]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|39
|8
|7
|15
|28
|
|
|
|
|
|
|
|- ALIGN=&quot;center&quot;
|
| [[HC České Budějovice]]
| [[Česká hokejová extraliga|ČE]]
|8
|1
|1
|2
|6
| +3
|11
|0
|1
|1
|10
| 0
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2007/2008|2007/08]]
| [[MsHK Žilina]]
| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]
|53
|9 
|23
|32
|46
| +6
|4
|1
|1
|2
|2
| -2
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2008/2009|2008/09]]
| [[MsHK Žilina]]
|[[Slovenská hokejová extraliga|SE]]
|23
|8
|11
|19
|26
| +9
|
|
|
|
|
| 
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot; 
|
| [[HK Poprad]]
| [[Slovenská hokejová extraliga|SE]]
|14
|1
|6
|7
|6
| -1
|
|
|
|
|
| 
|}

== Reprezentácia ==
V [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] debutoval až ako 33-ročný, vo [[február 1997|februári 1997]]. Zúčastnil sa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Trinástka by už mohla priniesť šťastie *MÔJ DEŇ ROMAN STANTIEN, útočník tímu SR
| periodikum = sme.sk
| dátum = 7.5.1998
| url = http://www.sme.sk/c/2152223/trinastka-by-uz-mohla-priniest-stastie-moj-den-roman-stantien-utocnik-timu-sr.html
|}}&lt;/ref&gt; a [[Zimné olympijské hry|ZOH 1998]] v japonskom [[Nagano|Nagane]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Nominácia slovenskej výpravy pre ZOH 1998 v Nagane
| periodikum = sme.sk
| dátum = 19.1.1998
| url =http://www.sme.sk/c/2141571/nominacia-slovenskej-vypravy-pre-zoh-1998-v-nagane.html 
|}}&lt;/ref&gt; V [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] odohral '''35''' zápasov, strelil '''7''' gólov.

=== Štatistika na významných podujatiach ===
{|bgcolor=&quot;#ffdead&quot; cellpadding=&quot;3&quot; cellspacing=&quot;0&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;&quot;
|- bgcolor=&quot;#ffdead&quot;
!rowspan=&quot;2&quot;| Podujatie 
|- ALIGN=&quot;center&quot;
!&amp;nbsp;Z&amp;nbsp;||&amp;nbsp;G&amp;nbsp;||&amp;nbsp;A&amp;nbsp;||&amp;nbsp;B&amp;nbsp;||TM||+/-||Miesto
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]]
||8||2||0||2||2||-1||9.
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[Zimné olympijské hry 1998|ZOH 1998]]
||4||0||0||0||0||+1||10.
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]]
||6||0||0||0||0||-1||7.
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Hokejové odkazy}}
* [http://www.hc-vsetin.cz/hrac.asp?ID=83 profil na oficiálnej stránke Vsetína]


{{Biografický výhonok}}


{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1998}}

{{DEFAULTSORT:Stantien, Roman}}
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví tréneri]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Hráči MHK Dubnica nad Váhom]]
[[Kategória:Hráči HK Poprad]]
[[Kategória:Hráči Dukly Trenčín]]
[[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Hráči MsHK Žilina]]
[[Kategória:Hráči HC Vsetín]]
[[Kategória:Hráči HC Vítkovice]]
[[Kategória:Hráči HC České Budějovice]]
[[Kategória:Hráči Amur Chabarovsk]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Kyjova (okres Hodonín)]]
&lt;!-- neviditeľná poznámka Keloveho: doplniť, kde hral v rokoch 1986-1991
--&gt;</text>
      <sha1>px56nusbmuhpz6hzqo1ezdvb1fkhmrc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Halogén</title>
    <ns>0</ns>
    <id>61053</id>
    <revision>
      <id>7415442</id>
      <parentid>7245884</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:11:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>KingisNitro premiestnil stránku [[Halogény]] na [[Halogén]] prostredníctvom presmerovania: Jednotne cislo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13428" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| align=&quot;right&quot; width=&quot;100px&quot; style=&quot;border:1px solid #ccc; padding:3px; margin:0.5em 0em 0.8em 1.4em;&quot;
!width=&quot;50%&quot;|[[Skupina (periodická tabuľka)|Skupina]]
!width=&quot;50%&quot;|17
|-
! [[Perióda (periodická tabuľka)|Perióda]]
|-
! '''2'''
| style=&quot;text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px solid black;&quot; | 9&lt;br /&gt;'''[[Fluór|F]]'''
|-
! '''3'''
| style=&quot;text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px solid black;&quot; | 17&lt;br /&gt;'''[[Chlór|Cl]]'''
|-
! '''4'''
| style=&quot;text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px solid black;&quot; | 35&lt;br /&gt;'''[[Bróm|Br]]'''
|-
! '''5'''
| style=&quot;text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px solid black;&quot; | 53&lt;br /&gt;'''[[Jód|I]]'''
|-
! '''6'''
| style=&quot;text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px dashed black;&quot; | 85&lt;br /&gt;'''[[Astát|At]]'''
|-
! '''7'''
| style=&quot;text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px dashed black;&quot; | 117&lt;br /&gt;'''[[Tenés|Ts]]'''
|-
!align=&quot;left&quot;|[[Chalkogény|&lt;&lt;]]
!align=&quot;right&quot;|[[Vzácne plyny|&gt;&gt;]]
|}
'''Halogén''' je súhrnný názov pre všetky [[chemický prvok|prvky]] 17. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky prvkov]]. Patria sem [[fluór]], [[chlór]], [[bróm]], [[jód]], [[astát]] a [[tenés]]. Pomenovanie halogén pochádza z [[Gréčtina|gréčtiny]] a znamená solitvorný (gr. hals - soľ, gr. gennaó - tvorím).

Atómy halogénov majú 7 valenčných [[elektrón]]ov (valenčná vrstva je ns&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; np&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; np&lt;sub&gt;x&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; np&lt;sub&gt;y&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; np&lt;sub&gt;z&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;), do [[Oktet (atóm)|oktetu]] im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho [[Vzácne plyny|vzácneho plynu]] vznikom [[anión]]ov X&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; alebo vytvorením jednej [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]].

Halogény sú všeobecne vysoko [[Elektronegativita|elektronegatívne]], pričom ich elektronegativita klesá so vzrastajúcim počtom protónov (vzrastajúcou [[Relatívna atómová hmotnosť|atómovou hmotnosťou]]), takže najvyššiu elektronegativitu má fluór (je to zároveň najelektronegatívnejší prvok periodickej tabuľky) a astát má spomedzi halogénov najnižšiu hodnotu elektronegativity.

Väčšina binárnych zlúčenín fluóru je tým pádom iónová, v prípade kovalentnej väzby je silne [[Polarita väzby|polárna]]. Väzby ostatných halogenidov majú viac kovalentný charakter. Nepolárna kovalentná väzba sa vyskytuje v dvojatómových molekulách X&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; a niektorých zlúčeninách (ako [[Chlorid dusitý|NCl&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;]], [[Jodid uhličitý|CI&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;]]). Oxidačné stupne sa pohybujú v rozpätí od -I do VII. Fluór ako najelektronegatívnejší prvok vystupuje len v oxidačnom stupni -I, ostatné halogény nadobúdajú aj kladné oxidačné čísla.

Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt [[Rozpadový rad|rozpadových radov]]. Je [[Rádioaktivita|rádioaktívny]], najstabilnejším izotopom je &lt;sup&gt;210&lt;/sup&gt;At s [[Polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 8,1 hod. Tenés je superťažkým umelým prvkom, zatiaľ bolo pripravených len niekoľko atómov &lt;sup&gt;293&lt;/sup&gt;Ts a &lt;sup&gt;294&lt;/sup&gt;Ts.

== Vlastnosti ==
=== Fyzikálne vlastnosti ===
Všetky halogény vytvárajú dvojatómové [[Molekula|molekuly]] X&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, molekuly sú prítomné vo všetkých troch [[Skupenstvo|skupenstvách]] (napr. [[Kryštálová štruktúra|kryštálovú struktúru]] jódu tvoria molekuly I&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; usporiadané vo vrstvách). Dvojatómové molekuly sú nepolárne, preto sa halogény rozpúšťajú v nepolárnych rozpúšťadlách (jód sa dobre rozpúšťa v [[sírouhlík]]u, [[etanol]]e, [[Trichlórmetán|chloroforme]], [[dietyléter]]i a pod.). Teplota topenia stúpa so zvyšujúcim sa atómovým číslom. Fluór a chlór sú za [[Normálne podmienky|normálnych podmienok]] [[plyn]]y, bróm je [[Kvapalina|kvapalný]] a jód s astátom sú [[Pevná látka|tuhé látky]]. Tenés bol zatiaľ pozorovaný len v podobe individuálnych atómov.
{| border=1 cellpadding=2 cellspacing=0 width=&quot;60%&quot; align=&quot;center&quot;
|- bgcolor=&quot;#ccccff&quot;
|align=&quot;center&quot;|Prvok
|align=&quot;center&quot;|Atómová hmotnosť (u)
|align=&quot;center&quot;|Bod topenia [[Kelvin|[K]]]
|align=&quot;center&quot;|Bod varu [[Kelvin|[K]]]
|align=&quot;center&quot;|Elektronegativita (Pauling)
|- bgolor=&quot;#eeeeee&quot;
|align=&quot;left&quot;|Fluór
|align=&quot;right&quot;|19,0
|align=&quot;right&quot;|53,53
|align=&quot;right&quot;|85,03
|align=&quot;right&quot;|4,0
|- bgolor=&quot;#eeeeee&quot;
|align=&quot;left&quot;|Chlór
|align=&quot;right&quot;|35,45
|align=&quot;right&quot;|171,6
|align=&quot;right&quot;|239,11
|align=&quot;right&quot;|3,0
|- bgolor=&quot;#eeeeee&quot;
|align=&quot;left&quot;|Bróm
|align=&quot;right&quot;|79,90
|align=&quot;right&quot;|265,8
|align=&quot;right&quot;|332,0
|align=&quot;right&quot;|2,8
|- bgolor=&quot;#eeeeee&quot;
|align=&quot;left&quot;|Jód
|align=&quot;right&quot;|126,90
|align=&quot;right&quot;|386,85
|align=&quot;right&quot;|457,4
|align=&quot;right&quot;|2,5
|- bgolor=&quot;#eeeeee&quot;
|align=&quot;left&quot;|Astát
|align=&quot;right&quot;|(210)
|align=&quot;right&quot;|575
|align=&quot;right&quot;|610
|align=&quot;right&quot;|2,2
|- bgolor=&quot;#eeeeee&quot;
|align=&quot;left&quot;|Tenés
|align=&quot;right&quot;|(294)
|align=&quot;right&quot;|-
|align=&quot;right&quot;|-
|align=&quot;right&quot;|-
|}

=== Chemické vlastnosti ===
Všetky halogény sú reaktívne látky, pričom fluór predstihuje reaktivitou všetky ostatné prvky. Priamo sa zlučuje s [[fosfor]]om, [[kremík]]om, jódom a viacerými [[kov]]mi. S [[vodík]]om reaguje za výbuchu už pri teplote −252 °C. Niektoré kovy však nereagujú, nakoľko ich povrch sa pokryje vrstvičkou fluoridu, ktorá zabraňuje ďalšej reakcii. Reakciou s viacerými zlúčeninami vytláča elektronegatívnejšiu zložku:
: 2 H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O + 2 F&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; → 4 HF + O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
Chlór priamo reaguje s fosforom a [[antimón]]om. Viaceré iné kovy reagujú po zahriatí. [[Meď]] a [[železo]] s chlórom priamo nereagujú, no minimálne stopy vlhkosti spustia reakciu. S vodíkom reaguje po inicializácii (zahriatím, svetlom). Vo vode sa pomaly rozpúšťa za vzniku [[Kyselina chlórna|kyseliny chlórnej]] a [[Kyselina chlorovodíková|chlorovodíkovej]].

Bróm reaguje podobne ako chlór, no priebeh reakcií býva menej intenzívny. Pri jóde je situácia ešte pokojnejšia, viaceré reakcie majú [[Vratná reakcia|vratný charakter]] (napr. reakcia jódu s vodíkom sa pri zmene podmienok presúva na ľavú stranu, t. j. [[jodovodík]] sa rozkladá na vodík a jód).
: H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + I&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; ↔ 2 HI

== Zlúčeniny ==
=== Halogenovodíky ===
{{Hlavný článok|fluorovodík|chlorovodík|bromovodík|jodovodík}}
Halogenovodíky (všeobecný vzorec HX) sú ostro páchnuce plyny bez zafarbenia, dobre rozpustné vo [[Voda|vode]]. Ich molekuly tvorí jednoduchá polárna väzba vodík-halogén. Polarita väzby je najväčšia pri [[fluorovodík]]u, smerom nadol (podľa narastajúceho atómového čísla halogénu) sa znižuje. [[Teplota varu|Bod varu]] je, vzhľadom na ich molekulové hmotnosti, pomerne vysoký, čo je dôsledkom polarity molekúl a vytváraním [[Vodíková väzba|vodíkových mostíkov]].

Halogenovodíky sa dajú pripraviť priamou syntézou (u [[chlorovodík]]a je to priemyselný a najdôležitejší spôsob prípravy), pri bróme a jóde sa v reakcii ustaľuje rovnováha, ktorá je ovplyvňovaná zmenami teploty (nižšie teploty ju posúvajú doprava, vyššie doľava). Iným, najmä v laboratóriu častým spôsobom prípravy je vytláčanie halogénvodíkov z ich solí kyselinami, prípadne hydrolýzou niektorých halogenidov. Priemyselne sa takto vyrába fluorovodík z [[fluorit]]u (CaF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;).
: CaF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; → CaSO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; + 2 HF
: NaCl + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; → NaHSO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; + HCl
: PBr&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; + 3 H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O → H&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;PO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; + 3 HBr
Vodné roztoky halogenovodíkov sú kyseliny. Sila týchto kyselín stúpa so zvyšujúcim sa atómovým číslom halogénu, teda najslabšia je [[kyselina fluorovodíková]], najsilnejšia [[kyselina jodovodíková]]. [[Kyselina bromovodíková]] a jodovodíková pomaly [[Oxidačno-redukčná reakcia|oxidujú]] vzdušným kyslíkom za vzniku brómu, resp. jódu. [[Kyselina chlorovodíková]] je dôležitá chemikália v laboratóriách a v priemysle. Taktiež je súčasťou žalúdočných štiav.

=== Halogenidy ===
{{Hlavný článok|halogenid}}
Halogenid je súhrnné označenie zlúčenín halogénov s menej elektronegatívnymi prvkami, v užšom zmysle sú to soli halogenovodíkových kyselín. Podľa štruktúry sa delia na:
* iónové halogenidy
* molekulové halogenidy
* halogenidy s reťazcovými štruktúrami
Pripravujú sa najčastejšie priamou syntézou príslušných prvkov, reakciou kovov, alebo ich oxidov, hydroxidov, solí slabých kyselín s halogenovodíkovou kyselinou:
: Hg + I&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; → HgI&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
: Zn + 2 HCl → ZnCl&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
: KOH + HCl → KCl + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O
: AgNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; + HCl → AgCl + HNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
Známe sú aj vzájomné zlúčeniny halogénov typu XY&lt;sub&gt;n&lt;/sub&gt;, kde X je menej elektronegatívny halogén v kladnom oxidačnom stupni (+1 až +7) a Y je viac elektronegatívny halogén v zápornom oxidačnom stupni −1. Pripravujú sa priamou syntézou prvkov a rozkladajú sa pôsobením vody, resp. roztokmi hydroxidov alkalických kovov.

=== Zlúčeniny s kyslíkom ===
Fluór ako jediný prvok vystupuje v binárnych zlúčeninach s kyslíkom ako eletronegativnejší prvok, preto sú to fluoridy kyslíka, ostatné halogény sú elektropozitívnejšie, preto vytvárajú oxidy. Najznámejším fluoridom je [[difluorid kyslíka]] OF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, ktorý vzniká zavádzaním plynného fluóru do 2% roztoku [[Hydroxid sodný|hydroxidu sodného]]:
: 2  F&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + 2 NaOH → 2 NaF + OF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O
Chlór tvorí oxidy [[oxid chlórny]], [[oxid chloričitý]], [[oxid chlórový]] a [[oxid chloristý]], ako aj kyseliny [[kyselina chlórna]], [[kyselina chloritá]], [[kyselina chlorečná]] a [[kyselina chloristá]]. Všetky oxidy sú nestále, kyseliny, rovako ako ich soli, majú oxidačné vlastnosti. Kyselina chloristá je najsilnejšia z bežných kyselín.

Bróm vytvára tri nestále oxidy ([[oxid brómny]], [[oxid bromičitý]] a Br&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;), z kyselín sú známe [[kyselina brómna]], [[Kyselina bromičná|bromičná]] a [[Kyselina bromistá|bromistá]]. Pri jóde je najznámejším oxidom [[oxid jodičný]], ostatné oxidy majú pomerne zložitú štruktúru (napr. I&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; je IO·IO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;, I&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;9&lt;/sub&gt; je I(IO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;). Z kyselín sú to [[kyselina jódna]], [[Kyselina jodičná|jodičná]] a [[Kyselina jodistá|jodistá]] (HIO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;), resp. [[Kyselina pentahydrogenjodistá]] H&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;IO&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;. Taktiež kyslíkaté zlúčeniny brómu aj jódu majú oxidačné účinky.

=== Ostatné zlúčeniny ===
S organickými zlúčeninami vytvárajú halogény zlúčeniny, ktoré sa nazývajú súhrnným názvom [[halogénderiváty]]. Viaceré halogénderiváty majú široké uplatnenie v priemysle (rozpúšťadlá [[trichlórmetán]], [[tetrachlórmetán]]), vyrábajú sa z nich polyméry ([[Polyvinylchlorid|PVC]], [[Polytetrafluóretylén|Teflon]]), insekticídy ([[Dichlórdifenyltrichlóretán|DDT]] - v súčasnosti nepoužívaný) atď.

== Výskyt v prírode, výroba, použitie ==
Halogény sa v prírode vyskytujú iba v zlúčeninách, z ktorých sa aj priemyselne získavajú. Zdrojom fluóru je [[fluorit]] ([[fluorid vápenatý]] CaF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;). Z fluoritu sa vyrába fluorovodík, elementárny fluór sa vyrába [[Elektrolýza|elektrolyticky]] z taveniny hydrogenfluoridov. Chlór sa vyrába taktiež elektrolyticky z roztoku nasýteného [[Chlorid sodný|chloridu sodného]] (tzv. soľanky). Najdôležitejším minerálom chlóru je spomínaný chlorid sodný ([[halit]]). Bróm a jód sa primárne získavajú z vyzrážaných solí z morskej vody vytláčaním chlórom.

Halogény majú široké pole využitia v priemysle, či už ako jednoduché látky, alebo v podobe zlúčenín. Fluór sa používa pri výrobe polovodičov, pri obohacovaní [[Urán (chemický prvok)|uránu]] izotopom &lt;sup&gt;235&lt;/sup&gt;U (ako [[fluorid uránový]]), pri spracovaní skla (kyselina fluorovodíková), ako zložka [[freón]]ov, pri výrobe [[hliník]]a (ako [[hexafluorohlinitan sodný]]), v medicíne ([[fluorid sodný]], [[fluorid cínatý]] ako zložka zubných pást). Chlór, rovnako ako chlorovodík, sa využíva v mnohých priemyselných odvetviach ako oxidačné činidlo, pri výrobe plastov, agrochemikálií, liečiv atď. Podobné využitie má aj bróm a jód.

== Biologická úloha ==
Aj keď samotné halogény, ako aj halogenovodíky majú na živé organizmy nepriaznivý účinok, v stopových množstvách sa v organizmoch vyskytujú. Chlór vo forme zriedenej kyseliny chlorovodíkovej je súčasťou žalúdočných štiav, jód hrá nezastupiteľnú rolu pri syntéze hormónov [[Štítna žľaza|štítnej žľazy]].

== Zdroje ==
* Gažo, J. a kol.: ''Všeobecná a anorganická chémia'', 1981, Alfa, Bratislava

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Halogens|štítok=halogény}}

{{Portál|Chémia}}
{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Halogény| ]]</text>
      <sha1>atce93okb3vjv3q2f7jrqc9k6imbww3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vinič hroznorodý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>72020</id>
    <revision>
      <id>7415378</id>
      <parentid>7330379</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:00:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Systematika */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15312" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Farba=lightgreen|
Názov=vinič hroznorodý|
Obrázok=Koeh-145.jpg|
Titulok=|
Skry7=áno| 
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Nadtrieda po slovensky=dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida|
Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky=?[[magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=?Magnolidae|
Rad po slovensky= [[viničotvaré]]|Rad po latinsky=Vitales|
Čeľaď po slovensky= [[viničovité]]|Čeľaď po latinsky=Vitaceae|
Rod po slovensky=vinič|Rod po latinsky=Vitis|
Druh po slovensky=vinič hroznorodý|Druh po latinsky=V. vinifera|
Binomické meno=Vitis vinifera| 
Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|L.]]|
Dátum1=|
Synonymá_ánonie=Synonymá_nie| 
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
[[Súbor:Hrozno.JPG|thumb|Plody viniča- bobule hrozna]]

'''Vinič hroznorodý''' v užšom zmysle (lat. ''Vitis vinifera'' sensu stricto; ďalšie názvy pozri nižšie) je kultúrna rastlina z rodu [[vinič]] (Vitis). 

V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh '''vinič hroznorodý''' (''Vitis vinifera'' sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny - podrobnejšie pozri v článku [[vinič]]. Nasledujúci text článku je len o kultúrnej rastline, teda o viniči hroznorodom v užšom zmysle.

==Názvy ==
Slovenské názvy sú: '''vinič hroznorodý''' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| editori = Lýdia Bertová
| titul = Flóra Slovenskа
| odkaz na titul = 
| zväzok = IV/1
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1984
| počet strán = 432
| strany = 162
}}&lt;/ref&gt; v užšom zmysle&lt;ref&gt;Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 516 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/item/95825#page/9/mode/1up]&lt;/ref&gt;,  '''vinič hroznorodý pravý'''&lt;ref name=SBN&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Červenka
| meno = Martin
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba
| odkaz na titul = 
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]]
| rok = 1986
| počet strán = 517
| strany = 477
}}&lt;/ref&gt;, '''vinič hroznorodý pestovaný'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo, roč. 5 | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1958 | počet strán = 1284 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 465| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SBN/&gt;, '''vinič ušľachtilý'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Klíma a bioklíma Bratislavy
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1979
| počet strán = 271
| strany = 255}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Majerský | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Svedomie volá: Zachráňme vinohrady | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://varecha.pravda.sk/vino/svedomie-vola-zachranme-vinohrady/451625-clanok.html | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2019-09-03 }}&lt;/ref&gt;, '''ušľachtilý vinič'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Rastislav Šimora | odkaz na autora = | titul = Ampelografia Slovenska {{!}} Obsah, bibliografické a technické informácie o knihe o odrodách viniča | url = http://www.ampelografia.szm.com/abstract.html | vydavateľ = ampelografia.szm.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''vinič európsky'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pospíšilová
| meno = Dorota
| titul = Ampelografia ČSSR
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Príroda
| rok = 1981
| edícia = Rastlinná výroba
| zväzok edície = 
| počet strán = 347
| strany = 11
}}&lt;/ref&gt;, '''európsky vinič''' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Majerník | meno = O. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Foltýn | meno2 = O. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ochrana viniča | vydanie = | vydavateľ = Slovenské vydavatel'stvo pôlohospodárskej literatúry | miesto = | rok = 1958 | počet strán = 216 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 16| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; zastarano '''réva vínna'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = réva
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = III p-r
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľsto SAV
| rok = 1963
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=r%C3%A9va&amp;s=exact&amp;c=P73d&amp;cs=&amp;d=peciar#
| počet strán = 912
| strany = 733
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = réva vínna
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = III N{{--}}Ž
| typ zväzku = Diel
| miesto = Praha-Bratislava
| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
| rok = 1932
| počet strán = 348
| strany = 129
}}&lt;/ref&gt;, '''réva vinná'''&lt;ref&gt;Škodcovia révy vinnej a ich ničenie. In: Slovenské ovocinárstvo 1928 [https://www.slovakiana.sk/kulturne-objekty/snk-ab910e?content=CAIR_DIV_BOOK_1&amp;contentDo=urn:nbn:sk:cair-do3eptz]&lt;/ref&gt;, '''víno'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = víno
| titul = Historický slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka
| zväzok = V T{{--}}V
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2005
| isbn = 80-224-0862-X
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=v%C3%ADno&amp;s=exact&amp;c=i5bd&amp;cs=&amp;d=hssj#
| počet strán = 700
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;; zastarano alebo nárečovo alebo mimo taxonómie ('''vínna''') '''réva'''&lt;ref name=Pal/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Marsina
| meno = Richard
| odkaz na autora = Richard Marsina
| spoluautori = a kol.
| editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]]
| titul = Dejiny Slovenska
| zväzok = I : (do roku 1526)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1986
| počet strán = 534
| strany = 252
}}&lt;/ref&gt;; mimo taxonómie '''vinič'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = vinič
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=vini%C4%8D&amp;s=exact&amp;c=g504&amp;cs=&amp;d=kssj4#
| počet strán = 985
| strany = 835
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Pal&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Palkovič
| meno = Konštantín
| odkaz na autora = Konštantín Palkovič
| titul = Vinohradníctvo a vinárstvo
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = 
| rok = 1984
| ročník = 18
| číslo = 10
| strany = 359–360
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1984/10/ks1984-10.lq.pdf
| dátum prístupu = 4.9.2019
| issn = 
}}&lt;/ref&gt;, hovorovo '''[[hrozno (rozlišovacia stránka)|hrozno]]'''.

Vedecké, čiže latinské, názvy sú najmä: ''Vitis vinifera'' sensu stricto, ''Vitis vinifera'' subsp. [alebo var.] vinifera, ''Vitis sativa'' a ''Vitis vinifera'' subsp. [alebo var.] sativa&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené k systému v článku [[vinič]].&lt;/ref&gt;.

== Základná charakteristika ==
Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]], určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na [[víno]] a iné [[alkohol]]ické a nealkoholické [[nápoj]]e.

== Systematika ==
Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo [[odroda viniča|kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty)]]. V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe - ale už pomerne staré - je napríklad delenie A. M. Negruľa. Negruľ používal starší vedecký názov viniča hroznorodého Vitis vinifera subsp. sativa a vinič hroznorodý delil na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (proles je stará latinská taxonomická úroveň; toto slovo sa často vôbec neprekladá, ale niekedy sa prekladá ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp a podobne). Konkrétne sa podľa neho vinič hroznorodý delí na tieto prolesy (potomstvá) a subprolesy &lt;ref&gt;Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 526-7 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/95825#page/9/mode/1up]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Ian S Hornsey | odkaz na autora = | titul = The Chemistry and Biology of Winemaking | vydanie = | vydavateľ = Royal Society of Chemistry | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 378 | url = | isbn = 978-1-78262-631-2 | kapitola = | strany = Ch. 2.1 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;:
* Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis - t.j. potomstvo západné
* Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis - t.j. potomstvo východné
**Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles caspica
**Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles antasiatica
* Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica - t.j. potomstvo čiernomorské
**Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles georgica
**Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles balcanica

== Základné pojmy ==
Viničová [[sadenica]] je:
* neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
* časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorých podzemná časť je zakorenená

Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.

[[Odrody viniča|Odroda]] je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

[[Klon]] viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd. 

[[Ker]] viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.

== Plod ==
{{Hlavný článok|Hrozno}}

== Pôvod ==
Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.

Vedci sa domnievajú, že ''Vitis vinifera'', teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. [[Víno]] si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.

Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.

Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku [[892]] kráľ [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.

== Dejiny ==
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z [[Kaukaz]]u z oblasti [[Čierne more|Čierneho]] a [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Podľa vykopávok [[archeológ]]ov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do [[Egypt]]a, [[Sýria|Sýrie]], Babylonie, potom do [[Čína|Číny]], Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.
 
Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke [[Mosele]] v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje [[Etruskovia|Etruskom]]. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou [[víno|vína]]. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.

== Referencie ==
{{referencie|1}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Hrozno|wikispecies=Vitis vinifera|commons=Vitis vinifera|q_štítok=hrozno|wikt=vinič hroznorodý}}


{{Ovocie}}

[[Kategória:Víno]]
[[Kategória:Viničovité]]
[[Kategória:Popínavé rastliny]]
[[Kategória:Ovocné kry]]
[[Kategória:Bobule]]</text>
      <sha1>ay9wx8lzxae7uawdc5y9cnw5w72afbc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415379</id>
      <parentid>7415378</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:01:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Základné pojmy */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15359" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Farba=lightgreen|
Názov=vinič hroznorodý|
Obrázok=Koeh-145.jpg|
Titulok=|
Skry7=áno| 
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Nadtrieda po slovensky=dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida|
Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky=?[[magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=?Magnolidae|
Rad po slovensky= [[viničotvaré]]|Rad po latinsky=Vitales|
Čeľaď po slovensky= [[viničovité]]|Čeľaď po latinsky=Vitaceae|
Rod po slovensky=vinič|Rod po latinsky=Vitis|
Druh po slovensky=vinič hroznorodý|Druh po latinsky=V. vinifera|
Binomické meno=Vitis vinifera| 
Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|L.]]|
Dátum1=|
Synonymá_ánonie=Synonymá_nie| 
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
[[Súbor:Hrozno.JPG|thumb|Plody viniča- bobule hrozna]]

'''Vinič hroznorodý''' v užšom zmysle (lat. ''Vitis vinifera'' sensu stricto; ďalšie názvy pozri nižšie) je kultúrna rastlina z rodu [[vinič]] (Vitis). 

V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh '''vinič hroznorodý''' (''Vitis vinifera'' sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny - podrobnejšie pozri v článku [[vinič]]. Nasledujúci text článku je len o kultúrnej rastline, teda o viniči hroznorodom v užšom zmysle.

==Názvy ==
Slovenské názvy sú: '''vinič hroznorodý''' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| editori = Lýdia Bertová
| titul = Flóra Slovenskа
| odkaz na titul = 
| zväzok = IV/1
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1984
| počet strán = 432
| strany = 162
}}&lt;/ref&gt; v užšom zmysle&lt;ref&gt;Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 516 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/item/95825#page/9/mode/1up]&lt;/ref&gt;,  '''vinič hroznorodý pravý'''&lt;ref name=SBN&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Červenka
| meno = Martin
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba
| odkaz na titul = 
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]]
| rok = 1986
| počet strán = 517
| strany = 477
}}&lt;/ref&gt;, '''vinič hroznorodý pestovaný'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo, roč. 5 | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1958 | počet strán = 1284 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 465| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SBN/&gt;, '''vinič ušľachtilý'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Klíma a bioklíma Bratislavy
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1979
| počet strán = 271
| strany = 255}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Majerský | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Svedomie volá: Zachráňme vinohrady | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://varecha.pravda.sk/vino/svedomie-vola-zachranme-vinohrady/451625-clanok.html | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2019-09-03 }}&lt;/ref&gt;, '''ušľachtilý vinič'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Rastislav Šimora | odkaz na autora = | titul = Ampelografia Slovenska {{!}} Obsah, bibliografické a technické informácie o knihe o odrodách viniča | url = http://www.ampelografia.szm.com/abstract.html | vydavateľ = ampelografia.szm.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''vinič európsky'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pospíšilová
| meno = Dorota
| titul = Ampelografia ČSSR
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Príroda
| rok = 1981
| edícia = Rastlinná výroba
| zväzok edície = 
| počet strán = 347
| strany = 11
}}&lt;/ref&gt;, '''európsky vinič''' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Majerník | meno = O. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Foltýn | meno2 = O. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ochrana viniča | vydanie = | vydavateľ = Slovenské vydavatel'stvo pôlohospodárskej literatúry | miesto = | rok = 1958 | počet strán = 216 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 16| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; zastarano '''réva vínna'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = réva
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = III p-r
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľsto SAV
| rok = 1963
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=r%C3%A9va&amp;s=exact&amp;c=P73d&amp;cs=&amp;d=peciar#
| počet strán = 912
| strany = 733
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = réva vínna
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = III N{{--}}Ž
| typ zväzku = Diel
| miesto = Praha-Bratislava
| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
| rok = 1932
| počet strán = 348
| strany = 129
}}&lt;/ref&gt;, '''réva vinná'''&lt;ref&gt;Škodcovia révy vinnej a ich ničenie. In: Slovenské ovocinárstvo 1928 [https://www.slovakiana.sk/kulturne-objekty/snk-ab910e?content=CAIR_DIV_BOOK_1&amp;contentDo=urn:nbn:sk:cair-do3eptz]&lt;/ref&gt;, '''víno'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = víno
| titul = Historický slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka
| zväzok = V T{{--}}V
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2005
| isbn = 80-224-0862-X
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=v%C3%ADno&amp;s=exact&amp;c=i5bd&amp;cs=&amp;d=hssj#
| počet strán = 700
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;; zastarano alebo nárečovo alebo mimo taxonómie ('''vínna''') '''réva'''&lt;ref name=Pal/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Marsina
| meno = Richard
| odkaz na autora = Richard Marsina
| spoluautori = a kol.
| editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]]
| titul = Dejiny Slovenska
| zväzok = I : (do roku 1526)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1986
| počet strán = 534
| strany = 252
}}&lt;/ref&gt;; mimo taxonómie '''vinič'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = vinič
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=vini%C4%8D&amp;s=exact&amp;c=g504&amp;cs=&amp;d=kssj4#
| počet strán = 985
| strany = 835
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Pal&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Palkovič
| meno = Konštantín
| odkaz na autora = Konštantín Palkovič
| titul = Vinohradníctvo a vinárstvo
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = 
| rok = 1984
| ročník = 18
| číslo = 10
| strany = 359–360
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1984/10/ks1984-10.lq.pdf
| dátum prístupu = 4.9.2019
| issn = 
}}&lt;/ref&gt;, hovorovo '''[[hrozno (rozlišovacia stránka)|hrozno]]'''.

Vedecké, čiže latinské, názvy sú najmä: ''Vitis vinifera'' sensu stricto, ''Vitis vinifera'' subsp. [alebo var.] vinifera, ''Vitis sativa'' a ''Vitis vinifera'' subsp. [alebo var.] sativa&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené k systému v článku [[vinič]].&lt;/ref&gt;.

== Základná charakteristika ==
Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]], určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na [[víno]] a iné [[alkohol]]ické a nealkoholické [[nápoj]]e.

== Systematika ==
Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo [[odroda viniča|kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty)]]. V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe - ale už pomerne staré - je napríklad delenie A. M. Negruľa. Negruľ používal starší vedecký názov viniča hroznorodého Vitis vinifera subsp. sativa a vinič hroznorodý delil na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (proles je stará latinská taxonomická úroveň; toto slovo sa často vôbec neprekladá, ale niekedy sa prekladá ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp a podobne). Konkrétne sa podľa neho vinič hroznorodý delí na tieto prolesy (potomstvá) a subprolesy &lt;ref&gt;Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 526-7 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/95825#page/9/mode/1up]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Ian S Hornsey | odkaz na autora = | titul = The Chemistry and Biology of Winemaking | vydanie = | vydavateľ = Royal Society of Chemistry | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 378 | url = | isbn = 978-1-78262-631-2 | kapitola = | strany = Ch. 2.1 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;:
* Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis - t.j. potomstvo západné
* Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis - t.j. potomstvo východné
**Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles caspica
**Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles antasiatica
* Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica - t.j. potomstvo čiernomorské
**Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles georgica
**Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles balcanica

== Základné pojmy ==
Viničová [[sadenica]] je:
* neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
* časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorých podzemná časť je zakorenená

Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.

[[Klon]] viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd. 

[[Ker]] viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.

==Odrody==
{{Hlavný článok|Odroda viniča}}
Odroda (=kultivar, sorta) je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

== Plod ==
{{Hlavný článok|Hrozno}}

== Pôvod ==
Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.

Vedci sa domnievajú, že ''Vitis vinifera'', teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. [[Víno]] si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.

Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.

Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku [[892]] kráľ [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.

== Dejiny ==
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z [[Kaukaz]]u z oblasti [[Čierne more|Čierneho]] a [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Podľa vykopávok [[archeológ]]ov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do [[Egypt]]a, [[Sýria|Sýrie]], Babylonie, potom do [[Čína|Číny]], Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.
 
Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke [[Mosele]] v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje [[Etruskovia|Etruskom]]. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou [[víno|vína]]. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.

== Referencie ==
{{referencie|1}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Hrozno|wikispecies=Vitis vinifera|commons=Vitis vinifera|q_štítok=hrozno|wikt=vinič hroznorodý}}


{{Ovocie}}

[[Kategória:Víno]]
[[Kategória:Viničovité]]
[[Kategória:Popínavé rastliny]]
[[Kategória:Ovocné kry]]
[[Kategória:Bobule]]</text>
      <sha1>049dzd8ug3nda957haq3x34ix0s7cxj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Odrody viniča</title>
    <ns>0</ns>
    <id>81542</id>
    <revision>
      <id>7415376</id>
      <parentid>7363411</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:59:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>základná normalizácia textu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14082" xml:space="preserve">'''Odroda viniča (hroznorodého)''' (iné názvy: '''sorta viniča (hroznorodého)''', '''kultivar viniča (hroznorodého)''') je [[kultivar]] druhu [[vinič hroznorodý]].

Vinič hroznorodý (''Vitis vinifera'') a najmä jeho pôvodný voľne rastúci poddruh [[vinič hroznorodý lesný]] (''Vitis vinifera'' subsp. ''sylvestris'') vykazuje veľkú [[heterozygotnosť]], vďaka ktorej v priebehu posledných 3 000 rokov vznikli tisíce kultivarov (staršie a v dnešných právnych predpisoch nazývaných: odrody) viniča hroznorodého. Najmä v minulosti vznikali predovšetkým samovoľným krížením, v súčasnosti však prevláda [[šľachtenie]]. 

Opisu a identifikácii kultivar viniča hroznorodého sa venuje [[ampelografia]].

==Triedenie odrôd viniča hroznorodého==
Odrody viniča hroznorodého je možné triediť podľa mnohých kritérií. 

===Do geograficko-ekologických skupín ===
Najčastejšie sa odrody triedia podľa miesta vzniku do takzvaných ''geograficko-ekologických skupín'' (lat. ''proles'') ''orientalis'', ''occidentalis'' a ''pontica''. Podrobnosti pozri v článku [[vinič hroznorodý]].

===Podľa použitia===
Podľa použitia sa odrody viniča hroznorodého delia na:
* ''muštové odrody'': Tieto sú určené predovšetkým pre výrobu [[mušt]]u a vína. Mávajú skôr menšie bobule a je u nich kladený dôraz na vysoký obsah aromatických látok, obsah cukru a pokiaľ je možné aj na odolnosť voči [[hubové choroby|hubovým chorobám]] a [[cudzopasník]]om.Muštové odrody sa ďalej delia na:
** odrody určené na výrobu bielych vín (biele, tokajské a modré odrody)
** odrody určené na výrobu červených vín (modré odrody).
* ''stolové odrody'': Tieto sú určené na priamu konzumáciu. Majú obvykle veľké [[strapec|strapce]] a veľké sladké bobule s pevnou [[dužnina|dužninou]]. Nie je u nich kladený príliš veľký dôraz na vysoký obsah aromatických látok v bobuliach a nie sú vhodné na výrobu [[víno|vína]].
* ''podnožové odrody'': Tieto sa používajú ako [[podnož]]e pre sadenice ostatných odrôd [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]], aby bola zaistená väčšia odolnosť sadeníc proti cudzopasníkom (najmä [[révokaz]]u). U podnožových odrôd je preto najviac kladený dôraz na túto odolnosť, prispôsobenie sa konkrétnym pôdnym podmienkam a na vhodné predpoklady pre štepovanie. Kvalita a vlastnosti strapcov a bobúľ sú
nepodstatné. Podnožové odrody bývajú obvykle potomkom [[vinič americký|viniča amerického]] (''Vitis labrusca''), ktorý často ani strapce netvorí.

==Zoznam niektorých odrôd viniča hroznorodého==
Vysvetlivky:
* ''Názov odrody'' je hlavný slovenský [[ampelografia|ampelografický]] názov odrody.
* ''Synonymá'' sú prípadné ďalšie označenia danej odrody. Zvyčajne ide o niektorý zahraničný názov (najčastejšie [[nemčina|nemecký]] alebo [[francúzština|francúzsky]]), alebo o pracovný názov používaný počas šľachtenia (napr. ''Mopr'' alebo ''Gm 322-58'').
* ''Pôvod'' sa snaží vystihnúť spôsob vzniku a vek danej odrody. Uvedený rok treba brať orientačne, nakoľko šľachtenie prebieha spravidla dlhšiu dobu (napr. prof. [[Viliam Kraus]] uvádza, že u odrody [[Neronet]] trvalo šľachtenie a následné odrodové skúšanie pred zápisom do [[Listina registrovaných odrôd|listiny registrovaných odrôd]] celých 31 rokov). Taktiež miesto nemusí byť celkom presné, pretože šľachtenie môže prebiehať na viacerých miestach (napr. u odrody [[Malverina]]) alebo môže na jednom mieste prebehnúť kríženie a na inom mieste výber vhodného semenáča (napr. u odrody [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]], kde prebehlo kríženie v Nemecku a výber semenáča vo Švajčiarsku).
* ''Tradičné oblasti pestovania'' sú oblasti, kde sa daná odroda zvyčajne pestuje.
* 'Zápis LRO'' označuje rok zápisu do slovenskej [[Listina registrovaných odrôd|Listiny registrovaných odrôd]].
* &lt;div style=&quot;background:#FFE0E0; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;&quot;&gt;Červenou sú podfarbené pôvodné staré odrody, ktoré vznikli zvyčajne samovoľným krížením najneskôr v období neskorého [[stredovek]]u a stali sa základom pre vznik novších odrôd.&lt;/div&gt;

===Muštové odrody pre výrobu bielych vín===
{| class=wikitable
|- style=&quot;font-size: smaller; text-align: center; background-color: #FFE0FF;&quot;
! Názov odrody
! Synonymá
! Pôvod
! Tradičné oblasti pestovania
! Zápis&lt;br /&gt;[[Listina registrovaných odrôd|LRO]]

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody registrované na Slovensku, z ktorých je možné vyrábať ''Víno s chráneným zemepisným označením''

|-
| [[Aurelius]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Neuburské]] × [[Ryzling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1983, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1983

|-
| [[Bouvierovo hrozno]]
| ''Bouvier'', ''Bouvierovo'', ''Radgonska ranina''
| objavené 1900, [[Gorna Radgona]], [[Slovinsko]]
| [[Slovinsko]], [[Chorvátsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]] ([[Znojemská vinárska podoblasť|Znojemsko]])
| 1952

|-
| [[Devín (odroda viniča hroznorodého)|Devín]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Veltlínske červenobiele]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1997, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| [[Slovensko]]
| 1997

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Chardonnay]]
| ''Pinot&amp;nbsp;Chardonnay'', ''Morillon'', ''Weisser&amp;nbsp;Clevner'', ''Gelber&amp;nbsp;Weisburgunder''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Pinot noir]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]] ([[Burgundsko]], [[Champagne]]), [[Rakúsko]], [[Taliansko]]
| 1996

|-
| [[Irsai Oliver]]
| ''Iršaj'', ''Irsay&amp;nbsp;Olivér''
| [[Bratislavské biele]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1930, [[Kecskemét]], [[Maďarsko]]
| [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Morava (región)|Morava]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]]
| 1975

|-
| [[Muškát moravský]]
| ''Mopr''
| [[Muškát Ottonel]] × [[Prachtraube]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1987, [[Polešovice]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1987

|-
| [[Muškát Ottonel]]
| ''Muscat Ottonel'', ''Ottonel Muskotály''
| pravdepodobne [[Chrupka biela]] × [[Muškát žltý]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Angers]], [[Francúzsko]]
| [[Francúzsko]] ([[Alsasko]]), [[Maďarsko]]
| 1952

|-
| [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]]
| ''Rivaner'', ''Rieszling-Sylvaner'', ''Rizlingszilvani'', ''Müller Thurgau bianco''
| [[Rizling rýnsky]] × [[Madlenka kráľovská]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1891, [[Wädensvil]], [[Švajčiarsko]]
| [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Švajčiarsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]]
| 1941

|-
| [[Neuburské]]
| ''Neuburger''
| pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Silvánske zelené]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Oberansdorf]], [[Rakúsko]]
| [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|-
| [[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] a [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1970, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1977

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling rýnsky]]
| ''Starosvetské'', ''Rheinriesling'', ''Petit Riesling'', ''Rajnai rizling'', ''White Riesling'', ''Johannisberg'', ''Gentil Aromatique'', ''Roháč'', ''Risling rejnskij'', ''Weißer Riesling'', ''Lipka''
| stará [[Nemecko|nemecká]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Heunisch]] × [[Tramín červený]]
| [[Nemecko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling vlašský]]
| ''Welschriesling'', ''Riesling italico'', ''Olaszrizling''Graševina&quot;, ''Laški rizling'', ''Rizling italijanski''
| stará odroda neznámeho pôvodu
| [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské biele]]
| ''Burgundské biele'', ''Pinot blanc'', ''Pinot bianco'', ''Weisser Burgunder'', ''Clevner'', ''Fehér burgundi'', ''Beli Pinot'', ''Biela Klevanjka''.
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Nemecko]], [[Rakúsko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské sivé]]
| ''Burgundské sivé'', ''Pinot Gris'', ''Tokay d´Alsace'', ''Malvoisie'', ''Pinot Grigio'', ''Ruländer'', ''Grauer Burgunder'', ''Grauer Riesling'', ''Tokayer'', ''Piros kisburgundi'', ''Szürkebárát'', ''Rulandac Sivi'', ''Crvena Klevanjka'', ''Grauklevner'', ''Pinot Beurot''
| stará odroda, pravdepodobne [[Francúzsko|francúzska]],&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]] [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Sauvignon]]
| ''Sauvignon blanc'', ''Blanc Furné'', ''Muskat-Sylvaner'', ''Feigentraube''
| stará [[Francúzsko|francúzska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Chenin blanc]] × [[Tramín červený]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske zelené]]
| ''Silván'', ''Grüner Silvaner'', ''Grüner Zierfandl'', ''Zöld silván''
| stará [[rakúsko|rakúska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rakúske biele]] × [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Nemecko]] ([[Rheinhessen]], [[Falcko]], [[Franken]]), [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Tramín červený]]
| ''Tramín'', ''Roter Traminer'', ''Gewürztraminer''
| jedna z najstarších odrôd, pôvod neznámy, zrejme náhodné kríženie [[vinič lesný|viniča lesného]] s niektorou z kultúrnych odrôd pestovaných Rimanmi
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]] ([[Bádensko]], [[Falcko]]),  [[Rakúsko]] ([[Štajersko]], [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]]), [[Slovinsko]], [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červené skoré]]
| ''Malvasier'', ''Malvasia'', ''Frühroter Veltliner'', ''Babotraube'', ''Roter Malvasier'', ''Korai pirosvelteliny''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]] alebo [[Taliansko|talianska]],&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Silvánske zelené]] × [[Veltlínske červené]]
| [[Rakúsko]], [[Taliansko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske zelené]]
| ''Grüner Veltliner'', ''Grünmuskateller'', ''Zöldvelteliny'', ''Veltlinac zleni'', ''Zelenák'', ''Zelený muškátel''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]], jedným z rodičov je pravdepodobne [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]]
| 1941

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody, ktoré nie sú na Slovensku registrované, ale je možné vyrábať z nich ''Značkové víno''

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Auxerrois]]
| ''Blanc de&amp;nbsp;Laquenexy''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rulandské modré]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Čabianska perla]]
| ''Csabagyöngye'', ''Čabski bizer'', ''Žemčug Saba''
| [[Madlenka skorá]] × [[Muscat Courtilier]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1904, [[Csaba]], [[Maďarsko]]
| [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Hibernal]]
| ''Gm 322-58''
| [[Seibel 7053]] x [[Rizling rýnsky]], klon 239,&lt;br /&gt;vyšľachtené 1977, [[Geisenheim]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Kerner]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Trolínske]] × [[Rizling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1929, [[Weinsberg]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Lena (odroda viniča hroznorodého)|Lena]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Lipovina]] × [[Irsai Olivér]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Malverina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rakiš]] ([[Villard blanc]] × [[Veltlínske červené skoré]]) × [[XIV-11-57]] ([[Merlot]] × [[Seibel 13666]]),&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske červené]]
| ''Cinyfál červený'', ''Roter Silvaner'',Tretia-modrá odroda Silvánu: ''Blauer Silvaner '', ''Silvain rouge''
| stará odroda, mutácia odrody [[Silvánske zelené]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červenobiele]]
| ''Červenobiely muškatel'', ''Ranfolina'', ''Rotweisser Veltliner''
| stará odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Heunisch]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]], severné [[Taliansko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Veritas]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rizling červený]] × [[Bouvierovo hrozno]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1963,  [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Vrboska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2004, [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
|}

[[Kategória:Odrody viniča| ]]
[[Kategória:Víno]]</text>
      <sha1>e85jlmi0a5y7kevpyiybgvd52xh9w7n</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415380</id>
      <parentid>7415376</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:02:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14112" xml:space="preserve">{{presunúť|odroda viniča}}
'''Odroda viniča (hroznorodého)''' (iné názvy: '''sorta viniča (hroznorodého)''', '''kultivar viniča (hroznorodého)''') je [[kultivar]] druhu [[vinič hroznorodý]].

Vinič hroznorodý (''Vitis vinifera'') a najmä jeho pôvodný voľne rastúci poddruh [[vinič hroznorodý lesný]] (''Vitis vinifera'' subsp. ''sylvestris'') vykazuje veľkú [[heterozygotnosť]], vďaka ktorej v priebehu posledných 3 000 rokov vznikli tisíce kultivarov (staršie a v dnešných právnych predpisoch nazývaných: odrody) viniča hroznorodého. Najmä v minulosti vznikali predovšetkým samovoľným krížením, v súčasnosti však prevláda [[šľachtenie]]. 

Opisu a identifikácii kultivar viniča hroznorodého sa venuje [[ampelografia]].

==Triedenie odrôd viniča hroznorodého==
Odrody viniča hroznorodého je možné triediť podľa mnohých kritérií. 

===Do geograficko-ekologických skupín ===
Najčastejšie sa odrody triedia podľa miesta vzniku do takzvaných ''geograficko-ekologických skupín'' (lat. ''proles'') ''orientalis'', ''occidentalis'' a ''pontica''. Podrobnosti pozri v článku [[vinič hroznorodý]].

===Podľa použitia===
Podľa použitia sa odrody viniča hroznorodého delia na:
* ''muštové odrody'': Tieto sú určené predovšetkým pre výrobu [[mušt]]u a vína. Mávajú skôr menšie bobule a je u nich kladený dôraz na vysoký obsah aromatických látok, obsah cukru a pokiaľ je možné aj na odolnosť voči [[hubové choroby|hubovým chorobám]] a [[cudzopasník]]om.Muštové odrody sa ďalej delia na:
** odrody určené na výrobu bielych vín (biele, tokajské a modré odrody)
** odrody určené na výrobu červených vín (modré odrody).
* ''stolové odrody'': Tieto sú určené na priamu konzumáciu. Majú obvykle veľké [[strapec|strapce]] a veľké sladké bobule s pevnou [[dužnina|dužninou]]. Nie je u nich kladený príliš veľký dôraz na vysoký obsah aromatických látok v bobuliach a nie sú vhodné na výrobu [[víno|vína]].
* ''podnožové odrody'': Tieto sa používajú ako [[podnož]]e pre sadenice ostatných odrôd [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]], aby bola zaistená väčšia odolnosť sadeníc proti cudzopasníkom (najmä [[révokaz]]u). U podnožových odrôd je preto najviac kladený dôraz na túto odolnosť, prispôsobenie sa konkrétnym pôdnym podmienkam a na vhodné predpoklady pre štepovanie. Kvalita a vlastnosti strapcov a bobúľ sú
nepodstatné. Podnožové odrody bývajú obvykle potomkom [[vinič americký|viniča amerického]] (''Vitis labrusca''), ktorý často ani strapce netvorí.

==Zoznam niektorých odrôd viniča hroznorodého==
Vysvetlivky:
* ''Názov odrody'' je hlavný slovenský [[ampelografia|ampelografický]] názov odrody.
* ''Synonymá'' sú prípadné ďalšie označenia danej odrody. Zvyčajne ide o niektorý zahraničný názov (najčastejšie [[nemčina|nemecký]] alebo [[francúzština|francúzsky]]), alebo o pracovný názov používaný počas šľachtenia (napr. ''Mopr'' alebo ''Gm 322-58'').
* ''Pôvod'' sa snaží vystihnúť spôsob vzniku a vek danej odrody. Uvedený rok treba brať orientačne, nakoľko šľachtenie prebieha spravidla dlhšiu dobu (napr. prof. [[Viliam Kraus]] uvádza, že u odrody [[Neronet]] trvalo šľachtenie a následné odrodové skúšanie pred zápisom do [[Listina registrovaných odrôd|listiny registrovaných odrôd]] celých 31 rokov). Taktiež miesto nemusí byť celkom presné, pretože šľachtenie môže prebiehať na viacerých miestach (napr. u odrody [[Malverina]]) alebo môže na jednom mieste prebehnúť kríženie a na inom mieste výber vhodného semenáča (napr. u odrody [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]], kde prebehlo kríženie v Nemecku a výber semenáča vo Švajčiarsku).
* ''Tradičné oblasti pestovania'' sú oblasti, kde sa daná odroda zvyčajne pestuje.
* 'Zápis LRO'' označuje rok zápisu do slovenskej [[Listina registrovaných odrôd|Listiny registrovaných odrôd]].
* &lt;div style=&quot;background:#FFE0E0; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;&quot;&gt;Červenou sú podfarbené pôvodné staré odrody, ktoré vznikli zvyčajne samovoľným krížením najneskôr v období neskorého [[stredovek]]u a stali sa základom pre vznik novších odrôd.&lt;/div&gt;

===Muštové odrody pre výrobu bielych vín===
{| class=wikitable
|- style=&quot;font-size: smaller; text-align: center; background-color: #FFE0FF;&quot;
! Názov odrody
! Synonymá
! Pôvod
! Tradičné oblasti pestovania
! Zápis&lt;br /&gt;[[Listina registrovaných odrôd|LRO]]

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody registrované na Slovensku, z ktorých je možné vyrábať ''Víno s chráneným zemepisným označením''

|-
| [[Aurelius]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Neuburské]] × [[Ryzling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1983, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1983

|-
| [[Bouvierovo hrozno]]
| ''Bouvier'', ''Bouvierovo'', ''Radgonska ranina''
| objavené 1900, [[Gorna Radgona]], [[Slovinsko]]
| [[Slovinsko]], [[Chorvátsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]] ([[Znojemská vinárska podoblasť|Znojemsko]])
| 1952

|-
| [[Devín (odroda viniča hroznorodého)|Devín]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Veltlínske červenobiele]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1997, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| [[Slovensko]]
| 1997

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Chardonnay]]
| ''Pinot&amp;nbsp;Chardonnay'', ''Morillon'', ''Weisser&amp;nbsp;Clevner'', ''Gelber&amp;nbsp;Weisburgunder''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Pinot noir]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]] ([[Burgundsko]], [[Champagne]]), [[Rakúsko]], [[Taliansko]]
| 1996

|-
| [[Irsai Oliver]]
| ''Iršaj'', ''Irsay&amp;nbsp;Olivér''
| [[Bratislavské biele]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1930, [[Kecskemét]], [[Maďarsko]]
| [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Morava (región)|Morava]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]]
| 1975

|-
| [[Muškát moravský]]
| ''Mopr''
| [[Muškát Ottonel]] × [[Prachtraube]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1987, [[Polešovice]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1987

|-
| [[Muškát Ottonel]]
| ''Muscat Ottonel'', ''Ottonel Muskotály''
| pravdepodobne [[Chrupka biela]] × [[Muškát žltý]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Angers]], [[Francúzsko]]
| [[Francúzsko]] ([[Alsasko]]), [[Maďarsko]]
| 1952

|-
| [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]]
| ''Rivaner'', ''Rieszling-Sylvaner'', ''Rizlingszilvani'', ''Müller Thurgau bianco''
| [[Rizling rýnsky]] × [[Madlenka kráľovská]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1891, [[Wädensvil]], [[Švajčiarsko]]
| [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Švajčiarsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]]
| 1941

|-
| [[Neuburské]]
| ''Neuburger''
| pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Silvánske zelené]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Oberansdorf]], [[Rakúsko]]
| [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|-
| [[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] a [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1970, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1977

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling rýnsky]]
| ''Starosvetské'', ''Rheinriesling'', ''Petit Riesling'', ''Rajnai rizling'', ''White Riesling'', ''Johannisberg'', ''Gentil Aromatique'', ''Roháč'', ''Risling rejnskij'', ''Weißer Riesling'', ''Lipka''
| stará [[Nemecko|nemecká]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Heunisch]] × [[Tramín červený]]
| [[Nemecko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling vlašský]]
| ''Welschriesling'', ''Riesling italico'', ''Olaszrizling''Graševina&quot;, ''Laški rizling'', ''Rizling italijanski''
| stará odroda neznámeho pôvodu
| [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské biele]]
| ''Burgundské biele'', ''Pinot blanc'', ''Pinot bianco'', ''Weisser Burgunder'', ''Clevner'', ''Fehér burgundi'', ''Beli Pinot'', ''Biela Klevanjka''.
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Nemecko]], [[Rakúsko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské sivé]]
| ''Burgundské sivé'', ''Pinot Gris'', ''Tokay d´Alsace'', ''Malvoisie'', ''Pinot Grigio'', ''Ruländer'', ''Grauer Burgunder'', ''Grauer Riesling'', ''Tokayer'', ''Piros kisburgundi'', ''Szürkebárát'', ''Rulandac Sivi'', ''Crvena Klevanjka'', ''Grauklevner'', ''Pinot Beurot''
| stará odroda, pravdepodobne [[Francúzsko|francúzska]],&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]] [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Sauvignon]]
| ''Sauvignon blanc'', ''Blanc Furné'', ''Muskat-Sylvaner'', ''Feigentraube''
| stará [[Francúzsko|francúzska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Chenin blanc]] × [[Tramín červený]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske zelené]]
| ''Silván'', ''Grüner Silvaner'', ''Grüner Zierfandl'', ''Zöld silván''
| stará [[rakúsko|rakúska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rakúske biele]] × [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Nemecko]] ([[Rheinhessen]], [[Falcko]], [[Franken]]), [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Tramín červený]]
| ''Tramín'', ''Roter Traminer'', ''Gewürztraminer''
| jedna z najstarších odrôd, pôvod neznámy, zrejme náhodné kríženie [[vinič lesný|viniča lesného]] s niektorou z kultúrnych odrôd pestovaných Rimanmi
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]] ([[Bádensko]], [[Falcko]]),  [[Rakúsko]] ([[Štajersko]], [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]]), [[Slovinsko]], [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červené skoré]]
| ''Malvasier'', ''Malvasia'', ''Frühroter Veltliner'', ''Babotraube'', ''Roter Malvasier'', ''Korai pirosvelteliny''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]] alebo [[Taliansko|talianska]],&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Silvánske zelené]] × [[Veltlínske červené]]
| [[Rakúsko]], [[Taliansko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske zelené]]
| ''Grüner Veltliner'', ''Grünmuskateller'', ''Zöldvelteliny'', ''Veltlinac zleni'', ''Zelenák'', ''Zelený muškátel''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]], jedným z rodičov je pravdepodobne [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]]
| 1941

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody, ktoré nie sú na Slovensku registrované, ale je možné vyrábať z nich ''Značkové víno''

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Auxerrois]]
| ''Blanc de&amp;nbsp;Laquenexy''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rulandské modré]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Čabianska perla]]
| ''Csabagyöngye'', ''Čabski bizer'', ''Žemčug Saba''
| [[Madlenka skorá]] × [[Muscat Courtilier]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1904, [[Csaba]], [[Maďarsko]]
| [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Hibernal]]
| ''Gm 322-58''
| [[Seibel 7053]] x [[Rizling rýnsky]], klon 239,&lt;br /&gt;vyšľachtené 1977, [[Geisenheim]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Kerner]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Trolínske]] × [[Rizling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1929, [[Weinsberg]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Lena (odroda viniča hroznorodého)|Lena]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Lipovina]] × [[Irsai Olivér]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Malverina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rakiš]] ([[Villard blanc]] × [[Veltlínske červené skoré]]) × [[XIV-11-57]] ([[Merlot]] × [[Seibel 13666]]),&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske červené]]
| ''Cinyfál červený'', ''Roter Silvaner'',Tretia-modrá odroda Silvánu: ''Blauer Silvaner '', ''Silvain rouge''
| stará odroda, mutácia odrody [[Silvánske zelené]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červenobiele]]
| ''Červenobiely muškatel'', ''Ranfolina'', ''Rotweisser Veltliner''
| stará odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Heunisch]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]], severné [[Taliansko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Veritas]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rizling červený]] × [[Bouvierovo hrozno]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1963,  [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Vrboska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2004, [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
|}

[[Kategória:Odrody viniča| ]]
[[Kategória:Víno]]</text>
      <sha1>s258zj06h8cw2hgm1kan3m46lemzpfj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415381</id>
      <parentid>7415380</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:07:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14112" xml:space="preserve">{{presunúť|odroda viniča}}
'''Odroda viniča (hroznorodého)''' (iné názvy: '''sorta viniča (hroznorodého)''', '''kultivar viniča (hroznorodého)''') je [[kultivar]] druhu [[vinič hroznorodý]].

Vinič hroznorodý (''Vitis vinifera'') a najmä jeho pôvodný voľne rastúci poddruh [[vinič hroznorodý lesný]] (''Vitis vinifera'' subsp. ''sylvestris'') vykazuje veľkú [[heterozygotnosť]], vďaka ktorej v priebehu posledných 3 000 rokov vznikli tisíce kultivarov (staršie a v dnešných právnych predpisoch nazývaných: odrody) viniča hroznorodého. Najmä v minulosti vznikali predovšetkým samovoľným krížením, v súčasnosti však prevláda [[šľachtenie]]. 

Opisu a identifikácii kultivar viniča hroznorodého sa venuje [[ampelografia]].

==Triedenie odrôd viniča hroznorodého==
Odrody viniča hroznorodého je možné triediť podľa mnohých kritérií. 

===Do geograficko-ekologických skupín ===
Najčastejšie sa odrody triedia podľa miesta vzniku do takzvaných ''geograficko-ekologických skupín'' (lat. ''proles'') ''orientalis'', ''occidentalis'' a ''pontica''. Podrobnosti pozri v článku [[vinič hroznorodý]].

===Podľa použitia===
Podľa použitia sa odrody viniča hroznorodého delia na:
* ''muštové odrody'': Tieto sú určené predovšetkým pre výrobu [[mušt]]u a vína. Mávajú skôr menšie bobule a je u nich kladený dôraz na vysoký obsah aromatických látok, obsah cukru a pokiaľ je možné aj na odolnosť voči [[hubové choroby|hubovým chorobám]] a [[cudzopasník]]om.Muštové odrody sa ďalej delia na:
** odrody určené na výrobu bielych vín (biele, tokajské a modré odrody)
** odrody určené na výrobu červených vín (modré odrody).
* ''stolové odrody'': Tieto sú určené na priamu konzumáciu. Majú obvykle veľké [[strapec|strapce]] a veľké sladké bobule s pevnou [[dužnina|dužninou]]. Nie je u nich kladený príliš veľký dôraz na vysoký obsah aromatických látok v bobuliach a nie sú vhodné na výrobu [[víno|vína]].
* ''podnožové odrody'': Tieto sa používajú ako [[podnož]]e pre sadenice ostatných odrôd [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]], aby bola zaistená väčšia odolnosť sadeníc proti cudzopasníkom (najmä [[révokaz]]u). U podnožových odrôd je preto najviac kladený dôraz na túto odolnosť, prispôsobenie sa konkrétnym pôdnym podmienkam a na vhodné predpoklady pre štepovanie. Kvalita a vlastnosti strapcov a bobúľ sú nepodstatné. Podnožové odrody bývajú obvykle potomkom [[vinič americký|viniča amerického]] (''Vitis labrusca''), ktorý často ani strapce netvorí.

==Zoznam niektorých odrôd viniča hroznorodého==
Vysvetlivky:
* ''Názov odrody'' je hlavný slovenský [[ampelografia|ampelografický]] názov odrody.
* ''Synonymá'' sú prípadné ďalšie označenia danej odrody. Zvyčajne ide o niektorý zahraničný názov (najčastejšie [[nemčina|nemecký]] alebo [[francúzština|francúzsky]]), alebo o pracovný názov používaný počas šľachtenia (napr. ''Mopr'' alebo ''Gm 322-58'').
* ''Pôvod'' sa snaží vystihnúť spôsob vzniku a vek danej odrody. Uvedený rok treba brať orientačne, nakoľko šľachtenie prebieha spravidla dlhšiu dobu (napr. prof. [[Viliam Kraus]] uvádza, že u odrody [[Neronet]] trvalo šľachtenie a následné odrodové skúšanie pred zápisom do [[Listina registrovaných odrôd|listiny registrovaných odrôd]] celých 31 rokov). Taktiež miesto nemusí byť celkom presné, pretože šľachtenie môže prebiehať na viacerých miestach (napr. u odrody [[Malverina]]) alebo môže na jednom mieste prebehnúť kríženie a na inom mieste výber vhodného semenáča (napr. u odrody [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]], kde prebehlo kríženie v Nemecku a výber semenáča vo Švajčiarsku).
* ''Tradičné oblasti pestovania'' sú oblasti, kde sa daná odroda zvyčajne pestuje.
* 'Zápis LRO'' označuje rok zápisu do slovenskej [[Listina registrovaných odrôd|Listiny registrovaných odrôd]].
* &lt;div style=&quot;background:#FFE0E0; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;&quot;&gt;Červenou sú podfarbené pôvodné staré odrody, ktoré vznikli zvyčajne samovoľným krížením najneskôr v období neskorého [[stredovek]]u a stali sa základom pre vznik novších odrôd.&lt;/div&gt;

===Muštové odrody pre výrobu bielych vín===
{| class=wikitable
|- style=&quot;font-size: smaller; text-align: center; background-color: #FFE0FF;&quot;
! Názov odrody
! Synonymá
! Pôvod
! Tradičné oblasti pestovania
! Zápis&lt;br /&gt;[[Listina registrovaných odrôd|LRO]]

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody registrované na Slovensku, z ktorých je možné vyrábať ''Víno s chráneným zemepisným označením''

|-
| [[Aurelius]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Neuburské]] × [[Ryzling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1983, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1983

|-
| [[Bouvierovo hrozno]]
| ''Bouvier'', ''Bouvierovo'', ''Radgonska ranina''
| objavené 1900, [[Gorna Radgona]], [[Slovinsko]]
| [[Slovinsko]], [[Chorvátsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]] ([[Znojemská vinárska podoblasť|Znojemsko]])
| 1952

|-
| [[Devín (odroda viniča hroznorodého)|Devín]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Veltlínske červenobiele]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1997, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| [[Slovensko]]
| 1997

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Chardonnay]]
| ''Pinot&amp;nbsp;Chardonnay'', ''Morillon'', ''Weisser&amp;nbsp;Clevner'', ''Gelber&amp;nbsp;Weisburgunder''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Pinot noir]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]] ([[Burgundsko]], [[Champagne]]), [[Rakúsko]], [[Taliansko]]
| 1996

|-
| [[Irsai Oliver]]
| ''Iršaj'', ''Irsay&amp;nbsp;Olivér''
| [[Bratislavské biele]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1930, [[Kecskemét]], [[Maďarsko]]
| [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Morava (región)|Morava]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]]
| 1975

|-
| [[Muškát moravský]]
| ''Mopr''
| [[Muškát Ottonel]] × [[Prachtraube]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1987, [[Polešovice]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1987

|-
| [[Muškát Ottonel]]
| ''Muscat Ottonel'', ''Ottonel Muskotály''
| pravdepodobne [[Chrupka biela]] × [[Muškát žltý]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Angers]], [[Francúzsko]]
| [[Francúzsko]] ([[Alsasko]]), [[Maďarsko]]
| 1952

|-
| [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]]
| ''Rivaner'', ''Rieszling-Sylvaner'', ''Rizlingszilvani'', ''Müller Thurgau bianco''
| [[Rizling rýnsky]] × [[Madlenka kráľovská]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1891, [[Wädensvil]], [[Švajčiarsko]]
| [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Švajčiarsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]]
| 1941

|-
| [[Neuburské]]
| ''Neuburger''
| pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Silvánske zelené]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Oberansdorf]], [[Rakúsko]]
| [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|-
| [[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] a [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1970, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1977

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling rýnsky]]
| ''Starosvetské'', ''Rheinriesling'', ''Petit Riesling'', ''Rajnai rizling'', ''White Riesling'', ''Johannisberg'', ''Gentil Aromatique'', ''Roháč'', ''Risling rejnskij'', ''Weißer Riesling'', ''Lipka''
| stará [[Nemecko|nemecká]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Heunisch]] × [[Tramín červený]]
| [[Nemecko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling vlašský]]
| ''Welschriesling'', ''Riesling italico'', ''Olaszrizling''Graševina&quot;, ''Laški rizling'', ''Rizling italijanski''
| stará odroda neznámeho pôvodu
| [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské biele]]
| ''Burgundské biele'', ''Pinot blanc'', ''Pinot bianco'', ''Weisser Burgunder'', ''Clevner'', ''Fehér burgundi'', ''Beli Pinot'', ''Biela Klevanjka''.
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Nemecko]], [[Rakúsko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské sivé]]
| ''Burgundské sivé'', ''Pinot Gris'', ''Tokay d´Alsace'', ''Malvoisie'', ''Pinot Grigio'', ''Ruländer'', ''Grauer Burgunder'', ''Grauer Riesling'', ''Tokayer'', ''Piros kisburgundi'', ''Szürkebárát'', ''Rulandac Sivi'', ''Crvena Klevanjka'', ''Grauklevner'', ''Pinot Beurot''
| stará odroda, pravdepodobne [[Francúzsko|francúzska]],&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]] [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Sauvignon]]
| ''Sauvignon blanc'', ''Blanc Furné'', ''Muskat-Sylvaner'', ''Feigentraube''
| stará [[Francúzsko|francúzska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Chenin blanc]] × [[Tramín červený]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske zelené]]
| ''Silván'', ''Grüner Silvaner'', ''Grüner Zierfandl'', ''Zöld silván''
| stará [[rakúsko|rakúska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rakúske biele]] × [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Nemecko]] ([[Rheinhessen]], [[Falcko]], [[Franken]]), [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Tramín červený]]
| ''Tramín'', ''Roter Traminer'', ''Gewürztraminer''
| jedna z najstarších odrôd, pôvod neznámy, zrejme náhodné kríženie [[vinič lesný|viniča lesného]] s niektorou z kultúrnych odrôd pestovaných Rimanmi
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]] ([[Bádensko]], [[Falcko]]),  [[Rakúsko]] ([[Štajersko]], [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]]), [[Slovinsko]], [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červené skoré]]
| ''Malvasier'', ''Malvasia'', ''Frühroter Veltliner'', ''Babotraube'', ''Roter Malvasier'', ''Korai pirosvelteliny''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]] alebo [[Taliansko|talianska]],&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Silvánske zelené]] × [[Veltlínske červené]]
| [[Rakúsko]], [[Taliansko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske zelené]]
| ''Grüner Veltliner'', ''Grünmuskateller'', ''Zöldvelteliny'', ''Veltlinac zleni'', ''Zelenák'', ''Zelený muškátel''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]], jedným z rodičov je pravdepodobne [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]]
| 1941

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody, ktoré nie sú na Slovensku registrované, ale je možné vyrábať z nich ''Značkové víno''

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Auxerrois]]
| ''Blanc de&amp;nbsp;Laquenexy''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rulandské modré]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Čabianska perla]]
| ''Csabagyöngye'', ''Čabski bizer'', ''Žemčug Saba''
| [[Madlenka skorá]] × [[Muscat Courtilier]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1904, [[Csaba]], [[Maďarsko]]
| [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Hibernal]]
| ''Gm 322-58''
| [[Seibel 7053]] x [[Rizling rýnsky]], klon 239,&lt;br /&gt;vyšľachtené 1977, [[Geisenheim]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Kerner]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Trolínske]] × [[Rizling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1929, [[Weinsberg]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Lena (odroda viniča hroznorodého)|Lena]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Lipovina]] × [[Irsai Olivér]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Malverina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rakiš]] ([[Villard blanc]] × [[Veltlínske červené skoré]]) × [[XIV-11-57]] ([[Merlot]] × [[Seibel 13666]]),&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske červené]]
| ''Cinyfál červený'', ''Roter Silvaner'',Tretia-modrá odroda Silvánu: ''Blauer Silvaner '', ''Silvain rouge''
| stará odroda, mutácia odrody [[Silvánske zelené]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červenobiele]]
| ''Červenobiely muškatel'', ''Ranfolina'', ''Rotweisser Veltliner''
| stará odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Heunisch]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]], severné [[Taliansko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Veritas]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rizling červený]] × [[Bouvierovo hrozno]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1963,  [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Vrboska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2004, [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
|}

[[Kategória:Odrody viniča| ]]
[[Kategória:Víno]]</text>
      <sha1>9difg4agbe8hpb5vy4f5tg94j9ebiig</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415382</id>
      <parentid>7415381</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:08:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Zoznam niektorých odrôd viniča hroznorodého */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14113" xml:space="preserve">{{presunúť|odroda viniča}}
'''Odroda viniča (hroznorodého)''' (iné názvy: '''sorta viniča (hroznorodého)''', '''kultivar viniča (hroznorodého)''') je [[kultivar]] druhu [[vinič hroznorodý]].

Vinič hroznorodý (''Vitis vinifera'') a najmä jeho pôvodný voľne rastúci poddruh [[vinič hroznorodý lesný]] (''Vitis vinifera'' subsp. ''sylvestris'') vykazuje veľkú [[heterozygotnosť]], vďaka ktorej v priebehu posledných 3 000 rokov vznikli tisíce kultivarov (staršie a v dnešných právnych predpisoch nazývaných: odrody) viniča hroznorodého. Najmä v minulosti vznikali predovšetkým samovoľným krížením, v súčasnosti však prevláda [[šľachtenie]]. 

Opisu a identifikácii kultivar viniča hroznorodého sa venuje [[ampelografia]].

==Triedenie odrôd viniča hroznorodého==
Odrody viniča hroznorodého je možné triediť podľa mnohých kritérií. 

===Do geograficko-ekologických skupín ===
Najčastejšie sa odrody triedia podľa miesta vzniku do takzvaných ''geograficko-ekologických skupín'' (lat. ''proles'') ''orientalis'', ''occidentalis'' a ''pontica''. Podrobnosti pozri v článku [[vinič hroznorodý]].

===Podľa použitia===
Podľa použitia sa odrody viniča hroznorodého delia na:
* ''muštové odrody'': Tieto sú určené predovšetkým pre výrobu [[mušt]]u a vína. Mávajú skôr menšie bobule a je u nich kladený dôraz na vysoký obsah aromatických látok, obsah cukru a pokiaľ je možné aj na odolnosť voči [[hubové choroby|hubovým chorobám]] a [[cudzopasník]]om.Muštové odrody sa ďalej delia na:
** odrody určené na výrobu bielych vín (biele, tokajské a modré odrody)
** odrody určené na výrobu červených vín (modré odrody).
* ''stolové odrody'': Tieto sú určené na priamu konzumáciu. Majú obvykle veľké [[strapec|strapce]] a veľké sladké bobule s pevnou [[dužnina|dužninou]]. Nie je u nich kladený príliš veľký dôraz na vysoký obsah aromatických látok v bobuliach a nie sú vhodné na výrobu [[víno|vína]].
* ''podnožové odrody'': Tieto sa používajú ako [[podnož]]e pre sadenice ostatných odrôd [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]], aby bola zaistená väčšia odolnosť sadeníc proti cudzopasníkom (najmä [[révokaz]]u). U podnožových odrôd je preto najviac kladený dôraz na túto odolnosť, prispôsobenie sa konkrétnym pôdnym podmienkam a na vhodné predpoklady pre štepovanie. Kvalita a vlastnosti strapcov a bobúľ sú nepodstatné. Podnožové odrody bývajú obvykle potomkom [[vinič americký|viniča amerického]] (''Vitis labrusca''), ktorý často ani strapce netvorí.

==Zoznam niektorých odrôd viniča hroznorodého==
Vysvetlivky:
* ''Názov odrody'' je hlavný slovenský [[ampelografia|ampelografický]] názov odrody.
* ''Synonymá'' sú prípadné ďalšie označenia danej odrody. Zvyčajne ide o niektorý zahraničný názov (najčastejšie [[nemčina|nemecký]] alebo [[francúzština|francúzsky]]), alebo o pracovný názov používaný počas šľachtenia (napr. ''Mopr'' alebo ''Gm 322-58'').
* ''Pôvod'' sa snaží vystihnúť spôsob vzniku a vek danej odrody. Uvedený rok treba brať orientačne, nakoľko šľachtenie prebieha spravidla dlhšiu dobu (napr. prof. [[Viliam Kraus]] uvádza, že u odrody [[Neronet]] trvalo šľachtenie a následné odrodové skúšanie pred zápisom do [[Listina registrovaných odrôd|listiny registrovaných odrôd]] celých 31 rokov). Taktiež miesto nemusí byť celkom presné, pretože šľachtenie môže prebiehať na viacerých miestach (napr. u odrody [[Malverina]]) alebo môže na jednom mieste prebehnúť kríženie a na inom mieste výber vhodného semenáča (napr. u odrody [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]], kde prebehlo kríženie v Nemecku a výber semenáča vo Švajčiarsku).
* ''Tradičné oblasti pestovania'' sú oblasti, kde sa daná odroda zvyčajne pestuje.
* ''Zápis LRO'' označuje rok zápisu do slovenskej [[Listina registrovaných odrôd|Listiny registrovaných odrôd]].
* &lt;div style=&quot;background:#FFE0E0; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;&quot;&gt;Červenou sú podfarbené pôvodné staré odrody, ktoré vznikli zvyčajne samovoľným krížením najneskôr v období neskorého [[stredovek]]u a stali sa základom pre vznik novších odrôd.&lt;/div&gt;

===Muštové odrody pre výrobu bielych vín===
{| class=wikitable
|- style=&quot;font-size: smaller; text-align: center; background-color: #FFE0FF;&quot;
! Názov odrody
! Synonymá
! Pôvod
! Tradičné oblasti pestovania
! Zápis&lt;br /&gt;[[Listina registrovaných odrôd|LRO]]

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody registrované na Slovensku, z ktorých je možné vyrábať ''Víno s chráneným zemepisným označením''

|-
| [[Aurelius]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Neuburské]] × [[Ryzling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1983, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1983

|-
| [[Bouvierovo hrozno]]
| ''Bouvier'', ''Bouvierovo'', ''Radgonska ranina''
| objavené 1900, [[Gorna Radgona]], [[Slovinsko]]
| [[Slovinsko]], [[Chorvátsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]] ([[Znojemská vinárska podoblasť|Znojemsko]])
| 1952

|-
| [[Devín (odroda viniča hroznorodého)|Devín]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Veltlínske červenobiele]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1997, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| [[Slovensko]]
| 1997

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Chardonnay]]
| ''Pinot&amp;nbsp;Chardonnay'', ''Morillon'', ''Weisser&amp;nbsp;Clevner'', ''Gelber&amp;nbsp;Weisburgunder''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Pinot noir]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]] ([[Burgundsko]], [[Champagne]]), [[Rakúsko]], [[Taliansko]]
| 1996

|-
| [[Irsai Oliver]]
| ''Iršaj'', ''Irsay&amp;nbsp;Olivér''
| [[Bratislavské biele]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1930, [[Kecskemét]], [[Maďarsko]]
| [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Morava (región)|Morava]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]]
| 1975

|-
| [[Muškát moravský]]
| ''Mopr''
| [[Muškát Ottonel]] × [[Prachtraube]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1987, [[Polešovice]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1987

|-
| [[Muškát Ottonel]]
| ''Muscat Ottonel'', ''Ottonel Muskotály''
| pravdepodobne [[Chrupka biela]] × [[Muškát žltý]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Angers]], [[Francúzsko]]
| [[Francúzsko]] ([[Alsasko]]), [[Maďarsko]]
| 1952

|-
| [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]]
| ''Rivaner'', ''Rieszling-Sylvaner'', ''Rizlingszilvani'', ''Müller Thurgau bianco''
| [[Rizling rýnsky]] × [[Madlenka kráľovská]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1891, [[Wädensvil]], [[Švajčiarsko]]
| [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Švajčiarsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]]
| 1941

|-
| [[Neuburské]]
| ''Neuburger''
| pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Silvánske zelené]],&lt;br /&gt;19. storočie, [[Oberansdorf]], [[Rakúsko]]
| [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|-
| [[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] a [[Müller Thurgau|Müller-Thurgau]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1970, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1977

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling rýnsky]]
| ''Starosvetské'', ''Rheinriesling'', ''Petit Riesling'', ''Rajnai rizling'', ''White Riesling'', ''Johannisberg'', ''Gentil Aromatique'', ''Roháč'', ''Risling rejnskij'', ''Weißer Riesling'', ''Lipka''
| stará [[Nemecko|nemecká]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Heunisch]] × [[Tramín červený]]
| [[Nemecko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rizling vlašský]]
| ''Welschriesling'', ''Riesling italico'', ''Olaszrizling''Graševina&quot;, ''Laški rizling'', ''Rizling italijanski''
| stará odroda neznámeho pôvodu
| [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské biele]]
| ''Burgundské biele'', ''Pinot blanc'', ''Pinot bianco'', ''Weisser Burgunder'', ''Clevner'', ''Fehér burgundi'', ''Beli Pinot'', ''Biela Klevanjka''.
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Nemecko]], [[Rakúsko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Rulandské sivé]]
| ''Burgundské sivé'', ''Pinot Gris'', ''Tokay d´Alsace'', ''Malvoisie'', ''Pinot Grigio'', ''Ruländer'', ''Grauer Burgunder'', ''Grauer Riesling'', ''Tokayer'', ''Piros kisburgundi'', ''Szürkebárát'', ''Rulandac Sivi'', ''Crvena Klevanjka'', ''Grauklevner'', ''Pinot Beurot''
| stará odroda, pravdepodobne [[Francúzsko|francúzska]],&lt;br /&gt;púčiková mutácia odrody [[Pinot noir]]
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Čechy|Čechy]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]] [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Sauvignon]]
| ''Sauvignon blanc'', ''Blanc Furné'', ''Muskat-Sylvaner'', ''Feigentraube''
| stará [[Francúzsko|francúzska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Chenin blanc]] × [[Tramín červený]]
| [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Rakúsko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske zelené]]
| ''Silván'', ''Grüner Silvaner'', ''Grüner Zierfandl'', ''Zöld silván''
| stará [[rakúsko|rakúska]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rakúske biele]] × [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Nemecko]] ([[Rheinhessen]], [[Falcko]], [[Franken]]), [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Tramín červený]]
| ''Tramín'', ''Roter Traminer'', ''Gewürztraminer''
| jedna z najstarších odrôd, pôvod neznámy, zrejme náhodné kríženie [[vinič lesný|viniča lesného]] s niektorou z kultúrnych odrôd pestovaných Rimanmi
| [[Francúzsko]], [[Nemecko]] ([[Bádensko]], [[Falcko]]),  [[Rakúsko]] ([[Štajersko]], [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]]), [[Slovinsko]], [[Taliansko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Slovensko]]
| 1941

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červené skoré]]
| ''Malvasier'', ''Malvasia'', ''Frühroter Veltliner'', ''Babotraube'', ''Roter Malvasier'', ''Korai pirosvelteliny''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]] alebo [[Taliansko|talianska]],&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Silvánske zelené]] × [[Veltlínske červené]]
| [[Rakúsko]], [[Taliansko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Maďarsko]], [[Slovensko]]
| 1952

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske zelené]]
| ''Grüner Veltliner'', ''Grünmuskateller'', ''Zöldvelteliny'', ''Veltlinac zleni'', ''Zelenák'', ''Zelený muškátel''
| stará odroda, zrejme [[rakúsko|rakúska]], jedným z rodičov je pravdepodobne [[Tramín červený]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]]
| 1941

|- style=&quot;background: #E0E0E0; font-weight: bold;&quot;
| colspan=&quot;5&quot; align=&quot;left&quot; | Odrody, ktoré nie sú na Slovensku registrované, ale je možné vyrábať z nich ''Značkové víno''

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Auxerrois]]
| ''Blanc de&amp;nbsp;Laquenexy''
| stará [[burgundsko|burgundská]] odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Rulandské modré]] × [[Heunisch]]
| [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Čabianska perla]]
| ''Csabagyöngye'', ''Čabski bizer'', ''Žemčug Saba''
| [[Madlenka skorá]] × [[Muscat Courtilier]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1904, [[Csaba]], [[Maďarsko]]
| [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Hibernal]]
| ''Gm 322-58''
| [[Seibel 7053]] x [[Rizling rýnsky]], klon 239,&lt;br /&gt;vyšľachtené 1977, [[Geisenheim]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Kerner]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Trolínske]] × [[Rizling rýnsky]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1929, [[Weinsberg]], [[Nemecko]]
| [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Lena (odroda viniča hroznorodého)|Lena]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Lipovina]] × [[Irsai Olivér]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Malverina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rakiš]] ([[Villard blanc]] × [[Veltlínske červené skoré]]) × [[XIV-11-57]] ([[Merlot]] × [[Seibel 13666]]),&lt;br /&gt;vyšľachtené 2001, [[Perná]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Silvánske červené]]
| ''Cinyfál červený'', ''Roter Silvaner'',Tretia-modrá odroda Silvánu: ''Blauer Silvaner '', ''Silvain rouge''
| stará odroda, mutácia odrody [[Silvánske zelené]]
| [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
| [[Veltlínske červenobiele]]
| ''Červenobiely muškatel'', ''Ranfolina'', ''Rotweisser Veltliner''
| stará odroda,&lt;br /&gt;pravdepodobne náhodné kríženie&lt;br /&gt;[[Veltlínske červené]] × [[Heunisch]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Balkán]], severné [[Taliansko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Veritas]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Rizling červený]] × [[Bouvierovo hrozno]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 1963,  [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|-
| [[Vrboska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —
| [[Tramín červený]] × [[Čabianska perla]],&lt;br /&gt;vyšľachtené 2004, [[Znojmo]], [[Česko]]
| [[Vinárska oblasť Morava|Morava]]
| style=&quot;text-align: center;&quot;| —

|- style=&quot;background:#FFE0E0;&quot;
|}

[[Kategória:Odrody viniča| ]]
[[Kategória:Víno]]</text>
      <sha1>s8u9se0phckbk732hlmvzqjd2bagnwc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dorota Filová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>81822</id>
    <revision>
      <id>7415364</id>
      <parentid>5672602</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:30:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Georgeo88</username>
        <id>61234</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Aktualizácia, doplnenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3017" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Dorota Filová
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = [[Slovensko|slovenská]] [[reštaurátorka]]
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[8. máj]] [[1936]]
 | Miesto narodenia   = [[Smižany]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2021|9|13|1936|5|8}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manžel             = [[Rudolf Fila]]
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Dorota Filová''' (* [[8. máj]] [[1936]] [[Smižany]]– † [[13. september]] [[2021]], [[Bratislava]]&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Opustila nás Dorota Filová, posledná rozlúčka sa koná vo štvrtok|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/268253/opustila-nas-dorota-filova-posledna-rozlucka-sa-kona-vo-stvrtok|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt;) bola [[Slovensko|slovenská]] [[reštaurátorka]], špecializala sa na reštauráciu [[ikona|ikon]] a polychrómovanej [[Drevorezba|drevorezby]].

== Životopis ==
V roku [[1955]] absolvovala Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, po ktorej nastúpila na odbor reštaurovania historických pamiatok na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] pod vedením profesora [[Karol Veselý|Karla Veselého]]. Osem rokov pôsobila v [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérii]], neskôr pracovala ako reštaurátorka v [[Slovenské národné múzeum|Slovenskom národnom múzeu]]. Za reštaurovanie stredovekých ikon získala v roku [[1971]] cenu [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]].Vytvorila aj množstvo kópií diel starých majstrov, s ktorými pracoval jej manžel, výtvarník a pedagóg [[Rudolf Fila]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroj ==
* [http://books.google.sk/books?id=ynwYAQAAIAAJ&amp;q=Dorota+Filov%C3%A1&amp;dq=Dorota+Filov%C3%A1&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=93yeUu3tDbSR7AbH44CoCw&amp;redir_esc=y Filová, Dorota]. In: ''[[The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks: a concise encyclopaedia]]'', 2006

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Filová, Dorota}}

[[Kategória:Slovenskí reštaurátori]]
[[Kategória:Osobnosti zo Smižian]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]</text>
      <sha1>c9l1r30qxhldjg6j87qz9kdawaqjqo7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415365</id>
      <parentid>7415364</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:31:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Georgeo88</username>
        <id>61234</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>alma mater</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3068" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Dorota Filová
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = [[Slovensko|slovenská]] [[reštaurátorka]]
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[8. máj]] [[1936]]
 | Miesto narodenia   = [[Smižany]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2021|9|13|1936|5|8}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manžel             = [[Rudolf Fila]]
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Dorota Filová''' (* [[8. máj]] [[1936]] [[Smižany]]– † [[13. september]] [[2021]], [[Bratislava]]&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Opustila nás Dorota Filová, posledná rozlúčka sa koná vo štvrtok|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/268253/opustila-nas-dorota-filova-posledna-rozlucka-sa-kona-vo-stvrtok|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt;) bola [[Slovensko|slovenská]] [[reštaurátorka]], špecializala sa na reštauráciu [[ikona|ikon]] a polychrómovanej [[Drevorezba|drevorezby]].

== Životopis ==
V roku [[1955]] absolvovala Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, po ktorej nastúpila na odbor reštaurovania historických pamiatok na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] pod vedením profesora [[Karol Veselý|Karla Veselého]]. Osem rokov pôsobila v [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérii]], neskôr pracovala ako reštaurátorka v [[Slovenské národné múzeum|Slovenskom národnom múzeu]]. Za reštaurovanie stredovekých ikon získala v roku [[1971]] cenu [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]].Vytvorila aj množstvo kópií diel starých majstrov, s ktorými pracoval jej manžel, výtvarník a pedagóg [[Rudolf Fila]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroj ==
* [http://books.google.sk/books?id=ynwYAQAAIAAJ&amp;q=Dorota+Filov%C3%A1&amp;dq=Dorota+Filov%C3%A1&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=93yeUu3tDbSR7AbH44CoCw&amp;redir_esc=y Filová, Dorota]. In: ''[[The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks: a concise encyclopaedia]]'', 2006

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Filová, Dorota}}

[[Kategória:Slovenskí reštaurátori]]
[[Kategória:Osobnosti zo Smižian]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]</text>
      <sha1>k5ocuezxpvl3xh8e5pdzancv5nqepqz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Petrovec (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>82125</id>
    <revision>
      <id>7415551</id>
      <parentid>7219944</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:56:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.102.160.140</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Pôsobiaci v Petrovci */Opravený obsah</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6952" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Báčsky Petrovec
| native_name        = Бачки Петровац
| other_name         = Bački Petrovac
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Glavna ulica u Bačkom petrovcu.JPG
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = COA_Bački_Petrovac.png
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          =
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Srbsko
| country_flag       = 1
| region             = Vojvodina
| region_type        = Autonómna oblasť
| region1            = Juhobáčsky obvod
| region_type2       = obvod
| histregion         = 
| district           = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 86
| elevation_note     = 
| lat_d              = 45.360833
| long_d             = 19.590833
| coordinates_type   = type:city
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 158
| area_note          = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 6,063
| population_date    = 2011
| population_density =
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = Založenie
| established2       = 
| established2_type  = Mestské práva
| mayor              = Jasna Šprochova
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 
| area_code          = +381(0)21
| area_code_type     = Tel. predvoľba
| code               = 
| code1              = NS | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha obce v Srbsku
| map_locator        = Srbsko
| map1               = 
| map1_caption       = Báčsky Petrovec
| map1_locator       = 
| map2               = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Bački Petrovac
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

[[Súbor:Báčsky Petrovec.png|náhľad|Vymedzenie územia obce]]

'''Petrovec''' alebo v Srbsku aj '''Báčsky Petrovec''' ({{srp|Бачки Петровац}} –  ''Bački Petrovac'') je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Srbsko|srbskej]] [[Vojvodina|Vojvodine]] so silným zastúpením [[Slováci|Slovákov]], ktoré prináleží do [[Báčsky Petrovec (obec)|rovnomennej obce]]. Nachádza sa {{km|25|m}} od [[Nový Sad|Nového Sadu]]. V roku [[2002]] tu žilo cca 6 700 obyvateľov, z čoho bolo 88 % Slovákov. Prví Slováci prišli do Petrovca z [[Málinec|Málinca]] v roku [[1745]] a priviedol ich Matej Čáni.

== Významné objekty ==
Je v ňom situované slovenské gymnázium ''[[Ján Kollár|Jána Kollára]]'', (založené roku [[1919]] ako prvé gymnázium s vyučovacím jazykom [[slovenčina|slovenským]] mimo územia [[Slovensko|Slovenska]] a najväčšie gymnázium mimo [[Slovensko|Slovenska]] kde sa vyučuje po [[Slovenčina|slovensky]]) a vysunuté oddelenie [[Sombor|somborskej]] Učiteľskej fakulty. Ale nachádza sa tu aj budova Matice slovenskej v [[Srbsko|Srbsku]] a Galéria Zuzky Medvedovej, prvej slovenskej akademickej [[maliarka|maliarky]] vo Vojvodine.

== Populácia mesta ==
Etnické zloženie z roku 1910:&lt;ref&gt;Narodna enciklopedija srpsko-hrvatsko-slovenačka, I. knjiga., Zagreb : Bibliografski zavod d.d., 1925., str. 113.&lt;/ref&gt;
*[[Slováci]]{{--}}7 335
*[[Židia]]{{--}}107
*[[Srbi]]{{--}}40

Populácia mesta:
*1961: 8 104
*1971: 7 822
*1981: 7 729
*1991: 7 236
*2002: 6 700
*2011: 6 155

== Osobnosti mesta ==

=== Rodáci ===
* [[Ján Radomil Kvačala]] (* [[1862]] - † [[9. jún|9.]] [[1934|1934)]] slovenský pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik a evanjelický farár
* [[Gustav Maršal Petrovský]] (* [[1862]] - † [[1916]]), slovenský spisovateľ
* [[Pavel Mučaji]] (* 11. októbra [[1929]] - † 12. októbra [[2014]]) slovenský básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ 
* [[Zuzka Medveďová]] ( 5. októbra [[1897]] - †  1. februára [[1985]] ) prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov
* [[Kvetoslava Benková]] (* [[1951]] - † [[2014]]), slovenská speváčka
* [[Andrej Sirácky]] ((*9.12.1900, Petrovec, Vojvodina - † 29.09.1988, Bratislava), slovenský sociológ, filozof, politológ a komunista
*Zuzana Rybárová (*02.10.1994) slovenská umelkyňa a architektka

=== Pôsobiaci v Petrovci ===
* [[Michal Godra]] (* [[1801]] - † [[1874]]), slovenský básnik, jazykovedec, publicista a učiteľ
* [[Karol Miloslav Lehotský]] (* [[1846]] - † [[1915]]), prvý slovenský vojvodinský akademický maliar
* [[Ján Čajak]] (* [[1863]] - † [[1944]]), slovenský spisovateľ a prekladateľ
* [[Janko Kráľ]] (* 24. apríl [[1822]], - † 23. máj [[1876]]), slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie.

== Partnerské mestá ==
* {{Minivlajka|Srbsko}} [[Babušnica]], [[Srbsko]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]], [[Slovensko]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ružomberok]],  [[Slovensko]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Stará Ľubovňa]],  [[Slovensko]]
* {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Vukovar]],  [[Chorvátsko]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Kirchheim unter Teck]],  [[Nemecko]]

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Galerije Zuzke Medvedjove.JPG|Galéria Zuzky Medveďovej
Bački Petrovac, Evangelical Church.jpg|Veža evanjelického kostola
Bački Petrovac - Serbia - The oldest house in town.JPG|Najstarší dom v meste, prelom 18. a 19. storočia (dnes malé múzeum)
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.backipetrovac.rs/ Oficiálna stránka]
* [http://www.jankollar.org/sk/index.php/ Stránka Gymnázia Jána Kollára v slovenčine]
* [http://www.petrovec.com/ Miesto stretávania vojvodinských Slovákov]
* [http://www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/kulturna-mapa/mesta/backi-petrovac/ Stránka o meste Báčky Petrovec]
* [http://www.maticaslovenska.rs/ Matica slovenská v Srbsku]
* [http://hl.rs/ Týždenník Hlas Ľudu]
* [http://www.muzeumslovakov.rs/ Muzeum vojvodinských Slovákov]

{{Obec Petrovec}}

[[Kategória:Petrovec (mesto)| ]]
[[Kategória:Mestá v Srbsku]]
[[Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku]]</text>
      <sha1>e8qvaly28tkoght0lbwhrbhe72aj0sw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenský folklór</title>
    <ns>0</ns>
    <id>93741</id>
    <revision>
      <id>7415473</id>
      <parentid>6680554</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T00:07:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="870" xml:space="preserve">[[Obrázok:Hontianska parada 2003-DSC01139.JPG|náhľad]]
'''Slovenský folklór''' je časť tradičnej slovenskej ľudovej kultúry zahŕňajúca slovesnú, hudobnú a dramatickú ľudovú tvorbu [[Slováci|Slovákov]]. Je významnou zložkou [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]].

* Slovesná ľudová tvorba pozostáva z týchto žánrov:
** porekadlá
** príslovia
** pranostiky
** hádanky
** riekanky
** balady
** rozprávky
** povesti
** piesne
** koledy
** detský slovesný prejav:rečňovanky, vyčítanky, hádanky, detské hry, obyčaje a obrady

== Pozri aj ==
*[[Folklór (kultúra)|folklór]]
*[[folkloristika]]

== Iné projekty ==
 {{projekt|commons=Category:Folklore of Slovakia}}
 
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvf/folklor_slovensky.html}}
* http://folklorista.sk/

[[Kategória:Slovenský folklór| ]]
[[Kategória:Kultúra na Slovensku]]</text>
      <sha1>5lh792sjz1zy0esvp9jt6kqk3iowvbb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vladimir Viktorovič Lesevič</title>
    <ns>0</ns>
    <id>95709</id>
    <revision>
      <id>7415485</id>
      <parentid>7412621</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:42:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zdroj */ op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2065" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = ruský filozof 
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1837|03|27}}
 | Miesto narodenia   = Denisovka, [[Rusko]] 
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1905|11|26|1837|03|27}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kyjev]], [[Ukrajina]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Vladimir Viktorovič Lesevič''' (* [[27. marec]] [[1837]], Denisovka, [[Rusko]] - † [[26. november]] [[1905]], [[Kyjev]], [[Ukrajina]]) bol ruský [[filozof]], predstaviteľ [[pozitivizmus|pozitivizmu]]. Filozofia podľa Leseviča napomáha tvorbu uceleného chápania sveta tým, že zjednocuje pojmy vytvorené špeciálnymi vedami, čiže pozitívnym poznaním.

Lesevič nadväzoval na [[August Comte|Comta]], [[Alois Riehl|A. Riehla]], [[Richard Heinrich Avenarius|Avenaria]], [[Joseph Petzoldt|J. Petzoldta]], [[Piotr Lavrovovič Lavrov|Lavrova]] a [[Nikolaj Michajlovskij|Michajlovského]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.hrono.ru/biograf/bio_l/lesevich.php Лесевич, Владимир Викторович] 
* [http://az.lib.ru/l/lesewich_w_w/text_0010.shtml Лесевич В. В.: биографическая справка]
* [http://www.runivers.ru/philosophy/lib/authors/author64225/ Лесевич, Владимир Викторович]

== Zdroj ==
* {{filit|fvl/lesevic_v_v.html}}


{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Lesevič, Vladimir Viktorovič}}
[[Kategória:Ruskí filozofi]]</text>
      <sha1>gwzpiw8jzlgjb3102797m25oxw218cm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Morfeus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>97487</id>
    <revision>
      <id>7415330</id>
      <parentid>6235521</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:34:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Imganinary</username>
        <id>214381</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1875" xml:space="preserve">[[Súbor:Johann Wilhelm Baur - Morpheus in the house of Ceyx, before Alcyone.jpg|thumb|Morfeus sa objavuje pred Alkyon - ilustrácie z [[Publius Ovidius Naso|Ovidiových]] Premien]]

'''Morfeus''' - ([[Latinčina|latinsky]] ''Morpheus'') je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] synom boha spánku [[Hypnos|Hypna]] a jeho manželky [[Pásithea|Pasithee]], najmladší z [[Charitky|Charitek]]. Je to boh snov.

Morfeus sa zjavoval ľuďom v spánku po tom, čo ich uspal a odišiel jeho otec. Vedel na seba vziať podobu akéhokoľvek človeka, svoju vlastnú podobu mal len vo chvíľach odpočinku. Gréci si ho predstavovali ako mladého štíhleho chlapca, zvyčajne s malými krídelkami na spánkoch. 

Boli celkom traja bratia: 
* Morfeus - vedel na seba vziať podobu i hlas ktoréhokoľvek človeka
* [[Fobétór]] alebo ''Ikelos'' (&quot;Zastrašovatel&quot;) - objavoval sa vo zvieracej podobe
* [[Fantasos]] - dokázal sa premeniť na fantastické neživé veci. 

== Odraz v umení ==
Morfeus býval zobrazovaný na vázových maľbách a reliéfoch. Jedna z jeho najlepších sôch pochádza až z novoveku, vytvoril ju r. 1852 F. P. Tolstoj (dnes je k videniu v Treťjakovskej galérii v [[Moskva|Moskve]]) a bol inšpiráciou pre vytvorenie postavy vo filme Matrix, Morpheus. Tiež je po ňom pomenovné morfium, čiže morfín.

V roku 1917 napísala anglická skladateľka Rebecca Clarke skladbu pre violu a klavír s názvom &quot;Morpheus&quot;.

== Literatúra ==
* Slovník antickej kultúry, nakl. Sloboda, Praha, 1974
* [[Vojtech Zamarovský]], ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''
* Graves, Robert, Grécke mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
* Houtzager, Guus, Encyklopédia gréckej mytológie, ISBN 80-7234-287-8
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ''ABC Antiky''

{{Preklad|cs|Morfeus|10166118}}

[[Kategória:Grécki bohovia]]

[[id:Oneiroi#Morfeus]]</text>
      <sha1>ra0lyvisjglowqsrkmbf5x0rp8y9jjg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415358</id>
      <parentid>7415330</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:06:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>pridané wikilinky, sekcia Iné projekty, obrázok sochy, úprava a doplnenie textu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2264" xml:space="preserve">[[Súbor:Johann Wilhelm Baur - Morpheus in the house of Ceyx, before Alcyone.jpg|thumb|Morfeus sa objavuje pred [[Alkyoné (dcéra Aiola)|Alkyoné]]- ilustrácia z [[Publius Ovidius Naso|Ovidiových]] Premien]]

'''Morfeus''' ({{grc|Μορφεύς}},  {{lat|Morpheus}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn boha spánku [[Hypnos|Hypna]] a jeho manželky [[Pásithea|Pásithey]], najmladšej z [[Charitky|Charitiek]]. Je to boh snov.

Morfeus sa zjavoval ľuďom v spánku po tom, čo ich uspal a odišiel jeho otec Hypnos. Vedel na seba vziať podobu akéhokoľvek človeka, svoju vlastnú podobu mal len vo chvíľach odpočinku. Gréci si ho predstavovali ako mladého štíhleho chlapca, zvyčajne s malými krídelkami na spánkoch. 

Boli celkom traja bratia: 
* Morfeus - vedel na seba vziať podobu i hlas ktoréhokoľvek človeka
* [[Fobétór]] alebo ''Ikelos'' (&quot;Zastrašovatel&quot;) - objavoval sa vo zvieracej podobe
* [[Fantasos]] - dokázal sa premeniť na fantastické neživé veci. 

== Odraz v umení a kultúre ==
[[Súbor:Morpheus by F.Tolstoy (1852, Tretyakov gallery) by shakko 02.JPG|thumb|right|| Morfeus od F. P. Tostoja (1852, Tretiakovská galeria)]]
Morfeus býval zobrazovaný na vázových maľbách a [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfoch]]. Jedna z jeho najlepších sôch pochádza až z [[novovek]]u, vytvoril ju r. 1852 F. P. Tolstoj (dnes je k videniu v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovská galérii]] v [[Moskva|Moskve]]). 

Bol inšpiráciou pre vytvorenie postavy vo filme [[Matrix (film)|Matrix]], Morpheus. 

V roku 1917 napísala anglická skladateľka [[Rebecca Clarke]] skladbu pre violu a klavír s názvom &quot;Morpheus&quot;.

Tiež je po ňom pomenované [[morfium]], čiže morfín. Jeho meno nesie aj planétka [[4197 1982 TA|4197 Morpheus]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Literatúra ==
* Slovník antickej kultúry, nakl. Sloboda, Praha, 1974
* [[Vojtech Zamarovský]], ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''
* Graves, Robert, Grécke mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
* Houtzager, Guus, Encyklopédia gréckej mytológie, ISBN 80-7234-287-8
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ''ABC Antiky''

{{Preklad|cs|Morfeus|10166118}}

[[Kategória:Grécki bohovia]]

[[id:Oneiroi#Morfeus]]</text>
      <sha1>l1drlpp0m4muer5bnar8x74kxu0v950</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415359</id>
      <parentid>7415358</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:07:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Odraz v umení a kultúre */ preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2264" xml:space="preserve">[[Súbor:Johann Wilhelm Baur - Morpheus in the house of Ceyx, before Alcyone.jpg|thumb|Morfeus sa objavuje pred [[Alkyoné (dcéra Aiola)|Alkyoné]]- ilustrácia z [[Publius Ovidius Naso|Ovidiových]] Premien]]

'''Morfeus''' ({{grc|Μορφεύς}},  {{lat|Morpheus}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn boha spánku [[Hypnos|Hypna]] a jeho manželky [[Pásithea|Pásithey]], najmladšej z [[Charitky|Charitiek]]. Je to boh snov.

Morfeus sa zjavoval ľuďom v spánku po tom, čo ich uspal a odišiel jeho otec Hypnos. Vedel na seba vziať podobu akéhokoľvek človeka, svoju vlastnú podobu mal len vo chvíľach odpočinku. Gréci si ho predstavovali ako mladého štíhleho chlapca, zvyčajne s malými krídelkami na spánkoch. 

Boli celkom traja bratia: 
* Morfeus - vedel na seba vziať podobu i hlas ktoréhokoľvek človeka
* [[Fobétór]] alebo ''Ikelos'' (&quot;Zastrašovatel&quot;) - objavoval sa vo zvieracej podobe
* [[Fantasos]] - dokázal sa premeniť na fantastické neživé veci. 

== Odraz v umení a kultúre ==
[[Súbor:Morpheus by F.Tolstoy (1852, Tretyakov gallery) by shakko 02.JPG|thumb|right|| Morfeus od F. P. Tostoja (1852, Tretiakovská galeria)]]
Morfeus býval zobrazovaný na vázových maľbách a [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfoch]]. Jedna z jeho najlepších sôch pochádza až z [[novovek]]u, vytvoril ju r. 1852 F. P. Tolstoj (dnes je k videniu v [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérii]] v [[Moskva|Moskve]]). 

Bol inšpiráciou pre vytvorenie postavy vo filme [[Matrix (film)|Matrix]], Morpheus. 

V roku 1917 napísala anglická skladateľka [[Rebecca Clarke]] skladbu pre violu a klavír s názvom &quot;Morpheus&quot;.

Tiež je po ňom pomenované [[morfium]], čiže morfín. Jeho meno nesie aj planétka [[4197 1982 TA|4197 Morpheus]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Literatúra ==
* Slovník antickej kultúry, nakl. Sloboda, Praha, 1974
* [[Vojtech Zamarovský]], ''Bohovia a hrdinovia antických bájí''
* Graves, Robert, Grécke mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
* Houtzager, Guus, Encyklopédia gréckej mytológie, ISBN 80-7234-287-8
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ''ABC Antiky''

{{Preklad|cs|Morfeus|10166118}}

[[Kategória:Grécki bohovia]]

[[id:Oneiroi#Morfeus]]</text>
      <sha1>p1wdyvdlavtt624gca2ybkmqjm15h2a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Preklad (jazykoveda)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>99265</id>
    <revision>
      <id>7415368</id>
      <parentid>7219285</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:42:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samuel Kvasnica</username>
        <id>216865</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="860" xml:space="preserve">[[Súbor:Google Translator example screenshot break Content-control-Software.jpg|náhľad|Prekladač Google]]
'''Preklad''' je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru.

Pod prekladom sa väčšinou rozumie transformácia z jedného jazyka do iného jazyka v písomnej forme.

* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný pomocou softvéru
* [[online preklad]] – preklad vykonaný prostredníctvom Internetu

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod jazykovedu, ale je samostatnou disciplínou - translatológiou. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/preklad.html}}{{Výhonok}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>3kxe2gwng0ghmkzbf07dya8h00sli7d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415412</id>
      <parentid>7415368</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:08:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia 7415368 používateľa [[Special:Contributions/Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[User talk:Samuel Kvasnica|diskusia]]) bola vrátená: screenshot GT s pastnutým YouPorn URL ako ilustračný obr. k heslu o preklade?</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="750" xml:space="preserve">'''Preklad''' je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru.

Pod prekladom sa väčšinou rozumie transformácia z jedného jazyka do iného jazyka v písomnej forme.

* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný pomocou softvéru
* [[online preklad]] – preklad vykonaný prostredníctvom Internetu

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod jazykovedu, ale je samostatnou disciplínou - translatológiou. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/preklad.html}}{{Výhonok}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>dinx6wlpg515pci4j589r6hv7xhlohg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415416</id>
      <parentid>7415412</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:58:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2676" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného, ako aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt; 

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky); iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ - pozri [[úradný preklad]].

==Charakteristika ==
Podľa Antona Popoviča: &quot;Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).&quot; &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod jazykovedu, ale je samostatnou disciplínou - translatológiou. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

==Druhy prekladu ==

Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]]
* [[voľný preklad]]

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
*[[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) - preklad vykonaný (prevažne) človekom
*[[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>pdwznuo3u5o0zeb8h7ad8l0a1sbumi0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415418</id>
      <parentid>7415416</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:05:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>ref., wl., typografia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3144" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného, ako aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri [[úradný preklad]].

== Charakteristika ==
Podľa [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Antona Popoviča]]: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod [[jazykoveda|jazykovedu]], ale je samostatnou disciplínou – [[translatológia|translatológiou]]. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

== Druhy prekladu ==
Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]]
* [[voľný preklad]]

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
* [[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) – preklad vykonaný (prevažne) človekom
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>p45ld1ztynj77dvv70249ct7c1lll8g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415424</id>
      <parentid>7415418</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:14:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Druhy prekladu */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3175" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného, ako aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri [[úradný preklad]].

== Charakteristika ==
Podľa [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Antona Popoviča]]: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod [[jazykoveda|jazykovedu]], ale je samostatnou disciplínou – [[translatológia|translatológiou]]. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

== Druhy prekladu ==
Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]]
* [[voľný preklad]]
(Pozri aj [[slovný preklad]])

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
* [[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) – preklad vykonaný (prevažne) človekom
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>czu2rocn9faqi143szqoeqmmir2jr0y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415425</id>
      <parentid>7415424</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:15:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Druhy prekladu */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3192" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného, ako aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri [[úradný preklad]].

== Charakteristika ==
Podľa [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Antona Popoviča]]: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod [[jazykoveda|jazykovedu]], ale je samostatnou disciplínou – [[translatológia|translatológiou]]. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

== Druhy prekladu ==
Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]] (Poznámka: niečo iné je [[slovný preklad]])
* [[voľný preklad]]

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
* [[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) – preklad vykonaný (prevažne) človekom
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>bwyvm6xwaqusb7jwdpgd9azvjao73l6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415427</id>
      <parentid>7415425</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:17:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3309" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného, ako aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri [[úradný preklad]].

== Charakteristika ==
Podľa [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Antona Popoviča]]: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod [[jazykoveda|jazykovedu]], ale je samostatnou disciplínou – [[translatológia|translatológiou]]. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

== Druhy prekladu ==
Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]] (Poznámka: niečo iné je [[slovný preklad]])
* [[voľný preklad]]

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
* [[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) – preklad vykonaný (prevažne) človekom
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

==Proces prekladu ==
{{Hlavný článok|Proces prekladu}}

==Pozri aj==
*[[teória prekladu]]
*[[lingvistika prekladu]]

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>8fn9d1afk8kc3tbuztu5l8wudgs2sko</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415453</id>
      <parentid>7415427</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:03:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3775" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného, ako aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri [[úradný preklad]].

== Charakteristika ==
Podľa [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Antona Popoviča]]: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod [[jazykoveda|jazykovedu]], ale je samostatnou disciplínou – [[translatológia|translatológiou]]. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

== Druhy prekladu ==
Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]] (=[[priamy preklad]]) - vrátane [[slovný preklad|slovného prekladu]]
* [[voľný preklad]]

Podľa (ne)priamosti:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[priamy preklad]] - preklad originálu
* [[nepriamy preklad]] (=[[preklad z druhej ruky]]) - preklad prekladu originálu

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
* [[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) – preklad vykonaný (prevažne) človekom
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

==Proces prekladu ==
{{Hlavný článok|Proces prekladu}}

==Pozri aj==
*[[teória prekladu]]
*[[lingvistika prekladu]]

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>fjeq6zhn31lhqa9gal7vk7nv871zgop</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415456</id>
      <parentid>7415453</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:16:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3806" xml:space="preserve">'''Preklad''' (iné názvy: '''prekladanie''', '''preloženie''') je prevod (v užšom zmysle len písomný resp. literárny prevod) správy (resp. [[text]]u) z jedného [[jazykový kód|jazykového kódu]] do iného. Názvom '''preklad''' sa označuje aj výsledok tejto činnosti (t.j. spravidla preložený text, preložené dielo). Ústne prekladanie sa nazýva (aj) [[tlmočenie]].&lt;ref name=EJ&gt;preklad. In. [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993 S. 342 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 4753&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad; text. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Osoba vykonávajúca preklad sa nazýva '''prekladateľ'''. V slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) sa názvom prekladateľ označuje špecificky len osoba vykonávajúca úradný preklad, čiže prevod písomného textu medzi jazykmi na úradné účely (a teda s pridaním odtlačku pečiatky);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; iné názvy takejto osoby sú úradný prekladateľ či súdny prekladateľ – pozri [[úradný preklad]].

== Charakteristika ==
Podľa [[Anton Popovič (literárny teoretik)|Antona Popoviča]]: „Preklad je prekódovanie jazykového textu, pri ktorom dochádza k vytváraniu jeho novej jazykovej podoby a štylistického tvaru. Preklad je prechod textového invariantu z jedného textu do druhého, a to pri maximálnom rešpektovaní výrazových a významových vlastností (informácií) originálu. V dôsledku toho je preklad afirmatívnym a zjavým medzitextovým nadväzovaním (metatextom).“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 171| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{filit|fvp/preklad.html}}&lt;/ref&gt;

Preklad ako vedecká disciplína nepatrí primárne pod [[jazykoveda|jazykovedu]], ale je samostatnou disciplínou – [[translatológia|translatológiou]]. Preklad teda nie je aplikovanou lingvistikou.{{chýba zdroj}}

== Druhy prekladu ==
Podľa (ne)doslovnosti:&lt;ref name=EJ/&gt;
* [[doslovný preklad]] (=[[priamy preklad]]) - vrátane [[slovný preklad|slovného prekladu]]
* [[voľný preklad]]

Podľa (ne)priamosti:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[priamy preklad]] - preklad originálu
* [[nepriamy preklad]] (=[[preklad z druhej ruky]]) - preklad prekladu originálu

Podľa druhu literatúry:
* [[umelecký preklad]] – preklad umeleckých textov
* [[odborný preklad]] – preklad odborných textov

Podľa (ne)automatizácie:&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2019/3/sr19-3.pdf] S. 262&lt;/ref&gt;
* [[ľudský preklad]] (=[[humánny preklad]]) – preklad vykonaný (prevažne) človekom
* [[strojový preklad]] – preklad vykonaný (prevažne) softvérom (vrátane tzv. [[online preklad]]u, t.j. prekladu vykonaného prostredníctvom Internetu)

==Proces prekladu ==
{{Hlavný článok|Proces prekladu}}

==Pozri aj==
*[[teória prekladu]]
*[[lingvistika prekladu]]

== Zdroje ==
{{referencie}}

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>eu8ql71dyxyyay2peu8825lwu6bqbha</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Doslovný preklad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>99268</id>
    <revision>
      <id>7415448</id>
      <parentid>6881987</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:54:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3205" xml:space="preserve">'''Doslovný preklad''' môže byť:
*a) V širšom zmysle je doslovný preklad (synonymum: '''priamy preklad''') opakom [[voľný preklad|voľného prekladu]]. Presné hranice medzi doslovným (=priamym) prekladom a voľným prekladom nie sú ustálené. Obyčajne sa doslovným prekladom zhruba myslí preklad, ktorý sa striktne pridŕža (základného) významu slov zdrojového jazyka, pričom gramatiku, slovosled a podobne môže ale nemusí mať z cieľového jazyka. Pojem doslovný preklad v tomto zmysle zahŕňa okrem iného napr. [[slovný preklad]] a v širšom zmysle aj [[transliterácia|transliteráciu]].
*b) V užšom zmysle je doslovný preklad:
** buď extrémny prípad z bodu a), čiže preklad z bodu a), ktorý sa pridŕža aj gramatiky a slovosledu zdrojového jazyka (angl. word-for-word translation).
** alebo naopak najmenej extrémny prípad z bodu a), čiže preklad z bodu a), ktorý mierne zohľadňuje kontext a podobne.
*c) Okrem toho existuje doslovný preklad ako synonymum názvov '''podveršový preklad''' či '''podriadkový preklad'''. Podľa Antona Popoviča ide o &quot;preklad [[jazykový význam|jazykových významov]] [[originál]]u s označením možných štylistických ekvivalentov. Doslovný preklad je výsledkom prípravnej metajazykovej (filologickej) činnosti jazykového znalca a slúži prebásňovateľovi ako podklad pre tvorivú činnosť. Predstavuje prvú fázu prekladateľského procesu, t. j. analýzu (dekódovanie), po ktorej nasleduje syntéza (kódovanie v cieľovom jazyku).&quot;

== Pozri aj ==
* [[Slovný preklad]]

== Zdroje ==
body a) a b):
* preklad. In: [[Encyklopédia jazykovedy]]. 1993. S. 342
*{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What is a Literal Translation {{!}} Glossary of Linguistic Terms | url = https://glossary.sil.org/term/literal-translation | vydavateľ = glossary.sil.org | dátum vydania = 2015-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}
*WEI Lu et al. Reconsidering Peter Newmark‟s Theory on Literal Translation Theory and Practice in Language Studies, Vol. 2, No. 4, pp. 741-746, April 2012 © 2012 ACADEMY PUBLISHER Manufactured in Finland. [https://www.academypublication.com/issues/past/tpls/vol02/04/13.pdf]
*{{Citácia knihy | priezvisko = Chromá | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = Právní překlad v teorii a praxi : nový občanský zákoník | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita Karlova | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 270 | url =https://static.artforum.sk/media/products-files/4e/ff/130516-DB72822.pdf | isbn = 978-80-246-2851-6 | kapitola = | strany =14 | jazyk = }}
*Types and Methods of Translation [http://damanhour.edu.eg/pdf/artsfac/lecture%20types%20and%20methods%20of%20translation.pdf]
bod c):
*{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}
* {{filit|fvp/preklad_doslovny.html}}

[[Kategória:Jazykoveda]]</text>
      <sha1>am4q5u6huqffzd9is9gz8eqat8170ce</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chalkogén</title>
    <ns>0</ns>
    <id>126589</id>
    <revision>
      <id>7415440</id>
      <parentid>7333403</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:10:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>KingisNitro premiestnil stránku [[Chalkogény]] na [[Chalkogén]] prostredníctvom presmerovania: Jednotne cislo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1694" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}{{Periodická tabuľka skupina
| Skupina                    = 16
| Chemický prvok1            = 
| Chemický prvok2            = 8
| Chemický prvok3            = 16
| Chemický prvok4            = 34
| Chemický prvok5            = 52
| Chemický prvok6            = 84
| Chemický prvok7            = 116
}}
'''Chalkogény''' je súhrnný názov pre [[chemický prvok|chemické prvky]] zaradené do 16. skupiny periodickej tabuľky prvkov – teda [[kyslík]] (O), [[síra]] (S), [[selén]] (Se), [[telúr]] (Te) [[polónium]] (Po) a [[livermórium]] (Lv).

Tento názov znamená ''rudotvorné'', čím je vystihnuté, že tieto prvky sa vyskytujú prevažne v [[ruda|rudách]]. Sú neprechodné, majú 6 valenčných elektrónov a teda im 2 elektróny chýbajú do vytvorenia [[Oktet (atóm)|oktetu]], takže tvoria buď anióny, alebo tvoria dve väzby s inými atómami.

Z hľadiska elektrónovej konfigurácie sa im tiež hovorí p&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; prvky, pretože majú štyri valenčné [[elektrón]]y v [[orbitál]]och typu p.

Oxidačné čísla : -II, +II, +IV, +VI

Z hľadiska vlastností je významný rozdiel medzi prvým prvkom, kyslíkom a ostatnými nasledujúcimi prvkami, ktoré sú si v určitých charakteristikách podobné. 
Polónium je rádioaktívne, používa sa na liečebné účely (uránová ruda [[smolinec]]). Biogénne sú O, S a Se. [[Selén]] má protirakovinové účinky. [[Síra]] je žltá pevná látka, nerozpustná vo vode, rozpustná v nepolárnych rozpúšťadlách, zlý vodič tepla i elektriny. Selén a [[telúr]] sú pevné kryštalické jedovaté látky.

{{Portál|Chémia}}
{{chemický výhonok}}

[[Kategória:Chalkogény| ]]</text>
      <sha1>p2qak5z7uoith4vrbvk9sh4ih0dc6oo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>AllMusic</title>
    <ns>0</ns>
    <id>132374</id>
    <revision>
      <id>7415459</id>
      <parentid>7257249</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:31:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eurohunter</username>
        <id>48247</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Eurohunter premiestnil stránku [[Allmusic]] na [[AllMusic]] prostredníctvom presmerovania</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1400" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = AllMusic
| Logo spoločnosti     = AllMusic Text Logo.svg
| Právna forma         = 
| Odvetvie             = 
| Založená             = [[1991]]
| Zakladateľ           = Michael Erlewine
| Sídlo                = Michigan
| Štát sídla           = 
| Pôvod                = 
| Vedenie              = 
| Územný rozsah        = 
| Priemysel            = 
| Produkcia            = Hudobné recenzie
| Zisk                 = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Člen skupiny         = All Media Guide
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = [[All Media Network]]
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://www.allmusic.com www.allmusic.com]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}
'''''AllMusic''''' (predtým ''All Music Guide'', skr. '''AMG''') je [[internet]]ová [[Metadáta|metadátová]] [[databáza]] údajov o hudbe, ktorú prevádzkuje spoločnosť [[All Media Guide]]. 

V roku 1991 ju ako ''internetovú príručku pre konzumentov hudobnej kultúry'' spolu s [[matematik]]om Vladimirom Bogdanovom založil archivár populárnej kultúry [[Michael Erlewine]]. Prvú referenčnú príručku AMG vydala v nasledujúcom roku.

{{hudobný výhonok}}

[[Kategória:Hudobné rebríčky]]
[[Kategória:Hudobné webové stránky]]</text>
      <sha1>8jii8adjs0wdrapvjjtebd87t1iz2sq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mária Cikkerová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>133463</id>
    <revision>
      <id>7415553</id>
      <parentid>7414618</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:06:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/V&amp;ltz|V&amp;ltz]] ([[User_talk:V&amp;ltz|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1432" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Mária Cikkerová
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenská hudobná pedagogička
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  =[[20. marec]] [[1892]]
  |Miesto narodenia =[[Banská Bystrica]]
  |Dátum úmrtia     ={{dúv|1963|5|28|1892|3|20}}
  |Miesto úmrtia    =[[Banská Bystrica]]
}}

'''Mária Cikkerová''', rod. Psotková (* [[20. marec]] [[1892]], [[Banská Bystrica]] - † [[28. máj]] [[1963]], Banská Bystrica) bola slovenská hudobná pedagogička.

== Rodina ==
* otec [[Ján Psotka starší]]
* bratia [[Ján Psotka mladší]] a [[Július Psotka starší]]
* syn [[Ján Cikker]]
* manžel František Cikker

== Životopis ==
Bola žiačkou súkromnej učiteľky Márie Lengerovej v Banskej Bystrici (8 rokov). V Banskej Bystrici uzavrela manželstvo s  pedagógom Františkom Cikkerom ([[16. júl]]a [[1910]]). Matka významného slovenského hudobného [[skladateľ|skladateľa]] [[Ján Cikker|Jána Cikkera]]. Súkromná učiteľka hry na [[klavír|klavíri]] a [[hudobná teória|hudobnej teórie]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].

== Literatúra ==
* [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]]

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}


{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Cikkerová, Mária}}
[[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]</text>
      <sha1>loypuwzo6r4jgbz5t8eu0bj2x58omft</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Portál:Politika/Obrázok týždňa/10 2007</title>
    <ns>100</ns>
    <id>143755</id>
    <revision>
      <id>7415341</id>
      <parentid>4148426</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T13:57:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>FMSky</username>
        <id>201614</id>
      </contributor>
      <comment>same in high res ([[Commons:Commons:GlobalReplace|GlobalReplace v0.6.5]])</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="231" xml:space="preserve">&lt;center&gt;[[Obrázok:Osama bin Laden portrait.jpg|center|200px]] 
&lt;br /&gt;
[[10. marec|10. marca]] [[1957]] sa narodil  [[Usáma bin Ládin]], &quot;najhľadanejší&quot; muž na svete a vodca teroristickej organizácie [[al-Káida]] 
&lt;/center&gt;</text>
      <sha1>iezyozbevgat64qnqfw4atuzq995edl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prekladač</title>
    <ns>0</ns>
    <id>146585</id>
    <revision>
      <id>7415420</id>
      <parentid>861922</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:10:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Zrušené presmerovanie na [[Kompilátor (programovanie)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="75" xml:space="preserve">{{zmazať lebo|v cieľovom článku je napísané, že to nie je to isté}}</text>
      <sha1>l95p5hy0yedfgvbfjm31nm7ih4tf2e2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Kozmonautika/Novinky</title>
    <ns>10</ns>
    <id>158157</id>
    <revision>
      <id>7415534</id>
      <parentid>7412991</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:09:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eryn Blaireová</username>
        <id>2374</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5693" xml:space="preserve">'''[[24. júl]] 2022'''

:{{CHN}} Z kozmodrómu [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] odštartovala raketa [[CZ-5B]] s novým modulom pre čínsku [[Kozmická stanica Tchien-kung|kozmickú stanicu Tchien-kung]]. Vedecký modul Wen-tchien sa úspešne pripojil k stanici v ten istý deň.[https://mek.kosmo.cz/]

'''[[21. júl]] 2022'''

:{{USA}} Pri príležitosti výročia pristátia prvých ľudí na Mesiaci NASA oznámila termín štartu misie [[Artemis I|Artemis 1]], ktorý má byť bezpilotným skúšobným letom nasledovaný návratom ľudí k mesiacu. Pokus o štart novej, zatiaľ v kozme neodskúšanej rakety [[Space Launch System|SLS]], má prebehnúť 29. augusta 2022.[https://kosmonautix.cz/]

'''[[15. júl]] 2022'''

:{{RUS}} Z pozície riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry [[Roskosmos]] bol odvolaný [[Dmitrij Olegovič Rogozin]]. Jeho miesto zaujal [[Jurij Ivanovič Borisov]].[https://kosmonautix.cz/]

'''[[12. júl]] 2022'''

:{{USA}}{{EU}}{{CAN}} Kozmické agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] a [[Canadian Space Agency|CSA]] zverejnili prvú sériu vedeckých snímok z [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Dunbar | meno = Brian | url = https://www.nasa.gov/webbfirstimages | titul = First Images from the James Webb Space Telescope  dátum prístupu = 2022-07-13}}&lt;/ref&gt; Úplne prvá snímka zverejnená už 11. júla odhaľuje tzv. hlboké pole, to znamená pohľad na najvzdialenejšie [[Galaxia|galaxie]] vesmíru na hraniciach možností techniky.

'''[[4. júl]] 2022'''

:{{USA}} Sonda [[CAPSTONE]] bola po postupných zážihoch stupňa Lunar Photon navedená na balistickú preletovú dráhu k Mesiacu. Let po tejto dráhe bude sonde trvať až štyri mesiace a počas nich sa vzdiali až 1,5 milióna km od Zeme (na pokraj zemskej [[Hillova sféra|Hillovej sféry]]). Takáto dráha si však pre plánovaný typ obežnej dráhy okolo Mesiaca vyžiada minimum paliva.[https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/capstone/index.htm]

'''[[29. jún]] 2022'''

:{{USA}} Z novozélandského kozmodrómu [[Mahia]] odštartovala malá americká experimentálna sonda [[CAPSTONE]] s nosnou raketou [[Electron (raketa)|Electron]]. Sonda bola navedená na nízku, no pomerne výstrednú obežnú dráhu okolo Zeme. Cieľom telesa je dostať sa na obežnú dráhu okolo [[Mesiac]]a a overiť parametre obežnej dráhy, ktorá je plánovaná pre budúcu mesačnú orbitálnu kozmickú stanicu [[Gateway (stanica)|Gateway]].[https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/capstone/index.htm]

'''[[20. jún]] 2022'''

:{{USA}} Skúšobné odpočítavanie rakety [[Space Launch System|SLS]] a jej kozmickej lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]], ktoré muselo byť počas prvého vývozu tohto komplexu na rampu prerušené, tentoraz prebehlo takmer do konca. Počas neho bola raketa prvýkrát úplne natankovaná pohonnými látkami. O ďalšom postupe sa rozhodne v najbližších dňoch.[https://kosmonautix.cz/2022/06/sledujeme-tankovani-rakety-sls/]

'''[[19. jún]] 2022'''

:{{USA}} Štart nosnej rakety [[Falcon 9]] s družicou [[Globalstar]] 2 a ďalším utajeným nákladom. Ten tvoria štyri objekty neznámej povahy. Tieto neznáme družice obiehajú vo výške 530 km a so sklonom 52°58′ k rovníku, čo nezodpovedá dráham družíc včasnej výstrahy.[https://mek.kosmo.cz/][https://kosmonautix.cz/2022/06/falcon-opravdu-vynesl-utajeny-naklad/]

'''[[7. jún]] 2022'''

:{{USA}} Superraketa [[SLS]], ktorá má otestovať kozmickú loď [[Orion (kozmická loď)|Orion]] pri bezpilotnom oblete Mesiaca, sa vrátila na štartovaciu rampu. Zamierila tam po asi šiestich týždňoch strávených v hale [[Vehicle Assembly Building|VAB]], do ktorej bola presunutá počas neočakávaných problémov pri skúške odpočítavania. V priebehu najbližších dvoch týždňov budú technici prepájať raketu s mobilnou plošinou káblami rozvodmi servisných kvapalín a pohonných hmôt, testovať systémy rakety aj lode a naplniť jednotky pomocných motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] [[hydrazín]]om.[https://kosmonautix.cz/2022/06/raketa-sls-se-vratila-na-startovni-rampu/]

'''[[6. jún]] 2022'''

:{{JPN}} Vo vzorkách prachu z asteroidu [[162173 Ryugu|Ryugu]], dovezených návratovým modulom japonskej sondy [[Hajabusa 2]], bolo identifikovaných viac než 20 druhov [[aminokyselina|aminokyselín]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Amino acids found in asteroid samples collected by Japan's Hayabusa2 probe | url = https://english.kyodonews.net/news/2022/06/9a7dbced6c3a-amino-acids-found-in-asteroid-samples-collected-by-hayabusa2-probe.html | vydavateľ = english.kyodonews.net | dátum vydania = 2022-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

'''[[5. jún]] 2022'''

:{{CHN}} Štart nosnej rakety [[CZ-2F]] s kozmickou loďou [[Shenzhou-14]]. Cieľom letu je dlhodobá expedícia v spojení s čínskou modulovou kozmickou stanicou [[Tiangong]]. V pláne polročnej misie je predovšetkým prijatie a aktivácia dvoch nových veľkých modulov stanice. Počnúc touto misiou sa tiež budú posádky na stanici striedať tak, že stanica už bude nepretržite obývaná.[https://mek.kosmo.cz/pil_lety/cina/sz/sz14/index.htm][https://kosmonautix.cz/2022/07/vesmirne-vyzvy-cerven-2022/]

&lt;small&gt;[[Portál:Kozmonautika/Novinky (2022)|Staršie správy]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;'''Zdroje'''
&lt;references/&gt;&lt;/small&gt;
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>ofnpfcahdnirx2f917i9w6z6a9m6l6n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Optický klam</title>
    <ns>0</ns>
    <id>159566</id>
    <revision>
      <id>7415554</id>
      <parentid>7092355</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:06:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Phyrexian</username>
        <id>25113</id>
      </contributor>
      <comment>cross-wiki spam</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1099" xml:space="preserve">'''Optický klam''' alebo '''optická ilúzia''' je klam spočívajúci v mätúcom alebo nesprávnom vnímaní nejakého obrázku človekom. [[Obraz]] vnímaný okom interpretuje [[mozog]] inak, ako zodpovedá realite.

== Príklady ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tribar.png|[[Penroseov trojuholník]]
Súbor:Grid illusion.svg|V priesečníkoch sa zdanlivo objavujú a miznú čierne bodky
Súbor:Gradient-optical-illusion.svg|Obdĺžnik uprostred má v skutočnosti v celej šírke rovnaký odtieň
Súbor:Revolving circles.svg|Pri približovaní a vzdiaľovaní hlavy od obrázku sa kruhy zdanlivo otáčajú
Súbor:Grey square optical illusion.PNG|V skutočnosti majú políčka A a B rovnakú farbu
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==
* [[Kleinova fľaša]]
* [[Möbiova páska]]
* [[Penroseov trojuholník]]
* [[Op-art]] - umelecký smer výtvarného umenia využívajúcí optický klam

== Externé odkazy ==
* http://www.archimedes-lab.org/index_optical.html
* http://www.zajimavosti.ic.cz/opticke-klamy/
* http://www.optical-illusion.org
* http://haluznik.net/sk/opticke-klamy

[[Kategória:Optické klamy| ]]</text>
      <sha1>0z13t4zlj5p5kg5dvs0v3f9dn8e6b88</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Portál:Kozmonautika/Denné udalosti/07 24</title>
    <ns>100</ns>
    <id>163627</id>
    <revision>
      <id>7415564</id>
      <parentid>4652339</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:48:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eryn Blaireová</username>
        <id>2374</id>
      </contributor>
      <comment>+</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="730" xml:space="preserve">[[24. júl]]

* [[1969]] – [[Program Apollo]]: [[Apollo 11]] po návrate z [[Mesiac]]a úspešne pristalo vo vodách [[Tichý oceán|Tichého oceánu]].
* [[1975]] – pristátie kozmickej lode [[Apollo-Sojuz]] (Apollo 18)
* [[1980]] – kozmická loď [[Sojuz 37]] sa spojila so stanicou [[Saľut 6]]
* [[2006]] – raketoplán [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] sa pred misiou [[STS-115]] presunul do montážnej haly [[VAB]]
* [[2022]] – Z kozmodrómu [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] odštartovala raketa [[CZ-5B]] s modulom [[Wen-tchien]] pre čínsku [[Kozmická stanica Tchien-kung|kozmickú stanicu Tchien-kung]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>df0bi2ube3x7g41hc8h5i7v171x7pxu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Čierna Hora</title>
    <ns>10</ns>
    <id>167637</id>
    <revision>
      <id>7415347</id>
      <parentid>7266435</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:21:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jarash</username>
        <id>30924</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1012" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno     = Čierna Hora
| nadpis   = [[Čierna Hora]] – Црна Гора (Crna Gora)
| obrázok  = [[Súbor:Flag of Montenegro.svg|50px|Čierna Hora]]

| skupina1 = [[Obec (Čierna Hora)|Obce a dve osobitné územia]] v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]
| zoznam1  = 
* [[Andrijevica]]
* [[Bar (obec)|Bar]]
* [[Berane]]
* [[Bijelo Polje (obec v Čiernej Hore)|Bijelo Polje]]
* [[Budva (obec)|Budva]]
* [[Danilovgrad]]
* [[Gusinje]]
* [[Herceg Novi (obec)|Herceg Novi]]
* [[Kolašin]]
* [[Kotor (obec v Čiernej Hore)|Kotor]]
* [[Mojkovac]]
* [[Nikšić (obec)|Nikšić]]
* [[Petnjica]]
* [[Plav (obec)|Plav]]
* [[Plužine]]
* [[Pljevlja]]
* [[Rožaje]]
* [[Šavnik]]
* [[Tivat (obec)|Tivat]]
* [[Ulcinj (obec)|Ulcinj]]
* [[Žabljak]]
* [[Prijestonica Cetinje]] (t.j. Priestolnica Cetinje)
* [[Glavni grad Podgorica]] (t.j. Hlavné mesto Podgorica)

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Geografické navigačné šablóny]]
[[Kategória:Geografické navigačné šablóny Čiernej Hory]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>4duylbfd5znci8xi6yrpo3w68arr0v0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diamant (rozlišovacia stránka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>177854</id>
    <revision>
      <id>7415363</id>
      <parentid>6511429</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:28:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>+ význam</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="786" xml:space="preserve">'''Diamant''' môže byť:

* kubická kryštalická forma uhlíka, pozri [[diamant]]
* francúzska trojstupňová nosná raketa, pozri [[Diamant (nosná raketa)]]
* stolová odroda viniča&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pospíšilová
| meno = Dorota
| odkaz na autora = Dorota Pospíšilová
| priezvisko2 = Sekera
| meno2 = Daniel
| priezvisko3 = Ruman
| meno3 = Tibor
| titul = Ampelografia Slovenska
| odkaz na titul = 
| vydanie text = 
| miesto = Modra
| vydavateľ = Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka
| rok = 2005
| isbn = 80-969350-9-7
| počet strán = 368
| strany = 215-216
}}&lt;/ref&gt;, pozri [[Diamant (odroda viniča)]]
* kompilácia skupiny IMT Smile, pozri [[Diamant (album)]]
== Referencie ==
&lt;references /&gt;

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>hzkd2wy4or65sy83iufsrf7ogt3zjy3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bulharské euromince</title>
    <ns>0</ns>
    <id>182852</id>
    <revision>
      <id>7415537</id>
      <parentid>7096698</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:26:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>88.212.40.148</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Vzhľad bulharských euromincí */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1771" xml:space="preserve">{{Euromince}}

'''Bulharské euromince''' sú budúce [[euromince]] s [[Bulharsko|bulharským]] národným motívom.

Bulharsko je členom Európskej únie od 1. januára 2007. Tento štát plánuje vstúpiť do eurozóny v čo najkratšom možnom termíne. Pôvodný dátum prijatia eura v Bulharsku bol 1. januára 2010. Tento termín sa však nepodarilo splniť. Ďalší plánovaný termín nebol stanovený, ale hovorilo sa, že medzi rokmi 2013 a 2014 &lt;ref&gt;http://www.euro-anwaerter.de/anwaerter/bulgarien.html&lt;/ref&gt;. Bulharsko má svoju menu [[bulharský lev]] pevne naviazaný na euro, 1 EUR = 1,95583 BGN. Pri podpísaní prístupovej zmluvy s Európskou úniou [[25. máj]]a [[2005]] vydala Bulharská národná banka pamätnú mincu s nominálnou hodnotou 1,95583 leva, čo je presne 1 [[euro]].

==Vzhľad bulharských euromincí==
Od 17. júna 2008, prebiehala po celej krajine diskusia o vzhľade budúcich bulharských euromincí, ktorá pokračovala až do 29. júna.  Bulhari sa rozhodovali o finálnom motíve, ktorý bude na všetkých minciach. Hlasovanie prebiehalo na poštách, čerpacích staniciach a školách &lt;ref&gt;http://www.novinite.com/view_news.php?id=94179&lt;/ref&gt;. Hlavným favoritom bol [[Madarský jazdec]]. Ostatné významné návrhy boli staroveká bulharská tradícia zvaná [[nestinars]] (skúška ohňom), [[Cyrilika]], [[Rilský monastier]] a stredoveká pevnosť [[Tsarevets]] pri meste [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]].

29. júna 2008 bolo oznámené, že 25.44% hlasujúcich si vybralo, za víťazný motív [[Madarský jazdec|Madarského jazdca]].&lt;ref&gt;http://www.novinite.com/view_news.php?id=94629&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Euromince podľa krajín]]
[[Kategória:Ekonomika v Bulharsku]]</text>
      <sha1>b7svrfqgd8thufbn2d9p1ix1r5gt9bg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sulfán</title>
    <ns>0</ns>
    <id>188446</id>
    <revision>
      <id>7415422</id>
      <parentid>7413977</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:12:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>KingisNitro premiestnil stránku [[Sírovodík]] na [[Sulfán]] prostredníctvom presmerovania: IUPAC nazov podla slovenskeho nazvoslovia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3317" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov     = Sírovodík
| Obrázok   = Hydrogen-sulfide-3D-balls.png
| Obrázok2  = Hydrogen-sulfide-3D-vdW.svg
| Vzorec    = H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S
| Synonymá  = Sulfán, monosulfán, kyselina sírovodíková, kyselina sulfánová
| Vzhľad    = Bezfarebný plyn
| Molekulová hmotnosť = 
| Molárna hmotnosť    = 34,08 g/mol
| Teplota topenia     = -82 °C (−116 °F, 191 K)
| Teplota varu        = −60 °C (−76 °F, 213 K)
| Teplota sublimácie  = 
| Teplota rozkladu    = 
| Trojný bod          = 
| Kritický bod        = 
| Kritická teplota    = 
| Kritický tlak       = 
| Kritická hustota    = 
| Hustota             = 1,363 g/dm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Rozpustnosť         = 4 g/dm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (Vo vode pri teplote 20 °C)
| Skupenské teplo topenia        = 
| Entropia topenia               = 
| Entropia varu                  = 
| Entropia rozpúšťania           = 
| Entropia sublimácie            = 
| Skupenské teplo vyparovania    = 
| Štandardná zlučovacia entalpia = 
| Štandardná entropia            = 
| Štandardná Gibbsová energia    = 
| Merná tepelná kapacita         = 
| Teplota vzplanutia             = −82,4 °C (−116,3 °F; 190,8 K)
| Teplota vznietenia             = 232 °C (450 °F, 505 K)
| Medze výbušnosti               = 4,6–46%
| externé dáta MSDS = 
| GHS zdroj         = 
| GHS piktogram     = {{GHS|2|6|7|9}}
| heslo GHS         = 
| vety H            = {{vety H|}}
| vety EUH          = {{vety EUH|}}
| vety P            = {{vety P|}}
| EÚ zdroj          = 
| EÚ piktogram      = {{Výstraha|T+|F+|N }}
| vety R            = {{vety R|12|26|50}}
| vety S            = {{vety S|1/2|9|16|36|38|45|61}}
| NFPA 704          = {{NFPA 704|Horľavosť =4  |Zdravie =4  |Reaktivita =0  |Ostatné =  }}
| NFPA 704 zdroj    = 
| CAS       = 7783-06-4
| UN        = 1053
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 231-977-3
| Číslo RTECS = MX1225000
| ulr       = 
}}

'''Sírovodík''' alebo '''sulfán''' (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S) je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených [[vajce|vajciach]] a odpornou chuťou.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|titul=Chemistry of the Elements|vydanie=2|vydavateľ=Butterworth-Heinemann|rok=1997|isbn=978-0-08-037941-8|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan}}&lt;/ref&gt; Je to horľavá jedovatá žieravina.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Veľmi dobre sa rozpúšťa vo vode, z ktorej sa tiež ľahko uvoľňuje. Je prudko jedovatý, pôsobí na nervovú sústavu{{Bez citácie}} a pri vyšších koncentráciách spôsobuje náhle zastavenie dýchania (jeho jedovatosť je porovnateľná s [[Kyanovodík|HCN]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hydrogen Sulfide - Hazards {{!}} Occupational Safety and Health Administration|url=https://www.osha.gov/hydrogen-sulfide/hazards|vydavateľ=www.osha.gov|dátum prístupu=2022-07-20}}&lt;/ref&gt; V koncentrácii 4,6 až 46 percent vytvára so vzduchom výbušné zmesi.{{Bez citácie}}[[Súbor:Hydrogen-sulfide-2D.png|thumb|Štruktúrny vzorec|žiadny]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Hydrogen sulfide}} 

{{Chemický výhonok}}

{{Kyseliny II.}}

[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:Zlúčeniny síry]]
[[Kategória:Sulfidy| ]]
[[Kategória:Zlúčeniny vodíka]]
[[Kategória:Hydridy]]</text>
      <sha1>6sqlxpiikhu5ff9p78n5mrdzw7ebxbv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415429</id>
      <parentid>7415422</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:18:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Zmena textu k odpovedajucemu nazvu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2916" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov     = Sulfán
| Obrázok   = Hydrogen-sulfide-3D-balls.png
| Obrázok2  = Hydrogen-sulfide-3D-vdW.svg
| Vzorec    = H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S
| Synonymá  = Monosulfán, sírovodík (zastarale), kyselina sírovodíková, kyselina sulfánová
| Vzhľad    = Bezfarebný plyn
| Molárna hmotnosť    = 34,08 g/mol
| Teplota topenia     = -82 °C (−116 °F, 191 K)
| Teplota varu        = −60 °C (−76 °F, 213 K)
| Hustota             = 1,363 g/dm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Rozpustnosť         = 4 g/dm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (Vo vode pri teplote 20 °C)
| Teplota vzplanutia             = −82,4 °C (−116,3 °F; 190,8 K)
| Teplota vznietenia             = 232 °C (450 °F, 505 K)
| Medze výbušnosti               = 4,6–46%
| GHS piktogram     = {{GHS|2|6|7|9}}
| EÚ piktogram      = {{Výstraha|T+|F+|N }}
| vety R            = {{vety R|12|26|50}}
| vety S            = {{vety S|1/2|9|16|36|38|45|61}}
| NFPA 704          = {{NFPA 704|Horľavosť =4  |Zdravie =4  |Reaktivita =0  |Ostatné =  }}
| CAS       = 7783-06-4
| UN        = 1053
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 231-977-3
| Číslo RTECS = MX1225000
}}

'''Sulfán'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krivosudský|meno=Lukáš|titul=STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE|url=https://www.researchgate.net/publication/349570183_STRUCNY_SPRIEVODCA_NAZVOSLOVIM_ANORGANICKEJ_CHEMIE|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2022/07/24|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|meno3=Jana|meno2=Michal|priezvisko2=Galamboš|priezvisko3=Levická}}&lt;/ref&gt; (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S) alebo zastarale '''sírovodík''' je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených [[vajce|vajciach]] a odpornou chuťou.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|titul=Chemistry of the Elements|vydanie=2|vydavateľ=Butterworth-Heinemann|rok=1997|isbn=978-0-08-037941-8|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan}}&lt;/ref&gt; Je to horľavá jedovatá žieravina.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Veľmi dobre sa rozpúšťa vo vode, z ktorej sa tiež ľahko uvoľňuje. Je prudko jedovatý, pôsobí na nervovú sústavu{{Bez citácie}} a pri vyšších koncentráciách spôsobuje náhle zastavenie dýchania (jeho jedovatosť je porovnateľná s [[Kyanovodík|HCN]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hydrogen Sulfide - Hazards {{!}} Occupational Safety and Health Administration|url=https://www.osha.gov/hydrogen-sulfide/hazards|vydavateľ=www.osha.gov|dátum prístupu=2022-07-20}}&lt;/ref&gt; V koncentrácii 4,6 až 46 percent vytvára so vzduchom výbušné zmesi.{{Bez citácie}}[[Súbor:Hydrogen-sulfide-2D.png|thumb|Štruktúrny vzorec|žiadny]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Hydrogen sulfide}} 

{{Chemický výhonok}}

{{Kyseliny II.}}

[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:Zlúčeniny síry]]
[[Kategória:Sulfidy| ]]
[[Kategória:Zlúčeniny vodíka]]
[[Kategória:Hydridy]]</text>
      <sha1>tq6bqznaxjvacqj7hlyypekzillmmxb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>189866</id>
    <revision>
      <id>7415539</id>
      <parentid>7261104</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:50:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Karelj</username>
        <id>22210</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pozri aj */ commons</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2212" xml:space="preserve">'''Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie''' alebo '''Maxwellova-Boltzmanova štatistika''' popisuje vlastnosti sústavy s podobnými vlastnosťami, ako má [[ideálny plyn]].

Z makroskopického hľadiska je stav plynu charakterizovaný stavovými veličinami [[tlak]], [[objem]] a [[teplota]], ktoré navzájom súvisia podľa [[stavová rovnica|stavovej rovnice]].

Z mikroskopického hľadiska je stav sústavy popísaný troma súradnicami polohy a troma súradnicami rýchlosti každej molekuly. Sústava s N molekulami je potom popísaná 3N súradnicami polohy a 3N súradnicami rýchlosti. Takto určený stav sa nazýva [[mikrostav]]. Mikrostav však nemôžeme bezprostredne pozorovať. Termodynamický stav sústavy určený veličinami tlak, objem a teplota nazývame makrostav. Každý [[makrostav]] možno realizovať rôznymi mikrostavmi. Počet mikrostavov, ktorými môže byť realizovaný makrostav je termodynamická pravdepodobnosť takéhoto stavu. Napríklad stav s rovnomerným rozdelením molekúl v celom objeme nádoby je najpravdepodobnejším rozdelením a zodpovedá mu najväčší počet mikrostavov.

Klasickú štatistickú fyziku molekulového plynu vypracovali [[Maxwell]], [[Boltzman]] ale aj iní. Vychádza z nasledujúcich predpokladov:
# Molekuly plynu sú nepatrné častice, riadiace sa zákonmi klasickej mechaniky. Energie molekúl i ostatné ich veličiny sa môžu meniť spojito od nuly do nekonečna.
# Molekuly plynu sú individuálne, možno ich navzájom odlíšiť. Výmena miest dvoch molekúl nachádzajúcich sa v rôznych stavoch vedie k prechodu z jedného mikrostavu k druhému.
# Všetky mikrostavy sústavy sú rovnako pravdepodobné.

Na základe týchto predpokladov s použitím počtu pravdepodobnosti možno určiť najpravdepodobnejšie rozdelenie molekúl podľa energií, rýchlostí, hybností,...

== Literatúra ==
* Vladimír Hajko, Juraj Daniel-Szabó: ''Základy fyziky''. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1983

== Pozri aj == 
*[[Stredná kvadratická rýchlosť]]
*[[Kvadratický priemer]]

* {{Commonscat|Maxwell–Boltzmann distributions}}

{{Fyzikálny výhonok}}

[[Kategória:Štatistická fyzika]]</text>
      <sha1>1dxg0n5kqolagzyagduurttxs2tk93u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Západná Trácia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>195873</id>
    <revision>
      <id>7415504</id>
      <parentid>7347264</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T04:36:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A01:C846:1100:1900:74E3:8D68:A8CF:678B</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Dejiny */Opraveny preklep. Bulharsko za v priebehu 1. Svetvoej vojny pridalo k ustrednym velmociam, ktore prehrali a orave preto o toto uzemie prislo na ukor grecka.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7383" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov =  Trácia
| 2. pád názvu =  Trácie
| Vlajka = 
| Znak = 
| Poloha = Thracians Greece-Western.png
| Motto = 
| Hymna = 
| Dlhý miestny názov = Δυτική Θράκη
| Krátky miestny názov = Θράκη
| Hlavné mesto = [[Komotini]] (Κομοτηνή)
| ŠírkaSt = 
| ŠírkaMin = 
| ŠírkaSJ = 
| DĺžkaSt = 
| DĺžkaMin = 
| DĺžkaVZ = 
| Najväčšie mesto = Komotini
| Úradné jazyky = [[gréčtina]]
| Štátne zriadenie = 
| Funkcie politických predstaviteľov = 
| Politickí predstavitelia = 
| Vznik = 
| Nezávislosť = 
| Susedia = [[Bulharsko]], [[Turecko]]
| Rozloha = 8 578
| Poradie rozloha = 
| Rozloha vody = 0
| Percento vody = 0
| Odhad počtu obyvateľov = 368 993
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2005
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 
| Sčítanie počtu obyvateľov = 368 993
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Hustota obyvateľstva = 49 obyv
| Poradie hustota = 
| HDP = 
| Rok HDP = 
| Poradie HDP = 
| HDP na hlavu = 
| Poradie HDP na hlavu = 
| HDI = 
| Rok HDI = 
| Poradie (HDI) = 
| Kategória HDI = 
| Mena = [[euro]] (=100 centov)
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +2
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = GRC / GR
| Kód motorových vozidiel = GR
| Internetová doména =.gr
| Smerové telefónne číslo = 30
| Poznámky = 
}}

'''Západná Trácia''' (iné názvy: '''Egejská Trácia, grécka Trácia, [[Trácia]]'''; [[gréčtina|po grécky]]: ''Θράκη''-Thraki, ''Δυτική Θράκη''{{--}}Dytiki Thraki, ''Ελληνική Θράκη''{{--}}Elliniki Thraki, [[bulharčina|po bulharsky]]: ''Западна Тракия'' – Zapadna Trakija, ''Беломорска Тракия''{{--}}Belomorska Trakija, ''Гръцка Тракия''{{--}}Gracka Trakija, [[turečtina|po turecky]]: ''Batı Trakya'', ''Yunanistan Trakya'') je historická oblasť v súčasnom [[Grécko|Grécku]]. Administratívne patrí do kraja [[Východná Makedónia a Trácia]].

== Územie ==
Západná Trácia je ohraničená územím medzi riekami [[Nestos]] ([[Bulharčina|bg.]] Mesta) a Evros  (bg.[[Marica]]) a na severe úpätím pohoria [[Rodopy]]. V súčasnosti do tohto územia patria grécke mestá v oblasti [[Evros (oblasť)|Evros]] (Έβρος), [[Xanthi (oblasť)|Xanthi]] (Ξάνθη) a [[Rodopy (oblasť)|Rodopy]] (Ροδόπη) a ostrov [[Samotraki]] v [[Egejské more|Egejskom mori]].

== Dejiny ==
Región Západnej Trácie bol osídlený starovekými [[Gréci|Grékmi]] počas [[Grécka kolonizácia|Gréckej kolonizácie]]. Najvýznamnejšie mestá tu boli [[Abdéra]], [[Kavala|Neapolis]], [[Xanthi|Xantheia]], [[Maronea]] a Filipi. V 1. stor. územia získavajú Rimania. V 6. stor. sa na severe usadzujú [[Slovania]], ktorí sa neskôr začali nazývať [[Bulhari]]. V [[14. storočie|14.]]{{--}}[[19. storočie|19. storočí]] bolo toto územie pod vládou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Najviac obyvateľov tvorili [[Gréci]], [[Turci]] a [[Bulhari]]. Gréci žili predovšetkým v pobrežných oblastich, na miestach starovekého gréckeho osídlenia a tiež na severvýchode. Gréci sa starali aj o miestny obchod, preto tu najdôležitejšie mestá boli [[Serres]], [[Kavala]], [[Drama (mesto)|Drama]] a [[Xanthi]].

Počas [[prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojny]] ([[1912]]{{--}}[[1913]]) členovia [[Balkánsky zväz|Balkánskeho zväzu]] ([[Srbsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]] a [[Čierna Hora]]) bojovali proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a anektovali si väčšinu európskeho územia v tejto oblasti vrátane [[Trácia|Trácie]]. Víťazi vojny sa však nevedeli dohodnúť ako si toto územie medzi sebou rozdeliť. Výsledkom tejto zvady bola [[druhá balkánska vojna]] ([[1913]]), ktorú [[Bulharsko]] prehralo, ale získalo územie Západnej Trácie.

V nasledujúcich rokoch tzv. Ústredné veľmoci ([[Nemecko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Osmanská ríša]]), ku ktorým sa [[Bulharsko]] pridalo, prehrali [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Po vojne toto územie získalo [[Grécko]], ktoré si ho rozdelilo so štátmi [[Trojdohoda|Trojdohody]]{{--}}[[Anglicko]]m, [[Francúzsko]]m a [[Ruská federácia|Ruskom]].

Počas oboch vojen si [[Bulharsko]] a [[Grécko]] chránilo svoje menšiny žijúce v tejto oblasti. Po napadnutí bulharského obyvateľstva [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Grécko]]m sa museli [[Bulhari]] a [[Turci]] žijúci v tejto oblasti stiahnuť na svoje územie. [[Neuvilská mierová zmluva|Neuvilskou mierovou zmluvou]] obsasahovala výmenu obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom.

Presuny obyvateľstva pokračovali v roku [[1923]], keď sa rozhodovalo o osude Západnej a [[Východná Trácia|Východnej Trácie]]. [[Lausannská mierová zmluva]] podpísaná [[24. júl]]a [[1923]] garantovala štatút moslimským menšinám vo [[Východná Trácia|Východnej Trácii]] za podmienok výmeny rovnakého štatútu gréckej ortodoxnej menšine v [[Istanbul]]e a ostrovom v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Bola to výmena obyvateľstva medzi Grékmi z Turecka a Turkami (moslimami) z Grécka. Jedine trácki moslimovia mohli v Grécku zostať, ale do gréckej Trácie boli usadení [[Pontskí Gréci]] a Gréci z [[Východná Trácia|tureckej Trácie]]. Dnes tvoria moslimskú menšinu [[Turci]], [[Pomáci]] (obyvateľstvo slovanského pôvodu), [[Cigáni]] a [[Gréci]].

Keď sa [[Bulharsko]] stalo počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] členom nacistického bloku (krajiny [[Os Berlín-Rím-Tokio|osi Rím-Berlín-Tokio]]) začalo viesť politiku lahodiacu [[Nemecko|Nemecku]] a vysídľovalo [[Židia|Židov]] zo svojho územia.

==Kultúra==
Grécka ľudová kultúra z tejto oblasti je podobná bulharskej, gréckej východotráckej a gréckej [[macedónia|macedónskej]].  Najrozšírenejšie ľudové nástroje sú trácka [[lyra]], grécke gajdy (gaida) a [[harmonika]]. Najznámejší tanec je ''zonaradikos'', iné známe sú ''tapinos, baiduska, kuluriastos, mandilatos, syrtos''. Ženské kroje sú bohato zdobené rôznofarebnými látkami, často tmavšie ako z [[Rumélia|južného Grécka]]. Muži nosia hlavne čierne nohavice, suknica fustanella nie je rozšírená. V pohoriach žili v minulosti aj grécki pastieri, [[Sarakacani]], ktorí sme prišli zo [[Rumélia|stredného Grécka]] a preto majú tradície, piesne či kroje odlišné. Dnes si svoje tradície v gréckej Trácii udržujú aj etnickí Gréci z Východnej Trácie, [[Maloázijskí Gréci]] a [[Pontskí Gréci]].

== Mestá ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
 !Umiestnenie
 !Mesto
 !Grécky
 !Počet obyvateľov &lt;br /&gt; (2001)
 !V oblasti &lt;br /&gt; (2001)
 |-
 !1
 |[[Alexandrupoli]] 
 |Αλεξανδρούπολη
 |48 885
 |52 720
 |-
 !2
 |[[Komotini]] 
 |Κομοτηνή
 |43 326
 |52 659
 |-
 !3
 |[[Xanthi]] 
 |Ξάνθη
 |45 111
 |52 270
 |-
 !4
 |[[Orestiada]] 
 |Ορεστιάδα
 |15 246
 |21 730
 |-
 !5
 |[[Didymoticho]]
 |Διδυμότειχο
 |8 799
 |18 998
 |-
 |}

== Pozri aj ==
* [[Trácia]]
* [[Severná Trácia]]
* [[Východná Trácia]]

==Externé odkazy==
*[http://www.youtube.com/watch?v=IgeIHxNH2gA Ľudová pieseň Randile]

{{Administratívne členenie Grécka}}

[[Kategória:Historické územia v Grécku]]
[[Kategória:Regióny v Grécku]]
[[Kategória:Dejiny Bulharska]]
[[Kategória:Dejiny Turecka]]</text>
      <sha1>4r4x44w7nxksmx9w7vijo0s2cqh03hl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fiorentino</title>
    <ns>0</ns>
    <id>201670</id>
    <revision>
      <id>7415474</id>
      <parentid>6697284</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T00:07:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="554" xml:space="preserve">[[Súbor:Fiorentino.JPG|vľavo|50px]]
[[Súbor:FiorentinoPanorama2.JPG|vpravo|thumb|Panoráma Fiorentina]]
[[Súbor:San Marino-Fiorentino.png|thumb|vpravo|150px|Poloha kastela (obce) na mape San Marína]]
'''Fiorentino''' je [[Kastel (San Maríno)|kastel]] (obec) v [[San Maríno (štát)|San Maríne]]. Má 2 245 obyvateľov (&lt;small&gt;[[2006]]&lt;/small&gt;) a rozlohu katastrálneho územia 6,57 km². Mesto existovalo už za čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]


{{Geografický výhonok}}
{{Kastely v San Maríne}}

[[Kategória:Mestá v San Maríne]]</text>
      <sha1>chma3uu8t7g5lxb2gyevcccidu3z5by</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lewis Hamilton</title>
    <ns>0</ns>
    <id>222996</id>
    <revision>
      <id>7415435</id>
      <parentid>7415197</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:40:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lou194</username>
        <id>201163</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37531" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
|obrázok            = Lewis_Hamilton_2016_Malaysia_2.jpg
|popis obrázku      = Lewis Hamilton na Veľkej cene Malajzie 2016
|štát               = Spojené kráľovstvo
|dátum_narodenia    = {{dnv|1985|1|7}}
|miesto_narodenia   = [[Stevenage]], [[Spojené kráľovstvo]]
|dátum_úmrtia       = 
|miesto_úmrtia      = 
|sezóny             = [[Formula 1 v roku 2007|2007]], [[Formula 1 v roku 2008|2008]], [[Formula 1 v roku 2009|2009]], [[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula v roku 2022|2022]]
|tímy               = [[McLaren]] (2007 – 2012), [[Mercedes GP|Mercedes]] (od 2013)
|preteky            = 300 (300 štartov)
|majster_sveta      = 7
|víťazstvá          = 103
|stupne_víťazov     = 187
|pole_positions     = 103
|najrýchlejšie_kolá = 60
|body               = 4292,5
|prvá_GP            = VC Austrálie 2007
|prvé_víťazstvo     = VC Kanady 2007
|posledné_víťazstvo = VC Saudskej Arábie 2021
|posledná GP        =[[Veľká cena Francúzska 2022|VC Francúzska 2022]]
|Meno=Sir Lewis Hamilton}}

''' Sir Lewis Carl Davidson Hamilton'''  (* [[7. január]] [[1985]], Stevenage, [[Hertfordshire]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. V súčasnosti súťaží za [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]-AMG Petronas, predtým pôsobil v sezónach [[Formula 1 v roku 2007|2007]] až [[Formula 1 v roku 2012|2012]] v [[McLaren|McLarene]]. Získal sedem titulov majstra sveta a je držiteľom viacerých rekordov, vrátane najväčšieho počtu víťazstiev (103), [[Pole position|pole positions]] (103) a pódiových umiestnení (183).

Hamilton sa narodil a vyrastal v anglickom mestečku Stevenage v [[Hertfordshire]]. V roku 1998 bol podpísaný do programu mladých jazdcov McLarenu a v roku 2007 s týmto tímom začal jazdiť vo formule 1, čím sa stal prvým pilotom tmavej pleti. V tejto sezóne vytvoril viaceré rekordy a skončil na druhom mieste v boji o majstra sveta len bod za [[Kimi Räikkönen|Kimim Räikkönenom]]. V nasledujúcej sezóne získal svoj prvý titul dramatickým spôsobom – urobil zásadný predbiehací manéver v poslednej zákrute posledných pretekoch sezóny – a stal sa vtedy najmladším majstrom sveta formuly 1 v histórii. Po ďalších štyroch rokoch pôsobenia v McLarene v roku [[Formula 1 v roku 2013|2013]] podpísal zmluvu s [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesom]].

Zmenami v predpisoch pre rok [[Formula 1 v roku 2014|2014]], ktoré nariadili používanie turbo-hybridných motorov, začala pre Hamiltona aj jeho tím veľmi úspešná éra, počas ktorej získal ďalších šesť titulov majstra sveta. V sezónach 2014 a [[Formula 1 v roku 2015|2015]] vyhral počas intenzívneho súperenia s tímovým kolegom [[Nico Rosberg|Nicom Rosbergom]], čím sa vyrovnal svojmu hrdinovi [[Ayrton Senna|Ayrtonovi Sennovi]] v počte titulov. Po odchode Rosberga sa stal [[Sebastian Vettel]] z [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] jeho najbližším súperom v dvoch intenzívnych bitkách o šampionát v sezónach [[Formula 1 v roku 2017|2017]] a [[Formula 1 v roku 2018|2018]]. Hamilton dobehol bodové straty a opäť získal dva po sebe nasledujúce tituly. V rokoch [[Formula 1 v roku 2019|2019]] a [[Formula 1 v roku 2020|2020]] vyhral svoj šiesty a siedmy titul, čím vyrovnal Schumacherov rekord.

Hamiltonovi sa pripisuje zásluha apelovaním na širšie publikum mimo tohto športu, čiastočne kvôli jeho verejnému životu, environmentálnemu a sociálnemu aktivizmu a tiež počinom v hudbe a móde. Stal sa tiež popredným obhajcom podpory aktivizmu v boji proti rasizmu a pri presadzvdvasovaní väčšej rozmanitosti v motoršporte. Hamilton bol v roku 2020 uvedený v časopise ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ako jeden zo 100 najvplyvnejších ľudí sveta a na Nový rok 2021 bol pasovaný za rytiera, kedy dostal titul [[Sir]].

==Osobný život==
Hamilton sa narodil 7. januára v Stevenage a bol pomenovaný po Americkom šprintérovi Carlovi Lewisovi.

==Pretekárske výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 85%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2001
| align=left| Formula Renault 2000 UK Winter Series
| align=left| Manor Motorsport
| 4
| 0
| 0
| 0
| 0
| ?
| 5. miesto
|-
! rowspan=2| 2002
| align=left| Formula Renault 2000 UK
| rowspan=2 align=left| Manor Motorsport
| 13
| 3
| 3
| 5
| 7
| 274
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
| align=left| Formula Renault 2000 Eurocup
| 4
| 1
| 1
| 2
| 3
| 92
| 5. miesto
|-
! rowspan=6| 2003
| align=left| Formula Renault 2.0 UK
| rowspan=6 align=left| Manor Motorsport
| 15
| 10
| 11
| 9
| 13
| 419
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| British Formula 3
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC
|-
| align=left| Formula Renault 2000 Masters
| 2
| 0
| 0
| 0
| 1
| 24
| 12. miesto
|-
| align=left| Formula Renault 2000 Germany
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 25
| 27. miesto
|-
| align=left| Korea Super Prix
| 1
| 0
| 1
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=4| 2004
| align=left| Formula 3 Euro Series
| rowspan=4 align=left| Manor Motorsport
| 20
| 1
| 1
| 2
| 5
| 69
| 5. miesto
|-
| align=left| Bahrain Superprix
| 1
| 1
| 0
| 0
| 1
| N/A
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 1
| 0
| 0
| N/A
| 14. miesto
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 7. miesto
|-
! rowspan=2| 2005
| align=left| Formula 3 Euro Series
| rowspan=2 align=left| ASM Formule 3
| 20
| 15
| 13
| 10
| 17
| 172
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 1
| 1
| 1
| 1
| N/A
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2006
| align=left| GP2 Series
| align=left| ART Grand Prix
| 21
| 5
| 1
| 7
| 14
| 114
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2007
| align=left| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]]
| 17
| 4
| 6
| 2
| 12
| 109
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
! 2008
| align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]]
| 18
| 5
| 7
| 1
| 10
| 98
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2009
| align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]]
| 17
| 2
| 4
| 0
| 5
| 49
| 5. miesto
|-
! 2010
| align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]]
| 19
| 3
| 1
| 5
| 9
| 240
| 4. miesto
|-
! 2011
| align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]]
| 19
| 3
| 1
| 3
| 6
| 227
| 5. miesto
|-
! 2012
| align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]]
| 20
| 4
| 7
| 1
| 7
| 190
| 4. miesto
|-
! 2013
| align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]]
| 19
| 1
| 5
| 1
| 5
| 189
| 4. miesto
|-
! 2014
| align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]]
| 19
| 11
| 7
| 7
| 16
| 384
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2015
| align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]]
| 19
| 10
| 11
| 8
| 17
| 381
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2016
| align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]]
| 21
| 10
| 12
| 3
| 17
| 380
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
! 2017
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]]
| 20
| 9
| 11
| 7
| 13
| 363
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]]
| 21
| 11
| 11
| 3
| 17
| 408
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]]
| 21
| 11
| 5
| 6
| 17
| 413
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]]
| 16
| 11
| 10
| 6
| 14
| 347
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]]
| 15
| 5
| 3
| 4
| 10
| 387,5
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
! 2022*
| align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]]
| align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]]
| 12
| 0
| 0
| 1
| 5
| 127*
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''6. miesto*'''
|}

=== Formula 1 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|2007]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! FRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Francúzsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}} 
!
! 
! 
! 
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[McLaren]]'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| ''2''
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3'''
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 9
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''''1'''''
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;|'''Ret'''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 7
|
|
|
|
|
| '''109'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! FRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Francúzsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! 
! 
! 
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[McLaren]]'''
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 13
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| '''Ret'''
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 10
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| '''5'''
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3'''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 7
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| '''12'''
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''''1'''''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|
|
|
|
| '''98'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! 
! 
! 
! 
!
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[McLaren]]'''
| style=&quot;background:black; color:white;&quot;| DSQ
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 7‡
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 6
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 9
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 12
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 13
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 16
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| 18
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2'''
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| '''12'''†
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| '''Ret'''
|
|
|
|
|
| '''49'''
| '''5. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]]
! Tím
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! KOR&lt;br&gt;{{minivlajka|Južná Kórea}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
! 
!
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[McLaren]]'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 6
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 6
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| ''2''
|style=&quot;background: #CFCFFF&quot;| ''14''†
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| ''1''
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ''4''
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| ''2''
|
|
|
| '''240'''
| '''4. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! KOR&lt;br&gt;{{minivlajka|Kórejská republika}}
! IND&lt;br&gt;{{minivlajka|India}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! 
!  
!
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[McLaren]]'''
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 8
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| ''2''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 6
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| ''1''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ''4''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2'''
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 7
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|
|
| 
| '''227'''
| '''5. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! KOR&lt;br&gt;{{minivlajka|Kórejská republika}}
! IND&lt;br&gt;{{minivlajka|India}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! 
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[McLaren]]'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3'''
|style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 8
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 8
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background: #CFCFFF&quot;| 19&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 8
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| '''Ret'''               
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 10
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| '''Ret'''
|style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
|style=&quot;background:#efcfff;&quot;| '''''Ret'''''
|
|
| '''190'''
| '''4. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! KOR&lt;br&gt;{{minivlajka|Kórejská republika}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! IND&lt;br&gt;{{minivlajka|India}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! 
! 
!
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 5
|style=&quot;background:#FFDF9F;&quot;| 3
|style=&quot;background:#FFDF9F;&quot;| '''3'''
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 5
|style=&quot;background: #CFCFFF&quot;| 12
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 4
|style=&quot;background:#FFDF9F;&quot;| 3
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| '''4'''
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| '''5'''
|style=&quot;background:#FFFFBF;&quot;| '''1'''
|style=&quot;background:#FFDF9F;&quot;| '''3'''
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| ''9''
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 5
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 5
|style=&quot;background:#EFCFFF;&quot;| Ret
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 6
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 7
|style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
|style=&quot;background:#DFFFDF;&quot;| 9
|
|
|
| '''189'''
| '''4. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! 
! 
!
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
|style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;|'''Ret'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|2
|style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;|Ret
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|2
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|''1''
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|''3''
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|3
|style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;|Ret
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|''1''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|''2''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|
|
|
| '''384'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! 
! 
!
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|'''2'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|''2''
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|'''3'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|'''2'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#DFFFDF&quot;|'''6'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;|Ret
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|''1''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|2
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|''2''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|''2''
|
|
|
| '''381'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! EUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|'''2'''
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|'''3'''
|style=&quot;background-color:#DFFFDF&quot;|7
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|2
|style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;|'''Ret'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|''1''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#DFFFDF&quot;|5
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''''1'''''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|1
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|''3''
|style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;|'''2'''
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|3
|style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;|'''Ret'''
|style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;|3
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;|'''1'''
|
| '''380'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! AZE&lt;br&gt;{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! MAL&lt;br&gt;{{minivlajka|Malajzia}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! 
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''''1'''''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| ''2''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 7
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| '''5'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ''4''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ''1''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
|
|
| '''363'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! AZE&lt;br&gt;{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! FRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Francúzsko}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 5
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| Ret
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ''1''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ''1''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| '''''3'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
|
| '''408'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|- style=&quot;border-top:3px solid #aaaaaa&quot;
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! Tím
! AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN&lt;br&gt;{{minivlajka|Čína}}
! AZE&lt;br&gt;{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
! FRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Francúzsko}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
! MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!  
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ''1''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 5
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ''1''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| '''9'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ''3''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ''1''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ''3''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 7
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''''1'''''
|
| '''413'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|-
! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! Tím
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! STY&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! 70A&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! TUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! GER&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko}}
! POR&lt;br&gt;{{minivlajka|Portugalsko}}
! EMI&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! SKH&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!
!
!
! 
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 7
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
|  
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| 
|
|
|
|
| '''347'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1. miesto'''
|-
!  rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2021|2021]]
! Tím
! BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
! EMI&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! POR&lt;br&gt;{{minivlajka|Portugalsko}}
! ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
! AZE&lt;br&gt;{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! FRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Francúzsko}}
! STY&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo }}
! HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
! NED&lt;br&gt;{{minivlajka|Holandsko}}
! ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
! RUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Rusko}}
! TUR&lt;br&gt;{{minivlajka|Turecko}}
! USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
! QAT&lt;br&gt;{{minivlajka|Katar}}
! SAU&lt;br&gt;{{minivlajka|Saudská Arábia}}
! ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
! Body
! Umiestnenie
|-
| '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|  '''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|  '''1''' 
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|  7 
| style=&quot;background: #CFCFFF&quot;|  15 
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|  2
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|  2 
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|  4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3‡
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| Ret 
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 5
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2 
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| '''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
|'''387,5'''
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |[[Formula 1 v roku 2022|2022*]]
!Tím
!BHR&lt;br&gt;{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU&lt;br&gt;{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS&lt;br&gt;{{minivlajka|Austrália}}
!EMI&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
!MIA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
!ESP&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO&lt;br&gt;{{minivlajka|Monako}}
!AZE&lt;br&gt;{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!CAN&lt;br&gt;{{minivlajka|Kanada}}
!GBR&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!AUT&lt;br&gt;{{minivlajka|Rakúsko}}
!FRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Francúzsko}}
!HUN&lt;br&gt;{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL&lt;br&gt;{{minivlajka|Belgicko}}
!NED&lt;br&gt;{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN&lt;br&gt;{{minivlajka|Singapur}}
!JPN&lt;br&gt;{{minivlajka|Japonsko}}
!USA&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX&lt;br&gt;{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA&lt;br&gt;{{minivlajka|Brazília}}
!ARE&lt;br&gt;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!Body
!Umiestnenie
|-
|'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|  10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|  4
| style=&quot;background: #CFCFFF&quot;| 13
| style=&quot;background: #CFCFFF&quot;| 13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|  5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|  8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 4
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| 3
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|'''127*'''
|'''6. miesto*'''
|}

'''*''' - Sezóna prebieha


&lt;table class=&quot;mw-collapsible mw-collapsed&quot; style=&quot;border:1px solid silver; margin-top:.2em; width:300px&quot;&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;th style=&quot;background-color:#F0F2F5; font-size:85%; padding-left:.4em; padding-right:.4em&quot;&gt;&lt;span style=&quot;font-size:117.65%; margin-right:1em&quot;&gt;&lt;div style=&quot;float:left;&quot;&gt;&lt;span style=&quot;font-size: smaller;&quot;&gt;Legenda k tabuľke&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/span&gt;
&lt;/th&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td style=&quot;background-color:white; border:1px solid silver; padding:8px&quot;&gt;
&lt;table style=&quot;margin-right:0; font-size:85%&quot; class=&quot;wikitable&quot;&gt;

&lt;tr&gt;
&lt;th&gt;Farba
&lt;/th&gt;
&lt;th&gt;Výsledok
&lt;/th&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Zlatá&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Víťaz
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Strieborná&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;2. miesto
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;&gt;
&lt;td&gt;Bronzová&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;3. miesto
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#DFFFDF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Zelená&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Bodované umiestnenie
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#CFCFFF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Modrá
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Nebodované umiestnenie
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#CFCFFF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Dokončil neklasifikovaný (NC)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Fialová&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Odstúpil (Ret)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFCFCF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Červená
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Nekvalifikoval sa (DNQ)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFCFCF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Nepredkvalifikoval sa (DNPQ)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#000000; color:white&quot;&gt;
&lt;td&gt;Čierna&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Diskvalifikovaný (DSQ)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFFFFF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Biela
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Neštartoval (DNS)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFFFFF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Pretek zrušený (C)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#F0F8FF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Svetlo modrá
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Iba trénoval (IT)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#F0F8FF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Piatkový testovací jazdec (TD)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td rowspan=&quot;4&quot;&gt;Bez farby
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Netrénoval (DNP)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td&gt;Vyradený (EX)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td&gt;Neprišiel (DNA)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td&gt;Odvolal účasť (WD)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;th&gt;Označenie
&lt;/th&gt;
&lt;th&gt;Význam
&lt;/th&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;&lt;b&gt;Tučnosť&lt;/b&gt;
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Pole position
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;&lt;i&gt;Kurziva&lt;/i&gt;
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Najrýchlejšie kolo
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;F
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;FanBoost
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;G
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Najrýchlejší v kvalifikačnej skupine
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;†
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Jazdec nedošiel do cieľa, ale bol klasifikovaný, pretože odjazdil viac ako 90% dĺžky preteku.
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;‡
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Bol udelený poloviční počet bodov, pretože bolo odjazdené menej ako 75% dĺžky preteku.
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;

&lt;p&gt;&lt;br /&gt;
&lt;/p&gt;


==Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Lewis Hamilton}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Lewis Hamilton|44}}{{Majstri sveta F1}}

{{DEFAULTSORT:Hamilton, Lewis}}
[[Kategória:Britskí piloti F1]]
[[Kategória:Majstri sveta F1]]
[[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]]</text>
      <sha1>92qakqg5pchnn876z85xi84y1owyxpc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Frotáž</title>
    <ns>0</ns>
    <id>223838</id>
    <revision>
      <id>7415549</id>
      <parentid>7098249</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:50:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Phyrexian</username>
        <id>25113</id>
      </contributor>
      <comment>cross-wiki spam</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="703" xml:space="preserve">[[Obrázok:Frottage 01.jpg|right|thumb|Frotáž reliéfu mincí.]]
'''Frotáž''' je umelecká technika kopírovania (prenášnia) [[reliéf]]nej štruktúry na papier.

Princíp spočíva v priložení papiera (alebo iného vhodného materiálu) na reliéf. Rovnomerným prechádzaním mäkkej ceruzy (alebo kresliaceho uhlíka, voskovej ceruzy a pod.) po celej ploche zakrytého reliéfu získame jeho odtlačok. Efekt vzniká v dôsledku zmeny prítlačného tlaku ceruzy (uhľa) v mieste vyvýšenia reliéfu.

Frotáž je možné použiť na akýkoľvek reliéfny materiál. Známe je detská frotáž mincí. Vhodné sú listy, rastliny, kôra stromu, vlna a pod.

[[Kategória:Výtvarné umenie]]</text>
      <sha1>bixie6rp83ngbf23axkc9s9hhb0v2rq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bohuslav Chňoupek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>227539</id>
    <revision>
      <id>7415563</id>
      <parentid>6937227</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:46:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Hlucho</username>
        <id>1012</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Literárna tvorba */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5412" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
  |Meno             = Bohuslav Chňoupek
  |Portrét          = Bohuslav Chňoupek (1975).jpg

  |Poradie = Bývalý
  |Úrad = minister zahraničných vecí Česko-Slovenska

  |Dátum narodenia  =[[10. august]] [[1925]]
  |Miesto narodenia =[[Petržalka]], [[Česko-Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     ={{duv|2004|5|28|1925|8|10}}
  |Miesto úmrtia    =[[Praha]], [[Česko]]
}}
'''Bohuslav Chňoupek''' (* [[10. august]] [[1925]], [[Petržalka]] – † [[28. máj]] [[2004]], [[Praha]]) bol [[politik]], [[diplomat]], [[publicista]], počas husákovskej normalizácie česko-slovenský minister zahraničných vecí.

== Životopis ==
V roku 1945 vstúpil do KSČ. V roku 1950 absolvoval Vysokú školu hospodárskych vied v Bratislave. V rokoch 1949 – 1960 pôsobil ako novinár v rôznych komunistických periodikách na Slovensku. V rokoch 1960 – 65 korešpondent Pravdy v Moskve. Po návrate bol zvolený za kandidáta ÚV KSČ. V rokoch 1967 – 69 námestník ministra kultúry a školstva SR.

== Činnosť počas Pražskej jari 1968 ==
K tomu to obdobiu sa vzťahujú spomienky E. Goldstückera, v čase Pražskej jari predsedu Zväzu čsl. spisovateľov o stretnutí na ideologickej komisii ÚV KSČ 9. 2. 1968: 
:''Po Hendrychově zahájení se nečekaně dostavil Bohuslav Chňoupek, náměstek ministra školství za Slovensko, a začal na mě útočit, že jsem porušil stranickou disciplínu a ideologická komise se tím má zabývat. Roli, kterou zde Chňoupek sehrál, byl věrný velkou část svého života. (Bylo věrejným tajemstvím, že je agentem KGB a za své budoucí služby ve štvavém vysílání Vltavy a v pookupační publicistice se nejdřív stal velvyslancem v Moskvě a potom ministrem zahraničí.)''&lt;ref&gt;Eduard Goldstücker, Vzpomínky 1945-1968 (nemecky 1989, v českom preklade G plus G Praha 2005) s. 146&lt;/ref&gt;

== Podpora normalizačnej politiky ==
Za podporu normalizačnej politiky G. Husáka v rokoch 1969 – 70 vymenovaný za ústredného riaditeľa Československého rozhlasu v Prahe, kde riadil politické čistky. 

Aktívne obhajoval vstup okupačných vojsk.
:''K vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR treba povedať, že tieto otazky sú u nás ešte mnohým ľuďom nejasné. Mnohí s ním nesúhlasia, pretože ho nechápu vo všetkých súvislostiach. Iba postupne a ťažko si osvojujú poznanie, že vstup vojsk nebol vyjadrením nedôvery našich spojencov ku KSČS ako celku […]. Bol iba výrazom obáv o to, či bývalé vedenie strany, ako dnes už vieme, zvládne situáciu. Tento základný fakt si začínajú naši ľudia postupne uvedomovať. Začínajú chápať, že išlo o ohrozenie existencie socializmu.''&lt;ref&gt;SIVÁK, František. Ide o nové uplatňovanie vedúcej úlohy strany. Hlas ľudu. 2.5.1970&lt;/ref&gt;

== Veľvyslanec v Moskve, minister zahraničných vecí ==
V rokoch 1970 – 71 pôsobil ako česko-slovenský veľvyslanec v Moskve. Od decembra 1971 zastával post ministra zahraničných vecí [[ČSSR]]. Z tejto funkcie bol odvolaný 11. novembra 1988 na nátlak skupiny okolo [[Vasiľ Biľak|Vasiľa Biľaka]] odmietajúcej reformy.

Po novembri 1989 bol od októbra 1990 pol roka vo väzbe v súvislosti s obvinením zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. 

== Literárna a publicistická činnosť ==
Bohuslav Chňoupek bol literárne a publicisticky činný od roku 1957. Najmä po roku 1969 začal publikovať práce z oblasti medzinárodných vzťahov a histórie využívajúc privilegovaný prístup k archívom. Potom, ako bol po páde komunizmu nútený odísť z vysokej politiky pokračoval vo vydávaní prác, nadväzujúcich na predchádzajúce články, alebo na aktuálne témy.

Dňa 16. októbra 1998 bola B. Chňoupkovi odovzdaná cena Európskeho kruhu Franza Kafky v Prahe za knihu o [[Andy Warhol|Andym Warholovi]].

V svojráznom nekrológu „Chňoupkovo dědictví aneb Jak agent SSSR řídil ministerstvo zahraničí“ hodnotil zásluhy B. Chňoupka bývalý minister zahraničných vecí [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]]&lt;ref&gt;Chňoupkovo dědictví aneb Jak agent SSSR řídil ministerstvo zahraničí (Lidové noviny, 01. 06. 2004)&lt;/ref&gt;.

== Literárna tvorba ==
* ''Dunaj sa končí pri Izmaile'' (1957)
* ''Život pre východ'' (1960)
* ''Už dozrel bor'' (1960)
* ''Dobyvateľ vesmíru'' (1961)
* ''Komunizmus sa začína už dnes'' (1962)
* ''Generál s levom'' (1974)
* ''Míľníky'' (1975)
* ''Lámanie pečatí'' (Smena Bratislava 1984)
* ''Banderovci''
* ''Andy'' (1993)
* ''Inšallah'' (1994)
* ''Američan v povstaní'' (1994)
* ''Antekova zrada'' (1994)
* ''Biele miesta''
* ''Memoáre in Claris'' (Belimex Bratislava 1998)
* ''Pogrom''
* ''Dýka v Chrbte'' (Spolok slovenských spisovateľov Bratislava 2001)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

{{Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska}}

{{DEFAULTSORT:Chňoupek, Bohuslav}}
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Veľvyslanci Česko-Slovenska v Sovietskom zväze]]
[[Kategória:Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]]</text>
      <sha1>q38qhyotuyix51av60vsj3wrdx6osa5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lišaj vrbkový</title>
    <ns>0</ns>
    <id>227658</id>
    <revision>
      <id>7415472</id>
      <parentid>6674131</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T00:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="838" xml:space="preserve">[[Súbor:Elephant hawk moth.mittlerer Weinschwaermer 2.jpg|náhľad]]
[[Súbor:0 Chenille - Deilephila elpenor - Havré (1).JPG|náhľad]]
'''Lišaj vrbkový''' (''Deilephila elpenor'', Linné 1758) je nočný motýľ z čeľade [[lišajovité]] (''Sphingidae'').

== Opis ==
Rozpätie krídel je 6,5{{--}}7 cm. Sfarbenie krídel majú obe pohlavia rovnaké a majú aerodynamický tvar tela. Lieta v máji a júni.
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot;&gt;
Deilephila elpenor elpenor MHNT CUT 2010 0 229 Vernoux, Ain, France male dorsal.jpg| ♂  	
Deilephila elpenor elpenor MHNT CUT 2010 0 229 Vernoux, Ain, France male ventral.jpg| ♂  △	
Deilephila elpenor MHNT dos.jpg| ♀ 	
Deilephila elpenor MHNT ventre.jpg|  ♀ △	
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Deilephila elpenor}}


{{zoologický výhonok}}

[[Kategória:Lišajovité]]</text>
      <sha1>4olcnb57kw95jp8v6lgz6ai7myalgtk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rút (biblická postava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>230890</id>
    <revision>
      <id>7415332</id>
      <parentid>6175847</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:39:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.103.190.89</ip>
      </contributor>
      <comment>Cechizmus.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1394" xml:space="preserve">'''Rút''' ''([[hebrejčina|hebr.]] '''רות''')'', [[Biblia|biblická]] postava, žena moábského pôvodu, prababka kráľa [[Dávid (biblická postava)|Dávida]]. O tom, ako sa dostala do Dávidovho rodokmeňa, hovorí rovnomenná kniha Rút. Rút bývala v Jeruzaleme.

==Charakteristika==
V Izraeli niekedy v dobe sudcov nastal hlad. Preto Efraťan Elimelech z judského Betlehema so svojou manželkou Noemi a dvomi synmi Machlonom a Kiljonom odišiel za obživou do Moábskeho kraja. Keď Elimelech zomrel, jeho synovia si vzali za manželky Moábky Rút a Orfu. Neskôr zomreli aj obaja Noemini synovia a Noemi zostala iba s nevestami. Keď sa Noemi dopočula, že v Izraeli hlad pominul, rozhodla sa vrátiť do Izraela. Obe svoje nevesty posielala, aby sa vrátili k svojim pôvodným rodinám. Rút sa rozhodla, na rozdiel od svojej švagrinej Orfy, odísť s Noemi do Izraela. V Izraeli sa potom vydala za [[Boaz]]a, Dávidovho pradeda. Keďže sa Rút stala prababičkou kráľa Dávida, je o nej zmienka aj v [[Nový zákon|Novom zákone]] spolu s ďalšími tromi ženami ([[Tamar (biblická postava)|Tamar]], [[Rachab]] a [[Batšeba|Batšebou]]) v rodokmeni [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] (Porov. [[evanjelium podľa Matúša|Mt]] 1,5). 

== Knihy o Rút ==
*Riversová, Francine: Rút (Dobrá kniha, 2008)

== Pozri aj ==
* [[Kniha Rút]]

[[Kategória:Biblické postavy]]</text>
      <sha1>ktad1r05xntswxb61pr6u31omb45787</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Le Payaco</title>
    <ns>0</ns>
    <id>239588</id>
    <revision>
      <id>7415408</id>
      <parentid>7415181</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:01:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Diskografia */ redukcia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7724" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Le Payaco
 | Obrázok             = Le Payaco foto.jpg
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]  
 | Žáner               = [[Indie Rock]], [[Pop rock]] 
 | Roky pôsobenia      = [[1996]] – [[2006]] &lt;br /&gt; [[2012]] – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = Wagon Records, Pavol Bílek Production, Warner Music, Kuku Production, Clockwise, Pavian Records, Bruuder Records
 | Webstránka          = {{url|http://www.lepayaco.sk/}}
 | Členovia skupiny    = [[Tomáš Sloboda]]&lt;br /&gt;[[Juraj Vitéz]]&lt;br /&gt;[[Martin Stempel]]
 | Bývalí členovia     = [[Stano Petrov]]
 | Koncertní hostia    = [[Teo Heriban 2001-2006, Braňo Pacák 2001-2006 , Tomas Vagasky 2013- súčasnosť , Jerguš Oravec 2020- súčasnosť]]
}}

'''Le Payaco''' je slovenská [[hudobná skupina]] z [[Bratislava|Bratislavy]], vznikli na jar v roku [[1996]]. Ich diskografia zahŕňa šesť štúdiových albumov, jeden výberový album, jedno EP a dvadsaťštyri singlov z ktorých sa niekoľko umiestnilo na prvých miestach rádiových hitparád. Skupina Le Payaco je súčasťou generácie hudobných skupín deväťdesiatych rokov, ktorá priniesla slovenské kapely ako sú [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Chiki liki tu-a]], [[IMT Smile]], [[Peha (hudobná skupina)|Peha]], [[Desmod]], [[Gladiator]], [[Horkýže Slíže]], [[Made 2 Mate]], či [[Para (skupina)|Para]].

== História skupiny ==
Skupina Le Payaco bola založená v roku 1996 štyrmi kamarátmi a spolužiakmi: Tomášom Slobodom (gitara), Martinom Stempelom (basová gitara), Jurajom Vitézom (bicie) a gitaristom Stanislavom Petrovovom. Hudobne boli ovplyvnení skupinami, ako [[The Beatles]], [[The Rolling Stones|Rolling Stones]], [[Blur]], belgická kapela [[dEUS]], ich hudobný štýl patrí skôr k [[Britpop|Brit-popu]] zmiešaného so slovenskými hudobnými vplyvmi, najmä tvorbou [[Dežo Ursiny|Deža Ursínyho]]. V roku 2000, po vydaní debutového albumu ''[[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'', Stanislav Petrov od kapely odišiel.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Alba v roli interpreta|url=https://www.supraphonline.cz/umelec/18323-le-payaco/participujici-interpret|vydavateľ=Supraphonline.cz|dátum prístupu=2022-07-23|jazyk=cs|meno=SUPRAPHON|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; Skupina potom ešte vydala tri štúdiové albumu a po desiatich rokoch sa rozišli. Na šesť rokov prerušili spoluprácu, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz zakladali vlastné projekty a kapely, s ktorými nahrali niekoľko úspešných a kritikmi oceňovaných albumov (album roka RHA, nominácie na Aurela). Tomáš Sloboda - [[Sounds Like This]], Martin Stempel - [[Diego]] a Juraj Vitéz - [[Datasystem]]. 

V roku 2011, po opakovaných pokusoch dostať Le Payaco na festival Pohoda, kapela nakoniec príjala pozvanie od [[Michal Kaščák|Michala Kaščáka]] a zahrala ako jeden z headlinerov na hlavnom pódiu, kde pred nimi vystúpia ich kamaráti z Belgicka, kapela dEUS. Le Payaco v roku 2012 znovu obnovujú koncertnú aj štúdiovú  činnosť. Pri opätovnom kapely v roku 2012 sa k nim pridal ako druhý gitarista [[Tomáš Vagaský]] (Tomky).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Vychádza singel „Kone“ na [[7&quot;]] vinyle v limitovanom náklade (za necelých desať minút sa vypredá celý náklad). Jediné rádio, ktoré nový singel podporí je [[Rádio_FM]]. Vychádza výberový album, ktorý zostavila sama kapela ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' ([[Pavian Records]] [[Gramofónová platňa|LP vinyl]]/CD, [[digital download]]). Na jeseň 2014 Le Payaco ohlasujú nahrávanie nového albumu, s hosťujúcim gitaristom Tomášom Vagašským (Vetroplach, Diego, Dorota Nvotová). Album ''[[Dnes je ten deň]]'' vychádza v júni 2015 na CD a v apríli 2016 na [[Gramofónová platňa|vinyle]] v limitovanom 300 ks náklade v rámci  [[Record Store Day]] 2016 (RSD). Na väčšine skladieb spolupracuje Tomáš Sloboda s [[Vladimír Janček|Vladom Jančekom]], básnikom, spevákom a gitaristom kapely [[Saténové ruky]].

Pre tvorbu Le Payaco je charakteristická absolútna hudobná sloboda, čo sa odráža v pestrosti ich skladieb. Okrem textárskeho nadhľadu inštrumentálnej zručnosti, ale aj chytľavosti, s každým novým albumom prinášajú nový zvuk, čo výrazne ovplyvňuje nielen [[Indie rock|indie rockovú]] ale aj [[Rock|rockovú]], [[Pop rock|poprockovú]] či [[Mainstream|mainstreamovú]] scénu na [[Slovensko|Slovensku]]. V ich skladbách je cítiť odkaz na najväčších slovenských a svetových umelcov, na ktorých v osemdesiatich rokoch vyrastali. Ako Bratislavčania sa dostávali k novej hudbe zo západu omnoho skôr a jednoduchšie ako zbytok vtedy komunistického Slovenska, čo sa zásadne odzrkadlilo v ich absolútnej inakosti voči stredu a východu krajiny. V ich hudbe sa nachádzajú prvky [[Pop (hudobný žáner)|popu]], [[rock]]u, [[swing]]u, [[Indie rock]]u [[psychedelický rock|psychedélie,]] [[folk]]&lt;nowiki/&gt;u, [[blues|bluesu]],  [[Disko|disca]] a [[reggae]].

Začiatkom roka 2019 Le Payaco pripravujú nový v poradí šiesty štúdiový album. Ten vychádza 16. apríla 2020 pod názvom ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' vo vydavateľstve Bruuder Records na vinyle a CD. Ako digital download 17. apríla 2020. Album v roku 2021 získal cenu najlepší slovenský album roku 2020 na Slovensku [[Radiohead Awards 2020]] aj v Česku [[Ceny Anděl 2020]].

V roku 2022 sa ku koncertnej zostave pridal známy multiinštrumentalista, spevák a producent [[Jerguš Oravec]].

== Členovia skupiny ==
* [[Tomáš Sloboda]] – gitara, piano, basová gitara, ústna harmonika, akordeón, hammond organ, perkusie, tampura, spev
* [[Martin Stempel]] – basová gitara, piano, klarinet, flauta, spev
* [[Juraj Vitéz]] – bicie, piano, hammond organ, gitara, spev
* [[Tomáš Vagaský]] – gitara
* [[Jerguš Oravec]] - gitara, piano, spev
* Stano Petrov - gitara, spev (1996 – 2000)

== Diskografia ==
;Štúdiové albumy
* [[1999]]'' [[Le Payaco (album)|Le Payaco]]'' – Pavel Bílek Production, CD
* [[2001]] ''[[Okná vesmíru dokorán (Le Payaco)|Okná vesmíru dokorán]]'' – Warner Music, CD, MC
* [[2003]] ''[[Niečo je zlodej]]'' – Millenium Records, CD
* [[2005]] ''[[Všetko sa dá zjesť]]'' – Wagon Records, CD
* [[2015]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Pavian Records, CD
* [[2016]] ''[[Dnes je ten deň]]'' - Clockwise, Pavian records, LP Vinyl
* [[2020]] ''[[Pohybliví v nehybnom]]'' - Bruuder Records, LP Vinyl, CD, DD
** „Pomaly domov“
** „Vlk“
** „Pohybliví v nehybnom“
** „Nemusíš sa báť“
** „Ráno“
** „Svetskí vedci“
** „Niekedy“
** „Kreslo“
** „Vyjeme“
;EP a single
* [[2002]] ''[[Za lyžicu medu]]'' – Kuku Production, CD
* [[2004]] [[She]] – Wagon Records, CD
** „She“
** „PunkRockGirl“
* [[2004]] [[Turn Around]] - Wagon Records, CD
** „Turn Around“
** „Truest Kind“
;Kompilačné albumy
* [[2013]] ''[[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]'' - [[Pavian Records]] Vinyl, CD

==Ocenenia==
*[[Radiohead Awards 2021]]{{--}}Album roka 2020 cena kritikov a novinárov za album ''[[Pohybliví v nehybnom]]''
*[[Ceny Anděl 2021]]{{--}}Slovenský album roka v Česku za rok 2020

== Externé odkazy ==
* [http://www.lepayaco.sk/ Oficiálna webstránka skupiny]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Le Payaco}}

[[Kategória:Le Payaco]]
[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2006]]
[[Kategória:Hudobné skupiny obnovené v roku 2012]]</text>
      <sha1>sw5eujcr4azjluu3rvee28bv9t0m45f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chewbacca</title>
    <ns>0</ns>
    <id>242122</id>
    <revision>
      <id>7415531</id>
      <parentid>5373773</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:56:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.25.38</ip>
      </contributor>
      <comment>pridal som novu informaciu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="874" xml:space="preserve">[[Súbor:Chewbacca &amp; Jawa.jpg|náhľad|Chewbacca (vľavo) a Jawa]]
'''Chewbacca''' je [[fiktívna postava]] zo [[sága|ságy]] [[Star Wars]]. Vystupuje vo filmoch [[Pomsta Sithov|Star Wars: Epizóda III – Pomsta Sithov]], [[Nová nádej|Star Wars: Epizóda IV – Nová nádej]], [[Impérium vracia úder|Star Wars: Epizóda V – Impérium vracia úder]] a [[Návrat Jediho|Star Wars: Epizóda VI – Návrat Jediho]]. Je známy ako pilot na lodi [[Han Solo|Hana Sola]](jeho najlepšieho priatela) s názvom [[Millennium Falcon]]. Jeho rodná planéta je [[Kashyyyk]].

== Externé odkazy ==
* [http://www.starwars.com/databank/character/chewbacca/ Chewbacca] na ''starwars.com'' {{eng icon}}
* [http://www.starwars.wikia.com/wiki/Chewbacca Chewbacca] na ''starwars.wikia.com'' {{eng icon}}

[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]

[[de:Figuren aus Star Wars#Chewbacca]]</text>
      <sha1>a7w8ymsqz747j65x5l9266p9hlz482v</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415535</id>
      <parentid>7415531</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:13:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.25.38</ip>
      </contributor>
      <comment>oprava</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="876" xml:space="preserve">[[Súbor:Chewbacca &amp; Jawa.jpg|náhľad|Chewbacca (vľavo) a Jawa]]
'''Chewbacca''' je [[fiktívna postava]] zo [[sága|ságy]] [[Star Wars]]. Vystupuje vo filmoch [[Pomsta Sithov|Star Wars: Epizóda III – Pomsta Sithov]], [[Nová nádej|Star Wars: Epizóda IV – Nová nádej]], [[Impérium vracia úder|Star Wars: Epizóda V – Impérium vracia úder]] a [[Návrat Jediho|Star Wars: Epizóda VI – Návrat Jediho]]. Je známy ako pilot na lodi [[Han Solo|Hana Sola]](jeho najľepšieho priateľa) s názvom [[Millennium Falcon]]. Jeho rodná planéta je [[Kashyyyk]].

== Externé odkazy ==
* [http://www.starwars.com/databank/character/chewbacca/ Chewbacca] na ''starwars.com'' {{eng icon}}
* [http://www.starwars.wikia.com/wiki/Chewbacca Chewbacca] na ''starwars.wikia.com'' {{eng icon}}

[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]

[[de:Figuren aus Star Wars#Chewbacca]]</text>
      <sha1>n3znofsy57pbe5a8bkwrwilamgn9j0l</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415536</id>
      <parentid>7415535</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:15:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.25.38</ip>
      </contributor>
      <comment>oprava</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="875" xml:space="preserve">[[Súbor:Chewbacca &amp; Jawa.jpg|náhľad|Chewbacca (vľavo) a Jawa]]
'''Chewbacca''' je [[fiktívna postava]] zo [[sága|ságy]] [[Star Wars]]. Vystupuje vo filmoch [[Pomsta Sithov|Star Wars: Epizóda III – Pomsta Sithov]], [[Nová nádej|Star Wars: Epizóda IV – Nová nádej]], [[Impérium vracia úder|Star Wars: Epizóda V – Impérium vracia úder]] a [[Návrat Jediho|Star Wars: Epizóda VI – Návrat Jediho]]. Je známy ako pilot na lodi [[Han Solo|Hana Sola]](jeho najlepšieho priateľa) s názvom [[Millennium Falcon]]. Jeho rodná planéta je [[Kashyyyk]].

== Externé odkazy ==
* [http://www.starwars.com/databank/character/chewbacca/ Chewbacca] na ''starwars.com'' {{eng icon}}
* [http://www.starwars.wikia.com/wiki/Chewbacca Chewbacca] na ''starwars.wikia.com'' {{eng icon}}

[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]

[[de:Figuren aus Star Wars#Chewbacca]]</text>
      <sha1>niim0ir7mf7yvhqehlq1dhqny6dd2yh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Miroľská slatina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>247677</id>
    <revision>
      <id>7415377</id>
      <parentid>7197860</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:00:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>92.52.17.180</ip>
      </contributor>
      <comment>doplnenie textu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2748" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
| map_caption       = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator       = Slovensko-reliéf
| map1_caption      = Poloha v rámci Prešovského kraja
| map1_locator      = Prešovský kraj
| country           = Slovensko
| country_flag      = 1
| region            = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
| district          = [[Svidník (okres)|Svidník]]
| municipality      = Miroľa
| category        = [[prírodná rezervácia]]
| name            = Miroľská slatina
| image           = 
| image_caption   = 
| established       = 29. 8. 1980
| established1      = 
| established1_type = posledná novelizácia
| code = 615
| management = ŠOP – regionálna správa Prešov
| area = 0.009676
| commons =
| lat_d = 49.33375
| long_d = 21.72825
| range = Laborecká vrchovina
}}
'''Miroľská slatina''' je [[prírodná rezervácia]]&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|615}}&lt;/ref&gt; v [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchovine]] v správe štátnej ochrany prírody Prešov.

Rozprestiera sa v katastrálnom území obce [[Miroľa]], bola vyhlásená v roku [[1980]] a má rozlohu {{ha|0.97|m|w}}. Ochranné pásmo nebolo určené. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany. Nachádza sa v [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty]]. Predmetom ochrany je vzácna slatinná vegetácia s výskytom [[Suchopýr širokolistý|suchopýru širokolistého]]. Rastú v ňom medzinárodne významné kvety –  [[kruštík močiarny]] či [[barička močiarna]] patria medzi vzácne ohrozené druhy rastlín.  Dokopy sa v nej podarilo identifikovať 182 druhov rastlín. Okrem nich tu môžete zazrieť aj vzácne druhy vtákov. 

Chránené územie je ukážkou vzácnych [[lúka|lúčnych]] a [[slatina (typ rašeliniska)|slatinných]] spoločenstiev, ktoré sa v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]] nachádzajú iba v tejto lokalite. Dominujú tu [[ostrica|ostrice]], [[páperník širokolistý]], na najmokrejších častiach [[vachta trojlistá]] a iné zákonom chránené [[rastliny]].

Celá lokalita slúži ako náučný a výskumný objekt.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://mapy.hiking.sk/?x=21.72825&amp;y=49.33375 Poloha na turistickej mape]
* [http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/615 Prírodná rezervácia Miroľská slatina], Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
* [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

[[Kategória:Laborecká vrchovina]]
[[Kategória:Prírodné rezervácie v Prešovskom kraji]]
[[Kategória:Miroľa]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Svidník]]
[[Kategória:Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty]]</text>
      <sha1>gijonnv1f7h6fevtb1idygnyz6hlbtz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Preklad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>250578</id>
    <revision>
      <id>7415383</id>
      <parentid>3631645</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:11:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="276" xml:space="preserve">'''Preklad''' môže byť:

*v jazykovede: prevod z jedného jazyka do druhého resp. text takto prevedený, pozri [[preklad (jazykoveda)]] 
*v stavebníctve: vodorovný nosný prvok uložený nad otvorom v murive, pozri [[preklad (stavebníctvo)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>bk4bgkvwg7ty8jers055ljb5wpvie6q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415419</id>
      <parentid>7415383</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:08:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="445" xml:space="preserve">'''Preklad''' môže byť:

*v jazykovede: prevod z jedného jazyka do druhého resp. text takto prevedený, pozri [[preklad (jazykoveda)]] 
*v informatike: prevod zdrojového programu do ekvivalentného cieľového programu (pomocou špeciálneho programu - tzv. prekladača), pozri [[preklad (informatika)]]
*v stavebníctve: vodorovný nosný prvok uložený nad otvorom v murive, pozri [[preklad (stavebníctvo)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>1vzpod1lisnqau3caq0m27oe8d2zf7m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415421</id>
      <parentid>7415419</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:11:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="438" xml:space="preserve">'''Preklad''' môže byť:

*v jazykovede: prevod z jedného jazyka do druhého resp. text takto prevedený, pozri [[preklad (jazykoveda)]] 
*v informatike: prevod zdrojového programu do ekvivalentného cieľového programu (pomocou špeciálneho programu - tzv. prekladača), pozri pod [[prekladač]]
*v stavebníctve: vodorovný nosný prvok uložený nad otvorom v murive, pozri [[preklad (stavebníctvo)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>qtsd3nxt0b016h26n62a9g77vy370lf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tlmočenie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>254170</id>
    <revision>
      <id>7415386</id>
      <parentid>6524982</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:46:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4851" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
**najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020&lt;/ref&gt;
**[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref mame=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekladať. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
**zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia ==
Samotný pôvod slova „tlmočník“, ktorý je dosť nejasný a zložitý. Termín „drogman“ sa používal na označenie tlmočníka v oblasti [[Levanta]]. Do [[francúzština|francúzštiny]] bol tento termín prevzatý v podobe „truchement“ alebo „trucheman“. Pojem „drogman“ teda pochádza z arabského slova „tardjoumân“, ktoré bolo vytvorené z [[asýrčina|asýrskeho]] „ragâmon&quot; (hovoriť) a [[aramejčina|aramejského]] „targum&quot; (čo označuje preklad posvätných textov). Mnohé európske jazyky si vypožičali z [[turečtina|turečtiny]] slovo „tilmatch&quot; na označenie tlmočníka. „Tilmatch&quot; bol prevzatý do ruštiny ako „tolmač&quot; a do [[nemčina|nemčiny]] ako „Dolmetscher“. Slovenský termín „tlmočník&quot; pochádza pravdepodobne taktiež z tej doby. Ruský termín sa dnes nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“&lt;ref name=C9 /&gt;.

==Charakteristika == 
Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje obťažný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda tiež druhom jazykovej komunikácie.

Tlmočenie ako prekladateľský proces by sa mohlo charakterizovať aj takto: Tlmočenie je ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>7r4njruvn6wgp1q61eh2stfzebfd9a3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415387</id>
      <parentid>7415386</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:48:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4860" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekla. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia ==
Samotný pôvod slova „tlmočník“, ktorý je dosť nejasný a zložitý. Termín „drogman“ sa používal na označenie tlmočníka v oblasti [[Levanta]]. Do [[francúzština|francúzštiny]] bol tento termín prevzatý v podobe „truchement“ alebo „trucheman“. Pojem „drogman“ teda pochádza z arabského slova „tardjoumân“, ktoré bolo vytvorené z [[asýrčina|asýrskeho]] „ragâmon&quot; (hovoriť) a [[aramejčina|aramejského]] „targum&quot; (čo označuje preklad posvätných textov). Mnohé európske jazyky si vypožičali z [[turečtina|turečtiny]] slovo „tilmatch&quot; na označenie tlmočníka. „Tilmatch&quot; bol prevzatý do ruštiny ako „tolmač&quot; a do [[nemčina|nemčiny]] ako „Dolmetscher“. Slovenský termín „tlmočník&quot; pochádza pravdepodobne taktiež z tej doby. Ruský termín sa dnes nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“&lt;ref name=C9 /&gt;.

==Charakteristika == 
Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje obťažný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda tiež druhom jazykovej komunikácie.

Tlmočenie ako prekladateľský proces by sa mohlo charakterizovať aj takto: Tlmočenie je ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>fnbjs0b6rtjr0q1t4hllryl9y5w6ygd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415388</id>
      <parentid>7415387</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:53:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Charakteristika */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4868" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekla. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia ==
Samotný pôvod slova „tlmočník“, ktorý je dosť nejasný a zložitý. Termín „drogman“ sa používal na označenie tlmočníka v oblasti [[Levanta]]. Do [[francúzština|francúzštiny]] bol tento termín prevzatý v podobe „truchement“ alebo „trucheman“. Pojem „drogman“ teda pochádza z arabského slova „tardjoumân“, ktoré bolo vytvorené z [[asýrčina|asýrskeho]] „ragâmon&quot; (hovoriť) a [[aramejčina|aramejského]] „targum&quot; (čo označuje preklad posvätných textov). Mnohé európske jazyky si vypožičali z [[turečtina|turečtiny]] slovo „tilmatch&quot; na označenie tlmočníka. „Tilmatch&quot; bol prevzatý do ruštiny ako „tolmač&quot; a do [[nemčina|nemčiny]] ako „Dolmetscher“. Slovenský termín „tlmočník&quot; pochádza pravdepodobne taktiež z tej doby. Ruský termín sa dnes nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“&lt;ref name=C9 /&gt;.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>qz7arw0zyxf3549yq3m6v1aeolwyhus</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415389</id>
      <parentid>7415388</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T16:54:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4884" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekla. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia ==
Samotný pôvod slova „tlmočník“, ktorý je dosť nejasný a zložitý. Termín „drogman“ sa používal na označenie tlmočníka v oblasti [[Levanta]]. Do [[francúzština|francúzštiny]] bol tento termín prevzatý v podobe „truchement“ alebo „trucheman“. Pojem „drogman“ teda pochádza z arabského slova „tardjoumân“, ktoré bolo vytvorené z [[asýrčina|asýrskeho]] „ragâmon&quot; (hovoriť) a [[aramejčina|aramejského]] „targum&quot; (čo označuje preklad posvätných textov). Mnohé európske jazyky si vypožičali z [[turečtina|turečtiny]] slovo „tilmatch&quot; na označenie tlmočníka. „Tilmatch&quot; bol prevzatý do ruštiny ako „tolmač&quot; a do [[nemčina|nemčiny]] ako „Dolmetscher“. Slovenský termín „tlmočník&quot; pochádza pravdepodobne taktiež z tej doby. Ruský termín sa dnes nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“&lt;ref name=C9 /&gt;.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>stsix1bndy7crryn3ih34n7u2e1k6ff</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415395</id>
      <parentid>7415389</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:46:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Etymológia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5922" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekla. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia ==
Slovenské slovo tlmočník (zastarano: tlmač) pravdepodobne pochádza z praslovanského *tъlmačь, ktoré pochádza z tureckého slova dilmaç (=tlmočník), prípadne z obdobného slova iných turkických jazykov; toto turkické slovo pravdepodobne pochádza zo slova talami (=sprostredkovateľ) z maloázijského jazyka [[mitani]]. Rovnaký pôvod má aj bývalé ruské slovo „tolmač&quot; (=tlmočník), ktoré sa ale dnes už nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“. Nemecké slovo „Dolmetscher“ má buď rovnaký pôvod, alebo je jednoducho prevzatím západoslovanského slova. 

Zastarané francúzske slovo trucheman či truchement (=tlmočník, sprostredkovateľ) pochádza z arabského slova turdžumán či tardžumán (=tlmočník, prekladateľ) prevzatého do francúzštiny asi počas križiackych výprav. Medzinárodné slovo drogman (ktorého dnešný slovenský hlavný význam je &quot;tlmočník, najmä na zastupiteľských úradoch v krajinách Blízkeho východu&quot;, ale historicky išlo o levantské označenie tlmočníka) sa do európskych jazykov dostalo cez byzantskogrécke slovo dragoumanos z vyššie spomínaného arabského slova turdžumán či tardžumán. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 615| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolmetscher, der | url = https://www.dwds.de/wb/Dolmetscher | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=C9 /&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/truchement]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/drogman]&lt;/ref&gt;.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>b23v047hnwyqev241xdw90ugssmiv0t</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415397</id>
      <parentid>7415395</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:46:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5923" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekla. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia ==
Slovenské slovo tlmočník (zastarano: tlmač) pravdepodobne pochádza z praslovanského *tъlmačь, ktoré pochádza z tureckého slova dilmaç (=tlmočník), prípadne z obdobného slova iných turkických jazykov; toto turkické slovo pravdepodobne pochádza zo slova talami (=sprostredkovateľ) z maloázijského jazyka [[mitanni]]. Rovnaký pôvod má aj bývalé ruské slovo „tolmač&quot; (=tlmočník), ktoré sa ale dnes už nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“. Nemecké slovo „Dolmetscher“ má buď rovnaký pôvod, alebo je jednoducho prevzatím západoslovanského slova. 

Zastarané francúzske slovo trucheman či truchement (=tlmočník, sprostredkovateľ) pochádza z arabského slova turdžumán či tardžumán (=tlmočník, prekladateľ) prevzatého do francúzštiny asi počas križiackych výprav. Medzinárodné slovo drogman (ktorého dnešný slovenský hlavný význam je &quot;tlmočník, najmä na zastupiteľských úradoch v krajinách Blízkeho východu&quot;, ale historicky išlo o levantské označenie tlmočníka) sa do európskych jazykov dostalo cez byzantskogrécke slovo dragoumanos z vyššie spomínaného arabského slova turdžumán či tardžumán. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 615| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolmetscher, der | url = https://www.dwds.de/wb/Dolmetscher | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=C9 /&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/truchement]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/drogman]&lt;/ref&gt;.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>os3ujvic44tbzg8y881tunmx5n9w6l1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415398</id>
      <parentid>7415397</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:49:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5923" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;prekla. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 615| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolmetscher, der | url = https://www.dwds.de/wb/Dolmetscher | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=C9 /&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/truchement]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/drogman]&lt;/ref&gt; ==
Slovenské slovo tlmočník (zastarano: tlmač) pravdepodobne pochádza z praslovanského *tъlmačь, ktoré pochádza z tureckého slova dilmaç (=tlmočník), prípadne z obdobného slova iných turkických jazykov; toto turkické slovo pravdepodobne pochádza zo slova talami (=sprostredkovateľ) z maloázijského jazyka [[mitanni]]. Rovnaký pôvod má aj bývalé ruské slovo „tolmač&quot; (=tlmočník), ktoré sa ale dnes už nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“. Nemecké slovo „Dolmetscher“ má buď rovnaký pôvod, alebo je jednoducho prevzatím západoslovanského slova. 

Zastarané francúzske slovo trucheman či truchement (=tlmočník, sprostredkovateľ) pochádza z arabského slova turdžumán či tardžumán (=tlmočník, prekladateľ) prevzatého do francúzštiny asi počas križiackych výprav. 

Medzinárodné slovo drogman (ktorého dnešný slovenský hlavný význam je &quot;tlmočník, najmä na zastupiteľských úradoch v krajinách Blízkeho východu&quot;, ale historicky išlo o levantské označenie tlmočníka) sa do európskych jazykov dostalo cez byzantskogrécke slovo dragoumanos z vyššie spomínaného arabského slova turdžumán či tardžumán.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>ruljb6hmj5aac6vk84t10ebpsb6sjkn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415457</id>
      <parentid>7415398</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:26:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5939" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;; alebo
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;; alebo
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;.

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 615| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolmetscher, der | url = https://www.dwds.de/wb/Dolmetscher | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=C9 /&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/truchement]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/drogman]&lt;/ref&gt; ==
Slovenské slovo tlmočník (zastarano: tlmač) pravdepodobne pochádza z praslovanského *tъlmačь, ktoré pochádza z tureckého slova dilmaç (=tlmočník), prípadne z obdobného slova iných turkických jazykov; toto turkické slovo pravdepodobne pochádza zo slova talami (=sprostredkovateľ) z maloázijského jazyka [[mitanni]]. Rovnaký pôvod má aj bývalé ruské slovo „tolmač&quot; (=tlmočník), ktoré sa ale dnes už nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“. Nemecké slovo „Dolmetscher“ má buď rovnaký pôvod, alebo je jednoducho prevzatím západoslovanského slova. 

Zastarané francúzske slovo trucheman či truchement (=tlmočník, sprostredkovateľ) pochádza z arabského slova turdžumán či tardžumán (=tlmočník, prekladateľ) prevzatého do francúzštiny asi počas križiackych výprav. 

Medzinárodné slovo drogman (ktorého dnešný slovenský hlavný význam je &quot;tlmočník, najmä na zastupiteľských úradoch v krajinách Blízkeho východu&quot;, ale historicky išlo o levantské označenie tlmočníka) sa do európskych jazykov dostalo cez byzantskogrécke slovo dragoumanos z vyššie spomínaného arabského slova turdžumán či tardžumán.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>nq8whzby4opp7j9p910y8ma3x0ncvos</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415458</id>
      <parentid>7415457</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:29:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5977" xml:space="preserve">{{iné významy}}
'''Tlmočenie''' (príslušná osoba sa volá '''tlmočník''') môže byť v jazykovede resp. translatológii:
*najčastejšie: ústny preklad (pričom preklad znamená prevod textu z jedného jazykového kódu do druhého)&lt;ref&gt;preklad. In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 342&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Peciar/&gt;&lt;ref name=KS&gt;tlmočiť. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 758&lt;/ref&gt;; alebo
*[[preklad]] (t.j. ústny aj písomný)&lt;ref name=KS/&gt;&lt;ref&gt;preklad. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 557&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;tlmočník. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993 S. 735&lt;/ref&gt;; alebo
*zastarano: písomný (prípadne akýkoľvek) preklad&lt;ref name=Peciar&gt;preklad. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;.

'''Tlmočník''' je v slovenskom práve (zákon č. 382/2004 Z. z.) okrem toho označenie špecificky len úradného ústneho tlmočníka (iné názvy: úradný tlmočník, súdny tlmočník).

Nasledujúci text sa zaoberá len vyššie uvedeným prvým významom, čiže ústnym prekladom, o písomnom preklade pozri článok [[preklad (jazykoveda)]] a o úradnom tlmočení pozri [[úradné tlmočenie]].

==Etymológia&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 615| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolmetscher, der | url = https://www.dwds.de/wb/Dolmetscher | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=C9 /&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/truchement]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.cnrtl.fr/etymologie/drogman]&lt;/ref&gt; ==
Slovenské slovo tlmočník (zastarano: tlmač) pravdepodobne pochádza z praslovanského *tъlmačь, ktoré pochádza z tureckého slova dilmaç (=tlmočník), prípadne z obdobného slova iných turkických jazykov; toto turkické slovo pravdepodobne pochádza zo slova talami (=sprostredkovateľ) z maloázijského jazyka [[mitanni]]. Rovnaký pôvod má aj bývalé ruské slovo „tolmač&quot; (=tlmočník), ktoré sa ale dnes už nepoužíva. Jeho fonetický variant sa zachovala napr. v [[poľština|poľštine]] „tlumač“. Nemecké slovo „Dolmetscher“ (=tlmočník, staršie: prekladateľ) má buď rovnaký pôvod, alebo je jednoducho prevzatím západoslovanského slova. 

Zastarané francúzske slovo trucheman či truchement (=tlmočník, sprostredkovateľ) pochádza z arabského slova turdžumán či tardžumán (=tlmočník, prekladateľ) prevzatého do francúzštiny asi počas križiackych výprav. 

Medzinárodné slovo drogman (ktorého dnešný slovenský hlavný význam je &quot;tlmočník, najmä na zastupiteľských úradoch v krajinách Blízkeho východu&quot;, ale historicky išlo o levantské označenie tlmočníka) sa do európskych jazykov dostalo cez byzantskogrécke slovo dragoumanos z vyššie spomínaného arabského slova turdžumán či tardžumán.

==Charakteristika == 
Jedna z možných definícií tlmočenia je takáto: Tlmočenie je &quot;ústna forma prekladu, resp. dvojjazyčnej komunikácie, pri ktorej ide o prekódovanie textu, pričom príjem východiskového textu a prednes cieľového textu nasledujú bezprostredne za sebou&quot;.&lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 48&lt;/ref&gt; Pri tlmočení ide o operatívny prenos informácií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktualizovanej reči &lt;ref&gt;Keníž, A. 1986. s. 23&lt;/ref&gt;. 

Tlmočenie je špecifický druh prevedenia [[text]]u z jedného [[jazyk (lingvistika)|jazyka]] do druhého. Predstavuje náročný proces predpokladajúci nielen pokročilú úroveň ovládania cudzieho jazyka, ale aj rad ďalších schopností mimolingvistického charakteru. Pri tlmočení dochádza k prevádzaniu jazykovej informácií z jedného jazykového kódu do druhého, k sprostredkovaniu informácie v rámci komunikačného aktu&lt;ref&gt;Slouková, G. 1984. s. 11&lt;/ref&gt;. Tlmočenie je teda aj druhom jazykovej komunikácie.

Z translatologického hľadiska môžeme povedať, že pri tlmočení nejde primárne o prekódovanie textu, ale o prenos konkrétneho, situačného zmyslu výpovede. To predpokladá prvotnú špecificky tlmočnícku analýzu východiskového textu. Tá v sebe zahŕňa aj selekciu informačných ťažísk výpovede. Tieto sa potom môžu pri konzekutívnom tlmočení písomne zachytávať vo forme tlmočníckych poznámok&lt;ref&gt;Fedorko, M. 2009. s. 33&lt;/ref&gt;.

==Delenia==
Rozoznávame rôzne typy tlmočenia, dva najvýznamnejšie druhy sú konzekutívne tlmočenie a [[simultánne tlmočenie]]. Tlmočenie možno deliť podľa komunikačného hľadiska, podľa spôsobu využitia komunikačného kanála a podľa techniky prenosu informácií.

==Dejiny ==
Tlmočenie je najstaršou formou sprostredkovanej [[Jazyková komunikácia|jazykovej komunikácie]] a má svoje počiatky v dávnej minulosti&lt;ref name=C9&gt;Čeňková. I. 2001. s. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„Tlmočenie je najstaršou formou bilingválnej komunikácie.“ (Keníž, A. 1986. s. 5).&lt;/ref&gt;. Tlmočenie sa uplatnilo hneď na začiatku vývoja ľudskej spoločnosti predovšetkým v [[náboženstvo|náboženstve]], [[obchod]]e, [[vojenstvo|vojenstve]] ale aj [[diplomacia|diplomacii]].

== Zdroje ==
{{Referencie}}
* ČEŇKOVÁ, I. et al.: ''Teorie a didaktika tlumočení I.'' Praha: Ústav translatologie FF UK, 2001. ISBN 80-85899-62-0
* KENÍŽ, A.: Úvod do komunikačnej teórie tlmočenia. Bratislava: UK, 1986.
* SLOUKOVÁ, G.: ''Úvod do teorie tlumočení''. Praha: SPN, 1984.
* FEDORKO, M.: Einige Bemerkungen zur Notizennahme im Dolmetschunterricht. Prešov: FF PU, 2009.&lt;!-- čo je to za zdroj? po slovensky nie je? --&gt;

== Pozri aj ==
* [[lingvistika]]

[[Kategória:Translatológia]]</text>
      <sha1>gu96beiypu9e59o2gapnrjv2e1vwcq4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hana Zagorová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>257887</id>
    <revision>
      <id>7415439</id>
      <parentid>7255554</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:53:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.102.195.234</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Ceny a uznania */Opraveny preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17474" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Hana Zagorová
 | Obrázok           = 
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = 
 | Popis umelca      = 
 | Rodné meno        = 
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = {{Dátum narodenia a vek|1946|9|6}}
 | Miesto narodenia  = [[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = Praha
 | Pôsobenie         = [[spevák|speváčka]]
 | Žáner             = [[Pop (hudobný žáner)|pop-music]]
 | Roky pôsobenia    = 1963{{--}}súčasnosť
 | Hrá na nástroje   = 
 | Typ hlasu         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = Supraphon, Multisonic
 | Webstránka        = [http://www.zagorovahana.cz www.zagorovahana.cz]
}}

'''Hana Zagorová''' (* [[6. september]] [[1946]], Ostrava-[[Petřkovice (Ostrava)|Petřkovice]]) je česká [[spevák|speváčka]], textárka, [[herec|herečka]] a [[moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Stala sa držiteľkou deviatich [[Zlatý slávik|Zlatých slávikov]] nepretržite od roku [[1977]] až do roku [[1985]]. V rokoch 1974, 1975, 1986 získala bronzového Zlatého Slávika. Za rok [[1976]] sa umiestnila na druhom mieste. Je najpredávanejšou českou speváčkou všetkých čias.&lt;ref name=&quot;aktualne-2014&quot; /&gt;

== Diskografia ==

=== LP/MC ===
* [[1970]] ''Klub dokonalé zdravovědy Jana Boublíka ze Žlutic'' (s [[Viktor Sodoma|Viktorom Sodomom]] a [[Jiří Štědroň|Jiřím Štědroňom]]) – [[Supraphon]]
* [[1971]] ''Bludička'' – [[Supraphon]], LP
* 1972 Bludička – Supraphon, MC
* [[1974]] ''Kytice'' – [[Supraphon]] (záznam predstavenia z [[Semafor (divadlo)|divadla Semafor]])  
* [[1976]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]]
* [[1979]] ''Breviary Of Love'' – [[Supraphon]]/Artia
* [[1979]] ''…Tobě, Tebe, Ti'' – [[Supraphon]]
* [[1980]] ''Oheň v duši mé'' – [[Supraphon]]
* [[1981]] ''Střípky'' – [[Supraphon]]
* [[1982]] ''Světlo a stín'' – [[Supraphon]]
* 1983 ''Mimořádná linka'' – [[Supraphon]]
* 1984 ''Co stalo se stalo'' – [[Supraphon]]
* 1985 ''The Cinema of Stars'' – [[Supraphon]]
* 1985 ''Lávky'' – [[Supraphon]]
* 1985 ''Pro dva tři úsměvy – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]]
* 1985 ''Sítě kroků Tvých'' – [[Supraphon]]
* 1985 ''Jinak to nejde – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]]
* [[1986]] ''Náhlá loučení'' – [[Supraphon]]
* 1986 ''Naše láska ztrácí L – Hana Zagorová a [[Petr Kotvald]] a [[Stanislav Hložek]]'' – [[Supraphon]]
* 1987 ''Dluhy Hany Zagorové'' – [[Supraphon]]
* [[1988]] ''Živá voda'' – [[Supraphon]]
* [[1990]] ''Dnes nejsem doma'' – [[Supraphon]]
* [[1991]] ''Rozhovor v tichu'' – Multisonic
* 2016 O Lásce – Supraphon
* 2018 Já nemám strach - Supraphon

=== CD/MC ===
* 1988 Živá voda – Supraphon
* 1991 Rozhovor v tichu – Multisonic
* [[1994]] ''Když nemůžu spát'' – Tommü Records
* [[1994]] ''Ave – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic
* [[1995]] ''Maluj zase obrázky / To nej …'' – Multisonic
* 1996 Gvendolína 1968{{--}}1971 – Bonton
* [[1996]] ''Ave 2 – Hana Zagorová a [[Štefan Margita]]'' – Multisonic
* 1996 Maluj zase obrázky /2 – Multisonic
* [[1997]] ''Bludička Jůlie'' – (reedícia LP)
* 1997 Pohádky na celý týden – Multisonic
* [[1998]] ''Tobě,tebe,ti / Cesta ke štěstí – (reedícia LP)
* [[1998]] ''Jinak to nejde'' – (reedícia LP)
* [[1998]] ''Já?'' – Multisonic
* [[1999]] ''Oheň v duši mé / Střípky'' – (reedícia LP)
* [[2000]] ''Světlo a stín'' – (reedícia LP)
* 2000 Je naprosto nezbytné/Za každou chvíli s tebou platím – Multisonic
* 2000 ''Modrá Čajovna'' – Multisonic
* [[2001]] ''Co stalo se stalo'' – (reedícia LP)
* 2001 ''Mimořádná linka'' – (reedícia LP)
* 2001 ''Hanka'' – Multisonic
* 2001 Ave – propagačné CD – Multisonic
* [[2003]] ''The Best Of Hana Zagorová'' – [[Supraphon]]
* 2003 ''Navěky zůstane čas'' – Multisonic
* 2003 Já lásku znám – Areca Multimedia s.r o.
* 2003 Portréty českých hvězd – Areca Multimedia s.r o.
* [[2004]] ''Sítě kroků tvých – (reedícia LP)
* [[2005]] ''Náhlá loučení'' – (reedícia LP)
* [[2006]] ''Živá voda'' – (reedícia LP)
* 2006 Biograf láska – Československá Muzika
* 2006 Boublík – Supraphon (reedícia LP)
* 2006 ''S úctou'' – [[Supraphon]], 4CD
* 2006 Perly – Multisonic, 2 CD
* [[2007]] ''Dnes nejsem doma'' – (reedícia LP)
* 2007 ''Múj čas'' – Multisonic
* 2007 Adieu – Multisonic, Promo CD
* 2007 ''Zloděj duší'' – Multisonic
* [[2008]] ''Dávné lásky / duety'' – [[Supraphon]]
* 2008 Když nemůžu spát/reedícia – Tommu Records
* 2008 Ty nejlepší z nejlepších hitů – Multisonic, 3 CD
* 2008 Pohádky na celý týden – Multisonic (reedícia)
* 2008 Největší hity 1 – Multisonic
* 2008 Největší hity 2 – Multisonic
* 2008 Největší hity 3 – Multisonic
* [[2009]] ''Černý páv'' – [[Supraphon]]
* 2009 ''Duety se slavnými muži'' – Multisonic
* 2011 Zítra se zvedne vítr – Supraphon, 3 CD
* 2011 Hogo Fogo/Duety – EMI
* 2012 Spolu, Hana Zagorová a Petr Rezek – Multisonic
* 2012 Zvon vánoční – RED Sguare s.r o. (singl)
* 2012 Reader' s Digest – 3 CD
* 2014 Vyznání – Supraphon
* 2016 Jak šel čas – Multisonic
* 2016 O Lásce – Supraphon
* 2018 Já nemám strach - Supraphon

=== DVD ===
* [[2004]] ''Hej, mistře basů – Lucerna 1999'' – Multisonic
* [[2004]] ''Cesta ke štěstí'' – [[Supraphon]], 2DVD
* [[2007]] ''Vzpomínaní'' – [[Supraphon]]
* 2011 Lucerna 2010 – Česká televize
* 2011 Hogo Fogo/Nachytávky a duety – EMI
* 2016 Hana Zagorová 70 – Česká televize

== Kompilácie ==
* [[1980]] ''Přátelská setkání 1'' – [[Supraphon]] &lt;small&gt;1113 2758&lt;/small&gt;, LP – To co bylo neplatí, Setkání, Láska v desátém semestru (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]])
* [[1983]] ''Přátelská setkání 2 – Tisíckrát vyprodáno'' – [[Supraphon]] &lt;small&gt;1113 3237&lt;/small&gt;, LP
* [[1983]] ''Přátelská setkání 3 – Duhová víla'' – [[Supraphon]] &lt;small&gt;1113 3420&lt;/small&gt;, LP
* [[1987]] ''Přátelská setkání 4 – Special Team'' – [[Supraphon]] &lt;small&gt;1113 4199&lt;/small&gt;, LP (hrá: [[Karel Vágner|Orchestr Karla Vágnera]])

== Ceny a uznania ==
* 1963 – Hledáme nové talenty – 2. miesto
* 1965 - Dvanáct na houpačce(hitparáda Československého rozhlasu) - 9. miesto z 12. - Písnička v bílém
* 1968 - Třináct na houpačce - 12. miesto z 13. - Svatej kluk
* 1969 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1968
* 1969 - Zlatý slavík 1968 - 5. miesto
* 1970 - Zlatý slavík 1969 - 4. miesto
* 1970 - Žebřík Mladé fronty(hitparáda Mladé fronty) I0 - 6. miesto z 30. - Koho tlačí múra, 12. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá
* 1970 - Žebřík Mladé fronty II - 7. miesto z 30. - Já jsem tvá neznámá, 16. miesto z 30. - Koho tlačí múra
* 1970 – Moravský vrabec – 1. miesto pre najpopulárnejšieho speváka Moravy 1969
* 1.6.1971 - Žebřík Mladé fronty - 28. miesto z 30. - Gvendolína
* 1971 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon
* 1972 - Zlatý slavík 1971 - 5. miesto
* 1973 - Zlatý slavík 1972 - 4. miesto
* 1973 -  2. cena Supraphonu 1972 (druhá nejprodávanější zpěvačka na značce Suprahon v Československu)
* 1973 - šiesta najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon
* 1974 - Zlatý slavík 1973 - 6. miesto
* 1974 - siedma najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon
* 1975 – Zlatý slavík 1974 – 3. miesto
* 1975 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka na značke Supraphon
* 1976 - Zlatý slavík 1975 - 3. miesto
* 1977 – Zlatý slavík 1976 - 2. miesto
* 1977 - 3. cena Supraphonu 1976 (třetí nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1977 – 1985 – Zlatý slavík – 1. miesto
* 1977 – SP Duhová víla – najpredávanejšia platňa roka
* 1978 - 1. cena Supraphonu 1977 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1979 - 1. cena Supraphonu 1978 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1980 - 1. cena Supraphonu 1979 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1980 august - Najpredávanejšie SP Supraphonu - 3. miesto - Setkání
* 1981 - 1. cena Supraphonu 1980 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1982–1983 – Zlatý slavík – absolútna víťazka
* 1982–1983 – Sedmikráska Sedmičky
* 1982 - 1. cena Supraphonu 1981(nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1983 – Zlatá deska Supraphonu (za 1 000 000 predaných LP nosičov)
* 1983 – ''zasloužilá umělkyně''
* 1983 - 1. cena Supraphonu 1982 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1984 – 1985 – Televizní rolnička – 2. miesto(po Karlovi Gottovi)
* 1984 - 1. cena Supraphonu 1983 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1985 - 1. cena Supraphonu 1984 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1985 - Diskoslavík 1984 - 1. miesto
* 1985 október - 20 naj SP Supraphonu - 17. miesto Letní kluci
* 1986 - 1. cena Supraphonu 1985 (nejprodávanější zpěvačka na značce Supraphon v Československu)
* 1986 - Televizní rolnička - 3. miesto
* 1986 - Čestné uznání Pragokoncertu
* 1986 - Pop '86 - anketa časopisu Populár - 6. miesto
* 1987 – Zlatý slavík 1986 – 3. miesto
* 1987 - Televizní rolnička - 6. miesto
* 1988 - Diskoslavík 1987 - 8. miesto
* 1988 február- SP platne 10 naj - 8. miesto Mám plán
* 1988 - Zlatý slavík 1987 - 6. miesto
* 1988 - Televizní rolnička - 9. miesto
* 1989 apríl - SP platne 10 naj - 1. miesto Šmoulová země
* 1989 - Zlatý slavík 1988 - 8. miesto
* 1990 - Zlatý slavík 1989 - 6. miesto
* 1991 - Zlatý slavík 1990 - 9.miesto
* 1991 - Telerezonance - televízna piesňová súťaž, 1. miesto - Rozhovor v tichu
* 1992 – Zlatý slavík – tabuľka úspešnosti v rokoch 1962–1991 – 2. miesto, K. Gott 1. miesto
* 1992 - Zlatý slavík 1991 - 8. miesto
* 1992 - TýTý 1991 - 3. miesto
* 1992 - Telerezonance - 2. miesto
* 1993 - TýTý 1992 - 7. miesto
* 1994 - TýTý 1993 - 7. miesto
* 1995 - TýTý 1994 - 8. miesto
* 1996 – Super slavík (obnovená anketa pod názvom Český slavík)
* 1996 - Český slavík - 9. miesto
* 1996 - TýTý 1995 - 9. miesto
* 1997 - TýTý 1996 - 7. miesto
* 1997 - Český slavík - 10. miesto
* 1997 február - ...než to zapomenu je v Prahe 2. najpredávanejšou knihou
* 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky)
* 1998 – Zlatá deska (za 25 tisíc predaných nosičov albumu Ave)
* 1998 - Český slavík - 11. miesto
* 1998 - TýTý 1997 - 6. miesto
* 1999 - Český slavík - 10. miesto
* 1999 - TýTý 1998 - 9. miesto
* 2000 - ôsma najpredávanejšia speváčka Česka dľa IFPI
* 2000 - TýTý 1999 - 9. miesto
* 2000 - Český slavík - 11. miesto
* 2001 – Zlatá deska (za 15 tisíc predaných nosičov albumu Hanka)
* 2001 - TýTý 2000 - 7. miesto
* 2001 – druhá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI – CD Hanka tretie najpredávanejšie CD roku
* 2001 – Platinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky)
* 2001 - Český slavík - 9. miesto
* 2001 - Je naprosto nezbytné - 5. najúspešnejšia pieseň roka
* 2002 január - Je naprosto nezbytné boduje 9 týždňov vo Formule Pop, 2 týždne na 1. mieste
* 2002 – s manželom sa stali &quot;Zlatý pár roku 2001&quot; – anketa časopisu Šťastný Jim
* 2002 - TýTý 2001 - 7. miesto
* 2002 júl - Hitparáda Formule Pop - Zůstaň tady léto 10 týždňov na 1. mieste
* 2002 - Český slavík - 7. miesto
* 2002 – Zlatá a Dvouplatinová deska (za 55 tisíc predaných nosičov albumu Maluj zase obrázky)
* 2003 – Zlatá deska (za 14 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity)
* 2003 - TýTý 2002 - 8. miesto
* 2003 – Platinová deska (za 31 tisíc predaných nosičov albumu Ave)
* 2003 - Český slavík - 4. miesto
* 2003 - štvrtá najpredávanejšia speváčka roka dľa IFPI s albumom Největší hity
* 2004 – Platinová deska (za 20 tisíc predaných nosičov albumu Největší hity)
* 2004 - TýTý 2003 - 5. miesto
* 2004 január - Hitparáda Formule Pop - Navěky zůstane pouze čas sa dostáva v druhom kole na 1. pozíciu
* 2004 - Český slavík - 8. miesto
* 2005 - Český slavík - 8. miesto
* 2005 - TýTý 2004 - 5. miesto
* 2005 - Platinová deska (za predaj 2 DVD Cesta ke štěstí)
* 2006 – Zlatá deska za viac než 10 tisíc predaných nosičov 4 CD S úctou/Zlatá kolekce – Hana Zagorová do tej doby ako jediná a prvá dostala zlatú platňu za predaj albumu tohto typu.
* 2006 - TýTý 2005 - 4. miesto
* 2006 - Český slavík - 10. miesto
* 2007 - Český slavík - 10. miesto
* 2007 - TýTý 2006 - 5. miesto
* 2007 - Zlatá deska (za predaj DVD Vzpomínání)
* 2007 - Český rozhlas - Hitparáda Česká dvanáctka - Zlatá Česká 12 za pieseň Adieu
* 2008 - Český slavík - 11. miesto
* 2009 - Lady PRO 2009
* 2009 - Český slavík - 10. miesto
* 2010 – Cena nočního proudu (ČRo)
* 2010 - Český slavík - 8. miesto
* 2011 - Zlatá deska (za predaj 3000 nosičov 2DVD/CD Lucerna 2010) 
* 2011 - Český slavík - 9. miesto
* 2012 - Síň slávy (Odovzdávanie cien víťazom ankety popularity, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje časopis Rytmus života)
* 2012 - Český slavík - 10. miesto
* 2013 - Český slavík - 9. miesto
* 2014 - Jubilejní diamantová deska (za predaj 10 120 000 nosičov v rokoch 1968 - 2013)
* 2014 - Zlatá deska (za predaj albumu Vyznání)
* 2014 - Český slavík - 8. miesto
* 2015 - Hudební ceny Anděl 2014 - Síň slávy
* 2015 - Český slavík - 9. miesto
* 2016 - Senior Prix za celoživotné majstrovstvo - Nadácia Život umělce
* 2016 - Čestné občanství Prahy 4
* 2016 - Český slavík - 9. miesto
* 2016 - Zlatá deska (za predaj albumu O Lásce)
* 2017 - Zlatá a stříbrná medaile - Česká mincovna - série [https://ceskamincovna.cz/slavici-ve-zlate-1629-p/ Slavíci ve zlatě]
* 2017 - Rádio Vlna - anketa TOP 1000 hitov - 2. miesto Maluj zase obrázky
* 2017 - Český slavík - 10. miesto
* 2018 - Zlatá deska (za predaj albumu Já nemám strach) 
* 2019 - Hitparáda rádia Čas - Sieň Slávy
'''Zahraničné'''
* 1969 – Belgie – Cena obecenstva na festivale v Knokke
* 02. - 09.03.1970 – Rumunsko – (iba) Účasť na piesňovom festivale Zlatý jeleň Brašov/Cerbul de aur 1971 Brasov  – pieseň Bludička Julie
* 08. - 22.11.1970 - Kuba - Varadero '70 Festival internacional de la cancion popular (tri vystúpenia)
* 1971 – Belgie – 2. miesto u poroty na medzinárodnom festivale TV spoločností v Knokke
* 1973 – Kuba – Cena Svetového festivalu
* 1975 - Nemecko/Dresden - účasť na piesňovom festivale - polhodinový recitál
* 1975 - Nemecko - piesňový program TV NDR &quot;TV Schlager studio&quot; - víťazstvo v 1. kole s piesňou Ich gehe nur in Hosen + postup do 2. kola. Následne z ktorého postúpila do celoročnej prehliadky najúspešnejších skladieb &quot;Einmal im Jahr&quot;.
* 1978 – Bulharsko – Zlatý Orfeus
* 1978 – Poľsko – Cena poľského rozhlasu a televízie, Intertalent 78, Festival Sopoty 78
* 1978 - Slovensko - Bratislavská lýra - 1. semifinále - 12. miesto Pojď kdo máš mě rád (Hana súťažila + vystúpila so svojím programom a hosťom P. Rezkom)
* 1983 – Bulharsko – Zlatý Orfeus
* 1984 – Poľsko – Hosť hudobného festivalu (triumfálny úspech, program bol prerušený, aby sa publikum upokojilo po dvadsať minútovom vystúpení Hanky)
* 1984 - Polsko - Katowice
* 1988 - Poľsko - Krysztalowy Kamerton
* 2012 - Slovensko - Legendy popu

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;aktualne-2014&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Hana Zagorová: Podpis Několika vět bych nikdy neodvolala
 | url = https://magazin.aktualne.cz/hana-zagorova-podepsani-nekolik-vet-bych-nikdy-neodvolala/r~addbac2e012811e49c2f0025900fea04/
 | vydavateľ = aktualne.cz
 | dátum vydania = 2014-07-02
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-09
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;
}}

== Literatúra ==
* Hana Zagorová: ''Milostně'', Euromedia Group - Knižní klub, [[2006]], ISBN 80-242-1696-5, piesňové texty (ktoré napísala),

== Externé odkazy ==
* [http://www.zagorovahana.cz/ Oficiálne stránky - www.zagorovahana.cz]
* [http://hanazagorova.mzf.cz/ Neoficiálne stránky - hanazagorova.mzf.cz]
* [http://www.impuls.cz/hana-zagorova-v-impulsech-vaclava-moravce/article.html?id=219593 Hana Zagorová v programe Impulsy Václava Moravca]

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Hana Zagorová}}


{{biografický výhonok}}
{{hudobný výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Zagorová, Hana}}
[[Kategória:Osobnosti z Ostravy]]
[[Kategória:České popové speváčky]]
[[Kategória:České herečky]]
[[Kategória:Absolventi Janáčkovej akadémie múzických umení]]
[[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]]</text>
      <sha1>h31gavylfjnzthrwt00wum7p5b2jvwa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Peter Stašák</title>
    <ns>0</ns>
    <id>260678</id>
    <revision>
      <id>7415468</id>
      <parentid>7395610</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T22:33:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>88.212.37.141</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4841" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Peter Stašák
 | Obrázok           = Stasak_kalendar_2021.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 200
 | Popis obrázku     =Peter Stašák 
 | Popis umelca      =Spevák 
 | Rodné meno        = 
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1950|6|5}}
 | Miesto narodenia  = [[Spišské Bystré]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = [[Košice]]
 | Pôsobenie         = [[spevák]], [[textár]], [[moderátor (povolanie)|moderátor]]
 | Žáner             = [[pop]], [[kantiléna]]
 | Roky pôsobenia    = [[1975]] - súčasnosť 
 | Hrá na nástroje   = [[gitara]]
 | Typ hlasu         = [[barytón]] 
 | Súvisiace články  = [[Repete]] 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = Semeš Recording, Masta
 | Webstránka        = [http://www.peterstasak.sk/ Oficiálna stránka - www.peterstasak.sk]
}}

'''Peter Stašák''' (* [[5. jún]] [[1950]], [[Spišské Bystré]]) je slovenský [[spevák]], [[textár]] a [[moderátor (povolanie)|moderátor]].

== Život ==
Peter Stašák sa narodil v Spišskom Bystrom, kde vychodil aj základnú školu. Už od útleho detstva ho priťahoval spev a láska k hudbe, a tak je len prirodzené, že po ukončení základnej školy sa prihlásil na [[Konzervatórium v Košiciach]]. Po úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok začal študovať operný spev, no stále viac ho lákala ľahšia múza – populárna hudba. Napriek tomu však najskôr pôsobil ako učiteľ na [[Základná umelecká škola|ĽŠU]] vo Svite.

Po šiestich rokoch učiteľovania sa Peter definitívne vydáva na cestu populárnej hudby. Od roku [[1974]] až [[1981]] pôsobí s rôznymi kapelami, ktoré pôsobili v kaviarňach a baroch okrem Slovenska aj v iných štátoch Európy a ostatného sveta. Popri tom začína pravidelne nahrávať v Československom rozhlase a spolupracuje aj v Československej televízii.

V roku [[1981]] nastáva zlom v Petrovej kariére, začína sa častejšie objavovať v televízii a to naštartuje jeho dráhu koncertného speváka. [[Slovkoncert]] ho začína posielať na zahraničné festivaly, ktoré sa mu podarí každý raz vyhrať. Na festivale v [[Mongolsko|Mongolsku]] – [[Ulanbátar]]e sa stretáva s producentmi z bývalej [[Nemecká demokratická republika|NDR]], ktorí mu ponúknu koncertovanie po celej NDR. Jeho sprievodným orchestrom sa okrem iných stáva aj [[Gustav Brom#Orchestr Gustava Broma|orchester Gustáva Broma]], ktorý tam účinkuje a doprevádza spevákov aj z iných krajín. Peter tak so svojimi piesňami precestoval všetky kontinenty okrem [[Antarktída|Antarktídy]].

Vydal už 26 albumov, mnoho z nich bolo ocenených zlatou a platinovou platňou. Naďalej účinkuje v rôznych programoch slovenských a českých televízií, určite musíme spomenúť aj veľmi úspešný hudobno-zábavný program [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] [[Repete (televízna relácia)|Repete]]. Najväčší úspech v televízií, bolo účinkovanie v jeho vlastnom programe ''[[Kaviareň Slávia (relácia)|Kaviareň Slávia]]''.&lt;ref&gt;http://peterstasak.szm.sk/slavia.htm&lt;/ref&gt; Tento hudobno-zábavný program [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] z rokov [[1999]]{{--}}[[2010]] priniesol vďaka Petrovi na obrazovky okrem celej československej špičky aj množstvo umelcov z ďalších deviatich krajín. Peter Stašák naďalej pravidelne koncertuje na celom Slovensku a v zahraničí.

== Ocenenia ==
* ''1970 – súťaž O zlatú kameru 2.miesto''
* ''1972 – Košický zlatý poklad 2.miesto''
* ''80.roky – Festival Mongolsko 1.miesto''
* ''Festival Kuba – Havana 1.miesto''
* 2016 - Cena mesta Košice
*2021 - Cena za mestsku časť Košice
&lt;small&gt;(zoznam ocenení nie je úplný)&lt;/small&gt;

== Piesne ==
{{hlavný článok|Zoznam piesní Petra Stašáka}}

=== Známe hity ===
* „Bez veľkých obetí“ autor hudby: [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth]]
*„Buď mojim prílivom“ autor hudby: [[Ivan Horváth (skladateľ)|Ivan Horváth]]
*„Žijem, žijem“
* „V prístave túžob“
*&quot;Čas plynie&quot;
* „Všetkým dievčatám“ (+ [[Michal Dočolomanský]] (1994) / + [[Karol Duchoň]] (1985))
* „Nikto nemá dva životy“
* „Pán Osud“
* „Tvoje oči“

== Diskografia ==
{{hlavný článok|Diskografia Petra Stašáka}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.peterstasak.sk/ Oficiálna stránka - www.peterstasak.sk]

{{DEFAULTSORT:Stašák, Peter}}
[[Kategória:Peter Stašák| ]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Barytonisti]]
[[Kategória:Osobnosti zo Spišského Bystrého]]</text>
      <sha1>2irrx7kn025ee79h79vhxwow915w4v4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Jetam2</title>
    <ns>3</ns>
    <id>283438</id>
    <revision>
      <id>7415522</id>
      <parentid>7414877</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:00:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <comment>/* Žiadosť k dvom stránkam */ odpoveď</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="66199" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Otázka od [[User:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] (19:22, 21. jún 2022) ==

Dobrý deň, ako si vytvoriť životopis? --[[Redaktor:Emília Ľuptáková|Emília Ľuptáková]] ([[Diskusia s redaktorom:Emília Ľuptáková|diskusia]]) 19:22, 21. jún 2022 (UTC)
:{{Re|Emília Ľuptáková}} Pre životopis môžem doporučiť linkedin.com Na Wikipédii sa píšu encyklopedické články. Treba na to [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|encyklopedickú významnosť]], [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|nezávislé zdroje]] a [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľné]] zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 21. jún 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Lenkaaa333|Lenkaaa333]]: [[Klarisa]] (12:28, 22. jún 2022) ==

dobry den chcela by som sa vas opytat ako mozem zadat nadpis --[[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 12:28, 22. jún 2022 (UTC)
:{{Re|Lenkaaa333}} Pre nadpisy sa používa &lt;code&gt;== Nadpis ==&lt;/code&gt;, pre podnadpis  &lt;code&gt;=== Nadpis ===&lt;/code&gt; atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:03, 22. jún 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] dakujem [[Redaktor:Lenkaaa333|Lenkaaa333]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenkaaa333|diskusia]]) 13:16, 22. jún 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Antisapage|Antisapage]] (13:35, 22. jún 2022) ==

spravca pelex prave drzo zrusil moje upravy v clanku .tyzden. skuste mu dohovorit a vratte niekto z vas tie zmeny spat. doplnil som pravdive info a ked sa to nejakemu pelexovi nepaci, tak nech sa zdekuje a nerobi spravcu, ak vie reagovat len takto primitivne, neuctivo a cenzorsky. pravdu nezastavite. --[[Redaktor:Antisapage|Antisapage]] ([[Diskusia s redaktorom:Antisapage|diskusia]]) 13:35, 22. jún 2022 (UTC)
:{{Re|Antisapage}} Dobrý deň. Súhlasím s Pelexom, že úpravy boli tendenčné. Súhlasím aj s blokom, kričaním a urážaním cesta nevedie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:24, 22. jún 2022 (UTC)

== Skupina Mikuláša Galandu ==

Dobrý deň

K Vašim pripomienkam:
1. Chýbajúci zdroj - všetky použité zdroje som citovala, tam, kde ste doplnili &quot;chýba zdroj&quot;, žiadny zdroj nie je. Pri článkoch sa nepredpokladajú aj vlastné vedomosti? Som vnučka Andreja Barčíka, zakladajúceho člena Galandovcov a všeobecné informácie mám aj sama bez zdrojov.
2. Doplniť kategórie - čo konkrétne tým prosím myslíte?
3. Wikilinky - nie som si istá, čo viac ešte prelinkovať.

Mimo vyššie uvedeného - Chcela by som sa spýtať, ako doplniť sprievodný obrazový materiál k výtvarným dielam (zo súkromej zbierky/rodinného archívu). Do stránky Andrej Barčík som včera doplnila fotky diel, a zrejme ich niekto vymazal, práve kvôli porušovaniu autorsksch práv.

Ďakujem, 
Leitmanová [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 17:15, 24. jún 2022 (UTC)
:{{Re|Leitmanova}} Správne, zdroj tam nie je a mal by byť. Pri článkoch sa nepredpokladajú vlastné vedomosti, práve naopak, pozrite [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]. Myslím kategórie, aby bol článok nájditeľnejší. Pozrite sa na koniec článkov, napríklad [[Mikuláš Galanda]] ich tam má hneď niekoľko. Pár wikilinkov som doplnil. Čo sa týka obrazov: tušíte správne, ide o autorské práva. Nemyslím, že bude možné ich umiestniť pod slobodnou licenciou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 24. jún 2022 (UTC)

Dobrý deň. Článok o Galandovcoch ešte doplním, ale chce to viac času. Ešte k tým obrazovým materiálom - ak použijem diela publikované v knihách - monografiách o výtvarníkoch a ocitujem ich tak ako text, bude to tak v poriadku (obrázky mi nevymažú)? V takom prípade sa ale nebude jednať o môj vlastný materiál, takže to bude v rozpore s pravidlami Wikipedie? A k tým autorským právam na diela A.Barčíka - autorské práva podliejali dedičstvu, teda by som diela publikovala so súhlasom vlastníka aut práv (dcéry umelca/moja mama a teta) - podlieha takáto situácia nejakému procesu/pravidlám v rámci piblikovania na wiki? Ďakujem. [[Redaktor:Leitmanova|Leitmanova]] ([[Diskusia s redaktorom:Leitmanova|diskusia]]) 07:35, 28. jún 2022 (UTC)
:{{Re|Leitmanova}} Dobrý deň. Prevzatie materiálu z knihy skenovaním nebude v poriadku, nedovoľujú to autorské práva autorov knihy. Čo sa týka diel, tieto by mali byť nahrané na [[Wikimedia Commons]] a pod slobodnou licenciou. Overovať to budú tamojší ľudia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:15, 28. jún 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] (10:02, 29. jún 2022) ==

Dobrý deň,
je lepšie článok prekladať alebo písať vlastný ? --[[Redaktor:Samuel Kvasnica|Samuel Kvasnica]] ([[Diskusia s redaktorom:Samuel Kvasnica|diskusia]]) 10:02, 29. jún 2022 (UTC)
:{{Re|Samuel Kvasnica}} Ako sa to vezme. Pri preklade je už daná štruktúra, informácie sú ozdrojované (snáď). Ale niekto má zas radšej hľadanie nových informácií. Na začiatok je asi najlepšie rozširovať už existujúce články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:22, 29. jún 2022 (UTC)

== Všetky súradnice ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406601]: do kategórií, kde momentálne nie je žiadne heslo s primárnymi súradnicami, to je dosť kontraproduktívne vkladať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 30. jún 2022 (UTC)
:Väčšinou to vkladám do geografických defaultne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:19, 30. jún 2022 (UTC)
::Tak to pls. nerob. G8 dtto. Zmysel to v týchto kat. má až po prípadnom paušálnom doplnení súradníc do hesiel štátov. Tam konkrétne by sa to mohlo dať vybaviť v IB štát podľa Wikiúdajov, bude ale treba vyhádzať duplicitné manuálne vložené, čo už zopár málo štátov má, tzn. treba sa s tým pohrať. Vo všeobecnosti by som ale tú š. vkladal fakt len tam, kde niečo príčetné zobrazí. Inak motivuješ ľudí klikať niekam, kde nenájdu žiadnu pridanú hodnotu, akurát to celé pôsobí nefunkčne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:35, 30. jún 2022 (UTC)
:::Okay, pri G8 chápem. Ale inak ich treba vkladať. Mimochodom, už dlhšie nefunguje druhý a treatí stupeň zobrazenia (OSM+1, OSM+2). Nepozrieš sa na to? Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:37, 30. jún 2022 (UTC)
::::Vyplúvanie súradníc štátov som doplnil do IB Štát [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7406945]. Čo sa týka levelov, osm4wiki tool to zrejme pred nejakým časom potichu prestal podporovať. Dala by sa ev. použiť novšia alternatíva, wikimap (pr.: [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&amp;wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku]), kde je možnosť zapnúť si zobrazenie podkat. v UI, prípadne sa to dá vynútiť už cez URL [https://wikimap.toolforge.org/?lang=sk&amp;wpcat=Technick%C3%A9%20pamiatky%20na%20Slovensku&amp;subcats=true]. Len teda formát výstupu a chovanie sú trochu iné, na môj vkus bol osm4wiki prehľadnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:01, 1. júl 2022 (UTC)
:::::Okay, vďaka. No, nebolo by zlé mať tie nové, nie? Lepšie ako nič.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:06, 1. júl 2022 (UTC)

== This Month in Education: June 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 6 • June 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group|Black Lunch Table: Black History Month with Igbo Wikimedians User Group]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom|Bolivian Teachers Welcomed Wikipedia in their Classroom]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Educational program &amp; Wikivoyage in Ukrainian University|Educational program &amp; Wikivoyage in Ukrainian University]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA|The Great Learning and Connection: Experience from AFLIA]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign|New Mexico Students Join Wikimedia Movement Through WikiForHumanRights Campaign]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end|The school wiki-project run by a 15 year old student came to an end]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in &quot;Civic Responsibility Project&quot; course|The students of Kadir Has University, Istanbul contribute Wikimedia projects in &quot;Civic Responsibility Project&quot; course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows|Wiki Trip with Vasil Kamami Wikiclub to Berat, the town of one thousand windows]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikiclubs in Albania|Wikiclubs in Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience|Wikidata in the classroom FGGC Bwari Experience]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand|Wikipedia and Secondary Schools in Aotearoa New Zealand]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2022/А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia|А large-scale online course for teaching beginners to work in Wikipedia has been developed in Russia]]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:50, 4. júl 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23406065 --&gt;

== Otázka od [[User:TimoKtej|TimoKtej]] (08:59, 5. júl 2022) ==

Dobrý deň. Neviem, komu mám napísať, tak to vyskúšam takto. Na Úvodnej stránke slovenskej Wikipédie sú uvedené historické udalosti viazané k danému dňu (dnes 5. júl). Dnes je uvedené: 
1853 – zomrel Albrecht Kossel, nemecký lekár, nositeľ Nobelovej ceny († 1927)
Narodil sa (https://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_Kossel) však 16. septembra 1853. Zomrel 5. júla v roku 1927. 
Ja to tam nemám možnosť upraviť, ale na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/5._j%C3%BAl je uvedená správna informácia. 

Ďakujem. --[[Redaktor:TimoKtej|TimoKtej]] ([[Diskusia s redaktorom:TimoKtej|diskusia]]) 08:59, 5. júl 2022 (UTC)

:{{re|TimoKtej|s=1}} Vďaka za postreh, opravil som. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:10, 5. júl 2022 (UTC)

== Growth team newsletter #21 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
[[File:Growth team logo - Icon only.svg|right|frameless]]
Welcome to the twenty-first newsletter from the [[mw:Special:MyLanguage/Growth|Growth team]]!

=== New project: Positive reinforcement ===
[[File:Growth's Positive reinforcement – Impact Module version A.png|thumb|Mockup of the Impact module, redesigned to add Positive reinforcement.|alt=Design mockup of the Positive reinforcement module for mobile users. The new module is first a summary of the number of views and can be expanded to show stats, graphs, and other contribution information.]]
* The Growth team started a new project: [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement|'''Positive reinforcement''']]. We want newcomers to understand there is an interest in regularly editing Wikipedia, and we want to improve new editor retention.
* We asked users from Arabic, Bangla, Czech and French Wikipedia about their feedback. Some people participated at mediawiki.org as well. 
* We [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Positive reinforcement#Community%20discussion|summarized the initial feedback]] gathered from these community discussions, along with how we plan to iterate based on that feedback. 
* The first Positive Reinforcement idea is a redesign of the impact module: incorporating stats, graphs, and other contribution information. This idea received the widest support, and we plan to start our work based on the design illustrated on the side.
* [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Growth/Positive reinforcement|Please let us know what you think of this project]], in any language.

=== For mentors ===
*We have worked on two new features, to inform them about the mentorship: 
** [[phab:T287915|In the Mentor module, we now provide more information about the public nature of the mentors/newcomer relationship and the fact that talk pages are public.]]
** [[phab:T287915|We now allow newcomers to opt-in and opt-out of mentorship.]]

=== Scaling ===
* '''&quot;Add a link&quot; available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Add a link]] feature has been deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-cawiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-hiwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-kowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-nowiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ptwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-simplewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-svwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-ukwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-abwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-acewiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-adywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-afwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-akwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-alswiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-amwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-anwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-angwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arcwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-arzwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-astwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-atjwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-avwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-aywiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-azbwiki/en}}. This is part of the progressive deployment of this tool to more Wikipedias. The communities can [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. 
* '''&quot;Add an image&quot; available at more wikis''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add an image|Add an image]] feature will be deployed to more wikis: {{int:project-localized-name-elwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-idwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-plwiki/en}}{{int:comma-separator/en}}{{int:project-localized-name-zhwiki/en}}. These communities will be able to [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|configure locally how this feature works]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T301601]

=== Suggested edits ===
* '''Selecting topics''' ―  We have created an &quot;AND&quot; filter to the list of topics at Special:Homepage. This way, newcomers can decide to select very specific topics (&quot;Transportation&quot; AND &quot;Asia&quot;) or to have a broader selection (&quot;Transportation&quot; OR &quot;Asia&quot;). At the moment this feature is tested at [[mw:Special:MyLanguage/Growth/FAQ#pilot|pilot wikis]]. 
* '''Changes for Add a link''' ― [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Add a link/Iteration 2|We have built several improvements]] that came from community discussion and from data analysis. They will be available soon at the wikis.
** ''Algorithm improvements''  ― The algorithm now avoids recommending links in sections that usually don't have links and for first names. Also, it now limits each article to only having three link suggestions by default (limited to the highest accuracy suggestions of all the available ones in the article).
** ''User experience improvements''  ―   We added a confirmation dialog when a user exits out of suggestion mode prior to making changes. We also improved post-edit dialog experience and allow newcomers to browse through task suggestions from the post-edit dialog.
** ''Community configuration''  ― We allow communities to set a maximum number of links per article via [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. 
** ''Future change for Add a link feature''  ― We will suggest underlinked articles in priority. [https://phabricator.wikimedia.org/T301096]
* '''Patrolling suggested edits''' ― Some users at Arabic Wikipedia, Spanish Wikipedia, and Russian Wikipedia told us that &quot;Add a link&quot; and &quot;Add an image&quot; edits can be challenging to patrol. We are now brainstorming improvements to help address this challenge. [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Personalized first day/Structured tasks/Community feedback|We have already some ideas and we started some work to address this challenge.]] If you have any thoughts to add about the challenges of reviewing these tasks or how we should improve these tasks further, [[mw:Topic:Wxeg55pwt4gamva8|please let us know]], in any language. 

=== Community configuration ===

Communities can configure how the features work, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]].
* Communities can set the maximum number of &quot;add an image&quot; suggested tasks a newcomer can complete daily. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543]
* Future change: allow communities to customize the &quot;add a link&quot; quality gate threshold easily, using [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Community configuration|Special:EditGrowthConfig]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T308543]

''&lt;small&gt;'''[[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters|Growth team's newsletter]]''' prepared by [[mw:Special:MyLanguage/Growth|the Growth team]] and posted by [[m:User:MediaWiki message delivery|bot]] • [[mw:Talk:Growth|Give feedback]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/Growth team updates|Subscribe or unsubscribe]].&lt;/small&gt;''
&lt;/div&gt; 13:03, 5. júl 2022 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Growth_team_updates&amp;oldid=23396204 --&gt;

== Otázka od [[User:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] (09:46, 6. júl 2022) ==

Dobrý deň, spolupracujem s Atillom Véghom a páči sa mi jeho stránka na wikipedii. Bolo by možné, také niečo vytvoriť aj na moju osobu? https://sk.wikipedia.org/wiki/Attila_V%C3%A9gh --[[Redaktor:Matúš Nodžák|Matúš Nodžák]] ([[Diskusia s redaktorom:Matúš Nodžák|diskusia]]) 09:46, 6. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Matúš Nodžák}} Dobrý deň. Za predpokladu dodržania wikipravidiel a predpokladov áno. Pozrite, napríklad, [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] a [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografiu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:34, 7. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kubirubi|Kubirubi]] (13:52, 11. júl 2022) ==

Dobrý deň, dnes som skúsil vytvoriť nový článok, ale následne mi ho iný redaktor zmazal. Už som ho kontaktoval. Je nejaké pravidlo kedy je možné a kto môže pridať nový článok ?
Ďakujem --[[Redaktor:Kubirubi|Kubirubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Kubirubi|diskusia]]) 13:52, 11. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Kubirubi}} Nie je pravidlo  kto môže a kedy môže pridať článok. Pridať môže hocikto a kedykoľvek. Článok však musí spĺnať základné predpoklady článku: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 11. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Proerik yt|Proerik yt]] (12:37, 12. júl 2022) ==

Máš odber na YouTube kanáli proErik --[[Redaktor:Proerik yt|Proerik yt]] ([[Diskusia s redaktorom:Proerik yt|diskusia]]) 12:37, 12. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:ORION TIP|ORION TIP]] (13:26, 12. júl 2022) ==

Zdravím. Viete mi prosím pomôcť so stránkou. --[[Redaktor:ORION TIP|ORION TIP]] ([[Diskusia s redaktorom:ORION TIP|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2022 (UTC)
:{{Re|ORION TIP}} Dobrý deň. Nemám záujem o práci na článku propagujúcom firemnú aktivitu. Pozrite, ale: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:04, 12. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (16:31, 14. júl 2022) ==

Dobrý deň, kde nájdem tlačítko na vytvorenie úplne nového príspevku?
Všade je len odkaz na editáciu už existujúceho článku, ale nie na vytvorenie úplne nového?
Ďakujem za odpoveď.
Rebeka Frederika --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 16:31, 14. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Stačí napísať do vyhľadávača a potom kliknúť na červený link. Alebo červený link v inom článku alebo šablóne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 04:24, 15. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)</text>
      <sha1>jxu4cj174nbckvue41n577aloaorcsr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam manželiek panovníkov Talianska</title>
    <ns>0</ns>
    <id>287279</id>
    <revision>
      <id>7415543</id>
      <parentid>7136254</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:59:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>FMSky</username>
        <id>201614</id>
      </contributor>
      <comment>same in better quality ([[Commons:Commons:GlobalReplace|GlobalReplace v0.6.5]])</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46846" xml:space="preserve">'''Zoznam manželiek panovníkov Talianska''' obsahuje mená manželiek panovníkov, ktorý vládli v [[Taliansko|Taliansku]] alebo jeho časti (v závislosti od vtedajšieho politického rozdelenia [[Európa|Európy]]).

== Ostrogótski panovníci v Taliansku ==
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[Súbor:Crown of Italian hereditary prince.svg|60px]]
|align=center| [[Audofleda]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Childerich I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Merovejovci]]
|align=&quot;center&quot;| 470
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 493 
|align=&quot;center&quot;| 30. august 526&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 
|align=&quot;center&quot;| [[Teodorich Veľký]]
|-
|align=center| [[Súbor:Crown of Italian hereditary prince.svg|60px]]
|align=center| [[Mathesuentha Visigótska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Eutharic]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Arealská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 517 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 536 
|align=&quot;center&quot;| 540&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| po roku 550
|align=&quot;center&quot;| [[Witiges]]
|-
|align=center| [[Súbor:Crown of Italian hereditary prince.svg|60px]]
|align=center| [[Berthora Rheimská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Theudebert I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Merovejovci]]
|align=&quot;center&quot;| 536 (?)
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 549 
|align=&quot;center&quot;| 1. júl 552&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 
|align=&quot;center&quot;| [[Totila]]
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;10&quot;| ''Po tomto roku sa nezachovali mená ďalších ostrogótskych kráľovien.''
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

== Lombardskí panovníci v Taliansku ==
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=center| [[Chlothsind Franská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Chlotar I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Merovejovci]]
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Alboin]]
|-
|align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]]  
|align=center| [[Rozamunda z Gepidu]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Cunimund]]&lt;/small&gt; 
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 567
|align=&quot;center&quot;| 28. jún 572/573&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;|?
|-
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[File:Nuremberg chronicles - Theudelinda, Queen of the Lombards (CLr).jpg|60px]] 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Teodelinda Bavorská]]
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| &lt;small&gt;[[Garibald I. Bavorský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Agilolfingovci
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;|? 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 15. máj 589
|align=&quot;center&quot;| 5 September 590&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| 22. január 627
|align=&quot;center&quot;| [[Authari]]
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| máj 591 
|align=&quot;center&quot;| 616&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| [[Agilulf]]
|-
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Gundiberga Lombardská]]
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| &lt;small&gt;[[Authari]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| 591 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| 626&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 636&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Arioald]]
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| po roku 636
|align=&quot;center&quot;| 652&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| [[Rothari]]
|-
|align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=center| [[Teodota Lombardská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Aripert I]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| po roku 662
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Grimoald I.]]
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;10&quot;| ''Až do roku 712 sa nezachovali mená lombardských kráľovien.''
|-
|align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=center| [[Guntruda]]
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| 712&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 744&lt;br /&gt;''manželovo zosadenie''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Liutprand z Lombardie]]
|-
|align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=center| [[Tassia]]
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| 744&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 749&lt;br /&gt;''manželovo zosadenie''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Ratchis]]
|-
|align=center| [[File:Corona ferrea.png|60px]]  
|align=center| [[Ansa Lombardská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;Verissimo&lt;/small&gt; 
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| 744&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 5. jún 774&lt;br /&gt;''manželovo zosadenie''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Desiderius]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Hildegarda Vizigótska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Gerold Vizigótsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Agilolfingovci
|align=&quot;center&quot;| 758
|align=&quot;center&quot;| 771 
|align=&quot;center&quot;| 774 &lt;br /&gt;''manželova korunovácie za lombardského kráľa''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 30. apríl 783
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;3&quot;| [[Karol Veľký]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Fastrada]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Raoul III.]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;| 765
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 784&lt;br /&gt;''ako kráľovská manželka Lombardie''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 10. október 794
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Corona ferrea.png|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Luitgarda]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Luitfrid II.]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;| 776
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 794&lt;br /&gt;''ako kráľovská manželka Lombardie''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 4. jún 800
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

== Kráľovské manželky Talianska ==
=== Dynastia Karolovcov (774 – 887) ===

{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Hildegarda Vizigótska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Gerold of Vinzgouw]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Agilolfingovci
|align=&quot;center&quot;| 758
|align=&quot;center&quot;| 771 
|align=&quot;center&quot;| 774 &lt;br /&gt;''manželova korunovácie za lombardského kráľa''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 30. apríl 783
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;3&quot;| [[Karol Veľký]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Fastrada|Fastrada of Franconia]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Raoul III.]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;| 765
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 784&lt;br /&gt;''ako kráľovská manželka Lombardie''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 10. október 794
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Luitgarda]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Luitfrid II, Count of Sundgau]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;([[Etichonids]])
|align=&quot;center&quot;| 776
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 794&lt;br /&gt;''ako kráľovská manželka Lombardie''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 4. jún 800
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Berta z Gellonie]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Viliam z Gellonie]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot;| 795 (?)
|align=&quot;center&quot;| 781&lt;br /&gt;''ako kráľovská manželka Talianska''
|align=&quot;center&quot;| 8. júl 810&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Pepin (Taliansko)|Pepin]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Kunigunda z Laonu]]
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;|? 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 813 
|align=&quot;center&quot;| 17. apríl 818&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Bernard (Taliansko)|Bernard I.]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Ermengarda]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Hugh z Touru]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Etichonidovci
|align=&quot;center&quot;| 804 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 15. október 821&lt;br /&gt;15. jún 844
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;|20. marec 851
|align=&quot;center&quot;| [[Lotar I. (Lotrinsko)|Lotar I.]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Engelberga Parmská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Adelchis I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Supponidovci
|align=&quot;center&quot;| 830
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 5. október 851
|align=&quot;center&quot;| 12. august 875&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 896/901
|align=&quot;center&quot;| [[Ľudovít II. (Taliansko)|Ľudovít II.]]
|-
|align=center| [[File:RichildaofProvence.jpg|60px]] 
|align=center| [[Richilda Provensálska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Bivin]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Bosonidovci
|align=&quot;center&quot;| 845
|align=&quot;center&quot;| 870 
|align=&quot;center&quot;| 12. august 875&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 6 October 877&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 2. jún 910
|align=&quot;center&quot;| [[Karol II. (Francúzsko)|Karol II.]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Richardis Švábska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Erchanger]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Ahalolfingerovci
|align=&quot;center&quot;| 840 
|align=&quot;center&quot;| 862 
|align=&quot;center&quot;| 879&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 887&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 18. september, medzi r. 894 a 896
|align=&quot;center&quot;| [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Unruochingská dynastia (887 – 924) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Bertila zo Spoleta]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Suppo II. zo Spoleta]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Supponidovci
|align=&quot;center&quot;| 860
|align=&quot;center&quot;| 880
|align=&quot;center&quot;| 26. december 887 &lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| december 915
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Berengar I. (Taliansko)|Berengar I.]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Anna z Provensalska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ľudovít Slepý]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Bosonidovci
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| december 915
|align=&quot;center&quot;| 7. apríl 924&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;|?
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Widonidovcov (889 – 896) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Ageltruda Beneventská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Adelchis Beneventský]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| 880 (?)
|align=&quot;center&quot;| 889 &lt;br /&gt;''manželovo korunovanie''
|align=&quot;center&quot;| 12. december 894&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 27. august 923
|align=&quot;center&quot;| [[Guy III.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Karolovcov (896 – 899) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Ota z Neustrie]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Berengar I. z Neustrie]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Conradinesovci
|align=&quot;center&quot;| 874
|align=&quot;center&quot;| na konci roka 888
|align=&quot;center&quot;| 22. február 896&lt;br /&gt;''manželova korunovácia''
|align=&quot;center&quot;| 8. december 899&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 899 – 903
|align=&quot;center&quot;| [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Bosonidovcov (900 – 905) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| Anna z Konštantínopolu
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Leonidovci
|align=&quot;center&quot;| 885 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| 12. október 900&lt;br /&gt;''manželova korunovácia''
|align=&quot;center&quot;| 21. júl 905&lt;br /&gt;''manžel sa vzdal titulu''
|align=&quot;center&quot;| 912
|align=&quot;center&quot;| [[Ľudovít III. Slepý]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Staršia dynastia Welfovcov (922 – 926) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Reine Berthe et les fileueses, 1888.jpg|60px]] 
|align=center| [[Berta Švábska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Burchard II.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Hunfridingovci
|align=&quot;center&quot;| 907 
|align=&quot;center&quot;| 922
|align=&quot;center&quot;| 12. október 900&lt;br /&gt;''manželova korunovácia''
|align=&quot;center&quot;| 933&lt;br /&gt;''manžel sa vzdal titulu''
|align=&quot;center&quot;| po 2. januári 966
|align=&quot;center&quot;| [[Rudolf II. Burgundský]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Bosonidovcov (926 – 950) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| Alda&lt;br /&gt;''(alebo Hilda)''
|align=&quot;center&quot;| 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| po roku 924
|align=&quot;center&quot;| pred rokom 932&lt;br /&gt;''anulácia manželstva''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;3&quot;| [[Hugh (Taliansko)|Hugh]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Marozia z Tusculumu]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Theofylact I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Tusculaniovci
|align=&quot;center&quot;| 890
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 932
|align=&quot;center&quot;| december 932&lt;br /&gt;933&lt;br /&gt;''manžel utiekol, ju uväznili''
|align=&quot;center&quot;| 932/937
|-
|align=center| [[File:Reine Berthe et les fileueses, 1888.jpg|60px]] 
|align=center| [[Berta Švábska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Burchard II.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Hunfridingovci
|align=&quot;center&quot;| 907 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 12. december 937
|align=&quot;center&quot;| 10. apríl 948&lt;br /&gt;933 ''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| po 2. januári 966
|-
|align=center|[[IFile:Sainte-Adélaïde - Église de Toury, vitraux par Lorin.jpg|60px]] 
|align=center| [[Adela Burgundská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Rudolf II. (Burgundsko)|Rudolf II.]]&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;Staršia dynastia Welfovcov
| align=&quot;center&quot;| 931 
|align=&quot;center&quot;| 12. december 947
|align=&quot;center&quot;| 10. apríl 948&lt;br /&gt;''manželova korunovácia''
|align=&quot;center&quot;| 22. november 950&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 16. december 999
|align=&quot;center&quot;| [[Lothar II.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Anscaridovcov (950 – 963) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Vila Toskánska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Boso Toskánsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Bosonidovci
|align=&quot;center&quot;| 910
|align=&quot;center&quot;| 930/931 
|align=&quot;center&quot;| 950&lt;br /&gt;''manželova korunovácia''
|align=&quot;center&quot;| 953&lt;br /&gt;''manželovo uväznenie''
|align=&quot;center&quot;| 963/po roku 966
|align=&quot;center&quot;| [[Berengar II. (Taliansko)|Berengar II.]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Gerberga z Mâconu]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Lambert I.]]&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 956/958/959 
|align=&quot;center&quot;| 963&lt;br /&gt;''manželovo zosadenie''
|align=&quot;center&quot;| 11. december 986/991
|align=&quot;center&quot;| [[Adalbert (Taliansko)|Adalbert]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Ottonianovcov (951 – 1002) ===
V roku 951 [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otto I.]] napadol Taliansko a nechal sa korunovať za ''Kráľa Lombardie''. V roku 952 Berengar a Adalbert sa stali vazalmi, ale zostali kráľmi pokiaľ ich Otta nezosadil.

{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=&quot;center&quot;|[[Image:Sainte-Adélaïde - Église de Toury, vitraux par Lorin.jpg|60px]] 
|align=&quot;center&quot;| [[Adela Burgundská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Rudolf II. (Burgundsko)|Rudolf II.]]&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;Staršia dynastia Welfovcov
|align=&quot;center&quot;| 931 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 951 
|align=&quot;center&quot;| 7. máj 973 &lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 16. december 999
|align=&quot;center&quot;| [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otto I.]]
|-
|align=&quot;center&quot; | [[File:Theophanu.jpg|60px]] 
|align=center| [[Theofana]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;Konštantínos Skléros&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Sklerosovci
|align=&quot;center&quot;| 960 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 14. apríl 972 
|align=&quot;center&quot;| 7. december 983&lt;br/&gt;''manželova smrť'' 
|align=&quot;center&quot;| 15. jún 991 
|align=&quot;center&quot;| [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otto II.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Anscaridovcov (1002 – 1014) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Berta di Luni]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;Otbert di Luni&lt;/small&gt; 
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| pred rokom 1000 
|align=&quot;center&quot;| 1002&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 1014&lt;br /&gt;''manžel sa vzdal nároku na trón''
|align=&quot;center&quot;|?
|align=&quot;center&quot;| [[Arduin (Taliansko)|Arduin]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Ottonianovcov (1004 – 1024) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[Image:Kunigunde.png|60px]] 
|align=center| [[Kunigunda Luxemburská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Siegfried Luxemburský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Luxemburgovci]] 
|align=&quot;center&quot;| 975 
|align=&quot;center&quot;| 1000 
|align=&quot;center&quot;| 14. máj 1004&lt;br /&gt;''manželova korunovácia''
|align=&quot;center&quot;| 13. júl 1024&lt;br/&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 3. marec 1033 
|align=&quot;center&quot;| [[Henrich II. (Rímskonemecká ríša)|Henrich II.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Sálska dynastia (1026 – 1125) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Gizela Szwabska.JPG|60px]] 
|align=center| [[Gizela Švábska]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Hermann II. Švábsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Conradinesovci
|align=&quot;center&quot;| 11. november 995 
|align=&quot;center&quot;| 1016 
|align=&quot;center&quot;| 1026&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za talianskeho kráľ''
|align=&quot;center&quot;| 4. jún 1039&lt;br /&gt;''manželova smrť'' 
|align=&quot;center&quot;| 14. február 1043 
|align=&quot;center&quot;| [[Konrád II. (Rímskonemecká ríša)|Konrád II.]]
|-
|align=center| [[Image:Heinrich III und Agnes Speyer.jpg|60px]] 
|align=center| [[Agnesa z Poitou]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Viliam V. Akvitánsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Ramnulfidovci
|align=&quot;center&quot;| 1025 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 21. november 1043 
|align=&quot;center&quot;| 5. október 1056&lt;br /&gt;''manželova smrť'' 
|align=&quot;center&quot;| 14. december 1077
|align=&quot;center&quot;| [[Henrich III. (Rímskonemecká ríša)|Henrich III.]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Berta Savojská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Otto Savoyský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Savoyská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 21. september 1051 
|align=&quot;center&quot;| 13. júl 1066 
|align=&quot;center&quot;| 25. jún 1080&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za talianskeho kráľ''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 27. december 1087 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Henrich IV. (Rímskonemecká ríša)|Henrich IV.]]
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]]  
|align=center| [[Eupraxia z Kyjevu]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Vsevolod I. (Kyjev)|Vsevolod I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Rurikidovci
|align=&quot;center&quot;| 1071 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 14. august 1089 
|align=&quot;center&quot;| 1093&lt;br /&gt;''korunovácia nevlastného syna'' 
|align=&quot;center&quot;| 20. júl 1109
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Constanze Sicílska]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Roger I. (Sicília)|Roger I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Hautevilleská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 1077 – 1087
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 1095 
|align=&quot;center&quot;| April 1098&lt;br /&gt;''manželovo zosadenie z trónu'' 
|align=&quot;center&quot;| 1138
|align=&quot;center&quot;| [[Konrád II. (Taliansko)|Konrád II.]]
|-
|align=center| [[Image:Empress Matilda.jpg|60px]] 
|align=center| [[Cisárovná Maud]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Henrich I. (Anglicko)|Henrich I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Normandiovcov
|align=&quot;center&quot;| 7. február 1101 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 7. január 1114 
|align=&quot;center&quot;| 23. máj 1125 
|align=&quot;center&quot;| 10. september 1167 
|align=&quot;center&quot;| [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Supplinburgovcov (1128 – 1137) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Richenza z Northeimu]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Henrich Margraveský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;(Northeimská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 1087/89 
|align=&quot;center&quot;| 1100 
|align=&quot;center&quot;| 1128&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za talianskeho kráľa''
|align=&quot;center&quot;| 4. december 1137&lt;br /&gt;''manželova smrť''  
|align=&quot;center&quot;| 10. jún 1141 
|align=&quot;center&quot;| [[Lothar III. (Svätá rímska ríša)|Lothar III.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Hohenstaufovci|Dynastia Hohenstaufovcov]] (1154 – 1197) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Giovanni Battista Tiepolo 032.jpg|60px]] 
|align=center| [[Beatrix I. Burgundská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Renaud III. Burgundský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Ivreaovcov
|align=&quot;center&quot;| 1148 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 9. jún 1156 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 15. november 1184
|align=&quot;center&quot;| [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I.]]
|-
|align=center| [[Image:Konstancie hlava.jpg|60px]] 
|align=center| [[Constance Sicílska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Roger II. Sicílsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Hautevillovci
|align=&quot;center&quot;| 2. november 1154 
|align=&quot;center&quot;| 27. január 1186
|align=&quot;center&quot;| 14. apríl 1191&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za cisára''
|align=&quot;center&quot;| 28. september 1197&lt;br /&gt;''manželova smrť'' 
|align=&quot;center&quot;| 27. november 1198 
|align=&quot;center&quot;| [[Henrich VI. (Svätá rímska ríša)|Henrich VI.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Welfovcov (1208 – 1215) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Beatrix Švábska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Filip Švábsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Hohenstaufovci]])
|align=&quot;center&quot;| apríl/jún 1198 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 23. júl 1212 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 11. august 1212
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Oto IV. (Svätá rímska ríša)|Oto IV.]]
|-
|align=center| [[File:MarieBrabant1190-1260.jpg|60px]]
|align=center| [[Mária Brabantská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Henrich I. Brabantský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Leuvenská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 1190 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| po 19. máji 1214 
|align=&quot;center&quot;| 5. júl 1215&lt;br /&gt;''manželovo zosadenie'' 
|align=&quot;center&quot;| 9. marec/14. jún 1260
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Hohenstaufovci|Dynastia Hohenstaufovcov]] (1212 – 1250) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Konštancia Aragónska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Alfonz II. Aragónsky]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Barcelona
|align=&quot;center&quot;| 1179 
|align=&quot;center&quot;| 5. august 1209 
|align=&quot;center&quot;| 9. december 1212&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za rímskeho kráľa''&lt;br /&gt;22. november 1220&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 23. jún 1222
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;4&quot;| [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]]
|-
|align=center| [[File:Yolande of Jerusalem.jpg|60px]] 
|align=center| [[Izabela Jeruzalemská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ján z Briennu|Ján z Briennu, jeruzalemský kráľ]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Brienneská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 1212 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 9. november 1225 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 25. apríl 1228
|-
|align=center| [[File:Isabelaangliehlava.jpg|60px]] 
|align=center| [[Izabela Anglická (1214 – 1241)|Izabela Anglická]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ján Bezzemok]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Plantagenetovci]] 
|align=&quot;center&quot;| 1214 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 15/20. júl 1235 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 1. december 1241
|-
|align=center| [[File:Crown of Savoy.svg|60px]] 
|align=center| [[Blanka Lancia]] 
|align=center| &lt;small&gt;[[Manfred I. Lancia]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Aleramici-Lancia
|align=center| 1200 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;3&quot;| 1244 (?)&lt;br /&gt;''dátum svadby je nejasný'' 
|align=center| 1244
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Luxemburgovci|Dynastia Luxemburgovcov]] (1308 – 1313) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Margaret of Brabant hlava.jpg|60px]] 
|align=center| [[Margaréta Brabantská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ján I. Brabantský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Leuvenská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 4. október 1276 
|align=&quot;center&quot;| 9. júl 1292 
|align=&quot;center&quot;| 27. november 1308&lt;br /&gt;''manžel sa stal rímskonemeckým kráľom''&lt;br /&gt;6. január 1311&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za talianskeho kráľa''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 14. december 1311 
|align=&quot;center&quot;| [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Wittelsbachovci|Dynastia Wittelsbachovcov]] (1327 – 1347) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:Marguerite II de Hainaut.png|60px]]
|align=center| [[Margaréta z Hainaut]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Viliam I. z Hainaut]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Avesneská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 1311 
|align=&quot;center&quot;| 26. február 1324 
|align=&quot;center&quot;| 23. október 1327&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za talianskeho kráľa''
|align=center| 11. október 1347&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 23. jún 1356
|align=&quot;center&quot; |[[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovít IV.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Luxemburgovci|Dynastia Luxemburgovcov]] (1355 – 1437) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[Image:Anna von Schweidnitz.jpg|60px]] 
|align=center| [[Anna Svídnická]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Henrich II. Svídnický]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Piastovci]]
|align=&quot;center&quot;| 1339
|align=&quot;center&quot;| 27. máj 1353
|align=&quot;center&quot;| január 1355&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za talianskeho kráľa''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 11 júl 1362
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]
|-
|align=center| [[Image:Eliška Pomořanská.jpg|60px]] 
|align=center| [[Alžbeta Pomoranská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Bogislaw V. Pomoranský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Pomoransko-Wolgastská
|align=&quot;center&quot;| 1347 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 21. máj 1363 
|align=&quot;center&quot;| 29. november 1378 &lt;br /&gt; ''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 14. február 1393
|-
|align=center| [[File:JohanaBavorska.jpg|60px]] 
|align=center| [[Johanna Bavorská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Albert I. (Bavorsko)|Albert I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Wittelsbachovci]]
|align=&quot;center&quot;| 1362
|align=&quot;center&quot;| 29. september 1370 
|align=&quot;center&quot;| 29. november 1378&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 31. december 1386 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Václav IV.]]
|-
|align=center| [[Image:ZofieBav2.jpg|60px]] 
|align=center| [[Žofia Bavorská (1376 – 1428)|Žofia Bavorská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ján II. (Bavorsko)|Ján II.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Wittelsbachovci]]
|align=&quot;center&quot;| 1376
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 2. máj 1389 
|align=&quot;center&quot;| 20 August 1400&lt;br /&gt;''manželovo odstúpenie''&lt;br /&gt;1410&lt;br /&gt;''koniec manželovho panovania v Taliansku''&lt;br /&gt;16. august 1419&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 26. september 1425
|-
|align=center| [[File:Barbara of Celje - Meister der Chronik des Konzils von Konstanz 001.jpg|60px]] 
|align=center| [[Barbora Celjská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Hermann II. Celjský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Celjovci
|align=&quot;center&quot;| 1390/1395
|align=&quot;center&quot;| 1408
|align=&quot;center&quot;| 21. júl 1411&lt;br /&gt;''manželovo zvolenie za cisára''&lt;br /&gt;25. november 1431&lt;br /&gt;''manželovo korunovanie za kráľa''&lt;br /&gt;21. júl 1411&lt;br /&gt;''manželovo korunovanie za cisára''
|align=&quot;center&quot;| 9. december 1437&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 11. júl 1451 
|align=&quot;center&quot;| [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Habsburgovci|Dynastia Habsburgovcov]] (1437 – 1745) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[File:AlzbetaLuc.jpg|60px]] 
|align=center| [[Alžbeta Luxemburská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Luxemburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 7. október 1409
|align=&quot;center&quot;| 1422
|align=&quot;center&quot;| 9. december 1437&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''&lt;br /&gt;18. marec 1438&lt;br /&gt;''manželovo vymenovanie za kráľa''
|align=&quot;center&quot;| 27. október 1439&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 25. december 1442 
|align=&quot;center&quot;| [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]]
|-
|align=center| [[File:Hans Burgkmair d. Ä. 006.jpg|60px]] 
|align=center| [[Eleonóra Portugalská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Eduard I. (Portugalsko)|Eduard I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Avizovci
|align=&quot;center&quot;| 18. september 1434
|align=&quot;center&quot;| 16. marec 1452 
|align=&quot;center&quot;| 19. marec 1452&lt;br /&gt;''manželova korunovácia za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 3. september 1467 
|align=&quot;center&quot;| [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]]
|-
|align=center| [[Image:Ambrogio de Predis 002.jpg|60px]] 
|align=center| [[Bianka Mária Sforzová]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Galeazzo Maria Sforza]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Sforzovci
|align=&quot;center&quot;| 5. apríl 1472
|align=&quot;center&quot;| 16. marec 1494 
|align=&quot;center&quot;| 4. február 1508&lt;br /&gt;''manželovo vyhlásenie za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 31. december 1510 
|align=&quot;center&quot;| [[Maximilián I. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Tizian 057.jpg|60px]] 
|align=center| [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Avizovci
|align=&quot;center&quot;| 23. október 1503
|align=&quot;center&quot;| 10. marec 1526 
|align=&quot;center&quot;| 24. február 1530&lt;br /&gt;''manželovo korunovanie za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 1. máj 1539 
|align=&quot;center&quot;| [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]]
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;9&quot;| Ferdinand I. Habsburský a jeho nástupníci používajú titul taliansky kráľ, hoci nikdy neboli oficiálne korunovaní
|-
|align=center| [[Image:Annajagiello.jpg|60px]] 
|align=center| [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Jagelovci]]
|align=&quot;center&quot;| 23. júl 1503
|align=&quot;center&quot;| 25. máj 1521
|align=&quot;center&quot;| 16. január 1556&lt;br /&gt;''manželovo vymenovanie''&lt;br /&gt;1558&lt;br /&gt;''manželovo zvolenie za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 27. január 1547 
|align=&quot;center&quot;| [[Ferdinand I. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Maria of Spain 1557.jpg|60px]] 
|align=center| [[Mária Španielska]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 21. jún 1528
|align=&quot;center&quot;| 13. september 1548
|align=&quot;center&quot;| 25. júl 1564&lt;br /&gt;''manželovo vymenovanie za cisára''
|align=&quot;center&quot;| 12. október 1576&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 26. február 1603 
|align=&quot;center&quot;| [[Maximilián II. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Frans Pourbus d. J. 002.jpg|60px]] 
|align=center| [[Anna Tirolská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand II.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 4. október 1585
|align=&quot;center&quot;| 4. december 1611
|align=&quot;center&quot;| 20. január 1612&lt;br /&gt;''manželovo vymenovanie za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 14. december 1618 
|align=&quot;center&quot;| [[Matej II. Habsburský]]
|-
|align=center| [[File:Justus Sustermans - Eleonora Gonzaga (1598-1655), wife of Ferdinand II, in wedding dress.jpg|60px]] 
|align=center| [[Eleonóra Toskánská (1598 – 1655)|Eleonóra Toskánská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Vincenzo I. Gonzaga]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Gonzaga
|align=&quot;center&quot;| 23. september 1598
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 4. február 1622 
|align=&quot;center&quot;| 15. február 1637&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 27. jún 1655 
|align=&quot;center&quot;| [[Ferdinand II. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Diego Velázquez - Maria Anna of Spain - Prado.jpg|60px]] 
|align=center| [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 18. august 1606
|align=&quot;center&quot;| 20. február 1631
|align=&quot;center&quot;| 15. február 1637&lt;br /&gt;''manželovo vymenovanie za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 13. máj 1646 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;4&quot;| [[Ferdinand III. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Lorenzo Lippi 005.jpg|60px]] 
|align=center| [[Mária Leopoldína Tirolská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Leopold V. (Rakúsko)|Leopold V.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 6. apríl 1632
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 2. júl 1648 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 7. august 1649
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;8&quot;| [[Vestfálsky mier]] z 24. októbra 1648 ukončil všetky ríšske nároky na ich krajiny v Taliansku, ale rímskonemecká ríša pokračovala v dokazovaní nárokov po abdikáciu [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]] vzhľadom na rastúcu silu [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]], ktorý sa sám korunoval za talianskeho kráľa v predchádzajúcom roku.
|-
|align=center| [[File:Frans Luycx - Eleonora Gonzaga as Diana, Holy Empress, 3rd wife of Ferdinand III.jpg|60px]] 
|align=center| [[Eleonóra Magdaléna Gonzaga]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Karol II. Gonzaga]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Gonzaga 
|align=&quot;center&quot;| 18. november 1630
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 30. apríl 1651 
|align=&quot;center&quot;| 2. apríl 1657&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 6. december 1686
|-
|align=center| [[File:Infanta Maria Teresa (1638-1683, future Queen of France) by Juan Carreño de Miranda.jpg|60px]]
|align=center| [[Margaréta Terézia Habsburská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 12. júl 1651
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 12. december 1666 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 12. marec 1673 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;3&quot;| [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|-
|align=center| [[Image:Giovanni Maria Morandi 001.jpg|60px]] 
|align=center| [[Klaudia Felicitas Tirolská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ferdinand Karol (Rakúsko)|Ferdinand Karol]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 30. máj 1653
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 15. október 1673 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 8. apríl 1676
|-
|align=center| [[Image:Eleonore of Pfalz Neuburg.jpg|60px]] 
|align=center| [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská|Eleonóra Magdaléna]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Filip Viliam (Palatín)|Filip Viliam]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Wittelsbachovci]]
|align=&quot;center&quot;| 6. január 1655
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 14. december 1676 
|align=&quot;center&quot;| 5. máj 1705&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 19. január 1720
|-
|align=center| [[Image:Amalia Wilhelmine von Braunschweig.jpg|60px]] 
|align=center| [[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Welfovci
|align=&quot;center&quot;| 21. apríl 1673
|align=&quot;center&quot;| 24. február 1699 
|align=&quot;center&quot;| 5. máj 1705&lt;br /&gt;''manželovo vymenovanie za cisára''
|align=&quot;center&quot;| 17. apríl 1711&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 10. apríl 1742
|align=&quot;center&quot;| [[Jozef I. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Elisabeth Christine of Braunschweig Wolfenbuettel.jpg|60px]] 
|align=center| [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská|Alžbeta Kristína]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Welfovci
|align=&quot;center&quot;| 28. august (28. september?) 1691
|align=&quot;center&quot;| 1. august 1708 
|align=&quot;center&quot;| december 1711&lt;br /&gt;''manželovo zvolenie za cisára''
|align=&quot;center&quot;| 20. október 1740&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 21. december 1750
|align=&quot;center&quot;| [[Karol VI. Habsburský]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Wittelsbachovci|Dynastia Wittelsbachovcov]] (1742 – 1745)===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[Image:Maria AmaliaBayern.jpg|60px]] 
|align=center| [[Mária Amália Habsburská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Jozef I. Habsburský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 22. október 1701
|align=&quot;center&quot;| 5. október 1722 
|align=&quot;center&quot;| 24. január 1742&lt;br /&gt;''manželovo nástup na trón'' 
|align=&quot;center&quot;| 20, január 1745&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 11. december 1756
|align=&quot;center&quot;| [[Karol VII. Albrecht]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== [[Habsburgovci|Dynastia Habsburgovcov]] (1745 – 1806) ===
{| width=95% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[Image:Kaiserin Maria Theresia (HRR).jpg|60px]]
|align=center| [[Mária Terézia]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Karol VI. Habsburský]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=&quot;center&quot;| 13. máj 1717
|align=&quot;center&quot;| 12. február 1736 
|align=&quot;center&quot;| 13. september 1745&lt;br /&gt;&lt;small&gt;''manželovo zvolenie za cisára''&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;| 18. august 1765&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 29. november 1780
|align=&quot;center&quot;| [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|-
|align=center| [[Image:Maria Josepha von Bayern.jpg|60px]] 
|align=center| [[Mária Jozefína Bavorská]] 
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Karol VII. Albrecht]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Wittelsbachovci]]
|align=&quot;center&quot;| 30. marec 1739
|align=&quot;center&quot;| 23. január 1765 
|align=&quot;center&quot;| 18. august 1765&lt;br /&gt;''manželovo zvolenie za cisára''
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 28. máj 1767 
|align=&quot;center&quot;| [[Jozef II. Habsburský]]
|-
|align=center| [[Image:Grassi - Maria Luisa of Spain - Kunsthistorisches Museum.jpg|60px]]
|align=center| [[Mária Ludovika Španielska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Bourbonovci]]
|align=&quot;center&quot;| 24. november 1745
|align=&quot;center&quot;| 5. august 1765 
|align=&quot;center&quot;| 30. september 1790&lt;br /&gt;''manželovo nástup na trón'' 
|align=&quot;center&quot;|  marec 1792&lt;br /&gt;''manželova smrť'' 
|align=&quot;center&quot;| 15. máj 1792 
|align=&quot;center&quot;| [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]
|-
|align=center| [[Image:Maria Teresa di Borbone-Napoli.jpg|60px]]
|align=center| [[Mária Terézia Neapolsko-Sicílska]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Bourbonovci]]
|align=&quot;center&quot;| 6. jún 1772
|align=&quot;center&quot;| 15. august 1790 
|align=&quot;center&quot;| 5. júl 1792&lt;br /&gt;''manželovo nástup na trón'' 
|align=&quot;center&quot;| 6. august 1806&lt;br /&gt;''manželova abdikácia'' 
|align=&quot;center&quot;| 13. apríl 1807 
|align=&quot;center&quot;| [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Dynastia Bonaparteovcov (1805 – 1814) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=center| [[Image:Josephine de Beauharnais, Keizerin der Fransen.jpg|60px]] 
|align=center| [[Joséphine de Beauharnais]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;Jozef-Gaspard Tascher de la Pagerie&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia de la Pagerie
|align=center| 23. jún 1763 
|align=&quot;center&quot;| 9. marec 1796 
|align=&quot;center&quot;| 26. máj 1805&lt;br /&gt;''manželovo nástup na trón'' 
|align=&quot;center&quot;| 10. január 1810&lt;br /&gt;''rozvod''
|align=&quot;center&quot;| 29. máj 1814 
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;| [[Napoleon Bonaparte]]
|-
|align=center| [[Image:L'impératriceMarie-Louise.jpg|60px]]
|align=center| [[Mária Lujza Habsbursko-lotrinská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Habsburgovci]]
|align=center| 12. december 1791 
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;2&quot;| 1. apríl 1810 
|align=&quot;center&quot;| 6 April 1814&lt;br /&gt;''manželova abdikácia'' 
|align=&quot;center&quot;| 17. december 1841
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

=== Savojská dynastia (1861 – 1946) ===
{| width=90% class=&quot;wikitable&quot;
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Queen Margharitha di Savoia.jpg|60px]]
|align=&quot;center&quot;| [[Margaréta Savojská]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Ferdinand z Genoy]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Savojská dynastia
|align=&quot;center&quot;| 20. november 1851
|align=&quot;center&quot;| 21. apríl 1868
|align=&quot;center&quot;| 9. január 1878&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 29. júl 1900&lt;br /&gt;''manželova smrť''
|align=&quot;center&quot;| 4. január 1926
|align=&quot;center&quot;| [[Umberto I. (Taliansko)|Umberto I.]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[File:Bundesarchiv Bild 102-00061, Elena von Montenegro (cropped).jpg|60px]]
|align=&quot;center&quot;| [[Elena Montenegrová]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Nikolas I. Montenegro]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;Dynastia Milena Vukotić
|align=&quot;center&quot;| 8. január 1873 
|align=&quot;center&quot;| 24. október 1896 
|align=&quot;center&quot;| 29. júl 1900&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 9. máj 1946&lt;br /&gt;''manželova abdikácia''
|align=&quot;center&quot;| 28. november 1952
|align=&quot;center&quot;| [[Viktor Emanuel III.]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 
|align=&quot;center&quot;| [[Marie-José Belgická]]
|align=&quot;center&quot;| &lt;small&gt;[[Albert I. (Belgicko)|Albert I.]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia]]
|align=&quot;center&quot;| 4. august 1906 
|align=&quot;center&quot;| 8. január 1930
|align=&quot;center&quot;| 9. máj 1946&lt;br /&gt;''manželov nástup na trón''
|align=&quot;center&quot;| 12. jún 1946&lt;br /&gt;''zrušenie monarchie''
|align=&quot;center&quot;| 27 január 2001
|align=&quot;center&quot;| [[Umberto II. (Taliansko)|Umberto II.]]
|-
!Portrét
!Meno 
!Otec / Dynastia
!Dátum narodenia
!Dátum svadby
!Odkedy bola kráľovnou
!Dokedy bola kráľovnou
!Dátum úmrtia
!Manžel
|}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam panovníkov Talianska]]

== Zdroj ==
{{preklad|en|List of Italian consorts|307304564}}

[[Kategória:Zoznamy žien]]
[[Kategória:Monarchovia]]
[[Kategória:Talianske zoznamy]]</text>
      <sha1>fgsayy5e0lztseaxwd63vcnbuqifx9o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Černihiv</title>
    <ns>0</ns>
    <id>306542</id>
    <revision>
      <id>7415335</id>
      <parentid>7352965</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:59:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2003:D2:5720:CE00:C1D8:C66C:DFFF:E127</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5771" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Černihiv
| native_name        = Чернігів
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Троїцько-Іллінський монастир (Чернігів) 1.jpg
| image_caption      = Panoráma mesta
| image_size         = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Alex K Chernihiv prapor 1992.svg
| symbol             = Coat of Arms of Chernihiv.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
| nickname_type      = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Ukrajina
| country_flag       = 1
| histcountry        = 
| state              = 
| region             = Černihivská oblasť
| region_type        = Oblasť
| histregion         = 
| district           = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              =  
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title =
| elevation          = 
| lat_d              = 51
| lat_m              = 30
| lat_s              = 00
| lat_NS             = S
| long_d             = 31
| long_m             = 18
| long_s             = 00
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 79
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 300500
| population_date    = [[2005]]
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = [[907]]
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_type         = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2
| timezone_DST       = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3
| postal_code        = 14000-
| area_code          = + 380 462
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = 
| code_type          = 
| code1              = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name = 
| whs_year = 
| whs_number = 
| whs_region = 
| whs_criteria = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Ukraine location map.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha mesta v Ukrajine
| map_locator        = Ukrajina
| map1               =
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          =  
}}

'''Černihiv''' ({{vjz|ukr|Чернігів}}) je historické mesto na severe [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Je administratívnym centrom [[Černihivská oblasť|Černihivskej oblasti]]

[[Prvá písomná zmienka]] o meste je z roku 907, ale predpokladá sa, že mesto bolo založené ešte v 8. storočí, podľa archeologických nálezov osídlenia kmeňa [[Chazari|Chazarov]]. V 10. storočí malo mesto pravdepodobne svojho vlastného vládcu. Práve v tomto období vznikla jedna z najväčších a najstarším mohýl vo východnej Európe nazývaná „čierna mohyla“ ({{V jazyku|ukr|Chorna mohyla}}). V období [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bol Černihiv bohatým a významným mestom. Bolo sídlom Černihovského kniežatstva (roky 1024 – 1036 a 1054 – 1239). V roku [[1239]] mesto vyplienili mongolské hordy [[Batuchán]]a.

Od roku [[1353]] mesto patrilo [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovskému veľkokniežatstvu]]. V rokoch [[1482]] a [[1497]] vypálil mesto chán [[Hadži I Girej]] [[Krymský chanát|Krymského chanátu]]. Od 15. do 17. storočia si viackrát vládu nad mestom vystriedalo [[Moskovské veľkokniežatstvo]] ([[1408]] – [[1420]] a od [[1503]]), [[Poľsko-litovský štát]] (1618 – 1648). V roku [[1623]] mesto získalo [[magdeburgské mestské právo]]. v 17. storočí počas povstania, ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdan Chmeľnickij]], získalo mesto ešte väčší význam. Po podpísaní [[Andrusovské prímerie|Andrusovského prímeria]] sa mesto stalo vazalom [[Ruská ríša|Ruského cárstva]]. Od roku [[1801]] bol centrom Černihovskej [[gubernia|gubernie]] [[Ruské impérium|Ruského impéria]] a neskôr od roku [[1932]] sídlom [[Černihivská oblasť|Černihovskej oblasti]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]]. 

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Bielorusko}} [[Homeľ]], [[Bielorusko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Hradec Králové]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Nemecko}} [[Memmingen]], [[Nemecko]]

== Galéria==
&lt;gallery widths=&quot;155&quot; heights=&quot;125&quot;&gt;
2014 Чернігів Україна Адміністративний будинок.jpg
Чернігів. Обласна філармонія.JPG
Дзвіниця, 5 ярусів,висота 58 метрів, Троїцький монастир.jpg
Chernigiv Desna hotel IMG 8722 74-101-0076.JPG
NSH Chernigiv Spaso-Preobrazhenskiy Sobor 001.JPG
Чернигов, храм Михаила и Федора.JPG
Драматичний театр ім.Т.Г.Шевченка - Teatro Dramático Shevchenko.jpg
Введенська церква. Чернігів.jpg
74-101-0020 Troyckiy Sobor 3.jpg
Церква параскеви П'ятниці, Чернігів.jpg
BudArhiepiskop.JPG
Чернігівський вокзал.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{preklad|en|Chernihiv|343257945}}

{{ukrajinský výhonok}}
{{Mestá na Ukrajine}}

[[Kategória:Mestá na Ukrajine]]
[[Kategória:Geografia Černihivskej oblasti]]</text>
      <sha1>htwyqllz9rribih1pgo3w7rwr6wel2w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>P.S. (slovenská skupina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>309713</id>
    <revision>
      <id>7415369</id>
      <parentid>7322289</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:43:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.227.115</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Diskografia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2415" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = P.S.
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Žáner               =Pop, Pop rock 
 | Roky pôsobenia      = [[1999]] – [[2008]] &lt;br /&gt; [[2012]] - súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = Forza Music&lt;br&gt;Universal Music&lt;br&gt;Brjan Music&lt;br&gt;H.O.M.E. Production
 | Webstránka          = {{url|skupinaps.sk}}
 | Členovia skupiny    = Magdaléna Vyletelová&lt;br /&gt;Andrej Katona&lt;br /&gt;Stanislav Vachuna&lt;br /&gt;Martin Kahan&lt;br /&gt;Maroš Repík
 | Bývalí členovia     = Braňo Jančich&lt;br /&gt;Jimi Cimbala&lt;br /&gt;Tomáš Veselický&lt;br /&gt;Brunno Oravec&lt;br /&gt;Rado Holúbek&lt;br /&gt;Ivan Zadrabaj
}}

'''P.S.''' je slovenská hudobná [[pop rock]]ová skupina, ktorá vznikla v roku 1999. Jej zakladajúcimi členmi boli Magdaléna Vyletelová, Braňo Jančich a Michal Mošať.

== Zakladajúci členovia ==
* [[Magdaléna Vyletelová]] - [[spev]]
* [[Braňo Jančich]] - [[klávesy]], spev
* [[Michal Mošať]] - [[akustická gitara]]

== Diskografia ==
* [[2001]] ''Dobré ráno'' - Forza Music, CD (album vyšiel 24. septembra 2001&lt;ref&gt;http://www.topky.sk/cl/15/203087/VIDEO-Magda-Vyletelova-zo-skupiny-P-S--bola-online-&lt;/ref&gt;)
* [[2003]] ''Všetko naopak'' - Universal Music, CD (album vyšiel 1. apríla 2003&lt;ref&gt;http://music.server.sk/aktuality/detail/28640-p-s-ziadne-slovo-na-zaver/&lt;/ref&gt;)
* [[2004]] ''psinfo.sk'' - Brjan Music &lt;small&gt;AS 007-2-331 EAN 8 588002 710568 &lt;/small&gt;, CD
* [[2006]] ''Bez zbytočných rečí'' - H.O.M.E. Production &lt;small&gt; EAN 8 588003 554017&lt;/small&gt;, CD
* [[2007]] ''Best Of'' - H.O.M.E. Production &lt;small&gt; HO 0023-2-331 EAN 8 588003 554208&lt;/small&gt;, CD+DVD
* 2008 Dotyk lásky, singel
* 2012 Tvoje dobro, singel © &amp; ⓟ 2012 MUSICA
* 2021 Bez teba to nemá význam, singel
* 2022 Ukradnutá, singel
* 2022 Dýchaj, singel
* 2022 Kúsok viac, singel

== Aktuálne zloženie kapely ==
* spev: Magdaléna Vyletelová
* bicie: Maroš Repík
* basa: Stanislav Vachuna
* gitara: Andrej Katona
* klávesy: Martin Kahan

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://instagram.com/skupina_ps Skupina P.S.] na [[Instagram]]e
* [https://facebook.com/skupinaPSofficial Skupina P.S.] na [[Facebook]]u
* [http://www.skupinaps.sk Oficiálny web]

[[Kategória:Slovenské poprockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1999]]</text>
      <sha1>mvbo7z6e3w3hjcc7c7j5y5t0lm630rk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415373</id>
      <parentid>7415369</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:48:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.227.115</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Referencie */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2483" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = P.S.
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Žáner               =Pop, Pop rock 
 | Roky pôsobenia      = [[1999]] – [[2008]] &lt;br /&gt; [[2012]] - súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = Forza Music&lt;br&gt;Universal Music&lt;br&gt;Brjan Music&lt;br&gt;H.O.M.E. Production
 | Webstránka          = {{url|skupinaps.sk}}
 | Členovia skupiny    = Magdaléna Vyletelová&lt;br /&gt;Andrej Katona&lt;br /&gt;Stanislav Vachuna&lt;br /&gt;Martin Kahan&lt;br /&gt;Maroš Repík
 | Bývalí členovia     = Braňo Jančich&lt;br /&gt;Jimi Cimbala&lt;br /&gt;Tomáš Veselický&lt;br /&gt;Brunno Oravec&lt;br /&gt;Rado Holúbek&lt;br /&gt;Ivan Zadrabaj
}}

'''P.S.''' je slovenská hudobná [[pop rock]]ová skupina, ktorá vznikla v roku 1999. Jej zakladajúcimi členmi boli Magdaléna Vyletelová, Braňo Jančich a Michal Mošať.

== Zakladajúci členovia ==
* [[Magdaléna Vyletelová]] - [[spev]]
* [[Braňo Jančich]] - [[klávesy]], spev
* [[Michal Mošať]] - [[akustická gitara]]

== Diskografia ==
* [[2001]] ''Dobré ráno'' - Forza Music, CD (album vyšiel 24. septembra 2001&lt;ref&gt;http://www.topky.sk/cl/15/203087/VIDEO-Magda-Vyletelova-zo-skupiny-P-S--bola-online-&lt;/ref&gt;)
* [[2003]] ''Všetko naopak'' - Universal Music, CD (album vyšiel 1. apríla 2003&lt;ref&gt;http://music.server.sk/aktuality/detail/28640-p-s-ziadne-slovo-na-zaver/&lt;/ref&gt;)
* [[2004]] ''psinfo.sk'' - Brjan Music &lt;small&gt;AS 007-2-331 EAN 8 588002 710568 &lt;/small&gt;, CD
* [[2006]] ''Bez zbytočných rečí'' - H.O.M.E. Production &lt;small&gt; EAN 8 588003 554017&lt;/small&gt;, CD
* [[2007]] ''Best Of'' - H.O.M.E. Production &lt;small&gt; HO 0023-2-331 EAN 8 588003 554208&lt;/small&gt;, CD+DVD
* 2008 Dotyk lásky, singel
* 2012 Tvoje dobro, singel © &amp; ⓟ 2012 MUSICA
* 2021 Bez teba to nemá význam, singel
* 2022 Ukradnutá, singel
* 2022 Dýchaj, singel
* 2022 Kúsok viac, singel

== Aktuálne zloženie kapely ==
* spev: Magdaléna Vyletelová
* bicie: Maroš Repík
* basa: Stanislav Vachuna
* gitara: Andrej Katona
* klávesy: Martin Kahan

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://instagram.com/skupina_ps Skupina P.S.] na [https://instagram.com/skupina_ps Instagrame]
* [https://facebook.com/skupinaPSofficial Skupina P.S.] na [https://facebook.com/skupinaPSofficial Facebooku]
* [http://www.skupinaps.sk Oficiálny web]

[[Kategória:Slovenské poprockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1999]]</text>
      <sha1>sxmum5pwtplhko7sf5e1lvvbzf45ork</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sacharóza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>354118</id>
    <revision>
      <id>7415482</id>
      <parentid>7409810</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:32:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4006" xml:space="preserve">'''Sacharóza''' (iné názvy: '''[[cukor]]'''&lt;ref&gt;cukr. In: Technický slovník naučný A-Č. 2001. S. 354&lt;/ref&gt;, '''stolový cukor''', '''repný cukor'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čársky | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Chémia pre 3. ročník gymnázií | vydanie = 3 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 242 | url = | isbn = 80-08-02093-8 | kapitola = | strany = 85| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Jasič&gt;sacharóza. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 406| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''repový cukor'''&lt;ref name=SNS/&gt;&lt;ref&gt;repný. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, '''trstinový cukor'''&lt;ref name=Jasič/&gt;&lt;ref&gt;Nemecko-slovenský technický slovník 2. diel M-Z. S. 727&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SNS/&gt;, zastarano ''trsťový cukor''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Narodni Kalendar ... (Volks-Kalender; hrsg. von der Slovakischen Matica) | vydanie = | vydavateľ = Krimery | miesto = | rok = 1866 | počet strán = 476 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 118| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''repný a trstinový cukor'''&lt;ref&gt;ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000. S. 1077&lt;/ref&gt;, zastarano: ''sacharoza''&lt;ref name=SNS&gt;cukor. In: [[Slovenský náučný slovník]] I. 1932. S. 153&lt;/ref&gt;; vzorec: [[uhlík|C]]&lt;sub&gt;12&lt;/sub&gt;[[vodík|H]]&lt;sub&gt;22&lt;/sub&gt;[[kyslík|O]]&lt;sub&gt;11&lt;/sub&gt;) je [[disacharid]], biela [[Kryštál|kryštalická]] látka sladkej chuti. Skladá sa z jednej molekuly [[glukóza|glukózy]] a jednej molekuly [[fruktóza|fruktózy]]. Nachádza sa vo všetkých rastlinách, ale v praxi sa získava z [[cukrová repa|cukrovej repy]] (potom sa označuje aj ako '''repný/repový cukor''' v užšom zmysle) a [[cukrová trstina|cukrovej trstiny]] ('''trstinový'''/''trsťový'' '''cukor''' v užšom zmysle).

== Použitie ==
{{Hlavný článok|cukor (sladidlo)}}

Najväčšie uplatnenie nachádza sacharóza v potravinárstve. Používa sa predovšetkým ako [[Cukor (sladidlo)|sladidlo]], ale upravuje aj ďalšie senzorické vlastnosti potravín. Niekedy sa pridáva ako konzervačná látka (vyššia koncentrácia sacharózy inhibuje (tlmí, spomaľuje) rast [[Mikroorganizmus|mikroorganizmov]]), alebo naopak slúži ako [[Fermentácia|fermentačný]] substrát v mnohých [[biotechnológia|biotechnológiách]], napr. kvasná výroba [[etanol]]u, výroba pekárenského [[droždie|droždia]], fermentačný spôsob výroby [[Kyselina citrónová|kyseliny citrónovej]] atď.

Okrem veľkého použitia v potravinárstve je sacharóza využívaná tiež vo [[Farmácia|farmácii]], kde slúži ako regulátor nepríjemnej chuti niektorých liekov. Má tiež pomocný význam ako plnidlo alebo spojivo pri výrobe niektorých liekových foriem (granulované prášky, tabletky, dražé, sirupy a pod.).

== Vznik a výskyt v prírode ==

Sacharóza je v prírode veľmi rozšírená. Je dôležitým [[Metabolizmus|metabolickým]] produktom všetkých zelených [[Rastlina|rastlín]], kde slúži ako transportný rozpustný [[sacharid]]. Vzniká prenosom glukozylového zvyšku z UDP-glukózy na fruktózu. Živočíchy ju nesyntetizujú.

Vyskytuje sa v koreňoch, stonkách, listoch a plodoch mnohých rastlín. Na Slovensku, v Európe a celkovo miernom pásme severnej a južnej pologule je hlavným priemyselným zdrojom sacharózy [[cukrová repa]] ({{V jazyku|lat|Beta vulgaris}}), v trópoch je to [[cukrová trstina]] ({{V jazyku|lat|Saccharum officinarum}}), palma cukrová a i.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sucrose|wikt=sacharóza}}

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Sacharóza|5838268}}

{{Portál|Chémia}}

[[Kategória:Disacharidy]]
[[Kategória:Sladidlá]]
[[Kategória:Cukor]]</text>
      <sha1>q6s2a2etjmpalnz943h5btkdyybnynq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gmina Luzino</title>
    <ns>0</ns>
    <id>357049</id>
    <revision>
      <id>7415469</id>
      <parentid>5367941</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T22:45:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor POL_Luzino_COA.svg bol nahradený odkazom POL_gmina_Luzino_COA.svg.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="746" xml:space="preserve">{{Infobox Gmina |
názov = Gmina Luzino |
erb = POL gmina Luzino COA.svg |
vlajka = Flag missing.jpg |
poloha = Poland dummy map.png |
vojvodstvo = Pomoranské |
powiat = |
typ = vidiecka |
richtár = |
rozloha = 111,94 |
obyvateľov = 12880 |
hustota = 115,06 |
sídiel = |
značka = |
predvoľba = |
}}

'''Gmina Luzino''' je vidiecka [[gmina]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Pomoranské vojvodstvo|Pomoranskom]] vojvodstve.

Má rozlohu 111,94&amp;nbsp;km² a žije tu 12880 obyvateľov ([[2006]]), priemerná hustota zaľudnenia je 115,06 osôb/km².

Sídlom powiatu, v ktorom sa gmina nachádza, je mesto [[Wejherowo]].

{{poľský výhonok}}

[[Kategória:Obce v Poľsku]]
[[Kategória:Pomoranské vojvodstvo]]
&lt;!--[[Kategória:Gmina Luzino| ]] --&gt;</text>
      <sha1>7jmrzdd0owegg19yvhilx04i57bqawr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pozor, zákruta!</title>
    <ns>0</ns>
    <id>365248</id>
    <revision>
      <id>7415533</id>
      <parentid>7335647</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:05:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>62.168.115.132</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3498" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Pozor, zákruta!
| en                   = 
| druhý názov          = 
| typ                  = motoristický magazín
| formát               = 
| tvorca               = 
| scenár               = 
| réžia                = 
| moderátori           = 
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií          = 
| počet epizód         = 
| zoznam epizód        = 
| výkonní producenti   = 
| produkcia            = 
| strih                = 
| produkčná spoločnosť = 
| dĺžka                = 55 min.
| vysielanie           = 
| tv                   = 
| formát obrazu        = 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 
| tv com id            = 
| csfd id              = 
}}
'''Pozor, zákruta!''' je relácia [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], ktorá je vysielaná v pracovných dňoch od 17:05 na [[Rádio Slovensko|Rádiu Slovensko]].

== História ==
Magazín o cestovnom ruchu, motorizme a pre motoristov začal vysielať [[Česko-slovenský rozhlas]] [[14. apríl]]a [[1962]] v týždennej periodicite, ktorá sa postupne zmenila na dennú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Tóthová, R
  | titul = Nová Pozor, zákruta! sľubuje posun k lepšiemu
  | url = http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/365270-nova-pozor-zakruta-slubuje-posun-k-lepsiemu/
  | dátum vydania = 22.08.2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.02.2016
  | vydavateľ = pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Medzi [[september|septembrom]] [[2015]] a [[apríl]]om [[2018]] bola relácia vysielaná z regionálnych štúdií [[Rádio Regina|Rádia Regina]] každý piatok popoludní.&lt;ref&gt;http://www.radia.sk/spravy/3323_novinky-v-jesennej-programovej-strukture-rtvs.html&lt;/ref&gt; 

Pozor, zákruta! - Banská Bystrica bola moderovaná Romanom Nadányim a cestám na strednom Slovensku sa venovala v piatok od 13:05. V rovnakom čase sa moderátori Igor Daniš a Milan Jeluš prihovárali poslucháčom západného Slovenska z [[Bratislava|Bratislavy]].&lt;ref&gt;[http://www.rtvs.sk/radio/program/11381 Pozor, zákruta! - západ]&lt;/ref&gt; Košická verzia relácie s moderátorskou dvojicou Miroslav Talavašek a Igor Michalčík bola vysielaná na frekvenciách Reginy Východ v piatok od 14:05.&lt;ref&gt;[http://www.rtvs.sk/radio/program/11152 Regina Košice]&lt;/ref&gt; Regionálne relácie mali väčší priestor na aktuality, novinky, rady, servisné informácie a publicistiku pre motoristov a bežných poslucháčov z konkrétneho regiónu. Od [[30. september|30. septembra]] [[2019]] bol vysielací čas relácie presunutý z popoludnia na podvečer a relácia sa vrátila na okruh [[Rádio Slovensko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozor, zákruta! | url = https://www.rtvs.sk/radio/program/1115/1262800 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2020-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://slovensko.rtvs.sk/relacie/2489/pozor-zakruta Oficiálna stránka relácie]

[[Kategória:Rozhlasové relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenský rozhlas]]</text>
      <sha1>hxa7gzpbkwz9zeehsviya8b2dz2upsh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415542</id>
      <parentid>7415533</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:57:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gateshebe</username>
        <id>193515</id>
      </contributor>
      <comment>Vvz</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3544" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Pozor, zákruta!
| en                   = 
| druhý názov          = 
| logo                 = Pozor, zákruta!.png
| typ                  = motoristický magazín
| formát               = 
| tvorca               = 
| scenár               = 
| réžia                = 
| moderátori           = 
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií          = 
| počet epizód         = 
| zoznam epizód        = 
| výkonní producenti   = 
| produkcia            = 
| strih                = 
| produkčná spoločnosť = 
| dĺžka                = 55 min.
| vysielanie           = 
| tv                   = 
| formát obrazu        = 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 
| tv com id            = 
| csfd id              = 
}}
'''Pozor, zákruta!''' je relácia [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], ktorá je vysielaná v pracovných dňoch od 17:05 na [[Rádio Slovensko|Rádiu Slovensko]].

== História ==
Magazín o cestovnom ruchu, motorizme a pre motoristov začal vysielať [[Česko-slovenský rozhlas]] [[14. apríl]]a [[1962]] v týždennej periodicite, ktorá sa postupne zmenila na dennú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Tóthová, R
  | titul = Nová Pozor, zákruta! sľubuje posun k lepšiemu
  | url = http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/365270-nova-pozor-zakruta-slubuje-posun-k-lepsiemu/
  | dátum vydania = 22.08.2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.02.2016
  | vydavateľ = pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Medzi [[september|septembrom]] [[2015]] a [[apríl]]om [[2018]] bola relácia vysielaná z regionálnych štúdií [[Rádio Regina|Rádia Regina]] každý piatok popoludní.&lt;ref&gt;http://www.radia.sk/spravy/3323_novinky-v-jesennej-programovej-strukture-rtvs.html&lt;/ref&gt; 

Pozor, zákruta! - Banská Bystrica bola moderovaná Romanom Nadányim a cestám na strednom Slovensku sa venovala v piatok od 13:05. V rovnakom čase sa moderátori Igor Daniš a Milan Jeluš prihovárali poslucháčom západného Slovenska z [[Bratislava|Bratislavy]].&lt;ref&gt;[http://www.rtvs.sk/radio/program/11381 Pozor, zákruta! - západ]&lt;/ref&gt; Košická verzia relácie s moderátorskou dvojicou Miroslav Talavašek a Igor Michalčík bola vysielaná na frekvenciách Reginy Východ v piatok od 14:05.&lt;ref&gt;[http://www.rtvs.sk/radio/program/11152 Regina Košice]&lt;/ref&gt; Regionálne relácie mali väčší priestor na aktuality, novinky, rady, servisné informácie a publicistiku pre motoristov a bežných poslucháčov z konkrétneho regiónu. Od [[30. september|30. septembra]] [[2019]] bol vysielací čas relácie presunutý z popoludnia na podvečer a relácia sa vrátila na okruh [[Rádio Slovensko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozor, zákruta! | url = https://www.rtvs.sk/radio/program/1115/1262800 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2020-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://slovensko.rtvs.sk/relacie/2489/pozor-zakruta Oficiálna stránka relácie]

[[Kategória:Rozhlasové relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenský rozhlas]]</text>
      <sha1>7474asra1q5huu29d5h0eoxzp0i5ini</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Passerelle Debilly</title>
    <ns>0</ns>
    <id>372562</id>
    <revision>
      <id>7415475</id>
      <parentid>6703011</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T00:07:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2473" xml:space="preserve">[[Súbor:Passerelle Debilly et tour Eiffel.jpg|thumb]]
'''Passerelle Debilly''' (''Lávka Debilly'') je [[lávka]] pre chodcov a [[cyklistika|cyklistov]] cez rieku [[Seina|Seinu]] v [[Paríž]]i. Spája [[16. obvod (Paríž)|16. obvod]] na [[rive droite|pravom brehu]] a [[7. obvod (Paríž)|7. obvod]] na [[rive gauche|ľavom]]. Od roku [[1966]] je [[monument historique|historickou pamiatkou]].

== Dejiny ==
V roku [[1898]] prišiel Alfred Picard, generálny komisár svetovej výstavy s nápadom postaviť provizórnu lávku pre pohyb návštevníkov. Stavba trvala dva roky [[1899]] – [[1900]]. Najskôr sa nazývala ''passerelle de l'Exposition militaire'' (lávka Vojenskej výstavy), potom ''passerelle de Magdebourg'' ([[Magdeburg]]ská lávka). Od roku [[1906]] nesie meno Jeana Louisa Debilly, francúzskeho generála, ktorý padol v [[Bitka pri Jene|bitke pri Jene]] v roku [[1806]]; zo začiatku sa však písala ''passerelle de Billy''.

18. apríla [[1966]] bola stavba zaradená medzi historické pamiatky. V roku [[1991]] bol most znovu natretý a v roku [[1997]] reštaurovaný, boli nahradené časti z tropického dreva.

V roku [[2002]] sa most objavil vo filmu [[Brian De Palma|Briana De Palmu]] ''Femme Fatale''.

== Architektúra ==
Most tvorí hlavný kovový oblúk spočívajúci na murovaných pilótach, zdobených tmavo zelenými keramickými dlaždicami, ktoré naznačovali vlny. Od pilotov na nábreží vedú dva menšie poloblúky. Spolu s [[Eiffelova veža|Eiffelovou vežou]] je druhou kovovou stavbou tej doby, ktorá hoci plánovaná ako provizórna, vydržala do súčasnosti.

[[Oceľ]]ový most je dlhý 125 metrov a široký 8 metrov, výška oblúkov je 15 metrov.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Passerelle Debilly}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.paris.fr/portail/deplacements/portal.lut?page_id=239 Most na stránkach Paríža]
* [http://fr.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0000231 Dejiny mosta na Structuare]
* [http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/merimee_fr?ACTION=CHERCHER&amp;FIELD_1=REF&amp;VALUE_1=PA00088794 Záznam v evidencii kultúrnych pamiatok]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Passerelle Debilly|7173474}}


{{Parížsky výhonok}}

{{Parížske mosty}}
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Cesty|Cestný}}

[[Kategória:Mosty cez Seinu v Paríži]]
[[Kategória:Lávky]]
[[Kategória:16. obvod (Paríž)]]
[[Kategória:17. obvod (Paríž)]]
[[Kategória:Historické pamiatky v Paríži]]</text>
      <sha1>1k0osaxxebf2a6wuab4ahd5c4esg8qr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dušan Bruncko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>375354</id>
    <revision>
      <id>7415407</id>
      <parentid>7344791</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:01:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kjvbrt</username>
        <id>138123</id>
      </contributor>
      <comment>Drobne zmeny, hlavne uprava datumu umrtia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2637" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
| Meno = Dušan Bruncko
| Portrét = 
| Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[fyzik]] 
| Dátum narodenia = [[12. február]] [[1955]]
| Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2022|3|29|1955|2|12}}
| Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]]
| Alma mater = [[Karlova univerzita]]
| Webstránka = [https://inspirehep.net/authors/1015135 INSPIRE HEP]
| }}

Doc. RNDr. '''Dušan Bruncko''', CSc. (* [[12. február]] [[1955]], [[Žilina]] – † [[29. marec]] [[2022]], [[Košice]]) bol [[Slováci|slovenský]] časticový [[fyzik]], vedúci skupiny [[ATLAS]] na [[Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied|Ústave experimentálnej fyziky SAV]] v Košiciach.

== Životopis ==
Vyštudoval matematicko-fyzikálnu fakultu na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]], už pred rokom [[1989]] pracoval v [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-e]] v rámci experimentu [[HELIOS-3]], po revolúcii bol členom experimentu [[H1]] v [[DESY]] Hamburg, od roku [[1992]] do [[2006]] bol šéfom Oddelenia subjadrovej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky košickej SAV. V rokoch 1992 – [[1994]] bol šéfom účasti SR v projekte R&amp;D33. Od roku [[1996]] je slovenským koordinátorom experimentu ATLAS v CERN-e. Od roku 1996 je vedúcim vedeckým pracovníkom SAV.

Absolvoval množstvo študijných pobytov v zahraničí. Spoluorganizoval viacero medzinárodných konferencií. Má za sebou množstvo odborných prác, vystúpení na konferenciách, počet citácií je okolo osemtisíc. V súčasnosti sa venuje analýze údajov pochádzajúcich z protón-protónových zrážok získaných detektorom ATLAS.

== Odborné študijné pobyty v zahraničí ==
* 1990 – 2004: DESY, Hamburg, Nemecko, (r. cca tri mesiace) ročne
* 1989: CERN, Ženeva, Švajčiarsko
* 1982 – 1988: Spojený ústav jadrových výskumov, Dubna, Rusko

== Ocenenia ==
* Cena SÚJV Dubna
* Cena SAV

== Publikačná činnosť ==
* Počet prác: 215 a značný počet konferenčných vystúpení
* Počet citácií: viac ako 7 900 (k 1. 1. 2005)
* Časopisecké publikácie: 200

== Externé odkazy ==
* [http://home.saske.sk/~bruncko/Welcome.php Osobná stránka]
* [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=1100 Profil na Osobnosti.sk]
* [http://veda.sme.sk/c/4912981/dusan-bruncko-najkrajsia-je-fyzika-nepoznaneho.html Dušan Bruncko: Najkrajšia je fyzika nepoznaného]

{{DEFAULTSORT:Bruncko, Dušan}}
[[Kategória:Slovenskí vedci]]
[[Kategória:Slovenskí fyzici]]
[[Kategória:Narodenia v 1955]]
[[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]]</text>
      <sha1>5k6eer1fqs2ls4ei5haatyt1rvbs7e8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fond národného majetku Slovenskej republiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>385076</id>
    <revision>
      <id>7415540</id>
      <parentid>7172211</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:54:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>80.94.55.156</ip>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie informacii o zaniu fondu.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6601" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.16462|17.15519|format=dms|display=title}}

{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Fond národného majetku &lt;br&gt; Slovenskej republiky
| Logo spoločnosti     = 
| Právna forma         = 
| Odvetvie             = 
| Založená             = 28. jún [[1991]]&lt;ref name=ofonde&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Fond národného majetku Slovenskej republiky | url = http://www.natfund.gov.sk/index.php/sk/fnm-sr/o-fonde.html | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 26.1.2012 | vydavateľ = Fond národného majetku Slovenskej republiky| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;
| Zakladateľ           = 
| Sídlo                = [[Bratislava]]
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = Slovensko
| Vedenie              = (momentálne bez vedenia)&lt;!--&lt;/br&gt; predsedníčka &lt;small&gt;(od 16.2.2007)&lt;/small&gt;--&gt;&lt;ref name=dividendy&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FNM nemá vedenie, Slovensko dividendy | url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-54503510-fnm-nema-vedenie-slovensko-dividendy | dátum vydania = 24.01.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.1.2012 | vydavateľ = [[Hospodárske noviny]]| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt;
| Územný rozsah        = 
| Produkcia            = akcie v hodnote &lt;br&gt;2 295 401 034 [[Euro|€]]&lt;ref name=rozdelenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = Rozdelenie akcií vo vlastníctve FNM SR | url = http://www.natfund.gov.sk/doc/Portfolio/Portfolio_2_12_2011.pdf | dátum vydania =  2.12.2011| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 26.1.2012 | vydavateľ = Fond národného majetku Slovenskej republiky| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;
| Obrat                = 
| Prevádzkový zisk     = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             =  
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://www.natfund.gov.sk www.natfund.gov.sk]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

[[Súbor:Trnavská cesta 100 02.jpg|náhľad|Sídlo na Trnavskej ceste 100 v Bratislave]]

'''Fond národného majetku Slovenskej republiky''' ('''FNM SR''') je slovenská právnická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.&lt;ref name=privatizacia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =  | titul = FNM SR a privatizácia | url = http://www.natfund.gov.sk/index.php/sk/fnm-sr/fnm-privatizacia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 26.1.2012 | vydavateľ = Fond národného majetku Slovenskej republiky| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt; FNM svoje poslanie ďalej špecifikuje ako &quot;realizáciu privatizačných projektov na základe rozhodnutí o privatizácii. V prípade priameho predaja majetku alebo akcií organizuje fond výberové konania, alebo zabezpečuje prípravu a priebeh verejných obchodných súťaží, pripravuje a uzatvára kúpne zmluvy s nadobúdateľmi privatizovaného majetku. Pri privatizácii uskutočnenej vložením štátneho majetku do akciovej spoločnosti je fond zakladateľom a jediným akcionárom, ktorý následne tieto akcie prevádza na nadobúdateľov v súlade s rozhodnutím o privatizácii.&quot;&lt;ref name=ofonde/&gt; Fond je pod dohľadom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].&lt;ref name=ofonde/&gt; K 2. decemberu 2011 vlastnil akcie v hodnote 2,3 miliardy [[euro|eur]] v 75 firmách, medzi najväčšie patrí okrem [[Slovak Telecom|Slovak Telekomu]] aj [[Slovenský plynárenský priemysel]], [[Slovenské elektrárne]] či [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]].&lt;ref name=dividendy/&gt;&lt;ref name=rozdelenie/&gt;. FNM SR bol ku 1.1.2016 zrušený (Zákon č. 375/2015 Z. z.), majetok a záväzky boli prevedené na právnickú osobu určenú Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktorej jediným akcionárom je štát. 

== Kauza Gorila ==
Ako reakcia na [[Gorila (kauza)|kauzu Gorila]] bola k 18. januáru 2012 zo svojej funkcie odvolaná predsedníčka výkonného výboru [[Anna Bubeníková]], nominovaná [[SDKÚ-DS]].&lt;ref name=Sud&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súd potvrdil odpočúvanie z Gorily | url = http://www.ta3.com/clanok/7453/sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily.htmll | dátum vydania = 12.01.2012| dátum aktualizácie = 12.01.2012| dátum prístupu = 26.1.2012 | vydavateľ = [[TA3]]| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; Prezident SR [[Ivan Gašparovič|Gašparovič]] proces menovania nového vedenia zastavil s tým, že krátko pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|marcovými parlamentnými voľbami]] nevidí zmysel v tom, aby sa vymenúval nový predseda fondu, a necháva to už na novú vládu.&lt;ref name=novysef&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O novom šéfovi FNM už súčasný kabinet nerozhodne | url = http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252403 | dátum vydania = 24.01.2012| dátum aktualizácie = 24.01.2012| dátum prístupu = 26.1.2012 | vydavateľ = [[aktualne.sk]]| miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; Oklieštené vedenie fondu však prezidenta upozornilo, že fungovanie FNM bez vedenia môže ohroziť vyplácanie dividend v spoločnostiach vo vlastníctve štátu.&lt;ref name=&quot;dividendy&quot;/&gt;

== Predsedovia výkonného výboru FNM&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1569&amp;SID=2&amp;P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-03-08}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Meno
!Funkčné obdobie
|-
|doc. Ing Štefan Gavorník CSc 
|1994 – 1996
|-
|Ing. Milan Rehák
|1997 – 1998
|-
|Ing. Ladislav Sklenár, CSc.
|1998 – 2000
|-
|JUDr. Pavol Hulík
|2000 – 2003
|-
|Ing. Daniel Végh
|2003 - 2006
|-
|Ing. Augustín Hambálek
|2006 - 2006
|-
|Ing. Vladimír Kocourek
|2006 - 2010
|-
|Ing. Anna Bubeníková  
|2010  - 2012
|-
|Ing. Branislav Bačík
|2012 – 2016
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/7845/fond-narodneho-majetku-sr.html Archivní Webstránka Fondu národného majetku SR]

[[Kategória:Úrady Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Privatizácia]]</text>
      <sha1>4gnu6df7mxsmdf8pcywn7few292eq4o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zelená vlna (relácia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>437764</id>
    <revision>
      <id>7415532</id>
      <parentid>7336381</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:03:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>62.168.115.132</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Logá */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6300" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Zelená vlna
| en                   = 
| druhý názov          = 
| typ                  = spravodajská relácia
| formát               = 
| tvorca               = 
| scenár               = 
| réžia                = 
| moderátori           = [[Samuel Kráľ]]
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií          = 
| počet epizód         = 
| zoznam epizód        = 
| výkonní producenti   = 
| produkcia            = 
| strih                = 
| produkčná spoločnosť = 
| dĺžka                = 1 min.
| vysielanie           = 
| tv                   = 
| formát obrazu        = 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 
| tv com id            = 
| csfd id              = 
}}
'''Zelená vlna''' je názov dopravného spravodajstva [[Český rozhlas|Českého]] a [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], ktorého začiatky siahajú do vysielania [[Česko-slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]] v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]].

== Dejiny ==
=== Česko-slovenský rozhlas ===
Dopravné informácie sa začali objavovať vo vysielaní rozhlasu na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] a ich cieľom bola organizácia premávky pri konaní [[spartakiáda|spartakiád]] v Prahe. Prvé vysielanie pod názvom ''Zelená vlna'' sa konalo [[29. september|29. septembra]] [[1974]], keď sa začala vysielať Zelená vlna pre Prahu a okolie, ktorú pripravoval rozhlas v spolupráci s [[Verejná bezpečnosť|Verejnou bezpečnosťou]]. Postupne sa Zelená vlna rozšírila sa celé [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] na stanici [[Hviezda (rozhlasová stanica)|Hviezda]] ako ''Zelená vlna Hviezdy''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = Zelená vlna v Československom rozhlase
| url =   http://www.rtvs.sk/sk/projekty_a_aktivity/zelena_vlna_slovenskeho_rozhlasu-zelena_vlna_v_ceskoslovenskom_rozhlase
| dátum vydania =  
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ =  Rozhlas a televízia Slovenska
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
V roku [[1989]] po rozpade Armádnej a brannej redakcie Česko-slovenského rozhlasu skončilo dopravné spravodajstvo vo vysielaní. Obnovené bolo až v roku [[1992]] a pri delení Česko-slovenského rozhlasu získal práva na ochrannú známku ''Zelená vlna'' Český rozhlas.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = ZELENÁ VLNA - ochranná známka, majitel Český rozhlas,
| url =  http://oz.kurzy.cz/cesky-rozhlas/zelena-vlna-p70938z177194u.htm
| dátum vydania =  
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ = 
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Český rozhlas ===
V rokoch [[2000]] – [[2005]] bolo v prevádzke spoločné dopravné stredisko rozhlasu v spoločnosti ABA v Prahe-Kobylisiach. Od roku 2005 sa redakcia presunula do budovy ČRo a vzniklo spoločné dopravné stredisko so spoločnosťou Global Assistance. Zelená vlna sa vysiela na celoštátnom okruhu [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]] a na regionálnych okruhoch. Zdrojom informácií je Centrum dopravních informací Policie ČR a dobrovoľní spolupracovníci z radov vodičov – ''Zpravodajové Zelené vlny''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = O Zelené vlně a její historii
| url =  http://www.rozhlas.cz/zelenavlna/aboutzv
| dátum vydania = 2011-04-29
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ = Český rozhlas
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Slovenský rozhlas (RTVS) ===
Na tradíciu federálneho vysielania Zelenej vlny nadviazal Slovenský rozhlas, ktorý získal licenciu na používanie názvu pre územie Slovenska a spustil vysielanie [[1. september|1. septembra]] [[2009]] na okruhoch [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio_FM]] a [[Rádio Patria]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = Zelená vlna štartuje 1. septembra. Rozhlas ju propaguje na väčšine okruhov
| url =  http://medialne.etrend.sk/vsetky-media-spravy/zelena-vlna-startuje-1-septembra-rozhlas-ju-propaguje-na-vacsine-okruhov.html
| dátum vydania = 2009-08-19
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ = Medialne.sk
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Informácie pochádzajú od Polície SR, [[Národná diaľničná spoločnosť|Národnej diaľničnej spoločnosti]], Slovenskej správy ciest, Hasičského a záchranného zboru, z mestských dopravných podnikov, zo snímačov a sčítačov dopravy a od dobrovoľných dopravných informátorov (registrovaných účastníkov cestnej premávky) – ''Zelených anjelov''. Od marca 2013 začala Zelená vlna testovať spoluprácu s navigáciou [[Waze]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Kollarčík
| meno = Michal
| odkaz na autora =
| titul = Dopravný servis RTVS bude spolupracovať s navigáciou Waze
| url =  http://mobilmania.azet.sk/bleskovky/dopravy-servis-rtvs-bude-spolupracovat-s-navigaciou-waze/sc-4-a-1130676/default.aspx
| dátum vydania = 2013-03-26
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2013-04-25
| vydavateľ = mobilmania.sk
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bezplatné telefónne číslo do Zelenej vlny je 0800 900 800.

== Logá ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zelená vlna ČsRo.jpg|Logo Zelenej vlny ČsRo
Súbor:Zelená vlna ČRo.png|Logo Zelenej vlny ČRo
Súbor:Zelená vlna Rádia Slovensko.png|Toto nie je logo Zelenej vlny SRo
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Pozor, zákruta!]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.zelenavlna.cz Zelená vlna Českého rozhlasu]
* [http://www.rozhlas.sk/zelena-vlna Zelená vlna Slovenského rozhlasu]

[[Kategória:Rozhlasové relácie v Česku]]
[[Kategória:Rozhlasové relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Vzniklo v 1974]]</text>
      <sha1>o0pncnaiqpfbc8jndj08fbqtzuqvq4a</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415541</id>
      <parentid>7415532</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:55:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gateshebe</username>
        <id>193515</id>
      </contributor>
      <comment>Vvz</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6347" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Zelená vlna
| en                   = 
| druhý názov          = 
| logo                 = Zelená vlna Rádia Slovensko.png
| typ                  = spravodajská relácia
| formát               = 
| tvorca               = 
| scenár               = 
| réžia                = 
| moderátori           = [[Samuel Kráľ]]
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií          = 
| počet epizód         = 
| zoznam epizód        = 
| výkonní producenti   = 
| produkcia            = 
| strih                = 
| produkčná spoločnosť = 
| dĺžka                = 1 min.
| vysielanie           = 
| tv                   = 
| formát obrazu        = 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 
| tv com id            = 
| csfd id              = 
}}
'''Zelená vlna''' je názov dopravného spravodajstva [[Český rozhlas|Českého]] a [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], ktorého začiatky siahajú do vysielania [[Česko-slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]] v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]].

== Dejiny ==
=== Česko-slovenský rozhlas ===
Dopravné informácie sa začali objavovať vo vysielaní rozhlasu na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] a ich cieľom bola organizácia premávky pri konaní [[spartakiáda|spartakiád]] v Prahe. Prvé vysielanie pod názvom ''Zelená vlna'' sa konalo [[29. september|29. septembra]] [[1974]], keď sa začala vysielať Zelená vlna pre Prahu a okolie, ktorú pripravoval rozhlas v spolupráci s [[Verejná bezpečnosť|Verejnou bezpečnosťou]]. Postupne sa Zelená vlna rozšírila sa celé [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] na stanici [[Hviezda (rozhlasová stanica)|Hviezda]] ako ''Zelená vlna Hviezdy''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = Zelená vlna v Československom rozhlase
| url =   http://www.rtvs.sk/sk/projekty_a_aktivity/zelena_vlna_slovenskeho_rozhlasu-zelena_vlna_v_ceskoslovenskom_rozhlase
| dátum vydania =  
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ =  Rozhlas a televízia Slovenska
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
V roku [[1989]] po rozpade Armádnej a brannej redakcie Česko-slovenského rozhlasu skončilo dopravné spravodajstvo vo vysielaní. Obnovené bolo až v roku [[1992]] a pri delení Česko-slovenského rozhlasu získal práva na ochrannú známku ''Zelená vlna'' Český rozhlas.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = ZELENÁ VLNA - ochranná známka, majitel Český rozhlas,
| url =  http://oz.kurzy.cz/cesky-rozhlas/zelena-vlna-p70938z177194u.htm
| dátum vydania =  
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ = 
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Český rozhlas ===
V rokoch [[2000]] – [[2005]] bolo v prevádzke spoločné dopravné stredisko rozhlasu v spoločnosti ABA v Prahe-Kobylisiach. Od roku 2005 sa redakcia presunula do budovy ČRo a vzniklo spoločné dopravné stredisko so spoločnosťou Global Assistance. Zelená vlna sa vysiela na celoštátnom okruhu [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]] a na regionálnych okruhoch. Zdrojom informácií je Centrum dopravních informací Policie ČR a dobrovoľní spolupracovníci z radov vodičov – ''Zpravodajové Zelené vlny''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = O Zelené vlně a její historii
| url =  http://www.rozhlas.cz/zelenavlna/aboutzv
| dátum vydania = 2011-04-29
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ = Český rozhlas
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Slovenský rozhlas (RTVS) ===
Na tradíciu federálneho vysielania Zelenej vlny nadviazal Slovenský rozhlas, ktorý získal licenciu na používanie názvu pre územie Slovenska a spustil vysielanie [[1. september|1. septembra]] [[2009]] na okruhoch [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio_FM]] a [[Rádio Patria]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =  
| meno =  
| odkaz na autora =  
| titul = Zelená vlna štartuje 1. septembra. Rozhlas ju propaguje na väčšine okruhov
| url =  http://medialne.etrend.sk/vsetky-media-spravy/zelena-vlna-startuje-1-septembra-rozhlas-ju-propaguje-na-vacsine-okruhov.html
| dátum vydania = 2009-08-19
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2012-05-08
| vydavateľ = Medialne.sk
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Informácie pochádzajú od Polície SR, [[Národná diaľničná spoločnosť|Národnej diaľničnej spoločnosti]], Slovenskej správy ciest, Hasičského a záchranného zboru, z mestských dopravných podnikov, zo snímačov a sčítačov dopravy a od dobrovoľných dopravných informátorov (registrovaných účastníkov cestnej premávky) – ''Zelených anjelov''. Od marca 2013 začala Zelená vlna testovať spoluprácu s navigáciou [[Waze]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Kollarčík
| meno = Michal
| odkaz na autora =
| titul = Dopravný servis RTVS bude spolupracovať s navigáciou Waze
| url =  http://mobilmania.azet.sk/bleskovky/dopravy-servis-rtvs-bude-spolupracovat-s-navigaciou-waze/sc-4-a-1130676/default.aspx
| dátum vydania = 2013-03-26
| dátum aktualizácie =  
| dátum prístupu = 2013-04-25
| vydavateľ = mobilmania.sk
| miesto =  
| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bezplatné telefónne číslo do Zelenej vlny je 0800 900 800.

== Logá ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zelená vlna ČsRo.jpg|Logo Zelenej vlny ČsRo
Súbor:Zelená vlna ČRo.png|Logo Zelenej vlny ČRo
Súbor:Zelená vlna Rádia Slovensko.png|Logo Zelenej vlny SRo
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Pozor, zákruta!]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.zelenavlna.cz Zelená vlna Českého rozhlasu]
* [http://www.rozhlas.sk/zelena-vlna Zelená vlna Slovenského rozhlasu]

[[Kategória:Rozhlasové relácie v Česku]]
[[Kategória:Rozhlasové relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Vzniklo v 1974]]</text>
      <sha1>4njdk7tlnizazqa7wz1pzoew71pnxmw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji</title>
    <ns>0</ns>
    <id>449180</id>
    <revision>
      <id>7415349</id>
      <parentid>7415296</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:31:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kemmiko</username>
        <id>221577</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10540" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

===Results (2008-2019 Exclude 2009)===
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|41||41||0||0|| 461|| 44|| +417||'''123'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|36||2||0||2|| 33|| 17|| +16||'''12'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|36||20||2||14|| 180 || 166|| +14||'''62'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||2||0||4|| 20|| 25|| −5||'''6'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|6||2||0||4|| 18|| 36|| −18||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>5foxqsjau4hbcuu79om3dvqrhpa4lf2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415350</id>
      <parentid>7415349</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:31:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kemmiko</username>
        <id>221577</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2019 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10543" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

===Results (2008-2019 Exclude 2009)===
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|40||40||0||0|| 448 || 43 || +405 ||'''123'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|36||2||0||2|| 33|| 17|| +16||'''12'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|36||20||2||14|| 180 || 166|| +14||'''62'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||2||0||4|| 20|| 25|| −5||'''6'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|6||2||0||4|| 18|| 36|| −18||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>o8u3bljbwc0m8zfnfhl8vvu133rdap2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415351</id>
      <parentid>7415350</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:32:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kemmiko</username>
        <id>221577</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2019 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10544" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

===Results (2008-2019 Exclude 2009)===
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|40||40||0||0|| 448 || 43 || +405 ||'''120'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|36||2||0||2|| 33|| 17|| +16||'''12'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||2||0||4|| 20|| 25|| −5||'''6'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|6||2||0||4|| 18|| 36|| −18||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>swxijw0ss5m344rthx0x95im6fdlld6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415352</id>
      <parentid>7415351</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:34:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kemmiko</username>
        <id>221577</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2019 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10625" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

===Results (2008-2019 Exclude 2009)===
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|40||40||0||0|| 448 || 43 || +405 ||'''120'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|36||2||0||2|| 33|| 17|| +16||'''12'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|34||14||3||17|| 121 || 194 || -73 ||'''45'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||2||0||4|| 20|| 25|| −5||'''6'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|6||2||0||4|| 18|| 36|| −18||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>34le5cctb5zo97h792k9emqgh34a4au</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Dechtice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>449759</id>
    <revision>
      <id>7415346</id>
      <parentid>7365366</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:20:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Foto</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8706" xml:space="preserve">{{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}}

Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Dechtice]]''' v okrese Trnava.

{{Monuments tablehead-SK
|Obec             = Dechtice
|Kód obce         = 506893
|Okres            = Trnava
|Kód okresu       = 207
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Dechtice kostolík 02.jpg
| Commonscat            = Church of All Saints, Dechtice
| Názov                 = KOSTOL
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.5514
| dĺžka                 = 17.5951
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-793/0
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = r.k. Všetkých svätých; stredoveká nástenná maľba
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Dechtice - mariazellská Madona.jpg
| Commonscat            = 
| Názov                 = PODSTAVEC
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.54966
| dĺžka                 = 17.57960
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-794/1
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = podstavec mariánskeho stĺpa
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Dechtice - mariazellská Madona.jpg
| Commonscat            = 
| Názov                 = STĹP
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.54966
| dĺžka                 = 17.57960
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-794/2
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = stĺp
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Dechtice - mariazellská Madona.jpg
| Commonscat            = 
| Názov                 = SOCHA 
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.54966
| dĺžka                 = 17.57960
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-794/3
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = mariazellská Madona
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Katarínka 05.jpg
| Commonscat            = 
| Názov                 = KLÁŠTOR FRANTIŠKÁNOV
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.5551
| dĺžka                 = 17.5356
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-958/1
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = ruina;františkánsky,Katarínka
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Katarinka 2008.jpg
| Commonscat            = Kostol a kláštor svätej Kataríny
| Názov                 = KOSTOL RUINA
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.555133
| dĺžka                 = 17.535687
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-958/2
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = r.k. sv. Kataríny; františkánsky, Katarínka
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = LIAHEŇ
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 
| dĺžka                 = 
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-2350/1
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = NÁDRŽE VODNÉ
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.54940
| dĺžka                 = 17.59235
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 
| IDobjektu             = 207-2350/2
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = MLYN VODNÝ
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.5520725
| dĺžka                 = 17.5854822
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 259
| IDobjektu             = 207-11793/1
| Stav                  = 2011-11-02
| Unifikovaný názov NKP = kameň,tehla - vodný mlyn s obyt.časťou 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = NÁHON MLYNSKÝ
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 
| dĺžka                 = 
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 259
| IDobjektu             = 207-11793/2
| Stav                  = 2011-11-02
| Unifikovaný názov NKP = mlynský náhon 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = STAVBA HOSPODÁRSKA
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 
| dĺžka                 = 
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 259
| IDobjektu             = 207-11793/3
| Stav                  = 2011-11-02
| Unifikovaný názov NKP = kameň,tehla - hospodárska stavba 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = VČELÍN
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 
| dĺžka                 = 
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 259
| IDobjektu             = 207-11793/4
| Stav                  = 2011-11-02
| Unifikovaný názov NKP = tehla - včelín 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            = 
| Názov                 = PIVNICA
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 
| dĺžka                 = 
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 259
| IDobjektu             = 207-11793/5
| Stav                  = 2011-11-02
| Unifikovaný názov NKP = pivnica-ľadovňa
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Dechtice kostol 01.jpg
| Commonscat            = Church of Saint Catherina of Alexandria, Dechtice
| Názov                 = KOSTOL
| Článok                = 
| Názov_článku          = 
| Adresa                = 516
| Adresa_pre_triedenie  = 
| šírka                 = 48.5457
| dĺžka                 = 17.5956
| ISO-regiónu           = SK-TA
| Katastrálne_územie    = Dechtice
| Súpisné_číslo         = 516
| IDobjektu             = 207-792/0
| Stav                  = 2012-02-08
| Unifikovaný názov NKP = r.k. sv. Kataríny;
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tablefoot-SK}}

{{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}}

{{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver
 | Kraj  = Trnavský
 | Okres = Trnava
 | Obec  = Dechtice
}}

{{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Trnava}}

[[Kategória:Dechtice| ~]]
[[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Trnava|Dechtice]]</text>
      <sha1>f1sr93ik7tv2bzjtv2ikam5z8ukug2l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Drienov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>451570</id>
    <revision>
      <id>7415520</id>
      <parentid>6692708</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T07:23:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>commonscat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2530" xml:space="preserve">{{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}}

Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Drienov]]''' v okrese Prešov.

{{Monuments tablehead-SK
|Obec             = Drienov
|Kód obce         = 524352
|Okres            = Prešov
|Kód okresu       = 707
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = 
| Commonscat            =  
| Názov                 = MOHYLNÍK 
| Článok                =  
| Názov_článku          =  
| Adresa                =  
| Adresa_pre_triedenie  =  
| šírka                 =  
| dĺžka                 =  
| ISO-regiónu           = SK-PV 
| Katastrálne_územie    = Drienov 
| Súpisné_číslo         =  
| IDobjektu             = 707-2053/0 
| Stav                  = 2012-02-08 
| Unifikovaný názov NKP = neskúmané 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Slovakia Drienov 6.JPG
| Commonscat            =  
| Názov                 = POMNÍK 
| Článok                =  
| Názov_článku          =  
| Adresa                = Nálepku kpt. nám. 0 
| Adresa_pre_triedenie  =  
| šírka                 = 48.871416 
| dĺžka                 = 21.272304  
| ISO-regiónu           = SK-PV 
| Katastrálne_územie    = Drienov 
| Súpisné_číslo         =  
| IDobjektu             = 707-1464/0 
| Stav                  = 2012-02-08 
| Unifikovaný názov NKP = padlí v I.sv.v. 
| Popis                 = 
}}
{{Monuments tableline-SK
| Fotka                 = Slovakia Drienov 3.JPG
| Commonscat            = Church of Saints Simon and Jude (Drienov)
| Názov                 = KOSTOL 
| Článok                =  
| Názov_článku          =  
| Adresa                = Nálepku kpt. nám. 228 
| Adresa_pre_triedenie  =  
| šírka                 = 48.87173 
| dĺžka                 = 21.271864  
| ISO-regiónu           = SK-PV 
| Katastrálne_územie    = Drienov 
| Súpisné_číslo         =  
| IDobjektu             = 707-279/0 
| Stav                  = 2012-02-08 
| Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Šimona a Júdu 
| Popis                 = Lit.: SABOL, Dominik: Kostol v Drienove. Nové nálezy a zistenia. In: ''Pamiatky a múzeá'', roč. 67, 2018, č. 2, s. 27 – 30.
}}
{{Monuments tablefoot-SK}}

{{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}}

{{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver
 | Kraj  = Prešovský
 | Okres = Prešov
 | Obec  = Drienov
}}

{{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Prešov}}

[[Kategória:Drienov| ~]]
[[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Prešov|Drienov]]</text>
      <sha1>s2muotn7gxfgvoebwjzx9toahxjavqo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Margaréta, grófka zo Snowdonu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>454907</id>
    <revision>
      <id>7415328</id>
      <parentid>7240872</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:30:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.100.188</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Zdravotné problémy */ Opravený preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9906" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Margaréta, grófka zo Snowdonu
  |Portrét          = Princess Margaret.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = britská princezná
  |Dátum narodenia  = [[21. august]] [[1930]]
  |Miesto narodenia = [[hrad Glamis|Glamis]], [[Spojené kráľovstvo]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|2002|2|9|1930|8|21}}
  |Miesto úmrtia    = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Manžel             = Antony Armstrong-Jones (1960 - r. 1978)
 | Deti               = David Albert (*  1961)&lt;br&gt; Sarah Frances (* 1964)
 | Rodičia            = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]], [[Elizabeth Bowesová-Lyonová|Alžbeta Bowesová-Lyonová]]
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Margaréta, grófka zo Snowdonu''', narodená ako Margaréta Rose z Yorku (* [[21. august]] [[1930]], [[hrad Glamis|Glamis]], [[Spojené kráľovstvo]] - † [[9. február]] [[2002]], [[Londýn]]), bola britská princezná, mladšia sestra kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]]

== Detstvo a mladosť ==
Narodila sa na hrade Glamis v [[Škótsko|Škótsku]] [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|princovi Albertovi, vojvodovi z Yorku]] a jeho manželke [[Alžbeta, kráľovná matka|Alžbete]]. Matka ju pôvodne chcela nazvať &quot;Ann Margaret&quot;, no starému otcovi [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Jurajovi V.]] sa toto meno nepáčilo a premenoval ju na &quot;Margaret Rose&quot;. Margaréta bola pokrstená v súkromnej kaplnke [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] dňa 30. októbra 1930 arcibiskupom z [[Canterbury]]. Krstnými rodičmi boli [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|princ Eduard z Walesu]], princezná [[Ingrid Švédska]], princezná Viktória, lady [[Rose Leveson-Gowerová]] a urodzený [[David Bowes-Lyon]].

Väčšinu detstva strávila v Londýne. Keď mala 5 rokov, zomrel kráľ Juraj V. a na trón nastúpil [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduard VIII.]], jej strýko. Po jeho abdikácii v decembri [[1936]] sa stal kráľom jej otec Albert ako Juraj VI. a princezná sa tak stala druhou v poradí v nástupníctve na trón. Rodina sa presťahovala do [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]].

=== Vzdelanie ===
Vzdelanie princezien Margaréty a Alžbety zabezpečovala škótska [[guvernantka]] Marion Crawfordová. Na vzdelávanie svojich dcér dohliadala ich matka, ktorá z nich chcela mať slušne vychované mladé dámy; trvala na ich vzdelávaní guvernantkou a nesúhlasila, aby chodili do školy. Na naliehanie manžela im napokon návštevu školy povolila. 

=== II. svetová vojna ===
Po vypuknutí II. svetovej vojny až do Vianoc roku [[1939]] sa Margaréta so sestrou zdržiavali v [[Birkhall]]e, na zámku Balmoral. Vianoce strávili v [[Sandringham]]e a potom sa presťahovali na hrad [[Windsor Castle|Windsor]], kde zostali až do konca vojny.

=== Povojnové roky ===
Na konci vojny v roku [[1945]] sa kráľovská rodina objavila na balkóne Buckinghamského paláca spolu s ministerským predsedom [[Winston Churchill|Winstonom Churchillom]].
Dňa 1. februára [[1947]] sa so sestrou a rodičmi vydala na trojmesačnú cestu do Južnej Afriky. Pre Margarétu to bola prvá zahraničná návšteva. 

== Súkromný život ==
Margaréta zbožňovala spoločnosť. Médiá ju často prichytili na báloch, oslavách a v nočných kluboch. Vzrástol i počet jej oficiálnych stretnutí a návštev v Taliansku, Švajčiarsku a Francúzsku. Stala sa patrónkou či prezidentkou viacerých charitatívnych organizácií.

Svoje 21. narodeniny oslávila v Balmorale. Nasledujúci mesiac, keď jej otec podstúpil lekársky zákrok kvôli [[rakovina pľúc|rakovine pľúc]], bola dosadená za jedného zo štátnych radcov na zastupovanie kráľa v jeho neprítomnosti. O šesť mesiacov však kráľ zomrel a na trón nastúpila jej sestra Alžbeta. 

=== Manželstvo ===
Margaréta sa spolu s matkou po smrti otca presťahovala z Buckinghamského paláca do rezidencie v [[Clarence]]. Peter Townsend bol ustanovený za hlavného správcu matkinej domácnosti. V roku [[1953]] sa Townsend rozviedol so svojou prvou manželkou a požiadal Margarétu o ruku. Bol od nej o 16 rokov starší a mal 2 deti. Margaréta súhlasila a predniesla svoju žiadosť kráľovnej. Tak ako v prípade jej strýka, princa Eduarda v roku 1936, aj teraz [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánska cirkev]] odmietla schváliť manželstvo s rozvedeným. Vládny kabinet sa postavil k danému problému rovnako. Churchil zariadil, aby Townsend odišiel pracovať do [[Brusel]]u.

Po viacerých milostných aférach sa napokon Margaréta vydala za fotografa Antonyho Armstronga-Jonesa vo Westminsterskej kaplnke dňa 6. mája [[1960]]. Súhlasila s ponukou na sobáš po tom, čo sa dozvedela, že Peter Townsend má v úmysle oženiť sa s mladou Belgičankou Marie-Luce Jamagnovou. Bola to prvá kráľovská svadba vysielaná v televízii a pritiahla k obrazovkám cez 300 miliónov divákov po celom svete. Svadobnú cestu strávili novomanželia na kráľovskej jachte Britannia 6-týždňovou plavbou po [[Karibik]]u. Po svadbe sa presťahovali do [[Kensingtonský palác|Kensingtonského paláca]]. V roku [[1961]] kráľovná udelila Margarétinmu manželovi titul gróf zo Snowdonu, keďže Margaréta užívala titul Jej kráľovská výsosť, grófka zo Snowdonu.

=== Aféry ===
V roku [[1966]] mala Margaréta mimomanželskú aféru s Anthony Bartonom, krstným otcom svojej dcéry. O rok neskôr sa stýkala s Robinom Douglas-Homom. Margaréta vyhlásila, že išlo len o platonický vzťah, no usvedčili ju ľúbostné listy intímneho charakteru adresované Dougles-Homovi. O 18 mesiacov neskôr Dougles-Home v depresii spáchal samovraždu. Margarétu podozrievali z viacerých ľúbostných afér, ktoré poškodzovali jej reputáciu.

V roku [[1970]] sa Margaréta a Antony vzájomne odcudzili. V septembri [[1973]] sa zoznámila s o 17 rokov mladším Roddym Llewellynom, ktorý ju navštevoval aj v jej letnom sídle. Vo februári [[1976]] boli spolu vyfotografovaní na titulke bulvárneho magazínu [[News of the World]]. 

Dňa 11. júla [[1978]] boli manželia definitívne rozvedení. V decembri sa Antony oženil s Lucy Lindsay-Hoggovou.

V roku [[1981]] sa Llewelyn oženil s Tatianou Soskinovou. Margaréta sa priatelila s obidvomi.

== Kráľovské povinnosti ==
Margaréta si začala plniť svoje kráľovské povinnosti už v skorom veku. V roku [[1935]] sa ako 5-ročná zúčastnila na oslave strieborného jubilea panovania starých rodičov a v roku [[1937]] na korunovácii svojich vlastných rodičov. Prvú zahraničnú kráľovskú cestu absolvovala v roku 1947 do Južnej Afriky. V roku [[1962]] navštívila [[Jamajka|Jamajku]] a v roku 1[[978]] [[Tuvalu]] a Dominiku. V roku [[1963]] bola v [[USA|Spojených štátoch]], v roku [[1969]] a [[1979]] v [[Japonsko|Japonsku]], v roku [[1974]] v [[Kanada|Kanade]], v roku [[1975]] v [[Austrália|Austrálii]], v roku [[1980]] na [[Filipíny|Filipínach]], v roku [[1981]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a v roku [[1987]] v [[Čína|Číne]].

== Záujmy ==
Medzi princeznine najväčšie koníčky patrili [[charita]], [[hudba]] a [[balet]]. Bola prezidentkou detskej charitatívnej organizácie Národného a škótskeho spolku na ochranu detí pred násilím v rodine(I CAN), spolku pre výchovu dievčat. Tiež bola prezidentkou a patrónkou viac ako 80 organizácií počnúc detskou charitou až po baletné združenia.

Bol jej udelený doktorát ''[[honoris causa]]'' z hudby na univerzitách v Londýne, Cambridgi a Keele.

V roku [[1957]] sa stala prvou prezidentkou Kráľovského baletu a taktiež prezidentkou nadácie the Sadler’s Wells.

== Zdravotné problémy ==
V posledných rokoch trápili Margarétu zdravotné problémy. Od 15 rokov bola silnou fajčiarkou. Dňa 5. januára [[1985]] podstúpila operáciu pri ktorej prišla o časť ľavej strany pľúc. V roku [[1991]] prestala fajčiť, no začala nekontrolovateľne holdovať [[alkohol]]u. V januári a marci [[2001]] jej bola diagnostiková [[mŕtvica]] a ostala [[hemiplégia|nehybná na ľavú časť tela]]. Margaréta sa objavila naposledy na verejnosti v roku 2001 pri príležitosti osláv 101. narodenín jej matky v auguste a 100. narodenín jej tety, princeznej Alice, vojvodkyne z Gloucesteru v decembri.

=== Smrť ===
Zomrela v nemocnici kráľa Eduarda VII. v Londýne dňa 9. februára 2002 vo veku 71 rokov po tom, čo utrpela ďalšiu mozgovú mŕtvicu. Pohreb sa konal 15. februára 2002, na 50. výročie pohrebu jej otca. Na jej vlastné prianie prebiehal v súkromí. Margaréta bola spopolnená a jej popol bol uložený do hrobky jej rodičov v kaplnke sv. Juraja na hrade Windsor o 2 mesiace neskôr.

== Deti ==
Margaréta mala s manželom dve deti: 
* David Albert Charles (* [[3. november]] [[1961]]), vikomt Linley 
* lady Sarah Frances Elizabeth (* [[1. máj]] [[1964]])

=== Vnúčatá ===
* urodzený Charles Patrick Inigo Armstrong-Jones (* [[1999]])
* urodzená Margarita Elizabeth Rose Alleyne Armstrong-Jonesová (* [[2002]])
* Samuel David Benedict Chatto (* [[1996]])
* Arthur Robert Nathaniel Chatto (* [[1999]])

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* http://www.royal.gov.uk/
* http://www.thebiographychannel.co.uk/biographies/princess-margaret.html


[[Kategória:Windsorovci]]
[[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]]
[[Kategória:Britské princezné]]</text>
      <sha1>i0nr3588vx6l4q4tj02chh93jecqgpn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cukor (sladidlo)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>489858</id>
    <revision>
      <id>7415478</id>
      <parentid>7391922</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:29:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12292" xml:space="preserve">[[Súbor: Cuboid sugar.jpg |thumb|upright=1.0|Kocky cukru.]] 
[[Súbor: Sucre blanc cassonade complet rapadura.jpg |thumb|upright=1.0|Biely a tri druhy surového cukru.]] 
[[Súbor: Cut sugarcane.jpg |thumb|upright=1.0|Narezaná cukrová trstina.]] 
[[Súbor: SugarBeet.jpg |thumb|upright=1.0|Buľvy cukrovej repy.]] 
[[Súbor: Fives Fletcher Sugar Continuous Vacuum Pan Puunene Hawaii.jpg |thumb|upright=1.0|Moderný cukrovar na Havaji.]] 

'''Cukor''' (z [[nemčina|nem.]] ''Zucker'' &lt; [[taliančina|tal.]] ''zucchero'' &lt; [[arabčina|arab.]] ''sukkar'') je prírodné sladidlo, sladká požívatina. Z chemického hľadiska je to takmer čistá [[sacharóza]] (minimálne 99,8 %), teda [[disacharid]] zložený z jednej molekuly [[glukóza|glukózy]] a jednej molekuly [[fruktóza|fruktózy]]. Vyrába sa v [[cukrovar]]och, najmä z [[cukrová trstina|cukrovej trstiny]] a z [[cukrová repa|cukrovej repy]], na trh je dodávaný v kryštáloch ('''kryštálový cukor'''), prášku ('''práškový cukor'''), kockách ('''kockový cukor''') atď. Svetová produkcia cukru je okolo 160 miliónov ton ročne a cukor je tak hospodársky významná komodita.

Termín cukor má aj iné významy - pozri [[cukor]].

== Výroba ==
Sacharózu obsahujú mnohé rastliny, ktoré ju produkujú ako zásobu energie. Pri výrobe cukru z cukrovej repy sa zozbieraná repa najprv perie a zbavuje nečistôt, reže na úzke prúžky (''rezky'') a ukladá do [[difuzér]]ov, kde sa z nej cukor vylúhuje vodou pri rôznych teplotách. Vylúhované rezky sa používajú ako výživné krmivo pre dobytok, difúzna šťava sa čistí, filtruje a čerí pridávaním vápenného mlieka a pôsobením [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[saturátor]]e a nakoniec sa odfiltrujú. Tento postup sa dvakrát až trikrát opakuje. Potom sa šťava varí a odparuje za zníženého tlaku vzduchu. Vzniknutá ťažká šťava sa opäť filtruje. Vo vákuovom stroji potom nastáva postupná kryštalizácia a výsledná vlhká cukrovina sa buď plní do foriem, alebo sa suší na surový (hnedý) cukor. Tento kvalitný cukor sa ďalej v rafinérii znovu rozpúšťa a bieli tak, že sa zbavuje rôznych prísad a znečistení. Oproti tomu sirup, ktorý vzniká odstredením zadinovej cukroviny – [[melasa]], ktorý obsahuje asi 50 % cukru, sa používa na vylepšenie kŕmnych zmesí, ale aj v kvasnom priemysle pri výrobe alkoholu, kvasníc a kyseliny mliečnej.&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = OD REPY K CUKRU
  | url = http://www.nordzucker.sk/index.php?id=61
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-07-01
  | vydavateľ = Považský cukor
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 
Výroba cukru z [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]] je obdobná, ale je menej náročná, pretože trstina obsahuje menej nečistôt. Okrem toho sa cukor v menšom meradle vyrábal aj z [[datle|datlí]], z [[cirok]]u, z [[javor]]a a ďalších rastlín.

Výroba cukru je pomerne zložitá a náročná na vybavenie, preto [[cukrovarníctvo]] výrazne podporilo rozvoj strojárenstva.

== Výživa a zdravie ==
Cukor je veľmi dobre stráviteľná potravina s vysokým obsahom energie (16,8&amp;nbsp;kJ/g) a takmer žiadnych ďalších živín. Pri izbovej teplote sa v litri vody rozpustí niečo vyše 2 kg cukru. Spotreba cukru vo vyspelých krajinách za posledných 150 rokov ohromne vzrástla - napríklad v Rakúsku so spotrebou 40,4 kg na osobu a rok asi dvadsaťnásobne. V [[Spojené štáty americké|USA]] dosahuje ročná spotreba cukru a ďalších sladidiel asi 70 kg na osobu.&lt;ref&gt;[http://www.usda.gov/factbook/chapter2.htm Consumption of Caloric Sweeteners Hits Record High in 1999 (anglicky)]&lt;/ref&gt; Väčšina cukru je konzumovaná v nealkoholických nápojoch.

Pritom ešte pred 100 rokmi bola ročná spotreba cukru na osobu nižšia než 2,5 kg, čo aj dnes platí pre menej rozvinuté štáty. Napr. v [[Afganistan]]e bola v roku 1999 ročná spotreba cukru na hlavu iba 1 kg.&lt;ref name=&quot;Kurzweil&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Kurzweil
  | meno = Ray
  | priezvisko2 = Grossman 
  | meno2 = Terry
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fantastická cesta
  | vydavateľ = Anag
  | miesto = Olomouc
  | rok = 2007
  | isbn = 978-80-7263-392-0
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Nadmerná spotreba cukru, sladených nápojov a cukroviniek spôsobuje celý rad zdravotných problémov:
* Prispieva k rastu [[obezita|obezity]], najmä u detí. 
* Všetky cukry [[difúzia|difundujú]] do zubnej skloviny, kde sa odbúravajú na kyseliny, ktoré môžu znižovať obsah [[vápnik]]a. Podporujú tak baktérie, ktoré spôsobujú [[zubný kaz]] (''caries''). 
* Cukor zrýchľuje [[starnutie]]. Trvalo zvýšená hladina [[glukóza|glukózy]] v krvi spôsobuje vznik produktov pokročilej glykácie AGE (Advanced glycation end products). V dôsledku ich pôsobenia sa zvyšuje poškodenie tkanív účinkom [[voľný radikál|voľných radikálov]].&lt;ref name=&quot;Kurzweil&quot;/&gt;

Spojitosť medzi konzumáciou cukru a známym ochorením &quot;cukrovkou&quot; (''[[diabetes mellitus]]'') až donedávna nebola potvrdená a všeobecne bol akceptovaný názor, že cukor diabetes priamo nevyvoláva (len nepriamo - prostredníctvom jeho vplyvu na obezitu). Momentálne je tento postoj vo svetle nových dôkazov (vykonaných vedeckých štúdií) prehodnocovaný, záver však stále nie je jednoznačný&lt;ref&gt;http://www.diabetes.org.uk/Documents/About%20Us/What%20we%20say/Does%20sugar%20cause%20Type%202diabetes%20final%20oct%202013.pdf&lt;/ref&gt;.

Pacienti s diabetesom však v dôsledku tohto chronického ochorenia musia príjem cukru tak či tak obmedziť a často ho nahradzujú [[náhradné sladidlo|náhradnými sladidlami]]. Syntetické i prírodné náhradné sladidla majú nižšiu kalorickú hodnotu než cukor a neprispievajú k vzniku zubného kazu. Preto sa často používajú aj v rámci zdravej výživy a rôznych diét.

== História ==
Slovo pre cukor je v európskych jazykoch odvodené z arabského ''sukkar'' a to zo [[sanskrt]]ského ''śarkarā'' (= sladký). Okolo roku 6000 pred Kr. sa pestovanie [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]] rozšírilo z [[Melanézia|Melanézie]] do [[India|Indie]] a [[Perzská ríša|Perzie]]. Z Indie pochádzajú aj prvé zmienky o varení sladkej šťavy z cukrovej trstiny v 5. storočí, odkiaľ sa v 7. storočí táto technika rozšírila do Číny. Zahustená šťava sa nalievala do kužeľovitých drevených alebo hlinených nádob, kde kryštalizovala; tak vznikli homole cukru. Do [[Staroveký Rím|Ríma]] sa ''saccharum'' dovážalo už v neskorej antike ako lahôdka a luxusný tovar. Po zániku Rímskej ríše tento obchod zanikol a cukor priviezli až účastníci [[Križiacke výpravy|križiackych výprav]] okolo roku 1100 a [[Benátska republika|Benátčania]] začali trstinu pestovať v [[Libanon]]e. Od 16. storočia sa cukrová trstina pestovala v kolóniách, najmä na [[Kuba|Kube]] a v celej karibskej oblasti, cukor však zostával luxusným artiklom a bežní ľudia ďalej sladili [[med]]om. Roku 1800 sa na svete vyrábalo asi 180 tisíc ton surového cukru.

Roku 1590 vylúhoval francúzsky botanik [[Olivier de Serres]] cukor z cukrovej repy a roku 1747 vynašiel lepší postup berlínsky chemik [[Andreas Sigismund Marggraf|A. S. Marggraff]]. Pestovanie cukrovej repy sa v Európe rozšírilo až počas [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]], kedy Británia blokovala kontinentálne prístavy a dovoz trstinového cukru. Výrobu repného cukru zaviedol roku 1802 [[Franz Carl Achard|F. C. Achard]] vo [[Wiňsk]]u v Dolnom Sliezsku, kde vznikol prvý cukrovar na svete. 

Od polovice 19. storočia sa cukor stal Európe bežnou komoditou, jeho spotreba stále rástla. Koncom 19. storočia prevážila svetová produkcia repného cukru nad trstinovým a v Rakúsko-Uhorsku sa 88 % cukru vyrábalo v [[České krajiny|českých krajinách]]. 

K priekopníkom šľachtenia cukrovej repy a jej spracovania sa zaradil aj prešovský lekárnik [[Samuel Ján Gertinger]].&lt;ref name=&quot;cuk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hallon
  | meno = Ľudovít
  | odkaz na autora = 
  | titul = História slovenského cukrovarníctva do roku 1938
  | url = http://www.cukr-listy.cz/on_line/2010/PDF/224-227.PDF
  | dátum vydania = 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-07-01
  | vydavateľ = LISTY CUKROVARNICKÉ a ŘEPAŘSKÉ
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Ako prvému v [[Uhorsko|Uhorsku]] v roku 1801 získal z jedného funta repy (560 g) jeden lót (1,78 g) tvrdého cukru.&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Prvý cukrovar na území Uhorska postavil podnikateľ [[Mikuláš Lačný]] vo [[Veľké Úľany|Veľkých Úľanoch]] (1828).&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Cukrovar viedli zahraniční
odborníci Belgičan B. Duboise a Francúz H. Imhoff.&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; V tom istom roku začal fungovať aj druhý cukrovar Mikuláša Lačného vo [[Vojnice|Vojniciach]], ktorý riadil Július Gottlieb Lindberger.&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Do roku 1850 vznikali ďalšie cukrovary na majetkoch veľkých vlastníkov pôdy z iniciatívy majiteľov ([[Solčany]], [[Tovarníky]], [[Jelenec]], [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]], [[Halič (okres Lučenec)|Halič]], [[Kravany nad Dunajom]], [[Šaštín]]) alebo vznikali ako účastinné spoločnosti obchodného kapitálu ([[Banská Bystrica]], [[Sereď]], [[Trnava]], [[Košice]], [[Bratislava]]).&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Počet cukrovarov na území dnešného Slovenska dosiahol maximum 14, čo bola väčšina v Uhorsku. Vyrábali 70 % produkcie cukru v Uhorsku (20 – 50 t).&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Podiel na výrobe v Uhorsku však do roku 1867 klesol na 30 %.&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt;

Výroba cukru bola náročná na výkonné stroje a dopravu, cukrovary dosahovali na výkone parných strojov na Slovensku okolo 40 %.&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Kľúčovým sa stalo napojenie cukrovarov na železničnú sieť, prvému sa podarilo cukrovaru v [[Šurany|Šuranoch]] napojiť na trať [[Viedeň]] – [[Bratislava]] – [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt; Rozmach cukrovarníctva na Slovensku vrcholí v rokoch 1924 – 1926, kedy výroba prekročila predvojnovú úroveň.&lt;ref name=&quot;cuk&quot; /&gt;

{|
|+ '''Najväčší producenti cukru (2010 – 2011)'''
|- bgcolor=#DDDDDD
! &amp;nbsp;Poradie&amp;nbsp;
! Štát
! &amp;nbsp;produkcia&amp;nbsp;&lt;br /&gt;(v miliónoch t)&lt;ref&gt;[http://www.sucden.com/statistics/1_world-sugar-production World Sugar Production]&lt;/ref&gt;
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;1 || [[Brazília]]|| 39,5 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;2 || [[India]] || 26,5 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;3 || [[EÚ]] || 16,1 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;4 || [[Čína]] || 11,4 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;5 || [[Thajsko]] || 10,3
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;6 || [[USA]] || 7,1 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;7 || [[Mexiko]] || 5,5 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;8 || [[Pakistan]] || 4,5 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;9 || [[Austrália (štát)|Austrália]] || 4,0 
|- bgcolor=#EEEEEE
| &amp;nbsp; &amp;nbsp;10 || [[Kolumbia]] || 2,5 
|- bgcolor=#EEEEEE
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[cukrovar]]
* [[cukrová trstina]]
* [[cukrová repa]]
* [[cukrovinka]]
** [[cukrová vata]]
* [[invertný cukor]]
* [[kockový cukor]]
* [[sacharóza]]
* [[náhradné sladidlo]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sugars|wikt=cukor|štítok=cukor}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Chémia}}
* [http://www.cukr-listy.cz/lc-statistika.html Statištiky o výrobe cukru v Česku od roku 1920] {{ces icon}}
* [http://www.scribd.com/doc/23367770/Global-Sugar-Industry-Report-2010 Global Sugar Industry Report 2010] {{eng icon}}
* [http://www.dmoz.org/Recreation/Collecting/Food_and_Drink_Related/Sugar/ Portál Sugar na Open Directory] {{eng icon}}
* [http://www.foodsubs.com/Sweeten.html Sugars na The Cook’s Thesaurus] {{eng icon}}
* [http://dia.hnonline.sk/co-na-tanier-20520/najvhodnejsie-sladidlo-pre-diabetikov-616864 Najvhodnejšie sladidlo pre diabetikov]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Cukr|10456425}}

[[Kategória:Cukor| ]]
[[Kategória:Disacharidy]]
[[Kategória:Výživa]]
[[Kategória:Jedlá]]</text>
      <sha1>hoikns7bkw34ii2a944dvkokmg6kxrd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adam Ďurica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>500907</id>
    <revision>
      <id>7415510</id>
      <parentid>7408355</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:19:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drobnosti</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13609" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Adam Ďurica
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = 
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1987|11|01}}
 | Miesto narodenia    = [[Nitra]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = [[Trnava]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[folk]], [[country]]
 | Roky pôsobenia      = 2002 – súčasnosť
 | Pôsobenie           = [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent|producent]]
 | Hrá na nástroje     = akustická gitara, elektrická gitara, mandolína, ukulele
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = Universal Music
 | Webstránka          = {{url|adamdurica.com}}
 }}

'''Adam Ďurica''' (* [[1. november]] [[1987]], [[Nitra]]) je [[slovensko|slovenský]] [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[textár]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]].

== Začiatky ==
Adam Ďurica ako [[Basová gitara|basgitarista]] a spevák pôsobil v skupinách ''Analógia'' a ''Storm''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Adam Ďurica: &quot;Žijem svoj sen každý deň!&quot; (rozhovor) - ZdolaHore.sk|periodikum=ZdolaHore.sk|dátum=2015-10-04|url=http://www.zdolahore.sk/adam-durica-zijem-svoj-sen-kazdy-den-rozhovor/|dátum prístupu=2017-03-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.gsgroup.sk|meno=Global Services Slovakia s.r.o.,|titul=Adam Ďurica mal aj dve letné brigády naraz {{!}} Diar brigadnika na Brigada.sk|url=http://www.brigada.sk/diar-brigadnika/adam-durica-mal-aj-dve-letne-brigady-naraz|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=www.brigada.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Jeho sólové spevácke začiatky sú spojené s prvým ročníkom show [[Slovensko hľadá superstar]] (SHS1), v ktorom sa dostal do TOP50 a neskôr do užšieho výberu na divokú kartu poroty, ktorú však nezískal. 

== Spevácka kariéra ==
=== 2006 ===
Po skončení súťaže SHS1 o Adama Ďuricu prejavilo záujem renomované vydavateľstvo [[Universal Music]], v ktorom vydal svoj prvý album ''[[Cukor a Soľ]]'' (2006; pokrstil ho [[Ivan Tásler]]), čím sa začala jeho sólová spevácka kariéra. Po úspechu albumu spieval ako predskokan na turné so skupinami [[IMT Smile]] a [[Desmod]]. V tomto roku získal nomináciu na ocenenie „Objav roka“ hudobnej akadémie [[Aurel (cena)|Aurel]].

=== 2007 - 2008 ===
V roku 2007 predovšetkým koncertoval; začínal s vlastnými klubovými šnúrami a stal sa predskokanom na českom turné skupiny [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] po 35 mestách. 

Zahájil klubové turné ''Bez servitky tour'' a spolu sa ďalšími mladými umelcami vydal výberovku ''[[Mladá vlna (album)|Mladá Vlna]]'', na ktorú prispel skladbami „Bez servítky“, „Len si daj“ a „Bolo tu fajn“. Rok 2008 zakončil ziskom [[Zlatý slávik|Zlatého slávika]] v kategórii Objav roka.

=== 2009 - 2010 ===
Adam Ďurica získal prvé zahraničné ocenenie; hlavnú cenu Grand Prix za najlepšiu pieseň, live vystúpenie, spevácky výkon a ohlas publika na festivale [[Carpathia]] v poľskom [[Rzeszów]]e. Spomedzi 20 finálových účastníkov z 9 európskych krajín vyberala medzinárodná odborná porota v zložení [[Dorota Szpetkowska]], [[Zygmunt Kukla]], [[Egon Póka]], [[Peter Lipa]], [[Attila Weinberger]] a [[Jerzy Dynia]].{{bez citácie}} Na jeseň odohral spoločné turné so skupinou [[Komajota]] po 10 slovenských mestách. V roku 2009 skončil v ankete Zlatý slávik v kategórii spevák roka na 5. mieste. 

Koncertný rok 2010 vyvrcholil koncertnou šnúrou [[Zuzana Smatanová|Zuzany Smatanovej]] [[Gemini (Zuzana Smatanová)|Gemini Tour]], kde sa predstavil so svojou skupinou. V ankete Zlatý slávik sa umiestnil na 6. mieste. Nahral nový album vo vlastnom štúdiu [[Soniq]].

=== 2011 - 2012 ===
V roku 2011 vydal vo vlastnej réžii album ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll|Dávno zomrel rock'n'roll]]'' (pokrstili ho Zuzana Smatanová a [[Peter Nagy]]). Na albume hosťujú slovenskí speváci a hudobníci ako [[Peter Cmorík]], [[Bystrík (spevák)|Bystrík]], [[Marián Slávka|Majo Slávka]], [[Miroslav Hank|Miro Hank]], [[Viktor Hidvégi]], [[Pavol Smolka|Pali Smolka]], [[Martin Žiak]] a ďalší. Propagoval ho klubovým koncertným turné po 14 mestách, ktoré odohral v špeciálnej „Adam Ďurica TRIO“ zostave s Mirom Hankom - bicie a Martinom „Apíčko“ Žiakom - basa. 

V roku 2012 bol pozvaný do hudobnej relácie [[Legendy popu]], aby si uctil pamiatku [[Karol Duchoň|Karola Duchoňa]]; interpretoval jeho pieseň „Mám ťa rád“.

=== 2013 - 2014 ===
Vydal skladby „Víla“ a „Ak mám o teba prísť“ a zúčastnil sa ako hosť na turné [[IMT Smile]] Vulm Tour, kde vystúpil sám s gitarou.

V roku [[2014]] naspieval spolu s [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]] pieseň „Miesta“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Azet.sk|titul=Zuzana Smatanová a Adam Ďurica predstavujú novú skladbu a klip Miesta|periodikum=aktuality.sk|url=http://www.aktuality.sk/clanok/253732/zuzana-smatanova-a-adam-durica-predstavuju-novu-skladbu-a-klip-miesta/|dátum prístupu=2017-03-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Jej autorkou je Zuzana, producentom [[Marek Rakovický]].&lt;ref&gt;[http://www.expres.sk/clanok/7437/zuzana-smatanova-adam-durica-miesta.html?t=222014 Zuzana Smatanová &amp; Adam Ďurica - Miesta]&lt;/ref&gt; V máji 2014 vydal pieseň „Neľutujem“, ktorá sa sa stala najhranejšou skladbou v slovenských rádiách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=GROUP|meno=MUSIC ZONE|titul=Adam Ďurica neľutuje ani jedinú chvíľu! {{!}} Music-zone.eu - hudobný portál|url=http://music-zone.eu/adam-durica-nelutuje-ani-jedinu-chvilu/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=music-zone.eu|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Hudbu k nej si zložil sám, autorom textu je [[Vlado Krausz]]. S Vladom Krauszom spolupracoval aj na albume ''Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll''.

Spolupráca s Vladom Krauszom postupne priniesla album ''[[Mandolína (album)|Mandolína]]'' (2015), z ktorého pochádzajú hity „Neľutujem“, „Mandolína“, „Láska-Veda“, „Predpoveď počasia“, „Tak to vidím ja“ a tiež album [[Spolu (album)|''Spolu'']] (2016), ktorý v éteri reprezentujú pesničky „Spolu“, „Dovtedy“, „Navzájom“, „Tvoj syn“.

Adam Ďurica patrí medzi najúspešnejších slovenských spevákov, čo dokazuje zisk prestížneho ocenenia [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] v kategórii Spevák roka (2015, 2016, 2017) a takisto zisk ceny [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najhranejšiu skladbu roka 2015 za skladbu „Neľutujem“. 

Adam Ďurica sa prezentuje aj ako úspešný koncertný umelec, čoho dôkazom je 17 vypredaných koncertov Mandolína Tour s návštevnosťou 10 000 ľudí a takisto 12 koncertov Spolu Tour.

== Osobný život ==
Jeho matka PaedDr. [[Milena Ďuricová]] je výtvarná umelkyňa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=redakcia@trnavskyhlas.sk|titul=VIDEO: Vitajte v Záhrade snov! {{!}} TRNAVSKÝ HLAS|periodikum=Trnavský Hlas|url=http://www.trnavskyhlas.sk/c/2099-video-vitajte-v-zahrade-snov.htm|dátum prístupu=2017-03-16}}&lt;/ref&gt; Otec je inžinierom [[BOZP]]. Adam je vyštudovaný inžinier BOZP. Má brata Michala, s ktorým hral v kapele [[Analógia (kapela)|Analógia]]. Michal je [[klavirista]] a [[zvukár]].

Adam Ďurica žil a tvoril v [[Horné Zelenice|Horných Zeleniciach]], kde má aj vlastné nahrávacie štúdio. Venuje sa aj štúdiovej práci s inými kapelami. Vo voľnom čase hrá [[stolný tenis]].

Žije v [[Trnava|Trnave]].

== Ocenenia ==
* [[2008]]: [[Zlatý slávik]] v kategórii Objav roka
* [[2009]]: ocenenie na poľskom festivale v Rzeszówe 
* [[2009]]: nominácia v kategórii spevák roka spolu s Petrom Cmoríkom, [[Miro Žbirka|Mirom Žbirkom]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]] a [[Pavol Habera|Pavlom Haberom]] v ankete Zlatý Slávik 2009 
* [[2015]]: [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] za speváka roka
* [[2016]]: OTO za speváka roka
* [[2016]]: cena [[SOZA]] za najhranejšiu slovenskú skladbu („Neľutujem“)
* [[2017]]: OTO za speváka roka

== Diskografia ==
* [[2006]]: ''[[Cukor a Soľ]]'' - [[Universal Music Group|Universal Music]] &lt;small&gt;985 745-0&lt;/small&gt;, CD 
* [[2011]]: ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll]]'' - Universal Music 
* [[2015]]: ''[[Mandolína (album)|Mandolína]]'' - Universal Music &lt;small&gt;474 212-8&lt;/small&gt;, CD, LP
* [[2016]]: ''[[Spolu (album)|Spolu]]'' - Universal Music, CD&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Enterdesign|titul=Adam Ďurica vydal nový album a zverejnil termíny SPOLU Tour. {{!}} Kam Do Mesta|url=http://www.kamdomesta.sk/pressnews/213889|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=www.kamdomesta.sk}}&lt;/ref&gt;
* [[2018]]: ''[[30 (album)|30]] -'' Universal Music
* [[2019]]: ''[[Akustické koncerty]]'' - Universal Music
* [[2021]]: ''[[Naše hriechy]]'' - Universal Music''

=== Single ===
* [[2006]]: „Tam kde slnko (Koľko zákrut majú cesty)“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koncertujeme s ADAMOM ĎURICOM|url=http://www.emottion.sk/koncertujeme-s-adamom-duricom/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=www.emottion.sk}}&lt;/ref&gt; 
* [[2006]]: „Urob ma lepším“
* [[2008]]: „Bez servítky“
* [[2009]]: „Bolo tu fajn“
* [[2012]]: „Chýbaš mi“
* [[2013]]: „Víla“ (apríl 2013)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite si, ako sa točil nový klip Adama Ďuricu k pesničke Víla|url=http://hudba.zoznam.sk/spravy/11-04-2013-pozrite-si-ako-sa-tocil-novy-klip-adama-duricu-k-pesnicke-vila/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=hudba.zoznam.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* [[2014]]: „Miesta“ - [[Zuzana Smatanová]] a Adam Ďurica (máj 2014)
* [[2014]]: „Neľutujem“ (jún 2014) (IFPI SK #63)
* [[2014]]: „Mandolína“ - Universal Music (september 2014)&lt;ref&gt;[http://www.info.sk/sprava/47048/adam-durica-zverejnil-skladbu-mandolina/?fb_comment_id=710625632349349_712125655532680 Adam Ďurica zverejnil skladbu Mandolína - info.sk]&lt;/ref&gt; (IFPI SK #38)
* [[2015]]: „Láska-Veda“ - Universal Music
* [[2015]]: „Predpoveď počasia“ - Universal Music
* [[2015]]: „Tak to vidím ja“ - Universal Music
* [[2016]]: „Spolu“ - Universal Music (jún 2016)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=GROUP|meno=MUSIC ZONE|titul=Adam Ďurica zverejnil nový singel a videoklip Spolu! {{!}} Music-zone.eu - hudobný portál|url=http://music-zone.eu/adam-durica-zverejnil-novy-singel-videoklip-spolu/|dátum prístupu=2017-03-16|vydavateľ=music-zone.eu|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; (IFPI SK #52)
* [[2016]]: „Dovtedy“ - Universal Music (IFPI SK #12)
* [[2017]]: „Navzájom“ - Universal Music (IFPI SK #12)
* [[2017]]: „Na Vianoce“ - Universal Music (IFPI SK #8)
* [[2018]]: „Holubička“ (IFPI SK #2)
* [[2018]]: „Jazero“ (IFPI SK #29)
* [[2019]]: „Dávno si preč“ (IFPI SK #30)
* [[2019]]: „Zatancuj si so mnou“ (IFPI SK #4)

=== Kompilácie a spolupráce ===
* [[2006]]: ''[[Niečo s nami je]] - [[I.M.T. Smile]] -'' Universal Music &lt;small&gt;171348-9 &lt;/small&gt;, CD, 05. „Patrí len nám…“ - I.M.T. Smile, Adam Ďurica, [[Peter Cmorík]], [[Samo Tomeček]].
* [[2007]]: ''[[Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky]]'' - Universal Music, CD, 01. „Cez okno“ - [[Martin Husovský]], [[Samo Tomeček]], [[Peter Debnár]], Adam Ďurica
* [[2008]]: ''[[Mladá vlna]]'' - Universal Music, CD, 05. „Len si daj“, 10. „Bez servítky“, 15. „Bolo tu fajn“&lt;ref&gt;[http://aktualne.atlas.sk/lipa-pokrstil-cd-kompilaciu-spevakov-mlada-vlna/showbiz/hudba/ Mladá vlna]&lt;/ref&gt;

== Spolupráce ==
* [[2006]]: album I.M.T. Smile ''Niečo s nami je'' („Patrí len nám…“ spieva Adam spolu s Táslerom, Cmoríkom a Tomečkom)
* [[2008]]: nahrávanie albumu ''Jarove pesničky'' na počesť [[Jaro Filip|Jara Filipa]] - pieseň „Cez Okno“ 
* [[2011]]: spevák Peter Cmorík prijal pozvanie na album ''Dávno Zomrel Rock ‘n’ Roll'' (pesnička „Pôvabná“) 
* [[2011]]: spevák [[Bystrík]] prijal pozvanie na album ''Dávno Zomrel Rock ‘n’ Roll'' (pesnička „Anjel“) 
* [[2014]]: duet „Miesta“ so Zuzanou Smatanovou 

== Zostavy / hudobníci ==
* [[2006]]: [[Jozef Zima]], [[Peter Bič]], [[Daniel Ľahký]], [[Marián Fero]] 
* [[2007]]: [[Lucia Cvengrošová]]/ Jozef Zima, Daniel Ľahký, [[Jakub Tvrdík]], Peter Bič/ Marián Fero 
* [[2008]]: [[Peter Šulek]], [[Milan Hredzak]]/ [[Martin Šulek]], Marián Fero 
* [[2009]]: Sanchéz, [[Martin Cibulka]], [[Maroš Pompura]] 
* [[2010]]: Sanchéz, Martin Cibulka, [[Rado Holúbek]]/ [[Majo Slávka]] 
* [[2011]]: Adam Ďurica Trio - [[Miro Hank]], [[Martin Žiak]] 
* [[2012]]: Miro Hank, Martin Žiak, [[Martin Bukový|Martin Buko Bukový]]
* [[2015]]: Miro Hank, [[Michal Šimko]], Martin Buko Bukový, [[Milan Medek]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.adamdurica.com/ Oficiálna stránka]

{{Adam Ďurica}}

{{DEFAULTSORT:Ďurica, Adam}}
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí country speváci]]
[[Kategória:Pop-folk speváci]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]</text>
      <sha1>0rp7p9gj3jnnpqxjy2tqw0xjoefxkbg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Pieskovisko</title>
    <ns>4</ns>
    <id>504285</id>
    <revision>
      <id>7415331</id>
      <parentid>7415104</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T12:34:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.32.254</ip>
      </contributor>
      <comment>Šablóny od kamarátov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="249" xml:space="preserve">{{Návod/{{PAGENAME}}}}
&lt;!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --&gt;
== Šablóny kamaráda Dadid V. ==
{{Bot|Rudolf Van flügel}}
{{Bot|Lišiak}} - túto šablónu používa môj kamarát lišiak
{{Bot|lišiačka}}
{{Preložiť}}</text>
      <sha1>pshn5k481q27uyziidwv2s1eb3nno26</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415338</id>
      <parentid>7415331</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T13:40:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gateshebe</username>
        <id>193515</id>
      </contributor>
      <comment>Vvz</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87" xml:space="preserve">{{Návod/{{PAGENAME}}}}
&lt;!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --&gt;</text>
      <sha1>jrkvksuppgh6eqielvkjyurrvesdpiy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415370</id>
      <parentid>7415338</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:46:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.248.144.146</ip>
      </contributor>
      <comment>Založený článok o šablónach tak dobře - Так что вполне себе добрая русская сказка</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="338" xml:space="preserve">{{Návod/{{PAGENAME}}}}
&lt;!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --&gt;
== Wikipédia:Niektoré šablóny ==
Šablóny pre vandalov:
{{experimenty}}
{{Experimenty2}}
{{Experimenty3}}
{{ExpU}}
{{Reklama}}
{{Exp3M}}
{{Vandalizmus}}
{{Vandalizmus2}}
{{Bábkový účet|David V.}}
NTH_QUESTION_INTRO
{{Bot|OJJ}}
{{Bez zdroja}}</text>
      <sha1>i6ad5prbqejzbo6qfo35ep1ms6cvrc5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415374</id>
      <parentid>7415370</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:51:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gateshebe</username>
        <id>193515</id>
      </contributor>
      <comment>Vvz</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87" xml:space="preserve">{{Návod/{{PAGENAME}}}}
&lt;!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --&gt;</text>
      <sha1>jrkvksuppgh6eqielvkjyurrvesdpiy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>505079</id>
    <revision>
      <id>7415353</id>
      <parentid>7415148</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:40:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>d</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30517" xml:space="preserve">{{pozri|chránenom území|Ohnište}}
{{Infobox vrch
 | názov             = Ohnište
 | obrázok           = Ohnište 06.JPG
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Liptovský Ján]]
 | obec1             = [[Liptovská Porúbka]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Demänovské vrchy]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1538.0
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9754
 | zemepisná dĺžka   = 19.7058
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} a {{Turistická značka|zelená}} z [[Liptovská Porúbka|Liptovskej Porúbky]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Ohnište
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Ohnište''' ({{mnm|1538.0}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|38}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|7|m|w}} južne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.70577&amp;y=48.97546&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Liptovský Ján]] a [[Liptovská Porúbka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú východne situovaná [[Malužiná]] a juhovýchodne ležiaca [[Nižná Boca|Nižná]] a [[Vyšná Boca]], severným smerom leží [[Liptovský Ján]], [[Liptovský Hrádok]] a [[Liptovská Poruba]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Mohutný vápencový masív Ohnišťa je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{Mnm|2046}}) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] ({{Mnm|1723}}) na [[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)|Smrekovicu]] ({{Mnm|1274}}). Východným smerom leží [[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)|Hradište]] ({{Mnm|1326}}) a Červená ({{Mnm|1202}}), južným Rovná hoľa, západným [[Ludárova hoľa]] ({{Mnm|1731}}), [[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)|Tanečnica]] ({{Mnm|1681}}), [[Krakova hoľa]] ({{Mnm|1752}}) a Škopovo ({{Mnm|1288}}) a severným [[Slemä]] ({{Mnm|1514}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka [[Štiavnica (prítok Váhu)|Štiavnica]] a z východných odteká prítokmi [[Boca|Boce]]. Na vrchol vedie značený chodník a masív je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie [[Ohnište]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva súvislý, miestami však riedky lesný porast, ktorý tak umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravské Beskydy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.97546&amp;lng=19.70577&amp;ele=1536&amp;azi=37.92&amp;alt=-1.67&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.97546%c2%b0%20N%2019.70577%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke z rázc. Pod Ohnišťom:
** od východu z rázc. Michalovo v [[Bocianska dolina|Bocianskej doline]] cez rázc. Brtkovica
** od severu z [[Kumštové sedlo|Kumštového sedla]] cez [[Rovná hora|Rovnú horu]] a Michalovské sedlo
* po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke cez Svidovské sedlo:
** zo západu z rázc. Pred Bystrou v [[Jánska dolina|Jánskej doline]]
** od východu z [[Malužiná|Malužinej]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Demänovské vrchy]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Pozri aj ==
{{projekt|commons=Category:Ohnište}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.70577&amp;y=48.97546&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Liptovský Ján]]
[[Kategória:Liptovská Porúbka]]&lt;/nowiki&gt;


{{Infobox vrch
 | názov             = Malý Chabenec
 | obrázok           = Nízké Tatry, Malý Chabenec (5).JPG
 | popis             = Vrcholová časť
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | obec              = [[Partizánska Ľupča]]
 | obec1             = [[Jasenie]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = [[Hron]]
 | nadmorská výška   = 1839.7
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9377
 | zemepisná dĺžka   = 19.4755
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|zelená}} z [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurky]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Malý Chabenec
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Malý Chabenec''' ({{mnm|1839.7}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v hlavnom hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Leží nad obcou [[Jasenie]], približne {{Km|18|m|w}} severozápadne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.47554&amp;y=48.93775&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Žilinský kraj|Žilinského]] a [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]], okresov [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Partizánska Ľupča]] a [[Jasenie]]. Najbližšími sídlami sú na západe situované osady [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] a [[Železnô]], južne leží obec [[Jasenie]] a [[Dolná Lehota (okres Brezno)|Dolná Lehota]], východne [[Demänovská Dolina]] a severne [[Partizánska Ľupča]], [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] a [[Liptovské Kľačany]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;
 
== Opis ==
Malý Chabenec je súčasťou hlavného hrebeňa medzi [[Ďurková (vrch)|Ďurkovou]] ({{Mnm|1750}}) a [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabencom]] ({{Mnm|1955}}). Severne susedí [[Krámec]] ({{Mnm|1523}}) a Spálená ({{Mnm|1690}}), východne dominuje Chabenec, [[Kotliská]] ({{Mnm|1937}}) a [[Skalka (1 980,1 m n. m.)|Skalka]] ({{Mnm|1980}}), južne [[Žiarska hoľa]] ({{Mnm|1841}}), [[Žiar (1 408 m n. m.)|Žiar]] ({{Mnm|1408}}) a [[Struhár (vrch)|Struhár]] ({{Mnm|1471}}) a západne Ďurková, [[Zámostská hoľa]] ({{Mnm|1612}}) a [[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)|Mestská hora]] ({{Mnm|1529}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Severné svahy odvodňuje Veľký Oružný potok do [[Ľupčianka|Ľupčianky]] v povodí [[Váh]]u, voda z južných odteká potokom [[Lomnistá]] do [[Jasenský potok|Jasenského potoka]] a rieky [[Hron]]. Vrcholom prechádza [[Cesta hrdinov SNP]] a juhovýchodné svahy sú súčasťou [[Skalka (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácie Skalka]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol umožňuje takmer kruhový rozhľad, obmedzený len východne situovanými vyššími susedmi. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] i [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Malá Fatra|Malú]] a [[Veľká Fatra|Veľkú Fatru]], [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]] a [[Veporské vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93775&amp;lng=19.47554&amp;ele=1841&amp;azi=18.73&amp;alt=-1.22&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.93775%c2%b0%20N%2019.47554%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{turistická značka|červená}} červeno značkovanej hrebeňovke ([[Cesta hrdinov SNP]]):
** od západu z [[Hiadeľské sedlo|Hiadeľského sedla]] cez [[Veľká Chochuľa|Veľkú Chochuľu]] a [[Ďurková (vrch)|Ďurkovú]]
** od východu z [[Chopok|Chopka]] cez [[Kotliská]] a [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]]
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke z [[Jasenie|Jasenia]] [[Jasenianska dolina|Jasenianskou dolinou]] okolo [[útulňa Ďurková pod Chabencom|turistickej útulne Ďurková]]
* po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke od západu z [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurky]] cez rázc. nad sedlom Ďurkovej&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Skalka (národná prírodná rezervácia)]]
* [[Ďumbier (geomorfologická časť)]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.47554&amp;y=48.93775&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Partizánska Ľupča]]
[[Kategória:Jasenie]]&lt;/nowiki&gt;

{{Infobox vrch
 | názov             = Ráztocká hoľa
 | obrázok           = Ondrejska hola 2NT4.jpg
 | popis             = Ráztocká hoľa v strednej časti
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]]
 | okres1            = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | obec              = [[Pohronský Bukovec]]
 | obec1             = [[Jasenie]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1565.3
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.8828
 | zemepisná dĺžka   = 19.3871
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|modrá}} z [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoky]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Ráztocká hoľa
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Ráztocká hoľa''' ({{mnm|1565.3}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|58}}&lt;/ref&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad obcou [[Pohronský Bukovec]], približne {{Km|20|m|w}} západne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.38706&amp;y=48.88287&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poloha ==
Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], na hranici okresov [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Pohronský Bukovec]] a [[Jasenie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú južne ležiaci [[Pohronský Bukovec]] a [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]], juhovýchodne ležiace [[Jasenie]], severne sa nachádza [[Liptovská Lúžna]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Ráztocká hoľa je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)|Košariska]] ({{Mnm|1695}}) v hlavnom hrebeni [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivej]]. Západne susedí [[Chabenec (1 515,5 m n. m.)|Chabenec]] ({{Mnm|1516}}) a [[Ondrejská hoľa]] ({{Mnm|1592}}), no tiež v hlavnom hrebeni ležiaca [[Malá Chochuľa|Malá]] ({{Mnm|1719}}) a [[Veľká Chochuľa]] ({{Mnm|1753}}) a Košarisko, severne sa nachádza [[Skalka (1 549 m n. m.)|Skalka]] ({{Mnm|1549}}), [[Veľká hoľa]] ({{Mnm|1640}}) a [[Latiborská hoľa]] ({{Mnm|1643}}), východne Struhár ({{Mnm|1471}}) a [[Ráztocké poľany]] ({{Mnm|1336}}) a južne Čierny diel ({{Mnm|1146}}), Matúšová ({{Mnm|1176}}) a Mlynárová ({{Mnm|1312}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Hron]]a, kde vodu odvádza zo severnej časti Husárka a z juhovýchodnej [[Suchý potok (prítok Jasenského potoka)|Suchý potok]], oba smerujúce do [[Jasenský potok|Jasenského potoka]], vodu z juhozápadnej časti odvádza potok [[Bukovec (prítok Hrona)|Bukovec]]. Na vrchol vedie turistický chodník z [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoky]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Hrebeň i vrchol Ráztockej hole je čiastočne porastený [[Borovica horská|kosodrevinou]], umožňujúcou obmedzený rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], pri priaznivých podmienkach aj [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]] a [[Veporské vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.88287&amp;lng=19.38706&amp;ele=1565&amp;azi=230.37&amp;alt=-1.71&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.88287%c2%b0%20N%2019.38706%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke:
** od juhu z [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoky]] cez Kopcovú
** z [[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)|Košariska]] v hlavnom hrebeni cez rázc. Pod Ráztockou hoľou
* po {{turistická značka|červená}} červeno značkovanom chodníku z [[Jasenie|Jasenia]] cez Kopcovú&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Prašivá (geomorfologická časť)]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Ráztocká hoľa}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.38706&amp;y=48.88287&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Banská Bystrica]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Jasenie]]
[[Kategória:Pohronský Bukovec]]&lt;/nowiki&gt;

------------
{{Infobox vrch
 | názov             = Struhár
 | obrázok           = Lomnistá dolina TN4.jpg
 | popis             = Struhár v strednej časti
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Jasenie]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1471.4
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9011
 | zemepisná dĺžka   = 19.4629
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Struhár
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Struhár''' ({{mnm|1471.4}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|59}}&lt;/ref&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad obcou [[Jasenie]], približne {{Km|16|m|w}} severozápadne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.46289&amp;y=48.90107&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poloha ==
Nachádza sa v juhozápadnej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivá]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] a na katastrálnom území obce [[Jasenie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú južne situované [[Jasenie]] a [[Dolná Lehota (okres Brezno)|Dolná Lehota]], severozápadne leží osada [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]]|. Masív patrí do ochranného pásma [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Struhár je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej južným smerom z [[Ďurková (vrch)|Ďurkovej]] ({{Mnm|1750}}) na Obrštín ({{Mnm|1043}}). Západne susedí [[Latiborská hoľa]] ({{Mnm|1643}}), [[Veľká hoľa]] ({{Mnm|1640}}), [[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)|Košarisko]] ({{Mnm|1695}}), [[Ráztocká hoľa]] ({{Mnm|1565}}) a [[Ráztocké poľany]] ({{Mnm|1336}}), južne Obrštín ({{Mnm|1043}}), východne [[Žiar (1 408 m n. m.)|Žiar]] ({{Mnm|1408}}) a [[Žiarska hoľa]] ({{Mnm|1840}}) a severným smerom [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]] ({{Mnm|1955}}), [[Ďurková (vrch)|Ďurková]] ({{Mnm|1750}}) a [[Zámostská hoľa]] ({{Mnm|1612}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Hron]]a, kde vodu odvádza [[Jasenský potok]], odvodňujúci západné (Prostredný potok) i východné ([[Lomnistá]]) svahy hrebeňa. Juhozápadným smerom sa svahy zvažujú do [[Jasenianska dolina|Jasenianskej doliny]], severozápadné do doliny Šifrová a východné do [[Lomnistá dolina|Lomnistej doliny]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý, miestami riedky porast s čistinami, umožňujúci obmedzený rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], pri priaznivých podmienkach aj [[Kremnické vrchy|Kremnické]] a [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]] a [[Veporské vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.90107&amp;lng=19.46289&amp;ele=1471&amp;azi=214.04&amp;alt=-0.22&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.90107%c2%b0%20N%2019.46289%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no úbočím vedú chodníky:

* {{Turistická značka|modrá}} modrá značka západným úbočím z [[Jasenianska dolina|Jasenianskou dolinou]] z [[Jasenie|Jasenia]] cez Struhárske sedlo na [[Ďurková (vrch)|Ďurkovú]]
* {{Turistická značka|zelená}} zelená značka z rázc. Pod Obrštínom [[Lomnistá dolina|Lomnistou dolinou]] do Struhárskeho sedla&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Prašivá (geomorfologická časť)]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Struhár}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.46289&amp;y=48.90107&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Jasenie]]
&lt;/nowiki&gt;


== Mapa ==
{{LocMap+|Slovensko|float=center|width=1024|relief=1|link=|caption=Vrchy v krížom na vrchole|places=
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]]|position=bottom|lat=49.12404|lon=18.82728}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]]|position=bottom|lat=48.98161|lon=18.64094}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľký Rozsutec]]|position=top|lat=49.23157|lon=19.09848}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]]|position=right|lat=48.93638|lon=19.64035}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Šíp (vrch)|Šíp]]|position=right|lat=49.16533|lon=19.1789}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Gerlachovský štít|Gerlach]]|position=right|lat=49.1639|lon=20.13405}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Suchý (1 468 m n. m.)|Suchý]]|position=top|lat=49.17145|lon=18.95647}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Predné Solisko]]|position=bottom|lat=49.14984|lon=20.03848}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľká Svišťovka]]|position=top|lat=49.20494|lon=20.23694}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]|position=left|lat=49.16286|lon=20}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Sitno (vrch)|Sitno]]|position=left|lat=48.40318|lon=18.87712}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Inovec (1 041,6 m n. m.)|Inovec]]|position=right|lat=48.77473|lon=18.04135}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Záruby]]|position=left|lat=48.52355|lon=17.3927}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Rokoš (vrch)|Rokoš]]|position=bottom|lat=48.77105|lon=18.43447}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Čierny vrch|position=right|lat=48.81502|lon=18.40892}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Ostrý vrch (767,5 m n. m.)|Ostrý vrch]]|position=left|lat=48.8481|lon=18.12477}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Vtáčnik (vrch vo Vtáčniku)|Vtáčnik]]|position=right|lat=48.62472|lon=18.63493}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Rakytov (vrch)|Rakytov]]|position=right|lat=48.96073|lon=19.17899}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=|position=right|lat=49.1522|lon=20.05843}} &lt;!--Patria--&gt;
  {{LocMap~|Slovensko|label=|position=right|lat=49.18256|lon=20.04828}} &lt;!--Kôprovský štít--&gt;
  {{LocMap~|Slovensko|label=|position=right|lat=49.1664|lon=20.18456}} &lt;!--Slavkovský štít--&gt;
  {{LocMap~|Slovensko|label=Dolnoždánska skala|position=right|lat=48.55387|lon=18.72694}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Jelenia skala|position=left|lat=48.49142|lon=18.82507}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Paradajs|position=right|lat=48.46266|lon=18.87431}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Kojšová|position=left|lat=49.16831|lon=18.84749}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Marhát]]|position=left|lat=48.59485|lon=17.97062}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľká Rača]]|position=left|lat=49.41339|lon=18.96842}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Malý Manín]]|position=left|lat=49.14852|lon=18.5067}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Rohatá skala|position=left|lat=48.99482|lon=18.37334}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Orlová (vrch)|Orlová]]|position=right|lat=48.88931|lon=20.08627}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Kopa|position=bottom|lat=49.13701|lon=19.13769}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Veľký Tribeč (vrch)|Veľký Tribeč]]|position=left|lat=48.46915|lon=18.23945}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Buchlov (vrch vo Vtáčniku)|Buchlov]]|position=bottom|lat=48.60912|lon=18.57329}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=[[Žarnov (vrch vo Vtáčniku)|Žarnov]]|position=left|lat=48.60912|lon=18.5430}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Kohút|position=right|lat=49.11382|lon=21.01703}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Marduňa|position=left|lat=49.11051|lon=20.97532}}
  {{LocMap~|Slovensko|label=Kamenná|position=bottom|lat=49.1045|lon=20.99223}}
}}

Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hiking.sk | odkaz na autora = | titul = Téma - Kríže na slovenských horách {{!}} strana 3 | url = https://hiking.sk/hk/fo/4567/krize_na_slovenskych_horach.html?offset=30&amp;period=0&amp;fifo&amp;fbclid=IwAR01L3J0MWo-D7lAC4keMwcxPNs3TQnEu3RYkb027aDxXwt6O6xFU335ZB4 | vydavateľ = hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-25 | miesto = | jazyk = }}

== Referencie ==
{{Referencie}}</text>
      <sha1>397zv20i5htc553i5uafwi5rqezzyuc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hrad Švihov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>505163</id>
    <revision>
      <id>7415476</id>
      <parentid>6707621</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T00:07:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4241" xml:space="preserve">[[Súbor:BurgSvihov.jpg|náhľad|Hrad Švihov]]

'''Švihov''' je [[Gotika|gotický]] [[vodný hrad]] v [[Švihov (okres Klatovy)|rovnomennom meste]] na [[Okres Klatovy|Klatovsku]] v [[Česko|Česku]].

== Dejiny ==
[[Súbor:Svihov_prikop.JPG|náhľad|vľavo|Zachovaná časť vodnej priekopy pri vonkajšej časti opevnenia]]
Medzi českými hradmi patrí k najmladším. Bol postavený v rokoch [[1480]] – [[1489]] na príkaz vtedajšieho majiteľa panstva Půty Švihovského z Rýzmberka. V dostavbe opevnenia po jeho smrti pokračovali jeho synovia, ktorí si na stavbu pozvali známeho architekta [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]].
Po rode Švihovských hrad v roku [[1548]] prevzali Kavkovci z [[Říčany|Říčan]], zlé hospodárenie ich ale už v roku [[1598]] donútilo hrad predať rodu [[Černínovia z Chudenic|Černínovcov z Chudenic]]. Nasledovala [[tridsaťročná vojna]]. Hrad vtedy bezúspešne obliehali švédske vojská.

Po vojne, zrejme zo strachu pred možnou „nedobytnou liahňou protihabsburského odporu“, vydal habsburský cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] nariadenie na demoláciu hradu. Vďaka neustálemu odďaľovaniu k nej však v plnom rozsahu nikdy nedošlo, bola iba zbúraná časť hradného opevnenia. Hradné paláce, kaplnka a zvyšné bašty sa neskôr zmenili na panskú sýpku, čím síce celý objekt veľmi utrpel, ochránilo ho to ale od rozsiahlejších prestavieb. Černínovci vlastnili hrad až do roku [[1945]], kedy bol zoštátnený.

Československý štát prevzal významnú historickú pamiatku v dezolátnom stave. Už v roku [[1950]] ale začali programové rekonštrukčné práce, v tom čase ojedinelé. Hrad bol opäť zastrešený, interiéry vyčistené, vybavenie hradu zreštaurované. Po povodniach v auguste [[2002]] sa realizovali ďalšie opravy, ktoré sa týkali najmä sústavy vodných priekop slúžiacich predtým ako súčasť opevnenia.
[[Súbor:Svihov_vez.jpg|náhľad|Vstupná brána do hradu]]

== Architektúra ==
Hrad tvoria dva ''obytné paláce'', päťposchodová vstupná veža a hradná kaplnka postavená na bašte. Iba sčasti zostala zachovaná hradba so štyrmi baštami – Červenou, Bielou, Zelenou a Zlatou, ktorých pozostatky boli vykopané v roku [[1951]]. Okolo hradu sú 2 vodné priekopy – vnútorné na mieste dnešného vnútorného nádvoria a vonkajšie medzi vnútornou a zničenou vonkajšou hradbou. V prípade potreby mohli byť veľmi rýchlo naplnené z troch okolitých rybníkov napájaných kanálmi z rieky [[Úhlava|Úhlavy]]. Z vonkajšieho opevnenia sa do súčasnosti zachovala iba jedna valcová [[bašta]].

V hradných interiéroch je vybavenie typické pre obdobie [[renesancia|renesancie]] – nábytok, gobelíny, cínový a olovený riad, keramika, zbrane a brnenia. V Červenej bašte, kaplnke a aj v iných priestoroch hradu sa zachovali cenné [[Freska|nástenné maľby]] zo [[16. storočie|16. storočia]]. Prístupná je hradná zbrojnica, kuchyňa s originálnym vybavením, kaplnka, fraucimor alebo veľká sála s dreveným renesančným kazetovým stropom pôvodom z [[Dobrovice|dobrovického]] zámku.

== Súčasná prevádzka ==
Dnes je hrad pod správou [[Národný pamiatkový ústav|Národného pamiatkového ústavu]] v [[Plzeň|Plzni]]. Prístupné sú dva prehliadkové okruhy – vlastný hrad a hradná kuchyňa. Hrad sa využíva aj ako stredisko kultúry – usporadúvajú sa tu svadby, výstavy, plesy alebo koncerty. Obľubujú ho aj filmári: v roku [[1973]] sa tu napr. natáčala rozprávka ''[[Tři oříšky pro Popelku]]''.

== Galéria ==
&lt;center&gt;&lt;gallery&gt;
Image:Svihov_nadvori.jpg|malé nádvorie za bránou
Image:Svihov_basta.jpg|bašta
Image:Svihov_vodni_prikop.jpg|vodná priekopa
Image:Svihov_od_jihu.jpg|hrad od juhu
Image:Svihov_kaple.jpg|hradná kaplnka
&lt;/gallery&gt;&lt;/center&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Castle Švihov}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.hradsvihov.cz/ Oficiálna stránka]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Švihov (hrad)|9907507}}

[[Kategória:Hrady a zámky v Plzenskom kraji|Švihov]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Plzenskom kraji]]
[[Kategória:Vodné hrady a zámky|Švihov]]</text>
      <sha1>m4i1igvcp3nt376ad9vvd78u59zp34i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Barbara Erskinová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>512030</id>
    <revision>
      <id>7415355</id>
      <parentid>6281153</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:55:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Georgeo88</username>
        <id>61234</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>kat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3136" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno = Barbara Erskinová
  |Portrét =  
  |Popis = britská spisovateľka
  |Dátum narodenia = {{dnv|1936|12|18}}
  |Miesto narodenia = [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]], [[Spojené kráľovstvo]]
  |Dátum úmrtia = 
  |Miesto úmrtia = 
|}}

'''Barbara Erskinová''' (* [[10. august]] [[1944]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britská [[spisovateľ]]ka.

== Životopis ==
Vyštudovala [[stredovek]]ú históriu [[Škótsko|Škótska]] na [[University of Edinburgh]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Erskinová 
| meno = Barbara 
| titul = Biography 
| url = http://www.barbara-erskine.co.uk/biography.htm 
| dátum prístupu = 2013-10-22 
| vydavateľ = 
| jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt; Jej knižným [[debut]]om bol román ''Lady of Hay'' z roku [[1986]], ktorý bol preložený do 30 jazykov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| titul = Lady Of Hay 25th Anniversary Edition 
| url = http://www.barbara-erskine.co.uk/novels/novels/lady-of-hay/ 
| dátum prístupu = 2013-10-22 
| jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt; a predalo sa cez tri milióny výtlačkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| titul = Lady of Hay 
| url = http://www.harpercollins.co.uk/Titles/55817 
| dátum prístupu = 2013-10-22 
| vydavateľ = HarperCollins
 | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt; Píše najmä [[Historický román|historické romány]], napísala aj niekoľko zbierok [[Poviedka|poviedok]]. S novým titulom prichádza priemerne raz za dva roky, a to kvôli obsiahlemu [[výskum]]u a písaniu dvoch verzií každej novej knihy.&lt;ref name=&quot;herefordtimes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| titul = Bestselling novelist in Waterstones 
| url = http://www.herefordtimes.com/leisure/books/3201513.Bestselling_novelist_in_Waterstones/ 
| dátum vydania = 2008-07-10 
| dátum prístupu = 2013-10-22 
| vydavateľ = Hereford Times = 
| jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt; Prakticky celé jej doterajšie dielo je preložené do [[Čeština|češtiny]].

Vlastní starobylý zámok v [[Essex (grófstvo)|essexskom]] meste [[Colchester]]&lt;ref name=&quot;herefordtimes&quot; /&gt; a dom v [[Hereford|Hereforde]] v grófstve [[Herefordshire]].

== Dielo ==
;Romány
* ''Lady of Hay'', 1986
* ''Kingdom of Shadows'', 1988
* ''Child of the Phoenix'', 1992
* ''Midnight is a Lonely Place'', 1994
* ''House of Echoes'', 1996
* ''On the Edge of Darkness'', 1998
* ''Whispers in the Sand'', 2000
* ''Hiding from the Light'', 2002
* ''Daughters of Fire'', 2006
* ''The Warrior's Princess'', 2008
* ''Time's Legacy'', 2010
* ''River of Destiny'', 2012

;Zbierky poviedok
* ''Distant Voices''
* ''Sands Of Time''česky 2006
* ''Encounters''

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.barbara-erskine.co.uk/index.htm Oficiálna stránka]
* [http://www.databazeknih.cz/zivotopis/barbara-erskine-336 Barbara Erskinová] 

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Barbara Erskinová|11298202}}


{{Biografický výhonok}}


{{DEFAULTSORT:Erskinová, Barbara}}
[[Kategória:Britskí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Nottinghamu (Anglicko)]]
[[Kategória:Absolventi University of Edinburgh]]</text>
      <sha1>bktxwdlm7of4y2phbmt09dngnajonsw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Václav Malý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>518163</id>
    <revision>
      <id>7415406</id>
      <parentid>6525986</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:58:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>kat.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11237" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný 
 |typ                                 = biskup &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt; 
 |typ dodatok                         =  &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt; 
 |zvolené meno                        = 
 |zvolené meno originálne             = 
 |meno                                = Václav Malý
 |originálne meno                     = 
 |rodné meno                          = 
 |aktuálny titul                      = pomocný biskup pražský&lt;br /&gt;biskupský vikár &lt;!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --&gt;
 |portrét                             = Vaclav Maly.jpg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
 |popis portrétu                      = 
 |podpis                              = Vaclav Maly signature.jpg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt; 
 |erb                                 = Coat of arms of Václav Malý.svg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt; 
 |štít erbu                           =  &lt;!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --&gt; 
 |dekorácia erbu                      =  &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt; 
 |heslo                               = 
 |heslo po slovensky                  = Pokora a pravda
 |štát pôsobenia                      = {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Česko|w}}
 |dátum narodenia                     = {{dnv|1950|09|21}} &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt; 
 |miesto narodenia                    = [[Praha]], [[Česko]]
 |dátum úmrtia                        =  &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt; 
 |miesto úmrtia                       = 
 |1. funkcia                          = [[Pomocný biskup]] [[Pražská arcidiecéza|pražský]]
 |1. funkcia - obdobie                = [[11. január]] [[1997]]{{--}}
 |1. funkcia - predchodca             = 
 |1. funkcia - nástupca               = 
 |2. funkcia                          = 
 |2. funkcia - obdobie                = 
 |2. funkcia - predchodca             = 
 |2. funkcia - nástupca               = 
 |funkcie                             = 
 |cirkev                              = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
 |rítus                               = 
 |rehoľa                              = 
 |večné sľuby dátum                   = 
 
 |diakonát dátum                      =  &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |diakonát miesto                     = 
 |diakonát svätiteľ                   = 
 |diakonát svätiteľ funkcia           = 
 
 |kňazské svätenie dátum              = {{duv|1976|06|26|1950|09|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |kňazské svätenie miesto             = [[Praha]]
 |kňazské svätenie svätiteľ           = [[Jozef Feranec]]
 |kňazský svätiteľ funkcia            = biskup banskobystrický
 |ordinácia dátum                     =  &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |ordinácia miesto                    = 
 |inkardinácia                        = 
 
 |menovanie dátum                     = {{duv|1996|12|03|1950|09|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |menovanie osoba                     = [[Ján Pavol II.]]
 |potvrdenie dátum                    =  &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |biskupské svätenie dátum            = {{duv|1997|01|11|1950|09|21|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |biskupské svätenie miesto           = [[Praha]]
 |biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Miloslav Vlk]]
 |biskupský svätiteľ funkcia          = arcibiskup pražský
 |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Giovanni Coppa]]
 |1. spolusvätiteľ funkcia            = apoštolský nuncius pri vláde českej
 |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Jaroslav Škarvada]]
 |2. spolusvätiteľ funkcia            = pomocný biskup pražský
 
 |kardinál dátum                      = &lt;!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |kardinál menujúci                   = 
 |kardinálsky stupeň                  = 
 |titulárny kostol                    = 
 
 |pontifikát dátum                    = &lt;!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |intornizácia dátum                  = 
 |poradie pápež                       = 
 
 |blahorečenie dátum                  = 
 |blahorečil                          = 
 |blahorečenie miesto                 = 
 |kanonizovaný dátum                  = 
 |kanonizoval                         = 
 |kanonizovaný miesto                 = 
 |dátum sviatku                       = 
 |patrón                              = 
 |atribúty                            = 
}}

[[Monsignore|Mons.]] '''Václav Malý''' (* [[21. september]] [[1950]], [[Praha]]) je rímskokatolícky duchovný a [[pomocný biskup]] [[Pražská arcidiecéza|pražský]].
 
== Životopis ==
[[File:VaclavMaly10.JPG|left|thumb|Pomocný biskup pražský Václav Malý]]
V rokoch [[1969]] – [[1976]] študoval na Cyrilometodějskej bohosloveckej fakulte v [[Litoměřice|Litoměřiciach]]. Na [[kňaz]]a ho vysvätil [[26. jún]]a [[1976]] v Prahe banskobystrický biskup [[Jozef Feranec]]&lt;ref name=&quot;CH-Malý&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Bishop Václav Malý| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmaly.html | dátum aktualizácie = 14 Feb 2014 | dátum prístupu = 2014-06-22 | jazyk = {{eng}} }}&lt;/ref&gt;. V roku [[1977]] podpísal [[Charta 77|Chartu 77]] a o rok neskôr bol jedným zo 17 zakladateľov [[Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných|Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných]]. V januári [[1979]] bol zbavený štátneho súhlasu a od 22. mája do 22. decembra 1979 bez súdu väznený (obvinený z rozvracania republiky). V rokoch [[1980]] – [[1989]] pracoval ako kurič a zememeračský figurant, zároveň však pôsobil tajne ako kňaz a podieľal sa na tvorbe katolíckeho [[samizdat]]u. Rok bol hovorcom Charty 77 (13. januára 1981 – 7. januára 1982). Od roku [[1988]] bol členom [[Český helsinský výbor|Československého helsinského výboru]]. 

Verejne známym sa stal počas [[Nežná revolúcia|zamatovej revolúcie]] v roku 1989, kedy moderoval veľké ľudové zhromaždenia, napríklad zhromaždenie trištvrte milióna ľudí na [[Letná|Letenskej pláni]] 25. novembra či niekoľko zhromaždení na Václavskom námestí. Bol spoluzakladateľom a prvým hovorcom [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]]. 

V rokoch [[1990]] – [[1996]] pôsobil ako kňaz v Prahe, 1. decembra [[1996]] bol menovaný za [[kanonik|kanonika]] Metropolitnej kapituly u sv. Víta, 3. decembra ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] menoval za titulárneho biskupa marcelliánskeho a pomocného biskupa pražského. Vysvätený bol 11. januára [[1997]]. Jeho biskupské heslo znie ''Pokora a pravda''.

Okrem práce v Cirkvi tiež cestuje do krajín, v ktorých sa vyskytujú politickí väzni. Navštevuje ich rodiny a snaží sa ich psychicky podporiť. Spisuje [[Petícia|petície]] a nenásilnou formou bojuje proti tamojším režimom. S týmto cieľom navštívil [[Bielorusko]], [[Moldavsko]], [[Kuba|Kubu]], [[Čína|Čínu]], [[Sudán]] a [[Irán]].

Roku [[1998]] mu bol prepožičaný Rád T.G. Masaryka III. triedy, je aj nositeľom Čestnej medaily Tomáša Garrigua Masaryka za vernosť jeho odkazu (14. septembra 1997). Dňa 8. marca 2012 sa stal prvým laureátom ''[[Cena Arnošta Lustiga|Ceny Arnošta Lustiga]]''.

== Literatúra ==
[[Súbor:VaclavMaly5.JPG|thumb|Čelákovický farár Richard Scheuch, Václav Malý a Michael Slavík v Přerove nad Labem]]
* {{Citácia knihy | priezvisko = Hanuš | meno = Jiří | titul = Malý slovník osobností českého katolicismu 20. století s antologií textů | vydavateľ = Centrum pro studium demokracie a kultury | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 308 | isbn = 80-7325-029-2}}
* {{Citácia knihy | titul = Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M | vydavateľ = Kdo je kdo | místo = Praha | rok = 1991 | počet strán = 636 | isbn = 80-901103-0-4 | strany = 573}}
* {{Citácia knihy | titul = Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor) | vydanie = 5 | vydavateľ = Agentura Kdo je kdo | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 775 | isbn = 80-902586-9-7 | strany = 397}}
* {{Citácia knihy | titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 432}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Tomeš | meno = Josef | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století : II. díl : K–P | vydavateľ = Paseka ; Petr Meissner | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet stran = 649 | isbn = 80-7185-246-5 | strany = 326}}
* ''Rozhovory, úvahy, komentáře''. Praha : Portál, 2005. ISBN 80-7367-034-8.
* Josef Beránek - Václav Malý. ''K hledání pravdy patří pokora''. Praha : Portál, 2002. ISBN 80-7178-702-7.

== Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Václav Malý (theologian)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.cirkev.cz/cirkev-v-cr/biskupove/vaclav-maly/ Životopis] na stránke Českej biskupskej konferencie
* [http://www.apha.cz/mons-vaclav-maly Životopis] na stránke [[Pražská arcidiecéza|Pražskej arcidiecézy]]
* Jakub Šmíd (10. marec 2006) [http://www.velkaepocha.sk/content/view/98/40/ Mons. Václav Malý: Jen jako svobodná země bude Čína prospěšná světu! - Velká Epocha]
* Dagmar Smolíková: [http://www.sedmagenerace.cz/text/detail/348 ''Málo se mluví o naději (rozhovor s Václavem Malým)'']. Sedmá generace. 2008, č. 3.
* [http://www.radiovaticana.cz/rozhovor.php4?id=7 Václav Malý, Ničeho nelituji, Nejen o návštěvě Číny a Osvětimské ceně] 26.10.2005, radiovaticana.cz
* [http://www.impuls.cz/impulsy-v-moravce/vaclav-moravec.html?host=v%E1clav%20mal%FD Václav Malý v Impulsech Václava Moravce, interview pro rádio Impuls]
* [http://www.rozhlas.cz/praha/jaktovidi/_zprava/488912 Názory Václava Malého] v programe Jak to vidí [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]]
* [http://www.pametnaroda.cz/witness/index/id/1375 Příběh Václava Malého] na portáli ''Paměť národa''
* [http://www.cdct.cz/old/prosopografie.php?osoba=TWFsw707VsOhY2xhdiAoMTk1MOKAkyk%3D Václav Malý na stránkách Centra dějin české teologie KTF UK]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Václav Malý|11392257}}

{{DEFAULTSORT:Malý, Václav}}
[[Kategória:Českí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Kanonici]]
[[Kategória:Biskupi Pražskej diecézy]]
[[Kategória:Signatári Charty 77]]
[[Kategória:Hovorcovia Charty 77]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]]
[[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]</text>
      <sha1>m2e5ojtc1xb6of8506wagsnsm4jfq72</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marvel Studios</title>
    <ns>0</ns>
    <id>580504</id>
    <revision>
      <id>7415342</id>
      <parentid>7415306</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:12:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Josephzbazin</username>
        <id>195094</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie údajov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68398" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Marvel Studios, LLC
| Logo spoločnosti     = Marvel Studios 2016 logo.svg
| Veľkosť loga         = &lt;!-- automatická veľkosť je 230px --&gt;
| Popis                = 
| Právna forma         = [[Limited liability company|LLC]]
| IČO                  = 
| Odvetvie             = [[Film]]
| Založená             = [[7. december]] [[1993]]
| Zakladateľ           = [[Avi Arad]], &lt;br&gt; [[ToyBiz]], &lt;br&gt; [[Marvel Entertainment Group]]
| Sídlo                = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]]
| Štát sídla           = Spojené štáty americké
| Pôvod                = 
| Vedenie              = Kevin Feige (Prezident)&lt;br /&gt;Louis D'Esposito (Co-prezident)&lt;br /&gt;Victoria Alonso (vedúca výroby)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;
| Územný rozsah        = celosvetovo
| Priemysel            = filmový
| Produkcia            = [[Film]]
| Aktíva               = 
| Obrat                = 
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]]
| Dcérske spoločnosti  = Marvel Music Marvel&lt;br /&gt;Film Productions LLC, MVL&lt;br /&gt;Development LLC MVL&lt;br /&gt;Productions LLC
| Vlastník             = Marvel Entertainment, LLC
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld.

Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť.

Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]].

Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios.

== Práva na postavy ==
V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool.

Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“.

V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu.

Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rok
!Postava
!Od štúdia
!Poznámky / &lt;abbr&gt;Ref.&lt;/abbr&gt;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2005
|Čierny panter
|Columbia Pictures
|Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment.
|-
|Iron Man
|New Line Cinema
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2006
|Thor
|Columbia Pictures
|
|-
|Čierna vdova
|Lions Gate Entertainment
|
|-
|Hulk
|Universal Pictures
|Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia.
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2012
|Blade
|New Line Cinema
|
|-
|Daredevil
|20th Century Fox/New Regency
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2013
|Ghost Rider
|Columbia Pictures
| rowspan=&quot;2&quot; |
|-
|Pomstiteľ
|Lions Gate Entertainment
|-
|Luke Cage
|Columbia Pictures
|
|-
!2014
|Namor
|Universal Pictures
|V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije.
|-
!2016
|Ego
|20th Century Fox
|Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''.
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2019
|Fantastická štvorka
|20th Century Fox/Constantin Film
|V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|-
|X-Men
| rowspan=&quot;2&quot; |20th Century Fox
| rowspan=&quot;2&quot; |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|}

== Filmy ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |PRVÁ FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008
| Jon Favreau
| Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway
| 126 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 586 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk''
| {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008
| Louis Leterrier
| Zak Penn
| 112 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 265 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010
| Jon Favreau
| Justin Theroux
| 125 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 624 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011
| [[Kenneth Branagh]]
| Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne
| 114 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 449 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger''
| {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011
| Joe Johnston
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 124 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 371 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Avengers''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012
| colspan=2| [[Joss Whedon]]
| 143 minút
| $ 220 mil.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,519 mld.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |DRUHÁ FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013
| Shane Black
| Drew Pearce • Shane Black
| 131 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,215 mld.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2013
| [[Alan Taylor]]
| Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely
| 112 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 645 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 136 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 714 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy''
| {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. august 2014
| James Gunn
| James Gunn • Nicole Perlman
| 122 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 773 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron''
| {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015
| colspan=2| Joss Whedon
| 141 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,403 mld.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015
| Peyton Reed
| Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd
| 117 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 519 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |TRETIA FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 147 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,153 mld.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. november 2016
| Scott Derrickson
| Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill
| 115 minút
| $ 165 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 678 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017
| colspan=2| James Gunn
| 137 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 864 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming''
| {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017
| Jon Watts
| Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •&lt;br /&gt;Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers
| 133 minút
| $ 175 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 880 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2017
| Taika Waititi
| Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost
| 130 minút
| $ 180 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 854 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther''
| {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 16. február 2018
| Ryan Coogler
| Joe Robert Cole • Ryan Coogler
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;black-panther-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,348 mld.&lt;ref name=&quot;black-panther&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 149 minút
| $ 325 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers3-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,048 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018
| Peyton Reed
| Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari
| 118 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;antman2-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 623 mil.&lt;ref name=&quot;antman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019
| Anna Boden • Ryan Fleck
| Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet
| 124 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,128 mld.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 181 minút
| $ 356 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,798 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 129 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,132 mld.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ŠTVRTÁ FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021
| Cate Shortland
| Eric Pearson
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 380 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''
|{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. september 2021
| Destin Daniel Cretton
| David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham
| 132 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 432 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. november 2021
| Chloé Zhao
| Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo
| 157 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 402 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home''
|{{minivlajka|USA}} 17. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 148 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,893 mld.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022
| Sam Raimi
| Michael Waldron
| 126 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 954 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022
| Taika Waititi
| Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson
| 119 minút
| $ 250 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 520 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pripravované filmy ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever''
|{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 11. november 2022
| Ryan Coogler
| Ryan Coogler • Joe Robert Cole
| N/A
| N/A
| N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |PIATA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''
|{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. február 2023
| Peyton Reed
| Jeff Loveness
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023
| colspan=&quot;2&quot; | James Gunn
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Marvels''
|{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023
| Nia DaCosta
| Megan McDonnell
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade''
| {{minivlajka|Slovensko}}2. november 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2023
| Bassam Tariq
| Stacy Osei-Kuffour
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America: New World Order''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2024
| Julius Onah
| Malcolm Spellman • Dalan Musson
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts''
|{{minivlajka|Slovensko}} 25. júl 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. júl 2024
|Jake Schreier
|Eric Pearson
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ŠIESTA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2024
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: The Kang Dynasty''
|{{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Secret Wars''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |BUDÚCE FILMY
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3''
| N/A
| Shawn Levy
| Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2''
| N/A
| colspan=&quot;2&quot; | Destin Daniel Cretton
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|}

== Seriály ==

=== Marvel Television seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%; text-align:center;&quot;
|-
! Seriál
! colspan=&quot;2&quot;| Séria
! Časti
! Premiéra série {{minivlajka|USA}}
! Finále série {{minivlajka|USA}}
! Stanica {{minivlajka|USA}}
|-
! rowspan=&quot;7&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.''
| style=&quot;background:#F77F00; width:1%;&quot;|
| 1
| 22
| 24. september 2013
| 13. máj 2014
| rowspan=&quot;9&quot; | [[American Broadcasting Company|ABC]]
|-
| style=&quot;background:#9E1B1B; width:1%;&quot;|
| 2
| 22
| 23. september 2014
| 12. máj 2015
|-
| style=&quot;background:#BEBEBE; width:1%;&quot;|
| 3
| 22
| 29. september 2015
| 17. máj 2016
|-
| style=&quot;background:#663F38; width:1%;&quot;|
| 4
| 22
| 20. september 2016
| 16. máj 2017
|-
| style=&quot;background:#322D39; width:1%;&quot;|
| 5
| 22
| 1. december 2017
| 18. máj 2018
|-
| style=&quot;background:#25427D; width:1%;&quot;|
| 6
| 13
| 10. máj 2019
| 2. august 2019
|-
| style=&quot;background:#73CDE2; width:1%;&quot;|
| 7
| 13
| 27. máj 2020
| 12. august 2020
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter''
| style=&quot;background:#A6C5C8; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 6. január 2015
| 24. február 2015
|-
| style=&quot;background:#3F4B60; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| 19. január 2016
| 1. marec 2016
|-
! rowspan=&quot;3&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil''
| style=&quot;background:#0A2252; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 10. apríl 2015
| rowspan=&quot;11&quot; | [[Netflix]]
|-
| style=&quot;background:#395971; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 18. marec 2016
|-
| style=&quot;background:#9E1E1D; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 19. október 2018
|-
! rowspan=&quot;3&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones''
| style=&quot;background:#B298D9; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 20. november 2015
|-
| style=&quot;background:#242217; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 8. marec 2018
|-
| style=&quot;background:#461447; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |14. jún 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage''
| style=&quot;background:#3E290C; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 30. september 2016
|-
| style=&quot;background:#D6A400; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 22. jún 2018
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist''
| style=&quot;background:#28464A; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 17. marec 2017
|-
| style=&quot;background:#6A543F; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |7. september 2018
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders''
| style=&quot;background:#969696; width:1%;&quot; |
| 1
| 8
| colspan=&quot;2&quot; | 18. august 2017
|-
! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans''
| style=&quot;background:#55A2AC; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 26. september 2017
| 10. november 2017
| ABC
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher''
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; |
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot; | 17. november 2017
| rowspan=&quot;2&quot; | Netflix
|-
| style=&quot;background:#2A2C27; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |18. január 2019
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways''
| style=&quot;background:#D8DAC5; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 21. november 2017
| 9. január 2018
| rowspan=&quot;3&quot; | Hulu
|-
| style=&quot;background:#5E4530; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |21. december 2018
|-
| style=&quot;background:#191970; width:1%;&quot; |
| 3
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |13. december 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak &amp; Dagger''
| style=&quot;background:#766c6b; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 7. jún 2018
| 2. august 2018
| rowspan=&quot;2&quot; | Freeform
|-
| style=&quot;background:#0BB10D; width:1%;&quot; |
| 2
| 10
| 4. apríl 2019
| 30. máj 2019
|-
!{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom''
| style=&quot;background:#210000; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |16. október 2020
| Hulu
|}

=== Marvel Studios seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Seriál
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;3&quot; |Pôvodne vydané
! rowspan=&quot;2&quot; |Scenár
! rowspan=&quot;2&quot; |Stav
|-
!Premiéra série
!Finále série
!Stanica
|-
! colspan=&quot;9&quot; |ŠTVRTÁ FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]''
| style=&quot;background:#B30E0E; width:1%;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 15. január 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| rowspan=&quot;11&quot; |[[Disney+]]
|Jac Schaeffer
| rowspan=&quot;7&quot; |zverejnené
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier''
|style=&quot;background:; width:1%;&quot;| 
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Malcolm Spellman
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#754925;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Michael Waldron
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' 
| style=&quot;background:#281C3A;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 11. august 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 6. október 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| A. C. Bradley
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye''
| style=&quot;background:#D3C743;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 24. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 22. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jonathan Igla
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight''
| style=&quot;background:#979797;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jeremy Slater
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel''
| style=&quot;background:#334075;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022
|Bisha K. Ali
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot; |
|1
|5
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022
|Ryan Little
| rowspan=&quot;4&quot; | postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička''
{{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law''
| style=&quot;background:#03AE09;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022&lt;ref name=&quot;SheHulkPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022
|Jessica Gao
|-
!''Nepomenovaný Halloweensky špeciál''
| style=&quot;background:#B8D255;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special''
| style=&quot;background:#61E80B;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|James Gunn
|-
! colspan=&quot;9&quot; |PIATA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#FF4500;&quot; |
|2
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} začiatok roka 2023&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: Everything From the Marvel Studios Animation Panel|url=https://www.marvel.com/articles/tv-shows/sdcc-2022-marvel-studios-animation-panel|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.marvel.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Disney+]]
|A. C. Bradley
| rowspan=&quot;2&quot; |postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion''
| style=&quot;background:#769A39;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} jar 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: All of the Marvel Studios News Coming Out of Hall H at San Diego Comic-Con|url=https://www.marvel.com/articles/movies/sdcc-2022-all-of-the-marvel-studios-news-coming-out-of-hall-h-at-san-diego-comic-con|dátum prístupu=2022-07-24|vydavateľ=www.marvel.com}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Kyle Bradstreet
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo''
| style=&quot;background:#F4F1F0;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Marion Dayre
| rowspan=&quot;3&quot; |natáča sa
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#064A0C;&quot;|
|2
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Eric Martin
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart''
| style=&quot;background:#AE0E00;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Chinaka Hodge
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: Coven Of Chaos''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023/2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Jac Schaeffer
| rowspan=&quot;2&quot; |vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} Daredevil: Znovuzrodenie&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again''
| style=&quot;background:#800000;&quot;|
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|18
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Matt Corman a Chris Ord
|-
! colspan=&quot;9&quot; |BUDÚCA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies''
| style=&quot;background:#FCFCAA;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;9&quot; |[[Disney+]]
|Zeb Wells
| rowspan=&quot;2&quot; |v produkcii
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' &lt;hr&gt; {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Sophomore Year''
| style=&quot;background:#B22222;&quot; |
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;2&quot; |Jeff Trammel
|-
| style=&quot;background:#979797;&quot; |
|2&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars''
| style=&quot;background:#22314C;&quot;|
|1
|6
|N/A
|N/A
|Yassir Lester
|preprodukcia
|-
!''Nepomenovaný Wakanda seriál''
| style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|
|1
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
| rowspan=&quot;5&quot; |vo vývoji
|-
!''Nepomenovaný Wonder Man seriál''
| style=&quot;background:#7556A1;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Andrew Guest
|-
!''Nepomenovaný Nova seriál''
| style=&quot;background:#ADD4DA;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Sabir Pirzada
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|3
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot;|
|2
|5
|N/A
|N/A
|N/A
|}

=== ''WandaVision'' (2021) ===
Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú.

Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]].

''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom.

=== ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) ===
Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť.

Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série.

''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''.

=== ''Loki'' (2021-) ===
Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri.

Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Druhá séria bude mať premiéru v lete 2023.

Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022).

=== Čo keby...? (2021-) ===
''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak.

Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. Tretia séria je vo vývoji.

''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru.

=== ''Hawkeye'' (2021) ===
Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine.

Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert &amp; Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. 

''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018).

=== ''Moon Knight'' (2022) ===
Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.&lt;ref name=&quot;MoonKnightPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MoonKnightFinale&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

=== ''Ms. Marvel'' (2022) ===
Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti.

Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

Brie Larsonová si zopakovala úlohu ako Carol Danversová / Captain Marvel.

''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová.

=== ''Ja som Groot'' (2022-) ===
Každý krátky film sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov.

V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych filmov, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. Druhá séria je vo vývoji.

=== ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) ===
Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.&lt;ref name=&quot;SheHulkPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

Mark Ruffalo, Benedict Wong, Tim Roth a Charlie Cox si zopakujú svoje úlohy ako Bruce Banner / Hulk, Wong, Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), a Matt Murdock / Daredevil.

=== ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) ===
Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom.

V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) ===
V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt; ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023).

=== ''Tajná invázia'' (2023) ===
Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. 

Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; K obsadeniu sa pridali Olivia Colmanová a Emilia Clarkeová. Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru na začiatku roka 2023 a bude obsahovať šesť epizód.&lt;ref name=&quot;MarvelJapan&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Cobie Smuldersová, Martin Freeman a Don Cheadle sa vrátia ako Maria Hillová, Everett K. Ross a James &quot;Rhodey&quot; Rhodes.

=== ''Echo'' (2023) ===
Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru na jar 2023.&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Echo'' sa odohráva po udalostiach seriálu ''Hawkeye''. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, Zahn McClarnon ako William Lopez a Charlie Cox ako Daredevil / Matt Murdock.

=== ''Ironheart'' (2023) ===
V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód a bude mať premiéru koncom roka 2023.

Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Agatha: Coven of Chaos'' (2023/2024) ===
V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Premiéra seriálu je stanovená na prelome roku 2023/2024.

=== ''Daredevil: Znovuzrodenie'' (2024) ===
V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. V júli na podujatí Comic-Con v San Diegu bol odhalený oficiálny názov seriálu. Charlie Cox si zopakuje rolu Matta Murdocka. Natáčanie sa začne v roku 2023. Seriál bude obsahovať 18 epizód a bude mať premiéru začiatkom roka 2024.

=== ''Marvel Zombies'' (2024) ===
Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie.

''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde &quot;What If... Zombies?!&quot;, ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum.

=== ''Spider-Man: Freshman Year'' (2024) ===
V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. V júli 2022 bola potvrdená druhá séria s názvom ''Spider-Man: Sophomore Year''.

''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017).

=== ''Armor Wars'' ===
James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. 

V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]

=== ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' ===
Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media.

=== ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' ===
Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023.

=== ''Nepomenovaný Nova seriál'' ===
V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál.

== Koprodukčné filmy ==
{| border=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;4&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;&quot; 
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot; align=&quot;center&quot;
! Rok
! Názov
! Réžia
! Distribúcia
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
| 1998
| ''Blade''
| Stephen Norrington
| New Line Cinema
| $45 miliónov
| $131 183 530
|-
| 2000
| ''X-Men''
| [[Bryan Singer]]
| [[20th Century Fox]]
| $75 miliónov
| $296 339 528
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2002
| ''Blade II''
| Guillermo del Toro
| New Line Cinema
| $54 miliónov
| $155 010 032
|-
| ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]''
| Sam Raimi
| [[Columbia Pictures]]
| $140 miliónov
| $825 025 036
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2003
| ''Daredevil''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $78 miliónov
| $179 179 718
|-
| ''X2: X-Men United''
| Bryan Singer
| $110 miliónov
| $407 711 549
|-
| ''Hulk''
| Ang Lee
| [[Universal Studios|Universal Pictures]]
| $137 miliónov
| $245 285 165
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2004
| ''Kat''
| Jonathan Hensleigh
| Artisan Entertainment&lt;br&gt;Lionsgate
| $15,5 miliónov
| $54 700 105
|-
| ''[[Spider-Man 2]]''
| Sam Raimi
| Columbia Pictures
| $200 miliónov
| $788 976 453
|-
| ''Blade: Trinity''
| David S. Goyer
| New Line Cinema
| $65 miliónov
| $131 977 904
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2005
| ''Elektra''
| Rob Bowman
| 20th Century Fox
| $43 miliónov
| $56 995 646
|-
| ''Man Thing''
| Brett Leonard
| Lionsgate
| $30 miliónov
| $1 123 136
|-
| ''Fantastická štvorka''
| Tim Story
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $100 miliónov
| $333 535 934
|-
| 2006
| ''X-Men: Posledný vzdor''
| Brett Ratner
| $210 miliónov
| $460 435 291
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2007
| ''Ghost Rider''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $228 738 393
|-
| ''[[Spider-Man 3]]''
| Sam Raimi
| $258 miliónov
| $894 983 373
|-
| ''Fantastická štvorka: Silver Surfer''
| Tim Story
| 20th Century Fox
| $130 miliónov
| $301 913 131
|-
| 2008
|''Kat 2''
| Lexi Alexander
| Lionsgate
| $35 miliónov
| $10 161 493
|-
| 2009
| ''X-Men Origins: Wolverine''
| Gavin Hood
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $150 miliónov
| $373 062 864
|-
| 2011
| ''X-Men: Prvá trieda''
| Matthew Vaughn
| $140–160 miliónov
| $352 616 690
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2012
| ''Ghost Rider 2'' 
| Mark Neveldine a Brian Taylor
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $57 miliónov
| $132 563 930
|-
| ''Amazing Spider-Man''
| Marc Webb
| $230 miliónov
| $757 930 663 
|-
| 2013
| ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]''
| James Mangold
| 20th Century Fox
| $120 miliónov
| $414 828 246
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2014
| ''Amazing Spider-Man 2''
| Marc Webb
| Columbia Pictures
| $200–255 miliónov
| $708 982 323
|-
| ''X-Men: Budúca minulosť''
| Bryan Singer
| rowspan=&quot;6&quot; |20th Century Fox
| $200 miliónov
| $746 045 700
|-
| 2015
| ''Fantastická štvorka''
| Josh Trank
| $120 miliónov
| $167 882 881
|- 
| rowspan=&quot;2&quot; | 2016
| ''Deadpool''
| Tim Miller
| $58 miliónov
| $782 836 791
|- 
| ''X-Men: Apokalypsa''
| Bryan Singer
| $178 miliónov
| $543 934 105
|-
| 2017
| ''Logan: Wolverine''
| James Mangold
| $97–127 milliónov
| $619 179 950
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2018
| ''Deadpool 2''
| Tim Miller
| $110 miliónov
| $786 470 484
|-
| ''Venom''
| Ruben Fleischer
| Columbia Pictures
| $100 milliónov
| $856 085 151
|-
| 2019
| ''X-Men: Dark Phoenix''
| Simon Kinberg
| 20th Century Fox
| $200 miliónov
| $252 442 974
|-
| 2020
| ''Noví mutanti''
| Josh Boone
| 20th Century Studios
| $67-80 miliónov
| $49 169 594
|-
| 2021
| ''Venom 2: Carnage prichádza''
| Andy Serkis
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $506 863 592
|-
| 2022
| ''Morbius''
| Daniel Espinosa
| $75 miliónov
| $163 865 530
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot;
! align=&quot;center&quot; colspan=&quot;6&quot; | Plánované
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2023
| ''Kraven the Hunter''
| J. C. Chandor
| rowspan=&quot;3&quot; | Columbia Pictures
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
|-
| ''Madame Web''
| S. J. Clarkson
|-
| 2024
| ''El Muerto''
| N/A
|}

== Pozri aj ==
* [[Marvel Comics]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Marvel Studios| ]]
[[Kategória:Filmové štúdiá]]</text>
      <sha1>eyjkx0tat6hxm8neepa2kydetd8u6n8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415343</id>
      <parentid>7415342</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:12:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Josephzbazin</username>
        <id>195094</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Marvel Studios seriály */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68405" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Marvel Studios, LLC
| Logo spoločnosti     = Marvel Studios 2016 logo.svg
| Veľkosť loga         = &lt;!-- automatická veľkosť je 230px --&gt;
| Popis                = 
| Právna forma         = [[Limited liability company|LLC]]
| IČO                  = 
| Odvetvie             = [[Film]]
| Založená             = [[7. december]] [[1993]]
| Zakladateľ           = [[Avi Arad]], &lt;br&gt; [[ToyBiz]], &lt;br&gt; [[Marvel Entertainment Group]]
| Sídlo                = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]]
| Štát sídla           = Spojené štáty americké
| Pôvod                = 
| Vedenie              = Kevin Feige (Prezident)&lt;br /&gt;Louis D'Esposito (Co-prezident)&lt;br /&gt;Victoria Alonso (vedúca výroby)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;
| Územný rozsah        = celosvetovo
| Priemysel            = filmový
| Produkcia            = [[Film]]
| Aktíva               = 
| Obrat                = 
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]]
| Dcérske spoločnosti  = Marvel Music Marvel&lt;br /&gt;Film Productions LLC, MVL&lt;br /&gt;Development LLC MVL&lt;br /&gt;Productions LLC
| Vlastník             = Marvel Entertainment, LLC
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld.

Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť.

Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]].

Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios.

== Práva na postavy ==
V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool.

Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“.

V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu.

Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rok
!Postava
!Od štúdia
!Poznámky / &lt;abbr&gt;Ref.&lt;/abbr&gt;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2005
|Čierny panter
|Columbia Pictures
|Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment.
|-
|Iron Man
|New Line Cinema
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2006
|Thor
|Columbia Pictures
|
|-
|Čierna vdova
|Lions Gate Entertainment
|
|-
|Hulk
|Universal Pictures
|Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia.
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2012
|Blade
|New Line Cinema
|
|-
|Daredevil
|20th Century Fox/New Regency
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2013
|Ghost Rider
|Columbia Pictures
| rowspan=&quot;2&quot; |
|-
|Pomstiteľ
|Lions Gate Entertainment
|-
|Luke Cage
|Columbia Pictures
|
|-
!2014
|Namor
|Universal Pictures
|V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije.
|-
!2016
|Ego
|20th Century Fox
|Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''.
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2019
|Fantastická štvorka
|20th Century Fox/Constantin Film
|V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|-
|X-Men
| rowspan=&quot;2&quot; |20th Century Fox
| rowspan=&quot;2&quot; |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|}

== Filmy ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |PRVÁ FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008
| Jon Favreau
| Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway
| 126 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 586 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk''
| {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008
| Louis Leterrier
| Zak Penn
| 112 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 265 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010
| Jon Favreau
| Justin Theroux
| 125 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 624 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011
| [[Kenneth Branagh]]
| Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne
| 114 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 449 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger''
| {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011
| Joe Johnston
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 124 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 371 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Avengers''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012
| colspan=2| [[Joss Whedon]]
| 143 minút
| $ 220 mil.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,519 mld.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |DRUHÁ FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013
| Shane Black
| Drew Pearce • Shane Black
| 131 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,215 mld.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2013
| [[Alan Taylor]]
| Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely
| 112 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 645 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 136 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 714 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy''
| {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. august 2014
| James Gunn
| James Gunn • Nicole Perlman
| 122 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 773 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron''
| {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015
| colspan=2| Joss Whedon
| 141 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,403 mld.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015
| Peyton Reed
| Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd
| 117 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 519 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |TRETIA FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 147 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,153 mld.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. november 2016
| Scott Derrickson
| Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill
| 115 minút
| $ 165 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 678 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017
| colspan=2| James Gunn
| 137 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 864 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming''
| {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017
| Jon Watts
| Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •&lt;br /&gt;Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers
| 133 minút
| $ 175 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 880 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2017
| Taika Waititi
| Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost
| 130 minút
| $ 180 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 854 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther''
| {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 16. február 2018
| Ryan Coogler
| Joe Robert Cole • Ryan Coogler
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;black-panther-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,348 mld.&lt;ref name=&quot;black-panther&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 149 minút
| $ 325 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers3-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,048 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018
| Peyton Reed
| Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari
| 118 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;antman2-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 623 mil.&lt;ref name=&quot;antman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019
| Anna Boden • Ryan Fleck
| Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet
| 124 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,128 mld.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 181 minút
| $ 356 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,798 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 129 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,132 mld.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ŠTVRTÁ FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021
| Cate Shortland
| Eric Pearson
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 380 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''
|{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. september 2021
| Destin Daniel Cretton
| David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham
| 132 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 432 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. november 2021
| Chloé Zhao
| Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo
| 157 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 402 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home''
|{{minivlajka|USA}} 17. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 148 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,893 mld.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022
| Sam Raimi
| Michael Waldron
| 126 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 954 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022
| Taika Waititi
| Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson
| 119 minút
| $ 250 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 520 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pripravované filmy ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever''
|{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 11. november 2022
| Ryan Coogler
| Ryan Coogler • Joe Robert Cole
| N/A
| N/A
| N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |PIATA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''
|{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. február 2023
| Peyton Reed
| Jeff Loveness
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023
| colspan=&quot;2&quot; | James Gunn
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Marvels''
|{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023
| Nia DaCosta
| Megan McDonnell
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade''
| {{minivlajka|Slovensko}}2. november 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2023
| Bassam Tariq
| Stacy Osei-Kuffour
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America: New World Order''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2024
| Julius Onah
| Malcolm Spellman • Dalan Musson
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts''
|{{minivlajka|Slovensko}} 25. júl 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. júl 2024
|Jake Schreier
|Eric Pearson
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ŠIESTA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2024
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: The Kang Dynasty''
|{{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Secret Wars''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |BUDÚCE FILMY
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3''
| N/A
| Shawn Levy
| Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2''
| N/A
| colspan=&quot;2&quot; | Destin Daniel Cretton
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|}

== Seriály ==

=== Marvel Television seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%; text-align:center;&quot;
|-
! Seriál
! colspan=&quot;2&quot;| Séria
! Časti
! Premiéra série {{minivlajka|USA}}
! Finále série {{minivlajka|USA}}
! Stanica {{minivlajka|USA}}
|-
! rowspan=&quot;7&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.''
| style=&quot;background:#F77F00; width:1%;&quot;|
| 1
| 22
| 24. september 2013
| 13. máj 2014
| rowspan=&quot;9&quot; | [[American Broadcasting Company|ABC]]
|-
| style=&quot;background:#9E1B1B; width:1%;&quot;|
| 2
| 22
| 23. september 2014
| 12. máj 2015
|-
| style=&quot;background:#BEBEBE; width:1%;&quot;|
| 3
| 22
| 29. september 2015
| 17. máj 2016
|-
| style=&quot;background:#663F38; width:1%;&quot;|
| 4
| 22
| 20. september 2016
| 16. máj 2017
|-
| style=&quot;background:#322D39; width:1%;&quot;|
| 5
| 22
| 1. december 2017
| 18. máj 2018
|-
| style=&quot;background:#25427D; width:1%;&quot;|
| 6
| 13
| 10. máj 2019
| 2. august 2019
|-
| style=&quot;background:#73CDE2; width:1%;&quot;|
| 7
| 13
| 27. máj 2020
| 12. august 2020
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter''
| style=&quot;background:#A6C5C8; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 6. január 2015
| 24. február 2015
|-
| style=&quot;background:#3F4B60; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| 19. január 2016
| 1. marec 2016
|-
! rowspan=&quot;3&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil''
| style=&quot;background:#0A2252; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 10. apríl 2015
| rowspan=&quot;11&quot; | [[Netflix]]
|-
| style=&quot;background:#395971; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 18. marec 2016
|-
| style=&quot;background:#9E1E1D; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 19. október 2018
|-
! rowspan=&quot;3&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones''
| style=&quot;background:#B298D9; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 20. november 2015
|-
| style=&quot;background:#242217; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 8. marec 2018
|-
| style=&quot;background:#461447; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |14. jún 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage''
| style=&quot;background:#3E290C; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 30. september 2016
|-
| style=&quot;background:#D6A400; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 22. jún 2018
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist''
| style=&quot;background:#28464A; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 17. marec 2017
|-
| style=&quot;background:#6A543F; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |7. september 2018
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders''
| style=&quot;background:#969696; width:1%;&quot; |
| 1
| 8
| colspan=&quot;2&quot; | 18. august 2017
|-
! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans''
| style=&quot;background:#55A2AC; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 26. september 2017
| 10. november 2017
| ABC
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher''
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; |
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot; | 17. november 2017
| rowspan=&quot;2&quot; | Netflix
|-
| style=&quot;background:#2A2C27; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |18. január 2019
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways''
| style=&quot;background:#D8DAC5; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 21. november 2017
| 9. január 2018
| rowspan=&quot;3&quot; | Hulu
|-
| style=&quot;background:#5E4530; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |21. december 2018
|-
| style=&quot;background:#191970; width:1%;&quot; |
| 3
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |13. december 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak &amp; Dagger''
| style=&quot;background:#766c6b; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 7. jún 2018
| 2. august 2018
| rowspan=&quot;2&quot; | Freeform
|-
| style=&quot;background:#0BB10D; width:1%;&quot; |
| 2
| 10
| 4. apríl 2019
| 30. máj 2019
|-
!{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom''
| style=&quot;background:#210000; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |16. október 2020
| Hulu
|}

=== Marvel Studios seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Seriál
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;3&quot; |Pôvodne vydané
! rowspan=&quot;2&quot; |Scenár
! rowspan=&quot;2&quot; |Stav
|-
!Premiéra série
!Finále série
!Stanica
|-
! colspan=&quot;9&quot; |ŠTVRTÁ FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]''
| style=&quot;background:#B30E0E; width:1%;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 15. január 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| rowspan=&quot;11&quot; |[[Disney+]]
|Jac Schaeffer
| rowspan=&quot;7&quot; |zverejnené
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier''
|style=&quot;background:#814140; width:1%;&quot;| 
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Malcolm Spellman
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#754925;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Michael Waldron
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' 
| style=&quot;background:#281C3A;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 11. august 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 6. október 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| A. C. Bradley
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye''
| style=&quot;background:#D3C743;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 24. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 22. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jonathan Igla
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight''
| style=&quot;background:#979797;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jeremy Slater
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel''
| style=&quot;background:#334075;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022
|Bisha K. Ali
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot; |
|1
|5
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022
|Ryan Little
| rowspan=&quot;4&quot; | postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička''
{{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law''
| style=&quot;background:#03AE09;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022&lt;ref name=&quot;SheHulkPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022
|Jessica Gao
|-
!''Nepomenovaný Halloweensky špeciál''
| style=&quot;background:#B8D255;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special''
| style=&quot;background:#61E80B;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|James Gunn
|-
! colspan=&quot;9&quot; |PIATA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#FF4500;&quot; |
|2
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} začiatok roka 2023&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: Everything From the Marvel Studios Animation Panel|url=https://www.marvel.com/articles/tv-shows/sdcc-2022-marvel-studios-animation-panel|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.marvel.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Disney+]]
|A. C. Bradley
| rowspan=&quot;2&quot; |postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion''
| style=&quot;background:#769A39;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} jar 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: All of the Marvel Studios News Coming Out of Hall H at San Diego Comic-Con|url=https://www.marvel.com/articles/movies/sdcc-2022-all-of-the-marvel-studios-news-coming-out-of-hall-h-at-san-diego-comic-con|dátum prístupu=2022-07-24|vydavateľ=www.marvel.com}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Kyle Bradstreet
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo''
| style=&quot;background:#F4F1F0;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Marion Dayre
| rowspan=&quot;3&quot; |natáča sa
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#064A0C;&quot;|
|2
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Eric Martin
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart''
| style=&quot;background:#AE0E00;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Chinaka Hodge
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: Coven Of Chaos''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023/2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Jac Schaeffer
| rowspan=&quot;2&quot; |vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} Daredevil: Znovuzrodenie&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again''
| style=&quot;background:#800000;&quot;|
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|18
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Matt Corman a Chris Ord
|-
! colspan=&quot;9&quot; |BUDÚCA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies''
| style=&quot;background:#FCFCAA;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;9&quot; |[[Disney+]]
|Zeb Wells
| rowspan=&quot;2&quot; |v produkcii
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' &lt;hr&gt; {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Sophomore Year''
| style=&quot;background:#B22222;&quot; |
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;2&quot; |Jeff Trammel
|-
| style=&quot;background:#979797;&quot; |
|2&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars''
| style=&quot;background:#22314C;&quot;|
|1
|6
|N/A
|N/A
|Yassir Lester
|preprodukcia
|-
!''Nepomenovaný Wakanda seriál''
| style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|
|1
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
| rowspan=&quot;5&quot; |vo vývoji
|-
!''Nepomenovaný Wonder Man seriál''
| style=&quot;background:#7556A1;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Andrew Guest
|-
!''Nepomenovaný Nova seriál''
| style=&quot;background:#ADD4DA;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Sabir Pirzada
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|3
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot;|
|2
|5
|N/A
|N/A
|N/A
|}

=== ''WandaVision'' (2021) ===
Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú.

Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]].

''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom.

=== ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) ===
Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť.

Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série.

''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''.

=== ''Loki'' (2021-) ===
Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri.

Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Druhá séria bude mať premiéru v lete 2023.

Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022).

=== Čo keby...? (2021-) ===
''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak.

Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. Tretia séria je vo vývoji.

''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru.

=== ''Hawkeye'' (2021) ===
Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine.

Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert &amp; Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. 

''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018).

=== ''Moon Knight'' (2022) ===
Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.&lt;ref name=&quot;MoonKnightPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MoonKnightFinale&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

=== ''Ms. Marvel'' (2022) ===
Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti.

Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

Brie Larsonová si zopakovala úlohu ako Carol Danversová / Captain Marvel.

''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová.

=== ''Ja som Groot'' (2022-) ===
Každý krátky film sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov.

V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych filmov, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. Druhá séria je vo vývoji.

=== ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) ===
Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.&lt;ref name=&quot;SheHulkPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

Mark Ruffalo, Benedict Wong, Tim Roth a Charlie Cox si zopakujú svoje úlohy ako Bruce Banner / Hulk, Wong, Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), a Matt Murdock / Daredevil.

=== ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) ===
Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom.

V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) ===
V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt; ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023).

=== ''Tajná invázia'' (2023) ===
Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. 

Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; K obsadeniu sa pridali Olivia Colmanová a Emilia Clarkeová. Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru na začiatku roka 2023 a bude obsahovať šesť epizód.&lt;ref name=&quot;MarvelJapan&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Cobie Smuldersová, Martin Freeman a Don Cheadle sa vrátia ako Maria Hillová, Everett K. Ross a James &quot;Rhodey&quot; Rhodes.

=== ''Echo'' (2023) ===
Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru na jar 2023.&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Echo'' sa odohráva po udalostiach seriálu ''Hawkeye''. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, Zahn McClarnon ako William Lopez a Charlie Cox ako Daredevil / Matt Murdock.

=== ''Ironheart'' (2023) ===
V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód a bude mať premiéru koncom roka 2023.

Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Agatha: Coven of Chaos'' (2023/2024) ===
V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Premiéra seriálu je stanovená na prelome roku 2023/2024.

=== ''Daredevil: Znovuzrodenie'' (2024) ===
V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. V júli na podujatí Comic-Con v San Diegu bol odhalený oficiálny názov seriálu. Charlie Cox si zopakuje rolu Matta Murdocka. Natáčanie sa začne v roku 2023. Seriál bude obsahovať 18 epizód a bude mať premiéru začiatkom roka 2024.

=== ''Marvel Zombies'' (2024) ===
Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie.

''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde &quot;What If... Zombies?!&quot;, ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum.

=== ''Spider-Man: Freshman Year'' (2024) ===
V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. V júli 2022 bola potvrdená druhá séria s názvom ''Spider-Man: Sophomore Year''.

''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017).

=== ''Armor Wars'' ===
James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. 

V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]

=== ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' ===
Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media.

=== ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' ===
Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023.

=== ''Nepomenovaný Nova seriál'' ===
V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál.

== Koprodukčné filmy ==
{| border=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;4&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;&quot; 
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot; align=&quot;center&quot;
! Rok
! Názov
! Réžia
! Distribúcia
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
| 1998
| ''Blade''
| Stephen Norrington
| New Line Cinema
| $45 miliónov
| $131 183 530
|-
| 2000
| ''X-Men''
| [[Bryan Singer]]
| [[20th Century Fox]]
| $75 miliónov
| $296 339 528
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2002
| ''Blade II''
| Guillermo del Toro
| New Line Cinema
| $54 miliónov
| $155 010 032
|-
| ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]''
| Sam Raimi
| [[Columbia Pictures]]
| $140 miliónov
| $825 025 036
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2003
| ''Daredevil''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $78 miliónov
| $179 179 718
|-
| ''X2: X-Men United''
| Bryan Singer
| $110 miliónov
| $407 711 549
|-
| ''Hulk''
| Ang Lee
| [[Universal Studios|Universal Pictures]]
| $137 miliónov
| $245 285 165
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2004
| ''Kat''
| Jonathan Hensleigh
| Artisan Entertainment&lt;br&gt;Lionsgate
| $15,5 miliónov
| $54 700 105
|-
| ''[[Spider-Man 2]]''
| Sam Raimi
| Columbia Pictures
| $200 miliónov
| $788 976 453
|-
| ''Blade: Trinity''
| David S. Goyer
| New Line Cinema
| $65 miliónov
| $131 977 904
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2005
| ''Elektra''
| Rob Bowman
| 20th Century Fox
| $43 miliónov
| $56 995 646
|-
| ''Man Thing''
| Brett Leonard
| Lionsgate
| $30 miliónov
| $1 123 136
|-
| ''Fantastická štvorka''
| Tim Story
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $100 miliónov
| $333 535 934
|-
| 2006
| ''X-Men: Posledný vzdor''
| Brett Ratner
| $210 miliónov
| $460 435 291
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2007
| ''Ghost Rider''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $228 738 393
|-
| ''[[Spider-Man 3]]''
| Sam Raimi
| $258 miliónov
| $894 983 373
|-
| ''Fantastická štvorka: Silver Surfer''
| Tim Story
| 20th Century Fox
| $130 miliónov
| $301 913 131
|-
| 2008
|''Kat 2''
| Lexi Alexander
| Lionsgate
| $35 miliónov
| $10 161 493
|-
| 2009
| ''X-Men Origins: Wolverine''
| Gavin Hood
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $150 miliónov
| $373 062 864
|-
| 2011
| ''X-Men: Prvá trieda''
| Matthew Vaughn
| $140–160 miliónov
| $352 616 690
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2012
| ''Ghost Rider 2'' 
| Mark Neveldine a Brian Taylor
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $57 miliónov
| $132 563 930
|-
| ''Amazing Spider-Man''
| Marc Webb
| $230 miliónov
| $757 930 663 
|-
| 2013
| ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]''
| James Mangold
| 20th Century Fox
| $120 miliónov
| $414 828 246
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2014
| ''Amazing Spider-Man 2''
| Marc Webb
| Columbia Pictures
| $200–255 miliónov
| $708 982 323
|-
| ''X-Men: Budúca minulosť''
| Bryan Singer
| rowspan=&quot;6&quot; |20th Century Fox
| $200 miliónov
| $746 045 700
|-
| 2015
| ''Fantastická štvorka''
| Josh Trank
| $120 miliónov
| $167 882 881
|- 
| rowspan=&quot;2&quot; | 2016
| ''Deadpool''
| Tim Miller
| $58 miliónov
| $782 836 791
|- 
| ''X-Men: Apokalypsa''
| Bryan Singer
| $178 miliónov
| $543 934 105
|-
| 2017
| ''Logan: Wolverine''
| James Mangold
| $97–127 milliónov
| $619 179 950
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2018
| ''Deadpool 2''
| Tim Miller
| $110 miliónov
| $786 470 484
|-
| ''Venom''
| Ruben Fleischer
| Columbia Pictures
| $100 milliónov
| $856 085 151
|-
| 2019
| ''X-Men: Dark Phoenix''
| Simon Kinberg
| 20th Century Fox
| $200 miliónov
| $252 442 974
|-
| 2020
| ''Noví mutanti''
| Josh Boone
| 20th Century Studios
| $67-80 miliónov
| $49 169 594
|-
| 2021
| ''Venom 2: Carnage prichádza''
| Andy Serkis
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $506 863 592
|-
| 2022
| ''Morbius''
| Daniel Espinosa
| $75 miliónov
| $163 865 530
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot;
! align=&quot;center&quot; colspan=&quot;6&quot; | Plánované
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2023
| ''Kraven the Hunter''
| J. C. Chandor
| rowspan=&quot;3&quot; | Columbia Pictures
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
|-
| ''Madame Web''
| S. J. Clarkson
|-
| 2024
| ''El Muerto''
| N/A
|}

== Pozri aj ==
* [[Marvel Comics]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Marvel Studios| ]]
[[Kategória:Filmové štúdiá]]</text>
      <sha1>5grnkh4bc1q69ftv7h3yksrcign9k0u</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415344</id>
      <parentid>7415343</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:14:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Josephzbazin</username>
        <id>195094</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Marvel Studios seriály */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68409" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Marvel Studios, LLC
| Logo spoločnosti     = Marvel Studios 2016 logo.svg
| Veľkosť loga         = &lt;!-- automatická veľkosť je 230px --&gt;
| Popis                = 
| Právna forma         = [[Limited liability company|LLC]]
| IČO                  = 
| Odvetvie             = [[Film]]
| Založená             = [[7. december]] [[1993]]
| Zakladateľ           = [[Avi Arad]], &lt;br&gt; [[ToyBiz]], &lt;br&gt; [[Marvel Entertainment Group]]
| Sídlo                = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]]
| Štát sídla           = Spojené štáty americké
| Pôvod                = 
| Vedenie              = Kevin Feige (Prezident)&lt;br /&gt;Louis D'Esposito (Co-prezident)&lt;br /&gt;Victoria Alonso (vedúca výroby)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;
| Územný rozsah        = celosvetovo
| Priemysel            = filmový
| Produkcia            = [[Film]]
| Aktíva               = 
| Obrat                = 
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]]
| Dcérske spoločnosti  = Marvel Music Marvel&lt;br /&gt;Film Productions LLC, MVL&lt;br /&gt;Development LLC MVL&lt;br /&gt;Productions LLC
| Vlastník             = Marvel Entertainment, LLC
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld.

Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 29 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a od roku 2021 sedem televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''Ms. Marvel'' (2022). Všetky tieto filmy a televízne seriály na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť.

Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]].

Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios.

== Práva na postavy ==
V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool.

Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“.

V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu.

Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rok
!Postava
!Od štúdia
!Poznámky / &lt;abbr&gt;Ref.&lt;/abbr&gt;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2005
|Čierny panter
|Columbia Pictures
|Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment.
|-
|Iron Man
|New Line Cinema
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2006
|Thor
|Columbia Pictures
|
|-
|Čierna vdova
|Lions Gate Entertainment
|
|-
|Hulk
|Universal Pictures
|Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia.
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2012
|Blade
|New Line Cinema
|
|-
|Daredevil
|20th Century Fox/New Regency
|
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2013
|Ghost Rider
|Columbia Pictures
| rowspan=&quot;2&quot; |
|-
|Pomstiteľ
|Lions Gate Entertainment
|-
|Luke Cage
|Columbia Pictures
|
|-
!2014
|Namor
|Universal Pictures
|V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije.
|-
!2016
|Ego
|20th Century Fox
|Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''.
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2019
|Fantastická štvorka
|20th Century Fox/Constantin Film
|V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|-
|X-Men
| rowspan=&quot;2&quot; |20th Century Fox
| rowspan=&quot;2&quot; |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019.
|}

== Filmy ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |PRVÁ FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008
| Jon Favreau
| Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway
| 126 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 586 mil.&lt;ref name=&quot;iron man&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk''
| {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008
| Louis Leterrier
| Zak Penn
| 112 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 265 mil.&lt;ref name=&quot;the incredible hulk&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010
| Jon Favreau
| Justin Theroux
| 125 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 624 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011
| [[Kenneth Branagh]]
| Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne
| 114 minút
| $ 150 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 449 mil.&lt;ref name=&quot;thor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger''
| {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011
| Joe Johnston
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 124 minút
| $ 140 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 371 mil.&lt;ref name=&quot;captain american the first avenger&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Avengers''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012
| colspan=2| [[Joss Whedon]]
| 143 minút
| $ 220 mil.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,519 mld.&lt;ref name=&quot;marvels the avengers&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |DRUHÁ FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013
| Shane Black
| Drew Pearce • Shane Black
| 131 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,215 mld.&lt;ref name=&quot;iron man 3&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2013
| [[Alan Taylor]]
| Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely
| 112 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 645 mil.&lt;ref name=&quot;thor the dark world&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 136 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 714 mil.&lt;ref name=&quot;captain america the winter soldier&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy''
| {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. august 2014
| James Gunn
| James Gunn • Nicole Perlman
| 122 minút
| $ 170 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 773 mil.&lt;ref name=&quot;guardians of the galaxy&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron''
| {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015
| colspan=2| Joss Whedon
| 141 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,403 mld.&lt;ref name=&quot;avengers age of ultron&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015
| Peyton Reed
| Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd
| 117 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 519 mil.&lt;ref name=&quot;ant man&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |TRETIA FÁZA
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 147 minút
| $ 250 mil.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,153 mld.&lt;ref name=&quot;captain america civil war&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 4. november 2016
| Scott Derrickson
| Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill
| 115 minút
| $ 165 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 678 mil.&lt;ref name=&quot;doctor&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017
| colspan=2| James Gunn
| 137 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 864 mil.&lt;ref name=&quot;guardians2&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming''
| {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017
| Jon Watts
| Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •&lt;br /&gt;Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers
| 133 minút
| $ 175 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 880 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2017
| Taika Waititi
| Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost
| 130 minút
| $ 180 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 854 mil.&lt;ref name=&quot;thor3&quot;&gt;&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther''
| {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 16. február 2018
| Ryan Coogler
| Joe Robert Cole • Ryan Coogler
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;black-panther-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Panther|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,348 mld.&lt;ref name=&quot;black-panther&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War''
| {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 149 minút
| $ 325 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers3-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,048 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018
| Peyton Reed
| Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari
| 118 minút
| $ 130 mil.&lt;ref name=&quot;antman2-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Ant-Man-and-the-Wasp|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 623 mil.&lt;ref name=&quot;antman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019
| Anna Boden • Ryan Fleck
| Anna Boden • Ryan Fleck • Geneva Robertson-Dworet
| 124 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,128 mld.&lt;ref name=&quot;captainmarvel&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]''
| {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019
| Anthony Russo • Joe Russo
| Christopher Markus • Stephen McFeely
| 181 minút
| $ 356 mil.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 2,798 mld.&lt;ref name=&quot;Avengers4&quot;/&gt;
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home''
| {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 129 minút
| $ 160 mil.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,132 mld.&lt;ref name=&quot;spiderman2&quot;/&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ŠTVRTÁ FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021
| Cate Shortland
| Eric Pearson
| 134 minút
| $ 200 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow-budget&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 380 mil.&lt;ref name=&quot;blackwidow&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''
|{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. september 2021
| Destin Daniel Cretton
| David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham
| 132 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 432 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. november 2021
| Chloé Zhao
| Chloé Zhao • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo
| 157 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 402 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Bez domova''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home''
|{{minivlajka|USA}} 17. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022
| Jon Watts
| Chris McKenna • Erik Sommers
| 148 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Spider-Man-No-Way-Home-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 1,893 mld.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2022-04-18|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''
|{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022
| Sam Raimi
| Michael Waldron
| 126 minút
| $ 200 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box Office: ‘Doctor Strange 2’ Aims for Massive $175 Million-Plus Opening Weekend|url=https://variety.com/2022/film/box-office/box-office-doctor-strange-opening-weekend-estimates-1235258050/|dátum prístupu=2022-04-05|vydavateľ=www.variety.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 954 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-07-13|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Thor: Láska a hrom''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022
| Taika Waititi
| Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinson
| 119 minút
| $ 250 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love and Thunder’ Review: Fun and Quirky Space Epic Confronts Aimlessness of Post-Thanos MCU|url=https://www.indiewire.com/2022/07/thor-love-and-thunder-review-1234738041/|dátum prístupu=2022-07-07|vydavateľ=IndieWire|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| $ 520 mil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pripravované filmy ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! Film
! Kinopremiéra
! Réžia
! Scenár
! Dĺžka
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čierny Panther: Navždy Wakanda (2022)|url=https://www.ufd.sk/filmy/blackpantherwakandaforever|dátum prístupu=2022-05-15|vydavateľ=ufd.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever''
|{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 11. november 2022
| Ryan Coogler
| Ryan Coogler • Joe Robert Cole
| N/A
| N/A
| N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |PIATA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ant-Man a Wasp: Kvantumánia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''
|{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 17. február 2023
| Peyton Reed
| Jeff Loveness
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie 3''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3''
|{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023
| colspan=&quot;2&quot; | James Gunn
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Marvels''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Marvels''
|{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 28. júl 2023
| Nia DaCosta
| Megan McDonnell
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Blade''
| {{minivlajka|Slovensko}}2. november 2023&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. november 2023
| Bassam Tariq
| Stacy Osei-Kuffour
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Captain America: New World Order''
| {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 3. máj 2024
| Julius Onah
| Malcolm Spellman • Dalan Musson
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Thunderbolts''
|{{minivlajka|Slovensko}} 25. júl 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 26. júl 2024
|Jake Schreier
|Eric Pearson
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ŠIESTA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Fantastická štvorka''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Fantastic Four''
| {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2024&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2024
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: The Kang Dynasty''
|{{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 2. máj 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Secret Wars''
|{{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2025&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} 8. november 2025
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
! colspan=&quot;7&quot; |BUDÚCE FILMY
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Deadpool 3''
| N/A
| Shawn Levy
| Rhett Reese • Paul Wernick • Wendy Molyneux • Lizzie Molyneux-Logelin
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2''
| N/A
| colspan=&quot;2&quot; | Destin Daniel Cretton
| N/A
| N/A
| N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man 4''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''World War Hulk''
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|}

== Seriály ==

=== Marvel Television seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%; text-align:center;&quot;
|-
! Seriál
! colspan=&quot;2&quot;| Séria
! Časti
! Premiéra série {{minivlajka|USA}}
! Finále série {{minivlajka|USA}}
! Stanica {{minivlajka|USA}}
|-
! rowspan=&quot;7&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.''
| style=&quot;background:#F77F00; width:1%;&quot;|
| 1
| 22
| 24. september 2013
| 13. máj 2014
| rowspan=&quot;9&quot; | [[American Broadcasting Company|ABC]]
|-
| style=&quot;background:#9E1B1B; width:1%;&quot;|
| 2
| 22
| 23. september 2014
| 12. máj 2015
|-
| style=&quot;background:#BEBEBE; width:1%;&quot;|
| 3
| 22
| 29. september 2015
| 17. máj 2016
|-
| style=&quot;background:#663F38; width:1%;&quot;|
| 4
| 22
| 20. september 2016
| 16. máj 2017
|-
| style=&quot;background:#322D39; width:1%;&quot;|
| 5
| 22
| 1. december 2017
| 18. máj 2018
|-
| style=&quot;background:#25427D; width:1%;&quot;|
| 6
| 13
| 10. máj 2019
| 2. august 2019
|-
| style=&quot;background:#73CDE2; width:1%;&quot;|
| 7
| 13
| 27. máj 2020
| 12. august 2020
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter''
| style=&quot;background:#A6C5C8; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 6. január 2015
| 24. február 2015
|-
| style=&quot;background:#3F4B60; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| 19. január 2016
| 1. marec 2016
|-
! rowspan=&quot;3&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil''
| style=&quot;background:#0A2252; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 10. apríl 2015
| rowspan=&quot;11&quot; | [[Netflix]]
|-
| style=&quot;background:#395971; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 18. marec 2016
|-
| style=&quot;background:#9E1E1D; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 19. október 2018
|-
! rowspan=&quot;3&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones''
| style=&quot;background:#B298D9; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 20. november 2015
|-
| style=&quot;background:#242217; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 8. marec 2018
|-
| style=&quot;background:#461447; width:1%;&quot;|
| 3
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |14. jún 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage''
| style=&quot;background:#3E290C; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 30. september 2016
|-
| style=&quot;background:#D6A400; width:1%;&quot;|
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 22. jún 2018
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist''
| style=&quot;background:#28464A; width:1%;&quot;|
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot;| 17. marec 2017
|-
| style=&quot;background:#6A543F; width:1%;&quot;|
| 2
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |7. september 2018
|-
! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders''
| style=&quot;background:#969696; width:1%;&quot; |
| 1
| 8
| colspan=&quot;2&quot; | 18. august 2017
|-
! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans''
| style=&quot;background:#55A2AC; width:1%;&quot;|
| 1
| 8
| 26. september 2017
| 10. november 2017
| ABC
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher''
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; |
| 1
| 13
| colspan=&quot;2&quot; | 17. november 2017
| rowspan=&quot;2&quot; | Netflix
|-
| style=&quot;background:#2A2C27; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |18. január 2019
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways''
| style=&quot;background:#D8DAC5; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 21. november 2017
| 9. január 2018
| rowspan=&quot;3&quot; | Hulu
|-
| style=&quot;background:#5E4530; width:1%;&quot; |
| 2
| 13
| colspan=&quot;2&quot; |21. december 2018
|-
| style=&quot;background:#191970; width:1%;&quot; |
| 3
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |13. december 2019
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak &amp; Dagger''
| style=&quot;background:#766c6b; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| 7. jún 2018
| 2. august 2018
| rowspan=&quot;2&quot; | Freeform
|-
| style=&quot;background:#0BB10D; width:1%;&quot; |
| 2
| 10
| 4. apríl 2019
| 30. máj 2019
|-
!{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom''
| style=&quot;background:#210000; width:1%;&quot; |
| 1
| 10
| colspan=&quot;2&quot; |16. október 2020
| Hulu
|}

=== Marvel Studios seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Seriál
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;3&quot; |Pôvodne vydané
! rowspan=&quot;2&quot; |Scenár
! rowspan=&quot;2&quot; |Stav
|-
!Premiéra série
!Finále série
!Stanica
|-
! colspan=&quot;9&quot; |ŠTVRTÁ FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]''
| style=&quot;background:#B30E0E; width:1%;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 15. január 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| rowspan=&quot;11&quot; |[[Disney+]]
|Jac Schaeffer
| rowspan=&quot;7&quot; |zverejnené
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier''
|style=&quot;background:#814140; width:1%;&quot;| 
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Malcolm Spellman
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#754925;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Michael Waldron
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' 
| style=&quot;background:#281C3A;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|USA}} 11. august 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 6. október 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
| A. C. Bradley
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Hawkeye''
| style=&quot;background:#D3C743;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 24. november 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 22. december 2021&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jonathan Igla
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Moon Knight''
| style=&quot;background:#979797;&quot;|
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|Jeremy Slater
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ms. Marvel''
| style=&quot;background:#334075;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022
|Bisha K. Ali
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot; |
|1
|5
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022
|Ryan Little
| rowspan=&quot;4&quot; | postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička''
{{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law''
| style=&quot;background:#03AE09;&quot; |
|1
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 17. august 2022&lt;ref name=&quot;SheHulkPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= She-Hulk’s Disney+ Premiere Date Surfaces|dátum=2022-05-14|url=https://www.cbr.com/she-hulk-premiere-date-disney-plus-marvel-mcu/|periodikum=Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-05-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. október 2022
|Jessica Gao
|-
!''Nepomenovaný Halloweensky špeciál''
| style=&quot;background:#B8D255;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} október 2022&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special''
| style=&quot;background:#61E80B;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; |špeciál
| colspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} december 2022&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= The Guardians of the Galaxy Holiday Special|dátum=2022-03-10|url=https://www.marvel.com/tv-shows/guardians-of-the-galaxy-holiday-special/1|periodikum=Marvel|dátum prístupu=2022-03-10|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|James Gunn
|-
! colspan=&quot;9&quot; |PIATA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#FF4500;&quot; |
|2
|9
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} začiatok roka 2023&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: Everything From the Marvel Studios Animation Panel|url=https://www.marvel.com/articles/tv-shows/sdcc-2022-marvel-studios-animation-panel|dátum prístupu=2022-07-23|vydavateľ=www.marvel.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Disney+]]
|A. C. Bradley
| rowspan=&quot;2&quot; |postprodukcia
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Tajná invázia''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion''
| style=&quot;background:#769A39;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} jar 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SDCC 2022: All of the Marvel Studios News Coming Out of Hall H at San Diego Comic-Con|url=https://www.marvel.com/articles/movies/sdcc-2022-all-of-the-marvel-studios-news-coming-out-of-hall-h-at-san-diego-comic-con|dátum prístupu=2022-07-24|vydavateľ=www.marvel.com}}&lt;/ref&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Kyle Bradstreet
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Echo''
| style=&quot;background:#F4F1F0;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Marion Dayre
| rowspan=&quot;3&quot; |natáča sa
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]''
| style=&quot;background:#064A0C;&quot;|
|2
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} leto 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Eric Martin
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ironheart''
| style=&quot;background:#AE0E00;&quot; |
|1
|6
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023
|Chinaka Hodge
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Agatha: Coven Of Chaos''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2023/2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Jac Schaeffer
| rowspan=&quot;2&quot; |vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil: Znovuzrodenie''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again''
| style=&quot;background:#800000;&quot;|
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Daredevil Reboot Series Reported to Begin Filming This Year|dátum=2022-03-17|url=https://comicbook.com/marvel/news/daredevil-reboot-series-may-begin-filming-this-year/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|18
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot; /&gt;
|N/A
|Matt Corman a Chris Ord
|-
! colspan=&quot;9&quot; |BUDÚCA FÁZA
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies''
| style=&quot;background:#FCFCAA;&quot;|
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;9&quot; |[[Disney+]]
|Zeb Wells
| rowspan=&quot;2&quot; |v produkcii
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Freshman Year'' &lt;hr&gt; {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Sophomore Year''
| style=&quot;background:#B22222;&quot; |
|1
|N/A
|{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 2024&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
| rowspan=&quot;2&quot; |Jeff Trammel
|-
| style=&quot;background:#979797;&quot; |
|2&lt;ref name=&quot;SDCC2022-Animation&quot; /&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|vo vývoji
|-
!{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars''
| style=&quot;background:#22314C;&quot;|
|1
|6
|N/A
|N/A
|Yassir Lester
|preprodukcia
|-
!''Nepomenovaný Wakanda seriál''
| style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|
|1
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
| rowspan=&quot;5&quot; |vo vývoji
|-
!''Nepomenovaný Wonder Man seriál''
| style=&quot;background:#7556A1;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel Developing ‘Wonder Man’ Series With Destin Daniel Cretton, Andrew Guest (Exclusive)|dátum=2022-06-16|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/wonder-man-marvel-disney-1235166956/|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Andrew Guest
|-
!''Nepomenovaný Nova seriál''
| style=&quot;background:#ADD4DA;&quot; |
|1&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Nova Reportedly Likely to Be Limited Series for Disney+|dátum=2022-03-24|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-nova-tv-series-disney-plus-or-movie-limited/|periodikum=Comicbook|dátum prístupu=2022-03-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|N/A
|N/A
|N/A
|Sabir Pirzada
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''What If...?''
| style=&quot;background:#3D2F94;&quot;|
|3
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!{{minivlajka|Slovensko}} ''Ja som Groot''&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot''
| style=&quot;background:#54DA0A;&quot;|
|2
|5
|N/A
|N/A
|N/A
|}

=== ''WandaVision'' (2021) ===
Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú.

Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximoffovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximoffová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahoval deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]].

''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'', v ktorom sa taktiež objaví Wanda Maximoffová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom.

=== ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) ===
Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť.

Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film [[Captain America|''Captain America'']] je vo vývoji ako pokračovanie série.

''[[The Falcon and the Winter Soldier|Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''.

=== ''Loki'' (2021-) ===
Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri.

Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a bude trvať do konca roka 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Druhá séria bude mať premiéru v lete 2023.

Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva'' (2022).

=== Čo keby...? (2021-) ===
''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak.

Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria bude obsahovať deväť epizód, ktoré budú mať svetovú premiéru na začiatku roka 2023. Tretia séria je vo vývoji.

''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru.

=== ''Hawkeye'' (2021) ===
Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine.

Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert &amp; Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''Hawkeye'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Vyvíja sa spin-off seriál, v ktorom bude hrať Alaqua Coxová alias Maya Lopezová / Echo. 

''Hawkeye'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakuje svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018).

=== ''Moon Knight'' (2022) ===
Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight|Moon Knighta]], s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''Moon Knight'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.&lt;ref name=&quot;MoonKnightPremiere&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;MoonKnightFinale&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

=== ''Ms. Marvel'' (2022) ===
Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti.

Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''Ms. Marvel'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahoval šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]].

Brie Larsonová si zopakovala úlohu ako Carol Danversová / Captain Marvel.

''Ms. Marvel'' bude pokračovať vo filme ''Marvels'' (2023), v ktorom si zahrá Vellaniová.

=== ''Ja som Groot'' (2022-) ===
Každý krátky film sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov.

V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''Ja som Groot''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''Ja som Groot'' bude obsahovať päť krátkych filmov, ktoré budú mať celosvetovú premiéru 10. augusta 2022. Druhá séria je vo vývoji.

=== ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) ===
Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk.

Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' bude mať celosvetovú premiéru 17. augusta 2022 a bude obsahovať deväť epizód, ktoré sa skončia 12. októbra 2022.&lt;ref name=&quot;SheHulkPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

Mark Ruffalo, Benedict Wong, Tim Roth a Charlie Cox si zopakujú svoje úlohy ako Bruce Banner / Hulk, Wong, Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), a Matt Murdock / Daredevil.

=== ''Nepomenovaný Halloweensky špeciál'' (2022) ===
Jake sa snaží chrániť svoju rodinu, svoje malé mesto v Arizone a seba po tom, čo sa stal novým nočným vlkolakom.

V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. Očakáva sa, že špeciál bude mať premiéru v októbri 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;HalloweenSpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' (2022) ===
V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebieha počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončí začiatkom mája 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}&lt;/ref&gt; ''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' bude mať celosvetovú premiéru v decembri 2022 na [[Disney+]].&lt;ref name=&quot;HolidaySpecialPremiere&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Strážcovia Galaxie: Vianočný špeciál'' sa odohráva medzi udalosťami ''Thor: Láska a hrom'' (2022) a ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023).

=== ''Tajná invázia'' (2023) ===
Sekta Skrullov infiltrovala všetky aspekty života na Zemi. 

Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo v septembri 2021 vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] a skončilo sa 24. marca 2022 v [[Toronto|Toronte]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; K obsadeniu sa pridali Olivia Colmanová a Emilia Clarkeová. Seriál ''Tajná invázia'' bude mať celosvetovú premiéru na začiatku roka 2023 a bude obsahovať šesť epizód.&lt;ref name=&quot;MarvelJapan&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul= Official Marvel Site May Confirm Four Disney+ Shows in Summer 2022|dátum=2022-01-15|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-site-confirms-four-shows-release-schedule-summer-2022/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PRODUCTION INSIGHTS|dátum=2022-03-01|url=https://moviesr.net/production.insights|periodikum=MidgardTimes|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Cobie Smuldersová, Martin Freeman a Don Cheadle sa vrátia ako Maria Hillová, Everett K. Ross a James &quot;Rhodey&quot; Rhodes.

=== ''Echo'' (2023) ===
Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''Hawkeye''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa 26. augusta 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Echo'' bude mať celosvetovú premiéru na jar 2023.&lt;ref name=&quot;SDCC22&quot;&gt;&lt;/ref&gt;

''Echo'' sa odohráva po udalostiach seriálu ''Hawkeye''. Vincent D'Onofrio stvárni rolu Wilsona Fiska / Kingpina, Zahn McClarnon ako William Lopez a Charlie Cox ako Daredevil / Matt Murdock.

=== ''Ironheart'' (2023) ===
V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v polovici októbra 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= ‘‘Ironheart’: Manny Montana Joins Marvel Studios’ Disney+ Series|dátum=2021-06-15|url=https://deadline.com/2022/06/ironheart-manny-montana-cast-marvel-studios-disney-series-1235045930/#comments/|periodikum=Deadline|dátum prístupu=2022-06-15|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál ''Ironheart'' bude obsahovať šesť epizód a bude mať premiéru koncom roka 2023.

Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objaví vo filme ''Čierny Panther: Navždy Wakanda''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== ''Agatha: Coven of Chaos'' (2023/2024) ===
V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začne v januári a skončí sa v máji 2023 v Atlante.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul= Agatha: House of Harkness Update Reveals When Filming Begins for WandaVision Spinoff|dátum=2022-01-12|url=https://comicbook.com/marvel/news/agatha-house-of-harkness-update-reveals-when-filming-begins-for-wandavision-spinoff/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Premiéra seriálu je stanovená na prelome roku 2023/2024.

=== ''Daredevil: Znovuzrodenie'' (2024) ===
V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. V júli na podujatí Comic-Con v San Diegu bol odhalený oficiálny názov seriálu. Charlie Cox si zopakuje rolu Matta Murdocka. Natáčanie sa začne v roku 2023. Seriál bude obsahovať 18 epizód a bude mať premiéru začiatkom roka 2024.

=== ''Marvel Zombies'' (2024) ===
Nová generácia hrdinov bojuje proti zombie.

''Marvel Zombies'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde &quot;What If... Zombies?!&quot;, ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum.

=== ''Spider-Man: Freshman Year'' (2024) ===
V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. Seriál bude dostupný na streamovanie v roku 2024. V júli 2022 bola potvrdená druhá séria s názvom ''Spider-Man: Sophomore Year''.

''Spider-Man: Freshman Year'' sa odohráva medzi udalosťami filmov ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016) a ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017).

=== ''Armor Wars'' ===
James Rhodes musí čeliť jednému z najväčších obáv Tonyho Starka, keď sa Starkova technológia dostane do nesprávnych rúk. 

V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios ohlásila seriál založený na komiksovom príbehu ''Armor Wars''. Don Cheadle si zopakuje rolu Jamesa Rhodesa / War Machine. Do seriálu bude započítaná aj smrť Tonyho Starka. Natáčanie sa začne koncom roka 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončí sa v roku 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Marvel's Armor Wars Filming Start Reportedly Revealed for Disney+|dátum=2022-02-03|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvel-armor-wars-filming-start-reportedly-revealed-disney-plus/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-02-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Seriál bude obsahovať šesť epizód s premiérou na [[Disney+]]

=== ''Nepomenovaný Wakanda seriál'' ===
Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media.

=== ''Nepomenovaný Wonder Man seriál'' ===
Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začne v roku 2023.

=== ''Nepomenovaný Nova seriál'' ===
V marci 2022 bolo zverejnené, že projekt s postavou Richarda Ridera / Novou so scenáristom Sabirom Pirzadom je vo vývoji. Nie je jasné, či bude projekt vytvorený ako film alebo ako seriál.

== Koprodukčné filmy ==
{| border=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;4&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;&quot; 
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot; align=&quot;center&quot;
! Rok
! Názov
! Réžia
! Distribúcia
! Rozpočet
! Zárobok&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(celosvetový)&lt;/small&gt;
|-
| 1998
| ''Blade''
| Stephen Norrington
| New Line Cinema
| $45 miliónov
| $131 183 530
|-
| 2000
| ''X-Men''
| [[Bryan Singer]]
| [[20th Century Fox]]
| $75 miliónov
| $296 339 528
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2002
| ''Blade II''
| Guillermo del Toro
| New Line Cinema
| $54 miliónov
| $155 010 032
|-
| ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]''
| Sam Raimi
| [[Columbia Pictures]]
| $140 miliónov
| $825 025 036
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2003
| ''Daredevil''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $78 miliónov
| $179 179 718
|-
| ''X2: X-Men United''
| Bryan Singer
| $110 miliónov
| $407 711 549
|-
| ''Hulk''
| Ang Lee
| [[Universal Studios|Universal Pictures]]
| $137 miliónov
| $245 285 165
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2004
| ''Kat''
| Jonathan Hensleigh
| Artisan Entertainment&lt;br&gt;Lionsgate
| $15,5 miliónov
| $54 700 105
|-
| ''[[Spider-Man 2]]''
| Sam Raimi
| Columbia Pictures
| $200 miliónov
| $788 976 453
|-
| ''Blade: Trinity''
| David S. Goyer
| New Line Cinema
| $65 miliónov
| $131 977 904
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2005
| ''Elektra''
| Rob Bowman
| 20th Century Fox
| $43 miliónov
| $56 995 646
|-
| ''Man Thing''
| Brett Leonard
| Lionsgate
| $30 miliónov
| $1 123 136
|-
| ''Fantastická štvorka''
| Tim Story
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $100 miliónov
| $333 535 934
|-
| 2006
| ''X-Men: Posledný vzdor''
| Brett Ratner
| $210 miliónov
| $460 435 291
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | 2007
| ''Ghost Rider''
| Mark Steven Johnson
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $228 738 393
|-
| ''[[Spider-Man 3]]''
| Sam Raimi
| $258 miliónov
| $894 983 373
|-
| ''Fantastická štvorka: Silver Surfer''
| Tim Story
| 20th Century Fox
| $130 miliónov
| $301 913 131
|-
| 2008
|''Kat 2''
| Lexi Alexander
| Lionsgate
| $35 miliónov
| $10 161 493
|-
| 2009
| ''X-Men Origins: Wolverine''
| Gavin Hood
| rowspan=&quot;2&quot; | 20th Century Fox
| $150 miliónov
| $373 062 864
|-
| 2011
| ''X-Men: Prvá trieda''
| Matthew Vaughn
| $140–160 miliónov
| $352 616 690
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2012
| ''Ghost Rider 2'' 
| Mark Neveldine a Brian Taylor
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $57 miliónov
| $132 563 930
|-
| ''Amazing Spider-Man''
| Marc Webb
| $230 miliónov
| $757 930 663 
|-
| 2013
| ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]''
| James Mangold
| 20th Century Fox
| $120 miliónov
| $414 828 246
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2014
| ''Amazing Spider-Man 2''
| Marc Webb
| Columbia Pictures
| $200–255 miliónov
| $708 982 323
|-
| ''X-Men: Budúca minulosť''
| Bryan Singer
| rowspan=&quot;6&quot; |20th Century Fox
| $200 miliónov
| $746 045 700
|-
| 2015
| ''Fantastická štvorka''
| Josh Trank
| $120 miliónov
| $167 882 881
|- 
| rowspan=&quot;2&quot; | 2016
| ''Deadpool''
| Tim Miller
| $58 miliónov
| $782 836 791
|- 
| ''X-Men: Apokalypsa''
| Bryan Singer
| $178 miliónov
| $543 934 105
|-
| 2017
| ''Logan: Wolverine''
| James Mangold
| $97–127 milliónov
| $619 179 950
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2018
| ''Deadpool 2''
| Tim Miller
| $110 miliónov
| $786 470 484
|-
| ''Venom''
| Ruben Fleischer
| Columbia Pictures
| $100 milliónov
| $856 085 151
|-
| 2019
| ''X-Men: Dark Phoenix''
| Simon Kinberg
| 20th Century Fox
| $200 miliónov
| $252 442 974
|-
| 2020
| ''Noví mutanti''
| Josh Boone
| 20th Century Studios
| $67-80 miliónov
| $49 169 594
|-
| 2021
| ''Venom 2: Carnage prichádza''
| Andy Serkis
| rowspan=&quot;2&quot; | Columbia Pictures
| $110 miliónov
| $506 863 592
|-
| 2022
| ''Morbius''
| Daniel Espinosa
| $75 miliónov
| $163 865 530
|- bgcolor=&quot;#B0C4DE&quot;
! align=&quot;center&quot; colspan=&quot;6&quot; | Plánované
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 2023
| ''Kraven the Hunter''
| J. C. Chandor
| rowspan=&quot;3&quot; | Columbia Pictures
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
| rowspan=&quot;3&quot; | N/A
|-
| ''Madame Web''
| S. J. Clarkson
|-
| 2024
| ''El Muerto''
| N/A
|}

== Pozri aj ==
* [[Marvel Comics]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Marvel Studios| ]]
[[Kategória:Filmové štúdiá]]</text>
      <sha1>8kpg6antt3b99f9ufwswhrzpwf8dc1v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Kyseliny II.</title>
    <ns>10</ns>
    <id>580940</id>
    <revision>
      <id>7415430</id>
      <parentid>7413950</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:20:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Uprava podla nazvoslovia; kto mohol tusit ze clanok, ktory tu mame, neodpoveda nazvosloviu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="739" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Kyseliny II.
| nadpis    = Anorganické [[Kyselina|kyseliny]] s [[Chemický prvok|prvkom]] v [[Oxidačné číslo|oxidačnom čísle]] II.

| skupina1  = Bezkyslíkaté dvojprvkové kyseliny
| zoznam1   =
* [[Polán]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Po)
* [[Selán]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Se)
* [[Sulfán]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S)
* [[Telán]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Te)

| skupina2  = Kyslíkaté kyseliny
| zoznam2   = {{Navigačná lišta|child
 | zoznam1   =
* [[Kyselina dusnatá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;NO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina germánatá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;GeO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)

 | zoznam2   =
* ''pozri aj:'' [[Voda]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O)
  }}

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Chemické navigačné šablóny]]
[[Kategória:Šablóny kyselín]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>p31e73o17229oob51dsdxhsplwmf3g4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Kyseliny III.</title>
    <ns>10</ns>
    <id>580942</id>
    <revision>
      <id>7415433</id>
      <parentid>6344775</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:35:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1151" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Kyseliny III.
| nadpis    = Anorganické [[Kyselina|kyseliny]] s [[Chemický prvok|prvkom]] v [[Oxidačné číslo|oxidačnom čísle]] III.

| skupina1  = Bezkyslíkaté dvojprvkové kyseliny
| zoznam1   ={{Navigačná lišta|child
 | zoznam1   =
* [[Arzán]] (AsH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Fosfán]] (PH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Stibán]] (SbH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)

 | zoznam2   =
* ''pozri aj:'' [[Difosfán]] (P&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
  }}

| skupina2  = Kyslíkaté kyseliny
| zoznam2   = {{Navigačná lišta|child
 | zoznam1   =
* [[Kyselina arzenitá]] (H&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;AsO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina bóritá]] (H&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;BO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina brómitá]] (HBrO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina dusitá]] (HNO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina fosforitá]] (H&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;PO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina chlóritá]] (HClO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina jóditá]] (HIO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)

 | zoznam2   =
* ''pozri aj:'' [[Kyselina izokyanatá]] (HNCO)
* [[Kyselina izotiokyanatá]] (HNCS)
* [[Kyselina chlórzlatitá]] (HAuCl&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
  }}

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Chemické navigačné šablóny]]
[[Kategória:Šablóny kyselín]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>kkrdc3v6iia8j60yszirtkomu827x0n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Kyseliny IV.</title>
    <ns>10</ns>
    <id>580943</id>
    <revision>
      <id>7415434</id>
      <parentid>6344690</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:39:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="804" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Kyseliny IV.
| nadpis    = Anorganické [[Kyselina|kyseliny]] s [[Chemický prvok|prvkom]] v [[Oxidačné číslo|oxidačnom čísle]] IV.

| zoznam1   =
* [[Kyselina dusičitá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;NO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina germaničitá]] (H&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;GeO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina seleničitá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SeO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina siričitá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina teluričitá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;TeO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina uhličitá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;CO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)

| zoznam2   =
* ''pozri aj:'' [[Kyselina kremičitá]] (SiO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;•n H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O)
* [[Kyselina hexafluorokremičitá]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SiF&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;)

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Chemické navigačné šablóny]]
[[Kategória:Šablóny kyselín]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>fdkd1uu0s8gt8f44q7jfjpfbt8duo1e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Kyseliny VI.</title>
    <ns>10</ns>
    <id>580950</id>
    <revision>
      <id>7415436</id>
      <parentid>6344709</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:43:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1137" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Kyseliny VI.
| nadpis    = Anorganické [[Kyselina|kyseliny]] s [[Chemický prvok|prvkom]] v [[Oxidačné číslo|oxidačnom čísle]] VI.

| zoznam1   =
* [[Kyselina chrómová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;CrO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina dichrómová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Cr&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;7&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina amidosírová]] (H&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;NSO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina peroxosírová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SO&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina peroxodisírová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina sírová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina disírová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;7&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina tiosírová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina selénová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;SeO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina telúrová]](H&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;TeO&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina volfrámová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;WO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)
* [[Kyselina xenónová]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;XeO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)

| zoznam2   =
* ''pozri aj:'' [[Polytionové kyseliny]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S&lt;sub&gt;n&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;)

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Chemické navigačné šablóny]]
[[Kategória:Šablóny kyselín]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>m0giypafyzh0jrl4x7lycib8qsp3me7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Daniel Ricciardo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>588153</id>
    <revision>
      <id>7415354</id>
      <parentid>7410138</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:53:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samopiacek</username>
        <id>221079</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19527" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Daniel Joseph Ricciardo
| popis_osoby        = 
| obrázok            = Daniel Ricciardo 2016 Malaysia.jpg
| popis_obrázka      = Ricciardo na VC Malajzie 2016
| štát               = Austrália
| dátum_narodenia    = {{dnv|1989|7|1}}
| miesto_narodenia   = [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], Austrália
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = HRT (2011)&lt;br&gt;[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2012–13)&lt;br&gt;[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2014–18)&lt;br&gt;[[Renault F1|Renault]] (2019–20)&lt;br&gt;[[McLaren]] (2021-)
| preteky            = 222 (222 štartov)
| majster_sveta      = 0
| víťazstvá          = 8
| stupne_víťazov     = 32
| body               = 1293
| pole_positions     = 3
| najrýchlejšie_kolá = 16
| prvá_GP            = VC Británie 2011
| prvé_víťazstvo     = VC Kanady 2014
| posledné_víťazstvo = VC Talianska 2021
| posledná GP        =VC Francúzska 2022
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Daniel Ricciardo''' (* [[1. júl]] [[1989]], [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], [[Austrália (štát)|Austrália]]) je austrálsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]], v súčasnosti jazdiaci za tím [[Renault F1|McLaren]]. V roku 2009 vyhral [[British Formula Three Championship|Britskú Formulu 3]]. Po tom, čo [[Mark Webber]] oznámil koniec svojej kariéry v F1, bolo potvrdené, že ho Ricciardo nahradí v tíme [[Red Bull Racing]] pre rok 2014.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.abc.net.au/news/2013-09-03/ricciardo-named-as-webbers-successor-at-red-bull/4930616 |title=F1: Australian Daniel Ricciardo named as successor to Mark Webber driving for team Red Bull in 2014 |publisher=[[Australian Broadcasting Corporation]]|accessdate=3 September 2013}}&lt;/ref&gt; Vo svojej prvej sezóne s Red Bullom skončil v šampionáte na treťom mieste s tromi víťazstvami (Kanada,&lt;ref name=&quot;Canada&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/27756556|title=Ricciardo wins ahead of Rosberg, Hamilton retires|first=Andrew|last=Benson|work=[[BBC Sport]]|publisher=[[BBC]]|date=8 June 2014|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt; Maďarsko&lt;ref name=&quot;Hungary&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/lewishamilton/10993987/Lewis-Hamilton-beats-Nico-Rosberg-to-third-at-Hungarian-GP-in-thrilling-battle-as-Daniel-Ricciardo-claims-victory.html|title=Lewis Hamilton beats Nico Rosberg to third at Hungarian GP in thrilling battle as Daniel Ricciardo claims victory|date=27 July 2014|work=[[The Daily Telegraph]]|publisher=[[Telegraph Media Group]]|first=Daniel|last=Johnson|accessdate=29 July 2014}}&lt;/ref&gt; a Belgicko&lt;ref name=&quot;Belgium&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2014/8/16258.html|title=Daniel Ricciardo Q&amp;A: Great to taste winner's champagne again! |date=24 August 2014|work=Formula1.com|publisher=[[Formula One Group|Formula One Administration]]|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt;). Po vyše dvoch rokoch vyhral ďalšie preteky, Veľkú cenu Malajzie 2016. V roku 2016 druhý krát skončil v šampionáte na treťom mieste počas troch rokov v F1. Od roku 2019 Ricciardo pretekal pre tím [[Renault F1|Renault]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Daniel Ricciardo joins Renault Sport Formula One Team from 2019
  | url = https://www.renaultsport.com/daniel-ricciardo-joins-renault-sport-formula-one-team-from-2019.html?r=331
  | dátum vydania = 3.8.2018
  | vydavateľ = Renault Sport
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Pre rok 2021 podpísal zmluvu s tímom [[McLaren]].

==Kariérne výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2005
| align=left| Western Australian Formula Ford Championship
| align=left| Privateer
| 3
| 0
| 0
| ?
| 0
| 74
| 8. miesto
|-
! rowspan=3| 2006
| align=left| Formula BMW Asia
| align=left| Eurasia Motorsport
| 19
| 2
| 3
| 3
| 12
| 231
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
| align=left| Formula BMW UK
| align=left| Motaworld Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 3
| 20. miesto
|-
| align=left| Formula BMW World Final
| align=left| Fortec Motorsport
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 5. miesto
|-
! rowspan=2| 2007
| align=left| Formula Renault 2.0 Italy
| rowspan=2 align=left| RP Motorsport
| 14
| 0
| 0
| 0
| 0
| 196
| 6. miesto
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 4
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC
|-
! rowspan=4| 2008
| align=left| Formula Renault 2.0 WEC
| rowspan=4 align=left| SG Formula
| 15
| 8
| 9
| 7
| 11
| 192
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 18
| 6
| 5
| 5
| 7
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Formula 3 Euro Series
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=4| 2009
| align=left| British Formula 3 Championship
| rowspan=2 align=left| Carlin Motorsport
| 20
| 7
| 6
| 5
| 13
| 275
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 34. miesto
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| align=left| Carlin
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=2| 2010
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 16
| 4
| 8
| 5
| 8
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
! rowspan=3| 2011
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| ISR
| 12
| 1
| 2
| 3
| 6
| 144
| 5. miesto
|-
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| HRT Formula 1 Team
| 11
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 27. miesto
|-
! 2012
| align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 20
| 0
| 0
| 0
| 0
| 10
| 18. miesto
|-
! 2013
| align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 19
| 0
| 0
| 0
| 0
| 20
| 14. miesto
|-
! 2014
| align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 3
| 0
| 1
| 8
| 238
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2015
| align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 0
| 0
| 3
| 2
| 92
| 8. miesto
|-
! 2016
| align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 21
| 1
| 1
| 4
| 8
| 256
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2017
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 20
| 1
| 0
| 1
| 9
| 200
| 5. miesto
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
| 21
| 2
| 2
| 4
| 2
| 170
| 6. miesto
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 54
| 9. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault DP World F1 Team]]
| 16
| 0
| 0
| 1
| 2
| 119
| 5. miesto
|-
!2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|21
|1
|0
|1
|1
|115
|8. miesto
|-
!2022*
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|11
|0
|0
|0
|0
|17*
|12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

===Formula 1===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| [[Formula 1 v roku 2011|2011]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| AUS&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MAL&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CHN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TUR&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| ESP&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MCO&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CAN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| EUR&lt;br&gt;TD
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
|
! rowspan=&quot;2&quot;| 0
! rowspan=&quot;2&quot;| 27. miesto
|-
! [[HRT Formula 1 Team|HRT]]
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;NC
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;22
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;20
| 
| 
|
|-
! [[Formula 1 v roku 2012|2012]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CHN&lt;br&gt;17
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ESP&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| EUR&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| KOR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;13
| 
|
! 10
! 18. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2013|2013]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| IND&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;10
| 
| 
|
! 20
! 14. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2014|2014]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#000000; color:#FFFFFF;&quot;| AUS&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GER&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| HUN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BEL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| SIN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| RUS&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;4
| 
| 
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 238
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2015|2015]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MAL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| USA&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MEX&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;6
| 
| 
|
! 92
! 8. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CAN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| EUR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| GER&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| MAL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MEX&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;5
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 256
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| CAN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| AZE&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| AUT&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BEL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MAL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| JPN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| 
|
! 200
! 5. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| CHN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| MCO&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ITA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;4
|
! 170
! 6. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MCO&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| FRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| SIN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #000000; color: #ffffff&quot;| JPN&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;11
|
! 54
! 9. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| STY&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| 70A&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EIF&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EMI&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SKH&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;7
|  
| 
| 
| 
|
! 119
! 5. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2021|2021]]
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| STY&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| NED&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ITA&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| TUR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| QAT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SAU&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;12
!115
!8. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]*
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| SAU&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| EMI&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MIA&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| CAN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;9
|FRA
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JAP
|USA
|MEX
|BRA
|ARE
!17*
!12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Daniel Ricciardo|758378011}}

{{Športový výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}}
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Austrálski piloti F1]]
[[Kategória:Osobnosti z Perthu (Západná Austrália)]]
[[Kategória:Austrálske osobnosti talianskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>i1vuxjvwu1rz2m1fb42adz9iwkog6l4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415356</id>
      <parentid>7415354</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:56:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samopiacek</username>
        <id>221079</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19527" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Daniel Joseph Ricciardo
| popis_osoby        = 
| obrázok            = Daniel Ricciardo 2016 Malaysia.jpg
| popis_obrázka      = Ricciardo na VC Malajzie 2016
| štát               = Austrália
| dátum_narodenia    = {{dnv|1989|7|1}}
| miesto_narodenia   = [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], Austrália
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = HRT (2011)&lt;br&gt;[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2012–13)&lt;br&gt;[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2014–18)&lt;br&gt;[[Renault F1|Renault]] (2019–20)&lt;br&gt;[[McLaren]] (2021-)
| preteky            = 222 (222 štartov)
| majster_sveta      = 0
| víťazstvá          = 8
| stupne_víťazov     = 32
| body               = 1293
| pole_positions     = 3
| najrýchlejšie_kolá = 16
| prvá_GP            = VC Británie 2011
| prvé_víťazstvo     = VC Kanady 2014
| posledné_víťazstvo = VC Talianska 2021
| posledná GP        =VC Francúzska 2022
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Daniel Ricciardo''' (* [[1. júl]] [[1989]], [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], [[Austrália (štát)|Austrália]]) je austrálsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]], v súčasnosti jazdiaci za tím [[Renault F1|McLaren]]. V roku 2009 vyhral [[British Formula Three Championship|Britskú Formulu 3]]. Po tom, čo [[Mark Webber]] oznámil koniec svojej kariéry v F1, bolo potvrdené, že ho Ricciardo nahradí v tíme [[Red Bull Racing]] pre rok 2014.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.abc.net.au/news/2013-09-03/ricciardo-named-as-webbers-successor-at-red-bull/4930616 |title=F1: Australian Daniel Ricciardo named as successor to Mark Webber driving for team Red Bull in 2014 |publisher=[[Australian Broadcasting Corporation]]|accessdate=3 September 2013}}&lt;/ref&gt; Vo svojej prvej sezóne s Red Bullom skončil v šampionáte na treťom mieste s tromi víťazstvami (Kanada,&lt;ref name=&quot;Canada&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/27756556|title=Ricciardo wins ahead of Rosberg, Hamilton retires|first=Andrew|last=Benson|work=[[BBC Sport]]|publisher=[[BBC]]|date=8 June 2014|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt; Maďarsko&lt;ref name=&quot;Hungary&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/lewishamilton/10993987/Lewis-Hamilton-beats-Nico-Rosberg-to-third-at-Hungarian-GP-in-thrilling-battle-as-Daniel-Ricciardo-claims-victory.html|title=Lewis Hamilton beats Nico Rosberg to third at Hungarian GP in thrilling battle as Daniel Ricciardo claims victory|date=27 July 2014|work=[[The Daily Telegraph]]|publisher=[[Telegraph Media Group]]|first=Daniel|last=Johnson|accessdate=29 July 2014}}&lt;/ref&gt; a Belgicko&lt;ref name=&quot;Belgium&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2014/8/16258.html|title=Daniel Ricciardo Q&amp;A: Great to taste winner's champagne again! |date=24 August 2014|work=Formula1.com|publisher=[[Formula One Group|Formula One Administration]]|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt;). Po vyše dvoch rokoch vyhral ďalšie preteky, Veľkú cenu Malajzie 2016. V roku 2016 druhý krát skončil v šampionáte na treťom mieste počas troch rokov v F1. Od roku 2019 Ricciardo pretekal pre tím [[Renault F1|Renault]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Daniel Ricciardo joins Renault Sport Formula One Team from 2019
  | url = https://www.renaultsport.com/daniel-ricciardo-joins-renault-sport-formula-one-team-from-2019.html?r=331
  | dátum vydania = 3.8.2018
  | vydavateľ = Renault Sport
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Pre rok 2021 podpísal zmluvu s tímom [[McLaren]].

==Kariérne výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2005
| align=left| Western Australian Formula Ford Championship
| align=left| Privateer
| 3
| 0
| 0
| ?
| 0
| 74
| 8. miesto
|-
! rowspan=3| 2006
| align=left| Formula BMW Asia
| align=left| Eurasia Motorsport
| 19
| 2
| 3
| 3
| 12
| 231
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
| align=left| Formula BMW UK
| align=left| Motaworld Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 3
| 20. miesto
|-
| align=left| Formula BMW World Final
| align=left| Fortec Motorsport
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 5. miesto
|-
! rowspan=2| 2007
| align=left| Formula Renault 2.0 Italy
| rowspan=2 align=left| RP Motorsport
| 14
| 0
| 0
| 0
| 0
| 196
| 6. miesto
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 4
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC
|-
! rowspan=4| 2008
| align=left| Formula Renault 2.0 WEC
| rowspan=4 align=left| SG Formula
| 15
| 8
| 9
| 7
| 11
| 192
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 18
| 6
| 5
| 5
| 7
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Formula 3 Euro Series
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=4| 2009
| align=left| British Formula 3 Championship
| rowspan=2 align=left| Carlin Motorsport
| 20
| 7
| 6
| 5
| 13
| 275
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 34. miesto
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| align=left| Carlin
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=2| 2010
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 16
| 4
| 8
| 5
| 8
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
! rowspan=3| 2011
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| ISR
| 12
| 1
| 2
| 3
| 6
| 144
| 5. miesto
|-
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| HRT Formula 1 Team
| 11
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 27. miesto
|-
! 2012
| align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 20
| 0
| 0
| 0
| 0
| 10
| 18. miesto
|-
! 2013
| align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 19
| 0
| 0
| 0
| 0
| 20
| 14. miesto
|-
! 2014
| align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 3
| 0
| 1
| 8
| 238
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2015
| align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 0
| 0
| 3
| 2
| 92
| 8. miesto
|-
! 2016
| align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 21
| 1
| 1
| 4
| 8
| 256
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2017
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 20
| 1
| 0
| 1
| 9
| 200
| 5. miesto
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
| 21
| 2
| 2
| 4
| 2
| 170
| 6. miesto
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 54
| 9. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault DP World F1 Team]]
| 16
| 0
| 0
| 1
| 2
| 119
| 5. miesto
|-
!2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|21
|1
|0
|1
|1
|115
|8. miesto
|-
!2022*
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|12
|0
|0
|0
|0
|19*
|12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

===Formula 1===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| [[Formula 1 v roku 2011|2011]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| AUS&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MAL&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CHN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TUR&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| ESP&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MCO&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CAN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| EUR&lt;br&gt;TD
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
|
! rowspan=&quot;2&quot;| 0
! rowspan=&quot;2&quot;| 27. miesto
|-
! [[HRT Formula 1 Team|HRT]]
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;NC
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;22
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;20
| 
| 
|
|-
! [[Formula 1 v roku 2012|2012]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CHN&lt;br&gt;17
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ESP&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| EUR&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| KOR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;13
| 
|
! 10
! 18. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2013|2013]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| IND&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;10
| 
| 
|
! 20
! 14. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2014|2014]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#000000; color:#FFFFFF;&quot;| AUS&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GER&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| HUN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BEL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| SIN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| RUS&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;4
| 
| 
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 238
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2015|2015]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MAL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| USA&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MEX&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;6
| 
| 
|
! 92
! 8. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CAN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| EUR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| GER&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| MAL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MEX&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;5
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 256
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| CAN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| AZE&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| AUT&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BEL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MAL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| JPN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| 
|
! 200
! 5. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| CHN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| MCO&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ITA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;4
|
! 170
! 6. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MCO&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| FRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| SIN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #000000; color: #ffffff&quot;| JPN&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;11
|
! 54
! 9. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| STY&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| 70A&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EIF&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EMI&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SKH&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;7
|  
| 
| 
| 
|
! 119
! 5. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2021|2021]]
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| STY&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| NED&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ITA&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| TUR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| QAT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SAU&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;12
!115
!8. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]*
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| SAU&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| EMI&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MIA&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| CAN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;9
|FRA
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JAP
|USA
|MEX
|BRA
|ARE
!17*
!12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Daniel Ricciardo|758378011}}

{{Športový výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}}
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Austrálski piloti F1]]
[[Kategória:Osobnosti z Perthu (Západná Austrália)]]
[[Kategória:Austrálske osobnosti talianskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>i8u0dl8htsv9x4jsiebyp4cmpn3js53</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415357</id>
      <parentid>7415356</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:58:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samopiacek</username>
        <id>221079</id>
      </contributor>
      <comment>/* Formula 1 */Added 2022 French GP results</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19562" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Daniel Joseph Ricciardo
| popis_osoby        = 
| obrázok            = Daniel Ricciardo 2016 Malaysia.jpg
| popis_obrázka      = Ricciardo na VC Malajzie 2016
| štát               = Austrália
| dátum_narodenia    = {{dnv|1989|7|1}}
| miesto_narodenia   = [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], Austrália
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = HRT (2011)&lt;br&gt;[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2012–13)&lt;br&gt;[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2014–18)&lt;br&gt;[[Renault F1|Renault]] (2019–20)&lt;br&gt;[[McLaren]] (2021-)
| preteky            = 222 (222 štartov)
| majster_sveta      = 0
| víťazstvá          = 8
| stupne_víťazov     = 32
| body               = 1293
| pole_positions     = 3
| najrýchlejšie_kolá = 16
| prvá_GP            = VC Británie 2011
| prvé_víťazstvo     = VC Kanady 2014
| posledné_víťazstvo = VC Talianska 2021
| posledná GP        =VC Francúzska 2022
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Daniel Ricciardo''' (* [[1. júl]] [[1989]], [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], [[Austrália (štát)|Austrália]]) je austrálsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]], v súčasnosti jazdiaci za tím [[Renault F1|McLaren]]. V roku 2009 vyhral [[British Formula Three Championship|Britskú Formulu 3]]. Po tom, čo [[Mark Webber]] oznámil koniec svojej kariéry v F1, bolo potvrdené, že ho Ricciardo nahradí v tíme [[Red Bull Racing]] pre rok 2014.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.abc.net.au/news/2013-09-03/ricciardo-named-as-webbers-successor-at-red-bull/4930616 |title=F1: Australian Daniel Ricciardo named as successor to Mark Webber driving for team Red Bull in 2014 |publisher=[[Australian Broadcasting Corporation]]|accessdate=3 September 2013}}&lt;/ref&gt; Vo svojej prvej sezóne s Red Bullom skončil v šampionáte na treťom mieste s tromi víťazstvami (Kanada,&lt;ref name=&quot;Canada&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/27756556|title=Ricciardo wins ahead of Rosberg, Hamilton retires|first=Andrew|last=Benson|work=[[BBC Sport]]|publisher=[[BBC]]|date=8 June 2014|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt; Maďarsko&lt;ref name=&quot;Hungary&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/lewishamilton/10993987/Lewis-Hamilton-beats-Nico-Rosberg-to-third-at-Hungarian-GP-in-thrilling-battle-as-Daniel-Ricciardo-claims-victory.html|title=Lewis Hamilton beats Nico Rosberg to third at Hungarian GP in thrilling battle as Daniel Ricciardo claims victory|date=27 July 2014|work=[[The Daily Telegraph]]|publisher=[[Telegraph Media Group]]|first=Daniel|last=Johnson|accessdate=29 July 2014}}&lt;/ref&gt; a Belgicko&lt;ref name=&quot;Belgium&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2014/8/16258.html|title=Daniel Ricciardo Q&amp;A: Great to taste winner's champagne again! |date=24 August 2014|work=Formula1.com|publisher=[[Formula One Group|Formula One Administration]]|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt;). Po vyše dvoch rokoch vyhral ďalšie preteky, Veľkú cenu Malajzie 2016. V roku 2016 druhý krát skončil v šampionáte na treťom mieste počas troch rokov v F1. Od roku 2019 Ricciardo pretekal pre tím [[Renault F1|Renault]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Daniel Ricciardo joins Renault Sport Formula One Team from 2019
  | url = https://www.renaultsport.com/daniel-ricciardo-joins-renault-sport-formula-one-team-from-2019.html?r=331
  | dátum vydania = 3.8.2018
  | vydavateľ = Renault Sport
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Pre rok 2021 podpísal zmluvu s tímom [[McLaren]].

==Kariérne výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2005
| align=left| Western Australian Formula Ford Championship
| align=left| Privateer
| 3
| 0
| 0
| ?
| 0
| 74
| 8. miesto
|-
! rowspan=3| 2006
| align=left| Formula BMW Asia
| align=left| Eurasia Motorsport
| 19
| 2
| 3
| 3
| 12
| 231
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
| align=left| Formula BMW UK
| align=left| Motaworld Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 3
| 20. miesto
|-
| align=left| Formula BMW World Final
| align=left| Fortec Motorsport
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 5. miesto
|-
! rowspan=2| 2007
| align=left| Formula Renault 2.0 Italy
| rowspan=2 align=left| RP Motorsport
| 14
| 0
| 0
| 0
| 0
| 196
| 6. miesto
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 4
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC
|-
! rowspan=4| 2008
| align=left| Formula Renault 2.0 WEC
| rowspan=4 align=left| SG Formula
| 15
| 8
| 9
| 7
| 11
| 192
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 18
| 6
| 5
| 5
| 7
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Formula 3 Euro Series
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=4| 2009
| align=left| British Formula 3 Championship
| rowspan=2 align=left| Carlin Motorsport
| 20
| 7
| 6
| 5
| 13
| 275
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 34. miesto
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| align=left| Carlin
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=2| 2010
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 16
| 4
| 8
| 5
| 8
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
! rowspan=3| 2011
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| ISR
| 12
| 1
| 2
| 3
| 6
| 144
| 5. miesto
|-
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| HRT Formula 1 Team
| 11
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 27. miesto
|-
! 2012
| align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 20
| 0
| 0
| 0
| 0
| 10
| 18. miesto
|-
! 2013
| align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 19
| 0
| 0
| 0
| 0
| 20
| 14. miesto
|-
! 2014
| align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 3
| 0
| 1
| 8
| 238
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2015
| align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 0
| 0
| 3
| 2
| 92
| 8. miesto
|-
! 2016
| align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 21
| 1
| 1
| 4
| 8
| 256
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2017
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 20
| 1
| 0
| 1
| 9
| 200
| 5. miesto
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
| 21
| 2
| 2
| 4
| 2
| 170
| 6. miesto
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 54
| 9. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault DP World F1 Team]]
| 16
| 0
| 0
| 1
| 2
| 119
| 5. miesto
|-
!2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|21
|1
|0
|1
|1
|115
|8. miesto
|-
!2022*
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|12
|0
|0
|0
|0
|19*
|12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

===Formula 1===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| [[Formula 1 v roku 2011|2011]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| AUS&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MAL&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CHN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TUR&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| ESP&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MCO&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CAN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| EUR&lt;br&gt;TD
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
|
! rowspan=&quot;2&quot;| 0
! rowspan=&quot;2&quot;| 27. miesto
|-
! [[HRT Formula 1 Team|HRT]]
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;NC
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;22
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;20
| 
| 
|
|-
! [[Formula 1 v roku 2012|2012]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CHN&lt;br&gt;17
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ESP&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| EUR&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| KOR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;13
| 
|
! 10
! 18. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2013|2013]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| IND&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;10
| 
| 
|
! 20
! 14. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2014|2014]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#000000; color:#FFFFFF;&quot;| AUS&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GER&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| HUN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BEL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| SIN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| RUS&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;4
| 
| 
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 238
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2015|2015]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MAL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| USA&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MEX&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;6
| 
| 
|
! 92
! 8. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CAN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| EUR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| GER&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| MAL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MEX&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;5
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 256
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| CAN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| AZE&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| AUT&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BEL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MAL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| JPN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| 
|
! 200
! 5. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| CHN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| MCO&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ITA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;4
|
! 170
! 6. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MCO&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| FRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| SIN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #000000; color: #ffffff&quot;| JPN&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;11
|
! 54
! 9. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| STY&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| 70A&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EIF&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EMI&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SKH&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;7
|  
| 
| 
| 
|
! 119
! 5. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2021|2021]]
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| STY&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| NED&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ITA&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| TUR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| QAT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SAU&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;12
!115
!8. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]*
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| SAU&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| EMI&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MIA&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| CAN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;9
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JAP
|USA
|MEX
|BRA
|ARE
!19*
!12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Daniel Ricciardo|758378011}}

{{Športový výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}}
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Austrálski piloti F1]]
[[Kategória:Osobnosti z Perthu (Západná Austrália)]]
[[Kategória:Austrálske osobnosti talianskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>kjb3q1xtp1dcolg1m47xxhgt66elh0b</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415360</id>
      <parentid>7415357</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:10:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samopiacek</username>
        <id>221079</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19649" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Daniel Joseph Ricciardo
| popis_osoby        = 
| obrázok            = Daniel Ricciardo 2016 Malaysia.jpg
| popis_obrázka      = Ricciardo na VC Malajzie 2016
| štát               = Austrália
| dátum_narodenia    = {{dnv|1989|7|1}}
| miesto_narodenia   = [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], Austrália
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = HRT (2011)&lt;br&gt;[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2012–13)&lt;br&gt;[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2014–18)&lt;br&gt;[[Renault F1|Renault]] (2019–20)&lt;br&gt;[[McLaren]] (2021-)
| preteky            = 222 (222 štartov)
| majster_sveta      = 0
| víťazstvá          = 8
| stupne_víťazov     = 32
| body               = 1293
| pole_positions     = 3
| najrýchlejšie_kolá = 16
| prvá_GP            = VC Británie 2011
| prvé_víťazstvo     = VC Kanady 2014
| posledné_víťazstvo = VC Talianska 2021
| posledná GP        =VC Francúzska 2022
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Daniel Ricciardo''' (* [[1. júl]] [[1989]], [[Perth (Západná Austrália)|Perth]], [[Západná Austrália]], [[Austrália (štát)|Austrália]]) je austrálsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]], v súčasnosti jazdiaci za tím [[Renault F1|McLaren]]. V roku 2009 vyhral [[British Formula Three Championship|Britskú Formulu 3]]. Po tom, čo [[Mark Webber]] oznámil koniec svojej kariéry v F1, bolo potvrdené, že ho Ricciardo nahradí v tíme [[Red Bull Racing]] pre rok 2014.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.abc.net.au/news/2013-09-03/ricciardo-named-as-webbers-successor-at-red-bull/4930616 |title=F1: Australian Daniel Ricciardo named as successor to Mark Webber driving for team Red Bull in 2014 |publisher=[[Australian Broadcasting Corporation]]|accessdate=3 September 2013}}&lt;/ref&gt; Vo svojej prvej sezóne s Red Bullom skončil v šampionáte na treťom mieste s tromi víťazstvami (Kanada,&lt;ref name=&quot;Canada&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/27756556|title=Ricciardo wins ahead of Rosberg, Hamilton retires|first=Andrew|last=Benson|work=[[BBC Sport]]|publisher=[[BBC]]|date=8 June 2014|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt; Maďarsko&lt;ref name=&quot;Hungary&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/motorsport/formulaone/lewishamilton/10993987/Lewis-Hamilton-beats-Nico-Rosberg-to-third-at-Hungarian-GP-in-thrilling-battle-as-Daniel-Ricciardo-claims-victory.html|title=Lewis Hamilton beats Nico Rosberg to third at Hungarian GP in thrilling battle as Daniel Ricciardo claims victory|date=27 July 2014|work=[[The Daily Telegraph]]|publisher=[[Telegraph Media Group]]|first=Daniel|last=Johnson|accessdate=29 July 2014}}&lt;/ref&gt; a Belgicko&lt;ref name=&quot;Belgium&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.formula1.com/news/interviews/2014/8/16258.html|title=Daniel Ricciardo Q&amp;A: Great to taste winner's champagne again! |date=24 August 2014|work=Formula1.com|publisher=[[Formula One Group|Formula One Administration]]|accessdate=21 December 2014}}&lt;/ref&gt;). Po vyše dvoch rokoch vyhral ďalšie preteky, Veľkú cenu Malajzie 2016. V roku 2016 druhý krát skončil v šampionáte na treťom mieste počas troch rokov v F1. Od roku 2019 Ricciardo pretekal pre tím [[Renault F1|Renault]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Daniel Ricciardo joins Renault Sport Formula One Team from 2019
  | url = https://www.renaultsport.com/daniel-ricciardo-joins-renault-sport-formula-one-team-from-2019.html?r=331
  | dátum vydania = 3.8.2018
  | vydavateľ = Renault Sport
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Pre rok 2021 podpísal zmluvu s tímom [[McLaren]]. S ním vyhral Veľkú cenu Talianska 2021, jeho ôsme a doteraz posledné víťazstvo.

==Kariérne výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2005
| align=left| Western Australian Formula Ford Championship
| align=left| Privateer
| 3
| 0
| 0
| ?
| 0
| 74
| 8. miesto
|-
! rowspan=3| 2006
| align=left| Formula BMW Asia
| align=left| Eurasia Motorsport
| 19
| 2
| 3
| 3
| 12
| 231
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
| align=left| Formula BMW UK
| align=left| Motaworld Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 3
| 20. miesto
|-
| align=left| Formula BMW World Final
| align=left| Fortec Motorsport
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| 5. miesto
|-
! rowspan=2| 2007
| align=left| Formula Renault 2.0 Italy
| rowspan=2 align=left| RP Motorsport
| 14
| 0
| 0
| 0
| 0
| 196
| 6. miesto
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 4
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| NC
|-
! rowspan=4| 2008
| align=left| Formula Renault 2.0 WEC
| rowspan=4 align=left| SG Formula
| 15
| 8
| 9
| 7
| 11
| 192
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 18
| 6
| 5
| 5
| 7
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Formula 3 Euro Series
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=4| 2009
| align=left| British Formula 3 Championship
| rowspan=2 align=left| Carlin Motorsport
| 20
| 7
| 6
| 5
| 13
| 275
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
| align=left| Masters of Formula 3
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 2
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 34. miesto
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| align=left| Carlin
| 1
| 0
| 0
| 0
| 0
| N/A
| NC
|-
! rowspan=2| 2010
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| Tech 1 Racing
| 16
| 4
| 8
| 5
| 8
| 136
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
! rowspan=3| 2011
| align=left| Formula Renault 3.5 Series
| align=left| ISR
| 12
| 1
| 2
| 3
| 6
| 144
| 5. miesto
|-
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| HRT Formula 1 Team
| 11
| 0
| 0
| 0
| 0
| 0
| 27. miesto
|-
! 2012
| align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 20
| 0
| 0
| 0
| 0
| 10
| 18. miesto
|-
! 2013
| align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Toro Rosso]]
| 19
| 0
| 0
| 0
| 0
| 20
| 14. miesto
|-
! 2014
| align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 3
| 0
| 1
| 8
| 238
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2015
| align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Infiniti Red Bull Racing]]
| 19
| 0
| 0
| 3
| 2
| 92
| 8. miesto
|-
! 2016
| align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 21
| 1
| 1
| 4
| 8
| 256
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! 2017
| align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing]]
| 20
| 1
| 0
| 1
| 9
| 200
| 5. miesto
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
| 21
| 2
| 2
| 4
| 2
| 170
| 6. miesto
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 54
| 9. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Renault F1|Renault DP World F1 Team]]
| 16
| 0
| 0
| 1
| 2
| 119
| 5. miesto
|-
!2021
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|21
|1
|0
|1
|1
|115
|8. miesto
|-
!2022*
| align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
| align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]]
|12
|0
|0
|0
|0
|19*
|12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

===Formula 1===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| [[Formula 1 v roku 2011|2011]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| AUS&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MAL&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CHN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TUR&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| ESP&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MCO&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| CAN&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| EUR&lt;br&gt;TD
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
|
! rowspan=&quot;2&quot;| 0
! rowspan=&quot;2&quot;| 27. miesto
|-
! [[HRT Formula 1 Team|HRT]]
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| 
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;NC
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;22
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;20
| 
| 
|
|-
! [[Formula 1 v roku 2012|2012]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CHN&lt;br&gt;17
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ESP&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| EUR&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| KOR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| IND&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;13
| 
|
! 10
! 18. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2013|2013]]
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| SIN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| KOR&lt;br&gt;19
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| IND&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ARE&lt;br&gt;16
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;10
| 
| 
|
! 20
! 14. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2014|2014]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#000000; color:#FFFFFF;&quot;| AUS&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| MAL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GER&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| HUN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BEL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| SIN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| RUS&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;4
| 
| 
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 238
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2015|2015]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MAL&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CAN&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| USA&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| MEX&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;6
| 
| 
|
! 92
! 8. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BHR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| RUS&lt;br&gt;11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ESP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| MCO&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| CAN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| EUR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| AUT&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| HUN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| GER&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| BEL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ITA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| MAL&lt;br&gt;1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| JPN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| USA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| MEX&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| BRA&lt;br&gt;8
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ARE&lt;br&gt;5
|
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 256
! style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MCO&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| CAN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| AZE&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| AUT&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BEL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIN&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| MAL&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| JPN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;DNF
| 
|
! 200
! 5. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| CHN&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| MCO&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ITA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JPN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;4
|
! 170
! 6. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AZE&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MCO&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| FRA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| SIN&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #000000; color: #ffffff&quot;| JPN&lt;br&gt;DSQ
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;11
|
! 54
! 9. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[Renault F1|Renault]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| STY&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| 70A&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EIF&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| EMI&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SKH&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;7
|  
| 
| 
| 
|
! 119
! 5. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2021|2021]]
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| STY&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| GBR&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| NED&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ITA&lt;br&gt;1
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| TUR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MEX&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| BRA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| QAT&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SAU&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;12
!115
!8. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]*
![[McLaren]]
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BHR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| SAU&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| EMI&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MIA&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| CAN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| GBR&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;9
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JAP
|USA
|MEX
|BRA
|ARE
!19*
!12. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Daniel Ricciardo|758378011}}

{{Športový výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}}
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Austrálski piloti F1]]
[[Kategória:Osobnosti z Perthu (Západná Austrália)]]
[[Kategória:Austrálske osobnosti talianskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>ecdlku1vce10y536f52dohkfxwfiygb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bass Generation</title>
    <ns>0</ns>
    <id>588490</id>
    <revision>
      <id>7415461</id>
      <parentid>6699898</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:33:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eurohunter</username>
        <id>48247</id>
      </contributor>
      <comment>+recenzie (it should be included in separate template like [[:en:Template:Album ratings]] than in infobox)</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5190" xml:space="preserve">{{Infobox album
| Interpret            = [[Basshunter]]
| Názov                = Bass Generation
| Typ                  = [[Štúdiový album]]
| Obrázok albumu       = 
| Veľkosť obrázku      = 
| Žáner                = [[Eurodance]]
| Dĺžka                = 46:13
| Dátum vydania        = 25. september 2009
| Miesto nahratia      = 
| Popis                = 
| Vydavateľ            = [[Dance Nation|Hard2Beat Records]]&lt;br /&gt;[[Warner Music Sweden]]&lt;br /&gt;[[Ultra Records]]
| Producent            = Basshunter
| Skladateľ            = 
| Recenzie             = * [[AllMusic]] {{Rating|3|5}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.allmusic.com/album/bass-generation-mw0001776448 | titul = Basshunter – Bass Generation | vydavateľ = [[AllMusic]] | autor = David Jeffries | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20120830185825/https://www.allmusic.com/album/bass-generation-mw0001776448 | archive-date = 2012-08-30 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
| Farba pozadia        = #B0C4DE
| Predchádzajúci album = [[Now You're Gone – The Album]]&lt;br /&gt;(2008)
| Tento album          = '''Bass Generation'''&lt;br /&gt;(2009)
| Nasledujúci album    = [[The Early Bedroom Sessions]] &lt;br /&gt; (2012)
| Allmusic             = 
| Misc                 =  {{Single
| Názov                = Bass Generation
| Farba pozadia        = #B0C4DE
| Singel 1             = [[Every Morning]]
| Singel 1 dátum       = 18. september 2009
| Singel 2             = [[I Promised Myself]]
| Singel 2 dátum       = 2009}}    
}}
'''''Bass Generation''''' je štúdiový album [[Švédsko|švédskeho]] [[dance]] producenta [[Basshunter]]a. Album bol vydaný dňa 25. septembra 2009 vydavateľstvom [[Dance Nation|Hard2Beat Records]].

== Zoznam skladieb ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:320px&quot;
|-
!#
!Názov skladby
!Dĺžka
|-
|align=&quot;center&quot;|1
|„[[Every Morning]]“
|align=&quot;center&quot;|03:19
|-
|align=&quot;center&quot;|2
|„[[I Promised Myself]]“
|align=&quot;center&quot;|02:38
|-
|align=&quot;center&quot;|3
|„Why“
|align=&quot;center&quot;|03:12
|-
|align=&quot;center&quot;|4
|„I Can’t Deny“ &lt;small&gt;(feat. Lauren)&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|04:00
|-
|align=&quot;center&quot;|5
|„Don’t Walk Away“
|align=&quot;center&quot;|03:02
|-
|align=&quot;center&quot;|6
|„I Still Love“
|align=&quot;center&quot;|03:33
|-
|align=&quot;center&quot;|7
|„Day &amp; Night“
|align=&quot;center&quot;|02:55
|-
|align=&quot;center&quot;|8
|„I Will Learn to Love Again“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(feat. [[Stunt]])&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|03:08
|-
|align=&quot;center&quot;|9
|„Far from Home“
|align=&quot;center&quot;|04:11
|-
|align=&quot;center&quot;|10
|„I Know U Know“
|align=&quot;center&quot;|02:46
|-
|align=&quot;center&quot;|11
|„On Our Side“
|align=&quot;center&quot;|03:55
|-
|align=&quot;center&quot;|12
|„Can You“
|align=&quot;center&quot;|02:25
|-
|align=&quot;center&quot;|13
|„Plane to Spain“
|align=&quot;center&quot;|03:43
|-
|align=&quot;center&quot;|14.1
|„Every Morning“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Michael Mind Edit)&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|
|-
|align=&quot;center&quot;|14.3
|„Numbers“
|align=&quot;center&quot;|03:20
|-
|}

== Pozície v rebríčkoch ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rebríček (2009/2010)
!Vrcholová&lt;br /&gt;pozícia
|-
|[[Tracklisten|Denmark Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION (ALBUM)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|39
|-
|[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://www.infodisc.fr/Album_ChartRuns.php Les &quot;Charts Runs&quot; de chaque Album Classé – BASSHUNTER]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|41
|-
|[[Irish Albums Chart]]&lt;ref&gt;[http://irish-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Basshunter BASSHUNTER – DISCOGRAPHY BASSHUNTER]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|16
|-
|[[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION (ALBUM)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|2
|-
|[[Schweizer Hitparade|Swiss Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://hitparade.ch/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|73
|-
|[[Radio Sonder Grense|South African Albums Chart]]&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20091119004826/http://www.rsg.co.za/musiek_top20.asp Snuffel rond op RSG.co.za:]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|14
|-
|[[UK Albums Chart]]&lt;ref&gt;[http://www.officialcharts.com/artist/3667/basshunter/ BASSHUNTER – ALBUMS]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|16
|-
|[[Heatseekers Albums|US Top Heatseekers Albums]]&lt;ref name=&quot;Billboard&quot;&gt;[https://web.archive.org/web/20091222145257/http://www.billboard.com/album/basshunter/bass-generation/1292663#/web/20091222145257/http://www.billboard.com/album/basshunter/bass-generation/1292663 Bass Generation - Basshunter (2009)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|34
|-
|[[Dance/Electronic Albums|US Dance/Electronic Albums]]&lt;ref name=&quot;Billboard&quot; /&gt;
|align=&quot;center&quot;|15
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

==Externé odkazy==
* {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.basshunter.se | titul = Oficiálna webstránka Basshuntera | dátum prístupu = 2010-06-16 | vydavateľ = basshunter.se | jazyk = en}}

{{Basshunter}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2009]]
[[Kategória:Albumy Basshuntera]]
[[Kategória:Hudobné albumy elektronickej hudby]]</text>
      <sha1>c3kzp36pvvkzf0pji4p5ce1bwlesu21</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415462</id>
      <parentid>7415461</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:46:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eurohunter</username>
        <id>48247</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pozície v rebríčkoch */ +certifikácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6156" xml:space="preserve">{{Infobox album
| Interpret            = [[Basshunter]]
| Názov                = Bass Generation
| Typ                  = [[Štúdiový album]]
| Obrázok albumu       = 
| Veľkosť obrázku      = 
| Žáner                = [[Eurodance]]
| Dĺžka                = 46:13
| Dátum vydania        = 25. september 2009
| Miesto nahratia      = 
| Popis                = 
| Vydavateľ            = [[Dance Nation|Hard2Beat Records]]&lt;br /&gt;[[Warner Music Sweden]]&lt;br /&gt;[[Ultra Records]]
| Producent            = Basshunter
| Skladateľ            = 
| Recenzie             = * [[AllMusic]] {{Rating|3|5}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.allmusic.com/album/bass-generation-mw0001776448 | titul = Basshunter – Bass Generation | vydavateľ = [[AllMusic]] | autor = David Jeffries | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20120830185825/https://www.allmusic.com/album/bass-generation-mw0001776448 | archive-date = 2012-08-30 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
| Farba pozadia        = #B0C4DE
| Predchádzajúci album = [[Now You're Gone – The Album]]&lt;br /&gt;(2008)
| Tento album          = '''Bass Generation'''&lt;br /&gt;(2009)
| Nasledujúci album    = [[The Early Bedroom Sessions]] &lt;br /&gt; (2012)
| Allmusic             = 
| Misc                 =  {{Single
| Názov                = Bass Generation
| Farba pozadia        = #B0C4DE
| Singel 1             = [[Every Morning]]
| Singel 1 dátum       = 18. september 2009
| Singel 2             = [[I Promised Myself]]
| Singel 2 dátum       = 2009}}    
}}
'''''Bass Generation''''' je štúdiový album [[Švédsko|švédskeho]] [[dance]] producenta [[Basshunter]]a. Album bol vydaný dňa 25. septembra 2009 vydavateľstvom [[Dance Nation|Hard2Beat Records]].

== Zoznam skladieb ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:320px&quot;
|-
!#
!Názov skladby
!Dĺžka
|-
|align=&quot;center&quot;|1
|„[[Every Morning]]“
|align=&quot;center&quot;|03:19
|-
|align=&quot;center&quot;|2
|„[[I Promised Myself]]“
|align=&quot;center&quot;|02:38
|-
|align=&quot;center&quot;|3
|„Why“
|align=&quot;center&quot;|03:12
|-
|align=&quot;center&quot;|4
|„I Can’t Deny“ &lt;small&gt;(feat. Lauren)&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|04:00
|-
|align=&quot;center&quot;|5
|„Don’t Walk Away“
|align=&quot;center&quot;|03:02
|-
|align=&quot;center&quot;|6
|„I Still Love“
|align=&quot;center&quot;|03:33
|-
|align=&quot;center&quot;|7
|„Day &amp; Night“
|align=&quot;center&quot;|02:55
|-
|align=&quot;center&quot;|8
|„I Will Learn to Love Again“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(feat. [[Stunt]])&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|03:08
|-
|align=&quot;center&quot;|9
|„Far from Home“
|align=&quot;center&quot;|04:11
|-
|align=&quot;center&quot;|10
|„I Know U Know“
|align=&quot;center&quot;|02:46
|-
|align=&quot;center&quot;|11
|„On Our Side“
|align=&quot;center&quot;|03:55
|-
|align=&quot;center&quot;|12
|„Can You“
|align=&quot;center&quot;|02:25
|-
|align=&quot;center&quot;|13
|„Plane to Spain“
|align=&quot;center&quot;|03:43
|-
|align=&quot;center&quot;|14.1
|„Every Morning“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Michael Mind Edit)&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|
|-
|align=&quot;center&quot;|14.3
|„Numbers“
|align=&quot;center&quot;|03:20
|-
|}

== Pozície v rebríčkoch ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rebríček (2009/2010)
!Vrcholová&lt;br /&gt;pozícia
|-
|[[Tracklisten|Denmark Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION (ALBUM)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|39
|-
|[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://www.infodisc.fr/Album_ChartRuns.php Les &quot;Charts Runs&quot; de chaque Album Classé – BASSHUNTER]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|41
|-
|[[Irish Albums Chart]]&lt;ref&gt;[http://irish-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Basshunter BASSHUNTER – DISCOGRAPHY BASSHUNTER]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|16
|-
|[[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION (ALBUM)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|2
|-
|[[Schweizer Hitparade|Swiss Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://hitparade.ch/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|73
|-
|[[Radio Sonder Grense|South African Albums Chart]]&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20091119004826/http://www.rsg.co.za/musiek_top20.asp Snuffel rond op RSG.co.za:]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|14
|-
|[[UK Albums Chart]]&lt;ref&gt;[http://www.officialcharts.com/artist/3667/basshunter/ BASSHUNTER – ALBUMS]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|16
|-
|[[Heatseekers Albums|US Top Heatseekers Albums]]&lt;ref name=&quot;Billboard&quot;&gt;[https://web.archive.org/web/20091222145257/http://www.billboard.com/album/basshunter/bass-generation/1292663#/web/20091222145257/http://www.billboard.com/album/basshunter/bass-generation/1292663 Bass Generation - Basshunter (2009)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|34
|-
|[[Dance/Electronic Albums|US Dance/Electronic Albums]]&lt;ref name=&quot;Billboard&quot; /&gt;
|align=&quot;center&quot;|15
|}

== Certifikácie ==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
! Krajina
! Certifikácia
! Certifikované predaje
|-
| [[Spojené kráľovstvo]] ([[British Phonographic Industry|BPI]])
| Zlato&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bpi.co.uk/award/9360-2716-2 | titul = Basshunter – Bass Generation | vydavateľ = [[British Phonographic Industry]] | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20220722135557/https://www.bpi.co.uk/award/9360-2716-2 | archive-date = 2022-07-22 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
| 100 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bpi.co.uk/brit-certified/award-levels | titul = Certification Levels | vydavateľ = [[British Phonographic Industry]] | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20220715185052/https://www.bpi.co.uk/brit-certified/award-levels | archive-date = 2022-07-15 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

==Externé odkazy==
* {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.basshunter.se | titul = Oficiálna webstránka Basshuntera | dátum prístupu = 2010-06-16 | vydavateľ = basshunter.se | jazyk = en}}

{{Basshunter}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2009]]
[[Kategória:Albumy Basshuntera]]
[[Kategória:Hudobné albumy elektronickej hudby]]</text>
      <sha1>ph7uuborryzuk8ob1c7k841jbkvg3p0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415464</id>
      <parentid>7415462</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T22:00:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eurohunter</username>
        <id>48247</id>
      </contributor>
      <comment>/* Certifikácie */ table</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6185" xml:space="preserve">{{Infobox album
| Interpret            = [[Basshunter]]
| Názov                = Bass Generation
| Typ                  = [[Štúdiový album]]
| Obrázok albumu       = 
| Veľkosť obrázku      = 
| Žáner                = [[Eurodance]]
| Dĺžka                = 46:13
| Dátum vydania        = 25. september 2009
| Miesto nahratia      = 
| Popis                = 
| Vydavateľ            = [[Dance Nation|Hard2Beat Records]]&lt;br /&gt;[[Warner Music Sweden]]&lt;br /&gt;[[Ultra Records]]
| Producent            = Basshunter
| Skladateľ            = 
| Recenzie             = * [[AllMusic]] {{Rating|3|5}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.allmusic.com/album/bass-generation-mw0001776448 | titul = Basshunter – Bass Generation | vydavateľ = [[AllMusic]] | autor = David Jeffries | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20120830185825/https://www.allmusic.com/album/bass-generation-mw0001776448 | archive-date = 2012-08-30 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
| Farba pozadia        = #B0C4DE
| Predchádzajúci album = [[Now You're Gone – The Album]]&lt;br /&gt;(2008)
| Tento album          = '''Bass Generation'''&lt;br /&gt;(2009)
| Nasledujúci album    = [[The Early Bedroom Sessions]] &lt;br /&gt; (2012)
| Allmusic             = 
| Misc                 =  {{Single
| Názov                = Bass Generation
| Farba pozadia        = #B0C4DE
| Singel 1             = [[Every Morning]]
| Singel 1 dátum       = 18. september 2009
| Singel 2             = [[I Promised Myself]]
| Singel 2 dátum       = 2009}}    
}}
'''''Bass Generation''''' je štúdiový album [[Švédsko|švédskeho]] [[dance]] producenta [[Basshunter]]a. Album bol vydaný dňa 25. septembra 2009 vydavateľstvom [[Dance Nation|Hard2Beat Records]].

== Zoznam skladieb ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:320px&quot;
|-
!#
!Názov skladby
!Dĺžka
|-
|align=&quot;center&quot;|1
|„[[Every Morning]]“
|align=&quot;center&quot;|03:19
|-
|align=&quot;center&quot;|2
|„[[I Promised Myself]]“
|align=&quot;center&quot;|02:38
|-
|align=&quot;center&quot;|3
|„Why“
|align=&quot;center&quot;|03:12
|-
|align=&quot;center&quot;|4
|„I Can’t Deny“ &lt;small&gt;(feat. Lauren)&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|04:00
|-
|align=&quot;center&quot;|5
|„Don’t Walk Away“
|align=&quot;center&quot;|03:02
|-
|align=&quot;center&quot;|6
|„I Still Love“
|align=&quot;center&quot;|03:33
|-
|align=&quot;center&quot;|7
|„Day &amp; Night“
|align=&quot;center&quot;|02:55
|-
|align=&quot;center&quot;|8
|„I Will Learn to Love Again“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(feat. [[Stunt]])&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|03:08
|-
|align=&quot;center&quot;|9
|„Far from Home“
|align=&quot;center&quot;|04:11
|-
|align=&quot;center&quot;|10
|„I Know U Know“
|align=&quot;center&quot;|02:46
|-
|align=&quot;center&quot;|11
|„On Our Side“
|align=&quot;center&quot;|03:55
|-
|align=&quot;center&quot;|12
|„Can You“
|align=&quot;center&quot;|02:25
|-
|align=&quot;center&quot;|13
|„Plane to Spain“
|align=&quot;center&quot;|03:43
|-
|align=&quot;center&quot;|14.1
|„Every Morning“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Michael Mind Edit)&lt;/small&gt;
|align=&quot;center&quot;|
|-
|align=&quot;center&quot;|14.3
|„Numbers“
|align=&quot;center&quot;|03:20
|-
|}

== Pozície v rebríčkoch ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Rebríček (2009/2010)
!Vrcholová&lt;br /&gt;pozícia
|-
|[[Tracklisten|Denmark Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION (ALBUM)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|39
|-
|[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://www.infodisc.fr/Album_ChartRuns.php Les &quot;Charts Runs&quot; de chaque Album Classé – BASSHUNTER]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|41
|-
|[[Irish Albums Chart]]&lt;ref&gt;[http://irish-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Basshunter BASSHUNTER – DISCOGRAPHY BASSHUNTER]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|16
|-
|[[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION (ALBUM)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|2
|-
|[[Schweizer Hitparade|Swiss Album Chart]]&lt;ref&gt;[http://hitparade.ch/showitem.asp?interpret=Basshunter&amp;titel=Bass+Generation&amp;cat=a BASSHUNTER – BASS GENERATION]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|73
|-
|[[Radio Sonder Grense|South African Albums Chart]]&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20091119004826/http://www.rsg.co.za/musiek_top20.asp Snuffel rond op RSG.co.za:]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|14
|-
|[[UK Albums Chart]]&lt;ref&gt;[http://www.officialcharts.com/artist/3667/basshunter/ BASSHUNTER – ALBUMS]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|16
|-
|[[Heatseekers Albums|US Top Heatseekers Albums]]&lt;ref name=&quot;Billboard&quot;&gt;[https://web.archive.org/web/20091222145257/http://www.billboard.com/album/basshunter/bass-generation/1292663#/web/20091222145257/http://www.billboard.com/album/basshunter/bass-generation/1292663 Bass Generation - Basshunter (2009)]&lt;/ref&gt;
|align=&quot;center&quot;|34
|-
|[[Dance/Electronic Albums|US Dance/Electronic Albums]]&lt;ref name=&quot;Billboard&quot; /&gt;
|align=&quot;center&quot;|15
|}

== Certifikácie ==
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
! Krajina
! Certifikácia
! Certifikované predaje
|-
| style=&quot;background-color: #eee;&quot;| Spojené kráľovstvo ([[British Phonographic Industry|BPI]])
| Zlato&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bpi.co.uk/award/9360-2716-2 | titul = Basshunter – Bass Generation | vydavateľ = [[British Phonographic Industry]] | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20220722135557/https://www.bpi.co.uk/award/9360-2716-2 | archive-date = 2022-07-22 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
| 100 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bpi.co.uk/brit-certified/award-levels | titul = Certification Levels | vydavateľ = [[British Phonographic Industry]] | dátum prístupu = 2022-07-24 | jazyk = en | archive-url = https://web.archive.org/web/20220715185052/https://www.bpi.co.uk/brit-certified/award-levels | archive-date = 2022-07-15 | url-status = live}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

==Externé odkazy==
* {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.basshunter.se | titul = Oficiálna webstránka Basshuntera | dátum prístupu = 2010-06-16 | vydavateľ = basshunter.se | jazyk = en}}

{{Basshunter}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2009]]
[[Kategória:Albumy Basshuntera]]
[[Kategória:Hudobné albumy elektronickej hudby]]</text>
      <sha1>8gujgqjgd3jzv62m2wivibxy4m8sfbz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Max Verstappen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>609029</id>
    <revision>
      <id>7415508</id>
      <parentid>7410183</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:03:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Černožrut MV1</username>
        <id>221616</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26460" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Max Emilian Verstappen
| popis_osoby        = 
| obrázok            = Max Verstappen 2017 Malaysia 1.jpg
| popis_obrázka      = Max Verstappen počas VC Malajzie 2017
| štát               = Holandsko
| dátum_narodenia    = {{dnv|1997|09|30}}
| miesto_narodenia   = [[Hasselt]], [[Belgicko]]
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015–16)&lt;br&gt;[[Red Bull Racing|Red Bull]] (2016–)
| preteky            = 152 (151 štartov)
| majster_sveta      = 1
| víťazstvá          = 27
| stupne_víťazov     = 69
| body               = 1790,5
| pole_positions     = 16
| najrýchlejšie_kolá = 19
| prvá_GP            = VC Austrálie 2015
| prvé_víťazstvo     = VC Španielska 2016
| posledné_víťazstvo = VC Francúzska 2022
| posledná GP        =VC Francúzska 2022 
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Max Verstappen''' (* [[30. september]] [[1997]], [[Hasselt]], [[Belgicko]]) je holandský pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Vo veku 17 rokov a 166 dní sa stal najmladším jazdcom F1 počas Veľkej ceny Austrálie 2015 za tím [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Max Verstappen becomes youngest man to drive a Formula One car
  | url = https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car
  | dátum vydania = 3.10.2014
  | vydavateľ = The Guardian
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Zvyšok sezóny 2015 a časť sezóny 2016 jazdil za Toro Rosso a od Veľkej ceny Španielska 2016 prestúpil do [[Red Bull Racing|Red Bullu]], kedy zároveň aj vyhral svoje prvé preteky, vo veku 18 rokov. Jeho otcom je bývalý jazdec F1 [[Jos Verstappen]]. V sezóne 2021 získal svoj prvý titul majstra sveta vo svojej kariére. V januári podpísal s tímom Red Bull Racing zmluvu do roku 2028.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Verstappen signs with Red Bull until 2020
  | url = https://www.speedcafe.com/2017/10/21/verstappen-signs-red-bull-2020/
  | dátum vydania = 21.10.2017
  | vydavateľ = Speedcafe
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Max je synom pilota F1, [[Jos Verstappen|Josa Verstappena]], ktorého prezývali aj „holandský diabol“. Jeho mama [[Sophie Kumpen]] je bývalou automobilovou pretekárkou. Max vyrastal v belgickom mestečku [[Bree]], necelých 20 kilometrov od holandských hraníc. Počas dňa chodil do Holandska za kamarátmi. Jeho otec Jos ho tlačil do toho, aby začal s motokárami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otcovi nevyčíta, že ho zabudol na pumpe. Max Verstappen, líder sezóny F1, ktorý môže v skvelej rivalite zdolať Hamiltona|url=https://dennikn.sk/2580586/otcovi-nevycita-ze-ho-zabudol-na-pumpe-max-verstappen-lider-sezony-f1-ktory-moze-v-skvelej-rivalite-zdolat-hamiltona/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-10-20|dátum prístupu=2021-10-31|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Urbán}}&lt;/ref&gt;

==Pretekárske výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! rowspan=&quot;10&quot; | 2014
!Tím
! Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|N/A
| align=left| Florida Winter Series
| 12
| 4
| 3
| 3
| 7
| N/A
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Van Amersfoort Racing
|European Formula 3 Championship
|33
|10
|7
|7
|16
|411
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot; | Macau Grand Prix
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
| 1
|0
|0
|1
|0
|N/A
|'''7. miesto'''
|-
!Tím
!Séria
!Preteky
!Víťazstvá
!Pole&lt;br&gt;position
!Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
!Pódiá
! colspan=&quot;2&quot; |Umiestnenie
|-
|Motopark
|Zandvoort Masters
|1
|1
|1
|0
|1
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ffffbf;&quot; |'''1. miesto'''
|-
!Tím
!Séria
!Preteky
!Víťazstvá
!Pole&lt;br&gt;position
!Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
!Pódiá
!Body
!Umiestnenie
|-
|[[Scuderia Toro Rosso]]
|[[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]]
| colspan=&quot;7&quot; |'''Testovací pilot'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 2015
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|[[Scuderia Toro Rosso]]
|[[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]]
|19
|0
|0
|0
|0
|'''49'''
|'''12. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |2016
!Tím
!Séria
!Preteky
!Víťazstvá
!Pole&lt;br&gt;position
!Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
!Pódiá
!Body
!Umiestnenie
|-
|[[Scuderia Toro Rosso]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| 4
| 0
| rowspan=&quot;2&quot; | 0
| 0
| 0
| rowspan=&quot;2&quot; |'''204'''
| rowspan=&quot;2&quot; |'''5. miesto'''
|-
|[[Red Bull Racing]]
|17
|1
|1
|7
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 2017
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|[[Red Bull Racing]]
|[[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
|20
|2
|0
|1
|4
|'''268'''
|'''6. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 2018
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
|[[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
|21
|2
|0
|2
|11
|'''249'''
|'''4. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 2019
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
|[[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
|21
|3
|2
|3
|9
|'''278'''
! style=&quot;background: #ffdf9f&quot; |'''3. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 2020
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]]
|[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
|17
|2
|1
|3
|11
|'''214'''
! style=&quot;background: #ffdf9f&quot; |'''3. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | 2021
!Tím
! align=&quot;left&quot; | Séria
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
|[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]]
|[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
|22
|10
|10
|6
|18
|'''395,5'''
! style=&quot;background: #ffffbf&quot; |'''1. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2022
!'''Tím'''
!'''Séria'''
!'''Preteky'''
!'''Víťazstvá'''
!'''Pole position'''
!'''Najrýchlejšie kolá'''
!'''Pódiá'''
!'''Body'''
!Umiestnenie
|-
|[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]]
|[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]]
|11
|6
|3
|3
|8
|'''208*'''
! style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1. miesto*'''
|}
(*) prebiehajúca sezóna

===Formula 1===
==== Víťazstvá ====
{|
|- style=&quot;vertical-align:top;&quot;
| style=&quot;width:33%&quot; |
* 2016: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2016|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]])
* 2017: {{minivlajka|Malajzia}} [[Veľká cena Malajzie 2017|Veľká cena Malajzie]] ([[Sepang International Circuit|Sepang]])
* 2017: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2017|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]])
* 2018: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2018|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]])
* 2018: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2018|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]])
* 2019: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2019|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) 
* 2019: {{minivlajka|Nemecko}} [[Veľká cena Nemecka 2019|Veľká cena Nemecka]] ([[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]])
* 2019: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena Brazílie 2019|Veľká cena Brazílie]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]])
* 2020: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena 70. výročia Formuly 1 2020|Veľká cena 70. výročia Formuly 1]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]])
* 2020: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2020|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]])
| style=&quot;width:33%&quot; |
* 2021: {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2021|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]])
* 2021: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2021|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]])
* 2021: {{minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2021|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|Le Castellet]])
* 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Štajerska 2021|Veľká cena Štajerska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]])
* 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2021|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]])
* 2021: {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]])
* 2021: {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2021|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]])
* 2021: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2021|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]])
* 2021: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2021|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]])
* 2021: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]])
| style=&quot;width:33%&quot; |
* 2022: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2022|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]])
* 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2022|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]])
* 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2022|Veľká cena USA]] ([[Miami International Autodrome|Miami]])
* 2022: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2022|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]])
* 2022: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2022|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]])
* 2022: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2022|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]])
|}
==== Jednotlivé výsledky ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | [[Formula 1 v roku 2014|2014]]
! Tím
! AUS
{{minivlajka|Austrália}}
! MAL
{{minivlajka|Malajzia}}
! BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN
{{minivlajka|Čína}}
! ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO
{{minivlajka|Monako}}
! CAN
{{minivlajka|Kanada}}
! AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER
{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN
{{minivlajka|Singapur}}
! JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
! RUS
{{minivlajka|Rusko}}
! USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
! BRA
{{minivlajka|Brazília}}
! ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!
!
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TD
| -
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| TD
| -
| 
| 
| 
| '''-'''
| '''-'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |[[Formula 1 v roku 2015|2015]]
!Tím
!AUS
{{minivlajka|Austrália}}
!MAL
{{minivlajka|Malajzia}}
!BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
!CHN
{{minivlajka|Čína}}
!ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO
{{minivlajka|Monako}}
!CAN
{{minivlajka|Kanada}}
!AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN
{{minivlajka|Singapur}}
!JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
!RUS
{{minivlajka|Rusko}}
!USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA
{{minivlajka|Brazília}}
!ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!
!
!Body
!Umiestnenie
|-
![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|7
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;|17†
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;|11
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;|15
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|8
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|8
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;|12
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|8
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|9
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|9
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;|16
|
|
|
|'''49'''
|'''12. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |[[Formula 1 v roku 2016|2016]]
!Tím
!AUS
{{minivlajka|Austrália}}
!BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
!CHN
{{minivlajka|Čína}}
!RUS
{{minivlajka|Rusko}}
!ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO
{{minivlajka|Monako}}
!CAN
{{minivlajka|Kanada}}
!EUR
{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
!GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
!GER
{{minivlajka|Nemecko}}
!BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
!ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN
{{minivlajka|Singapur}}
!MAL
{{minivlajka|Malajzia}}
!JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
!USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA
{{minivlajka|Brazília}}
!ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!Body
!Umiestnenie
|-
![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|10
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|6
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|8
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
|
| rowspan=&quot;2&quot; |'''204'''
| rowspan=&quot;2&quot; |'''5. miesto'''
|-
![[Red Bull Racing|Red Bull]]
| -
| -
| -
| -
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;|1
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|8
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;|2
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;|2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|5
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;|3
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;|11
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|7
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|6
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;|2
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;|2
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;|''3''
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
|
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! Tím
! AUS
{{minivlajka|Austrália}}
! CHN
{{minivlajka|Čína}}
! BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
! RUS
{{minivlajka|Rusko}}
! ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO
{{minivlajka|Monako}}
! CAN
{{minivlajka|Kanada}}
! AZE
{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN
{{minivlajka|Singapur}}
! MAL
{{minivlajka|Malajzia}}
! JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
! USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA
{{minivlajka|Brazília}}
! ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!
! Body
! Umiestnenie
|-
![[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|5
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;|3
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|5
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|5
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|5
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|10
| style=&quot;background:#efcfff&quot; |DNF
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;|1
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;|2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|4
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;|1
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|''5''
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;|5
|
|
|'''168'''
|'''6. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! Tím
! AUS
{{minivlajka|Austrália}}
! BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN
{{minivlajka|Čína}}
! AZE
{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO
{{minivlajka|Monako}}
! CAN
{{minivlajka|Kanada}}
! FRA
{{minivlajka|Francúzsko}}
! AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER
{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN
{{minivlajka|Singapur}}
! RUS
{{minivlajka|Rusko}}
! JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
! USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA
{{minivlajka|Brazília}}
! ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 6
| style=&quot;background:#efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
| style=&quot;background:#efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ''9''
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| ''3''
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
| style=&quot;background:#CFCFFF;&quot;| 15†
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| 
|'''249'''
|'''4. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! Tím
! AUS
{{minivlajka|Austrália}}
! BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
! CHN
{{minivlajka|Čína}}
! AZE
{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO
{{minivlajka|Monako}}
! CAN
{{minivlajka|Kanada}}
! FRA
{{minivlajka|Francúzsko}}
! AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! GER
{{minivlajka|Nemecko}}
! HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
! SIN
{{minivlajka|Singapur}}
! RUS
{{minivlajka|Rusko}}
! JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
! MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
! USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
! BRA
{{minivlajka|Brazília}}
! ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!'''Body'''
!'''Umiestnenie'''
|-
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| ''1''
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 5
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| ''1''
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| '''''2'''''
| style=&quot;background:#efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 8
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 4
| style=&quot;background:#efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background:#dfffdf;&quot;| 6
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| 3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1'''
| style=&quot;background:#dfdfdf;&quot;| 2
| 
| '''278'''
| style=&quot;background:#ffdf9f;&quot;| '''3. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! Tím
! AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
! STY
{{minivlajka|Rakúsko}}
! HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
!GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! 70A
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
! BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
! ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
! TUS
{{minivlajka|Taliansko}}
! RUS
{{minivlajka|Rusko}}
! GER
{{minivlajka|Nemecko}}
! POR
{{minivlajka|Portugalsko}}
! EMI
{{minivlajka|Taliansko}}
! TUR
{{minivlajka|Turecko}}
! BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
! SKH
{{minivlajka|Bahrajn}}
! ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!
!
!
!
!
!'''Body'''
! Umiestnenie
|-
! [[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | 3
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | 2
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | ''2''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot; | 1
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | 2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | 3
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | 2
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | ''2''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | 3
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | 6
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | ''2''
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot; | '''1'''
|  
| 
| 
| 
| 
|'''214'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | '''3. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | [[Formula 1 v roku 2021|2021]]
! Tím
! BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
! EMI
{{minivlajka|Taliansko}}
! POR
{{minivlajka|Portugalsko}}
! ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
! MCO
{{minivlajka|Monako}}
! AZE
{{minivlajka|Azerbajdžan}}
! FRA
{{minivlajka|Francúzsko}}
! STY
{{minivlajka|Rakúsko}}
! AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
! GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
! HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
! BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
! NED
{{minivlajka|Holandsko}}
! ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
! RUS
{{minivlajka|Rusko}}
! TUR
{{minivlajka|Turecko}}
! USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
! MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
! BRA
{{minivlajka|Brazília}}
! QAT
{{minivlajka|Katar}}
! SAU
{{minivlajka|Saudská Arábia}}
! ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!'''Body'''
!'''Umiestnenie'''
|-
![[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|'''2'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|1
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|2
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|1
| style=&quot;background: #efcfff&quot;|DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''''1'''''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''''1'''''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;|DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;|9
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;|DNF
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|2
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| 1
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| '''2'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;|2
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''''1'''''
|'''395,5'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |[[Formula 1 v roku 2022|2022]]
!Tím
!BHR
{{minivlajka|Bahrajn}}
!SAU
{{minivlajka|Saudská Arábia}}
!AUS
{{minivlajka|Austrália}}
!EMI
{{minivlajka|Taliansko}}
!USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
!ESP
{{minivlajka|Španielsko}}
!MCO
{{minivlajka|Monako}}
!AZE
{{minivlajka|Azerbajdžan}}
!CAN
{{minivlajka|Kanada}}
!GBR
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}
!AUT
{{minivlajka|Rakúsko}}
!FRA
{{minivlajka|Francúzsko}}
!HUN
{{minivlajka|Maďarsko}}
!BEL
{{minivlajka|Belgicko}}
!NED
{{minivlajka|Holandsko}}
!ITA
{{minivlajka|Taliansko}}
!SIN
{{minivlajka|Singapur}}
!JPN
{{minivlajka|Japonsko}}
!USA
{{minivlajka|Spojené štáty}}
!MEX
{{minivlajka|Mexiko}}
!BRA
{{minivlajka|Brazília}}
!ARE
{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}}
!'''Body'''
!'''Umiestnenie'''
|-
![[Red Bull Racing|Red Bull]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot;|DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|1
| style=&quot;background: #efcfff&quot;|DNF
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|''1''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|''1''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;|3
| style=&quot;background: #FFFFBF&quot;|1
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1'''
| style=&quot;background: #DFFFDF&quot;|7
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''''2'''''
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
| -
|'''208*'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;|'''1. miesto*'''
|}

&lt;table class=&quot;mw-collapsible mw-collapsed&quot; style=&quot;border:1px solid silver; margin-top:.2em; width:300px&quot;&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;th style=&quot;background-color:#F0F2F5; font-size:85%; padding-left:.4em; padding-right:.4em&quot;&gt;&lt;span style=&quot;font-size:117.65%; margin-right:1em&quot;&gt;&lt;div style=&quot;float:left;&quot;&gt;&lt;span style=&quot;font-size: smaller;&quot;&gt;Legenda k tabuľke&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/span&gt;
&lt;/th&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td style=&quot;background-color:white; border:1px solid silver; padding:8px&quot;&gt;
&lt;table style=&quot;margin-right:0; font-size:85%&quot; class=&quot;wikitable&quot;&gt;

&lt;tr&gt;
&lt;th&gt;Farba
&lt;/th&gt;
&lt;th&gt;Výsledok
&lt;/th&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFFFBF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Zlatá&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Víťaz
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#DFDFDF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Strieborná&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;2. miesto
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFDF9F&quot;&gt;
&lt;td&gt;Bronzová&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;3. miesto
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#DFFFDF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Zelená&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Bodované umiestnenie
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#CFCFFF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Modrá
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Nebodované umiestnenie
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#CFCFFF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Dokončil neklasifikovaný (NC)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#EFCFFF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Fialová&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Odstúpil (Ret)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFCFCF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Červená
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Nekvalifikoval sa (DNQ)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFCFCF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Nepredkvalifikoval sa (DNPQ)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#000000; color:white&quot;&gt;
&lt;td&gt;Čierna&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Diskvalifikovaný (DSQ)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFFFFF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Biela
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Neštartoval (DNS)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#FFFFFF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Pretek zrušený (C)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#F0F8FF&quot;&gt;
&lt;td rowspan=&quot;2&quot;&gt;Svetlo modrá
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Iba trénoval (IT)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr style=&quot;background-color:#F0F8FF&quot;&gt;
&lt;td&gt;Piatkový testovací jazdec (TD)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td rowspan=&quot;4&quot;&gt;Bez farby
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Netrénoval (DNP)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td&gt;Vyradený (EX)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td&gt;Neprišiel (DNA)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td&gt;Odvolal účasť (WD)
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;th&gt;Označenie
&lt;/th&gt;
&lt;th&gt;Význam
&lt;/th&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;&lt;b&gt;Tučnosť&lt;/b&gt;
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Pole position
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;&lt;i&gt;Kurziva&lt;/i&gt;
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Najrýchlejšie kolo
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;F
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;FanBoost
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;G
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Najrýchlejší v kvalifikačnej skupine
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;†
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Jazdec nedošiel do cieľa, ale bol klasifikovaný, pretože odjazdil viac ako 90% dĺžky preteku.
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;
&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;‡
&lt;/td&gt;
&lt;td&gt;Bol udelený poloviční počet bodov, pretože bolo odjazdené menej ako 75% dĺžky preteku.
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;td align=&quot;center&quot;&gt;*&lt;/td&gt;&lt;td&gt;Prebiehajúca sezóna&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;

&lt;p&gt;&lt;/p&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

{{DEFAULTSORT:Verstappen, Max}}
[[Kategória:Holandskí piloti F1]]
[[Kategória:Majstri sveta F1]]</text>
      <sha1>ihgfx1d5m7aaj8wu3nfkp7ld7bp4o5x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej</title>
    <ns>0</ns>
    <id>614419</id>
    <revision>
      <id>7415538</id>
      <parentid>7392283</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T09:28:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odtranený bold v nadpise</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="94460" xml:space="preserve">{{Aktualizovať|Potrebné aktualizovať o výsledky trestného konania (obžaloba Mariána Kočnera atď.) a o ďalší politický kontext}}
{{Súradnice|48.2393|17.6821|display=title}}
[[Súbor:Dom Jána Kuciaka a Martina Kušnírovej.jpg|náhľad|Dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Brezovej ulici vo [[Veľká Mača|Veľkej Mači]]. Na bráne je nápis „Láska je silnejšia ako zlomoc“. Autorom nápisu je Patrik Dubovský z iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Fotografia zo 16. marca 2018]]
[[Súbor:JanAMartinaSvíeckyBratislava.jpg|thumb|Pamätné miesto Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí SNP]] v Bratislave. Fotografia zo 4. marca 2018]]

'''Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej''' bola dvojnásobná vražda, ktorá sa stala v stredu [[21. február]]a [[2018]]&lt;ref name=&quot;sme-20180326-prokurator&quot;&gt;{{Citácia periodika|odkaz na autora=|titul=Dve nábojnice a žiadne stopy zápasu (celé vyhlásenie prokurátora)|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-03-26|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/20789894/dve-nabojnice-a-ziadne-stopy-zapasu-cele-vyhlasenie-prokuratora.html|dátum prístupu=2018-03-26|autor=sme.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kočner nemusí byť posledným obvineným v kauze Kuciak|url=https://www.aktuality.sk/clanok/675427/kocner-nemusi-byt-poslednym-obvinenym-v-kauze-kuciak/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-03-15|priezvisko=Habo|meno=Tibor|dátum vydania=|priezvisko2=Petrovič|meno2=Ján}}&lt;/ref&gt; vo [[Veľká Mača|Veľkej Mači]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ján Kuciak]] pôsobil ako [[investigatívna žurnalistika|investigatívny reportér]] spravodajského portálu ''[[Aktuality.sk]]'', pričom sa venoval najmä podozreniam z daňových podvodov. S [[Martina Kušnírová|Martinou Kušnírovou]] bol zasnúbený a bývali spolu v rodinnom dome na Brezovej ulici vo Veľkej Mači.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Krbatová
 | meno = Lucia
 | titul = Vo Veľkej Mači Kuciaka veľmi nepoznali, susedia nič podozrivé nepočuli
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://domov.sme.sk/c/20768938/vo-velkej-maci-kuciaka-velmi-nepoznali-susedia-nic-podozrive-nepoculi.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-03-17
}}&lt;/ref&gt; Obidvaja mali v čase vraždy 27 rokov.

Podľa vyjadrenia vtedajšieho prezidenta [[Policajný zbor|Policajného zboru]] [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]] možným motívom vraždy bola investigatívna práca, ktorej sa venoval&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Cuprik
 | meno = Roman
 | priezvisko2 = Kapitán
 | meno2 = Peter
 | titul = Gašpar: Vražda Kuciaka pravdepodobne súvisela s jeho prácou
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://domov.sme.sk/c/20768811/vrazda-jan-kuciak-tibor-gaspar-vysetrovanie-zurnalistika-investigativa.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-02-26
}}&lt;/ref&gt; , čo potvrdil v septembri 2018 dozorujúci prokurátor.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Vyšetrovanie vraždy J. Kuciaka sa zameriava na dva okruhy jeho práce|url=https://www.aktuality.sk/clanok/624174/vysetrovanie-vrazdy-j-kuciaka-sa-zameriava-na-dva-okruhy-jeho-prace/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018/09/17|vydavateľ=aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Kuciak tak bol prvým novinárom zavraždeným &lt;!-- v súvislosti so svojou prácou. 
Predtým novinára zabili v roku 1992 v Česku. 
Prehľad europeanjournalists.org/blog/2016/01/01/16-journalists-and-media-staff-killed-in-europe-in-2015/
Nezvestní novinari na Slovensku 2018: Miroslav Pejko 2 roky, Paľo Rýpal 10 rokov
Taliansku stopu otvoril Nicholson 26.2. --&gt;na Slovensku od jeho vzniku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Nicholson|meno=Tom|titul=Slovakian journalism’s darkest day|periodikum=POLITICO|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-02-26|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.politico.eu/article/jan-kuciak-gorilla-slovakia-journalist-dead-darkest-day/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; 

Kuciak pripravoval článok, ktorý bol publikovaný slovenskými médiami až po jeho smrti&lt;!-- o polnoci z 27. na 28. februára 2018 --&gt;, o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí majú napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany [[SMER – sociálna demokracia]] a Roberta Fica. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty po vražde viedli najprv k rezignácii [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] z funkcie ministra vnútra a potom až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo, že [[Robert Fico]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]] podal demisiu [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|svojej vlády]] a nahradil ho spolustraník [[Peter Pellegrini]]. V [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|jeho novej vláde]] však došlo len k minimálnym personálnym zmenám.

Aj vďaka analýze [[metadáta|metadát]] telefónnych operátorov boli 27. septembra 2018 v Kolárove zadržaní priami páchatelia vraždy a o deň neskôr [[Alena Zsuzsová]] a [[Zoltán Andruskó]]. Andruskó od zadržania spolupracoval s políciou a priznal sa ako sprostredkovateľ vraždy. Aj na základe jeho výpovede 21. októbra 2019 prokurátor [[Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku|Úradu špeciálnej prokuratúry]] (ÚŠP) v Pezinku podal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaný trestný súd v Pezinku]] (ŠTS) obžalobu na obvinených [[Marian Kočner|Mariana Kočnera]] a ďalšie tri osoby (bývalý vojak [[Miroslav Marček]], jeho bratranec Ing. [[Tomáš Szabó]] a Zsuzsová). 19. novembra 2019 ŠTS prijal obžalobu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kellöová|meno=Laura|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Petrovič|meno2=Ján|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Výberová|meno3=Petra|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Súd prijal obžalobu v prípade Kuciak. Proces sa začne v januári|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/750293/online-jan-kuciak-vrazda-proces-martina-kusnirova-novinar-allforjan/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-19|dátum prístupu=2019-12-20}}&lt;/ref&gt; 30. decembra 2019 Andruškóovi senát ŠTS schválil dohodu o vine a treste, čím bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Marček, sa vo februári 2020 priznal k streľbe a súd ho v samostatnom konaní v apríli 2020 odsúdil na 23 rokov väzenia. Szabó svoju účasť na vražde ďalej popieral a tak bol prejednávaný spoločne so Zsuzsovou a Kočnerom. 3. septembra 2020 súd rozhodol, že obžalovaný Kočner nebol objednávateľom vraždy. Podľa odôvodnenia súdneho senátu na odsúdenie obžalovaného nestačí len podozrenie, musí byť istota, že skutok spáchal. Zsuzsovú oslobodili v duchu zásady ''In dubio pro reo'' (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Prečo oslobodili Kočnera a Zsuzsovú spod obžaloby vraždy Jána Kuciaka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/811880/vrazda-jana-kuciaka-rozsudok-pre-kocnera-a-spol-nemusi-padnut-ani-dnes/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Krimi|dátum prístupu=2020-09-14}}&lt;/ref&gt; Senát považoval dôkazy za nepriame (okrem výpovede Andruskoa), ktoré však vo svojom súhrne nevytvárali súvislú logickú reťaz.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Horský|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Andruskóova dohoda znižuje hodnovernosť jeho výpovede|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/561987-andruskoova-dohoda-znizuje-hodnovernost-jeho-vypovede/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-09-05|dátum prístupu=2020-09-14}}&lt;/ref&gt; Prokurátor sa proti rozsudku odvolal a prípad má preskúmať najvyšší súd. Zároveň bol 3. septembra 2020 odsúdený Szabó na 25 rokov väzenia.

== Pozadie ==
{{Hlavný článok|Ján Kuciak}}
Ján Kuciak pôsobil od roku [[2015]]&lt;ref&gt;Jeho prvý článok bol publikovaný 14. októbra 2015. Týkal sa podvodov pri predaji vojenskej techniky na Ukrajine ukrajinského podnikateľa [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergeja Bondarčuka]], pri ktorých mu v rokoch 2005{{--}}2008 asistovala aj slovenská spoločnosť AEROPROGRES spol. s r. o., ktorá mala na [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstve obrany SR]] výlučné práva na opravu vojenskej techniky počas [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej Ficovej vlády]]. Pozri: {{Citácia periodika 
 | priezvisko = Kuciak
 | meno = Ján
 | autor = 
 | odkaz na autora = Ján Kuciak
 | titul = Kauza: Do megapodvodu na Ukrajine sú zapletení aj Slováci
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/305919/kauza-do-megapodvodu-na-ukrajine-su-zapleteni-aj-slovaci/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2015-10-14
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}. Pre úplný zoznam článkov pozri: {{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ján Kuciak
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://autor.aktuality.sk/jan-kuciak/10/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}.&lt;/ref&gt; v redakcii spravodajského webu ''Aktuality.sk'' ako investigatívny reportér. Zameriaval sa na kauzy s politickými implikáciami, najmä na podozrenia z [[Daňový podvod|daňových podvodov]], z ktorých niektoré boli spojené s vládnou politickou stranou [[SMER – sociálna demokracia]] vedenej predsedom [[Vláda Slovenskej republiky|vlády SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]]. Podľa vyjadrení šéfredaktora webu Petra Bárdyho v rozhovore pre český denník ''[[Mladá fronta DNES]]'', ale nebol investigatívnym reportérom v štandardnom ponímaní. „''Robil [[Dátová žurnalistika|dátovú žurnalistiku]]. Mal pred sebou dva monitory a skladal zmluvy k sebe. Vychádzal z verejných otvorených zdrojov. ''[...]'' On nemal tipy, on bol sám zdrojom. Na prvý pohľad to, čo robil, nebolo prinášať nové fakty, on známe veci spojoval.''“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Janouš
 | meno = Václav
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Janoušek
 | meno2 = Artur
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Šéfredaktor Aktuality.sk: Totálně nepravděpodobná věc, že zavraždí analytika
 | periodikum = iDNES.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://zpravy.idnes.cz/jan-kuciak-rozhovor-sefredaktor-aktuality-sk-peter-bardy-pma-/zahranicni.aspx?c=A180228_105849_zahranicni_PAS
 | issn = 
 | vydavateľ = MAFRA
 | miesto = Praha
 | dátum = 2018-02-28
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;

== Odhalenie činu a prvé reakcie (2018) ==
Na podnet matky zavraždenej M. Kušnírovej, ktorá sa od stredy večera (21. februára)&lt;ref name=Kern&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Kern
 | meno = Miro
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Polícia sa pustila po talianskej stope a zatýkala na východe, objavujú sa čudné verzie
 | periodikum = dennikn.sk
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/1045513/policia-sa-pustila-po-talianskej-stope-a-zatykala-na-vychode-objavuju-sa-cudne-verzie/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; nedokázala skontaktovať s dcérou a preto v nedeľu 25. februára 2018 okolo 21:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] zavolala na [[112 (telefónne číslo)|tiesňovú linku]].&lt;ref name=Temadna&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Vražda novinára a jeho priateľky / Nevyčerpané eurofondy
 | url = https://www.ta3.com/clanok/1122756/vrazda-novinara-a-jeho-priatelky-nevycerpane-eurofondy.html
 | vydavateľ = TA3
 | dátum vydania = 2018-02-26
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-01
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]] vykonali '''25. februára 2018''' o 22:30 SEČ previerku rodinného domu vo Veľkej Mači č. 558, v ktorom M. Kušnírová bývala so svojím snúbencom. Po príchode na miesto policajná hliadka cez okno spozorovala ležať osobu na podlahe. Na miesto preto privolala aj príslušníkov [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičského a záchranného zboru]] a [[Záchranná zdravotná služba|záchrannej zdravotnej služby]] a za asistencie hasičov dom otvorila.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Pálka
 | meno = Adam
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ak vražda Kuciaka súvisí s jeho prácou, je Čižnár pripravený na Slovensku 'rozpútať peklo'
 | periodikum = pravda.sk
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460073-vo-velkej-maci-zastrelili-novinara-jana-kuciaka-a-jeho-priatelku/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = Perex
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; Previerkou na mieste činu bolo zistené, že v dome sa nachádzajú telá dvoch zavraždených osôb – J. Kuciaka so strelným poranením na hrudi a M. Kušnírovej so strelným poranením na hlave.&lt;ref name=Todova&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Tódová
 | meno = Monika
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Kern
 | meno2 = Miro
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | priezvisko3 = Folentová
 | meno3 = Veronika
 | autor3 = 
 | odkaz na autora3 = 
 | titul = Investigatívneho reportéra Aktualít Jána Kuciaka a jeho partnerku zavraždili, vláda núka milión eur za odhalenie páchateľov
 | periodikum = dennikn.sk
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/1040750/investigativneho-reportera-aktualit-jana-kuciaka-a-jeho-partnerku-zavrazdili/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-02-26
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Aktuality1&gt;{{Citácia periodika 
 | titul = Zavraždili investigatívneho reportéra Aktuality.sk Jána Kuciaka
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/567713/zavrazdili-investigativneho-reportera-aktuality-sk-jana-kuciaka/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-02-26
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=HN&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = lm
 | odkaz na autora = 
 | titul = Všetko, čo vieme o vražde novinára Jána Kuciaka. Šéf polície prezradil podrobnosti
 | periodikum = hnonline.sk
 | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
 | url = https://slovensko.hnonline.sk/1700959-priamy-prenos-sef-policie-gaspar-informuje-o-zastreleni-reportera-jana-kuciaka
 | issn = 1336-1996
 | vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-02-28
}}&lt;/ref&gt; Podľa prvotných zistení k vražde došlo v časovom intervale medzi štvrtkom 22. februárom a nedeľou 25. februárom (t. j. časom odhalenia činu).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Koník
 | meno = Juraj
 | titul = Po vražde Kuciaka a Kušnírovej urobili Gašpar a Kaliňák toľko chýb, že už to je dosť na ich odchod
 | periodikum = dennikn.sk
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/1058086/po-vrazde-kuciaka-a-kusnirovej-urobili-gaspar-a-kalinak-tolko-chyb-ze-uz-len-to-je-na-ich-odchod/
 | issn = 
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-11
 | dátum prístupu = 2018-03-11
}}&lt;/ref&gt; Podľa vyjadrení prokurátorov z marca 2019 vražda sa stala už 21. februára o 20:21.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; 

'''26. februára''' sa o vražde dozvedela verejnosť, keď Tibor Gašpar vystúpil na tlačovej konferencii. V neskoršom vyjadrení vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar potvrdil, že boli zastrelení jednou zbraňou.&lt;ref name=&quot;Rozhlas&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vražda slovenského novináře: Zabíjela jedna zbraň, stále ji hledáme, řekl policejní prezident | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-vrazda-novinar-jan-kuciak-zbran_1802281826_ako | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2018-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

Viacero opozičných politikov obviňovalo vládnucu stranu Smer-SD z nepriamej účasti. Poslankyňa [[Veronika Remišová]] (OĽaNO) prirovnala vraždu Kuciaka s vraždou [[Róbert Remiáš|Róberta Remiáša]], ktorý bol zavraždený v roku 1996. Premiér Fico vyzval politickú opozíciu, aby situáciu „nezneužívala“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|periodikum=sme.sk|dátum=2018-02-26|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/20768892/politici-odsudili-vrazdu-investigativneho-novinara-kuciaka.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Fico odmieta zneužívanie tragickej vraždy Kuciaka na politický boj|meno=|odkaz na autora2=|autor2=TASR|meno2=|priezvisko2=|odkaz na autora=|autor=SITA|dátum prístupu=2019-12-12}}&lt;/ref&gt; 

'''27. februára''' vtedajší premiér Robert Fico, za účasti Kaliňáka a Gašpara sľúbil odmenu milión eur, ktorá pred ním ležala v hotovosti, za informácie vedúce k odhaleniu páchateľa alebo páchateľov vraždy. 14. júna ministerka [[Martina Lubyová|Lubyová]] ozrejmila, že „zo strany vtedajšieho premiéra išlo o vyhlásenie záväzku, ktorým chcel napomôcť orgánom činným v trestnom konaní“ z čoho vyplýva&lt;!-- a teda nešlo o rozhodnutie vlády a teda podľa poslanca Dostála --&gt;, že neexistuje žiadna garancia, že niekto ozaj dostane milión.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ponuka milióna eur za informácie o vražde Jána Kuciaka bola podľa Pellegriniho asi inšpirovaná Maltou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1152289/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-14 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt; 

'''28. februára''': V slovenských aj svetových denníkoch vyšiel posledný, nedokončený článok Jána Kuciaka. 

'''2. a 3. marca''': Približne 20-tisíc ľudí si pochodom pripomenulo pamiatku Jána a Martiny. V Gregorovciach pri Prešove sa rozlúčili s Martinou Kušnírovou. 3. marca sa konal sa pohreb Jána Kuciaka v Štiavniku.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sivý|meno=Rudolf|autor=|odkaz na autora=|titul=Od vraždy Jána a Martiny až po záverečné reči: ako vyzeralo vyšetrovanie a súdny proces (chronológia)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/764094/od-vrazdy-jana-a-martiny-az-po-zaverecne-reci-ako-vyzeralo-vysetrovanie-a-sudny-proces-chronologia/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-09-03|dátum prístupu=2020-09-03}}&lt;/ref&gt; 

Strany SaS (Sloboda a Solidarita) a OĽaNO (Obyčajní Ľudia a Nezávislé Osobnosti) 27. februára spustili petíciu za rezignáciu ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Opozícia spúšťa petíciu za odstúpenie Kaliňáka a policajného šéfa|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/20769995/olano-a-sas-obvinuju-politikov-smeru-z-napojenie-na-taliansku-mafiu.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-27|dátum prístupu=2019-12-12}}&lt;/ref&gt; Udalosti súvisiace s vraždou a jej vyšetrovaním mali taký [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej#Politický a spoločenský dopad|politický a spoločenský dopad (pozri dole)]], že spôsobili [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej#Vládna kríza 2018|vládnu krízu]], ktorá vyvrcholila odstúpením premiéra Fica 15. marca 2019.
== Priebeh vyšetrovania a prvé zatknutia ==
[[26. marec|26. marca]] [[2018]] informoval o vyšetrovaní prokurátor ÚŠP z odboru všeobecnej kriminality, pričom uviedol, že z doteraz vykonaných úkonov jednoznačne vyplýva, že k vražde došlo v stredu 21. februára, pričom bol ustálený predpokladaný čas vraždy v rozpätí cca päť minút, bol zadokumentovaný pohyb pravdepodobného páchateľa a zistené ďalšie skutočnosti, ktoré však zatiaľ nebudú prezentované.&lt;ref name=&quot;sme-20180326-prokurator&quot; /&gt;

Vyšetrovania trestného činu sa ujali príslušníci z Okresného oddelenia Policajného zboru v Galante, Krajského oddelenia Policajného zboru v Trnave a z [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru]]. Zaisťovanie stôp na mieste činu a ich analýzu vykonávajú príslušníci [[Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky|Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky]], pričom slovenské policajné zložky nadviazali spoluprácu so zahraničnými policajnými zložkami.&lt;ref name=&quot;Temadna&quot; /&gt; 

Už v pondelok 26. februára sa do vyšetrovania zapojila polícia z Česka a Talianska a v utorok slovenským úradom potvrdili poskytnutie pomoci predstavitelia [[Europol]]u, [[Federal Bureau of Investigation]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Metropolitan Police Service]] (tzv. Scotland Yard) zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = V prípade vraždy Jána Kuciaka môže pomôcť aj FBI
 | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1909038_v-pripade-vrazdy-jana-kuciaka-moze-pomoct-aj-fbi
 | vydavateľ = tvnoviny.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pomoc technicky pokročilejších zahraničných vyšetrovacích úradov môže spočívať najmä v spolupráci na špecifickejších forenzných analýzach. FBI prostredníctvom svojho pridelenca v Prahe ponúkla pomoc so psychológiou na mieste činu o spôsobe správania páchateľa.&lt;ref name=&quot;Korzar&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Jabrik
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Ročeňová
 | meno2 = Zuzana
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | priezvisko3 = Otriová
 | meno3 = Jana
 | autor3 = 
 | odkaz na autora3 = 
 | priezvisko4 = Čermáková
 | meno4 = Judita
 | autor4 = 
 | odkaz na autora4 = 
 | priezvisko5 = Sabo
 | meno5 = Kristián
 | autor5 = 
 | odkaz na autora5 = 
 | titul = Polícia udrela na východe. Pozrite si raziu na Zemplíne
 | periodikum = Korzár Dolný Zemplín
 | odkaz na periodikum = Korzár (denník)
 | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20771327/policia-udrela-na-vychode-pozrite-si-raziu-na-zempline.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; Za vytvorenie medzinárodného tímu na vyšetrenie vraždy sa vyslovili pozostalí obetí, časť opozície i širokej verejnosti z dôvodu nedôvery k slovenským [[Orgán činný v trestnom konaní|orgánom činným v trestnom konaní]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Papcunova
 | meno = Renata
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Vyzva EU Parlamentu: Poslite nezavisly tim na vysetrenie vrazdy Kuciaka a korupcie na SK
 | url = https://www.change.org/p/european-parliament-vyzva-eu-parlamentu-poslite-nezavisly-tim-na-vysetrenie-vrazdy-kuciaka-a-korupcie-na-sk
 | vydavateľ = change.org
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-01
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Vraždu Jána Kuciaka by mohol riešiť medzinárodný tím
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/568738/vrazdu-jana-kuciaka-by-mohol-riesit-medzinarodny-tim/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; [[Európsky parlament]] plánuje na Slovensko vyslať fact-finding misiu (t. j. misiu overujúcu fakty).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Čunderlíková
 | meno = Jana
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Kuciakov brat: Chceme zahraničných vyšetrovateľov
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/568809/kuciakov-brat-chceme-zahranicnych-vysetrovatelov/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;

Strelná zbraň použitá pri vražde nebola do 28. februáru 2018 nájdená. Je však známe, že obete boli zavraždené jednou zbraňou.&lt;ref name=Rozhlas/&gt; Na mieste boli nábojnice a náboje. Šéfredaktor webu ''Aktuality.sk'' [[Peter Bárdy]] v rozhovore pre český denník ''[[Mladá fronta DNES]]'' skonštatoval, že podľa informácií od polície náboje sa na mieste činu nachádzali najpravdepodobnejšie preto, že vrah mal problém s dobíjaním pištole. Náboje mu pri prebíjaní vypadávali a teda nešlo o odkaz na zastrašenie.&lt;ref name=MF&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Janouš
 | meno = Václav
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Janoušek
 | meno2 = Artur
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Šéfredaktor Aktuality.sk: Totálně nepravděpodobná věc, že zavraždí analytika
 | periodikum = iDNES.cz
 | odkaz na periodikum = Mladá fronta DNES
 | url = https://zpravy.idnes.cz/jan-kuciak-rozhovor-sefredaktor-aktuality-sk-peter-bardy-pma-/zahranicni.aspx?c=A180228_105849_zahranicni_PAS
 | issn = 
 | vydavateľ = MAFRA
 | miesto = Praha
 | dátum = 2018-02-28
 | dátum prístupu = 2018-02-28
}}&lt;/ref&gt;

=== Zadržanie Antonina Vadalu a spol. (1. marca 2018) ===
V súvislosti s vyšetrovaním vraždy uskutočnila polícia prehliadky v štyroch rodinných domoch a troch nebytových objektoch (areáloch spoločností) viažucich sa k talianskym podnikateľom [[Antonino Vadala|Antoninovi Vadalovi]] a [[Diego Roda|Diegovi Rodovi]] podozrivých z napojenia na [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] z [[Kalábria|Kalábrie]] v [[Taliansko|Taliansku]] (pozri [[#Tzv. talianska stopada|tzv. talianska stopa]]). 1. marca 2018 príslušníci Policajného zboru zaistili množstvo materiálu a zadržali sedem podozrivých osôb – Antonina Vadalu, jeho bratov Sebastiana a Bruna Vadalu, Diega Rodu, Antonina Rodu, Vadalovho bratranca&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Foschini
 | meno = Giuliano
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovacchia, arrestati sette italiani per l'omicidio del giornalista Kuciak
 | url = http://www.repubblica.it/esteri/2018/03/01/news/slovacchia_giornalista_ucciso_arrestati_tre_italiani-190078928/
 | vydavateľ = repubblica.it
 | dátum vydania = 2018-03-01
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-02
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Sabados
 | meno = Katarina
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Three Arrested for the Murder of Jan Kuciak and His Fiancee – OCCRP
 | url = https://www.occrp.org/en/amurderedjournalistslastinvestigation/three-arrested-for-the-murder-of-jan-kuciak-and-his-fiancee
 | vydavateľ = occrp.org
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-02
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pietra Catroppa a ďalšieho Pietra Catroppa. Medzi zaisteným materiálom boli dve krátke guľové strelné zbrane v legálnej držbe, telefónne a iné komunikačné prostriedky, počítače a listinné materiály.&lt;ref name=Kern/&gt;&lt;ref name=Korzar/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TREND.sk, SITA
 | odkaz na autora = 
 | titul = Antonina Vadalu zadržala NAKA, celkom zatkli 7 osôb
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/antonina-vadalu-zadrzala-naka.html
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = TREND Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; 13. marca 2018 v bol Antonino Vadala zadržaný v Michalovciach na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. V októbri 2019 talianskeho podnikateľa napokon odsúdil taliansky súd za pašovanie drog na deväť rokov. Ide len o prvostupňový rozsudok.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

=== Pokračovanie vyšetrovania ===
18. apríla 2018 bola v Haagu podpísaná dohoda o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu s Talianskou republikou. Prokurátor potvrdil, že vyšetrovatelia spolupracujú nielen s [[Europol]]om, ale aj s FBI.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk, SITA, TASR | odkaz na autora = | titul = Vražda Kuciaka a Kušnírovej bola úkladná a na objednávku | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/484456-live-prokurator-informuje-o-progrese-v-pripade-vrazdy-kuciaka-a-kusnirovej/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-17 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt;

9. mája [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|generálna prokuratúra]] zistila chyby v 9 prípadoch, ktoré súvisia so skupinou Talianov na východnom Slovensku z posledného článku Jána Kuciaka, uviedol generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]]. 21. mája ÚŠP potvrdil zistené nedostatky pri prvotných úkonoch na mieste činu, najmä pri obhliadke.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (chronológia) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/627103/pripad-vrazdy-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej-chronologia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-27 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt;

29. mája 2018: Polícia vo Veľkej Mači vykonala rekonštrukciu vraždy.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

17. septembra 2018 dozorujúci prokurátor zverejnil [[identikit]] osoby, ktorá by mohla disponovať informáciami ku samotnému skutku, prípadne k osobám, ktoré sa na spáchaní skutku mohli podieľať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = FOTO VO VNÚTRI: Tento muž by mal mať informácie o Kuciakovej vražde
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-zverejnili-identikit-muza-ktor/349145-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-09-17
 | dátum prístupu = 2018-09-17
}}&lt;/ref&gt; Následne na polícii vypovedal muž, ktorý tvrdil, že osobu z identikitu pozná. Malo ísť o jeho kolegu Miroslava Č. Ten následne pre médiá uviedol, že nechápe, prečo je na kresbe. Prokurátor dodal, že vražda bola profesionálna a na objednávku.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk; ŠTEFÚNOVÁ, Ivana; Pravda; SITA; TASR; ČTK | odkaz na autora = | titul = NAKA zadržala podozrivých z vraždy Kuciaka a Kušnírovej | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/485764-velky-zasah-protizlocineckej-jednotky-naka-maju-vraha-kuciaka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-27 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt;

Polícia aj vďaka analýze [[metadáta|metadát]] telefónnych operátorov o pohybe mobilov vo Veľkej Mači pred a po vražde osem osôb.&lt;!-- Toto je asi len úvaha redaktora Trendu Petra Kapitána (nesedí tam rok vraždy): Po Veľkej Mači sa už po šiesty raz v priebehu necelého mesiaca pohybujú dve anonymné SIM karty. Lepšie povedané, to, že karty sú anonymné, si myslia ich majitelia.
Zahalený muž, majiteľ jednej z domnelo anonymných SIM kariet, prejde od dedinského futbalového ihriska k domu mladého novinára a jeho snúbenice. Ukryje sa v prítmí a dlhé minúty čaká. Napokon vnikne do domu a ozvú sa tlmené výstrely. O chvíľu neskôr prebehne medzi SIM kartami, ktoré sa vo Veľkej Mači pred februárom 2017 nikdy nepohybovali, krátky telefonát.
Následne sa obe karty spolu odoberú z dediny preč a nikdy sa do nej nevrátia. --&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kapitán|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Ako dostal mobil vrahov Kuciaka a čo všetko o nás vie štát|periodikum=etrend.sk|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/ako-dostal-mobil-vrahov-kuciaka-co-vsetko-nas-vie-stat|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2019-11-25|dátum prístupu=2020-09-14}}&lt;/ref&gt; Neskôr to potvrdil právny zástupca Kuciakovej rodiny [[Daniel Lipšic]], ktorý povedal, že posunu vo vyšetrovaní pomohla analýza elektronických dát. &quot;.. zanechali nejakú elektronickú stopu. Myslím tým rôzne kamerové záznamy nielen z miest a obcí, ale aj z ciest. Myslím tým bunky (mobilných operátorov), ktoré zaznamenávajú prevádzku mobilov. V tomto prípade išlo o analýzu obrovského množstva dát.&quot; „Rozsah vyšetrovania, aj za účasti Europolu a iných zahraničných zložiek, bol bezprecedentný.“ &lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Zatknutie páchateľov, skončenie ich vyšetrovania (od septembra 2018) ==
27. septembra 2018 [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|špecializovaná jednotka NAKA]] zadržala v [[Kolárovo|Kolárove]] osem [[Podozrivý|podozrivých]]. Ministerka [[Denisa Saková]] informovala, že doteraz v súvislosti s vraždou polícia vypočula približne 200 ľudí.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

28. septembra 2018 Polícia zadržala Alenu Zsuzsovú v rodinnom dome v Komárne a obvinila z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a z ďalších trestných činov štyroch zo zadržaných. Strelcom mal byť bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáša Szabó, ktorému pomáhal jeho bratranec a bývalý vojak Miroslav Marček, ten sa neskôr k vraždám aj priznal. Podnikateľa Zoltána Andruskóa vyšetrovatelia považovali za sprostredkovateľa a za objednávateľa vraždy označujú Alenu Zsuzsovú. Od 30. septembra 2018 boli na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici všetci štyria vo väzbe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor = PÁLKA, Adam; Pravda.sk; FILOVÁ, Katarína; HUTKO, Dominik; Pravda | titul = Tóth údajne špehoval novinárov pre Kočnera | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/488932-kocner-dal-udajne-pred-vrazdou-sledovat-kuciaka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-22 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt; 

4. októbra 2018 potvrdila obhajkyňa ''Lívia Kňažíková'', že obvinený podnikateľ ''Zoltán Andruskó'' spolupracuje s políciou a za objednávateľa vraždy označil [[Marian Kočner|Mariana Kočnera]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sivý|meno=Rudolf|titul=Obhajkyňa potvrdila: Andruskó označil Kočnera za objednávateľa vraždy|url=https://www.aktuality.sk/clanok/629321/obhajkyna-potvrdila-andrusko-oznacil-kocnera-za-objednavatela-vrazdy/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

15. októbra 2018: Policajný prezident Milan Lučanský zasiahol do vyšetrovacieho tímu. Z prípadu odvolal šéfa Národnej kriminálnej agentúry NAKA Petra Hraška. 

22. októbra 2018: Denník N informoval, že bývalý agent SIS [[Peter Tóth]] sa polícii priznal k sledovaniu Jána Kuciaka a ďalších novinárov.

=== Rok 2019 ===
14. marca 2019 informoval ÚŠP na tlačovej konferencií, že väzobne stíhaný (v [[Pavol_Rusko#Kauza_&quot;Zmenky_pre_Kočnera&quot;_(2000)|kauze zmenky]]) podnikateľ [[Marián Kočner]] bol 8. marca obvinený z objednávky vraždy. Likvidáciu Kuciaka si mal objednať pre jeho novinársku prácu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | autor = Teraz.sk/TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = VIDEO: Mariana K. obvinili z vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/mariana-k-obvinili-z-vrazdy-j-kuciak/383724-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-03-14
 | dátum prístupu = 2019-03-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | autor = Aktuality.sk
 | odkaz na autora = 
 | titul = Kočnera obvinili z objednania vraždy Jána Kuciaka
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/675503/kocnera-obvinili-z-objednania-vrazdy-jana-kuciaka/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-03-14
 | dátum prístupu = 2019-03-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Burčík
 | meno = Matúš
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Krempaský
 | meno2 = Ján
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Kočner si mal likvidáciu Kuciaka objednať pre jeho novinársku prácu
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://domov.sme.sk/c/22074788/policia-obvinila-kocnera-z-vrazdy-kuciaka.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-03-14
 | dátum prístupu = 2019-03-15
}}&lt;/ref&gt; Medzi dôkazmi podľa televízie Markíza je komunikácia Kočnera s vplyvným podnikateľom, ktorému mal avizovať, že pracuje na vražde.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri vražde Kuciaka môže Kočnera usvedčiť komunikácia s vplyvným podnikateľom|url=https://www.aktuality.sk/clanok/675699/pri-vrazde-kuciaka-moze-kocnera-usvedcit-komunikacia-s-vplyvnym-podnikatelom/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-03-15|jazyk=|priezvisko=Debnár|meno=Ján|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; Ako aj výpovede svedkov, ktorí pre Kočnera zabezpečovali sledovanie Kuciaka. 

15. marca 2019 [[Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku|ÚŠP]] zverejnil aktuálny stav vyšetrovania. Boli odhalené viaceré zatiaľ verejnosti neznáme podrobnosti. Vražda sa stala 21. februára o 20:21. Napriek tomu že zbraň nemáme, máme dôkazy o tom, o akú zbraň a strelivo išlo.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Redaktori Aktualít sa domnievajú, že tak ako po poslednom vystúpení prokurátorov 17. septembra 2018 do 10 dní došlo k zatknutiu páchateľov je možné očakávať aj teraz razie a zatýkanie (Kočner nebol jediný objednávateľ).&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

11. apríla 2019: Miroslav Marček sa pred vyšetrovateľom NAKA po prvý raz priznal k vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. 

28. mája: Polícia vykonala rekonštrukciu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej s Miroslavom Marčekom.

21. októbra 2019 prokurátor [[Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku|ÚŠP]] podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na M. Kočnera a ďalšie tri osoby. Zoltán A. bol vyčlenený na dohodu o vine a treste.

22. októbra 2019: Policajný prezident rozpustil vyšetrovací tím Kuciak.

28. októbra 2019: Súd v [[Kauza zmenky TV Markíza|kauze zmenky TV Markíza]] povolil ako dôkaz správy z aplikácie Threema. Súd tak oficiálne potvrdil pravosť správ.

== Vyšetrovanie objednávateľov a súdne procesy (od decembra 2019) ==
19. decembra 2019: Súd prijal obžalobu na štvoricu obvinených.

30. decembra 2019: Súd potvrdil dohodu o vine a treste, ktorou sa Andruskó dohodol na treste 15 rokov.

=== Rok 2020 ===
13. januára: Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa začal proces s obžalovanými. V prvý deň procesu sa Miroslav Marček priznal k vražde snúbencov a chladnokrvne opísal, ako to urobil. Marček sa priznal aj k vražde podnikateľa Petra Molnára, keďže súd spojil oba prípady pod jeden proces. Ostatní vinu v prípade vraždy popreli. 

3. február: Siedmy deň procesu vypovedali znalci. Senát zároveň vyčlenil vraha Miroslava Marčeka – po jeho priznaní – na samostatný proces. Marček bol 6. apríla 2020 odsúdený na 23 rokov. Dostal mimoriadne znížený trest, lebo aj on, hoci podstatne neskôr ako Andruskó, napokon priznal vinu a pomohol s objasnením dvojnásobnej úkladnej vraždy.

2. augusta: Obžalovaný Tomáš Szabó vo svojej záverečnej reči prejavil ľútosť, vinu však odmietal a trval na svojej nevine v prípade vrážd, priznal len nedovolené ozbrojovanie.

5. augusta: Súd už mal vyhlásiť rozsudok ale nečakane odročil rozhodnutie o mesiac.

3. septembra: po 22 pojednávacích dňoch, súd rozhodol, že obžalovaný Marián Kočner nebol objednávateľom vraždy. Kočnera a Zsuzsovú oslobodili spod obžaloby za vraždu Jána Kuciaka. Podľa odôvodnenia súdneho senátu (predsedníčka Ružena Sabová, členovia Rastislav Stieranka a Ivan Matel) na odsúdenie obžalovaného nestačí len podozrenie, musí byť istota, že skutok spáchal. Zsuzsovú oslobodili v duchu zásady ''In dubio pro reo'' (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Senát považoval dôkazy za nepriame (ostatné okrem výpovede Andruskoa), ktoré na seba nenadväzovali bez prerušenia. Podľa prokurátora bola napr. dôležitým dôkazom Kočnerova Threema, ktorú sa podarilo prelomiť a správy v nej sa dali interpretovať ako súvisiace s vraždou. Threemu síce senát uznáva ako dôkaz, ale nie je podľa neho k tomuto skutku exaktná, lebo sa v nej používajú symboly, emotikony a prirovnania.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Prokurátor podal odvolanie proti oslobodzujúcej časti rozsudku, takže rozhodovať bude [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd]]&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Janešíková|periodikum=hnonline.sk|dátum=2020-09-03|miesto=Bratislava|vydavateľ=MAFRA Slovakia|issn=1336-1996|url=https://slovensko.hnonline.sk/2189612-kauza-kuciak-sud-oslobodil-kocnera-a-zsuzsovu-prokurator-sa-odvolal-na-najvyssi-sud|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|titul=Kauza Kuciak: Súd oslobodil Kočnera a Zsuzsovú, prokurátor sa odvolal na Najvyšší súd|meno=Nina|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Marek|priezvisko2=Holka|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-09-14}}&lt;/ref&gt;.

Zároveň Szabó dostal 25 rokov za vraždy a nedovolené ozbrojovanie.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

=== Zdôvodnenie rozsudku o nevine Kočnera a Zsuzsovej z 3. sept. 2020 ===
7. septembra: Denník N zverejnil, že predsedníčka senátu Sabová, bola pri verdikte prehlasovaná ďalšími dvomi členmi senátu. Ešte v ten istý deň to Sabová poprela prostredníctvom šéfa Špecializovaného trestného súdu [[Ján Hrubala (právnik)|Jána Hrubalu]].&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

V októbri získali novinári písomný rozsudok, kde sudcovia zdôvodňujú svoje rozhodnutie tým, že dôkazy musia tvoriť „súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu”. Musí ísť o také dôkazy, že je z nich možné vyvodiť len jediný jeden záver a zároveň sa musí vylúčiť možnosť, že sa celý prípad mohol stať aj inak. Kľúčovým svedok Andruskó síce od začiatku vypovedal proti Kočnerovi, ale podľa súdu získal všetky informácie len sprostredkovane, od ďalšej obžalovanej Zsuzsovej, ktorá jeho obvinenia celý čas popiera. Podľa senátu Andruskóove tvrdenia spochybnili či priamo vyvrátili iné nepriame dôkazy (o tom, že Zsuzsová sa osobne stretla s Tóthom, že deň po vražde prišiel hneď ráno za Zsuzsovou do Komárna a tá mu ešte dopoludnia, asi o dve hodiny, odovzdala 50-tisíc eur a že Zsuzsová mu osobne ukázala fotografie zo sledovania.) Súd označil Andruskóove výpovede pred políciou v tomto procese za nepoužiteľné a k jeho vierohodnosti poznamenal, že napríklad počas policajného výsluchu v septembri 2019 nevypovedal spontánne, ale diktoval z vopred napísaných poznámok na 16 stranách.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kellöová|meno=Laura|autor=|odkaz na autora=|titul=Vražda Kuciaka: Andruskóovi neuverili, Tóth mal predsudky. Prečo Kočnera a Zsuzsovú oslobodili? (písomný rozsudok)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828063/vrazda-kuciaka-andruskoovi-neuverili-toth-mal-predsudky-preco-kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-pisomny-rozsudok/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Správy|dátum prístupu=2020-10-06}}&lt;/ref&gt;

Podľa prepisov Kočner poslal Treemou správu Tóthovi: „Ján Kuciak, Veľká Mača 558, Galanta” ... Kočner pred senátom práve túto správu jednoducho poprel. Podobne na správy, v ktorých žiadal [[Norbert Bödör|Norberta Bödöra]] o informácie z policajných databáz, si nespomenul a vraj taká komunikácia ani neexistuje. V tomto prípade Kočner vyhlásil, že Threema nie je autentická. Podľa sudcov však obžalovaný nie je povinný vypovedať pravdu, navyše, ak by si priznaním privodil ďalšie trestné stíhanie. „V tomto kontexte sa potom popieranie autenticity niektorých správ z komunikácie Threema zo strany obžalovaného Kočnera už nejaví byť až tak nelogické.” &lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

Hoci sudcovia píšu o „atribúte nemorálnosti“, ako aj „bezcharakternom či arogantnom prístupe“ Kočnera k iným ľuďom, ani to podľa nich nesvedčí o jeho úmysle zabíjať. Motív sám o sebe nestačí ani len na obvinenie, nie to na odsúdenie z objednávky vraždy, tvrdí senát. V rozsudku dokonca konštatuje, že motív mohli mať aj iné osoby, o ktorých Kuciak písal. Nie je však zrejmé, že by počas dokazovania vznikli reálne podozrenia voči inému možnému objednávateľovi. Vražda sa stala, objednávateľov niet,&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; minimálne až  do ďalšieho pojednávania na Najvyššom súde.

=== Pochybnosti o rozsudku o nevine Mariána Kočnera ===
Kuciakovi kolegovia (novinári) sa počas vypovedania pred senátom ŠTS zhodli na tom, že motívom na vraždu mohli byť Kuciakove odhalenia v [[Kauza Donovaly|kauze Donovaly]]. Vďaka špekulatívnym prevodov hotelov na Donovaloch v rokoch 2010 a 2012 mal Kočner prísť k osem miliónom eur na vratkách DPH. Podľa vyšetrovateľov spomínané hotely niekoľkokrát zmenili majiteľov tak, že nakoniec skončili v Kočnerových firmách. Výpovede potvrdzujú Kočnerov motív na vraždu Kuciaka a pripomínajú, že kauzu dozoroval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry [[Maroš Žilinka]], z ktorého prípravy vraždy je obvinená Alena Zsuzsová. Samotný Žilinka po vynesení rozsudku v septembri poukazuje na to, že Andruskó o tejto veci vypovedal spontánne ešte pred prevalením Treemy a preto je preňho oslobodenie Kočnera nepochopiteľné.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=cho, TASR|odkaz na autora=|titul=Kuciakovi kolegovia sa zhodli, že Kočner mal motív na vraždu: Kauzu Donovaly|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2075960-kuciakovi-kolegovia-sa-zhodli-ze-kocner-mal-motiv-na-vrazdu-kauzu-donovaly|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-21|dátum prístupu=2020-10-16}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=NA ROVINU s prokurátorom Žilinkom: Kočner mal byť odsúdený za objednávku vraždy|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/831006/na-rovinu-s-prokuratorom-zilinkom-kocner-mal-byt-odsudeny-za-objednavku-vrazdy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Domáce správy|dátum prístupu=2020-10-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kauza Donovaly: správy k téme|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/tema/kauza-donovaly/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-10-16}}&lt;/ref&gt;

V júni 2021 prokuratúra predložila nový dôkaz, znalecký posudok [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]], ktorý analyzuje komunikáciu cez aplikáciu Threema medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou. 15 júna 2021 senát [[Najvyšší súd|Najvyššieho súdu]], ktorý zrušil Kočnerovi nevinu, hlasoval v pomere 3:0. Potvrdil to sudca Peter Paluda, ktorý predsedal senátu. Ďalšími členkami boli sudkyne Dana Wänkeová a Ivetta Macejková. Rovnaký senát ŠTS, ktorý Kočnera oslobodil, bude musieť proces uskutočniť nanovo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte: Najvyšší súd zrušil nevinu Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej|url=https://dennikn.sk/2430264/minuta-po-minute-najvyssi-sud-bude-rozhodovat-o-odvolaniach-v-pripade-kuciak-kocner-celi-novym-dokazom-aj-znaleckym-posudkom/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-06-15|dátum prístupu=2021-09-02|jazyk=sk-SK|meno=Monika|priezvisko=Tódová}}&lt;/ref&gt;

=== Obžalovaní a odsúdení doteraz ===
* [[Marian Kočner]] 3. septembra 2020 ŠTS rozhodol, že obžalovaný Kočner nebol objednávateľom vraždy. 15 júna 2021 senát [[Najvyšší súd|Najvyššieho súdu]] zrušil Kočnerovi nevinu a rovnaký senát ŠTS prejedná vec znova 
* [[Alena Zsuzsová]]  3. septembra 2020 ŠTS Zsuzsovú oslobodil v duchu zásady ''In dubio pro reo''. Najvyšší súd však tento rozsudok zrušil.
* [[Zoltán Andruskó]], sprostredkovateľ. 30. decembra 2019 Andruškóovi senát ŠTS schválil dohodu o vine a treste, čím bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody
* [[Miroslav Marček]] sa vo februári 2020 priznal k streľbe a súd ho v samostatnom konaní v apríli 2020 odsúdil na 23 rokov väzenia. 
* [[Tomáš Szabó]] 3. septembra 2020 bol odsúdený na 25 rokov väzenia.

[[Peter Tóth]], bývalý príslušník SIS, ktorého najal Kočner na sledovanie novinárov nebol obžalovaná a vystupoval ako svedok.

== Pôvodné hypotézy o možnom motíve ==
Podľa vyjadrenia prezidenta [[Policajný zbor|Policajného zboru]] [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]] na tlačovej konferencii 26. februára vyhlásil, že vražda bola vykonaná „''pravdepodobne s motívom, ktorý súvisí s jeho novinárskou investigatívnou činnosťou''“.&lt;ref name=HN/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Cuprik
 | meno = Roman
 | priezvisko2 = Kapitán
 | meno2 = Peter
 | titul = Gašpar: Vražda Kuciaka pravdepodobne súvisela s jeho prácou
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://domov.sme.sk/c/20768811/vrazda-jan-kuciak-tibor-gaspar-vysetrovanie-zurnalistika-investigativa.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-02-26
}}&lt;/ref&gt; Neskôr v relácii ''[[Téma dňa]]'' na televízii [[TA3]] upresnil, že ide len o najpravdepodobnejší motív a polícia pracuje s viacerými možnými verziami, vrátane osobných vzťahov obetí, majetkových motívov a pod.&lt;ref name=Temadna/&gt;

=== Marián Kočner ===
Vzhľadom na skutočnosť, že posledný článok, ktorý Ján Kuciak publikoval pred svojou smrťou ([[9. február]]a [[2018]]) sa zaoberal podnikateľom [[Marián Kočner|Mariánom Kočnerom]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Turček
 | meno = Martin
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Kuciak
 | meno2 = Ján
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Ďalšie zvláštne prevody okolo Kočnera. Súd chce zmazať firmu s dlhom 10 miliónov
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/562609/dalsie-podozrive-prevody-kocnerovej-firmy-vo-five-star-residence-sud-ju-chce-zrusit/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-09
 | dátum prístupu = 2018-02-28
}}&lt;/ref&gt; prvotný záujem médií sa upieral týmto smerom. Kočner vstúpil do povedomia slovenskej verejnosti v roku [[1998]] v súvislosti s neúspešným pokusom o prevzatie [[TV Markíza]] za pomoci pracovníkov bezpečnostných služieb. Kočner sa začal Kuciakovi vyhrážať – oznámil mu, že „''sa začne zaujímať o jeho rodičov a rodinu ''[...]'' že ak zistí ‚akúkoľvek špinu‘, tak ju zverejní''“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Bárdy
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Kočner zastrašoval novinára
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/518567/kocner-zastrasoval-novinara/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2017-09-06
 | dátum prístupu = 2018-02-28
}}&lt;/ref&gt; Šéfredaktor ''Aktualít.sk'' Peter Bárdy neskôr upresnil, že nešlo o vyhrážky zabitím.&lt;ref name=MF/&gt; Kuciak na ne reagoval podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu [[7. september|7. septembra]] [[2017]] na [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúre SR]]. 24. októbra odstúpilo príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru na priestupkové konanie.&lt;ref name=Temadna/&gt;

Marián Kočner v telefonickom rozhovore s moderátorom TA3 [[Peter Bielik (moderátor)|Petrom Bielikom]] 26. februára odmietol, že by sa snažil Kuciakovi zamedziť v novinárskej práci.&lt;ref name=Temadna/&gt;

=== Tzv. talianska stopa ===
Ešte 26. februára poskytol novinár [[Tom Nicholson]] rozhovor ''[[Denník N|Denníku N]]'', v ktorom Nicholson uviedol ako možný motív vraždy snahu zabrániť publikovaniu informácií o prepojení politických a straníckych činiteľov SMER-SD s talianskymi podnikateľmi, ktorí pôsobia na východnom Slovensku zrejme ako odnož [[Zločinecká skupina|zločineckej skupine]] [[’Ndrangheta]] z [[Kalábria|Kalábrie]] v [[Taliansko|Taliansku]], teda kalábrijskej vetve [[Mafia|mafie]]. Nicholson si s Kuciakom pracovne dopisoval ešte týždeň pred predpokladaným termínom vraždy vo veci prípravy článku o týchto zisteniach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Tódová
 | meno = Monika
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tom Nicholson: Kuciaka mohla zavraždiť talianska mafia s väzbami na slovenských politikov
 | periodikum = dennikn.sk
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/1041480/tom-nicholson-kuciaka-mohla-zavrazdit-talianska-mafia-s-vazbami-na-slovenskych-politikov/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-02-27
}}&lt;/ref&gt; V relácii ''Téma dňa'' na TA3 tieto informácie potvrdil novinár [[Ivan Mego]], ktorý pôsobil v týždenníku ''[[Plus 7 dní]]'' a venoval sa prevažne problematike [[Organizovaný zločin|organizovaného zločinu]]. Vyhlásil, že na problematike bunky „niekoľko storočnej talianskej rodiny“ na Slovensku pracoval tri týždne. ''&quot;Ja som informácie o tejto talianskej mafii zistil, mne to však vo vydavateľstve stopli, nikdy som to nemohol dať von.&quot;'' Svoje zistenia posunul Kuciakovi, pričom dodal, že Kuciak sa vo svojich zisteniach „''isto dostal ďalej''“.&lt;ref name=Temadna/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = kl
 | odkaz na autora = 
 | titul = Novinár Ivan Mego posunul Kuciakovi tému talianskej mafie. Už to mal skoro hotové, tvrdí
 | periodikum = hnonline.sk
 | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
 | url = https://slovensko.hnonline.sk/1701492-novinar-ivan-mego-posunul-kuciakovi-temu-talianskej-mafie-uz-to-mal-skoro-hotove-tvrdi
 | issn = 1336-1996
 | vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-26
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;

Podrobnosti priniesol až posledný Kuciakov článok („Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky“), ktorý posmrtne publikovali viaceré slovenské médiá o polnoci z 27. na [[28. február]]a [[2018]]. V reportáži zakončenej redakčnou poznámkou „''záver článku chýba, autor ho už nestihol dokončiť''“ sa Kuciak venoval talianskym podnikateľom (najmä [[Antonino Vadala|Antoninovi Vadalovi]]), ktorí pôsobia v [[Trebišov]]e, [[Michalovce|Michalovciach]] a okolí ako zástupcovia štyroch rodín (Cinnanteovcov, Vadalovcov, Rodovcov a Catroppovcov) patriacich k ’Ndranghete. Poukázal na to, že Vadala mal prostredníctvom poslanca Národnej rady SR a tajomníka [[Bezpečnostná rada Slovenskej republiky|Bezpečnostnej rady SR]] [[Viliam Jasaň|Viliama Jasaňa]] (SMER-SD) a hlavnej štátnej radkyne [[Mária Trošková|Márie Troškovej]] (asistentky predsedu vlády SR Roberta Fica) prepojenie na vedenie strany SMER-SD a [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrad vlády SR]]. Hlavné zdroje týchto talianskych podnikateľov mali plynúť z podvodov s dotáciami a finančnými príspevkami na podnikanie v pôdohospodárstve.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Kuciak
 | meno = Ján
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-28
 | dátum prístupu = 2018-02-28
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Kuciak
 | meno = Ján
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://domov.sme.sk/c/20770224/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;

Keď sa neskôr ukázalo, že talianska stopa nebola správna, poslanec [[Peter Marček]] v parlamente obvinil T. Nicholsona z rozvracania republiky.&lt;!-- &quot;Kde je bývalý manžel opozičnej poslankyne pani Nicholsonovej? Kto ho dnes brifuje, aby sa po návrate späť umne pustil do rozvracania Slovenskej republiky. Koľko ľudí musíte ešte zabiť, aby sa nepokoje podarilo rozšíriť po celej Európe,&quot; spýtal sa poslanec Peter Marček a zisťoval, prečo Tom Nicholson utiekol zo Slovenska. Na tieto obvinenia mu odpovedala Lucia Nicholsonová. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Chmúrny|meno=Maroš|titul=Podozrivý č.1: Tom Nicholson?|url=https://chmurny.blog.sme.sk/c/480793/podozrivy-c-1-tom-nicholson.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/10/22|vydavateľ=blog.sme.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vo virtuálnom priestore si zvykám na... – Lucia Ďuriš Nicholsonová|url=https://www.facebook.com/lucia.nicholsonova/videos/10213452172396479/|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Tzv. drogová stopa ===
28. februára prezident Policajného zboru Tibor Gašpar vyhlásil, že prostredníctvom odpočúvania sa polícii podarilo zistiť, že dve osoby z prostredia obchodu s drogami sa v piatok 23. februára telefonicky dohodli na tom, že sa ozbrojení stretnú vo Veľkej Mači.&lt;ref name=Rozhlas/&gt; Navyše jeden z miestnych obyvateľov polícii poskytol svedeckú výpoveď, podľa ktorej „''videl najmenej jedného človeka, ktorý sa v piatok pohyboval na pozemkoch v obci, prechádzal cez ploty a nastúpil do auta''“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Debnár
 | meno = Ján
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Policajti tvrdia, že majú horúcu stopu v prípade vraždy Jána Kuciaka
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/568512/policajti-tvrdia-ze-maju-horucu-stopu-v-pripade-vrazdy-jana-kuciaka/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-28
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; Polícia v tejto súvislosti vykonala večer 27. februára tri domové prehliadky u dvoch podozrivých osôb, zadržala jednu osobu a zaistila jednu strelnú zbraň, náboje, viaceré chladné zbrane a 160 g [[metamfetamín|pervitín]]u.&lt;ref name=Rozhlas/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Polícia spravila razie a zaistila jedného človeka. So zbraňami šiel do Veľkej Mače
 | periodikum = hnonline.sk
 | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
 | url = https://slovensko.hnonline.sk/1702738-policia-spravila-razie-a-zaistila-jedneho-cloveka-so-zbranami-siel-do-velkej-mace
 | issn = 1336-1996
 | vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-02-28
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;

Už nasledujúci deň ale Tibor Gašpar poprel súvislosť tejto stopy s prípadom vraždy. Na tlačovej konferencii v [[Košice|Košiciach]] povedal, že ide o dva odlišné prípady, keďže tieto osoby do obce prišli „''na účel páchania drogovej činnosti a nie v súvislosti s novinárom a jeho priateľkou.''“&lt;ref name=Kern/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = vj
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slepá ulička. Zadržaný z drogového prostredia s vraždou Kuciaka nesúvisí, potvrdil Gašpar
 | periodikum = hnonline.sk
 | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
 | url = https://slovensko.hnonline.sk/1703380-slepa-ulicka-zadrzany-z-drogoveho-prostredia-s-vrazdou-kuciaka-nesuvisi-potvrdil-gaspar
 | issn = 1336-1996
 | vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;

=== Tzv. justičná stopa ===
Podľa hypotézy blogera Radovana Bránika, ktorá sa šírila najmä českými médiami, vražda nesúvisí s tzv. talianskou stopou, ale s korupciou v slovenskej justícii. Podľa Bránika „''ide o manipulácie s prideľovaním spisov na jednom z kľúčových súdov na Slovensku''“, kde „''vznikla tam kasta firiem, ktorá žije z nepochopiteľných rozsudkov ''[...]'' priemysel, ktorý vygeneroval desiatky rozsudkov, a tie umožnili získať úzkej skupine ľudí závratný majetok''“. Vražda mala byť podľa neho zastrašením novinárov, ktorí na problematike pracovali a Kuciak „''bol z niekoľkých vytypovaných ľudí obeťou s najmenším rizikom prekazenia a odhalenia''“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Radovan Bránik: Kuciak narazil na obrovskú korupciu, stopa na taliansku mafiu nedáva zmysel
 | periodikum = hnonline.sk
 | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
 | url = https://slovensko.hnonline.sk/1703129-kuciak-sa-dotkol-obrovskej-korupcii-v-justicii-stopa-vrahov-nemusi-suvisiet-s-talianskou-mafiou
 | issn = 1336-1996
 | vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt; Bránik v tejto veci podal oznámenie o podozrení z trestného činu, ktoré slovenské orgány činné v trestnom konaní začali zo zákona preverovať, čo niektoré české médiá mylne interpretovali ako potvrdenie Bránikovej verzie.&lt;ref name=Kern/&gt;

Šéfredaktor ''Aktualit.sk'' označil Bránikove tvrdenia za nepravdu a poprel, že by sa Kuciak tejto téme venoval.&lt;ref name=Kern/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TREND.sk
 | odkaz na autora = 
 | titul = Bránik prišiel s novou teóriou o Kuciakovi. Bárdy jeho slová razantne poprel
 | periodikum = etrend.sk
 | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)
 | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kuciak-isiel-po-megakorupcii-na-sudoch-stalo-sa-mu-to-osudnym-tvrdi-branik.html
 | issn = 1336-2674
 | vydavateľ = TREND Holding
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-01
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Aktuality.sk odmietajú, že by vedeli o „justičnej stope“ pri vražde Jána Kuciaka
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/568928/aktuality-sk-odmietaju-ze-by-vedeli-o-justicnej-stope-pri-vrazde-jana-kuciaka/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-01
 | dátum prístupu = 2018-03-02
}}&lt;/ref&gt;

== Politický a spoločenský dopad ==
[[Súbor:Protest po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, 9. marca 2018.jpg|náhľad|Spomienkový pochod „Postavme sa za slušné Slovensko!“ 9. marca 2018 v Bratislave]]
[[Súbor:Brno, Nechceme zpět 90. léta, pochod za Jána a Martinu 2018-03-02.jpg|náhľad|„Nechceme zpět 90. léta!“ 2. marca 2018 v Brne]]
[[Súbor:Za slušné Slovensko, Košice 1.jpg|náhľad|Spomienkový pochod „Postavme sa za slušné Slovensko!“ 9. marca 2018 v Košiciach]]
[[Súbor:Bratislava Slovakia Protests 2018 March 16 14.jpg|náhľad|Protesty v Bratislave 16. marca 2018]]
[[Súbor:Bratislava Slovakia Protests 2018 April 5 07.jpg|náhľad|Protesty v Bratislave 5. apríla 2018]]
[[Súbor:Bratislava Slovakia Protests 15 April 2018 04.jpg|náhľad|Protesty v Bratislave 15. apríla 2018]]

Udalosť mala výrazný dopad na slovenskú novinársku obec, ktorá vyjadrila sympatie pozostalým a prisľúbila, že sa bude kauzami, ktorým sa Kuciak venoval, zaoberať ešte intenzívnejšie. Šéfredaktori dvanástich slovenských médií (''[[SME]]'', ''[[.týždeň]]'', ''[[Košice: dnes]]'', ''[[Denník N]]'', ''[[Nový Čas]]'', ''[[Plus JEDEN DEŇ]]'', ''[[Rádio Expres]]'', ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'', ''[[Rozhlas a televízia Slovenska]]'', ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'', ''[[Hospodárske noviny]]'', ''[[Korzár (denník)|Korzár]]'') v spoločnom vyhlásení odsúdili vraždu ako útok na [[Sloboda slova|slobodu slova]] a vyzvali štát, „''aby urobil všetky potrebné kroky nie len na vypátranie zločincov, ale aj na vytvorenie podmienok pre bezpečnú prácu novinárov''“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhlásenie šéfredaktorov k vražde Jána Kuciaka | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/567821/vyhlasenie-sefredaktorov-k-vrazde-jana-kuciaka/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-26 | dátum prístupu = 2018-02-28}}&lt;/ref&gt; 27. februára 2018 vyšli výtlačky slovenských denníkov so smútočnou grafikou titulnej strany.

Vo viacerých miestach na Slovensku i v zahraničí boli naplánované spomienkové zhromaždenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudia budú v piatok pochodovať vo viac ako 20 mestách (prehľad pochodov) | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1043970/na-piatkovom-pochode-vystupia-novinari-podporia-ho-viaceri-umelci-prehlad-pochodov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-28 | dátum prístupu = 2018-03-01 }}&lt;/ref&gt; V piatok 2. marca 2018 prišlo na pochod &quot;[[Veľký protikorupčný pochod|Nechceme späť 90-te!]]&quot; do Bratislavy 25 tisíc ľudí.&lt;ref name=&quot;dennikn-organizatori-velkeho-pochodu-za-jana&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gehrerová | meno2 = Ria | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Organizátori veľkého pochodu za Jána Kuciaka zvolali na piatok nové zhromaždenie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1050241/organizatori-velkeho-pochodu-za-jana-kuciaka-zvolali-novu-demonstraciu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-05 | dátum prístupu = 2018-03-10 }}&lt;/ref&gt; V piatok [[9. marec|9. marca]] 2018 sa na protestných pochodoch zúčastnilo najviac ľudí od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]].&lt;ref name=&quot;theguardian-death-of-investigative-journalist&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Death of investigative journalist sparks mass protests in Slovakia | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2018/mar/09/death-of-investigative-journalist-sparks-mass-protests-in-slovakia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2018-03-10 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V Bratislave bolo podľa odhadov viac než 50 000 ľudí, v Košiciach 15 tisíc, v Prešove 7 tisíc, v Banskej Bystrici 4 tisíc, v Trnave 2 a pol tisíc. Protesty sa konali v najmenej 40 mestách Slovenska.&lt;ref name=&quot;dennikn-slovensko-zazilo-najvacsie&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Demiger | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Krajanová | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Čimová | meno3 = Denisa | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Slovensko zažilo najväčšie demonštrácie v histórii. V Bratislave bolo podľa odhadov 50-tisíc ľudí | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1056566/slovensko-zazilo-najvacsie-demonstracie-v-historii-v-bratislave-bolo-podla-odhadov-50-tisic-ludi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2018-03-10 }}&lt;/ref&gt;

=== Zoznam zhromaždení (a koncertov) ===

==== 1. Nechceme žiť v Mafiánskom štáte! ====
Miesto: [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]]

Dátum: 28. februára 2018

Usporiadateľ: [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OBYČAJNÍ ĽUDIA]] a nezávislé osobnosti

==== 2. Nechceme späť 90-te! ====
Miesto: [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]]; [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestie slobody]] 

Dátum: 2. marca 2018

Usporiadateľ: [[Veľký protikorupčný pochod]].

Na smútočný (pietny) a spomienkový pochod v Bratislave prišlo vyše desať tisíc ľudí.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Rok 2018 na fotografiách {{!}} Domov.sme.sk|url=https://domov.sme.sk/g/113762/rok-2018-na-fotografiach?photo=p3799610&amp;ref=sme_share|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-01|vydavateľ=domov.sme.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 

==== 3. Koncert pre Jána a Martinu ====
Miesto: [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavné námestie]]

Dátum: 4. marca 2018

Usporiadateľ: [[Pohoda (festival)|Pohoda]] Festival

Nápad zorganizovať koncert mala [[B-Complex]], ktorá kontaktovala [[Michal Kaščák|Michala Kaščáka]].&lt;ref name=&quot;krv&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Rehák|meno=Oliver|odkaz na autora=|titul=A to je všetko? Na rukách máte krv. Z Koncertu pre Jána a Martinu zneli silné odkazy (video)|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-03-04|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/1049539/a-to-je-vsetko-na-rukach-mate-krv-z-koncertu-pre-jana-a-martinu-zneli-silne-odkazy-video/|dátum prístupu=2018-03-10|autor=}}&lt;/ref&gt; Zúčastnení umelci: [[Para (hudobná skupina)|Para]] a [[Živé kvety]], [[Korben Dallas]], rapper [[Vec (raper)|Vec]], [[B-Complex]], [[Muzička]], [[David Koller]], [[Billy Barman]], [[Modré hory (skupina)|Modré hory]], [[Longital]], [[Jozef Lupták]] a [[Konvergencie Quartet]], [[Michael Kocáb]] a [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Rehák|meno=Oliver|odkaz na autora=|titul=Organizátori Koncertu pre Jána a Martinu: Aj nám záleží na tom, v akej krajine žijeme|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-03-01|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/1045264/v-nedelu-bude-koncert-pre-jana-a-martinu/|dátum prístupu=2018-03-01|autor=}}&lt;/ref&gt;

==== 4. Postavme sa za slušné Slovensko! ====
Miesto: Námestie SNP

Dátum: 9. marca 2018 (piatok)

Usporiadateľ: [[Za slušné Slovensko]]

Účasť: 40 000&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; – 50 000 – 60 000&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zažili sme najväčšie protesty od roku 1989|url=https://www.aktuality.sk/clanok/571169/online-protesty-po-vrazde-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Do ulíc na Slovensku a v zahraničí vyšlo viac ako 120 tisíc ľudí. Išlo pravdepodobne najväčšiu demonštráciu od roku 1989.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

==== 5. Za slušné Slovensko ====
Miesto: Námestie SNP

Dátum: 16. marca 2018 (piatok)

Usporiadateľ: Za slušné Slovensko

Účasť: 50 000&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Protest Za slušné Slovensko organizátori zrušili. Pochodovať chcú vysokoškoláci|url=https://domov.sme.sk/c/20786957/organizatori-zrusili-piatkovy-pochod-za-slusne-slovensko-v-bratislave.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=domov.sme.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; – 65 000 ľudí

==== 6. Koncert pre Jána a Martinu Bratislava ====
Miesto: [[Kostol Cirkvi bratskej|Kostol Cirkvi bratskej; Cukrová]]

Dátum: 20. marca 2018

Usporiadateľ: Pohoda Festival; [[Festival Konvergencie]]

==== 7. Protestné zhromaždenie proti štátnemu prevratu na Slovensku ====
Miesto: [[Hodžovo námestie]]

Dátum: 21. marca 2018

Usporiadateľ: OZ Spoločnosť práv občanov – SPO

Účasť: 300 ľudí

==== 8. Tichý pochod študentov ====
Aktivisti ''Za slušné Slovensko'' vo štvrtok 22. marca zrušili zhromaždenie plánované na piatok, po tom čo prezident vymenoval novú [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|vládu Petra Pellegriniho]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kolektív autorov|meno=|titul=My sme tí, na ktorých sme čakali|vydanie=|vydavateľ=Artforum|miesto=|rok=2018|isbn=9788081502491|strany=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; V reakcii na toto vyhlásenie zástupcovia vysokoškolských študentov vytvorili na Facebooku akciu s názvom Tichý pochod študentov a slušných ľudí.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; 

Miesto: [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]] a odtiaľ prejsť na Námestie SNP

Dátum: 23. 3. 2018 (piatok)

Usporiadateľ: Nie je nám to jedno 

Účasť: 24 000 ľudí

==== 9. Protest za vyslovenie nedôvery vláde ====
Miesto: [[Námestie Alexandra Dubčeka (Bratislava)|Námestie Alexandra Dubčeka]]

Dátum: 26. marca 2018

Usporiadateľ: ''„občianski aktivisti“''

=== Vládna kríza 2018 ===
Prezident [[Andrej Kiska]] v nedeľu 4. marca 2018 (po týždni čakania&lt;!-- vražda sa stala v nedeľu 25. februára 2018. Kiska bol na lyžovačke v zahraničí --&gt;) navrhol buď rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pálková | meno = Šárka | priezvisko2 = Škraňková | meno2 = Petra | priezvisko3 = Veselá | meno3 = Linda | titul = Kiska chce novou vládu nebo předčasné volby. Fico to rezolutně odmítl | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/andrej-kiska-jan-kuciak-reakce-d2x-/zahranicni.aspx?c=A180304_160258_zahranicni_PAS | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-03-04 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}&lt;/ref&gt; V reakcii na tieto vyjadrenia obvinil premiér [[Robert Fico]] prezidenta z toho, že sa pridal k opozícii&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Compiled by Spectator staff|odkaz na autora=|titul=UPDATED: Fico won't step down, accuses Kiska of joining opposition|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=|url=https://spectator.sme.sk/c/20773344/kiska-government-reshuffle-or-early-elections.html|issn=1335-9843|vydavateľ=The Rock|miesto=Bratislava|dátum=2018-03-04|dátum prístupu=2019-12-12}}&lt;/ref&gt; a nekalých kontaktov s americkým finančníkom a filantropom [[George Soros|George Sorosom]] konkrétne 20. septembra 2017, New York, Piata avenue.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | titul = Fico vidí za tlakom na Kaliňáka pokus o prevrat a Sorosa | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1050737/fico-vidi-za-tlakom-na-kalinaka-pokus-o-prevrat-a-sorosa/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-05 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}&lt;/ref&gt; Na vývoj udalostí reagoval [[6. marec|6. marca]] [[2018]] aj Soros. Potvrdil, že sa s Kiskom stretol, ale rozprávali sa vraj o Rómoch v [[Spišský Hrhov|Spišskom Hrhove]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = kl | titul = Soros reaguje na Fica pre HN: V Kiskovom prejave ani demonštráciách nehrám žiadnu úlohu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1705737-fico-naznacil-ze-za-kiskovym-prejavom-moze-byt-soros-americky-miliardar-reaguje-pre-hn | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-05 | dátum prístupu = 2018-03-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;blockquote&gt;„Dnes už vieme, že organizátori tých demonštrácií po vražde Jána Kuciaka boli z organizácií, ktoré platí George Soros. My dobre vieme, kto sa s kým stretával a akú úlohu v tom čase zohrával. Všetko to pôjde von, až bude jasné, kto si objednal vraždu,“ R. Fico 19. okt. 2018 pre časopis Echo.cz&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Zlámalová|meno=Lenka|titul=Prezident, média a neziskovky zneužili vraždu|periodikum=Echo24.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-10-19|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://echo24.cz/a/S9jXR/prezident-media-a-neziskovky-zneuzili-vrazdu|dátum prístupu=2018-11-13|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;.&lt;/blockquote&gt;8. alebo 9. marca 2018 sa na [[Maldivy|Maldivách]] stretol M. Kočner s [[Béla Bugár|Bélom Bugárom]]. Kočner, podľa jeho vlastných vyjadrení, loboval u Bugára aby nerozbil koalíciu Smer-SD, SNS a Most-Híd.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Turček|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Kočner stretnutie s Bugárom na Maldivách plánoval. Dohadoval sa s oligarchom Czuczom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/799109/kocner-stretnutie-s-bugarom-na-maledivach-planoval-pisal-si-o-tom-s-oligarchom-czuczom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Slovensko|dátum prístupu=2020-06-25}}&lt;/ref&gt;

Minister vnútra [[Robert Kaliňák]] [[12. marec|12. marca]] [[2018]] oficiálne oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra&lt;!-- tlačil koaličný Most-Híd na odchod ministra vnútra. Za koniec Roberta Kaliňáka vo funkcii bola najmä Lucia Žitňanská.  --&gt;. Jeho nástupcom sa stal [[Tomáš Drucker]], bývalý minister zdravotníctva. Premiér Robert Fico 14. marca 2018 oznámil, že je ochotný podať demisiu, ak prezident Kiska prijme jeho podmienky: bude akceptovať výsledky parlamentných volieb z roku 2016, bude akceptovať koaličnú zmluvu, a to, že nového premiéra navrhne strana Smer.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kuzmány | meno2 = Andrej | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Peter | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Krbatová | meno4 = Lucia | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Orviská | meno5 = Veronika | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Fico podá demisiu, novým premiérom môže byť Pellegrini (minúta po minúte) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20780574/online-vladna-kriza-pokracuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-14 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt; Dôvodom Ficovej demisie bolo okrem protestov aj to, že v pondelok 11. marca sa republiková rada [[MOST – HÍD|Mosta]] vyjadrila, že je za predčasné voľby alebo odchod z koalície.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;blockquote&gt;„Strane Most sa podarilo dosiahnuť, že z Úradu vlády odstúpil minister Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico. Máme výsledky volieb, rešpektujme ich. Boli námietky voči niektorým funkcionárom a vďaka tlaku Mosta-Hídu sa podarilo dosiahnuť, že sa vymenili,“ povedal [[Peter Kresák]] (Most) po oznámení Ficovej rezignácie.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;[[Robert Fico]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]] oficiálne odovzdal prezidentovi demisiu [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|svojej vlády]]. (Ponúkol demisiu aby vyriešil vládnu krízu&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Terenzani|meno=Michaela|autor=|odkaz na autora=|titul=UPDATED: Fico is ready to resign tomorrow|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=|url=https://spectator.sme.sk/c/20781295/fico-is-ready-to-resign-tomorrow.html|issn=1335-9843|vydavateľ=The Rock|miesto=Bratislava|dátum=2018-03-14|dátum prístupu=2019-12-12}}&lt;/ref&gt;, s podmienkou, že prezident bude rešpektovať výsledky predchádzajúcich volieb, teda nebude vyhlasovať predčasne voľby alebo menovať úradnícku vládu.) V rovnaký deň (15. marca) bol [[Peter Pellegrini]] poverený zostavením a 22. marca vymenovaný ako predseda [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novej vlády]], v ktorej došlo k minimálnym zmenám oproti predchádzajúcej. Fico zostal predsedom SMERu.

=== Prehľad rezignácií ===
Udalosti, ktoré odštartovala vražda novinára vyústili do týchto významných&lt;!-- alebo významnejších.. Maďarič? ktoré však neznamenajú odchod z politickej scémy --&gt; politických rezignácií&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gašpar je šiestou 'významnou hlavou', ktorá padla. Ktorá abdikácia vás prekvapila najviac? | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/466447-gaspar-je-siestou-vyznamnou-hlavou-ktora-padla-ktora-abdikacia-vas-prekvapila-najviac/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-17 | dátum prístupu = 2018-11-05 }}&lt;/ref&gt;:

* [[Marek Maďarič]] (28. februára rezignoval z postu ministra kultúry)
* [[Robert Kaliňák]] ([[12. marec|12. marca]] [[2018]] z postu ministra vnútra, na konci roka 2018 sa vzdal aj poslaneckého mandátu. Nástupcom sa stal [[Tomáš Drucker]])
* [[Robert Fico]] ([[15. marec|15. marca]] [[2018]] rezignoval z postu premiéra). V rovnaký deň bol [[Peter Pellegrini]] poverený zostavením a 22. marca vymenovaný ako predseda [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novej vlády]]. Prezident najprv odmietol vymenovať vládu s ministrom vnútra [[Jozef Ráž ml.|Jozefom Rážom ml.]] Podaril sa až druhý pokus, keď min. zdravotníctva [[Tomáš Drucker]] bola nominovaný na post ministrom vnútra.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;
* [[Lucia Žitňanská]] (neuchádzala sa v novej vláde o jej dovtedajší post ministerky spravodlivosti). Novým ministrom spravodlivosti sa 22. marca stal [[Gábor Gál]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Až neskôr vyšlo najavo, že práve odstránenie [[Lucia Žitňanská|Žitňanskej]] (Mumlavej) si želal v komunikácii v Treeme [[Marian Kočner|Kočner]]. ''&quot;Miesto Mumlavej nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opičk''a.&quot; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jankovská si so sebou ťahala staré kauzy, ale vždy to ustála. Mala blízko aj k Harabinovi|url=https://slovensko.hnonline.sk/1995059-jankovska-si-so-sebou-tahala-stare-kauzy-ale-vzdy-to-ustala-mala-blizko-aj-k-harabinovi|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-11-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* [[Tomáš Drucker]], [[16. apríl|16. apríla]] [[2018]], tri týždne po nástupe do funkcie ministra vnútra, avizoval svoju [[Demisia|demisiu]]. Príčinou jeho odchodu bolo, že nedokázal odvolať policajného prezidenta [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]], ktorý mu odkázal, že sám neodíde a „Toto by bol krok, ktorý by sa dal vnímať ako zbabelosť.&quot; a &quot;Dobojujem tento boj do konca.“ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Policajný prezident Gašpar: Sám z funkcie neodídem|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/466349-gaspar-sa-vyjadri-k-demisii-druckera-odstupi-tiez-anketa/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-04-17|dátum prístupu=2020-11-09|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 17. apríla 2018 prezident Kiska prijal Druckerovu demisiu a dočasným vedením rezortu poveril premiéra [[Peter Pellegrini|Pellegriniho]]. V rovnaký deň Pellegrini oznámil, že sa s Gašparom dohodol, že odstúpi 31. mája.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odchod Gašpara je podľa Kisku minimum. Prospeje polícii, mieni Most-Híd|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/466439-odchod-gaspara-je-v-zaujme-policie-mysli-si-most-hid/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-04-17|dátum prístupu=2020-11-09|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Ako vyplynulo z obhajoby Gašpara a obvinenenia Pelegriniho Robertom Ficom po zatknutí Gašpara v novembri 2020, bol to práve Fico, kto stál za   Gašparom v boji s Pellegrinim. Pellegrini teda na odvolanie Gašpara musel použiť jedinú zbraň, ktorou mohol prekonať Fica, a to vlastnú rezignáciou, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou ukončila vládu Smeru už v apríli 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=7 dní v kocke / Ide do tuhého. Padať budú ďalšie hlavy|url=https://www.postoj.sk/65023/ide-do-tuheho-padat-budu-dalsie-hlavy|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2020-11-09|jazyk=sk|meno=Dag|priezvisko=Daniš}}&lt;/ref&gt; 
*[[26. apríl|26. apríla]] [[2018]] bola vymenovaná za ministerku vnútra [[Denisa Saková]].
* [[Tibor Gašpar]] (31. mája 2018 z postu policajného prezidenta. Ministerka vnútra [[Denisa Saková|Saková]] ho od 1. júna 2018 nahradila [[Milan Lučanský|Milanom Lučanským]].)
* Nový policajný prezident Lučanský poslal riaditeľa [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]] [[Peter Hraško|Petra Hraška]] do civilu po tom, čo NAKA vyšetrovala anonymné trestné oznámenie voči organizátorom pochodov [[Za slušné Slovensko]]. Hraško čelil aj podozreniam z napojenia na Bödörovcov. Na mieste vraždy bol spolu s [[Robert Krajmer|Robertom Krajmerom]]. 
*Robert Krajmer, šéf protikorupčnej jednotky NAKA vo funkcii skončil po tom, čo sa ukázalo, že z titulu svojej funkcie nemal čo robiť na obhliadke miesta činu vraždy. Kuciak upozornil na to, že jeho manželka je vo firmách s Bödörovcami a [[Zoroslav Kollár|Zoroslavom Kollárom]].&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hanák|meno=Peter|titul=Odstúpili 2018. Zoznam ľudí, ktorí tento rok skončili vo funkcii|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652287/odstupili-2018-zoznam-ludi-ktori-tento-rok-skoncili-vo-funkcii/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
*Ďalším ľuďmi (z politického hľadiska menej významní), ktorí stratili svoju pozíciu alebo sa jej vzdali boli: [[Mária Trošková]], [[Viliam Jasaň]], [[Roman Šipoš]], riaditeľ kancelárie predsedu vlády, [[František Šebej]], predseda zahraničného výboru NRSR a poslanec za Most-Híd.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

=== Reakcie zo strany Európskej únie ===
Kvôli podozreniu, že vražda investigatívneho novinára bola spojená s podvodmi v oblasti európskych dotácií, sa záležitosť začala riešiť aj na pôde Európskej únie. V reakcii na to bola na Slovensko hneď v marci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensko príde špeciálna misia z Európskeho parlamentu. Vyšetrovať bude okolnosti Kuciakovej vraždy|url=https://slovensko.hnonline.sk/1704016-na-slovensko-pride-specialna-misia-z-europskeho-parlamentu-vysetrovat-bude-okolnosti-kuciakovej-vrazdy|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-13|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; a neskôr v decembri roku 2018 vyslaná misia [[Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu|Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu]].

Podľa českého europoslanca [[Tomáš Zdechovský|Tomáša Zdechovského]], ktorý spolu s niektorými ďalšími členmi výboru [[Európsky parlament|EP]] pre kontrolu rozpočtu aj ďalšími europoslanci kauzy dokumentoval po niekoľko mesiacov, mali byť kľúčovou témou prípady, keď veľké firmy mali podvodne čerpať poľnohospodárske dotácie na úkor malých farmárov, ktorí na pôde skutočne hospodári. Európske peniaze v rádoch miliónov eur boli tiež podľa europoslancov na slovenskom vynakladané na fingované protipovodňové bariéry, čističky či opravy mestskej kanalizácie, ktoré ale vôbec neprebehli.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku se zneužívají zemědělské dotace, upozorňují europoslanci|url=https://euractiv.cz/section/evropske-finance/news/na-slovensku-se-zneuzivaji-zemedelske-dotace-upozornuji-europoslanci/|vydavateľ=euractiv.cz|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2021-10-13|jazyk=cs|priezvisko=ČTK}}&lt;/ref&gt;

Misia Európského parlamentu došla k záveru, že malí slovenskí farmári podľa zistení čelili vyhrážkam, zastrašovanie a nezáujmu úradov a polície. Drvivú väčšinu európskych peňazí určených pre poľnohospodárov získava (často podvodne) niekoľko málo veľkých koncernov. Slovenská vláda pritom podľa záverov misie také prostredie zastrešovala a podieľala sa na šikanovaniu malých poľnohospodárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU dala za pravdu zavražděnému novináři Kuciakovi, zemědělské dotace provází mafiánské praktiky - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/evropsky-parlament-resi-kuciakovu-kauzu-65150|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2021-10-13}}&lt;/ref&gt;

Europoslanec [[Ivan Štefanec]] (KDH) k tomu neskôr povedal, že všetky podvody mali spoločné znaky – neporiadok vo vlastníckych vzťahoch na platobnej agentúre a zneužívanie moci jej vtedajšieho vedenia na čele s [[Juraj Kožuch|Jurajom Kožuchom]]. Podľa jeho slov tiež ľudia ako Kožuch zabezpečovali prosperitu len im blízkym osobám a okrádali slovenských farmárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podvody s agrodotáciami na Slovensku riešili na pôde europarlamentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/s749r34/podvody-s-agrodotaciami-na-slovensku-riesili-na-pode-europarlamentu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-13|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

V októbri 2019 vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo [[Phil Hogan]] pri rokovaní kontrolného výboru vyhlásil, že všetky podnety využili a rieši ich. Prvé výsledky mali vtedy priniesť 96 obvinenia a nutnosť vrátiť 5,9 milióna eur a číslo nebolo konečné.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komise a OLAF dál prošetřují kauzy sledované Jánem Kuciakem|url=http://www.ceskamedia.cz/clanek/205722/komise-a-olaf-dal-prosetruji-kauzy-sledovane-janem-kuciakem|vydavateľ=ceskamedia.cz|dátum prístupu=2021-10-13|jazyk=cz-SK}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | spoluautori = a kol. | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = Umlčaní : Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej | vydanie = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 304 | url = | isbn = 978-80-89854-12-7}}
* {{Citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = My sme tí, na ktorých sme čakali : príhovory zo zhromaždení občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko: jar 2018 | vydanie = | vydavateľ = Artforum | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-80-8150-249-1}}

== Pozri aj ==
* Vražda [[Róbert Remiáš|Róberta Remiáša]]
* [[Daphne Caruana Galizia]], maltská žurnalistka zavraždená v roku 2017
*[[Za slušné Slovensko]] 

== Odkazy ==
* [https://tema.aktuality.sk/vrazda-jana-kuciaka Správy a reportáže o vražde] na spravodajskom webe ''Aktuality.sk''

=== Kultúrne odkazy ===
V septembri v roku 2018 vyadalo vydavateľstvo Ikar knihu Arpáda Soltésza s názvom Sviňa, inšpirovanú udalosťami vedúcimi k vražde spisovateľovho mladého kolegu. V roku 2019 podľa nej Mariana Čengel [[Mariana Čengel Solčanská|Solčanská]] a Rudolf [[Rudolf Biermann|Biermann]] nakrútili rovnomenný celovečerný hraný film, ktorý mal premiéru vo februári 2020. 
[[Kategória:2018 na Slovensku]]
[[Kategória:Vraždy na Slovensku]]
[[Kategória:Veľká Mača]]</text>
      <sha1>p4ejuwpdrqjknsvblg1mzozlmxo5vq8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Oleg Pastier</title>
    <ns>0</ns>
    <id>615084</id>
    <revision>
      <id>7415399</id>
      <parentid>7103445</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:53:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl., aut., kat., typografia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11764" xml:space="preserve">{{Infobox Spisovateľ
 | meno               = Oleg Pastier
 | pseudonym          = Jakub Sojka, Pavol Országh&lt;ref name=&quot;dissidenten-oleg-pastier&quot; /&gt;
 | popis osoby        = slovenský básnik, publicista,&lt;br/&gt; vydavateľ a disident
 | obrázok            = 
 | popis obrázka      = 
 | rodné meno         = 
 | dátum narodenia    = {{dn|1952|04|17}}
 | miesto narodenia   = Tekovská Nová Ves (dnes časť obce [[Nová Dedina]]), [[Česko-Slovensko]]
 | dátum úmrtia       = {{duv|2018|03|15|1952|04|17}}
 | miesto úmrtia      = 
 | národnosť          = 
 | štátna príslušnosť = 
 | alma mater         = 
 | zamestnanie        = 
 | manželka           = 
 | partnerka          = 
 | deti               = 
 | vzťahy             = 
 | žáner              = 
 | obdobie            = 
 | téma               = 
 | hnutie             = 
 | debut              = 
 | významné práce     = 
 | významné ocenenia  = 
 | ovplyvnený         = 
 | ovplyvnený skryť   = 
 | ovplyvnil          = 
 | ovplyvnil skryť    = 
 | podpis             = 
 | poznámky           = 
 | web                = 
 | portál1            = 
 | portál2            = 
}}

'''Oleg Pastier''' (* [[17. apríl]] [[1952]], [[Nová Dedina|Tekovská Nová Ves]] – † [[15. marec]] [[2018]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[publicista]], [[vydavateľ (literatúra)|vydavateľ]] a [[disident]].&lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;sme-oleg-pastier-umrtie&quot; /&gt;

== Životopis ==
Narodil sa v Tekovskej Novej Vsi, dnes časti obce [[Nová Dedina]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]]. Absolvoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v [[Nitra|Nitre]], kde až do maturity žil s rodičmi. Jeho otec bol dekanom Pedagogickej fakulty v Nitre (dnes súčasť [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF]]), odkiaľ však musel v roku [[1970]] odísť potom, čo sa postavil proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy]] z roku [[1968]]. Táto udalosť dospievajúceho študenta výrazne ovplyvnila; [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnú]] spoločnosť odvtedy vnímal ako niečo, čo s jeho pohľadom na svet nie je zlučiteľné. Získal zlý kádrový profil a pôsobil v rozličných robotníckych zamestnaniach.

V druhej polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] stretol v [[Bratislava|Bratislave]] skupinu otvorene mysliacich ľudí – [[Vladimír Archleb|Vladimíra Archleba]], [[Igor Kalný|Igora Kalného]], [[Ján Budaj|Jána Budaja]], [[František Mikloško|Františka Mikloška]], výtvarníkov [[Milan Bočkay|Milana Bočkaya]] a [[Klára Bočkayová|Kláru Bočkayovú]], [[Otis Laubert|Otisa Lauberta]], [[Vladimír Havrilla|Vladimíra Havrillu]] a ďalších umelcov. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] začal v disente získavať vydavateľské skúsenosti. Najprv sa venoval jednorazovým textom ako [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Solženicynova]] prednáška alebo esej disidenta [[Milan Šimečka|Milana Šimečku]], postupne sa však uňho začalo zbierať stále viac prác, ku ktorým sa oficiálne nedalo dostať. Vydával ich v [[samizdat]]ových časopisoch [[Kontakt (časopis)|Kontakt]], [[Fragment (časopis)|Fragment]] a [[Fragment K]].&lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;sme-oleg-pastier-umrtie&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;sme-2011-vlastne-robim-to-co-pred-novembrom&quot; /&gt;

Počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] stál pri zrode občianskeho hnutia [[Verejnosť proti násiliu]] (VPN), [[19. november|19. novembra]] [[1989]], po prvom protestnom mítingu v priestoroch [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umeleckej besedy]] v [[Bratislava|Bratislave]], sa spolu s [[Martin Milan Šimečka|Martinom Šimečkom]], [[Ján Budaj|Jánom Budajom]] a [[Miloš Žiak|Milošom Žiakom]] zúčastnil stretnutia v byte [[Ján Langoš|Jána Langoša]], na ktorom vznikol názov hnutia.&lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;

Od marca [[1990]] potom vydával (dovtedy samizdatový) časopis oficiálne, od roku [[1992]] pod názvom Fragment. Vo svojom vydavateľstve F. R. &amp; G vydal aj jeho knižnú edíciu. Po roku [[1990]] spolupracoval s literárnymi časopismi [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]] a [[Romboid (časopis)|Romboid]]. Pre [[Slovenský rozhlas]] vytvoril sériu 23 [[fíčer|fíčrov]] pod názvom ''Rodinné striebro'' a rozhlasových relácií ''Obuj sa a choď'', ''Avantgardy'', ''Európska poviedka'' a ďalších. Žil a tvoril v obci [[Dolný Bar]] neďaleko [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]].&lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;

== Dielo &lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt; ==

=== Próza ===
* ''Spytovanie : (román)'' (2010, spoločné dielo Olega Pastiera a [[Ivan Kadlečík|Ivana Kadlečíka]], román koncipovaný z rozhovorov, textových fragmentov a korešpondencie)
* ''Krúženie : (fragmenty románu)'' (2014)

=== Poézia ===
* ''Tieň Chamraj'' (1981, samizdat)
* ''Pavúčie hniezda'' (1982, samizdat)
* ''Plot'' (1992)
* ''Oko za zub'' (1995)
* ''Možno'' (2003)
* ''Album'' (2006)
* ''Haiku, haiečku, haiku zelený : sedemnásťslabičná antológia'' (2011)

=== Rozhlasová tvorba ===
* ''Rodinné striebro'' (cyklus relácií o významných osobnostiach a udalostiach v slovenskej kultúre a histórii [[20. storočie|20. storočia]])

=== Publicistika ===
* ''Nezabúdanie'' (2004, kniha rozhovorov Olega Pastiera s [[Albert Marenčin|Albertom Marenčinom]])
* ''Z protiľahlého brehu'' (2008, kniha rozhovorov)
* ''Za ozvenou tichých hlasov'' (2011)
* ''Za ozvenou tichých hlasov II'' (2012)
* ''Za ozvenou tichých hlasov III'' (Príbeh Juraja Mojžiša) (2013)

== Ocenenia ==
* [[2008]]: Cena Prix Bohemia Radio, hlavná cena v kategórii „Rok osmičkových výročí“ za [[fíčer]] ''Kropte!'' &lt;ref name=&quot;hnonline-sro-ziskal-cenu-prix&quot; /&gt;
* [[2008]]: [[Novinárska cena]] – v špeciálnej kategórii Cena otvorenej spoločnosti za príspevok ''Rodinné striebro'' v [[Rádio Slovensko|Rádiu Slovensko]]
* [[2011]]: Prémia Literárneho fondu v oblasti rozhlas &lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;
* [[2012]]: Výročná cena Literárneho fondu v oblasti rozhlasu &lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;
* [[2013]]: [[Cena Dominika Tatarku]] za rok 2012 za knihu ''Za ozvenou tichých hlasov II (päť scenárov, päť koláží)'' &lt;ref name=&quot;cdt-vitazi-2012&quot; /&gt;
* [[2013]]: Prémia Literárneho fondu v oblasti rozhlas &lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot; /&gt;
* [[2014]]: [[Biela vrana (cena)|Biela vrana]] za dlhodobý občiansky a kultúrny prínos i životnú konzistenciu &lt;ref name=&quot;biela-vrana-2014&quot; /&gt;
* [[2015]]: [[Cena Václava Bendu]], pamätná medaila za slobodu a demokraciu &lt;ref name=&quot;ustrcr-ceny-vaclava-bendy-2015&quot; /&gt;
* [[2016]]: [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra II. triedy]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a za literárnu a vydavateľskú činnosť, prepožičaný [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentom SR]] [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]] &lt;ref name=&quot;prezident-vyznamenania-2016-01&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;lic-oleg-pastier&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Oleg Pastier
 | url = http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/oleg-pastier
 | vydavateľ = Literárne informačné centrum
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dissidenten-oleg-pastier&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Marušiak
 | meno = Juraj
 | titul = Biografische Lexikon Widerstand und Opposition im Kommunismus 1945–91 : Oleg Pastier, geboren 1952
 | url = https://dissidenten.eu/laender/slowakei/biografien/oleg-pastier/
 | vydavateľ = Bundesstiftung zur Aufarbeitung der SED Diktatur
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = Berlin
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-2011-vlastne-robim-to-co-pred-novembrom&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Gális
 | meno = Tomáš
 | titul = Oleg Pastier: Vlastne robím to, čo pred novembrom
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://kultura.sme.sk/c/6066285/oleg-pastier-vlastne-robim-to-co-pred-novembrom.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2011-09-22
 | dátum prístupu = 2018-03-15
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-oleg-pastier-umrtie&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Andrejčáková
 | meno = Eva
 | titul = Oleg Pastier zakódoval, že človek človeku nesiaha na slobodu
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://kultura.sme.sk/c/20781586/oleg-pastier-zakodoval-ze-clovek-cloveku-nesiaha-na-slobodu.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-03-15
 | dátum prístupu = 2018-03-15
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;hnonline-sro-ziskal-cenu-prix&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | titul = Slovenský rozhlas získal cenu Prix Bohemia Radio 2008
 | periodikum = hnonline.sk
 | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
 | url = https://dennik.hnonline.sk/201095-slovensky-rozhlas-ziskal-cenu-prix-bohemia-radio-2008
 | issn = 1336-1996
 | vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2008-10-06
 | dátum prístupu = 2018-03-15
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;cdt-vitazi-2012&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cena Dominika Tatarku za rok 2012 Olegovi Pastierovi
 | url = http://www.konzervativizmus.sk/article.php?4875
 | vydavateľ = Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 | dátum vydania = 2013-04-12
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;biela-vrana-2014&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Biele vrany 2014
 | url = http://bielavrana.sk/oceneni/2014.html
 | vydavateľ = Aliancia Fair-play a VIA IURIS
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ustrcr-ceny-vaclava-bendy-2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2015
 | url = https://www.ustrcr.cz/o-nas/cena-vaclava-bendy/slavnostni-predani-ceny-vaclava-bendy-2015/
 | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů
 | dátum vydania = 2015
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = Praha
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;prezident-vyznamenania-2016-01&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prezident Andrej Kiska vyznamenal 15 osobností
 | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-andrej-kiska-vyznamenal-15-osobnosti/
 | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR
 | dátum vydania = 2016-01-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/oleg-pastier Oleg Pastier] – Literárne informačné centrum
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Pastier,+Oleg,+1952-2018&amp;sort=dateOldest&amp;theme=system Diela Olega Pastiera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
* [https://kultura.sme.sk/c/6066285/oleg-pastier-vlastne-robim-to-co-pred-novembrom.html Oleg Pastier: Vlastne robím to, čo pred novembrom] – rozhovor v denníku SME (2011)

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pastier, Oleg}}

[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí vydavatelia]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]]
[[Kategória:Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]]
[[Kategória:Laureáti Novinárskej ceny]]
[[Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku]]
[[Kategória:Laureáti Bielej vrany]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]]
[[Kategória:Osobnosti z Novej Dediny]]</text>
      <sha1>254h47kf08gsol11bcssz9ifzfty9mm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radoslav Rochallyi</title>
    <ns>0</ns>
    <id>617415</id>
    <revision>
      <id>7415336</id>
      <parentid>7415300</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T13:17:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nevernim</username>
        <id>221596</id>
      </contributor>
      <comment>/* Životopis */ bol, je presnejsie ako je</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17807" xml:space="preserve">{{Infobox Spisovateľ
   |meno             = Radoslav Rochallyi
   |portrét          = RochallyiRadoslav.jpg
   |popis osoby      = slovenský spisovateľ a básnik
   |dátum narodenia  = {{dnv|1980|5|1}}
   |miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko]]
   |štátna príslušnosť = Slovensko
   |alma mater = 
   | žáner              = filozofia, novela, poézia, eseje
   | téma               = existencia, čas, experimentálna tvorba
   | významné práce     = DNA, Punch
   |debut            = ''Panoptikum: haikai no renga''
   |ovplyvnený  = [[Max Tegmark]], [[G. H. Hardy]], [[Martin Heidegger]]
   |Dátum úmrtia     = 
   |Miesto úmrtia    = 
   | poznámky           = STEM- prepojenie matematiky a umenia
   |Portál1          =  Literatúra
}}
[[File:Bisher-Rochallyi.jpg|thumb|DNA: Leinwänden der Poesie [DE], ISBN 978-80-973501-1-6, Poem title: Bisher]]
[[File:Rochallyi-poem_GeneaWaste.jpg|thumb|Sample of Visual poetry, 2020, Poem title: GeneaWaste]]

[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Radoslav Rochallyi''', [[Master of Business Administration|MBA]], [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] (* [[1. máj]] [[1980]], [[Bardejov]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[filozof|filozof]], [[spisovateľ|básnik]] a bývalý vysokoškolský [[učiteľ|pedagóg]].

== Životopis ==
Narodený v roku [[1980]] v [[Bardejov|Bardejove]]. Základné vzdelanie nadobudol v Bardejove. Po maturite študoval filozofiu na [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove]]. Po štúdiách pracoval ako asistent na [[Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pedagogickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=BÁSNICI 2018 (Poets 2018): Antológia.|rok=2018|edícia=1nd|isbn=978-80-8194-101-6}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2005 – 2009 študoval a ukončil [[postgraduálne štúdium]]. V rokoch 2000 až 2004 bol zástupcom študentov v Študentskej rade vysokých škôl ([[ŠRVŠ]]). V rokoch 2012 až 2014 študoval a ukončil [[MBA]] štúdium na London International Graduate School. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil | url = https://www.linkedin.com/in/rochallyi/ | vydavateľ = Linkedin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-20 | miesto = | jazyk = En }}&lt;/ref&gt; 
Bol členom organizácie [[Spolok slovenských spisovateľov]] (so sídlom v Bratislave). Do oblasti jeho tvorby patrí najmä poézia. &lt;ref name=&quot;MENSA&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cifra | meno = Štefan| autor = | odkaz na autora = | titul = Medailón | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/rochallyi-radoslav/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-12 | miesto = | jazyk = Sk }}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;CV&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Štefan| autor = | odkaz na autora = | titul = C.V. | url = https://rochallyi.blogspot.com/p/radoslav-rochallyi-phdr.html | vydavateľ = Blogger | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-31 | miesto = | jazyk = Sk }}&lt;/ref&gt; Bol členom združenia [[Mensa (spoločnosť)|Mensa]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AUT záznam|url=https://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&amp;doc_number=000860018&amp;local_base=AUT|dátum prístupu=2019-03-30|vydavateľ=Databáze národních autorit -Databáze Národní knihovny ČR|jazyk=cz}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Písal už ako desať ročný. Publikoval v Dotykoch a debutoval zbierkou ''Panoptikum: haikai no renga'' v roku 2004 ako dvadsaťštyri ročný. Zbierka ''Panoptikum: haikai no renga'' je napísaná japonskou formou [[Haiku]]. Ďalšiu knihu publikoval po desiatich rokoch v roku 2014.

Jeho tretia zbierka ''Golden Divine'' 2015, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tribun bola preložená do anglického jazyka. Rochallyi používa experimentálnu básnicku formu zlatého rezu. Dodržiava prísnu štruktúru založenú na zlatom čísle 1.618033 v slabikách. Typicky reprezentované formou šiestich riadkov, 1/6/1/8 / (0) / 3/3 - s toľkými slovami alebo slabikami na riadok, ktoré zodpovedajú zlatému číslu. Jediným obmedzením poézie, podľa zlatého čísla, je počet slov alebo slabík sledovaných postupnosťou číslic 1.618033. Grécke písmeno phi predstavuje zlatý pomer. Vnímanie Radoslava Rochallyiho nie je hravé, je vážne, priame a sústredené. V ''Golden Divine'', dosahuje svoj vrchol experimentovania s formami poézie ako celku. V tejto zbierke sa snažil spojiť poéziu s číslom Fi (φ)=1,618034 v negrafickej, resp. numerickej forme.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =Vrebl|meno=Lenka|titul=Rochallyi poet známy a neznámy.|periodikum=Obrys-Kmen|rok=2019|číslo=24|location=Praha|vydavateľ=Únia českých spisovateľov|issn=1210-1494|jazyk=cz}}&lt;/ref&gt;

Podľa J. Baláža je poézia Radoslava Rochallyi charakteristická využívaním voľného verša, čo dáva autorovi potrebnú slobodu a priamosť, aby si tak ponechal špecifickú povahu výpovede bez príkras.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Baláz | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželské poetické duo | periodikum = Literárny týždenník | rok=2019 | ročnik=32 | čislo=7–8 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2018]] získal druhé a tretie miesto v celoslovenskej súťaži Cena čitateľa 2018 Spolku slovenských spisovateľov za básnickú zbierku ''Panoptikum'' a za prozaickú knihu ''List pre syna''.&lt;ref name=Literarnytyzdennik&gt; {{Citácia periodika | priezvisko = Mikolaj,Valek,Cifra | meno = redakcia | periodikum = Literárny týždenník | vydavateľ = Kultúrno literárna akadémia | dátum vydania = 2018  | miesto = Bratislava | issn=0862-5999 | jazyk = Sk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2019]] vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov jeho filozofickú novelu ''Mythra Invictus'' s podtitulom ''O údele človeka''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Mythra Invictus | periodikum = Literárny týždenník | rok=2019 | ročnik=32 | čislo=21–22 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, ktorá získala pozitívnu recepciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Čobejová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul =  Experiment s poetikou mýtu | periodikum = Literárny týždenník | rok=2020 | ročnik=33 | čislo=11–12 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; a &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Stachová | meno = Olívia | autor = | odkaz na autora = | titul =  Otázky podstaty bytia | periodikum = Literárny týždenník | rok=2020 | ročnik=33 | čislo=11–12 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

Rochallyi má blízky vzťah k matematike. Vo filozofickej eseji ''Mythra Invictus'' napísal: „Matematika vyžaduje aktívny princíp v matematickom porozumení svetu, v ktorom môžeme pristupovať k dokonalosti“.&lt;ref&gt;{{cite book
 |last= Rochallyi
 |first= Radoslav
 |year= 2019
 |title=Mythra Invictus
 |chapter=Chapter 17
 |location=Bratislava
 |publisher=VSSS
 |pages= 100
 |isbn= 9788082020857
 }}&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;{{cite book|last=|first=|url=https://www.gutspublishing.com/cyber-smut-contributors|title=Cyber Smut Contributors - Radoslav Rochallyi|year=2020|publisher=Guts Publishing|location=London, United Kingdom|language=English}}&lt;/ref&gt;  V zbierke ''DNA: Leinwänden der Poesie'' používa matematické rovnice na vyjadrenie svojej tvorby.&lt;ref&gt;{{cite book
 |last= Rochallyi
 |first= Radoslav
 |year= 2019
 |title=DNA- Leinwänden der Poesie
 |location=
 |publisher=European Open Culture Network o.z.
 |pages= 39
 |isbn= 978-80-973501-2-3
 |jazyk= německy
 }}&lt;/ref&gt; Okrem jeho knihy bola jeho matematická poézia vydaná v antológiách.&lt;ref&gt;{{cite book
 |year= 2019
 |title=Spoken To Different People
 |chapter=Chapter 3-Mixed Bag
 |location=Mumbai,India
 |publisher=Poets' Choice
 |pages= 150
 |isbn= 9781946211149
 }}&lt;/ref&gt;,
&lt;ref&gt; {{cite book|year= 2020 |title=Antológia slovenskej poézie o Dunaji. (Anthology of Slovak poetry about the Danube.)|location=Bratislava,Slovakia|publisher=Spolok slovenských spisovateľov |pages= 128 |isbn= 978-80-8194-123-8}}&lt;/ref&gt;, &lt;ref&gt;
{{cite journal
 |year= 2020
 |journal=The Garfield Lake Review
 |title=One PoeMath
 |edition= 2020
 |editor= Jack Caporuscio
 |location=MI, USA
 |publisher=Olivet College
 |page= 51
 |url= https://www.garfieldlakereview.com/recent
  }}&lt;/ref&gt; a časopisoch &lt;ref&gt;{{cite journal| last=Melissa|first=Korber|title=Poetica |journal=Havik 2020: Homeward- The Las Positas College Journal of Arts and Literature|volume=1|year=2020|url=https://havikjournal.wixsite.com/website/arts | publisher=The Las Positas College|location=CA, USA|isbn=|language=EN}}&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;{{cite journal| last=Carlaftes|first=Peter|title=The Media Promises |journal=MAINTENANT 14-Contemporary Dada Art &amp; Writing|volume=14|year=2020|url=http://threeroomspress.com/product/maintenant-14-contemporary-dada-art-writing/ | publisher=Three Rooms Press|location=New York, USA|isbn=978-1-941110-91-1|language=EN}}&lt;/ref&gt;, &lt;ref&gt;{{cite journal| last=Kuypers|first=Janet|title=Scythes |journal=Down in the Dirt|volume=1|issue=1|year=2020|url=http://scars.tv/art/Radoslav_Rochallyi/index.htm | publisher=Scars Publications|location=Illinois, USA|issn=1554-9666|language=EN}}&lt;/ref&gt;, &lt;ref&gt;{{cite journal| last=Pufpaf|first=Tyler|title=The Media Promises |journal=Variant Literature Journal|volume=1|issue=3|year=2020|url=https://www.variantlit.com/journals| publisher=Variant Literature Inc.|location=North Carolina, USA|isbn=9781714921188|language=EN}}&lt;/ref&gt;

Jeho tvorba zo zbierky PUNCH (r.v.2020) bola publikovaná v mnohých časopisoch a antológiách publikovaných na amerických univerzitách ako napríklad na [[Stanford University]],&lt;ref&gt;{{cite journal
| author     = &lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;
| date       = 2021-05-08
| title      = The World Pretends to Be Burning
| editor    = Lorenzo Bartolucci, Katherine G. T. Whatley
| journal    = Mantis, Stanford Journal of Poetry, Criticism, and Translations. 
| page       = 128
| issue      = 19
| publisher  = Stanford University
| ISSN       = 1540-4544
| OCLC       = 49879239
}}&lt;/ref&gt; California State University,&lt;ref&gt;{{cite journal
| author     = &lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;
| date       = 2021-05-08
| title      = RTAW
| editor    = Sarah Pape
| journal    = Watershed Review at Chico State
| volume     = 43
| URL     = https://watershedreview.com/poetry/radoslav-rochallyi/
| publisher  = California State University
}}&lt;/ref&gt; Dixie State University,&lt;ref&gt;{{cite journal
| author     = &lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;
| date       = 2020-10-28
| title      = The Halved
| url        = https://www.r7review.com/post/the-halved
| journal    = Route 7 Review 
| volume     = 1
| issue      = 8
| publisher  = Dixie State University
| ISSN       = 2694-1481
| access-date = 2020-11-03
}}&lt;/ref&gt; Olivet College,&lt;ref&gt;
{{cite book
 |year= 2020
 |magazine=The Garfield Lake Review
 |title=One PoeMath
 |edition= 2020
 |editor= Jack Caporuscio
 |location=MI, USA
 |publisher=Olivet College
 |page= 51
 |url= https://www.garfieldlakereview.com/recent
  }}&lt;/ref&gt; or Las Positas College.&lt;ref&gt;{{cite journal| last=Melissa|first=Korber|title=Poetica |journal=Havik 2020: Homeward- The Las Positas College Journal of Arts and Literature|volume=1|year=2020|url=https://havikjournal.wixsite.com/website/arts | publisher=The Las Positas College|location=CA, USA|language=EN}}&lt;/ref&gt;

Podľa recenzentky Andrea Schmidt, Rochallyi dokáže nájsť znesiteľný vzťah medzi matematickým formalizmom a slobodou. Schmidt tvrdí, že jeho poézia je kritikou sémantiky a jazyka ako takého. Tvrdí, že zbierku PUNCH možno považovať za dôležité dielo experimentálnej poézie poslednej dekády.&lt;ref&gt;{{cite journal |author=Andrea Schmidt |date=2021 |title=PUNCH|url=https://www.raintaxi.com/punch/ |journal= Rain Taxi  |issue=Summer 2021 |OCLC=939786025 |ISSN=1943-4383|publisher=Rain Taxi, Inc.|location=Minneapolis, USA}}&lt;/ref&gt;

Steven J Fowler v anotácii ku knihe # Mathaeata napísal, že Rochallyi stavia poéziu v matematických termínoch a umiestňuje suchý humor pretkaný Nietzcheovským vyhlásením do kontextu brilantne inovatívneho vizuálneho dizajnu.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://books.google.cz/books/about/Mathaeata.html?id=QCWNzgEACAAJ&amp;redir_esc=y |title=# Mathaeata |last=Fowler |first=Steven J |date=2021 |website=Google books |publisher= |access-date=2021-11-01 |quote=}}&lt;/ref&gt; 

== Poézia Zlatého rezu ==

V tejto matematickej forme poézie ''(Poézia Zlatého rezu, Rochallyi používa anglický termín Golden Ratio Poetry)'' Rochallyi spája poéziu s Fí (φ)=1,618034 v negrafickej podobe, resp. numerickej podobe. Rochallyi používa experimentálnu básnickú formu zlatého rezu. Dodržuje prísnu štruktúru založenú na zlatom čísle 1,618033 v slabikách. Typicky reprezentované formou šiestich riadkov, 1/6/1/8 / (0) / 3/3 - s toľkými slovami alebo slabikami na riadok, ktoré zodpovedajú zlatému číslu. Jediným obmedzením poézie podľa zlatého čísla je počet slov alebo slabík sledovaných postupnosťou číslic 1,618033. Grécke písmeno Fí predstavuje zlatý pomer. Jeho hodnota je 1,618034.&lt;ref&gt;{{cite journal|last=Vreblová|first=Lenka|title=Básník známý i neznámý|journal=Obrys-Kmen|volume=2019|issue=24| url=http://www.obrys-kmen.cz/index.php/rocnik-2019/282-24-2019-26-cervna-2019/2856-basnik-znamy-i-neznamy|location=Praha|publisher=Únie českých spisovatelu|issn=1210-1494|language=Česky}}&lt;/ref&gt;

Schmidt tvrdí, že jeho Golden Divine (2015) je prototypom formálneho fundamentalizmu v poézii, ktorý využíva obmedzenia podľa gréckeho písmena Fí.&lt;ref&gt;{{cite journal |author=Andrea Schmidt |date=2021 |title=PUNCH|url=https://www.raintaxi.com/punch/ |journal= Rain Taxi  |issue=Summer 2021 |OCLC=939786025 |ISSN=1943-4383|publisher=Rain Taxi, Inc.|location=Minneapolis, USA}}&lt;/ref&gt;

== Rovnicová poezie ==

Rochallyi využíva matematický jazyk ako organizačný princíp a zároveň používa matematické symboly na popis intonačného zápisu (príklad: nervózny³), alebo na definovanie rôznych typov špecifikácií, ktoré sú jednoduchšie alebo efektívnejšie. vyjadriť v netextovej podobe. Rochallyi tvrdí, že každé formálne pravidlo v poézii je matematickým pravidlom. Toto obmedzenie definuje formu poézie. Dá sa teda povedať, že (takmer) žiadna forma poézie sa nezaobíde bez matematiky. &lt;ref&gt;{{cite web
 |url= https://www.mathvalues.org/masterblog/equation-poetry
 |title= EQUATION POETRY
 |last= Rochallyi	
 |first= Radoslav
 |year= 2021
 |editor = Deanna Haunsperger
 |publisher= Mathematical Association of America
 |location= Washington D.C.
 |language= en
 |asin=
 |postscript=}}&lt;/ref&gt;V poznámke autora v Roanoke Review (USA) spomenul, že obaja majú symboliku, algoritmický základ, štruktúry, vzorce a symetriu. Kombinácia oboch je úplne prirodzené, rovnako ako čítanie a štúdium ich vzorcov.&lt;ref&gt;{{cite journal |last= Rochallyi |first=Radoslav |date=2021 |editor= Mary Crockett Hill |title= 3 poems |url= https://www.roanokereview.org/2021-issue|language= en|journal= [[Roanoke Review]] |publisher=Roanoke College |issue= 2021 |ISSN= 0035-7367}}&lt;/ref&gt;

Rochallyi tvrdí, že ambíciou Rovnicovej poézie (Equation Poetry) by nemalo byť zachovanie významu rovnice, ale čo najpresnejšie zachovanie formy, vzorca a symetrie. Zachovanie jej plného významu by definovalo obsah, nie iba formu. V takom prípade by sme ani nerobili poéziu, pretože výsledná báseň by bola zhlukom presne umiestnených slov, ale bez všeobecného významu. A tiež by sme nevytvárali nič matematického; výsledná rovnica by jednoducho nedávala zmysel.&lt;ref&gt;{{cite journal |last= Rochallyi |first=Radoslav |date=2021-10-27 |editor1-last= Sulej|editor1-first= Peter |title= Rovnicová poézia |trans-title= Equation Poetry|url= https://www.vlna.sk/vlna-88-s-temou-cas/|language= sk|journal= Vlna |volume= 88|issue= 2021 |pages=120 |ISSN= 1335-5341 |OCLC= 45012887}}&lt;/ref&gt;


== Dielo ==
=== Poézia ===
* [[2004]] – Panoptikum: haikai no renga, ISBN 978-1981294893
* [[2014]] – Yehidah, ISBN 978-1523354542
* [[2015]] – Golden Divine (EN), ISBN 978-80-263-0877-5
* [[2015]] – Krv, ISBN 978-80-972031-7-7
* [[2016]] – Torwalden, ISBN 978-1534848702
* [[2018]] – Mechanika všednosti, ISBN 978-80-8202-030-7
* [[2018]] – Arété, ISBN 978-80-8202-041-3
* [[2019]] – DNA: Canvases of Poetry [EN], ISBN 978-80-973501-2-3
* [[2019]] – DNA: Leinwänden der Poesie [DE], ISBN 978-80-973501-1-6
* [[2020]] – PUNCH [EN],  ISBN 978-8097373702
* [[2021]] – # mathaeata [EN],  ISBN ‎ 978-8097373719

=== Próza ===
* [[2017]] – List pre syna, ISBN 978-80-263-1195-9
* [[2019]] – Mythra Invictus, ISBN 978-80-8202-085-7
* [[2020]] – ESSE - Vety o morálke a moci, ISBN 978-80-9735-013-0

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rochallyi, Radoslav}}

[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove]]
[[Kategória:Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove]]
[[Kategória:Slovenskí filozofi]]
[[Kategória:Osobnosti z Bardejova]]
[[Kategória:Mensania]]</text>
      <sha1>su1gdap2bq3mp70lx03zamy0rn6tlme</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415340</id>
      <parentid>7415336</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T13:56:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>pridané wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17873" xml:space="preserve">{{Infobox Spisovateľ
   |meno             = Radoslav Rochallyi
   |portrét          = RochallyiRadoslav.jpg
   |popis osoby      = slovenský spisovateľ a básnik
   |dátum narodenia  = {{dnv|1980|5|1}}
   |miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko]]
   |štátna príslušnosť = Slovensko
   |alma mater = 
   | žáner              = filozofia, novela, poézia, eseje
   | téma               = existencia, čas, experimentálna tvorba
   | významné práce     = DNA, Punch
   |debut            = ''Panoptikum: haikai no renga''
   |ovplyvnený  = [[Max Tegmark]], [[G. H. Hardy]], [[Martin Heidegger]]
   |Dátum úmrtia     = 
   |Miesto úmrtia    = 
   | poznámky           = STEM- prepojenie matematiky a umenia
   |Portál1          =  Literatúra
}}
[[File:Bisher-Rochallyi.jpg|thumb|DNA: Leinwänden der Poesie [DE], ISBN 978-80-973501-1-6, Poem title: Bisher]]
[[File:Rochallyi-poem_GeneaWaste.jpg|thumb|Sample of Visual poetry, 2020, Poem title: GeneaWaste]]

[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Radoslav Rochallyi''', [[Master of Business Administration|MBA]], [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] (* [[1. máj]] [[1980]], [[Bardejov]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[filozof|filozof]], [[spisovateľ|básnik]] a bývalý vysokoškolský [[učiteľ|pedagóg]].

== Životopis ==
Narodený v roku [[1980]] v [[Bardejov|Bardejove]]. Základné vzdelanie nadobudol v Bardejove. Po maturite študoval filozofiu na [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove]]. Po štúdiách pracoval ako asistent na [[Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pedagogickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=BÁSNICI 2018 (Poets 2018): Antológia.|rok=2018|edícia=1nd|isbn=978-80-8194-101-6}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2005 – 2009 študoval a ukončil [[postgraduálne štúdium]]. V rokoch 2000 až 2004 bol zástupcom študentov v Študentskej rade vysokých škôl ([[ŠRVŠ]]). V rokoch 2012 až 2014 študoval a ukončil [[MBA]] štúdium na London International Graduate School. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil | url = https://www.linkedin.com/in/rochallyi/ | vydavateľ = Linkedin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-20 | miesto = | jazyk = En }}&lt;/ref&gt; 
Bol členom organizácie [[Spolok slovenských spisovateľov]] (so sídlom v Bratislave). Do oblasti jeho tvorby patrí najmä poézia. &lt;ref name=&quot;MENSA&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cifra | meno = Štefan| autor = | odkaz na autora = | titul = Medailón | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/rochallyi-radoslav/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-12 | miesto = | jazyk = Sk }}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;CV&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Štefan| autor = | odkaz na autora = | titul = C.V. | url = https://rochallyi.blogspot.com/p/radoslav-rochallyi-phdr.html | vydavateľ = Blogger | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-31 | miesto = | jazyk = Sk }}&lt;/ref&gt; Bol členom združenia [[Mensa (spoločnosť)|Mensa]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AUT záznam|url=https://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&amp;doc_number=000860018&amp;local_base=AUT|dátum prístupu=2019-03-30|vydavateľ=Databáze národních autorit -Databáze Národní knihovny ČR|jazyk=cz}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Písal už ako desať ročný. Publikoval v [[Dotyky (časopis)|Dotykoch]] a debutoval zbierkou ''Panoptikum: haikai no renga'' v roku 2004 ako dvadsaťštyri ročný. Zbierka ''Panoptikum: haikai no renga'' je napísaná japonskou formou [[Haiku]]. Ďalšiu knihu publikoval po desiatich rokoch v roku 2014.

Jeho tretia zbierka ''Golden Divine'' 2015, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tribun bola preložená do anglického jazyka. Rochallyi používa experimentálnu básnicku formu [[Zlatý rez|zlatého rezu]]. Dodržiava prísnu štruktúru založenú na zlatom čísle 1.618033 v slabikách. Typicky reprezentované formou šiestich riadkov, 1/6/1/8 / (0) / 3/3 - s toľkými slovami alebo slabikami na riadok, ktoré zodpovedajú zlatému číslu. Jediným obmedzením poézie, podľa zlatého čísla, je počet slov alebo slabík sledovaných postupnosťou číslic 1.618033. Grécke písmeno phi predstavuje zlatý pomer. Vnímanie Radoslava Rochallyiho nie je hravé, je vážne, priame a sústredené. V ''Golden Divine'', dosahuje svoj vrchol experimentovania s formami poézie ako celku. V tejto zbierke sa snažil spojiť poéziu s číslom [[Fí]] (φ)=1,618034 v negrafickej, resp. numerickej forme.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =Vrebl|meno=Lenka|titul=Rochallyi poet známy a neznámy.|periodikum=Obrys-Kmen|rok=2019|číslo=24|location=Praha|vydavateľ=Únia českých spisovateľov|issn=1210-1494|jazyk=cz}}&lt;/ref&gt;

Podľa J. Baláža je poézia Radoslava Rochallyi charakteristická využívaním voľného verša, čo dáva autorovi potrebnú slobodu a priamosť, aby si tak ponechal špecifickú povahu výpovede bez príkras.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Baláz | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželské poetické duo | periodikum = Literárny týždenník | rok=2019 | ročnik=32 | čislo=7–8 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2018]] získal druhé a tretie miesto v celoslovenskej súťaži Cena čitateľa 2018 Spolku slovenských spisovateľov za básnickú zbierku ''Panoptikum'' a za prozaickú knihu ''List pre syna''.&lt;ref name=Literarnytyzdennik&gt; {{Citácia periodika | priezvisko = Mikolaj,Valek,Cifra | meno = redakcia | periodikum = Literárny týždenník | vydavateľ = Kultúrno literárna akadémia | dátum vydania = 2018  | miesto = Bratislava | issn=0862-5999 | jazyk = Sk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2019]] vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov jeho filozofickú novelu ''Mythra Invictus'' s podtitulom ''O údele človeka''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Mythra Invictus | periodikum = Literárny týždenník | rok=2019 | ročnik=32 | čislo=21–22 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, ktorá získala pozitívnu recepciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Čobejová | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul =  Experiment s poetikou mýtu | periodikum = Literárny týždenník | rok=2020 | ročnik=33 | čislo=11–12 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; a &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Stachová | meno = Olívia | autor = | odkaz na autora = | titul =  Otázky podstaty bytia | periodikum = Literárny týždenník | rok=2020 | ročnik=33 | čislo=11–12 | issn = 0862-5999 | vydavateľ = Kultúrno-literárna akadémia | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

Rochallyi má blízky vzťah k matematike. Vo filozofickej eseji ''Mythra Invictus'' napísal: „Matematika vyžaduje aktívny princíp v matematickom porozumení svetu, v ktorom môžeme pristupovať k dokonalosti“.&lt;ref&gt;{{cite book
 |last= Rochallyi
 |first= Radoslav
 |year= 2019
 |title=Mythra Invictus
 |chapter=Chapter 17
 |location=Bratislava
 |publisher=VSSS
 |pages= 100
 |isbn= 9788082020857
 }}&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;{{cite book|last=|first=|url=https://www.gutspublishing.com/cyber-smut-contributors|title=Cyber Smut Contributors - Radoslav Rochallyi|year=2020|publisher=Guts Publishing|location=London, United Kingdom|language=English}}&lt;/ref&gt;  V zbierke ''DNA: Leinwänden der Poesie'' používa matematické rovnice na vyjadrenie svojej tvorby.&lt;ref&gt;{{cite book
 |last= Rochallyi
 |first= Radoslav
 |year= 2019
 |title=DNA- Leinwänden der Poesie
 |location=
 |publisher=European Open Culture Network o.z.
 |pages= 39
 |isbn= 978-80-973501-2-3
 |jazyk= německy
 }}&lt;/ref&gt; Okrem jeho knihy bola jeho matematická poézia vydaná v antológiách.&lt;ref&gt;{{cite book
 |year= 2019
 |title=Spoken To Different People
 |chapter=Chapter 3-Mixed Bag
 |location=Mumbai,India
 |publisher=Poets' Choice
 |pages= 150
 |isbn= 9781946211149
 }}&lt;/ref&gt;,
&lt;ref&gt; {{cite book|year= 2020 |title=Antológia slovenskej poézie o Dunaji. (Anthology of Slovak poetry about the Danube.)|location=Bratislava,Slovakia|publisher=Spolok slovenských spisovateľov |pages= 128 |isbn= 978-80-8194-123-8}}&lt;/ref&gt;, &lt;ref&gt;
{{cite journal
 |year= 2020
 |journal=The Garfield Lake Review
 |title=One PoeMath
 |edition= 2020
 |editor= Jack Caporuscio
 |location=MI, USA
 |publisher=Olivet College
 |page= 51
 |url= https://www.garfieldlakereview.com/recent
  }}&lt;/ref&gt; a časopisoch &lt;ref&gt;{{cite journal| last=Melissa|first=Korber|title=Poetica |journal=Havik 2020: Homeward- The Las Positas College Journal of Arts and Literature|volume=1|year=2020|url=https://havikjournal.wixsite.com/website/arts | publisher=The Las Positas College|location=CA, USA|isbn=|language=EN}}&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;{{cite journal| last=Carlaftes|first=Peter|title=The Media Promises |journal=MAINTENANT 14-Contemporary Dada Art &amp; Writing|volume=14|year=2020|url=http://threeroomspress.com/product/maintenant-14-contemporary-dada-art-writing/ | publisher=Three Rooms Press|location=New York, USA|isbn=978-1-941110-91-1|language=EN}}&lt;/ref&gt;, &lt;ref&gt;{{cite journal| last=Kuypers|first=Janet|title=Scythes |journal=Down in the Dirt|volume=1|issue=1|year=2020|url=http://scars.tv/art/Radoslav_Rochallyi/index.htm | publisher=Scars Publications|location=Illinois, USA|issn=1554-9666|language=EN}}&lt;/ref&gt;, &lt;ref&gt;{{cite journal| last=Pufpaf|first=Tyler|title=The Media Promises |journal=Variant Literature Journal|volume=1|issue=3|year=2020|url=https://www.variantlit.com/journals| publisher=Variant Literature Inc.|location=North Carolina, USA|isbn=9781714921188|language=EN}}&lt;/ref&gt;

Jeho tvorba zo zbierky PUNCH (r.v.2020) bola publikovaná v mnohých časopisoch a antológiách publikovaných na amerických univerzitách ako napríklad na [[Stanford University]],&lt;ref&gt;{{cite journal
| author     = &lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;
| date       = 2021-05-08
| title      = The World Pretends to Be Burning
| editor    = Lorenzo Bartolucci, Katherine G. T. Whatley
| journal    = Mantis, Stanford Journal of Poetry, Criticism, and Translations. 
| page       = 128
| issue      = 19
| publisher  = Stanford University
| ISSN       = 1540-4544
| OCLC       = 49879239
}}&lt;/ref&gt; California State University,&lt;ref&gt;{{cite journal
| author     = &lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;
| date       = 2021-05-08
| title      = RTAW
| editor    = Sarah Pape
| journal    = Watershed Review at Chico State
| volume     = 43
| URL     = https://watershedreview.com/poetry/radoslav-rochallyi/
| publisher  = California State University
}}&lt;/ref&gt; Dixie State University,&lt;ref&gt;{{cite journal
| author     = &lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;
| date       = 2020-10-28
| title      = The Halved
| url        = https://www.r7review.com/post/the-halved
| journal    = Route 7 Review 
| volume     = 1
| issue      = 8
| publisher  = Dixie State University
| ISSN       = 2694-1481
| access-date = 2020-11-03
}}&lt;/ref&gt; Olivet College,&lt;ref&gt;
{{cite book
 |year= 2020
 |magazine=The Garfield Lake Review
 |title=One PoeMath
 |edition= 2020
 |editor= Jack Caporuscio
 |location=MI, USA
 |publisher=Olivet College
 |page= 51
 |url= https://www.garfieldlakereview.com/recent
  }}&lt;/ref&gt; or Las Positas College.&lt;ref&gt;{{cite journal| last=Melissa|first=Korber|title=Poetica |journal=Havik 2020: Homeward- The Las Positas College Journal of Arts and Literature|volume=1|year=2020|url=https://havikjournal.wixsite.com/website/arts | publisher=The Las Positas College|location=CA, USA|language=EN}}&lt;/ref&gt;

Podľa recenzentky Andrea Schmidt, Rochallyi dokáže nájsť znesiteľný vzťah medzi matematickým formalizmom a slobodou. Schmidt tvrdí, že jeho poézia je kritikou sémantiky a jazyka ako takého. Tvrdí, že zbierku PUNCH možno považovať za dôležité dielo experimentálnej poézie poslednej dekády.&lt;ref&gt;{{cite journal |author=Andrea Schmidt |date=2021 |title=PUNCH|url=https://www.raintaxi.com/punch/ |journal= Rain Taxi  |issue=Summer 2021 |OCLC=939786025 |ISSN=1943-4383|publisher=Rain Taxi, Inc.|location=Minneapolis, USA}}&lt;/ref&gt;

Steven J Fowler v anotácii ku knihe # Mathaeata napísal, že Rochallyi stavia poéziu v matematických termínoch a umiestňuje suchý humor pretkaný [[Friedrich Nietzsche|Nietzcheovským]] vyhlásením do kontextu brilantne inovatívneho vizuálneho dizajnu.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://books.google.cz/books/about/Mathaeata.html?id=QCWNzgEACAAJ&amp;redir_esc=y |title=# Mathaeata |last=Fowler |first=Steven J |date=2021 |website=Google books |publisher= |access-date=2021-11-01 |quote=}}&lt;/ref&gt; 

== Poézia Zlatého rezu ==

V tejto matematickej forme poézie ''(Poézia Zlatého rezu, Rochallyi používa anglický termín Golden Ratio Poetry)'' Rochallyi spája poéziu s Fí (φ)=1,618034 v negrafickej podobe, resp. numerickej podobe. Rochallyi používa experimentálnu básnickú formu zlatého rezu. Dodržuje prísnu štruktúru založenú na zlatom čísle 1,618033 v slabikách. Typicky reprezentované formou šiestich riadkov, 1/6/1/8 / (0) / 3/3 - s toľkými slovami alebo slabikami na riadok, ktoré zodpovedajú zlatému číslu. Jediným obmedzením poézie podľa zlatého čísla je počet slov alebo slabík sledovaných postupnosťou číslic 1,618033. Grécke písmeno Fí predstavuje zlatý pomer. Jeho hodnota je 1,618034.&lt;ref&gt;{{cite journal|last=Vreblová|first=Lenka|title=Básník známý i neznámý|journal=Obrys-Kmen|volume=2019|issue=24| url=http://www.obrys-kmen.cz/index.php/rocnik-2019/282-24-2019-26-cervna-2019/2856-basnik-znamy-i-neznamy|location=Praha|publisher=Únie českých spisovatelu|issn=1210-1494|language=Česky}}&lt;/ref&gt;

Schmidt tvrdí, že jeho Golden Divine (2015) je prototypom formálneho fundamentalizmu v poézii, ktorý využíva obmedzenia podľa gréckeho písmena Fí.&lt;ref&gt;{{cite journal |author=Andrea Schmidt |date=2021 |title=PUNCH|url=https://www.raintaxi.com/punch/ |journal= Rain Taxi  |issue=Summer 2021 |OCLC=939786025 |ISSN=1943-4383|publisher=Rain Taxi, Inc.|location=Minneapolis, USA}}&lt;/ref&gt;

== Rovnicová poezie ==

Rochallyi využíva matematický jazyk ako organizačný princíp a zároveň používa matematické symboly na popis intonačného zápisu (príklad: nervózny³), alebo na definovanie rôznych typov špecifikácií, ktoré sú jednoduchšie alebo efektívnejšie. vyjadriť v netextovej podobe. Rochallyi tvrdí, že každé formálne pravidlo v poézii je matematickým pravidlom. Toto obmedzenie definuje formu poézie. Dá sa teda povedať, že (takmer) žiadna forma poézie sa nezaobíde bez matematiky. &lt;ref&gt;{{cite web
 |url= https://www.mathvalues.org/masterblog/equation-poetry
 |title= EQUATION POETRY
 |last= Rochallyi	
 |first= Radoslav
 |year= 2021
 |editor = Deanna Haunsperger
 |publisher= Mathematical Association of America
 |location= Washington D.C.
 |language= en
 |asin=
 |postscript=}}&lt;/ref&gt;V poznámke autora v Roanoke Review (USA) spomenul, že obaja majú symboliku, algoritmický základ, štruktúry, vzorce a symetriu. Kombinácia oboch je úplne prirodzené, rovnako ako čítanie a štúdium ich vzorcov.&lt;ref&gt;{{cite journal |last= Rochallyi |first=Radoslav |date=2021 |editor= Mary Crockett Hill |title= 3 poems |url= https://www.roanokereview.org/2021-issue|language= en|journal= [[Roanoke Review]] |publisher=Roanoke College |issue= 2021 |ISSN= 0035-7367}}&lt;/ref&gt;

Rochallyi tvrdí, že ambíciou Rovnicovej poézie (Equation Poetry) by nemalo byť zachovanie významu rovnice, ale čo najpresnejšie zachovanie formy, vzorca a symetrie. Zachovanie jej plného významu by definovalo obsah, nie iba formu. V takom prípade by sme ani nerobili poéziu, pretože výsledná báseň by bola zhlukom presne umiestnených slov, ale bez všeobecného významu. A tiež by sme nevytvárali nič matematického; výsledná rovnica by jednoducho nedávala zmysel.&lt;ref&gt;{{cite journal |last= Rochallyi |first=Radoslav |date=2021-10-27 |editor1-last= Sulej|editor1-first= Peter |title= Rovnicová poézia |trans-title= Equation Poetry|url= https://www.vlna.sk/vlna-88-s-temou-cas/|language= sk|journal= Vlna |volume= 88|issue= 2021 |pages=120 |ISSN= 1335-5341 |OCLC= 45012887}}&lt;/ref&gt;


== Dielo ==
=== Poézia ===
* [[2004]] – Panoptikum: haikai no renga, ISBN 978-1981294893
* [[2014]] – Yehidah, ISBN 978-1523354542
* [[2015]] – Golden Divine (EN), ISBN 978-80-263-0877-5
* [[2015]] – Krv, ISBN 978-80-972031-7-7
* [[2016]] – Torwalden, ISBN 978-1534848702
* [[2018]] – Mechanika všednosti, ISBN 978-80-8202-030-7
* [[2018]] – Arété, ISBN 978-80-8202-041-3
* [[2019]] – DNA: Canvases of Poetry [EN], ISBN 978-80-973501-2-3
* [[2019]] – DNA: Leinwänden der Poesie [DE], ISBN 978-80-973501-1-6
* [[2020]] – PUNCH [EN],  ISBN 978-8097373702
* [[2021]] – # mathaeata [EN],  ISBN ‎ 978-8097373719

=== Próza ===
* [[2017]] – List pre syna, ISBN 978-80-263-1195-9
* [[2019]] – Mythra Invictus, ISBN 978-80-8202-085-7
* [[2020]] – ESSE - Vety o morálke a moci, ISBN 978-80-9735-013-0

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rochallyi, Radoslav}}

[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove]]
[[Kategória:Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove]]
[[Kategória:Slovenskí filozofi]]
[[Kategória:Osobnosti z Bardejova]]
[[Kategória:Mensania]]</text>
      <sha1>dwmtf85ljong8y87ngv497je4ckbpet</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Charles Leclerc</title>
    <ns>0</ns>
    <id>618026</id>
    <revision>
      <id>7415361</id>
      <parentid>7410267</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:23:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samopiacek</username>
        <id>221079</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16370" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Charles Leclerc
| popis_osoby        = 
| obrázok            = F12019 Schloss Gabelhofen (25).jpg
| popis_obrázka      = Charles Leclerc v roku 2019
| štát               = Monako
| dátum_narodenia    = {{dnv|1997|10|16}}
| miesto_narodenia   = [[Monte Carlo]], [[Monako]]
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = [[Sauber]] (2018)&lt;br&gt;[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] (2019-súčasnosť)
| preteky            = 87 (86 štartov)
| majster_sveta      = 0
| víťazstvá          = 5
| stupne_víťazov     = 18
| body               = 730
| pole_positions     = 14
| najrýchlejšie_kolá = 7
| prvá_GP            = VC Austrálie 2018
| prvé_víťazstvo     = VC Belgicka 2019
| posledné_víťazstvo = VC Rakúsko 2022
| posledná_GP        = VC Francúzska 2022
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Charles Marc Hervé Perceval Leclerc''' (* [[16. október]] [[1997]], [[Monte Carlo]], [[Monako]]) je monacký pilot [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý jazdí pre tím [[Scuderia Ferrari]].&lt;ref name=&quot;ferrari&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Charles Leclerc to drive for Scuderia Ferrari in 2019
  | url = http://formula1.ferrari.com/en/charles-leclerc-to-drive-for-scuderia-ferrari-in-2019/
  | dátum vydania = 11.9.2018
  | vydavateľ = Scuderia Ferrari
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 vyhral šampionát GP3 Series a o rok neskôr šampionát [[Formula 2]]. Svoju kariéru vo Formuli 1 začal v [[Formula 1 v roku 2018|sezóne 2018]], kedy jazdil pre tím [[Sauber]]. Bol členom Ferrari Driver Academy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Charles Leclerc
  | url = http://fda.ferrari.com/en/main-drivers/charles-leclerc/
  | vydavateľ = Scuderia Ferrari
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

==Osobný život==
Počas detstva bol Leclerc blízkym priateľom [[Jules Bianchi|Julesa Bianchiho]]. Na motokárach začal jazdiť na okruhu, ktorý spravoval Bianchiho otec v [[Brignoles]].

Leclerc má dvoch bratov, Lorenza a Arthura. Jeho otec Hervé jazdil vo Formule 3 v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, no zomrel vo veku 54 rokov, štyri dni pred Charlesovým víťazstvom v hlavnom závode F2 v Baku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Hervé Leclerc passes away
  | url = http://www.cikfia.com/newsroom/view/article/herve-leclerc-passes-away.html
  | dátum vydania = 21.6.2017
  | vydavateľ = CIKFIA
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

==Kariéra==
===GP3 Series===
V decembri 2015 sa zúčastnil posezónnych testov s tímami ART Grand Prix a Arden International. Vo februári 2016 bolo potvrdené, že Leclerc bude pretekať v GP3 a o týždeň neskôr ho potvrdil tím ART. V šampionáte získal tri víťazstvá.

===Formula 2===
Týždeň po víťazstve v šampionáte GP3 bolo potvrdené, že Leclerc postúpi v [[Formula 2 v roku 2017|roku 2017]] do šampionátu [[Formula 2]] a bude jazdiť pre tím Prema Racing, spolu s ďalším pilotom GP3 Antoniom Fuocom. V debutovom hlavnom závode v Bahrajne získal pole position, no preteky dokončil na treťom mieste. Nasledujúci deň v šprinte sa tím rozhodol vykonať pit stop, čo nie je obvyklé v šprintovom závode. Po pit stope sa ocitol na štrnástom mieste, no v nasledujúcich kolách obehol 13 jazdcov, v poslednom kole sa dostal na prvú priečku a vyhral preteky.

Celkovo v šampionáte získal deväť pole position z jedenástich, z čoho bol v jednom prípade (závod v Maďarsku) diskvalifikovaný kvôli technickému priestupku. Tri závody pred koncom šampionátu mal Leclerc isté víťazstvo v šampionáte jazdcov.

===Formula 1===
V marci 2016 sa Leclerc stal členom Ferrari Driver Academy a pôsobil ako vývojový jazdec pre tímy [[Haas F1 Team|Haas]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Počas Veľkej ceny Veľkej Británie 2016 sa zúčastnil prvého tréningu ako testovací pilot pre tím Haas. V lete 2017 usadol do monopostu Ferrari SF70H počas testovacích dní na maďarskom [[Hungaroring]]u, kde odjazdil 98 kôl a odjazdil najrýchlejší čas dňa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Leclerc heads day one of Budapest test for Ferrari
  | url = https://www.formula1.com/en/latest/article.leclerc-heads-day-one-of-budapest-test-for-ferrari.6ven76x06QesO8UsOU6E0M.html
  | dátum vydania = 1.8.2017
  | vydavateľ = Formula 1
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

====Sauber (2018)====
V decembri 2017 bolo oznámené, že Leclerc bude v nadchádzajúcom roku jazdiť v F1 pre tím [[Sauber]], čím sa stal prvým Monačanom v F1 od roku 1994. Počas Veľkej ceny Azerbajdžanu 2018 sa umiestnil na šiestej priečke.

====Ferrari (2019)====
11. septembra 2018 tím Scuderia Ferrari oznámil, že v roku 2019 Leclerc nahradí [[Kimi Räikkönen|Kimiho Räikkönena]], ktorý odíde do Sauberu resp. Alfy Romeo.&lt;ref name=&quot;ferrari&quot;/&gt; Zmluva s Ferrari má trvať minimálne do roku 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Cooper
  | meno = Adam
  | titul = Ferrari signed Leclerc until at least 2022
  | url = https://www.motorsport.com/f1/news/leclerc-ferrari-contract-until-2022/3176733/
  | dátum vydania = 14.9.2018
  | vydavateľ = Motorsport
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Už počas druhej Veľkej ceny v Bahrajne sa mu podarilo získať pole position s náskokom troch desatín sekundy pred tímovým kolegom [[Sebastian Vettel|Sebastianom Vettelom]], viedol aj väčšinu pretekov, no kvôli technickým problémom skončil na treťom mieste. Druhú pole position získal vo VC Rakúska, kde viedol väčšinu pretekov, no v posledných kolách ho dostíhal a obehol Max Verstappen. Svoje prvé víťazstvo získal počas VC Belgicka, ktoré zopakoval aj v nasledujúcich pretekoch v Taliansku.

==Pretekárske výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! rowspan=2| 2014
| align=left| Formula Renault 2.0 Alps
| rowspan=2 align=left| Fortec Motorsports
| 14
| 2
| 1
| 0
| 7
| 199
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 6
| 0
| 0
| 0
| 3
| 0
| NC†
|-
! rowspan=2| 2015
| align=left| FIA Formula 3 European Championship
| rowspan=2 align=left| Van Amersfoort Racing
| 33
| 4
| 3
| 5
| 13
| 363,5
| 4. miesto
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 1
| N/A
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2. miesto'''
|-
! rowspan=3| 2016
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| rowspan=2 colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| [[Haas F1 Team]]
|-
| align=left| GP3 Series
| align=left| ART Grand Prix
| 18
| 3
| 4
| 4
| 8
| 202
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! rowspan=3| 2017
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| rowspan=2 colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| [[Sauber|Sauber F1 Team]]
|-
| align=left| [[Formula 2 v roku 2017|Formula 2]]
| align=left| Prema Racing
| 22
| 7
| 8
| 4
| 10
| 282
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Sauber|Alfa Romeo Sauber F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 39
| 13. miesto
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| 21
| 2
| 7
| 4
| 10
| 264
| 4. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| 13
| 0
| 0
| 0
| 2
| 98
| 8. miesto
|-
!2021
| align=left| [[Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
|22
|0
|2
|0
|1
|159
|7. miesto
|-
!2022
| align=left| [[Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
|22
|2
|5
|3
|4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 116*
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2. miesto*
|}

===GP3 Series===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2016
! ART Grand Prix
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAT&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;''1''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| CAT&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| MCO&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIL&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| SIL&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| HUN&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HOC&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;''5''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| HOC&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| SPA&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SPA&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MNZ&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''4'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MNZ&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| SEP&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''3'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SEP&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| YMC&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| YMC&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;9
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 202
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1. miesto
|}

===Formula 2===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
! 22
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 2 v roku 2017|2017]]
! Prema Racing
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BHR&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''3'''
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BHR&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;''1''
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAT&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAT&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''DNF'''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BAK&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| BAK&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;''2''
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| RBR&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RBR&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| SIL&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIL&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;''5''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #000000; color: #ffffff&quot;| SPA&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''DSQ'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SPA&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MNZ&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;17
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MNZ&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| JER&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JER&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| YMC&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| YMC&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;1
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 282
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1. miesto
|}

===Formula 1===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! [[Haas F1 Team|Haas]]
| [[Veľká cena Austrálie 2016|AUS]]
| [[Veľká cena Bahrajnu 2016|BHR]]
| [[Veľká cena Číny 2016|CHN]]
| [[Veľká cena Ruska 2016|RUS]]
| [[Veľká cena Španielska 2016|ESP]]
| [[Veľká cena Monaka 2016|MCO]]
| [[Veľká cena Kanady 2016|CAN]]
| [[Veľká cena Európy 2016|EUR]]
| [[Veľká cena Rakúska 2016|AUT]]
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| [[Veľká cena Veľkej Británie 2016|GBR]]&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| HUN&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| GER&lt;br&gt;PO
| BEL
| ITA
| SIN
| MAL
| JPN
| USA
| MEX
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| BRA&lt;br&gt;PO
| ARE
|
! –
! –
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Sauber]]
| AUS
| CHN
| BHR
| RUS
| ESP
| MCO
| CAN
| AZE
| AUT
| GBR
| HUN
| BEL
| ITA
| SIN
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MAL&lt;br&gt;PO
| JPN
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| USA&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MEX&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| BRA&lt;br&gt;PO
| ARE
| 
|
! –
! –
|-
! [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! [[Sauber]]
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| AUS&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CHN&lt;br&gt;19
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;18†
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIN&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;7
|
! 39
! 13. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BHR&lt;br&gt;'''''3'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;''5''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| CAN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| FRA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| AUT&lt;br&gt;'''2'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| BEL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ITA&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIN&lt;br&gt;'''2'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| RUS&lt;br&gt;'''3'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JPN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;'''''4'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;''4''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BRA&lt;br&gt;18†
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ARE&lt;br&gt;3
|
! 264
! 4. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| AUT&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| STY&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 70A&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ITA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUS&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EIF&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| SKH&lt;br&gt;DFN
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;13
|  
| 
| 
| 
|
! 98
! 8. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2021|2021]]
![[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #ffffff&quot;| MCO&lt;br&gt;'''DNS'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;'''4'''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| FRA&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| STY&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| GBR&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| NED&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| QAT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SAU&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;10
!159
!7. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]
![[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| BHR&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SAU&lt;br&gt;''2''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| AUS&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| MIA&lt;br&gt;'''2'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;'''DNF'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MCO&lt;br&gt;'''4'''
|AZE
|CAN
|GBR
|AUT
|FRA
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JPN
|USA
|MEX
|BRA
|ARE
!116*
!2. miesto
|}

{{Legenda pri výsledkoch v F1}}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Leclerc, Charles}}
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Monackí športovci]]</text>
      <sha1>ahpk7gx89rj3v3fmxf6tdm0lytj70ro</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415362</id>
      <parentid>7415361</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:25:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samopiacek</username>
        <id>221079</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16358" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1
| meno               = Charles Leclerc
| popis_osoby        = 
| obrázok            = F12019 Schloss Gabelhofen (25).jpg
| popis_obrázka      = Charles Leclerc v roku 2019
| štát               = Monako
| dátum_narodenia    = {{dnv|1997|10|16}}
| miesto_narodenia   = [[Monte Carlo]], [[Monako]]
| dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto_úmrtia      = 
| sezóny             = [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
| tímy               = [[Sauber]] (2018)&lt;br&gt;[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] (2019-)
| preteky            = 93 (92 štartov)
| majster_sveta      = 0
| víťazstvá          = 5
| stupne_víťazov     = 18
| body               = 730
| pole_positions     = 16
| najrýchlejšie_kolá = 7
| prvá_GP            = VC Austrálie 2018
| prvé_víťazstvo     = VC Belgicka 2019
| posledné_víťazstvo = VC Rakúska 2022
| posledná_GP        = VC Francúzska 2022
| poznámky           =
| portál1            = 
| portál2            =  
}}

'''Charles Marc Hervé Perceval Leclerc''' (* [[16. október]] [[1997]], [[Monte Carlo]], [[Monako]]) je monacký pilot [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý jazdí pre tím [[Scuderia Ferrari]].&lt;ref name=&quot;ferrari&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Charles Leclerc to drive for Scuderia Ferrari in 2019
  | url = http://formula1.ferrari.com/en/charles-leclerc-to-drive-for-scuderia-ferrari-in-2019/
  | dátum vydania = 11.9.2018
  | vydavateľ = Scuderia Ferrari
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 vyhral šampionát GP3 Series a o rok neskôr šampionát [[Formula 2]]. Svoju kariéru vo Formuli 1 začal v [[Formula 1 v roku 2018|sezóne 2018]], kedy jazdil pre tím [[Sauber]]. Bol členom Ferrari Driver Academy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Charles Leclerc
  | url = http://fda.ferrari.com/en/main-drivers/charles-leclerc/
  | vydavateľ = Scuderia Ferrari
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

==Osobný život==
Počas detstva bol Leclerc blízkym priateľom [[Jules Bianchi|Julesa Bianchiho]]. Na motokárach začal jazdiť na okruhu, ktorý spravoval Bianchiho otec v [[Brignoles]].

Leclerc má dvoch bratov, Lorenza a Arthura. Jeho otec Hervé jazdil vo Formule 3 v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, no zomrel vo veku 54 rokov, štyri dni pred Charlesovým víťazstvom v hlavnom závode F2 v Baku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Hervé Leclerc passes away
  | url = http://www.cikfia.com/newsroom/view/article/herve-leclerc-passes-away.html
  | dátum vydania = 21.6.2017
  | vydavateľ = CIKFIA
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

==Kariéra==
===GP3 Series===
V decembri 2015 sa zúčastnil posezónnych testov s tímami ART Grand Prix a Arden International. Vo februári 2016 bolo potvrdené, že Leclerc bude pretekať v GP3 a o týždeň neskôr ho potvrdil tím ART. V šampionáte získal tri víťazstvá.

===Formula 2===
Týždeň po víťazstve v šampionáte GP3 bolo potvrdené, že Leclerc postúpi v [[Formula 2 v roku 2017|roku 2017]] do šampionátu [[Formula 2]] a bude jazdiť pre tím Prema Racing, spolu s ďalším pilotom GP3 Antoniom Fuocom. V debutovom hlavnom závode v Bahrajne získal pole position, no preteky dokončil na treťom mieste. Nasledujúci deň v šprinte sa tím rozhodol vykonať pit stop, čo nie je obvyklé v šprintovom závode. Po pit stope sa ocitol na štrnástom mieste, no v nasledujúcich kolách obehol 13 jazdcov, v poslednom kole sa dostal na prvú priečku a vyhral preteky.

Celkovo v šampionáte získal deväť pole position z jedenástich, z čoho bol v jednom prípade (závod v Maďarsku) diskvalifikovaný kvôli technickému priestupku. Tri závody pred koncom šampionátu mal Leclerc isté víťazstvo v šampionáte jazdcov.

===Formula 1===
V marci 2016 sa Leclerc stal členom Ferrari Driver Academy a pôsobil ako vývojový jazdec pre tímy [[Haas F1 Team|Haas]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Počas Veľkej ceny Veľkej Británie 2016 sa zúčastnil prvého tréningu ako testovací pilot pre tím Haas. V lete 2017 usadol do monopostu Ferrari SF70H počas testovacích dní na maďarskom [[Hungaroring]]u, kde odjazdil 98 kôl a odjazdil najrýchlejší čas dňa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Leclerc heads day one of Budapest test for Ferrari
  | url = https://www.formula1.com/en/latest/article.leclerc-heads-day-one-of-budapest-test-for-ferrari.6ven76x06QesO8UsOU6E0M.html
  | dátum vydania = 1.8.2017
  | vydavateľ = Formula 1
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

====Sauber (2018)====
V decembri 2017 bolo oznámené, že Leclerc bude v nadchádzajúcom roku jazdiť v F1 pre tím [[Sauber]], čím sa stal prvým Monačanom v F1 od roku 1994. Počas Veľkej ceny Azerbajdžanu 2018 sa umiestnil na šiestej priečke.

====Ferrari (2019)====
11. septembra 2018 tím Scuderia Ferrari oznámil, že v roku 2019 Leclerc nahradí [[Kimi Räikkönen|Kimiho Räikkönena]], ktorý odíde do Sauberu resp. Alfy Romeo.&lt;ref name=&quot;ferrari&quot;/&gt; Zmluva s Ferrari má trvať minimálne do roku 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Cooper
  | meno = Adam
  | titul = Ferrari signed Leclerc until at least 2022
  | url = https://www.motorsport.com/f1/news/leclerc-ferrari-contract-until-2022/3176733/
  | dátum vydania = 14.9.2018
  | vydavateľ = Motorsport
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Už počas druhej Veľkej ceny v Bahrajne sa mu podarilo získať pole position s náskokom troch desatín sekundy pred tímovým kolegom [[Sebastian Vettel|Sebastianom Vettelom]], viedol aj väčšinu pretekov, no kvôli technickým problémom skončil na treťom mieste. Druhú pole position získal vo VC Rakúska, kde viedol väčšinu pretekov, no v posledných kolách ho dostíhal a obehol Max Verstappen. Svoje prvé víťazstvo získal počas VC Belgicka, ktoré zopakoval aj v nasledujúcich pretekoch v Taliansku.

==Pretekárske výsledky==
===Prehľad===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center&quot;
|-
! Rok
! Séria
! Tím
! Preteky
! Víťazstvá
! Pole&lt;br&gt;position
! Najrýchlejšie&lt;br&gt;kolá
! Pódiá
! Body
! Umiestnenie
|-
! rowspan=2| 2014
| align=left| Formula Renault 2.0 Alps
| rowspan=2 align=left| Fortec Motorsports
| 14
| 2
| 1
| 0
| 7
| 199
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2. miesto'''
|-
| align=left| Eurocup Formula Renault 2.0
| 6
| 0
| 0
| 0
| 3
| 0
| NC†
|-
! rowspan=2| 2015
| align=left| FIA Formula 3 European Championship
| rowspan=2 align=left| Van Amersfoort Racing
| 33
| 4
| 3
| 5
| 13
| 363,5
| 4. miesto
|-
| align=left| Macau Grand Prix
| 1
| 0
| 0
| 0
| 1
| N/A
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| '''2. miesto'''
|-
! rowspan=3| 2016
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| rowspan=2 colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| [[Haas F1 Team]]
|-
| align=left| GP3 Series
| align=left| ART Grand Prix
| 18
| 3
| 4
| 4
| 8
| 202
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! rowspan=3| 2017
| rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| rowspan=2 colspan=7| Testovací jazdec
|-
| align=left| [[Sauber|Sauber F1 Team]]
|-
| align=left| [[Formula 2 v roku 2017|Formula 2]]
| align=left| Prema Racing
| 22
| 7
| 8
| 4
| 10
| 282
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| '''1. miesto'''
|-
! 2018
| align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]]
| align=left| [[Sauber|Alfa Romeo Sauber F1 Team]]
| 21
| 0
| 0
| 0
| 0
| 39
| 13. miesto
|-
! 2019
| align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| 21
| 2
| 7
| 4
| 10
| 264
| 4. miesto
|-
! 2020
| align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
| 13
| 0
| 0
| 0
| 2
| 98
| 8. miesto
|-
!2021
| align=left| [[Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
|22
|0
|2
|0
|1
|159
|7. miesto
|-
!2022
| align=left| [[Formula 1]]
| align=left| [[Scuderia Ferrari]]
|22
|2
|5
|3
|4
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 116*
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| 2. miesto*
|}

===GP3 Series===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! Body
! Umiestnenie
|-
! 2016
! ART Grand Prix
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAT&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;''1''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| CAT&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| MCO&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIL&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| SIL&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| HUN&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HOC&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;''5''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| HOC&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| SPA&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SPA&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MNZ&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''4'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MNZ&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| SEP&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''3'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SEP&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| YMC&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| YMC&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;9
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 202
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1. miesto
|}

===Formula 2===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
! 22
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 2 v roku 2017|2017]]
! Prema Racing
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BHR&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''3'''
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BHR&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;''1''
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| CAT&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAT&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''DNF'''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;18
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| BAK&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| BAK&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;''2''
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| RBR&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| RBR&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| SIL&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIL&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;''5''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #000000; color: #ffffff&quot;| SPA&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''DSQ'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SPA&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MNZ&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;17
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| MNZ&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| JER&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JER&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| YMC&lt;br&gt;HL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| YMC&lt;br&gt;ŠP&lt;br&gt;1
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 282
! style=&quot;background:#ffffbf;&quot;| 1. miesto
|}

===Formula 1===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 1 v roku 2016|2016]]
! [[Haas F1 Team|Haas]]
| [[Veľká cena Austrálie 2016|AUS]]
| [[Veľká cena Bahrajnu 2016|BHR]]
| [[Veľká cena Číny 2016|CHN]]
| [[Veľká cena Ruska 2016|RUS]]
| [[Veľká cena Španielska 2016|ESP]]
| [[Veľká cena Monaka 2016|MCO]]
| [[Veľká cena Kanady 2016|CAN]]
| [[Veľká cena Európy 2016|EUR]]
| [[Veľká cena Rakúska 2016|AUT]]
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| [[Veľká cena Veľkej Británie 2016|GBR]]&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| HUN&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| GER&lt;br&gt;PO
| BEL
| ITA
| SIN
| MAL
| JPN
| USA
| MEX
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| BRA&lt;br&gt;PO
| ARE
|
! –
! –
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Sauber]]
| AUS
| CHN
| BHR
| RUS
| ESP
| MCO
| CAN
| AZE
| AUT
| GBR
| HUN
| BEL
| ITA
| SIN
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MAL&lt;br&gt;PO
| JPN
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| USA&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| MEX&lt;br&gt;PO
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| BRA&lt;br&gt;PO
| ARE
| 
|
! –
! –
|-
! [[Formula 1 v roku 2018|2018]]
! [[Sauber]]
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| AUS&lt;br&gt;13
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| BHR&lt;br&gt;12
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| CHN&lt;br&gt;19
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;10
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| MCO&lt;br&gt;18†
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CAN&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| FRA&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;9
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| GER&lt;br&gt;15
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#cfcfff;&quot;| ITA&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SIN&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;7
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| JPN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background:#efcfff;&quot;| USA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;7
|
! 39
! 13. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUS&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| BHR&lt;br&gt;'''''3'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| CHN&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;''5''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| MCO&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| CAN&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| FRA&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| AUT&lt;br&gt;'''2'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| GER&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| HUN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| BEL&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| ITA&lt;br&gt;'''1'''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SIN&lt;br&gt;'''2'''
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| RUS&lt;br&gt;'''3'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| JPN&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;'''''4'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;''4''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BRA&lt;br&gt;18†
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| ARE&lt;br&gt;3
|
! 264
! 4. miesto
|-
! [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| AUT&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| STY&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot;| GBR&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| 70A&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| BEL&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ITA&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUS&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| RUS&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EIF&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| SKH&lt;br&gt;DFN
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| ARE&lt;br&gt;13
|  
| 
| 
| 
|
! 98
! 8. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2021|2021]]
![[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BHR&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| POR&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ESP&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #ffffff&quot;| MCO&lt;br&gt;'''DNS'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AZE&lt;br&gt;'''4'''
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| FRA&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| STY&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| AUT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| GBR&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| HUN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BEL&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| NED&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ITA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #cfcfff&quot;| RUS&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| TUR&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| USA&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MEX&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| BRA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| QAT&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| SAU&lt;br&gt;7
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| ARE&lt;br&gt;10
!159
!7. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]
![[Scuderia Ferrari|Ferrari]]
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| BHR&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| SAU&lt;br&gt;''2''
| style=&quot;background: #ffffbf&quot;| AUS&lt;br&gt;'''''1'''''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| EMI&lt;br&gt;6
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot;| MIA&lt;br&gt;'''2'''
| style=&quot;background: #efcfff&quot;| ESP&lt;br&gt;'''DNF'''
| style=&quot;background: #dfffdf&quot;| MCO&lt;br&gt;'''4'''
|AZE
|CAN
|GBR
|AUT
|FRA
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JPN
|USA
|MEX
|BRA
|ARE
!116*
!2. miesto
|}

{{Legenda pri výsledkoch v F1}}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Leclerc, Charles}}
[[Kategória:Piloti F1]]
[[Kategória:Monackí športovci]]</text>
      <sha1>cupc7vqe8c8ajmh8zd02urfboum79g7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Matúš Čonka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>620654</id>
    <revision>
      <id>7415402</id>
      <parentid>7302568</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:54:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:2F4A:600:C8F0:6BAF:8B19:AE2F</ip>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3754" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
|dátum narodenia={{dnv|1990|10|15}}
|meno=Matúš Čonka
|prezývka=Čony
|miesto narodenia=[[Košice]]|štát=[[Slovensko]]
|výška=174 cm|pozícia=Obranca
|súčasný klub=[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]|klubové číslo=90
|roky=2009–2012&lt;br&gt;2012–2014&lt;br&gt;2014–2019&lt;br/&gt;2019–2020&lt;br/&gt;2020-
|kluby=[[MFK Košice]]&lt;br&gt;[[SK Slavia Praha]]&lt;br&gt;[[FC Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[MFK Karviná]]&lt;br/&gt;[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]
|zápasy(góly)=53 (1)&lt;br/&gt;37 (1)&lt;br/&gt;125 (3)&lt;br/&gt;26 (0)&lt;br/&gt;46 (3)
|reprezentačné roky=2008–2009&lt;br&gt;2010–2012&lt;br&gt;2017–|národné mužstvo={{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]&lt;br/&gt;{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]&lt;br/&gt;{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]
|reprezentačné zápasy(góly)=10 (0)&lt;br/&gt;16 (1)&lt;br/&gt;1 (0)|pkupdate=27.6.2019|nmupdate=27.7.2018}}

'''Matúš Čonka''' (* [[15. október]] [[1990]], [[Košice]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny futbalista hrajúci za klub [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]. Jeho pozíciou je post obrancu, zvyčajne krajového.

== Klubová kariéra ==
=== Košice ===
Svoju futbalovú kariéru začal Čonka v [[Košice|Košiciach]], v klube [[FC Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]], odkiaľ v roku [[2006]] zamieril do mládežníckych tímov [[MFK Košice]]. V priebehu troch rokov sa prepracoval do A-mužstva.

=== Slavia Praha ===
V roku [[2012]] prestúpil do [[SK Slavia Praha|pražskej Slavie]], kde pôsobil necelé 3 roky. V roku [[2013]] ([[26. máj|26. mája]]) prispel gólom ku výhre {{Ku|3|0}} nad [[FC Hradec Králové|Hradcom Králové]], ktorý následne zostúpil do [[2. česká futbalová liga|druhej českej futbalovej ligy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=|titul=Zaváhanie Plzne, súťaž opúšťajú České Budějovice a Hradec Králové|url=https://profutbal.sk/clanok/158752-Zavahanie_Plzne_sutaz_opustaju_Ceske_Budejovice_a_Hradec_Kralove|dátum vydania=|dátum prístupu=2013-5-26|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;.

=== Trnava ===
V roku [[2014]] prestúpil do FC Spartak Trnava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=|titul=Spartak Trnava získal Čonku, Bortela a Sivu|url=https://profutbal.sk/clanok/177337-Spartak_Trnava_ziskal_Conku_Bortela_a_Sivu|dátum vydania=|dátum prístupu=2014-6-20|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;. V klube pôsobí dodnes, v [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|momentálne prebiehajúcej sezóne]] zaznamenal v prvom kole [[Fortuna liga|Fortuna ligy]] vlastný gól pri prehre s [[FK Senica]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=|titul=Cenný skalp Senice na úvod sezóny, porazila úradujúceho majstra|url=https://sport.aktuality.sk/c/347586/cenny-skalp-senice-na-uvod-sezony-porazila-uradujuceho-majstra|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-7-21|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; ({{Ku|0|1}}). So Spartakom sa v sezóne 2018/19 predstavil v predkolách Ligy majstrov a v skupinovej fáze Európskej ligy, kde obsadila Trnava 3. miesto.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==
* [https://www.transfermarkt.com/matus-conka/profil/spieler/90869 Oficiálny profil hráča na stránke Transfermarkt.com]
* [http://www.fortunaliga.sk/hrac/296-matus-conka Oficiálny profil hráča na stránke Fortunaliga.sk]
* [https://www.flashscore.sk/hrac/conka-matus/8Yafxbjk/ Štatistiky hráča]

{{DEFAULTSORT:Čonka, Matúš}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví obrancovia]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči SK Slavia Praha]]
[[Kategória:Hráči MFK Košice]]
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Hráči MFK Karviná]]</text>
      <sha1>gxx00s4972j9iacboo254yrzpi66pvv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415403</id>
      <parentid>7415402</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:55:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:2F4A:600:C8F0:6BAF:8B19:AE2F</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3748" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
|dátum narodenia={{dnv|1990|10|15}}
|meno=Matúš Čonka
|prezývka=Čony
|miesto narodenia=[[Košice]]|štát=[[Slovensko]]
|výška=174 cm|pozícia=Obranca
|súčasný klub=[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]|klubové číslo=90
|roky=2009-2012&lt;br&gt;2012–2014&lt;br&gt;2014–2019&lt;br&gt;2019-2020&lt;br&gt;2020-
|kluby=[[MFK Košice]]&lt;br&gt;[[SK Slavia Praha]]&lt;br&gt;[[FC Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[MFK Karviná]]&lt;br/&gt;[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]
|zápasy(góly)=53 (1)&lt;br/&gt;37 (1)&lt;br/&gt;125 (3)&lt;br/&gt;26 (0)&lt;br/&gt;46 (3)
|reprezentačné roky=2008–2009&lt;br&gt;2010–2012&lt;br&gt;2017–|národné mužstvo={{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]&lt;br/&gt;{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]&lt;br/&gt;{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]
|reprezentačné zápasy(góly)=10 (0)&lt;br/&gt;16 (1)&lt;br/&gt;1 (0)|pkupdate=27.6.2019|nmupdate=27.7.2018}}

'''Matúš Čonka''' (* [[15. október]] [[1990]], [[Košice]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny futbalista hrajúci za klub [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]. Jeho pozíciou je post obrancu, zvyčajne krajového.

== Klubová kariéra ==
=== Košice ===
Svoju futbalovú kariéru začal Čonka v [[Košice|Košiciach]], v klube [[FC Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]], odkiaľ v roku [[2006]] zamieril do mládežníckych tímov [[MFK Košice]]. V priebehu troch rokov sa prepracoval do A-mužstva.

=== Slavia Praha ===
V roku [[2012]] prestúpil do [[SK Slavia Praha|pražskej Slavie]], kde pôsobil necelé 3 roky. V roku [[2013]] ([[26. máj|26. mája]]) prispel gólom ku výhre {{Ku|3|0}} nad [[FC Hradec Králové|Hradcom Králové]], ktorý následne zostúpil do [[2. česká futbalová liga|druhej českej futbalovej ligy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=|titul=Zaváhanie Plzne, súťaž opúšťajú České Budějovice a Hradec Králové|url=https://profutbal.sk/clanok/158752-Zavahanie_Plzne_sutaz_opustaju_Ceske_Budejovice_a_Hradec_Kralove|dátum vydania=|dátum prístupu=2013-5-26|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;.

=== Trnava ===
V roku [[2014]] prestúpil do FC Spartak Trnava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=|titul=Spartak Trnava získal Čonku, Bortela a Sivu|url=https://profutbal.sk/clanok/177337-Spartak_Trnava_ziskal_Conku_Bortela_a_Sivu|dátum vydania=|dátum prístupu=2014-6-20|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;. V klube pôsobí dodnes, v [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|momentálne prebiehajúcej sezóne]] zaznamenal v prvom kole [[Fortuna liga|Fortuna ligy]] vlastný gól pri prehre s [[FK Senica]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=|meno=|titul=Cenný skalp Senice na úvod sezóny, porazila úradujúceho majstra|url=https://sport.aktuality.sk/c/347586/cenny-skalp-senice-na-uvod-sezony-porazila-uradujuceho-majstra|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-7-21|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; ({{Ku|0|1}}). So Spartakom sa v sezóne 2018/19 predstavil v predkolách Ligy majstrov a v skupinovej fáze Európskej ligy, kde obsadila Trnava 3. miesto.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==
* [https://www.transfermarkt.com/matus-conka/profil/spieler/90869 Oficiálny profil hráča na stránke Transfermarkt.com]
* [http://www.fortunaliga.sk/hrac/296-matus-conka Oficiálny profil hráča na stránke Fortunaliga.sk]
* [https://www.flashscore.sk/hrac/conka-matus/8Yafxbjk/ Štatistiky hráča]

{{DEFAULTSORT:Čonka, Matúš}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví obrancovia]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči SK Slavia Praha]]
[[Kategória:Hráči MFK Košice]]
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Hráči MFK Karviná]]</text>
      <sha1>jgxmsv0e6f2be2lg2qadi0oh773jx0o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Joey Tribbiani</title>
    <ns>0</ns>
    <id>621909</id>
    <revision>
      <id>7415560</id>
      <parentid>7268920</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T11:27:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>213.151.239.234</ip>
      </contributor>
      <comment>oprava dátumu narodenia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24795" xml:space="preserve">{{Infobox Postava
| Meno             = Joey Tribbiani
| Obrázok          = Matt leblanc 1995 emmy awards.jpg
| Popis            = Herec [[Matt LeBlanc]], predstaviteľ Joeyho Tribbianiho
| Typ diela        = 
| Dielo            = [[Priatelia (seriál)|Priatelia]]
| Autor            = David Crane, Marta Kauffmanová, Kevin S. Bright
| Ilustrátor       = 
| Herec            = [[Matt LeBlanc]]
| Dabing           = 
| Slovenský dabing =[[Ivan Šandor]]
| Prvý výskyt      = Premiéra (The Pilot) ([[Priatelia (seriál)|''Priatelia'']])
| Posledný výskyt  = Joey and the Wedding ([[Joey (seriál)|''Joey'']])
| Celé meno        = 	Joseph Francis Tribbiani, Jr.
| Prezývka         = 
| Dátum narodenia  = [[25. júla]] 1967
| Miesto narodenia = 
| Dátum úmrtia     = 
| Miesto úmrtia    = 
| Pohlavie         = muž
| Druh bytosti     =
| Schopnosť        = 
| Povolanie        = herec
| Rodina           = Joey Tribbiani Sr. (otec) &lt;br /&gt;
Gloria Tribbianiová (matka) &lt;br /&gt;
Gina (sestra) &lt;br /&gt;
Tina (sestra) &lt;br /&gt;
Dina (sestra) &lt;br /&gt;
Mary-Angela (sestra) &lt;br /&gt;
Mary-Therese (sestra) &lt;br /&gt;
Veronica (sestra) &lt;br /&gt;
Cookie (sestra)
| Manžel(ka)       =
| Potomkovia       =
| Náboženstvo      = katolik
| Národnosť        = americká-talianska
}}

'''Joseph Francis Tribbiani, Jr.''' je fiktívna postava v americkom sitkome ''[[Priatelia (seriál)|Priatelia]]'' a jeho [[Spin-off (médiá)|spin-offe]] ''[[Joey (seriál)|Joey]]''. Vytvorili ho tvorcovia seriálu David Crane, Marta Kauffmanová a Kevin S. Bright a stvárnil ho [[Matt LeBlanc]]. Joey sa objavil vo všetkých 236 epizódach seriálu ''Priatelia'' od premiéry 22. septembra 1994 do finále seriálu 6. mája 2004 a v 46. epizódach seriálu ''Joey''. Je neúspešný herec, ktorý žil v New Yorku so svojím spolubývajúcim [[Chandler Bing|Chandlerom Bingom]]. Mal aj pár ďalších spolubývajúcich po tom, čo sa Chandler presťahoval k Monike.

Joey pochádza z taliansko-americkej rodiny, v ktorej je 8 detí. Jeho otec Joseph Tribbiani, Sr. je potrubárom a jeho mama je Gloria. Joey má sedem sestier: Mary Therese, Mary Angela, Dina, Gina, Tina, Veronica a Cookie. Joey pochádza z [[Queens|Queensu]] a je katolík (hoci v 7. sérii v časti &quot;O sesternici&quot; má obriezku, pre ktorú má problém so získaním úlohy katolíka vo ľúbostnom filme).

Joey je vykreslený ako promiskuitný a hlúpy, ale dobrotivý, lojálny, starostlivý. Má rád jedlo a je zvodcom žien, ktorý má viac šťastia so ženami ako ktorákoľvek iná postava zo skupiny. Má aj detskú stránku – rád hrá videohry a stolný futbal, taktiež má rád sendviče a pizzu. Je veľkým fanúšikom seriálu [[Pobrežná hliadka (seriál)|Baywatch]]. Ako neúspešný herec si stále hľadá prácu. Nerád sa delí o jedlo a má problémy s ľahkou matematikou. Čo sa týka športu, Joey má v bejzbale rád [[Los Angeles Dodgers]] a [[New York Yankees]], v basketbale [[Los Angeles Clippers]] and [[New York Knicks]], vo futbale [[New York Giants]] a [[New York Jets]] a v ľadovom hokeji [[Detroit Red Wings]] a [[New York Rangers]].

Jeho finančné zázemie je nestále. Väčšinu času si požičiava peniaze od priateľov, najmä od Chandlera. No len čo má nejakú príležitosť na lepšiu filmovú karieru zahrnie sa bohatstvom. Býva v luxusnom apartmáne, kupuje sebe aj priateľom šperky. Keď sa mu nedarí znova sa vracia do pôvodného podnájmu, privyrába si v menej platených prácach. A ľahkovážnosťou spojenou s nedopatrením si zadováži aj jachtu.

== Rola ==
Joey je členom [[Screen Actors Guild]]. Po tom, čo odmietol ísť v šlapajach svojho otca stať sa potrubárom, začal svoju hereckú kariéru robením práce na javisku. Počas pilotnej epizódy ho Monica a Chandler videli v produkcii Pinokia. Nejaký čas pred začiatkom seriálu hral Joey v pornofilme ako oblečený komparzista. Joey tiež spomenul hranie v hre s [[Troll (mytológia)|trollmi]] pred tým, čo dostal hlavnú rolu [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]] v muzikáli ''Freud!'', kde ho prvýkrát uvidela jeho agentka Estelle Leonardová. V tej istej epizóde mu ponúkla filmovú rolu [[Al Pacino|Al Pacinovho]] zadku – nemú rolu, ktorú však neskôr stratil, lebo ju bral príliš seriózne. Monica a Chandler tiež raz diskutovali, že videli Joeyho vo verzii ''[[Macbeth (dráma)|Macbetha]]'', v ktorej bol neschopný vysloviť väčšinu slov.

Joey sa stáva hercom/modelom, keď sa začne objavovať v printovej reklame pre NYC Free Clinic ako „Mario“, ktorý má [[Pohlavne prenosná choroba|pohlavne presnosnú chorobu]]. Tiež účinkuje v telenákupe ako Kevin na predmet nazvaný Mliečny majster 2000 (ang. Milk Master 2000), ktorý umožňuje ľahko nalievať mlieko z kartónov.

V druhej sérii Joey pokračuje vo svojej práci na javisku a objaví sa ako „Kráľ“ v zle hodnotenej (a nikdy nepomenovanej) hre. Recenzie v novinách opísali jeho účinkovanie takto: „Horší než dementná a nezrelá réžia bol už len výkon Josepha Tribbianiho v neuveriteľne stupídnom kráľovi.“ Druhá recenzia znela takto: „Musíme konštatovať, že Josephovi Tribbianimu sa v priemernej hre podarilo dosiahnuť absolútne dno.“ No o pár dní neskôr po zverejnení týchto recenzií dostane Joey prvú hlavnú rolu Drakea Ramoraya v telenovele ''Dni nášho života''. Najprv ide len na jednorázovú rolu taxikára, no dostane rolu Ramoraya tým, že sa vyspí s vedúcou kastingu. Počas hrania Ramoraya má aj malú rolu vo filme ''Akty X: Vírusy v Manhattane'' s [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claudeom Van Dammeom]].

O pár epizód neskôr si Joey spôsobí problémy, keď v rozhovore pre ''[[Soap Opera Digest]]'' povie, že si píše väčšinu svojich replík. Toto nahnevá scenáristov telenovy a tak postavu Ramoraya zabijú spadnutím do šachty výťahu. Joey toto nesie veľmi ťažko a prizná, že rola v ''Dňoch nášho života'' bola jedna z najlepších vecí, ktorá ho kedy stretla.

Na javisko sa vracia v tretej sérii hraním v hre s názvom ''Boxing Day''. Hra začína ako normálna dráma, no skončí unesením Joeyho postavy „Victora“ mimozemšťanmi z jeho bytu. V štvrtej sérii si zahrá malú jednoscénovú rolu ako policajt v scéne s [[Charlton Heston|Charltonom Hestonom]].

Joey má neskôr vo svojej hereckej kariére trochu smolu. V piatej sérii je obsadený do nezávislého filmu ''Shutter Speed'', ktorého natáčanie sa však zruší ešte pred natáčaním v Las Vegas. Taktiež ho vyhodia z reklamy na [[Burger King]]. Zahrá si rolu v epizóde ''[[Zákon a poriadok|Zákonu a poriadku]]'', no jeho rola je vystrihnutá z finálnej verzie epizódy – Joeyho bolo „vidieť“ len ako zakrytú mŕtvolu.

V šiestej a siedmej sérii je obsadený do seriálu ''Mac a CHEESE'' ako Detektív 'Mac' Machiavelli. Chandler tento seriál nazve: „Nič také zlé som ešte nevidel... ...A to nielen v telke.“ Aj napriek tomu, že Joey mal od tohto seriálu veľké očakávania, seriál je v polovici prvej série zrušený.

V 7. sérii sa Joey zúčastní konkurzu na rolu Dr. Strikera Ramoraya, novej postavy v ''Dňoch nášho života'', ktorá je bratom Drake Ramoraya. Rolu však nedostane. Nakoniec sa však naňho usmeje šťastie a dostane späť rolu Dr. Drakea Ramoraya najprv ako postava v kóme a neskôr oživený pomocou transplantácie mozgu inej postavy Jessicy Lockhartovej ([[Susan Sarandonová|Susana Sarandonová]]). Za svoju postavu je dokonca nominovaný na cenu Najlepšia vracajúca sa postava. V tej istej sérii nahradí Sarandonovú ako Dr. Drake Jessica Ramoray. Neskôr v sérii začne Joey účinkovať ako vojak Tony vo filme s tematikou [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] spolu s hercom nominovaným na Oscara Richardom Crosbym ([[Gary Oldman]]).

Joey je dočasne zamestnaný v Central Perku ako čašník. Keďže nevie dostať žiadnu prácu, Gunther mu ponúkne podávanie kávy. Pred priateľmi sa svojú novú prácu snaží najprv skryť, no oni na to prídu. Prácu nemá rád, no vďaka jeho povahe čoskoro nájde cestu ako využiť jeho postavenie na stretávanie atraktívnych žien a dávanie im jedla zadarmo. Gunther mu to však rýchlo zakáže. Joey svoju prácu neberie veľmi seriózne a veľa svojho pracovného času strávi rozprávaním sa s kamarátmi. Nakoniec je z práce vyhodený po tom, čo zavrie kaviareň uprostred dňa, aby mohol ísť na konkurz, zatiaľ čo Gunther je preč. Rachel neskôr presvedčí Gunthera, aby dal Joeymu prácu späť, no vďaka novým pracovným ponukám sa Joey prestane objavovať. Jeho absenciu si skoro nikto nevšimne. V neskoršej epizóde si Joey uvedomí, že zabudol Guntherovi povedať, že z práce odišiel, na čo mu Gunther odpovie, že by ho aj tak vyhodil.

Joey bol tiež darcom spermií v lekárskom experimente, na konci ktorého mu nemocnica dala 700 dolárov. Toto bolo spomenuté, keď Monica išla do spermatickej banky. Joey na svoje zdesenie zistí, že jeho spermie nie sú veľmi populárne.

Niektoré z ďalších Joeyho prác bolo predávanie vianočných stromčekov, obliekanie sa za Santa Clausa a vianočného elfa, robenie prehliadok v [[American Museum of Natural History]], kde pracuje Ross, ponúkanie vzoriek parmufov zákazníkom v obchodnom dome a ako rímsky bojovník v Caesar's Palace v Las Vegas.

Pracoval aj v reštaurácii „Alessandro's“, kde bola Monica hlavnou šéfkuchárkou pod prezývkou „Dragon“. Monica ho prijala len preto to, aby ho vyhodila a tým zastrašila ostatných kolegov, ktorí nemali voči Monice žiadny rešpekt. Dostal však veľa sprepitného a odstúpil od dohody, no potom si uvedomil, aké je jeho vyhodenie pre Monicu dôležité. Na druhý deň bol vyhodený.

Jednu epizódy pracoval aj u Chandlera, no k práci sa správal ako k ďalšej hereckej role, v ktorej je „Joseph, úpravca dát“. Pre svoju „postavu“ si vytvoril si celý príbeh. Po čase začalo Chandlera iritovať, len čo sa v práci objavil Joey. Nakoniec odišiel po tom, čo sa Chandler pretvaroval, že spal s Joeyho „vymyslenou ženou“.

Keď si Monica a Chandler pred svojou svadbou priznali, že majú problém nájsť niekoho, kto by ich zosobášil, Joey sa na túto úlohu dobrovoľne prihlásil a cez internet si vybavil povolenie na sobášenie ľudí. Zachoval si ho až do desiatej série, kedy zosobášil aj Phoebe a Mikea.

== Osobnosť ==
Joey je charakterizovaný ako ľahko rozmýšľajúci, no priateľský sukničkár, ktorý miluje jedlo. Obzvlášť má rád sendvič s mäsovými guličkami. Keď mu bola položená otázka, či by sa radšej vzdal jedla alebo sexu, mal problém sa rozhodnúť. Nakoniec vykríkol: „Chem baby aj chlieb!“ V epizóde „O jazde v policajnom aute“ sa zdalo, že sa snaží zachrániť Rossa pred údajným výstrelom, no nakoniec vysvitlo, že sa snažil zachrániť svoj mäsovo-guličkový sendvič. Tiež miluje „Joeyho špeciál“ – dve pizze. Jeho nenásytnosť je viditeľná aj v epizóde „O adopčnej matke“, keď na druhý deň odmietne zavolať Sarah. Keď sa ho Phoebe spýta prečo, Joey vysvetlí, že Sarah na ich rande porušila jeho zlaté prikázanie – nedelenie sa o jedlo. Phobe Joyeho donúti ísť so Sarah von znovu a povie mu, aby si v prípade núdze objednal hranolčeky. Joey to urobí, no Sarah chce veľmi ochutnať z jeho morských plodov. Ako sa Sarach načahuje a Joey uhýba tanierom, tanier spadne zo stolu. Takto Joey vysvetlí, prečo „Joey sa o jedlo nikdy nedelí“. No veci sa zmenia, keď si Joey chce dať z jej čokoládovej torty. Keďže on sa s ňou o jedlo nedelí, ani ona sa s ním deliť nebude. Keď jej zazvoní telefón, varuje ho, aby sa torty nedotýkal. Keď však príde, jej torta je preč a Joey má čokoládu všade okolo úst. V pokoji pritom prizná, že „ho to vôbec nemrzí.“

Keďže Joey je jedák, čo sa týka jedla, dokáže zjesť enormné množstvo. Hrdný na svoju rodinnú schopnosť veľa jesť („Možno nie sme veľkí myslitelia alebo vládcovia sveta, nečítame veľa ani rýchlo nebeháme. Ale žrúti sme dobrí!“), prijme Monikinu výzvu zjesť celú pečenú morku. V 9. epizóde 8. série Monica nechce piecť celú morku na večeru sviatku Vďakyvzdania, pretože Rachel je tehotná, Chandler odmieta jesť jedlo tohto sviatku kvôli traumám z detstva, Phoebe je vegetariánka a hosť Will ([[Brad Pitt]]) je na diéte. Joeyho láska k tradíciam sviatku Vďakyvzdania presvedčí Monicu len pod podmienkou, že Joey zje celú 8-kilogramovú morku na jedno posedenie. Keď Monica vidí, že Joey sa trápi, povie mu, že iba žartovala. No Joey vytrvá a s malou pomocou Phoebiných tehotenských nohavíc nezje len celú morku, ale zostane mu ešte miesto aj na dezert. Podobná situácia nastane v 5. epizóde 9. série, kedy Joey zostane sám na večeri v reštaurácii po nevydarenej Phoebinej oslave a je nútený zjesť všetkých 6 jedál sám. Po dojedení však má ešte miesto na narodeninovú tortu.

Joey je veľmi promiskuitný a často sa spolieha na svoju baliacu frázu  „Ako sa máš?“. Pravidelne spáva s atraktívnymi ženami, no nikdy sa nedostane do seriózneho vzťahu – Chandlerovi na rozlúčke so slobodou povedal, že považuje manželstvo za depresívne a obmedzujúce. Spáva tiež s rôznymi stážistkami a komparzistkami zo šou, v ktorých pracuje. Sexuálne aktívny bol veľmi dlho: rozopol podprsenku 16-ročnému dievčaťu keď mal 9 rokov, spal so svojou učiteľkou v 7. triede a mal „divoké jarné prázdniny“, keď mal 13. V epizóde „Joeyho interview“ sa vyspal s reportérkou (ktorú hrala Sasha Alexanderová) preto, aby to, čo povedal, že má život a nepozerá telenovely, nebolo publikované v ''[[Soap Opera Digest]]''.

Aj napriek jeho promiskuitnej povahe je starostlivý, čo sa týka jeho vzťahov k sestrám. Aj keď sa nezdá, že by mal problém so svojím životným štýlom, opakovane sa uisťuje, že jeho sestry nepôjdu rovnakou cestou. Keď v 11. epizóde 3. série zistí, že sa opitý Chandler vyspal s jeho sestrou Mary Angelou, snaží sa ich dať dokopy. Neskôr v 10. epizóde 8. série sa snaží donútiť svoju sestru Dinu k manželstvu so svojím neštastným priateľom po tom, čo zistí, že je s ním tehotná. Oni však povedia, že ho chcú vychovať samostatne. Joey povie, že bábätko „isteže bude mať strýka Joeyho“.

Joey je starostlivá a dobrosrdečná osoba. Ponúkol Rachel bývanie u neho, keď sa hádala s Rossom, finančne podporil Monicu a Chandlera a pomohol Phoebe nájsť si novú prácu, keď bola nezamestnaná. Bol ochotný oženiť sa s Phoebe a Rachel pri rôznych príležitostiach po zistení, že sú tehotné. Joey je tiež fyzicky najsilnejší z celej skupiny, pretože dokázal ľahko tlačiť Rossa cez gauč jednou rukou a raz ponúkol Rossovi a Chandlerovi, že s nimi pôjde do Central Perku, aby ich dvaja šikanátori nechali na pokoji.

Je fanúšikom [[Stephen King|Stephena Kinga]]. ''Žiarenie'' prečítal niekoľkokrát, ako aj filmové spracovanie jedného z Kingových románov, ''Cujo''. Po tom, čo ho Rachel požiada, aby si prečítal ''Malé ženy'', aby ich mohol porovnať so ''Žiarením'', sa stane fanúšikom aj tejto knihy. Joey raz krátko spomenul, že Al Pacino je jeho idol. Vo svojej izbe má aj plagát z Al Pacinovho filmu ''Zjazvená tvár'' (1983) a ten istý plagát sa nachádza aj v jeho dome v spin-offe ''Priateľov'' ''Joey''. Joey, Ross a Chandler sú veľkými fanúšikmi ''Smrtonostnej pasce''.

Za celý seriál sa sťahoval štyrikrát. Prvýkrát sa sťahoval do svojho nového bytu preč od Chandlera po tom, čo dostal rolu Dr. Drake Ramoraya v ''Dňoch nášho žitia''. Kvôli strate roly sa však čoskoro vrátil. Potom sa spolu s Chandlerom presťahovali do Monikinho bytu po jeho vyhratí v hre v epizóde „O embryách“.

== Vzťahy ==

=== Chandler Bing ===
Keď si Chandler vyberal spolubývajúceho a Joey prišiel na rozhovor, pôvodne si myslel, že Chandler je gej. Chandlerov sused, Pán Heckles, však klamal pôvodne vybratému spolubývajúcemu, čo spôsobilo, že Chandler si musel vybrať druhú voľbu, ktorou bol Joey. Počas prvých dní krátko cítil príťažlivosť k Monice. To však ustúpilo a Chandler a Joey sa rýchlo stali najlepšími kamarátmi. Joeyho ľahkovážny životný štýl si vybudoval vďaka Chandlerovi. Neskôr si do bytu kúpili kuriatko a kačku. S Chandlerom sú najlepší priatelia, hoci sa často hnevajú, ale aj tak sa majú veľmi radi. Keď sa Joey presťahoval do vätčšieho bytu, obidvom sa to zdalo hrozné. Nakoniec sa Joey nasťahoval späť k Chandlerovi, ktorý sa ale presťahoval do bytu oproti za svojou priateľkou Monicou.

=== Ross Geller ===
Zatiaľ čo Joey je najlepší kamarát s Chandlerom, Ross je jeho druhý najlepší (aj keď párkrát ho označil za najlepšieho). Počas turbulentných časov, kedy Chandler pobozkal Joeyho priateľku, Joey prestal Chandlera považovať za najlepšieho priateľa a nahradil ho Rossom. Toto však trvalo len dovtedy, dokým Chandler strávil sviatok Vďakyvzdania zavretý v škatuli preto, aby mu ukázal jeho ľútosť a ospravedlinil sa mu. Odvtedy boli Joey a Chandler znova najlepší priatelia.

Okrem toho Joey a Ross raz zaspali na Rossovej pohovke po pozeraní ''Smrtonostnej pasce'' celú noc. Joeymu sa toto páčilo, čo je vidieť, keď sa snaží Rossa donútiť k ďalším zdriemnutiam. Po prehováraní Joeym ho raz Ross pobozkal, aby si mohol Joey nacvičiť bozkávanie mužov kvôli konkurzu. Neskôr však zistil, že Joey už na konkurze bol a že rolu nedostal.

Hlavným vývojom ich vzťahu bolo, keď sa Joey zamiloval do Rachel, Rossovej ex-priateľky a a mamy jeho dcéry. Toto spôsobilo veľkú roztržku, no Ross to nechal tak, keď videl, že Joey je skutočne do Rachel zamilovaný. Ross v podstate hovoril, že s tým nie je v pohode, ale chce byť. Po tom, čo Joey a Rachel zistili, že im to nebude fungovať a rozišli sa, všetko sa vrátilo do starých koľají. Počas finále seriálu dokonca Joey posmeloval Rossa, aby išiel za Rachel na letisko.

=== Monica Gellerová ===
Joey a Monica sú blízki priatelia, ktorí často vtipkujú. Joey dovolil Monice, aby ho prijala a potom vyhodila, aby svojim zamestancom dokázala, že nie je rohožka. Keď Joey zistil, že Monica a Chandler sú vo vzťahu, súhlasil s udržaním tajomstva až do momentu, kedy to pár povie skupine. V epizóde, kde vidí, ako sú si Monica a Chandler blízki, sníva o Monice a ňom v rovnakom svetle. Keď Monica a Chandler robili svadobnú fotku, Chandler sa nemohol usmievať. V oznámení v novinách sa objavila fotka Moniky a Joeyho.

Joey mal vždy rád vzťahy s Monicou, Rachel a Phoebe. LeBlanc raz špekuloval, že Joey v nich pravdepodobne videl viac sestry, ako to, že by s nimi chodil.

Podľa komentára pilotnej epizódy na DVD, Joey a Monica boli pôvodne zamýšľaní ako hlavný ľúbostný vzťah seriálu, až kým ich nenahradil vzťah Rossa a Rachel. V epizóde „O výpadku elektriny“ Phoebe Joeymu povedala, že Monica je doňho zamilovaná. Táto myšlienka bola znovu spomenutá v 7. sérii, keď sa ukázalo, že Monica chcela v Londýne pôvodne ísť po Joeym, nie Chandlerovi, lebo chcela niečo nezmyselné. Nikdy nečakala, že nájde Chandlera a zaľúbi sa doňho. Koncept, ako by manželstvo Joeyho a Moniky vyzeralo, bol predstavený Phoebe a pozostával z toho, že by Monica piekla pre tučného Joeyho celý čas.

=== Phoebe Buffatová ===
Phoebe je Joeyho najlepšia kamarátka, čo sa týka ženského pohlavia. Vyzerá to tak, že si dobre rozumejú. Sú jedinými členmi skupiny, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie. Občas im to trochu nemyslí. Joey je Phobein najlepší kamarát; každý mesiac sa spolu stretávajú, aby sa rozprávali o ostatných členoch ich skupiny. Obidvaja ukazujú voči sebe jemnosť. V epizóde „O pretekárskej posteli“ je implicitné, že Phoebe počuje Joeyho myšlienky. V epizóde „O jazde v policajnom aute“ Phoebe vysvetľuje: „Ale keď príde revolúcia, budem vás musieť všetkých pozabíjať. Teba nie, Joey.“ Keď Joey aj Phoebe vedeli o vzťahu Monicy a Chandlera, dohodli sa, že keď chcú byť Monica a Chandler spolu a taja im to, tak sa od nich oddelia, a zoberú so sebou aj Rachel.

Keď bola náhradnou matkou pre trojičky svojho brata a zrazu túžila po mäse, Joey sa ponúkol, že nebude jesť žiadne mäso, pokým sa trojičky nenarodia. Keď bola Phoebe smutná po tom, čo oslávila tridsiatku, a ešte nemala perfektný bozk, Joey ju pobozkal, a tak si mohla prečiarknuť jeden bod na svojom zozname (tiež povedal, že je z jednej šestnáctiny Portugalec, keď povedala, že nestretla žiadnych Portugalcov).

Joey nebol do Phoebe nikdy zamilovaný. Krátko chodil s jej dvojčaťom Ursulou, čo rozčúlilo Phoebe. S Ursulou sa rozišiel, aby zachoval svoje priateľstvo s Phoebe.

Keď sa Joey od zákazníka v Central Perku dozvedel, že Phoebe je pornoherečka, odmietol si pozrieť jej filmy aj keď ostatní štyria sa rozhodli opačne. Po zistení, že vo filme v skutočnosti hrá Ursula, však prejavil záujem.

Keď si Joey myslel, že Phoebe je tehotná, požiadal ju o ruku povedajúc, že svet je príliš strašidelný pre slobodnú matku. Tento návrh je spravený absolútne bez romatického záujmu. Phoebe povie áno a akceptuje prsteň, no Monica Joeymu povie, že v skutočnosti je tehotná Rachel. Joey tak požiada o ruku Rachel a musí zobrať neochotnej Phoebe prsteň.

Phoebe tiež Joeyho zoznamuje s jej kamarátmi. Na dvojitom rande ju Joey predstaví  Mikeovi (Paul Rudd), ktorého si nakoniec vezme.

=== Rachel Greenová ===
Po Rachelinom prehováraní si Joey prečíta ''Malé ženy'', zatiaľ čo Rachel číta ''Žiarenie''. Rachel zistí, že hocikedy, keď sa Joey začne báť počas čítania, dá knihu do mrazničky. Na konci epizóde sa Joey bojí, že jedna postava zomrie, a tak sa Rachel spýta: „Nedáme knihu do mrazničky?“ Ich blízke priateľstvo pokračuje, keď požiar zničí Rachelin a Phoebin byt. Rachel sa k Joeymu presťahuje a zostane tam, aj keď sa byt zrekonštruje.

V polovici 8. série idú Joey a Rachel na rande, a tak má Rachel ešte jednu noc zábavy pred tým, čo začne byť príliš zrejmé, že je tehotná. Zažijú spolu skvelý čas a neskôr, bez vedomia Rachel, sa do nej Joey zaľúbi. Svoje city však nijako neprejavuje, lebo je príliš loajálny k Rossovi a má pocit, že by ho týmto zradil. Po Rossovom zistení však Joeyho povzbudí, aby sa s ňou porozprával. Joey jej povie o svojich pocitoch, no ona ich neopätuje a veci medzi nimi sú chvíľu trápne.

V 9. sérii začne Rachel pocitovať city k Joeymu, no bojí sa, že on už viac necíti tak, ako predtým, hlavne keď začne chodiť s Charlie. Keď sa partia vyberie do Barbados kvôli Rossovej práci, Joey sa dozvie o Racheliných pocitoch, a aj keď najprv povie, že sa nič nemôže stať, svoj názor zmení po tom, čo uvidí Charlie a Rossa bozkávať sa, a tak sa s Rachel vráti na jej izbu. Ich vzťah pár epizód pokračuje a dostanú aj Rossove povolenie po uvedomení si, že od ich rozchodu už uplynulo šesť rokov. Počas prvej spoločnej noci si však Joey and Rachel uvedomia, že sú tak blízki priatelia, že ich vzťah nebude fungovať. Rachel inštinktívne dáva Joeymu facku, keď sa jej snaží dotknúť a zistí, že nedokáže akceptovať fakt, že Joey sa jej dotýka. Po Chandlerovej zmienke o tom, ako bolo pre nich s Monicou prirozdené prejsť z kamarátstva do ľúbostného vzťahu, Joey a Rachel si uvedomia, že nie sú na rovnakej ceste a vrátia sa k priateľstvu. Na konci, keď Chandler a Monica oznámia, že sa sťahujú do domu, Joey im dá darček v podobe kuriatka a kačky, ktoré sa volajú Chick Jr. a Duck Jr. . Zvieratá zostanú u Joeyho v byte, ale podľa všetkého boli presunuté do útulku po Joeyho presune do Los Anegeles. Krátko po presťahovaní Chandlera a Moniky sa Joey presťahoval do Los Angeles, aby sa mohol sústrediť na svoju hereckú kariéru.

== ''Joey'' ==
Po finálnej sérii ''Priateľov'' v roku 2004 sa Joey Tribbiani stal hlavnou postavu seriálu ''Joey'', [[Spin-off (médiá)|spin-offu]] ''Priateľov'', v ktorom sa presťahoval do Los Angeles kvôli hereckej kariére. Jeho sestra Gina Tribbianiová a jej syn Michael boli ďalšími hlavnými postavami seriálu.

== Zdroj ==
{{preklad|en|Joey Tribbiani|865963048}}

{{Priatelia}}

[[Kategória:Priatelia (seriál)]]</text>
      <sha1>2pqe9c4udm5hflnn6e5l5kbro0lj1z3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Róbert Boženík</title>
    <ns>0</ns>
    <id>624372</id>
    <revision>
      <id>7415471</id>
      <parentid>7272759</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T23:52:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A01:C846:13C0:2B00:F8E0:BBF:9D5:F972</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2565" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
|meno=Róbert Boženík
|foto=
|popis=
|celé meno=Róbert Boženík
|dátum narodenia={{dnv|1999|11|18}}
|miesto narodenia=[[Terchová]]
|štát=[[Slovensko]]
|dátum úmrtia=
|miesto úmrtia=
|štát úmrtia=
|výška=188 [[cm]]
|pozícia=Útočník
|súčasný klub=[[Boavista]]
|klubové číslo=32
|mládežnícke roky=–2009&lt;br/&gt;2009–2016
|mládežnícke kluby=FK Terchová&lt;br/&gt;[[MŠK Žilina|Žilina]]
|roky=2018–2019&lt;br/&gt;2020-
|kluby=[[MŠK Žilina|Žilina]]&lt;br/&gt;[[Feyenoord Rotterdam]]
|zápasy(góly)=43 (16)
|reprezentačné roky=2017&lt;br/&gt;2017–2018&lt;br/&gt;2018– &lt;br/&gt;2019–
|národné mužstvo=[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Slovensko U18]]&lt;br/&gt;[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]&lt;br/&gt;[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]&lt;br/&gt;[[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]
|reprezentačné zápasy(góly)=1 (0)&lt;br/&gt;5 (0)&lt;br/&gt;3 (1)&lt;br/&gt;8 (4)
|trénerské roky=
|trénerské kluby=
|pkupdate=10.12.2019|nmupdate=13.10.2019}}

'''Róbert Boženík''' (* [[18. november]] [[1999]], [[Terchová]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista hrajúci za klub [[Boavista]]. Jeho pozíciou je post útočníka. Jeho silnejšia noha je pravá.

== Klubová kariéra ==
Hrával za [[MŠK Žilina|Žilinu]] v mládežníckych kategóriách. Do A-tímu sa prepracoval po skvelých výkonoch v B-tíme. Pri jeho debute v prípravnom zápase proti [[Čína|čínskemu]] klubu [[Tianjin Quanjian FC|Tianjin Quanjian]] otvoril skóre. Žilina vyhrala 3-1. V súťažnom zápase debutoval [[28. júl|28. júla]] [[2018]] v prvom kole [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|Fortuna ligy 2018/2019]] proti [[FC Nitra|Nitre]]. Boženík strelil víťazný gól na konečných 2-1. Následne skóroval aj v 3. kole v zápase proti [[AS Trenčín|Trenčínu]] pri prehre 1-3. Góly dal aj do siete [[ŠKF Sereď|Serede]] (výhra 3-1), [[FK Senica|Senice]] (výhra 5-0), [[MFK Zemplín Michalovce|Michaloviec]] (remíza 2-2), 2 krát skóroval proti Nitre vonku (výhra 2-0), proti Ružomberku doma (výhra 3-0) a proti Trenčínu vonku (výhra 2-0).

== Zdroje ==
*[http://www.mskzilina.sk/team/detail/a/1151 Profil hráča na stránke klubu]
*[http://www.fortunaliga.sk/hrac/1403-robert-bozenik Profil hráča na stránke Fortuna ligy]

{{Futbalisti MŠK Žilina}}

{{DEFAULTSORT:Boženík, Róbert}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči MŠK Žilina]]
[[Kategória:Osobnosti z Terchovej]]</text>
      <sha1>mun77zcsbz5qe1082i7jaylbpe53uw7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Strapec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>625019</id>
    <revision>
      <id>7415486</id>
      <parentid>6751149</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:50:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="327" xml:space="preserve">'''Strapec''' môže byť

* v umení: dekoratívne nitky, šnúrky alebo tkanina, pozri [[strapec (textil)]]
* v biológii: typ strapcovitého súkvetia, lat. ''racemus, botrys'', pozri [[strapec (súkvetie)]]
* v anatómii: strapcovité výbežky na konci vajíčkovodu, pozri pod [[vajíčkovod]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>qr4urs46qo10ygcmxr86tnge51qvopd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415487</id>
      <parentid>7415486</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T02:15:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="531" xml:space="preserve">'''Strapec''' môže byť

* dekoratívne voľné nitky, šnúrky a pod. na tkanine či oblečení, pozri [[strapec (textil)]]
* [[franforec]], [[zdrap]]
* prenesene: [[chumáč]] (napr. srsti); [[roj]] (napr. včiel); [[zhluk]] (napr. pretekárov)
* v biológii: 
** typ súkvetia, lat. ''racemus'', ''botrys'', pozri [[strapec (súkvetie)]]
** kužeľovitý súbor kvetov, plodov (súplodie), výhonkov, listov

==Pozri aj==
* [[strapec vajíčkovodu]]  (strapcovité výbežky na konci vajíčkovodu)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>fo6bnt44ifaatrba6y052zg2bhjluo7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415488</id>
      <parentid>7415487</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T02:16:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="534" xml:space="preserve">'''Strapec''' môže byť

* dekoratívne voľné nitky, šnúrky a pod. na tkanine či oblečení, pozri [[strapec (textil)]]
* [[franforec]], [[zdrap]]
* prenesene: [[chumáč]] (napr. srsti); [[roj]] (napr. včiel); [[zhluk]] (napr. pretekárov)
* v biológii: 
** typ súkvetia, lat. ''racemus'', ''botrys'', pozri [[strapec (súkvetie)]]
** kužeľovitý súbor kvetov, plodov (súplodie), výhonkov či listov

==Pozri aj==
* [[strapec vajíčkovodu]]  (strapcovité výbežky na konci vajíčkovodu)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>poiczsve2tq6pore0tqjpmvwarkgj4y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415489</id>
      <parentid>7415488</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T02:22:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="583" xml:space="preserve">'''Strapec''' môže byť

* dekoratívne voľné nitky, šnúrky a pod. na tkanine či oblečení, pozri [[strapec (textil)]]
* [[franforec]], [[zdrap]]
* prenesene: [[chumáč]] (napr. srsti); [[roj]] (napr. včiel); [[zhluk]] (napr. pretekárov)
* v biológii: 
** typ súkvetia, lat. ''racemus'', ''botrys'', pozri [[strapec (súkvetie)]]
** kužeľovitý súbor kvetov (t.j. spravidla vyššie uvedený typ súkvetia), plodov (súplodie), výhonkov či listov

==Pozri aj==
* [[strapec vajíčkovodu]]  (strapcovité výbežky na konci vajíčkovodu)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>afbus90ca91x7y9x92384p9fifmn5g6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hydrid (zlúčenina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>635075</id>
    <revision>
      <id>7415447</id>
      <parentid>7414006</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:21:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>&quot;Podla akeho nazvoslovia je hydrid anion&quot; podla akeho nazvoslovia je H2Te teluran, hmmm</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10833" xml:space="preserve">{{Pozri|anióne vodíka|hydrid (anión)}}'''Hydrid''' je všeobecný názov pre binárne zlúčeniny [[vodík]]a s inými prvkami. Vodík, s výnimkou [[Vzácny plyn|vzácnych plynov]] a niektorých [[Prechodný prvok|prechodných prvkov]], tvorí zlúčeniny so všetkými prvkami [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky]].&lt;ref name=&quot;Greenwood - Chemistry of the Elements&quot;&gt;
{{Citácia knihy
|priezvisko = Greenwood
|meno = Norman
|priezvisko2 = Earnshaw
|meno2 = Alan
|titul = Chemistry of the Elements, Second Edition
|vydavateľ = Butterworth-Heinemann
|miesto = Oxford
|rok = 1997
|vydanie = 2
|strany = 64-67
|isbn = 008-0-37941-9
|kapitola = Hydrogen
|počet strán = 1347
|jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;
Konvenciou je dohodnuté, že aj keď vodík nevystupuje vo všetkých binárnych zlúčeninách ako [[anión]], spoločné pomenovanie hydrid sa vzťahuje aj na tieto zlúčeniny.&lt;ref name=&quot;Housecroft - Inorganic Chemistry&quot;&gt;
{{Citácia knihy
|priezvisko = Housecroft
|meno = Catherine E.
|autor = 
|priezvisko2 = Sharpe
|meno2= Alan G
|titul = Inorganic Chemistry
|vydavateľ = Pearson
|miesto = Harlow
|rok = 2002
|mesiac = 
|vydanie = 2
|isbn = 0130-39913-2
|kapitola = Binary hydrides: classification and general properties
|počet strán = 949
|strany = 251-255
|jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Rozdelenie ==
[[Súbor:Sodium-hydride-3D-vdW.png|náhľad|Kryštálová mriežka hydridu sodného]]
Vzhľadom na [[Elektronegativita|elektronegativitu]] vodíka, ktorá má podľa Paulinga hodnotu 2,1, sa anión H&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt; vyskytuje len v zlúčeninách s [[Alkalický kov|alkalickými kovmi]] a [[Kov alkalických zemín|kovmi alkalických zemín]].&lt;ref name=&quot;King - Encyclopedia of Inorganic Chemistry&quot;&gt;
{{Citácia knihy
|titul = Encyclopedia of Inorganic Chemistry
|editori = Bruce R. King
|vydanie text = 2nd ed.
|vydavateľ = Wiley
|miesto = Chichester, West Sussex, England; Hoboken, NJ
|rok = 2005
|mesiac = september
|počet zväzkov = 10
|počet strán = 6696
|strany = 1-31
|kapitola = Hydogen: Inorganic Chemistry
|typ kapitoly = kapitola
|isbn = 978-0-470-86078-6
|jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; Tieto zlúčeniny majú charakter iónových zlúčenín a nazývajú sa ''iónové hyridy''. Sú to bezfarebné kryštalické tuhé látky, pripravujú sa priamym zlučovaním vodíka s príslušným prvkom a vo [[Voda|vode]] sa rozkladajú za vzniku hydroxidu a vodíka, nakoľko vodíkový anión sa správa ako silná zásada.&lt;ref name=&quot;King - Encyclopedia of Inorganic Chemistry&quot;/&gt;
: CaH&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + 2H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O → Ca(OH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;

Druhou skupinou sú ''kovalentné'' alebo ''molekulové hydridy'', tvorené zlúčeninami vodíka s prvkami [[Blok p|13. až 17. skupiny]].&lt;ref name=&quot;King - Encyclopedia of Inorganic Chemistry&quot;/&gt; Sú to prevažne plynné alebo kvapalné látky, kde je atóm vodíka viazaný [[Kovalentná väzba|kovalentnou väzbou]]. Rozlišujú sa podľa eletrónovového nasýtenia na zlúčeniny elektrónovo ekvivalentné (hydridy prvkov [[Tetrely|14. skupiny]] - [[uhľovodík]]y, [[silán]]y), hydridy s voľným elektrónovým párom/pármi - patria sem hydridy prvkov [[Pentely|15.]] ([[amoniak]], [[fosfán]]) a [[Chalkogény|16. skupiny]] (voda, [[sulfán]]) a halogénvodíky. Elektrónovo deficitné hydridy sú hydridy [[bór]]u, [[hliník]]a, [[Gálium|gália]] a [[Berýlium|berýlia]], ktoré vo svojej štruktúre obsahujú viaccentrové väzby a jednotlivé centrá prvok-vodík sú previazané [[vodíková väzba|vodíkovými mostíkmi]].&lt;ref name=&quot;Plesch - SYSTEMATICKÁ ANORGANICKÁ CHÉMIA&quot;&gt;
{{Citácia knihy
|priezvisko = Plesch
|meno = Gustáv
|priezvisko2 = Tatiersky
|meno2 = Jozef
|titul = Systematická anorganická chémia
|vydanie text = [CD-ROM]
|vydavateľ = OMEGA INFO
|miesto = Bratislava
|rok = 2004
|vydanie = 1
|isbn = 80-967741-9-0
|kapitola = Vodík
|počet strán = 139
|strany = 10
|jazyk = po slovensky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Shriver and Atkins' Inorganic Chemistry&quot;&gt;
{{Citácia knihy
|priezvisko = Atkins
|meno = Peter
|priezvisko2 = Overton
|meno2 = Tina
|priezvisko3 = Rouke
|meno3 = Jonatan
|priezvisko4 = Weller
|meno4 = Mark
|priezvisko5 = Armstrong
|meno5 = Fraser
|priezvisko6 = Hagerman
|meno6 = Michael
|titul = Shriver and Atkins' Inorganic Chemistry
|vydavateľ = Oxford Univesity Press
|miesto = Oxford
|rok = 2010
|vydanie = 5
|strany = 283-289
|isbn = 978-1-42-921820-7
|kapitola = Hydrogen
|počet strán = 824
|jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; Hydridy hliníka a berýlia sa niekedy vyčleňujú ako samostatná skupina ''polymérnych hydridov''.&lt;ref name=&quot;Housecroft - Inorganic Chemistry&quot;/&gt;

''Kovové hydridy'' sú poslednou skupinou hydridov. [[Prechodný prvok|Prechodné prvky]] (prvky [[Blok d|blokov d]] a [[Blok f|f]]) vytvárajú s vodíkom nestechimetrické zlúčeniny, kde je vodík viazaný v medziuzlových polohách kryštálovej štruktúry [[kov]]u a jeho obsah závisí od fyzikálnych podmienok (tlak, teplota).&lt;ref name=&quot;Shriver and Atkins' Inorganic Chemistry&quot;/&gt; Kovové hydridy majú často kovový vzhľad a sú elektricky vodivé, miera vodivosti však závisí od obsahu vodíka, so zvyšujúcim sa obsahom sa znižuje a naopak.&lt;ref name=&quot;Shriver and Atkins' Inorganic Chemistry&quot;/&gt;

== Názvoslovie ==
Hydridy kovov 1.-12. skupiny, kde vodík nadobúda oxidačné číslo H&lt;sup&gt;-I&lt;/sup&gt;, sa zlúčenina pomenuje ako '''hydrid''' + prídavné meno príslušného katiónu s odpovedajúcou koncovkou podľa oxidačného čísla. Hydridy polokovov a nekovov (prvkov [[Blok p|p-bloku]]) sa tvoria pridaním prípony '''-án''' ku koreňu latinského názvu prvku, alebo koncovky '''-ovodík''' v prípade [[halogén]]ov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krivosudský|meno=Lukáš|titul=STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE|url=https://www.researchgate.net/publication/349570183_STRUCNY_SPRIEVODCA_NAZVOSLOVIM_ANORGANICKEJ_CHEMIE|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2022/07/24|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|meno3=Jana|meno2=Michal|priezvisko2=Galamboš|priezvisko3=Levická}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Názvoslovie anorganických látok&quot;&gt;
{{Citácia knihy
|priezvisko = Galamboš
|meno = Michal
|priezvisko2 = Tatiersky
|meno2 = Jozef
|priezvisko3 = Rosskopfová
|meno3 = Oľga
|priezvisko4 = Kufčáková
|meno4 = Jana
|titul = Názvoslovie anorganických látok
|vydavateľ = Univerzita Komenského Bratislava
|miesto = Bratislava
|rok = 2011
|vydanie = 
|strany = 41-42
|isbn = 978-80-223-2966-8
|kapitola = Zlúčeniny vodíka
|počet strán = 161
|jazyk = po slovensky}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;99%&quot; align=&quot;center&quot;
|-style=&quot;background:#dedede;&quot; align=&quot;center&quot;
|colspan=&quot;2&quot; width=&quot;15%&quot; align=&quot;center&quot;|'''Prvky 1.-12. skupiny'''&lt;br /&gt;(vybrané príklady)
|colspan=&quot;2&quot; width=&quot;15%&quot; align=&quot;center&quot;|'''Prvky 13. skupiny'''
|colspan=&quot;2&quot; width=&quot;15%&quot; align=&quot;center&quot;|'''Prvky 14. skupiny'''
|colspan=&quot;2&quot; width=&quot;15%&quot; align=&quot;center&quot;|'''Prvky 15. skupiny'''&lt;br /&gt;([[pniktogén]]y)
|colspan=&quot;2&quot; width=&quot;15%&quot; align=&quot;center&quot;|'''Prvky 16. skupiny'''&lt;br /&gt;([[chalkogén]]y)
|colspan=&quot;2&quot; width=&quot;15%&quot; align=&quot;center&quot;|'''Prvky 17. skupiny'''&lt;br /&gt;([[halogén]]y)
|-style=&quot;background:#dedede;&quot; align=&quot;center&quot;
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Vzorec
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Názov
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Vzorec
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Názov
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Vzorec
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Názov
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Vzorec
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Názov
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Vzorec
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Názov
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Vzorec
|width=&quot;7%&quot; align=&quot;center&quot;|Názov
|-style=&quot;background:#fefefe;&quot; align=&quot;center&quot;
|LiH
|[[hydrid lítny]]
|BH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[borán]]
|CH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;
|[[metán]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''karbán'''&lt;/small&gt;
|NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[amoniak]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''azán'''&lt;/small&gt;
|H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O
|[[voda]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''oxidán'''&lt;/small&gt;
|HF
|[[fluorovodík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''fluorán'''&lt;/small&gt;
|-style=&quot;background:#efefef;&quot; align=&quot;center&quot;
|CaH&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
|[[hydrid vápenatý]]
|AlH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[alumán]]
|SiH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;
|[[silán]]
|PH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[fosfán]]
|H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S
|[[sulfán]]
|HCl
|[[chlorovodík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''chlorán'''&lt;/small&gt;
|-style=&quot;background:#fefefe;&quot; align=&quot;center&quot;
|UH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[hydrid uranitý]]
|GaH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[galán]]
|GeH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;
|[[germán]]
|AsH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[arzán]]
|H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Se
|[[selán]]
|HBr
|[[bromovodík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''bromán'''&lt;/small&gt;
|-style=&quot;background:#efefef;&quot; align=&quot;center&quot;
|ZrH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;
|[[hydrid zirkoničitý]]
|InH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[indán]]
|SnH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;
|[[stanán]]
|SbH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[stibán]]
|H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Te
|[[telán]]
|HI
|[[jodovodík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''jodán'''&lt;/small&gt;
|-style=&quot;background:#fefefe;&quot; align=&quot;center&quot;
|NbH&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;
|[[hydrid niobičný]]
|TlH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[talán]]
|PbH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;
|[[plumbán]]
|BiH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;
|[[bizmután]]
|H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Po
|[[polán]]
|HAt
|[[astatovodík]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;systémový názov '''astatán'''&lt;/small&gt;
|}
V prípade metánu, amoniaku, vody a halogenovodíkov je akceptovaný ich tradičný názov a ich systémové názvy sa používajú len pri vytváraní názvov katiónov, napríklad H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;F&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt; je [[fluoránium]]/fluorániový katión.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Okrem týchto zlúčenín môžu niektoré prvky tvoriť zložitejšie zlúčeniny, napríklad [[borány]] B&lt;sub&gt;x&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;y&lt;/sub&gt; alebo [[Uhľovodík|uhľovodíky]] C&lt;sub&gt;x&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;y&lt;/sub&gt;. Tieto zlúčeniny majú vlastné názvoslovie, ktoré je uvedené na daných stránkach.

== Použitie ==
Iónové hydridy ako [[hydrid lítny]], [[Hydrid sodný|sodný]] a [[Hydrid draselný|draselný]] sa používajú v organickej syntéze ako silné redukčné činidlá. Ich nevýhodou je rozklad vodou, takže reakčné podmienky musia byť striktne bezvodé.&lt;ref name=&quot;Housecroft - Inorganic Chemistry&quot;/&gt; Široké využitie v rôznych oblastiach ľudskej činnosti majú molekulové hydridy, či už je to voda, chlorovodík, amoniak, [[metán]], [[etán]] a iné uhľovodíky. Z kovových intersticiálnych zlúčenín sa uvažuje nad možnosťou využitia [[Hydrid paládia|hydridu paládia]] ako zdroja vodíka pre [[Palivový článok|palivové články]] pre jeho schopnosť absorbovať veľké objemy vodíka. Pri chladnutí z červeného žiaru na izbovú teplotu absobuje paládium až 900krát viac vodíka ako je jeho objem a tento je pri zahriatí spätne uvoľnený. Pre túto vlastnosť sa nazýva aj ''vodíková špongia''.&lt;ref name=&quot;Shriver and Atkins' Inorganic Chemistry&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Portál|Chémia}}{{Projekt|commons=Category:Hydrides|štítok=hydridy}}

[[Kategória:Hydridy| ]]</text>
      <sha1>3uayxsuwu1cgqb9fkwlvsq9deo4eykn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Riverdale</title>
    <ns>0</ns>
    <id>635342</id>
    <revision>
      <id>7415477</id>
      <parentid>7412617</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:06:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stephan1000000</username>
        <id>172529</id>
      </contributor>
      <comment>počet častí</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4867" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Riverdale
| en                = Riverdale
| logo              = Riverdale_logo.png
| žáner             = dráma
| námet             = 
| scenár            = 
| réžia             = 
| obsadenie         = K. J. Apa&lt;br&gt;Cole Sprouse&lt;br&gt;Camila Mendes&lt;br&gt;Lili Reinhart&lt;br&gt;Madelaine Petsch&lt;br&gt;Vanessa Morgan&lt;br&gt;Charles Melton&lt;br&gt;Ashleigh Murray&lt;br&gt;Luke Perry&lt;br&gt;Casey Cott&lt;br&gt;Mädchen Amick&lt;br&gt;Marisol Nichols
| hudba             = 
| hudba popiska     =
| slogan            = 
| krajina           = {{USA}} [[Spojené štáty]]
| jazyk             = [[angličtina]]
| počet sérií       = 6
| počet častí       = 116 
| výkonný producent = Greg Berlanti&lt;br&gt;Sarah Schechterová&lt;br&gt;Jon Goldwater&lt;br&gt;Roberto Aguirre-Sacasa
| producent         = J.B. Moranville
| kamera            = Stephen Jackson&lt;br&gt;David Lanzenberg
| strih             = Paul Karasick&lt;br&gt;Harry Jierjian
| dĺžka             = 42-46 minút
| spoločnosť        = Archie Comics&lt;br&gt;Berlanti Productions&lt;br&gt;CBS Television Studios&lt;br&gt;Warner Bros. Television
| distribútor       = Warner Bros. Television
| rok orig          = [[26. január]] [[2017]]
| tv orig           = [[The CW]]
| rok sk            = 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = 16:9 
| webstránky        = [http://www.cwtv.com/shows/riverdale/ www.cwtv.com/shows/riverdale/]
}}

'''Riverdale''' je [[americký]] dramatický [[seriál]] pre -násťročných, ktorý je založený na postavách [[Archie Comics]]. Vysielaný je od roku [[2017]] na [[Spojené štáty|americkej]] televíznej stanici [[The CW]].

Seriál sleduje postavy z Archie komiksov s [[K.J. Apa|Kenetim Jamesom K.J. Apom]] v hlavnej úlohe stvárňujúc postavu Archieho Andrewsa. Ďalej v ňom účinkujú [[Lili Reinhart]] ako Betty Cooperová, [[Camila Mendesová]] ako Veronica Lodgeová a [[Cole Sprouse]] ako Jughead Jones, ktorý je rozprávačom seriálu. Seriál tiež sleduje [[Ashleigh Murrayová|Ashleigh Murrayovú]] ako Josie McCoyovú, hlavnú speváčku The Pussycats a [[Madelaine Petschová|Madelaine Petschovú]] ako Cheryl Blossomovú, sestru Jasona Blossoma, ktorý je centrom záhady prvej série. Ďalšie postavy v seriály sú [[Kevin Keller]], [[Fred Andrews]], [[Alice Cooperová]] a [[Hermione Lodgeová]], rodičia Archieho, Betty a Veronicy.

Stanica [[The CW]] si ho objednala do svojej vysielacej sezóny [[2016]] – [[2017]], pričom pilotný diel odvysielali dňa [[26. január]]a [[2017]] Premiéra prvého dielu druhej série sa uskutočnila [[11. október|11. októbra]] [[2017]], tretia séria sa začala vysielať [[10. október|10. októbra]] [[2018]] a premiéra prvého dielu štvrtej série sa očakáva [[9. október|9. októbra]] [[2019]].

Seriál má aj [[Spin-off (médiá)|spin-off]]. Jeden sa začal nakrúcať v roku 2018 a druhý sa len teraz vyvíja. Prvý bol ''[[Chilling Adventures of Sabrina]]'' a druhý, ktorý je vo vývoji nesie názov ''[[Katty Keene]]''.

== Účinkujú ==
=== Hlavné postavy ===
*[[K. J. Apa]]{{--}}Archibald „Archie“ Andrews
*[[Lili Reinhart]]{{--}}Elizabeth „Betty“ Cooper
*[[Camila Mendes]]{{--}}Veronica „Ronnie“ Lodge
*[[Cole Sprouse]]{{--}}Forsythe „Jughead“ Jones III
*[[Marisol Nichols]]{{--}}Hermione Lodge
*[[Madelaine Petsch]]{{--}}Cheryl Blossom
*[[Ashleigh Murray]]{{--}}Josephine „Josie“ McCoy, hlavná speváčka miestnej skupiny Josie a Pussycats
*[[Mädchen Amicková|Mädchen Amick]]{{--}}Alice Cooper, matka Polly a Betty, editorka miestnych novín
*[[Luke Perry]]{{--}}Frederick „Fred“ Andrews, otec Archieho (Rip, forever in our hearts)
*Casey Cott{{--}}Kevin Keller, kamarát Betty a Veronicy, jeho otec je šerif Tom Keller

== Vysielanie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 60%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Séria
! rowspan=&quot;2&quot;| Časti
! colspan=&quot;3&quot;| Pôvodne vysielané (USA)
|-
! Premiéra série
! Finále série
! Stanica 
|-
| style=&quot;background:#7B3F00; width:1%;&quot;| 
! [[Zoznam častí seriálu Riverdale|1]]
| 13
| 26. január 2017
| 11. máj 2017
| rowspan=&quot;5&quot; | [[The CW]]
|-
| style=&quot;background:#5D4BB9; width:1%;&quot;| 
! [[Zoznam častí seriálu Riverdale|2]]
| 22
| 11. október 2017
| 16. máj 2018
|-
| style=&quot;background:#9B3338; width:1%;&quot;| 
! [[Zoznam častí seriálu Riverdale|3]]
| 22
| 10. október 2018
| 15. máj 2019
|-
| style=&quot;background:#4C4338; width:1%;&quot;| 
! [[Zoznam častí seriálu Riverdale|4]]
|19
|9. október 2019
|6. máj 2020
|-
| style=&quot;background:#6D8998; width:1%;&quot;| 
! [[Zoznam častí seriálu Riverdale|5]]
|19
|20. január 2021
|style=&quot;background:#DCDCDC; color:#808080;&quot; | TBA
|-
|}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Riverdale (seriál)|17473111}}

[[Kategória:Televízne seriály USA]]
[[Kategória:Televízne seriály The CW]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2017]]</text>
      <sha1>k2s93t8og9mn4h9tcigcz7ve1aemiat</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jaroslav Hutka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>641725</id>
    <revision>
      <id>7415414</id>
      <parentid>6943719</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:36:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>IB norm., náležitosti, ext.o., wl., kat., typografia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3257" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jaroslav Hutka
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = český folkový skladateľ, pesničkár a hudobník
 | Portrét            = Hutka.simecek.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1947|4|21}}
 | Miesto narodenia   = [[Olomouc]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Literatúra
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Jaroslav Hutka''' (* [[21. apríl]] [[1947]], [[Olomouc]]) je [[Česko|český]] [[folk]]ový skladateľ, [[pesničkár]] a [[hudobník]].

== Životopis ==
Jaroslav Hutka sa narodil 21. apríla 1947 v Olomouci. Študoval na umelecko-priemyslovej škole. Vystupoval s [[Vladimír Veit|Vladimírom Veitom]], neskôr s vlastným hudobným programom, v ktorom okrem iného popularizoval moravské ľudové piesne. Stal sa signatárom [[Charta 77|Charty 77]]. Bol nútený žiť v emigrácii v [[Holandsko|Holandsku]]. Po páde [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] sa [[25. november|25. novembra]] [[1989]] vrátil a vystúpil na manifestácii [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]].&lt;ref&gt;Birdmanová, Markéta: Gott byl hlásnou troubou okupačního režimu, vlál jako prapor, tvrdí písničkář Hutka. Dostupné [https://www.seznamzpravy.cz/clanek/gott-byl-hlasnou-troubou-okupacniho-rezimu-vlal-jako-prapor-tvrdi-pisnickar-hutka-81100 on-line]&lt;/ref&gt;

V súčasnosti si svoju tvorbu sám vydáva, kreslí a tlačí obaly na CD. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí [[Náměšť]]. Okrem vlastnej tvorby hrá aj moravské ľudové balady.

== Dielo ==
* ''Fejetony''. Praha : Galén, 2009, 387 s.
* ''Básne''. Praha : Gálén, 2008, 684 s.
* ''Podzim je tady''. Praha : Gema Art, 1998, 172 s.
* ''Agonda''. Praha : Galén, 2016, 125 s.
* ''Dvorky''. Toronto : Sixty-Eight Publishers, 1980, 242 s.
* ''Bakgården''. Oslo : Aventura, 1983, 130 s.
* ''Básně''. Praha : Galén, 2008, 684 s.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.hutka.cz/ Oficiálna stránka]
* [https://www.pametnaroda.cz/cs/hutka-jaroslav-1947 Jaroslav Hutka] – príbeh pamätníka na webe Paměť národa

== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Jaroslav Hutka|revízia=17797180}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hutka, Jaroslav}}
[[Kategória:Českí speváci]]
[[Kategória:Českí básnici]]
[[Kategória:Českí gitaristi]]
[[Kategória:Českí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Českí emigranti a exulanti]]
[[Kategória:Fejtonisti]]
[[Kategória:Signatári Charty 77]]
[[Kategória:Osobnosti z Olomouca]]</text>
      <sha1>nw2q21jrp971g3az14tmd6yelcv4cfs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rudolf Sikora</title>
    <ns>0</ns>
    <id>645380</id>
    <revision>
      <id>7415393</id>
      <parentid>7355146</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:12:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>IB norm., úvod, náležitosti, wl., kat., typografia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24781" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Rudolf Sikora
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský maliar, kresliar, grafik, fotograf
 | Portrét            = Rudolf Sikora (2015) II.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1946|4|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Žilina]], [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Akademický maliar|akad. mal.]] '''Rudolf Sikora''' (* [[17. apríl]] [[1946]], [[Žilina]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]], [[kresba (umenie)|kresliar]], [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]], [[fotograf]], [[sochárstvo|sochár]] a bývalý [[vysokoškolský pedagóg]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Milčák|meno=Peter|titul=Ako sa číta obraz|vydanie=Prvé vydanie|vydavateľ=Modrý Peter|miesto=Levoča|rok=2017|isbn=978-80-89545-551|strany=158|meno2=Marek|priezvisko2=Ormandík}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Macek|meno=Václav|titul=The History of European Photography|vydanie=|vydavateľ=Central European House of Photography|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-85739-70-1|strany=671}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Čorná|meno=Tina|autor=|odkaz na autora=|titul=Rudolf Sikora: Podpisujeme zmenky, ktoré naši potomkovia nebudú môcť zaplatiť|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/480321-rudolf-sikora-podpisujeme-zmenky-ktore-nasi-potomkovia-nebudu-moct-zaplatit/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-15|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt; Je jednou z hlavných postáv súčasného [[Konceptuálne umenie|konceptuálneho umenia]] na Slovensku,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; a jedným z najvýznamnejších postáv českého a [[Slovenské umenie 20. storočia|slovenského výtvarného umenia 20. storočia]]. Počas [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] bol aktívny na [[Neoficiálne umenie|neoficiálnej]] – alternatívnej umeleckej scéne.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Všetky galérie sú mu malé, dali sme mu celé noviny|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/439020/vsetky-galerie-su-mu-male-dali-mu-cele-noviny/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-04-19|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabušický|meno=Aurel|titul=Rudolf Sikora: sám proti sebe|vydanie=1.|vydavateľ=Národní galerie|miesto=Praha|rok=2006|isbn=8070353414|strany=298}}&lt;/ref&gt; Pedagogicky pôsobil na viacerých vysokých školách, bol jedným z iniciátorov vzniku [[Verejnosť proti násiliu|Verejnosti proti násiliu]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Post Bellum SK|odkaz na autora=|titul=Rudolf Sikora: Výtvarník, ktorý otvoril Umeleckú besedu pre nežnú revolúciu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/745413/rudolf-sikora-vytvarnik-ktory-otvoril-umelecku-besedu-pre-neznu-revoluciu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-01|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Osobnosťou slovenskej fotografie je R. Sikora|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.teraz.sk/kultura/osobnostou-slovenskej-fotografie-je-r/368211-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2018-12-19|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spomienka na výtvarnícky November|url=https://dennikn.sk/298738/spomienka-na-vytvarnicky-november-1989/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-11-18|dátum prístupu=2020-02-09|jazyk=sk-SK|meno=Alexander|priezvisko=Balogh}}&lt;/ref&gt; V roku [[2016]] bol ocenený [[Pribinov kríž|Pribinovým krížom I. triedy]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prezident Kiska udeľoval štátne vyznamenania|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/g/2537/prezident-kiska-udeloval-statne-vyznamenania?photo=p312400|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==

=== Mladosť a štúdium ===
Narodil sa [[17. apríl|17. apríla]] [[1946]] v [[Žilina|Žiline]] do rodiny matematika a úradníčky. Vyrastal na [[Spiš (región)|Spiši]], neskôr sa s rodinou presťahoval naspäť do Žiliny, kde študoval na strednej všeobecno-vzdelávacej škole. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1969]] študoval na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]], dva roky paralelne študoval scénografiu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]. Štúdium na VŠVÚ absolvoval pod vedením profesora [[Peter Matejka|Petra Matejku]] na Oddelení monumentálneho maliarstva a gobelínu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rusinová|meno=Zora|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=20. storočie : dejiny slovenského výtvarného umenia|vydanie=Prvé vydanie|vydavateľ=Slovenská národná galéria|miesto=Bratislava|rok=2000|počet strán=638|url=|isbn=80-8059-031-1|kapitola=Umenie a remeslo|strany=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Raná tvorba ===
Sikora vstúpil na výtvarnú scénu v politicky uvoľnenom období, koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Po absolovaní [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] debutoval v roku [[1969]] na vlastnej výstave ''Topografie'' v [[Galéria mladých|Galérii mladých]] na Mostovej ulici v [[Bratislava|Bratislave]], kde vystavovali napríklad aj [[Július Koller]] či [[Juraj Meliš]]. V ''Topografiách'' Sikora zúžitkoval špecifický druh informácií ako [[Topografia|topografické]] náčrty, [[Mapa|mapy]] a plány, s ktorými pracoval počas štúdia.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Geržová|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia : od abstraktného umenia k virtuálnej realite : idey - pojmy - hnutia|vydanie=|vydavateľ=Kruh súčasného umenia PROFIL|miesto=&amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D;|rok=c1999|počet strán=320|url=|isbn=80-968283-0-4|kapitola=|strany=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Už v tomto diele sa začal prejavovať jeho záujem o ekologické témy.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|auguste 1968]] Galériu mladých zavreli a po prestavbe ju dostal pod správu [[Socialistický zväz mládeže]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

=== 70. roky ===
V lete roku [[1977]] sa stretol s českým spisovateľom a jedným z organizátorov [[Charta 77|Charty 77]] [[Eugen Brikcius|Eugenom Brikciom]], ktorý ho požiadal o podpis. Sikora ponuku odmietol, pretože sa nechcel vystaviť nutnosti emigrovať.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

V roku [[1979]] sa Sikora s ďalšími výtvarníkmi zúčastnil generačnej výstavy v Ústave technickej kybernetiky [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Výstava sa stala základom pre vznik umeleckej skupiny A-R, ktorej členom sa však Sikora nestal.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Zajac|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Umelec ega popierajúci ego|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/2233/umelec-ega-popierajuci-ego/?ref=kat|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-13|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;

==== 1. otvorený ateliér ====
Významnou aktivitou umeleckej scény bola výstava nazvaná ''1. otvorený ateliér'' [[19. november|19. novembra]] [[1970]] v ateliéri v jeho dome na [[Tehelná ulica (Bratislava)|Tehelnej ulici]] č. 32 v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá predznamenala nástup silnej generácie tvorcov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Sikorová|meno=Eugénia|titul=I. otvorený ateliér 1970 - Bratislava|vydanie=1.|vydavateľ=Sorosovo centrum súčasného umenia|miesto=Bratislava|rok=2000|isbn=8089009026|strany=143}}&lt;/ref&gt; Išlo o vedomý protestný prejav proti mocenským zásahom, ktorý vznikol ako spontánne podujatie z iniciatívy samotných výtvarníkov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Zúčastnilo sa ho 19 umelcov so zákazom verejne vystavovať: [[Milan Adamčiak]], [[Peter Bartoš (maliar)|Peter Bartoš]], [[Václav Cigler]], [[Róbert Cyprich]], [[Milan Dobeš]], [[Igor Gazdík]], [[Viliam Jakubík]], [[Július Koller]], [[Ivan Kříž-Vyrubiš]], [[Vladimír Kordoš]], [[Otis Laubert]], [[Juraj Meliš]], [[Alex Mlynárčik]], [[Marián Mudroch]], [[Jana Shejbalová-Želibská]], Rudolf Sikora, [[Ivan Štěpán|Ivan Štěpán,]] [[Dezider Tóth]] a [[Miloš Urbásek]]. Vernisáže sa zúčastnil aj český teoretik umenia [[Jindřich Chalupecký]].

Ateliér bol otvorený [[19. november|19. novembra]] [[1970]] o 17.00, na druhý deň prišla [[Štátna bezpečnosť]] a Sikoru kvôli nepovolenému stretnutiu od rána vypočúvali. Zámienkou bola aj provokatívna inštalácia prázdnych konzerv s nápisom ''Atmosféra 1970 – nedýchateľné'', ktorá však bola spoločným dielom [[Viliam Jakubík|Jakubíka]], [[Vladimír Kordoš|Kordoša]] a [[Marián Murdoch|Murdocha]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Incidentom začalo postupné presúvanie umeleckých aktivít z verejných priestorov do súkromia ateliérov.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Ako okupácia zastavila slobodnú umeleckú tvorbu|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/481033-ako-okupacia-zastavila-slobodnu-umelecku-tvorbu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-20|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt; Udalosť sa stala známou a konceptuálni autori sa na Tehelnej ulici v rámci [[Neoficiálne umenie|neoficiálnej scény]] naďalej stretávali, čo viedlo k vzostupu [[Konceptuálne umenie|konceptuálneho umenia]] na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Rudolf Sikora: Sám s fotografiou/Alone with Photography|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/413672-rudolf-sikora-sam-s-fotografiou-alone-with-photography/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2016-12-16|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt; Sikoru tiež vylúčili z kandidátstva do Zväzu výtvarných umelcov, v období normalizácie dostal zákaz vystavovať a neustále ho vyšetrovali príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Akácsová|meno=Elena|autor=|odkaz na autora=|titul=Rudolf Sikora: Som krikľúň|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/lifestyle/60047/rudolf-sikora-som-kriklun-/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2019-11-10|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Zuzana Bartošová, teoretička umenia, Ústav dejín umenia SAV|odkaz na autora=|titul=Vesmír podľa Sikoru|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/411954-vesmir-podla-sikoru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2016-11-26|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;

Sikorov bratislavský dom na Tehelnej ulici bol v roku [[1975]] zbúraný kvôli výstavbe nemocnice. Sikora s rodinou dostal od štátu náhradný byt, no výstavy v ňom už neorganizoval.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; V roku [[1976]] zorganizoval pri príležitosti ekologickej konferencie na [[Smolenický zámok|Smolenickom zámku]] verejnú výstavu. Na konferencii predniesol príspevok o podiele umeleckej tvorby na formovaní ekologického myslenia.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Naďalej sa podieľal na tvorbe oficiálne „závadnej tvorby“, napríklad na kolaboračnom albume ''Symposion III in memoriam Miloš Laky'' ([[1976]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

=== 80. roky ===
V roku [[1983]] bol Sikora spolu s ďalšími bývalými poslucháčmi [[Peter Matejka|Petra Matejku]] vylúčený z výstavy k Matejkovmu jubileu na pôde [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Udialo sa tak z podnetu [[Ľubomír Podušel|Ľubomíra Podušela]], ktorý bol námestníkom riaditeľa [[Slovenská národná galéria|SNG]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

V roku [[1988]] Sikora s mladými postmodernými autormi [[Gabriel Hošovský|Gabrielom Hošovským]], [[Martin Knut|Martinom Knutom]] a [[Miloš Novák|Milošom Novákom]] založil umeleckú skupinu ''Syzýgia''. Tvorba združenia smerovala k ''„redukcii expresívnych motívov, uplatňovaniu stratégií vyprádzňovania a sociálnej vyblednutosti so snahou o definovanie problémov súvisiacich s identitou.''“&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Skupinu postupne akceptovali oficiálne galérie a po novembri 1989 vystavovali najmä v [[Galéria M+|Galérii M+]] na [[Laurinská ulica|Laurinskej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Zoskupenie ukončilo svoju činnosť v roku [[1990]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Sikora bol v roku [[1988]] prijatý do Zväzu slovenských výtvarných umelcov na príkaz predsedu a bývalého ministra kultúry [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

==== Vznik Verejnosti proti násilu ====
Počas študentských demonštrácií [[17. november|17. novembra]] [[1989]] bol doma a pracoval. [[19. november|19. novembra]] sa na popud informácií o policajných zásahoch voči protestujúcim rozhodol zvolať niekoľkých priateľov do výstavnej siene [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umeleckej besedy v Bratislave]], kde mal vtedy výstavu.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Breier|meno=Pavol|titul=Rudolf Sikora|vydanie=1.|vydavateľ=samizdat|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=|strany=26}}&lt;/ref&gt; Po telefonáte s [[Miroslav Cipár|Miroslavom Cipárom]], vtedajším predsedom mestskej organizácie zväzu umelcov sa najprv stretol s viacerými výtvarníkmi a ďalšími osobnosťami v ateliéri v Cipárovom byte, kde spoločne spísali kritické vyhlásenie. Následne zúčastnení pozvali ďalšie osobnosti do Umeleckej besedy, kde sa napokon stretlo približne 500 osôb. Takmer 400 z pozvaných napokon podpísalo aj pripravené verejné vyhlásenie z Cipárovho bytu. Po rôznych organizačných záležitostiach bolo vo večerných hodinách založené hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Sikora deklaroval ľútosť, že o vzniku VPN nedali hneď vedieť ľuďom v [[Praha|Prahe]], čo mohlo zabrániť neskoršej nedôvere voči [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] zo strany [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

=== 90. roky a súčasnosť ===
V porevolučných rokoch Sikora pracoval ako poradca prvých ponovembrových [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministrov kultúry]], [[Ladislav Chudík|Ladislava Chudíka]] a [[Ladislav Snopko|Ladislava Snopka]]. V apríli 1990 z ministerstva a z VPN odišiel, dôvodom bolo rozhodnutie venovať sa naplno výtvarnej tvorbe.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

Od roku [[1990]] pôsobil ako profesor na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]], kde učil až do roku [[2004]]. V rokoch [[2003]] až [[2011]] prednášal na [[Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach|Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach]]. Externe vyučoval aj na [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémii výtvarných umení]] (AVU) a [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení]] (FAMU) v Prahe.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bajcurová|meno=Katarína|titul=Rudolf Sikora. Sám s fotografiou|vydanie=1.|vydavateľ=OZ FOTOFO|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=9788085739718|strany=312}}&lt;/ref&gt;

== Súkromný život ==
Jeho manželkou a celoživotnou partnerkou bola historička umenia [[Eugénia Sikorová]] ([[1946]]{{--}}[[2019]], pedagogicky pôsobila na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]], aj ako asistentka scénografa prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]]).

V roku [[2020]] sa oženil druhý raz, zobral si novinárku Tinu Čornú.

Rudolf Sikora má troch súrodencov, jeho bratom je historik PhDr. [[Stanislav Sikora]], CSc.

== Ocenenia ==

* 1991, cena na Trienále grafiky, Krakov, Poľsko
* 2012, Cena Nadácie Tatra banky za umenie
* 2016, Pribinov kríž I. triedy

== Tvorba ==

=== Námety ===
Sikora sa už v 70. rokoch venoval ekologickým a kozmickým námetom.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Zuzana Bartošová, teoretička umenia, Ústav dejín umenia SAV|odkaz na autora=|titul=Vesmír podľa Sikoru|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/411954-vesmir-podla-sikoru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2016-11-26|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt; Ako jeden z prvých umelcov v [[Československá socialistická republika|Československu]] upozorňoval na ekologické ohrozenie sveta, ovplyvnil ho [[Eugen Gindl]], ktorý mu odporúčal knihu ''Limity rastu'' [[Massachusetts Institute of Technology|Massachusettského technologického inštitútu]] z roku [[1972]]. Tá obsahovala prognózy čerstvo vzniknutého [[Rímsky klub|Rímskeho klubu]], s Gindlovou pomocou knihu získal v podobe [[Poľsko|poľského]] [[Samizdat|samizdatového]] prekladu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Nesmieme sa klaňať peniazom a myslieť si, že dokážeme ovládať prírodu, hovorí umelec Rudolf Sikora|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1176000/nesmieme-sa-klanat-peniazom-a-mysliet-si-ze-dokazeme-ovladat-prirodu-hovori-umelec-rudolf-sikora/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt; Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V mnohých svojich dielach pracuje s podobnými symbolmi – hviezdička a krížik, plus a mínus, narodenie a smrť, negatív a pozitív, dobro a zlo.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Čorná|meno=Tina|autor=|odkaz na autora=|titul=Rudolf Sikora: Stratiť moc je ako prísť o milenku|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/3880946/rudolf-sikora-stratit-moc-je-ako-prist-o-milenku.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2008-05-17|dátum prístupu=2020-02-20}}&lt;/ref&gt;

Viacero svojich diel venoval ruskému revolučnému avantgardistovi [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimirovi Malevičov]]&lt;nowiki/&gt;i (Hrob pre Maleviča I-III (1996), Epitaf pre Maleviča (1998).&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

=== Žáner ===
Sikora sa od začiatku tvorby venoval [[Konceptuálne umenie|konceptuálnemu umeniu]]; cykly ''Topografie'' (1969), ''Z mesta von'' (1970) ''Rezy civilizáciou'' (1972), ''Čas… priestor'' (1971{{--}}1974), ''Habitat'' (1975) a ''Pyramídy'' (1976{{--}}1977). V roku [[1981]] sa zúčastnil kolaboratívneho diela ''Senza titolo'' [[Poštové umenie|poštového umelca]] [[Peter Meluzin|Petra Meluzina]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Koncom 70. a začiatkom 80. rokov sa Sikora začal venovať [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]], s využitím fotografických techník, [[Ofset|ofsetu]] a [[Serigrafia|serigrafie]] produkoval diela ''Čierna diera'' ''– Biela diera'' (1979), ''V súradniciach času a priestoru'' (1981), cykly ''Energie'' (1982{{--}}1985) a ''Antropický princíp'' (1985{{--}}1987). V sedemdesiatych rokoch sa zaoberal aj [[Akčné umenie|umením akcie]], najmä v rámci kolektívnych aktivít v 1. otvorenom ateliéri.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

V 90. rokoch tvoril kombináciou fotografie, kresby a maľby cykly ''Hroby suprematistov'' (1993{{--}}1994), ''Erby'' (1991{{--}}1992, ''Víťazné oblúky'' (1992).&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Dielo ==

=== Samostatné výstavy ===

* 1989, Výstavná sieň ZSVU ([[Umelecká beseda slovenská]]), [[Bratislava]], ''Sikora''
* 1993, [[ifa-Galerie]], [[Berlín]], ''Zerfall der Symbole''
* 2006, [[Národná galéria Praha|Národní galerie Praha]], [[Praha]], ''Sám proti sebe''
* 2008, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, ''Sám proti sebe''
* 2016, [[Galéria Umelka]], Bratislava, ''Sám s fotografiou''

=== Zastúpenie v zbierkach ===

* Art Institute of Chicago, [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]
* [[National Gallery of Art]], [[Washington, D. C.|Washington D.C.]], USA
* Kupferstich Kabinett, Stadtsgalerie Dresden, [[Drážďany]], [[Nemecko]]
* Photosammlung Museum Ludwig, [[Kolín]], Nemecko
* Galerie der Stadt Esslingen, Museum Bochum, [[Bochum]], Nemecko
* Museum of Fine Arts, [[Houston]], USA
* Národní galerie v Praze, [[Praha]], [[Česko]]
* [[Slovenská národná galéria]], [[Bratislava]], [[Slovensko]]
* [https://artandconcept.eu Artandconcept Gallery,Praha]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* DZIEWANSKA, Marta (ed.) et al.: ''Mária Bartuszová. Provisional Forms''. Museum of Modern Art : Warszaw, 2015.
* FOWKES, Maja: ''Green Block. Neo-avant-garde Art and Ecology under Socialism''. Budapest – New York : Central European University Press, 2015, s. 151 – 195
* GRÚŇ, Daniel: ''Red Planet: Cosmic Imaginery of the Slovak Neo-Avant-Garde''. In: RODUNDA, Łukasz – FARQUHARSON, Alex – PIWOWARSKA, Barbara (eds.): ''Star City. The Future Under Comunism.'' Nottingham : Mammal Foundation, Nottingham Contemporary, tranzit.at, 2011, s. 52-68
* GRÚŇ, Daniel: ''Der Kosmos der Slowaksichen Neoavantgarde zwichen Utopie, Fiktion und Politik''. In. ''Crossing 68/89''. Eds. Jurgen Danyel – Jennifer Schevardo – Stephan KRUHL. Berlin : Metropol Verlag, 2008, s. 136 – 155.
* KEMP-WELSCH, Klara: ''Antipolitics in Central European Art: Reticence as DissidenceUnder Post-totalitarian Rule 1956 – 1989''. I.B. London – New York : Tauris, 2014.
* SUDAC, Marinko (ed.) et al.: ''Područje zastoja. Kolekcija Marinko Sudac / Standstill. Marinko Sudac Collection''. Zagreb : Institut za istraživanje avantgarde, 2011, s. 250 – 255.
* STRAUSS, Thomas: ''Zwischen Ostkunst und Westkunst. Von der Avantgarde zur Postmoderne.'' München &quot; scaneg Verlag, 1995.
* PIOTROWSKI, Piotr'': In the Shadow of Yalta: Art and the Avant-garde in Eastern Europe 1945 – 1989.'' London : Reaktion Books Ltd., 2009.
* KRŠŇÁK, Boris a kol.: ''UME?NIE! príbeh zbierky Artandconcept,'' Bratislava, Petrus, 2020

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.artandconcept.eu/rudolf-sikora Artandconcept Gallery – Rudolf Sikora]
* {{webumenia}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Sikora, Rudolf}}
[[Kategória:Slovenskí maliari]]
[[Kategória:Slovenskí fotografi]]
[[Kategória:Slovenskí grafici]]
[[Kategória:Konceptuálni umelci]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]]
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Technickej univerzite v Košiciach]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]]</text>
      <sha1>bu0zjml77nv42pn3a71t4xrlu79p3gs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zuzana Mistríková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>648197</id>
    <revision>
      <id>7415394</id>
      <parentid>7252877</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T17:43:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>IB norm., ref., wl., kat., typografia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8601" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Zuzana Mistríková
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenská filmová producentka, politička
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1967|5|21}}
 | Miesto narodenia   = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = [[Ján Mistrík]]
 | Príbuzní           = [[Ivan Mistrík]] (strýko)
 | Súrodenci          = Jana Petrikovičová&lt;br /&gt;[[Ľubica Orechovská]]
 | Manžel             = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Politika
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Zuzana Mistríková''' (* [[21. máj]] [[1967]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) je slovenská filmová producentka a prezidentka ''Asociácie nezávislých producentov''.&lt;ref&gt;Mistríková, Zuzana, 1967-. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0021463-Mistrikova-Zuzana-1967/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] bola aj aktívnou političkou.

== Biografia ==
Dcéra herca [[Ján Mistrík|Jána Mistríka]], má staršiu a mladšiu sestru.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Laucká | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Na návšteve: Zuzana Mistríková a Ján Mistrík | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/689041/na-navsteve-zuzana-mistrikova-a-jan-mistrik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-10-10 | dátum prístupu = 2022-07-24}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1985]]{{--}}[[1987]] asistentka strihu v [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1987]]{{--}}[[1990]] študovala odbor divadelná dramaturgia na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]].

Počas revolučných politických a sociálnych zmien udalostí v novembri a decembri 1989 ([[nežná revolúcia]]) bola jednou z hlavných tvárí študentského hnutia. Ako zástupkyňa študentského hnutia (spolu so [[Svetoslav Bombík|S. Bombíkom]]) sa zúčastnila prvej Televíznu reláciu Štúdio Dialóg vysielali 24. novembra. Bolo to vôbec prvýkrát, čo verejnosť mohla sledovať diskusiu so zástupcami komunistov na jednej strane a ich oponetami.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mistríková (1967)|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/mistrikova-zuzana-1967|vydavateľ=www.pametnaroda.cz|dátum prístupu=2021-08-27|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; „Dopadlo to celkom dobre... a odvtedy som sa stala akousi hovorkyňou študentského hnutia,“ spomína Mistríková.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Od roku [[1990]] bola poslankyňou [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] za stranu [[Verejnosť proti násiliu]] (VPN). Od roku [[1991]] bola poradkyňa 1. podpredsedu vlády SR, jej pedagóga [[Martin Porubjak|Martina Porubjaka]].&lt;ref&gt;''Kto je kto na Slovensku? 1991.'' Bratislava 1991, s. 119.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Z vrcholovej politiky odišla po [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1992|voľbách v júni 1992]]. (Voľby do Federálneho zhromaždenia sa konali v dňoch [[5. jún|5.]] – [[6. jún|6. júna]] [[1992]]. Volilo sa do oboch komôr [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], do [[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovne ľudu]] aj do [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov]]. Súbežne sa konali aj voľby do parlamentov oboch republík – [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|do Slovenskej národnej rady]]). VPN neprekročilo potrebné 5-percentné [[volebné kvórum]] pre vstup do parlamentu a následne bolo rozpustené. Voľby na Slovensku vyhralo [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Hnutie za demokratické Slovensko]] s viac ako 33% hlasov voličov. Deň po voľbách, v pondelok [[7. jún]]a [[1992]] mala štátnice a ukončila vysokú školu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Ako spoluzakladateľka [[Fun rádio|Fun rádia]] sa podieľala na založení Asociácie nezávislých rádií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za účasť v Novembri 89 ju chceli vyhodiť zo školy. Prečítajte si príbeh tváre študentského hnutia|url=https://soda.o2.sk/pribehy/za-ucast-v-novembri-89-ju-chceli-vyhodit-zo-skoly-ako-revolucne-dni-prezivala-tvar-studentskeho-hnutia/|vydavateľ=Sóda {{!}} Dobré čítanie|dátum vydania=2018-11-16|dátum prístupu=2021-08-27}}&lt;/ref&gt;, pre ktorú od decembra 1992 (premenovaná na ''[[Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska]] – ANRTS, potom rozdelená na televíznu a Asociácia rádií Slovenska''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Asociácia rádií Slovenska|url=https://asociaciaradii.sk/|vydavateľ=Asociácia rádií Slovenska|dátum prístupu=2021-08-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;) pracovala. Angažovala sa aj v ''[[Mediálny inštitút|Mediálnom inštitúte]]'', ktorý bol založený [[17. november|17. novembra]] [[1998]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mediálny inštitút hospodárenie organizácie a finančné údaje v databáze FinStat|url=https://www.finstat.sk/31800131|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; ako nezávislé odborné výskumno – vzdelávacie občianske združenie zamerané na mediálny trh a rozvoj mediálneho prostredia. V rokoch [[2002]] až [[2006]] pôsobila na [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerstve kultúry]] ako generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie.

V 90-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] voľne spolupracovala na divadelných predstaveniach režiséra a choreografa O. Šotha. Je spoluautorkou scenára rockového tanečného predstavenia „Zvláštna radosť žiť“ (SND 1990). V súčasnosti sa venuje produkovaniu filmov (napríklad „Učiteľka“, réžia [[Jan Hřebejk]]) a pôsobí ako prezidentka ''Asociácie nezávislých producentov''.

Bývalá členka ''Slovenskej rady VPN'', ''Rady [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]'' a ''Vysokoškolskej únie Slovenska''.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.pametnaroda.cz/sk/mistrikova-zuzana-1967 Zuzana Mistríková] – príbeh pamätníka na webe Paměť národa
* [https://www.aktuality.sk/clanok/550102/zuzana-mistrikova-november-89-je-nieco-co-sa-uz-nikdy-nezopakuje/ Zuzana Mistríková: November 89 je niečo, čo sa už nikdy nezopakuje] – rozhovor na portáli Aktuality.sk (2018)
* [https://dennikn.sk/1296504/zuzana-mistrikova-ficov-pribeh-je-smutny-jeho-politika-je-len-zhodnotit-zahladit-a-stihnut-sa-vystahovat/ Zuzana Mistríková: Ficov príbeh je smutný, jeho politika je len zhodnotiť, zahladiť a stihnúť sa vysťahovať] – rozhovor v Denníku N (2018)
* [https://dennikn.sk/2518849/zuzana-mistrikova-nebol-to-woodstock-bola-to-revolucia/ Zuzana Mistríková: Nebol to Woodstock, bola to revolúcia] – rozhovor Karola Sudora v rámci projektu November89 DNES (2021)

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mistríková, Zuzana}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní dramaturgovia]]
[[Kategória:Politici VPN]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]]
[[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]</text>
      <sha1>1apkcvl2crezormclr4ba6tytjchjbe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radoslav Kuric</title>
    <ns>0</ns>
    <id>656210</id>
    <revision>
      <id>7415546</id>
      <parentid>7299439</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T10:25:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Od3po3okrem3</username>
        <id>204778</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava preklepu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7123" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno                             = Radoslav Kuric
 | fotka                            = 
 | veľkosť fotky                    = 
 | komentár                         = 
 | celé meno                        = 
 | dátum narodenia                  = {{dnv|1975|3|19}}
 | miesto narodenia                 = [[Banská Bystrica]]
 | dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia                    = 
 | prezývky                         = 
 | alma mater                       = 
 | povolanie                        = [[herec]], moderátor a [[hudobník]]
 | roky pôsobenia                   = 
 | manželka                         = 
 | priateľka                        = 
 | deti                             = 
 | rodičia                          = 
 | ovplyvnenie                      = 
 | webstránka                       = 
 | ostatné ocenenia                 = 
 | Český lev                        = 
 | Zlatý medveď                     = 
}}
[[Mgr. art.]] '''Radoslav Kuric''' (* [[19. marec]] [[1975]], [[Banská Bystrica]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]], moderátor a [[hudobník]].&lt;ref&gt;[https://kultura.sme.sk/c/848147/comeback-poezie.html Comeback poézie, kultura.sme.sk]&lt;/ref&gt;

== Zo života ==
Počas základnej školy chodil aj do [[ZUŠ|ľudovej školy umenia]], kde študoval spev. Tiež  sa učil hru na [[akordeón]] a hru na [[klavír]], vie hrať aj na [[gitara|gitare]] &lt;ref&gt;[https://www.lenprezeny.sk/sympaticky-advokat-zo-sudnej-siene-radoslav-kuric-tesim-sa-co-ma-zivot-mna-pripravene/ Sympatický advokát zo Súdnej siene – Radoslav Kuric: Teším sa, čo má život pre mňa pripravené, lenprezeny.sk]&lt;/ref&gt;. Počas štúdia na gymnáziu spolu s [[Miki Michelčík|Miki Michelčíkom]] založili hudobnú skupinu Credo, neskôr z nej odišiel &lt;ref&gt;[https://www.slovoplus.sk/radoslav-kuric-kazde-dobre-divadlo-ktore-sa-robi-poctivo-a-uprimne-moze-evanjelizovat/ Radoslav Kuric: Každé dobré divadlo, ktoré sa robí poctivo a úprimne, môže evanjelizovať, slovoplus.sk]&lt;/ref&gt;. Počas vojenskej služby v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] účinkoval v divadelnej hre ''Motýľom nik nerozkáže'', ktorú režíroval [[Ľubomír Paulovič]]. Po gymnáziu a absolvovaní vojenskej služby išiel študovať na [[VŠMU]] v Bratislave odbor herectvo. 

V roku [[1998]], po absolvovaní školy získal angažmán vo [[Zvolen]]e v [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského|divadle Jozefa Gregora Tajovského]]. Neskôr počas dvoch sezón pôsobil aj ako umelecký šéf. Okrem herectva sa venuje aj moderovaniu, v [[STV]] moderuje a spoluvytvára reláciu ''[[Noc v archíve]]''. Moderuje aj spoločenské a kultúrne akcie. Pre film a televíziu pôsobí aj v dabingu. Má svoju ''Fanpage'' na stránkach Facebooku.

== Ocenenia ==
* ocenenie od Literárneho fondu, 
* [[2008]]: Cenu Literárneho fondu, za stvárnenie Dr. Kerženceva v hre ''Rozum'' &lt;ref&gt;[https://myzvolen.sme.sk/c/4224126/literarny-fond-ocenil-zvolenskych-umelcov.html Literárny fond ocenil zvolenských umelcov, myzvolen.sme.sk]&lt;/ref&gt;
* [[2010]]: Prémia Literárneho fondu, stvárnenie postavy Julesa, muzikál ''Cesta okolo sveta za 80 dní'' 
* [[2010]]: divácka cenu ''Motýľ'', anketa o najpopulárnejšieho herca v DJGT, v 61. sezóne

== Divadlo ==
* ''Rozum'' ....Dr. Keržencev, divadlo: [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]]  
* ''Skrotení zlej ženy'' ....Hortensio, divadlo [[DJGT]] 
* ''Poplach v hoteli Westminster 2'' ....riaditeľka, divadlo DJGT
* ''Lekárske tajomstvo'' ....pacient Gejza, divadlo DJGT
* ''Šofér slečny Daisy'' ....syn Boolie, divadlo DJGT 
* ''Dobre rozohraná partia'' ....syn Leonarda, divadlo DJGT
* [[2014]] ''Čertice''  ....Vincenzo, obchodník s rybami, divadlo DJGT
* [[2015]] ''Prekliaty básnik'', divadlo DJGT

== Rozhlas ==
* [[2006]]: ''Perom ako britvou'', réžia: Andrej Turčan
* [[2007]]: ''Babeliáda'', autor: Ján Štepita, réžia: Andrej Turčan &lt;ref&gt;[https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/142904/babeliada-pasmo-o-zivote-a-tvorbe-issaka-babela Babeliáda - pásmo o živote a tvorbe Issaka Babela, pyramida.rtvs.sk]&lt;/ref&gt;
* [[2015]]: ''Klára a 12 mesiačikov'', réžia: Peter Palik &lt;ref&gt;[https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/354309 Rozhlasové hry - Archív extra, Klára a 12 mesiačikov, rtvs.sk]&lt;/ref&gt;
* [[2018]]: ''Na Vianoce nemám čas'', réžia: Ján Medveď
* [[2020]]: ''Moje nedostižné ja'', réžia: Ján Mikuš &lt;ref&gt;[https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/235272/ked-pes-je-palacinkovy-a-vselico-ine Keď pes je palacinkový a všeličo iné, litera.rtvs.sk]&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
* [[2015]]: ''Spievankovo 5: O povolaniach'', réžia: [[Diana Novotná]] ....Pekár macko &lt;ref&gt;[https://www.tv-archiv.sk/-radoslav-kuric Radoslav Kuric, tv-archiv.sk]&lt;/ref&gt;
* [[2015]]: ''[[Svet podľa Evelyn]]'', TV seriál, [[TV JOJ]], epizóda: ''Buď alebo''
* [[2015]]: ''[[Divoké kone]]'', TV seriál, [[TV JOJ]], &lt;ref&gt;[https://www.csfd.cz/tvurce/81005-radoslav-kuric/ Radoslav Kuric, Csfd.cz]&lt;/ref&gt;
* [[2015]]: ''Taký je život'', TV seriál, [[TV JOJ]] &lt;ref&gt;[https://www.fdb.cz/serial/taky-je-zivot/146305 Taký je život, Fdb.cz]&lt;/ref&gt;
* [[2007]]: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]'', TV seriál, [[TV Markíza]]
* [[2008]] - [[2020]]: ''[[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]]''  ....právnik, advokát

== Dabing ==
=== Film ===
* Môj bratranec Vinny 
* [[2006]]: ''Poirot: Vianoce Hercula Poirota'' &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&amp;t=2974 Radoslav Kuric, dabingforum.sk]&lt;/ref&gt; 
* [[2006]]: ''Poirot: Dobrodružstvo egyptskej hrobky'' 
* [[2009]]: ''Kyklop''
* ''V mysli vraha - Jacques Spiesser''  ....Kouznetov 
* ''Temná pravda - Cyril Lecomte''  ....patológ 
* ''Sunshine - Benedict Wong''  ....Trey 
* [[2010]]: ''Zbraň odplaty''
* [[2010]]: ''Ťažkí borci''
* [[2010]]: ''Hľadači svetla''
* [[2010]]: ''Doktor Klaun''
* [[2012]]: ''Ako delfín''

=== Seriál ===
* [[2010]]: ''Poirot: Vražda v Orient Exprese - Samuel West''  ....Dr. Constantine 
* ''Tru Calling - Zach Galifianakis''  ....Davis 
* [[2004]]: ''Siska''
* [[2006]]: ''Sila lásky - Lorenzo Patané''  ....Robert Saalfeld 
* [[2006]]: ''Oheň'' 
* [[2006]]: ''Lovci drakov'' 
* [[2011]]: ''Zúfalí romantici''  

== Moderovanie ==
* [[2008]] - súčasnosť: ''[[Noc v archíve]]'', dokumentárno - zábavno - hudobná relácia, [[STV]], moderátor a spoluautor &lt;ref&gt;[https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13232 Noc v archíve v televíznom videoarchíve RTVS]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://djgt.sk/ludia/kuric-radoslav/ Profil na stránkach Divadla Jozefa Gregora Tajovského]
* [https://www.joj.sk/sudna-sien/postavy/11489-mgr-art-radoslav-kuric Profil na stránkach TV JOJ]

{{DEFAULTSORT:Kuric, Radoslav}}
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí moderátori]]</text>
      <sha1>054brprw6dzq7ivbsh4ok85el7ux0ku</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kozmická stanica Tchien-kung</title>
    <ns>0</ns>
    <id>666218</id>
    <revision>
      <id>7415450</id>
      <parentid>7415310</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:58:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>update</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13368" xml:space="preserve">{{Infobox Kozmická stanica 
 | stanica                = Tchien-kung&lt;br /&gt;天宫&lt;br /&gt;'''Čínska vesmírna stanica'''&lt;br /&gt;中国空间站
 | stanica_obr            = Tiangong Space Station Rendering 2021.10.png
 | stanica_obr_landscape  = 
 | stanica_obr_veľkosť    = 
 | stanica_obr_titulok    = Vizualizácia stanice v júni 2022, v strede je základný modul [[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]] s pripojenými nákladnými kozmickými loďami [[Tchien-čou]] (vľavo a vpravo) a kozmickou loďou [[Šen-čou]] (dole)
 | extra_obr              = 
 | extra_obr_landscape    = 
 | extra_obr_veľkosť      = 
 | extra_obr_titulok      = 
 | znak                   = 
 | znak_veľkosť           = 
 | znak_titulok           = 
 | volací_znak            = 
 | posádka                = 3
 | štart                  = [[29. apríl]] [[2021]],&lt;br /&gt;03:23:15,613 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
 | štartovacia_rampa      = [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]], [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]] (LC-101)
 | návrat                 = 
 | stav                   = 
 | hmotnosť               = 45 500 kg
 | dĺžka                  = 34,5 m
 | šírka                  = 50 m
 | výška                  = 
 | priemer                = 4,2 m
 | objem                  = 100 m³
 | tlak                   = 
 | perigeum               = 386,0 km
 | apogeum                = 395,5 km
 | inklinácia             = 41,47°
 | rýchlosť               = 27 648 km/h (7,68 km/s)
 | perióda                = 92,2 minút
 | obehy_deň              = 15,61
 | na_orbite              = {{vek v rokoch a dňoch|2021|4|29}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;({{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}})&lt;/small&gt;
 | obývaná                = 
 | obehy                  = 
 | vzdialenosť            = 
 | štat_z                 = 24. júla 2022 &lt;small&gt;(pokiaľ nie je uvedené inak)&lt;/small&gt;
 | štat_ref               = 
 | konfigurácia_obr       = Chinese large orbital station.png
 | konfigurácia_landscape = 
 | konfigurácia_veľkosť   = 
 | konfigurácia_titulok   = Nákres Tchien-kungu po dokončení 
}}

'''Kozmická stanica Tchien-kung''' ({{vjz|zho|天宫空间站|[[pchin-jin]]: ''Tiāngōng kōngjiānzhàn''}} – ''Tchien-kung kchung-ťien-čan''; doslova: „''Kozmická stanica Nebeský palác''“; {{vjz|eng|''Tiangong space station''}}&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China launches first Tiangong space station module | url = https://www.dw.com/en/china-launches-first-tiangong-space-station-module/a-57369206 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zhao Lei | odkaz na autora = | titul = China launches first section of its massive space station | url = http://www.chinadaily.com.cn/a/202104/29/WS608a0379a31024ad0babb1dc_2.html | vydavateľ = chinadaily.com.cn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = huaxia | odkaz na autora = | titul = China launches space station core module Tianhe | url = http://www.xinhuanet.com/english/2021-04/29/c_139914454.htm | vydavateľ = xinhuanet.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), známa tiež ako '''Čínska vesmírna stanica''' ({{vjz|zho|中国空间站|[[pchin-jin]]: ''Zhōngguó kōngjiānzhàn''}} – ''Čung-kuo kchung-ťien-čan''; {{vjz|eng|''China Space Station''}}; skratka: ''CSS''), je viacmodulová [[Čína|čínska]] [[kozmická stanica]], ktorej výstavba sa začala v roku [[2021]] úspešným vypustením základného modulu [[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]] na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] [[Zem]]e. Štart základného modulu stanice sa uskutočnil [[29. apríl]]a 2021 o 03:23:15,613 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Dlhý pochod 5 (raketa)|Čchang-čeng CZ-5B]] z [[kozmodróm]]u [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] na [[ostrov]]e [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]].&lt;ref name=&quot;cgtn-core-module-of-china-s-space-station&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Core module of China's space station enters planned orbit - CGTN | url = https://news.cgtn.com/news/2021-04-29/Rocket-carrying-China-s-space-station-core-module-blasts-off-ZQL7WBUE8w/index.html | vydavateľ = news.cgtn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kosmo-mek-tiangong-a-css&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Tiangong a CSS | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/cina/sz/tiangong.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čína začne budovat svou kosmickou stanici | url = https://kosmonautix.cz/2021/03/cina-zacne-budovat-svou-kosmickou-stanici/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2021-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ide už o tretiu čínsku kozmickú stanicu a zároveň to bude prvá viacmodulová čínska stanica na obežnej dráhe Zeme, keďže predchádzajúce stanice [[Tchien-kung 1]] a [[Tchien-kung 2|2]] boli len malé experimentálne moduly, ktoré poslúžili na prvé čínske dlhodobé pilotované [[kozmický let|kozmické lety]], odskúšanie postupov pri spájaní [[umelé kozmické teleso|kozmických telies]] v automatickom i pilotovanom režime, zásobovaní stanice, doplňovaní paliva a viacerých ďalších technológií potrebných na stavbu väčšieho orbitálneho komplexu.

V prvej fáze letu bola stanica neobývaná, pričom [[29. máj]]a 2021 k nej vyštartovala nepilotovaná [[nákladná kozmická loď]] [[Tchien-čou 2]] a [[17. jún]]a pilotovaná [[kozmická loď]] [[Šen-čou 12]] s troma [[kozmonaut]]mi, ktorí tvorili prvú stálu posádku novej stanice. Na kozmodróme [[Ťiou-čchüan]] v čínskej [[autonómna oblasť|autonómnej oblasti]] [[Vnútorné Mongolsko]] je vždy pre prípad núdze pripravená raketa [[Čchang-čeng 2F|Čchang-čeng CZ-2F/G]] a kozmická loď [[Šen-čou]] na prípadnú záchrannú misiu ku kozmickej stanici. Od roku [[2022]] je Čínska vesmírna stanica trvalo obývaná ako aj [[Medzinárodná vesmírna stanica]]. Zásobovanie zabezpečujú nákladné lode [[Tchien-čou]]. Súčasťou stanice je okrem základného modulu Tchien-che aj laboratórny modul [[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]], pričom ešte pribudne ďalší laboratórny modul [[Meng-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Meng-tchien]] a voľne lietajúci [[ďalekohľad|teleskop]] [[Sün-tchien]].&lt;ref name=&quot;kosmo-mek-tiangong-a-css&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;

== Moduly ==
* základný modul '''[[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]]''' ({{vjz|zho|天和|[[pchin-jin]]: ''Tiānhé''}}; doslova: ''Harmónia nebies''/''Nebeská harmónia''; {{vjz|eng|''Harmony of the Heavens''}}/''Heavenly Harmony''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''TH'''. Modul úspešne odštartoval 29. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;cgtn-core-module-of-china-s-space-station&quot;/&gt; Tchien-che je rozdelený na dve valcovité sekcie s priemermi 4,2 a 3,5 [[meter|metra]]. Celková dĺžka modulu je 16,6 metra, pričom obývateľný priestor má objem 50 [[kubický meter|m³]]. Modul tvoria aj nádrže a guľovitá sekcia s priemerom 2,8 metra s piatimi [[stykovací uzol|stykovacími uzlami]], na ktoré sa pripoja laboratórne moduly Wen-tchien a Meng-tchien. Základný modul zvládne ubytovať trojčlennú posádku, takže jeho súčasťou sú aj systémy podpory života. Pri dobrej údržbe by mal modul fungovať 15 rokov.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* laboratórny modul '''[[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]]''' ({{vjz|zho|问天|[[pchin-jin]]: ''Wèntiān''}}; doslova: ''Pátranie po nebesiach''/''Nebeské otázky''; {{vjz|eng|''Quest for the Heavens''}}/''Sky Inquiry''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''WT'''. Modul úspešne odštartoval [[24. júl]]a [[2022]] o 06:22:32,057 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC) pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Dlhý pochod 5 (raketa)|Čchang-čeng CZ-5B]] z [[kozmodróm]]u [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] na [[ostrov]]e [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]]. Ešte v ten istý deň o 19:13 UTC sa pripojil k prednému stykovaciemu uzlu stanice. Na dĺžku meria 17,9 metra s priemerom 4,2 metra. Obývateľný priestor má objem 50 m³. Hmotnosť modulu je približne 23 000 [[kilogram|kg]]. Na palube laboratórnych modulov Wen-tchien a Meng-tchien sa majú vykonávať vedecké experimenty z biológie, biotechnológie, fyziky, materiálového inžinierstva a ďalších odborov, ktoré využijú podmienky [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Okrem experimentov umiestnených v pretlakovej kabíne, bude na oboch moduloch možné vykonávať aj externé experimenty vystavené kozmickému prostrediu. Moduly Wen-tchien a Meng-tchien budú pripojené k základnému modulu Tchien-che, pričom ich bude možné riadiť z útrob stanice i z pozemného strediska. Modul Wen-tchien je tiež vybavený dodatočnými systémami riadenia, ktoré sa môžu použiť v prípade problémov primárnych systémov v základnom module.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* laboratórny modul '''[[Meng-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Meng-tchien]]''' ({{vjz|zho|梦天|[[pchin-jin]]: ''Mèngtiān''}}; doslova: ''Snívanie o nebesiach''/''Nebeský sen''; {{vjz|eng|''Dreaming of the Heavens''}}/''Heavenly Dream''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''MT'''. Štart modulu je naplánovaný na [[október]] 2022. Bude mať podobné rozmery a hmotnosť ako modul Wen-tchien. Meng-tchien bude mať tiež podobnú funkciu ako Wen-tchien, ale bude vybavený špeciálnou malou prechodovou komorou na presun nákladov a nástrojov medzi interiérom a exteriérom stanice, pričom je opäť možná spolupráca s posádkou i staničným manipulátorom.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* voľne lietajúci teleskop '''[[Sün-tchien]]''' ({{vjz|zho|巡天|[[pchin-jin]]: ''Xúntiān''}}; doslova: ''Putovanie po nebesiach''/''Prieskum nebies''; {{vjz|eng|''Touring the Heavens''}}/''Sky Survey''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''XT'''. Jeho štart je naplánovaný na [[december]] [[2023]]. Pôjde o vesmírny ďalekohľad so zrkadlom s priemerom 2 metre. Teleskop nebude trvalo pripojený k stanici, ale má sa väčšinou pohybovať v jej blízkosti. Ak však bude potrebné na ňom niečo opraviť, bude možné ho dočasne pripojiť k stanici.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tianhe final art 310819.jpg|Nákres základného modulu Tchien-che
Súbor:Tianhe core module at ground test.jpg|Základný modul Tchien-che počas príprav na štart
Súbor:Launch of Tianhe Core Module (Cropped).jpg|Štart modulu Tchien-che, 29. apríl 2021
Súbor:Tianhe Core Module Rendering 01.png|Vizualizácia modulu Tchien-che bez pripojených kozmických lodí
Súbor:Wentian Module.png|Laboratórny modul Wen-tchien
Súbor:Mengtian module.png|Laboratórny modul Meng-tchien
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Tchien-kung 1]]
* [[Tchien-kung 2]]
* [[Šen-čou]]
* [[Medzinárodná vesmírna stanica]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tiangong space station}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.cmse.gov.cn/ Oficiálna stránka Čínskej agentúry pre pilotované kozmické lety – čínska verzia]  
* [http://en.cmse.gov.cn/ Oficiálna stránka Čínskej agentúry pre pilotované kozmické lety – anglická verzia] 
* [https://www.heavens-above.com/orbit.aspx?satid=48274 Aktuálna poloha Tchien-kungu na stránkach heavens-above.com] {{slk icon}}

[[Kategória:Program Tchien-kung]]
[[Kategória:Kozmické stanice]]
[[Kategória:Kozmonautika]]
[[Kategória:Prebiehajúce misie]]
[[Kategória:Kozmonautika v 2021]]</text>
      <sha1>e7rubh6y0pnbar6xcp4wfgqkenhgle6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415517</id>
      <parentid>7415450</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T07:09:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13399" xml:space="preserve">{{Infobox Kozmická stanica 
 | stanica                = Tchien-kung&lt;br /&gt;天宫&lt;br /&gt;'''Čínska vesmírna stanica'''&lt;br /&gt;中国空间站
 | stanica_obr            = Tiangong Space Station Rendering 2021.10.png
 | stanica_obr_landscape  = 
 | stanica_obr_veľkosť    = 
 | stanica_obr_titulok    = Vizualizácia stanice v júni 2022, v strede je základný modul [[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]] s pripojenými nákladnými kozmickými loďami [[Tchien-čou]] (vľavo a vpravo) a kozmickou loďou [[Šen-čou]] (dole)
 | extra_obr              = 
 | extra_obr_landscape    = 
 | extra_obr_veľkosť      = 
 | extra_obr_titulok      = 
 | znak                   = 
 | znak_veľkosť           = 
 | znak_titulok           = 
 | volací_znak            = 
 | posádka                = 3
 | štart                  = [[29. apríl]] [[2021]],&lt;br /&gt;03:23:15,613 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
 | štartovacia_rampa      = [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]], [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]] (LC-101)
 | návrat                 = 
 | stav                   = 
 | hmotnosť               = 45 500 kg
 | dĺžka                  = 34,5 m
 | šírka                  = 50 m (rozpätie solárnych panelov)
 | výška                  = 
 | priemer                = 4,2 m
 | objem                  = 100 m³
 | tlak                   = 
 | perigeum               = 386,0 km
 | apogeum                = 395,5 km
 | inklinácia             = 41,47°
 | rýchlosť               = 27 648 km/h (7,68 km/s)
 | perióda                = 92,2 minút
 | obehy_deň              = 15,61
 | na_orbite              = {{vek v rokoch a dňoch|2021|4|29}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;({{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}})&lt;/small&gt;
 | obývaná                = 
 | obehy                  = 
 | vzdialenosť            = 
 | štat_z                 = 24. júla 2022 &lt;small&gt;(pokiaľ nie je uvedené inak)&lt;/small&gt;
 | štat_ref               = 
 | konfigurácia_obr       = Chinese large orbital station.png
 | konfigurácia_landscape = 
 | konfigurácia_veľkosť   = 
 | konfigurácia_titulok   = Nákres Tchien-kungu po dokončení 
}}

'''Kozmická stanica Tchien-kung''' ({{vjz|zho|天宫空间站|[[pchin-jin]]: ''Tiāngōng kōngjiānzhàn''}} – ''Tchien-kung kchung-ťien-čan''; doslova: „''Kozmická stanica Nebeský palác''“; {{vjz|eng|''Tiangong space station''}}&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China launches first Tiangong space station module | url = https://www.dw.com/en/china-launches-first-tiangong-space-station-module/a-57369206 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zhao Lei | odkaz na autora = | titul = China launches first section of its massive space station | url = http://www.chinadaily.com.cn/a/202104/29/WS608a0379a31024ad0babb1dc_2.html | vydavateľ = chinadaily.com.cn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = huaxia | odkaz na autora = | titul = China launches space station core module Tianhe | url = http://www.xinhuanet.com/english/2021-04/29/c_139914454.htm | vydavateľ = xinhuanet.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), známa tiež ako '''Čínska vesmírna stanica''' ({{vjz|zho|中国空间站|[[pchin-jin]]: ''Zhōngguó kōngjiānzhàn''}} – ''Čung-kuo kchung-ťien-čan''; {{vjz|eng|''China Space Station''}}; skratka: ''CSS''), je viacmodulová [[Čína|čínska]] [[kozmická stanica]], ktorej výstavba sa začala v roku [[2021]] úspešným vypustením základného modulu [[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]] na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] [[Zem]]e. Štart základného modulu stanice sa uskutočnil [[29. apríl]]a 2021 o 03:23:15,613 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Dlhý pochod 5 (raketa)|Čchang-čeng CZ-5B]] z [[kozmodróm]]u [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] na [[ostrov]]e [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]].&lt;ref name=&quot;cgtn-core-module-of-china-s-space-station&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Core module of China's space station enters planned orbit - CGTN | url = https://news.cgtn.com/news/2021-04-29/Rocket-carrying-China-s-space-station-core-module-blasts-off-ZQL7WBUE8w/index.html | vydavateľ = news.cgtn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kosmo-mek-tiangong-a-css&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Tiangong a CSS | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/cina/sz/tiangong.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čína začne budovat svou kosmickou stanici | url = https://kosmonautix.cz/2021/03/cina-zacne-budovat-svou-kosmickou-stanici/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2021-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ide už o tretiu čínsku kozmickú stanicu a zároveň to bude prvá viacmodulová čínska stanica na obežnej dráhe Zeme, keďže predchádzajúce stanice [[Tchien-kung 1]] a [[Tchien-kung 2|2]] boli len malé experimentálne moduly, ktoré poslúžili na prvé čínske dlhodobé pilotované [[kozmický let|kozmické lety]], odskúšanie postupov pri spájaní [[umelé kozmické teleso|kozmických telies]] v automatickom i pilotovanom režime, zásobovaní stanice, doplňovaní paliva a viacerých ďalších technológií potrebných na stavbu väčšieho orbitálneho komplexu.

V prvej fáze letu bola stanica neobývaná, pričom [[29. máj]]a 2021 k nej vyštartovala nepilotovaná [[nákladná kozmická loď]] [[Tchien-čou 2]] a [[17. jún]]a pilotovaná [[kozmická loď]] [[Šen-čou 12]] s troma [[kozmonaut]]mi, ktorí tvorili prvú stálu posádku novej stanice. Na kozmodróme [[Ťiou-čchüan]] v čínskej [[autonómna oblasť|autonómnej oblasti]] [[Vnútorné Mongolsko]] je vždy pre prípad núdze pripravená raketa [[Čchang-čeng 2F|Čchang-čeng CZ-2F/G]] a kozmická loď [[Šen-čou]] na prípadnú záchrannú misiu ku kozmickej stanici. Od roku [[2022]] je Čínska vesmírna stanica trvalo obývaná ako aj [[Medzinárodná vesmírna stanica]]. Zásobovanie zabezpečujú nákladné lode [[Tchien-čou]]. Súčasťou stanice je okrem základného modulu Tchien-che aj laboratórny modul [[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]], pričom ešte pribudne ďalší laboratórny modul [[Meng-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Meng-tchien]] a voľne lietajúci [[ďalekohľad|teleskop]] [[Sün-tchien]].&lt;ref name=&quot;kosmo-mek-tiangong-a-css&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;

== Moduly ==
* základný modul '''[[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]]''' ({{vjz|zho|天和|[[pchin-jin]]: ''Tiānhé''}}; doslova: ''Harmónia nebies''/''Nebeská harmónia''; {{vjz|eng|''Harmony of the Heavens''}}/''Heavenly Harmony''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''TH'''. Modul úspešne odštartoval 29. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;cgtn-core-module-of-china-s-space-station&quot;/&gt; Tchien-che je rozdelený na dve valcovité sekcie s priemermi 4,2 a 3,5 [[meter|metra]]. Celková dĺžka modulu je 16,6 metra, pričom obývateľný priestor má objem 50 [[kubický meter|m³]]. Modul tvoria aj nádrže a guľovitá sekcia s priemerom 2,8 metra s piatimi [[stykovací uzol|stykovacími uzlami]], na ktoré sa pripoja laboratórne moduly Wen-tchien a Meng-tchien. Základný modul zvládne ubytovať trojčlennú posádku, takže jeho súčasťou sú aj systémy podpory života. Pri dobrej údržbe by mal modul fungovať 15 rokov.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* laboratórny modul '''[[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]]''' ({{vjz|zho|问天|[[pchin-jin]]: ''Wèntiān''}}; doslova: ''Pátranie po nebesiach''/''Nebeské otázky''; {{vjz|eng|''Quest for the Heavens''}}/''Sky Inquiry''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''WT'''. Modul úspešne odštartoval [[24. júl]]a [[2022]] o 06:22:32,057 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC) pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Dlhý pochod 5 (raketa)|Čchang-čeng CZ-5B]] z [[kozmodróm]]u [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] na [[ostrov]]e [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]]. Ešte v ten istý deň o 19:13 UTC sa pripojil k prednému stykovaciemu uzlu stanice. Na dĺžku meria 17,9 metra s priemerom 4,2 metra. Obývateľný priestor má objem 50 m³. Hmotnosť modulu je približne 23 000 [[kilogram|kg]]. Na palube laboratórnych modulov Wen-tchien a Meng-tchien sa majú vykonávať vedecké experimenty z biológie, biotechnológie, fyziky, materiálového inžinierstva a ďalších odborov, ktoré využijú podmienky [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Okrem experimentov umiestnených v pretlakovej kabíne, bude na oboch moduloch možné vykonávať aj externé experimenty vystavené kozmickému prostrediu. Moduly Wen-tchien a Meng-tchien budú pripojené k základnému modulu Tchien-che, pričom ich bude možné riadiť z útrob stanice i z pozemného strediska. Modul Wen-tchien je tiež vybavený dodatočnými systémami riadenia, ktoré sa môžu použiť v prípade problémov primárnych systémov v základnom module.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* laboratórny modul '''[[Meng-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Meng-tchien]]''' ({{vjz|zho|梦天|[[pchin-jin]]: ''Mèngtiān''}}; doslova: ''Snívanie o nebesiach''/''Nebeský sen''; {{vjz|eng|''Dreaming of the Heavens''}}/''Heavenly Dream''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''MT'''. Štart modulu je naplánovaný na [[október]] 2022. Bude mať podobné rozmery a hmotnosť ako modul Wen-tchien. Meng-tchien bude mať tiež podobnú funkciu ako Wen-tchien, ale bude vybavený špeciálnou malou prechodovou komorou na presun nákladov a nástrojov medzi interiérom a exteriérom stanice, pričom je opäť možná spolupráca s posádkou i staničným manipulátorom.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* voľne lietajúci teleskop '''[[Sün-tchien]]''' ({{vjz|zho|巡天|[[pchin-jin]]: ''Xúntiān''}}; doslova: ''Putovanie po nebesiach''/''Prieskum nebies''; {{vjz|eng|''Touring the Heavens''}}/''Sky Survey''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''XT'''. Jeho štart je naplánovaný na [[december]] [[2023]]. Pôjde o vesmírny ďalekohľad so zrkadlom s priemerom 2 metre. Teleskop nebude trvalo pripojený k stanici, ale má sa väčšinou pohybovať v jej blízkosti. Ak však bude potrebné na ňom niečo opraviť, bude možné ho dočasne pripojiť k stanici.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tianhe final art 310819.jpg|Nákres základného modulu Tchien-che
Súbor:Tianhe core module at ground test.jpg|Základný modul Tchien-che počas príprav na štart
Súbor:Launch of Tianhe Core Module (Cropped).jpg|Štart modulu Tchien-che, 29. apríl 2021
Súbor:Tianhe Core Module Rendering 01.png|Vizualizácia modulu Tchien-che bez pripojených kozmických lodí
Súbor:Wentian Module.png|Laboratórny modul Wen-tchien
Súbor:Mengtian module.png|Laboratórny modul Meng-tchien
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Tchien-kung 1]]
* [[Tchien-kung 2]]
* [[Šen-čou]]
* [[Medzinárodná vesmírna stanica]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tiangong space station}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.cmse.gov.cn/ Oficiálna stránka Čínskej agentúry pre pilotované kozmické lety – čínska verzia]  
* [http://en.cmse.gov.cn/ Oficiálna stránka Čínskej agentúry pre pilotované kozmické lety – anglická verzia] 
* [https://www.heavens-above.com/orbit.aspx?satid=48274 Aktuálna poloha Tchien-kungu na stránkach heavens-above.com] {{slk icon}}

[[Kategória:Program Tchien-kung]]
[[Kategória:Kozmické stanice]]
[[Kategória:Kozmonautika]]
[[Kategória:Prebiehajúce misie]]
[[Kategória:Kozmonautika v 2021]]</text>
      <sha1>9ajlpi6ejpeng0ykqx342k2ia0myt36</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415527</id>
      <parentid>7415517</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:48:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13474" xml:space="preserve">{{Infobox Kozmická stanica 
 | stanica                = Tchien-kung&lt;br /&gt;天宫&lt;br /&gt;'''Čínska vesmírna stanica'''&lt;br /&gt;中国空间站
 | stanica_obr            = Tiangong Space Station Rendering 2022.07.jpg
 | stanica_obr_landscape  = 
 | stanica_obr_veľkosť    = 
 | stanica_obr_titulok    = Vizualizácia stanice v júli 2022, v strede je základný modul [[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]], vľavo laboratórny modul [[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]], úplne vpravo je pripojená nákladná kozmická loď [[Tchien-čou]] a dole kozmická loď [[Šen-čou]] 
 | extra_obr              = 
 | extra_obr_landscape    = 
 | extra_obr_veľkosť      = 
 | extra_obr_titulok      = 
 | znak                   = 
 | znak_veľkosť           = 
 | znak_titulok           = 
 | volací_znak            = 
 | posádka                = 3
 | štart                  = [[29. apríl]] [[2021]],&lt;br /&gt;03:23:15,613 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
 | štartovacia_rampa      = [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]], [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]] (LC-101)
 | návrat                 = 
 | stav                   = 
 | hmotnosť               = 45 500 kg
 | dĺžka                  = 34,5 m
 | šírka                  = 50 m (rozpätie solárnych panelov)
 | výška                  = 
 | priemer                = 4,2 m
 | objem                  = 100 m³
 | tlak                   = 
 | perigeum               = 386,0 km
 | apogeum                = 395,5 km
 | inklinácia             = 41,47°
 | rýchlosť               = 27 648 km/h (7,68 km/s)
 | perióda                = 92,2 minút
 | obehy_deň              = 15,61
 | na_orbite              = {{vek v rokoch a dňoch|2021|4|29}}&lt;br /&gt;&lt;small&gt;({{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}})&lt;/small&gt;
 | obývaná                = 
 | obehy                  = 
 | vzdialenosť            = 
 | štat_z                 = 24. júla 2022 &lt;small&gt;(pokiaľ nie je uvedené inak)&lt;/small&gt;
 | štat_ref               = 
 | konfigurácia_obr       = Chinese large orbital station.png
 | konfigurácia_landscape = 
 | konfigurácia_veľkosť   = 
 | konfigurácia_titulok   = Nákres Tchien-kungu po dokončení 
}}

'''Kozmická stanica Tchien-kung''' ({{vjz|zho|天宫空间站|[[pchin-jin]]: ''Tiāngōng kōngjiānzhàn''}} – ''Tchien-kung kchung-ťien-čan''; doslova: „''Kozmická stanica Nebeský palác''“; {{vjz|eng|''Tiangong space station''}}&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China launches first Tiangong space station module | url = https://www.dw.com/en/china-launches-first-tiangong-space-station-module/a-57369206 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zhao Lei | odkaz na autora = | titul = China launches first section of its massive space station | url = http://www.chinadaily.com.cn/a/202104/29/WS608a0379a31024ad0babb1dc_2.html | vydavateľ = chinadaily.com.cn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = huaxia | odkaz na autora = | titul = China launches space station core module Tianhe | url = http://www.xinhuanet.com/english/2021-04/29/c_139914454.htm | vydavateľ = xinhuanet.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), známa tiež ako '''Čínska vesmírna stanica''' ({{vjz|zho|中国空间站|[[pchin-jin]]: ''Zhōngguó kōngjiānzhàn''}} – ''Čung-kuo kchung-ťien-čan''; {{vjz|eng|''China Space Station''}}; skratka: ''CSS''), je viacmodulová [[Čína|čínska]] [[kozmická stanica]], ktorej výstavba sa začala v roku [[2021]] úspešným vypustením základného modulu [[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]] na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] [[Zem]]e. Štart základného modulu stanice sa uskutočnil [[29. apríl]]a 2021 o 03:23:15,613 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Dlhý pochod 5 (raketa)|Čchang-čeng CZ-5B]] z [[kozmodróm]]u [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] na [[ostrov]]e [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]].&lt;ref name=&quot;cgtn-core-module-of-china-s-space-station&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Core module of China's space station enters planned orbit - CGTN | url = https://news.cgtn.com/news/2021-04-29/Rocket-carrying-China-s-space-station-core-module-blasts-off-ZQL7WBUE8w/index.html | vydavateľ = news.cgtn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kosmo-mek-tiangong-a-css&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Tiangong a CSS | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/cina/sz/tiangong.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čína začne budovat svou kosmickou stanici | url = https://kosmonautix.cz/2021/03/cina-zacne-budovat-svou-kosmickou-stanici/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2021-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ide už o tretiu čínsku kozmickú stanicu a zároveň to bude prvá viacmodulová čínska stanica na obežnej dráhe Zeme, keďže predchádzajúce stanice [[Tchien-kung 1]] a [[Tchien-kung 2|2]] boli len malé experimentálne moduly, ktoré poslúžili na prvé čínske dlhodobé pilotované [[kozmický let|kozmické lety]], odskúšanie postupov pri spájaní [[umelé kozmické teleso|kozmických telies]] v automatickom i pilotovanom režime, zásobovaní stanice, doplňovaní paliva a viacerých ďalších technológií potrebných na stavbu väčšieho orbitálneho komplexu.

V prvej fáze letu bola stanica neobývaná, pričom [[29. máj]]a 2021 k nej vyštartovala nepilotovaná [[nákladná kozmická loď]] [[Tchien-čou 2]] a [[17. jún]]a pilotovaná [[kozmická loď]] [[Šen-čou 12]] s troma [[kozmonaut]]mi, ktorí tvorili prvú stálu posádku novej stanice. Na kozmodróme [[Ťiou-čchüan]] v čínskej [[autonómna oblasť|autonómnej oblasti]] [[Vnútorné Mongolsko]] je vždy pre prípad núdze pripravená raketa [[Čchang-čeng 2F|Čchang-čeng CZ-2F/G]] a kozmická loď [[Šen-čou]] na prípadnú záchrannú misiu ku kozmickej stanici. Od roku [[2022]] je Čínska vesmírna stanica trvalo obývaná ako aj [[Medzinárodná vesmírna stanica]]. Zásobovanie zabezpečujú nákladné lode [[Tchien-čou]]. Súčasťou stanice je okrem základného modulu Tchien-che aj laboratórny modul [[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]], pričom ešte pribudne ďalší laboratórny modul [[Meng-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Meng-tchien]] a voľne lietajúci [[ďalekohľad|teleskop]] [[Sün-tchien]].&lt;ref name=&quot;kosmo-mek-tiangong-a-css&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;

== Moduly ==
* základný modul '''[[Tchien-che (modul čínskej kozmickej stanice)|Tchien-che]]''' ({{vjz|zho|天和|[[pchin-jin]]: ''Tiānhé''}}; doslova: ''Harmónia nebies''/''Nebeská harmónia''; {{vjz|eng|''Harmony of the Heavens''}}/''Heavenly Harmony''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''TH'''. Modul úspešne odštartoval 29. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;cgtn-core-module-of-china-s-space-station&quot;/&gt; Tchien-che je rozdelený na dve valcovité sekcie s priemermi 4,2 a 3,5 [[meter|metra]]. Celková dĺžka modulu je 16,6 metra, pričom obývateľný priestor má objem 50 [[kubický meter|m³]]. Modul tvoria aj nádrže a guľovitá sekcia s priemerom 2,8 metra s piatimi [[stykovací uzol|stykovacími uzlami]], na ktoré sa pripoja laboratórne moduly Wen-tchien a Meng-tchien. Základný modul zvládne ubytovať trojčlennú posádku, takže jeho súčasťou sú aj systémy podpory života. Pri dobrej údržbe by mal modul fungovať 15 rokov.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* laboratórny modul '''[[Wen-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Wen-tchien]]''' ({{vjz|zho|问天|[[pchin-jin]]: ''Wèntiān''}}; doslova: ''Pátranie po nebesiach''/''Nebeské otázky''; {{vjz|eng|''Quest for the Heavens''}}/''Sky Inquiry''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''WT'''. Modul úspešne odštartoval [[24. júl]]a [[2022]] o 06:22:32,057 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC) pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Dlhý pochod 5 (raketa)|Čchang-čeng CZ-5B]] z [[kozmodróm]]u [[Wen-čchang (kozmodróm)|Wen-čchang]] na [[ostrov]]e [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]]. Ešte v ten istý deň o 19:13 UTC sa pripojil k prednému stykovaciemu uzlu stanice. Na dĺžku meria 17,9 metra s priemerom 4,2 metra. Obývateľný priestor má objem 50 m³. Hmotnosť modulu je približne 23 000 [[kilogram|kg]]. Na palube laboratórnych modulov Wen-tchien a Meng-tchien sa majú vykonávať vedecké experimenty z biológie, biotechnológie, fyziky, materiálového inžinierstva a ďalších odborov, ktoré využijú podmienky [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Okrem experimentov umiestnených v pretlakovej kabíne, bude na oboch moduloch možné vykonávať aj externé experimenty vystavené kozmickému prostrediu. Moduly Wen-tchien a Meng-tchien budú pripojené k základnému modulu Tchien-che, pričom ich bude možné riadiť z útrob stanice i z pozemného strediska. Modul Wen-tchien je tiež vybavený dodatočnými systémami riadenia, ktoré sa môžu použiť v prípade problémov primárnych systémov v základnom module.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* laboratórny modul '''[[Meng-tchien (modul čínskej kozmickej stanice)|Meng-tchien]]''' ({{vjz|zho|梦天|[[pchin-jin]]: ''Mèngtiān''}}; doslova: ''Snívanie o nebesiach''/''Nebeský sen''; {{vjz|eng|''Dreaming of the Heavens''}}/''Heavenly Dream''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''MT'''. Štart modulu je naplánovaný na [[október]] 2022. Bude mať podobné rozmery a hmotnosť ako modul Wen-tchien. Meng-tchien bude mať tiež podobnú funkciu ako Wen-tchien, ale bude vybavený špeciálnou malou prechodovou komorou na presun nákladov a nástrojov medzi interiérom a exteriérom stanice, pričom je opäť možná spolupráca s posádkou i staničným manipulátorom.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;
* voľne lietajúci teleskop '''[[Sün-tchien]]''' ({{vjz|zho|巡天|[[pchin-jin]]: ''Xúntiān''}}; doslova: ''Putovanie po nebesiach''/''Prieskum nebies''; {{vjz|eng|''Touring the Heavens''}}/''Sky Survey''&lt;ref name=&quot;dw-china-launches-first-tiangong-space&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;com-china-launches-first-section-of-its&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;xinhuanet-china-launches-space-station-core&quot;/&gt;), kód '''XT'''. Jeho štart je naplánovaný na [[december]] [[2023]]. Pôjde o vesmírny ďalekohľad so zrkadlom s priemerom 2 metre. Teleskop nebude trvalo pripojený k stanici, ale má sa väčšinou pohybovať v jej blízkosti. Ak však bude potrebné na ňom niečo opraviť, bude možné ho dočasne pripojiť k stanici.&lt;ref name=&quot;kosmonautix-cina-zacne-budovat-svou-kosmickou&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tianhe final art 310819.jpg|Nákres základného modulu Tchien-che
Súbor:Tianhe core module at ground test.jpg|Základný modul Tchien-che počas príprav na štart
Súbor:Launch of Tianhe Core Module (Cropped).jpg|Štart modulu Tchien-che, 29. apríl 2021
Súbor:Tianhe Core Module Rendering 01.png|Vizualizácia modulu Tchien-che bez pripojených kozmických lodí
Súbor:Wentian Module.png|Laboratórny modul Wen-tchien
Súbor:Mengtian module.png|Laboratórny modul Meng-tchien
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Tchien-kung 1]]
* [[Tchien-kung 2]]
* [[Šen-čou]]
* [[Medzinárodná vesmírna stanica]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tiangong space station}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.cmse.gov.cn/ Oficiálna stránka Čínskej agentúry pre pilotované kozmické lety – čínska verzia]  
* [http://en.cmse.gov.cn/ Oficiálna stránka Čínskej agentúry pre pilotované kozmické lety – anglická verzia] 
* [https://www.heavens-above.com/orbit.aspx?satid=48274 Aktuálna poloha Tchien-kungu na stránkach heavens-above.com] {{slk icon}}

[[Kategória:Program Tchien-kung]]
[[Kategória:Kozmické stanice]]
[[Kategória:Kozmonautika]]
[[Kategória:Prebiehajúce misie]]
[[Kategória:Kozmonautika v 2021]]</text>
      <sha1>6qcaqpqukg7il8mc4buouniukrfo7lx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Syndróm Pica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>673769</id>
    <revision>
      <id>7415507</id>
      <parentid>7286258</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T06:01:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Auto-épreuve</username>
        <id>128612</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2310" xml:space="preserve">'''Syndróm Pica''' [pika] (z lat. [[pica (rod)|Pica = straka]]) je porucha príjmu potravy, ktorá označuje pretrvávajúcu túžbu jesť látky či objekty, ktoré sú nejedlé. Môžu to byť napríklad vlasy, ľad, hlina, ale aj ohorky z cigariet či fekálie. Pica je bežnejšia u detí z horšieho socioekonomického prostredia a u tých, ktorí sú mentálne postihnutí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Pica: A Common Condition that is Commonly Missed - An Update Review|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30868957/|periodikum=Current Pediatric Reviews|dátum=2019|dátum prístupu=2021-12-07|ročník=15|číslo=3|strany=164–169|issn=1875-6336|doi=10.2174/1573396315666190313163530|poznámky=PMID: 30868957|meno=Alexander K. C.|priezvisko=Leung|meno2=Kam Lun|priezvisko2=Hon}}&lt;/ref&gt;

Pica sa tiež vyskytuje u tehotných žien, malých detí alebo u ľudí s developmentálnymi poruchami, ako je napríklad [[Autizmus (uzavretosť)|autizmus]]. V niektorých prípadoch môže spôsobiť rad zdravotných problémov.

Pica môže viesť u detí k [[Intoxikácia|intoxikácii]], ktorá môže mať za následok narušenie fyzického aj duševného vývoja. Môže tiež spôsobiť zranenia, ktoré potrebujú urgentný chirurgický zákrok. Rovnako tak môže spôsobiť [[Podvýživa|podvýživu]], parazitózu, [[Anémia|anémiu]] alebo otravu olovom. Pica býva spájaná s ďalšími [[Duševná porucha|mentálnymi poruchami]]. [[Psychická trauma|Trauma]], rodinné problémy, zanedbávanie dieťaťa, [[Gravidita|tehotenstvo]] a ďalšie stresory sú rizikovými faktormi.

Podľa DSM-5 môže byť pica diagnostikovaná v prípade, že toto správanie pretrváva viac ako jeden mesiac a správanie je developmentálne nevhodné pre jedinca (odporúčaný minimálny vek pre diagnózu pacienta sú dva roky). Správanie taktiež nie je v súlade s kultúrnymi normami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DSM-5 Diagnostic Criteria|url=http://picadisorder.weebly.com/dsm-5-diagnostic-criteria.html|vydavateľ=Pica Disorder|dátum prístupu=2021-12-07}}&lt;/ref&gt;

Termín pica pochádza z latinského slova ''pica'' (straka), podľa toho, že straky si všeličo berú do zobáka.

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Poruchy príjmu potravy]]
[[Kategória:Duševné poruchy]]</text>
      <sha1>gbz23i4elnszgf30o51184uu3129tsy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Banská Štiavnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>673877</id>
    <revision>
      <id>7415417</id>
      <parentid>7286808</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:02:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.10.59.10</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Doprava */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3962" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Banská Štiavnica
| obrázok            = Železničná stanica - panoramio (5).jpg
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = stanica v auguste 2014
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Banská Štiavnica]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 48.44412
| zemepisná dĺžka    = 18.91545
| otvorenie          = [[1950]]
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = 
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|154 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica]]
}}

'''Železničná stanica Banská Štiavnica''' je [[železničná stanica]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Leží na trati [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|154 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica]]. Nie je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]].&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt;

== Doprava ==
Na stanici sa nachádzajú 2 dopravné, 1 manipulačná a 2 odstavné koľaje. Je koncovou stanicou trate Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica. Staničná budova bola dostavaná v roku 1950.&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt; Stanica patrí do Oblastného riaditeľstva Zvolen.&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;/&gt;

== Stanica úzkokoľajky ==
Banskoštiavnická stanica pôvodnej úzkokoľajnej trate s rozchodom 1 000 mm z rokov [[1873]]{{--}}[[1949]] sa nachádzala bližšie k centru mesta, približne 1 km severozápadne od súčasnej normálnorozchodnej stanice, v blízkosti základnej školy Jozefa Horáka v priestore ulíc Kolpašská, Železničiarska, Staničná. Jej staničná budova slúži v súčasnosti ako obytný dom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stará úzkokoľajka Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica | url = https://www.dkubinsky.sk/clanok/stara-uzkokolajka-hronska-dubrava-banska-stiavnica | vydavateľ = dkubinsky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;48.4506°, 18.9103°. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy Google : Street View | url = https://www.google.com/maps/@48.4507196,18.910315,3a,90y,203.37h,91.99t/data=!3m6!1e1!3m4!1s-SrxQBLvQvCSqj7G9DttTg!2e0!7i13312!8i6656 | vydavateľ = Google | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Banská Štiavnica - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/13/zeleznicna-stanica-banska-stiavnica/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-09| miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detail stanice | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=804 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=724 Stanica na stránke ŽSR]
* [https://www.vlaky.net/trate/objekt/13/zeleznicna-stanica-banska-stiavnica/ Stanica na stránke VLAKY.NET]

&lt;!-- {{Železničná trať 154 (Slovensko)}} --&gt;
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Banská Štiavnica]]
[[Kategória:Doprava v Banskej Štiavnici]]
[[Kategória:Stavby v Banskej Štiavnici]]</text>
      <sha1>qweu7o2htwuoodg0slau0c8308dvh0g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Róbert Martinko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>674855</id>
    <revision>
      <id>7415371</id>
      <parentid>7296498</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:47:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Georgeo88</username>
        <id>61234</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>ib, miesto úmrtia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4955" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno             = Róbert Martinko
 | Rodné meno       = 
 | Popis osoby      = 
 | Portrét          = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu = 
 | Popis portrétu   = 
 | Podpis           = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;

 | Poradie          = 
 | Úrad             = [[Minister bez portefeuille|minister bez kresla]] ČSFR
 | Začiatok obdobia = [[10. december]] [[1989]]
 | Koniec obdobia   = [[27. jún]] [[1990]]
 | Predchodca       = 
 | Nástupca         = 

 | Poradie2         = 
 | Úrad2            = Minister spojov ČSFR (poverený)
 | Začiatok obdobia2= [[13. február]] [[1990]]
 | Koniec obdobia2  = [[27. jún]] [[1990]]
 | Predchodca2      = [[Jiří Jíra]]&lt;ref&gt;Do apríla 1988, potom samostatný rezort spojov dočasne zrušený.&lt;/ref&gt;
 | Nástupca2        = [[Theodor Petrík]]

 | Dátum narodenia  = {{dn|1936|4|2}}
 | Miesto narodenia = [[Spišský Štiavnik]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia     = {{dúv|2021|12|28|1936|4|2}}
 | Miesto úmrtia    = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Politická strana = 
 | Alma mater       = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT Bratislava]]
 | Profesia         = 
 | Národnosť        = 
 | Vierovyznanie    = 
 | Rodičia          = 
 | Príbuzní         = 
 | Súrodenci        = 
 | Manželka         = 
 | Partnerka        = 
 | Deti             = 
 | Webstránka       = 
 | Poznámky         = 
 | Portál1          = 
 | Portál2          = 
}}

Ing. '''Róbert Martinko''' (* [[2. apríl]] [[1936]], [[Spišský Štiavnik]]{{--}}† [[28. december]] [[2021]], [[Bratislava]])&lt;ref name=&quot;Martinko&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel niekdajší minister spojov ČSFR Róbert Martinko, podporoval aj expanziu optických sietí
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/44sme20/zomrel-niekdajsi-minister-spojov-csfr-robert-martinko-podporoval-aj-expanziu-optickych-sieti/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2021-12-29
 | dátum prístupu = 2021-12-29
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Zomrel niekdajší minister spojov ČSFR Róbert Martinko|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/zomrel-niekdajsi-minister-spojov-csfr/600857-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-29|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt; bol [[Slovensko|slovenský]] a [[Československo|československý]] politik, po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] československý [[Minister bez portefeuille|minister bez kresla]] a minister spojov.

== Biografia ==
Vyštudoval jedenásťročnú strednú školu v Spišskej Novej Vsi a potom roku 1960 absolvoval elektrotechnickú fakultu [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave]] (obor oznamovacia technika). Pracoval potom v Montážnom podniku spojov v Bratislave, najprv ako majster, neskôr na poste stavbyvedúceho a vedúceho projekčného oddelenia. Od roku 1971 bol zamestnancom Ústredného riaditeľstva spojov v Bratislave. Tu zotrval až do roku 1989, ku koncu ako vedúci oddelenia rozvoja jednotnej telekomunikačnej siete. Pred rokom 1989 nebol členom žiadnej politickej strany.&lt;ref name=&quot;Martinko&quot;&gt;Zpráva ČTK: Datum vydání: 10.12.1989, Čas vydání:, ID: CH-001.&lt;/ref&gt;

Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] sa zapojil do politiky. [[10. december|10. decembra]] [[1989]] bol menovaný [[Minister bez portefeuille|ministrom bez kresla]] vo [[Vláda národného porozumenia|vláde Mariána Čalfu]] a [[13. február]]a [[1990]] bol v tejto vláde povereným ministrom spojov. Portfólio si udržal do konca existencie vlády, teda do [[27. jún]]a [[1990]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = vlada.cz | titul = Vláda Mariána Čalfy (10.12.1989-27.06.1990) | url = http://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1990-1992-csfr/marian-calfa-1/prehled-ministru-24628/ | jazyk = česky | dátum prístupu = 2013-01-31}}&lt;/ref&gt; Do roku 1992 potom pôsobil na poste riaditeľa Správy pôšt a telekomunikácií, s.p. Bratislava.&lt;ref&gt;Zpráva ČTK: Čarnogurský reaguje na porušení rozdělení pravomocí, Dátum vydania: 16.3.1992, Čas vydania: 16:42, ID: 19920316D01440.&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Róbert Martinko|19187327}}

{{DEFAULTSORT:Martinko, Róbert}}
[[Kategória:Česko-slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Československí ministri bez kresla]]
[[Kategória:Česko-slovenskí ministri]]
[[Kategória:Slovenskí manažéri]]
[[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti zo Spišského Štiavnika]]</text>
      <sha1>33jm0r4xthik2a1zygyo2f2euhjx954</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zob vtáčí</title>
    <ns>0</ns>
    <id>680614</id>
    <revision>
      <id>7415490</id>
      <parentid>7355588</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T02:53:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11112" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov= zob vtáčí |
Obrázok1= (ms) Ligustrum vulgare 8.jpg|
Titulok1= Zob vtáčí; vetvička so zrelými bobuľami|
| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
 | Rad po slovensky             = [[hluchavkotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Lamiales
| Čeľaď po slovensky           = [[olivovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Oleaceae
 | Rod po slovensky             = [[zob]]
 | Rod po latinsky              = Ligustrum
 | Druh po slovensky            = zob vtáčí
 | Druh po latinsky             = L. vulgare
 | Binomické meno               = Ligustrum vulgare
}}

'''Zob vtáčí'''&lt;ref name=1zv-lv&gt;{{Citácia knihy | autor1 = V. Větvička | autor2 = V. Matoušová | titul = Stromy a kry | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = 80-07-00402-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=2zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =L. Bertová | titul =Flóra Slovenska IV/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/viewer/15088/?offset=#page=1&amp;viewer=picture&amp;o=bookmark&amp;n=0&amp;q= | vydavateľ =Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1984 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =slovensky}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''zob vtačí'''&lt;ref name=KS&gt;zob; vták. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 2020. S. 831; 930&lt;/ref&gt;, '''vtáčí/vtačí zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, staršie: '''vtáčí/vtačí zob obyčajný'''&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88&lt;/ref&gt;, zastarano: ''vtáčia zoba''&lt;ref&gt;zob. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''ptač(ac)í zob''&lt;ref&gt;zob. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;; lat. ''Ligustrum vulgare'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare | url =https://www.inaturalist.org/taxa/119805-Ligustrum-vulgare  | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky }}&lt;/ref&gt; je z rodu [[zob]] (''Ligustrum'') z čeľade [[olivovité]] (''Oleaceae''). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený [[ker]], vzácne aj [[strom]]. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Opis ==
Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí má protistojné [[List (botanika)|listy]], krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Obojpohlavné [[kvet]]y tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé [[Súkvetie|súkvetia]], ktoré pripomínajú drobné metliny [[orgován]]ov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú  približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

== Rozšírenie ==
Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej [[Európa|Európy]], na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej [[Afrika|Afriky]] (Maroko) a ďalej na východ až do západnej [[Ázia|Ázie]] (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], na Azorských ostrovoch, na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Spojené štáty|USA]] a južnej [[Kanada|Kanade]].&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=5zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare (common privet)  | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/30764 | vydavateľ = CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK | dátum vydania = | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Ekológia ==
Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;&lt;ref name=4zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =Peter Mižík | titul = LIGUSTRUM VULGARE L. – ptačí zob obecný / zob vtáčí | url = https://botany.cz/cs/ligustrum-vulgare/ | vydavateľ =BOTANY.CZ | dátum vydania =2008-12-04 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =česky}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.&lt;ref name=5zv-lv /&gt;

== Význam a využitie ==
Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Hrozby a choroby ==
Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z [[Dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] najmä larvy druhu ''Placochela nigripes'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Placochela nigripes | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1119028-Placochela-nigripes | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; z čeľade [[byľomorovité]] (''Cecidomyiidae'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Placochela nigripes (Löw, 1877) on Ligustrum, Lonicera, Sambucus | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/diptera/nematocera/cecidomyiidae/cecidomyiinae/cecidomyiidi/asphondyliini/schizomyiina/placochela/placochela-nigripes/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Z [[Roztoče|roztočov]] (''Acari''), druh ''Aculus ligustri''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aculus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/960290-Aculus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Aculus ligustri (Keifer, 1938) on Ligustrum | url = https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/acari/actinotrichida/prostigmata/eleutherengona/eriophyoidea/eriophyidae/phyllocoptinae/anthocoptini/aculus/aculus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

Z [[Vošky (Aphidinea)|vošiek]] parazituje na listoch hostiteľa drobná voška ''Myzus ligustri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Myzus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/1076544-Myzus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Myzus ligustri (Mosley, 1841) on Ligustrum | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/hemiptera/sternorrhyncha/aphidoidea/aphididae/aphidinae/macrosiphini/myzus/myzus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Listy napadá aj [[Huby|hubový]] patogén ''Puccinia isiacae''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Puccinia isiacae | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1122795-Puccinia-isiacae | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Puccinia isiacae (von Thümen) Winter, 1887 | url =https://bladmineerders.nl/parasites/fungi/basidiomycota/pucciniomycotina/pucciniales/pucciniaceae/puccinia/puccinia-isiacae/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
(ms) Ligustrum vulgare 1.jpg | Zob vtáčí; výhonok s novými listami
(ms) Ligustrum vulgare 2.jpg | Zob vtáčí; vetvička s listami
(ms) Ligustrum vulgare 3.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (koniec mája)
(ms) Ligustrum vulgare 4.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 5.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 6.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 7.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 9.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
(ms) Ligustrum vulgare 10.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
 (ms) Ligustrum vulgare 11.jpg | Zob vtáčí; kôra na vetvičke
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ligustrum vulgare|commons=Ligustrum vulgare}}

[[Kategória:Olivovité]]
[[Kategória:Listnaté stromy]]</text>
      <sha1>c3gvkd7u6ob53hnli11qlp92ifxr9ew</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415491</id>
      <parentid>7415490</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T02:56:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11112" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov= zob vtáčí |
Obrázok1= (ms) Ligustrum vulgare 8.jpg|
Titulok1= Zob vtáčí; vetvička so zrelými bobuľami|
| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
 | Rad po slovensky             = [[hluchavkotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Lamiales
| Čeľaď po slovensky           = [[olivovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Oleaceae
 | Rod po slovensky             = [[zob]]
 | Rod po latinsky              = Ligustrum
 | Druh po slovensky            = zob vtáčí
 | Druh po latinsky             = L. vulgare
 | Binomické meno               = Ligustrum vulgare
}}

'''Zob vtáčí'''&lt;ref name=1zv-lv&gt;{{Citácia knihy | autor1 = V. Větvička | autor2 = V. Matoušová | titul = Stromy a kry | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = 80-07-00402-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=2zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =L. Bertová | titul =Flóra Slovenska IV/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/viewer/15088/?offset=#page=1&amp;viewer=picture&amp;o=bookmark&amp;n=0&amp;q= | vydavateľ =Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1984 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =slovensky}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''zob vtačí'''&lt;ref name=KS&gt;zob; vták. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 2020. S. 831; 930&lt;/ref&gt;, '''vtáčí/vtačí zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, staršie: '''vtáčí/vtačí zob obyčajný'''&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88&lt;/ref&gt;, zastarano: ''vtáčia zoba''&lt;ref&gt;zob. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''ptač(ac)í zob''&lt;ref&gt;zob. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;; lat. ''Ligustrum vulgare''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare | url =https://www.inaturalist.org/taxa/119805-Ligustrum-vulgare  | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky }}&lt;/ref&gt;) je z rodu [[zob]] (''Ligustrum'') z čeľade [[olivovité]] (''Oleaceae''). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený [[ker]], vzácne aj [[strom]]. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Opis ==
Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí má protistojné [[List (botanika)|listy]], krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Obojpohlavné [[kvet]]y tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé [[Súkvetie|súkvetia]], ktoré pripomínajú drobné metliny [[orgován]]ov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú  približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

== Rozšírenie ==
Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej [[Európa|Európy]], na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej [[Afrika|Afriky]] (Maroko) a ďalej na východ až do západnej [[Ázia|Ázie]] (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], na Azorských ostrovoch, na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Spojené štáty|USA]] a južnej [[Kanada|Kanade]].&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=5zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare (common privet)  | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/30764 | vydavateľ = CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK | dátum vydania = | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Ekológia ==
Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;&lt;ref name=4zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =Peter Mižík | titul = LIGUSTRUM VULGARE L. – ptačí zob obecný / zob vtáčí | url = https://botany.cz/cs/ligustrum-vulgare/ | vydavateľ =BOTANY.CZ | dátum vydania =2008-12-04 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =česky}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.&lt;ref name=5zv-lv /&gt;

== Význam a využitie ==
Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Hrozby a choroby ==
Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z [[Dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] najmä larvy druhu ''Placochela nigripes'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Placochela nigripes | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1119028-Placochela-nigripes | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; z čeľade [[byľomorovité]] (''Cecidomyiidae'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Placochela nigripes (Löw, 1877) on Ligustrum, Lonicera, Sambucus | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/diptera/nematocera/cecidomyiidae/cecidomyiinae/cecidomyiidi/asphondyliini/schizomyiina/placochela/placochela-nigripes/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Z [[Roztoče|roztočov]] (''Acari''), druh ''Aculus ligustri''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aculus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/960290-Aculus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Aculus ligustri (Keifer, 1938) on Ligustrum | url = https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/acari/actinotrichida/prostigmata/eleutherengona/eriophyoidea/eriophyidae/phyllocoptinae/anthocoptini/aculus/aculus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

Z [[Vošky (Aphidinea)|vošiek]] parazituje na listoch hostiteľa drobná voška ''Myzus ligustri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Myzus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/1076544-Myzus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Myzus ligustri (Mosley, 1841) on Ligustrum | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/hemiptera/sternorrhyncha/aphidoidea/aphididae/aphidinae/macrosiphini/myzus/myzus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Listy napadá aj [[Huby|hubový]] patogén ''Puccinia isiacae''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Puccinia isiacae | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1122795-Puccinia-isiacae | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Puccinia isiacae (von Thümen) Winter, 1887 | url =https://bladmineerders.nl/parasites/fungi/basidiomycota/pucciniomycotina/pucciniales/pucciniaceae/puccinia/puccinia-isiacae/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
(ms) Ligustrum vulgare 1.jpg | Zob vtáčí; výhonok s novými listami
(ms) Ligustrum vulgare 2.jpg | Zob vtáčí; vetvička s listami
(ms) Ligustrum vulgare 3.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (koniec mája)
(ms) Ligustrum vulgare 4.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 5.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 6.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 7.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 9.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
(ms) Ligustrum vulgare 10.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
 (ms) Ligustrum vulgare 11.jpg | Zob vtáčí; kôra na vetvičke
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ligustrum vulgare|commons=Ligustrum vulgare}}

[[Kategória:Olivovité]]
[[Kategória:Listnaté stromy]]</text>
      <sha1>270q84ndoeor1bratlcyix807i5abz2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415494</id>
      <parentid>7415491</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T03:01:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11146" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov= zob vtáčí |
Obrázok1= (ms) Ligustrum vulgare 8.jpg|
Titulok1= Zob vtáčí; vetvička so zrelými bobuľami|
| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
 | Rad po slovensky             = [[hluchavkotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Lamiales
| Čeľaď po slovensky           = [[olivovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Oleaceae
 | Rod po slovensky             = [[zob]]
 | Rod po latinsky              = Ligustrum
 | Druh po slovensky            = zob vtáčí
 | Druh po latinsky             = L. vulgare
 | Binomické meno               = Ligustrum vulgare
}}

'''Zob vtáčí'''&lt;ref name=1zv-lv&gt;{{Citácia knihy | autor1 = V. Větvička | autor2 = V. Matoušová | titul = Stromy a kry | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = 80-07-00402-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=2zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =L. Bertová | titul =Flóra Slovenska IV/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/viewer/15088/?offset=#page=1&amp;viewer=picture&amp;o=bookmark&amp;n=0&amp;q= | vydavateľ =Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1984 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =slovensky}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''zob vtačí'''&lt;ref name=KS&gt;zob; vták. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 2020. S. 831; 930&lt;/ref&gt;, '''vtáčí/vtačí zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, staršie: '''vtáčí/vtačí zob obyčajný'''&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88&lt;/ref&gt;, ľudovo: '''zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, zastarano: ''vtáčia zoba''&lt;ref&gt;zob. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''ptač(ac)í zob''&lt;ref&gt;zob. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;; lat. ''Ligustrum vulgare''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare | url =https://www.inaturalist.org/taxa/119805-Ligustrum-vulgare  | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky }}&lt;/ref&gt;) je z rodu [[zob]] (''Ligustrum'') z čeľade [[olivovité]] (''Oleaceae''). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený [[ker]], vzácne aj [[strom]]. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Opis ==
Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí má protistojné [[List (botanika)|listy]], krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Obojpohlavné [[kvet]]y tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé [[Súkvetie|súkvetia]], ktoré pripomínajú drobné metliny [[orgován]]ov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú  približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

== Rozšírenie ==
Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej [[Európa|Európy]], na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej [[Afrika|Afriky]] (Maroko) a ďalej na východ až do západnej [[Ázia|Ázie]] (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], na Azorských ostrovoch, na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Spojené štáty|USA]] a južnej [[Kanada|Kanade]].&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=5zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare (common privet)  | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/30764 | vydavateľ = CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK | dátum vydania = | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Ekológia ==
Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;&lt;ref name=4zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =Peter Mižík | titul = LIGUSTRUM VULGARE L. – ptačí zob obecný / zob vtáčí | url = https://botany.cz/cs/ligustrum-vulgare/ | vydavateľ =BOTANY.CZ | dátum vydania =2008-12-04 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =česky}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.&lt;ref name=5zv-lv /&gt;

== Význam a využitie ==
Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Hrozby a choroby ==
Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z [[Dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] najmä larvy druhu ''Placochela nigripes'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Placochela nigripes | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1119028-Placochela-nigripes | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; z čeľade [[byľomorovité]] (''Cecidomyiidae'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Placochela nigripes (Löw, 1877) on Ligustrum, Lonicera, Sambucus | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/diptera/nematocera/cecidomyiidae/cecidomyiinae/cecidomyiidi/asphondyliini/schizomyiina/placochela/placochela-nigripes/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Z [[Roztoče|roztočov]] (''Acari''), druh ''Aculus ligustri''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aculus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/960290-Aculus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Aculus ligustri (Keifer, 1938) on Ligustrum | url = https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/acari/actinotrichida/prostigmata/eleutherengona/eriophyoidea/eriophyidae/phyllocoptinae/anthocoptini/aculus/aculus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

Z [[Vošky (Aphidinea)|vošiek]] parazituje na listoch hostiteľa drobná voška ''Myzus ligustri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Myzus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/1076544-Myzus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Myzus ligustri (Mosley, 1841) on Ligustrum | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/hemiptera/sternorrhyncha/aphidoidea/aphididae/aphidinae/macrosiphini/myzus/myzus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Listy napadá aj [[Huby|hubový]] patogén ''Puccinia isiacae''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Puccinia isiacae | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1122795-Puccinia-isiacae | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Puccinia isiacae (von Thümen) Winter, 1887 | url =https://bladmineerders.nl/parasites/fungi/basidiomycota/pucciniomycotina/pucciniales/pucciniaceae/puccinia/puccinia-isiacae/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
(ms) Ligustrum vulgare 1.jpg | Zob vtáčí; výhonok s novými listami
(ms) Ligustrum vulgare 2.jpg | Zob vtáčí; vetvička s listami
(ms) Ligustrum vulgare 3.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (koniec mája)
(ms) Ligustrum vulgare 4.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 5.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 6.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 7.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 9.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
(ms) Ligustrum vulgare 10.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
 (ms) Ligustrum vulgare 11.jpg | Zob vtáčí; kôra na vetvičke
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ligustrum vulgare|commons=Ligustrum vulgare}}

[[Kategória:Olivovité]]
[[Kategória:Listnaté stromy]]</text>
      <sha1>p4vnsqdu7rmxjzuq3hclt33vys9pxeo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415501</id>
      <parentid>7415494</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T03:10:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11227" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov= zob vtáčí |
Obrázok1= (ms) Ligustrum vulgare 8.jpg|
Titulok1= Zob vtáčí; vetvička so zrelými bobuľami|
| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
 | Rad po slovensky             = [[hluchavkotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Lamiales
| Čeľaď po slovensky           = [[olivovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Oleaceae
 | Rod po slovensky             = [[zob]]
 | Rod po latinsky              = Ligustrum
 | Druh po slovensky            = zob vtáčí
 | Druh po latinsky             = L. vulgare
 | Binomické meno               = Ligustrum vulgare
}}

'''Zob vtáčí'''&lt;ref name=1zv-lv&gt;{{Citácia knihy | autor1 = V. Větvička | autor2 = V. Matoušová | titul = Stromy a kry | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = 80-07-00402-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=2zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =L. Bertová | titul =Flóra Slovenska IV/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/viewer/15088/?offset=#page=1&amp;viewer=picture&amp;o=bookmark&amp;n=0&amp;q= | vydavateľ =Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1984 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =slovensky}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''zob vtačí'''&lt;ref name=KS&gt;zob; vták. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 2020. S. 831; 930&lt;/ref&gt;, '''vtáčí/vtačí zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, staršie: '''vtáčí/vtačí zob obyčajný'''&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88&lt;/ref&gt;, ľudovo: '''zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, zastarano: ''vtáčia zoba''&lt;ref&gt;zob. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''ptač(ac)í zob''&lt;ref&gt;zob. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;; lat. ''Ligustrum vulgare''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare | url =https://www.inaturalist.org/taxa/119805-Ligustrum-vulgare  | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky }}&lt;/ref&gt;) je z rodu [[zob]] (''Ligustrum'') z čeľade [[olivovité]] (''Oleaceae''). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený [[ker]], vzácne aj [[strom]]. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.&lt;ref name=1zv-lv /&gt; Je to jediný druh z rodu zob (''Ligustrum''), ktorý sa vyskytuje sa v Európe.

== Opis ==
Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí má protistojné [[List (botanika)|listy]], krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Obojpohlavné [[kvet]]y tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé [[Súkvetie|súkvetia]], ktoré pripomínajú drobné metliny [[orgován]]ov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú  približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

== Rozšírenie ==
Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej [[Európa|Európy]], na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej [[Afrika|Afriky]] (Maroko) a ďalej na východ až do západnej [[Ázia|Ázie]] (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], na Azorských ostrovoch, na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Spojené štáty|USA]] a južnej [[Kanada|Kanade]].&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=5zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare (common privet)  | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/30764 | vydavateľ = CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK | dátum vydania = | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Ekológia ==
Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;&lt;ref name=4zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =Peter Mižík | titul = LIGUSTRUM VULGARE L. – ptačí zob obecný / zob vtáčí | url = https://botany.cz/cs/ligustrum-vulgare/ | vydavateľ =BOTANY.CZ | dátum vydania =2008-12-04 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =česky}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.&lt;ref name=5zv-lv /&gt;

== Význam a využitie ==
Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Hrozby a choroby ==
Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z [[Dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] najmä larvy druhu ''Placochela nigripes'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Placochela nigripes | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1119028-Placochela-nigripes | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; z čeľade [[byľomorovité]] (''Cecidomyiidae'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Placochela nigripes (Löw, 1877) on Ligustrum, Lonicera, Sambucus | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/diptera/nematocera/cecidomyiidae/cecidomyiinae/cecidomyiidi/asphondyliini/schizomyiina/placochela/placochela-nigripes/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Z [[Roztoče|roztočov]] (''Acari''), druh ''Aculus ligustri''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aculus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/960290-Aculus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Aculus ligustri (Keifer, 1938) on Ligustrum | url = https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/acari/actinotrichida/prostigmata/eleutherengona/eriophyoidea/eriophyidae/phyllocoptinae/anthocoptini/aculus/aculus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

Z [[Vošky (Aphidinea)|vošiek]] parazituje na listoch hostiteľa drobná voška ''Myzus ligustri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Myzus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/1076544-Myzus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Myzus ligustri (Mosley, 1841) on Ligustrum | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/hemiptera/sternorrhyncha/aphidoidea/aphididae/aphidinae/macrosiphini/myzus/myzus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Listy napadá aj [[Huby|hubový]] patogén ''Puccinia isiacae''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Puccinia isiacae | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1122795-Puccinia-isiacae | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Puccinia isiacae (von Thümen) Winter, 1887 | url =https://bladmineerders.nl/parasites/fungi/basidiomycota/pucciniomycotina/pucciniales/pucciniaceae/puccinia/puccinia-isiacae/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
(ms) Ligustrum vulgare 1.jpg | Zob vtáčí; výhonok s novými listami
(ms) Ligustrum vulgare 2.jpg | Zob vtáčí; vetvička s listami
(ms) Ligustrum vulgare 3.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (koniec mája)
(ms) Ligustrum vulgare 4.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 5.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 6.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 7.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 9.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
(ms) Ligustrum vulgare 10.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
 (ms) Ligustrum vulgare 11.jpg | Zob vtáčí; kôra na vetvičke
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ligustrum vulgare|commons=Ligustrum vulgare}}

[[Kategória:Olivovité]]
[[Kategória:Listnaté stromy]]</text>
      <sha1>0ial240c31ieows725g31jo5d7dsjt3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415502</id>
      <parentid>7415501</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T03:11:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11227" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov= zob vtáčí |
Obrázok1= (ms) Ligustrum vulgare 8.jpg|
Titulok1= Zob vtáčí; vetvička so zrelými bobuľami|
| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
 | Rad po slovensky             = [[hluchavkotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Lamiales
| Čeľaď po slovensky           = [[olivovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Oleaceae
 | Rod po slovensky             = [[zob]]
 | Rod po latinsky              = Ligustrum
 | Druh po slovensky            = zob vtáčí
 | Druh po latinsky             = L. vulgare
 | Binomické meno               = Ligustrum vulgare
}}

'''Zob vtáčí'''&lt;ref name=1zv-lv&gt;{{Citácia knihy | autor1 = V. Větvička | autor2 = V. Matoušová | titul = Stromy a kry | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = 80-07-00402-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=2zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =L. Bertová | titul =Flóra Slovenska IV/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/viewer/15088/?offset=#page=1&amp;viewer=picture&amp;o=bookmark&amp;n=0&amp;q= | vydavateľ =Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1984 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =slovensky}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''zob vtačí'''&lt;ref name=KS&gt;zob; vták. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 2020. S. 831; 930&lt;/ref&gt;, staršie: '''vtáčí/vtačí zob obyčajný'''&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88&lt;/ref&gt;; ľudovo: '''vtáčí/vtačí zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, '''zob'''&lt;ref name=KS/&gt;; zastarano: ''vtáčia zoba''&lt;ref&gt;zob. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''ptač(ac)í zob''&lt;ref&gt;zob. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;; lat. ''Ligustrum vulgare''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare | url =https://www.inaturalist.org/taxa/119805-Ligustrum-vulgare  | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky }}&lt;/ref&gt;) je z rodu [[zob]] (''Ligustrum'') z čeľade [[olivovité]] (''Oleaceae''). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený [[ker]], vzácne aj [[strom]]. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.&lt;ref name=1zv-lv /&gt; Je to jediný druh z rodu zob (''Ligustrum''), ktorý sa vyskytuje sa v Európe.

== Opis ==
Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí má protistojné [[List (botanika)|listy]], krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Obojpohlavné [[kvet]]y tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé [[Súkvetie|súkvetia]], ktoré pripomínajú drobné metliny [[orgován]]ov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú  približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

== Rozšírenie ==
Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej [[Európa|Európy]], na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej [[Afrika|Afriky]] (Maroko) a ďalej na východ až do západnej [[Ázia|Ázie]] (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], na Azorských ostrovoch, na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Spojené štáty|USA]] a južnej [[Kanada|Kanade]].&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=5zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare (common privet)  | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/30764 | vydavateľ = CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK | dátum vydania = | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Ekológia ==
Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;&lt;ref name=4zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =Peter Mižík | titul = LIGUSTRUM VULGARE L. – ptačí zob obecný / zob vtáčí | url = https://botany.cz/cs/ligustrum-vulgare/ | vydavateľ =BOTANY.CZ | dátum vydania =2008-12-04 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =česky}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.&lt;ref name=5zv-lv /&gt;

== Význam a využitie ==
Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Hrozby a choroby ==
Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z [[Dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] najmä larvy druhu ''Placochela nigripes'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Placochela nigripes | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1119028-Placochela-nigripes | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; z čeľade [[byľomorovité]] (''Cecidomyiidae'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Placochela nigripes (Löw, 1877) on Ligustrum, Lonicera, Sambucus | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/diptera/nematocera/cecidomyiidae/cecidomyiinae/cecidomyiidi/asphondyliini/schizomyiina/placochela/placochela-nigripes/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Z [[Roztoče|roztočov]] (''Acari''), druh ''Aculus ligustri''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aculus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/960290-Aculus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Aculus ligustri (Keifer, 1938) on Ligustrum | url = https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/acari/actinotrichida/prostigmata/eleutherengona/eriophyoidea/eriophyidae/phyllocoptinae/anthocoptini/aculus/aculus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

Z [[Vošky (Aphidinea)|vošiek]] parazituje na listoch hostiteľa drobná voška ''Myzus ligustri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Myzus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/1076544-Myzus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Myzus ligustri (Mosley, 1841) on Ligustrum | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/hemiptera/sternorrhyncha/aphidoidea/aphididae/aphidinae/macrosiphini/myzus/myzus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Listy napadá aj [[Huby|hubový]] patogén ''Puccinia isiacae''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Puccinia isiacae | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1122795-Puccinia-isiacae | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Puccinia isiacae (von Thümen) Winter, 1887 | url =https://bladmineerders.nl/parasites/fungi/basidiomycota/pucciniomycotina/pucciniales/pucciniaceae/puccinia/puccinia-isiacae/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
(ms) Ligustrum vulgare 1.jpg | Zob vtáčí; výhonok s novými listami
(ms) Ligustrum vulgare 2.jpg | Zob vtáčí; vetvička s listami
(ms) Ligustrum vulgare 3.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (koniec mája)
(ms) Ligustrum vulgare 4.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 5.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 6.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 7.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 9.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
(ms) Ligustrum vulgare 10.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
 (ms) Ligustrum vulgare 11.jpg | Zob vtáčí; kôra na vetvičke
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ligustrum vulgare|commons=Ligustrum vulgare}}

[[Kategória:Olivovité]]
[[Kategória:Listnaté stromy]]</text>
      <sha1>4f7enclkexwdmg1z8w7ok2w8p6ahi3r</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415503</id>
      <parentid>7415502</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T03:14:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11305" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov= zob vtáčí |
Obrázok1= (ms) Ligustrum vulgare 8.jpg|
Titulok1= Zob vtáčí; vetvička so zrelými bobuľami|
| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
 | Rad po slovensky             = [[hluchavkotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Lamiales
| Čeľaď po slovensky           = [[olivovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Oleaceae
 | Rod po slovensky             = [[zob]]
 | Rod po latinsky              = Ligustrum
 | Druh po slovensky            = zob vtáčí
 | Druh po latinsky             = L. vulgare
 | Binomické meno               = Ligustrum vulgare
}}

'''Zob vtáčí'''&lt;ref name=1zv-lv&gt;{{Citácia knihy | autor1 = V. Větvička | autor2 = V. Matoušová | titul = Stromy a kry | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = 80-07-00402-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=2zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =L. Bertová | titul =Flóra Slovenska IV/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/viewer/15088/?offset=#page=1&amp;viewer=picture&amp;o=bookmark&amp;n=0&amp;q= | vydavateľ =Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1984 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =slovensky}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''zob vtačí'''&lt;ref name=KS&gt;zob; vták. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 2020. S. 831; 930&lt;/ref&gt;, staršie: '''vtáčí/vtačí zob obyčajný'''&lt;ref&gt;ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Príroda. 1984. S. 88&lt;/ref&gt;; ľudovo: '''vtáčí/vtačí zob'''&lt;ref name=KS/&gt;, '''zob'''&lt;ref name=KS/&gt;; zastarano: ''vtáčia zoba''&lt;ref&gt;zob. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''ptačízob obecný''&lt;ref&gt;REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 285&lt;/ref&gt;, ''ptač(ac)í zob''&lt;ref&gt;zob. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;; lat. ''Ligustrum vulgare''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare | url =https://www.inaturalist.org/taxa/119805-Ligustrum-vulgare  | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky }}&lt;/ref&gt;) je z rodu [[zob]] (''Ligustrum'') z čeľade [[olivovité]] (''Oleaceae''). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený [[ker]], vzácne aj [[strom]]. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.&lt;ref name=1zv-lv /&gt; Je to jediný druh z rodu zob (''Ligustrum''), ktorý sa vyskytuje sa v Európe.

== Opis ==
Zob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí má protistojné [[List (botanika)|listy]], krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Obojpohlavné [[kvet]]y tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé [[Súkvetie|súkvetia]], ktoré pripomínajú drobné metliny [[orgován]]ov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú  približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

== Rozšírenie ==
Zob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej [[Európa|Európy]], na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej [[Afrika|Afriky]] (Maroko) a ďalej na východ až do západnej [[Ázia|Ázie]] (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], na Azorských ostrovoch, na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Spojené štáty|USA]] a južnej [[Kanada|Kanade]].&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=5zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ligustrum vulgare (common privet)  | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/30764 | vydavateľ = CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK | dátum vydania = | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Ekológia ==
Zob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;&lt;ref name=2zv-lv /&gt;&lt;ref name=4zv-lv&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =Peter Mižík | titul = LIGUSTRUM VULGARE L. – ptačí zob obecný / zob vtáčí | url = https://botany.cz/cs/ligustrum-vulgare/ | vydavateľ =BOTANY.CZ | dátum vydania =2008-12-04 | dátum prístupu =2022-04-17 | jazyk =česky}}&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.&lt;ref name=2zv-lv /&gt;

Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.&lt;ref name=5zv-lv /&gt;

== Význam a využitie ==
Zob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.&lt;ref name=1zv-lv /&gt;

== Hrozby a choroby ==
Kvety zoba vtáčieho poškodzujú z [[Dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] najmä larvy druhu ''Placochela nigripes'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Placochela nigripes | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1119028-Placochela-nigripes | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; z čeľade [[byľomorovité]] (''Cecidomyiidae'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Placochela nigripes (Löw, 1877) on Ligustrum, Lonicera, Sambucus | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/diptera/nematocera/cecidomyiidae/cecidomyiinae/cecidomyiidi/asphondyliini/schizomyiina/placochela/placochela-nigripes/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Z [[Roztoče|roztočov]] (''Acari''), druh ''Aculus ligustri''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Aculus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/960290-Aculus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Aculus ligustri (Keifer, 1938) on Ligustrum | url = https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/acari/actinotrichida/prostigmata/eleutherengona/eriophyoidea/eriophyidae/phyllocoptinae/anthocoptini/aculus/aculus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

Z [[Vošky (Aphidinea)|vošiek]] parazituje na listoch hostiteľa drobná voška ''Myzus ligustri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Myzus ligustri | url =https://www.inaturalist.org/taxa/1076544-Myzus-ligustri | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Myzus ligustri (Mosley, 1841) on Ligustrum | url =https://bladmineerders.nl/parasites/animalia/arthropoda/insecta/hemiptera/sternorrhyncha/aphidoidea/aphididae/aphidinae/macrosiphini/myzus/myzus-ligustri/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt; Listy napadá aj [[Huby|hubový]] patogén ''Puccinia isiacae''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Puccinia isiacae | url = https://www.inaturalist.org/taxa/1122795-Puccinia-isiacae | vydavateľ = iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = W.N. Ellis | titul = Puccinia isiacae (von Thümen) Winter, 1887 | url =https://bladmineerders.nl/parasites/fungi/basidiomycota/pucciniomycotina/pucciniales/pucciniaceae/puccinia/puccinia-isiacae/ | vydavateľ = Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-04-17 | jazyk =anglicky}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
(ms) Ligustrum vulgare 1.jpg | Zob vtáčí; výhonok s novými listami
(ms) Ligustrum vulgare 2.jpg | Zob vtáčí; vetvička s listami
(ms) Ligustrum vulgare 3.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (koniec mája)
(ms) Ligustrum vulgare 4.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 5.jpg | Zob vtáčí; súkvetie (jún)
(ms) Ligustrum vulgare 6.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 7.jpg | Zob vtáčí; nezrelé plody (polovica augusta)
(ms) Ligustrum vulgare 9.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
(ms) Ligustrum vulgare 10.jpg | Zob vtáčí; zrelé bobule (október)
 (ms) Ligustrum vulgare 11.jpg | Zob vtáčí; kôra na vetvičke
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ligustrum vulgare|commons=Ligustrum vulgare}}

[[Kategória:Olivovité]]
[[Kategória:Listnaté stromy]]</text>
      <sha1>1qdl7yw8gifgspiwmrx2whhd3ugfpiw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vtáčí zob</title>
    <ns>0</ns>
    <id>680626</id>
    <revision>
      <id>7415492</id>
      <parentid>7355590</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T02:58:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Zrušené presmerovanie na [[Zob vtáčí]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="236" xml:space="preserve">'''Vtáčí zob''' alebo '''vtačí zob''' môže byť:
*[[krmivo pre vtáky]]
*[[zob vtáčí]] (lat. ''Ligustrum vulgare'')
*starší slovenský názov rodu ''Ligustrum'', novší názov: zob, pozri [[zob]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>aznarutaky8fe3x48o1sm9kjieymmeg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415497</id>
      <parentid>7415492</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T03:03:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="239" xml:space="preserve">'''Vtáčí zob''' alebo '''vtačí zob''' môže byť:
*[[krmivo pre vtáky]]
*[[zob vtáčí]] (lat. ''Ligustrum vulgare'')
*starší slovenský názov rodu ''Ligustrum'', iný názov: zob, pozri [[zob (rod)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>3qqyquy3vrxjivorbg3abno27a5sh0i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415498</id>
      <parentid>7415497</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T03:06:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="315" xml:space="preserve">'''Vtáčí zob''' (iné názvy: '''vtačí zob''', '''zob''', zastarano ''zoba'') môže byť:
*[[krmivo pre vtáky]]
*[[zob vtáčí]] (lat. ''Ligustrum vulgare'')
*slovenský názov rodu ''Ligustrum'', pozri [[zob (rod)]]

'''Zob''' môže byť zriedkavo aj:
*[[zobnutie]]
*[[zobák]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>c0e7mz84zrle1aef7w9ipv567semvdz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fortuna liga 2022/2023</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682090</id>
    <revision>
      <id>7415463</id>
      <parentid>7412867</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T21:51:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Matejovnik</username>
        <id>199881</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9644" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga=[[Fortuna liga]]
|zostup=
|začiatok=15. júl 2022
|koniec=
|majster=
|víťaz_základ=
|2_miesto=
|3_miesto=
|liga_majstrov=
|európska_liga=
|baráž=
|sezóna=2022/2023
|odohraté_zápasy=
|počet_mužstiev=12
|počet_gólov=
|priemer_gólov_na_zápas=
|počet_divákov=
|najproduktívnejší_hráč=
|najlepší_strelec=
|výhra_doma=
|výhra_vonku=
|najvyššie_skóre=
|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga 2022/2023]]
|poznámka=
}}

'''Fortuna liga 2022/2023''' je 30. ročník najvyššej futbalovej súťaže na [[Slovensko|Slovensku]]. Nováčikmi sú [[FK Železiarne Podbrezová]], [[MFK Dukla Banská Bystrica]] a [[MFK Skalica]].
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Tím
!Štadión
!Kapacita
|-
|[[ŠK Slovan Bratislava]]
|[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]]
|22 500
|-
|[[MFK Ružomberok]]
|[[Štadión MFK Ružomberok|Štadión pod Čebraťom]]
|4 876
|-
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[Štadión Antona Malatinského]]
|19 200
|-
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|[[MOL Aréna]]
|12 700
|-
|[[MŠK Žilina]]
|[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]]
|11 253
|-
|[[AS Trenčín]]
|[[Štadión na Sihoti|Štadión Sihoť]]
|4 200
|-
|[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]
|[[Národné tréningové centrum Poprad|NTC Poprad]]
|5 700
|-
|[[MFK Zemplín Michalovce]]
|[[Mestský futbalový štadión Michalovce]]
|4 440
|-
|[[FC ViOn Zlaté Moravce]]
|[[Štadión FC ViOn|ViOn Aréna]]
|4 006
|-
|[[FK Železiarne Podbrezová]]
|[[ZELPO Aréna]]
|4 000
|-
|[[MFK Dukla Banská Bystrica]]
|[[Štadión SNP]]
|7 900
|-
|[[MFK Skalica]]
|[[Štadión MFK Skalica]]
|3 000
|}

== Základná časť ==

=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Tím
!Z
!V
!R
!P
!G
!+/-
!B
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |4:2
| align=&quot;center&quot; | +2
| align=&quot;center&quot; |'''4'''
| rowspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot; |Postup do skupiny o titul
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[MFK Zemplín Michalovce]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |3:1
| align=&quot;center&quot; | +2
| align=&quot;center&quot; |'''4'''
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[FK Železiarne Podbrezová]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |4:3
| align=&quot;center&quot; | +1
| align=&quot;center&quot; |'''4'''
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |3:2
| align=&quot;center&quot; | +1
| align=&quot;center&quot; |'''4'''
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |5:2
| align=&quot;center&quot; | +3
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |3:2
| align=&quot;center&quot; | +1
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2:3
| align=&quot;center&quot; | -1
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
| rowspan=&quot;6&quot; |Postup do skupiny o udržanie
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1:1
| align=&quot;center&quot; | 0
| align=&quot;center&quot; |'''2'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2:3
| align=&quot;center&quot; | -1
| align=&quot;center&quot; |'''1'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[MFK Skalica]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2:4
| align=&quot;center&quot; | -2
| align=&quot;center&quot; |'''1'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''11.'''
|[[FC ViOn Zlaté Moravce]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2:4
| align=&quot;center&quot; | -2
| align=&quot;center&quot; |'''1'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''12.'''
|[[AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0:4
| align=&quot;center&quot; | -4
| align=&quot;center&quot; |'''1'''
|}
&lt;small&gt;Tabuľka je aktualizovaná k dátumu 24. júl 2022.&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;V prípade rovnosti bodov v tabuľke rozhodujú v nasledovnom poradí: 1) Body zo vzájomných zápasov daných tímov; 2) Skóre zo vzájomných zápasov daných tímov; 3) Góly strelené na ihrisku súpera vo vzájomných zápasoch daných tímov; 4) Play-off.&lt;/small&gt;

=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]]
![[MFK Ružomberok|RUŽ]]
![[FC Spartak Trnava|TRN]]
![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]]
![[MŠK Žilina|ŽIL]]
![[AS Trenčín|TRE]]
![[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|LMI]]
![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]]
![[FC ViOn Zlaté Moravce|ZLM]]
![[FK Železiarne Podbrezová|POD]]
![[MFK Dukla Banská Bystrica|BAN]]
![[MFK Skalica|SKA]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]]
!F
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; align=&quot;center&quot; |4–0
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[MFK Ružomberok|Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; |
!O
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;FADA53&quot; align=&quot;center&quot; |2–2
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[FC Spartak Trnava|Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!R
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; align=&quot;center&quot; |2–0
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;FFC3CE&quot; align=&quot;center&quot; |1–2
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!T
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; align=&quot;center&quot; |2–1
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[MŠK Žilina|Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;FADA53&quot; align=&quot;center&quot; |1–1
!U
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[AS Trenčín|Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;FADA53&quot; align=&quot;center&quot; |0–0
!N
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[MFK Tatran Liptovský Mikuláš|Lip. Mikuláš]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!A
| bgcolor=&quot;FADA53&quot; align=&quot;center&quot; |1–1
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!'''×'''
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; align=&quot;center&quot; |2–0
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[FC ViOn Zlaté Moravce|Zl. Moravce]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!L
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;FADA53&quot; align=&quot;center&quot; |2–2
|-
![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]]
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; align=&quot;center&quot; |2–1
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!I
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[MFK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!G
| align=&quot;center&quot; |
|-
![[MFK Skalica|Skalica]]
| align=&quot;center&quot; |
| bgcolor=&quot;FFC3CE&quot; align=&quot;center&quot; |0–2
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
!A
|}
&lt;small&gt;Tabuľka zápasov je aktualizovaná k dátumu 24. júl 2022.&lt;/small&gt;

== Štatistiky hráčov ==
&lt;small&gt;Štatistiky sú aktualizované k dátumu 24. júl 2022.&lt;/small&gt;

=== Góly ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Meno hráča
!Tím
!Počet gólov
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |1.
|{{SVK}} [[David Hrnčár]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]]
| rowspan=&quot;3&quot; |2
|-
|{{MNE}} [[Nikola Krstović]]
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]]
|-
|{{SVK}} [[Martin Regáli]]
|[[MFK Ružomberok|Ružomberok]]
|}

=== Asistencie ===

=== Čisté kontá ===

=== Hetriky ===

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.fortunaliga.sk/ Oficiálna stránka slovenskej Fortuna ligy]

{{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

[[Kategória:Futbal v 2022]]
[[Kategória:Futbal v 2023]]
[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]</text>
      <sha1>qvow697tpash9vmoa30oy3dkyb7469w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>George Russell (automobilový pretekár)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682850</id>
    <revision>
      <id>7415449</id>
      <parentid>7408534</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T20:58:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lou194</username>
        <id>201163</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22573" xml:space="preserve">{{na úpravu|nedokončený článok}}
{{Infobox Jazdec F1
 | meno               = George Russell
 | popis_osoby        = automobilový pretekár
 | obrázok            = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | popis_obrázka      = 
 | štát               = Spojené kráľovstvo
 | dátum_narodenia    = {{dnv|1998|02|15}}
 | miesto_narodenia   = [[King’s Lynn]], [[Norfolk]], [[Spojené kráľovstvo]]
 | dátum_úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto_úmrtia      = 
 | sezóny             = [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]]
 | tímy               = [[Williams]], [[Mercedes]]
 | preteky            = 72 (71 štartov)
 | majster_sveta      = 0
 | víťazstvá          = 0
 | stupne_víťazov     = 4
 | body               = 147
 | pole_positions     = 0
 | najrýchlejšie_kolá = 1
 | prvá_GP            = VC Austrálie 2019
 | prvé_víťazstvo     = 
 | posledné_víťazstvo = 
 | posledná GP        =VC Francúzska 2022 
 | poznámky           = 
 | portál1            = 
 | portál2            = 
}}
'''George William Russell''' (* [[15. február]] [[1998]]) je britský pretekár, ktorý v súčasnosti súťaží vo [[Formula 1|Formule 1]] za [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]].&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Fairytale win not to be but Russell still sends powerful message|language=en-GB|work=BBC Sport|url=https://www.bbc.co.uk/sport/formula1/55210939|access-date=7 December 2020}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 sa stal [[Formula 2|šampiónom FIA Formuly 2]] za [[ART Grand Prix]] a šampiónom [[Séria GP3|série GP3]] z roku 2017. Po víťazstve v šampionáte Formuly 2 sa Russell v roku {{F1|2019}} upísal [[WilliamsF1|Williamsu]], pričom debutoval na [[Veľká cena Austrálie 2019|Veľkej cene Austrálie v roku 2019]], hoci zastupoval i [[Lewis Hamilton|Lewisa Hamiltona]] v Mercedese na [[Veľká cena Sachiru 2020|Veľkej cene Sachiru 2020]]. Russell dosiahol svoje prvé pódium v F1 s Williamsom na [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľkej cene Belgicka v roku 2021]]. Je tiež súčasťou programu Mercedes Young Driver.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.mercedes-benz.com/en/sports/formula-one/george-russell-joins-mercedes-amg-petronas-motorsport-junior-driver-programme-2/|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 2022 Russell opustil Williams a pripojil sa k Mercedesu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.mercedes-announce-george-russell-will-partner-lewis-hamilton-in-2022.jtndbCmN3CR8Lm9s54e4T.html|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
George Russell sa narodil v [[King’s Lynn]] v [[Norfolk]]u. Je najmladšie dieťa Steva a Alison Russellových&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://morningstaronline.co.uk/article/russell-parents-joy-formula-one-deal|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a vyrastal po boku dvoch súrodencov: sestry Cary a staršieho brata Benjyho.&lt;ref name=&quot;auto&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://podcasts.apple.com/gb/podcast/f1-beyond-the-grid/id1405972616|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.famechain.com/family-tree/85006/george-russell}}&lt;/ref&gt; Motokáram sa začal venovať vo veku 7 rokov ako aj jeho brat Benjyho. Russell vyrastal vo [[Wisbech]], [[Cambridgeshire]], a študoval tam na [[Wisbech Grammar School]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.edp24.co.uk/news/norfolk-george-russell-eyes-f1-world-title-1-5939919}}&lt;/ref&gt; Neskôr sa vo veku 18 rokov presťahoval do [[Milton Keynes]], aby bol bližšie k svojim pretekárskym tímom.&lt;ref name=&quot;auto&quot; /&gt;

Rovnako ako jeho otec je fanúšikom futbalového klubu [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.express.co.uk/sport/f1-autosport/1372942/George-Russell-football-team-support-Wolves-Russell-F1-evg|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Juniorská pretekárska kariéra ==
=== Karting ===
Russell začal s [[Karting|motokárami]] v roku 2006 a do roku 2009 postúpil až do triedy kadetov, kde sa stal šampiónom [[Motor Sports Association|MSA]] British Open a šampiónom British Open. V roku 2010 prešiel do kategórie Rotax Mini Max, kde sa stal britským šampiónom Super One, britským šampiónom Formula Kart Stars a tiež vyhral Kartmasters British Grand Prix. Russell absolvoval [[KF3]] v roku 2011, vyhral titul SKUSA Supernationals a stal sa [[Majstrovstvá Európy v motokárach CIK-FIA|CIK-FIA European Championship]], ktorý neskôr úspešne obhájil aj v roku 2012.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=CIK-FIA European KF3 Championship 2012 standings|work=driverdb.com|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/european-championship---kf3/2012/|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt; Vo svojom poslednom roku v motokárach v roku 2013 skončil Russell na 19. mieste v [[KF1]] CIK-FIA World Championship.&lt;ref name=&quot;Russell&quot;&gt;{{Cite news|title=About George Russell|work=georgerussellracing.com|url=http://www.georgerussellracing.com/about.html|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.formula4.com/drivers/2014-drivers/george-russell.aspx|title=Driver: George Russell|work=[[BRDC Formula 4 Championship]]|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt;

=== Formula Renault 2.0 ===
V roku 2014 Russell debutoval v monoposte, keď pretekal na [[Eurocup Formula Renault 2.0|šampionáte Formula Renault 2.0 Alps]]. Pôvodne mal pretekať za tím [[Prema Powerteam]] no na poslednú chvíľu prestúpil do [[Koiranen GP]]. Napriek tomu, že pre chorobu vynechal jedno kolo, skončil v šampionáte štvrtý a na [[Red Bull Ring]]u obsadil jediné pódium.

Russell sa zúčastnil aj dvoch kôl šampionátu [[Eurocup Formula Renault 2.0]]. Zúčastnil sa moskovského kola s Koiranen GP a potom prestúpil do [[Tech 1 Racing]] na posledné kolo sezóny v [[Circuito de Jerez|Jereze]]. Pretekal ako hosť a po štarte z [[pole position]] vyhral posledné preteky sezóny.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.paddockscout.com/guest-driver-george-russell-delivers-tech-1s-first-eurocup-win-of-2014/|title=Guest driver George Russell delivers Tech 1's first Eurocup win of 2014|work=paddockscout.com|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt;

=== Formula 4 ===
V roku 2014 Russell súťažil aj v [[BRDC Formula 4 Championship|šampionáte BRDC Formula 4]] s obhajcom titulu Lanan Racing.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.formula4.com/news/multiple-karting-champion-george-russell-joins-f4-with-lanan-racing.aspx|title=Multiple Karting champion George Russell joins F4 with Lanan|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt; Do posledných pretekov sezóny v [[Snetterton Circuit|Snettertone]] vstúpila aj so svojim tímovým kolegom Arjunom Mainim a dvojicou HHC Motorsport Sennanom Fieldingom a Raoulom Hymanom do boja za titul.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.formula4.com/news/race-three-title-permutations.aspx|title=Race Three Title Permutations|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt; Po štarte z pole position Russell vyhral preteky, svoje piate v sezóne, aby si zaistil titul len o tri body od Mainiho.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.paddockscout.com/george-russell-wins-brdc-f4-title-decider-to-steal-crown/|title=George Russell wins BRDC F4 title decider to steal crown|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt;

Za víťazstvo v šampionáte BRDC Formuly 4 Russell mal možnosť testoval [[Séria GP3|auto GP3]] s [[Arden Motorsport]] na [[Yas Marina Circuit|okruhu Yas Marina]] v [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.paddockscout.com/ceccon-leads-jones-and-russell-as-gp3-test-begins/|title=Ceccon leads Jones and Russell as GP3 test begins|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt; V decembri 2014 sa Russell stal najmladším víťazom prestížnej ceny [[McLaren Autosport BRDC Award]], keď porazil ostatných finalistov [[Alexander Albon|Alexandra Albona]], [[Ben Barnicoat|Bena Barnicoata]], Sennana Fieldinga, [[Seb Morris|Seba Morrisa]] a [[Harrison Scott|Harrisona Scotta]] a získal peňažnú odmenu 100 000 libier, člšnstvo v [[British Racing Drivers' Club]] a test [[Formula 1|Formuly 1]] s [[McLaren]]om.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=George Russell wins 2014 McLaren AUTOSPORT BRDC Award|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/117079|access-date=8 December 2014}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2015 bol Russell vyhlásený za jedného z dvanástich jazdcov vybraných do programu British Racing Drivers' Club SuperStars, ako najmladšieho nováčika v tomto programe.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=BRDC announces 2015 SuperStars|url=http://www.brdc.co.uk/BRDC-Announces-2015-SuperStars|work=brdc.co.uk|publisher=[[British Racing Drivers' Club]]|date=23 February 2015|access-date=8 April 2015}}&lt;/ref&gt;

=== Majstrovstvá Európy FIA Formuly 3 ===
[[Súbor:George_Russell,_Formel_3_2015_(cropped).JPG|vľavo|náhľad|Russell súťažiaci v [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa]] počas majstrovstiev Európy FIA Formuly 3 v roku 2015]]
Russell absolvoval [[Formula 3|Formulu 3]] v roku 2015, keď spolu s [[Carlin Motorsport|Carlinom]] pretekal vo [[Majstrovstvá Európy FIA Formuly 3 2015|FIA European Formula 3 Championship]].&lt;ref&gt;{{Cite news|title=McLaren AUTOSPORT BRDC Award winner Russell seals European F3 deal|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/117324|work=[[Autosport]]|publisher=[[Haymarket Media Group|Haymarket Publications]]|date=9 January 2015|access-date=9 January 2015}}&lt;/ref&gt; Svoje prvé víťazstvo v pretekoch získal v úvodnom kole sezóny v [[Silverstone Circuit|Silverstone]], keď skončil pred druhým debutantom [[Charles Leclerc|Charlesom Leclercom]] a [[Antonio Giovinazzi|Antoniom Giovinazzim]] v druhých pretekoch víkendu.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=George Russell claims victory in second Formula 3 start|url=http://www.paddockscout.com/george-russell-claims-victory-in-second-formula-3-start/26323|work=paddockscout.com|publisher=Paddock Scout|date=11 April 2015|access-date=11 April 2015}}&lt;/ref&gt; V [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]] a [[Norisring]]u obsadil ďalšie dve pódiové umiestnenia a skončil šiesty v šampionáte.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=FIA Formula 3 European Championship 2015 standings|work=driverdb.com|publisher=Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/formula-3-europe/2015/|access-date=18 November 2015}}&lt;/ref&gt; V poradí nováčikov skončil druhý za Leclercom.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Rookie George Russell's debut in a Formula 1 car|url=http://www.fiaf3europe.com/en/news/Rookie-George-Russells-debut-in-a-Formula-1-car.html|work=fiaf3europe.com|publisher=[[European Formula 3 Championship]]|date=23 October 2015|access-date=18 November 2015}}&lt;/ref&gt;

V septembri 2015 sa Russell zúčastnil nemajstrovského podujatia [[Masters of Formula 3 2015|Masters of Formula 3]], ktoré sa konalo v [[Circuit Park Zandvoort|Zandvoorte]]. Po štvrtom mieste v kvalifikačných pretekoch&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Giovinazzi dominates Masters of F3 qualification race as Sette Camara bogs down|url=http://www.paddockscout.com/giovinazzi-dominates-masters-of-f3-qualification-race-as-camara-bogs-down/30809|access-date=18 November 2015}}&lt;/ref&gt; skončil druhý za tímovým kolegom Antoniom Giovinazzim v hlavných pretekoch.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Giovinazzi seals Masters of F3 title with dominant victory|url=http://www.paddockscout.com/giovinazzi-seals-masters-of-f3-title-with-dominant-victory/30852|access-date=18 November 2015}}&lt;/ref&gt; Russell mal s Carlinom súťažiť aj na Veľkej cene Macaa, krátko pred podujatím ho však nahradil japonský pilot [[Euroformula Open Championship]], [[Yu Kanamaru]].&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Kanamaru replaces Russell in another last-minute Carlin Macau chance|url=http://www.paddockscout.com/kanamaru-replaces-russell-in-another-last-minute-carlin-macau-chance/31851|access-date=18 November 2015}}&lt;/ref&gt;

Russell prešiel na [[Majstrovstvá Európy FIA Formuly 3 2016|sezónu 2016]] do [[Hitech Racing|Hitech GP]], zaznamenal dve víťazstvá a skončil tretí v poradí.

=== Séria GP3 ===
Russell podpísal zmluvu s ART Grand Prix na sezónu 2017. V tíme sa prvýkrát predstavil už na posezónnom teste v [[Yas Marina Circuit|Yas Marina]] v novembri 2016.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell tipped for Mercedes F1 role and ART GP3 in 2017|url=https://www.autosport.com/f1/news/george-russell-tipped-for-mercedes-f1-role-and-art-gp3-in-2017-5028599/5028599/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Russell odštartoval sezónu dobre na okruhu [[Circuit de Catalunya]] v Barcelone, kde zakončil víkend na 4. a 5. mieste. V ďalších pretekoch na [[Red Bull Ring|Red Bull Ringu]] získal svoju prvú pole position a víťazstvo v sérii GP3. Russell na svojich „domácich pretekoch“ v [[Silverstone Circuit|Silverstone]] získal opäť pole position, ktoré premenil na ďalšie víťazstvo v prvých pretekoch víkendu a obsadil 4. miesto v druhých pretekoch, čím sa dostal do vedenia šampionátu.

Čoskoro nasledoval dominantný výkon v Spa-Francorchamps, vďaka ktorému si Russell vybudoval náskok v bodovaní šampionátu po víťazstve a 2. pozícii v dvoch pretekoch, spolu s Pole Position a najrýchlejším kolom v oboch pretekoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spa GP3: Mercedes junior George Russell leads ART 1-2-3 to victory|url=https://www.autosport.com/fia-f3/news/spa-gp3-mercedes-junior-george-russell-leads-art-1-2-3-to-victory-4996601/4996601/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:George_Russell_on_26_August_2017_at_Spa-Francorchamps.jpg|náhľad|Russell preteká na pretekoch GP3 v Spa-Francorchamps 2017]]V ďalšom kole v Monze sa konalo iba jedno podujatie série GP3 po nepriaznivých poveternostných podmienkach, ktoré viedli k zrušeniu sobotňajších pretekov. Russell vyhral obrovský súboj so svojimi tímovými kolegami z ART Grand Prix Jackom Aitkenom a Anthoine Hubertom a spečatil tak svoje štvrté víťazstvo v sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mercedes F1's George Russell wins thrilling Monza GP3 race|url=https://www.autosport.com/fia-f3/news/mercedes-f1s-george-russell-wins-thrilling-monza-gp3-race-4995922/4995922/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Russell získal štyri víťazstvá, tri pole position a päť ďalších pódiových umiestnení. Russell vyhral v roku 2017 titul v sérii GP3 po tom, čo v Jereze obsadil 4. miesto v 2. pretekoch, čo mu zabezpečilo nedostihnuteľné vedenie v hodnotení šampionátu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell takes the 2017 GP3 Series title at Jerez|url=https://www.georgerussell63.com/press/george-russell-takes-the-2017-gp3-series-title-at-jerez|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt;

=== Formula 2 ===
V januári 2018 bol Russell potvrdený ako jazdec [[ART Grand Prix]] pre 2018 [[Formula 2|FIA Formula 2 Championship]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell Graduates with ART GP to FIA Formula 2|url=https://www.georgerussell63.com/press/george-russell-graduates-with-art-gp-to-fia-formula-2|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt; Stal sa tiež rezervným jazdecom [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]] spolu s Pascalom Wehrleinom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wehrlein, Russell to share Mercedes F1 reserve driver role in 2018|url=https://www.autosport.com/f1/news/wehrlein-russell-to-share-mercedes-f1-reserve-driver-role-in-2018-5322757/5322757/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Russell sa kvalifikoval na 2. mieste pri debute v Bahrajne a skončil 5. v úvodnom kole šampionátu. V Baku v druhom kole šampionátu viedol Russell väčšinu hlavných pretekov, až pokiaľ neprišlo neskoré safety car a dráma pri reštarte mu uprela prvé víťazstvo v sérii. V šprintérskych pretekoch Russell zajazdil najrýchlejšie kolo na svojej ceste k víťazstvu z 12. miesta v štartovom poli.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Redemption for Russell with Baku F2 Sprint Race Win|url=https://www.georgerussell63.com/press/redemption-for-russell-with-baku-f2-sprint-race-win|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt;

Russell získal svoje druhé víťazstvo v sezóne v Barcelone po tom, čo zvíťazil v súboji s [[Nyck de Vries|Nyckom de Vriesom]], čím získal svoje prvé víťazstvo v klasických pretekoch sezóny. Nasledovalo 4. miesto v šprintérskych pretekoch a posunul sa na 2. miesto v poradí šampionátu. V Monte-Carlo mal Russell vo voľnom tréningu poruchu motora, ktorá výrazne obmedzila jeho jazdu. Russell bol v ťažkej pozícii, kvalifikoval sa na 16. pozícii a dokončil dva preteky mimo bodov. Russell opäť udrel vo Francúzsku v Le Castellet a získal svoju prvú pole position vo [[Formula 2 v roku 2018|Formule 2.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell Scores Maiden FIA F2 Pole Position at Paul Ricard|url=https://www.georgerussell63.com/press/russell-scores-maiden-pole-position-in-fia-f2-at-paul-ricard|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt; Viedol náročné preteky na mokro/sucho od štartu až po cieľovú vlajku a získal svoje tretie víťazstvo v sezóne a šampionát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell Wins in Dramatic F2 Feature Race at Paul Ricard|url=https://www.georgerussell63.com/press/russell-wins-incredible-wet-dry-paul-ricard-feature-race|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}&lt;/ref&gt;

Neskôr získal titul víťazstvom v Abú Zabí, po sezónnom boji s Britom [[Lando Norris|Landom Norrisom]]. Svojím titulom sa stal piatym majstrom, ktorí bol nováčikom v kategórii GP2/F2 (predtým dosiahli [[Nico Rosberg]], [[Lewis Hamilton]], [[Nico Hülkenberg]] a [[Charles Leclerc]]) a štvrtým pilotom po [[Lewis Hamilton|Hamiltonovi]], Hülkenbergovi a [[Charles Leclerc|Leclercovi]], ktorý vyhral GP3/F3 a titul GP2/F2 v po sebe nasledujúcich sezónach.

=== Formula 1 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:95%; text-align:center;&quot;
|-
! Rok
! Tím
! 1
! 2
! 3
! 4
! 5
! 6
! 7
! 8
! 9
! 10
! 11
! 12
! 13
! 14
! 15
! 16
! 17
! 18
! 19
! 20
! 21
!22
! Body
! Umiestnenie
|-
! [[Formula 1 v roku 2017|2017]]
! [[Force India]]
| AUS
| CHN
| BHR
| RUS
| ESP
| MCO
| CAN
| AZE
| AUT
| GBR
| HUN
| BEL
| ITA
| SIN
| MAL
| JPN
| USA
| MEX
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| BRA&lt;br&gt;TD
| style=&quot;background:#f1f8ff;&quot;| ARE&lt;br&gt;TD
|
|
! –
! –
|-
! [[Formula 1 v roku 2019|2019]]
! [[WilliamsF1|Williams]]
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | AUS&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | BHR&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | CHN&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | AZE&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ESP&lt;br&gt;17
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | MCO&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | CAN&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | FRA&lt;br&gt;19
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | AUT&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | GBR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | GER&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | HUN&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | BEL&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ITA&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | SIN&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | RUS&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | JPN&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | MEX&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | USA&lt;br&gt;17
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | BRA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ARE&lt;br&gt;17
|
! 0
! 20. miesto
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | [[Formula 1 v roku 2020|2020]]
! [[WilliamsF1|Williams]]
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | AUT&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | STY&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | HUN&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | GBR&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | 70A&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ESP&lt;br&gt;17
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | BEL&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ITA&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | TUS&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | RUS&lt;br&gt;18
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | EIF&lt;br&gt;DFN
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | POR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | EMI&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | TUR&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | BHR&lt;br&gt;12
|
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ARE&lt;br&gt;15
|  
| 
| 
| 
|
! rowspan=&quot;2&quot; | 3
! rowspan=&quot;2&quot; | 18. miesto
|-
![[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | SKH&lt;br&gt;9
|
|
|
|
|
|
|-
! [[Formula 1 v roku 2021|2021]]
! [[WilliamsF1|Williams]]
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | BHR&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | EMI&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | POR&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | ESP&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | MCO&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | AZE&lt;br&gt;17†
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | FRA&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | STY&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | AUT&lt;br&gt;11
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | GBR&lt;br&gt;12
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | HUN&lt;br&gt;8
| style=&quot;background: #dfdfdf&quot; | BEL&lt;br&gt;2
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | NED&lt;br&gt;17†
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | ITA&lt;br&gt;9
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | RUS&lt;br&gt;10
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | TUR&lt;br&gt;15
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | USA&lt;br&gt;14
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | MEX&lt;br&gt;16
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | SAP&lt;br&gt;13
| style=&quot;background: #cfcfff&quot; | QAT&lt;br&gt;17
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | SAU&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | ARE&lt;br&gt;DNF
! 16
! 15. miesto
|-
![[Formula 1 v roku 2022|2022]]
![[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | BRH&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | SAU&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | AUS&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | EMI&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | MIA&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | ESP&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | MCO&lt;br&gt;5
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | AZE&lt;br&gt;3
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | CAN&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #efcfff&quot; | GBR&lt;br&gt;DNF
| style=&quot;background: #dfffdf&quot; | AUT&lt;br&gt;4
| style=&quot;background: #ffdf9f&quot; | FRA&lt;br&gt;3
|HUN
|BEL
|NED
|ITA
|SIN
|JPN
|USA
|MEX
|SAP
|ARE
!147*
!5. miesto*
|}
&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt; Sezóna prebieha

† Jazdec nedokončil preteky, ale bol klasifikovaný, pretože absolvoval viac ako 90% vzdialenosti pretekov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]]
[[Kategória:Britskí piloti F1]]</text>
      <sha1>d4ikw70z3r2njdkh7wu87i06b0u1lyp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spaceflight simulator</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684234</id>
    <revision>
      <id>7415366</id>
      <parentid>7414077</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:39:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samuel Kvasnica</username>
        <id>216865</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12115" xml:space="preserve">{{Infobox Videohra|názov=Spaceflight Simulator|obrázok=Logo SFS official.png|autor=Stef Mai Moroyona|vydavateľ=Moroyona Limited|distribútor=|návrh=Stef Moroyna|séria=|engine=|verzia=1.5.7.3|vydanie=2017|žáner=Simulácia vesmírnych letov|mód=Pre 1 hráča|prístupnosť=Google Play|platforma=Windows,Android,MacOS,|médium=|minimálne požiadavky=|odporúčaná konfigurácia=|http=|vstup=}}
[[Súbor:Sfsrocket.jpg|náhľad|Logo SFS na [[Steam (program)|Steame]]]]
'''Spaceflight simulator''' je videohra vydaná 30.novembra 2017 od spoločnosti ''Moroyona Limited''  a programovateľa '''Stef Mai Moroyona'''. Patrí k mnoho vesmírnych simulátorov, avšak jeho najväčšou konkurenciou je [[Kerbal Space Program]].
[[Súbor:Mars yexture texturee726.jpg|náhľad|Textúra Marsu]]

= Časti =
&lt;gallery&gt;
Súbor:Fueltank-SFS-picture-screenshot.11jpg.png|alt=|Palivové nádrže
Súbor:Sfs spaceflightsimulator Hawk engines 374u473.j6pg.png|alt=|Motor Hawk
Súbor:Screenshot vailant engines sfs spaceflight simulator.jpg76.png|alt=|Motor Vailant
Súbor:Screenshot sfs smalleat engin3 in sfs fór Li iba ty d ňu dgdj.png|alt=|Motor Kolibri
Súbor:SFS hrať Shield hearts Shield spaceflight simulator.png|alt=|[[Tepelný štít]]
Súbor:Parachute sfs spaceflight simulator sfs rocket parachute.png|alt=|Základný [[padák]]
Súbor:Ssimulator8.png|alt=|Bočný padák
Súbor:Príbeh capaule reentry977sfs spaceflightsimulator.00jpg.png|alt=|Návratová kapsula
Súbor:Screenshot docking port sfs spaceflight simula.png|alt=|[[Dokovanie a kotvenie kozmickej lode|Dokovací port]]
Súbor:SFS structiral parts sfs in front expansion páči no.png|alt=|SFS stavebné časti (bez expanzného balíka)
Súbor:Screenshot aerodynamic nose sfs.1jpg.png|alt=|[[Aerodynamický tvar|Aerodynamický nos]]
Súbor:Screenshot príbeh with landing Lega SFS spaceflightsimulator.png|alt=|Jednoduchá sonda (bez raketového pohonu).
Súbor:Rocket with landing legs.png|alt=|Jednoduchá raketa s pohonom a RCS thrustermi.
&lt;/gallery&gt;[[Súbor:Screenshot earth yexture sfs997spaceflight simulator77.png|náhľad|Textúra Zeme]]

== Základné časti ==
Základné časti zahŕňajú najpoužívanejšie diely v škále SFS.
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+Základné
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|'''*'''Kapacita paliva
|*Ťah
|-
|Padák
|0,5[[Tona|t]]
|300°
| -
| -
|-
|Kapsula
|4t
|300°
| -
| -
|-
|Tepelný štít
|0,5t
|6000°
| -
| -
|-
|'''Hawk Engine'''
|'''3t'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''120t'''
|-
|'''Vailant Engine'''
|'''2,5'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''40t'''
|-
|'''Kolibri Engine'''
|'''0,5'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''15t'''
|-
|RCS Tryska
|0,05t
|300°
| -
|1,5t
|-
|4x2 Palivová nádrž
|5t
|300°
|4,5t
| -
|-
|4x4 Palivová nádrž
|?
|300°
|9t
| -
|-
|4x6 Palivová nádrž
|?
|300°
|13,5t
| -
|-
|4x8 Palivová nádrž
|20t
|300°
|18t
| -
|-
|Pristávacia noha
&lt;u&gt;&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;Dokáže vydržať nárazy až 12m/s&lt;/u&gt;
|0,5t
|300°
| -
| -
|}
[[Súbor:Circular orbit-Spaceflight simulator.jpg|náhľad|Kruhová [[obežná dráha]]]]

== Palivové nádrže ==
 
Zahŕňa 5 ďaľších kategórii: ''Základné, 6 široké, 8 široké, 10 široké a 12 široké.'' 
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+6-široké
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
!'''*'''Kapacita paliva
|-
|[[Aerodynamika|Aerodynamický]] nos
|0.15t
|300°C
| -
|-
|6x2 Palivová nádrž
|7.5t
|300°C
|6.75t
|-
|6x4 Palivová nádrž
|15t
|300°C
|13.5t
|-
|6x6 Palivová nádrž
|22.5t
|300°C
|20.25t
|-
|6x8 Palivová nádrž
|30t
|300°C
|27t
|-
|6x16 Palivová nádrž
|60t
|300°C
|54t
|-
|[[Základňa motora]]
|18.75t
|300°C
|?
|-
|[[Tepelný štít]]
|0.75t
|6000°C
| -
|-
|Separátor
|0.6t
|300°C
| -
|}
[[Súbor:Parabolic orbit-Spaceflight simulator.jpg|náhľad|[[Parabolická dráha|Parabolická]] obežná dráha]]
[[Súbor:Elliptical orbit-Spaceflight simulator 01.jpg|náhľad|[[Eliptická dráha|Eliptická]] [[obežná dráha]]]]

== Krytie ==
Krytie je používané pre lepšiu [[Aerodynamika|aerodynamiku]]. Patrí tu napríklad bočný a klasický padák, aerodynamický nos, krytie motora a bočné krytie. 

== Stavebné časti ==
Sú to jednoduché časti, ktoré je možné použiť na rôzne účely, napr. ako ochranu pred nárazmi, pristívacie nohy, atď.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|-
|1x1 Stavebný blok
|0.05t
|315°C
|-
|2x1 Stavebný blok
|0.1t
|315°C
|-
|4x1 Stavebný blok
|0.2t
|315°C
|-
|8×1 Stavebný blok
|0.4t
|315°C
|-
|12×1 Stavebný blok
|0.6t
|315°C
|}

== Motory ==
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+Mototry
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|Ťah
|-
|'''Hawk Engine'''
|'''3t'''
|'''300°'''
|'''120t'''
|-
|'''Vailant Engine'''
|'''2,5'''
|'''300°'''
|'''40t'''
|-
|'''Kolibri Engine'''
|'''0,5'''
|'''300°'''
|'''15t'''
|-
|'''[[Reaction Control System|RCS]] tryska'''
|'''0.05t'''
|'''300°'''
|'''1,5t'''
|-
|'''[[Iónový motor]]'''
|'''0.5t'''
|'''300°'''
|'''1.5t'''
|}

== Ostatné ==
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|-
|2×1 Dokovací port
|0,25t
|'''300°'''
|-
|Sonda
|3t
|'''300°'''
|-
|[[Reaction Control System|RCS]] tryska
|0.05t
|300°
|-
|[[Koleso (prenos pohybu)|Malé koleso]]
|0,4t
|'''300°'''
|-
|[[Solárny panel]]
|1t
|'''300°'''
|-
| colspan=&quot;3&quot; |
=== Dočasne zmazané: ===
|-
|[[Rádioizotopový termoelektrický generátor|RTG]]
|0,5t
|'''300°'''
|-
|[[Batéria]]
|0,5t
|'''300°'''
|}

== Editor planét ==
Editor planét nie je samotný program, ale názov pre súbory kódov, ktoré je možné preprogramovať, ale len pre tých ktorí si zakúpili v aplikácii ''Expanzný balík.''
 '''Umiestnenie:''' ''Android\data\com. StefMorojna.SpaceflightSimulator\files\Custom Solar Systems\Example\Planet Data''

== Stef Mai Moroyna &amp; Moroyna Limited ==
Štefo Mai Morojna, v mnohých komunitách označovaný aj ako Stef Moroyna, je hlavným vývojárom hry Spaceflight Simulator. V súčasnosti žije na Slovensku. Má 22 rokov.

Spaceflight Simulator vytvoril po ôsmich rokoch programovania. Hra bola neskôr vydaná v novembri 2017. 

== Verzie ==
 

=== 1.0 (Prvé vydanie) ===
30 .Novembra, 2017 
=== 1.0.1 ===
Vydané 31. januára 2018.

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Opravená chyba, ktorá spôsobila, že rakety sa pri načítaní prepadli do zeme.
* Opravená pravopisná chyba.

=== 1.1 ===
Vydané 6. februára 2018

====== &lt;u&gt;Doplnené:&lt;/u&gt; ======

* Kompletné prepracovanie systému zostavy, diely je teraz možné aj otáčať a prevracať .
* 3 nové konštrukčné časti a 2 nové tvary palivovej nádrže.
* Zväčšený priestor na budovanie.
* Pridaná možnosť návratu k zostaveniu (Blueprint).

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Chyba, ktorá spôsobila, že časti odleteli vysokou rýchlosťou.
* [[Súbor:SFS menu.png|náhľad|Hlavné menu v  SFS]]Chyba, pri ktorej rakety zmizli pri zmene [[Akcelerácia|akcelerácie]] v reálnom čase.
* Niekoľko malých problémov.

=== 1.2 ===
Vydané 7. februára 2018

===== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; =====

* Pevná raketa, ktorá neštartuje.
* Pridané tlačidlá priblíženia.
* Časti sa teraz zobrazujú nad prstom, to by vám malo pomôcť zistiť, kam vkladáte svoju časť.
* Pridaný automatický správny systém, ktorý pomáha pri prichytení dielov.
* Pristávacia noha a padák sa teraz automaticky otáčajú, aby dosadli na povrchy planét.

=== 1.3 ===
[[Súbor:SFS worlds.png|náhľad|V SFS sa dajú vytvoriť viacero svetov s odlišnými raketami,modrotlačmi a dokonca aj so [[Solárny systém|solárnymi systémami]].]]
Vydané 20. februára 2018

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Časti sa teraz navzájom hladko prichytia.
* Táto a mnoho ďalších malých zmien, by mali uľahčiť výstavbu.
* Pridané bočné kužeľe.
* Problémy s výkonom.
* Opravená chyba, ktorá spôsobila nesprávne načítanie niektorých častí.

=== 1.31 ===
Vydané 29. marca 2018

====== &lt;u&gt;Pridané:&lt;/u&gt; ======

* Pridané nové koleso (bezplatná verzia).
* Pridané možnosti režimu ''Sandbox'' (rozšírenie dielov).
* Upravené ceny pre iné krajiny ).
* Teraz môžete pohybovať kamerou v hernom zobrazení.
* Nový návod na dokovanie.
* Pridané komunitné odkazy.
* Kryty sa teraz oddelia od akejkoľvek časti, keď sú nasadené.

=== 1.35 ===
Vydané 8. mája 2018

====== &lt;u&gt;Pridané:&lt;/u&gt; ======

* Zdieľanie rakiet (Blueprint).
* Elektrický systém (Iónový motor, Veľké panely, 3 batérie, RTG)
* Konštrukčná časť 8x1 a nádrž 6x2.
* Prenos paliva z nádrží.
* Žiadne nastavenia gravitácie a nerozbitných častí.
* Nové účinky plameňa (RGB).
* Nová stránka predaja rozšírenia.
* Smerová šípka.
* Chyba nastavenia Sandboxu.
* Opravené mnoho ďalších malých chýb.

 Nové diely, batérie v 3 veľkostiach, 2 ďalšie elektrické výrobné zariadenia a nový motor.

=== 1.4 ===

* Titan Engine (predtým známy ako Big Falcon Engine) zvášený ťah.
* Ťah iónového motora.
* RB-48 premenovaný na Hawk Engine
* Motory teraz nemajú kryty motorov, pokiaľ ich nepoložíte na príslušnú palivovú nádrž
* Nové účinky plameňov motora.
* Prispôsobiteľné palivové nádrže a kryty
* Varianty farieb náteru rakety.
* Nové kryty
* Sila separácie bočného oddeľovača pridaná.
* Bočné plutvy v dvoch veľkostiach
* Budovanie priestoru zväčšené vertikálne.
* Hrubá čiara v strede stavebného priestoru na označenie stredu
* Sféra vplyvu Zeme je menšia
* Jupiter a jeho 4 mesiace: [[Kalisto (mesiac)|Callisto]], [[Ganymede (mesiac)|Ganymedes]], [[Európa (mesiac)|Europa]] a [[Io (mesiac)|Io]].
* Väčšia štartovacia rampa.
* Nové jasnejšie osvetlenie.
* Oblaky.
* Malé dokovacie porty a niektoré veľké palivové nádrže sú teraz zadarmo.

== Expanzný balíček ==
Spaceflight simulator má rozšírenia ku hre, ktoré ale podliehajú fyzikálným zákonom. Je ich možné používať aj po zmazaní aplikácie.
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+
!'''Rozšírenie a''' ''&lt;u&gt;balíky&lt;/u&gt;''
!Cena
!Poznámka
|-
|Rozšírenie dielov
|4,90 €
4,99 $
|Väčšie varianty dielov a pridanie nových častí, ako je Titan Engine, Frontier Engine, Ion Engine. Batéria a RTG sú stále k dispozícii aj bez tohto rozšírenia.
|-
|Rozšírenie náteru na raketách
|2,93 €
2,99 $
|Nátery s rôznym výberom palivových nádrží, separátorov, nosových kužeľov a krytov.
|-
|Neobmezený stavebný priestor
|2,93 €
2,99 $
|Odomkne nekonečný stavebný vesmírny cheat, z ktorého môžete vyrobiť veľké rakety, najmä tie, ktoré potrebujú viac paliva vo väčšine zložitých misií.
|-
|Cheaty
|4,90 €
4,99 $
|Odomkne cheaty v hre, ako napríklad, že rakety sú odolné proti nárazom, majú neobmezdené palivo, vypínajú gravitáciu a vypínajú atmosférický odpor a opätovné pripojenie tepla.
|-
|Objavovanie vzdialených planét
|3,92 €
3,99 $
|Jupiter, galilejské mesiace a Editor planéty sú odomknuté. V budúcich aktualizáciách pridajú niekoľko plynných obrov (Saturn, Urán, Neptún) a Pluto a [[Cháron (mesiac)|Charon]] by namiesto toho boli touto expanziou odomknuté.
|-
|Stavacie nástroje
|6,10 €
5,99 $
|Odomkne rozšírenie dielov aj náterov.
|-
|Balík ''Sandbox''
|6,10 €
5,99 $
|Odomkne všetky cheaty a neobmedzenú oblasť budovania.
|-
|''Plný'' balík
|4,75 €
4,84 $
|Odomkne všetky rozšírenia.
|}

== Zdroje ==

# Stef Moroyna (hlavný vývojár hier) | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
# História verzií | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
# Rozšírenie | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
#Navigácia editora planéty | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
#Simulátor vesmírnych letov (webflow.io)
#Spaceflight Simulator Wiki | Fandom
#https://static.wikia.nocookie.net/spaceflight-simulator/images/2/20/Falcon_9_-_B1065.jpg/revision/latest/scale-to-width-down/300?cb=20201017161401
#Parts | Spaceflight Simulator Wiki | Fandom
#
[[Kategória:Wikipédia]]
[[Kategória:Videohry]]
[[Kategória:Simulácia]]</text>
      <sha1>sj5sd7xr4ljls25gapp4f7mzchy4osk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415367</id>
      <parentid>7415366</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T15:41:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Samuel Kvasnica</username>
        <id>216865</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12176" xml:space="preserve">{{Infobox Videohra|názov=Spaceflight Simulator|obrázok=Logo SFS official.png|autor=Stef Mai Moroyona|vydavateľ=Moroyona Limited|distribútor=|návrh=Stef Moroyna|séria=|engine=|verzia=1.5.7.3|vydanie=2017|žáner=Simulácia vesmírnych letov|mód=Pre 1 hráča|prístupnosť=Google Play|platforma=Windows,Android,MacOS,|médium=|minimálne požiadavky=|odporúčaná konfigurácia=|http=|vstup=}}
[[Súbor:Sfsrocket.jpg|náhľad|Logo SFS na [[Steam (program)|Steame]]]]
'''Spaceflight simulator''' ([[Preklad (jazykoveda)|prek]]. simulátor vesmírnych letov)je videohra vydaná 30.novembra 2017 od spoločnosti ''Moroyona Limited''  a programovateľa '''Stef Mai Moroyona'''. Patrí k mnoho vesmírnych simulátorov, avšak jeho najväčšou konkurenciou je [[Kerbal Space Program]].
[[Súbor:Mars yexture texturee726.jpg|náhľad|Textúra Marsu]]

= Časti =
&lt;gallery&gt;
Súbor:Fueltank-SFS-picture-screenshot.11jpg.png|alt=|Palivové nádrže
Súbor:Sfs spaceflightsimulator Hawk engines 374u473.j6pg.png|alt=|Motor Hawk
Súbor:Screenshot vailant engines sfs spaceflight simulator.jpg76.png|alt=|Motor Vailant
Súbor:Screenshot sfs smalleat engin3 in sfs fór Li iba ty d ňu dgdj.png|alt=|Motor Kolibri
Súbor:SFS hrať Shield hearts Shield spaceflight simulator.png|alt=|[[Tepelný štít]]
Súbor:Parachute sfs spaceflight simulator sfs rocket parachute.png|alt=|Základný [[padák]]
Súbor:Ssimulator8.png|alt=|Bočný padák
Súbor:Príbeh capaule reentry977sfs spaceflightsimulator.00jpg.png|alt=|Návratová kapsula
Súbor:Screenshot docking port sfs spaceflight simula.png|alt=|[[Dokovanie a kotvenie kozmickej lode|Dokovací port]]
Súbor:SFS structiral parts sfs in front expansion páči no.png|alt=|SFS stavebné časti (bez expanzného balíka)
Súbor:Screenshot aerodynamic nose sfs.1jpg.png|alt=|[[Aerodynamický tvar|Aerodynamický nos]]
Súbor:Screenshot príbeh with landing Lega SFS spaceflightsimulator.png|alt=|Jednoduchá sonda (bez raketového pohonu).
Súbor:Rocket with landing legs.png|alt=|Jednoduchá raketa s pohonom a RCS thrustermi.
&lt;/gallery&gt;[[Súbor:Screenshot earth yexture sfs997spaceflight simulator77.png|náhľad|Textúra Zeme]]

== Základné časti ==
Základné časti zahŕňajú najpoužívanejšie diely v škále SFS.
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+Základné
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|'''*'''Kapacita paliva
|*Ťah
|-
|Padák
|0,5[[Tona|t]]
|300°
| -
| -
|-
|Kapsula
|4t
|300°
| -
| -
|-
|Tepelný štít
|0,5t
|6000°
| -
| -
|-
|'''Hawk Engine'''
|'''3t'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''120t'''
|-
|'''Vailant Engine'''
|'''2,5'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''40t'''
|-
|'''Kolibri Engine'''
|'''0,5'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''15t'''
|-
|RCS Tryska
|0,05t
|300°
| -
|1,5t
|-
|4x2 Palivová nádrž
|5t
|300°
|4,5t
| -
|-
|4x4 Palivová nádrž
|?
|300°
|9t
| -
|-
|4x6 Palivová nádrž
|?
|300°
|13,5t
| -
|-
|4x8 Palivová nádrž
|20t
|300°
|18t
| -
|-
|Pristávacia noha
&lt;u&gt;&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;Dokáže vydržať nárazy až 12m/s&lt;/u&gt;
|0,5t
|300°
| -
| -
|}
[[Súbor:Circular orbit-Spaceflight simulator.jpg|náhľad|Kruhová [[obežná dráha]]]]

== Palivové nádrže ==
 
Zahŕňa 5 ďaľších kategórii: ''Základné, 6 široké, 8 široké, 10 široké a 12 široké.'' 
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+6-široké
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
!'''*'''Kapacita paliva
|-
|[[Aerodynamika|Aerodynamický]] nos
|0.15t
|300°C
| -
|-
|6x2 Palivová nádrž
|7.5t
|300°C
|6.75t
|-
|6x4 Palivová nádrž
|15t
|300°C
|13.5t
|-
|6x6 Palivová nádrž
|22.5t
|300°C
|20.25t
|-
|6x8 Palivová nádrž
|30t
|300°C
|27t
|-
|6x16 Palivová nádrž
|60t
|300°C
|54t
|-
|[[Základňa motora]]
|18.75t
|300°C
|?
|-
|[[Tepelný štít]]
|0.75t
|6000°C
| -
|-
|Separátor
|0.6t
|300°C
| -
|}
[[Súbor:Parabolic orbit-Spaceflight simulator.jpg|náhľad|[[Parabolická dráha|Parabolická]] obežná dráha]]
[[Súbor:Elliptical orbit-Spaceflight simulator 01.jpg|náhľad|[[Eliptická dráha|Eliptická]] [[obežná dráha]]]]

== Krytie ==
Krytie je používané pre lepšiu [[Aerodynamika|aerodynamiku]]. Patrí tu napríklad bočný a klasický padák, aerodynamický nos, krytie motora a bočné krytie. 

== Stavebné časti ==
Sú to jednoduché časti, ktoré je možné použiť na rôzne účely, napr. ako ochranu pred nárazmi, pristívacie nohy, atď.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|-
|1x1 Stavebný blok
|0.05t
|315°C
|-
|2x1 Stavebný blok
|0.1t
|315°C
|-
|4x1 Stavebný blok
|0.2t
|315°C
|-
|8×1 Stavebný blok
|0.4t
|315°C
|-
|12×1 Stavebný blok
|0.6t
|315°C
|}

== Motory ==
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+Mototry
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|Ťah
|-
|'''Hawk Engine'''
|'''3t'''
|'''300°'''
|'''120t'''
|-
|'''Vailant Engine'''
|'''2,5'''
|'''300°'''
|'''40t'''
|-
|'''Kolibri Engine'''
|'''0,5'''
|'''300°'''
|'''15t'''
|-
|'''[[Reaction Control System|RCS]] tryska'''
|'''0.05t'''
|'''300°'''
|'''1,5t'''
|-
|'''[[Iónový motor]]'''
|'''0.5t'''
|'''300°'''
|'''1.5t'''
|}

== Ostatné ==
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|-
|2×1 Dokovací port
|0,25t
|'''300°'''
|-
|Sonda
|3t
|'''300°'''
|-
|[[Reaction Control System|RCS]] tryska
|0.05t
|300°
|-
|[[Koleso (prenos pohybu)|Malé koleso]]
|0,4t
|'''300°'''
|-
|[[Solárny panel]]
|1t
|'''300°'''
|-
| colspan=&quot;3&quot; |
=== Dočasne zmazané: ===
|-
|[[Rádioizotopový termoelektrický generátor|RTG]]
|0,5t
|'''300°'''
|-
|[[Batéria]]
|0,5t
|'''300°'''
|}

== Editor planét ==
Editor planét nie je samotný program, ale názov pre súbory kódov, ktoré je možné preprogramovať, ale len pre tých ktorí si zakúpili v aplikácii ''Expanzný balík.''
 '''Umiestnenie:''' ''Android\data\com. StefMorojna.SpaceflightSimulator\files\Custom Solar Systems\Example\Planet Data''

== Stef Mai Moroyna &amp; Moroyna Limited ==
Štefo Mai Morojna, v mnohých komunitách označovaný aj ako Stef Moroyna, je hlavným vývojárom hry Spaceflight Simulator. V súčasnosti žije na Slovensku. Má 22 rokov.

Spaceflight Simulator vytvoril po ôsmich rokoch programovania. Hra bola neskôr vydaná v novembri 2017. 

== Verzie ==
 

=== 1.0 (Prvé vydanie) ===
30 .Novembra, 2017 
=== 1.0.1 ===
Vydané 31. januára 2018.

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Opravená chyba, ktorá spôsobila, že rakety sa pri načítaní prepadli do zeme.
* Opravená pravopisná chyba.

=== 1.1 ===
Vydané 6. februára 2018

====== &lt;u&gt;Doplnené:&lt;/u&gt; ======

* Kompletné prepracovanie systému zostavy, diely je teraz možné aj otáčať a prevracať .
* 3 nové konštrukčné časti a 2 nové tvary palivovej nádrže.
* Zväčšený priestor na budovanie.
* Pridaná možnosť návratu k zostaveniu (Blueprint).

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Chyba, ktorá spôsobila, že časti odleteli vysokou rýchlosťou.
* [[Súbor:SFS menu.png|náhľad|Hlavné menu v  SFS]]Chyba, pri ktorej rakety zmizli pri zmene [[Akcelerácia|akcelerácie]] v reálnom čase.
* Niekoľko malých problémov.

=== 1.2 ===
Vydané 7. februára 2018

===== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; =====

* Pevná raketa, ktorá neštartuje.
* Pridané tlačidlá priblíženia.
* Časti sa teraz zobrazujú nad prstom, to by vám malo pomôcť zistiť, kam vkladáte svoju časť.
* Pridaný automatický správny systém, ktorý pomáha pri prichytení dielov.
* Pristávacia noha a padák sa teraz automaticky otáčajú, aby dosadli na povrchy planét.

=== 1.3 ===
[[Súbor:SFS worlds.png|náhľad|V SFS sa dajú vytvoriť viacero svetov s odlišnými raketami,modrotlačmi a dokonca aj so [[Solárny systém|solárnymi systémami]].]]
Vydané 20. februára 2018

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Časti sa teraz navzájom hladko prichytia.
* Táto a mnoho ďalších malých zmien, by mali uľahčiť výstavbu.
* Pridané bočné kužeľe.
* Problémy s výkonom.
* Opravená chyba, ktorá spôsobila nesprávne načítanie niektorých častí.

=== 1.31 ===
Vydané 29. marca 2018

====== &lt;u&gt;Pridané:&lt;/u&gt; ======

* Pridané nové koleso (bezplatná verzia).
* Pridané možnosti režimu ''Sandbox'' (rozšírenie dielov).
* Upravené ceny pre iné krajiny ).
* Teraz môžete pohybovať kamerou v hernom zobrazení.
* Nový návod na dokovanie.
* Pridané komunitné odkazy.
* Kryty sa teraz oddelia od akejkoľvek časti, keď sú nasadené.

=== 1.35 ===
Vydané 8. mája 2018

====== &lt;u&gt;Pridané:&lt;/u&gt; ======

* Zdieľanie rakiet (Blueprint).
* Elektrický systém (Iónový motor, Veľké panely, 3 batérie, RTG)
* Konštrukčná časť 8x1 a nádrž 6x2.
* Prenos paliva z nádrží.
* Žiadne nastavenia gravitácie a nerozbitných častí.
* Nové účinky plameňa (RGB).
* Nová stránka predaja rozšírenia.
* Smerová šípka.
* Chyba nastavenia Sandboxu.
* Opravené mnoho ďalších malých chýb.

 Nové diely, batérie v 3 veľkostiach, 2 ďalšie elektrické výrobné zariadenia a nový motor.

=== 1.4 ===

* Titan Engine (predtým známy ako Big Falcon Engine) zvášený ťah.
* Ťah iónového motora.
* RB-48 premenovaný na Hawk Engine
* Motory teraz nemajú kryty motorov, pokiaľ ich nepoložíte na príslušnú palivovú nádrž
* Nové účinky plameňov motora.
* Prispôsobiteľné palivové nádrže a kryty
* Varianty farieb náteru rakety.
* Nové kryty
* Sila separácie bočného oddeľovača pridaná.
* Bočné plutvy v dvoch veľkostiach
* Budovanie priestoru zväčšené vertikálne.
* Hrubá čiara v strede stavebného priestoru na označenie stredu
* Sféra vplyvu Zeme je menšia
* Jupiter a jeho 4 mesiace: [[Kalisto (mesiac)|Callisto]], [[Ganymede (mesiac)|Ganymedes]], [[Európa (mesiac)|Europa]] a [[Io (mesiac)|Io]].
* Väčšia štartovacia rampa.
* Nové jasnejšie osvetlenie.
* Oblaky.
* Malé dokovacie porty a niektoré veľké palivové nádrže sú teraz zadarmo.

== Expanzný balíček ==
Spaceflight simulator má rozšírenia ku hre, ktoré ale podliehajú fyzikálným zákonom. Je ich možné používať aj po zmazaní aplikácie.
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+
!'''Rozšírenie a''' ''&lt;u&gt;balíky&lt;/u&gt;''
!Cena
!Poznámka
|-
|Rozšírenie dielov
|4,90 €
4,99 $
|Väčšie varianty dielov a pridanie nových častí, ako je Titan Engine, Frontier Engine, Ion Engine. Batéria a RTG sú stále k dispozícii aj bez tohto rozšírenia.
|-
|Rozšírenie náteru na raketách
|2,93 €
2,99 $
|Nátery s rôznym výberom palivových nádrží, separátorov, nosových kužeľov a krytov.
|-
|Neobmezený stavebný priestor
|2,93 €
2,99 $
|Odomkne nekonečný stavebný vesmírny cheat, z ktorého môžete vyrobiť veľké rakety, najmä tie, ktoré potrebujú viac paliva vo väčšine zložitých misií.
|-
|Cheaty
|4,90 €
4,99 $
|Odomkne cheaty v hre, ako napríklad, že rakety sú odolné proti nárazom, majú neobmezdené palivo, vypínajú gravitáciu a vypínajú atmosférický odpor a opätovné pripojenie tepla.
|-
|Objavovanie vzdialených planét
|3,92 €
3,99 $
|Jupiter, galilejské mesiace a Editor planéty sú odomknuté. V budúcich aktualizáciách pridajú niekoľko plynných obrov (Saturn, Urán, Neptún) a Pluto a [[Cháron (mesiac)|Charon]] by namiesto toho boli touto expanziou odomknuté.
|-
|Stavacie nástroje
|6,10 €
5,99 $
|Odomkne rozšírenie dielov aj náterov.
|-
|Balík ''Sandbox''
|6,10 €
5,99 $
|Odomkne všetky cheaty a neobmedzenú oblasť budovania.
|-
|''Plný'' balík
|4,75 €
4,84 $
|Odomkne všetky rozšírenia.
|}

== Zdroje ==

# Stef Moroyna (hlavný vývojár hier) | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
# História verzií | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
# Rozšírenie | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
#Navigácia editora planéty | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
#Simulátor vesmírnych letov (webflow.io)
#Spaceflight Simulator Wiki | Fandom
#https://static.wikia.nocookie.net/spaceflight-simulator/images/2/20/Falcon_9_-_B1065.jpg/revision/latest/scale-to-width-down/300?cb=20201017161401
#Parts | Spaceflight Simulator Wiki | Fandom
#
[[Kategória:Wikipédia]]
[[Kategória:Videohry]]
[[Kategória:Simulácia]]</text>
      <sha1>n9dt9nklug3tlk8diz8tlc6xht28ns1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415411</id>
      <parentid>7415367</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:02:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>návrat urgentu: 1. už ten úvod je katastrofa, 2. chýba tam príčetný encyklopedický text, je tam len preklopený changelog, nejaké podivné tabuľky a obr.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12209" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2022-07-14}}
{{Infobox Videohra|názov=Spaceflight Simulator|obrázok=Logo SFS official.png|autor=Stef Mai Moroyona|vydavateľ=Moroyona Limited|distribútor=|návrh=Stef Moroyna|séria=|engine=|verzia=1.5.7.3|vydanie=2017|žáner=Simulácia vesmírnych letov|mód=Pre 1 hráča|prístupnosť=Google Play|platforma=Windows,Android,MacOS,|médium=|minimálne požiadavky=|odporúčaná konfigurácia=|http=|vstup=}}
[[Súbor:Sfsrocket.jpg|náhľad|Logo SFS na [[Steam (program)|Steame]]]]
'''Spaceflight simulator''' ([[Preklad (jazykoveda)|prek]]. simulátor vesmírnych letov)je videohra vydaná 30.novembra 2017 od spoločnosti ''Moroyona Limited''  a programovateľa '''Stef Mai Moroyona'''. Patrí k mnoho vesmírnych simulátorov, avšak jeho najväčšou konkurenciou je [[Kerbal Space Program]].
[[Súbor:Mars yexture texturee726.jpg|náhľad|Textúra Marsu]]

= Časti =
&lt;gallery&gt;
Súbor:Fueltank-SFS-picture-screenshot.11jpg.png|alt=|Palivové nádrže
Súbor:Sfs spaceflightsimulator Hawk engines 374u473.j6pg.png|alt=|Motor Hawk
Súbor:Screenshot vailant engines sfs spaceflight simulator.jpg76.png|alt=|Motor Vailant
Súbor:Screenshot sfs smalleat engin3 in sfs fór Li iba ty d ňu dgdj.png|alt=|Motor Kolibri
Súbor:SFS hrať Shield hearts Shield spaceflight simulator.png|alt=|[[Tepelný štít]]
Súbor:Parachute sfs spaceflight simulator sfs rocket parachute.png|alt=|Základný [[padák]]
Súbor:Ssimulator8.png|alt=|Bočný padák
Súbor:Príbeh capaule reentry977sfs spaceflightsimulator.00jpg.png|alt=|Návratová kapsula
Súbor:Screenshot docking port sfs spaceflight simula.png|alt=|[[Dokovanie a kotvenie kozmickej lode|Dokovací port]]
Súbor:SFS structiral parts sfs in front expansion páči no.png|alt=|SFS stavebné časti (bez expanzného balíka)
Súbor:Screenshot aerodynamic nose sfs.1jpg.png|alt=|[[Aerodynamický tvar|Aerodynamický nos]]
Súbor:Screenshot príbeh with landing Lega SFS spaceflightsimulator.png|alt=|Jednoduchá sonda (bez raketového pohonu).
Súbor:Rocket with landing legs.png|alt=|Jednoduchá raketa s pohonom a RCS thrustermi.
&lt;/gallery&gt;[[Súbor:Screenshot earth yexture sfs997spaceflight simulator77.png|náhľad|Textúra Zeme]]

== Základné časti ==
Základné časti zahŕňajú najpoužívanejšie diely v škále SFS.
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+Základné
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|'''*'''Kapacita paliva
|*Ťah
|-
|Padák
|0,5[[Tona|t]]
|300°
| -
| -
|-
|Kapsula
|4t
|300°
| -
| -
|-
|Tepelný štít
|0,5t
|6000°
| -
| -
|-
|'''Hawk Engine'''
|'''3t'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''120t'''
|-
|'''Vailant Engine'''
|'''2,5'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''40t'''
|-
|'''Kolibri Engine'''
|'''0,5'''
|'''300°'''
| '''-'''
|'''15t'''
|-
|RCS Tryska
|0,05t
|300°
| -
|1,5t
|-
|4x2 Palivová nádrž
|5t
|300°
|4,5t
| -
|-
|4x4 Palivová nádrž
|?
|300°
|9t
| -
|-
|4x6 Palivová nádrž
|?
|300°
|13,5t
| -
|-
|4x8 Palivová nádrž
|20t
|300°
|18t
| -
|-
|Pristávacia noha
&lt;u&gt;&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;Dokáže vydržať nárazy až 12m/s&lt;/u&gt;
|0,5t
|300°
| -
| -
|}
[[Súbor:Circular orbit-Spaceflight simulator.jpg|náhľad|Kruhová [[obežná dráha]]]]

== Palivové nádrže ==
 
Zahŕňa 5 ďaľších kategórii: ''Základné, 6 široké, 8 široké, 10 široké a 12 široké.'' 
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+6-široké
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
!'''*'''Kapacita paliva
|-
|[[Aerodynamika|Aerodynamický]] nos
|0.15t
|300°C
| -
|-
|6x2 Palivová nádrž
|7.5t
|300°C
|6.75t
|-
|6x4 Palivová nádrž
|15t
|300°C
|13.5t
|-
|6x6 Palivová nádrž
|22.5t
|300°C
|20.25t
|-
|6x8 Palivová nádrž
|30t
|300°C
|27t
|-
|6x16 Palivová nádrž
|60t
|300°C
|54t
|-
|[[Základňa motora]]
|18.75t
|300°C
|?
|-
|[[Tepelný štít]]
|0.75t
|6000°C
| -
|-
|Separátor
|0.6t
|300°C
| -
|}
[[Súbor:Parabolic orbit-Spaceflight simulator.jpg|náhľad|[[Parabolická dráha|Parabolická]] obežná dráha]]
[[Súbor:Elliptical orbit-Spaceflight simulator 01.jpg|náhľad|[[Eliptická dráha|Eliptická]] [[obežná dráha]]]]

== Krytie ==
Krytie je používané pre lepšiu [[Aerodynamika|aerodynamiku]]. Patrí tu napríklad bočný a klasický padák, aerodynamický nos, krytie motora a bočné krytie. 

== Stavebné časti ==
Sú to jednoduché časti, ktoré je možné použiť na rôzne účely, napr. ako ochranu pred nárazmi, pristívacie nohy, atď.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|-
|1x1 Stavebný blok
|0.05t
|315°C
|-
|2x1 Stavebný blok
|0.1t
|315°C
|-
|4x1 Stavebný blok
|0.2t
|315°C
|-
|8×1 Stavebný blok
|0.4t
|315°C
|-
|12×1 Stavebný blok
|0.6t
|315°C
|}

== Motory ==
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+Mototry
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|Ťah
|-
|'''Hawk Engine'''
|'''3t'''
|'''300°'''
|'''120t'''
|-
|'''Vailant Engine'''
|'''2,5'''
|'''300°'''
|'''40t'''
|-
|'''Kolibri Engine'''
|'''0,5'''
|'''300°'''
|'''15t'''
|-
|'''[[Reaction Control System|RCS]] tryska'''
|'''0.05t'''
|'''300°'''
|'''1,5t'''
|-
|'''[[Iónový motor]]'''
|'''0.5t'''
|'''300°'''
|'''1.5t'''
|}

== Ostatné ==
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
!Názov
!Hmotnosť
!Tepelná tolerancia
|-
|2×1 Dokovací port
|0,25t
|'''300°'''
|-
|Sonda
|3t
|'''300°'''
|-
|[[Reaction Control System|RCS]] tryska
|0.05t
|300°
|-
|[[Koleso (prenos pohybu)|Malé koleso]]
|0,4t
|'''300°'''
|-
|[[Solárny panel]]
|1t
|'''300°'''
|-
| colspan=&quot;3&quot; |
=== Dočasne zmazané: ===
|-
|[[Rádioizotopový termoelektrický generátor|RTG]]
|0,5t
|'''300°'''
|-
|[[Batéria]]
|0,5t
|'''300°'''
|}

== Editor planét ==
Editor planét nie je samotný program, ale názov pre súbory kódov, ktoré je možné preprogramovať, ale len pre tých ktorí si zakúpili v aplikácii ''Expanzný balík.''
 '''Umiestnenie:''' ''Android\data\com. StefMorojna.SpaceflightSimulator\files\Custom Solar Systems\Example\Planet Data''

== Stef Mai Moroyna &amp; Moroyna Limited ==
Štefo Mai Morojna, v mnohých komunitách označovaný aj ako Stef Moroyna, je hlavným vývojárom hry Spaceflight Simulator. V súčasnosti žije na Slovensku. Má 22 rokov.

Spaceflight Simulator vytvoril po ôsmich rokoch programovania. Hra bola neskôr vydaná v novembri 2017. 

== Verzie ==
 

=== 1.0 (Prvé vydanie) ===
30 .Novembra, 2017 
=== 1.0.1 ===
Vydané 31. januára 2018.

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Opravená chyba, ktorá spôsobila, že rakety sa pri načítaní prepadli do zeme.
* Opravená pravopisná chyba.

=== 1.1 ===
Vydané 6. februára 2018

====== &lt;u&gt;Doplnené:&lt;/u&gt; ======

* Kompletné prepracovanie systému zostavy, diely je teraz možné aj otáčať a prevracať .
* 3 nové konštrukčné časti a 2 nové tvary palivovej nádrže.
* Zväčšený priestor na budovanie.
* Pridaná možnosť návratu k zostaveniu (Blueprint).

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Chyba, ktorá spôsobila, že časti odleteli vysokou rýchlosťou.
* [[Súbor:SFS menu.png|náhľad|Hlavné menu v  SFS]]Chyba, pri ktorej rakety zmizli pri zmene [[Akcelerácia|akcelerácie]] v reálnom čase.
* Niekoľko malých problémov.

=== 1.2 ===
Vydané 7. februára 2018

===== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; =====

* Pevná raketa, ktorá neštartuje.
* Pridané tlačidlá priblíženia.
* Časti sa teraz zobrazujú nad prstom, to by vám malo pomôcť zistiť, kam vkladáte svoju časť.
* Pridaný automatický správny systém, ktorý pomáha pri prichytení dielov.
* Pristávacia noha a padák sa teraz automaticky otáčajú, aby dosadli na povrchy planét.

=== 1.3 ===
[[Súbor:SFS worlds.png|náhľad|V SFS sa dajú vytvoriť viacero svetov s odlišnými raketami,modrotlačmi a dokonca aj so [[Solárny systém|solárnymi systémami]].]]
Vydané 20. februára 2018

====== &lt;u&gt;Opravené:&lt;/u&gt; ======

* Časti sa teraz navzájom hladko prichytia.
* Táto a mnoho ďalších malých zmien, by mali uľahčiť výstavbu.
* Pridané bočné kužeľe.
* Problémy s výkonom.
* Opravená chyba, ktorá spôsobila nesprávne načítanie niektorých častí.

=== 1.31 ===
Vydané 29. marca 2018

====== &lt;u&gt;Pridané:&lt;/u&gt; ======

* Pridané nové koleso (bezplatná verzia).
* Pridané možnosti režimu ''Sandbox'' (rozšírenie dielov).
* Upravené ceny pre iné krajiny ).
* Teraz môžete pohybovať kamerou v hernom zobrazení.
* Nový návod na dokovanie.
* Pridané komunitné odkazy.
* Kryty sa teraz oddelia od akejkoľvek časti, keď sú nasadené.

=== 1.35 ===
Vydané 8. mája 2018

====== &lt;u&gt;Pridané:&lt;/u&gt; ======

* Zdieľanie rakiet (Blueprint).
* Elektrický systém (Iónový motor, Veľké panely, 3 batérie, RTG)
* Konštrukčná časť 8x1 a nádrž 6x2.
* Prenos paliva z nádrží.
* Žiadne nastavenia gravitácie a nerozbitných častí.
* Nové účinky plameňa (RGB).
* Nová stránka predaja rozšírenia.
* Smerová šípka.
* Chyba nastavenia Sandboxu.
* Opravené mnoho ďalších malých chýb.

 Nové diely, batérie v 3 veľkostiach, 2 ďalšie elektrické výrobné zariadenia a nový motor.

=== 1.4 ===

* Titan Engine (predtým známy ako Big Falcon Engine) zvášený ťah.
* Ťah iónového motora.
* RB-48 premenovaný na Hawk Engine
* Motory teraz nemajú kryty motorov, pokiaľ ich nepoložíte na príslušnú palivovú nádrž
* Nové účinky plameňov motora.
* Prispôsobiteľné palivové nádrže a kryty
* Varianty farieb náteru rakety.
* Nové kryty
* Sila separácie bočného oddeľovača pridaná.
* Bočné plutvy v dvoch veľkostiach
* Budovanie priestoru zväčšené vertikálne.
* Hrubá čiara v strede stavebného priestoru na označenie stredu
* Sféra vplyvu Zeme je menšia
* Jupiter a jeho 4 mesiace: [[Kalisto (mesiac)|Callisto]], [[Ganymede (mesiac)|Ganymedes]], [[Európa (mesiac)|Europa]] a [[Io (mesiac)|Io]].
* Väčšia štartovacia rampa.
* Nové jasnejšie osvetlenie.
* Oblaky.
* Malé dokovacie porty a niektoré veľké palivové nádrže sú teraz zadarmo.

== Expanzný balíček ==
Spaceflight simulator má rozšírenia ku hre, ktoré ale podliehajú fyzikálným zákonom. Je ich možné používať aj po zmazaní aplikácie.
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
|+
!'''Rozšírenie a''' ''&lt;u&gt;balíky&lt;/u&gt;''
!Cena
!Poznámka
|-
|Rozšírenie dielov
|4,90 €
4,99 $
|Väčšie varianty dielov a pridanie nových častí, ako je Titan Engine, Frontier Engine, Ion Engine. Batéria a RTG sú stále k dispozícii aj bez tohto rozšírenia.
|-
|Rozšírenie náteru na raketách
|2,93 €
2,99 $
|Nátery s rôznym výberom palivových nádrží, separátorov, nosových kužeľov a krytov.
|-
|Neobmezený stavebný priestor
|2,93 €
2,99 $
|Odomkne nekonečný stavebný vesmírny cheat, z ktorého môžete vyrobiť veľké rakety, najmä tie, ktoré potrebujú viac paliva vo väčšine zložitých misií.
|-
|Cheaty
|4,90 €
4,99 $
|Odomkne cheaty v hre, ako napríklad, že rakety sú odolné proti nárazom, majú neobmezdené palivo, vypínajú gravitáciu a vypínajú atmosférický odpor a opätovné pripojenie tepla.
|-
|Objavovanie vzdialených planét
|3,92 €
3,99 $
|Jupiter, galilejské mesiace a Editor planéty sú odomknuté. V budúcich aktualizáciách pridajú niekoľko plynných obrov (Saturn, Urán, Neptún) a Pluto a [[Cháron (mesiac)|Charon]] by namiesto toho boli touto expanziou odomknuté.
|-
|Stavacie nástroje
|6,10 €
5,99 $
|Odomkne rozšírenie dielov aj náterov.
|-
|Balík ''Sandbox''
|6,10 €
5,99 $
|Odomkne všetky cheaty a neobmedzenú oblasť budovania.
|-
|''Plný'' balík
|4,75 €
4,84 $
|Odomkne všetky rozšírenia.
|}

== Zdroje ==

# Stef Moroyna (hlavný vývojár hier) | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
# História verzií | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
# Rozšírenie | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
#Navigácia editora planéty | Simulátor vesmírnych letov Wiki | Fandom
#Simulátor vesmírnych letov (webflow.io)
#Spaceflight Simulator Wiki | Fandom
#https://static.wikia.nocookie.net/spaceflight-simulator/images/2/20/Falcon_9_-_B1065.jpg/revision/latest/scale-to-width-down/300?cb=20201017161401
#Parts | Spaceflight Simulator Wiki | Fandom
#
[[Kategória:Wikipédia]]
[[Kategória:Videohry]]
[[Kategória:Simulácia]]</text>
      <sha1>7y5x6y236t09a4yn470cgtsv8sgs483</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liga majstrov UEFA 2016/2017</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684329</id>
    <revision>
      <id>7415470</id>
      <parentid>7411364</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T23:06:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>-{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16167" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20220725}}
{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Liga majstrov UEFA|rok=2016/17|dátum=''Kvalifikácia'' &lt;br/&gt; 28. jún - 24. august 2016 &lt;br/&gt; ''Finálna časť'' &lt;br/&gt; 13. september 2016 - 3. jún 2017|počet tímov=''Finálna časť:'' 32
''Celkovo:'' 78|víťaz={{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]|počet víťazstiev=12.|druhý={{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]|počet zápasov=125|počet gólov=380|návštevnosť=5399802|najlepší strelec={{POR}} [[Cristiano Ronaldo]] 12 gólov}}

'''Liga majstrov UEFA 2016/17''' je 62. sezónou [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]], medzinárodnej [[Futbal|futbalovej]] súťaže, ktorej sa zúčastňujú tímy z členských asociácií [[UEFA]]. Obhajcom titulu bol [[Real Madrid CF|Real Madrid]].

Víťazom Ligy majstrov 2016/17 sa stal španielsky [[Real Madrid CF|Real Madrid]], ktorý vo finále zdolal [[Juventus FC|Juventus]]. Finále sa hralo v [[Cardiff|Cardiffe]] vo [[Wales|Walese]] na štadióne [[Millennium Stadium]].

== Účastnícke miesta ==
V Lige majstrov UEFA 2016/17 sa zúčastnilo celkovo 78 tímov z 53 z 55 členských štátov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimku malo Lichtenštajnsko, ktoré nemá domácu ligu a Kosovo, ktoré ešte nebolo plnohodnotným členom UEFA) . Každá krajina mala pridelený počet miest podľa koeficientov UEFA.

* Asociácie na 1. až 3. mieste malo po štyri tímy
* Asociácie na 4. až 6. mieste malo po tri tímy
* Asociácie na 7. až 15. mieste malo po dva tímy
* Asociácie na 16 až 54. mieste (okrem Lichtenštajnska) malo v súťaži jeden tím
* Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2015/16|Ligy majstrov UEFA 2015/16]] a [[Európska liga UEFA 2015/16|Európskej ligy UEFA 2015/16]] mali automaticky postup do skupinovej fázy pokiaľ sa nekvalifikovali cez domáce ligy
** Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2015/16|Ligy majstrov UEFA 2015/16]] [[Real Madrid CF|Real Madrid]] sa kvalifikoval prostredníctvom domácej ligy, čo znamenala že dodatočná prihláška pre víťaza Ligy majstrov nebola nutná
** Víťaz [[Európska liga UEFA 2015/16|Európskej ligy UEFA 2015/16]], [[Sevilla FC|Sevilla]] sa nekvalifikovala prostredníctvom domácej ligy, čo znamenala že sa stala Sevilla piatym španielskym tímom v skupinovej fáze Ligy majstrov

== Rebríček UEFA ==
Účastnícke miesta pre Európsku ligu UEFA 2016/17 boli rozdelené podľa koeficientu UEFA z roku 2015, do ktorého boli započítané výsledky klubov danej krajiny v európskych pohárových súťažiach od sezóny 2010/2011 do sezóny 2014/2015 vrátane
{| class=&quot;wikitable&quot;
|
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Asociácia
!Koef.
!Tímy
!Poz.
|-
!1
|{{ESP}} [[Španielsko]]
|&lt;small&gt;99,999&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;3&quot; |4
|&lt;small&gt;+1 ([[Európska liga UEFA 2015/16|EL]])&lt;/small&gt;
|-
!2
|{{ENG}} [[Anglicko]]
|&lt;small&gt;80,391&lt;/small&gt;
|
|-
!3
|{{GER}} [[Nemecko]]
|&lt;small&gt;79,415&lt;/small&gt;
|
|-
!4
|{{ITA}} [[Taliansko]]
|&lt;small&gt;70,510&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;3&quot; |3
|
|-
!5
|{{POR|w}}
|&lt;small&gt;61,382&lt;/small&gt;
|
|-
!6
|{{FRA|w}}
|&lt;small&gt;52,416&lt;/small&gt;
|
|-
!7
|{{RUS|w}}
|&lt;small&gt;50,498&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;9&quot; |2
|
|-
!8
|{{UKR|w}}
|&lt;small&gt;45,166&lt;/small&gt;
|
|-
!9
|{{NED|w}}
|&lt;small&gt;40,979&lt;/small&gt;
|
|-
!10
|{{BEL|w}}
|&lt;small&gt;37,200&lt;/small&gt;
|
|-
!11
|{{SUI|w}}
|&lt;small&gt;34,375&lt;/small&gt;
|
|-
!12
|{{TUR|w}}
|&lt;small&gt;32, 600&lt;/small&gt;
|
|-
!13
|{{GRE|w}}
|&lt;small&gt;31, 900&lt;/small&gt;
|
|-
!14
|{{CZE|w}}
|&lt;small&gt;29,125&lt;/small&gt;
|
|-
!15
|{{ROU|w}}
|&lt;small&gt;26,299&lt;/small&gt;
|
|-
!16
|{{AUT|w}}
|&lt;small&gt;25,675&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;4&quot; |1
|
|-
!17
|{{CRO|w}}
|&lt;small&gt;23 500&lt;/small&gt;
|
|-
!18
|{{CYP|w}}
|&lt;small&gt;22.300&lt;/small&gt;
|
|-
!19
|{{POL|w}}
|&lt;small&gt;21.500&lt;/small&gt;
|
|}
|
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Asociácia
!Koef.
!Tímy
!Poz.
|-
!20
|{{ISR|w}}
|&lt;small&gt;21.000&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;18&quot; |1
|
|-
!21
|{{BLR}} [[Bielorusko]]
|&lt;small&gt;20.750&lt;/small&gt;
|
|-
!22
|{{DEN|w}}
|&lt;small&gt;19.800&lt;/small&gt;
|
|-
!23
|{{SCO|w}}
|&lt;small&gt;17.900&lt;/small&gt;
|
|-
!24
|{{SWE|w}}
|&lt;small&gt;17.725&lt;/small&gt;
|
|-
!25
|{{BGR|w}}
|&lt;small&gt;16.750&lt;/small&gt;
|
|-
!26
|{{NOR|w}}
|&lt;small&gt;14.375&lt;/small&gt;
|
|-
!27
|{{SRB|w}}
|&lt;small&gt;13.875&lt;/small&gt;
|
|-
!28
|{{SVN|w}}
|&lt;small&gt;13.625&lt;/small&gt;
|
|-
!29
|{{AZE|w}}
|&lt;small&gt;12.500&lt;/small&gt;
|
|-
!30
|{{SVK}} [[Slovensko]]
|&lt;small&gt;11.250&lt;/small&gt;
|
|-
!31
|{{HUN|w}}
|&lt;small&gt;11.000&lt;/small&gt;
|
|-
!32
|{{KAZ|w}}
|&lt;small&gt;10.375&lt;/small&gt;
|
|-
!33
|{{MDA|w}}
|&lt;small&gt;10.000&lt;/small&gt;
|
|-
!34
|{{GEO|w}}
|&lt;small&gt;9.375&lt;/small&gt;
|
|-
!35
|{{FIN|w}}
|&lt;small&gt;8.200&lt;/small&gt;
|
|-
!36
|{{ISL|w}}
|&lt;small&gt;8.000&lt;/small&gt;
|
|-
!37
|{{BIH|w}}
|&lt;small&gt;7.500&lt;/small&gt;
|
|}
|
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Asociácia
!Koef.
!Tímy
!Poz.
|-
!38
|{{LIE|w}}
|&lt;small&gt;6.000&lt;/small&gt;
|0
|
|-
!39
|{{MKD|w}}
|&lt;small&gt;5.875&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;16&quot; |1
|
|-
!40
|{{IRL|w}}
|&lt;small&gt;5.750&lt;/small&gt;
|
|-
!41
|{{MNE|w}}
|&lt;small&gt;5.625&lt;/small&gt;
|
|-
!42
|{{ALB|w}}
|&lt;small&gt;5.375&lt;/small&gt;
|
|-
!43
|{{LUX}} [[Luxembursko]]
|&lt;small&gt;5.125&lt;/small&gt;
|
|-
!44
|{{NIR|w}}
|&lt;small&gt;4.875&lt;/small&gt;
|
|-
!45
|{{LTU|w}}
|&lt;small&gt;4.500&lt;/small&gt;
|
|-
!46
|{{LVA|w}}
|&lt;small&gt;4.250&lt;/small&gt;
|
|-
!47
|{{MLT|w}}
|&lt;small&gt;4.208&lt;/small&gt;
|
|-
!48
|{{EST|w}}
|&lt;small&gt;3.500&lt;/small&gt;
|
|-
!49
|{{FRO|w}}
|&lt;small&gt;3.500&lt;/small&gt;
|
|-
!50
|{{WAL|w}}
|&lt;small&gt;2.875&lt;/small&gt;
|
|-
!51
|{{ARM|w}}
|&lt;small&gt;2.750&lt;/small&gt;
|
|-
!52
|{{AND|w}}
|&lt;small&gt;0.833&lt;/small&gt;
|
|-
!53
|{{SMR|w}}
|&lt;small&gt;0.499&lt;/small&gt;
|
|-
!54
|{{GIB|w}}
|&lt;small&gt;0.250&lt;/small&gt;
|
|-
!55
|{{KOS|w}}
|&lt;small&gt;0.000&lt;/small&gt;
|0
|
|}
|}

== Rozdelenie tímov ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |
!Tímy vstupujúce do tohto kola
!Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola
|-
! colspan=&quot;2&quot; |1. predkolo
(8 tímov)
|
* 8 majstrov zo zväzov 47-54
|
|-
! colspan=&quot;2&quot; |2. predkolo
(34 tímov)
|
* 30 šampiónov zo zväzov 16-46 (okrem Lichtenštajnska)
|
* 4 víťazi z prvého predkola
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |3. predkolo
!majstrovská časť
(20 tímov)
|
* 3 majstri z asociácie 13-15
|
* 17 víťazov z 2. predkola 
|-
!nemajstrovská časť
(10 tímov)
|
* 9 vicemajstrov zo zväzov 7.–15
* 1 tím na treťom mieste zo zväzu 6
|
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |4. predkolo
!majstrovská časť
(10 tímov)
|
|
* 10 víťazov z 3. predkola (majstrovská časť)
|-
!nemajstrovská časť
(10 tímov)
|
* 2 tímy na treťom mieste zo zväzov 4-5
* 3 tímy na štvrtom mieste zo zväzov 1-3
|
* 5 víťazov z 3. predkola (nemajstrovská časť)
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Skupinová fáza
(32 tímov)
|
* 12 majstrov zo zväzov 1.–13
* 6 vicemajstrov z asociácii 1-6
* 3 tímy na tretích miestach z asociácií 1.–3
* obhajca titulu Európskej ligy
|
* 5 víťazov zo 4. predkola (majstrovská časť)
* 5 víťazov zo 4. predkola (nemajstrovská časť)
|-
! colspan=&quot;2&quot; |vyraďovacia fáza
(16 tímov)
|
|
* 8 víťazov skupín zo skupinovej fázy
* 8 druhých v skupine zo skupinovej fázy
|}

== Termíny ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Fáza
!Kolo
!Dátum žrebovania
!Prvé zápasy
!Druhé zápasy
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |Kvalifikácia
|1. predkolo
| rowspan=&quot;2&quot; |10. augusta 2020
|28-29. jún 2016
|5.-6. júl 2016
|-
|2. predkolo
|12.-13. júl 2016
|19.-20. júl 2016
|-
|3. predkolo
|15. júl 2016
|26.-27. júl 2016
|2.-3. august 2016
|-
|4. predkolo
|5. august 2016
|16-17. august 2016
|23.-24. august 2016
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |Skupinová fáza
|1. kolo
| rowspan=&quot;6&quot; |25. august 2016
| colspan=&quot;2&quot; |13.-14. september 2016
|-
|2. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |27.-28. september 2016
|-
|3. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |18.-19. október 2016
|-
|4. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |1.-2. november 2016
|-
|5. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |22.-23. november 2016
|-
|6. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |6.-7. december 2016
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |Vyraďovacia fáza
|Osemfinále
|12. december 2016
|14.-15. a 21.-22. februára 2017
|7.-8. a 14.-15. marec  2017
|-
|Štvrťfinále
|19. marca 2021
|11.-12. apríl  2017
|18.-19. apríl 2017
|-
|Semifinále
| rowspan=&quot;2&quot; |21. apríl 2017
|2.-3. máj 2017
|9.-10. máj 2017
|-
|Finále
| colspan=&quot;2&quot; |3. jún 2017
|}

== Kvalifikácia ==

=== Prvé predkolo ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+
!Tím 1
!Skóre
!Tím 2
!Prvý zápas
!Druhý zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FC Flora Talinn|Flora Talinn]] {{EST}}
|2-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]
|2-1
|0-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[The New Saints]] {{WAL}}
|5-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SMR}} [[S.P. Tre Penne|Tre Penne]]
|2-1
|3-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Valletta F.C.|Valletta]] {{MLT|w}}
|2-2 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FRO}} [[B36 Tórshavn]]
|1-0
|1-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FC Santa Coloma]] {{AND|w}}
|0-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{ARM}} [[FC Alaškert|Alaškert]]
|0-0
|0-3
|}

=== Druhé predkolo ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+
!Tím 1
!Skóre
!Tím 2
!Prvý zápas
!Druhý zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Qarabağ FK|Qarabağ]] {{AZE}}'''
|3-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LUX}} [[F91 Dudelange]]
|2-0
|1-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Hapoel Beer Sheva FC|Hapoel Beer Sheva]] {{ISR}}'''
|3-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{MDA}} [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]]
|3-2
|0-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] {{SVN}}
|6-6 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{SVK}} [[AS Trenčín|Trenčín]]'''
|3-4
|3-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FK Vardar Skopje|Vardar]] {{MKD}}
|3-5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]'''
|1-2
|2-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}}'''
|3-0
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LVA}} [[FK Liepaja|Liepaja]]
|1-0
|2-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[The New Saints]] {{WAL}}
|0-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{CYP}} [[APOEL FC|APOEL]]'''
|0-0
|0-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] {{BGR}}'''
|5-0
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{MNE}} [[OFK Titograd|Mladost Podgorica]]
|2-0
|3-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[FK Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] {{GEO}}'''
|3-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{ARM}} [[FC Alaškert|Alaškert]]
|2-0
|1-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}}
|1-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{KAZ}} [[Astana FC|Astana]]'''
|0-0
|1-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[FK Partizani|Partizani]] {{ALB}}'''
|2-2 (3-1[[Penaltový rozstrel|p]])
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC-Rail Cargo Budapešť|Ferencváros]]
|1-1
|1-1 [[Predĺženie|pp]]
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[BATE Borisov]] {{BLR}}'''
|4-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN}} [[Seinäjoen Jalkapallokerho|SJK]]
|2-0
|2-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Valletta F.C.|Valletta]] {{MLT}}
|2-4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{SRB}} [[Crvena Zvezda]]'''
|1-2
|1-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Rosenborg BK|Rosenborg]] {{NOR}}'''
|5-4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SWE}} [[IFK Norrköping]]
|3-1
|2-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Dundalk FC|Dundalk]] {{IRL}}'''
|3-3 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{ISL}} [[Fimleikafélag Hafnarfjarðar|FH]]
|1-1
|2-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}}
|1-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]'''
|1-0
|0-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Crusaders FC|Crusaders]] {{NIR}}
|0-9
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{DEN}} [[FC København|København]]'''
|0-3
|0-6
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] {{BIH}}
|1-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{POL}} [[Legia Varšava]]'''
|1-1
|0-2
|}

=== Tretie predkolo ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Majstrovská časť
!Tím 1
!Skóre
!Tím 2
!Prvý zápas
!Druhý zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Rosenborg BK|Rosenborg]] {{NOR}}
|2-4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{CYP}} [[APOEL FC|APOEL]]'''
|2-1
|0-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}}
|3-0
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GEO}} [[FK Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]]
|2-0
|1-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Astana FC|Astana]] {{KAZ}}
|2-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]'''
|1-1
|1-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[AS Trenčín|Trenčín]] {{SVK}}
|0-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{POL}} [[Legia Varšava]]'''
|0-1
|0-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Viktoria Plzeň]] {{CZE}}'''
|1-1 ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{AZE}} [[Qarabağ FK|Qarabağ]]
|0-0
|1-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[AFC Astra Giurgiu|Astra Giurgiu]] {{ROU}}
|1-4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{DEN}} [[FC København|København]]'''
|1-1
|0-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[BATE Borisov]] {{BLR}}
|1-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{IRL}} '''[[Dundalk FC|Dundalk]]'''
|1-0
|0-3
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] {{BGR}}'''
|6-4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SRB}} [[Crvena Zvezda]]
|2-2
|4-2 [[Predĺženie|pp]]
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}
|0-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Sheva FC|Hapoel Beer Sheva]]''' 
|0-0
|0-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FK Partizani|Partizani]] {{ALB}}
|0-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{AUT}} '''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]'''
|0-1
|0-2
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Nemajstrovská časť
!Tím 1
!Skóre
!Tím 2
!Prvý zápas
!Druhý zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}}'''
|3-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]
|1-1
|2-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}}
|1-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{ROU}} [[Steaua Bucureşti]]'''
|1-1
|0-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Šachtar Doneck]] {{UKR}}
|2-2 (2-4[[Penaltový rozstrel|p]])
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{SUI}} [[BSC Young Boys|Young Boys]]'''
|2-0
|0-2 [[Predĺženie|pp]]
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[FK Rostov|Rostov]] {{RUS}}'''
|4-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
|2-2
|2-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}}
|3-4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]]'''
|2-1
|1-3
|}

=== Štvrté predkolo ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Majstrovská časť
!Tím 1
!Skóre
!Tím 2
!Prvý zápas
!Druhý zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[PFC Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] {{BGR}}'''
|4-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CZE}} [[Viktoria Plzeň]] 
|2-0
|2-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[Celtic FC|Celtic]]''' {{SCO}}
|5-4
|{{ISR}} [[Hapoel Beer Sheva FC|Hapoel Beer Sheva]] 
|5-2
|0-2
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[FC København|København]]''' {{DEN}}
|2-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CYP}} [[APOEL FC|APOEL]]
|1-0
|1-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Dundalk FC|Dundalk]] {{IRL}}
|1-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{POL}} [[Legia Varšava]]'''
|0-2
|1-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}}
|3-2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]
|1-1
|2-1 [[Predĺženie|pp]]
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Nemajstrovská časť
!Tím 1
!Skóre
!Tím 2
!Prvý zápas
!Druhý zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Steaua Bucureşti]] {{ROU}}
|0-6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]'''
|0-5
|0-1
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |'''[[FC Porto|Porto]] {{POR}}'''
|4-1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{ITA}} [[AS Rím]]
|1-1
|3-0
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}}
|2-5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{RUS}} [[FK Rostov|Rostov]]'''
|1-1
|1-4
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[BSC Young Boys|Young Boys]] {{SUI}}
|2-9
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{GER}} [[Borussia Mönchengladbach]]'''
|1-3
|1-6
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}}
|1-3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |'''{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]]'''
|1-2
|0-1
|}

== Skupinová fáza ==</text>
      <sha1>8xiaoty6ikthkwx4wdx5mfazkrqllek</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Obrázky týždňa/30 2022</title>
    <ns>10</ns>
    <id>684362</id>
    <revision>
      <id>7415529</id>
      <parentid>7411013</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:56:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>https://slovnik.juls.savba.sk/?w=st%C3%BApa</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="457" xml:space="preserve">{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka)
 | obrázok              = Złota Stupa w klasztorze Erdene Dzuu 02.jpg
 | názov obrázku        = 
 | veľkosť              = 
 | popis                = Zlatá stúpa v [[Budhizmus|budhistickom]] kláštore '''[[Erdenedzú]]''' v [[Mongolsko|Mongolsku]].
 | autorstvo fotografie = [[:commons:User:Halavar|Marcin Konsek]]
}}
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>qbujddk2acop5jljxp6kmnsur5jtl9h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bezkyslíkatá kyselina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684499</id>
    <revision>
      <id>7415438</id>
      <parentid>7413958</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:50:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Zdroj pre nazov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5300" xml:space="preserve">'''Bezkyslíkaté kyseliny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krivosudský|meno=Lukáš|titul=STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE|url=https://www.researchgate.net/publication/349570183_STRUCNY_SPRIEVODCA_NAZVOSLOVIM_ANORGANICKEJ_CHEMIE|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2022/07/24|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|meno3=Jana|meno2=Michal|priezvisko2=Galamboš|priezvisko3=Levická}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''binárne kyseliny'''{{Bez citácie}} sú [[Anorganická kyselina|anorganické kyseliny]], ktoré obsahujú len dva druhy atómov - [[vodík]] a [[Nekov|nekovový]] prvok.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=10th ed|titul=General chemistry : principles and modern applications|url=https://www.worldcat.org/oclc/565478353|vydavateľ=Pearson Canada|rok=2011|miesto=Toronto, Ont.|isbn=978-0-13-612149-7}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=7.12: Acids - Naming and Formulas|url=https://chem.libretexts.org/Bookshelves/Introductory_Chemistry/Introductory_Chemistry_(CK-12)/07%3A_Chemical_Nomenclature/7.12%3A_Acids_-_Naming_and_Formulas|vydavateľ=Chemistry LibreTexts|dátum vydania=2016-06-27|dátum prístupu=2022-07-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Binary Acid List &amp; Examples|url=https://study.com/academy/lesson/what-is-a-binary-acid.html|dátum prístupu=2022/07/16}}&lt;/ref&gt; Bezkyslíkaté kyseliny typicky obsahujú [[halogén]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Bežne sa označujú ako HX. Na rozdiel od [[Kyslíkatá kyselina|kyslíkatých kyselín]] neobsahujú [[kyslík]]. Medzi bezkyslíkaté kyseliny patrí napríklad [[kyselina chlorovodíková]] alebo [[Kyselina jodovodíková|jodovodíková]], čo sú vodné roztoky [[Chlorovodík|chlorovodíka]] a [[Jodovodík|jodovodíka]], v ktorých sú tieto látky schopné odštiepiť [[vodíkový katión]].

== História ==
Prvý, ktor študoval kyseliny, bol francúzsky chemik [[Antoine Lavoisier]]. Chybne predpokladal, že kyseliny sú kyslé, pretože obsahujú kyslík. Anglický chemik [[Humphry Davy]] však ukázal, že nie všetky kyseliny obsahujú kyslík. Príkladom takýchto kyselín sú práve bezkyslíkaté kyseliny. [[Justus von Liebig]] potom ako prvý spojil kyseliny s vodíkom namiesto kyslíka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://study.com/academy/lesson/early-theories-of-acids-bases.html|vydavateľ=study.com|dátum prístupu=2022-07-16|titul=Early Theories of Acids &amp; Bases}}&lt;/ref&gt;

== Sila bezkyslíkatých kyselín ==
Sila bezkyslíkatej kyseliny HX je daná rozpustnosťou a solvatáciou kyseliny a solvatačnou energiou X,{{Bez citácie}} dĺžkou väzby a väzbovou energiou väzby H-X,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|edícia=9th ed|titul=General chemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/256492059|vydavateľ=Houghton Mifflin Co|rok=2007|miesto=Boston, Mass.|isbn=978-0-618-85748-7|meno=Darrell D.|priezvisko=Ebbing}}&lt;/ref&gt; elektrónovou afinitou&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; a [[Elektronegativita|elektronegativitou]] X&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; a veľkosťou atómu X.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Čím slabšia a dlhšia je väzba H-X, tým silnejšia je to kyselina, pretože sa ľahšie štiepi vodíkový katión.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Podobne platí, že čím väčší je anión, ktorý z kyseliny vzniká, a čím väčšia je elektronegativita nekovového prvku, tým lepšie sa stabilizuje záporný náboj aniónu, pretože sa záporný náboj lepšie rozloží.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Príklady ==
Medzi bezkyslíkaté kyseliny patria hlavne [[Halogenovodíková kyselina|halogenovodíkové]] a [[Chalkogenovodíková kyselina|chalkogenovodíkové]] kyseliny.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bezkyslíkaté kyseliny – Názvosloví.cz|url=https://www.nazvoslovi.cz/studium/bezkyslikate_kyseliny|vydavateľ=www.nazvoslovi.cz|dátum prístupu=2022-07-20|jazyk=cs|meno=Michaela|priezvisko=Janská|meno2=Martin|priezvisko2=Sýkora}}&lt;/ref&gt; Okrem iného sa sem dá zaradiť napríklad i [[kyselina kyanovodíková]] (ktorého anión je [[Dvojatómová molekula|dvojatómový]], napriek tomu, že obsahuje tri druhy atómov - vodík, uhlík a dusík) alebo [[kyselina azidovodíková]] (ktorej anión je trojatómový). 

Názvy bezkyslíkatých kyselín sa tvoria ako ''kyselina'' + prvok, ktorý kyselinu tvorí + ''_vodíková''. Napríklad kyselina tvorená chlórom a vodíkom je kyselina chlorovodíková. Medzi bezkyslíkaté kyseliny patria napríklad:&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Názov kyseliny
!Vzorec
!Anión
!Vzorec aniónu
|-
|[[Kyselina fluorovodíková]]
|HF
|[[fluorid]]
|F&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina chlorovodíková]]
|HCl
|[[chlorid]]
|Cl&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina bromovodíková]]
|HBr
|[[bromid]]
|Br&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina jodovodíková]]
|HI
|[[jodid]]
|I&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina astatovodíková]]
|HAt
|[[astatid]]
|At&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina sírovodíková]] (sulfán)
|H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;S
|[[sulfid]]
|S&lt;sup&gt;2-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina kyanovodíková]]
|HCN
|[[kyanid]]
|CN&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|-
|[[Kyselina azidovodíková]]
|HN&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|[[azid]]
|N&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Binary acid|954185998}}
{{Chemický výhonok}}
[[Kategória:Anorganické kyseliny]]</text>
      <sha1>pab6mah0h828cmf9eyur8bipcmhmrga</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Castelli (brand)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684577</id>
    <revision>
      <id>7415483</id>
      <parentid>7412963</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:41:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Referencie */ kt</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5914" xml:space="preserve">{{Infobox|nadpis=Castelli|obrazok=Castelli_brand_logo.png|data3=Gianni Vittore|popis3=Zakladateľ|popis1=Priemysel|data1=[[Oblečenie]]|popis2=Založená|data2=1876|popis4=Dôležitá osoba|data4=Armando Castelli|popis5=Produkty|data5=Cyklistické dresy, nohavice|popis6=Webová stránka|data6=https://castelli-cycling.com|popis7=Slovenské zastúpenie|data7=https://www.castelli.sk}}

'''Castelli''' je talianska značka športového oblečenia a doplnkov. Sídli vo [[Fonzaso]] v [[Benátsko|Benátsku]] ([[Taliansko]]). Castelli sa špecializuje na [[Cyklistika|cyklistické]] a [[Triatlon|triatlonové]] oblečenie. Produkty značky Castelli charakterizuje [[logo]] predstavujúce bieleho [[Šťúry|škorpióna]] vo vnútri červeného kruhu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our history - Castelli Cycling|url=https://www.castelli-cycling.com/SK/en/castelli-world/our-history|vydavateľ=www.castelli-cycling.com|dátum prístupu=2022-07-18}}&lt;/ref&gt;

== História ==

=== Dielňa Gianniho Vittore ===
V 1876 si Gianni Vittore otvoril malú dieľnu v [[Miláno|Miláne]], kde ručne vyrábal oblečenie nielen pre obchodníkov, ale aj milánsky baletný súbor a onedlho aj slávne futbalové tímy ako [[AC Miláno|Miláno]] a [[Juventus FC|Juventus]]. Medzi jeho zákazníkov patril aj [[Alfredo Binda]], niekoľkonásobný víťaz [[Giro d’Italia|Giro d'Italia]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 1935 sa k Giannimu pripojil Armando Castelli a v tom istom roku sa rozhodol kúpiť spoločnosť, pre ktorú pracoval a udržať si klientelu Gianniho Vittoreho, vrátane [[Gino Bartali|Gina Bartaliho]] a [[Fausto Coppi|Fausta Coppiho]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

=== Značka Castelli ===
Castelli postupne rozšírilo výrobu zásobovaním rôznych tímov a v nasledujúcich rokoch nosili oblečenie Castelli aj najväčšie hviezdy cyklistiky ako [[Louison Bobet]], [[Rik Van Looy]] a [[Jacques Anquetil]] alebo spomínaný [[Alfredo Binda]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 1948 sa narodil Maurizio, Armandov syn, a už od útleho veku bol uchvátený športovým oblečením a učil sa jeho výrobe v dielni svojho otca. Avšak vzájomne si nerozumeli a ich cesty sa rozišli. Tradicionalistické spôsoby otca sa stretli s tvorivosťou syna, a tak dal Maurizio v roku 1974 život vlastnej spoločnosti, ktorú nazval Castelli a zvolil si [[Šťúry|škorpióna]] za svoj znak.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 1977 predstavil cyklistické šortky z [[Lycra|Lycry]], teda revolučného elastického materiálu, v tom čase používaný len lyžiarmi. Táto syntetická látka sa v cyklistickom obleční používa dodnes. Maurizio, inšpirovaný úspechom šortiek Lycra, pokračoval v uplatňovaní svojich schopností v cyklistike. Šampióni ako [[Eddy Merckx]], [[Bernard Hinault]], [[Francesco Moser]], [[Giuseppe Saronni]], [[Ercole Baldini]] a [[Silvio Martinello]] si pre svoje preteky vybrali oblečenie Castelli. Maurizio bol priekopníkom sublimačného farbenia, ktoré umožnilo mať farby, logá a grafiku na technickej tkanine. 9. novembra 1979 bol Castelli ocenený zlatým Diskobolusom, prestížnym ocenením od Corriere dello Sport - Stadio.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 1981 obliekol Maurizio svojich cyklistov do tyrkysových šortiek z Lycry, keď v tom čase boli povolené len čierne šortky, takže jazdci sa objavili na štartovacej čiare a vytvorili nečakanú explóziu farieb, no nakoniec si museli šortky aj tak vymeniť.

Koncom 80. a začiatkom 90. rokov bola spoločnosť Castelli chvíľu oficiálnym dodávateľom dresov pre [[Tour de France]] a [[Giro d’Italia|Giro d'Italia]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 1995 Maurizio Castelli náhle zomrel vo veku 47 rokov na infarkt počas cyklo výstupu na [[Cipressa|Cipressu]]. V roku 1996 na [[Letné olympijské hry 1996|olympijských hrách v Atlante]] mala [[Paola Pezzo]] oblečenú cyklistickú súpravu Castelli a vyhrala s ňou zlatú medailu v horskej cyklistike. Spoločnosť Castelli bola prvou značkou, ktorá sa pustila do výlučne dámskej kolekcie pre cyklistiku. V roku 1997 Castelli spôsobil revolúciu v cyklistickom sedadle a dal život Progetto Y.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Rok 1999 znamenal návrat Castelliho k profesionálnej cyklistike so španielskym tímom [[ONCE-Deutsche Bank]]. V nasledujúcom desaťročí obliekalo Castelli hviezdnych jazdcov ako [[Laurent Jalabert]], [[Carlos Sastre]] a [[Andrea Peron]], ale aj mnohé známe tímy ako [[ZG Mobili|Roslotto]], [[Refin-Mobilvetta|Refin Ceramiche]], [[Tenax]], [[Tinkoff-Saxo|Tinkoff]] a [[Geox-TMC|Saunier Duval]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 2003 sa Giordano Cremonese, prezident Manifattura Valcismon, materskej spoločnosti značky Sportful, rozhodol kúpiť Castelli a presťahovať ho z [[rosate|Rosate]] do [[Fonzaso]]. Spoločnosti fungujú dodnes z rovnakého sídla.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V roku 2009 sa Castelli stala súčasťou dodávateľských značiek [[Cervélo Test|Cervélo TestTeam]], medzi ktoré patrili okrem iného [[Carlos Sastre]], [[Thor Hushovd]] a [[Heinrich Haussler]] . Rok 2017 značí pre Castelli ďalší dôležitý úspech - spoločnosť sa totiž stala oficiálnym sponzorom tímu Sky, ktorý sa neskôr v roku 2019 premenoval na [[Team INEOS|tím Ineos]] . V roku 2018 spolu podpísali zmluvu o sponzorovaní dresov [[Giro d’Italia|Giro d'Italia]] na štyri roky. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.cyclist.co.uk/go/4029}}&lt;/ref&gt;

V roku 2020 oznámili, že firma ukončila svoje sponzorstvo s tímom Ineos a začala sponzorovať [[Etixx-Quick Step|Deceuninck–Quick-Step]] od roku 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://cycling.be/castelli-kleedt-the-wolfpack-in-2022/}}&lt;/ref&gt;

== Sponzorstvá ==

=== Cyklistika ===

* [[Etixx-Quick Step|Deceuninck – Quick-Step]]

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;&quot; responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

[[Kategória:Cyklistika]]
[[Kategória:Odevy]]</text>
      <sha1>pcxfqmel6fhylpyko6fm4vizjkhb4mk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mythic Quest</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684653</id>
    <revision>
      <id>7415484</id>
      <parentid>7413522</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T01:42:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zdroj */ -</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20164" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| en = Mythic Quest
| webstránky = [https://tv.apple.com/show/mythic-quest-ravens-banquet/umc.cmc.1nfdfd5zlk05fo1bwwetzldy3 Oficiálna webstránka]
| distribútor = [[Apple]]
| spoločnosť = RCG Productions&lt;br&gt;[[3 Arts Entertainment]]&lt;br&gt;[[Ubisoft Film &amp; Television]]&lt;br&gt;[[Lionsgate Television]]
| výkonný producent = [[Charlie Day]]&lt;br&gt;[[Megan Ganz]]&lt;br&gt;[[David Hornsby]]&lt;br&gt;[[Rob McElhenney]]&lt;br&gt;[[David Gordon Green]]&lt;br&gt;Nicholas Frenkel&lt;br&gt;Michael Rotenberg&lt;br&gt;Jason Altman&lt;br&gt;Danielle Kreinik&lt;br&gt;Gérard Guillemot
| producent = Chris Smirnoff&lt;br&gt;Jeff Luini
| obsadenie =[[Rob McElhenney]]&lt;br&gt;[[Ashly Burch]]&lt;br&gt;Jessie Ennis&lt;br&gt;[[Imani Hakimová]]&lt;br&gt;[[David Hornsby]]&lt;br&gt;[[Charlotte Nicdao]]&lt;br&gt;[[Danny Pudi]]&lt;br&gt;[[F. Murray Abraham]]
| tv orig = [[Apple TV+]]
| krajina = {{minivlajka|USA|w}}
| rok orig = [[7. február]] [[2020]] – súčasnosť
| žáner = [[komédia]]
| námet = [[Charlie Day]]&lt;br&gt;[[Megan Ganz]]&lt;br&gt;[[Rob McElhenney]]
| strih = Trevor Penna&lt;br&gt;Josh Drisko&lt;br&gt;Steve Welch
| kamera = Mike Berlucchi
| hudba = [[Takeshi Furukawa]]
| hudba popiska = Hudba
| jazyk = [[angličtina]]
| počet sérií = 2
| počet častí = 20 ([[Zoznam častí seriálu Mythic Quest|zoznam častí]])
| dĺžka = 24–37 minút
}}

'''''Mythic Quest''''' je [[Spojené štáty|americký]] [[Komédia|komediálny]] [[seriál]] vytvorený [[Charlie Day|Charliem Dayom]], [[Megan Ganz|Megan Ganzovou]] a [[Rob McElhenney|Robom McElhenneyom]] pre [[Apple TV+]]. Seriál, ktorý mal premiéru 7. februára 2020, sleduje fiktívne videoherné štúdio, ktoré vyvíja populárne [[Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game|MMORPG]] s názvom ''Mythic Quest''.

Apple TV+ obnovil seriál pre druhú sériu 18. januára 2020, pred premiérou prvej série.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apple TV Plus Renews ‘Mythic Quest: Raven’s Banquet’ Ahead of Series Premiere|url=https://variety.com/2020/tv/news/mythic-quest-ravens-banquet-season-2-renewal-apple-tv-plus-1203472080/|dátum vydania=2020-01-19|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Danielle|priezvisko=Turchiano|meno2=Danielle|priezvisko2=Turchiano}}&lt;/ref&gt; Špeciálna epizóda s názvom „Karanténa“ bola vydaná 22. mája 2020, pričom druhá špeciálna epizóda „Deň svetla“ bola vydaná 16. apríla 2021, pred premiérou druhéj série.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Mythic Quest: Raven’s Banquet’: Apple Comedy Sets Return With Special Quarantine Episode|url=https://deadline.com/video/mythic-quest-ravens-banquet-apple-comedy-return-quarantine-episode/|dátum vydania=2020-05-15|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Denise|priezvisko=Petski|meno2=Denise|priezvisko2=Petski}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Surprise 'Mythic Quest' Bonus Episode Is Dropping Next Week Ahead of Season 2 Premiere|url=https://collider.com/mythic-quest-bonus-episode-everlight-release-date-apple-tv-plus/|vydavateľ=Collider|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Carly|priezvisko=Lane}}&lt;/ref&gt; Druhá séria mal premiéru 7. mája 2021.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Mythic Quest' Unveils Season 2 Release Date and a Poppylicious Teaser Trailer|url=https://collider.com/mythic-quest-season-2-trailer-release-date-apple-tv-plus/|vydavateľ=Collider|dátum vydania=2021-02-19|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Jeff|priezvisko=Sneider}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Video: Apple TV+ Unveils Trailer for Critically Acclaimed Workplace Comedy, &quot;Mythic Quest&quot; Season Two {{!}} TheFutonCritic.com|url=http://www.thefutoncritic.com/video/2021/04/12/video-apple-tvplus-unveils-trailer-for-critically-acclaimed-workplace-comedy-mythic-quest-season-two-511410/20210412apple01/|vydavateľ=www.thefutoncritic.com|dátum prístupu=2022-07-19}}&lt;/ref&gt; V októbri 2021 bol seriál predĺžený o tretiu a štvrtú sériu.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Mythic Quest’ Renewed For Seasons 3 &amp; 4 By Apple TV+|url=https://deadline.com/2021/10/mythic-quest-renewed-seasons-3-4-apple-tv-1234859872/|dátum vydania=2021-10-21|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Alexandra Del|priezvisko=Rosario|meno2=Alexandra Del|priezvisko2=Rosario}}&lt;/ref&gt;

== Dej ==

Seriál sleduje fiktívne videoherné štúdio, ktoré vyvíja ''Mythic Quest'', populárne [[Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game|MMORPG]], vedené tvorcom hry Ianom Grimmom ([[Rob McElhenney]]). Na začiatku seriálu sa štúdio chystá vydať hlavné rozšírenie hry s názvom ''Raven's Banquet''. Grimm, kreatívny riaditeľ hry, sa dohaduje s hlavnou techničkou Poppy Liovou ([[Charlotte Nicdao]]), vedúcim monetizácie Bradom Bakshim ([[Danny Pudi]]) a hlavným autorom C. W. Longbottomom ([[F. Murray Abraham]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mythic Quest: Raven’s Banquet is a comedy surprise you can’t miss|url=https://www.theverge.com/2020/2/7/21128489/mythic-quest-ravens-banquet-review-apple-tv|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2020-02-07|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en|priezvisko=JoshuaRivera}}&lt;/ref&gt;

== Obsadenie ==

=== Hlavné postavy ===

* [[Rob McElhenney]] ako Ian Grimm, kreatívny riaditeľ
* [[Ashly Burch]] ako Rachel, testovanie hier
* Jessie Ennis ako Jo, Davidova bývalá asistentka a Bradova súčasná asistentka
* [[Imani Hakimová]] ako Dana, testovanie hier
* [[David Hornsby]] ako David Brittlesbee, výkonný producent
* [[Charlotte Nicdao]] ako Poppy Liová, hlavná technička a neskôr spolupracujúca kreatívna riaditeľka
* [[Danny Pudi]] ako Brad Bakshi, vedúci monetizácie
* [[F. Murray Abraham]] ako spisovatel C.W. Longbottom, hlavný autor (prvá a druhá séria)

=== Vedľajšie postavy ===

* [[Caitlin McGee]] ako Sue Gorgonová
* [[Naomi Ekperigin]] ako Carol
* [[Humphrey Ker]] ako Paul
* [[Elisha Henig]] ako Brendan / Topánka-ka (prvá séria)
* [[Aparna Nancherla]] ako Michelle (prvá séria)
* [[John DiMaggio]] ako Dan Williams (prvá séria)
* [[Craig Mazin]] ako Lou (prvá séria) a Sol Green („Backstory!“)
* [[Derek Waters]] ako Phil (druhá séria)
* Chris Naoki Lee ako Kevin (druhá séria)
* Jonathan Wiggs ako Jonathan (druhá séria)
* [[Parvesh Cheena]] ako Zack Bakshi (druhá séria)
* [[Shelley Hennigová]] ako A. E. Goldsmithová („Backstory!“) a Ginny („Peter“)

=== Hosťujúce postavy ===

* [[Jake Johnson]] ako Michael / Doc („A Dark Quiet Death“)
* [[Cristin Milioti]] ako Bean („A Dark Quiet Death“)
* [[Geoffrey Owens]] ako Tom („A Dark Quiet Death“)
* [[Anthony Hopkins]] ako rozprávač „Everlight“)&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How ‘Mythic Quest’ Booked Anthony Hopkins for ‘Everlight’ Special Episode|url=https://variety.com/2021/tv/features/mythic-quest-everlight-rob-mcelhenney-ian-poppy-partnership-anthony-hopkins-1234950894/|dátum vydania=2021-04-16|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Danielle|priezvisko=Turchiano|meno2=Danielle|priezvisko2=Turchiano}}&lt;/ref&gt;
* [[Snoop Dogg]] ako on sám („Breaking Brad“)
* [[Josh Brener]] ako mladý C.W. Longbottom („Backstory!“)
* [[Michael Cassidy (herec)|Michael Cassidy]] ako mladý Peter Cromwell („Backstory!“)
* [[William Hurt]] ako Peter Cromwell („Peter“)

== Série ==

: Pozri aj ''[[Zoznam častí seriálu Mythic Quest]]''

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
! colspan = &quot;2&quot; rowspan = &quot;2&quot; | Séria
! rowspan = &quot;2&quot; | Časti
! colspan = &quot;3&quot; | {{minivlajka|USA|w}}
|-
! Premiéra série
! Finále série
! Stanica
|-
| style=&quot;background:#9C9C9C; width:1%;&quot; |
| [[Zoznam častí seriálu Mythic Quest#1. séria (2020)|1]]
| 9
| colspan = &quot;2&quot; | 7. február 2020
| rowspan = &quot;5&quot; | [[Apple TV+]]
|-
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; |
| [[Zoznam častí seriálu Mythic Quest#Špeciály (2020–21)|Špeciály]]
| 2
| 22. máj 2020
| 16. apríl 2021
|-
| style=&quot;background:#A49480; width:1%;&quot; |
| [[Zoznam častí seriálu Mythic Quest#2. séria (2021)|2]]
| 9
| 7. máj 2021
| 25. jún 2021
|-
|
| [[Zoznam častí seriálu Mythic Quest#3. séria (2022)|3]]
| {{N/A}}
| 2022
| {{N/A}}
|-
|
| [[Zoznam častí seriálu Mythic Quest#4. séria|4]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|}

== Produkcia ==

=== Výroba ===

9. augusta 2018 bolo oznámené, že si [[Apple]] objednal nový polhodinový komediálny seriál napísaný [[Rob McElhenney|Robom McElhenneyom]], [[Megan Ganz|Megan Ganzovou]] a [[Charlie Day|Charliem Dayom]], z ktorých všetci tiež pôsobia ako výkonní producenti po boku Michaela Rotenberga, Nicholasa Frenkela, Gérarda Guillemota, Jasona Altmana a Danielle Kreinikovej. Produkčné spoločnosti zapojené do výroby seriálu pozostávajú z RCG Productions, [[3 Arts Entertainment]] a [[Ubisoft Film &amp; Television]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob McElhenney &amp; Charlie Day Comedy Lands Straight-To-Series Order At Apple|url=https://deadline.com/2018/08/rob-mcelhenney-charlie-day-comedy-straight-to-series-order-apple-1202443368/|dátum vydania=2018-08-09|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Denise|priezvisko=Petski|meno2=Denise|priezvisko2=Petski}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Apple Orders Charlie Day, Rob McElhenney Comedy Straight to Series|url=https://variety.com/2018/tv/news/charlie-day-rob-mcelhenney-apple-comedy-series-1202901078/|dátum vydania=2018-08-09|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Joe|priezvisko=Otterson|meno2=Joe|priezvisko2=Otterson}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob McElhenney-Charlie Day Comedy Scores Apple Series Order|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/rob-mcelhenney-charlie-day-comedy-scores-apple-series-order-1133671/|dátum vydania=2018-08-09|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Lesley|priezvisko=Goldberg|meno2=Lesley|priezvisko2=Goldberg}}&lt;/ref&gt; 18. januára 2020 bolo oznámené, že Apple obnovil seriál pre druhú sériu, pred premiérou prvej série.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Vo februári 2021 bolo odhalené, že druhá séria bude mať premiéru na [[Apple TV+]] 7. mája 2021.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Ubisoft]], veľký vydavateľ videohier, pomáhal s vývojom seriálu. McElhenney povedal, že koncept šou vyplynul z diskusie, ktorú s ním Ubisoft viedol o produkcii televíznej šou o videohrách. McElhenney bol pozvaný do [[Ubisoft Montreal]], aby o projekte diskutoval, a hoci spočiatku váhal, keď prechádzal štúdiom, videl potenciálnu víziu pre šou. Od tej doby Ubisoft asistuje pri navrhovaní postáv videohier a herného sveta a taktiež poskytuje ďalšie umelecké diela pre šou. Ubisoft tiež pomohol scenáristom s podrobnosťami o vývoji videohier, aby zostali autentickí voči priemyselným prístupom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob McElhenney Explains How Apple's Mythic Quest Will Stay 'Authentic' to the Game Industry|url=https://www.ign.com/articles/mythic-quest-ravens-banquet-rob-mcelhenney-ubisoft-game-apple-tv-plus|vydavateľ=IGN|dátum vydania=2020-02-03|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en|meno=Laura|priezvisko=Prudom}}&lt;/ref&gt; 21. októbra 2021 Apple predĺžil seriál o tretiu a štvrtú sériu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Kásting ===

Spolu s počiatočným oznámením seriálu bolo potvrdené, že Rob McElhenney bude hrať v seriáli.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; 1. februára 2019 bolo oznámené, že sa k obsadeniu seriálu pripojili [[F. Murray Abraham]], [[Imani Hakimová]], [[David Hornsby]], [[Danny Pudi]], [[Ashley Burch]], [[Charlotte Nicdao]] a Jessie Ennis.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F. Murray Abraham, Imani Hakim, David Hornsby, Danny Pudi Among 7 Cast In Rob McElhenney &amp; Charlie Day’s Apple Comedy Series|url=https://deadline.com/2019/02/f-murray-abraham-david-hornsby-danny-pudi-cast-rob-mcelhenney-charlie-days-apple-comedy-series-1202547679/|dátum vydania=2019-02-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Denise|priezvisko=Petski|meno2=Denise|priezvisko2=Petski}}&lt;/ref&gt; [[Anthony Hopkins]] bol obsadený ako rozprávač v špeciáli „Deň svetla“ v apríli 2021.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Apple okrem vydania traileru druhej série tiež v apríli 2021 oznámil, že [[Humphrey Ker]], Chris Naoki Lee a Jonathan Wiggs boli obsadení do druhej série, vrátane [[Snoop Dogg|Snoop Dogga]] a [[Derek Waters|Dereka Watersa]] v hosťujúcich roliach.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; V apríli 2022 bolo oznámené, že F. Murray Abraham opustil seriál a v tretej sérii sa už nevráti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F. Murray Abraham Exits Apple TV+’s ‘Mythic Quest’; Will Not Return For Season 3|url=https://deadline.com/2022/04/f-murray-abraham-exits-mythic-quest-will-not-return-for-season-3-1235006022/|dátum vydania=2022-04-19|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Alexandra Del|priezvisko=Rosario|meno2=Alexandra Del|priezvisko2=Rosario}}&lt;/ref&gt;

=== Natáčanie ===

V marci 2019 [[The New York Times]] uviedol, že sa natáčanie prvej série skončilo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Apple’s Big Spending Plan to Challenge Netflix Takes Shape|url=https://www.nytimes.com/2019/03/17/business/media/apple-content-hollywood.html|periodikum=The New York Times|dátum=2019-03-17|dátum prístupu=2022-07-19|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=John|priezvisko=Koblin}}&lt;/ref&gt; Špeciál s názvom ''Mythic Quest: Karanténa'' bol napísaný, natočený a zostrihaný iba za tri týždne, všetko na diaľku počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]], za použitia produktov dodávaných spoločnosťou Apple, ako sú [[IPhone|iPhony]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Mythic Quest Wrote, Filmed, and Edited Its Quarantine Episode in 3 Weeks|url=https://www.vulture.com/2020/05/mythic-quest-quarantine-coronavirus-episode.html|vydavateľ=Vulture|dátum vydania=2020-05-26|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-us|meno=Jackson|priezvisko=McHenry}}&lt;/ref&gt; 11. novembra 2020 [[Deadline Hollywood]] oznámil, že produkcia druhej série bola pozastavená po pozitívnych testoch členov produkčného tímu na [[COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Three Series Pause Production, A Pilot Is Delayed At CBS Studio Center Due Of Positive COVID Tests|url=https://deadline.com/2020/11/3-series-pause-production-a-pilot-delayed-cbs-studio-center-positive-covid-tests-why-women-kill-call-your-mother-mythic-quest-lucy-liu-abc-pilot-1234613287/|dátum vydania=2020-11-12|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; V decembri 2020 bolo ďalej hlásené, že zatiaľ čo Rob McElhenney tvrdil, že „k dnešnému dňu zostáva NULOVÝ dôkaz o akomkoľvek prenose na pracovisku“, najmenej 12 členov produkčného štábu, ktorí spolu pracovali v úzkom kontakte, sa nakazilo COVIDom-19, druhý zhluk prípadov COVIDu-19 spojený s produkciou ''Mythic Quest'', ktorý viedol k ďalšiemu pozastaveniu výroby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Mythic Quest’ Crew Members Angered by Producer’s Response to COVID Outbreak|url=https://variety.com/2020/tv/news/mythic-quest-crew-covid-outbreak-1234852119/|dátum vydania=2020-12-17|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Gene Maddaus,Elaine|priezvisko=Low|meno2=Gene|priezvisko2=Maddaus|meno3=Elaine|priezvisko3=Low}}&lt;/ref&gt;

Počas panelu ''Mythic Quest'' na Winter Press Tour [[Asociácia televíznych kritikov|Asociácie televíznych kritikov]] vo februári 2021 McElhenney uviedol, že „nechcel byť známy ako osoba, kvôli ktorej vážne ochorel F. Murray Abraham“, a vysvetlil, že Abrahamova postava pokračovala v práci na diaľku počas prvých niekoľkých epizód a v skutočnosti netočil osobne až do siedmej epizódy druhej série, kde prebiehalo testovanie na COVID „až päť dní v týždni“ a Abrahamove scény zahŕňali iba „veľmi malé množstvo ľudí na kamere“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How COVID Changed F. Murray Abraham’s Role in ‘Mythic Quest’ Season 2|url=https://variety.com/2021/tv/news/mythic-question-season-2-covid-safety-f-murray-abraham-1234911486/|dátum vydania=2021-02-19|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Danielle|priezvisko=Turchiano|meno2=Danielle|priezvisko2=Turchiano}}&lt;/ref&gt; V marci 2021 [[Variety]] oznámilo, že celkom 26 členov štábu ''Mythic Questu'' ochorelo na COVID-19, čo z neho urobilo „najväčšie ohnisko COVIDu-19 v porovnaní s akýmkoľvek seriálom v Los Angeles“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Crew Member on Universal TV Comedy Says He Was Fired After Getting COVID|url=https://variety.com/2021/tv/news/william-pavlu-jean-smart-covid-fired-hbo-max-universal-1234939185/|dátum vydania=2021-03-26|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Gene|priezvisko=Maddaus|meno2=Gene|priezvisko2=Maddaus}}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia a nominácie ==

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Cena
! Kategória
! Nominovaní
! Výsledok
! {{Tooltip|Ref.|Referencie}}
|-
| rowspan = &quot;7&quot; | 2021
| rowspan = &quot;3&quot; | Hollywood Critics Association TV Awards
| Najlepší televízny seriál, komédia
| ''Mythic Quest''
| {{nominácia}}
| rowspan = &quot;3&quot; |&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ted Lasso, The Handmaid’s Tale, and Zoey’s Extraordinary Playlist lead Inaugural HCA TV Awards Nominations – Hollywood Critics Association|url=https://hollywoodcriticsassociation.com/ted-lasso-the-handmaids-tale-and-zoeys-extraordinary-playlist-lead-inaugural-hca-tv-awards-nominations/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
|-
| Najlepší herec v televíznom seriáli, komédia
| [[Rob McElhenney]]
| {{nominácia}}
|-
| Najlepší herec vo vedľajšej úlohe v seriáli, komédia
| [[Danny Pudi]]
| {{nominácia}}
|-
| rowspan = &quot;2&quot; | [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy Awards]]
| Najlepší rozprávač
| [[Anthony Hopkins]] {{malé|(za epizódu „Everlight“)}}
| {{nominácia}}
| rowspan = &quot;2&quot; | &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emmy Nominations: ‘The Crown’, ‘The Mandalorian’ Top List; HBO/HBO Max Edges Netflix For Top Spot – Full List Of Nominees|url=https://deadline.com/2021/07/2021-emmy-nominations-list-1234791599/|dátum vydania=2021-07-13|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Patrick|priezvisko=Hipes|meno2=Patrick|priezvisko2=Hipes}}&lt;/ref&gt;
|-
| Najlepší strih zvuku pre komédiu alebo dramatický seriál (polhodina) a animáciu
| Matthew E. Taylor, Sean Heissinger, Pete Nichols, Matthew Wilson, David Jobe, Joe Deveau, Jody Holwadel Thomas &amp; Elizabeth Rainey {{malé|(za epizódu „Everlight“)}}
| {{nominácia}}
|-
| rowspan = &quot;2&quot; | [[TCA Awards|Ceny Asociácie televíznych kritikov]]
| Najlepšia komédia
| ''Mythic Quest''
| {{nominácia}}
| rowspan = &quot;2&quot; | &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ted Lasso’ Scores the Most 2021 TCA Awards Nominations|url=https://variety.com/2021/tv/news/2021-tca-awards-nominations-list-ted-lasso-wandavision-1235020447/|dátum vydania=2021-07-15|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=en-US|meno=Danielle|priezvisko=Turchiano|meno2=Danielle|priezvisko2=Turchiano}}&lt;/ref&gt;
|-
| Najlepší výkon v komédii
| [[Charlotte Nicdao]]
| {{nominácia}}
|}

== Referencie ==

{{Referencie}}

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka|https://tv.apple.com/show/mythic-quest-ravens-banquet/umc.cmc.1nfdfd5zlk05fo1bwwetzldy3|Mythic Quest}} na [[Apple TV+]]
* {{Csfd film|756424|Mythic Quest}}
* [https://www.kinobox.cz/film/715758-mythic-quest-ravens-banquet Mythic Quest] na Kinobox.cz
* [https://www.serialzone.cz/serial/mythic-quest-ravens-banquet Mythic Quest] na SerialZone
* {{Imdb film|8879940}}
* [https://www.rottentomatoes.com/tv/mythic_quest Mythic Quest] v recenznom agregátore Rotten Tomatoes
* [https://www.metacritic.com/tv/mythic-quest Mythic Quest] v recenznom agregátore Metacritic

== Zdroj ==

{{Preklad|en|Mythic Quest|1093786875}}

[[Kategória:Televízne seriály USA]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2020]]
[[Kategória:Komediálne televízne seriály]]</text>
      <sha1>r0q728adr5rjsua336zdd2qm9h11zsp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tour de France 2022</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684654</id>
    <revision>
      <id>7415526</id>
      <parentid>7415222</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:15:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Midnight Runner</username>
        <id>48168</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2744" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%&quot;
|+ {{big|'''Tour de France 2022'''}}
|colspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Route of the 2022 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]]
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | '''&lt;center&gt;Detaily pretekov&lt;/center&gt;'''
|-
|'''Konanie''' || [[1. júl|1.]]{{--}}[[24. júl]]
|-
|'''Etapy''' || 21
|-
|'''Vzdialenosť''' || {{km|3328|m}}
|-
|'''Víťazný čas'''|| 
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | 
'''&lt;center&gt;Víťazi&lt;/center&gt;'''
|-
|colspan=&quot;2&quot; |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia'''
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Druhý'''&lt;/span&gt; || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Tretí'''&lt;/span&gt; || 
|-
| colspan=&quot;2&quot; |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Druhý'''&lt;/span&gt; || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Tretí'''&lt;/span&gt; || 
|-
|[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || 
|-
|[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || 
|-
|colspan=&quot;2&quot; | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr]
|}

'''Tour de France 2022''' bol 109. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[1. júl]]a v [[Dánsko|dánskej]] [[Kodaň|Kodani]], cieľ bol [[24. júl]]a v [[Paríž]]i. Pretekári absolvovali 21 etáp a {{Km|3328|m|w}}.

== Tímy ==
Na štart nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnili 4 prokontinentálne tímy. 

;UCI World Tour tímy
{|
| width=&quot;320&quot; valign=&quot;top&quot; |
* {{FRA}} Ag2r Citroen Team
* {{KAZ}} Astana Qazaqstan Team
* {{DEU}} Bora-Hansgrohe
* {{FRA}} Cofidis
* {{USA}} EF Education-EasyPost
* {{FRA}} Groupama-FDJ
* {{GBR}} [[Team INEOS|Ineos Grenadiers]]
* {{BEL}} Intermarché-Wanty-Gobert Matériaux
* {{ISR}} Israel-Premier Tech
| width=&quot;320&quot; valign=&quot;top&quot; |
* {{BEL}} Lotto-Soudal
* {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]]
* {{BEL}} Quick-Step Alpha Vinyl Team
* {{BHR}} Bahrain Victorious
* {{AUS}} Team BikeExchange–Jayco
* {{DEU}} Team DSM
* {{NLD}} Jumbo-Visma
* {{USA}} Trek-Segafredo
* {{UAE}} UAE Emirates
|}
;UCI Pro tímy
{|
| width=&quot;320&quot; valign=&quot;top&quot; |
* {{FRA}} Arkéa–Samsic
* {{FRA}} B&amp;B Hotels–KTM
| width=&quot;320&quot; valign=&quot;top&quot; |
* {{FRA}} TotalEnergies
* {{BEL}} Alpecin–Deceuninck
|}

== Externé odkazy ==
* [https://www.letour.fr Oficiálna stránka]

{{Športový výhonok}}
{{Tour de France}}

[[Kategória:Tour de France]]
[[Kategória:2022 vo Francúzsku]]
[[Kategória:2022 v Dánsku]]
[[Kategória:Cyklistika v 2022]]</text>
      <sha1>6jejhlypzndlpchk08gwr48wtkht6ur</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>The End, So Far</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684704</id>
    <revision>
      <id>7415426</id>
      <parentid>7413982</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:17:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.17.73</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1414" xml:space="preserve">{{Infobox Album |
Interpret        = [[Slipknot]] |
Názov            = The End, So Far |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Žáner            = [[nu metal]], [[alternative metal]], [[death metal]]|
Dĺžka            =  |
Dátum vydania    = [[30. september]], [[2022]] |
Miesto nahratia  = |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Roadrunner Records]] |
Producent        = [[Joe Barresi]], [[Slipknot]] |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[We Are Not Your Kind ]]&lt;br /&gt;([[2019]]) | |
Tento album          = The End, So Far&lt;br /&gt;([[2022]]) |
}}
'''The End, So Far''' je v poradí siedmym albumom americkej [[heavy metal|metalovej]] skupiny [[Slipknot]]. Bude vydaný [[30. septembra]] [[2022]] pod hlavičkou hudobného vydavateľstva [[Roadrunner Records]]. 

Album The End, So Far predstavuje podľa Coreyho Taylora pomyselný návrat k nu metalovým koreňom spájajúc prvky ich albumu [[Vol 3.: Subliminal Verses]]. Zatiaľ čo prvá polovica albumu je čistým nu metalom, v druhej dochádza k väčšiemu experimentovaniu a je z hudobného hľadiska rôznorodejšia.

== Zoznam skladieb ==

# &quot;Adderal&quot;	
# &quot;The Dying Song (Time To Sing)&quot; - 4:30
# &quot;The Chapeltown Rag&quot; - 4:52
# &quot;Yen&quot; 
# &quot;Hivemind&quot;
# &quot;Warranty&quot; 
# &quot;Medicine For The Dead&quot;
# &quot;Acidic&quot; 
# &quot;Heirloom&quot;
# &quot;H377&quot; 
# &quot;De Sade&quot;
# &quot;Finale&quot;

[[Kategória:Albumy skupiny Slipknot]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2022]]</text>
      <sha1>3yj38g3hvc7ramd1vhnzc6oyuvwruqi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415428</id>
      <parentid>7415426</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:17:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.91.17.73</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Zoznam skladieb */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1421" xml:space="preserve">{{Infobox Album |
Interpret        = [[Slipknot]] |
Názov            = The End, So Far |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Žáner            = [[nu metal]], [[alternative metal]], [[death metal]]|
Dĺžka            =  |
Dátum vydania    = [[30. september]], [[2022]] |
Miesto nahratia  = |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Roadrunner Records]] |
Producent        = [[Joe Barresi]], [[Slipknot]] |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[We Are Not Your Kind ]]&lt;br /&gt;([[2019]]) | |
Tento album          = The End, So Far&lt;br /&gt;([[2022]]) |
}}
'''The End, So Far''' je v poradí siedmym albumom americkej [[heavy metal|metalovej]] skupiny [[Slipknot]]. Bude vydaný [[30. septembra]] [[2022]] pod hlavičkou hudobného vydavateľstva [[Roadrunner Records]]. 

Album The End, So Far predstavuje podľa Coreyho Taylora pomyselný návrat k nu metalovým koreňom spájajúc prvky ich albumu [[Vol 3.: Subliminal Verses]]. Zatiaľ čo prvá polovica albumu je čistým nu metalom, v druhej dochádza k väčšiemu experimentovaniu a je z hudobného hľadiska rôznorodejšia.

== Zoznam skladieb ==

# &quot;Adderal&quot;	
# &quot;The Dying Song (Time To Sing)&quot; - 4:30
# &quot;The Chapeltown Rag&quot; - 4:52
# &quot;Yen&quot;  - 4:45
# &quot;Hivemind&quot;
# &quot;Warranty&quot; 
# &quot;Medicine For The Dead&quot;
# &quot;Acidic&quot; 
# &quot;Heirloom&quot;
# &quot;H377&quot; 
# &quot;De Sade&quot;
# &quot;Finale&quot;

[[Kategória:Albumy skupiny Slipknot]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2022]]</text>
      <sha1>qpw3fmzzrbytdtaoqh2a0u9ao2xy06t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2010: Odysea dva</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684744</id>
    <revision>
      <id>7415528</id>
      <parentid>7414316</parentid>
      <timestamp>2022-07-25T08:55:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4030" xml:space="preserve">{{Infobox Album |
Interpret        = [[IMT Smile]] |
Názov            = 2010: Odysea dva |
Typ              = [[štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = |
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[rock]], [[Poprock]]|
Dĺžka            = 50:50 |
Dátum vydania    = [[7. júl]] [[2010]] |
Miesto nahratia  = |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Universal Music Group|Universal Music]] |
Producent        = |
Skladateľ        = |
Recenzie         = |
Farba pozadia    = #B0C4DE  |
Predchádzajúci album = [[Best of IMT Smile]]&lt;br /&gt;(2009)|
Tento album          = 2010: Odysea dva&lt;br /&gt;(2010)|
Nasledujúci album    = [[2010: Odysea Live]]&lt;br /&gt;(2010)|
}}
'''''2010: Odysea dva''''' je ôsmy [[štúdiový album]] skupiny [[IMT Smile]]. Tento album vydalo v roku 2010 [[hudobné vydavateľstvo]] [[Universal Music Group|Universal Music]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Tásler A IMT Smile – 2010: Odysea Dva|url=https://www.discogs.com/release/3680250-Ivan-T%C3%A1sler-A-IMT-Smile-2010-Odysea-Dva|dátum prístupu=2022-07-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Tento album skupina IMT Smile a Ivan Tásler pripravovali viac ako dva roky. Nachádza sa na ňom desať nových nahrávok. V úvodnej skladbe „Čo bude...“ si ako hosť zaspieval [[Peter Lipa]]. Na albume je aj špeciálna [[coververzia]] pesničky [[Ivan Hoffman|Ivana Hoffmana]] „[[Sľúbili sme si lásku]]“, ktorou si pripomenuli nedávne 20. výročie [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Táto skladba bola ústrednou piesňou osláv tohto výročia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hudobné CD: I.m.t.smile: 2010 Odysea Dva za 7,99€ {{!}} Gorila|url=https://www.gorila.sk/detail/389893/I-m-t-smile-2010-Odysea-Dva|vydavateľ=www.gorila.sk|dátum prístupu=2022-07-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;  

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''2010: Odysea dva''
| celková_dĺžka   = 50:50 
| autorstvo       = áno
| titul1          = Čo bude…
| poznámka1       = spoluúčinkuje [[Peter Lipa]]
| skladateľ1      = [[Vlado Krausz]] / [[Ivan Tásler]], [[Lukáš Kolivoška]], [[Peter Lipa]] 
| dĺžka1          = 3:41
| titul2          = Tá ktorej niet (Ona)
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = Vlado Krausz / Ivan Tásler 
| dĺžka2          = 4:50
| titul3          = Spravodlivosť
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = Vlado Krausz / Ivan Tásler, [[Miro Tásler]] 
| dĺžka3          = 3:52
| titul4         = Bozk
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = Ivan Tásler / Ivan Tásler 
| dĺžka4          = 3:53
| titul5          = Pieseň bez slov
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = Ivan Tásler / Ivan Tásler, Lukáš Kolivoška 
| dĺžka5          = 3:40
| titul6          = Život je boj (in the jungle)
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = [[Zachariáš Hubáček]] / Ivan Tásler, Lukáš Kolivoška 
| dĺžka6          = 4:11
| titul7          = Niečo vo mne hrá
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = Vlado Krausz / Ivan Tásler 
| dĺžka7          = 3:40
| titul8          = Psyché
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = [[Lukáš Duchovič]] / Ivan Tásler 
| dĺžka8          = 4:16
| titul9          = Sólo pre bubny
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = Ivan Tásler / Ivan Tásler, Miro Tásler, Lukáš Kolivoška, [[Peter Bič]], [[Marián Slávka]] 
| dĺžka9          = 3:51
| titul10          = [[Sľúbili sme si lásku]]
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = [[Ivan Hoffman]] / Ivan Hoffman 
| dĺžka10          = 5:59
| titul11          = Letná
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = Ivan Tásler / Ivan Tásler 
| dĺžka11          = 4:40
| titul12         = Niečo vo mne hrá
| poznámka12       = Skrytá skladba: [[demoverzia]]
| skladateľ12      = Vlado Krausz / Ivan Tásler 
| dĺžka12          = 3:40
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{IMT Smile}}

[[Kategória:Albumy skupiny IMT Smile]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2010]]</text>
      <sha1>6hrb7miaskzp2bu199rtcmr0yykeosf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jukebox (Le Payaco)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684825</id>
    <revision>
      <id>7415339</id>
      <parentid>7415327</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T13:41:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6665" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Le Payaco]]
 | Názov                = Jukebox
 | Typ                  = [[kompilačný album|kompilácia]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[rock]],[[pop (hudobný žáner)|pop]]&lt;br/&gt;[[poprock]]&lt;br/&gt;[[alternatívny rock]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[28. október]] [[2013]]
 | Miesto nahratia      = [[Cobrasound Studio]]&lt;br/&gt;[[Studio Kamoto]]&lt;br/&gt;[[Bratislava]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Pavian Records]]
 | Producent            = [[Le Payaco]]&lt;br/&gt;[[Martin Gašpar]]&lt;br/&gt;[[Oskar Rózsa]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #8FBC8F 
 | Predchádzajúci album = [[Všetko sa dá zjesť]]&lt;br/&gt; (2005)
 | Tento album          = Jukebox&lt;br /&gt;(2013)
 | Nasledujúci album    = [[Dnes je ten deň]]&lt;br/&gt; (2012) 
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Jukebox''''' je názov [[kompilačný album|kompilácie]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Tento album bol vydaný v roku 2013 hudobným vydavateľstvom [[Pavian Records]. V špeciálnej limitovanej edícii album vyšiel ako vinylové LP a CD.Le Payaco – Jukebox&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Jukebox|url=https://www.discogs.com/release/5047614-Le-Payaco-Jukebox}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb prvej vinylového LP albumu ''Jukebox''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Za lyžicu medu
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:07
| titul2          = Na drevenom koni
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:58
| titul3          = Dobrý večer priatelia
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 2:35
| titul4         = 	Čiernobiely svet
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:23
| titul5          = Sadni si mi na kolená
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 2:03
| titul6          = Stolový futbal
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 3:27
| titul7          = Popový dážď
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:39
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb druhej strany vinylového LP albumu ''Jukebox''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Kone
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:00
| titul2          = Nesmrteľne jedovatá
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:38
| titul3          = Mierna letná citlivosť
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 3:19
| titul4         = Ja mám swing rád
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 2:58
| titul5          = Ochorel som smútkom belasým
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 2:33
| titul6          = Šarm a štýl
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 3:13
| titul7          = Kávu alebo čaj?
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:31
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb CD albumu ''Jukebox''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Za Lyžicu Medu
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:09
| titul2          = Na Drevenom Koni
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:55
| titul3          = Dobrý Večer Priatelia
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 2:37
| titul4         = Čiernobiely Svet
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:25
| titul5          = Sadni Si Mi Na Kolená
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 2:03
| titul6          = Stolový Futbal
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 3:27
| titul7          = Popový Dážď
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:38
| titul8          = Kone
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 3:06
| titul9          = Nesmrteľne Jedovatá
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 2:41
| titul10          = Mierna Letná Citlivosť
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:22
| titul11          = Ja Mám Swing Rád
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 2:58
| titul12         = Ochorel Som Smútkom Belasým
| poznámka12       = 
| skladateľ12      = 
| dĺžka12          = 2:32
| titul13         = Šarm A Štýl
| poznámka13       = 
| skladateľ13      = 
| dĺžka13          = 3:14
| titul14        = Kávu Alebo Čaj?
| poznámka14       = 
| skladateľ14      = 
| dĺžka14          = 3:30
| titul15         = Himalája
| poznámka15       = 
| skladateľ15      = 
| dĺžka15         = 4:15
| titul16         = Ako Môj Pes
| poznámka16       = 
| skladateľ16      = 
| dĺžka16          = 2:51
| titul17         = Zbraň
| poznámka17       = 
| skladateľ17      = 
| dĺžka17          = 5:28
}}

== Výroba albumu ==
* [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], saxofón, Hammond organ, spev, vokály
* [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, Hammond organ, elektrický klavír Fender Rhodes, perkusie, spev, vokály
* [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], elektrický klavír Fender Rhodes, [[spev]], Hammond organ, akordeón, tamburína, vokály
* [[Stanislav Petrov]] - gitara (B3)
;Hostia
* [[Martin Gašpar]] - [[bendžo]] (A6)
* [[Richard Šimurka]] - [[flauta]] (A7)
* [[Peter Heriban]] (stály hosť) - (A4, B2, B6)
* [[Tomáš Vagaský]] - gitara (B1)
* [[Juraj Velčovský ml.]] - [[melotrón]] (B6)
* [[Eddy Portella]] - perkusie (A4, B6)
* [[Barnabáš Kos]] - [[triangel]] (A6, B7)
* [[Jozef Schnierer]] - [[trombón]] (A1)
* [[Martin Noga]] - trombón (A2, B5)
* [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]] (A1, A2, B4, B5)
;Produkcia
* [[Juraj Kupec]] - technik nahrávania (A1, A6, B7)
* [[Ján Došek]] - technik nahrávania (A2, A5, A7, B5)
* [[Martin Turcer]] - technik nahrávania (B1)
* [[Martin Čema]] - technik nahrávania, Cobra Sound (A4, B2, B4, B6)
* [[Miroslav Širáň]] - technik nahrávania, Studio Kamoto (A3, B3)
* [[Radoslav Košvanec]] - mastering
* [[Steve Rooke]] - príprava stopy na vinylový LP kotúč (Lacquer Cut)
* [[Jozef Koháry]] - dizajn obalu

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Le Payaco}}

[[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2013]]</text>
      <sha1>hvtqnau07xjkx0bcqwnqrvljvly0twv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415415</id>
      <parentid>7415339</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:39:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drobnosti</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6675" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Le Payaco]]
 | Názov                = Jukebox
 | Typ                  = [[kompilačný album|kompilácia]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[rock]],[[pop (hudobný žáner)|pop]]&lt;br/&gt;[[poprock]]&lt;br/&gt;[[alternatívny rock]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[28. október]] [[2013]]
 | Miesto nahratia      = [[Cobrasound Studio]]&lt;br/&gt;[[Studio Kamoto]]&lt;br/&gt;[[Bratislava]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Pavian Records]]
 | Producent            = [[Le Payaco]]&lt;br/&gt;[[Martin Gašpar]]&lt;br/&gt;[[Oskar Rózsa]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #8FBC8F 
 | Predchádzajúci album = [[Všetko sa dá zjesť]]&lt;br/&gt; (2005)
 | Tento album          = Jukebox&lt;br /&gt;(2013)
 | Nasledujúci album    = [[Dnes je ten deň]]&lt;br/&gt; (2012) 
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Jukebox''''' je názov [[kompilačný album|kompilácie]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Tento album bol vydaný v roku 2013 hudobným vydavateľstvom [[Pavian Records]]. V špeciálnej limitovanej edícii album vyšiel na dvoch nosičoch: aj ako vinylové LP a aj ako CD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Jukebox|url=https://www.discogs.com/release/5047614-Le-Payaco-Jukebox}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb prvej vinylového LP albumu ''Jukebox''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Za lyžicu medu
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:07
| titul2          = Na drevenom koni
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:58
| titul3          = Dobrý večer priatelia
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 2:35
| titul4         = 	Čiernobiely svet
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:23
| titul5          = Sadni si mi na kolená
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 2:03
| titul6          = Stolový futbal
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 3:27
| titul7          = Popový dážď
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:39
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb druhej strany vinylového LP albumu ''Jukebox''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Kone
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:00
| titul2          = Nesmrteľne jedovatá
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:38
| titul3          = Mierna letná citlivosť
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 3:19
| titul4         = Ja mám swing rád
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 2:58
| titul5          = Ochorel som smútkom belasým
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 2:33
| titul6          = Šarm a štýl
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 3:13
| titul7          = Kávu alebo čaj?
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:31
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb CD albumu ''Jukebox''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = Za Lyžicu Medu
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:09
| titul2          = Na Drevenom Koni
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 2:55
| titul3          = Dobrý Večer Priatelia
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 2:37
| titul4         = Čiernobiely Svet
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:25
| titul5          = Sadni Si Mi Na Kolená
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 2:03
| titul6          = Stolový Futbal
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 3:27
| titul7          = Popový Dážď
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:38
| titul8          = Kone
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 3:06
| titul9          = Nesmrteľne Jedovatá
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 2:41
| titul10          = Mierna Letná Citlivosť
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:22
| titul11          = Ja Mám Swing Rád
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 2:58
| titul12         = Ochorel Som Smútkom Belasým
| poznámka12       = 
| skladateľ12      = 
| dĺžka12          = 2:32
| titul13         = Šarm A Štýl
| poznámka13       = 
| skladateľ13      = 
| dĺžka13          = 3:14
| titul14        = Kávu Alebo Čaj?
| poznámka14       = 
| skladateľ14      = 
| dĺžka14          = 3:30
| titul15         = Himalája
| poznámka15       = 
| skladateľ15      = 
| dĺžka15         = 4:15
| titul16         = Ako Môj Pes
| poznámka16       = 
| skladateľ16      = 
| dĺžka16          = 2:51
| titul17         = Zbraň
| poznámka17       = 
| skladateľ17      = 
| dĺžka17          = 5:28
}}

== Výroba albumu ==
* [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], saxofón, Hammond organ, spev, vokály
* [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, Hammond organ, elektrický klavír Fender Rhodes, perkusie, spev, vokály
* [[Tomáš Sloboda]] - [[gitara]], elektrický klavír Fender Rhodes, [[spev]], Hammond organ, akordeón, tamburína, vokály
* [[Stanislav Petrov]] - gitara (B3)
;Hostia
* [[Martin Gašpar]] - [[bendžo]] (A6)
* [[Richard Šimurka]] - [[flauta]] (A7)
* [[Peter Heriban]] (stály hosť) - (A4, B2, B6)
* [[Tomáš Vagaský]] - gitara (B1)
* [[Juraj Velčovský ml.]] - [[melotrón]] (B6)
* [[Eddy Portella]] - perkusie (A4, B6)
* [[Barnabáš Kos]] - [[triangel]] (A6, B7)
* [[Jozef Schnierer]] - [[trombón]] (A1)
* [[Martin Noga]] - trombón (A2, B5)
* [[Martin Ďurdina]] - [[trúbka]] (A1, A2, B4, B5)
;Produkcia
* [[Juraj Kupec]] - technik nahrávania (A1, A6, B7)
* [[Ján Došek]] - technik nahrávania (A2, A5, A7, B5)
* [[Martin Turcer]] - technik nahrávania (B1)
* [[Martin Čema]] - technik nahrávania, Cobra Sound (A4, B2, B4, B6)
* [[Miroslav Širáň]] - technik nahrávania, Studio Kamoto (A3, B3)
* [[Radoslav Košvanec]] - mastering
* [[Steve Rooke]] - príprava stopy na vinylový LP kotúč (Lacquer Cut)
* [[Jozef Koháry]] - dizajn obalu

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Le Payaco}}

[[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2013]]</text>
      <sha1>ns2xl6230rlsni74d7he46knlfh6c1z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slemä</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684826</id>
    <revision>
      <id>7415329</id>
      <timestamp>2022-07-24T12:32:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6612" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Slemä
 | obrázok           = Slemä 1514 m.n.m. - panoramio.jpg
 | popis             = Slemä
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Liptovský Ján]]
 | obec1             = [[Liptovská Porúbka]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Demänovské vrchy]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1513.7
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9933
 | zemepisná dĺžka   = 19.7013
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} z [[Liptovská Porúbka|Liptovskej Porúbky]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Slemä
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Slemä''' ({{mnm|1513.7}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|38}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]], približne {{Km|5|m|w}} juhozápadne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.70135&amp;y=48.99332&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Liptovský Ján]] a [[Liptovská Porúbka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú severným smerom ležiaci [[Liptovský Ján]], [[Liptovský Hrádok]] a [[Liptovská Porúbka]], východne sa nachádza [[Malužiná]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Slemä je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{Mnm|2046}}) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] ({{Mnm|1723}}) na [[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)|Smrekovicu]] ({{Mnm|1274}}). Východným smerom ležia [[Selnice]] ({{Mnm|1244}}) a [[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)|Hradište]] ({{Mnm|1326}}), južným [[Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)|Ohnište]] ({{Mnm|1538}}), západným [[Krakova hoľa]] ({{Mnm|1752}}), Škopovo ({{Mnm|1288}}) a [[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)|Kopa]] ({{Mnm|1420}}) a severným Smrekovica, Brtkovica ({{Mnm|1175}}) a Bukovica ({{Mnm|1117}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka [[Štiavnica (prítok Váhu)|Štiavnica]] a z východných [[Michalovský potok (prítok Boce)|Michalovský potok]]. Na vrchol vedie značený chodník a masív je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie [[Jánska dolina]] a [[Ohnište]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý, miestami však riedky lesný porast, ktorý tak umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] i [[Oravské Beskydy|Beskydy]] a [[Malá Fatra|Malú Fatru]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.99332&amp;lng=19.70135&amp;ele=1514&amp;azi=297.73&amp;alt=-2.62&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.99332%c2%b0%20N%2019.70135%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke:
** od východu z rázc. Michalovo v [[Bocianska dolina|Bocianskej doline]] cez rázc. Brtkovica
** od severu z [[Kumštové sedlo|Kumštového sedla]] cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] a Michalovské sedlo
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke cez rázc. Brtkovica
** zo severozápadu z [[Liptovský Ján|Liptovského Jána]] cez [[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)|Smrekovicu]]
** od severovýchodu z [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Demänovské vrchy]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Pozri aj ==
{{projekt|commons=Category:Slemä}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.70135&amp;y=48.99332&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Liptovský Ján]]
[[Kategória:Liptovská Porúbka]]</text>
      <sha1>qig2t27piootklcif3cfsgsiis739b2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Tomas Catar/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>684827</id>
    <revision>
      <id>7415345</id>
      <timestamp>2022-07-24T14:20:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomas Catar</username>
        <id>221585</id>
      </contributor>
      <comment>Čatár, ktorý vyrastal v Bratislave, bol juniorským semifinalistom French Open 1995 a top 10 junior nasvete. Na profesionálnom okruhu dosiahol kariérne maximum v singlovom rebríčku 239 na svete a ako kvalifikant absolvoval svoje prve vystúpenia v hlavnom žrebovaní ATP Tour na Croatia Open Umag 1998. Dvakrát sa predstavil v kvalifikačnom žrebovaní na Australian Open. V roku 1999 súťažil za Slovensko na Majstrovstvách sveta družstiev v Düsseldorfe po boku Karola Kučeru a Dominika Hrbatýho.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11" xml:space="preserve">Tomas Catar</text>
      <sha1>2i1xwa8iwxce1ilqx9g7tshfwecvfwt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415348</id>
      <parentid>7415345</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T14:22:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomas Catar</username>
        <id>221585</id>
      </contributor>
      <comment>Odstránený obsah stránky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Výčapský kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684828</id>
    <revision>
      <id>7415385</id>
      <timestamp>2022-07-24T16:20:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný nový článok Výčapský kanál. 2022-07-24. ~~~~</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8227" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Výčapský kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný kanál
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    =  [[Nitriansky kraj]]
| region_type               = kraj
| district                  = [[Nitra (okres)|Nitra]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Výčapy-Opatovce]]
| municipality1             = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Výčapy-Opatovce]] 
| source_type               = začiatok
| source_location          = ''Za riekou''  
| source_elevation          = 147 
| source_lat_d              = 48.4105
| source_long_d             = 18.1010
| mouth                     = [[Dobrotka]] 
| mouth_location           = [[Výčapy-Opatovce]]
| mouth_elevation           = 144
| mouth_lat_d               = 48.3994
| mouth_long_d              =18.0972
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 1.3 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Nitriansky kraj 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = V.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-12-584
| free1_type                = Číslo hydronyma
| free1_label               = Číslo hydronyma
}}

'''Výčapský kanál'''&lt;ref&gt;Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf]  [cit. 2022-07-24.&lt;/ref&gt; je [[vodný kanál|kanál]] v [[Nitriansky región|Nitrianskom regióne]] na území obce [[Výčapy-Opatovce]] v okrese [[Nitra (okres)|Nitra]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]]. Ústi do vodného toku [[Dobrotka]]. Má dĺžku {{km|1,3}}. Rád toku V.
==Začiatok==
Začína sa v {{mnm|147}} v juhovýchodnej oblasti územia obce [[Výčapy-Opatovce]] na južnej strane poľnej cesty v poli ''Za riekou'' v poľnohospodárskom [[extravilán]]e&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Nitra A 9. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-190/1988 z 1.7.1988. 107 s. S. 74, 102. 79-910-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;.
==Opis toku==
Od začiatku tečie južným smerom v priamke cez poľnohospodársky [[extravilán]] obce [[Výčapy-Opatovce]] v katastrálnom území ''Výčapy-Opatovce'', v {{mnm|146}} mení smer na juhovýchodojuh a v priamke pokračuje až do svojho ústia v {{mnm|144}} v poľnohospodárskom extraviláne obce [[Výčapy-Opatovce]] do vodného toku [[Dobrotka]] ako jeho pravostranný prítok na ľavom brehu [[Nitra (rieka)|Nitry]]. ''Výčapský kanál'' patrí do okresu [[Nitra (okres)|Nitra]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] v geomorfologickom podcelku [[Nitrianska pahorkatina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-22]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141, 142. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;. ''Výčapský kanál'' nemá prítoky. Začína sa, preteká a ústi na území obce [[Výčapy-Opatovce]].&lt;ref&gt;Priebeh Výčapského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/135?pos=48.404977,18.099065,16] [cit. 2022-07-24]&lt;/ref&gt;

== Pôvod názvu ==  
Názov vodného toku ''Výčapský kanál'' má pôvod v štandardizovanom toponyme: v názve obce, na území ktorej sa začína, preteká a ústi, čiže v názve [[Výčapy-Opatovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997)
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | počet strán = 600
  | strany = 93, 319
  | isbn = 80-224-0530-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Hladký 
  | meno = Juraj
  | autor = Juraj Hladký
 
  | titul = Hydronymia povodia Nitry
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta
  | miesto = Trnava
  | rok = 2004
  | počet strán = 291
  | edícia = Hydronymia Slovaciae
  | strany = 210
  | isbn = 80-8082-008-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;. 
Najstarší dochovaný písomný záznam názvu osady (obce) 1. komponenta názvu dnešnej obce v období pomenovacieho procesu sa viaže k roku 1247 v podobe ''Wychap''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Kropilák 
  | meno = Miroslav
  | autor = Miroslav Kropilák
  | odkaz na autora = Miroslav Kropilák
  | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1978
  | počet strán = 532, 3. diel
  | strany = 292}}&lt;/ref&gt;.
Motiváciou pomenovania osady, obce ''Výčapy'' v období pomenovacieho procesu mohla byť charakteristická vlastnosť vodného toku v lokalite spojená s nežiaducim nadpriemerným vylievaním sa zo svojich brehov, porovnaj aj ''vyčapnúť'' vo význame ''vyliať, vystreknúť niečo''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Historický slovník slovenského jazyka
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2005
  | počet strán = 699, 6. zv., T-V
  | strany = 472
  | ISBN = 80-224-0862-X}}&lt;/ref&gt;. Z toponyma ''Výčapy'' rozšírením o formant ''-ský'' a kombináciou so [[všeobecné meno|všeobecným podstatným menom]] [[kanál]] s významom ''umelý prívod vody na zavlažovanie alebo na odvodňovanie spravidla so spevnenými aspoň bokmi'' bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]]) v podobe ''Výčapský kanál'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]], najmä hydronymii.
Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 2009&lt;ref&gt;Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 72. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf] [cit. 2022-07-11.]&lt;/ref&gt;. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Výčapský kanál'' je jedinečným hydronymom (júl 2022).  
== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Nitra]] 
[[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej pahorkatine]]</text>
      <sha1>bv7l7c952okvx16zscjyq5sbn715aer</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415432</id>
      <parentid>7415385</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T19:30:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>V čerstvo publikovanom článku Výčapský kanál nahradené 2 drobnosti: v Kategórii:Vodné toky na Podunajskej pahorkatine nahradená predložka na predložkou v a v šablóne referencie č. 10 nahradená skratka ISBN skratkou isbn. 2022-07-24. ~~~~</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8226" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Výčapský kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný kanál
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    =  [[Nitriansky kraj]]
| region_type               = kraj
| district                  = [[Nitra (okres)|Nitra]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Výčapy-Opatovce]]
| municipality1             = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Výčapy-Opatovce]] 
| source_type               = začiatok
| source_location          = ''Za riekou''  
| source_elevation          = 147 
| source_lat_d              = 48.4105
| source_long_d             = 18.1010
| mouth                     = [[Dobrotka]] 
| mouth_location           = [[Výčapy-Opatovce]]
| mouth_elevation           = 144
| mouth_lat_d               = 48.3994
| mouth_long_d              =18.0972
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 1.3 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Nitriansky kraj 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = V.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-12-584
| free1_type                = Číslo hydronyma
| free1_label               = Číslo hydronyma
}}

'''Výčapský kanál'''&lt;ref&gt;Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf]  [cit. 2022-07-24.&lt;/ref&gt; je [[vodný kanál|kanál]] v [[Nitriansky región|Nitrianskom regióne]] na území obce [[Výčapy-Opatovce]] v okrese [[Nitra (okres)|Nitra]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]]. Ústi do vodného toku [[Dobrotka]]. Má dĺžku {{km|1,3}}. Rád toku V.
==Začiatok==
Začína sa v {{mnm|147}} v juhovýchodnej oblasti územia obce [[Výčapy-Opatovce]] na južnej strane poľnej cesty v poli ''Za riekou'' v poľnohospodárskom [[extravilán]]e&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Nitra A 9. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-190/1988 z 1.7.1988. 107 s. S. 74, 102. 79-910-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;.
==Opis toku==
Od začiatku tečie južným smerom v priamke cez poľnohospodársky [[extravilán]] obce [[Výčapy-Opatovce]] v katastrálnom území ''Výčapy-Opatovce'', v {{mnm|146}} mení smer na juhovýchodojuh a v priamke pokračuje až do svojho ústia v {{mnm|144}} v poľnohospodárskom extraviláne obce [[Výčapy-Opatovce]] do vodného toku [[Dobrotka]] ako jeho pravostranný prítok na ľavom brehu [[Nitra (rieka)|Nitry]]. ''Výčapský kanál'' patrí do okresu [[Nitra (okres)|Nitra]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] v geomorfologickom podcelku [[Nitrianska pahorkatina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-22]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141, 142. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;. ''Výčapský kanál'' nemá prítoky. Začína sa, preteká a ústi na území obce [[Výčapy-Opatovce]].&lt;ref&gt;Priebeh Výčapského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/135?pos=48.404977,18.099065,16] [cit. 2022-07-24]&lt;/ref&gt;

== Pôvod názvu ==  
Názov vodného toku ''Výčapský kanál'' má pôvod v štandardizovanom toponyme: v názve obce, na území ktorej sa začína, preteká a ústi, čiže v názve [[Výčapy-Opatovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997)
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | počet strán = 600
  | strany = 93, 319
  | isbn = 80-224-0530-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Hladký 
  | meno = Juraj
  | autor = Juraj Hladký
 
  | titul = Hydronymia povodia Nitry
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta
  | miesto = Trnava
  | rok = 2004
  | počet strán = 291
  | edícia = Hydronymia Slovaciae
  | strany = 210
  | isbn = 80-8082-008-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;. 
Najstarší dochovaný písomný záznam názvu osady (obce) 1. komponenta názvu dnešnej obce v období pomenovacieho procesu sa viaže k roku 1247 v podobe ''Wychap''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Kropilák 
  | meno = Miroslav
  | autor = Miroslav Kropilák
  | odkaz na autora = Miroslav Kropilák
  | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1978
  | počet strán = 532, 3. diel
  | strany = 292}}&lt;/ref&gt;.
Motiváciou pomenovania osady, obce ''Výčapy'' v období pomenovacieho procesu mohla byť charakteristická vlastnosť vodného toku v lokalite spojená s nežiaducim nadpriemerným vylievaním sa zo svojich brehov, porovnaj aj ''vyčapnúť'' vo význame ''vyliať, vystreknúť niečo''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Historický slovník slovenského jazyka
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2005
  | počet strán = 699, 6. zv., T-V
  | strany = 472
  | isbn = 80-224-0862-X}}&lt;/ref&gt;. Z toponyma ''Výčapy'' rozšírením o formant ''-ský'' a kombináciou so [[všeobecné meno|všeobecným podstatným menom]] [[kanál]] s významom ''umelý prívod vody na zavlažovanie alebo na odvodňovanie spravidla so spevnenými aspoň bokmi'' bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]]) v podobe ''Výčapský kanál'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]], najmä hydronymii.
Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 2009&lt;ref&gt;Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 72. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf] [cit. 2022-07-11.]&lt;/ref&gt;. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Výčapský kanál'' je jedinečným hydronymom (júl 2022).  
== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Nitra]] 
[[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]</text>
      <sha1>qaf66fpfipp15740ysye12ngjxd8vsb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mäkký znak</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684829</id>
    <redirect title="Ь" />
    <revision>
      <id>7415391</id>
      <timestamp>2022-07-24T17:09:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Ь]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15" xml:space="preserve">#redirect[[ь]]</text>
      <sha1>k94mm7h8wur2tsfjpfjdd6zx1bxnsq5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tvrdý znak</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684830</id>
    <redirect title="Ъ" />
    <revision>
      <id>7415392</id>
      <timestamp>2022-07-24T17:10:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Ъ]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15" xml:space="preserve">#redirect[[ъ]]</text>
      <sha1>0yzpn00y7lhvvdmqdm4id6rzi1f6zox</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tlmočník</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684831</id>
    <redirect title="Tlmočenie (rozlišovacia stránka)" />
    <revision>
      <id>7415401</id>
      <timestamp>2022-07-24T17:53:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Tlmočenie (rozlišovacia stránka)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="48" xml:space="preserve">#redirect[[tlmočenie (rozlišovacia stránka)]]</text>
      <sha1>eb36xvf42h3zin8m4uo830sqtvummf3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tlmočenie (rozlišovacia stránka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684832</id>
    <revision>
      <id>7415409</id>
      <timestamp>2022-07-24T18:01:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Tlmočenie''' (príslušná osoba je '''tlmočník''') môže byť: *prekladanie, najmä ústne, pozri [[tlmočenie]] *dávanie vedieť (oznamovanie, vyjadrovanie, sprostredkovanie) v mene niekoho iného, pozri [[oznámenie]] *vyjadrovanie (slovami alebo inak) vlastných alebo cudzích citov či myšlienok či názorov  '''Tlmočník''' môže byť v slovenskom práve aj: úradný tlmočník, synonymum: súdny tlmočník, pozri pod [[úradné tlmočenie]]  {{roz…“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="490" xml:space="preserve">'''Tlmočenie''' (príslušná osoba je '''tlmočník''') môže byť:
*prekladanie, najmä ústne, pozri [[tlmočenie]]
*dávanie vedieť (oznamovanie, vyjadrovanie, sprostredkovanie) v mene niekoho iného, pozri [[oznámenie]]
*vyjadrovanie (slovami alebo inak) vlastných alebo cudzích citov či myšlienok či názorov

'''Tlmočník''' môže byť v slovenskom práve aj: úradný tlmočník, synonymum: súdny tlmočník, pozri pod [[úradné tlmočenie]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>pqgb42j41jpp1filcywaqm2v6e62geu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7415410</id>
      <parentid>7415409</parentid>
      <timestamp>2022-07-24T18:02:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="488" xml:space="preserve">'''Tlmočenie''' (príslušná osoba je '''tlmočník''') môže byť:
*prekladanie, najmä ústne, pozri [[tlmočenie]]
*dávanie vedieť (oznamovanie, vyjadrovanie, sprostredkovanie) v mene niekoho iného, pozri [[oznámenie]]
*(slovné či iné) vyjadrovanie vlastných alebo cudzích citov či myšlienok či názorov

'''Tlmočník''' môže byť v slovenskom práve aj: úradný tlmočník, synonymum: súdny tlmočník, pozri pod [[úradné tlmočenie]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>ngjwmd6oc8qw0h1mog7w7c8gx0yir9b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dnes je ten deň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684833</id>
    <revision>
      <id>7415413</id>
      <timestamp>2022-07-24T18:35:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>Dnes je ten deň</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3327" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Le Payaco]]
 | Názov                = Dnes je ten deň
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[rock]],[[pop (hudobný žáner)|pop]]&lt;br/&gt;[[poprock]]&lt;br/&gt;[[alternatívny rock]]&lt;br  /&gt;[[reggae]]
 | Dĺžka                = 
 | Dátum vydania        = [[1. júl]] [[2015]] (CD)&lt;br /&gt;[[16. apríl]] [[2016]] (LP)
 | Miesto nahratia      = [[LVGNC Studios]]&lt;br/&gt;[[Pulp Studio]]&lt;br/&gt;[[Bratislava]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Pavian Records]]
 | Producent            = 
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Jukebox (Le Payaco)|Jukebox]]&lt;br/&gt; (2013)
 | Tento album          = Dnes je ten deň&lt;br /&gt;(2015-CD)&lt;br /&gt;(2016-LP)
 | Nasledujúci album    = [[Pohybliví v nehybnom]]&lt;br/&gt; (2020) 
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dnes je ten deň''''' je piaty [[štúdiový album]] slovenskej skupiny [[Le Payaco]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Pavian Records]]. O rok neskôr (apríl, 2016) vyšla albumu reedícia na vinylovom LP.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Payaco – Dnes Je Ten Deň|url=https://www.discogs.com/release/8397345-Le-Payaco-Dnes-Je-Ten-De%C5%88}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dnes je ten deň''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = nie
| titul1          = V júli
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 
| titul2          = Každý chce niekoho mať
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 
| titul3          = Ako ako
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 
| titul4         = Chcel som letieť balónom
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 
| titul5          = Kone
| poznámka5       = (na LP prvá skladba B strany)
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 
| titul6          = Čistá krása
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 
| titul7          = Dnes je ten deň
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 
| titul8          = Bozkávať a hrýzť
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 
| titul9          = Sedem niečo
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 
}}

== Výroba albumu ==
* [[Tomáš Sloboda]] - [[elektrická gitara]], akustická gitara, [[spev]], syntetizátory, perkusie
* [[Martin Stempel]] - [[basová gitara]], Hammond organ, spev, perkusie
* [[Juraj Vitéz]] - bicie nástroje, Hammond organ, perkusie, spev
;Hostia
* [[Tomáš Vagaský]] - gitara
;Produkcia
* [[Attila Tihanyi]], [[Radoslav Košvanec]] - mixovanie, mastering
* [[Le Payaco]], [[Matej Turcer]] - mixovanie
* [[Marek Rakovický]], [[Matej Turcer]] - nahrávanie v štúdiách
* [[Jakub Hríbik]], [[Tom Lobb]] - zvuková a technická spolupráca
* [[Daniel Krieger]] - príprava stopy na vinylový LP kotúč (Lacquer Cut)
* [[Andrej Kabina]] - fotografie

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Le Payaco}}

[[Kategória:Albumy skupiny Le Payaco]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2015]]</text>
      <sha1>bmddlrmyhxoy9l9isyv5bh3t9cml2es</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sírovodík</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684834</id>
    <redirect title="Sulfán" />
    <revision>
      <id>7415423</id>
      <timestamp>2022-07-24T19:12:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>KingisNitro premiestnil stránku [[Sírovodík]] na [[Sulfán]] prostredníctvom presmerovania: IUPAC nazov podla slovenskeho nazvoslovia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22" xml:space="preserve">#presmeruj [[Sulfán]]</text>
      <sha1>0en02bxaeh2ytmacncw4csxwrwndaye</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chalkogény</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684835</id>
    <redirect title="Chalkogén" />
    <revision>
      <id>7415441</id>
      <timestamp>2022-07-24T20:10:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>KingisNitro premiestnil stránku [[Chalkogény]] na [[Chalkogén]] prostredníctvom presmerovania: Jednotne cislo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25" xml:space="preserve">#presmeruj [[Chalkogén]]</text>
      <sha1>1mnp4zbdt0e69csgrpyhqttqacb7wy9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Halogény</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684836</id>
    <redirect title="Halogén" />
    <revision>
      <id>7415443</id>
      <timestamp>2022-07-24T20:11:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>KingisNitro premiestnil stránku [[Halogény]] na [[Halogén]] prostredníctvom presmerovania: Jednotne cislo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23" xml:space="preserve">#presmeruj [[Halogén]]</text>
      <sha1>lkk5cu1n5nhmugkmd56bkpu998irlc9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pniktogén</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684837</id>
    <redirect title="Pentely" />
    <revision>
      <id>7415444</id>
      <timestamp>2022-07-24T20:14:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovavam na pentely, i ked a) by &quot;pentely&quot; malo byt jednodne cislo ako nazov stranky a b) si nazvom pniktogen nie som na 100% isty, pretoze nemam po ruke ziadnu ucebnicu chemie, ale i v cestine sa to tak oznacuje, tak mi zatial pripada lepsie to urobit</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22" xml:space="preserve">#presmeruj [[Pentely]]</text>
      <sha1>j7dspz8ifc45ha6iwundmhmpjz54ma0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Priamy preklad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684838</id>
    <revision>
      <id>7415452</id>
      <timestamp>2022-07-24T21:00:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Priamy preklad''' môže byť: *preklad používajúci za predlohu bezprostredne a výhradne text originálu (t.j. opak prekladu z druhej ruky)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pozri priamy preklad (pr…“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="597" xml:space="preserve">'''Priamy preklad''' môže byť:
*preklad používajúci za predlohu bezprostredne a výhradne text originálu (t.j. opak prekladu z druhej ruky)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Popovič | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Originál - preklad (interpretačná terminológia) | vydanie = | vydavateľ = Tatran | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pozri [[priamy preklad (preklad originálu)]]
*[[doslovný preklad]] (t.j. opak voľného prekladu)

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>cpvxrzj4lw4lvn644d3c77usgw8vcod</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Podveršový preklad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684839</id>
    <redirect title="Doslovný preklad" />
    <revision>
      <id>7415454</id>
      <timestamp>2022-07-24T21:07:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Doslovný preklad]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30" xml:space="preserve">#redirect[[doslovný preklad]]</text>
      <sha1>j9ueqcv1mpcn6pa6jnf1u5ow9vfuedc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Podriadkový preklad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684840</id>
    <redirect title="Doslovný preklad" />
    <revision>
      <id>7415455</id>
      <timestamp>2022-07-24T21:07:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Doslovný preklad]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30" xml:space="preserve">#redirect[[doslovný preklad]]</text>
      <sha1>j9ueqcv1mpcn6pa6jnf1u5ow9vfuedc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Allmusic</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684841</id>
    <redirect title="AllMusic" />
    <revision>
      <id>7415460</id>
      <timestamp>2022-07-24T21:31:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eurohunter</username>
        <id>48247</id>
      </contributor>
      <comment>Eurohunter premiestnil stránku [[Allmusic]] na [[AllMusic]] prostredníctvom presmerovania</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23" xml:space="preserve">#presmeruj [[AllMusic]]</text>
      <sha1>nmk34ghnnhb0k2o01ydsxgo3zz9dxcv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kryštálový cukor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684842</id>
    <redirect title="Cukor (sladidlo)" />
    <revision>
      <id>7415479</id>
      <timestamp>2022-07-25T01:29:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Cukor (sladidlo)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" xml:space="preserve">#redirect[[cukor (sladidlo)]]</text>
      <sha1>asvlk7jbm2pmjnk3ywnkeavdsdk5shd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Práškový cukor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684843</id>
    <redirect title="Cukor (sladidlo)" />
    <revision>
      <id>7415480</id>
      <timestamp>2022-07-25T01:30:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Cukor (sladidlo)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" xml:space="preserve">#redirect[[cukor (sladidlo)]]</text>
      <sha1>asvlk7jbm2pmjnk3ywnkeavdsdk5shd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kockový cukor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684844</id>
    <redirect title="Cukor (sladidlo)" />
    <revision>
      <id>7415481</id>
      <timestamp>2022-07-25T01:30:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Cukor (sladidlo)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" xml:space="preserve">#redirect[[cukor (sladidlo)]]</text>
      <sha1>asvlk7jbm2pmjnk3ywnkeavdsdk5shd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vtačí zob</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684845</id>
    <redirect title="Vtáčí zob" />
    <revision>
      <id>7415493</id>
      <timestamp>2022-07-25T02:58:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Vtáčí zob]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25" xml:space="preserve">#redirect[[vtáčí zob]]</text>
      <sha1>dnimpya1gth8f36gr9jprccafac290v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vtáčí zob obyčajný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684846</id>
    <redirect title="Zob vtáčí" />
    <revision>
      <id>7415495</id>
      <timestamp>2022-07-25T03:01:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Zob vtáčí]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25" xml:space="preserve">#redirect[[zob vtáčí]]</text>
      <sha1>kve1likrix2mbwekklq3eoeb59fqnau</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vtáčia zoba</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684847</id>
    <redirect title="Zob vtáčí" />
    <revision>
      <id>7415496</id>
      <timestamp>2022-07-25T03:02:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Zob vtáčí]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25" xml:space="preserve">#redirect[[zob vtáčí]]</text>
      <sha1>kve1likrix2mbwekklq3eoeb59fqnau</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zob</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684848</id>
    <redirect title="Vtáčí zob" />
    <revision>
      <id>7415499</id>
      <timestamp>2022-07-25T03:07:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Vtáčí zob]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25" xml:space="preserve">#redirect[[vtáčí zob]]</text>
      <sha1>dnimpya1gth8f36gr9jprccafac290v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoba</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684849</id>
    <redirect title="Vtáčí zob" />
    <revision>
      <id>7415500</id>
      <timestamp>2022-07-25T03:07:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A02:AB04:3140:7400:B8CC:65D7:10F6:2A57</ip>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Vtáčí zob]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25" xml:space="preserve">#redirect[[vtáčí zob]]</text>
      <sha1>dnimpya1gth8f36gr9jprccafac290v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684850</id>
    <revision>
      <id>7415548</id>
      <timestamp>2022-07-25T10:46:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6531" xml:space="preserve">{{pozri|chránenom území|Ohnište}}
{{Infobox vrch
 | názov             = Ohnište
 | obrázok           = Ohnište 06.JPG
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Liptovský Ján]]
 | obec1             = [[Liptovská Porúbka]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Demänovské vrchy]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1538.0
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9754
 | zemepisná dĺžka   = 19.7058
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} a {{Turistická značka|zelená}} z [[Liptovská Porúbka|Liptovskej Porúbky]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Ohnište
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Ohnište''' ({{mnm|1538.0}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|38}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Malužiná|Malužinou]], približne {{Km|7|m|w}} južne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.70577&amp;y=48.97546&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Liptovský Ján]] a [[Liptovská Porúbka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú východne situovaná [[Malužiná]] a juhovýchodne ležiaca [[Nižná Boca|Nižná]] a [[Vyšná Boca]], severným smerom leží [[Liptovský Ján]], [[Liptovský Hrádok]] a [[Liptovská Porúbka]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Mohutný vápencový masív Ohnišťa je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] ({{Mnm|2046}}) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] ({{Mnm|1723}}) na [[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)|Smrekovicu]] ({{Mnm|1274}}). Východným smerom leží [[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)|Hradište]] ({{Mnm|1326}}) a Červená ({{Mnm|1202}}), južným Rovná hoľa, západným [[Ludárova hoľa]] ({{Mnm|1731}}), [[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)|Tanečnica]] ({{Mnm|1681}}), [[Krakova hoľa]] ({{Mnm|1752}}) a Škopovo ({{Mnm|1288}}) a severným [[Slemä]] ({{Mnm|1514}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka [[Štiavnica (prítok Váhu)|Štiavnica]] a z východných odteká prítokmi [[Boca|Boce]]. Na vrchol vedie značený chodník a masív je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie [[Ohnište]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva súvislý, miestami však riedky lesný porast, ktorý tak umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]] a [[Oravské Beskydy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.97546&amp;lng=19.70577&amp;ele=1536&amp;azi=37.92&amp;alt=-1.67&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.97546%c2%b0%20N%2019.70577%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke z rázc. Pod Ohnišťom:
** od východu z rázc. Michalovo v [[Bocianska dolina|Bocianskej doline]] cez rázc. Brtkovica
** od severu z [[Kumštové sedlo|Kumštového sedla]] cez [[Rovná hoľa|Rovnú hoľu]] a Michalovské sedlo
* po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke cez Svidovské sedlo:
** zo západu z rázc. Pred Bystrou v [[Jánska dolina|Jánskej doline]]
** od východu z [[Malužiná|Malužinej]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Demänovské vrchy]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Pozri aj ==
{{projekt|commons=Category:Ohnište}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.70577&amp;y=48.97546&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Liptovský Ján]]
[[Kategória:Liptovská Porúbka]]</text>
      <sha1>ijxl8mrlbmpue4r4w4dj7pz78r7pmnb</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>